6

Úvod

Vedecko-technický rozmach �udstva na jednej strane zrete�ne prispieva

k u�ah�eniu životných podmienok a k neustálemu zvyšovaniu životnej úrovne, na druhej

strane sa však podstatnou mierou podie�a na ohrození zdravia. Netýka sa to len zdravia

�loveka, ale aj rastlín a živo�íchov a celej prírody – teda celého životného prostredia.

Medzi známe kontaminanty, ktoré negatívne pôsobia na všetky zložky životného

prostredia patria �ažké kovy, kde zara�ujeme aj olovo.

Olovo spolu so zlatom, striebrom, me�ou, cínom, ortu�ou a železom bolo známe

a technicky používané už v období staroveku. Egyp�ania pravdepodobne používali olovo

už okolo roku 5000 pred naším letopo�tom. Féni�ania otvorili ložiská olova Rio Tinto v

Španielsku už v roku 2300 pr. n. l. a �í�ania pravdepodobne vyrábali okolo roku 200 pr. n.

l. olovené mince.

Jeho názov pochádza z rímskych �ias . Plínius ho nazval Plumbum nigrum

(�ierne olovo) na rozlíšenie od cínu Plumbum album (biele olovo). V ruštine sa olovo

nazýva "svinec" a slovom "olovo" sa ozna�uje cín. �udia si dlho tieto dva kovy plietli a

napokon im prischli takéto názvy.

Olovo je aj sú�as�ou našej histórie aj �udovej kultúry. Pamätám si ako mi babka

rozprávala, že v mladosti liali olovo. V tej dobe �udia verili že má �arovnú moc. Na

sviatok s. Ondreja v podve�er liali dievky olovo. Pri liatí hovorili: "Svätý Ondreju, my �a

prosíme, túto pamiatku neská svatíme. Ach, Ondreju, daj mi zna�, s kým ja budem sobáš

ma�. Lejeme ti z olova �ary, �i bude mladý a �i starý. Ach, Ondreju, Ondreju, tebe olovo

lejú." Pod�a tvarov, aké im zostali z olova hádali svoj budúci osud.

V stredoveku, ke� vrcholilo besnenie inkvizície, bolo roztopené olovo

rozšíreným a ob�úbeným mu�iacim prostriedkom. V Indii ešte na za�iatku devätnásteho

storo�ia trestali príslušníkov nižších kást za �o i len náhodné po�úvanie �ítania zo svätých

kníh brahmanov tak, že im do uší liali roztavené olovo.

Olovo má aj ve�ký vojensko-strategický význam. Odkedy vynašli strelné zbrane

a za�ali odlieva� smrtonosné gu�ky do pušiek a pištolí, olovo sa stalo jedným z

najpresved�ivejších argumentov v sporoch znepriatelených strán. Olovo neraz rozhodlo o

výsledkoch ve�kých bitiek i drobných gangsterských potý�ok. Hralo hlavnú úlohu i v

oboch najvä�ších vojnách dvadsiateho storo�ia.

7

V dnešnej dobe techniky sa na to pozeráme trochu inak. Náhle zvýšenie

produkcie olova nastalo na za�iatku dvadsiateho storo�ia v súvislosti s búrlivým rozvojom

techniky, ktorý viedol k vývoju mnohých, dnes už bežných, vynálezov. Olovo tvorí

napríklad hlavnú sú�as� akumulátorov. Na tento ú�el sa spotrebúva obrovské množstvo

tohoto kovu. Ešte vä�ším spotrebite�om olova je priemysel palív. Do benzínov sa bežne

pridávala antidetona�ná prísada, tertraetyl olova. Množstvo olova sa spotrebuje i na výrobu

pájok a v elektrotechnickom priemysle. V chemickom priemysle sa v mnohých výrobách

používajú poolovené vnútorných povrchov sú�astí nádrží, kolón a rôznych aparatúr. Spolu

s antimónom a cínom tvorí olovo hlavnú zložku tzv. "písmoviny", zliatiny, z ktorej sa

odlievajú písmená na sádzanie v tla�iar�ach. Aj v sklárskom a keramickom priemysle je

olovo významnou zložkou pri výrobe krištá�u a špeciálnych sklovín. Oxidy a rôzne soli

olova sa používajú na výrobu farieb a lakov.

V medicíne sa zlú�eniny olova používajú ako spojivá, utišujúce prostriedky a

prostriedky proti zápalom. Napríklad octan olovnatý poznáme ako tzv. "olovený obklad".

Pretože má sladkastú príchu�, nazývajú ho niekedy aj "oloveným cukrom", nesmieme však

zabúda�, že tento cukor môže vyvola� prudkú otravu organizmu.

8

2. Olovo v životnom prostredí

2.1 Geochemická charakteristika olova

Chemická zna�ka olova (Pb) je odvodená od latinského Plumbum. Jeho názov

pochádza z rímskych �ias . Plínius ho nazval Plumbum nigrum (�ierne olovo) na rozlíšenie

od cínu Plumbum album (biele). V ruštine sa olovo nazýva "svinec" a slovom "olovo" sa

ozna�uje cín. �udia si dlho tieto dva kovy plietli a napokon im prischli takéto názvy.

Je modrobielej farby a na �erstvom lome má kovový lesk. Kovové olovo je ve�mi

mäkké, kujné, dobre tvarovate�né, roztepávate�né. Pri trení sa obrusuje a zanecháva šedú

stopu. Je odolné vo�i korózii a zle vedie elektrický prúd.

2.1.1 Fyzikálne vlastnosti

Atómová hmotnos� 207,2

Protónové �íslo 82

Teplota tavenia 327,4 ºC

Teplota varu 1725 ºC

Teplo vyparovania 4,77 kJ.mol-1

Teplo tavenia 179,5 kJ.mol-1

Hustota 11,27 – 11,48.103 kg.m-3

Elektrická vodivos� 4,93.10-3 �

-1 mm -1

Tepelná kapacita (25 ºC) 26,650 J.mol-1.K-1

Kubická sústava, plošne centrovaná.

Kovové Pb je pomerne nepriepustné pre iónovú radiáciu. Je vhodným chrániacim

materiálom pre X-lú�e a rádioizotopovú prácu.

2.1.2 Chemické vlastnosti

V periodickej tabu�ke prvkov je zaradené do IV A skupiny (C, Si, Ge, Sn, Pb),

podskupiny germánia, so zrete�nými kovovými vlastnos�ami.

9

Elektrónová konfigurácia olova:

82Pb

1s2

2s2 2p6

3s2 3p6 3d10

4s2 4p6 4d10 4f14

5s2 5p6 5d10

6s2 6p2

Olovo, vyskytujúce sa v prírode, sa skladá zo štyroch stabilných izotopov:

204Pb, v množstve približne 1,4 %, ktorý je zástupcom olova vzniknutého mimo

rádioaktívneho rozpadového radu.

206Pb, v množstve približne 24,1 %, ktoré vzniklo ako finálny produkt rozpadu uránu 238U

(urán-rádiový rozpadový rad).

207Pb, v množstve približne 22,1 %, ktoré vzniklo ako finálny produkt rozpadu uránu 235U

(aktíniový rozpadový rad).

208Pb, v množstve približne 52,4 %, ktoré vzniklo ako finálny produkt rozpadu thoria 232Th

(thoriový rozpadový rad).

Olovo, vyskytujúce sa v prírodných rudách, vykazuje odlišný vzájomný pomer

jednotlivých izotopov v závislosti od svojho pôvodu. Tieto skuto�nosti môžme v ur�itých

prípadoch využi� k zisteniu pôvodu olova metódou hmotnostnej spektrometrie. Uvedená

technika ur�í ve�mi presne vzájomné zastúpenie jednotlivých izotopov olova a porovnaním

s tabelovanými hodnotami pre známe staroveké lokality �ažby olovených rúd je možné s

ve�kou mierou pravdepodobnosti ur�i� pôvod vyšetrovaného oloveného predmetu.

Na rozdiel od uhlíka a kremíka tvorí malé množstvo kovalentných väzieb, nespája

sa so sebe podobnými atómami. V zlú�eninách môže by� dvoj- a štvorväzbové. Má dva

oxida�né stavy Pb2+ a Pb4+, ktoré sú stabilné. V environmentálnej geochémii prevláda ión

Pb2+. Prvky tejto skupiny tvoria aj organické zlú�eniny. Jednou z nich je tetraetylolovo,

ktoré sa široko používalo ako antidetona�ná prísada v benzíne. Olovo sa odparuje už pri

relatívne nízkych teplotách a jeho pary sú jedovaté.

Za prítomnosti CO2 sa pokrýva vrstvi�kou 3PbCO3 Pb(OH)2 iba na povrchu. Jeho

rozpustnos� v HCl a H2SO4 je možná za prítomnosti kyslíka v tekutom stave. Dobre sa

rozpúš�a v HNO3. Rozpustnos� zlú�enín sa líši od dobre rozpustných až po nerozpustné

( tabulka �.1).

10

Tab.1 Rozpustnos� zlú�enin (www.piskac.cz)

Pb je pomerne stály kov, ktorý sa oxiduje vo vlhkom vzduchu na PbO.

Pri pomalom ohreve sa na vzduchu oxiduje PbO na vyššie oxidy pod�a schémy :

PbO ––––330 – 450 ºC –––� Pb2O 3 –––450 – 470 ºC ––––––� Pb3 O 4

Oba tieto vyššie oxidy nie sú pri vyšších teplotách stále a spätne sa rozkladajú na PbO

pod�a reakcie :

Pb3O4 ––––� 3 PbO + ½ O2

2.2 Olovo v horninách

Olovo sa v horninách vyskytuje oby�ajne ako stopový prvok (t.j v koncentrácii

menšej ako 0,1%).

