Vydáva:Perfekt, a. s.,

v spolupráci so

Slovenskou akadémiou vied�

Riadite¾ vydavate¾stvaIng. Eduard Drobný

�

ŠéfredaktorkaIng. Jana Matejíèková

�

Hlavný sekretárMarián Babic

�

Grafická úprava a sadzbaDigital Visions, s. r. o.

�

TlaèSlovenská Grafia, a. s.

�

Adresa redakcieQuark

Karpatská 7811 05 Bratislava

telefón: 02/52 49 97 83−5fax: 02/52 49 97 88

e−mail: quark@perfekt.skhttp://www.quark.sk

�

Èíslo 5, máj 2010roèník XVI

�

Poèas roka vyjde 12 èísel, v�dyzaèiatkom mesiaca. Neobjednané

rukopisy redakcia nevracia.

�

Èasopis vychádza s finanènou podporou MŠ SR.

�

Objednávky predplatnéhoa prijímanie inzercie

Vydavate¾stvo Perfekt, a. s.Karpatská 7

811 05 Bratislavatel.: 02/52 49 97 83−5fax: 02/52 49 97 88

e−mail: predplatne@perfekt.sk

�

EV 554/08ISSN 1335−4000

�

Rozširuje Mediaprint−Kapa, Ares a drobní distribútori. Objednávky na

predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty, alebo

e-mail: predplatne@slposta.sk.Objednávky do zahraničia vybavuje

Slovenská pošta, a. s., Strediskopredplatného tlače, Uzbecká 4,

P. O. BOX 164, 820 14 Bratislava 214,e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk.

�

Preberanie textov a ilustrácií a ichèastí, rozširovanie prostredníctvom

tlaèe èi elektronických médií jemo�né iba so súhlasom redakcie.

Všetky neoznačené obrázky sú z internetu.

Príhovor �

zavolal mi blízky priateľ, literát a publicista MichalGrondžák Millý, či by sa mohol prihovoriť čitate-ľom Quarku. Reku, ak to bude k téme, máš vstupvoľný. Je to síce zimná téma, no princípy, o ktorév nej ide, sú celoročné. Veď ak sa môžu v máji hraťMajstrovstvá sveta v ľadovom hokeji...

Milí čitatelia časopisu Quark, požiadal somo možnosť prihovoriť sa vám preto, lebo spisova-teľ má byť aj svedomím národa. Myslím si, že tou nás prestalo platiť, hoci dôvodov pre opačnýpostoj je viac než dosť. Dokonca sa mi niekedyzdá, že vo verejnom živote sa toto slovo považu-je za anachronizmus. Veď posúďte.

Na sklonku tohtoročnej zimy sa na jazere prelo-mil ľad. Muž, ktorý sa prepadol do ľadovej vody,kričal o ratu. Okolo neho prechádzal mládenecs hokejkou v ruke. Topiaci sa chcel, aby mu podalhokejku. Chlapec odvrkol, že hokejka je drahá,mohla by sa poškodiť a – odišiel.

Keď sme premenovali zimné štadióny na arény,netušil som prečo, kým som si nevšimol v tele -víznych prenosoch hokejových zápasov, že akdôjde na ľade k osobnej šarvátke, rozhodcovia sanajskôr pokojne prizerajú a až po chvíli, ktoráv takýchto situáciách býva nekonečne dlhá, zasta-via nechutné surovosti. Je to teda jasné, veď ajstaroveké arény v duchu osvedčeného hesla pa -nem et circenzes, teda chlieb a hry, ukazovali,kam až človek môže klesnúť. Aj tu sa pri tom mno -hí dobre bavili.

A do tretice – olympijské hry. Keby zakladateľ mo -derných olympiád Pierre de Coubertin (1863 –1937) videl, čo sme z nich urobili, určite by ľutoval,že ich oživil. Jeho čistý ideál sa utopil v hromadepeňazí, ktorá sa stala rozhodujúcim mottom a hna -cím motorom týchto podujatí. V prekomercionalizo -vanom svete by číry amaterizmus dopadol katastro-fálne, no dnešná verzia Hier buduje jeden otáznik zadruhým. Čo toto vlastne je? Aký to má význam? Kamsa podel čistý ideál Hier? Je viacero disciplín, ktorésem prepašovali, ešte vôbec športom?...

Z hľadiska rizika je dnes automobilová Formula 1proti takému sánkarskému korytu škôlkarskou kra-

tochvíľou. Napokon sami sme to videli a, žiaľ, gru-zínska reprezentácia sa o tom na vlastnej koži pre-svedčila...

Ďalšia pretekárka v Super G sa zasa priznala, žepod kombinézou má viac modrín ako nepoškode-ného tkaniva. Môže byť poškodzovanie organizmuproduktom, vraj, povznášajúceho športu? A adrena -línový, v skutočnosti samovražedný, skicross? Narýchlej trati plnej skokov štartuje naraz viacero pre-tekárov. Vedia a verejne to priznávajú, že musiaostatných „odstreliť“, ak chcú dôjsť do cieľa. Patrí to -to mierové posolstvo kamikadze naozaj medzi špor-ty? Sa mozrejme, olympijské hry dnes nemôžu byťpresne tým, čím boli v minulosti, no nemali by niesťtoľko negatív ako napríklad tie posledné. Olym piádaje nepochybne veľké stretnutie športovcov, ktoríchcú podať čo najlepší športový výkon. Mala by tobyť manifestácia zdravého a zdraviu prospešnéhopohybu, korektného súťaženia a priateľstva. Beztoho blenu, ktorý doň kvapkajú tí, ktorým ide o úplneiné, najmä materiálne hodnoty.

Mimochodom, viete ako sa skončil príbeh to -piaceho sa na jazere? Na miesto činu dobeholďalší chlapec, ktorý tiež počul volanie o pomoc.Našiel na brehu odlomený konár, podal ho topia-cemu sa a zachránil ho. Chlapec doma o svojomčine nehovoril, mal pocit, že by to urobil každý. Nozachránený sa prišiel poďakovať. Vtedy sa rodičiadozvedeli o záchrannej akcii svojho syna.

Želám vám, aby vždy, keď sa dostanete do pro-blémov, bol na blízku ten druhý chlapec.

MGM

V spomínanej sérii pretekov Formuly 1 sa pretekáripo sérii smrteľných úrazov vzbúrili a de klarovali, žesa nechcú mrzačiť a zomierať v okruhových aré-nach. Dosiahli svoje, hoci to nebol ľahký boj. Opäťtotiž išlo peniaze. Vďaka tomu vznikli nové ochran-né prvky, zvýšila sa konštruktérska bezpečnosťvozidiel a tratí na akceptovateľnú hranicu. Nie je tocesta aj pre športovcov? Musia sa postaviť za právona svoje zdravie i na život a odmietnuť hazardnépraktiky ľudí v pozadí. Veď zdravie je nad pokladysveta. A život? Máme len jeden. Aby ste ho prežiličo najplnšie a najkrajšie, ale aj dostatočne dlhovám želá

Už ste si predplatili Quark?Ešte nie?�budete mať skvelého spoločníka

na voľné chvíle

�ušetríte 3,98 € (120 Sk) na rozdiel od ceny Quarku v novinovom stánku

�NOVINKA! Ak získate ďalších predplatiteľov, máte nárok na ďalšie zľavy

�zaručene dostanete časopis až domov, do práce alebo do školy bez zháňania či rizika, že sa vám neujde

�neunikne vám zaujímavé a hodnotné čítanie

Objednávací lístok nájdete na 2. strane.

1

2

3

4

5

8 � Chceme nájsť niečo, o čom nič nevieme – hovoria aj slovenskí vedci, pracujúci v CERN pri Ženeve, teda v najväčšom laboratóriu časticovej fyziky na svete.

15 � Pluto je červenšie a jasnejšiepravdepodobne následkom topenia sa povrchového ľadu na póle privrátenom k Slnku.

16 � Chrípka: Nové výsledky, nové výzvy – Európska únia, ako najväčší verejný podporovateľ boja proti tejto chorobe, pripravila štyri nové projekty aj s účasťou slovenských výskumníkov.

19 � Čo s jadrovým odpadom? Európske Spoločné výskumné centrum (JRC) predstavilo svoj projekt likvidácie jadrového odpadu.

20 � Slovenská bryndza – pri príležitosti Svetového dňa mlieka sa pozrieme trochu bližšie na náš najslávnejší národnývýrobok, ktorý má nespochybniteľne neprekonateľné vlastnosti.

22 � Odpoveď na otázku: Koľko chemických látok poznáme?

24 � Evolúcia modliviek – zaujímavá skupina hmyzích dravcov, často pôsobiaca trochu strašidelne aj trochu morbídne.

Objednávka predplatnéhoPrihlasujem sa na odber èasopisu QUARK od è.

Èasopis mi posielajte na adresu:

Meno:

Ulica:

PSÈ, mesto:

Podpis: POZOR! Ak sa prihlásite na odber Quarku, získavate z¾avu 3,98 € / 120 Sk.

Celoročné predplatné potom stojí 13,94 € / 420 Sk.Časopis začnete dostávať hneď nasledujúci mesiac po zaplatení.

Platím týmto spôsobom:

A � poštovou pouká�kou typu U, ktorú mi pošleteB � uhradením faktúry, ktorú mi pošlete

IÈO/DIÈ: èíslo úètu:

Objednávku pošlite na adresu: Vydavate¾stvo Perfekt, a. s., Karpatská 7, 811 05 Bratislava alebo na predplatne@perfekt.sk

26 � Viac ako plaz a menej ako vták – ide o raptora, ktorý patril medzi mäsožravé dinosaury.

28 � Letecká nehodovosť v roku 2009 – celkový početnajvážnejších dopravných nehôd, pri ktorých sa lietadlo úplne zničilo, poklesol; narástol však počet obetí.

29 � Na Expo bez šoféra – autonómne vozidlo bez vodičaby malo prejsť trinásťtisíc kilometrov dlhú trať z talianskejParmy do Šanghaja za tri mesiace.

30 � Kam s mincami? Do bankomatu! – tam sa môžete aspoň v západoeuróp- s kych krajinách zbaviť prebytočnej mincovej, ale aj papierovej hotovosti a peniaze si pripísať na účet.

33 � Nové laboratórium na tvarovanie nanoštruk-túr – najdrahším zariadením celého projektu je duálny mikroskop QUANTA 200 3D, prvý na Slovensku.

37 � Knižnica v holandskom Spijkenisse – sklený a drevený exteriér, ktorý sa klenie ponad viacposchodovú vnútornú konštrukciu.

43 � Test – Čo viete a neviete o ľudskom tele?

Obsah 5/2010�

36

16

24

máj 2010 / Quark 3

Hity mesiaca �

Psy boli domestikované na Blízkom východe Domáci psy od francúzskych pudlíkov až po nemeckých vlčiakov malisvojich predkov na Blízkom východe a nie vo Východnej Ázii, ako sadoteraz predpokladalo. K tomuto výsledku dospel tím vedcov podvedením profesora Roberta Wayna z Kalifornskej univerzity v LosAngeles.

Oblasť známa ako Úrodný polmesiac zahŕňa územia dnešnéhoIraku, Sýrie, Libanonu a Jordánska, čo je rovnaké územie, kde bolidomestikované mačky, majú pôvod mnohé dnešné druhy dobyt-ka a zrodilo sa poľnohospodárstvo. Výskum robili genetickým po -rovnávaním 900 psov reprezentujúcich 85 plemien a vyše 200 di -vých sivých vlkov, ktorí sú ich najbližší príbuzní, z celého sveta.

V rámci dosiaľ najintenzívnejšej analýzy pomocou molekulárnych genetických techník preskúmali vyše 48-tisíc genetických znakovz celého genómu každého zvieraťa zapojeného do výskumu. Ukázalo sa, že najviac spoločných genetických znakov majú psy s vlkmiz Blízkeho východu. Príbuznosť sa našla aj medzi psami a európskymi vlkmi, ale jej znaky boli oveľa menej intenzívne. Naopak, veľmiintenzívne väzby zistili medzi plemenami východoázijských psov a čínskymi vlkmi ukazujúcimi na premiešanie medzi nimi. Odlišnosťoproti predchádzajúcim výskumom, ktoré dávali pôvod psov do Východnej Ázie, vyplýva z toho, že kedysi sa robili porovnania len nazáklade malej sekvencie DNA zobratej z mitochondrie, tenkej štruktúry mimo jadra živých buniek a nie z celého genómu ako teraz. Prvépsy sa objavili na Blízkom východe pred 12-tisícmi až 13-tisícmi rokov. Prvých vlkov však nedomestikovali poľnohospodári, ale ešte lovci,ktorých často sledovali na poľovačkách, aby sa dostali k zanechaným zvyškom zvierat. Trvalo tisíce rokov, než sa stali priateľmi. Známyje archeologický nález hrobu, v ktorom sa našlo šteňa skrútené v rukách kostry človeka. Aj keď mnohé psie plemená majú dlhú históriu,až 80 percent moderných druhov sa objavilo po explózii kríženia psov vo viktoriánskej ére koncom 19. storočia.

http://news.yahoo.com/s/nm/20100317/sc_nm/us_science_dogs

Bambusuril z Brna pomôželiečiťVedcom brnianskej Masarykovej univerzity sa podaril unikátny objav. Vynašlinovú zlúčeninu, ktorá sa v prírode dosiaľ nevyskytovala a v budúcnosti uľahčíprácu odborníkom v zdravotníctve, farmácii a potravinárstve.

Novú zlúčeninu, kto -rú vedci pomenovalipodľa tvaru krátkejtrubičky pripomínajú-cej kmeň bambusu,si chcú nechať pa ten -tovať. Bambusuril bu -de slúžiť ako preprav -ník rôznych látok. Na-loží ich a dopravíz jed ného miesta nadruhé. Bambusurilvie vychytávať niekto-ré látky z roztoku tak,že ich uschová vo

svojej schránke. Látka uschovaná v dutine bumbusurilu sa potom mô žedopraviť na iné miesto, kde sa z dutiny uvoľní, vysvetlil vedúci výskumné-ho tímu Vladimír Šindelář z Ústavu chémie Prírodovedeckej fakulty Ma -sarykovej univerzity. Lekári pomocou novej zlúčeniny budú môcť naprík-lad lepšie diagnostikovať pacientovi ochorenie či dopraviť liečivú látkupriamo do miesta v tele človeka, kde má pôsobiť. Bambusuril sa všakbude dať využiť aj na čistenie odpadových vôd. Príprava základného bam-busurilu je jednoduchá. Východzie zlúčeniny i použité rozpúšťadlá sú na -viac lacné a dobre dostupné, uviedla hovorkyňa Masarykovej univerzityTereza Fojtová.

http://aktualne.centrum.cz/veda/clanek.phtml?id=663022

Deti plačú v materčinePorovnávanie plaču novorodencov vo veku 2 až 5 dníodhalilo, že tak robia vo svojom materinskom jazyku. To znamená, že schopnosť vyjadrovať sa v svojom jazykusa začína ihneď po narodení.

K tomuto zá -ve ru dospeltím vedcovz univerzityv ne meckomWürzburgu,ktorý porov-nával viacako dvadsaťho dín plaču

nemeckých a francúzskych detí. Zistil, že plač malýchFrancúzov a Francúzok sa začína nízkymi tónmia postupne naberá na výške. Plač nemeckých detímal naopak klesajúcu tendenciu. Začal sa vysokýmhlasom a postupne klesal. To zodpovedá kontúrambežnej reči v oboch jazykoch. Jednoduchým príkla-dom je slovné vyjadrenie slova otec. Vo francúzštineje to papá a v nemčine pápa. Skutočnosť, že užv prvom plači detí je začiatok melódie ich materinské-ho jazyka, chcú vedci využiť na zisťovanie možnýchrečových porúch v neskoršom veku. Skorá diagnózaby totiž umožnila odstraňovať problémy vo výslovnos-ti v najranejšom štádiu. Vedci sa chcú teraz sústrediťna porovnávanie prirodzeného plaču detí aj z ďalšíchkrajín, aby získali istotu o jeho prepojení na ne skoršierozprávanie.

http://www.uni-wuerzburg.de/en/sonstiges/meldungen/detail/artikel/sprache-be/

4 Quark / máj 2010

Magazín�

Vedci z Inštitútu Maxa Plancka našli genetický dôkaz,že skúsenosti z detstva a mladosti zanechávajú v člo-veku významnú stopu. Traumatizujúce zážitky aleboextrémny stres v detstve mohli dlhodobo zmeniť génovúaktivitu. U dospelých sa to prejavuje prehnanou náchyl-nosťou k depresiám alebo chorobným strachom. Ge -notyp reaguje na ťažký psychický stres tak, že mení svo -ju génovú aktivitu. Takéto chemické zmeny môžu viesťk zvýšenej produkcii stresových hormónov.

Základom bol pokus s novonarodenými myšami,ktoré na krátky čas oddelili od ich matiek. Traumati -zované hlodavce sa neskôr ťažko vyrovnávali so stre so -vými situáciami. Ich pamäť, pudy a emócie boli celkomzničené, pretože v ich mozgoch dochádzalo k zvýšenejprodukcii hormónu vazopresínu, kto rý vzniká v hypota-lame.

Traumatizovaníod detstva

Peľ preletí až 160 kmFigovník dokáže svojím peľom oplodniť strom rastúci 160 km odneho. Ako je to možné? Tím Sofie Ahmedovej z univerzity v britskomLeedse sledoval semená, listy a plody moruše aj figovníka, aby ichpodrobil genetickým testom. Zistili, že za akčný rádius oplodňova-nia je zodpovedná osa figová. Tieto zvláštne osy, ktoré jediné ope-ľujú figy, majú na tele nazbieraný peľ viacerých kvetov. Vo veternýchprúdoch preletia obrovské vzdialenosti a prenesú ho na ďalšie rast-liny. To všetko zvládnu počas svojho iba 48-hodinového života. Diaľ -kové oplodňovanie bolo doteraz neznáme a v budúcnosti by mohlopomôcť efektívnejšiemu poľnohospodárskemu využívaniu pôdy, naj -mä pri sadení geneticky modifikovaných rastlín.

Film s cudzojazyčnýmititulkami

Vedci pri svojom výskume ukázali dobrovoľníkom úseky fil-mov v škótskom a austrálskom dialekte. Všetky testovanéosoby sa učili angličtinu približne 7 až 8 rokov, no nikdypredtým sa nestretli s týmito špecifickými dialektmi. Filmpozerali s titulkami v materinskom jazyku, v angličtinealebo bez titulkov. Úlohou bolo zreprodukovať, čo počuli.Účastníci pozerajúci s titulkami v rodnom jazyku zreprodu-kovali text najhoršie. Pochopili síce zmysel, no z filmu sinezapamätali takmer nijaké cudzie výrazy. Tí, čo mali titul-ky v angličtine, si slová nielen zapamätali, ale neskôr ich ajdokázali využiť. Popritom rovnako dobre dokázali zrepro-dukovať obsah filmu. Takže ten, kto sa chce pomocou fil-mov učiť cudzí jazyk, by si mal pomáhať titulkami v danomjazyku.

máj 2010 / Quark 5

Magazín �

Zalesnená SaharaVedci vyhodnotili vrtné jadrá z morských usadenín nachádzajú-cich sa v hĺbke 3 km pri pobreží východnej Afriky. Sedimentyobsahovali saharský prach naviaty do Atlantiku silnými vetrami.Prach obsahuje dokonca uhlíkové častice pochádzajúce z dneš -ných púštnych oblastí. Zo zloženia týchto častíc dokázali vedciodvodiť, ako vyzerala vege-tácia kedysi. Pred 8- až 12--tisícmi rokov sa na územídneš nej Sahary nachádzalobrovský les. Situácia bolarovnaká aj v období pred45- až 50-tisícmi rokov a pred110- až 120-tisícmi rokov.Dve staršie periódy sa pre-krývajú s obdobím, v ktoromsa moderný človek presúvalz východnej Afriky do sever-nej a osídľoval Stredný vý -chod, Áziu aj Európu. Títo ľu -dia nemuseli na svojej cesteprekonať vyschnutú púšť,práve naopak, prechádzalipo úrodnej krajine. Nasledu -júce suché obdobia mohlizrejme urýchliť sťahovaniaľudí, a teda ovplyvniť ďalšievývojové obdobia.

Filtračná hubaV tropických vodách, kderastú koralové útesy, súživiny pomerne nedostat-kový tovar. Huby ako na -príklad Halisarca caeru-lea sa tomuto prostrediuprispôsobili a dokážu fil-trovať uhlík z vody. TímJaspera De Goeija z ho -landského Inštitútu prevýskum mora tvrdí, žehuby dokážu prijať asipolovicu svojej telesnejhmotnosti z vyfiltrovaného

uhlíka. No napriek tomusa zdá, akoby nerástli.Aby zistili, čo sa s nimideje, preskúmali ichv akváriách s morskouvodou. Zis tili, že preobrovské množstvo pre -filtrovanej vo dy a bak-térie či vírusy musia hu -by každých 4 až 5 ho -dín obnovovať svoj fil-tračný aparát. Zo sprá -vania húb profitujú, sa -mozrejme, aj iní obyva-telia útesov. Napríkladkoraly vďaka nim nepri-jímajú takmer nijakývylúčený uhlík.

Ak vedľa seba rastú dve kvetiny, ktoré pochádzajú z tej istejmaterskej rastliny, správajú sa podstatne priateľskejšie, ako kebysi boli cudzie. Americkí vedci zistili, že rastliny rozpoznajú susedapomocou sekrétu z koreňov. Ak nejde o príbuzenstvo, snažia saprostredníctvom zvýšeného rastu koreňov, a teda väčšou spotre-bou vody, konkurenta zahubiť. Ak sú však príbuzné, pristupujú naistý druh remízy a rozširujú svoje korene iba tak ďaleko, aby malaj sused dostatok miesta, tvrdia Harsh Bais a jeho kolegoviaz University of Delaware. Toto zistenie by mohlo mať veľký významnielen pre drobných pestovateľov, ale aj pre veľké poľnohospo-dárske podniky.

Súrodenecká láskamedzi rastlinami

Magazín�

Podľa odhadov padne ročne za obeť gurmánom pri-bližne 73 miliónov žralokov. Ich plutvy sa predávajúna čínskom trhu ako delikatesy. Predstavujú pritommenej než 5 percent celkovej hmotnosti žraloka. Je -den kilogram však na trhu v Hongkongu stojí až 120dolárov. Výsledkom je, že počet žralokov sa v posled-ných rokoch zmenšil o 50 až 75 percent. Vedci sasústredili na to, aby našli miesta najčastejšieho vý -skytu najohrozenejších druhov žralokov. Zamerali sana žralokov kladivohlavých, pretože sa viac zdržujúna jednom mieste. Samice sa totiž väčšinou vracajúna miesto svojho narodenia, aby tam priviedli na svetsvoje potomstvo. To ich na jednej strane robí ľahkýmiterčmi lovu, čoho dokladom je, že jeden až tri miliónyplutiev pochádza práve zo žralokov kladivohlavých.Na druhej strane ich však bude možno práve pretoľahšie chrániť.

Nová teória o vznikuatmosféry

Americkí a anglickí vedci analyzovali plyny získané z hĺbky 600 až 700metrov na území Nového Mexika. Odhalili medzi nimi aj vzácny kryptóna xenón. Podľa nich je to ako odtlačok prsta jednotlivých vývojových fázSlnečnej sústavy. Tieto plyny, ktoré sa dodnes nachádzajú pod zemou a napovrch sa dostávajú iba pri sopečnej činnosti, pochádzajú z raného obdo-bia vzniku Slnečnej sústavy. Vtedy sa z rotujúceho zhluku prachu a plynovvytvorilo Slnko, planéty, a teda aj naša Zem. Tieto 4,5 miliardy rokov staréčiastočky odborníci analyzovali a zistili, že vzácne plyny spod povrchuzeme prispeli k vytvoreniu zemskej atmosféry iba minimálne. Podľa tvrde-nia jedného zo zúčastnených vedcov Chrisa Ballentina sa musíme sa roz-lúčiť s predstavou, že v prvopočiatkoch Zeme vytvorili atmosféru obrovskévulkány. Je teda pravdepodobné, že atmosféra na Zemi sa vytvorila počasmiliónov rokov vďaka kométam dopadajúcim na Zem. Zrejme práve onypriniesli prvé na Zem vodu, ktorá teraz pokrýva väčšinu jej povrchu.

6 Quark / máj 2010

Pred 5 000 rokmi skrotil človek koňa, dnes rozlúštiljeho genotyp. Výsledky tímu pod vedením KerstinaLindblada-Toha z Massachusettského technologic-kého inštitútu sú však zarážajúce. Podľa nich je totižveľká časť konského genómu podobná ľudskému.Je o niečo väčší ako psí, no menší ako ľudský alebokravský. Napriek tomu má približne polovicu génovuloženú v tom istom poradí ako ľudia. Psí genotyp,ktorý rozlúštili v roku 2005, sa s ľudským zhoduje ibana 29 %. Vedci vyvodzujú zo svojej analýzy pôvoddesiatok ľudských ochorení, keďže viac ako 90dedičných konských chorôb vykazuje určitú podob-nosť s ľudskými – napríklad svalové i zápalové pro-blémy alebo neplodnosť. Identifikácia genetickýchkoreňov koní nám podľa názoru výskumníkov pomá-ha lepšie porozumieť ochoreniam koní aj ľudí.

Rozlúštený konský genóm

Žraloky obeťamigurmánov

Dopamín je už dlho známy akosignálna látka pôsobiaca v moz-govom centre odmeňovania.Táto časť mozgu je zodpoved-ná za emocionálne vyhodnoco-vanie vne mov, činností aleboudalostí, ako aj za to, ako na nászapôsobia. Preto vedci preskú-mali úlohu dopamínu pri proce-soch rozhodovania. 61 dobrovoľ-níkov hodnotilo 80 rozličných ces-tovateľských destinácií od Gréckaaž po Thajsko. O 40 minút neskôrdostali placebo a mali si predstaviť, že tam budúci rok pocestujú. O ďal-ších 40 minút neskôr dostali tabletu s účinnou látkou L-DOPA zvyšujúcouhladinu dopamínu v mozgu. Potom si mali opäť predstaviť, že strávia naurčitom mieste dovolenku. Výskum ukončili nasledujúci deň rozhodovanímmedzi dvoma cieľmi, ktoré na začiatku ohodnotili celkom rovnocenne. Celýtest mal prekvapujúco jednoznačný výsledok. Dovolenkové miesta, o kto-rých premýšľali dobrovoľníci pod zvýšeným vplyvom hladiny dopamínu, saim na ďalší deň zdali podstatne atraktívnejšie ako pri pôvodnom ohodno-tení. Placebo takýto účinok nemalo.

Šťastný pod vplyvom dopamínu

�Magazín

máj 2010 / Quark 7

Šprintéri s protézamiBúrlivú diskusiu rozpútal v odborných kruhoch juhoafrický bežec OscarPistorius, ktorému v detstve pre génovú poruchu amputovali nohy v člen -koch. V roku 2008 sa zúčastnil paraolympijských hier a získal niekoľkomedailí. To mu však nestačilo. Snažil sa dostať na kvalifikáciu pre olym-pijské hry v Pekingu. Mal všakmnožstvo oponentov. Tí tvr di -li, že vďaka svojim protézam,ktoré by mohli pri behu fungo-vať ako pružiny, by mal ob -rovskú výhodu. Vedci sa pretorozhodli protézy dô kladne pre-skúmať. Šiestich šprintérovnechali bežať s pro tézami pobežiacom páse a merali silu,akou na pás došliapavali. Zi s -tili, že pri protézach je váhadošliapavania o 8 % nižšia.Predpoklad odborníkov, ževyššia hmotnosť protéz môžezvýšiť krokovú frekvenciu bež-cov, sa tiež nepotvrdil. 100-,200- alebo 300-gramové zá -važia frekvenciu nijako neov-plyvnili, pomohli len k lepšej synchronizácii oboch nôh. Jasne teda doká-zali, že za skvelé časy nevďačia postihnutí športovci technickému pokro-ku, ale iba vlastnej sile a tvrdému tréningu.

Nebezpečné tankovanieHlboký nádych pri tankovaní nie je dobrý nápad. Egypt -skí vedci pri pokusoch s krysami zistili, že výpary stúpa-júce z benzínu môžu spôsobiť agresivitu. Na mozogvplývajú agresívne voľné radikály a spôsobujú zmenyrovnováhy serotonínu a dopamínu v rozličných častiachmoz -gu. Obe látky súvisia s reguláciou pocitov a s týmsúvisiacim správaním. Podľa Amal Kinawyovej z káhir-skej univerzity benzínové výpary teda nevyvolávajú lenrakovinu, ale sú nezdravé aj pre náš mozog.

Užitočné nanočastice zlataPomocou nanočastíc zlata veľkých približne 30 nmdokážu lekári odhaliť signály indikujúce rakovinu pro-staty už pri koncentrácii 300-krát nižšej ako doteraz.Naväzujú totiž na seba takzvané špecifické prostatic-ké antigény, ktoré sa nachádzajú na povrchu bunieka slúžia na zistenie výskytu rakovinotvorných buniek.V budúcnosti môžu lekári pomocou novej metódypozorovať pacientov s rakovinou hneď po operácii,vďaka čomu zistia znovuobjavenie sa tumorových bu -niek podstatne skôr. Lekári a pacienti tým získajú veľ -mi dôležitý čas a pri návrate choroby začnú skôr s lieč -bou.

Nicolas Howard, špecialista na historickú geografiu, objavil v oxfordskej kniž-nici starú mapu ostrova Kréta z roku 1688. Priviedla ho k myšlienke hľadaťnajvýhodnejšiu polohu pre bájny Minotaurov labyrint. Minotaurus, napolymuž a napoly býk, mal podľa legendy žiť v labyrinte pod palácom kráľa Minoav Knosse, ktorý v súčasnosti ročne navštívi viac ako 600 000 turistov. Namape objavil Howard malú okrúhlu skicu pomenovanú Laberinto, no tá nele-žala na mape pri paláci, ale v horách približne 30 km juhovýchodne od mestaGortyn. Howard na danom mieste objavil pod starým rímskym kameňolo-mom rozsiahly systém tunelov a jaskýň. V tuneloch sa však nenachádzajúnijaké stopy po prípadnej Minotaurovej činnosti. Je otázne, prečo v starove-ku vlastne tento gortynský systém chodieb vybudovali. V každom prípade hoza rímskych čias využívali ako kameňolom. Či sú chodby ešte staršie, to sadá dokázať iba podrobnejším archeologickým výskumom. � MA

Minotaurov labyrint

Rozhovor�

� V akých orgánoch CERN pôsobíte? � V rokoch 1993 až 1996 som bol členomFi nančného výboru, od roku 1996 doteraz,s jednou prestávkou, som členom RadyCERN.

Čo sa od vášho prvého stretnutia s CERN zmenilo a čo sa dosiahlo?� Prvýkrát som bol v CERN v roku 1975ako mladý fyzik. Už vtedy ma očarila atmo -sféra spolupráce a nadšenie pre fyziku,ktoré tam vládlo. Odvtedy je mojou srdco-vou záležitosťou. V tom čase bol CERNnajväčšie európske laboratórium častico-vej fyziky a jedno z najväčších laboratóriína svete. V ďalších rokoch vyrástol a zmo-hutnel, hlavne vybudovaním najväčšíchurýchľovačov na svete s obvodom 27 kmLEP a neskôr LHC. Teraz sa z CERN stalonajväčšie svetové laboratórium, pričom naje ho výskume sa podieľa 10-tisíc vedcova in - žinierov z celého sveta. Treba dodať,že je tam nielen najväčší urýchľovač, ale sútam aj najväčšie a najzložitejšie experimen -tálne zariadenia: ATLAS, CMS, ALICE.

