View
1
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
63
ACTA ENVIRONMENTALICA UNIVERSITATIS COMENIANAE (BRATISLAVA)
Vol. 18, 2(2010): 63–78 ISSN 1335-0285
MACHORASTY AKO SÚČASŤ SPOLOČENSTVA
VODNÝCH MAKROFYTOV NA VYBRANÝCH
MONITOROVANÝCH LOKALITÁCH TEČÚCICH VÔD
SLOVENSKA
Peter Baláži1, Katarína Mišíková
2, Lívia Tóthová
1
1 Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábrežie Arm. gen. L. Svobodu 5,
812 49 Bratislava, e-mail: balazi@vuvh.sk, tothova@vuvh.sk 2 Katedra botaniky, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Révová 39,
811 02 Bratislava, e-mail: katarina.misikova@fns.uniba.sk
Abstract: The Bryophyte and Liverwort Flora as a part of the aquatic macrophytes
community in the selected monitored localities of running waters in Slovakia. With
respect to the assessment of ecological status of surface water it is very important to
deal with species composition and abundance of bryophytes, which create a part of
aquatic macrophytes and they are monitored in line with the method mentioned in EN
14 184 (2004). The bryophytes belong to the significant bioindicators of aquatic
biotopes especially in the mountainous regions and localities situated at the foot of the
mountain. In the given locations in the flows they can reach 100 % of plant mass
proportion. Otherwise, some bryophytes are presented also in the lowlands locations or
a lot of taxa are very common elsewhere in Slovak rivers. In this regard their
monitoring in rivers is necessary for the assessment of ecological status based on
aquatic macrophytes.
Within „the Monitoring Programme of Water Status for the years 2008 – 2010“
(Chriašteľ et al. 2007) 60 reference (without anthropogenic impact) and 71 monitoring
(with anthropogenic impact) localities have been selected. There were localities, where
bryophytes were determined during the surveying of aquatic macrophytes. In the
selected localities 22 taxa of mosses, 11 taxa of liverworts, 53 taxa of vascular plants
and 9 taxa of macro-algal growths were recorded. Indices of constancy and dominance
were established for determined taxa. Generally, determined taxa of macrophytes were
occurred rarely with sporadic higher frequency of the particular taxa. Well-balanced
representation of macro-algal growths in both groups of surveyed localities has been
found. With regard to the number of determined taxa, bryophytes and vascular plants
belonged to the most numerous groups of aquatic macrophytes. The bryophytes
community in relation to other determined groups of macrophytes was more frequent in
the reference localities. The given difference was caused by the higher species diversity
of vascular plants and higher abundance of macro-algal growths in the monitored
localities. Finally, considering the species composition and values of frequency and
dominance indices, the bryophytes have markedly affected the whole aquatic
macrophyte community in both types of monitored localities.
Kľúčové slová: dominancia, druhová diverzita, frekvencia, machorasty,
monitoring, vodné makrofyty
64
ÚVOD A CIEĽ
V súčasnej dobe je nutná zvýšená pozornosť venovaná výskumu
druhového zloženia a abundancie machorastov, ktoré sú súčasťou spoločenstva
vodných makrofytov v súvislosti s ich využitím pre stanovenie ekologického
stavu vodných útvarov povrchových vôd na Slovensku. Machorasty ako súčasť
spoločenstva vodných makrofytov patria k významným bioindikátorom
vodných biotopov, najmä podhorských a horských oblastí. V daných oblastiach
môžu priamo v tokoch dosahovať až 100 % podiel rastlinnej masy v rámci
všetkých prítomných vodných makrofytov. Naopak, niektoré machorasty sa
vyskytujú i v nížinných oblastiach resp. mnohé taxóny sú kozmopolitné, preto
ich sledovanie je veľmi dôležité a nevyhnutné pre stanovenie ekologického
stavu vodných útvarov podľa vodných makrofytov. Na Slovensku bolo v
poslednej dobe publikovaných niekoľko prác zaoberajúcich druhovou
diverzitou machorastov v súvislosti s prieskumom rastlinných spoločenstiev
brehov a vôd. K daným prácam patria napr. Hrivnák et al. (2004a, 2004b, 2005,
2006, 2007a, 2007b, 2009); Kochjarová et al. (2007); Hrivnák, Kochjarová
(2008); Kliment et al. (2008).
Cieľom úlohy bolo uskutočniť prieskum vodných makrofytov, zahŕňajúci
i prieskum machorastov a vláknitých rias na lokalitách, vybraných v rámci
„Programu monitorovania stavu vôd pre obdobie 2008 – 2010“ (Chriašteľ et al.
2007). Hlavný zámer bol kladený na tzv. referenčné (človekom neovplyvnené)
lokality a vybrané monitorovacie (človekom ovplyvnené) lokality. Išlo hlavne o
lokality vyšších nadmorských výšok, kde sú zväčša machorasty hojne
zastúpené. Cieľom úlohy bolo získať podrobnejší opis spoločenstva vodných
makrofytov so zameraním sa na spoločenstvo machorastov v sledovaných
lokalitách. Konkrétne išlo o zistenie druhovej diverzity, abundancie,
koeficentov frekvencie a dominancie prítomných vodných makrofytov so
zameraním sa na spoločenstvo machorastov.
METODIKA
Druhová diverzita a abundancia machorastov a ostatných skupín vodných
makrofytov bola sledovaná na 60 referenčných a 71 monitorovacích lokalitách.
Základné charakteristiky vybraných lokalít sú uvedené v tabuľkách 2 a 3. Odber
a analýza vodných makrofytov prebiehali v súlade s postupom uvedeným v
STN EN 14 184 (2004). Postup je založený na prieskume vodnej makrofytnej
vegetácie na lokalitách na tzv. reprezentačných miestach. Reprezentačné miesto
predstavuje úsek rieky reprezentujúci ekologický stav danej rieky. V danom
mieste sa v kontinuálnych (susediacich) skúmaných úsekoch determinujú
jednotlivé taxóny vodných makrofytov. Úseky predstavujú homogénne
spoločenstvo vodných makrofytov a to z ohľadu na druhové zastúpenie či
rastlinnú masu. Celková dĺžka úsekov je závislá od konkrétneho spoločenstva v
danej lokalite. Konečné hranice skúmaných úsekov sú ukončené v prípade
65
výskytu už iba doposiaľ sa opakujúcich taxónov. V priemere dosahovala
celková dĺžka skúmaných úsekov 200 m. U všetkých determinovaných
rastlinných taxónov sa v týchto skúmaných úsekoch stanoví odhadom tzv.
rastlinná masa (PME = „Plant Mass Estimate“ v stupnici o škále od 1 po 5). Pre
určenie PME bola využitá nasledovná stupnica: 1 – zriedkavý výskyt (< 0,1 %),
2 – občasný (0,1 – 1 %), 3 – častý (1,1 – 3 %), 4 – početný (3,1 – 10 %) a 5 –
veľmi početný (> 10 %).
