Regióny v žilinskej župe čaká rozsiahla letná obnova ciest(04.08.2015; Obecné noviny; č. 31, doprava , s. 20; zat)

ŽSK ako správca 800 mostov a 1430,6 km ciest II. a III. triedy na území kraja aj počas letných mesiacov pokračuje v ich údržbe a rekonštrukcii.

V rámci letnej údržby prebieha najmä oprava výtlkov a nerovností ciest, pričom len v júni sa na vysprávky povrchu využilo 525 ton materiálu a prefinancovalo viac ako 130-tisíc eur. ,,V júni pracovníci Správy ciest ŽSK okrem toho opravili alebo vymenili 78 dopravných značiek a pokosili takmer 2 štvorcové kilometre trávnatých plôch," informoval riaditeľ odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý. Regióny žilinskej župy zároveň v letnom období čakajú kompletné rekonštrukcie ciest, oporných múrov či mostov, v rámci ktorých je plánovaná obnova viac než 10 km ciest II. a III. triedy. Vysprávky v regióne horného Považia si za jún vyžiadali 147 ton materiálu v sume 23-tisíc eur. V auguste sa okrem ďalšej letnej údržby dočká rekonštrukcie aj 1,8 km ciest v Žilinskej Lehote, Lietave a Terchovej-Šípková. Viac ako 63 ton materiálu v hodnote 17-tisíc eur spotrebovali v prvom letnom mesiaci výtlky na vozovkách kysuckého regiónu. ,,Rekonštrukciou prešiel aj oporný múr v Zákopčí, ktorý je vďaka dobetónovaniu opäť bezpečný. Ďalšia oprava cesty sa uskutoční v auguste v Staškove i Čadečke a v Krásne nad Kysucou bude pokračovať druhá etapa odvodnenia cesty II. triedy," doplnil predseda ŽSK Juraj Blanár. Rekonštrukcie sa dočkajú aj, komunikácie na Orave, a to konkrétne 2,7 - kilometrový úsek cesty v Zázrivej, kde dochádzalo k častým dopravným nehodám. Pripravuje sa aj oprava hornej stavby mosta v Štefanove nad Oravou, ktorá zlepší jeho stavebno-technické vlastnosti. Na odstránenie výtlkov v oravskom regióne vynaložil v júni ŽSK 139 ton materiálu za takmer 42-tisíc eur. Opravovali sa aj cesty v Liptove, kde pracovníci Správy ciest na úpravu spotrebovali 119 ton materiálu v hodnote 34-tisíc eur. Čerstvo obnovenú vozovku majú obyvatelia Liptovského Jána a svojím novým povrchom potešil vodičov aj 1,5-kilometrový úsek medzi Liptovskou Ondrášovou a Bobrovcom. ,,V Liptove čakajú obyvateľov okrem už vynovených ciest aj ďalšie investičné aktivity. V Liptovských Revúcich momentálne prebieha obnova oporného múra a v Liptovských Sliačoch už len čakáme, kým sa ukončia práce na kanalizácii, a následne začneme s ďalšou opravou povrchu vozovky," povedal žilinský župan. Na cestách v regióne Turiec si vysprávky v júni vyžiadali 57 ton materiálu za 14-tisíc eur. Viacero investičných akcií, ktoré prinesú pozitívny impulz do zlepšenia dopravnej situácie, sa chystá aj v okrese Martin. Pre zvýšenie bezpečnosti pridajú pracovníci Správy ciest ŽSK zdrsňujúci povrch na časť vozovky v obci Turčiansky Ďur a súčasne zrekonštruujú cestu medzi obcami Benice a Príbovce a opravia most v Kláštore pod Znievom. Významný dopad na premávku bude mať i rekonštrukcia križovatky v mestskej časti Martin - Priekopa. V spolupráci s mestom Martin upraví Žilinská župa jazdné pruhy a dôjde tiež k presunu zastávky MHD a vybudovaniu nových chodníkov.

Župní poslanci schválili ďalšie investície pre rozvoj regiónov(04.08.2015; Obecné noviny; č. 31, z regiónov , s. 17; zat)

Na 11. zasadnutí Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, ktoré sa konalo 6. júla, poslanci schválili zvýšenie rozpočtu o 2,5 mil. eur pre rozvoj škôl, nemocníc, domovov sociálnych služieb, kultúrnych inštitúcií a správy ciest žilinskej župy.

Na Kysuciach si oblasť kultúry prilepší o viac ako 45-tisíc eur. Kysucká galéria v Oščadnici za 24-tisíc eur obnoví nefunkčný požiarny hydrant, zabezpečí propagačné materiály a vytvorí novú internetovú stránku. Kysuckú knižnicu v Čadci čaká rekonštrukcia vonkajšej kanalizácie i rozšírenie čitateľského priestoru a Zariadenie pre seniorov, Domov sociálnych služieb PARK v Čadci zase získa 24-tisíc eur, za ktoré kúpi veľkokapacitnú sušičku.

,,Oravskému múzeu P. O. Hviezdoslava pribudne v rozpočte 99-tisíc eur, ktoré pôjdu na zvýšenie bezpečnosti a plynulosti Oravskej lesnej železnice a na ďalšiu rekonštrukciu Oravského hradu," informovala riaditeľka odboru kultúry a cestovného ruchu ŽSK Zuzana Kmeťová. Ten čaká podľa jej slov nielen oprava prelomenej časti šindľovej strechy a dreveného obkladu spolu so stropnými trámami napadnutými drevokaznou hubou, ale aj reštaurovanie unikátnej renesančnej výmaľby, ktorú objavili pri obnove Thurzovho paláca.

Viac ako 13-tisíc eur je určených pre Liptovské múzeum v Ružomberku. Vďaka nim sa dofinancuje výmena strechy goticko-renesančného kaštieľa z Parížoviec v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. V Liptove sa ďalších 30-tisíc eur prefinancuje v Centre sociálnych služieb ANÍMA v

Liptovskom Mikuláši, kde osadia 44 nových požiarnych dverí a hasiace prístroje. Región Turca získa do oblasti školstva 120-tisíc eur. Stredná odborná škola dopravná v Martine

zateplí a kompletne vymení strešnú krytinu za 40-tisíc eur a investícia 80-tisíc eur pomôže pri rekonštrukcii hygienických zariadení v internáte Strednej priemyselnej školy v Martine.

Zateplenie strechy špeciálnych učební na Gymnáziu v Bytči v spojení s jej rekonštrukciou si vyžiada 50-tisíc eur. Pre stredné školy na hornom Považí vyčlenil Žilinský samosprávny kraj aj ďalšie finančné prostriedky, a to 10-tisíc eur pre Gymnázium na Hlinskej ul. v Žiline na vybudovanie prístrešku nad hlavným schodiskom pri vstupe do budovy, ktoré prejde zároveň i rekonštrukciou, a 50-tisíc eur pre Spojenú školu na Rosinskej ceste v Žiline, kde zrekonštruujú vzduchotechniku v školskej kuchyni. Žilinská župa zahrnula do druhej úpravy rozpočtu aj 200-tisíc eur do oblasti zdravotníctva. ,,Pre Kysuckú nemocnicu v Čadci, Hornooravskú nemocnicu v Trstenej, Dolnooravskú nemocnicu v Dolnom Kubíne a Liptovskú nemocnicu v Liptovskom Mikuláši sme vyčlenili finančné prostriedky na nákup centrálneho systému pre archivovanie a prepojenie digitalizovaných pracovísk. Vytvorenie tohto centrálneho archívu umožní našim nemocniciam rýchlejšie a efektívnejšie konzultácie a zároveň zlepší diagnostické a liečebné procesy," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár. Centrálny systém PACS bude slúžiť na zabezpečenie komunikačnej infraštruktúry pre bezpečnú a dôveryhodnú výmenu obrazových dát medzi jednotlivými zdravotníckymi zariadeniami.

Už len Žilinská župa si myslí, že nemocnice uriadi sama(03.08.2015; www.dennikn.sk; , , s. -; Veronika Folentová)

Veronika Folentová Trenčiansky kraj má na starosti tri nemocnice, chce ich riadenie teraz ponúknuť manažérom.

Žilinská župa by tak bola posledná, ktorá riadi všetky svoje nemocnice. Meniť to nemieni. Trenčiansky kraj je jeden z dvoch, ktorý ešte riadi všetky regionálne nemocnice. Ale už nie nadlho.

Dal si urobiť analýzu spoločnosťou Grant Thornton Advisory, čo má s tromi zadlženými nemocnicami robiť. Pod trenčiansku župu patria nemocnice v Prievidzi, Považskej Bystrici a na Myjave. Všetky tri sú v strate. Podľa údajov z analýzy skončili v roku 2013 takto:

Nemocnica v Považskej Bystrici: -1 871 000 eur Nemocnica Myjava: -877 000 eur Nemocnica v Prievidzi: -2 654 000 eur Analytici firmy Grant ponúkli kraju päť možností, čo s nemocnicami môžu urobiť. Nerobiť nič: Ak by nerobili nič, mal by stále úplnú kontrolu nad nemocnicami, ale s veľkou

pravdepodobnosťou by pokračovalo ich zadlžovanie. Predaj: Župa by mohla dostať jednorazovo peniaze z predaja a nemala by starosti s riadením

nemocníc. Na druhej strane by podľa analytikov bolo ťažké nájsť potenciálneho investora a kraj by stratil kontrolu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Manažérska zmluva: Nemocnice by dostali profesionálny manažment, ktorý by vzišiel zo súťaže. Podľa analýzy by to mohlo spomaliť zadlžovanie a prinesie to podľa nej vyššiu kvalitu riadenia. Aj tento systém má však nevýhody - budúce investície ostávajú na župe a nevyrieši to ani staré dlhy nemocníc.

Prenájom: Kraj by mal príjem z nájmu bez toho, aby musel investovať do nemocníc. Nemusel by sa starať ani o riadenie nemocníc. Čiastočne by však stratil kontrolu nad poskytovaním starostlivosti.

PPP: Kraj by nemusel nemocnice riadiť a nové investície by prebral investor. Peniaze na správu zariadení by však ostali na župe. "Tento model nie je vhodný pri už existujúcich prevádzkach a v praxi zatiaľ na Slovensku nikde nefunguje," upozorňuje analýza.