� Najnovšie sa CERN spája s veľkýmhadrónovým urýchľovačom častíc(LHC). Priblížte jeho konštrukciu a význam.� Veľký hadrónový urýchľovač – zrážač LHCje zariadenie dlhé 27 km, ktoré sa nachá-

dza v kruhovom tuneli 100 metrov pod ze -mou. V supravodivých magnetoch s mag-netickým poľom do 9 tesla sú dve trubices priemerom okolo 3 cm, v ktorých v opač-ných smeroch lietajú protóny s energioudo 7 TeV (teraelektrónvoltov = tisíc miliárdelektrónvoltov). Na štyroch miestach, na -zvaných interakčný bod, sa zväzky protó-nov pretínajú a tam dochádza k protón--protónovým (p-p) interakciám pri energii2 × 7 TeV, ktoré na LHC chceme študovať.Okolo interakčných bodov sú postavenéštyri experimenty: ATLAS, CMS, ALICEa LHC-b. Tri sú zamerané na štúdium p-pinterakcií, ALICE je určený na štúdium inte-rakcií jadro-jadro, keďže v LHC sa budúurýchľovať aj ťažké jadrá až po urán.

� Štart urýchľovača LHC v septembri2008 museli odložiť pre poruchu. Čo sa stalo a ako dopadla oprava?� Veľký hadrónový urýchľovač je najväčšía najkomplikovanejší stroj na svete. Použí vasa v ňom technológia supravodivých mag -netov v nezvyčajne veľkom rozsahu. Naprí -klad spotreboval viac ako polovicu sveto-vej produkcie supravodivých káblov. Teplo -ta vnútri magnetov je v objeme niekoľkotisíc kubických metrov nižšia ako vo ves-míre – len 1,9 stupňa nad absolútnou nu -lou. V magnetoch sa používa extrémne vy -soké magnetické pole 9 tesla a tečú v nichobrovské prúdy až do 12-tisíc ampérov.Tieto technologické riešenia prinášajú ajveľké problémy. Prúd 12-tisíc ampérov mô -že tiecť len v supravodivom kábli pri nízkejteplote. Ak sa teplota len nepatrne zvýši,kábel preskočí do normálneho stavu (tzv.quench) a nie je schopný viesť také veľképrúdy. Preto sa medzi magnetmi nachá-dzajú normálne vodivé káble s veľkým prie -rezom, ktoré však musia mať tiež veľmi níz -ky odpor. Porucha na jeseň 2008 vznikla

pri testovaní, pri prechode supravodiča donormálneho stavu s tým, že jeden z 10-ti sícspojov medzi magnetmi mal vyšší od pora začal sa pod vysokým prúdom taviť. V tom -to prípade sme mali na LHC naozaj smolu,pretože sa stalo niekoľko zlých udalostí posebe. Z roztaveného káb la sa vy tvoril elek -trický oblúk, ktorý smeroval práve na mag -net, prepálil silný obal magnetu (tzv. kryo-stat), a tak zohrial kvapalné hé lium v jehovnútri, až sa začalo prudko vyparovať. Plynnéhélium vybuchlo a tlaková vlna posunula 30--tonové magnety v dĺž ke 700 metrov. Na šťa -s tie sa nikomu nič ne stalo, keďže LHC pra-cuje na diaľkové ovládanie a v tuneli sa po -čas jeho práce ľudia nenachádzajú. Muselosa vybrať na po vrch a opraviť 53 magnetov.Oprava trvala jeden rok, pretože sa do LHCzabudovalo množstvo nových monitorova-cích a ochran ných zariadení, aby sa takétoporuchy už nestali. Po oprave LHC znovuuviedli do činnosti 23. novembra 2009 a pokrátkom čase sa dosiahla rekordná energia2,36 TeV v ťažisku interakčného bodu.Medzi tým 19. marca 2010 bola dosiahnutánová rekordná hodnota 2 x 3,5 TeV a teraz sazačínajú študovať interakcie pri 7 TeV.

� Dosiahol sa už maximálny výkonurýchľovača LHC? Aké vedecké experimenty sa na ňom začali robiť?� Maximálna energia 14 TeV sa dosiahnena LHC až po niekoľkých rokoch. Pri krát-kej prevádzke v novembri a decembri 2009sa pracovalo pri energiách 1 až 2 TeV. Všet -ky experimenty boli schopné registrovaťa vy hodnocovať hneď prvé zrážky častíc.Zatiaľ sa overovali známe poznatky z fyzi-ky, ktoré sme však získavali za dni, hociv minulosti to isté trvalo roky. ExperimentALICE na príklad za dva dni potvrdil závaž-ný výsledok porovnania niektorých vlast-ností hmo ty a antihmoty.

8 Quark / máj 2010

Chceme nájsť niečo,o čom nič nevieme

Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) je organizácia prezákladný a aplikovaný výskum hlavne v oblasti časticovej fyziky.Známa je najmä tým, že je najväčším laboratóriom časticovej fyzikyna svete a predstavuje špičku v oblasti výskumu najjemnejšej štruktúryhmoty. Nachádza sa na švajčiarsko-francúzskej hranici, severozápadneod Ženevy. CERN vznikol 29. septembra 1954 dohodou dvanástichčlenských štátov. Dnes ich má 20. Slovensko je členským štátom od roku 1993, predtým krátko (v roku 1992) ako súčasť ČSFR.

� Hovoríme s prof. RNDr.

Branislavom Sitárom, DrSc.,

viceprezidentom Rady Európskej

organizácie pre jadrový výskum

(CERN), profesorom na Fakulte

matematiky, fyziky a informatiky

Univerzity Komenského

v Bratislave

� Čo by mal byť hlavný a najzaujíma-vejší cieľ experimentov na urýchľovačiLHC?� Zaujímavých a dôležitých potenciálnychobjavov je niekoľko – Higgsov bozón, su -persysmetrické častice – kandidát na tma -vú hmotu vo vesmíre, ktorej má byť 5-kráttoľko ako viditeľnej hmoty, hľadanie extra-dimenzií alebo štúdium mikroskopickýchčiernych dier, ktoré sú zaujímavé, ale nienebezpečné, lebo sa hneď rozpadajú. Naj -zaujímavejším by však bolo nájsť niečo,o čom ešte nič nevieme.

� Čo je Higgsov bozón?� Higgsov mechanizmus podľa teórie zod -povedá za vznik hmotných častíc pri Veľ komtresku. Predstava je taká, že okolo nás jetakzvaný Higgsov kondenzát. Ak do ne hosilne udrieme protónom pri energii niekoľkoTeV, Higgsov bozón vyskočí z kondenzátua budeme ho môcť pozorovať. H-bozón je

veľ mi ťažký, najmenej 115-krát ťažší ako pro-tón, preto bude žiť veľmi krátko a rozpadnesa na častice, ktoré už po známe ako Z-bo -zóny alebo W-bozóny atď. Takéto rozpadychceme zachytiť a študovať ich.

� Urýchľovač LHC má však pri hľadaníHiggsovho bozónu silnú konkurenciu,najmä v USA. Kto zvíťazí? � Urýchľovač Tevatron v USA pracuje prienergii pod 2 TeV už niekoľko rokov a za -tiaľ bez úspechu hľadá Higgsov bozón. Privyšších energiách je pravdepodobnosť obja -venia H-bozónu oveľa vyššia, preto LHCbude stačiť pri energii 7 TeV asi rok, abyprekonal štatistiku Tevatronu za 10 rokov.

� Existujú však aj ďalšie experimenty.Ktoré považujete za najzaujímavejšie?� Z hľadiska časticovej fyziky a astrofyzikysú veľmi zaujímavé experimenty, ktoré štu-dujú vlastnosti neutrín. Tieto veľmi zaujíma-vé častice, ktoré môžu prejsť zemeguľoubez interakcie, môžu mať zásadný význampre štruktúru vesmíru. Ťažké neutrína mô -žu byť vo vesmíre temnou hmotou. Veľmi

zaujímavé je štúdium oscilácií neutrín. Zdro -jom neutrín je napríklad CERN, ale deteku-jú sa až v blízkosti Ríma, keď prejdú ze -mou 800 kilometrov.

� Aká je účasť našich vedcov na expe-rimentoch v CERN? Ktoré vedeckéinštitúcie sa na nich podieľajú?� Účasť Slovenska na experimentochv CERN je adekvátna veľkosti našej krajiny.

V súčasnosti je tam asi60 slovenských vedcova štu dentov. Na dlhodo-bých po bytoch je ich pri-tom 22. Najviac fyzikovv CERN je z Fakulty ma -tematiky, fyziky a infor -ma tiky UK a Fyzi kálnehoústavu SAV v Bra tislave,Ústavu ex pe rimentálnejfyziky SAV a Univer zityPavla Jozefa Šafárikav Ko šiciach a tiež fyziciz Univerzity Mateja Belav Banskej Bystrici a zo Ži -linskej univer zity.

� Na čo sa slovenský výskum v CERNzameriava v budúcom období? Najmäna LHC?� Slovensko ako najmenší členský štátCERN nemôže byť pri všetkých experimen-toch. Zúčastňujeme sa na protón-protóno-vom experimente ATLAS a jadro-jadrovomexperimente ALICE. V oboch experimen-toch majú naši fyzici významnú pozíciu. NaALICE je dokonca koordinátorom asi 1 000fyzikov z celého sveta slovenský fyzik KarelŠafarík. Do týchto experimentov sme do -dali aj časti zariadení – do ATLAS-u častikalorimetrov a do ALICE časti centrálnehodetektora TPC (Time Projection Chamber –časovo-projekčná komora) a tiež časti elek -tronickej aparatúry a spúšťača. Všetky do -dané zariadenia spoľahlivo pracujú.

� Ktorú účasť našich vedcov na experimentoch považujete za najzaujímavejšiu a ich výsledky za najväčší úspech?� V minulosti sme pracovali na niekoľkýchexperimentoch v CERN, napríklad naDELPHI, NA 49 alebo NA 57. Stali sme saspoluautormi významných objavov novejfor my hmoty – kvark-gluónovej plazmyalebo pentakvarku. Tieto objavy ešte ča -

kajú na konečné potvrdenie v iných labo-ratóriách.

� CERN je zadávateľom mnohýchobjednávok firmám, čo sa výrazneprejavilo pri budovaní veľkého hadrónového urýchľovača. Ako sa na tom podieľali slovenské firmy a o ktoré išlo?� Slovensko je v ostatných rokoch veľmiúspešné v získavaní objednávok CERNpre naše podniky. Dosiahli sme koeficientnávratnosti až 2,6, teda oveľa viac financiísa na Slovensko vrátilo, než sme zaplatilina členskom poplatku. Hlavnú zásluhu natom majú SES Tlmače, ktoré dodali stovkykryogénnych nádob pre magnety LHCa VVÚ ZŤS Košice zasa tieto magnety osa-dzoval na miesto v tuneli LHC.

� V čom môže CERN pomôcť slovenskej vede a výskumu a aj slovenským firmám?� CERN môže slúžiť predovšetkým ako prí-klad efektívnej spolupráce vo vedeckomvýskume. Tento príklad si osvojila aj Európ-s ka komisia, ktorá v posledných rokochvý razne podporuje vznik európskych labo-ratórií v rámci programu budovania európ-skej vedeckej infraštruktúry ESFRI. Tentotrend podporuje aj Slovensko. Ďalším prí-nosom je zapojenie Slovenska do najväč-šej počítačovej siete LHC Computing Grid(LCG) obsahujúcej teraz približne 100-tisícpočítačov. Na Slovensku sme vybudovalidve počítačové farmy v Bratislave a Ko -šiciach, ktoré sú napojené na LCG. Týmmáme prístup k prakticky neobmedzenýmvýpočtovým kapacitám. Slovenské firmy,ktoré sa stali dodávateľmi CERN, získava-jú skúsenosti a kredit otvárajúci im dvere dosveta.

� Čo sú podľa vás najväčšie problémyslovenskej vedy a výskumu všeobecne?� Je to určite slabé financovanie vedy, keďdo nej ide ročne len okolo 0,5 % HDP, čoje hlboko pod priemerom EÚ. Na druhejstrane, v poslednom roku dostali vedecképracoviská a vysoké školy výraznú finanč-nú podporu zo štrukturálnych fondov EÚ.Myslím si, že rozvoj slovenskej vedy bymal smerovať do európskych laboratórií.Medzinárodná spolupráca zabezpečujenajvyššiu kvalitu vedeckého výskumu.Veľmi dôležitá je výchova mlad ých vedec-kých pracovníkov. V tomto smere vítamnovú grantovú schému Ministerstva škols -t va SR, v ktorej rámci majú možnosť desia -tky slovenských študentov, doktorandova mladých vedcov študovať a pracovaťv európskych laboratóriách vrátane CERN.To azda zabráni tomu, aby nám mladí ta -lentovaní vedci neutekali do zahraničia.

� Zhováral sa MARIÁN BABICFoto: PETER STOLÁRIK

Rozhovor �

máj 2010 / Quark 9

Stali sme sa spoluautormivýznamných objavov novejformy hmoty – kvark-gluónovejplazmy alebo pentakvarku.Tieto objavy ešte čakajú nakonečné potvrdenie v inýchlaboratóriách.

Profesor Branislav Sitár pred zariadenímALICE, ktoré využívajú aj slovenskívedci.

Pokiaľ to myslíte s kvalitným obrazom naozajvážne, odporúčame vám model EPSONTW3500. Je pripravený poskytnúť prvotried-nu kvalitu obrazu so zameraním na športovéprenosy, filmy a hry. TW3500 sa jednoduchoovláda a ponúkne vysokú kvalitu obrazu ajza denného svetla. Tento projektor vám vy -nahradí, že nie ste priamo v Nemecku nahokejových majstrovstvá sveta. Ak mátedostatočne veľký priestor, vytvorený obrazmôže mať uhlopriečku viac ako 7,5 metra.Dva porty HDMI 1.3 zaisťujú pripojiteľnosťmnožstva zariadení vrátane televíznych set--top boxov s vysokým rozlíšením. Video pro -jektor EH-TW3500 pre domáce kino dispo-nuje plnou podporou technológie HD s vy -sokým rozlíšením 1080p a používa technoló-

giu 3LCD. Módny dizajn v kombinácii bieleja striebornej farby sa priam pýta do obývač-ky. Kontrastný pomer 36 000 : 1 je až neuve-riteľný, svetelný výstup má 1 800 lúmenov.Projektor používa 10-bitové spracovanie dáta jednoducho sa inštaluje. Vodorovné a zvis-lé posunutie objektívu sa realizuje pomocou

otočných prvkov na hornej strane projektora.Dá sa pripevniť aj na strop, jeho chod jemimoriadne tichý (len 22 dB). Na projektori lampu je záruka tri roky.

10 Quark / máj 2010

REVUE� Spoznajte súborový systém detailne � Využívame netbook ako druhý notebook � Neverte falošným antivírusom! � Konfigurujeme firewall � Architektúra optických sietí

HARDWARE� Test subnotebookov � Šesťjadrové procesory � Multifunkčné atramentové zariadenia � Test ultrazoomových fotoaparátov � Spoznajte sa s NVIDIA Fermi

SOFTWARE� Najlepšie triky pre Word a Excel 2007 � Programy na monitorovanie dátových prenosov � Softvérové novinky � Seriál: Adobe Photoshop CS4

INTERNET a SERVIS� Anonymne na webe � Problémy pri internetovom nákupe � Riešime problémy našich čitateľov

Nezabudnite, vychádzame 3. mája 2010.

V májovom èísle časopisu PC REVUE nájdete:

Prehrávač Philips GoGear je vďaka svojejodolnosti určený najmä pre športovcov.Elegantné vyhotovenie z brúsenej ušľachti-lej ocele ho predurčuje aj pre používateľovhľadajúcich malý prehrávač. Sám výrob-ca ho prezentuje ako módny doplnok soslušnou kapacitou pamäte 4 GB. Tentomodel nemá displej a ovládanie zabez-pečuje súpravatlačidiel pocelom tele.

Na prednej strane jetlačidlo Play/Pause, ktoré je

podsvietené a indikuje udalosti pre-hrávača, ako aj stav akumulátora. Ocenilisme trojpolohové tlačidlo na prepnutie ná -hodného prehrávania i prehrávania hudbyv poradí a na prepnutie FM rádia. Tlačidlána posúvanie skladieb slúžia v tomto prípa-de na automatické ladenie, no do pamäte simôžete uložiť päť staníc. V prípade prehrá-vania hudby sa dá prechádzať aj jednotlivý-

mi adresármi, stačí rýchlo dvakrát po sebestlačiť tlačidlá na posun v skladbe. Klipsňaje dostatočne pevná, a tak prehrávač pri-pevnený na oblečenie nestratíte. Roztiahnuť

ju a umiestniť na golier totiž nie je také jed-noduché. Štandardný konektor na slúchad-lá dopĺňa ďalšia pozícia podobne ako HFkonektory na mobilných telefónoch. Doň sazasúva kábel na prepojenie s počítačom.Kopírovanie hudby sa uskutočňuje s prie-mernou rýchlosťou zhruba do 3,5 MB/s.Zvukovú stránku vylepšuje technológiaFullSound, ktorá obnovuje frekvenčný roz-sah stratený pri kompresii MP3 skladby.

Projektor aj na majstrovstvá sveta

Digitálne technológie Pripravujeme v spolupráci s �

Antec ponúka zaujímavé skrinky aj na bežné použitie.Model Antec P183 je zo série Performance za prijateľ-nú cenu. Skrinka má otváracie predné veko, na ľahkoprístupnej časti sú porty USB, eSATA a audio. Na -pájací zdroj je dobre oddelený od zvyšnej časti počí-tača. Skrinka má priestor až na 11 mechaník. Ven -tilátory sú dva, doplniť sa dajú ďalšie tri. Tento kúsoknábytku pôsobí veľmi elegantným dojmom.

Skrinka na efektné PC

Pripnite si hudbu na oblečenie

Digitálne technológie �

máj 2010 / Quark 11

� Casemodding – tento pojem tvoria dveanglické slová, a to case čiže počítačováskrinka a modding, čo je úprava alebo pre-mena. Po slovensky povedané, ide o upra -vovanie počítačových skriniek so zámerom,aby sa líšili od tých bežne predávaných. Mo -difikácie sa týkajú vzhľadu, teda zmeny far -by, doplnenia rôznych vzorov a kresieb, aleaj doplnenia osvetlenia a priehľadných okienz plexiskla na bočných krytoch. Popri týchtooptických úpravách existujú aj funkčné, ktorésú zamerané na hardvér. Ide napríklad o pri-danie či úplnú výmenu chladenia (doplnenieďalších ventilátorov, použitie vodného chla-denia), pretaktovanie, a tým zvýšenie výkon-nosti, rozšírenie o ovládacie panely slúžiacena regulovanie a sledovanie otáčok ventilá-torov alebo zisťovanie teploty určitých častípočítača.� Tablet PC – väčšinou ide o ľahší notebooks klávesnicou a dotykovým ovládaním, kto -rého vrchnú časť možno otočiť o 180° a di -splej otočený navrch priklopiť na klávesy.Potom môžete tablet ovládať pomocouplastového pera, označovaného ako sty-lus, a používať napríklad vo funkcii poznám -

kového notesa. Toto najčastejšie sa vysky-tujúce vyhotovenie tabletu, nazývané Con -vertible, sa funkčnosťou v princípe zhodu-je s notebookom a spája výhody počítačatablet PC i klasického notebooku. Najľah -šia verzia sú tablety Slate (v preklade brid-licová tabuľka), ktoré nemajú klávesnicu,ale iba niekoľko funkčných klávesov okolodispleja. Kompletne sa ovládajú pomocoustylusu a všetok hardvér je uložený priamov tele dotykovej obrazovky.

Tablet PC je vlastne zlepšená verzia note-booku a väčšinou disponuje špeciálnym soft -vérom na rozpoznávanie rukopisu. Má rov-naký rozsah funkcií ako notebook a v princí-pe je podobne skonštruovaný. Odlišnosti satýkajú predovšetkým vyhotovenia skrinkya do tykového displeja. Ostatné komponen-ty, ako pevný disk, procesor a pracovná pa -mäť, zodpovedajú bežným štandardom.Veľkosť tabletov je takmer rovnaká ako roz-mery subnotebookov.� Mount Rainier – technológia paketové-ho zápisu (Packet-Writting) umožňuje po -užívať štandardné prepisovateľné médiáCD-RW a DVD±RW podobne ako disketu

či disk ZIP. Sformátovanie média pred prvýmpoužitím sa uskutočňuje v pozadí a trvá pri -bližne jednu minútu. Z kapacity uberie okolo120 MB a na disk CD-RW sa potom dáuložiť približne 500 MB dát. Následne mož -no naň zapisovať jednoduchým pretiahnu-tím súborov v prieskumníkovi či niektoromzo správcov súborov.

Na označenie spomínaného formátu sapoužíva takisto označenie Mt. Rainier aleboskratka MRW a musia ho podporovať takmechanika, ako aj napaľovací program.Výrobcovia môžu zodpovedajúce optic kémechaniky označiť logom Easy Write, mu -sia však o to požiadať spoločnosť Philips,ktorá Mt. Rainer vyvinula. Mechaniky inter-ne pracujú so súborovým systémom UDFa pri formátovaní sú navyše niektoré blokyrezervované na opravu chýb. Chybné sek-tory sú zaznačené v tabuľke uloženej v čas tiLead-In a jej kópia aj v Lead-Out. Médiummožno formátovať aj s FAT32, NTFS aleboext3, ale odporúčaný dátový formát jeUDF, ktorý je na prácu s optickými diska-mi najlepšie dimenzovaný a aj najviacrozšírený.

� JÁN GÉCI

Slovníček pojmov vo výpočtovej technike

www.adout.orgFiltrov, zásuvných modulov a návodov, ako sa zbaviť reklamy na internete, je nesku-točné množstvo (niekedy sa mi zdá, že pomaly toľko ako samotnej reklamy). AdOut

má rovnaký zámer ako autori spomínaných aplikácií, ale ide na to inak. Zadajteadresu stránky, z ktorej chcete odfiltrovať reklamu, a v rovnakom okne prehliadajte

už prefiltrovanú stránku bez reklám. Prosté a prekvapivo účinné...

Na potulkách svetom www

www.wunderground.com/auto/wxmap/Ak ste si mysleli, že predpoveď počasia sa už nedá po všetkých tých widge-toch, hlasových predpovediach a iných „vychytávkach“ zlepšiť, ste na omyle.

Táto predpoveď počasia sa chváli tým, že je na celú obrazovku, a jej autorineklamú. Navyše je vytvorená ako vrstva nad známou Google mapou, a preto

sa ovláda intuitívne. Najviac nás však prekvapilo, že má dáta aktualizovanépravidelne v priebehu niekoľkých sekúnd.

www.tv-ark.org.ukTelevízna nostalgia sa sťahuje z pások VHS na internet. Vlna starých nahrávok z televízií zaplavuje internet. A to dokonca aj na Slovensku a v Česku – už ste ichmožno videli. Takmer zaručene ste však nevideli vykopávky zo zahraničných archí-vov. Ukážky toho, ako kedysi vyzeralo vysielanie v západných televíziách, nájdetepráve tu. Komické televízne efekty na spôsob osemdesiatych rokov, bláznivé účesy,áno, to všetko tu nájdete...

www.whathappenedinmybirthyear.comPamätáte sa na rok, v ktorom ste sa narodili? Istotne nie. Preto je zaujímavé pripo-menúť si udalosti z roku vášho narodenia – aspoň oneskorene. Prezentácia uda-lostí je interaktívna a, pravdupovediac, občas až príliš zdĺhavá. Ak vyplníte svoj roknarodenia, dozviete sa, čo všetko ešte neexistovalo, keď ste sa narodili, a naopak,čo fungovalo a čo bolo módne. Ak sa počas prezentácie začnete nudiť, skústeokno vypnúť, dostanete sa k skratke.

� Spotrebná elektronika Pripravujeme v spolupráci s časopisom BZ!

12 Quark / máj 2010

Hewlett Packard rozšíril svoje portfólio o nové zariadenie HP Officejet 4500 All-in-One. Ide o plochú tlačiareň s faxom typu všetko v jednom. Používatelia oce-nia farebnú tlač profesionálnej kvality, drôtové aj bezdrôtové pripojenie a funk-cionalitu „štyri v jednom“. Microsoft Windows® a Mac OS X Snow Leopard súkompatibilné s radom all-in-one, takže tlač bez okrajov, automatické prispô-sobenie veľkosti a usporiadanie strán pri brožúrach či tlač plagátov sú samo-zrejmosťou. Zariadenie disponuje zabudovaným Ethernetom a rôznymi mož-nosťami bezdrôtového sieťového pripojenia. Rýchlosť tlače je 28 čiernobielycha 22 farebných strán za minútu. Vďaka papieru s technológiou ColorLok(5)vytlačíte rýchloschnúce dokumenty odolné proti blednutiu. S voliteľnou atra-mentovou náplňou Original HP 901XL Black Officejet Inkjet Cartridge môžu ajmalé firmy tlačiť až trikrát viac čiernych stránok s ešte väčšími úsporami.

Tlačiareň pre malé podnikya domáce pracovne

Popredný svetový výrobca spotrebnejelektroniky juhokórejský SamsungElectronics Co. vstúpil v marci na slovenský trh s ďalším svojimi produktmi – notebookmi a netbookmi.

Ako je pre Samsung typické, technickúkvalitu sprevádza elegantné dizajnové rie-šenie. Toto spojenie sa odzrkadľuje aj napredajnej kampani, ktorá nesie označenieTechnobeauty. A tak sme na tlačovej kon-ferencii v Bratislave mohli vidieť nielen celúzostavu štyroch notebookov a dvoch net -bookov v činnosti, ale aj povoliť uzdu fan-tázii, ako zapadnú do rôznych prostredí. Čiuž do dielne, vznešeného vidieckeho sídlaalebo do modernej obývačky. Všade vyze-rali tak, ako keby tam odjakživa patrili.

Ďakovať za to môžu už ich elegantnémuvonkajšiemu vzhľadu v lesklom reliéfnomvyhotovení Touch of Color. Kryt je odolnýproti poškriabaniu a nezostávajú na ňomodtlačky prstov. Samsung sa vyhol zby-točnému experimentovaniu a rozhodol sa

zapôsobiť výbavou, ktorá je v každom zoštyroch nových modelov radu R iná. ModelR780 má najväčší displej – až 17,3 palcas rozlíšením dokonca 1 600 × 900 (na ob -rázku). Má i najmodernejší procesor Inteli5, pričom môže mať zabudovanú aj optic-kú mechaniku Blu-ray, takže je skve-lou náhradou za stolový počí-tač. Modely R580 a R480majú tiež modernéprocesory Intel i5alebo i3, majú všakmenší displej. Štvrtý mo - del R530 môže mať niektorý zostarších procesorov Intelu od Core 2 Duocez Pentium až po Celeron. Netbooky Sam -sung reprezentujú dva modely N210 a N150,ktoré majú najnovší procesor Intel AtomN450, špeciálne navrhnutý pre tento typzariadenia a prácu s internetom. Jeho väč-šia energetická úspornosť spolu s úspor-nejším LED displejom s uhlopriečkou 11,1palca a optimalizovaným výpočtovým vý -konom umožňuje pri modeli N2 10 až 12

hodín bezpečného mobilného pripojenia.Model N150 má výdrž 8,5 hodiny alebo 11hodín.

Samsung chce do roka predať na Slo -vensku a v Česku 40 000 notebookov a net -bookov, a tým získať štvorpercentný po -diel na trhu.

� MB

Samsung s notebookmi konečne vstúpil aj na Slovensko

Po veľkolepých predvádzaniach prehrávania 3D obra-zu zo začiatku roka prichádzajú na trh aj sľubované za -riadenia. Jedným z nich je napríklad LCD monitorGD235HZ od Aceru. Monitor s uhlopriečkou 23,6 palcana zobrazovanie 3D obrazu používa systém NVIDIAVision a 3D okuliare. Displej s rozlíšením 1 920 × 1 080bodov, latenciou 2 ms, dynamickým kontrastom80 000:1 a výstupmi HDMI, DVI a VGA používa obno-vovaciu frekvenciu 120 Hz. Okrem príťažlivého dizajnuje príťažlivá aj cena, ktorá nemá presiahnuť 290 €.

Nový LCD monitor s podporou 3D

máj 2010 / Quark 13

Spotrebná elektronika �

Vytvorte si vlastné 3D animácie Jedna z možností, ako atraktívne prezen-tovať produkty zákazníkom, je predstaviťich v 3D. Vytvorenie 3D prezentácie umož-ňuje fotografický prístroj Photosimile 5000od spoločnosti Ortery.

Disponuje otočným tanierom a pohybujú-cim sa fotoaparátom, a tak vytvára 360-stup -ňové panoramatické obrázky. Počas jedné-ho 360-stupňového otočenia predmetu ichvytvorí 72. K počítaču sa fotoaparát pripájacez rozhranie USB. Na zabezpečenie kvalit-ného obrazu je vnútri zariadenia vytvorenéosvetlenie s teplotou chromatickosti 6500 K.Tá zabezpečuje svetelné podmienky identic-ké s denným svetlom, vďaka čomu výslednýobraz nestráca na kvalite. Nasnímaný výsle-dok môže byť uložený ako animovaný GIF,Flash alebo prostredníctvom Ortery Real3Dho možno skonvertovať do Silverlightu ajs funkciou deep zoom. Cena 12 000 € jevšak zatiaľ privysoká.

� Najväčší digitálny fotoaparátMedzinárodný tím fyzikov a astronómovzískal 570-megapixelový digitálny fotoapa-rát vytvorený vo vládnom laboratóriu USAFermilab. Zariadenie za 35 miliónov dolá-rov so 74 senzormi typu CCD použijú namapovanie 300 miliónov galaxií. Výsledný

senzor dosahuje priemer 1 meter a doká-že pokryť zorné pole s veľkosťou 2,2 stup-ňa. Z dôvodu obrovskej veľkosti zachytá-vaného obrazu je použitý superrýchlyzáznamový systém, ktorému trvá spraco-vanie jednej fotografie 17 sekúnd.

Vedci dúfajú, že detailné fotografie gala-xií a supernov ukážu vývoj vesmíru počaspiatich rokov skúmania a poskytnú viac dô -kazov o existencii tmavej energie, teda nie-čoho, čo s najväčšou pravdepodobnosťouspôsobuje čoraz rýchlejšie rozpínanie savesmíru.

� Fotoaparát – krásavecTenký fotoaparát Cyber-shot TX7 dostalod Sony okrem zaujímavého dizajnu aj po -zoruhodnú výbavu. Profesionálmi oceňo-

vaný snímač CMOS Exmor R a optická sta -bilizácia zabezpečia super záber a pretaký tenký fotoaprát výnimočný 25 mmširokouhlý objektív vtesná doň čo najviac.Všetko máte pod palcom na 9-centimetro-vom dotykovom displeji TruBlack. Navyšenakrúcanie videa vo fotoaparáte urobiloopäť krok vpred, TX7 totiž nahráva full HDv úspornom formáte AVCHD rovnako akokamery Sony.

Model Cyber-shot TX7 s príťažlivými kriv-kami doslova vyčnieva z priemeru. Štíhletelo s kvalitnou povrchovou úpravou v trochfarebných vyhotoveniach (strieborná, tma-vomodrá, červená) disponuje 25 mm širo-kouhlým objektívom Carl Zeiss. Ten je pritakýchto štíhlych fotoaparátoch výnimočnýa poskytuje slobodu vtesnať do každejscény ešte viac. Ďalšia z optických vychy-távok TX7 je zdokonalený snímač CMOSExmor R s dvojnásobnou citlivosťou v po -rovnaní s bežnými snímačmi. Zaručujedetailné zábery s minimálnym šu mom ajpri fotografovaní pri slabom svetle.

Zabudli ste si kameru? Nijaký problém, model TX7 sníma aj detail -né full HD video s rozlíšením 1 920 × 1 080i,pri ktorom využíva formát AVCHD, použí-vaný v kamerách Sony. Optická stabilizá-cia Optical SteadyShot s novým aktívnymrežimom (SteadyShot Active Mode) od -straňuje otrasy fotoaparátu a umožňuje až10-násobne efektívnejšiu elimináciu otra-sov pri snímaní počas chôdze.

