6. MODUL PRACOVNÁ, PEDAGOGICKÁ A PORADENSKÁ …

Modulárne dištančné vzdelávanie kariérových poradcov pre európsku mobilitu (MODILE – EUROCARCO)

6.Modul - autorky modulu: Hargašová M. a Lepeňová, D. - v rámci vzdelávacieho programu Modulárne

dištančné vzdelávanie kariérových poradcov pre európsku mobilitu (MODILE EUROCARCO). Pilotný

projekt programu Leonardo da Vinci. ŠIOV, Bratislava 2004.

1

6. MODUL – PRACOVNÁ, PEDAGOGICKÁ A PORADENSKÁ PSYCHOLÓGIA ZÁKLADNÉ CIELE MODULU Naučiť kariérových poradcov chápať svoje úlohy pri optimalizácii kariérového vývinu ţiakov a študentov aj z psychologického hľadiska.

Poskytnúť poradcom potrebné poznatky z psychológie osobnosti, vývinovej, klinickej, pedagogickej, poradenskej psychológie a osobitne z psychológie práce, organizácie a personálneho rozvoja s dôrazom na ich aplikáciu v praxi.

PROFIL KARIÉROVÉHO PORADCU Z HĽADISKA ZNALOSTÍ PSYCHOLÓGIE

1. Pozná biodromálnu koncepciu zdravého vývinu osobnosti. Pozná typológie osobnosti vyuţiteľné v oblasti kariérového vývinu, v poradenstve pri voľbe štúdia, povolania, zamestnania a vie ich kriticky hodnotiť.

2. Orientuje sa v teórii základných ľudských potrieb, hodnôt, záujmov, postojov, motivácie. Má prehľad o psychických vlastnostiach človeka, štruktúre osobnosti a rozdieloch v intelektových a osobnostných charakteristikách. Vie ich posudzovať z hľadiska potrieb sveta práce, povolaní, zamestnaní. Vie sa orientovať v odporúčaniach psychodiagnostických vyšetrení.

3. Pozná špecifiká kariérového vývinu osôb so zdravotným postihnutím - s poruchami zmyslového vnímania, s mentálnou retardáciou rôzneho stupňa, s poruchami pohyblivosti, s poruchami a ochoreniami srdcovo-cievneho systému, dýchacieho systému, s alergiami a i. a vie odporúčať vhodné profesijné uplatnenie.

4. Vychádza v poradenstve z poznania zákonitostí štádií kariérového vývinu, ich základných vývinových úloh, modelov ich riešenia. Pozná najdôleţitejšie teórie kariérového vývinu a tvorivo ich aplikuje do praxe.

5. Má prehľad o základných konceptoch psychológie práce, organizácie a personálneho rozvoja. Pozná zásady uchádzania sa o zamestnanie, pohovoru, optimálnej prezentácie uchádzača o pracovné miesto. Ovláda princípy adaptácie na pracovné miesto. Orientuje sa v zásadách personálnej práce, práce s ľudskými zdrojmi na pracovisku, s ich rozvojom a ďalším vzdelávaním, riadením.

6. Vie sa orientovať v rôznych druhoch profesiogramov, ovláda štruktúru profesiogramov. Je zorientovaný v metódach analýzy povolania, zamestnania, pracovného miesta. Zaujíma sa o charakteristiky pracovných podmienok v povolaniach, zamestnaniach; pozná hlavné zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

7. Pozná princípy a metódy párovania povolaní, zamestnaní s uchádzačmi, s ich kompetenciami, elektronické párovanie a jeho predpoklady. Systém EURES a voľný pohyb pracovnej sily v rámci EÚ, europoradcovia.





2

OBSAH (Učebné texty)

6. 1 ÚVOD DO TEÓRIE OSOBNOSTI – KRITICKÉ HODNOTENIE KONCEPCIÍ A TYPOLÓGIÍ OSOBNOSTI

Témy

6.1.1 Prehľad teórií osobnosti

6.1.1.1 Klasická psychoanalýza

6.1.1.2 Ego-psychológia

6.1.1.3 Teória interpersonálnej dynamiky

6.1.1.4 Humanistická psychológia

6.1.1.5 Personológia

6.1.1.6 Teória učenia

6.1.2 Biodromálna koncepcia zdravého osobnostného vývinu - interindividuálne rozdiely v intelektových a osobnostných charakteristikách

6. 1.2.1 Zdravý vývin osobnosti

6.1.2.2 Biodromálna psychológia

6.1.2.3 Ţivotná cesta a ţivotný cyklus

6.1.2 3.1 Ţivotný cyklus vývinu normálnej osobnosti

6.1.2.3.2 Rodinný ţivotný cyklus

6.1.2.3.3 Pracovný ţivotný cyklus

6.1.2.4 Typológie osobnosti

6.1.2.4.1 Konštitučné typológie

6.1.2.4.2 Psychologické typológie

6.1.2.5 Interindividuálne rozdiely v intelektových a osobnostných charakteristikách

6.1.2.5.1 Meranie inteligencie

6.1.2.5.2 Štruktúra inteligencie a intelektové schopnosti 6.1.2.5.3 Meranie osobnostných vlastností

6.1.2.5.4 Psychodiagnostika a psychologické testy

6.1.2.5.5 Prehľad definícií psychologických termínov - glosár





3

6. 2 PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY VOĽBY POVOLANIA A KARIÉROVÉHO VÝVINU

Témy

6.2.1 Prehľad teórií voľby povolania a kariérového vývinu

6.2.1.1 Teória „črta – faktor“

6.2.1.2 Psychoanalytické teórie

6.2.1.3 Hollandova typológia

6.2.1.4 Voľba povolania ako racionálne riadený proces

6.2.1.5 Informačno – kybernetický model

6.2.1.6 Iné koncepcie

6.2.1.7 Vývinové teórie

6.2.2 Psychické a fyzické obmedzenia pri voľbe povolania

6.2.2.1 Psychické obmedzenia

6.2.2.2 Fyzické obmedzenia

6.3 PSYCHOLÓGIA PRÁCE A PERSONALISTIKA AKO VÝCHODISKÁ PRE KARIÉROVÉ PORADENSTVO

Témy

6.3.1 Najvýznamnejšie teoretické prístupy v psychológii práce

6.3.2 Základy personalistiky, riadenia ľudských zdrojov

6.3.2.1 Riadenie ľudských zdrojov

6.3.2.2 Rozvoj ľudských zdrojov

6.3.2.3 Hľadanie, nábor a výber zamestnancov

6.3.3 Proces párovania zamestnaní / povolaní s uchádzačmi

6.3.3.1 Predpoklady párovania

6.3.3.2 Proces párovania a vyuţitie moderných informačných a komunikačných technológií

6.3.3.3 EURES a europoradenstvo

6. 4 POPIS A ANALÝZA PRACOVNÝCH MIEST, ZAMESTNANÍ A POVOLANÍ – VYUŢITIE JEJ VÝSLEDKOV V KARIÉROVOM PORADENSTVE

Témy

6.4.1 Kariérové poradenstvo a profesiografia





4

6.4.1.1 Profesiogram

6.4.2.2 Problémy pri zostavovaní poradenských profesiogramov

6.4.2 Štandardy povolaní / zamestnaní, kvalifikačné štandardy a analýza pracovného miesta

6.4.2.1 Štandardy povolaní / zamestnaní

6.4.2.2 National Vocational Qualifications (NVQs)

6.4.2.3 Komplexná analýza pracovného miesta a zamestnania

6.4.2.4 Pracovné podmienky, bezpečnosť a ochrana pri práci (BOZP)

6.4.2.5 Psychológia práce a zmeny vo svete práce OBSAH VZDELÁVACIEHO MODULU 6.1. ÚVOD DO PSYCHOLÓGIE OSOBNOSTI – KRITICKÁ ANALÝZA

KONCEPCIÍ A TYPOLÓGIÍ OSOBNOSTI

(1.semester) 10 / 5 / 5 (Psychológia)

Témy

6.1.1. Prehľad základných teórií osobnosti – psychoanalýza, ego-psychológia, teória interpersonálnej dynamiky, humanistická psychológia a teória učenia. Kritické hodnotenie a aplikácie v kariérovom poradenstve.

6.1.2. Biodromálna koncepcia zdravého vývinu osobnosti a interindividuálne rozdiely v intelektuálnych a osobnostných charakteristikách. Rôzne úrovne sebarealizácie s osobitným zreteľom na kariérový vývin. Zhodnotenie najznámejších typológií osobnosti - Sheldonova, Kretschmerova, Eysenckova, Cattellova a ich vzťah k voľbe povolania a kariérovému vývinu. Moţnosti a metódy psychodiagnostiky a prehľad základných konceptov - schopnosti, spôsobilosti, potreby, záujmy, hodnoty, postoje, ciele ai.

6.2. PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY VOĽBY POVOLANIA A KARIÉROVÝ VÝVIN

(2. semester) 10 / - / 5 (Psychológia) Témy

6.2.1. Charakteristika štádií celoţivotného kariérového vývinu, vývinových úloh a kríz, modelov ich riešenia. Prehľad teórií voľby povolania. Najvýznamnejšie teórie kariérového vývinu, prístupy k predikcii úspešnej sebarealizácie v povolaní. Vnútorné a vonkajšie determinanty voľby povolania a kariérového vývinu.

6.2.2. Psychické a fyzické obmedzenia kariérového vývinu a predikcia úspešnosti uplatnenia sa vo svete práce. Špecifiká voľby povolania a rozhodovania sa osôb so zdravotným postihnutím.





5

6.3. PSYCHOLÓGIA PRÁCE A PERSONALISTIKA AKO VÝCHODISKÁ PRE KARIÉROVÉ PORADENSTVO

(3 semester) 10 / 5 / - (Pedagogika, Psychológia, Ekonómia)

Témy

6.3.1. Najvýznamnejšie teoretické prístupy v psychológii práce.

6.3.2. Základy personalistiky, riadenia ľudských zdrojov

6.3.3. Párovanie zamestnaní, povolaní s uchádzačmi o zamestnanie, povolanie; nevyhnutné predpoklady. Vyuţitie moderných informačných technológií v párovaní. EURES a europoradenstvo.

6.4. POPIS A ANALÝZA PRACOVNÝCH MIEST, ZAMESTNANÍ A

POVOLANÍ – VYUŢITIE ICH VÝSLEDKOV V KARIÉROVOM PORADENSTVE

(4. semester) 10 / - / 5 (Vedy o povolaniach a práci) Témy

6.4.1. Profesiografia, druhy profesiogramov podľa určenia; psychogram ako súčasť profesiogramu.

6.4.2. Štandard zamestnania, štandard povolania a ich vyuţitie v kariérovom poradenstve; zakomponovávanie profesiogramov do interaktívnych počítačových programov. Komplexná analýza pracovného miesta, zamestnania, povolania. Pracovné podmienky, BOZP. Reflektovanie zmien vo svete práce.

Metodika výučby a vzdelávania Modul je súčasťou vzdelávacieho programu „Modulárne dištančné vzdelávanie kariérových poradcov pre európsku mobilitu" (MODILE-EUROCARCO), ktorý má tri formy:

1. univerzitného vzdelávania 1. stupeň „Bc.“ 2. dištančného vzdelávania („Bc.“ alebo certifikát) 3. špecializačného, inovačného vzdelávania (certifikát)

Trvanie

Vyučovací proces

1. semester 2. semester 3. semester 4. semester Spolu hodín

Prednášky 10 10 10 10 40

Semináre 5 5 5 - 15

Cvičenia 5 - - 5 10

Spolu: 65





6

Záverečné hodnotenie Štúdium kaţdého modulu bude ukončené záverečnou skúškou. Záverečná skúška bude: písomná, trvá tri hodiny ústna písomné seminárne práce, práca na projekte s príslušnými úlohami

počas modulu (s ústnou obhajobou). Rozsah 15 aţ 20 strán.

Po úspešnom ukončení štúdia modulu a získaní príslušného počtu kreditov, účastník získa certifikát – osvedčenie. METODIKA VÝUČBY (Učebné texty) 6. 1 ÚVOD DO PSYCHOLÓGIE OSOBNOSTI - KRITICKÉ ZHODNOTENIE TEÓRIÍ A TYPOLÓGIÍ OSOBNOSTI 6. 1. 1 Prehľad teórií osobnosti

Všeobecne sa pod osobnosťou rozumie spoločensky významný človek alebo sa slovo osobnosť spája s charakteristickým znakom správania – agresívna, priebojná, komunikatívna osobnosť a pod. V psychológii existuje viac ako päťdesiat definícií osobnosti odvodených z teoretických koncepcií veľkých, malých alebo periférnych teórií. Teórie nám pomáhajú chápať zloţitú problematiku vnútorného sveta človeka, ale niektoré môţu aj zavádzať. Je tu vţdy nebezpečie, ţe ak by kariérový poradca nemal prehľad a povýšil by niektorú nepodstatnú teóriu za jediné východisko svojho chápania iného človeka, dostal by sa na úroveň paraprofesionála alebo laického poradcu. Treba vedieť, ţe na vysvetlenie niektorých psychologických javov platí jedna teória, iných druhá, niekedy obidve alebo aj ţiadna. K profesijnej kultúre kariérového poradcu patrí aj správne pouţívanie psychologickej terminológie, čo bez poznania teórií nie je moţné. V beţnej reči existuje aţ 18.000 výrazov označujúcich osobnostné charakteristiky a správanie. Kariérový poradca by mal pouţívať také výrazy, ktoré sú definované v psychológii osobnosti.

Osobnosť je dynamická organizácia tých vnútorných psychofyzických systémov jedinca, ktoré determinujú jeho jedinečnú prispôsobivosť k prostrediu.

Táto definícia G. W. Allporta zvýrazňuje: jednotu osobnosti (psychofyzický systém), spôsob jej vytvorenia (dynamická organizácia),





7

vplyv, ktorý táto jednota má (determinuje jedinečnú prispôsobivosť k prostrediu).

Systémový model osobnosti (Royce, J. R. – Powel, A., 1983)

Psychologické štruktúry a procesy

STIMULY > Biologické štruktúry a procesy

> REAKCIA

Organizmus

PROSTREDIE

Vzťah medzi osobnosťou a povolaním: Predpokladá sa, ţe medzi osobnosťou a povolaním existuje vzťah (Guilford, Thorndicke, Gysbers, Super, Rose, Astin, Holland a ďalší). Nie je priamy a jednoznačný, pretoţe okrem osobnosti existuje celý rad nepsychologických faktorov, ktoré voľbu povolania ovplyvňujú. Vzťah „osobnosť – povolanie“ skúmajú psychológovia v zornom poli rôznych teórií.

Rôzne teórie osobnosti majú svoj význam, pretoţe odpovedajú na rôzne otázky:

teória individuálnych rozdielov ,

dynamické a ontogenetické teórie odpovedajú na otázky, ako prebieha vývin a kde sa jedinec v procese vývinu práve nachádza,

iné objasňujú význam nevedomia a vedomia, sebauvedomenia a sebariadenia, vplyvu prostredia a sociálneho učenia.

Psychológia osobnosti sa člení na tri časti:

štruktúra osobnosti - poznávacie a vôľové procesy,

dynamika osobnosti - city a motivácia,

vývin osobnosti - ontogenéza.

V prehľade uvádzame len tie teoretické koncepcie, ktoré sa dotýkajú oblasti voľby povolania a kariérového vývinu.

S ktorým tvrdením sa identifikujete?

1. Psychológia je veľmi komplikovaná veda a keď sa chcem dozvedieť niečo o sebe alebo svojej kariére dám si vyloţiť karty, vypracovať horoskop alebo sa spoľahnem na numerológiu.

2. Aj keď psychológia zatiaľ nedokáţe vysvetliť všetky záhady našej

duše, predsa má vedecké skúmanie zákonitostí ľudskej psychiky





8

väčšiu šancu dopátrať sa pravdy, neţ nevedecké praktiky a experimenty.

6. 1. 1. 1 Klasická psychoanalýza

Osobnosť sa podľa S. Freuda skladá z troch vrstiev:

Superego (nad – JA, svedomie)

Ego (JA)

Id (ONO).

Vo Freudovom parafrázovaní Platóna je Ego – jazdec a Id – kôň predstavujúci vitálnu energiu, bez ktorej by sa jazdec nikam nedostal. Zdôraznil, ţe európska kultúra je oveľa pudovejšia ako sa navonok javí, ale tieţ oveľa prísnejšia voči sebe, neţ si to uvedomuje. Tvrdosť Superega stavia človeka do situácie, keď je „sám proti sebe“, čo môţe vyústiť do depresie, komplexu menejcennosti, neúspechov v práci alebo rôznych psychosomatických ochorení. Psychoanalýza ako učenie, aj ako psychoterapia sú veľmi populárne lebo sa dostýkajú tých najskrytejších motívov ľudského správania. Terminológia sa beţne pouţíva, bez ohľadu na to, ţe popísané procesy, javy síce existujú, ale majú často úplne iné vedecké vysvetlenie.

Psychoanalytická štruktúra osobnosti

Ego Superego Id

Ego - vedomá inštancia osobnosti, ktorá je prostredníctvom zmyslových orgánov v priamom kontakte s externou realitou. Ego je svojrázna dynamický jednota obsahujúca vedomie seba samého. Orientuje sa vo vnútornom a vonkajšom svete a selektuje, ktoré impulzy budú akceptované a ktoré zostanú pod kontrolou. Pôsobí ako „arbiter“ medzi Id a Superegom.

Superego - vyššia inštancia nad JA sa utvára v detstve, kedy sa predstavy rodičov a vychovávateľov o tom, čo je správne – nesprávne vkladajú do podvedomia detí. Štruktúry vyplývajúce z týchto raných skúseností v detstve sú nevedomé. Superego pôsobí ako „cenzúra“ voči Id a pocit viny je trestom za to, ak Ego vyhovie primitívnym impulzom Id.

Id - nevedomá inštancia osobnosti, ktorá obsahuje vnútorné energetizujúce determinanty ovládané protikladom medzi inštinktom ţivota a inštinktom smrti. Všeobecne sa pod pojmom Id rozumie organizmus, ktorý je tu ponímaný ako významná psychologická entita. Id sa prirovnáva k „vriacemu kotlu“, ktorý zabezpečuje energiu pre Ego a Superego.

Podľa Freuda vyplývajú všetky motívy z nevedomia a majú vzťah k základným inštinktom ţivota a smrti. Vedomie je len „malá špička obrovského ľadovca, kým





9

nevedomie je obrovská masa skrytá v hlbinách“, preto sa psychoanalýza nazýva aj hlbinná psychológia.

Pud ţivota alebo eros – obsahuje tendenciu k sebazáchove a k rozmnoţovaniu (impulzy reprodukcie). Sú to sily, ktoré chránia tak jedinca samotného, aby nezahynul (hlad, smäd), ako aj druh, aby nevyhynul (sexuálny pud). Inštinkt ţivota, pud ţivota sú synonymá sexuálneho pudu - libida.

Pud smrti alebo thanatos – predstavuje deštruktívne impulzy ničenia, skazy, úniku alebo smrti. Súčasťou pudu smrti je deštruktívny pud, ktorý núti človeka byť agresívny a ničiť aj sám seba. Freud chápal vojnu ako prirodzený dôsledok ľudskej agresivity.

Agresivita je výrazne muţská záleţitosť a v niektorých povolaniach je istá úroveň kontrolovanej agresivity ţiaduca. Podobne súcit, ochrana a pomoc iným, ktoré sa môţu chápať aj ako typicky ţenské prejavy sa uplatňujú v mnohých povolaniach.

Osobnosť sa podľa psychoanalytickej teórie vyvíja v piatich štádiách psychosexuálneho vývinu: orálne, análne, sadisticko-masochistické, latencie, genitálne. Základy charakteru sa podľa psychoanalýzy kladú v prvých troch štádiách.

Človek je v podstate biologická bytosť, dynamizovaná sexuálnym pudom a k hlavným znakom jej zdravého ţivota patrí schopnosť milovať a pracovať.

Civilizácia sa, podľa Freuda, vyvinula preto, ţe ľudia sa ovládali vo svojich primitívnych pudoch a odvracali svoju energiu k sociálne prijateľným cieľom. Presunutia, ktoré produkujú sociálne a kultúrne hodnoty sa nazývajú sublimáciou. A práve toto prerozdeľovanie energie má za následok veľkú rozmanitosť našich záujmov, hodnôt a väzieb, ktoré charakterizujú dospelú osobnosť.