Priamo v teréne boli prítomné taxóny determinované, podľa
determinačnch kľúčov. Na determináciu vyšších cievnatých rastlín bola využitá
odporúčaná literatúra: Casper, Krausch (1980, 1981); Grau et al. (1998), Kubát
et al. (2002); Rothmaler (2001). Na identifikáciu machov bol použitý
determinačný kľúč Smith (1978) a pečeňoviek Paton (1999). Makroskopické
riasy boli determinované podľa Hindák (2001); John et al. (2002); Komárek,
Anagnostidis (2005). K analýze bol využitý stereomikroskop MOTIC SMZ s
maximálnym 600 násobným zväčšením a kamerový systém MOTIC IMAGES
PLUS 2.0. Názvoslovie machorastov sme upravili podľa prác Söderström et al.
(2007) a Hill et al. (2006), ostatné skupiny vodných makrofytov podľa vyššie
uvedenej determinačnej literatúry. Taxóny, ktoré nebolo možné determinovať
priamo v teréne boli odobrané do laboratória na ich následnú identifikáciu.
Niektoré cievnaté vyššie rastliny boli po prenesení do laboratóriá spracovné
lisovaním na herbárovú položku pre účely overovacej analýzy. Iné, ťažko
lisovateľné rastliny boli priamo v teréne zaliate do zalievacieho média,
zloženého z látok v nasledovnom pomere (voda : glycerol : etanol = 1 : 1 : 1).
Počas terénnych prác bola robená fotodokumentácia prítomných taxónov ako aj
celkových pohľadov na reprezentačné miesta s cieľom čiastočného
zadokumentovania pokryvnosti taxónov či štruktúry brehových porastov.
Pre potreby následného hodnotenia a dokumentácie bolo nutné
vypracovať v teréne tzv. manuál k stanovištným ukazovateľom a determinácií a
kvantifikácii makrofytov. Podľa neho boli zaznačené: hodnotená časť úseku
(celý úsek, pravý breh, ľavý breh); dĺžka, hĺbka a šírka úseku (vztiahnutá na
časť toku, v ktorom prebiehal prieskum); štruktúra brehov; typo sedimentov;
trieda prúdenia (v škále od 1 = stojatá voda bez prúdenia po 4 = rýchle
prúdenie, viac ako 70 cm/s); typ konektivity; priehľadnosť a tienenie a typ
využívania krajiny (podľa systému CORINE). Je to systém, kde jednotlivým
typom využívania krajiny sú priradené číselné kódy, ktoré sú nemenné a tak
ľahko identifikovateľné.
Frekvencia a dominancia vodných makrofytov bola počítaná zo vzťahov
uvádzaných v práci Schwerdtfeger (1975). Frekvencia výskytu bola počítaná zo
vzťahu F = (N/S) x 100, kde N je počet lokalít, v ktorých sa taxón vyskytol, S je
celkový počet sledovaných lokalít. Dominancia machorastov v spoločenstve
vodných makrofytov bola počítaná zo vzťahu D= A/B x 100, kde A je počet
jedincov daného druhu (v našom prípade hodnota PME odhadnutá v teréne pre
každý prítomný taxón na lokalite) a B je počet všetkých jedincov všetkých
determinovaných taxónov vodných makrofytov na všetkých lokalitách (suma
hodnôt PME všetkých determinovaných taxónov vodných makrofytov na
66
všetkých lokalitách). Triedy frekvencie a dominancie boli stanovené separátne
pre dve skupiny lokalít (referenčné, monitorovacie lokality). Triedy frekvencie
a dominancie boli následne zostavené podľa Losos et al. (1984). Triedy
frekvencie sú: I – vzácny taxón (F = 0-20 %), II – zriedkavý taxón
(F = 21-40 %), III – častý druh (F = 41-60 %), IV – prevažne sa vyskytujúci
(F = 61-80 %), V – takmer vždy prítomný (F = 81-100 %). Triedy dominancie
sú: EU – eudominant (D ≥ 10,1 %), D – dominant (D = 5,1-10 %), SD –
subdominant (D = 2,1-5 %), R – recedent (D = 1,1-2 %) a SR – subrecedent
(D = 1 % a menej).
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Druhové zastúpenie a abundancia vodných makrofytov
Na sledovaných 131 lokalitách bolo determinovaných 33 taxónov
machorastov (z toho 22 taxónov machov a 11 taxónov pečeňoviek), 53 taxónov
vyšších cievnatých rastlín a 9 taxónov makroskopických rias.
Konkrétne na 60 referenčných lokalitách bolo zistených spolu 18 machov
a 9 druhov pečeňoviek a na monitorovacích lokalitách 16 machov a 7 druhov
pečeňoviek. V rámci celého spoločenstva vodných makrofytov bolo
determinovaných na referenčných lokalitách 22 taxónov vyšších cievnatých
rastlín a 4 taxóny vláknitých rias . Na monitorovacích lokalitách bolo zistených
47 taxónov vyšších cievnatých rastlín a 8 taxónov vláknitých rias. Zoznamy
taxónov determinovaných vodných makrofytov referenčných a monitorovacích
lokalít sú uvedené v nasledujúcej tabuľke (tab. 1).
