ARS NOTARIA 3/1999

REDAKČNÁ RADA OBSAH

JUDr. Dušan Mikita šéfredaktor JUDr. Miroslav Pavlovič JUDr. Ján Šimov JUDr. Andrej Kašper JUDr. Jozef Opatovský

EXTERNÍ SPOLUPRACOVNÍCI

JUDr. Milan Ľalík Doc. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc. JUDr. Ján Mazák Prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc. JUDr. Jozef Štefanko Prof. JUDr. Milan Štefanovič, DrSc. Doc. JUDr. Peter Vojčík, CSc.

Za NK SR za vydanie čísla zodpovedajú:

JUDr. Dušan Mikita JUDr. Jana Mikušová JUDr. Miroslav Pavlovič

NA ÚVOD JUDr. Daniela Šikutová

INFORMÁCIE KOMORY

ČLÁNKY

Verejnoprávny charakter notárskej činnosti a zdaňovanie odmien notárov Prof. JUDr. Jozef Prusák, CSc. Digitálny podpis - vstup najnovších technológií do právneho systému JUDr. Andrea Moravčíková

Z PRAXE K otázke vznesenia námietok miestnej príslušnosti procesného súdu JUDr. Štefan Kutenič

ZO SVETA

Zasadnutie Stálej rady UINL

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

3

4

9

16

19

21

25

NA ÚVOD 3/1999 Strana 3

NA ÚVOD

Vážené kolegyne a kolegovia,

ako nových členov prezídia, zvolených vo voľbách na začiatku tohto kalendárneho roka, nás požiadali staronoví kolegovia o zhodnotenie „100 dní" pôsobenia v Prezídiu Notárskej komory Slovenskej republiky.

Aj keď nás prezident Notárskej komory Slovenskej republiky JUDr. Štefan Kutenič v predchádzajúcom čísle predstavu a uviedol úlohy, ktorými sme boli prezídiom poverení, dovolíme si kolegom sa ešte raz pripomenúť. Boli sme zvolení v zložení:

JUDr. Katarína Čarnecká, Okresný súd Čadca, JUDr. Jana Hunová, Okresný súd Bratislava IV, JUDr. Daniela Šikutová, Okresný súd Bratislava I, JUDr. Pavol Tóth, Okresný súd Veľký Krtíš, JUDr. Igor Čabra, Okresný súd Poprad. Na prvom zasadnutí prezídia sme po vzájomnom súhlase prevzali úlohy. Od zvolenia do

samosprávneho orgánu sme sa na zasadaniach zúčastňovali dôsledne. Boli sme motivova-ní snahou čo najskôr vniknúť do danej problematiky. Zistili sme, že problematika je širo-kospektrálna, to znamená, že siaha od personalistiky až po výberové konania notárov, ako aj firiem.

Za toto krátke pôsobenie v prezídiu, podľa nášho názoru a z nášho hľadiska, je v kolek-tívnom orgáne veľmi dôležitá spolupráca a pluralita názorov a ich tolerancia. Bolo by veľmi spochybniteľné, keby sme tvrdili, že sme názorovo jednotný orgán. Pluralita názorov je pre nás všetkých dobrým signálom. Práca v kolektívnom orgáne, ako aj prijímanie záverov vo forme uznesení, je založená na princípe demokratického hlasovania. Každý z nás nesie zodpovednosť nielen za svoje hlasovanie voči svojim kolegom, ale aj voči sebe samému.

Poverili ste nás dôverou, ktorá sa pretransformovala do zodpovednosti Dôvera je pojem filozofický, a preto by sme chceli poďakovať kolegom, ktorí nás touto dôverou poctili a zve-rili nám do rúk správu notárskych vecí. Doprajme si navzájom dôveru a trpezlivosť pri spo-ločnom budovaní našej stavovskej society.

JUDr. Daniela Šikutová členka Prezídia NK SR

Strana 4 3/1999 INFORMÁCIE KOMORY

INFORMÁCIE KOMORY

Stretnutie predstaviteľov notárskych komôr

Dňa 11. júna 1999 sa v slovinskom Porto-roži konalo v poradí druhé stretnutie predsta-viteľov notárskych komôr Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Rakúska, Slovenska a usporiadajúceho Slovinska. Delegácie viedli prezidenti notárskych komôr, za Notársku ko-moru Českej republiky JUDr. Martin Foukal, za Notársku komoru Chorvátska Ante Ilič, za Notársku komoru Maďarska Dr. Vera Varkó-nyiová, za Notársku komoru Rakúska Dr. Georg Weissmann, za Notársku komoru Slo-venskej republiky JUDr. Štefan Kutenič a za Notársku komoru Slovinska Boris Lepša. Čle-nom slovenskej delegácie bol aj viceprezident Notárskej komory Slovenskej republiky JUDr. Karol Kovács.

Pri založení tradície spoločných stretnutí (prvé stretnutie sa uskutočnilo v roku 1998 vo Viedni) bolo dohodnuté, že tému stretnu-tia si vyberá hostiteľská krajina, ktorá obsa-dzuje aj funkciu predsedajúceho stretnutia, a napokon oficiálnym jazykom je vždy jazyk hostiteľskej krajiny.

Témou stretnutia v Portoroži bol register záložných práv k hnuteľnostiam a register záložných práv k nehnuteľnostiam pozemko-voknižné nevyznačených. Úvodný referát o slovinskom právnom stave v tejto oblasti a aktuálny stav postupov pri jeho presadzova-ní predniesla notárka Erika Braniseljová, predsedníčka komisie pre zriadenie elektro-nického registra záložného práva pri Slovin-skej notárskej komore. So správou o zriadení a pôsobení registra záložného práva na hnu-teľné veci v Maďarsku vystúpila Dr. Judít Bokaiová, čestná predsedníčka Maďarskej notárskej komory. Dopoludňajšie rokovanie uzavrel rakúsky notár Dr. Dietrich Kuhnelt s referátom o právnom stave v Rakúsku pri budovaní registra záložného práva na hnu-

teľné veci. Popoludní pokračovalo rokovanie vystúpením Dr. Gerharda Knechtla, stáleho zástupcu Rakúskej notárskej komory v Bru-seli, na tému európska stavovská politika. Na záver pracovného rokovania podal infor-máciu o stave príprav na zavedenie centrál-nej evidencie testamentov v Českej republike JUDr. Martin Foukal.

V úvodnom referáte notárka Erika Brani-seljová oboznámila legislatívnu úpravu regis-trov záložných práv hnuteľností a nehnuteľ-ností neevidovaných v pozemkovej knihe. Registre sú verejnými knihami a výpisy z nej budú vydávať notári. Na procese vzniku zá-ložného práva sa okrem notára bude po-dieľať aj súd, ktorý na základe notárskej zá-pisnice vydá uznesenie o povolení zápisu zá-ložného práva. Nová právna úprava umožňuje aj vykonateľnosť notárskych zá-pisníc. Zavedením tejto evidencie sa očakáva zlepšenie postavenia veriteľov, zachovanie ich poradia pri uspokojení pohľadávky a tiež zdôraznenie úlohy notára a celkove nezane-dbateľný príspevok k upevneniu ekonomic-kých trhových vzťahov.

O fungovaní centrálneho registra zálož-ných práv v Maďarsku informovala Dr. Judit Bokaiová. Maďarská notárska komora zria-dila centrálny register z vlastných prostried-kov a úverov. Na celom systéme sa notári zú-častňujú tromi základnými formami:

1. Vyhotovujú zmluvy o záložnom práve. 2. Vykonávajú na požiadanie zmeny v evi-

dencii registra. 3. Poskytujú informácie z registra. Za spísanie notárskej zápisnice a posky-

tovanie informácií platia žiadatelia notárovi, ktorý však časť odmeny odvádza pre notár-sku komoru. Centrálny register záložných práv môžu prehliadať aj banky. Dr. Kuhnelt informoval o stave vytvárania registra zálož-ných práv v Rakúsku. Legislatíva v tejto ob-lasti zatiaľ nie je dotvorená a ani centrálny

INFORMÁCIE KOMORY 3/1999 Strana 5

register záložných práv ako taký ešte nie je v Rakúsku zavedený.

K problematike centrálnych evidencii po-dlá programu vystúpil aj JUDr. Martin Fou-kal. V Českej republike sa pripravuje cen-trálna evidencia závetov. Uvažuje sa aj o možnosti zavedenia centrálnej evidencie záložných práv k hnuteľnostiam, úschov a zmlúv medzi manželmi. Už v priebehu tohto roka má byť spustená skúšobná prevádzka centrálneho informačného systému medzi notárskou komorou a notármi, ktorý je pr-vým predpokladom zdarného zavedenia spo-mínaných centrálnych evidencií. Uvedené aktivity si budú vyžadovať mimoriadny prí-spevok od notárov. Za pozitívne označil, že existuje politická vôľa na priechodnosť prí-slušných legislatívnych úprav smerujúcich k zavedeniu centrálnych registrov.

Dr. Knechtl informoval účastníkov stret-nutia o diskusiách na pôde Európskej únie dotýkajúcich sa slobodných povolaní vo vše-obecnosti. Slobodné povolania majú podpí-sať listinu na boj proti organizovanému zlo-činu a praniu peňazí. Diskutuje sa aj o inter-disciplinárnom prepojení medzi slobodnými povolaniami. Direktívou Európskej únie boli v plnej miere uznané notárske zápisnice a ich priama vykonateľnosť s perspektívou ich vzájomného uznania medzi štátmi.

Ďalšie stretnutie predstaviteľov notár-skych komôr sa uskutoční v roku 2000 v Prahe.

Záverom by som chcel vyzdvihnúť vysoko pracovný ráz stretnutia predstaviteľov notár-skych komôr šiestich stredoeurópskych kra-jín, na ktorom bolo možné získať a vymeniť si poznatky o stave existujúcej i pripravova-nej legislatívy na zvolenú tému. Stretnutie tiež potvrdilo, že stoja pred nami nesmierne náročné úlohy, najmä v oblasti zavedenia in-formačného systému a jeho náležitého využi-tia pre plnohodnotné pôsobenie notárov a rozširovania ponuky ich činnosti podľa po-trieb trhovej ekonomiky i celej spoločnosti.

JUDr. Štefan Kutenič prezident NK SR

4. spoločné stretnutie notárov Notárskej komory Slovenskej republiky a Maďarskej notárskej komory v Košiciach

Rok 1999 je bohatý na udalosti a poduja-tia organizované Notárskou komorou Sloven-skej republiky, ako aj susediacimi notárskymi komorami, v ktorom po stretnutí s rakúskymi a českými notármi došlo k spoločnému stret-nutiu slovenských a maďarských notárov v dňoch 25. a 26. júna 1999 v Košiciach. V poradí už štvrté stretnutie pripravilo na slovenskej pôde Prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky a miestom konania v Košiciach bol hotel Akadémia.

Vedúcou delegácie z maďarskej strany bola Dr. Vera Várkonyiová, prezidentka Maďarskej notárskej komory, a Dr. Judit Bókaiová, čestná prezidentka Maďarskej notárskej komory, obidve notárky z Buda-pešti. Členmi delegácie boli ďalší funkcio-nári oblastných notárskych komôr, Prezí-dia Maďarskej notárskej komory, ako aj notárky z Debrecína a Hajdúszoboszló. Ma-ďarských notárov v Košiciach privítal prezi-dent Notárskej komory Slovenskej republi-ky JUDr. Štefan Kutenič v sprievode s vice-prezidentom Notárskej komory Slovenskej republiky JUDr. Karolom Kovácsom, čle-nom Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky JUDr. Jozefom Farkašovským a s ďalšími notármi: JUDr. Pavlom Halászom, JUDr. Alexandrom Demeterom, JUDr. Jan-kou Plachou, JUDr. Martinou Mižíkovou a JUDr. Ottóm Szabom.

Účastníkov tohoročného stretnutia mimo-riadne zaujala odborná časť programu s tý-mito témami: - centrálny register závetov, - dedičské právo (právna úprava na Sloven-

sku a v Maďarsku), - notárska etika a ďalšie vzdelávanie notá-

rov, - disciplína notárov, disciplinárne konanie a

postihy.

