Embed Size (px)
Citation preview
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU
BAKALÁRSKA PRÁCA
2008 Erika Forgácsová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU
Dekan: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.
Ekonomika výroby maku siateho vo vybranom podnikateľskom subjekte
Bakalárska práca
Katedra ekonomiky
Vedúci katedry: prof. Ing. František Kuzma, PhD.
Vedúci práce: Ing. Viktor Porhajaš, CSc.
Erika Forgácsová
Nitra 2008
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Čestne vyhlasujem, že som bakalársku prácu vypracovala samostatne, a že som uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním bakalárskej práce.
Nitra 2008 ...............................................
Erika Forgácsová
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Viktorovi Porhajašovi, CSc. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.
Nitra 2008 ................................................
Erika Forgácsová
Použité označenie
ha hektár
t tona
t.ha-1 v tonách na jeden hektár
t-1 na jednu tonu
VH výsledok hospodárenia
VN vlastné náklady
Sk slovenská koruna
Sk.t-1 v slovenskej korune na 1 tonu
ZPS zdravotne postihnutý
THP tehnicko-hospodársky pracovník
VŠ vysoká škola
HD hovädzí dobytok
ks kusy
kg kilogram
kg.deň-1 kilogram za 1 deň
VHD výkrm hovädzieho dobytka
PVO predvýkrm ošípaných
VO výkrm ošípaných
DNM dlhodobý nehmotný majetok
DHM dlhodobý hmotný majetok
DFM dlhodobý finančný majetok
VI vlastné imanie
RV rastlinná výroba
ŽV živočíšna výroba
kg.ha-1 kilogram na 1 hektár
ks.deň-1 na kus za 1 deň
m2 meter štvorcový
ZAD Združenie agropodnikateľov, družstvo
Summary
Presented bachelor thesis deals with economical efficiency valuation of the poppy
seed with a final effect to the yield and data obtained about the present state of the poppy
seed. The sales, gain, costs and profit were analyzed. Profitability of poppy seed
production was calculated from the profit and costs. Sale prices that presents cost
refundment and profit formation for producer were analyzed also.
In the bachelor thesis the methods of economical analyses were used. Also the
economic phenomens were analyzed from the different points of view. Except the
methods of economical analyses the comparison method was used for monitoring of
company development dynamic. There were used also mathematic-statistical methods as
an arithmetic average calculation.
From the obtaining data result that at the poppy seed growing is needed to use all
available technological processes which depend from the good work organization and
request minimal costs that are the first way to the success.
Key words: poppy seed – mak siaty, economical efficiency – ekonomická efektívnosť,
sales – tržby, gain – výnosy, costs – náklady, profit – výsledok hospodárenia, sale
price – realizačná cena, profitability rate – miera rentability
Obsah
Úvod ............................................................................................................................. .6
1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ......................................................8
2. Cieľ práce .................................................................................................................16
3. Metodika práce .........................................................................................................17
4. Výsledky práce .........................................................................................................21
4.1 Charakteristika podniku .................................................................................... 21
4.1.1 Organizačná štruktúra družstva ...............................................................22
4.1.2 Výrobná činnosť podniku ....................................................................... 23
4.1.3 Analýza rastlinnej výroby ....................................................................... 24
4.1.4 Analýza živočíšnej výroby ...................................................................... 26
4.1.5 Analýza finančného hospodárenia podniku ............................................ 28
4.2 Technológia pestovania maku siateho vo vybranom podniku .......................... 31
4.3 Ekonomické výsledky pestovania maku siateho ...............................................35
4.4 Speňažovanie maku siateho .............................................................................. 39
5. Záver .........................................................................................................................42
5.1 Návrh na využitie výsledkov .............................................................................43
6. Použitá literatúra ...................................................................................................... 44
7. Prílohy ...................................................................................................................... 46
Úvod
Poľnohospodárstvo ako neoddeliteľná súčasť národného hospodárstva, je zamerané
na riešenie hospodárskych problémov. Je odvetvím, ktorého cieľom je prostredníctvom
rastlinnej a živočíšnej produkcie zabezpečiť výživu obyvateľstva. Postupne sa mení
štruktúra rastlinnej výroby v prospech plodín, umožňujúcich v poľnohospodárskej výrobe
obstáť v ťažkých ekonomických podmienkach nášho trhu.
Jednou zo skupín takýchto plodín sú olejniny, ktoré majú ako trhová plodina
význam nielen v našom, ale i vo svetovom poľnohospodárstve. Na Slovensku patria
olejniny medzi hlavné komodity pestovania. Význam pestovania olejnín ako jednej zo
zložiek rastlinnej výroby je daný ich viacstranným využitím. Hlavnou funkciou
olejnatých plodín je v súčasnosti to, že sú zdrojom rastlinných olejov vo výžive ľudstva.
Tento ich význam je ešte znásobený faktom, že rastlinné oleje majú niektoré významné
prednosti z hľadiska dietetického a zdravotného v porovnaní so živočíšnymi tukmi.
Z vývoja produkcie olejnatých semien v Slovenskej republike vidno, že význam ich
pestovania pre naše národné hospodárstvo z roka na rok stúpa.
Olejniny sú tiež jedným z najvýznamnejších zdrojov rastlinných bielkovín, ktoré sú
nepostrádateľným prvkom nielen vo výžive ľudí, ale aj vo výžive hospodárskych zvierat.
Šroty a výlisky získané po spracovaní semien skvalitňujú nutričnú hodnotu krmív. Ďalší
význam olejnín je aj v ich použití v priemysle na výrobu sviečok, kozmetických
prípravkov, mydiel, farieb, lakov, mazadiel a iných priemyselných komponentov.
Veľkú tradíciu na Slovensku má pestovanie maku siateho. Tejto tradícii zodpovedá
aj kvalita maku, pestovaného u nás, ktorá má vo svete mimoriadne priaznivý ohlas.
Vzhľadom na kvalitu semena, chuť a farbu bolo v minulosti pestovanie maku zaujímavé
aj z hľadiska možnosti vývozu produkcie na zahraničné trhy. Mak siaty (Papaver
somniferum L.) je jednoročná pestovaná olejnina, čo znamená, že po výseve ešte v tom
istom roku vykvitne a dozrejú jeho semená. Vysieva sa skoro na jar, keď sa teplota
pohybuje okolo 10 ºC, kedy už klíči za šesť dní a pri teplote do 20 ºC klíči už za tri dni.
Klíčky odolávajú teplotám až do -6 ºC.
Rastlina s jemne ochlpenými listami a rozkonárenou stonkou vyrastá do výšky 60 –
150 cm. Byľ je priama, listy sú predĺžene vajcovité, zúbkaté. Kvety majú priemer až 10
cm. Kvitne v júni až v auguste. Plody sú tobolky s mnohými semenami. Semená maku sú
bohaté na olej, sacharidy, vápnik a proteíny. Mak siaty pochádza z Blízkeho východu.
Patril k dôležitým liečivým rastlinám v dejinách farmácie. Jeho uspávací účinok bol
známy už v starom Egypte. V krajinách mierneho pásma sveta sa pestuje pre semená na
potravinárske účely. V teplých oblastiach Ázie a Európy sa z nej získava ópium. Je to
sušina mliečnej šťavy vytekajúcej z narezaných nezrelých toboliek. Surové ópium
obsahuje predovšetkým alkaloidy. Hlavnými alkaloidmi sú morfín, narkotín, kodeín,
papaverín, tebaín a narceín.
Aj keď mak nemá špecifikované požiadavky na pôdne a klimatické podmienky,
veľmi citlivo reaguje predovšetkým na nevyrovnanosť podmienok prostredia, ktorými sú
zmeny pôdnych vlastností, poveternostné zmeny a odchýlky vo výžive. Preto napriek
rovnakej technológii pestovania sa vyskytujú veľké odchýlky v úrodách jednotlivých
pestovateľských ročníkov. Zosúladením požiadaviek na svetlo, teplo, vlhkosť a pôdu sa
vytvára predpoklad pre vytvorenie optimálnych podmienok rastu a vývinu celého porastu
vysiateho maku. Všetky poznatky o maku siatom, o jeho biologických vlastnostiach,
výžive a ochrane vedú pestovateľa k jedinému cieľu, dosiahnuť kladný hospodársky
výsledok, teda zisk.
Vlastná technológia pestovania maku prešla určitým kvalitatívnym vývojom,
smerujúcim predovšetkým k zefektívneniu výroby. Začalo sa upúšťať od tradičného,
záhradníckeho spôsobu pestovania maku, či už ako monokultúry alebo aj dvojkultúry,
kedy sa medzi riadky vysievala druhá plodina (mrkva alebo rasca). Tento spôsob
pestovania vyžadoval veľa ručnej práce, ako napr. okopávka, jednotenie, či ručný zber
makovíc, a preto sa uplatňuje už len v malom rozsahu. Moderná technológia s využitím
mechanizmov a aplikáciou agrochemikálií, znižuje potrebu ľudskej práce v maximálnej
miere. Súčasné podmienky pestovania maku sa orientujú na hlavné úrodotvorné prvky,
ktorými sú počet rastlín, počet makovíc a hmotnosť semien v tobolke. Odborníci
odporúčajú hustejšie porasty, kde sa rastliny menej rozkonárujú a produkujú tak
makovice strednej veľkosti, guľovitého tvaru s dostatočným množstvom semien.
Pri pestovaní maku siateho je potrebné využiť všetky dostupné technologické
postupy, ktoré závisia od dobrej organizácie práce, vyžadujú minimálne náklady a ktoré
sú prvou cestou k úspechu. Aby sme boli konkurencieschopní na spoločnom európskom
trhu, budúci spôsob pestovania olejnín si bude vyžadovať dostatočnú výživu a ochranu
proti škodcom a chorobám, dodržiavanie agrotechnických termínov, zníženie strát pri
zbere a tiež optimálnu rajonizáciu a koncentráciu pestovateľských plôch olejnín.
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
KLEM, K. (2005) konštatuje, že úspešná a šetrná regulácia zaburinenosti je popri
založení porastov jedným zo základov intenzívneho pestovania maku. Postavenie
regulácie zaburinenosti je v rámci pestovateľskej technológie dané dvomi skutočnosťami.
Mak má veľmi pomalý počiatočný rast, a z toho vyplývajúcu nízku konkurenčnú
schopnosť. Výsledkom sú závažné výnosové straty už pri relatívne nízkom zaburinení.
Druhým závažným problémom zaburinenia sú veľmi podobné vlastnosti semien maku
a niektorých druhov burín. Z tohto dôvodu sa potom tieto semená zo zberanej hmoty
ťažko odstraňujú a klesá tak technologická akosť i cena maku.