Trenčiansky kraj si z týchto možností vybral manažérsku zmluvu. Znamená to, že nájde manažérov, ktorí ich nemocnice budú riadiť. Tento plán odobrili už aj krajskí poslanci.

"Návrh takejto zmluvy bude predmetom rokovania krajského zastupiteľstva. Tento spôsob riadenia by nemal mať ďalšie nároky na rozpočet," napísala hovorkyňa kraja Jana Paulínyová. Teraz sa znenie zmluvy pripravuje a potom vyhlási župa verejné obstarávanie na výber manažmentu.

"V tejto chvíli nie je možné odhadnúť presný časový horizont, pretože závisí od priebehu verejného obstarávania," dodala hovorkyňa. Kraj riadi nominant Smeru Stanislav Baška.

Autori analýzy upozorňujú, že "v praxi zatiaľ u nás neexistuje žiadna skúsenosť s doslovne takýmto scenárom riadenia nemocníc". Okrem toho budú zrejme nutné aj organizačné zmeny či majetkové presuny.

Najväčší prevádzkovateľ regionálnych nemocníc Svet zdravia, ktorý patrí skupine Penta, momentálne o tom, že by sa do vereného obstarávania prihlásil, neuvažuje. Dnes má kontrolu nad 14 nemocnicami na Slovensku. Zapojiť sa zatiaľ neplánuje ani spoločnosť Medirex, ktorá prevádzkuje nemocnicu v Malackách.

"Predpokladáme, že spoločnosť Agel sa zúčastní verejného obstarávania na manažovanie zdravotníckych zariadení, ktoré prevádzkuje Trenčiansky samosprávny kraj. Všetko je tiež závislé od podmienok, ktoré kraj stanoví," potvrdil záujem Agel. Ten má u nás na starosti štyri nemocnice a nemocnicu v Komárne manažérsky riadi.

Nový manažment nemusí pomôcť Aj keď kraj prenechá riadenie nemocníc novému manažmentu, ktorý vzíde zo súťaže, nemusí to

ešte zadlženým zariadeniam pomôcť. Veľa bude závisieť od toho, ako bude zmluva nastavená. "Je rozhodujúce, ako odvážny kraj bude, pretože samotné zverenie manažmentu externistom bez posunu kompetencií robiť zásadné rezy v nemocniciach pri reštrukturalizácii pracovísk, prípadne výmene politicky preferovaných dodávateľov riešením pre nemocnice nebude," hovorí konzultant Michal Pyšný zo spoločnosti Emark.

Dôležité bude aj to, kto bude v novom manažmente, a teda či pôjde o profesionálov alebo "len kvázi manažérov, ktorí budú realizovať rozhodnutia iných záujmových skupín".

Analytik HPI Tomáš Szalay rozhodnutie Trenčianskeho kraja víta. "Nemocnice Trenčianskeho kraja sú zadlžené, zdá sa, že im chýba vízia, riadiace schopnosti, ako aj zdroje na investície," hovorí.

Manažérska zmluva je podľa neho jedným zo spôsobov, ako môže kraj prejaviť väčšiu zodpovednosť voči nemocniciam, ktoré má v majetku. "Predaj či prenájom by som však považoval za lepšie, pre investora predvídateľnejšie riešenie," dodáva.

Žilinský kraj nič nemení Väčšina z ôsmich krajov už svoje regionálne nemocnice vyriešila predajom, manažérskymi

zmluvami či prenájmom. Výnimkou okrem Trenčianskeho kraja je Žilinský. Ten má na starosti nemocnice v Čadci, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Trstenej. Všetky okrem dolnokubínskej boli v roku 2013 v miernom zisku.

"V roku 2011 naše nemocnice neboli oddlžené tak, ako štátne. Kraj zrealizoval analýzu a široké spektrum racionalizačných opatrení vlastnými pracovníkmi, tým sa podarilo nemocnice stabilizovať," tvrdí. Nemocnice od roku 2011 tlačia pred sebou záväzky po lehote splatnosti, ktoré boli ku koncu mája tohto roku zhruba 13 miliónov eur. Nemocnice ich však podľa kraja znižujú.

Župa neuvažuje, že by nemocnice predala alebo prenajala, či tak ako Trenčiansky kraj nahradila súčasný manažment. Žilinskú župu riadi Juraj Blanár (Smer).

Riziko takéhoto spôsobu je, že to vždy stojí na konkrétnych ľuďoch na župe, hovorí Szalay z HPI. "Po ďalších krajských voľbách môže byť všetko inak. Prepojenie s politikou ohrozuje udržateľnosť aj na štátnej, aj na krajskej, aj na mestskej úrovni," dodal.

Inde ich už neriadia A ako je to v iných krajoch? Väčšina z nich nemocnice (alebo väčšinu z nich) prenajala či predala,

a to súkromníkom alebo ich previedla na mestá či obce. Napríklad Prešovský kraj, ktorý riadi Peter Chudík (Smer). Pred 12 rokmi na nich štát previedol päť

nemocníc - Humenné, Levoča, Stará Ľubovňa, Svidník a Vranov nad Topľou. "Ich hospodársky výsledok pri prevzatí bol mínus 214 miliónov slovenských korún," povedala hovorkyňa kraja Veronika Fitzeková. V rokoch 2005 a 2006 ich previedol na mestá alebo súkromné firmy.

Konkrétne: Nemocnicu v Levoči predal kraj mestu za 1 korunu v roku 2004, dnes ju prevádzkuje spoločnosť

Agel. Nemocnica mala v roku 2013 zisk vyše 200-tisíc eur. Nemocnica Stará Ľubovňa založila neziskovú organizáciu, kde má kraj 70 percent a mesto 30

percent. V roku 2013 mala zisk takmer 300-tisíc eur. Nemocnice v Humennom (zisk v roku 2013 150-tisíc eur), vo Svidníku (strata v roku 2013 10-tisíc

eur) a Vranove nad Topľou (zisk takmer 600-tisíc eur) prevádzkuje súkromná firma Svet zdravia, ktorá do nemocníc vstúpila, ale mesto si nechalo tretinu.

Kraj hovorí, že to, že už nemajú na starosti nemocnice, bol dobrý krok, lebo fungujú a nezaťažujú ich rozpočet. "Súkromní investori disponujú väčšími možnosťami na rozvoj nemocníc a objektívne oproti predchádzajúcemu obdobiu neklesá úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti," dodáva

župa. Predaj či prenájom môže byť pre župy a nemocnice výhodný. Kraje majú totiž podľa konzultanta

Pyšného zvyčajne viaceré obmedzenia - nedostatok peňazí na potrebnú investície, málo kvalitných odborníkov, ktorí by nemocnice riadili, a "bohužiaľ aj politický vplyv, ktorý je vo väčšine prípadov pre nemocnice záťažou". Prejavuje sa to napríklad pri výbere dodávateľov či pri rozhodnutiach, ktoré sú nepopulárne - napríklad rušenie niektorých oddelení.

"Osobne som presvedčený, že samospráva by si mala v zdravotníckych zariadeniach ponechať čiastočný vplyv na realizáciu strategických rozhodnutí, ale manažérske kompetencie vrátane čiastkových majetkových podielov by mala presunúť na súkromný sektor," hovorí Pyšný.

Výhodu vo vedení nemocníc krajom vidí v tom, že má na starosti zväčša viacero zariadení, a tak môže spoločne nakupovať, centrálne riešiť ekonomiku či personalistiku zariadení. "Tieto výhody však rovnako môžu dosahovať i iní vlastníci, nielen kraj," dodáva.

Vodiči sa obávajú jazdy popod hrad(03.08.2015; Žilinské noviny; č. 30, región , s. 5; JANA SOLÁNSKÁ)

Cesta I/18 patrí medzi najvyťaženejšie cesty na Slovensku. Jazdy popod hrad Strečno sa vodiči začínajú obávať.

STREČNO. Kvôli hrozbe pádu hradného brala sa vodiči jazdy popod hrad Strečno obávajú. Vodiči vyslovili obavu Marián Kapitán denne jazdí stovky kilometrov. "Z pohľadu profesionálneho vodiča viem povedať,

že dopravná situácia pod Strečnom je z dlhodobého hľadiska veľmi zlá. Už teraz je tento úsek medzi Žilinou a Vrútkami veľmi zle prejazdný. Bolo by viac než vhodné urobiť potrebné opatrenia a zabrániť ďalšiemu posuvu skál. Myslím si, že je tiež dôležité odľahčiť premávku na tomto úseku a najvyšší čas prepojenia diaľnice D1 hlavne v tomto úseku," povedal Marián Kapitán z Ružomberka. "Pokiaľ som býval v Žiline, minimálne raz týždenne som chodieval cez Strečno. Vždy som mal mierne obavy pod bralom, odkedy sú užšie pruhy. O disciplinovanosti vodičov sa nedá hovoriť. Bezpečnosť je nízka, už pred časom na zábranách a v sieťach bolo veľa uvoľnených kameňov. Je výborné, že bola pred časom spevnená stena. Teraz, keď hrozí zrútenie brala, vidíme potrebu nielen monitorovania, ale aj pravidelnej údržby a hlavne možnosti alternatívnych trás a tiež urýchleného dobudovania tunela a diaľnice," povedal Jaroslav Brezina zo Žiliny. Peter Ivanek z Kysúc považuje hrad Strečno za výraznú dominantu. "Bola by škoda, keby sa niečo s ním stalo. Dnešná technológia je však hádam vyspelá a odborníci dokážu nejako ukotviť a stabilizovať hroziace zrútenie skaly. Bol by to problém z pohľadu kultúry, ale aj pre bezpečnosť a plynulosť dopravy, bývania ľudí v danej lokalite a podobne. Príroda je však často silnejšia, no verím, že sa tomu nejako predíde," povedal Peter Ivanek. Eva Kozoková sa obáva, aby sa riešenie zosuvu hradného brala dlho neodkladalo. "Tento problém sa ťahá už dlho. Stále sa to rieši alebo nerieši a dúfam, že už nie je neskoro to riešiť. Tento úsek je už aj tak veľmi nebezpečný a náročný na plynulosť dopravy. Hrad je cieľom mnohých turistov a bola by ho naozaj škoda. Však je pekne zrekonštruovaný a preto by nebolo dobré, keby sa zas poškodil alebo úplne zrútil," povedala Eva Kozoková.

