Komunálna reforma Komunálna reforma ako súčasť cesty k lepšej verejnej kontrole obecných samosprávako súčasť cesty k lepšej verejnej kontrole obecných samospráv

Dušan Sloboda | analytik KI

Seminár ZOMOS a KI | Lúčky | 3. marec 2013

Legislatívny rámec

• Ústava SR

• zákon o obecnom zriadení

• zákon o hlavnom meste SR Bratislave

• zákon o meste Košice

Legislatívny rámecOBCE A MESTÁ

• Ústava SR | Čl. 64:

Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.

• Ústava SR | Čl. 70:

Zákon ustanoví predpoklady a spôsob vyhlásenia obce za mesto; upraví aj názvy orgánov mesta.

• zákon o obecnom zriadení | § 1:

(1) Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.

(2) Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

(3) Obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu.

Legislatívny rámec

BRATISLAVA

• Ústava SR | Čl. 10 (2):

Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky ustanoví zákon.

• zákon o obecnom zriadení | § 22a (2):

Osobitné postavenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, štruktúru a postavenie jeho orgánov upravuje osobitný zákon.

• zákon o hlavnom meste SR Bratislave

Legislatívny rámec

KOŠICE

• zákon o obecnom zriadení | § 22a (1):

Právne postavenie, územné usporiadanie a orgány samosprávy miest s počtom obyvateľov nad 200 000 upravuje osobitný zákon.

• zákon o meste Košice

Veľkostná štruktúra obcí

Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočty autor

veľkostná kategória obcí podľa počtu obyvateľov

počet obcí (2006) počet obcí (%) počet obcí (kum. %)

40 a menej 13 0,45 0,45 41-500 1154 39,97 40,42

501-1000 774 26,81 67,23 1001-3000 721 24,97 92,21 3001-5000 98 3,39 95,60

5001-10000 55 1,91 97,51 10001-20000 32 1,11 98,61 20001-50000 29 1,00 99,62

50001-100000 9 0,31 99,93 100001 a viac 0 0,00 99,93

Košice 1 0,03 99,97 Bratislava 1 0,03 100,00

Spolu 2887 100,00

Komunálna politika v číslach

 

počet obcí, miest a mestských častí = počet volených starostov a primátorov = počet 

volených zastupiteľstiev

počet voličov (2010)

početposlancov,

ktorýsa malzvoliť (2010)

početzvolenýchposlancov

(2010)

počet voličov na jedného 

komunálneho poslanca(2010)

Bratislava - mestské časti 17 388 004 266 266 1458,7

Bratislava - mesto 1 388 004 45 45 8622,3

Bratislava - mesto a mestské časti 1+17 388 004 311 311 1247,6

Košice - mestské časti 22 196 490 305 305 644,2

Košice - mesto 1 196 490 50 50 3929,8

Košice - mesto a mestské časti 1+22 196 490 355 355 553,5

Prešov 1 74 096 31 31 2390,2 Spolu mestá SR a mestské časti BA a KE 138+17+22 2 468 170 2 944 2 944 838,4

Spolu vidiecke obce SR 2 749 1 941 024 18 183 18 171 106,7

Spolu za SR 2 926 4 409 194 21 127 21 115 208,7

Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočty autor

Zlučovanie obcí a mestských častí

DEFINÍCIA

• komunálna reforma • municipalizácia zlučovanie obcí• amalgamizácia

VÝVOJ POČTU OBCÍ NA SLOVENSKU (1950-2011)

Zdroj: Slavík, V. (1994): Proces integrácie a dezintegrácie obcí v SR ako súčasť lokálnej politiky | aktualizované autorom, prepočty autor

rokpočet obcí (bez mestských častí 

Bratislavy a Košíc)

zmena počtu obcí                      integrácia (-) dezintegrácia (+)

1950 3 344 -

1961 3 237 -107

1970 3 091 -146

1980 2 725 -366

1989 2 694 -31

1991 2 825 +131

2001 2 883 +58

2011 2 887 +4

Zlučovanie obcí a mestských častí

PREČO ZLUČOVAŤ?

• úspory na strane výdavkov verejných financií – lacnejšia správa vecí verejných pre daňovníkov

• očakávaná vyššia kvalita výkonu zverených kompetencií v prospech občana

• ľahšia kontrola zo strany občanov i zo strany štátu

• šanca na lepšiu vymáhateľnosť práva – aj vzhľadom na počet obcí štát nie je schopný sledovať a vymáhať zákonnosť, zlyhávajú kontrolné mechanizmy, zákonné sankcie nie sú alebo sú často bezzubé

Zlučovanie obcí a mestských častí

Zlučovanie obcí a mestských častí

SLOVENSKO

• Ústava SR | Čl. 66 (2): Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.