Hodnotenie vo vzťahu k voľbe povolania a kariérovému vývinu:

Psychoanalytici chápu prácu, povolanie a vzdelávanie ako formy uvoľňovania libida v sublimovanej, spoločensky prijateľnej podobe. Napr. povolanie mäsiar a chirurg majú podobné vnútornú pudovú motiváciu. Sexuálna energia sa povaţuje za hlavný zdroj akejkoľvek tvorivej činnosti a hnacím motorom úspechu. Voľbu povolania ovplyvňujú pudové potreby v detstve do 6. roku ţivota. Zaradenie sa do sveta práce je určované štruktúrou pudov, spôsobom ich uspokojenie a potrebou špecifickej sebarealizácie. Kariérové rozhodovanie je spontánne, realizuje sa v smere najväčšieho pudového uspokojenia. Radosť z práce je prejavom pudu ovládania a zviazanosť s prácou je buď záujem z „vášne“ alebo dôsledok sublimácie. Kritici hodnotia príspevok psychoanalýzy k teórii voľby povolania ako nedostatočný. Sú to skôr subjektívne úvahy s veľmi obmedzenou platnosťou. Človek nie je šachovou figúrkou, zbavenou





10

racionality, ktorou hýbu sily, driemajúce hlboko v jeho nevedomí. I keď mnoho úspešných ľudí uznáva silu pozitívnych emócií (láska, sex a romantika) zdôrazňovanie všemocnej sily sexuálnej energie (libida) je jedným z veľkých omylov psychoanalýzy.

Vedeli by ste uviesť niektorý sexuálny mýtus, ktorý sa viaţe k známej

osobnosti z oblasti spoločenského, umeleckého alebo politického ţivota?

6. 1. 1. 2 Ego - psychológia

E. H. Erikson vychádzal z psychoanalýzy, ale namiesto na Id vsadil na Ego. Ego je tvorivé, autonómne a aj pri neúspechoch odpovedá aktívne, je flexibilné a vekom silnie. Človek v zmysle biologickom má síce naprogramovaný svoj vývin, ale formujúca sa osobnosť, aby ostala psychologicky ţivá, musí riešiť rôzne vnútorné konflikty – krízy. Rozvíja sa v konfrontácii s poţiadavkami sociálneho prostredia, kultúrno - ekonomických inštitúcií (škola, neformálne skupiny, záujmové organizácie, podniky, firmy apod.). Kaţdou zvládnutou krízou získava Ego nové kvality, ďalej sa rozvíja. Proces adaptácie pokračuje od narodenia aţ do smrti a v priebehu ţivota rastie aj vnútorná sila osobnosti – sila Ega.

Erikson vytvoril model ôsmich štádií psychosociálneho vývinu a zohľadnil v ňom sociálne a kultúrne vplyvy. Jeho výklad vývinových kríz „identita vzs. konfúzia rol“ v puberte a adolescencii, „činorodosť vzs. stagnácia“ v starobe sa bytostne dotýkajú kaţdého človeka. I keď sú krízy orientačne vymedzené vekovými štádiami, ich riešenie sa neviaţe presne na istý chronologický vek. To, čo človek nezvládol v jednom období, môţe zvládnuť v ďalšom.

Napríklad: S nástupom puberty sa končí bezstarostné detstvo. Všetky doterajšie väzby sa stávajú problematické. Rýchly rast, pohlavné dospievanie, výber povolania kladú na mladého človeka veľké nároky. Musí zjednotiť svoju identitu JA – kto som bol v minulosti, kto som teraz a aká je perspektíva mojej ţivotnej cesty. Nebezpečím tohto štádia je roztrieštenosť rol, neschopnosť prebrať za seba zodpovednosť a byť sám sebou.

Osobnostná identita sa týka oblasti ideovej aj interpersonálnej – ţivotnej filozofie, náboţenského presvedčenia, politických názorov, sexuálnej orientácie, medziľudských vzťahov, výberu povolania, plánovania kariéry.

Kríza identity prebieha v období od 11. rokov do ranej dospelosti. Niekto ju vyrieši skôr, iný neskôr. Sú ľudia, ktorí nepreţívajú ţiadne krízy, preberajú identitu od iných. Čím väčší boj o seba človek v mladosti vedie, tým kvalitnejšou osobnosťou má šancu sa stať.





11

Status identity môţe byť rôzny: Difúzna identita (DfI) - neriešenie krízy, vnútorná rozorvanosť, búrenie sa

proti všetkému, preceňovanie svojej dôleţitosti, cynizmus, pohŕdanie svetom dospelých, recesia.

Prevzatá identita (PI) - spokojnosť s tým, čo prevzal od svojich rodičov alebo iných významných dospelých - názory, predstavy o ţivote, postoje, plány a rozhodnutia o budúcom povolaní, prijímanie riešení od iných.

Moratórium (M) - vnútorné problémy, ale samostatné hľadanie riešení, rozhodovanie o tom, ktoré názory preberie, čo zmení, aké povolanie si zvolí.

Dosiahnutá identita (DI) - sebaspytovanie a zvaţovanie je zavŕšené prijatím osobných rozhodnutí, prevzatím zodpovednosti za svoj ţivot, ujasnením si perspektív vlastného JA. Mladý človek sa stáva menej egocentrický a otvára sa druhým ľuďom.

Status identity v oblasti voľby povolania je vymedzený tým, či ţiak alebo študent riešenie tohto problému odkladá, ignoruje ho, búri sa proti všetkému (DfI), vôbec nevníma, ţe ide o nejaký problém, prijme to, čo iní rozhodnú (PI), zaoberá sa riešením, hľadá, rozhoduje sa medzi viacerými alternatívami (M), dospeje k rozhodnutiu a pokladá problém za nateraz vyriešený (DI).

Hodnotenie vo vzťahu k voľbe povolania a kariérovému vývinu: Eriksonova

teória podnietila najväčší počet výskumov a vplyv jeho teórie v rámci psychológie osobnosti je zo všetkých Ego – psychológov najväčší. Je zrozumiteľná a aplikovateľná v praxi. Predovšetkým krízy školského veku „iniciatíva – pocity viny“, ,,usilovnosť - menejcennosť“, ako aj krízy mladosti a dospelého veku sú vhodným teoretickým rámcom pre kariérového poradcu, ktorý chce lepšie porozumieť klientom a pomôcť im informáciami pri vyrovnávaní sa s poţiadavkami vonkajšieho prostredia – školy, podniku alebo inej organizácie.

1. Ako by ste definovali zákonitosť, ktorá vyplýva z porovnávania výsledkov výskumu statusu profesijnej identity na rôznych stupňoch škôl?

Veková skupina

Difúzna identita

%

Prevzatá identita

%

Moratórium

%

Dosiahnutá identita

% Pred strednou školu

46

37

12

5

SŠ – niţšie ročníky

39

37

15

9

SŠ – vyššie ročníky

29

36

14

21

VŠ – niţšie ročníky

23

26

28

23

VŠ – vyššie ročníky

14

31

16

40





12

(A. S. Waterman, 1985) 2. Ako by ste definovali svoj vlastný status identity v oblasti povolania počas štúdia na základnej, strednej alebo vysokej škole?

6. 1. 1. 3 Teória interpersonálnej dynamiky

Podľa A. Adlera neprispieva k zdravému fungovaniu človeka len jeho schopnosť milovať a pracovať, ale aj pociťovať spolupatričnosť s inými ľuďmi a prejavovať starostlivosť o nich. Tieto schopnosti sa uplatňujú v mnohých povolaniach. K základným motivačným silám patrí vnímanie toho, čo by sme chceli dosiahnuť v budúcnosti. Hybnou silou ţivota je prekonávanie citu menejcennosti (inferiority) a dosiahnutie citu superiority – dobrého pocitu zo seba samého, povznesenie sa na vyšší stupeň, priblíţenie sa k vlastným ideálnym cieľom. Pri definovaní citu superiority nejde o porovnávanie sa s inými a víťazstvo nad nimi, ale o víťazstvo nad so sebou samým. Autor povaţoval za dôleţité pre úspech aj poradie narodenia medzi súrodencami. Beţne pouţívaný pojem komplex menejcennosti vyjadruje poruchy sebavedomia vyplývajúce skôr z porovnávania sa z inými ľuďmi a má, podobne ako komplex nadradenosti alebo výnimočnosti, svoje psychologické korene v neuspokojivých medziľudských vzťahoch. Jedinečnosť človeka je daná jeho ţivotným štýlom pri vyrovnávaní sa s citom menejcennosti (inferiority). Je toľko ţivotných štýlov, koľko je ľudí, pretoţe ţivotný štýl je jedinečný spôsob dosahovania vlastných cieľov, s väčším, či menším prihliadaním na sociálne záujmy. Napríklad: Niekto sa snaţí získať superioritu prostredníctvom svojich: a) fyzických schopností a sily, b) intelektuálnych výkonov. Životný štýl týchto osôb sa líši. Kaţdý sa snaţí, aby dosiahol špecifický konečný cieľ svojským spôsobom: a) v škole hrá futbal, basketbal, chodí na túry, vedie skupiny trampov apod. - môţe si zvoliť povolanie hasiča, b) samostatne študuje, číta, navštevuje záujmové krúţky – môţe sa stať mikrobiológom a urobiť kariéru vo výskume rakoviny. V oboch príkladoch sa uplatňuje kreatívna predstava o sebe - sila self.

Sformulujte dva vlastné príklady:





13

K. Horneyová navrhla nasledujúcu definíciu:

Ľudská osobnosť je komplexom záţitkov a fungovaní osobnosti, čo obsahuje fyzické, duchovné, sociálne, kultúrne a morálne aspekty.

Rozpracovala koncept interpersonálneho štýlu a pokusov o ich zvládnutie:

Drţanie sa v pozadí (self effacement)

Expanzia Rezignácia

Idealizovaný obraz seba: dobro, šľachetnosť, nesebeckosť, láska, sympatia, sebaobetovanie

Idealizovaný obraz seba: nepremoţiteľnosť, pôsobenie fyzickou, intelektuálnou, morálnou silou, nepotrebuje pomoc

Idealizovaný obraz seba: nezávislosť od iných, sebestačnosť, spoliehanie sa na vlastné zdroje, pohrúţenosť do seba, vernosť sebe, jedinečnosť

Mal by som: Mal by som: Mal by som:

sa snaţiť o harmóniu, nestrácať čas na seba, nesnaţiť sa o viac ako majú iní

vykonať kaţdú úlohu, vyriešiť kaţdý problém, zvládnuť kaţdú situáciu, byť vţdy pripravený, dobyť všetko pevnou vôľou

nebyť ničím emocionálne dotknutý, neangaţovať sa za druhých, nemeniť sa, neprispôsobovať sa potrebám iných

Ľudia nevyuţívajú len jeden štýl, ale primerane situácii uplatňujú všetky tri štýly. Idealizovaný „obraz seba“ (mal by som byť) vyjadruje svojským spôsobom ich túţbu po sláve. Úspech pri vyrovnávaní sa s konfliktmi, vyplývajúcimi z rôznych aspektov ţivota vedie k zvýšeniu sebadôvery a ďalším úspechom. H. S. Sullivana zaujímali špecifické potreby súvisiace s medziľudskými vzťahmi. Self – systém (napr. nie všetko sa ma môţe dotknúť, ublíţiť mi, pretoţe mám svoju vnútornú hodnotu) je veľkým pomocníkom pri vyrovnávaní sa s nepriaznivými vplyvmi, ale môţe pôsobiť aj rušivo na schopnosť tvorivého ţivota. E. Fromm sa pokúsil riešiť existenciálnu dilemu človeka medzi jeho ţivočíšnou stránkou (primárne, fyziologické potreby) a špecificky ľudskou stránkou. Medzi špecificky ľudské potreby začleňuje potrebu uvedomiť si seba samého ako ľudskej bytosti. Existenciálna dilema sa podľa neho dá vyriešiť v jednote s inými ľuďmi – v láske a v práci.





14

Zaujímal sa aj o rozdiely medzi rôznymi sociálnymi skupinami. Skúmal skupiny vlastníkov pôdy, nemajetných robotníkov, veľkoobchodníkov a podnikateľov a snaţil sa identifikovať tzv. sociálne charaktery. Teória sociálneho charakteru sa premietla do neskorších konceptov pozitívnej a negatívnej sociálnej orientácie, ktorá má význam pri kariérovom rozhodovaní. Produktívna (+) a neproduktívna (-) orientácia

Iný predstaviteľ v tomto prúde E. Berne sa venoval štrukturálnej a transakčnej analýze, ţivotným scenárom a analýze interpersonálnych hier. Jeho kniha „Games People Play“(1964) sa stala svetovým bestsellerom. Praktické aplikácie jeho teórie sa uplatňujú vo výcvikoch komunikačných zručností ľudí rôznych povolaní, predovšetkým riadiacich pracovníkov a pracovníkov v širokej oblasti sluţieb. Berneho modely komunikácie, osobitne stratégia „víťaz – víťaz“ (Ja som OK – ty si OK) sú súčasťou moderných postupov principiálneho vyjednávania (negotiation) a uzatvárania dohôd ako výrazný protiklad neefektívneho pozičného vyjednávania.

Milujúci

Preţívajúci

Kreatívny

Nezávislý

Racionálny

P

R

O

D

U

K

T

Í

V

N

Y

Narcistický

Sebecký

Konformný

Závislý

Iracionálny

N

E

P

R

O

D

U

K

T

Í

V

N

Y

Akceptujúci

Zachovávajúci

Výnosný

Vymieňajúci

Receptívny

Zhromaţďujúci

Vykorisťujúci

Trhový

Terapeut

Prezident

spoločnosti -

expanduje

Podnikateľ -

poskytuje

prácu iným

Expert predaja

- prispôsobuje

sa zákazníkom

Vlastník bane -

vyťaţí a

neobnoví

zdroje

Herec - získava

obdiv, predáva

sám seba

Majiteľ -

zbiera a

neinvestuje

Úradník





15

Hodnotenie vo vzťahu k voľbe povolania a kariérovému vývinu: Koncepty –

cit menejcennosti, ţivotný štýl a sociálny záujem majú svoje aplikácie pre kariérové poradenstvo. Podľa Adlera, kreatívna sila „self“ umoţňuje, aby človek vyuţíval svoje schopnosti a vzťahy k iným ľuďom ovplyvňujú rozvoj niektorých osobnostných charakteristík. Pre ľudskú spoločnosť sú najnebezpečnejší tzv. rozmaznaní jedinci, bez sociálneho záujmu, ktorí manipulujú inými, vyuţívajú ich vo svoj prospech a neurobia vôbec nič pre druhých. Horneyová sa vyjadrila aj k sebarealizácii ţien a za dôleţitú povaţuje potrebu rovnakého statusu a príleţitostí ako má muţ. Fromm sa zaoberal dilemou „byť a mať“, kritizoval konzumnú spoločnosť a neúmerné, trhovo vyvolávané mnoţstvo nových potrieb. Sullivanov systém „predstáv o sebe“ má veľký význam pri prekonávaní nepriaznivých vplyvov sociálneho prostredia ale tieţ môţe izolovať človeka od ostatných ľudí – ak sa pohrúţi len do seba, postupne stráca schopnosť čerpať z nových informácií, učiť sa nové veci, ťaţiť zo skúseností, predvídať a usmerňovať vlastné správanie. Tieto poznatky sú dôleţité pre úspešnú prácu vrcholových manaţérov a lídrov, ktorých často pozícia oddelí od normálnych ľudí. Všeobecne sa autorom oblasti interpersonálnej dynamiky vytýka idealizmus v chápaní človeka – ako dobrého a láskyplného tvora, kým realita je plná dravosti a boja „jastrabov s hrdličkami“.

Priraďte charakteristiky pozície, z ktorej človek nazerá na iných ľudí –

nadradenosť, rovnocennosť, submisívnosť, beznádej k uvedeným komunikačným modelom a stratégiám podľa E. Berneho:

Model komunikácie Stratégia Pozícia –

charakteristika osobnosti

Ja som OK – Ty nie si OK „víťaz – porazený“

Ja nie som OK – Ty si OK „porazený – víťaz“

Ja nie som OK – Ty nie si OK Neriešenie problému

Ja som OK – Ty si OK „víťaz – víťaz“

6. 1. 1. 4 Humanistická psychológia

Humanistická psychológia sa vymedzuje názorom, ţe:

ľudia nie sú jednoznačne determinovaní libidom (psychoanalýza),

ani „roboti“, vyprodukovaní vonkajším pôsobením (behaviorizmus),

ale majú vlastný potenciál pre zdravý vývin a slobodu voľby. Ľudský organizmus má najdôleţitejší pud – pud sebaaktualizácie. Ľudia sú hnaní vnútornou silou realizovať svoj základný potenciál spôsob, aký majú k dispozícii. Tejto vnútornej sile sa hovorí motivácia.





16

A. Maslow hierarchicky usporiadal ľudské potreby a sformuloval teóriu motivácie, ktorá našla široké praktické uplatnenie. Z hierarchie vyplýva, ţe vyššie potreby si človek uspokojuje aţ po naplnení niţších.

Napríklad: Nezamestnaný človek sa spravidla zaujíma o uspokojenie základných potrieb, túţi po splnení psychologických potrieb, ale nezaujímajú ho problémy ekologické, etické, estetické alebo filozofické. Umenie a veda neprekvitajú tam, kde musia ľudia zápasiť o holé ţivobytie. Má však slobodu voľby (príklady slávnych maliarov, ktorí ţili a tvorili v biede svoje najkrajšie diela).

Aktívna vôľa k zdraviu, impulzy k rastu alebo aktualizácii ľudských potenciálov sú vlastné takmer kaţdej ľudskej bytosti. Je však pravdou, ţe jedinci túto šancu plne nevyuţívajú ale aj to, ţe sebaaktualizácia vyţaduje, aby jedinec vyrastal v ľudskej spoločnosti. Príklady „zvlčilých detí“ Amaly a Kamaly, sociálne izolovaného malého Hansa dokladajú, ţe ak sa vývin jedinca nemodifikuje cez „médium medziľudských vzťahov“ vyvíja sa len ako existencia biologická, nikdy nie ľudská. Zaujímavú teóriu „ţivotného priestoru“ vypracoval K. Lewin, ktorý chápal správanie ako funkciu existujúceho „poľa“. Toto „pole“ alebo „ţivotný priestor“ predstavuje - osoba a jej psychologické prostredia. Napríklad: deti vyrastajúce v jednej rodine môţu mať rôzne psychologické prostredie, podľa toho, čo vnímajú, ako na podnety reagujú a čo v iných vyvolávajú.

Ľudské potreby sa členia na: fyziologické psychologické metapotreby.

Človek nepracuje len preto, aby si získal prostriedky na ţivobytie. Práca uspokojuje viacero ľudských potrieb: potrebu patriť niekam, získať uznanie a pocit dôstojnosti, potrebu zmysluplne vyuţiť svoje schopnosti a nadanie. Sebaaktualizujúci sa ľudia – vzácni a ušľachtilí ľudia:

majú zmysel pre realitu, akceptujú seba, ostatných ľudí a svet okolo seba, taký, aký je, sú spontánni, orientujú sa skôr na problém, neţ na seba, majú potrebu súkromia, sú autonómni a nezávislí, ľudí a veci nehodnotia stereotypne, zaujímajú sa o druhých ľudí a prírodu, majú tendenciu preţívať skôr hlboké intímne vzťahy s niekoľkými ľuďmi, neţ udrţiavať povrchné vzťahy s viacerými ľuďmi, majú spirituálne, nie nevyhnutne náboţenské záţitky, vyznávajú demokratické hodnoty a ciele, nemiešajú prostriedky a ciele, sú vysoko tvoriví, nekonformní, prostredie skôr transcendujú, neţ aby sa s ním vyrovnávali a majú zmysel pre humor.

Maslowova hierarchia ľudských potrieb

Potreba

sebarealizácie -

tendencia rozvíjať svoje

potenciality a stať sa lepším

Estetické potreby -

potreba krásy, harmónie,

symetrie

Kognitívne potreby -

vedieť, rozumieť,

skúmať

Potreby uznania - potreba dosiahnuť úspech,

byť kompetentný, získať uznanie

Potreby spolupatričnosti a lásky -

potreba druţiť sa s ostatnými, byť prijímaný a niekam patriť

Potreby bezpečia - bezpečie, istota

Fyziologické potreby - hlad, smäd,ai.





