Embed Size (px)
Citation preview
Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Vysokoškolské skriptá
VYBRANÉ KAPITOLY PSYCHOSOCIÁLNEJ PRÁCE
PRE ZÁCHRANÁROV
Andrea Pastuchová Neumannová
Bratislava
2017
Vybrané kapitoly psychosociálnej práce pre záchranárov
Autor
PhDr. Andrea Pastuchová Neumannová, PhD.
Recenzenti
prof. PhDr. Ján Buzalka, CSc.
PhDr. Martin Gronský, PhD.
© Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Bratislava 2017
ISBN 978-80-8054-706-6
EAN 9788080547066
OBSAH
Zoznam tabuliek a obrázkov..............................................................................................4
Zoznam skratiek ................................................................................................................5
ÚVOD................................................................................................................................7
1.Mimoriadna udalosťv Slovenskej republike...................................................................8
1.1.Mimoriadne udalosti ...................................................................................................8
1.1.1.Krízová situácia.......................................................................................................12
1.2.Najčastejšie mimoriadne udalosti na Slovensku........................................................16
1.3.Súčasná legislatíva problematiky v SR......................................................................18
1.4.Integrovaný záchranný systém……………………………………………...............21
1.4.1.Štruktúra integrovaného záchranného systému……………………………...........22
1.4.2.Riadenie činnosti záchranných zložiek integrovaného záchranného
systému na mieste zásahu..………………………………………………………….......23
2.Osobnosť záchranára ....................................................................................................27
2.1.Prežívanie a správanie záchranára ............................................................................35
2.2.Možné psychické reakcie a psychosociálne následky v živote záchranára ..............41
2.2.1.Syndróm vyhorenia..................................................................................................43
2.2.2.Posttraumatická stresová porucha............................................................................45
2.3.Záchranný tím ............................................................................................................48
2.4.Zvláštnosti vedenia ľudí v záchrannom tíme ............................................................49
3.Psychosociálna pomoc obetiam mimoriadnej udalosti .................................................53
3.1.Krízová intervencia ....................................................................................................57
3.2.Krízový intervenčný tím .............................................................................................64
3.3.Medzinárodné organizácie s väzbou na IZS, dobrovoľníctvo ....................................69
4.Psychosociálna podpora pre členov záchranného tímu .................................................74
4.1.Vznik problematiky psychosociálnej podpory pre členov záchranných tímov...........74
4.2.Návody psychosociálnej podpory ...............................................................................76
4.3.Psychologická starostlivosti v rámci MV SR ..............................................................82
4.4.Prevencia, odporúčané postupy....................................................................................86
ZÁVER............................................................................................................................
PRÍLOHA 1. Prvé občianske pomoci podľa Štandardov psychosociálnej krízovej pomoci
a spolupráce.........................................................................................................................95
POUŽITÁ LITERATÚRA.................................................................................................101
Zoznam tabuliek a obrázkov
Tabuľka 1. Klasifikácia mimoriadnych udalostí podľa WHO............................................10
Tabuľka 2. Faktory mimoriadnej udalosti...........................................................................11
Tabuľka 3. Možné zdroje rizík a ohrození..........................................................................14
Tabuľka 4.Najzávažnejšie mimoriadne udalosti od roku 2005 do roku 2015....................17
Tabuľka 5.Čísla tiesňového volania....................................................................................30
Tabuľka 6. Základné predpoklady pre profesiu záchranára................................................29
Tabuľka 7.Druhy pomoci....................................................................................................56
Tabuľka 8............................................................................................................................59
Tabuľka 9.Základná organizačná štruktúra CISM tímu......................................................67
Tabuľka 10. Desatoro prvej pomoci človeku v kríze..........................................................91
Obrázok 1. Mimoriadna udalosť...........................................................................................9
Obrázok 2. Model psychosociálnej podpory.......................................................................81
Zoznam skratiek
CISM : Critical Incident Stress Management - Riadenie kritického stresového incidentu
EFPPA : European Federation of Professional Psychologists Associations - Európska
federácia profesionálnych psychologických asociácií
HaZZ : Hasičský a záchranný zbor
HN : Hromadné nešťastie
IPS : Informačné a podporné stredisko
IZS : Integrovaný záchranný systém
KI : Krízová intervencia
KIT : Krízový intervenčný tím
NR SR : Národná rada Slovenskej republiky
MH ČR : Medzinárodné hnutie Červeného kríža
MV ČR :Ministerstvo vnútra Českej republiky
MZ SR : Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
PIS : Posttraumatická intervenčná starostlivosť
PIT : Psychosociálny intervenčný tím
PSP : Psychosociálna podpora
PTSP : Posttraumatic stress disorder, posttraumatická stresová porucha
ZT : Záchranný tím
ZZ : Zdravotnícky zásah
WHO : World Health Organization – Svetová zdravotnícka organizácia
9
Úvod
Životná úroveň a vedecko-technologické poznatky umožňujú rýchle prúdenie
aktuálnych informácii z domova i zo sveta. Dnes už nie je prekvapením, že hlavnou
správou dňa je informácia, ktorá vypovedá o nešťastí, katastrofe, tragédii
s ohromným dopadom na ľudskú populáciu, na životné prostredie i na hmotný
majetok. Mimoriadne udalosti sa nevyhýbajú ani Slovenskej republike, dejú sa
neočakávane a následky sú nepredpovedateľné, mnohokrát tak rozsiahle a
devastačné, k náprave do pôvodného stavu dochádza len pomaly a ťažko. Situácie za
sebou zanechávajú mnoho obetí, ktoré po prežití silnej traumy musia riešiť ďalšie
začlenenie do života, musia sa vyrovnať s následkami stresu, so stratou, s nečakanou
krízou.
Aktuálne sa dostávajú do popredia aj potreby členov záchranných tímov, ktorí
sú priamymi svedkami rôznych mimoriadnych udalostí. Náročné situácie počas
zásahov majú mnohokrát negatívny dopad na duševný život členov záchranných
tímov. Hasiči, policajti, vojaci, zdravotnícki záchranári tvoria profesie, pre ktoré je
zjavné potencionálne riziko vzniku stresovej situácie pri vykonávaní svojej práce.
Zvýšený výskyt udalostí náhleho, neočakávaného, násilného charakteru
v spomínaných profesiách si vyžaduje zvýšenú pozornosť v oblasti starostlivosti
o duševné zdravie. Je potrebné poukázať na psychosociálnu podporu členov
záchranných tímov pri zásahu integrovaného záchranného systému (IZS) po
mimoriadnej udalosti. Mimoriadna udalosť vzniká nečakane a členovia záchranných
tímov preberajú zodpovednosť za riešenie novovzniknutej traumatizujúcej situácie.
Musia disponovať určitými osobnostnými predpokladmi, ktoré v značnej miere
súvisia aj so vzdelaním a priebežným vzdelávaním. Psychosociálna podpora
predovšetkým závisí na dobre zvolených pracovných postupoch. To znamená, že sa
v rámci jednotlivých zložiek IZS venuje potrebná pozornosť takým faktorom, ktoré
ovplyvňujú psychickú odolnosť záchranárov. Máme snahu poukázať na význam
poskytovania krízovej intervencie po náročných zásahoch členom záchranných
zložiek, nakoľko sa predpokladá, že odporúčanými postupmi môžeme predchádzať
vzniku psychosociálnych porúch v dôsledku prežitia traumatických situácii.
10
11
1. Mimoriadna udalosť v Slovenskej republike
V kritickej situácii po mimoriadnej udalosti sa členovia záchranných tímov
pohybujú často v nebezpečnom priestore, kde postupne plnia jednotlivé úlohy. Pre
optimálne zabezpečenie a vykonávanie záchranných prác má významnú úlohu
komunikácia medzi záchrannými tímami v rámci IZS a rešpektovanie svojich
kompetencií, rozhodujúce postavenie má manažment. Záchranári svojou postupnou
činnosťou smerujú k dosiahnutiu hlavného cieľa, ktorým je situáciu zvládnuť a
vyriešiť.
1.1 Mimoriadna udalosť
Mimoriadna udalosť (ang. disaster) je situácia, ktorá sa označuje aj ako
katastrofa (ang. catastrophe), krízová situácia (ang. crisissituation), nešťastie (ang.
accident), prípadne tieseň (ang. emergensy).
V zmysle zákona o civilnej ochrane (č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane v
z.n.p.) je na Slovensku definovaná mimoriadna udalosť ako živelná pohroma,
havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok
a na riešenie takej situácie môže byť vyhlásená mimoriadna situácia, ktorá si
vyžaduje zabezpečenie postupov, nástrojov, zdrojov síl a prostriedkov krízového
riadenia.
Náhle a neočakávane vzniknutú udalosť, ktorá negatívne pôsobí a ohrozuje život,
zdravie prípadne i majetok označujeme ako mimoriadna udalosť.
Podrobnejšie môžeme definovať mimoriadnu udalosť ako jav, dej, alebo proces,
spätý s neočakávaným a často s neočakávateľným zlomom, zvratom v podmienkach
existencie systému, skokom v jeho kvalitatívnom vývoji, jav, vychyľujúci systém z
normálnej dynamickej rovnováhy. Dochádza pri ňom k nežiaducemu uvoľňovaniu
kumulovaných hmôt a energií, narušeniu informačných tokov a štrukturálnemu
usporiadaniu systému. Dochádza k deštrukcii systému, k narušeniu jeho
funkcieschopnosti a jeho odolnostných hraníc, jeho tvaru a obsahu doposiaľ
neobvyklou, mimoriadnou intenzitou javu, deja. V teoretických prístupoch krízového
manažmentu je v súčasnosti považovaný pojem „mimoriadna udalosť“ za synonymum
12
pojmu kríza i za synonymum jedného z jej štádií, teda akútneho štádia krízy, ale tiež
ako konkretizovaný výraz prebiehajúcej krízy (Buzalka,2008).
Zmeny klímy sa odrážajú vo zvyšovaní výskytu mimoriadnych udalostí (MU)
na celom svete, globálne otepľovanie spôsobuje roztápanie ľadovcov, zvýšenie vodných
hladín, rôzne smršte a hurikány a mnoho ďalších vážnych situácií. Ďalším faktorom je
však aj narastajúca industrializácia vo svete, miera zaľudnenie v niektorých oblastiach a
tým pádom zvýšená možnosť vzniku MU z dôvodu rôznych priemyselných havárii,
porúch v inžinierskych sieťach, prípadne obmedzenie prúdenia zdrojov potrebných pre
bežné fungovanie v každodennom živote (elektrina, plyn, iné pohonné látky).
Obrázok 1. Mimoriadna udalosť
(Zdroj: autorka)
Za mimoriadne udalosti môžeme označiť aj rad ďalších náhodných javov a
procesov, ktoré narúšajú chod spoločenského života a ohrozujú zdravie a život ľudí,
prípadne poškodzujú materiálne hodnoty. Ide o :
radikálne politické zmeny,
občianske nepokoje,
teroristické činy,
krach veľkých výrobných organizácií,
zastavenie dodávok strategických surovín zo zahraničia a
následný nedostatok určitých výrobkov na trhu,
rozsiahle epidémie (hromadné ochorenia ľudí, zvierat a
pod.)(Majlingová, 2011).
Mimoriadna udalosť
Stav ohrozenia zdravia,
života, majetku ľudí
Stav obmedzenia
štandardného
fungovania spoločnosti
Stav vyžadujúci zásah
záchranných zložiek
štátu.
13
Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je základná klasifikácia
katastrof nasledovná :
prírodno - klimatické (voda, oheň, zem, vzduch),
antropogénne (sociálne - ekonomické): vojnový konflikt,
civilizačné katastrofy.
Tabuľka 1. Klasifikácia mimoriadnych udalostí podľa WHO
Prírodné klimatické
(voda, oheň, zem, vzduch)
Antropogénne
(socio-ekonomické)
Vojnový konflikt Civilizačné
katastrofy
Tektonické
(zemetrasenia)
- požiare,
- zosuvy,
- cunami,
- hladomor,
- epidémie.
Topologické
- povodne,
- zosuvy pôdy,
- lavíny.
MU vojensko - politického
charakteru v období mieru:
- náhodný jadrový úder,
- pád jadrového nosiča,
- nacionalistické konflikty,
- teroristická a diverzná
činnosť,
- emigračné vlny.
- doprava,
- priemysel,
- vodné stavby,
- toxické odpady,
- veľké požiare,
- jadrová energia.
Telurické
(sopečná činnosť)
- bahnotok,
- sopečné povodne,
- horúce sopečné
mračná
Meteorologické
- cyklóny,
-extrémne
horúčavy, sucho,
- mrazy,
-krupobitia
a prívalové dažde.
(zdroj: Štětina, J a kol.: Medicína katastrof a hromadných neštěstí. 2000, s. 19)
Mimoriadne udalosti je možno deliť podľa ich vplyvu na dotknutý systém do
dvoch skupín :
kladná mimoriadna udalosť - podieľa sa na zvýšení kvalitatívnej
úrovne systému (hmotnostne, energeticky, informačne,...) a jej rozsah a
dopad na systém nebol dopredu predpokladaný, ani plánovaný a vyvoláva
problémy pri vykonávaní rutinných činností,
záporná mimoriadna udalosť - spôsobuje zastavenie činnosti,
prípadne zánik pôvodného systému tým, že preruší väzby medzi jeho
prvkami. V krajnom prípade spôsobí ich úplnú atomizáciu (rozpad) alebo
zničenie (Majlingová, 2011).
14
Niektorí autori triedia mimoriadne udalosti vzhľadom na rozsah zasiahnutých
osôb nasledovne:
Hromadné nešťastie obmedzené – je mimoriadna udalosť, ktorá
postihuje najviac 10 zranených, alebo zasiahnutých, z nich minimálne jeden
je v kritickom stave. Následky tejto udalosti sú riešené miestnymi zdrojmi,
traumatologické plány nie sú aktivované.
Hromadné nešťastie rozsiahle – je mimoriadna udalosť, ktorá má
za následok náhli vznik väčšieho počtu ako 10 zranených alebo zasiahnutých.
Počet zasiahnutých neprekračuje číslo 50. Nutná je aktivácia poplachových,
havarijných a traumatologických plánov. Je možnosť situáciu zvládnuť
regionálne.
Katastrofa – je náhle vzniknutá mimoriadna udalosť veľkého
rozsahu, následkom ktorej je viac ako 50 postihnutých bez rozdielu od počtu
mŕtvych, ťažko zranených či ľahko zranených. Vyznačuje sa náhlym
a nečakaným vznikom, býva nedostatok času na rozhodovanie a riadenie
záchranných prác i nedostatok personálu a prostriedkov, hrozí vznik epidémie
(Baštecká, 2005, Štětina, 2000).
Pre objektívne hodnotenie mimoriadnej udalosti je potrebné posúdiť rôzne
faktory, ktoré ju popisujú.
Tabuľka 2. Faktory mimoriadnej udalosti
MIESTO
PRIESTOR
GEOLOGICKÁ, GEOGRAFICKÁ,
PRIEMYSLOVÁ, SOCIÁLNA ,
NÁRODNOSTNÁ, SÍDELNÁ
LOKALIZÁCIA
ČASOVÝ FAKTOR
KONKRÉTNY ČASOVÝ ÚSEK,
V KTOROM PREBIEHA
DEŠTRUKČNÝ PROCES
15
PRÍČINA
ZDROJ A PODSTATA
MECHANIZMU
DEŠTRUKČNÉHO DEJA
(FYZIKÁLNA, CHEMICKÁ,
SOCIÁLNA A POD.)
INTENZITA
VEĽKOSŤ, SILA A INTENZITA
DEŠTRUKČNÉHO DEJA –
VZŤAH K ODOLNOSTI,
ZRANITEĽNOSTI,
SPOĽAHLIVOSTI SYSTÉMU
NÁSLEDKY
DEŠTRUKČNÉ NÁSLEDKY,
STRATY NA ŽIVOTOCH, POČTY
ZRANENÝCH, NEZVESTNÝCH,
ŠKODY NA MAJETKU, MIERA
ZNIČENIA ÚZEMIA A POD.
RIZIKOVOSŤ
HODNOTA NEBEZPEČNOSTI
A ZÁVAŽNOSTI
DEŠTRUKČNÉHO DEJA PODĽA
VOPRED PRIJATÝCH KRITÉRIÍ
A STUPNICE
PRIPRAVENOSŤ
OHROZENÉHO
SYSTÉMU
POHOTOVOSŤ
A AKCIESCHOPNOSŤ
OHROZENÉHO SYSTÉMU;
VYUŽIŤ VLASTNÉ OBRANNÉ
A REŠTRIKČNÉ MECHANIZMY,
PRIPRAVENOSŤ
PRACOVNÍKOV
(Zdroj: Buzalka J., 2012. Teória bezpečnostných rizík, s.33.)
16
1.1.1 Krízová situácia
Zmena, označená ako kríza znamená zvýšený nárok na systém a následné
narušenie jeho rovnováhy, pričom obnoviť rovnováhu je možné s použitím
mimoriadnych prostriedkov, alebo postupov. Kríza odznieva na úrovni subjektívneho
prežívania, približne do 4 až 6 týždňov. V tomto období sa u ľudí otvára tzv. „okno
pre zmenu“, majú dojem, že je dôležité niečo urobiť. Potom sa prispôsobujú trvaniu
dlhodobých dopadov udalosti (aj pozitívnym zmenám). Kríza predstavuje ohrozenie.
V sociálnom rezorte sa s pojmom kríza spájajú slová – tieseň, núdza, ťaživá
životná situácia, neodkladnosť atď., ktoré popisujú danú nerovnováhu alebo jej
prežitok. V bezpečnostnej oblasti sa používajú označenia – hrozba, zraniteľnosť,
hodnota, riziko, protiopatrenie, varovanie, plán, komunikácia vnútorná a vonkajšia
atď., označujúce postup na základe rozboru vstupov (Baštecká a kol., 2013).
Ohrozenie existuje nezávisle na vôli ohrozeného objektu, pričom ho stavia
pred nevyhnutnosť rozhodovania sa a určitej reakcie, činnosti, vyvolanej týmto
ohrozením, čiže činnosti s vedomím určitého rizika. V latentnom štádiu je riziko
chápané ako hrozba až ohrozenie a v akútnom štádiu ako kríza (Majlingová
a kol.,2016).
Krízová situácia je pojem, ktorý sa objavuje v literatúre najčastejšie
v súvislosti s krízovým manažmentom a predstavuje časovo ohraničený stav
naakumulovania rôznych rozporuplných podnetov, počas ktorého jedinec zväčša
prežíva negatívne emócie, pocit ohrozenia a po jej odznení dochádza k zmene.
Nepredvídateľný alebo ťažko predvídateľný priebeh dejov a činností po
narušení rovnovážneho stavu prírodných, spoločenských, výrobných,
technologických systémov, ktoré ohrozujú život obyvateľstva, životné a pracovné
prostredie, ekonomické a duševné statky krajiny a jej obyvateľov označujeme za
krízovú situáciu (Vymětal, Š., 2009).
Podľa zákona je pojem krízová situácia charakterizovaná podľa dvoch
rozdielnych hľadísk a to krízová situácia vojenského charakteru, kedy je
špecifikovaná ako situácia, ktorá vzniká v dôsledku ohrozenia použitia a pri použití
vojenskej sily a na jej riešenie ústavne orgány môžu vypovedať vojnu, alebo vyhlásiť
vojnový, výnimočný alebo núdzový stav (Zákon č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu
17
v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu). Krízová
situácia nevojenského charakteru predstavuje také situácie, ktoré vznikajú v
dôsledku prírodných katastrof, technických i technologických havárií, ďalej sem
patria situácie, ktoré vznikajú v dôsledku pôsobenia sociálnych síl bez použitia
vojenskej sily a na ich riešenie môžu ústavné orgány vyhlásiť výnimočný stav,
núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu (Zákon č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu
v krízových situáciách mimo času vojny a vojenského stavu).
Podrobné delenie možných zdrojov rizík a ohrození a zároveň príčin vzniku
krízových situácii uvádzame v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 3. Možné zdroje rizík a ohrození
P.č. Možné zdroje rizika a
ohrození
Príčiny vzniku krízových situácií
1. Terorizmus - teroristický útok na prvky kritickej infraštruktúry
- politický terorizmus
- náboženský terorizmus
- etnický a teritoriálny terorizmus
- psychologický terorizmus
- bioterorizmus
2. Extrémizmus - radikalizácia
- ohrozenie verejného poriadku (demonštrácia,
pochody..)
- páchanie trestnej činnosti
3. Organizovaný zločin - šírenie psychoaktívnych látok
- politické ambície extrémistov
- obchodovanie s ľuďmi
- daňové podvody
4. Násilné protiprávne konanie,
ktoré narúša verejný poriadok
a bezpečnosť štátu
- konanie podujatí na celoslovenskej úrovni
(kultúrne, spoločenské, politické)
- protestné akcie antiglobalistov
- štrajkové akcie a pochody
- problematika rómskych komunít
- problematika verejných športových podujatí
a verejných zhromaždení
- riziká plynúce z ochrany objektov osobitnej
dôležitosti
5. Porušovanie režimu na štátnych
hraniciach
- riziko protiprávneho obsadenia časti štátneho
územia s násilnou zmenou štátnej hranice
- príliv utečencov z krajín postihnutých konfliktom
- nelegálna migrácia cudzincov cez vonkajšiu
pozemnú hranicu mimo hraničných priechodov
- riziko sekundárnej migrácie štátnych príslušníkov
tretích krajín z iných členských štátov
- riziko páchania cezhraničnej trestnej činnosti
- riziko prílivu utečencov z oblasti s nestabilnou
vnútropolitickou situáciou
6. Riziko vojnového konfliktu - riziko napadnutia štátu ( porušenie medzištátnych
zmlúv, narušenie územnej celistvosti vojenskou
silou, protiprávne obsadenie časti štátneho územia)
- riziko vojnového stavu
18
P.č. Možné zdroje rizika a
ohrození
Príčiny vzniku krízových situácií
7. Civilizačné technogénne riziká
a ohrozenia
- požiare a výbuchy
- nehody s hromadným postihnutím osôb
- dopravné nehody
- únik nebezpečných látok
- radiačné udalosti
- porušenie vodnej stavby
- nakladanie s jadrovým alebo rádioaktívnym
materiálom
- únik rádioaktívnych látok
- straty a nálezy rádioaktívnych materiálov
- mimoriadne radiačné udalosti na jadrových
zariadeniach v zahraničí
- preprava jadrových materiálov
- poškodenie energetických rozvodov
8. Civilizačné agrogénne riziká
a ohrozenia
- záber pôdy
- ničenie pôdneho a rastlinného krytu
- chemické zásahy
- monokultúrne pôdohospodárstvo
- biologické zásahy
- genetické úpravy
- mutácie
9. Civilizačné sociogénne riziká
a ohrozenia
- útoky proti orgánom verejnej správy
- sociálne nepokoje veľkého rozsahu
- násilné protiprávne konanie
- riziká uloženia nástražného výbušného systému
- nelegálna migrácia veľkého rozsahu
- poškodzovanie všeobecne prospešných zariadení
- etnické konflikty
- ideologické konflikty
- náboženské konflikty
10. Prírodné atmosférické
a kozmické riziká a ohrozenia
- pohyb vzduchu (vietor, víchrica, orkán)
- zrážky (búrky, krupobitie, sneh)
- sucho
- zima
- teplo
- asteroidy a meteority
- ionizujúce žiarenie
- iné kozmické telesa
11. Prírodné litosferické
a hydrosférické riziká
a ohrozenia
- zemetrasenie
- zosuv pôdy
- snehové lavíny
- kamenné lavíny
- povodne a záplavy
12. Prírodné biologické riziká
a ohrozenia
- mimoriadna radiačná udalosť
- únik biologických agnes
- hromadný úhyn zvierat
- nákazlivá choroba zvierat
- nákazlivá choroba rastlín
13. Riziká ohrozenia vyplývajúce
z chemických, biologických
a jadrových materiálov
- teroristický útok CBRN materiálom
- teroristický útok na zariadenie vyrábajúce alebo
v prevádzke používajúce CBRN (jadrová elektráreň,
chemická továreň)
- pašovanie, nelegálna výroba alebo skládky CBRN
- úmyselné protiprávne používanie CBRN
materiálov
- úmyselná protiprávna likvidácia CBRN
- únik CBRN materiálov do životného prostredia pri
živelných pohromách
19
P.č. Možné zdroje rizika a
ohrození
Príčiny vzniku krízových situácií
14. Environmentálne riziká
a ohrozenia - priemyselné havárie spôsobené nedodržiavaním
príslušných právnych predpisov s následkom
poškodenia životného prostredia
- poškodenie alebo zničenie životného prostredia
protiprávnym uložením odpadu
- zavlečenie alebo rozšírenie nákazlivej choroby
zvierat alebo rastlín, vrátane chorôb prenosných na
človeka
- úmyselný útok spočívajúci v kontaminácií pitnej
vody, vzduchu alebo potravín
- úmyselné zničenie alebo poškodenie prírodných
zdrojov
Zdroj: Nariadenie MV SR 5/2017 o plnení úloh pri príprave na krízové situácie a pri
ich riešení
1.2 Najčastejšie mimoriadne udalosti v SR
Najčastejšie krízové javy vyskytujúce sa na Slovensku
V súčasnosti sa na území Slovenskej republiky, v rámci EÚ ale aj v celom svete
čoraz častejšie vyskytujú mimoriadne udalosti najmä prírodného charakteru ako sú napr.
povodne, veterné smršte, požiare, zosuvy pôdy, hurikány a pod. V dôsledku čoraz
častejšie sa vyskytujúcich prírodných a človekom spôsobených katastrof sa štáty na
celom svete začali zaoberať manažmentom rizík, ktorý identifikuje možné hrozby, ktoré
ohrozujú obyvateľov, analyzuje ich a prijíma opatrenia na ochranu života, zdravia,
majetku a životného prostredia.
Opatrenia civilnej ochrany sa prijímajú v rámci nasledujúcich fáz krízového
riadenia:
prevencia = > pripravenosť => reakcia => obnova.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce riziká na území Slovenskej republiky
patria:
• povodne (v poslednom období najmä prívalové povodne);
• zosuvy pôdy;
• snehové kalamity;
• veterné smršte;
• požiare;
• nebezpečné látky (úniky, nálezy skládky).
Dokumenty EÚ zaoberajúce sa rizikami:
20
• Európska bezpečnostná stratégia,
• Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ,
• Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy,
• Nové rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17.
decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany
Niektoré dokumenty SR zaoberajúce sa rizikami:
• Operačný program Kvalita životného prostredia na obdobie 2014 – 2020
schválený uznesením vlády SR č.175 zo 16. apríla 2014,
• Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2012 schválená uznesením
vlády SR č. 325 z 26. júna 2013,
• Bezpečnostná stratégia SR,
• Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy schválená
uznesením vlády č. 148 z 26. marca 2014.
(prevzaté z: http://www.minv.sk/?Bezpecnostne_rizika [cit.2016-11-02])
Mimoriadne udalosti na Slovensku
Na stránke MZ SR je uverejnený „Orientačný zoznam udalostí s hromadným
postihnutím osôb Slovenskej republiky v posledných 20 rokoch“.
