Editorka Katarína Beňová

BARÓNKA Osudy

Margity Czóbelovej(1891– 1972)

medzi Mednyánszkym a Robbe-Grilletom

BarónkaOsudy Margity Czóbelovej (1891 – 1972) medzi Mednyánszkym a Robbe-Grilletom

SNG Bratislava, Kabinet starého umenia26. júl 2011 – 23. október 2011Kaštieľ Strážky10. november 2011 – 13. máj 2012Kurátorky výstavy: Katarína Beňová, Mária Šelepová Vydala: Slovenská národná galéria, Bratislava 2011Generálna riaditeľka SNG: Alexandra Kusá Editorka: Katarína Beňová Texty: Katarína Beňová, Petra Hanáková, Ľubica Kázmerová, Mária ŠelepováPreklad summary: Elena & Paul McCulloughPreklady denníkov a dokumentov M. Czóbelovej z maďarského jazyka: Andrej Janovský, Katarína Lazorová, Katarína Stankovičová, Veronika Zsideková Jazykové redaktorky: Luďka Kratochvílová, Irena KucharováAutori fotografi í: Fotoarchív SNG, Anna Mičúchová, Sylvia Sternmüllerová; Slovenský fi lmový ústav – Fotoarchív, Anton Podstraský; Katarína Beňová, Vladimír Hečko, István Kiss, (?) Pentek, Peter Purdeš Copyright © Slovenská národná galéria, Bratislava 2011Texts © Katarína Beňová, Petra Hanáková, Ľubica Kázmerová, Mária Šelepová 2011Photographs © Photoarchive of Slovak National Gallery; Photoarchive of Slovak Film Institute; Katarína Beňová, Vladimír Hečko, István Kiss, (?) Pentek, Peter Purdeš 2011Translation © Elena & Paul McCullough 2011Graphic design © Jana Sapáková 2011 Grafi cká úprava a layout: Jana SapákováPoužité písmo: LegacySerItcT OT, Legacy Sans Itc T OTPre-press Vratko TóthTlač: P.M.P. Tlačiareň, s r. o. Bratislava 2011Text bol imprimovaný 17. októbra 2011ISBN 978-80-8059-162-5 Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť bez predchádzajúceho písomného súhlasu majiteľov publikačných práv rozmnožovaná, zverejňovaná a rozširovaná, a to ani v tlačovej, ani v elektronickej podobe. Reprodukcia na obale: Neznámy autor: Margita Czóbelová v Strážkach. Okolo 1950. AVU SNG; frontispice Margita Czóbelová: Stromy. Okolo 1930 Projekt fi nančne podporili: mesto Spišská Belá a Slovenský fi lmový ústav v Bratislave Za pomoc pri príprave katalógu ďakujeme: Štefan Bieľak – primátor mesta Spišská Belá; Katarína Bodnárová, SNG; Dušan Buran, SNG; Ján Endrődi, Tatranská galéria, Poprad; Andrej Janovský, Kežmarok; Katarína Lazorová, Kežmarok; Mária Milistenferová, Strážky; Peter Purdeš, Strážky; Maroš Semančík, Múzeum v Kežmarku; Katarína Stankovičová, Kežmarok; Zuzana Šafárová, SNG; František Žifčák, Štátny archív Levoča a mnohým ďalším.

Edičná poznámkaDiela Margity Czóbelovej sú uvedené vo forme názov diela, rok vzniku a odkaz na katalóg. Pri dielach ďalších autorov je uvedené aj ich meno.

O B S A H

Úvod ... Katarína Beňová .................................................................................................................................. 6

Barónka Margita Czóbelová, život a dielo v Strážkach ... Katarína Beňová ...................... 9

Náčrt portrétu osobnosti v kontexte doby ... Ľubica Kázmerová ............................................. 41

Obyčajne neobyčajný život ... Mária Šelepová ..................................................................................... 47

Robbe-grilletovské Strážky – kulisa histórie a sexu ... Petra Hanáková ............................... 57

Katalóg vystavených diel ... Katarína Beňová ....................................................................................... 63

Výberová bibliografia .................................................................................................................................. 74

Summary ............................................................................................................................................................ 76

B A R Ó N K A6

Ú V O D

K A T A R Í N A B E Ň O V Á

poznania sa stali doteraz nespracované archívne materiály zo Štátneho archívu v Levoči, fotografie a dokumenty zozbie-rané od posledných pamätníkov z pro-stredia Strážok a Spišskej Belej.Súčasťou katalógu sú okrem bohatého obrazového materiálu štyri texty, ktoré sa zameriavajú nielen na výtvarnú pozosta-losť maliarkinho diela, ale tiež na jej zaují-mavý osud. Editorka vo svojom texte pred-stavuje Margitu Czóbelovú a jej tvorbu s dôrazom na kontext prostredia kaštieľa, Mednyánszkeho vplyv, jej výstavné aktivity v Budapešti, ako aj na samotnú históriu zbierok sústredených v Strážkach. Z histo-rického hľadiska osobnosť maliarky spra-covala Ľubica Kázmerová, ktorá si všíma predovšetkým obdobia po prvej a druhej svetovej vojne a zmeny, ktoré barónku ako predstaviteľku maďarskej šľachty zasiahli. Mária Šelepová ako dlhoročná správkyňa kaštieľa pozná lokálne prostredie, a pre-to pripravila text o jedinečnej osobnosti barónky z perspektívy jej vzťahov k miest-nym obyvateľom. S prostredím kaštieľa v Strážkach súvisí aj filmová udalosť, keď