Otváranie sa zrýchlilo Trhlinu medzi skalným blokom a hradným bralom monitorujú odborníci pomocou inštalovaného

optickomechanického dilatometra už od roku 1996. Alena Klukanová, námestník riaditeľa Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra informovala, že v roku 2014 dosiahlo celkové otvorenie trhliny už 4,414 milimetra. "V posledných dvoch rokoch sa otváranie poruchy zrýchlilo a za toto obdobie narástlo až o 1,326 milimetra. Skalný blok od počiatku merania poklesol o viac ako 0,8 milimetra a posunul sa doľava o 1,3 milimetra. Skalný previs sa odkláňa od hradného brala, pozvoľne klesá a vykazuje ľavostranný šmykový posun." Otvorenie trhliny naznačuje, že dochádza k zníženiu účinnosti starých kotiev, spevňujúcich tento blok. "Nestačia prenášať napätia, vyvolané jeho tiažou, čo znamená, že prestávajú plniť stabilizačnú funkciu vo vzťahu k bloku. Výsledky meraní ukazujú na vážny stav, pretože hrozí odtrhnutie skalného previsu veľkých rozmerov a jeho zrútenie na frekventovanú komunikáciu I. triedy pod skalným bralom," dodala Klukanová.

Riešenie predložia v septembri O spôsoboch stabilizácie skalného bloku budú môcť úrady hovoriť až na základe

inžiniersko-geologického prieskumu. "Som veľmi rád, že aj vláda Slovenskej republiky na jej výjazdovom zasadnutí v Ružomberku sa zaoberala touto situáciou a uložila ministerstvu životného

prostredia a ministerstvu dopravy spoločne aj so Žilinským krajom úlohu v septembri predložiť správu s návrhom riešenia tejto situácie," povedal Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja.

JANA SOLÁNSKÁ

V Miláne sa konal Týždeň Žilinského kraja(04.08.2015; Obecné noviny; č. 31, cestovný ruch , s. 14; Lenka ZÁTEKOVÁ)

V rámci svetovej výstavy EXPO Miláno 2015 s jej ústrednou koncepciou Uživiť planétu, energia pre život v pavilóne Slovenskej republiky sa predstavil návštevníkom Žilinský kraj so svojím unikátnym kultúrnym dedičstvom aj hustou sieťou cyklotrás.

Metropola Talianska hostí tradičnú výstavu, na ktorej sa postupne predvedie viac ako 140 oficiálnych účastníkov, medzi ktorými sa počas Týždňa Žilinského kraja odprezentovali aj zástupcovia Žilinskej župy. Hlavným zámerom bolo predstaviť región ako obľúbenú turistickú destináciu cestovného ruchu v rámci Slovenska a ponúknuť návštevníkom nevšedný zážitok prostredníctvom kultúrneho programu, odborných prednášok, výstav fotografií, prezentácií filmov, ukážok ľudových remesiel, nástrojov a ochutnávok tradičných regionálnych špecialít.

,,Nosnou myšlienkou prezentácie Slovenska bolo tento rok Slovensko - svet do vrecka, a preto sa aj Žilinský kraj inšpiroval a prezentoval svoje územie ako životaschopný rýchlo sa rozvíjajúci región, kde sa spája krása nedotknutej prírody s rozvinutými priemyselnými odvetviami, historické pamiatky a unikátne tradície s najnovšími vedeckými poznatkami a modernými mestami s bohatým kultúrnym a športovým vyžitím," priblížila riaditeľka odboru kultúry a cestovného ruchu ŽSK Zuzana Kmeťová. Zároveň dodala, že v Žilinskej župe sa nachádza 2 280 kilometrov cyklistických trás a 3 700 kilometrov turistických chodníkov, čo kraj predurčuje, aby sa príznačne mohol nazývať aj Žilinský turistický kraj. Okrem prezentácie prírodných krás ponúkol tento týždeň výstavisko i umelcov, ktorí predstavia terchovskú muziku zapísanú do Svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, špecifické pastierske nástroje a taktiež odborníkov prezentujúcich najpútavejšie monumenty Žilinského kraja či využitie fondov Európskej únie pri obnove kultúrneho dedičstva. ,,Milovníci umenia si vychutnali napríklad maľované ukážky čičmianskej tematiky, ktoré reprezentovali Slovensko aj na olympijských hrách, alebo majstrovsky zdobené perníky a jedinečné drotárske remeslo. Týždeň Žilinského kraja bol plný bohatého programu, na ktorom si organizátori dali záležať a priniesol našej župe kvalitnú prezentáciu v zahraničí," informoval priamo z Talianska riaditeľ Úradu ŽSK Pavol Holeštiak.

Bedeker Oravská galéria - cesty za výtvarným umením(04.08.2015; Obecné noviny; č. 31, kultúra , s. 22; ts-og)

Publikácia poskytuje základné informácie o Oravskej galérii a expozíciách v Župnom dome v Dolnom Kubíne, Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne a na Slanickom ostrove umenia na Oravskej priehrade.

Nadačný fond Kia Motors Slovakia v Nadácii Pontis vyhlásil v roku 2015 výzvu na predkladanie projektov v grantovom programe Región kultúrne. Program je zameraný na podporu kultúrnych aktivít neziskových organizácií, škôl, obcí a miest v žilinskom regióne. Oravská galéria v Dolnom Kubíne v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, bola úspešná v získaní dotácie na vydanie bedekra Oravská galéria - cesty za výtvarným umením / Orava Gallery - visual arts trips. Bedeker poskytuje návštevníkovi základné informácie o Oravskej galérii a expozíciách v Župnom dome v Dolnom Kubíne, Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne a na Slanickom ostrove umenia na Oravskej priehrade. Každému objektu je venovaná samostatná časť, v ktorej sú jednotlivé expozície predstavené slovom i obrazom. Zahŕňa tiež základné údaje o inštitúcii, jej histórii a činnosti. Spoločenský význam publikácie spočíva v možnostiach jej využitia ako propagačno-informačného materiálu pre návštevníkov troch pamiatkových objektov v správe Oravskej galérie. Vzhľadom na to, že všetky tri objekty s expozíciami, reprezentujúcimi rozsiahly a kvalitatívne vyvážený zbierkový fond, patria k najvýznamnejším kultúrnym cieľom Oravy, bedeker zároveň prispeje k propagácii regiónu a jeho kultúry.

V skanzene priblížia výrobu plátna z ľanu(03.08.2015; Žilinské noviny; č. 30, región/inzercia , s. 11; IVETA HAŽÍKOVÁ)

Kysucký skanzen ožije najstaršou tradíciou. Návštevníci si budú môcť pozrieť prácu s ľanom i výrobu plátna.

VYCHYLOVKA. Folklórna skupina Dedovanka z Oščadnice, ktorá už dlhé roky pracuje pod vedením Anežky Priehodovej, priblíži v nedeľu 9. augusta návštevníkom kysuckého skanzenu jednu z najstarších tradícií. Návštevníci si budú môcť pozrieť prácu s ľanom i výrobu plátna. Program bude popretkávaný piesňami, hovoreným slovom a tónmi heligónky.

Spracovanie ľanu patrilo k urbárskym povinnostiam "Ľan siaty je jednoročná priadna a olejodarná rastlina. Poznali ju už Slovania a patrí na území

Slovenska k najstarším technickým plodinám. V období feudalizmu sa pestoval nielen na veľkostatkoch, ale aj na hospodárstvach poddaných. Pretože sa zemepáni usilovali o sebestačnosť vo výrobe plátna, bol ľan i poddanskou dávkou a jeho spracovanie patrilo k urbárskym povinnostiam," informovala Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci. Ďalej pokračovala, že aj keď bolo pestovanie rozšírené na celom území, tradičná textilná výroba, jeho pestovanie a spracovanie, sa sústreďovalo najmä v severných a východných oblastiach Slovenska.

Súčasťou bude aj loretánska liturgia Skôr, ako sa návštevníci dozvedia tajomstvá spracovania ľanu, môžu si o 13. hodine vypočuť

loretánske litánie a mariánske piesne pri Kaplnke Panny Márie Ružencovej. "V objekte Stanica skanzen je pre milovníkov železnice sprístupnená panelová výstava Kysucká lesná železnica vo fotografiách, v Raganovom mlyne, kde sú vystavené bábiky Moniky Cmierovej, si zasa prídu na svoje najmä dievčatá," pozýva Hnidková. "V tomto horúcom letnom období neuškodí jazda na historickej lesnej úvraťovej železnici, ktorá vás vyvezie na prvú úvrať, alebo jazda drezinou na Sedlo Beskyd. Nedeľa bude obohatená podujatím Chute a vône Žilinského kraja, ktoré pripravil zriaďovateľ Kysuckého múzea v Čadci, Žilinský samosprávny kraj," dodala Hnidková.

Kraj sa reprezentoval(03.08.2015; Žilinské noviny; č. 30, Žilina , s. 4; Redakcia)

Týždeň Žilinského kraja predstavil v Slovenskom dome na svetovej výstave EXPO 2015 v talianskom Miláne slovenský folklór, tanec, výrobu medovníkov, školu plieskania bičom aj drotárske umenie. ŽILINA. Týždeň Žilinského kraja predstavil v Slovenskom dome na svetovej výstave EXPO 2015 v talianskom Miláne slovenský folklór, tanec, výrobu medovníkov, školu plieskania bičom aj drotárske umenie. Informovala o tom výkonná riaditeľka krajskej organizácie cestovného ruchu Žilinský turistický kraj Iveta Chabadová. "Náš región má obrovský potenciál, ktorý je potrebné hrdo prezentovať aj za hranicami Slovenska. Krásne hory, jaskyne, tradičný folklór a gastronómia, množstvo termálnych prameňov aj moderné strediská sú magnetom pre návštevníkov. Potešil nás veľký záujem zahraničných návštevníkov o žilinský región počas týždňa na výstave EXPO v Miláne," povedal predseda KOCR Žilinský turistický kraj Jozef Štrba. O program sa podľa Chabadovej postarali umelci zo Žilinského kraja. "Prostredníctvom unikátnej ľudovej hudby Ťažká muzika si ľudia mohli vychutnať kúsok terchovskej muziky, ktorá je zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Energické hudobné vystúpenia a výbornú atmosféru zabezpečili aj muzikanti z World Music Trio, ktorí moderným prevedením ľudových a klasických melódií roztancovali slovenský pavilón," doplnila výkonná riaditeľka KOCR Žilinský turistický kraj. Do zvukov Žilinského kraja sa návštevníci započúvali prostredníctvom folkloristu Martina Brxu. "Jeho ukážky narábania s pastierskymi bičmi, zvuk fujary a píšťaly prilákali do pavilónu množstvo ľudí. Tanečná skupina SHAKERS obohatila hudbu a spev svojimi tanečnými kreáciami a vniesla medzi hostí dynamickú energiu počas celého týždňa Žilinského kraja. Majster Juraj Šerík predstavil starú drotársku techniku, ktorú si mohli návštevníci vyskúšať a pomôcť mu tak pri tvorbe drôteného srdca venovaného svetovej výstave EXPO 2015," dodala Chabadová. V programe

Žilinského kraja sa predstavila aj medovnikárka Mária Balačinová. "Predviedla zručné zdobenie perníkov a zapojila do neho aj všetky vekové kategórie. Vystúpením, ktoré nepotrebuje slová, vysvetlenia a nepozná jazykové bariéry, zaujal aj mím Juraj Benčík a umenie akademického maliara Miroslava Knapa obdivovali návštevníci prostredníctvom jeho kresieb. Výbornú prezentáciu kúpeľníctva zabezpečili Kúpele SPA Lúčky a SLK Rajecké Teplice," uzatvorila výkonná riaditeľka KOCR Žilinský turistický kraj.

