Osídlenie stredného Ponitria v neskorej dobe bronzovej a včasnej dobe železnej: využitie gis-analýz. Štúdijné Zvesti AÚ SAV 43, s.43-52

študijné zvesti archeologického ústavu sav 43, 2008, 43-52 43

OSÍDLENIE STREDNÉHO PONITRIAV NESKOREJ DOBE BRONZOVEJ A VČASNEJ DOBE ŽELEZNEJ:

VYUŽITIE GIS-ANALÝZ

Milan Horňák - Susanne Stegmann-Rajtár

Priestorová archeológia, GIS, neskorá doba bronzová, včasná doba železná, sídliskové modely

Spatial archaeology, GIS, Late Bronze age, Early Iron age, settlement patterns

Late Bronze age and Early Iron age settlement in the Middle Nitra region: Applicability of GIS analyses

in almost thousand-year lasting development of the lusatian culture there may be defined two cultural landscapes: the older one without fortified hillforts and the younger one for which the fortified hillforts are typical. in the analysed mesoregion there comes on the transition stage from the older to the younger one in the period ha2-hB1. on the one side the lusation culture folk fluently continue with its organisation and distribution of lowland settlements the previous development of the early Bronze age (nothern part of the Middle Ponitrie), whereas on the other side it expands southwards and occupies the space, which was just until ha2 populated by the Čaka culture folk (southern part of the Middle Ponitrie), and became the dominant element influencing the cultural landscape formation. in the analysed mesoregion in hB-hc1 there are registered 85 lowland settlements, 4 upland settlements, 8 hillforts and 15 burial sites (fig. 1).By the digitalization of the registered localities and their display on a thematic topographic map in the scale 1:10 000 it was possible to define two distinctive agglomerations or models of settlement complexes: the first model related to the concentration of the hillforts krnča-tábor, klátova nová ves-šiance, kovarce-veľký tribeč and the second one concentrated around the line of the hillforts štitáre-Žibrica, nitra-zobor and hillfort dražovce-kostolík. on the example of two models of the settlement complexes it has tried, with the help of the basic gis-analyses (“viewshed” and “pathway”) on one hand to point out the possible process of hierarchy of the fortified hillforts and on the other to define from the spatial aspect the zones of their direct influence. the analyses have been based on the hypothetic model situation, that all of the fortified settlements existed in simultaneously in the same time period. considering the research state, we aware of the fact that the presented results are mostly in a hypothetic level and it will be necessary to execute the intensive terrain survey in order to either prove of disprove them.

úvod

Povodie stredného toku nitry patrí z hľadiska poznania vývoja lužickej kultúry v neskorej dobe bronzovej a včasnej dobe železnej (10. stor. až prelom 8./7. stor. pred kr.) na území západného slovenska medzi najlepšie preskúmané oblasti. veľkú zásluhu na tom má celková povojnová reorganizácia a re-štrukturalizácia slovenskej archeológie a s tým súvisiace vybudovanie siete regionálnych archeologic-kých inštitúcií, najmä múzeí a krajských pamiatkových úradov, ale predovšetkým starostlivá koordinácia ich činnosti s archeologickým ústavom sav v nitre. Fungujúca infraštruktúra vzniknutých inštitúcií viedla k zintenzívneniu terénnych prieskumov a výskumov, ktorých výsledkom bolo čoraz rozsiahlejšie odkrývanie archeologických nálezísk. okrem lokalít z rôznych období praveku a včasnej historickej doby sa podarilo odkryť aj veľký počet lokalít patriacich práve lužickej kultúre. rozvoj a napredovanie regio-nálnej archeológie sa odrazili tiež v publikáciách bádateľov hodnotiacich celkový kultúrnohistorický vý-voj jednotlivých oblastí slovenska. Je samozrejmé, že obsah a forma takýchto štúdií bola ovplyvnená me-todickým a teoretickým vedomostným zázemím, ako aj technologickými možnosťami daného obdobia, v ktorom vznikli. v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa dôraz kládol predovšetkým

Milan horňák - susanne stegMann-raJtár44

na schematizovanú archeologickú topografiu a typologicko-chronologické vyhodnotenie materiálu. Priestorové vzťahy boli opísané skôr ako distribúcia jednotlivých predmetov, definovaná rozšírením ich analógií. Mnohokrát bolo dosť problematické aj vlastné definovanie regiónu, ktorý nebol skúmaný ako geografická, ale skôr ako sociálno-ekonomická jednotka. súvisí to s tým, že pri vytýčení regiónu ako pra-covnej oblasti sa vychádzalo z územno-politického členenia, nie z prirodzených geografických hraníc už existujúcich regiónov. význam prírodného prostredia a jeho vplyv na proces osídľovania sa zväčša spo-menuli len vo všeobecnej rovine a prevažne iba v úvode jednotlivých prác, a to bez nejakého priameho dosahu na výsledok vypracovaných analýz.

