View
0
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
STREDOSLOVENSKÉ MÚZEUM Námestie SNP 4, 975 90 Banská Bystrica
Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu podľa §39, ods.8, zákona č.49/2002 o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov,
pri stavbe
DaRZ Sociálnej pois ťovne – Staré Hory, Stavebné úpravy
na parc. č. KN – C 990, 991 a 992/2
v k.ú. Staré Hory
Vedúci výskumu: JUDr.Mgr Martin Kvietok Spracovate ľ výskumu a dokumentácie: JUDr.Mgr Martin Kvietok Číslo výskumnej dokumentácie: 3/2012
Banská Bystrica 2012
2
Obsah1.Základné údaje ..................................................................................................................................................... 3
2.Údaje o zadaní, metóde, spracovaní a organizácii výskumu................................................................................ 3
3.Topografický, geomorfologický, geologický a pedologický opis .......................................................................... 3
3.1.Topografia..................................................................................................................................................... 3
3.2.Geomorfológia.............................................................................................................................................. 3
3.3.Geológia a pedológia................................................................................................................................ 4
4. História lokality a poznatky z predchádzajúcich výskumov................................................................................. 4
4.1.História lokality ............................................................................................................................................ 4
4.2. Archeologické výskumy v okolí. ................................................................................................................... 4
5. Výškopisné a polohopisné zameranie plochy archeologického výskumu........................................................... 6
6.Opis výskumných prác.......................................................................................................................................... 7
6.1.Organizácia a rozsah prác ............................................................................................................................. 7
6.2. Popis a priebeh terénnych prác (technický denník)..................................................................................... 7
7.Fotografická a kresbová dokumentácia výskumu ............................................................................................... 8
7.1.Fotografická dokumentácia výskumu. .......................................................................................................... 8
7.2. Kresbová dokumentácia výskumu. ............................................................................................................ 11
8.Fotografická a kresbová dokumentácia hnuteľných archeologických nálezov ................................................. 18
9.Prírastkový katalóg – hnuteľné nálezy ............................................................................................................... 20
10.Použitá literatúra ............................................................................................................................................. 20
11.Konzervačný list ............................................................................................................................................... 21
12.Administratívna agenda výskumu.................................................................................................................... 22
12.1.Rozhodnutie KPÚ v Banskej Bystrici ......................................................................................................... 22
12.2.Oznámenie o začatí archeologického výskumu ........................................................................................ 25
12.3.Zápisnica zo záverečnej komisie archeologického výskumu .................................................................... 26
12.4. Oznámenie o ukončení archeologického výskumu.................................................................................. 27
12.6. CEANS karta ............................................................................................................................................. 28
13. Zoznam fotografickej a kresbovej dokumentácie ........................................................................................... 32
13.1.Zoznam fotografickej dokumentácie ........................................................................................................ 32
13.2.Zoznam kresbovej dokumentácie............................................................................................................. 32
14.Vyhodnotenie výsledkov výskumu................................................................................................................... 33
14.1Stratigrafické jednotky – opis .................................................................................................................... 33
14.2 Stratigrafické jednotky – Harrisova matica............................................................................................... 44
14.4. Interpretácia ............................................................................................................................................ 44
15. Návrh režimu ochrany..................................................................................................................................... 44
3
1.Základné údaje Kraj: Banskobystrický Okres: Banská Bystrica Obec/mesto : Staré Hory Ulica : Staré Hory Katastrálne územie : Staré Hory Parcelné číslo: KN – C 990, 991 a 992/2 Druh náleziska: Sídlisko, výrobný areál
2.Údaje o zadaní, metóde, spracovaní a organizácii výskumu Druh výskumu : Archeologický, priebežný Číslo rozhodnutia KPÚ: BB-09/994-2/3484/FRA Doba trvania terénnych prác: 22.6.2012 – 29.6.2012 Stavba: DaRZ Sociálnej poisťovne – Staré Hory, Stavebné úpravy Investor/Stavebník: Sociálna poisťovňa, Ul.29 augusta 10, 813 63 Bratislava Vlastník pozemku: Sociálna poisťovňa, Ul.29 augusta 10, 813 63 Bratislava Metóda terénneho výskumu: Sledovanie zemných, výkopových a terénnych prác ,
vyhľadávanie hnuteľných a nehnuteľných archeologických nálezov. Popisná, geodetická, grafická a fotografická dokumentácia nálezových situácii vo výkope.
