1

ÚVOD:

Detská mozgová obrna /ďalej DMO/ patrí k závažným chronickým neurologickým ochore-

niam v detstve a s pribúdajúcim vekom pacienta aj v dospelosti. Je to celoživotný zdravotný

a spoločensko-sociálny problém. Starostlivosť o dieťa s DMO musí byť komplexná. Zna-

mená to vytvorenie multidisciplinárneho tímu viacerých odborníkov , ktorého neoddeliteľnou

súčasťou je rodina dieťaťa. Rozhodujúci význam v liečbe má ucelená rehabilitácia . Trvalou

snahou rodiny, v spolupráci s lekárom, rehabilitačným pracoviskom, školou a sociálnym pra-

covníkom možno zlepšiť kvalitu každodenného života pacienta a umožniť jeho začlenenie

do spoločnosti .

2

1. DEFINÍCIA

Detská mozgová obrna je dlhodobé neprogresívne postihnutie hybnosti a postury

spôsobené poškodením vyvíjajúceho sa mozgu v praenatálnom , perinatálnom

a včasnom postnatálnom období.

Jedná sa o poškodenie celkom nezrelého mozgu a obdobia zrenia mozgu, čo spôsobuje

menlivosť symtomatológie, / 24,29/.

Spolu s epilepsiou patrí k najčastejším detským neurologickým ochoreniam

Poznámky z histórie

Prvý popis ochorenia podal W.J.Little /1810-1894/ londýnsky ortopéd a pôrodník. V. r. l861

popísal klasické prejavy príznakov cerebrálnej parézy, charakterizované ako“ hybné poruchy

so svalovou stuhlosťou“ v súvislosti s poruchou mozgu pri pôrode. Neuropsychiater S .Freud

/1856-1939/ v r.1897 popísal príznaky a klasifikáciu DMO. Systematická rehabilitácia

v terapii bola zavedená až v druhej polovici 20. storočia.

Po II. Svetovej vojne došlo vplyvom zlepšenia zdravotnej starostlivosti k prudkému poklesu

úmrtnosti, prežívaniu slabších jedincov, čo spôsobilo nárast výskytu mentálnych porúch

vrodených srdcových chýb a DMO / 25,29/.

1.1. INCIDENCIA A PREVALENCIA

v súčasnosti sa udáva výskyt DMO v Českej Republike l /2000 živo narodených

novorodencov, to znamená výskyt asi 20 000 detí s DMO do l5 roka života.

V štúdiách škandinávskych autorov je udávaná incidencia 1-3 / 1000 živo narodených,

v USA 1,5-5 na tisíc živo narodených detí .

Holandskí autori udávajú prevalenciu 0,74 na 1000 obyvateľov./8,21,29,34/

1.2. ETIOPATOGENÉZA

V etiopatogenéze sa uplatňuje predovšetkým hypoxicko-ischemický inzult , ktorý vedie

k poškodeniu predisponovaných oblasti CNS. Najčastejším dôsledkom u nedonosených detí

je periventrikulárna leukomalácia. U donosených deti dochádza skôr k selektivnej neuronálnej

nekróze postihujúcej hlavne cerebellum a hipocampus./ 10, 25 ,33, 34 /.

3

Obr. l . MRI mozgu-T2

periventrikulárna leukomalácia

u l8 mesačného dieťaťa .

/ prevzaté z.Courtesy of.M.Omojola

1779 ,11 image,http://www. brain.it. /

1.2.1. Etiologické faktory

Napriek tomu ,že príčina vzniku DMO zostáva asi v 20-30% nejasná, môžeme

etiologické faktory , ktoré sa podieľajú na vzniku ochorenia rozdeliť do troch skupín:

a/ praenatálne faktory - obdobie medzi 2-5 mesiacom tehotenstva

krvácanie, včasná a pozdná eclampsia, poruchy fetoplacentárnej jednotky, skrátená gestácia

pre nezrelosť plodu, nízka pôrodná hmotnosť, hypoxia plodu, chronické ochorenia

v gravidite, ochorenia matky- zoonózy, infekčné ochorenia ,.rubeola, herpetické ochorenia,

cytomegolovírus, vrodené chyby CNS- rôzne typy cerebrálnych dypslázií, kortikálnych

dypslázií /lissencephalia/, redukčné deformity, stredočiarové abnormity, kongeitálny

hydrocephalus.

b/ perinatálne faktory: od obdobia pôrodu do 6 týždňov

patologický pôrod / protrahovaný, prekotný ,s inštrumentálnym ukončením/, pôrodný

traumatizmus s krvácaním rôzneho rozsahu, poruchy v popôrodnom období ,včasný a pozdný

asfyktický syndróm, hypoxicko ischemická encephalopathia, metabolické encephalopathie,

hypoglykémia, hypokalcémia, hypomagnézia, zápaly CNS, komplikované vrodené chyby

iných systémov.

Problematika novorodeneckých ikterov je v súčasnej dobe už zvládnutá.

c/postnatálne faktory– obdobie od 6 týždňov do l roka životadieťaťa

4

zápaly mozgu, poranenie lebky a mozgu, ,dychové insuficiencie s hypoxiou, následky

toxických a metabolických encephalopatií, ,celkový metabolický rozvrat ,konvulzívne stavy

s hypoxiou./24 ,25,29,38/

Pacienti s uvedenými etiologickými faktormi sa zaraďujú medzi tzv. rizikové deti.

1.3. KLASIFIKÁCIA DMO

Klasifikáciu DMO publikovali viacerí autori / Freud /1987/Ingram ,Brett/ 1993/

Bobáth /1950/. Klasifikácia manželov Bobáthových je preferovaná hlavne v rehabilitačnej

terapii. Jej základom je hodnotenie posturálneho tonusu a stupeň obtiažnosti postihnutia.

Na Slovensku a v Českej republike je všeobecne zaužívaná Lesného klasifikácia ,ktorá

je obdobou Ingramovej /1964,1966,1984 /.

1. Spastické formy

a/ spastická diparetická s addukčnou kontraktúrou

b/ diparetická paukospatická /bez addukčnej kontraktúry/

c/ hemiparetická

d/ kvadruparetická

- prevažne diparetická / s prevahou postihnutia DK/

- obojstranne hemiparetická / prevaha postihnutia HK/

2. Nespastické formy:

a/ hypotonická forma

b/ dyskinetická /atetotická/

3. Zmiešané formy

-zmiešaná symtomatológia napr. spastické formy s pridruženou

dyskinetickou symtomatológiou

4.Príbuzné stavy, ktoré patria do okruhu DMO

a/malé mozgové postihnutie -ľahká mozgová dysfunkcia

5

b/ malé mozočkové postihnutie/29,24 /

Sprievodné javy DMO- viď tab.č.1 v prílohe

5.Ľahká mozgová dysfunkcia

Postihnutie nezrelého mozgu vedie často k závažným až invalidzujúcim ochoreniam.

Oveľa častejšie je tzv. malé postihnutie CNS. Významné je z viacerých dôvodov. Vyskytuje

sa oveľa častejšie ako DMO, symptomatológia je dlho nepresvedčivá, často sa manifestuje až

v školskom veku .

Charakteristické prejavy pacientov s LMD

- neobratné deti

- nepokojné deti,

- deti s oneskoreným vývojom reči ,čítania a písania

- deti s malými zmyslovými poruchami /25, 29 /

V posledných rokoch dochádza vplyvom medicínskeho pokroku k proporcionálnej zmene

výskytu jednotlivých typov DMO. Pozorujeme zreteľný úbytok tzv. athetoidných foriem

v súvislosti so zvládnutím hemolytickej choroby novorodencov, ktorá postihuje oblasť

bazálnych ganglií.

Naopak je zvýšený výskyt diparetických foriem. Jedná sa prevažne o detí s nízkou pôrodnou

hmotnosťou s početnými komplikáciami v praenatálnom a perinatálnom období

/periventruklárna leukomalácia, posthemorhagické hydrocephaly apod. .

V literatúre sa popisuje aj tzv „nová“ forma DMO u detí s extrémne nízkou pôrodnou

váhou, ktorá sa nemanifestuje typickými motorickými príznakmi v kojeneckom veku, ale až

neskoršom veku prevažne vo sfére kognitívnej a behaviorálnej./10,21,25,29/

1.4.DIAGNOSTICKÝ POSTUP

l. V diagnostickom algoritme je prvoradá:

• podrobná anamnéza s identifikáciou rizikových faktorov , včasný záchyt rizikových

detí / používajú sa hodnotenia Apgar scóre, Lesného schéma/.

6

• objektívne vyšetrenie funkčného stavu dieťaťa , v prípade podozrenia vyšetrenie

detským neurológom ešte pre prepustením z pôrodnice .

Pri vyšetrení je dôležitá včasná identifikácia začínajúcich porúch hybnosti a postury

v psychomotorickom vývoji dieťaťa. Základom je skríning psychomotrického vývoja

dieťaťa v prvom roku života podľa Vlacha u všetkých detí a skríning posturálneho vývoja

podľa Vojtu v prípadoch s podozrením na oneskorenie psychomotorického vývoja.

V rámci skríningu posturálneho vývoja hodnotíme:

a/ posturálnu aktivitu

- hodnotí sa spontánna motorika / kvalitu telesného držania pri vývoji vzpriamovacích

mechanizmov/.

b/ posturálnu reaktivitu

-zameriava sa na posudzovanie motorických odpovedí prejavujúcich sa pri provokova-

ných zmenách polohy tela. U dieťaťa prevedieme pasívne zmenu polohy a sledujeme

jeho motorickú reakciu –polohové reakcie.

c/ dynamiku tzv.„primitívnych“ reflexov-

- ide o reflexy, ktoré sa vyskytujú v závislosti od určitej vývojovej fázy.

Medzi posturálnou aktivitou ,reaktibilitou a primitívnou reflexológiou existuje vzájomný

vzťah a presne vymedzená funkčná súvislosť. Vzájomná súvislosť je vyjadrená aj pri

patologickej situácii medzi abnormálnymi modelmi posturálnej aktivity /21 ,43,45/.

Ak sa pomocou skríningu dokáže odchýlka od psychomotrického alebo posturálneho vývoja,

je nutné vyšetrenie detským neurológom a rehabilitačným lekárom.