V nasledujúcej tabuľke uvádzame stručný prehľad najzávažnejších
mimoriadnych udalosti, ktoré sa stali od roku 2004 do roku 2015.
Tabuľka 4. Najzávažnejšie mimoriadne udalosti od roku 2004 do roku 2015 v SR
Rok Mimoriadna udalosť Obete a zranenia
2004 Veterná smršť, Tatry
-1 mŕtvy
-12 zranených
2005 Masová autonehoda D-1
-5 mŕtvych
-12 ťažko zranených
2006 Havária voj. Lietadla Maďarsko -42 mŕtvych
2006 Baňa Nováky - 4 mŕtvi
2007 VOP Nováky
- 8 mŕtvych,
-14 ťažko zranených
-30 ľahko zranených
21
2007 Autobus Hriňová
- 5 mŕtvych
- 30 zranených
2008 Povodne Východné Slovensko - 2 mŕtvi
2008 Nehoda slov. autobusu Chorvátsko - 14 mŕtvych
2008 Nehoda autobusu Student agency pri Trenčíne -5 mŕtvych
2009 Nehoda autobusu Polomka - 12 mŕtvych
2009 Nehoda slov. autobusu Rakúsko -34 zranených
2009 Festival POHODA
-1 úmrtie na mieste
-39 hospitalizovaných
-49 ambulantne ošetrených
2010 Zrážka vlakov v Spišskej Novej Vsi
- 3 mŕtvi
- 1 ťažko zranený
- 17 ľahko zranených
- 12 hospitalizovaných
2010 Havária autobusu v obci Dobrá Niva
- 6 ťažko ranených
- 20 stredne ťažko ranených
- 5 ľahko zranených
- 26 hospitalizovaných
2010 Incident so streľbou v Devínskej Novej Vsi
- 8 mŕtvych
- 15 zranených
2011 Vyhlásenie núdzového stavu vládou SR Od 29.11. do 8.12. 2011
2012 Zrútenie cestného mosta v Iliašovciach 4 mŕtvi
2013 Povodne v Mestskej časti Devín -
2014 Nehoda linkového autobusu Svätý Jur 1 mŕtvy, 27 zranených
2014 Havária autobusu na D1 pri Červeníku 6.6.2014 4 mŕtvi, 28 zranených
2015
Pád záchranárskeho vrtuľníka v Slovenskom raji
pri obci Hrabušice 4 mŕtvi
2015 Letecké nešťastie Červený kameň 7 mŕtvych, 7 zranených
Zdroj: Prevzaté a doplnené autorkou z http://www.health.gov.sk/?krizovy-plan-okm
[cit.2016-11-02]
1.3 Súčasná legislatíva súvisiaca s mimoriadnou udalosťou v Slovenskej
republike
Súčasná legislatíva Slovenskej republiky podľa Rebroša (2015) rozlišuje tri
oblasti riešenia krízových javov. Ide o krízové riadenie, civilnú ochranu a integrovaný
22
záchranný systém. Pri riešení mimoriadnych udalostí sa v Slovenskej republike
vychádza z nasledujúcich zákonov a právnych predpisov:
1. Právne predpisy na úseku integrovaného záchranného systému:
Zákon č. č.129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v
znení neskorších predpisov pojednáva o organizácii integrovaného záchranného
systému, operačnom riadení, príjme tiesňového volania a o povinnostiach
jednotlivých orgánov štátnej správy a záchranných zložiek.
Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov definuje a upravuje organizáciu, činnosť a pôsobnosti Policajného
zboru vo veciach zabezpečenia ochrany života, zdravia a majetku, vnútorného
poriadku a boja proti zločinnosti.
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení
neskorších predpisov upravuje organizáciu, postavenie, úlohy Hasičského a
záchranného zboru na úseku vykonávania záchranných prác pri haváriách,
živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach a pri ochrane životného
prostredia.
Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení
neskorších predpisov upravuje podmienky na ochranu života, zdravia fyzických
osôb, majetku a životného prostredia pred požiarmi, ustanovuje pôsobnosť
orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred požiarmi a hasičských
jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch, živelných pohromách
a pri iných mimoriadnych udalostiach.
Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení
neskorších predpisov ustanovuje organizáciu, postavenie i úlohy Horskej
záchrannej služby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v
súvislosti s bezpečnosťou osôb v horských oblastiach.
Zákon č. 579/2004 Z. z. o Záchrannej zdravotnej službe v znení
neskorších predpisov upravuje organizáciu záchrannej zdravotnej služby,
23
pôsobnosti poskytovateľov zdravotnej služby, operačných stredísk tiesňového
volania pri poskytovaní neodkladnej pomoci v tiesni.
2. Právne predpisy na úseku krízového riadenia:
Ústavný zákon NR č. 227/2002 z. z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení
neskorších predpisov pojednáva o základných ustanoveniach (výkon štátnej
moci, úloha verejnej moci, bezpečnosť, krízová situácia, ozbrojené sily a ich
mobilizácia, riadenie štátu
v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu – osobitný zákon),
vojne, vojnovom stave, výnimočnom stave a núdzovom stave a činnosti
ústavných orgánov (národnej rady, vlády, parlamentnej rady a bezpečnostných
rád) .
Zákon č. 387/2002 z. z. o riadení štátu v krízových situáciách
mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov pojednáva o
orgánoch krízového riadenia, krízových štábov a ich úlohách, finančnom
zabezpečení krízových situácií.
3. Právne predpisy na úseku civilnej ochrany:
Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v
znení neskorších predpisov pojednáva o úlohách, riadení a organizácii civilnej
ochrany, pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí na úseku civilnej ochrany
(ministerstva vnútra, okresného úradu v sídle kraja, okresného úradu,
samosprávneho kraja a obce).
Vyhláška MV SR č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane
obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov
upravuje protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia, prípravu
plánov ochrany obyvateľstva, úlohy dopravcov a prepravcov nebezpečných
látok a oblasti ohrozenia.
24
Vyhláška MV SR č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na
zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému
CO v znení neskorších predpisov upravuje systém hlásnej služby, informačnú
službu CO, autonómny systém, varovné signály, varovný systém a zber,
spracovanie a vyhodnotenie informácií pre potreby CO.
Vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na
zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek CO v znení
neskorších predpisov pojednáva o riadení a vykonávaní záchranných prác,
organizovaní jednotiek CO a dokumentácii na zabezpečenie záchranných prác.
4. Ďalšie právne predpisy na úseku riešenia krízových javov:
Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane SR v znení neskorších
predpisov.
Zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných
havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.
Zákon č. 544/2002 Z. z. o horskej záchrannej službe v znení
neskorších predpisov.
Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie
(atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Za významné v problematike krízových situácii a mimoriadnych udalosti
považujeme Nariadenie Ministerstva vnútra SR z 13. januára 2017 o plnení úloh pri
príprave na krízové situácie a pri ich riešení, ktoré nadobudlo účinnosť 1. februára
2017 a ktoré bolo vydané na zabezpečenie jednotného postupu v pôsobnosti
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri plnení úloh pri príprave na krízové situácie
a pri ich riešení.
25
1.4. Integrovaný záchranný systém
V mnohých krajinách je Integrovaný záchranný systém (IZS) budovaný na
základe platnej národnej legislatívy. V Slovenskej republike je základným právnym
predpisom pre IZS Zákon 129/2002 Z.z. Podľa tohto zákona je IZS koordinovaný
postup jeho zložiek pri zabezpečovaní ich pripravenosti a pri vykonávaní činností
a opatrení súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni. Ide teda o rýchlu aktiváciu
a zásah záchranných subjektov, ktorý koordinovane a efektívne využívajú všetky
prostriedky pre zabezpečenie bezodkladnej nevyhnutnej pomoci v tiesni.
IZS vytvára zásadné predpoklady pre systémovú zmenu v krízovom
manažmente vo verejnej správe, v organizácii, zabezpečovaní a koordinácii činnosti
pri poskytovaní neodkladnej pomoci pri ohrození života, zdravia, majetku
i životného prostredia. IZS predstavuje významný systémový zásah z hľadiska
riadenia a koordinácie činnosti všetkých jeho záchranných zložiek (Buzalka, 2008).
Baštecká poukazuje na to, že IZS nie je inštitúcia, ale spolupracujúci súčinný
systém, nevytvárajú sa nové orgány ale využívajú sa zložky, ktoré stanovuje
legislatíva a majú svoje vlastné sily, postupy a prostriedky zamerané na záchranu
ľudského života, ochranu zdravia i pre likvidáciu následkov po mimoriadnej udalosti.
Predovšetkým je dôležité to, aby sa premyslenou, plánovanou spoluprácou
zabezpečilo použitie všetkých zdrojov správnym spôsobom, v správnom čase
(Baštecká, 2005).
1.4.1. Štruktúra integrovaného záchranného systému
Cieľom integrovaného záchranného systému v SR je, aby zasiahnutý
jednotlivec v prípade ohrozenia života, zdravia i majetku dostal v čo najkratšom
čase a bez omeškania nevyhnutnú a odbornú pomoc.
Štruktúra IZS:
Ministerstvo vnútra SR,
Ministerstvo zdravotníctva SR,
obvodné úrady v sídle kraja,
záchranné zložky – základné, ostatné, útvary PZ,
právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie,
ostatné fyzické osoby.
26
Podľa zákona č.129/2002 Z.z. o IZS sa záchranné zložky delia na:
základné záchranné zložky,
ostatné záchranné zložky,
útvary PZ SR, ktoré majú v rámci IZS osobitné postavenie.
Záchranné zložky sú rozmiestnené na celom území SR a zabezpečujú
nepretržitú pohotovosť pre možné ohlásenie vzniku MU, pre prijatie volania so
žiadosťou o pomoc.
Tabuľka 5. Čísla tiesňového volania
ČÍSLA TIESŇOVÉHO VOLANIA
Koordinačné stredisko IZS 112
Hasičský a záchranný zbor 150
Záchranná zdravotná služba 155
Štátna polícia 158
Mestská polícia 159
Horská záchranná služba 18 300
Základné záchranné zložky IZS sú :
HaZZ,
poskytovatelia zdravotnej záchrannej služby,
kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany,
Horská záchranná služba,
Banská záchranná služba.
Základné záchranné zložky svoju činnosť vykonávajú v súlade so svojim
zameraním a poslaním podľa osobitých predpisov, pričom pôsobení v IZS ich
odborná činnosť nie je dotknutá.
Medzi ostatné záchranné zložky patria :
ozbrojené sily SR,
obecné (mestské) hasičské zbory,
závodné hasičské útvary,
závodné hasičské zbory,
27
pracovisko vykonávajúce štátny dozor alebo činnosti vykonávané
podľa osobitných predpisov,
jednotky civilnej ochrany,
obecná polícia,
útvary Železničnej polície,
Slovenský Červený Kríž, iné právnické osoby a fyzické osoby,
ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života,
zdravia, majetku.
Ostatné záchranné zložky poskytujú pomoc len v prípadoch, keď sú na tento
účel vyzvané a využitie ich potenciálu v širšom meradle sa uvažuje len v prípadoch
mimoriadnej udalosti (Zákon č. 129/2002 Z.z. o IZS).
1.4.2. Riadenie činnosti záchranných zložiek IZS na mieste zásahu.
Počas krízovej situácie je rozhodujúca a dôležitá pripravenosť výkonných
zložiek štátu zasiahnuť v prípade potreby a krízovú situáciu vyriešiť s najmenšími
možnými následkami. Na základe platnej legislatívy je určené postavenie
a pôsobnosť jednotlivých orgánov verejnej správy, ktorá situáciu riadia a koordinujú.
Ich činnosť je ustanovená v jednotlivých zákonoch a nariadeniach, ktoré sme
priblížili v samostatnej podkapitole na strane 18. Podľa nariadenia MV SR č. 5/2017
o plnení úloh pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení krízový štáb
ministerstva zriaďuje Ministerstvo vnútra SR. Okresný úrad zriaďuje krízový štáb
okresného úradu a výjazdovú skupinu okresného úradu, ktorá plní úlohy ako
kontaktný, informačný a poradný orgán krízového štábu okresného úradu a ktorá
pôsobí priamo na mieste mimoriadnej udalosti za účelom zistenia objektívnych
informácií, hodnotenia následkov MU po jej vzniku alebo počas jej trvania a priamo
sa podieľa na riadení záchranných prác. Skupinu riadenia zriaďuje:
a) útvar MV SR,
b) útvar Policajného zboru,
c) útvar Hasičského a záchranného zboru,
d) Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy,
e) Letecký útvar MV SR.
28
V období krízovej situácie štáb posudzuje vývoj situácie vo svojej územnej
pôsobnosti, pripravuje a posudzuje predložené návrhy na riešenie krízovej situácie
a prijíma opatrenia na jej vyriešenie, vyhodnocuje stav realizácie prijímaných
opatrení, koordinuje činnosť krízových štábov a ostatných zložiek podieľajúcich sa
na riešení krízovej situácie.
Ďalšie osoby sa prizývajú k účasti na riešení krízovej situácie na základe
príkazu riaditeľa príslušného útvaru v pôsobnosti MV SR alebo prednostu okresného
úradu, v ktorého pôsobnosti je riešenie krízovej situácie, prizvaná osoba je
podriadená predsedovi skupiny riadenia, predsedovi krízového štábu, riadi sa jeho
pokynmi a plní úlohy v rozsahu svojej pôsobnosti.
Krízový štáb tvoria : predseda – prednosta,
podpredseda – vedúci odboru krízového riadenia okresného
úradu,
vedúci sekretariátu,
členovia štábu.
Členmi krízového štábu spravidla sú:
riaditeľ okresného riaditeľstva PZ,
riaditeľ okresného riaditeľstva HaZZ,
vedúci jednotky podpory,
vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie okresného úradu,
zástupca krajského odboru zdravotníctva MZ SR určený jeho riaditeľom,
alebo zástupca odboru zdravotníctva odboru zdravotníctva určený
lekárom samosprávneho kraja,
vybraní zástupcovia samosprávy, špecializovanej miestnej štátnej správy
v územnom obvode okresného úradu,
vybraní zástupcovia právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov
v územnom obvode okresného úradu,
zástupca ozbrojených síl SR,
okresný prokurátor.
Riadenie a koordinácia činnosti záchranných zložiek IZS na mieste zásahu
prebieha podľa ustanovení zákona o IZS. Činnosť záchranných zložiek na mieste
zásahu riadi a koordinuje veliteľ zásahu z HaZZ, pri záchranných činnostiach
v horských oblastiach vedúci zásahu z Horskej záchrannej služby.
29
Ak nezasahuje HaZZ činnosť záchranných zložiek IZS riadi a koordinuje na
mieste zásahu veliteľ alebo vedúci jednotky tej záchrannej zložky, ktorého určí
príslušník koordinačného strediska, v prípade pátrania po lietadlách alebo
poskytovaní pomoci pri leteckej nehode orgán zodpovedný za pátranie po lietadlách
a záchranu ľudských životov.
Do odborných činností iných záchranných zložiek IZS veliteľ zásahu alebo
iná oprávnená osoba nezasahuje. Ak si to situácia na mieste zásahu vyžaduje, veliteľ
alebo oprávnená osoba zásahu zriaďuje štáb ako svoj poradný orgán zložený zo
zástupcov zasahujúcich záchranných zložiek IZS.
Výsledkom rozhodovacieho procesu je samotné rozhodnutie veliteľa zásahu.
Rozhodnutie veliteľa vyjadruje záver o výbere z jednej alternatív riešenia krízovej
situácie/mimoriadnej udalosti. Stáva sa záväznou normou činnosti výkonných
zložiek, východiskom pre ich konanie a správanie sa pri plnení úloh (Zákon č.
129/2002 Z.z. o IZS).
Musíme poukázať na neľahkú situáciu veliteľa – osoby, ktorá má dôležité
postavenie v krízovej situácií a ktorá zasahuje a výrazne ovplyvňuje celý zásah
svojimi úsudkami, svojim rozhodnutím.
V procese cieľavedomého riadenia ľudského konania sa uplatňuje
rozhodovanie nielen pri voľbe medzi rôznymi pohnútkami a cieľmi, ale aj pri voľbe
medzi alternatívami jednať – nejednať (konať- nekonať). Jedinec sa tiež rozhoduje
pri výbere prostriedkov a postupov k dosiahnutiu cieľa, v situácii vyžadujúcej
prerušenie či zastavenie činnosti. Schopnosť sa správne, uvážlivo a včas rozhodovať
patrí k základným predpokladom praktickej činnosti a tvorivého myslenia a zároveň
je aj dôležitou zložkou ľudskej osobnosti (Matoušková, Spurný, 2010)
Veliteľ zásahu alebo oprávnená osoba si na zásah môže vyžiadať i ďalšie
záchranné zložky IZS alebo požiadať o pomoc právnické osoby, fyzické osoby
oprávnené na podnikanie a fyzické osoby, ktoré disponujú možnými technickými
prostriedkami, ktoré si daná situácia vyžaduje na poskytnutie pomoci.
Fyzické osoby nachádzajúce sa na mieste zásahu sú povinné podriadiť svoje
konanie rozhodnutiu a nariadeniam veliteľa zásahu alebo oprávnenej osoby, ako aj
30
strpieť úkony, ktoré súvisia s výkonom činnosti záchranných zložiek IZS pri zásahu
(Zákon č. 129/2002 Z.z. o IZS).
V akútnej fázy mimoriadnej udalosti býva v určitom regióne väčšinou stanovený
jeden koordinátor psychosociálnej pomoci a jeden koordinátor humanitárnej pomoci,
ktorí spolu kooperujú. Koordinátor pomoci spravidla iniciuje stretnutie všetkých jej
dostupných poskytovateľov, cieľom je dohodnúť sa:
na spôsobe, akým bude riadená poskytovaná pomoc;
na rozdelení činnosti;
na rozdelení miest, kde budú jednotliví poskytovatelia pomoci pôsobiť;
na spôsobe predávania informácii (od jednotlivých poskytovateľov ku
koordinátorovi a opačne);
na spolupráci s krízovým štábom (ohľadom predávania informácii
a plánovaní činnosti);
na spôsobe vyhodnocovania poskytovanej pomoci (priebežnom
a záverečnom) (Baštecka a kol., 2013).
31
2. Osobnosť záchranára
„Osobnosť je individuálna jednota človeka, je to jednota jeho duševných
vlastností a dejov založená na jednote tela a utváraná a prejavujúca sa v jeho
spoločenských vzťahoch“ (Čech a kol., 2012,s.246).
V súčasnosti existuje veľké množstvo definícií, ktoré uvádzajú nasledovné
aspekty osobnosti:
integritu, celistvosť psychických štruktúr, ktoré ju určujú,
jedinečnosť ich rozvoja, usporiadania a prejavu, spätnosť
psychického s fyzickým,
spoločenskú povahu,
úsilie aktívneho začlenenia sa do okolia (Čech a kol. 2012).
Čírtková uvádza, že pojem osobnosť postihuje skutočnosť, že duševný život
vo svojej premenlivosti a mnohotvárnosti má celistvú povahu. V každom okamihu
diania je integrovaný (Čírtková 2006).
Významným znakom osobnosti je to, že jej vlastnosti tvoria jednotný celok,
štruktúru. Vlastnosti osobnosti klasifikujeme do základných skupín psychických
vlastností osobnosti:
1. schopnosti,
2. charakter,
3. temperament,
4. záujmy.
Okrem základných skupín vlastností osobnosti sa sem zaraďujú aj potreby,
motivačné (aktivačné) tendencie, postoje, zameranosť a pod. (Boroš, 2002).
Do rôznych situácii počas mimoriadnych udalostí dobrovoľne vstupujú
špeciálne pripravovaní ľudia, ktorých môžeme hromadne označiť ako „záchranári“.
Ide o záchranárov hasičov, policajtov, zdravotníkov, vojakov. Už zo samotného
označenia „záchranár“ vyplýva, že ide o zamestnanie, do ktorej človek vstupuje
s úmyslom zachraňovať. Môžeme poukázať na fakt, že do profesií, pre ktoré je
spoločným menovateľom „pomáhať“ nevstupujú len jednotlivci s tzv. čistým
úmyslom pomáhať iným, ale často krát pre nich býva motiváciou vidina sociálneho
zabezpečenia, možnosť ubytovania a čerpania ďalších výhod, ako aj fakt, že
32
poniektorí si vyberajú tieto profesie z dôvodu obmedzeného výberu zamestnania
v mieste bydliska. Je samozrejme, že záujemcovia o profesie hasiča, policajta
a vojaka musia úspešne absolvovať vstupne testy (psychologické, fyzické). Po
povinnej odbornej príprave vstupujú do výkonu konkrétnej profesie záchranára
a často krát sa stávajú priamymi účastníkmi mimoriadnych udalostí, ktoré ich rôzne
ovplyvňujú.
Z hľadiska vysokej pravdepodobnosti vzniku psychickej a fyzickej záťaže je
profesia záchranára rizikové povolanie. Záchranár vykonáva náročnú činnosť, ktorá
kladie vysoké nároky na fyzickú, psychickú ale aj na materiálnu vybavenosť. Táto
profesia výrazne prevyšuje rámec „normálneho“ povolania a vyžaduje celoživotné
vzdelávanie a praktické nacvičovanie modelových situácií. Presnejšia charakteristika
záchranára sa viaže na konkrétnu činnosť a organizáciu pre ktorú pracuje. Hasič
záchranár, zdravotnícky záchranár, horský záchranár, banský záchranár, príslušník
PZ a iní členovia záchranných tímov majú zásadne rozdielnu náplň činnosti, ktorú
v prípade zásahu vykonávajú. Z čoho vyplývajú aj rozdielne požiadavky na výkon
jednotlivých záchranárov.
Mnohí autori sa problematike záchranárov venujú len z pohľadu ich
špecializácie, najčastejšie analyzujú schopnosti ako súbor predpokladov pre
vykonávanie určitej činnosti, osobnostné charakteristiky, etiku pomáhajúceho,
požiadavky na osobnosť záchranára a pod.
K nutnej osobnostnej výbave každého záchranára patrí schopnosť zvládať
veľkú psychickú záťaž. Táto práca predurčuje záchranárov na to, aby zdolávali
náročné situácie ohrozenia ľudského života, aby boli schopní pracovať
v improvizovaných podmienkach, ovládali svoje emócie, boli svedkami životných
tragédií a spolurozhodovali o prežití, či neprežití človeka. Zároveň nastupujúci
záchranári očakávajú, že budú často vystavení týmto situáciám, chcú zachraňovať
ľudské životy, chcú ľuďom pomáhať (Andrašová, 2012).
Baštecká poukazuje na etiku pomáhajúceho a presnejšie opisuje, čo má
vedieť:
poznať vlastné hodnoty a rozpoznať chvíle, kedy sa pri
poskytovaní pomoci dostáva s nimi do rozporu;
33
poznať hranice vlastných možností, schopností, právomocí a síl;
vedieť čo vie a tiež, čo nevie, poznať následnú pomoc a byť schopný
spolupracovať s ľuďmi, ktorí ju poskytujú;
rozumieť vlastnej motivácii pre pomáhanie;
rozumieť súvislostiam pomoci a jej zmyslu, pomoc v chybných
súvislostiach neposkytovať (Baštecká 2005).
Tabuľka 6. Základné predpoklady pre profesiu záchranára
ZÁCHRANÁR
Vysoká miera sebakontroly.
Schopnosť rýchleho rozhodovania.
Empatické správanie (verbálna i neverbálna
komunikácia).
Fyzická zdatnosť a zručnosť.
(Zdroj: autorka)
Podľa zahraničných štúdií patrí medzi typické osobnostné charakteristiky
záchranárov mimo iného aj vysoká odolnosť voči záťaži, ochota podstúpiť veľké
riziko a orientácia na činnosť. Ide o rysy, ktoré pozitívne prispievajú ku zvládnutiu
napätých situácií. Zároveň sú však osobnostné charakteristiky záchranárov
nasledujúce: potreba riadiť, vysoká potreba stimulácie a okamžité ocenenie,
neschopnosť povedať nie (Andršová, 2012).
Kritické myslenie, ktoré je cielené, kontrolované myslenie, založené na
dôkazoch a faktoch, nie na domnienkach alebo emóciách, je myslenie vyžadujúce
stratégie, ktoré posilňujú ľudský potenciál a kompenzujú problémy spojené s
ľudskou prirodzenosťou. Myslieť kriticky neznamená niekoho alebo niečo
kritizovať, ale schopnosť rýchlo a systémovo riešiť niekedy zdanlivo neriešiteľné
situácie. Kritické myslenie je kľúčom k predchádzaniu a riešeniu problémov. Ten,
kto kriticky nemyslí, sa mnoho krát stáva súčasťou problémov, nie ich riešení.
Záchranár musí neustále robiť komplexné rozhodnutia, prispôsobovať sa novým
situáciám, musí byť schopný pretransformovať svoje teoretické znalosti do praxe
(Bratská, 2008).
34
Profesia záchranára si vyžaduje:
vedieť sa rýchlo orientovať v situácií;
vyhodnotiť mieru bezpečnosti / nebezpečnosti prostredia do
ktorého vstupuje;
zvoliť efektívnu stratégiu pomáhania;
sebakriticky zhodnotiť vlastné schopnosti vzhľadom k náročnosti
situácie;
vedieť spolupracovať v tíme.
Pre presný a bezpečný výkon v profesii záchranára je dôležité dodržiavanie
pravidiel, ktoré odporúčajú dodržať časový limit v aktívnej činnosti pri zásahu a dĺžku
oddychu počas prestávok.
Nevyhnutné je odhodlanie, schopnosť potlačiť strach, dôvera v seba samého,
záchranára ovplyvňujú motívy. Tie sa časom menia, od túžby po sebarealizácii,
prekonávania prekážok či seba samého, k radosti z dobre vykonanej práce a pocitu
naplnenia vyplývajúceho z rešpektu a ocenenia okolia. Ďalším významným faktorom
pre prekonávanie prekážok sú city. Rozhodovanie záchranára je priamo závisle na
teréne, dôležitú úlohu zohráva taktická pripravenosť. Taktika záchrany, jej plánovanie,
je činnosť, ktorú by sa záchranár nemal učiť v praxi, nakoľko sa môže dopustiť fatálnej
chyby, čo môže mať za následok aj smrť zachraňovaného alebo záchranára (Riedl,
2011).
Osobitosti profesie „hasič záchranár“
Podľa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v z.n.p. zbor
plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, vykonáva štátny požiarny
dozor, plní úlohy pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a vykonávaní
záchranných prác pri haváriách, nežiadúcich udalostiach a pri ochrane životného
prostredia. Poskytuje pomoc pri ohrození života a zdravia fyzických osôb, majetku
právnických osôb a fyzických osôb, vykonáva záchranné práce pri núdzovom
odstraňovaní stavieb a ľadových bariér a iné.
Príslušníkom HaZZ môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18
rokov, ktorý o prijatie písomne požiada ak spĺňa nasledujúce požiadavky : je
bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby, alebo uplynuli tri roky odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepustení, má spôsobilosť na právne úkony,
35
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie, do ktorej má byť vymenovaný,
je zdravotne, fyzicky a psychicky spôsobilý na vykonávanie služby, ovláda štátny jazyk,
ak je potrebné cudzí jazyk, má pobyt na území SR.
