1

Krízové plánovanie

6. Havarijné plánovanie

6. Havarijné plánovanie

Neustály rozvoj priemyselnej výroby, uplatňovanie moderných technológií a používanie stále väčších objemov a nových druhov nebezpečných látok sú zdrojom nových rizík, ktoré prinášajú možnosti vzniku priemyselných havárií. Neočakávané mimoriadne udalosti, spôsobené ľudskou činnosťou, rozsiahle zamorenia nebezpečnými látkami, požiare a výbuchy, ktoré môžu byť násobené v dôsledku účinkov prírodných katastrof, predstavujú vážne ohrozenie pracovníkov dotknutej výrobnej organizácie, prípadne skladovateľa alebo dopravcu nebezpečnej látky, ale aj širokej verejnosti a životného prostredia. Uvedené problémy, je nevyhnutné riešiť v rámci celej spoločnosti (štátu), ale tiež v medzinárodnom meradle. Na riešenie týchto otázok vznikli rôzne národné a nadnárodné systémy havarijného plánovania.

6.1. Havárie

V priemyselnej výrobe, ale aj v službách, v procesoch skladovania a prepravy, kde sú prítomné nebezpečné látky, môžu vznikať poruchy a havárie, ktoré môžu byť zdrojom ohrozenia ľudí i materiálnych hodnôt. Havária je udalosť, ktorá vážne ohrozila životy a zdravie osôb, prevádzku, činnosť, prípadne rozvoj organizácie alebo ktorá spôsobila škodu na majetku organizácie prevyšujúcu stanovenú finančnú hodnotu. Na druhej strane poruchou je poškodenie technického zariadenia, ktoré spôsobilo zastavenie alebo obmedzenie jeho prevádzky, pričom vznikla škoda v stanovenom finančnom rozpätí. Účinky havárií môžu byť priame alebo nepriame, s okamžitými alebo oneskorenými nepriaznivými následkami na:

· ľudí, rastliny a živočíchov,

· pôdu, vodu, vzduch a prírodné prostredie ako celok,

· všetky predchádzajúce prvky alebo ich kombinácie,

· hmotné statky a kultúrne dedičstvo, vrátane historických pamiatok.

Osobitná pozornosť je venovaná týmto typom havárií:

· závažné priemyselné havárie,

· jadrové havárie a mimoriadne udalosti s ionizujúcim žiarením,

· havárie informačných a bezpečnostných systémov,

· havárie vo vojenských zariadeniach,

· havárie vodohospodárskych diel a vodných zdrojov,

· havárie pri preprave nebezpečných vecí a tovarov,

· náhodné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov,

· havárie spôsobené činnosťami v morskom prostredí, vrátane prieskumu alebo využívania morského dna,

· úniky ropy alebo iných škodlivých a nebezpečných látok.

6.2. Ciele a postupy havarijného plánovania

Havarijné plánovanie v širšom slova zmysle je súbor opatrení na zisťovanie, prevenciu, elimináciu a zdolávanie nehôd a havárií prírodného, technického, technologického, radiačného, chemického, environmentálneho, epidemiologického, epizootického a epifitického charakteru (obr. 6.1), vrátane únikov nebezpečných látok do životného prostredia pri ich používaní, preprave a skladovaní. Predmetom havarijného plánovania sú aj havárie vznikajúce v odpadovom hospodárstve.

Hlavným cieľom havarijného plánovania je ochrana života a zdravia občanov, ochrana životného prostredia, kultúrnych hodnôt a ochrana majetku. Na splnenie tohto cieľa sa používa postup činností (úloh), ktoré sú znázornené na obrázku 6.2.

V dôsledku stochastických procesov ovplyvňujúcich priebeh dejov a činností, nie je možné s určitosťou stanoviť ich výsledok. Budúcnosť je teda ovplyvnená radom rizík, ktoré majú charakter pravdepodobností vzniku neželanej udalosti, ktorá môže ovplyvniť výsledok, ale aj neočakávaného pozitívneho vývoja. Jednou z rozhodujúcich činností v procese havarijného plánovania je preto analýza rizika vzniku krízového javu. V dôsledku nedostatočného poznania je niekedy ťažké spoznať všetky aspekty rizika či predvídať dôsledky rozhodnutí.

Analýza rizík je systematický postup posúdenia rizík, definovania neistôt, prípadne nedostatkov v poznatkoch. Je podkladom na uvedomenie si rizika a vykonávanie preventívnych opatrení v rámci manažmentu rizík na ich elimináciu alebo zníženie na prijateľnú mieru. Analýza rizík je teda súčasťou manažmentu rizík.

Analýza rizík sa vykonáva zväčša podľa štandardizovaných postupov (metodík), ktorými sa skúmajú vnútorné a vonkajšie riziká procesov a činností a faktory, ktoré ich môžu ovplyvniť v pozitívnom i negatívnom zmysle. Riziko sa dá vyjadriť absolútnymi údajmi (napr. počet nehôd na železničných priecestiach) alebo relatívnymi údajmi (napr. počet nehôd na železničných priecestiach vztiahnutý na počet vlakov alebo automobilov). Základné metódy využívané na analýzu rizík sú uvedené v prílohe č. 1.

Na zvládnutie havarijných situácií a ich dopadu na okolité životné prostredie sa vyhotovuje havarijná dokumentácia, ktorá pripraví organizáciu na riešenie neštandardných situácií a stanoví postupy na ich riešenie s cieľom minimalizovať negatívne dopady na fungovanie organizácie (vnútorný havarijný plán). Havarijná dokumentácia taktiež stanovuje postupy a organizáciu práce pri jednotlivých stupňoch havarijnej situácie na rôznych úrovniach verejnej správy (vonkajší havarijný plán). Za prevenciu vzniku havárií a za spracovanie havarijnej dokumentácie zodpovedajú štatutárni zástupcovia organizácií, ktorí môžu na tento účel vytvárať pracovné tímy podľa potreby alebo do organizačnej štruktúry začleniť spoločný útvar krízového riadenia.