Organizácia výskumných prác: JUDr.Mgr. Martin Kvietok - vedúci výskumu a vypracovanie výskumnej
dokumentácie
3.Topografický, geomorfologický, geologický a pedol ogický opis
3.1.Topografia Skúmaná plocha sa nachádza na JZ konci intravilánu Starých Hôr, 20 SZ od cesty do Banskej Bystrice. Plocha výskumu sa nachádza mimo historického jadra v rámci kotého rátame so sakrálnou architektúrou a predovšetkým hámrom na spracovanie medenej rudy. Plocha výskumu sa nachádza 350 Z od r.k. kostola Panny Márie. Na základe historických snímkov situujeme medený hámor do priestoru S a SZ od kostola. Skúmaná plocha sa tak nachádzala v jeho JZ predpolí.
3.2.Geomorfológia Povrch katastra Starých Hôr je hornatý so značne členitým reliéfom. Plocha výskumu sa nachádza na dne Starohorskej doliny. Úzka Starohorská dolina sa nachádza na rozhraní horských sústav Veľkej Fatry a Nízkych Tatier v Starohorských vrchoch. Starohorské vrchy sú jadrové pohorie na strednom Slovensku. Z geomorfologického hľadiska je to geomorfologický celok v provincii Západné Karpaty, subprovincii Vnútorné Západné Karpaty a Fatransko-tatranskej oblasti. Najvyšším vrchom je Kozí chrbát (1 330,4 m n. m.). de o plošne málo rozsiahle pohorie. Na severe hraničí s Veľkou Fatrou, na západe s Kremnickými vrchmi, na juhu
4
so Zvolenskou kotlinou a na východe s Nízkymi Tatrami. Hranica prechádza údolím Starohorského potoka, odtiaľ cez hrebeň Japeňa do doliny Cenova, potom na východné svahy Kremnických vrchov na západnom okraji obcí Kordíkya Králiky. Odtiaľ hranica zo severu obchádza prevažnú väčšinu intravilánu mesta Banská Bystrica, odkiaľ smeruje k obciam Podkonice a Moštenica, následne údolím Vážnejdo Hiadeľského sedla (1 099 m n. m.). Zo sedla prechádza územím južne od osady Korytnica-kúpele do údolia potoka Žarnovka a do obce Donovaly, kde schádza do údolia Starohorského potoka. Geomorfologický celok sa vnútorne člení na jediný podcelok, Kordícku brázdu v juhozápadnej časti v povodí Tajovského potoka.
3.3.Geológia a pedológia Na povrchu nízkotatranskej časti v Starohorských vrchoch i v južnom veľkofatranskom výbežku západne od Polkanovej prevládajú permské horniny. Striedajú sa tu zlepence, pieskovce, arkózy a bridlice. Východne od Starých Hôr kryštalické jadro tvorené rôznymi metamorfovanými horninami. Na stavbe povrchu vo veľkofatranskej časti sa zúčastňujú predovšetkým sliene a slienité vápence, triasové dolomity a vápence s krasovým reliéfom.V minulosti sa v chotári nachádzali sideritové žili s vysokým obsahom medených rúd. Kvartérny pokryv tvoria predovšetkým lesné hnedé pôdy a v blískosti starohorského potoka nivné pôdy (Bizoň 1968, 330).