Hasič záchranár plní úlohy a povinnosti vyplývajúce z Vyhlášky 611/2006 Z.z.
o hasičských jednotkách. Hasiči riešia úlohy súvisiace so zdolávaním požiarov,
s poskytovaním pomoci a vykonávaním záchranných prác pri haváriách, pri živelných
pohromách a podieľajú sa na poskytovaní pomoci pri iných mimoriadnych udalostiach.
Uchádzač pri vzniku služobného pomeru podľa zákona o HaZZ (č.315/2001 Z.Z)
skladá služobnú prísahu: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný,
statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil
životy a zdravie občanov a majetok pred požiarmi, haváriami, nežiadúcimi udalosťami,
a to i s nasadením vlastného života. Pri plnení svojich povinností sa budem riadiť
Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, svedomite
a nestranne. Tak prisahám!“
Osobitosti profesie „horský záchranár“
Podľa zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe je záchrannou
činnosťou vyhľadávanie a vyslobodzovanie osoby v tiesni, poskytovanie prvej
pomoci osobe v tiesni a jej preprava k najbližšiemu dopravnému prostriedku
zdravotníckeho zariadenia, prípadne do zdravotníckeho zariadenia. Záchrannú
činnosť podľa tohto zákona môže vykonávať len osoba s odbornou spôsobilosťou a
zdravotnou spôsobilosťou.
Horský záchranár po absolvovaní špecializovanej prípravy získava osvedčenie
o odbornej spôsobilosti na výkon záchrannej činnosti. Musí absolvovať kurz prvej
pomoci a byť zdravotne spôsobilý. Každých 24 mesiacov je horský záchranár
povinný zúčastniť sa na školení a následného preskúšania.
Riedl (2011) uvádza, že horský záchranár musí byť okrem odbornej,
zdravotnej kvalifikácie pripravený na fyzickú i psychickú záťaž. Rovnako musí byť
schopný správne používať vybavenie umožňujúce technický zásah. Pri záchranných
operáciách napr. v horolezeckých terénoch sa základné schopnosti a zručnosti
rozlišujú na špeciálne schopnosti a zručnosti vyplývajúce z charakteru práce
v náročnom teréne za nepriaznivých podmienok. Autor poukazuje na fyzickú
36
náročnosť v teréne so sťaženou dostupnosťou a za najvýznamnejšie schopnosti,
z hľadiska prednemocničnej starostlivosti v teréne so sťaženou dostupnosťou
považuje schopnosti staticko – silové a dynamicko – silové. Záchranár pracuje vo
všetkých sťažených podmienkach, ktoré mu akcia v teréne môže pripraviť. Ak je
riziko záchrannej akcie neúnosné a členovia tímu sú ohrození, môže sa akcia odložiť
do vtedy, kým nastanú vhodné podmienky. V horskom teréne ide o podmienky :
nízka teplota vzduchu, nízka relatívna vlhkosť vzduchu, vyššia intenzita slnečného
žiarenia, väčšie prúdenie vzduchu a pod..
Osobitosti profesie „banský záchranár“
Zákonom č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej
správe sa stanovuje úloha banskej služby nasledovne : Úlohou banskej záchrannej
služby je vykonávať práce na záchranu ľudských životov a majetku pri závažných
prevádzkových nehodách (haváriách) vrátane poskytnutia prvej pomoci v podzemí.
Banská záchranná služba plní aj určené úlohy na úseku havarijnej prevencie a
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky. Poskytovanie
lekárskej služby prvej pomoci v podzemí upravujú osobitné predpisy. Banskú
záchrannú službu vykonávajú banské záchranné stanice.
Podľa predpisu č. 69/1988 Zb. sa banským záchranárom môže stať pracovník
vo veku 21 až 35 rokov. Musí byť zdravotne spôsobilí pre práce v banskom
záchrannom zbore, musí mať najmenej 2 ročnú prax v odbore, v ktorom bude
pracovať v banskom záchrannom zbore, musí absolvovať základné teoretické
školenie a praktický výcvik na hlavnej banskej záchrannej stanici. Po vykonaní
kvalifikačnej skúšky zloží sľub banského záchranára, môže pôsobiť v banskom
záchrannom zbore do dovŕšenia 45 roku svojho veku, vedúci povoľuje výnimku na
základe lekárskeho posudku. Záchranár každý štvrťrok opakuje teoretické školenie
a praktické cvičenie v rozsahu jednej zmeny v používaní dýchacieho a oživovacieho
prístroja.
Banský záchranár pracuje v uzavretom a obmedzenom prostredí, ktoré je
zaťažené teplom, prachom. Práca je fyzicky aj duševne zaťažujúca, prináša vyššie
riziko všeobecného ohrozenia.
37
Osobitosti profesie „príslušník Policajného zboru“
Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach
vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných
foriem a medzinárodným foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú
z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (Zákon č.171/1993 Z.z.
o Policajnom zbore).
Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a
dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho
činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd
prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou
činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický
kódex policajta, ktorý vydá minister. Policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti
spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je to
možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom
všeobecne záväznom právnom predpise (Zákon č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore).
Príslušníci Policajného zboru sa aktívne podieľajú na prácach na mieste
mimoriadnej udalosti a v rámci svojich možností poskytujú pomoc smerujúcu
k ochrane zdravia, života a majetku zasiahnutých. Zabezpečujú verejný poriadok na
mieste udalosti, zisťujú informácie od osôb, ktoré boli na mieste udalosti pri vzniku,
alebo čo najskôr po vzniku mimoriadnej udalosti, zaznamenávajú podozrivé stopy
a dôležité informácie, prípadne zmeny počas zásahu na mieste a predchádzajú vzniku
chaosu.
Nepredvídateľné situácie, situácie ohrozenia a ďalšie poukazujú na to, že
príslušník PZ je mnohokrát v náročnej situácii, kedy sa musí vedieť správne
a pohotovo rozhodnúť. Profesia policajta si vyžaduje etické správanie a psychickú
i fyzickú zdatnosť.
Úlohy príslušníka PZ pri záchranárskych činnostiach
Podľa zákona o IZS sa útvary Policajného zboru :
podieľajú na poskytovaní bezodkladnej pomoci v tiesni v rozsahu
úloh Policajného zboru na základe pokynu operačného strediska Policajného
zboru,
38
vykonávajú organizačné, technické a ďalšie opatrenia súvisiace
s ich pôsobením v integrovanom záchrannom systéme a na tento účel sa
vybavujú technickými a vecnými prostriedkami,
zúčastňujú sa na odbornej príprave (§16),
spracúvajú údaje o svojej činnosti, silách a prostriedkoch a
predkladajú ich krajskému úradu do konca februára za predchádzajúci
kalendárny rok (Zákon č. 129/2002 Z.z. o IZS).
Osobitosti profesie „zdravotnícky záchranár“
Záchranná zdravotná služba je poskytovanie neodkladnej zdravotnej
starostlivosti osobe v stave, pri ktorom je bezprostredne ohrozený jej život alebo
zdravie a osoba je odkázaná na poskytnutie pomoci. Zamestnanci operačných
stredísk záchrannej zdravotnej služby sú povinní absolvovať základnú odbornú
prípravu a každých 12 mesiacov periodickú odbornú prípravu (Zákon č.579/2004 Z.z
o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Charakteristickou črtou zdravotníckeho záchranára je schopnosť
improvizácie, akčnosť, odvaha. Jedinci sú schopní pracovať v tímoch, vyznačujú sa
vodcovskými črtami. Prejavujú sa ako silne extrovertní, s výraznou potrebou
pomáhať spoločnosti v krízových životných situáciách bez ohľadu na vlastné
nepohodlie. Ich výkonnosť a motiváciu zvyšuje túžba po dobrodružstve. Neustály
kontakt so spoločenským prostredím, nové poznatky a okolnosti pri záchranných
akciách ich motivujú k ďalšiemu vzdelávaniu v oblasti prednemocničnej neodkladnej
zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícky záchranár sa svojím správaním podieľa na
udržaní a podpore zdravia a na zmiernení utrpenia osôb s poruchou zdravia
(Argayová, Rybárová, 2010).
Psychické napätie zdravotníckych záchranárov je cielene smerované
organizovanou aktivitou a reguláciou afektov užitočným smerom. Vyžaduje si to aby
komplexný prístup efektívneho ovplyvnenia nežiaducich psychických reakcií
obsahoval:
výber vhodných osôb pre krízové štáby a riadiace funkcie,
ich odborné vedomosti a zručnosti,
ich psychologické a psychoterapeutické vedomosti a zručnosti,
39
vedomosti o možnostiach farmakoterapie,
ich výcvik, najlepšie simulovaným cvičením situácií (Bratská,
2008a).
Riadenie zdravotníckeho zásahu na mieste udalosti s hromadným postihnutím
osôb
1. Plynulé poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti na
mieste udalosti s hromadne postihnutými osobami riadi a koordinuje veliteľ
zdravotníckeho zásahu (veliteľ ZZ), ten určí veliteľa triedenia, veliteľa hniezda
zranených a veliteľa odsunu.
2. Veliteľ triedenia v spolupráci s veliteľom ZZ určuje systém
vyhľadávania zranených a postihnutých osôb, ďalej riadi a koordinuje riadiace
skupiny.
3. Veliteľ hniezda zranených v spolupráci s veliteľom ZZ určí
miesto hniezda zranených, riadi koordinuje a kontroluje činnosť, usmerňuje
poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobám v hniezde zranených.
4. Veliteľ odsunu v spolupráci s veliteľom ZZ a operačným
strediskom záchrannej zdravotnej služby riadi a koordinuje presun zranených
a postihnutých osôb (Zákon č.579/2004 Z.z o záchrannej zdravotnej službe a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).
2.1. Prežívanie a správanie záchranára
Jedinec v interakcii s prostredím je neustále konfrontovaný s rôznymi
požiadavkami, ktoré vyžadujú isté úsilie na ich splnenie. Hovoríme o bežných,
každodenných nárokoch, až po situácie, ktoré hodnotíme ako náročné, prípadne
extrémne náročné až traumatizujúce. Súhrnne môžeme hovoriť o záťaži, pokiaľ však
záťaž pôsobí dlhodobo, prípadne má veľkú intenzitu hovoríme o strese. Ide
o situácie, ktorá si vyžaduje zvýšené úsilie na ich zvládnutie.
Záchranári si väčšiu odolnosť voči záťaži pestuje aj počas praxe a naozaj by
mali krízové situácie zvládať lepšie ako neprofesionáli. Prežívanie a správanie
záchranárov počas záchranných akcií je vzhľadom na ich osobnostné predpoklady
a charakteristiky rozdielne. I keď vstupujú do náročnej situácie, ktorá je pre všetkých
rovnaká, ich reakcie sa líšia, ovplyvňuje to celý rad vonkajších i vnútorných
40
faktorov. Je samozrejme, že táto profesia prináša zvýšenú psychickú záťaž. Od
záchranárov sa očakáva väčšia odolnosť voči záťaži a stresu, ktorý prežívajú
vzhľadom na situácie, v ktorých zasahujú.
Podľa Vágnerovej (2008) je všeobecná miera odolnosti voči záťažovým
situáciám označovaná ako frustračná tolerancia. Ide o komplex protektívnych
faktorov, ktoré človeku napomáhajú zvládnuť nepriaznivé udalosti, vydržať
a zachovať si duševnú rovnováhu. Je to schopnosť vyrovnávať sa s náročnými
životnými situáciami bez neprimeraných, maladaptívnych reakcií. Miera odolnosti
voči záťaži závisí na vrodených predpokladoch , na dosiahnutej vývinovej úrovni,
individuálnych skúsenostiach a na celkových aktuálnych stavoch.
Komplex zmien psychickej regulácie činnosti a správania v situáciách, na
ktorých zvládnutie nestačia obvykle utvorené mechanizmy psychickej regulácie (či
už kapacitne alebo motivačno- afektívne) označujeme ako psychickú záťaž (Pardel,
1993).
Daniel (2005) diferencuje psychickú záťaž podľa intenzity – sily pôsobenia
stresora, motivácie človeka a jeho individualít : fyziologický stres, t.j. ťažký
psychický stres, zatiaľ čo pre stredný a ľahký psychický stres používa pojem záťaž:
1. Ťažkú psychickú záťaž (vážne ohrozenie človeka);
2. Strednú psychickú záťaž (tam, kde sú podmienky, ktoré zabraňujú
úspešnej činnosti);
3. Ľahkú psychickú záťaž (bežná činnosť, nedosahuje hraničný prah
stresora).
Vyhláška MZ SR č. 542/2007 pojednáva o psychickej pracovnej záťaži, ktorú
predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov práce, pracovných podmienok
a pracovného prostredia pôsobiacich na kognitívne, senzorické a emocionálne
procesy, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného psychického napätia
a zaťaženia psychofyziologických funkcií. Psychická záťaž pôsobí zaťažujúco na
organizmus a vyžaduje psychickú aktivitu, psychické spracovanie a vyrovnávanie sa
s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, pričom:
1. prostredie je všetko, čo človeka obklopuje, vrátane pracovného
prostredia, spoločenských väzieb, udalostí a požiadaviek na správanie,
41
2. nároky prostredia aj práce sú väčšie ako psychická zdatnosť
jednotlivca, jeho pracovný potenciál,
3. rozlišujú sa tri formy psychickej záťaže : senzorická, mentálna ,
emocionálna.
Senzorická záťaž vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych a zmyslových
orgánov a im zodpovedajúcich štruktúr centrálneho nervového systému, mentálna
záťaž vyplýva z požiadaviek na spracúvanie informácii kladúcich nároky na
psychické funkcie a psychické procesy (pozornosť, predstavivosť, pamäť, myslenie,
rozhodovanie) a emocionálna záťaž vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu
odozvu (Zbierka zákonov č. 542/2007 o podrobnostiach a ochrane zdravia pred
fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri
práci).
Matoušková uvádza hlavné zdroje psychickej záťaže:
a) exponované profesie, psychická záťaž vyplýva priamo z podstaty
vykonávanej činnosti alebo z typických podmienok pre jej realizáciu;
b) problémové osoby, sú zdrojom záťaže pre seba a pre svoje okolie,
majú predispozície k neprimeranému reagovaniu alebo k psychickému
zlyhávaniu vtedy, keď požiadavky ostatní bežne zvládajú;
c) vyhrotené životné udalosti, môžu mať podobu neočakávaného
a náhleho náporu na psychiku, ale tiež podobu dlhého chronického zaťažovania
psychiky, môže ísť o stratu, odlúčenie, ohrozenie, hazardovanie, otrasenie či
zranenie sebavedomia, interpersonálne nezhody a pod (Matoušková, 2009).
Na základe nášho prežívania, našich postojov, zručností, skúseností
vyhodnocujeme, či je situácia stresujúca. Miera frustračnej tolerancie je
individuálna a ľudský organizmus vyhodnocuje mieru stresu v situácii
automaticky.
Jedinec je v priebehu života vystavený stresorom reálnym
i potencionálnym. Medzi faktory, ktoré rozhodujú o tom, či sa z potencionálneho
stresora stane reálny patria:
42
subjektívne hodnotenie (interpretácia podľa
individuálnych hodnôt),
individuálne osobnostné charakteristiky, ktoré majú vplyv
na hodnotenie záťaže (intelekt, odolnosť, neuroticizmus, konštruktívne
myslenie atď.),
spôsob vyrovnávania sa so záťažou (coping, obranné
reakcie),
nepriazniví životné udalosti (závažné zmeny) a bežná
záťaž,
doterajšia skúsenosť so stresom,
sociálna opora,
sociálny status (Paulik, 2010).
Stres vyvolaný prítomnosťou situačných premenných a ich neprimerané
prežívanie zasahujúcimi príslušníkmi IZS spôsobuje, že ich konanie, reakcie sú
chybné a jedinec, či skupina, nepodá očakávaný výkon (Matoušková, Spurný, 2010).
Braník (2010) poukazuje na špecifickú formu stresu, ktorý nazýva zásahovým
stresom. Ide o záťaž prežívanú počas zásahu, alebo aj tesne pred ním a objavuje sa
vtedy, ak požiadavky zásahu sú veľmi vysoké, napr. v prípade ohrozenia života,
ťažkého zranenia alebo osudovej zmeny v živote zachraňovaných. Tento stres sa
u zasahujúcich objavuje extrémne často, je aktivujúci, napomáha zvládnuť situáciu
a pomáha zvýšiť koncentráciu zameranú na výkon a úlohu.
Rôzni autori približujú jednotlivé stupne záťaže podobne. Ide o bežné nároky
na psychiku, zvýšenú psychickú záťaž, hraničnú psychickú záťaž a extrémnu
psychickú záťaž.
a) bežné nároky na psychiku : nejde o psychickú záťaž, slúži na
rozpoznanie nástupu ďalšieho stupňa;
b) zvýšená psychická záťaž : je spojená s výraznejšou mobilizáciou
psychiky a ktorá svojou štruktúrou a dynamikou prestáva byť „bežnou“.
Z vonkajšieho správania jedinca je zrejme, že zaťaženie jeho psychiky nie je
nadmerné, a že schopnosť vedomej regulácie prežívania a správania zostáva
zachovaná, zo všetkých stupňov záťaže sa táto záťaž znáša relatívne najdlhšie;
43
c) hraničná psychická záťaž : nastupujú príznaky, ktoré nasvedčujú
tomu, že niektorým životným situáciám čelíme len s mimoriadnym vypätím
svojich psychických síl, ocitáme sa na hranici zvládnuteľnosti svojej psychiky,
teda na začiatku deštrukcie doterajšej integrovanosti osobnostnej regulácie
správania a táto záťaž sa dá znášať bez škodlivých následkov len krátky čas;
d) extrémna psychická záťaž : nastáva vtedy, ak je prekročený
kritický bod psychických síl a dochádza k deštrukcii vedomej regulácie
správania. Jedinec psychicky zlyháva, stráca sebakontrolu a teda aj spôsobilosti
aktívne čeliť nárokom danej situácie, čím je extrémna záťaž dlhšia, tým sú
následky vážnejšie (Matoušková,2009).
Identifikácia stupňa záťaže nám napomáha v lepšej orientácii v možnom
správaní a tím aj predvídať ďalšie rekcie a získavame možnosť zaujať taký postoj,
použiť také preventívne aktivity, ktoré napomáhajú predchádzaniu vzniku
nežiadúcich až patologických javov.
V neposlednom rade vplýva na záchranára aj aktuálny, okamžitý psychický
stav, ktorý môžu ovplyvniť rôzne faktory ako rodinná situácia, vzťahové problémy,
pracovné podmienky. Tieto faktory môžu psychiku záchranára ovplyvniť pozitívne
i negatívne. O pozitívnom ovplyvňovaní hovoríme vtedy, ak pôsobiace faktory
napomáhajú lepšiemu zvládnutiu situačnej záťaže vyvolanej vzniknutou situáciou pri
náročnom zásahu. Ak prevláda negatívne ovplyvňovanie, náročný zásah môže viesť
až k traumatizovaniu. Pritom situácia, ktorá môže ovplyvňovať nemusí byť
negatívna, ale v interakcii so vzniknutou situáciou môže pôsobiť negatívne. U
záchranár, ktorý žije v spokojnom manželstve, prežíva šťastné obdobie otcovstva, pri
zásahu, kde sa vyskytne ťažko zranené alebo mŕtve dieťa, môže dôjsť k vysokej
miere identifikácie s vlastnou rodinnou situáciou. Môže to viesť i k strnulosti, či
blokáde myslenia (Harvan, 2007).
Pri konfrontácii záchranára so stresujúcou situáciou sa najčastejšie môže
prejaviť tras, nesústredenosť , pocit nevoľnosti. Tento stav môže trvať 15-20 minút.
Po 30-40 minútach už možno počítať so systematickým, presným výkonom. Do 60
minút sa výkon stabilizuje. Psychická a fyzická únava sa prejavuje individuálne,
významne rozdielny je pocit únavy. Niektorí záchranári zostávajú dlhodobo
v hyperaktívnej fáze, po ktorej nasleduje úplné vyčerpanie organizmu. Po 2 hodinách
44
sa dostaví bežná únava. Vykonávaná činnosť nadobudne podobu stereotypu a možno
ju spoľahlivo vykonávať až do príznakov únavy. Pri dlhodobej únavnej práci pri
pretrvávajúcom pocite bezvýchodiskovosti sa dostaví depresia a znásobí sa pocit
vyčerpania. Podobne je prežívané aj osobné ohrozenie a môže sa prejaviť tendencia
uniknúť zo situácie a miesta (Bratská, 2008a).
Podobnú kategorizáciu bezprostredných reakcií záchranárov na stresové
situácie používa aj ďalšia autorka, ktorá dopĺňa problematiku o tzv. neskoré reakcie –
traumatický stres a delí ich nasledovne:
spomínanie – na pocity, zvuky, pachy, navodzujú znovu prežitie
situácie,
strach alebo zvýšená podráždenosť – poruchy spánku,
koncentrácia, podráždenie,
izolácia, útek od skutočnosti – vyhýbanie sa miestu katastrofy,
problémy v medziľudských vzťahoch i v zamestnaní a pod (Vykopalová,
2007).
Štetina (2000) uvádza 4 rozdielne základné reakcie postihnutých záchranárov:
rýchly návrat schopností k pôvodnej činnosti, žiadne vonkajšie
prejavy zmien správania. Táto reakcia sa vyskytuje len u malej skupiny
jedincov, ktorí sú mimoriadne výkonní pri záchrannej akcii,
možná podráždenosť, tras prstov, rúk, celého tela, zvýšenie
tepovej frekvencie a krvného tlaku, potenie, blednutie. Schopnosť
k záchrannej činnosti je zachovaná,
útlm, depresie, môžu vzniknúť neurózy a akútna vyčerpanosť,
výrazný pokles schopnosti plniť svoju úlohu,
zastrené vedomie, panické reakcie ( je možná otupenosť
a neschopnosť činnosti i nekoordinovaný únik, útek, bezúčelový pohyb,
dezorientácia, prípadne nepredvídateľné reakcie, vrátane samovraždy).
Záťažové situácie so sebou prinášajú aj možnosť pozitívneho dopadu na
ľudské prezívanie a to z dôvodu pozitívneho sebahodnotenia, prípadne dobrého
45
pocitu po zvládnutí náročnej situácie. Od záchranára sa očakáva takáto reakcia, avšak
človek je emocionálna bytosť, ktorá sa vplyvom prostredia rozvíja a mení. Existuje
široká škála možných negatívnych reakcii po prežití náročnej situácie pri zásahu na
ktoré je potrebné poukázať, my bližšie popíšeme len niektoré z nich.
2.2. Možné psychické reakcie a psychosociálne následky v živote
záchranára
Pracovný stres, podobne ako iné stresy, vyžaduje mobilizáciu prostriedkov
slúžiacich na zachovanie psychickej i fyzickej rovnováhy. Kumulácia pracovného
stresu, neúspešné vyrovnávanie sa s ním, vyčerpanie z neustálej pohotovosti a
pripravenosti pomáhať, neistý efekt intervencie, malá, resp. žiadna spätná väzba,
nerealistické očakávania klientov, alebo traumatický zážitok z akcie, môžu u
záchranára vyústiť do krízy. Pokiaľ nie je kríza prekonaná včas, prechádza do
chronickej krízovej reakcie (Bratská, 2008a).
Rôzne štúdie a realizované výskumy poukazujú na stresovosť profesie
záchranára. Vplyv veľkej záťaže na osobnosť záchranára sa odzrkadľuje na jeho
následnom konaní.
Záchranári sú takisto obeťami a aj u nich sa prejavujú posttraumatické javy.
Psychické reakcie záchrancov môžu byť krátkodobé, alebo aj niekoľkomesačné,
môžu zanechávať trvalé následky na psychosomatickom stave jedinca. Extrémny
stres môže vyvolať akútnu psychózu a posttraumatická stresová porucha alebo tiež
traumatická neuróza má 7 kategórií:
1. Emocionálne dôsledky (úzkosť, depresia, zlosť, podráždenosť, pocity viny,
beznádeje, bezmocnosti). V dôsledku smrti iných osôb, evidentnej deštrukcie a skazy
si záchrancovia uvedomujú svoju vlastnú bezmocnosť, smrteľnosť a často ľutujú
obete, ale aj seba samých. Boja sa možnej straty svojich blízkych a následne bývajú
voči ním až patologicky opatrní a starostliví.
2. Kognitívne dôsledky sa prejavujú postupným zhoršovaním pamäte,
neschopnosťou koncentrácie a aj nutkavými predstavami o prežitej katastrofe. Môžu
sa vyskytnú nočné mory.
46
3. Behaviorálne dôsledky sa prejavujú ako strata záujmu o spoločnosť, o
vzťahy k ľuďom, rovnako ako nezáujem o akúkoľvek činnosť. Postihnutý má sklony
k pitiu alkoholu, užívaniu drog, fajčeniu a iné.
4. Dôsledky vo vzťahoch sa u záchranárov po prežitej katastrofe prejavujú
ako výrazné zmeny v ich doterajšom živote, v pracovných, intímnych aj sexuálnych
vzťahoch. Môžu sa u neho objaviť patologicky neopodstatnené obavy o svojich
najbližších, človek sa izoluje a nie je schopný vyjadrovať svoje pocity.
5. Somatické dôsledky sa prejavujú v zvýšenom výskyte bežných ochorení,
možných úrazov, aj poruchami spánku, stravovacích návykov a zníženou úrovňou
životnej energie.
6. Zmeny motivácie. Záchranár, ktorý sa zúčastni likvidácie katastrofy,
získava skúsenosť, ktorá vedie k zásadnému prehodnoteniu jeho priorít, mení názor
na zmysel života, má tendenciu život chápať ako mimoriadne krehký a krátky, čo
vedie ku zmene spôsobu života v zmysle zdôrazňovania materiálnej podstaty
ľudského bytia. Často sa prejavuje strata akýchkoľvek emócií.
7. Syndróm vyhorenia (burn out syndrome) - stav charakterizovaný pocitom
úplného emocionálneho, psychického aj fyzického vyčerpania. Objavujúci sa hlavne
u pracovníkov pomáhajúcich profesií a postihnutý jedinec nemá chuť do práce ani
radosť zo života, trpí pocitmi bezmocnosti a beznádeje (Bratská, 2008a).
Situácie, do ktorých záchranári vstupujú sú mnohokrát neprehľadné a vypäté,
prinášajú negatívne emócie ako napr. strach, obavy, smútok, zlosť. Pri zásahu sa
nedostávajú na povrch, záchranári podávajú presné profesionálne výkony, činnosť
vykonávajú automaticky. Následne však môže nastať situácia, ktorá akoby spustí
negatívne emócie prežité počas náročného zásahu, tzv . flash back. Opakované
prežívanie traumatického zážitku môže signalizovať počiatočné štádium
rozvíjajúceho ochorenia. Orientácia v možných reakciách, fyzických a psychických
prejavoch stresu, pripadne rozpoznanie istého stavu (frustrácia, depresia a pod.)
môže záchranárovi napomôcť objektívne pochopiť vlastné prežívanie a rozpoznať,
kedy sa dostáva do stresovej situácie on sám, prípadne jeho kolega.
