vnútri:

KRÍŽOVKA

AKÝ JE ŽIVOT V TIENI?

SPOVEĎ NEVIDIACEHO

akademický mesačník | vydáva Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave

Oscarové selfi es | Reportáž z Nového Času | Ovce.sk

06-07 | 2013-2014 | cena: 0,50 €

JOB REVIEW ČO SKRÝVAJÚ NÁZVY

STALO SA VÁM, ŽE STE NEROZUMELI, ČO OD VÁS ZAMESTNÁVATEĽ NA KONKRÉTNEJ POZÍCII VYŽADUJE?

TU NÁJDETE NAMI VYBRANÉ POVOLANIA, KTORÉ BY STE AKO BUDÚCI PROFESIONÁLI MALI OVLÁDAŤ.

Hlavná kontaktná osoba pre daného zákazníka. Jeho úlohou je riadiť vzťah jeho zamestnávateľa s daným zákazníkom. Platby zo všetkých

transakcií, ktoré firma s daným zákazníkom uskutoční, prídu obvykle z jedného bankového účtu (anglicky banking account).

Môže ním byť ktokoľvek, kto podniká v najrôznejších oblastiach a právnych formách, podmienkou je však pracovať sám, čiže nemať

žiadnych zamestnancov. Do tejto kategórie spadajú, napr. prekladatelia, dizajnéri, architekti, programátori, advokáti, účtovníci, atď.

Mal by vedieť viac o vzťahu s médiami ako ostatní, menej skúsení v tíme. Je to jeho srdcová záležitosť a oblasť, bez ktorej nemôže žiť.

Pomáha kolegom v tíme rozvinúť myšlienky, upriamiť pozornosť na dôležité fakty a priateľským a koučovským spôsobom odovzdáva

svoje skúsenosti ostatným. Nie je to direktívny manažér, ale prirodzená autorita.

Pripravuje a realizuje marketingové stratégie pridelenej značky. Monitoruje konkurenciu, vytvára analýzy a reporty. Sleduje

a analyzuje status pridelenej značky na trhu. Aktívne komunikuje a spolupracuje s ďalšími oddeleniami v spoločnosti.

Podieľa sa na vývoji a realizácii mediálnych plánov. Analyzuje výsledky komunikačnej kampane a navrhuje optimalizáciu médií za

účelom zvýšenia efektivity. Koordinuje kvantitatívne a kvalitatívne výskumné projekty. Aktívne komunikuje s mediálnymi

a prieskumnými agentúrami. Úzko spolupracuje s brand manažérmi.

Textár a kreatívec, ktorý píše čítané a obchodne úspešné texty reklám, webových stránok, tlačových správ, PR článkov, katalógov

či návrhy sloganov a názvov. Najčastejšie sú to zamestnanci v reklamných agentúrach a webdizajnérskych firmách.

Spolupracuje na tvorbe a implementácii komunikačných stratégií klientov. Detailne plánuje a nakupuje reklamný priestor v médiách

a kontroluje a vyhodnocuje priebeh komunikačných kampaní. Komunikuje s médiami, account managermi či spolupracuje

s ostatnými divíziami. Pracuje v špecializovanom mediálnom softvéri.

Človek na tejto pozícii je zodpovedný za plánovanie a riadenie obsahu vysielania v zmysle formátu rozhlasovej/televíznej stanice

či printu. Tento post tiež zahŕňa prípravu tém a podkladov pre vysielanie, koordináciu moderátorov a produkciu počas dňa a týždňa,

kreatívu a plánovanie príspevkov, kontrolu vysielania, produkciu vysielania, rovnako aj školenie nových zamestnancov.

Pripravuje, realizuje a vyhodnocuje marketingové aktivity spoločnosti a marketingovú komunikáciu spoločnosti v rôznych

komunikačných kanáloch. Organizuje tlačové konferencie, pripravuje tlačové správy a ďalšie výstupy do médií, udržuje vzťah

s médiami. Implementuje strategické marketingové rozhodnutia a dozerá na efektívne čerpanie marketingového rozpočtu.

Riadi a rozvíja predajné kanály na základe stanovených cieľov z národného business plánu v danom roku. Zúčastňuje sa na tvorbe

stratégie, rozpočtu trade marketingového oddelenia, zodpovedá za ich plnenie, riadenie a kontrolu. Spravuje segmentovú databázu

a rovnako aj navrhuje a realizuje efektivitu marketingových aktivít.

Account Manager

Freelancer

PR Guru

Brand Manager

Media and Research Specialist

Copywriter

Media Planner/Buyer

Content Manager

Senior Brand and Comunication Specialist

Trade Marketing Specialist

10%

15%

20%

30%

40%

50%

60%

atteliér 06-07 | 2013-2014 3

04 aktuálneNovinky z FMK

22 fotostranaVeronika Pilátová

24 absolventViki Mirvajová

26 jeden deňNový Čas

28 pedagógĽubomír Špirko

31 kultúraKultúrne tipy redakcie

36 anketaKtorý predmet

považujete za zbytočný?

38 všimli sme siFenomén selfi es

39 názory

OBSAH EDITORIÁL

09 interview

Miro Drobný o projekte

Ovce.sk

32 na muške

Čo obnáša život

nevidiaceho?

12 téma

Ako zmenili sociálne

siete svet?

Nedávno ma zastavila pani vrátnička

na Skladovej. Vraj si nejaké študentky

vzali atteliér a nezaplatili. Iniciatívne sa

zodvihla zo stoličky a pripomenula im,

že sa zaň platí 50 centov. V starej mene

15 korún, veď poplatok sme nezmenili

už celých 10 rokov. Blondína s našpúle-

nými perami promptne reagovala, že

ona chce vedieť, za čo si platí. Moja milá blondína a aj ostatní, ktorí si

náš skromný plátok vezmete zo stojanu len tak, pre vás všetkých venu-

jem týchto pár riadkov. Nebudem tu omieľať frázy o tom, ako sa všetci

namakáme, aby ste si mali čo čítať počas prednášok. Zainteresovaní

o tom vedia svoje a sú radi, že si takúto skúsenosť môžu napísať do

životopisu. Ani vám nebudem pripomínať, že v trafi ke vám predavač-

ka tiež nedá najprv prečítať noviny, a potom ich možno predá. Drahí

neplatiči, v tomto editoriáli stručne naznačím, za čo by ste si v tom-

to prípade mohli priplatiť. Ponúkame vám skvelý rozhovor s Mirom

Drobným, zakladateľom projektu ovce.sk, čo je prinajmenšom vyni-

kajúca edukačná pomôcka a ešte lepšie čítanie. Prečítate si rozsiah-

lo spracovanú tému o aktuálnej podstate a budúcnosti Facebooku.

Pokocháte sa nad originálnou fotografi ckou tvorbou vašej spolužiačky

Veroniky Pilátovej, ktorej to aj celkom dobre píše. Dôkazom toho je in-

terview s nevidiacim Ivanom Martinkom o jeho nie vždy jednoduchom

živote. Vďaka atteliéru spoznáte nového pedagóga na FMK Ľubomíra

Špirka a prostredníctvom reportáže sa dostanete do redakcie nášho

najčítanejšieho denníka. A možno si v ankete či názoroch nájdete aj

vašich kamošov. Myslím, že tých 50 centov za to stojí. A ty milá blon-

dína s našpúlenými perami, ak si si to prečítala, vytiahni z peňaženky

rovno 5 eurovku!

Príjemné čítanie!

vydáva

Fakulta masmediálnej

komunikácie UCM v Trnave

tlač

Vydavateľstvo Michala Vaška

šéfredaktor

Magdaléna Švecová

zástupca šéfredaktora

Ľubica Šulhánková

šéfgrafi k

Martin Halač

editori

Lucia Osvaldová, Ján Janočko,

Ľubica Šulhánková

grafi ka

Lukáš Hošták, Michaela Hučková, Daniela

Kršková, Samuel Kušnír, Adam Lukáč,

Marika Pavelková, Samuel Potisk, Patrícia

Reichlová, Ivana Vyšná

jazyková korektúra

Ľudmila Krkošková, Dominika Cifrová,

Lenka Labačková

web

Ľudmila Krkošková, Daniela Kršková

facebook

Dominika Cifrová

kontakt

Skladová ul. 3, 917 01 Trnava

redakcia@attelier.sk

www.attelier.sk

www.facebook.com/attelierSK

predajné miesta

Knižnica FMK, JAMA, Attomat Skladová

ISSN 1339-1410

ročník desiaty, číslo 6-7 | 2013-14

50 centov ešte

nikoho nezabilo

SERVIS

atteliér 06-07 | 2013-20144

AKTUÁLNE

Vynález z dielne študentiek FMK

na svetovom fi náleVyhrali národné kolo a 10-tisícovú cestu oko-

lo sveta majú na dosah. Dve študentky mar-

ketingovej komunikácie našej univerzity

Daniela Martonová a Barbora Baránková už

koncom marca vycestujú do Nemecka obha-

jovať svoj úspešný projekt. V slovenskom kole

súťaže, organizovanej spoločnosťou Henkel,

získali bez väčších problémov prvé miesto.

Cieľom bolo navrhnúť produkt alebo tech-

nológiu založenú na myšlienke trvalej udr-

žateľnosti. „Úlohou nášho senzoru, ako sme

si výtvor nazvali, je snímanie hladiny obsahu

produktov dennej spotreby – šampónov, spr-

chových gélov, pracích práškov či aviváže. Ak

ich obsah klesne pod 30 %, senzor vyšle správu

na zákazníkov smartphone prostredníctvom

aplikácie,“ vysvetľujú víťazky. Zákazník si pod-

ľa jednoduchého princípu môže cez telefón

objednať náhradnú náplň. Spontánne roz-

hodnutie mladých dievčat sa tak pretavilo do

úspechu, ktorý sa nepodarí dosiahnuť každé-

mu. „Medzinárodné kolo sa však bude od ná-

rodného líšiť najmä tým, že úroveň konkurencie

bude oveľa vyššia. Na to nás už stihli upozorniť

aj manažéri z Henkelu, ale nás to motivuje na

sebe do fi nále zapracovať,“ tvrdia Slovenky.

V nemeckom Düsseldorfe o víťazstvo zaboju-

jú proti tridsiatim súperom, pričom o ich vý-

tvoroch v súťaži nič netušia. „Tešíme sa hlavne

na rozmanitú kultúru a rôznorodosť projektov,“

dodávajú na záver. Študentky sú tak v hre

o zájazdy v hodnote niekoľkých tisícok eur,

čo je za celé vynaložené úsilie veľmi slušná

motivácia. Baby, držíme palce!

Na novom roku, po novomPo niekoľkých týždňoch sťahovania a maľo-

vania nových priestorov sme sa dočkali no-

vej knižnice. Celá sa presunula do nových

väčších priestorov z budovy na Skladovej do

Jamy. Výhodu väčších priestorov privítali aj

prví návštevníci: „Keď som vstúpila do knižni-

ce, tak mi v prvom momente napadlo, že aká

je veľká. Konečne je knižnica väčšia a vzdušnej-

šia,“ hovorí študentka Barbora. Knižnica má

v databáze aktuálne evidovaných viac ako 7

000 titulov. Stačí si knihu vybrať a prečítať si

ju môžeme buď v pohodlí svojho domova,

alebo na nových „tulivakoch“. „Okrem iné-

ho, v knižnici môžu študenti využiť aj nové

notebooky na písanie seminárnych prác,“

informuje pracovníčka knižnice Martina

Kulisievičová. Či sa dajú na nich hrať aj hry, to

už nespomenula. V novej knižnici počas škol-

ského roka pripravujú aj viacero nových ak-

cií. „Literárne praktikum chystá počas semestra

akcie ako sú napríklad čítačka s pedagogičkou

Koltaiovou. Vítaný bude každý študent,“ hovorí

Kulisievičová. S knižnicou v marci spolupra-

coval na evente zameranom na podporu čí-

tanosti aj časopis atteliér. Išlo o výmenu kníh

medzi študentmi - bookcrossing. Zisťovali

sme aj, čo je so starým priestorom knižnice

na Skladovej. V bývalej knižnici majú podľa

informácií od Kulisievičovej fotoateliér peda-

gógovia Sedlák a Cepková. Nejeden študent

si všimol aj ďalšie novinky v Jame. Pri vstu-

pe do budovy nás do správnej prednáškovej

triedy navedú nové orientačné tabule. Vďaka

nim sa v budove ľahšie orientuje. Blúdeniu

po škole je tak koniec, ako aj nude počas

prednášok. To zabezpečí pripojenie na inter-

net cez WiFi sieť v celej budove.

Autor: Martin Čeliga

Autor: Patrik Gerši

Otváracie hodiny knižnice v Jame:

Pondelok – štvrtok 8:00 - 12:00

13:00 - 15:30

Piatok 8:00 - 12:00

13:00 - 14:00

Sobota 9:00 - 13:00

Novootvorená knižnica ponúka prístup na internet, čitateľský kútik a bohatú ponuku kníh

Víťazky slovenského kola súťaže sa už tešia na náročnú konkurenciu v Nemecku

atteliér 06-07 | 2013-2014 5

SERVISAKTUÁLNE

Nový semester, nová konferencia! Už tradič-

ne sa na FMK stretávame s pravidelnými uda-

losťami, ktoré podporujú mnohí odborníci

z teórie a praxe masmediálnej komuniká-

cie. Jednou z nich bude aj tohtoročná jarná

konferencia na Smolenickom zámku. Témou

prednášok a diskusii budú komunikačné po-

lia v mediálnom priestore. 15. a 16. apríla sa

tak prihlásení návštevníci budú môcť zapojiť

do šiestich sekcií pod vedením odborných

garantov z našej univerzity.

Čo odznie na konferencii?

Ako úzko je spätý demokratický režim

s funkciou médií?

Je jazyk médií odrazom skutočnosti?

Ako hlboko vplývajú médiá na jedinca a jeho

spoznávanie sveta?

Do akej miery sú médiá zázemím pre výme-

nu informácií medzi občanmi?

Aké programy najlepšie napĺňajú humanizač-

né poslanie médií?

Môže komerčná televízia pozitívne formovať

kultúru a spoločnosť?

Ako naše životy mení tzv. „kultúra okamihu“?

Je potrebná výučba práva na neprávnických

študijných odboroch?

Vynovené Megatrendy a médiá 2014

Jedna žena viacerými pohľadmi„Tento projekt vznikol už dávno. Bolo to

v Kubiku s kamoškovcami Diou, Jožkom

a Gelkom. Vzniklo to vlastne tak, že som im

hovorila, že každý z nich má iný štýl a spôsob

fotenia a celkom by ma zaujímalo, keby všet-

ci fotili to isté,“ prehovorila milým hlasom

Liana Rusnáková, študentka tretieho roční-

ka na FMK a zároveň usporiadateľka výsta-

vy X:1. Vernisáž sa uskutočnila v utorok 4.

marca. A čo bolo teda predmetom hľadá-

čika všetkých 13-tich fotografov – študen-

tov a pedagógov FMK, ktorí sa stali súčas-

ťou projektu X:1? Jediná žena. Obrázky Petry

Papajovej, tiež našej študentky, zaplnili

priestory Západného krídla radnice. Na mno-

hých z nich by ste Petru takmer nespoznali.

Už samotný popis výstavy prezrádza spôsob,

akým vznikala. Vlastným štýlom, svojskou

technikou a rôznymi pohľadmi sa X fotogra-

fov díva na jednu ženu. Vzniká tak zaujímavá

séria fotografi í, stavajúca tú istú osobu vždy

do inej polohy. „Každé fotenie som si užíva-

la, lebo pri každom som mala možnosť nazrieť

do inej fotografi ckej duše. A čo sa týka nároč-

nosti - zopár ich bolo, ktoré boli fyzicky (zima,

sneh, šplhanie po stromoch) alebo psychic-

ky (vyzliekanie donaha) náročnejšie,“ uzná-

va Petra. Na to či mala problém vysporiadať

sa s nahotou pred objektívom, odpovedá

Petra s noblesou mladej dámy: „Najskôr som

dlho rozmýšľala či „zhodím tričko“, “lebo čo ak

náhodou budem chcieť byť prezidentka?, ale

v zásade som nechcela obmedzovať fotogra-

fi cké cítenie niektorých fotografov, a preto som

povolila. Veď je to stále len telo, je moje, je mla-

dé a nehanbím sa zaň.“ Príjemnou nemožno

označiť len samotnú vernisáž, ale i jej zámer.

Výťažok z predaných fotografi í totiž poputuje

Krajskému stredisku Únie nevidiacich a slabo-

zrakých Slovenska v Trnave. Viera Mrenová,

Vedúca ÚNSS pre Trnavský kraj vo svojom

príhovore stručne ozrejmila, čo je úlohou

Únie, aké majú kompetencie a ako slepí vní-

majú krásu. Viac o práci zamestnancov Únie,

ale i o nie tak celkom čiernom živote slepca

sa môžete dočítať tiež na stranách 32 – 35.

A ak ste ešte nevideli výsledok spolupráce

šikovnej Liany, študentov a pedagógov FMK

a krásnu Peťu, výstava bude prístupná vždy

v utorok a vo štvrtok v časoch 10:00 – 12:00

a 14:00 – 17:00 v priestoroch Západného kríd-

la radnice.

Autor: Veronika PilátováFoto: Aeternus Photography - Tomáš Schiller

Autor: Martin Čeliga

Liana zahajuje vernisáž Jamriška podpisuje prvú predanú fotku Diana Takácsová pri svojich fotografi ách

SERVIS

atteliér 06-07 | 2013-20146

AKTUÁLNE

UCM má už dve ženy na poste dekanov

Zatiaľ čo na Filozofi ckej fakulte došlo k zmene a na kreslo dekana zasadla bývala prodekanka pre výchovno-

vzdelávaciu činnosť a vedúca katedry etnológie a mimoeurópskych štúdií, Katarína Slobodová Nováková,

na FMK si udržala pozíciu staronová dekanka Dana Petranová. Obe dámy sme si dovolili vyspovedať, aby

sme zistili, aké majú s fakultami plány.

Dekanka FF Katarína Slobodová Nováková

Prečo ste sa rozhodli kandidovať

na post dekana FF?

Do roku 2013 som zastávala funkciu prode-

kanky pre výchovno-vzdelávaciu činnosť.

Keď pán dekan oznámil, že už nebude kandi-

dovať v ďalšom volebnom období, rozmýšľa-

li sme čo ďalej. Hľadali sme človeka, ktorý by

bol ochotný a zároveň schopný viesť fakul-

tu a je oboznámený s problematikou najmä

v tomto krízovom období komplexnej akre-

ditácie, kedy sú už veci nejako rozbehnuté.

Potrebovali sme osobu, ktorá je v tom zbehlá

a dokázala by dotiahnuť veci do úspešného

konca. Rozprávali sme sa, že jedným z kandi-

dátov by mal byť niekto z vedenia, a potom

sa uvidí, kto bude protikandidátom alebo

protikandidátmi. Predpokladali sme, že v tom

nebude náš kandidát sám, že určite ešte nie-

kto z fakulty vyvstane ako protikandidát,

možno aj viacerí. Nakoniec sme sa dohod-

li, že pôjdem kandidovať ja dobrovoľno-po-

vinne (smiech). Myslím si však, že aj pre mňa

tu bola motivácia a česť uchádzať sa o túto

funkciu. Mám veľmi blízky vzťah k fi lozofi c-

kej fakulte a mám záujem, aby prosperovala

a napredovala, a preto som sa tak rozhodla.

Človek pod tlakom alebo pod prinútením ne-

môže ísť do takejto funkcie. Musí to ísť z neho

a musí byť presvedčený, že to robiť chce.

ké máte plány na tento semester? Čo by

ste chceli zmeniť na fakulte?

Hlavne odovzdať všetky akreditačné zále-

žitosti, ale to je viac-menej povinná jazda,

pretože sa týka všetkých fakúlt. Ďalším na-

ším hlavným cieľom je rozšíriť povedomie

o fakulte. To znamená zlepšiť PR Filozofi ckej

fakulty, vylepšiť jej imidž, trošku ju zviditeľ-

niť a ukázať ju v lepšom svetle. Máme veľmi

schopných pedagógov a veľmi kvalitných

študentov, ktorí majú výborné výsledky, ale

nevie sa o nich. Nedokážeme ich dostatočne

zviditeľniť a ani predať. Chceme pritiahnuť

študentov z okolia, aby sme napredovali aj

čo sa týka počtu študentov. Takisto plánuje-

me mobilizovať pedagógov, ktorí sú schopní

podporovať ich, aby viac publikovali, aby sa

zdvihla vedecko-výskumná činnosť a úro-

veň fakulty, ktorá už je rozbehnutá a je veľmi

dobrá. Budeme motivovať aj tých, ktorí do

súčasnosti možno nemali možnosť alebo sú

mladší a nevedia sa pohybovať vo vedeckej

sfére a pomôcť im, aby mohli začať rozvíjať

vedecko-výskumnú činnosť. V neposlednom

rade túžime vytvoriť študentom, ktorí u nás

učia a pôsobia (doktorandom, pozn. red.),

ešte lepšie podmienky ako mali doteraz, aby

si boli vedomí nielen svojich práv, ale aj po-

vinností, aby sme na fakulte vytvorili harmo-

nickú atmosféru, kde sa nebude človek báť

povedať svoj názor, pretože sme na akade-

mickej pôde a ten priestor by tu mal byť, aby

sme dokázali otvorene diskutovať.

Čo by ste chceli zlepšiť pre študentov?

Chceme im umožniť viac sa zúčasňovať

workshopov či študijných pobytov. Rozbehli

sme kurzy mierotvornej antropológie pre

všetkých študentov fakulty. Momentálne ro-

bíme už tretiu akciu, ideme do Afriky, pred-

tým boli študenti na Ukrajine. Poslucháči

fakulty tak majú možnosť cestovať, vyskúšať

si certifi kované kurzy mierotvornej antropo-

lógie. Chceme uskutočňovať ďalšie takéto ak-

tivity, podporovať ich, aby sa viac zúčastňo-

vali Erasmus pobytov a rôznych iných štipen-

dijných pobytov, aby sa dostali aj do sveta,

mohli porovnať, naberať skúsenosti. Takisto

umožňujeme celofakultné jazykové kurzy,

prácu v študentskom časopise a mnoho iné-

ho. Chceme, aby sa ľudia zžili s fakultným du-

chom, aby sa vytvorila dobrá klíma na fakul-

te, ktorú budú mať študenti radi.

Ako vidíte fakultu o štyri roky vy?

O štyri roky ju vidím ako najkvalitnejšiu fakul-

tu UCM. (smiech)

Kde vidíte o štyri roky seba?

Dúfam, že tam, kde zatiaľ som (smiech).

Nemám vyššie ambície. Budem rada, keď

to usedím na stoličke, na ktorej som sa ocit-

la, pretože aj tu sú rôzne tlaky a ľudia majú

rôzne tendencie. Človek, ktorý nastúpi do

funkcie a chce niečo zmeniť, je väčšinou bra-

ný negatívne, lebo nie každý sa dokáže tým

zmenám rýchlo prispôsobiť. Myslím si, že ľudí

treba naučiť, že musia systematicky pracovať

a ak tu chcú pôsobiť, musia mať vzťah k svoj-

mu pracovisku a k svojej fakulte.

Ľudia nemajú radi zmeny.

Určite nemajú radi zmeny, nemajú radi vy-

trhnutie z ich stereotypu, ktorý im doteraz

vyhovoval, ale treba si vedieť na svoje pla-

ty zarobiť. Nikto vám nedá nič zadarmo a tu

nie je dôležitá iba pedagogická činnosť, lebo

dostávame peniaze aj za vedecko-výskumné

a umelecké výstupy, čiže tých, ktorí ju dote-

raz až tak výrazne nerobili je nutné zmobili-

zovať, aby pracovali na sebe a vedecky rástli,

čo by malo byť aj ich záujmom.

