137
Cangňön Heruka: Oslobodenie veľkého jogína Milaräpu

Životopis Milarepu

  • Upload
    -

  • View
    179

  • Download
    3

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Źivotopis Milarepu od Cangňon Heruku.

Citation preview

Page 1: Životopis Milarepu

Cangňön Heruka:

Oslobodenie veľkého jogína Milaräpu

Page 2: Životopis Milarepu

2

Z anglického prekladu tohto textu pod názvom The Life of Milarepa, ktorého autorom je Lobzang P. Lhalungpa a jeho tibetského originálu pod názvom rnal ´byor gyi chen po mi la ras pa´i rnam mgur, ktorého autorom je Cangňön Heruka (gtsang smyon he ru ka) preložil v roku 2009 do slovenského jazyka povaľač Künzang Dordže. Nech je to prospešné!

Poznámky pod čiarou prevzaté z anglického prekladu sú označené ako (OP), z anglického prekladu bola taktiež prevzatá a upravená mapa, ktorá je na konci tejto knihy.

Táto kniha je určená na voľné šírenie a preto by žiadna jej časť nemala byť využívaná na obchodné učely.

Page 3: Životopis Milarepu

3

Obsah Predhovor..........................................................................................................................4

Prvá Časť...........................................................................................................................9

Kapitola 1: Narodenie..........................................................................................................9 Kapitola 2: Mladosť...........................................................................................................14 Kapitola 3: Zločiny............................................................................................................17

Druhá Časť......................................................................................................................26

Kapitola 1: Hľadanie Dharmy............................................................................................27 Kapitola 2: Útrapy..............................................................................................................31 Kapitola 3: Iniciácie a inštrukcie.......................................................................................46 Kapitola 4: Meditácia 1.....................................................................................................49 Kapitola 5: Meditácia 2.....................................................................................................59 Kapitola 6: Meditácia 3......................................................................................................67 Kapitola 7: Meditácia 4......................................................................................................71 Kapitola 8: Ústrania...........................................................................................................97 Kapitola 9: Nirvána..........................................................................................................101

Doplňujúca poznámka...............................................................................................133

Kolofón..........................................................................................................................135

Dodatok: Mapa s miestami spojenými so životom Milaräpu..........................137

Page 4: Životopis Milarepu

4

Predhovor Namo Guru! Od počiatku v nebeskom priestore tvojej Dharmakáje,

1

nezahalenej nevedomosťou, vyžarovali tvoje dve prenádherné manifestácie, slnko a mesiac, ktoré sú slobodné od démona Ráhua

2

činy súcitu a múdrosti v nezmernej nádhere. Obsiahol si celú sféru poznania, a tak z cítiacich odstraňuješ všetku temnú nevedomosť o dharme, nielen z tých, čo sú na ceste, ale z tých, ktorých prúd vedomia má všemožnú povahu, zo všetkých bytostí, ktoré sa prostredníctvom niekoľkých spôsobov zrodu rodia do času. Priniesol si pokoj všetkým cítiacim bytostiam, minulým a prítomným, ktoré sú piatimi skandhami

3 uvrhnuté na cestu zmyslového lipnutia,

týchto (päť) pochádza z škodlivých činov, ktoré boli vykonané pod vplyvom vnútorného jedu a ty si ich odviedol z tej cesty. A čo viac, viedol si tieto cítiace bytosti k ceste k úplnému prebudeniu, k ôsmim dokonalým atribútom najmocnejšieho

4 v tomto živote.

Ty, ktorý si nadaný desiatimi silami,5

1 Dharmakája predstavuje dimenziu úplnej realizácie Buddhu, je to vlastne prirodzený stav mysle, ktorý je prázdny od akýchkoľvek

charakteristík, ako je farba, tvar, rozmer a čas, ale zároveň ma kvalitu jasnosti – schopnosti manifestovať javy (skt. anabogha, tib. lhündrub). Naproti tomu Sambhogakája a Nirmanakája sú dimenzie, ktoré sa manifestujú z Dharmakáje – prvá je prirodzeným stavom reči a je svetelnou formou, ktorá sa objavuje, aby viedla praktikujúcich na vysokej úrovni realizácie, bódhisattvov, a druhá je prirodzeným stavom tela a materiálnou formou, ktorá sa manifestuje, aby viedla cítiace bytosti, takouto Nirmanakájou je napríklad historicky Buddha Šákjamuni.

2 Ráhu je v indickej mytológii ôsma planéta, ktorá je korunovaná deviatou planétou Ketu. Démon Ráhu je personifikáciou tejto

planéty. V buddhistickej kozmológii patrí Ráhu do skupiny bytostí zvaných Dza, ktoré sa pohybujú priestorom a ktoré sa môžu prejavovať ako ohavná bytosť s deviatimi hlavami. Podľa mýtov démon Ráhu požiera slnko a mesiac, čo sa prejavuje ako zatmenie slnka a mesiaca, a tie potom unikajú dierou v jeho hrdle.

3 Päť skándh (skt. paňčaskandha; tib. phungpo nga) — päť psycho-fyzických zoskupení, ktoré sú podľa buddhistického učenia základom pre lipnutie na predstave ega. Sú to: 1. forma (skt. rúpa; tib. zug) 2. pociťovanie (skt. vedaná, tib. cchorwa) 3. vnímanie (Skt. samdžňá; tib. duše) 4. formácie (Skt. samskára;tib. dudže) 5. vedomie (Skt. vidžňána; tib. namše) 4 Osem dokonalých atribútov najmocnejšieho. Týchto osem vlastností náleží sambhogakájovému Buddhovi: 1. Atribút nekonečných možností manifestácie formy. 2. Atribút zámernej komunikácie s druhými. 3. Atribút úplnej bdelosti. 4. Atribút moci premeniť sa na akúkoľvek "zamýšľanú" formu 5. Atribút všetkoprestupujúcej mysle, ktorá zahŕňa celý vesmír. 6. Atribút vnímania a účasti na pocitoch a vnemoch vlastnej sambhogakájovej formy 7. Atribút napĺňania prianí všetkých cítiacich bytostí. 8.Atribút moci udržovať akúkoľvek žiadanú formu po veľmi dlhú dobu.

5 Desať síl (skt. dašavašitá/dašabala; tib. wangču) sú schopnosti, ktorými vládne bódhisattva, ktorý dosiahol najmenej ôsmu úroveň realizácie (skt.bhúmi, tib. sa) 1. moc nad životom znamená, že bódhisattva môže ukončiť svoj život kedy chce, ak sa rozhodne ostať, môže žiť tak dlho ako chce. 2. moc nad mysľou znamená, že bódhisattva plne ovláda stavy meditácie podľa svojej vôle. 3. moc nad hmotnými vecami, že môže zhmotniť bohatstvo bohov, ľudských bytostí alebo bódhisattvov podľa svojho priania.

Page 5: Životopis Milarepu

5

ktorý si známy ako Mila, vznešené útočisko pre cítiace bytosti všade vo vesmíre, skláňam sa pred tebou. Oceán súcitu mysle pre dobro cítiacich bytostí vyslal vlny aktivity a naplnil moju myseľ, prázdny otlačok kopyta vlnami prvotnej bdelosti, ktoré nesú klenoty oddanosti a všetkých ostatných cností. Som naplnený takou radosťou, ako je radosť vznetlivého muža, ktorý na osamelom mieste stretol klenotmi ozdobenú ženu nevšednej krásy. Hoci ctí sľub celibátu, tvárou v tvár jej žiare si nedokáže priať, aby sa pohol od nej čo i len na krok. Keď ako očarujúca kráska, ozdobená klenotmi súcitu, dosiahol príbeh o Majstrovom oslobodení uši šťastlivého hľadajúceho, bol som naplnený radosťou. Teraz sa podelím o hostinu tohto úžasného a vznešeného príbehu, aby som priniesol všetkým radosť a smiech. Vo vonnej vode oddanosti a úsilia zmývam poškvrnu utajenia z klenotu Majstrovho príbehu a po tom, ako ustanovím tento klenot na zástave Buddhovho učenia, venujem mu úctu. Nech mi láma a dákiní

6 požehnajú.

A tak napočiatku v snehoch Tibetu odpudila Majstra bolestivá povaha samsáry, akoby to bol divoký oheň. Netúžiac po ničom takom, ani po nebeskom šťastí Brahmu a Indru, bol hlboko pohnutý ideálom a lotosovými kvalitami oslobodenia a úplného prebudenia. Mal takú múdrosť a súcit, dôveru a vytrvalosť, že by bez najmenšieho strachu či zaváhania obetoval svoj život pre dobro dharmy. V strednom období ho viedol svätý láma. Po tom, čo ochutnal nektár dharmy, ktorý plynul z úst tohto lámu, sa v horskej samote oslobodil z pút zatemnenia a vyrazili v ňom výhonky prebudenia. Skrz svoje intenzívne odhodlanie zrieknuť sa svetských cieľov a pozdvihnutím vlajky meditácie skrz najvyšší príklad jeho nekončiaceho úsilia bol schopný vyvolať v mysliach šťastlivých žiakov túžbu po ceste k oslobodeniu, ktorá je bez pripútanosti k svetskému a lenivosti.

4. moc nad činmi znamená, že majú moc vykonať čokoľvek si prajú. 5. moc nad zrodom znamená, že sa môžu zrodiť v súlade s ich prianím, kdekoľvek alebo v akejkoľvek forme si prajú. 6. moc nad ašpiráciami znamená, že dokážu naplniť ašpirácie svojich žiakov. 7. moc nad prianiami znamená, že dokážu dokonale naplniť akékoľvek priania boli vykonané. 8. moc nad zázrakmi znamená, že majú neobmedzenú moc manifestovať akékoľvek zázraky chcú. 9. moc nad múdrosťou znamená, že majú veľkú múdrosť, ktorá bez pripútanosti či prekážok pozná všetko, čo sa dá poznať. 10. moc nad dharmou znamená, že majú neobmedzenú moc učiť v súlade s prianiami žiakov všetky formy transmisie dharmy, ktoré

sú zahrnuté v rámci dvanástich vetiev dokonalého učenia.

6 Dákiní. Realizovaná bytosť ženského pohlavia, v buddhistickej symbolike predstavuje aspekt energie prirodzeného stavu, zatiaľ čo

jej mužský náprotivok, dáka či heruka, symbolizuje aspekt prázdnoty.

Page 6: Životopis Milarepu

6

Vedený svojim jidamom7 a dákiní, dosiahol svoju dokonalosť v dharme tým, že prekonal

každú prekážku vo svojej praxi, zlepšil svoj duchovný pokrok a rozšírenil skúsenosti prebudenia. Jeho úcta k majstrom línie bola taká dokonalá, že mu boli zverené tajné ústne učenia súcitných majstrov, a tak zdedil nespočetné línie transmisie a získal známky neporovnateľnej duchovnej bytosti. Zakorenil v sebe takú intenzívnu a ďalekosiahlu bódhičittu, že ľudia, ktorí nemali predtým žiadny sklon k dharme a ktorí ho počúvali, alebo dokonca len počuli jeho meno, boli pohnutí k slzám oddanosti, chlpy na ich telách sa zježili a toto spôsobilo takú premenu celého ich vnímania, že bolo v nich zasiate semienko prebudenia, a tak boli chránení pred strachmi samsáry a nižších zrodov. Ako duchovné družky,

8 ktoré chápali esenciu cesty tajnej mantry,

9 pomohli dákiní

múdrosti10

majstrovi uskutočniť prvotnú múdrosť tým, že v jeho tele vzbudili blaženosť štyroch radostí. Nakoniec po tom, čo úplne rozpustil dve zatemnenia do priestoru prázdnoty a zbavil sa všetkého, čo bolo treba odstrániť, dosiahol Majster skutočnú bdelosť poza dualitu a zdokonalil všetky cnosti, ako je múdrosť a súcit, takže sa stal svojím vlastným úsilím Buddhom. Ako najvyšší klenot vlajky víťazstva sa stal najvyšším Majstrom, ktorého uznávali všetky náboženské systémy, ako buddhistické, tak aj nebuddhistické ako nesporný príklad prebudenia. Skrz majstrovstvo cesty vadžrajány rýchlo uskutočnil skúsenosť prebudenia. Vlajka jeho slávy vlaje desiatimi smermi, lebo dákovia a dákiní všade hovoria o jeho veľkosti. Zostupujúca blaženosť, plynúca skrz jeho telo až k jeho prstom na nohách a stúpajúca blaženosť, ktorá dosahuje až na temeno jeho hlavy, ho priviedli k absolútnej blaženosti plodu. Skrz tento proces došlo k rozpleteniu jemných a hrubých uzlov, ktoré otvorilo tri energetické kanály a štyri energetické centrá. Takto aktivoval stredný kanál. Vďaka tomuto dosiahnutiu spontánne plynuli z jeho úst piesne nezničiteľnej pravdy v nekončiacom prúde a odhaľovali skutočný význam sútier s ich dvanástimi témami a tantier s ich štyrmi sekciami.

11

Vnímal všetky javy ako Dharmakáju, ktorá ide poza klamlivú dualitu mysle. Ovládol vnútorné poznanie mysle tak, že videl vonkajší vesmír ako posvätnú knihu. Sila jeho múdrosti a súcitu bola tak nepredstaviteľne veľká, že bol schopný prebudiť

7 Jidam je meditačná forma, predstavujúca sambhogakájovú formu niektorého z mnohých mužských a ženských buddhov, v systéme

vadžrajánového buddhizmu (vid. pozn. 9. nižšie) sa považuje za koreň duchovného dosiahnutia (skt. siddhi, tib. ngödrub). 8 Duchovná družka (tib. phoňa) je realizovaná partnerka praktikujúceho, ktorá s ním spoločne praktikuje. Je nevyhnutná pre istý druh

pokročilej meditačnej praxe, ktorý využíva sexuálnu blaženosť a rozkoš ako prostriedok k prebudeniu. 9 Cesta tajnej mantry (tib. sang ngag lam, skt. guhjamantramarga) alebo tiež vadžrajána (cesta prirodzeneho stavu mysle - tzv. vadžry)

sa považuje za vrchol buddhistického učenia, keďže uplatňuje mimoriadne meditačné techniky ako je mudra, mantra a vizualizácia a integruje do duchovnej praxe všetky skúsenosti nevynímajúc spánok, orgazmus a okamih smrti.

10 Dákiní múdrosti – toto odkazuje k Milaräpovym partnerkám Dákiní Ccheringme a jej štyrom sestrám, s ktorými Majster zavŕšil

prax sexuálneho spojenia (tib. džorlam), ktorá sa inak volá aj karmamudra (tib. läkji ...). 11 Štyri sekcie tantry sú kríja, čárja (alebo ubhaja), joga a anuttarajogatantra. Kríjatantra znamená tantra činu, čárjatantra znamená

tantra konania/aplikácie, alternatívne meno ubhajatantra znamená tantra oboch – t. j. stojí medzi kríjatantrou a joga tantrou, takže preberá prvky oboch týchto tantier. Joga tantra alebo tantra meditácie (jogy) a anuttaratantra alebo neprekonateľná tantra meditácie. Tieto označenia sa vzťahujú k tomu, že prvé dve tantry kladú väčší dôraz na vonkajšie konanie a rituály, zatiaľ čo druhé dve kladú vačší dôraz na vnútornú prax meditácie.

Page 7: Životopis Milarepu

7

zvieratá a takto ich viesť k oslobodeniu. Po tom, čo prekročil prijímanie či odmietanie ôsmich svetských dhariem

12 a oslobodil sa

od potreby tešiť druhých, ostáva pokojným a úžasným objektom úcty všetkých nebeských a ľudských bytostí. Skrz jeho najvyššie úsilie v meditácii na hlbokej ceste sa stal neporovnateľným majstrom, ktorého uctievali dokonca aj podobne požehnaní bódhisattvovia.

13

S veľkým levím revom "nejastva", ktorý sám uskutočnil, vznášal sa on sám, biely lev, nad snežnými horami uprostred nekonečnej šírky priestoru a koril jeleňa nesprávnych náhľadov. Ovládol vnútornú silu samádhi tak, že si podmanil rušivé sily vonkajších štyroch elementov a podrobil si ich vo svoj prospech. Vďaka jeho najvyššej moci nad mysľou a jemnou energiou bol schopný vznášať sa na oblohe ako orol a pohybovať sa, chodiť, ležať a sedieť, pričom ostával vo vzduchu. Skrz zázračné premeny tela zaujímal podľa svojho priania nespočetne veľa rôznych podôb a nechával vytrysknúť zo svojho tela planúce ohne a prúdy vody a takto odstránil nesprávne náhľady zblúdilých bytostí a viedol ich prostredníctvom dokonalého náhľadu, meditácie a správneho konania smerom k dosiahnutiu. Ukotvená v štyroch iniciáciách, dosiahla jeho prax vadžrajány najvyššiu dokonalosť, takže sa dákovia a dákiní zhromaždili vo víriacom oblaku v dvadsiatich štyroch čakrách jeho vadžra tela.

14

Bol herukom,15

ktorý viedol zhromaždenie tých dákov a dákiní. S nebojácnou mysľou a neochvejnou istotou si podrobil osem tried bohov a démonov,

16

takže mu slúžili v napĺňaní štyroch aktivít. Bol remeselným majstrom, ktorý vnímal esenciálnu prázdnotu a jasnosť všetkých javov. Bol lekárom, ktorý medicínou piatich aspektov prvotnej múdrosti vyliečil chronickú chorobu piatich vnútorných jedov. Bol majstrom zvuku, ktorý pochopil esenciálnu nedualitu zvukov a prázdnoty a ktorý vyložil význam prorockých znamení ako dobrých, tak aj zlých, ktoré odhalili vnútorné a vonkajšie zvuky prírody. Jasne vnímal všetky skryté veci, ako v ľudskej mysli, tak aj mimo nej.

12 Osem svetských dhariem (tib. džigten čhö gjä) sú záujmy, ktoré povstávajú na základe lipnutia na egu, sú to: sláva a zatratenie,

potešenie a utrpenie, chvála a pohana, zisk a strata. 13 Bódhisattva – niekto, kto v sebe prebudil bódhičittu, súcitne prianie dosiahnuť prebudenie pre dobro všetkých cítiacich bytostí, a kto

si praje priviesť ich do toho stavu. Tiež odkazuje na vznešeného bódhisattvu, ktorý dosiahol jeden z desiatich stupňov cesty bódhisattvu.

14 Vadžra telo (tib. dordže lü) je v tantrách (vadžrajánových textoch) pomenovanie fyzického tela. Volá sa tak, lebo je tvorené

prázdnotou a blaženosťou a má v sebe prítomných päť manifestácií prebudenia. Tiež sa hovorí, že je vadžra telom, lebo už je vytvorené z prebudených vlastností.

15 Heruka – význam tohto slova je ukrytý v jeho slabikách, kde „he“ znamená základ absolútnej pravdy prázdnoty, „ka“ znamená

prvotná múdrosť a „ru“ znamená ich neoddeliteľnosť. Teda Heruka je ten, kto je stelesnením neoddeliteľnosti prázdnoty a múdrosti. Iný význam slova heruka je označenie mužského zväčša hrozivého či radostného (polohrozivého) jidamu.

16 Osem tried bohov a démonov ( tib. lha dre de gjä) – klasifikácia rôznych bohov a polobohov. Je veľa rozličných variantov tejto klasifikácie, jedna z nich: 1. bohovia, tib. lha, skt. déva 2. jamovia, tib. šindže 3. mátriky, mátrika je ženský démon 4. márovia, tib.dü 5. cän (skt. ekvivalent neznámy) 6. gjalpovia (skt. ekvivalent neznámy) 7. jakšovia, tib. nödžin 8. nágovia, tib lu

Page 8: Životopis Milarepu

8

Bol majstrom logiky, ktorý mal priame poznanie, že všetky veci sú prázdne od podstaty. Bol panditom, ktorý chápal, že všetky vonkajšie javy sú vnútornými javmi mentálneho sveta a potom objavil, že myseľ samotná je jasná bdelosť, ktorá je nezrodená a prázdna. Skrz silu, ktorá je vlastná vnímaniu prázdnoty a jasnosti bez prekážok, dosiahol vnútornú slobodu v neoddeliteľnej Trikáji.

17

Sú zázračné činy jeho prebudenia, o ktorých hovorili buddhovia a bódhisattvovia počas šírenia dharmy, a tak Majster naplnil svoju úlohu v buddhovských ríšach. Tým, že sa objavoval vo vhodných podobách pred cítiacimi bytosťami šiestich sfér, zasial v nich semienka prebudenia tým, že im ukázal na základe prirovnaní a prednášok, ktoré boli zhodné so zámerom Buddhu, cestu a takto ich viedol k dozretiu oslobodenia. V jednom živote a v jednom tele dosiahol osvietený stav Buddhu Vadžradharu

18 v jeho

štyroch kájach19

a piatich prvotných múdrostiach20

. Je najsvätejším zo svätých, ktorý oslobodil bezpočet cítiacich bytostí v samsáre od neúnosného utrpenia a pomohol im dosiahnuť Mesto veľkej slobody so Štyrmi radosťami dokonalej manifestácie. Všade bolo vznešené meno Mila Žäpa Dordže známe ako slnko a mesiac. Nepredstaviteľné a nevysloviteľné boli činy, ktoré vykonal pre dobro jeho hlavných žiakov. Všetko toto je zhrnutím veľkosti Milaräpovho príbehu oslobodenia. Dokonca aj činy, ktoré vykonal pre dobro obyčajných ľudí, sú neopísateľné a za našou predstavivosťou. Teda príbeh Majstra pozostáva z dvoch častí, ktoré zobrazujú jeho svetskú kariéru a jeho rýchle dosiahnutie Najvyššieho osvietenia.

17 Trikája – t. j. zjednotenie Dharmakáje, Sambhogakáje a Nirmanakáje. 18 Vadžradhara (tib. dordže čhang) – je buddhovská forma, ktorá symbolizuje Dharmakáju, je tiež vadžrajánovým symbolom najvyššej

realizácie – stavu úplného buddhovstva. 19 Štyri káje (skt. čaturkája, tib. ku ži) – označujú Dharmakáju, Samnhogakáju, Nirmanakáju a Svábhavikakáju. Svábhávikakája, ktorá

je charakterizovaná dvojakou čistotou – prirodzenou čistotou dharmadhatu (základného priestoru javov) a čistotou od všetkých dočasných poškvŕn, jej apektom múdrosti je dimenzia Dharmakáje, jej aspektom formy sú Sambhogakája a Nirmanakája.

20 Päť prvotných múdrostí (tib. ješe nga, skt. paňčadžnána) je: 1. múdosť dharmadhatu (skt.dharmadhátudžňána, tib. čhökji jingkji ješe) 2. múdrosť podobná zrkadlu (skt.ádaršadžňána, tib. melong tawü ješe) 3. múdrosť rovnosti (skt.samatádžňána, tib. ňamňi ješe) 4. rozlišujúca múdrosť (skt.pratjavekšanádžňána, tib. sosor togpä ješe) 5. všetko završujúca múdrosť (skt.krtjánusthánadžňána, tib. džawa drugpä ješe).

Page 9: Životopis Milarepu

9

Prvá časť

Ohľadom jeho otcovského mena, Mila, pôvodu jeho predkov a spôsobu, akým sa narodil. Ako sa mu v mladosti, po smrti jeho otca, stali najbližší príbuzní nepriateľmi a ako, keď ho obrali o čokoľvek, čo vlastnil – ako navonok, tak vnútorne, poznal hĺbku celej reality utrpenia. Nakoniec, ako na naliehanie matky zničil pomocou mágie a čarov svojich nepriateľov. Také sú prvé tri kapitoly tohto zázračného príbehu.

Kapitola 1: Narodenie

Príbeh uvádza nasledovný predhovor: Aký div! Zatiaľ čo prebýval vo svojom obydlí v jaskyni zvanej Dröpaphug v Ňanangu, bol slávny Majster, Mila Žäpa Dordže, najvyšší Heruka z pomedzi všetkých jogínov, obklopený prebudenými jogínmi a veľkými bódhisattvami, (medzi ktorými boli): Räčhung Dordže Dragpa, Žiwa Ö Räpa, Räpa z Ngändzongu, Sebän Räpa, Khjiräpa, Räpa z Drigomu, Räpa z Länu, Sanggjä Kjab Räpa, Šengom Räpa, Dampa Gjagphuwa, Majster Šákjaguna a ďalší. Boli tam tiež žiačky: Legso Bum a Šen Dormo spoločne s ďalšími laickými žiakmi. V zhromaždení bolo tiež Päť nesmrteľných sestier

1 a ďalšie dákiní, ktoré dosiahli dúhové

telá2 Boli tam aj ďalší – bohovia, muži a ženy – ktorí sa tam zhromaždili. Majster

roztáčal koleso dharmy v súlade s učením mahájány. V tom čase bol Räčhung v hlbokej kontemplácii vo svojej cele. Celú noc sa mu sníval tento sen: v okúzľujúcej krajine zvanej Ugjän

3 prišiel do mesta, kde boli domy vystavané

a obložené drahocennými materiálmi. Obyvatelia mesta boli očarujúco krásni, odetí v hodvábe a ozdobení ozdobami z kostí a drahokamov. Nehovorili, len sa radostne usmievali a vymieňali si pohľady. Medzi nimi bola žiačka Gurua Tipupu

4, ktorá sa volala Bharima, ktorú Räčhung poznal z

Nepálu. Bola odetá v červenom rúchu a zdalo sa, že je ich vodkyňou. Povedala Räčhungovi: “Synovec, prišiel si! Vitaj!” Po tom, čo toto povedala, ho odviedla do kaštieľa, ktorý bol postavený z drahocenných kameňov a bol naplnený bezpočtom pokladov pre potešenie zmyslov. Jednala s ním ako s čestným hosťom a posadila ho k veľkej hostine jedál a nápojov. Potom povedala: “V tejto chvíli učí Buddha Akšóbhja, Nepohnuteľný, v Ugjäne náuku. Ak si praješ ho počuť, synovec, požiadam ho o povolenie.” Túžiac ho počuť, Räčhung povedal: “Áno, áno!” A tak spoločne odišli. V strede mesta uvidel Räčhung ohromný trón z drahocenných substancií. Na tom tróne sedel Buddha Nepohnuteľný, žiarivý a nádhernejší, než si ho Räčhung predstavoval vo svojich meditáciách. Učil náuku uprostred oceánu žiakov. V tej chvíli si Räčhung opitý

1 Cchering Čhe Nga – je päť horských bohýň, ktoré zaviazal indický majster Padmasambhava počas svojho pôsobenia v Tibete k

tomu, aby chránili dharmu. Ich vodkyňou je Taši Ccheringma, všetkých päť sestier bolo žiačkami a partnerkami Milaräpu (OP). 2 Dúhové telo – najvyššie dosiahnutie praxe vadžrajány a dzogčhenu, teda je to synonymum stavu Buddha. 3 Sanskrt Odijána – táto čistá krajina sa nazýva aj príbytok Dákiní (OP). 4 Anglický preklad uvádza tibetskú verziu mena tohto majstra – Láma Tepuwa.

Page 10: Životopis Milarepu

10

radosťou myslel, že omdlie. Potom mu Bharima povedala: “Synovec, ostaň tu chvíľu, požiadam Buddhu o povolenie.” Šla vpred a jej prianie bolo naplnené. Keď priviedla Räčhunga, ten sa poklonil pri nohách Buddhu. Požiadal ho o požehnanie a ostal pred ním počúvať učenie. Buddha na neho na chvíľu pozrel s úsmevom a Räčhung si pomyslel: 'Myslí na mňa so súcitom.' Zatiaľ čo Räčhung počúval o histórii zrodov a životov buddhov a bódhisattvov, vlasy na tele mu vstávali a bol naplnený dôverou. Nakoniec povedal Buddha príbeh Tilopu, Náropu a Marpu,

5 ktoré boli ešte úžasnejšie ako

predchádzajúce. A tí, čo počúvali, pociťovali vzrastajúcu dôveru. Keď skončil, Buddha povedal: “Zajtra vám poviem príbeh Milaräpu, príbeh, ktorý je ešte podivuhodnejší než tie, ktoré som vám práve vyrozprával. Príďte si ho všetci vypočuť.” Potom niektorí žiaci povedali: “Ak sú činy ešte podivuhodnejšie, než sme práve počuli, tak ich zázračnosť prekračuje všetky medze.” Iní povedali: “Cnosti, ktoré boli práve odhalené, sú plodom duchovných zásluh nahromadených za nespočetné množstvo zrodov a skrz odstránenie nevedomosti a túžby. Milaräpa dosiahol v jednom živote a v jednom tele rovnakú dokonalosť.” Tí prví potom povedali: “Ak nepožiadame pre dobro cítiacich bytostí o také úžasné učenie, budeme nehodnými žiakmi. Musíme sa ho pokúsiť získať s úprimným úsilím a odvahou.” Ďalší sa spýtali: “Kde je teraz Milaräpa?” Niekto odpovedal: “Je buď v buddhovskej ríši Abhirati alebo Akaništa.

6” Potom si Räčhung pomyslel: 'V skutočnosti žije Majster v

Tibete. Všetky tieto poznámky nemajú žiadny iný účel, než prebudiť vo mne zanietenie, preto musím určite požiadať o príbeh Majstra pre dobro všetkých bytostí.' Ako takto Räčhung premýšľal, chytila ho Bharima za ruku a povedala: “Synovec, pochopil si!” Räčhung sa zobudil na svitaní. Cítil, že jeho vnútorná pozornosť nebola nikdy jasnejšia a jeho kontemplácia pevnejšia. Rozpomenul sa na sen a pokračoval v reflexii: 'Počul som, ako medzi dákiní z Ugjänu učil Buddha Nepohnuteľný. To je skutočne úžasné. Avšak ešte úžasnejšie je, že som stretol svojho cteného Majstra, Milaräpu. To, že som počul Buddhu Nepohnuteľného, je požehnaním od cteného Majstra. Bolo tam povedané, že Majster žije v Abhirati alebo v Akanište ako som si mohol myslieť, že Majster žije v Tibete!' A Räčhung sa sám pokarhal hovoriac: 'Aké hlúpe je stavať sa na jeho úroveň a už takto mu preukazovať neúctu. Predovšetkým, keďže je Majster Buddha v tele, reči a mysli, jeho činy sú nepredstaviteľne veľké a hlboké. A ty, nevedomý blázon, si zabudol, že kdekoľvek je Majster, to miesto je vždy Akaništa a Abhirati. Ten, ktorý v mojom sne učil náuku, a tí, ktorí ho počúvali, Bharima a ostatní, indikovali, že by som mal Majstra požiadať o jeho príbeh. A tak sa aj spýtam.' Pocítil k Majstrovi mimoriadnu úctu a modlil sa k nemu z hĺbky srdca a s veľkou úprimnosťou. Zatiaľ čo bol pár okamihov pohrúžený v kontemplácii, medzi bdelosťou a spánkom, uvidel pred sebou stáť päť krásnych mladých dievčat, ktoré nosili diadém a rúcha Ugjänu, jedna biele, ďalšie modré, žlté, červené a zelené. Jedna z nich povedala: “Zajtra bude vyrozprávaný príbeh Milaräpu, poďme si ho vypočuť.” Druhá povedala: “Kto oň požiada?” Ďalšia povedala: “Požiadajú o neho veľkí duchovní synovia.” Zároveň sa ich oči usmievali na Räčhunga. Dievčina dodala: “Každý si s radosťou vypočuje také úžasné učenie, takže je vhodné, aby každá z nás oňho požiadala prianiami.” A ďalšia pokračovala: “Je na starších žiakoch, aby požiadali o ten príbeh.

5 Tilopa, Náropa a Marpa. Dve hlavné línie školy Kagjü sú Ringgjü, ‘dlhá línia’ a Ňegjü, ‘krátka línia’ učiteľov (inak tiež popisovaná

ako priama línia). Tá druhá línia pochádza od veľkého učiteľa Tilópu, ktorý dostal tajné ústne učenia týkajúce sa učení tantry –obzvlášť tých, ktoré sa neskôr stali známymi, ako Šesť jóg Náropu.

