Bankova Regulacia a Dohlad

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

PODNIKOVOHOSPODÁRSKA FAKULTA V KOŠICIACH

Banková regulácia a dohľad

Seminárna práca

z predmetu Základy bankovníctva

2011 František BARAN

OBSAH

Obsah

Úvod..................................................................................................................................3

1 Banková regulácia a dohľad.....................................................................................4

1.1 Definovanie bankovej regulácie a dohľadu...........................................................4

1.2 Poslanie a úlohy bankového dohľadu....................................................................5

1.3 Ciele bankového dohľadu......................................................................................5

1.4 Argumenty v prospech a proti bankovej regulácii a dohľadu................................6

1.4.1 Argumenty v prospech bankovej regulácie a dohľadu:..................................6

1.4.2 Argumenty proti bankovej regulácií a dohľadu..............................................6

1.5 Formy bankového dohľadu a regulácie:.................................................................7

1.6 Súčasti bankovej regulácie a dohľadu....................................................................8

1.7 Nelegálne bankové praktiky...................................................................................8

1.7.1 Insider obchody..............................................................................................8

1.7.2 Operácia čelný útok........................................................................................9

1.7.3 Pranie špinavých peňazí.................................................................................9

1.7.4 Využitie peňažných prostriedkov iným spôsobom, ako bolo

zamýšľané............................................................................................................10

1.7.5 Defraudácia a podvody členov a pracovníkov vedenia komerčnej

banky....................................................................................................................10

2 Úrad pre finančný trh (ÚFT) a Národná banka Slovenska.................................11

2.1 NBS......................................................................................................................12

2.1.1 Dohľad na mieste a na diaľku.......................................................................13

Záver...............................................................................................................................16

Zoznam použitej literatúry...........................................................................................17

3.3.16 Forma štúdia DŠ, KE

Úvod

Činnosť bánk musí byť v súčasnej dobe nevyhnutne pod dohľadom nejakej

autority, z dôvodu ochrany investorov – vkladateľov. Bankové inštitúcie by sa v

opačnom prípade pravdepodobne chovali síce v súlade s so svojimi podnikateľskými

cieľmi, medzi ktoré patrí v prvom rade zisk, ale asi v príkrom rozpore s cieľom väčšiny

investorov - vkladateľov, ktorým je primeraný výnos pri akceptovateľnom riziku. Tento

rozpor by viedol k tomu, že manažmenty bánk by boli ochotné podstupovať neúmerné

riziko s cieľom maximalizácie zisku bez ohľadu na záujmy a bezpečnosť investorov.

Toto by mohlo viesť za nepriaznivých okolností až k úpadku banky a preto je nutná

banková regulácia a dohľad.

Cieľom mojej práce je analyzovať systém regulácie a dohľadu bankového

systému. V súlade s cieľom udržania „poriadku“ na finančnom trhu subjekty ktoré ho

tvoria v celosvetovom merítku podliehajú vo väčšom či menšom rozsahu určitej forme

regulácie. Táto regulácia má podobu stanovovania určitých pravidiel a obmedzení pri

vykonávaní špecifikovaných činností týmito subjektmi. Je zrejmé, že stanovením

pravidiel (reguláciou) naznačený proces nekončí ale pokračuje dohľadom, teda

permanentnou kontrolou dodržiavania týchto pravidiel pričom v prípade zistenia

nedostatkov majú orgány dohľadu k dispozícii primerané sankcie, ktoré buď musia

alebo môžu voči dohliadanému subjektu uplatniť.

4


1 Banková regulácia a dohľad

Jedným z hlavných cieľov národného regulátora je zabezpečiť finančnú stabilitu.

Podľa NBS je finančný systém stabilný, pokiaľ plní svoje funkcie bez závažných

porúch a nežiaducich dopadov na súčasný i budúci vývoj ekonomiky ako celku a

zároveň vykazuje vysokú mieru odolnosti voči šokom.