• zákon o obecnom zriadení | § 2 (3): Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska obvodného úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza

• zákon o obecnom zriadení | § 2a: (1) Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce ... zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec ... zlúčiť obce možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí.(2) Súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch miestneho referenda zlučovaných obcí.

• zákon o obecnom zriadení | § 11a (1) a):Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce

Zlučovanie obcí a mestských častí

KOŠICE

• zákon o meste Košice | § 3:

(3) Vytvoriť, zrušiť, zlúčiť alebo rozdeliť mestské časti ... môže mestské zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením (VZN); na prijatie VZN je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.

(4) VZN mestského zastupiteľstva podľa odseku 3, ktorým sa vytvárajú, zrušujú, zlučujú alebo rozdeľujú mestské časti, môžu obyvatelia územne dotknutých mestských častí odmietnuť hlasovaním v miestnom referende.

(5) VZN mestského zastupiteľstva podľa odseku 3 ... nadobudne účinnosť, ak ho schvália miestne zastupiteľstvá všetkých územne dotknutých mestských častí trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

Zlučovanie obcí a mestských častí

BRATISLAVA

• zákon o hlavnom meste SR Bratislave | § (3):

Vytvoriť, zrušiť, zlúčiť alebo rozdeliť mestské časti alebo vykonať iné zmeny ich hraníc môže mestské zastupiteľstvo len so súhlasom alebo na návrh obyvateľov dotknutých mestských častí; ich názor sa zisťuje hlasovaním podľa osobitných predpisov.

Zlučovanie obcí a mestských častí

SLOVENSKO: OBCEBRATISLAVA A KOŠICE: MESTSKÉ ČASTI

• de iure je zlučovanie obcí na Slovensku resp. zlučovanie mestských častí v Bratislave a Košiciach možné

• avšak de facto je to nereálne – je takmer nemožné splniť zákonné podmienky

• na ceste ku komunálnej reforme je preto nutná zmena zákonov

NECHCENÁ KOMUNÁLNA REFORMA: NA VEDĽAJŠEJ KOĽAJI ALEBO V SLEPEJ ULIČKE

2004: druhá Dzurindova vláda SR vzala na vedomie informáciu Komunálna reforma. Materiál pre verejnú diskusiu predloženú splnomocnencom vlády SR V. Nižňanským; diskusia sa nerozbehla a téma bola odsunutá do úzadia

2005: Analýza mikroregiónov SR na objednávku splnomocnenca vlády SR V. Nižňanského prináša návrh rozdelenia SR na 160 municipalít

2006-2010: prvá Ficova vláda nemá záujem o komunálnu reformu a vo svojom slovníku ju nahradila termínom „modernizácia samosprávy“

2008: vízia SAV na objednávku vlády: aj akademici radia uskutočniť municipalizáciu

2010: komunálna reforma sa ocitá v programovom vyhlásení Radičovej vlády

2011: úloha pre splnomocnenca vlády SR M. Kováča predložiť koncepciu komunálnej reformy; úlohu nakoniec prevzal vedúci úrady vlády SR V. Nižňanský, avšak kvôli pádu vlády ostala nerealizovaná

2012: ESO, ktoré nie je esom, hoci mohlo byť a audit, ktorý opäť raz nebol; aj druhá Ficova vláda sa komunálnej reforme vyhýba

Zlučovanie obcí a mestských častí

Slovensko vs. členské krajiny EÚKrajina počet obcí priemerný počet obyvateľov priemerná rozloha v km2

Veľká Británia 434 140 050 562Litva 60 59 250 1 088Dánsko 98 55 710 440Írsko 114 38 220 612Holandsko 443 36 970 77Portugalsko 308 34 440 299Švédsko 290 31 540 1 552Bulharsko 264 29 160 420Belgicko 589 18 030 52Poľsko 2 478 15 380 126Fínsko (2013) 320 16 522 1 057Grécko 1 034 10 820 128Slovinsko 210 9 610 97Taliansko 8 101 7 320 37Rumunsko 3 176 6 780 75Nemecko 12 379 6 650 29Malta 68 6 010 5Estónsko 227 5 910 199Španielsko 8 111 5 530 62Lotyšsko 524 4 340 123Luxembursko 116 4 140 22Rakúsko 2 356 3 530 36Maďarsko 3 175 3 170 29Slovensko 2 887 1 870 17Francúzsko 36 683 1 730 15Česká republika 6 248 1 650 13Cyprus 524 1 500 18EÚ 27 91 312 5 430 47