ŠIMO, D. (1996) zmieňuje sa o marketingu olejnín, výrobe rastlinných tukov
a olejov. Konštatuje, že zásahy štátu do agrárneho trhu s olejnatými semenami majú isté
opodstatnenie, ktoré sa týka najmä vyváženosti medzi ponukou a dopytom. Dovoz, resp.
vývoz olejnatých semien sa realizuje v súlade s colnými predpismi. Trhový poriadok pre
olejnaté semená určuje pravidlá vzťahov pri nákupe a predaji olejnatých semien ako
i výrobkov z nich. Účelom trhového poriadku je stanovenie pravidiel pre vzťahy medzi
účastníkmi trhu s cieľom:
- zabezpečiť požadovanú produkciu olejnín domáceho pôvodu,
- dosiahnuť rovnovážny stav dopytu a ponuky,
- chrániť domáci trh pred nežiaducimi dovozmi, ako aj vývozmi,
- zabezpečiť primeranú rentabilitu.
KULHÁNEK, I. (2008) uvádza, že v porastoch maku sa vyskytuje celá rada chorôb.
K najdôležitejším patrí helmintosporióza, pleseň maková a hľuza obyčajná. Aplikácia
fungicídov do porastov maku sa preto v posledných rokoch stáva štandardnou súčasťou
agrotechniky. Prvým fungicídom je Discus, ktorý sa doporučuje aplikovať proti
helmintosporióze pred vlastnou infekciou spravidla pred kvitnutím alebo na začiatku
kvitnutia maku. Dávkovanie Discusu je 0,2 – 0,25 kg.ha-1 a ochranná lehota je 28 dní.
Druhým fungicídom je Caramba. Je to prípravok, ktorý sa používa proti škvrnitosti,
helminostoporióze a hľuza obyčajná. Tento prípravok je tiež registrovaný ako regulátor
rastu. Tento efekt sa prejavuje skrátením a spevnením stonky rastliny, čo eliminuje riziko
možného poľahnutia porastu.
ZOBORSKÝ, I. M. (1995) konštatuje, že v Slovenskej republike platí Trhový
poriadok pre olejniny, ktorý poskytuje do značnej miery záruku stanovených cien, a tým
rozhodne prispieva k stabilite trhu s týmito komoditami. Veľmi pozitívne na výrobu
olejnín vplývajú aj dotácie. Je pravda, že zvýšenie pestovateľských plôch je do značnej
miery podmienené svetovou konjunktúrou, ale nemožno prehliadnuť ani to, že hlavný
slovenský spracovateľ Palma-Tumis si stanovil cieľavedomý program nákupu olejnín
vytvárajúci podmienky na dlhodobú spoluprácu s pestovateľmi.
BALČÁK, J. (2004) uvádza, že mak siaty je plodinou náročnou na hnojenie
a veľkými požiadavkami na živiny. Aj napriek nepatrným schopnostiam osvojovať si
živiny najviac ich odčerpá z ornice, takže mu musíme dodať dostatok ľahko prístupných
živín. Je tiež nutné dať urobiť rozbor pôdy na obsah prístupných živín, lebo mak je
náročný na mikroelementy, akými je aj bór. Z dusíkatých hnojív je vhodné používať
hnojivá s pozvoľnejším uvoľňovaním živín. Celková dávka dusíka by nemala prekročiť
60 kg čistých živín na jednotku plochy. Pred vykonaním hlbokej orby treba aplikovať
dusíkaté hnojivá jednorázovo. Dusíkaté hnojenie ovplyvňuje veľkosť asimilačnej plochy
a pri nedostatku dusíka rastliny maku nevytvárajú dostatočnú listovú plochu, listy sú viac
vo vertikálnej polohe, a tým nedostatočne prijímajú slnečné žiarenie. Naopak pri dostatku
dusíka zaberajú horizontálnu polohu a plocha k prijímaniu slnečného žiarenia je omnoho
väčšia a porast je bujnejší.
GAJDOŠ, J. (1997) vo svojom príspevku konštatuje, že neobvyklý vývoj
pestovateľských plôch olejnín v ostatných rokoch ovplyvnil aj systém ich nákupu, tzv.
zálohový, ktorého iniciátorom sa stala Palma – Tumys, a.s. Bratislava. Tento
spracovateľský podnik vytvoril priaznivé podmienky prvovýrobcom pri obstarávaní osív,
chemických ochranných prostriedkov a hnojív, čo prvovýrobcovia následne splácajú
úrodou. Uvedená forma spolupráce je veľmi účinná a dáva istotu včasného získania
finančných prostriedkov za vlastnú produkciu. Taktiež Trhový poriadok pre olejniny,
ktorý poskytuje do značnej miery záruku nákupných cien, prispieva k stabilizácii trhu
s týmito komoditami. Významne vplývajú v tomto smere aj dotácie, ktorými štát
podporuje nákup osív, hnojív a chemických ochranných prostriedkov do výšky 50 % za
nakúpený materiál a až 80 % ak je zaradený do systému ekologického
poľnohospodárstva.
BORECKÝ, V. – STIFFEL, R. (1995) uvádzajú, že hlavným dôvodom pestovania
maku sú:
- produkcia semien na priamy konzum,
- produkcia semien na výrobu oleja pre potravinárske a farmaceutické účely,
- produkcia listov a makoviny na extrahovanie alkaloidov pre farmaceutické účely.
To sú aj dôvody rozšírenia pestovania maku v takmer všetkých klimatických
pásmach, od rovníkových pásiem cez Indiu, strednú Európu, až po južné oblasti
Škandinávie či Anglicka. Konzumný mak (resp. na olej), ktorý má menej alkaloidov, sa
pestuje predovšetkým v Európe. V našich podmienkach je možné ho pestovať až do
nadmorskej výšky 450 m.
KLEM, K. (2005) uvádza, že malá konkurenčná schopnosť maku v období
vzchádzania môže byť často pri veľmi silnom zaburinení porastu limitujúca pre ďalší
vývoj rastlín. Pokiaľ nie je prevedený žiadny herbicídny zásah, dochádza často k veľmi
rýchlemu odrastaniu niektorých burín, napr. mrlíkov a ich ďalšia likvidácia
postemergentnými herbicídmi je už veľmi problematická. Jednou z možností ako sa
vyhnúť tejto situácii, je použitie vhodného herbicídu pre preemergentnú aplikáciu, ktorý
pri dostatočnej tolerancii voči vzchádzajúcim rastlinkám maku zasiahne čo najširšie
spektrum burín. Preemergentná aplikácia herbicídov má veľa výhod. Predovšetkým ide
o rýchle vyradenie konkurencie burín a vysokú úroveň účinnosti na ich širšie spektrum.
K zvyšovaniu rizika poškodenia vzchádzajúcich rastlín dochádza predovšetkým na ľahkej
piesočnatej pôde, s nízkym obsahom humusu alebo na pôde ťažkej, zlievavej
a neštruktúrnej. Naopak pri pôde s vysokým obsahom humusu a dobrou pôdnou
štruktúrou je použitie preemergentných herbicídov relatívne bezpečný, aj keď pri
bohatých zrážkach po aplikácii môže dochádzať k určitému stupňu poškodenia aj na
takejto pôde.
BALČÁK, J. (2004) uvádza, že kvalitatívnym ukazovateľom prípravy pôdy je
plytké spracovanie do hĺbky najviac 50 mm, najlepšie bránením. Z tohto dôvodu je jarná
orba neprípustná. Pri jarnej predsejbovej príprave pôdy sa upúšťa od smykovania
a valcovania maku po sejbe. Vhodným náradím sú brány stredne ťažké až ľahké,
zapojené v agregáte dvoch súprav. Osvedčili sa aj rotačné brány použité na hrubú brázdu
a nastavené tak, aby pôdu vyrovnali a skyprili do hĺbky maximálne 50 mm. Predsejbová
príprava pôdy sa nerobí do zásoby, ale iba na takej výmere, ktorú stihneme v ten deň
zasiať, aby nedochádzalo k stratám pôdnej vlahy. Príprava pôdy sa robí v smere orby, za
ktorou nasleduje sejba.
BUJNOVSKÝ, R. (1997) konštatuje, že podstata hnojenia olejnín a všetkých plodín
spočíva vo vytvorení takej ponuky živín, ktorá pokrýva požiadavky pestovaných plodín
počas ich ontogenetického vývoja (vegetácie), pri zohľadnení dostupných zdrojov živín
(obsah prístupných živín v pôde, obsah využiteľných živín v aplikovaných organických
hnojivách). Optimálny obsah prístupných živín v pôde spravidla predstavuje kategóriu
stredného obsahu, a vtedy aplikujeme fosforečné a draselné hnojivá vo výške normatívu
na danú úrodu.
KRAUSKO, A. (1995) do skupiny olejnín zahŕňa druhy rastlín, ktoré sú schopné
zhromažďovať vo svojich semenách, alebo iných častiach rastliny tuk a oleje, ktorých
obsah predpokladá rentabilné spracovanie. Pri posudzovaní spotreby rastlinných olejov
na konzum nemožno zanedbať ani zdravotné hľadiská. Z tohto pohľadu veľký význam
majú esenciálne aminokyseliny, ktorých prítomnosť v živočíšnych tukoch je prakticky
nízka, opačne v rastlinnom tuku vysoká.
GAJDOŠ, J. – ČERVEŇANSKÝ, M. (1996) uvádzajú, že nová ekonomická
stratégia vyvolala v skúmaných poľnohospodárskych podnikoch výrazné zmeny
v štruktúre výroby. Za sledované obdobie sa to výrazne prejavilo najmä u olejnín, i keď
nemožno súhlasiť s tým, že z hľadiska dlhších časových horizontov cieľavedome
prevládali tendencie z oblasti výhodnejších cien, dotačnej politiky a úroveň dopytu
a ponuky agrárneho trhu.
BALČÁK, J. (2004) konštatuje, že v osevnom postupe je mak siaty zaraďovaný po
takých predplodinách, ktoré pôdu prekyprujú, odburiňujú a zanechávajú v dobrej sile.
Tieto požiadavky najlepšie spĺňajú okopaniny. Okopaniny sa väčšinou hnoja maštaľným
hnojom. Je nutné mať na zreteli, že každý maštaľný hnoj by mal byť odležaný a vyzretý.
Dobrou predplodinou sú aj strukoviny, ďatelinoviny a obilniny. Lucerna len vtedy, keď je
dobre zaoraná nespôsobí zaburinenie porastov maku. Mak je vhodné zaraďovať:
- ako plodinu prvého sledu,
- po predplodinách hnojených maštaľným hnojom,
- po obilnine, ktorá nasledovala po predplodine hnojenej maštaľným hnojom.
