ARS NOTARIA 1/2001 · ARS NOTARIA 1/2001 O REDAKČNÁ RADA BSAH NA JUDr. Dušan Mikita šéfredaktor JUDr. Miroslav Pavlovlč JUDr. Ján Šimov JUDr. Andrej Kašper JUDr. Jozef Opatovský

ARS NOTARIA 1/2001

REDAKČNÁ RADA OBSAH

JUDr. Dušan Mikita šéfredaktor JUDr. Miroslav Pavlovlč JUDr. Ján Šimov JUDr. Andrej Kašper JUDr. Jozef Opatovský

EXTERNÍ SPOLUPRACOVNÍCI

JUDr. Milan Ľalík Prof. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc. Prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc. JUDr. Jozef Štefanko Prof. JUDr. Milan Štefanovič, DrSc. Doc. JUDr. Peter Vojčík, CSc.

Za NK SR za vydanie čísla zodpovedajú:

JUDr. Dušan Mikita JUDr. Jana Mikušová JUDr. Miroslav Pavlovič

NA ÚVOD JUDr. Štefan Kutenič 3

INFORMÁCIE KOMORY Štvrté zasadnutie Stálej rady Medzinárodnej únie latinského Notárstva 5

ČLÁNKY

Postavenie notárov v Európe, ich funkcie a úlohy (druhá časť) Dr. Eduardo Martínez-Piñeiro Caramés 9 Komparácia činnosti notára na Slovensku s činnosťou notára v Španielsku JUDr. Zuzana Prusáková 15

DISKUSIA

Úvahy o dedičskom práve v novom Občianskom zákonníku doc. JUDr. Peter Vojčík, CSc. 22 Návrhy na riešenie úpravy dedičského práva v novom Občianskom zákonníku JUDr. Karol Kovács 27

Nie je kódex ako kódex JUDr. Marián Mikl 29

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA 30

Spomienka na Mgr. Mariána Uvíru

NA ÚVOD 1/2001 Strana 3

NA ÚVOD

Tento rok o niečo skôr, ako to býva obvyklé, sa už dňa 2. februára konala riadna konferencia notárov. Dôvodom na určenie skoršieho termínu bola potreba schváliť novelu Organizačného poriadku v časti dotýkajúcej sa vý-berového konania v nadväznosti na novelu Notárskeho poriadku a tiež prí-padná, potreba riešiť financovanie centrálneho informačného systému a centrálneho registra záložných práv k hnuteľnostiam. Okrem toho na konfe-rencii odzneli aj správy o činnosti prezídia, revíznej, disciplinárnej a vzdelá-vacej komisie, bol prerokovaný návrh rozpočtu a bol schválený členský prí-spevok na rok 2001. Návrh na doplnenie programu konferencie o opätovné prerokúvanie Etického kódexu notára nebol schválený. K tomu mám len jednu poznámku. Dost dlhý čas, prakticky od vzniku notárskej komory, nám chýbala etická norma, ktorá by detailnej-ším spôsobom modelovala etické požiadavky na správanie notára pri výkone notárskej činnosti, ako aj mimo nej, v súkromnom živote. V priebehu minulého roka sa nám podarilo zavŕšiť práce na jej príprave a na mimoriadnej konferencii bol Etický kódex notára aj schválený. Ako každé ľudské dielo, ani toto nieje dokonalé, ale na druhej strane nieje to ani súbor povrchných a prázdnych po-stulátov. Po jeho prečítaní musí byt každému jasné, ako si notári predstavujú svoje vzorové správa-nie a k čomu chcú dospieť. Nechajme teda Etický kódex notára pôsobiť a v praxi dozrieť a potom o nejaký čas ho prípadne aj vylepšiť. V tomto období by som však odporúčal venovať maximum našej energie na riešenie kľúčových otázok súčasného vývoja notárstva v Slovenskej republike.

V mojej správe o činnosti prezídia som zdôraznil dve rozhodujúce témy súčasnosti, a to prebie-hajúci legislatívny proces a zavedenie informačných technológií. V legislatíve nastali zmeny už pri-jatím novely Notárskeho poriadku (zákona č. 397/2000 Z.z.) účinnej od 1. decembra. 2000. V sú-časnosti získavame prvé skúsenosti s aplikáciou novelizovaných ustanovení Osobitným spôsobom môže notársku činnosť ovplyvniť najmä nové znenie § 63 Notárskeho poriadku o osvedčení vyhlá-senia o vydržaní

Pripravuje sa ďalej viacero noviel iných právnych predpisov, ktoré sa takisto budú dotýkať na-šej činnosti. Na rad by mala prísť novela Občianskeho súdneho poriadku, novela Obchodného zá-konníka, nová zákonná úprava neposesórneho záložného práva k hnuteľnostiam a zavedenie cen-trálneho registra týchto práv, zavedenie centrálneho registra závetov atď. Najmä pripravovaná no-vela Obchodného zákonníka môže priniesť rozšírenie ingerencie notárov do obchodnoprávnych vzťahov, ale za podstatne vyššej zodpovednosti notára za správnosť a zákonnosť prebiehajúcich dejov a právnych úkonov. Už teraz v predstihu, by sme sa mali na tieto úlohy pripravovať.

Druhou horúcou témou sú informačné technológie. Bojím sa, aby sa stálym opakovaním a zdô-razňovaním táto téma nestala všednou a nepovažovala sa len za akýsi módny trend alebo za frázu bez obsahu. O to nám skutočne nejde. Naopak, včasné a kvalitné zavedenie tohto systému do na-šej praxe je predpokladom pre položenie základov úplne nových foriem notárskej činnosti. Spolo-čenská a ekonomická komunikácia ide cestou rozvoja informačných technológií, pričom tento vývoj má rýchly spád. Ak by sme zostali bokom od tohto vývoja, potom by sme ani pri najlepšej vôli ne-mohli byť zapojení do budúcich procesov komunikácie, predovšetkým v oblasti právnych činnosti. Preto sa tak intenzívne zaoberáme otázkou skorého zavedenia centrálneho informačného sy-stému s nadstavbami centrálnych registrov. Chceme vytvoriť spoľahlivý a dokonale bezpečný

Strana 4____________________________ 1/2001 _______________ NA ÚVOD

systém a spolupracovať dlhodobo so silným a serióznym partnerom. Ak sa nám podarí zvládnuť túto mimoriadne náročnú úlohu, potom nemusíme mať obavy o ďalší vývoj notárstva na Sloven-sku.

JUDr. Štefan Kutenič prezident NK SR

INFORMÁCIE KOMORY 1/2001 Strana 5

INFORMÁCIE KOMORY

Štvrté zasadnutie Stálej rady Medzinárodnej únie latinského notárstva

V dňoch 18. až 20. januára 2001 sa v Me- xiku konalo Štvrté zasadnutie Stálej rady Medzinárodnej únie latinského notárstva (ďalej len „UINL") funkčného obdobia 1998 až 2001.

Úvodný príhovor zasadnutia Stálej rady predniesol prezident Národnej notárskej aso-ciácie Mexika Alfonso Zermano Infante. Ro-kovanie takisto pozdravil prezident Notárskej komory Spolkového štátu Jalisco - Javier Herriera Anaya, pretože mesto Guadalajara sa nachádza v Spolkovom mexickom štáte Jalisco.

Po úvodných príhovoroch a pozdravoch vedenie rokovania Stálej rady prevzal Dr. Helmut Fessler. Na začiatku rokovania bola minútou ticha uctená pamiatka zomretého JUDr. Jifího Brázdu - čestného prezidenta Notárskej komory Českej republiky. V krát-kom nekrológu prezident Fessler vyzdvihol zásluhy tohto notára o zachovanie klasické-ho latinského notára v bývalom Českoslo-vensku. Zhodou okolností na ďalšom kon-grese UINL, ktorý sa bude konať v októbri v Aténach v Grécku, mal byť na Valnom zhromaždení UINL JUDr. Jiŕí Brázda vyzna-menaný za zásluhy a rozvoj notárstva. Toto ocenenie mu bude udelené in memoriam.

Prezident Fessler oboznámil so svojimi aktivitami od 17. júna 2000 do 16. januára 2001. Na základe svojich ciest, počas kto-rých navštívil niektoré národné notárstva, došiel k názoru, že okrem klasickej notárskej činnosti ďalšia činnosť notárstiev v týchto krajinách je zameraná na tieto štyri oblasti: - prevencia notárov ako jedna z hlavných činností,

- orientácia notárov na elektronický podpis,

- internacionalizácia, globalizácia notárskych aktov,

- skvalitňovanie notárskej činnosti. Zo správy pokladníka Rhadys Abreu de

Polanco vyplynulo, že celková zadĺženosť UINL sa zvýšila o 30 000 USD. Dôvodom tej-to zadlženosti je neschopnosť platenia člen-ských príspevkov niektorými krajinami. Z tohto dôvodu notárstvo Ekvádoru písomne oznámilo, že vzhľadom na to, že si nemôžu plniť základné členské povinnosti, vystupuje z UINL. Táto otázka bola vyriešená tak, že delegáti zo Španielska vyhlásili, že zaplatia nedoplatky na členských príspevkoch za no-társtvo Ekvádoru. Na základe tejto skutoč-nosti bola potom písomná žiadosť Ekvádoru o vystúpenie z UINL vzatá späť.

Z referátov jednotlivých viceprezidentov Vicente Simo Santonia - pre Európu a Áziu, Gustavo Tellez Riaňo - pre Južnú Ameriku, Francisco Arias - pre Severnú a Strednú Ameriku a Karibskú oblasť, Moustapha Thiam - pre Afriku vyplynulo, že treba zlep-šiť kontakt a spoluprácu vedenia UINL a jed-notlivých národných notárstiev, pretože nie-ktoré notárstva nereagovali na písomné vý-zvy, ktoré im boli doručené. V jednotlivých oblastiach sveta sú viaceré špecifické problé-my, v niektorých krajinách dokonca až akti-vity o zachovanie existencie samotného no-társtva, najmä z hľadiska zlých politicko-ekonomických podmienok. Z referátov vyplynul záver, že je potrebné, aby každé ná-rodné notárstvo reagovalo na písomný list UINL, pričom treba využívať elektronickú formu telekomunikácie - e-mailom, ktorá je výhodná v tom, že v podstate v priebehu pár minút môžu byť informované všetky členské štáty UINL. Treba určiť globálnu stratégiu UINL, ktorá by sa zaoberala problémami no-társtva komplexne, a nie z pohľadu jednotli-vých členských krajín. Problémy jednotli-vých členských krajín by sa nemali riešiť v komisiách UINL, ale prostredníctvom zvo-lených členov Stálej rady UINL.

Opätovne sa riešil problém, ktorým sa za-oberala Stála rada na zasadnutí v Senegale,

Strana 6 1/2001 INFORMÁCIE KOMORY

a to vzťahy medzi ONPI a Komisie pre verej-nú prezentáciu notárstva. Jednoznačne sa konštatovalo, že ONPI má v kompetencii spo-luprácu medzi jednotlivými členskými notár-stvami vo vnútri UINL a Komisia prezentáciu navonok voči tretím osobám. Latinské notár-stvo, jeho prezentácia, vydávanie publikácií, reklama, musia byť vykonávané na vysokej profesionálnej úrovni a s vedomím prezidenta UINL. Obidva tieto subjekty musia navzájom spolupracovať pod záštitou prezidenta. t Ďalej bolo referované o činnosti jednotlivých komisií UINL, ktorých činnosť je zameraná na aktivity v rámci európskych krajín, a to na dosiahnutie uznávania notárskych listín ako verejných listín v iných krajinách, najmä s aspektom na ich vykonateľnosť. Pozitívne bola hodnotená prezentácia Rakúskej notárskej komory, ktorá v júni 2000 uspo-riadala Medzinárodný kongres vo Viedni so zameraním na elektronické listiny, archív a podpisy. V tomto roku sa uskutoční zasad-nutie Komisie CAUE vo Florencii v Talian-sku, ktoré bude venované novým technoló-giám v spojitosti s notárskou činnosťou. Tá-to komisia sa bude zaoberať a j zabezpečovaním notárskych elektronických aktov z hľadiska bezpečnosti a aktívne spo-lupracovať v rámci Európskej únie na prob-lematike vykonateľnosti notárskych listin.

Komisia CNUE pripravuje publikáciu Eu-rópske notárske právo. Ďalej bude pracovať na aktivitách o rozšírení bruselských kon-vencií o výkone súdnych rozhodnutí tak, aby aj notárske akty boli vykonateľné v rámci Európy.

V súvislostí s prijímaním nových člen-ských štátov do UINL sa konštatovalo, že ná-rodné notárstvo Macedónie je pripravené z každej stránky a že v tejto krajine je aj poli-tická vôľa na jeho vstup do UINL. l Široká diskusia sa rozvinula o Číne, vzhľadom na jej osobitné postavenie. Konštatovalo sa, že UINL musí určiť presné podmienky štatútu pozorovateľa tak, že tento by sa mohol zúčastňovať na prácach v komisiách, najmä technického charakteru, a bez

hlasovacieho práva na Valnom zhromaždení. Keďže sa uvažuje o zriadení samostatnej ko-misie pre Áziu, a takisto o zriadení ďalšej funkcie - viceprezidenta pre Áziu, Čína by mohla aktívne pôsobiť aj v tejto komisii. Ta-kisto by mohla dostať priestor pomocou svo-jich pozorovateľov v komisii pre deontológiu, mladých notárov, medzinárodnú spoluprácu a podobne. Samozrejme, treba mať na zreteli skutočnosť, že činnosť v jednotlivých komi-siách je úzko spätá s celkovou politikou UINL. Článok 39 Stanov umožňuje postave-nie pozorovateľa, ktorý však nemá hlasova-cie právo a takisto nemôže navrhovať kandi-dátov na funkcie v orgánoch UINL. Treba vy-chádzať Číne v ústrety, pretože ak má záujem o spoluprácu s UINL, treba jej dať možnosť, aby činnosť latinského notárstva s podporou UINL mohla v tejto krajine na-štartovať. Z toho vyplynul záver, že prezidenti jednotlivých komisií umožnia čínskym zá-stupcom aktívnu činnosť v komisiách ako pozorovateľa bez hlasovacieho práva.

Britská Kolumbia prejavila záujem o vstup do UINL. Jediným problémom v tejto súvislosti je skutočnosť, že notári nemusia mať vysokoškolské právnické vzdelanie, sta-čí im iba dvojročný notársky kurz. Ich čin-nosť je zameraná na poskytovanie právnych rád a na vydávanie listín. Najväčším nedo-statkom z pohľadu latinského notárstva je ich činnosť, ktorú vykonávajú ako advokáti, teda nie sú nestrannými činiteľmi vo vzťa-hoch medzi klientmi. Touto skutočnosťou sa musí zaoberať predovšetkým Komisia pre deontológiu.