Havarijný plán je špecifický plánovací dokument, ktorý obsahuje súbor organizačných a technických opatrení a dokumentovaných postupov (typových plánov), potrebných na zdolávanie havárie alebo na zmierňovanie jej následkov. Havarijný plán musí obsahovať opatrenia najmä na prevenciu havarijných udalostí, monitoring a vyhodnocovanie rizikových faktorov, vyrozumenie a varovanie vlastných pracovníkov, organizácií a osôb v okolí organizácie, orgánov krízového riadenia štátnej správy samosprávy, zabezpečenie zdrojov na prevenciu a riešenie havarijných udalostí, záchranu a prežitie osôb, minimalizáciu škôd na majetku a činnosti organizácie a obnovu činnosti organizácie (obr. 6.3).

Havarijné plány môžu zahŕňať aj opatrenia na úpravu, zber, uskladňovanie, čistenie, odstraňovanie a bezpečné zneškodňovanie nebezpečných látok a kontaminovaného materiálu a rekultiváciu prostredia.

V procese vypracovania havarijného plánu je možné využívať dokumentáciu a plány, ktoré boli vypracované na riešenie iných nehôd a havárií. Môžu to byť napríklad:

· dokumentácia na úseku ochrany pred požiarmi,

· plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti podľa predpisov o civilnej ochrane,

· plán havarijných opatrení podľa predpisov na ochranu vôd,

· plán havarijných opatrení podľa predpisov o jadrovej bezpečnosti,

· plán opatrení na zmierňovanie priebehu a odstraňovanie dôsledkov havarijných stavov podľa predpisov na ochranu ovzdušia,

· havarijný plán pre prípady nakladania s nebezpečnými odpadmi podľa predpisov odpadového hospodárstva.

· havarijné plány vyplývajúce z prepravy nebezpečných tovarov a látok.

Každý havarijný plán by mal obsahovať tieto časti (v textovej, grafickej a elektronickej podobe):

· všeobecná časť (charakteristika a popis organizácie),

· analýza a vyhodnotenie vnútorných a vonkajších rizík,

· havarijný manažment organizácie,

· zdroje na prevenciu a riešenie havarijných udalostí (ľudské zdroje, financie, materiál, technika, spojenie ad.),

· plány konkrétnych činností na jednotlivé špecifické opatrenia (vyrozumenie, varovanie, ukrytie, evakuácia...),

· typové plány na riešenie vytypovaných havarijných udalostí.

Havarijné plány môžu byť napr. národné, vonkajšie (plány ochrany obyvateľstva) a vnútorné, prípadne iné.

Národný havarijný plán napríklad spracováva Komisia vlády SR pre radiačné havárie na koordináciu a riadenie príprav opatrení zameraných na ochranu pred následkami radiačnej havárie, ktorá svojím rozsahom prekračuje možnosti a kompetencie komisie pre radiačné havárie kraja.

Vonkajšie havarijné plány sú pripravované v nadväznosti na vnútorný havarijný plán prevádzkovateľa, pričom hlavný dôraz je položený na včasné varovanie a vyrozumenie obyvateľstva. Varovanie a vyrozumenie obyvateľstva zabezpečuje prevádzkovateľ v spolupráci s civilnou ochranou obyvateľstva. Varovanie sa vykonáva sirénami dvojminútovým kolísavým tónom. Vyrozumenie obyvateľstva je vykonávané prostredníctvom rozhlasu a televízie textovou reláciou, ktorá spresňuje charakter ohrozenia.

Do vonkajších havarijných plánov môžu byť okrem iného zahrnuté aj tieto opatrenia:

· vonkajšie organizačné úlohy a zodpovednosť za riešenie havárií vrátane toho, ako sa dosiahne integrácia s vnútornými plánmi,

· metódy a postupy, ktoré má používať havarijná a zdravotnícka služba,

· metódy na rýchle určenie zasiahnutých oblastí,

· opatrenia na zabezpečenie rýchleho oznámenia priemyselnej havárie všetkým dotknutým alebo potenciálne dotknutým stranám a následného udržiavania vzájomného spojenia medzi nimi,

· identifikácia zdrojov nevyhnutných na implementáciu plánu a opatrenia na zabezpečenie koordinácie,

· opatrenia na poskytovanie informácií verejnosti a tam, kde je to potrebné, aj zdôrazňovanie a opakovanie informácií poskytovaných verejnosti,

· opatrenia na školenie a výcvik.

Do vnútorných havarijných plánov môžu byť zahrnuté hlavne tieto opatrenia:

· vnútorné organizačné úlohy a vnútorná zodpovednosť za riešenie havárií,

· opis činnosti, ktorá sa má uskutočniť v prípade havárie alebo pri jej priamej hrozbe za účelom riadenia stavu alebo udalosti, alebo podrobnosti, kde sa uvedený opis dá nájsť,

· opis dostupného vybavenia a zdrojov,

· opatrenia na zabezpečenie včasného varovania verejných orgánov zodpovedných za vonkajšiu havarijnú odozvu, vrátane údajov, ktoré majú byť zahrnuté do počiatočného varovania a opatrenia na poskytovanie podrobnejších údajov, akonáhle budú k dispozícii,

· opatrenia na školenie personálu o povinnostiach, ktoré má plniť.

Havarijné plány sa vytvárajú vždy v písomnej podobe. Na ich spracovanie je možné využiť rôzne plánovacie programy (softvér), ktorých súčasťou môže byť analýza rizík subjektu, tvorba vlastného havarijného plánu, príprava opatrení a postupov a tlač požadovaných dokumentov. Mali by umožňovať aj podporu riešenia havarijných situácií v ich priebehu. Výhodou elektronickej podoby havarijných plánov je ich jednoduchá aktualizácia a integrácia dát potrebných na činnosť krízového manažéra.

Oblasti havarijného plánovania venuje osobitnú pozornosť aj právna úprava v Európskej únie, napr. Smernica rady č. 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky – SEVESO II. Smernica sa zameriava na dve základné oblasti. Na prevenciu rizík závažných havárií v súvislosti s nebezpečnými látkami a na obmedzenie následkov týchto havárií na človeka (bezpečnostné a zdravotné aspekty) a životné prostredie (environmentálne aspekty). Predmetom jej právnej úpravy sú špecifické povinnosti prevádzkovateľov a príslušných orgánov týkajúce sa podnikov, v ktorých sú prítomné vybrané nebezpečné látky.

Okrem tejto smernice sa havarijnému plánovaniu venujú aj niektoré predpisy OECD a medzinárodné dohovory, najmä Dohovor EHK OSN o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií presahujúcich štátne hranice (tzv. Helsinský dohovor) a Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 174 o prevencii veľkých priemyselných nehôd.