Strana 6 3/1999 INFORMÁCIE KOMORY

Veľkým prínosom pre nás bol referát Dr. Balázsa Molnára, notára zo Szombathe-ly, člena Prezídia Maďarskej notárskej ko-mory o zavedení a fungovaní centrálnej evi-dencie závetov v Maďarsku. Celoštátna evi-dencia závetov vedená Maďarskou notárskou komorou v sídle sekretariátu v Budapešti upravená zákonom bola u našich južných susedov zavedená 1. januára 1993. Vyhľa-dávanie z evidencie, ako aj prihlasovanie sa spočiatku uskutočňovalo poštou, pričom vlastná evidencia v sídle Maďarskej notár-skej komory v Budapešti bola spracovaná v počítači od 1. januára 1994. Keďže ko-munikácia medzi notármi a evidenciou v sídle komory poštou sa ukázala zdĺha-vou, nepružnou a nevyhovujúcou potrebám doby, maďarskí notári sa rozhodli vypraco-vať jednotný informačný systém za účelom priamej komunikácie prostredníctvom po-čítačov. Nevyhnutnou podmienkou fungo-vania informačného systému bolo zavede-nie jednotného programu pre všetkých no-tárov a primerané technické vybavenie notárskych úradov, ktoré je schopné zvlád-nuť zasielanie a prijímanie dát. Existencia tohto systému nemalou mierou ovplyvnila rozhodnutie parlamentu v Maďarsku v ro-ku 1996 pri prijatí zákona o centrálnej evi-dencii záložných zmlúv na hnuteľné veci o tom, komu, resp. ktorej právnickej komore zveriť túto úlohu. Keďže v tom čase notári už mali fungujúci informačný systém schopný prijať ďalšie úlohy, ktorý sa členo-via notárskej komory naučili obsluhovať, bez problémov mohli zvládnuť nové úlohy v súvislosti s evidenciou záložných zmlúv. Týmto k činnosti notárov pribudla aj ďalšia listinná agenda, a to spisovanie záložných zmlúv do notárskej zápisnice.

Pri plánovaní jednotného informačného systému bolo potrebné spoločné myslenie notárov, ktorí pochopili potreby doby, vývo-jové trendy, úlohu počítačov a informač-ných systémov v budúcnosti, ako aj vý-znam elektronického dokumentu. Uvedo-mujúc si tieto skutočnosti nemožno

zaostávať, musíme byť pripravení aj my a urobiť všetko pre to, aby činnosť notára bola nepostrádateľná aj pre človeka nastávajúce-ho tisícročia.

S právnou úpravou dedičského práva v Maďarsku nás oboznámil Dr. István Pet-rásko, viceprezident Maďarskej notárskej komory. Na túto tému zo slovenskej strany predniesol referát JUDr. Jozef Farkašov-ský, člen Prezídia Notárskej komory Slo-venskej republiky, notár z Rožňavy. K tejto téme bola taktiež mimoriadne živá disku-sia. Maďarské dedičské právo nepozná de-denie spolužijúcou osobou, pretože zákon-né dedenie u nich nepripúšťa dedenie cu-dzou osobou, iba pokrvných príbuzných, a preto maďarských notárov táto problemati-ka obzvlášť zaujala, hlavne história zákon-nej úpravy prezentovaná JUDr. Farkašov-ským. Z prednášky Dr. Petráska sme sa dozvedeli, že maďarskí notári môžu vyzna-čiť právoplatnosť na uzneseniach o odo-vzdaní pozostalosti, ktoré vydávajú ako po-verení súdni komisári vo vlastnej kompe-tencii . Odlišná právna úprava je aj v prípade sporu medzi dedičmi, pretože de-dičské konanie sa neprerušuje, ale notár vydá tzv. dočasné uznesenie o odovzdaní pozostalosti podľa dedičských podielov, ktoré stráca platnosť rozhodnutím súdu. Ak sa dedičia v zákonnej lehote neobrátia na súd so žalobou ohľadne sporných sku-točností, tak dočasné uznesenie vydané no-tárom nadobudne účinnosť. Podľa maďar-ského dedičského práva pozostalý manžel nie je dedičom zo zákona. Zo zákona mu patrí vdovské užívacie právo, ktorého sa môže vzdať, resp. premeniť na ideálny po-diel z dedičstva. O premene vdovského uží-vacieho práva rozhodne notár ako poverený súdny komisár uznesením pred potvrdením dedičstva. Dôvody tzv. „výmeny" vdovského užívacieho práva môžu byť rôzne, naprí-klad že pozostalý manžel nepotrebuje veci z dedičstva (ako príklad maďarskí kolego-via uviedli klavír; pokiaľ pozostalý manžel nevie na ňom hrať, tak ho nepotrebuje a

INFORMÁCIE KOMORY 3/1999 Strana 7

premení užívacie právo na podiel, avšak keď pozostalá manželka každý deň hráva a hud-ba je súčasťou jej života, tak v tomto prípade súdny komisár jej uznesením prizná vdovské užívacie právo na klavír).

Veľmi zaujímavé a poučné boli prednáš-ky o etike notárov a o ďalšom vzdelávaní notárov. Z maďarskej strany k tejto téme vystúpila čestná prezidentka Maďarskej notárskej komory Dr. Judit Bókaiová a zo slovenskej strany JUDr. Martina Mižíková, notárka z Košíc a predsedkyňa vzdelávacej komisie Notárskej komory Slovenskej re-publiky. Dr. Bókaiová nás v rámci svojej prednášky oboznámila s Etickým kódexom Maďarskej notárskej komory prijatým no-tármi ako všeobecne záväzný interný pred-pis Maďarskej notárskej komory, ako aj s novelou Notárskeho poriadku platnou od 1. augusta 1999 a účinnou od 1. januára 2000. Skúsenosti pri formovaní notárskeho stavu po premene na slobodné povolanie, ako stavu požívajúceho dôveru širokej ve-rejnosti, ďalej úsilie zachovať určité hodno-ty a predpoklady na činnosť a správanie notárov pri výkone povolania, ako aj na ve-rejnosti, v súkromí a pod., viedli maďar-ských notárov k poznaniu, že treba tieto zásady, podmienky a predpoklady zakotviť do všeobecne záväzného predpisu. Etický kódex upravuje odborné, ako aj morálne predpoklady na výkon povolania notára, obsahuje úpravu o vzťahu notára k súdom a iným orgánom, o vzťahu notára a klienta, notára a jeho zamestnancov, notára a ko-mory, podmienky kladené aj na súkromný život notára a na jeho prejavy na verejnosti a pod. Etický kódex napríklad ako pod-mienku fungovania notárskeho úradu za-kotvuje úroveň technického vybavenia na účely zvládnutia zverených úloh na rovna-kej úrovni na celom území Maďarska. Me-dzi podmienkami výkonu povolania je ab-solvovanie školenia pre notárov minimálne raz za rok, ktoré organizuje komora. Pokiaľ sa notár nezúčastní takéhoto školenia ani po upozornení na plnenie tejto povinnosti,

možno mu za toto porušenie Etického kóde-xu uložiť disciplinárny trest. Zákonná úpra-va o možnosti uloženia disciplinárneho tres-tu za porušenie Etického kódexu sa dostala aj do novely Notárskeho poriadku platnej od 1. augusta 1999. Z prednášky Dr. Bókaiovej sme sa ďalej dozvedeli, že Maďarská notár-ska komora sa stará iba o ďalšie vzdelávanie notárov a notárskych kandidátov (zástup-cov), pretože v Maďarsku je odborná justičná skúška jednotná pre všetky právnické profe-sie a školenia pre koncipientov organizuje Ministerstvo spravodlivosti Maďarskej re-publiky. JUDr. Mižíková, predsedkyňa vzde-lávacej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky, nás vo svojej prednáške obozná-mila, okrem iného aj s tým, že vzdelávacia komisia Notárskej komory Slovenskej repub-liky podľa plánu práce pripravuje nielen školenia pre notárskych koncipientov, kan-didátov, notárov, ale aj pre administratív-nych zamestnancov notárov.

K poslednej téme odbornej časti stretnu-tia o disciplinárnom konaní a o disciplinár-nych trestoch vystúpila Dr. Katalin Kónya-ová, predsedkyňa Miskolcskej oblastnej no-társkej komory, notárka z Miskolca, a zo slovenskej strany s predmetnou problema-tikou oboznámil našich hostí JUDr. Otto Szabó, člen disciplinárnej komisie Notár-skej komory Slovenskej republiky, notár z Galanty. Maďarská úprava disciplinárne-ho konania je odlišná od slovenskej úpravy v tom, že Maďarská notárska komora nemá disciplinárnu komisiu ako orgán komory v rámci vlastnej samosprávy s právomoca-mi ako u nás. Disciplinárne konanie sa ve-die voči notárovi na súde, v obvode ktorého má dotknutý notár svoje sídlo. Disciplinár-ny senát na súde je päťčlenný, ktorý vyme-nuje notára vyšetrovateľa. Tento vymeno-vaný notár je poverený pripraviť konanie, vyšetriť, či došlo k disciplinárnemu prie-stupku, vypočuť notára, sťažovateľa a svedkov. Podklady notár vyšetrovateľ pred-loží senátu, ktorý pokračuje v konaní, vy-počuje účastníkov, vykoná dôkazy a roz-

Strana 8 3/1999 INFORMÁCIE KOMORY

hodne o treste. O odvolaní notára rozhodne disciplinárny senát na odvolacom súde. Do disciplinárneho senátu sú vymenovaní dvaja sudcovia a traja notári.

Maďarskí prednášajúci písomné verzie svojich referátov odovzdali na konci stret-nutia spolu s novelou ich Notárskeho po-riadku a Etickým kódexom. Do týchto ma-teriálov možno v prípade záujmu nahliad-nuť v knižnici na Sekretariáte Notárskej komory Slovenskej republiky.

Prvý deň stretnutia účastníci zavŕšili po rozsiahlej odbornej časti večerou v hoteli Akadémia. V nasledujúci deň, 26. júna 1999, bola pre maďarských notárov pripra-vená prehliadka mesta Košice spojená s návštevou notárskeho úradu JUDr. Mar-tiny Mižíkovej, notárky z Košíc.

Spoločné stretnutie slovenských a maďar-ských notárov ukončil slávnostný obed v priestoroch hotela. Prezidentka Maďarskej notárskej komory Dr. Vera Várkonyiová, ako aj prezident Notárskej komory Slovenskej re-publiky JUDr. Štefan Kutenič na záver roko-vania vyzdvihli odbornú časť rokovania, kto-rá bola pre obidve strany veľmi zaujímavá, mimoriadne aktívna a užitočná. Obidve stra-ny konštatovali dobrú atmosféru rokovania, potrebu pravidelných stretnutí za účelom vý-meny skúseností a vzájomnej konzultácie. Prijatie Etického kódexu maďarských notá-rov a poznatky získané ohľadne centrálnej evidencie závetov boli pre nás obzvlášť príno-som, keďže jednotný informačný systém bu-de podmienkou ďalšej činnosti notárov a prostriedkom komunikácie aj u nás. Pevne verím, že táto myšlienka nájde pochopenie aj medzi slovenskými notármi, pretože vývoj nám určuje jasné tendencie aj v iných oblas-tiach a budúcnosť nás nemôže zastihnúť ne-pripravených.

JUDr. Janka Plachá notárka so sídlom v Galante

Návšteva českých priateľov

Dňa 17. júna 1999 sa konalo výjazdové zasadnutie Prezídia Notárskej komory Slo-venskej republiky v Banskej Štiavnici. Po ukončení pracovného rokovania sme už ne-trpezlivo čakali návštevu. V rovnakom ča-sovom období sa malo uskutočniť už tra-dičné, tretie stretnutie Prezídií Notárskej komory Českej republiky a Notárskej ko-mory Slovenskej republiky. Po Štrbskom Plese v roku 1997, Českom Krumlove v ro-ku 1998 sme privítali českých kolegov v krásnom meste - Banskej Štiavnici, ktoré je zapísané v zozname architektonických pamiatok UNESCO. Delegáciu českých no-tárov viedol prezident Ústrednej notárskej komory Českej republiky JUDr. Martin Foukal, jej členmi boli JUDr. Jiŕí Chabr z Chomutova, Miloš Habrman z Ústí nad Orlici, JUDr. Jiřík Fleischer z Brna, JUDr. Vladimír Polášek z Őrlővé a JUDr. Jozef Kawulok z Ostravy.

