Ing. Zuzana Hudeková, PhD.

“Adaptácia na zmenu klímy vmestskom prostredí”

Prečo adaptácia?

• Aktuálne výzvy

Zdroj: University of Hawaii at Manoa/Benedicte Dousset, http://www.biotope-city.net/gallery/

10.98%

7.08%

5.36%

4.65%

2.00%

Starnutie obyvateľstva

Zdroj: ŠÚ SR 2008, PHaSR Bratislava, www.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?id_org=700000&

id_ktg=11006261 Eurostat

obr. 1 : Zmeny teploty a zrážkových úhrnov v období 1881 – 2008 na Slovensku. (Prebraté z 5. národnej správy o klimatických zmenách na Slovensku).

Zmeny v klimatických charakteristikách

• Zvýšenie teploty • 2030 od 0,9 °C do 1,7 °C a v roku 2075 od 2,3 °C do 3,4 °C vyššia do roku 2100

• v roku 2050 sa extrémne horúcich dní pravdepodobne zvýši v porovnaní s nedávnou minulosťou až štvornásobne

Zmeny v klimatických charakteristikách

• Zrážky –nerovnomernosť (pokles na juhu, prívalové dažde)

• Z dôvodu zvýšeniateploty o cca 3 °C savšak snehové zrážkyočakávajú len od výšky1200 m. n. m. ,

• Zvýšenie teploty budemať za následokintenzívnejšiu búrkovúčinnosť s extrémnymmnožstvom spadnutýchzrážok

European Environmental Agency

• Climate change evident across Europe, confirming urgent need for adaptation

(správa publikovaná 21.11.2012)

Zdroj: http://www.eea.europa.eu/publications/climate-impacts-and-vulnerability-2012

Zdroj: http://www.eea.europa.eu/publications/climate-impacts-and-vulnerability-2012

Zdroj NASA, http://www.nasa.gov/topics/earth/features/heat-island-sprawl.html

Zdroj NASA, http://www.nasa.gov/topics/earth/features/heat-island-sprawl.html

12

Život medzi budovami omnoho bohatší, vďačnejší a podnetnejší, ako

akákoľvek kombinácia architektonických myšlienok. (Jan Gehl)

„Je ťažké navrhnúť priestranstvo, ktoré nebude lákať ľudí. Zvláštne je,

že sa to tak často podarí.“(Wiliam White)

13

15

Vegetácia

• medzi parkami a zastavaným územím bol priemere od 0,94°C do 2,26 °C (Bowler at al, 2010)

• Zvýšenie podielu zelene o 10% môže znížiť teplotu v urbánnom prostredí o 3%. zvýšenie podielu vegetácie o 10% v tých častiach mesta, kde je tento podiel veľmi nízky, zabezpečí udržanie teploty na úrovni 1961-1990 aj v roku 2080 (Handley, 2010).

Ochladzovací efekt vegetácie

•závisí nielen od samotnej rozlohy parku, pomeru a kvality vegetácie, ale aj umiestnenia parku v rámci mesta, charakteru okolitej zástavby, členitosti terénu a i. merania prostredníctvom zalietavania termovíznou kamerou v Bratislave počas letných horúčav v roku 2007 ukázali rozdiely teplôt od 29,87 °C v lužnom lese po 42,06 °C•Ochladzujúci efekt do 500mpri parkoch s rozlohou viac ako 150 ha to môže byť až do vzdialenosti 1km

Vodozádržný efekt•mohutné stromy zachytia 80% zráţok,

mladé stromčeky len 15%. Viac

efektívne v zachytávaní zráţok sú

ihličnaté stromy, nakoľko listnaté

stromy v bezlistom stave zachytia len

10% aţ 30%

•podiel vody, ktorá sa za pomoci

transpirácie -u dospelého listnatého

stromu sa uvádza okolo 300 l za deň,

v ďalšej štúdii sa potvrdzuje výpar 65-

140 l počas letného dňa pre dospelú

jabloň.