4. História lokality a poznatky z predchádzajúcich výskumov
4.1.História lokality Podľa legendy zaznamenanej v Zlatej knihe baníckej, sa striebro na Starých Horách ťažilo už od roku 1006. Lokalitou, kde je situovaná najstaršia ťažba na Starých Horách je dolina Haliar. Tu sa ťažilo ešte v 17.storočí. Huty na spracovanie medi tu boli postavené ešte pred koncom 15.storočia. V r.1496 vybudovala Thurzovsko – Fuggerovska banská spoločnosť na Starých Horách veľkú šmelcovaciu hutu s 10 pecami. Vrcholným obdobím ťažby boli roky 1495 – 1525. Potom ťažba postupne aj z dôvodov vyčerpania miestnych zdrojov upadala. V r.1564 bolo zariadenie huty prenesené do hámra v Banskej Bystrici. V roku 1575 bola ťažba pozastavená´. Obnovili ju síce v r.1611 no už nikdy nenadobudla väčšie rozmery (Bizoň 1968, 331-332).
4.2. Archeologické výskumy v okolí. Oblasť Starohorských vrchov bohatá na výskyt medených rúd obsahuje doklady prítomnosti človeka už v praveku. Pozornosť archeológov, aj keď treba poznamenať že iba sporadická, sa v minulosti zameriavala takmer výhradne na najznámejšiu lokalitu v tomto smere a to na Španiu Dolinu, poloha Piesky (Sandberg). Dokladom pravekej ťažby medenej rudy na tejto lokalite sú predovšetkým kamenné mlaty a praveká v ruke zhotovená keramika.(Liptáková 1973a; Liptáková 1973b; Točík – Bublová 1985; Žebrák 1987). Nedávno bola na tejto lokalite zistená aj kamenná štiepaná industria. Doposiaľ najmladším pravekým nálezom z oblasti Pieskov je bronzová dýka datovaná do mladšej doby bronzovej, nájdená na juhovýchodnom okraji ťažobného areálu v sedle Glezúr. V súčasnosti nám zatiaľ chýbajú konkrétne doklady kontinuity ťažby od neskorej doby bronzovej do obdobia vrcholného stredoveku. Niekoľko menších záchranných akcii prebehlo v intraviláne Španej
5
Doliny počas prestavieb resp. rekonštrukcii starých baníckych domov. Archeologicky bola doposiaľ obchádzaná oblasť Starých Hôr, kde sa predpokladajú počiatky stredovekej ťažby striebra a medi. Na začiatku roku 2012 sa autorovi článku podarilo získať dve kolekcie stredovekej keramiky aj s údajmi o mieste ich nálezu. Jedna kolekcia pochádza z polohy Staré Hory – Haliar a druhá z polohy Staré Hory – Richtárová . Pri následnom prieskume uvedených polôh boli zadokumentované profily amatérskych výkopov a dozbieraná keramika nachádzajúca sa vo vykopanej zemine v bezprostrednom okolí. Zároveň bolo počas povrchového prieskumu zistené, že obidva výkopy sa nachádzajú vo veľmi zaujímavých terénnych situáciách. Súbor z polohy Staré Hory – Haliar bol získaný z výkopu situovaného približne v strede plošiny o rozmeroch cca 25 x 20 m, ktorá sa na chádza cca 250 m juhovýchodne od dna doliny Haliar. Plošina je súčasťou ťažobného areálu tiahnuceho sa od dna doliny Haliar juhovýchodným smerom až k sedlu Klopačka, sledujúc priebeh zrudnenia. Plošina je tvorená hlušinou vyvezenou zo štôlne. Vstup do nej (dnes už zasypaný) sa nachádzal na styku plošina a pôvodného severozápadného svahu Klopačky. Podobných plošín sa nachádza v tomto areály minimálne 20. Rozloha plošín je najväčšia (50 m x 20 m) v najnižších partiách areálu a s pribúdajúcou nadmorskou výškou sa zmenšuje (10 m x 5 m). Zistený výkop mal nepravidelný oválny tvar. Dĺžka výkopu bola 1,2 m a šírka 0,6 m. Hĺbka výkopu bola 0,4 m. Pod lesnou pôdou a sterilnými hlinito-piesčitými a kamenitými vrstvami bolo zistené v hĺbke 0,25 – 0,4 m kultúrne súvrstvie, tvorené tenkou popolovitou vrstvou čiernej farby a šedou hlinito piesčitou vrstvou, z ktorej počas začisťovania profilu pochádzalo najviac nálezov. Keramický súbor z polohy Staré Hory – Richtárová bol získaný z výkopu situovaného na juhovýchodnom okraji háld hlušiny. Miesto nálezu je 