MAĎAR, L. (2004) konštatuje, že prehlbujúca sa globalizácia svetového trhu
s olejninami bude stále viac vplývať na cenovú nestabilitu. Globalizácia
spracovateľského priemyslu bude zasa vytvárať tlak na ceny a znižovanie nákladov na
produkciu olejnín. Pri optimistickejšom hodnotení trhu sa dá predpokladať, že vplyvom
rastu svetovej populácie možno očakávať rast spotreby potravín, a tak aj olejnín. Ďalej
vplyv negatívnych klimatických zmien bude ovplyvňovať stabilitu produkcie, a tým aj
ponuku a dopyt po olejninách. Znižovanie dotácií na olejniny v EÚ znamená znižovanie
pestovateľských plôch. Trh je charakterizovaný vysokým dopytom po olejninách. Dopyt
sa bude zvyšovať ďalšou výstavbou závodov na výrobu bionafty. Ak však zoberieme do
úvahy vysoké náklady na dopravu, pre našich pestovateľov bude najzaujímavejšie
realizovať produkciu olejnín domácim spracovateľom. Naši pestovatelia musia zvýšiť
intenzitu pestovania so súčasným znížením nákladov na jednotku produkcie a stabilitu
trhu zabezpečiť ďalšou výstavbou závodov na výrobu bionafty.
BORECKÝ, V. – STIFFEL, R. (1995) uvádzajú, že pre potravinárske účely sa
pestujú odrody bez kyseliny erukovej a s veľmi nízkym obsahom glukozinolátov
v semene, tzv. dvojnulové odrody. Oleje, ktoré sa nemôžu využiť v potravinárstve, sa
používajú v priemysle (technické oleje) na výrobu glycerínu, mydla, pracích a čistiacich
prostriedkov, kozmetických prípravkov, v kožiarskom a gumárenskom priemysle.
BALČÁK, J. (2006) odporúča dosúšanie vzduchom. Vetranie za účelom dosušenia
sa uskutočňuje zásadne v neodseparovanom stave, kedy je semeno spolu s rozdrvenými
makovicami, čo má niekoľko výhod:
- vetrať je možné hneď po zbere, aby nedošlo ku samozahriatiu makovej drte,
- niekoľkonásobne sa zvyšuje priedušnosť ako pri čistom maku,
- veľmi rýchlo sa znižuje vlhkosť zelených nečistôt bez toho, aby sa zvyšovala vlhkosť
semena maku a makoviny.
Najvhodnejšie pre tento účel sú halové sklady s celoplošným vetraním. Pre úrodu 1 tonu
maku z 1 hektára môžeme počítať spotrebu skladového priestoru do 6 m3.
FEJÉR, J. (2008) konštatuje, že pri zaraďovaní maku siateho do osevného postupu
je potrebné zohľadniť citlivosť maku na rezíduá niektorých druhov herbicídov, napr.
sulfonylmočovín, na predplodiny s ohľadom na zaburinenie porastov výdrvom (repka,
slnečnica), ako aj niektorými druhmi burín, ktoré je obtiažne v porastoch maku ničiť
(pichliač). V suchých oblastiach je potrebné zohľadniť možnosť vysušenia pôdneho
profilu prípadnou predplodinou lucernou siatou. V praxi však prichádza do úvahy
zaradenie maku po obilnine. Najčastejšie sa zaraďuje medzi dve obilniny, kde pôsobí
fytosanitárne ako prerušovač. Mak je výbornou predplodinou pre sladovnícky jačmeň. Na
ten istý pozemok by sa mal zaraďovať s päťročným odstupom.
BORECKÝ, V. – STIFFEL, R. (1995) uvádzajú, že pre dosiahnutie dobrej úrody
semena, či makovíc z hľadiska kvality a množstva je dôležité poznať obdobia, kedy môže
pestovateľ vhodnými agrotechnickými zásahmi priaznivo ovplyvniť podmienky tvorby
úrodotvorných prvkov. Preto je pre pestovateľa dôležité poznať jednotlivé fenologické
fázy rastu (tvorba základných orgánov rastliny), ako aj etapy orgánogenézy (rast
a premena rastového vrcholu rastliny na generatívne orgány). Pri posudzovaní sa hodnotí
viacero rastlín – jedincov z viacerých miest pozemku, pričom určitá fáza u rastliny sa
registruje, pokiaľ túto fázu dosiahlo aspoň 50 – 75 % rastlín z celého porastu.
VELGOSOVÁ, M. – VELGOS. Š (1998) uvádzajú, že olej získaný lisovaním za
tepla alebo extrakciou sa zúžitkuje ako technický olej na výrobu mydiel, lakov a fermeží.
Výťažnosť oleja pri lisovaní za studena sa pohybuje medzi 30 – 36 % a za tepla 42 – 45
%. Pre medicínu majú ópiové alkaloidy a farmaceutické prípravky s obsahom týchto
alkaloidov mimoriadne veľký význam. Ako spasmolytikum uvoľňujú kŕče hladkého
svalstva (papaverín), pri poruchách tráviacej sústavy, žlčníka, obličiek a močových ciest,
aj ako uspokojujúci prostriedok pri silnom kašli, astme, pri nespavosti. Ópium
predstavuje veľmi účinné farmaceutikum pri veľmi ťažko zvládateľných hnačkách
a silných bolestiach sa podáva ópiová tinktúra. Morfín a jeho prípravky sú dobrými
analgetikami, nepostrádateľnými pri veľkých bolestiach.
ZOBORSKÝ, I. M. (2006) konštatuje, že medzi olejninami rozhodujúce postavenie
má mak, ktorý je v súčasnosti vyhľadávanou potravinovou súčasťou obyvateľstva
a výrobcom prináša finančný efekt. Uvádza tiež, že olejniny majú v našom
poľnohospodárstve významné postavenie pre ich viacstranné použitie. Olejniny majú
dobré hospodárske uplatnenie v dôsledku ich rozšírenia v potravinárskom priemysle, ale
aj využitím vo forme bionafty, v kozmetike, farmácii a v ďalších špecifických oblastiach.
Jedlé rastlinné tuky a oleje patria medzi dôležité komponenty potravín. V celosvetovom
meradle sa na ornej pôde pestuje 12 najvýznamnejších olejnatých plodín. Z hľadiska
svetového obchodu možno olejniny ako celok zaradiť medzi významné exportné
komodity. Celosvetová produkcia jedlých olejov dosahuje 70 mil. ton a do roku 2010 má
prevýšiť 100 mil. ton. Svetové ceny olejnín budú pravdepodobne klesať pod vplyvom
rastu plôch a celkovej produkcie.
KLEM, K. (2008) konštatuje, že systém fungicídnych ošetrení u maku siateho je
tvorený tromi základnými termínmi ošetrení:
- T1 je ošetrenie na začiatku predlžovacieho rastu pri výške porastu 20 – 30 cm, jeho
cieľom je obmedzenie infekcie helmintosporiózy na spodných listoch maku,
- T2 je ošetrenie pred kvitnutím, jeho cieľom je obmedziť šírenie helmintosporiózy do
vyšších listov, ktoré sú rozhodujúce pre výnos maku. Ide o kľúčový termín fungicídnej
ochrany pre väčšinu porastov,
- T3 je ošetrenie na konci kvitnutia až do začiatku zrenia, jeho cieľom je predovšetkým
predĺženie asimilačnej funkcie fotosyntetického aparátu. Tento termín je považovaný za
najvhodnejší termín ošetrenia proti hľúze obyčajnej, ktorá sa vzhľadom k vysokému
výskytu repky ozimnej a slnečnice v osevnom postupe stáva problémom i pre porast
maku.
2 Cieľ práce
Cieľom bakalárskej práce je podrobne analyzovať náklady, tržby, výnosy,
hospodársky výsledok, mieru rentability a realizačné ceny pri pestovaní maku siateho
v Združení agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou. Analyzovaným obdobím je
rozpätie rokov 2005 – 2007.
Potrebné údaje k práci boli získané zo súvahy, z rozboru nákladov a výnosov a
z rozboru tržieb. Pri riešení cieľa sme vychádzali tiež z informácií, ktoré nám poskytli
pracovníci Združenia agropodnikateľov družstvo Dvory nad Žitavou.
3 Metodika práce
Pri spracovaní bakalárskej práce sme využili metódy ekonomickej analýzy, v ktorej
boli skúmané ekonomické javy z rôznych hľadísk, a to podľa časového triedenia
v analyzovanom období 2005 – 2007 a podľa vecnej skladby na jednotlivé nákladové
druhy.
Okrem ekonomickej analýzy sme využili metódu komparácie pri sledovaní
dynamiky rozvoja ekonomického javu v podniku. Ide v nej o porovnanie skutočných
výsledkov s výsledkami minulých rokov.
V práci boli tiež využité matematicko-štatistické metódy, ako výpočet
aritmetického priemeru a indexu.
Na hodnotenie tržieb boli použité vzťahy:
tržby za mak siaty v Sk tržby za mak siaty v Sk
tržby.ha-1 = –––––––––––––––––––– tržby.t-1 = ––––––––––––––––––––
výmera maku v ha produkcia v t
V kategórii nákladov boli jednotlivé ukazovatele vypočítané na základe
nasledovných vzťahov:
vlastné náklady maku siateho celkom v Sk
VN.ha-1 = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––
výmera maku v ha
vlastné náklady maku siateho celkom v Sk
VN.t-1 = ––––––––––––––––––––––––––––––––––––
produkcia maku v t
Vybrané nákladové položky pri pestovaní maku siateho v tis. Sk sme vyjadrili
podľa kalkulačného vzorca RV:
Mzdové náklady + Osivá nakúpené + Osivá vlastné + Hnojivá nakúpené + Hnojivá vlastné + Ostatný materiál –––––––––––––––––––––––––––––– = Materiálne náklady spolu + Odpisy + Ostatné priame náklady prvotné + Ostatné priame náklady druhotné –––––––––––––––––––––––––––––– = Priame náklady spolu + Výrobná réžia + Správna réžia –––––––––––––––––––––––––––––– = Vlastné náklady spolu
Hlavnou úlohou Združenia agropodnikateľov, družstvo je dosahovať kladný
výsledok hospodárenia, teda zisk. Výsledok hospodárenia podniku predstavuje rozdiel
medzi celkovými výnosmi a celkovými nákladmi. Ak prevažujú výnosy nad nákladmi,
vzniká zisk. V opačnom prípade ide o stratu.
Výsledok hospodárenia je vyjadrený rozdielom celkových výnosov a celkových
nákladov, pričom:
VH v Sk VH v Sk
VH.ha-1 = ––––––––––––––– VH.t-1 = –––––––––––––––––––
výmera v ha produkcia v t
Pre zistenie či je výroba rentabilná, sme použili ukazovatele rentability, ktoré
boli vyčíslené nasledovne:
výsledok hospodárenia v Sk
miera rentability v % = ––––––––––––––––––––––––––– x 100
vlastné náklady v Sk
výsledok hospodárenia v Sk
rentabilita tržieb v % = ––––––––––––––––––––––––––––– x 100
celkové tržby v Sk
Ekonomiku výroby maku siateho okrem nákladov v podstatnej miere ovplyvňuje aj
úroveň cien, za ktoré je produkcia odpredávaná iným organizáciám.