Problematike pripravenosti na radiačné havárie sa venujú v Európskej únii napríklad smernice:

· č. 87/600/Euratom: Rozhodnutie Rady o vytvorení súboru opatrení spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie,

· č. 89/618/Euratom: Smernica Rady o informovaní všeobecnej verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré je potrebné uplatniť a krokoch, ktoré je potrebné uskutočniť v prípade rádiologickej havarijnej situácie.

6.3. Havarijné plánovanie v Slovenskej republike

Havarijné plánovanie nemá v Slovenskej republike spoločný, všeobecne teoretický základ. S odvolaním sa na dokumenty EÚ je samostatne riešené pre:

· závažné priemyselné havárie,

· jadrové havárie,

· havárie v odpadovom hospodárstve,

· havárie vo vodnom hospodárstve,

· havárie zo znečistenia ovzdušia,

· havárie požiarneho charakteru,

· havárie informačných a bezpečnostných systémov,

· havárie pri preprave nebezpečných látok a ďalšie.

Každý typ havárií je riešený samostatne, rôznymi rezortmi, rôznymi metodikami a právnymi dokumentmi. Najlepšie je rozpracovaný systém havarijného plánovania v prevencii jadrových havárií a závažných priemyselných haváriách. Jednoznačne sú stanovené aj postupy v ochrane proti povodniam a v protipožiarnej ochrane.

Procesy havarijného plánovania majú veľa spoločných rysov a postupov. Všeobecný algoritmus v procese havarijného plánovania je uvedený na obr. 6.4.

6.3.1. Havarijné plánovanie V prevenciI závažných priemyselných havárií

Havarijné plánovanie je dôležitým systémovým nástrojom na riešenie závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

Právnym základom havarijného plánovania v SR je zákon NR SR č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií, ktorý ukladá prevádzkovateľom patriacim pod režim zákona povinnosť vypracovať havarijný plán. Jeho účelom je zabezpečenie včasnej a adekvátnej prípravy a reakcie na závažnú priemyselnú haváriu alebo jej bezprostrednú hrozbu v záujme ochrany života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku. Podrobnosti o havarijnom pláne, jeho vypracúvaní, uchovávaní, prehodnocovaní a precvičovaní stanovuje vyhláška MŽP SR č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a havarijnom pláne.

 Havarijný plán, ako súčasť bezpečnostnej dokumentácie podnikov kategórie A a B, má dokázať, že podnik si je vedomý rizík svojich prevádzok, že vie o nebezpečenstvách z nich vyplývajúcich a je dostatočne pripravený na riešenie závažných priemyselných havárií a ich následkov. Vypracúvanie, precvičovanie a aktualizovanie havarijného plánu má bezprostrednú súvislosť s hodnotením rizika, vypracúvaním a aktualizáciou bezpečnostnej správy a úzko súvisí s poskytovaním príslušných podkladov na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva (vonkajšieho havarijného plánu). Na zabezpečenie účinnosti havarijného plánovania je nevyhnutná maximálne možná nadväznosť oboch druhov tejto havarijnej dokumentácie.

Havarijný plán je ucelený súbor písomnej a grafickej dokumentácie, ktorý sa člení na všeobecnú časť, pohotovostnú časť a operatívnu časť. Havarijný plán musí byť prehľadný, stručný a zrozumiteľný, musí byť zostavený tak, aby zabezpečoval:

· včasnú a adekvátnu reakciu na bezprostrednú hrozbu závažnej priemyselnej havárie, alebo na vzniknutú závažnú priemyselnú haváriu a na jej zdolanie

· vykonanie opatrení potrebných na zaistenie bezpečnosti a ochrany života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku pred následkami závažnej priemyselnej havárie a na obmedzenie týchto následkov,

· potrebnú informovanosť zamestnancov, dotknutej verejnosti, ako aj príslušných orgánov a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje,

· umožnenie obnovy (sanácie) životného prostredia poškodeného závažnou priemyselnou haváriou.

Všeobecná časť havarijného plánu obsahuje:

· všeobecné údaje o podniku a jeho okolí, identifikačné údaje o prevádzkovateľovi podniku, všeobecný opis podniku, jeho objektov a zariadení, charakter jeho výrobného programu, príjazdové a iné komunikácie, údaje o pracovnom čase, obsadení zmien zamestnancami a o zabezpečení protihavarijnej prevencie v mimopracovnom čase, opis umiestnenia podniku a jeho okolia vrátane geografických, hydrografických, hydrogeologických, meteorologických a iných pomerov, terénnych prekážok alebo priehlbní, osídlenia, citlivých, alebo osobitne chránených objektov, zón a zariadení, ako aj objektov a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom rizika pre podnik,

· osobitné údaje o podniku, opis a plán rozvodov vybraných nebezpečných látok a jednotlivých médií používaných v podniku, opis a rozmiestnenie základných uzatváracích zariadení, umiestnenie a funkciu signalizačných, poplachových a výstražných zariadení, umiestnenie a funkciu požiarnotechnických zariadení a ďalších systémov na ochranu pred požiarmi.

Pohotovostná časť havarijného plánu obsahuje:

· plán vyrozumenia a zvolania, ktorý obsahuje postup a zoznam osôb, orgánov a organizácií, ktoré treba v prípade určitého druhu závažnej priemyselnej havárie povolať na miesto havárie, informovať o určitom druhu závažnej priemyselnej havárie

· zoznam vedúcich zamestnancov, ďalších zamestnancov, útvarov a služieb podniku, ktorým havarijný plán ukladá povinnosti, spôsob vyhlásenia poplachu a varovania zamestnancov a iných osôb zdržiavajúcich sa s vedomím prevádzkovateľa v areáli,

· uvedenie a stručný opis zdrojov nebezpečenstva so zvýraznením najzávažnejších zdrojov nebezpečenstva spôsobilých zapríčiniť závažnú priemyselnú haváriu,

· určenie záchranných a únikových ciest a zhromaždísk, určenie miesta na riadenie zdolávania závažnej priemyselnej havárie a základní pre záchranné zložky,

· zoznam a potrebné údaje o vybraných nebezpečných látkach prítomných v podniku, ich umiestnenie, druh, názov, množstvo, dôležité fyzikálne, chemické, toxikologické a iné nebezpečné vlastnosti, ich možné nebezpečné reakcie najmä pôsobením ohňa, teploty a určitých spôsobov prác na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie,

· zoznam, opis a vyznačenie objektov, zariadení, technologických procesov a pracovísk, ktoré vyžadujú na čo možno najdlhší čas neprerušený chod a prítomnosť príslušných zamestnancov i počas závažnej priemyselnej havárie, vrátane spôsobu vybavenia, kvalifikácie a zabezpečenia ochrany týchto zamestnancov a komunikácie s nimi,

· zoznam a rozmiestnenie prostriedkov potrebných na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovanie ich následkov,

· základné pokyny na správanie sa zamestnancov a iných osôb nachádzajúcich sa v areáli podniku v prípade závažnej priemyselnej havárie.