Jadro slovenského finančného sektoru predstavujú banky. Dotvárajú ho

sporiteľné a úverové družstvá, poisťovne, penzijné fondy a ostatní finanční

sprostredkovatelia. V posledných rokoch s rastúcou nebankovou konkurenciou však

pozvoľne klesá podiel bankových aktív na aktívach finančného sektoru.

1.1 Definovanie bankovej regulácie a dohľadu

Banková regulácia je proces vytvárania pravidiel pre vznik, činnosť, pôsobnosť

a zánik bankových inštitúcií v danej ekonomike. Dohľad nad bankami predstavuje

kontrolu dodržiavania stanovených pravidiel a následné uplatňovanie sankcií, s cieľom

upevniť peňažnú a trhovú disciplínu a zvyšovať kvalitu riadenia finančných procesov a

rizík z nich vyplývajúcich.1

Cieľom regulácie finančných rizík je teda:

zabrániť zlyhaniu regulovanej finančnej inštitúcie a tým ochrániť klientov (ich

vklady

zaistiť dôveru širokej verejnosti vo finančný systém

zaistiť bezpečný a zdravý chod bankového systému

podporiť účinný a konkurencieschopný finančný systém

podporiť menovú stabilitu. 2

Na druhej strane prílišná regulácia ohrozuje finančné zdravie bánk vzhľadom

k nákladom a činnostiam, ktorými ich táto regulácia zaťažuje a nesúvisia s ich vlastným

podnikaním. Podľa prieskumu bankových rizík „Banking Banana Skins“[z roku 2005 a

2006, označili opýtané subjekty (57% všetkých respondentov tvorili bankári) za

1 NEHYBOVÁ, M. Regulace a dohled nad bankami, 1999: s. 62 JÍLEK, J. Finanční rizik., 2000: s. 64

5


najväčšie riziko, ktorému čelil finančný sektor, práve nadmernú reguláciu. Ako druhé

najvýznamnejšie riziko je podľa tohto prieskumu vnímané úverové riziko. Ďalšími

nevýhodami regulácie môže byť morálny hazard, ktorý vedie k rizikovejšiemu chovaniu

banky či oligopolizácia odvetvia, ktorá je dôsledkom stanovených podmienok pre vstup

podnikateľského subjektu do sféry bankovníctva

1.2 Poslanie a úlohy bankového dohľadu

Medzi poslania bankového dohľadu patrí:

Podporovať stabilitu bánk a bankového systému a ochraňovať oprávnené záujmy

vkladateľov a širokej verejnosti.

Podporovať transparentné, bezpečné a zdravé fungovanie bánk a bankového

systému.

Podporovať dôveryhodnosť bánk a bankového systému pre investorov. 3

Úloha bankového dohľadu je zabezpečiť, aby banky podnikali obozretne, v súlade so

zákonmi a opatreniami.

1.3 Ciele bankového dohľadu

Regulácia je súčasťou nástrojov makroekonomickej politiky, nástroj realizácie menovej politiky:

- zaistenie spoľahlivosti a bezpečnosti fungovania bankového systému v ekonomike

- podpora efektívnosti fungovania bankového systému

- zaistenie potrebných informácií pre investora

- zaistenie základnej úrovne ochrany investorov

- podpora efektívneho uskutočňovania menovej politiky

3 KLUMPÁR, J. - ONDER, Š. Nový koncept bankovní regulace přináší nároky i příležitosti. 2005: s. 18-19

6


1.4 Argumenty v prospech a proti bankovej regulácii a dohľadu

1.4.1 Argumenty v prospech bankovej regulácie a dohľadu:

Bankové aktivity sú odlišné.

Bankové aktíva a pasíva majú špecifickú štruktúru – pre banky je

charakteristické, že krátkodobé pasíva sa transformujú na dlhodobé aktíva.