Barónke, maliarke a ilustrátorke Margite Czóbelovej (1891 – 1972) bolo umožne-né po druhej svetovej vojne, a tiež v čase normalizácie, ostať bývať v rodinnom kaštieli v Strážkach. Po jej smrti v roku 1972 sa dostal tento priestor, bohatý na výtvarné diela rodov, ktoré tu kedy bývali (Horváth-Stansith, Szirmay, Mednyánsz-ky a Czóbel), a hlavne na výtvarný odkaz barónkinho strýka maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 – 1919), do majet-ku Slovenskej národnej galérie. V roku 2011 si Slovenská národná galéria pripomína 120. výročie narodenia barón-ky Margity Czóbelovej, ako aj 20. výročie, odkedy sa otvorili prvé stále expozície v kaštieli v Strážkach. Práve v roku 1991 tu boli sprístupnené výstavy tvorby La-dislava Mednyánszkeho, rodovej galérie portrétov, humanistickej knižnice a histo-rických interiérov. Predložený katalóg po prvýkrát predsta-vuje osobnosť barónky Margity Czóbelo-vej v kontexte historického a kultúrneho dedičstva Strážok, ako aj výtvarného odkazu maliarky. Dôležitým zdrojom

7 Ú V O D

NEZNÁMY AUTOR: MARGITA CZÓBELOVÁ. OKOLO 1915. AVU SNG V BRATISLAVE

tu v roku 1968 nakrúcal film v sloven-sko-francúzskej produkcii režisér Alain Robbe-Grillet film Muž, ktorý luže. V tom čase jeho chátrajúci priestor tvoril kulisu k filmovému deju, pričom sa pre nás stal dokladom vtedajšieho stavu zachovania tejto kultúrnej pamiatky. Petra Hanáková vo svojom príspevku ozrejmuje obdobie vzniku tohto filmu a jeho význam pre slo-venskú kinematografiu. Barónka Margita Czóbelová prežila väč-šinu svojho života pod Tatrami. Jej osud, ovplyvnený dôležitými historickými ob-dobiami od rakúsko-uhorskej monarchie, prvej svetovej vojny, prvej Československej republiky, druhej svetovej vojny a zmien po roku 1948, bol počas celého života zviazaný s kaštieľom v Strážkach. Len vďaka jej obetavosti sa rozsiahlu kolekciu diel Ladislava Mednyánszkeho z majetku rodiny, ako aj prác Ferdinanda Katonu (1864 – 1938), Fridy Konstantinovej (1884 – 1918) a tiež jej samotnej podarilo pomerne kompaktne uchovať a dnes pre-zentovať v stálej expozícii SNG – Kaštieľ v Strážkach.

B A R Ó N K A8

9 B A R Ó N K A M A R G I T A C Z Ó B E L O V Á , Ž I V O T A D I E L O V S T R Á Ž K A C H

B A R Ó N K A M A R G I T A C Z Ó B E L O V Á , Ž I V O T A D I E L O V S T R Á Ž K A C H

K A T A R Í N A B E Ň O V Á

Osobnosť barónky Margity Czóbelovej sa doteraz spomínala čisto len v kontexte jej života v kaštieli v Strážkach. Zatiaľ nebo-la spracovaná jej maliarska pozostalosť, ktorú spravuje Slovenská národná galéria od získania kaštieľa v roku 1976. V roku 2011 si pripomíname 120. výročie barón-kinho narodenia, ako aj dvadsať rokov od otvorenia expozície v kaštieli. Táto udalosť sa stala príležitosťou pozrieť sa na jej pohnutý osud a zhodnotiť výtvarný odkaz „poslednej barónky“ zo Strážok.Margita Czóbelová bola známa pre ma-ďarských historikov umenia prevažne v medzivojnovom období ako maliarka, ilustrátorka a neter Ladislava Med nyán-szkeho. Maliarov prvý monografista Dezső Malonyay podporil jej účasť na budapeštianskom Národnom salóne v roku 1916, kde sa predstavila kolek-ciou 47 vystavených diel.1 O tejto výstave referovali napríklad aj noviny Új idők.2 Jej tvorbu spomínal i Károly Divald vo svojich potulkách po Hornom Uhorsku.3 V roku 1928 sa jej meno objavilo medzi ostatnými krajinomaliarmi, spracovaný-mi v práci Eleméra Köszeghyho Die Zipser Landschaft, ihre Darstellung in der Malerei und Graphik des XVIII. – XX. Jahrhunderts.4 Na výstave konanej v tom istom roku v Poprade vystavila šesť svojich prác, kto-

ré zapožičala z vlastnej zbierky – Čas žat-vy, Jastrabia veža v Tatrách, Spišská krajinka, Pri Strážkach, Park, Sosnový les.5

V roku 1948 navštívila Strážky dr. Mária Marianni, ktorá sa spolu s Petrom Wen-delom podieľala na reštaurovaní kostola a veže.6 V tomto čase sa určite stretla s barónkou, o čom svedčia jej poznámky

I. KISS: MARGITA CZÓBELOVÁ AKO DIEVČA. OKOLO 1910AVU SNG V BRATISLAVE

AUTOPORTRÉT S CIGARETOU. OKOLO 1950. (KAT. 77)