Vzh�adom na jeho iónový polomer (124 pm) môže izomorfne nahrádza� draslík

(ktorého iónový polomer je 133 pm) v mriežkach silikátov, preto zvy�ajne koncentrácia Pb

narastá od ultrabázických ku kyslým vyvretým horninám. Vstupuje do štruktúrnych

mriežok draselných nerastov ako sú biotit, muskovit a draselné živce. Olovo má tiež silnú

Rozpustnos� pri 20 v ºC g/100g H2O

zlú�enina rozpustnos�

Pb(NO3)2 56.5

Octan 44.3

PbCl2 0.99

PbBr2 0.85

PbI2 0.068

PbF2 0.064

Pb(OH)2 0.0155

PbSO4 0.0045

Pb nerozpustné

PbS Nerozpustné

PbCO3 Nerozpustné

PbO2 Nerozpustné

Pb3O4 Nerozpustné

11

afinitu k síre, to znamená, že je chalkofilné. Preto sa sústre�uje v sulfidických fázach a

hlavným rudným minerálom je sulfid - galenit PbS (Obr.1). Tento nerast obsahuje 86,6 %

olova, ktorý pri kryštalizácii priberá do mriežky zna�ný obsah striebra. Vä�šie

nahromadenie môže nasta� kontaktne metasomickou cestou (naj�astejšie v uhli�itanových

horninách), predovšetkým pri silne znížených teplotách a to v hydrotermálnej fáze pri

teplotách nižších ako 350 ºC. PbCO3 je málo stála zlú�enina, vyskytujúca sa v prírode ako

ceruzit (Obr.2). Ve�mi dôležitou zlú�eninou je fluorokremi�itan olovnatý PbSiF6.2H2O

(PbF2 . SiF4 . 2H2O). Je dobre rozpustný vo vode a používa sa ako elektrolyt pri

elektrolytickom vylu�ovaní olova. Síran olovnatý PbSO4 vzniká pri nedokonalej oxidácii

sulfidu olovnatého PbS. V prírode je známy ako minerál anglezit, ktorý je nerozpustný vo

vode.

V sedimentárnych horninách sa Pb nachádza len vo ve�mi rozptýlenom stave,

pri�om je zachytávané hlavne ílovými minerálmi a bridlicami (80 %). Preto hlavná �as�

olova v zóne hypergenézy sa nachádza v ílovitých horninách, ktoré majú viac olova ako

pieskovce (15 %) a vápence (7 %) (Ploszeková, 2005).

V magmatických horninách je rozptýleným prvkom a jeho hlavná �as� sa

nachádza v živcoch a ostatok v tmavých horninových mineráloch najmä v biotite. Obsah

olova v súboroch magmatických hornín na Slovensku uvádza tabu�ka 2.

Obr.1: Galenit (www.wikipedia.org)

Pôvod názvu z lat. galena - pomenovanie olovenej rudy

Farba(y) olovenošedý

Farba vrypu šedo�ierny

Lesk kovový

Tvrdos� (Mohs) 2,5

Hustota 7,2-7,6 kg.dm-3

Štiepate�nos� výborná pod�a plôch {100}, {010} a {001}

12

Obr.2: Ceruzit (www.wikipedia.org)

Obsahy olova v horninách Slovenska (Marsina et al.1999).:

Hlbinné magmatické horniny

Pri procesoch nízkostup�ovej metamorfózy nastáva ochudob�ovanie o Pb. Táto

skuto�nos� bola pozorovaná v granulitoch. Priemerný obsah olova je najnižší

v greizenizovaných granitoidoch gemerika (10,4 mg.kg-1) , resp. v dioritoch (12,1 mg.kg-1).

Najviac ho obsahujú leukogranitoidy (21,1 mg.kg-1), resp. granodiority až granity (20,5

mg.kg-1).

Vulkanické a subvulkanické horniny

Pri týchto horninách, s výnimkou alkalických bazaltov, je pozorovate�ný trend

znižovania hodnôt priemerného obsahu od kyslých hornín smerom ku bázickým.

Priemerne najviac olova obsahujú ryolity a ryodacity (14,3 mg.kg-1), resp. alkalické

bazalty (12,4 mg.kg-1), naopak, najmenej bazalty až bazaltoidné andezity (3,7 mg.kg-1).

Ostatné vulkanické a subvulkamické horniny obsahujú olovo vo ve�mi úzkom intervale od

4,5 mg.kg-1 v andezitoch po 8,6 mg.kg-1 v granodiorite.

Sedimentárne horniny

Pôvod názvu z lat. cerussa - biele olovo

Farba(y) bezfarebný, biely, šedý, modrý, zelený

Farba vrypu biely

Lesk diamantový

Tvrdos� (Mohs) 3-3,5

Hustota 6,58 kg.dm-3

Štiepate�nos� nedokonalá pod�a {110}, {021}

Lom lastúrový

13

Priemerne najmenej olova spomedzi pieskovcov a zlepencov obsahujú

karbonatické pieskovce a zlepence triasu až jury. Obsah olova v ostatných pieskovcoch sa

pohybuje v intervale od 3,7 mg.kg-1 (kremité pieskovce až kremence mezozoika) do 6,5

mg.kg-1 (piesky a pieskovce neogénu). Priemerný obsah olova sa v ílovcoch mení od 4,3

mg.kg-1 v karbonatických íloch kriedy až paleogénu bradlového pásma do 9,9 mg.kg-1

v paleogéne. Tufické sedimenty neogénu obsahujú 5,3 mg.kg-1 Pb. V priemere najmenej

olova z karbonátových hornín obsahujú slie�ovce mezozoika . Najviac Pb obsahujú

pies�ité vápence neogénu (5,5 mg.kg-1).

Metamorfované horniny

Najmenej olova spomedzi metapsamitov a metapelitov je v paleozoiku, najviac

ho obsahujú horniny kryštalinika, tatrika a veporika (7-8 mg.kg-1). Kyslé metavulkanity

obsahujú Pb v rozmedzí od 1,9 mg.kg-1 (mladšie paleozoikum gemerika) až do 6,6 mg.kg-1

(mladšie paleozoikum veporika, zemplinika a tatrika). Najviac olova spomedzi všetkých

metamorfovaných hornín Slovenska majú horniny mladšieho paleozoika hronika (16,3

mg.kg-1). Najmenej olova majú amfibolity a zelené bridlice kryštalinika tatrika, veporika

a horniny mladšieho paleozoika gemerika. Priemerný obsah Pb v lyditoch je

5 mg.kg-1, v slabo metamorfovaných vápencoch resp. dolomitoch, magnezitoch paleozoika

gemerika (4 resp. 2 mg.kg-1).

Tab.2 Obsah olova v súboroch magmatických hornín na Slovensku (Marsina et al.,

1999)

horniny po�et vzoriek

aritm. priemer

granitoidy gemerika granitoidy 37 10,4 pegmatity a aplity 46 16 leukogranitoidy 137 21,1 granidiority až granity 378 20,5 tonality 152 16,5

granitoidy kryštalinika,tatrika a veporika

diority 20 12,1 ryolity až ryodacity 96 14,3 pyroxenicko-amfibolické, amfibolické abioticko-amfibolické andezity

322

5,5

pyroxény a pyroxénovo-amfibolické andezity

567

4,5

propilitizované/chloridizované andezity a andezitové porfýry

72

5,6

neogénne vulkanity

bazalty a bazaltické andezity 64 3,7

14

alkalické bazalty a bazanity 18 12,4 granodiority 41 8,6 granodioritové porfýry 67 7,9 kremitodioritové porfýry 66 6 diority a dioritové porfýry 46 5,2 karbonatické pieskovce a zlepence kriedy až paleogénu

13

mezozoikum až paleogén bradlového pásma ílovce, pies�ité ílovce kriedy až

paleogénu 14

4,3

brekcie, zlepence, karbonáty 14 4,8 pieskovce bielopotockého súvrstvia 5 4,4 pieskovce 47 5,9

vnútornokarpatský paleogén

ílovce 56 8,7 pieskovce, kremité pieskovce až kremence triasu a jury

25

3,7

ílovce, pies�ité ílovce kriedy až paleogénu

14

6,3

vápence 109 3,2 ílove vápence triasu až spodnej kriedy 21 3,2 pies�ité vápence 20 3,1 kremité vápence až silicity 23 4,3 dolomity 103 2,6

mezozoikum vnútorných Karpát

dolomity karpatského keupru 8 4,7 pieskovce magurskej jednotky 52 4,9 paleogén vonkajších

Karpát ílovce magurskej jednotky 39 7,3

krieda až paleogén vonkajších Karpát

pieskovce Duklianskej jednotky

22

5,8

krieda až paleogén vnútorných Karpát

ílovce duklianskej jednotky

23

9,9

piesky, pieskovce, silty, siltovce 33 6,5 vápnité pieskovce a siltovce 61 6,3 íly, ílovce 28 9 vápnité ílovce, slie�ovce 76 8,5 tufitické sedimenty 16 5,3

sedimentárny neogén

pies�ité vápence 23 5,5 krieda až paleogén bradlového pásma

slie�ovce kriedy až paleogénu

24

bridlice 24 6,5 ruly až metakvarcity 21 7 bridlice, fylice a svory 52 7,8 pararuly a migmatity 31 8

kryštalinika tatrika a veporika

metagranitoidy:ortoruly, milonity 16 7 metapsamidy 33 2,7 kyslé metavulkanity 54 3,3 intermediárne a bázické metavulkanity 48 5

staršie paleozoikum gemerika

lydity 12 5 kryštalinika kyslé až intermediárne metavulkanity 35 3,6

15

veporika kyslé metavulkanity 19 1,9 vápence 15 4

mladšie peleozoikum gemerika dolomity a magnezity 13 2 mladšie paleozoikum veporika, tatrika a zemplinika

kyslé metavulkanity

10

6,6

mladšie paleozoikum hronika

intermediárne a bázické metavulkanity

17

16,3

Olovo v horninách pochádza tiež z antropogénnej �innosti a to najmä

z �ažobných a taviacich aktivít. Preh�ad rudných ložísk a výskytov olova v SR ako

hlavného prvku je uvedený v tabu�ke 3. alšími zdrojmi sú haldy v prevádzkach

vyrábajúcich mosadz, drviarne rúd, skládky akumulátorov, ale aj hnojivá a používanie

mo�oviek v po�nohospodárstve.