6 Abhirati je čistou krajinou Buddhu Akšóbhju a Akaništa je čistou krajinou Buddhu Vadžradharu.

Page 11: Životopis Milarepu

11

Našou vlastnou úlohou je šíriť a chrániť učenie.” Po tých slovách zmizli dievčatá ako dúha. Potom sa Räčhung prebral z pohrúženia. Stúpajúce slnko ožiarilo oblohu. V srdci si pomyslel: 'Chápem ten sen ako inštrukciu Piatich nesmrteľných sestier.' V bdelom stave si Räčhung pripravil jedlo. Keď sa zasýtil a potešil, šiel vyhľadať Majstra a našiel ho obklopeného mníchmi, žiakmi a laickými nasledovníkmi, ktorí tvorili pestrofarebný strapec. Räčhung sa poklonil a spýtal sa Majstra na jeho zdravie. Potom ostal na kolenách, zopäl dlane rúk a obrátil sa k Majstrovi s týmto prianím: “Ctihodný a drahocenný Majster, pred dlhou dobou, pre dobro cítiacich bytostí, vykladali Buddhovia minulosti príbehy o dvanástich činoch ich života. Takým spôsobom sa učenie Buddhu šírilo po celom svete. V našich časoch majú šťastliví nasledovníci možnosť byť vedení na ceste, lebo Tilopa, Náropa, Marpa a iní svätci rozprávali svoje vlastné príbehy. Ó, Drahocenný Majster, prosím pre potešenie tvojich žiakov, pre šťastlivých, ktorí budú tvojimi žiakmi v budúcnosti, a nakoniec, aby bolo možné viesť bytosti na ceste k oslobodeniu, povedz nám, Ó, Súcitný Majster, ktorý si zdrojom svojej rodiny,

7 povedz

nám o tvojich činoch.” Takto ho prosil. Potom odvetil Milaräpa s úsmevom na tvári: “Pretože ma žiadaš, Räčhung, splním tvoje prianie.” “Meno môjho klanu je Khjungpo, moje rodinné meno je Džosä, moje meno je Milaräpa. V mladosti som spáchal čierne činy. V dospelosti som praktikoval nevinnosť. Teraz som oslobodený ako od dobra, tak aj od zla, zničil som koreň karmického konania a nebudem mať na neho dôvod v budúcnosti. Ak by som povedal viac, spôsobilo by to len plač a smiech. Načo by bolo dobré ti to hovoriť? Som starý muž. Nechaj ma napokoji.” Tak prehovoril. Räčhung sa poklonil a vyslovil toto prianie: “Ó, Drahocenný majster, najprv si prostredníctvom ukrutných ťažkostí a odhodlania praktikoval hlboké ústne inštrukcie. Tým, že si sa plne oddal meditácii, si dosiahol prebudenie k skutočnej prirodzenosti vecí a k stavu prázdnoty. Slobodný od pút karmy, si za budúcim utrpením. Toto je nám všetkým všeobecne známe. Preto je tu neporovnateľný záujem o tvoj pôvod v klane Khjungpo, tvoju rodinu Džosä, o dôvod, pre ktorý sa voláš Mila, a o to, prečo tie čierne činy, ktoré si vykonal, a dobré činy tvojej dospelosti môžu spôsobiť slzy a smiech. Mysli so súcitom na všetky cítiace bytosti a neostávaj v hĺbke vyrovnanosti, prosím, povedz nám celý tvoj príbeh. Vy všetci, bratia a sestry na Ceste a laickí žiaci, ktorých tu priviedla dôvera, pridajte sa ku mne v mojej modlitbe.” Keď takto prehovoril, urobil Räčhung niekoľko poklôn a keď sa najpoprednejší žiaci, duchovní synovia a oddaní nasledovníci sami poklonili, vyslovili všetci rovnakú modlitbu ako Räčhung a žiadali Majstra, aby otočil kolesom náuky. Ctihodný Majster potom prehovoril nasledovným spôsobom:

Keďže ma žiadate s takou neústupnou naliehavosťou, nebudem pred vami viac skrývať svoj život, ale ho teraz odhalím. Môj klan pochádza z veľkého klanu pastierov v

7 Tým je zrejme myslená línia Kagjü.

Page 12: Životopis Milarepu

12

severnom centrálnom Tibete. Jeho meno je Khjungpo. Môj predok bol jogín menom Džosä, syn lámu Ňingmapy.

8 Inšpirovaný svojím jidamom, získal prostredníctvom

mantry9 veľkú moc. Tiež navštívil v krajine posvätné miesta a ich svätyne. Na severe, v

hornom Cangu, ho privítali v dedine Čungpači. V tejto oblasti si podrobil zlých démonov. Kvôli svojej sile sa stal veľmi užitočným, a tak jeho vplyv a dôležitosť jeho práce narastali. Dostal meno Khjungpo Džosä a žil v tej oblasti niekoľko rokov. Ktokoľvek ochorel, dal ho zavolať. Raz tam bol hrozivý démon, ktorý sa k Džosämu nemohol priblížiť, ale ktorého nedokázal nikto zniesť. Ten démon trápil rodinu, ktorá mala k Džosämu len malú dôveru. Táto rodina pozvala iného lámu, aby vykonal exorcizmus. Ale ten démon sa len smial a robil si posmech a naďalej ich týral. V tej chvíli jeden príbuzný, ktorý v Džosäho veril, tajne poradil rodine, aby po neho poslali. Citoval príslovie: “Ak to ranu vylieči, použijeme aj psí loj.” A poslali po Khjungpo Džosäho. Keď prišiel k démonovi vypol Džosä pyšne hruď a nahlas zvolal: “Ja, Khjungpo Džosä, som prišiel. Budem jesť mäso démonov a piť ich krv. Len počkaj!” Ako prehovoril, tak sa vrhol vpred. Démona prepadla panika a s hrôzou skríkol: “Phapa Mila! Phapa Mila!”

10

Keď k nemu Džosä pristúpil, démon povedal: “Nikdy som sa ti neplietol do cesty, tak prosím, ušetri môj život.” Džosä ho donútil prisahať, aby už nikomu neubližoval a poslal ho preč. Od tej doby ho každý volal Mila, aby tak zobrazili silu Džosäho cností, a Džosä si ponechal Mila ako rodinné meno. Keďže démon už nikomu neškodil, každý si myslel, že sa zrodil do inej ríše existencie. Po tom sa Khjungpo Džosä oženil a mal syna. Tento syn mal dvoch synov a staršiemu z nich dal meno Mila Dotön Sengge. Ten mal syna zvaného Mila Dordže Sengge. Od tých čias mal každý potomok len jedného syna. Mila Dordže Sengge bol veľmi šikovný hráč kociek a bol takto schopný vyhrať veľa peňazí. V tom kraji žil muž z mocnej rodiny, ktorý bol podvodníkom a bol tiež veľmi šikovným hráčom kociek. Jedného dňa, aby vyskúšal silu Milu Dordže Senggeho, začal hraním malej hry na premeranie protivníka. V tento konkrétny deň urobil všetko, čo bolo treba, aby vyhral. Nespokojný Mila Dordže Sengge mu povedal: “Zajtra svoje skóre vyrovnám.” “Veľmi dobre”, povedal ten druhý. Podvodník zvýšil stávku a nechal sa trikrát poraziť. Potom povedal: “Teraz musím ja vyrovnať skóre.” Obaja súhlasili na stávke, nenávratne stavili svoje polia, svoje domy a celé svoje majetky. Zaviazali sa písomnou zmluvou a hrali. Podvodník vyhral a po prevzatí vlastníctva zveril polia, dom aj statky svojej rodine. Nato dvaja Milovia, otec a syn, opustili kraj. Prišli do dediny Kja Ngaca pri Mangjule a

8 Ňingmapa. Doslova “stará tradícia”, znama tiež ako Staré preklady (Ngagjur Ňingma) pochádza z ôsmeho storočia od Guru

Padmasambhavu a Vimalamitru, ktorí obaja prišli do Tibetu z Indie. Je to jedna zo štyroch hlavných škôl tibetského buddhizmu, ktoré ešte dnes existujú mimo Tibetu (OP).

9 Mantra – jedna či viac slabík, považujú sa za manifestáciu osvietenej reči buddhov, praktikujúcemu umožňujú prehĺbiť integráciu s

jidamom a dosiahnuť osvietenú reč buddhov. Používajú sa aj na rôzne rituálne účely, ako je zmocnenie (tib. rabnä) a vykonanie rôznych aktivít, či získanie mimoriadných schopností (skt. siddhi).

10 “Phapa Mila!” – “Otec, aký človek!” V tibetštine znamená „mi” človek a „la” je potrebné na zdôraznenie zvolania. Teda výraz Otec

(papa), aký človek!” (OP).

Page 13: Životopis Milarepu

13

tam sa usadili. Otca, Milu Dotön Senggeho, volali do domov ľudí, ktorí tam žili, aby tam čítal posvätné texty, obetoval tormu,

11 ochraňoval ich pred krupobitím a zachraňoval deti

pred zlými duchmi. Keďže bol veľmi žiadaný, nahromadil veľa darov. V zime cestoval Dordže Sengge obchodovať na juh Nepálu, v lete chodil za pastiermi na severe. Za malými obchodmi cestoval medzi Mangjulom a Gungthangom. Takto nahromadili otec a syn veľké bohatstvo. V tom čase sa Mila Dordže Sengge zaľúbil do dedinského dievčaťa vzal si ho za ženu. Mali syna, ktorému dali meno Mila Šerab Gjalcchän. Keď tento syn takmer dospel, jeho starý otec, Mila Dotön Sengge, zomrel. Po vykonaní pohrebných obradov, rozhojnil Dordže Sengge svoj majetok obchodom a stal sa bohatším než predtým. V susedstve Ca

12

žil muž, ktorý sa volal Orma a ktorý mal pole dobrej zeme v tvare trojuholníka. Po tom, čo získal z juhu a zo severu zlato a tovary, kúpil Mila Dordže Sengge to pole a dal mu meno “Úrodný trojuholník”. Na kraji toho poľa boli ruiny domu patriace susedovi. Mila Dordže Sengge kúpil aj to a položil tam základy kúrie. Počas stavby domu dosiahol Mila Šerab Gjalcchän vek dvadsať rokov. V Ca bolo vo vznešenej rodine z Ňangu prekrásne dievča menom Karmo Gjän. Bola zručná v domácich prácach a extrémna ako v láske k priateľom, tak aj v nenávisti k nepriateľom. Mila Šerab Gjalcchän sa s ňou oženil a volal ju Ňangccha Karjgän. Potom stavba kúrie pokračovala. Na treťom poschodí vystavali dvor zo sýpkou a kuchyňou po strane. Tento dom bol v Kja Ngaca najkrajší. Keďže mal štyri stĺpy a osem trámov, volal sa Štyri stĺpy a osem trámov. Otec a syn tam žili, spájajúc šťastie a dobré meno. O nejaký čas, v Čungpači, po tom, ako počul o sláve otca a syna, odišiel syn prvého bratranca Milu Dordže Senggeho menom Jungdrung Gjalcchän z kraja a prišiel do Kja Ngaca so ženou, deťmi a sestrou, Khjungcchä Paldrön. Mila Šerab Gjalcchän priniesol z juhu veľa tovaru, vydal sa ho predať na sever neďaleko Tigrieho vrchu a bol preč dlhú dobu. Kargjän bola vtedy tehotná. Bolo to uprostred jesene v roku Vodného Draka

13 pod hviezdou Víťaznou z ôsmej

konštelácie na dvadsiaty piaty deň lunárneho mesiaca, keď ma moja matka porodila. Poslala môjmu otcovi správu. List hovoril: “Tu som v čase žatvy porodila syna, príď mu rýchlo dať meno a osláviť jeho meniny.

14” Keď mu posol doniesol list, povedal mu celý

príbeh. Môj otec bol naplnený radosťou. Zvolal: “Úžasné! Môj syn už má meno. V mojej rodine nikdy nebol v jednej generácii viac než jeden syn. Tohto syna, ktorý sa mi narodil, budem volať Dobrá zvesť (Thöpaga), lebo mi táto zvesť prináša radosť. Nuž keďže som dokončil svoje obchody, odídem.” A šiel domov. Takto som dostal meno Dobrá zvesť, čo sa oslávilo radostným meninovým festivalom. Vychovávali ma s láskou a keďže som počul len jemné hlasy, bol som šťastný. Tak všetci chlapi vraveli: “Tento Dobrá zvesť dostal naozaj vhodné meno.” Keď som mal štyri roky, porodila moja matka dievča, ktorej meno bolo Gönkji. Keďže jej prezývka bola Peta, volali sme ju Peta Gönkji. Pamätám si, ako nám naše hodvábne

11 Torma – obetný koláč, ktorý sa dáva ako dar božstvám počas tantrických rituálov alebo démonom počas exorcizmu, anglický text

uvádza iný význam, avšak v tibetskom je jasne napísané gtor ma. 12 Ca – zkratka pre Kja Ngaca. (OP) 13 Rok vodného Draka. Teda rok 1052 nášho letopočtu. 14 V Tibete sa po narodení dieťaťa oslavuje deň, keď mu dajú meno, teda nejde o meniny v našom zmysle.

Page 14: Životopis Milarepu

14

vlasy, jej obťažkané zlatom a moje tyrkysom, padali na ramená. V tomto kraji počúvali naše slová s úctou a boli sme všemocní. Preto boli šľachtici v oblasti našimi spojencami a roľníci nám boli k službám. Hoci sme mali všetky tieto privilégiá, dedinčania si na svojich tajných stretnutiach hovorili: “Títo cudzinci boli v tomto kraji prisťahovalcami a teraz sú väčší a bohatší než ktokoľvek z nás. Ich dom a polia a klenoty, ktoré nosia muži a ženy, sú obdivuhodné.” Keďže boli všetky jeho priania naplnené, Mila Dordže Sengge zomrel. Jeho pohrebný obrad bol okázalý. Tak hovoril Milaräpa a toto je prvá kapitola, ktorá sa týka jeho narodenia.

Kapitola 2: Mladosť

Potom sa Räčhung spýtal: “Ó, Majster, vraj si po smrti otca vytrpel mnoho nešťastia. Ako sa na teba znieslo toto zlo?” Takto prosil a Majster pokračoval: Keď som mal asi sedem rokov, chradol môj otec, Mila Šerab Gjalcchän, postihnutý hroznou chorobou. Doktori a mágovia predpovedali, že sa nikdy nevylieči, a opustili ho. Jeho príbuzní a priatelia tiež vedeli, že nebude žiť. On sám si bol istý, že umrie. Zišli sa môj strýko Jungdrung Gjalcchän a teta Khjungcchä Paldrön a všetci naši príbuzní, blízki a vzdialení priatelia. Môj otec súhlasil, že zverí rodinu a jeho záležitosti na starosti poručníkovi. Potom spísal podrobný závet, aby zabezpečil, že jeho syn neskôr prevezme vlastníctvo svojho dedičstva. A prečítal tu vôľu nahlas tak, aby ju každý počul: “Aby som to jasne zhrnul, keďže sa z mojej terajšej choroby nevyliečim a keďže je môj syn ešte malý, tu sú opatrenia, na základe ktorých ho zverujem všetkým jeho príbuzným a priateľom a obzvlášť jeho ujovi a tete. • V horách: moje zvieratá – jaky, kone a ovce; • v doline – predovšetkým pole, Úrodný trojuholník a niekoľko ďalších pozemkov, na

ktoré chudobní hľadia so závisťou; • pod domom: kravy, kozy a somáre; • na poschodí: náradie, zlato, striebro, meď a železo, tyrkys a látky, hodváb a sýpka. Toto všetko tvorí môj majetok. Skrátka, mám toľko, že nepotrebujem nikomu závidieť. Vezmite si diel tohto bohatstva na výdaje, ktoré budú nasledovať po mojej smrti, pokiaľ ide o ostatné, zverujem všetko vám, ktorí ste sa tu zhromaždili, dokým nebude môj syn dosť starý, aby sa o tento majetok postaral. Úplne ho zverujem na starosti jeho strýkovi a tete. Keď bude toto naše dieťa vo veku hodnom prijatia zodpovednosti za rodinu, nech sa ožení s Dzese, s ktorou je zasnúbený od detstva. Nech potom dostanú bez výnimky všetky moje statky a nech môj syn prevezme vlastníctvo tohto dedičstva. Nech sú v tomto čase strýko, teta a blízki príbuzní pozorní k radostiam a zármutkom mojich dvoch detí a ich matky. Nepriveďte ich do biedy. Po smrti vás budem pozorovať z ríše mŕtvych.“ Keď takto prehovoril, zomrel. Potom boli vykonané pohrebné rituály. Všetci príbuzní došli k súhlasu ohľadom zvyšku majetku a všetci, obzvlášť naši priaznivci, hovorili: “Kargjän, postaraj sa o majetok sama. Rob, čo myslíš, že je dobré.” Ale strýko a teta povedali: “Všetci tu sú svoji priatelia, ale my, tvoji blízki, budeme lepší než priatelia. Nespravíme matke ani deťom nič zlé. V súlade s vôľou prevezmeme dohľad

Page 15: Životopis Milarepu

15

nad majetkom.” Bez toho, aby počúvali argumenty zo strany brata mojej matky alebo rodiny Dzese, vzal môj strýko mužské statky a moja teta ženské. Zvyšok bol rozdelený napoly. Potom teta a strýko povedali: “Ty, matka a deti, nám budete na striedačku slúžiť.” Tak už sme nemali moc nad našim majetkom. V lete, v čase práce v poliach, sme boli sluhami strýka. V zime, zatiaľ čo sme pracovali s vlnou, sme boli sluhami tety. Naše jedlo bolo vhodné pre psy, naša práca pre osly. Miesto oblečenia sme mali cez ramená prehodené pruhy z handier, ktoré držali pohromade povrazmi z trávy. Pracovali sme bez odpočinku a naše údy zhrubli a opuchli. Pre zlú stravu a chatrné oblečenie sme sa stali bledými a vychrtlými. Naše vlasy, ktoré boli kedysi obťažkané tyrkysom a zlatom, preriedli a zošediveli, boli plné hníd a vší. Citliví ľudia, ktorí to videli alebo o tom počuli, ronili slzy. Za chrbtom môjho strýka a tety hovorili otvorene. Ako nás sužovala táto bieda, povedala moja matka tete: “Nie si Vznešená súťažiaca z Khjungu (Khjungcchä Paldrön), ale skôr Dümo Tagdrän – Démonka rovná tigrici.” Toto meno, Démonka rovná tigrici, mojej tete prischlo. V tých dňoch bolo jedno známe príslovie: “Keď je pánom falošný pán, vyženú pravého pána z domu ako psa.” Toto príslovie nás, matku a deti, vystihovalo. V časoch, keď bol nažive náš otec, Mila Šerab Gjalcchän, každý, či slabý alebo silný, dával pozor, či sa naše tváre usmievali, alebo boli smutné. Neskôr, keď boli strýko a teta bohatí ako králi, boli to ich tváre, usmiate či smutné, ktorým ľudia venovali pozornosť. Muži vraveli o mojej matke: “Aké je pravdivé to príslovie: ‘K bohatému mužovi – schopná žena: z mäkkej vlny – dobrá látka.' Teraz, keď tu už jej muž nie je, je to tak, ako hovorí príslovie. V minulosti, keď bol jej muž pánom a mal vztýčenú hlavu, bola Kargjän odvážna a múdra, ako aj dobrá kuchárka. Teraz je slabá a bojazlivá.” Dokonca aj tí, čo nám slúžili, si z nás robili posmech. Teda konali podľa príslovia: “Jedného nešťastie je druhého pobavenie.” Rodičia Dzese mi dali čižmy a nové šaty a povedali: “Nemysli si, že si chudobný, keď bohatstvo zmizne, keďže to je prchavé ako rosa na lúke. V minulosti neboli tvoji predkovia, okrem nedávnej doby, bohatí. Aj pre teba príde čas hojnosti.” A hovoriac takto nás utešovali. Nakoniec som dosiahol pätnásť rokov. V tom čase bolo pole, ktoré dali mojej matke jej rodičia ako veno a ktoré nemalo veľmi pekné meno – Koberček kožušiny,

1 avšak dávalo

vynikajúcu úrodu. Brat mojej matky ho sám obrábal a robil všetko, čo mohol, aby z jeho výnosu niečo ušetril. Takto tajne nazhromaždil nadbytok obilia, ktoré potom predal, aby kúpil veľa mäsa. Z bieleho jačmeňa urobili múku. Z čierneho urobili pivo na hostinu, ktorá, ako povedal, sa konala pri príležitosti prevzatia dedičstva Kargjän a jej detí. Potom si moja matka požičala koberce a dala ich do môjho domu zvaného Štyri stĺpy a osem trámov. Najprv pozvala môjho strýka a tetu, potom blízkych príbuzných, blízkych priateľov a susedov, a nakoniec tých, ktorí vedeli o závete, ktorý napísal môj otec, Mila Šerab Gjalcchän. Môjmu strýkovi a tete darovala celé zviera, druhým, podľa ich postavenia, dala štvrtinu zvieraťa či tretinu štvrtiny. A dala im pivo v porcelánových pohároch. Potom moja matka vstala uprostred zhromaždenia a povedala: “Keď sa narodí syn, dajú mu meno. Keď vás pozvú na hodokvas, znamená to, že je čas hovoriť. Chcem povedať niečo vám všetkým, ktorí ste sa tu zišli, ako strýkovi, tak aj tete a ostatným starším, ktorí si pamätajú na slová Milu Šerab Gjalcchäna v čase jeho smrti.” Takto prehovorila a brat mojej matky prečítal vôľu. Potom moja matka pokračovala: “Starším ľuďom, ktorí sú tu,

1 Koberček kožušiny – tib. Drepe Tänčhung.

Page 16: Životopis Milarepu

16

nemusím vysvetľovať podmienky tejto vôle. Až doteraz sa strýko a teta obťažovali tým, že nás, ako matku, tak aj deti, usmerňovali vo všetkých veciach. Teraz sú môj syn a Dzese dosť starí, aby mali svoj vlastný domov. Preto vás prosím o navrátenie statkov, ktoré vám boli zverené, nech sa môj syn ožení s Dzese a prevezme vlastníctvo svojho dedičstva.” Takto prehovorila. Strýko a teta, ktorí sa takmer nikdy nezhodli, sa zjednotili vo svojej chamtivosti. Na našej strane som bol ja jediným synom. Na ich strane mali veľa detí. A tak strýko a teta jednohlasne ostro odvetili: “Vy máte statky? Kde sú? V minulosti, keď bol Mila Šerab Gjalcchän pri dobrom zdraví, požičali sme mu dom, polia, zlato, tyrkys, dzö,

2 kone, jakov a ovce. V čase smrti sa tieto statky vrátili ich vlastníkom. Máte jediný

kúsok zlata? Jedinú uncu masla? Jediný kus šiat? Jedinú hodvábnu handričku? Nevideli sme ani kopyto zvieraťa. Kto napísal túto vôľu? Boli sme takí dobrotiví, že sme sa o vás starali, keď ste osireli a boli ste v úzkych, aby ste nepomreli od hladu. Príslovie: 'Akonáhle majú moc, budú chamtiví ľudia merať aj našu vodu,' je vskutku pravdivé.” Keď to strýko povedal, potiahol nosom, vysmrkal sa, rýchlo vstal, luskol prstami, otriasol si prednú časť svojej sukne, dupol nohou a povedal: “A čo viac, tento dom patrí mne. Tak vypadnite, siroty.” Ako to povedal, pleskol moju mamu a udrel moju sestru a mňa rukávom jeho čhuby.

3

Potom moja matka vykríkla: “Otec Mila Šerab Gjalcchän, pozri na osud tvojej rodiny. Povedal si, že na nás budeš hľadieť z ríše mŕtvych. Pozri sa teraz na nás.” To povedala a v náreku spadla a váľala sa po zemi. My, deti, sme pre ňu nemohli urobiť nič iné než plakať. Brat mojej matky, ktorý sa bál mnohých synov strýka, nás nemohol brániť. Ľudia z dediny, ktorí nás milovali, vraveli, že im je nás ľúto a nebolo medzi nimi jediného, ktorý by neplakal, ostatní prítomní si hlboko povzdychli. Strýko a teta mi povedali: “Žiadaš svoje statky, ale už ich máš veľa. Pripravil si hostinu pre susedov a ľudí z dediny bez ohľadu na pivo či mäso, ktoré si tu vyplytval. My také bohatstvo nemáme. Dokonca aj keby sme ho mali, vám, ničomným sirotám, by sme ho nedali. Takže, ak je vás veľa, vyhláste nám vojnu. Ak je vás málo, čarujte.” S týmito slovami odišli, potom odišli aj priatelia. Moja matka usedavo plakala, zatiaľ čo jej brat, rodičia Dzese a naši priatelia ostali pri nej, aby ju utešili hovoriac: “Neplač, slzy nič nezlepšia. Požiadaj každého, kto prišiel na hostinu, nech ti niečo dá. Každý tu ti dá, čo potrebuješ, dokonca aj strýko a teta ti možno dajú niečo dobré.” Mamin brat potom povedal: “Urob tak, ako povedali, a pošli syna, nech sa naučí umenie. Potom vy, matka a dcéra, môžete žiť u mňa a pracovať u mňa na poliach. Je vždy dobré zamestnať sa niečím užitočným. V každom prípade musíš urobiť niečo, aby si nebola pred strýkom a tetou bezmocná.” Moja matka odpovedala: “Zbavená všetkých mojich statkov, som nikdy nežobrala o nič, aby som sa postarala o svoje deti. Neprijmem od strýka a tety ani kúsok môjho vlastného majetku. Keď nás strýko a teta trestajú, pobežíme na zvuk bubna a pobežíme, keď stúpa dym.

4 Uvrhneme ich do hanby. Potom budem sama

orať svoje pole.”

2 Dzö je kríženec jaka a obyčajnej kravy. (OP). 3 Čhuba. Keď sa rozkasajú rukávy tibetskej čhuby (rubáš z hrubej vlny, ktorý sa nosí ako zvrchník), tak siahaju od lakťa poniže rúk a

dajú sa použiť ako bič. (OP) 4 Pobežíme na zvuk bubna a pobežíme, keď stúpa dym. Tento výraz odkazuje na stav ľudí v núdzi a žobrákov, ktorí hľadajú almužnu,

obzvlášť v domoch, kde prebiehajú náboženské rituály za zvuku hudobných nástrojov, ako sú bubny, a kde stúpa dym z kuchynského komína. Pri takých príležitostiach rozdávali mecenáši varené jedlo (OP).

Page 17: Životopis Milarepu

17

V kraji Ca žil v dedine Mithögäkha majster mágie zo školy Ňingmapa, ktorý bol v dedinách veľmi žiadaný a ktorý sa vyznal v Rituáli ôsmich nágov.

5 Moja matka ma

poslala za ním, aby som sa naučil čítať. Môj strýko z matkinej strany živil ako moju matku, tak aj sestru, a tak nemuseli nikde žobrať či pracovať niekde inde. Pretože jej brat nedovolil, aby sa dostala do núdze, pracovala matka doma, jeden deň priadla, druhý deň tkala. Takto získala nejaké peniaze a čokoľvek, čo bolo potrebné pre nás, jej deti. Aby si zarobila na jedlo a šaty, pracovala moja sestra pracovala pre druhých, ako len mohla. Bežala na zvuk bubna a bežala, keď stúpal dym. Trpeli sme od hladu, naše oblečenie bolo na zdrapy a naša nálada zlá, neboli sme šťastní. Takto prehovoril Majster. Ako povedal tieto slová, všetci počúvajúci boli hlboko pohnutí a so zármutkom v srdciach ostali chvíľu ticho a ronili slzy. Toto je druhá kapitola odhaľujúca najvyšší stupeň reality utrpenia.

Kapitola 3: Zločiny

Potom Räčhung povedal: “Majster, povedal si nám, že si najprv konal zlé činy. Ako, ak sa smiem opýtať, si ich vykonal?” “Nahromadil som negatívnu karmu čarovaním, a tým, že som spôsobil krupobitia.” “Majster, čo ťa viedlo k tomu, že si čaroval a vyvolával krupobitia?” Potom Majster pokračoval: Zatiaľ čo som študoval v Mithögäkhe, jedného dňa som sprevádzal svojho tútora do dolného údolia v Ca, kam ho pozvali, aby predsedal svadobnej hostine. Keďže vypil veľa piva – nielen to, čo som mu nalial ja, ale aj to, čo mu naliali ostatní, bol môj tútor opitý. Poslal ma, aby som šiel popredu s darmi, ktoré dostal. Aj ja som bol opitý. Počul som spevákov, a tak som aj ja zatúžil spievať a keďže som mal dobrý hlas, spieval som si do kroku. Cesta šla popred môj dom, a keď som prišiel k dverám, ešte stále som spieval. V dome moja matka pražila jačmeň

1 a počula ma. “Čo je to?” povedala si. “Znie to ako

hlas môjho syna, ale ako by si mohol spievať, keď sme v takej biede?” A neveriac tomu, čo počula, sa pozrela von. Akonáhle ma spoznala, skríkla od údivu. Z pravej ruky upustila kliešte, z ľavej ruky metličku a ako nechala jačmeň, aby sa pálil, zobrala do jednej ruky palicu a hrsť popola do druhej ruky. Zbehla po veľkých schodoch a preskočila malé a bola vonku. Hodila mi popol do tváre, niekoľkokrát ma udrela po hlave a zakričala: “Otec Mila Šerab Gjalcchän, je toto syn, ktorého si splodil? Nie je ťa hodný. Pozri na osud nás – matky a syna!” S tým upadla do mdlôb. V tom okamihu pribehla moja sestra a povedala: “Starší brat, čo to robíš? Čo sa stalo matke?” A jej nárek ma priviedol k zmyslom. Potom som aj ja prelial veľa sĺz. Pošúchali sme matkine ruky a zavolali ju po mene. Po chvíli sa matka prebrala. Potom sa zahľadela svojimi očami plnými sĺz na mňa a povedala: “Keďže sme najnešťastnejší ľudia na zemi, je vhodné spievať? Keď na to pomyslím ja, tvoja stará matka, pohltí ma beznádej a môžem len plakať.” Potom sme začali všetci hlasne lamentovať a plakať. Povedal som jej: “Máš pravdu, mama. Nebuď taká zúfalá. Urobím čokoľvek, čo si praješ.”

5 Rituál ôsmich nágov. Nága je bytosť z triedy asurov, ktorá má podobu hada a obýva vody a podzemie. 1 Pražený jačmeň (tib. jö) – Campa, hlavné jedlo Tibeťanov sa pripravuje pražením zŕn jačmeňa, ako keď pražíme kávu. Praží sa po troškách v panviciach s okrúhlym dnom. Aby zrná nezhoreli, miešajú sa pomocou metličky, konára či špachtle. Keď sa také zrno pomelie, je to campa (OP).