Asymetria informácií v bankovej sfére je oveľa väčšia a dôležitejšia ako v inej

oblasti – klienti banky nemajú možnosť monitorovať zdravie banky. Inštitút

bankovej regulácie a dozoru hovorí, ktoré informácie musí banky poskytovať.

Banková regulácia znižuje nebezpečenstvo poklesu sprostredkovania finančných

transakcií prostredníctvom bánk, z toho vyplýva, že je tu zabezpečená ochrana

vkladov, banky sú povinné poisťovať vklady.

Banková regulácia umožňuje regulovať množstvo peňazí v obehu.

1.4.2 Argumenty proti bankovej regulácií a dohľadu

Spochybnením súčasnej miery a pravidiel regulácie – v tomto prípade je naším

cieľom deregulácia

Argumenty proti akejkoľvek regulácie bánk – cieľom je zrušiť reguláciu

a ponechať bankový systém bez bankovej regulácie a dohľadu

Financie sa síce líšia od iných ekonomických činností, ale práve preto je

potrebné upraviť základné stavebné kamene fungovania bánk a to platobný styk

a možnosti zverenia verejných prostriedkov. Takto chápaná regulácia by mala

zabrániť úpadkom nesolventných bánk a pomôcť dočasne nelikvidným bankám.

Nevhodná časová štruktúra aktív a pasív je výsledkom regulácie.

Asymetria informácií síce existuje, ale existuje aj ochrana vkladov (Fond

ochrany vkladov). Klienti bánk sa preto nemusia zaoberať dôveryhodnosťou

bánk. Klient má 10% spoluúčasť.

Pokles sprostredkovania nie je dostatočným argumentom pre nutnosť bankovej

regulácie

1. skupina odporcov – regulácia ako jedna z podmienok menovej politiky nie je spochybňovaná

2. skupina odporcov – odpor voči akémukoľvek systému regulácia

7


Základné nevýhody bankovej regulácie podľa odporcov rast nestability z dôvodu neistoty ohľadom budúcich bankových pravidiel

regulácia núti banky ku orientácií na mimo bilančné operácie

banková regulácia si vyžaduje náklady, ak sú príliš vysoké, tak banky buď budú

zvyšovať poplatky za poskytované služby alebo môžu znížiť svoj zisk o tieto

náklady

systém regulácie nevedie banky ku dodržiavaniu zlých pravidiel, ale k ich

obchádzaniu

niektoré pravidlá bankovej regulácie nútia banky uskutočňovať riskantné

operácie. Banky sú nútené podstupovať morálny hazard.

Porovnanie argumentov zástancov a odporcov: obe strany sústreďujú svoju pozornosť na tieto oblasti:

- miera, spôsob a pravidlá bankovej regulácie a dohľadu

- vplyv bankovej regulácie na konkurencieschopnosť trhu

- efektívnosť bankovej regulácie

- možnosti znižovania asymetrie informácií

- náklady spojené s reguláciou a dohľadom bánk a financovanie týchto nákladov

- ochrana pred nekalými praktikami

- ochrana pred úpadkom bank

- nutnosť regulácie množstva peňazí v obehu

Banková regulácia a dohľad je nutná, otázna je však miera, spôsob a pravidlá.

1.5 Formy bankového dohľadu a regulácie:

a) Podľa dopadu na bankový systém: pozitívna – podporuje činnosti bánk

negatívna – zakazuje určité činnosti

b) Z hľadiska použitých nástrojov: diskrétna – napr. úvery od CB

zmluvná – napr. dobrovoľné poistenie depozit

c) Podľa stupňa záväznosti pravidiel:

- formálna – na explicitne založených pravidlách zo zákona

- neformálna – dobrovoľná, seba (samoregulácia), na vzájomnej dôvere

regulujúcich a regulovaných subjektoch.

8


Banka sa im vystavuje v prípade nákupu akcií iných spoločností. Pri bankrote subjektu

môže banka prísť o časť alebo všetky investované peňažné prostriedky.