Petícia sestier z domovov sociálnych služieb(03.08.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/2; Gabriela Kajtárová / Gabriela Kajtárová)

Gabriela Kajtárová, moderátorka: "Sestry v domoch v sociálnych služieb chcú bojovať za lepšie pracovné podmienky. Koncom

augusta odovzdajú petíciu s podpismi. Zatiaľ ich majú vyše osemtisíc, ale chceli by aspoň trojnásobok. Okrem zvýšenia platov žiadajú aj lepšiu spoluprácu medzi ministerstvom zdravotníctva a rezortom práce. Boli sme sa pozrieť, ako vyzerá bežný pracovný deň zamestnancov v Domove sociálnych služieb v Turčianskych Tepliciach."

Anna Nováková, vedúca sestra: "Keď ste tu, tak vás pustíme všade, aby ste videli, že my sme jeden tím. Dvestoosemdesiat

klientov máme, ťažkých, polymorbídnych, s rôznymi diagnózami a zvlásť teraz by som povedala, že sú to psychiatrické diagnózy."

Gabriela Kajtárová: "Hovorí Anna Nováková, vedúca sestra. Čím si vysvetľujete, že zarábate tak málo?" Anna Nováková: "Vlastne tá sociálna sféra vždy, ako si ja pamätám, vždy bola na kraji, niekde vysúvaná. Vždy to

zdravotníctvo išlo do popredia a nikto si nevšimol z tých kompetentných, že raz bude niekto aj starý a bude potrebovať takúto opatrovateľskú starostlivosť."

Gabriela Kajtárová: "Teraz sa hovorí veľa o demografií, o tom, že narastá počet starých ľudí, vy to cítite nejako?" Anna Nováková: "Samozrejme, že cítime. Veľký pretlak sem do zariadenia a vyslovene starých ľudí. Lebo voľakedy

bolo tak, že sa postarali, tá komunita sa postarala o starého človeka. Teraz keď máte robotu, ste vďačný za to, že máte robotu a nemáte, poviem to v úvodzovkách, čas starať sa o svojho rodinného príslušníka. I keď by chceli."

Gabriela Kajtárová: "Domovom sociálnych služieb v Turčianskych Tepliciach nás sprevádzala staničná sestra

Martina Bondová. Jednou z jej každodenných úloh je preväzovanie preležanín. Sú potrební traja ľudia, kvôli čomu?"

Martina Bondová, staničná sestra: "Pretože tí klienti majú svoju váhu, oni sú ťažkí a ich treba napolohovať, správne napolohovať. A

vlastne jedna ani dve to nezvládnu, nedokážu ho zodvihnúť, aby mu neublížili." Gabriela Kajtárová: "Preležaniny, oni vznikajú tu alebo tu alebo v nemocnici? Prečo ich majú tí klienti?" Martina Bondová: "Toto mame nové príjmy, to boli po hospitalizácii a mali preležaniny." Gabriela Kajtárová: "Oni prichádzajú z nemocnice s preležaninami, lebo oni tam nedostávajú takú starostlivosť, ako

dostávajú tu?" Martina Bondová: "Áno, v tých nemocniciach je to o to horšie, že tých sestier je tam málo a oni pri tom nápore práce,

častokrát fakt, pokiaľ je tam jedna a má tam tridsať pacientov na tom oddelení, nie je možné, aby ona vlastne každé dve hodiny ešte aj polohovala."

Gabriela Kajtárová:

"To sa dá ešte nejako vyliečiť?" Martina Bondová: "Áno, tieto preležaniny, ktoré majú naši klienti, to sú druhé štádium, nie sú to nejaké nekrotické,

hlboké dekubity. Vlastne sú to len také povrchové." Gabriela Kajtárová: "Ale je to asi veľmi bolestivé." Martina Bondová: "Pokiaľ je to hlavne hlboké. Pokiaľ je to nejaké povrchové, nesťažujú sa. Títo momentálne netvrdia,

že by nejako mali bolesti. Pokiaľ by bol hlboký ten dekubit, že je to až do kosti, určite je to bolestivé." Anna Nováková: "Máme vigilné kómy, ktoré nám nechcú... nechajú ich v liečebni tri týždne, on sa nepreberie, ale my

ho máme tu. Kde je tá logika? Kde je tá logika vlastne? My sa o nich staráme. Pomaly naše sanitárky a ostatný personál za minimálne mzdy. Tak je to troška na pováženie."

Žena: "Čím ďalej, tým ťažšie stavy chodia do zariadenia. Či je to už nejaký ten fyzický stav zlý, že sú

imobilní alebo teda hlavne skrz tie psychiatrické diagnózy. K tomu tak nejak narastá tých demencií. Ten Allzheimer vlastne sa už prejavuje aj niekedy okolo päťdesiatky, to sa máme na čo tešiť."

Žena: "Jednu kómu máme, zavedenú aj sondu jednu pani, endotracheálne kanyly máme dve, ... máme

dva takisto. To je do žalúdka, že vlastne nemôžu prehĺtať a stravu ich kŕmime každé dve hodiny. Že potom ministerstvo povie, že sú tu zdraví ľudia a nie je tu potrebná zdravotná starostlivosť. Toto nie sú zdraví ľudia."

Gabriela Kajtárová: "A ministerstvo tvrdí, že toto sú zdraví ľudia." Žena: "No, keď sme sa bránili tým, že sme chceli to prepojenie tej zdravotno- sociálnej a tie výkony, aby

prešla tá 109 celá, tu nám bolo povedané, že tu sú zdraví ľudia. Že do zariadenia chodia zdraví ľudia a pokiaľ sú chorí, majú byť v zdravotníckom zariadení. Ale v zdravotníckom zariadení kde? Nemocnica nemá lôžka na dlhodobý pobyt, ako oni tam nemôžu predsa byť nejakých desať rokov v nemocnici a LDCH-čko je obmedzené na tri týždne. Kam potom s tými ľuďmi? Takže aj tak sa nám len vrátia. Bežne sú v sociálnych zariadeniach tí klienti."

Gabriela Kajtárová: "A mladí ľudia?" Žena: "Aj mladí klienti, áno." Žena: "Toto je vlastne osobitná tabuľka zdravotníckych zamestnancov a v sedmičke triede, čo máme my

zaradené sestry, nástupný plat absolventky je tristodeväťdesiatjedna eur. A sestra, ktorá má tesne pred dôchodkom má päťstopäťdesiatdeväť eur v hrubom."

Gabriela Kajtárová: "To je najvyšší plat, ktorý sa dá zarobiť u vás?" Žena: "K tomu ešte ide zmennosť a za soboty za nedele príplatky. Takže maximálne do tých šeststo eur

to robí v hrubom." Gabriela Kajtárová: "Takto si teda žijú sestry v Domove sociálnych služieb v Turčianskych Tepliciach. Spolu so

svojimi kolegyňami z iných domovov plánujú na konci augusta odovzdať petíciu, v ktorej požadujú vyššie platy a lepšie pracovné podmienky."

Skanzenová Bystrica - Vychylovka ožije 9. augusta prácou s ľanom a výrobou plátna

(04.08.2015; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 3/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Skanzenová Bystrica - Vychylovka ožije 9. augusta tradíciou, ktorá patrí medzi najstaršie - práca

s ľanom a výroba plátna. Túto pracovnú činnosť si pre návštevníkov pripravila folklórna skupina Dedovanka z Oščadnice, ktorá už dlhé roky pracuje pod vedením pani Agnešky Priehodovej pri Slovenskom zväze telesne postihnutých, Základnej organizácii v Oščadnici. Program začne pri kaplnke Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Bystricou o 13:00 hodine Loretánskymi litániami a Mariánskymi piesňami. O 13:30 prezradia vo svojom programe členky folklórnej skupiny tajomstvá o spracovaní ľanu obohatené piesňami, hovoreným slovom a tónmi heligónky. V objekte Stanica Skanzen je pre milovníkov železnice sprístupnená panelová výstava - Kysucká lesná železnica vo fotografiách a v Raganovom mlyne, kde sú vystavené bábiky pani Moniky Cmierovej, si prídu na svoje najmä dievčatá. V tomto horúcom letnom období neuškodí jazda na historickej lesnej úvraťovej železnici, ktorá návštevníkov vyvezie na prvú úvrať alebo jazda drezinou na sedlo Beskýd. Nedeľa bude obohatená podujatím Chute a vône Žilinského kraja, ktoré pre vás pripravil zriaďovateľ Kysuckého múzea v Čadci, Žilinský samosprávny kraj."