10 m západne od novej lesnej cesty. Tá v týchto miestach preťala staršiu úvozovú cestu prebiehajúcu v smere východ – západ. Výkop z ktorého bola získaná keramika sa nachádza na Z okraji plošiny o rozmeroch cca 20 x 15 m popri ktorej prebiehala vyššie spomenutá staršia cesta. Výkop mal nepravidelný tvar, dĺžku 2,2 m a šírku 1 m. Hĺbka výkopu bola 0,55 m. Na jednom úseku sme začistili a zdokumentovali profil výkopu. Pod lesnou pôdou a sterilnými hlinito-piesčitými a kamenitými vrstvami bolo zistené v hĺbke 0,4 m – 0,55 m kultúrne súvrstvie, tvorené tenkou popolovitou vrstvou šedej farby, hnedou piesčitou a sivohnedou hlinito-piesčitou vrstvou. Z posledne menovanej vrstvy počas začisťovania profilu pochádzalo aj najviac nálezov.Z oboch súborov bolo celkovo zdokumentovaných 870 ks keramiky a kachlíc. Oveľa väčší súbor pochádza z Haliara, kde bolo zdokumentovaných 742 ks keramiky a kachlíc. Súbor z Richtárovej pozostával zo 128 ks keramiky. Kachlice alebo ich fragmenty tu neboli zistené. Pri celkovom pohľade na súbory z Haliara a Richtárovej môžeme konštatovať, že sa jedná o dve veľmi podobné kolekcie vrcholno a neskorostredovekej keramiky. Pritom sa však zdá, že haliarsky súbor je o niečo starší. Poukazuje na to prítomnosť archaickejších tvarov dohora vytiahnutých okrajov ako aj omnoho menšie percentuálne zastúpenie glazovanej keramiky, ktorá je vo všeobecnosti reprezentantom neskorostredovekého resp.ranonovovekého nástupu mestských hrnčiarskych dielní. Na základe analógii by sme haliarsky súbor mohli rámcovo datovať do prelomu 14. a 15. storočia resp. do 1.polovice 15.storočia. Naproti tomu súbor z Richtárovej reprezentuje o niečo mladšie obdobie. Súbor je navyše datovaný aj mincami do záveru 15. storočia resp. na začiatok 16.storočia. Vzhľadom na veľkú podobnosť nami publikovaného materiálu predovšetkým s keramikou získanou v stredoslovenských banských mestách, hlavne však s materiálom z Banskej Bystrice predpokladáme, že oba keramické súbory
6
predstavujú výsledok obchodných kontaktov medzi banskými komunitami a stredovekým mestom, ktoré tvorilo hospodársku základňu pre banské aktivity v okolí najneskôr od 2.polovice 13. storočia. Mesto zásobovalo banské komunity predovšetkým potravinami a remeselnými výrobkami, medzi ktorými sa nachádzali aj výrobky mestských hrnčiarskych dielní. Pozoruhodná podobnosť nami analyzovanej keramiky s keramikou z Partizánskeho-Šimonovian a predovšetkým z Branča – Veľkej Vsi, môže indikovať kontakty stredoslovenského banského mesta s vinárskymi oblasťami v Ponitrí. Je totiž známe, že bývalí bystrickí ťažiari sa po odkúpení ich baní Thurzom preorientovali na obchod z remeselníckymi potrebami a potravinami, pričom najlukratívnejším obchodným artiklom bolo práve víno. V rokoch 1459 – 1526 obchodovalo s vínom 22 – 31 bystrických mešťanov. Veľmi zaujímavé sú miesta kde došlo k nálezu keramiky. Terasy, z ktorých nálezy pochádzajú, sú síce tvorené vyťaženou hlušinou, no nesú znaky umelých úprav, pravdepodobne za účelom výstavby nadzemných objektov, dlhodobejšieho charakteru. Práve existenciu takýchto objektov by mohli dokladať také nálezy ako visací zámok či kachlice. Cieľom budúceho výskumu by malo byť, okrem podrobného zmapovania oboch ťažobných areálov, plošným odkryvom v miestach amatérskych výkopov doloženie prítomnosti týchto objektov a určiť ich funkciu. V súčasnosti môžeme iba predpokladať, že by sa mohlo jednať o príbytky rodín baníkov usadených v blízkosti štôlní (prípad Richtárovej) resp. o zariadenia slúžiace ako technické zázemie banskej činnosti ( napr. sklady, priestory kde sa baníci zhromažďovali pred a po robote v bani), čo je skôr prípad skôr Haliaru (Kvietok v tlači).