B A R Ó N K A10

v osobnom archíve dokumentov. Po dru-hej svetovej vojne, ešte za života barónky, vyšlo niekoľko článkov a záznamov pre-dovšetkým v populárnej literatúre a ča-sopisoch (napr. Život), ktorých zámerom bolo predstaviť túto kurióznu osobnosť. Medzi známe súdobé práce patrí tiež poviedka od Ladislava Mňačka, ktorú publikoval pod názvom Spišská história v knihe Kde končia prašné cesty.7

Margita Czóbelová sa na niekoľkých miestach spomína aj v kronike obce Strážky – „Jeho neter [Mednyánszkeho] je tiež známa a zručná maliarka – ama-térka.“8 Kroniku viedol miestny učiteľ Peter Purdeš,9 ktorý patril medzi blízkych priateľov barónky a bol akýmsi sprostred-kovateľom medzi návštevami v kaštieli a Margitou Czóbelovou. Spoločne s pani Máriou Milistenferovou10 stále býva v Strážkach a obaja patria k posledným priamym pamätníkom na barónku. V ro-ku 1968 sa nakrúcal v Strážkach film vo francúzskej koprodukcii s názvom Muž, ktorý luže. Jeho autor, režisér a spisovateľ Alain Robbe-Grillet, venoval svoj scenár barónke.Až do súčasnosti, okrem niekoľkých hesiel v encyklopédiách umenia (Éber, Saur),11 nebola venovaná tvorbe barónky žiadna pozornosť. Súviselo to samo-zrejme s tým, že jej výtvarná pozostalosť bola umiestnená v Strážkach a po roku 1972 prenesená prevažne do Slovenskej národnej galérie. Jej meno sa objavuje v katalógu Antona Glatza, autora prvých stálych expozícií v Strážkach Ladislav Med-nyánszky a Portrét 18. – 19. storočia z roku 1991.12 Pri príležitosti tohto projektu bol spracovaný prehľad v zachovaných die-lach barónky a na výstavu sa dostal výber 89 prác. K tomu prispelo aj poznanie ar-chívnej pozostalosti rodov Szirmay, Med-nyánszky a Czóbel, ktorá sa nachádza v dnes stále nespracovanom fonde v Štát-nom archíve v Levoči. Časť archiválií, pohľadníc, fotografií a kresieb barónky je spracovaná v tomto katalógu.13

Rodina Mednyánszkych a Czóbelovcov v Strážkach

Kaštieľ Strážky sa nachádza vedľa obce Spišská Belá pri Kežmarku.14 Ako sídlo Mednyánszkych a Czóbelovcov patril na prelome 19. a 20. storočia k dôležitým centrám kultúry na Spiši. Vďaka his-torickému dedičstvu predchádzajúcich generácií a majiteľov kaštieľa, rodov Horváth-Stansith a Szirmay, tu bola uchovávaná knižnica a rodová galéria portrétov. Na toto kultúrne dedičstvo nadviazali a dopĺňali ho aj Eduard Med-nyánszky (1823 – 1895) so svojou man-želkou, Annou Máriou rod. Szirmayovou (1823 – 1883). Okolo roku 1861 – 1862 sa sem presťahovali z Beckova spolu so svojimi dvoma deťmi Ladislavom (1852 – 1919) a Margitou (Miri, 1859 – 1937). Ladislav Mednyánszky prežil detstvo a mladosť v Strážkach, čo malo formu-júci vplyv na jeho ďalšie umelecké sme-rovanie. Okolo roku 1865 sa tu stretol s krajinomaliarom, svojím prvým učite-ľom Thomasom Enderom (1793 – 1875), ktorý vytvoril akvarel Kaštieľ v Strážkach (kat. 105). Ako spomína Miri Czóbelová, do majetku rodiny Mednyánszkych sa Strážky dostali ako veno umelcovej mat-ky Marianny Szirmayovej po smrti jej otca v roku 1856. „Odvtedy naši rodičia trávili každé leto tu [Beckov, pozn. aut.] a v Strážkach, starali sa o záhradu, upra-vovali a skrášľovali dlhé roky neobývaný domov.“15

Barónka Margita Czóbelová prežila väčšinu svojho života v Strážkach. Toto prostredie ovplyvnilo jej život i tvorbu. Kornél Divald, ktorý navštívil budovu kaštieľa pred rokom 1905, spomína, že „… kaštieľ je aj dnes príbytkom múz. Náš maliar barón Ladislav Mednyánszky, tu strávil mladosť, terajší majiteľ, jeho šva-gor István Czóbel, spisovateľ ekonomiky, tu spravuje nádhernú knižnicu so zbier-kou starožitného zariadenia, robí z kaš-tieľa múzeum.“16

11 B A R Ó N K A M A R G I T A C Z Ó B E L O V Á , Ž I V O T A D I E L O V S T R Á Ž K A C H

zobrali manželia so sebou aj do Strážok. Po Czóbelovcoch sa zachovala bohatá korešpondencia z ich panstva v Anar-csi. Usporiadanie budovy tak napríklad poznáme z opisu Imricha Czóbela, otca Štefana Czóbela, počas jednej z jeho návštev v kaštieli: „V miestnostiach strážskeho kaštieľa, ktoré sme s Miri a Istvánom prešli 4. júna 1898, sú tieto zariadené miestnosti: 1. Istvánova fajčia-reň, zariadená mnohými pozoruhodnými predmetmi. 2. Istvánova pracovňa a oblie-kareň, z ktorej sa Thököliho dverami po točitom schodisku dalo šikovne dostať do záhrady. 3. Veľká obývačka spoje-ná s malou balkónovou miestnosťou. 4. Salón. 5. Spálňa. 6. Mirina pracovňa s balkónom. 7. – 8. Krížom cez spálňu na malú pavlač, cez jednu miestnosť do dvoch detských izieb, z jednej vedie točité