1.6 Súčasti bankovej regulácie a dohľadu

Banková regulácia a dohľad sa zaoberá nasledovnými aspektmi:

a) Regulácia vstupu do bankovníctva

b) Základné pravidlá činnosti bánk

Primeranosť vlastných zdrojov - pomer kapitálu ku rizikovo váženým aktívam

vyjadrení v %. Tento pomer by nemal klesnúť pod hranicu 8%. Každému aktívu sú

pridelené rizikové váhy na úrovni 0,20,50 alebo 100% na základe toho, ako je

príslušné aktívum pre banku rizikové, sú striktne vymedzené. V prípade, že pomer

klesne pod 4%, bankový dohľad NBS je povinný na takúto správu uvaliť nútenú

správu. V prípade že pomer klesne na alebo pod 2%, bankový dohľad NBS je

povinný banke odobrať licenciu.

Majetková angažovanosť – banka môže sústreďovať svoj majetok len do určitej

výšky svojho vkladu

Pravidlá likvidity – aby banka bola likvidná v každom okamihu

Poskytovanie informácií bankami

Pravidlo nezabezpečených devízových pozícií – banka pravidelne každý deň hodnotí

objem devízových prostriedkov na strane A a P. A v cudzej mene musia byť kryté P

v cudzej mene.

c) Veriteľ poslednej inštancie – CB, ktorá môže chorej banke poskytnúť úver na

ozdravenie, posledná záchrana banky.

d) Povinné poistenie vkladov – Zákon o Fonde ochrany vkladov – chránené sú

neanonymné vklady FO a niektorých PO, ktoré sú vymenované v zákone. Od 1. 7.

2002 do 40 násobku priem. mesačného príjmu vyhláseného Štatistickým úradom

SR, do výšky 90% vkladu.

1.7 Nelegálne bankové praktiky

1.7.1 Insider obchody

Insider obchody sú obchody, pri ktorých sú využité/zneužité ostatným

subjektom nedostupné informácie, kedy dochádza ku manipulácií na finančnom trhu,

najčastejšie sú spojené s nákupom a predajom CP.

9


Insider informácia– verejnosti neznáma, presná informácia, ktorá sa dotýka 1 alebo

viacerých emitentoch CP a ktorá pokiaľ by bola známa podstatne by ovplyvnila kurz

CP, typickým príkladom je nákup CP za veľmi nízky kurz predtým, než sa tento kurz

zvýši.

Insider obchod vykonáva insider osoba:

a) Primárna – taká, ktorá je buď priamo spojená s danou firmou, alebo má také

postavenie, že tieto informácie môže získať priamo od firmy, napríklad

manažment firmy, účtovníci, daňový a právny poradcovia, právnici danej firmy,

pracovníci ministerstiev i riadiacich firiem.

b) Sekundárna – osoba, ktorá má už len sprostredkované informácie.

1.7.2 Operácia čelný útok

Základný princíp spočíva v tom, že správca portfólia CP investuje osobné

prostriedky do CP a tieto CP nakúpi za nižšiu cenu, následne vo veľkom množstve

odkúpi tieto CP z osobného portfólia za vyššiu cenu do portfólia fondu.

1.7.3 Pranie špinavých peňazí

Ide o uloženie hotovostných peňazí, ktoré pochádzajú z nelegálnych činností

a ich uvedenie do peňažného obehu.

Špinavé peniaze sú peniaze, ktoré pochádzajú priamo z kriminálnej činnosti -

lúpeže, vydierania, teroru, predaja drog, nelegálneho obchodu so zbraňami, nelegálnych

hier, prostitúcie, aj úplatky. Okrem takto získaných peňazí patria sem aj peniaze, ktoré

síce majú legálny pôvod ale pochádzajú z príjmov, ktoré neboli zdanené.

Pranie špinavých peňazí nie je cieľom organizovaného zločinu.