Predstavitelia oboch komôr sa poznajú navzájom už niekoľko rokov, sú pravidelne informovaní o spoločenských i legislatív-nych procesoch vo svojich krajinách, roko-vania nie sú z toho dôvodu poznačené po-čiatočnou strnulosťou a formalizmom. Ro-kovaniu predchádzalo dňa 18. júna 1999 prijatie oboch delegácií na starobylej radni-ci primátorom mesta Banská Štiavnica pá-nom Mariánom Lichnerom. Pracovné roko-vania prebiehali v Banskom dome. O po-stavení notárov a ďalšom vývoji slobodného notárstva v Českej republike referoval JUDr. Martin Foukal. V Českej republike spúšťajú proces reformy justície. V rámci nej má byť v parlamente a snemovni schvá-lená novela Občianskeho súdneho poriad-ku. V zmysle nej sa má zaviesť centrálna evidencia závetov, ktorej prevádzkovateľom má byť Česká notárska komora. V tejto evi-dencii sa budú evidovať listiny spísané no-tármi alebo tie, ktoré prijmú do úschovy: závety, listiny o odvolaní závetu, listiny o vydedení, listiny o odvolaní vydedenia,

ČLÁNKY 3/1999 Strana 9

ďalšie listiny, ktorých účinky sa vzťahujú k dátumu úmrtia poručiteľa, o ktorých to ur-čí osobitný predpis. Do tejto evidencie zaevi-dujú aj takéto listiny spísané bývalými štát-nymi notárstvami pred 1. januárom 1993, ktoré okresné súdy prevzali do úschovy. Ohľadom tejto problematiky bola veľmi živá diskusia, keďže aj Notárska komora Sloven-skej republiky sa usiluje o zavedenie takejto centrálnej evidencie závetov. Veľmi zaujíma-vá bola diskusia ohľadom problematiky no-társkych zápisníc ako exekučných titulov. V Českej republike ešte nemajú prijatý zá-kon o súdnych exekútoroch pôsobiacich na báze slobodného povolania, na jeho príprave sa pracuje. Notárske zápisnice ako exekučný titul spisujú podľa ustanovenia § 274e OSP. Tiež sa u nich v právnickej obci vedie odbor-ná diskusia ako tento procesný úkon chá-pať. Z Najvyššieho súdu Českej republiky sa presadzuje názor, ktorý má byť aj legislatív-ne zakotvený, že by malo ísť o dvojstranný procesný úkon osoby oprávnenej a povinnej. Časť diskusie sa týkala problematiky dedič-ského práva, českí kolegovia si opätovne ne-chali osobitne vysvetliť problematiku súvi-siacu s vydaním osvedčenia o dedičstve. Nás osobitne zaujali informácie o stave a smero-vaní českej legislatívy v oblasti súkromného práva a postavenia notárov v ňom. Boli pre-rokované ešte mnohé ďalšie zaujímavé témy, pričom diskusia prebiehala i neformálne po-čas celého stretnutia.

Po spoločenskej stránke bolo stretnutie pripravené na slušnej úrovni. Spoločne sme navštívili zámok vo Svätom Antone, jazero Počúvadlo, kúpele v Sklených Tepliciach. Za účastí sprievodcu, ktorý podal odborný vý-klad, sme si prehliadli aj mesto Banská Štiavnica.

Rozlúčili sme sa s presvedčením, že išlo o hodnotné podujatie, tak z pracovnej, ako aj spoločenskej stránky. V osvedčenej tra-dícii týchto stretnutí sa bude pokračovať aj v budúcnosti. Na záver treba vyzdvihnúť a poďakovať sa Mgr. Vojtechovi Švantnerovi, notárovi so sídlom v Banskej Štiavnici, kto-

rý zabezpečil toto stretnutie z organizačnej stránky.

JUDr. Karol Kovács viceprezident NK SR

ČLÁNKY

Jozef Prusák

Verejnoprávny charakter notárskej činnosti a zdaňovanie odmien notárov

Úvodom Odmeny notára za výsledky notárskej čin-

nosti vykonávanej podľa § 3 ods. l a ods. 2 Notárskeho poriadku sa doteraz zdaňovali a a j naďa le j s a z daňu jú p od ľ a z á kona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. V poslednom období však niektoré územné finančné orgány začali vyzývať notárov na podanie žiadosti o regis-tráciu na účely zdanenia podľa zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDPH").

Námietky či protesty jednotlivých notárov, ako aj prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky, nenašli u príslušných finančných orgánov doteraz porozumenie a uznanie právnej dôvodnosti. Stanovisko prezídia no-társkej komory podporilo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Minis-terstvo spravodlivosti si osvojilo názor prezí-dia notárskej komory, že činnosť notárov nie je poskytovaním služieb v rámci podnikania, takže nie je zdaniteľným plnením na účely zákona o dani z pridanej hodnoty.

Platiteľom dane z pridanej hodnoty sú po-

Prof. JUDr. Jozef PRUSÁK, CSc., Právnická, fakulta Trnavskej univerzity.

Strana 10 3/1999 ČLÁNKY

dia § 4 ods. l ZDPH osoby podliehajúce da-ni, ktorých obrat za najbližšie najviac tri predchádzajúce po sebe idúce kalendárne mesiace dosiahol sumu 750 000 Sk, a to od prvého dňa druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahli určený obrat. Tieto osoby sú povinné podať žiadosť o regis-tráciu v termíne určenom týmto ustanove-ním a na osobitnom tlačive.

Ustanovenie § 2 ods. l, 2 ZDPH znie: „(1) Zdaniteľným plnením je najmä a) dodanie tovaru, pri ktorom dochádza

ku zmene vlastníckeho práva1) k tovaru ale bo k prevodu správy tovaru,

b) dodanie stavby, c) prevod alebo prechod nehnuteľnosti,

pri ktorom dochádza ku zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo k prevodu sprá- vy nehnuteľnosti, s výnimkou pozemkov (ďa- lej len „prevod a prechod nehnuteľnosti"),

d) poskytovanie služieb, e) prevod alebo využitie práv z priemysel-

ného alebo iného duševného vlastníctva, po- skytovanie práva využitia veci alebo majetko- vo využiteľnej hodnoty, ako aj poskytovanie technických alebo iných hospodársky využi teľných znalostí (ďalej len „prevod a využitie práv").

(2) Zdaniteľné plnenie podľa odseku l je a) plnenie uskutočňované v rámci podni-

kania 2) alebo v rámci činnosti, ktorá súvisí s podnikaním,

b) plnenie uskutočňované právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rámci čin nosti vykonávanej podľa osobitného predpi- sú2a) s výnimkou plnení uskutočňovaných na základe pracovnoprávneho alebo obdob-ného pracovného vzťahu."

Sporná je najmä interpretácia § 2 ods. l písm. d) ZDPH, a to v tom zmysle, či notár-ske úkony vykonávané v rámci notárskej činnosti majú charakter služby, či sú posky-tovaním služby tak z hľadiska vecnej pôsob-

1) Napríklad § 409 a naši. zákona č. 513/1991 Zb. Ob-chodný zákonník.

2) § 2 Obchodného zákonníka. 2a) Zákon č. 36/ 1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.

nosti tohto zákona a prípadne aj z hľadiska pôsobnosti iných zákonov, najmä Notárske-ho poriadku, alebo naopak, notárska činnosť nie je poskytovaním služieb ani z hľadiska zákona o dani z pridanej hodnoty, ani z hľa-diska Notárskeho poriadku. Kým zákon o dani z pridanej hodnoty používa jazykové spojenie „poskytovanie služieb" a poskytova-nie služieb aj v § 2 ods. 5 písm. d) definuje, Notársky poriadok tento jazykový výraz ne-používa. Podľa ustanovenia § 2 ods. 5 písm. d) ZDPH sa za službu okrem iného po-važuje aj „poskytovanie činnosti". Zdá sa, že nie je najmenší dôvod na argumentáciu proti chápaniu notárskej činnosti ako činnosti, ktorá je „poskytovaním služieb", najmä z to-ho dôvodu, že aj iné orgány verejnej moci, najmä štátne orgány vykonávajú štátnu službu a poskytujú obyvateľstvu štátu verej-noprávne služby. Je však niekoľko závaž-ných dôvodov, ktoré vylučujú, aby sme no-társku činnosť považovali za súkromnopráv-nu službu alebo osobitne za službu v rámci podnikania.

Napriek tomu, že v dostupnej literatúre sa dosiaľ na tento fakt nepoukázalo, sporná je, alebo presnejšie môže byť aj interpretácia ustanovenia § 2 ods. 2 ZDPH, ktoré bližšie ustanovuje znaky zdaniteľného plnenia, a to tak konkretizáciu pravidiel, ako aj konkreti-záciou výnimiek z týchto pravidiel. Kým kon-krétne pravidlá upravené § 2 ods. 2 ZDPH ustanovujú to, čo je zdaniteľným plnením, výnimky z týchto pravidiel upravené tiež § 2 ods. 2 ZDPH konkretizujú to, čo nieje zdani-teľným plnením. Aj keď príma facie všetko vyzerá tak, vrátane notárskej činnosti, že ide o zdaniteľné plnenie podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, predsa v konečnom dô-sledku ide o také plnenie, takú činnosť a ta-kú službu, ktorá nie je zdaniteľná podľa zá-kona o dani z pridanej hodnoty, ale je zdani-teľná podľa iného daňového zákona.

V tomto článku sa zameriame na riešenie týchto právnych otázok:

1. vyporiadať sa s problémom, či notárska činnosť je poskytovaním služieb, a ak áno,

ČLÁNKY 3/1999 Strana 11

špecifikovať tento druh služieb v porovnaní s poskytovaním iných služieb, a ak notárska činnosť nie je poskytovaním služieb, určiť, prečo nieje poskytovaním služieb,

2. analyzovať charakter notárskej činnosti nielen z hľadiska ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) ZDPH, a teda aj z hľadiska vecnej a osobnej pôsobnosti zákona o dani z pridanej hodnoty, ale aj so zreteľom na pôsobnosť Zá-konníka práce, najmä preto, lebo podľa § 2 ods. 2 písm. b) ZDPH sa tento zákon nevzťa-huje na činnosti vykonávané podľa osobitné-ho predpisu (Notársky poriadok), ktoré sa uskutočňujú na základe pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu.

1. Notárska činnosť ako verejnoprávna služba

Osobná pôsobnosť zákona o dani z prida-nej hodnoty sa vzťahuje na fyzické osoby ale-bo právnické osoby, ktoré uskutočňujú zda-niteľné plnenie podľa príslušných ustanove-ní tohto zákona. Z hľadiska vecnej pôsobnosti je podľa § 2 ods. l písm. d) ZDPH zdaniteľným plnením aj poskytovanie slu-žieb. Finančné orgány pod spojenie „posky-tovanie služieb" subsumujú aj jednotlivé druhy notárskej činnosti podľa § 3 ods. l a 2 Notárskeho poriadku. Táto subsumpcia je však sporná, ani nie tak z toho hľadiska, či ide o službu, alebo o nejakú inú činnosť, ktorá nie je službou. Sporné je to, či na od-meny za notársku činnosť ako službu aj po-dľa § 2 ods. l písm. d) a § 2 ods. 5 písm. d) v spojení s § 2 ods. 2 ZDPH podliehajú zda-neniu bez ohľadu na ich výšku podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, alebo naopak zda-neniu podľa zákona č. 286/1992 Zb. o da-niach z príjmov v znení neskorších predpi-sov.

Podstatné je to, či poskytnutie služieb po-dľa § 2 ods. l písm. d) ZDPH je poskytova-ním služieb aj podľa Notárskeho poriadku, alebo poskytovanie služieb notárom má cha-rakter inej služby, čiže služby, na ktorú sa nevzťahuje citované ustanovenie zákona o dani z pridanej hodnoty. Zákon o dani z pridanej hodnoty na účely tohto zákona

v § 2 ods. 5 písm. d) definuje službu ako po-skytovanie činností alebo hmotne zachytiteľ-ných výsledkov činností s výnimkou, ak je vý-sledkom týchto činností tovar.

Notársky poriadok v úvodných ustanove-niach nazvaných „Základné ustanovenia" neobsahuje legálnu definíciu notárskej čin-nosti ako služby. Zákonodarca notársku čin-nosť definuje iným spôsobom, a to vymeno-vaním jednotlivých druhov notárskej činnosti v rámci výkonu notárskeho úradu.