Ako ste oslávili vaše zvolenie

na post dekana?

(smiech) Nie veľmi oslávila. Niežeby nebol

čas, ale bol to pre mňa osobne veľmi hektický

rok, pretože vo februári 2013 som sa z viace-

rých mnou neovplyvniteľných dôvodov stala

Katarína Slobodová Nováková

SERVIS

7atteliér 06-07 | 2013-2014

AKTUÁLNE

vedúcou katedry, o dva týždne neskôr dobro-

voľno-povinne prodekanom no a v decembri

dekanom. Tu na sekretariáte mi hovoria, že

som skokan roka (smiech). Dôvod na oslavu

bude možno vtedy, keď fakulta zakreditu-

je, a potom si povieme, že to malo význam

a že som tu nesedela nesprávne, ale že to, čo

pán dekan predo mnou začal a veľmi dobre

našliapol, tak sme dotiahli do konca. Potom

si môžeme povedať, že to je dobre a potom

môžeme oslavovať. Zatiaľ nie je dôvod na

oslavu, len som prevzala žezlo a veci, ktoré

boli rozbehnuté, ktoré som ja dovtedy moh-

la ovplyvňovať a teraz ich môžem ovplyv-

ňovať inak. Len dúfam, že to všetko dobre

dopadne.

Dekanka FMK Dana Petranová

Ako ste oslávili Vaše znovuzvolenie na po-

zíciu dekana FMK?

Prácou. Keď sa mi tesne po voľbe hromadili

na stole krásne kytice, kolegovia si podávali

kľučku na mojej kancelárii a milo ma podpi-

chovali, že som neurobila predvolebný gu-

láš, zvolala som rozšírené kolégium dekanky.

Zúčastnili sa ho členovia fakultného senátu

a niekoľko kolegov a doktorandov, ktorí ma

počas volieb duševne podporili. Verejne ale-

bo súkromne.

Do čoho bude škola investovať najbližšie?

Plánujeme otvoriť medzinárodné centrum in-

terdisciplinárneho výskumu a vyhlásiť cenu

za inovácie vo vzdelávaní. Chceme investovať

do materiálneho vybavenia priestorov, pod-

porovať budeme úspešné kabinety, fakult-

né projekty, aj talentovaných a pracovitých

študentov.

Chystajú sa nejaké zmeny v budove

v Jame? Dočkajú sa študenti bufetu a ne-

plánujete tam zriadiť posilňovňu zadarmo

pre študentov? Prečo bola knižnica presťa-

hovaná práve tam?

Chceme dobudovať oddychové zóny pre

študentov a konzultačné priestory pre pe-

dagógov. Bufet v Jame je jedna zo základ-

ných potrieb, ktorú treba okamžite riešiť. Na

tento problém poukazujeme už dlhšie. To, či

a kedy bude bufet v Jame, je otázka najmä

na kvestora univerzity. Na otvorení posilňov-

ne v Jame zatiaľ pracujú dve fakulty – naša

a Fakulta sociálnych vied. Zháňame stroje,

riešime prevádzku, hľadáme fi nancie. S pá-

nom dekanom Horváthom urobíme všetko

pre to, aby sa posilňovňu podarilo otvoriť čo

najskôr, ideálne ešte tento semester. Knižnicu

sme do Jamy presťahovali z viacerých dô-

vodov. Väčšina výučby sa realizuje v Jame,

knižnica na Skladovej prestávala kapacitne

Dana Petranová

Atteliér komiks od Daniely Fašungovej

stačiť na množstvo kníh a záverečných prác,

otázkou bola aj statika budovy. Knižnica je

teraz bližšie väčšine študentov a môže sa bez

problémov rozrastať.

Plánujete zlepšiť vedu a výskum na FMK?

Veda a výskum sú na našej fakulte na výbor-

nej úrovni. Stačí si pozrieť množstvo projek-

tov, ktoré riešime a ich výstupy. Jeden príklad

za všetky: Centrum mediálnej gramotnosti

IMEC výrazne prispelo k tomu, že Slovensko

je na 8. mieste v úrovni mediálnej gramot-

nosti vo formálnom vzdelávaní. Ešte v roku

2009 sa umiestnilo Slovensko v pilotnom tes-

tovaní úrovne mediálnej gramotnosti na 23.

mieste. Keďže je veda a výskum najdôležitej-

šou súčasťou kritérií komplexnej akreditácie,

určite budeme tvrdo pracovať na tom, aby

sme si minimálne udržali súčasný status.

Plánujete nejaký formát na ofi ciálne

webové zverejňovanie študentských

výstupov?

Plánujeme. Vypracovaním konkrétneho ná-

vrhu som poverila kolegov Murára, Kabáta

a Šimončiča.

Ako vidíte problém s dochádzkou peda-

gógov na hodiny Vy a čo s tým plánujete

robiť?

Pýtate sa na dochádzku konkrétneho pe-

dagóga, alebo len reagujete na sériu polo-

pravdivých článkov o našej fakulte? Škola je

živý organizmus. Veľké množstvo ľudí, veľa

miestností, množstvo hodín. Občas sa stane,

že dôjde k posunom. Časovým, priestoro-

vým, personálnym. S dochádzkou pedagó-

gov budeme robiť to, čo sme robili doteraz.

Ak dostaneme akýkoľvek neanonymný pod-

net, že sa nevyučuje tak ako sa má, požiada-

me vyučujúceho o stanovisko a opýtame sa

ostatných študentov v skupine. Niekedy sú

sťažnosti opodstatnené, inokedy nie. Ak vy-

učujúci pochybil, žiadame od neho nápra-

vu, nahradenie výučby a očakávame, že sa to

už v jeho prípade nebude opakovať. Okrem

toho robíme aj neohlásené hospitácie.

Kde sa vidíte o 4 roky Vy a ako vidíte

fakultu o 4 roky?

Štyri roky sú dlhé obdobie. Zamilovala som

sa do akademického prostredia, mám rada

Trnavu, cítim sa dobre v manažérskej pozícii.

Uvidíme, aké výzvy mi život prinesie. Mojím

cieľom je pomôcť budovať konkurencie-

schopnú a ekonomicky stabilizovanú fakultu

s pozitívnym imidžom, atraktívnymi študijný-

mi programami a kvalitnými podmienkami

pre štúdium. Fakultu, ktorá bude centrom in-

teligencie, tvorivosti a inovácií. Fakultu, ktorú

budú jej študenti a učitelia milovať.

Autor: Július Tamáš

SERVIS

atteliér 06-07 | 2013-20148

AKTUÁLNE

Zimný olympijský záťah ovládlo MexikoDruhý ročník lyžiarskeho záťahu FMK s pod-

titulom „Winter olympics games“ sa pod tak-

tovkou Kabinetu umeleckej komunikácie

a eventov konal na prelome februára a mar-

ca. „Latku sme vlani postavili celkom vysoko

a som nesmierne rád, že sme ju nepodliezli, ale

pomaličky ju zvyšujeme,“ hodnotí vedúci ka-

binetu Igor Lakatoš. Pokračovanie študent-

skej lyžovačky by mohla charakterizovať slo-

venská pieseň Nesneží a ty si na lyžiarskom

zájazde, keďže tohtoročná zima bola naozaj

slabá. „Perinbaba s nami poriadne zatoči-

la, čo sa objavilo aj na počte prihlásených. Ale

keďže sa sem-tam riadime pravidlom menej

je niekedy viac, nevnímame túto skutočnosť

negatívne,“ hovorí o nedostatku snehu ako

o najväčšom probléme Lakatoš. Ski Centrum

Kohútka, kde záťah prebiehal, však bolo na

prílev študentov z Trnavy pripravené. Svah

bol sčasti pokrytý technickým snehom, a tak

si študenti FMK užili skromnú jarnú lyžovač-

ku. „Myslím si, že tento rok bol lepší svah, la-

novka a že sa celkovo viac lyžovalo,“ dodá-

va Lakatoš. Účastníci boli ako na správnej

olympiáde rozdelení do šesťčlenných tímov

Ruska, Francúzska, Indie, Kene, Japonska,

Mexika a Saudskej Arábie a v originálnych sú-

ťažiach bojovali o najcennejšie kovy. Víťazmi

sa stali „reprezentanti“ Mexika, ktorí zviťazi-

li nielen vďaka originálnej vlajke či pokriku,

ale pomohli im aj kvalitné športové výkony.

Projekt opäť dokázal prepojiť študentov rôz-

nych ročníkov, vytvoriť, budovať a zlepšovať

vzťahy. „Vážim si každého, kto sa s nami odvá-

žil ísť. Ak neradi lyžujete a preferujete skôr zbie-

ranie húb či kúpanie sa v jazere, pridajte sa na

náš jedinečný Letný záťah s podtitulom Škola

v prírode,“ pozýva Igor na letné pokračovanie

záťahu.

Autor: Magdaléna ŠvecováFoto: Zuzana Tvarošková

O nás, bez nás Tretiaci odovzdávali zadania bakalárskych

prác 10. 3. 2014. Teoretická časť rozpracovaná,

zadanie napísané, a vtedy príde malá zmena.

Niekoľkým desiatkam z nich prišiel 5. 3. email,

v ktorom boli „informovaní“ o zmene školite-

ľov. Tá informovanosť spočívala v tom, že im

vedenie školy napísalo mená nových vedú-

cich záverečných prác. „Neoznámili mi dôvod.

Jednoducho som dostala email, v ktorom je na-

písané, že mi prideľujú nového vedúceho BP na

základe rozhodnutia vedenia FMK. Sama som

si zisťovala, prečo je to tak. Vraj kvôli akreditá-

cii. Jeden školiteľ môže mať len desať študen-

tov a ten môj nás mal veľa,“ hovorí Michaela

Hučková, študentka tretieho ročníka bakalár-

skeho stupňa. Študenti však nie sú jediní, kto-

rých táto nečakaná zmena zaskočila. Rovnaký

email prišiel aj novým vedúcim BP. So žiados-

ťou o vyjadrenie sa sme sa obrátili na pro-

dekanku pre výchovno-vzdelávaciu činnosť

Julianu Laluhovú. Tá nám však odmietla situ-

áciu objasniť. „Nového vedúceho som už ne-

mala možnosť vybrať si sama, bol mi pridelený

automaticky. Našťastie sa môj školiteľ rozumie

téme, ktorú mám,“ dodala Michaela. Jej nové-

mu vedúcemu práce, Ivanovi Dudášovi, náhla

zmena neprekáža a vraví: „Som profesionálne

pripravený a pozitívne otvorený ku školeniu štu-

dentky napriek uvedenej skutočnosti, že začala

prácu s iným školiteľom.“ Školitelia bakalár-

skych či diplomových prác boli takto vyme-

není desiatkam študentov.

Autor: Anna Augustínová Michaela Hučková, 3. Bc.

Olympijský oheň priniesol Igor Lakatoš Súťaž v hode palicou Preteky v zjazde

Kuchári varili najelpší čaj

atteliér 06-07 | 2013-2014 9

INTERVIEW

Ako vznikol nápad začať s ovcami?

V rámci projektu na ochranu detí na interne-

te sme rozmýšľali, aký nástroj funguje v det-

skom svete a čo urobiť, aby sme ovplyvnili

myslenie a správanie detí na internete. Keďže

vieme, že internet sa stále posúva do nižších

vekových kategórií, rozhodli sme sa spra-

viť niečo pre tie najmenšie deti. Tento pro-

jekt bol na začiatku smerovaný na prevenciu

a tá je dobrá, keď príde skôr, ako ohrozenie.

Aby sme povedali deťom, čo nemajú robiť

ešte pred ohrozením, vymysleli sme projekt

OVCE.sk. Uvažovali sme, o čom vlastne je det-

ský svet a zistili sme, že je to o telke a roz-

právkach, detských knižkách, hračkách, ale

aj o online svete ako sú počítače, tablety či

online hry. My sme sa rozhodli, že začneme

asi tým najťažším, a to vyrobiť animovaný TV

seriál, aby sme chytili dieťa, keď sedí pred tel-

kou a pozerá rozprávky.

Aké nástroje okrem seriálu ešte využívate,

respektíve plánujete využívať?

Teraz sme v štádiu, kedy po 24-och rozpráv-

kach o ovciach rozmýšľame, ako pokračovať

vo svete kníh na najbližšie štyri roky. V sú-

časnosti pripravujeme plán, ako pôjdeme do

hračkárskeho sveta a začneme tvoriť zábavné

aj vzdelávacie hračky.

Čo sa týka kníh, budete sa tiež držať naj-

mä bezpečnosti na internete alebo tam za-

hrniete už aj iné témy?

Je to hlavne otázka fi nancií, keďže hlavný

zdroj príjmov máme z programov EÚ na pod-

poru ochrany detí na internete. Preto vybe-

ráme práve tieto témy. Vyčerpali sme už 24

tém, ale máme ich pripravených ďalších 32,

ktoré povieme pomocou kníh. V prvej kni-

he sú tri témy, ktoré už deti poznajú z televí-

zie alebo DVDčiek, ďalšie štyri príbehy sme

doplnili a dorozprávali ohrozenia. Dokopy to

teda bude spolu 56 tém, čo je približný po-

čet tých, ktoré sú tie najvážnejšie. Napríklad

sa do rozprávok nezmestila téma návodov

na samovraždy, ukážky sebapoškodzovania,

téma zneužitia chlapcov na kybersex či pros-

titúciu, preto tieto témy budeme otvárať po-

mocou kníh.

Máte aj nejaké výsledky či sa už deti nie-

čo naučili, alebo aký úspech OVCE.sk

dosiahli?

Jedna vec je merať prevenciu, čo sa nedá.

Vieme to len nepriamo. Napríklad na

Slovensku sme zatiaľ nemali medializova-

ný prípad úmrtia dieťaťa s tým, že ohroze-

nie začalo niekde na internete. Keď naprí-

klad Microsoft meral zručnosti o bezpeč-

nosti detí v približne 30 krajinách v Európe

a vo svete, Slovensko vyšlo na prvom mieste.

Toto sú nepriame ukazovatele toho, že u nás

funguje niečo lepšie, ako v ostatných kraji-

nách. Samozrejme, nedá sa to zmerať, aké by

to bolo, keby tu neboli OVCE, Zodpovedne.

sk a iné projekty. Napríklad minulý rok sme

požiadali Výskumný ústav detskej psycho-

lógie a patopsychológie, aby urobil kvali-

tatívny aj kvantitatívny výskum o tom, ako

fungujú OVCE. Či deti pochopili rozprávky,

či sa stotožňujú s hlavnými postavami, kedy

a ako často na OVCE myslia, či im napadá ne-

jaká pomoc z rozprávky, ak príde k ohroze-

niu. Robilo sa to na vzorke takmer 400 detí.

Zistili sme mimo iné, že 92% deväťročných

detí pozná OVCE, čiže je to jedna z najzná-

mejších značiek v detskom svete, známejšie

možno ako coca-cola.

Prečo ste si vybrali práve tieto postavičky?

Ja som vymyslel tie postavičky, no dnes by

som už asi šiel inou cestou. Ale keď sa spätne

pozriem, tých 5 rokov dozadu som chcel vy-

brať niečo, čo by nebolo až tak cudzie sloven-

skému prostrediu. Syrové výrobky, dedinské

prostredie či bača boli kontrastom k tomu

novému, čo prichádza. Bača je ako rodič síce

múdry, ale nevyzná sa. Jano a ovce zobrazujú

tých mladých, čo všetko vedia, no pritom ro-

bia chyby, lebo sú neskúsení, čiže sú tam ta-

kéto rôzne paralely. Najlepšia postava je pod-

ľa mňa poľovník. Keď sa spýtame detí, o čom

bola rozprávka, odcitujú to, čo na záver pove-

dal poľovník. Vysvetlenie je, že po prvé tam

funguje mužský princíp – poľovník, ktorý ho-

vorí posolstvo. Jožko Vajda nadaboval všet-

ky postavy zmenenými hlasmi, no pri tom

OVCE známejšie ako coca-cola? Už zhruba päť rokov pracujú ľudia zo združenia eSlovensko na projekte OVCE.sk. V poslednom období však

tento projekt na ochranu detí na internete prežíva najväčší úspech. Viac o projekte nám porozprával jeho

zakladateľ MIROSLAV DROBNÝ.

„Slovensko bolo v prieskume bezpečnosti detí na internete spomedzi 30 krajín na prvom

mieste.“

Z čisto webového projektu sa OVCE.sk sa po novom rozrástli aj do knižnej formy

atteliér 06-07 | 2013-201410

INTERVIEW

poľovníkovi sme našli pozíciu seriózneho hla-

su. Funguje tam aj psychologické hľadisko, že

čo je na konci, si pamätáš. Je tu aj uniforma.

Dieťa v nej vidí autoritu, ktorú treba počúvať.

Každá postavička v seriáli má vlastne svoju

úlohu. Neskôr sme prišli na chybu, že tam ne-

máme ženské postavy. Postupne sme ich tam

pridávali. Väčšiu rolu začali hrať ovečky, Jano

sa zamiloval do dievčaťa a v poslednej časti si

bača zobral Katarínu za ženu.

Kde čerpáte námety?

Máme štatistiku najväčších ohrození, z toho

sa vybralo 50 najväčších a písali sa scenáre.

Napríklad na hoaxy nie je ani jedna rozprávka.

Plánujete neskôr spracovať aj tieto?

Ideme teraz tým knižným spôsobom, čiže

o hoaxe sa bude písať tam. Je to o fi nanciách.

Rozprávka je drahá, náročná aj ľudsky, aj ča-

sovo a kniha je o niečo jednoduchšia.

Máte aj konkrétnu predstavu o knihách,

napríklad čo sa týka ilustrácii, veľkosti pís-

ma a podobne?

Celé know-how vznikalo asi pol roka. Ako

robiť knihy, aký mať formát, koľko má mať

strán, aká má byť hrúbka strany, aká potlač,

aké sú písmenká, font, medzery medzi pís-

menkami, koľko textu dáme na jednu stranu

alebo aké veľké treba obrázky. Pri kontrol-

ných čítaniach zase bola otázka, čomu deti

nerozumejú či treba pridať textový alebo ob-

rázkový slovníček, ako majú vyzerať postavy.

Treba brať ohľad aj na to, ako deti čítajú kniž-

ky. Deti si do knižky akoby ľahnú, podľa toho

vieme, čo dáme hore a čo dole. Máme odpo-

veď na všetko: aký je obal, prečo žlto-oran-

žová kombinácia, prečo tvrdá a lesklá väzba.

Myslím si, že mnoho autorov na Slovensku na

to povie, že preto, lebo sa im to páči. Ja po-

viem, že nie, lebo sa robil výskum na ženách,

pretože ony kupujú detské knihy. Zisťovalo

sa, akú knihu a obal by vybrali, ktorý by bol

praktický pre deti v kategórii 4-12 a zistilo sa,

že naozaj lesklý obal je pre nich praktickej-

ší, lebo je umývateľnejší. Mamy nechcú, aby

knižka bola rýchlo zničená. Žltá farba je pre-

to, lebo tie knihy sú aj pre chlapcov, aj pre

dievčatá. Keby vyšla prvá kniha ružová alebo

modrá, odsekneme si kus trhu. Žltá je teda

neutrálna. V tretej a štvrtej časti pôjdeme aj

do chlapčenských alebo dievčenských fa-

rieb. V marci preberieme v Panta Rhei cenu

za knihu v kategórii detská novinka roka na

Slovensku. Urobili sme všetko preto, aby sme

dosiahli to, čo sme chceli dosiahnuť. Teší nás,

že rodičia vravia, že sú prekvapení, ako kniha

deti zaujala.

Mali ste aj bezbariérové intermediál-

ne projekty, vyhrali ste aj nejaké ceny,

plánujete teda aj túto knihu spraviť ako

audioknihu?

Vždy sa snažíme všetko postupne priniesť aj

pre znevýhodnené skupiny divákov, čiže na-

príklad rozprávky mali okrem titulkov aj ob-

raz s posunkovým jazykom pre nepočujúce

deti. Dva roky dozadu sme doplnili audio-

komentáre a máme rozprávky aj v jazykoch

národnostných menšín. Pred pár mesiac-

mi sme dostali cenu v Srí Lanke, kde súťa-

žilo zhruba 460 projektov z celého sveta.

Kategória, ktorú sme vyhrali, bola e-Inclusion

& Empowerment.

Máte aj stratégiu, ako sa chytiť vyššej ve-

kovej kategórie, napríklad 14-ročných?

14-ročnému hovoriť, že nefoť sa hore bez,

už nie je prevencia, ale intervencia a hase-

nie ohňov. Máme vymyslené nástroje, ako na

nich, ale pre nás sú deti číslo jeden, lebo tam

sa dá niečo urobiť. Jedným z nápadov je, že

OVCE budeme predabovávať do slovenských

nárečí, spravíme tam troška toho štrnásťroč-

ného vtipu, aby viac prijali rozprávku aj oni.

Druhá vec je nová audiovizuálna tvorba, teda

hrané fi lmy. Je to cesta, ktorou by sme chytili

aj 16, 17 či 18-ročné deti. Vyskúšali sme si to na

novom projekte Nehejtuj.sk. Spolu s príuč-

kou, kde rozoberáme jednotlivé témy, aby

učiteľ vedel prednášať o každom fi lme, sa

Nehejtuj bezplatne distribuuje do škôl, ktoré

prejavia záujem.

Snažíte sa v rámci distribuovania pretla-

čiť do škôl mediálnu výchovu? V súčasnos-

ti je dosť málo škôl, ktoré majú mediálnu

výchovu ako predmet, prípadne je len ako

voliteľný.

My chápeme, že bezpečnosť na internete je

len jednou častou mediálnej výchovy, no na

druhej strane otvárame témy sociálnej ne-

znášanlivosti a diskriminácie medzi deťmi, čo

je v podstate tiež téma mediálnej výchovy,

pretože televízia nám ukazuje, že človek musí

byť krásny, mladý a bohatý, a vtedy si “in“.

Poslúchame ale donorov, ktorí nám na naše

projekty dávajú fi nancie, no zatiaľ tu nie je

snaha z ich strany, aby vzniklo niečo pekné aj

o mediálnej výchove.

Aké kanály na propagovanie OVIEC

využívate?

Máme výskum, ktorý zmapoval, kde sa všade

deti stretli s ovcami. Je to veľmi zaujímavé,

lebo keby sme boli napríklad len na interne-

te, tak chytíme približne 50% detí. Televízia

má 65%. Na DVD a offl ajnoch sme zasiah-

li 11% detí. Vďaka MHD sú to 2-3%. Cez ško-

lu je to 55% detí. Vlastne tým naskladaním

týchto percent nám vznikne to číslo 92%.

Multikanálovosť, o ktorú sa snažíme, dáva

nášmu projektu úspech.

„V marci preberieme v Panta Rhei cenu za knihu v kategórii detská novinka

roka na Slovensku.“

zdravotné následky

zoznámenie sa s nebezpečnými ľuďmi

ohrozenie vírusmi

závislosť na internete

šírenie nebezpečného obsahu

zneužitie osobných údajov

Ohrozenia na internete z pohľadu detí:

Zdroj: zodpovedne.sk

Miroslav Drobný sa začal venovať

aj starším deťom prostredníctvom

programu Nehejtuj

atteliér 06-07 | 2013-2014 11

INTERVIEW

Pre OVCE.sk máte titulky vo viacerých ja-

zykoch. Plánujete v zahraničí spolupraco-

vať s neziskovkami, ktoré by to aj preda-

bovali prípadne by sa tam vydala kniha?