Vyčíslenie realizačnej ceny bolo vypočítané podľa vzťahu:
tržby v Sk
realizačná cena v Sk.t-1 = –––––––––––––––––––––––
realizované množstvo v t
Výsledky a podkladové údaje sú usporiadané do tabuliek podľa rokov. Pre
vyčíslenie a lepšie znázornenie vzájomnej súvislosti a podmienenosti hodnôt
ekonomických ukazovateľov boli použité :
- Indexy (vyjadrujú dynamiku rozvoja ekonomických javov)
- Priemery (vyjadrujú priemer určitej skupiny hodnôt)
Pri spracovaní bakalárskej práce sme použili nasledovný postup:
- výber pracoviska, kde je sledované pestovanie maku siateho,
- preštudovanie dostupných zahraničných a domácich materiálov a literatúry, ktorá sa
zaoberá hlavnou problematikou práce,
- spracovanie základných údajov o pestovaní maku siateho a na základe toho posúdenie
súčasného stavu vo výrobe a odbyte za obdobie 2005 – 2007.
Bakalárska práca má nasledovné členenie:
Prvá časť sa zaoberá analýzou súčasného stavu Združenia agropodnikateľov,
družstvo Dvory nad Žitavou:
- charakteristika podniku, s hodnotením pôdnych a klimatických podmienok,
- hlavným poslaním a úlohami podniku,
- zameranie sa na rastlinnú a živočíšnu výrobu,
- analýzou organizačnej štruktúry,
- vývojom pôdneho fondu a osevnými plochami,
- zhodnotením ekonomických ukazovateľov.
V druhej časti analyzujeme problematiku pestovania maku siateho, technológiu jej
pestovania, hnojenie, ochranu proti škodcom a hodnotenie hektárových úrod.
V tretej časti analyzujeme ekonomické zhodnotenie výroby pestovania maku
siateho, kde sme sa zamerali hlavne na zhodnotenie jej kalkulačných položiek nákladov,
hodnotenie vlastných nákladov a tržieb na 1 tonu a 1 hektár, vyčíslenie výsledku
hospodárenia a zhodnotenie miery rentability a rentability tržieb.
Štvrtá časť vlastnej práce je zameraná na speňažovanie maku siateho v Zružení
agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou.
Potrebné údaje, informácie a ukazovatele, ktoré sú v bakalárskej práci uvedené, sa
čerpali zo súvahy, z rozboru nákladov a výnosov, z rozboru tržieb a z ostatnej evidencie.
Pri riešení cieľa sme vychádzali tiež z informácií, ktoré nám poskytli pracovníci
Združenia agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou.
4 Výsledky práce
4.1 Charakteristika podniku
História Združenia agropodnikateľov, družstvo v Dvoroch nad Žitavou začína
v roku 1949, keď v rámci kolektivizácie vzniklo JRD prvého typu (v roku 1959 bola
ukončená celoobecná kolektivizácia). V roku 1972 sa JRD Dvory nad Žitavou zlúčilo s
JRD Branovo a hospodárilo do roku 1989 na výmere 5 656 ha. Po roku 1990 prešlo
družstvo zásadnými zmenami. V roku 1992 prebehla zákonná transformácia na družstvo
vlastníkov, v roku 1996 boli majetkové podiely podľa zákona premenené na cenné
papiere (Družstevné podielnické listy) a v roku 1998 sa dovtedy Poľnohospodárske
družstvo premenovalo na Združenie agropodnikateľov, družstvo s právnou formou
podnikania družstvo. V rámci vytvoreného kapitálu, družstvo do roku 2002 emitovalo tri
emisie Družstevných podielnických listov.
V rámci prípravy na vstup do EÚ sa v roku 2004 družstvo pretransformovalo podľa
výrobkovej špecializácie, keď zo zeleninársko-potravinárskej, vinohradnícko-vinárskej
a ovocinárskej výroby, ako súčasti odvetví poľnohospodárskej prvovýroby ZAD, sa stali
samostatné podnikateľské subjekty - družstvá, ako uzatvorené kapitálové spoločnosti s
vyšpecifikovaným majetkom svojich oprávnených osôb (členov pracujúcich v týchto
družstvách). Združenie agropodnikateľov, družstvo zostalo otvorenou spoločnosťou
oprávnených osôb s majoritným vlastníctvom členov.
Združenie agropodnikateľov, družstvo hospodári na výmere 6 120 ha pôdy so
zameraním na pestovanie obilnín, olejnín, strukovín a krmovín. Družstvo uplatňuje
systém minimalizovaného spracovania pôdy. Odvetvia živočíšnej výroby sú zamerané na
chov kráv s trhovou produkciou mlieka s ročnou úžitkovosťou na kravu vyše 8 500 litrov.
Chov ošípaných je zameraný na produkciu bravčového mäsa s uzavretým obratom stáda.
Družstvo ročne investuje do najmodernejšej techniky a technológií, vďaka čomu
dosahuje nielen vysokú produktivitu práce, ale aj nadpriemerné produkčno-kvalitatívne
parametre v odvetviach prvovýroby. Pri vysokej intenzite poľnohospodárskej výroby má
svoje významné postavenie enviromentálna činnosť vo vzťahu k pôdnemu fondu a
biotopom prostredia, výsadba stromov, zalesňovanie neproduktívnych plôch a rozvoj
neprodukčných činností v rámci multifunkčnosti poľnohospodárskej výroby. Tieto
činnosti sú reprezentované chovom autochtónneho plemena ošípaných (mangalica),
maďarského stepného dobytka, oviec mliekového typu, kôz, pečeňových husí, nubijských
somárov a frízskych koní. Tieto odvetvia majú význam z hľadiska histórie, atrakcií a
obnovy chovu v tradičných podmienkach rodinných fariem.
4.1.1 Organizačná štruktúra družstva
Do roku 2004 subjekt uplatňoval odvetvovú organizačnú štruktúru výroby
a riadenia kombinovaného typu. Charakteristickým znakom uvedeného typu je
divizionalizácia družstva do výrobných a servisných úsekov, ktoré sa vnútorne členia na
prevádzkové jednotky podľa teritoriálneho a multiodvetvového princípu. Organizačná
štruktúra podniku determinuje úroveň právomoci, komunikácie, zodpovednosti
a prostredníctvom finančných tokov vytvára formálne vzťahy medzi oddeleniami
a pracovníkmi podniku.
Najvyšším orgánom družstva, ktorý jedná a rozhoduje o najdôležitejších otázkach
týkajúcich sa tak družstva ako aj jeho členov, je členská schôdza. Do pôsobnosti členskej
schôdze spadá hlavne:
- meniť stanovy, voliť a odvolávať členov predstavenstva,
- schvaľovať ročnú účtovnú uzávierku,
- rozhodovať o rozdelení a použití zisku,
- rozhodovať o zvýšení zapisovaného základného imania,
- rozhodovať o základných otázkach a iné.
Bežnú činnosť družstva riadi predseda družstva prostredníctvom príslušných
vedúcich hospodárskych pracovníkov na čele jednotlivých úsekov. Predstavenstvo je 7-
členné a je štatutárnym orgánom družstva. Mandát predstavenstva je na 5-ročné volebné
obdobie. Organizačná štruktúra sa uvádza v prílohe 1.
Pracovná sila podniku
Postavenie človeka v reprodukčnom procese sa často vyjadruje počtom
pracovníkov, ktorá slúži ako východiskový údaj pre výpočet pracovného času
využiteľného a využívaného v transformačnom procese podniku. Stav zamestnancov
podniku nám udáva tabuľka 1.
Tabuľka 1 Stav zamestnancov v ZAD v rokoch 2005 - 2007
Sledované roky Ukazovateľ
Index
07/06 Počet zamestnancov 169 156 121 0,776 - z toho ZPS 1 1 1 1,000 Evidenčný počet k poslednému dňu 128 123 97 0,789 - z toho ženy 29 28 19 0,679 - z toho robotnícke profesie 87 88 70 0,795 Počet THP 41 35 27 0,771 Počet zamestnancov s VŠ 14 15 14 0,933 Priemerný vek zamestnancov 46 47 48 1,021
Z tabuľky 1 môžeme sledovať postupné znižovanie stavu pracovníkov. Tento trend
korešponduje s celkovým vývojom v poľnohospodárstve a racionalizáciou práce.
4.1.2 Výrobná činnosť podniku
Tabuľka 2 Štruktúra pôdneho fondu v ha
Druh pôdy MJ 2005 2006 2007 Poľnohospodárska pôda: ha 6 111 6 120 6 124 - Orná pôda ha 6 052 6 102 6 098 - Trvalé trávne porasty ha 56 15 22 - Vinohrady ha 0 0 0 - Ovocné sady ha 3 3 3
Rastlinná výroba:
- pestovanie obilnín (pšenica ozimná, jačmeň jarný, jačmeň ozimný, kukurica)
- olejnín (repka olejná, slnečnica ročná, mak)
- strukovín (hrach)
- objemových krmív (kukurica na siláž, lucerna, alkalage)
Živočíšna výroba:
- chov ošípaných
- chov hovädzieho dobytka (pre trhovú produkciu mlieka)
Služby:
- spracovanie a predaj poľnohospodárskych výrobkov
- výroba a predaj kŕmnych zmesí
- porážka hovädzieho mäsa a ošípaných z vlastnej produkcie
- služby pre rastlinnú výrobu
- opravy poľnohospodárskych strojov, nákladná doprava, poľovníctvo
- organizovanie kultúrnych a športových podujatí
- mimoprodukčné aktivity, ako napr. chov mangalice, maďarského stepného dobytka,
nubijských somárov a kôz
4.1.3 Analýza rastlinnej výroby
Základným výrobným zameraním, od ktorého sa odvíjajú ostatné činnosti, je
hospodárenie na pôde. Združenie agropodnikateľov, družstvo uplatňuje systém
minimalizovaného spracovania pôdy. Výmera poľnohospodárskej pôdy družstva je 6 120
ha. I napriek rokom s extrémne nízkym úhrnom zrážok (roky 2000 a 2003), podnik
hospodári v celkovo priaznivých klimatických podmienkach:
- priemerná denná teplota 10 °C
- úhrn zrážok za vegetačné obdobie 290 – 330 mm
- priemerná ročná teplota 9,9 °C
- slnečný svit vo vegetačnom období 1 500 – 1 600 hodín
Uvedené údaje dávajú priestor širokej pestovateľskej škále jednoročných,
viacročných a trvalých kultúr. Vysoký stupeň intenzity výroby a dosahovaných úrod u
hustosiatych obilovín v priemere 6 t.ha-1, kukurica na zrno 6,6 t.ha-1, strukovín 3,5 t.ha-1,
olejnín 3,7 t.ha-1, jednoročných a viacročných krmovín je zúročením vynaložených
biologických a technických vstupov, vysokej odbornosti riadiacich výkonných
pracovníkov. Do osevného postupu od roku 2004 bol zaradený aj mak. Zberové plochy
vybraných plodín uvádzame v tabuľke 3.