Tab.3: Preh�ad rudných ložísk a výskytov Pb, ako hlavného prvku na Slovensku

( Bodiš a Rapant,1999 )

ložiskový typ Ložiská a výskyty minerály prvky Pb-Zn-Cu výskyty Mníšek nad Hnilcom, Bystrý

potok, Klátov, Balochova ho�a, Prakove, Kojšov, Dobšiná-Leander, Slovinka-Lacemská dolina, Brusník

pyrit, chalkopyrit, galenit, sfalerit

Fe, S, Cu, Pb, Zn

Pb-Zn-Ag výskyty Jasenie-Soviansko, �astá galenit, ankerit, pyrit

Pb, Fe, Sb, S

Cu ložiská a výskyty

�ubietová, Špania dolina chalkopyrit, tetraedrit, antimonit

Cu, Sb, Pb

výskyty polymetalických rúd

Hnúš�a-Ostrá, Tar�ová, Jelšava

galenit, sfalerit

Pb, Zn, S, Ag

prežilkovo-inpregra�né polymetalické ložiská a výskyty

Pukanec, Hodruša, Zlatá Ba�a, Brehov, Morské oko

galenit, sfalerit,pyrit, chalkopyrit

Pb, Zn, Cu, Fe, S

vyššie termálne Au ložisko

Hodruša-ba�a Rozália

pyrit, chalkopyrit, galenit sfalerit, rodochrozit

Fe, Pb, Zn, Cu, S

polymetalické ložiská a výskyty

Banská Štiavnica

galenit, sfalerit, chalkopyrit, pyrit

Ag, Pb, Zn

výskyty

16

polymetalickej mineralizácie

Píla, Poniky

galenit, pyrit, dolomit

Pb, S

2.3 Olovo v pôdach

Tak isto ako v horninách aj v pôdach sa olovo vyskytuje v stopových

koncentráciách. V dôsledku interakcii �ažkých kovov s pôdou dochádza k ich akumulácii

na povrchu pôdy a transport do nižších vrstiev sa ve�mi neuskuto��uje, pokia� nie je

prekro�ená pufra�ná schopnos� pôdy.

Z h�adiska mobilnosti v pôdach patrí olovo k najmenej pohyblivým kovom zo

všetkých �ažkých kovov, najmä ak je viazaný na uhli�itany a sírany. Jeho pohyblivos� je

podmienená predovšetkým existenciou transportných systémov chelátovej povahy.

Procesy výmennej adsorbcie, vznik málo rozpustných solí, chelátov a amorfných

zrazenín olova sú zna�ne ovplyv�ované pôdnym pH. Pri zásaditej pôdnej reakcii sa príjem

olova rastlinami znižuje. V tomto prostredí totiž dochádza k vyzrážaniu olova ako

hydroxidu alebo fosfore�nanu. Naopak je to v kyslom prostredí, kde dochádza k zvýšeniu

obsahu mobilného olova v pôde, a tým aj k zvýšeniu asimilovate�nosti. Tento fakt môže

ma� vplyv aj na príjem ostatných �ažkých kovov rastlinami, a tým na obmedzenie funkcie

ostatných prvkov.

Pod�a Ellisa a Allowaya (1985 in Cibulka et al., 1991) je celkový obsah olova

v pôdnom roztoku a v rastlinách v korelácii s obsahom organickej hmoty. To vyjadruje

dôležitos� kompenzácie negatívnych ú�inkov zvýšených hladín Pb organickou hmotou

v pôde. Piccolo (1989 in Cibulka et al., 1991) zistil, že prídavok humínových látok výrazne

imobilizoval rozpustné a výmenné formy niektorých �ažkých kovov vrátane olova.

Konštanty stability komplexov týchto látok klesali takto : Pb, Cu, Cd, Ni, Zn. Angehen-

Bettinazzi et al. (1987 in Cibulka et al., 1991) tiež poukazujú, že Pb má vysokú afinitu

k tvorbe komplexov s nerozpustnými humínovými látkami, �o vedie k fixácii a

imobilizácii tohto prvku v humusových vrstvách pôdy. Mobilizácia �i vylúhovanie

pôdnym roztokom alebo kyslým daž�om sa pri tomto prvku príliš neuplatní. Xian (1987 in

Cibulka et al., 1991) prišiel k podobným záverom a ako druhú najdôležitejšiu formu

uvádza frakciu s oxidmi Fe-Mn.

17

Na všetky pôdne frakcie majú pôdne organické hmoty rovnaký ú�inok. Pod�a

Gerritse et al. (1982, in Cibulka et al., 1991) zvyšovali mobilitu v pôdach aj �istiarenské

kaly. Kaly však obvykle obsahujú nízkomolekulárne frakcie organickej hmoty.

Pri pH<8 sú v pôdnom roztoku zastúpené formy Pb2+, PbOH+ a pri pH>8 sú to

Pb(OH)2, PbCl+, PbSO4, PbNO3+, PbP2O72- (urža a Khun, 2002). Najviac sú zastúpené

katiónové formy, ktoré v kyslých pôdach tvoria viac ako 70 %. Olovo sa môže vyskytova�

v pôdach i vo forme haloidov ako napr. PbBr2, PbBrCl, Pb(OH)Br, ktoré pochádzajú

z olova pridávaného do benzínu. Tieto zlú�eniny sú však nestabilné a �ahko sa premie�ajú

na málo mobilné oxidy, uhli�itany a sírany, ktoré tvoria najvä�šiu �as� olova v pôdach.

Rauch (1986 in Cibulka et al., 1991) uvádza ako naj�astejšie sa vyskytujúce formy

v pevnej fáze pôdy PbCO3 a PbSO4.

Obsahy olova v �istých pôdach by nemali presiahnu� 20 – 25 mg.kg-1. K týmto

záverom sa došlo na základe štúdia pôd vo vzdialených oblastiach Aljašky (Gough et al.,

1988 in �urlík a Šef�ík, 1999). Hodnoty, ktoré sú uvádzané pre povrchové horizonty

ostatných pôd, sa pohybujú v rozsahu od 3 – 189 mg.kg-1, pri�om priemerné hodnoty pre

pôdne typy kolíšu v rozsahu 10 – 67 mg.kg-1.

V dôsledku ve�mi silného antropogénneho zne�istenia je obtiažne, najmä

v povrchových horizontoch, rozlíši� prirodzené obsahy olova od obsahov v pôdach

zne�istených antropogénnymi vplyvmi. Nahromadenie Pb v povrchovej vrstve pôdy

vystavenej rôznym zdrojom kontaminácie dosiahlo už na niektorých miestach hodnoty 2 %

suchého pôdneho materiálu (Kabata-Pendias a Pendias, 1992). V po�nohospodárskych

pôdach v okolí dia�nic sa obsahy olova pohybovali od 75 do 170 mg.kg-1 (Beneš

a Pabiánová, 1986).

K hlavným zdrojom olova v kontaminovaných pôdach patria imisie z hutí, ktoré

spracúvajú olovenú rudu (Beneš a Pabiánová, 1987). Kozák et al.(1986) našli extrémne

vysoké obsahy Pb v pôdach kontaminovaných odpadom z kovohutí. Namerané

koncentrácie dosahovali až 9000 mg.kg.1.

Príkladom so Slovenska je kontaminácia pôdy Pb a Cu zo starej huty v Banskej

Štiavnici. Dlhodobým pôsobením úletov z huty sa v jej bezprostrednom okolí

kontaminovali pôdy zna�nými množstvami �ažkých kovov najmä olovom a me�ou.

Koncentrácia klesá so vzdialenos�ou od bývalého zdroja emisií. Aj vo vzdialenosti 5 km je

nameraným obsah olova 25-krát vyšší ako v prirodzených pôdach. Najvyššia koncentrácia

bola zistená v pôde pod zdrojom.

18

alšími dôležitými zdrojmi kontaminácie pôd sú aplikácie �istiarenských kalov,

niektorých priemyselných kompostov a uhli�itanu vápenatého (Facek et al., 1985).

Gebhardt et al., (1988 in Cibulka a kol., 1991) zistili v niektorých pôdach a rastlinách

zvýšenú akumuláciu Pb po aplikácii �istiarenských kalov v porovnaní s analogickými

pôdami a rastlinami bez aplikácie kalov. Oproti tomu Webber a Shamess (1987 in Cibulka

et al. 1991) došli k záveru, že kaly môžu by� aplikované na ve�ké množstvo sledovaných

pôd dlhú dobu. Rozdielnos� výsledkov sa dá vysvetli� rozdielmi v zložení použitých kalov.

Významné zne�istenie je spôsobené výfukovými plynmi v okolí dia�nic a ciest.

Sucharda et al. (1986 in Cibulka et al., 1991) sledovali kontamináciu pôd olovom v okolí

dia�nic. Najvyššia koncentrácia bola zistená do vzdialenosti 30 m od dia�nice (v

povrchovej vrstve pôdy dosahovali hodnoty 350 mg.kg-1), vo vzdialenosti 100 m a vä�šej

obvykle už nebolo možné kontamináciu preukáza�.

Pod�a Purves (1968, 1969 in Alloway, 1990) sa v mestských pôdach nachádzajú

zvýšené úrovne stopových prvkov. Mestské pôdy v Škótsku obsahovali asi 4-krát viac

olova ako vidiecke orné pôdy. Warren a kol. (1971 in Alloway, 1990) opisovali olovo

v pôdach v okolí Liverpoolu a niektorých kanadských mestách. Dospeli k zisteniu, že

mestské pôdy majú sklon meni� postupne kontaminácie a zvyšovanie hodnôt môže ma�

magnitúdu toho istého radu ako našli v niektorých oblastiach �ažby a tavenia rúd. Davies a

kol. (1979 in Alloway, 1990) zistili v pôde Londýna hranicu 42 – 1840 µg.g-1 olova.