Tab. 1: Zoznam determinovaných vodných makrofytov na referenčných a
monitorovacích lokalitách (F – hodnota koeficientu frekvencie, D – hodnota
koeficientu dominancie)
DETERMINOVANÝ TAXÓN referenčné lokality
monitorovacie
lokality
F D F D
HEPATICOPHYTA (PEČEŇOVKY)
Aneura pinguis 5,0 0,7 11,3 0,9
Conocephalum conicum 36,7 4,3 9,9 0,9
Chiloscypus polyanthos 1,7 0,3 – –
Jungermania atrovirens – – 1,4 0,2
Lophocolea bidentata 1,7 0,2 – –
Marchantia polymorpha 6,7 0,9 – –
Pellia epiphylla 6,7 0,7 4,2 0,4
Plagiochila asplenioides 8,3 1,2 – –
Porella cordaeana 10,0 2,1 2,8 0,4
Scapania undulata 6,7 1,0 2,8 0,5
Scapania paludosa – – 1,4 0,4
67
DETERMINOVANÝ TAXÓN referenčné lokality
monitorovacie
lokality
F D F D
BRYOPHYTA (MACHY)
Amblystegium serpens – – 1,4 0,1
Brachythecium rivulare 45,0 9,0 9,9 1,2
Bryum pseudotriquetrum 3,3 0,3 4,2 0,5
Cinclidotus riparius – – 1,4 0,1
Cratoneuron filicinum 10,0 1,4 15,5 2,1
Dichodontium pellucidum 15,0 1,7 – –
Drepanocladus aduncus 1,7 0,2 – –
Drepanocladus sp. 1,7 0,2 – –
Fontinalis antipyretica 21,7 4,0 74,6 11,5
Hygroamblystegium tenax 20,0 3,3 12,7 1,8
Hygrohypnum luridum 8,3 1,2 1,4 0,1
Hygrohypnum ochraceum 3,3 0,7 2,8 0,5
Leptodictyum riparum – – 5,6 0,6
Palustriella commutata 5,0 1,4 1,4 0,4
Platyhypnidium riparioides 61,7 14,0 18,3 2,4
Racomitrium aciculare 1,7 0,3 – –
Racomitrium aquaticum 13,3 1,9 5,6 0,5
Schistidium cf. rivulare 3,3 0,3 1,4 0,1
Schistidium cf. trichodon – – 1,4 0,1
Schistidium sp. 3,3 0,5 1,4 0,1
Thamnobryum alopecurum 1,7 0,5 – –
Warnstorfia exannulatus 3,3 0,7 – –
ALGAE (RIASY)
Cladophora sp. 33,3 4,0 45,1 5,9
Hydrurus foetidus 1,7 0,2 – –
Oedogonium sp. – – 14,1 2,1
Oscillatoria sp. – – 4,2 0,4
Phormidium sp. 10,0 1,4 9,9 0,8
Rhizoclonium sp. – – 1,4 0,1
Spirogyra sp. 1,7 0,3 4,2 0,4
Vaucheria sp. – – 35,2 5,1
Zygnema sp. – – 1,4 0,2
TRACHEOPHYTA (CIEVNATÉ RASTLINY)
Agrostis stolonifera – – 1,4 0,1
Alisma lanceolatum – – 2,8 0,2
Alisma plantago-aquatica – – 1,4 0,2
Batrachium trichophyllum – – 4,2 0,6
Batrachium aquatile – – 11,3 2,4
Butomus umbellatus – – 7,0 0,7
Caltha palustris 68,3 9,7 31,0 3,2
Cardamine amara 28,3 3,5 – –
Carex pseudocyperus 3,3 0,3 1,4 0,1
Ceratophyllum demersum – – 2,8 0,6
Elodea canadensis – – 2,8 0,5
68
DETERMINOVANÝ TAXÓN referenčné lokality
monitorovacie
lokality
F D F D
Epilobium hirsutum – – 36,6 3,5
Equisetum palustre 5,0 0,5 – –
Eupatorium cannabinum – – 22,5 2,2
Galium palustre 16,7 1,7 4,2 0,4
Glyceria fluitans – – 8,5 1,1
Chrysosplenium alternifolium 18,3 1,9 – –
Impatiens glandulifera 1,7 0,2 25,4 2,8
Iris pseudacorus 1,7 0,2 8,5 0,7
Juncus conglomeratus – – 2,8 0,2
Juncus effusus 1,7 0,2 7,0 0,6
Lemna minor – – 5,6 0,6
Lycopus europaeus – – 1,4 0,1
Lysimachia nummularia – – 9,9 0,8
Lythrum salicaria 1,7 0,2 39,4 3,5
Mentha aquatica 6,7 0,9 4,2 0,5
Mentha sp. 1,7 0,2 – –
Mentha longifolia – – 2,8 0,2
Mentha spicata 13,3 1,9 29,6 3,5
Myosotis scorpioides 55,0 9,2 49,3 6,1
Myosotis sp. 6,7 0,7 – –
Myosoton aquaticum 18,3 1,9 36,6 3,3
Myriophyllum spicatum – – 4,2 0,9
Myriophyllum verticillatum – – 1,4 0,4
Nasturtium officinale 11,7 1,2 – –
Nuphar lutea – – 1,4 0,1
Persicaria hydropiper – – 5,6 0,7
Persicaria lapathifolia – – 2,8 0,2
Persicaria maculosa 1,7 0,2 22,5 2,9
Phragmites australis – – 2,8 0,2
Potamogeton crispus – – 9,9 1,2
Potamogeton nodosus – – 2,8 0,2
Potamogeton pectinatus – – 4,2 0,6
Rorippa amphibia – – 1,4 0,1
Scirpus sylvaticus 5,0 0,5 38,0 4,2
Schoenoplectus lacustris – – 2,8 0,4
Sparganium erectum 3,3 0,3 5,6 0,8
Sparganium sp. – – 1,4 0,1
Spirodella polyrhiza – – 2,8 0,2
Typha angustifolia – – 2,8 0,2
Typha latifolia – – 7,0 0,7
Veronica anagallis-aquatica 13,3 1,4 11,3 1,5
Veronica beccabunga 38,3 4,5 32,4 4,8
69
Na rozmanitosť druhového bohatstva machorastov na Slovensku, ktoré sú
súčasťou rastlinných spoločenstiev brehov a vôd, poukazujú v posledných
rokoch práce niekoľkých autorov. Pre porovnanie druhovej rozmanitosti sú
uvedené len niektoré. V práci Hrivnák et al. (2007b) sa uvádza, že pri zisťovaní
vzťahov medzi vodnými makrofytami a faktormi prostredia v rieke Hron, bolo
zistených na 19 odberových miestach spolu 11 taxónov. Spomedzi machorastov
boli determinované druhy Fontinalis antipyretica, Plathypnidium riparoides
(syn. Rhynchostegium riparoides). Hrivnák et al. (2004a) uvádzajú pri výskume
rastlinných spoločenstiev brehov tečúcich vôd na území Muránskej planiny, že
machorasty sú tu hojne zastúpené. Konkrétne uvádzajú nasledovné druhy
Brachytecium rutabulum, Plagiomnium elatum a Cratoneuron decipiens. Pri
výskume rastlinných spoločenstiev vôd a močiarov Veľkej Fatry a priľahlej