17

1. Ako vnímate problém sebaaktualizácie v súvislosti so súčasnou

spoločenskou situáciou a moţnosťami uplatniť sa?

2. Vyjadrite svoj názor na tvrdenia R. Kennetha (2002), ktoré sa týkajú

nezamestnanosti mládeţe v štátoch EU a asociovaných krajinách:

a) Pokus vyrovnať ašpirácie mladých ľudí s pracovným dopytom môţe spôsobiť presmerovanie ich ambícií k nenáročným zamestnaniam a miestam.

b) Ambície mladých ľudí môţu byť modifikované prostredníctvom odborného

poradenstva a reforiem vzdelávania, ktoré zvýšia počet kvalifikovaných mladých ľudí a ich pripravenosť zastávať atraktívne pracovné miesta.

Otázky ako „byť sám sebou, ako sa stať človekom“, aké sú spôsoby bytia, podmienky osobnostného rastu nastolil C. H. Rogers, ktorý vytvoril veľmi účinný nedirektívny prístup (non-directive approach) - na klienta zameranú terapiu (client centered therapy). Bol presvedčený, ţe kaţdý človek je schopný sám riešiť svoje problémy, rozhodovať sa, meniť sa a osobnostne rásť, ak získa vhľad (insight) do svojej „self – štruktúry“ a prijme sám seba takého, aký je. Rozlišoval reálny a ideálny self – koncept a za cieľ psychoterapie pokladal, aby klient prijal všetky aspekty „self – štruktúry“ (neznáme, odmietané, potlačené, dosiaľ neobjavené) do reálnej predstavy o sebe. Úlohou poradcu alebo terapeuta je prispieť k tomu, aby si klient v neohrozujúcom poradenskom vzťahu zjednotil „sám seba“, čím sa uvoľňuje vnútorný potenciál osobnostného rastu. Za základ osobnostného rastu povaţoval Rogers: sebapoznanie, sebaakceptáciu, sebareguláciu, pozitívne medziľudské vzťahy.





18

Podobné princípy tvoria aj základ moderného konceptu emocionálnej inteligencie (K. Märtinová – K. Boecková, 1996), ktorá sa stáva dôleţitým prvkom výberu a hodnotenia vedúcich pracovníkov a predikčným znakom úspechu v mnohých povolaniach.

Hodnotenie vo vzťahu k voľbe povolania a kariérovému vývinu: Napriek

tomu, ţe Maslow nepodporil svoju teóriu experimentálnym výskumom stala sa hierarchia potrieb cenným modelom chápania ľudskej sebarealizácie. Rogers uznával „sebaaktualizačný pud“ a zdôraznil sebapoznania, intergáciu všetkých prvkov „JA“ do reálneho obrazu seba (self – concept), konfrontáciu s ideálnym obrazom seba, sebariadenie a pozitívne medziľudské vzťahy - ako podmienky osobnostného rastu. Tieto koncepty ovplyvnili tak individuálne, ako aj skupinové poradenstvo (skupiny rastu -groups of growth). Rogers rozpracoval prístup zameraný na klienta – neskôr zameraný na človeka. Spolu s pracovníkmi z Centra štúdií človeka (Center for Study of Person), ktoré zaloţil, realizoval výcviky a dielne v rôznych krajinách sveta, vrátane Slovenska. Nedirektívna psychoterapia – „rogeriánska metóda“ je značne rozšírená v pomáhajúcich profesiách v mnohých krajinách. Vyuţívajú ju – školskí poradcovia, profesijní a kariéroví poradcovia a sociálni pracovníci. Znalosti a praktické zručnosti Rogersovho nedirektíveho, na klienta zameraného prístupu (client-centred approach) tvoria neodmysliteľný základ profesionálnych kompetencií kaţdého začínajúceho kariérového poradcu.

Prečo je pri voľbe povolania dôleţité sebapoznanie?

6. 1. 1. 5 Personológia H. A. Murray zaviedol termín personológia v 30. rokoch minulého

storočia na označenie tej časti psychológie osobnosti, ktorá skúma človeka nie v laboratóriu, ale v reálnom prostredí, v ktorom ţije a pracuje. Uplatnil celostný (holistical) prístup a tvrdil, ţe kaţdý segment ľudského správania treba chápať v súvislosti s ostatnou fungujúcou osobnosťou a tieţ vo vzťahu k jeho okoliu. Centrom osobnosti je mozog. S mozgovými štruktúrami a funkciami sú spojené všetky psychologické udalosti a procesy, vedomé aj nevedomé, všetko, čo tvorí osobnosť.

Osobnosť zahŕňa centrálne organizujúce a určujúce procesy človeka, ktorých funkciou je riešiť konflikty, uspokojovať potreby a plánovať dosiahnutie cieľov v budúcnosti .

Osobnosť odráţa to, čo sa v správaní opakuje, čo pretrváva, ale aj prvky nové a jedinečné a musí tieţ odráţať fungovanie jednotlivca počas celého ţivota. Individuálne udalosti v ţivote človeka môţeme pochopiť len vtedy, ak ich dáme do súvisu s minulosťou, prítomnosťou a očakávanou budúcnosťou. Naše tendencie k činnostiam nás pribliţujú k našim cieľom (hodnotám). Vypracoval





19

vektorovo-hodnotiacu schému, v ktorej popisuje moţné formy tendencie k činnosti v závislosti od hodnôt – fyzické zdravie, bohatstvo, moc, blízkosť s inými, poznanie, estetika, ideológia. Mnohé z týchto súvislostí sa objavujú aj v moderných koncepciách zosúlaďovania atribútov človeka s poţiadavkami povolania. Významné sú koncepty: potreba - sila, lokalizovaná v mozgu, ktorá organizuje rozličné

psychologické procesy s cieľom jej naplnenia tlak – vlastnosť objektu, ktorá v človeku vyvoláva alebo naopak hatí

dosiahnutie cieľa. Uvádzame prehľad ľudských potrieb (skratky podľa Murraya) – poníţenie (n Aba), úspech (n Ach), začlenenie (n Aff), agresia (n Agg), autonómia (n Auto), dominancia (n Dom), starostlivosť (n Nur), podpora (n Suc), ku ktorým patria prispievajúce tlaky a zodpovedajúce emócie. Napríklad: K úspechu (n Ach) prispieva zodpovedajúci tlak – úloha a súper a sprievodnou emóciou je chuť k činnosti a ambície. Je to jedna z mála potrieb, ktorá sa nedá v projektívnych testoch predstierať. Prispievajúcim tlakom pre starostlivosť (n Nur) je sklon pomáhať, ak niekto potrebuje pomoc a sprievodnou emóciou je súcit, ľútosť, neha. Murray zaviedol aj nové pojmy – téma, krok, seriál. Téma – vniká interakciou medzi potrebou a tlakom. Nech je téma akákoľvek,

má tendenciu sa v ţivote opakovať, čo má význam v procesoch rozhodovania v kariérovom vývine.

Krok – jednotka správania ohraničená časom. Aby sme pochopili krok,

musíme skúmať seriál. Seriál – človek si sa rozhoduje, vyberá si činnosti a vykonáva plán

s predstavou konkrétneho cieľa. Človek a sebarealizuje, hľadá niečo nové, má svoje ambície, hrdosť, predstavy a tvorivosť.

Karérová cesta človeka v priemysle – príklad seriálu a niektorých krokov, pričom kaţdý krok sa môţe skladať z mnoţstva menších krokov: KROKY: píše doktorskú prácu o vyuţití skupinových rozhovorov so zamestnancami v procese plánovania absolvuje univerzitu, odbor priemyselná psychológia zamestná sa ako asistent vedúceho oddelenia postúpi na vedúceho dostane cenu spoločnosti za inovačný program





20

dostane sa do sporu s riaditeľom podniku vymenujú ho za asistenta riaditeľa podniku má rozhovor o prijatí do zamestnania získa miesto spoluriaditeľa v novej firme postúpi na riaditeľa podniku stane sa viceprezidentom firmy preberie prezidentstvo firmy So svojím interdisciplinárnym tímom rozpracoval významné metódy a metodiky psychologického výskumu (projektívne -TAT, pozorovacie, plánovaný experiment a i.). Bol priekopníkom výberu pracovníkov – kde popri mnoţstve tradičných testov, rozhovorov, zameraných na schopnosti, osobnosť, záujmy, ţivotnú a zdravotnú históriu, pozorovali kandidátov jednotlivo aj v neformálnych a formálnych skupinách, v rôznych situáciách vytvorených tak, aby mohli prejaviť pozitívne či negatívne vlastnosti, ktoré by mohli byť potenciálne významné pri výkone povolania. Podobné situačné skúšky sa uplatňujú v niektorých firmách v konkurznom pokračovaní.

Hodnotenie vo vzťahu k voľbe povolania a kariérovému vývinu: Tým, ţe sa

Murray venoval problémom normálnych, psychicky zdravých ľudí a skúmal ich v reálnom prostredí, v ktorom ţili a pracovali. Predstihol dobu o pol storočia a bol myšlienkovým otcom vzniku veľkej teórie „interakcionizmu“. Skúmal „seriály a kroky kariérovej cesty“ a dával do súvisu vnútorné potreby s vonkajšími tlakmi. Poznať personológiu patrí k základnej teoretickej orientácii kariérového poradcu, ktorý tu nájde cenné inšpirácie pre svoju prácu. Murray vypracoval multidimenzionálny program výberu špiónov, ktorý sa po skončení II. svetovej vojny ďalej rozvíjal v Inštitúte na posudzovanie osobnosti (Institute for Personality Assessment) a ovplyvňujú výber pracovníkov v rôznych oblastiach ekonomiky dodnes (predovšetkým situačné skúšky). Ak sa z perspektívy Murrayovej teórie pozeráme napr. Na individuálnu udalosť – prijímanie do zamestnania, nemôţeme vnímať ani profesijný ţivotopis (uvádzané aktivity a dôvody) ako formálny papier. Hovorí veľa o človeku, jeho motivácii a cieľoch.

Sformulujte seriál krokov svojej vlastnej kariérovej cesty alebo vývinu

kariéry svojich rodičov. 6. 1. 1. 6 Teórie učenia

Významné koncepty teórie učenia sú podrobne rozpracované v pedagogickej psychológii. Vo vzťahu k voľbe povolania a kariérovému

vývinu majú význam koncepty A. Banduru. Človek sa môţe pozorovať a porovnávať kvalitu svojho výkonu, originalitu myslenia alebo svojej práce s inými ľuďmi, hodnotiť sa a očakávať účinok svojej osobnej efektívnosti – sebaúčinnosti. Napríklad: Očakávania účinnosti študenta sú vysoké, ak je sám vnútorne presvedčený, ţe dokáţe vytvoriť počítačový program, riešiaci nastolený





21

problém. Ak sa ukáţe, ţe očakávania účinnosti sú realistické, bude tvrdo pracovať a vytrvá, kým nesplní úlohu.

1. Uveďte príklady, ktoré potvrdzujú výrok: „Dnes som tým, čím som sa

včera rozhodol byť“. 2. Aký cieľ máte v súčasnosti a čo robíte pre to, aby ste ho dosiahli? Motivácia má dva zdroje: očakávanie budúcich výsledkov a stanovenie si cieľov alebo ţelanej úrovne výkonu a ich hodnotenie. Teória učenia rozlišuje niekoľko druhov učenia: operačné (na základe posilnenia – odmeny), imitačné (napodobňovanie, hranie rol), kognitívne (na základe inštrukcie) emocionálne (nahrádzanie nepríjemných pocitov príjemnými). A. Bandura uvádza, ţe sa môţeme učiť pozorovaním, zástupným posilnením ale aj bez akéhokoľvek posilnenia (reinforcement). Symbolické modelovanie (ako je pozeranie televízie, filmu, inštruktáţe) môţe mať silný vplyv na motiváciu a správanie, ale najúčinnejšie je účastnícke modelovanie - zapájanie sa do aktivít a učenie sa modelovému správaniu od iných.

Hodnotenie vo vzťahu k voľbe povolania a kariérového vývinu: Účastnícke

modelovanie umoţňuje skutočné plnenie úloh a obsahuje aj pomocné prvky, ktoré povzbudzujú ľudí k tomu, aby vytrvali dovtedy, kým nezískajú pocit zvládnutia úloh. Stúpajúca náročnosť a fázovanie vlastného zapájania sa do aktivít umoţňuje formou sociálneho učenia prejsť postupne od napodobňovania k vlastnému prejavu. Pôvodne bol tento postup uplatnený pri odstraňovaní neţelateľného správania, ale našiel široké vyuţitie v odbornom vzdelávaní. Bandurov koncept „sebaúčinnosti“ (self-efficacy) patrí k základným osobnostným aspektom úspechu v povolaní.

Uveďte, v čom vidíte význam stáţí v zahraničí a na dobre fungujúcich

pracoviskách?

6. l. 2 Biodromálna koncepcia zdravého osobnostného vývinu a sebarealizácia osobnosti v rôznych realizačných rovinách

Človek je bytosť multidimenzionálna – biologická, psychologická, sociálna, kultúrna a spirituálna. V priebehu ţivota sa sebaaktualizuje v rôznych realizačných rovinách (práca, manţelstvo, rodina, voľný čas apod.) simultánne. Len z hľadiska rôznych vedných disciplín tieto roviny oddeľujeme - čím vzniká značné mnoţstvo vývinových konceptov rôzneho zamerania a rôznych úrovní zovšeobecnenia. Nazeranie na človeka z celoţivotnej perspektívy a vyčlenenie určitých štádií stimulovalo rozvíjanie modelov „ţivotnej cesty“ a „ţivotného cyklu“, od „rodinného ţivotného cyklu“ aţ po „ţivotný cyklus výrobku“.





22

Schéma vývinu človeka v rôznych rovinách:

Historický čas – zmeny vonkajších podmienok ekonomických, politických, sociálnych

Chronologický vek – zmeny v procese rastu a starnutia

Roviny sebarealizácie a sebarozvoja:

Partnersko – maritálny a rodinný vývin

Študijno-profesionálny a karérový vývin

Ludický vývin – vývin sebarealizácie vo voľnočasových aktivitách

Vnútorná cesta sebarozvoja a osobnostného rastu – vývin identity a self-konceptu

Ako podľa vás vplýva historický čas a chronologický vek na

sebarealizáciu človeka v práci? 6. 1. 2. 1 Zdravý vývin osobnosti

Vývinová psychológia skúma vývin zdravej osobnosti a stanovuje štádiá pre vývin motorický, kognitívny, emocionálny, sociálny, morálny a i.

Vývin osobnosti je dynamický proces, ku ktorému dochádza v priebehu času v štruktúre, správaní a osobnosti dôsledkom zmien fyzickej a mentálnej kapacity, ţivotných skúseností a učenia.

Tradičná vývinová psychológia (developmental psychology) rozlišovala len dve štádiá vývinu – detstvo a dospievanie. Ontogenetická psychológia skúmala tri relatívne oddelené štádiá: detstvo a dospievanie (vývin – nadobúdanie), dospelosť (udrţiavanie – stabilita), starnutie – staroba (úbytok – deklinácia). Teoretické problémy sa dlhé roky sústreďovali na konfrontáciu medzi zástancami dvoch prúdov - jeden zdôrazňoval vplyv prostredia a druhý vplyv dedičnosti. Aţ interakcionizmus prispel k vedeckému riešeniu tohto problému: Genotyp sám nevytvára kontinuitu „JA“, ale vytvára ju interakcia s prostredím, menovite sociálnym - v detstve, rovnako ako aj v dospelosti. Ľudský ţivot nie je moţné mechanicky členiť na rôzne, rovnako dlhé štádiá, platné pre všetkých ľudí. Dôleţité sú priesečníky rôznych vplyvov - „uzlové body“, ktoré tvoria za sebou idúce míľniky ţivotnej cesty. V súčasnej vývinovej psychológii majú veľký význam nasledujúce koncepty:





23

reaktívna interakcia - človek sebe vlastným spôsobom reaguje na podnety prostredia, čím ovplyvňuje vzťah iných k sebe

evokatívna interakcia - napr. dieťa u dospelého vyprovokuje svojím milým a úprimným správaním záujem o seba

proaktívna interakcia - človek si sám vytvára „vlastné prostredie“, ktoré ho tieţ spätne ovplyvňuje – sociabilné dieťa ide do kina s kamarátmi, nesedí doma pri počítači alebo TV a ak ho nikto nepozve, návštevu kina si zorganizuje samo, - obdobne aj nezamestnaný človek nesedí doma a nečaká, ţe mu niekto prácu ponúkne.

Dôleţitosť týchto troch druhov interakcie medzi osobnosťou a prostredím spočíva v tom, ţe menia priebeh ţivota.

Proaktívna interakcia je proces, prostredníctvom ktorého sa jedinci stávajú aktívnymi činiteľmi svojho vlastného osobnostného vývinu.

Vyjadrite, v čom sa líši „proaktívna interakcia“ od populárneho konceptu

„pozitívne myslenie“ ? 6. 1. 2. 2 Biodromálna psychológia

Biodromálna psychológia (lifelong developmental psychology) prináša komplexný spôsob nazerania na ľudský ţivot od narodenia aţ po smrť, zohľadňujúc jeho kontinuitu aj zmeny. Vývin osobnosti je proces permanentne sa odohrávajúcich zmien. Kaţdý človek má v sebe potenciál pre rast, vnútorné obohatenie aj v dospelosti a starobe. Vývinové zmeny sa teda odohrávajú vo všetkých fázach, štádiách a bodoch ţivotnej cesty. Významné zlomy sú priesečníkom rôznych vnútorných a vonkajších vplyvov (biologických, psychologických, kultúrno – spoločenských, historických, ekonomických a rôznych fyzických podmienok, nad ktorými má človek len malú kontrolu).

Biodromálna – celoţivotná vývinová psychológia rozlišuje osem štádií,

ktoré sa nedajú presne vymedziť chronologickým vekom,

majú svoju sukcesívnosť v čase a

sú ireverzibilné. Napríklad: Ak sa raz niekto rozhodne pre štúdium medicíny nestane sa z neho právnik, a prípadná druhá voľby vysokoškolského štúdia sa uţ bude odohrávať v úplne inej situácii osobnej, moţno rodinnej, aj na trhu práce. Biodromálny prístup obsahuje koncepty: ţivotných štádií a tranzitných fáz





24

vývinových úloh ţivotných udalostí ţivotných kríz. Ţivotné štádiá (life stages) predstavujú časové úseky ţivota, ktoré majú svoju následnosť, ale neviaţu sa k presne vymedzenému veku jedinca, s výnimkou raného detstva. Napríklad, motorický vývin je presnejšie vekovo vymedzený neţ vývin sociálny. Tranzitné štádiá (transit stages) predstavujú určité obdobia ţivotnej cesty, v ktorých sa koncentrujú mnohé ţivotné udalosti a rozhodnutia. Napríklad, tranzitná fáza prechodu z detstva do dospelosti, prechodu do dôchodku. Vývinové úlohy (developmental tasks) predstavujú poţiadavky prostredia, špecifické podnety, s ktorými sa ľudská bytosť vyrovnáva spravidla v čase, kedy je vnútorne na tieto výzvy najcitlivejšia. Napríklad: medzi vývinové úlohy raného detstva patrí naučiť sa hovoriť, adolescencie - utvárať vzťahy s rovesníkmi oboch pohlaví, prijať muţskú alebo ţenskú sexuálnu rolu, preberať zodpovednosť za svoj ţivot, vymaniť sa zo závislosti na rodičoch, osvojiť si súboru hodnôt, utvoriť ţivotnú filozofiu a zvoliť si budúce povolania. Ţivotné udalosti (life events) ovplyvňujú ţivotnú cestu a vedú k jej zmenám. Môţu byť pozitívne aj negatívne, napríklad: narodenie dieťaťa, úmrtie partnera, odchod detí z domu, vstup na strednú alebo vysokú školu, do zamestnania, strata zamestnania, odchod do dôchodku apod. Niektoré udalosti sa dajú predvídať, iné sú náhodné, nenormatívne a súvisia s aktuálnymi zmenami vonkajšieho kontextu. Vývinové krízy (developmental crisis) sa chápu buď v zmysle:

vnútornej cesty sebarozvoja (Erikson) alebo ako

ţivotné krízy všeobecne (kríza stredného veku) alebo ako

náročné ţivotné situácie (okolnosti, podmienky, úlohy, ktoré od jedincov v istých fázach vyţadujú mobilizáciu a vypätie psychických a fyzických síl, potrebných na ich zvládnutie).