OVCE máme v 24 jazykoch, väčšina je titul-

kovaná, niektoré sú už s dabingom. Je veľmi

veľa neziskoviek, napr. v Čechách je ich asi

päť, ktoré by chceli tento projekt, ale prob-

lém je ten, že tieto neziskovky sú v audio-

vizuálnej tvorbe neskúsené. Vysvetľovať

im základné veci, čo je dabing, ako sa robí

a prečo máme podmienku na štúdio, ktoré

má už za sebou nejaké Disneyho veci, nás

nebaví. Niektoré krajiny to už nadabovali,

ale nedali sme im práva, pretože to bolo ne-

kvalitné. Chceli to napríklad z Azerbajdžanu.

Dali by sme im to, no keď im pošleme dva-

násť stranovú zmluvu na distribúciu za-

darmo, ale s určitými podmienkami, tak

ich nedokážu splniť.

Už niekto tieto podmienky splnil?

Áno, niekde zavrieme oči. Ale napríklad

v Slovinsku sa to do telky nikdy nedostane,

lebo je tam nekvalitný dabing. Treba ísť pro-

fesionálnymi cestami, jednať priamo s televí-

ziami alebo štúdiami.

Okrem týchto vecí organizujete aj rôz-

ne workshopy. Plánujete na tento

rok nejaké novinky?

Najnovšie workshopy, ktoré máme, sú pre uči-

teľky materských škôl. Budeme preškoľovať

všetkých zhruba 3000 škôlok na Slovensku.

Tým, že sa všetky preškolia, dostáva kaž-

dá škôlka knihu, aby mohla ďalej so svojimi

deťmi pracovať. Na základné školy to pôjde

podobným spôsobom. Máme aj divadelnú

hru OVCE.sk, s ktorou chodíme po Slovensku

a je cielená presne na žiakov prvého stupňa

a začiatkom druhého. Navštevujeme mestá

a vždy je v sále v priemere 400 detí. Ide o inte-

raktívne predstavenie na základe rozprávok

o ovečkách. Všeobecne je noviniek veľmi veľa.

Momentálne máme s Monikou Gregussovou

rozpísaný takmer dvesto stranový pracovný

zošit ku knihe Deti v sieti. Pripravujeme pro-

jekt Nehejtuj 2 s ďalšími fi lmami. Tiež pripra-

vujeme obrovský výskum z oblasti sexuálne-

ho zneužitia detí. Chystáme sa aj na ďalších

sedem pokračovaní knižky či na vzdelávacie

hračky.

Kto vám to všetko fi nancuje?

Financuje sa to z programov EÚ za podpory

Ministerstva vnútra a Ministerstva školstva SR

a ďalších partnerov, ako je Telekom...

Budete aj tieto ostatné produkty distribu-

ovať do škôl?

Teraz sa dodistribuováva kniha Deti v sie-

ti ročník 2013, už sa pripravuje aj 2014 a 2015.

Budeme to možno vydávať ako dvojročník.

Vyhodia sa staré veci a dodajú sa nové a ak-

tuálne. Všetko je samozrejme aj bezplat-

ne na stiahnutie v PDF formáte, ale v tlače-

nej podobe rozdávame desaťtisíce kusov

všetkým pracovníkom s deťmi a mládežou

na Slovensku.

Týmto spôsobom vlastne zasiahnete

deti a učiteľov. Orientuje sa nejako aj na

rodičov?

Práve kniha OVCE.sk je prvý väčší pokus, ako

ísť na rodičov, lebo je to veľký problém. Po

prvé ekonomický, pretože učiteľov je pár de-

siatok tisíc, čo sa dá z projektov fi nancovať.

Detí je už 1,1 milióna. Tu sa už bez médii ne-

pohneme. No rodičov je ešte viac a je abso-

lútne nereálne niečo pre nich vyrábať a dávať

im to zadarmo. Skúšame teda tento model

s knihou, ktorá sa dá kupovať v kníhkupec-

tvách a kupujú ju tisícky rodičov, ale zase dis-

tribúcia do škôl je bezplatná.

„Multikanálovosť, o ktorú sa snažíme, dáva nášmu

projektu úspech.“

MIROSLAV

DROBNÝ

vyštudoval kyber-

netiku a od roku

1998 sa spolupo-

dieľal na rozvoji

mnohých interne-

tových projektov.

Je zakladateľom

eSlovensko, združenia pre rozvoj infor-

matizácie Slovenska a riaditeľom projek-

tu Zodpovedne.sk. Produkuje animova-

ný seriál OVCE.sk, kde je autorom scená-

rov a knižného pokračovania. Zastupuje

SR v niektorých európskych inštitúciách

a projektoch. Počas pôsobenia v oblas-

ti internetu získal so svojimi spolupra-

covníkmi viac ako 20 ocenení z domova

a zo zahraničia.

Autor: Alexandra GallisováFoto: Martin Halač

Animované ovce sa dostali aj za hranice Slovenska a s autormi chcú spolupracovať ďalšie štáty

CELÝ ROZHOVOR NA WEBE

www.attelier.sk/ovce

téma

KTORÚ SOCIÁLNU SIEŤ SI VYBERIEŠ?

Facebook nedávno oslávil svoje desiate výročie. Pri jeho vzniku

Zuckerberg pravdepodobne netušil, že práve odštartoval novú éru

v histórii ľudstva, akúsi sociálno-digitálnu dobu. Práve sociálne siete dnes

hýbu svetom. Pomohli rozširovať myšlienky Arabskej jari a  dotkli sa aj

nedávnych udalostí na Ukrajine. Okrem toho, Facebook podnietil zrod

ďalších sociálnych sietí, ktoré rastú ako huby po daždi. Je ich toľko, že nie je

možné mať účet na každej jednej z nich. Ovplyvňujú a sprevádzajú

naše životy pri dôležitých životných udalostiach, naše

vzťahy i chvíle oddychu. A nemať na Facebooku profi l

ako fi rma rovná sa krach. Ale čo bude po ňom?

atteliér 06-07 | 2013-201414

TÉMA

Netrvalo dlho a Facebooku či Twitteru sa

ako vhodného nástroja na šírenie informá-

cií chytili aj printové, rozhlasové, televíz-

ne a online médiá. Na Slovensku webové

portály využívajú predovšetkým Facebook.

Potrebu mať svoj vlastný kanál na tejto so-

ciálnej sieti potvrdzuje aj vedúci komuniká-

cie na sociálnych sieťach pre Ringier a Azet

Rasťo Benka. „V dnešnej dobe si fi rma nemô-

že dovoliť nefungovať na sociálnych sieťach.

Buduje sa tam značka a ľudia sú zvyknutí od-

tiaľ dostávať rozličné informácie,“ vysvetľuje

Benka a dodáva, že Facebook tiež poskytuje

priestor na komunikáciu s čitateľmi a naháňa

návštevnosť na web, teda zabezpečuje číta-

nosť a následný zisk. Okrem toho napríklad

taký Nový Čas, ktorý má takmer 200 000 likov

a patrí pod skupinu Ringier, prijíma námety

na reportáže od čitateľov, ktorí ich pridáva-

jú priamo na page. Sociálne siete sa tak tiež

stali dôležitým nástrojom občianskej žur-

nalistiky a zdrojom námetov pre novinárov.

Dôležitosť sociálnych sietí z hľadiska imidžu

potvrdil aj Andrej Knap PR špecialista v RTVS:

„Sociálne médiá nám umožňujú sledovať reak-

ciu priamo v čase, zaregovať na ňu, diskutovať.

Dokonca pripravujeme aplikáciu, kde bude na

facebookové otázky fanúšikov odpovedať sám

generálny riaditeľ RTVS.“ Obojstranná komu-

nikácia s recipientom je teda jednou z hlav-

ných výhod využívania sociálnej siete. S tým

súhlasí aj Rasťo Benka, ktorý prezrádza, že

jedným z cieľov na tento rok je viac rozvinúť

práve tento typ komunikácie s čitateľmi, aj

keď menežovať napríklad diskusiu na Novom

Čase, ktorá má aj 250 príspevkov je časovo

náročné.

Facebook tiež poskytuje priestor na komunikáciu

s čitateľmi a naháňa návštevnosť na web, teda

zabezpečuje čítanosť a následný zisk.

Oplatí sa postovať?

RTVS má okrem korporátnej Facebook

stránky ešte aj fanpage pre každú progra-

movú službu a niektoré relácie. Okrem ko-

munikácie s publikom im Facebook pomá-

ha získavať si nových divákov a posluchá-

čov. „Záujem o RTVS sa zvyšuje a určite je za

tým aj komplexná zmena prístupu k novým

trendom v online prostredí,“ prezrádza Knap.

Aké príspevky najčastejšie postuje naša ve-

rejnoprávna inštitúcia a ktoré najviac fun-

gujú? „Zdieľame široké spektrum príspevkov.

Základom je divákom a poslucháčom vybrať

to najzaujímavejšie. Vzhľadom na to, že ho-

voríme o cieľovke 15-35, je tomu potrebné pri-

spôsobovať aj obsah. Tradične veľmi dobre

fungujú príspevky, ktorými odhaľujete záku-

lisia tvorby programu, vysoký engagement

Facebook už dávno nie je len platforma na zdieľanie osobných informácií, radostí či starostí a prvotné

statusy o tom, aký obed si dnes užívateľ navaril sú už dávno minulosťou. Z nástroja na ukladanie

kontaktov sa postupom času stal veľmi silný marketingový nástroj na utváranie značky a fi rma, ktorá nie

je Facebooku ako by ani neexistovala.

Status je produkt

Sociálne siete do

smartfónuSociálne siete nie sú iba o zdieľaní statusov. V už-

ších komunitách používateľov môžete pomocou

nich točiť krátke videá, upozorňovať vodičov na

dopravné zápchy či vytvárať zoznamy najrôz-

nejších vecí. A všetko cez telefón.

Vine

Ak radi točíte videá

a máte mnoho originál-

nych nápadov Vine je

prispôsobený práve pre

vás. Môžete tu točiť krát-

ke vtipné či inteligentné videá, ktoré trvajú len

6 sekúnd. Počas natáčania si môžete “kameru”

kedykoľvek pauznúť a vo vhodnom momente

opäť točiť.

Pinterest

Zdieľanie vizuálnych

obsahov, o ktoré sa za-

ujímate a o ktoré sa

chcete podeliť aj s os-

tatnými je základom

Pinterestu. Z jednotlivých obrázkov si použí-

vatelia môžu tvoriť galérie, naplánovať výlety,

projekty, organizovať eventy či šíriť obľúbené

recepty.

DESATORO NETIKETY

Vedeli ste že aj vyjadrovanie a správa-

nie sa na sociálnych sieťach má svoje

pravidlá? Ich dodržiavanie je založené

– rovnako ako spoločenská etika – na

princípe dobrovoľnosti a ich cieľom je

eliminovať nedorozumenia a zefektív-

niť vzájomnú komunikáciu používate-

ľov sociálnych sietí. Autorkou poslednej

netikety z roku 1997 je Virginia Shea a vy-

chádza zo základných pravidiel ľudského

správania sa.

1. Buďte ľudskí

2. Uctievajte rovnaké pravidlá, aké vy-

znávate v reálnom živote

3. Pridávajte sa len do takej diskusie,

kde máte čo povedať

4. Rešpektujte čas druhých a kapacitu

ich schránky

5. Prezentujte sa kladne

6. Zdieľajte vedecké informácie

7. Kontrolujte vášnivé diskusie

8. Rešpektujte súkromie ostatných

9. Nedokazujte svoju silu

10. Odpúšťajte chyby začiatočníkom

Aj keď je publikácia už staršieho dáta

a v prostredí internetu a sociálnych sietí

sa už mnoho zmenilo, mnohé z pravidiel

sú stále aktuálne a môžu pomôcť použí-

vateľom internetu aj dnes. Všetko však,

samozrejme, závisí na ochote.

Autor: Ľudmila Krkošková

Rasťo Benka Andrej Knap

atteliér 06-07 | 2013-2014 15

0

50

100

150

200

Face

book

Twitt

er

Google+

LinkedIn

Foursquare

Inst

agram

Tumblr

SnapChat

AskFM

Vine

Pinte

rest

Waze

Sociálne siete, na ktorých

Používanie sociálnych sietí medzi študentmi FMK

si zaregistrovaný/á a aj ich

aktívne používaš

Sociálne siete, na ktorých

Iné siete, ktoré študentiv prieskume uviedli:Myspace, Steam, WeChat,

Pokec, About.me,

Badoo, Quora

si zaregistrovaný/á ale ich

aktívne nepoužívaš

95%

5%

14%

33%

24%

60%

8%

17%

7%9%

28%

16%

7%

11%

4% 3%1%

3%1%

3%

8%

11%

2% 2%

TÉMA

zaznamenávajú aj príspevky o známych

vysielaných zahraničných akvizíciach ako

Sherlock, Máša a medveď či Nedotknuteľní,

úspechy a aj zákulisie práce generálneho ria-

diteľa,“ prezrádza know-how Andrej Knap.

V online novinách je to trochu inak. „Nový

Čas denne rozdáva 40 postov. V zásade platí,

že status či post je produkt a v žurnalistike je

tým produktom samotný príbeh a tu nastáva

zmena. Kým propagujete napríklad tenisky,

môžete si ich vyfotiť a celú kolekciu propago-

vať aj tri mesiace. V online spravodajstve je to-

tiž už trojdňová vec mŕtva,“ vysvetľuje Benka

a dodáva že, najviac sa lajkuje a virálne šíri

to, čo sa aj najviac číta. „Najväčší prílev čita-

teľov zabezpečuje z cross proma na webových

portálov Ringieru a Azetu, no dosť ich chodí

už aj z Facebooku,” hodnotí záujem o obsahy

Rasťo Benka.

„Sociálne médiá nám umožňujú sledovať reakciu priamo v čase, zaregovať na

ňu, diskutovať.”

Nevychovaní followeri

Komunikácia s publikom prostredníctvom

sociálnych sietí má aj svoje negatíva v po-

dobe nevychovaných diskutérov. Práve

Facebook Nového Času je v tomto špeci-

fi cký vzhľadom na typ produktu. „My zatiaľ

nemažeme nič, čo by porušovalo zákon, aj

keď ľudia tam nakladajú najhrubším možným

zrnom. Mazať obsah si ako médium nemôžeš

dovoliť, lebo hneď by sa ľudia odvolávali na

cenzúru,“ hovorí o korigovaní diskusií Benka.

Zo svojho wallu stiahli iba búrlivé rasové

diskusie, a to je asi jediný krát, čo sa také

niečo udialo. Podobným štýlom však úrado-

val Facebook, keď sa sem do náhľadu dosta-

la nejaká nahotinka a alebo dokonca muž-

ská bradavka. Išlo vraj o sexuálne explicitný

obsah. V RTVS riešia vulgárnych diskutérov

už vopred. „Vytvorili sme Kódex diskutujúce-

ho, ktorý je možné nájsť na našej FB stránke

RTVS. Ak fanúšik poruší niektorý z jeho bodov,

príspevok mažeme. K tomu však dochádza

naozaj len málokedy. Kritickým príspevkom sa

však nebránime a takisto ich ani nemažeme.

Každý má právo povedať svoj názor a veľmi

radi si každý prečítame a zareagujeme,“ pre-

zrádza Knap.

„Mazať obsah si ako médium nemôžeš dovoliť, lebo hneď

by sa ľudia odvolávali na cenzúru.“

Čo bude ďalej?

Prechod printu na digitál so sebou prinie-

sol určite veľa zmien a v súčasnosti je témou

všetkých vydavateľských domov na svete,

ako digitálny obsah spoplatniť. „Médiá sa sna-

žia zistiť, čo dať na FB a čo nechať len u seba,“

hovorí Rasťo o tom, ako zmenili sociálne sie-

te mediálny svet. Tiež tvrdí, že sociálne siete

a médiá priniesli do sveta objektivitu, pretože

ľudia nie sú odkázaní iba na ofi ciálne médiá,

ale majú k dispozícii široké spektrum tých

nezávislých. Navyše vďaka spleti kontaktov

na sociálnych sieťach si akúkoľvek informá-

ciu zo sveta môžeme overiť priamo zo zdroja.

Ak napríklad niekto neveril situácii v Detroite,

mohol pokojne kontaktovať niekoho domá-

ceho. „V minulosti, ak chceli ľudia správy, tak si

pozreli večer televízne noviny. Dnes svoje tra-

dičné médium nepotrebuješ, informácia ti pri-

stane v news feede. A ak niekto používa Twitter,

môže si čítať tweety zo všetkých svetových mé-

dií,“ porovnáva Benka. A čo bude nasledovať?

FourSquare

Je založený na chec-

kovaní sa na rôznych

miestach na svete od

reštaurácií až po vysoké

školy. Za každý check-in

dostanete určitý počet bodov, s ktorými sú-

períte o prvenstvo v tabuľke. Okrem toho mô-

žete k rôznym miestam pridávať užitočné tipy

a stať sa mayorom vo vašom obľúbenom bare.

Snapachat

Menšiu naháňačku ob-

sahu, ktorý sprostred-

kujete priateľom si

môžete užiť vďaka

Snapchatu. Vaše video,

obrázok či článok sprístupnite len obmedze-

nému počtu príjemcov a len na niekoľko se-

kúnd, potom sa vymaže.Je obľúbený hlavne

medzi deťmi a teenagermi.

Waze

Veľmi užitočnú pomoc

vodičom ponúka soci-

álna sieť waze. Za cie-

ľom zlepšenia doprav-

nej situácie vodiči me-

dzi sebou zdieľajú informácie o hliadkach,

kontrolách, dopravných obmedzeniach,

nehodách a celkovej dopravnej situácii da-

nej lokality.

atteliér 06-07 | 2013-201416

TÉMA

Vymeníme Facebook za niečo iné, podobne

ako teenageri, ktorí opúšťajú FB a prechádza-

jú na iné platformy ako Twitter či Instagram?

„Decká prešli inde predovšetkým kvôli rodi-

čom, ktorí si ich na Facebooku pridávali medzi

priateľov. Sledoval som tento jav, no mladí na

FB zostávajú, len tam chodia menej častejšie.

Facebooku staršia cieľová skupina vyhovuje,

lebo práve tá robí nákupné rozhodnutia, čo je

pre inzerentov výhodnejšie. Predikcie sú také, že

budú vznikať nové sociálne siete, na ktorých sa

budú ľudia diferencovať. Facebook však neza-

nikne. Na jednej strane preto, lebo ľudia sú naň

zvyknutí a na strane druhej sú leniví presúvať si

svoj contact list na inú sociálnu sieť, kde nebu-

de každý,“ vysvetľuje odborník z Azetu.

„Je veľkou chybou myslieť si, že Facebook je pre fi rmy zadarmo. Už dlhšie nie je

a bude to iba horšie.“

Facebook pre fi remný sektor

Facebook sa otvára okrem bežných pou-

žívateľov čoraz častejšie aj marketingovo

zmýšľajúcim subjektom. Dnes ako jeden

z najdostupnejších marketingových kaná-

lov prichádza skoro každodenne s inovácia-

mi na zjednodušenie či zefektívnenie jeho

používania. “Facebook je relevantným mé-

diom pre takmer každý typ fi rmy, záleží len

od kreativity a schopností jej ľudí využiť jeho

potenciál naplno,“ hovorí Peter Šebo, Chief

Digital Offi cer digitálnej agentúry PS Digital.

Najčastejšou chybou podľa neho je pred-

poklad, že byť na Facebooku stačí a dôvod

príchodu fi rmy do prostredia sociálnej siete

iba preto, lebo „všetci moji konkurenti tam

už sú“ tiež neobstojí. „Firemná komunikácia

na Facebooku si dnes vyžaduje zodpovedný

a premyslený postup – stratégiu, inak môže fi r-

me narobiť aj viac problémov ako osohu. A tiež

je veľkou chybou myslieť si, že Facebook je pre

fi rmy zadarmo. Už dlhšie nie je a bude to iba

horšie. Na druhej strane, s nepomerne nižším

rozpočtom dokáže fi rma pri dobre spravovanej

stránke a premyslenej komunikácii na sociálnej

sieti dosiahnuť oveľa viac ako pri väčšine iných

médií.“ vysvetľuje Šebo.

Trendy treba sledovať aj na sociálnej sieti

Novinkou v marketingu je remarketing

Facebook reklám z webstránky inzerenta, či

cielenie na databázy používateľov (naprí-

klad z newsletterovych zoznamov klienta).

„Facebook so svojimi lajkermi, zdieľaniami ale-

bo komentármi môže výraznou mierou fi rme

pomôcť, ale mať v požadovaných cieľoch počet

fanúšikov alebo mieru engagementu nie je

podľa mňa dobrý nápad. Facebook a jeho ná-

stroje sú iba prostriedkom k dosiahnutiu tohto

základného cieľa,“ objasňuje odborník. Aj tu

platí overená tematika obľúbenosti obsahu:

deti, zvieratká a ženy. V zmysluplnej fi rem-

nej komunikácii sa však táto tematika ťažko

spracúva, pokiaľ nepredávate plienky, krmivo

pre psov alebo plavky, samozrejme. S tým sú-

hlasí aj komunikačný odborník Rasťo Benka:

„Chvalabohu sa už skončila doba, kedy všetci

zdieľali hlavne mačiatka, aby dosiahli veľa li-

kov. Médiá sú obsahovo celkom široko zame-

rané a niektoré tento ňuňu efekt ešte znesú. No

výrobca vyllivých ložísk by to asi robiť nemal.“

„Médiá sú obsahovo celkom široko zamerané a niektoré

tento ňuňu efekt ešte znesú. No výrobca vyllivých ložísk by

to asi robiť nemal.”

Trpezlivosť like prináša

Základnou funkciu marketingu na sociálnej

sieti je (podobne ako v offl ine prostredí) bu-

dovanie vzťahu medzi značkou a jej fanú-

šikmi/zákazníkmi. Vzťah vybudovaný týmto

spôsobom dokáže v dlhodobom horizonte

prinášať aj výnosy. Mnohé fi rmy očakávajú

VIRTUÁLNE KOMUNITY

Z Facebooku sa stala široká paleta najrozlič-

nejších skupín. Ľudia sa združujú v menších

či väčších skupinách, aby tak vytvorili ko-

munity s určitým cieľom. Ktoré sa zídu tebe?

UCM/FMK/KOMU/MARK/2010

Prvým virtuálnym krokom každého vyso-

koškoláka je pridanie sa do skupiny svojho

ročníka. Termíny skúšok, poznámky či ma-

teriály ku skúške sa na týchto skupinách

sharujú dennodenne. Okrem toho tu mô-

žeš dohodnúť krúžkovicu. Keď nestíhaš sle-

dovať ročníkový mail, táto skupina ti určite

uľahčí štúdium.

Parťák na turistiku do hôr:

facebook.com/groups/dotatier

Si milovník hôr, ale svoju

frajerku si ledva dostal

na kopec v Jame? Pridaj

sa do tejto skupiny a ur-

čite si nájdeš nových ka-

marátov, ktorým nerobí

problém preskákať Tatry či prespať v stane

na Chopku. Okrem toho tu získaš fajn odpo-

rúčania na túry a prostredníctvom fotiek sa

s ostatnými môžeš podeliť o svoje zážitky.

Social Media Geeks Slovakia:

facebook.com/groups/smgsk

Ak sa pohrávaš s myš-

lienkou urobiť kariéru

na sociálnych sieťach

alebo si nevieš nadsta-

viť na Facebook po slo-

vensky, klikni sem. V tej-

to skupine sa nachádzajú tí najlepší social

media geekovia z celého Slovenska. Zistíš,

prečo ti prestal fungovať scheduling ale-

bo sa dozvieš, aké novinky na nás chystajú

vývojári.

Nuda v Trnave:

goo.gl/WEPNbM

V tomto meste ju

zažívate dosť často.

Možno by ste sa nudili

menej, ak by ste sa

pridali do rovnomennej

skupiny. Tvorcovia

obsahu sa tu snažia pridávať zaujímavé

eventy, koncerty či divadelné predstavenia.

Po kope tu tak nájdete takmer celý kultúrny

život v Trnave. Skupina pre všetkých,

ktorým sa zdá Kam do mesta neprehľadné.