Niektorí pacienti ešte nemajú vyhranený neurologický syndróm . Pozorujeme u nich

persistenciu primitívnych reflexov, ktoré znemožňujú kraniokaudálny vývoj v línii

fyziologickej lokomócie .

Vtedy používame v diagnostike termín Centrálna koordinačná porucha . / 43,45/

7

Tab.č. 2. Rozdelenie centrálnej koordinačnej poruchy

I.st. Ľahká 1-3 abnormálnych polohových reakcií

II.st. Stredná 4-5 abnormálnych polohových reakcií

III.st. Stredne ťažká 6-7 a viac abnormálnych polohových reakcií

IV.st. Ťažká 6-7 a viac abnormálnych reakcií + nápadne zmenený tonus

V diagnostike pacienta s DMO treba mať stále na zreteli vývojové hľadisko. Aj keď sa

jedná o neprogresívne postihnutie CNS, klinický nález a symtomatológia sa mení s vekom

dieťaťa, lebo lézia zasahuje obdobie zrenia mozgu. Klinický obraz sa s pribúdajúcim vekom

často zvýrazňuje. Funkcia zdravého mozgu je adekvátna úrovni svojho vývojového štádia, , je

určovaná úroveň aferencie, eferencie a spastnoväzobných reakcií. Poškodený mozog takto

pracovať nedokáže, deje ktoré v ňom priebehajú sú abnormné. ./44,45/

V diagnostike si treba všímať východziu posturu, spontánnu motoriku, symetriu alebo

asymetriu. Čím je nález vyhranenejší ,tým je závažnejšia prognóza. Tonusové abnormity

raného obdobia môžu v niektorých prípadoch vymiznúť, naopak fyziologický nález

u rizikového pacienta v ranom období nemusí byť trvalý.

V období l. trimenonu sú ťažkosti s rozlišovaním patológie od normálneho stavu hlavne

u ľahších a stredne ťažkých porúch centrálnej koordinačnej poruchy, iba jednotlivé príznaky

poukazujú na patologický vývoj motoriky .Dôležitým obdobím je II.trimenon, zvlášť jeho

začiatok, všímame si excitabilitu ,úľakové kinézy nástup spastického syndrómu athetóz,

prejavy rôznych kongenitálnych svalových hypotónií .Lateralita v kojeneckom období môže

byť príznakom jednostrannej hybnej poruchy. Na konci l.roku a maximálne v 2.roku sú už

jednotlivé typy DMO manifestné./25 44,45/

1.4.1. Doplňujúce vyšetrovacie metódy

Objektívne vyšetrenie a hodnotenie klinického obrazu doplňujeme podľa potreby ďalšími

vyšetreniami:

8

-laboratórny profil – základné vyšetrenia, neurometabolický skríning, virologické testy

zobrazovacie metodiky – USG CT, MRI

-neurofyziologické metodiky -EEG, EMG, rôzne modality EP/VEP,BAEP/

-likvorologické vyšetrenie

Diagnostický rozbor doplňujeme podľa potreby ďalšími konziliárnymi vyšetreniami:/očné

vyš., foniatrické, logopedické, ortopedické, protetické , psychologické, príp .psychiatrické

vyš./.

2.TERAPIA

Liečebná starostlivosť o pacienta s DMO je komplexná .Vyžaduje trvalú multidisciplinárnu

tímovú spoluprácu viacerých odborníkov, aktívnu účasť zo strany rodiny, školy

a pracovníkov odboru sociálnej starostlivosti .

ROZDELENIE TERAPIE

1. Rehabilitačná terapia

- liečebná telesná výchova - fyzikálna terapia - ergoterapia

- sociálna, pracovná a pedagogická rehabilitácia

2. Medikamentózna terapia

3. Ortopedická a Chirurgická terapia

4. Psychologická terapia

6. Logopedická a foniatrická terapia

7 . Iné špecifické liečebné metodiky

2.1. Rehabilitačná terapia

Z pohľadu rehabilitačného lekára je DMO predovšetkým porucha pohybu a postury.

Rehabilitačná terapia musí byť dynamický proces, ktorý aktuálne reaguje na klinické zmeny,

potreby dieťaťa, jeho rodičov. musí byť zahájená včas -prevádza sa pravidelne

a individuálne.

9

Dieťa musí byť pravidelne sledované rehabilitačným lekárom, detským neurológom

a pediatrom.

Na začiatku je nutné si stanoviť rehabilitačný cieľ, ktorý rozdelíme na dlhodobý

a krátkodobý. Rehabilitačný cieľ vzniká na základe sledovania celkového stavu dieťaťa a jeho

reakcií na terapiu.

Snažíme sa dosiahnúť zlepšenie kvality základných funkcií pacienta , rozšírenie

nedostatočného repertoáru funkčných aktivít s cieľom získania úplnej alebo čiastočnej

nezávislosti. a uľahčiť rodičom v dennej starostlivosti .

Cieľ musí byť realistický, vychádza z objektívneho nálezu a má byť identický pre

rehabilitačného pracovníka aj rodičov.

2.1.1. Liečebná telesná výchova

U pacientov s DMO prestavuje najúčinnejšiu metódu terapie, zaraďujeme ju na prvé miesto

v terapeutickom pláne pacienta. Zmeny posturálneho správania podľa Velého možno

dosiahnúť len v určitých medziach, ktoré sú dané individuálnou ontogenézou a najskôr

u jedincov so zachovanou možnosťou uvedomenia svojich kinestetických počiatkov.

V terapii posturálnych porúch možno diferencovať v zásade dva strategické liečebné postupy:

a/ liečebné gymnastické prvky, ktoré v stručnosti možno charakterizovať „voľným

pohybom pacienta po inštruktáži terapeuta“. Z neurofyziologického hľadiska je možnosť

ovplyvnenia posturálneho správania u týchto metód veľmi nízka./16/

b/ kinezioterapeutické postupy ,ktoré vychádzajú z reflexnej motoriky a rešpektujú

neurofyziologické poznatky./16, 35 /

V terapii posturálnych porúch u pacienta s DMO sú základom facilitačné techniky.

Princípy facilitácie:

Z fyziologického hľadiska je facilitácia zvláštnym prejavom sumácie nervových podnetov,

pri ktorej vzruchy privádzané k synaptickej membráne pôsobia len podprahovo a nevybavia

vzruch, ale uľahčujú vybavenie vzruchu na postsynaptickej membráne. Znižujú prah

dráždivosti, zmenšujú polarizáciu a umožňujú tak vybavenie vzruchu ,ktorý by sa inak

nevybavil.

Facilitácia v liečebnej rehabilitácii pomáha prekonať nedostatok spontánnych podnetov,

10

ktoré sú nutné k vyvolaniu podnetu z CNS na sval na dosiahnutie kontrakcie a požadovaného

pohybu.

Facilitácia môže byť krátkodobá- po jednom vzruchu alebo dlhodobá- pri sérii vzruchov.

Môže byť simultánna-z viacerých receptorov naraz alebo sukcesívna- keď ten istý podnet

viackrát opakujeme.

Facilitácia využíva pohybové vzorce ako predurčenú pohybovú možnosť, ktorá sa realizuje

pri podráždení príslušnej oblasti nervovej sústavy ,kde je pohybový vzor integrovaný.

Pohybové vzorce sú na všetkých úrovniach nervovej sústavy hierarchicky radené.

Na ich základe sa budujú pohybové stereotypy. Cieľom je, aby sa z pohybových vzorcov

utvorili nové stereotypy alebo zosilnili a reedukovali pôvodné narušené ochorením.

Proprioceptívne neuromuskulárne facilitácie:

Najúčinnejším zdrojom facilitácie je propriocepcia. Proprioceptívne neuromuskulárnme

facilitácie sú založené na vytváraní čo najväčšieho množstva zmyslových podnetov. Podnety

smerujú do mozgových centier cez zadné rohy miechy. Tu sa spracujú. Na základe

spracovania množstva podnetov potom vysielajú riadiace povely do periférie k výkonným

orgánom /svaly/.

Využitie facilitačných metód predstavuje aktívny prístup k postihnutým pohybovým funkciám

chorého organizmu./6,19,27,35,39/

Prvky facilitačných metód :

• proprioreceptívne myotatické reflexy/šlachové/

• jednoduché pretiahnutie svalu

• maximálny odpor kladený pohybu

• facilitácia z povrchových receptorov

• facilitácia synkinézami

• použitie celých pohybových vzorcov

• vývojovo staré pohybové reflexné mechanizmy

• pozitívna a negatívna oporná reakcia

• presúvacie obranné a rovnovážne reakcie

11

• úchopový reflex

• asymetrické a asymetrické hlboké šijové reflexy

• tonické labyrintové reflexy

• rytmická stabilizácia

Jednotlivé prvky sa medzi sebou môžu rôzne kombinovať, sú súčasťou jednotlivých typov

facilitačných techník.

Do polovice 20.storočia bola terapia motorických porúch založená na prikladaní sadrových

obväzov a jednoduchom precvičovaní základných pohybov v kĺboch bez následnej

pohybovej terapie. V priebehu druhej polovice minulého storočia bol vyvinutý celý rad

fyzioterapeutických konceptov zameraných na liečenie porúch hybnosti, hlavne u pacientov

s DMO. Tieto metódy boli vypracované prevažne empiricky a neskôr neurofyziologicky

zdokonaľované./6,35,39/

Prehľad najčastejšie používaných facilitačných metód

2.1.1.1. Metóda reflexnej lokomócie podľa Vojtu

Autorom metodiky je český detský neurológ Václav Vojta /1917-2000/

Východiskom metodiky je poznanie zákonitostí riadenia pohybu a úloha aferentácie.

Podstatou reflexnej lokomócie je nácvik základného pohybového stereotypu-pohybu vpred.