časti Turčianskej kotliny uvádzajú Hrivnák, Kochjarová (2008), že v rámci
zistených 29 rastlinných spoločenstiev identifikovali 10 druhov machov. Medzi
ne patrili Bryum pseudotriquetrum, Philonotis fontana, Drepanocladus
aduncus, Cratoneuron filicinum, Brachytecium rutabulum, Calliergonella
cuspidata, Plagiomnium undulatum, Plagiomnium elatum, Brachytecium
rivulare, Palustriella commutata. Hrivnák a kol. (2006) pri výskume druhovej
diverzity rieky Slatina uvádzajú výskyt dvoch druhov machov Fontinalis
antypiretica a Plathypnidium riparoides (syn. Rhynchostegium riparoides) a
jednej pečeňovky Jungermannia leiantha. V rámci prieskumu jarných
rastlinných spoločenstiev Veľkej Fatry boli determinované nasledovné taxóny
machorastov ako napríklad Aneura pinguis, Brachytecium rivulare,
Brachytecium rutabulum, Chiloscyphus pallescens, Conocephalum conicum,
Cratoneuron filicinum, Fissidens dubius, Palustriella commutata Palustriella
decipiens, Pellia endiviifolia, Philontis fontana a ďalšie, uvedené v Kliment et
al. (2008). V práci Kochjarová et al. (2007) sa uvádza výskyt druhu Cinclidotus
aquaticus v potokoch na Slovensku, spolu s ostatnými determinovanými
taxónami machorastov. K taxónom, ktoré dosiahli vyššie koeficienty frekvencie
resp. dominancie na nami sledovaných lokalitách a súčasne nie sú uvedené vo
vyššie uvedených prácach patria napr. Dichodontium pellucidum,
Hygroamblystegium tenax, Hygrohypnum luridum, Plagiochila asplenoides,
Porella cordaeana, Racomitrium aquaticum a Scapania undulata.
Na nasledujúcich obrázkoch je vizuálne znázornené pomerné zastúpenie
skupín vodných makrofytov na referenčných (obr. 1a) a monitorovacích (obr.
1b) lokalitách.
Celkove možno konštatovať, že na referenčných lokalitách predstavovali
machorasty najpočetnejšiu skupinu spoločenstva vodných makrofytov, kde
tvorili viac než 50 % z počtu determinovaných taxónov. Druhú dominujúcu
skupinu spoločenstva vodných makrofytov tvorlili vyššie cievnaté rastliny,
ktoré predstavovali zhruba 42 % z počtu determinovaných taxónov. Na
sledovaných monitorovacích lokalitách tvorili machorasty viac ako štvrtinu z
celkového počtu determinovaných taxónov (30 %). Naopak oproti referenčným
lokalitám, dominujúcu skupinu spoločenstva tvorili vyššie cievnaté rastliny
(60 %).
70
Obr. 1: Pomerné zastúpenie skupín vodných makrofytov na referenčných a
monitorovacích lokalitách
1
2
3
4
1
2
3
4
Vysvetlivky: 1 – vláknité riasy, 2 – vyššie cievnaté rastliny, 3 – machy, 4 – pečeňovky
Z hľadiska abundancie sa hodnoty PME na referenčných lokalitách
pohybovali v intervale hodnôt (1-4), najčastejšie bola stanovená hodnota
PME = 1. Celková priemerná hodnota PME na daných lokalitách dosiahla
hodnotu PME = 9,7. Na monitorovacích lokalitách bol podobne zaznamenaný
výskyt taxónov s hodnotou PME (1-4) s najčastejšie sa vyskytujúcou PME = 1.
Celková priemerná hodnota PME dosiahla hodnotu 11,8.
Frekvencia výskytu machorastov v spoločenstve vodných makrofytov
Na základe stanovenia koeficientu frekvencie sa na referenčných
lokalitách najčastejšie vyskytovali nasledovné druhy machorastov zatriedené do
príslušných tried frekvencie:
IV. trieda frekvencie: Platyhypnidium riparoides (F = 62 %)
III. trieda frekvencie: Brachythecium rivulare (F = 45 %)
II. trieda frekvencie: Conocephalum conicum (F = 37 %)
Fontinalis antipyretica (F = 22 %)
Hygroamblystegium tenax (F = 20 %)
Ostatné taxóny patrili medzi vzácne sa vyskytujúce. K taxónom, ktoré
dosiahli aspoň frekvenciu výskytu v hodnote F ≥ 10 % patrili: Dichodontium
pellucidum (F = 15 %), Racomitrium aquaticum (F = 13 %), Porella cordaeana,
Cratoneuron filicinum (F = 10 %).
Celkove priemerná hodnota frekvencie taxónov skupiny machorastov na
referenčných lokalitách dosiahla hodnotu F = 11 %. Taxóny vyšších cievnatých
rastlín dosiahli priemernú hodnotu frekvencie rovnú 15 %. Zvyšná skupina
vláknitých rias dosiahla priemernú hodnotu F = 12 %. Z vodných makrofytov,
ktoré dosiahli aspoň II. triedu frekvencie boli: Caltha palustris (F = 68 %)
Myosotis scorpioides (F = 55 %), Veronica beccabunga (F= 38 %), Cardamine
amara (F = 28 %). Zaujímavým zistením bola prítomnosť vláknitej riasy
Cladophora sp. (F = 33 %) a sinice Phormidium sp. s hodnotou F = 10 %.
a b
71
Na monitorovacích lokalitách sa najčastejšie vyskytoval druh Fontinalis
antipyretica, zaradený do IV triedy frekvencie s hodnotou (F = 75 %). Ostatné
taxóny patrili medzi vzácne sa vyskytujúce. K taxónom, ktoré dosiahli aspoň
frekvenciu výskytu v hodnote F ≥ 10% patrili: Platyhypnidium riparoides
(F = 18 %), Cratoneuron filicinum (F = 16 %), Hygroamblystegium tenax
(F = 13 %), Aneura pinguis (F = 11 %).