Tabuľka 3 Výmera rastlinnej výroby v ha za sledované obdobie
Sledované roky Plodina 2005 2006 2007
Pšenica ozimná 2 386 1 876 2 196 Jačmeň jarný 604 528 898 Kukurica na zrno 872 1 121 823 Hrach jedlý 353 361 295 Sója 96 88 74 Repka olejná 345 651 999 Mak siaty 235 217 168 Slnečnica 359 607 0 Kukurica na siláž 389 361 400 Lucerna 388 253 204
Z tabuľky 3 možno pozorovať, že zberová plocha maku siateho mala v sledovanom
období klesajúci priebeh. V roku 2007 poklesla o 67 ha oproti roku 2005. Vývoj
hektárových úrod pestovaných plodín za obdobie 2005 – 2007 vo vybranom
podnikateľskom subjekte možno sledovať v prílohe 2.
Celková produkcia rastlinných výrobkov sa odvíja od zberových plôch
a hektárových úrod. Produkcia rastlinnej výroby je uvedená v tabuľke 4 a graficky je
znázornená produkcia maku siateho a makoviny za sledované obdobie na grafe 1.
Tabuľka 4 Produkcia rastlinnej výroby v tonách za sledované obdobie
Sledované roky Plodina 2005 2006 2007
Pšenica ozimná 11 752 7 934 7 675 Jačmeň jarný 3 287 2 235 2 427 Kukurica na zrno 8 232 6 077 3 480 Hrach jedlý 1 052 967 416 Sója 204 216 110 Repka olejná 919 2 052 2 445 Mak siaty 123 122 68 Makovina 10 17 0 Slnečnica 849 1 328 0 Kukurica na siláž 11 309 10 359 7 098 Lucerna 13 635 14 914 9 081
Graf 1
Produkcia maku siateho a makoviny v t
68
122123
0
17
10
0
20
40
60
80
100
120
140
2005 2006 2007
roky
prod
ukci
a v
t
Mak siaty
Makovina
4.1.4 Analýza živočíšnej výroby
Úsek živočíšnej výroby predstavuje základnú zložku výrobnej a organizačnej
štruktúry. Poľnohospodárske družstvo v Dvoroch nad Žitavou sa na úseku živočíšnej
výroby orientuje na chov hovädzieho dobytka so zameraním na výrobu mlieka a výkrm
hovädzieho dobytka, na chov ošípaných so zameraním na výkrm ošípaných.
Chov hovädzieho dobytka
Na farme dojníc je prevádzka nepretržitá, s uzatvoreným obratom stáda. Chov
hovädzieho dobytka sa vykonáva v prízemných objektoch - vzdušných stajniach. Jedná sa
o prístrešky, kde sú dojnice ustajnené na hlbokej podstielke počas celého roka.
Cieľový program v chove hovädzieho dobytka, ktorý je úzko prepojený so servisom
plemenárskych a veterinárskych služieb a Zväzom holšteinsko-frízskeho dobytka, pri
vytvorení optimálnych podmienok etológie, krmovinovej základne a špičkovej technike,
dáva všetky predpoklady dosiahnuť úžitkovosť nad 8 500 litrov na jednu kravu. Cieľom
zostáva naďalej intenzifikácia výroby mlieka, samozrejme len po hranicu najvýhodnejšej
ekonomickej efektívnosti.
Prevádzka nízkokapacitný bitúnok sa zaoberá odporážaním selektovaných zvierat
chovu hovädzieho dobytka a ošípaných.
Tabuľka 5 Prehľad stavov, produkcie a úžitkovosti hovädzieho dobytka
Sledované roky Ukazovateľ MJ 2005 2006 2007
Stavy HD celkom ks 2 375 2 464 1 842 z toho kravy ks 755 776 475 Mlieko na kus od počiatku liter 8 307 8 338 9 014 Mlieko na kus.deň-1 liter 22,76 22,84 24,70 Váhový prír. teľce do 3 kg.deň-1 0,74 0,74 0,70 Váhový prír. teľce do 6 kg.deň-1 0,74 0,71 0,69 Váhový prír. jalovice 1.-2. kg.deň-1 0,59 0,61 0,41 Váhový prírastok VHD kg.deň-1 0,69 0,77 0,47 Narodenie teliat na 100 ks ks 95,44 99,64 76,19 Úhyn narodených teliat % 7,6 2,75 5,05 Odchov teliat na 100 ks ks 88,19 96,89 72,34
Chov ošípaných
Všetky prevádzky živočíšnej výroby sledujú ukazovatele úžitkovosti (denné
prírastky, pôrodnosť, odchov, úhyn) v úzkej súvislosti s ekonomickými hodnotami vždy
vedúce v konečnom dôsledku k dosahovaniu efektívnosti výroby.
Kvalitatívna reštrukturalizácia v chove ošípaných bola prevedená v oblasti kŕmenia
zo suchého na mokrý výkrm s nemeckou technológiou WEDA a dnes dosahované
výsledky korešpondujú s výsledkami špičkových západoeurópskych chovov.
Reprodukčné ukazovatele významnou mierou ovplyvňujú efektívnosť chovu
ošípaných a sú veľmi dôležitým faktorom úspešnosti chovu. Základnou podmienkou na
dosiahnutie priaznivých parametrov je vysoká odbornosť a zodpovedný výkon funkcie
inseminačných technikov.
Tabuľka 6 Prehľad stavov, produkcie a úžitkovosti ošípaných
Sledované roky Ukazovateľ MJ 2005 2006 2007
Stav ošípaných celkom ks 14 774 14 262 7 736 z toho prasnice ks 1 258 1 042 506 Odchov ciciakov na 1 ks 17,61 15,66 20,33 Úhyn ciciakov % 5,93 6,73 8,03 Váhový prírastok PVO kg.deň-1 0,35 0,31 0,37 Váhový prírastok VO kg.deň-1 0,59 0,57 0,55
4.1.5 Analýza finančného hospodárenia podniku
Na posúdenie finančnej a ekonomickej situácie sme použili ukazovatele zo súvahy
a výkazu ziskov a strát za jednotlivé sledované roky.
Tabuľka 7 Vývoj a štruktúra aktív v rokoch 2005 – 2007 v tis. Sk
Sledované roky Ukazovateľ 2005 2006 2007
Index
07/05 Majetok spolu 455 606 440 187 392 580 0,862 Neobežný majetok 238 029 239 668 227 833 0,957 DNM 0 0 0 0 DHM 237 393 239 034 227 199 0,957 DFM 636 634 634 1,000 Obežný majetok 215 978 199 738 163 863 0,759 Zásoby 158 929 132 134 99 785 0,628 Dlh. pohľadávky 66 66 66 1,000 Krát. pohľadávky 55 726 64 939 58 939 1,058 Finančné účty 1 257 2 599 5 073 4,036 Časové rozlíšenie 1 599 781 884 0,553
V roku 2005 bola výška celkového majetku v hodnote 455 606 tis. Sk a v roku 2007
bola v hodnote 392 580 tis. Sk. Z toho vyplýva, že suma celkového majetku sa
v sledovanom období znížila o 171 064 tis. Sk, to znamená, že v roku 2007 bolo celkové
zníženie takmer o 14 %.
U obežného majetku sme zaznamenali v sledovaných obdobiach pokles. V roku
2005 bola výška obežného majetku v hodnote 215 978 tis. Sk a v roku 2007 sa jej
hodnota znížila na 163 863 tis. Sk. Najväčší podiel na obežnom majetku mali zásoby, a to
v roku 2005, kedy ich hodnota bola vo výške 158 929 tis. Sk.
Nárast môžeme sledovať u krátkodobých pohľadávok v roku 2006 oproti
predchádzajúcemu roku o 9 213 tis. Sk. U finančných účtoch sme zaznamenali nárast
v roku 2007 oproti roku 2005 o 3 798 tis. Sk.
Tabuľka 8 Vývoj a štruktúra pasív v rokoch 2005 – 2007 v tis. Sk
Sledované roky Ukazovateľ 2005 2006 2007
Index
07/05 Spolu VI a záväzky 455 606 440 187 392 580 0,862 Vlastné imanie 315 422 314 461 319 611 1,018 Základné imanie 167 976 167 621 167 248 0,996 Cudzie zdroje 110 678 90 412 42 779 0,381 Rezervy 862 888 7 633 8,855 Dlhodobé záväzky 8 676 10 986 14 617 1,435 Krátkodobé záväzky 16 912 39 781 12 029 0,711 Bankové úvery a výp. 84 228 38 757 8 500 0,101 - dlhodobé 12 500 8 500 4 500 0,360 - krátkodobé 42 028 30 257 4 000 0,095 Krátk. fin. výpomoci 29 700 0 0 0 Časové rozlíšenie 29 506 35 314 30 190 1,023
Finančnou štruktúrou podniku rozumieme podiel jednotlivých zložiek vlastného
a cudzieho kapitálu na celkovom kapitále, ktorý finančne kryje majetok podniku.
Hlavnú pozornosť v rámci analýzy finančnej štruktúry venujeme vlastným a cudzím
zdrojom krytia majetku. Vlastné zdroje podniku v roku 2007 boli vo výške 319 611 tis.
Sk. Podiel cudzích zdrojov z celkového kapitálu bol v roku 2007 v hodnote 42 779 tis.
Sk, čo znamená výrazný pokles oproti roku 2005, kedy ich hodnota bola vo výške
110 678 tis. Sk.
Tabuľka 9 Prehľad výnosov, nákladov, tržieb a dotácií v RV a ŽV v tis. Sk
Sledované roky Ukazovateľ 2005 2006 2007
Index
07/06 Výnosy rastlinnej výroby 239 284 232 330 219 500 0,945 Náklady rastlinnej výroby 234 571 226 263 207 813 0,918 Tržby rastlinnej výroby 75 433 105 639 95 553 0,905 Dotácie rastlinnej výroby 29 655 30 255 30 604 1,012 VH rastlinnej výroby + 4 713 + 6 067 + 11 687 1,926 Výnosy živočíšnej výroby 171 770 187 972 173 646 0,924 Náklady živočíšnej výroby 170 004 189 470 178 021 0,940 Tržby živočíšnej výroby 129 570 125 240 130 103 1,039 Dotácie živočíšnej výroby 1 772 1 753 10 326 5,891 VH živočíšnej výroby + 1 766 - 1 498 - 4 375 2,921
Poľnohospodárske družstvo dosahovalo v rokoch 2005 – 2007 v rastlinnej výrobe
dobrý výsledok hospodárenia. Najlepšie výsledky v rastlinnej výrobe sa dosiahli v roku
2007, kedy výsledok hospodárenia bol vo výške 11 687 tis. Sk. V porovnaní
s predchádzajúcim rokom je to zvýšenie až o 5 620 tis. Sk.