Bazar Trnava/Predaj Kupa a mnohe iné

Second handy a bazáry sa na Facebooku

naozaj rozmohli. Stačí pridať fotku ojazde-

ných kolieskových korčúľ a čakať na sprá-

vu od záujemcov. Podobne si už vymenilo

alebo sa zbavilo nepotrebných vecí stovky

ľudí. Výhodou je, že na rozdiel od iných por-

tálov, tu si človeka môžeš preklepnúť a zistiť

či nie je podvodník.

Cestujeme z/do TT alias „share a ride“:

facebook.com/groups/sharearide.trnava/

Ak neobľubuješ cesto-

vanie preplnenými vlak-

mi a autobus ťa nikdy

nevezme, pridaj sa do

skupiny určenej všet-

kým študentom, ktorí

na víkend cestujú domov. Ak máš obavy,

že tu natrafíš na nebezpečných a  nezod-

povedných šoférov, nemusíš sa báť. Ľudia

zo skupiny ti naň pokojne dajú úprimné

referencie.

Autor: Magdaléna Švecová

atteliér 06-07 | 2013-2014 17

TÉMA

Frederika

Samuelová

(550 priateľov)

Odkedy chodím na

vysokú školu trá-

vim na Facebook-u

viac času ako pred-

tým. Píšem si väčšinou s mojimi najbližšími,

s ktorými práve nemôžem byť. Predtým som

chodila na FB iba za účelom komunikácie,

no našla som tu rôzne skupiny s brigádami

a hostessingom, skupiny o aktuálnych podu-

jatiach, na ktorých som aj pracovala. Taktiež

som tu našla skupiny báb vymieňajúcich si

nepoužité oblečenie, ktoré im zbytočne za-

vadzia v skrini. Pridala som sa k nim a vyme-

nila som si s babami pár kusov oblečenia

a kabeliek.

Silvia Tomčalová

(1011 priateľov)

Na FB mám veľa

priateľov, pretože

som často cestova-

la a spoznala no-

vých ľudí. Taktiež

ľudí, čo som spoznala počas strednej školy.

Na FB som online na iPhone. Keďže tam mám

dáta, tak som tam skoro stále, ale to nezna-

mená, že som dostupná, pretože som zane-

prázdnená a som tam kvôli komunikácii s or-

ganizáciami a ľuďmi, s ktorými som v spojení

cez FB. Nezosobňujem sa s ním. Sem-tam pri-

dám foto, niečo zazdieľam a to je všetko. Skôr

žijem prítomnosťou a v realite, nie v online

svete. I keď spája nás a dosť.

Maroš Duplák

(335 priateľov)

Na FB veľa

času netrávim.

Navštívim ho pár-

krát denne, aby

som sa pozrel

či je niečo nové - hlavne čo sa týka školy.

Málokedy si tu s niekým píšem. Ak niečo po-

trebujem riešim to SMS alebo hovorom. Nič

významné, čo by som na FB zažil, sa mi ne-

vrylo do pamäti. A čo mi dáva? Tak asi to, že

vidím, čo sa deje či už doma, alebo v Trnave.

Pozerám si nejaké info zo statusov, alebo aj

z rôznych stránok, ktoré mám lajknuté.

Alžbeta Čelešová

(122 priateľov)

Na FB mám zopár

priateľov, nie je ich

príliš veľa, predsta-

vujú okruh mojich

najlepších priate-

ľov, ale aj spolužiakov a známych, s ktorými

sa často nestretávam, ale možno i vďaka FB

som s nimi v spojení a dôvod na stretnutie

sa po čase môže nájsť. Rozhodne si nepridá-

vam každého človeka, ktorého som videla,

ale len tých, s ktorými by som reálne mohla

byť priateľka alebo sú mi sympatickí. Vďaka

FB si píšem so svojimi priateľmi, dozvedám sa

mnoho informácií o škole a taktiež som od-

berateľkou mnohých stránok, ktoré prináša-

jú novinky, ktoré si občas prečítam. Zážitok,

ktorý sa mi s FB a s jeho používaním vryl do

pamäti asi najviac je, že vďaka kolónke infor-

mácie, kde je kontakt na mňa- mail, ma kon-

taktovalo pár ľudí, ktorých som predtým ne-

poznala, a vďaka FB sa mi to podarilo a naše

životy sa v mnohom spojili.

Autor: Dominika Murníková

Facebook náš každodenný

Koho majú medzi priateľmi na Facebooku študenti? Trávia tam veľa času alebo oň ani nezakopnú?

Niekoľkých sme sa opýtali, ako túto sociálnu sieť využívajú.

od každej akcie na Facebooku okamžitú re-

akciu, no tak to väčšinou nefunguje. „Pre nás

je fungovanie na sociálnej sieti príležitosťou

neustále sa niečo učiť a následne tak pomáhať

našim klientom. Takéto dynamické prostredie

nás udržiava v strehu a našim klientom dáva

výhodu pred ich konkurenciou, ktorá často

nemá čas ani kapacity tento permanentný pro-

ces zmeny sledovať,“ dodáva Šebo

Mám stránku na sociálnej sieti – čo s tým?

Veľa fi riem si stránku na sociálnej sieti založí,

aj keď presne nevie, ako by ju mohol reálne

využiť pre svoj marketing či predaj. „Dôležité

je zvoliť si stratégiu komunikácie na Facebooku,

zaradiť správu Facebook-u do jeho ostatných

marketingových aktivít a následne veľmi pocti-

vo sledovať a vyhodnocovať jeho prínos,” pre-

zrádza Šebo. Reklama na sociálnej sieti je rov-

nako otravná ako akákoľvek iná reklama na

internete, a preto by sa mohla v mori ponúk

stratiť. Závisí to od dobrého zacielenia. „Na

Slovensku je výborným príkladom Martinus,

ktorý dnes pozná takmer každý a sociálne mé-

diá sú jedným z ich najvýraznejších marketin-

gových kanálov. Vo svete je tých značiek veľmi

veľa – Coca-Cola, FC Barcelona alebo Oreo či

Red Bull. Veľmi dobre však sociálne siete vy-

užívajú americké celebrity, u nás napríklad

Rytmus,“ dodáva Šebo.

„Veľmi dobre sociálne siete využívajú americké celebrity,

u nás napríklad Rytmus.“

Stále slabá konkurencia

Na Slovensku má marketing na sociálnej sieti

stále v monopole Facebook. „Myslím si, že na

začiatku zabrzdili Google+ okruhy ľudí, ktoré

ste museli zvoliť, keď ste chceli publikovať a to

sa ľuďom sa to nechcelo. Twitter je iný v tom,

že nič netriedi, ukazuje vám všetok obsah od

všetkých ľudí či značiek, ktoré sledujete a je

veľmi rýchly - to nemusí každému vyhovovať,

možno marketérom alebo ľuďom z IT odvetvia.

LinkedIn má dve strany - spomínaný záznam

kariéry človeka, ale aj odborné informácie od

skúsenejších profesionálov v danej oblasti a fi -

riem. Ak aj študent nedokáže zatiaľ vyšperko-

vať svoj profi l na LinkedIn, určite pre nich môže

byť relevantným zdrojom odborných informácií

z oblasti, ktorá ich zaujíma,“ uzatvára Šebo.

Autori: Jozef Neupauer, Magdaléna Švecová, Ľudmila Krkošková

AKÝ MÁ BYŤ SOCIAL MEDIA GURU?

• technicky vyvinutejší než bežný

používateľ

• mal by mať rád ľudí

• byť komunikatívny

• musí ho to baviť

• mal by vedieť slovenčinu a angličtinu

• mať vzťah k značke, pre ktorú robí

atteliér 06-07 | 2013-201418

TÉMA

Z Facebooku sa môže stať

kybernetický Titanic 21. storočia

Projekt kyberia.sk vznikol v časoch, kedy sme o sociálnych sieťach ešte ani netušili. Okrem toho predčil

dobu aj v spôsoboch fi nancovania či forme diskusií. Tento formát neponúka priestor len pre naháňanie

určitej obdoby likov, ale je to aj platforma na šírenie alternatívnych myšlienok oslobodená od reklamy.

O budúcnosti sociálnych sietí a o Kyberii nám porozprával jej zakladateľ DANIEL HROMADA.

Keď

ste za-

kladali v roku

2001 kyberia.sk, za-

kladali ste ju s tým, že to

bude obdoba sociálnej siete?

V úplných prvopočiatkoch určite nie.

Chcel som iba vytvoriť stránku, ktorá by

pod jednou strechou zjednotila v tom ob-

dobí na slovenskom webe málo diskutova-

né témy ako pokročilé technológie, mystika,

psychedelické a entheogénne substancie či

hacking. Relatívne rýchlo som však pochopil,

že na to, aby projekt mohol uspieť, budú ho

musieť obsahmi napĺňať samotní užívatelia.

Čerpala Kyberia námet z nejakého podob-

ného projektu?

Bolo to obdobie, kedy pojem sociálna sieť

znamenal niečo úplne iné ako dnes. Google

bol stále v plienkach, Facebook existoval ma-

ximálne ako ambícia pehatého Marka ukázať

svetu, aký je cool a Twitter v tom období ne-

bol ani len tou ambíciou. A predsa už v tom

období existoval na česko-slovenskom inter-

nete projekt cyberspace.cz od geniálneho

programátora Tomáša Stýbla. Jeho „diskuzák“

inšpiroval mnohých programátorov k tomu,

aby sa pokúsili o založenie podobného virtu-

álneho mesta. V Česku vznikol diskusný sys-

tém nyx.cz, ktorého autor mi bol pri vytvára-

ní prvých náčrtov Kyberie viac ako nápomoc-

ný. Istú rolu však istotne zohrali aj slovenské

projekty 5D.sk, zion.sk či inzine.

Na Kyberii nie je takmer žiadna reklama.

Aký model fi nancovania teda využíva?

Dobrovoľné príspevky. Z času na čas, keď

treba kúpiť nový server či zaplatiť

hosting, vyhlási sa neofi ciálna

zbierka či darová kam-

paň. Za pár týž-

dňov sa

vyzbie-

rajú fi -

nančné pros-

triedky a loď sa po-

tom zase pár rokov plaví

ďalej. Náklady na prevádzku pro-

jektu ako je Kyberia sa totiž počítajú

skôr v stovkách než tisíckach eur ročne.

„Zdrojový Kyberie je voľne dostupný a každý si tak môže vytvoriť vlastnú

kybériu.“

Nikdy teba alebo iných zodpovedných za

Kyberiu nenapadlo využiť ju na komerč-

né účely?

Samozrejme, že napadlo a neraz. A nie je

úplne vylúčené, že určité bonusové a na pre-

vádzku nákladnejšie služby budú v budúc-

nosti spoplatnené. Bombardovať však kogni-

tívny systém užívateľov Kyberie reklamou,

a ešte niečo také robiť kvôli peniazom, to sa

mi vždy hnusilo. Marketing má za určitých

špecifi ckých okolností svoje opodstatnenie,

no reklama by istotne nemala za ľuďmi do-

liezať aj do miest, ktoré považujú za svoj do-

mov. A aj keď to bude možno znieť ako lacná

fráza, predsa len aj po rokoch verím, že pre

mnohých je Kyberia v istom zmysle ich virtu-

álnym domovom.

Ani prihlasovanie sa do Kyberie nie je

rovnaké ako inde. Ak sa chce stať človek

súčas-

ťou, musí

ho „schváliť“

určitý počet užíva-

teľov. Aký je zámer tohto

systému? Nie je to tak trochu

elitárne?

Môže sa to tak javiť, ale vytváranie elít tam,

kde žiadnych elít niet, istotne nie je zmys-

lom celej registračnej procedúry. Myslím, že

vhodnejšia metafora, ktorou možno zodpo-

vedať otázku je membrána. V prírode totiž

takmer na všetkých úrovniach komplexnos-

ti neustále vznikajú štruktúry, ktoré si takým

alebo onakým spôsobom ohraničujú obsah

v ich vnútri v kontraste s vonkajším prostre-

dím. Ale aby som príliš neteoretizoval, po-

viem len, že registračná procedúra, tak ako je

teraz nastavená, sa zdá byť celkom funkčnou

obranou proti alternatívnym identitám, s kto-

rými majú napríklad v diskusiách na sme.sk

čoraz väčšie problémy.

Majú „sociálne siete“ podobné Kyberii bu-

dúcnosť? Smerujeme podľa teba k soci-

CELÝ ROZHOVOR NA WEBE

www.attelier.sk/danielhromada

atteliér 06-07 | 2013-2014 19

TÉMA

DANIEL

HROMADA (25)

študuje humanit-

né vedy na Karlovej

univerzite v Prahe

a lingvistiku vo

francúzskom Nice.

Je autorom najstar-

šieho komunitného servera kyberia.sk,

ktorý vznikol už v roku 2001. Minulý rok

vyhrala prvé miesto na Ars Electronice

Honorary Mention v kategórii Digitálne

Komunity.

álnym

sieťam

spájajúcim me-

nej ľudí s podobnými

záujmami?

V antropológii sa hovorí o tzv.

Dunbarovom čísle, ktoré popisuje nie-

čo ako limitné množstvo sociálnych vzťahov,

ktoré môže mozog vyšších primátov repre-

zentovať bez toho, aby nedošlo k poklesu ich

kvality. V prípade homo sapiens sapiens sa

momentálne odhady pohybujú niekde okolo

čísla 200. Ľudia sú bytosti prispôsobené evo-

lúciou na menšie spoločenské systémy. Je

iluzórne si myslieť, že človek ktorý má tisícky

„priateľov” ich v skutočnosti aj naozaj má.

Veľmi sa mi páči lock-out systém. Je to

možnosť na chvíľu sa od Kyberie vypnúť

a nemať k nej prístup.

Závislosť na sociálnych sieťach či smartpho-

nových aplikáciách sa dnes stáva čoraz pál-

čivejsím problémom, ktorý môže ešte v prie-

behu našej generácie narásť do ozrutných

epidemiologických rozmerov. Každá poctivá

sociálna sieť by tak mala svojim užívateľom

dať možnosť čo najrýchlejšie a najelegantnej-

šie sa odpojiť. Korporácie, ktoré tak nečinia,

sú pre mňa dealermi návykového správania,

ktorí vo svojej honbe za vyšším obratom he-

cujú farebnými-obrázkami-oslepené-stáda.

„Kvôli Facebook-u sa už rozpadlo príliš veľa

manželstiev, zabilo mnoho šikanovaných teenagerov

a spustilo príliš veľa občianskych vojen.“

Tvoria ešte stále časť Kyberie dobrovoľní

programátori? V čom je systém od ľudí pre

ľudí výhodný a ako sa organizuje takéto

kódovanie?

Po mojom odpojení sa z Kyberie v roku 2007

som odovzdal správu nad systémom istému

relatívne širokému okruhu ľudí, z ktorého

sa, žiaľ, iniciatívy chopila len malá hŕstka je-

dincov. Tí sa následne oveľa väčšmi sústre-

dili na bezpečnosť Kyberie ako na rozvoj či

otváranie sa svetu. Výsledkom je paradox-

ne situácia, kedy je zdrojový kód systému

voľne dostupný a každý si tak môže vytvoriť

vlastnú Kyberiu. Implementácia akejkoľvek

novátorskej idey je však vrámci slovenskej

Kyberie neraz dosť nepekne a netransparent-

ne zablokovaná. To je však len dočasný stav.

Považujem za takmer isté, že momentálne

obdobie

stagnácie sa

už čoskoro vráti do

pôvodného stavu, v kto-

rom sa individuálnym inováci-

ám, prichádzajúcim aspoň od tuc-

ta programátorov, nebudú klásť žiadne

prekážky.

Facebook je v súčasnosti sociálnou sie-

ťou, na ktorej sú všetci. Reklama však toto

prostredie až príliš ovplyvňuje a pomaly

začne obsah Facebooku aj ovládať a ľu-

dia možno z neho aj kvôli tomu postupne

odídu rovnako ako v prípade televízie. Čo

bude nasledovať potom? Bude Google+

nástupcom Facebooku?

Kvôli Facebooku už sa rozpadlo príliš veľa

manželstiev, zabilo príliš veľa šikanovaných

teenagerov a spustilo príliš veľa občianskych

vojen na to, aby som si mohol želať, aby aj

o sto rokov deti mojich detí používali uve-

denú platformu na vzájomné zdieľanie snov.

Už dnes, pár rokov po vzniku, sa tam zdieľa-

jú hlavne intrigy. Návykové správanie, ktoré

sociálne siete vytvárajú do mozgovej kôry, je

oveľa hlbšie zažrané ako pasívne „čumenie

do telky”. Je tomu tak preto, že sociálne sie-

te si od nás akoby vyžadujú aktívnu spoluú-

časť, a tiež preto, že vďaka všetkým tým like-

-buttonom má takmer každý z času na čas

pocit vlastnej dôležitosti. Vzhľadom na fakt,

aké nesmierne hlboké návyky už v ľuďoch

Facebook vytvoril, stačí sa pozrieť, čo robí

v ľubovoľnom európskom metre minimál-

ne desatina cestujúcich, považujem za dosť

nepravdepodobné, že celý projekt zakape

tak rýchlo, ako sa to nedávno stalo projektu

MySpace. Vylúčiť to však nemožno, a to ob-

zvlášť v prípade, že do hry vstúpi revolučná

nová technológia, ktorou by mohli byť go-

ogle glass. Ak Facebook nepríde ešte s nie-

čím revolučnejším, nedá sa úplne vylúčiť, že

sa z neho stane kybernetický Titanic 21. storo-

čia. V oblastiach, v ktorých ideologicky domi-

nuje USA, prevezme štafetu projekt Google+.

Zároveň však možno očakávať aj vzostup

sociálnych sietí iných krajín, ktoré majú

imperiálne

ambície, ako

napríklad ruský pro-

jekt vkontakte či čínsky

qzone. Používam termín im-

periálny, pretože rovnako ako v prí-

pade Facebooku či Google+ je totiž aj pri

týchto projektoch ich prežitie priamo závislé

od toho, do akej miery sa bude dariť ekono-

mikám, z ktorých sú uvedené sociálne siete

vyživované.

Čo bude nasledovať po sociálnych

sieťach?

Je možné, že niektoré zo sociálnych sietí sa

premenia na niečo, čo nazývam komunitný-

mi inteligenciami. V stručnosti možno pove-

dať, že platí :komunitná inteligencia = soci-

álna sieť + umelá inteligencia. Pod pojmom

umelá inteligencia mám na mysli data-mi-

ning, machine learning a natural language

processing. Sú to algoritmy, ktoré si dokážu

adaptovať vlastné parametre.

Autor: Magdaléna Švecová

AKO FUNGUJE KYBERIA.SK

Tento komunitný portál vznikol v roku 2001.

Jeho obsah je tvorený užívateľmi, ktorí vytvá-

rajú a spravujú jednotlivé uzly (nódy). Z nich

má každá špecifi cké koordináty, pomocou

ktorých môže byť identifi kovaná v rámci cel-

kovej štruktúry. Nódou kyberie je rovnako

hlavná stránka, užívateľský profi l ako aj po-

sledný diskusný príspevok. Ich kvalitu je mož-

né určiť pridelením Káčka, ktoré je obdobou

lajkov na Facebooku. Denný výpis “najkáč-

kovanejších” nód je potom určitou variantou

hlavnej steny na Facebooku, ktorá tiež agre-

guje pre užívateľov príťažlivý obsah, no pozí-

ciu v ňom si nemožno kúpiť peniazmi.

?

atteliér 06-07 | 2013-201420

Interaktívny životopis

Okrem medziľudských vzťahov a marketingu preklenuli sociálne siete isté hranice aj v oblasti ľudských

zdrojov a HR. LinkedIn vyvinul možnosť nájsť si zamestnanca pomocou pár kliknutí a zhliadnutia jeho profi lu.

Znamená to, že už nebudeme chodiť vôbec na pohovory a personalistov ohúri naša profi lovka a životopis?

„LinkedIn je sociálna sieť určená profesionálom

z mnohých odvetví. Na rozdiel od ostatných sie-

tí, akými sú Facebook či Twitter, je formálnejšia,

prispôsobená potrebám zdieľania informácií

o a pre biznis komunitu,“ otvára problemati-

ku LinkedIn-u Martin Huba, odborník na HR.

LinkedIn je založený na podobných princí-

poch a postupoch ako každá iná sociálna

sieť, pravdepodobne kvôli zjednodušeniu pre

používateľov. Jediným rozdielom je, že užíva-

telia tu nesharujú informácie o prvom kroku

dieťaťa či dopísanej diplomovke, ale každý

člen tu zdieľa primárne informácie o svo-

jich pracovných skúsenostiach či projektoch,

na ktorých participoval. Keď si kliknete na

LinkedIn, jej timeline vychádza z formy kla-

sického CV. „Je to dynamickejšia a interak-

tívnejšia forma životopisu. Hlavnou výhodou

je, že tento životopis máte na jednom mieste

a všetci členovia si ho môžu prečítať vždy aktu-

álny,“ opisuje výhody Martin Huba.

Živý životopis

Životopis môžete mať predsa zavesený aj na

Profesii, poviete si. LinkedIn však ponúka ove-

ľa premyslenejší balík služieb a podľa Hubu

disponuje unikátnymi funkciami, ktoré umož-

ňujú ostatným členom siete potvrdiť a zdôraz-

niť vaše charakteristické znalosti a schopnosti.

Medzi tieto „zlepšováky” patria napríklad re-

commendations, po slovensky odporúčania.

Ide o modernú formu odporúčacieho listu,

v ktorom sa nachádzajú stručné zhrnutia skú-

seností ostatných s vami v pracovnom vzťahu

či konkrétnom projekte. „Ďalšími vynikajúci-

mi službami sú skills – zručnosti,“ vymenúva

Martin. Skills sú charakteristiky zvýrazňujú-

ce vaše špecifi cké skúsenosti a znalosti. „Dalo

by sa povedať, že vás ostatní môžu „obodovať“

podľa toho, aké schopnosti u vás vnímajú ako

kľúčové či najvýraznejšie,“ dodáva Martin Huba.

Interaktívnosť LinkedIn-u využívajú mnohí

ako určitú formu online životopisu. Ak často

menia zamestnanie, dosahujú iné úspechy

či nadobúdajú nové schopnosti, nemusia po

každej takejto aktualizácii životopis nikam za-

sielať, stačí novinky dopísať a hneď o tom ve-

dia všetci zainteresovaní.

Ako sme na tom u nás doma?

Slováci sú náruživí „fejsbukári“, no využí-

vajú vôbec LinkedIn? Posledné sčítanie

LINKEDIN SUCCES STORY

Daniel Sivák,

študent 1.Mgr

na FMK - 1080

connections

„O LinkedIn-e som

sa prvýkrát dopo-

čul približne pred

dvomi rokmi. Krátko potom som si zalo-

žil konto. Optimalizoval som si ho v priebe-

hu siedmich dní, aby bolo celé podľa mojich

predstáv. Počas tohto dvojročného obdobia

som na LinkedIn-e dostal niekoľko ponúk

na pracovnú či obchodnú spoluprácu.” Sám

tvrdí, že ponúk mu chodí veľa, priemer-

ne tak dve za týždeň, a to ani nevyvíja

žiadnu aktivitu a ani sa nikam nezapája.