Hodnoty boli rozdelené na tri zóny pod�a vzdialenosti od centra mesta:

1.v intervale 0 – 4 km od centra mesta bol priemer nameraných hodnôt 523 µg.g-1,

2. v intervale 4 – 10 km 242 µg.g-1 ,

3. v intervale 10 – 30 km 142 µg.g-1.

To je takmer exponenciálny pokles obsahu olova v pôde vplyvom narastajúcej vzdialenosti

od centra mesta.

Pôda môže by� kontaminovaná olovom tiež v miestach, kde bola v minulosti

uchovávaná munícia a náboje do pušiek, �alej v miestach, ktoré boli vypa�ované vojskom,

nevhodným používaním pesticídov, priemyselných hnojív alebo tiež splaškové kaly môžu

kontaminova� po�nohospodárske plodiny prostredníctvom absorpcie alebo ukladania

nánosov pôdy na povrchu rastlín. Ak sa v takýchto oblastiach pasie dobytok, môže sa i ten

kontaminova� olovom. Pôda v blízkosti budov, ktoré majú narušenú kompaktnos�

vonkajšej omietky a náteru, môže taktiež obsahova� vysoké množstvo olova.

Na elimináciu kontaminácie pôd olovom bolo navrhnutých viacero metód. Facek

et al. (1985) odporú�a využi� precipitáciu Pb aniontami SO42- a CO3

2-, alebo zníži� príjem

19

olova rastlinami aplikáciou fosfore�ných hnojív, zvýši� pH pôdy vápnením alebo vsadi� do

pôdy organickú hmotu. Trnovský et al. (1987 in Cibulka et al., 1991) odporú�a odstráni�

a špeciálne upravi� vrchnú vrstvu pôdy. Kozák et al. (1986) študovali kontamináciu pôd

�ažkými kovmi a odporu�ili tieto opatrenia: zníži� rozpustnos� Pb zlú�enín zvýšeným

hodnoty pH pôdy, komplexnou melioráciou založenou na prekrytí kontaminovanej pôdy

vrstvou pôdy nekontaminovanej, alebo kontaminovanú pôdu zalesni�. Výber vhodných

nápravných opatrení musí vyhovova� ako hygienickým tak aj ekonomickým podmienkam.

Olovo na Slovensku

Limitné hodnoty olova v pôdach SR sú uvedené v Rozhodnutí Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky o najvyšších prípustných hodnotách škodlivých

látok v pôde a o ur�ení organizácii oprávnených zis�ova� skuto�né hodnoty týchto látok

(Tab.4).

Tab.4: Najvyššie prípustné hodnoty Pb pre štandardnú pôdu (pôda s obsahom 10%

humusu a 25% ílu), (Vestník MP SR, 1994).

pôda (mg.kg-1 suchej hmoty)

kov A A1 B C

Pb 80 30 150 600

A – referen�ná hodnota znamená, že pôda nie je kontaminovaná, ak je koncentrácia

prvku/látky pod touto hodnotou. V prípade ak dosahuje, resp. prekra�uje túto hodnotu,

znamená to, že obsah látky je vä�ší ako sú fónové ( požadované hodnoty) pre danú oblas�,

prípadne vyššie ako hodnoty medze citlivosti analytického stanovenia.

A1 – referen�ná hodnota vz�ahujúca sa k hodnote a platná pre stanovenie rizikových

( škodlivých) látok vo výluhu 2M HNO3.

B – indika�ná hodnota znamená, že kontaminácia pôd bola analyticky preukázaná. alšie

štúdium a kontrola miesta zne�istenia sa vyžaduje vtedy, ak vznik, rozloha, a koncentrácia

môžu ma� negatívny dopad na �udské zdravie alebo iné zložky ŽP.

C – indika�ná hodnota pre asanáciu znamená, že koncentrácia prvku/látky dosiahne túto

hodnotu, je nevyhnutné okamžite vykona� definitívne analytické zmapovanie rozsahu

poškodenia príslušného miesta a rozhodnú� o spôsobe nápravného opatrenia.

20

Ak sa hodnoty koncentrácie nachádzajú v rozsahu B a C je potrebné postupova� rovnakým

spôsobom.

Na základe výsledkov �urlík a Šef�ík (1999) vyplýva, že obsah Pb v hlavných

pôdnych typoch Slovenska kolíše v pomerne širokom intervale, a to od 10 do 60 mg.kg-1.

Stredné obsahy Pb sú 20 mg.kg-1 v A-horizontoch a 14 mg.kg-1 v C-horizontoch. Aj tieto

pozorovania sved�ia o tendencii tohto polutantu koncentrova� sa v povrchových vrstvách

pôd a v profile výrazne nemigruje. O obsahu olova v po�nohospodárskych pôdach

Slovenskej republiky pojednáva tabu�ka �.5 a lesných pôdach tabu�ka �.6.

Zvýšené koncentrácie Pb v pôdach sa vz�ahujú na oblasti zrudnenia, kde sa

upravovali, pražili alebo hutnícky spracovávali polymetalické rudy. Sú to oblasti Banskej

Štiavnice, Banskej Bystrice a ich okolia, Krompách, Dúbravy, Spišsko-gemerského

Rudohoria a Vihorlatu (Obr.3). Zvýšené koncentrácie sa nachádzajú aj v pôdach na

granitových horninách jadrových pohorí Západných Karpát. Tu sa olovo koncentruje

v ílovcoch. O nie�o vyššie obsahy Pb v A-horizontoch poukazujú na prínos prachových

�astíc s obsahom olova.

Obr.3: Výskyt nadlimitných obsahov olova v pôde v SR v rokoch 1991 – 2000

(www.fpv.umb.sk):

21

Tab.5: Priemerný obsah olova v po�nohospodárskych pôdach SR (mg.kg-1 suchej pôdy) (www.sazp.sk)

Prvok H�bka odberu

vzorky v m Celkový

obsah Hygienický

limit Obsah v

2M HNO3 Hygienický

limit Obsah v 0,05

M EDTA

Pb 0 - 0,10 24,87 56,0 - 85,0 14,23 30,0 3,560

0,20 - 0,30 22,25 10,85 -

0,35 - 0,45 18,12 7,51 -

Tab.6: Priemerný obsah olova v lesných pôdach SR (mg.kg-1 suchej pôdy) (www.sazp.sk)

Prvok H�bka odberu

vzorky v m Celkový

obsah Hygienický

limit Obsah v

2M HNO3 Hygienický

limit Obsah v 0,05 M

EDTA

Pb 0 - 0,10 40,53 56,0 - 85,0 23,71 30,0 -

0,20 - 0,30 26,51 9,66 -

0,35 - 0,45 21,96 6,37 -

2.4 Olovo vo vodách

Vo vode sa nachádzajú kovy vo forme aniónov alebo katiónov, alebo vo forme

komplexných organických a anorganických zlú�enín. Medzi toxické prvky, ktoré sa

vyskytujú vo vodách , patria predovšetkým olovo, kadmium a ortu�.

Kovy, pokia� sa nachádzajú vo vodách v stopových množstvách, sú prirodzeného

pôvodu. Prírodným zdrojom olova sú v podzemných vodách nerasty anglezit a ceruzit.

V prírodných vodách prevažuje z rozpustných foriem Pb2+ a [PbCO3(aq)]0. V alkalickej

oblasti prichádzajú do úvahy ešte komplexy [(PbCO3 )2 ]2- , [Pb(OH)2 (aq)] 0 a [PbOH]+ .

Zdrojom zne�istenia sú odpadové vody z �ažby a spracovania rúd, z hutí,

valcovien, z povrchovej úpravy kovov, fotografického, kožiarskeho, textilného,

a chemického priemyslu, z po�nohospodárstva. V niektorých regiónoch môžu by� zdrojom

kontaminácie vody olovom napríklad rybárske závažia používané pri rybolove. alším

zdrojom sú atmosférické zrážky zne�istené exhalátmi, ktoré vznikajú pri spa�ovaní

fosílnych palív a z výfukových plynov motorových vozidiel. Atmosférickými vodami

prechádza olovo do povrchových vôd. Jednou z významných negatívnych vlastností je

22

zna�ná schopnos� akumulova� sa v dnových sedimentoch. Sedimenty dna sa ukázali ako

vhodné indikátory za�aženia povrchových vôd olovom a kadmiom.

Olovo je tradi�ným jedom a vo vodách je ve�mi nebezpe�né, preto sa napr. na

rozvod pitnej vody olovené potrubie už nepožíva. Fyzikálno-chemický stav Pb v pitnej

vode je charakterizovaný prakticky úplným chýbaním jeho vo�ných iónov. Podstatná �as�

je viazaná s koloidmi (s hydroxidmi železa a s organickými makromolekulami), �o

v mnohom závisí od zloženia vody.

Nariadenie vlády 354/2006 Z. z. pre pitnú vodu pripúš�a maximálnu koncentráciu

olova 0,01 mg.l-1. Výsledky analýz kvality pitnej vody v SR poukazujú, že nedochádza

k prekro�eniu (Tab.6). V zne�istených vodách kontinentu obsah rozpusteného Pb spravidla

neprevyšuje 3 µg.l-1. Zvýšené obsahy môže dosahova� v blízkosti miest a ciest, je to späté

so spa�ovaním benzínu. Analogické obsahy olova sú charakteristické pre vä�šinu riek

priemyselných oblastí.