V živočíšnej výrobe sa dosiahol kladný výsledok hospodárenia len v roku 2005 vo
výške 1 766 tis. Sk. Ďalšie sledované obdobia boli stratové, čo nám znázorňuje aj tabuľka
9. Nerentabilnosť v živočíšnej výrobe sa začala prejavovať v posledných rokoch, čo malo
dôsledok i v postupnom znižovaní počtu hospodárskych zvierat. Počet hovädzieho
dobytka klesol od roku 2005 do roku 2007 o 533 ks a počet ošípaných klesol až o 7 038
ks. Z tabuľky 9 vyplýva, že v roku 2006 a v roku 2007 výnosy zo živočíšnej výroby nie
sú schopné kryť náklady ani za pomoci dotácií.
Výsledok hospodárenia v rastlinnej výrobe postačuje na pokrytie straty v živočíšnej
výrobe. V podstate však možno povedať, že poľnohospodárske družstvo si počína celkom
dobre. Priemerne dosiahli výsledok hospodárenia z rastlinnej výroby 7 489 tis. Sk a zo
živočíšnej výroby stratu – 1 369 tis. Sk. Avšak úroveň hospodárenia každého
podnikateľského subjektu ako celku môžeme posudzovať len na základe ukazovateľa,
akým je celkový výsledok hospodárenia. Jeho vývoj v sledovanom období nám
znázorňuje tabuľka 10.
Tabuľka 10 Vývoj VH v ZAD za sledované obdobie v tis. Sk
Sledované roky Ukazovateľ 2005 2006 2007
Priemer
Celkové výnosy 429 839 440 352 427 774 432 655 Celkové náklady 428 121 437 316 421 470 428 969 VH za účtovné obdobie + 1 718 + 3 036 + 6 304 3 686 - VH z prevádzkovej činnosti + 10 188 + 11 037 + 12 453 11 226 - VH z finančnej činnosti - 8 470 - 8 001 - 6 149 - 7 540 - VH z mimoriadnej činnosti 0 0 0 0 - VH z vnútropodnikovej činnosti 0 0 0 0
Ako je viditeľné z tabuľky 10 celkový výsledok hospodárenia má v sledovanom
období rastúcu tendenciu. Družstvo bolo ziskové vo všetkých troch sledovaných rokoch,
čo môžeme hodnotiť pozitívne. Najlepší výsledok hospodárenia sa dosiahol v roku 2007
vo výške 6 304 tis. Sk. Priemerný výsledok hospodárenia za sledované trojročné obdobie
predstavuje zisk vo výške 3 686 tis. Sk. Výsledok hospodárenia z prevádzkovej činnosti
bol tiež ziskový za všetky tri sledované obdobia, ale z finančných operácií družstva sa
dosiahla strata v priemernej výške 7 540 tis. Sk.
4.2 Technológia pestovania maku siateho vo vybranom podniku
V podmienkach trhovej ekonomiky by mal každý poľnohospodársky výrobca
pestovať jednotlivé plodiny, ako aj mak čo najefektívnejšie, s čo najväčším
ekonomickým prínosom. Z tohto dôvodu je nevyhnutné na vysokej úrovni zvládnuť
technológiu pestovania.
Technológia maku siateho je veľmi zložitý proces, ktorý je ovplyvňovaný
množstvom faktorov. Pri jej pestovaní treba venovať pozornosť výberu biologického
materiálu, dodržiavanie agrotechnických zásad a aj ďalšie faktory vstupujúce do
technologického procesu. Ktoré výrazne ovplyvňujú konečný výsledok pestovania maku
siateho. Osevné plochy, zberové ploché a produkcia maku siateho v ZAD sú znázornené
v tabuľke 11.
Tabuľka 11 Podiel pestovania maku siateho v ZAD za sledované obdobie
Sledované roky Ukazovateľ 2005 2006 2007
Osevná plocha v ha 235 218 168 Zberová plocha v ha 235 217 168 Produkcia v t 113 105 90
Technológia výroby je základnou determinantou úspechu či neúspechu pestovania.
Pestovanie maku siateho len na základe tradičnej prípravy a pri obmedzenej pôdnej
úrodnosti nevedie k úspechu. V dnešných ekonomických podmienkach treba zabezpečiť
intenzívne pestovanie s dôslednou ochranou proti chorobám, škodcom, burinám
a s použitím ďalších technologických zásad.
Hlavnými zásadami pestovania maku siateho na dosahovanie vysokých úrod sú
prvky, ktoré sa sústreďujú hlavne na podporu a optimalizáciu hlavných znakov
hospodárskej úrody. Medzi najlacnejšie a ekonomicky najvýhodnejšie intenzifikačné
opatrenia v komplexe rastlinnej výroby patrí správny systém striedania plodín.
V osevnom postupe je mak zaraďovaný po takých predplodinách, ktoré pôdu
prekyprujú, odburiňujú a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín najmä
s ohľadom na príjem dusíka. Tieto požiadavky najlepšie spĺňajú okopaniny. Dobrou
predplodinou sú aj strukoviny a ďatelinoviny. V poľnohospodárskom družstve v Dvoroch
nad Žitavou je mak vždy zaradený v osevnom postupe po pšenici. Vzhľadom k možnosti
výskytu chorôb a škodcom, sa nedoporučuje pestovať mak na tom istom pozemku skôr
ako o päť až sedem rokov.
Mak možno úspešne pestovať takmer na všetkých obrábaných pôdach. Pre
pestovanie maku sú najvhodnejšie nezaburinené, štruktúrne, hlinité až hlinito-piesočnaté
pôdy. Nevhodné sú pôdy ílovité, zlievavé s vysokou hladinou spodnej vody.
Mak je rastlinou dlhého dňa. Nedostatok svetla v období pomalého rastu vážne
ohrozuje celkovú vitalitu vzchádzajúcich rastlín. Prejavuje sa to znížením úrody semena
i obsahu alkaloidov v makoviciach. Rastliny sú slabé, zatienené, vytvárajú malé
makovice s drobným semenom. Vysoké úrody sa dosahujú najmä pri dostatku svetla
a tepla v období kvitnutia a tvorbe makovíc.
Vegetačná doba maku je 120 – 150 dní a veľmi dobre znáša jarné mrazíky až
do –8 °C, v dlhom raste do –3 °C. Preto ho možno vysievať aj na jeseň, resp. v zimnom
období, pokiaľ sú ostatné podmienky priaznivé.
Zvýšené nároky na vlhkosť majú rastliny od vzídenia až do kvitnutia. Dôležitá je
spotreba vody za vegetáciu od 250 – 350 l.m2. Jednou z úloh predsejbovej prípravy pôdy
je aj opatrenie zamedzujúce nadmerným stratám pôdnej vlhkosti.
Pri jesennej príprave pôdy sa po zbere predošlej pestovanej plodiny sa vykoná
podmietka, ktorou sa zničí značné množstvo vzídených burín či už jednoročných alebo
trvácich. Podmietka sa vykoná hneď po zbere z dôvodu zníženia strát pôdnej vody.
Pokiaľ nie sú v pôde vytrvalé buriny (pichliač, výdrol), tak sa spracováva pôda
mechanicky.
Pri výskyte týchto burín sa spracováva pôda na báze glyphosate. Na spracovanie
pôdy sa používa HORSCH Teranom 8 FG alebo HORSCH Tiger 4. Potom je možné
urovnať povrch pôdy ale len na suchších miestach, lebo ak by bola jar veľmi bohatá na
zrážky oddialilo by to jarnú prípravu pôdy a sejbu maku v dôsledku zníženia plochy na
výpar nadbytočnej pôdnej vlahy.
Prvá plodina, ktorá sa vysieva v ZAD skoro na jar, je mak siaty. Dôvodom skorého
vysievania tejto plodiny je zaistenie rovnomerného vzchádzania s maximálnym využitím
zimnej vlahy. Pôda cez zimu prirodzene uľahne a zadrží dostatok vlahy pre klíčenie,
vzchádzanie a rast zasiateho maku. Posledným mesiacom, v ktorom sa ešte môže mak
siať, je apríl. Na predsejbovú prípravu pôdy sa používa kombinátor.
Predsejbová príprava pôdy sa robí iba na takej výmere, ktorá sa stihne v ten deň
zasiať, aby nedochádzalo k stratám pôdnej vlahy. Na sejbu sa používa sejačka PNEUSEJ.
Výsev do užších riadkov o šírke 0,20 - 0,25 m s normou výsevu 1,1 - 1,2 kg.ha-1
umožňuje dosiahnuť optimálny počet rastlín na l m2 (40 - 70 jedincov), čo je dôležitým
činiteľom pre zaistenie vysokej produkcie semena maku. Hĺbka sejby je 12 mm. Pri
hlbšej sejbe mak vzchádza medzerovito alebo vôbec nevzíde. Po sejbe maku sa pozemok
nebráni ani nevalcuje. Odrodová skladba (Major, Maraton) je zameraná na potravinárske
účely.
Po sejbe nasleduje v ZAD preemergentná aplikácia herbicídov. Preemergentná
aplikácia chemických prípravkov sa zameriava na udržanie čistého nezaburineného
porastu počas prvých 4 až 5 týždňov, lebo vzchádzajúce rastliny maku dlho klíčia
a počiatočný rast je veľmi pomalý. Používa sa hnojivo DASA.
Výžive a hnojeniu je potrebné v technologickom procese venovať zvýšenú
pozornosť. Pri stanovení účinnej výživy a hnojenia v ZAD sa vychádza z poznatkov, že
mak siaty je plodinou náročnou na hnojenie s veľkými požiadavkami na živiny. Tiež sa
robí ochrana proti chorobám a škodcom podľa potreby.
Prvou chorobou, ktorá napáda malé rastlinky maku je pleseň maková. Skorá sejba
znižuje stupeň napadnutia tejto choroby, pretože huba potrebuje pre svoj vývoj vyššie
teploty. Ďalšou chorobou je spála maku, ktorá škodí na ťažkých pôdach a trpia ňou
klíčiace rastliny. Známe sú aj bakteriózy napadajúce listy a stonky (baktériová škvrnitosť
listov a stonková bakterióza) ako aj virózy. V súčasnej dobe sú k dispozícií aj fungicídne
prípravky umožňujúce ochranu len proti niektorým z týchto patogénov.
Kritériom pre dosiahnutie vhodnosti zberu je zrelosť a vlhkosť semena
v makoviciach. Semeno je v plnej zrelosti, keď po vysypaní z makovice na dlaň nemení
farbu, steny toboliek sú suché, tvrdé a ľahko sa pri mlátení rozbíjajú. Ideálna vlhkosť
semena je 10 % a menej. V ZAD sa používa desikácia maku. Je to prípravok, ktorý
vysuší mak a pri 9 % vlhkosti sa mak pozbiera a vyčistí.