Pokiaľ ide o štáty USA, Floridu a Alaba-mu, tieto sú najbližšie notárskej činnosti la-tinského typu. Na Floride už bez problémov funguje špeciálna notárska činnosť Cyber Notary, s klasickou notárskou činnosťou. Obidva tieto štáty majú všetky predpoklady vytvoriť notárstvo latinského typu a potom ho propagovať v ostatných štátoch USA. Po-darilo sa nadviazať kontakty medzi predsta-viteľmi UINL a sekretárkou prezidenta Geor-ga Busha - Katrin Harris, ktorej boli odo-

INFORMÁCIE KOMORY 1/2001 Strana 7

vzdané Stanovy UINL v anglickom jazyku. Prisľúbila, že otázku postavenia notára latin- ského typu bude propagovať v členských štátoch USA. Najdôležitejším bodom rokovania Stálej rady bol návrh novely Stanov UINL. Koncep-ciu novely predstavil čestný prezident UINL Andre Schwachtgen. Novela je zameraná na tieto tri oblastí:

1. kompetencie orgánov UINL, 2. štruktúra Stálej rady UINL, 3. členstvo krajín, ktoré majú federatívne

usporiadanie, v UINL, V zmysle novely Výkonná rada (exekutíva)

už nie je orgánom UINL. V rámci jednotli-vých funkčných období medzi kongresmi UINL na predposlednom zasadnutí Stálej ra-dy sú vybraní a navrhnutí kandidáti na funkciu prezidenta, viceprezidentov a pok-ladníka. Takto schválený návrh by mal byť predložený na hlasovanie Valnému zhromaž-deniu členských štátov UINL.

Pokiaľ ide o kompetencie Výkonnej rady, tieto určuje Stála rada a pokladník kontroluje peniaze na sekretariáte UINL. Zmenu Stanov UINL môže navrhnúť každý členský štát, resp. Stála rada. Pokiaľ ide o výber kandidáta na funkciu navrhovaného niektorým svetovým regiónom, návrh musí byť odsúhlasený všetkými štátmi daného regiónu.

Členovia Stálej rady sa môžu zúčastňovať na zasadnutiach všetkých komisií s právom hlasovať. s V súvislosti s požiadavkou členských štá-

tov Ázie bude vytvorená nová funkcia vice-prezidenta pre Áziu a Oceániu.

Stála rada a Valné zhromaždenie môžu mať spoločné zasadnutie. Väčšina na prijatie rozhodnutia Stálej rady je podmienená prí-tomnosťou polovice členov Výkonnej rady a počtom jednej tretiny členov Stálej rady.

Na návrh člena na voľbu prezidenta, vice-prezidentov, pokladníka je potrebná kvalifi-kovaná väčšina, teda prítomnosť dvoch tre-tín členov Výkonnej rady a polovica členov Stálej rady.

Návrh kandidáta na členstvo do Stálej ra-

dy možno zmeniť najneskôr 60 dní pred ko- naním kongresu. Ak je kandidátov viac, no- tári, ktorí pracovali v komisiách UINL mini- málne 2 roky, majú pri voľbe na toto člen- stvo prednosť. ...........

Počet členov Výkonnej rady môže byť ur-čený maximálne kľúčom jednej tretiny počtu členských štátov a vždy to musí byť nepárne číslo. V súčasnosti UINL združuje 69 člen-ských štátov, takže počet členov výkonnej rady predstavuje 23. Úlohou výkonnej rady je chrániť záujmy UINL a kontrolovať nakla-danie s financiami UINL.

V prípade, keď člen výkonnej rady odstú-pi, volí sa nový člen, ale len do konca voleb-ného obdobia. Do Výkonnej rady môže byť člen zvolený maximálne na dve po sebe na-sledujúce volebné obdobia, prezident UINL až trikrát. Zasadnutia Výkonnej rady sa uskutočňujú minimálne dvakrát do roka, ale vždy jedno so zasadnutím Stálej rady.

Prezídium UINL tvoria: prezident, vicepre-zidenti a pokladník. Úlohou prezídia je po-skytovať pomoc a konzultácie prezidentovi. V prípade, keď prezident podľa lekárskeho svedectva nemôže vykonávať svoju funkciu, zastupuje ho viceprezident.

Odstupujúci člen Stálej rady sa stáva čestným a doživotným členom Stálej rady, ale už bez hlasovacieho práva.

Kandidát na funkciu prezidenta musí spĺ-ňať podmienku, že dve volebné obdobia pra-coval v Stálej rade a vo Výkonnej rade. Táto podmienka musí byť splnená už v čase hla-sovania o jeho kandidatúre. Kandidát musí byť potvrdený aj notárstvom, z ktorého po-chádza. Odstupujúci prezident nemôže byť opätovne akceptovaný ako kandidát.

Kandidát na funkciu viceprezidenta musí spĺňať podmienku, že jedno volebné obdobie pracoval v Stálej rade a vo Výkonnej rade. Pokiaľ by takýto kandidát nebol, stačí, ak je členom Stálej rady.

Novelou sa zavádza nová funkcia vicepre-zidenta pre Áziu a Oceániu.

V prípade, keď viceprezident pre niektorú oblasť neplní alebo nemôže plniť svoju funk-

Strana 8 1/2001 INFORMÁCIE KOMORY

čiu, Stála rada môže vymenovať iného na tú to funkciu.

Kandidát na funkciu pokladníka musí spĺňať podmienky ako viceprezident, alebo člen, ktorý nebol vo Výkonnej rade, ale bol pokladníkom v niektorej komisii, môže byť navrhnutý Stálou radou, ale kvalifikovanou väčšinou dvoch tretín členov. Pokladník ne-má limitované volebné obdobie, vo svojej funkcii môže pôsobiť pokiaľ je zvolený a po-kiaľ túto funkciu prijal.

Pokiaľ ide o prezidenta, platí zásada, že kandidát na túto funkciu by nemal byť z to-ho istého kontinentu ako predchádzajúci prezident.

Hlasovanie v Stálej rade sa uskutočňuje tak, že každý člen má jeden hlas a takisto každá delegácia na Valnom zhromaždení UINL má takisto jeden hlas. Týka sa to naj-mä štátov pôsobiacich na federatívnom prin-cípe.

Predložená novela Stanov bola Stálou ra-dou schválená. Schválený návrh novely Sta-nov Stálou radou bude podrobený ešte jazy-kovej úprave a predložený na definitívne schválenie Valnému zhromaždeniu na kon-grese v Aténach, pretože zmena Stanov je v právomoci Valného zhromaždenia UINL.

Stálou radou do funkcie viceprezidenta pre Európu schválila notára z Grécka - Niko-lasa Stassinopoulosa, pre Južnú Ameriku notára z Argentíny Eduarda Gallino, pre Af-riku notára zo Senegalu Daniela Sédara Sen-ghor, pre Áziu a Oceániu kandidát ešte nebol navrhnutý. Takisto nebol navrhnutý kandi-dát na funkciu pokladníka. Rozhodnutie o týchto návrhoch by sa malo uskutočniť na Piatom zasadnutí UINL v Aténach, v septem-bri 2001.

Na funkciu prezidenta UINL bol Stálou radou schválený kandidát, notár z Mexika - Francisco Arias. O všetkých navrhnutých kandidátoch na jednotlivé funkcie musí s konečnou platnosťou rozhodnúť Valné zhromaždenie UINL.

V závere rokovania zástupcovia Gréckeho notárstva informovali o predbežnom progra-

me XXIII. Kongresu UINL, ktorý by sa mal uskutočniť v Aténach v dňoch 30. septembra až 5. októbra 2001.

Zároveň sa zisťoval predbežný záujem no-tárov z jednotlivých členských krajín. Ako symbol kongresu bola zvolená bohyňa múd-rosti Sofia - patrónka Atén. Kongres sa sym-bolicky uskutoční v budove, v ktorej bol pod-písaný vstup Grécka do Európskej únie. Pri-sľúbená je aj účasť zástupcov Európskeho parlamentu. Predpokladá sa 3000 účastní-kov kongresu.

Ďalší XXTV. kongres UINL by sa mal uskutočniť v roku 2004 v Mexiku. Témy toh-to kongresu boli určené predbežne takto:

1. Obchodné spoločnosti z pohľadu ochod- ného práva

2. Notár ako garant zmluvných vzťahov 3. Notár a elektronické zmluvy. Tieto témy boli vybrané z toho dôvodu, že

v Mexiku je dosť veľký vplyv amerického prá- va, keďže má spoločnú hranicu s USA. Treba zvýrazniť význam a postavenie notára z hľa- diska ekonomicko-hospodárskeho, spoločen- ského, ako aj z hľadiska bezpečnosti a zodpovednosti za notársku činnosť. Tieto témy musí upresniť ešte Komisia pre témy kongre- sov a musí vziať do úvahy medzinárodný aspekt vzhľadom na globalizáciu vzťahov a voľný pohyb kapitálu.

V z áv e rečne j reč i p re z ide n t Dr . He lmu t Fe s s le r k o n š ta to v a l c e lk o v é z le p š e n ie s ta v u v UINL. Po uk áz a l na ro z d ie lne ú ro vn e , na jmä z ek on o mick éh o h ľa dis ka , v j ed no tl ivýc h národných notárstvach. Konštatoval, že je záujem o členstvo v UINL z radov ďalších ná-rodných notárstiev, na prijatie za člena UINL čaká ďalších 5 kandidátov.

Ázijský kontinent má veľa krajín, v kto-rých funguje notárstvo latinského typu. Ta-kisto v USA sú spolkové štáty, ktoré pracujú na tomto princípe. Z hľadiska členstva a o budúcnosť svetovej notárskej organizácie netreba mať obavy, pretože je trvalý záujem na jej rozširovaní. Prezident vyzval na úzku spoluprácu všetkých členských štátov, orgá-nov a komisií, za tým účelom, aby sa pošta-

ČLÁNKY 1/2001 Strana 9

venie latinského notárstva vo svete posilňo- valo. UINL bude ďalšie aktivity v rámci jed- notlivých právnych systémov zameriavať na civilné právo, verejné právo a ochranu rodi- ny.

Úplne na záver poďakoval mexickým kole-gom za dôkladné a dôstojné pripravenie pod-mienok pre zasadnutie Stálej rady a rokova-nie ukončil s poďakovaním a želaním dobré-ho pre všetkých zúčastnených členov Stálej rady s tým, že najbližšie zasadnutie Stálej rady sa uskutoční v spojitosti s konaním Kongresu UINL v Aténach, v dňoch 25. sep-tembra až 5. októbra 2001.

JUDr. Jozef Opatovský člen Stálej rady UINL

ČLÁNKY

Eduardo Martínez-Piñeiro Caramés

Postavenie notárov v Európe, ich funkcie a úlohy 2. časť

Ako sa má vykonávať notárska funkcia? Jednoducho tak, ako aj všetky ostatné profe-sie: treba do nej vložiť všetko, ako hovoria slová jednej známej piesne, dušu, život aj srdce; alebo, použijúc formálnejšiu termino-lógiu: vykonávať ju s vážnosťou, nezávisle a lojálne, ako to vyjadril jeden významný notár Gonzalez Palomonio.

Žiaden profesionál neplní svoje úlohy do-statočne dobre, ak sa sústredí len na ich bezduché plnenie. Samozrejme, každá z pro-fesií sa dá vykonávať čisto mechanicky, bez toho, aby sme do nej vložili kúsok zo seba, alebo len kvôli prospechu. Zaiste však každý uzná, že kvalita práce je vyššia, ak pracuje-me s nadšením. Každý profesionál by sa mal nadchnúť pre to, čo robí, hoc aj len z čistého egoizmu.

Profesionálna deontológia sa nezameriava na technické, ale na duchovné stránky od-borníka. Stačí, ak tí, ktorí sa v práci spravu-jú svojím svedomím, nespravia nič proti ne-mu. Ale tým, ktorí tento hlas popreli a vidia pred sebou len svoje záujmy, treba povedať zopár slov. Určite je jednoduchšie prezento-vať sa navonok ako „veľký právnik". Toto správanie je prostriedkom na dosiahnutie záujmov, kým u právnika spravujúceho sa svojím svedomím, je jediným dôvodom sprá-vania navonok jeho profesionálne svedomie. Navonok potom práve tento „veľký právnik" pôsobí dôveryhodnejšie, ako onen skutočný profesionál. Avšak pri jeho správaní často dochádza k porušovaniu etických noriem, ktorým sa nemožno naučiť, lebo vychádzajú z vnútra človeka.

V notárskej profesii naši predchodcovia notári svojou statočnou prácou hlboko v mysliach ľudí zakorenili myšlienku, že no-tár nie je len osobou, ktorá vykonáva určité konkrétne funkcie, ale aj človekom lojálnym, dobrým, rozumným, učeným a čestným, za ktorým možno prísť s dôverou, ktorý pomôže vyriešiť akýkoľvek problém, nestranne pora-dí a ponúkne vždy viac, ako človek žiada. Sklamať túto dôveru ľudí len z nedostatku oduševnenosti, kompetencie či poctivosti je podvodom na funkcii, ktorá je notárovi zve-rená, a tým aj na jeho klientoch.

Pohľad na deontológiu prezentovaný v predchádzajúcom texte je pohľadom indivi-duálnym. Mohli by sme povedať, že ide o de-ontológiu privátnu. Popri nej existuje aj de-ontológia, ktorú by sme mohli charakterizo-vať ako verejnú, resp. deontológiu celého notárskeho stavu, ktorá vzhľadom na otvore-nie hraníc medzi členskými štátmi Európ-skej únie a s tým súvisiaci voľný pohyb osôb, kapitálu i tovaru nadobúda čoraz väčší význam. Tento fakt viedol Konferenciu notá-rov Európskej únie k schváleniu Európskeho deontologického kódexu notárov na stretnutí v Neapole, ktoré sa konalo 3. a 4. februára 1995, a jeho úprave na stretnutí v Grazi, ktoré sa konalo 20. a 21. októbra toho istého

Strana 10 1/2001 ČLÁNKY

roku. Kódex bol schválený jednomyseľne, s výnimkou zástupcu z Grécka.

Cieľom tohto kódexu je na účely harmoni-zácie notárskej praxe zaviesť spoločné pra-vidlá pre všetky členské štáty Európskej únie. Tieto spoločné pravidlá by mali ľuďom garantovať zjednodušenie poradenstva pri operáciách medzi jednot livými štátmi. V žiadnom prípade však kódex nechce na-hradiť legislatívu jednotlivých členských štá-tov.

Kódex vychádza zo spomenutej „Madrid-skej deklarácie" z roku 1990 a obsahuje v jednej časti súbor spoločných pravidiel. V druhej časti upravuje podmienky a spôso-by pôsobenia notára v inom členskom štáte.

A. Spoločné pravidlá sú tieto: 1. Lojálnosť a morálna bezúhonnosť pri

vykonávaní funkcie notára voči klientom - domácim i zahraničným, voči štátu, svo- jim kolegom, pri spolupráci notárov z rozlič- ných krajín, hľadanie spoločného uspokoji- vého riešenia v súlade s príslušnými právny mi predpismi.