THOMAS ENDER: STRÁŽKY. OKOLO 1865 (KAT. 105)

Rodičia barónky, Štefan Czóbel (1847 – 1932)17 a Margita sa zosobášili v júni 1887 v Strážkach18 a hneď po svadbe odišli žiť na czóbelovské panstvo do Anarcsa,19 kde sa nachádzal rodový kaštieľ s parkom. Popri tom vlastni-li ešte majetky aj v neďalekej oblasti Kisvardy, ktoré boli znárodnené v roku 1949. Vďaka veľmi dobrým vzťahom medzi Mednyánszkymi a Czóbelovcami, ktoré sa rozvinuli po sobáši nielen me-dzi mladým párom, ale aj medzi ďalšími členmi rodiny, sa často navštevovali. Už v apríli 1888 odišiel Mednyánszky do Anarcsa, kde sa spriatelil so sestrou Štefana Czóbela, spisovateľkou Minkou Czóbelovou (1855 – 1947).20 Pri tejto návšteve pravdepodobne vytvoril aj por-trét matky svojho švagra, Evelíny rod. Vayovej (1829 – 1906),21 ktorý si potom

B A R Ó N K A40

41 N Á Č R T P O R T R É T U O S O B N O S T I V K O N T E X T E D O B Y

N Á Č R T P O R T R É T U O S O B N O S T I V K O N T E X T E D O B Y

Ľ U B I C A K Á Z M E R O V Á

ského Anarcsa, kde rodina Czóbelovcov trávievala leto, ju navštevovala hlavne jej teta Minka Czóbelová.7 Čulé styky udr-žiavala s viacerými, jej pôvodu blízkymi priateľmi. Prichádzali k nej návštevy z ne-ďalekého okolia Kežmarku, Levoče, ale aj

Životný príbeh maliarky Margity Czóbe-lovej, oslovovanej súčasníkmi aj grófka, najčastejšie však kontesa a barónka, sa najväčším dielom odohral v Strážkach. V skutočnosti Margite prináležal titul barónka.1 Peripetie jej života sa stali neodmysliteľnou súčasťou výkladu sprie-vodkýň a sprievodcov o histórii kaštieľa, o jeho majiteľoch a v neposlednom rade o pozoruhodnom diele barónkinho strý-ka, maliara Ladislava Mednyánszkeho. Meno Margity Czóbelovej sa tiež objavilo umelecky a literárne stvárnené v novele Ladislava Mňačka Spišská história,2 a ďalej napr. zásluhou Alberta Marenčina pri filmovom spracovaní románu Alaina Robbe-Grilleta Muž, ktorý luže.3 V prácach spomienkového charakteru, napr. od re-nomovaného slovenského historika Ivana Chalupeckého4 a v publikáciách o regióne Spiša ho nachádzame tiež.5 Ďalším pra-meňom poznania popri už zmienených zdrojoch sa stala oral history miestnych pamätníkov na Margitu Czóbelovú.Barónka6 bola poslednou obyvateľkou strážskeho kaštieľa, z ktorého odchá-dzala len zriedkavo. Od straty rodičov (otec zomrel v roku 1932, matka 1937) a súrodencov Marianny a Štefana ml. v ňom žila bez blízkych príbuzných. Spo-medzi najbližších príbuzných z maďar-

FRIDA KONSTANTINOVA: MARGITA CZÓBELOVÁ. 1913 (KAT. 100)

RAKETA. SPUTNIK II. OKOLO 1957 (KAT. 88)

B A R Ó N K A42

z Košíc. Stretávala sa s rodinou Csákyov-cov, Sztárayovcov, Szirmayovcov.Bohatá korešpondencia uložená v ar-chíve v Levoči hovorí o pravidelných kontaktoch s priateľmi a so známymi zo Slovenska i zo zahraničia (Maďarsko, Nemecko, Francúzsko a ďalšie krajiny). Častými návštevníkmi v jej renesančnom domove, ako si spomínala pani Mária Milistenferová, dcéra Žofie Bednárovej, ktorá barónke pomáhala s domácnosťou, boli gróf Somsich, mladý gróf Majláth a „Bimbi“.8 Do spektra jej záujmov patri-lo hlavne výtvarné umenie, ale i šport, čí-tanie kníh a udržiavanie korešpondencie v niekoľkých jazykoch.Barónka sa narodila v rakúsko-uhorskej monarchii, zažila jej zánik i stratu privi-

légií šľachty po vzniku Československej republiky. Mladosť a stredný vek prežila v podmienkach demokratického Čes-koslovenska (1918 – 1939) a vo vojnovej Slovenskej republike (1939 – 1945). La-dislav Mňačko ju v poviedke stvárnil ako človeka s mimoriadnym interesom a so znalosťou literatúry a umenia, ale psy-chicky nevyrovnaného, snáď až chorého. Spisovateľov prístup je dnes výpoveďou o dobe z dvoch rozdielnych pozícií, ktorú žil súčasný autor a barónka, v jeho očiach rezíduum minulosti. Rétorikou a hlavne dobovou optikou nazerania na každo-dennosť šľachty ako apendix spoločnosti, hodnotil nevšednú osobnosť Margity Czóbelovej.Barónka však reagovala, súdiac podľa