Pozberová úprava spočíva predovšetkým v dosušení maku na 10 % a makovice na
15 % vlhkosti. Odporúča sa dosúšanie vzduchom. je možné vetrať hneď po zbere, aby
nedošlo ku samozahriatiu makovej drte.
Najvhodnejšie pre tento účel sú halové sklady s celoplošným vetraním. Sklady
musia byť čisté a suché, ľahko vetrateľné a s predbežnou dezinfekciou a dezinsekciou.
Pri zbere a manipulácii so semenom treba dbať na to, aby sa nepoškodilo.
Výška hektárových úrod je základným ukazovateľom pestovania maku siateho
v poľnohospodárskom podniku. Dosiahnuté úrody sú výsledkom viacerých faktorov, ako
sú produkčná schopnosť pôdy, výnosnosť pestovateľských odrôd, poveternostné vplyvy,
vytvorené výrobné podmienky, uplatňovanie úrovne pestovateľskej starostlivosti. Pri
pestovaní maku siateho sa v ZAD dosiahli hektárové úrody, ktoré sú uvedené
v tabuľke 13.
Tabuľka 13 Úrody maku siateho v t.ha-1 za sledované obdobie
Sledované roky Ukazovateľ 2005 2006 2007
Úrody maku siateho v t.ha-1 0,52 0,56 0,41
Výška hektárových úrod maku siateho v sledovanom období sa pohybovala od 0,41
do 0,52 t.ha-1. Priemerná hektárová úroda dosiahla výšku 0,50 t.ha-1. Najhorším rokom
v pestovaní maku siateho bol rok 2007, kedy výška úrody bola 0,41 t.ha-1 a najlepším bol
rok 2006, kedy výška úrody dosiahla 0,56 t.ha-1 pri zberovej ploche 217 ha. Úrody maku
siateho vo vybranom podnikateľskom subjekte nám znázorňuje graf 2.
Graf 2
Hektárové úrody maku siateho v t.ha-1
0,41
0,56
0,52
0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
2005 2006 2007
roky
úrod
y v
t.ha-1
4.3 Ekonomické výsledky pestovania maku siateho
Jedným z najdôležitejších faktorov pri pestovaní maku siateho je ekonomika
výroby. Základným platným princípom v podmienkach trhovej ekonomiky je, aby
výrobca predával svoje výrobky na trhu za cenu, ktorá mu uhradí výrobné náklady, a pri
ktorej dosiahne zisk. Základným ukazovateľom výsledkov hospodárskej činnosti podniku
sú náklady. V tabuľke 14 máme možnosť sledovať náklady na jednotlivé kalkulačné
položky pri pestovaní maku siateho za sledované obdobia.
Tabuľka 14 Kalkulácia nákladov pri pestovaní maku siateho v tis. Sk
Sledované roky Kalkulačná položka 2005 2006 2007
Spotreba nakúpených osív 10 64 132 Spotreba vlastných osív 0 0 0 Spotreba nakúpených hnojív 649 884 424 Spotreba vlastných hnojív 505 319 0 Nakúpené chemické prostriedky 1 237 365 240 Ostatný materiál 0 0 0 Materiálne náklady spolu 2 401 1 632 796 Odpisy 0 0 0 Ostatné priame náklady prvotné 801 929 582 Ostatné priame náklady druhotné 1 502 1 740 1 371 Priame náklady spolu 4 704 4 301 2 749 Výrobná réžia 30 48 21 Správna réžia 143 151 185 Vlastné náklady spolu 4 877 4 500 2 955
Kalkulačné náklady v poľnohospodárskom podniku sú ovplyvňované množstvom
činiteľov, ktoré vyplývajú zo špecifického charakteru poľnohospodárskej výroby. Môžu
to byť prírodné činitele (bonita pôdy, poveternostné podmienky), choroby, úhyn zvierat,
roztrieštenosť pozemkov a ich tvar, vysoká spotreba vlastných výrobkov, protikladný
vzťah medzi hodnotou a nákladmi, existencia vedľajších výrobkov a iné.
Analýza nákladov pri pestovaní maku siateho nám umožní získať informácie o tom,
ako jednotlivé nákladové položky prispievajú k zvýšeniu alebo zníženiu nákladov. Tieto
nákladové položky následne ovplyvňujú i výsledok hospodárenia.
V tabuľke 15 sú znázornené náklady, tržby a výsledok hospodárenia na 1 t
makového semena a 1 hektár zberovej plochy.
Tabuľka 15 Prehľad nákladov, tržieb a výsledku hospodárenia na 1 ha
zberovej plochy a na 1 t makového semena v Sk
Sledované roky Ukazovateľ 2005 2006 2007
Priemer
Vlastné náklady na 1 t 39 650 36 885 43 456 39 997 Tržby na 1 t 27 602 33 516 74 544 45 221 Výsledok hospodárenia na 1 t - 12 048 - 3 369 + 31 088 + 5 224 Vlastné náklady na 1 ha 20 753 20 737 17 589 19 693 Tržby na 1 ha 14 447 18 843 30 173 21 154 Výsledok hospodárenia na 1 ha - 6 306 - 1 894 + 12 584 + 1 461
Náklady na 1 t makového semena sa v sledovanom období pohybovali od 36 885
Sk do 43 456 Sk. Najnižšie náklady sa dosiahli v roku 2006, kedy sa na výrobu 1 t maku
vynaložilo 36 885 Sk a výsledok hospodárenia bol aj napriek tomu stratový vo výške
– 3 369 Sk, pretože tržby boli nižšie ako vynaložené náklady. Priaznivým rokom pre
pestovanie maku siateho bol rok 2007, kedy družstvo dosiahlo zisk vo výške 31 088
Sk.t-1 makového semena a produkcia maku v tomto roku bola vo výške 68 t. Rok 2005
nebol priaznivý pre pestovanie maku siateho a to sa odzrkadlilo aj v hospodárskom
výsledku, v ktorom bola strata vo výške – 12 048 Sk.t-1. V tomto roku sa náklady zvýšili
až na 39 650 Sk.t-1 a tržby boli len vo výške 27 602 Sk.t-1 maku.
K analogickým záverom prichádzame i pri hodnotení efektívnosti maku siateho na
jednotku plochy. Vlastné náklady na hektár ovplyvňuje aj zníženie zberových plôch .
Najväčšie zníženie zberových plôch bolo zaznamenané v roku 2007 vo výške 68 ha.
Najlepší výsledok hospodárenia na 1 ha zberovej plochy sa dosiahol v roku 2007 vo
výške 12 584 Sk. Vývoj vlastných nákladov v Sk na t a na ha vynaložených na výrobu
maku siateho sa uvádza v prílohe 3.
Na zhodnotenie efektívnosti výrobnej činnosti podniku pri pestovaní maku siateho
je nevyhnutné poznať aj výšku celkových nákladov, výnosov a tržieb v sledovanom
období. Z týchto ukazovateľov bol vypočítaný výsledok hospodárenia. Výsledok
hospodárenia pri pestovaní maku siateho uvádza tabuľka 16.
Tabuľka 16 Vývoj VH pri pestovaní maku siateho v tis. Sk
Sledované roky Ukazovateľ 2005 2006 2007
Priemer
Náklady 4 877 4 500 2 955 4 111 Tržby 3 395 4 089 5 069 4 184 Dotácie 1 010 929 976 972 Výnosy 4 405 5 018 6 045 5 156 Výsledok hospodárenia - 472 + 518 + 3 090 + 1 045
Z tabuľky 16 možno skonštatovať, že pri pestovaní maku siateho dosiahlo ZAD
zisk okrem roku 2005. Najväčší zisk sa dosiahol v roku 2007, kedy výška výsledku
hospodárenia bola 3 090 tis. Sk. V roku 2006 dosiahlo ZAD tiež kladný výsledok
hospodárenia vo výške 518 tis. Sk. Výnosmi si družstvo väčšinou pokrylo náklady, ktoré
boli vynaložené na pestovanie maku siateho.
Mak siaty sa v roku 2007 podieľa svojím výsledkom hospodárenia na celkovom
výsledku hospodárenia za rastlinnú výrobu až na 26,4 %. V roku 2006 bol podiel na
celkovom výsledku hospodárenia za rastlinnú výrobu iba 8,5 %. V roku 2005 bol
výsledok hospodárenia maku siateho záporný. Porovnanie nákladov a výnosov pri
pestovaní maku siateho v tis. Sk je uvedené v prílohe 4.
Z výsledku hospodárenia a výšky vlastných nákladov sme vypočítali ďalší
ukazovateľ, akým je rentabilita výroby. Rentabilitu pestovania maku siateho v ZAD
znázorňuje tabuľka 17.
Tabuľka 17 Ukazovatele rentability v %
Sledované roky Ukazovateľ 2005 2006 2007
Priemer
Miera rentability za mak siaty - 9,6 11,5 104,6 35,5 Miera rentability za RV celkom 2,0 2,7 5,6 3,4 Rentabilita tržieb za mak siaty - 13,9 12,7 61,0 19,9 Rentabilita tržieb za RV celkom 2,0 2,6 5,3 3,3
Rentabilita vychádza z hodnotových výsledkov výroby a prostredníctvom nej
môžeme komplexne posúdiť hospodársku činnosť vybraného podnikateľského subjektu.
Rentabilne hospodáriť znamená vyrábať väčšie množstvo produkcie ako sú vynaložené
náklady na jej výrobu. Za základný výsledok činnosti sa považuje zisk, preto sa
rentabilita tiež nazýva ziskovosť. Jej protikladom je stratovosť. Cez pomerové
ukazovatele rentability sa analyzujú dôležité vzťahy v ekonomike podniku. V bakalárskej
práci je posudzovaný ukazovateľ miera rentability a rentabilita tržieb vyjadrený v %.
V poslednom období došlo v sledovanom podnikateľskom subjekte k zníženiu
nákladov spojených s pestovaním maku siateho, pričom jej trhová cena sa zvyšovala.
Preto aj v dôsledku tejto skutočnosti bol zaznamenaný nárast miery rentability z - 9,6 %
až na 104,6 % za sledované obdobie. Priemerná realizačná cena maku siateho vzrástla od
roku 2005 do roku 2007 o 30 799 Sk.t-1. Najrentabilnejším pre pestovanie maku siateho
bol rok 2007, kedy miera rentability dosiahla úroveň až 104,6 %. Priemerná hodnota
ukazovateľa miery rentability v pestovaní maku siateho v ZAD je 35,5 %, čiže na 100 Sk
vlastných nákladov pripadá 135,5 Sk zisku. Vývoj miery rentability vo výrobe maku
siateho v sledovanom období je graficky znázornený v prílohe 5 a vývoj rentability tržieb
sa uvádza v prílohe 6.