situácia sa výrazne začala meniť v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa do popredia dostávajú štúdie venované problematike sídliskovej a priestorovej archeológie. z hľadis-ka spracúvanej témy nášho príspevku sú významné najmä štúdie l. veliačika a P. romsauera (Romsauer/Veliačik 1987; 1998; Veliačik 2000, 400-405; Veliačik/Romsauer 1994), v ktorých sa autori venovali analýzam a vzájomným interakciám kultúr stredodunajských a lužických popolnicových polí na území západného slovenska. s dôrazom na priestorové rozmiestnenie jednotlivých lokalít a vo vzťahu k prírodným pod-mienkam sa pokúsili presnejšie definovať nielen intenzitu procesov osídľovania v rámci jednotlivých kultúrnych komplexov (od mladšej doby bronzovej až po staršiu dobu železnú), ale aj organizáciu kul-túrnej krajiny predovšetkým v priestore ich priameho kontaktu. v oblasti mezoregiónu stredného Ponit-ria autori jasne definovali zmeny v kultúrnom zložení, prebiehajúce už na konci mladšej doby bronzovej (ha), ktoré sa výrazne prejavili predovšetkým v neskorej dobe bronzovej (hB). ako typický fenomén pre toto územie v uvedenom období uvádzajú budovanie výšinných hradísk, ktorých vznik súvisel nie-len s celkovými zmenami kultúrno-hospodárskej situácie, ale aj s prenikajúcimi jazdecko-nomádskymi spoločenstvami kultúry Mezőcsát z východokarpatskej oblasti (Romsauer 1998, 89, 90; 1999; Romsauer/Ve-liačik 1998; Stegmann-Rajtár 1994, 328).

na výsledky analýz l. veliačika a P. romsauera čiastočne nadviazal e. Wiedermann, ktorý sa pria-mo v mezoregióne stredného Ponitria zameral na hodnotenie vývoja osídlenia od mladšej doby kamen-nej do doby rímskej (Wiedermann 1995; 1996; 2000; 2001a; 2001b; 2003, 51-77; 2004). zmeny v kultúrnej krajine opísal ako priamu reakciu na environmentálne danosti a kultúrno-historicko-hospodársky rozvoj mezoregiónu. vychádzajúc z klasifikácie sídlisk 14 ekoparametrami (geografické, geomorfologické, hyd-rologické, geologicko-pedologické a klimatické) hľadal opakujúce sa vzorce v sídliskovej infraštruktúre, ktoré viedli k jej rozvoju alebo k jej regresii. v súvislosti s témou nášho príspevku je zaujímavé jeho ziste-nie, že klimatické zmeny vyvíjajúce sa od mierneho podnebia v mladšej dobe bronzovej k viac suchému podnebiu v neskorej dobe bronzovej, viedli k tomu, že ľud lužickej kultúry začal osídľovať miesta s vyš-šou nadmorskou výškou, čo pravdepodobne tiež vplývalo na vznik a fungovanie výšinných opevnených sídlisk alebo hradísk v analyzovanom mezoregióne (Wiedermann 1996, 75-79).

trend skúmania charakteru a procesov organizácie kultúrnej krajiny stredného Ponitria sa v posled-ných rokoch zameriava na výskum hradísk v tribečskom pohorí. koncentrácia viacerých hradísk na tom-to pomerne malom území je významná najmä preto, že vznikli v kontaktnej zóne lužického, stredodunaj-ského a jazdecko-nomádskeho kultúrneho spoločenstva. v rokoch 2001-2006 sa realizoval medzinárodný projekt (archeologický ústav sav nitra, univerzita konštantína Filozofa v nitre a Friedrich-schiller-universität Jena) zameraný na prieskum a sondážny výskum šiestich hradísk na tomto území. najkom-plexnejšie bolo preskúmané hradisko štitáre-Žibrica (okr. nitra), na ktorom sa pomocou geofyzikálnych meraní a sondážnym výskumom presnejšie zistili a ohraničili miesta s predpokladaným intenzívnym osídlením. výsledky projektu v istej miere poskytli nový pohľad na hustotu osídlenia v tribečskom po-horí a v niektorých prípadoch presnejšie poukázali na obdobie využívania hradísk (Mitáš/Stegmnann-Rajtár 2007; Stegmann-Rajtár 2002a; 2002b; 2003; 2004; Stegmann-Rajtár/Tirpák 2000).