Všetko jednoducho sledujete na veľkoma širokouhlom 9 cm dotykovom LCD di s -pleji s prehľadným ovládaním. Jeho tech-nológia TruBlack minimalizuje odrazy z po -vrchu displeja, a tak vidíte všetko čisto ajpočas intenzívneho denného svetla.

Fotografovanie uľahčujú funkcieZdokonalená panoramatická funkciaIntelligent Sweep Panorama fotoaparátuSony TX7 umožňuje jednoducho vytváraťextrémne širokouhlé zábery dokonca aj

s pohybujúcimi sa objektmi. Fotoaparáttotiž zistí, či sa osoby alebo predmety v zor-nom poli pri otáčaní fotoaparátu pohybujú,a auto maticky uhladí akýkoľvek nesúlad.Ďalšia novinka je funkcia Auto HDR, ktoráautomaticky zachytí dva zábery rovnakejscény a upraví uzávierku tak, aby sa za -chytili jasné svetlé časti zároveň s hlboký-mi tmavými detailmi. Fotoaparát potomtieto zábery skombinuje a vytvorí jeden zá -

ber s vysokým dynamickým rozsahom,plný detailov. Aj bez statívu tak vytvoríte dra -matické zábery interiéru, krajiny či prvkovarchitektúry.

Model Sony DSC-TX7 nájdete od januá-ra v obchodoch za odporúčanú cenu 410 €.

Zamerané na fotoaparáty

Cyber-shot TX7

� Pikoprojektory� Olympus SP-800UZ� Panasonic TZ10� Irox Pro-X 2 USB� Novinky zo sveta auto-moto

a zdravie

V májovom čísle časopisu BZ!nájdete:

Plyn pretekajúci z hviezdy môže totiž roz-točiť pulzar natoľko, že získa rýchlosť sto-viek otáčok za sekundu a umožní takpokračovať v majákovom vyžarovaní zväz-kov lúčov z polárnych oblastí. VýskumyNASA v rádiovej oblasti, ktoré sa sústredi-li na objekty zo zoznamu neidentifikova-ných zdrojov z Fermiho kozmického ďale-

kohľadu pracujúceho v gama oblasti, od -halili 17 nových milisekundových pulzarovv našej Galaxii. Tento objav urobili astro-nómovia za menej než tri mesiace. Tentoskok v rýchlosti objavov takých ťažko obja-viteľných objektov sľubuje možnosť použiťich ako akési galaktické GPS na detekciugravitačných vĺn prechádzajúcich v blíz-kosti Zeme.

Pulzary sú vlastne rýchlo rotujúce a veľ -mi magnetické jadrá, pozostatky po super -novách, teda po explóziách veľmi hmot-ných hviezd. Pretože ich intenzívne vyžaro-vanie v gama i v rádiovej oblasti spektraa aj emisiu častíc poháňa výhradne ich ro -tácia, rotovanie pulzarov sa postupne sozvy šujúcim sa vekom spomaľuje. No naj-staršie pulzary sa otáčajú niekoľko stokrátza sekundu – rýchlejšie než kuchynskýmixér. Tieto milisekundové pulzary rozkrú-tilo a omla dilo narastanie hmoty z hviez dy –sprievodcu. Rádioastronómovia objaviliprvý milisekundový pulzar pred 28 rokmi,uviedol Paul Ray z Námorného výskumné-ho laboratória vo Washingtone. Lokalizo -vať ich pomocou celooblohových rádio-vých prehliadok vyžaduje množstvo časua ohromné úsilie a my sme ich od vtedynašli v disku našej Mliečnej cesty celkovo

približne 60. Kozmický Fermiho ďalekohľadnás nasmeroval k špecifickému cieľu. Je toniečo podobné, ako keby ste mali mapuvedúcu k pokladu.

Milisekundové pulzary sú najpresnejšieprírodné hodiny s dlhodobou submikrose-kundovou stabilitou, ktorá smelo súperís atómovými hodinami vyrobenými člove-kom. Presné sledovanie zmien periódyimpulzov v celooblohových prehliadkachmilisekundových pulzarov môže priniesťprvú priamu detekciu gravitačných vĺn –dlho hľadaného dôsledku Einsteinovejvšeobecnej teórie relativity. Globálny po -zičný systém (GPS) dnes na určenie vašejpolohy na Zemi používa meranie časovoneskorenia príchodu signálov medzi hodi-nami na družiciach, vysvetlil Scott Ransomz Národného rádiového astrono mickéhoobservatória v Charlottesville v štá te Virgí -nia. Podobne, teda sledovaním zmien ča -sov príchodu signálov viacerých vhodnýchmilisekundových pulzarov na chádzajúcichsa po celej oblohe, môžeme byť schopnídetegovať prechádzajúce gravitačné vlny.

Zdroje, ktoré zaregistroval ďalekohľadFermi, nemajú spojenie so žiadnymi známy -mi objektmi vyžarujúcimi gama žiarenie a ne -vykazujú žiadne pulzácie. Vedci však uvažu-jú, že množstvo neidentifikovaných zdrojovsú pravdepodobne pulzary. Pre detailnejšípohľad zorganizovalo Fermiho konzorciumhľadajúce pulzary na rádiových vlnáchmnožstvo rádioastronómov, ktorí majú kvali-fikáciu na používanie piatich najväčších sve-tových rádioteleskopov. Po štúdiu približne100 cieľov a intenzívnej počítačovej analýzedát sa objavy začali sypať. Iným prehliadkamtrvalo de saťročie nájsť toľko takýchto pulza-rov, koľ ko máme my, povedal Ransom, kto -rý viedol objaviteľskú skupinu. Mať Fermi -ho ko z mický gama ďalekohľad je veľká vý -hoda, pretože nám povie, kam sa mámepozrieť. Štyri z nových objektov sú pulzaryčierne vdovy, nazývané tak podľa toho, žežiarenie recyklovaného pulzaru ničí hviezdu– sprievodcu, ktorý ho roztočil. Niektoréz týchto hviezd majú hmotnosť skresanúlen na desiatky hmotností Jupitera, kon-štatoval Raid. Zdvojnásobili sme početznámych takýchto systémov v galaktic-kom disku, a to nám pomôže lepšie po -chopiť, ako sa vyvíjajú.

14 Quark / máj 2010

Astronómia�

Najpresnejšieprírodné hodinyKeď pulzary, teda rýchlo rotujúce mladé neutrónové hviezdy, čo je jednozo záverečných štádií vývoja hviezd, starnú, spomaľujú svoju rotáciu a prípadne ustane ich charakteristické vyžarovanie. Môže sa to všakzmeniť, ak je starnúci pulzar súčasťou dvojhviezdneho systému obsahujúceho aj normálnu hviezdu.

Americká vesmírna agentúraNASA uvoľnila zatiaľ najde-tailnejšie snímky trpasličejplanéty Pluto, ktoré získalHubblov kozmický ďalekohľad (HST).

Keď astronómovia porovnali snímkyz HST získané v roku 1994 so zábermiz rokov 2002 a 2003, zbadali dôkazy to -ho, že severná polárna oblasť osvetľo-vaná Slnkom je jasnejšia, zatiaľ čo južnápologuľa stmavla. Pluto sa stalo výraznečervenšie. Tieto zme ny pravdepodobnenastali v dôsledku to penia sa povrcho -vého ľadu na póle pri vrá tenom k Slnkua jeho zmrazením v oblasti protiľahléhopólu. Snímky z HST tak po tvrdzujú, žePluto predstavuje dynamický svet, na kto -rom sa odohrávajú významné atmo -sférické zmeny. Nie je to teda len obyčaj -ná guľa z ľadu a hornín.

Tieto dynamické sezónne zmenynastávajú v dôsledku sklonu eliptickejdráhy tejto trpasličej planéty, ktorejobežná doba je 248 rokov. Na Zemispôsobuje zmeny ročných období sklon

Astronómovia objavili pomocouďalekohľadu VLT (Very LargeTelescope) na Európskom južnom observatóriu v Čilezatiaľ najvzdialenejšiu stelárnučiernu dieru nachádzajúcu sav inej galaxii.

Má viac než 15 hmotností Slnka, preto jumôžeme považovať za druhú najhmotnej -šiu objavenú stelárnu čiernu dieru. Na chá -dza sa v dvojhviezde, kde sa aj druházložka čoskoro stane čiernou dierou.Stelárne čierne diery nájdené v našej Ga -laxii (Mliečnej ceste) majú do 10 hmot -ností Slnka a nedajú sa teda brať na ľah -kú váhu, ale v porovnaní s takýmito ob -jektmi v iných galaxiách sú predsa lentrochu druholigovými hráčmi. Zatiaľ sa všakpodarilo odhaliť iba tri takéto hviezdne čier -ne diery v cudzích galaxiách.

Novoobjavená čierna diera sa nachá-dza v špirálovej galaxii NGC 300 vzdiale-nej od nás asi 6 miliónov svetelných ro -kov. Je to najvzdialenejšia čierna dierahviezdnej hmotnosti, ktorú sa nám kedypodarilo „odvážiť“ a prvá, ktorú sme vide-li mimo našej Miestnej skupiny galaxií, po -vedal Paul Crowther z univerzity v Shef -fielde. Kurióznym partnerom tejto čiernejdiery je Wolfova-Rayetova hviezda, teda

máj 2010 / Quark 15

Astronómia �

Pluto je červenšie a jasnejšie

hmotná hviezda s veľmi sil-ným hviezdnym vetrom, ktorámá tiež približne 20 hmotnos-tí Slnka. Wolfove-Rayetovehviezdy sú blízko konca svoj-ho života a predtým, než ex -plodujú ako supernovy, od -vrhujú svoje vonkajšie vrstvydo okolia. Z ich jadier sa pokolapse stávajú čierne diery.

V roku 2007 skúmal röntge-nový ďaleko hľad na palubedružice Swift vypustenej ame-rickou NASA okolie najjasnej-šieho röntgenového zdrojav galaxii NGC 300. Ten obja-vili už predtým röntgenovýmob servatóriom XMM – New -ton, ktorý patrí európskej ves-mírnej agentúre ESA. Za zna -menali sme periodickú extrémne silnú emi-siu röntgenového žiarenia ako znak toho,že sa tu môže nachádzať čierna diera, vy -svetlila členka tímu Stefania Carpanováz ESA. Novými pozorovaniami astronómo-via potvrdili svoju predtuchu. Získané údajepotvrdzujú, že čierna diera a Wolfova--Rayetova hviezda obiehajú okolo sebav diabolskom valčíku s periódou len asi 32hodín. Taktiež sa zistilo, že čierna diera trhá

hmotu zo svojej spoločníčky. Je to skutoč-ne veľmi tesný pár, poznamenal člen tímuRobin Barnard. Ako taký tesný pár vznikol,je však naďalej záhadou.

Doteraz sme poznali len jediný podobnýsystém tohto typu, no určite existujú ďal-šie, ktoré zatiaľ nie sú objavené. Vďakanim astronómovia vidia spojenie medzihmo tou čiernej diery a galaktickou ché -miou. Všimli sme si, že najhmotnejšie čier-

ne diery sa našli v menších gala-xiách, ktoré obsahujú menej ťaž-kých chemických prv kov, hovoríCrowther. Väčšie galaxie, po dob -né Mliečnej ceste, sú bohatšiena ťažšie prvky, ale vznikajú v nichčierne diery s menšími hmotnos-ťami. Astronómovia ve ria, že vyš -šia koncentrácia ťažších prvkovvplýva na to, ako sa vyvíjajúhmotné hviezdy. Za menej nežmilión rokov vybuchne Wolfova--Rayetova hviezda ako superno-va a stane sa z nej čierna diera.Ak dvojhviezda prežije túto dru -hú explóziu, dve čierne dierysplynú, pričom sa uvoľní obrov -ské množstvo energie, a to aj voforme gravitačných vĺn, uzatvorilCrowther. Uplynie však ešte nie-

koľko miliárd rokov, pokým táto situácianastane, čo presahuje možnosti ľudskejpredstavivosti. Pozorovanie ukázalo, že ta-kéto systémy môžu existovať a že tentokonkrétny systém sa už vyvinul do štádiadvojhviezdy s čiernou dierou a možno sabude dať detegovať aj prístrojmi na regi-stráciu gravitačných vĺn, ako sú LIGO aleboVIRGO.

� RNDr. ZDENĚK KOMÁREK

rotačnej osi. Na Plu te je to inak. Ročnéobdobia na Plute sa menia vďaka jehoeliptickej dráhe a sú vý razne asymetrické.Prechod od jari k po lárnemu letu je na se -vernej pologuli rýchly, pretože vtedy jePluto blízko Slnka a pohybuje sa rýchlejšie.Pozorovania z pozemských ďalekohľadovz rokov 1988 a 2002 ukazujú, že sa počastohto obdobia množstvo atmosféry zdvoj -násobilo. Príči nou môže byť zohrievaniea topenie sa zmrznutého dusíka.

Nové snímky z HST poskytujú astronó-mom základný pohľad na striedanie roč -ných období na Plute a správanie sa jehoatmosféry. Planetárnym astronómom sa po -darilo interpretovať pozorovania Pluta z rôz -nych ďalekohľadov za viac než tri desať -ročia. Pozorovania z HST sú kľúčové prespoločný opis ďalších charakteristík Pluta,rovnako ako aj pre opis mechanizmu, akoto na ňom funguje. Vedci očakávajú údajeo počasí a sezónnych zmenách, ktoré otvo -ria nové výskumné smery, hovorí vedúcivýskumník Marc Buie z Juhozápadnéhovýskumného ústavu v Boulderi v Colorade.

Snímky z HST zostanú najostrejšímipohľadmi na Pluto až do roku 2015, keď sa

k nemu priblíži kozmická sonda NASANew Horizons. Neoceniteľné sú najmä prevýber miest, ktoré bude sonda snímať. Pri -márnym cieľom sondy New Horizons budejasná škvrna pravdepodobne z neobvyklevysokého množstva zmrznutého oxidu uhoľ-natého. Snímky z HST tiež pomôžu ved-com z projektu New Horizons pri lepšomvýpočte expozičných časov pre každú zosnímok Pluta, povedal Buie. Sonda nebu -de mať totiž čas na opakované expozície,preto sú pre správne exponované snímkypotrebné presné modely povrchu Pluta.

Snímky z HST zachytávajú povrchové zme -ny s veľkosťami niekoľkých stoviek štvor-cových kilometrov a sú zatiaľ príliš hrubénato, aby z nich bolo možné robiť nejakézávery o povrchovej geológii. Majú totižšírku len niekoľko pixelov. Metódou dither-ing sa z niekoľkých mierne posunutých zá -berov pri počítačovom spracovaní získalazložená snímka s vyšším rozlíšením. Vý -sledok potom vidno ako jednu expozíciu.Spracovanie zabralo štyri roky a bolo po -užitých 20 spoločne pracujúcich počíta -čov, oznámil Marc Buie.

Najvzdialenejšia čierna diera

16 Quark / máj 2010

Report�

Akcia sa uskutočnila v centrále Be -nátskeho ústavu experimentálnej zoo -lógie (Istituto Zooprofilattico Sperimen -

tale delle Venezie – IZSVe) v talianskommeste Legnaro neďaleko Padovy. Quarkbol na nej prítomný ako jediné slovenskémédium.

Riaditeľka oddelenia pre zdravie Ge ne -rálneho riaditeľstva pre výskum Európskejkomisie Ruxandra Draghia-Akliová priblíži-la doterajšie protichrípkové projekty Európ -s kej únie. Od roku 2000 ich bolo 49, pri-čom únia vynaložila na ich financovanieviac ako 100 miliónov eur. Podieľalo sa nanich vyše 300 partnerských inštitúcií z 57krajín celého sveta.

Napriek úsiliu participujúcich vedcovvšak chrípka naďalej zostáva istým tajom-stvom. Ilaria Capuaová, ktorá vedie vý -skumné oddelenie Benátskeho ústavuexperimentálnej zoológie v Legnare, tvrdí,že o chrípke môžeme s istotou povedať lento, že nikdy dopredu nevieme, ako sa bu -de vyvíjať. Mali sme možnosť presvedčiť sao tom aj počas tejto zimnej chrípkovej se -zóny, keď očakávaný silný útok novej pra-sacej chrípky (našťastie) neprišiel. Jej ne -bezpečenstvo však nemôžeme podceňo-

vať. Podľa Svetovej zdravotníckej organi-zácie WHO spôsobila do polovice marcanajmenej 16 813 úmrtí. Neobišla pritom anináš kontinent. Podľa Európskeho centrapre kontrolu chorôb najväčší počet úmrtína 100-tisíc obyvateľov bol v piatich kraji-nách, medzi nimi aj na Slovensku. U nás,ako aj v Česku, Maďarsku a Portugalskusa pohyboval okolo jedného prípadu na100-tisíc obyvateľov, na Malte to boloo niečo viac. Na prvý pohľad to vyzerá zvlášt -ne, lebo tieto krajiny nehlásili najväčší po -čet ochorení na chrípku. Odborníci sú pre-svedčení, že tento nepomer vznikol najmäako následok rôznej úrovne očkovania pro tichrípke. Napríklad Švédsko hlásilo vysokýpočet nakazených, ale vďaka veľkému per-centu očkovaných malo relatívne nižšiuúmrtnosť.

Aj posledný vývoj naznačuje, že musímepokračovať a zintenzívniť výskum. Keďže jevšeobecne známe, že prevencia je vždyúčinnejšia než liečba, Európska únia sasústreďuje na vytvorenie nových účinnej-ších a najmä trvanlivejších vakcín. Pre ne -ustále mutovanie chrípkových vírusov tre -ba zatiaľ každý rok vyrobiť novú očkovaciulátku, ktorá už v ďalšom období ne musí byťúčinná. Sľubným je projekt FLUVACC, kto-

rého výsledkom by už v roku 2012 malabyť nová vakcína proti chrípke. KoordinátorThomas Muster z rakúskej spoločnostiAVIR Green Hill Technology vidí jej inovatív-nosť v dvoch smeroch. Prvým je, že sa účin-ný vírus oslabí a vonkajšími zásahmi sazníži jeho schopnosť rozmnožovať sa, tak -

že nebude pre človeka nebezpečný. Budevšak dosť silný na to, aby vyvolal reakciuorganizmu vedúcu k vytvoreniu dostatkuprotilátok. Takto sa pristupuje k tvorbemnohých vakcín, len pri chríp ke sa od nehoustúpilo. Druhou vý znam nou novinkou je,že nová vakcína sa nebude očkovať ihlou,ale sprejovať do nosa. Tak sa protilátkyzačnú sústreďovať na miestach, kadiaľ savírus dostáva do ľuds kého organizmu.

Nové výsledky, nové výzvyCHRÍPKA

Európska únia je najväčším verejným podporovateľom boja protichrípke. V snahe priblížiť výsledky výskumu, ktorý financuje, zorganizovala pre médiá členských krajín prezentáciu pod názvomVýskum Európskej únie o chrípke: nové výsledky, nové výzvy.

História chrípky Prvá zmienka o chrípke sa nachádzav záznamoch z roku 1173. Prvá za cho va -ná nepochybná správa o chrípke je zrejmez roku 1387, z tohto storočia sa zacho-vali až tri záznamy o chrípke. Nie ktorí od -borníci sú však presvedčení, že o jejdokázateľnej existencii sa dá vravieť ažod 16. storočia. 15 záznamov ho vorí o veľ-kých pandémiách od roku 1510 do roku1875. Jasný je však zoznam pandémiíchrípky od konca 19. sto ročia. Uvádzajúsa štyri:

� Ruská chrípka (1889 až 1892; okolomilióna obetí)� Španielska chrípka (1918 až 1920; až 50 miliónov obetí)� Ázijská chrípka (1957; 2 milióny obetí)� Hongkonská chrípka (1968 až 1969;milión obetí)

Vírus chrípky ako pôvodcu respiračné-ho ochorenia ľudí však izolovali až v roku1933 Wilson Smith, Christopher H. An -drewes a Patrick P. Laidlaw z noso hlta -nových výplachov ľudí.

Infikovanie vajíčok vírusmi chrípky

Kurčatá v presklenených boxoch boli zvedavé.

máj 2010 / Quark 17

Náklady na výrobu klesnú a zjednoduší sa maso-vé podávanie vakcíny.

Keďže nikdy nevieme, kde a ako silne sa chrípkaprejaví a kedy sa zmení na pandémiu, nestačí sazamerať len na ochranné vakcíny. Európska únia sazameriava aj na vývoj nových prípravkov zastavujú-cich chrípkové ochorenia a liečbu. K ochran nýmopatreniam okrem vakcín patrí aj viacero sprie-vodných krokov brániciach pred pandémiami – odmonitorovania chrípkových ochorení a predpove-dania ďalšieho vývoja až po starostlivosť o zdraviezvierat, ktoré sú ich potenciálnymi zdrojmi.

Spomeňme aspoň nové lieky. Najbezpečnejšímliekom proti chrípke je doteraz desať rokov starýTamiflu, ktorý sa dá použiť aj proti novej, takzvanejprasacej chrípke. Už v zimnej sezóne 2007/2008však začali byť niektoré chrípkové vírusy voči ne -mu odolné, čo sa časom prehlbovalo a dnes sadá použiť len proti novej chrípke. Nevieme všakdokedy. Preto sa hľadajú nové lieky, ktoré by pô -sobili na stabilnejšie časti chrípkového vírusu, akosú podjednotky vírusovej polymerázy PB1, PB2a PA. Na ne sa zameral projekt FLUINHIBIT, kto-rého cieľom je, ako uviedol jeho koordinátor dr.Ulrich Kessler zo švajčiarskej biotechnologickejspoločnosti Pike Pharma, vytvoriť nové lieky soširokým spektrom pôsobenia proti ľudským, vtá-čím i prasacím chrípkovým vírusom.

Ruxandra Draghia-Akliová v Legnare tiež ozná-mila rozšírenie výskumu chrípky z prostriedkovEurópskej únie o 4 nové projekty, na ktorých sabude podieľať 52 výskumných inštitúcií i malýcha stredných podnikov z 18 európskych krajín, akoaj z Izraela, Číny a USA. Európska únia ich budedo tovať sumou 18 miliónov eur. Pre nás je zaují-mavý projekt FLU-PHARM, ktorý sa sústredí nanové lieky cielené proti vírusom kódovanémuenzýmu – RNA polymeráze, ktorý je akýmsi repro-dukčným strojom chrípkového vírusu. Na tentoprojekt poskytne Európska únia 6 miliónov eur.Zúčastnia sa na ňom výskumníci zo 14 vedeckýcha výskumných inštitúcií a podnikov zo siedmichčlenských krajín Európskej únie vrátane Slo ven -s ka. U nás pôjde o chrípkovú skupinu z Virologic -kého ústavu SAV, kde je zodpovednou riešiteľkouRNDr. Eva Varečková, DrSc. Ako nás informovala,projekt je v rámci programov Európskej únie pr -vým úspešným pre ich chrípkovú skupinu. Slo ven -s kí výskumníci sa budú podieľať na preverovaníantivírusového účinku látok (vybraných na základeštruktúry) v rôznych experimentálnych systémoch.Projekt bol schválený s plánovaným začiatkomv tomto roku.

Pandémie chrípky sa pravidelne opakujú. Poprvý raz v histórii je tu však možnosť, odpovedaťna ne v reálnom čase a príležitosť treba využiť.Projekty Európskej únie sú na to vhodnou cestou.

Reportáž �

Napriek úsiliu participujúcich vedcovchrípka naďalej zostáva istým tajomstvom.Ilaria Capuaová, ktorá vedie výskumnéoddelenie Benátskeho ústavu experi-mentálnej zoológie v Legnare, tvrdí, že o chrípke môžeme s istotou povedaťlen to, že nikdy dopredu nevieme, akosa bude vyvíjať.

IZSVe je referenčné laboratórium naurčenie vtáčej chrípky v Európskej únii,ktoré riadi celý výskum i akcie protitejto chorobe. Na začiatku prehliadkysme sa dostali do laboratória, kde sanachádza živá hydina. Pri obliekaní siochranného odevu nás naša sprievod -kyňa Maria Sereno Beatová upozorni-la, že to nie je ani tak pre našu bez-pečnosť, ale v prvom rade na ochranuhydiny, ktorú by sme mohli nakaziť.Oddelenie hydiny sa totiž skladá z trochmiestností s úplnou klimatizáciou, v kto -rých sú sklené hermeticky uzavretéboxy s hydinou. Väčšinou sú to kuren-ce a kohútiky, pretože ony najviac ro z-nášajú vtáčiu chrípku. Proces je pri-tom rovnaký. Z vajec, ktoré kupujú lenod troch špecializovaných fariem v USA,Nemecku a Taliansku, sa vyliahnu ku -rence. Tie potom postupne rastú, ažsa stanú predmetom výskumu. V prvejmiestnosti sa nachádzajú kurencev úplnej izolácii, aby sa nemohli naka-ziť žiadnymi choroboplodnými zárod-kami. Niektorým z nich naočkujú doočí a zobáka vírus vtáčej chrípky. Po -tom výskumníci sledujú, ako sa náka-za prejaví a ako sa prenesie na ďalšiekurence v boxe. V ďalšej miestnosti jestupeň ochrany nižší, lebo tam sas vírusmi nepracuje a kurence slúžialen na porovnanie s nakazenými. V tre-tej miestnosti je osem izolačných bo -xov. V nich chovaná hydina slúži na prí-pravu protilátok a ďalšie experimenty.Životnosť kurčiat je dva mesiace, pričomich týždenne potrebujú okolo 180.

Naša ďalšia cesta viedla do klasic-kého virologického laboratória, kdeizolujú vírusy, robia ich charakterizáciu,vykonávajú sérologické testy, imuno -fluorescenciu, optickú a elektronickúmikroskopiu. Testy sa robia spravidlana 9-dňových kuracích embryách, pre -tože vtedy je výťažok vírusu najväčší.Naša sprievodkyňa Isabela Monteovánám ukázala, ako najprv musia vajciaskontrolovať pomocou ultrafialovéhosvetla, či majú v sebe kurací zárodok,lebo len tie sú zaujímavé. Potom ich

naťuknú a naočkujú im vírus. Vajciadajú do inkubátora so stálou teplotou37 stupňov Celzia. Minimálne po 48hodinách zozbierajú alantoickú tekuti-nu, v ktorej plávajú kuracie embryáa kde sa nachádza veľké množstvo ví -rusov. Tie pomocou sérologickej a bio -chemickej analýzy charakterizujú a kla-sifikujú. Ako povedala Isabela Mon -teová, aj oni potrebujú vajcia zo špe-ciálneho chovu, pričom týždenne ichodoberajú 1 300.

Navštívili sme aj pracovisko s naj-modernejším elektronickým mikro-skopom, ktorým možno pozorovať ažnanometrovú úroveň, teda úroveňbunky. Jednotlivé vírusy sa na obra-zovke mikroskopu dali veľmi dobrerozlíšiť a porovnať. Podľa slov našejďalšej sprievodkyne Anny Toflanovejto nepochybne zvyšuje kvalitu a pres-nosť výskumu.

Na záver prehliadky sme si prezreliunikátne mobilné laboratórium na zis-ťovanie a testovanie zvieracích cho-rôb, ktoré je jediné v Európe. Je tonovinka a tretí kontajner ešte chýbal.Christian De Battisti, člen tímu leká-rov, ktorí ho budú využívať, nás obo -známil s prvými dvoma kontajnermi.V jednom sa dajú pitvať uhynuté zvie-ratá, v druhom budú robiť virologickéa molekulárne rozbory. Tretia jednot-ka bude obsahovať všetko potrebnézariadenie na zabezpečenie sebes-tačnosti laboratória (elektrocentrálu,čističku vody a pod). To sa bude totiždať previezť tromi kamiónmi hocikdedo sveta, kde vypukne nejaká epidé-mia zvierat, teda aj tam, kde nebudek dispozícii napríklad voda či elektric-ký prúd. Obe pracovné časti majú pri-tom vo výbave kompletný filtračnýsystém, takže vzduch sa čistí pri vstu-pe i vý stupe z kontajnerov a vodamôže do konca cirkulovať v úplne uza-vretom kruhu, lebo čistiace zariadeniezabezpečí jej kvalitu a bezchybnosť.

� MARIÁN BABICLegnaro – Bratislava

Laboratóriá plné vírusovBenátsky ústav experimentálnej zoológie (IstitutoZooprofilattico Sperimentale delle Venezie – IZSVe) je verejnouveterinárnou inštitúciou a významným medzinárodnýmvýskumným centrom. Zásluhu na tom majú jej špičkové laboratóriá. Mali sme možnosť navštíviť tie, ktoré skúmajúvtáčiu chrípku.

Keď sa začiatkom roku 2006 priblížila k Zemi americká sondaStardust, ktorá na svojej misii vo vesmíre dovtedy strávila sedemrokov, všetci na ňu netrpezlivo čakali. Ukázalo sa, že nesklamala.Sonda v roku 2004 zbierala vzorky z kométy Wild2 a prachové

častice z iných telies. Nad púšťou v Utahu vysadila 46-kilogramo-vú kapsulu s nazbieranými vzorkami a pokračovala ďalej. Terazsonda putuje za kométou Tempel1, aby sa s ňou stretla v roku2011. Už dva mesiace po pristátí kapsuly analýzy kometárnehoprachu ukázali, že kométy, podobne ako niektoré meteority, obsa-hujú materiál, ktorý vznikal vnútri Slnečnej sústavy a až potom bolvyvrhnutý do jej vzdialenejších končín. A z neho vzniklo jadro ko -méty. Kométy, ktoré prelietajú popri Zemi, prichádzajú zo vzdiale-ných chladných oblastí vonkajšej časti Slnečnej sústavy. Ľadovéprašné objekty tam vznikali pred miliardami rokov, ďaleko odslnečnej horúčavy a radiácie. Dosiaľ sa o nich predpokladalo, žeobsahujú nedotknuté zvyšky materiálu, z ktorého vznikala Slnečnásústava.

Jennifer Matzelová, kozmologička v Lawrence Livermore Na -tional Laboratory v Kalifornii, a jej kolegovia z ďalších laboratórií avedeckých ústavov prezentovali na tohtoročnom výročnom stret-nutí AAAS výsledky datovania jednej častice hľadaním rozpaduproduktov rádioaktívneho izotopu hliníka 26. Častica známa podnázvom Coki je veľká v priemere asi 5 mikrometrov. Neobsahuježiadny rádioaktívny izotop hliníka 26, čo znamená, že vykryštalizo-vala 1,7 milióna rokov po vzniku najstarších telies Slnečnej sústa-vy. (Izotop hliníka 26 má polčas rozpadu 720 000 rokov. Jeho pro-dukty možno identifikovať napríklad v meteoritoch). Z toho vyplý-va, že materiál z vnútra Slnečnej sústavy, pretavený vplyvom vyso-kých teplôt našej hviezdy, musel cestovať von do Kuiperovhopásu na dobu najmenej dvoch miliónov rokov. Nové zistenie takspolu s podobnými skúmaniami iných vzoriek posilňuje teóriu, žekométy pochádzajúce zo vzdialeného Kuiperovho pásu (takmerplochého disku, ktorý vypĺňajú planétky a kométy), obsahujú frag-menty vytvorené o niečo neskôr, než sú prvotné zložky Slnečnejsústavy. Analýza Coki tak poskytuje významné údaje pre postup-né rozuzlenie 4,6-miliardy rokov starej histórie Slnečnej sústavy.Skutočnosť, že sa táto častica tvorila milióny rokov v Slnečnejsústave a neskôr sa sťahovala von do Kuiperovho pásu, je pre-kvapujúca.