Celkove priemerná hodnota frekvencie taxónov skupiny machorastov na
monitorovacích lokalitách dosiahla hodnotu F = 8 %. Taxóny skupiny vyšších
cievnatých rastlín dosiahli priemernú hodnotu frekvenciu rovnú 11 % a taxóny
skupiny vláknitých rias (14 %). V dôsledku väčšieho zastúpenia taxónov
vyšších cievnatých rastlín a vláknitých rias dosiahol II resp. III triedu frekvencie
väčší počet taxónov ako napríklad: Cladophora sp. (F = 45 %), Myosotis
scorpioides (F = 49 %), Lythrum salicaria (F = 39 %), Scirpus sylvaticus
(F = 38 %), Myosoton aquatica (F = 37 %), Vaucheria sp. (F = 35 %),
Epilobium hirsutum (F = 37 %), Veronica beccabunga (F = 32 %), Caltha
palustris (F = 31 %), Mentha spicata (F = 30 %), Impatiens glandulifera
(F = 25 %) a Eupatorium cannabinum a Persicaria maculosa (F = 23 %).
Z daných výsledkov vyplýva, že jednoznačne najfrekventovanejší bol
taxón Fontinalis antipyretica. Spomedzi ostatných taxónov makrofytov je opäť
nepriehľadnuteľné zvýšené zastúpenie vláknitých rias.
Dominancia výskytu machorastov v spoločenstve vodných makrofytov
Na základe stanovenia koeficientu dominancie na referenčných lokalitách
patrili k najpočetnejšie zastúpeným nasledovné druhy:
EU/eudominant: Platyhypnidium riparoides (D = 14 %)
D/dominant: Brachytecium rivulare (D = 9 %)
SD/subdominant: Conocephalum conicum (D = 4 %)
Fontinalis antipyretica (D = 4 %)
Hygroamblystegium tenax (D = 3 %)
Porella cordaeana (D = 2,1 %)
R/recedent: Racomitrium aquaticum (D = 1,9 %)
Dichodontium pellucidum (D = 1,7 %)
Palustriella commutata a Cratoneuron filicinum (D = 1,4 %)
Hygrohypnum luridum a Plagiochila asplenioides (D = 1,2 %)
S pomedzi ostatných skupín sledovaných makrofytov dominovali v
spoločenstve aj nasledovné taxóny: Caltha palustris (D = 9,7 %), Myosotis
scorpioides (D = 9,2 %), Veronica beccabunga (D = 4,5 %) Cladophora sp.
(D = 4,0 %) a Cardamine amara (D = 3,5 %).
Celkove hodnota dominancie taxónov skupiny machorastov na
referenčných lokalitách dosiahla hodnotu D = 53 %. Taxóny skupiny vyšších
cievnatých rastlín dosiahli celkovú hodnotu dominancie rovnú 41 % a taxóny
skupiny vláknitých rias (6 %).
Na základe stanovenia koeficientu dominancie na monitorovacích
lokalitách patrili k najpočetnejšie zastúpeným nasledovné druhy:
72
EU/eudominant: Fontinalis antipyretica (D = 11,5 %)
SD/subdominant: Platyhypnidium riparoides (D = 2,4 %)
Cratoneuron filicinum (D = 2,1 %)
R/recedent: Hygroamblystegium tenax (D = 1,8 %)
Brachytecium rivulare (D = 1,2 %)
Z pomedzi ostatných skupín sledovaných makrofytov dominovali v
spoločenstve aj nasledovné taxóny: Myosotis scorpioides (D = 6,1 %),
Cladophora sp. (D = 5,9 %), Vaucheria sp. (D = 5,1 %), Veronica beccabunga
(D = 4,8 %), Scirpus sylvaticus (D = 4,2 %), Mentha spicata (D = 3,5 %),
Myosoton aquatica (D = 3,3 %), Caltha palustris (D = 3,2 %), Epilobium
hirsutum a Lythrum salicaria (D = 3,5 %), Persicaria maculosa (D = 2,9 %),
Impatiens glandulifera (D = 2,8 %), Eupatorium cannabinum (D = 2,2 %),
Oedogonium sp. (D = 2,1 %).
Celkove hodnota dominancie taxónov skupiny machorastov na
monitorovacích lokalitách dosiahla hodnotu 26 %. Taxóny skupiny vyšších
cievnatých rastlín dosiahli celkovú hodnotu dominancie rovnú 59 % a taxóny
skupiny vláknitých rias (15 %).
ZÁVER
Spolu, bolo na 131 lokalitách determinovaných 33 taxónov machorastov
(22 machov a 11 pečeňoviek), 53 taxónov vyšších cievnatých rastlín a 9
taxónov vláknitých rias. Vzhľadom na zistené hodnoty abundancie (vyjadrené v
hodnotách PME) môžme konštatovať, že machorasty a celkove aj vodné
makrofyty nedosahujú na sledovaných lokalitách vysoké hodnoty abundancie
aké sú bežné, najmä pre vyššie cievnaté rastliny z prieskumov nížinných oblastí.
Hodnoty PME na jednotlivých referenčných a monitorovacích lokalitách
kolísali v intervale hodnôt (1-4), najčastejšie bola stanovená hodnota PME = 1.
Na základe zistených hodnôt frekvencie možno konštatovať, že na referenčných
aj monitorovacích lokalitách sú obe druhovo najbohatšie skupiny makrofytov –
machorasty a vyššie cievnaté rastliny pomerne rovnako frekventované. Celkove
sa determinované taxóny v sledovaných skupinách makrofytov na daných
lokalitách vyskytovali vzácne s ojedinelou zvýšenou frekvenciou výskytu
niektorých taxónov. Pozoruhodným zistením je vyrovnané zastúpenie taxónov
skupiny vláknitých rias v oboch typoch sledovaných lokalít. Vyššie uvedené
skupiny vodných makrofytov, machorasty a vyššie cievnaté rastliny,
predstavovali zároveň aj dominantnú zložku spoločenstva v oboch typoch
sledovaných lokalít. Zároveň spoločenstvo machorastov patrilo k početnejšie
zastúpeným skupinám makrofytov voči ostatným skupinám na referenčných
lokalitách. Daný rozdiel je ovplyvnený väčšou druhovou diverzitou
spoločenstva vyšších cievnatých rastlín pri zvýšenej abundancií vláknitých rias
na monitorovacích lokalitách. Vzhľadom na zistené výsledky možno
jednoznačne potvrdiť veľký vplyv spoločenstva machorastov na celé
spoločenstvo vodných makrofytov v oboch skupinách sledovaných lokalít.