5. Výškopisné a polohopisné zameranie plochy archeo logického výskumu. Obec, časť obce, katastrálne územie: Staré Hory Parcela: KN –C 990, 991 a 992/2 k.ú.Staré Hory Druh náleziska: Sídlisko, výrobný areál Rok výskumu: 2012 Zameral: M.Kvietok • Súradnicový systém: S-JTSK
• Výškový systém: Bpv
• Technické zariadenie merania: TS Nikon Nivo 5.M
• Meral: Martin Kvietok
• Presnosť zamerania: II. trieda
7
Súradnice zameraných rohov sondy 1/2012:
C.BODU X Y Z
B - 5000 -419695.470 -1217401.800 479,000
A - 5001 -419692.120 -1217407.540 478,980
D - 5002 -419692.180 -1217407.090 478,990
C - 5003 -419695.480 -1217401.760 479,000
6.Opis výskumných prác
6.1.Organizácia a rozsah prác Archeologický výskum sa uskutočnil na základe rozhodnutia KPÚ v Banskej Bystrici BB-09/994-2/3484/FRA v termíne 22.6.2012 – 29.6.2012. V predmetnom rozhodnutí sa špecifikovali podmienky výskumu ako aj jeho metodika a forma. Na základe spomnutého rozhodnutia boli zemné práce pri hĺbení jamy pre umiestnenie ČOV sledované a priebežne dokumentované. Po ukončení výkopových prác boli steny jamy fotograficky a kresebne zdokumentované. Celý výkop bol na záver výškopisne ako aj polohopisne zameraný. Výskum bol ukončený záverečnou komisiou.
6.2. Popis a priebeh terénnych prác (technický denn ík - prepis) 26.6.2012 Pracovná doba: 8 00 – 14 00 Pracovník: M. Kvietok – archeológ (6h ) Počasie: Jasno, sucho, 28°C Priebeh prác: Sledovanie zemných prác na výkope pre ČOV. Začistenie profilov.
Kresebná, fotografická dokumentácia profilov. 29.6.2012 Záverečná komisia archeologického výskumu. Prítomí: Mgr. Rusko, Z. (KPÚ B. Bystrica), JUDr.Mgr. Kvietok, M. (SSM B.Bystrica) Z komisie bola vyhotovená zápisnica, ktorá je súčasťou spisu na KPÚ v B.Bystrici. Kópia zápisnice je súčasťou nálezovej správy.
20
9.Prírastkový katalóg – hnute ľné nálezy Obec, časť obce, katastrálne územie: Staré Hory, DaRZ Sociálnej poisťovne Parcela: Parc.č. KN – C 990, 991 a 992/2 Druh náleziska: Sídlisko , výrobný areál Rok výskumu: 2012
PRÍRAST.Č. DÁTUM VÝKOP S.J PREDMET MATERIÁL POČET (ks) DATOVANIE
3_2012/1 26.06.2012 SONDA 1/2012 1002 Črepy, Klince Ke, Fe 4 18-19.stor. 3_2012/2 26.06.2012 SONDA 1/2012 Zber Črepy, Sklo Ke, Sklo 12 18-19.stor.