2. Nestrannosť a nezávislosť. 3. Dôveryhodnosť a profesionálne tajom-

stvo. 4. Právna a technická spôsobilosť vychá-

dzajúca z neustáleho vzdelávania sa a aktu- alizácie vedomostí.

5. Reklama (všeobecná informovanosť klienta o rozsahu služieb notára; vlastná reklama je zakázaná, ibaže by bola dovolená v oboch krajinách; všeobecná reklama môže byť sprostredkovaná iba prostredníctvom notárskych komôr, príp. iných autorít)

6. Titul a pomenovanie (notári vo všet- kých svojich listinách, korešpondencii a vo všetkých aktivitách, ktorými sa prezentujú, môžu používať označenie notár, svoje meno a priezvisko a sídlo svojho úradu; k menu môžu uviesť svoje akademické tituly, nie však svoju špecializáciu).

B. Podmienky a spôsoby pôsobenia notá- ra v inom členskom štáte.

1. Sloboda vo výbere notára a územná pô-

sobnosť, ktorá znamená možnosť slobodné-ho výberu notára v inom štáte Európskej únie, akceptujúc pravidlá územnej pôsob-nosti; ak ide o vec, na ktorej spolupracujú dvaja notári z rôznych štátov, treba si do-hodnúť pravidlá spolupráce, ktoré vyhovujú obom stranám, a uvedomiť si skutočnosť, ktorý z notárov je podľa pravidiel územnej pôsobnosti oprávnený spísať notársku listi-nu.

2. Uplatnenie deontologických pravidiel platných v inej krajine.

3. Odmeňovanie. Notár spolupracujúci s notárom v inej krajine je povinný klienta vopred upozorniť na výšku odmeny v súlade s platnými právnymi predpismi a snažiť sa, aby celková suma bola pre klienta čo najvý- hodnejšia.

4. Záruka. Znamená povinnosť notára uzavrieť poistenie pre prípad, že pri výkone svojej činnosti spôsobí klientovi škodu, a to, či už ide o klienta na území vlastného štátu alebo na území iného členského štátu.

Zámer Európskeho deontologického kó-dexu notárov nemohol byť už lepší. Upravuje vzťahy medzi notármi v členských krajinách a poskytuje ochranu v každom z nich. Avšak napriek tomu nám nedá nepoložiť si otázku: Je toto všetko potrebné? Slúži to vôbec neja-kému rozumnému účelu? Zastávame názor, že deontológia, morálka s veľkým začiatoč-ným písmenom a v jednotnom čísle, pretože morálka je len jedna, je niečo, čo každý z nás nosí vo svojom vnútri, a celá naša osobnosť vie, čo má robiť a ako to má robiť. Ako už po-vedal VALLET: „Pri nedostatku vedomostí, môže notárstvo fungovať viac-menej nedoko-nale. Avšak bez morálky, bez dobromyseľ-nosti nemôže existovať vôbec."

Naša funkcia, založená na princípoch la-tinského typu notárstva, vykonávaná svedo-mité a s láskou bdie ako strážny anjel nad jednou z dôležitých požiadaviek spoločnosti, ktorou je právna istota. Právna istota je chránená aj ústavou v či. 9.3 ústavy Špa-nielskeho kráľovstva z 31. októbra 1978), ktorý ustanovuje, že „dobre fungujúce notár-


stvo dopĺňa ústavné záruky". Túto stále ak-tuálnu vetu vyslovil GONZALO DE LAS CA-SAS ešte v roku 1877.

Dôvodom existencie funkcie notára je do-siahnutie najvyššej možnej právnej istoty. Z tohto dôvodu, ako hovorí FIGA FAURA, treba dbať na tri základné faktory:

a) dôveryhodnosť, b) súlad so zákonom a c) pravdivosť obsahu listín, ktoré notár

vyhotoví. Chceme udržať verejnú vieru v notára, a

pr eto je potr ebné, aby ľudia dôverova li v pravdivosť obsahu notárskej listiny, t.j. že ide skutočne o daný právny úkon urobený uvedenými osobami a v uvedený deň. Chce-me udržať aj odbornosť notárov. Preto pri spisovaní notárskej listiny dbajme na to, aby spĺňala podmienky ustanovené právnymi predpismi, aby právny úkon bol platný. Dô-ležitou stránkou notárskej činnosti je aj tzv. konzultačná činnosť notára, ktorá patrí k je-ho povinnostiam. Notár musí dbať na to, aby právny úkon, ktorý spisuje, skutočne spĺňal vôľu zúčastnených strán.

Právna istota je zaručená jednoznačne v prípade, ak vôľa strán uzavrieť právny úkon vznikne a trvá počas aktu, spĺňajúc požiadavky ustanovené právnymi predpismi, a právny úkon sa urobí v dovolenej forme.

Funkcia notára je stále potrebná, hoci vieme, že časy sa menia a spoločnosť pre-chádza zmenami. Notár by sa mal týmto spo-ločenským zmenám a novým potrebám spo-ločnosti pripôsobiť.

V súčasnosti čelí európske notárstvo dvom veľkým hrozbám. Sú nimi

1. boj proti organizovanému zločinu a 2. elektronický obchod. Ad l: Konferencia notárov Európskej únie

sa na svojom zhromaždení, ktoré sa konalo v Ríme 27. novembra 1998, jednohlasne vy-slovila v prospech iniciatívy uskutočnenej európskou Komisiou za boj proti organizova-nému zločinu. Pripojila sa k princípom, ktoré hlása a na ktorých je postavená Charta európskych profesionálnych asociácií.

Základnou úlohou notára je poskytnúť hodnovernosť právnym úkonom, o ktorých spisuje notár notársku listinu. Notár je zod-povedný za to, že notárska listina je v súlade s právnymi predpismi. Právne úkony, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi, nemôže notár vyhotoviť. Právne predpisy niektorých členských štátov Európskej únie ukladajú notárovi povinnosť spolupracovať so štátny-mi orgánmi a ohlásiť podozrenie z prania špinavých peňazí pri zachovaní mlčanlivosti. Konferencia notárom uložila spolupracovať s kompetentnými úradmi, aby bolo možné overiť podmienky aplikácie tejto Charty, vy-pracovať vzorec informácií, ktorý je zahrnutý do Európskeho deontologického kódexu no-tárov.

Charta európskych profesionálnych aso-ciácií pre boj proti organizovanému zločinu medzi signatármi Konferencie notárstiev Eu-rópskej únie (CNUE) bola podpísaná v Bru-seli 27. júla 1999. Asociácie sa dohodli na skvalitnení kontrolných nástrojov a na vy-tváraní nových, spôsobov vzájomnej infor-movanosti a na efektívnych sankciách týka-júcich sa organizovaného zločinu, ako aj na vytvorení orgánu požívajúceho dôveru svo-jich členov tzv. „Tajnej rady", ktorá by pôso-bila na úrovni národných profesionálnych asociácií. Rada by mala pomáhať pri inter-pretácii príslušných kódexov správania. Do-hoda zahŕňa zdokonalenie spôsobov prevero-vania sťažností klientov. Podporuje iniciatívu asociácií a profes ioná lnych organizácií v snahe zabrániť účasti svojich členov na ak-tivitách spätých s organizovaným zločinom a na poskytovaní informácií o kódexoch sprá-vania platných v ostatných štátoch.

Konferencia notárstiev Európskej únie na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 30. októb-ra 1999 v španielskej Valencii, v rámci boja proti organizovanému zločinu dohodla, že vo všetkých krajinách Európskej únie, v kto-rých platí kontinentálny právny systém, bu-de založenie spoločnosti, zmeny stanov a prevody obchodných podielov v spoločnos-tiach podriadané kontrole štátu tým spôso-


bom, že tieto právne úkony sa uskutočnia len v presne určenom type listiny.

V zmysle či. 16.1 španielskeho zákona č. 19/1993 z 28. decembra 1993 o opatre-niach na prevenciu voči praniu špinavých peňazí majú všetky úrady a úradníci vrátane colných úradov povinnosť informovať prí-slušný orgán o podozrení či o pokuse o pra-nie špinavých peňazí z činností spojených s drogami, ozbrojenými skupinami či teroris-tami. Vykonávací predpis k tomuto zákonu z 9. júna č. 925/1999 ustanovil, že oznamo-vaciu povinnosť majú aj notári.

V či. 16.2 tohto zákona sa ustanovuje: „Povinnosť ustanovená v prvom odseku ne-smie byť v nesúlade s povinnosťou mlčanli-vosti, ktorú musí notár rešpektovať, ak ide o skutočnosť, ktorá je obsahom verejnej listi-ny, ktorú notár vyhotovil, a je povinný ju uschovať, čo upravuje či. 34 zákona z 28. mája roku 1862. Ide o závety uložené u notá-ra do úschovy a závety, ktoré notár vyhoto-vil, ako aj o otázky týkajúce sa uznania ne-manželských detí.

Je náročné určiť alebo predvídať, či určitý právny úkon je alebo nieje spojený s praním špinavých peňazí. Z tohto dôvodu Generálne riaditeľstvo správy registrov a notárov 10. decembra 1999 vydalo smernicu, v kto-rej vymenúva úkony, ktoré môžu mať v zmysle zákona č. 19/1993 charakter pra-nia špinavých peňazí. Sú to úkony, ktoré sú aj v súlade so zákonom (napr. vymenovanie tohto istého štatutárneho zástupcu v troch a viacerých obchodných spoločnostiach alebo vymenovanie konateľa, ktorý má svoj trvalý pobyt v niektorom zo štátov nazývajúcich sa daňovými rajmi), a ďalej úkony, v ktorých si treba všímať určité osobitosti (založenie troch a viacerých spoločností v rovnaký deň, keď aspoň jeden zo zakladateľov je tou istou osobou, okrem toho, keď jeden zo zakladate-ľov je navyše cudzincom, ďalej ak sa medzi sebou zakladatelia nepoznajú alebo bývajú v odlišných štátoch, alebo bijú do očí iné, nie bežné skutočnosti a pod.).

Hovorili sme o povinnosti mlčanlivosti,

ktorou je notár viazaný, bez toho, aby sa uviedlo, že notári zaujímajú k tejto otázke protichodné stanoviská. Na jednej strane sú tí, ktorí neuprednostňujú dodržiavanie po-vinnosti mlčanlivosti absolútne. Na druhej strane sú zástancovia absolútneho dodržia-vania povinnosti mlčanlivosti, a preto sú ochotní spolupracovať pri odhaľovaní orga-nizovaného zločinu.

Faktom je, že je takmer nemožné určiť presné hranice dodržiavania mlčanlivosti no-tára. Ak má dodržiavať povinnosť mlčanli-vosti absolútne, je nad slnko jasnejšie, že notár sa musí cítiť oslobodený spod tejto po-vinnosti, ak ide o skutočnosť, ktorá napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, alebo ak mu niekto navrhne tichú spoluprácu spočí-vajúcu v neprezradení či zakrytí stôp úkonu priečiaceho sa morálke či odporujúceho zá-konu. Profesionálne tajomstvo musí ustúpiť pred spoločným dobrom: „Salus populi sup-rema lex esto" (Cicero, De legibus, 3,3,8).

Ad 2: V súčasnosti je už používanie inter-netu bežnou vecou. Prostredníctvom elektro-nického obchodu možno rezervovať lístky, ubytovanie, kúpiť si rôzne výrobky, potravi-ny či iný tovar, vyhľadávať informácie, rekla-mu a pod. Treba si položiť otázku, či notá-rom zostalo v tomto svete internetu rezervo-vané nejaké miesto. Pokúsme sa načrtnúť úlohu notára v súvislosti s elektronickým podpisom.

Predovšetkým treba povedať, že uvedenou problematikou sa notári zaoberajú už nie-koľko rokov. V krátkosti pripomenieme XX. medzinárodný Kongres latinského notárstva, ktorý sa konal v meste Cartagéna de Indias v Kolumbii v roku 1992. Niesol sa v znamení témy „Informačný dokument a právna isto-ta". Odzneli dva dôležité referáty, ktoré pred-niesli španielsky právnik PRADA GUAITA a taliansky právnik GALLIZIA.

Napriek rozličným názorom napokon Eu-rópsky parlament a Rada prijali dokument č. 1999/93/CE z 13. decembra 1999, ktorý vytvoril spoločný rámec pre elekronický pod-pis.


Pokiaľ ide o zákony členských štátov Eu-rópskej únie, treba spomenúť tieto skutoč-nosti:

a) nemecký zákon o elektronickom podpi- se prijatý Spolkovým snemom 13. júna 1997 zakotvuje, že jednou z najdôležitejších vecí je kontrola osôb, ktoré v súvislosti s elektronic- kým podpisom poskytujú certifikačné služ- by, či konajú na základe udeleného oprávne- nia,

b) taliansky právny predpis o právnych úkonoch a listinách v eletronickej forme, pri jatý 5. augusta 1997, obsahuje špeciálne ustanovenie týkajúce sa činnosti notárov. V článku 6 sa ustanovuje, že kópie z pôvod- ných dokumentov, ktoré sú na nosiči infor- mácií, nahrádzajú originál v prípade, ak zho- du s originálom potvrdí notár alebo iný oprávnený orgán s tým, že osvedčenie je ob- siahnuté v danej kópii. Článok 7 hovorí, že ten, kto vlastní kópiu asimetrických kľúčov, má možnosť vybrať úschovu takisto, ako ten, kto vlastní ich originál, odvolávajúc sa na právnu úpravu uzavretých závetov (či. 605 talianskeho občianskeho zákonní- ka). Na záver článok 16 upravuje elektronic- ký podpis a spôsob jeho overenia notárom, či iným na to oprávneným orgánom. Vnáša veľ kú zmenu do legalizácie podpisu tým, že ten to spôsob overenia podpisu notárom či iným oprávneným orgánom nahrádza doterajší spôsob overovania pomocou kolkov, okrúh- lych pečiatok, či iných ochranných znakov. Talianski notári vstúpili do elektronickej éry tým, že právnu skutočnosť popri klasickom type overovania možno overiť aj elektronic- kým spôsobom.

V Španielsku upravuje elektronický pod-pis zákon č. 14/1993 zo 17. septembra. Zá-kon č. 1906/1999 zo 17. decembra upravuje všeobecné podmienky uzavierania zmlúv te-lefonicky a elektronicky a nariadenie z 21. februára 2000 konkretizuje akreditáciu pre-vádzkovateľov služieb poskytujúcich certifi-kácie v oblasti elektronického podpisu. Prvý zo spomínaných právnych predpisov reguluje použitie eletronického podpisu, jeho práv-

ne účinky, poskytovanie certifikačných slu-žieb verejnosti. V či. 1.2 sa zdôrazňuje, že ustanovenia o poskytovaní certifikačných služieb, ktoré zákon zakotvuje, nenahrádza-jú tie, ktoré ustanovujú povinnosti nevy-hnutné pri overení dokumentu alebo uznaní listiny za verejnú. Znamená to, že zákon sa notárov priamo netýka. Zákon priznáva elek-tronickému podpisu rovnaký význam ako podpisu vlastnoručnému (či. 3), pričom elek-tronický podpis musí byť certifikovaný pro-stredníctvom niektorej z certifikačných slu-žieb, ktorú môže vykonávať ktorákoľvek fy-zická alebo právnická osoba, ak spĺňa požiadavky vymedzené v či. 6 a 11 v súlade s normami Európskej únie (či. 4). Zákon vy-tvoril zoznam osôb prevádzkujúcich certifi-kačné služby. Zoznam vedie ministerstvo spravodlivosti. Žiadosť o zápis do zoznamu sú ministerstvu povinní zaslať prevádzkova-telia ešte pred začatím svojej činnosti.