Page 18: Životopis Milarepu

18

“Kiež by si odetý v mužskom plášti sedel na koni, aby tvoje ostrohy rozpárali krky našich nenávidených nepriateľov. To ale nie je možné. Ale mohol by si im uškodiť ľstivejšími prostriedkami. Chcela by som, aby si sa dokonale naučil mágiu a ničivé kúzla a najprv zničil strýka a tetu a potom dedinčanov a susedov, ktorí s nami tak kruto zaobchádzali. Chcem, aby si preklial ich a ich potomkov do deviateho kolena. Nuž zisti, či to dokážeš urobiť.” Odpovedal som: “Pokúsim sa, mama. Prichystaj zásoby a dar pre lámu.” Aby som sa mohol naučiť mágiu, predala moja matka polovicu toho poľa, čo sa volalo Koberček kožušiny. Za tie peniaze kúpila tyrkys, ktorý sa volal Veľká iskrivá hviezda, bieleho koňa, ktorý bol v tej oblasti veľmi obľúbený a volal sa Sengge Sabme, dva balíky farbiva na látku a dva vrecia surového cukru, ktoré sa však rýchlo minuli. Tak ukončila prípravy na môj odchod. Najprv som šiel pár dní pobudnúť na stanici pre karavány, ktorá sa volala Lhündrub v Gungthangu. Dorazilo tam päť priateľských mladých mužov, ktorí vraveli, že prišli z Ngari Dolu a idú do Ü a Cangu študovať dharmu a mágiu. Navrhol som im, že sa k nim pridám, keďže aj ja sa idem učiť mágiu. Priviedol som ich do domu mojej matky v Gungthangu a po niekoľko dní som ich hostil. Moja matka im v tajnosti povedala: “Tento môj syn nemá žiadnu vôľu. Tak by ste ho vy, jeho spoločníci, mali nabádať a podnecovať, aby dosiahol v mágii veľkú zručnosť. Keď nastane ten čas, pohostím vás a štedro sa vám odmením.” Potom sme vyložili dve vrecia farbiva na koňa, tyrkys som si vzal na svoje telo a vydali sme sa na cestu. Moja matka nás nejakú vzdialenosť sprevádzala. Zatiaľ čo pili moji spoločníci pohár vína na rozlúčku, venovala im moja matka veľa rád. Sotva bola schopná sa odo mňa, jej jediného syna, odlúčiť. Chytila ma pevne za ruku a odviedla ma bokom. S tvárou zmočenou slzami a hlasom trasúcim sa od vzlykania mi povedala: “Predovšetkým pamätaj na naše nešťastie a nechaj, nech sa znaky tvojej mágie prejavia v našej dedine. Potom sa vráť. Naša mágia a mágia tvojich spoločníkov nie sú rovnaké. Ich mágia je mágiou milovaných detí, ktoré ju chcú len pre potešenie. Naša je mágiou ľudí, ktorí utrpeli tragédiu. Preto je potrebná nezlomná vôľa. Ak sa vrátiš bez toho, aby sa v našej dedine prejavili znaky tvojej mágie, ja, tvoja stará matka, sa zabijem pred tvojimi vlastnými očami.” To som sľúbil, a tak sme sa rozlúčili. Uistil som moju matku o mojej láske k nej. Neustále som sa obzeral späť a uronil som veľa sĺz. Moja matka, ktorá ma tak veľmi milovala, na nás hľadela s očami plnými sĺz, až kým sme nezmizli z dohľadu. V žiare mojich nežných citov som sa sám seba pýtal, či by som sa na chvíľu nemal vrátiť za matkou. Mal som pocit, že už ju nikdy neuvidím. Nakoniec, keď už sme boli v nedohľadne, šla plačúc späť do dediny. O pár dní neskôr sa rozchýrilo, že syn Kargjän sa odišiel učiť mágiu. Dali sme sa cestou do Ü a Cangu a došli sme do Jagde v údolí Cangrong. Tam som predal svojho koňa a farbivo jednému veľmi bohatému mužovi. Zaplatil mi zlatom, ktoré som odvtedy nosil na tele. Po tom, čo sme prekročili rieku Cangpo, sme zabočili smerom k Ü. Na mieste zvanom Thönlug Rakha sme stretli veľa ctihodných mníchov. Spýtal som sa ich, či vedia o majstrovi z kraja Ü, ktorý je zbehlý v mágii, kúzlach a krupobití. Jeden z mníchov odpovedal: “V Kjorpo, v Jarlungu, žije láma zvaný Jungtön Throgjal z Ňagu. Má veľkú moc v robení amuletov, kúziel a hrozivých zaklínadiel.” Tento mních bol jeho žiakom. Tak sme sa vydali nájsť lámu Jungtöna a prišli sme do Kjorpo v Jarlungu. Keď sme sa lámovi predstavili, moji spoločníci mu dali len bezvýznamné dary, ale ja som mu dal všetko, zlato a tyrkys. A povedal som: “Okrem toho ti venujem moje telo, reč

Page 19: Životopis Milarepu

19

a myseľ. Moji susedia a istí ľudia v mojej dedine nedokážu zniesť šťastie druhých. Maj súcit a daj mi najmocnejšie kúzlo, aké môžem na moju dedinu zoslať. Zatiaľ mi láskavo poskytni jedlo a oblečenie.” Láma sa usmial a odvetil: “Budem premýšľať o tom, čo si mi povedal.” Ale skutočné tajomstvá mágie nás nenaučil. Uplynul asi rok a celé, čo nám dal, bolo pár zaklínadiel, ktoré mali spôsobiť, že sa zrazili nebo a zem, a kopu rôznych formuliek a užitočných praxí. Všetci moji spoločníci sa chystali odísť. Láma im dal každému pekne ušitý odev z jemného súkna z Lhasy. Ale mňa to neuspokojilo. Tieto praxe neboli dosť mocné, aby mali účinok na moju dedinu. Pomyslel som na to, že by sa moja matka zabila, ak by som sa vrátil bez toho, že by boli moje kúzla účinné, a rozhodol som sa neodchádzať. Keď moji spoločníci videli, že sa nechystám na odchod, spýtali sa ma: “Thöpaga, prečo neodchádzaš?” Odpovedal som: “Ešte som sa nenaučil dosť mágie.” Oni povedali: “Tieto formuly sú mimoriadne čarovné – teda pokiaľ sa ich posnažíme skutočne ovládnuť. Láma sám povedal, že iné nemá. Už o tom nemáme pochybnosti. Len choď a zisti, či ti láma dá iné.” Po tom, ako lámovi poďakovali a rozlúčili sa s ním, odišli. Ja som si tiež obliekol odev, ktorý mi dal láma, a odprevadil som ich na pol dňa cesty. Po tom, čo sme si navzájom popriali pevné zdravie, vyrazili domov. Po ceste nazad za lámom som naplnil prednú časť svojho odevu konským a oslím hnojom, kravskými lajnami a psími výkalmi pre lámove pole. Vykopal som v jeho úrodnom životodarnom poli jamu a zahrabal som ich tam. Láma, ktorý bol na terase svojho domu, ma uvidel a povedal nejakým svojim žiakom: “Z tých mnohých žiakov, čo za mnou prišli, nie je žiadny, ktorý by bol milujúcejší než Thöpaga a nikdy taký ďalší nebude. Dôkazom toho je, že dnes ráno sa nerozlúčil a teraz sa vrátil späť. Keď sem prišiel po prvý raz, povedal mi, že jeho susedia a ľudia z jeho dediny nedokázali zniesť šťastie druhých. Požiadal ma o mágiu a daroval mi telo, reč a myseľ. Taká vytrvalosť! Ak je príbeh, ktorý povedal pravdivý, bola by škoda, ak by som mu neodovzdal tajomstvá čiernej mágie.” Jeden z mníchov mi tieto slová zopakoval. Natešene som si povedal: “Konečne je to vyriešené, dostanem skutočné tajomstvá mágie.” A tak som šiel za lámom. Povedal mi: “Prečo si nešiel domov, Thöpaga?” Vrátil som lámovi odev, ktorý mi dal. Položil som hlavu k jeho nohám a povedal som mu: “Drahocenný láma, sme traja, moja matka, moja sestra a ja. Môj strýko a teta, pár susedov a niektorí dedinčania sa stali našimi nepriateľmi. Zaobchádzaním, ktoré sme si nezaslúžili, nás uvrhli do biedy. Nemal som silu sa brániť, preto ma matka poslala naučiť sa mágiu. Ak sa vrátim domov bez jediného znamenia mágie, ktoré by sa na základe môjho úsilia objavilo, zabije sa matka rovno pred mojimi očami. Neodišiel som preto, aby som jej zabránil v samovražde. Preto ťa žiadam o skutočné tajomstvá mágie.” Keď som to dopovedal, plakal som. Láma sa spýtal: “Akým spôsobom ti ľudia z dediny uškodili?” Vzlykajúc som mu rozpovedal, ako zomrel môj otec, Mila Šerab Gjalcchän, a ako nás po jeho smrti strýko a teta zdrvili biedou. Potom začali z lámových očí stekať jedna slza za druhou. Povedal: “Ak je to, čo vravíš, pravda, je to smutný prípad. Mágia, ktorú praktikujem, ti pomôže. Ale nesmieme sa ponáhľať. Za túto istú mágiu mi ponúkali z Ngari Korsum na západe celé imanie v zlate a tyrkyse; ohromné množstvá čaju, hodvábu a šiat z troch horských oblastí v Khame na východe; kone, jaky a ovce po stovkách a tisícoch z Džarjulu, Dagpa a Kongpa na juhu, ale len ty si mi dal svoje telo, reč a myseľ. Idem si hneď overiť to, čo si mi povedal.” V tom čase žil s lámom mních, ktorý bol rýchlejší než kôň a silnejší než slon. Láma ho

Page 20: Životopis Milarepu

20

poslal do mojej dediny, aby overil môj príbeh. Mních sa vrátil rýchlo1 a povedal:

“Drahocenný láma, Thöpaga ti povedal pravdu. Je treba ho naučiť mágiu v jej úplnosti.” Láma mi povedal: “Ak by som ťa takú mágiu naučil ihneď, bojím sa, že by si ma ty s tvojou tvrdohlavosťou prinútil to oľutovať. Ale keďže teraz vidím, že si úprimný, musíš ísť po inštrukcie za druhým majstrom. Mám zaklínadlo z rituálu Dza s hnedou tvárou,

2

ktorého mocná mantra HÚM3 spôsobuje smrť, zatiaľ čo mantra PHAT

4 spôsobuje

bezvedomie. V kraji zvanom Nub Khulung v Cangrongu žije láma, ktorý sa volá Jöntän Gjamccho z Khulungu, ktorý je veľkým lekárom a mágom. Dal som mu moju tajnú formulku a on ma naučil, ako sa dá vyvolať krupobitie špičkou jedného prsta. Po tom, čo ma to naučil, sme sa stali priateľmi a spoločníkmi. Teraz musím tých, ktorí sa prídu učiť mágiu ku mne, poslať k nemu. Tých, ktorí sa chodia učiť, ako vyvolať krupobitie, k nemu, musí on posielať za mnou. Choď s mojím synom a nájdite ho.” Starší syn lámu sa volal Darma Wangčhug. Okrem zásob na cestu nám láma dal aj mieru súkna a kepru (druh látky) z Lhasy, zopár malých darčekov a list. Keď sme prišli do Nub Khulungu, stretli sme mladého lámu z Nubu. Darovali sme mu nejaké kúsky vlny a kepru, ako aj dary a list od lámu. Pozorne som mu vyrozprával všetky okolnosti môjho príbehu a s vážnosťou som ho prosil, aby ma naučil čarovať. Láma odvetil: “Môj priateľ je lojálny a drží svoje slovo. Naučím ťa všemožné kúzla. Postav si na ten účel na úpätí tejto hory celu, v ktorej budeš mimo dosahu ľudí.” Postavili sme zo silných trámov ukladaných tesne jeden vedľa druhého dom nad zemou. Obohnali sme ho neprerušovanou stenou z kamenných blokov veľkých ako jaky, bez toho, aby tam boli nejaké otvory, tak, aby nikto nevidel dvere do domu a aby nikto neprišiel na spôsob, ako na dom zaútočiť. Potom nám láma dal magické zaklínadlo. Vykonávali sme to kúzlo a prešlo sedem dní. Potom prišiel láma a povedal: “Predtým stačilo sedem dní, a tak by to malo stačiť aj teraz.” Odpovedal som: “Keďže musia moje čary fungovať na diaľku, žiadam o to, aby som mohol pokračovať ešte sedem dní.” Láma odpovedal: “Dobre, pokračuj.” A tak som aj urobil. Na večer štrnásteho dňa sa láma vrátil a povedal: “Dnes večer bude okolo mandaly znak, že mágia zaúčinkovala.” V ten samý večer nám ochranné božstvá zaviazané sľubom, priniesli to, o čo sme žiadali: hlavy a krvácajúce srdcia 35 ľudí. Povedali: “Niekoľko dní si nás opakovane privolával. Tu je to, čo si chcel.” A nakopili hlavy okolo mandaly. Ďalší deň ráno sa láma vrátil a povedal: “Z tých, ktorí mali byť zničení, ostali dvaja ľudia. Treba ich zničiť či ušetriť? Plný radosti som povedal: “Prosím ťa, aby si ich nechal nažive, aby vedeli o mojej pomste a mojej spravodlivosti.” Tak sa stalo, že boli strýko a teta nezranení. Venovali sme ochrancom viazaným sľubom obety vďakyvzdania a opustili sme naše ústranie. Našu celu je v Khulungu možné vidieť dodnes. Medzitým som sa zaujímal, ako sa to kúzlo prejavilo v mojej dedine Kja Ngaca. Bola tam svadobná hostina najstaršieho syna môjho strýka. Synovia môjho strýka a ich nevesty prišli s ľuďmi, ktorí nás nenávideli ako prví, spolu ich bolo tridsaťpäť. Ostatní hostia, ktorí boli k nám priateľskí, sa zhovárali po ceste k domu a hovorili: “Keď je pánom falošný pán, vyhodia pravého pána k psom, ako hovorí to príslovie a ako to títo

1 Mních sa vrátil rýchlo. Táto cesta z Jarlungu do Mangjulu a späť by dobrému tibetskému poslovi zabrala najmenej 40 dní. (OP) 2 Dza s hnedou tvárou – jeden z hlavných ochrancov učení línie Ňingma, tiež známy ako Dza Rahula. 3 HÚM je súčasťou mantry (OP). 4 PHAT je poslednou slabikou tej mantry (OP).

Page 21: Životopis Milarepu

21

bezcitní ľudia potvrdzujú. Ak sa na nich ešte neprejavila Thöpagova mágia, pocítia silu ochrancov dharmy.” Spoločne kráčali k domu. Strýko a teta vyšli von, aby prediskutovali, aké jedlo sa má podávať a akú reč treba predniesť. V tej chvíli šla naša minulá slúžka, ktorá bola teraz s mojím strýkom, po vodu. V stajni nevidela priviazané kone, miesto toho videla škorpióny, pavúky, hady, žaby a žubrienky. Uvidela škorpióna veľkého ako jak, ktorý uchopil klepetami stĺpy a vytrhol ich. Pri pohľade na to sa slúžka preľakla a utiekla. Sotva bola vonku, keď sa začali žrebce stavať na kobyly a kobyly začali kopať do žrebcov, ktorí ich kryli. Všetky tie cúvajúce a kopajúce kone narazili do stĺpov domu, ktorý potom spadol. Pod ruinami spadnutého domu ležali mŕtvi synovia a nevesty môjho strýka a ostatní hostia, dohromady boli tridsiati piati. Vnútro domu naplnili mŕtvoly pochované v kúdole prachu. Moja sestra, Peta, videla, ako každý plače a rýchlo utekala za mojou matkou: “Mama! Mama! Strýkov dom sa zrútil a zomrelo veľa ľudí. Poď sa pozrieť.” Moja matka vykríkla od radosti, vstala a šla sa pozrieť. Videla strýkov dom rozbitý na prach a počula výkriky dedinčanov. Šťastná a užasnutá priviazala na dlhú palicu zdrap látky a mávajúc ním vo vzduchu nahlas prevolávala: “Sláva vám, bohovia, lámovia a Trojité útočisko!

5 Nuž dedinčania a

susedia, má Mila Šerab Gjalcchän syna? Ja, Kargjän, som oblečená v handrách a jem zlé jedlo. Vidíte, že to bolo na to, aby som uživila svojho syna? V minulosti nám strýko a teta povedali: 'Matka a deti, ak je vás veľa, vyhláste nám vojnu, ak je vás málo, čarujte!' Teda takto sme my, čo nás je malý počet, získali viac mágiou, ako by sme boli získali, ak by nás bolo veľa vojnou. Pomyslite na ľudí, čo boli v dome na poschodí, pomyslite na poklady, ktoré ich obklopovali a pomyslite na domáce zvieratá v stajni. Žila som dosť dlho na to, aby som videla a kochala sa týmto výjavom, ktorý spôsobil môj syn. Predstavte si, aké bude moje šťastie od dnešného dňa!” Dokonca aj tí, ktorí boli v domoch, počuli výkriky pomsty mojej matky. Niektorí povedali: “Má pravdu.” Iní povedali: “Možno má pravdu, ale jej pomsta je príliš brutálna.” Keď počuli, akou silou boli títo ľudia zabití, zhromaždili sa dedinčania a povedali: “Neuspokojila sa len s vyvolaním tejto katastrofy, teraz sa z nej teší. Už to zašlo priďaleko. Mučte ju a potom jej vytrhnite z hrude tlčúce srdce.” Staršinovia povedali: “Aký úžitok bude z toho, že ju zabijeme? To, čo sa nám stalo, je v skutočnosti práca jej syna. Najprv musíte nájsť a zabiť jej syna. Potom bude ľahšie zabiť matku.” Keď takto prehovorili, došli k zhode. Môj strýko tu pripomienku počul a povedal: “Teraz, keď sú moji synovia a dcéry mŕtvi, nebojím sa umrieť.” A vydal sa zabiť moju matku. Ale dedinčania ho zadržali a povedali mu: “Toto nešťastie na nás doľahlo, lebo si v minulosti nedodržal svoje slovo. Ak zabiješ matku skôr než syna, budeme proti tebe.” Nedali strýkovi šancu konať. Potom dedinčania snovali plány, ako ma zabiť. Strýko z matkinej strany šiel za mojou matkou a povedal: “Po tvojich včerajších slovách a správaní sú dedinčania pripravení zabiť teba a tvojho syna. Prečo si kričala z pomsty? Nestačilo, že kúzlo zaúčinkovalo?” A poriadne ju pokarhal. Moja matka odpovedala: “Na teba nedoľahol zlý osud. Chápem, čo hovoríš, ale po tom, ako mi ukradli moje statky, je ťažké byť ticho.” A bez toho, aby povedala ďalšie slovo, sa rozplakala. Jej brat

5 Trojité útočisko. Trojité útočisko u všetkých buddhistov pozostáva z Buddhu, najvyššieho sprievodcu k oslobodeniu a plnému

osvieteniu; dharma, cesta vedúca k pohasnutiu samsárických podmienok a príčin a teda k uskutočneniu pravdy; sangha, zhromaždenie arhatov a bódhisattvov, ktorí podporujú nasledovníkov dharmy. (OP)

Page 22: Životopis Milarepu

22

pokračoval: “To je pravda. Máš pravdu. Ale mohli by prísť vrahovia, tak sa zamkni.” Keď takto prehovoril, šiel preč. A moja matka sa zamkla a začala plánovať a splietať intrigy. Medzitým počula strýkova slúžka, ktorá predtým slúžila mne, ako ľudia spoločne kujú plány. Pre svoju oddanosť mojej rodine, to nemohla zniesť, a tak šla tajne za mojou matkou povedať jej, čo sa tajne rozhodlo na sneme, a poradila jej, nech dá pozor na život svojho syna. Moja matka si pomyslela: 'Toto rozhodnutie teraz zatienilo moju radosť.' Predala zvyšnú polovicu poľa, Koberček kožušiny, za sedem uncí zlata. Keďže v susedstve nebolo muža, ktorého by ku mne mohla poslať a keďže odnikiaľ neprišiel žiadny posol, pomýšľala moja matka na to, že mi sama prinesie zásoby a dá mi svoju radu. V tej chvíli prišiel jogín z provincie Ü, ktorý sa vracal z púte do Nepálu, žobrať k dverám a moja matka sa ho spýtala na jeho príbeh. Keďže bol vhodným poslom, povedala mu: “Ostaň tu pár dní, mám syna, ktorý je v Ü a v Cangu a potrebujem mu poslať nejaké správy. Buď taký dobrý a doruč mu ich. Medzitým mu ponúkla štedré pohostenie. Potom zapálila maslovú lampu a vzývala pomoc. “Ak sa moje prianie naplní, nech synov láma a ochranné božstvá spôsobia, že bude lampa horieť dlho. Ak nebude naplnené, nech lampa rýchlo pohasne.” Lampa vydržala deň a noc. Moja matka verila, že jej prianie bude splnené, a povedala pútnikovi: “Jogín, na cestovanie po krajine sú odev a čižmy veľmi dôležité.” A dala mu kožu a niť, aby si opravil čižmy. Ona sama zaplátala jeho obnosený plášť. Bez toho, aby to jogínovi povedala, zašila do podšívky plášťa sedem uncí zlata, na ktoré našila kus čiernej látky. Na ten kus vyšila hrubou bielou niťou hviezdy tak, aby pripomínali súhvezdie plejád, a to tak, že to nebolo zvonka vidieť. Potom dobre jogínovi zaplatila, zverila mu zapečatený list napísaný tajným písmom a prepustila ho. Potom si moja matka pomyslela: Keďže neviem, čo sa susedia rozhodli urobiť, musím im pohroziť.” Potom povedala Pete: “Oznám všetkým, že tento jogín priniesol list od tvojho brata.” Toto je list, čo moja matka napísala, akoby prišiel odo mňa: “Nepochybne sú moja matka a sestra v dobrom zdraví a videli znaky mágie, ktorú som vyvolal. Ak vás budú niektorí susedia naďalej nenávidieť, pošlite mi ich mená a mená ich rodín. Pomocou kúziel bude pre mňa tak ľahké ich zabiť, ako hodiť kúsok jedla do vzduchu.

6 Tak ich zničím do deviateho pokolenia. Matka a sestra, ak budú dedinčania aj

napriek tomu k vám nepriateľskí, príďte sem a pridajte sa ku mne. Zničím aj posledný zvyšok tejto dediny. Hoci žijem v izolácii, mám nadmieru bohatstva a zásob. Nerobte si o mňa starosti.” Po tom, čo to napísala, poskladala moja matka list. Ukázala ho bratovi a priateľom. Potom ho nechala u brata tak, aby ho každý videl. Následkom toho si to rozmysleli a vzdali sa myšlienky nás zabiť. Zobrali strýkovi Úrodný trojuholník a dali ho mojej matke. Medzitým prišiel jogín, ktorý ma hľadal. Zistil, že som v Nub Khulungu, kde ma vyhľadal. Dal mi list a ja som odišiel stranou, aby som si ho prečítal. “Dúfam, Thöpaga, že si zdravý. Prianie tvojej matky mať syna sa naplnilo a pokračovanie rodu tvojho otca, Milu Šerab Gjalcchäna, je zaistené. Znaky tvojej mágie sa

6 Hodiť kúsok jedla do vzduchu. Zvyk medzi zbožnými Tibeťanmi, ktorí hádžu do vzduchu jedlo ako dar pre bohov. (OP)

Page 23: Životopis Milarepu

23

v dedine prejavili a v dome, ktorý sa zosypal, zomrelo tridsaťpäť ľudí. Následkom toho chovajú miestni ľudia nenávisť k nám obom, k matke aj dcére, preto musíš nechať spadnúť krupobitie do výšky deviatej vrstvy tehál.

7 Tak budú naplnené aj posledné

priania tvojej matky. Ľudia zo susedstva hovoria, že ťa budú hľadať, a po tom, ako ťa zabijú, zabijú mňa. Pre dobro nás oboch, matky a syna, by sme mali chrániť svoje životy s najvyššou opatrnosťou. Ak sa ti minuli zásoby, hľadaj v kraji obrátenom na sever, kde sa proti čiernemu visiacenu mraku objaví súhvezdie plejád. Pod ním je sedem domov tvojich bratrancov. Tam nájdeš všetky zásoby, ktoré len chceš. Vezmi si ich. Ak nerozumieš, nepýtaj sa nikoho iného, než tohto jogína, ktorý žije v tom kraji. Nerozumel som zmyslu toho listu. Chýbali mi môj domov a moja matka. Keďže som skutočne potreboval zásoby a nepoznal som ten kraj, prelial som veľa sĺz. Spýtal som sa jogína: “Keďže poznáš tento kraj, kde žijú moji bratranci?” Jogín odpovedal: “Na ústrednej planine Ngari.” “Poznáš aj nejaké iné kraje? Ktorý kraj je tvoj?” “Poznám veľa iných krajov, ale nepoznám žiadne ďalšie, kde by žili tvoji bratranci. Ja som z provincie Ü.” “Prosím, počkaj tu chvíľu, hneď sa vrátim späť.” Šiel som ukázať list lámovi a spýtal som sa ho na vysvetlenie. Láma prešiel očami list a povedal mi: “Thöpaga, tvoja matka je plná nenávisti. Dokonca aj po smrti toľkých ľudí chce ešte zosielať krupobitie. Kto sú tvoji bratranci na severe?” Odvetil som: “Nikdy som o nich nepočul. To ten list o nich hovorí. Spýtal som sa jogína, ale on nevie.” Žena lámu, ktorá bola poznamenaná znakom veľkých dákiní, prečítala list nahlas a povedala mi: “Pošli po jogína.” Keď prišiel jogín, urobila lámova žena veľký oheň a dala mu vynikajúce pivo. Potom zobliekla z jogína plášť, obliekla si ho a povedala: “Toto je pekný kabát na cestovanie z miesta na miesto.” Keď to povedala začala sa prechádzať hore a dole. Potom vyšla na terasu domu. Tam z plášťa vybrala zlato, prišila záplatu tak, ako bola predtým, a keď sa vrátila, položila jogínovi plášť na plecia. Po tom, čo dala jogínovi večeru, ho odviedla do jeho izby a povedala mu: “Choď a povedz Thöpagovi, aby predstúpil pred lámu.” Prišiel som a dala mi sedem uncí zlata. Spýtal som sa jej: “Odkiaľ máš zlato?” Lámova žena povedala: “Bolo v jogínovom plášti. Thöpaga, máš ale prefíkanú mamu. Kraj obrátený na sever, ktorým neprenikne slnko, znamená jogínov plášť, ktorým tiež slnko neprenikne. Čierny visiaci mrak znamená štvorec čiernej látky, ktorý je k nemu prišitý. súhvezdie plejád, ktoré sa objaví, znamená sedem hviezd vyšitých bielou niťou. A to, že je pod nim sedem domov tvojich bratrancov, znamená sedem uncí zlata. Ak nerozumieš, keďže jogín žije v tom kraji, nepýtaj sa nikoho druhého. To znamená, že ak nerozumieš, keďže je zlato v jogínovom plášti, nehľadaj inde.” Tak prehovorila lámova žena a láma povedal: “Vy ženy! Hovoria, že ste plné ľsti. A je to skutočne pravda.” A zasmial sa. Potom som dal desatinu unce zlata jogínovi a ten bol spokojný. Pani domu som ponúkol sedem desatín unce. Potom som daroval lámovi tri unce zlata a povedal som mu: “Vidíš, že moja stará matka ešte žiada o krupobitie. Prosím, maj to srdce a nauč ma ho.” Láma odpovedal: “Ak chceš krupobitie, choď za Jungtön Throgjalom z Ňagu.” A dal mi list a nejaké dary. Odišiel som do dediny Kjorpo v Jarlungu. Keď som predstúpil pred lámu, položil som mu k nohám tri unce zlata, list a dary.

7 Deviata vrstva tehál. Tiebtské domy sú postavené z hliny natlačenej do foriem či do drevených krabíc. Značky týchto odliatkov

ostávajú viditeľné na stenách. Tibeťania používajú tieto značky na meranie výšky snehu. (OP)

Page 24: Životopis Milarepu

24

Povedal som mu, že chcem zosielať krupobitie. Spýtal sa ma: “Uspel si v čarovaní?” Odpovedal som: “Uspel som v plnom rozsahu a prostredníctvom mágie som zabil 35 ľudí. Teraz navyše žiada tento list o krupobitie. Prosím, maj to srdce a nauč ma ho.” “Veľmi dobre, nech je tak,” povedal láma. A dal mi tajnú formulku. Šiel som vykonať rituály do svojej starej cely. Na počiatku siedmeho dňa vošiel do čarodejníckej cely mrak. Blýskali sa z neho blesky, hrmel hrom a bolo počuť hlas Dza s hnedou tvárou. Toto ma viedlo k viere, že dokážem vyvolať krúpy končekom prsta. Raz za čas sa ma láma opýtal: “Ak by si mal zoslať krupobitie teraz, aké je vysoké obilie v tvojej dedine?” A ja som odvetil: “Sotva klíči.” A za nejaký čas: “Je sotva dosť vysoké, aby sa v ňom mohli schovať prepelice.” Láma povedal: “A teraz je kde?” Odpovedal som: “Pšenica sa práve začína ohýbať. “Tak je čas zoslať krupobitie,” povedal láma. Ako spoločníka mi dal toho posla, ktorý už v mojej dedine bol. Prezlečení za potulných mníchov, vydali sme sa na cestu. V tom kraji si ani starí ľudia nepamätali taký dobrý rok. Urobili zákon o žatve, ktorý zakazoval ľuďom žať, kedy sa im zachcelo. Keď sme prišli, mala nasledujúci deň a deň potom prebehnúť žatva. Usadil som sa v kopcoch. Po tom, ako som zopakoval zaklínadlá, preletel okolo mráčik, ktorý bol sotva väčší ako vrabec. Bol som sklamaný. Vzýval som ochranné božstvá po mene. Moje prosby boli založené na hroznom zaobchádzaní, ktorého sa mi od dedinčanov dostalo. Odhodil som svoj plášť a začal som plakať. Potom sa na oblohe zhromaždili nepredstaviteľne veľké čierne mraky. Zniesli sa dole ako jednoliata masa a v okamihu sa na úrodu spustili krúpy a pokryli celé údolie do výšky troch tehál. Do hôr sa zarezali hlboké rokliny. Keď dedinčania videli stratu svojej úrody, plakali. Zrazu prišiel silný vietor zmiešaný z dažďom. Keďže nám s mojím spoločníkom bola zima, šli sme do jaskyne, ktorej vchod bol otočený smerom na sever. Urobili sme si oheň z tamariškového dreva a ostali sme tam. Nejakí muži z dediny šli na lov, aby získali mäso na obety vďakyvzdania za úrodu. Povedali: “Tento Thöpaga nám priniesol nešťastie, aké nám nemohol priniesť nikto druhý. Už zabil toľko mužov! Teraz vďaka jeho práci nevidíme z našej úrody nič. Keby sa nám dostal do rúk, vytrhli by sme mu tlčúce srdce z hrude. A každý z nás by zjedol kúsok jeho mäsa a vypil kvapku jeho krvi.” Takto hovorili, lebo rana v ich srdciach bola nevyliečiteľná. Ako sa takto rozprávali, schádzali dole z hory a náhodou prešli popred jaskyňu. Starý muž povedal: “Ticho! Ticho! Hovorte tichšie! Z jaskyne vychádza dym, kto by to mohol byť?” “To je určite Thöpaga. Nevidel nás. Ak ho my, muži z dediny, nezabijeme, určite úspešne zničí celý kraj.” Keď toto povedali, vrátili sa späť. Môj spoločník mi povedal: “Choď predo mnou. Budem sa tváriť, že som ty. Keď budem odchádzať, poviem im, že je to moja pomsta. Opäť sa stretneme štyri dni cesty odtiaľto na západ na stanici pre karavány v Dingri.” Keďže si bol vedomý svojej sily, ostal bez strachu sám. V tej chvíli som túžil ešte raz vidieť matku, ale bál som sa svojich nepriateľov, a tak som rýchlo utiekol do Ňanangu. Do nohy ma pohrýzol pes, a tak som nemohol prísť na miesto stretnutia včas. Aj keď môjho spoločníka obkľúčili dedinčania, podarilo sa mu ich kruh prelomiť a utiecť. Čím viac ho dobiehali, tým rýchlejšie utekal, ale keď ich zanechal ďaleko za

Page 25: Životopis Milarepu

25

sebou, spomalil tempo. Strieľali naňho z lukov a on im vracal každú strelu tým, že do nich hádzal veľké balvany. Kričal na nich: “Na kohokoľvek, kto sa proti mne odváži, zošlem kliatbu. Koľko mužov som to už zabil z pomsty? A čo vaša krásna úroda, ktorá zmizla? Nie je to tiež moja pomsta? Keďže je to tak, ak nebudete k mojej matke a k mojej sestre dobrí, prekľajem celý kraj od vrchu údolia do jeho dna. Tí, ktorých nezabijem, budú svedkami skazy ich rodu až do deviateho kolena. Ak túto krajinu postihne smrť a ničenie, nebude to moja vina. Len počkajte a uvidíte! Len počkajte a uvidíte!” Takto hovoriac odchádzal preč. A tí sa začali v strachu navzájom obviňovať: “Všetko je tvoja vina, všetko je to tvoja vina.” Hádali sa medzi sebou a vrátili sa späť. Môj spoločník prišiel do Dingri predo mnou. Spýtal sa správcu stanice pre karavány, či neprišiel niekto, kto pripomína jogína. Správca povedal: “Neprišiel, ale vy všetci takzvaní jogíni máte veľmi radi chľast. V susednej dedine je hodokvas. Choď tam. Ak nemáš pohár, môžem ti jeden požičať.” A požičal mu drevený pohár, taký hlboký a sivý, ako je tvár Jamu, Pána smrti. Môj spoločník si zobral pohár so sebou a šiel do haly, kde sa hodokvas konal, a keďže som tam sedel na konci radu hostí, prišiel a sadol si ku mne. Povedal mi: “Prečo si včera nebol na mieste stretnutia?” “Včera som šiel žobrať. Do nohy ma pohrýzol pes a nemohol som chodiť veľmi rýchlo. Ale nie je to nič vážne.” Potom sme opäť vyrazili z hodokvasu a prišli sme do Kjorpo v Jarlungu. Láma nám povedal: “Nuž, vy dvaja, urobili ste dobrú prácu!” “Nikto tu pred nami nebol, kto ti o tom povedal?” Láma odvetil: “Ochranné božstvá prišli, ich tváre žiarili ako mesiac v splne. Poďakoval som im.” Láma takto prehovoril a bol veľmi šťastný. Takýmto spôsobom som z pomsty mojim nepriateľom nahromadil čierne činy. Takto prehovoril Majster. Toto je tretia kapitola, tá, čo hovorí o zničení nepriateľov. Také boli činy Milaräpu v tomto svete.

Page 26: Životopis Milarepu

26

Druhá časť Druhá časť, ktorá pozostáva z deviatich kapitol, ukazuje, ako sa Milaräpa prepracoval k najvyššiemu mieru nirvány. Prvá kapitola: Zhnusenie a ľútosť ho donútia hľadať skutočne dokonalého lámu. Druhá kapitola: Keď ho nájde a podrobí sa jeho disciplíne, podstúpi také neuveriteľné útrapy, že bude úplne očistený od nečistôt negatívnych činov a mentálnych nečistôt. Tretia kapitola: Potom, keď si získa lámovu náklonnosť, dostane od neho učenia a metódy, ktoré vedú k prebudeniu. Štvrtá kapitola: Meditujúc v prítomnosti lámu samého, zakúsi úsvit prebudenia. Piata kapitola: Ako zdokonalí prax týchto učení, vyhľadá tajné inštrukcie na základe príkazov, ktoré dostal v sne. Potom opustí lámu. Šiesta kapitola: Po tom, ako uvidel ďalšie dôkazy o márnosti sveta, sa zaviaže k oddanosti meditácii. Siedma kapitola: Aby uskutočnil inštrukcie lámu, opustí pripútanosť k svetskému životu a úplne sa oddá meditácii a intenzívnemu asketizmu v horskej samote. Osma kapitola: Tým, že takto medituje, privedie ho skúsenosť prebudenia k dokonalosti. Následkom svojho dosiahnutia prinesie úžitok učeniu a všetkým cítiacim bytostiam.

Deviata kapitola: Po tom, čo zavŕšil všetky aktivity prebudenej bytosti, sa rozpustí do všeobjímajúceho priestoru, aby vzbudil vo všetkých ľudských bytostiach duchovný impulz.