Tab.6: Výsledky analýz ukazovate�ov kvality pitnej vody v SR za rok l996 (www.sazp.sk)

Názov ukazovate�a jednotka PA NLA %NLA

Olovo mg/l 349 0 -

PA - po�et analýz NLA - po�et nadlimitných analýz % NLA - percento nadlimitných analýz

2.5 Olovo v atmosfére

Popri hlavných plynných zložkách, ktoré ju tvoria z 99,96 %, obsahuje atmosféra

aj nepatrné množstvo látok v stopových koncentráciách. Tieto látky rôzneho skupenstva,

zloženia, pôvodu môžu zna�ne ovplyvni� mnoho atmosférických procesov, napr. zníži�

vidite�nos�, spôsobi� zmeny v optických, elektrických a tepelných vlastností, tvorbu

mrakov, zmeny v bilancii radiácie a iné. Zdroje týchto látok môžu by� rozdelené do

kategórii. Olovo patrí do 4. kategórie – Sadzové �iasto�ky, ktoré �asto obsahujú najviac

uhlíka a zvýšený obsah prvkov ako napr. As, Cr, Cu, Pb, V a Zn (Blažej et al., 1981).

Takéto �astice môžu pretrváva� v atmosfére 10 – 30 dní. Z atmosféry sú odstra�ované

rôznymi spôsobmi ako sú gravitácia, sedimentácia, sorp�né procesy, vypieranie �i

23

vymývanie atmosférickými zrážkami. Olovo v atmosfére môže pochádza� z prírodných

zdrojov, ktorých mediánové hodnoty udáva tabu�ka �.7, alebo z antropogénnych zdrojov

uvedených v tabu�ke �.8.

Tab.7 : Mediánové hodnoty pre emisie Pb do atmosféry z prírodných zdrojov v kt/rok

(Nriagu 1989 in Ryaboshapko,1999).

prírodný zdroj Pb eolitické pôdne �astice 3,9 (0,3 – 7,5) �astice morskej soli 1,4 (0,02 – 2,8)

vulkány 3,3 (0,54 – 6,0) lesné požiare 1,3 (0,01 – 0,38)

kontinentálne volatilné �astice 0,2 (0,01 – 0,38) morské volatilné �astice 0,24 (0,02 – 0,45)

biogénne �astice 1,3 (0,02 – 2,5) celková prírodná emisia 12,0 (9,7 - 23)

Z globálneho h�adiska hlavným zdrojom aerosólov olova sú spa�ovacie procesy.

Priemerné koncentrácie Pb zo stacionárnych zdrojov, automobilovej dopravy v SR uvádza

obrázok �.4. Olovo je v rôznych chemických zlú�eninách viazané v aerosólových

�asticiach, ktorých ve�kos� sa pohybuje od 0,01 až po nieko�ko metrov. Približne polovica

olova emitovaného vo výfukových plynoch je v �asticiach menších ako 8 µm, 40 %

menších ako 2 µm a 4-12 % je menších ako 1 µm (Bencko et al., 1995). Pb z výfukových

plynov sa usadzuje v podobe oxidu, chloridu a bromidu na vegetáciu a pôdu v okolí ciest.

Pritom nerozpustný oxid olovnatý reaguje s atmosférickým oxidom síri�itým a vzniká

síran (Bencko et al.,1995).

Ako sa vyvíjal spa�ovací motor tak vzrastal aj dopyt po benzíne vyššieho

oktánového �ísla, aby sa vyhlo nerovnakým výbuchom vo valcoch motora. Na za�iatku 20.

storo�ia bolo objavené, že ke� sa Pb-alkyl (tetraetyl a tetrametyl olova) pridal do benzínu

pomohol prekona� tento problém. V roku 1923 bol predaný prvý olovnatý benzín.

Priamym dôkazom pre automobilové výfuky ako zdroj Pb sa odvodzuje zo štúdii

pomeru izotopov olova. Množstvo Pb uloženého okolo ciest je variabilné, závisí od plochy

a faktorov dopravy. Naš�astie v sú�asnosti je len ve�mi málo vozidiel, ktoré jazdia na

olovnatý benzín.

24

Obr.4: Priemerné koncentrácie Pb zo stacionárnych zdrojov, automobilovej dopravy

(www.sazp.sk)

Dôležitým zdrojom olova vzniknutého antropogénnou �innos�ou je tiež tavenie

farebných a �iernych kovov. Sú�asným zdrojom vstupu Pb do okolitého prostredia je

baníctvo. V niektorých prípadoch obsahy olova v pevných odpadoch baní môže dosahova�

20 mg.kg-1 (Moore a Ramamoorthy,1987 in urža a Kuhn, 2002). Najvä�ší význam majú

atmosférické vstupy, ktoré majú ve�ký vplyv na zdravú úrodu.

Tab.8: Najdôležitejšie antropogénne zdroje olova v kt/rok v globálnom merítku

v roku 1983 (Nriagu a Pacyna 1988 in Ryaboshapko, 1999).

Typ zdroja

Množstvo emisií Pb

Spa�ovanie fosílnych palív 2,7 – 18,4 Lesné požiare 1,2 – 3,0

Metalurgický priemysel 31,1 – 83,8 Spa�ovanie odpadu 1,6 – 3,1

Mobilné zdroje 248 Iné antropogénne zdroje 4,0 – 19,6

Celkové mediánové hodnoty 332 Celkový rozsah honôt 288,7 – 367,0

25

2.6 Olovo v rastlinách

Olovo vo forme PbCO3 je pre rastliny toxické v množstve 3-20 mg.l-1. Celkový

obsah olova vo svetovej rastlinnej biomase sa odhaduje na 1,841.106 t. V rastlinách sa

nachádza množstve 0,1-05 mg.kg-1 (Markert, 1992 in Ma�kovská, 1996).

V experimentálnych podmienkach je olovo prijímané zo živých roztokov kore�mi,

a to v lineárnej závislosti na jeho koncentrácii (Van Assche et al.,1988 in Cibulka et

al.,1991). Vo vonkajších podmienkach sa však na celkovom obsahu olova v rastlinách

zna�ne podie�a mimokore�ový (foliárny) príjem. Uvádza sa, že 40-80 % Pb v rastline je

prijaté foliárne (Jones a Thornton,1983 in Cibulka et al., 1991).

Zlú�eniny olova pôsobia na vegetáciu vo forme aerosolu, ktorý sa zachytáva na

povrchu rastlín. Rastliny s mäkkými a chlpatými listami akumulujú viac olova ako rastliny

s hladkými tvrdými listami (Kingston et al., 1988 in Cibulka et al.,1991). Listy rastlín

akumulujú viacej olova ako stonky (Wong a Tam, 1978 in Cibulka et al.,1991). Dovnútra

rastlinných pletív preniká len malá �as� olova zachyteného na povrchu listov , pri�om

vstupnými cestami pre atmosférické polutanty do listov sú otvorené prieduchy, trhliny

v kutikule, trichómy a poranenia (Capelli et al., 1989 in Cibulka et al.,1991). Olovo sa

v listových pletivách pohybuje vo�nými priestormi – vzh�adom k tomu, že má vysokú

afinitu k celulóze, dochádza k jeho intenzívnemu viazaniu na bunkovú stenu a rýchlos�

pohybu je preto zna�ne znížená. K výraznej povrchovej kontaminácii rastlín zlú�eninami

olova dochádzalo predovšetkým v okolí frekventovaných komunikácii.

Vysokými obsahmi �ažkých kovov sa vyzna�ujú vodné rastliny. Dykyjová (1988

in Cibulka et al.,1991) uvádza, že v sladkovodných rastlinách sa hromadí viac kovov ako

v suchozemských, a vo vodách prúdiacich viac než v stojatých. Oberländer a Roth (1987 in

Cibulka et al.,1991) preukázali, že ozimné obilniny hromadia v sebe viac �ažkých kovov

ako jarné (Tab.9).

Tab.9: Jednotlivé druhy zeleniny pod�a relatívnej akumulácie �ažkých kovov

v jedlých podieloch (Kloke et al., 1984 in Cibulka et al.,1991) :

príjem kovov druh zeleniny

vysoký príjem šalát, špenát, žerucha, mrkva, �akanka

stredný príjem kapusta, repa, re�kvi�ka, hor�ica, zemiaky

26

nízky príjem hlávková kapusta, kukurica, brokolica, karfiol, ruži�ková kapusta,

zeler

ve�mi nízky príjem strukoviny, melón, uhorka, paradajka

Relatívne vysoký obsah �ažkých kovov bol zistený u jedlých húb predovšetkým

šampi�ónov (Kojo a Lodenius, 1989 in Cibulka et al.,1991). Prienik olova do vyšších húb

sa deje najmä povrchom plodníc.

Rastliny, môžu obsahova� i pomerne zna�né množstvo olova, �asto intoxikáciu

olovom nesignalizujú ani zmenou habitu, ani znížením výnosu. Zo symptómov

fytotoxycyty, pokia� sa vyskytnú sú to najmä chlorózy listov a poškodenie kore�ov.

Olovo v prostredí vyvoláva u rastlinných organizmov množstvo

ultraštrukturálnych a anatomických zmien. Jeho subletálna koncentrácia vyvoláva

napu�anie organel, vakuolizáciu cytoplazmy a pokles relatívneho zastúpenia

intrathylakoidných priestorov v chloroplastoch (Sicko-Goad aLazinsky, 1986 in Cibulka et

al., 1991). alej Pb vyvoláva drastické ultraštrukturálne deformácie thylakoidného

systému chloroplastov (Heumann, 1987 in Cibulka et al., 1991). Wezbicka (1986 in

Cibulka et al., 1991) dokonca uvádza, že pri vysokých koncentráciách olova v prostredí

dochádza k takým ultraštrukturálnym zmenám v mitochondriach, ktoré vedú

k transformácii mitochondrií na vakuoly. Pb tiež redukuje mitotickú aktivitu

meristematických bunkách.