Táto španielska právna úprava vychádza z dokumentu č. 1999/93/CE prijatého Eu-rópskym parlamentom a Radou 13. decem-bra 1999 a nadviazala na spoločné stanovi-sko č. 28/1999 schválené Radou 28. júna. Účelom je zjednodušiť elektronický podpis a prispieť k zvýšeniu jeho právneho významu. Pokiaľ ide o platnosť zmlúv a iných právnych úkonov, za predpokladu, že existuje právna úprava v zákonodarstve príslušnej krajiny (či. 1). Poskytovanie certifikačných služieb nemožno podmieniť získaním dodatočného oprávnenia. Členské štáty nemôžu obmedziť možnosť poskytovania certifikačných služieb subjektu z iného štátu na svojom území, ak ide o postup v rámci ustanovených pravidiel (či. 4). Členské štáty zabezpečia, aby elektro-nický podpis na listine vykonaný predpísa-ným spôsobom mal rovnaké právne účinky ako vlastnoručný podpis a bol uznaný ako dôkazný prostriedok v súdnych konaniach.

Vráťme sa k téme, ktorú sme už načrtli. Ide o elektronický podpis so vzťahom k no-társkej činnosti.

Príjemca elektronického odkazu, uvádza RODRÍGUEZ ADRADOS, potrebuje istotu,


nielen pokiaľ ide o integritu textu, ale najmä o totožnosť odosielateľa. Bez týchto dvoch is-tôt, objektívnej a subjektívnej, nemôže mať elektronický odkaz nijakú právnu hodnotu. Určenie pôvodu odkazu je problémom, kto-rým sa už istý čas zaoberajú odborníci v ob-lasti informatiky. Určitú istotu poskytuje PIN (Personál Identification Number - osobné identifikačné číslo) či heslo (Password). V snahe lepšie zabezpečiť elektronické odka-zy sa pristúpilo ku kódovaniu alebo šifrova-niu správ prostredníctvom kryptografických techník. Existujú dva základné systémy:

a) symetrický systém s jediným kľúčom a b) asymetrický systém, čiže systém dvoch

kľúčov, a to verejného a súkromného, ktoré sa môžu použiť len spoločne.

V symetrickom systéme (Data Encryption Standard, DES) slúži ten istý kľúč na zašif-rovanie odkazu aj jeho odšifrovanie. Adresát odkazu musí tento kľúč poznať, prípadne možno kľúč pripojiť priamo k odkazu, čo však predstavuje určité riziko.

Pri asymetrickom systéme má každý z užívateľov k dispozícii dva nerozlučne spo-jené kľúče. Jeden je verejný a uvádza sa v in-formačných brožúrach. Je prístupný všet-kým. Druhý je súkromný a pozná ho len jeho držiteľ. Tieto dva rôzne kľúče pôsobia tak, že ak jeden z nich bol použitý na zašifrovanie správy, druhý sa použije na jej odšifrovanie. Správu nemožno odšifrovať žiadnym iným kľúčom, ani tým, ktorý sa použil na jej zašif-rovanie.

Práve táto myšlienka dala podnet na vy-tvorenie eletronického podpisu. Odosielateľ zašifruje text svojím kľúčom a len príjemca textu môže text prečítať, lebo na jeho odšif-rovanie použije druhý z kľúčov. Elektronický podpis vlastne nie je podpisom, ale je to text, ktorý zašifruj e jeho odosielateľ.

Ani tento spôsob zabezpečenia však nepo-skytuje stopercentnú istotu. K právnej istote by určite prispelo, keby nezávislá osoba po-tvrdila, že príslušný kľúč v skutočnosti patrí práve tomu odosielateľovi, resp. ak by zodpo-vedala za výrobu, distribúciu aj kontrolu

dvojíc kľúčov. Konferencia, ktorá sa konala v New Yorku v roku 1993 z iniciatívy americ-kého združenia „American Bar Association" (ABA), na ktorej sa zúčastnil aj zástupca UINL, taliansky notár MARIO MICCOLI, do-spela k záveru, že táto tretia osoba by sku-točne poskytovala záruku. Spoločný doku-ment Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999, ako sme už uviedli, nevyža-duje takýto spôsob zabezpečenia. Reguluje len zavedenie tzv. prevádzkovateľov certifi-kačných služieb, čo prevzala aj španielska právna úprava.

Položme si otázku, či by týmito osobami mohli byť notári. Notár latinského typu môže byť osobou, ktorá legalizuje tento typ podpi-su, a to z dôvodu, že notár spĺňa všetky predpoklady na overenie totožnosti osoby. Túto myšlienku podporil aj notár GARCÍA MAS, člen pracovnej skupiny Konferencie notárstiev Európskej únie a projektu s ná-zvom „Budúcnosť notárstva". Zdôraznil, že nič nemôže nahradiť úlohu notára, ktorú plní pri osvedčovaní pravosti podpisu.

Na záver treba nastoliť otázku, či by elek-tronický podpis mali právo osvedčovať len notári. Takáto listina by bola, podobne ako iné notárske listiny, verejnou listinou.

Názory sa rôznia. Jeden z obhajcov tohto názoru je čílsky notár GAETE GONZALEZ. Vyslovil názor, že ak by boli splnené všetky požiadavky, ktoré zákon vyžaduje na plat-nosť verejnej listiny, nevidí žiadnu prekážku, prečo by elektronický podpis nemal byť riad-ne uznaný. Potrebným predpokladom je označenie notára, ktorý podpis overil, ako osoby oprávnenej vykonať toto overenie.

Jedným z vážnych problémov, s ktorým sa budeme musieť vyrovnať, je skutočnosť, že pri osvedčení pravosti podpisu sa vyžaduje fyzická prítomnosť danej osoby, ktorá pred notárom prejaví svoju vôľu. Budeme môcť ako notári osvedčiť virtuálnu realitu?

Ak sa na roveň notárskych listín dostane aj elektronická listina osvedčená notárom, bude si to vyžadovať zmeny v mnohých práv-nych predpisoch: fyzickú prítomnosť osôb


pri spisovaní listiny, mechanizmus ponuky a jej akceptácie pri uzavieraní zmlúv, nevy-hnutnú prítomnosť notára pri všetkých právnych úkonoch, ktoré robí, formu listiny, jej právnu silu ako dôkazného prostriedku, vydávanie osvedčených odpisov notárskych zápisníc a pod.

Konferencia notárstiev Európskej únie by mala v každom prípade dbať na to, že ak po-volí existenciu eletronicky vyhotovenej a ove-renej notárskej listiny, nesmie takýto krok ohroziť vážnosť notárskeho stavu. Spísanie listiny, právne poradenstvo, kontrola správ-nosti a osvedčenie pravosti si vyžaduje aj v tejto situácii stálu ochranu. Nie sme len tý-mi, ktorí osvedčujú pravosť podpisov. Naša funkcia a naša podstata nemôžu byť ohroze-né. Dvere do tohto sveta máme pootvorené. Čo poviete, máme ten prah prekročiť?

Preklad revidovala a upravila JUDr. Zuzana Prusáková

Zuzana Prusáková

Komparácia činnosti notára na Slovensku s činnosťou notára v Španielsku

V prvej časti článku uverejnenom v ARS NOTARIA č. 3/2000 pod názvom „Štruktúra a činnosť notárskeho úradu v Španielsku" sme informovali o možnostiach notárskej praxe v zahraničí, ďalej o systéme a štruktú-re notárskeho úradu v Španielsku, ako aj o náplní práce španielskych notárov, resp. o typoch listín, ktoré notár spisuje, o rozsa-hu jeho kompetencií a o administratívnej štrukúre jedného z notárskych úradov.

V tomto odbornom článku sa budeme za-oberať podrobnejšie niektorými právnymi odvetviami, do ktorých notárska činnosť za-sahuje podstatnou mierou.

I. Obchodné právo a niektoré odlišnosti od slovenskej právnej úpravy

JUDr. Zuzana PRUSÁKOVÁ, notárska kandidátka.

Ako sme už uviedli v prvej časti článku, notári v Španielsku majú podstatne viac kompetencií ako notári u nás. Obligatórnosť formy notárskej zápisnice ako verejnej listi-ny zasahuje takmer do všetkých právnych odvetví; aj notárovi patrí významné miesto v obchodnom práve.

Obchodné právo upravuje viacero práv-nych predpisov. Ide najmä o obchodný zá-konník (El Código de Comercio) účinný od roku 1885. Skladá sa zo štyroch častí a je členený podobne ako slovenský Obchodný zákonník. Obsahuje ustanovenia o podnika-teľoch, záväzkovú časť, a jedna z jeho častí je vzhľadom na geografické špecifikum tejto krajiny venovaná obchodu a námorníctvu. Podstatný rozdiel predstavuje skutočnosť, že obchodný zákonník nezahŕňa úpravu dvoch najčastejšie sa vyskytujúcich typov obchod-ných spoločností, a to spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť, ktoré sú upravené v samostatných zákonoch. Zmeny, ktoré prinášal vývoj v obchodnej oblasti, zá-konodarca riešil vydaním samostatných zá-konov. Podľa viacerých španielskych odbor-níkov z oblasti obchodného práva, obchodný zákonník si vyžaduje rekodifikáciu, a to vzhľadom na mnohé, vývojom prekonané a obsolétne ustanovenia.

Španielske právo pozná päť typov ob-chodných spoločností. Spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť, verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoloč-nosť a komanditnú spoločnosť na akcie. Úpravu verejnej obchodnej spoločnosti, ko-manditnej spoločnosti a komanditnej spoloč-nosti na akcie obsahuje obchodný zákonník. Štruktúra a spôsob konania za spoločnosť sa neodlišuje od našej právnej úpravy. Na jej založenie sa vyžaduje verejná listina, t.j. for-ma notárskej zápisnice. Informácia o vzniku spoločnosti musí byť publikovaná v akejsi obdobe slovenského Obchodného vestníka, ktorý vychádza pod názvom BORME (ďalej len „obchodný vestník"). Tieto tri typy ob-chodných spoločností sa tak ako v našej, ani v španielskej praxi skoro nevyskytujú.


Najčastejšie využívaným typom obchodnej spoločnosti je podobne ako u nás spoločnosť s ručením obmedzeným (La sociedad con responsabilidad limitada). Jej poslednú uce-lenú úpravu obsahuje zákon č. 2/1995 z 13. marca 1995. Predtým bola úprava roztriešte-ná vo viacerých zákonoch.

Nebudeme sa v tomto článku podrobne zaoberať celým zákonom, aj keď by bolo za-iste zaujímavé podrobne porovnať úpravu tak spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj akciovej spoločnosti v oboch štátoch. Za-meriame sa len na ustanovenia zaujímavé z hľadiska notára a jeho činnosti. Podstat-ným rozdielom je, že tak ako pri iných ob-chodných spoločnostiach, založenie spoloč-nosti s ručením obmedzeným si obligatórne vyžaduje formu notárskej zápisnice, a to bez ohľadu na počet zakladateľov. Zákonom ustanovené minimálne základné imanie je 500 000 pesiet, čo je približne 125 000 Sk. Návrh na zápis do obchodného registra treba poslať do dvoch mesiacov odo dňa založenia spoločnosti. Následne je oznámenie o vzniku spoločnosti publikované v obchodnom vest-níku. V notárskej zápisnici musia byť spísa-né aj všetky ďalšie zmeny (napr. prevod ob-chodného podielu, zmena sídla, zvýšenie či zníženie základného imania, zmena štatutár-nych zástupcov a pod.). Orgánmi spoločnosti sú valné zhromaždenie a konateľ. Konateľom môže byť jedna osoba, alebo viaceré osoby. Konajú každý samostatne alebo všetci spo-ločne. Štatutárnym orgánom môže byť aj tzv. rada štatutárnych zástupcov, ktorá sa skla-dá z 3 až 12 osôb. Tento typ štatutárneho or-gánu sa v praxi vyskytuje dosť často, najmä ak ide o veľké spoločnosti. Odlišný od našej právnej úpravy je spôsob zvolávania valného zhromaždenia. Podobne ako u nás valné zhromaždenie zvoláva štatutárny zástupca. Avšak podľa španielskej právnej úpravy sa zvolanie valného zhromaždenia musí vopred oznámiť v obchodnom vestníku a v jednom z denníkov, ktoré vychádzajú v regióne, kde má spoločnosť svoje sídlo.

Akciová spoločnosť (La Sociedad Anóni-

ma) je upravená zákonom o akciových spo-ločnostiach č. 1564/1989 z 22. decembra 1989. Základné imanie spoločnosti musí byť minimálne vo výške 10 000 000 pesiet, t.j. približne 2 500 000 Sk. Výška základného imania je však rozdielna v závislosti od typu akciovej spoločnosti. Ak ide napríklad o lea-singovú akciovú spoločnosť, nestačí desať miliónov pesiet, ale zákon ustanovuje mini-málnu výšku základného imania takejto spo-ločnosti na 100 miliónov pesiet (cca 25 milió-nov slovenských korún). Akciová spoločnosť, ktorá vlastní licenciu na televízne vysielanie, musí dosahovať základné imanie vo výške aspoň l miliardy pesiet (cca 250 miliónov slovenských korún). Najvyššie minimálne zá-kladné imanie zákon ustanovuje pre akciové spoločnosti, ktoré majú oprávnenie podnikať ako banka; a to vo výške 3 miliárd pesiet (cca 750 miliónov slovenských korún). Tak ako pri všetkých ostatných obchodných spo-ločnostiach, aj pre založenie akciovej spoloč-nosti a všetky jej zmeny sa obligatórne vyža-duje forma notárskej zápisnice. Založenie akciovej spoločnosti treba oznámiť obchod-nému registru do 30 dní odo dňa založenia. Zodpovednosť za oznámenie nesie štatutár-ny zástupca. Informácia o založení spoloč-nosti sa publikuje v obchodnom vestníku. K listine o založení akciovej spoločnosti sa pripájajú stanovy, ktoré môže vyhotoviť aj iná osoba ako notár, avšak všetky ich ďalšie zmeny musia byť spísané vo forme notárskej zápisnice. Určité zmeny stanov (napr. zmena obchodného mena, zmena sídla a akákoľvek zmena alebo rozšírenie predmetu činnosti) sa musia oznámiť aspoň v dvoch denníkoch s pôsobnosťou v príslušnom regióne.