oPis analYzovaného MezoregiÓnu

analyzovaný mezoregión stredného Ponitria, s rozlohou približne 45 x 20 km, sa územne prekrýva s geomorfologickými hranicami nitrianskej pahorkatiny, ktorá je na východe ohraničená pohorím tribeč (veľký tribeč 830 m n. m.), na severe drieňovským podhorím (drieňový vrch 616 m n. m.) a na západe Považským inovcom (inovec 1041 m n. m.). na juhu plynule prechádza do Podunajskej nížiny, čím sa v týchto miestach výrazne odlišuje od charakteru celej krajiny. nadmorská výška postupne narastá vý-chodným aj západným smerom od najnižších polôh výškovo zhodných s korytom rieky nitry, ktorej tok v oblasti stredného Ponitria klesá od severu smerom k juhu z kóty cca 202 m n. m. na cca 140 m n. m. rie-ka nitra predstavuje tiež hlavný tok v mezoregióne, na ktorý je viazaná husto rozvetvená fluviálna sieť

osÍdlenie stredného Ponitria v neskoreJ doBe BronzoveJ a vČasneJ doBe ŽelezneJ: vYuŽitie gis-analÝz 45

obr. 1. analyzovaný mezoregión s evidovanými archeologickými lokalitami. 1-8 - hradiská (1 - nitra-zobor; 2 - štitáre-Žib-rica; 3 - kostoľany pod tribečom-veľký lysec; 4 - kovarce-veľký tribeč; 5 - klátova nová ves-šiance; 6 - krnča-tábor; 7 - nitrianska Blatnica-Marhát; 8 - topoľčianske Podhradie-úhrad); 9-12 - ostrožné hradiská (9 - dražovce-kostolík; 10 - Malé uherce-šípok; 11 - Malé kršteňany-hradisko; 12 - hradište-hradište).

potokov prameniacich predovšetkým v pohorí tribeč alebo Považský inovec. dominantným pedologic-kým typom sú hnedozeme a ich deriváty. v inundácii rieky nitry sa vyskytujú fluviálne pôdy. z hľadiska bonity najúrodnejšia černozem sa nachádza iba v najjužnejšej časti mezoregiónu (Atlas krajiny 2006). kli-matickým subtypom v oblastiach s výškou pod 300 m n. m. je nížinná, prevažne teplá klíma, v oblastiach s výškou nad 300 m n. m. sa postupne mení k teplej horskej klíme. s narastajúcou nadmorskou výškou sa mení aj množstvo a intenzita zrážok v mezoregióne. hranica stálej snežnej zimnej pokrývky sa pohy-buje vo výške okolo 800 m n. m. vo všeobecnosti sa pre neskorú dobu bronzovú uvažuje o suchšej klíme, ktorá sa v halštatskom období postupne menila na vlhkejšiu a chladnejšiu (napr. Wiedermann 2001b, 36). ako reakciu na všetky uvedené ekoparametre môžeme vtedajšiu vegetáciu na základe paleobotanických analýz porovnať so súčasným stavom. v mezoregióne prevládajú zmiešané dubovo-bukové lesy (Wieder-mann 2003, 67). na miestach s výskytom černozemí a fluviozemí musíme počítať s trávnoto-krovinatým porastom.

charakter osÍdlenia

v približne tisícročnom vývoji lužickej kultúry môžeme definovať dve kultúrne krajiny. staršiu, ktorá je ešte bez hradísk, a mladšiu, pre ktorú sú typické práve hradiská. v analyzovanom mezoregióne nastáva prechod od staršej k mladšej kultúrnej krajine v období ha2-hB1. na jednej strane ľud lužickej kultúry organizáciou a rozšírením nížinných sídlisk plynulo naviazal na predchádzajúci vývoj mladšej


doby bronzovej (severná časť stredného Ponitria) a na strane druhej sa rozšíril južným smerom a zabral priestor, ktorý bol práve až do stupňa ha2 osídlený ľudom čakanskej kultúry (južná časť stredného Ponitria), čím sa stal dominantným prvkom vplývajúcim na utváranie kultúrnej krajiny (napr. Furmánek/Veliačik/Vladár 1991, 20; Romsauer 1993, 45). v skúmanom mezoregióne z obdobia hB-hc1 v súčastnosti evidujeme cca 85 nížinných sídlisk, 4 ostrožné hradiská, 8 hradísk a 15 pohrebísk. najväčšia koncentrá-cia registrovaných lokalít sa nachádza v inundačnom pásme rieky nitry a na úbočiach pohoria tribeč.1 osídľované boli prevažne hnedozeme na takých polohách, kde prevýšenie medzi vlastnou osídlenou plochou a najbližším vodným tokom ako najnižším bodom bolo v priemernom rozpätí od jedného metra do približne tridsať metrov. sídliská na polohách s väčšou nadmorskou výškou a relatívnym prevýšením sa nachádzajú na svahoch pohoria tribeč a Považský inovec. hradiská sú situované na dominantných vrcholových polohách v nadmorskej výške od cca 350 m do cca 830 m (obr. 1).