Rozoznávame dva koordinačné celky pohybu vpred:

• .reflexné plazenie- aktivuje sa v polohe na bruchu

• reflexné otáčanie- aktivuje sa v polohe na chrbte a na boku

12

Obr.2. Náčrt reflexného plazenia -poloha I-prerušovaná čiara ,poloha II-tenká čiara., poloha III-hrubá čiara

Obr.3. Reflexné otáčanie- I.fáza / Cerebrálne poruchy, Vojta , l993 /

Obr.4. Reflexné otáčanie-II-fáza / Fyziologie a léčebná rehabilitace ,Trojan 2001/

Obr.2 . Obr.3. Obr.4

Aktivuje sa celá priečne pruhovaná muskulatúra v určitých globálnych súvislostiach.

Opakovaným nastavovaním správnych pohybových vzorcov- t.j. úpravou aferentácie je

možné správne modulovať CNS a motivovať ho k prijatiu globálneho vzorca správneho

pohybu podľa stupňa kineziologického vývoja.

Aktiváciou reflexnej lokomócie vznikajú súhry, ktoré u dieťaťa s DMO chýbajú.

Podľa Vojtu koordinačné celky reflexné plazenie a reflexné otáčanie sú uložené v CNS ako

predloha funkcie a ich časti sa vyskytujú v spontánnom pohybovom prejave .

Správny pohybový vzorec ako koordinačný komplex obsahuje nasledovné zložky::

• automatické riadenie polohy tela- t.j udržanie postury

• vzpriamenie charakteristické pre danú polohu

• schopnosť prenosu ťažiska a fázický pohyb

Tieto prvky sa fyziologicky objavujú v o veku 4-6 týždńov u zdravého dieťaťa a postupne sa

zdokonaľujú.

13

Pohybové vzorce sú výbavné len z určitej polohy tela pod určitou stimuláciou.

Globálny vzor reflexného plazenia a reflexného otáčania obsahuje svalové súhry, dielčie

vzory motorickej ontogenézy , ktoré vedú k zdravému motorickému vývoju.

Pre určenie správneho pohybového vzorca , ktorý chceme v danom čase dosiahnuť je nutná

presná diagnostika kineziologického vývoja kvantitatívne/ čo dosiahne pacient v danom čase/

a kvalitatívne / ako to dosiahne/.

Pohybový vzorec prebieha vždy ako celok, možno ho aktivovať presne nastavenou polohou,

keď je poloha presne dodržaná –sama aktivuje.

.Pri aktivácii reflexnej lokomócie je dôležitá:

• Východzia poloha tela

• Spúšťové zóny

• Centrácia kĺbov /hl. ramenného a bedrového/

• Tlak a odpor / ich presný smer/

• Recipročný vzor reflexného programu

Východzia poloha :

žiadna fyziologická lokomócia sa nezaobíde bez zaistenej polohy tela,, Len stabilizovaná

poloha je východzou polohou pre rozvoj správnej fázickej hybnosti.

Spúšťové zóny:

podľa reflexnej povahy sa rozdeľujú na základné a pomocné.

Vyškolený terapeut ich dráždi tlakom prstov hrany os naviculare alebo lakťom v presne

popísanom smere po dobu vyvolania reakcie. Postup je vždy individuálny, tiež voľba

spúšťových zón aj čas trvania stimulácie./ Dieťa do 8 mes .1-2 max. 5 min nad 8 mes. 8-15

min/ Jednotlivú reflexnú odpoveď je možné vyvolať z jednej spúšťovej zóny / v ranom

veku/ alebo z viacerých spúšťových zón vhodnou kombináciou.

Pre predĺženie časového trvania správneho pohybového vzorca je vhodná izometrická

kontrakcia, ktorú dosiahneme zapájaním pohybu proti odporu v presne stanovených

polohách.

V slede pohybového vzorca sa ťažisko prenáša cez určité oporné body.

Oporný bod je fixný / punktum fixum / a kontrakcia zapájaného svalstva bude smerovať

k nemu.

14

Indikácie použitia metódy podľa Vojtu

• centrálne koordinačné poruchy a DMO

• stavy po kraniocerebálnej traume s poruchou vedomia

• nízky vek dieťaťa , kde nemôžme očakávať spoluprácu

• psychomotorická retardácia

• torticollis

• periférne lezie / lezio plexus brachialis/

• poruchy postavenia nohy /calcaneovalgus, aequinoarus /

• skoliózy

• persistencia embryonálneho prehĺtania

Kontraindikácie

• Febrilné stavy, interkurentné infekcie

• Porucha kardiovaskulárneho systému , hemodynamicky závažné kardiálne poruchy

• Hemokoagulačné poruchy

• Akútne traumy

• Stavy po meningitídach a meningoencephalitídach/ s cvičením je vhodné začať minimálne

6 týždňov po normalizácii likvorologického nálezu/

• Epilepsia- relatívna kontraindikácia /subkompenzované alebo dekompenzované epilepsie /

• Po očkovaniach /Polio ,Diteper-dodržať interval 2 týždňov

• Nevyškolený alebo nesprávne vyškolený terapeut

Výhody metodiky

Reflexnou lokomóciou možno ovplyvniť už od novorodeneckého veku motorickú

ontogenézu a tak ovplyvniť aj najvyššie uložené motorické centrá. Od narodenia sa dá

vplývať na zmenu polohy ťažiska a rovnováhu.

Jednotlivé svaly sa včlenia do procesu motorického vývoja- ovplyvnenie posturálneho

držania.

15

Reflexná lokomócia ma okrem vplyvu na motorický vývoj vplyv na trofiku, vasomotoriku,

podporuje vitálnu kapacitu pľúc. V literatúre sa popisuje zlepšenie reči, zlepšenie

stereognózie, pozitívny vplyv na strabizmus a vegetatívne reakcie.

Základom úspešnosti je pravidelnosť v aplikácii terapie, ktorú rodič prevádza niekoľkokrát

denne, vždy po riadnom zacvičení špeciálne vyškoleným a skúseným rehabilitačným

pracovníkom.

Mimoriadne dôležitá je včasná aplikácia liečby ,ideálna hneď po narodení a počas

1..trimenonu.Pokiaľ chceme zabrániť rozvoju patologického klinického obrazu je nutné začať

s rehabilitáciou najneskôr do 5 mesiacov. /6,8,16,26,35,40,44,45/

2.1.1.2. Metóda podľa Kabáta

Autorom je Dr.Herman Kabát /1913-1995 / so spolupracovníkmi/ Margareta Krottová,

Dorothy Vosssová, Ljuba Briskenová /. Cieľom metodiky je zostaviť facilitačné prvky

do určitého systému.

Najnápadnejšou zložkou rehabilitačných postupov sú pohyby vedené diagonálnym smerom

so súčasnou rotáciou. Sú to pohyby, ktoré umožňujú sval maximálne predĺžiť. Aktívne

prevedenie pohybu sa stimuluje pretiahnutím svalov, kladením odporu a iradiáciou .

Podľa Kabáta dochádza v CNS pri pohybe k iradiácii podráždenia zo silnejších synergistov

na slabšie, čím sa slabšie majú posilňovať.

Ide o opačnú predstavu ako v iných metódach, kde je snaha obmedziť aktivitu silnejších

synergistov z obavy, že časom prevezmú celú činnosť a oslabený sval sa úplne utlmí.

Diagonály

Základom popisu pohybov sú diagonály , ktoré si predstavujeme vo frontálnej rovine

pacienta ako kríž, ktorého osou je koreňový kĺb končatiny. Keď tento kríž pootočíme o 45 st.,

dosiahneme priamky, ktoré udávajú tzv. Kabátové diagonály. Všetky pohyby v smere týchto

diagonál obsiahnu 3 zložky v rôznych kombináciách:

• flexiu alebo extenziu

• abdukciu alebo addukciu

• externú alebo internú rotáciu

16

Autori nerozlišujú medzi svalom oslabeným napr. z nečinnosti , svalom s porušenou

periférnou iradiáciou alebo centrálnou parézou. Pokladajú tuto metodiku vhodnú pre rôzne

diagnózy vrátane DMO.

V polovici 60.-tych rokov obohatili Knott a Voss cvičebné zostavy podľa Kabáta o zmeny

vychádzajúce z ontogenetickej vývojovej rady pohybov. Podkladom pre túto prácu boli

výsledky Gessela a Mc Grawa, ktoré sú základom všetkých facilitačných postupov pre deti

s DMO.

U dospelého pacienta ide vlastne o rekapituláciu jeho pohybového vývoja, ktorá v konečnom

dôsledku facilituje reedukáciu porušených funkcií .V detskom veku je dôležité, aby sa pri

cvičení zachovali všetky vývojové štádiá. V rehabilitácii detského pacienta s DMO je možné

tento postup použiť u starších detí /viac ako 3 roky/ , u ktorých predpokladáme aktívnu

spoluprácu s terapeutom.

Cvičiteľ riadi pohyb slovom ,dotykom odporom a pomocou.

Postup úpravy pohybu sa môže zastaviť na ktoromkoľvek stupni cvičebnej rady. celkový

počet cvikov je asi 75-80. Cviky sú rozdelené do štyroch skupín:

-cviky v ľahu

-cviky s odlepením časti tela od podložky

-cviky spojené s plazením a lezením

-cviky smerujúce k vertikalizácii a chôdzi

Najčastejšie prvky vhodné pre dieťa s DMO

• Rotácia

- z rôznych spôsobov sa pre dieťa s DMO javí rotácia ako veľmi vhodný cvičebný prvok.

Navodzuje rovnováhu medzi svalovým napätím agonistov a natagonistov. Všeobecne možno

povedať ,že rotácia sa podieľa na znížení spasticity .

• Odpor

- kladie terapeut vlastnou rukou a dávkuje primerane sile dieťaťa

• Tlak

-je určitý druh odporu, pomáha stabilizovať kĺby ,využíva sa pri nácviku stability chôdze

a postoja.

17

• relaxácia

-používa sa na začiatku cvičenia. Vychádza zo Sheringtonovho princípu, ktorý hovorí,

že po maximálnej kontrakcii prichádza maximálna relaxácia, cieľom je znížiť spasticitu.

• kontrola držania hlavy

- dieťa sa učí držať hlavu v strednom postavení proti odporu, potom pomocou rytmických

stabilizácii a na koniec prerušovaným pohybom.