Zelené bombyV blízkosti pobrežia v kalifornskom San Diegu sídli ScrippsInstitution of Oceanography (SIO), jedno z najstarších, najväčšícha najdôležitejších centier pre vedecký výskum oceánu a zeme, prevzdelávanie a verejné služby na svete. V lete predstavilo svoj ob -jav ďalšieho druhu červa obývajúceho hlbiny morského dna, vzná-šajúceho sa a v tichu fluoreskujúceho. Tento nádherný tvor v svet-le kamery zaujme priesvitným telom a stovkami dlhých, trblieta-vých štetín. Patrí medzi sedem nových druhov červov plávajúcichv hĺbke okolo 1 800 metrov. Päť z nich má zvláštne elipsoidnéorgány, ktoré vytvárajú žiarivozelené farbivo (preto majú prezývkuzelený bombardér – green bombers). Pri rozrušení žiariace bomby

odhadzujú, pričom tie vylučujú zelenú látku. Môže to odradiť rybydať si červy na večeru alebo oslepiť nepriateľa a získať možnosťuniknúť. Siedmeho červa opísali výskumníci zo SIO iba v augusteminulého roku. Jeho objaviteľka Karen Osbornová spolu s ďalšímievolučnými biológmi využili podobnosti i rozdiely pri ich porovná-vaní s doteraz známymi živočíchmi na vytvorenie modelu evoluč-ného procesu – procesu, ktorý zrejme začal na morskom dnepred miliónmi rokov. Veria, že svetielkujúce orgány – akési chvos-tíky, ktoré môže červ odhodiť, vznikli premenou žiaber. Ako sačervy pohybovali vertikálne vo svojom vodnom prostredí, menejpotrebné žiabre nahradili zelené bomby. Koniec-koncov, predáto-ry ich pri vertikálnom pobyte ohrozovali viac než na morskom dne,ktoré poskytuje mnoho úkrytov.

Zaujímavosti zo San Diega�

18 Quark / máj 2010

Jeden z novoobjavených červov Swima bombiviridis

Hrdinka Coki

Kométa Wild2, ako ju zachytilasonda Stardust.

máj 2010 / Quark 19

Čo s jadrovým odpadom?Európske Spoločné výskumné centrum(Joint Research Center – JRC) predstaviloprostredníctvom nemeckého fyzika Dr. Ro -landa Schenkela, generálneho riaditeľa JRC,svoj projekt likvidácie jadrového od padu.Keďže každý rok jadrové reaktory na celomsvete vyprodukujú vyhorené palivo s hmot-nosťou 10 500 ton, ktoré by za plnilo futbalo-vé ihrisko do výšky 1,5 metra, problém, čos odpadom, je veľmi horúci. Taký horúci, akoje horúce palivo, ktoré nielenže dlho chlad-ne, ale dlho aj zostáva rádioaktívne – tisíckyrokov. Po vyhorení v jadrových elektrárňachsa palivo skladuje 3 až 6 rokov vo vodnýchbazénoch s ky selinou boritou alebo v su -chých sudoch v priestoroch elektrárne. Vodavýborne ab sorbuje gama žiarenie a spoma-ľuje neutró ny. Počas tejto doby klesne aktivi-ta i teplota paliva. V suchých skladoch je pa -livo za sa v utesnených kovových alebo betó-nových kontajneroch, zabezpečujúcich jeho

izoláciu. To však nie je trvalé rie-šenie. Práve vyhorené palivo jeľahko zraniteľnou zložkou jadro-vej energetiky. Jedným z riešeníje recyklácia nespotrebované-ho uránu 235 a plutónia 239,z ktorého vznikne čerstvé pali-vo. Recyklácia je nielen techno-logicky veľmi ná ročná, ale ajdrahá. Takto získané palivo jepreto oveľa drahšie ako to,ktoré sa vyrobí priamo z vyťaže-ného uránu. Plutónium z re -cyklácie sa využíva v takzva-ných rýchlych reaktoroch alebona výrobu jadrových zbraní.Recykláciu ponúka Francúzsko

a Veľká Británia, mimo EÚ ešte Rusko. Ďal-ším z riešení sa ukazuje ukladanie palivav hlbinnom geologickom úložisku. Samo -zrejme, ani to nie je to lacné. Najmä vo vy -spelých európskych krajinách s jadrovýmprogramom sa uskutočňuje výber a projek-tovanie hlbinných úložísk. Preto prebiehamedzinárodná spoluprá ca a výskum aj natomto poli. Vo viacerých európskych kraji-nách (Belgicko, Ne mec ko, Švajčiarskoa Švédsko) vybudovali podzemné výskum -né laboratóriá, v ktorých robia expe rimentys ukla daním paliva. Ako Dr. Schenkel refero-val, Fínsko a Švédsko, ktoré úzko spolupra-cujú, plánujú začať s jeho re gulérnym ukla-daním v rokoch 2020 až 2023. Prvé hlbin-né úložisko v Európe však otvorí Nemeckov roku 2014 pre nízko a stred ne rádioaktív-ny odpad. Pre vyhorené palivo od štartujeFrancúzsko svoj skladovací program v ro -ku 2025 a Nemecko v roku 2035. Ďalšiekrajiny sa k nim plánujú pripojiť v nasledu-júcich dekádach. Je to program, ktorý za -siahne viacero generácií nielen vedcova technických pracovníkov, ale aj širokejverejnosti, ktorej sa otázky životného pro-stredia takisto týkajú.

Čo sa týka geologického profilu, na hl -binné úložisko sú vhodné soľné vrstvy,usadené, kryštalické alebo metamorfova-né horniny.

Výhodou hlbinného ukladania vyhorené-ho jadrového paliva je nezávislosť od spo -ločenského zriadenia, zloženia vlády a inýchsociálnych momentov, ktoré by nedokona-le uložené palivo mohli zneužiť na teroris-tické účely.

(A len tak na okraj, v správe Dr. Schen -kela sa vôbec nevyskytovali takzvané krajinybývalého Východného bloku, takže ani Slo -vensko. To asi preto, že my naše vyhorenéjadrové palivo uskladňujeme v Rusku.)

AAAS 2010 �

Rumunský lekár Victor Velculescu z Uni -verzity Johna Hopkinsa v Baltimore pred-stavil novú metódu na potvrdenie rakovi-nových buniek v tele. Pacient už nebudemusieť absolvovať náročné vyšetrenia, abyzískal istotu, že mu pri operácii vy-bralivšetky rakovinové bunky. Okrem to-ho tátometóda umožní zmenšiť rozsah operácií,pri ktorých lekári preventívne odstraňujúlymfatické uzliny alebo ďalšie orgány čitkanivá. V krátkej budúcnosti po stačí jedi-ná kvapka krvi. Nový test vy chádza z toho,že rakovinové bunky majú DNA posklada-nú inak než normálne tkanivové bunky.Nádorové bunky majú ťaž ko poškodenémechanizmy na opravu defektov dedičnejinformácie. Už predtým boli známe typickézmeny v DNA buniek, ktoré sa zvrhli naurčitý typ rakoviny. Do teraz však vedcičítali krátke sekvencie takejto DNA, sledo-vali len drobné zmeny, kým nová metóda

navrhuje čítať jej väčšie úseky, ktoré súpoprehadzované ako ka pitoly v zle poskla-danej knihe. Oproti to mografii dokázalinovou metódou zistiť rakovinu v jej úplneranom štádiu. Jej spoľahlivosť overili v praxivyšetrením dvoch pacientov s nádorom hru-bého čreva. Urči - li im znaky typické pre ichnádor. Pred operáciu boli znaky v krvijasne viditeľné. Zdraví ľudia takúto časťDNA v krvi nemajú. Po operácii jednéhoz pacientov sledovali vývoj liečby. Už

v priebehu niekoľkých hodín po vybratínádoru kleslo množst vo typickej nádorovejDNA v krvi. To však netrvalo dlho.V ďalších týždňoch sa opäť zvýšilo množ-stvo zlomkov DNA, prezrádzajúcich prí-tomnosť nádorových buniek. Ďalší poklesnastal po aplikovaní chemoterapie. Me -dzitým ďalšie vyšetrenia ukázali metastázuv pečeni zo zatúlaných buniek pôvodnéhočrevného nádoru. Keď ju odstránili, testyvykazovali zlepšenia, ale po nejakom časesa zasa zhoršili. To len potvrdilo obavylekárov, že pri druhej operácii neodstránilivšetky nádorové bunky. Tak to lekári mohlisledovať priebeh liečby ešte pred tým, akoby sa pacientov stav dramaticky zhoršil.

Nevýhodou nového testu je zatiaľ ce na.Pokým vyšetrenie počítačovou tomografiouvyjde na 1 500 dolárov, test stojí až 5 000dolárov pre jedného pacienta. Lekári pred-pokladajú, že v priebehu piatich rokov bymohol byť test dostupný širokej verejnosti, ato by mohlo priniesť aj pokles jeho ceny.

� JANA MATEJÍČKOVÁ, San Diego

Nové testy na rakovinu

Sem sa ukladá menej nebezpečný rádioaktívny odpad.

Preprava suda s uskladneným vyhorenýmjadrovým palivom

20 Quark / máj 2010

Bryndza je slovenský mikrobiálnyfenomén, unikátny patent prírody, prírodná konzerva,ktorá zachováva všetky pôvodné zložky ovčieho mlieka.

Pri príležitosti Svetového dňa mliekasa pozrieme trochu bližšie na nášnajslávnejší národný výrobok – slo-

venskú bryndzu. Má nespochybniteľneneprekonateľné vlastnosti, ktoré vznikajúv mliečnej zrazenine počas jej zrenia. A má - jová bryndza je predsa najväčšia lahôdka!

Proces zrenia na salaši a v bryndziarnispôsobí, že sa v nej doslova premnožiapriateľské baktérie mliečneho kysnutia,takzvané probiotiká, ktorých blahodarnéúčinky na ľudský organizmus čoraz častej-šie ospevujú vedci i lekári. V jednom gra -me bryndze sa nachádza asi miliarda tých -to prospešných mikroorganizmov zastu-pujúca viac ako ich dvadsať druhov. Ak siuvedomíme, že probiotický jogurt či nápojobsahuje len jeden-dva druhy živýchmliečnych baktérií v množstve neporovna-teľne nižšom, niet o čom diskutovať. Pra -videlná konzumácia bryndze dokázateľneznižuje hladinu škodlivého cholesterolu,a to aj napriek tomu, že má vysoký podieltuku v sušine (45 až 48 percent). Pozitívneúčinkuje pri prevencii rakoviny hrubéhočreva, zažívacích problémoch, alergickýchochoreniach, rednutí kostí, cukrovke, zvy-šuje imunitu a dokonca znižuje krvný tlak.

Bryndza je aj z historického hľadiska jed-ným z mála potravinárskych výrobkov, kto-rému možno bez váhania priradiť nefalšo-vaný slovenský pôvod. Podľa písomnýchzáznamov Ján Vagač zriadil prvú živnos-tenskú bryndziareň v Detve už v roku 1787!Bryndza má teda nielen svoju obchodnúa výživovú hodnotu, ale aj historickú a kul-túrnu hodnotu. Nás však teraz zaujímajújej vlastnosti, pretože pred časom nespo-chybniteľné dôkazy jej pozitívneho vplyvuna ľudský organizmus priniesol aj mediali-zovaný klinický test.

Skupina 24 dobrovoľníkov osem týždňovjedla sto gramov bryndze denne. Okrempoklesu celkového a zlého cholesterolu sazaznamenal vzostup toho dobrého.

Vedcov prekvapil aj pokles hladín krvné-ho cukru, zápalového parametra C-reaktív-neho proteínu (CRP) či hodnôt krvnéhotlaku. Ovčie mlieko, z ktorého sa vyrábabryndza, je mimoriadne cenné aj pre ob -sah vápnika. Prof. RNDr. Libor Ebringer,DrSc., z Prírodovedeckej fakulty v Bratisla -ve tvrdí, že 100 g kravského mlieka obsa-huje 100 až 120 mg vápnika, jeho obsahv ovčom mlieku je až dvojnásobný.

Slovenská bryndza sa teda zaraďujemedzi takzvané funkčné potraviny, ktorénielenže nasýtia, ale aj pozitívne ovplyvňu-jú zdravie. Bryndza je okrem spektra uži-točných mikroorganizmov výdatným zdro-jom kvalitných bielkovín, minerálov, vitamí-nov B-komplexu, konjugovanej kyselinylinolovej a podobne. Dobre ju prijímajú ajmnohí ľudia s neznášanlivosťou laktózy,pretože počas spracovania mlieka na ovčísyr a bryndzu dochádza k prirodzenémuúbytku mliečneho cukru. Aj mliečna bielko-vina je v bryndzi vďaka tzv. fermentáciiv procese zrenia stráviteľnejšia ako pôvod-ná v mlieku.

Podľa prof. Ebringera enzýmová aktivitamliečnych baktérií pomáha natráviť bielko-viny a tuk v bryndzi, čím vzniká stráviteľnej-ší syr s jedinečnými látkami, ktoré upevňu-jú zdravie a vitalitu človeka. Okrem tohodobré mikroorganizmy brzdia rast tých zlých,choroboplodných, takže dochádza k uni-kátnemu samočistiacemu procesu. Po -rovná vacie analýzy ovčieho mlieka a krav-ského mlieka dokumentujú, že ovčie mlie-ko je bohatšie na všetky zložky významné

nielen z hľadiska výživy, ale aj z hľadiskaochrany pred prenosnými a neprenosnýmichorobami. Keďže na výrobu 1 kg tradič-nej bryndze sa použijú priemerne 4 litresurového nepasterizovaného mlieka (v má ji5 litrov, koncom leta 3,5 litra), takúto tra-dičnú bryndzu možno považovať za výži-vovú a probiotickú bombu.

Bryndza ako fermentovaný živý ovčí syrokrem toho, že je výdatným zdrojom kvalit-ných bielkovín, vitamínov a minerálov, ob -sahuje veľké množstvo probiotických mlieč -nych baktérií a kvasiniek, ktorých počtyv grame bryndze dosahujú hodnoty od 1do 10 miliárd. Kým v jogurtoch a acidofil-nom mlieku sa nachádzajú zvyčajne ibadva alebo tri druhy mliečnych baktérií,v tradičnej bryndzi je ich až desaťnásobok.Sú to najmä viaceré druhy mliečnych bak-térií rodov Lactobacillus, Enterococcus,Lac tococcus, Leuconostoc a Strepto coc -cus a mikroskopické huby Galactomycesgeotrichum, Kluyveromyces lactis a Mucorcircinelloides.

Mliečne mikroorganizmy počas spraco-vania mlieka na bryndzu natrávia mliečnubielkovinu a tuk, takže prispievajú k jej lep-šej stráviteľnosti. Okrem toho počas fer-mentácie baktérie a kvasinky obohacujúbryndzu aj o niektoré vitamíny a iné biolo-gicky aktívne látky. Zostava mikroorganiz-mov v bryndzi sa podobá pôvodnémukaukazskému kefíru vyrábanému z nepas-terizovaného ovčieho mlieka. Takýto kefírsa považuje za elixír zdravia a dlhovekostinielen pôvodnými obyvateľmi, ale aj od-

Slovenská

BRYNDZA

Potravinárstvo�

Zdroj: photo.d15.sk

borníkmi z renomovaných klinických pra-covísk. Bryndzu možno odporúčať aj jedno-tlivcom, ktorým mlieko spôsobuje rôznezdravotné ťažkosti, pretože ich črevo nedo-káže stráviť mliečny cukor. Počas fermentá-cie hrudkového syra na salaši a v bryndziar-ni mikroorganizmy menia mliečny cukor nakyselinu mliečnu, takže jeho podiel je v zrelejbryndzi omnoho menší. Preto správne vyzre-tú bryndzu znášajú aj jedinci, ktorým v ten-kom čreve chýba enzým tráviaci mliečnycukor.

Ďalšou výhodou bryndze je množstvorozličných baktérií a kvasiniek, ktoré zvy-šujú vstrebávanie vápnika a vitamínov nie-len v tenkom čreve, ale aj v časti hrubéhočreva. Ovčie mlieko je mimoriadne cennéaj pre množstvo vápnika, obsahuje hodvojnásobok ako kravské mlieko. Tomuzodpovedajú hodnoty vápnika v mliečnychproduktoch. V 100 gramoch tavených sy-rov vyrobených z kravského mlieka sa na-chádza 200 až 300 mg vápnika, v bryndzi650 až 700 mg.

Bryndzi pripisujeme veľký ochranný vý -znam aj v našich podmienkach, pretoženedostatok vápnika v potrave zapríčinil zaposledných 20 rokov nárast osteoporózyna Slovensku o 250 %. Výsledky mnohýchexperimentov vrátane epidemiologickýchštúdií potvrdzujú, že vápnika vitamín D chránia nielenpred osteoporózou a zub-ným kazom, ale aj pred ra -kovinou hrubého čreva.

Napriek vysokému obsa-hu tuku (45 až 48 %) v suši-ne, ktorého je toľko ako sanachádza vo väčšine tvr -dých syrov, odborníci na zdra -vú výživu zaraďujú slovenskúbryndzu do skupiny potravínodporúčaných v antisklerotic-kej výžive. V nedávno zrealizo-vanom prvom klinickom testo-vaní tradičnej bryndze sa po 8týždňoch konzumácie (denne 100 g)v súbore 24 dobrovoľníkov zistil štatistickyvýznamný pokles hladiny celkového cho-lesterolu, ako aj LDL cholesterolu. Poklesbol výraznejší v skupine s vyššími výcho -dis kovými hodnotami celkového choleste-rolu. V skupine s nízkymi hodnotami HDLcho lesterolu sa po ukončení pokusu zistilvý znamný vzostup. Prekvapujúcim nále-zom bol pokles glykémie, sérového kreati-nínu, C-reaktívneho proteínu a hodnôtkrvného tlaku.

Druhy bryndze Bryndza sa vyrába zo syrov z ovčiehomlieka alebo zo zmesi syrov z ovčiehoa kravského mlieka, pričom podiel syraz ovčieho mlieka musí byť v sušine bryn-dze vyšší ako 50 % hmotnosti. Základnousu rovinou na výrobu bryndze je ovčí syr(ovčí hrudkový syr) alebo jeho skladovanáfor ma – skladovaný ovčí syr (sudový ovčísyr) vyrobený z ovčieho mlieka a hrudkovýsyr vyrobený z kravského mlieka. Bryndzapa trí do skupiny prírodných syrov.

Výroba bryndze má na Slovensku dlho-ročnú tradíciu. Prešla dlhoročným vývojomod salašníckeho spôsobu až po modernéspracovanie v bryndziarňach a mliekarniach.Tieto zmeny prinášajú so sebou aj zmenynázvov bryndze. V nedávnej minulosti sazaužívali názvy ovčia bryndza, letná bryn-dza a zimná bryndza:� ovčia bryndza – vyrobená len z ovčiehohrudkového syra,� letná bryndza – vyrobená zo zmesiovčieho hrudkového syra a kravskéhohrudkového syra,� zimná bryndza – vyrobená zo zmesiskladovaného ovčieho syra a kravskéhohrudkového syra.

Letná a zimná bryndza sa podľa množ-stva tuku v sušine vyrábala aj s označením

plnotučná. Tieto názvy užbudú zrejme minulosťou.Moderný spôsob výrobybryndze a skladovaniaovčieho syra umožňujúvyrábať bryndzu počascelého kalendárneho ro -ka, preto možno kúpiť zim -nú bryndzu v lete a letnú

bryndzu v zime.V súčasnosti sa ozna-

čenie bryndze upravuje a naobaloch môžeme nájsť názvy:� ovčia bryndza – vyrobenálen z ovčieho hrudkového

syra,� bryndza – vyrobená zo zmesi syra vyro-beného z ovčieho mlieka (prípadne ajskladovaného) a syra vyrobeného z krav-ského mlieka, pričom podiel syra z ovčie-ho mlieka musí byť v sušine bryndze vyššíako 51 % hmotnosti.

Pri tomto spôsobe označenia bryndze jepotrebné, aby si spotrebiteľ pozorne prečí-tal aj zloženie bryndze, ktoré mu umožníidentifikovať, z akého ovčieho syra – ovčie-ho hrudkového syra alebo ovčieho sklado-vaného syra, sa bryndza vyrobila. Množ -st vo tuku sa vyjadruje ako tuk v sušinev hmot nostných percentách a pri zvýše-nom množstve aj doplnením slova plno-tučná v názve bryndze.

Bryndza sa člení aj podľa spôsobu ošet-renia ovčieho mlieka a výroby ovčieho hrud -kového syra:� ovčí hrudkový syr vyrobený zo surovéhoovčieho mlieka (spravidla na salašoch v horských podmienkach), bryndza z neho vyrobená sa musí označiť slovamivyrobené zo surového mlieka.

� ovčí hrudkový syr vyrobený z pasterizo-vaného ovčieho mlieka (spravidla v bryn-dziarňach alebo mliekarniach) pričom vý -robca nemá povinnosť, ale môže v ozna-čení bryndze uviesť, že ju vyrobili pasteri-zovaného ovčieho mlieka.

Bryndzu vrátane ovčej bryndze je mož -né za účelom predĺženia trvanlivosti a zvý-šenia zdravotnej bezpečnosti tepelneošetriť niektorým zo spôsobov tepelnéhoošetrenia, napríklad termizáciou. Výrobcatúto skutočnosť musí uviesť na obale. Ku -pujúci musí rátať aj s tým, že zloženie ovčie-ho mlieka sa v priebehu sezóny mení, tak -že bryndza nemusí mať vždy rovnakú chuť.

Na trhu sa vyskytujú rôzne druhy bryn-dze. Pravú bryndzu z čistého ovčieho ne -pasterizovaného mlieka vyrábajú najmäniektoré menšie bryndziarne. Väčšie syrár-ne a bryndziarne predovšetkým z ekono-mických dôvodov vyrábajú bryndzu zozmesi pasterizovaného ovčieho a kravské-ho mlieka, v ktorej podiel ovčieho mliekaby mal byť minimálne 51 %. Okrem tohosa na trhu vyskytuje aj termizovaná bryn-dza vyrobená zo zmesi pasterizovanéhoovčieho a kravského mlieka a následne pozhotovení ešte je aj termizovaná.

Tradičná bryndza je živý zrejúci syr, pre -to sa musí celý proces výroby, skladova-nia a predaja starostlivo sledovať, aby sazachovala zdravotná bezchybnosť a opti-málna chuť.

Vyrába sa buď zo samotného ovčiehohrudkového syra, alebo zo zmesi kravskejhrudky a ovčej hrudky, prípadne v zimnomobdobí aj zo zmesi hrudkového syra a skla -dovaného ovčieho syra. Pri dodržaní tra-dičnej technológie má už v súčasnosti ajznačku Chráneného územného označeniaa nazýva sa Slovenská bryndza. Na výro-bu takejto Slovenskej bryndze získali užviaceré bryndziarne aj platný certifikát.Takto si môže spotrebiteľ zistiť, ktorá bryn-dza je pravá tradičná a ktorá môže mať užiné zloženie, alebo technológiu výroby.

Naša typická slovenská bryndza másvoje nezastupiteľné najmä zdravotnéprednosti a mali by sme si ju chrániť predznehodnotením a zneužívaním. Je to pred-sa náš typický tradičný syr, ktorým sa mô -žeme skutočne chváliť a s ktorým môžemeísť do sveta.

� Ing. JÁN KERESTEŠ Cech bryndziarov, Považská Bystrica

Potravinárstvo �

Bryndza ako fermentovaný živýovčí syr je výdatným zdrojomkvalitných bielkovín, vitamínov i minerálov a obsahuje veľkémnožstvo probiotických mlieč-nych baktérií a kvasiniek, ktorýchpočty v grame bryndze dosahujúhodnoty od 1 do 10 miliárd.

Koľko litrov ovčieho mlieka je potreb-né na výrobu 1 kg bryndze v máji a koľko v septembri ? Zo správnychodpovedí, ktoré nám pošlete dokonca mája na adresu našej redak-cie, vyžrebujeme troch šťastlivcov.Výhra? Balíčky vákuovo balenýchsyrov, ktoré venuje do súťaže Cechbryndziarov.

Súťažná otázka

máj 2010 / Quark 21

Otázky a odpovede�Ak na nejakú otázku nepoznáte odpoveï, napíšte nám. My sa vo vašom mene opýtame odborníkov.

�

Odpovedádoc. Ing. Karol Jesenák, PhD., Prírodovedecká fakulta UK

V prvej sekunde roku 2010 bolo v najväčšejdatabáze chemických poznatkov Che micalAbstracts Registry uložených 51 583 317 zá -znamov o nových látkach. Je to veľa alebomálo?

Závisí to síce od uhla pohľadu, je všakasi ťažké nájsť taký zorný uhol, na ktoréhozáklade by sme mohli hodnotiť tento početako malý. Ak si napríklad uvedomíme, žesyntéza jedinej novej látky, zistenie jej štruk -túry a základných vlastností trvá niekoľkomesiacov až rokov, tak musíme uznať, žeide o obdivuhodný počet, ktorý reprezen-tuje obrovskú a zároveň aj veľmi kvalifiko-vanú prácu. K ešte prekvapujúcejšiemu po -hľadu sa dopracujeme, ak si uvedomíme,že takmer celú hmotnosť našej planéty tvo -rí asi iba dvesto minerálov, pričom ich cel-kový počet je asi iba 4 700. Znamená to,že celá variabilita látok na Zemi je z hľadis-ka hmotnosti iba jej úplne mizivou časťou.

Veľká časť látok z uvedeného počtu súlátky umelo pripravené. Treba si totiž uve-domiť, že takmer všetky priemyselné a poľ-nohospodárske produkty sú primárne zá -vislé od práce chemikov. Je tu však jednozdanlivé protirečenie, ktoré spočíva v tom,

že iba veľmi malá časť nových látok pripra-vených v laboratóriách má aj nejaké použi-tie. Načo ich vlastne pripravili? Nuž, aniv súčasnosti nevieme presne predpovedaťvlastnosti nových látok, takže mnohé z nichsa preukážu až po experimentálnych tes-toch reálne existujúcich látok. Ako dobrýpríklad vzťahu medzi – nazvime to – po -trebnými a nepotrebnými látkami možnouviesť, že na to, aby sa nejaká nová zlúče-nina stala reálne využívanou v novom lie -ku, musí sa pripraviť a otestovať asi 10 000látok. Je to podobné ako vo futbale: ak chce -te zostaviť konkurencieschopný tím, musí-te mať širokú základňu. V každom prípadepoužiť termín nepotrebný na označenie väč -šinovej skupiny nevyužívaných látok je ab -surdné.

Za povšimnutie stojí nielen informáciao dnešnom počte chemických látok, ale ajinformácia o rýchlosti nárastu tohto počtu.Prvý milión nových látok sa zaregistrovalkoncom roku 1968, to znamená za približ-ne 60-ročné obdobie kontinuálneho moni-torovania. Prvých desať miliónov látok boloznámych začiatkom roku 1990. Teda de -saťnásobne väčší počet za tretinové obdo-bie znamenal 30-násobné zvýšenie celko-vej produktivity pri objavovaní novýchlátok. Ďalších asi dvadsať rokov znamena-lo približne päťnásobný nárast počtu no -

vých látok. Päťdesiatmilióntu látku zaregis-trovali 8. septembra minulého roku. V sú -časnosti pribudne každú hodinu asi 600nových chemických látok, čo predstavujeasi 15 000 látok denne. O hodnote informá-cií o štruktúre, spôsobe prípravy, spôsobeizolácie alebo vlastnostiach každej novejlátky hovorí to, že v súčasnosti väčšinaz týchto informácií (asi 70 %) pochádzaz patentovej literatúry. V minulosti to taknebolo, pretože asi 80 % týchto informáciísa ponúkalo odbornej verejnosti bezplat-ne, teda najčastejšie formou článkov vo ve -deckých časopisoch. Najväčším prispieva-teľom do zoznamu patentovo chránenýchchemických látok je teraz Čína, ktorá vy-striedala dlhodobého lídra v tejto súťaži –Japonsko. Ten, kto vie, akou bezvýznam-nou krajinou bola v tomto ohľade Čína predrokom 1990, musí byť šokovaný. Sloven -s ko nastúpilo podobný trend, žiaľ, opač-ným smerom.

Uvádza sa, že asi 47 % z desiatok milió-nov chemických látok sú organické látky,2 % anorganické látky, 2 % tvoria zliatiny,3 % polyméry, 5 % takzvané koordinačnézlúčeniny a 41 % z nich sa zaraďujú doskupiny takzvaných biosekvencií. Treba sivšak uvedomiť, že medzi vymenovanýmiskupinami látok neexistujú úplne jasné hra -nice, práve naopak, tieto hranice sú častoveľmi difúzne. Na prvý pohľad sa to zdáčudné: Kto z odborníkov by nevedel roz-diel medzi manganistanom draselným a pro -pánom? Áno, to je síce jasné, ale ak má -me veľkú molekulu, ktorá obsahuje orga-nickú aj anorganickú časť, tak hranica jelen otázkou konvenčnej dohody. Druhýproblém spočíva v tom, že mnohé látky bysa mohli súčasne legitímne zaradiť do rôz-nych skupín.

22 Quark / máj 2010

Koľko chemických látokpoznáte? �Otázka Petry Hrubej z Košíc

V súčasnosti je najväčším prispie-vateľom do zoznamu patentovochránených chemických látokČína, ktorá vystriedala dlhodobé-ho lídra v tejto súťaži – Japonsko.Ten, kto vie, akou bezvýznamnoukrajinou bola v tomto ohľadeČína pred rokom 1990, musí byťšokovaný. Slovensko nastúpilopodobný trend, ale opačným smerom.

Toto je v poradí päťdesiatmiliónta známalátka aj s jej registračným číslom v databáze Chemical Abstracts Registry.Je to ((Z)-5-(5-fluór-2-hydroxybezilidén)-2-(4-metylpiperazín-1-yl)tiazol-4(5H)-ón.Vyznačuje sa analgetickými účinkami,ale pravdepodobnosť, že bude mať niekedy významné použitie, je pomernemalá.

Svoj návrat ohlásil charakteristickým škrí-pavým spevom niekde zo strechy aleboz komína domu, ktorý si tento operenec naj -radšej vyberá na prednes svojej zachríp-nutej pesničky.

Veľmi rád ho zavčas ráno alebo neskorovečer počúvam. Pritom sa myšlienkamivraciam do detských rokov, keď tento ope-renec rok čo rok hniezdil na tráme podstrechou humna. Tento vtáčí druh zacho-váva vernosť nášmu domu doteraz.

Niektoré roky vedno so sadziarikom za -hniezdil v našej záhrade aj jeho bratranecžltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus),ktorého som si len tak sám pre seba prezý-val bieločielko, pretože má nad očami bielučelenku. Keďže tento vtáčí druh je oby vate -ľom viac lesného prostredia, pri ľudských prí-bytkoch nie je celkom bežný. A tak, keď sa ajon usadil v jednej z ponúknutých polobúdokpod strechou humna, mal som z tejto uda-losti nesmiernu radosť nielen ako malý chla-pec, ale teším sa tomu aj teraz v dospelosti.Samček žltochvosta lesného je naozajstnývtáčí krásavec, na ktorého sa neviem nikdydo sýtosti vynadívať.

Keď sa párik žltochvostov začal nosiť dojednej z ponúknutých búdok, už som aj sno-val plány, ako budem sledovať celé hniezde-nie. Sivá samička stavala hniezdo sama,čierny samček ju pri nosení machu a jem-ných stebielok tráv sprevádzal. Samička ma -

la hniezdo hotové po štyroch-piatich dňoch.Po týždni som si oprel o humno rebrík a kon-troloval, ako hniezdo vyzerá. Na moje veľképrekvapenie v hniezdnej kotlinke, vystlanejjemným páperím a zvieracou srsťou, už svie-tili dve biele vajíčka. Celú znášku napokontvorilo šesť vajíčok. Samička ich sama sta-rostlivo zahrievala, samček ju občas navští-vil, akoby ju kontroloval. Do môjho detskéhoprírodovedného zápisníka pribúdali každýmdňom nové a nové poznatky zo života tohtooperenca. Zistil som, že mláďatká sa žlto-chvostom vyliahli po štrnástich dňoch. Po -znal som to podľa toho, že samička jeden

deň vynášala z hniezda škrupinky z vajíčok.O výchovu potomstva sa potom starali užobaja rodičia ďalšie dva týždne. Keď už bolomláďatám v búdke pritesno, povyskakovaliz hniezda, hoci ich letecké schopnosti boliešte nedokonalé. Rodičia sa o svoje deti sta-rali ešte niekoľko dní a potom sa rozhodlizahniezdiť v inej búdke po druhý raz.