10.Použitá literatúra KVIETOK v tlači – Kvietok, M:Dva stredoveké keramické súbory zo Starých Hôr
(okr.Banská Bystrica). Zborník SNM. LIPTÁKOVÁ 1973a - Liptáková, Z.: Predbežné výsledky výskumu zaniknutých baní
na lokalite Špania Dolina – Piesky. Rozpravy Nár.Tech.muzea, 58, Studie z dějin hornictví 3. Praha, 7-19.
LIPTÁKOVÁ 1973b - Liptáková, Z: Kamenné mlaty zo Španej Doliny, o.Banská Bystrica. Archeol. Rozhledy 25, 72-75.
MAZÚREK 1993 - Mazúrek,J.: Prírodno – technické systémy v banskej oblasti Špania Dolina – Staré Hory. Zborník Slovenského banského múzea 16, 9.
PISOŇ 1968 - Pisoň, Š: Slovník obcí Banskobystrického okresu. Banská Bystrica. TOČÍK – BUBLOVÁ 1985 - Točík, A. - Bublová,H.: Príspevok k výskumu zaniknutej
ťažby medi na Slovensku. Študijné zvesti AÚ SAV 21, 47-135. ŽEBRÁK 1987 - Žebrák, P.: Výsledky dosavadního výzkumu pravěkého hornictví na
území Slovenska. Vlastivědný zborník Podbrdska 38-39, 257-267.
32
13. Zoznam fotografickej a kresbovej dokumentácie 13.1.Zoznam fotografickej dokumentácie
Č.SNÍMKU DÁTUM AUTOR POPIS FOTOGRAM_01 26.06.12 M.Kvietok Fotogram JZ profilu výkopu pre čerpadlo ČOV FOTOGRAM_02 26.06.12 M.Kvietok Fotogram SZ profilu pre čerpadlo ČOV FOTOGRAM_03 26.06.12 M.Kvietok Fotogram JV profilu pre čerpadlo ČOV P6260012 26.06.12 M.Kvietok JZ profil výkopu pre čerpadlo ČOV - celkový záber P6260013 26.06.12 M.Kvietok JZ profil výkopu pre čerpadlo ČOV - celkový záber P6260018 26.06.12 M.Kvietok SZ profil výkopu pre čerpadlo ČOV - celkový záber od J P6260023 26.06.12 M.Kvietok SZ profil výkopu pre čerpadlo ČOV - celkový záber od S P6260024 26.06.12 M.Kvietok SZ profil výkopu pre čerpadlo ČOV - celkový záber od V P6260030 26.06.12 M.Kvietok Detail na vrstvu výpna s.j.1008 v JV profile P6260031 26.06.12 M.Kvietok Detailý záber na recentné nálezy z vrstvy s.j.1002 v JV profile P6260032 26.06.12 M.Kvietok Detailý záber na recentné nálezy z vrstvy s.j.1002 v JV profile P6260033 26.06.12 M.Kvietok Detailný záber na stratigrafickú situáciu na j konci JV profilu P6260034 26.06.12 M.Kvietok Detailný záber na štruktúru troskovej vrstvy sj 1004 v JV profile P6260035 26.06.12 M.Kvietok Detailný záber na štruktúru troskovej vrstvy sj 1004 v JZ profile P6260037 26.06.12 M.Kvietok Detailný záber na trosku v JZ profile P6260038 26.06.12 M.Kvietok Popisná dokumentácia JV profilu P6260039 26.06.12 M.Kvietok Popisná dokumentácia JV profilu P6260040 26.06.12 M.Kvietok Popisná dokumentácia JZ profilu P6260041 26.06.12 M.Kvietok Popisná dokumentácia JZ profilu P6260043 26.06.12 M.Kvietok Detailný záber na trosku v SZ profile P6260044 26.06.12 M.Kvietok Detailný záber na styk vrstiev s.j 1003 a 1004 v SZ profile P6260045 26.06.12 M.Kvietok Detailný záber na styk vrstiev s.j 1003 a 1004 v SZ profile P6260046 26.06.12 M.Kvietok Celkový