• správny sled pohybov /timing/

- zachovanie ontogenetického sledu pohybov naväzovanie pohybov na seba

• Otáčanie sa

-nácvik otáčania sa najľahšie učí zo strednej polohy /na boku/ lebo sú nej utlmené tonické

reflexy. V ďalšom slede pohybov sa postupuje v nácviku do sedu ,vstávaní zo sedu a v nácviku

chôdze .Facilitácia spočíva v natiahnutí svalov a v kladení odporu proti pohybu s následnou

iradiáciou z lepšie fungujúcich centier na centrá utlmené.

Cieľom metodiky je zväčšiť rozsah pohybu v kĺboch, uvoľniť svalové kontraktúry a znížiť

bolestivosť./4,6,12,16,34,40/

.

2.1.1.3. Metodika Bobáthových - neurovývojová terapia

Autormi neurovývojovej terapie je manželský pár Karel /1906-1991/ a Berta Bobáthoví

/1907-1991/, ktorí rozpracovali a zdokonalili metodiku vo Veľkej Británii, kde pôsobili

od 40 rokov m.s. Založili špeciálne centrum, ktoré sa zaoberá liečbou detí aj dospelých

s centrálnou poruchou pohybu. Terapia sa používa v Británii, USA, Nemecku, Francii,

v základných črtách je dobre známa aj u nás.

Princípy metodiky

Metóda vychádza z predpokladu / podobne ako u Vojtu /, že mnoho pohybových postihnutí

u detí s DMO je spôsobených vplyvom patologických tonusových reflexov a hlbokých

šijových reflexov, ,ktoré dieťa pre poruchu CNS nemôže prekonať. Keď sa tieto reflexy

podarí utlmiť, môže sa do istej miery rozvinúť normálna motorika.,

Autori sa opierajú o mechanizmy normálnej posturálnej kontroly medzi ktoré zaraďujú:

-normálny posturálny tonus

18

-tonus musí byť natoľko vysoký, aby umožnil zaujať polohu oproti gravitácii a natoľko nízky,

aby bolo možné sa pohybovať. Dieťa s centrálnou léziou má tonusovú poruchu,

s abnormálnou kvalitou tonusu úzko súvisia pohybové vzory.

-normálnu recipročnú interakciu svalov

-s automatickou adaptáciou svalov na posturálne zmeny a plynulou kontrolou agonistov

a antagonistov pre načasovanie plynulosti a smeru pohybu.

- automatické vzpriamovacie , rovnovážne a obranné reakcie .

Východiskom metodiky je presné poznanie vývojového radu hybnosti a rozčlenenie každého

pohybu do fáz . Bobáthoví sa v terapii opierajú o poznatky z vývoja zdravého dieťaťa

Ciele liečby sú nasledovné:

• normalizácia abnormálneho svalového tonusu

• zábrana primitívnych reflexných vzorcov manifestovaných v pacientovom motorickom

správaní

• príprava jednotlivých fáz pohybu podľa vývojovej fázy hybnosti, postupný prechod

z nižších do vyšších pohybových polôh

Dôležité pojmy v metodike podľa Bobátha

- technika zaobchádzania s dieťaťom - handling

Autori pracujú na zmene svalového tonusu. K tomu využívajú inhibičné, facilitačné

a stimulačné techniky pre držanie a zaobchádzanie s dieťaťom /anglicky handling /.V rámci

techniky sa rodič učí ako dieťa v rôznych polohách držať, kde sa ho dotýkať a kde nechať

voľnosť pohybu.

Reflexný útlm inhibícia - sa prevádza v rámci vzorov ,ktoré ovplyvňujú tonus. Dieťa

zaujíma tzv. reflexne vynútenú polohu a postavenie končatín, ktorú nedokáže samé

prekonať a s úsilím o pohyb patologickú situáciu ešte zhorší .Keď uvedieme určitú časť tela

do novej situácie ,ktorú terapeut musí presne ovládať ,patologický tonus sa zmierni alebo

dokonca na chvíľu zmizne.

Facilitácia umožňuje aktívnu motorickú odpoveď, nasleduje plynule a pozostáva z troch

základných zložiek:

19

a/ stabilizácia polohy, vzpriamovacie reakcie

b / vyprovokovanie rovnovážnych reakcií v tejto polohe

c/ prechod z jednej polohy do druhej vo vývojovom rade hybnosti t.j. obranné reakcie proti

pádu.

kľúčové body kontroly

-sú body ,z ktorých možno ovplyvniť chovanie iných častí tela

Patria medzi ne proximálne ležiace kĺby, krk. ramenný a panvový pletenec a postavenie

jednotlivých častí trupu k sebe navzájom.

Tapping sú rôzne formy prerušovaného dotýkania a tlakového dráždenia povrchových

a hlbokých receptorov, ktoré dieťaťu pomáhajú, aby si uvedomilo jednotlivé časti trupu

a končatín.

Všetky tieto pohybové elementy sa musia navzájom prepojiť, aby sa dieťaťu umožnili bežne

denne činnosti

Dôležité polohy, ktoré je nutné dieťa prednostne učiť:

- kontrola hlavy

-kontrola uchopovania

-reakcie ,ktoré ovplyvňujú vzťah jednotlivých častí tela k sebe navzájom

-otáčanie okolo telesnej osy

-rovnovážne reakcie a s nimi spojená kontrola tela /viď obrazová príloha obr.6 /

Základom stanovenia terapeutického postupu je dôkladné vyšetrenie dieťaťa s rozborom

všetkých aktivít/ aktivity ktoré zvládne samostatne , s pomocou a ktoré nezvládne/

.Na základe vyšetrenia sa stanoví terapeutický program a cieľ . Terapeut radí rodičom spôsob

starostlivosti vo všetkých denných aktivitách/ obliekanie, kŕmenie, hra ,spánok /.Koncept

v sebe obsahuje aj reedukáciu bukofaciálnej krajiny so zdôraznením, že správny nácvik

kŕmenia je predpokladom pre správny nácvik reči.Metodika vyžaduje spoluprácu rodičov aj

dieťaťa. /6,7,8,16,23,40/

20

2.1.1.4. Menej známe facilitačné metodiky v liečbe DMO

Metóda podľa Faya:

Tempe Fay / 1895-1963 / bol pôvodne neurochirurgom ,neskôr sa stal priekopníkom

facilitačných metód. Prvé práce o reedukácii hybnosti uverejnil v r. 1946 /ako uvádzajú

Pfeifer 1976 a Gúth 1995 /. Zaoberal sa predovšetkým liečbou DMO.

Svoju metódu neuromuskulárnej reflexnej terapie vypracoval na experimentálnom podklade.

Používa fylogenetický aj ontogenetický vývojový rad hybnosti / plazenie, lezenie/, hlboké

šijové a bedrové reflexy ,základné súhyby na končatinách.

Spolupracovníci Dr.Faya -fyzioterapeut Glen Doman a pedagogický psychológ C.H..Delacat

zaviedli programy pre deti s vývojovými poruchami a pedagogickými problémami. Podľa

špeciálnej šablóny terapeut určí stupeň dosiahnutého vývoja dieťaťa. Terapeutický postup

pozostáva z tzv. nervosvalového prevychovania pomocou pasívnych rytmických pohybov

hlavy a končatín odvodených od pohybových vzorcov živočíchov ,ktoré zodpovedajú

evolučnému štádiu dominancie postihnutej oblasti CNS. Metodika sa v našich krajinách

používa v súčasnosti len výnimočne /.

Odborníci z USA z Nemecka Francúzka a Španielska ju kritizovali a vytýkali jej príliš veľké

zaťaženie detí aj rodičov./3,16 ,35 /

Facilitačná metodika podľa M . Roodovej

Koncept americkej fyzioterapeutky a ergoterapeutky Margasret Roodovej pochádza

z 50.rokov 20.storočia. V USA sa dodnes používa. Filozofiou Roodovej je tvrdenie, že

ktorákoľvek súčasť neuromuskulárneho komplexu môže spĺňať jedno z dvoch kritérií

biologických potrieb- buď snahu o prežitie /ochrana hybnosti/ alebo prispôsobenie sa

prostrediu s nácvikom sebakontroly a modifikácie reakcií.

Metodika používa pestrú paletu facilitačných prvkov. Využíva stimuláciu povrchových

receptorov, pozornosť venuje aj visceroreceptorom a hlbokým posturálnym reflexom.

Pre facilitáciu flexorov končatín a chrbtice je vhodná poloha na chrbte, V ľahu na bruchu

navodením polohy v kolíske sa stimulujú extenzory chrbtice a končatín, v kľaku na kolenách

dochádza k facilitácii stabilizátorov.

21

Princípy tejto metodiky sa využívajú u detí s hypotonickým syndromóm, kde sa najskôr

vyvolávajú recipročné pohybové odpovede na taktilné podnety s nízkym prahom dráždivosti.

Keď sa objaví odpoveď, pridajú sa propriocepčné podnety.

U spastického dieťaťa sa doporučuje pretáčanie zboka na bok ,ľah na bruchu s extensiou

kĺbov a ľah na chrbte s flexiou v kĺboch.

U atetoidných foriem DMO sa začína reedukáciou hybnosti pomalým trením alebo aplikáciou

neutrálneho tepla na chrbát za účelom zníženia hyperkinéz. .K navodenou pohybu sa

používajú rôzne pomôcky a hračky Roodová svoju metodiku pokladá za veľmi vhodnú

u pacientov s DMO./ 5,16/

2.1.1.5. Koncepty používané v terapii DMO s využitím facilitačných techník

v širšom zmysle

Senzorická integračná terapia podľa Jean Ayresovej

Autorka vychádza z princípu ,.že mozgový kmeň spolu s mozočkom hrajú centrálnu úlohu

v integrácii senzorických a proprioceptívnych stimulov.

Tréning vzpriamovacích a rovnovážnych reakcií zrejme podporuje rozvoj ovládania motoriky

a schopnosť diferencovaných a cieľových reakcií na senzorické podnety.