* * * *

Keď sa večer začnú na nebesiach zapaľo-vať hviezdičky a väčšina vtáčikov zmĺkne,z ko mína ešte stále neúnavne vyspevuje môjoperený kamarát sadziarik. Tento vtáčik vždyposledný zaspáva a ráno sa zasa prvý pre-búdza, aby všetko osadenstvo dedinskéhodvora svojou škrípavou pesničkou včas zo -budil. A ešte pre jednu zvláštnosť mám rádtohto operenca – ako jeden z mála vtákov sirád zanôti aj na sklonku jesene. Keď koncomoktóbra postriebri mráz svojimi výtvormi celúprírodu, žltochvost domový je jediným vtáči-kom, ktorému sa chce vyspevovať zo zasrie-nenej strechy...

Obľúbil som si ho aj preto, že môjmunajmilovanejšiemu operencovi – murárikovi– robí spoločnosť v odľahlom vysokohor-skom skalnom prostredí. Voľakedy dávnožili totiž vedno oba druhy iba v skúpom pro-stredí nebotyčných skál. Časť populáciežltochvosta domového sa však neskôr pre-sťahovala k človeku do miest a dedín, kdespolunažíva s týmto dávnym spolupútnikomdo dnešných čias. Časť populácie však zos-tala verná svojmu pôvodnému životnémuprostrediu skál, kde sa s týmito operencamistretávam pri svojich výletoch. Okrem týchtodvoch skalomilných vtáčikov boli dáv no-pra dávno ďalšími obyvateľkami ne hostin -ného skalnatého prostredia aj lastovičkya belorítky. Tie sa však všetky do jednej od -sťahovali z tohto nehostinného prostrediak ľudským príbytkom. Delia sa oň s čas ťoupopulácie žltochvosta domového.

� Doc. Ing. MIROSLAV SANIGA, CSc.ÚEL SAV Staré Hory

Perokresba: autor

máj 2010 / Quark 23

Žltochvosta domového mám rád od detských čias. Tento odveký spoločník človeka si získal moje srdce už v ranom detstve. Ako malýchlapec som sa vždy tešil na jar, keď sa žltochvost domový(Phoenicurus ochruros) – sadziarik navrátil koncom marca k nášmudomu. Každú jar sa poponáhľal s príletom, aby ho nepredbehol nejakýiný samček a neobral o hniezdne teritórium.

Mláďatá žltochvosta – sadziarika

Žltochvost – sadziarik

Potulky prírodou �

Žltochvost – sadziarik

Pri veľkej väčšine skúmaných živočíchovna otázku, odkedy vieme dokázať ichexistenciu, zväčša končíme všeobecnou

a širokou odpoveďou. Sú však skupiny organiz-mov, ktorých fosílny záznam je dosť bohatý napomerne presné odpovede. To je aj prípad švá-bov, z ktorých niektoré sa na konci jury preme-nili na modlivky. Pred 350 miliónmi rokov,keď vznikol a vzápätí sa po celej planéte roz-šíril okrídlený hmyz, patrili do tejto skupiny ajšváby. Špecializovali sa síce na rozkladodumretej biomasy, ale pojedali všetko, čoim prišlo do cesty: plody, peľ, časti rastlín a, samozrejme, aj odumreté živočíchy.A ako to pri úspešných skupinách býva, časod času, najmenej však päťkrát, sa z nichvyvinuli dravé formy. V jure boli dravé švábyna toľko bežné, že kontrolovali celé ekosys-

témy. Na konci jury, pred 140 miliónmi ro -kov, však z obyčajných, nedravých švábovvznikli takmer výlučne dravé modlivky. Tievytlačili iné dravé šváby a odvtedy nijakýminým hmyzím dravcom šancu nedali.

Najstaršia zná ma modlivka je Juraman -tis initialis z vyhy nutej endemickej čeľadeJuramantidae. Na šli ju ruskí paleontológo-via v lokalite Shar-Teg v Mongolsku. Pozo -ruhodné je, že je to jediná lokalita známamasovými mutáciami živočíchov a aj frag-ment vzorky má takto dedične zdeformo-vanú geometriu krídla. Práve na hranici ju -ry a kriedy vzniklo tiež množstvo iných sku-pín živočíchov, ale aj rastlín, akými sú na -príklad aj pravé kvety. Takže modlivky súevolučne vyvinuté dravé šváby a vzniklipred viac ako 140 miliónmi rokov. Dôka -

zom toho je nájdených viac ako 100 000fosílií predkov modliviek.

Za dôkazy postupného procesu premenyvďačíme najdokonalejšiemu zo všetkýchfosílnych záznamov – jantáru. A nie jantáruobyčajnému, ale jantáru druhohornému, te -da z čias dinosaurov. Významných lokalítdruhohorného jantáru je na svete len päťa z toho dva nesú záznam o najmenej šty-roch druhoch pravekých modliviek. Asi naj-lepšie zachované pochádzajú z New Jerseyv Spojených štátoch amerických. Najprimi -tívnejšiu modlivku Jantarimantis zherikhiniz vyhynutej druhohornej čeľade Jantariman -tidae charakterizujú bežné končatiny doslo-va posiate receptormi, čo naznačuje, že užboli nesmierne citlivé a pomáhali pri chytaníkoristi. Takéto končatiny sa potom premeni-

24 Quark / máj 2010

Naša jediná modlivka Mantis religiosa

Modlivky predstavujú zaujímavú skupinu hmyzíchdravcov, často pôsobiacu trochu strašidelne aj trochumorbídne. Sú to dominantné predátory, ktoré neraz kontrolujú celé ekosystémya fascinujú generácie prírodovedcov aj umelcov.Kedy sa však objavili v evolučnej línii?

Paleontológia�

modliviekEvolúcia

li na dokonalý aparát chytania často lietajú-cej koristi. Hlava sa postupne pretváralaz okrúhlej švábej na trojuholníkovitú modliv-kovitú. A dôležitý receptor vnímania vlastnejpolohy – prídavné stredné očko sa po -stupne zväčšilo, zatiaľ čo u všetkých žijú-cich švábov redukovalo. Celá hlava sa sta -la pohyblivou ako pri nijakom inom hmyze –to umožňuje pozorovanie okolia bez zmenypolohy tela. Súčasné modlivky patria k naj -rôznorodejším radom hmyzu. Pripomínajúživé aj mŕtve listy, konáre, ale aj celé súkve-tia, dravé vtáky, mravce, jedovatý hmyz,alebo sú takmer úplne priehľadné, jednodu-cho takmer neviditeľné. Lovia skryto či naotvorených priestranstvách, prípadne korisťprenasledujú. Ich domovom sú hory, prale-sy aj púšte. Známych je vyše 2 000 druhov,v Európe ich žije 24.

Na Slovensku sa môžeme stretnúť lens jediným druhom, modlivkou nábožnou(Mantis religiosa). Rod Mantis má asi 50 mi -lión rokov, ale druh je zrejme rovnako starýako väčšina súčasných druhov hmyzu – dodvoch miliónov rokov. Len pre orientáciu,jediná naša modlivka zožerie za život až2 534 jedincov hmyzu a je schopná učiť sa

(naučí sa jesť aj hmyz so žihadlom). Inédru hy lovia dokonca žaby, gekóny, vtáky,myši, ale aj jedincov svojho druhu (sú kani-balmi a nezriedka samička pri párení zjesamčeka). Sú to samotári, ktorí chrániasvoje územie.

Naši predkovia si oddávna prisvojovalivlastnosti modliviek, ktoré už najmenej štyritisícročia predstavujú symbol sily a odvahy

v rôznych kultúrach a sú vôbec prvým hmy-zom, ktorý si zaslúžil pozornosť ľudí v pí -somnostiach. Ich predné končatiny akobyzbožne zopäté k modlitbe sú však dokona-le spojené s ich dravosťou.

Odpovede na otázky prečo a načo vznik-li, sú najzložitejšie. Keď si však vznik tejtoskupiny dáme do širších súvislostí, objaví-me racionálne odpovede. Musíme si uve-domiť, že blízko hranice jury a kriedy vznik-lo mnoho skupín organizmov a predovšet -kým rastlín. Okrem samotných krytosemen-ných to boli aj iné modernejšie skupinyrastlín, ktoré mali v porovnaní s primitívnyminahosemennými rastlinami tú výhodu, žerástli rýchlejšie, s vyššou produktivitoua nižšou toxicitou pletív. To umožnilo inten-zívnejšie pojedanie listov početnými rastli-nožravcami a nevyhnutnosť kontroly týchtolistojedov. Vzniku predátorov takto nemož-no priradiť účel. Ten odhalíme, ak porovná-me ekosystémy, v ktorých boli predátorybežné, s ekosystémami bez predátorov.Ľahko sa dovtípime, ktoré ekosystémyzískali výhodu a nakoniec prevážili.

Otázkou zostáva, prečo predátory vznik-li práve zo švábov. Dravosť vznikla v evo -lúcii mnohokrát, ale takýto významný skokje charakteristický azda len pre šváby. Kľú -čom k tejto záhade je čeľaď Liberiblattini -dae. Jurskí zástupcovia tejto čeľade sú to -tiž najrôznorodejšou, najvariabilnejšouskupinou hmyzu vôbec. A modlivky nie sújedinou skupinou, ktorej položili (aj gene-tické) základy. Vznikli z nej ďalšie štyričeľade švábov a najmä prvé spoločenskéorganizmy vôbec – termity.

Keď už modlivky vznikli, nielenže kontro-lovali celé ekosystémy, ale zmenili aj celúich štruktúru. To je však už iný príbeh.

� Dr. PETER VRŠANSKÝ, Geologický ústav SAVFotografie: AUTOR a LUCIA VRŠANSKÁ

máj 2010 / Quark 25

Eadia aidae – dravý šváb z vyhynutejendemickej čeľade Eadiidae, príbuznýmodlivkám. Druhohorný jantárz Archingeay, Francúzsko. Pochádzaspred 98 miliónov rokov.

Hroziaci nočný lovec Iris oratoria. Je zaujímavé, že napriek nočnej aktivite sa pýši tento druh pestrými farbami – mnoho druhov hmyzu totiž vníma farby aj v šere. Výrazné je najmä modré „oko“ na trojuholníku zadného krídla, imitujúce oči stavovcov. Grécko.

Prvá modlivka, Juramantis initialis. Shar-Teg, Mongolsko. Pochádza spred140 miliónov rokov.

Modlivka Jantarimantis zherikhini z čiasdinosaurov. Jantár z New Jersey.Pochádza spred 92 miliónov rokov.

Fylogenetická schéma vzniku dravých(červená) modliviek (opeľovače sú žltou;spoločenský hmyz šedou; vojenská zele-ná predstavuje dekompozítory – šváby).

Paleontológia �

26 Quark / máj 2010

Zrodenie raptorovV roku 1924 popísal americký paleontológHenry Osborn jedny z prvých ázijských the-ropodov. Do ich mena zakomponoval slo -vo raptor, odvodené z latinského raperes výz namom uchvátiť alebo prepadnúť.A tak pridaním predpony ovi- (z latinskéhoovum = vajce) a veloci- (z latinského velox= rýchly) vznikol názov Oviraptor (zlodejvajec) a Ve lociraptor (rýchly rabovač). Tietoiko ny mongolských dinosaurov však nebo-li prvými Osbornovými raptormi. Už v roku

1903 použil pomenovanie Ornitho lestespre malého coelurosaura z USA. Gréckeslovo lestes neznamená nič iné ako la -tinské raptor. Rozdiel je len v tom, že les-tes si našiel väčšie uplatnenie pri pomeno-

vaní druhohorných a treťohorných cicav-cov.

V súčasnosti sa slovo raptor prebojova-lo v systematike dinosaurov až do názvovvyššieho rádu. S obľubou však dodnes po

Paleontológia�

RAPTORViac ako plaz a menej ako vták

Pri hľadaní slova raptor v rodokmeni di -nosaurov by sme sa dopracovali až na jehozačiatok, a to k dinosaurovi s poetickýmgrécko-latinským menom Eoraptor lunensis –raný rabovač z mesačného údolia. Bol jed-ným z prvých v línii takzvaných plazopan-vých dinosaurov (Saurischia), z ktorej oveľaneskôr vzišli raptory s „veľkým R“. Medzinimi je najznámejšou skupina Maniraptora.Ide o zoskupe nie súčasných vtákov, ichpredkov po dobných Archaeopteryxovia jemu najviac podobných deinonychosau-rov. Ma niraptora spoločne s „problematic -kými“ alvarezsauridmi (theropody s bizard -ne krátkou hornou končatinou zakončenouobrovským pazúrom) tvoria skupinu, ktorúvedci pomenovali Paraves. Táto skupinav spoločnosti hniezdiacich oviraptorosau-rov a dlhopazúrovitých therizinosauroidovtvorí spoločenstvo Euma niraptora. Akk nim pridáme najbližšie príbuzných pštro-sovitých ornithomimosaurov, dostanemeveľké zoskupenie viac-menej podobnýchtheropodov, ktoré nazývame Maniraptori -formes.

Fylogenetické príbuzenstvo coleurosaurov (Foto: M. Kundrát a S. Hartman)

Rodokmeň raptorov

Slovo raptor vzbudzuje rešpekt. Aj keď je pre mnohých neznáme, intuitívne vyvoláva predstavu nebezpečenstva. Tá zase nie je vzdialená od pravdy. Raptory patrili medzi mäsožravé dinosaury a tie si už v našom podvedomí zabezpečili značnú pozornosť. Bohatý svet raptorov objavili vedci len nedávno.

máj 2010 / Quark 27

ňom siahnu dinosaurológovia pri pomeno-vaní nových dinosaurov. Jed ným z posled -ných príkladov je aj Serenov Raptorex –kráľ raptorov (pozri Quark 2009/12).

Niektoré raptory sú však v povedomíverejnosti raptorovitejšie než ostatné.Spielbergov Jurský park vytvoril všeobec-nú, ale mylnú predstavu, že k raptoromneodmysliteľne patrí kosákovitý pazúr nanohe. Prítomnosť tohto neobvyklého znakuje častým dôvodom démonizovania jehonositeľov ako krvilačných zabijakov. Ajkeby sme s touto predstavou mohli pole-mizovať, zhoda je v tom, že jeho vlastníkbudil prinajmenšom rešpekt aktívnehoskupinového lovca.

Raptory s mačacím pazúromKosákovitý pazúr majú na nohe len niektoréraptory. Tento pazúr bol oveľa väčší a mo -hutnejší než ostatné. Tvoril zakončenie dru-hého prsta trojprstého chodidla theropodova pre lovca mohol znamenať vážny problémpri rýchlom pohybe. Raptory však našli rie-šenie, podobne ako mačky.

Predstavujeme si, že raptory s mačacímpazúrom našľapovali pri chôdzi alebo pribehu iba na dva prsty podobne ako dnešnépštrosy. O existencii theropodov pohybujú-cich sa po dvoch prstoch svedčil celý radnálezov z Argentíny a Číny. V roku 2007objavili v čínskej provincii Šan-tung tentorazdlhý sled dvojprstých stôp, ktoré zanechalo6 jedincov, kráčajúcich pomalým krokoma vzdialených od seba jeden meter. Tieto110 miliónov rokov staré stopy orientovanérovnakým smerom patrili skupine dromeo-sauridov. Svedčí o tom aj veľkosť odtlačkov(dĺžka 28 cm). Tvory, ktoré vytvorili tietostopy, dostali názov Dromaeopodus shan-dongensis – rýchla noha zo Šan-tungu.O rok neskôr pribudol ďalší dôležitý objav,tentoraz menších dvojprstých stôp (Dro -maeosauripus hamanensis; dĺžka 15 cm)z Južnej Kórey. Oba tieto nálezy potvrdzujúsprávnosť predpokladu, že prst s kosá -kovitým pazúrom sa na chôdzi aktívne ne -zúčastňoval.

Kosákovitý pazúr na nohe je výhradnýmznakom raptorov, ktoré nazývame deino-nychosaury. Už v ich samotnom názve jetáto skutočnosť jasne zdôraznená: deinos– strach naháňajúci + onyx – pazúr = hrô-zostrašný pazúr. Deinonychosaury pova-žuje väčšina odborníkov za prirodzené evo -lučné zoskupenie dvoch významných sku-pín theropodov: dromeosauridov a troo -don tidov. Najstarší známi predstaviteliaoboch skupín dosahovali veľkosť vranya vykazovali mnoho podobností me dzi se -bou navzájom a s najstraším známym vtá-kom. Predpokladá sa, že sa na historickejscéne ukázali v období strednej jury a povtáčej premene prežili dodnes.

Dromaeo klan ovládol Lauráziu Vo vedeckom názvosloví sa dromaeosau-ridy objavili v roku 1922. Zástupcov čeľade

Dromaeosauridae (jašterovití bežci) v sú -časnosti považujeme za najbližších príbuz-ných súčasných vtákov. Ich zástupcoviasú známi prevažne z kontinentov severnejpologule. Vo väčšine prípadov išlo o relatív-ne malé a útle tvory s dĺžkou tela od 50 cmdo 3 m. Len výnimočne dosa hovali 5 met -rov, napríklad mongolský Achillobatora severoamerický Utahraptor (oficiálne naj-väčší známy dromaeosaurid s dĺžkou telatakmer 7 m).

S výnimkou prvých chvostových stavcovmali dromaeosauridy všetky ostatnéchvostové stavce navzájom pevne spriah-nuté. Od ostatných theropodov sa odlišo-vali aj tým, že ich chvostové stavce malimimoriadne dlhé výbežky, ktoré sa okolonich splietli ako vrkoč. Tým sa ich chvostpremenil na pružný a extrémne dynamickýstabilizátor pri pohybe, ktorý sa pri korenimohol pohotovo ohnúť až o 90°. Týmtospôsobom dokázali obratné dromaeosau-ridy udržovať rovnováhu aj pri rýchlychzmenách smeru pohybu.

Kosákovitý pazúr používali ako zbraňv prípade obrany (napr. nález velociraptoraa protoceratopsa v objatí smrti). Mohli nímtiež „prišpendliť“ menšiu korisť k podkladupred záverečným stiskom čeľustí. Ďalšízase používali tieto pazúry na šplhanie sa

po stromoch (mikroraptory) alebo vydrapa-nie sa po tele vyhliadnutej nadrozmernejobete, aby mohli zasadiť smrteľný úder zra-niteľnému krku.

Okrem Severnej Ameriky a Ázie bolisporné nálezy dromaeosauridov hlásenézo Sudánu, Rumunska i Kirgizska. Medzieurópskych kandidátov patrí ďalej Nuthe -tes z Anglicka a Pyroraptor z Francúzska.Za najprimitívnejšieho dromaeosaurida jepovažovaný Mahakala (sanskritský názovjedného z ôsmich ochranných božstievtibetského budhizmu) objavený v Mongol -sku pred tromi rokmi. Tento len 70 cm dlhýraptor kombinuje znaky primitívnych troo-dontidov i prvých vtákov. Napriek vrchono-kriedovému veku americkí paleontológoviapovažujú mahakalu za obraz toho, akédrobné boli prvé dromaeosauridy. Prívlas -tok najpodivuhodnejší patrí čínskemu dro-maeosauridovi Microraptor gui. Jeho im -pozantné štyri krídla ho vyniesli ako novo-dobú ikonu dinosaurov na nebo prehisto-rických hviezd. Stal sa jedným z najkraj -ších odkazov prehistórie, doby, keď evolú-cia „zrodila“ prvého vtáčieho raptora.

� RNDr. MARTIN KUNDRÁT, Ph.D.Geologický ústav SAV, Banská Bystrica

Paleontológia �

Kosákovitý pazúru dromaeosauridov;Utahraptor vľavoa Deinonychusvpravo (Foto: J. Arts a M. Kundrát)

Porovnanie zástup-cov troodontidaSinovenatora dromaeosauridaSinornithosaurus(Foto: S. Hartman a M. Kundrát)

28 Quark / máj 2010

Spomenutá suma umožnila urobiť na lietadle nevyhnutnú údržbui je ho protikoróznu ochranu. Dnes už neexistujúca firma Avrozačala vy víjať strategický bombardér Vulcan koncom štyridsia-tych rokov mi nulého storočia. Prvý vzlet prvého prototypu sauskutočnil 3. augusta 1952. Prvý sériový Vulcan verzie B1 zača-li zalietať 4. februára 1955, prvé lietadlo verzie B2 so zväčšenýmrozpätím a výkon nejšími motormi odštartovalo na svoj prvý let31. augusta 1957.

Verzia B2 má rozpätie krídel 33,83 m, dĺžku 29,62 m a výšku8,28 m. Maximálna vzletová hmotnosť je 113 400 kg. Maximálnarýchlosť lietadla je 1 040 km/h. V službách Britského kráľovskéholetectva (RAF) slúžilo celkovo 134 vulcanov rôznych verzií. Vulcan,ktorý má dnes civilnú značku G-VLCN, bol dvanástym vyrobenýmlietadlom verzie B2 a po prvý raz letel v roku 1960. Toto lietadlo,ktoré lietalo s trupovým označením XH558, bolo posledným vul-canom v službách RAF. Po ukončení aktívnej služby bolo lietadlov rokoch 1986 až 1992 predvádzacím lietadlom RAF. V roku ho1993 predali firme C. Walton Ltd. O jeho reštaurovanie do letu-schopného stavu sa postarala spomenutá nadácia Vulcan to theSky. Zrekonštruovaný potom vzlietol 18. októbra 2007. Odvtedy jeVulcan ozdobou mnohých leteckých dní, ale jeho prevádzkaa údržba je mimoriadne drahá.

� RM

Lietadlá�

Letecká nehodovosť v roku 2009

Vlani zahynulo pri nehodách dopravných lietadiel na celom svete766 ľudí, čo je o 168 viac než v roku 2008. Nastal zvrat v niekoľkorokov trvajúcej priaznivej tendencii vo vývoji dopravnej nehodo-vosti, lebo počet obetí nehôd od roku 2005, keď zahynulo 1 054ľudí, trvalo klesal až do roku 2008 (598 obetí). Pri vlaňajších letec-kých nehodách bolo úplne zničených 50 dopravných lietadiel, čopredstavuje v porovnaní s rokom 2008 (63 zošrotovaných lieta-diel) pokles o približne 20 %. Až pri 60 % nehôd s úplným zniče-ním lietadla však došlo k smrteľným nehodám, čo je najvyšší po -mer za ostatných desať rokov.

Najväčší počet havárií s úplne zničeným lietadlom (15) sa stalv pristávacej fáze, potom nasledovala fáza klesania a približo -vania sa k letisku (12) a napokon stúpavý let (8 zničených lieta-diel). Zo spomenutých 766 obetí vlaňajších dopravných nehôdzahynulo 548 pri troch najvážnejších katastrofách. Prvou bolododnes záhadné zmiznutie lietadla A330-200 spoločnosti AirFrance (na snímke), ktoré sa 1. júna počas letu z Ria de Janeirado Paríža zrútilo do vôd Atlantiku. Toto nešťastie si vyžiadalo 228ľudských životov. Druhou najvážnejšou bola havária lietadla Tu-154M spoločnosti Caspian Airlines, ktoré sa 15. júla zrútilo pri

iránskom meste Qazvin, pričom zahynulo 168 ľudí. Ďalších 152ľudí zahynulo pri páde lietadla A310-300 spoločnosti YemeniaAirways do Indického oceánu. Pri tejto havárii, ktorá sa stala 30. júna, sa akoby zázrakom zachránilo 14-ročné dievča.

Pokiaľ ide o teritoriálne rozdelenie počtu obetí, najlepšie vyšlaz vlaňajšej štatistiky nehodovosti Európa. Na našom kontinentezahynulo vlani pri dopravných nehodách len 9 osôb (nehoda turec-kého lietadla B737 v Amsterdame), čo predstavuje len 1,2 % celko-vého počtu obetí. Negatívna bola vlani oblasť Blízkeho východus 25,5 % podielom na celkovom počte obetí, nasledovaná Afrikous 24,5 % podielom. Pri nehodách v týchto dvoch regiónoch zahy-nula teda vlani polovica všetkých obetí leteckých nehôd.

Podľa staršieho viceprezidenta združenia leteckých spoločnos-tí IATA Günthera Matschnigga cestujúci, ktorý každý deň vykonájeden let, by musel lietať 4 807 rokov, aby sa stal obeťou leteckejnehody. Letecká doprava je tiež výrazne bezpečnejšia než cestná.Napríklad na cestách malého Slovenska zahynulo vlani 347 ľudí,čo predstavuje 45 % počtu obetí leteckých nehôd na celom svete.Na nemeckých cestách však zahynulo vlani až 4 080 osôb, v USAzahynulo vlani na cestách 42 642 osôb.

Z nedávno uverejnených štatistík o leteckej nehodovosti za minulý rok vyplýva, že v porovnaní s rokom2008 počas roku 2009 narástol počet obetí dopravných nehôd. Potešiteľné však je, že poklesol celkovýpočet najvážnejších dopravných nehôd, pri ktorých sa lietadlo úplne zničilo.

Posledný lietajúci VulcanLen vďaka anonymnému darcovi, ktorý nadácii

Vulcan to the Sky (Vulcan na oblohu) venoval458 000 libier (519 000 eur), sa podarilo udržaťv letuschopnom stave britský štvormotorový prúdový strategický bombardér Avro Vulcan,jeden zo symbolov studenej vojny.

máj 2010 / Quark 29

Určite mnohí z vás občas túžili po inteligentnomaute, akým je známy Kitt zo seriálu KnightRider. Vedci z Experimentálneho laboratóriaVisLab z talianskej Parmskej univerzity pravde-podobne snívali rovnaký sen, pretože sa celkomseriózne venovali vývoju podobného vozidla.

Na Svetovú výstavu Expo 2010 vďaka vedcom 10. júla vyštartujeautonómne vozidlo bez šoféra. Trinásťttisíc kilometrov dlhú traťz Parmy do Šanghaja by malo prejsť za tri mesiace. Na Expe 2010ho očakávajú 10. októbra. Po ceste si urobí niekoľko plánovanýchzastávok, na ktorých bude slúžiť ako propagačný model automo-bilu bez vodiča.

Ako informoval profesor Alberto Broggi, prezident IEEE (Intelli -gent Transportation System Society), automobil bez vodiča vyvíjajúod roku 1998. Tohtoročný pútnik do Číny je postavený na podvoz-ku turínskej licenčnej značky Piaggio Porter. Vychádza už z exis -tujúcich projektov autonómnych robotov, veď pre vojenské účelyvozidlá bez vodičov nie sú novinkou. VisLab na nich spolupracujes americkým vojenským výskumným centrom TARDEC už od roku2001. Cieľom tohtoročného prototypu je na náročnej trase overiťvšetky systémy, ktoré zabezpečujú jeho samostatnosť – vnútornésnímače, radary, laserové skenery, infračervené kamery, stereosys-témy snímajúce panoramatické obrázky či navigáciu GPS. A v ne -poslednom rade sofistikovaný softvér, obsahujúci 100 terabajtovunikátnych údajov. Experiment bude prebiehať, samozrejme, zaúčasti ľudskej posádky, ktorá bude sedieť na zadných sedadlách.V prípade ohrozenia, potreby, posádka stlačením príslušného tla-čidla automobil zastaví. Okrem dobíjania batérie elektromobiluz klasickej zásuvky budú vozidlo napájať aj strešné slnečné kolek-tory. V neobývaných oblastiach ruských stepí budú energiu dopĺňaťdieselové agregáty, ktoré povezú sprievodné vozidlá. Okrem toho,že má demonštrovať výsledky spolupráce akademickej a prie -myselnej zóny, má byť aj prototypom budúcnosti na zlepšeniedopravnej situácie, zníženia množstva smogu v ovzduší, či odstrá-nenia dopravných nehôd, zapríčinených ľuďmi. Veď, ako podotkolaj sám profesor Broggi, až 93 % dopravných nehôd majú na sve-domí vodiči. Projekt vznikal s podporou grantu z Európskej výskum-nej rady (ERC) a bude trvať až do roku 2013.

Okrem toho, že je ako elektromobil priateľský k životnému pro-strediu, je veľmi inteligentný – vie sa samostatne rozhodovať a mu -sí zvládať jazdu v rôznych prostrediach – od diaľnice po prašnú

cestu alebo ľadové podmienky na južnom póle. Pred experimen-tálnym vozidlom pôjde rovnako autonómne sprievodné vozidlo,ale to bude viesť človek. Za nimi pôjdu ďalšie dve sprievodné zá -sobovacie autá.

Keby sa prvé vozidlo vzdialilo z dohľadu, autonómne vozidlo pôj -de po jeho trase podľa poslaných záznamov o polohe, ktoré získaz družíc pomocou GPS, vysvetľuje profesor Alberto Broggi. V me -nej obývaných končinách, napríklad na Sibíri, neočakávajú nejakéveľké dopravné problémy a v ľudnatej Číne s prehustenou pre-mávkou budú mať zasa dohodnutý policajný sprievod.

Jedným z nevyriešených problémov takýchto robotických vozidielzostáva otázka: Kto bude zodpovedný za škody automobilu pri jehoprípadnej havárii? Výrobca? Majiteľ? Poisťovňa? Ako dokazujú po-s ledné modely vozidiel, technika tieto problémy zvláda, ale výrobco-via sa zatiaľ poistili. Napriek tomu, že by autá dokázali napríklad za -parkovať úplne samy, vodič musí ovládať plyn a brzdu, aby niesolzodpovednosť za prípadné škody on, a nie výrobca. Držme auto-mobilu i laboratóriu VisLab palce, aby sa im experiment vydaril.

Profesor Broggi nám v stánku Európskej únie, kde predstavovalsvoj projekt na tohtoročnom výročnom stretnutí AAAS v kalifornskomSan Diegu, poskytol aj ukážkové video, ktoré nájdete na našomportáli www.eQuark.sk v rubrike Video. Video zachytáva experimentv uliciach Ríma, kde naň čakali hŕby zvedavcov. Zaujímavý je pohľadna krútiaci sa volant počas jazdy a prázdne sedadlo vodiča... Taktoho videl aj rímsky starosta, ktorý vtedy sedel na zadnom sedadle.

� JANA MATEJÍČKOVÁ, San Diego

Autá �

Na Expo bez šoféraNaplánovaná

trasa z Parmy do Šanghaja

Profesor Alberto Broggi nám predstavuje svoj projektv stánku Európskej únie na AAAS v San Diegu.

kamera solárnypanel

kamera

kamera

GPSlaserový skener

laserový skener

laserový skener

laserový skener

laserový skener

laserový skener

fotoaparát napanoramatické

videnie

Autonómnevozidlo pred ďalekou cestou

Megajachta bude za miliardu dolárovStaviteľ jácht Berkeley March nedávno predstavil svetu svoju víziu megajachty, ktorá bymala byť najväčším plavidlom svojho druhu na svete. Plánovaná jachta – známa zatiaľlen ako Project 1000 – by mala mať dĺžku 200 metrov, takže by bola približne o 30metrov dlhšia než terajšia najdlhšia súkromná jachta na svete Eclipse, majetok ruské-ho miliardára Romana Abramoviča. Na jachte by malo byť, samozrejme, všetko, ajnočný klub, kasíno i kino. Nebude chýbať bazén s dĺžkou 30 metrov a pristávacia plo-

cha pre vrtuľníky. Na malé výlety po mori budú slúžiť dva člny dlhé temer 30 metrov, ktoré budú zaparkované v útrobách jachty.Superjachta by mal byť schopná plávať až 10 000 kilometrov bez toho, aby musela navštíviť prístav na dotankovanie paliva.Maximálna rýchlosť plavby by mala byť 28 uzlov (52 km/h), cestovná rýchlosť 20 uzlov (37 km/h). March chce plánovanú jachtuspustiť na vodu do piatich rokov. Jej cena by mohla dosiahnuť až jednu miliardu dolárov.