digitalizáciou registrovaných lokalít a ich zobrazením na tematickej topografickej mape v mierke 1:10 000 bolo možné definovať dve výrazné zoskupenia sídliskových komplexov (obr. 2). Prvý (model 1), viazaný na koncentráciu hradísk krnča-tábor, klátova nová ves-šiance a kovarce-veľký tribeč a dru-hý (model 2), koncentrujúci sa okolo línie hradísk štitáre-Žibrica, nitra-zobor a ostrožného hradiska dražovce-kostolík. Pre oba komplexy nie je charakteristická iba výrazná kumulácia nížinných sídlisk či

obr. 2. hypotetické sídliskové modely. 1 - model 1 (6 - krnča-tábor; 5 - klátova nová ves-šiance; 4 - kovarce-veľký tribeč); 2 - model 2 (1 - nitra-zobor; 2 - štitáre-Žibrica; 9 - dražovce-kostolík).

1 avšak tento fakt musíme pripísať intenzívnej ľudskej činnosti za posledných 150 rokov, pri ktorej práve v týchto častiach stredného Ponitria boli odkryté alebo nájdené a sčasti aj terénnym výskumom preskúmané najvýznamnej-šie lokality lužickej kultúry.


obr. 3. Modely viditeľnosti, klasifikované do radiálnych vzdialenostných zón s polomerom 5 km. 1 - model viditeľnosti z hradiska krnča-tábor; 2 - model viditeľnosti z hradiska klátova nová ves-šiance; 3 - model vi-diteľnosti z hradiska kovarce-veľký tribeč.


obr. 4. Modely viditeľnosti, klasifikované do radiálnych vzdialenostných zón s polomerom 5 km. 1 - model viditeľnosti z hradiska nitra-zobor; 2 - model viditeľnosti z hradiska štitáre-Žibrica.


zoskupenie trojice hradísk, ktorých vzájomná vzdušná vzdialenosť nepresahuje 7 km, ale aj lokalizácia pohrebísk vykazujúcich priestorový vzťah k obidvom spomínaným komponentom. na tomto mieste je treba upozorniť na hradisko kostoľany pod tribečom-veľký lysec (obr. 2: 3), ktorého vzťah k obom uvedeným modelom nie je zatiaľ presne špecifikovaný. hradisko sa nachádza v juhovýchodnej časti pohoria tribeč. od sídliskového modelu 1 je vzdialené asi 6 km a od sídliskového modelu 2 je to okolo 10 km vzdušnej vzdialenosti. rozlohou, chronologickým určením a charakterom nálezov je toto hradis-ko porovnateľné s ostatnými hradiskami v tejto oblasti (Mitáš/Stegmann-Rajtár 2007). vzhľadom na jeho polohu predpokladáme, že bolo v aktívnom kontakte s hradiskami oboch hypotetických modelov, avšak jeho hlavný vplyv bol pravdepodobne orientovaný na juh do Požitavia. tento predpoklad by mohlo po-tvrdzovať aj neďaleko ležiace pohrebisko vo velčiciach v Požitaví.

intenzitu vzájomných väzieb a vzťahov medzi jednotlivým nížinnými sídliskami nie je zatiaľ možné zodpovedne analyzovať vzhľadom na fragmentárnosť materiálu, nedostatočný stav bádania a publiko-vania. Pomocou gis-analýz sa však môžeme o to aspoň čiastočne pokúsiť a určiť hypotetické vzájomné pôsobenie medzi spomenutými nížinnými sídliskami a sídliskami vyššej kategórie (hradiská a ostrožné hradiská), ktoré by mohlo viesť k pokusu o ich hierarchickú diferenciáciu. Pri analýzach sme vychádzali z hypotetickej modelovej situácie, že všetky hradiská existovali súčasne aspoň počas jedného časového obdobia.

ako prvú sme využili operáciu „viewshed“ v programe idrisi-kilimanjaro, ktorej základný výsle-dok - celkový model vizuálne kontrolovaného územia - sme klasifikovali do vzdialenostných kategórií po 5 km. takou klasifikáciou sme dosiahli rôznu vypovedaciu hodnotu priamo kontrolovaného úze-mia. za najdôležitejšie považujeme prvé dve kategórie, teda vzdialenosť do 10 km od východiskového bodu. táto vzdialenosť predstavuje tzv. zónu aktívneho vzájomného vizuálneho kontrolovania, na ktorú nevplývajú rôzne faktory (napr. klimatické - hmla, oblačnosť a i.) v takej miere, ako pri väčších vzdia-lenostiach. s narastajúcou vzdialenosťou sa postupne zhoršuje viditeľnosť a paralelne s tým aj hodnota priameho kontaktu s východiskovým bodom. treba zdôrazniť, že taká forma vizuálnej komunikácie bola aplikovateľná predovšetkým za denného svetla. Pre interpretáciu získaného modelu viditeľnosti sme potrebovali zistiť:

- čo je možné v pracovnej oblasti opticky zaevidovať;- aký je hospodársky potenciál, resp. charakter, kontrolovaného priestoru;- koľko sídliskových štruktúr sa nachádza v zóne aktívnej vizuálnej kontroly.

druhá analýza dostupnosti bola zameraná na zistenie reálnej vzdialenosti medzi jednotlivými hra-diskami. Pretvorením digitálneho modelu terénu na mapu sklonov a metódou „friction“ a následnou analýzou „pathway“ sme získali optimálne komunikácie medzi jednotlivými hradiskami z hľadiska naj-menšej vynaloženej námahy potrebnej na prekonanie charakteru reliéfu.

Model 1Krnča-Tábor, Klátova Nová Ves-Šiance, Kovarce-Veľký Tribeč

sídliskový model 1 tvorí zoskupenie troch hradísk, okolo ktorých sa v maximálnej vzdialenosti 10 km koncentruje výrazná kumulácia 28 nížinných sídlisk a 4 pohrebísk. Priestorové rozmiestenie hradísk vytvá-ra približne rovnostranný trojuholník. vzájomná vzdialenosť medzi hradiskami sa pohybuje cca od 7,2 do 7,9 km. nachádzajú sa v nadmorskej výške od 350 do 830 m, pričom najvyššie položené je hradisko veľký tribeč. to znamená, že toto hradisko sa nachádza v zóne stálej zimnej snehovej prikrývky, čo by indikovalo jeho sezónne využitie. archeozoologické analýzy zvyškov kosteného materiálu z blízkeho sídliska v hajnej novej vsi poukazujú na zvýšený až dominantný podiel oviec a kôz v neskorej dobe bronzovej, pre ktoré je typický pastiersky spôsob chovu. z hľadiska intenzity chovu sú ako ďalšie v poradí zastúpené psy a kone (Wiedermann 1996, 73). v prípade väčšieho výskytu chovu koní uvažuje e. Wiedermann o zefektívnení pre-pojenia medzi sídliskami a hradiskami (Wiedermann 1996, 73). vychádzajúc z uvedených skutočností mô-žeme v hypotetickej rovine uvažovať o sezónnej transhumancii a pasení priamo na hradisku alebo v jeho blízkosti. teóriu o krátkodobom, možno práve sezónnom osídlení by potvrdzoval aj doteraz málopočetný keramický materiál z intravilánu hradiska (Veliačik/Romsauer 1994, 87).

v rámci hierarchického postavenia svojím významom vystupuje do popredia hradisko krnča-tábor. Je situované na prechode hornatého reliéfu pohoria tribeč a otvorených pahorkatín v blízkosti inundácie rieky nitry. v jeho blízkosti sa nachádzajú rozlohou najväčšie územia s úrodnou pôdou a tiež územia, na ktorých môžeme predpokladať pasienky. toto hradisko je umiestnené najbližšie k väčšine nížinných


sídlisk v okolí a je najľahšie dostupné. o intenzívnejšom vzťahu hradiska k týmto sídliskám presviedča skutočnosť, že sa spoločne so všetkými pohrebiskami nachádzajú v jeho aktívnej vizuálnej zóne (obr. 3).

Model 2Nitra-Zobor, Štitáre-Žibrica, Dražovce-Kostolík

sídliskový model 2 predstavuje sústava troch hradísk, a to ostrožného hradiska dražovce-kostolík (200 m n. m.), hradiska nitra-zobor (580 m n. m.) a hradiska štitáre-Žibrica (617 m n. m.), okolo ktorých v sa v maximálnej vzdialenosti koncentruje 28 nížinných sídlisk a 7 pohrebísk. ako dominantné prvky v kultúrnej krajine južnej časti skúmaného mezoregiónu vystupujú hradiská zobor a Žibrica (obr. 4). hradisko zobor je rozľahlejšie a má členitý systém fortifikácie, ktorý ho rozdeľuje na dve časti. hradisko Žibrica má jeden obvodový val. trvalejší charakter osídlenia zobora možno indikujú zvyšky obytných objektov odkrytých počas výskumu a nájdený keramický materiál (Janšák 1929, 12; Veliačik/Romsauer 1994, 87).

hradisko zobor sa nachádza na najjužnejšom bode pohoria tribeč a v priestorovom vzťahu vystu-puje ako centrálny bod k nížinným sídliskám a dvom ďalším hradiskám, ktoré sú od zobora vzdialené 5,7 km (štitáre-Žibrica) a 4,2 km (dražovce-kostolík) skutočnej vzdialenosti. v jeho aktívnej vizuálnej zóne sa koncentruje najviac nížinných sídlisk a pohrebísk, predovšetkým však predstavuje dôležitý stra-tegicko-komunikačný priestor, v ktorom nitrianska pahorkatina prechádza do úrodnej Podunajskej níži-ny. reálna vzdialenosť k najbližšiemu sídlisku je približne 850 m a k najbližšiemu pohrebisku je to okolo 2700 m.