Využíva sa rôzne pasívne alebo aktívne vykonávanie pohybov spolu so zmenami okolitého

prostredia ,čím sa podnecujú účelové pohyby správania. Metodika sa využívala u detí s DMO,

kde iné metódy neboli úspešné./32/

Metóda stimulácie percepcie podľa Felicie Affolterovej

/švajčiarska pedagogická terapeutka/

ide o metódu senzorickej stimulácie. U pacientov s poškodením CNS je výrazne obmedzené

vnímanie a spracovanie podnetov z okolia. Interakcia s okolím a pohybové možnosti pacienta

sú sťažené. Pomocou nácviku vnímania a spracovania kinestetických a ďalších informácií je

možné zlepšiť úroveň pohybových schopností. Terapeut rešpektuje aktuálny stav pacienta a

opakovane a trpezlivo nacvičuje s pacientom bežné denné činnosti. Snaží sa ,aby mal čo

najviac adekvátnych taktilných a proprioceptívnych informácií.. /32/

22

Hippoterapia-proprioceptívna neuromuskulárna facilitačná metóda

Je komplexná liečebná rehabilitačná metóda, ktorá využíva pôsobenie koňa na liečebné

účely. Je najrozšírenejšou formou animoterapie.

Rozdelenie hippoterapie:

• hipporehabilitácia–komplexná rehabilitačná metóda vychádzajúca z neurofyziologických

základov , využíva koňa na liečebné účely.

• Pedagogicko- psychologické jazdenie- používa sa pri resocializácii psychicky chorých

pacientov, osôb s poruchami správania ,emocionálne narušených jedincov

• športové jazdenie zdravotne postihnutých- udržuje optimálny stav a zlepšuje kvalitu

života.

Hippoterapia spája v sebe 4 princípy facilitácie:

1. prorpioceptívne neuromuskulárne facilitačné techniky založené na podstate ovplyvnenia

aferentácie

2. aktivácia jedného svalu facilituje ostatné svaly v pohybovom reťazci

3. aktivácia limbického systému je podstatou cvičenia v predstave, má štartovací význam

a stačí k udržaniu svalovej trofiky

4. aktivácia odpovedajúcich svalových skupín opačnej polovice tela cestou transkalóznej

facilitácie a odporových cvičení

V hippoterapii sa používajú nešpecifické a špecifické prvky /viď príloha tab. č 3 /.

Indikácie hippoterapie

Jednou z hlavných oblastí je neurológia. Metodika sa používa u pacientov s poškodením

CNS- detská mozgová obrna, stavy po kraniocerebrálnych poraneniach, sclerosis multiplex,

pozápalové stavy a degeneratívne procesy.

Doporučuje sa hlavne u pacientov s poruchou hybnosti ,s prejavmi spasticity, ale aj pri

hyperkineticko –hypotonických syndrómoch, poruchách koordinácie rovnováhy.Využíva sa

Pri poruchách chôdze, sedu, aktívneho držania trupu a hlavy, pohybových stereotypov, reči

a úchopu.

23

Kontraindikácie

Kontraindikáciou aplikácie hippoterapie u neurologických ochorení sú katétrizovaní pacienti,

terminálne štádium progresívnej svalovej dystrofie, hernie intervertebrálnych diskov

s klinickou symtomatológiou, vertigo, hydrocephalus, nezhojené dekubity, poruchy

citlivosti v sedacej oblasti, neovplyvniteľná spasticita a exacerbácia sclerosis multiplex.

Praktické vykonávanie hippoterapie

V detskej liečebni Zelený Strom zaraďujeme hippoterapiu do metód komplexnej liečebnej

starostlivosti od r.1993 počas letných mesiacov 3x týždenne: Pacientov vyberáme v súlade

s doporučenými indikáciami /najčastejšie DMO, stavy po kraniocerebrálnych traumách/.

.Počas jedného sedenia sa metodiky zúčastní 6 detí spolu s vyškoleným pracovníkom

z jazdeckého klubu, rehabilitačnou a zdravotnou sestrou. Jedna cvičebná jednotka trvá 15-20

minút. V terapii sa zameriavame na aktiváciu senzomotorických stimulov, uvoľnenie

spasticity u spastických foriem DMO , zlepšenie posturálnych funkcií , úchopu

a koordinácie pohybov. Dobré skúsenosti s hippoterapiou máme aj u pacientov so

sprievodnými poruchami reči, a u detí s ľahkou mozgovou dysfunkciou.

Hippoterapia sa okrem neurologických ochorení indikuje ako doplňujúca terapeutická

metóda aj v rôznych iných odboroch napr. ortopédia, psychiatria, interné lekárstvo.

/1,16,17,18,37/

2.1.1.6. Iné doplňujúce metódy liečebnej telesnej výchovy

Neuromuskulárne techniky

U algických stavov a po korekčných ortopedických operáciách ,u anxióznych pacientov

sa osvedčili metodiky manuálnej medicíny hlavne mobilizačné techniky s použitím metód

svalovej facilitácie a inhibície ,mobilizácia s postizometrickou relaxáciou a mäkké techniky.

./19, 40 /

Joga

Jogové cvičenia sa u pacientov s DMO používajú jednak na zlepšenie posturálnych

schopností dieťaťa, koordinácie pohybov a ako relaxačné cvičenia.

24

Na našom pracovisku sme pozorovali u pacientov s DMO, ktorí sa zúčastnili jogových

cvičení uvoľnenie spasticity u spastických foriem , zmenšenie hyperkinéz u dyskinetických

foriem ,v správaní detí sme zaznamenali zlepšenie komunikačných schopností a zníženie

anxióznych prejavov.

Konduktívna terapia /Andreas Peto/

Autorom je Andreas Peto, maďarský lekár a pedagóg, ktorý založil inštitút konduktívnej

pedagogiky pre podporu zdravotne postihnutých .U dieťaťa s DMO je porušený učebný

a adaptačný proces, preto je v popredí metodiky motivovácia a aktivovácia pacienta. Učí sa

samostatne prekonávať problémy .Cieľom je dosiahnúť nezávislosť dieťaťa .

Terapeut- konduktér- pracuje so skupinou detí, v ktorej sa pacientii navzájom motivujú.

Používajú sa tzv. motorické základné cviky, ktoré sa rýmujú. Pre metodiku je typický dôraz

na prepojenie hrubej motoriky a reči. Súčasťou terapie je používanie špeciálneho

nábytku./12,30,39,40/

Metodika profesora Tardieu

Metodika je určená detským pacientom s DMO od 3 rokov, ktorí už absolvovali niektorý typ

reflexnej terapie. Pacientov rozdeľuje do dvoch základných skupín / pacienti s prevažne

motorickým postihnutím a pacienti s kombinovaným postihnutím/. Autor zdôrazńuje

integráciu dieťaťa v rodine a v jeho okolí.

Ak sa zistí, že intelekt dieťaťa je nízky a ťažko sa dokáže integrovať, venuje pozornosť

psychoterapii rodiny a inštruktáži ako s dieťaťom doma zaobchádzať /doporučenie

zdravotných pomôcok informácia o sociálnej ekonomickej podpore/. Metodika je

rozpracovaná pomocou tzv. faktorového ohodnotenia dieťaťa , ktoré je zamerané na

kompletné zistenie etiologických faktorov, sociálnu a zdravotnú situáciu dieťaťa../40/.

Hydrokinezioterapia: je súčasťou rehabilitácie pacienta s DMO

Rehabilitačný bazén: 28-35 °C. Vykonáva sa tu rehabilitácia vo vode –hydrokinezioterapia ,

ktorá využíva účinky termálnej vody, Vo vode sa rýchlejšie dosiahne svalové uvolnenie.

Integrálnou súčasťou hydrokinezioterapie je rehabilitačné plávanie..

25

2.1.2. Fyzikálna liečba

Fyzikálna liečba je využívanie niektorých druhov fyzikálnych energií na liečebné účely.

Fyzikálne podnety ovplyňujú aferentný nervový systém Jedná sa o typ pasívnej liečby.

Hlavné účinky fyzikálnej liečby:

-analgetický, myorelaxačný, spazmolytický ,trofotropný , antiedematózny, účinky tepla

na organizmus /9,36 /

V detskej liečebni Zelený Strom SLK a.s. Piešťany používame rôzne formy fyzikálnej liečby

Prehľad jednotlivých foriem aplikácie fyzikálnej liečby- viď tab.č 4. v prílohe.

2.1.3. Ergoterapia

Ergoterapia- liečba prácou sa uplatńuje ako liečebný a resocializačný prvok .Pacienta

prechodne odpútame od jeho ochorenia, užitočne vyplní svoj voľný čas v priebehu liečby,

spoznáva ako môže využiť svoje pohybové a pracovné funkcie ,ktoré v rámci postihnutia

zostali zachované.

Formy ergoterpie:

Generalizovaná forma posilňuje fyzickú zdatnosť nepostihnutej časti tela zvyšuje celkovú

kondíciu pacienta.

Špecifická forma sa zameriava na obnovenie základných a komplexných pohybov

postihnutej časti tela a. navodenie správnych pracovných polôh.

Podľa Kubínkovej a Křížovej /1997/ sa rozlišujú 4 oblasti ergoterapie.

• kondičná - venuje sa hlavne zachovaniu psychickej rovnováhy pacienta

• zameraná na príslušnú oblasť- presnosť pohybov, cielenie

• zameraná na pracovné začlenenie- ergodiagnostika

• výchova k sebaobsluhe - bežné denné činnosti

Ergoterapia v detskom veku

Ergoterapia v detskom veku je špecifická.

Dieťa s DMO na rozdiel od dospelého pacienta nemá žiadne skúsenosti z minulosti, svoje

pohybové stereotypy si vytvára / nejedná sa o návrat. stratených funkcií /. Je nutné

rešpektovať vývojové hľadisko. Základnou metódou je hra.

26

Problematikou rozdelenia hry dieťaťa z ontogenetického hľadiska sa zaoberal J.Kuric /1986/.

Rozdeľuje hru s ohľadom na vývojovú vyspelosť na hry funkčné, manipulačné,

napodobňovacie receptívne , úlohové a konštruktívne. Zdôrazňuje sa individuálny prístup

Cieĺ ergoterapie v detskom veku:

zlepšenie hrubej a jemnej motoriky, rozvoj koordinácie pohybov, vizomotorickej

koordinácie, zlepšenie komunikácie a samostatnosti dieťaťa.