Page 27: Životopis Milarepu

27

Kapitola 1: Hľadanie dharmy

Potom sa Räčhung opýtal: “Ó, láma, hovoril si o tom, že si konal biele činy a niet hodnotnejších činov, než tie, ktoré sú oddané dharme. Ako si sa, Majster, prvýkrát stretol s učením?” A Ctihodný pokračoval takto: Bol som naplnený ľútosťou za zlo, ktoré som spáchal mágiou a krupobitím. Moja túžba po učeniach ma posadla do tej miery, že som zabudol jesť. Ak som šiel von, chcel som zostať dnu. Ak som ostal dnu, chcel som ísť von. V noci som nemohol zaspať. Neodvážil som sa priznať svoj smútok či túžbu po oslobodení lámovi. Kým som slúžil lámovi, neustále a zanietene som sa sám seba pýtal, ako by som mohol praktikovať pravé učenie. V tom čase neustále dostával láma od jedného bohatého statkára zásoby a iné potreby. Tohto statkára postihla strašná choroba. Láma bol prvý, koho pozvali, aby sa o neho postaral, a o tri dni neskôr sa vrátil mĺkvy a skleslý. Spýtal som sa ho: “Ó, majster, prečo to ticho a táto smutná tvár?” Láma odvetil: “Všetky zložené veci sú pominuteľné. Včera zomrel môj veľmi láskavý mecenáš. Preto trápi kolobeh zrodu a smrti moje srdce. Ale nadto všetko som starý. A od mladosti, keď som mal biele zuby, do staroby, keď mám biele vlasy, som uškodil veľa bytostiam zlými kúzlami, mágiou a krupobitím. Ty, aj keď si mladý, si nahromadil zločiny prostredníctvom mágie a krupobitia. Aj tieto zločiny padnú na moju hlavu.” Spýtal som sa: “Nepomohol si nejako týmto obetiam dosiahnuť vyššiu ríšu a oslobodenie?” Láma odpovedal: “Všetky cítiace bytosti majú v sebe buddhovskú prirodzenosť. Teoreticky viem, ako ich viesť k vyšším ríšam a k oslobodeniu, ale keď sa objavia podmienky, ktoré otestujú moje skutočné dosiahnutie, pamätám si len slová a myšlienky. Nemám v moju schopnosť pomáhať bytostiam dôveru. Ale teraz idem praktikovať dharmu, aby som sa vyrovnal s okolnosťami, ktoré sa objavia. Buď ty prevezmeš zodpovednosť za vedenie mojich žiakov tak, aby som sa mohol oddať praxi vedúcej k vyšším ríšam a k oslobodeniu, alebo musíš praktikovať dharmu ty sám a pomôcť nám všetkým dosiahnuť vyššie ríše a oslobodenie. Medzitým ťa podporím všetkými zásobami, ktoré budeš potrebovať.” Takto sa moje prianie splnilo a povedal som, že budem praktikovať dharmu ja sám. “Nuž dobre,” povedal láma: “keďže si mladý, keďže sú tvoje zanietenie a dôvera veľké, praktikuj najčistejšiu zo všetkých dhariem.” A dal mi jaka s nákladom vlnenej látky z Jarlungu. Potom mi povedal: “V dedine zvanej Nar v Cangrongu žije láma menom Rongtön Lhaga. Jeho poznanie učenia Dzogčhenu

1 ho priviedlo k cieľu. Choď tam, nech ti to učenie

vysvetlí, a očisti sa.” Nasledoval som inštrukcie lámu, šiel som do Naru v Cangrongu a tam som sa vypytoval. Lámova žena a nejakí mnísi, čo tam boli, mi povedali: “Toto je materský kláštor. Láma Rongtön Lhaga tu v tejto chvíli nie je. Je v dcérskom kláštore na hore v Hornom Ňangu.” “Výborne,” povedal som: “Ja som posol, ktorého poslal láma Jungtön Trogjal. Pomôžte mi nájsť vášho lámu.” Potom som im povedal celý môj príbeh. Lámova žena požiadala mnícha, aby ma odviedol za lámom a stretol som ho v Rinangu v Hornom Ňanangu. Daroval som mu jaka

1 Dzogčhen – doslova úplná dokonalosť, tento termín označuje najvyššie učenie tibetského buddhizmu, ktoré je známe tiež ako aitjóga

či mahá sandhi.

Page 28: Životopis Milarepu

28

a vlnenú látku. Po tom, čo som mu preukázal poctu, som povedal: “Ten, kto sem prišiel, je veľký zločinec. Daj mi učenie, ktoré ma v tomto živote vyvedie z kolobehu existencie.” Láma odpovedal: “Toto učenie Dzogčhenu ťa vedie k víťazstvu pri základe, k víťazstvu na ceste a k víťazstvu pri plodoch dosiahnutia. Meditovať na neho cez deň znamená stať sa buddhom v jeden deň. Meditovať na neho jednu noc znamená stať sa buddhom za jednu noc. Pre tých šťastlivcov s priaznivou karmou, ktorí ho len náhodou začujú, je aj bez toho, aby o ňom meditovali, toto učenie istým prostriedkom oslobodenia.

2 Pre toto si

prajem dať ti ho.” A láma mi dal iniciáciu a inštrukciu. Potom som si pomyslel: 'V minulosti som za štrnásť dní dosiahol s kúzlami veľké výsledky. Sedem dní mi stačilo na krupobitie. Ale tu je spôsob ako dosiahnuť osvietenie, ktorý je ešte ľahší, ako zosielanie krupobitia a smrti prostredníctvom mágie. Ak budem meditovať v noci, budem očistený za jednu noc, ak budem meditovať cez deň, budem očistený za jeden deň. Vďaka tomuto stretnutiu som sa aj ja stal jedným z tých šťastlivých bódhisattvov, ktorí, keď vypočujú učenie, nemusia na neho ani meditovať.' S pocitom víťazstva som takto premýšľal a bez toho, aby som meditoval, som strávil čas spánkom. Takže som dal dharmu na jednu stranu a moju ľudskú situáciu na druhú a o pár dní mi láma povedal: “Keď si mi vzdával poctu, povedal si, že si veľký zločinec. Je to celkom pravda. Pyšný na svoje učenie som k tebe prehovoril priskoro. Nie som schopný ťa priviesť k oslobodeniu. Choď do kláštora v Drowo Lungu v južnej provincii Lhodrag. Tam žije slávny Marpa, osobný žiak veľkého majstra Náropu z Indie, svätec školy nových prekladov a kráľ prekladateľov, ktorý nemá v troch ríšach páru. Ty a on máte karmické spojenie z minulosti. Preto by si za ním mal ísť.” Sotva som počul meno Marpu Prekladateľa, naplnilo ma nevýslovné šťastie. Od radosti sa mi zježili všetky chlpy na tele. Plakal som od vrúcnej úcty. Uzamkol som svoju myseľ v jedinej myšlienke a vyrazil som so zásobami a knihou. Bez toho, aby ma rozptyľovali iné myšlienky, som si neustále opakoval: 'Kedy? Kedy uvidím lámu tvárou v tvár?' Noc pred mojím príchodom do Drowo Lungu videl Marpa vo sne veľkého Majstra Náropu. Ten mu požehnal. Dal mu trochu zašpinenú päťcípu vadžru

3 vyrobenú z lapis

lazuli. Zároveň mu dal zlatú vázu naplnenú nektárom a povedal mu: “Zmy vodou, ktorá je v tejto váze, špinu z tejto vadžry, potom tu vadžru umiestni na vrchol zástavy víťazstva.

4 To poteší Buddhov minulosti a spôsobí, že budú cítiace bytosti šťastné, teda

to naplní tvoj cieľ i cieľ druhých.” Potom Náropa zmizol. Marpa nasledoval inštrukcie Majstra a umyl vadžru vodou z vázy a umiestnil ju na vrchol zástavy víťazstva. Žiara vadžry rozsvietila celý vesmír. Bytosti

2 Prvý výrok – k víťazstvu pri základe, odkazuje k prirodzenému stavu, k rýdzej prítomnosti (tib. rigpa), ktorá je naším vlastným

skutočným stavom. Táto rýdza prítomnosť nemôže byť poškvrnená silou ilúzie ega a ani buddhovia ju nedokážu zmeniť. Táto najhlbšia esenca je neoddeliteľnou jasnosťou – spontánne dokonalými kvalitami (tib. lhündrub) a prázdnotou (tib. kadag) prekračuje dualitu samsáry a nirvány, ktorá existuje, dokým nás ovláda ilúzia “ja” a javov. Toto vedie k výroku o víťazstve na ceste, čo značí cestu vhľadu a spontánneho prebudenia. Tento stav je uvedený prostredníctvom priameho uvedenia či iniciácie a je oživený prostredníctvom spočívania v ňom vo všetkých situáciách. Výrok o víťazstve pri plode odkazuje na neexistenciu osvietenia ako objektu mimo náš prirodzený stav prvotnej múdrosti. Meditovať na to cez deň znamená byť buddhom v jeden deň, značí, že rigpa je v nás prítomná v každom okamihu bytia a že zasvätený praktikujúci sa tejto pravde len musí otvoriť.

3 Vadžra – je objekt podobný malému žezlu symbolizujúci prirodzený stav mysle.

4 Zástava víťazstva je jeden z ôsmich priaznivých symbolov. Táto tradičná štandarda sa vztyčuje na strechách buddhistických

chrámov, kláštorov a súkromných obydlí, ktoré vlastnia úplnú sadu buddhistického kánonu, ktorý má asi 329 zväzkov a je známy ako Kangjur (preklady písiem) a Tängjur (preklady komentárov). (OP).

Page 29: Životopis Milarepu

29

šiestich tried5 nad tým svetlom užasli a boli okamžite oslobodené z útrap a naplnené

šťastím. Klaňali sa a vzdávali pocty ctihodnému Marpovi a jeho zástave víťazstva, ktorú požehnali Buddhovia minulosti. Trochu prekvapený tým snom sa Marpa zobudil. Napĺňali ho šťastie a láska. V tej chvíli prišla jeho žena, aby mu priniesla ranný čaj, a povedala: “Ó, láma, minulú noc som mala sen. Dve ženy, ktoré tvrdili, že prišli z Ugjänu na severe, niesli krištáľovú stúpu.

6 Táto

stúpa mala na povrchu nejaké nečistoty. A tá žena povedala: “Náropa prikazuje lámovi, aby požehnal túto stúpu a postavil ju na vrchol hory.” A ty sám si zvolal: “Hoci túto stúpu už požehnal Majster Náropa, musím jeho príkaz poslúchnuť.” A poumýval si tu stúpu očistnou vodou z vázy a vykonal si požehnanie. Potom si ju postavil na vrchol hory, kde žiarila množstvom svetiel, ktoré boli oslňujúce ako slnko a mesiac, a kde vyžiarila na ostatné vrcholy hôr kópie seba samej. A tie dve ženy dávali na tie stúpy pozor. Aký je význam toho?” Marpa si pomyslel: 'Tieto sny sú veľmi podobné,' a jeho srdce bolo naplnené mimoriadnou radosťou, ale žene len povedal: 'Neviem, aký to má význam, keďže sny nemajú zdroj. Idem orať pole pri ceste. Prichystaj mi, čo potrebujem.' Jeho žena povedala: “Ale to je práca pre robotníkov. Ak budeš ty, veľký láma, robiť túto prácu, každý sa nám bude vysmievať. Preto ťa prosím, aby si neodchádzal.” Láma jej nevenoval žiadnu pozornosť. “Dones mi veľa piva,” povedal, zodvihol plný krčah a dodal: “Toto pivo vypijem ja. Prines viac pre hosťa.” Zobral ešte jeden plný krčah a odišiel. Keď došiel na pole, zakopal ho do zeme a prikryl ho svojím klobúkom. Potom, zatiaľ čo oral pole, pozoroval cestu. A po tom, čo vypil pivo, čakal. Medzitým som bol na ceste. Začal som v dolnej časti Lhodragu a pýtal som sa okoloidúcich, kde žije veľký Marpa Prekladateľ. Ale nikto ho nepoznal. Keď som došiel k priesmyku, odkiaľ bolo vidieť kláštor Drowo Lung, položil som prechádzajúcemu mužovi rovnakú otázku. Odvetil: “Určite existuje muž, ktorý sa volá Marpa. Ale niet takého, čo by sa volal Veľký Marpa Prekladateľ.” “Kde je potom Drowo Lung?” Ukázal mi ho a ja som sa ho zas spýtal: “Kto žije v Drowo Lungu?” “Ten muž, čo ho volajú Marpa, tam žije.” “A nemá iné meno?” “Niektorí ho volajú láma Marpa.” “Tak to musí byť miesto, kde žije láma. A tento priesmyk sa ako volá? ” “Volá sa Čhöla Gang.” Pokračoval som na ceste a naďalej som sa vypytoval. Bolo tam veľa pastierov a pýtal som sa ich. Starí povedali, že nevedia. Medzi nimi bol chlapec s peknou tvárou, lesklými vlasmi a dobrými šatami. Povedal mi: “Hovoríš o mojom otcovi? Ak je tak, kúpil za všetok náš majetok zlato a šiel s ním do Indie. Priniesol odtiaľ veľa kníh pokrytých drahými kameňmi. Obvykle nepracuje, ale dnes orie pole.” Pomyslel som si: 'Podľa toho, čo hovorí ten chlapec, sa zdá, že je to láma, ale oral by

5 Šesť tried bytostí. To sa vzťahuje na všetky cítiace bytosti, ktoré sa tradične delia na šesť tried: božské bytosti, polobohov, ľudí, hladných duchov, zvieratá a pekelné bytosti (OP). 6 Stúpa. Je relikviár, v ktorom sa uchovávajú posvätné relikvie či mumifikované telo lámu. Existuje aj mnoho chrámov, ktoré boli vystavané v tvare stúpy, lebo v buddhistickej tradícii predstavuje stúpa osvietenú myseľ buddhov či lámov. Keďže je to architektonická forma mandaly, jej rôzne štruktúry predstavujú vznešené princípy cesty, znaky dokonalosti a stupne duchovnej dokonalosti. Osem veľkých stúp, ktoré postavili počas Buddhovho života a po ňom, označuje najvýznamnejšie udalosti jeho života: narodenie, zrieknutie sa, porazenie síl Máru, osvietenie, prvé učenie, návštevu v božskej ríši, kde sa znovuzrodila jeho matka, jeho víťazstvo nad protivníkmi vo verejnej debate vďaka sile mysle a jeho konečný odchod. (OP).

Page 30: Životopis Milarepu

30

Veľký prekladateľ pole?' A pokračoval som v ceste. Po strane od cesty oral pole vysoký a rozložitý bhante

7 s veľkými očami a úžasným

výzorom. Sotva som ho uvidel, naplnila ma nevýslovná radosť a nepredstaviteľná blaženosť. Na okamih som bol touto víziou omráčený a zostal som stáť bez pohnutia. Potom som povedal: “Majster, počul som, že v tomto kraji žije učený Marpa Prekladateľ, osobný žiak slávneho Náropu. Kde je jeho dom?” Dlhý čas si ma premeriaval od hlavy po päty. Potom povedal: “Kto si?” Odpovedal som: “Som veľký zločinec a pochádzam z horného Cangu. Marpa je taký slávny, že som ho prišiel poprosiť o jeho učenia.” “Výborne, zariadim, aby si sa stretol s Marpom, medzitým poor pole.” Zobral zo zeme ten krčah piva, ktorý predtým ukryl pod klobúkom, a dal ho mne. Pivo bolo osviežujúce a veľmi dobré. “Pracuj usilovne,” dodal a šiel preč. Po tom, ako som vypil všetko pivo, som tam ostal a usilovne som pracoval. O nejaký čas prišiel po mňa chlapec, ktorý sa so mnou rozprával medzi stádami. Na moje veľké potešenie povedal: “Poď do domu a slúž lámovi.” Keďže ma netrpezlivo chcel predstaviť lámovi, povedal som mu: “Snažím sa dokončiť túto prácu.” A tak som dooral tú časť, ktorú bolo treba dokončiť. Keďže bolo to pole mojou príležitosťou stretnúť lámu, nazval som ho Tungken – Pole príležitosti. V lete ide po kraji poľa vyšliapaná cestička, ale v zime ide naprieč ním. Pridal som sa k chlapcovi a šiel som do domu. Ten istý bhante, ktorého som stretol pred chvíľou, sedel s vankúšom za chrbtom na dvoch štvorcových poduškách, ktoré boli prikryté dečkou. Tvár si utrel, ale na obočí, nozdrách, na fúzoch a na brade mal ešte prach a jedol. Pomyslel som si: 'To je ten istý bhante ako predtým. Kde je potom láma?' Potom Láma povedal: “Skutočne ma nepoznáš. Ja som Marpa. Pokloň sa!” Tak som sa mu poklonil k nohám. “Láma Rinpočhe,

8 som veľký zločinec z Ňima Lato.

9 Darujem ti telo, reč a

myseľ. Žiadam o jedlo, oblečenie a učenie. Prosím, nauč ma cestu, ktorá vedie k osvieteniu v jedinom živote.” Láma odpovedal: “Nechcem počúvať tvoje výlevy o tom, že si veľký zločinec. Ja som ťa k spáchaniu žiadnych zločinov nedonútil. Aké zločiny si spáchal?” Potom som priznal celú históriu mojich zločinov. Láma mi povedal: “Takže si urobil toto všetko. V každom prípade je dobré, že mi daruješ svoje telo, reč a myseľ. Ale nedám ti jedlo, oblečenie a učenie zároveň. Dám ti jedlo a oblečenie, ale o učenie budeš musieť požiadať niekoho druhého. Alebo ak ti dám učenie, budeš musieť hľadať jedlo a oblečenie inde. Vyber si medzi tými dvomi. Ale ak si si vybral učenie, tak to, či dosiahneš osvietenie v tomto živote alebo nie, závisí čisto od tvojho snaženia.” Odvetil som: “Nuž, keďže som za tebou prišiel po učenie, budem hľadať jedlo a ošatenie inde.” Ako som do jeho meditačnej miestnosti dával svoju knihu, povedal: “Daj tú špinavú knihu preč, znečistila by moje posvätné predmety a oltár.” 'Takto reaguje,' pomyslel som si, 'lebo moja kniha obsahuje čiernu mágiu.'

7 Bhante – bolo v Indii označenie pre mnícha, v kontexte tibetského jazyka je to však všeobecné označenie pre praktikujúceho

dharmy, či už je to laik alebo mních. 8 Rinpočhe je úctivý výraz, ktorý doslova znamená “Drahocenný”. Používa sa pri oslovovaní lámov. Tento výraz je tiež spojený so starobylým symbolom Priania plniaceho klenotu. Keď volá svojho osobného lámu, môže ho oslovovať ako “môj láma, ktorý je Priania plniacim klenotom.” 9 Ňima Lato je západný Tibet.

Page 31: Životopis Milarepu

31

Opatrne som ju dal preč. Ostal som s Marpom po niekoľko ďalších dní. Lámova žena mi dávala dobre jesť. Tak prehovoril Milaräpa. Taký bol spôsob, ako stretol svojho majstra. Toto je prvá kapitola, ktorá opisuje jeho dobré činy.

Kapitola 2: Útrapy

Potom som šiel žobrať po celom údolí. Takto som nazbieral 21 mier jačmeňa. Za štrnásť mier som kúpil hrniec so štyrmi uchami, bez hrdze a hladký znútra aj zvonka. Za jednu mieru som kúpil mäso a pivo a zvyšné miery som nasypal do vreca. Potom som niesol na tom všetkom ten hrniec a vrátil som sa do lámovho príbytku. Trasúci sa od únavy som zhodil ťažký náklad na zem až sa celá izba zatriasla. Láma, ktorý práve jedol, sa tak preľakol, že prestal jesť. “Malý muž,” povedal: “si ty ale činorodý. Tiež nás chceš svojou mágiou pochovať pod ruinami nášho domu? Si protivný. Odnes si svoj jačmeň preč.” A odtlačil ho nohou preč. Zatiaľ čo som vliekol vrece von, som si jednoducho a bez zlých myšlienok povedal: “Tento láma je prchký! Budem si musieť dávať pozor na svoje správanie a na spôsob, akým mu slúžim.” Vrátil som sa a poklonil som sa, potom som mu daroval môj hrniec. Zobral ho do rúk a chvíľu ho držal so zamysleným pohľadom. Z očí mu tiekli slzy a povedal: “Tvoj dar je veľmi priaznivý. Venujem ho Veľkému majstrovi Náropovi.” Marpa ho zdvihol na znak darovania. Zatriasol držadlami hrnca, aby zhodnotil jeho zvuk, zarinčal ním a odniesol ho do svojej meditačnej miestnosti. Naplnil ho roztopeným maslom z lampičiek na oltári. V tom okamihu ma premohli emócie a planul som túžbou po dharme. Opäť som požiadal lámu, aby mi dal inštrukcie. Odpovedal: “Oddaní žiaci z Ü a Cangu za mnou prichádzajú vo veľkých počtoch. Obyvatelia z Jadrog Taklungu a tí, čo sú z Lingu, na nich útočia a kradnú ich zásoby a dary. Pochovaj tie dve oblasti v krúpach. To bude práca pre dharmu. Potom ti dám inštrukcie.” Poslal som na tie dva kraje prudké krupobitie. Potom som požiadal lámu, aby mi dal inštrukcie. Láma odpovedal: “Pre pár krupobití, ktoré si zoslal, ti mám dať učenie, ktoré som priniesol z Indie s takými veľkými ťažkosťami? Chceš moje učenie... Nuž dobre, horali útočia v Lhodrackom priesmyku na mojich žiakov, ktorí prichádzajú z Ňal Loro. Vysmievajú sa mi. Ty, ktorý si hovoríš Veľký čarodej, zošli na tých horalov kúzla a dokáž, že tvoja mágia pôsobí, dám ti učenie Náropu, ako dosiahnuť osvietenie za jeden život a v jednom tele.” Po tom, čo som zoslal kúzla, začali medzi sebou horali bojovať a mnohí z tých bojovnejších zomreli mečom. Pri pohľade na to povedal láma: “Je pravda, že si veľký čarodej.” A odvtedy ma volal Veľký Čarodej. Požiadal som ho o učenie o osvietení. Ale on povedal: “Ha! Má byť to, že som šiel do Indie v ohrození života, odmenou za to množstvo tvojich zločinov? Hovoríš, že chceš tieto učenia, ktoré sú živým dychom dákiní a za ktoré som, pohŕdajúc bohatstvom, dal nezmerne veľa zlata. Dúfam, že len žartuješ! Ktokoľvek iný by ťa za to zabil! Tak teraz obnov úrodu v kraji Jadrog a vylieč horalov, potom ťa budem učiť. Ale ak to nedokážeš, nikdy sa nevracaj.” Týmto tvrdým spôsobom ma láma pokarhal. Premožený žiaľom som plakal. Lámova žena ma utešovala. Ďalší deň prišiel láma sám a povedal mi: “Minulý večer som bol k tebe veľmi tvrdý, ale

Page 32: Životopis Milarepu

32

nezúfaj. Buď trpezlivý. Učenie je pomalá práca. Máš na prácu dosť energie, tak postav vežu, ktorú dám svojmu synovi Darma Dodemu. Keď to urobíš, dám ti inštrukcie a tiež ti dám jedlo a oblečenie.” “Ak za tú dobu zomriem bez dharmy, čo so mnou bude?” “Ručím ti za to, že za tú dobu nezomrieš. Moje učenie je možné vyjadriť pár slovami. Ak dokážeš vytrvalo meditovať podľa mojich inštrukcií, potom sa ukáže, či dokážeš alebo nedokážeš dosiahnuť v tomto živote prebudenie. V mojej línii sa odovzdáva energia prebudenia, ktorá je nepodobná iným.” Po tom, čo mi povedal tieto upokojujúce slová, ma naplnila radosť. Potom som povedal: “Chceš mi povedať o pláne veže?” Všetci bratranci zo strany Marpovho otca prisahali, že nebudú medzi sebou stavať žiadne opevnenia. Ale Marpa prísahu nezložil. Teraz, keď pomýšľal na stavbu veže, našiel spôsob, ako zároveň podviesť jeho príbuzných, aj ako by som mohol ja odčiniť svoje zločiny. A povedal mi: “Postav takúto vežu na východnom hrebeni hory.” A tak som začal stavať okrúhlu vežu. Keď som bol spolovice hotový, prišiel láma a povedal: “Minule som si poriadne tú vec nerozmyslel. Strhni tú vežu a vráť všetku zeminu a kamene na ich miesto.” To som urobil. Iný raz sa na západnom hrebeni láma pretvaroval, že je opitý a povedal mi: “Postav vežu podobnú tomuto.” A tak som urobil polkruhovú vežu. Sotva bola spolovice hotová, keď prišiel láma a povedal: “Ešte to nie je dobré. Strhni ju a odnes zeminu a kamene tam, odkiaľ si ich vzal.” Tentokrát som šiel na vrchol hory na severe a láma mi povedal: “Veľký čarodej, minule som bol opitý a nedal som ti správne pokyny. Postav na tomto mieste mohutnú vežu.” Odvetil som: “Strhnúť niečo, zatiaľ čo to staviam, ma robí nešťastným a je to mrhanie tvojím majetkom. Prosím, dobre si to rozmysli!” Láma odpovedal: “Dnes nie som opitý. Dobre som si to rozmyslel. Táto veža sa bude volať Veža tantrického jogína. Mala by byť trojuholníková. Postav ju. Nebude strhnutá.” Začal som stavať trojuholníkovú vežu. Keď som mal asi tretinu hotovú, prišiel láma a povedal: “Veľký čarodej, pre koho staviaš tú vežu? Kto ti dal inštrukcie?” “Bol to sám láma, kto mi prikázal postaviť túto vežu pre jeho syna.” “Nepamätám sa, že by som ti dával také príkazy. Ak máš pravdu, musím byť blázon. Nebodaj som sa úplne pomiatol?” “Jasne si pamätám, že som mal podozrenie, že to dopadne takto a úctivo som ťa požiadal, aby si si to pozorne premyslel. Odpovedal si, že si si to dokonale premyslel a že táto veža sa nebude búrať.” “No dobre a kto je ti svedkom? Možno myslíš na to, že nás zavrieš vo svojej trojuholníkovej veži a zošleš na nás tvoje kúzla, avšak my sme ťa neokradli o tvoje dedičstvo, neprejedli sme statky tvojho otca. Ak to tak nie je a túžiš po dharme, keďže si nahneval miestnych bohov, choď a zober tú zeminu a kamene späť na ich miesto. Ak budeš potom chcieť učenie, dám ti ho. Ak to neurobíš, odíď.” Ako hovoril, rozhneval sa. Premožený zármutkom a stále túžiaci po dharme som poslúchol. Odniesol som z trojuholníkovej veže preč najprv zeminu a potom kamene. Bolo to vtedy, čo sa mi na ramenách urobila rana. Pomyslel som si: 'Ak to ukážem lámovi, len mi vynadá. Ak to ukážem jeho žene, bude to vyzerať, akoby som sa na túto úlohu ponosoval.' A bez toho, aby som ukázal ranu som so slzami v očiach prosil ženu lámu, aby mi pomohla získať

Page 33: Životopis Milarepu

33

učenie. Matka šla pred lámu a povedala mu: “Tá zbytočná práca na tých vežiach priniesla Veľkému čarodejovi len zármutok. Maj súcit a daj mu učenie.” Láma odpovedal. “Priprav mu dobré jedlo a priveď ho ku mne.” Matka pripravila jedlo a priviedla ma pred lámu, ktorý povedal: “Veľký čarodej, nehovor klamstvá o niečom, čo som neurobil. Keďže túžiš po učení, dám ti ho.” Dal mi výklad o Trojitom útočisku a základných sľuboch. A pokračoval: “Toto sú učenia všeobecne platné pre každého. Ale ak chceš tajné učenie, musíš urobiť nasledovné.” A vyrozprával mi príbeh Náropovho oslobodenia a o spôsobe, akým podstúpil svoje hrozné útrapy. “Pre teba by to bolo ťažké.” Ako hovoril tieto slová, moja dôvera vzrástla tak, že som ronil slzy. Prisahal som vykonať všetko, o čo ma láma požiada. Po tom, ako prešlo niekoľko dní, zobral ma láma na prechádzku. Prišli sme na pozemky, ktoré chránili bratranci. Láma mi povedal: “Postav na tomto mieste štvorcovú bielu vežu s deviatimi poschodiami s nadstavbou a špicom, čo bude dohromady desať poschodí. Nikdy nebude strhnutá dole. Keď skončíš, dám ti tajné učenie. Potom môžeš odísť meditovať a počas tvojho ústrania ti poskytnem potravu.” Povedal som: “Nebolo by dobré, aby bola svedkom týchto sľubov lámova žena?” “Veľmi dobre,” povedal láma. Potom načrtol na zemi rozmiestnenie stien. Zavolal som lámovu ženu, aby prišla, a v jej prítomnosti som povedal: “Už som postavil tri veže a zničil som ich. Prvý raz mi láma povedal, že si to dobre nepremyslel. Druhý raz povedal, že bol opitý. Tretí raz sa čudoval, či sa nezbláznil alebo či sa nepomiatol a už si nič nepamätal. Keď som mu pripomenul inštrukcie, ktoré mi dal, spýtal sa ma, kto bol mojím svedkom a okrem toho ma zasypal výčitkami. Teraz, keď som ťa zavolal, aby si počula tieto nové sľuby, prosím, buď mi svedkyňou.” Lámova žena povedala: “Rada budem svedkyňou. Ale bude ťažké podržať moje svedectvo, keďže je láma veľmi panovačný. Po prvé, láma stavia bez príčiny a búra bez príčiny. Okrem toho, tento pozemok nepatrí len nám, patrí aj bratrancom. To zapríčiní hádky. Nezáležiac od toho, čo poviem, nebude otec počúvať.” Láma povedal svojej žene: “Ty buď svedkyňou. Pokiaľ ide o mňa, zachovám sa v súlade s mojím sľubom. Veľký čarodej, ak mi neveríš a nezložíš prísahu, tak choď preč.” Tak som postavil základy štvorcovej veže. Zatiaľ čo som muroval stenu, privalili žiaci Ngogtön zo Šungu, Cchurtön z Dolu a Metön z Cangrongu zo špásu mojím smerom veľký balvan a postavili ho ako nárožný kameň. Keď som postavil po oboch stranách veľkých dverí druhé poschodie, prišiel láma, všetko pozorne preskúmal a ukázal prstom na veľký balvan, ktorý na miesto dovalili jeho traja žiaci, povedal: “Veľký čarodej, odkiaľ je ten kameň?” Odpovedal som: “Tvoji traja hlavní žiaci ho sem zo zábavy priniesli.” “Nuž, nesmieš dávať do stavby, ktorú staviaš, jeden z ich kameňov. Tak ho vyber a daj ho tam, kde bol.” “Sľúbil si, že túto vežu nezbúraš.” “To je pravda. Napriek tomu nie je vhodné, aby ti slúžili moji žiaci, ktorí praktikujú dve pokročilé štádiá. Nebúraj všetko, ale zober preč ten kameň a daj ho tam, kde bol.” Potom som stavbu zbúral odhora dole a vrátil som kameň na miesto. “Teraz,” povedal láma, “zober ten kameň znova a vráť ho nazad ako nárožný kameň.” Vrátil som ho späť. Sám som musel vynaložiť toľko sily, ako tí traja žiaci. Pretože som

Page 34: Životopis Milarepu

34

ten kameň odniesol preč sám a sám som ho priniesol späť, pomenoval som ho Môj balvan. Zatiaľ čo som na hrebeni hory kládol základy veže, zvolali bratranci poradu a povedali: “Marpa stavia na Hore závažnej prísahy vežu. Musíme náš pozemok brániť.” Niektorí z nich povedali: “Marpa sa zbláznil. Má novica z Lato, ktorý má veľkú silu a ktorý stavia veže bez nejakého konečného plánu na každom vrchu a horskom hrebeni. Keď napoly skončí, búra tie veže a vracia zem a kamene na ich miesta. Podobne zbúra aj túto. Ak ju nestrhne, môžeme mu zabrániť, aby v tom pokračoval. Uvidíme, čo urobí.” Ďaleko od búrania som pokračoval v stavbe veže. V čase, keď som dosiahol siedme poschodie, mal som na chrbte ranu. Bratranci potom povedali: “Tentoraz ju nestrhne. Búranie predošlých veží bolo len ľsťou na zakrytie zámeru postaviť túto. Musíme ju sami zbúrať.” Pripravili sa na vojnu. Potom láma vyvolal ilúziu vojakov odetých v zbroji a postavil ich všade – zvnútra i zvonka veže. Jeho nepriatelia povedali: “Kde získal Marpa všetkých tých vojakov?” Naplnení hrôzou sa neodvážili zaútočiť, ale každý jeden z nich sa tajne poklonil a vzdal úctu a všetci sa stali sponzormi a žiakmi Marpu. V tom čase prišiel požiadať veľký Metön z Cangrongu o iniciáciu Jidamu Čakrasamvaru.2 Lámova žena mi povedala: “Pokús sa teraz všetkými možnými prostriedkami získať učenie.” V duchu som si pomyslel: 'Keď som postavil túto vežu bez toho, aby mi niekto doniesol jediný kameň, čo i len veľký ako kozia hlava, jediný kôš hliny, jediné vedro vody alebo jediné koryto malty, dostanem tú iniciáciu.” Po tom, ako som pozdravil lámu, som sa posadil k ostatným. Láma na mňa zvolal: “Veľký čarodej, aký dar mi nesieš?” Odvetil som: “Vzdal som ti poctu tým, že som postavil vežu pre tvojho syna. Sľúbil si mi dať iniciáciu a inštrukcie. Preto som tu.” “Postavil si malú vežičku, ktorá nie je ani taká hrubá ako moja ruka. Je sotva hodná učenia, ktoré som za cenu veľkých ťažkostí priniesol až z Indie. Ak máš cenu za moje učenie, daj mi ju. Inak sa tu, medzi zasvätencami tajného učenia, nezdržuj.” Takto hovoriac ma láma udrel, chytil ma za vlasy a vyhodil ma von. Chcel som zomrieť a plakal som celú noc. Lámova žena ma prišla utešiť. “Láma vždy hovorí, že učenia, ktoré priniesol z Indie, sú pre dobro všetkých bytostí. Keby aj pred neho predstúpil pes, učil by ho dharmu a venoval by zásluhy toho učenia pre dobro všetkých. Prečo odmieta teba, neviem. Ale v každom prípade nechovaj kvôli tomu zlé myšlienky.” Keď ma takto utešila, pobrala sa preč. Nasledujúce ráno prišiel láma sám. “Veľký čarodej, nepokračuj v stavbe veže. Postav pri jej základe meditačnú miestnosť obklopenú pergolou s dvanástimi stĺpmi. Potom ti dám tajné učenie.” Položil som základy a postavil pergolu. Celý ten čas mi lámova žena nosila dobre okorenené jedlá a tak veľa piva, že som sa trochu opil. Bola plná dobroty a utešovala ma. Keď som to takmer dokončil, prišiel požiadať Curtön Wangňe z Dolu o iniciáciu Guhjasamádži

3.