1. Ktoré ţivotné udalosti ovplyvnili váš profesijný ţivot?

2. Aká bola vaša najnáročnejšia ţivotná situácia a ako ste ju riešili?

6. 1. 2. 3 Ţivotná cesta a ţivotný cyklus

Ţivotná cesta (life – course) je individuálny priebeh ľudského ţivota vyjadrujúci spojenie „self“ s externým svetom. Ţivotné kontinuum

odráţa ţivotnú históriu človeka určitej doby, epochy, prostredia, spoločnosti, generácie alebo kohorty – ţivotný priestor (life – span). Skúmaniu rôznych aspektov ţivotnej cesty človeka sa venuje biodromálna psychológia (life-span psychology, lifelong developmental psychology).





25

Ţivotný cyklus (life – cycle) vyjadruje ustálený sled procesov od vzniku aţ po zánik, ktorý sa opakuje. Analogicky ho moţno prirovnať k ţivotnému cyklu jednoročnej rastliny (semeno, byľka, kvet, plod, zánik) s tým rozdielom, ţe človek môţe meniť podmienky svojho ţivota a čiastočne aj sám seba.

V čom vidíte podobnosti a rozdiely medzi Murrayovou koncepciou

„seriálu“ a koncepciou „ţivotného cyklu“? 6. 1. 2. 3. 1 Ţivotný cyklus vývinu normálnej osobnosti

Normálna osobnosť sa rozvíja tým, ţe zvláda postupne svoje vývinové krízy. Vývinové krízy predstavujú významné zvraty, priesečníky

vnútorného sveta s vonkajším prostredím (sociálnym, s poţiadavkami školy, pracoviska, inštitúcia), v ktorých sa vzmáha vnútorná sila a človek osobnostne rastie.

Epigenetická tabuľka – osem štádií vývinu osobnosti Štádium

Vývinové krízy

VIII.

Zrelosť

Integrita JA vzs. Zúfalstvo

VII. Dospelosť

Tvorivosť vzs. stagnácia

VI.

Raná dospelosť

Intimita vzs. izolácia

V. Puberta a Adolescen-

cia

Identita vzs. Konfúzia rol

IV.

Latencia

Snaţivosť vzs. menejcen-nosť

III. Lokomo- toricko - genitálne

Iniciatíva vzs. vina

II. Svalovo- Análne

Autonó –mia vzs. stud





26

I. Orálno-senzorické

Základná dôvera vzs. základná nedôvera

(E. H. Erikson, 1963) Koncepcia osobnostnej zrelosti (personal maturity) objasňuje pohyb všetkých ľudí od osobnostnej nezrelosti do zrelosti prostredníctvom vývinových tendencií, ktoré majú svoju nemennú následnosť, ale nevyskytujú sa u jednotlivcov v tom istom veku. Z tejto koncepcie sa odvodzujú aj koncepty – emocionálna zrelosť, profesionálna zrelosť, zrelosť pre manţelstvo apod. Profesionálna zrelosť (professional maturity) znamená, ţe jedinec pristupuje zodpovedne k voľbe svojho budúceho povolania, je aktívny v hľadaní informácií o profesiách, charaktere činností, vníma realisticky svoje predpoklady a aktuálne potreby pracovníkov v danej oblasti práce, pozná faktory podmieňujúce úspešnú voľbu povolania a plánuje svoje vzdelávanie (D. Super, 1951, 1971).

1. V ktorom štádiu vývinu osobnosti podľa Eriksona sa nachádzate?

2. Ako hodnotíte svoju profesionálnu zrelosť?

6. 1. 2. 3. 2 Rodinný ţivotný cyklus

Pre výskum aj riešenie praktických problémov beţného ţivota v rôznych realizačných rovinách, ako je štúdium, práca, manţelský a rodinný ţivot, má veľký význam utváranie modelov študijno-profesijného a kariérového vývinu, heterosexuálneho, partnerského, manţelského a rodinného vývinu - z celoţivotnej perspektívy (Life – span psychology, Lebenslauf Psychology, biodromálna psychológia).

Rodinný ţivotný cyklus (RŢC) definovala E. Duwallová (1950, l971) ako sled charakteristických štádií, počínajúc vstupom do manţelstva a končiac smrťou jedného z manţelov, pričom základom tejto stratifikácia sú ţivotné udalosti súvisiace s prítomnosťou detí. Prehľad štádií a významných ţivotných udalostí RŢC

Štádium RŢC Začína významnou ţivotnou udalosťou

1. Manţelský pár narodenie 1. dieťaťa

2. Mladá rodina vstup 1. dieťaťa do školy

3. Rodina s deťmi predškolského veku narodenie 2. dieťaťa (časté)

4. Rodina s deťmi školského veku vstup 1. dieťaťa do školy

5. Rodina s dospievajúcimi deťmi končí odchodom 1. dieťaťa z rodiny

6. Rodina s dospelými deťmi končí odchodom posledného dieťaťa z rodiny





27

7. Starnúci pár „prázdne hniezdo“

8. Koniec RŢC smrť jedného z manţelov

Príkladom komplexnosti chápania rodinného ţivotného cyklu (mohol by byť vhodným modelom aj pre skúmanie profesijného ţivotného cyklu) a sledovania progresu v jednotlivých štádiách je interakčný model vývinu (Weeks, G. R. – Wright, L., 1979), ktorý obsahuje submodely: vnútorno-biologický (saturácia fyziologických potrieb, intersexuálne

rozdiely, temperament) individuálno-psychologický (vývin osobnosti, socializácia v rodine,

uspokojovanie psychologických potrieb) kultúrno-sociologický (socializácia do spoločnosti, kultúra, systém

organizácií a inštitúcií, historické dedičstvo) vonkajší fyzický (podnebie, politická, hospodárska, ekonomická situácia,

vojny, ţivelné katastrofy).

Rodinné prostredie poskytuje modely správania, vzory kariérového vývinu, ovplyvňuje názory, postoje, formuje očakávania, rozširuje zdroje informácií a hodnotí moţnosti uplatnenie svojich členov aj vo svete práce.

Ako ovplyvnila rodina vaše profesijné rozhodnutia?

6. 1. 2. 3. 3 Pracovný ţivotný cyklus

Základy pre stanovenie ţivotných štádií profesionálneho vývinu sa nachádzajú v názoroch E. Ginzberga, S. W. Ginzburga a Ch. Bühlerovej, ktorá sa zaoberala sociálnymi rolami a záţitkami naplnenia ţivota. Sú to záţitky ľudí, realizujúcich svoje najlepšie predpoklady úspešnou integráciou seba vo svete, ktorý ich obklopuje. Úspešný výkon, významná práca, rovnako ako hlboká láska alebo šťastné manţelstvo k nim patria. „Naplnenie“ netreba chápať ako konečné hodnoty ţivota. Kaţdý človek dosahuje určité čiastkové ciele v optimálnom čase a podmienkach, ktoré nie sú presne viazané k niektorému vekovému štádiu. Profesijná sebarealizácia má svoje vrcholy v rôznych štádiách pracovného ţivotného cyklu. Napríklad: športovci preţívajú vrcholné záţitky sebarealizácie v mladšom veku, manaţéri spravidla od 30 – 40 rokov a filozofi v staršom veku. Všeobecne sa za vrchol všetkých druhov schopností nachádza v treťom decéniu ale v niektorých povolaniach dosahujú jednotlivci svoj vrchol aţ po 50. roku veku. V aplikovanej psychológii všeobecne prevláda eklektický prístup a aplikácia psychológie na oblasť sebarealizácie človeka v práci nie je výnimkou. D. E. Super (1992) kládol dôraz na procesy rozhodovania a celoţivotnú vývinovú perspektívu pri skúmaní, optimalizácii kariérového vývinu. Vo svojom príspevku k aplikácii teórií do praxe sa vyjadril, ţe jeho – „cieľom bolo vytvoriť





28

segmentálnu teóriu kariérového vývinu, skladajúcu sa z voľne zjednoteného súboru teórií, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi kariérového vývinu a sú postavené na poznatkoch vývinovej, diferenciálnej, sociálnej, fenomenologickej teórie osobnosti, spájaní „obraz seba“ – s teóriami učenia“.

Viete uviesť príklady najväčších záţitkov naplnenia ţivota v profesijnej

oblasti z okruhu svojich príbuzných a známych? 6.1.2.4 Typológie osobnosti

Medzi najstaršie typológie patria: Hippokratova typológia, postavená na predpoklade prevahy telesných tekutín (krv - sanguis, ţlč – cholos, čierna ţlč - melas cholos, sliz – flegma) a Theofrastove „Povahopisy“ zo 4. st., v ktorých rozlíšil tridsať povahových typov.

Typológie sa snaţia nájsť tie najpodstatnejšie znaky, podľa ktorých by bolo moţné ľudí charakterizovať, triediť a predvídať ich správanie. Rozlišujeme typológie konštitučné a psychologické.

Najjednoduchšie je vytvárať typológiu podľa vonkajších pozorovateľných znakov t. j konštitučné. 6.1.2.4.1 Konštitučné typológie

E. Kretschmer v diele „Stavba tela a charakter“ (1921), ktorým sa

preslávil v celej Európe, dal do súvisu telesné znaky s psychickými vlastnosťami a vytvoril tri psychofyzické typy: pyknik, astenik, atlét. Konštitučné typológie mali pôvodne slúţiť k tomu, aby sa na základe telesnej stavby dali diagnostikovať rôzne psychické choroby.

Medzi charakteristiky, ktoré Kretschmer pri jednotlivých typoch popisoval patrí: temperament, postoj k svetu (realista, idealista), postoje k iným ľuďom (blízkosť, povrchnosť, pasivita), emocionálne ladenie, psychické tempo, reflexia, typ myslenia (konkrétne, abstraktné, analytické ), úroveň adaptability a tendencia k rôznym úchylkám. W. H. Sheldon (1940, 1941) skúmal tieto somatotypy: endomorfné (prevláda tuk), mezomorfné (prevláda svalstvo), ektomorfné (prevláda nervová sústava).





29

W.H. Sheldon (1942) na základe analýzy fotografií a štatistického spracovania výsledkov získaných pozorovaním a z rozhovorov s niekoľkými tisícmi ľudí stanovil tri typy temperamentu:

viscerotónny (realizmus, pôţitkárstvo, spoločenskosť, rozváţnosť), somatotónny (aktivita, energia, túţba po moci, sebauplatnení, agresivita,

nezdrţanlivosť), cerebrotónny (precitlivenosť, utlmenosť, sklon k samotárstvu, bohatý

vnútorný ţivot, fantázia).

Hodnotenie vo vzťahu k voľbe povolania a karérovému vývinu: Začiatok 20.

Storočia bol obdobím veľkého rozmachu konštitučných typológií. Boli vyuţívané i zneuţívané (napr. Frenológia). Kretchmerova typológia mala značný vplyv ale výskumne sa potvrdil len vzťah medzi telesným typom a temperamentom. Odhad vlastností podľa telesnej konštrukcie zvádza k rýchlemu zovšeobecňovaniu a nesprávnym záverom. Je iste veľkým zjednodušením – podľa tváre (guľatá – pyknik, vajčitá – astenik, kostnatá – atlét) posudzovať vlastnosti človeka. Sheldonova typológia bola prvou vedeckou typológiou, ale pôvodne sa výraznejšie nepresadila. V súčasnosti mnohí psychológovia a poradcovia volajú po prehodnotení konštitučných typológií, pretoţe telesné znaky sa pomerne ľahko hodnotia a práve táto jednoduchosť a zrozumiteľnosť je pre prax príťaţlivá. Aj v oblasti voľby povolania a kariérového vývinu nachádzajú konštitučné typológie svoje vyuţitie.

Uveďte:

1. V ktorých povolaniach sa vyţaduje fyzická atraktivita a prihliada sa aj konštitučný typ? 2. V ktorých povolaniach nie sú fyzické charakteristiky dôleţité?

6. 1. 2.4. 2 Psychologické typológie

C. G. Jung hľadal podobnosti medzi ľuďmi, ktoré nie sú navonok ľahko pozorovateľné a na základe svojich klinických skúseností vyčlenil dva typy:

extravert (z lat. extra - navonok) je zameraný navonok, na realitu, je spoločenský, prístupný, činorodý, adaptabilný, závislý na mienke iných, myslí a cíti vo vzťahu k objektu a je prakticky zaloţený

introvert (z lat. intro - dovnútra) je viac zameraný na seba, na svoj vnútorný svet, má bohatú fantáziu a predstavivosť, má negatívny vzťah k objektu, vonkajší svet ho skôr obťaţuje, je uzavretý, neprístupný, skôr pasívny, zdrţanlivý, nespoločenský, nedôverčivý, váhavý, má plno zábran.

H. J. Eysenck (1976) zistil faktorovou analýzou hodnotiacich dotazníkov dva hlavné faktory osobnosti, a to dimenziu extraverzia – intorverzia a emočná





30

instabilita – labilita, ktorú nazval neuroticizmus. Eysenckove faktory vo vzťahu ku klasickým typom temperamentu porovnajte v uvedenej schéme.

Výskumy potvrdili, ţe v niektorých zamestnaniach sa vyskytuje viac extravertov, v iných introvertov a úlohu hrá aj stabilita a labilita nervovej sústavy. Napríklad: V skupine bankových pracovníkov výrazne prevládajú sangvinici, v skupine robotníčok – súkariek v prevádzke na výrobu umelých vlákien zasa melancholičky.

Introverti sa pravdepodobne viac uplatnia v povolaniach utvárajúcich (zameraných na veci) a osamostatňujúcich (zameraných na seba). Extraverti sa pravdepodobne viacej uplatnia v povolaniach nariaďujúcich (ak túţia po moci) alebo pomáhajúcich (ak majú silné sociálne cítenie).

Najrozsiahlejšiu faktorovú štúdiu osobnosti uskutočnil R. B. Cattell (1957, 1966), ktorej výsledkom bol ďalší faktorový model osobnosti 16 PF (16 osobnostných faktorov ). Osobnostný profil pilotov, tvorivých umelcov a spisovateľov

Stabilný

spoločenský

vedie, radí

bezstarostný

prístupný

zhovorčivý

čulý

reaktívny

nenútený

Exrtravertovaný

pasívny

obozretný

rozvážny

zmierlivý

sebaovládajúci

spoľahlivý

vyrovnaný

pokojný

IntrovertoanýCholerikMelancholik

SangvinikFlegmatik

Labilný

nedotklivý

nepokojný

útočný

vrtkavý

impulzívny

optimistický

dráždivý

aktívny

náladový

úzkostlivý

rigidný

pesimistický

rezervovaný

nespoločenský

striezlivý

tichý

A B C E F G H I L M N O Q1 Q2 Q3 Q4

10 10

9 9

8 8

7 7

6 6

5 5

4 4

3 3

2 2

1 1

A B C E F G H I L M N O Q1 Q2 Q3 Q4

piloti lie tadie l

tvoriví umelci

spisova te lia

Catte ll 16 PF





31

Prehľad Cattellových 16 osobnostných faktorov

Hodnotenie vo vzťahu k voľbe povolania a kariérovému vývinu: Neexistujú

čisté temperamenty, ale ľudí moţno ohodnotiť podľa prevaţujúceho spôsobu reagovania. Podľa toho, či konkrétne povolanie vyţaduje viac aktívneho, sociabilného a komunikatívneho alebo hĺbavého, zodpovedného a spoľahlivého človeka apod. moţno typ temperamentu diagnostikovať a výsledky aplikovať v kariérovom poradenstve. V niektorých povolaniach je extraverzia a introverzia dôleţitým faktorom, v iných nemá veľký význam.

1. Ku ktorému typy temperamentu podľa vlastného odhadu patríte?

2. Pozrite si prehľadnú tabuľku Cattellových 16 PF - posúďte svoje osobnostné charakteristiky na škále 1 - 10 a vytvorte si odhad svojho osobnostného profilu. Reálny profil môţete získať vyplnením dotazníka 16 PF pri psychologickom vyšetrení.

6. 1. 2. 5 Interindividuálne rozdiely v intelektových a osobnostných charakteristikách

Faktory1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

uvolnený, uspokojený, má nižšiu hľadinu pudu napjatý, nekľudný, má vysokú hľadinu pudu

SKLON K POCITU

VINY

orientovaný na skupinu, spoločenský sebestačný, pohotový, zameraný na seba

nedisciplinovaný, bez sebakontroly, impulzívny sebakontrolujúci, spoločensky precízny, nutkavý

sebaistý, spokojný sám so sebou, spokojný neistý, bojazlivý, obviňujúci sa

konzervatívny, lpí na tradíciách, odolný voči zmene liberálny, experimentujúci, otvorený voči zmene

húževnatý, necitlivý, hrubý citlivý, súcitný, jemný

dôverčivý, prispôsobivý, prijíma podmienky podozrievavý, dogmatický, skeptický

DOMINANTNÝ

VESELÝ

E

plachý, ostýchavý, citlivý k hrozbe spoločensky smelý, nebojácny, zvláda stres

prospechársky, nedodržuje pravidlá konformný, vytrvalý, dodržuje pravidla

vážny, triezvy, obozretný, tichý veselý, živo sa reaguje, entuziaista

submisívny, prispôsobivý dominantný, priebojný, neústupný

SEBESTAČNÝ

DISCIPLINOVANÝ

NAPÄTÝ

rezervovaný, chladný, neosobný bezstarostný, má rád ľudí

mysliaci konkrétne mysliaci abstraktne

ľahko rozrušitelný, ovládaný citom, netrpezlivý

SMELÝ

CITLIVÝ

PODOZRIEVAVÝ

IMAGINATÍVNY

SVEDOMITÝ

Q2

Q3

Q4

O

Q1

N SOFISTIKOVANÝ

EXPERIMENTUJÚCI

praktický, "drží sa pri zemi" konvenčný imaginatívny, duchom neprítomný, nepraktický

úprimný, neokázalý, otvorený sofistikovaný, uhladený, kalkulujúci

H

I

L

M

F

G

A

B

C

VRELÝ

INTELIGENTNÝ

EMOČNE STÁLYemočne stály, zrelý, trpezlivý





32

Črty osobnosti sa podľa G. W. Allporta členia na všeobecné, ktoré môţeme porovnávať u mnohých ľudí v rámci danej kultúry a individuálne, ktoré sú zvláštne a jedinečné pre kaţdého človeka. Črty nie sú izolované a majú tendenciu tvoriť isté centrum. Osobnosť, podľa Allporta, charakterizuje asi 5 aţ 10 centrálnych dispozícií.

Všeobecne - najlepšími predikátormi budúceho správania ľudí a ich povolania sú ich úmysly, dlhodobé zámery a vzdialené ciele. Myslenie, pamäť a predstavivosť, plánovanie a vytyčovanie cieľov – to všetko súvisí s kognitívnymi procesmi a má základy v inteligencii.

Pokúste sa definovať svoje úmysly, dlhodobé zámery a vzdialené ciele

v súvislosti so svojou profesiou kariérového poradcu.

6.1.2.5. 1 Meranie inteligencie

Meranie interidividuálnych rozdielov medzi ľuďmi v psychológii sa začalo meraním inteligencie. Inteligencia všeobecne - vyjadruje rozumovú úroveň človeka, jeho chápavosť a schopnosť rozlišovať. Prvý inteligenčný testy vytvoril F. Galton koncom 19. storočia. V prvej polovici 20. storočia zaznamenali testy veľký rozmach (A. Binet, L. Terman ai.), v druhej uţ skoro ţiadne nové nevznikli, len sa vylepšovali. Inteligenčný kvocient (IQ) navrhol W. Stern (1912): IQ vyjadruje pomer medzi mentálny a fyzickým vekom násobený 100.Vypočíta sa podľa vzorca: MV IQ = ----- x 100 FV Mentálny vek sa stanovuje pomocou psychologických testov. Napríklad: Ak niekto v teste dosiahne mentálny vek 11 rokov a v skutočnosti má 11 rokov je jeho inteligencia v norme (IQ = 100). Podobne, ak dosiahne niţší alebo vyšší mentálnu vek pohybuje sa jeho inteligencia pod alebo nad normou. V ţiadnom psychologickom posudku sa číslo IQ nepíše. Výsledky sú dôvernými informáciami a formulujú sa slovne ako úroveň inteligencie.