Notári najmä: a) spisujú zápisnice o zmluvách, závetoch

a iných právnych úkonoch (§ 46 Notárskeho poriadku),

b) osvedčujú právne významné skutoč- nosti (§ 56 ods. l Notárskeho poriadku),

c) prijímajú listiny, peniaze a cenné pa- piere do notárskej úschovy (§ 65 Notárskeho poriadku),

d) vydávajú osvedčené odpisy, výpisy a po tvrdenia (§ 74 až 79 Notárskeho poriadku),

e) na základe poverenia súdu ako súdni komisári prejednávajú dedičstvo (§ 38 OSP).

Definíciu notárskej činnosti treba odvodiť aj zo všeobecných ustanovení Notárskeho poriadku. Na rozdiel od iných činností podľa § 2 ods. 5 písm. d) ZDPH sa notárska čin-nosť ako služba vyznačuje najmä:

a) štátnym dohľadom nad jej výkonom, b) verejnou dôverou, c) nestrannosťou a nezávislosťou, d) nezlučiteľnosťou jej výkonu s inou zá-

robkovou činnosťou s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, publicistickej, tl- močníckej a umeleckej činností,

e) samosprávou. Z uvedených špecifických znakov notár-

skej činností podľa jednotlivých ustanovení Notárskeho poriadku vyplýva, že notárska činnosť je síce službou, ale verejnoprávnou, t.j. službou v zmysle verejného práva, a nie súkromného práva. Táto verejnoprávna služ-ba sa navyše vyznačuje tým, že pri jej apliká-cii sa uplatňujú prvky verejnej moci.

Verejnoprávny charakter notárstva je za-ložený tým, že v roku 1990 došlo k dekon-

Strana 12 3/1999 ČLÁNKY

centrácii a decentralizácii štátnej moci. Ve-rejná moc bola v minulosti sústredená výluč-ne v štátnych orgánoch vrátane štátneho no-társtva a štátnych notárov. Po nastolení de-mokratického systému sa začal proces delegovania štátnej moci a verejných funkcií štátu, a tým aj právomoci štátnych orgánov na orgány územnej samosprávy a na iné subjekty, a to na subjekty záujmovej samo-správy, ktoré vykonávajú samosprávu pri správe verejných vecí napríklad v oblasti školstva, zdravotníctva, súdnictva, poisťov-níctva, sociálnych vecí, ale aj v oblasti práv-nych služieb, najmä vo forme notárskej čin-nosti.

Výkon územnej samosprávy alebo záuj-movej samosprávy, ku ktorej patrí aj notár-stvo a výkon notárskeho úradu, nie je možný bez verejnej moci, ktorú na orgány samo-správy delegoval štát na základe zákona, v tomto prípade na základe Notárskeho po-riadku a Občianskeho súdneho poriadku. Notár pri svojej činnosti používa úradnú pe-čiatku, ktorá obsahuje štátny znak Sloven-skej republiky. Notárska komora vykonáva aj verejnosprávnu činnosť (dohliada na čin-nosť notárov, vedie zoznamy notárov a pod.) a notári vykonávajú niektoré činnosti, ktoré sú blízke justičnej činnosti. V niektorých krajinách do právomoci notárstva patrí na-príklad nesporové konanie. Všetky listiny a ich osvedčené odpisy vyhotovovane pri no-társkej činnosti sú z tohto dôvodu garanto-vané princípom verejnej dôvery, čiže majú charakter verejných listín (§ 3 ods. 3 Notár-skeho poriadku). Kto tvrdí, že obsah takejto listiny nezodpovedá skutkovému stavu, musí to preukázať pred súdom na základe dôka-zov a v súlade s dôkazným právom. Dôležité je uviesť, že verejné listiny sú aj výsledkom činnosti štátnych orgánov, súdov, orgánov prokuratúry, policajného zboru a pod.

Notár ako fyzická osoba je štátom povere-ný, aby vykonával notársky úrad. Je nosite-ľom úradu, ktorý sa zo zákona vyznačuje ve-rejnou dôverou v tom zmysle, že všetky práv-ne úkony, právne služby poskytuje úplne

objektívne. Aj preto sa notársky úrad nazýva verejným úradom. Je založený na zákone a osoba, ktorá ho vykonáva, musí postupovať na základe zákona. To znamená, že notársky úrad je verejným úradom rovnako ako súd alebo prokuratúra, či orgán miestnej samo-správy.

Verejnoprávnosť činnosti notára spočíva v tom, že musí hájiť záujmy všetkých strán. Kým advokát je so stranami, súd a sudca nad stranami, notár je medzi stranami. No-tár má preto zákonom zabezpečenú nestran-nosť a nezávislosť, takže musí dbať a dbá na rovnaké právne postavenie zmluvných part-nerov v prípade uzvierania zmluvy a pri iných právnych úkonoch. Štát prepožičiava notárom to, s čím disponuje štátny orgán, a to verejnú dôveru. Notár sa svojho úradu a verejnoprávnej činnosti nemôže ujať sám, ale môže tak urobiť len so súhlasom štátu. Verejnosť úradu notára spočíva v tom, že vý-konom notárskej činnosti ho poveril štát. Je-ho verejnoprávna činnosť je podrobená tak dohľadu notárskej komory, ako aj štátu.

Poskytovanie služieb podľa Notárskeho poriadku sa uskutočňuje podľa verejného práva. Ide o verejnoprávnu službu, ktorú po-vinne poskytujú tak štátne orgány, ako aj or-gány územnej a záujmovej samosprávy. Or-gány samosprávy vrátane notárov nie sú štátnymi orgánmi, ale disponujú prvkami ve-rejnej moci, ktoré na orgány územnej a záuj-movej samosprávy delegoval štát. Takýmto subjektom odlišným od štátu je práve notár-ska komora ako verejnoprávna korporácia, ktorá fyzickým osobám a právnickým oso-bám poskytuje verejnoprávne služby ne-stranne a nezávisle.

Požiadavky na možnosť vykonávať notár-ske činnosti a požiadavky na výkon verejnej služby štátnymi orgánmi sú takmer identic-ké.* Identita požiadaviek v tejto oblasti znamená, že služby poskytované v rámci notárskej činnosti v porovnaní so službami podľa § 2 ods. l písm. d) ZDPH sú kvalitatívne odlišné.

* HENDRYCH, D.: Správni právo - obecná část. Praha 1994. s. 204.

ČLÁNKY 3/1999 Strana 13

Treba rozlišovať medzi súkromnoprávny-mi službami a verejnoprávnymi službami. Súkromnoprávne služby sú organicky spoje-né s podnikaním alebo sa uskutočňujú v rámci činnosti, ktorá súvisí s podnikaním. Verejnoprávne služby sa síce poskytujú za odmenu, ale táto odmena na rozdiel od súk-romnoprávnych služieb nie je ziskom.

Notári v rámci notárskej služby poskytujú služby povinne a za ustanovenú úhradu, ktorú na základe splnomocňujúcej blankety vyjadrenej § 85 ods. 3 Notárskeho poriadku upravuje vyhláška č. 31/1993 Z.z. o odme-nách a náhradách notárov v znení vyhlášky č. 209/1994 Z.z.

Pri súkromnoprávnej službe môže podnika-teľ odmietnuť službu, ak sa so zákazníkom nedohodne na cene. Pri verejnej službe, ktorú poskytuje notárstvo v rámci notárskej činnos-ti, to nie je možné, a ak, tak len za podmienok určených zákonom, pričom musí byť zabezpe-čené poskytnutie náhradnej verejnoprávnej služby iným notárom. Pri súkromnoprávnych službách ich poskytovateľ nie je povinný za-bezpečiť náhradu. Je to vecou trhu. Ak sa po-skytuje verejnoprávna služba, je vecou štátu a notárskej komory zabezpečiť jej pravidelnosť a funkčnosť. Verejnoprávnosť notárskeho úradu spočíva aj v tom, že notár pri výkone notárskej činnosti „nepodniká", pretože na rozdiel od iných právnických povolaní môže za jednotlivé úkony účtovať zásadne len odmenu pevne ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom. Určité výnimky umožňuje § 3 ods. 2 Notárskeho poriadku v spojení s § 10 vyhlášky č. 31/1993 Z.z. v znení vyhlášky č. 209/ 1994 Z.z.

Súčasná nezákonná prax finančných or-gánov, ktorá smeruje k zdaňovaniu notár-skej činnosti podlá zákona o dani z pridanej hodnoty, dekvalifikuje notársku činnosť ako verejnoprávnu činnosť na súkromnoprávnu podnikateľskú činnosť. Notár vykonáva ve-rejnú funkciu a túto skutočnosť musia brať do úvahy pri spôsobe zdaňovania odmeny za túto verejnoprávnu činnosť aj príslušné fi-nančné orgány, ktoré tiež vykonávajú verej-

né funkcie a ktorých odmena je zdaňovaná podľa zákona o daniach z príjmov, a nie po-dľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Krité-riom zdaňovania notárov vykonávajúcich ve-rejnú funkciu nemôže byť výška odmeny, ale len verejnoprávna činnosť, mocenské atribú-ty, a preto prichádza do úvahy výlučne po-stup podľa § 2 ods. 2 písm. b) ZDPH.

2. Vykonávanie notárskej činnosti v rámci pracovného vzťahu (mimo pracovného pomeru) Zákonodarca v ustanoveniach § 2 ods. 2 a

ods. 3 ZDPH vymedzil to, čo je zdaniteľným plnením podľa tohto zákona, ako aj to, čo nie je zdaniteľným plnením podľa tohto zákona. Jednotlivé formy notárskej činnosti však nie sú výslovne obsahom vymedzenia toho, čo je zdaniteľným plnením, ale ani toho, čo nie je zdaniteľným plnením. Podstatné je, že zdani-teľným plnením je činnosť, ktorá je poskyto-vaním služieb a ktorá sa vykonáva podľa osobitného predpisu. Takáto činnosť však podľa § 2 ods. 2 písm. b) ZDPH nie je zdani-teľným plnením, ak sa uskutočňuje na zá-klade pracovnoprávneho pomeru alebo ob-dobného pracovného pomeru.

Dôležité je, že notárska činnosť je osobit-ným pracovnoprávnym vzťahom, ktorý sa uskutočňuje mimo pracovného pomeru, že nielen z dôvodu verejnoprávnosti notárskej činnosti, ale aj z tohto dôvodu je zdaňovanie odmien za vykonávanie notárskej činnosti vyňaté z pôsobnosti zákona o dani z pridanej hodnoty.

Podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 2 ods. l písm. d) ZDPH je zdaniteľným plnením také poskytovanie služieb, ktoré sa uskutočňuje v rámci:

a) podnikania (§ 2 Obchodného zákonníka), b) činnosti, ktorá súvisí s podnikaním, c) činnosti vykonávanej podľa osobitného

predpisu, s výnimkou poskytovania služieb na základe pracovnoprávneho alebo obdob- ného pracovného pomeru.

Notárska činnosť, podnikanie a činnosť súvisiaca s podnikaním

Podľa § 2 ods. l Obchodného zákonníka

Strana 14 3/1999 ČLÁNKY

sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vy-konávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikanie musí teda naplniť všetky prvky tejto kumu-latívnej podmienky. Nestačí napríklad splniť znak samostatnosti, ale treba splniť aj ďalšie zákonné podmienky vrátane účelu podnika-nia, ktorým je zisk.

Právo podnikať a uskutočňovať inú zá-robkovú činnosť zakotvuje či. 35 ods. l Ústavy SR. Ústava považuje podnikanie za formu zárobkovej činnosti, ale súbežne dife-rencuje medzi podnikaním a inou zárobko-vou činnosťou. Notársky poriadok používa jazykový výraz zárobková činnosť (§ 6), a nie jazykový výraz podnikanie. Možno preto kon-štatovať, že odmena notára podľa Notárske-ho poriadku (§ 95 až 97) je výsledkom zárob-kovej č innosti, ktorá nie je podnikaním v zmysle § 2 ods. l Obchodného zákonníka.