Operatívna časť havarijného plánu obsahuje scenáre reprezentatívnych druhov závažných priemyselných havárií a súbory scenárov pre jednotlivé reprezentatívne druhy závažných priemyselných havárií, ktoré môžu nastať v dôsledku aktivácie alebo nezvládnutia zdrojov nebezpečenstva v podniku, prípadne v jeho okolí. Scenáre sa zostavujú najmä na základe hodnotenia rizika so zohľadnením špecifických podmienok podniku a jeho okolia a ich vzájomne možných interakcií.

Scenáre obsahujú:

· okolnosti ovplyvňujúce vznik a časový priebeh vývoja havarijného stavu a závažnej priemyselnej havárie, následky na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok,

· opatrenia na zastavenie rozvoja havarijného stavu a jeho prerastanie do závažnej priemyselnej havárie, opatrenia na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a opatrenia potrebné na ochranu života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku pred jej následkami a na obmedzenie týchto následkov, určenie zón ohrozenia.

Havarijné scenáre sú podkladom na spracovanie:

· plánov výstrahy a varovania osôb (v rámci podniku i mimo neho),

· plánu vyrozumenia (riadiacich pracovníkov, krízových manažérov, členov zásahových a záchranných jednotiek),

· plánu evakuácie (zamestnancov závodu),

· technologických postupov na zastavenie šírenia účinkov havárie,

· metodických postupov a technológie likvidácie dôsledkov havárie,

· plánu nasadzovania síl a prostriedkov na likvidáciu havárie,

· opatrení na postupnú obnovu systému do prevádzkového stavu,

· systému monitorovania krízových javov.

Grafická dokumentácia tvorí spolu s písomnou časťou havarijného plánu ucelený súbor. Vyhotovenie a mierka grafickej časti dokumentácie havarijného plánu musí byť primeraná účelu, na ktorý má slúžiť.

6.3.2. Havarijné plánovanie v  prevencii jadrových havárií

Základom legislatívy v oblasti havarijnej pripravenosti pre prípad nehody alebo havárie na jadrovom zariadení sú zákon NR SR č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (Atómový zákon) a vyhláška ÚJD č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody a havárie na jadrovom zariadení.

Havarijným plánovaním sa rozumie súbor opatrení na zisťovanie a zdolávanie nehôd a havárií jadrových zariadení a na zisťovanie a zdolávanie úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri používaní a preprave jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov. Uvedené opatrenia sú súčasťou dokumentácie, ktorá tvorí havarijné plány.

Havarijné plány spracovávané pre prípad nehody alebo havárie na jadrovom zariadení majú rôznu formu a štruktúru. Poznáme národný havarijný plán, havarijný plán jadrového zariadenia, plán ochrany obyvateľstva alebo havarijný dopravný poriadok.

Národný havarijný plán obsahuje kompetencie, povinnosti a rozsah spolupráce jednotlivých orgánov štátnej správy a organizácií zahrnutých do štruktúry havarijného plánovania.

Havarijný plán jadrového zariadenia (vnútorný havarijný plán) obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia a väzbu na plán ochrany obyvateľstva, súvisiace dokumenty sú vypracované tak, aby bola zabezpečená ochrana a príprava zamestnancov pre prípad, keď nastane významný únik rádioaktívnych látok do pracovného prostredia alebo okolia, a je potrebné urobiť opatrenia na ochranu zdravia osôb na úrovni jadrového zariadenia alebo obyvateľstva v okolí.

Havarijný plán jadrového zariadenia popisuje najmä:

· systém klasifikácie udalostí,

· postupy hodnotenia,

· reakcie na havárie a zodpovednosť určených pracovníkov v jej priebehu,

· systém vyrozumenia a varovania obyvateľstva a personálu JZ,

· ochranné opatrenia a spôsob ich zavedenia,

· plán zdravotníckych opatrení,

· zásady obnovy,

· spolupracujúce externé organizácie a orgány,

· systém prípravy personálu a členov organizácie havarijnej odozvy,

· spôsob osvety a informovania verejnosti.

Plán ochrany obyvateľstva (vonkajší havarijný plán) obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva, zdravia, majetku a životného prostredia v oblasti ohrozenia v prípade rizika úniku rádioaktívnych látok alebo ich úniku do okolia jadrového zariadenia, ako aj väzbu na vnútorný havarijný plán. Plány ochrany obyvateľstva pre prípad havárie jadrového zariadenia sú spracovávané krajskými a obvodnými úradmi, ktorých územie sa nachádza v oblasti ohrozenia definovanou vzdialenosťou do 30 km v prípade SE-EBO a 20 km v prípade SE -MO. Obce, nachádzajúce sa v oblasti ohrozenia, spracovávajú výpisy z plánov ochrany obyvateľstva príslušného územného obvodu resp. vykonávacie doklady na realizáciu plánovaných opatrení. Uvedené plány ochrany obyvateľstva nadväzujú na vnútorný havarijný plán prevádzkovateľa JZ, ktorý je povinný spracovateľom plánov ochrany obyvateľstva predložiť podklady o predpokladanom ohrození v prípade nehody alebo havárie.

Havarijný dopravný poriadok (HDP), spracováva dopravca v zmysle zákona NR SR č. 130/1998 Z. z. a vyhlášky ÚJD č. 245/1999 Z. z. na účely prepravy a dopravy jadrového paliva, vyhoretého jadrového paliva, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov. Havarijný dopravný poriadok obsahuje opatrenia vykonávané v prípade úniku rádioaktívnych látok alebo ich úniku do okolia v súvislosti s prepravou jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov. Ich cieľom je zabezpečiť preventívne a ochranné opatrenia pre prípad nehody alebo havárie v priebehu transportu.