Orgánmi akciovej spoločnosti sú valné zhromaždenie, štatutárny zástupca a audíto-ri. Štatutárnym zástupcom je fyzická osoba, právnická osoba alebo kolektívny orgán, kto-rým je rada štatutárnych zástupcov. Rada štatutárnych zástupcov si môže vytvoriť svoj výkonný výbor, na ktorý prenesie časť svo-jich právomocí, s výnimkou disponovania s účtami spoločnosti. Audítori majú na sta-


rosti kontrolu účtov a ich overenie. Nie sú stálym orgánom akciovej spoločnosti, sú vy-menovaní ad hoc. Vymenuje ich valné zhro-maždenie vždy vtedy, keď je to potrebné. Dĺž-ka ich funkcie je limitovaná maximálne na obdobie troch rokov.

Na Slovensku sa pri konaní valného zhro-maždenia akciovej spoločnosti a pri zápise o priebehu jeho konania vo veľkej miere vyža-duje prítomnosť notára. V Španielsku to nie je bežné. Notári sa na konaniach valných zhromaždení nezúčastňujú takmer vôbec. Prítomnosť notára -na valnom zhromaždení zákon vyžaduje len v prípade, ak o to požia-dajú akcionári vlastniaci akcie v hodnote aspoň 5 % základného imania spoločnosti.

Za osobitný typ obchodnej spoločnosti sa podľa španielskej právnej úpravy považuje akciová spoločnosť s jedným akcionárom a spoločnosť s ručením obmedzeným s jedným spoločníkom. Tieto spoločnosti sa jednotne nazývajú „jednoosobová obchodná spoloč-nosť" (La Sociedad unipersonal) a ich založe-nie je možné od 1. júna 1995. V Španielsku sa táto nová právna úpravu považuje za re-volučnú zmenu v obchodnom práve. Tie spo-ločnosti, ktoré mali tento charakter pred 1. júnom 1995, spravidla vznikli klasickým spôsobom a po ich vzniku sa základné ima-nie sústredilo v rukách jednej osoby, boli po-vinné uvedenú skutočnosť oznámiť obchodné-mu registru do 1. januára 1996; sú vedené ako „jednoosobové obchodné spoločnosti".

u. Komparácia procesnej stránky dedičského práva

Procesná stránka dedičského práva je v Slovenskej republike postavená na princí-pe obligatórneho prejednania veci. Dedičské konanie začína ex offo. Matrika signalizuje úmrtie tomu okresnému súdu, v obvode kto-rého mal poručiteľ naposledy trvalé bydlisko. Ten potom podľa rozvrhu práce, ktorý sa vy-dáva na každý kalendárny rok osobitne, po-verí príslušného notára, aby ako súdny ko-misár prejednal dedičstvo po poručiteľovi.

V Španielsku je tento postup odlišný. Súd vôbec nezasahuje do prejednávania dedič-

stva a prejednanie dedičstva iniciujú sami dedičia. Notár sa vôbec nezaoberá prípadmi, ak po poručiteľovi nezostal žiaden majetok. Samozrejme, že dedičia majú záujem na pre-jednaní dedičstva len vtedy, ak poručiteľ ma-jetok zanechal. Výber notára závisí od slo-bodnej vôle dediča, bez ohľadu na posledné trvalé bydlisko poručiteľa. Samo prejednanie dedičstva potom prebieha podobne ako u nás. Spomenieme to teda len v krátkosti. Najprv sa vylustruje závet, následne sa určí okruh dedičov, aktíva a pasíva dedičstva. Aktíva dedičstva predstavuje majetok, ktorý mal poručiteľ vo vlastníctve v čase smrti. Ce-na nehnuteľnosti sa určí úradne, a to buď priemerná cena podľa zákona, alebo cenu určí kataster . Táto úradná cena je podobne ako u nás vždy nižšia ako cena trhová. Ak však dedičia počas konania uvedú, že majú v úmysle nehnuteľnosť predať, určí sa trho-vá hodnota nehnuteľnosti.

Z uvedeného výkladu môže vzniknúť do-jem, že dedič nemá záujem uviesť pred notá-rom, že nehnuteľnosť chce po skončení de-dičského konania predať, aby nemusel platiť z dedičstva väčší poplatok. Opak je však pravdou. V tomto prípade platí dedič daň len jedenkrát. U nás je to tak, že dedič platí daň z dedičstva a následne pri predaji nehnuteľ-nosti opäť platí daň, a to daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti.

Do aktív dedičstva sa vždy započíta hod-nota majetku poručiteľa, ktorý tvoril spoloč-nú domácnosť s manželom alebo osobami, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti, s tým, že ak dedičia jej hodnotu neuvedú, notár hodnotu určí obligatórne. Jej výška predstavuje 3 % zo všeobecnej ceny majetku poručiteľa.

Pasíva dedičstva okrem riadne a včas pri-hlásených pohľadávok predstavujú pohreb-né náklady a náklady vynaložené v súvislosti

* V Španielsku rozlišujú „register nehnuteľnosti" (zodpovedá našim okresným úradom, odborom katastra), ktorý eviduje vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, a „kataster", ktorý vyhotovuje geometrické plány, identifikuje parcely, charakter pôdy a výmery a tiež na požiadanie zabezpečuje ocenenie nehnuteľností.


s chorobou poručiteľa, ktorá spôsobila úmr-tie.

Pri vysporiadam dedičstva je notár v po-stavení akéhosi zmierovateľa; snaží sa, aby dedičia dospeli k dohode o vyporiadaní de-dičstva. O vyporiadaní dedičstva sa spíše no-társka zápisnica, ktorá plní tú istú funkciu ako u nás osvedčenie o dedičstve.

1. Dedenie zo zákona

Španielsko je rozdelené na 17 autonóm-nych oblasti a každá z nich má svoju vládu a svoj zákonodarný orgán, čo sa prejavuje aj v právnej oblasti. Na úrovni jednotlivých autonómnych oblastí sa stretávame s odliš-nou úpravou niektorých právnych vzťahov. Mnohé rozdiely sú aj medzi úpravou na celo-štátnej úrovni a v rámci autonómnych oblastí.

V tomto príspevku poukážeme na rozdiely v dedičskom hmotnom práve a na oblasti, s ktorými sa v praxi stretávame neustále. Ide o dedenie zo zákona, resp. úpravu dedič-ských skupín a druhy poslednej vôle, a to jednak podľa celoštátne platnej právnej úpravy, a jednak s prihliadnutím na odliš-nosti v autonómnej oblasti Katalánsko.

Španielsky občiansky zákonník (El Códi-go Civil) rozoznáva tri skupiny dedičov zo zá-kona.

V prvej skupine dedia tak ako u nás po-tomkovia poručiteľa, t.j. deti a ich potomko-via. Deti dedia vždy v rovnakých podieloch a potomkovia na základe princípu reprezentá-cie.

V druhej skupine dedí otec a matka poru-čiteľa v rovnakých dieloch. Ak zostal len je-den z rodičov, dedí všetko. Ak nezostal ani jeden z rodičov, dedia ďalší predkovia poru-čiteľa. Ak sú predkovia z rovnakého rodu a vetvy, dedia podľa hláv; ak sú z rovnakého rodu, ale z inej vetvy, dedia jednu polovicu príbuzní zo strany matky a jednu polovicu príbuzní zo strany otca. V každej vetve sa de-dí podľa hláv.

Manžel, na rozdiel od našej právnej úpra-vy, v prvej ani v druhej skupine nededí.

V tretej skupine dedí manžel a poboční

príbuzní podľa nasledovných pravidiel. Pri-márne dedí všetko pozostalý manžel. Ak sa manžel nedožil smrti poručiteľa alebo ak žili oddelene, alebo bol pevne rozhodnutý žiť od-delene, dedia v tretej skupine súrodenci po-ručiteľa a ich deti. Súrodenci dedia rovna-kým dielom a ich deti podľa princípu repre-zentácie.

Ide o podstatný rozdiel v porovnaní s na-šou právnou úpravou, ktorá pozostalému manželovi jednoznačne priznáva oveľa vý-znamnejšie postavenie. Nikdy nieje síce jedi-ným dedičom v prvej dedičskej skupine. V druhej iba vtedy, ak nežije žiaden z rodičov poručiteľa a neexistuje osoba, ktorá s poru-čiteľom žila najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z toho dôvodu starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa, ale právo dediť jej nieje odopreté ani v prípade, ak s poručiteľom nežili dokon-ca niekoľko rokov spolu, prípadne ak sa ne-jaký čas nevideli, hoci neboli rozvedení, resp. ku dňu smrti poručiteľa ešte neboli právo-platne rozvedení.

V prípade, ak nededia dedičia zo žiadnej z dedičských skupín, dedičstvo pripadne štátu. Na rozdelenie dedičstva zákon ustano-vuje určité pravidlá. Dve tretiny z dedičstva musí štát ponechať na dobročinné účely, z nich jednu tretinu organizácii, ktorá má sídlo v mieste trvalého bydliska poručiteľa, a jednu tretinu autonómnej oblasti, v ktorej mal poručiteľ trvalé bydlisko. Ostatná tretina sa použije na pokrytie výdavkov štátu.

Podľa občianskoprávnej úpravy Katalán-ska sa postupuje vtedy, ak poručiteľ žil aspoň desať rokov pred smrťou na území Katalán-ska, resp. dedičia predložia notársku zápis-nicu, v ktorej poručiteľ vyhlásil, že žije na danom území aspoň dva roky.

Prvá dedičská skupina sa od všeobecnej úpravy neodlišuje. V prvej skupine dedia deti poručiteľa a ich potomkovia. Čo je odlišné, je užívacie právo pozostalého manžela; toto právo mu zákon priznáva výlučne k spoločne nadobudnutému majetku. Užívacie právo


mu nevznikne, ak s poručiteľom žili oddele-ne. Užívacie právo mu zaniká, ak uzavrie no-vé manželstvo alebo ak začne žiť s iným partnerom v spoločnej domácnosti.

V druhej skupine dedí výlučne manžel, a to bez ďalších podmienok.

V tretej skupine dedí otec a matka poruči-teľa, každý z nich rovnakým dielom, ak zo-stal len jeden z rodičov, tento rodič dedí všet-ko. Ak rodičia poručiteľa nezostali, dedia je-ho predkovia, a to rovnako ako podľa všeobecnej úpravy. Ak sú predkovia z rovna-kého rodu a vetvy, dedia podľa hláv; ak sú z rovnakého rodu, ale inej vetvy, dedia polo-vicu príbuzní zo strany matky a polovicu prí-buzní zo strany otca. V každej vetve sa dedí podľa hláv.

Vo štvrtej skupine dedia poboční príbuz-ní, t.j. súrodenci a ich deti podľa princípu re-prezentácie. Ak nezostali súrodenci, ani ich deti a deti ich detí, dedia ďalší poboční prí-buzní poručiteľa až do štvrtého stupňa, ale už bez práva reprezentácie a bez ohľadu na plnorodosť a polorodosť voči poručiteľovi.

Ak nededí žiaden z dedičov, majetok pri-padne vláde Katalánska, ktorá ho má veno-vať na sociálne účely.

2. Druhy poslednej vôle

Podľa všeobecnej právnej úpravy platnej na celom území Španielska existuje len je-den druh poslednej vôle. Je ním závet. Spô-sobilosť zriadiť závet majú osoby plne spôso-bilé na právne úkony a osoby staršie ako 14 rokov. Španielske právo pozná tieto dru-hy závetu: všeobecný závet a špeciálny závet.

Druhmi všeobecného závetu sú: a) holografný závet, b) otvorený závet, c) zatvorený závet. Ad a): Holografný závet (el testamento ho-

lógrafo) musí spĺňať rovnaké formálne nále-žitosti ako u nás. Závetca musí celý závet spísať vlastnou rukou. Závet musí byť pod-písaný a musí v ňom byť uvedený deň, me-siac a rok jeho spísania. Po smrti závetcu je osoba, ktorá má závet v držbe, povinná pred-

ložiť ho do desiatich dní odo dňa úmrtia zá-vetcu, inak zodpovedá za všetky škody, ktoré tým vzniknú. Predloženie závetu môžu ini-ciovať aj dedičia alebo správca dedičstva. Zá-vet potom zaprotokoluje súd. Pri jeho proto-kolácii súd prizve troch svedkov, ktorí po-znajú p ísmo závetcu, aby potvrdil i autentickosť závetu. Ak závet nebol predlo-žený do piatich rokov od smrti závetcu, strá-ca platnosť.

Ad b): Otvoreným závetom (el testamento abierto) sa nazýva každý závet spísaný vo forme notárskej zápisnice. Notár v zápisnici musí uviesť deň, mesiac, rok a hodinu zria-denia závetu. Ak to zákon vyžaduje, priberie notár k úkonu dvoch svedkov. Notár je po-vinný prizvať svedkov, ak je závetca slepý, hluchý, alebo ak vyhlási, že nevie alebo ne-môže závet podpísať, a v prípade, ak o pri-zvanie svedkov výslovne požiada závetca ale-bo notár.

Zákon upravuje aj špeciálne prípady, keď sa človek ocitne v extrémnych podmienkach. Ak sa závetca nachádza v smrteľnom nebez-pečenstve, má možnosť zriadiť závet pred 5 svedkami, bez prítomnosti notára, v prípa-de epidémie pred 3 svedkami, tiež bez prí-tomnosti notára. Svedkovia musia byť starší ako 16 rokov. Oba tieto závety však strácajú platnosť do 2 mesiacov od toho času, ako po-minula hrozba smrti alebo epidémia. Ak zá-vetca zomrel na danom mieste, závet možno do troch mesiacov od jeho smrti predložiť príslušnému súdu na zaprotokolovanie, inak závet stráca platnosť.

Ad c): Zatvorený závet (el testamento cer-rado) je typ závetu, ktorý náš právny poria-dok nepozná. Môže ísť o holografný alebo alografný závet, avšak jeho obsah pozná len sám závetca, pretože ho predkladá notárovi v uzavretej obálke, ktorú bez porušenia ne-možno otvoriť. V prípade, ak je závet spísaný mechanicky, závetca musí podpísať každú stranu závetu. Prítomnosť svedkov sa nevy-žaduje. Ak závetca nevie alebo nemôže písať, podpíše za neho závet iná osoba s tým, že dôvod musí byť v závete presne uvedený.


Závetca pred notárom vyhlási, že uvedená obálka obsahuje jeho poslednú vôľu. Notár o prevzatí obálky so závetom spíše protokol, kde presne opíše spôsob uzavretia obálky, deň, mesiac, rok, hodinu a miesto odovzda-nia obálky. Protokol podpisuje závetca a no-tár. Ak závetca nevie alebo nemôže písať, protokol zaň podpíše iná osoba, čo sa uvedie aj v protokole. Tento druh závetu nemôžu zriadiť osoby slepé a tie, ktoré nevedia alebo nemôžu čítať.

Po zaprotokolovaní notár túto skutočnosť vyznačí na obálke a obálku vráti závetcovi alebo na žiadosť závetcu ju ponechá u seba v úschove. Podobne ako pri hologramom zá-vete, ten, kto má závet v úschove, je povinný ho do 10 dní odo dňa smrti závetcu odovzdať na protokoláciu príslušnému súdu, inak je zodpovedný za všetky škody, ktoré tým vzniknú.