V skanzene zaznamenali počas sezóny rekordnú návštevnosť(04.08.2015; Kysucké noviny; č. 30, MY servis , s. 14; DARINA HNIDKOVÁ)

VYCHYLOVKA. Kysuce - región, ktorý v poslednom období patrí pre turistov medzi obľúbené časti severného Slovenska. Nachádzajú sa tu rôzne zákutia a oblasti, ktoré zásluhou šikovných ľudí dostávajú novú tvár a lákajú sem ľudí nielen z iných kútov Slovenska, z prihraničných štátov, ale aj z iných oblastí Európy. Medzi tieto patrí aj Skanzen Nová Bystrica - Vychylovka a historická lesná úvraťová železnica, ktoré sú pýchou celého regiónu Kysúc. Tohtoročná sezóna týchto dvoch expozícií začala s návštevnosťou trhať rekordy.

Na konci mesiaca máj, a to hovoríme len o nedeľných programoch, na podujatí Váľanie mája a Deň detí bolo spolu 1211 návštevníkov, ale Sladká nedeľa v mesiaci jún osladila život neuveriteľným 1612 návštevníkom. V mesiaci júl si Ovčiarsku nedeľu vychutnalo 1172 návštevníkov a na podujatí Storočnica kysuckej železnice obohatenom prezentáciou jedál z Poľska, Česka a Slovenska Po stopách gastronómie, ktoré bolo zrealizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR, si na svoje prišlo spolu 1571 návštevníkov. Sme veľmi radi, že vysunuté expozície Kysuckého múzea v Čadci, organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, sa tešia veľkej obľube návštevníkov a dúfame, že nám zachovajú svoju priazeň i v budúcnosti.

DARINA HNIDKOVÁ, KYSUCKÉ MÚZEUM

Žilinská župa na výstave EXPO v Miláne(29.07.2015; Rozhlasová stanica Liptov; Región Mix; 17.00; por. 1/5; R / -)

Redaktorka: "Aj kultúra nášho regiónu bola počas minulého týždňa súčasťou pavilónu Slovenskej republiky na

výstave EXPO v Miláne. Hlavným zámerom bolo predstaviť celú Žilinskú župu ako obľúbenú turistickú destináciu. Hovorí Peter Kubica z odboru informácií a zahraničných vzťahov Žilinského samosprávneho kraja."

Peter Kubica, Žilinský samosprávny kraj: "Žilinský samosprávny kraj prezentoval všetkých svojich päť regiónov v Miláne uplynulý týždeň.

Snažili sme sa ukázať to, čo je pre nás také najtypickejšie, od prírody Vysokých a Nízkych Tatier, cez ľudové zvyky a drotárstvo, medovnikárstvo, až po súčasnosť, kedy možno aktívne tráviť svoj dovolenkový čas v našom kraji. To znamená cyklotrasy, turistické trasy, ale rovnako spoznávanie kultúry a kultúrnych pamiatok."

Redaktorka: "Turistov chceme prilákať najmä nedotknutou prírodou, historickými pamiatkami, ale aj modernými

mestami s bohatým vyžitím. Viac povedal Peter Kubica." Peter Kubica: "Snažili sme sa rovnako ukázať vlastne celému svetu, ktorý sa zišiel v Miláne a schádzať počas

celého pol roka trvania tohto EXPA to, že Žilinský kraj je zaujímavý región aj z pohľadu investorov, z pohľadu priemyslu, inovácií a snažili sme sa teda prezentovať to, že je to veľké územie, ktoré leží na geotermálnych prameňoch, ktoré ponúka zaujímavosti a určite sa ho oplatí navštíviť."

Redaktorka: "Župa okrem iného predstavila návštevníka EXPA aj známu Terchovskú muziku zapísanú do

UNESCO."

Na železničke sa previezol aj kozmonaut(04.08.2015; Kysucké noviny; č. 30, NÁŠ REGIÓN , s. 13; IH)

Kysucká lesná železnica sa v minulosti využívala na transport dreva. Od začatia jej výstavby uplynulo už sto rokov. Dnes je veľkým lákadlom pre domácich i zahraničných návštevníkov.

VYCHYLOVKA. Lesná úzkorozchodná železnica je v súčasnosti vysunutou expozíciou Kysuckého múzea v Čadci. V uplynulých rokoch využilo možnosť návštevy tejto pamiatky viacero významných hostí. V roku 1994 sa napríklad po historickej železničke previezol i dosiaľ posledný človek na Mesiaci, astronaut so slovenskými koreňmi, E. A. Cernan. Vzácni hostia zavítali do Vychylovky aj v júli roku 2013. Išlo o bývalého prezidenta Tanzánie Benjamina Williama Mkapu s manželkou a sprievodom. "Historická lesná úvraťová železnica, ako aj Skanzen Nová Bystrica - Vychylovka, ktorým jej trať prechádza, dnes predstavuje lákavú kombináciu. O výnimočnosti trate nepochybne svedčí fakt, že od roku 1991 je zachovaný úsek niekdajšej lesnej železnice Oščadnica - Zákamenné s cennými úvraťami zaradený medzi Národné kultúrne pamiatky SR," informuje Veronika Pauková z Kysuckého múzea v Čadci. V minulosti sa podľa jej slov využívalo na trati viacero druhov parných i motorových lokomotív. "Dnes tvoria súčasť múzejnej železnice okrem iného parné lokomotívy U34.901 a U45.903 či dieselhydraulická lokomotíva DH 120. Pri tomto druhu prepravy sa využívali oplenové vozne, skladajúce sa z dvoch samostatných podvozkov, ktoré boli určené na odvoz dlhého dreva, ale tiež plošinové vozne, slúžiace na transport krátkej guľatiny či na prepravu pracovníkov," vysvetľuje. Históriu lesnej železnice sprevádzalo aj niekoľko mimoriadnych udalostí. "Trať viackrát postihli živelné pohromy, ktoré sa nepriaznivo podpísali pod jej prevádzku. Ničivé povodne zasiahli železnicu okrem iného v júni 1958 či júli roku 1965. Vyčíňanie počasia taktiež viackrát zasiahlo už obnovenú železnicu. V menej dávnej minulosti spôsobila narušenie časti trate povodeň z 8. septembra 1996 a trať bola povodňou poškodená takisto o rok neskôr. Železnica sa však nepriazni počasia nevyhla ani v posledných rokoch," vraví. Dodáva, že v tomto roku došlo k významnej udalosti. Od mája totiž Kysucké múzeum ponúka záujemcom možnosť jazdy drezinou aj na úseku Stanica Skanzen - Sedlo Beskyd.

Podroháčske folklórne slávnosti(05.08.2015; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 2/4; /)

Moderátor: "Od piatku siedmeho do nedele deviateho augusta sa Zuberec, Zuberec - Brestová a Oravský Biely

Potok stanú dejiskom už štyridsiateho ročníka akcie Podroháčske folklórne slávnosti. Medzinárodný folklórny festival a sprievodné podujatia sa uskutočnia v rámci Oravského folklórneho leta. Usporiadateľmi sú obec Zuberec, Žilinský samosprávny kraj, Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne, Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava, Múzeum oravskej dediny Zuberec a obec Oravský Biely Potok a Habovka."

Škola sa premení na stavenisko(04.08.2015; Turčianske noviny; č. 30, NAPÍSALI NÁM , s. 26; VL)

Poslanci Žilinského samosprávneho kraja schválili navýšenie rozpočtu o 2,5 mil. eur pre rozvoj škôl, nemocníc, domovov sociálnych služieb, kultúrnych inštitúcií a správy ciest Žilinskej župy. Časť z nich príde aj do Turca.

MARTIN. Región Turca získa z navýšenia rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja financie do školstva 120-tisíc eur. "Stredná odborná škola dopravná v Martine zateplí a kompletne vymení svoju strešnú krytinu v rámci finančných prostriedkov vo výške 40-tisíc eur," uvádza hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková. Dodáva tiež, že investícia 80-tisíc eur pomôže pri rekonštrukcii hygienických zariadení školského internátu tejto školy, čo významne prispeje k zlepšeniu ich technického stavu. Okrem toho sa v rámci Žilinského samosprávneho kraja z navýšeného rozpočtu bude financovať rekonštrukcia a viaceré aktivity v Kysuckej galérii Oščadnica a v Kysuckej knižnici Čadca, Oravské múzeum dostane peniaze na zvýšenie bezpečnosti Oravskej lesnej železnice a ďalšiu rekonštrukciu Oravského hradu. Liptovské múzeum v Ružomberku bude financovať rekonštrukciu renesančného kaštiela v Pribiline, zateplenie z peňazí kraja čaká aj Gymnázium v Bytči a Gymnázium Hlinská v Žiline. Časť rozpočtu pôjde aj na financovanie zdravotníctva na Kysuciach, Orave a Liptove.

Liptovská dedina oživuje v lete dávne remeslá(06.08.2015; Sme; mut. , LETO s denníkom SME , s. 13; Redakcia)

V Pribyline sa bude v nedeľu variť, do konca prázdnin sa predvedú včelári i hrnčiari Je to úplne iný svet než ten, na ktorý sme zvyknutí. Skrýva sa za veľkou drevenou bránou na okraji

liptovského lesa v ústí Račkovej doliny. Stačí jeden pohľad a človek je späť v minulosti. Kľukatý prašný chodník po oboch stranách lemujú

chalupy a domy, v ktorých kedysi žil liptovský ľud. Väčšina z nich pochádza z 19. storočia a nájdu sa medzi nimi napríklad aj poľná stodola, hasičská zbrojnica či voziareň. "Návštevníci tu majú možnosť vidieť spôsob života rôznych sociálnych vrstiev obyvateľstva. Od roľníckych a želiarskych rodín až po život zemanov v kúrii a kaštieli," približuje etnologička Natália Fungáčová. Malá dedinka dýcha dávnou históriou aj napriek tomu, že ide o najmladšie múzeum v prírode na Slovensku.