Vymětal (2009) poukazuje na to, že existuje len malý rozdiel medzi reakciami
zdravotníckych a bezpečnostných expertov, vedcov a technikov a bežnou
populáciou. Rozdiel je zjavne v tom, že ich vlastné znepokojenie býva ľahšie
potlačované, „neprofesionálne“. Ale toto potlačovanie na strane profesionálov môže
47
motivovať javy, ktoré sú pre krízové riadenie, krízovú komunikáciu
kontraproduktívne : netrpezlivosť, bagatelizovanie a iné obranné postoje, pasívna
agresivita, nedostatok empatie atď.
Traumatizujúca udalosť sa vyznačuje veľkou silou pôsobenia na človeka,
samozrejme pri dlhodobom pôsobení je nebezpečná, avšak musíme poukázať na fakt,
že nie každá nehoda, havária, povodeň a pod. môže byť označená za traumatickú.
Stupeň náročnosti a ohrozenia je podmienený intenzitou, nepredvídateľnosťou,
dĺžkou trvania vzniknutej situácie, ohrozením ľudských životov, zdravia a pod. Pre
záchranára môže byť nebezpečné aj možné stotožnenie sa s obeťou nešťastia.
V nasledujúcej podkapitole podrobnejšie priblížime niektoré závažné reakcie
na záťažové situácie v profesii záchranára a to syndróm vyhorenia a posttraumatickú
stresovú poruchu.
2.2.1. Syndróm vyhorenia
Syndróm vyhorenia (z ang. burn out syndrome) znamená špecifickú
emocionálnu únavu, stav citovej vyčerpanosti. Vyhorenie nastupuje väčšinou
v okamžiku, kedy dochádza k vyčerpaniu určitých psychických rezerv z dôsledku
chronického stresu a zanedbávania svojich potrieb – čiže vtedy, keď trvá dlhodobá
nerovnováha medzi „výdajom“ a „príjmom“ (Andršová, 2012).
Čech uvádza, že syndróm vyhorenia sa najčastejšie definuje ako strata
profesionálneho záujmu ako aj osobného záujmu u pracovníkov pomáhajúcich
profesií, pričom je toto vyhorenie najčastejšie spojené so stratou činorodosti
a poslania (Čech, 2012).
Syndróm vyhorenia sa prejavuje na rôznych úrovniach tendencií k únikovým
mechanizmom. Energeticky jedinec funguje na „plamienok“ stiahnutý na minimum,
je unavený a sklesnutý. Fyzicky sa vyhorenie môže prejavovať zvýšeným
ochorením, poklesom funkčnosti imunitného systému a možným objavením sa
autodeštruktívnych chorôb. Psychicky sa syndróm vyhorenia prejavuje sklamaním,
skeptickosťou, neprítomnosťou záujmu, beznádejou, bezvýchodiskovosťou, pocitom,
že beh vecí je mimo jedincovu kontrolu a aktivitu, nemá silu to zmeniť, pocity straty
zmyslu (Lucká, Kobrle, 2002 in Vodáčková, 2002).
48
Na rozvoj syndrómu vyhorenia má vplyv aj osobnostná charakteristika
jedinca, jeho typológia. Jedinci, ktorí majú vysoké nároky na seba, sú vorkoholikmi,
nedodržiavajú psychohygienu, častokrát sa preťažujú, alebo bývajú veľmi nadšení,
plný očakávania od profesie, do ktorej vstupujú sú viac ohrození vyhorením.
Problematika vyhorenia sa rovnako týka začiatočníkov, ale tak isto aj skúsených
profesionálov záchranárov, nakoľko pomoc poskytovaná obetiam je psychicky veľmi
náročnou.
Stock uvádza mechanizmy tzv. vnútorných hlasov, ktoré nás motivujú
k vyšším výkonom, ale zároveň môžu intenzívne podporovať vyhorenie. Máme ich
zvnútornené v podobe akých si pravidiel : „ Musíš byť silný! Buď rýchly! Zaber!
Buď dokonalý! Buď so všetkými zadobre! Všetko musíš zvládnuť!“ Vo väčšine
prípadov sa na vyhorení podieľajú vnútorné i vonkajšie vplyvy (Stock in Andršová,
2012).
Dôvodom vyhorenia sú negatívne alebo chýbajúce pozitívne vzťahy k okoliu
a neporozumenie sebe samému (Prieβ,2015).
Na problém vyhorenia sa môžeme pozrieť i z pohľadu fungovania celého tímu
a organizácie. Tímy a organizácie sú ohrozené vyhorením vtedy, ak ignorujú dva
základné rizikové faktory:
nedostatok vnútornej štruktúry organizácie, nevymedzenie
kompetencií pracovníkov, nevyváženosť ich práv a povinností;
nedostatok uznania pracovníkov (Lucká, Kobrle, 2002 in
Vodáčková, 2002).
Vyhorenie nevznikne zo dňa na deň, má nenápadný pomalý priebeh,
v začiatkoch sa nedá identifikovať, nakoľko aj v bežnej práci sa môžu objavovať
signály, ktoré sú totožne s prejavmi pri vyhorení. Ak sa však jedinec začne správať
chronicky uzavreto, bez záujmu o koníčky, prípadne stratí potrebu komunikovať so
svojim sociálnym prostredím vstupuje do situácie, ktorá býva pre neho samotného
neriešiteľná a môže viesť k úplnej strate záujmu o čokoľvek, uniká sám do seba.
49
Fázy syndrómu vyhorenia podľa Prieβ (2015) :
poplachová fáza : symptómy sú typickými prvými príznakmi
stresu, ich intenzita závisí na telesnej konštitúcii a individuálnom vnímaní
danej osoby, začína horúčkovité hľadanie možných riešení, všetka pozornosť
sa koncentruje na proťajšok;
fáza odporu: je najzásadnejšou fázou na ceste k vyhoreniu,
fyzické prejavy sa posúvajú do hlbších oblastí (bolesť, nevoľnosť, pocit
úzkosti, napätie a pod.), pocit strachu (poplachová fáza) sa mení na zlosť
a agresiu, jedinec si konfliktnú situáciu opakovane prehráva, podniká
množstvo vecí, hlavne aby nebol v kľude, musí byť stále niečím zamestnaný,
aby nemusel myslieť na to, čo ho trápi, alebo aby niečo dokázal a postavil sa
tak pocitu bezmocnosti. Môže sa objaviť závislosť (tabak, alkohol, drogy,
lieky, nadmiera športu, promiskuita a pod.);
fáza vyčerpania: začiatok vyhorenia, záťaž je vnímaná ako
vysoká, trvalá a nevyhnutná, objavujú sa chronické fyzické symptómy
(migréna, vysoký krvný tlak, neustála únava, nespavosť atď.), jedinec sa
zaoberá hlavne telesnými a psychickými symptómami, častokrát ich už
nedávajú do súvislosti so stresovou situáciou v ktorej sa neustále nachádzajú,
vnímanie sa naďalej tlmí, konflikt sa potlačuje a vytesňuje, ľudia reagujú
rozdielne, niektorí prekypujú emóciami, iní sa zaseknú a už nič necítia, vracia
sa strach, ktorý bol vo fáze odporu potlačovaný, medziľudské kontakty
vnímajú ako záťaž.
ústup: v tejto fáze je syndróm vyhorenia plne rozvinutý, neustále
sa zvyšuje fyzická slabosť a vyčerpanie, v rovine myslenia sa všetko točí
okolo vlastnej osoby, v rovine pocitov sa často objavuje výrazná nenávisť
voči sebe, pribúda stále viac impulzov k seba záhube, ľudia, ktorí až do tejto
fázy budili dojem, že je všetko v poriadku, spravidla nečakane strhnú masku
normálnosti a začnú svoje okolie nepríjemne prekvapovať totálnou
neschopnosťou akokoľvek fungovať, čím s konečnou platnosťou stratia
pevnú pôdu pod nohami, napr. prestanú skrývať svoju závislosť, dopúšťajú sa
hrubých chýb, či zanedbania v práci, nastáva celkový únik do seba.
50
Syndróm vyhorenia je dlhodobý proces a je ovplyvnený našimi osobitosťami,
nie u každého sa prejavia rovnaké fyzické, či psychické prejavy a nie je to proces
nezvratný. To znamená, že nejde o proces, ktorý bezpodmienečne končí tragicky, ale
existuje pravidlo, že čím nižšie „padáme“, tým ťažšie sa vraciame do stavu našej
pôvodnej duševnej rovnováhy.
2.2.2. Posttraumatická stresová porucha (Posttraumatic Stress
Disorder)
Prežitie traumatického zážitku, alebo opakované prežitie takejto situácie môže
byť jedným z dôvodov pre vznik poruchy, ktorú označujeme ako posttraumatickú
stresovú poruchu (PTSP).
Viacero autorov považuje za významné pri vzniku PTSP subjektívne
prežívaný pocit straty kontroly nad udalosťou, anticipácia zlých dôsledkov na vlastné
zdravie a budúcnosť, intenzita a trvanie udalosti, fyzické poranenie, prípadne
poranenie alebo smrť iného človeka. Ako ďalšie rizikové faktory sa dali označiť :
malá familiárna a sociálna podpora, ženské pohlavie, zážitky odlúčenia v detstve,
predchádzajúce ochorenia (Hašto, Vojtová, 2012).
Posttraumatická stresová porucha (PTSP) je súbor rôznych porúch správania
a prežívania v čítane fyziologických reakcií (poruchy spánku, potenie, kŕče, tras,
nevoľnosť ...), ktoré vznikajú ako dôsledok extrémneho stresového prežitku
presahujúceho bežnú ľudskú skúsenosť (Matoušková, 2009).
PTSP je následok vysoko traumatického zážitku, situácie, ako sú živelné
pohromy, vojny, hromadné nešťastia a traumaticky pôsobí niečo, čo vyvolávalo
intenzívny strach, pocit bezmocnosti a hrôzy. Posttraumatická stresová reakcia je
normálna reakcia na abnormálnu udalosť.
Charakteristické prvky PTSP opísalo niekoľko autorov, napr. Herman,
Kohoutek a Čermák, Matoušková a i. Ide o nasledujúce prvky :
Pocit otupenia, nedostatok záujmu o činnosť, ktorú postihnutý
skôr vykonával, pocit odcudzenia sa s ľudí, celková zmena v emocionálnom
prežívaní – ľahostajnosť, anhedonia – neschopnosť prežívať radosť
a všeobecne pozitívne emócie.
51
Opakované prežívanie traumy v spomienkach a v snoch – tzv.
flaschbacky/intrúzia – vtieravé a neodbytné tendencie.
Úzkosť, prehnané úľakové reakcie, poruchy spánku, koncentrácie,
pozornosti, nadmerná ostražitosť a aktivizácia.
Popretie a vyhýbanie sa situáciám, ľuďom a miestam alebo
činnostiam, ktoré udalosť pripomínajú (Matoušková, 2009).
Čirtková (2001) poukazuje na dva fakty, ktoré majú vplyv na vznik PTSP:
Príznaky odpovedajúce obrazu PTSP sa nemusia objaviť
okamžite po kritickej udalosti. Medzi spúšťacím incidentom a následnými
problémami v správaní a prežívaní postihnutého môže uplynúť dlhší časový
interval. Je bežné, že príznaky „odstáteho“ silného stresu sa objavia až v dobe
návratu do bežného dňa.
Ďalej autorka poukazuje na to, že PTSP nepredstavuje
automaticky dôsledok evidentne krízových incidentov. PTSP reprezentuje
síce normálnu reakciu vonkajšieho pôsobenia, ale rovnako normálne je, ak sa
zúčastnené osoby vyrovnávajú s krízou bez následných problémov (Čírtková,
2001).
Psychologický výskum zvládania traumatizujúcich krízových situácii
priniesol poznatok, že nebezpečné situácie presahujúce rámec bežnej a subjektívne
pochopiteľnej skúsenosti môžu silne traumatizovať všetky osoby v ohnisku deja. U
členov profesionálnych tímov sa môžu objaviť následné fyzické či psychické
problémy. Aj keď sú na tieto situácie odborne a mentálne pripravovaní, môže sa
rozvinúť špecifický syndróm označovaný ako PTSP (Matoušková, 2012).
PTSP postihuje až 18 % profesionálnych záchranárov, hasičov. Riziká
pracovného prostredia sú: dopravné nehody, klimatické podmienky, hlučnosť,
úrazovosť, agresia a stavy ohrozenia, infekcie, prenos parazitov, výskyt alergie,
kontaminácia jedmi, inhalačná trauma, elektrotraumy, fyzické zaťaženie, psychické
zaťaženie a stres. Riziká a faktory v rozličnej miere zaťažujú psychiku a organizmus
záchranárov, každý záchranár má inú reakciu. Závisí to od: individuálnej somatickej
skúsenosti, psychickej variability, veku, pracovnej expozície, predchádzajúcich
skúseností, zvládnutia záťažových momentov, kompenzácie rizika. V posledných
52
rokoch sa venuje pozornosť v zahraničnej literatúre výskumu záťaže a stresu u
záchranárov. Záchranné akcie spojené s požiarmi, povodňami, hromadnými
nešťastiami môžu zanechať stopu u zúčastnených oboch skupín - postihnutých aj ich
záchrancov (Vargová, 2007).
Podľa výskumov zvyšujú mimoriadne udalosti s väčším počtom obetí
množstvo prípadov posttraumatickej stresovej poruchy (PTSP) u zasahujúcich
záchranárov. Rizikové faktory rozvoja posttraumatických prejavov sú tak na strane
jedinca, ako aj na strane inštitúcie. Na strane jedinca sú to napr. predchádzajúca
vlastná trauma, depresie, pracovné vyhorenie, problémy v medziľudských vzťahoch.
Na strane inštitúcie sú to sekundárne stresory – zvýšená záťaž pri práci, zhoršená
sociálna klíma v organizácii a problémy v jej vnútornej politike. Medzi faktory,
podporujúce odolnosť jedinca, patrí určitá osobnostná štruktúra, socioekonomické
vplyvy, sociálna podpora z okolia, kultúrne vplyvy, faktory organizácie a povaha
mimoriadnej udalosti (Vymětal, 2012,in Čech,2012).
2.3. Záchranný tím
Tímová atmosféra a tímový prístup k práci sú jednou zo základných
podmienok efektívnej práce záchranárov - pochopenie významu tímovej práce je pre
všetkých veľmi dôležité. Spolupráca v skupine si pre svoju úspešnú činnosť vyžaduje
tímový prístup, nakoľko sa jedná o základný predpoklad efektívnej práce. Menšia
skupina ľudí, ktorá sa vzájomne dopĺňa vo svojich vedomostiach a zručnostiach a je
zameraná na dosiahnutie spoločného cieľa je tím.
Bělohlávek (2003) uvádza, že tím sa chápe ako zohratá skupina ľudí na
určitom pracovisku, a aj ako súhrn jednotlivých útvarov v celej organizácii a aj ako
tím prierezový – interdisciplinárny, zostavený zo zástupcov rôznych útvarov.
O tímovej práci je možné hovoriť vtedy, ak je skupina vzájomne
spolupracujúcich osôb spojená spoločným cieľom, spoločnou zainteresovanosťou
a zodpovednosťou, vzájomnou dôverou i spoločne prijatými pravidlami vzájomnej
spolupráce a veľmi často je pre skupinu spoločné to, že ich spoločná práca baví
(Urban, 2008).
Podmienkou úspešného tímu je výkonnosť. Tímová práca sama ju ale nezaručuje.
53
Je nevyhnutná: tímová disciplína, rozhodujúca vzájomná zodpovednosť
všetkých členov za výsledok, kolektívna atmosféra dôvery a pocit spolupatričnosti -
členovia tímu sa navzájom energetizujú a podporujú. Kľúčovými pojmami pre
pochopenie a budovanie tímu sú: komunikácia, jednota poslania, ochota
spolupracovať a odhodlanie (Bratská, 2008).
Práca záchranných tímov v teréne si vyžaduje:
obetovanie sa, práca ako poslanie;
nepredvídateľnosť situácie;
práca v náročných podmienkach (zima, špina, hluk, dážď a pod.);
ohrozenie vlastného života;
rýchle rozhodovanie, emocionálne vypätie;
komunikovanie s ľuďmi v kritických situáciách;
zvýšená miera odolnosti voči napätiu, záťaži;
nutná sebakontrola, vysoké nároky na prípravu;
práca v malom kolektíve;
nestále pracovné prostredie;
dlhé smeny, pohotovosť.
2.4. Zvláštnosti vedenia ľudí v záchrannom tíme
Vedenie ľudí je špecifickým druhom riadenia, v ktorom sa prelínajú prvky
sociálnych systémov s prvkami riadenia biologických a psychologických systémov
a je to spôsobené skutočnosťou, že človek je nie len obdarený určitou fyziognómiou
a psychikou, ale je zároveň súčasťou užšieho a širšieho spoločenského prostredia.
Najdôležitejší nástrojom vedenia ľudí sú metódy ich vedenia. Pred voľbou vhodnej
metódy vedenia ľudí je rozhodujúcim faktorom rešpektovanie základných
špecifických čŕt kritických situácii, medzi ktoré začleňuje :
zložitosť, neprehľadnosť a veľkú dynamiku vývinu krízových
situácií,
relatívne vysokú mieru ohrozenia bezpečnosti vedúceho
pracovníka i jeho podriadených pri plnení svojich povinností,
vysoký stupeň zodpovednosti vedúceho pracovníka za
bezpečnosť svojich podriadených,
54
vysoký stupeň zodpovednosti vedúceho pracovníka za splnenie
úloh obrany, ochrany a bezpečnosti ohrozených osôb a hodnôt,
vysoký stupeň rizika v predpokladanom dopade prijímaných
rozhodnutí (Buzalka, 2001).
Pre voľbu metódy vedenia ľudí je rozhodujúcim faktorom rešpektovanie
základných špecifických čŕt a to:
zložitosť, neprehľadnosť a dynamika vývoja krízovej situácie;
relatívne vysoká miera ohrozenia bezpečnosti vedúceho pracovníka
i jeho podriadených pri plnení svojich povinností;
vysoký stupeň zodpovednosti vedúceho pracovníka za splnenie úloh
obrany, ochrany a bezpečnosti ohrozených osôb a hodnôt;
vysoký stupeň rizika v predpokladanom dopade prijímaných
rozhodnutí.
Ďalším rozhodujúcim faktorom pri výbere vhodnej metódy vedenia ľudí je
štádium vývoja krízy, ktoré ma špecifické charakteristiky a to : časový faktor, miera
akútnosti nebezpečenstva ohrozenia života, zdravia i majetku, počet a pripravenosť
zasahujúcich, stav ohrozených osôb, vlastnosti krízovej situácie, prostredie atď.
V jednotlivých štádiách vývoja krízy sa uplatňujú najmä metódy:
vedenie prikazovaním;
metódy presvedčovania;
metódy príkladovaním;
vedenie podporou iniciatívy ľudí;
metóda hodnotenia ľudí;
metódy koordinácie;
vedenie pomocou informácie (Buzalka, 2008).
V mieste zásahu koordináciu zložiek pri spoločnom zásahu riadi veliteľ
zásahu sám, alebo prostredníctvom nim zriadených výkonných orgánov. Medzi
základné povinnosti veliteľa zásahu patria:
organizácia záchranných a likvidačných prác s prihliadnutím na
koordinácie zložiek IZS,
55
zisťovanie skutočností medzi jednotlivými vedúcimi zložiek IZS
a udeľovanie príkazov,
organizovanie spojenia medzi miestom zásahu a príslušným
operačným a informačným strediskom, vyhlásenie zodpovedajúceho stupňa
poplachu,
povolenie potrebného množstva síl a prostriedkov jednotlivých
zložiek IZS na miesto zásahu prostredníctvom územne príslušného
operačného a informačného strediska,
zabezpečovanie organizácie a súčinnosti medzi zložkami IZS
s ostatnými právnickými a fyzickými osobami poskytujúcimi osobnú a vecnú
pomoc (Baštecká, 2005).
Priebeh záchranných prác je podmienený:
jasným definovaním mimoriadnej udalosti : aké opatrenia treba
zabezpečiť,
určenie zodpovedných osôb pri vedení jednotlivých tímov,
interpersonálnou komunikáciou medzi jednotlivými záchrannými
tímami (záchrannými zložkami),
akceptovanie vzájomného pôsobenia na mieste zásahu,
konštruktívne prerozdelenie úloh v rámci naliehavosti pri
poskytovaní pomoci;
prostriedkami, ktoré sú potrebné na zabezpečenie výkonu.
56
3. Psychosociálna pomoc obetiam mimoriadnych udalostí
Prežitie traumatizujúcej situácie, nešťastia či katastrofy je veľmi silným
zážitkov v živote človeka a vo väčšine prípadov sa môžu u zasiahnutých prejaviť
rôzne traumatické reakcie. Tieto prejavy sú podmienené intenzitou a trvaním
hrozného, traumatizujúceho zážitku, kedy mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia
a pod.
Problematika psychosociálnej pomoci ľuďom zasiahnutým mimoriadnou
udalosťou je multidisciplinárnou problematikou, do ktorej vstupuje psychológia,
sociológia, sociálna práca, medicína, krízová komunikácia atď. Môžeme hovoriť
o psychológii mimoriadnych udalostí či katastrof, medicíne katastrof a hromadných
nešťastí. Každopádne môžeme tento smer označiť za dynamicky rozvíjajúci, nakoľko
vychádza z potrieb praxe. Do popredia sa dostávajú najmä otázky zaoberajúce sa
správaním osôb zasiahnutých mimoriadnou udalosťou, správanie zasahujúcich
v kritických situáciách, komunikácia vo vnútri organizácie a medzi jednotlivými
tímami, postupy v krízovom riadení a poskytovanie pomoci.
Na mieste vzniku mimoriadnej udalosti sa zasiahnutým v prvom rada
poskytuje tzv. prvá pomoc, ide o pomoc, ktorú vykonávajú najmä zdravotnícky
záchranári a hasiči. V prvom rade dochádza k ošetreniu fyzických zranení. Následne
sa zabezpečuje pomoc v súvislosti so sociálnymi potrebami, čiže poskytnúť
zasiahnutému jedlo, pitie, suché oblečenie a presun do bezpečia. Paralelne
s poskytovaním prvej pomoci alebo pri zabezpečovaní základných potrieb prebieha
prvá psychická pomoc, ktorú zväčša poskytuje pomáhajúca osoba, ktorá prišla do
styku so zasiahnutým prvá. Všetky formy pomoci, ktoré sa zasiahnutému poskytujú,
ich forma a postupnosť vychádzajú z ľudskej logiky a z rešpektovania
individuálnych rozdielov vyplývajúcich s kultúrnych a národných odlišností.
Špeciálnu pozornosť budeme venovať psychosociálnej pomoci, čiže formálnej
pomoci, ktorá sa zasiahnutému poskytuje potom, keď svojpomoc, alebo vzájomná
neformálna pomoc nie sú postačujúce. Psychosociálnu pomoc koordinuje zväčša
odborník na duševné zdravie (psychológ) a poskytujú ju ľudia z rôznych
pomáhajúcich profesií (psychológ, pedagóg, lekár, sociálny pracovník, zdravotníci,
duchovní, policajti, hasiči, dobrovoľníci a pod.), ktorí absolvujú špeciálny výcvik.
57
Tabuľka 7. Druhy pomoci
POMOC
Neformálna Svojpomoc
Vzájomná pomoc
Sám, rodina, príbuzní,
susedia, priatelia,
komunita
Formálna (organizovaná)
Prvá pomoc
Psychosociálna pomoc
Záchranári, špeciálne
vyškolení ľudia
(pomáhajúce profesie)
Zdroj: autorka
Psychosociálna krízová pomoc a spolupráca podľa Bašteckej (2013)
v siločiarach nešťastia vychádza z predpokladaných a vyjadrených potrieb a hodnôt
ľudí, rodín, obcí a organizácií v oblasti sociálnej, psychickej, duchovej a telesnej
a aktívne povzbudzuje osobitné stratégie zvládania záťaže a zaobchádzania
s vlastnými silami a zdrojmi z okolia so zdôraznením primárnych (neformálnych)
zdrojov sociálnej opory.
Bohatým zdrojom informácii sú Štandardy psychosociálnej krízovej pomoci
a spolupráce zamerané na priebeh a výsledok, ktoré vydalo MV – generálne
riaditeľstvo Hasičského záchranného zboru ČR. Ide o psychosociálnu pomoc ľuďom,
rodinám, obciam a organizáciám, zasiahnutým mimoriadnou udalosťou alebo
krízovou situáciou. Štandardy zostavovala skupina autorov, ktorí tvorili pracovnú
skupinu pre vytváranie a overovanie štandardov psychosociálnej krízovej pomoci
a spolupráce pri MV – generálne riaditeľstvo Hasičského záchranného zboru ČR.
V tomto dokumente sa nachádzajú rady a postupy pri poskytovaní prvých
občianskych pomocí, ide o zdravotnú prvú pomoc, psychosociálnu a právnu prvú
pomoc a duchovnú prvú pomoc.
Konkrétne vymedzenie psychosociálnej pomoci by podľa Bašteckej (2005)
malo popisovať to, čo pomáhajúci človek robí, keď sa snaží ísť v ústrety psychickým
a sociálnym potrebám obetí. Pri nešťastí sú potreby človeka ohrozené náhlou
zmenou, ktorá väčšinou vedie ku strate dôležitých hodnôt (blízkych ľudí, zdravia,
majetku, stálosti prostredia), preto psychosociálna pomoc v prvých dňoch splýva
s krízovou pomocou. Jej následkom by malo byť posilnenie obetí (jednotlivcov,
rodín, obcí) zasiahnutých nešťastím, mimoriadnou udalosťou; obnova životu
prospešných ilúzií (o bezpečí, moci jedinca, predvídateľnosti a ovplyvniteľnosti
udalosti) a udržanie či zvýšenie odvahy k životu a pocitu živelného zmyslu.
58
Psychosociálna pomoc je terénnou a proaktívnou, krátkodobou a dlhodobou,
tímovou, medziodborovou, medzirezortnou a jej výsledkom je pripravenosť na
ďalšiu udalosť – odhodlanosť pomáhať a spolupracovať. Zameriava sa na podporu
svojpomoci a odolnosti, vzájomnej pomoci, spolupráce a pripravenosti
v spoločenstve (v rodine, susedstve, obci, organizácii). Je cyklická : zdôrazňuje kruh
„pripravenosť – zvládanie bezprostredné a krátkodobé, strednodobé a dlhodobé –
pripravenosť“ alebo katastrofický cyklus „utíšenie (zmierňovanie následkov) –
pripravenosť – reakcia – obnova a zotavovanie. Orientuje sa podľa potrieb, hodnôt,
síl, zdrojov a stratégií zvládania jedincov a rodín, obcí a organizácií (Baštecká 2013).
Psychosociálna pomoc sa zameriava na zisťovanie a naplňovanie špecifických
psychosociálnych potrieb ľudí, ktoré u nich vznikli v súvislosti s mimoriadnou
udalosťou. Potreby môžu byť praktické, emocionálne, sociálne, psychické
a duchovné. Psychosociálna pomoc sa skladá z praktickej pomoci, sociálnej podpory
a psychologickej podpory. Dôležitým prvkom je podpora vzájomnej pomoci
a svojpomoc (Vymětal, 2009).