Druhmi špeciálneho závetu sú: a) závet v čase vojny, b) závet pri službe v námorníctve, c) závet zriadený v cudzine. Ad a): Závet v čase vojny (el testamento

militar) môžu zriadiť počas vojny vojaci, dob-rovoľníci, rukojemníci, väzni a všetci tí, ktorí pracujú pri vojsku, a to pred dôstojníkom, ktorý má aspoň hodnosť kapitána, a za prí-tomnosti dvoch svedkov. Závet stráca plat-nosť do 4 mesiacov odvtedy, čo pominuli okolností, za ktorých bol zriadený.

Ad b): Závet pri službe v námorníctve (el testamento marítímo) môžu zriadiť len ná-morníci počas služby na lodi. Závet sa spisuje pred kapitánom, za účasti dvoch svedkov. Zriadenie závetu sa musí zaznamenať v navi-gačnom denníku. Takýto závet stráca plat-nosť do 4 mesiacov odo dňa, keď sa závetca vylodí na mieste, kde môže zriadiť všeobecný závet.

Ad c): Závet zriadený v cudzine (el testa-mento hecho en país extranjero) možno zria-diť podľa zákonov daného štátu. Výnimku tvorí spoločný závet, ktorý je neplatný aj v prípade, ak by bol v súlade s právnymi predpismi daného štátu.

Španielski štátni občania majú možnosť zriadiť závet aj pred veľvyslancom alebo kon-zulom Španielskeho kráľovstva, ktorý na území cudzieho štátu vykonáva určité funk-cie notára. Po zriadení závetu veľvyslanectvo zašle jeho kópiu ministerstvu vnútra Špa-nielskeho kráľovstva a po smrti závetcu aj je-ho originál. Ministerstvo vnútra je potom po-vinné uverejniť v celoštátnom denníku sprá-vu o jeho úmrtí.

U nás úpravu závetu zriadeného v cudzi-ne obsahujú kolízne normy zákona o medzi-národnom práve súkromnom a procesnom.

Je zrejmé, že španielska všeobecná úpra-va je v mnohom odlišná od našej úpravy zá-vetu a mnohé veci sú upravené detailnejšie. Zaujímavá je najmä skutočnosť, že platnosť závetu je časovo viazaná na jeho predloženie po smrti závetcu. Z určitého hľadiska sa nám táto úprava môže javiť ako nespravodli-vá voči závetným dedičom, ktorí strácajú ná-rok na dedičstvo, ak závet v danej lehote nie je predložený súdu. Naproti tomu, touto úpravou sa však zabráni špekuláciám okolo predkladania závetu a budúcim sporom me-dzi dedičmi zo zákona a dedičmi zo závetu po právoplatnom skončení dedičského konania.

Úprava druhov poslednej vôle podľa práv-nej úpravy v Katalánsku je ešte podrobnej-šia. Zákon rozoznáva dokonca viacero dru-hov poslednej vôle. Je ňou darovanie pre prí-pad smrt i, vetvové dedenie a závet. Darovanie pre prípad smrti a vetvové dede-nie, ktoré poznáme aj z našej právnej histó-rie, sa v terajšej praxi nevyskytujú skoro vô-bec. Na notárskom úrade v Barcelone, kde som vykonávala notársku prax, sa za posled-ných 10 rokov vyskytli len dva prípady.

V Katalánsku možno zriadiť tri typy záve-tov:

1. závet zriadený pred notárom, 2. závet zriadený pred kňazom, 3. holografný závet. Ad 1: Závetom zriadeným pred notárom

sú: a) otvorený závet, b) zatvorený závet,


c) špeciálne formy závetu zriadeného pred notárom.

Ad a): Otvoreným závetom (el testamento abierto) je závet, ktorým notár vo forme no-társkej zápisnice spíše vôľu závetcu s uvede-ním dňa, mesiaca, roku a hodiny. Závet pod-píše závetca a notár. Ak je to potrebné, notár priberie k úkonu svedkov.

Ad b): Zatvoreným závetom (el testamento cerrado) je závet, keď závetca predloží notá-rovi uzavretú obálku a vyhlási pred ním, že obálka obsahuje jeho závet. Notár spíše o odovzdaní obálky protokol, kde uvedie me-no závetcu, skutočnosť, že závetca vyhlásil, že obálka obsahuje jeho závet, a samozrej-me, nesmie chýbať presný dátum a hodina protokolácie. Ak závetca vyhlási, že nevie alebo nemôže písať, protokol podpíšu dvaja svedkovia. Po smrti závetcu notár otvorí obálku za prítomnosti dvoch spôsobilých svedkov a ojej otvorení spíše zápis.

Ad c): Špeciálne formy závetu zriadené pred notárom (lás formás especiales de tes-tamentos notariales); tento typ závetu spisuje notár v prípade, ak je závetcom osoba slepá, úplne hluchá, nemá alebo hluchonemá, prípadne z nejakého iného dôvodu je jej zmyslové vnímanie znížené. Takýto typ závetu môže zriadiť aj osoba, ktorá má z akého-koľvek dôvodu zníženú spôsobilosť na právne úkony, avšak len v jasných chvíľkach. Pri zriadení tohto typu závetu musia byť prítomní vždy dvaja nezávislí svedkovia, ktorí závet spolu s notárom aj podpisujú.

Ad 2: Závet zriadený pred kňazom; mož-nosť zriadiť tento typ závetu je výlučne ob-medzená len na tie oblasti, kde je miesto no-tára práve neobsadené, prípadne nieje vôbec vytvorené. Závet sa spisuje pred kňazom, za prítomnosti dvoch svedkov, pričom môže ísť len o závet otvorený. Závet kňaz uloží do ar-chívu na fare a je povinný to oznámiť notáro-vi s najbližším sídlom. Notár o zriadení záve-tu vyhotoví zápis.

Ad 3: Holografný závet môžu zriadiť len osoby, ktoré sú plnoleté. Závet musí byť spí-saný vlastnou rukou závetcu s uvedením

dňa, mesiaca, roka a hodiny jeho spísania a s jeho vlastnoručným podpisom. Do piatich rokov po smrti závetcu musí byť závet pred-ložený príslušnému súdu na zaprotokolova-nie.

Katalánska právna úprava rozoznáva ešte dva špecifické právne úkony, ktoré sa viažu výlučne na závet. Dá sa povedať, že ide o akési dodatky k závetu. Jedným z nich je tzv. „el codicilio". Je prejavom poslednej vôle, avšak závetca v ňom môže urobiť iba drobné úpravy dizpozície majetkom, ktorý uvádza v predtým zriadenom závete. V tomto dodat-ku nemôže závetca ustanoviť dediča, zrušiť predchádzajúci závet, vydediť a ani vylúčiť z dedenia ktoréhokoľvek dediča.

Druhým z nich sú tzv. „lás memóriás tes-tamentarias". Závetca musí uviesť, na ktorý závet sa odvoláva. V tomto úkone možno dis-ponovať len hodnotou neprevyšujúcou 1/20 z celého majetku, predmetmi osobnej potre-by, ako sú napr. šperky, oblečenie, zariade-nie domácnosti a pod., a ukladať dedičom záväzky nižšieho rozsahu. Závetca sa v tomto úkone môže rozhodnúť pre darovanie vlastných orgánov na lekárske účely, určiť spôsob pochovania a pod.

3. Neopomenuteľný dedič a jeho povinný podiel z dedičstva

Podľa katalánskych právnych predpisov nespomenutie tzv. neopomenuteľného dedi-ča v závete je spojené, rovnako ako u nás, s jeho relatívnou neplatnosťou. Notár však nemá pri prejednaní dedičstva povinnosť po-učiť dedičov o ich nároku na povinný podiel z dedičstva a o ich práve požadovať ho. Po-stavenie osôb, ktorým zákon priznáva posta-venie neopomenuteľných dedičov, je vzhľa-dom na občiansky zákonník platný na celom území Španielska a zákon platný v Katalán-sku odlišné.

Španielsky občiansky zákonník priznáva postavenie neopomenuteľného dediča v pr-vom rade deťom poručiteľa a ich potomkom. Veľkosť povinného podielu predstavuje dve tretiny, z čoho jednou tretinou môže neopo-menuteľný dedič voľne disponovať a druhou

Strana 22 1/2001 DISKUSIA

tretinou je povinný podieľať sa na starostli-vosti a potrebách svojich potomkov. V prípa-de, ak neopomenuteľnými dedičmi nie sú deti a potomkovia poručiteľa, sú nimi jeho rodičia a ďalší predkovia. Výška ich povinného podielu predstavuje polovicu. Postavenie ne-opomenuteľného dediča popri spomínaných osobách prislúcha vždy pozostalému manže-lovi, a to v jednej tretine.

Podľa katalánskeho zákona právo neopo-menuteľného dediča prislúcha deťom poru-čiteľa, a ak poručiteľa predumreli, ich po-tomkom. Ak týchto niet, neopomenuteľnými dedičmi sú rodičia poručiteľa. Výška povin-ného podielu predstavuje jednu štvrtinu.

Povinný podiel neopomenutelhého dediča sa vždy určuje voči čistej hodnote dedičstva.

Záver

Ako vyplýva z porovnávania právnej úpra-vy Španielska a Slovenska, v obchodnom práve nie sú podstatné odlišnosti. Naopak, v dedičskom procesnom práve je rozdiel v tom, že na Slovensku sa dedičské konanie začína ex offo a notára na konanie poveruje príslušný súd podľa jeho sídla a podľa rozvr-hu práce. V Španielsku sa konanie začína na žiadosť dediča, ktorý dedičské konanie ini-ciuje a notára si zvolí sám.

V dedičskom hmotnom práve sú odlišnosti tak v dedičských skupinách, ako aj pri ne-opomenuteľných dedičoch a ich podiele z de-dičstva a, samozrejme, pri typoch poslednej vôle. Kuriozitou sú najmä rozličné archaické typy poslednej vôle v Katalánsku, ktoré exis-tujú popri rôznych typoch závetu, a sú tak-povediac už nadbytočné.

V Španielsku sa za obvyklú formu, a tre-ba dodať, že aj často využívanú, považuje za-tvorený závet, ktorý naopak naše právne predpisy úplne vylučujú.

Čoho sme sa v článku bližšie nedotkli, je obsah závetu v súvislosti s podmienkami for-mulovanými v závete. V Španielsku sa na podmienky uvedené v závete, tak ako aj u nás, neprihliada. To však nebráni voľnej dispozícii závetcu majetkom, resp. užívacím

právom k nemu. Závetca má napríklad právo obmedziť užívanie určitej veci z dedičstva na určitú dobu, prípadne môže odkázať majetok jednému dedičovi a užívacie právo k tomu is-tému majetku prenechať v prospech iného dediča. Tým sú obaja z nich v dizpozícii ma-jetkom obmedzení, čo je v takýchto prípa-doch aj cieľom závetcu. Závetca má právo si zvoliť aj osobu, ktorá bude jeho majetok po jeho smrti spravovať.

Podľa slovenského práva sú neopomenu-teľnými dedičmi len deti a potomkovia poru-čiteľa. Ich povinný podiel predstavuje polovi-cu zákonného dedičského podielu. V Špa-nielsku je výpočet neopomenuteľných dedičov širší a povinný podiel z dedičstva sa neurčuje zlomkom voči zákonnému podielu, ale zlomkom voči čistej hodnote dedičstva.

DISKUSIA

Úvahy o dedičskom práve v novom Občianskom zákonníku

1. Úvodná poznámka

V súvislosti s prípravou nového Občian-skeho zákonníka v Slovenskej republike sa treba zamyslieť a prehodnotiť aj súčasnú právnu úpravu dedičského práva, ako aj ju-dikatúru prijatú v tejto oblasti.

Bolo by preto potrebné, aby sa do disku-sie o novej úprave dedičského práva zapojilo aj čo najviac notárov, ktorí v každodennej praxi aplikujú ustanovenia Občianskeho zá-konníka týkajúce sa dedičského práva. No-társka komora SR má svojich zástupcov v komisiách na prípravu nového Občianske-ho zákonníka, ktorí sa budú môcť priamo zapojiť do legislatívnych prác.

DISKUSIA 1/2001 Strana 23

Pri príprave nového Občianskeho zákon-níka bude potrebné prevziať doterajšie osvedčené inštitúty a úpravy.

V súčasnosti máme niektoré inštitúty de-dičského práva, ktoré by sa mali prehodno-tiť, niektoré naopak chýbajú a bude ich tre-ba do zákona zapracovať.

Zrejme je správne, aby sa v našom dedič-skom práve vychádzalo zo zásady, že sa de-dičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, a ne-treba diskutovať o systéme tzv. „ležiacej po-zostalosti".

2. Subjekty dedičského práva - dedičia a vydedenie

Pokiaľ ide o subjekty dedičského práva -dedičov, treba sa predovšetkým zamyslieť nad inštitútom vydedenia v našom dedič-skom práve a v tejto súvislosti aj nad proble-matikou ochrany neopomenuteľných dedi-čov. Prax ukazuje, že inštitút vydedenia v súčasnej úprave neplní svoju funkciu a je príčinou mnohých sporov, ktoré neúmerne predlžujú dĺžku dedičského konania. Zá-kladnou príčinou je to, že vydedenie je pos-tavené na dôvodoch výsostne subjektívneho charakteru, ktoré umožňujú rôznorodé hľa-diská a výklady, často nie sú ani preskúma-teľné a ani spoločnosť na ne nemá jednotný názor. Veď kto by vedel napríklad vymedziť, čo treba rozumieť pod „usporiadaným živo-tom", alebo aký je to „opravdivý záujem o po-ručiteľa" a pod.

V tejto súvislosti by bolo vhodné uvažovať o tom, aby sa za neopomenuteľného dediča považoval iba neplnoletý potomok, ktorému by zo zákona patrila polovica, resp. dve treti-ny jeho dedičského podielu.

Tým by vlastne inštitút vydedenia stratil opodstatnenie. Zároveň by sa posilnila testo-vacia voľnosť, či možnosť poručiteľa voľnej-šie disponovať svojím majetkom pre prípad smrti.

Z hľadiska dedičov sa treba zároveň vážne zamyslieť, či medzi zákonnými dedičmi má mať miesto „spolužijúca osoba", ktorá je v druhej skupine v rovnocennom postavení so súrodencami poručiteľa, a dokonca môže

mať prednosť aj pred prarodičmi poručiteľa. Ak poručiteľ takýmto osobám chce zanechať majetok, môže to urobiť formou testamentu. Zo zákona by mali byť povolaní iba pokrvní príbuzní a manžel. Testovacia voľnosť by na druhej strane umožnila, aby aj tieto osoby mohli dediť na základe testamentu.

3. Predmet dedenia - majetok (dedičstvo) Obč iansky zákonník č. 40/1964 Zb.

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ") v siedmej časti, v ktorej je upravené dedenie, používa pojem dedičstvo.