Vzácna história nepatrí na dno priehrady Múzeum liptovskej dediny v Pribyline nevzniklo náhodou. Impulzom bola plánovaná výstavba

vodného diela Liptovská Mara. Keďže nezvratné zatápanie obcí by okrem príbytkov ľudí zničilo aj vzácne pamiatkové objekty, vypracoval sa projekt na záchranu a prenesenie tých najvýznamnejších. "Niektoré z nich boli zreštaurované, iné museli byť vystavané nanovo," rozpráva Fungáčová. Základný kameň položili v roku 1972 a múzeum mohli prvýkrát otvoriť verejnosti takmer po dvadsiatich rokoch stavebných prác v roku 1991. Oproti iným múzeám je toto špecifické tým, že na jednom mieste si tu môžeme spraviť autentický obraz o živote chudobného aj toho najbohatšieho liptovského ľudu. Hneď pri vstupe nás víta skromná chalupa bez oplotenia s jedinou izbou, príbytok chudobného želiara z Liptovskej Sielnice. O niečo vyššie sa po ľavej strane cesty vyníma väčší, päťpriestorový dom remeselníka a stredného roľníka. To, že patril k sociálne silnejšej skupine obyvateľov, dokazuje zachovaný nábytok, lavice so zdobeným operadlom, porcelán a knihy. Súčasťou je aj kolárska dielňa s najrozličnejšími predmetmi. Hneď vedľa stojí kováčska vyhňa, ktorej ohnisko doteraz nevyhaslo. Pravidelne sa rozkuruje, aby kováči mohli ukázať svoju zručnosť pri tvarovaní železa. Pozornému oku neunikne ani hasičská zbrojnica, ktorá týči do výšky svoju šindľovú strechu.

Prostredie očarilo aj Jakubiska Pri objavovaní histórie ďalších domov natrafíme na želiarsky dvojdom. Ukrýva malý obchodík, v

ktorom si obyvatelia mohli kúpiť najpotrebnejšie potraviny a veci do domácnosti. Je tu aj dom roľníka a obuvníka, a aj dva utešené maloroľnícke domy z Likavky - v prvom žil kedysi ovčiar, v druhom si na živobytie privyrábali tkaním plátna. Zastavíme sa aj pri stánkoch s keramikou, čipkami a ďalšími suvenírmi, ktoré majú byť spomienkou na staré remeslá. Náš pohľad však neustále priťahuje mohutná stavba na miernom návrší, ktorá je od verejného priestranstva dediny oddelená kamenným múrom. Ide o goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec. Práve pri ňom sa odohrávalo niekoľko zimných scén Jakubiskovho veľkofilmu Bathory. Celý skanzen sa pred desiatimi rokmi na istý čas premenil na čachtické podhradie. Pamätné odtiaľ sú napríklad scény s mníchmi, ktorých si zahrali Boleslav Polívka a Jiří Mádl. Na druhom konci obecného priestranstva zas objavíme drevenú zemiansku kúriu z

Paludze, ktorá ukrýva atraktívnu expozíciu s dobovými kočíkmi, sánkami a hračkami zemianskych detí. Pokračujeme až na mierne vyvýšený kopec nad dedinou, odkiaľ sa do diaľky vypína ranogotický Kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Jeho základy siahajú až do 12. storočia. Do vnútra týchto troch vzácnych stavieb sa dá nahliadnuť len v rámci lektorského výkladu, ktorý býva každú hodinu. Interiéry ostatných domčekov sú voľne prístupné na nahliadnutie pre každého. Od etnologičky sa dozvieme ešte čo-to o dedinskej škole z Valaskej Dubovej, ktorá je učupená pod kostolom. Je tam izba učiteľa, v ktorej spával, čítal aj varil a hneď oproti nej trieda s drevenými lavicami, kalamármi a tabuľou.

Čo víkend, to program Vo voziarni z liptovskej obce Malužiná práve znie lektorský výklad o histórii paličkovanej čipky.

"Projekt Čipkárskej cesty robíme už od roku 2006 s klubmi paličkovanej čipky z celého Slovenska. Čipkárky dali dokopy svoje práce a pomohli vytvoriť unikátny rekord - dlhý, vyše päťdesiatmetrový pás paličkovanej čipky," hovorí projektová manažérka Naďa Somorová. Ten možno vidieť v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku spolu so stálou expozíciou tohto osobitého remesla, ktorým sa v minulosti ženy snažili zabezpečiť nejakú tú korunu navyše do rodinného rozpočtu. No aj v pribylinskej voziarni sa ešte do konca leta budete môcť pokochať zložitosťou a krásou čipiek zo Španej Doliny, Liptova a ďalších kútov Slovenska. "Minulý rok videli liptovskú čipku aj čipkárky združené v európskom klube. Dovtedy si mysleli, že v Bruseli už videli všetko, ale prepracovanosť tejto čipky ich úplne ohúrila," spomína Somorová. Druhá polovica leta má stále pripravených dosť víkendových podujatí. Už táto nedeľa bude patriť liptovskej kuchyni. "Určite bude zaujímavé vidieť, ako vyzerala napríklad taká bačovská strava a ako si tieto jedlá bačovia pripravovali," hovorí Fungáčová. Tretia augustová nedeľa bude hostiť včelárov, ktorí predstavia svoju prácu a produkty, štvrtá bude hrnčiarska. Okrem ukážok práce s hlinou na hrnčiarskom kruhu bude svoje práce vystavovať hrnčiar Gustáv Virág. Múzeum má v závere prázdnin pripravenú aj rozlúčku s letom pre deti.

Monika Grešová (c) SME

Nemocnica je pod dohľadom kamier(04.08.2015; Oravské noviny; č. 30, SPRAVODAJSTVO , s. 2; MAPA)

Dolnooravská nemocnica mala zlé skúsenosti so zlodejmi a bezdomovcami. Monitorovací systém výrazne obmedzí ich vyčíňanie.

DOLNÝ KUBÍN. "Deväť kamier sleduje miesta, kde sa pohybuje viac ľudí," povedal námestník Ján Strežo. Výstup z kamier sleduje na obrazovke pracovník vrátnice. Má prehľad nielen o chodcoch, ale aj autách. Záznam uchovávajú 15 dní, potom sa automaticky premaže novým. V areáli sú tabule upozorňujúce na stratu súkromia. Zamestnanci zdravotníckeho zariadenia viackrát museli volať políciu kvôli bezdomovcom, ktorí bývali v podzemí. Škody robia aj zlodeji. Ďalšou kategóriou sú ľudia, ktorí utrpeli úraz mimo areálu nemocnice, ale tvrdia, že spadli na schodoch pred vchodom. Snažia sa získať finančný prospech. "Zo záznamu ľahko zistíme, či na našich schodoch spadol, alebo nie," povedal námestník. Do monitorovacieho systému zatiaľ investovali takmer deväťtisíc eur, ale Ján Strežo upozornil, že kamery ešte pribudnú vo výťahoch a na ďalších miestach.

Prídite si pozrieť úchvatné Čarovanie farbami(06.08.2015; www.sme.sk; Tipy na výlet, 09:56, s. -; Alexandra Janigová)

Do 21. augusta si môžete pozrieť výstavu Čarovanie farbami. ŽILINA. Krajské kultúrne stredisko v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť na výstavu Čarovanie s farbami. Je to výstava prác členov klubu neprofesionálnych výtvarníkov pri Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline. Priaznivci výtvarného umenia si ju môžu pozrieť do 21. augusta 2015 v pracovných dňoch v čase od 8. do 16. h vo foyeri Úradu Žilinského samosprávneho kraja.

"Z každého obrazu cítiť kus srdca. Nemusíme sa hanbiť ani pred profesionálmi," povedal jeden z vystavujúcich výtvarníkov Pavol Hlaváč. Aj kurátor výstavy a zároveň lektor klubu Andrej Mazúr

vyjadril spokojnosť s úrovňou výtvarných prác amatérskych maliarov: "Technicky dobre spracované námety, rôznorodé, zaujímavé sú akvarely i abstraktné námety s grafickými prvkami - je to veľmi pekná výstava."

Na výstavbu kanalizácie nadviazali v Liptovských Sliačoch opravy ciest(09.08.2015; www.teraz.sk; , 15:13, s. -; TASR)

Problémom je, že z eurofondov nie sú preplácané všetky náklady na uvedenie ciest do pôvodného stavu.

Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván Liptovské Sliače 9. augusta (TASR) - Na vybudovanie rozsiahlej kanalizačnej siete v obci

Liptovské Sliače nadviazali vzápätí rekonštrukčné práce na výrazne poškodených miestnych cestných komunikáciách. Nákladné opravy narušených povrchov vozoviek vrátane hlavnej cesty potrvajú ešte niekoľko týždňov.

"Všetci sa veľmi tešíme, že najväčšia liptovská obec bude mať konečne vybudovanú kanalizáciu. Vďaka ústretovej spolupráci s Vodárenskou spoločnosťou Ružomberok a Žilinským samosprávnym krajom sme našli spôsob, ako to čo najlepšie skoordinovať s opravou ciest," uviedol pre TASR starosta Milan Frič.

Generálny riaditeľ Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Ivan Fábry spresnil, že hlavná cesta cez Liptovské Sliače bude onedlho opravená. "V Nižnom a Strednom Sliači by sme chceli byť hotoví už na budúci týždeň a zostane tak iba dokončiť posledný úsek. Verím, že sa to podarí do konca leta," skonštatoval Fábry.

"Problémom je, že z eurofondov nie sú preplácané všetky náklady na uvedenie ciest do pôvodného stavu. Preto je nevyhnutnou podmienkou ústretová dohoda a spolupráca všetkých zainteresovaných, obce, regionálnej vodárenskej spoločnosti a vyššieho územného celku," dodal predseda ŽSK Juraj Blanár.

Na cesta medzi Martinom a Žilinou hrozí pád brala pod hradom Strečno(07.08.2015; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17:30; por. 7/22; Júlia Kavecká / Matej Tabak)

Matej Tabak, moderátor: "Cesta medzi Martinom a Žilinou patrí medzi najvyťaženejšie na Slovensku. Denne tade prejde

okolo 60 tisíc áut, čo spôsobuje časté dopravné nehody a veľa razy aj siahodlhé kolóny a zdržania. Teraz však pribudol ďalší problém - hrozí totiž pád brala pod hradom Strečno. Aktuálny stav zisťovala Júlia Kavecká."

Júlia Kavecká, redaktorka: "Skalný masív pod hradom Strečno sledujú geológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza

Štúra od roku 1996. Monitorujú najmä trhlinu medzi skalným blokom a hradným bralom, tá sa v priebehu posledných 2 rokov výrazne zväčšila. Situáciu podľa žilinského župana Juraja Blanára riešil už aj krízový štáb."

Juraj Blanár, žilinský župan: "Sme prijali opatrenia na to, aby sme predstavili nejaké postupy, kroky na sanáciu tohto

vzniknutého stavu." Júlia Kavecká: " Situáciou sa zaoberala aj vláda na poslednom výjazdovom rokovaní v Ružomberku. Premiér

Robert Fico poveril ministrov životného prostredia a dopravy, aby problém riešili. Konkrétne kroky by mali byť známe koncom septembra. Riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák opäť apeloval na urýchlené dokončenie úseku diaľnice Dubná skala - Lietavská Lúčka."

Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline: "Tento úsek diaľnice Lietavská Lúčka - Dubná skala je veľmi potrebný a tie problémy, ktoré máme

na ceste 1/18 pod Strečnom sa dajú len čiastočne ošetriť nejakými systémami riadenia, ale jediné čo

to vyrieši je tento diaľničný úsek." Júlia Kavecká: " Dopravu navyše tento víkend opäť skomplikujú aj práce na ceste pod Strečnom. Podľa hovorcu

Lesov Slovenskej republiky Vlastimila Rezeka budú odvážať stromy, ktoré minulý týždeň rezali." Vlastimil Rezek, hovorca Lesov Slovenskej republiky: "V polhodinových intervaloch bude obmedzená premávka medzi Strečnom a Martinom v obidvoch

smeroch, bude to v čase od piatej ráno do jedenástej doobeda. Pravdepodobne bude toto obmedzenie v sobotu, ale zrejme aj v nedeľu."

Júlia Kavecká: " Vodiči by sa tak mali opäť obrniť trpezlivosťou alebo využiť obchádzku cez Terchovú."

Na ceste medzi Martinom a Žilinou hrozí pád skalného previsu na cestu(07.08.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 08:53, s. -; Jana Solánska)

Spojnica Martina a Žiliny má ďalšie riziko. Z masívu pod hradom Strečno sa uvoľňuje skalný blok. Ohroziť môže jednu z navyťaženejších slovenských ciest.

STREČNO. Pracovníci Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra zaznamenali výrazný posun trhliny na brale pod hradom Strečno.

Stav je teraz dosť vážny "Otvorenie trhliny a jeho progresívny charakter naznačuje, že dochádza k zníženiu účinnosti

starých kotiev spevňujúcich tento blok do takej miery, že nestačia prenášať napätia vyvolané jeho tiažou. Znamená to, že prestávajú plniť stabilizačnú funkciu," povedala Alena Klukanová, námestníčka riaditeľa Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

Monitoring medzi skalným blokom a hradným bralom vykonáva ústav štyrikrát ročne pomocou inštalovaného opticko-mechanického dilatometra. Schopný je zaznamenať hodnoty posunov skalného bloku v horizontálnej a aj vertikálnej rovine.

"Výsledky meraní ukazujú na vážny stav, pretože hrozí odtrhnutie skalného previsu veľkých rozmerov a jeho zrútenie na frekventovanú komunikáciu I. triedy pod skalným bralom," opisuje katastrofický scenár Alena Klukanová.

Otváranie trhliny sa zrýchlilo Napriek kolísaniu hodnôt spôsobovaných sezónnymi zmenami teploty, dosiahlo v roku 2014

celkové otvorenie trhliny už 4,414 milimetra. "V posledných dvoch rokoch sa otváranie poruchy zrýchlilo a za toto obdobie narástlo až o 1,326

milimetra. V priestore sa skalný previs odkláňa od hradného brala a pozvoľne klesá," dodala Klukanová.

Monitoring brala pod hradom Strečno je súčasťou monitoringu všetkých nebezpečných úsekov na Slovensku. "Posledné výsledky, ktoré nám predložil Ústav Dionýza Štúra hovorí, že dochádza k väčším posunom, ako sa predpokladalo," povedal Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja.

Ďalej pokračoval, že z tohto dôvodu okresný úrad zvolal krízový štáb, ktorý sa touto situáciou zaoberal.

"Spoločne s krízovým štábom sme prijali opatrenia na to, aby sme predstavili nejaké postupy a kroky na sanáciu vzniknutého stavu."

Riešenie úrady predložia v septembri Župa zafinancovala spracovanie geologickej štúdie, ktorá sa v súčasnosti vykonáva. "Som veľmi rád, že aj vláda Slovenskej republiky na jej výjazdovom zasadnutí v Ružomberku sa

zaoberala touto situáciou a uložila ministerstvu životného prostredia a ministerstvu dopravy spoločne aj so Žilinským krajom úlohu v septembri predložiť správu s návrhom riešenia situácie," dodal Blanár.

Hradisko v Divinke zachraňujú pred vykrádačmi(09.08.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 10:18, s. -; tasr)

Na hradisku Veľký vrch v Divinke je rušno. Už tretí rok tu prebieha jeho záchrana a zároveň výskum.

DIVINKA. Zachrániť náleziská na hradisku Veľký vrch v Divinke (okres Žilina) pred vykrádačmi je jeden z dôvodov archeologického výskumu, ktorý tretí rok realizujú Považské múzeum (PM) v Žiline, Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) Nitra a obec Divinka.

Intenzívne krádeže "Je to jedno z hradísk, ktoré bolo intenzívne vykrádané. Jedným z dôvodov môže byť to, že sa pri

výskume v roku 1973 našla minca z obdobia 30 40 rokov pred naším letopočtom, ktorá dovtedy nebola známa. Bola nazvaná mincou typu Divinka. Je veľmi vzácna, dodnes poznáme niečo vyše 20 exemplárov v oblasti od Ilavy po Žilinu. A to je pre ilegálnych hľadačov lukratívne," povedal vedúci výskumu Gabriel Fusek z Archeologického ústavu SAV.

Doplnil, že hradisko s rozlohou viac ako 12 hektárov patrí medzi obrovské, je rozčlenené na tri funkčné časti a bolo trikrát osídlené. "Vybudovali ho nositelia lužickej kultúry v závere doby bronzovej a na prelome doby bronzovej a železnej okolo roku 900 800 pred naším letopočtom. Asi po 850 rokoch hradisko obnovili nositelia púchovskej kultúry. A v 9. storočí ho ešte raz obnovili naši slovanskí predkovia. Toto veľkomoravské osídlenie máme dobre zaznamenaná a datované niektorými nálezmi, ako je štítkový prsteň alebo ostroha, kde nie je pochybnosť o datovaní," zdôraznil vedúci výskumu.

Pripomenul, že z iniciatívy odboru kultúry a cestovného ruchu Úradu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) a Archeologického ústavu SAV v Nitre vznikla pracovná skupina. "Výsledkom rokovaní zároveň aj s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline a okresným úradom bolo vytvorenie projektu na výskum hradiska na Veľkom vrchu. Projekt je plánovaný na päť rokov a v súčasnosti sme v jeho treťom roku," uviedol Fusek.

Podľa Michaely Kolárikovej z PM sa ako prvý z archeológov Veľkým vrchom systematickejšie zaoberal Anton Petrovský-Šichman. "Informácie o hradisku získal povrchovým prieskumom v 40. a 50. rokoch minulého storočia. V rokoch 1972 1973 sa na akropole hradiska realizoval záchranný archeologický výskum pod vedením Jozefa Moravčíka z PM v Žiline a Karola Pietu z Archeologického ústavu SAV Nitra. V roku 2013 na hradisku uskutočnil Gabriel Fusek mesačný systematický archeologický prieskum lokality. Jeho cieľom bolo spoznať jej súčasný stav a overiť správnosť starších mapových podkladov z minulého storočia. Zameriavanie pomocou GPS prístroja potvrdilo, že hradisko pozostáva zo sústavy opevnení vytvárajúcich tri oddelené celky," dodala Koláriková.

"Po prieskume v roku 2013 sme sa rozhodli dokončiť dokumentovanie výskumu z rokov 1972 1973 a pozrieť sa na sporné záležitosti v teréne, ktoré sa dali hypoteticky odvodiť, ale neboli potvrdené. Prioritnou úlohou terénneho výskumu v roku 2015 je doskúmanie sond na akropole hradiska, na Holom prielohu i sondy v polohe Koleso. Naplánovaný je tiež výskum mohylovitého útvaru na Veľkých Salaškách," podotkol Fusek.

Deň otvorených dverí PM v Žiline pripravuje v spolupráci s obcou Divinka aj Deň otvorených dverí na archeologickom

výskume spojený s čistením Veľkého vrchu od odpadkov či tradičné podujatie "Staroslovanská Divinka". "Veríme, že naše aktivity prispejú k informovanosti občanov o výsledkoch archeologických výskumov, ochrane životného prostredia a k celkovému naplneniu našich cieľov," dodala Monika Hriníková, poverená vedením PM v Žiline.

Zostali gymnazisti zo Sučian medzi nejlapšími?(09.08.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 18:19, s. -; Roman Brezniak, TASR)

Bilingválne gymnázium v Sučanoch patrí na Slovensku medzi stredné školy s najlepšími výsledkami. Potvrdil to i najnovší rebríček inštitútu INEKO, v ktorom sú v tomto hodnotení lepšie len dve gymnázia.

MARTIN. Medzi trojicu slovenských gymnázií s najlepšími výsledkami sa dostalo i Bilingválne gymnázium v Sučanoch. Podľa rebríčka, ktorý zostavil Inštitút pre ekonomické i sociálne reformy (INEKO), mu patrí tretie miesto. V rámci Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) sa škola prepracovala na najvyššiu priečku.

Dobrá je aj priemyslovka Medzi strednými odbornými školami je v Turci podľa rebríčka najlepšia martinská priemyslovka (v

rámci SR 32. miesto/ŽSK 3. miesto). V poradí základných škôl sa dokázala najvyššie vyšplhať ZŠ a MŠ A. Bernoláka (v rámci SR 60. miesto/ŽSK 6. miesto). Zatiaľ ide o čiastočné hodnotenie za tento rok. Inštitút ešte doplní ďalšie údaje a celkové výsledky so všetkými hodnotami by mali byť zverejnené na jeseň.

Pri základných školách sa do celkového hodnotenia započítavajú výsledky celonárodných testov (Testovanie 9) a mimoriadne výsledky žiakov vo vybraných súťažiach. Pri stredných odborných školách a gymnáziách je to externá časť a písomná forma internej časti maturít, mimoriadne výsledky žiakov a nezamestnanosť absolventov. Posledný ukazovateľ má v hodnotení SOŠ vyššiu váhu ako pri gymnáziách, pretože ich absolventi zväčša pokračujú v štúdiu na vysokých školách.