Havarijné dopravné poriadky spracovávajú:

· prevádzkovateľ jadrového zariadenia na prepravu uvedených materiálov na cestných komunikáciách a železničných komunikáciách, ktoré spadajú pod jeho správu,

· železničný prepravcovia na prepravu po ich železničných tratiach na území SR, po posúdení HDP Úradom jadrového dozoru a ostatnými zainteresovanými orgánmi ho schvaľuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

Prvým stupňom organizácie v havarijnom plánovaní je Komisia vlády SR pre radiačné havárie (KRH SR), ktorá je vedená ministrom životného prostredia. Jej hlavnou úlohou je riadiť a koordinovať všetky činnosti počas havarijnej udalosti a informovať vládu, parlament a verejnosť o situácii.

Orgány štátnej správy, obce, ako aj fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracovávaní havarijných plánov a zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva na precvičovaní a tiež na spolupráci pri uskutočňovaní ochranných opatrení a likvidácií následkov havárií.

6.3.3. PLÁNOVANIE OCHRANY PRED POVODŇAMI

Ochranu pred povodňami rieši zákon NR SR č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami, ktorý upravuje organizáciu ochrany pred povodňami, pôsobnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri činnostiach súvisiacich s poskytovaním pomoci pri ochrane pred povodňami a pri koordinácii týchto činností. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Ochrana pred povodňami je chápaná ako súbor technických opatrení a organizačných opatrení orgánov štátnej správy a obcí, povodňových komisií, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a správcov drobných vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb, iných právnických osôb a fyzických osôb na predchádzanie vzniku povodne a na zmiernenie jej následkov.

Opatreniami na ochranu pred povodňami sú najmä (obr. 6.5):

· povodňové plány,

· povodňové prehliadky,

· predpovedná a hlásna služba,

· varovná povodňová služba,

· hliadková služba,

· povodňové zabezpečovacie práce,

· povodňové záchranné práce.

Opatrenia na ochranu pred povodňami sú vykonávané preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni.

Povodňový plán je dokument organizačného a technického charakteru, ktorý obsahuje úlohy a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, správcov vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb a iných právnických a fyzických osôb pri ochrane pred povodňami a skladá sa z:

· povodňového plánu zabezpečovacích prác,

· povodňového plánu záchranných prác.

Príprava ochrany pred povodňami je zahrnutá do povodňových plánov, ktoré vyhotovujú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami na všetkých stupňoch.

Orgánmi štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami sú:

· Ministerstvo životného prostredia SR,

· krajské úrady životného prostredia,

· obvodné úrady životného prostredia,

· obce.

Povodňové plány vypracúvajú aj právnické osoby a podnikajúce fyzické osoby, ktorých objekty môžu byť postihnuté povodňou. Tieto plány tvoria súčasť povodňových plánov obce.

Povodňové plány stavieb zasahujúcich do vodného toku, do jeho inundačného územia alebo do vodných stavieb schvaľuje orgán štátnej správy ochrany pred povodňami na základe súhlasného stanoviska správcu vodného toku.

Schválené povodňové plány sú každý rok preskúmané a podľa potreby aktualizované tak, aby boli zmeny a doplnky schválené do konca kalendárneho roka. Zmeny podstatného významu, napríklad zmeny vyhlásenia stupňov povodňovej aktivity, zmeny, ktoré majú vplyv na odtokový režim, zmeny manipulačných poriadkov vodných stavieb a ďalšie sú zapracované do povodňových plánov bezodkladne.

Povodňové plány zabezpečovacích prác vypracúvajú:

· správcovia vodných tokov,

· správcovia produktovodov zasahujúcich do vodného toku,

· vlastníci, správcovia alebo užívatelia vodných stavieb a zariadení pri vodných tokoch a vodných nádržiach,

· zhotovitelia stavieb na vodných tokoch počas ich výstavby.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov organizuje vypracovanie plánov povodňových zabezpečovacích prác podľa hydrologických povodí a podľa územia svojej pôsobnosti.

Povodňové zabezpečovacie práce sú technické opatrenia a organizačné opatrenia na ochranu pred povodňami na vodných tokoch, na vodných stavbách a na iných objektoch na vodných tokoch, v inundačných a v zátopových územiach na uvoľňovanie a obnovovanie voľného prietoku vodného toku. Počas povodňovej situácie môžu byť vykonávané tieto povodňové zabezpečovacie práce:

· odstraňovanie prekážok znemožňujúcich plynulý odtok vody,

· ochrana hrádzí proti vlnobitiu, priesakom, erozívnym vplyvom, výverom, ochrana proti preliatiu koruny hrádze a budovanie provizórnych prístupových ciest na tieto účely,

· ochrana koryta vodného toku a jeho brehov pred ich narúšaním, poškodzovaním a pred zosúvaním,

· narúšanie ľadových celín a zátarás,

· mimoriadna manipulácia na vodných stavbách,

· uzavieranie prietrží,

· odvádzanie vôd zo zaplaveného územia, odvádzanie alebo odčerpávanie vnútorných vôd,

· budovanie druhotných ochranných línií,

· provizórne obnovenie prietoku zanesených korýt vodných tokov,

· zriadenie provizórnych hradení na vodných stavbách a hrádzových objektoch,

· opatrenia proti spätnému vzdutiu vody na vyústeniach kanalizácií do vodného toku a na cestných priepustoch a cestných priekopách,

· opatrenia na zamedzenie znečistenia vodného toku nebezpečnými látkami pri zaplavení inundačného územia,

· činnosť povodňových dispečingov a technických štábov,

· mimoriadne merania na účely posúdenia bezpečnosti a stability vodných stavieb,

· zameranie, prípadne označovanie a zameranie výšky hladiny a prietoku na vodných tokoch a hrádzach počas povodne, vrátane záznamov o čase,

· pozemné a letecké merania a prieskumy v súvislosti so sledovaním vývoja povodne a získavaním informácií pre rozhodnutia na realizáciu technických a organizačných opatrení, medzi ktoré patria najmä evakuácia obyvateľstva, úmyselné a riadené zaplavenie chráneného územia a umelé prietrže ochranných línií,

· vytváranie umelých prietrží,

· iné práce vykonané na príkaz orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami.

Povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami počas stavu pohotovosti a stavu ohrozenia vykonávajú :

· správcovia vodných tokov,

· vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb a iných objektov na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území,

· zhotovitelia stavby na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území počas jej výstavby.