Inhibi�ný ú�inok olova na fotosyntézu a obsah chlorofylu nie je taký silný ako

u kadmia (Becerril et al., 1988 in Cibulka et al., 1991). Jeho vplyv na dýchanie rastlín je

takisto ako u fotosyntézy z�aleka slabší ako u kadmia. Olovo síce vstupuje do

mitochondrií, ale intenzitu oxidácie substrátu znižuje iba �iasto�ne (Bittell et al.,1974 in

Cibulka et al.,1991). Zvýšená koncentrácia Pb v rastline v dôsledku poškodenia kore�ovej

sústavy vyvoláva pokles intenzity transpirácie. Príjem olova rastlinou sa prejavuje aj

redukciou rastu. Je to spôsobené vplyvom metabolických zmien, ktoré v nej vyvoláva.

Môže spôsobova� zníženie reproduk�nej schopnosti rastlín a klí�ivosti semien.

Obsah olova rastlinách sa menil aj pod�a toho, �i skúmané rastliny boli pred

analýzou umyté, alebo nie. Zistilo sa, že umývaním možno odstráni� 50 – 90 % celkového

množstva olova(Nevidzanová, 2004). Tým sa tiež dokázalo, že vä�šia �as� olova z emisií

sa absorbuje na povrchu, a len menšia �as� sa zabuduje do rastliny.

Zníženie vysokého množstva asimilovate�ného olova je možné dosiahnu�

vápnením (Nevidzanová, 2004).

27

2.7 Olovo v organizmoch

Olovo sa do organizmu bylinožravcov dostáva priamo z rastlín a kumuluje sa

najmä v pe�eni a obli�kách. O nie�o viac ako bylinožravce sú kontaminované všežravce

a dravci, pretože okrem rastlinnej potravy príležitostne konzumujú aj hlodavce a uhynutú

zver. Ukladanie do srsti možno považova� za jednu z ciest vylu�ovania olova zo

živo�íšneho organizmu. Vyšší obsah Pb v srsti mali zvieratá žijúce v kontaminovaných

oblastiach (Nevidzanová, 2004).

Do organizmu rýb sa Pb dostáva potravou cez tráviace ústroje, tiež žiabrami

a kožou. Pri akútnej intoxikácii rýb zlú�eninami olova dochádza predovšetkým

k poškodeniu epitelov žiabier a následkom toho k uduseniu, teda k ich následnému úhynu.

Chronické intoxikácie rýb olovom sú charakterizované zmenami v krvnom obraze, najmä

však silným poškodením erytrocytov a poškodením nervovej sústavy.

V rámci monitoringu po�ovnej a vo�ne žijúcej zveri a rýb na Slovensku bolo v

roku 1998 vykonaných 3 286 analýz s nálezom 95 nadlimitných hodnôt �ažkých kovov.

Najviac nadlimitných hodnôt bolo zaznamenaných v okresoch Žiar nad Hronom - 14,

Gelnica, Trebišov - 12, Lu�enec a Košice okolie - 7. Nadlimitné hodnoty olova boli

zistené u 8 vzoriek (www.sazp.sk).

Intoxikácia olovenými brokmi bola u nás zaznamenaná v roku 1969 (Kolá�ek et

al., 1969). Pri hromadných otravách uhynulo 18 % chovných ka�íc. V ich svalnatom

žalúdku bolo nájdených 3 – 27 ks brokov. Podobné prípady otráv sa vyskytli u 35 % ka�íc

v roku 1977 (Hanák, 1979 in Cibulka et al.,1991). Svalnaté žalúdky obsahovali rôzne

množstvá prehltnutých brokov a analyzované orgány ka�íc obsahovali tieto priemerne

obsahy olova (mg.kg-1): svalstvo – 1,29; myokard; – 2,30; pe�e� – 3,63 a kosti – 8,85.

Ve�ký po�et prác bol venovaný akumulácii Pb v organizmoch rôznych druhoch

vtákov (tab.10). U nás najviac modelových pokusov vykonali Cibulka a Sova (1979),

Cibulka et al. (1981) a Cibulka (1988), ktorý dokázali, že po 24 hodinovej aplikácii brokov

do žalúdka ka�íc sa výrazne znížila aktivita dehydratácie kyseliny -aminolevulove

(ALAD). Proces resorbcie a depozície olova v organizmoch ka�íc neovplyvnili

terapeutické ani preventívne zásahy – CaEDTA, Penicilamin a zvýšený obsah vápnika

a fosforu v krmivách.

Kendal a Scanlon (1981 in Cibulka et al., 1991) porovnali obsahy olova

u kontrolnej populácie prepelíc po�ných, ktorým aplikovali olovený brok do žalúdka, a u

28

pokusnej populácie, ktorá bola loveckými brokmi zastrelená. Zistili, že prienik brokov

mäkkými tkanivami používanými na analýzu neovplyv�oval obsah olova. Tieto vtáky je

možné používa� na monitorovanie zamorenia prostredia olovom. Pre analýzu nie je vhodná

kos�. U vtákov s aplikovaným brokom zistili, že obsah olova v tkanivách pe�ene sa už 24

hodín po aplikácii zvýšil.

Všetci spomenutí autori v záujme ochrany životného prostredia zhodne

odporú�ajú používa� broky zo špeciálnych zliatin s nižším obsahom olova.

Tab.10: Obsah olova u vybraných druhov vtákov (mg.kg-1 �erstej hmotnosti

– pe�ene, kosti, obli�iek, svalov a sušiny peria): (Cibulka et al., 1991)

Druh Orgány Obsah Pb Štát Autor, rok

Pe�e� 5,4 – 9,1 Larus ridibundus

Perie 5,2 – 9,3

CZ

Ma�kovská a Arbetová

(1985)

Pe�e� 5,7 – 9,5 Sterna hirundo Perie 5,8 – 8,5

CZ

Ma�kovská a Arbetová

(1985) Obli�ky 0,49 – 7,95 Pe�e� 0,13 – 1,56

Anas platyrhychos

Svaly 0,06 – 4,72

Nemecko

Rikmus aWolf

(1987) Obli�ky 0,49 – 7,95 Pe�e� 0,22 – 1,89

Anser fabalis

Svaly 0,09 – 8,50

Nemecko

Rikmus aWolf

(1987)

2. 8 Olovo v �udskom organizme

Toxický ú�inok olova v potravinách viackrát zaznamenal Spolo�ný výbor

expertov FAO a WHO pre potravinárske aditívne látky (JEFCA FAO/WHO). Olovo sa

môže do �udského organizmu dostáva� zo vzduchu p�úcnou inhaláciou. Odhaduje sa, že

30 % olova v krvi sa dostalo do tela inhala�ne. alšou cestou je príjem prostredníctvom

potravín. Príjem potravou je zodpovedný za približne 60 % olova, �alších 10 % sa do tela

dostane pitnou vodou. Príjem z pôdy môžeme uvažova� len u malých detí. U dospelých

osôb sa tráviacim ústrojenstvom vstrebáva až 20 % prijatého množstva. U tehotných žien a

malých detí vstrebávanie stúpa až na 70 %. Olovo prechádza placentou a preto je pri

expozícii matky exponovaný i plod. V krvi olovo zostáva 28 – 36 dní. Pol�as pretrvávania

29

olova v kostiach je rádovo desiatky rokov. Depozícia v kostiach je potenciálnym zdrojom

nebezpe�enstva, pretože z kostí olovo �ahko prechádza spä� do krvi – najmä pri zmene

fyziologického stavu (v tehotenstve, pri laktácii, chronických ochoreniach). Dospelý

�lovek je schopný vylú�i� 50–60 % vstrebaného olova za dobu rádovo nieko�ko týžd�ov a

z dlhodobého h�adiska môže vylú�i� až 99 %. U detí je schopnos� vylu�ovania olova

výrazne znížená. U detí do 2 rokov zostáva v tele približne tretina vstrebaného olova. Na

vývoj týždenného príjmu olova do �udského organizmu v rokoch 1993-2000 poukazuje

tabu�ka 11.

Chronická zá�až relatívne nízkymi dávkami olova môže vies� k poškodeniu

obli�iek a pe�ene, reproduk�ného, kardiovaskulárneho, imunitného, nervového

a tráviaceho systému. Krátkodobá zá�až vysokými dávkami olova môže spôsobi�

ochorenia gastrointestinálneho traktu, anémiu, ochorenia mozgu a až smr�. Olovo je

mimoriadne nebezpe�né pre novorodencov a deti. Chronická expozícia nízkym dávkam

olova môže ma� negatívny vplyv na kognitívny (intelektuálny) vývin detí.

Olovo v potravinách môže pochádza� z rôznych zdrojov, vrátane vody(olovo z

priemyselných odpadových vôd a zrážkami prechádzajúcimi zne�istenou atmosférou),

ovzdušia (emisie z priemyslu a výfukov motorových vozidiel) a pôdy (nevhodným

používaním pesticídov, priemyselných hnojív alebo tiež splaškových kalov).

Potraviny sa môžu kontaminova� olovom aj pri ich spracovaní a balení. Zdrojom

olova v takomto prípade môžu by� náterové farby a zariadenia, z ktorých �asti sú vyrobené,

prípadne spájkované z materiálov obsahujúcich olovo ako napríklad potrubia a stroje.

V baliarenskom priemysle sú hlavným zdrojom kontaminácie potravín olovom konzervy

spájkované olovenými spájkami. alším možným zdrojom olova v baliarenskom

priemysle sú farebné plastové tašky a baliaci papier, farebné kartónové obaly (s obsahom

olovnatých farbív), olovené fólie na f�ašiach vína, keramika, olovnaté sklo alebo kovové

nádoby vyrobené z materiálov s obsahom olova; všetky používané na balenie alebo

skladovanie potravín.

Celosvetovou snahou je zníži� obsah olova v potravinách. Úsilie sa vynaložilo na

zavedenie najvyšších prípustných množstiev olova v potravinách a potravinových

aditívach, ukon�enie používania spájkovaných konzerv hlavne u potravín pre deti, kontrolu

množstva olova vo vode, zníženie migrácie olova z nádob vyrobených z materiálov, ktoré

obsahujú olovo alebo obmedzenie ich používania a identifikáciu a elimináciu �alších

možných zdrojov olova, ktoré nejakým spôsobom môžu kontaminova� potraviny

30

a výživové doplnky. Snahou nie je len zníži� množstvo olova v potravinách, ale aj zníži�

riziko kontaminácie potravín olovom.