Ďalej treba zdôrazniť, že notárska činnosť a ďalšie činnosti podľa Notárskeho poriadku sú činnosťami, ktorých účelom nie je dosiah-nutie zisku. Účelom notárskej činnosti je za-bezpečiť verejnoprávny záujem spoločnosti na zákonnosti a dôveryhodnosti procesu a výsledkov realizácie práva fyzickými osobami a právnickými osobami vrátane štátu. Práve z tohto dôvodu je notár podľa § 2 ods. l No-társkeho poriadku štátom určenou a splno-mocnenou osobou a z tohto dôvodu treba vý-kon notárskeho úradu považovať za výkon verejnej funkcie. Od začiatku historického pôsobenia tejto právnickej profesie sa notár považuje za verejnú osobu (persona pubica). Vykonáva činnosť ako vierohodná listinná osoba, takže notárskej listine sa už v minu-losti prisudzovala vysoká dôkazná sila. Ve-rejná dôvera v notársku činnosť vyplývala a vyplýva z delegovanej úradnej, štátnej moci.

Účelom notárskej činnosti nie je zisk, ale realizácia uvedeného verejnoprávneho účelu. Za zabezpečovanie tohto účelu patrí notárovi odmena, ktorej výška a spôsob určenia nie

* BRÁZDA, J. a kôl.: Notárstvi, Jeho vývoj, organizace a prá-vomoc. Praha 1976, s. 22.

sú výsledkom ekonomických vzťahov medzi notárom a osobou, ktorá žiada o vykonanie notárskeho úkonu, ale sú výsledkom rešpek-tovania právneho predpisu, ktorý záväzne ustanovuje výšku a spôsob jej určenia. Od-mena notára nie je teda výsledkom ekono-mických vzťahov a hospodárskej súťaže, ale výsledkom uplatnenia právneho predpisu určujúceho výšku odmeny.

Notárska činnosť nie je podnikateľskou činnosťou, a preto z hľadiska logického pra-vidla tertium non datur je vylúčené, aby čin-nosť notára súvisela s podnikaním, prípadne aby notár vykonával úkony súvisiace s pod-nikaním, ak jeho činnosť nenapĺňa zákonné znaky podnikania.

Výkon verejnej funkcie v pracovnom pomere a mimo pracovného pomeru

Podľa názoru a postupu jednotlivých fi-nančných orgánov vo vzťahu k notárskej čin-nosti je zdaniteľným plnenie, ktoré sa usku-točňuje v rámci

a) poskytovania služieb [§ 2 ods. l písm. d) ZDPH],

b) podnikania, alebo v rámci činnosti, ktorá súvisí s podnikaním [§ 2 ods. 2 písm. a) ZDPH],

c) činnosti vykonávanej podľa osobitného predpisu, ktorým je aj Notársky poriadok [§ 2 ods. 2 písm. b) ZDPH].

Príslušné finančné orgány pri zdaňovaní odmien notárov podľa zákona o dani z prida-nej hodnoty však zatiaľ neberú do úvahy jed-nak verejnoprávny charakter notárskej čin-nosti a jednak to, že vecná pôsobnosť zákona o dani z pridanej hodnoty sa nevzťahuje na plnenia a činnosti uskutočňované na zákla-de pracovnoprávneho alebo obdobného pra-covného vzťahu [§ 2 ods. 2 písm. b)].

Notárska činnosť, ako sme už uviedli, je verejnou funkciou. Verejnú funkciu možno vykonávať jednak v pracovnom pomere, a vtedy sa takýto pracovnoprávny vzťah ako pracovný pomer spravuje ustanovením § 2 ods. 2 Zákonníka práce, a jednak v rámci pracovného vzťahu na základe osobitného predpisu, a to mimo pracovného pomeru.

ČLÁNKY 3/1999 Strana 15

V tomto prípade sa pracovná stránka výkonu verejnej funkcie spravuje osobitným predpisom, a nie Zákonníkom práce. Takýto právny režim, t.j. režim osobitného zákona a poskytovania služieb pri notárskej činnosti v rámci obdobného pracovného vzťahu tak podlá § 2 ods. 2 Zákonníka práce, ako aj po-dlá § 2 ods. 2 písm. b) ZDPH sa v plnej miere vzťahuje na výkon verejnej funkcie notára.

Na základe porovnania príslušných a cito-vaných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, Zákonníka práce, Obchodného zá-konníka a Občianskeho súdneho poriadku, ako aj samostatnou interpretáciou týchto ustanovení, rešpektujúc všetky metódy vý-kladu práva, nemožno dospieť k inému záve-ru, než sme uviedli v poslednej časti tejto analýzy aktuálneho stavu zdaňovania od-mien notárov za výsledky notárskej činnosti.

Záverom 1. Notárska činnosť je službou, avšak oso-

bitnou verejnoprávnou službou, ktorú posky- tujú notári na základe Notárskeho poriadku ako verejné osoby za odmenu určenú všeobec- ne záväzným právnym predpisom s výnimka mi, ktoré vyplývajú s § 85 ods. 3 Notárskeho poriadku v spojení s § 10 vyhlášky č. 31/1993 Z.z. v znení vyhlášky č. 209/1994 Z.z. Pri vý- kone notárskej činnosti sa uplatňujú prvky verejnej moci delegované štátom na notársku komoru a notárov. Notárska činnosť a v rámci nej poskytované právne služby sú z tohto hľa- diska obdobné ako činnosť štátnych orgánov v rámci štátnej služby ako verejnoprávnej služby.

2. Zdaniteľným plnením podľa § l, § 2 ods. l písm. d) a § 2 ods. 2 ZDPH nie je po- skytovanie verejnoprávnej služby v rámci no- társkej činnosti podľa Notárskeho poriadku a podľa

a) § 2 ods. 2 písm. a) v spojení s § 2 ods. l písm. d) ZDPH,

b) § 2 ods. 2 písm. b) v spojení s § 2 ods. l písm. d) ZDPH,

c) notárska činnosť je bez ohľadu na me- sačný obrat podľa ZDPH nezdaniteľná; je

zdaniteľná len podľa zákona č. 326/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov,

d) notárska činnosť je verejnou funkciou, ktorú notári vykonávajú v rámci pracovného vzťahu na základe osobitného predpisu, a to mimo pracovného pomeru. Pracovná stránka výkonu verejnej funkcie notára sa spravuje osobitným predpisom, ktorým je Notársky poriadok, a nie Zákonník práce. Pôsobnosť osobitného zákona, ktorým je Notársky po-riadok a poskytovanie služieb pri výkone no-társkej činnosti, a to v rámci obdobného pra-covného vzťahu, tak podľa § 2 ods. 2 Zákon-níka práce, ako aj podľa § 2 ods. 2 písm. b) ZDPH sa v plnej miere vzťahuje na výkon ve-rejnej funkcie notára.

3. Z uvedeného vyplýva, že finančné orgá-ny zdaňovaním odmien notárov za výkon no-társkej činnosti porušujú v tomto článku ci-tované ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty, Obchodného zákonníka a Zákonní-ka práce. Notári nie sú povinní predložiť žia-dosť o registráciu na účely dane podľa § 4 ods. l ZDPH. Finančné orgány nie sú opráv-nené vyžadovať od notárov registráciu a pl-nenie podľa zákona o dani z pridanej hodno-ty. Finančné orgány takýmto postupom po-rušujú okrem uvedených ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, Obchodného zá-konníka a Zákonníka práce aj či. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustano-vuje, že štátne orgány môžu konať iba na zá-klade ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Literatúra

- BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komen- tár. Bratislava 1996.

- BRÁZDA, J. a kôl.: Notáŕství, jeho vývoj, organizace a právomoc. Praha 1976.

- DEDIČ, J. a kôl.: Obchodní zákonník. Ko- mentár. Praha 1997.

- HENDRYCH, D.: Správni právo - obecná část. Praha 1994.

- PELIKÁNOVA, L: Komentár k obchodnímu zákonníku. 1./2. Praha 1994/1995.

- PRUSÁK, J.: Teória práva. Bratislava 1995. - SCHELLEOVÁ, I. - STAVINOHOVÁ, J.: Or-

Strana 16 3/1999 ČLÁNKY

ganizace soudnictví, notářství a advokace. I. Brno 1993.

- SOUČKOVÁ, M.: Zákonník práce. Komen- tár. Praha 1995.

- VESELÁ, M.: Statní služba. Brno 1997.

Andrea Moravčíková

Digitálny podpis - vstup najnovších technológií do právneho systému

Pre väčšinu z nás podpis znamená po-merne významnú skutočnosť týkajúcu sa vyjadrenia vôle, súhlasu s podpisovanou lis-tinou a v nej uvedenými údajmi. Podpis je akýsi rituál, tak ako kedysi naši predkovia vzájomné dohody „správoplatňovali" priná-šaním zvieracích obetí, spečatením krvou či vyslovovaním predpísaných formuliek, my dnes na znak súhlasu a platnosti úkonu pri-pájame k jeho písomnému zneniu svoj pod-pis. Podpis má niekoľko významných funkcií - identifikuje osobu, ktorá ho vyznačila, vy-jadruje súhlas tejto osoby s textom, pod kto-rým je podpis pripojený, resp. preukazuje, že táto osoba je buď autorom textu, alebo sa s jeho obsahom stotožňuje.

Postavenie notára je v prípade podpisu jednoznačné - štátom mu bola zverená úloha dať podpisu punč pravosti a dôveryhodnosti v prípadoch, keď legalizáciu vyžaduje zákon alebo sa na tom dohodli zmluvné strany.

Notár osvedčuje pravosť podpisu osoby spôsobom určeným v ustanovení § 58 Notár-skeho poriadku, teda osvedčuje pravosť ruč-ne písaného podpisu osoby. Dalo by sa pove-dať, že nie je o čom hovoriť, podpis a jeho overenie je jednoduchý a rýchly úkon. Bol. Do príchodu internetu a jeho vpádu do práv-neho systému. Do vynájdenia digitálneho

* JUDr. Andrea MORAVČÍKOVÁ, Právnická fakulta UK v Bra- tis taue.

podpisu. Dovčera. Lebo dnes je už všetko inak.

1. Čo je internet a prečo je hrozbou zaužívaných právnych vzťahov

Internetom nazývame celosvetovú sieť sieti - celoplanetárne prepojenie účastníckych staníc fungujúce na princípe spojenia pro-stredníctvom prenosových protokolov TCP/IP. Tieto protokoly sú prostriedkami do-rozumievania sa rôznych počítačov, systé-mov s rôznym technickým zariadením a sieti s rozličnými parametrami. Tieto protokoly umožňujú bezproblémovú komunikáciu a prenos informácií odkiaľkoľvek kamkoľvek na Zemi v priebehu niekoľkých sekúnd. Jed-notlivé lokálne siete, tzv. LAN (Local Area Ne-twork), sú navzájom prepojené do rozsiah-lych sieti, tzv. WAN (Wide Area Network), a spolu vytvárajú obrovské virtuálne prostre-die s miliónmi účastníkov, ktorí tak môžu navzájom priamo komunikovať, off-line ale-bo on-line.

Základom siete bol projekt ARPANET, ve-dený armádou USA, ktorý v šesťdesiatych rokoch, na vrchole studenej vojny, mal za-bezpečiť prežitie armády aj v prípade zásahu veľkého množstva výpočtovej techniky. Celý projekt bol stavaný na základnom princípe -komunikačné prepojenie nebolo hierarchic-ké, ale každý počítač v sieti bol samostatnou jednotkou schopnou priamo komunikovať s ostatnými účastníkmi v sieti. Tým sa malo vylúčiť riziko, že zasiahnutím jedného bodu siete, veliaceho strediska, by bola armáda paralyzovaná. Toto umožnilo vytvorenie ko-munikačných protokolov TCP/IP.

Táto myšlienka sa okamžite ujala na aka-demickej pôde a americké univerzity položili základ vytvoreniu prvej veľkej siete, v ktorej bolo v sedemdesiatych rokoch zapojených už vyše 200 pracovísk. Počítačová sieť umožnila spojenie so vzdialenými inštitúciami, prenos množstva informácií, urýchlenie komuniká-cie a napokon aj možnosť komunikovať v re-álnom čase (on-line). Súčasné možnosti počí-tačových sietí sa javia ako nový, virtuálny priestor komunikácie, dávajú základ novej

ČLÁNKY 3/1999 Strana 17

podoby právnych úkonov a stávajú sa čoraz prístupnejšou bázou výmeny dokumentov a elektronického obchodu vo všetkých jeho as-pektoch.