V celom procese hrajú významnú úlohu rodičia. Ergoterapia má nielen liečebný, ale aj

resocializačný efekt. ./16,19/

2.1.4. Sociálna pedagogická a pracovná rehabilitácia

K ucelenému pohľadu na rehabilitáciu zdravotne postihnutého dieťaťa s DMO patrí sociálna

pedagogická a pracovná rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia uplatňuje metódu :

reedukácie - rozvoj poškodených funkcií

kompenzácie- náhrada postihnutej funkcie inou nepoškodenou funkciou

akceptácie - prijatie života s postihnutím

Súčasťou sociálnej rehabilitácie je aj problematika rodiny s chronicky chorým

dieťaťom./11,19/

Psychososciálna rehabilitácia sa zaoberá diagnostikou a terapiou psychosociálnych

problémov, ktoré vyplývajú zo situácie zapríčinenej chronickým ochorením.

Výchovná a pedagogická rehabilitácia obsahuje výchovné prístupy, ktoré majú za cieľ

kompenzovať telesné duševné a psychosociálne postihnutie u detí s rôznym stupňom

poškodenia

Pedagogická rehabilitácia

je špecifickou vetvou výchovnej rehabilitácie Znamená pôsobenie pedagogicko výchovnými

prostriedkami na reedukáciu jedinca. Jedná sa o rehabilitáciu osobnosti, čím vzniká vhodný

terén na špeciálnu výchovu a vzdelávanie. Zvláštnu pozornosť si zaslúži pedagogická

metodika podľa Marie Montessori ,ktorá vedie ku zlepšeniu komunikačných schopností

27

dieťaťa. ProfesorHellbrugge /1994/ v Detskom centre v Mníchove túto problematiku

rozpracoval a vznikol tak nový terapeutický prístup Montessori-Therapeutin/16,14,19/

Pracovná rehabilitácia sa zaoberá širokou problematikou uplatnenia pacientov

so zdravotným postihnutím v pracovnej činnosti /16,19/.

2.2. Medikametózna terapia

je symptomatická. Používajú sa nootropické preparáty ,myorelaxanciá, intrathekálna

aplikácia baclofenu. Antiepiletická terapia v prípade záchvatových prejavov je veĺmi dobre

prepracovaná hlavne pražskou školou ./ Dolanský, Komárek a kol/

Liečba botulotoxínom A sa v komplexnej liečbe DMO uplatňuje posledných 10 rokov.

Botulotoxín A ovplyvňuje extra aj intrafuzálne vlákna spastického svalu a tým dochádza

k výraznému zmierneniu spastickej kontrakcie. /20,28/

2.3.Ortopedická liečba a chirurgická liečba

Ortopedické operačné výkony u detí s DMO sú už niekoľko rokov veľmi diskutovanou

problematikou. Proti sebe vystupujú dva názory. Na jednej strane je ortopéd so svojimi

skúsenosťami, na druhej rehabilitačný lekár a neurológ,, ktorí dávajú prednosť

neinvazívnym liečebným postupom.

Pri zvažovaní indikácie operačnej liečby je nutné zvážiť výber vhodnej operácie

z kineziologického hľadiska, vhodné technické prevedenie zákroku , neurologický

nález a zaistenie následnej rehabilitačnej starostlivosti.

Veková hranica pre indikáciu v podstate neexistuje. Na jednej strane rozhoduje stupeň

poškodenia a na druhej motorický vek dieťaťa.. Ortopedická liečba je konzervatívna alebo

operačná. Operačné výkony sú zamerané prevažne na oblasť dolných končatín.

Indikáciu ,operačnú prípravu a pooperačnú starostlivosť treba zvážiť komplexne v tímovej

spolupráci s rehabilitačným lekárom a neurológom na špecializovaných pracoviskách ,ktoré

majú s uvedenou problematikou skúsenosti.

Ortopedické liečebné postupy je vhodné doplniť rôznymi protetickými pomôckami. Ako

doplnok liečby slúžia kompenzačné zdravotnícke pomôcky určené jednak na zlepšenie

28

lokomócie /voziky, chodítka, ortézy/ a pre manipuláciu upravené pribory ,podavače

predmetov atď. /19, 22/.

Chirurgická liečba

v 70.rokoch sa začali dostávať do popredia stereotaktické výkony hlavne u pacientov s DMO

s postihnutím bazálnych ganglií s cieľom potlačiť dyskinetické prejavy.

U ťažkých spastických foriem je metódou voľby selektívna dorsálna rhisotomia.

U pacientov s DMO skombinovanou s farmakoresistentným typom epilepsie sú indikované

viaceré chirurgické výkony -nekróza ložiska, funkčná hemisferctómia, lobectomia . / 13 /

2.4. Psychologická liečba

U pacienta s DMO sa v závislosti na motorickom postihnutí vytvárajú deprivačné situácie

v oblasti stimulácie učenia a sociálnych skúseností.

Dochádza k oneskorovaniu rozvoja poznávacích procesov a socializácie. Vzhľadom na

neprogresívnu léziu mozgu je znížená dispozícia pre rozvoj inteligencie Ak je postihnutie

veľké ,dochádza k mentálnej retardácii rôzneho stupňa.

Vyskytujú sa poruchy pozornosti pamäti rôzneho charakteru ,poruchy percepcie ,poruchy

citového prežívania a socializácie./19, 25 /

2.5. Logopedická a foniatrická terapia:

V rámci zvládnutia rôznych problémov sprievodných porúch u pacienta s DMO je nutná

foniatrická aj logopedická starostlivosť. Častou pridruženou komplikáciou je porucha sluchu

a reči /viď kapitola sprievodné poruchy DMO/. U detí s DMO , ktoré trpia súčasne dysartriou

aj mentálnou retardáciou je prognóza z logopedického hľadiska nepriaznivá.

Dlhodobú logopedickú starostlivosť si vyžadujú aj pacienti s dysartriou s normálnym

intelektom./19, 31 /

2.6. Iné špecifické liečebné metodiky

Muzikoterapia je liečebná metóda ktorá využíva hudbu ako liečebný prostriedok. U

pacientov s DMO pomáha v zlepšení komunikácie , pri anxioznych prejavoch , pri nácviku

dychových relaxačných cvičení.

29

Formy muzikoterapie:

- hra na telo- zlepšenie koordinácie pohybov končatín, úprava pohybových stereotypov

- verbálna expresia -spontánny prejav

- relaxačné pohyby v rytme hudby

- hudobno pohybové hry - vhodné na zlepšenie sebauvedomenia a pohybových stereotypov

- muzikomaľba - využívajú sa stimulačné prvky hudby s grafickým vyjadrením rytmu/19/.

Arteterapia: je liečba pomocou výtvarných prostriedkov Radosť z vytvoreného výtvarného

prejavu umožňuje prežitie vlastného úspechu, čo je u dieťaťa u DMO dôležité- je to forma

expresívnej výchovy./19/

Canisterapia: v literatúre sa popisuje liečba pomocou kontaktu so psom. V našich krajinách

málo využívaná ,v iných je veľmi uznávaná. Podľa Galajdovej /1999/ sa touto metódou

zlepšuje psychická pohoda dieťaťa, komunikačné a pohybové schopnosti a citová zrelosť./19/

30

POHĽAD NA ZDRAVOTNÚ A SOCIÁLNÚ SITUÁCIU V RODINE DIEŤATA

S DMO / vlastné pozorovanie/

Úvod

DMO ako súbor viacerých patologických prejavov predstavuje multiodborový problém a v

liečbe vyžaduje komplexný prístup. Dôležitým momentom v kontinuálnom rehabilitačnom

a edukačnom procese je nadviazanie adekvátneho vzťahu so zdravotne postihnutým dieťaťom

a jeho rodinou.

Ochorenie natrvalo mení spoločenskú, ekonomickú a sociálnu situáciu rodiny, v ktorej sa

dieťa nachádza. Kvalita života chronicky chorého dieťaťa je veľmi závislá na spokojnosti

v rodinnom živote. Stabilita rodiny (fungovanie jej všetkých systémov a subsystémov/ je

považovaná za relevantný test zrelosti osobností oboch partnerov.

Pohľad na tieto aspekty sme sa snažili zachytiť v dotazníkovej porovnávacej štúdii zameranej

na rodinu zdravotne postihnutého dieťaťa.

Materiál a metodika

Štúdia bola prevedená u pacientov s ochorením DMO , ktorí absolvovali kúpeľnú liečbu

v detskej liečebni Zelený Strom, Slovenské liečebné kúpele a.s. Piešťany.

Do súboru bolo zaradených 128 pacientov vo vekovej kategórii od 3 do 15 rokov.

Prvá časť dotazníkovej štúdie prebehla v období od mája do októbra 2001 a druhá od apríla

do júla 2002.V každej časti bolo 64 respondentov.

V prieskume bola použitá metóda štandardizovaného dotazníka, ktorý vyplňovali rodičia

pacienta.

Dotazník mal 26 otázok a bol rozdelený na dve časti.

Všeobecná časť obsahovala informácie o vzdelaní a zamestnanosti rodičov, úrovni bývania

a rodinnom stave V špeciálnej časti sme sa zamerali na konkrétne údaje o ochorení

a starostlivosti o dieťa s DMO.

31

Výsledky

/Prehľad grafov 1-13 viď príloha /

Graf č.l a Graf č.2

Znázorňuje počet odliečených pacientov v r.1997, kedy prebehla prvá časť štúdie

s porovnaním v rokoch 2000 a 2001 .

Percentuálne je vyjadrený výskyt pacientov s DMO v jednotlivých rokoch .Ako vyplýva

z grafu zastúpenie pacientov s DMO je zhruba 60%

Graf č.3

Do súboru bolo celkove zaradených 128 pacientov s DMO.

Graf č.4

Vyjadruje vek pacientov od 3 do 15 rokov s vyznačením jednotlivých kategórií.

Vek rodičov sa priemerne pohyboval od 30 do 40 rokov.

Vzdelanie rodičov: v 50% je zastúpené stredoškolské vzdelanie, v porovnaní s prvou časťou

štúdie stúpol počet absolventov vysokej školy priemerne o 20% u oboch rodičov.