Lámova žena mi povedala: “Teraz by si, syn môj, mal byť schopný dostať iniciáciu.”

2 Čakrasamvara – polohrozivý jidam zo sekcie tzv. materskej tantry anuttarajogatantry, je to modrý heruka, obvykle v spojení s

červenou dákiní Vadžravarahi. 3 Guhjasamádža – pokojná forma jidamu zo sekcie otcovskej tantry anuttarajogatanry, najrozšírenejšia forma je heruka modrej farby v

spojení s modrou partnerkou menom Sparšavadžra.

Page 35: Životopis Milarepu

35

A dala mi diežu masla, kúsok látky a malý medený hrniec, aby som ich dal lámovi. Po tom, ako som mu dal tieto dary, som sa pridal k druhým. Láma sa ma spýtal: “Veľký čarodej, aký dar si mi priniesol, že si sadáš do tohto radu?” “Túto diežu masla, tento kúsok látky a tento medený hrniec.” Tieto veci mi už dal niekto druhý. Nedávaj mi moje vlastné veci! Ak máš niečo vlastné, choď a prines to. Ak nie, tak tu neostávaj.” A po tom, ako vstal, mi vynadal, skopal ma a vyhodil ma von. Chcel som sa prepadnúť pod zem. 'Bol to trest za vraždy, ktoré som spáchal prostredníctvom mágie a za to, že som zničil mnohé úrody prostredníctvom krupobitia? Vedel láma, že nebudem nikdy schopný praktikovať dharmu?

4 Alebo to bolo z nedostatku jeho súcitu, že ma neučil? Nech už je

príčina akákoľvek, aký úžitok je z tohto ľudského tela, ktoré bez dharmy len hromadí negativity? Mal by som sa zabiť?' V tej chvíli mi lámova žena priniesla kúsok obetného koláča. Veľmi ma utešovala a potom šla preč. Ale nemal som chuť jesť a celú noc som preplakal. Ďalšie ráno prišiel láma a povedal: “Teraz dostavaj pergolu a vežu. Potom ti dám iniciáciu a inštrukcie.” Potom som dokončil vežu a začal som dokončovať pergolu. V tom čase som mal na chrbte rany. Z troch rán mi vytekali krv a hnis. Ukázal som svoj chrbát, ktorý bol jednou kopou rán, lámovej žene. Poprosil som ju, aby ma zachránila, aby požiadala lámu, aby ma učil a pripomenula mu jeho sľuby, ktoré dal v čase, keď som kládol základy veže. Matka si ustarostene prezrela moje rany a z očí jej tiekli slzy. “Idem si pohovoriť s lámom,” povedala. A keď predstúpila pred lámu, prehovorila takto: “Láma Rinpočhe, práca, ktorú robí Veľký čarodej, ho zodrala z kože a rozškriabala jeho údy. Na chrbte má tri rany, z ktorých tečie prúd krvi a hnisu. Počula som o koňoch a osloch a dokonca aj videla kone a osly, ktoré mali rany na chrbte, ale ešte som nevidela a ani nepočula o takých ranách na chrbtoch ľudí. Hanbila by som sa, keby takú vec videli či o nej počuli iní ľudia. Hanbila by som sa ešte viac, lebo viem, že to spôsobil taký veľký láma ako si ty. Pretože je skutočne hodný súcitu, daj tomuto dieťaťu inštrukcie. Na začiatku si povedal, že mu dáš učenie, keď postaví vežu.” Láma odvetil: “To som presne povedal. Povedal som, že mu dám učenie, keď postaví desať poschodovú vežu, kde je tých desať poschodí?” “Postavil viac než desať poschodí. Postavil dole aj pergolu.” “Nerozprávaj toľko, ak postaví desať poschodí, dám mu inštrukcie. Naozaj má rany?” “Nielenže má rany, ale z jeho chrbta už neostalo nič, len rany. Ale ty máš takú veľkú moc, že môžeš robiť, čo sa ti zapáči.” Keď takto prehovorila s veľkým smútkom, ponáhľala sa potom za mnou. “Nuž teda, poď radšej so mnou,” povedala. Po ceste som si pomyslel: 'Dá mi inštrukcie?' Láma mi povedal: “Veľký čarodej, ukáž mi chrbát.”

4 Dharma – tento termín má v sanskrite viacero významov – napríklad jav, pravda, zákon. V tomto kontexte znamená Buddhovo

učenie – Buddhadharmu. Súbor, kánon dharmy sa volá všeobecne tripitaka – trojitý koš, ktorý pozostáva zo sekcie Buddhovych prednášok – sútier, učení o pravidlách mníšskej disciplíny – vinaje a učení o javoch fyzického a psychického sveta – abidharmy. Vadžrajánové tantry sa niekedy radia do samostatného koša – vidjadharapitaky, od slova vidjadhara, čo je označenie realizovanej bytosti (vidja – poznanie, dharam – držať, ten, kto má/drží poznanie); inokedy sa radia abidharme či k sútram. Tibetská verzia tripitaky sa volá Kangjur – doslova Preložené slová (Buddhu). Medzi ďalšie kánonické zbierky textov patrí Tängjur – súbor komentárov indických a tibetských majstrov k textom obsiahnutým v Kangjure a škola Ňingma má vlastnú zbierku tantier, ktoré neboli zaradené do Kangjuru s názvom Ňingmä Gjü Bum – stotisíc tantier Ňingmapy.

Page 36: Životopis Milarepu

36

Ukázal som mu ho, a keď ho pozorne prezrel, povedal: “Môj majster Náropa podstúpil dvadsaťštyri umŕtvení,

5 dvanásť veľkých a dvanásť malých skúšok, ktoré všetky

prekonajú tie tvoje. Pokiaľ ide o mňa, bez pomyslenia na svoj život či bohatstvo som dal Majstrovi Náropovi oboje. Takže ak hľadáš učenie, buď skromný a pokračuj v práci na veži.” Pomyslel som si, že má pravdu. Z môjho oblečenia mi vyrobil vypchávku, ktorá mala chrániť moje rany a povedal: “Keďže pracuješ takým spôsobom ako kone či osly, použi na svoje rany túto vypchávku a pokračuj v nosení hliny a kameňov.” Odvetil som: “Ako vylieči tá vypchávka na rany moje poranenia na chrbte?” “Tá vypchávka slúži na to, aby sa ti do rán nedostávala špina.” Mysliac si, že to bol príkaz, som nosil hlinu v nádobe, ktorú som držal pred sebou, a ako som robil maltu, láma ma uvidel a pomyslel si: 'Toto jeho podriadenie sa všetkému, čo mu prikážem, je mimoriadne.' A tajne ronil slzy. Do rán sa mi dostala infekcia a ochorel som. Povedal som to lámovej žene. Pre moje dobro požiadala, aby som dostal iniciáciu alebo nech je mi aspoň dovolené oddýchnuť si a vyliečiť si zranenia. Láma odvetil: “Pokým nedokončí vežu, nič nedostane. Ak môže pracovať, nech robí, čoho je schopný, ak nie, nech si oddýchne.” Matka mi povedala: “Kým sa ti rany nevyliečia, odpočívaj.” V tom čase ma posilnila dobrým jedlom a pitím. Pár dní som bol šťastný až na smútok, že som nedostal inštrukcie. Zatiaľ čo sa moje rany liečili, prišiel láma a bez toho, aby hovoril o dharme, povedal: “Veľký čarodej, je čas, aby si sa vrátil k práci na veži.” Chystal som sa to urobiť, keď mi lámova žena povedala: “Medzi nami, vymyslime plán, ako dostaneš učenie.” Po tom, ako som sa s ňou dohodol, priviazal som si knihu a pár vecí, ktoré som vlastnil, na malé vrece múky, ako keby som odchádzal tak, aby to videl láma a požiadal som jeho ženu, aby mi pomohla. Povedala nahlas: “Ak požiadaš lámu, dá ti učenie. Ostaň tu napriek všetkému.” A tvárila sa, že ma zadržiava. Keď to láma uvidel, spýtal sa: “Žena, čo tu vy dvaja robíte?” Odpovedala: “Veľký čarodej hovorí, že pred dlhou dobou prišiel z ďalekej dediny, aby sa učil dharmu. Miesto učení dostal len nadávky a buchnáty. Zo strachu, že umrie bez dharmy, ide hľadať iného učiteľa a berie si so sebou svoje veci. Vďaka mojim prosbám a sľubom, že dostane učenie, som dokázala zdržať jeho odchod.” Láma povedal: “Rozumiem.” A vyšiel von a znova a znova ma bil. “Keď si sem prišiel, hneď si mi dal tvoje telo, reč a myseľ. A kam sa teraz poberáš? Všakže neodchádzaš? Keďže mi patríš, mohol by som ťa rozsekať, tvoje telo, reč a myseľ na sto kúskov. Ak ideš aj napriek tomu preč, povedz mi, prečo si berieš moju múku?” Hovoriac takto ma neustále udieral. Zdrapil vrece múky a odniesol ho do domu. Bol som zúfalý ako matka, ktorá stratila jediného syna. Nasledujúc radu lámovej ženy a pretože bol láma taký hrozný, som šiel trasúc sa späť do domu a začal som plakať. Lámova žena mi povedala: “Čokoľvek skúšame, láma ti teraz učenie nedá. Medzitým ti dám inštrukcie ja.”

5 Dvadsaťštyri umŕtvení odkazuje k útrapám, ktoré musel podstúpiť počas svojej duchovnej cesty Náropa.

Page 37: Životopis Milarepu

37

Dala mi metódu, ako meditovať na Dordže Phagmo.6 Neprinieslo mi to žiadnu vnútornú

skúsenosť, ale bolo to prospešné pre moju myseľ a zlepšilo mi to náladu. Za jej láskavosť som lámovej žene preukázal vďačnosť. Myslel som, že ona, keďže bola lámovou ženou, dokázala očisťovať negatívnu karmu. Keď dojila kravy, držal som jej vedro. Keď pražila zrno, držal som jej panvice. Takto som jej všade slúžil. V tom čase som sníval o tom, že vyhľadám iného lámu. Pomyslel som si: 'Ak Marpa nemá učenie, ktoré umožňuje stať sa buddhom v jednom živote, určite ho nemá ani iný láma. Dokonca aj keď sa nestanem odrazu buddhom, aspoň som prestal hromadiť činy, ktoré vedú k zrodu v nižších ríšach. Keď som vytrpel v mene dharmy rovnaké skúšky ako Náropa, vyhlási láma s veľkou radosťou, že som sa stal hodným učenia. Potom budem o ňom meditovať a dúfať, že takto dosiahnem prebudenie v tomto živote.' Keď som si to takto premyslel, začal som nosiť kamene a hlinu. Ako som miešal maltu pre pergolu a meditačnú miestnosť, Ngogtön Čhödor z Šungu a jeho nasledovníci, prinášajúci množstvo darov, prišli požiadať o veľkú iniciáciu Hévadžru.

7

Lámova žena mi povedala: “Ak nie je láma spokojný s vežou, ktorá bola postavená, a ak túži po bohatstve, daj mu dar a uisti sa, že ti dá iniciáciu.” Dala mi veľký tmavomodrý tyrkys, ktorý mala tajne, a povedala: “Najprv ho požiadaj, potom mu daj toto. Ak odmietne, požiadam za teba.” Daroval som ho lámovi a povedal som: “Prosím ťa, daj mi pri tejto príležitosti inštrukcie.” A postavil som sa medzi žiakov. Láma si pozeral tyrkys, prevracal ho zo strany na stranu. “Veľký čarodej, kde si to získal?” Odvetil som: “Matka mi to dala.” Láma sa usmial a povedal: “Choď a priveď pani.” Poprosil som matku, aby prišla. Láma jej povedal: “Pani, kde si získala ten tyrkys?” Po tom, ako sa hlboko uklonila, mu matka odpovedala: “Tento tyrkys nie je tvoja starosť. Keď mi ťa rodičia dali za ženu, strašne si sa rozzúril. Tak mi moji rodičia tajne dali tento tyrkys a povedali mi: “Schovaj ho bez toho, aby si ho niekomu ukazovala. Ak sa niekedy s mužom rozvedieš, možno ho budeš potrebovať.” Dala som ho tomuto dieťaťu, ku ktorému cítim neúnosnú ľútosť. Prijmi ho a daj Veľkému čarodejovi iniciáciu. Láma Ngogpa, ty a tvoji nasledovníci, ktorí chápete jeho zármutok pre vylúčenie z iniciácie, pomôžte mi v mojej prosbe.” Keď to povedala, mnoho ráz sa poklonila. Láma bol taký hrôzostrašný, že sa Ngogpa a jeho nasledovníci ani neodvážili vysloviť modlitbu. Len posunkami naznačili súhlas a klaňali sa spolu s lámovou ženou. Láma povedal: “Vďaka dobrým službám mojej ženy sa tento krásny tyrkys skoro ocitol v rukách cudzieho človeka.” A potom, ako si ho priviazal na krk, pokračoval: “Pani, ty nemyslíš. Ak som tvoj úplný pán, som tiež pánom toho tyrkysu. Veľký čarodej, ak máš nejaké vlastné bohatstvo, dones ho a budeš zmocnený. Tento tyrkys je môj.”

6 Dordže Phagmo – tibetský názov jidamu Vadžravarahi, je to dákiní červenej farby radostnej (tib. dewa) či hrozivej (tib.throwo)

formy, náleží k materským tantrám anuttarajogatantry. 7 Hévadžra – jidam zo sekcie neduálnych tantier anuttarajogatantry, je to radostný heruka modrej farby v spojení s modrou partnerkou Nairatmjou.

Page 38: Životopis Milarepu

38

Mysliac si, že matka vo svojom zápale obnoví svoju modlitbu, som ostal tam, kde som bol. Ale láma bol rozzúrený a vyskočil hore! “Poslal som ťa preč a ty si stále tu. Aká drzosť!” Šmaril ma tvárou na zem až sa mi zotmelo. Hodil ma na chrbát a uvidel som hviezdičky. Potom zobral palicu, ale Ngogpa ho zadržal. Vystrašený som vyskočil na dvor. Hoci mal láma o mňa starosť, tváril sa, že bol ešte stále nahnevaný. Nebol som zranený, ale napĺňal ma smútok a túžil som umrieť. Potom za mnou prišla v slzách žena lámu a povedala: “Veľký čarodej, nezúfaj. Niet žiaka, ktorý by bol oddanejší, alebo láskavejší ako ty. Ak chceš ísť za iným lámom po učenia, pripravím pre teba čokoľvek, čo budeš potrebovať. Dám ti zásoby a dary.” Takto ma utešovala. Až doteraz sa chcela pani podieľať na všetkých lámových zhromaždeniach. Ale tento večer prišla ku mne a preplakala so mnou celú noc. Ďalší deň po mňa láma poslal. Šiel som za ním, čudujúc sa, či mi chce dať inštrukcie. Spýtal sa: “Nie si nespokojný s mojím odmietnutím ťa učiť? Nemáš zlé myšlienky?” “Dôverujem lámovi,” odvetil som, “nevyslovil som ani jediné slovko vzdoru. Naopak si myslím, že som v temnote vďaka mojim prečinom. Ja som strojcom vlastného nešťastia.” Plakal som. A on pokračoval: “Čo si myslíš, že odo mňa získaš týmito slzami! Vypadni!” Potom som si v stave srdcervúceho zúfalstva pomyslel: ‘Keď som hromadil negatívnu karmu, mal som zásoby. Teraz, keď praktikujem dharmu, nemám nič. Ak by som mal čo i len polovicu toho zlata, ktoré som dal za zločiny, mohol by som získať iniciáciu a tajné učenie. Nuž, bez darov ma láma nepoučí. Dokonca aj ak by som šiel za iným lámom, tiež by žiadal dary. Dharma je chudobným zakázaná. Bez dharmy je človek len hromaditeľom negatívnej karmy a bolo by lepšie, ak by som sa zabil. Čo robiť? Mal by som ísť slúžiť nejakému boháčovi? Mal by som si ísť zarobiť, aby som získal dary, ktoré by som mohol darovať za učenia? Keďže som zoslal kúzla, mal by som sa teraz vrátiť do dediny? Moja matka bude šťastná, keď ma znova uvidí a budem schopný zarobiť nejaké peniaze. Buď musím hľadať iné miesto, alebo hľadať bohatstvo.' Pomyslel som si: 'Ak si do zásoby vezmem lámovu múku, len ho to ešte viac rozhnevá.' Vzal som svoje knihy a odišiel bez toho, aby som niečo povedal dokonca i lámovej žene. Po ceste som si pripomenul jej láskavosť a uchoval som si ju v srdci. Asi pol dňa chôdze od Drowo Lungu som sa zastavil, aby som sa najedol. Vyžobral som nejakú campu a požičal som si hrniec. Po tom, ako som nazbieral nejaké drevo, som si uvaril jedlo a zjedol som ho. Už bolo popoludní, keď som si pomyslel: 'Polovica mojej práce bola službou lámovi, druhá polovica bola platbou za jedlo. Pripraviť si toto jedlo bolo pre mňa ťažké. Lámova žena pre mňa varila a podávala mi jedlo každý deň a ani som jej nepovedal zbohom, aký zlý človek som! Mal by som sa vrátiť?' Ale na návrat som nemal odvahu. Ako som vracal hrniec, jeden starec mi povedal: “Mladý muž, vyzeráš byť schopný pracovať. Miesto žobrania choď radšej do domov a recituj tam modlitby, ak vieš, ako čítať. Ak nevieš, ako čítať, pracuj ako sluha za jedlo a šaty. Vieš čítať? Odpovedal som: “Nie som žobrák a viem čítať.” “Dobre. Choď a recituj modlitby v mojom dome, dobre ti zaplatím.” Bol som natešený. A kým som tam bol, prečítal som Osemtisíc strof.

8 Potom som prečítal

príbeh Sadapraruditu.9 Pomyslel som si: 'Sadaprarudita, ktorý tiež nemal peniaze, dal

8 Osemtisíc strof – jedna z pradžňápáramitá sútier, sanskritský názov je Aštasáhasriká. 9 Sadaprarudita. V anglickom preklade sa uvadza tibetské meno Tagtugnu – čo znamená Ten, ktorý neustále plače. Vzťahuje sa to na

bódhisattvu, ktorý počas hľadania dharmy prešiel nepredstaviteľným množstvom útrap.

Page 39: Životopis Milarepu

39

dharme svoje telo a život. Vytrhol si srdce a predal ho, pokrájal ho na kúsky. V porovnaní s ním som nedal dharme nič. Láma Marpa mi možno dá učenie. Ak mi ho nedá, jeho žena mi sľúbila, že mi pomôže stretnúť iného majstra.' Táto myšlienka mi dala odvahu vrátiť sa a vydal som sa späť. Keď som predtým opustil lámu, jeho žena mu povedala: “Tvoj nezdolný nepriateľ odišiel. Si teraz šťastný?” “Kto odišiel?” “No komu, ak nie Veľkému čarodejovi si spôsobil každé možné trápenie a s kým si ešte zaobchádzal ako s nepriateľom?” Pri týchto slovách lámova tvár potemnela a zvlhla od sĺz. “Lámovia línie Kagjü,

10 dákiní

a ochrancovia dharmy, priveďte mi späť môjho predurčeného syna.” Keď sa pomodlil, prikryl si hlavu plášťom a ostal bez pohnutia. V tej chvíli som predstúpil pred lámovu ženu a pozdravil som ju. Radostne skríkla: “Prišiel si v pravú chvíľu. Zdá sa, že láma ťa bude teraz učiť. Povedala som mu o tvojom odchode a on skríkol: “Vráťte mi môjho predurčeného syna.” Potom prepukol v plač. Zdá sa, že si obmäkčil jeho srdce.” Pomyslel som si: 'Pani len utešuje moje srdce. Ak by bolo pravdou, že ronil slzy a že povedal “predurčený syn”, bol by som úplne šťastný. Na druhú stranu, ak len povedal: “Priveďte ho späť” spôsobom, akým mi predtým odmietol dať iniciáciu a inštrukciu, tak som skutočne nešťastníkom. Nemám kam ísť. Musím tu byť ubiedený bez toho, aby som niekedy vôbec dostal učenie?' Matka povedala lámovi: “Veľký čarodej nás neopustil. Vrátil sa. Môže pred teba predstúpiť?” Láma odvetil: “Zavrhol nás, ale nezavrhol sám seba. Ak to chceš, nech príde.” Prišiel som pred neho a on povedal: “Veľký čarodej, ak z hĺbky srdca túžiš po dharme s takou netrpezlivosťou a s takým nepokojom, musíš za ňu dať svoj život. Dokonči tri ostávajúce poschodia veže a dám ti učenie. Inak, keďže je nákladné ťa kŕmiť a keďže máš kam ísť, choď teraz.” Nemohol som k tomu povedať nič, a tak som odišiel. Povedal som lámovej žene: “Láma ma aj naďalej odmieta poučiť. Ak by sme mali istotu, že mi dá učenie po tom, ako dokončím vežu, tak by som ostal. Ale ak sa rozhodne nedať mi učenie, aj keď dokončím vežu, nebudem môcť nič robiť. Túžim vidieť svoju matku. Preto ťa prosím o dovolenie odísť do mojej dediny. Nech ostávate láma aj ty v dobrom zdraví.” Poklonil som sa, a keď som si zobral knihy, chystal som sa odísť. Matka povedala: “Syn môj, máš pravdu. Ako som ti už sľúbila, nájdem cestu, aby ťa učil Ngogtön, ktorý je veľkým žiakom lámu a ktorý má iniciáciu. Ostaň tu dlhšie a tvár sa, že pracuješ.” S radosťou som ostal a pracoval. Keďže mal Náropa zvyk oslavovať desiaty deň lunárneho mesiaca prostredníctvom veľkého darovania obiet, aj Marpa oslavoval desiaty deň lunárneho mesiaca. Z bušelu jačmeňa, ktorý ušetrila, uvarila pani tri veľké miery na popíjanie. Jednu mieru urobila silnú, jednu slabú a jednu strednú. Slabé pivo dala na pitie počas rituálnej hostiny. Mníchom dala pre lámu čoraz silnejšie a silnejšie pivo. Pani a ja sám sme mu ho nalievali. Sami mnísi pili stredné pivo. Matka si v slabom pive len zmočila pery a vypila veľmi málo. Robil som to rovnako a neopil som sa. Mnísi sa opili. A čo sa týka lámu, ten vypil tak veľa piva a o toľko viac mu ešte

10 Kagjü sa vzťahuje na učenia, z ktorých odvodila škola Kagjü svoje meno. Ide o štyri ústne (ka – reč, slová) transmisie (gjü), ktoré zozbieral v Indii Guru Tilópa od svojich majstrov a skompiloval ich do jedného systému.

Page 40: Životopis Milarepu

40

naliali, že sa úplne spil a zaspal hlbokým spánkom. Medzitým odniesla jeho žena z jeho izby dary – Náropove ornamenty a rubínovú málu. Potom sfalšovala správu od lámu. Po tom, čo na list pripravený vopred pripojila pečať, zabalila ich všetky do drahocennej látky a zapečatila to všetko voskom, dala mi to a povedala: “Konaj, ako by tieto veci poslal láma. Choď a daruj ich Lámovi Ngogpovi a požiadaj ho, aby ťa učil.” Poslala ma do Šungu. Odišiel som, vkladajúc všetky svoje nádeje do Lámu Ngogpu. O dva dni neskôr povedal láma Marpa jeho žene: “Čo teraz robí Veľký čarodej?” “Je na ceste. Viac neviem.” “Kam šiel?” “Povedal mi, že aj keby dokončil prácu na veži, nedal by si mu inštrukcie, ale by si ho zasypal buchnátmi a nadávkami. Povedal, že ide hľadať iného lámu a pripravil sa na odchod. Myslela som si, že by som ťa varovala zbytočne, lebo by si tomu nevenoval pozornosť. Iba by si ho znova zbil. Aby som sa vyhla tejto hanbe, nič som ti nepovedala. Robila som všetko možné, aby som jeho odchod zdržala, ale bez toho, aby ma počúval, odišiel.” S nahnevanou tvárou sa láma opýtal: “Kedy odišiel?” “Odišiel včera.” Láma sa na chvíľu zamyslel. “Môj syn nemôže byť ešte ďaleko.” No a práve v tej chvíli som prišiel k hore Khjungdig v Šungu. Láma Ngogpa vysvetľoval svojim žiakom tantrický text, ktorý sa volá “Dva oddiely”.

11 Jeho prednáška bola

prerušená, keď vysvetľoval tieto verše: Som pánom dharmy. Som zhromaždenie počúvajúcich. Som pánom vesmíru a objektom realizácie. Som to, čo je podmienené, a to, čo je nepodmienené. Som vrodená prirodzenosť spontánnej blaženosti. Ako vyslovoval tieto slová, z diaľky som sa poklonil. Odpovedal mi tým, že si sňal klobúk a povedal: “Toto je spôsob pozdravu, aký používajú Marpovi žiaci. A slová, ktoré prerušil, sú dobrým znamením.

12 Lebo tento muž bude pánom dharmy. Choďte a spýtajte

sa ho, kto to je.” Jeden z mníchov mi šiel naproti, a keď ma spoznal, povedal: “Prečo si prišiel?” “Keďže je láma Marpa veľmi zaneprázdnený, som jediný, ktorého nemal čas poučiť. Prišiel som sem požiadať o učenie. Ako dary prinášam klenoty Náropu a jeho rubínovú málu.” Mních sa vrátil k jeho majstrovi a povedal mu: “Je to Veľký čarodej.” A zopakoval mu moje slová. Láma bol naplnený radosťou. Zvolal: “Klenoty a mála veľkého Majstra Náropu v mojom príbytku! Toto je také vzácne a úžasné ako kvet Udumbary.

13 Musíme ísť von a prijať

ich. Zastavme sa na dnešok na tomto priaznivom mieste našej prednášky. Mnísi, zoberte dáždnik a rýchlo nejaké vlajky a činely a požiadajte Veľkého čarodeja, nech sa zaradí do

11 Dva oddiely je tantra z cyklu Hévadžra tantry. 12 Dobré znamenie. Vo všetkej tibetskej literatúre sa v prípade, že neočakávaný príchod preruší čítanie či recitáciu, považujú posledné slová za významné vo vzťahu k osudu príchodzieho. 13 Udumbara. Podľa tibetskej literatúry je to veľmi vzácny lotos skvostnej farby, ohromnej veľkosti a neporovnateľnej vône.

Page 41: Životopis Milarepu

41

procesie.” Keďže som zotrval tam, kde som sa prvýkrát pozdravil, prišiel za mnou mních, aby mi odovzdal tú správu. Toto miesto som nazval Čagcal Gang (Úbočie pozdravu). Urobil som krok vzad a pridal som sa k mníchom, ktorí utvorili sprievod s dáždnikmi, zástavami a činelmi. Vošli sme do lámovho domu. Poklonil som sa, dal som mu list a dary. S očami plnými sĺz pozdvihol láma dary k svojmu čelu a prijal ich požehnanie. Položil tieto posvätné predmety na oltár, dal im najvýznamnejšie miesto a rozmiestnil pred nimi obety. Potom prečítal list: “Čhöku Dordžemu: Keďže som šiel na ústranie a Veľkému čarodejovi chýba trpezlivosť, posielam ho, aby ťa požiadal o učenie. Daj mu iniciáciu a inštrukcie. Ako svedectvo môjho povolenia to urobiť, ti posielam klenoty Náropu.” Láma Ngogpa povedal: “Keďže je to príkaz od Marpu, poučím ťa. Myslel som na to, že dám po teba poslať, ale ty si šťastne vďaka milosti Marpu prišiel. Prichádza za mnou veľa žiakov z Khamu, z Tagpa, Kongpa a z Jarlungu. Zlí ľudia z dedín Jepo a Jemo z Dolu nám stále kradnú zásoby. Choď a zasiahni ich krupobitím, potom dostaneš iniciáciu a inštrukciu.” Potom som si pomyslel: 'Som odsúdený ku konaniu zlých činov. Dokážem získať posvätné učenie len zosielaním krupobití, a tak sa budem zas podieľať na škodlivých činoch. Ak nezošlem krúpy, bude to neuposlúchnutie rozkazov lámu a nebudem si môcť vypočuť učenie, takže sa zoslaniu krupobitia nevyhnem.' Po tom, čo som zhromaždil rituálne predmety, nabil som nejaké sezamové semienka magickou silou a vzal som ich so sebou. Keď som prišiel do provincie Dol, začal som pracovať a pripravil som sa na zoslanie krupobitia. V Jepo som sa zdržiaval pri dome starej ženy a urobil som si blízko prístrešok. Búrka sa zhlukla rýchlo. Hrom hrmel. Tmavé oblaky sa najprv kopili jeden po druhom, potom po dvojiciach a začali padať krúpy. Stará žena zakričala: “Keď zasiahnu moju úrodu krúpy, čo budem jesť?” A plakala. Povedal som si: 'To, čo tu robím, je zločin.' A starej žene: “Rýchlo nakresli tvar tvojho poľa.” “Je takéto.” Nakreslila podlhovastý trojuholník, ktorý som si odkreslil. Sformoval som rukou mudru

14

ochrany a prikryl som trojuholník širokou panvicou. Vrchol trojuholníka, ktorý trochu vytŕčal, zničil vietor. Šiel som sa presvedčiť o výsledkoch na vlastné oči. Horské svahy za oboma dedinami sa premenili na potoky. Len pole starej ženy ostalo nedotknuté a plodné. Z ostatných polí neostalo nič. Vzdialený koniec trojuholníka, ktorý bol zasiahnutý, odniesla povodeň. Uistil som tú starú ženu, že odteraz je jej pole navždy chránené a že nemusí platiť desiatok za ochranu proti krupobitiami. Bude ho musieť platiť len za tú časť, ktorú odniesla povodeň. Odišiel som. Na ceste som stretol dvoch pastierov, starého muža a dieťa, ktorých stádo oviec odniesla záplava. Povedal som im: “Toto som spravil ja. Neokrádajte už viac mníchov Lámu Ngogpu. Ak ich budete opäť okrádať, každý raz vás zasiahne rovnaké krupobitie.” Rozhlásili tieto vyhrážky a tie dve provincie postupne vzdali úctu lámovi. So zámerom stať sa jeho oddanými nasledovníkmi mu ponúkli svoje služby. Na kraji krovia som našiel mŕtve malé vtáky. Po ceste som zozbieral telá vtákov a potkanov. Naplnil som

14 Mudra. Mudry sú symbolické gestá alebo pozície tela, ktoré sú súčasťou tantrickej praxe.

Page 42: Životopis Milarepu

42

nimi kapucňu a prednú časť môjho pršiplášťa a vrátil som sa k lámovi a tam som ich nakopil pred jeho nohami. “Láma Rinpočhe, prišiel som sem po svätú dharmu, ale v skutočnosti som len páchal negativity. Prosím, maj so mnou, veľkým zločincom, súcit.” Takto hovoriac som plakal. Láma odvetil: “Brat, Veľký čarodej, neboj sa. My, žiaci Náropu a Maitriho,

15 poznáme

tajnú metódu, ktorá sa volá: “Rozprášenie stovky vtákov jedinou ranou z praku”, ktorá umožňuje veľkým zločincom dosiahnuť prebudenie okamžite. V budúcnosti sa všetky tieto tvory, ktoré si zabil krupobitím, zrodia okolo teba a budú tvoriť tvoj sprievod, keď dosiahneš plné prebudenie. Teš sa, že od teraz sa vďaka mne nezrodíš v nižších ríšach. Ak mi neveríš, ukážem ti.” Po tom, čo sa chvíľu sústredil, luskol prstami a okamžite ich telá ožili. V jedinej chvíli vzlietli k oblohe, iné utekali po zemi a vrátili sa do svojich hniezd. Pomyslel som si: 'Videl som skutočného Buddhu, A tak o čo lepšie by bolo, keby takto zomieralo viac zvierat. ' Potom mi láma dal iniciáciu do mandaly Hévadžru. Po tom, ako mi dal učenie, som sa presunul do opustenej jaskyne v strmom útese obrátenom na juh, z ktorej bolo vidieť lámov dom. Zamuroval som sa v nej a nechal som len malý otvor, cez ktorý mi láma dával inštrukcie. Meditoval som bez prestávky. Ale keďže som odišiel od Marpu bez jeho dovolenia, nemal som žiadnu vnútornú skúsenosť. Jedného dňa mi láma povedal: “Brat Veľký čarodej, zakúsil si nejaké vnútorné znaky?” “Nie, nič.” “Čo to hovoríš, pokiaľ nebola moja duchovná línia znečistená nesúladom, má silu rýchlo priniesť prebudenie. Prišiel si za mnou s dobrou vierou. Ale ak si nemal od lámu Marpu povolenie odísť, prečo mi poslal dary? Nech je to už čokoľvek, vytrvaj vo svojej meditácii.” Ostal som, plný strachu. Pýtal som sa sám seba, či povedať celú pravdu. Ale keďže mi chýbala odvaha prehovoriť, pomyslel som si: 'V každom prípade sa Marpa o tom dozvie.' A pohrúžil som sa do meditácie. Medzitým dokončil Marpa vežu pre svojho syna a poslal list Ngogpovi: “Teraz, keď dosiahla veža môjho syna bod, kde potrebuje drevenú obrubu, pošli mi toľko nákladov tenkých prútov, koľko len môžeš.