Rozpätie bodov Úroveň inteligencie

140 a viac Veľmi vysoká inteligencia (genialita)

120 – 139 Vysoká (vysoko nadpriemerná) inteligencia

110 – 119 Nadpriemerná inteligencia (ľahký nadpriemer)





33

90 – 109 Priemerná inteligencia

80 – 89 Podpriemerná (subnormálna) inteligencia

70 – 79 Hraničné pásmo

50 – 69 Debilita

20 – 49 Imbecilita

do – 20 Idiocia

Testy všeobecnej inteligencie majú význam pre rozlíšenie „stropu“ vzdelávateľnosti a spravidla sa dopĺňajú komplexnými testami štruktúry inteligencie a testami osobnosti. Výsledky je potom moţné dávať do vzťahu k určitým typom povolaní.

Nadpriemerne inteligentný človek nemusí byť automaticky tvorivý, ani úspešný v niektorom z povolaní. Úspech závisí aj od ostatných charakteristík osobnosti a schopností vyuţiť príleţitosti.

1. Poznáte niekoho zo spoluţiakov, kto mal podľa vás vysoko

nadpriemernú inteligenciu, v škole vynikal ale v povolaní veľa nedosiahol?

2. Vedeli by ste vysvetliť, prečo? 6. 1. 2. 5. 2 Štruktúra inteligencie a intelektové schopnosti

Wechslerove inteligenčné škály pre deti a dospelých (Wechsler Intelligence Scale for Children – WISC, Wechsler Adult Intelligence Scale – WAIS) obsahujú rôzne subtesty zisťujúce verbálne, matematické schopnosti a názorné myslenie. Test štruktúry inteligencie (IST) R. Amthauera (1953) meria individuálne odlišnosti v: tvorbe úsudku, jazykovom cite, kombinačných schopnostiach, schopnosti abstrakcie, pamäti, praktickom a teoretickom matematickom myslení, plošnej a priestorovej predstavivosti. Výsledky umoţňujú rozlíšiť predpoklady pre humanitnú alebo prírodovednú orientáciu štúdia a povolania, čo je dôleţitá informácia pri rozhodovaní. Interpretácie sú vyvodené z tzv. váţeného skóre, ktoré dáva výkon do vzťahu nielen s vekom, ale aj s úrovňou dosiahnutého vzdelania.

Testy diferenciácie schopností a testy technického myslenie umoţňujú predikovať úspešnosť v rôznych typoch povolaní.

Primárne duševné schopnosti (L. L. Thurstone 1963)

Schopnosť Popis

Schopnosť verbálneho porozumenia

Schopnosť porozumieť významu slov. Tento faktor reprezentujú testy slovnej zásoby.





34

Schopnosť slovnej plynulosti

Schopnosť rýchlo vymýšľať slová napr. pri riešení anagramov alebo slov, ktoré sa rýmujú

Schopnosť matematická Schopnosť pracovať s číslami a robiť matematické výpočty.

Schopnosť priestorová Schopnosť vizualizácie priestorovo tvarových vzťahov, napr. pri rozpoznávaní rovnakých figúr z rôznych uhlov.

Schopnosť pamäťová Schopnosť spomenúť si na verbálne podnety, napr. Páry slov alebo vety.

Schopnosť percepčnej rýchlosti

Schopnosť rýchlo vnímať detaily a vidieť podobnosti alebo rozdiely nakresaných figúr.

Schopnosť úsudku Schopnosť nájsť všeobecné pravidlo na základe prezentovaných príkladov, napr. určenie princípu konštrukcie číselného radu z daných čísiel.

Úrovne myslenia môţeme trochu zjednodušene chápať ako:

opakovanie naučeného - retenčná úroveň,

aplikácia podobným spôsobom - konvergentné myslenie,

riešenie úloh odlišným spôsobom - divergentné myslenie a

hľadanie úplne nových, originálnych riešení - tvorivé, objavné riešenie úloh.

Tvorivosť, nadanie (creativity, giftedness) sa nechápu oddelene. Tvorivosť sa povaţuje za integrálnu zloţku nadania. Pozri: M. Musil (1987). Nadanie je interakciou troch základných zloţiek: nadpriemerná inteligencia (ktorá je dôleţitou ale nepostačujúcou

podmienkou objavenia sa tvorivosti), kognitívna flexibilita, otvorenosť a komplexnosť myslenia

vysoká motivácia – úlohová, vnútorná, pretrvávajúci záujem o tvorivú činnosť, dlhodobé intenzívne pohrúţenie sa do tvorivej činnosti v istej oblasti

osobnostné črty, ktoré sú príznačné pre vynikajúcich vedcov a umelcov (pozri prehľad sebaaktualizujúceho sa človeka ).

Termínom talent sa označuje nadanie vo všetkých jeho významoch alebo človek, prejavujúci nadpriemerné výkony v niektorej konkrétnej činnosti (je - hudobný talent, výtvarný talent, športový talent apod.).

Poznáte nadaného človeka v svojom okolí? Charakterizujte ho.

6. 1. 2. 5. 3 Meranie osobnostných vlastností

Testy osobnosti vznikli na základe skúmania a vyhodnocovania rozsiahlych vzoriek osôb, výpočtov, faktorovej analýzy a štatistických procedúr – sú teda štandardizované. Líšia sa tým od rôznych dotazníkov, ankiet, formulárov, ktoré sa pre rôzne účely vytvárajú - nie sú to testy osobnosti. Medzi





35

psychologické testy osobnosti nepatria ani testy vedomostí tzv. didaktické testy. Napríklad: v prijímacom pokračovaní na vysoké školy sa vyuţívajú aj psychologické aj didaktické testy.

V kariérovom poradenstve sa vyuţíva viacero testov osobnosti: Kalifornský psychologický inventár (CPI) je určený na meranie čŕt - dominancia, sociabilita, sebaakceptácia, zodpovednosť, socializácia, Cattellov dotazník 16 PF a Eysenckov osobnostný dotazník (EPI) – črty si porovnajte v schémach na predchádzajúcich stranách.

Projektívne testy (Rorchach, Tematicko-apercepčný test - TAT) zisťujú ďalšie charakteristiky osobnosti, ktoré sa nedajú merať priamo. Tieto testy môţe administrovať a interpretovať len klinický psychológ, špeciálne pre tú ktorú metodiku vyškolený.

Ţiaden psychologický test nie je moţné interpretovať izolovane. Psychológ vţdy musí zvoliť takú kombináciu testov, ktoré môţu najviac prispieť k účelu, kvôli ktorému sa psychologické vyšetrenie uskutočňuje a doplniť výsledky informáciami získanými pozorovaním a v interview - tzv. kombinované kritérium. Pri zisťovaní niektorých osobnostných vlastností sa vyuţívajú aj modelové situácie (riešenie úloh, rozhodovanie, zvládanie psychickej záťaţe, riadenia apod.). 6. 1. 2. 5. 4 Psychodiagnostika a psychologické testy

Psychodiagnostika zisťuje pomocou rôznych metód a metodík individuálne vlastnosti, schopnosti a osobitosti ľudí:

poskytuje obraz o psychických funkciách a stavoch človeka sleduje príčiny psychických chorôb a vplyvy rôznych chorôb na jeho

psychiku posudzuje stupeň schopností (psycho-motorických, pamäťových,

intelektových ai.), rozdiely v štruktúre osobnosti (vlastnosti, postoje, záujmy, motivácia ai.)

posudzuje vplyvy prostredia alebo psychoterapie na priebeh liečby apod. Psychologické testy sa delia na: výkonové testy (inteligenčné testy, pamäťové testy, testy pozornosti ) testy osobnosti (projektívne testy a techniky, dotazníkové metódy) prístrojové metódy (zisťovanie koordinácie pohybov, presnosti a rýchlosti

pohybu, bioelektrickej aktivity mozgu apod.) Podrobný prehľad merania duševných schopností a osobnostných vlastností nájdete vo vysokoškolskej učebnici psychológie (Atkinson, L. R. – Atkinson, R. C. – Bem, D. J., 1995).

Aký je rozdiel medzi psychologickými a didaktickými testami?

6. 1. 2. 5. 5 Prehľad definícií psychologických termínov - glosár





36

Prehľad definícií psychologických termínov, ktoré sa vyskytujú v psychologických posudkoch a rozhovoroch s klientmi a patria k základným znalostiam kariérového poradca z psychológie:

Schopnosť (ability) je vlastnosť osobnosti, ktorá určuje, aké činnosti bude človek uprednostňovať, aké povolanie si vyberie, čomu sa bude venovať vo svojom voľnom čase alebo čo bude zanedbávať.

Schopnosti sa delia na: všeobecné (všeobecná rozumová schopnosť, schopnosť učiť sa) špeciálne (schopnosť usudzovať, organizovať, hrať na hudobný nástroj ai.) špecifické (viaţu sa ku konkrétnej činnosti). J. P. Guilford (1959) rozlišuje spôsobilosti (aptitudes) – ako dimenzie vnímania (pozornosť, vizuálny odhad, sluchové rozlíšenie ai.), psychomotoriky (motorická rýchlosť, statická presnosť, koordinácia pohybov ai.) a inteligencie (pamäť, myslenie, vyuţitie informácií ai.) Kognitívne štýly (cognitive styles) predstavujú spôsoby, akými človek získava, spracováva a vyuţíva informácie. Tieto procesy majú priamy vzťah k poznávacím procesom. Jednotlivé dimenzie kognitívnych štýlov sa týkajú napr. rýchlosti, presnosti, hĺbky a rozsahu spracovania informácií.

Tvorivý štýl znamená, ţe si človek vyberá z prostredia čo najviac informácií, zohľadňuje rôzne stránky skutočnosti, je otvorený novým myšlienkam a ochotný riskovať, pustiť sa do riešenia novým spôsobom.

Kognitívny štýl sa povaţuje za zvláštnu kategóriu rozumových schopností, nezávislú od inteligencie a preto sa spája s pojmom praktická inteligencia. Pri mentálnej sebaregulácii rozlišujeme (R. J. Strenberg 1985):

Monarchistický štýl Hierarchický štýl

Ľudia sú motivovaní jedným cieľom, snaţia sa ho dosiahnuť za kaţdú cenu, neberú do úvahy iné alternatívy, sú systematickí v detailoch, nie sú schopní rozlíšiť priority v čase, vedia maximalizovať svoje zisky

Zvaţovanie viacerých cieľov a určovanie priorít, rozváţnosť a snaha o komplexné riešenie, flexibilita a sledovanie viacerých cieľov, určovanie ich poradia

Oligarchický štýl Anarchistický štýl

Ide o uprednostňovanie viacnásobných cieľov a všetky sú rovnako dôleţité. Je to flexibilný štýl, ale při veľkej snahe o komplexnosť vedie k nerozhodnosti, emocionálnemu napätiu a podráţdenosti.

Veľké zjednodušenie, nejasné ciele, ţiadne priority, nepredvídateľné rozhodnutia. Ľudia si vyberajú len to, čo a im hodí, neobjektívne posudzujú ľudí a javy. Chaotické hľadanie novej cesty, niekedy nevyhnutné a tvorivé.

Záujmy (interests) predstavujú zvláštne motivačné sily, ktoré vyplývajú predovšetkým z psychologických potrieb a sú ovplyvňované podmienkami kultúry, v ktorých človek ţije. Sú to odvodené potreby, ktoré sa uspokojujú





37

vykonávaním určitej činnosti. Záujmy sa delia na: poznávacie, umelecké, športové, sociálne atď. Jedinec môţe mať jeden intenzívny záujem alebo veľa povrchných, tieţ nemusí mať ţiadne záujmy. Záujmy sa dajú spomedzi všetkých aspektov osobnosti najľahšie ovplyvniť a meniť. Záujmové dotazníky a inventáre môţu pouţívať aj nepsychológovia. Pozri: Modul 2 – Informačný manaţment (kap. 2.2)

Potreby (needs) sú nevyhnutné poţiadavky zabezpečujúce pokračovanie ţivota a ich neuspokojenie sa prejavuje napätím a nespokojnosťou. Všeobecne sa delia na potreby preţitia, sociálne potreby a potreby uspokojiť zvedavosť. Iné delenie rozlišuje základné, psychologické a sebaaktualizačné potreby (Maslowova hierarchia potrieb).. K. Lewin rozlišoval tzv. kvazi-potreby – momentálne intencie vyvolané sociálnymi faktormi.

Vývinové potreby JA (ego developmental needs) poukazujú na potreby vývinu percepcie, kognície a pamäti, učenia a výchovy. Jedinec musí mať príleţitosť zdokonaľovať sa a musí mu byť poskytovaná pomoc pri dokonalom zvládnutí (mastery) veku primeraného správania, medzi ktoré patrí: motorická kondícia, emocionálna autonómia, nezávislosť, self – identita, sociálne zručnosti, komunikačné zručnosti (reč, čítanie, písanie, neverbálne prejavy), mechanizmy adaptácie, morálny vývin, kontrola pudov, riešenie problémov, pracovné zručnosti, príleţitosti pre rozvoj tvorivého a sebaaktualizujúceho správania.

Hodnoty (values) zahŕňajú priority alebo uprednostňovanie jedného objektu, osoby alebo ţivotnej cesty pred druhou. Je to koncepcia, ktorá hovorí o tom, čo je dôleţité, cenné, človeku drahé alebo čo si ţelá pre seba, svoju rodinu, skupinu alebo komunitu. Hodnoty sa môţu organizovať do väčších skupín (hodnotový systém) a uprednostňovanie istej skupiny hodnôt sa nazýva hodnotová orientácia.

Hodnoty a záujmy súvisia s prevládajúcimi schopnosťami a podľa E. Sprangera prispievajú k tomu, ţe ľudí moţno zaradiť k niektorému z typov - teoretický, ekonomický, umelecký, sociálny, politický a náboţenský. Test hodnôt (G. V. Allport, P. E. Vernon, G. Lindzey, 1960) umoţní určiť kombináciu typov, čo má význam pri kariérovom rozhodovaní.

Motivácie je sila, ktorá poháňa človeka k aktivite. Ak sa pýtame, prečo človek robí to, alebo ono - pýtame sa na motiváciu. Motivácia sa týka toho, čo ľudia chcú, aké sú ich priania a potreby. Sú to sily, ktoré dávajú ľudskému správaniu smer a energiu. Motívy preţitia hlad a smäd nútia človeka energicky hľadať vodu alebo potravu, iné motívy majú vzťah k biologicky zakotveným sociálnym potrebám (sexuálne a materské správania) alebo sú tu motívy zvedavosti, ktoré nie sú bezprostredne spojené s blahom organizmu. Vyššie potreby, ţelania a túţby sú motívmi sebaaktualizácie.

Motívy predstavujú pohnútky pre konkrétny čin alebo rozhodnutie. Napr. pri voľbe povolania rozhodujú aj socio-ekonomické motívy – prestíţ povolania, dobovo a miestne podmienené hodnotenie, výška príjmu, vzťah medzi pracovným nasadením a prospechom apod.

Cieľ (goal) je očakávaný obraz budúceho výsledku činnosti, na ktorý je táto činnosť zameraná. Systém cieľov tvorí plán. Podľa rôznych kritérií môţeme





38

ciele členiť na: blízke a vzdialené, priebeţné a konečné, simultánne a sukcesívne, nadradené a podradená, zámerné a spontánne. Pri voľbe povolania je dôleţité rozlíšiť ideálne a reálne ciele, ktoré vyplývajú z reálneho sebahodnotenia a očakávaní (čo chcem a čo môţem). Ten, kto je nadpriemerne inteligentný, nadaný a tvorivý si môţe klásť aj zdanlivo „nereálne“ ciele.

City (feelings) môţeme chápať ako pocitové stavy alebo signály príjemnosti/ nepríjemnosti spojené s mentálnou ideou.

Emócie (emotions) sú biochemické, somatické vyjadrenia pocitového naladenia. Môţu byť kladné – pozitívne podporujúce fungovanie osobnosti a záporné – negatívne ovplyvňujúce fyzickú aj psychickú výkonnosť človeka.

Nálada (mood) je pretrvávajúci pocitový stav. S náladou súvisí interakčný štýl. Napr. A. Caspi a kol. (1989) dokázali, ţe dospelí ľudia, ktorí od detstva preukazovali svoju rozmrzenosť - majú nepravidelný priebeh zamestnania, pretoţe práve táto rozmrzenosť ich znevýhodňuje vo svete práce.

Postoje (attitudes) vyjadrujú pripravenosť reagovať buď kladne alebo záporne voči niekomu alebo niečomu.

Postoj má tri zloţky: emocionálnu - afektívnu alebo citovú, ktorá obsahuje preţívanie –

príjemné/nepríjemné hodnotiacu - ktorá obsahuje myšlienky a presvedčenie - dobré/zlé,

prijateľné/neprijateľné behaviorálnu - tendenciu k istému správaniu a činnosti.

Presvedčenie (belief) je myšlienka, súbor postojov alebo názor, ktorý súvisí s osobnou vierou alebo sebadôverou. Racionálne presvedčenie je postavené na overiteľných skutočnostiach, slepé presvedčenie (blind belief) nemá oporu v dôkazoch a iracionálne presvedčenie pretrváva aj navzdory reálnym dôkazom.

Psychická nezdolnosť (hardiness) je vlastnosť, ktorá charakterizuje ľudí odolných voči nepriaznivým okolnostiam a stresom. Títo ľudia vnímajú zmeny ako výzvy, majú silné emocionálne väzby v rodine a snaţia sa sami riadiť svoj ţivot. Existujú stovky stratégií zvládania stresu (coping).

Frustračná tolerancia predstavuje schopnosť zvládnuť vnútorné napätie, agresivitu alebo bezmocnosť v situácii, keď sa človeku, zameranému na dosiahnutie istého cieľa, postavia do cesty neprekonateľné prekáţky.

Naučená bezmocnosť (helplessness) je „zafixovaná“ reakcia na frustráciu - uzavretie sa do seba, apatia a depresia. Skúsenosť s udalosťami, ktoré sa javia ako nezmeniteľné môţu natoľko ovplyvniť človeka, ţe sa pasívne podrobuje, upadá do beznádeje a nepokúša sa niečo pre seba urobiť ani vtedy, keď by uţ zmena bola moţná.

Zvládanie stresu (coping) je spôsob, akým sa človek vyrovnáva s nepríjemnou situáciou, čo urobí, aby zmiernil alebo odstránil svoje utrpenie. Copingové stratégie predstavujú súbor aktivít zameraných „na problém“ alebo „na emócie“. Medzi ľuďmi sú veľké rozdiely v miere vzrušivosti, reagovaní na stres,





39

v schopnostiach zvládať stres a psychickej nezdolnosti (hardiness). Nezdolnosť sa vyţaduje v povolaniach - riskantných, dobrodruţných, náročných na vysokú koncentráciu pozornosti apod.

Literatúra

1. Atkinsonová, R. L. – R. C. Atkinson – E. E. Smith – D. J. Bem: Psychologie. Victoria Publishing, Praha 1995, 862 p.

2. Hargašová, M.: Byť svoj a tvoj. O vnútornej ceste sebarozvoja. SPN, Bratislava 1992,

128 s. 3. Hall, C. S. – Lindzey, G.: Psychológia osobnosti. SPN, Bratislava 1999, 510 p. 4. Hunt, M.: Dějiny psychologie. Portál, Praha 2000, 708 s. 5. Košč, M.: Základy psychológie. SPN, Bratislava 1996, 103 s. 6. Märtin, D. – Boeck, K. : Emocionálna inteligencia. Slovenský spisovateľ, Bratislava

1998, 147 s. 7. Musil, M.: Poradenstvo pre nadaných a talentovaných. In: Koščo, J. et al. :

Poradenská psychológia. SPN, Bratislava 1987, pp. 171 – 188. 8. Nakonečný, M.: Základy psychologie osobnosti. Management Press, Praha 1993,

232p.