Hlavným cieľom psychosociálnej pomoci obetiam nešťastia je začlenenie
človeka do spoločenstva a jeho čo najviac sebestačné žitie v rámci dobrých
medziľudských vzťahov. O toto usilujú predovšetkým pracovníci z tzv.
pomáhajúcich profesií – sociálni pracovníci, duchovní, psychológovia a psychiatri,
zdravotníci (i novinári, právnici, tlmočníci, učitelia, dobrovoľníci) prostredníctvom
terénnej práce s podporou telefónnych liniek pomoci a nadväznosťou na následné
ambulantné, lôžkové služby (Baštecká, 2005).
Základné ciele psychosociálnej krízovej pomoci a spolupráce:
1. poriadok a zvládanie nárokov života – je obnovená infraštruktúra, pre
deti školské vyučovanie, pre dospelých zamestnanie, ľudia i obec sa
o seba starajú, vyrovnávajú sa s požiadavkami nových situácií
a každodennosti;
2. začlenenie – udalosť sa stala neoddeliteľnou súčasťou histórie a ako taká
sa pripomína; zasiahnutí ľudia, rodina, obec patria k ostatným – cítia sa
byť súčasťou celku a vonkajší svet ich prijíma; aktuálny stav daný
59
zasiahnutím i rozmanitými stratégiami zvládania je pritom uznávaná
a primerane v čase zachovávaná;
3. odvaha a odhodlanie – zasiahnutí vnímajú prínos udalosti, jej zmysel
vlastný rast, učenie; otvárajú sa budúcnosti, plánujú, stanovujú si ciele;
uvedomujú si, že nešťastnú udalosť a jej následky do istej miery
prekonali a podobne by prekonali aj inú ranu osudu; životu prospešné
presvedčenia vo vzťahu k sebe, druhým, k svetu sú posilnené či
obnovené;
4. ochota pomáhať druhým – zasiahnutí zažili nešťastie a prekonávali jeho
dopady, čo prehĺbilo ich citlivosť k ľuďom a spoločenstvám obdobne
zasiahnutým; skúsenosť a citlivosť ich vedie k ochote a pripravenosti
pomáhať druhým (Baštecká a kol., 2013)
Počas organizovania psychosociálnej pomoci je podstatné si uvedomiť, že
mnoho ľudí nebude pomoc vyhľadávať a budú sa spoliehať na seba a na neformálnu
sociálnu sieť a nebudú navštevovať inštitúcie, ktoré budú poskytovať psychosociálne
služby, i keď „prirodzené“ zdroje ,ktoré sú týmto ľuďom k dispozícii, môžu byť
obmedzené a inštitucionálna podpora by im mohla byť užitočná. Preto je vhodné
organizovať podpornú sieť ako „proaktívnu“ – aktívne hľadať tých, pre ktorých je
pomoc prospešná, či nevyhnutná a venovať sa a uspokojovať aj ich nepsychologické
potreby (sociálnych, zdravotníckych, ekonomických). Ani organizácie, ktoré
ponúkajú iba psychologickú pomoc by na tieto ostatné potreby nemali zabúdať
(Kohoutek, Čermák, 2009).
Pomoc môže byť poskytovaná na mieste nešťastia, v nemocniciach, na
stretnutiach zranených, prežitých, rodín a priateľov, evakuovaných, v informačných
centrách, na pracoviskách profesionálov, v márniciach, v rodinách, na obecnom
úrade. Poskytovanie psychosociálnej pomoci má etické i ekonomické dôvody, ide
o prevenciu ochorení a iných ťažkostí (PTSP, poruchy osobnosti, depresie,
alkoholizmus a iné závislosti, syndróm vyhorenia, problémy v rodine a v práci,
fluktuácia, sebevražednosť atd.), ale aj o podporu záchranných a likvidačných prác.
Zároveň ide o budovanie odolnosti spoločnosti proti následkom katastrof a terorizmu
(Vymětal, 2009).
60
Na dosiahnutie cieľov a výsledkov psychosociálnej pomoci využíva
rozmanité prostriedky a nástroje:
prvú občiansku pomoc (zdravotnú, psycho-sociálnu a právnu,
duchovnú), keď potreby skôr predpokladáme;
podľa overovania potrieb cielená praktická pomoc či jej
sprostredkovanie podľa vyhodnocovanie situácie, hodnôt, síl, zdrojov
a zvládacích stratégií zasiahnutých;
pomoc pri plánovaní činnosti;
individuálne, rodinné, obecné a organizačné uznanie udalosti, strát
a zvládania mimo iného prostredníctvom obradov a slávností;
podpora pri presadzovaní práv a záujmov zasiahnutých;
vyjednávanie, mediácia;
sociálne, právne, pastoračné, rodinné (vzťahové), občianske a pod.
poradenstvo;
komunitná intervencia: na spoločenstvo (rodinu, obec, región,
organizáciu) zamerané postupy, v čítane koordinácie a vyhodnocovaní
pomoci a spolupráce;
kultúrne analýzy (prostredia), tvorba psychosociálnych (na človeka
a spoločenstvo zameraných) krízových a bezpečnostných plánov
a návrhov pomoci a spolupráce;
dokumentovanie (udalosti, dopadu a pozitívnych zmien) a vytváranie
osvetových materiálov v zrozumiteľných podobách pre menšinové
spoločenstvá a skupiny obyvateľov ohrozených sociálnym vylúčením;
podpora pri vytváraní svojpomocných podporných skupín; zdieľanie
(odovzdávanie) skúseností;
sieťovanie (networking) – prepojovanie ľudí s ľuďmi;
tlmočnícke služby – sociálne tlmočenie;
s rozvahou včasná intervencia a krízová intervencia, prípadne
špecializovaná následná pomoc (odborná) (Baštecká a kol., 2013).
61
3.1 Krízová intervencia
Krízová intervencia je odborná metóda práce s klientom v situácii, ktorú
osobne prežíva ako záťažovú, nepriaznivú, ohrozujúcu a pomáha sprehľadniť
a štruktúrovať klientovo prežívanie, zastaviť ohrozujúce či iné kontraproduktívne
tendencie v jeho správaní. Krízová intervencia sa zameriava len na tie prvky
klientovej minulosti či budúcnosti, ktoré bezprostredne súvisia s jeho krízovou
situáciou. Pomáhajúci pracovník podporuje klienta/osobu v jeho kompetencii riešiť
problém tak, aby dokázal aktívne a konštruktívne zapojiť svoje vlastné sily
a schopnosti a využiť potenciál prirodzených vzťahov (Vodáčková, 2002).
Metóda krízovej intervencie a jej využitie je podmienené vznikom krízy, ku ktorej
môže dôjsť v oblasti: biologickej (chronické ochorenia, nedostatok jedla, úrazy a
podobne), psychickej (duševné ochorenia, zmysel života a podobne) a sociálnej
(akceptovanie spoločenských noriem a pravidiel, ukotvenie v spoločnosti a podobne)
(Mátel a kol., 2011).
Zásady krízovej intervencie
Nasledujúce zásady KI zostavil Mitchell a uvádzame ich ako voľný preklad.
Jednoduchosť - Ľudia reagujú na jednoduché, nie komplikované v
čase krízy,
Stručnosť – Registrácia vo väčšine prípadov do 1 hodiny,
Inovácie – Poskytovatelia KI musia byť kreatívni v zvládaní
nových situácií,
Pragmatizmus – Pracovné návrhy musia byť praktické,
Dostupnosť (k občanom) – veľmi efektívne sú kontakty
v pohotovostných oblastiach,
Bezprostrednosť - krízový stav vyžaduje rýchly zásah,
Predpokladanie – Krízový intervent očakáva primerane pozitívny
výsledok (Mitchell, 2004).
62
Za základné princípy v krízovej intervencii sa považujú:
rýchla dostupnosť,
ľahká dostupnosť, dosiahnuteľnosť (sieť krízových centier, liniek
a pod.),
kontinuálna starostlivosť,
krízové strediská a zariadenia s 24-hodinovou prevádzkou, s
možnosťou ubytovania, sociálnej pomoci a poradenstva (Mátel a kol., 2011).
Niektorí autori uvádzajú znaky KI, v nasledujúcom texte priblížime
špecifické znaky krízovej intervencie podľa Špatenkovej (2011):
okamžitá pomoc – poskytnutie pomoci by malo byť také rýchle,
ako je len možné;
redukcia ohrozenia – budovanie emocionálnej podpory, zaistenie
pocitu bezpečia a materiálnej pomoci (zaistenie prístrešia, jedla, apod.);
koncentrácia na problém „tu a teraz“ – analýza histórie krízy
a histórie klienta je potrebná pre pochopenie krízových reakcií, ale krízová
intervencia ako taká sa zameriava na aktuálnu situáciu a aktuálny problém;
časové ohraničenie – 6-10 pravidelných stretnutí, minimálne raz
za týždeň;
intenzívny kontakt – kontakt medzi krízovým interventom
a klientom by mal byť relatívne častý, každodenný;
štruktúrovaný, aktívny, niekedy i direktívny prístup – krízového
interventa;
individuálny prístup – kríza je subjektívne prežívaná záležitosť,
preto môžu ľudia reagovať na rovnaké situácie rôznymi spôsobmi a za
daných okolností budú potrebovať „niečo iné“.
63
Tabuľka 8. Formy krízovej intervencie
(Zostavené autorkou podľa: Špatenková, 2011,Krizová intervence pro praxi, s.21,22.)
Pri poskytovaní pomoci v krízovej situácii vychádzame z potrieb
postihnutého, z jeho aktuálneho stavu a podmienok, v ktorých sa nachádza. Okrem
zdravotnej pomoci ide o psycho- sociálnu pomoc, právnu pomoc a duchovnú pomoc.
Psycho- sociálna pomoc vzniká zlúčením postupov prvej psychickej a prvej sociálnej
pomoci, psychická prvá pomoc (nie psychologická) je založená na reakcii občana,
nejde o odbornú prácu psychológov.
Formy krízovej intervencie
PREZENČNÁ
FORMA
POMOCI
(osobná
prítomnosť)
Terénne
služby
- krízový intervent (krízový mobilný tím) sa
premiestni na miesto, kde sa nachádza osoba
v krízovej situácii.
Ambulantná
pomoc
- poskytuje sa klientom, ktorí sa osobne dostavia
do inštitúcie, v ktorej kompetencii je poskytovanie
krízovej pomoci a krízovej intervencie.
Pobytové
služby
- krátkodobé umiestnenie klienta v kríze na tzv.
krízové lôžko, v zariadení, ktoré je určené pre
tento účel(krízové centrum).
DIŠTANČNÁ
FORMA
POMOCI
(pomoc „na
diaľku“)
Telefonická
pomoc
- pomoc sa poskytuje prostredníctvom telefónu,
linky dôvery (špecializované buď na určitú
skupinu osôb alebo na určitý špecifický problém).
Internetová
pomoc
- uskutočňuje sa prostredníctvom mailovej
komunikácie (internetu).
64
V krízovej intervencii sa od krízového interventa očakáva, že bude schopný:
nadväzovať kontakt s osobou v zložitých situáciách,
rýchlo vyhodnotiť očakávané ohrozenia a nebezpečenstvo vo
vzťahu k sebe, ale aj k svojmu okoliu,
rozhodovať sa pod časovým tlakom,
brať na seba zodpovednosť za svoje rozhodnutie,
uskutočniť prvý odhad situácie a jej posúdenia, vykonať analýzu
všetkých jej súvislostí, aktívne zhromažďovať informácie a formulovať
hypotézy,
zvládať záťaž, viesť optimálnu komunikáciu s klientom s
prihliadnutím na aktuálny stav klienta a spolupracovať s ostatnými
odborníkmi, inštitúciami a podobne (Mátel a kol.,2011).
Krízová intervencia sa môže poskytovať aj prostredníctvom telefonickej
komunikácia, čiže sprostredkovane, ide o telefonickú krízovú intervenciu. Človek
nachádzajúci sa v zlom psychickom rozpoložení, ktorý volá na takúto „linku
pomoci“ využíva možnosť ľahko dostupnej anonymnej komunikácie.
Materiály „European Policy Paper“, ktoré sa týkajú rôznych aspektov psycho-
sociálnej podpory pre osoby, zasiahnuté veľkou haváriou a katastrofou, opisujú tri
fázy psychosociálnej krízovej intervencie.
1. Akútna fáza : Na základe vyhodnotenia operátora z operačného strediska
linky tiesňového volania o nehode s hromadným postihnutím osôb alebo
mimoriadnej udalosti vysiela zložky IZS. Súčasne povoláva krízový intervenčný tím
(KIT) a na mieste zásahu sa vytvára riadiaci štáb zložený zo zástupcov jednotlivých
záchranných zložiek IZS : hasiči vykonávajú záchranné práce a vyhľadávacie práce,
záchranná zdravotná služba poskytuje ambulantnú službu a vytvára zdravotné
záchranné tímy, na mieste zasahujú aj policajti. Zložky spolupracujú a zabezpečujú
technickú pomoc, logistiku, dopravu. Ak je prítomný KIT, stáva sa súčasťou
záchrannej zdravotnej služby. V tejto fáze KIT zriaďuje informačné a podporné
stredisko (IPS), ktoré slúži pre rodiny a priateľov zosnulých, nezvestných,
hospitalizovaných, zranených i pre profesionálnych záchranárov a iných riadiacich
ľudí. IPS zbiera informácie, registrácie, ktoré poskytuje zasiahnutým osobám,
prípadne médiám, vyhľadávajú kontakty, rodiny, nezvestných. Dôležité je sa
zamerať na okamžité psychosociálne potreby zasiahnutých a účinne poskytovať takú
65
pomoc, aby mala čo najväčší rozsah a dosah na zasiahnutých ľudí. Treba využívať
pomoc miestnych odborníkov, prípadne miestnych autorít. Okrem emocionálnej,
sociálnej a psychosociálnej podpory tím pomáha pri zabezpečovaní kultúrnej
a náboženskej podpory (ak to situácia umožňuje). Pozornosť treba venovať riziku
vzniku posttraumatickej stresovej reakcie. KIT celú svoju činnosť zaznamenáva
písomnými dennými súhrnmi, fotografiami, zvukovými a videozáznamami a na
záver tejto fázy sa pripravuje na ďalšiu fázu.
2. Prechodová fáza : potreby ľudí sa znižujú a objavujú sa otázky, na ktoré
v akútnej fáze nebol priestor a vyžadujú pozornosť. Aktívna je spolupráca v rámci
vytvorenej siete pomoci a jednotlivcom je poskytnutá ďalšia pomoc, partnermi sú
inštitúcie a jednotlivci, ktorí poskytujú zdravotnú, rehabilitačnú, sociálnu, právnu
pomoc a vzdelávanie (psychoterapia, finančnú pomoc, poradenstvo, kompenzácie,
práca), ďalej príslušné úrady, cirkevné spoločenstvá, duchovné služby, komunity,
tlmočnícke služby, svojpomoc, záujmové skupiny, dopravné spoločnosti apod.
3. Dlhodobá fáza : Potreby ľudí sa ďalej znižujú, dochádza ku stabilizácii.
Stále však existuje skupina zasiahnutých s dlhotrvajúcimi problémami vyplývajúcimi
napr. zo zdravotného stavu, sociálnych a ekonomických následkov, zo psychických
porúch. Podľa potrieb sa im poskytujú rehabilitačné, ošetrovateľské služby, kontakty
s potrebnými príslušnými úradmi, poisťovňami a so svojpomocnými skupinami
(European Policy Paper, 2001).
Pri poskytovaní krízovej intervencie sa vychádza s overených postupov
a odporúčaní v komunikácii, avšak nie každá pomoc, ktorá sa v čase mimoriadnej
udalosti poskytuje býva zaručene efektívna, najmä pokiaľ hovoríme o nevhodnom
používaní slov slovných spojení a iného možného správania. Špátenková (2011)
v tejto súvislosti poukazuje na niektoré snahy, ktoré nielen že sú neúčelné
a bezvýsledné, ale môžu pôsobiť kontraproduktívne, napríklad:
prehnané utešovanie, moralizovanie, poučovanie a dávanie „dobrých
rád“;
potlačovanie emocionálnych reakcií ( Neplač! Vzchop sa!);
vynucovanie rýchlych rozhodnutí (Tak ako teda? Čo vlastne chceš?)
bagatelizovanie intenzívnych prejavov krízovej reakcie (napr.
problémov s prijímaním potravy, poruchy spánku a pod.(To nič nie je,
to prejde.);
66
zneužívanie a nadužívanie alkoholu, liekov, drog.
Za nevhodné považujeme aj prílišné autoritatívne organizovanie toho, čo
zasiahnutá osoba má práve vtedy robiť, je dôležité nezabúdať na fakt, že každý
človek je individuálna osobnosť.
Niekoľko autorov zostavilo súbor možných typov podporných otázok
vhodných v nedirektívnom rozhovore (Vymětal, 2009; Špátenková, 2004).
Vyberáme niektoré z nich:
• „Vidím, že plačeš..... kľudne môžeš plakať....“
• „Je to v poriadku, každý by mal v takejto situácii veľa emócii..“
• „Chcel/a by som ešte vedieť...“
• „Čo môžem pre vás urobiť? Čo by ste chcel/a?...
• „O čom by ste ešte chceli hovoriť, o čom potrebujete hovoriť?“
• „Ako sa teraz cítite?“
• „Ešte by som chcel/a vedieť....“
• „Už ste to niekomu povedal/a?“ „Zdôveril/a ste sa s tým niekomu?“
• „Kedy je vám najhoršie, keď o tom rozprávate?“
• „Kto alebo čo vám v tejto situácii pomáha?“
• „Čo ste urobili v tejto otázke, v tomto smere?“
• „O čom práve premýšľate?“
• „Pomáha vám, že sa rozprávame?“
• „Ako to všetko zvládate?“
• „Musí to byť pre vás ťažké, čo je na tom najťažšie?“
• „Chápem, že je táto situácia pre Vás ťažká a snažíte sa ju riešiť...“
• „Môžeme spolu hľadať možnosti..“
• „Sú tieto možnosti riešenia, je na vás, ktorú si vyberiete...“
• „Porozprávajme sa o konkrétnych veciach, ktoré práve potrebujete..“
• „Nie som si istý/á, čo v tomto smere môžem urobiť, ale idem to
zistiť..“
• „Čo si o tom myslíte?“
67
Critical incident stres management
(Riadenie stresujúcich kritických situácii)
V roku 1989 vzniká Medzinárodná nadácia kritického incidentu
(International Critical Incident Stress Foundation), ktorej poslaním je poskytovať
riadenie, vzdelávanie, školenia, konzultácie a podporné služby v komplexnej
krízovej intervencie po katastrofe a poskytovanie zdravotníckych služieb pre
profesie zasahujúcich záchranárov a iných organizácií a komunít po celom svete
(http://www.icisf.org/., [cit. 2015.08.10.]
Critical incident stres management (CISM) je podľa Mitchella komplexná,
systematická a integrovaná multi-taktika krízovej intervencie, prístupy riadenia
stresu po traumatickej udalosti. CISM sú koordinované postupy, ktoré sú prepojené,
prelínajú sa a zmierňujú reakcie na traumatické zážitky (Mitchell, 2004).
Odporúčané postupy CISM využívajú organizácie pre svojich zamestnancov
a ich rodiny ako prevenciu po prežití kritickej udalosti v pracovnom prostredí a ich
cieľom je zabezpečiť rýchly návrat dotknutej osoby do bežného života.
V nasledujúcej podkapitole uvedieme cieľ CISM tímu a postupy jeho
činnosti.
3.1. Krízové intervenčné tímy
V literatúre sa stretávame s rôznym označením tímov, ktoré poskytujú krízovú
intervenciu napr. krízový intervenčný tím (KIT), psychosociálny intervenčný tím,
posttraumatický intervenčný tím, CISM tím a pod. V súvislosti s poskytovaním
krízovej intervencie sa podrobnejšie pojednáva aj o rôznych postupoch a to napr.
debriefing, ktorý môžeme voľne preložiť ako „rozprava, vypočutie hlásenia“
a defusing, ktorý prekladáme ako „zmiernenie“.
KIT tvoria ľudia z rôznych psychosociálnych a zdravotníckych profesii a to
napr.: lekári, psychiatri, psychológovia, špeciálny pedagógovia, sociálny pracovníci,
zdravotnícky pracovníci a duchovní. Títo ľudia sú považovaní za odborníkov.
Vodáčkova (2002) uvádza, že je bežné, že dnes v tejto oblasti pracujú aj
dobrovoľníci a laici. Za laika je považovaný pracovník inej profesie ako sme
uvádzali vyššie a má aspoň stredoškolské vzdelanie. V rámci MV SR tieto tímy
tvoria okrem služobných psychológov aj špeciálne vyškolení hasiči a policajti.
68
Pri príprave na krízové situácie a ich riešení vytvárajú :
sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad MV SR,
Prezídium HaZZ, skupinu krízovej zdravotnej starostlivosti a skupinu
postraumatickej starostlivosti,
útvary v pôsobnosti MV SR skupinu riadenia,
sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad MV SR
a krajského riaditeľstva PZ tím zdravotnej starostlivosti a tím
postraumatickej intervenčnej starostlivosti.
Skupina posttraumatickej intervenčnej starostlivosti zabezpečuje
poskytovanie akútnej krízovej intervencie policajtom, štátnym zamestnancom,
zamestnancom a ich rodinným príslušníkom, rukojemníkom alebo obetiam a ich
rodinným príslušníkom podľa vyhodnotenia kategorizácie vysokoprofilového
incidentu, krízovej situácie alebo traumatizujúcej udalosti a tvoria ju tímy
posttraumatickej intervenčnej starostlivosti. Tím spravidla tvoria služobní
psychológovia, duchovní a vyškolený zamestnanci. Koordinátorom
posttraumatického intervenčného tímu je služobný psychológ určený na základe
útvarovej alebo krajskej príslušnosti, pri krízových situáciách činnosť
posttraumatického intervenčného tímu usmerňuje riaditeľ centra vzdelávania
a psychológie sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu. Pri
traumatizujúcich udalostiach usmerňuje činnosť tímu riaditeľ centra vzdelávania
a psychológie sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu alebo
riaditeľ krajského riaditeľstva PZ. Skupina krízovej zdravotnej starostlivosti
a skupina posttraumatickej intervenčnej starostlivosti sa na úrovni MV SR vytvára
v zložení riaditeľ odboru zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností
a osobného útvaru, riaditeľ centra vzdelávania a psychológie sekcie personálnych
a sociálnych činností a osobného útvaru, biskupský vikát vikariátu Ordinariátu
ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, MV SR a riaditeľ úradu ekumenickej
pastoračnej služby MV SR, činnosť skupiny riadi krízový štáb MV SR. (Nariadenie
MV SR č. 5/2017 o plnení úloh pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení).
69
V prípade mimoriadnych udalostí s hromadným postihnutím osôb je prítomný
krízový intervenčný tím, ktorého členovia plnia pri a po nešťastí niekoľko
základných úloh, ktoré je možné vnímať v časovej súslednosti:
poskytovanie a vyhľadávanie informácií a pomoc pri
presadzovaní práv a záujmov obetí,
debriefing,
osveta pre miestnu sieť,
krízové poradenstvo,
vyhľadávanie postihnutých a odporúčanie do nadväzujúcich
odborných služieb (Baštecká, 2005).
V „Štandardoch psychosociálnej krízovej pomoci a spolupráca zameraná na priebeh
a výsledok“ sa uvádza:
tím je zostavený tak, aby mohol plniť ciele pomáhania a udržovať
sa v kondícii,
členovia tímu prechádzajú prípravou: poznajú hodnoty, zásady
a postupy psychosociálnej krízovej pomoci a spolupráce, uvedomujú si svoje
možné úlohy, role a väzby k ostatným,
vzťahy medzi členmi tímu sú cielene podporované,
je upevňovaná spolupracujúca identita tímu dovnútra a von
(Baštecká a kol. 2010).
Cieľom CISM tímu je pomáhať ľuďom, ktorí prežívajú negatívne následky
stresu potom, čo boli vystavení kritickej udalosti a pripraviť pracovníkov IZS, aby
dokázali narábať so stresom, ktorý sa vzťahuje k ich profesii. Tímy pôsobia
a poskytujú:
Poskytujú podporu v teréne všetkým zasahujúcim profesionálom
a konzultujú postup s riadiacim manažmentom. Pre profesionálov je nutné
akceptovanie krízy, korekcia nesprávneho hodnotenia vlastných reakcii,
vysvetlenie reakcie a znovuobnovenie aktivity, uvedenie do činnosti.
V prípade katastrof veľkého rozsahu sa využíva tzv.
demobilizácia, ihneď po presune z akcie v dĺžke 10 minút a nasledovať by
mala 20 minútová relaxácia. Cieľom je poskytnúť jasné informácie
o možných symptómoch, ktoré sa môžu dostaviť, informácie o dodržiavaní
70
životosprávy, zníženie stresu, zahájenie obnovy síl záchranára k ich udržaniu
na úrovni tzv. automatického pilota.
Pri menších udalostiach je vhodné „zmiernenie“ a jeho
načasovanie je do ôsmich hodín od kritickej udalosti, bezprostredne po
návrate z nasadenia, skôr ako tímy pôjdu domov. Skupina má byť malá,
homogénna – ľudia, ktorí spoločne prežili udalosť. Cieľom je zmierniť dopad
a emocionálne zaťaženie a zmapovanie skupiny. Predpokladaný efekt
zmiernenia je v tom, že už nebude potrebná dodatočná starostlivosť, prípadne
bude konkretizovaná.
Štruktúrovaným rozhovorom, ktorý využíva potenciál skupiny, je
tzv. debriefing, ide o to, aby sa dala do kopy skupina ľudí, ktorí prežili
rovnakú traumatickú udalosť a dosiahnuť u nej, aby svoje skúsenosti zdieľali
a veľakrát zvláštne reakcie prijali. Debriefing je dôležitý na zmiernenie
stresovej reakcie a na zrýchlenie obnovy síl zasahujúcej skupiny. Po ukončení
je možná individuálna konzultácia.
Následné služby zabraňujú pocitom opustenosti a ich úlohou je
sledovať, či sa nevracajú stresové symptómy. Sú realizované neskorším
stretnutím skupiny, telefonovaním s účastníkmi a vedením jednotky,
návštevami duchovného, individuálnymi konzultáciami, ak je to potrebné
odporučiť účastníka na terapiu (Matoušková, 2010) .
Tabuľka 9. Základná organizačná štruktúra CISM tímu
Klinický riaditeľ
Odborník na duševné zdravie, ktorý zabezpečuje dohľad a
konzultácie s ostatnými členmi tímu, ktoré sa týkajú duševného zdravia.
Starší tímový koordinátor
Každodenné vedenie tímu. Nasadzuje troch, alebo štyroch
členov tímu, ktorí poskytujú debriefing. Usporadúva stretnutie tímu, je
zodpovedný za vedenie záznamov, poskytuje návod na poskytovanie
pomoci koordinátorom a zabezpečuje vzdelávanie pre záchranárov
profesionálov.