16 Keď vystaviam obrubu a špic, mal by si

prísť na vysvätenie veže a tiež osláviť dospelosť Dode Buma (syna Marpu). Priveď so sebou tiež určitého zločinca, ktorý patrí mne.” Láma Ngogpa prišiel k malému otvoru v mojej cele, a keď mi ukázal list, povedal mi: “Je to tak, ako hovorí list. Toho zločinca, o ktorom hovorí list, neposlal Marpa.” Odpovedal som: “Je pravda, že ten príkaz neprišiel od lámu samého. Bola to lámova žena, ktorá mi dala list a dary a poslala ma sem.” “Aha! Ak je to takto, nemáme dôvod spolupracovať. Bez lámovho povolenia nedosiahneš výsledky. Nie je možné urobiť nič. Povedal mi, aby som ťa priviedol späť, pôjdeš či nie?” “Môžem ísť s tebou ako sluha?” “Dobre. Keď pošlem drevo na obrubu, pošlem aj niekoho, aby zistil deň oslavy. Dovtedy

15 Maitri. Maitri bol indický buddhistický učiteľ, od ktorého na svojich cestách po Indii dostal Marpa tantrické učenie Mahámudry.

Marpa odovzdal toto učenie Milaräpovi, ktorý ho odovzdal Gampopovi a Räčhungpovi a tak ďalej, až kým nedosiahlo k učiteľom dnešnej doby.

16 Náboženské stavby sú korunované hnedou obrubou z tamariškových konárikov, ktoré sú osadené na hrane múru a zoseknuté blízko pri stene, takže vyzerajú ako kefa. (OP).

Page 43: Životopis Milarepu

43

ostaň v odlúčení.” Ten, kto šiel overiť deň oslavy, sa vrátil a cez otvor v mojej cele mi povedal: “O ceremónii vysvätenia veže a dospelosti Marpovho syna sa rozprávalo dopodrobna.” “Hovorili o mne?” “Marpova žena sa pýtala, čo robíš. Povedal som jej, že si v prísnom odlúčení. Spýtala sa ma, čo ešte okrem toho robíš. Odvetil som, že žiješ na opustenom mieste. Potom povedala: 'Možno mu bude chýbať to, čo tu nechal. Keď býval u nás, mal to veľmi rád. Daj mu to.' Dala mi toto.” Ako si uvoľnil opasok, vybral hlinenú kocku a podal mi ju. Mysliac si, že ten predmet prišiel z rúk lámovej ženy, dotkol som sa ním v úcte svojho čela. Potom šiel muž preč. Keďže som mal chuť zahrať si kocky, hral som. Potom som si pomyslel: 'Keď som žil s Marpovou ženou, nikdy som nehral kocky. Boli to kocky, ktoré pred dlhou dobou vyhnali mojich predkov z ich domoviny.' Švihol som kockou nad hlavu a hodil som ju. Rozbila sa a vypadol z nej šúľok papiera, na ktorom stálo: “Teraz ti láma udelí iniciáciu a dá ti učenie. Vráť sa s lámom Ngogpom.” Mal som takú veľkú radosť, že som tancoval a skákal som z jednej strany jaskyne na druhú. Potom prišiel láma Ngogpa a povedal mi: “Dobre, Veľký čarodej, poď von a prichystaj sa na odchod.” Poslúchol som. Láma Ngogpa niesol celú svoju zbierku obrazov, textov a stúp, jeho zlato a tyrkys, jeho hodváb a odevy a všetky domáce potreby, nechávajúc len dary od Marpu. Prikázal mi, aby som tam nechal aj starú kozu, ktorá mala zlomenú nohu a nemohla nasledovať stádo. Zobral inak všetky ostatné zvieratá, čo boli v stajni a na lúke. Keď sme boli pripravení odísť, povedal mi: “Keďže si mi bol nápomocný, zober si ako dar pre lámu Marpu tento hodváb a tyrkys.” Jeho žena mi tiež dala vrecko syru, aby som ho daroval Dagmeme, žene lámu Marpu. Potom, keď sme Láma Ngogpa a jeho žena, sprievod sluhov a ja došli na dno údolia Drowo Lungu, Ngogpa povedal: “Brat Veľký čarodej, choď popred nás a povedz Marpovej žene, že prichádzame. Zisti, či nám pošle nejaké pivo.” Šiel som popredu. Najprv som stretol lámovu ženu. Pozdravil som ju a daroval jej vrecko syra. Povedal som: “Prichádza láma Ngogpa. Prosím, prines nejaké pivo na privítanie.” S radosťou odpovedala: “Láma je vo svojej izbe. Choď a popros ho sám.” Šiel som. Láma bol na terase a robil svoje modlitby, bol obrátený tvárou na východ. Poklonil som sa a daroval som mu hodváb a tyrkys. Odvrátil hlavu a pozeral smerom na západ. Šiel som na tú stranu a poklonil som sa. Ohliadol sa na juh. “Ó, majster,” zvolal som, “je v poriadku, že za trest odmietaš moje dary. Ale láma Ngogpa prichádza so svojou zbierkou obrazov, textov, stúp, zlata a tyrkysu, s dzo, svojimi koňmi a všetkým svojím majetkom. Len dúfa, že ho príde niekto prijať s trochou piva. Preto ho od teba žiadam.” Láma vybuchol hnevom, luskol prstami a zakričal hrozným hlasom: “Z troch zbierok posvätných kníh v Indii som vyťažil esenciu štyroch tantier. Keď som priniesol učenie späť, nikto ma neprišiel privítať, ani jediný vtáčik. A pretože prichádza Ngogpa a tlačí pred sebou pár vyslabnutých zvierat, praje si, aby som mu ja, veľký Locáwa,

17 šiel

naproti. Nepôjdem – a teraz vypadni!” Šiel som to všetko povedať lámovej žene. Povedala: “Láma odpovedal v hneve. Ngogpa je veľký muž a mali by sme ho stretnúť. Poďme my dvaja, matka a syn.” Odvetil som: “Láma Ngogpa a jeho žena neočakávajú, že im pôjde niekto naproti.

17 Locáwa je všeobecný termín, ktorý znamená prekladateľ textov dharmy. (OP)

Page 44: Životopis Milarepu

44

Požiadali len o niečo na pitie, pôjdem sám a prinesiem to.” Ale lámova žena ich šla privítať spoločne s nejakými mníchmi, ktorí niesli množstvo piva. Medzitým sa zhromaždilo veľa ľudí z Južných útesov, ktorí boli pozvaní na veľkú hostinu pri príležitosti dovŕšenia dospelosti lámovho syna a vysvätenia domu. A Marpa medzi nimi zaspieval tento spev chvály a vďakyvzdania: Vzývam môjho Majstra, Súcitného; Dokonalosťou prekypuje táto moja drahocenná línia, nepoškvrnená chybami či nedostatkami. Nech sú všetci požehnaní touto dokonalosťou. Dokonalosťou prekypuje rýchla cesta tajnej transmisie, bez chyby či klamu. Nech sú všetci požehnaní touto dokonalosťou. Dokonalosťou prekypuje Marpa Locawa, ktorý stráži esenciu týchto tajomstiev. Nech sú všetci požehnaní touto dokonalosťou. Dokonalosťou prekypujú lámovia, jidamy a dákiní, majúci moc požehnania a spočívajúci v skutočnej realizácii. Nech sú všetci požehnaní touto dokonalosťou. Dokonalosťou prekypujete vy, duchovní synovia a žiaci, ktorí ste sa tu zhromaždili, vo vašej dôvere a vašich sľuboch. Nech sú všetci požehnaní touto dokonalosťou. Dokonalosťou prekypujú mecenáši z ďaleka i z blízka, ktorí hromadia zásluhy prostredníctvom ich štedrosti. Nech sú všetci požehnaní touto dokonalosťou. Dokonalosťou prekypujú všetky naše činy a snahy, ktorými dosahujeme prebudenie pre dobro druhých. Nech sú všetci požehnaní touto dokonalosťou. Dokonalosťou prekypujú bohovia a polobohovia viditeľného sveta, ktorí zostávajú verní svojim posvätným záväzkom. Nech sú všetci požehnaní touto dokonalosťou. Dokonalosťou prekypujú mnísi a laici, ktorí sa zhromaždili na tomto mieste v ich prianí za mier a šťastie. Nech sú všetci požehnaní touto dokonalosťou. Takto spieval Marpa. Hneď potom mu láma Ngogpa daroval svoje dary a povedal: “Láma Rinpočhe, keďže už si majstrom celej mojej bytosti, tela, reči a mysle, teraz ti venujem všetky moje svetské statky, okrem jednej dlhosrstej kozy, chromej pôvodkyne všetkých mojich kôz, ktorá nebola sem schopná prísť kvôli zlomenej nohe a zanechal som ju doma. Milostivo nám udeľ iniciáciu, hlbokú inštrukciu a tajné učenie napísané na zvitkoch.” A poklonil sa. Marpa, ktorý vyzeral radostne, odpovedal: “Moje iniciácie a hlboké inštrukcie sú najkratšou cestou vadžrajány, ktorá bez toho, aby si musel čakať nespočetné kalpy, vedie priamo k prebudeniu v tomto živote. Predpisy napísané na zvitkoch strážim na základe bezpečnostných opatrení podľa prísnych príkazov môjho vlastného lámu a dákiní. Preto ti bude ťažké dať tieto predpisy, ak mi nevenuješ tú starú kozu aj napriek jej veku a zlomenej nohe. Pokiaľ ide o iné učenia, už som ťa ich všetky naučil.”

Page 45: Životopis Milarepu

45

Všetci prítomní prepukli v smiech a Ngogpa odvetil: “Ak ti tú kozu sem prinesiem a darujem ti ju, odhalíš mi tajné učenie?” “Ak sem tú kozu prinesieš sám a daruješ mi ju, môžeš dostať učenie.” Nasledovný deň, keď hostia odišli, vydal sa Ngogpa na cestu sám. Vrátil sa s kozou na chrbte a daroval ju Marpovi, ktorý radostne zvolal: “Si zasvätený žiak, ktorý je hodný toho, aby ho volali oddaným svojim posvätným záväzkom. Nepotrebujem túto tvoju kozu. Len som chcel zdôrazniť dôležitosť učenia, ktoré ti dávam.” Dal mu iniciáciu a inštrukciu, ako sľúbil. Praktikujúci, ktorí prišli z ďaleka spoločne s niekoľkými blízkymi spoločníkmi, ktorí sa tam zhromaždili, usporiadali rituálnu hostinu. Marpa si vedľa svojho sedadla položil dlhú palicu z akácie. Pozerajúc na Ngogpu s prižmúrenými očami, ukázal na neho prstom a povedal: “Ngogtön Čhödor, prečo si udelil iniciáciu a inštrukciu tomuto zlému mužovi, ktorého volajú Thöpaga?” Ako to hovoril, pozrel sa smerom k svojej palici. Ngogpa sa naľakal a po tom, ako sa poklonil, odvetil: “Láma Rinpočhe, ty sám si mi napísal, aby som inicioval a poučil Veľkého čarodeja a dal si mi klenoty Náropu a jeho rubínovú málu. Tak som vykonal tvoj rozkaz. Nemám dôvod si nadávať a necítim ani hanbu, ani ľútosť.” Keď takto Ngogpa prehovoril, so strachom zdvihol oči. Marpa zúrivo ukázal prstom na mňa a spýtal sa: “Kde si dostal tieto veci?” Moje srdce zúfalo, akoby ho vytrhli. Bol som nemý od hrôzy. Trasúcim sa hlasom som priznal, že mi ich dala matka. Láma vyskočil a mávajúc akáciovou palicou vyšiel von zbiť svoju ženu. Keďže počúvala pozorne, vstala a utiekla. Ukryla sa v chráme a zamkla sa tam. Láma zalomcoval dverami, potom sa vrátil a posadil sa. Povedal Ngogpovi: “Ngogtön Čhödor, konal si bez môjho dovolenia. Choď teraz a zober klenoty Náropu a jeho rubínovú málu.” Potom si Marpa prikryl hlavu plášťom a ostal bez pohybu. Po tom, ako sa Ngogpa poklonil, okamžite odišiel priniesť Náropove klenoty a jeho rubínovú málu. Ľutoval som, že som neutiekol s lámovou ženou. Chcelo sa mi plakať, ako som sa pokúšal zadržať slzy, uvidel ma Ngogpa. Požiadal som ho, aby som mohol ísť s ním ako sluha. Odpovedal: “Ak ťa vezmem preč bez lámovho dovolenia, bude to rovnaké ako dnes. Keďže je nahnevaný na nás oboch, ostaň tu chvíľu. Ak ťa neskôr pošle preč bez toho, aby ťa prijal ako žiaka, budem mať plnú moc ti pomôcť.” “Nuž, keďže máte Marpova žena aj ty obaja problémy kvôli mojim prečinom a keďže v tomto súčasnom tele nedostanem učenia, ale len nahromadím viac negativít, zabijem sa. Nech sa zrodím v tele hodnom dharmy!” Keď už som sa šiel zabiť, Ngogpa ma zadržal. A so slzami v očiach mi povedal: “Ctihodný Veľký čarodej, nerob to! Podľa najtajnejšieho učenia Buddhu sú vlastnosti a zmysly každého z nás vo svojej podstate božské. Ak zomrieš predtým, než príde tvoj čas, spáchaš zločin zabitia božstva. Preto je samovražda taký veľký zločin. Dokonca aj podľa vonkajšieho učenia sútier niet väčšieho prečinu, ako odťatie vlastného života. Keďže to vieš, vzdaj sa myšlienky na to, že sa zabiješ. Je ešte možné, že ti láma dá učenie. Ale ak ti ho nedá, iný láma ti ho určite dá.” Zatiaľ čo takto hovoril, šli niektorí mnísi, neschopní znášať moje nešťastie, za lámom, aby zistili, či nenastala vhodná chvíľa, aby zakročili v môj prospech. Prišli aj druhí, aby ma utešili. Napriek tomu som bol naplnený bolesťou a pomyslel som si: 'Vari mám srdce

Page 46: Životopis Milarepu

46

zo železa? Lebo ak nie, tak by sa rozletelo a bol by som mŕtvy.' Kvôli zločinom, ktoré som spáchal v mojej mladosti, som čelil takému utrpeniu, keď som hľadal dharmu. V tej chvíli nebolo nikoho, kto by so slzami nevzlykal. Niektorých premohol žiaľ a odpadli. Tak prehovoril Milaräpa. Toto je piata kapitola, kde je Milaräpa očistený od poškvŕn negativít a utrpenia.

Kapitola 3: Iniciácie a inštrukcie

Potom prehovoril Räčhung: “Majster, ako ťa láma Marpa prijal za žiaka?” Mila pokračoval: Po tom, ako mnísi prešli medzi nami sem a tam niekoľkokrát, prelomil láma svoje ticho. Jeho myseľ bola teraz pokojná a poslal po pani Dagmemu. Keď ju pozvali, aby prišla, objavila sa pred ním. Láma sa jej spýtal: “Kam šli Ngog Čhöku Dordže a ostaní mnísi?” “V súlade s tvojím rozkazom priniesť späť klenoty Náropu a jeho málu sa láma Ngogpa okamžite vydal ich zobrať a teraz sa vrátil.” Podrobne mu vyrozprávala, ako Veľký čarodej prosil Ngogpu, aby mu pomohol a ako ho Ngogpa utešoval. Láma Marpa ronil slzy a povedal: “Žiaci tajnej cesty musia byť takí, ako sú títo, skutočne sú takí. Mám pre nich súcit. Zvolaj všetkých mojich žiakov.” Mních, ktorého poslali, aby pozval Ngogpu povedal: “Láma je teraz pokojný. Poslal ma, aby som vás požiadal, aby ste prišli.” Zvolal som: “Šťastní sú všetci tí, čo majú dobrú karmu! Pokiaľ ide o mňa, zločinca, hoci je láma pokojný, nebudem mať dobré šťastie ho vidieť. Ak by som tam šiel, len by mi vynadal a zbil by ma.” S plačom som ostal pozadu. Ngogpa, ktorý ostával so mnou, povedal mníchovi: “Choď a povedz lámovi, ako to je s Veľkým čarodejom. Spýtaj sa ho, či by nemohol pre neho prísť. Ak mu nebudem teraz nablízku, mám strach, že ten človek spraví niečo hrozné.” Mních vyrozprával všetky tieto udalosti Marpovi. Marpa odvetil: “V minulosti by mal pravdu. Ale dnes to nebude také ako predtým. Veľký čarodej bude hlavným hosťom. Nech po neho príde pani a privedie ho!” Pani, usmievajúc sa, mi zároveň s obavami povedala: “Brat Veľký čarodej, zdá sa, že láma ťa teraz prijme za žiaka. Vyzerá, že je hlboko pohnutý súcitom. Povedal, že budeš hlavným hosťom a poslal ma vyzdvihnúť ťa. Nepovedal mi žiadne hrubé slová. Radujme sa a poďme.” Pýtal som sa, či je to pravda, a nesprávne naplnený obavami som šiel dnu. Láma prehovoril: “Ak sa na všetko pozorne pozrieme, nie je možné viniť nikoho z nás. Len som skúšal Veľkého čarodeja, aby som ho očistil od jeho prečinov. Ak by bola práca na veži určená pre môj vlastný zisk, bol by som v dávaní príkazov jemný. Teda som bol úprimný. Pani, keďže je žena, mala tiež pravdu, keď nebola schopná znášať tú situáciu, napriek tomu je jej nadmerný súcit v tom, že urobila podvod s posvätnými predmetmi, závažnou slabosťou. Ngogpa, mal si vo veci, ktorú si vyrozprával, pravdu. Ale teraz choď a prines mi tie posvätné predmety a potom ti ich dám. Veľký čarodej horel túžbou po dharme a mal právo použiť akékoľvek prostriedky, aby ju získal. Ngogpa nevedel, že pani poslala niekoho pod falošnou zámienkou. Preto dal Veľkému čarodejovi iniciáciu a inštrukciu. Teda nebudem hľadať spôsob, ako ho potrestať. Hoci môj hnev povstal ako záplava, nebol ako svetský hnev. Akokoľvek to mohlo vyzerať, moje činy vždy vychádzajú z

Page 47: Životopis Milarepu

47

duchovných zámerov, ktoré sú vo svojej esencii v súlade s cestou prebudenia. Pokiaľ ide o zvyšok z vás, ktorí ste sa ešte nepohrúžili do dharmy, nedovoľte svojej dôvere, aby bola otrasená. Keby tento môj syn zavŕšil deväť útrap, dosiahol by svoje úplné prebudenie bez budúceho zrodu a bez toho, aby zanechal nejaké telesné ostatky. Ale pre Dagmeminu slabosť sa tak nestalo, a tak v ňom ostane slabučká nečistota zatemnenia. Avšak jeho veľké prečiny boli zmazané prostredníctvom ôsmich veľkých zúfalstiev a ďalšími menšími utrpeniami. Teraz ťa prijmem a dám ti moje učenie, ktoré mi je drahé ako moje vlastné srdce. Pomôžem ti so zásobami, nechám ťa meditovať a byť šťastným.” Ako hovoril tieto slová, pýtal som sa sám seba: ‘Sním či bdiem? Ak je to sen, nech sa nikdy neprebudím.’ Pri tejto myšlienke bolo moje šťastie bezhraničné. So slzami radosti som sa klaňal. Pani, Ngogpa a ďalší si pomysleli: ‘Aké zručné prostriedky a akú silu má láma, keď chce prijať žiaka! Láma je živý Buddha sám.’ A ich dôvera ešte viac narástla. Z lásky ku mne sa radostne klaňali pred lámom. Na konci sa všetci, ktorí sa zhromaždili, zúčastnili na vykonaní rituálnej hostiny. Večer toho dňa sme na tom mieste, kde sme sa zhromaždili, rozložili pred oltárom obety. Marpa mi povedal: “Vysvecujem ťa všeobecným sľubom oslobodenia.” A odstrihol mi vlasy. Keď mi vymenili oblečenie za mníšske rúcho, povedal láma: “Tvoje meno, Mila Dordže Gjalcchän, mi odhalil v sne Náropa ešte predtým, než si sem prišiel.” Zaviazal ma sľubom laika a dal mi sľuby bódhisattvu. Prostredníctvom meditácie zmocnil víno v lebečnej miske na nektár.

1 Všetci sme videli, ako víno bublalo svetlom

piatich farieb. Marpa urobil obetovanie lámovi a jidamu a potom sa napil. Podal mi misku a celú som ju vypil. Láma povedal: “Toto je dobré znamenie. Púha chuť môjho vína vnútornej obete je sama osebe lepšia, než je prijatie úplnej iniciácie akejkoľvek inej línie. Počínajúc zajtrajškom ti udelím Iniciáciu transformácie podľa tajnej cesty.” Potom pripravili na iniciáciu rozsiahlu mandalu Čakrasamvaru

2 so šesťdesiatdva

božstvami. Keď dával iniciáciu, ukázal na mandalu z farebného prachu. “Toto,” povedal, “je len symbolom mandaly. ” “Skutočná mandala je tamto hore.” Ukázal na oblohu, kde sme jasne videli Jidam Čakrasamvaru obklopený dákami a dákiní dvadsiatich štyroch posvätných ríš, tridsiatich dvoch svätých miest a ôsmich veľkých spálenísk.

3 A v tej chvíli a jedným hlasom mi

láma a božstvá mandaly hore udelili iniciačné meno Pal Žepa Dordže. Po tom, čo mi dal lung

4 celej tantry, ukázal mi láma do veľkej podrobnosti spôsob, ako

praktikovať podľa hlbokých inštrukcií. Potom mi na hlavu položil ruky a povedal: “Syn môj, od prvého okamihu som vedel, že si žiak schopný dostať učenie. Noc predtým, než

1 Lebečná miska na nektár. Kapala v Sanskrite. Miska na nektár vyrobená z lebčenj klenby. 2 Čakrasamvara mandala. Odkazuje to k mandale reprezentujúcej “chrámový palác”, v ktorom prebýva zhromaždenie šesťdesiatva

božstiev, ktorých vodcom je Čakrasamvara a jeho partnerka dákiní Vadžravarahi. Chrámový palác aj jeho obyvatelia sú rovnako symbolom absolútnej reality, ktorý navonok manifestuje buddhova Dharmakája a ktorý tiež prejavil láma Marpa prostredíctvom aktivity osvietenej mysle, keď zmocňoval Milaräpu.

3 Dvadsaťštyri posvätných ríš, tridsaťdva svätých miest a osem veľkých spálenísk. Osem veľkých krematórií v divočine či pohrebísk sa spomína vo veľa dôležitých tantrických textoch, verilo sa, že boli rozmiestnené v rôznych častiach indického subkontinentu. Ako miesto na cvičenie transformácie vnímania odpudivých podmienok a okolností, ako sú tie, ktoré sa vyskytujú na mieste krematoria, si ich vybralo a ctilo ich mnoho jogínov. Aj v Tibete sa pohrebiská nachádzali vysoko v horách, kam odchádzali jogíni v určitej fáze ich praxe. V Tibetskej tradícii sa o “dvadsiatich štyroch svätých krajinách” a “ôsmich veľkých pohrebiskách v divočine” niekedy hovorí ako o “tridsiatich dvoch posvätných miestach.” Hovorí sa, že ich ctil Buddha a jeho emanácie v podobe Čakrasamvaru a zhromaždenia božstiev. Dnes sa tieto miesta považujú za ríše neviditeľných dákov a dákiní, ktorí podporujú prax zasvätených. Buddhistická tantra považuje rôzne citlivé body ľudského tela za mikrokozmickú obdobu tridsiatich dvoch miest. (OP)

4 Lung – je v tibečtine čítaná transmisia, keď majster číta či recituje žiakom text alebo mantry, tí takto získajú povolenie text čítať alebo recitovať mantru.

Page 48: Životopis Milarepu

48

si prišiel, som v sne zistil, že si predurčený slúžiť učeniu Buddhu. Pani, v podobnom, ale ešte znamenitejšom sne, videla dve ochrankyne stúpy, čo znamená, že učenie našej línie budú chrániť dákiní. Takýmto spôsobom mi ťa i môj láma a ochranné božstvo poslali ako žiaka. Šiel som ťa stretnúť preoblečený za robotníka.

5 Vypil si všetko pivo, čo som ti dal.

Toto pivo a práca, ktorú si dokončil, predznamenali, že preniknúc srdcom dharmy, pochopíš celé učenie. Medený hrniec so štyrmi rúčkami, čo si mi dal znamenal príchod mojich štyroch veľkých žiakov. Jeho nepoškvrnený povrch značí, že tvoja myseľ bude bez poškvŕn a že v tele budeš mať moc nad blaženosťou ohňa tumma.

6 Prázdny hrniec

symbolizoval chudobnosť tvojho jedla počas meditácie v odlúčení. Ale aby som zasial semienka pre tvoj dlhý život a pre blahobyt tvojich mnohých žiakov a aby boli tvoji žiaci naplnení sladkosťou učenia, naplnil som so svojím požehnaním hrniec maslom z lampičiek na oltári. Rozoznel som ho na znamenie tvojej budúcej slávy. Aby som ťa očistil od temnoty zla, zaťažil som ťa čoraz hroznejšou prácou na stavbe veží. Ani jeden raz, keď som ťa kruto vyhodil spomedzi zástupov mojich žiakov a zahrnul ťa zármutkom, si nemal voči mne zlé myšlienky. To znamená, že tvoji žiaci budú mať predovšetkým nadšenie, vytrvalosť, múdrosť a súcit, ktoré sú potrebné každému žiakovi. Okrem toho nebudú túžiť po bohatstve tohto života, a tak podstúpia vďaka svojej disciplíne a energii meditáciu v horách. Nakoniec sa stanú vďaka svojej vnútornej skúsenosti, duchovnej energii, múdrosti a súcitu dokonalými lámami. Transmisia ich učení bude ako dorastajúci mesiac – tak sa tešte!” Také boli jeho predpovede. Povzbudil nás, inšpiroval nás a spôsobil nám radosť. Toto bol počiatok môjho šťastia. Tak prehovoril Milaräpa. Toto je tretia kaptiola, kde získal iniciáciu a poučenie o tajnej ceste.

5 Šiel som ťa stretnúť v prevleku za robotníka. Marpa takto vzdal úctu bez toho, aby to bolo zjavné. Teda všetky činy majú v tomto

príbehu skrytý, ale veľmi jednoduchý význam. Čím ďalej ideme naproti návšetvníkovi, tým väčšia pocta. Marpa nemohol preukázať väčšiu úctu. (OP)

6 Oheň tumma. Ternín “tummo” znamená “tá, ktorá naháňa strach egoistickým silám” Slabika “tum” označuje hrdinské činy ako

zručné prostriedky, zatiaľ čo “mo” znamená najvyššiu múdrosť. Skrtý oheň tumma sa vzbudzuje v ca uma (stredný energetický kanál) nasmerovaním energie z postranných kanálov energetického systému. Tento “oheň” sa potom využíva na prebudenie skúsenosti pociťovania (teda pocitu blaženosti). Tento proces očisťuje systém kanálov, ktorými prúdi vnútorná energia a robí ich priechodnými. Vďaka tomu je možné prebudiť skúsenosť blaženosti a prostredníctvom nej potom praktikujúci rozpozná prirodzený stav mysle, ktorý je poza dualitu.

Page 49: Životopis Milarepu

49

Kapitola 4: Meditácia 1

Potom Räčhung povedal: “Majster, po tom, čo si vypočul dharmu, šiel si okamžite do odlúčenia alebo si ostal s lámom?” A Mila pokračoval: Láma mi povedal, aby som vytrvalo meditoval. Poskytol mi hojné zásoby a poslal ma meditovať do jaskyne zvanej Tigrí krk na Južných útesoch. Potom som naplnil oltárovú lampičku maslom a položil som si ju na hlavu. Takto som meditoval dňom i nocou, bez toho, aby som sa pohol, až kým maslová lampička nepohasla. Prešlo jedenásť mesiacov. Potom prišiel láma a jeho žena a priniesli mi jedlo pre rituálnu hostinu. Láma zvolal: “Nuž, syn môj, meditovať po jedenásť mesiacov bez toho, aby si nechal svoj meditačný vankúš vychladnúť, je skvelé. Otvor vchod do svojej cely a poď domov, aby si si odpočinul a mohol sa porozprávať so mnou, tvojím starým otcom, o svojej vnútornej skúsenosti.” Pomyslel som si: ‘Bolo to tu pokojné, ale musím vyjsť von, keďže je to rozkaz od lámu.’ Začal som búrať vchod. Sotva som začal, keď som s tým na chvíľu prestal, neodvažoval som sa pokračovať ďalej. Len vtedy sa lámova žena vrátila a spýtala sa: “Ideš, syn môj?” Odpovedal so, že sa neodvážim zbúrať stenu. Matka povedala: “Nie je to nič zlé. Taká priaznivá udalosť, ako je stretnutie s vlastným lámom, môže mať len dobrý výsledok, je to zákon tajnej cesty. Odmietnutie by ho rozhnevalo a pokazilo by tú priaznivú udalosť, a tak zbúraj vchod a poď von.” Vedel som, že matka vravela pravdu, strhol som stenu a vyšiel von. Láma povedal: “My dvaja, otec a syn, budeme spoločne meditovať. Pani, priprav hostinu.” Ako sme robili obety, láma mi povedal: “Syn môj, aké konečné poznanie si získal z mojich zvláštnych inštrukcií? Uvoľni svoju myseľ a povedz mi, aké skúsenosti a pochopenie si získal.” Z oddanosti a horlivej úcty k lámovi som pokľakol na kolená a zopäl dlane. Oči sa mi zahmlili slzami, vzdal som mu poctu za všetko, čomu som porozumel, a zaspieval som túto Pieseň sedemnásobnej oddanosti: Ó, Majster, ktorý sa očiam nečistých bytostí, ktoré je treba cvičiť, javíš v rôznych podobách a zhromaždeniu bódhisattvov sa manifestuješ ako sambhogakájový buddha, zdravím ťa. Znejúc šesťdesiat tónov

1 nebeského Brahmu si hovoril o

posvätnom učení v jeho osemdesiatštyritisíc aspektoch2

ktorému všetci ľudia porozumeli vo svojom vlastnom jazyku. Klaniam sa tvojej reči, ktorá je neoddeliteľná od prázdnoty.

1 Šesťdesiat tónov nebeského Brahmu. Toto metaforicky odkazuje k šesdesiatim nadsvetským kvalitám, k aspektom a tónovým škálam

Buddhovho hlasu. Medzi nimi je mimoriadna sila Buddhovho hlasu alebo reči, o ktorej sa verí, že dokáže s každým jedincom komunikovať spôsobom, ktorému rozumie najlepšie. (OP)

2 Osemdesiatštyritisíc aspektov. Buddhistické texty hovoria o osemdesiatštyritisíc aspektoch zmätenej mysle a znečistení, a teda aj o

paralelnej existencii osemdesiatštyritisíc protijedov dharmy. Osemdesiatštyritisíc aspektov sa delí na štyri kategórie – po dvadsaťjedentisíc v každej kategórii. Všetky znečistenia mysle sú preto rozdelené do štyroch kategórií: (1) nevedomosť, (2) túžba, (3) nenávisť a (4) zmes týchto troch emócií. Podobne tieto učenia reprezentujú štyri druhy dharmových protijedov. Prvý sa zaoberá spôsobom, ako vnímať realitu, ako je ukázané v Abidharme a Pradžňápáramita; druhý sebadisciplínou vo Vinaji; tretí upokojením dualistickej mysle a prebudením vnútorného poznania v Sútre; a štvrtý sa zaoberá rýchlym dosiahnutím seba-transformácie v tantre.

Page 50: Životopis Milarepu

50

V čírom a jasnom priestore Dharmakáje niet poškvrny rozlišovania, napriek tomu zahŕňa všetko poznanie. Zdravím myseľ nemennej Dharmakáje. Prebývaš v paláci čírej prázdnoty, nepohnuteľná Dagmema s iluzórnym telom, si Matkou, ktorá rodí Buddhov troch časov.