hradisko Žibrica je trikrát menšie a jeho dostupnosť je podstatne ťažšia. z hľadiska komunikačných možností je dôležité, že v jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádza najjednoduchší a zároveň najkratší južný prechod zo stredného Ponitria do Požitavia. v jeho aktívnej vizuálnej zóne sa nachádza 16 sídlisk, ale ani jedno pohrebisko. vzdialenosť k najbližšiemu sídlisku je 1500 m reálnej vzdialenosti alebo 850 m vzdušnou čiarou. treba však uviesť, že dve tretiny z uvedeného počtu sídlisk sa vlastne nachádzajú v bezprostrednej blízkosti hradiska zobor. archeologickým a geofyzikálnym výskumom bolo potvrdené intenzívne a dlhotrvajúce osídlenie hradiska Žibrica, ktoré pretrvávalo až do konca stupňa hc (Steg-mann-Rajtár 2004, 508).

na základe uvedených skutočností nemôžeme vylúčiť možno dominantnejšie postavenie hradiska zobor vo vzťahu k hradisku Žibrica v neskorej dobe popolnicových polí a na počiatku doby halštatskej (hB/hc). vzhľadom na chronologickú príslušnosť súčasného známeho materiálu z oboch hradísk možno uvažovať o zmene ich vzájomného vzťahu v období staršej doby halštatskej (hc), kedy prichádza k osla-beniu osídlenia lužickej kultúry v priestore celého stredného Ponitria (Romsauer 1993, 50; Wiedermann 1996, 79-82). z hradiska zobor dosiaľ nie sú známe také nálezy, ktoré by potvrdzovali jeho intenzívne osídlenie aj v staršej dobe halštatskej (hc). naproti tomu hradisko Žibrica kontinuálne do uvedenej doby prežívalo. charakteristické typy keramiky nájdenej počas výskumu dokladajú jeho rozsiahle využitie práve v uvedenom období. nálezy bronzových hrotov šípov tzv. skýtskeho typu z obvodového valu hradiska navodzujú hypotézu o útoku jazdecko-nomádskych spoločenstiev prenikajúcich z východokar-patskej oblasti na toto, v danom priestore významné hradisko. Môžeme tiež predpokladať ich súvis aj so zánikom osídlenia Žibrice v závere uvedeného (hc) obdobia (Stegmann-Rajtár 2002a).

zhrnutie

v príspevku sme predstavili hypotetický model organizácie kultúrnej krajiny stredného Ponitria v neskorej dobe bronzovej a v staršej dobe železnej. na príklade dvoch modelov sídliskových komplexov sme sa pomocou základných gis-analýz pokúsili poukázať na možnú hierarchizáciu hradísk a nížinných sídlisk a priestorovo definovať zóny ich priameho pôsobenia. vzhľadom na aktuálny stav bádania si však uvedomujeme, že prezentované výsledky sú zatiaľ hypotetické a na ich overenie bude v budúcnosti ne-vyhnutný systematický terénny výskum.