Zamestnávatelia boli rôzni, ale väčšina po-

chádzala zo Slovenska, potom z krajín Únie,

ale aj z USA. Ponuku trvalého pracovného

pomeru zatiaľ nikdy nevyužil, ale s mnohý-

mi záujemcami sa stretol aj osobne za úče-

lom diskusie. Nebol to však bežný pracovný

pohovor. Hneď na začiatku Daniel totiž na-

značil, že zamestnanie neplánuje meniť. Za

pozitívne Dano považuje, že s niektorými

z nich nadviazal externú spoluprácu. Keďže

Daniel momentálne rozbieha vlastnú spo-

ločnosť, využil LinkedIn aj pri hľadaní za-

mestnancov. Zo 48 si až deviatich vybral

prostredníctvom LinkedIn. Nikdy ich pred-

tým nestretol, ale tam ho natoľko zaujali, že

ich nemal problém po následnom pohovo-

re prijať. Výhodou je, že ako zamestnávateľ

si tu nemusí platiť inzeráty a zároveň si vy-

berá z kvalitnejších ľudí. Podľa Daniela má

človek využívajúci LinkedIn väčší rozhľad,

na mnohé veci sa pozerá neštandardne a vo

väčšine prípadov ovláda aj cudzí jazyk.

Martin Huba

TÉMA

atteliér 06-07 | 2013-2014 21

TÉMA

obyvateľstva sa na tieto údaje zrejme nepo-

zrelo, no Martin Huba disponuje aspoň ob-

raznými informáciami: „Na Slovensku, rovnako

ako v iných krajinách, sa LinkedIn stáva výbor-

ným zdrojom hľadania schopných a kvalifi ko-

vaných ľudí. Aktuálnosť a dostupnosť informá-

cií o kvalifi kovanej pracovnej sile je dôvodom

rastúcej popularity LinkedIn-u medzi zamest-

návateľmi či personálnymi agentúrami. Majú

možnosť aktívne osloviť ľudí, ktorí možno ne-

rozmýšľajú o zmene zamestnania a z toho dô-

vodu nevyvíjajú prakticky žiadnu aktivitu na

pracovnom trhu. Takýchto ľudí bolo predtým

veľmi ťažko osloviť aj s veľmi lukratívnou po-

nukou. Prostredníctvom LinkedIn-u je to zrazu

omnoho jednoduchšie.“ Koho však zamest-

návatelia na tejto sociálnej sieti oslovujú naj-

častejšie? Hľadať tu kominára či upratovačku

by bolo asi o čosi náročnejšie a aj slovenský

odborník na HR nedisponuje v súčasnosti

konkrétnymi číslami, ktoré by defi novali naj-

žiadanejšie povolanie na Linked-Ine. „Som

presvedčený, že momentálne najčastejšie ob-

sadzované pozície prostredníctvom LinkedIn

sú pozície v informačných technológiách. Toto

odvetvie má podľa mňa aj najväčšie zastúpe-

nie medzi používateľmi vo svete i na Slovensku,“

predpokladá Martin.

Vymiznú personalisti?

Tak ako sme sa pri rozmachu Facebooku pý-

tali, čo sa stane s marketingovým svetom,

tak sa zaujímame aj o to, či virtuálne hľada-

nie zamestnancov nepošliape živobytie per-

sonalistov a personálnych agentúr. Na prvý

pohľad to tak vyzerať môže, veď LinkedIn je

v konečnom dôsledku zadarmo, no Martin

Huba tento fakt vyvracia: „Je pravdou, že

nám – recruiterom výrazne uľahčuje prácu

pri identifi kácii potenciálnych kandidátov na

hľadanú pozíciu. Avšak oslovenie, motivácia

a ohodnotenie týchto kandidátov podľa ich

vhodnosti na túto pozíciu, koordinácia výbe-

rového procesu, spätná väzba pre obe stra-

ny, to sú činnosti pre človeka – personalistu.“

Študenti personalistiky sa tak nemusia báť,

že si po promóciách nenájdu prácu. Podľa

Hubu LinkedIn sám od seba nezmanažu-

je výberový proces, nevyrieši termínovanie

pohovorov či meškajúceho kandidáta stoja-

ceho v zápche. To sú úlohy, na ktoré si fi rmy

najímajú recruiterov a budú v tom pokračo-

vať i naďalej. Na mieste je však otázka, pre-

čo je pre fi rmy LinkedIn tak atraktívny, keď

väčšinu roboty musí aj tak urobiť platený

zamestnanec z kancelárie. Aj na toto nám

vedel odpovedať Martin Huba: „Výhody ply-

nú už zo samotnej špecializácie LinkedIn-u na

spájanie ľudí – profesionálov. To znamená, že

tam nenájdete ponuku rôznych produktov či

tovaru. Toto umožňuje fi rmám fokusovať svoju

prezentáciu na potenciálnych a rovnako i exis-

tujúcich zamestnancov a ich potreby.“ Okrem

toho LinkedIn je aj dobrou reklamou pre sa-

motné fi rmy, veď čo je lepšou prezentáciou

spoločnosti, ako jej samotní zamestnanci

a ich skúsenosti a znalosti. „Mladý človek, kto-

rý si hľadá prácu, si tak môže vybrať fi rmu, kde

vidí profesionálov, ktorí mu môžu odovzdať

svoje znalosti a skúsenosti,“ dodáva Martin.

Falošní zamestnanci

Na Facebooku, Instagrame či Twitteri sa na-

chádzajú tisícky, ak nie milióny falošných pro-

fi lov. Od úchylákov, cez falošné profi ly hviezd

až po zo strachu pred zneužitím informácií

vymyslené identity. S rovnakým problémom

bojuje aj LinkedIn. „Ako väčšina sociálnych

sietí, ani LinkedIn nemá stopercentnú záruku

identity svojich členov – zaregistrujete sa podľa

svojej emailovej adresy a prípadne čísla na mo-

bil. V dnešnej dobe anonymných emailových

služieb si tak každý z nás môže takýchto profi -

lov vytvoriť niekoľko, a to v priebehu pár minút.

Informácie o sebe, svojich schopnostiach, vzde-

laní a pracovnej histórii si píše každý sám. Či sú

pravdivé alebo nie, je len veľmi ťažko posúdiť,“

vysvetľuje Huba. Podľa neho je istou útechou

fakt, že ide o verejné informácie, ktoré môže

vidieť každý, a tak na klamstvo či zavádzajúce

informácie môže ktokoľvek aj upozorniť. „Či

tak urobíme, je na každom z nás. Je to sociálna

sieť, ktorej autentickosť a relevantnosť závisí

na sociálnej zodpovednosti,“ dodáva odbor-

ník na HR. Ak ste si ešte nezaložili svoj účet

na LinkedIn, nezaháľajte. Ale tiež sa nemusíte

stresovať, že ste prišli o životné šance a príle-

žitosti. Kvalitná práca sa dá nájsť aj bez pro-

fi lu na tejto sociálnej sieti. Ak máte fóbiu zo

zverejňovania súkromných informácií, môže-

te stále využiť rôzne portály s ponukami prá-

ce či personálne agentúry, ktoré zbierajú in-

formácie o dopyte po kvalitných ľuďoch. Keď

vaša práca za niečo stojí, dobré zamestnanie

si nájdete aj sami. No LinkedIn tento proces

určite urýchli.

ČO BY MAL MAŤ VYSOKOŠKOLÁK NA LINKEDIN-E?

• relevantné a pravdivé informácie

o vzdelaní a skúsenostiach

• profi l: výber kontaktov a kľúčové slová

- zručnosti treba nadstaviť podľa typu

kariéry

• znalosť cudzích jazykov, kurzy

a školenia treba uviesť pri minime

praktických skúseností

• treba spomenúť ocenenia za

vynikajúce výsledky či zaujímavé

projekty, na ktorých participoval

• zaujímavé sú Groups, kde profesionáli

zdieľajú svoje skúsenosti. Aktivita

v týchto skupinách je dobrou formou,

ako prezentovať svoje schopnosti

u potenciálneho zamestnávateľa.

Autor: Magda Švecová

Foto: archív Martina Hubu

atteliér 06-07 | 2013-201422

TÉMA

atteliér 06 | 2013-2014

FOTOSTRANA

Čo nedokážem napísať, vyjadrím

prostredníctvom fotografi e

VERONIKA

PILÁTOVÁ

Prvýkrát sa štu-

dentka FMK

Veronika Pilátová

stretla s fotkou

ešte v detstve,

kedy trávila čas

s dedkom nad

krabicou jeho starých fotografi í. Začínala

s digitálom a neskôr na gymnáziu sa

jej do ruky dostala prvá zrkadlovka.

Ako každý začiatočník začínala s fote-

ním všetkého, čo jej prišlo „pod ruku“,

či už to bola len obyčajná sedmokráska

alebo fotenie oblakov. Na vysokej ško-

le sa jej vzťah k fotke prehĺbil ešte viac.

Fotografovanie je jej veľkou vášňou, kto-

rá ide ruka v ruke s písaním: „Fotka a text

sú pre mňa dve línie, ktoré sa prelínajú

a jedna bez druhej by nemohli existovať.

To, čo nedokážem napísať, vyjadrím pro-

stredníctvom fotografi e.” Inšpiráciu vidí

všade okolo seba. Najviac ju fascinuje

svetlo, no s tým umelým nepracuje. Jej

hlavným cieľom je prostredníctvom fo-

tiek robiť radosť sebe, ľuďom vo svojom

okolí a tým, ktorým sa jej tvorba páči.

Aktuálne zahájila svoj malý osobný pro-

jekt o ľuďoch, ktorých pokrivené osudy

nezmenili nič na ich chuti do života.

Okrem iného sa venuje fotografi ckým

zadaniam do školy a bakalárskej práci,

ktorej výstupom bude práve album foto-

grafi í so zameraním na street style, čiže

módny štýl ľudí na ulici.

Autor: Veronika Zemanová

OCENENIA

FotoRozkvet 2013 (Považská Bystrica):

3. miesto – analógová fotografi a

1. miesto – digitálna fotografi a

Považskobystrický fotomaratón 2014:

2. miesto

atteliér 06-07 | 2013-2014 23

TÉMA

atteliér 06 | 2013-2014

FOTOSTRANA

SERVIS

atteliér 06-07 | 2013-201424

ABSOLVENT

Stále platí naše staré heslo

– Print, ktorý neznesie klišé

V rámci osláv 10-tych narodenín vám v rubrike Absolvent prinášame rozhovory s bývalými šéfredaktormi

časopisu Atteliér. Tentoraz sme vyspovedali VIKTÓRIU MIRVAJOVÚ, doktorandku FMK.

Prečo si sa rozhodla ísť na FMK?

To je ťažká otázka (smiech). Primárne som

chcela študovať žurnalistiku v Bratislave,

bola to moja priorita. Okrem toho som mala

prihlášku na anglistiku a amerikanistiku do

Prešova a tu na FMK. Vždy boli žurnalistické,

resp. masmediálne smery pre mňa kľúčové.

Brala som to tak, že sa dostanem na žurna-

listiku do Bratislavy, skončila som však prvá

pod čiarou a všetci, ktorí boli nado mnou, re-

álne na tú školu chceli ísť, takže som sa tam

nedostala ani na odvolanie. Bolo to pre mňa

veľmi smutné, ale dostala som sa sem. Prvé

dojmy som mala zmiešané, neustále som to

porovnávala s tým, kde som mohla byť a kde

skutočne som, ale teraz to absolútne neľu-

tujem. Myslím si, že škola mi dala veľmi veľa

príležitostí . Všetky dobré veci ma stretli vďa-

ka tomu, že som prišla na túto školu. A nielen

profesionálne, ale aj čo sa týka ľudí, osobné-

ho života.

Takže logicky si si, keďže si chcela byť no-

vinárka, zapísala predmet Mediálny ate-

liér print.. Aké boli tvoje prvé dojmy?

V druhom ročníku som si Atteliér ako pred-

met nezapisovala, išla som sa len pozrieť.

Prvý dojem bol taký – „Bože, ja tu nemám čo

robiť, všetci vedia, o čom budú písať, čo idú

robiť a ja si neviem vybrať ani tému, nie to

za niekým ísť sa niečo spýtať.“ Prvé mesiace

boli teda o hľadaní témy, stalo sa, že mi po-

vedali, že téma je zlá a mám ísť radšej písať

o tom, ktoré knihy sa najviac čítajú v knižni-

ci (smiech). Vydržala som však, čo je super.

Atteliér mi veľmi veľa dal, hovorím, že je to

jedna z najsvetlejších vecí v mojom štúdiu –

či už kvôli ľuďom alebo slobode, ktorú sme

ako študenti mali.

„Nemám rada tvrdenie – vy ste študenti, vy to neviete“

Čo myslíš pod tou slobodou, čo ste mali?

Neboli sme pokazení praxou – samozrejme,

musíš vedieť písať, ale skúšaš, čo ťa baví, zau-

jíma, rôzne štýly... Nemám rada tvrdenie – vy

ste študenti, vy to neviete – no nevieme, ale

skúšame a učíme sa. Produktom je študentský

projekt, v ktorom sa ľudia učia, skúšajú a chcú

to robiť. Takisto nám respondenti pri rozho-

voroch povedali informácie, ktoré boli často

kľúčové aj pre iné médiá. Na Atteliéri bolo ďa-

lej pekné aj to, že študenti za to nič nechceli –

nezaujímalo ich, či dostanú za svoj článok ho-

norár, očakávali len svoje meno pod článkom

ako zadosťučinenie po ťažkej práci. A keď ti

potom spolužiak alebo kamarát povie, že to

bolo dobré, to je viac ako peniaze.

Pamätáš si ešte na svoj úplne prvý článok?

Nie (smiech). Spomínam si na články, ktoré

ma bavilo robiť – na začiatku som robila rub-

riku Šport a písala som veľký článok o futba-

lových hymnách, aké sú v porovnaní so za-

hraničím a ako ich vnímajú futbalisti. Vtedy

som oslovovala futbalistov, ktorí mali aku-

rát reprezentačný zraz a kontaktovala som

sa s nimi cez facebook. Všetci mi odpísali,

z toho som sa veľmi tešila (smiech). Potom

ma bavil rozhovor s Darylom Cagle-om, so

svetoznámym karikaturistom, za ktorý som

dostala aj cenu na Štúrovom pero.

Ako šéfredaktorka Atteliéru si však

pôsobila krátko...

Nastúpila som v poslednom ročníku, takže

rok. Mala som toho vtedy veľa – skúšky, dip-

lomovka, štátnice. Vtedajšia šéfredaktorka

Martina Harvanová začala do toho všetkého

popri škole aj pracovať, tak som jej povin-

nosti ako zástupkyňa šéfredaktora prebrala

ja, lebo sme vtedy nemali za seba adekvátnu

náhradu. Ja som si to užívala, no teraz keď sa

na to spätne pozriem, myslím, že som to ne-

robila až tak dobre. Veľa vecí som mohla robiť

inak, lepšie. Vo veľa prípadoch som bola mož-

no až príliš odvážna – aj čo sa týkalo tém, gra-

fi ky alebo názorov. Veľmi som sa tiež obáva-

la, čo to bude, až my skončime školu, keďže

sme boli silný ročník, veľa nás bolo v Atteliéri.

Mám však pocit, že po nás to je ešte lepšie.

Do istej miery si tak sebavedomo hovorím,

že to bola naša výchova. Generáciu, ktorá po

„V Lubline sa študenti nebáli hovoriť svoje názory.“

10 rokov atteliéru

atteliér 06-07 | 2013-2014 25

SERVISABSOLVENT

nás ostala, sme my naučili robiť základné veci

a to, čo potom vzniklo, bola do istej miery aj

naša vizitka.

Čiže hodnotíš kladne súčasný stav atelié-

ru? Zvykneš si v ňom prelistovať?

Ale áno. Mne sa páči, najmä kvôli témam.

Stále platí naše staré heslo - Print, ktorý ne-

znesie klišé. Páči sa mi iné nazeranie na veci,

osobnosti, ktoré si študenti vyberajú pre roz-

hovory. Atteliér je iný ako študentské časopi-

sy. Ako mínus chápem názorovú stranu, ktorá

vždy klišé obsahovala, ale tomu sa nevyhneš.

Názorová žurnalistika je najťažšia na písanie,

aby si v krátkom rozsahu napísala niečo, čo

má dávať zmysel, to je naozaj ťažké. V koneč-

nom dôsledku je však Atteliér dobrý časopis

a to, že vyhráva Štúrovo pero, si určite zaslúži.

„Názorová žurnalistika je najťažšia na písanie“

Magisterské štúdium si skončila pred tro-

mi rokmi. Čo si robila po štúdiu?

Po magisterských štátniciach som začala pra-

covať v Novom Čase, myslím si, že taktiež

vďaka Atteliéru a Júlii Kováčovej ( vyučujú-

ca Mediálneho ateliéru print – pozn. red.).

Súbežne som začala študovať na FMK dokto-

randské štúdium. Je to pre mňa trošku kon-

troverzné – veľa ľudí mi hovorilo, že sa nedá

robiť oboje naraz. Dá sa a pre mňa to bola

veľmi príjemná kombinácia, vždy som robi-

la viacero vecí naraz. Príjemné je to v tom,

že intelektuálna časť sa u mňa vyvíjala na

škole – mohla som učiť, písať príspevky...

Praktická časť, ako to naozaj vo svete fungu-

je, to bol pre mňa Nový Čas. Pracovala som

na oddelení Tip od Vás, kde išlo o neustálu

komunikáciu s ľuďmi. Túto príležitosť si veľmi

vážim, dala mi veľa. Potom mi však pribudlo

viac školy, tak som sa rozhodla, že sa jej bu-

dem venovať naplno.

Nedávno si sa vrátila zo zahraničného štu-

dijného pobytu v Poľsku. Ako hodnotíš

zahraničné štúdium?

V Poľsku sa mi veľmi páčilo. Myslím si, že

Poliakov podceňujeme – každý druhý Slovák,

ktorého sa spýtaš, že čo si myslí o Poľsku,

tak ti povie, že mali potravinový škandál

a kuracie mäso s antibiotikami. Ja som bola

na univerzite v Lubline, kde som študova-

la Journalism and Social communication.

Vybrala som si predmety, ktoré boli zamera-

né na online či občiansku žurnalistiku. Bolo

to pre mňa veľmi prínosné. Študenti sú do

istej miery iní než sme my, ale sú otvore-

ní diskusii, nebáli sa hovoriť svoje názory...

Myslím si, že niektoré veci by sme od nich

mali odkukať.

Kebyže máš teda porovnať slovenskú

žurnalistiku a poľskú? Je tam rozdiel?

Je. Už len keď prechádzaš okolo novinového

stánku a vidíš, koľko majú oni novín a časo-

pisov, tak to nemá ani český a slovenský trh

dokopy. Poliaci majú mnoho zahraničných

titulov, ktoré sú preložené do poľštiny, majú

svoje kvalitné noviny, napr. Gazeta Wyborca

sú výborné noviny, na ktoré nemá ani MF

Dnes, ani naše SME. Bulvár sa dá porovnať

(smiech). Čo Poliakom naozaj závidím je ich

vlastná verzia Newsweeku, ktorú má len zo-

pár krajín na svete. Na našom slovenskom

trhu vidím dieru v politicko-spoločenských

týždenníkoch. My tu máme .týždeň, ale

k nemu silnú alternatívu, akou bol kedysi

Žurnál, taká tu už vlastne ani nie je. Úroveň

žurnalistiky neviem do hĺbky posúdiť, keďže

neovládam dokonale jazyk, ale čo sa týka no-

vín – aké témy spracovávajú, ako sa im venu-

jú, určite je to lepšie ako slovenský prístup.

Čo sa chystáš robiť po skončení

doktorandúry?

To je najťažšia otázka súčasných dní. Teraz

ma zamestnáva písanie dizertačnej práce,

dokončujem ďalšie aktivity, ktoré sa týka-

jú doktorandského štúdia, takže som nao-

zaj full-time končiaci študent PhD. štúdia

(smiech). Baví ma byť na škole, stretávať sa so

študentmi, ale stále chcem písať a mať k no-

vinám blízko – či už po teoretickej stránke

alebo praktickej.

VIKTÓRIA

MIRVAJOVÁ

je doktorandka

FMK. Po skoče-

ní magisterského

štúdia pracovala

v Novom Čase na

oddelení Tip od

Vás. Nedávno sa vrátila zo zahraničného

štúdia v poľskom Lubline, kde študovala

Journalism and Social communication.

V súčasnosti sa venuje písaniu dizertač-

nej práce a ostatným aktivitám spoje-

ným so štúdiom.

Prvý dojem bol taký – „Bože, ja tu nemám čo robiť, všetci vedia, o čom budú písať, čo idú robiť a ja si neviem vybrať ani tému.“

Autor: Lucia OsvaldováFoto: Archív Mirvajová

SERVIS

atteliér 06-07 | 2013-201426

JEDEN DEŇ

Pričuchli sme k bulváru

Stráviť jeden deň v redakcii najčítanejšieho denníka na Slovensku je pre študenta masmediálnej

komunikácie hotový zážitok. Pár hodín v spoločnosti profesionálnych grafi kov, redaktorov, fotografov

a odborníkov na online prostredie, vám dá viac, ako celé hodiny strávené v prednáškových miestnostiach.

Pričuchnite si spolu s nami k tvorbe Nového Času.

V slnkom zaliatej Bratislave sme vystúpili

tesne pred ôsmou hodinou. Po trištvrteho-

dinovom trápení sa s automatom sme rezig-

novali a cestovné lístky si zakúpili v kiosku.

Polorozpadnutým trolejbusom č. 201 sme

sa dopravili až na Prievozskú ulicu. Už z diaľ-

ky sme uvideli vysokú budovu vydavateľ-

stva Ringier Axel Springer, v ktorej okrem

Nového Času sídlia aj redakcie časopisov

EVA, Život, Auto Bild a iné. Po vstupe do bu-

dovy sme si to namierili rovno do jedálne

(ranná káva musí byť) a s veľkým nadše-

ním sme sa vydali smer newsroom Nového

Času, kde nás privítal Gabriel Bocko, vedúci

online oddelenia. Nasledovalo rýchle oboz-

námenie sa s redakčným prostredím, a po-

tom nás usadil k svojmu pracovnému stolu.

„Dnes som prišiel skôr, aby som si tu upratal,“

utrúsil s úsmevom a pri pohľade na jeho ko-

legu strácajúceho sa v kope papierov a sta-

rých výtlačkov sme sa srdečne rozosmiali.

To už sa ale Gabo venoval každodennému

rituálu – prezeraniu štatistík, číselných uka-

zovateľov a kontrole mailov, rovnako ako

súhrnom dôležitých udalostí z tlačových

agentúr. Odbitím desiatej hodiny sa zača-

la prvá porada, na ktorej vedúci všetkých

oddelení spolu so šéfredaktorkou hodnoti-

li výtlačok z predošlého dňa. Potom každý

z nich predostrel ponuku tém na ďalší deň.

Celá porada trvala necelú hodinu a členovia

redakcie sa pustili do plnenia svojich povin-

ností. Nám sa naskytla chvíľka na „pokec“

s tvorcami web stránky čas.sk. V AIM moni-

tore, čiže v meraní návštevnosti slovenských

webov, mu patrí popredné miesto. Za po-

sledný rok získal čas.sk viac ako pol milióna

nových reálnych užívateľov. K výborným čís-

lam dopomohol času.sk určite aj Facebook,

na ktorom majú takmer 200-tisíc fanúši-

kov. Ako prvé slovenské médium získal od

Facebooku ofi ciálne overenie fanúšikovskej

„Nečakajte pochvalu od iných. Pochváľte sa sami. To tvorí

50 % úspechu“.

Telefónne „búdky“. Keď je v redakcii

veľa hluku, jednoducho sa zasuniete

a užívate si ničím nerušený telefonát

Pri tomto stole prebiehajú všetky porady

V miestnosti na online rozhovory

atteliér 06-07 | 2013-2014 27

SERVIS

stránky. „Talking about“ (priemerne 100-ti-

síc) – teda lajkovanie, zdieľanie a komento-

vanie – je dlhodobo niekoľkonásobne vyš-

šie ako u konkurencie.

Z každého rožka troška

Na chvíľku sme osameli, a tak sme sa roz-

hodli pomotať po priestoroch redakcie.