Spektrum�

Lopta pre šampionátLopty pre tohtoročné Majstrovstvá sveta vo futbale (FIFA WorldCup) v Južnej Afrike opäť dodá nemecká firma Adidas, ktorádodala lopty aj pre desať predchádzajúcich majstrovstiev. Nová

lopta dostala názov JABULANI, ktorý pochádza z jazyka etnic-kej skupiny Zulu. Ide o jeden z oficiálnych jazykov Južnej Afrikya hovorí ním približne desať miliónov ľudí, čiže temer štvrtinaobyvateľov krajiny. Slovo jabulani znamená v jazyku Zulu čosiako sláviť alebo oslavovať. Na novej lopte nájdeme jedenásťrôznych farieb. Symbolika spočíva v tom, že futbalové mužstvomá jedenásť hráčov, v Južnej Afrike je jedenásť oficiálnych jazy-kov a v krajine žije jedenásť juhoafrických kmeňov. Lopta tvoríosem tepelne pospájaných panelov. Po prvý raz sa použili sfé-ricky tvarované panely, čo prispelo k takmer dokonalému guľo-vitému tvaru lopty. Na vývoji a testoch novej lopty sa podieľalimnohí profesionálni futbalisti. Partnerské mužstvá firmy Adidas(AC Miláno, FC Bayern Mníchov, Orlando Pirates a Ajax CapeTown) testovali loptu Jabulani už v roku 2008. Ich skúsenosti pri-speli k zlepšeniu povrchovej štruktúry lopty i zloženia materiálu,z ktorého je zhotovená. Svoju oficiálnu premiéru zažila loptaJabulani 4. decembra minulého roku v zápase nemeckej spol-kovej ligy medzi FC Bayernom a Borussiou Mönchengladbach.Fantastické, lopta urobí presne to, čo po nej chcem, povedalMichael Ballack. Lopta Jabulani však nie je určená výhradne prezápasy majstrovstiev sveta, pretože sa už predáva v predaj -niach Adidas na celom svete, pričom jej odporúčaná cena je112 eur. Mimochodom, vývojoví pracovníci firmy Adidas uždnes pracujú na novej, vraj nezvyčajnej lopte, s ktorou sa budúhrať Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2014 v Brazílii.

Kam s mincami? Do bankomatu!V Nemecku aj v ďalších západoeurópskych krajinách súnovinkou špeciálne bankomaty, v ktorých sa môžete zba-viť prebytočnej mincovej, ale aj papierovej hotovosti a pe -niaze si pripísať na účet. Všetky prebytočné mince či ban-kovky rôznych hodnôt jednoducho nasypete do násypkybankomatu, ktorý ich bleskurýchlo zráta, vydá o počtea druhu mincí doklad a, samozrejme, výslednú sumu pri-píše na účet vkladajúceho. Takéto bankomaty dokážuvšak oveľa viac. Môžete v nich napríklad platiť účty hoto-vosťou, pričom nemusíte vložiť presnú sumu, pretože ban-komat vám vydá rozdiel. Niektoré typy takýchto bankoma-tov umožňujú takzvanú recykláciu bankoviek, čo zname-ná, že bankomat prijaté bankovky opäť po overení ich pra-vosti a stavu vydáva. Takto sa znížia náklady na dopĺňanie ban-komatu hotovosťou, a tým aj náklady banky. Manipulácias hotovosťou stojí totiž banky nemalé finančné prostriedky –v Európe je to okolo 50 miliárd eur ročne. Jedným z výrobcovmoderných bankomatov na výber i vklady hotovosti v bankov -kách i minciach je rakúska firma KEBA. Jej bankomat KePlus X6

je schopný prijať zväzok až 200 neroztriedených bankoviek a 1 300 mincí, ktoré zráta rýchlosťou 500 mincí za minútu.Bankomat je vysoký 1 518 mm, široký 898 mm, hlboký 1 005 mma jeho hmotnosť závisí od stupňa bezpečnostnej ochrany – od790 kg do 990 kg.

Mrakodrap roka je v ChicaguNemecká firma Emporis, ktorá zhromažďuje údajeo výškových i iných budovách alebo stavbách z celéhosveta, už po desiaty raz udelila cenu mrakodrap roka,oficiálne nazývanú Emporis Skyscraper Award. Dostať jumôže len budova vysoká aspoň 100 metrov. Za mrako-drap roka 2009 zvolila odborná porota novú výškovústavbu Aqua v Chicagu. Stojí na brehu Michiganskéhojazera, je vysoká 250 metrov a má 81 nadzemných pod-laží. Porota odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že mra-kodrap Aqua má fascinujúcu formu a vzhľad, ktorý samení podľa miesta pozorovateľa. Medzi ďalšie vysokohodnotené aspekty budovy patria vynikajúce technickériešenia a presnosť konštrukcie. Najzaujímavejšímprvkom ocenenej veže sú vlnovité balkóny odkrývajúcealebo zakrývajúce sklenú fasádu. Jednotlivé byty tedanemajú rovnaké balkóny – niektoré balkóny majú šírkuaž 360 cm, iné sú skutočne miniatúrne. Druhé miestov súťaži o mrakodrap roka získala veža O14 v Dubaji,tretie mrakodrap The Met v Bangkoku. Ocenený mrako-drap Aqua je 40. najvyššou budovou v USA.

DigitálnystetoskopNa svete je novinkav podobe digitálnehostetoskopu typu i-Sco -pe 200, ktorý umožňu-je vyšetriť pacienta beztoho, aby sa muselvyzliecť. To je dôležiténapríklad aj pri vy -šetrovaní zranenýchosôb, keď môže byťodstraňovanie odevu problematické. Vyšetrovanie cez odev umožňu-je zosilňovač, ktorý má stetoskop vo výbave. Snímaný zvuk zosilňuje20-násobne. Frekvenčná filtrácia umožňuje lepšiu diferenciáciu zvu-kov z rôznych orgánov tela. Nový digitálny teleskop možno využívať ajv telemedicíne. Signály zo stetoskopu sa dajú pomocou špeciálnehosoftvéru vizualizovať a dokumentovať. Ich elektronické poslanie ďal-ším lekárom značne urýchli a zjednoduší interdisciplinárnu spoluprá-cu. Po vyšetrení zranených priamo na mieste nehody možno výsled-ky hneď zaslať do nemocnice, čím sa opäť urýchli proces ich ďalšie-ho ošetrenia či liečenia. Nový digitálny stetoskop má rozmery len89 mm x 47 mm a jeho hmotnosť je 80 gramov.

� RM

Naťahovanie ako na škripciČoraz viac sedíme a čoraz menej sa pohybujeme, takže našachrbtica dostáva poriadne zabrať. Poškodené medzistavcové plat-ničky v oblasti krčnej alebo bedrovej chrbtice sa pre stále tlakovézaťaženie pritom hoja len pomaly. Aby sa aktivovali samohojace silytela a poškodená oblasť sa opäť dobre zásobovala kyslíkom a vý -živnými látkami, treba toto zaťaženie znížiť. Na to sa používa metó-da, ktorá sa odborne nazýva spinálna dekompresia. V USA sa po -užíva už vo viac ako 3 000 odborných klinikách, lekárskych ordiná-ciách a terapeutických zariadeniach. V Nemecku, kde bolesťamichrbta trpí asi 15 miliónov ľudí, sa táto metóda začala používaťv auguste 2008 v mníchovskom Pro Health Institut. Metóda spinál-nej (chrbticovej) dekompresie spočíva na čisto mechanickom prin -cípe. Ide v podstate o riadené naťahovanie tela tak, aby došlok odľahčeniu (dekompresii) postihnutej časti chrbtice. Naťahovaniesa robí na špeciálnom stole, nazývanom SpineMED, na ktorommožno pacienta upevniť tak, aby sa cielene naťahovali špecifickéoblasti chrbtice. Celý proces naťahovania riadi počítač. Prax ukáza-la, že už po dvanástich až dvadsiatich naťahovacích procedúrachv trvaní 30 minút dochádza k podstatnému zlepšeniu stavu pacien-ta, u väčšiny dokonca k úplnému vymiznutiu bolesti.

Spektrum

Systémy schopné vlastnej obnovy, nosiče, ktorédopravia liek do blízkosti rakovinového nádorualebo umelé krvinky neuveriteľne zvyšujúceľudskú výkonnosť. Znie vám to ako zo sci-fi románu? Je to možné. Veď len nedávno podobneneuveriteľne zneli myšlienky Jula Verna aleboHerberta Georgea Wellsa.

Naša prítomnosť nám dáva jasne najavo, ktorým smerom sabu de veda uberať v budúcnosti. Už dnes existujú povrchovéstavebné materiály, na ktorých sa nedržia žiadne nečistoty, ale

aj superčistá voda vyvinutá pre potreby biotechniky a farmácie. Ko -merčne úspešné sú opaľovacie krémy blokujúce škodlivé ultrafialovéžiarenie či ponožky s časticami striebra likvidujúce mikroorganizmya pach nôh. Priaznivo na naše životné prostredie pôsobia nanotech-nológie odstraňujúce biologické ná nosy z povrchov lodí, ktoré šetriaobrovské náklady na palivá, a tým znižujú emisie do ovzdušia. Keďspomíname nanotechnológie, hovoríme o tech nológiách pracujúcichs časticami veľkých niekoľko nanometrov. Na lepšie porovnanie sipredstavte guľôčky, ktoré ste s priateľmi hádzali do jamky v zemi,v porovnaní s celou planétou Zem. Tieto malé častice a nanoštruktúrysú viditeľné len pomocou špeciálnych mikroskopov. Nanotechnológiepredstavujú novú technologickú revolúciu, pretože využívajú čistejšie,bezpečnejšie a do stupnejšie materiály a vytvárajú trvalejšie a eko -logicky ohľaduplnejšie produkty. To je v súlade s ideou trvalo udrža-teľného rozvoja života na Zemi. Napríklad uhlíkové nanotechnológievyužívajú ako vstupy vodík, metán a dusík. Výsled kom sú nové mate-riály na báze uhlíka, konkurujúce kremíkovým materiálom. EÚ inves -tuje do výskumu nanomateriálov a nano technológií ročne viac akomiliardu eur. USA zvýšili investície zá konom o rozvoji nanotechnológií21. storočia, čím vytvorili pre ich rozvoj štátne a privátne zdroje nie-koľkonásobne vyššie ako v EÚ. Česko dalo na výskum a vývoj nano-technológií v roku 2008 takmer 1,032 miliardy čes kých korún.

Ako je na tom Slovensko v porovnaní so svetom? O tom sme sarozprávali s Ing. Ivom Vávrom z Elektrotechnického ústavu SAV.

� Ako každé iné nové vedné odvetvie, aj nanoveda muselaprejsť obdobím, keď sa na ňu laická verejnosť pozerala s ne -dôverou, takpovediac cez prsty. Myslíte si, že toto obdobieje už za nami?

� Obdobie nedôvery sa v Európe iba začína. Európska komisiavypísala nové výzvy, ktorých výsledky môžu mať nielen pozitívne,ale aj negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie človeka. Priprudkom nástupe nanotechnológií sa totiž akosi pozabudlo nametrológiu, monitorovanie a legislatívnu úpravu používania nano-častíc. Nebezpečná môže byť napríklad ich vysoká schopnosťpreniknúť do bunky a vyvolať tam toxickú alebo genotoxickú re -akciu. Životné prostredie môže ohroziť aj schopnosť nanočastícvznášať sa vo vode a kontaminovať tak potravný reťazec.

� Investície do tejto oblasti každoročne rastú. Zodpovedajútomu aj dosiahnuté výsledky?� Áno. Na trh sa dostávajú výrobky z materiálov s novými a lep -šími vlastnosťami, ktoré majú svoj pôvod v nanočasticiach. Tie súzakomponované do týchto materiálov (tzv. nanokompozity).Veľkým skokom vpred sú najmä nanokompozity s polymérnoumatricou používané v automobilovom priemysle.

� Koľko finančných prostriedkov sa na Slovensku investujedo nanovied?� Podľa údajov ŠÚ SR to v roku 2008 bolo 2 497-tisíc eur, z toho zoštátneho rozpočtu 1 758-tisíc eur. Údaje za rok 2009 ešte ne máme.

� V máji bude v Bratislave konferencia NANOVED & NANO-TECH & TECHTRANSFER 2010. Bude atraktívna aj pre širo-kú verejnosť?� Áno. Návštevníci sa dozvedia o pokroku a využití nanovied v rôz -nych oblastiach fyziky, materiálových vied, elektroniky, chémie, bio-lógie a medicíny. Súčasťou konferencie bude prezentácia výsledkovmladých vedcov vrátane udelenia ceny za najlepšiu posterovú pre-zentáciu. Jej ďalšia časť sa bude zaoberať problémami technologic-kého prenosu a využitím nanotechnológií u nás i vo svete.

� Čo konkrétne bude na konferencii zaujímať vás ako od -borníka a čo by ste odporučili mladým nadšencom? � Teším sa na prednášky odborníkov z oblasti nanomedicíny, naj -mä o používaní nanočastíc v oblastiach, v ktorých môžu vzájomnepôsobiť s ľudským organizmom. Som zvedavý na vyjadrenia odbor-níkov na možné ohrozenie zdravia pri kontakte s výrobkami využí-vajúcimi nanomateriály. Mladým nadšencom by som odporučilnávštevu pracovísk vysokých škôl a ústavov SAV počas Dní otvore-ných dverí. Príťažlivé pre nich budú najmä mikroskopické pracovis-ká, kde ich určite prijmú aj mimo spomínaných dní. Dohodnúť sitakéto exkurzie je možné prostredníctvom webových stránok. Nakonferencii totiž nemôžeme takéto drahé prístroje inštalovať.

� PETER BIELIK, M. KADLEČÍKOVÁ, J. KADLEČÍK (STU Bratislava). � Foto: M. KADLEČÍKOVÁ, M. VOJS (STU v Bratislave)

Nanoveda�

32 Quark / máj 2010

Časť siete vytvorenej nanorúrkami a prirodzené nanorúrkovéspoje vytvorené medzi časticami katalyzátora železitého zeolitu. Je to výnimočný jav kontaktovania na úrovni nanoštruktúr.

Budúcnosť je v nanovede

Nanokryštalický a mikrokryštalický diamant na kremíko-vom substráte, ktorý je aktívnou vrstvou v senzorickýchsystémoch na detekciu ťažkých kovov, DNA, bunieka podobne.

2 μm 20 nm

Nanoveda �

Nové laboratórium na tvarovanie nanoštruktúrZačiatkom marca slávnostne otvorili nové laboratórium

na prípravu a tvarovanie nanoštruktúr. Nachádza sav priestoroch Ústavu merania SAV na bratislavskejPatrónke a vzniklo v rámci projektu Centra excelentnostipre nové technológie v elektronike.

Odborný garant projektu centra riaditeľ Elektrotechnického ústavuSAV dr. Karol Fröhlich zdôraznil, že najdrahším zariadením celéhoprojektu je duálny mikroskop QUANTA 200 3D. Je to prvý takýtosystém na Slovensku. Umožňuje prípravu objektov na úrovni nanov rôznych oblastiach. Tento mikroskop používa dva lúče – elektró-nový a iónový. Pomocou elektrónového lúča zobrazuje vzorky, ióno-vý lúč (focused ion beam) ich dokáže opracúvať. Ide vlastne o tva -rovanie vzorky pomocou odprašovania materiálu veľmi tenkýmlúčom urýchlených iónov. Lúč je vychyľovaný podobne ako v ske -novacom mikroskope alebo klasickej obrazovke televízora. Na -programovaním jeho cesty sa dá vyleptať štruktúra do materiálu.

Zariadenie má vysoké rozlíšenie – elektrónová optika 3,5 nano-metra, iónová 10 nanometrov. Súčasťou mikroskopu je aj mikroma-nipulátor, ktorý umožňuje s predmetmi manipulovať, ďalej zariade-nie na ukladanie tenkých platinových kontaktov a ďalšie prídavnézariadenia. Nechýba ani výkonný počítačový systém so špecializova-ným softvérovým vybavením. Využívať sa bude najmä pri materiálo-vom výskume. Umožní mikro- a nanotvarovanie, vytváranie 3Dnanoštruktúr a nanoobjektov, analýzu vrstvových a kompozitnýchnanoštruktúr a manipuláciu s nanoobjektmi.

Prístroj má cenu 700 000 eur, ktoré získali vďaka eurofondomv rámci Operačného programu Výskum a vývoj. Bude slúžiť nielenÚstavu elektrotechniky SAV a Ústavu merania SAV, ale aj Fyzi -kálnemu ústavu SAV, Ústavu informatiky SAV a Fakulte elektrotech-niky a informatiky STU v Bratislave. Zakúpením duálneho mikrosko-pu a uvedením laboratória do prevádzky sa výrazne zvýši kvalita výsku-mu a vývoja nových nanomateriálov pre elektroniku a prispeje ajk riešeniu iných, už odštartovaných projektov. Okrem toho bude slúžiťaj na výchovu a vzdelávanie mladých vedeckých pracovníkov a nazískavanie nových medzinárodných projektov. Jeho využitie všakdr. Fröhlich vidí nielen v oblasti elektrotechniky, ale aj lekárskych čibiologických vied. V rámci projektu Centra excelentnosti pre novétechnológie v elektronike vznikne aj laboratórium na nanášanie kovova laboratórium na vyhľadávanie klastrov. � MB

Predseda SAV prof. Jaromír Pastorek si necháva vysvetliťčinnosť nového duálneho mikroskopu QUANTA 200 3D.

Dôsledkom toho, že sme od elektrickej energie závislí, sú pavučinou elektrických rozvodov popretkávané stenya podlahy našich domovova nad okolitú krajinu vyčnie-vajúce diaľkové vysokonapäťo-vé vedenia. Všetkými týmitorozvodmi prúdi elektrickáenergia, pričom v ich okolívznikajú elektrické a magne -tické polia. A práve prítomnosťtýchto polí vyvoláva obavyz poškodenia zdravia.

Elektrické pole Elektrické pole spôsobuje presúvanie elek-trických nábojov, teda elektrický prúd.Keďže aj nervové signály sú vlastne elek-trické signály s napätím asi 100 mVa s frekvenciou niekoľko Hz, vonkajšieelektrické pole môže vyvolať vznik faloš-ných signálov. Na to, aby v tele bolo také-to veľké elektrické pole, treba zvyčajnepriamy dotyk tela s neizolovanými vodičmielektrických rozvodov. Bez priameho doty-ku s nimi je elektrické pole v tele v porov -naní s poľom v jeho okolí výrazne slabšie.Napríklad vo veľkých elektrických poliach(pred búrkou, pod vysokonapäťovými sto-žiarmi) môže pole na povrchu tela vyvolaťaž zježenie chĺpkov, pričom v tele je elek-trické pole malé. Pre zaujímavosť, na po -vrchu Zeme je prirodzené elektrické poleasi 200 V/m, ktoré sa môže počas búrkyvýrazne zväčšovať.

V akom vonkajšom elektrickom poli sa te -da môžeme nachádzať bez toho, aby námto spôsobilo zdravotné ťažkosti? Za odpo-veďou môžeme zájsť napríklad na stránkyMedzinárodnej komisie pre ochranu predneionizujúcim žiarením (ICNIRP). Na zákla-de analýz údajov Svetovej zdravotníckejorganizácie (WHO) a vyhodnotenia výsled-kov množstva experimentov s bunkovýmikultúrami, pokusnými zvieratami, ale aj dob-rovoľníkmi prišla komisia k záveru, že polias frekvenciou 50 Hz s veľkosťou do 10 kV/mnemajú nijaký vplyv na zdravie človeka. Premiesta s dlhodobým pobytom verejnosti(napríklad domy) odporúča komisia nepre-kročiť pole 5 kV/m. Takéto silné elektricképolia sa však bežne nevyskytujú. Elektrickáenergia sa totiž vedie k spotrebičom dvomaalebo viacerými vodičmi a elektrické pole jesústredené v priestore medzi nimi. Sovzdialenosťou od vodičov elektrické polerýchlo klesá.

Bežné elektrické polia v domácnostiachspôsobené rozvodmi energie sú také ma -lé, že o ich škodlivosti sa v podstate pre-stalo pochybovať. Ak však chcete vedieť,aké napätie vzniká medzi časťami vášhotela napríklad v posteli, postačí vám na tojednoduchý digitálny voltmeter, ktorý do -káže merať striedavé elektrické napätieveľkosti 1 až 10 mV. Meracie vodiče k volt -metru uchopte do pravej a ľavej ruky a od -čítajte údaj na voltmetri. Ak bu de menejnež 100 mV (úroveň nervových impulzov),zrejme vás nemôže ovplyvniť. Obvykle na -merané hodnoty bývajú oveľa nižšie.

Magnetické poleMagnetické polia vytvárajú prúdy, ktoré te -čú vodičmi. Po preniknutí premenného

magnetického poľa do tela môžu v ňomvyvolať vznik indukovaných prúdov, a týmovplyvňovať organizmus. Magnetické pole,ktoré vytvárajú pretekajúce prúdy v do -mácich elektroinštaláciách s frekvenciou 50Hz, nadobúdajú obvykle hodnoty niekoľkodesatín μT (mikrotesla). V blízkosti niekto-rých spotrebičov (napríklad sporákov využí-vajúcich indukčný ohrev), môže byť všakpočas ich prevádzky magnetické pole pod-statne vyššie. Na porovnanie, magneticképole Zeme má asi 50 μT. Podľa analýzICNIRP je neškodné zdržiavať sa v mag -netických poliach s frekvenciou 50 Hz, kto-rých intenzita je menšia než 100 μT.Takéto silné polia nebývajú ani v susedstvediaľkových vedení.

Magnetické pole od 50 Hz rozvodov simôžete ľahko zmerať pomocou cievky,ktorú pripojíte k striedavému voltmetrus citlivosťou aspoň 1 mV. In dukované na -pätie U (v mV), ktoré ukazuje voltmeter,možno prepočítať na amplitúdu magnetic-kého poľa (v μT) vzťahom uvedenýmv obrázku. Plocha cievky je S (v m2) a N jepočet závitov.

Záver? Za bežných okolností sú elektrické a mag -netické polia elektrických rozvodov v do -mácnosti 10- až 100-krát slabšie než tie,ktoré sa považujú ešte za neškodné. Jemožné, že slabé polia môžu mať istý vplyvna zdravie, ale zatiaľ sa ho nepodarilo jed-noznačne preukázať a na rozhodnutie po -trebujeme výsledky ďalších precíznychexperimentov. Ak sa napriek tomu nechce-te zbytočne zdržiavať (napríklad počasspánku) v miestach s vyššími hodnotamielektrického alebo magnetického poľa, mô -žete si dať tieto polia zmerať a nájsť si naodpočinok miesto, kde sú najslabšie.

� doc. RNDr. FRANTIŠEK KUNDRACIK, CSc.Katedra experimentálnej fyziky FMFI UK, Bratislava

34 Quark / máj 2010

Energetika�

Najlacnejšia energia je tá, ktorú ušetríte.

Môžu elektrické rozvody škodiť zdraviu?

Meranie striedavého elektrického napä-tia medzi rukami. Voltmeter ukazuje 4,8 mV, čo je v porovnaní s úrovňounervových signálov zanedbateľná hodnota.

Príklad jednoduchého magnetometrapozostávajúceho z cievky s 36 závitmis plochou 0,125 m2 a striedavého volt-metra. Napätie na voltmetri 1,9 mV zod-povedá magnetickému poľu 1,9 μT.

Pred 130 rokmi sa 2. mája narodil v Liptovskom Petrijeden z najvýznamnejších slovenských vodohospodárov– akademik Štefan VladimírBella (zomrel v roku 1952v Bratislave). Je autorommyšlienky, že dejiny ľudstvasú dejinami boja o vodua proti vode. Týmto bravúr-nym zjednodušením možnovyjadriť aj podstatu vodnéhohospodárstva.

Život s vodou a pre voduAko zakotvuje slovenská ústava, podzem-né vody a povrcho vé toky sú štátnymvlastníctvom. Vodné hospodárstvo plnínezastupiteľné úlohy, napríklad pri ochra-ne územia pred povodňami, zásobovaníobyvateľstva, priemyslu a poľnohospodár -stva vodou, odkanalizovaní, ochrane po -vrchových a podzemných vôd pred zne-čistením, starostlivosti o kvalitu, výdatnosťa zdra votnú bezchybnosť vodných zdro-jov či udržiavaní medzinárodných vod-ných ciest...

V tejto súvislosti je pozoruhodná správaUNESCO z roku 2009 Voda v meniacomsa svete, podľa ktorej sa dôležité rozhod-nutia ovplyvňujúce vodné hospodárstvouskutočňujú mimo vodohospodárskehosektora, lebo ich podmieňujú veľké a ťažkopredvídateľné sily. Politici sa nestarajú, žetento sektor trpí chronickým nedostatkominvestícií. Výsledkom je devastácia život-ného prostredia, stovky miliónov ľudí ohro-zených na zdraví, dokonca politická nesta-bilita, niekde aj ozbrojené konflikty...

Na Slovensku sa o zabezpečenie po -trebného množstva a kvality vody starajúorganizácie Ministerstva životného pro-stredia SR a Ministerstva zdravotníctva SR:Slovenský vodohospodársky podnik, Slo -venský hydrometeorologický ústav, Vý -skumný ústav vodného hospodárstva,Vodohospodárska výstavba, regionálneúrady verejného zdravotníctva a vodáren -ské spoločnosti (do roku 2002 vodárnea kanalizácie). Okrem toho vstupuje do hrycelý rad súkromných firiem. Keďže záso-bovanie vodou a výstavbu kanalizácií rieši-li vyspelé ríše už v staroveku, je len samo-zrejmé, že súčasná civilizácia musí aj o tú -to oblasť dbať. História preukázala jedno -značnú súvislosť medzi úrovňou civilizač-

ného pokroku a úrovňou využívania vod-ných zdrojov.

Voda kvapká, tečie, prúdi, vlní sa, valísa... No voda je tiež zviazaná s množstvomnoriem, nariadení, vyhlášok, smerníc, zá -konov...

Základom, od ktorého sa v našich pod-mienkach odvíjajú činnosti v oblasti vod-ného hospodárstva, je smernica Európ -skeho parlamentu a Rady z roku 2000, na -zývaná Rámcová smernica o vode. Ideo kľúčový dokument európskej vodnej poli-tiky. Smernica nevníma vodu iba ako zdrojslúžiaci na uspokojovanie potrieb spoloč-nosti, ale aj ako biotop pre živočíchya rastliny závislé od vody.

Premeny v časeVodné hospodárstvo má na Sloven sku bo -hatú tradíciu.

Sústava umelých jazier (tzv. tajchov)v okolí Banskej Štiavnice je odrazom tech-

nickej osvietenosti a odvahy priehradár-skych majstrov minulých storočí. Prebanícku činnosť bola potrebná voda, čopodmienilo v tejto oblasti rozkvet vodnéhostaviteľstva. Vznikli unikátne riešenia – vy -budovali i sústavu 60 tajchov, ktoré za -držiavali dažďovú vodu pre banské účelya zásobovali Banskú Štiavnicu pitnouvodou. Základom dômyselnej vodohospo-dárskej sústavy bolo vzájomné prepojenievodných nádrží jarkami a štôlňami a za -chytávanie zrážkových vôd na okolitýchsvahoch s ich gravitačným privádzaním donádrží. Z tohto hľadiska ide o najdoko -nalejšiu banskú vodohospodársku sústa-

vu 18. storočia na svete. Najstarší písomnýzáznam pochádza dokonca z roku 1510 –o Dolnom jazere na Červenej studni.

Vodohospodársky systém v okolí Ban -skej Štiavnice patrí k najvýznamnejšímtechnickým pamiatkam sveta, preto hov roku 1993 spolu s mestom Banská Štiav-nica zapísali na Listinu svetového dedič-stva UNESCO.

Najstarší vodovod na Slovensku malomesto Kremnica (vodovod z Gróbne, na -zývaný aj Zvolenodolinský) postavili v roku1323, teda ešte skôr, ako sa tu začali raziťprvé uhorské groše. Pozoruhodným jevšak najmä Turčekovský vodovod, s prí -vlastkom stredoveký vodohospodárskyzázrak. Vodovod má dĺžku 17 411 m a pre -konáva prevýšenie 62 m. Vybudovali ho nakonci 15. storočia, aby zabezpečil v okolíKremnice dostatok vody pre banskú čin-nosť a spracovanie rúd. Neveľké vodnédielo svojou originalitou a technickým rie-šením prekonalo stáročia. Jeho časť jefunkčná dodnes a po zániku banskej čin-nosti slúži ako zdroj pitnej vody i na ener-getické účely. Voda z elektrárne odtekáHlavnou dedičnou štôlňou, ktorú využívav dĺžke 11,11 km. Kanál ústi do Hronamedzi Žiarom nad Hronom a ŠášovskýmPodhradím. V roku 1921 bolo tak možnév banských priestoroch, v hĺbke 245 m,umiestniť podzemnú vodnú elektráreň –ako prvú v Európe. V tesnej blízkosti tejtotechnickej pamiatky je Kostol svätéhoJána Krstiteľa, postavený na geografickomstrede Európy. Pôvodne to bol drevenýkostolík, neskôr románska kaplnka presta-vaná v gotickom slohu opäť na kostol.V dávnej minulosti to bol symbol spolupa-tričnosti a stretávania sa ľudí. Dnes sa týčiv priestore obklopený zvláštnou osamelos-ťou. Odkaz na zamyslenie do dnešnýchdní.

� Z podkladov Výskumného ústavu vodného hospodárstva v Bratislave zostavila

Mgr. TATIANA ŠIMKOVÁFoto: archív VÚVH

máj 2010 / Quark 35

Vodohospodárstvo �

Výskumný ústav vodného hospodárstvaVoda je život –chráňme si ju.

Čo je vodné hospodárstvo?

V kvapke vody môžešspoznať celý svet.

Indické príslovie

Výtok Turčekovského vodovodu, ktorý dostal prívlastok stredoveký

vodohospodársky zázrak.

Most má podľa projektového ná -vrhu symetricky usporiadanézdvojené zadné kotviace závesy.

Podopiera ich naklonený 145 m vysokýpylón korunovaný dvoma vyhliadkovýmiplošinami. Nový most, ktorý spojí východ-ný a západný breh rieky Han, má pri zá -padnom brehu štyri polia s rozpätím50 m. Cez riečnu plavebnú dráhu pokra-čujú hlavným zaveseným poľom s roz -pätím 230 m. Na moste bude šesťprúdo-vá vozovka a obojstranné chodníky prepeších. Výstavba sa začala tento rok, ter-mín jej plánovaného ukončenia investori,ktorými sú mesto Danang a Ministerstvodopravy Vietnamu, zatiaľ neoznámili. Keďbude mostný objekt hotový, zbúrajú dvadoterajšie mosty cez rieku Han NguyenVan Troi a Tran Thi Ly, lebo celú premáv-ku zabezpečí nový most, ktorého názovsa skladá z ich mien.

Projektový návrh zaveseného mosta jedielom inžinierov Samiho Nimeläho a EskaLeppäluota z fínskej firmy WSP FinlandLtd. z Helsínk, ktorá zvíťazila vo vypísanejmedzinárodnej súťaži. Zavesený most jev celej svojej dĺžke 430 m neprerušený, ibapríjazdné estakády na východnom brehuoddeľuje dilatačná konštrukcia. Hlavné za -vesené pole ponesie 33 lanových závesovvedených od pylónu nad stredom nosnejmostnej konštrukcie v jednej rovine a za -kotvených v strede mostovky. Betónovámostovka má priečny rez tvarovaný akodvojkomorový nosník vystužený každé3,0 m priečnymi oceľovými priehradovými

nosníkmi. Šírka nosnej konštrukcie mostaje 34,5 m a jej výška 3,4 m. Päť kratšíchpolí príjazdnej západnej estakády i sedemvýchodnej majú nosnú hornú konštrukciuzloženú z komorových nosníkov z pred -pätého betónu pozdĺžne aj priečne predo-pnutých.