KAŠTIEĽ V ANARCSI. OKOLO 1930 (KAT. 26)

B A R Ó N K A46

47 O B Y Č A J N E N E O B Y Č A J N Ý Ž I V O T

O B Y Č A J N E N E O B Y Č A J N Ý Ž I V O T

M Á R I A Š E L E P O V Á

vyučiť remeslu a mladú Máriu poslali do cirkevnej školy v Kláštore pod Znievom. Ako čas ukáže, vdova spolu s deťmi bude mať možnosť splatiť jej tento dlh. Žila s barónkou a starala sa o ňu až do svojej smrti v roku 1968 a jej dcéra Mária Milis-tenferová sa stala barónkinou poslednou opatrovateľkou a spoločníčkou. Práve

Barónka Margita Czóbelová prežila v Strážkach podstatnú časť svojho života. Jej rodina vlastnila okrem majetkov na Slovensku aj poľnohospodárske usad-losti s niekoľkými kúriami v Anarcsi na severovýchode Maďarska. Barónka tu so svojou rodinou trávila najmä zimy, ktoré boli v Strážkach v tom čase predsa len prituhé a nemilosrdné. Avšak zároveň láska k lyžovaniu a korčuľovaniu, liečivý tatranský vzduch boli pravdepodobne príčinou zotrvania v kaštieli aj v zime, čo dokumentujú záznamy v jej denníkoch.1 Meno Czóbel je v Anarcsi ešte i dnes veľ-mi známe a požíva zaslúženú vážnosť.2 Margita Czóbelová počas tamojších po-bytov trávila veľa času so svojou tetou, spisovateľkou Minkou Czóbelovou, ktorá bola aj blízkou priateľkou Ladislava Mednyánszkeho. Je možné, že pod jej vplyvom sa pustila do prvých literárnych pokusov.3Detstvo prežila v Strážkach v kruhu milovanej rodiny, spolu so sestrou Ma-riannou a s bratom Štefanom. Rodina mala so svojimi zamestnancami veľmi priateľské vzťahy. Pracovali pre nich aj mladí manželia Bednárovci. Alžbeta ako kuchárka, jej manžel bol kočišom. Mali tri deti a keď muž náhle umrel, Czóbelov-ci sa ujali vdovy aj s deťmi. Chlapcov dali

AUTOPORTRÉT V ČIAPKE. 1939 (KAT. 43)

NEZNÁMY AUTOR: MIRI CZÓBELOVÁ S DCÉRAMI MARGITOU A MARIANNOU. OKOLO 1920. AVU SNG V BRATISLAVE

B A R Ó N K A48

z jej rozprávania sa dali získať dôležité informácie a poskladať obraz o živote Margity Czóbelovej. Vieme, že ako dieťa nechodila do školy, ale mala domácich učiteľov. Czóbelovské deti dostali kla-sické vzdelanie s dôrazom na výučbu jazykov, histórie a umenia. Prechádzky po

blízkom okolí viedli popri ateliéri strýka Ladislava Mednyánszkeho, ktorý tu prežil rané obdobie svojho umeleckého vývinu.V spomienkach pani Milistenferovej sa píše, že barónka bola skromné a krehké žieňa. Pre seba potrebovala len veľmi má-lo. Rada a ochotne sa starala aj o iných

SLUŽOBNÁ Z KAŠTIEĽA. OKOLO 1940 (KAT. 65)

B A R Ó N K A56

57 R O B B E - G R I L L E T O V S K É S T R Á Ž K Y – K U L I S A H I S T Ó R I E A S E X U

R O B B E - G R I L L E T O V S K É S T R Á Ž K Y – K U L I S A H I S T Ó R I E A S E X U

P E T R A H A N Á K O V Á

fia v praxi zatiaľ nestretla. Mladí sloven-skí filmári generácie 60. rokov nabúravali filmové klišé postupne, hosťujúci režisér však prichádzal z prostredia, v ktorom sa už boje poslednej avantgardy dávno odohrali, nová vlna prehupla, dokon-ca sa z nej medzičasom stávalo klišé... Nazerané z tejto perspektívy, prichádza Robbe-Grillet do stále ešte relatívne pa-nenského prostredia, v ktorom je – hoci len pár krátkych rokov – zdanlivo všetko

Avantgardistický kapric spisovateľa nové-ho románu Alaina Robbe-Grilleta vznikol koncom 60. rokov 20. storočia na bratis-lavskej Kolibe v produkčne priaznivom zá-zemí vtedajších valutových koprodukcií.1 Ide o modernistický film par excellence, ktorý zámerne zrádza a rúca väčšinu kon-vencií pohodlného diváckeho filmu. Hlav-ný hrdina (J.-L. Trintignant) má mnoho identít i mnoho právd. Jeho rozprávanie je plné protirečení, dej sa neustále vykĺbuje, slovo zrádza obraz, „pravda“ – i tá filmová – sa permanentne rekonštruuje. V celom tomto (trochu ťažkopádnom) významu-plnom zmätku je snáď jediným záchyt-ným bodom práve autentická kulisa foto-genických Strážok. I dekorácia schátralého kaštieľa je tu však len akýmsi labyrintom bez centra – zradným priestorom s množ-stvom nespojitých schodísk, slepých cho-dieb a prepadávajúcich sa balkónov... Vysoký kredit Robbe-Grilletovho filmu v kontexte (dejín) slovenskej kinemato-grafie spočíval hlavne v tom, že išlo o ex-travaganciu, ktorá protirečila všetkému, čo v tom čase poznal slovenský film. Hoci prvé Jakubiskove filmy (najmä „povsta-leckí“ Zbehovia a pútnici) už v slovenskej kinematografii všeličo rozvrátili, s tak nekompromisným rozbitím filmových konvencií sa však slovenská kinematogra-