Zaujali nás neidentifi kovateľné červené

„bunky“. Neskôr sme zistili, že slúžia ako

útočisko pre tých, ktorí si chcú zavolať. Keď

je v redakcii príliš veľa hluku, jednoducho sa

zasuniete a užívate si ničím nerušený telefo-

nát. Ďalším objektom, ktorý sme preskúma-

li, bola miestnosť určená na online rozhovo-

ry. Nedávno ju naplno využívali prezidentskí

kandidáti, no okrem nich sem bežne zavíta-

jú aj iné osobnosti, ktoré prostredníctvom

internetu odpovedajú na zvedavé otázky

čitateľov. Rozmýšľali sme, koho ďalšieho by

sme vyspovedali, keď nám cestu skrížil snáď

ten najukecanejší člen newsroomu – art

director Tomáš Horváth. Bližšie nás zozná-

mil so všetkými členmi jeho tímu. V akcii

sme videli grafi kov i infografi ka, ktorý je

špičkou v Európe a závidí nám ho dokonca

aj nemecký Bild. Popri oddeleniu fotogra-

fi e a športu sme sa dostali až do najtichšie-

ho rohu miestnosti, kde usilovne pracovali

jazykové korektorky. Nastal však čas obe-

da, a tak sme sa spolu s väčšinou vybrali

do jedálne na prízemí. Po občerstvení sme

sa vrátili do oddelenia fotografi e, kde sme

prehodili pár slov s jeho vedúcim Martinom

Hanzelom. Ten nám okrem iného poroz-

prával o svojej pracovnej ceste na Krym,

z ktorej sa vrátil pred pár dňami. Poukazoval

nám i veľa fotiek, vrátane paparazzi. Čo nás

však zaujalo najviac, bol jeho výrok, že nie

je dôležité mať najlepšiu fotku, ale mať ju

ako prvý. A v tomto je Nový Čas suverénne

najlepší.

Porady, uzávierky a tlač

O 13:30 nastal čas na druhú redakčnú pora-

du. Tá bola od tej prvej odlišná. Riešili sa už

konkrétne články do novín, ich umiestnenie

v periodiku, prezeranie fotografi í k jednot-

livým článkom a pripomienky redaktorov.

Po nej sa znovu všetci vrátili k svojim stolom

a pokračovali v práci. Zaujalo nás, že v new-

sroome prevládajú mladí ľudia, respektíve

absolventi. „Rád prijímam mladých ľudí, pre-

tože ešte nie sú tak skazení a môžeme si ich

usmerňovať podľa našich predstáv,“ vyjadril

sa Gabriel Bocko. Chod redakcie pokračoval

až do večerných hodín, presnejšie do 17:15,

kedy sa uskutočnila tretia, teda posledná

JEDEN DEŇ

Študenti FMK v Novom Čase

Naším pobytom v redakcii nás sprevádzal šéf online oddelenia Gabriel Bocko

HARMONOGRAM

10:00 – Prvá redakčná porada:

Hodnotenie predošlého čísla, ponuka

tém na nasledujúci deň

13:30 – Druhá redakčná porada:

Priebežný stav plánovaných článkov, vý-

ber fotografi í, diskusia

17:15 – Tretia redakčná porada:

Posledné úpravy pred uzávierkami

Martin Čeliga

Redaktor – politika

Do Nového Času som sa

dostal v prvom rade naj-

mä vďaka atteliéru, kto-

rý mi poskytol potrebné

praktické skúsenosti na

túto prácu. Ako jeden z mála predmetov

je prepojený aj priamo na prax, keďže štu-

denti, ktorí prejavia záujem, môžu absolvo-

vať letnú stáž priamo v denníku. V mojom

prípade zohralo rolu aj šťastie – jedna exre-

daktorka z oddelenia politiky odchádzala

na iné miesto, tak som dostal možnosť za-

pôsobiť na pohovore. Zhodou okolností to

vyšlo a prácu si nemôžem vynachváliť.

Lucia Murínová

Editorka – web

Po štúdiu na FMK som

si chcela užiť posledné

leto pred trvalým pra-

covným pomerom, a tak

som odišla na Maltu

robiť čašníčku. Po návrate som uvidela na

pracovnom portáli inzerát, že hľadajú nové

posily. Na pohovore som uspela a som

rada, že sa tak stalo. Mala som šťastie.

Zuzana Machatová

Redaktorka – Váš čas

Na FMK boli užitočné

najmä praktické predme-

ty. Vedomosti z nich som

zúžitkovala, napr. pri pí-

saní pre inzertný časopis

Pardon. Neskôr som uvidela ponuka práce

pre Nový Čas. Na pohovore nám dali obrá-

zok s jednou vetou a mali sme k tomu na-

písať príslušný text. V môj prospech zahrala

pravdepodobne schopnosť rýchlo reagovať,

čo je pre prácu v denníku veľmi dôležité.

porada. Nasledovali už len uzávierky pre

konkrétne časti Slovenska. Prvé sa uzatvá-

ra vydanie pre východ SR a pokračuje sa

smerom na západné Slovensko a Bratislavu.

Hoci sme sa v tomto mladom, sviežom, dob-

re naladenom kolektíve cítili veľmi príjemne,

naša návšteva sa pomaly chýlila ku koncu.

Na rozlúčku nám šéfgrafi k Tomáš dal veľmi

cennú radu: „Choďte si za svojím cieľom, ma-

kajte, a keď sa vám niečo naozaj podarí, ne-

čakajte pochvalu od iných. Pochváľte sa za to

sami. To tvorí 50 % úspechu“.

Autori: Dominika Cifrová, Martina Judinyová

SERVIS

atteliér 06-07 | 2013-201428

PEDAGÓG

Nepáči sa mi, keď je akt vulgárny

Pôvodne ste vyštudovali jadrovú fyziku,

neskôr ste sa venovali IT oblasti. Dá sa nie-

čo z toho využiť pri fotografi i?

Všetko je o obchodovaní. Mám pocit, že tak

funguje každý typ umenia. Samozrejme, dá

sa to vidieť dvomi spôsobmi. Jedna vec je tá

umelecká - to, čo dávam zo seba a záleží na

mne, či tým chcem aj niekoho osloviť, alebo

to robím len pre vlastné potešenie. Ak chcem

niekoho osloviť, chcem mu to predať, a vtedy

mu to musím vysvetliť, aby pochopil, čo mu

chcem povedať. A práve v tom mi pomoh-

la predošlá práca, v ktorej som veľa komu-

nikoval s ľuďmi a bolo to o tom, že som sa

pýtal, čo sa im páči a na základe toho, aj keď

je to možno hlúpo povedané, rozbehnúť ob-

chodné praktiky. V zásade aj fotografi a je ob-

chodnou praktikou - komunikujete s druhou

stranou, snažíte sa ju zaujať, a keď sa vám to

podarí, posuniete sa do druhého kola, ak nie,

tak končíte.

„Človek by sa v prvom rade mal naučiť jazdiť, veľa cestovať, veľa vidieť a byť

pokorný voči veciam, ktoré sú okolo nás a až potom začať

niečo robiť.“

Čo bolo impulzom prísť učiť na FMK?

Mám pocit, že sa mi toho podarilo dosiah-

nuť pomerne veľa. Existuje tu nová generácia

ľudí, ktorá sa hľadá, cíti sa stratená. Je to spô-

sobené tým, že mladí ľudia nemajú skúsenosť

a sú z toho niekedy dosť frustrovaní, pretože

keď niečo robím a nikto o to nemá záujem,

tak sa pýtam sám seba, prečo to vlastne ro-

bím. A tým, že mám za sebou skúsenosti a ro-

bím profesionálnu fotku asi dvadsať rokov,

tak sa pohybujem v oblasti umenia a zaujíma

ma, akým spôsobom sa dá byť jedinečný aj

na svetovej scéne, aby si vás vážili nielen tí,

ktorí vás poznajú a sú s vami kamaráti, ale aj

úplne cudzí ľudia. A keď za to ešte dokáže-

te získať peniaze, tak máte slobodu v tvorbe

a môžete tvoriť aj to, čo sa niekomu nemu-

sí páčiť, a tým pádom sa vrátite od toho, čo

vás až tak nebavilo. Mne fotografi a umožni-

la cestovať, veľa som precestoval a vždy, keď

prídem z nejakej cesty, tak mám podstatne

väčší rešpekt k všetkému. Človek si uvedo-

muje, že je tu, že je malou súčasťou niečoho

veľkého a máme šťastie, že sme v tejto kraji-

ne a nie sme inde.

Ako by mali študenti rozbehnúť svoju ka-

riéru fotografa? Mnohokrát im chýbajú fi -

nancie nielen na technické vybavenie, ale

aj zázemie a pod.

Fotografovanie je aj nie je o peniazoch. Ak

chcem robiť len umenie, ktoré uspokojuje

mňa, tak nepotrebujem príliš veľké zázemie.

Otázkou je, či to chcem robiť naozaj kvôli fot-

ke a môžem začať s fotoaparátom na fi lm (s

ktorým som začínal aj ja) a ísť do hĺbky foto-

grafi e, vidieť a sledovať celý proces, teda nie

len odfotiť telefónom a ukázať. Fotoaparáty

dnes sú lacné, nie je problém ísť a kúpiť si aj

v bazáre. To, že si nakúpim techniku nezna-

mená, že budem dobrý fotograf. Človek by sa

v prvom rade mal naučiť jazdiť, veľa cestovať,

veľa vidieť a byť pokorný voči veciam, ktoré

sú okolo nás a až potom začať niečo robiť.

Myslím si, že tu ľuďom chýba pokora a majú

pocit, že kedy inokedy, ak nie teraz a kde, ak

nie tu. To nie je celkom pravda. Mám pocit, že

ľudia málo cestujú. Nemusia ísť ďaleko do za-

hraničia, stačí ísť len po Slovensku a pýtať sa.

Každý chce byť svetový a dávať fotografi e na

sociálnu sieť, aby to ľudia ohodnotili, ale toto

podľa mňa nie je cesta. Cestou je stanoviť si

cieľ, mať spätnú väzbu. treba si nájsť tútora,

ktorý poradí, ako cieľ dosiahnuť. Dobrú foto-

grafi u môžete urobiť aj mobilným telefónom

a vznikne záber, ktorý z vás urobí hviezdu.

Prvý kreatívny večer tohto semestra v Oku patril predstaveniu nového pedagóga v radoch FMK.

Fotoateliéru bude od nového semestra šéfovať fotograf ĽUBOMÍR ŠPIRKO. Nám prezradil nielen to, čomu sa

aktuálne venuje, ale poskytol aj užitočné rady pre začínajúcich fotografov.

"Ak chcem fotkou šokovať, môžem to urobiť akokoľvek."

atteliér 06-07 | 2013-2014 29

SERVIS PEDAGÓG

Študenti by mali byť všestranní, lebo umenie

nie je kolektívny šport, je veľmi individuál-

ne, nikto to neurobí za mňa – buď to urobím

a prezentujem sa, že toto je moja práca, to

som urobil ja. Ak sa mi to nepáči, tak sa pod

to nepodpisujem. Ja som tiež začínal ako nik-

to, tiež som vyštudoval niečo iné a ak by to

bolo o vzdelaní, tak by som v množstve foto-

grafov nemal šancu preraziť. Podľa mňa by

ľudia mali úplne bežne hovoriť po anglicky.

Ja som sa učil sám, bol som v Amerike na stá-

ži, všetko som si povybavoval sám. Nie je to

nič zložité, len mám pocit, že ľuďom sa nech-

ce, je to pre nich nepohodlné, lebo sa zrazu

musia o seba postarať sami.

Venovali ste sa viacerým témam – kraji-

na, portréty, šport, tanec či akty. Plánujete

niečo zo svojej tvorby preniesť aj do nápl-

ne semestra?

Ak bude zo strany študentov záujem, tak sa-

mozrejme. Ak nie, tak nemá zmysel míňať na

to energiu. Je to len na nich. Sú tam študen-

ti od druhákov vyššie, každý z nich má nad

osemnásť rokov, každý má právo voliť a mať

vodičský preukaz a každý je sám za seba zod-

povedný. Mali by vedieť, čo chcú vedieť a ne-

hanbiť sa opýtať, lebo inak sa nič nedozve-

dia. Mňa hlavne zaujíma, čo vedia. V minulos-

ti som mal pár prednášok na iných vysokých

školách a priznám sa, bol som dosť sklamaný

z toho, akú úroveň vedomostí študenti majú.

Ja ich nechcem učiť, ako sa fotografuje, čo

je kompozícia, čo je zlatý rez. Chcem zistiť,

čo robili s Tiborom Huszárom, čo sa naučili

a akým spôsobom chcú ísť ďalej. Zistiť, čo ich

napĺňa, aby boli šťastní.

Pomerne veľa sa venujete práve fotogra-

fi i aktu. Kedy je podľa vás fotografi a aktu

zlá?

Mne sa nepáči, keď je akt vulgárny. Rozdiel

medzi erotickou fotkou a aktom je, že v ero-

tickej fotografi i sa žena na vás díva. Ak ja ako

fotograf chcem fotkou šokovať, môžem to

urobiť akokoľvek. Veľa záleží aj na divákovi.

Ja sa veľmi rád v tomto dívam do minulos-

ti. Ľudia by mali chodiť do múzeí, do galérií,

vidieť, čo sa maľovalo, čo chceli mať ľudia

doma a aj aktov bolo veľmi veľa. Vezmime si

takého Michelangela, ktorý maľoval Sixtínsku

kaplnku, kde sú vyslovene nahí ľudia. A to je

najsvätejšia kaplnka na svete. A aj jeho nie-

kto oslovil, bol to pápež Július II, ktorý ho na

to najal, dohodli sa na cene a pápež mu kryl

chrbát, lebo robil svetské maľby v sakrálnej

stavbe, čo sa ostatným nepáčilo. Teda už od

histórie bol proces rovnaký – veľakrát to ľu-

dia robili za peniaze a mali mecenášov. Sú tri

spôsoby, ako sa živiť fotografi ou – prvý je ,

že to beriem ako záľubu popri práci, tak ako

som to robil ja. Druhým spôsobom je nájsť

si mecenáša, ktorý vám ročne platí peniaze

a vy len robíte, a tretí spôsob je, že sa starám

o všetko okolo produkcie a fotografovanie

vás dokáže uživiť. Posledný je procesom ľudí,

ktorí už majú niečo za sebou, a za ktorými

prídu ľudia, ktorí vám za fotografi u zaplatia.

Len to chvíľu trvá.

„Dnes ten, kto si kúpi fotoaparát a má dieru v zadku,

môže byť fotografom.“

Niekedy bývajú študenti za svoju prácu

(grafi ci, fotografi ) ohodnotení podstatne

nižšie ako profesionáli, a to aj za rovnako

hodnotnú prácu. Mali by sa odvážiť vypý-

tať si viac?

Často je to tým, že sa boja vypýtať si. Ja ľu-

ďom hovorím – pýtajte si toľko, koľko si mys-

líte, že to stojí, koľko za to ste ochotní dostať,

a ak vám to nedá prvý, choďte za druhým

a skúšajte. A ak vám to dlhodobo nedá nikto,

tak asi niekde robíte chybu. Vy musíte vedieť,

kde sa pohybujete, na akej úrovni, mať

ČO NEVIETE O VAŠOM PEDAGÓGOVI

1. Mam rád exaktné predmety, ako

matematiku a fyziku (narozdiel od

kolegov fotografov). Asi aj preto

som si to vybral ako štúdium na VŠ.

2. Prekáža mi ľahostajnosť, nedochvíľ-

nosť, nezáujem.

3. Ak niekto chce a nevie, môže sa to

naučiť.

4. Ak niekto nechce, niet mu pomoci.

5. Nejem pečienku. Akúkoľvek. Asi

by som umrel od hladu, ak by toto

bolo jediné jedlo (smiech).

„V minulosti som mal pár prednášok na iných školách a bol som dosť sklamaný akú úroveň vedomosti študenti majú."

SERVIS

atteliér 06-07 | 2013-201430

PEDAGÓG

prehľad o trhu. Fotograf nie je jediný na sve-

te, ako bol Adam, ten nemal konkurenciu,

jedinou bola Eva a tá mu robila modelku. Ja

hovorím, že dnes ten, kto si kúpi fotoaparát

a má dieru v zadku, môže byť fotografom. Tí,

čo viac kričia, viac dostanú, aj keď len krátko-

dobo. Tých sa netreba báť, ako rýchlo prídu,

tak aj odídu. Ak som o niečom presvedčený,

mal by som za tým ísť, ak nie som, tak mô-

žem ísť predávať paradajky, to je istejšie, čo

sa týka predaja. Fotografi a je v tomto zmys-

le veľmi nevyspytateľná, musím vedieť veľa

disciplín okolo, aby som ju dokázal predať.

Mne sa dnes darí predať fotografi u, keď ešte

nie je hotová – a ľudia sú za ňu ochotní zapla-

tiť dopredu, čo nebýva často.

Máte rozbehnutých viacero projektov,

čomu sa momentálne venujete?

Tento rok mám rozbehnutý projekt s čes-

kým divadlom, s baletom v Prahe. V SND

v Bratislave som veľkú odozvu nemal, dlho

fotografujem pohyb a balet, poznám veľa

tanečníkov, no na Slovensku o to nebol veľ-

ký záujem. Pokiaľ som to netlačil ja, tak sa to

nehýbalo a ja nemám chuť robiť niečo na-

silu. Oslovil som pražského riaditeľa baletu

Petra Zusku, ktorý bol ochotný stretnúť sa,

každý týždeň som v Prahe, dohadujeme ob-

chodné veci. Vždy hovorím – treba mať veci

pripravené, a potom si oblečiem plášť ob-

chodníka a obchodujem – snažím sa ľudí pre-

svedčiť o pridanej hodnote pre nich.

Podľa čoho si vyberáte námety? Aj podľa

dopytu na trhu?

Podľa dopytu to nerobím. Priznám sa, vždy

ma fascinoval balet, pohyb a to, že som išiel

pod vodu bola len zmena prostredia. Bola to

otázka odlíšenia sa, široko ďaleko nikto pod

vodou nefotí, lebo je to technicky dosť ná-

ročné. Pomáhal mi s tým jeden pán z USA a ja

by som to chcel spraviť aj tu, ale samozrejme

musí byť záujem aj na druhej strane.

„Ja mám pomerne veľa nápadov, a vždy sa pýtam ľudí, či sa im to páči, a keď

vidím, že to nemá význam, tak nepokračujem.“

Kde vidíte vrchol svojej kariéry? Nejaký

zlomový bod, keď si poviete: Končím,

idem sa venovať niečomu inému?

Neviem, mám pocit, že koniec bude, keď ma

klepne (smiech). Ja fotografi u nepovažujem

za prácu. K fotografovaniu som sa dostal tak,

že som začal komunikovať s ľuďmi, ku ktorým

by som sa v práci nedostal. Vždy ma fasci-

novalo umenie, hlavne divadlo. Teraz robím

veľký projekt s hercami, projekt emócií. Máte

pred sebou ľudí, ktorí sú tridsať-štyridsať ro-

kov v SND a smejú sa a o chvíľu plačú skutoč-

nými slzami- je to pre mňa veľmi silný vnem,

ktorý ma uspokojuje. Pre mňa je dôležité, aby

moju prácu videli aj ostatní. Sú aj projekty,

ktoré sú neúspešné, ktoré robím druhý, tretí-

krát. Keď to nejde z jednej strany, tak to skú-

šam z druhej, ide o to nájsť cestu, ktorou sa

pustím.

Boli aj projekty, ktoré ste úplne vzdali?

Ja mám pomerne veľa nápadov a vždy sa pý-

tam ľudí, či sa im to páči, a keď vidím, že to

nemá význam, tak nepokračujem. To, čo teraz

robím s hercami, má veľký zmysel. Ak človek

pozná hercov len zo seriálov a sitcomov, tak

je to smutné. V našich divadlách hrajú exce-

lentní herci, a to sa netýka len Bratislavy. Sú

v nich herci, ktorí tam prežijú celý život, sú

neuveriteľní a nikto o nich nevie. Seriál je pre

hercov istotou peňazí, v divadle je tá pozí-

cia neistá, môžu alebo nemusia dostať úlohu

v inscenácii, rovnako je to aj pri baleťákoch –

tí majú životnosť pätnásť rokov a treba im dať

váhu, lebo sú tu a tvoria. Problémom je, kto

je v novinách, koho médiá tlačia dopredu, tí

ľudia sú v určitom zmysle kultúrny odpad –

nemôžeme si z nich brať vzor. Neviem, či je

toto môj vrchol, ale je to príjemný pocit pra-

covať s hercami. Zajtra fotím pána Chudíka,

potom Táňu Pauhofovú, spolupracujem

s Jurajom Kukurom a divadlom Aréna. Sám

som ich kontaktoval, predstavil som sa im.

Toho sa dnes ľudia boja. V čom je problém?

Zdvihnem telefón a zavolám. Čo sa môže

stať, prinajhoršom povedia, že nie. Vyhodia

ma dverami, vojdem oknom.

Autor: Ľudmila KrkoškováFoto: archív Ľ. Špirka

ĽUBOMÍR ŠPIRKO

sa narodil v Levoči

a vyštudoval jad-

rové inžinierstvo.

Takmer desať rokov

pracoval na pozí-

ciách fi nančného

a generálneho ria-

diteľa v IT odvetví.

Od roku 2000 sa začal venovať profesi-

onálne svojej dovtedajšej záľube – foto-

grafovaniu. Na svojom konte má sériu

fotografi í športovcov, tanečníkov či pod-

vodných aktov. V súčasnosti sa okrem

vedenia fotoateliéru venuje aj fotografi -

ám hercov a baletných tanečníkov.

„Fotograf nie je jediný na svete, ako bol Adam, ten nemal konkurenciu, jedinou bola Eva

a tá mu robila modelku.“

atteliér 06-07 | 2013-2014 31

ODPORÚČAME

Bombay Bicycle Club – So Long, See You Tomorrow

V poradí štvrtý album tejto londýnskej al-

ternatívnej kapely, ktorý vyšiel 3. februá-

ra, už stihol zožať nejeden úspech. Krátko

potom, ako uzrel svetlo sveta, atakoval

prvú priečku anglického albumového

rebríčka a pozitívne ho privítali aj fanúši-

kovia. Tí si na nové skladby svojej obľúbe-

nej kapely museli počkať až tri roky. Stálo

to však určite za to. So Long, See You

Tomorrow nám ponúka 45 minút plných

príjemných melódií, na aké sme u tejto

kapely zvyknutí. Okrem úspešných sing-

lov Carry Me a Luna sa tu nachádzajú po-

malšie a oddychové skladby ako naprí-

klad Home By Now, na prvé počutie za-

ujme určite aj orientálne ladená skladba

Feel. Bombay Bicycle Club prezradili, že

sa pri nahrávaní inšpirovali aj cestami do

Indie či Turecka, čo albumu dodáva neo-

pakovateľný nádych a energiu. S vokálmi

im opäť vypomohla speváčka Lucy Rose,

a tak So Long, See You Tomorrow vytvára

harmonický celok.

Temples – Sun Structures

Pokiaľ máte radi psychedelický rock a pá-

čia sa vám napríklad Tame Impala, kapela

Temples je presne pre vás. Sun Structures je

ich debutový album, ktorý vydali 5. februá-

ra. Samotný Johnny Marr či Noel Gallagher

označili Temples za najlepšiu novú anglickú

kapelu a my môžeme prinajmenšom pove-

dať, že svojimi hudobnými nápadmi sa medzi

elitu určite môžu časom zaradiť. I keď treba

poznamenať, že ich hudba nie je pre každé-

ho. Pokiaľ však máte chuť zaexperimentovať

a váš hudobný vkus je otvorený novým sme-

rom, určite týmto štyrom Angličanom dajte

šancu. Oni sa vám za to odmenia hudbou,

ktorá vás vytrhne z každodennej reality a pre-

nesie vás do bezstarostného sveta psychede-

lického rocku. Na albume sa nachádza spolu

dvanásť skladieb, ktoré tvoria ich už skôr vy-

dané single ako Shelter Song či Keep In The

Dark, ale aj úplne nové skladby. Myslíme si,

že o tejto kapele minimálne v alternatívnych

kruhoch budeme ešte v budúcnosti počuť.