•Štúdia z Manchestru ukazuje, ţe 10%

zvýšenie podielu zelene v meste by

vzhľadom na priepustný povrch

pomohla k 5 % zníţeniu odtoku

daţďovej vody

•Metodický postup hodnotenia zraniteľnosti sme zvolili na základe informácií a skúseností z medzinárodného projektu „Green and blue spaces adaptation strategies“ (ďalej ako GRaBS)•Zraniteľnosť = funkcia *expozícia (+); citlivosť (+); adaptívna kapacita (-)]•Expozícia (Zalietanie, spracovanie GIS)•Citlivosť (vek hustota obyvateľstva)•Kvalitatívna interakcie v matrici• Aa>Ab.....>Ba>Bb.....>Dd•I X = Aa ... = vysoká hodnota = A•I X = Ac..... = stredne vysoká hodnota = B

a b c d

A Aa Ab Ac Ad

B Ba Bb Bc Bd

C Ca Cb Cc Cd

D Da Db Dc Dd

Hodnotenie zraniteľnosti

Citlivosť obyvateľstva

Typ urbanistickej štruktúry

teplota v

°C

Vodné toky - Dunaj 20,14

Parky - Horský park 30,36

Ver. priestranstvá s vysokým

zastúpením prírodných prvkov a

zelene –Hviezdoslavovo nam. 32,37

Cintorín 33,97

Areály občianskej vybavenosti a

sluţieb (PKO) 34,07

Nelesná drevinová vegetácia

(NDV) 35,42

Verejné priestranstvá so stredným

zastúpením prírodných prvkov

(Nám. Slobody) 35,43

Verejné priestranstvá s nízkym

prírodných prvkov (Ţupné nám.) 36,57

Mozaiková štruktúra 36,87

Nízko podlaţná výstavba

(rodinné domy, záhrady Staré

Mesto Mudroňova) 37,10

Parky (Prezidentský park) 37,10

Trvalé trávnaté porasty

(prírodné, nekosené) 37,14

Obytné súbory – s vysokým

zastúpením prírodných prvkov

a zelene 38,08

NPOV - rodinné domy, záhrady 38,22

Verejné priestranstvá s nízkym

zastúpením prírodných prvkov

a zelene (Ţupné nám.

Kapucínska ul.) 38,51

Historické centrum s nízkym

zastúpením prírodných prvkov

a zelene 38,57

Areály sluţieb 38,63

Zastavané areály s nízkym

zastúpením prírodných prvkov

a zelene (obytné,

administratívne, Panenská ul.) 39,94

Technické objekty – doprava 40,06

•netradičné spôsoby• tzv. “pocket parky”, kde sa na malé “vreckové parčíky” menia rozličné menšie plochy a preluky.•výsadba stromov do uličných stromoradí, na parkoviská, vytváranie vegetačných stredových deliacich pásov vozovky. •tzv. alternatívne druhy zelene –popínavé dreviny na fasádach, zelené strechy a steny, zatrávnené kolajiskáelektričiek a pod. , príklady švajčiarsky Bazilej (2002), ale aj ďalšie mestá ako Kodaň, Linz a pod

Zvyšovať podiel vegetácie, osobitne v zastavaných centrách miest :

Opatrenia:

25

Zdroj: http://www.biotope-city.net/gallery/eden-bio-paris-edouard-fran-ois-planing-and-results-few-years-after, OBSERVATOIRE NATIONAL, 2011 s.48

Zdroj: http://www.biotope-city.net

Zachytávanie dažďových vôd formou zaústenia strešných a terasových zvodov do zberných rigolov a odvedenie zachytenej vody do vsaku a zberných jazierok (poldrov, dažďových záhrad)

Dažďová voda sa povrchovým alebo podpovrchovým spôsobom odvádza miesta, kde je umožnený vsak, alebo vytvorený vodný prvok (jazierko, kanál) s kolísajúcou hladinou vody.V prípade vsaku sa modeláciou terénu v obytnom prostredí vytvárajú plytké terénne depresie v ktorých je vsakumožnený. Pri tzv. „dažďových záhradách“ sa tu vysádzajú sa špeciálne vybrané rastlinné spoločenstvá, ktoré slúžia udržiavanie kvality vody a podporujú jej výpar

Opatrenia:

•Neumiestňovať stavby pod plochami zelene, •využitie vegetačných tvárnic, priepustného asfaltu, betónu, živicou viazané systémy, mlatový povrch•index max. nepriepustnosti jednotlivých plôch

Opatrenia:Minimalizovanie podielu nepriepustných povrchov a vytvárania nových nepriepustných plôch na urbanizovaných pôdach

Index ZI= rozloha plochy a (m2) x index a] + [rozloha plochy b x index b] + …

--------------------------------------------------------------------------------------------

Celková plocha stavebného pozemku (m2)

V územnom plánovaní zaviesť index max. nepriepustnostiEko-index

Územné plánovanie

•problematika zmeny klímy by mala začať vstupovať nielenako záväzný ukazovateľ pre dimenzovanie všetkýchsubsystémov územného plánu ale zároveň aj do návrhufunkčnej regulácie (povolená a zakázaná funkcia), ako aj dopriestorovej regulácie.

Opatrenia:

Vďaka za pozornosť

www.grabs-eu.org

www.urbanspaces.eu

www.rec.sk