Mierne stúpla nezamestnanosť matky - v roku 2002 je 46% matiek je nezamestnaných.

Zaznamenali sme zvýšené percento rozvodovosti, v druhej časti štúdie 24% všetkých rodín

sú rozvedené rodiny, čo signalizuje vyššiu záťaž rodiny s chronicky chorým dieťaťom.

Úroveň bývania hodnotia rodičia ako vyhovujúcu v 80-90%

Graf č.5

Znázorňuje, kto s rodinných príslušníkov sa prevažne o dieťa v rodine stará. V oboch častiach

štúdie prevažuje starostlivosť matky v 68%.

Graf č.6

vyjadruje počet pacientov, ktorí navštevujú niektorý typ školského zariadenia , l/3 pacientov

je v domácom prostredí -ostatní sú zaškolení.

32

Graf č.7

Prvé príznaky ochorenia zistil lekár v 50% v r.1997 a v 63% v r.2002 .

Graf č.8

Graf vyjadruje vek dieťaťa , keď bola prvý raz vyjadrená diagnóza v odbornej ambulancii

Prevažuje záchytnosť do 6 mesiacov až v 72%, čo svedčí o dobrej úrovni starostlivosti

v regiónoch.

Graf č.9

Ďalej sme sledovali, ako často je dieťa kontrolované na odbornej neurologickej ambulancii.

Najvyššia frekvencia kontrol je l x za 6 mesiacov, na kontroly chodí v 50% prípadov

matka .

Graf č.10 a 11 hodnotí typ a frekvenciu rehabilitácie

Z výsledkov vyplýva, že prakticky všetci rodičia s výnimkou 1-3% s pacientom cvičia.

V mladšej vekovej kategórii do 6 rokov prevažuje reflexná rehabilitácia podľa Vojtu, z

ďalších metodík uvádzajú rehabilitáciu podľa Kabáta asi l/3 rodičov nevie cvičenie

pomenovať. Čo sa týka frekvencie rehabilitácie prevažuje frekvencia 3x týždenne

.Rehabilitáciu denne udávali v 90% rodičia, ktorí cvičia reflexne podľa Vojtu . V súvislosti

s rehabilitáciou nás zaujímalo ,kto z rodinných príslušníkov cvičí s dieťaťom .Prevažne je to

v 50-60% matka , 20-25 % je uvedený otec v 17% rehabilitačný pracovník ,ktorý

dochádza do domácnosti.

Graf č.12

Na grafe je percentuálne vyjadrenie počtu pacientov, ktorí absolvovali kúpeľnú liečbu

Opakovane liečbu absolvovalo asi l/3 pacientov, čo je pomerne nízky počet. Na kúpeľnú

liečbu má nárok dieťa l x za rok, ako dôvod nízkeho počtu opakovanej kúpeľnej liečby rodičia

udávali problémy s vybavením kúpeľného návrhu v regióne.

33

Graf č.13

V 60-70% rodičia hodnotili zdravotný stav ako zlepšený od obdobia zistenia diagnózy.

Graf č.14

Posledná otázka v dotazníku znela: Čo najviac pomohlo k zlepšeniu zdravotného stavu ?

Najväčší význam pripisujú rodičia rehabilitácii, prípadne kombinácii rehabilitácie a lie-

kov ,ale kladne hodnotia aj hippoterapiu,, laseropunktúru a niektorí aj zásah ľudového

liečiteľa.

34

ZÁVER

Problematika detskej mozgovej obrny je známym pojmom pre lekára a rehabilitačného pracovníka.

Podrobne je prepracovaná etiológia, klinické prejavy aj diagnostika. Prevenciu zaisťuje na primárnej

úrovni gynekológ ,pôrodník a neonatológ v rámci perinatologických a neonatologických programov.

Sekundárna spočíva predovšetkým v snahe zabrániť komplikáciám základného ochorenia . Jedná sa

o celoživotné chronické ochorenie, ktoré natrvalo postihuje rodinu pacienta. Dôležitá je včasná

diagnostika , multidisciplinárny prístup a predovšetkým správne zvolená komplexná liečba ,v ktorej

má rehabilitácia nezastupiteľné miesto.

35

Zoznam použitej literatúry:

1. BENETINOVÁ, J.: Hippoterapia a jej význam v liečbe pacientov po kraniocerebrálnych

poraneniach a po poraneniach miechy. Rehabilitácia,

33, 2000, č.2,s. 99-105.

2. BERÁNKOVÁ ,M.: Metoda Brunstromové . S 123-136 .In: Pfeifer ,J. a kol.:

Facilitační metody v léčebné rehabilitaci. 1.vyd.Praha:Avicenum, 1976, 267 s.

3. BERÁNKOVÁ, M.: Metoda Dr.Faye. S 65-67. In: Pfeifer ,J .a kol.:Facilitační metody v léčebné rehabilitaci . l.vyd. Praha:Avicenum ,Praha 1976, 267 s. 4. BERÁNKOVÁ, M.: Metoda Dr.Kabata .S.78-112 In: Pfeifer,J. a kol.: Facilitační metody v léčebné rehabilitaci. 1. vyd. Praha:Avicenum, 1976, 267 s. 5 BERÁNKOVÁ,M.: Metoda Roodové. S 136-153 In:Pfeifer, J . a kol: Facilitační metody v léčebné rehabilitaci.1 vyd. Praha-Avicenum ,1976 , 267 s. 6. BRODINOVÁ-VOLKOVÁ, M., KLEMOVÁ, M. :Přehled nejčasteji používaných

facilitačných technik .S 207-218 In: Pfeifer,J. a kol: Facilitační metody v léčebné rehabilitaci.1vyd. Praha:Avicenum, 1976 , 267s. 7 BOBÁTHOVÁ,B.:Koncepcia s princípy liečby. S 59-68 In: Hemiplégia dospelých,1.slovenské vyd. Bratislava: LIEČREH GÚTH, 1997, 177 s. 8. BOWER,R., MICHEL ,D., CAMPELL, M.J.:A randomized ,controll trial of physiotherapy in 56 children with cerebral palsy followed for 19 month. Developt and Child Neurol, 43, 2001, s. 4-15 9. CAPKO,J.:Účinky tepla a chladu na organizmus. S 65-105 In:Základy fyziatrické léčby,1vyd.Praha:Grada, 1998, 396 s. 10. CARR,L.I.:Patterns of central motor reorganisation in hemiplegic cerebral palsy. Brain, 116, 1993, .s.1223-1247. Dostupné na internete: http://www.bobath.org.uk 10.7.03 11.ČECHOVÁ ,J.:Diagnóza dětské mozgové obrny a rodina .Pediatrie pro praxi, 2001, č.5 s.239 .Prístupné na internete http://www.prakticka-medicina.cz 10.7.03 12. DIANE,L.D.,KAREN,D.:Should we be testing and training muscle strength in cerebral palsy? Developt. Med. and Child Neurol , 44, 2002, s. 68-72

36

13. FABER,J.:Chirurgická léčba epilepsie.S128-132In:Epliepsie a epileptózy, 1.vyd. Praha:Maxdorf-Jesenius, 1995, 271s. 14. FARMER,S.F.,HARRISON,L.M.:Plasticity of motor pathways in children with hemiplegic cerebral palsy.Neurol , 41, 1991, č. 9, prístupné na internete:http://www.bobath.org.uk 10.7. 03 15. GOODWIN, A.:Sensorimotor coordination in cerebral palsy. The Lancet, 353, 1999, č. 19, s.2090-2091 16. GÚTH ,a kol.: Liečebné metodiky v liečebnej rehabilitácii. S209-388 In: Vyšetrovacie a liečebné metodiky pre fyzioterapeutov.1.vydanie, Bratislava:LIEČREH GÚTH, 1995, 448s 17..: HOLLÝ,K., HORNÁČEK,K.: Hippoterapia. l.vyd. Bratislava:Tlačové centrum ideálnej mládežníckej aktivity , 1998, 181s. 18. HORNÁČEK,K.,PÁLENIKOVÁ, A.:Kondraindikácie v hippoterapii. Rehabilitácia, 28, 1995, č.3 s. 155-159 19. JANKOVSKÝ, J.: Ucelená rehabilitace détí s tělesným a kombinovaným

postižením.1.vyd.,Praha:Triton 2001, 158s. 20. KAŃOVSKÝ,P.,RUŽIČKA,E.:Standart pro léčbu botulotoxínem. Čes a slov. Neurol. Neurochir, 64 / 97, 2001, č.5, s.306-307. 21. KOLÁŘ, P.: Význam posturální aktivity pro včasný záchyt u dětí s dětskou mozgovou obrnou. Pediatrie pro praxi, 2001 ,č. 4 ,s-190-194. 22. KOLÁŘ,P.: Indikace k ortopedickým výkonúm u dětí s DMO z kineziologického pohledu. Euro Rehab, 1997, č.3-4,s.75-81 23. KNOX ,V.: Evaluation of the functional effects of a course of Bobath therapy in children with cerebral palsy:a preliminary study . Developt.Med. and Child Neurol,44, 2002 s.447-460 24. KOMÁREK ,V.,NEVŠÍMALOVÁ, S.: DMO-diagnosttický a tera- peuticky standard.Čes a Slov.Neurol.Neurochir, 63/ 93,1997,č.4, s.219-220 25. KUNČÍKOVÁ ,M.,NOVÁK,V.: DMO,diagnostika, klasifikace, vývojová dynamika.7.Moravský seminár detskej neurológie-Ostrava,2000

37

26. KOVÁČIKOVÁ,V.:Postavení Vojtovy metody ve fyzioterapii hybných poruch Rehabilitácia, 31, 1988, č.2, s. 82-85 27 KOVÁČIKOVÁ ,V.:Príspevok k rehabilitácii detí s detskou mozgovou obrnou reflexnou lokomóciou. Rehabilitácia ,31, 1998,č.4, s.200-201 28. KONVALA, M., Smith,B.: Management of cerebral palsy with botulotoxin J. Pediatr. Orthop,13 ,1993, s. 489-495 29. LESNÝ, I. A KOL.: .Okruh dětské mozgové obrny.S208-238.In: Lesný, I. a kol.: Détská neurologie. l.vyd.Praha: Avicenum, 1980, 397 s. 30. LIND,.L.:Conductive education- an alternative method for suppor- ting children with cerebral palsy.EuroRehab, 1988, č.3-4, s.13-20 31. MELISSA, A., MSALL,E.:Measuring functional status and family support in older school aged children with crebral palsy. Arch.Phys. Med .Rehab, 81, 2000 s. 207-211 32. Pavlu,D.:Neurofyziologické koncepty v vpohybové terapii a jejich a jejich kontroverze. Rehabilitace a fyzikální lékařství,vol.3, 1996, č.4, s.179-182 33. MUMENTHALER, M.,MATTLE,H.:Onemocnění postihujúci převažne mozek a jeho obaly. S 107-111.In:Neurologie l.vyd. Praha:Grada, 2001, 652s. 34. NORDMARK,E.: Cerebral palsy in southern Sweden II.Gross motor function and disabilities. Acta pediatr, 90, 2001 , s. 1277-1282 35. PFEIFER, J.:,BERÁNKOVÁ, M.:Úvod.S7 In:Pfeifer a kol.: Facilitační metody v léčebné rehabilitaci. l.vyd. Praha:Avicenum, 1976, 267 s. 36. PODĚBRADSKÝ,J.,VAŘEKA I.: Obecné účinky a indikace fyzikální terapie.