Odmietam – Per Petterson

Marec, mesiac kníh, nám napovedá

zobrať knihu do rúk a čítať. Ak máte

radi svetovú literatúru, určite by ste

nemali prehliadnuť nové vydanie knihy

Odmietam od Pera Pettersona. Román,

ktorý nanovo uzrel svetlo sveta len

tento rok, si vás určite omotá svojím

napínavým príbehom. V jedno skoré ráno

sa na moste stretnú dvaja muži. Pred

tridsiatimi piatimi rokmi boli najlepšími

priateľmi. V tom čase Tommyho a jeho

sestru opustila matka a neskôr aj ich

násilnícky otec. Jim, ktorý žil sám

so svojou pobožnou mamou, odišiel na

univerzitu a stal sa socialistom. A teraz, po

toľkých rokoch stojí Jim na moste a chytá

ryby, zatiaľ čo Tommy prechádza popri ňom

vo svojom drahom mercedese. Petterson

vo viacerých románových líniách rozpráva

o životných zvratoch oboch mužov nielen

od osudového stretnutia na moste, ale zo

súčasnosti plynulo prechádza do minulosti

a nadväzuje líniou spomienok na ich detstvo

a mladosť, ktorú náhodné stretnutie opäť

oživilo. Kniha má 240 strán a je vydaná

v slovenskom jazyku.

Autor: Dominika Murníková

Ona (Her)

Los Angeles. Nie tak ďaleká budúcnosť.

Hlavný hrdina prechádza ťažkým rozcho-

dom so ženou, s ktorou vyrastal a na sve-

te je nový objav – inteligentný operačný

systém, ktorý sa správa ako váš najlepší

kamarát. Ale čo ak toto puto medzi člo-

vekom a počítačom prerastie do niečoho

viac? Joaquin Phoenix v hlavnej úlohe prí-

behu, ktorý ukazuje budúcnosť farebne,

virtuálne a do značnej miery depresívne.

Víťazstvo Oscara za najlepší scenár po-

tvrdzuje, že originalita príbehu nechýba,

rovnako tak nechýbajú veľké herecké mená.

Okrem Phoenixa sa predstavia vo vedľajších

rolách Olivia Wilde a Amy Adams, vychutnať

si budeme môcť aj hlas Scarlett Johansson.

Všetko pod taktovkou uznávaného Spikea

Jonzea. Už prvé kritiky dávali fi lmu veľké šance

zabodovať o najprestížnejšie fi lmové ocene-

nia. Romantický príbeh núti diváka zamýšľať sa

nad tým, kam vlastne náš svet speje, ako budú

vyzerať naše vzťahy o pár rokov a ako veľmi

počítače nahradia ľudí. V našich kinách si oce-

ňovanú snímku môžete vychutnať od 27. 3.

Hu

db

aK

nih

aFi

lm

Autor: Ján Janočko

Autor: Lenka Molnárová

atteliér 06-07 | 2013-201432

NA MUŠKE

Máš sa dobre, Ivo?

Výborne, ďakujem. Včera som bol pozvaný na

oslavu štyridsiatych narodenín môjho kama-

ráta a bolo skvele. Ešte ráno som vstal plný

radosti, oduševnenia. Je dobré, keď môžem

raz za čas tak vypadnúť.

Narodil si sa ako nevidiaci. Predstavivosť

o veciach je teda u teba iná, ako u vidia-

cich ľudí. Máš dobrú fantáziu?

Ak mi niekto podá do ruky konkrétny pred-

met, teraz už viem, že je to miska alebo moje

okuliare. Ale ak by som to mal len nakreslené

ako reliéf, haky – baky, v tom sa nevyznám.

S farbami je to zase iné. Povieš mi zelená ale-

bo červená. Čo to je? Netuším.

Hovorí sa, že vy, slepci, máte ostatné

zmysly vyvinutejšie. Je to pravda?

Ja ti neviem. Sluch asi áno, cit možno tiež.

Matka: Keď bol malý, našiel na zemi kadeja-

kú smietku a doniesol mi ju ukázať, čo to je.

Objavoval, skúmal, pomáhal si rukami. Je veľmi

pedantný, nie je bordelár. Musíš mu všetko ne-

chať tak, ako je. Všetko má svoje miesto a pre-

kladaním vecí vie byť nervózny. Pedantnosť

sa prejavuje aj tým, že po jedle si zovrie päste,

pritlačí k hrudi, a tak kráča do kuchyne, aby nič

nezašpinil. Snaží sa byť samostatný.

S detstvom sa neodmysliteľne spája aj

škola. Viem o tebe, že si chodil do Levoče.

Spomínaš na to obdobie rád?

Bola to základná škola pre nevidiacich a sla-

bozrakých, chodil som tam šesť rokov. Ale

školou by som ju ani nenazýval. Poviem to

natvrdo, bol to doslova ústav. Býval som

na internáte, kde sa našli všelijaké prípady,

aj mentálne postihnutí, vidiaci s nevidia-

cimi, siroty…Nebolo to bohviečo, dokon-

ca aj učitelia mali zlý prístup. Tým, že sme

boli pomiešaní, braillovo písmo skutočne

učili len tých, ktorí mali lepší zrak. Oni na tie

bodky pozerali a vedeli ich rozoznávať. Na

nás, nevidiacich, sa zabúdalo. Takým spôso-

bom sa vtedy vyučovalo.

Čo si robil po škole?

Keď som sa vrátil zo základnej, niekoľko ro-

kov som bol doma. Neskôr som sa do Levoče

vrátil, na rehabilitačný kurz. Mal som už 25 ro-

kov, ale veľa sa nezmenilo.

Matka: Tí, ktorí aspoň trochu videli, mohli vďa-

ka tomu plnohodnotne pracovať. Mnohí z nich

ale prišli o robotu. A nevidiacich tam využívali.

Okrádali ma. Stalo sa mi to dva, trikrát. A to

na psychike nepridá.

Matka: Bola nedeľa, okolo pol jedenástej doo-

beda. Chystala som sa do kostola a on mi zate-

lefonoval s plačom: „Mama, okradli ma.“

Vzali mi peniaze aj doklady. Vieš si

predstaviť, aký to bol pocit, keď si išiel do

skrinky a nenašiel si svoje veci? Neraz okradli

aj našich lektorov. A potom za to išli na pivo.

Pamätám si, raz mi zobrali rezeň z taniera

a na, ty si jedz zemiaky.

Takže si tam býval aj hladný?

A nevyspatý. Bývali tam s nami maséri, lebo

nemali pre nich iné priestory. Tí sa perma-

nentne opíjali, ráno nešli ani do roboty. Často

som bol na izolačke. Angína, zápal stredného

ucha, prievan…Mal som slabú imunitu.

Matka: Z psychického napätia, stresu a zlého

prostredia, ktoré na neho v Levoči vplývalo, bol

vychudnutý a stále chorý. Dokonca mal i vši.

Znášal to zle. Ivo skrátka nemal schopnosti na

to, aby sa vyučil za košikára, telefonistu, masé-

ra. To sú tie typické slepecké povolania.

Vieš, keby som chcel byť masér, potreboval

by som sa veľa učiť, poznať latinské názvy.

A ja niekedy horko-ťažko viem po sloven-

sky, nieto ešte aby som latinčinu ovládal.

(smiech)

Matka: A tak sme si uvedomili, že by mu bolo

lepšie doma. Ale veľa sme chodili po rehabilitá-

ciách, ešte za komunistov. Možno aj šestnásť-

krát sme boli v Tatrách.

Až tam, neskôr som sa naučil písať, čítať, teraz

rád z mp3 prehrávača počúvam audio knihy.

Máš obľúbeného autora?

Mám rád detektívky, ale obľúbeného autora

nemám. Možno Robin Cook alebo Raymond

Všetko mi ľudia závidia,

len tú slepotu nieIVAN je fi lantrop, ktorý okrem ľudí zbožňuje hudbu, vtipné hlášky a občas nepohrdne samotou. Stretli

sme sa v nedeľu popoludní. Január bol vo svojej druhej polovici, vonku mrzlo, no po snehu ani stopy.

Slepý Ivan, lebo inak mu v dedine nepovedia, sedel za stolom so zopnutými rukami a spolu s teplým

čajom čakal na môj príchod.

“Občas sa mi zdá, že keď ukazujú v médiách

nevidiacich, akoby z nich robili prehnaných hrdinov.”

atteliér 06-07 | 2013-2014 33

NA MUŠKE

Moody. Kedysi som rád pozeral fi lmy. Ale

potreboval by som pri sebe niekoho, kto mi

občas povie aj o tej vizuálnej stránke. Filmy

ma prestali lákať, aj z dôvodu, čo televízia po-

núka. Kedysi hlásateľka povedala, čo bude

nasledovať a mohol som si vybrať. Vystriedali

ju upútavky a v nich počujem stále len o ne-

jakých „kostiach“ a čo ja viem čo. Občas sa

mi dokonca zdá, že keď ukazujú v médiách

nevidiacich, akoby z nich robili prehnaných

hrdinov. Cítim sa potom nedocenený. Možno

keby som sa viac snažil, dokázal by som to aj

ja. Radšej si zapnem tú knihu.

Matka: Vezme aj náboženskú literatúru či his-

tóriu. Je veľmi sčítaný, nepoznať na ňom, že

by mu škola chýbala. Napriek tomu, že chodil

len 6 rokov.

Naozaj ti škola nechýba?

Najlepšia škola je život sám. A domáce záze-

mie, rodina. Netvrdím, že netreba ísť do ško-

ly, išiel by som tým sám proti sebe. Veľakrát

povedia: „Vyučíš sa a bude ti dobre.“ Ale koľkí

sa vyučili, boli schopní aj krásni? A poprepíja-

li sa. Keď človeka nemá kto podchytiť, strhne

ho zlá partia a ide to dole vodou. Ja sám viem

o troch, s ktorými som chodil do školy, čo už

nie sú medzi nami. Iných odpojili od elektriny

a majú zlý život. Rodina je základ.

Hovoríš krásne o rodine. Čo ale v ťažkých

chvíľach, keď ti bolo v Levoči najhoršie

a rodina bola ďaleko? Mal si tam nejakého

priateľa?

Tam ani nie. Mám seberovného kamaráta

Mirka. Pochádza z Myjavy, poznáme sa síce

z levočskej škôlky, ale dlhé roky sme o sebe

nevedeli nič. Neskôr sme sa stretli na jednom

rehabilitačnom cvičení na Duchonke a jeho

priezvisko mi zarezonovalo v hlave. A tak

sme sa znovu dali dohromady.

Si ale nezamestnaný, brat je tiež odká-

zaný na cudziu pomoc. Ako to zvládate

s fi nanciami?

Od 18 rokov mám nárok na invalidný dô-

chodok. Nemám na to, ísť niekam do práce.

Rýchlo sa unavím, nie ani tak fyzicky, ale psy-

chicky. Tak teda robím si čo chcem, som sám

sebe pánom. A vyhovuje mi to.

Dá sa s tým vyžiť?

Matka: Dá. My, rodičia, sme neboli naučení faj-

čiť ani piť, žijeme jednoduchý život. Ale ja si ne-

sťažujem na nič. Ivan dostáva 270€.

Keby som žil sám, nedokázal by som všetko

utiahnuť. Ťaháme to spoločne.

Matka: Nedá sa to porovnať, keď máš doma

jedného postihnutého a dvoch. Jeden z nás

si vzal dovolenku a išiel do Levoče, zaviesť

Iva. Druhý musel zostať doma, pri Mirkovi.

Keď máš jedného postihnutého, dokážeš sa

mu venovať naplno, dať mu všetku lásku. Ale

spoločne nám to ide. Ivo by nemohol bývať

niekde na samotárke, s osudom som už vy-

rovnaná, inak to nebude. Len to zdravie a to

nám úplne úplne stačí. Netúžime ani po pe-

niazoch, som spokojná s tým, čo mám. Ivo si

dokonca šporí.

Z každého dôchodku si odkladám železnú

zásobu, 100 eur.

Ako si na tom so ženami? Nezamiloval si sa?

Pre mňa je to niečo neznáme. Bol som si

vedomý, že ten vzťah by nemal budúcnosť.

Som bez práce a naviac, možno to vyznie zle,

ale dnešné ženy si radšej nájdu zdravého.

Matka: A zase je ťažké nájsť k Ivkovi seberovnú.

Ja som rada, že je aspoň tak, ako je.

A ja sa aj z toho teším.

Máš teda pocit, že ťa spoločnosť vníma

inak?

Vôbec. Možno boli časy, keď si detiská robi-

li srandu. V dospelosti naopak pociťujem, že

decko veľakrát viac pomôže ako dospelý. Deti

sú úprimné a neskrývajú emócie, jednajú na

rovinu. Keď sme boli malí, mali sme okolo 10

– 12 rokov, brávali ma von aj vidiaci chalani,

tu z dediny. Ale to už sme neboli takí krpci, čo

by sa mi posmievali.

Čo robievaš v bežný deň?

Ráno vstanem, pomodlím sa za šťastný deň,

oblečiem sa. Keď treba, idem do obcho-

du a inak sa tu len tak pofl akujem. Spravia

sa raňajky, najeme sa. A pomáham s bež-

nými prácami – vynesiem kôš, vyložím ná-

kup, chodievam mame na povalu. Máme

tam cukor. Vedie naň množstvo schodov

a jej sa po nich už kráča ťažšie. Občas niečo

prinesiem, podám. Ale keď to tam neukla-

dám ja alebo toho nie som zúčastnený, ne-

viem sa orientovať.

Pôsobíš ako pokojný človek, vieš sa vôbec

rozčúliť?

Ak sa viem skutočne rozčúliť, tak na seba.

Keď sa mi niečo nepodarí, som sebakritic-

ký, občas až príliš. Nie je to zdravé, viem to.

Vyčítam si, že som niečo neurobil alebo mal

urobiť inak, že som neschopný.

Matka: Občas sa vráti domov celý nešťastný.

Nie vždy má pohotové reakcie.

Áno, mám pocit, že som niekomu ublížil, po-

vedal niečo zlé. Snažím sa tie pocity nedávať

najavo. Ale musím to zo seba dostať, vyroz-

právať sa. Niekedy som prehnane citlivý.

VEDELIS TE, ŽE?

Štát, konkrétnejšie Úrad práce, sociál-

nych vecí a rodiny prepláca sumu sle-

peckých pomôcok až do výšky 95%.

Posudkový lekár určí mieru funkčnej

poruchy. Ak táto miera dosiahne 50

a viac bodov, je nevidiaci uznaný ako

Zdravotne ťažko postihnutý občan.

S týmto preukazom má nárok na osob-

ného asistenta, optické a kompenzačné

pomôcky, ktoré mu vykompenzujú stra-

tu zraku. K týmto službám patria i osob-

ný asistent či vodiaci pes.

“Niekedy sa mi stane, že mám z budúcnosti

obrovský strach.”

„Ja už sa sám seba pýtam, čo je to vlastne zrak?“

atteliér 06-07 | 2013-201434

NA MUŠKE

Pociťuješ defi cit spoločnosti?

Z Únie nevidiacich sa chodievalo do Patiniec,

Rajeckých Teplíc, Trenčianskych, do Tatier. Ale

spoločnosť dospela. Starší nevládzu alebo

pomreli a mladí nejavia záujem. Výlety teda

padajú, lebo dvaja celú chatu nezaplatíme.

A čo by sme tam aj sami dvaja robili?

Už sa teda vôbec nestretávate?

Ale áno. Ústredná rada Bratislava má chatu

v Bojniciach a cez letné mesiace ju prenajíma

na týždňové turnusy. Stretávame sa tam dob-

rí ľudia. Už som tam bol trikrát a ak Boh dá,

pôjdem aj štvrtý.

Matka: Kade chodíme, každý necháva Ivana

pozdravovať, majú ho radi. Nie je konfl iktný

typ a rád spieva.

Viem o tebe, že hráš na harmonike. Učil si

sa sám alebo si chodil do hudobnej?

Keď bývali dedinské svadby, motával som

sa okolo muzikantov. Počúval som, občas to

bolo až také nepekné. Ale ja som nemohol

odolať. Museli by ma priviazať, aby som tam

nešiel.

Matka: Mal asi desať rokov. Videli sme, že ho

to strašne baví, tak sme mu kúpili harmoniku.

Najskôr takú maličkú, ale neskôr mu otec kúpil

poriadnu, to už bol Ivo ale dvadsaťročný.

Áno a aj tá harmonika bola už staršia. Všetci

mi hovorili: „Panebože, to vŕzga, ak sa na tom

ty naučíš hrať, Ivo, tak to bude zázrak.“ Mama,

ty si mi to povedala. Von s farbou! (smiech)

A ty si im všetkým dokázal, že zázraky

sa dejú.

No, áno. Mal som pásky s hudbou, veľa som

počúval. Neskôr som už aj vyšiel von, na ih-

risko po futbale a začal som sa prezentovať.

Ale z času na čas mi chýbajú seberovní. Stále

túžim po hudbe a hľadám k nej spoloční-

ka. Spolu by sme špekulovali, porovnávali.

Bádam po nových poznatkoch. Ja viem, už sa

to nebude dať veľa vylepšiť. Ale stále potre-

bujem nejaké rady.

Nechceli ste skúsiť konzervatórium?

Matka: Premýšľali sme nad tým, ale bolo by to

fi nančne náročné. Už v Levoči sme za neho pla-

tili rovnako ako za vysokoškoláka. Videla som,

že tu nie je budúcnosť. Doma sa znovu dal do

poriadku, stal sa z neho chlap.

Nedá mi nespýtať sa - aký je život v tme?

Rozoznávaš siluety, rozlišuješ dni a noci?

Svetlo, cit. Zvykol som si na tieto okuliare.

Párkrát sa mi ale stalo, že som sa niekam vy-

bral a milé okuliarky nechal doma. Trel som si

oči, už mi chýbajú, keď ich nemám.

Myslela som si, že to je kvôli vizuálnej

stránke.

Chránia ma pred prudkým ostrým svetlom,

ublíži mi, keď mi dopadá na viečka. Ale po-

pravde, už je to teraz aj pre estetiku. Keď som

bol mladší, nebolo to na mne poznať, že som

nevidiaci. S vekom som začal žmúriť . Keď

som ešte nenosieval tieto tmavé okuliare,

dráždila ma aj tma, šúchal som si oči, zatláčal

dovnútra.

Tak ste zistili, že niečo nie je v poriadku?

Matka: Áno. Je medzi nimi rozdiel rok aj 4 me-

siace. O Mirkovi sme hneď vedeli, že je nevi-

diaci, Ivo sa zdal byť v poriadku. Poslali nás

na Panenskú ulicu na kliniku do hlavného

mesta. Bolo to po roku ‘68, režim bol voľnejší,

na klinike pracovali aj rehoľné sestry a dok-

tor bol veľmi nábožensky založený. Ležala som

s nimi v tej izbe, jeden v jednej postieľke, druhý

v druhej. Počas vyšetrenia ma vyhnali na chod-

bu. Keď som sa vrátila, rehoľné sestričky hovo-

rili: „Mamička, ale ten mladší sa pánovi primá-

rovi páči.“ Naozaj sa nezdalo, že by bol chorý.

Zreničky reagovali na svetlo, nič na ňom nebo-

lo vidieť. A vekom oči ostali mŕtve.

Povedali vám príčinu, či aspoň diagnózu?

Nie. Očné pozadie mám posypané bielymi

pigmentovými ložiskami a to značí, že nie sú

vyvinuté očné nervy neznámeho zaradenia.

Takže sa to už nedalo liečiť?

Matka: Nedali nám nádej. Napriek tomu sme

chodili po zelinkároch, strigách, skúšali sme

všetko možné.

Ale poviem ti pravdu, ja už by som ani nech-

cel. Aj keby to bolo možné. Chcem ten život

dobojovať taký, ako ho mám.

Veríš v Boha. Pomáha ti viera?

Áno. Koľkokrát v nedeľu do kostola chodie-

vam skôr ako začne omša, aby som sa po-

modlil ruženec.

Nikdy si to nevyčítal Bohu v modlitbe, pre-

čo práve ty?

ÚLOHY ÚNIE PRE SLABOZRAKÝCH

A NEVIDIACICH

Únia pre slabozrakých a nevidiacich

(ÚNSS) je jedinou organizáciou zamera-

nou na starostlivosť o slabozrakých a ne-

vidiacich na Slovensku. Ich služby sú pre

zrakovo postihnutých bezplatné.

Krajské stredisko ÚNSS učí

nevidiacich:

• priestorovú orientáciu

• samostatný pohyb

• sebaobslužné činnosti

• komunikačné zručnosti

• nácvik práce s kompenzačnými

pomôckami.

ÚNSS poskytuje sociálno-právne

poradenstvo:

• vyrovnávanie sa s postihnutím

• pomoc pri výbere pomôcok

• poradenstvo v oblasti vzdelávania,

zamestnávania

• pre sociálne prostredie

• pre rodičov, ktorí majú zrakovo

postihnuté dieťa

“Chcem ten život dobojovať taký, ako ho mám.”

Ivan celý život žije so svojou matkou, otcom a chorým bratom

atteliér 06-07 | 2013-2014 35

NA MUŠKE

Boli také otázky, keď som bol mladší. Už to

neriešim. Viem, že to nemá zmysel.

Neskúšali ste predsa len využiť štátnu

pomoc?

Matka: I keď máme podľa zákona na to nárok,

dokonca aj na prispôsobenie kúpeľne, vykašlali

sme sa na to. Taká je byrokracia…

Mohli sme mať auto. Ale ja ho nedostanem

preto, lebo sa pohybujem a brat Miro zase

preto, lebo sa nepohybuje.

Je niečo, teda okrem hudby, čo ľutuješ, že

nemôžeš mať, spraviť či zažiť práve kvôli

slepote?

Nie. Veľakrát sa ma už pýtali, či mi nie je ľúto,

že nevidím. A stalo sa mi, že som raz odpove-

dal: „Vieš čo, som rád. Aspoň nevidím ten bor-

del okolo nás.“ Čo sa to deje vo svete? Mne je

už tak dobre. Ja už sa sám seba pýtam, čo je

to vlastne zrak? Čo človek vlastne cíti, keď sa

pozerá po tých predmetoch? Neviem. Mne to

nechýba…

Zažili ste niekedy ľudskú neprajnosť,

výčitky?

Matka: Aj v dedine, aj od rodiny. Závidia synom,

že dostávajú dôchodky.

Všetko mi ľudia závidia, len tú slepotu nie.

Ani ťa neuráža, keď sa s tebou lúčia zdvori-

lostnou frázou: dovidenia?

A ako sa rozlúčiš? Dovidenia je bežné, ja sám

tak pozdravím. Ťažkú hlavu si z toho nero-

bím, sám si zo seba vystrelím: „Pánečku, idem

do obchodu, kopnem do niečoho a zanadá-

vam si: „Čo si ty slepý, však hľaď trochu pod tie

nohy!“ Keď to vnímam s odstupom času, tak

zamlada by som sa na to asi aj urazil. Ale te-

raz viem, že to je nezmysel.

Usmievaš sa, Ivo. Chýbajú ti?

Z tých stretnutí som nabral sebaistotu, zvý-

šil si sebavedomie. Keď som si uvedomil, že

v tom nie som sám, že mám podobný osud

ako niekto na svete.

Matka: A veľmi si nahrávajú. Všetci postihnutí si

podľa mňa rozumejú, no nevidiaci obzvlášť.