Povodňové zabezpečovacie práce vlastníkov, správcov a užívateľov iných objektov na vodnom toku, ktoré nie sú uvedené v povodňovom pláne, musí správca vodného toku odsúhlasiť.

Povodňové plány záchranných prác vypracúvajú:

· krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru,

· okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru,

· obce v nadväznosti na povodňové plány zabezpečovacích prác.

Povodňové záchranné práce sú technické opatrenia a organizačné opatrenia vykonávané na záchranu životov, zdravia a majetku v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni v bezprostredne ohrozených alebo už zaplavených územiach. Povodňové záchranné práce sú:

· varovanie,

· práce spojené s ochranou a prípadne evakuáciou obyvateľstva na nevyhnutne potrebný čas v územiach ohrozených alebo zaplavených povodňou,

· ochrana a zachraňovanie majetku na týchto územiach, vrátane prípadného predčasného zberu úrody ohrozenej povodňou,

· odstraňovanie prekážok, ktoré bránia plynulému odtoku vôd,

· odsun nebezpečných látok z dosahu záplav,

· nevyhnutné práce na prístupových komunikáciách súvisiace s obnovením prístupu do sídelných celkov, vrátane výstavby provizórnych mostných objektov alebo lávok,

· riadenie dopravy, vytyčovanie obchádzok a osadzovanie prenosného dopravného značenia na usmernenie dopravy,

· ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu a telekomunikačných sietí,

· uzatvorenie evakuovaného územia a ochrana majetku evakuovaných obyvateľov,

· núdzové zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a potravinami v postihnutých územiach,

· vyhľadávanie nezvestných osôb,

· odčerpávanie vody zo zatopených domov, pivníc, studní, verejných kanalizácií, žúmp a iných objektov,

· hygienicko-protiepidemické opatrenia vyvolané povodňami, medzi ktoré patria najmä očkovanie rizikových skupín obyvateľstva, dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov, deratizácia, postreky proti kalamitnému výskytu komárov, odvoz a zneškodňovanie uhynutých zvierat a iných odpadov,

· zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami,

· odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, z verejných priestranstiev a z  komunikácií,

· zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia,

· iné práce vykonané na príkaz orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami do odvolania stavu ohrozenia.

Povodňové záchranné práce zabezpečujú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami a vykonávajú ich podľa povodňového plánu záchranných prác a v mimoriadnych a odôvodnených prípadoch aj nad určený rámec záchranné zložky Integrovaného záchranného systému, samosprávne orgány a ďalšie právnické osoby, podnikajúce fyzické osoby a fyzické osoby.

6.3.4. PLÁNOVANIE OCHRANY PRED POŽIARMI

Ochranu pred požiarmi upravuje zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, ktorý upravuje podmienky na ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku a životného prostredia pred požiarmi a ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach.

Každá právnická osoba a podnikajúca fyzická osoba za účelom predchádzania vzniku požiarov je okrem iného povinná vypracúvať, viesť a udržiavať v súlade so skutočným stavom dokumentáciu ochrany pred požiarmi.

Druhy dokumentácie, jej obsah, účel, spôsob vypracovania a uloženia a lehoty jej kontroly ustanovuje vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 129/2002 Z.  z. o požiarnej prevencii.

Dokumentáciu ochrany pred požiarmi právnických a podnikajúcich fyzických osôb tvorí:

· požiarny štatút,

· požiarny poriadok pracoviska,

· požiarne poplachové smernice,

· požiarny evakuačný plán,

· požiarna kniha,

· analýza nebezpečenstva vzniku požiaru,

· zoznam objektov a prehľad miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,

· doklady o kontrole požiarnotechnických zariadení a požiarnych vodovodov,

· údaje o požiaroch, príčinách vzniku požiarov, správy o výsledkoch vykonaných rozborov a o vykonaných opatreniach na úseku ochrany pred požiarmi,

· dokumentácia o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi,

· dokumentácia o odbornej príprave protipožiarnych hliadok,

· dokumentácia o činnosti hasičskej jednotky,

· ďalšie doklady.

Požiarny štatút právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby je základným dokumentom ochrany pred požiarmi. Obsahuje tieto informácie:

· organizačné usporiadanie ochrany pred požiarmi, najmä zabezpečenie riadenia a vykonávania ochrany pred požiarmi zamestnancami, ktorí majú odbornú spôsobilosť, zriadenie a vnútornú organizáciu hasičskej jednotky právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby,

· povinnosti jednotlivých organizačných zložiek právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby pri plnení úloh ochrany pred požiarmi

· povinnosti štatutárneho orgánu právnickej osoby, podnikajúcej fyzickej osoby alebo jej zodpovedného zástupcu, ďalších vedúcich zamestnancov a ostatných zamestnancov na zabezpečenie ochrany pred požiarmi,

· úlohy technika požiarnej ochrany, špecialistu požiarnej ochrany, hasičských jednotiek a protipožiarnych hliadok,

· spôsob a lehoty vykonávania kontrol dodržiavania predpisov, vydaných príkazov, zákazov a pokynov na úseku ochrany pred požiarmi a preventívnych protipožiarnych prehliadok objektov a pracovísk právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby,

· rozsah, lehoty a organizáciu školenia zamestnancov o ochrane pred požiarmi a formy overovania vedomostí,

· rozsah, lehoty a organizáciu odbornej prípravy protipožiarnych hliadok,

· spôsob zabezpečenia ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, ako aj pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb.

Požiarny štatút vypracúva technik požiarnej ochrany v spolupráci s príslušnými zodpovednými vedúcimi zamestnancami právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby.

Požiarny štatút právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby, podnikajúca fyzická osoba alebo jej zodpovedný zástupca.

Požiarny poriadok pracoviska sa vypracováva pre pracoviská s miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Obsahuje hlavne tieto údaje:

· opis technologického postupu a charakteristiku nebezpečenstva vzniku požiaru na pracovisku,

· požiarnotechnické charakteristiky spracúvaných a používaných surovín a materiálov a ich najvyššie prípustné množstvá na pracovisku,

· požiadavky na pracovisko na zabezpečenie ochrany pred požiarmi,

· zoznam miest a zariadení alebo ich častí so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo výbuchu a opatrenia na zamedzenie vzniku a šírenia požiaru,

· osobitné povinnosti zamestnancov.