Zdroj: Klimovský, D. (2009): O možných riešeniach fragmentovanej lokálnej sídelnej štruktúry | aktualizované autorom

Dánsko ako príklad

DÁNSKO 43 094 km² | 5,58 mil. obyv. (rok 2012)Počet komunálnych poslancov: 2 520 Počet samospráv – municipalít: 98Priemerný počet obyvateľov na municipalitu: 55 000

SLOVENSKO 49 035 km² | 5,40 mil. obyv. (rok 2012)Počet komunálnych poslancov: 21 467 Počet samospráv: 2 926Priemerný počet obyvateľov na samosprávu: 1 800

Dánsko ako príklad

KODAŇ 549 tis. obyv. Počet komunálnych poslancov: 55

BRATISLAVA462 tis. obyv. Počet komunálnych poslancov: 45 (mesto) + 266 (mestské časti)

KOŠICE240 tis. obyv. Počet komunálnych poslancov: 50 (mesto) + 305 (mestské časti)

Odporúčania ako ďalej

NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME

krátkodobý horizont (počas jedného volebného obdobia):

• zrušiť zákon o meste Košice a prehodnotiť nevyhnutnosť zákona o hlavnom meste SR Bratislave • doplniť tie osobitné ustanovenia o Košiciach (ak by bolo potrebné) a Bratislave do zákona o obecnom zriadení, ktoré je nevyhnutné ponechať v platnosti, pričom nie je možné použiť všeobecné ustanovenia zákona o obecnom zriadení• komplexne novelizovať zákon o obecnom zriadení

Odporúčania ako ďalej

NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME

krátkodobý horizont (počas jedného volebného obdobia):

• prehodnotenie dvojúrovňovej (resp. trojúrovňovej) samosprávy v meste Bratislava a Košice v rámci prípravy plošnej komunálnej reformy (vrátane územia Košíc a Bratislavy)• audit kompetencií • stanovenie sídiel municipálnych úradov (vybrané centrá spádových mikroregiónov) a presun vybraných kompetencií (originálne, prenesený výkon a miestna štátna správa) na tieto úrady v správe samosprávy a vytvoriť tak rámec pre realizáciu komunálnej reformy (teda budúceho zlúčenia obcí do väčších celkov)

Odporúčania ako ďalej

NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME

krátkodobý horizont (počas jedného volebného obdobia):

• presadiť zákon o financovaní kompetencií vykonávaných samosprávou v mene štátu a stanoviť jasne výšku „platieb za konkrétne výkony“• redukovať kompetencie verejnej správy na miestnej úrovni (miestna štátna správa aj samospráva), explicitne zadefinovať základné služby verejného charakteru, ktoré obec musí financovať, a služby neverejného charakteru, ktoré obec nemusí (ale môže) financovať• vykonať zmeny vo fiškálnej decentralizácii v prospech miest a sídiel s municipálnymi úradmi a prerozdeliť celý výnos z podielovej dane medzi samosprávy; zaviesť participatívne rozpočtovanie

Odporúčania ako ďalej

NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME

stredno(-dlho)dobý horizont (presahujúci viac než jedno volebné obdobie):

• pripraviť a schváliť návrh realizácie komunálnej reformy, vrátane časového plánu a spôsobu realizácie (zdola-hore?, zhora-dole?, mix?)• v súvislosti s realizáciou komunálnej reformy prehodnotiť i otázku existencie župného usporiadania pre obdobie po realizácii komunálnej reformy = zodpovedať si na otázku: Je samospráva na župnej úrovni vôbec potrebná?

• ak áno: prehodnotiť nevyhnutnosť volieb zástupcov na župnej úrovni (zástupcami by mohli byť zvolení starostovia municipalít)• ak áno: nové územno-správne členenie na regionálnej úrovni• ak áno: nové prerozdelenie kompetencií medzi municipality a župy• ak áno: nové prerozdelenie financií medzi municipality a župy• ak nie: nové prerozdelenie kompetencií medzi štát a samosprávy

Odporúčania ako ďalej

2 926 adeptov v čakárni na2 926 adeptov v čakárni na

municipalizáciumunicipalizáciu

Ďakujem za pozornosť!

Fotografia: 20. Snem ZMOS | Incheba | 19.-20. máj 2010