Odporú�ané postupy založené na GAP (GOOD AGRICULTURAL PRACTICES) – dobrá

po�nohospodárska prax a GMP (GOOD MANUFACTURING PRACTICES) – správna

výrobná prax:

Po�nohospodári by mali sledova� množstvo olova v pôde (kde je to možné),

hlavne v blízkosti možných zdrojov olova alebo v miestach, kde sa o�akáva kontaminácia

olovom za ú�elom overenia, �i hodnoty množstva olova v pôde neprekro�ili povolenú

hranicu stanovenú miestnymi orgánmi. Po�nohospodári a spracovatelia plodín by sa mali

pri spracovaní úrody vyhýba� používaniu suši�iek alebo iných zariadení, ktoré sú

pohá�ané olovnatým benzínom. Spracovatelia potravín by sa mali uisti�, že voda, ktorá sa

používaná pri spracovaní potravín sp��a normy pre minimálne množstvo olova stanovené

zodpovednými orgánmi. Používanie spájok z materiálu bez obsahu olova a používanie

alternatív konzerv, ako napríklad sklo. Plechy používané pre výrobu konzerv by mali

sp��a� medzinárodné normy pre najvyššie prípustné množstvo olova. Medzinárodná

organizácia ASTM stanovila najvyššie prípustné množstvo olova 0,010 % pre plechy

„triedy A“. Plastikové tašky alebo škatule, ktoré majú z vonkajšej strany potla� s obsahom

farbív na báze olova by nemali by� používané na balenie potravín. Olovnaté farbivá alebo

tla�iarenské farby obsahujúce olovo by sa nemali používa� na potla� obalových materiálov,

napr. žiarivo farebné obaly sladkostí. Používanie tradi�ných keramických nádob

s olovnatou glazúrou ako obalov na potraviny by malo by� zakázané, nako�ko olovo môže

migrova� z takýchto keramických nádob do potravín. Národné orgány by mali uvažova� o

stanovení noriem pre najvyššie prípustné množstvá migrácie olova z keramiky, olovnatého

skla a iných príbuzných materiálov, ktoré spotrebitelia môžu používa� na skladovanie

alebo prípravu potravín.

Tab.11: Vývoj týždenného príjmu olova do organizmu �loveka v jednotlivých rokoch realizácie MSK (www.sazp.sk)

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 PTWI

olovo (µg/kg telesnej hmotnosti) 4,43 6,13 3,76 4,49 2,71 4,68 4,56 3,09 2,71 3,80 2,18 25,00

31

Hodnoty týždenného príjmu olova do organizmu �loveka boli porovnávané tiež s

dostupnými údajmi zo zahrani�ia (obr.5). Hodnoty zistené na Slovensku boli porovnate�né

s ostatnými krajinami s výnimkou Ma�arska, kde bola hodnota týždenného príjmu výrazne

vyššia, hoci hodnotu PTWI neprekro�ila (52,4 % z PTWI). Mierne nižšie hodnoty

týždenného príjmu ako na Slovensku boli zistené v USA, Kanade a vo Ve�kej Británii. Vo

Ve�kej Británii (TDS, MAFF UK 1997) bola hlavným zdrojom olova skupina nápojov –

54 %.

Obr.5: Porovnanie týždenného príjmu olova do organizmu �loveka na Slovensku s dostupnými údajmi zo zahrani�ia (www.iszp.sk)

2.10 Toxicita olova

Toxicita tohto prvku je známa po stáro�ia a je študovaná dodnes, pretože

kontaminácia životného prostredia sa neustále zvyšuje (priemyselné použitie, doprava).

Olovo a jeho všetky jeho zlú�eniny sú jedovaté.

Niektorí vedci si myslia, že vinu na páde Rímského impéria nesie olovo.

Používanie riadu obrúbeného olovom, ako aj používanie olovených kozmetických farieb

podmienilo rýchle vymieranie rímskej aristokracie. Systematickým otravovaním malými

dávkami olova poklesol priemerný vek patricijov asi na 25 rokov. Pod�a tejto teórie teda

�udia nižších vrstiev podliehali otrave v menšej miere, lebo nepoužívali kozmetiku a

nemali drahý riad. Avšak aj oni pili vodu zo znamenitého vodovodu, postaveného

rímskymi otrokmi, ktorého rúry boli z olova. Voda, ktorou bol zásobovaný starý Rím,

32

obsahovala hodne oxidu uhli�itého, ktorý reaguje s olovom za vzniku vo vode dobre

rozpustného uhli�itanu olovnatého.

Príjem rastlinami je relatívne nízky. Fytotoxicita olova sa dostavuje až pri jeho

extrémnych obsahoch v pôde. Pre rastliny je stredne toxické.

Nadbytok v tele cicavcov spôsobuje anémie a rakovinu obli�iek. Pre �loveka

a niektoré druhy živo�íchov pôsobí karcinogénne. V tele �loveka pretrváva 1600 dní. Na

základe �asu pretrvávania prvkov v organizme a na základe prvkového zloženia �udského

tela, bol vyslovený predpoklad o možnosti kumulatívneho toxického pôsobenia prvkov,

preto možno považova� Pb za kumulatívny jed (�urlík, 1983). Ú�inky olova zasahujú do

metabolizmu, imunologických procesov a výrazne ovplyv�ujú krvotvorbu. Nepriaznivo

ovplyv�ujú aj funkciu obli�iek a postihujú nervový systém (Bodiš a Rapant,1999). Deti sú

v istej miere senzitívne aj na nízky obsah olova.

Poškodenie nervovej sústavy (Neurotoxicita)

Akútne poškodenie nastáva pri koncentrácii olova v krvi v rozsahu 0,5-3 mg.l-1.

Prejavuje sa podráždenos�ou, poruchami pozornosti, boles�ami hlavy, svalovým k��ami,

poruchami pamäti a halucináciami.

Pri koncentrácii olova v krvi (plumbémia) v rozsahu 0,4-0,8 mg.l-1 boli popísané

okulomotorické poruchy, pred�ženie reak�ného �asu, pokles IQ, poruchy pamäti, pokles

schopnosti u�enia.

Pri plumbémii v rozsahu 0,3-0,48 mg.l-1 bol popísaný pokles rýchlosti vedenia

nervového vzruchu. To je spôsobené prechodnými degenera�nými zmenami axonu a jeho

demyelinizacie.

U detí môže by� plumbémia nad 0,8 mg.l-1 prí�inou akútnej encefalopatie a v

krajnom prípade môže spôsobi� i smr�. Pri nižších koncentráciách 0,5-0,7 mg.l-1 dochádza

k neurologickým poruchám a poškodeniu rozpoznávacích funkcií. Z mnohých

epidemiologických štúdií vyplýva, že k poklesu IQ (o 2-7 bodov) u detí dochádza pri

plumbémii menšej ako 0,25 mg.l-1.Doposia� sa nepodarilo zisti� prahovú hodnotu pre

nepriaznivé �inky olova na CNS.

Poškodenie krvného systému (Hematotoxicita)

V krvi olovo inhibuje mnoho enzýmov, ktoré sa podie�ajú na biosyntéze

hemoglobínu. To sa prejavuje zvýšením koncentrácie porfyritov v mo�i a delta-

aminolevulovej kyseliny v krvi a mo�i. Akútna expozícia vyvoláva hemolytickú anémiu.

Chronická expozícia vedie k anémii spôsobenej znížením syntézy hemoglobínu a

skrátením životnosti erytrocytov.

33

Porušení syntézy hemu dochádza pri plumbémii (prahová hodnota) 0,5 mg.l-1 (u

detí 0,4 mg.l-1).

Poškodenie endokrinného systému

Olovo negatívne zasahuje do metabolizmu premeny vitamínu D na jeho

hormonálnu formu (1,25 dihydroxykalciferol). Tým dochádza k poruche vývoja a

dozrievania buniek, vývoju chrupu a kostí.

Negatívne následky sa môžu prejavi� hlavne pri nedostatku vitamínu D vo výžive,

sú�asne dlhodobo zvýšenou plumbémií.

Poškodenie obli�iek (Nefrotoxicita)

U dospelých môže dôjs� k zvýšeniu krvného tlaku (hypertenzii), horú�kam,

poškodeniu obli�iek, imunitného systému, zníženiu plodnosti mužov, boles�ami svalov a

k�bov. Postihnutý jedinec má problémy s koncentrovaním, zabúda, má zlú náladu, poruchy

spánku. Pri ve�kých dávkach dochádza k oslepnutiu, poškodeniu mozgu, k��om i k smrti.

Vývojová a reproduk�ná toxicita

Olovo negatívne zasahuje do vývoja plodu a málo ovplyv�uje i jeho

životaschopnos�. Expozícia plodu nízkymi dávkami olova sa prejavuje poklesom pôrodnej

váhy, pred�asnými pôrodmi, oneskorením vývoja a zmenami správania sa die�a�a.

Expozícia mužov olovom (>0,66 mg.l-1) spôsobuje ve�ký pokles po�tu spermií (málo v

súvislosti s negatívnym pôsobením na metabolizmus testosteronu).

Poškodenie imunitného systému (Imunotoxicita)

Je pravdepodobné, že olovo nepriaznivo ovplyv�uje imunitný systém (bunkovú i

humorálna imunitnú odpove�). Sú�asné poznatky nedovo�ujú formulova� kone�né závery.