Právne postavenie internetu je v súčas-nosti diskutovaným problémom. Najzávaž-nejšou skutočnosťou je fakt, že internet nenapĺňa žiaden zo znakov právnickej oso-by, teda nedisponuje právnou subjektivi-tou, a neexistuje subjekt, ktorý by niesol zodpovednosť za konania prebiehajúce v rámci siete. Podľa ustanovenia § 19 a naši. Občianskeho zákonníka je na zriadenie právnickej osoby potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (zriadenie záko-nom, závetom a pod.), na vznik právnickej osoby je potrebný jej zápis do registra, musí mať svoje sídlo a štatutárne orgány. Hoci počiatky internetu sa priamo spájajú s vlá-dou USA, následný boom a rast siete sa vy-mkol akejkoľvek štátnej kontrole a internet nie je zastrešený žiadnou organizáciou, ktorá by požiadavky zákona napĺňala. Vy-chádzajúc z tohto stavu je zrejmé, že v ko-nečnom dôsledku jediné subjekty schopné niesť zodpovednosť sú poskytovatelia slu-žieb internetu a koncoví užívatelia. Hoci poskytovatelia spravujú svoje servery, pri-pájajú na ne užívateľov, triedia a zhromaž-ďujú informácie, v prostredí takej obrov-skej siete s množstvom užívateľov je veľmi ťažké v každom momente server ovládať v zmysle plnej zodpovednosti za jeho ob-sah . Servery sú využívané nielen priamymi zákazníkmi poskytovateľa, ale aj množ-stvom iných cestovateľov po sieti. V prípa-de, že server obsahuje škodlivé alebo proti-zákonné informácie, alebo sa jeho pro-stredníctvom vykonáva nekalá činnosť, treba dokázať, že nepochybne o tom pre-vádzkovateľ servera vedel a na takom ko-naní sa zúčastňoval.

Uvedené fakty nasvedčujú tomu, že vstup záväzných pravidiel do vzťahov v sieti bude komplikovaný a zatiaľ neexistuje inštitúcia, ktorá by bola schopná v štruk-

túre tvorby a výmeny informácií na internete zaviesť koordináciu. Všetko sa odohráva na báze dobrovoľnosti a každý účastník v sieti sa rozhoduje sám, či akceptuje nejaké pra-vidlá, a či mu takéto konanie uľahčí komuni-káciu, či inak zvýhodní jeho účasť v sieti sie-tí. Práve tí používatelia počítačových sietí, pre ktorých je dôležitá bezpečnosť prenosu správ, ich štandardizácia a v konečnom dô-sledku záväznosť, pristupujú k vytváraniu samostatných organizovaných sietí, alebo aj pri využívaní internetu používajú systém EDI.

2. Čo je EDI Pojmom EDI (Electronic Data Interchan-

ge) označujeme elektronickú výmenu štruktúrovaných štandardných správ me-dzi dvoma aplikáciami dvoch nezávislých subjektov. EDI znamená nový prístup k správam na internete (a iných počítačo-vých sieťach), prístup umožňujúci dosiah-nutie vysokého stupňa bezpečnosti, efek-tívnosti a zároveň pomerne nízkej náklado-vej náročnosti. Nie každý elektronický prenos správ možno označiť ako EDI - dô-ležitá je štruktúra vopred definovaných správ podľa určených štandardov. Štruk-túrované správy sú dokumenty vytvorené v súlade s vopred definovanými správami po-dľa medzinárodnej normy ISO 9735, tzv. štan-dard EDIFACT (Electronic Data Interchange fór Administration, Commerce and Trans-port). V rámci EDIFACT-u už bolo defino-vaných 216 správ z oblasti obchodu, do-pravy, finančníctva, administratívy atď. Sú to vlastne vzory, formuláre, ktoré dávajú dokumentu požadovanú formu a zaručujú jeho čitateľnosť a prenos v rámci systému, ako aj jeho doručenie na správnu adresu. EDI má pre budúcnosť nesporné výhody -zavedením systému so striktne stanovený-mi pravidlami a štruktúrou prenášaných správ je zabezpečená možnosť ich použitia v rôznych prostrediach a zároveň ich bez-problémová čitateľnosť aj po dlhom časo-vom postupe, napriek rýchlemu postupu vo

Strana 18 3/1999 ČLÁNKY

vývoji nových technológií a prostriedkov ko-munikácie.

3. Digitálny podpis, alebo keď nie je podpis podpisom Vstupom nových počítačových technológií

sa musel zmeniť aj prístup k forme právnych úkonov a právny systém sa bude musieť vy-sporiadať so spôsobom ich akceptácie ako platných, záväzných a vynútiteľných aktov.

Vzhľadom na netradičnú formu elektro-nických správ ešte stále pretrváva polemika, o aký právny úkon vlastne ide a akým spô-sobom možno dokazovať jeho platnosť v prí-pade sporu. Ustanovenie § 40 ods. 4 Ob-čianskeho zákonníka ustanovuje, že písom-ná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďale-kopisom alebo elektronickými prostriedka-mi, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá úkon urobila. Legislatíva teda umožňuje vy-užívať EDI. Podmienka zachytenia obsahu úkonu je v súčasnosti splnená; v Slovenskej republike sa viac ako 90 % dokumentov vy-hotovuje a spracováva na počítači a svoju konečnú papierovú podobu získavajú ako výstup z počítača vytlačením na tlačiarni. Určenie osoby, ktorá úkon urobila, resp. s ním vyjadrila súhlas, je v prípade elektro-nických dokumentov zatiaľ problematické. Technicky vzdelaní ľudia pristupujú k no-vým technológiám s dôverou a na základe poznania nových prístupov a bezpečnost-ných opatrení (softvérových či hardvéro-vých) považujú identifikáciu odosielateľa po-užívajúceho digitálny podpis za nespornú. Už ťažšie je presvedčiť povedzme sudcu, člo-veka s čisto humanitným vzdelaním, o do-konalosti zabezpečenia prenosu dokumen-tov, o nemožnosti zásahu treťou stranou do dokumentu, ako aj o preukázateľnosti „ori-ginality" dokladu a presnej identifikácii jeho pôvodcu, resp. odosielateľa. Taktiež dosiaľ nie je vyriešená otázka dokumentov, ktoré zo zákona alebo aj na základe dohody strán vyžadujú overenie pravosti, a pritom majú

elektronickú podobu, pri ktorej súčasný spô-sob legalizácie je nepoužiteľný.

Systém umožňujúci zachovanie platnosti správy, jej neporušiteľnosti a nečitateľnosti tretími osobami počas prenosu k adresátovi a zároveň jednoznačne identifikujúci osobu odosielateľa je označovaný ako digitálny, resp. elektronický podpis.

Digitálny podpis nie je podpis v tradič-nom zmysle slova. Nie je to podpis osoby prenesený elektronickými prostriedkami do počítača - je to systém ochrany, postavený na báze tzv. asymetrického kryptografického algoritmu. Ide o softvérové zabezpečenie prenosu správy pri zachovaní jej integrity, autorizácie a autenticity. Systém zabezpečuje autorizáciu, t.j. preukázateľnosť, že daný dokument vytvorila skutočne označená oso-ba. Autenticita je overenie miesta, o ktorom sa predpokladá, že z neho správa pochádza (elektronická pečiatka organizácie). Zacho-vanie integrity správy znamená, že správa nebude počas jej cesty od odosielateľa k ad-resátovi nijako modifikovaná, resp. dôjde úplná a nezmenená nijakým zásahom ne-oprávnenej a neautorizovanej osoby. Šifro-vanie správ pomocou asymetrických kľúčov je v súčasnosti nevyhnutnosť; tento systém je založený na báze verejného a tajného kľú-ča, keď je minimálny predpoklad možnosti prieniku tretej strany do systému vymieňa-ných správ (napr. na internete v elektronic-kej pošte obľúbený systém PGP - Pretty Good Privacy). V konečnom dôsledku má digitálny podpis podobu reťazca znakov pripojeného k dokumentu.

4. Vzorový zákon UNCITRAL

V máji roku 1995 Komisia OSN pre me-dzinárodné obchodné právo UNCITRAL na svojom 28. zasadaní vo Viedni predložila vzorový zákon upravujúci právne otázky dá-tovej komunikácie so zameraním na oblasť obchodu - vzorový zákon o elektronickom obchode. Tento návrh, spolu s odporúčania-mi Európskej únie, je najdôležitejším pod-kladom pri vytváraní novej slovenskej úpra-vy pre elektronický obchod. V súčasnosti sa

Z PRAXE 3/1999 Strana 19

intenzívne pracuje na vytvorení nového zá-kona, ktorý bude definovať pojmy, vytvorí le-gislatívne predpoklady a právny rámec elek-tronického obchodu a elektronickej komuni-kácie medzi právnymi subjektmi vôbec, stanoví podmienky platnosti takto uskutoč-nených právnych úkonov a bude sa musieť vyporiadať aj s otázkami podpisovania a ove-rovania podpisov, keďže právna úprava pres-ne ustanovuje úkony, pri ktorých je osvedče-nie pravosti podpisu nevyhnutné.

Článok 7 vzorového zákona týkajúci sa úpravy podpisu ustanovuje:

1. Ak zákon vyžaduje podpis nejakej oso- by, je táto požiadavka splnená v súvislosti s dátovou správou, keď

a) bola použitá niektorá metóda na identi- fikáciu danej osoby a na vyznačenie skutoč- nosti, že táto osoba súhlasí s informáciami obsiahnutými v dátovej správe, a

b) uvedená metóda je dostatočne spoľahli- vá na účely, pre ktoré bola dátová správa vy tvorená alebo oznámená, s prihliadnutím na všetky súvisiace okolnosti vrátane prípad- ných relevantných dohôd.

2. Ustanovenia odseku l platia bez ohľa- du na to, či v nich obsiahnutá požiadavka je záväzná alebo zákon len ustanovuje dôsled- ky neexistencie podpisu.

3. Tento článok zároveň vymedzuje prípa- dy, na ktoré sa nevzťahuje.

Vzorový zákon je v tomto ustanovení len veľmi neurčitý a náznakový. Dáva veľkú možnosť vnútornej legislatíve ošetriť náleži-tosti elektronického podpisu a stanoviť, kto-ré metódy možno považovať za spoľahlivé, kedy je prípustná dohoda, ako aj prípady, na ktoré sa uvedené ustanovenie nebude vzťa-hovať. Práve prípady, keď je nevyhnutná ko-gentná úprava, budú sa zrejme týkať práv-nych úkonov, pri ktorých je tradične vyžado-vaná legalizácia. Mal by sa teda stanoviť aj spôsob jej vykonávania (napr. formou tzv. elektronického notára, určitej certifikačnej autority, resp. iným technickým a právnym riešením).

Pripravovaný zákon, ktorý podľa legisla-

tívneho plánu má byť na svete už v polovici roka 2000, bude musieť ošetriť aj spôsob le-galizácie a zabezpečenia právnej istoty účastníkov právneho úkonu tak, aby sa v prípade sporu vyhli dôkaznej núdzi z dôvo-du nepostačujúcej legislatívy.

2 PRAXE

K otázke vznesenia námietok miestnej príslušnosti procesného súdu

Účastník môže vzniesť námietku miestnej príslušnosti procesného súdu len pri prvom úkone po začatí konania vo veci samej, ktorý mu patrí (uznesenie Krajského súdu v Ban-skej Bystrici z 13. januára 1998, č. k. 13Co 6/98-86).

Napadnutým uznesením okresný súd za-mietol „návrh o námietke nepríslušnosti Okresného súdu v „P." datovaný dňom 11. júla 1997 a podaný R. G., R. B. a M. R., v ktorom uviedli, že poručiteľ mal naposledy bydlisko v O., ktoré sú v obvode Okresného súdu P. Mal za preukázané, že poručiteľ mal „posledné trvalé bydlisko" v P., ktorá je v ob-vode Okresného súdu Ž., a teda miestna prí-slušnosť súdu je daná ustanovením § 88 ods. l písm. 1) OSP. Zároveň tiež uviedol, že právny zástupca menovaných neuplatnil ná-mietku miestnej príslušnosti pri prvom úko-ne, ktorý mu v konaní patril, lebo tak mohol urobiť na „pojednávaní pred súdnym komi-sárom dňa 2. júla 1997", ale v skutočnosti tak urobil až 14. júla 1997.

