Stastne Detstvo

Vyrastal si v 50-tych, 60-tych, 70-tych alebo 80-tych rokoch...???

Ako si to vôbec PREŽIL ???

1.

Autá nemali bezpečnostné pásy,

opierky hlavy a ŽIADNY airbag.

2.

Na zadnom sedadle bolo VESELO, nie nebezpečne.

3.

Detské postieľky a hračky boli farebné a natreté jedovatými, alebo prinajmenšom

pochybnými lakmi.

4.

Neexistovali žiadne detské poistky na zásuvkách, dózach s liekmi a chemických

čistiacich prostriedkoch.

5.

Na bicykli sa jazdilo BEZ prilby.

6.

Pili sme vodu zo záhradných hadíc a podobných pochybných zdrojov, nie

minerálku zo sterilných fliaš.

7.

Stavali sme motokáry.

A tí z nás, ktorí mali to šťastie, že mali pri dome asfaltovú cestu, skúšali lámať rýchlostné rekordy ... aby potom eventuálne v polovici zistili, že zabudli na brzdu ....

... po niekoľkých nehodách

bol aj tento problém – väčšinou – vyriešený.

8.

Von sme mohli ísť len s jednou podmienkou – že budeme do tmy zasa doma....

neexistovali mobilné telefóny ...

nikto nevedel kde sme a čo robíme ...

NEUVERITEĽNÉ !

9.

Školské vyučovanie bolo iba dopoludnia a na obed sme boli doma.

10.

Mali sme modriny a odreté kolená, zlámané kosti, a niekedy aj

vyrazené zuby, ale nikdy,

nikdy nebol kvôli tomu niekto obvinený – a keď došlo k nezhodám a bitkám.

NIKTO NEBOL VINNÝ, LEN MY SAMI.

11.

Jedli sme samé sladkosti,

chlieb s maslom, pili sme nápoje so skutočným cukrom a nikdy sme nemali problémy s

nadváhou, pretože sme boli stále

VONKU, v POHYBE a AKTÍVNI.

12.

Delilo sa nás päť alebo šesť o jednu malinovku ... pili sme z jedného pohára ... a nikto preto neochorel, alebo nezomrel.

13.

Nemali sme Playstations, Nintendo 64,

videohry , 99 televíznych kanálov,

videá Dolby Surround, počítače

mobilné telefóny alebo internet ...

... MALI SME KAMARÁTOV

14.

Mohli sme von, peši alebo na bicykli, navštíviť kamarátov aj keď bývali

niekoľko kilometrov ďaleko,zaklopať na dvere, alebo i jednoducho bez zaklopania

vojsť do domu a hrať sa s nimi.

15.

Áno. Vonku, v tom nebezpečnom svete!

A CELKOM SAMI!

Ako to len bolo možné? Hrali sme futbal na jednu bránu a keď niekto nevyhral, nemal

z toho psychickú traumu a nezboril sa preto svet!

16.Niektorí žiaci neboli možno tak dobrí ako iní, a

keď zostali sedieť, tak proste opakovali jeden rok. NIKTO nebol preto poslaný k psychiatrom, alebo psychológom.

NIKTO nemal dislexiu, problémy s koncentráciou, nikto nebol hyperaktívny ...

Proste si len zopakoval jeden rok.

KAŽDÝ DOSTAL SVOJU ŠANCU.

17.

Mali sme voľnosť a čas na hranie,

úspechy,

neúspechy, úlohy

...A UČILI SME SA S TÝM ŽIŤ

Zostáva nezodpovedaná otázka:

Ako sme toto všetko mohli PREŽIŤ?

a predovšetkým:

Ako sme pritom mohli rozvíjať našu OSOBNOSŤ?

• Si tiež z tejto generácie? Fifties ... ...

pokiaľ áno, pošli tento mail všetkým Tvojím

rovnako starým kamarátom, tiež Tvojím deťom,neteriam, synovcom....

aby videli, ako sme vtedy žili......

možno povedia, že to bola nuda ...

ale povedz sám:

NEBOLI SME ŠŤASTNÍ ???