73
Tab. 2: Zoznam monitorovacích lokalít s vybranými charakteristikami RKM – riečny
kilometer, NEC – identifikačný kód lokality, KÓD VÚ – kód vodného útvaru,
TYP (K – Karpaticum, P – Panonicum, stupne podľa nadmorskej výšky 1 až 4
(1: pod 200 m n. m., 2: 200-500 m n. m., 3: 500-800 m n. m., 4: nad 800 m n.
m.), kategórie podľa plochy povodia (M = malé toky 10-100 km2, S = stredné
toky 100-1000 km2, V = veľké toky 1000-10 000 km
2, D – Dunaj, H – Hornád,
R – Hron, I – Ipeľ, V – Váh, B – Laborec
P.
č.
Zoznam
monitorovacích lokalít NEC KÓD VÚ Povodie RKM TYP
1 Belá – Podbanské V005520D SKV0010 Váh 21,3 K4M
2 Biely Váh – Važec V001510D SKV0001 Váh 15,0 K4M
3 Blatina – Pezinok – SKV0091 Malý Dunaj 9,0 K2M
4 Blh – Drienčany (Nad VN
Teplý Vrch) S238000D SKS0020 Rimava 26,3 K2M
5 Bodva – Nad Medzevom A002000D SKA0001 Bodva 36,4 K2M
6 Cirocha – Nad VN Starina B074000D SKB0148 Cirocha 43,4 K3M
7 Cirocha – Odtok Z VN
Starina B074030D SKB0149 Cirocha 36,6 K2S
8 Čierna Voda – 4 – Stretava B213000D SKB0152 Uh 5,3 P1S
9 Čierňanka – Čadca V162510D SKV0090 Kysuca 0,8 K3M
10 Čierny Hron – Osrblianka R036020D SKR0007 Hron 2,5 K3S
11 Dobšinský potok –
Dobšiná – SKS0026 Slaná 3,4 K3M
12 Dunaj – Hainburg D001000D SKD0016 Dunaj 1878,9 D1(P1V)
13 Dunajec – Červený Kláštor C018000D SKC0001 Dunajec 8,8 K3S
14 Handlovka – Pod
Handlovou N400510D SKN0008 Nitra 23,0 K2M
15 Hnilec – Prítok do VN
Ružín H112010D SKH0010 Hnilec 4,1 K3S
16 Hnilec – Stratená H094010O SKH0008 Hnilec 75,5 K4M
17 Hornád – Hranovnica H005000D SKH0001 Hornád 159,4 K3M
18 Hornád – Pod Kluknavou H091000D SKH0003 Hornád 92,1 H1(K2V)
19 Hornád – Spišské Vlachy – SKH0003 Hornád 106,8 H1(K2V)
20 Hostiansky Potok – Zlaté
Moravce N553510D SKN0034 Žitava 3,3 P2M
21 Hron – Banská Bystrica R095010D SKR0003 Hron 175,8 K2S
22 Hron – Brezno – SKR0003 Hron 222,5 K2S
23 Hron – Budča R156000D SKR0004 Hron 148,2 R1(K2V)
24 Hron – Polomka – SKR0002 Hron 243,0 K3S
25 Hron – Šalková R064000D SKR0003 Hron 181,6 K2S
26 Chotiná – Nemečky N489500D SKN0026 Nitra 15,7 P2M
27 Chvojnica – Holíč – SKM0026 Morava 3,6 P2M
28 Ida – Hýľov A011000D SKA0004 Bodva 41,3 K3M
29 Ipeľ – Rapovce I087000D SKI0004 Ipeľ 151,9 I1(P1V)
30 Jablonka – Čachtice V325520D SKV0043 Váh 9,6 K2S
31 Javorinka – Podspády – SKP0028 Dunajec 5,2 K4M
74
P.
č.
Zoznam
monitorovacích lokalít NEC KÓD VÚ Povodie RKM TYP
32 Kamenistý potok 2 –
Hronec R036000F SKR0039 Hron 11,4 K4M
33 Krupinica – Pod sútokom s
Klinkovicou I197500D SKI0020 Ipeľ 57,3 K2M
34 Laborec – Ižkovce B215020D SKB0144 Laborec 10,3 B1(P1V)
35 Laborec – Krásny Brod B027000D SKB0142 Laborec 108,3 K2S
36 Muráň – Jelšavská Teplica S072000D SKS0009 Slaná 18,8 K2S
37 Nitra – Nedožery–Brezany N393000D SKN0002 Nitra 149,0 K2S
38 Nitra – Nitrianska Streda N497000D SKN0004 Nitra 91,1 V3(P1V)
39 Nitra – Partizánske – SKN0003 Nitra 113,0 K2S
40 Nitrica – Partizánske – SKN0003 Nitra 0,2 K2S
41 Nitrica – Pod VN
Nitrianske Rudno – SKN0011 Nitra 27,6 K2S
42 Okna 1 – Remetské Hámre B192000F SKB0160 Uh 31,2 K2M
43 Orava – Oravský
Podzámok V080000D SKV0020 Orava 29,9 V1(K3V)
44 Orava – Pod VN Tvrdošín V071510D SKV0020 Orava 57,5 V1(K3V)
45 Petrinovec – Vydrná – SKV0295 Váh 2,4 K3M
46 Poprad – Chmelnica – SKP0004 Poprad 59,4 P1(K3V)
47 Poprad – Kežmarok – SKP0002 Poprad 100,7 K3S
48 Poprad – Nižné Ružbachy P067000O SKP0002 Poprad 76,2 K3S
49 Pružinka – Visolaje V253000D SKV0195 Váh 4,8 K2M
50 Radiša – Bánovce nad
Bebravou N457000D SKN0032 Nitra 0,5 K2M
51 Rajčanka – Žilina V196000D SKV0038 Rajčanka 1,5 K2S
52 Rimava – Hnúšťa S145010D SKS0014 Rimava 58,0 K3S
53 Rimavica – Kokava nad
Rimavicou – SKS0044 Rimava 14,5 K3M
54 Slaná – Pod Rožňavou S017010D SKS0002 Slaná 51,5 K3S
55 Slatina – Pstruša R127000D SKR0011 Slatina 21,3 K2S
56 Smolná – Ústie – SKI0129 Ipeľ 0,1 K3M
57 Široká Dolina – Ústie do
Javorinky – SKP0065 Dunajec 0,0 K4M
58 Škapová – Ústie H189510O SKH0047 Torysa 0,0 K4M
59 Štiavnica – Dudince – SKI0030 Ipeľ 11,8 P1S
60 Štiavnica – Hontianske
Nemce – SKI0029 Ipeľ 29,6 K2S
61 Teplický Brúsnik – Ústie H040000O SKH0160 Hornád 0,0 K3M
62 Trnávka – Buková nad
Trstínom V651001D SKW0016
Dolný
Dudváh 34,2 P2M
63 Trnávka – Trnava V655500D SKW0018 Dolný
Dudváh 14,7 P1S
64 Turiec – Behynce ústie S114000D SKS0012 Slaná 1,6 K2S
65 Turiec 1 – SKV0026 Turiec 7,0 V1(K3V)
66 Turňa – SKA0009 Bodva 2,2 K2S
75
P.