Mechanizmus prania špinavých peňazí

Na začiatku musí byť kriminálny čin alebo delikt, ktorý prináša zisk. Zisk sa rozdelí na

2 častí. Jedna časť peňazí je určená pre ďalšiu nelegálnu činnosť a druhá na prepranie

(zlegalizovanie). Túto druhú časť je potrebné dostať do bankového sektora

prostredníctvom rôznych inštitúcií, a to tak že zaplatíme za nejaký iný tovar napr.

v zlatníctve, starožitníctve t.j. prostredníctvom obchodu. Obchod svoje tržby odvádza

10


na účet = do bankového sektora. Z bankového sektora už nie je problém presunúť

prostriedky do zahraničia: investície do zahraničia alebo transfer do zahraničia.

V skutočnosti nie je tento mechanizmus taký jednoduchý. Inou formou prania

špinavých peňazí je opakovaný nákup a predaj CP, až kým sa peňažné prostriedky

nedostanú ku majiteľovi.

Ochrana:- Banky vyžadujú preukaz totožnosti

- Banky kontrolujú totožnosť vkladateľa aj výbercu

- Zásada: poznaj svojho zákazníka. Banky poznajú svojich klientov

- Ak má pracovník banky podozrenie je povinný zavolať finančnú políciu

1.7.4 Využitie peňažných prostriedkov iným spôsobom, ako

bolo zamýšľané

V prípade, že mám určité úspory, chcem ich investovať do CP, tak ich zverím

obchodníkov s CP. On však zverené úspory využije na nákup CP do svojho portfólia až

následne ich premiestni do môjho za zvýšenú cenu.

1.7.5 Defraudácia a podvody členov a pracovníkov vedenia

komerčnej banky

Banky využívajú princíp 4 očí. Zriadenie banky podpisujú 2 pracovníci. Pre banku

nastanú, keď sa platba neuskutoční včas alebo vôbec a banka tým pádom nedostane

zaplatené (od niekoho iného).

11


2 Úrad pre finančný trh (ÚFT) a Národná banka Slovenska

Dohľad nad celým finančným trhom na Slovensku si do 1.1.2006 delili dve

inštitúcie – Úrad pre finančný trh (ÚFT) a Národná banka Slovenska (NBS), pričom

NBS mala na starosti dohľad nad bankami a ÚFT dohľad nad ostatnými subjektmi

pôsobiacimi na kapitálovom trhu a trhu poistenia (aj dôchodkového). Ešte pred tým ako

bol 1.apríla 2002 zákonom č.96/2002 Z.z. zriadený Úrad pre finančný trh tak ako

fungoval do konca minulého roku, vláda Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa

27.marca 2002 schválila „Koncepciu integrovaného dohľadu nad finančným trhom“.

Podstatou tejto koncepcie bolo, že od 1.1.2006 mal prejsť celý obsah dohľadu nad

finančným trhom do kompetencie NBS.

Pred zriadením ÚFT sa nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom v Slovenskej

republike vykonával štátny dozor, a to najprv prostredníctvom Ministerstva financií SR

a od 1. novembra 2000 do 31. marca 2002 Úradom pre finančný trh, ktorý bol orgánom

štátnej správy zriadeným zákonom č. 329/2000 Z. z. o Úrade pre finančný trh. Prijatím

zákona č.96/2002 o dohľade nad finančným trhom došlo k zmene formy tejto inštitúcie.

ÚFT bola podľa tohto zákona právnická osoba, ktorej sa v oblasti verejnej správy

zverilo vykonávanie dohľadu nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu a

poisťovníctva. ÚFT nebol zapísaný do obchodného registra.

Integrovaný dohľad nad finančným trhom v súčasnosti vykonáva Národná banka

Slovenska, čím sa oproti predchádzajúcemu obdobiu zmenil jeho doterajší charakter.