Bližšie však tento pojem nevysvetľuje, aj keď je úplne zrejmé, že ide o majetok fyzic-kej osoby. Tento názor sa vo všeobecnosti za-stáva aj vo vede občianskeho práva1.

Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP") používa pojem majetok napríklad v § 175, 175d, 175g v súvislosti s konaním o dedičstve.

Podľa nášho názoru v našom právnom poriadku, najmä v Občianskom zákonníku, a to aj v iných súvislostiach, ako je dedičské právo, citeľne chýba vymedzenie pojmu ma-jetok.

Občiansky zákonník pojem majetok pou-žíva na viacerých miestach. Zaujímavé je, že ho nepoužíva v časti upravujúcej dedičké právo. Pojem majetok používa napríklad v § 28, v ktorom sa uvádza: „Ak zákonní zá-stupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu."

V § 42b ods. 4 OZ sa zase uvádza: „... z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku".

V § 415 OZ sa uvádza: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí". Ustanovenie § 451 OZ používa pojem majetkový prospech.

1 Takýto názor vyjadrili aj Viktor Knapp a Marta Knappová v diele KNAPP. V.- KNAPPOVÁ, M.- SVESTKA, J.- DVO-ŔÁK, J.- MACKÓVÁ, A.- MIKEŠ, J.- RADVANOVÁ, S.: Občanské právo hmotné. Svazek I. Praha, Codex 1997, s. 148.


S pojmom majetok sa stretávame aj v iných právnych predpisoch. Často ho pre-dovšetkým používajú normy súkromného práva. Právne predpisy súkromného práva však tento pojem nevymedzujú buď vôbec, alebo iba stručne, vždy však inak, s iným ob-sahom.

Treba však uviesť, že pojem majetok a je-ho súkromnoprávny význam má značný vý-znam aj pre normy verejnoprávne a z nich vyplývajúce právne inštitúty. V úvode iba uveďme, že ak je fyzickej osobe uložený trest prepadnutia jeho majetku (a to ani nie pod-nikateľského obchodného majetku), tak je úplne jasné, že rozsah trestu a jeho aplikácia je daná sukromnoprávnyrn vymedzením poj-mu majetok. V ďalšom texte poukazujeme na tieto súvislosti.

Už na prvý pohľad je zrejmé, že aj keď jed-notlivé zákony majú dosť podobnú predsta-vu o tom, čo tvorí majetok, jeho vymedzenie je rôzne.

Pojem majetok používa aj Ústava Sloven-skej republiky (zákon č. 460/1992 Zb. v zne-ní neskorších predpisov), a to predovšetkým v článku 20. V tomto článku sa však pojem majetok stotožňuje s pojmom vlastníctvo. Treba súhlasiť s názorom Richarda Rapanta, ktorý v Komentári k Ústave Slovenskej re-publiky uvádza, že pojem majetok je širší ako vlastníctvo.2' Rapant ďalej poukazuje na to, že sa v súkromnom práve používajú poj-my „vlastníctvo" a „vlastnícke právo" ako sy-nonymá, pretože zatiaľ nemajú jednoznačne definovaný obsah, nie sú určené nespochyb-niteľné hranice, ktoré by ich významovo, a

o tým aj terminologický oddeľovali.

Dodatkový protokol (ETS č. 9 ) k Dohovo-ru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11 (ETS č. 155), ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný od roku 1999, označuje článok l nadpisom Ochrana majetku. V texte sa uvádza: „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo po-kojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno

2 ČIČ, M. a kôl.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Martin, Matica Slovenská 1997. s. 113.

3 Tamže , s. 115.

zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva."

Zákon č. 207/1996 Z.z. o nadáciách v § 2 uvádza: „Nadácia je účelové združenie vecí, peňažných prostriedkov, cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len „majetok nadácie"), ktoré zriaďovateľ ur-čil na plnenie všeobecne prospešného úče-lu."

V § 28 ods. l zákona o nadáciách nazva-nom Nakladanie s majetkom nadácie sa uvá-dza: „Majetok nadácie tvoriaci základné ima-nie nadácie a ostatný majetok nadácie mož-no predať len vtedy, ak sa súčasne zabezpečí financovanie nadácie a ak sa splní podmien-ka podľa § 4 ods. 4."

Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ") v § 5 vymedzuje pojem podnik takto: „Podni-kom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť."

V § 6 ods. 2 OBZ sa dosť nezrozumiteľne dodáva: „Na účely tohto zákona sa súbor ob-chodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie."

V § 68 ods. 2 OBZ sa hovorí o „nedostat-ku majetku", v § 75 OBZ o majetkovom zo-statku a pod.

V Českej republike po novelizovácii § 6 ods. l Obchodného zákonníka sa pojem ob-chodný majetok vymedzuje takto: „Obchod-ným majetkom pre účely tohto zákona sa ro-zumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, po-hľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie."

Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekú-toroch a exekučnej činnosti (Exekučný po-riadok) v znení neskorších predpisov používa


pojem majetok napríklad v § 33 ods. 2: „Exe-kútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho za-mestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom." V § 61a Exekučného poriadku sa uvádza: „Exekúciou nemožno postihnúť majetok ale-bo práva...".

Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vy-rovnaní v znení neskorších predpisov v § l používa pojem „majetkové pomery".

V zákone o konkurze a vyrovnaní (§ 6) na-chádzame pokus o vymedzenie, čo patrí do majetku podliehajúcemu konkurzu, s tým, že takýto majetok tvorí konkurznú podstatu. Tu sa teda majetkom rozumie konkurzná podstata. Podľa § 6 ods. 2 „Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva iné majetkové hodnoty (ďalej len „majetok"), kto-ré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkur-zu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník za-bezpečil svoj záväzok."

Trestný zákon pozná trest prepadnutia majetku, ktorý je upravený napríklad v § 51 a 52 Trestného zákona (zákon č. 140/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). V § 52 Trestného zákona sa uvádza, že prepadnutie majetku postihuje celý majetok odsúdeného alebo tú jeho časť, ktorú určí súd. V § 52 ods. 2 Trestného zákona sa uvádza, že výro-kom o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové spoločenstvo, avšak bez toho, aby zákon uviedol, že medzi kým. Totiž zákonné majetkové spoločenstvo medzi manželmi na-še súkromné právo zatiaľ nepozná.

Je nepochybné, že treba vymedziť pojem majetok, aby sa pod týmto pojmom rozumel určitý jeho obsah. Treba, aby tento pojem bol zakotvený priamo v Občianskom zákon-níku, a to pri najbližšej novelizácii Občian-skeho zákonníka (napr. doplnením nového ustanovenia § 121a za § 121). Toto pojmové vymedzenie (nie definícia) by potom vniesla jasno do celej sféry súkromného, ale aj verej-ného práva. Od tohto pojmu by bolo možné odvodiť aj ostatné pojmy a pojmové vymedze-

nia, ktoré vychádzajú zo základného pojmu majetok.

Občiansky zákonník v § l ods. 2 uvádza: „Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetko-vé vzťahy medzi týmito osobami a štátom ...". Vo všobecnej teórii občianskeho práva sa to-to ustanovenie vysvetľuje tak, že majetkový-mi vzťahmi sú všetky vzťahy, ktoré sa týkajú majetku, resp. ktoré majú majetkový aspekt.

Na základe doterajších poznatkov možno pojem majetok na účely súkromného práva a, pochopiteľne, aj na účely dedičského prá-va vymedziť takto:

„Majetok fyzickej alebo právnickej osoby tvoria hmotné veci, predmety duševného vlastníctva, záväzky a pohľadávky majetko-vej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty (najmä obchodné podiely, dematerializo-vané cenné papiere, prírodné sily ovládateľ-né a slúžiace ľudským potrebám), ktorými možno na základe právnych skutočnosti dis-ponovať."

Ide o veľmi široko koncipované (otvorené) vymedzenie pojmu majetok, podľa ktorého doňho patrí všetko, čo má majetkovú hodno-tu, ktorú možno vyjadriť peniazmi. Do ma-jetku teda nepatrí to, čo má napríklad iba morálnu či kultúrnu hodnotu.

Druhým pojmovým znakom je, že musí ísť o takú majetkovú hodnotu, s ktorou možno disponovať, prevádzať na iné osoby (napr. darovať, predať, prenajať, poskytnúť licen-ciu a pod.) a môže byť aj predmetom dede-nia. Z toho potom vyplýva záver, že to, čo patrí do majetku, je speňažiteľné a postihnu-teľné výkonom rozhodnutia či exekúciou. Tento aspekt pojmu majetok sa nutne pre-náša aj do obchodného práva, napríklad tak, že to, čo patrí do majetku fyzickej alebo právnickej osoby, môže byť predmetom vkla-du do obchodnej spoločnosti, môže tvoriť jej základné imanie a pod.

Z uvedeného teda vyplýva, že do majetku fyzickej, ale ani právnickej osoby nemožno zahrnúť česť a dôstojnosť fyzickej osoby, nech by bola akokoľvek vysoko hodnotená.


Ide o práva osobnostnej povahy, ktoré sú ta-ké späté s osobnosťou fyzickej osoby, že ich nemožno od nej oddeliť (pozri § 11 ods. l OZ).

Za súčasť majetku nemožno považovať ani osobné schopnosti či zručnosti fyzických osôb.

Naproti tomu prejavy osobnej povahy, ako sú písomnosti, podobizne, zvukové či zvuko-voobrazové zázmamy, ktoré sa týkajú fyzic-kej osoby, už môžu byť predmetom aj ob-čianskoprávnej dispozície. Tieto prejavy osobnej povahy sú už oddeliteľné od fyzickej osoby, ktorej patria, resp. ktorej sa týkajú, možno ich použiť, čiže možno poskytnúť sú-hlas na ich využívanie, a tým aj majetkovo zhodnotiť. Niektoré osobnosti často poskytu-jú súhlas na využitie svojej podobizne na re-klamné či propagačné účely, ktoré však ne-musia byť zamerané iba obchodne.

Občiansky zákonník však nevymedzuje ani pojem vec. Vzhľadom na platné znenie § 118 treba uviesť, že Občiansky zákonník pod pojmom vec rozumie vec hmotnú. Pozná však delenie vecí na hnuteľné a nehnuteľné (§ 119 OZ).

V súvislosti s vymedzením pojmu majetok by bolo vhodné, aby Občiansky zákonník upravil aj pojem vec. Toto vymedzenie by mohlo znieť napríklad aj takto: „Vecami v právnom zmysle slova rozumieme hmotné predmety vrátane peňazí a listinných cen-ných papierov".

4. Vzdanie sa dedičstva

V návrhu nového Občianskeho zákonníka z roku 1998, ktorý bol schválený v legislatív-nej rade vlády a vo vláde SR, bola do dedič-ského práva popri možnosti odmietnuť de-dičstvo zakotvená aj možnosť vzdať sa dedič-stva. Takéto „vzdanie sa dedičstva" by sa malo urobiť zmluvou medzi poručiteľom a dedičom.

Takúto úpravu však treba spochybniť, le-bo vo všeobecnosti platí zásada, že nikto sa nemôže vopred vzdať práva, ktoré nemá.

V súlade s touto zásadou by vzdanie sa dedičstva prichádzalo do úvahy až okami-

hom, keď určitej osobe ako dedičovi právo na dedičstvo vzniklo. Tu však už existuje inšti-tút odmietnutia dedičstva.

Už vonkoncom nemožno uvažovať o tom, že by sa mohol potenciálny dedič vzdať svoj-ho dedičstva aj s účinkami pre svojich po-tomkov.

Samozrejme, že vzdanie sa dedičstva by prichádzalo do úvahy iba u zákonných dedi-čov, predovšetkým u neopomenuteľných de-dičov. Aj táto otázka by bola bezpredmetná, ak by sa posilnila testovacia voľnosť a za ne-opomenuteľných dedičov by sa plnoleté oso-by nepovažovali.

5. Spoločný závet manželov

Sú krajiny, kde sa pripúšťa, aby závet urobili spoločne viaceré osoby. Bolo by mož-né aj u nás uvažovať o tom, aby mohli spo-ločný závet zriadiť manželia. V praxi sa často stáva, že manželia v dôsledku určitej udalosti naraz zomrú. Dôležitým je aj fakt, že okruh dedičov, ako aj predmet dedičstva je často u manželov takmer rovnaký. Odpadli by tak zložité dokazovania o tom, kto zomrel doslo-va o minútu skôr, a spružnilo by sa aj dedič-ské konanie, ktoré by sa mohlo v dôsledku spoločného závetu manželmi realizovať spo-jene.

Ustanovenie dedičov by však nemohlo byť nijako vzájomne podmienené.

6. Centrálna evidencia závetov

Pre zvýšenie právnej istoty poručiteľa a dedičov je vhodné nájsť a zakotviť také me-chanizmy, aby sa vytvoril centrálny register závetov, ktorý by predovšetkým zabezpečil, že každý závet, ktorý sa urobil, bude aj v rámci dedičského konania rešpektovaný. Notárska komora SR už má pripravené ma-teriálne a softvérové vybavenie na zabezpeče-nie tejto agendy.

Povinne by sa mali v centrálnej evidencii evidovať závety, ktoré sú urobené formou notárskej zápisnice, a tie, ktoré sú dané do notárskej úschovy.

Prístup do tejto evidencie by však mal byť


obmedzený a notárska komora by mala za-bezpečiť ochranu všetkých údajov vrátane toho, či určitá osoba zriadila závet, alebo nie.

7. Odkaz

Platný Občiansky zákonník nepozná od-kaz (legát). Občiansky zákonník z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb.) upravoval tento in-štitút v § 537. Odkazom sa rozumelo nado-budnutie určitej jednotlivej veci z majetku dedičstva. Ten, komu poručiteľ zanechal od-kaz, nezodpovedal za dlhy poručiteľa. Bolo by vhodné túto koncepciu prevziať aj do no-vého Občianskeho zákonníka s tým, že pred-met odkazu bude možné rozšíriť na určitú sumu peňazí, vec alebo právo. Odkazovník nebude zodpovedať ani za náklady spojené s pohrebom poručiteľa, ak cena všetkých od-kazov nebude prevyšovať určitú hodnotu ak-tívneho dedičstva.

8. Dedenie a zriadenie nadácie

Už v súčasnom platnom Občianskom zá-konníku (§ 20b ods.2) a v zákone o nadá-ciách (zákon č. 207/1996 Z.z.) sa uvádza, že nadáciu možno zriadiť závetom.

Ak sa má v budúcnosti pripustiť spôsob zriadenia nadácie závetom, musí sa tomu prispôsobiť predovšetkým dedičské právo.

V tejto súvislosti však treba dôsledne vy-riešiť aj otázku zriadenia nadácie a jej vzni-ku.

Zriaďovaciu listinu nadácie by nahradil závet, ktorý by musel obsahovať všetky nále-žitosti ustanovené pre zriaďovaciu listinu. Navyše poručiteľ v závete, ktorým zriadi na-dáciu, bude musieť uviesť, kto bude opráv-nený v mene zriadenej nadácie, resp. v mene zriaďovateľa podať návrh na registráciu na-dácie, a kto bude jej prvým správcom. Splno-mocnenie by malo byť účinné až po smrti splnomocniteľa.