č.
Zoznam
monitorovacích lokalít NEC KÓD VÚ Povodie RKM TYP
67 Váh – Nad Liptovským
Hrádkom V002540D SKV0005 Váh 364,6 V1(K3V)
68 Vlára – Brumov V266000D SKV0042 Váh 12,7 K2S
69 Vlára – Horné Srnie V266002D SKV0042 Váh 3,8 K2S
70 Východný Turiec –
Gemerská Ves S105000D SKS0040 Slaná 0,0 K2M
71 Zázrivka – Párnica V092000D SKV0106 Orava 0,5 K3M
Tab. 3: Zoznam referenčných lokalít s vybranými charakteristikami
P.
č.
Zoznam
referenčných lokalít NEC KÓD VÚ Povodie RKM TYP
1 Biela 1 – Monkova dolina P054000F SKP0038 Poprad 25,4 K4M
2 Biely potok 2 – Uhlisko –
Sučany V100510F SKV0095 Váh 7,0 K4M
3 Bystrica 3 – Veľká Skala N416500F SKN0110 Nitra 8,6 K3M
4 Dobšinský potok – Vyšná Maša S003000F SKS0026 Slaná 10,5 K3M
5 Drietomica – Drietoma V292000F SKV0236 Váh 5,0 K2M
6 Gaderský Potok – Vrátna
dolina ústie V143010F SKV0434 Turiec 12,0 K4M
7 Hermanovský potok 2 –
Hermanovce B515000F SKB0036 Topľa 8,1 K3M
8 Hostiansky potok – Hostie N554500F SKN0033 Žitava 15,3 K2M
9 Hron – Červená Skala R004000F SKR0001 Hron 269,6 K3M
10 Chotčianka – Driečna B297000F SKB0008 Ondava 23,0 K2M
11 Chotiná – Nemečky N489500F SKN0026 Nitra 18,6 P2M
12 Ipoltica – Osada Čierny Váh V002521F SKV0089 Váh 1,5 K4M
13 Jakubianka – Jakubany P075000F SKP0016 Poprad 10,0 K3M
14 Javorinka – Horáreň pod
Muráňom C002000F SKP0028 Dunajec 10,6 K4M
15 Kysuca – Makov V153000F SKV0031 Kysuca 58,5 K3M
16 Lesnianka – Rajecká Lesná V181500F SKV0308 Váh 3,5 K3M
17 Lomnica 2 – Juskova Voľa B532000F SKB0045 Topľa 9,0 K2M
18 Ľutinka – Majďan H214000F SKH0056 Torysa 11,0 K3M
19 Moštenický potok – Moštenica R058000F SKR0221 Hron 5,0 K3M
20 Oravica – Vitanová V068500F SKV0021 Orava 21,0 K4M
21 Poprad – Mengusovce P001020F SKP0001 Poprad 132,0 K4M
22 Rajčanka – Šuja V182000F SKV0037 Rajčanka 27,0 K3M
23 Revúca – Liptovské Revúce V047500F SKV0092 Váh 27,0 K4M
24 Rieka 8 – Zlomy B056000F SKB0218 Laborec 6,3 K3M
25 Rimava – Hačava S143000F SKS0014 Rimava 66,5 K3S
26 Rimavica – Utekáč S151500F SKS0044 Rimava 20,0 K3M
27 Slovinský potok – Slovinky –
Veľký Dvor H084010F SKH0024 Hornád 7,0 K3M
28 Stará Voda – Stará Voda H105010F SKH0053 Hnilec 2,2 K3M
76
P.
č.
Zoznam
referenčných lokalít NEC KÓD VÚ Povodie RKM TYP
29 Studený Potok – Tatr. Lesná –
Cesta Slobody P028500F SKP0010 Poprad 9,3 K4M
30 Štiavnica 1 – Jánska dolina V009510F SKV0385 Váh 6,0 K4M
31 Štítnik – Čierna Lehota S031000F SKS0004 Slaná 25,7 K3M
32 Teplica 3 – Vrbovce – Zimovci M051000F SKM0019 Myjava 25,8 K2M
33 Tužina – Tužina N390000F SKN0052 Nitra 7,4 K3M
34 Udava – Chata B054000F SKB0145 Laborec 34,6 K3M
35 Vajskovský potok – Dolná
Lehota R041000F SKR0021 Hron 4,5 K3M
36 Vlčí potok 2 – Livov B403010F SKB0104 Topľa 1,3 K3M
37 Vodky – Jasenská dolina V132010F SKV0420 Turiec 6,5 K3M
38 Voliansky potok – Ruská Voľa B510000F SKB0089 Topľa 11,2 K2M
39 Vyčoma – Horáreň Sliače N444010F SKN0079 Nitra 15,3 K2M
40 Blh – Hrušovo S236000F SKS0020 Rimava 34,3 K2M
41 Bodva – Odberný objekt VVS A001000F SKA0001 Bodva 41,8 K2M
42 Breznický potok 2 – Vojnatina B165000F SKB0165 Uh 1,0 P1M
43 Bystrica 1 – Dolný Harmanec R074000F SKR0023 Hron 14,5 K4M
44 Bystrica 2 – Riečnica – VN
Nová Bystrica V164000F SKV0034 Kysuca 28,5 K3M
45 Čierny Váh – Liptovská
Teplička V000510F SKV0003 Váh 27,3 K4M
46 Hnilec – ŽST Vernár H004010F SKH0008 Hnilec 88,0 K4M
47 Hrabovec 4 – Odberný objekt
VVS H248000F SKH0042 Torysa 10,8 K2M
48 Hrdzavý potok – Muráň S056000F SKS0108 Slaná 4,0 K3M
49 Hukava – Hriňová R116010F SKR0142 Slatina 0,3 K3M
50 Ľuborča – Nemšová V268000F SKV0302 Váh 6,0 K2M
51 Močiarka – Kamenný Mlyn –
Kopča M112000F SKM0029 Morava 7,0 P1M
52 Okna 1 – Remetské Hámre B192000F SKB0160 Uh 31,2 K2M
53 Pokutský potok – Hlboká
dolina R216000F SKR0146 Hron 2,4 K3M
54 Poráčsky potok – Poráč H084030F SKH0034 Hornád 4,0 K3M
55 Radiša – Kšinná – Osada
Stavanie N467500F SKN0032 Nitra 19,2 K2M
56 Slatina 1 – Hriňová R116000F SKR0008 Slatina 52,8 K3M
57 Stará Rieka – Ústie I125000F SKI0015 Ipeľ 5,3 K2S
58 Stružnica – Jelšina B074010F SKB0180 Laborec 0,6 K3M
59 Vydrica – Železná studnička D004000F SKD0005 Dunaj 8,0 K2M
60 Žitavica – Žitava N550000F SKN0159 Žitava 0,1 K3M
77
LITERATÚRA
Casper S. J., Krausch H. D. 1980. Pteridophyta und Antopophyta. 1. Teil. Ettl, H.,
Gerloff, H., Heyning, H., (eds) Süßwasserflora von Mitteleuropa 23, Gustav Fischer
Verl., Jena. pp. 1-403.