Útvar dohľadu NBS nemá samostatnú právnu subjektivitu tak ako tomu bolo do konca

minulého roku v prípade Úradu pre finančný trh, ale v legislatíve je tento útvar jasne

identifikovaný ( §5 zákona č.747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom ).

Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom je:

a) bankový dohľad a dohľad nad obchodníkmi s cennými papiermi;

b) dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý vykonával Úrad pre finančný

trh;

c) dohľad nad dôchodkovým sporením - dôchodkovými správcovskými spoločnosťami

a doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami;

d) regulácia finančného trhu;

12


Činnosť dohľadu nad finančným trhom spočíva v týchto oblastiach:

a) povoľovacia činnosť,

b) dohľad na diaľku a dohľad na mieste nad dohliadanými subjektmi, vrátane dohľadu

na konsolidovanom základe,

c) vedenie konaní a vydávanie rozhodnutí v týchto konaniach, dohliadanie na plnenie

vydaných rozhodnutí vrátane podmienok určených v týchto rozhodnutiach,

d) tvorba príslušných právnych predpisov.

2.1 NBS

Národná banka Slovenska v oblasti finančného trhu prispieva k stabilite

finančného systému ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného

trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a

rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.

Národná banka Slovenska (podľa zák. č.747/2004) v rámci dohľadu nad

finančným trhom:

a) vykonáva dohľad nad subjektmi taxatívne vymedzenými v §1 ods. 3, pričom:

1. ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej

prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov,

2. dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a iných právnych

predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ako aj

na dodržiavanie ustanovení právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a

Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti,

3. vedie konania, udeľuje povolenia, licencie, súhlasy a predchádzajúce

súhlasy, ukladá sankcie a opatrenia na nápravu, vydáva iné rozhodnutia,

stanoviská, metodické usmernenia a odporúčania podľa tohto zákona a

osobitných zákonov a dohliada na plnenie svojich rozhodnutí vrátane

dodržiavania podmienok určených v týchto rozhodnutiach,

4. vykonáva dohľad na mieste a dohľad na diaľku nad dohliadanými

subjektmi.

b) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona a

osobitných zákonov v oblasti finančného trhu,

13


c) spolupracuje s Ministerstvom financií SR a Ministerstvom práce, sociálnych

vecí a rodiny SR pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych

predpisov v oblasti finančného trhu,

d) spolupracuje a vymieňa si informácie v rozsahu potrebnom na výkon dohľadu

nad dohliadanými subjektmi, a to so zahraničnými orgánmi dohľadu v oblasti

finančného trhu, s ďalšími orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike a v iných

štátoch a s inými osobami, ktoré majú informácie o dohliadaných subjektoch alebo

ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi.

2.1.1 Dohľad na mieste a na diaľku

Dohľad na mieste je získavanie a vyhodnocovanie informácií spravidla priamo v

DS alebo od jeho zamestnancov. Dohľadom na mieste ale nie je získavanie informácie

na mieste postupom NBS v konaní vedenom NBS. Dohľad na diaľku je získavanie a

vyhodnocovanie informácií inak ako na mieste, tzn. že ide o informácie, ktoré NBS

získala napr. na základe písomnej žiadosti, hlásení, výkazov a iných podkladov, ktoré

DS predkladajú NBS. Opäť, dohľadom nie je získavanie informácií postupom NBS v

konaní vedenom NBS. V prípade, že NBS vykonáva dohľad na diaľku alebo dohľad na

mieste, sú DS a ich zamestnanci povinní umožniť NBS vykonať dohľad, zdržať sa

konania, ktoré by mohlo mariť výkon dohľadu a poskytnúť NBS požadované

informácie, súčinnosť a pomoc, ktoré potrebuje na výkon dohľadu. Pri výkone dohľadu

spolupracuje NBS s inými orgánmi vykonávajúcimi dohľad, napr. ÚFT a orgány

dohliadajúce na základe zákona o kolektívnom investovaní.