Veľmi dôležité bude v tejto súvislosti aj vy-riešenie otázky nadobudnutia dedičstva na-dáciou, ktorá v čase smrti poručiteľa ešte právne nevznikne. Ide o obdobnú situáciu, aká nastáva u nascitura, ktorý sa môže stať

dedičom za podmienky, že sa narodí živé. V Občianskom zákonníku by sa obdobne, ako je to u nascitura, zakotvilo, že nadácia môže byť dedičom za podmienky, že právne po smrti jeho zakladateľa do určitého času vznikne.

Ide znova o prelomenie zásady, že dedič (fyzická alebo právnická osoba) musí v čase smrti poručiteľa právne existovať. Na tieto závažné problémy sa už v našej odbornej li-teratúre poukázalo. V zákone bude treba vyriešiť, aký bude osud majetku, ktorý by mala zdediť nadácia, ak nadácia nevznikne.

doc. JUDr. Peter Vojčík, CSc. Právnická fakulta UPJŠ Košice

Návrhy na riešenie úpravy dedičského práva v novom Občianskom zákonníku

Nová úprava dedičského práva v rámci re-kodifikácie Občianskeho zákonníka by mala vychádzať z kritického zhodnotenia súčasnej právnej úpravy, historických koreňov úpravy dedičského práva, ktoré platilo na území Slo-venska, a nájsť najlepšie riešenie zodpoveda-júce súčasnému stavu spoločnosti s vyváže-nou perspektívou do budúcnosti. Prosperu-júca spoločnosť si vyžaduje stabilnú úpravu súkromného práva, v rámci neho občianske-ho práva, ale najmä stabilitu dedičského práva. Občan počas svojho života neprichá-dza často do styku s úpravou dedičského práva, priemerne jeden až dvakrát za život, pričom tieto dotyky s ním sú neraz od seba časovo vzdialené. Je nanajvýš vhodné, aby sa v týchto prípadoch stretával s rovnakými pravidlami hry, pričom jeho partnerom na tomto úseku práva po mnoho desaťročí do-zadu bol vždy notár, čo by sa ani v budúc-nosti nemalo zmeniť. Pre notárov je oblasť dedičského práva takmer bezkonkurenčnou oblasťou a ich hlasy pri novej úprave dedič-ského práva by mali byť vypočuté.

K tomu pozri VOJČÍK, P.: Zriadenie nadácie závetom de lége lata a de lege ferenda. In ARS NOTARIA č. 2/1997, s. 21-26.


Pre dedenie je nevyhnutná právna sku-točnosť, a to smrť fyzickej osoby. Právo plat-né na území Slovenska bolo vždy založené na konštrukcii nadobúdania dedičstva smrťou poručiteľa (samozrejme, odhliadnuc od časo-vo krátkeho obdobia Bachovho absolutizmu, keď bolo na území Uhorska naoktrojované rakúske právo). Samozrejme, tak ako každá iná, aj táto právna konštrukcia má svoje ne-dostatky, nevidím však žiaden dôvod otvárať diskusiu o zavedení „ležiacej pozostalosti" (hereditas iacens) do slovenského dedičské-ho práva.

Podľa môjho názoru, už nadišiel čas opustiť tendenciu, ktorú nastolil Občiansky zákonník z roku 1950, ktorým sa začalo sys-tematické uprednostňovanie dedičskej po-stupnosti zo zákona pred právnou úpravou dedenia zo závetu, čo sa prejavilo aj zúžením rozsahu právnych úkonov pre prípad smrti iba na závet, resp. po novele v osemdesia-tych rokoch na inštitút vydedenia. Navrhu-jem zaviesť dedičské zmluvy, ktoré by mohli uzavrieť manželia o svojom spoločne nado-budnutom majetku, darovania pre prípad smrti, pri písomnej zmluve o vzdaní sa de-dičstva pre prípad smrti a v rámci závetov obnoviť inštitút odkazu. Čo sa týka foriem závetov, nenavrhujem väčšie zmeny. Bolo by vhodné upustiť od foriem závetov podľa ustanovení § 476c, § 476d ods. 3 a 4 OZ, ktoré sa v praxi neujali, pokiaľ aj boli zriade-né, väčšinou pre nedodržanie zákonom usta-novených podmienok museli byť vyhlásené za neplatné. Osoby, pre ktoré boli tieto kon-štrukcie vytvorené, si môžu svoje posledné poriadky vykonať vo forme notárskej zápis-nice (čo sa v praxi aj deje), pričom sieť notár-skych úradov na Slovensku je vzhľadom na ich počet a rozloženie pre občanov veľmi dobre prístupná. Pre ostatné už uvedené úkony pre prípad smrti navrhujem, vzhľa-dom na zabezpečenie právnej istoty a pred-chádzanie sporom, zaviesť obligatórnu for-mu notárskej zápisnice. Pre závety, ako aj ostatné úkony pre prípad smrti navrhujem v úprave dedičského práva v rámci Sloven-

skej republiky zaviesť Centrálny register, ktorý by v elektronickej podobe viedla Notár-ska komora SR, ktorá na túto úlohu bude pripravená (v súčasnosti buduje už Centrál-ny informačný systém a v rámci neho Cen-trálny register záložných práv pre hnuteľné veci).

Navrhujem úplne zrušiť inštitút vydede-nia. Vychádzajúc z poznatkov súdnej praxe a poznajúc judikatúru v tejto oblasti, vydede-nie sa zväčša považuje za nemiestnu opováž-livosť zo strany poručiteľa, pokiaľ nejde o dô-vod odsúdenia potomka pre úmyselný trest-ný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tejto súvislosti bu-de potrebná aj nová úprava ochrany neopo-menuteľného dediča, ktorú navrhujem zúžiť len na maloletého potomka poručiteľa, kto-rého povinný podiel by však predstavoval iba jednu polovicu jeho zákonného podielu. To-muto neopomenuteľnému dedičovi, by však neprináležal reálny podiel na všetkých hod-notách zanechaného majetku, ktorý by zod-povedal výške jeho povinného podielu, ale iba peňažný nárok voči závetnému dedičovi zodpovedajúci výške jeho povinného podielu. Týmto by sa predišlo častým sporom medzi týmito subjektmi dedičskej postupnosti.

Čo sa týka dedenia zo zákona, úprava de-dičských skupín si podľa môjho názoru ne-vyžaduje rozsiahly zásah. Podľa môjho názo-ru dedičské skupiny by mali zodpovedať na-sledovnej postupnosti:

1. postupnosť potomkov, 2. postupnosť rodičov, 3. postupnosť prarodičov. Treba zvážiť, či v prípade zavedenia dedič-

ských zmlúv má manžel poručiteľa nastúpiť už pri postupnosti potomkov alebo až pri po-stupnosti rodičov.

Najväčší zásah do úpravy dedenia zo zá-kona by mala predstavovať možnosť vylúčiť, aby ako dedič zo zákona mohla dediť spolu-žijúca osoba. K dedeniu zo zákona majú byť povolané iba osoby pokrvne príbuzné s poru-čiteľom a jeho manžel. Práva ostatných osôb, medzi nimi aj tzv. spolužijúcich osôb, vzhľa-


dom na rozšírenie testovacej slobody a väčší rozsah úkonov pre prípad smrti, budú do-statočne zabezpečené.

Pokiaľ ide o postavenie a úlohy štátu v rámci úpravy dedenia, treba vychádzať z právnych tradícií, ktoré na tomto území platili. Občania sú navyknutí, že dedičstvo sa vybavuje z úradnej moci, po smrti poruči-teľa čakajú na predvolanie od notára, od kto-rého očakávajú vyriešenie všetkých otázok súvisiacich s dedením. Tieto návyky a utvr-dené právne vedomie netreba meniť, v práv-nej úprave je však- potrebné naznačiť trend odklonu od štátno-paternalistickeho chápa-nia úpravy dedičského práva. Tento trend už nastal v úprave dedičského procesu, zavede-ním inštitútu osvedčenia o dedičstve, ktorý sa v praxi mimoriadne osvedčil. Aj v úprave dedičského hmotného práva bude vhodné naznačiť, že ingerencia štátu bude iba v prí-pade, keď to je nevyhnutné.

Všetky tieto námety na úpravu dedičské-ho hmotného práva vychádzajú z praxe notá-ra, ktorý má riešenie týchto problémov den-nodenne na stole. Vychádzajú v ústrety po-žiadavkám, ktoré občania na notára v tejto oblasti kladú, pričom je zaujímavé, že mnohé vychádzajú z práva a z právnych inštitútov, ktoré na tomto území platili dlhé roky, práv-nou úpravou z roku 1950, resp. z roku 1964 boli odstránené často s nezmyselným odô-vodnením, že „sú cudzie nazeraniu ľudu a odporujú názoru pracujúcich".

JUDr. Karol Kovács notár

Nie je kódex ako kódex

V č. 4/2000 časopisu pre notárov ARS NOTARIA bol uverejnený oficiálny text Etic-kého kódexu notára. Tento diskusný príspe-vok chce byť skôr zamyslením sa nad samot-ným názvom kódexu, než nad jeho obsahom.

Dňa 2. novembra 2000 sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na zákone č. 397, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slo-venskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o no-tároch a notárskej činnosti (Notársky poria-dok) v znení zákona Národnej rady Sloven-skej republiky č. 232/1995 Z.z. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. decembra 2000.

Podľa či. I bodu 8 novely sa v § 30 ods. 4 písm. b) na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová: „a etický kódex notárov".

Ustanovenie § 30 ods. 4 písm. b) po nove-le teda znie:

„(4) Konferencia notárov najmä: b) schvaľuje organizačný, volebný a dis-

ciplinárny poriadok a etický kódex notárov. Podľa či. I bod 23 novely sa v § 91 ods. l

za slová „z tohto zákona" vkladajú slová „etického kódexu notára, ...".

Ustanovenie § 91 ods. l po novele teda znie:

„Notárovi, ktorý závažným spôsobom ale-bo opätovne porušil svoje povinnosti vyplý-vajúce z tohto zákona, etického kódexu notá-ra, z uznesení komory, ...možno uložiť dis-ciplinárne opatrenia."

Na základe uvedeného možno konštato-vať, že Notársky poriadok termín Etický kó-dex notárov používa nejednotné, raz v množ-nom čísle (v 30) a raz v jednotnom čísle (v §91).

Mimoriadna konferencia notárov konaná dňa 5. októbra 2000 v Brusné schválila „Etický kódex notára". Tento dokument bol schválený skôr, než bolo jasné, čo má byť vlastne schválené, lebo novela Notárskeho poriadku nadobudla účinnosť až po konaní konferencie. Aj keď je novela Notárskeho po-riadku nejednotná, primárne v § 30 ukladá konferencii notárov schváliť Etický kódex notárov, a nie notára v jednotnom čísle. Ta-kýto kódex konferencia notárov v postupe podľa § 30 ods. 4 písm. b) zatiaľ ešte ne-schválila. Kódex z Brusná nemožno vydávať za kódex, ktorý sa má prijať podľa novely. Nieje kódex ako kódex.

Alexandra Krsková vo svojej štúdii Etika

Strana 30 1/2001 Spoločenská rubrika

právnického povolania uvádza, že „etické kó-dexy majú ambície vyjadriť úplnosť etických záväzkov, zväčša však hovoria o povinnos-tiach jednotlivých odborníkov. Záväzky pro-fesie ako celku sa však nedajú redukovať na záväzky každého člena." Preto aj zákonodar-ca v novele podľa mojej mienky správne pou-žíva termín Etický kódex notárov, a nie notá-ra (odhliadnuc zrejme od tlačovej chyby v§91).

Aby sa predišlo pochybnostiam o tom, čo zákonodarca mienil, bolo by z hľadiska bu-dúcej právnej úpravy vhodné zvoliť iný ná-zov, napríklad Notársky etický kódex.

JUDr. Marian Miki notár

Svojou právnou erudíciou, slušným vystupo-vaním, či už vo svojom notárskom úrade, ako aj na verejnosti, dôstojne reprezentoval notársky stav.

Mgr. Marián Uvíra bol ženatý s Ing. Vie-rou, rod. Mrázovou. Zanechal syna Mariána, žiaka základnej školy.

Notár, Mgr. Marián Uvíra, zostane nielen v pamäti svojich najbližších, ale aj v pamäti všetkých kolegov, ktorí ho poznali a mali radi.

JUDr. Ján Boško notár v Nitre

SPOMIENKA na Mgr. Mariána Uvíru

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

Dňa 13. januára 2001 po dlhej a ťažkej chorobe opustil rady notárov Mgr. Marián Uvíra, menovaný za notára do obvodu Okresného súdu v Komárne, so sídlom v Ko-lárove.

Mgr. Marián Uvíra sa narodil 18. januára 1968 v Šuranoch, v rodine vojaka z povola-nia. Po maturite na Gymnáziu v Šuranoch v roku 1986 bol prijatý na Právnickú fakultu UK v Bratislave, ktorú úspešne absolvoval v riadnom dennom štúdiu v roku 1990. Do roku 1995 pracoval na Okresnom súde v Ga-lante, najskôr ako čakateľ, neskôr ako sud-ca. Následný jeden rok bol zástupcom IRB, a. s., pobočka Nitra. Za notára do obvodu Okresného súdu v Komárne so sídlom v Ko-lárove bol vymenovaný rozhodnutím minis-tra spravodlivosti s účinnosťou od 1. januára 1997. Činnosť notára, súčasne činnosť súd-neho komisára vykonával na požadovanej úrovni, právne kvalifikovane a morálne bez-úhonné. Aj pre tieto vlastnosti ho mali kole-govia, notári, najmä v jeho okolí v obľube.

V prvom štvrťroku 2001 sa životných ju-bileí dožívajú títo členovia Notárskej komory Slovenskej republiky: JUDr. Katarína Bányová, 40 rokov JUDr. Soňa Bohmová, 40 rokov JUDr. Stanislav Dugas, 40 rokov JUDr. Jozef Gimerský, 40 rokov JUDr. Jana Chovancova, 40 rokov JUDr. Edita Varmusová, 40 rokov JUDr. Ladislav Vojtko, 40 rokov JUDr. Dana Sálusová, 40 rokov JUDr. Daniela Čečotová, 45 rokov JUDr. Katarína Pravotiaková, 45 rokov JUDr. Marta Botková, 50 rokov Mgr. Blažena Labanczová, 50 rokov JUDr. Štefan Sutára, 50 rokov JUDr. Miroslav Gregor, 55 rokov JUDr. Friderika Košinová, 60 rokov Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme im veľa zdravia, úspechov v práci i v osob-nom živote.

Prezídium NK SR

Documents

ARS NOTARIA 1/2001 · ARS NOTARIA 1/2001 O REDAKČNÁ RADA BSAH NA JUDr. Dušan Mikita šéfredaktor JUDr. Miroslav Pavlovlč JUDr. Ján Šimov JUDr. Andrej Kašper JUDr. Jozef Opatovský