Požiarny poriadok pracoviska vypracúva technik požiarnej ochrany v spolupráci so zodpovedným vedúcim príslušného pracoviska. Musí byť umiestnený na pracovisku tak, aby bol viditeľný a trvalo prístupný všetkým zamestnancom. V prílohe požiarneho poriadku pracoviska je uvedený aktuálny zoznam členov protipožiarnej hliadky pracoviska s určením ich úloh. Požiarny poriadok pracoviska schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená osoba.

Požiarne poplachové smernice vymedzujú povinnosti zamestnancov v prípade vzniku požiaru. Obsahujú tieto povinnosti a údaje:

· povinnosti zamestnanca, ktorý spozoruje požiar, spôsob a miesto ohlásenia požiaru,

· spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu pre zamestnancov a hasičskú jednotku právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby,

· povinnosti zamestnancov pri vyhlásení požiarneho poplachu, najmä pokyny o tom, v ktorých prípadoch majú zostať na svojich pracoviskách a v ktorých prípadoch ich majú opustiť, prípadne akým spôsobom sa majú podieľať na zdolávaní požiaru,

· miesto, adresa a číslo telefónu ohlasovne požiarov a hasičských jednotiek, miesto, adresa a číslo telefónu pohotovostnej služby elektrárne, plynárne, vodárne, čísla liniek tiesňového volania, ako aj miesto, adresa a číslo telefónu právnických osôb a fyzických osôb zabezpečujúcich pohotovostné služby.

Požiarne poplachové smernice vypracováva technik požiarnej ochrany. Ak je v právnickej osobe alebo podnikajúcej fyzickej osobe zriadená hasičská jednotka, spolupracuje s veliteľom tejto jednotky. V objekte s viacerými právnickými osobami alebo podnikajúcimi fyzickými osobami vlastník objektu zabezpečí vypracovanie požiarnych poplachových smerníc pre celý objekt. Požiarne poplachové smernice schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená osoba.

Požiarne poplachové smernice sú umiestňované na vhodných miestach objektov právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby tak, aby boli viditeľné a trvalo prístupné všetkým osobám.

Požiarny evakuačný plán upravuje organizáciu evakuácie osôb a zvierat z objektov zasiahnutých alebo ohrozených požiarom. Jeho obsahom sú hlavne tieto údaje:

· určenie zamestnancov, ktorí budú riadiť evakuáciu a miesto, z ktorého ju budú riadiť,

· určenie zamestnancov a prostriedkov, pomocou ktorých sa bude evakuácia vykonávať,

· určenie spôsobu evakuácie a ciest na evakuáciu,

· určenie miesta, kde sa evakuované osoby, prípadne zvieratá budú sústreďovať a určenie zodpovedného zamestnanca, ktorý vykoná kontrolu počtu evakuovaných osôb a zvierat,

· spôsob zabezpečenia poskytnutia prvej zdravotnej pomoci postihnutým osobám,

· grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží objektu.

Požiarny evakuačný plán vypracováva technik požiarnej ochrany. Grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží objektu je umiestňované pri vstupe na podlažie. V objekte s viacerými právnickými osobami alebo podnikajúcimi fyzickými osobami vlastník objektu zabezpečí vypracovanie požiarneho evakuačného plánu pre celý objekt. Požiarny evakuačný plán schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená osoba.

Účinnosť opatrení upravených v požiarnom evakuačnom pláne sa preveruje cvičným požiarnym poplachom vo všetkých objektoch, pre ktoré je požiarny evakuačný plán vypracovaný. Ak sa v objekte nachádzajú požiarne nebezpečné látky, ktoré by mohli ovplyvniť evakuáciu osôb, bezpečný prístup alebo zásah hasičských jednotiek, požiarny evakuačný plán je vypracovaný aj na evakuáciu týchto materiálov.

Požiarny evakuačný plán je uložený v ohlasovni požiarov a na ďalšom trvalo dostupnom mieste.

Požiarny evakuačný plán nemusí byť vyhotovovaný pre objekty, v ktorých sú jednoduché pomery z hľadiska záchrany osôb a zvierat. Jednoduché pomery sú preukazované predložením potrebnej dokumentácie stavebného riešenia objektu. Ak sa tieto pomery v objekte zmenia, právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba požiada okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru o nový súhlas.

Požiarna kniha je určená na záznamy o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa ochrany pred požiarmi, najmä o vykonaných preventívnych protipožiarnych prehliadkach, zistených nedostatkoch a o spôsobe ich odstránenia, uskutočnení cvičných požiarnych poplachov a o kontrole dokumentácie ochrany pred požiarmi.

Hlavnú požiarnu knihu vedie právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba knihu. Ak sa člení na nižšie organizačné zložky, môže v nich viesť samostatné požiarne knihy. V týchto knihách je nutné vyznačiť, pre ktoré objekty sú určené.

Záznamy vedie technik požiarnej ochrany v samostatných požiarnych knihách, ktoré sú predkladané príslušnému zodpovednému vedúcemu nižšej organizačnej zložky najmenej raz za tri mesiace, ako aj v hlavnej požiarnej knihe. Do hlavnej požiarnej knihy sú zapisované aj zistené nedostatky uvedené v samostatných požiarnych knihách, ak ich odstránenie presahuje právomoc vedúcich zamestnancov nižších organizačných zložiek.

Hlavná požiarna kniha je predkladaná štatutárnemu orgánu právnickej osoby, podnikajúcej fyzickej osobe alebo jej zodpovednému zástupcovi bez zbytočného odkladu, ak je na odstránenie zistených nedostatkov potrebné rozhodnutie štatutárneho orgánu právnickej osoby, podnikajúcej fyzickej osoby alebo jej zodpovedného zástupcu. Okrem týchto prípadov je hlavná požiarna kniha predkladaná na kontrolu štatutárnemu orgánu právnickej osoby, podnikajúcej fyzickej osobe alebo jej zodpovednému zástupcovi raz za tri mesiace.

Dokumentáciu o odbornej príprave protipožiarnych hliadok tvoria tematické plány, časový rozvrh odbornej prípravy a záznam o vykonaní odbornej prípravy. Záznam o vykonanej odbornej príprave protipožiarnych hliadok obsahuje dátum vykonania, mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré sa na odbornej príprave zúčastnili, a meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá odbornú prípravu vykonala. Zloženie protipožiarnych hliadok a dokumentáciu o školení zamestnancov a o odbornej príprave protipožiarnych hliadok schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená osoba.