OTÁZKY NA OPAKOVANIE

6.1/ 1 Ku ktorej teórii osobnosti by ste priradili nasledujúce hodnotenia?

„Je to najvýznamnejší súhrn myšlienok, ktorý bol v 20. storočí zverený papieru“. „Je to najväčší intelektuálny podvod storočia“.

a) interakcionizmus b) teória self – konceptu c) psychoanalýza

6.1/ 2 Komu by ste prisúdili nasledujúce slová?

Kaţdý človek, ak sa má stať zrelým dospelým, musí v sebe v krízach narastajúceho „JA“ v dostatočnej miere rozvinúť všetky vlastnosti – dôveru v ľudí, iniciatívu, usilovnosť, identitu, intimitu v láske, tvorivosť v činnosti a integritu JA.

a) Karen Horneyová b) Eric E. Erikson c) Eric Fromm

6.1/ 3 Kto prvý pouţil pri výbere pracovníkov psychologické testy aj situačné

skúšky?

a) Henry A. Murray





40

b) F. Parsons c) Donald E. Super

6.1/ 4 Kto je autorom nasledujúceho výroku?

Sloboda by sa nemala chápať negatívne - ako nedostatok vonkajšieho tlaku, ale pozitívne – ako ovplyvňovanie seba samého. a) Sigmund Freud b) Albert Bandura c) Charlota Bühlerová

6.1/ 5 Fascinujúcu aplikáciu faktorovej analýzy urobil v 40. rokoch Hans J.

Eysenck. Keď zistené faktory osobnosti zakreslil do grafov, zistil, ţe sa nápadne podobajú na štyri typy temperamentov, ako ich opísal Hippokrates a Galen. Ktoré faktory osobnosti to sú? a) dominacia, submisivita, láska, hostilta b) introverzia – extraverzia, emocionálna labilta - stabilita d) nesmelosť, odvahu, váţnosť, veselosť

6.1/ 6 Ktoré povolania by sa hodili pre človeka – introvertne orientovaného:

a) skladník, knihviazač, laborantka, počítačový grafik b) chirurg, lodník, účtovníčka, historik c) manaţér, učiteľ, predavačka, novinár

6.1/ 7 Ktorá z uvedených definícií inteligencie patrí k najnovším?

a) Inteligencia je všeobecná rozumová schopnosť. b) Inteligencia je súbor vzájomne korelovaných schopností. c) Inteligencia je súbor rôznych procesov a stratégií, ktoré môţu fungovať

u jedného človeka na rôznych úrovniach. Kaţdý človek má sedem odlišných druhov inteligencie: lingvistickú, logicko-matematickú, priestorovú, telesne – kinetickú, hudobnú, interpersonálnu a intrapsychickú.

6.1/ 8 Ktoré tvrdenie je pravdivé?

a) K tomu, aby človek vymyslel niečo geniálne, nemusí byť inteligentný. b) Inteligentný človek nemusí byť tvorivý. c) Ak má niekto vysoké IQ, je aj sociálne a emocionálne inteligentný.

6.1/ 9 Posúďte, ktorý ţiak bude mať pravdepodobne najväčšie problémy

vybrať si povolanie.

a) Ţiak s dobrými známkami, nadpriemernou inteligenciou, bez špecifických záujmov a pochybujúci o tom, či má vôbec zmysel o niečo sa usilovať.





41

b) Ţiak, ktorý má v niektorých predmetoch veľmi zlé známky, v iných výborné, dlhodobo sa venuje nejakému koníčku a vie, čo chce.

c) Ţiak s vyhranenými záujmami a praktickými zručnosťami pre niektorú činnosť, s priemerným prospechom, silnou túţbou uplatniť sa.

6.1/ 10 V schéme Cattellových 16 PF si zakrúţkujte tieto hodnoty pre

jednotlivé faktory od A po Q4: 9, 7, 4, 8, 10, 5, 9, 7, 3, 5, 4, 3, 7, 3, 4, 7 a postupne ich pospájajte do grafu.

Posúďte nakreslený profil a rozhodnite, či patrí mladému:

a) vyšetrovateľovi závaţnej trestnej činnosti b) jednateľovi obchodnej firmy c) vedeckému pracovníkovi

6.1/11 Pouvaţujte nad štruktúrou potrieb mládeţe súčasnej spoločnosti a posúďte, ktoré patria medzi skutočné ľudské potreby a ktoré sú tzv. kvazi-potreby. Ktorá z uvedených potrieb nepatrí medzi kvazi-potreby? a) potreba emocionálneho kontaktu b) potreba chodiť na megapodujatia -diskotéky, koncerty skupín, party c) potreba mať značkové oblečenie

6.1/12 Ktoré tvrdenie patrí do humanistickej koncepcie osobnosti

a) Človek je v podstate zlý, treba ho systémom odmien a trestov neustále formovať, vychovávať, okresávať, aby sa prispôsobil poţiadavkám spoločnosti.

b) Človek je v podstate dobrý, má vnútorný potenciál k rozvoju a sebaaktualizácii, má slobodu voľby.

c) Človek je ovládaný nevedomými motívmi, pudmi ţivota a smrti. 6.1/13 Aby človek v práci niečo výnimočné urobil potrebuje mať:

a) dobre definovanú úlohu, silného súpera, chuť k činnosti a cieľ dosiahnuť úspech

b) dobré pracovné podmienky c) vysoký plat

6.1/14 Inteligenčný kvocient (IQ) je vyšší vtedy, ak človek dosiahne:

a) vyšší mentálny vek v testoch inteligencie ako je jeho skutočný vek b) niţší mentálny vek v testoch inteligencie ako je jeho skutočný vek c) ak sa jeho mentálny vek rovná skutočnému fyzickému veku

6.1/15 Biodromálny prístup ku kariérovému vývinu zohľadňuje:

a) chronologický vek a vývinové úlohy b) poţiadavky, ktoré na človeka kladie spoločnosť a rôzne inštitúcie





42

c) ţivotné štádiá (orientačne vek), vývinové úlohy (poţiadavky prostredia), významné ţivotné udalosti (míľniky ţivotnej cesty) a obraz seba (self- koncept)

Správne odpovede:

6.1/1 c 6.1/6 a 6.1/11 A

6.1/2 b 6.1/7 c 6.1/12 B

6.1/3 a 6.1/8 b 6.1/13 A

6.1/4 b 6.1/9 a 6.1/14 A

6.1/5 b 6.1/10 b 6.1/15 C

Napíšte seminárnu prácu na tému „seriál kariérovej cesty“ podľa

Murayovej schémy – pracovnej dráhy podľa publikovanej biografie :

a) jednej známej osobnosti z oblasti vedy, politiky alebo manaţmentu b) jedenej známej osobnosti z oblasti kultúry, umenia alebo šoubiznisu.

Porovnajte jednotlivé „kroky“ a napíšte, ktoré osobnostné vlastnosti a vonkajšie okolnosti ovplyvnili ich prechod z jedného „kroku“ do druhého v „seriáli kariérovej cesty“ od počiatku aţ k úspechu.





43

6. 2 PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY VOĽBY POVOLANIA A KARIÉROVÉHO

VÝVINU 6. 2. 1 Prehľad teórií voľby povolania a profesionálneho vývinu

Súbeţne s tým, ako sa v psychológii objavovali nové teoretické koncepcie osobnosti, jej štruktúry a vývinu - vznikali aj pokusy hľadať a objasňovať súvis medzi osobnosťou a povolaním. Teória profesionálneho a kariérového vývinu (vocational and career development) bola spočiatku jednoduchou aplikáciou vývinových a diferenciálno-psychologických konceptov na oblasť práce a povolania – vzniká nová oblasť aplikovanej psychológie a sociológie. Veľkému mnoţstvu literatúry s touto tematikou kritika vytýka prílišnú „populárnosť“ a povrchnosť. Nedá sa hovoriť o nejakej integrovanej teórii kariérového vývinu. Poradenské sluţby si vyberali z psychologických teórií to, čo sa im pre prax najviac hodilo.

Poradenské sluţby sa začali rozvíjať po II. svetovej vojne, čo súviselo s hľadaním zamestnania a pracovného uplatnenia vojnových veteránov. Neskôr sa stali sluţbou pre ţiakov, študentov a dospelých. 60. - 70. roky minulého storočia znamenali „zlatý vek“ ich rozvoja. Uskutočnilo sa veľa longitudinálnych výskumov, z nich najznámejšie sú „Cereer Pattern Study“ (Super et al., 1957), „Project Talent“ (Flanagan, Dailey et al., 1962), „Career Development Study“ (Gribbons – Lohnes, 1969), „Youth in Trasition Study“ (Bachman - Khan et. al., 1970).

Od roku 1976 sa aktualizoval nemecký autodiagnostický „Program systematickej prípravy na voľbu povolania“ STEP (Schaefer – Hermanus) pre ţiakov rôznych typov stredných škôl a Systém MOBIS, ktorý poskytoval komplexné informácie o jednotlivých povolaniach. Nastala éra vyuţívania





44

počítačov pri rozhodovaní sa o voľbe povolania. V USA vznikol Systém SIGI a DISCOVER, v Kanade CHOICES. Tieto systémy sa v modifikovanej forme uplatňovali v Rakúsku, Holandsku, Belgicku, Francúzsku a Taliansku. Veľká Británia a Nemecko si vyvíjali vlastné systémy – CASCAID, JIIG-CAL, GRANDSCOPE, STEP PLUS ai. Na Slovensku sa aplikoval informačný počítačový program pre voľbu povolania ţiakov základných škôl POSDEX (Gajdošová, J., 1994).

Informácie o teóriách voľby povolania a profesionálneho vývinu sú uvedené v publikácii J. Koščo a kol.: Poradenská psychológia (1987) a v dostupnej literatúre (napr. Journal of Vocational Behavior).

V teórii profesionálneho a kariérového vývinu sa uplatňuje niekoľko prístupov:

diferenciálno-psychologický (črta –faktor, Parsons, Williamson) psychoanalytický (Roe) osobnostný - typologický (Holland) vývinovo-psychologický (Ginzberg, Super) sociologický a ekonomický (pozri Modul 7 – Sociológia) .

6. 2. 1. 1 Teória „črta – faktor“ (trait and factor)

Základy vedeckého skúmania vzťahu medzi osobnosťou a povolaním poloţil F. Parsons koncom 19. storočia. Vychádzal z celkom jednoduchej myšlienky, ţe osobnosť sa dá poznať a popísať ako štruktúra - čŕt, schopností, záujmov, charakteru, temperamentu a úlohou psychológie je vedeckým spôsobom hľadať zhodu medzi osobnosťou a nárokmi, ktoré kladie na človeka povolanie. Cieľom bolo „správny človek na správne miesto“. Individuálne rozdiely medzi ľuďmi sa dajú merať a testovanie osobnostných charakteristík príslušníkov jednotlivých skupín povolaní môţe utvoriť model osobnosti typickej pre isté povolanie. Hľadanie „modelu zhody“ podnietilo výskum povolaní a rozvoj metodík na diferencovanie úspešných a neúspešných predstaviteľov jednotlivých povolaní. V prvej polovici 20. storočia nastal veľký rozmach praktického vyuţívaniu teórie „teórie čŕt a faktorov“.

Základný princíp, sebapoznanie a hľadanie vhodného povolania, kde povolanie je „zámok“ a osobnosť „kľúč“ sa dodnes uplatňuje vo fáze hľadania konkrétneho zamestnania.

Pri konceptualizácii voľby povolania a kariérového vývinu sa angaţovalo veľa známych psychológov a kaţdý, ako vyplýva z prehľadu teórií osobnosti, skúmal iné atribúty.





45

Na akom princípe fungujú personálne firmy pri hľadaní vhodných

zamestnancov?

6. 2. 1. 2 Psychoanalytické teórie

V podstate neexistuje ţiadna psychoanalytická teória voľby povolania. Psychoanalýza je známa tým, ţe vyprodukovala veľké mnoţstvo literatúry, ale obsahuje veľmi málo výskumných štúdií. Existujú hypotézy, týkajúce sa nevedomej motivácie, sublimácie a vplyvu emocionálneho ladenia rodinného prostredie na voľbu povolania. Všeobecne sa predpokladá, ţe jedinec si volí také povolanie, v ktorom bude môcť uspokojovať svoje pudy. Fyzické charakteristiky, mentálne schopnosti, vlastnosti a záujmy sa nepokladajú za dôleţité.

E. Roe (1956) sa pokúsila experimentálne predikovať voľbu povolania na základe posúdenia „tepla a chladu“ rodinného prostredia. Predpokladala, ţe deti vyrastajúce v „emocionálne chladnom prostredí“ si budú vyberať povolania prírodovedného alebo technického zamerania („nie na ľudí“). Tie deti, ktoré veľmi v chladných rodinách trpeli a neprispôsobili sa, podobne aj deti so šťastných rodín - sa budú orientovať na „prácu s ľuďmi“.

Výskumy iných autorov tieto hypotézy nepotvrdili. Napríklad: medzi ošetrovateľkami, chemičkami a fyzičkami sa nezistili ţiadne rozdiely vo vzťahu k „teplu a chladu“ rodinného prostredia. Iní skúmali vplyv matky a otca na voľbu povolania detí. Potvrdilo sa, ţe právnici a zubári mali prísnejšieho otca neţ sociálni pracovníci, ţe u účtovníkov prevládala v detstve väčšia konformita so ţelaniami rodičov neţ u novinárov. Submisívnosť a dominancia nie je však črta osobnosti jednoznačne odvodená z rodinných vzťahov. Sledovanie izolovaných charakteristík nemá všeobecnú platnosť vo vzťahu k voľbe povolania.

Čo si myslíte o predikcii vhodného povolania podľa „tepla a chladu“

rodinného prostredia?

6. 2. 1. 3 Hollandova typológia

Podľa J. L. Hollanda majú teoretické východiská uplatňované v oblasti voľby povolania dve nevýhody: buď sú koncipované príliš široko a všeobecne, ţe takmer nedokáţu stimulovať výskum (Ginzberg, Super) alebo príliš úzko, orientujú sa len na jeden aspekt (Roe). Kritizuje tieţ názor, ţe voľba povolania je jednoznačne určená záujmami a tvrdí, ţe je prejavom osobnosti ako celku. Svoju teóriu vytvoril na základe Sprangerovej typológie.

Povolania majú, podľa Hollanda, psychologický a sociologický význam:





46

kaţdá osobnosť sa dá viac-menej opísať ako určitý typ, pracovné prostredie sa dá opísať formou stereotypu, modelu, roly, na základe typu osobnosti a modelu prostredia nájsť súlad.

Holland rozlíšil šesť typov osobnosti – realistický, intelektuálny, sociálny, konvenčný, podnikateľský a umelecký typ. V rôznych praktických príručkách sa vyskytujú rozličné názvy pre Hollandove typy vytvorené z príkladov zamestnaní.

Všetky zamestnania sa dajú tieţ kategorizovať do šiestich skupín - základných modelov pracovného prostredia – motorické, intelektuálne, pomáhajúce a podporujúce, konformné, motivačné a pohnútkové, estetické.

Príklady povolaní vo vzťahu k typu osobnosti

Typ osobnosti

Príklady povolaní

1. Realistický typ Uprednostňuje praktické činnosti, ktoré vyţadujú fyzickú silu, zručnosť a motorickú koordináciu. Preferuje konkrétne úlohy, „tvrdšiu“ prácu. Je menej výrazný v komunikácii s ľuďmi.

Robotník, remeselník, operátor, tesár, farmár, vodič nákladného auta, letecký mechanik, výrobca športových potrieb, elektrikár, nástrojár, rušňovodič, inţinier a pod.

2. Intelektuálny typ Uprednostňuje riešenie teoretických úloh, ktoré vyţadujú premýšľanie. Preferuje hľadanie pravdy, usiluje sa rozumieť svetu a organizovať ho. Orientovaný skôr do seba ako navonok.

Matematik, chemik, fyzik, biológ, Astronóm, antropológ, geológ, filozof, architekt, kybernetik, vydavateľ vedeckej literatúry a pod.

3. Sociálny typ Uprednostňuje sociálne, humanistické, náboţenské hodnoty a citový prístup. Vyznačuje sa výrečnosťou, zodpovednosťou voči iným, schopnosťou pracovať s ľuďmi. Rád pomáha a poučuje.

Sociálny pracovník, zdravotná sestra, terapeut, poradca, učiteľ, psychológ, kňaz, kurátor, lekár, vedúci športového zariadenia a pod.

4. Konvenčný typ Snaţí sa plniť poţiadavky organizácie, ktorá má jasne stanovené pravidlá a určené pozície. Orientuje sa na dosiahnutie istého miesta v danom systéme, na získanie postavenia.

Sekretárka, účtovník, pokladník, archivár, bankový úradník, pisárka, rozpočtár, skladník, revízor, policajt v sluţbe finančnej polície, kriminalista, operátor, štatistik a pod.

5. Podnikateľský typ Presviedča, motivuje, ovplyvňuje, ovláda a vedie iných. Je orientovaný skôr navonok neţ do seba, presadzuje sa, má veľký záujem o moc, peniaze. Chce byť vodca. Je výrečný a

útočný.

Predavač, poisťovací agent, hoteliér, Obchodný zástupca, vedúci obchodného domu, manaţér, právnik, riaditeľ banky, politik a pod.

6. Umelecký typ Je citlivý, tvorivý, spontánny, nechce sa dať spútať presne naplánovanou činnosťou. Vyznačuje sa neformálnosťou a menšou

Herec, básnik, spevák, spisovateľ, Komponista, reţisér, návrhár, umelecký rezbár, hudobník, dirigent,





47

sebakontrolou. tanečník, sochár, maliar, umelecký fotograf, ţurnalista a pod.

Medzi typom osobnosti a modelom prostredia môţe byť zhoda – kongruencia. Sú však aj také prostredia a také typy osobnosti, pre ktoré je ťaţké určiť kritériá hľadania zhody. Väčšina výskumov potvrdila Hollandove názory, ţe kaţdý typ osobnosti si vyberá také povolanie, ktoré je v súlade s jeho sebapercepciou. Voľbu povolania ovplyvňujú vedomosti a sebahodnotenie, ako aj znalosti o reálne existujúcich povolaniach.

Hodnotenie: Časť kritiky pokladá Hollandove typy za logické a uţitočné, časť

im vytýka veľké zjednodušenie, ktoré neobstojí vo vzťahu ku kritériám, kladeným na teóriu Problémom je aj to, ţe takmer všetky výsledky, potvrdzujúce jeho hypotézy, vyplývajú zo skúmania vzoriek vysokoškolákov, ktorí mali relatívne veľkú slobodu voľby a neboli nútení brať do úvahy iné, neţ svoje vlastné osobné kritériá.

Ku ktorému typu by ste sa zaradili? Ktorá kombinácia typov vás

vystihuje?

6. 2. 1. 4 Voľba povolania ako racionálne riadený proces

D. V. Tiedeman a R. O´Hara chápu profesionálny vývin a voľbu povolania ako racionálne riadený proces. Profesionálny vývin je diferenciačno-integračným procesom a voľba povolania, profesie a kariérový vývin sú súčasťou kontinuitného procesu diferenciácie a integrácie ego-identitiy. Profesionálny vývin predstavuje sled problémov, ktoré treba riešiť v rôznych úsekoch ţivotnej cesty. Proces rozhodovania sa v priebehu kariérového vývinu opakuje. Rozhodnutie - ako výsledok riešenia jedného problému vedie k celému radu čiastkových rozhodnutí, ktoré potom dajú otvorenému a neriadenému správaniu v určitom období ţivota pevný priebeh. Ale len dovtedy, kým si nové problémy nevyţiadajú nové rozhodnutia (napr. strata zamestnania, zmena štruktúry zamestnaní v národnom hospodárstve, nespokojnosť s vlastným zamestnaním).

Proces rozhodovania a riešenia problémov spočíva v predvídaní moţností,, premyslení (I. fáza anticipácie) a zhodnotení alternatív, rozhodnutí - výbere a uskutočnení svojho rozhodnutia (II. fáza uskutočnenia).