4.4 Speňažovanie maku siateho
V dnešných ekonomických podmienkach platí zásada, že nie je problematické
vyrobiť, ale úspešne predať. Realizácia vyrobenej produkcie je jednou z najdôležitejších
úloh manažmentu poľnohospodárskych produktov. Pri realizácii produktov sa uplatňujú
prvky marketingového mixu. Prostredníctvom týchto prvkov realizuje odbyt i ZAD
v Dvoroch nad Žitavou.
Pri vývoji realizačných cien maku siateho treba skonštatovať, že cena sa neustále
zvyšuje. Cena predstavuje úhradu, ktorú vyžaduje výrobca za svoj výrobok a tiež
predstavuje cenu, ktorú je kupujúci ochotný zaplatiť. Pre ZAD ako pre výrobcu má cena
rozhodujúci význam lebo predstavuje pokrytie nákladov a tvorbu zisku. V tabuľke 18
uvádzame predané množstvá maku siateho za sledované obdobie, priemerné realizačné
ceny a tržby za jednotlivé roky, ktoré sa dosiahli z predaja danej plodiny.
Tabuľka 18 Predané množstvo maku v t a priemerné realizačné ceny v Sk.t-1
Sledované roky Komodita 2005 2006 2007
Predané množstvo 134 105 90,3 Priemerné realizačné ceny 25 336 38 943 56 135 Tržby za mak 3 395 024 4 089 015 5 068 991
Z tabuľky 18 možno pozorovať, že tržby boli zabezpečené v každom roku a to vo
vysokej vzrastajúcej miere. Najväčší prírastok bol zaznamenaný v roku 2007, kedy tržby
vzrástli o 24 % oproti roku 2006. Možno tiež skonštatovať, že predané množstvá
v priebehu sledovaných rokov klesali. Najmenej sa predalo v roku 2007 vo výške 90,3 t
a zároveň za najvyššiu realizačnú cenu 56 135 Sk.t-1. Najvyššia tržba sa dosiahla práve
v tomto roku vo výške 5 068 991 Sk. Rentabilitu pestovania maku siateho v ZAD za
sledované obdobie znázorňuje graf 3, kde sme porovnali realizačné ceny maku siateho
v Sk.t-1 a vlastné náklady na 1 tonu.
Graf 3
Rentabilita pestovania maku siateho ZAD v Dvoroch nad Žitavou
56 135
38 943
25 336
43 45636 88539 650
0
10 000
20 000
30 000
40 000
50 000
60 000
2005 2006 2007
roky
hodn
oty
v S
k.t-1
Priemerné realizačné ceny Vlastné náklady na 1 t
Z grafu 3 možno sledovať, že cena maku sa v sledovanom období postupne zvyšuje.
V roku 2005 vlastné náklady na 1 t makového semena boli vyššie ako cena, za ktorú sa
mak siaty realizoval. V ďalších dvoch sledovaných rokoch sa mak predával za vyššiu
cenu, ako boli vlastné náklady na 1 t. V roku 2006 realizačná cena prevyšovala vlastné
náklady o 2 058 Sk a v roku 2007 bola realizačná cena maku siateho až o 12 679 Sk
vyššia ako vlastné náklady na 1 t.
Mak sa pestuje najmä pre semená na potravinárske účely. Jeho rozšírenie
v potravinárstve je podmienené zvýšenou spotrebou rastlinných tukov a olejov. Vo
vybranom podnikateľskom subjekte ZAD v Dvoroch nad Žitavou pri pozberovom
spracovaní maku sa ako druhotná surovina získavala makovina, ktorá sa v prvých dvoch
sledovaných obdobiach odpredávala na farmaceutické účely. V tabuľke 19 je znázornené
predané množstvo makoviny, realizačné ceny a tiež tržby z predaja danej suroviny.
Tabuľka 19 Predané množstvo v t a priemerné realizačné ceny makoviny v Sk.t-1
Sledované roky Ukazovateľ 2005 2006 2007
Predané množstvo 10 17 - Priemerné realizačné ceny 16 700 15 765 - Tržby za makovinu 167 000 268 005 -
Z tabuľky 19 možno skonštatovať, že predané množstvo makoviny sa za sledované
obdobie zvyšovalo, ale priemerné realizačné ceny sa znižovali. V roku 2006 sa zvýšila
produkcia makoviny o 7 t oproti roku 2005. Realizačná cena sa však v roku 2006 znížila
o 935 Sk.t-1 a družstvo sa od roku 2007 rozhodlo, že z dôvodu nízkej realizačnej ceny sa
makovina spracovávať nebude.
Na záver chcem uviesť, že globálne možno nazvať ekonomiku výroby maku siateho
v ZAD Dvory nad Žitavou ako úspešnú činnosť, ktorá prináša efekt tak pre samotný
podnik ako i pre slovenské poľnohospodárstvo.
5 Záver
Družstvo pôsobí v široko rozvetvenej efektívnej výrobno-ekonomickej štruktúre
s otvorenou koncepciou rozvoja nových podnikateľských aktivít vďaka dôsledne
zvládnutej transformácii družstva.
Pri vypracovaní tejto bakalárskej práce sme dospeli k záveru, že Združenie
agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou sa pri pestovaní maku siateho nevyhne
vzniku nákladov. Preto nevyhnutnou súčasťou ekonomiky výroby danej plodiny je
plánovanie, organizovanie, ovplyvňovanie, kontrola a analýza nákladov. Za prítomnosti
týchto činností by sa mala dosiahnuť ich optimálna hranica a výška, a tým zabezpečiť
prosperujúca pozícia.
Z dosiahnutých výsledkov môžeme skonštatovať, že Združenie agropodnikateľov
družstvo Dvory nad Žitavou pri pestovaní maku siateho dosiahlo za sledované obdobia
kladný výsledok hospodárenia. Výnimkou bol rok 2005, kedy náklady prevyšovali
výnosy.
Významným ukazovateľom pre posúdenie efektívnosti výroby maku siateho je
miera rentability, ktorú sme vypočítali z výsledku hospodárenia a výšky vlastných
nákladov. Z výsledkov sme dospeli k záveru, že miera rentability pestovania maku
siateho má za sledované obdobia stúpajúcu tendenciu. V sledovanom podnikateľskom
subjekte došlo tiež k zníženiu nákladov spojených s pestovaním, pričom trhová cena
danej plodiny sa zvyšovala. V dôsledku tejto skutočnosti bol zistený výrazný nárast
miery rentability z - 9,6 % až na 104,6 %.
Veľmi dôležitou úlohou Združenia agropodnikateľov, družstvo v dnešných
ekonomických podmienkach je tiež úspešná realizácia vyrobenej produkcie. Pri
zisťovaní realizačných cien sme zistili, že cena maku sa z roka na rok zvyšuje, a preto
na základe tejto skutočnosti môžeme skonštatovať, že pre družstvo Združenie
agropodnikateľov, družstvo je mak siaty ekonomicky výhodnou plodinou.
Z pohľadu dosahovaných výsledkov sa družstvo nachádza v pozícii odborne
riadeného podniku so smerovaním do pozície vedecky riadeného s maximálnou
konkurencieschopnosťou poľnohospodárstvu v Európskej únii.
5.1 Návrh na využitie výsledkov
Na základe analýzy pestovania maku siateho doporučujeme pre Združenie
agropodnikateľov, družstvo nasledovné odporúčania:
1. zvýšiť hektárové úrody na hodnoty, ktoré sú dosahované v plodinovom systéme
pestovania maku a to na 0,9 – 1,1 t.ha-1,
2. vo výraznej miere využívať vedecko-technické poznatky z oblasti výskumu
a šľachtenia maku siateho,
3. znížiť náklady na 1 ha,
4. zvýšiť produktivitu práce,
5. zvýšiť rentabilnosť výroby, aby dosahoval mak kladný výsledok hospodárenia,
6. zavádzať modernú zberovú techniku pri zbere.
6 Použitá literatúra
1. BALČÁK, J.: Strategické, agronomické a ekonomické trendy pestovania olejnín na
Slovensku, Olejniny. Piešťany. 2004, s. 155-163
2. BALČÁK, J.: Tvorba úrody maku. Olejniny. Piešťany 2006, s. 134-155
3. BORECKÝ, V. – STIFFEL, R.: Repka olejka. In: Olejniny, ÚVTIP Nitra, 1995,
s. 5-47
4. BUJNOVSKÝ, R.: Hnojenie ako jeden z predpokladov stability úrod olejnín,
Roľnícke noviny: Roľnícky rok, 4. 2. 1997, s. 3
5. FEJÉR, J.: Naše pole č. 5, Technológia pestovania maku siateho, 2008, VŠS Malý
Šariš
6. GAJDOŠ, J.: Podiel slovenského olejninárstva na agrárnom trhu. In:
Reštrukturalizácia agrárneho trhu v Slovenskej republike. Zborník vedeckých prác,
Nitra: FEM SPU, 1997, s. 43-47
7. GAJDOŠ, J. – ČERVEŇANSKÝ, M.: Realizácia olejnatých plodín na agrárnom trhu:
Podnikateľská a poradenská činnosť v PpoK. Nitra: VŠP, 1996, s. 97-100
8. KLEM, K.: Jak proti plevelům v máku a význam aplikačních podmínek. In: Úroda:
2005, roč. 53, č.4 s. 42-45
9. KLEM, K.: Možnosti řešení pozdního zaplevelení máku. In: Řepka, mak, slunečnice
a hořčice. Praha: Česká zemědělská univerzita, 2005, s. 124-127
10. KLEM, K.: Systém ochrany máku proti chorobám a regulace poléhaní, Informační
měsičník BASF pro české a slovenské zemědělce, Agrotip: apríl 2008
11. KRAUSKO, A.: Špeciálna rastlinná výroba. Nitra: VŠP, 1995, s. 56-57, ISBN
80-7137-192-0
12. KULHÁNEK, I.: Doporučená aplikace fungicidů Caramba a Discus v máku,
Informační měsičník BASF pro české a slovenské zemědělce, Agrotip: apríl 2008
13. MAĎAR, L.: Strategické, agronomické a ekonomické trendy pestovania olejnín na
Slovensku. Olejniny: Piešťany, 2004, s. 5
14. VELGOSOVÁ, M. – VELGOS, Š.: Naše liečivé rastliny. Bratislava: SPN, 1998,
s. 383
15. ŠIMO, D.: Marketing olejnín: Agrárny marketing. Nitra: VŠP, 1996, s. 94-132
16. ZOBORSKÝ, I. M.: Ekonomika rastlinnej výroby a agrárne služby. Nitra: VŠP,
1995, s. 124
17. ZOBORSKÝ, I. M.: Ekonomika poľnohospodárstva. Nitra: SPU, 2006. ISBN
80-8069-758-2
7. Prílohy