IVAN MISTRÍK V KNIŽNICI. ZÁBER Z FILMU MUŽ, KTORÝ LUŽE. 1968. SFÚ – FOTOARCHÍV. FOTO: A. PODSTRASKÝ

VENOVANIE MARGITE CZÓBELOVEJ OD ALAINA ROBBE-GRILLETA. OKOLO 1968. AVU SNG V BRATISLAVE

B A R Ó N K A58

možné. Ak uveríme zázemným textom o nakrúcaní filmu, vznikal Muž, ktorý luže vlastne bez pevného scenára, s po-merne veľkým priestorom pre improvizá-ciu. Tvoril sa takpovediac in situ (či on the road) a doťahoval v postprodukcii. Teda žiadne obligátne nekonečné schvaľovačky a anonymná „teamová“ práca príčinlivej dramaturgie. O pár rokov skôr, ale i o pár rokov neskôr by sa o takejto slobode slovenskému filmárovi ani len nesnívalo. Alain Robbe-Gri llet mal v druhej polovici 60. rokov na „orientálnom“ Slovensku, kam predsa len prichádzal ako „valutový cudzinec“, naozaj nadštandardné, v obrá-tenom garde nepredstaviteľné podmienky.Svojho času, napriek tomu, že išlo o po-merne nákladnú produkciu, film veľa di-

vákov nevidelo. Po nástupe normalizácie išiel totiž krátko po dokončení rovno do trezoru. Príliš koketoval s Pravdou, príliš „klamal“, okato zrádzal a zavádzal, pri-tom doba si už opäť žiadala nekonfliktné stanovisko. Svojich prvých skutočných di-vákov si tak Muž, ktorý luže získal vlastne až skoro dvadsať rokov po svojom vzniku, v druhej polovici 80. rokov s príchodom perestrojky.Dlho zasunutý film je dnes aktuálny zvlášť z naratologického hľadiska. Jeho čítanie oživuje experimentovanie s nará-ciou už i v mainstreamovej kinematogra-fii,2 takisto boom naratológie a neuro-vedy v rámci film studies. Ak sa však na film pozrieme prísnejším okom, zostarol, hlavne medzičasom stratil mnoho zo

SCÉNA Z KNIŽNICE. ZÁBER Z FILMU MUŽ, KTORÝ LUŽE. 1968. SFÚ – FOTOARCHÍV. FOTO: A.PODSTRASKÝ

B A R Ó N K A62

vakát alebo celostranova fotka, ilustracia?

63 K A T A L Ó G

K A T A L Ó G

KAT. 4 Hans Christian Andersen: Rozprávky, Tátárka virág (Kvet pohánky)Okolo 1916 – 1922. Akvarel, tuš, papier, 20 × 30 cm | Značené vľavo dole MCZ | Osobný fond Ladislav Mednyánszky | AVU SNG v Bratislave KAT. 5 Ilustrácia (Rytier a žobrák)Okolo 1916 – 1922. Ceruza, papier, 39,5 × 28 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky

AVU SNG v Bratislave

MARGITA CZÓBELOVÁ (1891 – 1972)

KAT. 1 Biele pávy1916. Gvaš, papier, 35,4 × 26,3 cm | Značené vľavo dole Czobel M. | Získané prevodom 1972 | SNG K 11042 KAT. 2 Stretnutie1916. Akvarel, tuš, papier, 28,1 × 28,8 cmZnačené vľavo dole Czobel M. | Získané prevodom 1972

SNG K 11043 KAT. 3 Ilustrácia (Japonka v záhrade)Okolo 1916 – 1922. Akvarel, ceruza, tuš, papier na kartóne, 36,5 × 22 cm | Značené vľavo dole Czobel Margit | Osobný fond Ladislav Mednyán-szky | AVU SNG v Bratislave

KAT. 2

AUTOPORTRÉT V INTERIÉRI KAŠTIEĽA V STRÁŽKACH. OKOLO 1950 (KAT. 76)

KAT. 5

B A R Ó N K A64

KAT. 6 Hans Christian Andersen: Rozprávky. HókirálynŐ (Snehová kráľovná)Okolo 1916 – 1922. Akvarel, ceruza, tuš, pa-pier, 32 × 24 cm | Osobný fond Ladislav Mednyán-szky | AVU SNG v Bratislave KAT. 7 Hans Christian Andersen: Rozprávky. Az utítárs I (Spolucestujúci)1922. Akvarel, papier, 30 × 19,4 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky | AVU SNG v Bratislave KAT. 8 Hans Christian Andersen: Rozprávky. Az utítárs II (Spolucestujúci)1922. Akvarel, papier, 29,7 × 19,5 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky | AVU SNG v Bratislave KAT. 9 Ilustrácia (Smrtky)Okolo 1920 – 1930. Akvarel, ceruza, papier, 32,5 × 31 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky

AVU SNG v Bratislave KAT. 10 Návrh na obálku knihyOkolo 1920 – 1930. Ceruza, pero. Akvarel, kartón, 33 × 48 cm | Osobný fond Ladislav Med-nyánszky | AVU SNG v Bratislave

KAT. 4

KAT. 11 Štúdia interiéru kaštieľa v StrážkachOkolo 1930. Tempera, drevo, 25,3 × 37 cm

Získané prevodom 1972 | SNG O 5066 KAT. 12 Oscar Wilde: Šťastný princOkolo 1920 – 1930. Farebné ceruzy, tuš, papier, 23,8 × 20,5 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky | AVU SNG v Bratislave KAT. 13 Portrét maliarkinej matky, Miri Czóbelovej, rod. MednyánszkejOkolo 1920. Tempera, drevo, 38,5 × 27 cm

Získané prevodom 1972 | SNG O 5025 KAT. 14 Štefan Czóbel v interiéri v StrážkachOkolo 1920 – 1930. Akvarel, ceruza, papier, 30,5 × 24 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky

AVU SNG v Bratislave KAT. 15 V interiéri kaštieľa v StrážkachOkolo 1920 – 1930. Farebná ceruza, papier, 30,5 × 24 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky

AVU SNG v Bratislave

B A R Ó N K A70

KAT. 72 Ilustrácia InspirationOkolo 1940 – 1960. Ceruza, tuš, kartón, 29,5 × 18 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky

AVU SNG v Bratislave KAT. 73 MelanchóliaOkolo 1940 – 1960. Ceruza, papier, 21 × 34 cmZnačené vľavo dole MCZ | Osobný fond Ladislav Med-nyánszky | AVU SNG v Bratislave KAT. 74 PozvánkaOkolo 1940 – 1960. Ceruza, papier, 13 × 20 cmOsobný fond Ladislav Mednyánszky | AVU SNG v Bratislave KAT. 75 Spišská BeláOkolo 1940 – 1960. Akvarel, ceruza, kartón, 21 × 10 cm | Značené v strede MCZ | Osobný fond Ladislav Mednyánszky | AVU SNG v Bratislave

KAT. 76 Autoportrét v interiéri kaštieľa v StrážkachOkolo 1950. Tempera, preglejka, 72 × 51 cmZískané prevodom 1972 | SNG O 5030

KAT. 77 Autoportrét s cigaretouOkolo 1950. Olej, lepenka, 40,4 × 30,3 cmZískané prevodom 1972 | SNG O 5057

KAT. 78 Karikatúra (novoročenka)Okolo 1950. Akvarel, ceruza, papier, 14 × 9,5 cm | Osobný fond Ladislav MednyánszkyAVU SNG v Bratislave

KAT. 79 Pohľad na TatryOkolo 1950. Olej, plátno, 48 ×66 cm | Znače-né vľavo dole MCZ | Získané prevodom 1972 | SNG O 5029

KAT. 80 Lomonosovova univerzitaOkolo 1950 – 1960. Ceruza, papier, 29,5 × 21 cm | Osobný fond Ladislav MednyánszkyAVU SNG v Bratislave KAT. 67

KAT. 72

71 K A T A L Ó G

KAT. 81 Socialistické priateľstvoOkolo 1950 – 1960. Akvarel, ceruza, papier, 29,5 × 21,5 cm | Osobný fond Ladislav MednyánszkyAVU SNG v Bratislave KAT. 82 Socialistický motívOkolo 1950 – 1960. Ceruza, papier, 29,5 × 21 cm | Osobný fond Ladislav MednyánszkyAVU SNG v Bratislave

KAT. 83 Portrét robotníka. Na druhej strane Portrét grófa Antona SztárayaOkolo 1950 – 1960. Olej, drevo, 34,7 × 24,7 cmZískané prevodom 1972 | SNG O 5059 KAT. 84 Kostol a zvonica v StrážkachOkolo 1950 – 1960. Akvarel, papier, 26 × 29 cm | Značené vľavo dole MCZ | Múzeum v Kežmarku, 10203 KAT. 85 Kaštieľ v StrážkachOkolo 1950 – 1960. Akvarel, papier, 29,7 × 42 cm | Značené vľavo dole MCZ | Múzeum v Kežmarku, 7938 KAT. 86 Autoportrét v staršom vekuOkolo 1960 – 1970. Akvarel, ceruza, kartón, 44 × 33 cm | Osobný fond Ladislav MednyánszkyAVU SNG v Bratislave KAT. 87 Raketa. Sputnik I.Okolo 1957. Akvarel, kartón, 30,2 × 19 cmOsobný fond Ladislav Mednyánszky | AVU SNG v Bratislave

KAT. 78 KAT. 83

KAT. 74

X X X X X75

B A R Ó N K A76

B A R O N E S S M A R G I T A C Z Ó B E L O V Á( 1 8 9 1 – 1 9 7 2 )