Dva 15-kusové súbory zadných záves-ných káblov vedú na vrchol naklonenéhopylónu a sú zakotvené na oboch stranách

betónovej krajnej opory hlavného zavese-ného mosta postavenej na západnom bre -hu. Roviny zadných závesných káblov saotáčajú o 90° po svojej dráhe od vrcholupylónu ku krajom západnej opory. Oča -káva sa, že to bude nielen fascinujúci,vizuálny efekt, ale aj staticky účinná prieč-na fixácia pylónu.

Pylón, ktorého priečny prierez má tvar V,má 12-stupňový sklon od zvislice k zá -

36 Quark / máj 2010

Technické stavby�

V Danangu stavajú veľký zavesený most

Prístavné mesto Danang vo Vietname buduje nevšedný zavesený most cez rieku Han s dlhým menom Most Nguyen Van Troi – Tran Thi Ly.

Vizualizácia MostaNguyen Van

Troi – Tran Thi Lyv Danangu

Pre každého návštevníka verejnej knižnice holandského mesta Spijkenisse nachádzajúceho sa v metropolitnej oblasti Rotterdamubude nezabudnuteľným zážitkom,keď po vstupe uvidí pred sebou neobvykle mohutnú horu kníh.

Budovu budúcej knižnice charakterizujesklený a drevený exteriér, ktorý sa kle-nie ponad viacposchodovú vnútornú

konštrukciu plne prispô-sobenú tvaru knižnýchregálov. Architekti ná -vrhu budovy z ateliéruMVRVD v Rotterdameju poňali ako reklamnýťah na popularizáciu čí -tania, lebo obyvatelia priľahlého predmestiastrácali záujem o náv -števu verejnej knižnicea čítanie kníh. Pretožecelé okolie mesta mápôdohospodársku tra-díciu, tvar navrhnutejbudovy pripomína ty -pickú starú holandskústodolu. Nosnú kon-štrukciu šikmej strechya stien tvoria drevenéklincové priehradovénosníky obložené skle-nými panelmi, ktorú architekti pomenovalizvonový sklený vrchnáknad knižnicou. Tento typkonštrukcie sa pôvodnevyvinul pre záhradnéskleníky, ale tu sa použí-va ako ochrana klimati-zovaného priestoru prednežiaducim slnečnýmteplom. Budova budemať prirodzený spôsobvetrania a systém pod-zemných zásobníkovtepla, čo zabezpečí primerané podmienkypočas celoročnej pre -vádzky. Obchodné za -

riadenia, kancelárie, auditórium, konferenčnémiestnosti a priestory pre výstavy budú na -vŕšené nad sebou za knižnými regálmi s ho -rou kníh. Prístup k nim zabezpečia skrytéschodiská a terasy umiestnené pozdĺž obvo-dových stien. Vrcholové terasy poslúžia ná -vštevníkom ako príjemné vyhliadkové miestona celý Spijkenisse. Knižnicu postavia prihlavnej križovatke blízko trhového námestia.Nosnú konštrukciu navrhla holandská inži-nierska firma Velp. Budova má mať využiteľnýpriestor 10-tisíc m2. Stavať ju začali v májiminulého roku, hotová má byť na jeseň budú-ceho roku.

� RE

padnej opore. Na jeho vrcholesa nachádza dvojpodlažná vy -hliadková plošina s presklenoufasádou, z ktorej má byť nádher-ný 360-stupňový nerušený vý -hľad na mesto. Pri ľahlý výťahosadený pri západnej stranepylónu dopraví na vy hliadkovúplošinu návštevníkov z chod -níkov na moste i z parku podmostom.

Naklonenie pylónu si vyžiada-lo počas návrhu mosta vyriešiťcelý rad statických i konštrukč -ných úloh. Jednou z najzávaž -nejších bolo zachytenie vodo-rovnej zložky osovej sily pylónu,čo projektanti vyriešili návrhommohutných sférických ložísks únosnosťou 250 MN osade-ných na pilier pod pylónom.Technickým orieškom bude ajsamotné postavenie pylónu, prektoré zase projektanti museli vy -myslieť systém dočasných kot-viacich závesov a špeciálny mon-tážny postup.

Západná podpora, ktorá budeslúžiť ako protiváha zdvíhacíchsíl pôsobiacich v zakotvení zad-ných závesov, je čiastočne pred-pätá betónová konštrukcia s pô -dorysom 100 x 11,5 m. Väčšinapodporných pilierov hlavnéhozaveseného objektu sa skladáz dvojice kruhových stojoks priemerom 2,6 m. Len stojkypiliera na východnom konci za -veseného poľa, kde je v mos -tovke dilatačná konštrukcia, ma -jú priemer 3,4 m.

Pilier, ktorý podopiera pylón,je monolitická betónová kon-štrukcia eliptického pôdorysus rozmermi 29 x 16 m. Výškapilierov celého mostného objek-tu je 5 až 10 m. Založia ich navŕtaných železobetónových pi -lótach s priemerom 1,5 m. Zá -padnú kotevnú oporu podopie-ra 62 kusov pilót. Pilier pod py -lónom je na 58 kusoch pilótacha piliere krátkych polí ich majúpo 8. Dĺžky pilót budú pod jed-notlivými piliermi rôzne. Pilótypiliera pylónu bude treba vŕtaťaž do hĺbky 65 m, ostatné do 40až 50 m.

Piliere pri plavebnej dráhenavrhovali projektanti tak, abyvzdorovali zaťaženiu simulujú-ceho náraz 300-tonovej lodeidúcej rýchlosťou 4 m/s. Pretožemostná konštrukcia sa nachá-dza v pásme tajfúnov, dimenzo-vali ju tak, aby bezpečne vzdo-rovala nárazom vetra s rýchlos -ťou 59 m/s.

�Technické stavby

Knižnicav holandskomSpijkenisse

máj 2010 / Quark 37

Vizuálny pohľad do vnútra budúcej verejnej knižnice v Spijkenisse

Vonkajší vizuálny pohľad na knižnicu

Skupina svetoznámych vedcov, ktorú ve -die egyptológ Zahi Hawass, uskutočnilajedinečnú forenznú sondu do života a čiaskráľa Tutanchamóna. Odhalili identitu jehorodičov i starých rodičov, príčinu jeho smrtia nové podrobnosti o jeho panovaní. Ces -ta k objasneniu rodokmeňa Tutanchamó -na začína rozvinutím príbuzenských vetievjeho rodičov. Na základe historických zá -znamov a predchádzajúcich nálezov ZahiHawass určil, že Tutanchamónov otec mo -hol byť jeden z troch významných egypt-ských faraónov: úspešný a obľúbený dru -hý kráľ 18. dynastie Amenhotep III., radi-kálny a kontroverzný Achnaton, ktorýdoviedol Egypt do éry monoteizmu, alebomálo známy Smenchkare, ktorý krátko pa -noval pred Tutanchamónom. Na vyrieše-nie tejto záhady skupina vedcov porovná-

vala DNA Tutanchamóna s DNA múmiíspomenutých troch kandidátov. Podľa ichzistení bol otcom faraóna s najväčšoupravdepodobnosťou faraón Achnatona matkou bola stále neidentifikovaná ses -tra Achnatona.

Cieľom štúdie bolo určiť príbuzenskévzťahy medzi 11 kráľovskými múmiami No -vého kráľovstva, pričom sa tím expertovsnažil nájsť patologické charakteristikyzodpovedajúce zdedeným poruchám, in -fekčným chorobám a pokrvnému príbu-zenstvu. Skúmali aj dôkazy týkajúce saTutanchamónovej smrti. Dlhý čas sa totižšpekulovalo nad tým, prečo kráľ zomrel už19-ročný. Diera v jeho lebke indikovalavraždu, počítačová tomografia však uká-zala, že diera vznikla pri mumifikácii. Po -dľa najnovších výsledkov bol faraón osla-

bený vrode -nými ochore-niami a smrteľný -mi sa mu stali komplikácie so zlomenounohou, ktoré zhoršovala aj preukázanámalária. Tutanchamón, rovnako ako jehootec a veľa ďalších vladárov kráľovskéhorodu, trpel i ochorením, ktoré sa prejavujenadmerných zväčšením prsných žliaz.Vedci mu diagnostikovali tiež Marfanovsyndróm, ktorý sa prejavuje pretiahnutoukostnatou postavou a dlhšími prstami narukách a nohách.

Priebeh výskumu a jeho výsledky sú za -chytené aj v seriáli Tajomstvá kráľa Tutan -chamóna odhalené, ktorý nakrútila televíz-na stanica Discovery Channel.

Čo píšu iní?�

Tutanchamónova DNAVedcom sa podarilo zmapovať DNA kráľa Tutanchamóna,

identifikovať jeho rodinu a prebádať jeho krátky život.

Angličtinamá vyše milióna slov

Podľa spoločnosti Global Language Monitor so sídlom v texa s -kom Austine, ktorá okrem iného analyzuje aj jazyky a ich slovnúzásobu, počet slov v angličtine už presiahol jeden milión. Spoloč -nosť vypracovala vlastný počítačový program, ktorý sleduje an -g lické texty na 5 000 webových stránkach, v odborných publiká-ciách a spravodajských článkoch, pričom sa v nich vyhodnocujevýskyt jednotlivých slov. Ak sa nové slovo vyskytne aspoň 25 000ráz v sledovaných textoch, zaradia ho do lexikónu anglickéhojazyka. Miliónte slovo sa objavilo v lexikóne 10. júna 2009 o 10:22.Medzičasom však počet slov narastal. Angličtina priberie jedno

nové slovo priemerne každých 98 minút, teda za jeden deň je toasi 15 slov. Ich počítanie však nie je také jednoduché, ako by samohlo zdať. Mnohé anglické slová sú viacvýznamové, niektorémožno použiť ako podstatné meno i ako sloveso – ide teda o rôz -ne slová alebo o to isté slovo? Problém je aj s číslami, ktoré mož -no počítať do nekonečna. Preto treba stanoviť pravidlo, ktoré číslodo slovnej zásoby patrí a ktoré je už len odvodeninou. Nie všetcijazykoví odborníci súhlasia s tým, ako Global Language Monitorpočíta anglické slová. Nikto to nemôže spočítať a ak niekto povie,že sa to dá, je nečestný, povedal Jesse Sheidlower, redaktor zná-meho slovníka Oxford English Dictionary. Tento slovník obsahujeasi 600 000 hesiel, ale podľa Sheidlowera to neznamená, žezahŕňa všetky anglické slová. Vo všeobecnosti sa odborníci zho-dujú v tom, že angličtina je jazykom s najväčším počtom slov.Druhým jazykom s najbohatším slovníkom je mandarínska čínšti-na, obsahujúca asi 450 000 slov.

38 Quark / máj 2010

Najstaršie nápisy na 60 000-ročných škrupinách vajecMohli by byť čiary vryté do škrupín pštrosích vajec

prvým dôkazom použitia grafického umenia nakomunikáciu ľudí?

Doteraz sa za najstaršie považovali približne 40 000 rokov starégeometrické tvary nachádzajúce sa na skalách po celom svete.Staršie nálezy bolo ťažké odlíšiť od náhodných čarbaníc.

Objavené škrupiny pštrosích vajec to môžu zmeniť. Od roku1999 sa Pierrovi-Jeanovi Texierovi a jeho kolegom z univerzityv Bordeaux podarilo v Južnej Afrike vykopať 270 úlomkov škrupín.Objavujú sa na nich vždy rovnaké symboly a vedci tvrdia, že sym-boly sa vyvíjali 5 000 rokov. Dlhodobé opakovanie je znakom sym-bolickej komunikácie a moderného myslenia.

Škrupiny vajec používali ľudia pravdepodobne ako nádobya znaky na nich mohli hovoriť o ich obsahu alebo majiteľovi. Texiervysvetlil, že farmári v tejto oblasti až donedávna vyrezávali doškrupín geometrické symboly znamenajúce ich vlastníctvo.

Ak symboly predstavujú vlastníka, mohla by to byť informáciao evolúcii ľudského poznania. Špecialista na skalné umenie IainDavidson predpokladá, že vyznačenie vlastníctva muselo prísť až

po tom, ako sa ľudia začali sebauvedomovať. Škrupiny môžu od -haliť, kedy k nemu v tejto časti sveta došlo. Písomný prejav sav histórii ľudstva vyvinul viac ako raz. Na základe toho, čo viemeo evolúcii a umení vo svete, mohli vzniknúť mnohé tradície, ktorépretrvali len určitú dobu a zanikli. Toto môže byť jedna z nich.Pravdepodobne však nie je prvá ani posledná, tvrdí Jean Clottes,bývalý vedúci výskumu v jaskyni Chauvet na juhu Francúzska.

Na našom portáli www.eQuark.sk sa dočítate aj toto:

A čo píšeme my? �

máj 2010 / Quark 39

Alergie na latex Mnoho rokov bol latex vďaka vyhovujúcejúrovni ochrany a po hodlia pri práci po -predným materiálom na výrobu ochran-ných ru kavíc. Silnejúce obavy z alergií natento materiál však v ostatnom čase prinú-tili výrobcov hľadať náhradu za prírodnýkaučuk z bra zílskeho kaučukovníka.

Pravdepodobne je 1 až 6 % celkovej ľud-skej populácie alergickej na latex, pričomopakovaný kontakt s latexom túto citlivosť

zvyšuje. V priebehu 5- až 60-minútovéhokontaktu s ním sa môžu objaviť pocitysvrbenia a pálenia pokožky, ale i nádcha,astma a vo veľmi vzácnych prípadochmôže dôjsť aj k anafylaktickému šoku,teda život ohrozujúcej alergickej reakcii.

Z týchto dôvodov začali výrobcovia hľa-dať náhradu latexových výrobkov a našli juv nitrile. Nitrily sú formálne odvodené odkyanovodíka (HCN) nahradením atómuvodíka. Spoločnosť KIMBERLY-CLARKPROFESSIONAL vyrobila 0,06 milimetrovéuniverzálne nitrilové

rukavice. Sú určené pre všetkých bežnýchpoužívateľov tenkých latexových, neopré-nových a vinylo vých rukavíc. V ponuke jei množstvo bavlneno-nitrilových rukavíc,ktoré predstavujú bavlnené úpletové ruka-vice namáčané do tekutého nitrilu akoochrannej vrstvy. Dajú sa použiť v potravi -nárstve a stravovacích službách, pri prácis drobnými súčiastkami, pri priemyselnýcha montážnych prácach, elektronickýcha jemných montážach, v skladovaní, do -prave, čistení, strojárenstve alebo sektoreverejných služieb.

Rekreačná ponorka Britský miliardár Richard Branson nechal postaviť pre luxusné oddychové stredis-ko, ktoré vybudoval na svojom malom ostrovčeku Necker v súostroví BritskéPanenské ostrovy, špeciálnu rekreačnú ponorku Necker Nymph. Traja cestujúciv nej sedia vedľa seba v otvorených priestoroch, takže musia mať dýchacie zaria-denie. Ponorka je z uhlíkových kompozitov, hliníka, nehrdzavejúcej ocele a plastov.Jej dĺžka je 4,6 m, šírka 3 m a výška 1,2 m. Hmotnosť ponorky je 750 kg. Rýchlosťplavby je dva až päť uzlov, teda 3,6 až 9 km/h.

V začiatkom marca prijal prezident Ivan Gašparovič

v Zrkadlovej sieni prezidentské-ho paláca študentov, ktorí

úspešne reprezentovaliSlovensko na medzinárodných

predmetových olympiádach.

Stretli sme sa tam so známymi tvára-mi, o ktorých sme písali poslednéroky hrdé správy, keď sa vracali do -

mov s medailami alebo s čestnými uzna-niami. Títo mladí sú pre nás nádejou a bu -dúcim prísľubom, že bude mať kto našukrajinu ťahať dopredu.

Nechýbali známe mená ako Dominik Šte-fanko, Eugen Hruška, Mária Stratilová, Pa -vol Ondrisek, Mária Kieferová, Peter Va nyaa mnohí ďalší. Iste si na nich spomínatev súvislosti s Astronomickou olympiádou,

Turnajom mladých fyzikov, Olympiá doumladých vedcov, Chemickou olympiádoua inými medzinárodnými podujatiami.

Prezident Ivan Gašparovič na stretnutíso študentmi zdôraznil, že sa vždy rád

stretáva so schopnými mladými ľuďmi, kto -rí robia niečo pre seba aj pre celú spoloč-nosť. Vaša účasť na medzinárodných súťa-žiach potvrdila vaše nadanie, veď nie každýdostal taký dar od Pána Boha, uviedol pre-zident. Ocenil pritom, že okrem svojichschopností museli prejaviť aj dostatok hú -ževnatosti a často sa zrieknuť vecí, ktorí simohli dopriať ich rovesníci, kým sa onivenovali tréningu v laboratóriách aleboštudovali. Ale nestratili ste čas. V dospelos -ti zistíte, že práve teraz získavate dôležitézáklady pre vaše budúce postavenie a váž -nosť a pri dobrých výsledkoch aj uznaniea ocenenie od celej spoločnosti, zdôraznilpred prítomnými prezident.

Za študentov predniesol poďakovanies milým nemeckým prízvukom EugenHruška, ktorý, hoci je študentom hlohovec-kého gymnázia, už roky žije a študujev Nemecku. Nezabudol zdôrazniť vďač-nosť slovenskej vláde i samotnému prezi-dentovi za štátnu podporu, aká sa olym-pionikom dostáva. S trpkosťou však po -dotkol, že na rozdiel od športovcov, o ichúspechy sa médiá nezaujímajú. (Zabudolpoznamenať, že okrem Quarku, veď myo všetkých úspechoch mladých ľudí, ktorésa k nám donesú, informujeme veľmi radi.)Podujatie sa skončilo prípitkom a ne -formál nym rozhovorom s prezidentskýmpárom a so štátnou tajomníčkou Mini -sterstva školstva SR Bibiánou Obrimčá -kovou.

� JM

Mladí a veda�

Olympionici u prezidenta

Úspešní slovenskí reprezentanti na medzinárodných predmetových olympiádachs prezidentským párom

Elektrotechnický ústav SAV vypisuje výzvu pre projekty mladých výskumníkovs témou Nové technológie v elektrotechnike a ich využitie v kategóriách:

• Stredoškolskí študenti. Rozsah predkladanej práce je minimálne dve strany for-mátu A4. Práca by mala obsahovať meno autora, adresu, popis novej technológiepoužívanej v elektrotechnike a prípadne popis a funkciu súčiastky, ktorá je spomenu-tou technológiou pripravená.

Práce je potrebné zaslať v elektronickej alebo v písomnej forme do Elektrotech -nického ústavu SAV. Najlepšie tri práce budú odmenené sumou 300, 200 a 100 €.

• Vysokoškolskí študenti – bakalárske práce. Prihlásiť možno bakalárske práceodovzdané a obhájené v roku 2010. Originál bakalárskej práce je potrebné poslaťv jednom exemplári na adresu Elektrotechnického ústavu SAV. Najlepšie práce budúodmenené podľa poradia sumou 500, 400 a 300 €.

• Vysokoškolskí študenti – diplomové práce. Prihlásiť možno diplomové práceodovzdané a obhájené v roku 2010. Originál diplomovej práce je potrebné poslať naadresu Elektrotechnického ústavu SAV. Najlepšie práce budú odmenené podľa pora-dia sumou 700, 600 a 500 €.

Termín odovzdania prác do súťaže je 31. 5. 2010. Práce je potrebné zaslať na adre-su: Elektrotechnický ústavu SAV, Dúbravská cesta 9, 841 04 Bratislava, v elektronickej forme na adresu: elusav@savba.sk.

Kompletné znenie výzvy pre viaceré kategórie je na webovej stránke ElÚSAV: http://www.elu.sav.sk/vyzvaV.html

Mladí výskumníci, pozor!

Chcete sa dozvedieť viac? Chcete viac informácií z rozličných oblas-tí fyziky? Alebo si chcete podiskutovať s uznávanými fyzikmi? VďakaAgentúre na podporu vedy a výskumu môžu prísť priamo do vašejškoly. Pozrite sa na stránku http://www.physics.sk, kde si v častiAKTIVITY venovanej projektu Fyzika očami fyzikov môžete

vybrať ľubovoľnú z ponúkaných prednášok alebo tém na diskusiu.V ponuke sú napríklad prednášky Škodia nám mobilné telefóny?,Alternatívne zdroje energie, Rumburakov neviditeľný plášť, Kvantovákryptografia a množstvo iných. Stačí prejaviť záujem a dohodnúť sitermín prednášky.

40 Quark / máj 2010

Téma na zamyslenie

Žijeme vo svete plnom stresu a dalo by sa povedať, že stres prežíva v súčasnom civilizovanom svete svoju renesanciu.

Slovo stres je akýmsi módnym syno-nymom pre všetky problémové si -tuácie doliehajúce na človeka. Má -

lokto však vie, že pojem stres zaviedol dolekárskeho slovníka svetoznámy kanadskýlekár, fyziológ a endokrinológ rakúsko-ma -ďarského pôvodu, Hans Selye. Svoje det-stvo prežil v Komárne, teda bol nepochyb-ne zviazaný aj so Slovenskom a my prá-vom môžeme byť na neho hrdí. Selye vosvojich pokusoch zistil, že vystavenie or -ganizmu rôznym podnetom, akými sú na -príklad extrémny chlad alebo teplo, bolesť,či rôzne toxické látky, vyvoláva typický syn-dróm. Jeho znaky nezávisia od charakterupodnetu, ktorému je organizmus vystave-ný. Svoje pozorovania prvýkrát uverejnilv prestížnom odbornom časopise Naturev roku 1936 v článku s názvom Syndrómspôsobený rozličnými škodlivými faktormi.

Čo je vlastne stres? Podľa Selyeho defi-nície je stres reakciou organizmu na aké-koľvek požiadavky naň kladené. Záťažovýfaktor, ktorý zodpovedá za vznik stresu, na -zval Selye stresor. Stres je teda odpoveďorganizmu na rôzne vnútorné a vonkajšiestresory. Laická verejnosť stotožňuje odoz -vu na stresor iba s vyplavením adrenalínudo krvi, ale stresová reakcia je oveľa kom-plexnejšia. Dlhotrvajúci alebo opakovanýstres môže viesť k vzniku mnohých ochore-ní. Stresové mechanizmy však neoddeliteľ-ne patria k životu, pretože v miernych dáv-kach povzbudzujú a v ohrození zachraňujú.To si uvedomoval aj Selye, keď vyhlásil:Stres je korením života, bez stresu by smeiba vegetovali. Bezstresový stav je smrť. Vy -pracovanie teórie o strese patrí preto k naj -prevratnejším koncepciám v oblasti medicí-ny 20. storočia. Paradoxom je, že Selye zavýskum stresu Nobelovu cenu nezískal, ho -ci ho viackrát na ňu nominovali.

Hans Selye, pôvodne János Selye, sanarodil vo Viedni 26. januára v roku 1907.Jeho matka Maria Felicitas Selye bola Ra -kúšanka a otec Dr. Hugó Selye bol maďar-ský vojenský lekár-chirurg, ktorého armá-da krátko po prvej svetovej vojne prevelilado Komárna. Rodina sa nasťahovala docentra Komárna, kde dodnes stojí ich domna Pohraničnej ulici. Na jeho stenu umiest-nili 3. augusta 1991 trojjazyčnú pamätnútabuľu, pripomínajúcu, že v Komárne prežiltento významný bádateľ svoje detstvo

a mladosť. Mladý Selye navštevoval zá -kladnú školu aj osemročné Benediktínskegymnázium už v Komárne. V súčasnostijeho meno nesie nielen gymnázium, ale ajma ďarská univerzita v Komárne. Každo -ročne sa v Komárne konajú aj populárno-vedecké Dni Jánosa Selyeho.

Selye po maturite v roku 1924 odišielštudovať medicínu na Nemeckú univerzituv Prahe. Niekoľko semestrov strávil aj nauniverzitách v Paríži a Ríme. Úspešne

ukončil štúdium lekárstva a v roku 1929získal v Prahe diplom z medicíny. Na roz-diel od otca, ktorý bol praktický lekár, mla -dý „Hanzi“, ako ho volali, sa rozhodol prevedeckú kariéru v laboratóriu, pretože hobádanie fascinovalo. Sám to opísal: Keďma prijali na lekársku univerzitu, tak machytili možnosti v bádaní života a choroby,že som každodenne vstával o štvrtej ránoa v malých prestávkach som sa učil došiestej večer. Zaujímavosťou je, že už akomladý medik v druhom ročníku štúdia po -zoroval, že symptómy jednotlivých chorôbmajú niečo spoločné. Pozoroval, že pa -cienti trpiaci rozličnými chorobami častomajú rovnaké príznaky, čo pôvodne na zval

všeobecným chorobným syndrómom. A tobol prvý krok k objavu stresu.

Počas svojej vedeckej kariéry žil v Ka -nade a pôsobil na francúzskej univerzitev Montreale. Od roku 1945 bol riaditeľomvlastnej vedeckej inštitúcie (Institut deMédecine et de Chirurgie Expérimentales)v rámci Montrealskej univerzity. Pri vchodedo inštitútu bol francúzsky a anglický ná -pis, jeho motto, ktorým sa riadil: Ani dôle-žitosť tvojej témy, ani výkon tvojich prístro-jov, ani rozsah tvojich vedomostí, ani pre-cíznosť tvojich plánov nemôžu vynahradiťoriginálnosť tvojich myšlienok a presnosťtvojich pozorovaní!

Selyeho plodný vedecký život dokazujepočet vydaných kníh (39) a viac ako 1 700odborných článkov. Pracoval 12 až 14 ho -dín denne, a to aj cez víkendy. Selye všakvedel, aké dôležité je vedieť aj odreagovaťsa a relaxovať, a tým minimalizovať nega-tívne pôsobenie každodenného stresu. Napracovisku v Montreale boli každý deň pre-stávky na kávu a čaj, keď si pracovníciústavu sadli na priateľský rozhovorv spoločenskej miestnosti, aby sa od -reagovali od pracovného stresu.

Selye bol všestrannou osobnosťou,atraktívnym a charizmatickým prednášate-ľom. Takmer celý život sa venoval výskumustresu. Počas svojej viac ako päťdesiatroč-nej vedeckej kariéry sa zaoberal aj inýmiodbormi a témami a vynikal aj v nich, alejeho meno bude navždy spojené so stre-som. Na záver spomeňme jeho slová: Cie -ľom dnešných ľudí sú podľa všetkého pe -niaze alebo moc. Nebezpečné, niekedydeštruktívne, istotne sebecké ciele. Tak sasám seba pýtam, čo zostalo v tomto neis-tom svete? Zdá sa, že zotrvala veda. Tá jestále rešpektovaná. Preto, ak sa niekto roz-hodne pre vedeckú kariéru, v jeho zná-mom diele From Dream to Discovery:On Being a Scientist (1964) sa dozvieveľa o vede a vedcoch, ktorých Selye opi-suje na základe vlastných skúseností –prečíta si o ľudských stránkach bádaniaa o všetkých faktoroch, ktoré nejakým spô-sobom ovplyvňujú život a kariéru každéhobádateľa.

Človek stresu, ako ho nazval jeden bu -dapeštiansky novinár, Hans Selye, zomrel15. októbra 1982 v Montreale, ďaleko odsvojej rodnej zeme.

� RNDr. ANGELIKA PÚZSEROVÁ, PhD.Ústav normálnej a patologickej

fyziológie SAV, BratislavaFoto: autorka

Vychádza s príspevkom Protidrogového fondu

Ani dôležitosť tvojej témy, ani výkon tvojich prístrojov, ani rozsah tvojich

vedomostí, ani precíznosť tvojich plánov nemôžu vynahradiť

originálnosť tvojich myšlienoka presnosť tvojich pozorovaní!

H. Selye

Stres náš každodenný

Busta Jánosa Selyeho v areáli UniverzityJ. Selyeho v Komárne

máj 2010 / Quark 41

�

... na používanie slovies doporučiť a doporučovať

Nielen v hovorených, ale aj v písaných jazyko-vých prejavoch sa stretáme s používaním slo-vies doporučiť a doporučovať, trpného príčas-tia, respektívne prídavného mena doporučenýa slovesného podstatného mena doporučenie.

Napríklad: Absolvent sa naučí vysvetliť a do -poručiť správnu životosprávu. – Riaditeľ školy pí -somne doporučí ďalší postup v prijímacom ko -naní. – Lekári by mali doporučovať len liečebnépostupy založené na dôkazoch. – Komisia do -poručuje odpredaj pozemku podľa priloženéhonávrhu. – Doporučujeme radšej kúpiť satelitnýprijímač. – Vysokovýkonný minerálny olej dopo-ručený najmä pre moderné 4-taktné motory... –Doporučený postup pri dopravnej nehode. – Aksa pacient rozhodne, že akceptuje navrhovanúliečbu, mal by bezvýhradne dodržiavať doporu-čenie stomatológa. – Cieľom bezpečnostnýchdoporučení je vykonanie auditu. (Citované do -klady sú z internetu.)

Slovesá doporučiť a doporučovať, trpné prí-častie, respektívne prídavné meno doporučenýa slovesné podstatné meno doporučenienepatria medzi spisovné jazykové prostriedky,preto by sme ich nemali používať vo verejnýchjazykových prejavoch. Krátky slovník slovenské-ho jazyka (4. vydanie z roku 2003) aj najnovšíSlovník súčasného slovenského jazyka z roku2006 slovesá doporučiť a doporučovať hodnotiaako nesprávne a odkazujú na správne slovesáodporučiť a odporúčať. Z toho vyplýva, že na -miesto slovies doporučiť a doporučovať, trpné-ho príčastia, respektívne prídavného menadoporučený a slovesného podstatného menadoporučenie je vhodné používať sloveso odpo-ručiť s významom navrhnúť, poradiť, slovesoodporúčať s významom navrhovať, radiť, trpnépríčastie, respektívne prídavné meno odporúča-ný a slovesné podstatné meno odporúčanie.Vety uvedené na začiatku majú takúto vhodnúpodobu: Absolvent sa naučí vysvetliť a odpo -ručiť správnu životosprávu. – Riaditeľ školypísomne odporučí ďalší postup v prijímacomkonaní. – Le kári by mali odporúčať len liečebnépostupy za ložené na dôkazoch. – Komisiaodporúča od predaj pozemku podľa priloženéhonávrhu. – Odporúčame radšej kúpiť satelitný pri-jímač. – Vysokovýkonný minerálny olej odporú-čaný naj mä pre moderné 4-taktné motory... –Odporú čaný postup pri dopravnej nehode. – Aksa pa cient rozhodne, že akceptuje navrhovanúliečbu, mal by bezvýhradne dodržiavať odporú-čanie stomatológa. – Cieľom bezpečnostnýchodporúčaní je vykonanie auditu.

Od nespisovného či nesprávneho trpnéhopríčastia, respektívne prídavného mena dopo-ručený treba odlíšiť prídavné meno doporuče-ný, ktoré ako poštový termín má význam po -dávaný aj prijímaný na potvrdenie a ktoré po -známe napríklad zo spojení doporučený list,doporučená zásielka.

� PaedDr. MATEJ POVAŽAJ, CSc.Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV

Opýtali sme sa jazykovedcov…

Aj v máji vás čaká zvuková podoba aktuálneho čísla Quarku. Na našom populari-začnom portáli si môžete preto stiahnuť hodinové čítanie do svojho MP3 prehráva-ča. A hoci je perfektne profesionálne spracované, dostanete sa k nemu, ako inak,ešte vždy bezplatne vďaka pomoci Agentúry pre podporu výskumu a vývoja. Potešíme sa novým blogom, komentárom ku článkom alebo vašim vlastným prí-spevkom – úžasnej študentskej výskumnej práci, úspechom, ktoré ste dosiahliv súťažiach, či informácii o pripravovanej konferencii, seminári alebo interaktívnomvyučovaní. Dajte o sebe vedieť, pochváľte sa! Pre vynálezcov, objaviteľov, autorovnových teórií je k dispozícií akýsi Hyde Park – rubrika Fórum. V nej po registráciimôžu uverejniť svoje inovatívne myšlienky.Radi súťažíte? Tak sa zapojte do takmer celoročnej Letnej súťaže o skvelé ceny.

eQuark.sk – to je inteligentná webová stránka špeciálne pre vás.