Poverenie NBS na výkon dohľadu na mieste:

Zamestnanec, ktorý vykonáva dohľad na mieste, musí mať písomné poverenie

NBS. Takéto poverenie musí obsahovať označenie DS, mená a priezviská pracovníkov,

ktorí sú poverení dohľadom, predmet dohľadu, deň začatia dohľadu, dobu trvania

poverenia, pečiatku NBS a meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávneného vedúceho

zamestnanca NBS, ktorý udelil povolenie.

Oprávnenie osôb pri dohľade na mieste:

Pri výkone dohľadu môžu vykonávať všetky úkony súvisiace s predmetom

dohľadu. Sú oprávnené vstupovať na pozemky, do budov, miestností, zariadení a

priestorov DS. Týka sa to aj áut, ale nedotknuteľnosť súkromných obydlí ostáva

14


zachovaná. Môžu žiadať, aby im boli v požadovanom čase dodané doklady (aj

originály), výkazy, dokumentácia a iné písomnosti vrátane informácií na “technických

nosičoch dát” a aby im umožnili prístup k iným veciam DS. Môžu tiež požadovať

vysvetlenia, vyjadrenia a iné ústne a písomné informácie k predmetu dohľadu a

zisteným nedostatkom. Pokiaľ je to odôvodnené, môžu premiestniť originály

dokumentov a ďalšie písomnosti mimo priestorov DS.

Samozrejme, môžu žiadať spoluprácu DS a jeho zamestnancov, ktorí sú zo

zákona povinní im vyhovieť. Výnimkou je len prípad, kedy by spoluprácou bol

ohrozený život alebo zdravie osôb alebo by zamestnancov oprávnený orgán nezbavil

mlčanlivosti.

Povinnosti osôb pri dohľade na mieste:

Musia sa najneskôr pri začatí dohľadu preukázať písomným poverením NBS

spolu s preukazom totožnosti. Pri prevzatí dokumentov musia vydať DS písomné

potvrdenie, ak ich premiestňujú mimo DS a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou,

zničením, poškodením a zneužitím. Prevzaté listiny sú povinní bezodkladne vrátiť

tomu, od koho boli prevzaté, ak ich už nepotrebujú na ďalší výkon dohľadu.

O dohľade musia vyhotoviť písomný protokol, jednu kópiu doručiť DS s

primeranou lehotou, dokedy môže DS predložiť písomné námietky proti pravdivosti

zaprotokolovaných údajov o nedostatkoch zistených pri vykonanom dohľade. Musia

preveriť opodstatnenosť námietok a doručiť DS písomné oznámenie o výsledku

preverenia.

Písomný protokol o dohľade:

Písomný protokol o dohľade musí obsahovať označenie DS, mená a priezviská

osôb poverených výkonom dohľadu, miesto a čas vykonania dohľadu, predmet

dohľadu, opis skutočností a zistených nedostatkov s uvedením porušených právnych

predpisov, termín pre námietky, dátum vystavenia protokolu a mená, priezviská a

podpisy osôb poverených výkonom dohľadu. Tie zodpovedajú aj za obsah protokolu.

Povinnosti zamestnancov DS pri dohľade:

DS musí vytvoriť vhodné materiálne a technické podmienky, umožniť

vykonávanie oprávnení, ktoré NBS má a plniť svoje povinnosti. Náklady na dohľad,

ktoré vznikli NBS znáša NBS, náklady, ktoré vzniknú DS znáša DS.