A J O U R N E Y T H R O U G H A R T F R O M M E D N Y Á N S Z K Y U P T O R O B B E - G R I L L E T

In 2011, the Slovak National Gallery commemorates the 120th birthday of Ba-roness Margita Czóbelová, as well as the 20th anniversary of the opening the first permanent expositions at the chateau in Strážky. It was in 1991 that the first expositions of Ladislav Mednyánszky’s work, the family gallery of portraits, the human-ist library and historical interiors were opened to the general public.This occasion is being marked by the pub-lication of a catalogue which will intro-duce Baroness Margita Czóbelová for the first time in the context of the historical and cultural heritage of Strážky chateau. Four articles which focus not only on the artistic heritage of the artist’s work, but her unique life story comprise part of this catalogue along with abundant visual ma-terial. In her introductory text, Katarína Beňová presents Margita Czóbelová and her work with an emphasis on the context of the chateau environment and the his-tory of the collections. Mária Šelepová, the long time custodian of the chateau in Strážky, knows the local environment and prepared a study on the unique fi-gure of the Baroness and her relations with the local people, while also introduc-ing her literary work. Ľubica Kázmerová deals with the artist’s personality from the historical perspective. In particular, she pays attention to the post WWI and

WWII periods and the transformations which affected the Baroness as a repre-sentative of the Hungarian aristocracy. There is also a film related to the environ-ment of the chateau in Strážky; in 1968, Alain Robbe-Grillet directed the French production, Muž, ktorý luže (Men that Lie) here. Petra Hanáková assesses this film in the context of the premises of the chateau which were deteriorating at that time.Baroness Margita Czóbelová, the niece of painter Ladislav Mednyánszky, spent most of her life in the foothills of the Tatra Mountains. Her fate, affected by significant historical periods from the Austro-Hungarian Monarchy, World War I, the first Czechoslovak Republic, World War II and the changes following 1948, was linked to the chateau in Strážky throughout her entire life. The extensive collection of Mednyánszky’s works in the family estate as well as the collec-tions of Ferdinand Katona (1864 – 1938), Frida Lohwag Konstantin (1884 – 1918) and her own were successfully preserved thanks to her devotion. The archive re-sources, today deposited in the SNG Fine Art Archives and the Regional Archives in Levoča (her diaries, letters, photo-graphs) constitute an inseparable part of the preserved heritage.According to information available today, Margita Czóbelová was an occasional painter, an auto-didact who was inspired

77 B A R O N E S S M A R G I T A C Z Ó B E L O V Á

by her uncle’s work. Current research has contributed to learning about her rela-tively extensive oeuvre, but, in particular, it brought information regarding her art education and models. According to the records in the archives of the Aca-demy of Fine Arts in Budapest, Margita and her sister Marianna were students at the academy in the 1915 – 1916 aca-demic year. István Bozsnay (1868 – 1944), a landscape painter, was their professor. Their studies came to an end due to World War I. However, thanks to the sup-port of Dezső Malonyay, Mednyánszky’s monographer, she was able to exhibit her works in the National Salon in Budapest in 1916 and 1922.Mednyánszky’s artistic friends – his sister-in-law, the writer Minka Czóbe-lová (1855 – 1947) his student artist, Ferdinand Katona among them, were relatively frequent visitors to Strážky. Ka-tona painted child portraits of Margita and Marianna in around 1900. Austrian artist Frida Lohwag Konstantin visited the chateau in 1913; this is when she did portraits of young Margita and Ma-rianna, the drawing of Štefan Czóbel and landscapes. According to the letters of the Baroness, she taught them painting techniques. This Austrian artist meant the same for the young girls that Thomas Ender meant for Mednyánszky. She pro-vided them with the foundations from which they could build in their further studies at the Budapest academy until World War I interrupted them.She began to work not only as a painter, but also as an illustrator, particularly for English and Hungarian publishing hou-ses. Her designs for illustrations for Fairy Tales by Hans Christian Andersen were preserved in the Slovak National Gallery collections. They probably originated at the end of the 1920s and the begin-ning of the 1930s. The illustrations for the English edition of Stonecrop, a slim book by Hungarian writer and politician

Cécile Tormay (1876 – 1937) published in 1922 are also known. The art deco illu-strations for L’idole et le monstre (The Idol and the Monster) by artist and sculptor Květoslava Fialová, mother of Czech ac-tress Květa Fialová, are also in the owner-ship of the SNG from the Strážky estate. This artist and illustrator was probably in contact with the Baroness. The collec-tion of the Museum in Kežmarok con-tains a preserved composition by Margita Czóbelová in a similar art deco style with a Harem theme. The short stories of Oscar Wilde became another theme of the Baroness’ illustrations from which her illustration for The Happy Prince was preserved. Her illustrations were based on late Art Nouveau inspirations and she was frequently inspired by the books which filled the shelves of the library in Strážky.Her painting career was interrupted by circumstances that arose after World War I when she gradually began to take care for her family. She lost her brother Štefan during the war and her sister Marianna died on April 19, 1929. She also took care of her parents until they died. Her father, Štefan Czóbel, a writer, philosopher and economist, died on April 30, 1932 and her mother Margita (Miri) Czóbelová, nee Mednyánszka, died on June 5, 1937. During World War II Margita Czóbelová was left in isolation and after the politi-cal changes in 1948, she lost her estate and the family’s fine art inheritance.Hiking in the Strážky surroundings and the Tatra Mountains, sports (swimming in the Poprad River, skiing, cross-country skiing, horse riding) and many other activities enabled her to keep her petit figure. It was her unbending character that enabled her to survive the events that fell upon her family and the chateau in Strážky.The isolation of the baroness in the environment of Strážky affected her art-work. In the interwar period she worked