Nevyhnutným predpokladom rozhodovania je, aby sa ţiakom poskytovali:





48

informácie primerané veku, presné, vyuţiteľné podľa moţností, schopností a cieľov jednotlivca

moţnosti rozvíjať prostredníctvom poradenského programu vedomosti o alternatívach voľby a aby si mohli pomocou počítačového programu overiť a preskúšať svoje rozhodnutia.

Prehľad procesu rozhodovania

II. fáza uskutočnenia

Dynamická rovnováha, kompromisy a udrţiavania spolupráce.

V prípade zmeny zamestnania začína celý proces odznova.

7.

Udrţiavanie

Zosúladenie individuálneho poľa a cieľov so skupinovým

Poľom a cieľmi, prípadne ich ovplyvnenie.

6.

Prechod

Pole indivídua sa dostáva do funkčného

Poľa spoločnosti, asimilácia skupinového cieľa.

5.

Uvedenie

4.

Klarifikácia

Bliţšie objasnenie všetkých detailov zvoleného povolania, konkretizácia zamestnania a očakávaných pozícií v budúcnosti.

3.

Rozhodnu-tie

Výber z 2 –3 alternatív, rozhodnutie, istota voľby

sa stáva silným motivačným činiteľom.

2.

Kryštalizá-cia

Jednotlivé alternatívy sa polarizujú (áno -nie) a tie vybrané sa hierarchizujú (priority).

1.

Explorácia

Zvaţovanie rôznych alternatív z „poľa výberu“ a „psychologického poľa“. Významné je, sebapoznanie a porovnávanie seba vo vzťahu ku kaţdej moţnej alternatíve.

I. fáza anticipácie





49

D. Tiedeman a R. O´Hara sa pokúsili integrovať všetky dosiaľ publikované koncepcie a výskumné výsledky do komplexného modelu kariérového vývinu. Profesijnú identitu chápu ako jednu z integrálnych zloţiek osobnostnej identity.

Voľba povolania, kariérový vývin je kontinuitný proces, v ktorom kaţdý jedinec:

prekonáva a subjektívne spracováva mnohé skúsenosti z rodiny, školy a sociálnych inštitúcií

presadzuje svoje potreby, záujmy, schopnosti rieši ţivotné krízy rozhodovaním a voľbou povolania, zamestnania sa snaţí dosahovať súlad

– kongruenciu medzi vlastným JA a spoločnosťou.

Informačno-poradenský program (D. Tiedeman, 1968) si kladie za cieľ rozširovať znalosti o rôznych alternatívach voľby a umoţniť, aby si klient mohol overiť aj správnosť svojho rozhodnutia. Počítačový program poskytuje nielen potrebné informácie, ale súčasne aj poradensky vedie - usmerňuje, riadi a kontroluje proces rozhodovania tak, aby sa klient rozhodoval samostatne a preberal aj zodpovednosť za svoje rozhodnutie.

Čo ovplyvnilo vašu voľbu povolania? Porovnajte so schémou

kariérového vývinu.

6. 2. 1. 5 Informačno - kybernetický model voľby povolania

Voľba povolania je centrálnym problémom sociálnej integrácie a mobility človeka v modernej spoločnosti. Na to, aby sa človek mohol rozhodovať potrebuje informácie. K rozhodnutiu dochádza vtedy, keď príslušné informácie zredukujú alternatívy na jediné riešenie.

Podľa H. Riesa proces rozhodovania vyţaduje: aktívneho človeka, pripraveného na voľbu subjektívne i objektívne „zrelú“ východiskovú situáciu, vyvolávajúcu

rozhodnutie individuálne anticipácie – profesijné ţelania, ašpirácie, fantazijné plány do

budúcnosti široké spektrum moţností prepracovaný systém profesijných informácií.





50

Definitívnu voľbu povolania ovplyvňujú vzťahy medzi jednotlivými vonkajšími a vnútornými aspektmi:

AKTUÁLNA SPOLOČENSKÁ SITUÁCIA

Štruktúra povolaní, diferenciácia povolaní, hospodárska úroveň, politická úroveň, enkulturálne mechanizmy

AKTUÁLNE ZNAKY OSOBNOSTI

Stupeň informovanosti o svete práce, záujmy, hodnoty, ašpirácie, ambície, vzdelanostná úroveň

TRVALEJŠIE ZNAKY OSOBNOSTI

Schopnosti, úroveň inteligencie, temperament a dynamika osobnosti, konštitúcia, vnútorné konflikty

ÚROVEŇ SOCIALIZÁCIE

Rodinná štruktúra, výchovný štýl, veľkosť rodiny, úplnosť rodiny, školské prostredie, priatelia, rovesnícke skupiny, príbuzenstvo, susedia

SPOLOČNOSŤ A KULTÚRA

Spoločenské vrstvy, hierarchia tried, normy, náboţenstvo, prestíţne povolania, povolanie a vzdelanie rodičov, rasová príslušnosť, etnický pôvod

Podľa H. Riesa (1971)

Ktorý z uvedených aspektov najviac ovplyvnil váš kariérový vývin?





51

6. 2. 1. 6 Iné koncepcie

Systémová teória rozhodovania (H. B. Gellat, 1962) rozlišuje tieto kroky procesu rozhodovania:

prítomnosť potreby rozhodnúť sa stanovenie cieľa zozbieranie informácií anticipácia výsledkov rôznych rozhodnutí hodnotenie alternatív výber jednej alternatívy realizácia rozhodnutia.

Vôľový proces sa rozčleňuje na tri fázy:

boj motívov – výsledkom je stanovenie cieľa, voľba stratégií, ako cieľ dosiahnuť, prekonávanie prekáţok na ceste za dosiahnutím cieľa.

Pri vysvetľovaní centrálnych regulačných procesov sa uplatnila Festingerova koncepcia kognitívnej disonancie. Vplyvom spoločenských očakávaní, noriem a vnútorných faktorov osobnosti vzniká napätie medzi ideálnou predstavou o cieli (spoločenskom uplatnení, statuse) a reálnymi moţnosťami. V priebehu procesu rozhodovania pôsobí vnútorno-psychologická tendencia redukovať kognitívnu disonanciu a obnoviť vnútornú rovnováhu.

Na nesúlad môţe človek reagovať:

zmenou svojich očakávaní a prispôsobením sa alebo hľadaním nových moţností a alternatív uplatnenia.

Sociologické a sociálno-ekonomické teórie chápu kariérový vývin ako celoţivotný proces, ktorý primárne ovplyvňujú vonkajšie podmienky. Podrobne analyzujú, popisujú a triedia štruktúru ekonomických, socio-kultúrnych a socio-psychologických determinánt kariérového vývinu a správania.

Ako by ste vyuţili koncepciu kognitívnej disonancie pri riešení

nezamestnanosti?

6. 2. 1. 7 Vývinové teórie





52

Profesionálny vývin (kariérový vývin) je proces rastu a učenia, progresívny prírastok, modifikácia kapacít a dispozícií osobnosti pre určitý typ profesionálneho správania a výkonu (D. E. Super, 1957). Prebieha v určitých štádiách profesionálneho vývinu (vocational development) len rámcovo ohraničených chronologickým vekom. Predpokladá sa, ţe v kaţdom štádiu, počínajúc adolescenciou, sa kaţdý človek stretáva s porovnateľnými úlohami, ktoré sa viaţu k budúcej práci, povolaniu, zamestnaniu (voľba školy, štúdia, voľba povolania, hľadanie zamestnania apod.).

Pôvodná schéma profesionálneho vývinu (vocational development)

Štádium rastu

Exploračné štádium

Štádium budovania

Štádium udrţiavania

Štádium ubúdania

Zanechanie práce – nad 70

Štádium deceleračné 65-70

Štádium udrţiavania

45 – 64 r.

Štádium stabilizácie

31 – 44 r.

Štádium pokusné 25 – 30 r.

Štádium skúšobné

22 – 24 r.

Štádium prechodné

18 – 21 r.

Štádium pokusné 15 – 17 r.

Štádium schopností

13 – 14 r.

Štádium záujmov 11 – 12 r.

Štádium fantázie

4 – 10 r.

D. E. Super a kol. ( 1957)

Štádiá vo vývine kariéry

Výkon Rozvoj kariéry





53

EXPLORÁCIA

P

U

T

S

O

P

*

* rast

*

STAGNÁCIA

*

* pokles

*

P

O

K

L

E

S

……….15 20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 … chronologický vek

I D E N T I T A * I N T I M I T A * G E N E R A T I V I T A * I N T E G R I T A

Rozvoj osobnosti

Podľa D. T. Halla (1978)

Statická vymedzenie vývinových štádií, tak ako ich postulovala vývinová psychológia v 20. - 40. rokoch minulého storočia sa aplikovalo v rôznych vývinových schémach, týkajúcich sa kariérového vývinu, ešte dlho potom, čo celoţivotná vývinová perspektíva spochybnila rýdzo normatívny a všeobecný model vývinu, postavený na kategorizácii podľa chronologického veku. Tento model málo zohľadňoval meniaci sa historický, spoločenský, ekonomický a kultúrny kontext. Čo moţno platilo pre kariéru štátneho úradníka začiatkom storočia, nemohlo platiť pre človeka modernej doby, pre éru rozvoja ekonomiky a rôznych nových povolaní. Poţiadavka „kontextovej perspektívy“ viedla k tomu, ţe sa najskôr presadil model „ţivotných udalostí“, procesov rozhodovania a adaptácie na poţiadavky kontextu, menovite sveta práce.

Statický štadiálny model profesionálneho vývinu (vocation development) kritizoval neskôr aj sám jeho tvorca D. E. Super. Prehodnotil svoje koncepty a vytvoril eklekticky chápaný model kariérového vývinu.

D. E. Super konštatoval, ţe kariérový vývin nie je moţné konceptualizovať len z hľadiska osobnostných dimenzií jedinca. Treba brať do úvahy viacnásobné dimenzie jeho kontextu. Novšie prístupy, ktoré kladú dôraz na „dynamické interakcie“ medzi vyvíjajúcimi sa jedincami a ich meniacimi sa kontextmi v celoţivotnom priebehu reprezentujú adekvátnejší rámec pre sledovanie kariérového vývinu neţ pôvodné, jednoduché a popisné štádiá.

D. E. Super rozlišuje tri druhy faktorov, ovplyvňujúcich kariérový vývin:

osobnostné faktory – to nie je len inteligencia, špecifické schopnosti, záujmy, postoje, hodnoty a potreby ale predovšetkým špecifické odlišnosti, individuálne črty a zvnútornené chápanie seba samého (self – koncept)





54

rolové faktory – rodina, priatelia, učitelia očakávajú od jedinca isté správanie, plnenie úloh, a tým sa môţe pribliţovať k „role povolania“

kontextové – vonkajšie prostredie (hospodárska situácia, medzinárodná situácia, zákony, pracovné príleţitosti apod.).

Vysvetlite rozdiel medzi statickým a eklektickým modelom kariérového

vývinu.

Kariérový vývin (cereer development) je procesom rozvíjania a napĺňania

„self – konceptu“. Predstava o sebe zohráva centrálnu úlohu. Voľba povolania, adaptácia a ţivot v profesii nie sú jednorazovým aktom. Profesionálny vývin je zloţitý, kontinuitný, ale aj diskontinuitný proces, v ktorom sa jedinec v priebehu jednotlivých ţivotných období musí rozhodovať, buď v rámci toho istého povolania alebo medzi pôvodným a novým povolaním, či zamestnaním. Pri rozhodovaní sú dôleţité intelektové a osobnostné charakteristiky, rolové a kontextové faktory.

Kariérový vývin prebieha na pozadí vývinových štádií, ktorými človek prechádza a moţno ich charakterizovať ako štádiá - rastu, pokusov, stabilizácie, vyrovnania, udrţiavania a deklinácie. Sebarealizácia je výsledkom vzájomného pôsobenia zdedených predpokladov, rozvíjaných schopností a vlastností v rámci moţností a príleţitostí plniť isté úlohy a profesijné roly. Uspokojenie v práci a v ţivote závisí od rozsahu príleţitostí nájsť vhodné pracovné moţnosti, v ktorých človek môţe uplatniť svoje potencionality.

Je veľmi ťaţké vytvoriť komplexný, integrovaný a vedecky overený model profesionálneho a kariérového vývinu. Výhodným sa javí kombinovaný model, v ktorom sa vzájomne dopĺňa prístup „ţivotných štádií“ s prístupom „ţivotných udalostí“ a ako sme uţ uviedli – vyuţiť eklektický prístup (D. E. Super).

Jednoduchšie je vytvárať rôzne modely viac - menej populárne, bez výskumu, len na základe praktických pozorovaní alebo analógií. Medzi praktické modely patria napr. aj názorné predstavy o priebehu kariéry (F. A. Clark, 1992): trojuholník, rebrík, špirála, stály stav, prechod, cestovanie, opičí raj, horská dráha.

Celoţivotná vývinová perspektíva spolu s ďalšími príspevkami psychológie osobnosti patrí k najrozšírenejším a najlepším teoretickým rámcom pre prácu kariérového poradcu.

Kariérový poradca sa musí v základnej terminológii drţať pojmov, ktoré vymedzila teória voľby povolania a kariérového vývinu, mnohé odporučila Medzinárodná organizácia práce (International Labour Office).

Práca (work) je špecificky ľudská forma činnosti, v ktorej sa človek rozvíja aj





55

prejavuje. Je zameraná na výrobu produktov, ale je výsledky môţu mať aj nemateriálny charakter

Povolanie (vocation) označuje spôsobilosť vykonávať isté pracovné činnosti, ktorú človek získa vzdelávaním, osvojením si praktických zručností, skúseností.

Zamestnanie sa chápe ako proces charakterizovaný z hľadiska ekonomického a sociologického – predstavuje zoskupenie pracovných činností. Presne definované úlohy a povinnosti na určitom pracovisku vymedzujú pracovné miesto (job).

Profesijný vývin (vocational development) predstavuje prevaţne psychologickú koncepciu práce – dôraz sa kladie na osobnostné aspekty a smerovanie k niektorej zo širšie ponímaných oblasti povolaní. V období školskej dochádzky hovorí o študijno-profesionálnom vývine v dospelosti o kariérovom vývine a permanentnom vzdelávaní. V staršej literatúre sa pouţíva „professional development,“ „vocational development“ - v novšej „career development“ v širšom vymedzení.

Kariéra alebo kariérový vývin v uţšom vymedzení - je priebeh pracovného zaradenia od vstupu do pracovného pomeru aţ po jeho trvalé ukončenie.

Výskum v oblasti psychológie kariérového vývinu sa v súčasnosti odvíja od troch teoretických konštruktov (J. M. Chartrand et al., 1992):

kongruencia záujmov – zhoda medzi vlastnými záujmami a záujmami ľudí v istej kariérovej oblasti (interest congruency, Holland)

sebaúčinnosť– schopnosť organizovať a realizovať postupy, činnosti, potrebné na úspešné zvládnutie úloh, vyplývajúca zo sebaregulačných procesov (Bandurova teória „self – efficacy“)

zviazanosť (commitment) – vedomá preferencia v realizovaní zvoleného smeru činnosti aj napriek negatívnej spätnej väzbe, kritike alebo prekáţkam.

Vysvetlite rozdiely medzi prácou, povolaním a zamestnaním.

6. 2. 2 Psychické a fyzické obmedzenia pri voľbe povolania

Psychické zdravie a choroba tvoria kontinuum bez zreteľne určených hraníc, kedy končí jedno a začína druhé. Psychické poruchy sú rôzne,

ovplyvňujú pracovné moţnosti človeka, mnohé sú prechodné, iné vyliečiteľné a ďalšie viac - menej liečiteľné. Relatívne stálou prekáţkou uplatnenia sa vo svete práce je mentálna subnormalita a ťaţká formy psychózy.

Fyzické zdravie a spôsobilosť sa posudzuje vo vzťahu k funkcii zmyslových orgánov, moţnostiam pohybu a rôznym chorobám koţným, srdcovo - cievnym, dýchacích ciest, alergiám. Vhodnosť istého zamestnania posudzuje lekár a





56

informácie o kvalite pracovného prostredia, nárokoch a obmedzeniach poskytujú špeciálne oddelenia úradov práce.

6. 2. 2. 1 Psychické obmedzenia

Príčiny psychických porúch sú endogénne, organické a psychogénne. Majú svoje základy v: dedičnosti a konštitúcii (schizofrénia, manio-depresivita, paranoia ai.), poškodení mozgu vplyvom chorôb, úrazov, starnutia alebo

psychoaktívnych látok, nadmernej psychickej záťaţi, neriešených konfliktoch, stresoch ai. (napr.

depresívne reakcie, neurózy – ktoré patria k najrozšírenejším civilizačným chorobám).

Psychózy sú „choroby duše“, ktoré podstatne menia spôsob, akým človek vníma a preţíva sám seba, iných ľudí a svet.

Napríklad: Schizofrenik sa uzatvára do seba, ţije vo svojom fantazijnom svete, má vidiny, počuje hlasy, je ohrozovaný kozmickými silami. Trpí velikášstvom alebo je „prázdny“. Jeho city sú prevaţne nepriateľské, myslenie rozpoltené, preţíva panické úzkosti, zármutky. Človek trpiaci manio-depresívnou psychózou je v manickej fáze veľmi aktívny, vyhľadáva kontakty s ľuďmi, má velikášske plány, bujné fantázie, prekypuje veselosťou. V depresívnej fáze prepadá hlbokému smútku, seabaobviňovaniu a agresivite voči sebe, je skľúčený, presvedčený o zhubnej chorobe apod. Hlboká depresia sa tieţ nazýva melanchóliou. Stavy depresie a mánie sa opakujú, niekedy jeden dlhšie pretrváva, čo sa odráţa aj na moţnostiach pracovného uplatnenia.

Psychózy sa najčastejšie objavujú medzi 16. – 30. rokom ţivota a trpia nimi asi 1-2% populácie. Ľudia trpiaci duševnými chorobami nie sú celkom slobodní vo svojej voľbe povolania a zamestnania, pretoţe musia brať do úvahy odporúčania lekára a všetky informácie o pre seba nevhodnom pracovnom prostredí.

Najväčšou, a preto aj z hľadiska pracovného začlenenia najproblematickejšou skupinou, sú mentálne retardované osoby. Mentálna retardácia sama osebe nie je chorobou, hoci môţe byť jej dôsledkom. Je to stav stabilný a prevaţne nezvratný. Treba odlíšiť zaostalosť, spôsobenú nepodnecujúcim prostredím, ktorá sa dá odstrániť.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča hovoriť o osobách, ktorých mentálny vývin je neúplný alebo nedokonalý ako o jedincoch – s mentálnou subnormalitou. Alternatívne sú aj pojmy mentálna retardácia alebo mentálna deficiencia (od IQ 52 – 67). Pozri: Meranie inteligencie.

Problémom detí a mládeţe s mentálnou subnormalitou je ich spoločenská nedostatočnosť a získavanie kvalifikácie. Náročnosť základného vzdelávania a profesijnej prípravy viedli k tomu, ţe sa v mnohých krajinách zvýšila horná hranica pre posudzovanie mentálneho defektu (Švédsko, Anglicko – IQ 75, Belgicko – iQ 80).





57

Obdobie školskej dochádzky v osobitnej škole predstavuje isté „chránené prostredie“ aj v zmysle sociálnej komunikácie, na čo u nás v minulosti nadväzovali chránené pracoviská (výrobné druţstvá invalidov). V súčasnosti sa rozvíjajú nové formy spolupráce pri zabezpečovaní zamestnania pre osoby s mentálnou subnormalitou a psychickými poruchami (poradenské sluţby na úradoch práce, chránené dielne apod.). Sociálna adaptácia tvorí dôleţitú podmienku pracovného uplatnenia sa v nenáročných profesiách. Ale o výber nenáročných profesií, nekvalifikovaných pomocných prác v situácii veľkej nezamestnanosti javia záujem aj ľudia bez psychických handicapov. Je veľká konkurencia na trhu práce a bez pomoci zo strany spoločnosti, nemajú ľudia nejako mentálne alebo fyzicky postihnutí šancu nájsť zamestnanie. Preto je nutné utvárať chránené pracoviská s príslušným výrobným programom, odbytom, pedagogickým dozorom a aj denné stacionáre, denné sanatóriá, špecializované poradenské centrá a iné sluţby.