3

Dagmema, skláňam sa k tvojim nohám. Majster, s úprimnou úctou zdravím tvojich duchovných synov, ktorých si zjednotil, žiakov, ktorí vykonávajú tvoje príkazy a množstvo tvojich nasledovníkov. Dávam ti moje telo a čokoľvek iné je hodné obetovania vo všetkých ríšach vesmíru. Priznávam jeden po druhom svoje prečiny. Teším sa z radostných činov ostatných. Prosím ťa, aby si točil kolesom dharmy široko a ďaleko. Modlím sa, nech žije najdokonalejší láma dlho, tak dlho, dokým sú cítiace bytosti, ktoré sú zapletené v samsáre. Nech moje duchovné zásluhy prospejú všetkým cítiacim bytostiam. “Po tom, čo som takto začal Piesňou sedemnásobnej oddanosti, si prajem ja, tvoj pokorný nasledovník, vyjadriť moje úbohé pochopenie, ktoré bolo umožnené dokonalými činmi a silou duchovného vplyvu, ktoré sa objavujú z neobmedzeného súcitu lámu (ktorý je neoddeliteľný od Vadžradharu) spoločne s matkou a synom a hlbokou vďačnosťou, ktorú im dlhujem. Prosím, počúvaj ma z nemenného stavu tvojej mysle. Pochopil som, že toto materiálne telo, tvorené svalstvom a krvou, je spoločne s mentálnym vedomím zhromaždené prostredníctvom dvanástich článkov príčiny a následku – z ktorých je jedným túžba – vznikajúca z nevedomosti. Toto telo je požehnanou nádobou tých šťastlivých bytostí, ktoré si prajú oslobodenie, ale tiež vedie tých, čo konajú negatívne, do nižších ríš. Chápem, že v tomto tele spočíva životne dôležitá voľba medzi mimoriadnym ziskom a stratou, ktoré sa vzťahujú k večnému šťastiu či biede na hrane medzi dobrom a zlom. Opierajúc sa o silu súcitu teba, ako ctihodného sprievodcu cítiacich bytosti, sa s nádejou usilujem dosiahnuť oslobodenie z oceánu pút existencie, z ktorého je ťažké uniknúť. Po tom, ako som najprv vyhľadal útočisko v Troch klenotoch

4 a svedomito dodržiaval

sľuby, chápem, že zdrojom šťastia je láma, a preto je prvou zásadou naplniť všetky jeho inštrukcie a udržiavať s ním nepoškvrnené duchovné puto. Okrem toho je šťastlivá ľudská existencia stavom, ktorý je ťažké nadobudnúť. Povzbudením mysle k veľkej urgencii ohľadom pominuteľnosti a smrti, následkov činov a bolesti samsáry, rozvinieme túžbu po oslobodení a musíme ju nasledovať

3 Buddhovia troch časov. Tento koncept má dva aspekty. Odkazuje k Buddhom minulosti v tomto kozmickom veku ako je

Krakuččhandra, Kanakamuni, Kašjapa a Buddha Šákjamuni súčasného päťtisícročia a zvyšok tisíc Buddhov od Maitréju až po posledného Buddhu, Adhimukthu. Tento koncept sa tiež všeobecne vzťahuje k všetkým tým, ktorí dosiahli buddhovstvo v minulosti a ktorí ho dosahujú v prítomnosti či v budúcnosti.

4 Tri klenoty. Torjité útočisko spoločné všetkým buddhistom sa skladá z Buddhu, najvyššieho sprievodcu k osvieteniu a plného

osvietenia; dharmy, cesty vedúcej ku koncu samsárických podmienok a príčin, a tak k realizácii pravdy; sanghy, zhromaždenia arhatov a bódhisattvov, ktorí podporujú nalsedovníkov dharmy. (OP)

Page 51: Životopis Milarepu

51

prostredníctvom dodržiavania morálnych zásad. Taký je základ, na ktorom musíme stavať. Od tohto bodu, keď postupne stúpame po ceste, je dôležité nasledovať svoje sľuby tak pozorne, ako chránime vlastné oči. Ak aj urobíme chybu, musíme aplikovať protijedy. Ak nehľadáme svoje vlastné oslobodenie na ceste menšieho vozidla

5 rozvíjame

bódhičitu,6 ktorá sa usiluje pracovať smerom k oslobodeniu všetkých cítiacich bytostí. Je

mojím porozumením, že rozvoj osvieteného prístupu nás vedie k tomu, že pre dobro všetkých bytostí venujeme plody našich činov zrodené z lásky a súcitu. Aby sme prijali cestu Väčšieho vozidla,

7 opúšťame cestu menšieho vozidla. Stavajúc na

základe vhľadu, vstupujeme na najvyššiu cestu vadžrajány. Aby sme dosiahli vhľad, potrebujeme dokonalého majstra, ktorý vie, ako v plnej miere a bezchybne odovzdať štyri aspekty iniciácie

8 a zručne a so súcitom vysvetliť skrytý

význam. Iniciácia nás prebúdza k poznaniu absolútnej pravdy a odvtedy meditujeme na rôzne stupne cesty. Usilujeme sa objaviť neexistenciu „ja“, čo je spoločné všetkým tradíciám vonkajších vozidiel, skúmame „ja“ prostredníctvom logiky, učenia a prirovnaní, a keď toto „ja“ nenachádzame, chápeme jeho neexistenciu. Potom musíme priviesť myseľ do pokojného stavu. Keď sa myseľ prostredníctvom takej argumentácie upokojí, ustanú rozlišujúce myšlienky a myseľ dosiahne nekonceptuálny stav. Ak v tomto stave pokračujeme po dni, mesiace a roky takí ľahostajní k plynúcemu času, že nám ho musia ostatní pripomenúť, tak sme dosiahli pokoj mysle. Tento stav pokoja udržujeme prostredníctvom pokračujúcej pozornosti a bdelosti bez toho, aby sme mu dovolili sa rozptýliť či upadnúť do otupenosti. Vďaka zintenzívnenej sile bdelosti prežívame rýdzu prítomnosť bez rozlišovania – nahú, jasnú a iskrivú. Toto sú charakteristiky pokojného stavu mysle. Rýdza prítomnosť sa dá považovať za záblesk vhľadu, človek ho vlastne nezažije, dokým nedosiahne prvý stupeň prebudenia. V tomto štádiu meditujeme vizualizujúc si formy jidamov. Keď tak robíme, môžeme zakúšať vízie foriem, ale tieto nemajú skutočnú podstatu a sú len produktmi meditácie. Aby som to zhrnul: Najprv sú na dosiahnutie vhľadu nevyhnutnými požiadavkami jasný stav mentálneho pokoja a podporujúca energia spoločne s rozlišujúcim intelektom. Sú ako prvé stupne schodiska. Po druhé, všetky meditácie s alebo bez formy musia vychádzať z úprimného súcitu a láskavosti. Čokoľvek robíme, musí to vychádzať z láskavého prístupu pre úžitok bytostí. Po tretie, prostredníctvom vhľadu sa všetko rozlišovanie rozpúšťa do bezkonceptuálneho stavu. Nakoniec, s poznaním prázdnoty úprimne venujeme výsledky pre dobro druhých.

5 Menšie vozidlo. Hínajánový buddhizmus. (OP) 6 Bódhičitta. To odkazuje k ústrednému princípu mahajány – k osvietenej mysli, k úplnému a nepodmienému záujmu o oslobodenie

cítiacich bytostí z pút samsáry. Každý nasledovník dharmy by mal rozvinúť nielen veľký súcit voči všetkým cítiacim bytostiam, ale tiež dosiahnuť úplné prebudenie do absolútnej úrovne bódhičitty. Len potom je možné dosiahuť prostredníctvom nesebeckých činov súcitu a najvyššej múdrosti osvietenie. (OP)

7 Väčšie vozidlo. Mahájánový buddhizmus. (OP) 8 Štyri aspekty iniciácie. Toto sa vzťahuje na iniciáciu podľa najvyššej tantry. Štyri stupne iniciácie su nasledovné: 1) Iniciácia vázy je zmocnenie prostredníctvom manifestácie jidamu, ktorá pripravuje žiaka na vnútornú transformáciu vnímaných foriem. 2) Tajná iniciácia je zmocnenie prostredníctvom reči jidamu, ktoré pripravuje žiaka na transformáciu energií tela, reči a zvuku. 3) Iniciácia najvyššej múdrosti je zmocnenie prostredníctvom osvietenej mysle jidamu, ktoré pripravuje žiaka na transformáciu vedomia. 4) Iniciácia slova je zmocnenie prostredníctvom absolútnej prirodzenosti jidamu, ktorá pripravuje žiaka na úplné osvietenie. Na vyjasnenie termínu “skrytý význam” viď poznámku 16.

Page 52: Životopis Milarepu

52

Pochopil som, že toto je najlepšia zo všetkých ciest. Tak ako nie je možné hladného človeka nakŕmiť vedomosťami o jedle, ale potrebuje sa najesť, tak aj my potrebujeme zakúsiť v meditácii význam prázdnoty. Obzvlášť chápem, že na to, aby sme došli k vhľadu, je treba medzi meditačnými sedeniami bez prestania praktikovať záslužné činy a očistu. Skrátka, videl som, že meditujúceho pochopenie prázdnoty vecí, ich neduality, neuchopiteľnosti a ich nerozdielnosti zodpovedá štyrom aspektom iniciácie podľa vadžrajány. Aby som umožnil tomuto poznaniu sa vo mne prejaviť, podrobil som si telo, nedoprial som mu jedlo, zapriahol som svoju myseľ a dosiahol som vyrovnanosť tvárou v tvár všetkým okolnostiam vrátane nebezpečenstva smrti. Neprišiel som pred lámu a pani, môjho otca a matku neprekonateľnej dobroty, aby som sa im odplatil službou a bohatstvom. Ale ponúkol som to najlepšie, čo môžem dosiahnuť v meditácii, dokým som nažive, a žiadam ich, aby prijali najvyššie pochopenie, ktoré dosiahnem v paláci v Akanište: Veľký láma, ktorý si Buddhom Vadžradharom, matka Dagmema, rodička buddhov a vy, synovia Víťazných, pozývajúc vás počúvať týchto pár slov, ktoré sa zrodili z poznania a pravého vnímania v mojej mysli, prosím vás, aby ste mali trpezlivosť s mojimi chybami, nevedomosťou, nesprávnym pochopením a omylmi. Prosím, opravte ich v súlade s dharmou. Pod žehnajúcimi planúcimi lúčmi, zostupujúcimi zo slnka tvojho súcitu, sa otvoril lotos mojej mysle. S touto vôňou, plynúcou zo skúsenosti a nemajúc nič, čo by sa vyrovnalo mojej vďačnosti, ti vzdávam večnú poctu. Nech sú plody mojej meditácie prospešné všetkým bytostiam, v ich úsilí smerom k hraniciam dokonalosti. Žiadam ťa, načúvaj hlasu tvojho žiaka, ktorý sa opovažuje ťa naliehavo prosiť.” Tak som prehovoril. Potom láma povedal: “Syn môj, mal som veľkú nádej a moja nádej sa uskutočnila.” A bol naplnený radosťou. Matka povedala: “Tento môj syn má silu mysle pre veľké dosiahnutie.” Po mnohých rozpravách o dharme sa otec a matka vrátili do ich domu. Pokiaľ ide o mňa, zamuroval som vchod do svojej cely a meditoval som. Asi v tom istom čase navštívil láma severnú oblasť v Ü. Jedného večera po tom, čo vykonal rituálnu hostinu v dome Marpu Golega, vysvetlila lámovi Marpovi dákiní význam určitej symbolickej správy, ktorú mu zanechal Náropa, ktorej Marpa nerozumel. Kým láma kontemploval návštevu Náropu, ku ktorej ho pobádali dákiní, zjavila sa mi v sne mladá dievčina. Bola modrá ako obloha a krásna, oblečená do brokátu a kostených ornamentov, jej obočie a mihalnice iskrili svetlom. Povedala mi: “Syn môj, už si dostal učenie Veľkého symbolu

9 a inštrukciu v Šiestich dharmách.

10 Tieto vedú k najvyššiemu

9 Veľký symbol (Mahámudrá). Toto odkazuje k prebudenému stavu (hovorí sa mu aj prvotná múdrosť), ktorý zahŕňa odkrývajúcu sa

Page 53: Životopis Milarepu

53

osvieteniu prostredníctvom vytrvalej meditácie. Ale nemáš zvláštne učenie ohľadom prenosu vedomia do mŕtvych tiel,

11 ktoré vedie k buddhovstvu v jedinom okamihu

meditácie. Požiadaj oň.” Potom zmizla. Pomyslel som si: ‘Toto dievča bolo oblečené do šatov dákiní. Je to upozornenie od božstiev? Je to démonov trik? Neviem. Nech je to čokoľvek, môj majster, ktorý je Buddhom minulosti, prítomnosti a budúcnosti, to bude určite vedieť. Nepozná len jednu vec, ale všetky veci, od prostriedkov, ako sa stať buddhom až po formulku na spojenie rozbitého krčahu. Ak je to upozornenie od božstiev, musím požiadať o náuku prenosu vedomia do mŕtvych tiel.’ Strhol som stenu mojej cely a šiel pred učiteľa, ktorý zvolal: “Prečo si vyšiel von z prísneho ústrania? To by mohlo byť prekážkou v tvojom pokroku. Prečo si to urobil?” Popísal som mu mladé dievča a to, čo mi povedalo v mojom sne, a spýtal som sa ho: “Je to prorocká výzva alebo je to známka prekážok? Neviem. Ak je to výzva, prišiel som požiadať o dharmu prenosu vedomia.” Láma chvíľu uvažoval a povedal: “Je to určite upozornenie od dákiní. Než som sa začal vracať z Indie, Majster Náropa hovoril o učení o prenose vedomia do mŕtvych tiel. Keďže som sa chystal odísť, asi som o neho nepožiadal. Tak ho musíme hľadať vo všetkých knihách z Indie.” My, Majster a žiak, sme vytrvalo hľadali dňom a nocou text prenosu vedomia do mŕtvych tiel, ale nenašli sme ani najmenšiu zmienku o prenose vedomia do mŕtvych tiel. Láma mi povedal: “Znamenie, ktoré som dostal na severe stredného Tibetu, ma pobádalo urobiť takú istú žiadosť. Keďže možno sú aj ďalšie učenia, ktoré nepoznám, pôjdem do Indie a požiadam o ne.” Pripomenul som mu jeho vek, ale nedokázal som ho odradiť. Vymenil dary od svojich žiakov za zlato, naplnil ním hrniec a odišiel do Indie. Náropa sa odišiel zaoberať vykonávaním mocných jogínskych činov. Marpa, ktorý si prial byť s ním aj za cenu ohrozenia života, konzultoval mnohé znamenia a bolo mu odhalené, že ho nájde. Vrúcne sa modlil sa vydal sa ho hľadať. Stretol Náropu v pralese a pozval ho, aby prišiel do pustovne v Pullahari. Tam ho požiadal o inštrukciu k prenosu vedomia do mŕtvych tiel. Majster Náropa odvetil: “Napadlo ťa to samého, alebo si dostal znamenie?” “Toto nenapadalo mňa, ani som nedostal znamenie. Jeden z mojich žiakov, Thöpaga, dostal výzvu od dákiní a prišiel ma požiadať o učenie.” “Aký div!” zvolal Náropa. “V temnej tibetskej krajine je tento žiak ako slnko, ktoré stúpa

nedualitu najvyššej blaženosti a jej vrodenej prázdnoty, ktoré značia osvietenú skúsenosť a dosiahnutie. Meditácia Mahámudry je prostriedkom, ako toto priamo uskutočniť . Hovorí sa jej aj Veľká pečať, a to preto, že každý iniciovaný žiak, ktorý zahliadol taký stav bdelosti počas iniciácie spečaťuje “veľkou pečaťou” vhľadu všetky vnemy reality. Škola Kagjupa hovorí o dvoch tradíciách Mahámudry, jedna je podľa sútier a druhá podľa tantier. Rôzne školy tibetského buddhizmu ponúkajú k náuke a meditatívnemu prístupu spojenému s Mahámudrou do istej miery rozdielne pohľady. (OP)

10 Šesť dhariem. Toto sa vzťahuje na niektoré ústredné aspekty buddhistickej tantrickej jógy. Niekedy sú známe ako šesť jóg Náropu,

sú to: 1) Jóga zaoberajúca sa najvyšším ohňom tumma. 2) Jóga iluzórneho tela. 3) Jóga snu. 4) Jóga jasneho svetla. 5) Jóga prenosu vedomia

6) Jóga prechodného stavu barda.

11 Prenos vedomia do mŕtvych tiel. Je treba rozlišovať medzi touto praxou prenosu prúdu vedomia do čerstvo zosnulého človeka či

zvieraťa a prenosom do vybranej ríše v čase smrti. Marpa toto učenie priniesol do Tibetu a odovzdal ho Milaräpovi a svojmu vlastnému synovi Darma Dodemu. Ten preniesol svoj prúd vedomia po smrteľnej nehode do tela holuba. Nasledujúc Marpove inštrukcie odletel vták do Indie, vstúpil do tela mladého mŕtveho brahmana, ktorý sa následne stal učiteľom známym ako Tiphupa (holub), Strom tajnej mantry.

Page 54: Životopis Milarepu

54

ponad sneh.” Zodvihol v úcte ruky nad hlavu a povedal:

Ó, žiak zvaný Thöpaga, ja sám sa skláňam pred tebou, si ako slnko stúpajúce ponad sneh v tieňoch temného severu.” S týmito slovami zavrel oči a trikrát sklonil hlavu. A v Indii sa hory a stromy v Pullahari trikrát naklonili smerom k Tibetu. Do dnešného dňa sa vrcholky stromov a hory v Pullahari nakláňajú smerom k Tibetu. Náropa odovzdal Marpovi v úplnosti tajné učenie z transmisie od dákiní. Potom vyložil význam určitých znamení. Napríklad podľa spôsobu Marpovej poklony predpovedal, že jeho vlastná rodinná línia bude krátka, ale že jeho duchovná línia, formovaná buddhovskou aktivitou učenia, bude dlhšia ako veľká rieka. Marpa sa potom vrátil do Tibetu. O nejakú dobu si mnísi a žiaci pripomínali výročie úmrtia Marpovho syna Darma Dodeho, ktoré nastalo v zhode s predpoveďou na základe znamení. Keď sme sa všetci pri tejto príležitosti zhromaždili, spýtali sa žiaci Marpu: “Láma Rinpočhe, tvoj syn bol ako Buddha troch časov. Teraz naša najväčšia nádej odišla a ty už nie si mladý. Ako sa bude ďalej odovzdávať drahocenná dharma Kagjü? Povedz nám, čo by malo byť našou disciplínou a úlohou.” Láma odvetil: “Ja a všetci nasledovníci Majstra Náropu máme moc veštenia skrz sny. Náropa ohľadom dharmy Kagjü odovzdal priaznivú predpoveď. Hlavní žiaci, choďte a čakajte na svoje sny.” Neskôr vyrozprávali žiaci svoje sny. Hoci to boli všetko šťastné sny, neboli schopní z nich vyvodiť varovné znamenia. Ja som mal sen o štyroch pilieroch, ktorý som povedal v prítomnosti lámu: “Nasledujúc inštrukciu lámu Buddhu Vadžradharu, som minulú noc sníval sen. Porozprávam o ňom lámovi. Prosím, dopraj mu sluchu. Sníval som, že v rozsiahlej severnej časti sveta sa objavila ohromná hora pokrytá snehom, jej biely vrchol sa dotýkal nebies. Okolo nej obiehali slnko a mesiac, jej svetlo napĺňalo celý vesmír, a jej základňa pokrývala celú Zem. V štyroch hlavných smeroch stekali z nej rieky, ktoré hasili smäd všetkých cítiacich bytostí, a potom sa všetky tieto vodstvá hnali do mora. Zapršal bezpočet kvetov. Takýto som mal všeobecne sen. Toto hovorím lámovi Buddhovi troch časov. Snívalo sa mi, že na východe pod touto majestátnou horou stál majestátny pilier. Na jeho vrchole sa krčil veľký lev. Jeho tyrkysová hriva viala do všetkých smerov,

Page 55: Životopis Milarepu

55

roztiahol laby na snehu, očami hľadel hore a pyšne sa prechádzal po bielej šírave. Toto hovorím lámovi Buddhovi troch časov. Snívalo sa mi, že bol na juhu vztýčený veľký pilier. Na vrchole toho piliera ryčala tigrica, celé jej telo pokrývala zježená srsť. Trikrát sa usmiala, roztiahla laby nad lesom, očami hľadela hore a pyšne letela ponad husté lesy. Cédre v lese boli husto zapletené. Toto hovorím lámovi Buddhovi troch časov. Snívalo sa mi, že bol na západe vztýčený veľký pilier. Na vrchole toho piliera sa vznášal obrovský garuda

12

garudove krídla boli rozprestreté, jeho rohy sa týčili k nebu, očami hľadel hore. Toto hovorím lámovi Buddhovi troch časov. Snívalo sa mi, že bol na severe vztýčený veľký pilier. Na vrchole toho piliera sa vznášal sup, jeho špicaté krídla boli rozprestreté, jeho hniezdo sa vypínalo na brale. Tento sup mal holíča a obloha bola plná malých vtákov. Sup hľadel hore a preháňal sa priestorom. Toto hovorím lámovi Buddhovi troch časov. Zobral som to ako šťastné znamenie a tešil som sa z tohto šťastia, prajem si, aby si mi povedal jeho význam.” Takto som prehovoril a láma radostne odpovedal: “Tento sen je šťastný sen! Pani, priprav rituálnu hostinu.” Matka doniesla potrebné veci, a keď tak urobila, zhromaždili sa žiaci a duchovní synovia na hostinu. Láma im povedal: “Aký úžasný sen mal Mila Dordže Gjalcchän!” Žiaci ho prosili: “Keďže vieš, ako odhaliť znamenia snov, prosím, povedz nám, čo tento predpovedá.” Potom láma, dokonalý Majster, Veľký prekladateľ, zaspieval túto pieseň, ktorá odhalila žiakom význam sna: “Pán Buddha troch časov, Majster Náropa, skláňam sa k tvojim nohám. Všetci žiaci, čo tu sedíte,

12 Garuda. Poďla starovekej mytológie bol Garuda nebeskou bytosťou, ktorá mala príbytok v Priania plniacom strome v nebeskej ríši

Trájastrimša. Považuje sa za silu pôsobiacu proti nágom z podmorského sveta. V buddhistickej tantrickej tradícii sú jidamy – Garudovia, ktorí zodpovedajú piatim buddhovským rodinám. (OP)

Page 56: Životopis Milarepu

56

počúvajte o úžasných znameniach budúcnosti, ktoré ozrejmuje tento sen, o ktorom vám ja, váš starý otec, rozpoviem. Severný kraj sveta je Tibet, kde sa bude šíriť Buddhova dharma. Táto snehom pokrytá hora je starý Prekladateľ Marpa a učenie Kagjü. Snehová čiapka, ktorá sa dotýkala nebies, je neporovnateľným vhľadom, ktorý nemá páru. Slnko a mesiac, ktoré obiehajú okolo vrcholu hory, sú meditáciou, ktorá vyžaruje múdrosť a súcit. Svetlo, napĺňajúce priestor, je súcitom rozptyľujúcim temnotu nevedomosti. Základňa hory, pokrývajúca celú zem, je všetkým prestupujúca aktivita učenia vo svojom rozvoji. Štyri rieky, ktoré tečú do štyroch smerov, sú štyrmi aspektmi iniciácie a inštrukcie. Tieto rieky, hasiace smäd všetkých bytostí, slúžia na rozvoj a oslobodenie hľadačov pravdy. Všetky tieto vodstvá, plynúce do mora, sú zjednotením materskej a synovskej múdrosti. Všetky tie rôzne kvety, ktoré spŕchli, sú potešením z plodu bez poškvrny. Tento sen nie je všeobecne zlovestný. Je priaznivý. Ó, mnísi a žiaci, ktorí ste sa zhromaždili na tomto mieste. Veľký pilier, týčiaci sa na východe na tejto vysokej majestátnej snežnej hore, je Cchurtön Wangnge z Dolu. Lev, vládnuci vrcholu tohto piliera znamená, že Cchurtön má povahu leva. Jeho vejúca tyrkysová hriva je uskutočnením tajnej inštrukcie. Jeho štyri laby, rozprestreté na snehu, sú vlastníctvom Štyroch nezmerností.

13

Jeho pohľad, obrátený smerom k nebu, je odchodom zo sveta zrodu a smrti. Jeho pyšné vykračovanie na bielobe snehu je príchodom do ríše oslobodenia. Tento sen o východe nie je zlovestný. Je priaznivý. Ó, mnísi a žiaci, ktorí ste sa zhromaždili na tomto mieste. Veľký pilier, týčiaci sa na juhu, je Ngogtön Čhödor z Šungu. Tigrica ryčiaca na vrchole piliera znamená, že Ngogtön má povahu tigra. Jej zježená srsť, pokrývajúca celé telo, je uskutočnením tajnej inštrukcie.

13 Štyri nezmernosti. Milujúca láskavosť, súcit, radostná účasť a vyrovnanosť.

Page 57: Životopis Milarepu

57

To, že sa trikrát usmiala, je poznanie Trikáje. Jej štyri laby, rozprestreté ponad les, sú zavŕšením štyroch aktivít. Jej pohľad, obrátený smerom k nebu, je odchodom zo sveta zrodu a smrti. Jej pyšné vykračovanie ponad hustým lesom je príchodom do ríše oslobodenia. Cédre v lese, ktoré sú husto prepletené, značia líniu dedičov a vnukov. Tento sen o juhu nie je zlovestný. Je priaznivý. Ó, mnísi a žiaci, ktorí ste sa zhromaždili na tomto mieste. Veľký pilier, týčiaci sa tam, kde slnko zapadá, je Veľký Metön z Cangrongu. Veľký garuda, ktorý sa vznášal nad pilierom, znamená, že má Metön povahu garudu. Jeho rozprestreté krídla sú uskutočnením tajnej inštrukcie. Jeho rohy, pozdvihnuté k oblohe, značia zdokonalenie meditácie a vhľadu. Jeho pohľad, obrátený smerom k nebu, je odchodom zo sveta zrodu a smrti. Jeho let nezmernosťou priestoru je príchodom do ríše oslobodenia. Tento sen o západe nie je zlovestný. Je priaznivý. Ó, mnísi a žiaci, ktorí ste sa zhromaždili na tomto mieste. Veľký pilier týčiaci sa na severe je Milaräpa z Gunguthangu. Sup, ktorý sa vznášal nad pilierom, znamená, že Mila je ako sup. Rozprestreté špicaté krídla sú uskutočnením tajnej inštrukcie. Jeho liaheň na útese znamená, že jeho život bude tvrdší ako skala. Holíča, čo sa narodilo tomu supovi, znamená, že nebude mať páru. Malé vtáky, napĺňajúce priestor, značia šírenie dharmy Kagjü. Jeho pohľad, obrátený smerom k nebu, je odchodom zo sveta zrodu a smrti. Jeho let nezmernosťou priestoru je príchodom do ríše oslobodenia. Tento sen o severe nie je zlovestný. Je priaznivý. Ó, mnísi a žiaci, ktorí ste sa zhromaždili na tomto mieste. Práca tohto starca je dokonaná. Pre vás, žiaci, nadišla vaša hodina. Ak sú slová tohto starca prorocké, dokonalé učenie, ktoré sa tu odovzdáva, sa v budúcnosti rozšíri ďaleko a široko.”

Page 58: Životopis Milarepu

58

Tak prehovoril. Všetci prítomní boli potom naplnení radosťou. Láma odhalil svojim hlavným žiakom poklad dharmy a zvláštne inštrukcie. Poučoval nás o nich cez deň a v noci sme na nich s radosťou meditovali. Jedného večera, keď dával iniciáciu Anatmaty,

14 začal láma uvažovať, akú konkrétnu

inštrukciu by mal dať každému z jeho žiakov, ktorí boli predurčení naplniť úlohu šírenia učenia. Rozhodol sa konzultovať znamenia úsvitu. Ďalší deň, keď svitalo, uvidel svojich hlavných žiakov. Ngogtön Čhödor z Šungu komentoval text jidamu Hévadžru. Cchurtön Wangnge z Dolu meditoval na prenos vedomia. Veľký Metön z Cangrongu meditoval na jasné svetlo.

15 Pokiaľ ide o mňa, meditoval som na oheň tumma. Tak láma vedel, aká je

zvláštna úloha pre každého z nás. Ngogpovi zveril transmisiu šiestich štýlov a štyroch metód

16 vykladania tajného učenia,

ktoré usporiada učenia ako rad krásnych perál, a dal mu šesť klenotov Náropu, jeho rubínovú málu, lyžičku na obety, cedidlo a sanskritský komentár Hévadžra tantry. Potom mu povedal: “Pracuj pre dobro bytostí tým, že budeš dávať výklady k učeniam.” Cchurtönovi Wangngemu z Dolu zveril majstrovstvo prenosu vedomia, ktoré je podobné vtákovi letiacemu cez otvorenú oblohu, dal mu prameň Náropových vlasov, nechty Náropu, nektárové pilulky

17 a korunu zvanú Päť buddhovských rodín.

18 Potom povedal:

“Pracuj k majstrovstvu v prenose vedomia.” Veľkému Metönovi z Cangrongu zveril majstrovstvo Jasného svetla, ktoré je ako oheň rozžatý v tme; dal mu zvonček a vadžru Náropu, damaru Náropu a jeho kapálu,

19

obrúbenú skvostnými perlami. A povedal mu: “Osloboď sa z prechodného stavu barda.” Mne dal tajné ústne inštrukcie o ohni tumma, porovnateľné s dobre založeným ohniskom, a dal mi klobúk Maitripu a Náropovo oblečenie. Potom povedal: “Choď a túlaj sa pustými horami a snehom a praktikuj vhľad a meditáciu.” Nakoniec povedal všetkým mníchom zhromaždeným na rituálnej hostine: “Tak ako som vám daroval moje inštrukcie v súlade s predpoveďou na základe znakov, zveril som každému z mojich hlavných žiakov jeho vlastnú úlohou ako aj veľký prospech z môjho učenia. Pretože tu už môj syn Darma Dode Bum nie je, zveril som vám ako dedičstvo učenie Kagjü a transmisiu môjho požehnania. Teda buďte plní nadšenia a prospech pre všetky bytosti porastie.” Potom sa každý hlavný žiak pobral do svojho vlastného kraja. Láma mi povedal: “Pokiaľ ide o teba, ostaň pri mne pár rokov. Dám ti zvláštne iniciácie a

14 Iniciácia Anatmaty. Toto sa vzťahuje na Anatmatu, dákiní – partnerku Čakrasamvaru. (OP) 15 Jasné svetlo. Jedna zo šiestich dhariem Náropu. 16 Šesť štýlov a štyri metódy. To odkazuje k štyrom metódam výkladu a šiestim štýlom objasňovania učenia buddhistickej tantry. Tie

štyri sú: 1. doslovný výklad, vrátane výkladu symbolov a mantry, 2. všeobecný význam, 3. skrytý význam (odkazovanie k niektorým dôležitým vysvetleniam, ktoré su v texte vynechané) a 4. konečný význam. Šesť štýlov je: I. a II. učenia odovzdané bez skrytého zámeru alebo vhľadu, III. a IV. tie, ktoré majú zjavné a konečné významy, V. a VI. tie, ktoré majú doslovný etymologický význam, a tie, ktoré majú význam odlišný od doslovného. (OP)

17 Nektárové pilulky. Tieto pilulky pochádzajú od osvietených majstrov Indie a Tibetu, ktorí mali moc transformovať 5 druhov mäsa a

5 tekutín na nektár, ktorý slúžil pre dobro iniciovaných žiakov. V súčasnosti sa pilulky vyrábajú z rôznych byliniek a extraktov zo zostávajúcich starých piluliek. Požehnajú ich svojou meditáciou lámovia. Skutočná či umelá ľudská lebka sa používa ako nádoba. Lebka je symbolom múdrosti, ktorá je neduálnou blaženosťou a prázdnotou. Jogín praktikuje úplnú premenu piatich zmyslov na päť aspektov múdrosti, ktorá je úplnou integráciou múdrosti vhľadu a pociťovania najvyššej blaženosti.

18 Päť buddhovských rodín. Toto sa vzťahuje na päť manifestácií Sambhogakáji: Vadžrasattva, Ratnasambhava, Amitábha, Amoghasiddhi a Vairóčana. Každý z nich stelesňuje špecifický aspekt múdrosti: múdrosť podobná zrkadlu, múdrosť vyrovnanosti, rozlišujúca múdrosť, múdrosť spontánne napĺňajúca činy a všetkoprestupujúca múdrosť . 19 Damaru a kapála. Damaru je dvojitý bubienok vyrobený z dvoch lebečných klenieb, ktoré sú k sebe obrátené vrchnou klenutou

častou. Kapala je lebečná miska na nápoje, niekedy je prírodná, niekedy vyrobená z drahocenných materiálov.

Page 59: Životopis Milarepu

59

inštrukcie. Môže byť potrebné, aby si v prítomnosti lámu ustálil svoje vnútorné skúsenosti. Ostaň teda v úplnom odlúčení.” Ako predpovedal Náropa, stiahol som sa do jaskyne Dzangphug Drog. Otec a matka mi dali zásoby vrátane dielu z každej rituálnej hostiny, ktorú slávili. A robili tak s veľkou láskavosťou. Tak prehovoril Milaräpa. Tak končí štvrtá kapitola, v ktorej v Milaräpovi vďaka meditácii v prítomnosti lámu vzklíčia semienka prebudenia.