Casper S. J., Krausch H. D. 1981. Pteridophyta und Antopophyta. 2. Teil. Ettl, H.,
Gerloff, H., Heyning, H., (eds) Süßwasserflora von Mitteleuropa 24, Gustav Fischer
Verl., Jena. pp. 404-942.
Grau J., Kremer B. P., Möser B. M., Rambold G., Triebelova D. 1998. Trávy. Ikar,
Bratislava, 287 pp.
Hill M. O., Bell N., Bruggeman-Nannenga M. A., Brugues M., Cano M. J., Enroth J.,
Flatberg K. I., Frahm J. P., Gallego M. T., Garilleti R., Guerra J., Hedenas L.,
Holyoak D. T., Ignatov M. S., Lara F., Mazimpaka V., Munoz J., Soderstrom L.
2006. An annotated checklist of the mosses of Europe and Macaronesia. Journal of
Bryology, 28, pp. 198–267.
Hindák F. 2001. Fotografický atlas mikroskopických siníc. VEDA, Bratislava, 127 pp.
Hrivnák R., Oťaheľová H., Valachovič M. 2009. Macrophyte distribution and
ecological status of the Turiec river (Slovakia): changes after seven years. Arch.
Biol. Sci., Belegrade, 61(2), pp. 297-306.
Hrivnák R., Kochjarová J. 2008. Rastlinné spoločenstvá vôd a močiarov Veľkej Fatry a
priľahlej časti Turčianskej kotliny. Bull. Slov. Bot. Spoločn., 30(2), pp. 261-278.
Hrivnák R., Oťaheľová H., Rydlo J., Kochjarová J. 2007a. Actual data on occurrence of
some aquatic plants from the territory of Slovakia. Bull. Slov. Bot. Spoločn., 29, pp.
68-78.
Hrivnák R., Oťaheľová H., Valachovič M. 2007b. The relationship between macrophyte
vegetation and habitat factors along a middle-size European river. Pol. J. Ecol.,
55(4), pp. 717-729.
Hrivnák R., Oťaheľová H., Jarolímek I. 2006. Diversity of aquatic macrophytes in
relation to environmental factors in the Slatina river (Slovakia). Biologia, 61(4), pp.
413-419.
Hrivnák R., Kochjarová J., Blanár D., Šoltés R., Mišíková K. 2005. Vegetácia
pramenísk triedy Montio-Cardaminetea na Muránskej planine. REUSSIA, 2(2), pp.
153-172.
Hrivnák R., Blanár D., Kochjarová J. 2004a. Vodné a močiarne rastlinné spoločenstvá
Muránskej planiny. REUSSIA, 1(1-2), pp. 33-54.
Hrivnák R., Valachovič M., Ripka J. 2004b. Ecological conditions in the Turiec River
(Slovakia) and their influences on the distribution of aquatic macrophytes. Internat.
Assoc. Danube Res., Novi Sad, 35, pp. 449-455.
Chriašteľ R. et al. 2007. Program monitorovania stavu vôd pre obdobie 2008 – 2010,
MŽP SR.
John D. M., Whitton B. A., Brook A. J. 2002. The freshwater Algal Flora of the British
Isles. Cambridge University Press, 700 pp.
Kliment J., Kochjarová J., Hrivnák R., Šoltés R. 2008. Spring communities of the Veľká
Fatra MTS (Western Carpathians) and their relationship to central European spring
vegetation. Polish Botanical Journal, 53(1), pp. 29-55.
78
Kochjarová J., Šoltés R., Hrivnák R. 2007. Mriežkovec pobrežný (Cinclidotus
aquaticus) na Slovensku: súčasnosť a prognózy. Bryonora, 40, pp. 1-6.
Komárek J., Anagnostidis K. 2005. Oscillatoriales. 2. Teil. Büdel B., Gärtner G.,
Krienitz L., Schagerl M. (eds) Süßwasserflora von Mitteleuropa 19/2, Elsevier
GmbH, München, 759 pp.
Kubát K., Hrouda L., Chrtek J. jun., Kaplan Z., Kirschner J., Štěpánek J. (eds.) 2002.
Klíč ke květeně České republiky, Academia, Praha, 928 pp.
Losos B., Gulička J., Lelák J., Pelikán J. 1984. Ekologie živočichů, ČPN Praha, 316 pp.
Paton J. A. 1999. The liverwort flora of the British isles, Harley Books, Essex CO6
4AH, England, 626 pp.
Rothmaler W. (eds.) 2001. Exkursiosflora. Atlas der Gefäßpflanzen. Volk und Wissen
Volkseigner Ver., Berlin. 752 pp.
Schwerdtfeger F. 1975. Synökologie. Struktur, Funktion und Produktivität mehrartiger
Tiergemeinschaften. Verlag Paul Parey, Hamburg, 451 pp.
Smith A. J. E. 2004. The moss flora of Britain and Ireland, The Edinburgh Building,
Cambridge, CB2 2 RU, UK, 1012 pp.
Söderström L., Urmi E., Váňa J. 2007. The distribution of Hepaticae and Anthocerotae
in Europe and Macaronesia – Update 1-427. Cryptogamie, Bryologie, 28, pp. 299-
350.
STN EN 14184: 2004. Kvalita vody. Pokyny na skúmanie vodných makrofytov v
tečúcich vodách.
Recommended