Portál, na ktorom sa dozviete najviac noviniek.

42 Quark / máj 2010

Víťazi 13. ročníka ocenenia vedec roka – zľava Ing. Vlasta Ondrejka Harbuľáková, PhD.,

prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., prof. MUDr. Ján Slezák, DrSc., D. h. c.,

RNDr. Katarína Bíliková, PhD., RNDr. Tibor Žáčik, CSc.

Ocenenie Vedec roka 2009 získal prof. RNDr.Jozef Masarik, DrSc., z Katedry jadrovej fyzi-ky a biofyziky Fakulty matematiky, fyzikya informatiky Univerzity Komenského v Bra -tislave za vytvorenie doteraz najúplnejšiehomodelu interakcií kozmického žiarenia s lát -kou. Tento model sa využíva v jadrovej fyzike,geovedách, archeológii a ďalších vedných dis-ciplínach. Okrem iného prispel aj k objaveniuvody na Marse.

Technológom roka 2009 sa stal RNDr. Ti -bor Žáčik, CSc., z Matematického ústavuSAV v Bratislave za návrh, rozvinutie a po -čítačovú implementáciu nových metód detek-cie a lokalizácie únikov plynov z plynovodnýchpotrubí. Túto metódu vyskúšali v roku 2009v spolupráci so spoločnosťou CSE Controlsa v súčasnosti ju aplikujú na potrubné plyno-vodné siete vo Veľkej Británii a v Jemene.

Mladou výskumníčkou roka 2009 je Ing.Vlasta Ondrejka Harbuľáková, PhD., z Ústa-vu budov a prostredia Stavebnej fakultyTechnickej univerzity v Košiciach. Oceneniezískala za štúdium vplyvu pôsobenia mikro -

organizmov v biofilmoch na betón ako nazákladný stavebný materiál. Výsledky výskumupublikovala v roku 2009 v piatich publikáciách.

Za výsledky v programoch EÚ v roku 2009ocenili RNDr. Katarínu Bílikovú, PhD.,z Ústa vu molekulárnej biológie SAV v Bra -tislave. Uznanie získala za prínos k objasneniuantimikrobiálnych vlastností bielkovín včelejmaterskej kašičky a za vypracovanie novéhokritéria na hodnotenie pravosti a fyziologickýchvlastností včelieho medu, ktoré dosiahla počasriešenia rámcových programov EÚ. Táto metó-da môže výrazne prispieť k odhaleniu nepravé-ho medu v obchodoch.

Uznanie za celoživotné dielo získal prof.MUDr. Ján Slezák, DrSc., D. h. c., z Ústavupre výskum srdca SAV v Bratislave za mimo-riadne aktívnu vedeckú a manažérsku prácupre vedu a výskum na Slovensku a za vynika-júce vedecké výsledky v oblasti experimentál-nej kardiológie. Počas celej životnej vedeckejdráhy sa zaoberal výskumom a objasňovanímmechanizmov a prevenciou náhlej smrti srdca.

� MB

Jozef Masarik vedcom roka 2009V Bratislave vyhlásili víťazov 13. ročníka ocenenia Vedec roka, ktorého vyhlaso-

vateľmi boli Journaliste-Studio, Centrum vedecko-technických informácií SR(CVTI SR) a Klub vedecko-technických žurnalistov Slovenského syndikátunovinárov (KVTŽ SSN).

Ste fanúšikmi Facebooku? Staňte sa členmi skupinyMám rád inteligentné čítanie, preto čítam Quark!

Otestujte sa �

1. Ktorý druh kĺbu zabez-pečuje pohyb zboka nabok aj spredu dozadu?a) guľovitýb) sedlovitýc) kladkovitýd) hranatý

2. Kde by ste hľadali aktínové a myozínové kontraktilné vlákna?a) v priečne pruhovanýchsvaloch b) v slzáchc) v pečenid) v kostiach

3. Aké veľké a ťažké jemužské srdce?a) okolo 25 cm, 560 gb) okolo 60 cm, 1,1 kgc) okolo 5 cm, 120 g d) okolo 14 cm, 340 g

4. Objem hlavy postupnenarastá. O koľko sa zväčšíza 10 rokov?a) o 10 mmb) o 0,5 centimetrac) o 80 mmd) o 1 cm

5. Kde sa nachádzapohrudnica?a) na vnútornej strane hrudného košab) na povrchu pľúcc) na prieduškáchd) na bránici

6. Dospelý človek má 32zubov, z tohoa) 8 rezákov, 8 očnýchzubov, 8 črenových zubov a 8 stoličiekb) 4 rezáky, 4 očné zuby,12 črenových zubov a 12 stoličiekc) 8 rezákov, 4 očné zuby, 8 črenových zubov a 12 stoličiekd) 12 rezákov, 12 očnýchzubov, 4 črenové zuby a 4 stoličky

7. Z koľkých stavcov pozostáva chrbtica?a) z 10 až 11 stavcovb) z 25 až 26 stavcovc) z 33 až 34 stavcovd) z 57 až 58 stavcov

8. Koľko percent telesnejhmotnosti tvorí koža?a) 21 %b) 16 % c) 11 % d) 5 %

9. Horné a dolné mušle súsúčasťoua) uchab) okac) jazykad) nosa

10. Človek má na hlave v priemerea) 10 000 vlasovb) 300 000 vlasovc) 50 000 vlasovd) 100 000 vlasov

11. Koľko kostí tvorí ľudskú tvár? a) 12 kostíb) 8 kostíc) 9 kostíd) 3 kosti

12. Čo je to ventriculum?a) srdcová komorab) srdcová predsieňc) srdcová chlopňad) srdcový sval

13. Spracúvaniu potravypomáhajú tráviace enzýmy. Čo je úlohouptyalínu?a) rozkladá škrob na sladový cukor (maltózu)b) štiepi bielkoviny na polypeptidyc) umožňuje prehĺtaniepotravy tým, že obaľujesústa, takže sú klzkéd) analyzuje zloženie potravy a určuje spôsobspracovania potravy

14. Choroba svalovejsústavy spôsobujúcaneovládateľnosť svalov,poruchu ich hybnosti,poškodenie inervácie svalov je a) artritída b) obrnac) osteoporóza d) skolióza

15. Najmenší sval v ľudskom tele je dlhý iba 1 mm. Je toa) lichobežníkový svalb) najmenší sedací svalc) strmienkový svald) pološľachovitý sval

16. Najviac chuťovýchpohárikov je na sliznicijazyka. Akú chuť vnímamenajintenzívnejšie na špicijazyka?a) sladkúb) slanúc) horkúd) kyslú

17. Žlč je hustá telesnátekutina, ktorá sa tvorí v pečeni. Ktorú z týchtolátok žlč neobsahuje?a) minerálne solib) vápnikc) fosfolipidyd) cholesterol

18. Erytrocyty (červenékrvinky) nie sú večné.Dĺžka ich života jea) 30 dníb) 365 dníc) 100 dníd) 120 dní

19. Žalúdok trávi jedloviac akoa) pol hodinyb) viac ako hodinuc) viac ako dve hodinyd) viac ako tri hodiny

20. Čo je funkciouMeissnerových teliesok?a) sú to receptory tlakub) sú to receptory bolestic) sú to receptory chladud) sú to receptory tepla Správne odpovede nájdete na str. 47.

Čo viete a neviete o ľudskom tele?

máj 2010 / Quark 43

HODNOTENIE

0 – 5 správnych odpovedí:Asi ste zástancom názoru, že telofunguje aj bez vás, takže nie jepotrebné vedieť ako.

6 – 11 správnych odpovedí:Nejaké základy máte zafixované,takže úplne stratený nie ste.

12 – 16 správnych odpovedí:Máte vybudovaný všeobecný pre-hľad, ku ktorému neodmysliteľnepatria aj znalosti o ľudskom tele.

17 – 20 správnych odpovedí:Ovládate vedomosti, ktoré savám môžu v živote zísť. Tentoprehľad si udržte!

� KATARÍNA TRGOVÁ

Aerobik pre mozgové bunky�

ÚLOHA 2Zemeguľa má obvod 40 000 km. Keby sme urobiliokolo rovníka kruh z drôtu,ktorý je iba o 10 metrov dlhšíako obvod Zeme, čo všetkoby preliezlo pod týmto drô-tom? Blcha, králik, či dokonca človek?

ÚLOHA 6Všetky tri obrazce treba nakresliť jedným ťahom. Vyznačenédráhy sa môžu pretínať na ľubovoľnom mieste.

� KM

ÚLOHA 3Doplňte na základe krátkych charakteristík odborné výrazy začínajúce sa na... Počet bodiek prezrádza počet chýbajúcich písmen.HE . . . . . – vedúci, rozhodujúci činiteľHE . . . . . – príjemný pocit spokojnostiHE . . . . . – zvolanie pri náhlom nečakanom objaveHE . . . . . . . . . . . – náuka o parazitických červoch a o chorobách nimi spôsobenýchHE . . . . . – pružné, tvarované polyamidové vlákno švajčiarskej výrobyHE . . . . . . . . . – nádor z krvotvorného tkanivaHE . . . . – olovenosivý až oceľovosivý telurid striebraHE . . . . . – ľúbostný básnický listHE . . . . – začiatok mohamedánskeho letopočtuHE . . . . . . . – dielo šiestich dní, kniha o stvorení sveta za šesť dní

ÚLOHA 5Ako sa volajú slovenskí autori na obrázkoch?

Pripravili sme pre vás ďalšiu sériu úloh na pobavenie i rozmýšľanie. Azda sa z niektorých dozviete aj niečo nové. Používanie encyklopédie a slovníka cudzích slov je povolené. Správne odpovede sadozviete na strane 47.

44 Quark / máj 2010

ÚLOHA 1Pierre Teilhard de Chardin sa narodil 1. mája 1881 na francúzskom vidieckom zámku Sarcenatneďaleko Orcines. Bol štvrtým z jedenástich detí. Už počas gymnaziálnych štúdií prejavoval mimo-riadny talent pre filozofiu, ale súčasne aj nadanie pre prírodné vedy. Po dosiahnutí doktorátu ho pri-jali ako asistenta geológie na Katolíckom inštitúte v Paríži. Jeho záujem sa čoraz viac sústreďovalna štúdium pôvodu človeka, v čom ho podporovali aj jeho priatelia profesor Marcellin Boule a HenriBreuil z Inštitútu pre ľudskú paleontológiu. Teilhardova doktorská práca, zameraná na cicavce žijú-ce v oceáne, upútala pozornosť niekoľkých významných paleontológov a v priebehu zopár rokovtak mohol nadviazať významný kontakt s odborníkmi nielen vo Francúzsku, ale aj v Belgicku,Anglicku, Švajčiarsku, USA i Číne. V roku 1923 odcestoval Teilhard do Číny, kde sa celých 23 rokovzúčastňoval na vedeckých výpravách hľadajúcich stopy po antropoidoch.

a) Čím všetkým bol Pierre Teilhard?b) Na akom významnom objave sa spolupodieľal?

ÚLOHA 4Doplňte za neznámu n číslo.

6n2 – 54 + 6 n +1= 3*2n + 5

33*n

Čítanie na máj �

máj 2010 / Quark 45

Každoročne si tretí májový utorok pripomíname Svetovýdeň mlieka. Pri tejto príležitostije aj naše tradičné čítaniena mliečnu tému...

Ako sme prežili?Poštou mi doručili tri litre výrobku, ktorýmá nahradiť mlieko; istá nórska spoloč-nosť chce vedieť, či som ochotný inves-tovať do výroby tohto nového druhupotravy, keďže podľa stanoviska špecia-listu Davida Rietza „VŠETKO (veľké pís-mená použil on) kravské mlieko obsahu-je 59 aktívnych hormónov, veľa tuku,cholesterol, dioxíny, baktérie a vírusy.“

Myslím na vápnik, lebo matka mi oddetstva vravela, že je potrebný pre stav-bu kostí, ale špecialista ma predbe-hol: „Vápnik? Ako dokážu kravyzískať potrebné množstvo váp-nika pre svoju mohutnú kost-nú štruktúru? Predsa z rast -lín!“ Jasné. Nový výrobok jevyrobený z rastlín a právemlieko je zatracované nazáklade nespočetného množ-stva štúdií uskutočnenýchv tých najrozličnejších inštitú-toch v rôznych kútoch sveta.

A čo bielkoviny? David Rietz jeneúprosný: „Viem, že mlieku sahovorí aj tekuté mäso (ja somtento výraz nikdy nepočul, ale onpredsa vie, o čom hovorí), a tovďaka vysokému obsahu bielkovín.Ale práve bielkoviny spôsobujú, ževápnik sa v organizme ne vstrebe.Krajiny s vysokou spotrebou mäsa majúaj vysokú mieru výskytu osteoporózy(nedostatku vápnika v kos tiach).“

V to isté popoludnie mi manželka po -slala text, ktorý našla na internete:

„Dnešní štyridsiatnici až šesťdesiatnicijazdili v autách bez bezpečnostných pá -sov, opierky pre hlavu či airbagu. Detisedávali nepripútané na zadných se -dadlách, vyskakovali a kričali z plnýchpľúc.

Kolísky boli natreté „pochybnými far-bami“, ktoré mohli pokojne obsahovaťnebezpečné substancie.“

Napríklad ja patrím ku generácii, ktorása hrávala so slávnymi kárami (neviem,

ako to opísať dnešnej mládeži, povedz -me, že je to podvozok z detského kočí-ka pripevnený na dosky), takto sme saspúšťali po strmých uličkách Bota foga,brzdili sme topánkami, padali, boli smecelí doudieraní, ale hrdí na dobrodruž-stvo i rýchlosť, ktorú sme do siahli.

Text však pokračuje ďalej:„Neexistovali mobily, takže rodičia ne -

mohli vedieť, kde sme. Je to vôbec mož -né? Deti nemali nikdy pravdu, boli tres-tané a vôbec nemali psychické problé-my z odmietania a nedostatku lásky.V škole boli dobrí a zlí žiaci: tí prví pre-chádzali do vyšších ročníkov, zatiaľ čo tídruhí prepadávali. V takých prípadochsa nechodilo k psychoterapeutom, abyskúmali príčiny zlyhania – neúspešnížiaci jednoducho opakovali ročník.“

Napriek tomu sme prežili, síce s od -ratými kolenami, no iba veľmi zriedkavos inými traumami. A nielenže sme

prežili, ale dokonca nostalgicky spomí-name na časy, keď mlieko nebolo je -dom, keď deti mohli riešiť svoje problé-my bez odbornej pomoci, keď bolo tre -ba, tak sa pobili a veľkú časť dňa trávilibez elektronických hier vymýšľaním no -vých hier s priateľmi.

Vráťme sa však k našej pôvodnej té -me: rozhodol som sa vyskúšať nový zá -

zračný výrobok namiesto za -vrhnutiahodného mlieka.

Nedokázal som prehltnúťani prvý dúšok.

Požiadal som manžel-ku i gazdinú, aby to skú-sili, nepovedal som im

však dopredu, čo to je:obe sa zhodli na tom, že

ešte nikdy v živote neochutnaliniečo také odporné.

Zmocňujú sa ma obavy nad osu-dom zajtrajších detí, ich elektronic-kých hier, rodičov s mobilmi, psycho-terapeutmi pomáhajúcimi pri každomprobléme a predovšetkým – nad tým,že budú nútené mať piť tento magický

nápoj, vďaka ktorému nebudú mať cho-lesterol, osteoporózu, 59 aktívnych hor-mónov ani toxíny.

Budú veľmi zdravé, vyrovnané, a keďvyrastú, objavia mlieko (vtedy to už budeasi nápoj zakázaný zákonom). Ktohovie,možno niekedy v roku 2050 sa nejakývedec pokúsi zachrániť čosi, čo sa kon-zumovalo od najstarších čias.

Alebo jediný spôsob, ako získať mlie-ko, budú drogoví díleri?

VYŠLO VO VYDAVATEĽSTVE IKAR V ROKU 2006

Výhercovia knihy Tři šálky čase za správne odpovede na otázkuv marcovom čísle o tom, ako sa dostal Američan Greg Mortensonk stavaniu škôl pre dievčatá v Pakistane, sú: Rastislav Suchovský, Bratislava Katarína Dovalová, Banská BystricaEmil Vyskočil, Bratislava

Paulo Coelho

Servis�

NOVÉ KNIHYNancy Clark: Výživa pro běžcePublikácia je jednoduchým návodom pre začínajúcichi pravidelne trénujúcich a výkonnostných bežcov. Autorkav nej zrozumiteľnou a zábavnou formou odpovedá načasté otázky, týkajúce sa správnej a kvalitnej výživy špor-tovcov. A čo športové nápoje? Koľko jesť bielkovín? Akochudnúť a pritom mať energiu na behanie? Kniha vámnielenže odpovie na všetky otázky, ale vyjadrí sa aj k rôz-nym stravovacím stereotypom a mýtom.(104 strán, 8,13 €)

Jan Průcha: Interkulturní komunikaceV množstve medzinárodných obchodných, politických,diplomatických, vzdelávacích či turistických stretnutiachsa všade stretávame s interkultúrnou komunikáciou. Jedôležité poznať základy kultúry v krajine obchodnéhopartnera alebo dovolenkovej destinácie, aby sme sa vy hlinepríjemnostiam a nedorozumeniam. Niektoré môžubyť vážne, spôsobiť konflikt, iné sú zdrojom zábavy. Tá -to kniha je však vhodná predovšetkým pre študentova pracovníkov psychológie, etnológie, sociológie, eko-nómie, marketingu a cestovného ruchu. (200 strán, 12,86 €)

Knihy si môžete objednať na adrese: Grada Slovakia, s. r. o., Moskovská 29, 811 08 Bratislava, grada@grada.sk, tel. číslo: 02/ 55 64 51 59, 89.

Ak pri objednávaní kníh uvediete heslo QUARK, získate zľavu 10 % z ceny.

ASTRONOMICKÉ KALENDÁRIUMSlnko na oblohe zotrvá až do popoludňajších hodín 14. 5. v súhvezdí Baran,odkiaľ sa presunie do súhvezdia Býk. Pri svojom zdanlivom ročnom pohybe pooblohe sa tak ocitne v najsevernejších častiach ekliptiky, čo sa prejaví v jehopoludňajšej výške nad južným obzorom (v závere mesiaca už viac ako 63 stup-ňov) a v dĺžke dňa, ktorý dosiahne až takmer 16 hodín.

Na rozhraní apríla a mája sa Mesiac na oblohe ocitne v tesnej blízkosti jasnejčervenkastej hviezdy Antares. Krátko po polnoci 1. 5. nájdeme dvojicu nízko vovýške približne 10 stupňov takmer nad juhovýchodným obzorom. Dňa 10. 5. okolo4. hod. ráno nájdeme vo výške necelých 12 stupňov nad východojuhovýchod-ným obzorom cúvajúci Mesiac v blízkosti Jupitera. Objekty budú od seba naoblohe viac ako 9 stupňov. Tí, čo majú k dispozícii malý ďalekohľad, sa môžuv blízkosti Jupitera pokúsiť lokalizovať pomerne jasný Urán (jasnosť +5,9 magni-túdy), ktorý sa bude nachádzať necelé 4 stupne vľavo dole od Jupitera. Ďalšieúkazy nastanú na večernej oblohe až po nove Mesiaca. Dňa 16. 5. nájdeme o 21. hod.Mesiac v blízkosti Venuše. Dvojica bude v tom čase vo výške 18 stupňov takmernad západným obzorom, pričom vzdialenosť objektov na oblohe bude približne4 stupne. Dňa 20. 5. neskoro večer bude v blízkosti Mesiaca Mars. O 23. hod. sabude dvojica nachádzať vo výške takmer 25 stupňov nad západným obzorom.K poslednému zaujímavejšiemu májovému úkazu dôjde 22. 5. Pôjde o konjunk-ciu Mesiaca so Saturnom, pričom o 23. hod. sa bude Mesiac s planétou nachá-dzať vo výške približne 30 stupňov nad juhozápadným obzorom. Saturn budežiariť približne 8 a pol stupňa nad Mesiacom.

Merkúr sa bude počas mája nachádzať na rannej oblohe. S jeho pozorova-teľnosťou to však bude veľmi otázne. Hoci sa bude od Slnka na oblohe postup-ne vzďaľovať a 26. 5. dosiahne v skorých ranných hodinách najväčšiu západnúelongáciu (vyše 25 stupňov), jeho jasnosť bude rásť iba pozvoľne. Planéta budevychádzať iba krátko pred východom Slnka a bude zanikať v slnečnej žiare, takžezostane takmer nepozorovateľná. Venušu bude vidieť na večernej oblohe, pri-čom po západe Slnka ju okolo 21. hod. budeme pozorovať čoraz vyššie nad zá -padoseverozápadným obzorom. Mars sa 4. 5. v popoludňajších hodinách ocit-ne v kvadratúre so Slnkom, teda bude na oblohe v polovici cesty od opozície kukonjunkcii so Slnkom. Nájdeme ho v závere mesiaca o 21. hod. vo výške 46 stup-ňov nad juhozápadným obzorom, pričom sa už postupne začne strácať vo ve -černom súmraku. Jupiter sa bude v priebehu mája za ranného súmraku poma-

46 Quark / máj 2010

HISTORICKÝ KALENDÁR1. 5. Sviatok práce3. 5. Deň Slnka4. 5. 1825 sa narodil Thomas Henry Huxley, an -

g lický biológ, lekár a filozof, profesor londýn-skej univerzity, propagátor Darwinovej vývi-novej teórie (zomrel v roku 1895)

6. 5. Deň astronómie6. 5. 1980 zomrel Ing. Samuel Stankoviansky, slo -

venský analytický chemik, pracoval v odboreklasickej analytiky, ale aj polarografie, profe-sor Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave,v rokoch 1969 až 1977 riaditeľ Chemickéhoústavu UK (narodil sa v roku 1907)

8. 5. 1945 koniec druhej svetovej vojny, Deň ví -ťazstva nad fašizmom

8. 5. Medzinárodný deň Červeného kríža9. 5. Deň matiek 9. 5. 1850 zomrel Louis Joseph Gay-Lussac, fran -

cúzsky fyzik a chemik, profesor na Sorbon -ne, objavil zákon dilatácie plynov (Gayov-Lus -sacov zákon) a zákon zlučovania plynov (na -rodil sa v roku 1778)

9. 5. 1910 sa vo Zvolene narodil MUDr. ErnestDlhoš, slovenský lekár gynekológ, univerzit-ný profesor. Bol prednostom gynekologicko--pôrodníckej kliniky Dérerovej nemocnicev Bra tislave (zomrel v roku 1994)

12. 5. Medzinárodný deň sestier, ktoré sa venu-jú ošetrovaniu chorých (deň narodenia an -g lickej ošetrovateľky F. Nightingalovej, ktorá za -ložila prvú školu pre ošetrovateľky na svete)

15. 5. Medzinárodný deň rodiny17. 5. Medzinárodný deň telekomunikácií18. 5. Medzinárodný deň múzeí18. 5. Svetový deň mlieka18. 5. 1850 sa narodil Oliver Heaviside, anglic-

ký fyzik a elektroinžinier, člen Kráľovskej spo-ločnosti v Londýne; objavil duplexnú telegra-fiu a ionizovanú vrstvu v atmosfére, ktorá jedôležitá pre šírenie rádiových vín (zomrelv roku 1925)

20. 5. 1850 sa narodil Enea Grazioso Lan fran -coni, taliansky podnikateľ, stavebný inžinier,zaoberal sa problémami splavnosti Dunaja(zomrel v roku 1895 v Bratislave)

20. 5. 1925 zomrel Eugen Brosmann, banský in -žinier, banský radca v Banskej Štiavnici, autornávrhov banských strojov a zariadení, skon-štruoval nárazový banský vŕtací stroj paten-tovaný aj v Nemecku a Belgicku (narodil sav roku 1844)

22. 5. Medzinárodný deň biologickej diverzity22. 5. Deň Zeme23. 5. Svetový deň korytnačiek24. 5. Európsky deň národných a prírodných par -

kov27. 5. 1910 zomrel Robert Koch, nemecký le -

kár, jeden zo zakladateľov bakteriológie, ob -javiteľ pôvodcu tuberkulózy a cholery, nositeľNobelovej ceny (narodil sa v roku 1843)

27. 5. 1980 zomrel MUDr. Ladislav Kužela, slo-venský lekár kardiochirurg, v roku 1968 usku -točnil na klinike prof. K. Šišku prvú trans -plantáciu srdca v strednej a vo východnejEurópe (narodil sa v roku 1926)

31. 5. Svetový deň bez tabaku

1. a) filozof, paleontológ, geológ, antropológ, kňaz; b) človeka čínskeho(Sinanthropus pekiensis)

2. Pôvodný obvod Zeme = 2 .π . r . Zväčšený obvod = 2 .π . r + 10 (k pôvod -né mu polomeru sme pridali 10 m). Keďže hľadáme prírastok polomeru, vyjadrí-me dĺžku zväčšeného obvodu ešte aj iným spôsobom = 2 .π .(r + x), kde x =hľadaný prírastok polomeru. Čiže, koľko metrov bude kruh vzdialený od povrchuZeme. Potom výrazy, ktoré vyjadrujú tú istú hodnotu (zväčšený obvod Zeme)dáme do rovnice a z nej vyriešime neznámu x.

2 .π . r + 10 = 2 .π .(r + x), výsledok ukáže 10m/(2 x π ), teda približne 1,6 m.Menší človek teda ľahko prejde a väčší sa zohne.

3. hegemón, hedónia, heuréka, helmintológia, helanka, hemoblastóm, hessit,heroida, hedžra, hexameron

4. n = 2

5.a) Andrej Sládkovič, b) Jozef Gregor Tajovský,c) Máša Haľamová, d) Rudolf Dilong, e) Janko Jesenský, f) Emil Boleslav Lukáč

Májový Fifík – časopis pre všetky veselé a šikovné deti opäť čaká na svojich kamará-tov, ich rodičov i učiteľov v novinových stán-koch za nezmenenú cenu so 16 stranamiFifíkových novín a vystrihovačkami na kartóne.

V máji Fifík pre deti pripravil:� všetko „naj“ ku Dňu matiek� článok o rýchlych a krásnych zvieratách –LEV, TIGER, OCELOT a iné� vystrihovačku perfektného auta Lamborgini i škatuľku pre mamičku� čítanie z nových kníh, básničky pre mamičky� rozhovor s cyklistom Petrom Velitsom a Zuzkou Smatanovou� viac o húseniciach a chrobákoch� klebietky, súťaže, vtipy, krížovku, osemsme-rovku, zahraničné úlohy, ktoré čakajú na svojich riešiteľov a tí môžu vyhrať lego� ďalšie množstvo súťaží o super ceny

Keď sa dostanete k počítaču, kliknite si nawww.fifik.sk.

Májový Fifík je v stánkoch už od 3. mája.Ak chcete časopis Fifík dostávať do svojejpoštovej schránky, môžete si ho objednať na adrese: Fifík, Karpatská 7, 811 05 Bratislava alebo mailom na adresefifik@perfekt.sk. Fifík dostanete kúpiť zanezmenenú cenu 0,66 eur, predplatiteliazaplatia 0,60 eur.

Servis �

FÁZY MESIACAPosledná štvrť 6. 5. 6:15Nov 14. 5. 3:04Prvá štvrť 21. 5. 1:43Spln 28. 5. 1:07

dátum východ západ1. 23:44 6:485. 1:33 10:59

10. 3:06 16:3015. 5:30 22:2120. 11:30 1:0325. 18:03 2:5230. 23:03 6:31

MESIACDEŇ A NOC V MÁJIkoniec zaèiatok východ pravé západ koniec zaèiatok

dátum noci svitania Slnka poludnie Slnka súmraku noci1. 3:10 4:02 5:22 12:39 19:57 21:17 22:105. 2:59 3:54 5:16 12:39 20:03 21:25 22:21

10. 2:45 3:43 5:08 12:38 20:10 21:35 22:3515. 2:30 3:34 5:01 12:38 20:17 21:44 22:4920. 2:16 3:25 4:55 12:39 20:23 21:54 23:0425. 2:01 3:16 4:50 12:39 20:29 22:03 23:2030. 1:46 3:09 4:45 12:40 20:34 22:11 23:36

Počas mája sa Mesiac ocitne v perigeu 20. 5. o 10:45 (369 733 km) a v apogeu 6. 5. o 23:52(404 236 km).

Všetky časové údaje sú uvedené v LSEČ a platia pre stred Slovenska medzi BanskouBystricou a Breznom (19,5 stupňa východnej dĺžky a 48,75 stupňa severnej šírky). Okrem údajov o fázach Mesiaca, ktoré platia rovnako pre celú zemeguľu, ostatné údaje sú miestne a nastávajú na východnom Slovensku približne o 10 minút skôr a na západnom Slovensku o 10 minút neskôr (rozdielu 1 stupňa v zemepisnej dĺžke zodpovedajú 4 minúty v čase).Začiatok svitania a koniec súmraku sú okamihy, keď je Slnko 12 stupňov pod obzorom. Vtedyvidno na oblohe hviezdy tretej veľkosti. Na začiatku a konci noci je Slnko 18 stupňov pod obzorom.

Správne odpovede testu zo str. 43: 1b, 2a, 3d, 4b, 5a, 6c, 7c, 8b, 9d, 10d, 11b, 12a, 13a, 14b, 15c, 16a, 17b, 18d, 19d, 20a.

máj 2010 / Quark 47

ly vymaňovať z prežiareného okolia Slnka. V závere mesiaca sa bu -de nachádzať na svitaní nízko nad východojuhovýchodným obzo-rom. Saturn sa bude dať pozorovať zrejme najlepšie – nájdemeho večer po západe Slnka v blízkosti kulminácie vo výške okolo43 stupňov nad južným obzorom.

Polnočná obloha v období májového novu Mesiaca už pre-zrádza blížiace sa leto. Nízko nad južným obzorom žiaria Váhya Škorpión. Na juhovýchode práve vychádza Strelec. Vysoko nadjuhovýchodným obzorom žiari oblúk nápadnej Severnej koruny.Vľavo od nej nájdeme majestátneho Herkula a vpravo zasa Pa s -tiera so žiariacim Arktúrom, ktorý práve kulminuje. Na východe saobjavil Orol s jasným Altairom. Vľavo od neho bude malé, ale

výrazné súhvezdie Delfín. Na polceste k zenitu sa budú nachá-dzať vo východnej časti oblohy staré známe súhvezdia Labuťa Lýra. Severovýchodnej časti oblohy dominujú Jašterica a nadňou Cefeus. Severná časť oblohy je tentoraz celkom v réžii Ka -siopeji. Veľmi nízko nad severným obzorom nájdeme cirkumpo-lárne časti Perzea, Andromédy a Povozníka. Na severozápadepráve zapadajú Blíženci. Vysoko nad nimi bude Veľký voz. Zá -padnej časti oblohy jednoznačne dominuje neprehliadnuteľnýLev spolu s Marsom. Vľavo od Leva sa rozprestiera v plnej krásePanna spolu so Saturnom, pod ktorou môžeme zazrieť Havranaa Pohár. Najbližšie okolie zenitu tentoraz neobsadzuje žiadna ná -padnejšia hviezda, ani súhvezdie. � EK

Správne riešenie úloh Aerobiku zo strany 44:

6.

O P

ÄŤ

MIN

ÚT

DVA

NÁ

SŤK

omik

s re

dakc

ii po

skyt

ol fe

stiv

al C

omic

s S

alón

v r

ámci

súť

aže

Com

ics

Sal

ón:

Com

ics

& M

anga

Boo

k, w

ww

.com

ics-

salo

n.sk

a b

ude

súča

sťou

kni

hy k

omik

sov.

Aut

or: D

AN

IEL

MIH

ÁLI

K