Vznik rakoviny (Kancerogenita)

Dostupné informácie o karcinogénnych ú�inkoch olova nie sú dostato�né. Vo

všetkých štúdiách chýbajú kvantitatívne údaje o expozícii i o možnom príspevku faj�enia

cigariet. Všetky štúdie taktiež zah��ajú sú�asnú expozíciu inými prvkami (As, Cd, Zn),

ktoré môžu ma� karcinogénny charakter.

Klasifikácia bola prevedená na základe dostato�ných dôkazov v pokusoch na

zvieratách (potkany, myši).

K dispozícii sú 4 štúdie na zvieratách, ktoré sú navzájom nekonzistentné (2

nepreukázali karcinogénny vplyv):

• Selevan et al. (1985 in www.piskac.cz) - mierne zvýšenie celkového výskytu

rakoviny (SMR=95), jasné zvýšenie rakoviny p�úc (SMR=111) a obli�iek (204).

34

• Cooper et al. (1975 a 1985 in www.piskac.cz) - významné zvýšenie celkového

výskytu rakoviny (113), rakoviny žalúdku (168) a p�úc (124).

Údaje o karcinogenéze u zvierat sú dostato�né. Pre potkany a myši existuje viac

ako 10 štúdií, pre ktoré je charakteristický obojstranný obli�kový karcinogénom. Vo

vä�šine štúdií nastala karcinogénna odpove� iba pri najvyšších dávkach olova. V

pokusoch boli testované iba rozpustné soli Pb, nedostato�ne boli testované oxidy, kovové

olovo a tetraalkyl olovo.

Slovenská obchodná inšpekcia zistila, že na trhu SR sa v ponuke pre spotrebite�a

nachádzajú výrobky, ktoré predstavujú najmä pre malé deti závažné riziko ohrozenia

ich zdravia a sú výrobkami nebezpe�nými. Ide voskové pastelky SaKOTA, pôvodom

z �íny, u ktorých bol zistený nadlimitný obsah rizikových prvkov. Konkrétne u 6

testovaných druhov bolo zistené nasledovné prekro�enie obsahu rizikových prvkov:

Obr.6: Voskové pastelky SaKOTA, CFA 0945

Zistené: nadlimitný obsah olova v zelenej pastelke

��

�

Obr.7: Voskové pastelky SaKOTA, CFA 0944 Zistené: nadlimitný obsah olova a chrómu v žltej a okrovej pastelke

35

Obr.8: Voskové pastelky SaKOTA, CFA 0942 Zistené: nadlimitný obsah olova a chrómu v žltej pastelke

�

�

Obr.9: Voskové pastelky SaKOTA, CFA 0943 Zistené: nadlimitný obsah olova a chrómu v žltej pastelke

�

�

Obr.9: Voskové pastelky SaKOTA, CFA 0943 Zistené: nadlimitný obsah olova a chrómu v žltej pastelke a nadlimitný obsah olova v zelenej pastelke

�

�

�

36

Obr.10: Voskové pastelky SaKOTA, CFA 0945 Zistené: nadlimitný obsah olova a chrómu v žltej, tmavožltej a tyrkysovo bledozelenej pastelke, nadlimitný obsah olova v zelenej pastelke

�

�

V diel�ach alebo laboratóriách, kde sa pracuje s olovom, treba dodržiava�

mimoriadne prísne predpisy o ochrane a bezpe�nosti práce. Ešte donedávna sa otrava

olovom považovala za chorobu z povolania, ktorou trpeli najmä robotníci v taviar�ach

olova a v sadziar�ach písma. Tak ako sa �lovek pred olovom chráni, tak ho aj používa na

svoju ochranu. Kovové olovo sa ukázalo ako materiál s najmenšou priepustnos�ou

všetkých druhov rádioaktívnych a röntgenových lú�ov. Skúste po�ažka� zásteru alebo

rukavice lekára röntgenológa a ich hmotnos� vás ur�ite prekvapí. To preto, že do gumy, z

ktorej sú tieto ochranné prostriedky vyrábané sa pridáva olovo, ktoré zachytí nebezpe�né

žiarenie a tak chráni organizmus pred zhubnými následkami ožiarenia. Aj priemyselne

používané žiari�e sa bežne usklad�ujú v olovených "bombách". Aj jadrové technika a

energetika využíva tieto vlastnosti olova. Olovnaté sklo tvorí priezory do zón s

rádioaktívnymi materiálmi.

�

�

�

�

37

3. Záver

Problematika vz�ahu olovo – životné prostredie si získala moju pozornos�

z dôvodov nutnosti riešenia nahromadených problémov zne�istenia a s tým súvisiaceho

za�aženia �loveka.

Cie�om bolo oboznámi� sa s problematikou olova, �ažkého kovu v systéme –

hornina – pôda – voda – atmosféra – rastliny – živo�íchy – �lovek. Tak isto získa�

informácie o limitných hodnotách olova v jednotlivých zložkách životného prostredia.

Poukáza� na významné zvýšenie jeho koncentrácie najmä v mestských a priemyselných

oblastiach. Zisti� ú�inok nadlimitných hodnôt na rastliny, živo�íchy a �loveka. Dopady na

�udské zdravie sú len �iasto�ne známe a vzh�adom na dlhodobos� a rôznorodos� pôsobenia

�ažko hodnotite�né.

Bakalárska práca je pre obmedzený rozsah iba ve�mi stru�ným úvodom do

problematiky, preto do budúcna plánujem pokra�ova� v tejto práci v rámci písania

diplomovej práce. Zamýš�am rozšírenie informácii a podanie problému z poznatkov praxe.

38

4. Použitá literatúra

• Alloway, B.J., 1990 : Heavy Metals in Soils. Blackie and Son Ltd. - Glasgow and

London, 339 s.

• Beneš, S., Pabiánová, J., 1986 : P irodzené obsahy , distribuce a klasifikace

prvk� v p�de. - Vysoká škola zem�delská, Praha, 203 s.

• Bencko, V., Cikrt, M., Lener, J., 1995 : Toxické kovy v životním a pracovním

prost edí �lov�ka.- Grada Publishing, spol.s.r.o., Praha, 288 s.

• Blažej, A., Bátora, V., Ha�ama, D., Rak, J., Rosival, L., Tolgyessy, J., 1981:

Chemické aspekty životného prostredia. Bratislava: Alfa, 373 s.

• Bodiš, D., Rapant, S. (Eds), 1999: Geochemický atlas Slovenskej republiky. �as�

IV: Rie�ne sedimenty. MŽPSR Bratislava, 145

• Cibulka, J., Domažlická, E., Kozák, J., Kubiz�áková, J., Mader, P., Machálek, P.,

Ma�kovská, B., Musil, J., Pa ízek, J., Píša, J., Pohunková, H., Reisnerová, H.,

Svobodová, Z., 1991: Pohyb olova, kadmia a rtuti v biosfé e. Academia Praha,427

• �urlík, J., 1983, Geochémia životného prostredia. Bratislava: PRIF UK, 164 s

• �urlík, J., Šef�ík, P.,1999: Geochemický atlas Slovenskej republiky, �as� V: Pôdy.

MŽPSR, 99

• urža, O., Khun, M., 2002 : Environmentálna geochémia niektorých �ažkých

kovov. - PRIF UK, Bratislava, 116 s.

• Facek, Z., 1985: Zlepšení hygieny zem�d�lských p�d. ÚVTIZ Praha, 46-48

• Kabata-Pendias, A., Pendias, H., 1992: Trace elements in soil and plants. BRC

Press Florida, 362 s

• Kolá�ek, M., Šatran, P., Š�astný, L., 1969: Otrava kachen metalickým olovem. s.

317-320

• Kozák, J, Bílková,H., 1986: Stanovení vybraných stopových prvk� (Zn,Cd,Pb)

v p�dních extraktech. Konference „ O metodice, stanovení a významu stopových

prvk� v biologickém materiálu“, Kuparovice

• Ma�kovská, B., 1996: Geochemický atlas Slovenskej Republiky, �as� II. Lesná

biomasa, Bratislava: Geologická služba Slovenskej republiky, s. 20, 22, 23, 29, 70

• Marsina, K., Bodiš, D., Havrila, M., Janák, M., Ká�er, Š., Kohút, M., Lexa, J.,

Rapant, S., Vozáková, A., 1999: Geochemický atlas Slovenskej republiky, �as� III:

39

Horniny, Bratislava: Geologická služba slovenskej republiky, s. 13, 27-29, 37-41,

51-63,76-87, 105, 113

• Nariadenie vlády 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu ur�ené

na �udskú spotrebu a kontrolu kvality vody ur�enej na �udskú spotrebu.

• Nevidzanová K.,2004: �ažké kovy v potravinovom re�azci v Hornonitrianskej

kotline, manuscript, PRIF UK, Bratislava, Katedra geochémie, 61s

• Ploszeková, M., 2005: Enironmentálna geochémia vybraného �ažkého kovu –

olovo, manuscript, PRIF UK, Bratislava, Katedra geochémie, 31s

• Ryaboshapko, A., Ilyin, I., Gusev, A., Afinogenova, A., Berg, T. and Hjellbrekke,

A.D.,1999: Monitoring and modeling of lead, cadmium and mercury transboundary

transport in the atmosphere of Europe. Moscow, Meteorological Synthesizing

Centre-East, 123s

• Vestník MP SR, 1994

• www.iszp.sk/zlozky/cudzorod/sprava2000/Image3

• www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/tur/9/tab_Pb.html

• www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/SPRAVA96/OVZDUSIE/kopoda.html

• www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/SPRAVA96/OVZDUSIE/pivoda.html

• www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava98/3/rizfakt/rf_clpot.html

• www.soi.sk/files/nebvyr/zoznam/Voskovky

• www.piskac.cz/ETD/

• www.wikipedia.org

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

Prírodovedecká fakulta Katedra geochémie

Environmentálna geochémia olova

Bakalárska práca

Denisa Cveková

Študijný odbor Environmentalistika

Vedúci bakalárskej práce: Doc. RNDr. Ondrej �urža, Csc.

BRATISLAVA 2008