71
(Zdroj :http://www.eapcism.com/Training/CISM/cismteam.asp [online].[cit.2013-08-
10],preložené)
Služba CISM sa poskytuje vtedy:
ak účastník kritickej udalosti má zjavné prejavy stresovej reakcie,
ak sám žiada o pomoc,
ak má udalosť mimoriadny charakter (Sotolářová, 2004).
Vodáčková uvádza, že členovia psychosociálneho intervenčného tímu by sa
pred možnou katastrofou mali venovať vytváraniu dobrých komunikačných sietí
medzi sebou navzájom a medzi sebou a ostatnými skupinami záchranárov.
Rozhodujúce, pre hladký priebeh záchranných činností pri katastrofe, je nezaujatá
spolupráca a dobrá znalosť jednotlivých právomocí (Vodáčková, 2002).
Pravidlá poskytovania krízovej intervencie a posttraumatickej intervenčnej
starostlivosti podľa nariadenia č. 5/2017 MV SR
Odborný útvar pre poskytovanie krízovej intervencie a posttraumatickej
starostlivosti je oddelenie služobnej psychológie centra vzdelávania a psychológie
Asistent tímu koordinátorov
Zabezpečuje pre tím staršieho tímového koordinátor, ktorý môže
byť preč, alebo môže byť zamestnaný v inej funkcii. Vzhľadom na
veľkosť tímu môže byť viacej asistentov tímu koordinátorov.
Odborníci na duševné zdravie
Traja zo štyroch členov tímu poskytujú formálny debriefing,
jeden dohliada na skupinu interventov a môže poskytnúť stručné
konzultácie pre ďalšiu podporu. Poskytujú rady a zálohujú peer
poradcov. Môžu byť vyzvaní, aby poskytovali vzdelávanie pre rôzne
organizácie.
Peer podporný personál
Väčšina členov tímu CISM , ktorí pomáhajú záchranárom sú
sami záchranármi. Pracujú v súlade s odborníkmi na duševné zdravie
a zvládajú prácu s jednotlivcom a defusing.
72
sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu (ďalej len „oddelenie
služobnej psychológie“), ktoré metodicky riadi tím posttraumatickej intervenčnej
starostlivosti (ďalej len „tím PIS“). V prípade vyrozumenia vysiela tím PIS na miesto
vzniku krízovej situácie alebo traumatizujúcej udalosti, prostredníctvom operačného
strediska prezídia PZ (ďalej len „ústredné operačné stredisko“) zabezpečuje dopravu
tímu PIS, vedie prehľad o jeho zložení. Ďalej vedie databázu kontaktov na
koordinátorov a členov tímu PIS a databázu kontaktov na koordinátorov tímu
krízovej intervencie a posttraumatickej intervenčnej starostlivosti HaZZ (ďalej len
tím KI HaZZ). Aktualizovanú databázu kontaktov posiela operačnému stredisku
a operačným strediskám PZ. Každý rok organizuje základný a doplňujúci kurz
Krízovej intervencie a posttraumatickej intervenčnej starostlivosti a odborné
vzdelávanie a prostredníctvom Centra podpory MV SR zabezpečuje a podľa potreby
dopĺňa tímu PIS materiálne vybavenie na účely poskytovania krízovej intervencie
a posttraumatickej intervenčnej starostlivosti. Krajské riaditeľstvo PZ
prostredníctvom operačného strediska PZ vyrozumieva koordinátora a vysiela tím
PIS na miesto vzniku krízovej situácie alebo traumatizujúcej udalosti. Riaditeľ
útvaru, ktorého príslušník, štátny zamestnanec a zamestnanec je členom tímu PIS
uvoľní člena tímu PIS od plnenia služobných alebo pracovných úloh na účely
poskytovania krízovej intervencie a posttraumatickej intervenčnej starostlivosti. Tím
PIS v prípade potreby spolupracuje s tímom KI HaZZ. Všetky aktivity a povinnosti
vyplývajúce zo zapojenia sa do tímu PIS pri poskytovaní krízovej intervencie
a posttraumatickej intervenčnej starostlivosti sa považujú za výkon služby alebo
výkon práce a popis služobnej činnosti člena tímu PIS sa doplní o poskytovanie
krízovej intervencie a posttraumatickej starostlivosti.
Úlohy koordinátora a člena tímu PIS
Koordinátor rozhoduje o nasadení tímu PIS, podieľa sa na zabezpečení
dopravy pre tím prostredníctvom ústredného operačného strediska alebo operačného
strediska PZ, koordinuje činnosť tímu pri poskytovaní starostlivosti, poskytuje
krízovú intervenciu a posttraumatickú intervenčnú starostlivosť, predkladá návrhy na
vymenovanie a odvolanie členov, v prípade nutnosti menuje svojho zástupcu, plní
administratívne úlohy, organizuje spoločné stretnutie tíme aspoň raz ročne,
zúčastňuje sa odborného vzdelávania.
73
Člen tímu PIS plní pokyny koordinátora, zachováva anonymitu osôb, ktorým
bola poskytnutá krízová intervencia a posttraumatická intervenčná starostlivosť,
zúčastňuje sa odborného vzdelávania a môže byť s tímu uvoľnený na vlastnú
žiadosť, prípadne odvolaný riaditeľom organizačnej zložky, ktorý ho za člena
vymenoval.
3.3. Medzinárodné organizácie a dobrovoľníctvo
Medzinárodné organizácie
Rozsah a intenzita mimoriadnej udalosti môže byť niekedy taká veľká, že
postihnutá krajina má značné problémy situáciu koordinovane zvládnuť a musí
požiadať o pomoc a podporu susedné štáty na základe vopred uzavretých
medzinárodných dohôd alebo v rámci humanitnej pomoci.
Medzinárodnú pomoc delíme na :
záchranársku, ktorú je nutné poskytnúť čo najskôr po katastrofe
(ide o hodiny),
humanitárnu, ktorá následne rieši pomoc po vyslobodení a po
ošetrení obetí (dni).
V záujme nekonfliktného, globálneho a systémového riešenia náhle
vzniknutých mimoriadnych udalostí sa dá pomoc zaistiť v zásade dvoma cestami
a to prostredníctvom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Medzinárodného
hnutia Červeného kríža (Štětina, 2000).
Podľa zákona č. 617/2007 Z. z o oficiálnej rozvojovej pomoci SR sa
humanitárna pomoc definuje ako prejav solidarity s ľuďmi v núdzi, ktorej podstatou
je pomoc, podpora, záchrana životov, ľudskej dôstojnosti a zmierňovanie utrpenia
ľudí v prípade prírodných katastrof, kríz spôsobených človekom, stavu hladu a
podvýživy alebo v porovnateľných núdzových situáciách, ako aj preventívne a
pohotovostné programy, najmä v obzvlášť rizikových oblastiach.
Dokument „Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci SR“ uvádza
informácie o Európskej únii ako o jednom z najväčších humanitárnych darcov na
svete, ktorá predstavuje aj pomoc jej členských krajín.
Humanitárna pomoc je prejavom spolunáležitosti ľudského rodu a jej cieľom
je pomoc ľuďom, ktorý sa ocitajú v problémoch, v ohrození života, alebo sú im
upierané základné ľudské práva a slobody ako v mieri, tak v období ozbrojených
74
konfliktov. Je to súhrn opatrení v materiálnej, duchovnej, zdravotnej, sociálnej
a právnej oblasti, ktoré poskytujú jednotlivci, skupiny, spolky, štátne a neštátne
organizácie v prospech obyvateľstva postihnutého následkami mimoriadnej udalosti
(Kavan, in Baštecká, 2005).
Dôležité miesto medzi organizáciami poskytujúcimi humanitárnu pomoc má
Svetová zdravotnícka organizácia.
Svetová zdravotnícka organizácia - World Health Organization (WHO)
WHO je nevládna organizácia, ktorá poskytuje konzultačnú a poradenskú
činnosť v procese sledovania zdravotného stavu populácie a v procese hodnotenia
zdravotníctva jednotlivých štátov. Táto organizácia bola založená v roku 1946
a v ten istý rok sa vtedajšie Československo stalo jej členom. Sídlo Európskej
regionálnej kancelárie sa nachádza v Kodani a aktuálne má 192 členských štátov
(Smetana, Kratochvílová, 2007).
V mieste katastrofy sa nepodieľa na likvidácii zdravotných následkov,
odborne spadajúcich do oblasti medicíny katastrof. Na podnet a vyžiadanie zo
strany postihnutej krajiny, vlády príslušnej zemi, poskytuje finančnú a technickú
pomoc, nakoľko postihnutá zem nemá potrebné možnosti. Výbor United Nations
Disaster Relief Organization – UMBRO má zástupcov, ktorý koordinujú pomoc
priamo na mieste (Štětina, 2000).
Medzinárodné hnutie Červeného kríža
V roku 1850, po skončení prusko – rakúskej vojny, vznikla svetová
organizácia Medzinárodného hnutia Červeného kríža (MH ČK) a bola založená
najmä vďaka lekárovi H.J. Dunantovi. Vo svojej knihe „Spomienky na Solferino“
H.J. Dunant uvádza, že zburcoval európsku verejnosť k založeniu „Medzinárodného
výboru pre pomoc postihnutým vojakom“, ktorý sa neskôr premenil na
Medzinárodné hnutie Červeného kríža (Buzalka,2012).
Organizácia mala pomáhať obetiam vojny. Princípy Červeného kríža sú
dodnes dodržiavané, ide o humanita, nestrannosť, neutralita, nezávislosť,
dobrovoľnosť, jednota, všestrannosť (Smetana, Kratochvílová, 2007).
Činnosť MH ČK je organizačne riadená Medzinárodným výborom Červeného
kríža so sídlom v Ženeve, riadi priebeh všetkých rozsiahlych akcií na pomoc
75
postihnutým krajinám. Nejde len o zdravotnícku pomoc, ale zaisťuje prísun potravín,
oblečenia, prikrývok, provizórnych prístreší, lieky, zdravotnícky materiál
z centrálnych zdrojov, ktoré priebežne vytvárajú členské organizácie jednotlivých
zemí. Činnosť je založená na zásade neutrality, nezávislosti, bez náboženských,
ideologických, politických vplyvov (Štětina, 2000).
Slovenský Červený kríž je súčasťou MH ČK a Červeného polmesiaca a je
členom Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného
polmesiaca.
Dobrovoľníctvo
Organizovaná pomoc v procese prekonávania krízovej situácie po
mimoriadnej udalosti má v spoločnosti veľmi dôležité miesto. Prvoradý je zásah
členov záchranných tímov IZS, ktorých hlavnou úlohou je dostať postihnuté osoby
mimo nebezpečenstva života. Ďalšiu podpornú činnosť poskytuje krízový
intervenčný tím. Súčasťou pomoci pri mimoriadnych udalostiach je aj
dobrovoľníctvo, ako organizovaná činnosť skupiny osôb, ktorí sa významnou mierou
zapájajú do pomáhania. Spoločným zámerom všetkých zúčastnených zachraňujúcich
a pomáhajúcich je v čo najväčšej miere a najlepším spôsobom prispieť k tomu, aby
sa človek, ktorý prežil traumatickú udalosť vedel zaradiť do svojho bežného života
a pokiaľ je to možné, bez ujmy. Preto chceme v tejto podkapitole poukázať na
význam dobrovoľníctva v procese pomáhania pri odstraňovaní následkov po
mimoriadnej udalosti a zároveň na možnú pomoc prostredníctvom medzinárodných
organizácií v prípade potreby.
Na 16.svetovej konferencii dobrovoľníkov, ktorá sa konala v Amsterdame,
bola Medzinárodnou asociáciou pre dobrovoľnícke úsilie –IAVE schválená
Všeobecná deklarácia o dobrovoľníctve, ktorá definuje dobrovoľníctvo za základný
stavebný prvok občianskej spoločnosti, ktorý uskutočňuje najvznešenejšie ašpirácie
ľudstva – túžbu po miery, slobode, príležitostiach, bezpečí a spravodlivosti pre
všetkých.
Dobrovoľníctvo je slobodná činnosť jednotlivca, alebo skupiny, vykonávaná
na základe vlastného presvedčenia o zmysluplnosti a potrebe konať v prospech
druhých bez nároku na finančnú odmenu. Hnacou silou a motiváciou je pocit z
76
vykonanej práce pre niekoho, kto to potrebuje, dobrovoľníctvo je forma
prosociálneho správania.
Podľa Oláha (2008) je dobrovoľníkom človek, ktorý ponúka organizácií svoje
vedomosti, schopnosti, zručnosti a skúsenosti za dohodnutých podmienok a nie je za
túto činnosť finančne odmenený formou platu.
Dobrovoľníctvo možno charakterizovať ako činnosť, ktorá sa vykonáva
z vlastnej vôle a v prospech iných. Charakteristickým určujúcim prvkom je spojenie
ľudskej a profesionálnej pomoci, ktorá v mnohých prípadoch obohatí nie len
obdarovaného, ale aj darcu.
Zákon č. 406/2011 Z.z. o dobrovoľníctve, upravuje právne postavenie
dobrovoľníka a právne vzťahy pri poskytovaní služieb, činností a iných výkonov
dobrovoľníkom. Dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe svojho
slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej
súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť, založenú
na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto
zákonom, ako dobrovoľnícku činnosť:
a) vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinnosť a
študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej
zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného
dokumentu,
b) nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je
členom, zamestnancom, žiakom alebo študentom,
c) vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej
činnosti.
Dobrovoľníkom sa zväčša stáva človek, ktorý má silnú potrebu nezištne pomáhať
a najčastejšie sa nimi stávajú:
študenti, ktorý sa pripravujú na pomáhajúcu profesiu (aj v rámci praxe),
matky na materskej dovolenke, ktoré sa chcú zapojiť do rôznych aktivít
dobrovoľníckeho charakteru,
seniori, ktorý majú potrebu vykonávať pracovnú činnosť, chcú byť potrební,
nezamestnaní,
77
ľudia, ktorým to umožňuje pracovná doba a majú potrebu vedľajšej pracovnej
činnosti.
Dobrovoľnícka činnosť sa formovala a formuje na základe potrieb
spoločnosti. Dôležitá je jasná formulácia úlohy, ktorú má dobrovoľník vykonávať
a ktorá vyplýva z poslania organizácie pre ktorú sa rozhodne pracovať a poskytovať
svoje služby. Dobrovoľnícka činnosť by mala byť koordinovaná s jasným cieľom
a dobrovoľník by mal byť primerane zaškolený a informovaný o postupe činnosti
a o možných situáciách, ktoré môžu nastať nečakane.
Činnosť dobrovoľníkov musí byť koordinovaná z jedného miesta a to
profesionálnym pracovníkom, ktorý má náležité právomoci voči dobrovoľníkom
i zamestnancom vlastnej inštitúcie. Vo väčších zahraničných organizáciách je na
koordináciu stanovený jeden pracovník a ten sa venuje len tejto činnosti (Matoušek a
kol.,2003).
Dobrovoľníci sa väčšinou uplatňujú pri odstraňovaní hmotných následkov
katastrof, čaká sa od nich fyzická práca. V riadení pomoci pri českých povodniach sa
niekedy objavovala predstava, že dobrovoľníci poupratujú a potom prídu „
psychosociáli“, ktorí sa budú s obeťami rozprávať a starať sa o ich duševnú pohodu.
Nedoceňuje sa, že „psychickú podporu“ zrejme najlepšie poskytne ten, kto je na
mieste, čiže dobrovoľník likvidujúci škody. Psychológovia a ďalší kvalifikovaní
pracovníci by mali lepšie využiť pre zaškolenie supervíziu a podporu dobrovoľníkov,
ktorí sú prirodzené terénne senzory pre rozpoznávanie potrieb zasiahnutých ľudí
(Baštecká,2005).
78
79
4. Psychosociálna podpora pre členov záchranného tímu
„Špecifická záťaž členov uniformovaných zložiek v situácii kríz, katastrof
a tráum vyžaduje adekvátnu psychosociálnu podporu, aby jednotlivci aj naďalej
zachovali svoje schopnosti riešiť mimoriadne udalosti aj vlastnú životnú rovnováhu
a pohodu. Hlavným zmyslom je posilňovanie odolnosti zasahujúcich“ (Štefan
Vymětal, psychológ oddelenia bezpečnostných hrozieb a krízového riadenia MV
ČR).
4.1. Vznik problematiky psychosociálnej podpory pre členov
záchranných tímov
Štrasburgu v roku 2005 zástupcovia EFPPA (European Federation of
Professional Psychologists Associations) a Rady Európy diskutovali o možnej
spolupráci pri zostavení psychosociálnej podpory a služieb, ktoré by sa mali
poskytovať v situácii kríz a katastrof. Výzva smerovala aj k Slovenskej republike.
V Českej republike sa psychosociálna zložka záchrany začína riešiť a rozvíjať v roku
1997. V roku 2006 vzniká skupina pre vytvorenie štandardov psychosociálnej
krízovej pomoci a svoju činnosť začala prieskumom potrieb ľudí zasiahnutých
nešťastím veľkého rozsahu. Vyvíjali sa koncepcie dobrovoľníckeho
psychosociálneho intervenčného tímu i psychologická a psychosociálna pomoc
v zložkách integrovaného záchranného systému. Cieľom štandardov priamej pomoci
a spolupráce je podporiť naplnenie cieľov a zásad psychosociálnej krízovej pomoci.
Seminár s názvom „ Psychosociálna podpora pre uniformované zložky –
európske návody“ , ktorý sa konal 17.5. 2012 a základné informácie o seminári boli
zverejnené na internete. Seminár organizoval odbor bezpečnostnej politiky MV ČR
a odborne ho garantovali psychológovia MV ČR, generálneho riaditeľstva
Hasičského záchranného zboru ČR, Policajného prezídia, odborníci z rezortu
zdravotníctva a Karlovej Univerzity. Cieľom seminára, ktorého sa zúčastnili
psychológovia a interventi bezpečnostných zborov ČR, Armády ČR, zdravotnícky
záchranári, pracovníci krízového riadenia, experti z Čiech i zo Slovenska, bolo
zoznámiť účastníkov s jedným z odborných výstupov európskeho projektu
EUTOPA-IP, na ktorom sa odborne podieľali aj psychológovia rezortu MV ČR.
80
Konkrétnym výstupom je aj materiál (dostupný aj na internete) „ Návody –
psychosociálna podpora pre pracovníkov uniformovaných zložiek“, ktorý je prvou
európskou smernicou pre poskytovanie účinnej psychosociálnej podpory
zasahujúcich členov IZS v kontexte katastrof, terorizmu a ďalších mimoriadnych
udalostiach. Materiál bol podporovaný Holandskou nadáciou IMPACT
a financovaný z európskych zdrojov. Hlavným východiskom uvedených Návodov –
odporúčaní je dôraz kladený na odolnosť zasahujúcich pracovníkov a ich podpora,
zdôraznenie podporného kontextu, ktorý tvorí praktická pomoc, podávanie
informácii a vyjadrenie empatie. Ďalej sa kladie dôraz na organizovanú kolegiálnu
podporu (peer-support) a na včasné zachytenie tých osôb, ktorý potrebujú
sprostredkovanie ďalšej odbornej starostlivosti.
Projekt EU: EUTOPA-IT má názov „Európske návody psychosociálnej
následnej starostlivosti zameranej na cieľové skupiny – Implementácia“. Hlavná
otázka projektu je : Ktoré opatrenia krízovej intervencie, podľa posledných
výskumov preukázateľne znižujú riziká výskytu stresových porúch ako následkov
pôsobenia mimoriadnej udalosti? Cieľom projektu je ponúknuť vhodné intervencie
pre cieľové skupiny na základe výsledkov screeningu rizikových a podporných
faktov.
Problematike „ psychológia kríz a katastrof “ sa venovali odborníci na
Slovensku od roku 1998 po veľkých záplavách v prešovskom kraji. Organizoval sa
výcvik s názvom „Krízová intervencia„. Situácia si vyžadovala následnú prípravu a
zostavenie záchranných tímov, od 1.9. 2002 je v platnosti Zákon č. 387/ 2002 Z.z. o
riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojenského stavu.
V novembri v roku 2003 sa konala konferencia s názvom „Psychologická pomoc
v kríze pri nehodách, nešťastiach a katastrofách“ a zúčastnili sa na nej odborníci zo
Slovenska, Čiech a Rakúska. Cieľom konferencie bolo využiť rýchlo pribúdajúce
poznatky a skúsenosti psychológie kríz a nešťastí tak, aby bolo možné v rámci IZS
popri záchrane ľudských životov a majetku poskytovať aj psychologickú
starostlivosť. V odbornej literatúre na Slovensku sa stretávame najmä s pojmami
krízová intervencia a posttraumatická starostlivosť. Krízová intervencia je účinný
nástroj psychosociálnej podpory.
81
4.2. Návody psychosociálnej podpory
Návody – psychosociálna podpora pre pracovníkov uniformovaných
zložiek
V úvode tejto kapitoly sme sa podrobnejšie venovali semináru s názvom
„Psychosociálna podpora pre uniformované zložky – európske návody“. Úlohou
seminára bolo zoznámiť odborníkov z bezpečnostných zborov ČR, Armády ČR,
zdravotníckych záchranárov, pracovníkov krízového riadenia, expertov z Čiech i zo
Slovenska z odbornými výstupmi európskeho projektu, ktorých výsledkom je
materiál „ Návody – psychosociálna podpora pre pracovníkov uniformovaných
zložiek “. Ako sme už uviedli, ide o prvú európsku smernicu pre poskytovanie
účinnej psychosociálnej podpory zasahujúcich členov IZS v kontexte katastrof,
terorizmu a ďalších mimoriadnych udalostiach.
Mnoho autorov, ktorí sa intenzívne zaoberajú problematikou
„Psychosociálnej pomoci obetiam po mimoriadnej udalosti“ vo svojich dielach
spomínajú potrebu a význam psychosociálnej starostlivosti o profesionálnych
záchranárov. Vodáčková (2001) uvádza, že k najdôležitejším opatreniam na ochranu
pracovníka patrí tímová práca a k ďalším významným opatreniam radí možnosť
zaťažujúcu prácu opustiť.
„Návody – psychosociálna podpora pre pracovníkov uniformovaných
zložiek“ („Návody PSP“) odporúčajú, čo si treba všímať, čomu je potrebné sa
venovať, ktoré časti sú významné na to, aby sa mohla psychosociálna podpora pre
profesionálnych záchranárov realizovať. Autori „Návodov PSP“ predpokladajú, že
budú mať svoj význam v podobe zjednocujúceho plánu pre krajiny, ktoré chcú samé
rozvíjať svoje smernice, vyhovujúce ich špecifickému národnému kontextu. Túto
smernicu sme sa rozhodli v nasledujúcom texte priblížiť, nakoľko ju považujeme za
bohatý zdroj informácii.
Holandská vláda, zložky IZS pociťovali nutnosť jasnej normy, ktorá by
určovala pravidlá pre psychosociálnu podporu pri traumatických udalostiach. Preto
na základe materiálov z konkrétnej praxe boli vyvinuté multidisciplinárne pokyny
pre psychosociálnu podporu určenú pre uniformovaných zamestnancov a tieto
pokyny popisujú spôsob, akým môžu organizácie s ľuďmi v uniformách ponúkať
82
optimálnu psychosociálnu podporu pre svojich zamestnancov, a to so zameraním na
kolegiálnu podporu (peer support).
Zvláštna pozornosť je venovaná kolegiálnej podpore, ktorá sa uplatňuje
krátko po traumatizujúcej udalosti.
Podľa Mrázeka a Haggertyho (1994, in Návody „PSP“, 2012) má
psychosociálna podpora po šokujúcej udalosti tri fázy, ktoré tvoria tri hlavné oblasti
pomoci: príprava; kolegiálna podpora a monitorovanie; odporučenú odbornú
starostlivosť.
Výber a povinnosť zamestnávateľa
Konferencie, literatúra a mnoho odborníkov upozorňujú na problémy, ktoré sú
obzvlášť zaujímavé v medzinárodnom kontexte. Jeden z problémov je proces výberu
zamestnanca - záchranára. Všeobecne je známe tvrdenie, že je do istej miery možné
znížiť riziko vzniku následkov spôsobených traumatickou udalosťou výberom
z takých osôb, ktorí majú pomerne vysokú odolnosť a stres dobre znášajú. Často sa
spomínajú aj profesie so zvýšeným rizikom vzniku stresovej situácie. Literatúra
všeobecne dokazuje, že je veľmi ťažké presne predpovedať, u koho sa rozvinie, či
nerozvinie psychická trauma po prežití šokujúcej udalosti.
Určité možnosti môžu spočívať v prevencii pred psychosociálnou traumou
prostredníctvom informačných školení a predbežného nácviku reakcií na tieto
stresové situácie (Sharpley et al, 2008,in Návody „PSP“, 2012).
Príprava a povinnosti zamestnávateľa
Existuje všeobecná zhoda medzi rôznymi autormi a aj v „Návodoch PSP“ sa
uvádza, že zamestnávatelia sú povinní na potencionálne traumatické udalosti svojich
zamestnancov riadne pripraviť. Zamestnávatelia môžu poskytovať napr. rôzne
psychologické informácie, prijímať opatrenia pre stav zvýšenej bdelosti
a podporovať adekvátny prístup pri hľadaní pomoci.
Komisia odborníkov sa zhodla i v názore, že zamestnávatelia sú všeobecne
zodpovední za psychosociálnu starostlivosť o svojich zamestnancov, niektorí
odborníci poukazujú na morálnu zodpovednosť organizácii za psychosociálnu
starostlivosť. Pokiaľ sa kladie dôraz na prevenciu a psychosociálnu podporu,
83
zamestnávateľ môže dosiahnuť tiež lepší efekt z hľadiska svojich nákladov (výdavky
za zdravotnú starostlivosť, nižšia produktivita a pod.). Predchádzajúce argumenty
však stále nestačia k patričnej ochrane zamestnancov.
Organizovaná kolegiálna podpora
Zásadným faktorom pre posilnenie odolnosti uniformovaných pracovníkov je
spoločná podpora (Crest,2003 Návody „PSP“, 2012).
„Návody PSP“ približujú spôsob a formy, akými sa môžu tieto podmienky
uniformovaní zamestnanci sami vytvárať. Odborníci sa zhodujú s pokynmi, že
kolegiálna podpora je veľmi dôležitá pri rozpoznávaní psychosociálnych problémov
a pri možnej podpore odolnosti pracovníkov. Návody „PSP“ upozorňujú na niekoľko
silných stránok kolegiálnej podpory v porovnaní s odpornou starostlivosťou.
Uniformovaní pracovníci majú tendenciu vytvárať uzavreté skupiny,
v ktorých hľadanie odbornej psychologickej pomoci znamená slabosť, zbabelosť
a neschopnosť efektívne vykonávať svoju prácu. Na druhej strane sa na odborníkov
na duševné zdravie nazerá ako na istý prvok, ktorý nechápe kultúru uniformovaných
zložiek (Dowling et al, 2005).
Z predchádzajúceho vyplýva, že kolegiálna podpora v rámci uniformovaných
zložiek ponúka ľahko dostupnú pomoc, bez ktorej by niektorí uniformovaní
zamestnanci sotva vyriešili niektoré symptómy, ktoré sa pre nich stali príliš zložitými
a kolegiálna podpora by mohla mať na tieto príznaky traumy preventívny účinok.