záber na výkop pre čerpadlo ČOV od JZ P6260047 26.06.12 M.Kvietok Celkový záber na Z časť výkopu pre čerpadlo ČOV od JZ P6260048 26.06.12 M.Kvietok Celkový záber na výkop pre čerpadlo ČOV od JZ P6260049 26.06.12 M.Kvietok Celkový záber na V časť výkopu pre čerpadlo ČOV od JZ P6260050 26.06.12 M.Kvietok Celkový záber na V časť výkopu pre čerpadlo ČOV a objekt Soc. poisťovne od JZ P6260051 26.06.12 M.Kvietok Situovanie medzidepónie voči objektu Soc.poisťovne od J P6260052 26.06.12 M.Kvietok Celkový záber na JZ profil výkopu P6260053 26.06.12 M.Kvietok Celkový záber na SZ profil výkopu
13.2.Zoznam kresbovej dokumentácie
Č.VÝKRESU OBSAH MIERKA AUTOR
1 Lokalizácia skúmanej plochy na súčasnom leteckom snímku x M.Kvietok
2 Lokalizácia skúmanej plochy v rámci širších vzťahov M 1:10 000 M.Kvietok
3 Lokalizácia skúmanej plochy v rámci súčasného katastrálneho plánu M 1:1000 M.Kvietok
4 Lokalizácia skúmanej plochy vo vzťahu k objektu DaRZ M 1:250 M.Kvietok
5 JZ profil sondy 1/2012 M.Kvietok
6 SZ profil sondy 1/2012 M.Kvietok
7 JV profil sondy 1/2012 M.Kvietok
44
14.2 Stratigrafické jednotky – Harrisova matica
14.3. Interpretácia Výskumom počas stavebných úprav DaRZ Sociálnej poisťovne na Starých Horách bola doložená základná archeologická stratigrafia tejto obce, ak nerátame rôzne samostatné zasahy ako výstavba parkoviska (s.j.1000.1001), výkopy IS (s.j.500) či výkopy pre základy prístrešku (s.j.501). Na súčasnom povrchu sa nachádza záhradný horizont resp. navážka humusovitej vrstvy (s.j.1002, 1005) o mocnosti 30 – 40 cm. Táto nasadá na planýrovaciu vrstvu väčšinou tvorenú pieskom resp piesčitou hlinou (s.j.1003) o mocnosti 30 cm, ktorá bola nasypaná na haldu trosky (s.j.1004). Troska bola produktom miestnej huty vybudovanej už v priebehu 15.storočia a pôsobila najneskôr do 17.storočia, aj keď najvýznamnejšie obdobie sa skončilo v r. 1564, kedy bolo zariadenie huty prenesené do Banskej Bystrice. Troska bola z huty deponovaná v rôznej intenzite v okolí huty v podobe háld. Hrúbka háld môže dosahovať aj niekoľko metrov. Nami skúmaný výkop narušil zrejme iba jej povrchovú časť. Od obyvateľov obce máme informácie, že podobné zloženie ako v nami skúmanom priestore je aj v iných častiach obce, kde doteraz nebol zrealizovaný archeologický výskum. 15. Návrh režimu ochrany Nami zrealizovaný výskum doložil nepriamo prítomnoť huty. Relikty stavby huty boli ešte začiatkom 20. storočia viditeĺne cca 100 m SV od nami skúmanej plochy. Je teda nutné aby každá stavebná aktivita, ktorá bude prebiehať v tomto priestore bola sledovaná vzhľadom na nutnosť dokumentácie murív huty a stratigrafie v jej interiéri resp. najbližšom okolí. Dôležité je tiež sledovať troskovisko, pretože je možné že sa nň spolu s troskou mohla dostávať aj technická keramika či ingoty medi.
Recommended