R. G., R. B. a M. R. v odvolaní tvrdili, že „nevystupovali v dedičskom konaní ako účastníci", ale len „ako osoby v súlade s ustanovením § 175k OSP", lebo „popierajú

Strana 20 3/1999 Z PRAXE

dedičské právo iného dediča" a až „podaním samostatnej žaloby v určenej 30-dňovej le-hote, čo aj uskutočnili", sa účastníkmi kona-nia stali. Dodali tiež, že „námietka miestnej príslušnosti nebola vznesená úmyselne u po-jednávania dedičstva u notára, lebo sa vy-chádzalo zo zásady, že tento o veci nemôže rozhodnúť, a preto túto námietku je potreb-né uplatniť len u súdu, ktorý začal o veci ko-nať, čo sa aj stalo." Žiadali preto námietke miestnej príslušnosti vyhovieť.

M. B. v odvolaní poukázala na svoj list zo dňa 26. novembra 1997, v ktorom uviedla, že je bývalou manželkou poručiteľa, keď ich manželstvo „zaniklo rozvodom ku dňu 10. septembra 1994", ale doteraz nebola v konaní „vyzvaná na prednesenie návrhu", hoci je jeho účastníčkou. Zároveň podala „námietku miestnej nepríslušnosti" Okres-ného súdu v Ž., pričom podlá nej poručiteľ „mal až do svojej smrti, t.j. 30. septembra 1996, trvalý pobyt v O., kde sa zdržiaval do 27. septembra 1996, kedy ho jeho brat pri-šiel zobrať, nakoľko jeho zdravotný stav bol už mimoriadne vážny".

V dôsledku podaných odvolaní krajský súd vec preskúmal, a to odvolanie R. G., R. B. a M. R. v medziach daných ustanove-ním § 212 ods.l OSP a podľa ustanovenia § 220 ods. l OSP uznesenie okresného súdu zmenil, odvolanie M. B. ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený [§ 218 ods. l písm. b) OSP], odmietol, z týchto dô-vodov:

V dedičskej veci na konanie v prvom stupni je vecne (§ 9 ods. l OSP) a miestne príslušný [§ 88 ods. l písm. 1) OSP] okresný súd. Miestna príslušnosť konkrétneho okresného súdu je daná tiež vtedy [odhliad-nuc od ďalších možných prípadov, ako sú uvedené v ustanovení § 88 ods. l písm. 1) OSP], ak v jeho „obvode mal poručiteľ napo-sledy bydlisko". Judikačná prax „bydliskom" potom chápe miesto, v ktorom občan býva s úmyslom zdržovať sa tam trvalé (nie pre-chodne), ktoré nemusí byť vždy totožné s „tr-

valým bydliskom/pobytom" podľa predpisov o evidencii obyvateľstva.

Správny postup okresného (dedičského) súdu v otázke miestnej príslušnosti po dôj-dení oznámenia o úmrtí, ktoré by mala „mat-rika" zaslať „príslušnému súdu", ktorým spravidla býva okresný súd, v obvode ktoré-ho mal poručiteľ „trvalý pobyt" podľa údajov „matriky " (§ 175a ods. l OSP), a začatí de-dičského konania (§ 175a ods. 2, § 82 ods. l OSP) - vydaní uznesenia o začatí konania, je taký, že súd (súdom poverený notár na pre-jed na n ie ded ič s t va - s údny kom is á r ; § 38ods. 1OSP), ak sám nezistil, že nie je miestne príslušný, začne „konať o veci sa-mej", čo je spravidla otvorenie prvého pojed-návania vo veci (§ 175j OSP). Po zistení okru-hu účastníkov konania (nielen dedičov zo zá-kona a dedičov zo závetu - § 175b OSP, ale aj tých, „o právach alebo povinnostiach kto-rých sa má konať - § 94 ods. l OSP, teda bý-valý manžel v rámci vyporiadania bezpodie-lového spoluvlastníctva manželov - § 1751) je povinnosťou súdu (súdneho komisára) pou-čiť ich (§ 5 prvá veta OSP) aj o možnosti na-mietať miestnu príslušnosť súdu (§ 105 ods. l OSP) a len potom im dať možnosť vy-jadriť sa k veci (napr. k otázke odmietnutia dedičstva, dedičskej spôsobilosti, platnosti závetu, platnosti vydedenia, k rozsahu de-dičstva a pod.). Totiž, účastník môže vzniesť námietku miestnej príslušnosti procesného súdu len pri prvom úkone po začatí konania vo veci samej, ktorý mu patri.

Ak účastníka zastupuje advokát alebo ko-merčný právnik, súd procesnú poučovaciu povinnosť nemá (§ 5 druhá veta OSP). V prí-pade, že súd nedal potrebné primerané pro-cesné poučenie účastníkom, môže takýto účastník namietať miestnu príslušnosť súdu aj potom, ako už začalo konanie vo veci sa-mej a urobil aj prvý úkon.

V súdenej veci Okresný úrad v Ž. („matri-ka") zaslal oznámenie o úmrtí poručiteľa (číslo listu i spisu) Okresnému súdu v Ž., le-bo ako „trvalý pobyt" poručiteľa mal evidova-né v „P. č. 237". Okresný súd v Ž. potom za-

ZO SVETA 3/1999 Strana 21

čal dedičské konanie uznesením číslo kona-nia 10D 1318/96-16 zo dňa 24. januára 1997 a poveril prejednaním dedičstva notár-ku ako súdnu komisárku (číslo listu 17 spi-su). Úkony súdnej komisárky sú „úkonmi súdu" (§ 38 ods. 3 OSP), teda konanie pred ňou je súdnym konaním a jej úkony sú úkonmi súdu. Ak potom na deň 2. júl 1997 nariadila pojednávanie o veci (číslo listu 60 spisu), mala na pojednávaní v tento deň (zá-pisnica o pojednávaní číslo listu 65-66 spi-su) po zistení okruhu účastníkov konania (po ich „prezentácii") dať im (nezastúpeným JUDr. J. H.) primerané procesné poučenie aj o možnosti namietať miestnu príslušnosť okresného súdu, čo sa ale nestalo. Prítomní účastníci sa vyjadrovali k otázke odmietnu-tia dedičstva, dedičskej spôsobilosti, plat-nosti závetu a vydedenia, rozsahu dedičstva, teda už k veci samej.

R. G., R. B. a M. R. boli na uvedenom po-jednávaní zastúpení komerčným právnikom JUDr. J. H. Pretože jemu nebol súd povinný dať právne poučenie o možnosti namietať miestnu príslušnosť Okresného súdu v Ž., pričom tento ju neuplatnil pri prvom úkone po začatí konania o veci, táto im už nepatrí (nemôžu ju s úspechom uplatniť). Dôvodne potom okresný súd nevyhovel ich námietke, ale pochybil, keď ju „zamietol", lebo správne jej „nemal vyhovieť". Odvolací súd preto v tomto smere zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu.

Odvolanie M. B. krajský súd odmietol, le-bo táto nie je oprávnená na podanie odvola-nia proti uzneseniu číslo konania l OD 1318/96-78 zo dňa 10. novembra 1997. Týmto uznesením nebolo do jej práv zasiah-nuté. Ak je pravdou, že je bývalou manžel-kou poručiteľa (čo treba zistiť), a ak od roz-vodu manželstva (od právoplatnosti rozsud-ku o rozvode) do dňa smrti poručiteľa neuplynuli tri roky (§ 149 ods. 4 OZ), ani za života oboch bývalých manželov nezačalo súdne sporové konanie o vyporiadanie bez-podielového spoluvlastníctva manželov alebo títo neuzavreli dohodu o vyporiadaní takého-

to majetku, treba v dedičskom konaní v prí-pade existencie takéhoto majetku tento vy-poriadať (§ 1751 ods. 5 OSP). Do vyriešenia otázky existencie bezpodielového spoluvlast-níctva manželov by potom bývalá manželka bola účastníčkou konania.

Keď sa v konaní preukáže, že M. B. je účastníčkou konania, musí okresný súd roz-hodnúť o jej námietke miestnej príslušnosti (číslo listu 81-82 spisu), či vec postúpiť miestne príslušnému súdu. Pri skúmaní bydliska poručiteľa vypočuje súd M. B. a Ing. J. B. (§ 131 OSP) na okolnosti zmeny bydliska poručiteľa. Zistí, kedy poručiteľ presne zomrel, preverí spôsob vykonania zmeny „trvalého pobytu" dňa 30. septembra 1996 (číslo listu 76 spisu), prípadne vykoná aj iné potrebné dokazovanie. Ak sa nepreu-káže, že poručiteľ sa chcel trvalé zdržovať v P., postúpi okresný súd vec miestne prí-slušnému súdu podľa bydliska poručiteľa (§ 105 ods. 2 OSP).

Spracoval JUDr. Štefan Kutenič prezident NK SR

ZO SVETA

Zasadnutie Stálej rady UINL

Na zasadnutí Stálej rady UINL v Aténach v Grécku v marci 1999 odstupujúci prezi-dent Hugo Pérez Montero oficiálne odovzdal „prezidentské žezlo" novozvolenému prezi-dentovi Helmutovi Fesslerovi z Nemecka.

Prezident Helmut Fessler bol do tejto funkcie zvolený Valným zhromaždením XXII. kongresu UINL, ktorý sa konal v Buenos Ai-res v Argentíne. Akt voľby bol veľmi symbo-lický, pretože sa uskutočnil 2. októbra 1998 v deň 50. výročia založenia UINL. Tento deň bol aj dňom 20. výročia menovania Helmuta Fesslera do funkcie notára.

Strana 22 3/1999 ZO SVETA

Helmut Fessler vo svojom úvodnom emo-tívnom príhovore zvýraznil, že mesto Atény sú mestom vedy. Do Atén by chcel priniesť symbol múdrosti - sovu. Význam tohto mesta umocnil niekoľkými citátmi, z ktorých vy-berám: „Mesto Atény na úrovni myšlienky a jej prejavu predstihlo iných ľudí takým spô-sobom, že jeho žiaci sa stali učiteľmi iných, a tak došlo k tomu, že pomenovanie Helén už neoznačuje tribus, ale skôr spôsob myslenia, a Helénmi sa menujú tí, ktorí sa zúčastňujú na našom vzdelávaní, a nie tí, ktorí sú naši-mi potomkami." (Isokrates, 436 - 338 pred Kristom.) V tomto duchu sme všetci Helénmi - starými Grékmi.

Z tohto dôvodu prvé poďakovanie prezi-denta patrilo gréckym priateľom - kolegom, ktorí zorganizovali zasadnutie Stálej rady UINL.

Prezidentský úrad prevzal z rúk svojho predchodcu prezidenta Huga Péreza Montéra, ktorého si dovolil osloviť ako prvého jazdca na čele sprievodu, ktorý na svojom koni zaujíma prvú pozíciu, ako učiteľa, ktorý vy-konáva prácu v mene všetkých a pre všet-kých, ako priateľa v postavení otca. V týchto súvislostiach si dovolil zacitovať slová odstu-pujúceho prezidenta: „Všetci spočívame na ramenách našich predchodcov, pretože sme súčasťou dlhej a významnej tradície." Na znak úcty a vďaky svojmu predchodcovi odo-vzdal repliku rímskej vázy (Rím - latinské hlavné mesto a sídlo Sekretariátu UINL), ktorá sa našla pri vykopávkach v Kolíne nad Rýnom (hlavné sídlo nemeckého notárstva), v Luxemburskej ulici. Druhé poďakovanie patrilo exprezidentovi.

Na záver svojho príhovoru prezident Hel-mut Fessler povedal: „V hájiku Academos dr-žím v rukách olympijskú pochodeň svetové-ho notárstva. Možno si predstaviť lepšie miesto pre olympijskú prísahu, než tu, na tejto gréckej pôde, než tu v Aténach, kde sa po prvý raz v roku 1896 konali prvé olympij-ské hry modernej doby?"

V mene všetkých nových členov Stálej ra-dy vykonal tento sľub:

„Svoju vôľu a svoju silu budem venovať pre blaho Únie a jej členov, svoju vôľu a svoju silu budem venovať každému notárovi, svoju vôľu a svoju silu budem venovať rozvo-ju nášho povolania."