Nejde o rebríček kvality Spoluautor projektu Matej Tunega vysvetľuje, že rebríček nehodnotí kvalitu školy komplexne, ale

informuje o výsledkoch žiakov. "Tieto údaje nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je

vzdelávací proces. Napríklad, rozdiely v sociálnom zázemí," pripomína. Takisto neodzrkadľuje aké zručnosti a vedomosti škola v určitom období odovzdala žiakom,

pretože neexistuje testovanie detí pri nástupe do školy či v piatom ročníku. Rebríček však môže byť dobrým pomocníkom pri výbere školy.

"Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať ešte aj na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov," radí analytik INEKO a dodáva, že zostavovanie rebríčka má tiež pritiahnuť záujem verejnosti k diskusii o kvalite škôl.

Podľa riaditeľa inštitútu vzdelávacej politiky Mateja Šiškoviča sú zverejnené informácie legitímne a naozaj môžu prispieť k lepšiemu rozhodovaniu pri výbere školy. Komplexne ale úroveň školy nehodnotia.

"Vychádzajú z údajov, ktoré dokážu poskytnúť len čiastočný obraz o výsledkoch žiakov a kvalite škôl," upozornil.

TURČIANSKE ŠKOLY PODĽA INEKO Gymnázia Bilingválne Sučany (v rámci SR 3./v rámci ŽSK 1.), Osemročné J. Lettricha Martin (28./4.), V.P.

Tótha Martin (63./11.), J.C. Hronského Vrútky (135./18.), Spoj. škola - Gym. Turč. Teplice (162./21.). Stredné odborné školy Str. priemysel. škola Martin (v rámci SR 32./v rámci ŽSK 3.), Obchod. akadémia Martin (59./8.),

Pedag. a soc. akadémia Turč. Teplice (69./11.), Spoj. škola - SOŠ stroj. Martin (236./29.), SOŠ dopravná Priekopa (285./37.), Spoj. škola - SOŠ. drev. Turany (356./50), SOŠ obchodu a služieb Jahodníky (362./51.).

Základné školy A. Bernoláka MT (v rámci SR 60./v rámci ŽSK 6.), P. Mudroňa MT (112./13.), ZŠ Turany (181./27.),

Čachovský rad Vrútky (274./42.), A. Dubčeka MT (313./52.), A. Stodolu MT (341./57.), Gorkého MT (542./100.), Hurbanova MT (548./101.), ZŠ Košťany (576./104.), ZŠ Sučany (577./105.), Školská Turč. Teplice (618./113.), ZŠ Benice (629./115.), Jahodnícka MT (680./123.), ZŠ Kláštor (760./133.), M. R. Štefánika Vrútky (762./134.).

* Do hodnotenia sa dostali iba tie školy, ktoré majú podľa kritérií dostatočný počet žiakov resp. absolventov.

V skanzene budú dnes vyrábať plátno(09.08.2015; www.sme.sk; Tipy na výlet, 06:30, s. -; (ih))

Kysucký skanzen ožije najstaršou tradíciou. Návštevníci si budú môcť pozrieť prácu s ľanom i výrobu plátna.

VYCHYLOVKA. Folklórna skupina Dedovanka z Oščadnice, ktorá už dlhé roky pracuje pod vedením Anežky Priehodovej, priblíži dnes návštevníkom kysuckého skanzenu jednu z najstarších

tradícií. Návštevníci si budú môcť pozrieť prácu s ľanom i výrobu plátna. Program bude popretkávaný piesňami, hovoreným slovom a tónmi heligónky.

"Ľan siaty je jednoročná priadna a olejodarná rastlina. Poznali ju už Slovania a patrí na území Slovenska k najstarším technickým plodinám. V období feudalizmu sa pestoval nielen na veľkostatkoch, ale aj na hospodárstvach poddaných. Pretože sa zemepáni usilovali o sebestačnosť vo výrobe plátna, bol ľan i poddanskou dávkou a jeho spracovanie patrilo k urbárskym povinnostiam. Aj keď bolo pestovanie rozšírené na celom území, tradičná textilná výroba, jeho pestovanie a spracovanie, sa sústreďovalo najmä v severných a východných oblastiach Slovenska," informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.

Skôr, ako sa návštevníci dozvedia tajomstvá spracovania ľanu, môžu si o 13. hodine vypočuť loretánske litánie a mariánske piesne pri Kaplnke Panny Márie Ružencovej.

"V objekte Stanica skanzen je pre milovníkov železnice sprístupnená panelová výstava Kysucká lesná železnica vo fotografiách, v Raganovom mlyne, kde sú vystavené bábiky Moniky Cmierovej, si zasa prídu na svoje najmä dievčatá. V tomto horúcom letnom období neuškodí jazda na historickej lesnej úvraťovej železnici, ktorá vás vyvezie na prvú úvrať, alebo jazda drezinou na Sedlo Beskyd. Nedeľa bude obohatená podujatím Chute a vône Žilinského kraja, ktoré pripravil zriaďovateľ Kysuckého múzea v Čadci, Žilinský samosprávny kraj," pozýva Hnidková.

Ľubomír Motyčka: Kto a ako robí v dvoch krajoch(08.08.2015; www.bystricoviny.sk; s. -; Ľubomír Motyčka)

Tento diskusný príspevok mal odznieť na zastupiteľstve VÚC Banská Bystrica 7.augusta. Predseda neprišiel a pretože sa veľa tém týkalo práve jeho hospodáreniu, väčšina poslancov zasadnutie zrušila. Hádam sa do konca augusta stretneme. A príspevok? Médiá sú monitorované aj zo strany VÚC a určite sa ku Kotlebovi dostane.

Nasledujúca myšlienka sa v mojej hlave zrodila krátko potom, ako som si prečítal tlačovú správu Žilinského samosprávneho kraja o rekonštrukcii časti Oravského hradu z peňazí EU. Možno aj preto, lebo sme sa naťahovali o peniaze na Bzovík. Doslova o pár eur.

Začal som tlačové správy zo Žilinské samosprávneho kraja zbierať. Ešte 29. VI. sa v jednej z nich písalo o 2.300 kilometroch cyklochodníkov a o príprave na budovanie ďalších. V Rajci, Terchovej, v Turci. A v rámci programu obnovy sa začína robiť projekt na obnovu 200 kilometrov.

Potom v Banskobystrickom kraji vyšlo ďalšie číslo Nášho kraja. Ktovie z akých peňazí. Plátok ako hrom, už zabŕdol malou sondovou aj do Židov.

8.7. sa v ŽSK objavila výzva z programu kvalita životného prostredia na výstavbu verejnej kanalizácie a čističiek za 300 miliónov EUR. Z európskych peňazí. Je to už druhá výzva v rámci kraja. V rámci prvej sa preinvestovalo 309 miliónov.

13. 7. sa objavila pozvánka na otvorenie nového asfaltového úseku cyklotrasy. 21. 7. sa v ŽSK začalo s kladením mikrokobercov s rámci ich regionálnej správy ciest. Dozvedel

som sa o Pránici, Zázrivej, Hornom Považí, Turci . Za 110 tisíc eur a celková dĺžka 2,5 kilometra. Približne v tom čase sme už vedeli o katastrofálnom hospodárení banskobystrickej Regionálnej

správy ciest. A už naplno vychádzali na povrch informácie o zlých výsledkoch z NKÚ. 23. 7. sa na svetovej výstave EXPO v Miláne začal týždeň ŽSK. Za účasti Krajskej organizácie

cestovného ruchu, oblastných organizácií cestovného ruchu,, ľudoviek, kuchárov z kraja a aj uznávaného míma Juraja Benčíka, pôvodne Bystričana. Kraj zožal úspech.

U nás sa zase prevalilo to, ako naša župa tvrdo poškodila jediné celoslovenské divadlo svojho druhu - štúdio tanca. Vrátiť peniaze ministerstvu, tie ktoré si divadlo vybavilo, je už veľmi silný tabak. A opäť, ako v časoch najtvrdšej totality, ktorú si ani ja nepamätám, sa začalo z VÚC hovoriť o dekadencii.

5. augusta v Liptovskom Jáne otvorili ďalší zrekonštruovaný úsek cesty. Človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. V každom prípade sa niekde z mojej pamäte vynoril

jeden z mojich bonmotov ešte z čias socializmu. Pozor na neschopných. Sú schopní všetkého.

Hrad Likava v ohrození(08.08.2015; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 28/34; Mario Kermiet / Patrik Švajda, Zlatica Puškárová)

Patrik Švajda, moderátor: "Hradné múry. V minulosti nedobytné, dnes životunebezpečné." Zlatica Puškárová, moderátorka: "Aj jednému z najväčších múrov hradu Likava pri Ružomberku hrozí, že spadne." Patrik Švajda: "Vlastník hradu Žilinský samosprávny kraj problém nekomentuje, všetko má vraj na starosti

správca, Liptovské múzeum." Mario Kermiet, redaktor: "Pukliny v stenách, vymyté spojivo v murive, stromy a kríky rastúce z múrov, či praskliny v podloží

hradu. Podľa posledných štúdií je havarijných miest viac. Najhoršie je na tom dominantný južný múr. Havarijný stav nie je výsledkom len predošlých desaťročí, skôr naopak, jeho deštrukcia sa začala už pred tristo rokmi."

Karol Dzuriak, historik, Liptovské múzeum: "Bol zbúraný na príkaz kniežaťa Františka II. Rákociho. V nasledujúcich storočiach ho obyvatelia

okolitých dedín rozoberali na stavebný materiál." Mario Kermiet: "Svoje samozrejme urobila aj príroda. Rozsiahlejšiu rekonštrukciu hrad Likava nezažil už vyše

dvadsať rokov. Aby sa začali opravy, treba realizačné plány, tie však budú stáť osemdesiat až stodvadsaťtisíc eur."

Karol Dzuriak: "V tomto roku sme získali grant z prostriedkov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý

chceme spojiť s našimi vlastnými finančnými zdrojmi." Mario Kermiet: "Plány, aj následné opravy budú robiť v etapách. Peniaze chce múzeum získať najmä z

eurofondov." Karol Dzuriak: "By nám umožnili vo väčšej miere a zásadným spôsobom pristúpiť k sanačným opatreniam." Mario Kermiet: "Napriek súčasnému stavu sú návštevníci mimo ohrozenia, pretože prístupné sú len bezpečné

časti hradu."