Atlas krajiny 2006

Furmánek/Veliačik/Vladár 1991 Janšák 1929Mitáš/Stegmann-Rajtár 2007

Romsauer 1993

Romsauer 1998

Romsauer 1999

Romsauer/Veliačik 1987

Romsauer/Veliačik 1998

Stegmann-Rajtár 1994

Stegmann-Rajtár 2002a

Stegmann-Rajtár 2002b



Stegmann-Rajtár/Tirpák 2000

Veliačik 2000

Veliačik/Romsauer 1994

Wiedermann 1995

Wiedermann 1996

Wiedermann 2000

Wiedermann 2001a

Wiedermann 2001b

Wiedermann 2003Wiedermann 2004

atlas krajiny sr 2006. Ministerstvo životného prostredia sr a slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica. digitálna podoba. v. Furmánek/l. veliačik/J. vladár: slovensko v dobe bronzovej. Bratislava 1991.š. Janšák: slovenské hradiská z doby hallštattskej. sbor. Mss 23, 1929, 1-23.v. Mitáš/s. stegmann-rajtár: nové nálezy z prieskumov hradiska veľký lysec. avans 2005, 2007, 146, 147.P. romsauer: k osídleniu nitry v období popolnicových polí a v dobe halštatskej. in: nitra. Príspevky k najstarším dejinám mesta. nitra 1993, 43-63.P. romsauer: interakcie usadlých a jazdecko-nomádskych spoločenstiev. acta nitriensiae 1. nitra 1998, 83-104.P. romsauer: zur Frage der Westgrenze der Mezőcsát-gruppe. in: e. Jerem/i. Po-roszlai (hrsg.): archaeology of the Bronze and iron age. Proceedings of the interna-tional archaeological conference százhalombatta, 3-7 october 1996. archaeolingua 9. Budapest 1999, 167-176.P. romsauer/l. veliačik: entwicklung und Beziehung der lausitzer und mitteldo-nauländischen urnenfelder in der Westslowakei. in: urnenfelderkulturen Mitteleu-ropas. symposium liblice, 21.-25. 10. 1985. Praha 1987, 295-304.P. romsauer/l. veliačik: die umweltanteil an der siedlungsstrukturgestaltung während der urnenfelder- und hallstatzeit in der Westslowakei. Przegląd arch. 46, 1998, 59-78.s. stegmann-rajtár: vývoj stredodunajských popolnicových polí v neskorej dobe bronzovej (haB) a vznik halštatskej kultúry. slov. arch. 42, 1994, 319-333.s. stegmann-rajtár: Bronzové hroty šípov z doby halštatskej z hradiska Žibrica. štud. zvesti aú sav 35, 2002, 45-52.s. stegmann-rajtár: nové nálezy z prieskumov na hradisku Žibrica. avans 2001, 2002, 201, 202.s. stegmann-rajtár: sondážny výskum na hradisku Žibrica. avans 2002, 2003, 145, 146.s. stegmann-rajtár: die slowakisch-deutschen ausgrabungen auf der befestigten höhensiedlung štitáre-Žibrica (kr. nitra). arch. výzkumy Jižní Čechy. suppl. 1. České Budějovice 2004, 503-522.s. stegmann-rajtár/k. tirpák: Prieskum hradiska na Žibrici. avans 1999, 2000, 132, 133.l. veliačik: osídlenie kultúr stredodunajských a lužických popolnicových polí na západnom slovensku. dizertačná práca (archeologický ústav sav nitra). nitra 2000. nepublikované.l. veliačik/P. romsauer: vývoj a vzťah osídlenia lužických a stredodunajských po-polnicových polí na západnom slovensku. i. katalóg. nitra 1994.e. Wiedermann: höhlenfundorte und anpassung urzeitlicher Besiedlung an die klimatischen Änderung am mittleren und oberen Flusslauf der nitra. stud. hist. nitriensia 4. nitra 1995, 55-63.e. Wiedermann: osídlenie strednej a hornej nitry od neolitu po dobu rímsku vo vzťahu k prírodným podmienkam. dizertačná práca (archeologický ústav sav nit-ra). nitra 1996. nepublikované.e. Wiedermann: archeológia a synergické polia krajiny. acta nitriensiae 3. nitra 2000, 51-69.e. Wiedermann: Modellierung des prähistorischen landschaftsraumes. acta nitriensiae 4. nitra 2001, 315-332.e. Wiedermann: Paleoekológia Ponitria v archeologických prameňoch. stud. hist. nitriensia 9. nitra 2001, 11-53.e. Wiedermann: archeoenviromentálne štúdie prehistorickej krajiny. nitra 2003.e. Wiedermann: spoločenstvo juhozapádneho slovenska na konci starého praveku. in: J. Bátora/v. Furmánek/l. veliačik (hrsg): einflüsse und kontakte alteuropäischer kulturen (Festchrift für Jozef vladár zum 70. geburstag). nitra 2004, 83-90.

literatúra a PraMene


Besiedlung am Mittellauf der Nitrawährend der Spätbronze- und Früheisenzeit: Ergebnisse einer GIS-Analyse

M i l a n h o r ň á k - s u s a n n e s t e g m a n n - r a j t á r

zusaMMenFassung

Mit der digitalisierung aufgenommener Fundstellen auf der topographischen karte im M. 1:10 000 wurden am Mittellauf der nitra für die spätbronze- und Früheisenzeit (abb. 1) zwei deutliche gruppen von siedlungskomplexen unterschieden: im zentrum der ersten (Modell 1) liegen die befestigten höhensiedlungen krnča-tábor, klátova nová ves-šiance und kovarce-veľký tribeč, im zentrum der zweiten (Modell 2) die befestigten höhensiedlungen štitáre-Žibrica, nitra-zobor und die höhensiedlung in spornlage dražovce-kostolík (abb. 2). Für den im arbeitsgebiet kartierten Bereich mit befestigten höhensiedlungen des tribeč-gebirges, die voneinander jeweils in etwa 7 km luftlinie entfernt liegen, ist ferner ein dichtes netz von offenen Flachsiedlungen sowie gräberfeldern charakteristisch. darüber hinaus ist an dieser stelle auch auf die befestigte höhensiedlung kostoľany pod tribečom-veľký lysec hinzuweisen, dessen lage in Bezug zu den anderen eine zwischenstellung einnimmt (abb. 2; 3). in welcher Beziehung es zu den zwei festgelegten gruppen steht, muss zukünftig noch geklärt werden.