Podľa Deklarácie práv mentálne retardovaných osôb majú tieto osoby právo na: ľudské práva liečebnú starostlivosť, vzdelanie pracovnú prípravu a rekvalifikáciu, aby

mohli čo najlepšie rozvíjať svoje schopnosti ekonomické zabezpečenia a primeraný štandard produktívnu prácu alebo inú záujmovú činnosť podľa schopností ţivot v kruhu svojej rodiny, ak je to moţné – ústavné prostredie má byť čo

najviac podobné domácemu sluţby kvalifikovaného ošetrovateľa, aj je to potrebné ochranu pred vykorisťovaním a zneuţívaním ochranu a pomoc zo strany osôb a inštitúcií, ak v dôsledku ťaţkého stupňa

mentálneho narušenia nie je mentálne retardovaný schopný doţadovať sa týchto práv sám.

6. 2. 2. 2 Fyzické obmedzenia

Deti s váţnymi zmyslovými a motorickými obmedzeniami majú schopnosť rozvíjať svoje intelektové, emocionálne a sociálne

schopnosti. Nie sú odsúdené na nejakú inferiórnu vývinovú cestu. K najoptimistickejším výsledkom výskumu vývinu patrí zistenie, ţe neexistuje len jedna, geneticky predurčená cesta kognitívneho, motorického, emocionálneho alebo sociálneho vývinu. Nesmierna plasticita a flexibilita mozgu umoţňuje, ţe v prípade handicapu sa vytvárajú vlastné vývinové cesty, ktoré majú rôznu náväznosť vývinových sekvencií.

Vo vývine komunikačných zručností sú nepočujúce deti zbavené moţnosti učiť sa komunikovať pomocou hovoreného slova. Vytvárajú si vlastný spôsob komunikácia pomocou vizuálnych symbolov – gestá, znaková reč, čítanie z pier. Znaková reč je skutočná reč, so všetkými prostriedkami pre učenie a abstraktné myslenie, vďaka plasticite mozgu. Keď zvládnu reč môţu rýchlo





58

napredovať v kognitívnom a adaptívnom fungovaní.

Podobne si tieţ nevidiace deti nachádzajú svoju vlastnú vývinovú cestu. Nezdvíhajú hlavu, aby pozorovali svet, neskôr sedia, stoja a chodia, nemoţno ich motivovať, aby prišli bliţšie, aby chytali predmety. Avšak ako dozrievajú, dobiehajú oneskorenie v motorickom aj kognitívnom vývine – hoci v odlišných sekvenciách a postupnosti ako vidiace deti. I keď nemôţu reagovať na tvár matky a jej úsmev sú schopné sa normálne citovo a sociálne vyvíjať. Nie sú schopné vidieť – ale sú schopné cítiť, pociťovať chuť a vôňu, počuť, vnímať kinetické stimuly, hmatať, naučia sa dotýkať, hrať sa a zapájať sa do spoločných aktivít, ktoré nevyţadujú zrak.

Dieťa s motorickým handicapom má znemoţnené formovanie primárnych schém správania, ale nachádza si alternatívne cesty k normálnemu kognitívnemu vývinu. Je mnoţstvo príkladov fyzicky postihnutých jednotlivcov, ktorí získali výnimočné pracovné úspechy, vedecké ocenenia, produktívne a kreatívne vyuţili svoje intelektové predpoklady. (A. Thomas 1981)

Nepočujúce, nevidiace a motoricky handicapované dieťa – kaţdé vie nájsť vlastnú vývinovú cestu zhodnú s individuálnymi schopnosťami a obmedzeniami. Je to vďaka flexibilite a plasticite mozgu, ale predovšetkým vďaka pomoci, láske a múdrej starostlivosti blízkych i vzdialených ľudí. Bez pomoci sa neobídu v detstve, v dospelosti, ani v starobe. Ľudia so zmenenou pracovnou schopnosťou (ZPS) patria k najzraniteľnejším sociálnym skupinám aj na trhu práce. Opatrenia na podporu zamestnania upravujú jednotlivé zákonné ustanovenia. Na legislatívu naväzujú aktivity úradov práce, rôznych inštitúcií a organizácií, ktoré pripravujú programy pracovnej rehabilitácie, zabezpečujú poradenské sluţby, zriaďujú chránené dielne a pracoviská.

Významnú úlohu zohráva informačný systém obsahujúci komplexné a aktuálne informácie o moţnostiach zamestnania a všetkých podmienkach práce a výkonu vo vzťahu k fyzicky a mentálne handicapovaným občanom.

Projekty zamerané na podporu zamestnania osôb so zdravotným postihnutím (ZP) sa sústreďujú na: metodológiu pracovnej rehabilitácie zriaďovanie agentúr pre podporované zamestnávanie školenia personálu špeciálnych poradensko – informačných centier pre

zdravotne postihnutých občanov.

Poradenské sluţby pre ľudí so ZP na úrade práce spočívajú v odbornom posúdení: spôsobilosti klientov pre výkon určitého povolania, vhodnej pracovnej rehabilitácie, pracovného uplatnenia, rekvalifikácie, pomoc pri riešení problémov osobného charakteru.





59

Hľadanie riešení vyţaduje tímovú spoluprácu psychológia, posudkového lekára, pracovného rehabilitačného poradcu a pracovného rehabilitačno-technického poradcu.

Pri telesne postihnutých občanoch - sa zohľadňuje obmedzenie fyzických funkcií, kedy podľa stupňa postihnutia nemôţe vykonávať niektoré činnosti, prípadne iba so špeciálnymi pomôckami. Môţe byť obmedzená mobilita, doprava na pracovisko alebo chýba bezbariérový prístup na hygienické zariadenia apod.

Pri poškodení zraku – je tieţ obmedzená mobilita, podľa stupňa postihnutia je sťaţená orientácia. Občania môţu vykonávať prevaţne rutinné práce, resp. komunikovať pomocou špeciálnych pomôcok. Existuje veľké mnoţstvo moderných pomôcok, špeciálnych počítačov a prístrojov, nie sú však beţne dostupné kaţdému. Na vysokých školách sa budujú špecializované centrá, aby mohli byť študenti s fyzickým obmedzením integrovaní do vysokoškolského ţivota a štúdia.

Pri poškodení sluchu – dochádza k obmedzeniu komunikácie v dôsledku toho, ţe spolupracovníci a vedúci neovládajú posunkovú reč. Tam, kde sa vedia dohovoriť, nemusia vznikať ţiadne pracovné problémy.

Pri mentálnych poruchách často nedokáţu samostatne plánovať, primerane reagovať, sú nesamostatní a okrem chránených dielní ťaţko hľadajú zamestnanie. Pri psychických poruchách je treba poznať priebeh a symptómy choroby, vplyv liekov na pracovný výkon. (G. Arbetová, 2003)

Literatúra

1. Buchtová, B. et al. : Nezaměstnanost. Psychologický, ekonomický a sociální problém, Grada Publishing, Praha 2002

2. Clark, F. A.: Total Career Mangement. McGraw-Hill, London 1992

3. Foot, M. – Hook, C.: Personalistika. Praha, Computer Press 2002 4. Gajdošová, E.: Niektoré súčasné problémy voľby povolania ţiakov základných škôl a

podnety na ich skvalitnenie. In: Kol. autorov: Problémy poradenstva pre voľbu povolania a výber zamestnania mládeţe a dospelých na Slovensku. SAP, Bratislava 1994, pp. 41 – 53.

5. Ginzberg, E. : Toward a Theory of Occupational Choice. Personal and Guidance

Journal, 1952, 30 6.

Hargašová, M. – D. Lepeňová: Práca a ty. In: Kolektív autorov: Úvod do sveta práce. Nadácia otvorenej spoločnosti, Bratislava 2000, pp. 15 – 53.

7. Holland, J. L. : A Theory of Vocational Choice. Massachust – London 1968 9. Koščo, J. et al.: Poradenská psychológia. SPN, Bratislava 1987, 446 p.

10. Koščo, J. st al.: teória a prax poradenskej psychológie. SPN, Bratislava 1978, 439 s.

11. Osipow, S. H.: Theories of Career Development. New York 1967 12. Ries, H. : Berufswahl in der modernen Industriegesellschaft. Bern 1970

13. Roe, A. : Early Determinants of Vocational Choice. In: Hopson and Hayes: Theory and

Practice of Vocational Guidance. New York 1968





60

14. Super, D. E. : A Theory of Vocational Development. In: Hopson and Hayes: Theory

and Practice of Vocational Guidance. New York, 1968 15. Super, D. E. : Psychological Determinants of Vocational Chioce. Internatinal

Assotiation for Educational and Vocational Guidance. Actes Proceeding, Qebec 1973

16. Super, D. E.: A life span, life space approach to career development. In: Brown, D. – L. Brooks et al.: Career Choice and Development. Applying Contemporary Theories to Practice. San Francisco, CA, Jossey Bass, 1990, pp. 197 - 261

17. Tiedeman, D. V. – O´Hara, R. : Choice and Adjustment. Princeton 1963

OTÁZKY NA OPAKOVANIE 6.2/ 1 Ktorá teória voľby povolania kariérového vývinu je najkomplexnejšie

koncipovaná?

a) teória čŕt a faktorov b) celoţivotná vývinová teória c) psychoanalytická teória

6.2/ 2 Jedna z uvedených kritík, týkajúca sa prvých pokusov o vytvorenie

teórie voľby povolania a profesionálneho vývinu je pravdivá. Uveďte, ktorá.

a) Hlavným problémom literatúry prvej polovice minulého storočia, ktorá

sa venovala profesionálnemu vývinu (vocational development) bolo, ţe sa zaoberala vývinom len povrchne, mechanicky aplikovala vývinové štádiá na pracovnú činnosť, chýbali tu rozsiahle výskumy a zohľadnenie kontextu, v ktorom profesionálny vývin prebieha.

b) V prvom období rozvíjania teórie profesionálneho vývinu sa nevenovala pozornosť osobnostným charakteristikám pri voľbe povolania.

c) V prvej fáze rozvoja teórie profesionálneho vývinu sa venovala pozornosť len tomu, aby sa človek čo najlepšie prispôsobil poţiadavkám pracovného prostredia.

6.2/ 3 V najnovšej Superovej koncepcii sa pod kariérovým vývinom rozumie:

a) cesta po vzostupnom rebríčku funkcií a pozícií v zamestnaní b) voľba školy, voľba povolania, vstup do zamestnania a všetky

významné pracovné udalosti, zmeny, ktoré vo vzťahu k povolaniu/zamestnaniu človek preţíva aţ do odchodu do dôchodku (vrátane zmien osobnostných, rolových a kontextových)

c) štádiá rastu, explorácie, budovania, udrţiavania, ubúdania spojené s vekovými hranicami 15, 25, 45 a 65 rokov

6.2/ 4 Ktorý model osobnosti nepatrí medzi faktorové modely?





61

a) Eysenckov b) Cattellov c) Hollandov

6.2/ 5 V čom spočíva úskalie Hollandovej typológie?

a) Nebola výskumne potvrdená. b) Nemá oporu v teórii. c) Bola výskumne potvrdená len u vysokoškolákov.

6.2/ 6 D. V. Tiedeman a R. O´Hara sa zaoberali:

a) hľadaním „správneho človeka na správne miesto“ b) procesmi rozhodovania v kariérovom vývine, ţivotnými krízami a

zosúľaďovaním vlastných potrieb, záujmov a schopností s poţiadavkami spoločnosti

c) emocionálnou atmosférou rodinného prostredia vo vzťahu k voľbe povolania

6.2/ 7 Proces rozhodovania pri voľbe povolania / zamestnania obsahuje rôzne

kroky. Ktorá následnosť krokov je správna?

a) explorácia – rozhodnutie – kryštalizácia – klarifikácia – uvedenie – prechod – udrţiavanie

b) uvedenie – klarifikácia – kryštalizácia – explorácia – klarifikácia – udrţiavanie – prechod

c) explorácia – kryštalizácia – rozhodnutie – klarifikácia – uvedenie – prechod – udrţiavanie

6. 2/ 8 Čo obsahuje schéma voľby povolania a kariérového vývinu podľa H.

Riesa? Vyberte najvýstiţnejšiu charakteristiku:

a) štruktúru povolaní, diferenciáciu povolaní, hospodársku úroveň krajiny, kde človek ţije, politickú situáciu

b) všetky vnútorné aj vonkajšie podmienky a ich vzájomné vzťahy – aktuálnu spoločenskú situáciu z hľadiska sveta práce, aktuálne a trvalejšie znaky osobnosti, úroveň socializácie a socio-kultúrne podmienky.

c) aktuálne a trvalé znaky osobnosti (úroveň informácií o svete práce, záujmy, temperament, inteligencia)

6.2/ 9 Ako by sa dala charakterizovať súčasná teória kariérového vývinu?

a) eklektická b) postavená na jednej nosnej psychologickej teórii c) integrovaná a multidisciplinárna

6.2/10 Vyberte správnu definíciu povolania.





62

a) spôsobilosť vykonávať isté pracovné činnosti, ktorú človek získava vzdelaním, osvojením si praktických zručností, skúseností

b) zoskupenie pracovných činností c) špecificky ľudská forma činnosti, v ktorej sa človek rozvíja aj

prejavuje 6.2/11 Ktoré psychické obmedzenia nie sú v podstate duševnou chorobou?

a) neurózy b) psychózy c) mentálne retardácie

6.2/12 Vyberte ten názor, ktorý je zaloţený na výskume vývinu detí?

a) Deti s rôznymi fyzickými obmedzeniami si vyţadujú veľkú starostlivosť, ale nedokáţu sa učiť tak, ako ostatné deti.

b) Deti s poškodeniami zraku, sluchu a motoricky handicapované si nachádzajú vlastné vývinové cesty, vďaka nesmiernej flexibilite a plasticite mozgu a láskyplnej starostlivosti, učeniu zo strany rodičov, učiteľov a iných ľudí. Dokáţu rýchlo vyrovnať vývinové rozdiely a nachádzajú si alternatívne cesty k normálnemu kognitívnemu a sociálnemu vývinu.

c) Je treba týmto deťom zabezpečiť opateru, aby im nič nechýbalo a nenútiť ich integrovať sa medzi ostatné deti.

6.2/13 O deti a mládeţ s psychickými a fyzickými obmedzeniami pri voľbe

povolania sa majú starať:

a) len jeho rodičia b) špeciálne výchovné a vzdelávacie zariadenia c) je to úloha celospoločenská (rodičia, inštitúcie, štátna politika, zákony

ai.) 6.2/14 Aká je horná hranica pre posudzovanie mentálneho defektu?

a) IQ 75 –80 b) IQ 20 c) IQ 50-69

6.2/15 Čo znamená vytváranie chránených pracovísk ? a) izoláciu ľudí s fyzickým alebo mentálnym postihnutím od ostatnej

populácie b) vytváranie paternalistického prostredia, v ktorom sa budú členovia

týchto ohrozených sociálnych skupín cítiť bezpečne

c) integráciu ľudí s fyzickým alebo mentálnym postihnutím do sveta práce s vyuţitím všetkých foriem pomoci





63

Správne odpovede:

6.2/1 b 6.2/6 b 6.2/11 c

6.2/2 a 6.2/7 c 6.2/12 b

6.2/3 b 6.2/8 b 6.2/13 c

6.2/4 c 6.2/9 a 6.2/14 a

6.2/5 c 6.2/10 a 6.2/15 c

Vyhľadajte si na internete www.nup.sk a vypracujte prehľadnú tabuľku vhodných zamestnaní pre ľudí s rôznymi psychickými a fyzickými obmedzeniami.

http://www.nup.sk/





64


6.Modul - autorky modulu: Hargašová M. a Lepeňová, D. - v rámci vzdelávacieho programu Modulárne dištančné vzdelávanie kariérových poradcov pre európsku

mobilitu (MODILE EUROCARCO). Pilotný projekt programu Leonardo da Vinci. ŠIOV, Bratislava 2004.

65

Kľúčové slová Key words

1 aktuálna situácia v spoločnosti 1 current situation in the society

2 aktuálne charakteristiky osobnosti – úroveň informácií o svete práce, záujmy, hodnotová orientácia, študijné a profesijné ašpirácie - obraz o sebe

2 current characteristics of personality - level of information about the world of work, interests, value-based orientation, educational and professional aspirations, self-concept

3 analytik pracovného miesta 3 analyst of working post - job analyst

4 analýza pracovného miesta 4 analysis of working post – job analysis

5 analýza vzdelávacích potrieb 5 VET needs analysis

6 bezpečnosť a ochrana pri práci 6 safety and protection at work

7 biodromálna koncepcia vývinu osobnosti 7 biodromal concept of personality development or lifelong developmental psychology, life – span psychology

8 ciele, ideálne a reálne ciele 8 goals, ideal and real goals

9 črty a faktory osobnosti 9 traits and factors of personality

10 hodnoty 10 values

11 Hollandova teória 11 Holland’s theory

12 individuálno-psychologické charakteristiky osobnosti – inteligencia, špecifické schopnosti, temperament a dynamika osobnosti, psychická odolnosť a frustračná tolerancia

12 individual-psychological characteristics of personality - intelligence, specific abilities, temperament and dynamics of personality, mental resistance and frustrating tolerance

13 informačno-kybernetický model 13 information-cybernetic model

14 inteligencia 14 intelligence

15 kognitívne štýly 15 cognitive styles

16 komparácia psychologických typológií 16 comparison of psychological typologies

17 kompetencie - a spôsobilosť 17 competence and capability – skills

18 komplexná analýza zamestnania 18 complex of occupational analysis

19 kongruencia záujmov, primeranosť 19 interest congruency, adequacy

20 konštitučné typológie 20 constitution typologies

21 kvalifikácia 21 qualification

22 kvalifikačná úroveň 22 qualification level

23 ľudské zdroje 23 human resources

24 mentálna retardácia 24 mental retardation




66

25 model redukcie kognitívnej disonancie 25 model of reduction of cognitive discord

26 modely osobnosti 26 models of personality

27 modely rozhodovania 27 models of decision-making

28 motívy 28 motives

29 neurózy a psychózy 29 neurosis and psychosis

30 nosné konštrukty teórie kariérového výberu 30 bearing construction of career choice theory

31 odborná príprava a vzdelávanie VET 31 vocational education and training - VET

32 osoby so zdravotným postihnutím 32 person with a handicap

33 párovanie 33 matching

34 personalistika 34 human resource management

35 pohoda pri práci 35 well-being at work

36 postoje 36 attitudes

37 potreby 37 needs

38 povolanie 38 Vocation

39 pozitívne a negatívne emócie 39 positive and negative emotions

40 pracovná úloha 40 job task

41 pracovné miesto 41 job

42 pracovné podmienky 42 working conditions

43 profesiografia 43 professiography

44 profesiogram 44 professiogram

45 profesionálna sebaaktualizácia 45 professional self-actualisation

46 profesionálna zrelosť 46 professional maturity

47 profesionálne ciele 47 professional goals

48 psychická nezdolnosť 48 hardlines

49 psychoanalytické teórie 49 psycho-analytical theories

50 psychogram 50 psychogram

51 psychológia práce 51 labour psychology

52 psychologické ponímanie typu 52 psychological understanding of type

53 sebaúčinnosť 53 self-efficacy

54 socializácia – rodinné prostredie, úroveň a typ školy, rovesnícke skupiny 54 socialization - family environment, level and type school, peer groups

55 Superova teória 55 Super’s theory

56 systémový model 56 system model




67

57 štandard povolania, kvalifikačný profil 57 vocational standard, qualification profile

58 štandard zamestnania 58 occupational standard

59 štruktúra intelektových schopností 59 structure of intellect abilities

60 temperament 60 Temperament

61 teória čŕt a faktorov 61 theory of traits and factors

62 teórie profesionálneho (kariérového) vývinu 62 theories of professional (career) development

63 tvorivosť, nadanie, talent 63 creativity, gift, talent

64 úroveň motivácie 64 level of motivation

65 úrovne myslenia 65 level of thinking

66 úrovne sebarealizácie 66 level of self-realisation

67 vývinovo-psychologické teórie 67 development-psychological theories

68 zamestnanie 68 occupation

69 zamestnanosť 69 employment

70 záujmy 70 interests

71 zviazanosť s profesiou 71 commitment to profession

Documents

6. MODUL PRACOVNÁ, PEDAGOGICKÁ A PORADENSKÁ …