15


NBS môže pri zistení nedostatkov prijať nasledovné opatrenia:

- uložiť opatrenia na nápravu zistených nedostatkov

- obmedziť alebo ukončiť niektorú činnosť

- znížiť základné imanie

- uložiť pokutu

- zaviesť nútenú správu

- navrhnúť odvolanie vedúceho pracovníka

- odobrať povolenie pôsobiť ako banka

Obmedzenia dohľadu:

Osoba nemôže vykonávať dohľad, ak je pochybnosť o jej nezaujatosti. Ide

najmä o situácie, ak má osoba z NBS vzťah k DS a jeho zamestnancom alebo predmetu

dohľadu. Ak má osoba poznatky o skutočnostiach, ktoré by mohli vzbudiť pochybnosti

o jej nezaujatosti, musí tieto informácie bezodkladne písomne oznámiť tomu, kto jej

udelil poverenie na výkon dohľadu. DS môže podať NBS písomné námietky proti

zaujatosti osoby poverenej výkonom dohľadu, ale takáto námietka nemá odkladný

účinok. O podanej námietke alebo oznámení rozhodne do 5 pracovných dní od ich

podania s konečnou platnosťou zamestnanec NBS, ktorý vydal poverenie na výkon

dohľadu. Kým NBS rozhodne o oznámení alebo o podaných námietkach, môže osoba

poverená výkonom dohľadu vykonávať pri dohľade len také činnosti, ktoré neznesú

odklad.

16


Záver

Hlavnou úlohou bankového dohľadu (banková supervízia) je dozor nad činnosťou

ostatných bánk a ich usmerňovanie. NBS to robí, aby ostatné banky a inštitúcie

dodržiavali menovú politiku. Je to nezávislá kontrola dodržiavania pravidiel, obchod.

bankami sleduje kapitálovú primeranosť, likviditu (musia vyplatiť vklady), úverové

portfólia (štruktúra úveru), poistenie vkladov (každá KB musí každoročne prispievať

čiastkou do fondov ochranných vkladov), opatrenia proti prijímaniu špinavých peňazí.

Cieľom bankovej regulácie je zvýšiť bezpečnosť a transparentnosť, teda preukázať od

koho sú peniaze.

Pod vplyvom dopadov hospodárskej krízy tak centrálne banky, ako aj vlády

jednotlivých krajín plánujú prijať množstvo rôznorodých opatrení, ktoré majú znížiť

pravdepodobnosť opakovania sa podobných kríz v budúcnosti. Prínosom v prípade

implementácie plánovaných regulačných požiadaviek by na jednej strane mohlo byť

zvýšenie stability finančného systému, na strane druhej však existuje reálna hrozba

poklesu ekonomického rastu s nezanedbateľným negatívnym dopadom na zamestnanosť

17


Zoznam použitej literatúry

[1] NEHYBOVÁ, M. Regulace a dohled nad bankami. Brno: Miroslav Nehyba, 1999. 110 s. ISBN 80-902645-5-7

[2] JÍLEK, J.: Finanční rizika. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2000. 640 s. ISBN 80-7169-579-3

[3] KLUMPÁR, J. a ONDER, Š. Nový koncept bankovní regulace přináší nároky i příležitosti. Bankovnictví, 2005, č. 5, s. 18-19

[4] Banková regulácia a dohľad. [online] Publikované 1. 12. 2006. [citované 10. 03. 2011]. Dostupné z <http://www.euroekonom.sk/financie/bankovnictvo-a-banky/bankova-regulacia-a-dohlad>.

[5] Banková sústava. [online] Publikované 11. 05. 2010. [citované 10. 03. 2011]. Dostupné z <http://www.stvrtab-oape.estranky.sk/stranka/bankova-sustava>.

[6] Basel II a Pilier 3. [online] Publikované 31. 12. 2009. [citované 10. 03. 2011]. Dostupné z <http://www.vub.sk/files/sekundarna-navigacia/o-banke/profil-banky/informacie-cinnosti-banky/2009-q2-polrok1/pillar_iii_31.12.2009-sj.pdf>.

[7] BEŇOVÁ, E. a kol.: Financie a mena. Bratislava: IURA EDITION 2007. 270 s. ISBN 978-80-8078-142-2

18

Documents

Bankova Regulacia a Dohlad