Dokumentáciu o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi tvorí záznam o vykonanom školení, výsledky overenia vedomostí vedúcich zamestnancov a osôb zabezpečujúcich ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase s podpisom predsedu skúšobnej komisie. Záznam o vykonanom školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi obsahuje dátum vykonania, obsah a rozsah školenia, mená, priezviská a podpisy školených osôb a meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá školenie o ochrane pred požiarmi vykonala.

Požiarny štatút právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby, analýzu nebezpečenstva vzniku požiaru, prehľad miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, požiarne poriadky pracovísk, požiarne poplachové smernice, požiarne evakuačné plány a zloženie protipožiarnych hliadok kontroluje právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba po každej organizačnej alebo inej zmene. Ak táto zmena mala vplyv na obsah dokumentácie, vykoná v nej potrebné zmeny. Kontrolu tejto dokumentácie vykonáva najmenej raz za 12 mesiacov. Právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba po požiari vykoná kontrolu dokumentácie spracovanej pre objekty, v ktorých požiar vznikol alebo sa šíril, a upraví ju v súlade s poznatkami získanými pri jeho zdolávaní.

Spracovanie jednotlivých častí HP

DOKUMENTÁCIA OCHRANY PRED POŽIARMI

POŽIARNY ŠTATÚT

OSTATNÉ

DOKLADY

Obr. 6.3. Základné opatrenia a úlohy havarijného plánu

MINIMALIZÁCIA ŠKôD A OBNOVA ČINNOSTI

ZÁCHRANA A PREŽITIE OSôB

ZABEZPEČENIE ZDROJOV NA PREVENCIU A RIEŠENIE HAVÁRIÍ

VYROZUMENIE A VAROVANIE

ŠTÁTNEJ SPRÁVY

VYROZUMENIE A VAROVANIE

OBČANOV A ORGANIZÁCIÍ

VYROZUMENIE A VAROVANIE

PRACOVNÍKOV

MONITORING A VYHODNOTENIE RIZÍK

OPATRENIA HAVARIJNÉHO PLÁNU

PREVENCIA

Obr. 6.2. Postup činností v havarijnom plánovaní

PREVENTÍVNE OPATRENIA

monitoring,

prevencia a eliminácia,

školenie a výcvik,

vyrozumenie a varovanie,

súčinnosť a kooperácia...

ZABEZPEČENIE ZDROJOV

ľudské zdroje,

materiálne zdroje,

technické zdroje,

technologické zdroje,

finančné zdroje...

PLÁNOVANIE

Havarijný plán vnútorný

Havarijný plán vonkajší

PRÍPRAVA

NA RIEŠENIE HAVÁRIÍ

ANALÝZA

RIZÍK

vnútorné riziká,

vonkajšie riziká,

ohrozenia,

zraniteľnosť,

odolnosť , ....

HAVÁRIE

A NEHODY

Obr. 6.1. Základné druhy havárií a nehôd

TECHNICKÉ

EPIFITICKÉ

EPIZOOTICKÉ

ENVIRONMENTÁLNE

RADIAČNÉ

CHEMICKÉ

EPIDEMIOLOGICKÉ

TECHNOLOGICKÉ

PODKLADOVÉ MATERIÁLY

informácie o subjekte,

informácie o okolí,

úlohy a ciele subjektu,

právne dokumenty,

normy

existujúce plány (krízový plán, evakuačný plán, plán ochrany pre požiarmi

PRÍRODNÉ

ZOZNAM OBJEKTOV A PREHĽAD MIEST SO ZNP

POŽIARNA

KNIHA

ANALÝZA NEBEZPEČENSTVA VZNIKU POŽIARU

POŽIARNY EVAKUAČNÝ PLÁN

POŽIARNY PORIADOK PRACOVISKA

POŽIARNE POPLACHOVÉ SMERNICE

Obr. 6.6. Dokumentácia ochrany pred požiarmi právnických a podnikajúcich fyzických osôb

PRVKY A OPATRENIA NA OCHRANU PRED POVODŇAMI

pOVODŇOVÉ ZÁCHRANNÉ PRÁCE

HLÁSNA A VAROVNÁ POVODŇOVÁ SLUŽBA

POVODŇOVÉ ZABEZPEČOVACIE PRÁCE

PREDPOVEDNÁ POVODŇOVÁ SLUŽBA

POVODŇOVÉ

PREHLIADKY

HLIADKOVÁ

SLUŽBA

POVODŇOVÉ

PLÁNY

Obr.6.5. Štruktúra prvkov a opatrení na ochranu pred povodňami

pStanovenie síl a prostriedkov na zásah

aNávrh reakcie na haváriu

vSpracovanie havarijných scenárov

oSchválenie štruktúry HP

dSpracovanie štruktúry HP

ňPosúdenie zdrojov rizík

aStanovenie spracov. tímu

mRozhodnutie o spracovaní HP

i

Schválenie HP

Pripravenosť na riešenie havárie

Priebežná kontrola

Školenie

Vytvorenie monitorovacieho systému

Žiadosť o pomoc na orgány štátnej správy

Dohoda so záchranárskymi organizáciami o poskytovaní pomoci

Stanovenie úloh silám a prostriedkom

Vyhodnotenie možností podniku riešiť haváriu

Stanovenie síl a prostriedkov na zásah

Návrh reakcie na haváriu

Spracovanie havarijných scenárov

Schválenie štruktúry HP

Spracovanie štruktúry HP

Posúdenie zdrojov rizík

Stanovenie spracov. tímu

Rozhodnutie o spracovaní HP

Obr. 6.4. Všeobecný algoritmus havarijného plánovania

� Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

� enviromentálny – týkajúci sa životného prostredia

� epizootia je súčasné ochorenie väčšieho počtu zvierat toho istého druhu na nákazlivú chorobu

� epifit je parazit rastlinného pôvodu

� riziko je pravdepodobnosť vzniku nepriaznivej udalosti v dôsledku nerešpektovania konkrétnych vonkajších a vnútorných podmienok.

� Zákon NR SR č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami.

� Zákon NR SR č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami.

� Vyhláška MV SR č. 129/2002 Z. z. o požiarnej prevencii

- 172 -

- 171 -