Okrem kolegiálnej podpory existujú aj ďalšie sociálne väzby, ktoré majú
svoju úlohu v procese pomoci (kolega, rodina, šéf atď.).
Obzvlášť zaujímavou kategóriou v psychosociálnej podpore je náboženstvo.
Odborníci sa jednomyseľne zhodujú na významnej roli náboženstva a duchovných
potrieb v psychosociálnej podpore.
V „Návodoch PSP“ sú uvedené niektoré premenné, ktoré môžu mať vplyv na
psychosociálnu pohodu uniformovaných zamestnancov, ktorí práve prežili
potencionálne traumatizujúcu udalosť:
84
Organizačná kultúra / štruktúra presvedčení v skupinách zamestnancov :
odborníci uvádzajú veľké rozdiely v prijímaní kolegiálnej podpory
u uniformovaných zamestnancov a v spôsobe prijímania tej skutočnosti, že tieto
zážitky môžu mať psychosociálne traumatické účinky. Ide o rozdiely medzi
jednotlivými organizáciami, napr. medzi hasičmi a armádou, rozdiely medzi
jednotlivými krajinami.
Skupinová súdržnosť a dôvera medzi kolegami.
Vedenie a rola manažéra : Všeobecná pozornosť sa venuje formám
vedenia/ manažmentu.
Rozsah kolegiálnej podpory
Úlohy kolegiálnej podpory sú veľmi dôležité a mali by ich vykonávať
stúpenci kolegiálnej podpory i jednotlivými účastníkmi a to v každej zemi. Úlohy,
ktoré by sa mali vykonávať:
1. poskytovanie praktickej pomoci;
2. stimulácia procesu obnovy zdravia;
3. včasná identifikácia možných (psychosociálnych) problémov
a včasná organizácia odbornej pomoci;
4. monitorovanie liečebného procesu;
5. aktivácia sociálnej siete;
6. pozornosť venovaná (negatívnym) reakciám okolitého prostredia.
Potrebné vedomosti a znalosti pre poskytovanie kolegiálnej podpory
V „Návodoch PSP“ sú uvedené dve základné kritéria pre osoby, ktoré sa chcú
stať poskytovateľmi kolegiálnej podpory, ide o:
akceptovanie druhých, úcta a dôvera u kolegov,
energická osobnosť, schopnosť načúvať, empatia a silné
všeobecné interpersonálne schopnosti.
Dôležitým prvkom je výber poskytovateľov kolegiálnej podpory, ktorí sami
zažili traumatickú skúsenosť. Títo kolegovia by si mali pri pomoci druhým dobre
počínať, pretože sami poznajú príslušné príznaky (depresie, závislosti, úzkostné
stavy apod.).
85
Využitie odbornej starostlivosti
Poskytovatelia kolegiálnej podpory, spoločne s vedením, s priamymi
spolupracovníkmi, s rodinou, priateľmi majú dôležité postavenie pri včasnom
rozpoznávaní a prevedení opatrení u kolegov, ktorí vykazujú jasné znaky narušenia
ozdravného procesu. Treba prísne oddeľovať medzi podporou (poskytovanou mimo
iného tiež zo strany kolegov v práci) a liečbou (zaisťovanou prostredníctvom
odbornej zdravotnej starostlivosti).
Realizovanie kolegiálnej podpory môže byť rozdelené na nasledujúce 4
kroky:
1. identifikácia nutnosti použitia kolegiálnej podpory (preukázanie
skutočnosti, že došlo k vystaveniu príslušnej osoby vplyvu traumatizujúcej
udalosti);
2. privolanie (ponuka) služby kolegiálnej pomoci / menovaní
poskytovatelia tejto kolegiálnej pomoci;
3. podpora kolegu v súlade s rozsahom kolegiálne podpory;
4. kontaktovanie (sprostredkovanie) odborníka na duševné zdravie
v prípade potreby pre zasiahnutú osobu („Návody PSP“, 2012)
Psychosociálna podpora
Kolektív vybraných profesií zasahujúcich v IZS býva zväčša zostavovaný na
základe istých podmienok a jednotliví členovia musia spĺňať kritériá, ktoré má
organizácia pevne stanovené. Očakáva sa lepšia znášanlivosť a vyššia tolerancia
stresu z možných psychicky náročných situácii, kedy môže dôjsť k vážnemu
ohrozeniu. Myslíme si, že ľudia v takýchto kolektívoch si vytvárajú určité väzby,
ktoré vypovedajú aj o ich profesii a o priebežnom spôsobe komunikácie, nakoľko si
ich práca vyžaduje maximálne odhodlanie a vzájomnú dôveru. Nemôžu o sebe
pochybovať, keď mnohokrát ich rozhodnutie môže ohroziť toho druhého. Analyzujú
medzi sebou rôzne situácie, ktoré spoločne prežili a vzájomne si radia, výsledky
skúmaní poukazujú, že vzájomné rady záchranárov pred a po zásahu im pomáhajú
zmierniť dopad stresu po traumatickej stresujúcej situácii.
86
Psychosociálna podpora záchranárov je tvorená niekoľkými samostatnými
zložkami.
Obrázok 2 Model psychosociálnej podpory
MODEL PSYCHOSOCIÁLNEJ PODPORY
Zdroj: spracovala autorka
V predchádzajúcom obrázku uvádzame model psychosociálnej podpory, ktorý je
tvorený zložkami : organizovaná kolegiálna pomoc; interpersonálne vzťahy v tíme;
sociálny systém, pracovné prostredie, organizácia práce. Jednotlivé zložky sú tvorené
mnohými faktormi, ktoré sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú, vytvára sa priestor pre
ďalšie multidisciplinárne skúmanie tejto problematiky.
Je žiaduce, aby z dôvodu psychickej vyčerpanosti nemuseli pracovníci
odchádzať do menej náročných profesii, alebo do invalidného dôchodku. Ak niekto
odíde, treba zabezpečiť kvalifikovanú náhradu, prípadne musí absolvovať ďalšie
školenia, čo je finančne náročné. Ak je jednotlivec dôkladne odborne oboznámený
s možnými situáciami, zároveň si osvojí isté zručnosti a efektívne postupy a ovláda ich,
môže v potrebnej chvíli správne zareagovať, teda je pripravený. Nadobudnuté
vedomosti a zručnosti človeku umožňujú zvládať aj náročné situácie, získava schopnosť
predchádzať kumulovaniu napätia po náročnej traumatizujúcej situácii, čím zabráni
možným vznikom prejavom niektorých psychických ochorení. Stáva sa kompetentnejší
a rovnako aj koná v prospech seba ako aj v prospech iných i organizácie.
Psychosociálna podpora
Krízová intervencia
(Organizovaná kolegiálna
podpora) Interpersonálne vzťahy v
tíme (psychohygiena)
Sociálny systém (finan. ohodnotenie,
zdrav. pripoistenie, fond, dôchodok)
Pracovné prostredie
+ materiálne
zabezpečenie
Organizácia práce
(rozloženie služieb,
administratívne zaťaženie)
Odborná starostlivosť
87
Psychosociálna podpora má za úlohu znížiť profesionálnu záťaž záchranárov,
členov záchranných tímov a všetkých organizovaných zložiek pri zásahu IZS.
4.3. Psychologická starostlivosť v rámci MV SR
Marek opísal systém psychologickej starostlivosti, ktorý je konštruovaný ako
osem navzájom súvisiacich modulov, vzťahuje sa na Policajný zbor, ale myslíme si,
že môžeme hovoriť o univerzálne platnom module pre všetkých členov záchranných
tímov pri zásahu IZS.
1. Psychodiagnostický modul – zabezpečuje poznávanie psychických
vlastností osôb pri vstupe do služobného pomeru, v prijímacom konaní na rezortné
školy, pri uchádzaní sa o rôzne funkcie v Policajnom zbore, posudzovanie
spôsobilosti pre prácu so špeciálnou technikou, posudzovanie zmien pracovnej
spôsobilosti, pri konkurzoch a výberových konania, v psychologickom poradenstve,
pri poskytovaní posttraumatickej starostlivosti.
2. Modul psychologického vzdelávania – predstavuje sprostredkovanie
a aktívne osvojovanie si psychologických poznatkov, utváranie potrebných návykov
a zručností, formovanie osobnostných vlastností žiaducich pre úspešný výkon
v štátnej službe.
3. Modul psychohygieny, psychologickej osvety a prevencie – vytvára
rôznymi opatreniami optimálne predpoklady pre vznik pocitov a stavov psychickej
rovnováhy a pohody pri výkone služby, za účelom dosiahnuť maximálnu pracovnú
výkonnosť, pre kompenzáciu psychickej záťaže v služobnej činnosti, pre uchovanie
a rozvoj psychického zdravia.
4. Modul psychologickej prípravy – zabezpečuje zámernú, cieľavedomú
a organizovanú činnosť, zameranú na utváranie a prehlbovanie psychickej
pripravenosti policajtov pre aktívne a efektívne riešenie bezpečnostných situácií
v dynamicky sa meniacich podmienkach výkonu policajnej profesie.
5. Modul psychologického poradenstva – predstavuje škálu aktivít
a činností psychológov, v ktorých využívajú svoje odborné vedomosti a skúsenosti
za účelom riešenia problémov policajtov vyplývajúcich z výkonu služby i mimo nej.
6. Modul posttraumatickej intervenčnej starostlivosti – vytvára predpoklady
pre poskytovanie starostlivosti o policajtov, ktorí v súvislosti s plnením služobných
88
úloh alebo v osobnom živote zažili traumatizujúcu situáciu, ktorá by mohla
nepriaznivo ovplyvniť ich ďalší výkon.
7. Modul psychologických analýz, výskumov a expertíz – predstavuje
systematické zhromažďovanie a spracovanie relevantných informácií súvisiacich
s činnosťou policajtov, ministerstva a Policajného zboru.
8. Modul organizačného, personálneho a materiálno-technického
zabezpečenia psychologickej starostlivosti – tvorí základný predpoklad pre realizáciu
celého systému psychologickej starostlivosti o príslušníkov Policajného zboru
(Marek, 2007).
Na stránke Ministerstva vnútra SR, v časti Hasičský a záchranný zbor, je
uvedené, že vykonávanie psychologickej činnosti a poskytovanie psychologickej
starostlivosti vychádza zo :
Zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v
znení neskorších predpisov;
Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2004 o
vykonávaní psychologickej činnosti a o poskytovaní psychologickej
starostlivosti v Hasičskom a záchrannom zbore;
Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 103/2011 o
rozsahu a lehotách psychologického vyšetrenia na vedenie motorového
vozidla s právom prednostnej jazdy;
Koncepcie psychologickej činnosti a psychologickej starostlivosti
v Hasičskom a záchrannom zbore;
Pokynu prezidenta zboru č.19/2005 o vykonávaní krízovej
intervencie a o poskytovaní posttraumatickej intervenčnej starostlivosti v
Hasičskom a záchrannom zbore;
Pokynu prezidenta zboru č.41/2005 o jednotnom postupe pri
posudzovaní psychickej spôsobilosti uchádzača o prijatie do služobného
pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore a príslušníka Hasičského a
záchranného zboru na vykonávanie činností v zbore;
Metodického usmernenia práce psychologických pracovísk a
ďalších interných materiálov.
89
Podmienky hodnotenia psychickej spôsobilosti a spôsoby psychologických
vyšetrení (rozdeľujú sa podľa druhu činnosti jednotlivcov) aj postupy pri
kontrolných vyšetreniach sú stanovené podľa predchádzajúcich materiálov.
Psychologická činnosť a starostlivosť o hasičov sa realizuje na základe
poznatkov zo psychológie a praxe Hasičského a Záchranného zboru (HaZZ)
a vychádza z aktuálnych požiadaviek psychologického zabezpečenia príslušníkov
HaZZ (záťažová profesia). Psychológovia zabezpečujú psychologické vyšetrenie
uchádzačov o zamestnanie, rôznymi aktivitami zabezpečujú starostlivosť podľa
požiadaviek, zabezpečujú vzdelávanie, psychologickú prípravu, prevenciu, poskytujú
poradenstvo, psychoterapiu, krízovú intervenciu, ktorú poskytujú psychológovia.
V HaZZ sa pri vykonávaní krízovej intervencie a posttraumatickej
intervenčnej starostlivosti postupuje podľa medzinárodnej metodiky CISM (Critical
incident stres management), ktorá je po konzultácii s lektorom upravená na
podmienky zboru a pre ktorú sú zostavené - pokynu prezidenta zboru č.19/2005 o
vykonávaní krízovej intervencie a o poskytovaní posttraumatickej intervenčnej
starostlivosti v Hasičskom a záchrannom zbore.
Podľa Nariadenie ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 18. júna 2003
o systéme psychologickej starostlivosti o príslušníkov Policajného zboru psychologickú
starostlivosť predstavuje odbornú, cieľavedomú a organizovanú činnosť psychológov
ministerstva a Policajného zboru smerujúcu k ochrane, upevňovaniu, prípadne
znovuobnoveniu psychického zdravia policajtov, s cieľom zabezpečiť ich psychickú
spôsobilosť, osobnostný rozvoj a pripravenosť na efektívny výkon štátnej služby.
Poskytuje sa aj zamestnancom ministerstva a Policajného zboru v štátnej službe alebo
verejnej službe podľa ich potrieb a záujmov a v rámci možností sa poskytuje aj
rodinným príslušníkom policajtov. Psychologická starostlivosť obsahuje okrem iného aj
posttraumatickú intervenčnú starostlivosť, ktorá sa poskytuje policajtovi, ktorý
v súvislosti s plnením služobných úloh zažil traumatizujúcu udalosť, ktorá by mohla
negatívne ovplyvniť ďalší výkon jeho štátnej služby. Môže ísť o situáciu použitia
strelnej zbrane so smrteľným následkom alebo vážnym zranením, smrť kolegu, akcia na
záchranu rukojemníkov, pokus o samovraždu alebo samovražda kolegu,
prenasledovanie nebezpečného páchateľa, zákrok proti agresívnej skupine, živelná
katastrofa, vážna dopravná nehoda so smrteľným následkom alebo iná závažná udalosť
vyvolávajúca abnormálne reakcie policajta. Cieľom je zmiernenie následkov
90
traumatizujúcej udalosti, najmä v oblasti neadekvátneho prežívania a správania policajta
(napr. úzkosť, strach, apatia, depresia, agresivita, panické reakcie),predchádzanie
psychickým poruchám, ochoreniam, obnovenie psychického zdravia a psychickej
spôsobilosti pre vykonávanie služobnej činnosti. O poskytnutie posttraumatickej
intervenčnej starostlivosti je oprávnený požiadať policajt už v priebehu traumatizujúcej
udalosti, alebo kedykoľvek po jej skončení priamo psychológa, alebo požiada kolegu,
nadriadeného a pod. Požiadať o intervenciu pre policajta je oprávnený aj jeho priamy
nadriadený.
Centrum vzdelávania a psychológie sekcie personálnych a sociálnych činností
a osobného úradu ministerstva plní úlohy na úseku vzdelávania a služobnej
psychológie, štruktúru odboru tvorí:
- oddelenie policajného vzdelávania,
- oddelenie vzdelávania policajtov,
- oddelenie služobnej psychológie.
Podľa (čl. 48 ods.1) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
39/2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR Centrum vzdelávania
a psychológie plní úlohy na úseku vzdelávania a na úseku psychologickej starostlivosti.
Po odbornej stránke v rámci psychologickej starostlivosti riadi, usmerňuje, koordinuje,
zabezpečuje realizáciu a poskytuje psychologické služby o príslušníkov PZ, štátnych
zamestnancov a zamestnancov podľa osobitných predpisov v rámci komplexného
systému psychologickej starostlivosti. Na psychologických pracoviskách útvarov
ministerstva a útvarov Policajného zboru vykonáva kontrolnú činnosť, plní funkciu
odvolacieho orgánu pre oblasť psychologickej starostlivosti, analyzuje a zhromažďuje
poznatky o činnosti služobných psychológov a využíva ich na ďalšie skvalitňovanie
psychologickej činnosti. Podieľa sa na príprave návrhov všeobecne záväzných právnych
predpisov a interných predpisov upravujúcich oblasť psychologickej činnosti
a uplatňuje pripomienky týkajúce sa psychologickej činnosti v medzirezortnom
pripomienkovom konaní, spolupracuje s inými ústrednými orgánmi štátnej správy a ich
špecializovanými inštitúciami podľa osobitných dohôd, spolupracuje s psychologickými
pracoviskami ozbrojených síl a bezpečnostných zborov na území Slovenskej republiky
ako aj v zahraničí.
91
4.4. Prevencia, odporúčané postupy
Isté osobnostné predpoklady pre profesiu záchranára je možné a zároveň
nevyhnutné cieľavedome utvárať a zvyšovať pomocou vzdelávania a aj prostredníctvom
psychologickej prípravy. Cieľom sociálneho učenia je dosiahnuť takú psychickú
pripravenosť záchranára, ktorá bude eliminovať negatívne reakcie vyvolávane stresom
a konfliktom. Profesia záchranára, ako sme už uviedli, je v porovnaní s inými
profesiami veľmi zaťažujúca a náročná. Mnohokrát sú vystavení neúctivému správaniu,
negatívnemu pôsobeniu zo strany médií, majú nedostatočné vybavenie, je nedostatok
pracovných síl a nemajú dostupné zdroje na adekvátne reagovanie na požiadavky
rastúcej spoločnosti. Záchranárov pripravujeme tak, aby vedeli a chceli pomáhať,
problém je však v tom, že mnohokrát nevedia pomôcť sami sebe. Neustále čelia
vysokému očakávania zo strany spoločnosti. Toto všetko vedie k ohrozeniu ich
duševnej pohody. A preto je dôležité udržiavať rovnováhu medzi prácou a súkromným
životom policajta. Podpora duševnej pohody v práci, zo strany manažérov chápaví
a tolerantnejší prístup, ktorý podporuje dobré vzťahy medzi kolegami sú základom pre
udržanie príjemnej atmosféry na pracovisku, ktorá je dôležitá pre duševné zdravie a pre
každodenný pocit pohody.
Podmienkou duševného zdravia je vnútorná harmonická osobnosť, ktorá žije
v harmonických vzťahoch s okolím a ktorá je pripravená realisticky riešiť problémy.
Psychohygiena sa vzťahuje k otázkam bývania, životosprávy, dostatku odpočinku,
pohybu, fyzického zdravia, primerané uspokojovanie sociálnych potrieb (manželstvo,
rodina, práca) atď. Dôležité je si uvedomiť, že vonkajší harmonický vzťah podmieňuje
vnútorný harmóniu osobnosti a opačne (Vymětal, 2009).
Mnoho odborníkov sa zaoberá duševnou hygienou vo vzťahu k rôznym
profesiám, poukazujú na pracovnú záťaž. Ide o psychické vyťaženosť v súvislosti s
vykonávaním pracovných postupov a činností vyplývajúcich z požiadaviek kladených
na konkrétnu profesiu. Záchranár, hasič, zdravotník i príslušník policajného zboru a
ďalší zasahujúci sú vystavení vyššej miere zaťaženia, nakoľko krízové situácie so sebou
prinášajú mnoho nepredvídateľných situácií, ktoré môžu rozdielnym spôsobom
zasiahnuť do ich prežívania a správania. Preto sa vo významnej miere poukazuje na
význam duševnej hygieny.
Na predchádzanie a zvládanie pracovnej záťaže môže jedinec:
účinne dávkovať pracovnú záťaž (pracovný plán);
92
vyváženosť životného štýlu (pohyb, strava, spánok);
postupy, ktoré zmierňujú dopad záťaže (zníženie telesného
napätia);
sebareflexia (sebapozorovanie) (Mitáček, 2014).
Pre zachovanie priaznivej duševnej rovnováhy, výkonnosti a zdravia sa
odporúča dodržiavať nasledujúce:
1. Usilujte o trvalý dialóg v šiestich oblastiach svojho života : práca,
rodina/partnerský vzťah, zdravie/fyzická kondícia, sociálne kontakty,
individualita/koníčky a viera/spiritualita.
2. Pravidelne odpočívajte, aspoň raz denne by ste mali mať pocit, že cielene
relaxujete.
3. Plánujte si prestávky, ak je to možne, v jednu chvíľu robte len jednu vec.
4. Neuhýbajte konfliktu kompenzáciami. Usilujte o jasné odpovede a jasné
riešenia, hľadajte príčiny problému.
5. Ak musíte kompenzovať, tak dbajte o to, aby bola kompenzácia čo
najzdravšia, aby sa nestala vašim ďalším problémom.
6. Neuhýbajte pred problémami, snažte sa ich čo najskôr vyriešiť.
7. Stravujte sa vyvážene – ste to, čo jete. Hlavne v okamžiku vypätia dbajte
na dostatočný prísun vitamínov (hlavne vitamíny skupiny B a C).
8. Najmenej jedenkrát za dva dni robte niečo len pre seba.
9. Dbajte na dostatok spánku.
10. Pravidelne si robte voľno.
11. Stanovujte si priority a stojte si za nimi. Naučte sa vravieť nie, nielen
ostatným, ale aj sami sebe.
12. Kontrola – pravidelne požiadajte niekoho ,koho si vážite, o spätnú väzbu
a berte ju vážne (Prieβ,2015).
Medzi dôležité faktory, ktoré bránia vzniku a rozvoju syndrómu vyhorenia,
patrí poznanie vlastnej osoby, ale aby nedošlo k strate vlastnej identity, umenie
rozpoznávať zlé a zdravé kompromisy a schopnosť byť sám sebou i partnerom pre
druhých. Človek má 6 zásadných životných oblastí, ktoré tvoria základ jeho zdravia:
5. rodina /partnerstvo
6. práca/koníčky
7. zdravie/fyzická kondícia
93
8. sociálne kontakty
9. individualita
10. viera/spiritualita
Keď ste v každej z týchto oblastí tam, kde chcete byť, tak si v podstate v živote
stojíte dobre a pred syndrómom vyhorenia ste chránený (Prieβ,2015).
V živote každého z nás sa dejú situácie, ktoré môžeme označiť za životné krízy.
Niekedy ich prekonanie je menej náročné a niekedy naopak. Môžeme si poradiť sami,
alebo prostredníctvom pomoci a podpory iných ľudí. Nemusíme byť vyštudovanými
odborníkmi na duševné zdravie a predsa sa na nás môže obrátiť niekto s prosbou o radu
i pomoc. Pre lepšiu orientáciu v psychologickej prvej pomoci existujú istá základné
zásady, ktoré sa odporúčajú dodržiavať. V nasledujúcej tabuľke uvádzame „Desatoro
prvej pomoci človeku v kríze“.
Tabuľka 10 Desatoro prvej pomoci človeku v kríze
DESATORO PRVEJ POMOCI ČLOVEKU V KRÍZE
Bez predsudkov
Je dôležité, aby sme k tomu druhému pristupovali otvorene, bez predsudkov,
hlavne pri kontakte s mladými ľuďmi - ich zovňajšok môže byť úplne odlišný od nášho
vkusu a ich správanie sa môže výrazne líšiť od našich predstáv (i skúseností) o tom, ako
sa správa človek v kríze. Môžu byť odmietaví, vulgárni alebo agresívni, nemusia vôbec
komunikovať. Ak nájdeme v prírode poranené zviera a snažíme sa ho ošetriť, môže nás
aj pohrýzť. Neurobí to zo zlomyseľnosti, ale zo strachu. Nech teda človek v kríze
vyzerá sebahroznejšie a nech sa správa sebanemožnejšie, je to človek s veľkými
problémami, ktorému niekedy stačí dať len trochu istoty, aby odložil svoju masku, ktorá
ľaká potenciálneho nepriateľa.
Dovoliť si nevedieť
Čím viac istôt máme, tým väčšiu istotu ponúkame tomu druhému. Samozrejme,
nemôžeme si byť istí tým, že dokážeme vyriešiť všetko. Nikto nepozná správne
riešenie na každú situáciu (a kto si myslí, že pozná, mal by sa nad sebou zamyslieť). O
to ani v skutočnosti nejde. Môžeme si byť istý tým, že ponúkneme celú svoju osobnosť
k spoločnému hľadaniu riešenia. Každý človek v sebe nosí s otázkou aj odpoveď
"neviem", nie je to neistota, ale pokora k osudu druhého a ochota mu načúvať.
94
Nájsť priestor
Dať človeku, ktorý za nami príde v kríze istotu potrebnú na to, aby mohol
svojmu problému "pozrieť do tváre", to znamená vymedziť priestor, v ktorom môže k
takému stretnutie dôjsť. Nemusí to byť práve pracovňa s pohovkou, ale ani krčma
nebýva tým najlepším riešením. Odporúča sa dať prednosť pokojnému prostrediu, kde
nie sme rušení inými ľuďmi. Nebýva také ťažké vyhovoriť mu nevhodnosť jeho
navrhovaného miesta stretnutia.
Nájsť čas
Nikomu, kto za nami príde v akútnej kríze, by sme nemali odpovedať "nemám
čas". Aj keby sme mali času skutočne málo, túto vetu druhý pociťuje ako odmietnutie,
nezáujem, všetka odvaha, ktorú v sebe musel nájsť, sa razom stratí. Navyše je pre neho
ďalší pokus o vyhľadanie pomoci ešte ťažší. Čas, ktorý poskytneme človeku v kríze je
časom skutočného stretnutia, ktoré nemusí pridať len ďalší „balvan“ na náš chrbát, ale
často býva naopak aj pre náš život obohatením.
Nevrhať sa do „riešenia“
K prelomeniu prípadných počiatočných bariér nepomôžeme tomu druhému tým,
že sa na neho "vrhneme". Tak pomáhame prekonať bariéry sami sebe a toho druhého
len vystrašíme. Pre určenie presného spôsobu, ako sa k niekomu priblížiť neexistuje
žiadne pravidlo. Je potrebné byť veľmi citlivý, pozorný, niekedy je dôležitá trpezlivosť
a inokedy je zbytočná opatrnosť škodlivá. Na oboch stranách je väčšinou strach z
odmietnutia. Ten si ale človek nemôže zakázať a pomáhajúci by o ňom mal vedieť
(terapeut musí), aby ho mohol vedome prekonať.
Čo sa naozaj deje
Pretože v akútnej kríze človek prežíva zmätok, nerozumie presne tomu, čo sa
deje v ňom samotnom a aj okolo neho, nevyzná sa vo svojich pocitoch, ktoré môžu byť
ambivalentné, nevie, ako má reagovať. Je potrebné sa snažiť v situácii rýchlo
zorientovať zreteľnými (jednoduchými) otázkami a bez zdržovania vysvetľovaním,
pomôcť zorientovať sa aj tomu druhému. Na interpretácia je dosť času, najskôr je
potrebné, aby sme obaja presne vedeli, o čo ide. V prípade, že sa tomu druhému zle
hovorí a nevie ako začať, môžeme mu trochu pomôcť, keď mu povieme, akým dojmom
na nás pôsobí (jeho postoj, gestá, výraz, mimika a pod.).