in einem ersten schritt wurde die rechenoperation „viewshed“ mit dem Programm idrisi-kilimanjaro gewählt. das grundergebnis - das Modell eines visuell kontrollierten gebietes - haben wir in mehrere kategorien von entfernungen von jeweils 5 km aufgeteilt. Mit dieser einteilung haben wir verschiedene aussagemöglichkeiten für die in direkter Weise kontrollierten gebiete erarbeitet. zu den wichtigsten zählen die ersten zwei kategorien mit jeweils 10 km entfernung vom ausgangspunkt. die entfernung stellt die sog. zone der aktiven gegenseitigen visuellen kontrolle dar, welche von bestimmten Faktoren (z. B. von den klimatischen Bedingungen wie nebel oder Bewölkungsgrad) nicht in dem Maße beeinflusst werden, wie dies auf größere entfernungen zutrifft. Je größer die entfernung von einer Fundstelle zu anderen, umso mehr verschlechtert sich die sichtbarkeit zwischen ihnen und parallel damit wird auch der Wert des direkten kontaktes mit dem ausgangspunkt niedriger. es soll betont werden, dass diese Form der visuellen kommunikation den tagesbedingungen entspricht.

als ausgangsbasis für unsere untersuchungen wollten wir für die interpretation des „Modells der sichtbarkeit“ Folgendes feststellen:

- wo liegen die grenzen der sichtbarkeit, bzw. was können wir visuell noch sehen und was nicht mehr;- über welches wirtschaftliches Potential verfügen die Fundstellen der zwei gruppen, bzw. wie stellt sich der charakter

des kontrollierbaren gebietes dar;- wie groß ist die zahl der siedlungsstrukturen in der zone der aktiven visuellen kontrolle.

in einem zweiten schritt wurde die „analyse der erreichbarkeit“ durchgeführt, die sich auf die errechnung der tatsächlichen entfernung zwischen den einzelnen befestigten höhensiedlungen bezieht. die Übertragung der deM Werte auf eine karte mit neigungen und ihrer „friction“ und der darauffolgenden analyse „pathway“ haben wir die bestmöglichsten kommunikationswege zwischen den einzelnen höhenlagen errechnen können.

abb. 1. analysierte Mesoregion mit den kartierten Fundstellen. 1-8 - Befestigte höhensiedlungen (1 - nitra-zobor; 2 - štitá-re-Žibrica; 3 - kostoľany pod tribečom-veľký lysec; 4 - kovarce-veľký tribeč; 5 - klátova nová ves-šiance; 6 - krn-ča-tábor; 7 - nitrianska Blatnica-Marhát; 8 - topoľčianske Podhradie-úhrad); 9-12 - Befestigte höhensiedlungen in spornlage (9 - dražovce-kostolík; 10 - Malé uherce-šípok; 11 - Malé kršteňany-hradisko; 12 - hradište-hradište).

abb. 2. vorausgesetzte siedlungsmodelle. 1 - Modell 1 (6 - krnča-tábor; 5 - klátova nová ves-šiance; 4 - kovarce-veľký tribeč); 2 - Modell 2 (1 - nitra-zobor; 2 - štitáre-Žibrica; 9 - dražovce-kostolík).

abb. 3. Modelle der sichtweite klassifiziert in radiale zonen der entfernungen mit radius von 5 km. 1 - Modell der sichtwei-te von der befestigten höhensiedlung krnča-tábor; 2 - Modell der sichtweite von der befestigten höhensiedlung klátova nová ves-šiance; 3 - Modell der sichtweite von der befestigten höhensiedlung kovarce-veľký tribeč.

abb. 4. Modelle der sichtweite klassifiziert in radiale zonen der entfernungen mit radius von 5 km. 1 - Modell der sichtwei-te von der befestigten höhensiedlung nitra-zobor; 2 - Modell der sichtweite von der befestigten höhensiedlung štitáre-Žibrica.

Übersetzt von Susanne Stegmann-Rajtár Translated by Silvia Horňáková

Mgr. Milan horňákuniversity in ljubljanaFaculty of arts, department of archaeologyzavetiška 5slo-1000 [email protected]

Phdr. susanne stegmann-rajtár, csc.archeologický ústav savakademická 2sk-949 21 [email protected]

Documents

Osídlenie stredného Ponitria v neskorej dobe bronzovej a včasnej dobe železnej: využitie gis-analýz. Štúdijné Zvesti AÚ SAV 43, s.43-52