Tretie a záverečné poďakovanie Helmuta Fesslera patrilo všetkým tým, ktorí mu budú pomáhať dosiahnuť ciele obsiahnuté v tomto sľube.

Istotne pozornému čitateľovi týchto myš-lienok neuniklo, že v starej gréckej, ale aj sú-časnej kultúre sú väzby nielen v histórii náš-ho národa, ale i v novodobých dejinách ob-noveného slovenského slobodného notárstva - v jeho symbolike.

Pre informáciu uvádzam, že Stála rada má v súčasnosti 154 členov, z toho 19 členov exekutívy, 135 efektívnych členov a l sekre-tárku. Čestným prezidentom je Raul A. Mo-neta z Argentíny (medzičasom zomrel), prezi-dentom Helmut Fessler z Nemecka, vicepre-zidentom pre Afriku Moustopha Thiam zo Senegalu, viceprezidentom pre Severnú a Strednú Ameriku a Karibskú oblasť Francis-co Arias z Mexika, viceprezidentom pre Južnú Ameriku Gustavo Tellez Riaňo z Kolumbie, viceprezidentom pre Európu a Áziu Vicente Simó Santouja zo Španielska, pokladníkom Rhadys Abreu de Polanco z Do-minikánskej republiky a sekretárkou Sigrun Erber Fallerová z Nemecka.

V pracovnom príhovore pán prezident Fessler pripomenul svoje predsavzatia a na-značil, akým smerom sa bude latinské no-társtvo pod jeho vedením uberať. Hlavným cieľom bude pokračovať v tendenciách jeho predchodcu s posilnením významu slobod-ného notárskeho povolania, ktoré má byť ga-rantom ochrany ľudských práv a slobôd, in-ternacionalizáciou tohto stavu, skvalitnenie notárskej činnosti, snaha pomôcť novým slo-bodným notárstvam.

Nezabudol spomenúť ani povinnosti čle-nov Stálej rady, najmä aktívnu účasť na jej zasadnutiach. V prípade jednej neospravedl-nenej a troch ospravedlnených neúčastí sa

ZO SVETA 3/1999 Strana 23

bude uvažovať o prípadnom vylúčení člena zo Stálej rady.

Pán prezident Fessler ďalej referoval o svojich aktivitách v období od 2. októbra 1998 - do 10. marca 1999. Spomenul aj svoju účasť na multilaterálnej konferencii notárov v Bratislave. Vyjadril spokojnosť s orga-nizačným zabezpečením konferencie. Nega-tívne však hodnotil malú účasť a až nezáujem slovenských notárov o túto vzdelá-vaciu akciu. V samej Rade Európy bola pre-hodnotená doterajšia forma vzdelávacích ak-tivít a bolo konštatované, že treba hľadať no-vé formy a metódy konferencií a školení v procese vzdelávania, ktoré by aktívne zapá-jali do tohto procesu čo najviac notárov no-társkeho stavu, národného notárstva uspo-riadateľskej krajiny.

Na druhej strane bolo Slovensko pozitívne hodnotené za riadne a včasné plnenie člen-ských povinností - poplatku do UINL. Sloven-sko zaplatilo členský príspevok za rok 1999 vo výške l 760 USD. Kladne boli hodnotení aj traja individuálni členovia UINL z radov Notár-skej komory Slovenskej republiky.

Zo spoločenského hľadiska treba spome-núť vedecko-kultúrny večerný program, kto-rý sa uskutočnil na pozvanie gréckych notá-rov v priestoroch auly Aténskej univerzity. Veľmi spontánne pôsobila účasť veľkého počtu gréckych notárov, rektora, dekanov univerzity, ministra spravodlivosti a iných významných hostí. S úctou sme počúvali prednášku kolegu Stasinopulosa, ktorý his-toricky objasnil činnosť notárov od čias hele-nistického obdobia až po Rímsku ríšu.

Veľmi pozitívne hodnotím blízke nadväzo-vanie kontaktov s poľskými kolegami. Na zá-klade ich informácií a faktov si myslím, že vykonali najväčší krok v upevnení a postave-ní notárskeho stavu v krajinách Strednej a Východnej Európy. Osobne som dostal po-zvanie na II. kongres poľských notárov, ktorý sa uskutoční 14. až 17. októbra 1999.

V pracovnej časti sa zasadnutie Stálej ra-dy UINL v rámci štvordňového programu za-oberalo aj otázkou tém XXIII. medzinárodné-

ho kongresu latinského notárstva, ktorý sa uskutoční v Aténach v dňoch 1. až 7. októbra 2001. Tento kongres bude prvým medzi-národným kongresom svetového notárstva nového tisícročia. V tomto zmysle boli vybe-rané aj témy budúceho kongresu.

Prvá téma: Funkcia notára ako prevencia pri sporoch, notár ako poradca a sprostredkovateľ

Odôvodnenie: 1. Rada, ktorú stránky dostanú od notá-

ra, je jedným z faktorov jeho funkcie. Pro- stredníctvom notára a jeho rady sa realizujú špeciálne požiadavky a ich normatívna úpra- va, ktoré sa na záver prejavia ako konsens bez sporu.

2. Notár, ktorý navyše zohráva úlohu po radcu, pôsobí v pozícii sprostredkovateľa v ob- lasti prevencie názorových rozdielov. Jeho ak- tivita v týchto oblastiach je potvrdená špecific- kými účinkami listín, ktoré vystavuje.

3. Notár vo funkcii poradcu a sprostred- kovateľa už tradične prispieva k zmieru v so- ciálnych vzťahoch, k znižovaniu zaťaženosti súdov a efektivite ekonomiky.

4. Kým imperatívnym poslaním advokáta je ochrana jeho klienta, notár je v pozícii ne stranného vykonávateľa konajúceho pro- stredníctvom verejnej notárskej listiny, ktorá obsahuje a špecifikuje vyhlásenia a prejavy vôle účastníkov.

5. Toto preventívne sprostredkovanie no tára sa nesmie zamieňať s jeho možnou účasťou pri zostavovaní zmierovacích dohôd, v arbitráži a v oblasti ekonomického spro- stredkovania.

6. Kým ostatné profesie ponúkajú spro- stredkovanie ako produkt svojej činnosti, pre notára táto činnosť predstavuje základnú funkciu v preventívnej fáze.

Koordinátorom tejto témy je notár Horst Heiner Hellge.

Druhá téma: Funkcia notára ako tvorcu práva

Odôvodnenie: l. Podľa princípu normatívnej tvorby ma-

Strana 24 3/1999 ZO SVETA

ju dohody uzavreté v notárskej listine pre účastníkov tohto právneho aktu rovnakú hodnotu ako hodnota zákona samého.

2. Funkcia notára nielen modeluje právne akty do kategórie zákona, ale navyše otvára cestu novým formám právnych vzťahov v procese odozvy na osobitné potreby jednot- livcov a na požiadavky štátu.

3. Zákonodarca sa nemôže vyhnúť orien- tácii obsiahnutej v notárskych listinách, v ktorých sa prejavuje právne vedomie so ciálneho spoločenstva.

4. Pred fenoménom expanzie nových techník, spoločných zmlúv, konkretizovanej vo formulárových zmluvách, ktorých pod mienky vopred určuje jedna strana, je posla ním notára, aby bez ujmy na rýchlosti a účinnosti svojej aktivity presadzoval splne nie svojich povinností informovať a poučovať klienta, aby napomáhal jeho rozhodovanie. Poslaním notára je podieľať sa na formulova- ní nových jednotlivých typov takýchto zmlúv.

5. V mnohých krajinách si uvedomujú a zároveň vystríhajú pred tendenciou formulo- vať pravidlá všeobecných zmluvných pod mienok len z ekonomického hľadiska, pri čom sa zabúda na práva spotrebiteľov. Je žiaduce zaoberať sa poslaním notárov ako praktických a nestranných právnikov, ktorí aplikujú právo do praxe, a tiež ako spolupra- covníkov pri tvorbe práva a pri formulovaní jeho zákonov.

Koordinátorom tejto témy je notár Federi-co Guasti.

Tretia téma: Vydanie a obeh notárskej listiny a jej účinky v právnych vzťahoch Odôvodnenie:

1. Notárska listina vyhotovená v súlade so zákonom vyvoláva účinky, ktoré sú odvode- né z jej autentickosti tak v oblasti procesu, ako aj v oblasti mimosúdnej, národnej a me- dzinárodnej.

2. Voľný obeh a akceptovanie notárskych listín v iných krajinách vyžaduje bezpodmie- nečne splnenie formálnych záruk ako dôkaz poznania, preukázania spôsobilosti, uznania

pravosti a prejavu súhlasu, s ktorými sa sto-tožňuje UINL. Navyše ak berieme do úvahy fakt, že hodnota autentickosti verejnej notár-skej listiny nie je cudzia zárukám jej preskú-mania a kontrole zákonnosti, ktoré ju spre-vádzajú, treba študovať techniky a možnosti spolupráce medzi notármi rôznych krajín, aby sa zabezpečila táto kontrola zákonnosti v tých notárskych listinách, ktoré nadobú-dajú účinky v inej krajine.

3. V súvislosti s obehom notárskej listiny treba prihliadať na práva rôznych spoločen-stiev, medzinárodné zmluvy, ústavné práva a národné zákonodarstva. V rámci medziná-rodných normatívnych podmienok sa treba zaoberať snahami v tejto oblasti - tenden-ciou zhodného obehu notárskej listiny. Práv-na transformácia by mala byť adekvátna významu notárskej listiny a jej účinnosti.

Koordinátorom tejto témy je notár Carlos de Pablo.

S konaním XXIII. kongresu UINL sa uskutoční aj medzinárodné fórum na tému: NOTÁRSTVO NA ZAČIATKU NOVÉHO TISÍC-ROČIA.

V súvislosti s technickým pokrokom bude potrebné zaoberať sa otázkou, čo ponúka notár v oblasti zmlúv cestou elektroniky: de-materializáciu notárskych listín, s tým súvi-siace problémy a dopady s ňou spojené.

Preto je nutné: 1. Informatiku vo vzťahu k notárskej

funkcii treba analyzovať a posudzovať ako prostriedok, a nie ako cieľ.

2. Notár ako protagonista preventívnej spravodlivostí sa nesmie uchýliť k techni- kám informatiky bez toho, aby ich použil ako prostriedok vzájomnej komunikácie.

3. Notár musí zasahovať do zmlúv pomo- cou elektroniky, aby každá zmluvná forma zabezpečovala právnu istotu. Je nutné hľa dať prostriedky nielen pre zabezpečenie ob- sahu listiny, podpisu, jej vydania a prevza- tia, ale tiež skúmať základné predpoklady vykonania dôkazu, posúdenia spôsobilosti a uznania pravosti, preskúmanie a kontrolu zákonnosti ako reálnu bázu pre autentičnosť

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA 3/1999 Strana 25

a, samozrejme, uchovanie a reprodukciu lis-tiny.

Koordinátorom medzinárodného fóra sa stal notár Nicolas.

Z riadneho členstva Notárskej komory Slovenskej republiky v UINL vyplýva povin-nosť zúčastniť sa na spracovaní aspoň nie-ktorej z uvedených tém budúceho kongresu UINL. Táto informácia o témach XXIII. kon-gresu UINL v Aténach má byť podkladom pre notársku obec Slovenskej republiky v súvis-losti s rozhodovaním o tom, ktorú tému by sme mali k tomuto budúcemu kongresu spracovať. Bolo by vhodné, keby sami notári oznámili Prezídiu Notárskej komory Sloven-skej republiky, ktorá z vybraných tém by ich najviac zaujímala.

JUDr. Jozef Opatovský člen Stálej rady UINL

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

V treťom štvrťroku 1999 sa životných ju-bileí dožívajú títo členovia Notárskej komory Slovenskej republiky:

JUDr. Jozef Pavlík, 55 rokov JUDr. Darina Breznoščáková, 50 rokov JUDr. Jozef Kreml, 50 rokov JUDr. Pavol Tóth, 50 rokov Mária Kvasnovská, 45 rokov JUDr. Mária Ivčičová, 45 rokov JUDr. Magdaléna Drgoňová,40 rokov JUDr. Ivan Macák, 40 rokov Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme

im veľa zdravia, úspechov v práci i v osob-nom živote.

Prezídium NK SR