S 18-27. In:Poděbradský, J.,Vařeka I.: Fyzikální terapie. I. vydanie, Praha: Grada , 1998, 264 s.

37. ROTHAUPT,D., LASER,T. ZIEGLER,H.: Hippoterapia a jej miesto v rehabilitácii. Rehabilitácia, 31, 1998, č.1, s. 34-37 37. ŠALAMONOVÁ, K.,KRÁLIK.: Nutnosť spolupráce neurológa, rehabilitač- ného lekára a fyzioterapeuta pri liečbe detí s DMO kombinovanej s epilepsiou a inými metabolickými ochoreniami.Rehabilitácia,33, č. 4, 2000

38

38. SCHNEIDER, J.:Health-related quality of life and functional outcome measures for children with cerebral palsy. Developt.Med. and Child Neurol, 43, 2001, s. 601-608 39. TRAHAN,.J: Intermittent intensive physiotherapy in children with cerebral palsy: a pilot study. Developt.Med. and Child Neurol.. 44, 2002, s. 233-239 40. TROJAN,S.,DRUGA,PFEIFER,J.,VOTAVA,J.:Léčebná rehabilitace dětí s poruchou centrálního motoneuronu. S131-194. In:Fyziologie a léčebná rehabilitace motoriky člověka.2.doplněné vyd. Praha:Grada , 2001, 226s. 41. UHLIAROVÁ, M.:Súčasné možnosti terapie detí s detskou mozgovou obrnou. Rehabilitácia, 33, 2000, č.2, s.119-120 42. Velé,F.: Kineziologické aspekty pohybové soustavy. S.43-58.In:Kineziologie pro klinickou praxi. l.vyd. Praha:Grada, 1997, 271 s. 43. VLACH,V.:Vybrané kapitoly kojenecké neurologie.I.vyd.Praha:Avicenum, 1979, 239 s. 44. VOJTA,V.,PETERS,A.:Úvod do reflexní lokomoce.S.15-31.In:Vojtuv princip, 1.české vyd. Praha:Grada, 1995, 184s.

45. VOJTA, V.:Cerebrálne poruchy pohybového ústrojenstva v dojčenskom

veku.1.slovenské vyd. Bratislava: MK3, 1993 , 266 s. 46. WAGNEROVÁ, D.: Hippoterapia ako súčasť liečby DMO a iných pohybových

porúch. Rehabilitácia, 32, 1999, č.3, s.149-151

39

Tab. č. 1. sprievodné príznaky DMO

príznaky mentálneho postihnutia

je to závažná pridružená porucha u detí s DMO, postihuje 2/3 detí, z toho l/3 je v pásme strednej až ťažkej mentálnej retardácie/. Vyskytuje sa hlavne u kvadruparetickej a hypotonickej formy.

psychické zmeny -emočná labilita, sekundárna neurotizácia, nezrelosť v sociálnom kontakte/

epileptické záchvaty

postihujú asi 40-50% pacientov s DMO. Najčastejšie sa vyskytujú

u hemiparetickej formy až 70-8O% prípadov. Konvulzie začínajú

často v novorodeneckom alebo kojeneckom veku, záchvaty sú v 27-

44% fokálne alebo sekundárne generalizované. Epilepsia je 5x

častejšia u pacientov s mentálnou retardáciou.

poruchy reči

-oneskorenie vývoja reči sa vyskytuje u pacientov s DMO až v 80%

• poruchy mechanické-anatomické poruchy

• poruchy inervačné dochádza k paréze artikulačného svalstva

• poruchy druhotné –nedostatočná aferentácia z poruchy vyšších

nervových funkcií

poruchy druhosignálne - vývinová dysfázia

poruchy citlivosti porucha diskriminácie dvoch bodov

zmyslové poruchy k zmyslovým poruchám patrí: porucha zrakového a sluchového aparátu

sekundárne kĺbne abnormity u ťažkých foriem DMO

postihnutie chrbtice pre patologickú posturu, rozvoj scoliózy

kyphoscoliózy

iné endokrinologické, vegetatívne nervstvo

40

Tab. č. 3. Nešpecifické a špecifické prvky v hippoterapii

Nešpecifické špecifické

-taktilná kožná stimulácia - krok koňa

-vplyv tepla - rytmické prenášanie pohybových stimulov

- cvičenie proti odporu - pohyb vpred

-obranná reakcia proti pádu - bipedálna chôdza/zákl.vzorec/

-šijové a bedrové posturálne reflexy - bioenergoinformačný prenos

-labyrintové reflexy

-iradiácia podráždení

41

Tab.č.4. Prehľad jednotlivých foriem aplikácie fyzikálnej liečby u pacientov s DMO

Celková aplikácia tepla

Vaňový kúpeľ: teplota 37-38 °C

Účinky: dosiahnutie relaxácie priečne pruhovaného svalstva pri svalových kontraktúrach,

príprava ku klasickej masáži, príprava na aktívnu kinezioterapiu, spazmolytické

a vasodilatačné účinky

Vírivý kúpeľ : teplota:36-38 ° C

je to čiastočný alebo celkový kúpeľ vo vani

Účinky: zvyšuje prekrvenie končatín ,aktivuje kožné receptory

Podvodná masáž: teplota je 35-37 ° C

s vodným prúdom pod tlakom 0,2-0,4 Mpa /2-4 atmosféry/

Účinky: vhodná je pre všetky typy DMO ,zvlášť pre hypotonické formy pre tonizačný

účinok.

Perličkový kúpeľ: 36-38 °C

Na dne vane je uložený trubkový rošt ,ktorým sa privádza stlačený vzduch pod tlakom

približne 0,15Mpa.

Účinky: pôsobí jemne masážne a sedatívne.

Použitie lokálneho tepla

Parafínové zábaly: parafín tuhne pri 52-62st.C a pritom odovzdáva skupenské teplo

Používame metódu vlhkých flanelových obkladov ,hlavne u spastických foriem DMO .

Peloidoterapia

U starších detí používame aplikáciu peloidu. Peloidoterapia je forma liečby, pri ktorej sa

prikladajú na telo látky ,ktoré vznikli v prírode geologickými pochodmi a v kombinácii

s termálnou vodou sa požívajú na liečebné účely.

Z peloidov sa v Slovenských liečebných kúpeľoch Piešťany používa sírne bahno- ,ktoré patrí

medzi najkvalitnejšie peloidy na svete. Je to heterogénny živý systém, podstatou je

homogenizovaný sediment rieky. Pomocou chemických a biologických pochodov sa premení

na koloidnú masu., ktorá obsahuje špeciálnu mikroflóru. Vyzreté bahno vyniká plasticitou,

tepelnou stálosťou /chladne štyrikrát pomalšie ako voda/ tepelnou vodivosťou a redukčnou

42

schopnosťou. Dôležitou zložkou je rezorbcia chemických a biologických látok, ktoré pôsobia

na enzýmové procesy. .

Séria stimulov počas balneoterapie narušuje patologické a prináša nové stereotypy, čo

pozitívne ovplyvńuje aj aktivitu centrálneho nervového systému

V detskom veku využívame formu čiastočných zábalov ,kde sa bahno nanáša na určitú časť

tela vo vrstve 3-8 mm. Teplota je 42-46 ° C.

Sírne bahno nepoužívame u pacientov do 6 rokov pre možnosť hypertermálnej reakcie.

Elektroterapia: využívame nizkofrekvenčné a interferenčné prúdy. Pôsobia priamo na svaly,

nervy , ovplyvňujú látkovú výmenu, zlepšujú trofiku a spôsobujú vasodilatáciu. Uplatňujú sa

tri faktory: hyperémia, analgézia a tonizácia.

Transkutánna elektrostimulácia TENS je založená na poznatku, že vedenie bolestivých

vzruchov a vnímanie bolesti možno zmierniť dráždením nervov na rôznych úrovniach

nervového systému. U detí ho využívame pre jeho analgetický účinok po operačných

zákrokoch alebo bolestiach chrbtice.

Magnetoterapia: využíva biologické účinky magnetickej zložky elektromagnetického poľa

Účinky : myorelaxačný, analgetický, spazmolytický, urýchlenie hojenia

Liečba svetlom : pomocou polarizovaného svetla– biostimulačný efekt

Oxygenoterapia :

Je vdychovanie vzduchu , ktorý je obohatený na 40-60% kyslíkom a primerane zvlhčený

Obmedzuje nepriaznivé účinky hypoxie vo organizme zvyšuje toleranciu fyzickej záťaže,

dochádza k zvýšeniu látkovej výmeny v mozgu ,stabilizácii krvného obehu. Využívane

u pacientov po kraniocerebrálnych traumách a prakticky všetkých foriem DMO.

Mechanoterapia

Klasická masáž –z účinkov masáže využívame úpravu svalového tonusu, zlepšenie trofiky,

analgetický efekt, vplyv na stav CNS ,ktorý spätne ovplyvňuje periférne orgány.