Nebáť sa pocitov
Možno to znie trochu zvláštne, ale je to úplne na mieste, človek v kríze je
95
samozrejme rozrušený, môže plakať, hnevať sa a ten, kto mu chce pomôcť, by sa ho
nemal hneď od začiatku snažiť všetkými možnými spôsobmi upokojiť viac, než je
potrebné. Oznámenia, ktorá sa dozvedáme, bývajú silne emotívne nabité, čo sa môže v
tomto smere počas rozprávanie zhoršiť. Tým, že sa ho nebudeme snažiť za každú cenu
udržať v pokoji, mu umožníme to, čoho sa sám do tejto chvíle bál - svoju situáciu si
skutočne prežiť. Tak sa zbaví aj časti svojho strachu a otvorí sa pre hľadanie riešení
jeho krízy (ktorým môže byť aj zmierenie sa s novou situáciou). Keď sa my nebudeme
báť prežiť s druhým chvíle utrpenia, urobíme spoločne veľký krok vpred.
Neponáhľať s riešením
Napriek tomu, že ten, kto za nami prichádza, by rád poznal riešenie svojej
situácie najradšej hneď po prvej vete, nebýva to zvyčajne to pravé (to správne). To, čo
sa ponúka samo, nie je odporúčaním ako problém prekonať, ale zvyčajne odbočenie od
prekonania problému. Prekonávanie krízy sa deje zvyčajne v dvoch stupňoch, najprv
ide o zvládnutie akútneho stavu, ktorý je pre človeka neznesiteľný a môže byť aj
životu nebezpečný. Vtedy je rýchle zorientovanie sa v situácii a prvé riešenie úplne
nutné - to je práve tá prvá pomoc. Ale tak ako pri prvej zdravotnej pomoci po úraze, ani
tu sa nejedná len o "liečbu zranení". V prvom stupni sa teda rieši krízová situácia,
v druhom až vlastný problém, ktorý je príčinou tejto krízy. Je dobré mať na pamäti, že
nestačí uviesť človeka do "stabilizovanej polohy", pretože kríza má v sebe liečebný
potenciál, ktorý treba využiť.
Pomoc
Ten, kto prichádza v akútnej kríze, potrebuje pomôcť s mnohými vecami -
zdieľať svoj problém, na ktorý sám nestačí, uvoľniť a prežiť emócie, ktoré k tomu
patria, zorientovať sa vo svojej situácii (a získať tak prvý náhľad), radu a pomoc pri
spoločnom hľadaní východiska. Ide tu aj o konkrétnu pomoc, ktorá je niekedy
nevyhnutná a na ktorú sa mnohokrát zabúda. Nemalo by sa ale jednať o opatrovateľsky
prístup, pretože tým len podporujeme regres (odkázanosť na iného človeka) a jeho
situáciu preberáme do svojich rúk.
Čo ďalej...
To je tá otázka, ktorú si (aj nám) človek položí práve v momente, kedy sa upokojí a
zistí, že je s ním niekto, koho jeho starosti zaujímajú. Ak tú otázku nepoloží sám, mali
by sme ho k tomu doviesť. Otvára sa tým možnosť ďalšieho riešenia, možnosť krízu
prekonať, nie ju odsunúť. A nie je to naša práca, ktorá bude nasledovať, ale
96
predovšetkým je to práce toho druhého. Niekedy však potrebuje vedenie. Ak som to
bol práve ja, za kým prišiel, mal by som v tom vedení pokračovať pretože už existuje
medzi nami nejaký vzťah a on má ku mne dôveru. Keď viem dopredu, že takúto pomoc
nemôžem ponúknuť, porozmýšľam, či poznám niekoho, kto by bol vhodnejší. Niekedy
sa však môže ukázať, že moja pomoc nestačí, pretože je napríklad potrebná špeciálna
terapia, alebo hospitalizácia. Je dôležité sa na tom spoločne dohodnúť (a nevolať
sanitku z vedľajšej izby). Pri takomto rozhodovaní musíme vedieť odhadnúť svoje
schopnosti. Je mnoho tých, ktorí namiesto toho, aby si pripustili to, že na niečo
jednoducho nestačia, radšej "pomáhajú za každú cenu". Ale nech už takéto
rozhodnutie dopadne akokoľvek, mal by človek, s ktorým sa lúčime, mať pocit aspoň
čiastočného riešenia svojej situácie. Oveľa lepšie sa mu bude rozmýšľať o budúcnosti a
jeho situácia už nebude beznádejná.
Zdroj:
http://info.minv.sk/mv/spoucvp/_layouts/15/WopiFrame.aspx?sourcedoc=/mv/spou-
cvp/03%20Odborn%20prspevky/Desatoro%20v%20kr%C3%ADze.pdf&action=default
[cit.2017-20-01]), upravené autorkou.
97
ZÁVER
Tento študijný materiál je určený pre študentov škôl so zameraním na
pomáhajúce profesie, pre budúcich členov záchranných tímov pri IZS, pre študentov
Akadémie Policajného zboru a má napomôcť k lepšej orientácii v problematike
mimoriadnych udalostí, v legislatívnej úprave mimoriadnych udalostí, v prežívaní
a v správaní jednotlivcov počas kritických situácií. Psychosociálna podpora, ako súbor
pracovných opatrení má pôsobiť preventívne v oblasti duševného zdravia členov
záchranných tímov, ktorí vstupujú do náročných situácii s rôznym stupňom ohrozenia.
Poskytovanie krízovej intervencie kolegom v rámci jednotlivých skupín záchranárov má
svoje opodstatnenie a je dôležité zvýšiť povedomie študentov, záchranárov o význame
preventívnych opatrení pre zachovanie svojej duševnej kondície. Zároveň je podstatné
poukázať na dôležitosť psychologickej odbornej starostlivosti a hlavne o možnosti
využitia služieb, ktoré poskytujú služobný psychológovia v rámci všetkých
zamestnancov MV SR bez obáv a predsudkov.
98
99
Príloha 1. Prvé občianske pomoci podľa Štandardov psychosociálnej
krízovej pomoci a spolupráce
ZDRAVOTNÁ PRVÁ POMOC
Dbaj o dôstojnosť zachraňovaných.
Dbaj na svoju bezpečnosť i na bezpečnosť zasiahnutého.
Pomôž akýmkoľvek spôsobom : všetko je dobré. Jediné zlé je neurobiť nič.
Použi všetko, čo máš po ruke.
Spolupracuj s inými – nech volajú na 155.
Zastav veľké krvácanie
• Silne krváca? Čímkoľvek to zastav. Napríklad silne tlač na miesto, odkiaľ
vyteká (strieka) krv.
Obnov dych
• Počúvaj, či dýcha. Nedýcha? Nadýchne sa len občas?
• Vyber z úst, čo tam nepatrí a zakloň mu hlavu.
• Stále nedýcha? Zapchaj mu nos a dvakrát dýchni do úst.
• Stále nedýcha?
Volaj 155
• Povedz dispečerovi kde si, čo sa stalo, kto si.
• Poradí ti postup, čo máš robiť ďalej.
• Nepolož, dokiaľ dispečer nepovie.
Je v bezvedomí a stále nedýcha?
• Začni oživovať – masáž srdca : napni a spoj ruky a rýchlo, silne mu stlač
hrudník uprostred. Silno do hĺbky a rytmicky.
• Dýchať do neho nemusíš.
Opakuj a vydrž.
Nič nemôžeš pokaziť. Bez tvojej pomoci by určite zomrel.
Daj sa do toho, veľa zvládneš aj bez pomoci a bez telefónu.
Pamätaj na psychosociálnu, právnu a duchovnú pomoc.
Uč druhých pomáhať.
100
PSYCHOSOCIÁLNA A PRÁVNA PRVÁ POMOC
Pomôž priamo – tu a teraz: môžu pomôcť tvoje peniaze. Môže pomôcť odvoz urob
alebo sprostredkuj.
Spolupracuj s inými na mieste.
Dbaj na dôstojnosť.
Chráň zasiahnutého pred zvedavcami, prípadne pred médiami.
Stráž bezpečie a chráň majetok, dokumentuj
• Odveď ho, ak je miesto pre neho nebezpečné alebo nepríjemné.
• Znemožni pohyb, ak je pre neho nebezpečný. Inak sa môžeš pohybovať s ním.
• Pomôž získať informácie.
• Ochraňuj jeho veci. Zabráň rabovaniu, chráň to, čo je pre zasiahnutého
hodnotné.
• Zabezpečuj dokumentáciu poškodených vecí.
• Uchovaj zničené veci pre dokazovanie a preukazovanie škody.
Informuj, čo sa deje, a vnímaj
• Poskytuj reálne informácie. Vypočuj.
• Vyhni sa frázam. Rozprávaj jednoducho.
Kontaktuj blízkych alebo ich pomôž kontaktovať (ponúkni telefón)
• Napomôž, aby sa mohol spojiť so „svojimi“ ľuďmi, oprieť sa o nich, informovať
ich.
Staraj sa ako o dieťa a vnímaj, že je dospelý ( päť T: teplo, ticho, tekutiny,
transport, tíšiace prostriedky)
• Správaj sa po tichu a kľudne.
• Pil? Piť vodu, alebo čaj je dôležité. Jedol? Možno nie je hladný. Nevadí.
• Bol na záchode? Chce sa mu?
• Má odreniny a modriny? – Ošetri!
• Je mu dosť teplo? Ponúkni deku alebo sveter.
• Je niekto s ním? Má sa o čo oprieť? Ponúkni oporu.
• Má sa kde umyť? Zaisti.
• Má kde spať? Pomôž zaistiť nocľah.
Podpor a nájdi ľudí, ktorí podporia
• Presviedčaj, že ho niekto podporí a poradí mu aj bezplatne.
• Odprevaď ho na obecný úrad.
101
Pamätaj na zdravotnú a duchovnú prvú pomoc
• Uč iných pomáhať.
DUCHOVNÁ PRVÁ POMOC (NAPR. UMIERAJÚCIM
A POZOSTALÝM)
Dôležitá dôstojnosť.
Vnímaj a buď po boku
• Zostaň s človekom, aj keď pre neho nemôžeš nič urobiť. Neuteč a neútoč.
• Sústreď sa.
• Môžeš držať za ruku, pohladiť – pokiaľ ti to dovolí.
• Môžeš vydržať jeho nadávky a krik. Vnímať ich, počuť za nimi význam.
• Maj na pamäti, čo všetko (osobné, vzťahové, duchovné) človek stráca
v zničených veciach.
• Prijmi a zdieľaj obavy a pochybnosti.
• Umierajúcich prepúšťaj, neopúšťaj: pokiaľ niekto chce byť sám, poodstúp.
Buď tichý
• Mlč, keď je treba. Neboj sa ticha. Zdieľaj tichom.
• Daj priestor na vnútorné rozjímanie.
• Vnímaj, či nerozprávaš viac, ako mlčíš.
Uznaj tajomstvo a buď s ním v kontakte
• Nechávaj otázky, na ktoré nie je odpoveď , nezodpovedané.
• Priznaj si spolu s druhým, že stojíme pred tajomstvom.
• Zdieľaj strach a otázky, čo bude tam a ako tam blízkym je.
( Aj u veriacich je jeho vec, či chce rozprávať o vzťahu k Bohu a nádeji na večný život.
Aj veriaci má strach a pochybnosti. Aj neveriaci má nádej, že vzťah smrťou nekončí.)
Modli sa
• Modli sa, keď môžeš a druhý chce.
• Umožni modlitbu.
Žehnaj a pros
• Praj druhému dobro i gestom (napr. krížik na čelo), ak je to „jeho“ gesto.
• Pros o dobro pre neho.
• A niekedy pros spolu s ním, aby sa dobrom stal.
Mysli na zmysel
102
• Vnímaj zmysel alebo potrebu zmyslu (otázky Prečo?)
• Hľadaj cesty k zmiereniu.
Pamätaj na zdravotnú, psychosociálnu a právnu prvú pomoc.
• Uč iných pomáhať.
103
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
ANDRŠOVÁ, A, 2012. Psychologie a komunikace pro záchranáře v praxi. I. vyd.
Praha: Grada Publishing, spol. s.r.o, ISBN 978-80-247-4119-2.
ARGAYOVÁ, I., RYBÁROVÁ, D. Osobnosť a rola zdravotníckeho záchranára. In:
Cesta k profesionálnímu ošetřovatelství V. Opava : Slezská univerzita v Opavě,
2010. ISBN 978-80-7248-607-6. s. 15-18.
ARGAYOVÁ, I.,RYBÁROVÁ, D. Osobnosť a rola zdravotníckeho záchranára. In:
Cesta k profesionálnímu ošetřovatelství . - Opava : Slezská univerzita v Opavě,
2010. s. 15-18. ISBN 978-80-7248-607-6.
BAŠTECKÁ, B. et al. 2003. Klinická psychologie v praxi. Praha : Portál, 2003. 416s.
ISBN 80-7178-735-3.
BAŠTECKÁ, B. et al. 2005. Terénní krizová práce : psychosociální intervenční týmy.
1.vyd. Praha : Grada Publishing, spol. s.r.o., 2005. 300s. ISBN 80-247-0708-X.
BAŠTECKÁ, B. et al. 2010. Standardy psychosociální krizové pomoci a spolupráce
zameřené na průběh a výsledek. 1. vyd. Praha: MV GŘ Hasičského záchranného
sboru ČR. 2010.63s. ISBN 978-80-86640-51-8.
BAŠTECKÁ, B. et al. 2013. Psychosociální krizová spolupráce. 1. vyd. Praha : Grada
Publishing, a.s. 2013. 320 s. ISBN 978-80-247-4195-6.
BĚLOHLÁVEK, F. 2003. Desatero manažera. 2.vyd. Brno : Computer Press, 2003.
90s. ISBN 80-7226-873-2.
BOROŠ, J. 2002. Úvod do psychológie. 1. Vyd. Bratislava : Tlačiareň IRIS, 2002. 306s.
ISBN 80-89018-35-1.
BRÁNIK, R. 2010. Zvládanie stresu profesionálov. In: Civilná ochrana. ISSN 1335-
4094. 20010. Roč. 12, č.6, s. 52-53
BRATSKÁ, M.2008 :Osobnosť v situáciách psychickej záťaže. [online] 2008b. [cit.
2009-13-07]. Dostupné na internete: <http://www.cdvuk.sk/blade/index.php>.
BRATSKÁ, M.2008. Aplikovaná psychológia pre študijný odbor zdravotnícky
záchranár. [online]. 2008a.[cit.2016-13-01]. Dostupné na internete:
<http://www.unipo.sk/files/docs/fzmaterialy/svk/dokument_109_16.pdf>.
BURGER, N. 2012. Vodítka psychosociální podpora pro pracovníky uniformovaných
složek. Holandsko : IMPACT,PARTNER IN ARQ, 2012. ISBN 978-90-78273-13-
4
104
BUZALKA, J. 2001. Vybrané otázky teórie krízového manažmentu a civilná ochrana.
1.vyd. Bratislava : Akadémia PZ v BA, 138s. ISBN 80-8054-165-5.
BUZALKA, J. 2008. Krízový manažment vo verejnej správe. 1.vyd. Bratislava
:Akadémia PZ v BA, 2008. 298s. ISBN 978-80-8054-451-5.
BUZALKA, J. 2012. História civilnej ochrany na našom území. 1.vyd. Bratislava :
Akadémia PZ v BA, 2012. 124s. ISBN 978-80-8054-527-7.
BUZALKA, J. 2012. Teória bezpečnostných rizík. 1.vyd. Bratislava : Akadémia PZ
v BA, 2012. 168s. ISBN 978-80-8054-547-5.
BYDŽOVSKÝ, J. 2008. Akutní stav v kontextu. I. vyd. Praha : Triton. 2008. 450 s.
ISBN 978-80-7254-815-6.
CISM team, 2003.[online].[cit. 2013-08-10]
http://www.eapcism.com/Training/CISM/cismteam.asp
ČECH, J. 2012. Policajná psychológia I. Úvod. 1.vyd. Trnava : Univerzita sv. Cyrila
a Metoda v Trnave, 2012. 500s. ISBN 978-80-8105-415-0.
ČECH, J. 2012. Policajná psychológia II. Policajná služba. 1.vyd. Trnava : Univerzita
sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2012. 380s. ISBN 978-80-8105-416-7.
ČECH, J. 2012. Policajná psychológia III. 1.vyd. Trnava : Univerzita sv. Cyrila
a Metoda v Trnave, 2012. 444s. ISBN 978-80-8105-417-4.
ČÍRTKOVÁ, L. 2006. Policejní psychologie, Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství
Aleš Čeněk, 2006, 312 s. ISBN 80-86898-73-3.
Dokument „Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci Slovenskej republiky do
zahraničia“. [online].[cit. 2013-08-10] Dostupné na :
http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_A8084452A0D893CEC125
7669003D3DF2_SK/$File/Mechanizmus_HP.pdf
DOWLING, M; GENET,B; MOYNIHAN,G., 2005. A Confidentian Peer- Based
Asistance Program for Police officers, Psychiatric Services, 2005. 870-871. Vol.
56.No.7[online]Dostupné na internete:
http://ps.psychiatryonline.org/article.aspx?articleID=90278
EURÓPSKY KONSENZUS O HUMANITÁRNEJ POMOCI, 2008. Spoločné
vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, 2008/C25/01.[online],
[cit.2016-01.10.]. Dostupné na internete: http://eur
lex.europa.eu/Notice.do?mode=dbl&lang=sk&ihmlang=sk&lng1=sk,de&lng2=bg,c
s,da,de,el,en,es,et,fi,fr,hu,it,lt,lv,mt,nl,pl,pt,ro,sk,sl,sv,&val=463947:cs#top
105
HARVAN, M. 2007. Budovanie psychologickej služby v Hasičskom a záchrannom
zbore MV SR. In: Zborník psychologických a sociologických prác č.10, Bratislava:
Odbor vzdelávania a psychológie SPSČ MV SR, 2007, 25s.
HAŠTO. J, VOJTOVÁ ,H. 2012. Posttraumatická stresová porucha, bio-psycho-
sociálne aspekty EMDR a autogénny tréning pri pretrvávajúcom ohrození,
prípadová štúdia. 2. vyd. Trenčín: Pro mente sana s.r.o. 2012. 189.s. ISBN 978-80-
88952-71-8.
International Critical Incident Stress Foundation [online] [cit. 2013.08.10.] Dostupné na
internete: http://www.icisf.org/.,
KOHOUTEK, T., ČERMÁK, I. 2009. Psychologie katastrofické události. 1.vyd. Praha
: Academia. 2009. 364s. ISBN 978-80-200-1816-8.
Lahad, M., & Cohen, A. (2006). The community stress prevention center: 25 years of
community stress. Israel, Kiryat Shmona: CSPC.
MAJLILINGOVÁ,A. et al. 2016. Využitie údajov a nástrojov GIS, SDSS
a dynamického modelovania v manažmente rizík vybraných druhov mimoriadnych
udalostí. 1. vyd. Vydavateľstvo Technická univerzita vo Zvolene. 2016. 133 s.
ISBN 978-80-228-2902-1.
MAJLINGOVÁ, A, 2011, Manažment a taktika zdolávania krízových situácií, [online]
2011. [cit. 2013-14-01]. Dostupné na internete:
http://www.scss.sk/cd_apvv_lpp_0384_09_2011/METODICK%C3%81%20PODP
ORA%20Z%20INTERNETU/CSR%20CORPORATE%20SOCIAL%20RESPONS
IBILITY/Manazment_a_taktika_zdolavania_krizovych_situacii.pdf
MAREK, J. Budovanie systému psychologickej starostlivosti o príslušníkov PZ. In:
Zborník psychologických a sociologických prác č.10, Bratislava: Odbor
vzdelávania a psychológie SPSČ MV SR, 2007, 84-86s.
MÁTEL, A. – OLÁH, M. – SCHAVEL, M. 2011. Vybrané kapitoly z metód sociálnej
práce I. Bratislava : VŠ ZaSP sv. Alžbety, 2011. 214 s. ISBN 978-80-8132-027-9
MATOUŠEK, O. et al. 2003. Metódy a řízení sociální práce. 1. vyd. Praha : Portál, a.s.,
2003. 384 s. ISBN 80-7178-548-2.
MATOUŠKOVÁ, I. 2009. Kompendium z psychologie. Praha : BIVŠ, a.s., Aktris
spol.s.r.o., recenzovaná skripta, 2009.168 s. ISBN 978-80-7265-065-3.
MATOUŠKOVÁ, I. Krizový stress management. Veřejná správa, čtrnáctideník vlády
ČR, Praha: MVČR, 2010, s.12-13. ISSN 1213-6581.
106
MATOUŠKOVÁ, I. Možnosti psychologické podpory u bezpečnostních sborů. In
recenzovaný Sborník se 7. mezinárodní vědecké konference Crisis management,
Brno, 2012, ISBN 978-080-86710-57-0.
MATOUŠKOVÁ, I., SPURNÝ, J. 2010. Když nemáme informace? In Sborník s
mezinárodní konference „Sociální, ekonomické, právní a bezpečnostní otázky
současnosti“, Praha : SVŠES, IV/2010, s. 317-324. ISBN 978-80-86744-84-1.
MITÁČEK,R. 2014. Psychosociální pomoc zasahujícim profesionálům složek IZS. In
Civilná ochrana. 6/2014. Sekcia krízového riadenia MV SR. s. 18-22. ISSN 1335-
4094.
MITCHELL, J. 2004. Crisis Intervention and Critical Incident Stress Management:
A defense of the field; [online]. [cit. 2013-08-10]. Dostupné na internete:
http://www.tema.ca/Cont4.pdf
Odborný príspevok. Desatoro v kríze. [online], [cit.2017-20-01]. Dostupné na
internete:
http://info.minv.sk/mv/spoucvp/_layouts/15/WopiFrame.aspx?sourcedoc=/mv/spou
-
cvp/03%20Odborn%20prspevky/Desatoro%20v%20kr%C3%ADze.pdf&action=de
fault
OLÁH, M. – SCHAVEL, M. – ONDRUŠKOVÁ, Z.: Úvod do štúdia dejín
sociálnej práce. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety, 2008. 208s. ISBN 80-
969449-6-7.
PAULÍK, K. 2010. Psychologie lidské odolnosti. 1. vyd. Praha: Grada Publishion, a.s.,
240.s. ISBN 978-80-847-2959-6.
PRIEβ. M. 2015. Jak zvládnout syndróm vyhoření. Najděte cestu zpátky k sobě. 1. vyd.
Praha: Grada Publishing,a.s.,2015. 176.s. ISBN 978-80-247-5394-2.
PSYCHO-SOCIAL SUPPORT IN SITUATIONS OF MASS EMERGENCY European
Policy Paper concerning different aspects of psycho-social support for people
involved in major accidents and disasters. Ministry of Public Health, Brussels,
Belgium, 2001. ISBN: D/2001/9387/1 [online].[cit.2013-9.10.]. Dostupné na
internete:
http://ec.europa.eu/echo/civil_protection/civil/act_prog_rep/psychosocial_aftermath
107
RIEDL,M.: Zkušenosti skušených. In: Rescue report, časopis pro záchranáře, hasiče,
policisty a krízové manažéry č.3/2011. s.44. Dostupné na internete:
http://rescue.cz/2011/zkusenosti-zkusenych/ [cit. 2013-20-09].
SMETANA, M.; KRATOCHVÍLOVÁ.D., 2007. Integrovaný záchranný systém a jeho
složky. Ostrava : Ostravská univerzita v Ostrave, Zdravotně sociální fakulta, 2007.
134 s. ISBN 978-80-7368-337-5.
SOTOLÁŘOVÁ, M. 2004. Critical incident stress management (CISM). In:
Psychologická pomoc v kríze pri nehodách, nešťastiach a katastrofách. Bratislava
:Okat Plus s.r.o. 2004. ISBN 80-969132-1-2. 78-81s.
ŠPATENKOVÁ, N. et al. 2011. Krizová intervence pri praxi. 2.vyd. Praha : Grada
Publishing, spol. s.r.o., 2011. 200s. ISBN 978-80-247-2624-3.
ŠTETINA, J, et al. 2000. Medicína katastrof a hromadných neštěsti. 1.vyd. Praha :
Grada Publishing, spol. s.r.o., 2000. 436 s. ISBN 80-7169-688-9.
TICHÝ, M. Profesní zátěž příslušníkú specifické pomáhající profese a osobnostní
proměnné. [online].[cit. 2012-04-27]
www.kpsv.fsvaz.ukf.sk/PhD_konf_zbornik_2009/SUBORY/OBSAH.HTML
URBAN, J. 2008. Jak zvládnout 10 nejobtížnějších situací manažera. 1.vyd. Praha :
Grada Publishing, spol. s.r.o., 2008. 208 s. ISBN 978-80-247-2465-2.
ÚSTAVNÝ ZÁKON NR č. 227/2002 z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového
stavu, výnimočného stavu a núdzového
VÁGNEROVÁ, M. 2008. Psychopatologie pro pomáhajíci profese, Praha : Portal s.r.o.,
2008, 872s. ISBN 978-80-7364-414-4.
VARGOVÁ, A. 2007. Posttraumatická stresová porucha, syndróm profesionálneho
vyhorenia, profesionálne riziko. In: Dobiáš, V. a kol. Prednemocničná urgentná
medicína. Martin: Osveta, 2007. s. 228-234. ISBN 978-80-8063-255-7.
VODÁČKOVÁ , D. et al. 2002. Krizová intervence. 1.vyd. Praha : Portál, 2002. 54. s.
ISBN 80-7178-696-9.
Vyhláška MV SR č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a
prevádzkových podmienok informačného systému CO
Vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác
a organizovania jednotiek CO
Vyhláška MV SR č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred
účinkami nebezpečných látok
108
VYKOPALOVÁ, H. 2007. Krize a psychosociální pomoc. Zlín : Univerzita Tomáše
Bati, 2007. 84 s. ISBN 978-80-7318-621-0.
VYMĚTAL, Š. 2009. Krízová komunikace a komunikace rizika. 1.vyd.Praha : Grada
Publishing, a.s., 176s. ISBN 978-80-247-2510-9.
ZÁKON č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
ZÁKON č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi
ZÁKON č. 319/2002 Z. z. o obrane SR v znení neskorších predpisov.
ZÁKON č. 387/2002 z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a
vojnového stavu
ZÁKON č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon)
ZÁKON č. 544/2002 Z. z. o horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.
ZÁKON č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 515/2003 Z. z.
ZÁKON č. 617/2007 Z. z o oficiálnej rozvojovej pomoci SR
ZÁKON č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.
ZÁKON NR SR č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme
ZÁKON NR SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore
ZÁKON NR SR č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore
ZÁKON NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane
ZÁKON NR SR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej
správe, v znení zákona SNR č. 499/1991 Zb.
ZÁKON NR SR č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe
ZÁKON NR SR č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
ZÁKONA č. 460/2007 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu
Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov
109
110
Názov: Vybrané kapitoly psychosociálnej práce pre záchranárov
Autor: PhDr. Andrea Pastuchová Neumannová, PhD.
Recenzenti: prof. PhDr. Ján Buzalka, CSc., PhDr. Martin Gronský, PhD.
Vydal: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Vytlačil: Centrum polygrafických služieb MV SR, Bratislava
Počet strán: 108
Náklad: 100 ks
Vydanie: prvé
ISBN 978-80-8054-706-6
EAN 9788080547066