Na stretnutiach sa o seba ale musíš vedieť

trochu postarať, či sa mýlim?

Holím, kúpem sa sám. Boli časy, keď sme

boli dosť takí tukani. Mysleli sme si, že to ne-

zvládnem. Potom prišla sestra a povedala,

nech ma nechajú. A dobre povedala. Všetko

zvládnem, len aby som to mal nachystané.

Ale neviem, či by som dokázal také drob-

nosti ako uvariť kávu. Vidiaci to urobí rých-

lo. Mne by to strašne dlho trvalo a nie

som si istý, či vôbec.

Hovoril si, že sa motávaš v kuchyni, pomá-

haš s obedom. Máš nejaké triky, ktoré ti

pomáhajú v orientácií?

Na stretnutiach nás učili orientáciu a pohy-

bovku – chodenie s palicou. Palica má tri

funkcie. Informačnú, orientačnú a ochrannú.

Informuje verejnosť, že niečo nie je v poriad-

ku, že človek nevidí. Orientačná je na prekáž-

ky, lebo na prekážku musím naraziť a ochran-

ná pred tou prekážkou chráni.

A čo slepecký pes, nepotrebuješ ho alebo

nechceš?

Slepeckého psa mi ponúkali, no dostal by

som ho len vtedy, ak by som bol zamestna-

ný. Ale beriem to optimisticky. Isto by to bolo

tak, že by som toho psa po dedine musel vo-

diť ja a nie on mňa.

Ty si taký „snílek“. Len si tvoríš predsta-

vy v bdelom stave alebo sa ti sníva aj

v spánku?

To ani veľmi nie sú sny. Je to len zvuk bez ob-

razu. Ako keď počúvaš rozhlasovú hru v rá-

diu. Počúvaš ju, ale nevidíš.

Čiže si ani pri počúvaní audio kníh nič

nepredstavuješ?

Nie, riadim sa zvukmi. A rovnako je to

aj s tými snami.

Nesnívaš aspoň mysľou? O dovolenke pri

mori, napríklad.

Pri mori som už bol, v Chorvátsku. Ale viac

si užijem napríklad tú chatu v Bojniciach.

Skrátka sa tam stretnem s priateľmi. Viac

mi dá spoločnosť, ako prostredie. Ale keby

mám možnosť, išiel by som, čoby nie. A le-

tecky! Ešte som lietadlom neletel. Ale ako

príde, tak bude.

Nebál by si sa lietať?

Nie, dokonca by som to chcel zažiť. Ale rád

cestujem aj vlakom, oveľa radšej ako autobu-

som. Je to pohodlnejšia a zaujímavejšia ces-

ta. Rád počúvam hlásenie staníc.

Premýšľaš nad budúcnosťou?

Niekedy sa mi stane, že mám z budúcnosti

obrovský strach. Ja budem potrebovať tiež

pomôcť. A keď niekto z nás vypadne, neviem

si predstaviť, ako by to u nás potom vyzera-

lo. Niekedy pociťujem strach, ale potom to

zasa prejde.

Máš životné motto, ktorým sa riadiš?

Nepremýšľal som nad tým. Asi ži a nechaj žiť.

A čo nechceš, aby ti robili druhí, nerob ty im.

Ale to sú také „výmyselky“. Žijem tak, ako mi

vyhovuje a ako mi je dobre.

autor: Veronika Pilátováfoto: autor

“Slepeckého psa by som dostal len vtedy, ak by som

bol zamestnaný.”

MOŽNOSTI VZDELÁVANIA

Špeciálna základná škola internátna

v Bratislave a v Levoči. V Levoči sa okrem

ZŠ nachádza i stredná škola a rehabilitačné

a rekvalifi kačné stredisko (slúži na rekvali-

fi káciu pre ľudí, ktorí počas života strácajú

či defi nitívne prídu o zrak) Odbory vhodné

pre slabozrakých a nevidiacich, v ktorých

sa môžu rekvalifi kovať, sú masér, počíta-

čový operátor, kartonážnik, košikár, kefár.

Kurz trvá rok a pol a záujemcovia majú od

štátu preplatené ubytovanie aj stravu.

ÚNSS sa ale dnes viac snaží aj o integrá-

ciu nevidiacich do bežných škôl, dokonca

nevidiaci študujú aj na vysokých školách.

Na Fakulte matematiky, fyziky a informa-

tiky Univerzity Komenského v Bratislave

sídli pani doktorka Mendelová, ktorá pod-

poruje vzdelávanie zrakovo postihnutých

a pomáha im pri štúdiu. Študenti ale musia

byť technicky zdatní, musia vedieť samo-

statne pracovať so špeciálne upraveným

počítačom.

IVAN

MARTINKA

je 45-ročný muž,

žijúci v prí-

mestskej časti

Považskej Bystrice

– Podvažie. Zdieľa

priestor malého

rodinného domu

spolu so svojimi zdravými rodičmi a o

rok starším bratom Mirom. Miro je s jeho

ťažkým zdravotným postihnutím od-

kázaný na lôžko. Ivan, veľmi obľúbený

medzi ľuďmi, sa narodil nevidiaci. Čas si

kráti hraním na harmoniku a varhany či

počúvaním audio kníh.

“Neviem, či by som dokázal také drobnosti ako

uvariť kávu.”

SERVIS

atteliér 06-07 | 2013-201436

ANKETA

Ktorý predmet považujete za najzbytočnejší,

a čo by ste naopak v rozvrhu ocenili?

Keďže sa blíži čas akreditácií, zaujímal nás názor, ako ste spokojní s predmetmi, ktoré ponúka váš odbor.

Preto sme sa spýtali niektorých z vás a dopadlo to viac než zaujímavo.

Sajmi, 21 rokov, FMKMyslím si, že každý predmet nám dáva zák-

lady, ktoré sa nám v profesii zídu. Ale ocenila

by som asi viac praktických predmetov aj keď

mimo vyučovania je ich dosť, radšej by som

ich videla v rozvrhu.

Peter, 21 rokov, FSVJednoznačne politická sociológia. Okrem

toho, že som sa nič nové nedozvedel a nič

sme sa nenaučili, sme mali aj učiteľa, ktorého

sa nedalo počúvať. V rozvrhu by som ocenil

viac praktických cvičení a tiež aby boli tvo-

rené skupiny s menším počtom študentov.

A bol by som aj veľmi rád, ak by sa na vysokú

školu prijímal menší počet uchádzačov.

Adriana, 20 rokov, FSVKeď sa nad tým tak zamyslím, každý z pred-

metov, ktoré mám, je spojený s tým, čo štu-

dujem, takže by som asi nijaký nenazvala

zbytočným. Tiež neviem povedať, čo mi vo

výučbe chýba. Zúčastňujeme sa rôznych dis-

kusií a prednášok so súčasnými politikmi, veľ-

vyslancami, takže máme aj kontakt s ľuďmi,

ktorí sa pohybujú v našom odbore. Skôr ma

mrzí prístup niektorých vyučujúcich a nechuť

v ich očiach niečo nás naučiť.

Vierka, 21 rokov, FFPredmet, ktorý považujem za nudný a naj-

radšej by som ho vyhodila z rozvrhu je psy-

chologická propedeutika. Je pravda, že sú

tam základy psychológie, história, ale všet-

ko to je neskôr (niektoré aj súčasne) obsiah-

nuté v iných predmetoch a podrobnejšie.

Predmet, ktorý by sa mi teoreticky pozdával

je niečo na praktický štýl. Mohli by sme sa na-

príklad zúčastňovať nejakých výskumov, prí-

padne boli probantmi vo výskume.

Vorvi, 21 rokov, FMKUrčite nemčinu. Možno mi nepripadá ani

zbytočná, ako zle vyučovaná. Mám maturi-

tu B2 z nemčiny, no keby ma dnes po 2 a pol

roku na vysokej počula moja nemčinárka, tak

by mi dala po ústach a hanbila by sa za mňa.

Problém je v tom, že síce sú dané sylaby, no

učitelia ich nerešpektujú a učia asi podľa

svojho šiesteho zmyslu. Potom, keď sa zme-

ní vyučujúci, my sme tí, ktorí nič nevedia a tí,

ktorí sa učia zo zlých kníh. A ocenil by som

napríklad, keby práca v rádiu Aetter bola tiež

predmetom. Keď môžeme mať atteliér ako

predmet, prečo neskúsiť niečo rozhlasové?

Jana, 23 rokov, FFPredmety nepovažujem za zbytočné,

pretože každý kredit v našom štúdiu je veľmi

potrebný. Ocenila by som, ak by nám rozvrh

zostavili tak, aby bol vtesnaný na menej dní

a aby prednášky neboli rozťahané počas

celého týždňa. .

atteliér 06-07 | 2013-2014 37

SERVISANKETA

Lenka, 20 rokov, FMKMožno sa to bude zdať čudné, ale žiadny

predmet nepovažujem za zbytočný. Osobne

skôr považujem za zbytočné skoré ranné

prednášky, pretože na nich sa mi často po-

darí zaspať. Ocenila by som výučbu druhé-

ho cudzieho jazyka, pretože ovládať jeden

jazyk v dnešnej dobe sa už skôr považuje za

samozrejmosť.

Ľuboš, 20 rokov, FMKManažment a marketing mi počas môj-

ho doterajšieho štúdia prišiel ako najme-

nej potrebný a využiteľný predmet, ktorý sa

v rozvrhu vyskytol. Myslím si, že pre moju

špecifi káciu je skoro bezpredmetný. Čo sa

týka všeobecného rozhľadu, určite je pro-

spešný. Ak sa zameriame na zmeny rozvr-

hu, privítal by som možnosť zostavovať si ho

sám. Jednotliví pedagógovia by si nahlásili,

kedy by mala ich prednáška prebiehať a štu-

dent by si zvolil termín, ktorý by mu naj-

viac vyhovoval. Podľa môjho názoru je však

z dôvodu nedostatočného počtu miestnos-

tí s vhodnou kapacitou daná „požiadavka“

neuskutočniteľná.

Maťulka, 21 rokov, FMKPre mňa osobne bola zbytočná etika v prvom

ročníku, keďže bola skoro celá len o fi lozofi i.

Tá ma sama o sebe nebaví, preto som si ju ani

nedala ako voliteľný predmet, no predsa som

sa jej nevyhla. A ocenila by som viac praktic-

kých predmetov, aby som sa naučila niečo ro-

biť, niečo, čo by som si mohla napísať naprí-

klad aj do životopisu.

Michal, 21 rokov, FMK Nepovažujem ani jeden predmet za ob-

zvlášť zbytočný. Myslím si, že predmety, kto-

ré máme v rozvrhu sa už nejaký ten rok učia,

čiže ak by predmet bol zbytočný a nepomá-

hal nám, vedenie by ho už dávno zrušilo. A čo

by som naopak v rozvrhu ocenil? Nakoľko

nebývam až tak ďaleko od Trnavy, uvítal by

som, ak by bolo možné, čo bohužiaľ asi nie je,

keby sa nám predmety zmestili do jedného,

maximálne dvoch dní. Osobne by som mohol

dochádzať napríklad autom alebo autobu-

som a nemusel platiť privát. Predmetov nie je

veľa a radšej by som si ich odsedel celý deň,

ako mal medzi prednáškami „okná“.

Alenka, 20 rokov, FMK So žiadnym predmetom nemám veľký prob-

lém. Viac však oceňujem predmety, ktoré sú

praktické, pretože prax sa nám v reálnom ži-

vote zíde určite viac ako teória. Tiež by som

uvítala, keby sa aj na našej fakulte kládol väč-

ší dôraz na jazyky.

Nicol, 20 rokov, FSV So žiadnym predmetom nemám veľký prob-

lém. Viac však oceňujem predmety, ktoré sú

praktické, pretože prax sa nám v reálnom ži-

vote zíde určite viac ako teória. Tiež by som

uvítala, keby sa aj na našej fakulte kládol väč-

ší dôraz na jazyky.

Autor: Martina Judinyová

SERVIS

atteliér 06-07 | 2013-201438

VŠIMLI SME SI

Fenomén „selfi es“Sociálne siete so sebou nepriniesli iba technický pokrok, ale zásadne zmenili aj zmýšľanie nás všetkých.

Čoraz viac sa snažíme upozorňovať na samého seba a vykresliť sa v čo najlepšom svetle. S tým nám už pár

rokov pomáhajú „selfi es“, ktoré sa ešte viac spopularizovali po tohtoročných Oscaroch.

Ich domovom je Facebook, Instagram či

Snapchat, zbraňou mobil a poznávacou pó-

zou našpúlené pery. „Selfi e“ je typ fotografi c-

kého autoportrétu, ktorý samozvané model-

ky a modeli jednoducho vytvoria aj jednou

rukou, pomocou digitálneho fotoaparátu ale-

bo chytrého telefónu, prípadne aj za asisten-

cie zrkadla. Takýto portrét potom rýchlosťou

blesku putuje na sociálnu sieť. Na snímkach

je zobrazený buď fotograf sám, alebo foto-

graf a toľko ľudí, koľko sa ich len vojde do

jedného záberu. Skupinové „selfi es“ sú ozna-

čované ako „group selfi es“.

Čím nás „selfi es“ tak očarili?

Ich pôvab vychádza z jednoduchosti ich vy-

tvorenia a zdieľania, ale taktiež z možnos-

ti, ako kontrolovať spôsob svojej prezentá-

cie na internete. „Šírenie fotografi í je jednou

z najfrekventovanejších aktivít online generá-

cie. Odhaduje sa, že používatelia Facebooku

nahrajú na túto sociálnu sieť každý deň tristo

miliónov fotografi í,“ objasňuje náš pedagóg

a odborník na masovú a populárnu kultúru

Alexander Plencner. „Dôvody, prečo sa žáner

„selfi e“ fotografi e spopularizoval, možno hľa-

dať v technológiách. Takmer každý z nás cíti

nejaký defi cit sebaúcty, pocit, že nie sme dosta-

točne milovaní. Kompenzujeme si ho aspoň vir-

tuálne – rozmnožujeme svoju elektronickú prí-

tomnosť.“ Takéto priam masové šírenie našich

autoportrétov si však odnáša aj svoju daň.

„Jedným z dôsledkov tohto javu je zmenšova-

nie sféry súkromia a vznik novej kolektívnej

poloverejnej sféry. Súkromné a verejné v online

priestore už nepripomínajú dve oddelené do-

mény života, sú to skôr čiastočne sa prekrýva-

júce množiny,“ vysvetľuje Plencner. „Druhým

z dôsledkov vizualizácie tela v kyberpriestore

je zosilnenie narcistického správania. Určitá

miera narcizmu je totiž vlastná každému z nás.

Kultúra nás povzbudzuje, aby sme sa predvá-

dzali. Čím viac lajkov a komentárov pribúda,

tým viac stúpa sebavedomie.“ Mnoho „selfi es“

majú pre autora pochvalný charakter, najmä

medzi priateľmi, od ktorých sa očakáva klad-

ný ohlas na tieto snímky. Nemať dobrú „sel-

fi e“ v kolekcii profi lových fotiek na sociálnej

sieti, to je už pomaly spoločenské faux pas.

Ako obdariť internet kvalitnou „selfi e“

Scéna „selfi es“ fotiek nepatrí k najoriginálnej-

ším, väčšinou pozostáva z obývačky, kuchy-

ne, kúpeľne či detskej izby odrastených tí-

nedžerov. Najnovšie sa trend prenáša aj von,

do toaliet v baroch, pouličných exteriérov, či

dokonca solárií. Svoj názor na tento novodo-

bý fenomén nám prezradil aj profesionálny

fotograf Antonios Vlachou. ,,Selfi es sú podľa

mňa hitom sociálnych sietí, autoportréty zas

fotografi cký žáner. Ja osobne proti tomu nič

nemám, vždy je to otázka toho, aká tá „selfi e“

je. Dvadsať rovnakých fotografi í po sebe pod-

ľa mňa nikoho nezaujíma. Bavia ma ale fotky,

ktoré popisujú nejakú činnosť danej osoby ale-

bo fotka, v ktorej je prejavená určitá kreativita.

Umeleckú hodnotu teda určite mať môžu,

hlavne v prípade, keď majú veľmi zaujímavý

nápad alebo ideu.“ Vlachou sa nám pokúsil

odpovedať aj na otázku, prečo sa podľa neho

„selfi es“ začali dnešnej dobe na sociálnych

sieťach rozmáhať v takom veľkom množstve.

„Väčšinou to je prípad klasickej refl exie favori-

zovania. Keď si nejaká slečna odfotí tvár a do-

stane 200 lajkov alebo srdiečok na Instagrame,

je šťastná. Ukáže aj výstrih a zrazu je ich 1000.

Ľudia potom od vás očakávajú stále viac fotiek

a poháňa vás to k takému „self - expose“ sta-

vu, že si ani neuvedomujete, čo robíte. Dnes už

pomaly každý vlastní smartphone s fotoapará-

tom. Tieto moderné prístroje vás priam navá-

dzajú na publikovanie fotografi í.“

Popularita stále rastie

V decembri roku 2012 magazín Time zazna-

menal, že slovo „selfi e“ sa objavilo medzi de-

siatkou najpoužívanejších výrazov roku 2012.

Spočiatku boli takéto snímky populárne, naj-

mä medzi mladými ľuďmi. Ich obľuba sa však

už rozšírila aj medzi dospelých, a dokonca

neušetrila ani známe osobnosti z kultúrne-

ho či politického života. Medzi týchto ľudí sa

zaradil aj súčasný pápež František či americký

prezident Barack Obama. Z radov spevákov

svoje „selfi es“ pravidelne posielajú napríklad

Miley Cyrus, Justin Bieber či Beyoncé.„Mám selfi e s pápežom.“ Koľko ľudí to

môže vyhlásiť?

Skupinová „selfi e“ z odovzdávania Oscarov sa stala najúspešnejšou fotkou internetu.

Text: Lenka Molnárová

„Dvadsať rovnakých fotografi i po sebe nikoho nezaujíma.“

atteliér 06-07 | 2013-2014 39

SERVIS

Som vďačná za zdravší životný štýl, ktorý

je v poslednom čase tak aktuálny. Ak mám

stres alebo zlú náladu, vezmem svojho psa

na čerstvý vzduch a vypotím nejaké endorfí-

ny. Často sa po tom vraciam domov v lepšej

nálade. Niekto uprednostňuje namáhavé tré-

ningy, na ktorých vypľuje aj dušu. Ja skôr vo-

lím pomalšie tempo pri pilates alebo joge. Ak

chcem rozpumpovať svoje srdce, zatancujem

si zumbu. Je veľa spôsobov, ako sa dostať do

pohybu. Ale je dobré myslieť aj na stravu. Pre

telo je priateľnejšie, ak zjeme nemastné jedlá

a prírodné cukry. Môj mozog potom pracuje

rýchlejšie a som viac sústredená. Je dôleži-

té spraviť si rovnováhu v potravinách, ktoré

prijímam. Ovocie a zelenina napĺňajú moje

skromné priestory na internáte. Ak si poviete,

že zdravšia strava sa rovná drahší špás, je

dôležité si uvedomiť skutočnosť, že iné ne-

zdravé potraviny si už nekúpim. Taktiež sa

dá ušetriť na cvičení, ak cvičíte doma vďaka

youtube. A radšej investovať teraz do potra-

vín ako neskôr do liekov na krvný tlak. Avšak

zdravo si niekto mýli s nechutnosťou, čo nie

je pravda. Nie je to len o zelenine a ovocí.

Sama som vyskúšala niekoľko zdravších al-

ternatív pizze či kebabu a priznám sa, chutilo

to oveľa lepšie než tie originálne „fast foodo-

vé“. Možno by ste mohli častejšie siahnuť po

„fast foode“ v podobe jablka alebo mrkvy,

a tak spraviť niečo pre seba. Veď nenadarmo

sa hovorí : „napi sa vody, prekvapíš pečeň“.

Prekvapte aj vy vaše telá niečím zdravším

a plným vitamínov.

Z obrazovky sa na nás opäť valí hŕba talen-

tov. Markíza a Jojka spustila svoje konkurenč-

né projekty. Oba česko-slovenské. Na Markíze

známy Hlas s novými tvárami. Na Jojke nový

X Factor. Pamätáte si, kto minulý rok vyhral

Hlas Československa? Premýšľate? Lebo ja

nie, bola to moja spolužiačka zo strednej. No

priznám sa, kebyže ju nepoznám, ani ja by

som si nevedel spomenúť na meno víťazky.

Nie som najväčší fanúšik rôznych reality show,

ale keď si ešte niečo rád pozriem, tak sú to sú-

ťaže, kde treba aj niečo dokázať. Zamýšľam

sa, prečo to vlastne pozeráme. Potrebujeme

uniknúť z každodennej reality a relaxovať pri

nenáročnom programe? Prezradím na seba,

že som sa zúčastnil nakrúcania X Factoru. Ešte

predtým, ako prichádzali prví súťažiaci, som

sa dostal k papierom, ktoré mala pred sebou

samotná porota. Neboli čisté, ale s pokyn-

mi od režiséra. Kto, čo, kedy povie, kto sa má

s kým pohádať a koho uraziť. A porota sa tý-

mito pokynmi aj riadila. Čo iné jej zostáva.

Možno ste už čítali o falošnej mníške v súťa-

ži. V skutočnosti to bola speváčka, ktorá sa

živí spevom. A nie mníška z kláštora, ako sa

prezentovala. Vraj v tom mal prsty tiež reži-

sér. Kto má teda osud súťažiacich v rukách?

Porota? Režisér? Alebo diváci?

Pár rokov dozadu sme sa ráno zobudili, vy-

konali sme hygienické potreby, najedli sa

a smelo vykročili do práce alebo do ško-

ly. Teraz sa ráno zobudíme ešte rozospatí

a s prilepenými očami nahmatáme smart-

fón, klikneme na známu aplikáciu facebook

s nádejou, že nám pribudli nejaké tie „lajky“

do života, skontrolujeme nástenku, odpí-

šeme na správy a až potom sa konečne do-

staneme z postele. V kúpeľni hľadíme do

zrkadla rozmýšľajúc, že by nebolo zlé sa pri-

tom možno aj odfotiť. To isté nám napadne

pri obede a pri všetkých činnostiach počas

dňa. Všetko nafotené automaticky zdieľame

na facebook . Otázkou je, či nevyhľadávame

istý druh činností, aby sme sa mohli pri tom

nafotiť a popýšiť sa kde sme, s kým a čo prá-

ve robíme, nech druhí vidia, alebo to robíme

naozaj sami pre seba. Podľa mňa sociálne

siete ničia vzťahy. Sledujeme ľudí, naše bý-

valé lásky, naše súčasné lásky, vytvárame si

v hlave paranoidné príbehy na základe jed-

nej fotky, komentáru a toto všetko nás núti

hádať sa a žiarliť. Keby sme radšej toľko ener-

gie sústredili do iných činností -chodili viac

von a tým nemyslím stretnúť sa s priateľmi

na káve a byť online na messengeri. Začnime

viac vnímať realitu, menej zdieľať, a čo naj-

viac tráviť čas s tými, na ktorých nám záleží.

Neviem ako vy, ale ja mám najkrajšie zážitky

z detstva, keď som nevedela, čo znamená

byť online.

Prekvapenie pre telo

Hlas alebo X?

Sociálne siete

NÁZORY

DDDDDooooommmmmmiiiiiinnnnnniiiiiikkkkkkaaaMMMMMMMuuuuuurnnnnníííííkkkkkooooovvvvvááááááá

PPaaaaaattttttrriikkkkkkGerši

PPPPPPaattrríícciiaaMMMrrrráááziková

SERVIS

atteliér 06-07 | 2013-201440

MEGATRENDY A MÉDIÁ2014 Medzinárodná vedecká konferencia

Komunikačné polia v mediálnom priestore

Smolenický zámok 15. 16. 4. 2014+