Kapitola 5: Meditácia 2

Potom sa Räčhung spýtal: “Majster, aké okolnosti ťa viedli k tomu, že si odišiel od Marpu? Láma Marpa ťa požiadal, aby si pri ňom ostal žiť niekoľko rokov. Ako dlho si ostal?” Majster odvetil: “Neostal som tam veľa rokov. Určité okolnosti ma viedli k návšteve mojej dediny. Kým som bol v odlúčení, tak som obvykle nespal, ale raz skoro ráno som si zdriemol a mal som tento sen: Prišiel som do svojej dediny Kja Ngaca. Môj dom, Štyri stĺpy a osem trámov, bol popraskaný ako uši starého somára. Do domu pršalo a dážď poškodil posvätné texty, Maháratnakúta sútru.1 Moje pole, Úrodný trojuholník, bolo zarastené burinou a moji príbuzní boli mŕtvi. Moja sestra odišla sa túlať a žobrať. Pretože sa naši príbuzní obrátili proti matke a synovi ako nepriatelia, bol som od mladosti odlúčený od mojej matky a už som ju nevidel. Táto myšlienka mi spôsobila ohromnú bolesť. Zavolal som moju matku a sestru po mene a plakal som. Prebudil som sa a môj vankúš bol mokrý od sĺz. Začal som rozmýšľať a spomenul som si na moju matku. Prelial som veľa sĺz a rozhodol som sa urobiť všetko potrebné, aby som ju mohol zas vidieť. Nastal deň. Strhol som dvere do mojej cely a šiel som za lámom. Spal. Podišiel som k nemu a pokorne som sa poklonil pri čele jeho postele. Zaspieval som túto pieseň: “Ó, Majster, Buddha Akšóbhja, pošli tohto úbohého pustovníka do jeho domoviny v údolí Kja Ngaca. Nás, matku a deti, nenávideli naši príbuzní, boli sme oddelení po celé roky. Moja láska už nevydrží to odlúčenie. Dovoľ mi len raz uvidieť moju matku a ja sa bez meškania vrátim.” Taká bola moja prosba. Láma sa zobudil. V tom okamihu vyšlo slnko a jeho lúče dopadli cez okno na lámovu hlavu. V ten istý okamih vstúpila lámova žena a priniesla jeho ranné jedlo. Láma prehovoril. “Syn môj, prečo si tak zrazu prelomil prísne odlúčenie tvojho ústrania? Mohlo by to vytvoriť prekážky a otvoriť cestu Márovi.

2 Vráť sa a ostávaj v odlúčení.”

1 Maháratnakúta Sútra. Je Mahájánová sútra. Maháratnakúta tvorí šesť zo 104 zväzkov zozbieraných sútier a tantier, ktoré sú v

tibečtine známe ako Kangjur. 2 Mára. Mára existuje v štyroch rôznych aspektoch: 1. ako vnútorný klam, 2. ako päť agregátov psychofyzickej existencie, ktoré nás väznia v kolobehu zrodu a smrti, 3. ako nevyhnutná sila smrti, 4. ako démon vo vonkajšom aj vnútornom zmysle – ako kráľ Garab Wangčug z nebeskej ríše Šentrul Wangdže a ako sila vnútorného egoistického lipnutia; obidvaja zvádzajú človeka k škodlivým činom

Page 60: Životopis Milarepu

60

Ešte raz som mu povedal o mojom sne a prosil som ho: “Ó, Súcitný Majster, Buddha Akšóbhja, pošli tohto úbohého pustovníka do jeho domoviny v mojej dedine Kja Ngaca neostalo z môjho majetku nič, napriek tomu je tam dostatok toho, čo mi naháňa strach. Prajem si vidieť, či môj dom, Štyri stĺpy a osem trámov, ešte stojí alebo je v ruinách. Vidieť, či dážď padá kvapku po kvapke na sväté texty Ratnakúty; vidieť, či je bohaté pole, Úrodný trojuholník, zarastené burinou; vidieť, či je smrteľné telo mojej starej matky v dobrom zdraví; vidieť, či je moja sestra, Peta Gönkji, teraz túlavou žobráčkou; vidieť, či sa Dzese, ktorá je ku mne viazaná karmickým zväzkom, môže teraz vydať za niekoho iného; vidieť, či je môj strýko z matkinej strany a sused, Jung – Víťazný, ešte nažive; vidieť, či je moja teta, Démonka rovná Tigrom, mŕtva alebo živá; vidieť, či je rodinný kňaz, Könčhog Lhabum, ešte stále tam. Ale predovšetkým je to moja matka, ktorá mi dala telo a myseľ, po ktorej je moja túžba neúnosná. Dovoľ mi len raz navštíviť moju domovinu a ja sa ti rýchlo vrátim.” Takto som sa modlil a láma odvetil: “Čo to hovoríš, syn môj? Keď si sem prišiel, vyhlásil si, že už nie si pripútaný ani k tvojej domovine ani k tvojim susedom. Teraz ale žiadaš dosť veľa vecí. Ak pôjdeš do svojej dediny, nie je isté, že uvidíš svoju matku. Pokiaľ ide o ostatných, neviem, či tam sú. Strávil si niekoľko rokov v kraji Ü a Cang a mnoho rokov tu so mnou. Ak si praješ odísť, nechám ťa ísť. Ale ak rátaš s tým, že sa vrátiš, vedz, že to, že si sem prišiel s prosbou a našiel si ma spať, predpovedá, že už sa v tomto živote znova neuvidíme. Avšak slnko stúpajúce na oblohe predpovedá, že spôsobíš, že bude Buddhovo učenie žiariť tak nádherne ako slnko. Čo je však najdôležitejšie, lúče, ktoré dopadli na moju hlavu, predpovedajú, že sa učenia Kagjü rozšíria široko a ďaleko. Príchod pani, ktorá priniesla jedlo, značí, že ťa bude živiť moja duchovná strava. Teraz ťa už len musím nechať ísť. Dagmema, priprav zvláštne obety.” Láma pripravil mandalu a matka rozostavila obety. Láma mi prostredníctvom jedál tantrického symbolizmu dal iniciáciu Cesty prebudenia podľa najtajnejšej ústnej transmisie dákiní a tiež mi dal úplnú inštrukciu cesty k prebudeniu. Tieto inštrukcie odovzdáva učiteľ len jednému žiakovi, a preto ich nepoznajú ostatní. Potom láma

a rozptyľujú ho od užitočného konania.

Page 61: Životopis Milarepu

61

povedal: “V skutočnosti mi tieto inštrukcie dal majster Náropa, ktorý prikázal, aby som ich dal tebe. A ty zas musíš túto ústnu transmisiu dať jednému z tvojich najbližších žiakov, ktorého na to určia dákiní, a zaprisahať ho, aby udržoval len jedinú líniu transmisie, ktorá musí pokračovať po trinásť generácií. Ak tieto inštrukcie rozdáš za jedlo, majetok, alebo len aby si potešil druhých, prebudíš hnev dákiní. Drž ich vo svojom srdci a sám ich praktikuj. Ak príde tvoj predurčený žiak, aj keby ti nemal dať aké dary, priviaž si ho, aby si zachoval učenie, iniciáciou a inštrukciou. Zaťažovať žiaka skúškami, ako to robil Tilopa s Náropom alebo ako som ti to robil ja, bude pre nerozvinuté mysle bez úžitku. Dávaj učenia opatrne. Avšak v Indii je deväť iných foriem ústnych transmisií neviditeľných dákiní, ktoré nemajú také obmedzenia, ako je transmisia od jedného k jednému – medzi majstrom a žiakom. Z tých som ti dal štyri. Pokiaľ ide o ďalších päť, niekto z našej línie by mal ísť a požiadať o ne Náropových nasledovníkov. Bude to užitočné pre cítiace bytosti. Nauč sa ich tak dobre, ako len môžeš. Ak si myslíš, že si nedostal celé učenie, lebo si mal pre mňa málo darov, vedz, že mi na daroch nezáleží. Bol to dar tvojho úsilia smerom k realizácii a dar tvojho nadšenia, ktorý mi spôsobil radosť. Buď zanietený a vztýč zástavu dokonalosti. Medzi inštrukciami ctihodného Náropu je tajná transmisia dákiní, ktorú nedostal žiaden z ostatných veľkých žiakov. Dal som ti ju celú, ako keby som ju vylial z plného džbánu.” Môj majster prisahal na jidam, že jeho učenia neboli klamné a jeho inštrukcie neúplné. Potom, čo urobil túto prísahu, Marpa zaspieval: “Skláňam sa pred tebou, ktorý si plný súcitu, a modlím sa. Kontemplujúc o životoch Majstrov, vidíme, že dokonca aj túžba po ďalších inštrukciách je rozptýlením. Drž esenciu učení bezpečne vo svojom srdci. Priveľa vysvetlení bez esencie je ako veľa stromov bez ovocia. Hoci sú to všetko vedomosti, nie sú absolútnou pravdou. Vedieť ich všetky nie je poznanie pravdy. Priveľa vysvetľovania neprináša žiaden duchovný úžitok. To, čo prospieva srdcu, je náš posvätný poklad. Ak chceš byť bohatý, sústreď sa na to. Dharma je zručným prostriedkom na prekonanie mentálneho zatemnenia. Ak si praješ byť v bezpečí, sústreď sa na ňu. Myseľ, ktorá je bez pripútanosti, je pánom spokojnosti. Ak chceš dobrého pána, sústreď sa na to. Svetský život prináša slzy; zanechaj lenivosť. Skalnatá jaskyňa v divočine bola domovom tvojho duchovného otca. Opustené a osamelé miesto je božským príbytkom. Myseľ jazdí na práne ako na neúnavnom koni. Tvoje telo je svätyňou a božským palácom. Nerozptýlená meditácia a činy sú najlepším zo všetkých liekov. Tebe, ktorý máš pravý zámer prebudenia, som dal inštrukciu bez toho, aby som ti niečo zatajoval. Mňa samého, moju inštrukciu a seba, tieto tri veci máš v rukách, syn môj. Nech prekvitajú ako listy, konáre a plody

Page 62: Životopis Milarepu

62

bez toho, aby zhnili, roztratili sa alebo zvädli.” Takto spieval. Potom položil na moju hlavu dlane a povedal: “Synu, tvoj odchod mi láme srdce. Pominuteľnosť je znakom všetkých zložených vecí, nemôžeme s tým urobiť nič. Napriek tomu tu pár dní ostaň. Popremýšľaj o inštrukciách a ak máš nejaké nejasnosti, vyjasni si ich.” A tak som ostal niekoľko dní v súlade s lámovými príkazmi a vyjasnil som si zmätky a pochybnosti ohľadom inštrukcií. Láma povedal: “Pani, priprav posvätnú hostinu s najlepšími obetami. Teraz je Mila na odchode a musíme sa s ním rozlúčiť.” Matka venovala obety lámovi a jidamu, obetovala dákiní a ochranným božstvám a pripravila zvláštnu hostinu pre bratstvo iniciovaných. Uprostred nás všetkých ukázal láma formy jidamu Hévadžru, Čakrasamvaru, Guhjasamadžu a iných, symboly vadžry a zvončeka, drahocenného kolesa, lotosu, meča a iné symboly, tri slabiky Om, Áh a Húm – bielu, červenú a modrú – a všetky viditeľné a neviditeľné thigle.

3 Potom povedal: “Toto

sú manifestácie zázračných síl. Ukazovať ich len tak neprináša veľký úžitok. Ukázal som ich pri príležitosti Milaräpovho odchodu.” Keď som videl lámu ako žijúceho Buddhu, naplnila ma veľká radosť. Pomyslel som si, že by som sa tiež mal pokúsiť dosiahnuť prostredníctvom meditácie také zázračné sily. Láma sa ma spýtal: “Synu, videl si tieto manifestácie a veríš v nich?” “Som taký užasnutý, že som tomu nedokázal uveriť. Pomyslel som si, že by som sa mal posnažiť prostredníctvom mojej meditácie o niečo podobné.” “Nuž, ak je tak, synu, môžeš teraz ísť. Keďže som poukázal na iluzórnosť všetkých javov, praktikuj podľa toho. Prijmi útočisko v samote pustých hôr, v snehu či v lese. Medzi osamelými horami je Gjalgji Šri v Lato, ktorá bola požehnaná mahásiddhami

4

Indie. Choď meditovať tam. Ďalej je tu hora Tisi,5 o ktorej Buddha hovoril ako o Snežnej

hore a ktorá je palácom jidamu Čakrasamvaru. Choď meditovať tam. Je tu Lačhi Gangra, čo je Godawári, jedna z dvadsiatich štyroch posvätných oblastí. Choď meditovať tam. Je tu Riwo Palbar v Mangjule a Jolmo Gangra v Nepále, čo sú sväté miesta, ktoré boli predpovedané v mahájánových sútrach. Choď meditovať tam. Je tu Drin Čhuwar, príbytok dákiní, ktoré ochraňujú celý kraj. Choď meditovať tam. Medituj na každom priaznivom osamelom mieste. Pozdvihni v každom z nich zástavu meditácie. Prepojené navzájom sú ešte na východe veľké posvätné miesta Devikoti a Cari. Čas ich otvorenia ešte nenastal. V budúcnosti sa tam usadia tvoji duchovní potomkovia, ale ty sám tam choď ako prvý a medituj v týchto predurčených posvätných miestach. Ak budeš meditovať, poslúžiš tak lámovi, preukážeš vďačnosť svojmu otcovi a matke a naplníš zámery všetkých cítiacich bytostí. Ak nedokážeš meditovať, nastane len nárast negatívnych činov počas tvojho dlhého života. Z toho dôvodu sa oddaj meditácii, úplne zamietni putá túžby tohto života a opusti vzťahy s ľuďmi, ktorí hľadajú potešenie.” Ako hovoril tieto slová, oči mu pretekali slzami. “My, otec a syn, sa už v tomto živote neuvidíme. Nezabudnem na teba. Ani ty nezabudneš na mňa. A tak sa tešme, že sa po

3 Om, Áh, Húm; viditeľné a neviditeľné thigle. Om symbolizuje osvietené telo. Áh symbolizuje osvietenú reč. Húm symbolizuje

osvietenú myseľ. Thigle je svetelná guľka, buď viditeľná navonok – následkom druhotných príčin, ako je slnečné svetlo, alebo neviditeľná – čo je kvapka vnútornej energie (prány).

4 Mahásiddha – ten, kto získal dosiahnutie, t. j.siddhi, mahámudry – ten, kto dosiahol stav mahámudry, stav buddhu. 5 Hora Tisi. Známejšia ako hora Kailáš. Pre Tibeťanov je to posvätný príbytok jidamu Čakrasamvaru a mnohých nesmrteľných

arhatov, zatiaľ čo pre hinduistov je to ríša Šivu a jeho partnerky Umy. V sútre o nej Buddha hovorí ako o Snežnej hore (tib. Gangčhen).

Page 63: Životopis Milarepu

63

smrti nepochybne stretneme v čistej ríši dákiní.6 Jedného dňa počas určitej praxe narazíš

na prekážku. Keď nastane ten čas, pozri sa do toho, čo ti teraz dávam. Nepozeraj sa ale predčasne.” A dal mi papierový zvitok zapečatený voskom. Otlačil som si do srdca jeho posledné povzbudzujúce slová. Neskôr mi spomienky na každé z nich posilnili moju oddanosť. Nakoniec láma povedal: “Pani, priprav sa na odchod Milu Dordže Gjalcchäna zajtra ráno. Hoci to bude smutná udalosť, chcem ho odprevadiť.” A mne povedal: “Tento večer si ľahni spať blízko mňa. Otec a syn budú mať ešte jeden rozhovor.” A tak som spal pri lámovi. Keď prišla matka, plakala a nariekala. Láma jej povedal: “Dagmema, prečo plačeš? Pretože Mila získal od svojho lámu inštrukcie ústnej tradície a ide meditovať do pustých hôr? Je toto dôvod na slzy? Skutočným dôvodom na slzy je pomyslenie, že všetky cítiace bytosti, ktoré sú potenciálne buddhami, si toho ešte stále nie sú vedomé a zomierajú v utrpení a čo je obzvlášť dôvodom pre slzy, je pomyslenie, že keď už raz dosiahli ľudský stav, aj tak zomierajú bez dharmy. Ak plačeš pre toto, tak by si mala plakať neprestajne.” Matka odpovedala: “Toto všetko je skutočne pravda. Ale je ťažké cítiť neprestajne taký súcit. Môj vlastný syn, ktorý dosiahol múdrosť a poznanie samsáry a nirvány a ktorý mal zámer naplniť seba a druhých, bol od nás oddelený smrťou. Teraz tento syn, plný dôvery, nadšenia, múdrosti a súcitu, ktorý sa podriadil všetkému, čo sme od neho vyžadovali, ktorý je úplne bez chyby, nás opustí, zatiaľ čo sme ešte nažive. Preto nemám silu znášať môj zármutok.” Keď takto prehovorila, zdvojnásobila svoje náreky. Pokiaľ ide o mňa, dusil som sa vzlykmi. Láma sám ronil slzy. Ako majster, tak aj žiak trpeli vzájomnou náklonnosťou a naše slzy zastavili všetky slová. Prišiel úsvit ďalšieho dňa. Majster priniesol hojné zásoby a s asi trinástimi žiakmi ma odprevadili na pol dňa cesty. Celý ten čas kráčali so smútkom milujúcich sŕdc, hovorili slová náklonnosti a preukazovali lásku. Potom v horskom priesmyku, kde bolo ešte vidieť Čhöla Gang, sme si sadli, aby sme usporiadali rituálnu hostinu. Láma ma zobral za ruku a povedal: “Syn môj, ideš do Ü a Cangu. V priesmyku Silma v Cangu je veľká šanca, že narazíš na banditov. Rozmýšľal som, že ťa nenechám ísť bez dobrého sprievodcu, ale prišiel čas, keď musíš ísť sám. Teraz budem vzývať lámu a jidam a prikážem dákiní, aby chránili môjho syna pred ujmou na ceste. Choď odtiaľto za lámom Ngogpom. Porovnaj svoje inštrukcie a zisti, či sú v nich nejaké rozdiely. Potom sa rýchlo vydaj na cestu. Vo svojom vlastnom kraji sa nezdržuj viac ako sedem dní a okamžite choď do odlúčenia. Je to pre tvoje vlastné dobro a pre dobro všetkých cítiacich bytostí.” Pri odchode som venoval lámovi túto Pieseň odchodu do Cangu: “Ó, Majster Buddha Vadžradhara, Nepohnuteľný. Po prvý raz idem do Cangu ako žobrák. Po prvý raz idem do svojej domoviny ako študent. Vďaka milosti môjho otca, súcitného lámu, mi na vrchole priesmyku Silma v Cangu príde naproti dvanásť horských dákiní. Vzývam Majstra, Požehnaného. Vkladám dôveru v Tri klenoty.

6 Čistá ríša dákiní. Okrem zjavného významu je skutočným významom najvyšší stav Dharmakáje. (OP)

Page 64: Životopis Milarepu

64

Mojimi sprievodkyňami sú dákiní troch štádií cesty.7

Idem s bódhičittou ako spoločníkom. Osem tried bohov a ich nasledovníci ma budú vítať. Nemám sa čoho obávať od zlovestného nepriateľa. Napriek tomu sa obraciam k tebe, prosím ťa, aby si ma viedol v tomto živote i v ďalšom. Odvráť odo mňa všetko nebezpečie. Chráň moje telo, reč a myseľ. Prines uskutočnenie mojich sľubov. Uveď ma do sily súcitu. Posilni ma v poznaní tantry a jej transmisii. Daj mi dlhý život bez chorôb. Ty, ktorý poznáš radosti a zármutky tohto askétu, požehnaj ma, aby som mal silu žiť v samote hôr.” Takto som sa modlil a láma odvetil: “Syn môj, tak to aj bude. Pamätaj na posledné slová prichádzajúce zo srdca tvojho starého otca. Nezabudni ich.” Po tom, ako položil na moju hlavu ruku, zaspieval túto pieseň: “Pozdrav všetkým ctihodným lámom, nech môj šťastlivý syn, praktikujúci dharmy, dosiahne Dharmakáju. Nech prostredníctvom vadžra recitácie mantry s jej chuťou podobnou nektáru dosiahne Sambhogakáju. Nech je strom tvojej bódhičitty s jej koreňom v mysli pokrytý listami Nirmanakáje. Nech vadžra slová tvojho lámu žijú v tvojom srdci, nech nie sú nikdy zabudnuté. Nech požehnanie jidamov a dákiní prenikne až ku koreňom tvojho života. Nech ťa svetské ochranné božstvá neustále strážia. Nech sa táto priaznivá modlitba rýchlo naplní. Nech ťa súcit všetkých hľadačov živí v minulosti, v prítomnosti a v budúcnosti. V priesmyku Silma v Cangu ti príde naproti Dvanásť bohýň.

8

Zajtra ťa na ceste budú dákovia a dákiní pobadať ďalej. V milovanom poli a v dome v tvojej domovine je guru prchavej ilúzie. V tvojej tete, sestre a príbuzných máš majstra, ktorý rozpúšťa ilúziu. V jaskyni v divočine

7 Dákiní troch štádií cesty. Tieto prebývajú v troch ríšach, teda v ríši priestoru, zeme a v podzemnej ríši. Títo dákovia a dákiní ako neviditeľne bytosti či ľudia dosiahli v prvom rade vyššiu realizáciu alebo osvietenie. 8 Dvanásť bohýň. Dvanásť neviditeľných dákiní,, ktoré vraj skrotil Guru Padmasambhava v Palmo Palthang v Porongu v západnom

Tibete a ktorým rozkázal, aby chránili praktikujúcich a jogínov vadžrajánových línií. (OP)

Page 65: Životopis Milarepu

65

máš otvorený trh, kde môžeš vymeniť samsáru za nirvánu. V kláštore tvojho srdca a tela máš chrám, kde sú zjednotení všetci buddhovia. Z obiet čerstvého jedla urobíš nektár potešujúci dákiní. Ovládnutím čakier získaš drahocenný plod. Vo svojej dedine, kde majú ľudia pre teba len málo lásky, budeš praktikovať cnosť bez rozptýlenia. V prísnom odlúčení bez človeka či psa budeš mať pochodeň, ktorá ti umožní rýchlo vidieť znaky. V slobode toho, že získaš obživu bez žobrania, je božské požehnanie pokojného srdca. V krištáľovom paláci bohov budeš svedkom svojho vlastného víťazstva. V úprimnom praktikovaní najvyššej dharmy dosiahneš čisté duchovné záväzky. Na pomoc k naplneniu mojich inštrukcií budeš mať poklad prebudenia. V posvätných učeniach, ktoré sú živým srdcom dákiní, nájdeš hranicu medzi samsárou a nirvánou. Žiaci Marpu, Prekladateľa, budú slávni v mnohých oblastiach (poznania). Vďaka vytrvalému srdcu Milaräpu bude stáť pilier Buddhovho učenia. Nech je ten, kto stráži pilier dharmy, požehnaný vznešenou líniou. Nech je požehnaný lámami Kagjü. Nech je požehnaný vynikajúcimi jidamami. Nech je požehnaný Hévadžrom, Čakrasamvarom a Guhjasamadžom. Nech je požehnaný svätou dharmou. Nech je požehnaný dákiní. Nech je požehnaný dákiní troch štádií cesty. Nech je požehnaný ochrannými božstvami. Nech je požehnaný dákiní Dusolmou.

9

Nech je požehnaný dobrými žiakmi. Nech naplní slova lámu. Nech sú budúci žiaci požehnaní po všetky generácie. Nech sú tie požehnania trvalé a nemenné. Udržuj tie slová v pamäti a praktikuj bez toho, aby si na ne zabúdal.” Takto hovoriac vyjadril láma veľkú radosť. Potom mi dala matka hojné zásoby a nové čižmy. Povedala: “Syn môj, tieto veci, ktoré ti dávam ako pozemské zbohom, sú len materiálnymi vecami, keďže je to koniec nášho spojenia ako matky a syna v tomto živote. Prajem ti šťastnú cestu. Modlím sa, aby sme sa po smrti stretli v Ugjän, v ríši dákiní. Ako duchovné zbohom ťa prosím, aby si nezabudol na slová vyslovené zo srdca tvojej matky.” Dala mi kapalu a vázu naplnenú rituálnym vínom a zaspievala túto pieseň:

9 Düsolma. Hrozivá bohyňa, ktorú Marpa rozpoznal ako strážkyňu učení Kagjü. (OP)

Page 66: Životopis Milarepu

66

“Skláňam sa k nohám najmilostivejšieho Marpu. Syn môj, ktorý máš silu vytrvalosti a výdrže, ktorý si v náklonnosti jemný a stály, Ó, najšťastlivejší syn, vypi pre tvoje najhlbšie uspokojenie nektár lámu, víno dokonalej múdrosti, a potom sa vydaj na cestu. Nech sa stretneme v čistej krajine Buddhu, nech sa znovu zjednotíme ako priatelia. Bez toho, aby si zabudol na nás, na otca a matku, vzývaj nás neprestajne, keď budeš v úzkych. Choď po tom, čo si užiješ učenie, ktoré je potravou pre srdce. Zjedz svoje sústo a stráv ho. Nech sa stretneme v čistej krajine Buddhu, nech sa znovu zjednotíme ako priatelia. Bez toho, aby si zabudol na nás, na otca a matku, pamätaj na našu láskavosť a vytrvaj vo svojej praxi. Nos plášť hlbokého dychu dákiní, nech ťa hreje na ceste. Nech sa stretneme v čistej krajine Buddhu, nech sa znovu zjednotíme ako priatelia. Bez toho, aby si zabudol na bezmocné cítiace bytosti, nechaj svoju myseľ spočinúť v ceste prebudenej múdrosti. Keď budeš odchádzať, vyvolaj túžbu dosiahnuť konečné prebudenie a niesť bremeno dharmy s veľkou silou. Nech sa stretneme v čistej krajine Buddhu, nech sa znovu zjednotíme ako priatelia. Syn môj, ja, šťastlivá Dagmema, hovorím k tebe od srdca. Uchovaj si moje slová v srdci a nezabudni na ne. Tvoja matka bude na teba pamätať. Matka a syn, mysle a srdcia v harmónii, nech sa stretneme v čistej krajine Buddhu, nech sa znovu zjednotíme ako priatelia. Nech sa moja modlitba naplní. Nech splatíš láskavosť svojho lámu skrz prax dharmy.” Keď takto prehovorila, vyronila mnoho sĺz. Všetci prítomní plakali a ukazovali smútok. Pokiaľ ide o mňa, poklonil som sa pred otcom a matkou, dotkol som sa hlavou ich nôh. Požiadal som ich o požehanie. Šiel som pospiatky, až kým som už nemohol vidieť tvár lámu. Všetci prítomní ma so slzami pozorovali. Zdráhal som sa odísť. Nakoniec, keď som videl, že sú láma a matka mimo dohľad, vydal som sa na cestu a po tom, čo som prešiel cez malé údolie, som sa obzrel. Láma a jeho nasledovníci akoby tvorili v diaľke hnedú masu. Pýtal som sa sám seba, či sa ešte niekedy vrátim. Potom som uvažoval: ‘Konečne som získal úplné inštrukcie. Už nebudem musieť mať nikdy nič do činenia so svetskými činmi. Nemusím sa nikdy oddeliť od svojho lámu, teda pokiaľ si ho budem

Page 67: Životopis Milarepu

67

vizualizovať na temene mojej hlavy. Mám dokonca aj jeho sľub, že sa znova stretneme v čistej krajine Buddhu. Akonáhle uvidím matku, ktorá ma porodila, telo, reč a myseľ, ešte sa môžem vrátiť k lámovi.’ Táto myšlienka ukončila môj smútok a znova som sa vydal na cestu. Prišiel som do domu lámu Ngogpu. Porovnali sme si naše inštrukcie. Vo vysvetľovaní tantry bol lepší než ja. V samotnej praxi som nebol príliš pozadu, ale v tajnej transmisii dákiní som ho prekonal. Po tom, čo som mu vzdal úctu, som odišiel do mojej dediny. Prišiel som tam za tri dni.

10

Potešilo ma, keď som si uvedomil, že mám jogínske sily, ktoré mi to umožnili. Tak prehovoril Milaräpa. Toto je piata kapitola, kde ovládne všetky všeobecné učenia, kde na základe pobádania vešteckými snami získa tajné ústne učenia, ktoré sa odovzdávajú od jedného majstra k jednému žiakovi, a kde opúšťa lámu, aby šiel do vlastnej dediny.

Kapitola 6: Meditácia 3

Potom sa Räčhung spýtal: “Ctihodný Majster, keď si prišiel do svojho rodného kraja, našiel si svoju matku nažive, alebo to bolo tak, ako sa ti snívalo?” Majster odvetil: “Práve tak ako v mojom zlom sne, som nemal dosť šťastia znovu stretnúť moju matku.” Räčhung potom povedal: “Povedz mi prosím, Majstre, v akých podmienkach bol tvoj dom a koho si stretol ako prvého?” A Milaräpa pokračoval: Prví ľudia, na ktorých som narazil, boli nejakí pastieri. Bolo to v hornej časti údolia, odkiaľ som mohol vidieť svoj dom. Predstieral som nevedomosť a spýtal som na meno kraja a na to, kto sú majitelia pozemkov. Odpovedali pravdivo. Potom som ukázal na svoj dom a povedal som: “A to miesto tam dole, ako sa volá? Ako sa volá majiteľ?” Jeden z pastierov povedal: “Ten dom sa volá Štyri stĺpy a osem trámov. Nemá živého majiteľa, je tam len duch.” “Sú jeho obyvatelia mŕtvi, alebo opustili dedinu?” Spýtal som sa. “Kedysi bol pán tohto domu jedným z najbohatších ľudí v kraji. Zomrel predčasne a zanechal po sebe syna, ktorý bol ešte stále mladý. Pretože ustanovil otec svoj závet nemúdro, zhabali všetok synov majetok jeho bratranci. Keď syn vyrástol, aby ich potrestal za to, že mu zhabali majetok, priniesol dedine pohromu zosielaním kúziel a krupobitia.” “Možno sa obyvatelia boja jeho ochranného božstva a neodvažujú sa ani pozrieť na dom a pole, nehovoriac o tom, že by sa mali k nim priblížiť,” povedal som. Pastier pokračoval: “V dome je matkina mŕtvola a straší tam jej duch. Dcéra opustila matkino telo a zmizla, nikto nevie, kde. Pokiaľ ide o syna, je buď mŕtvy, alebo sa stratil. V dome je vraj posvätná kniha. Pustovník, ak sa odvážiš, choď sa sám presvedčiť.” “Koľko času uplynulo od týchto udalostí?” “Matka zomrela pred asi ôsmimi rokmi. Z kliatob a krupobitia sú už len spomienky, počul som o nich len od ostatných.” Takže dedinčania sa skutočne báli môjho ochranného božstva. Myslel som si, že by sa neodvážili mi ublížiť. Ale istota toho, že moja stará matka bola mŕtva a moja sestra sa túlala, ma naplňovala zármutkom. S plačom som sa schoval a čakal som, kým nezašlo slnko. Keď sa zotmelo, šiel som do dediny. Bolo to skutočne ako v mojom sne. Moje pole bolo zarastené burinou. Šiel som do môjho

10 Prišiel som tam za tri dni. Za tri dni vykonal Milaräpa cestu, ktorá by prirodzenými prostriedkami trvala niekoľko mesiacov. (OP)

Page 68: Životopis Milarepu

68

domu, ktorý bol postavený ako chrám. Dážď a hlina padali na posvätné knihy, Ratnakútu. Krysy a myši si tam urobili hniezdo a pokryli knihu trusom. Pri pohľade na to ma prepadla melanchólia a moje srdce sa naplnilo smútkom. Vstúpil som do hlavnej izby. Rozvaliny pece, pomiešané s hlinou, tvorili hromadu, na ktorej rástla burina. Bolo tam veľa vybielených a rozbitých kostí. Uvedomil som si, že to boli kosti mojej matky. Pri spomienke na to ma dusili emócie a premožený žiaľom som skoro odpadol. Okamžite som si spomenul na lámove inštrukcie. Zjednotil som svoje vedomie s vedomím mojej matky a s osvietenou mysľou majstrov Kagjü, posadil som sa na kosti mojej matky a meditoval v rýdzej prítomnosti bez toho, aby boli moje telo, reč a myseľ čo i len na chvíľu rozptýlené. Videl som možnosť, ako oslobodiť môjho otca a matku z kolobehu zrodu a smrti. Prešlo sedem dní a povstal som zo svojej meditácie. Začal som uvažovať: Som presvedčený o úbohosti samsáry, dám urobiť z kostí mojej matky ccha-ccha

1 a zaplatím

týmito knihami – Ratnakútou. Potom pôjdem na Bielu skalu konského zuba a oddám sa po zvyšok života meditácii dňom i nocou a ak by som mal čo i len pomyslieť na osem svetských záujmov, zabijem sa. Ak sa podriadim zákonu túžby, nech mi ochrancovia dharmy vezmú život. Z hĺbky srdca som si opakoval túto strašnú prísahu zas a znova. Pozbieral som kosti svojej matky a knihy a po tom, čo som ich očistil od prachu a vtáčieho trusu, som im vzdal poctu. Knihy neboli dažďom príliš zničené a ešte sa dali čítať. Na chrbát som si naložil prvú várku kníh, ktorá bola nezničená, a kosti mojej matky som niesol v záhyboch mojej čhuby. Bol som naplnený pocitom úbohosti samsáry. Premožený nezmerným žiaľom som zaspieval túto Pieseň vyrovnanosti a zaviazal som sa prísahou k esenciálnemu účelu dharmy: “Ó, Ctihodný, Súcitný a Nemenný, v súlade s predpoveďou Marpu Prekladateľa, nachádzam tu, v démonickom väzení môjho domova, učiteľa prchavých ilúzií. Požehnaj mi, nech pojmem pravdy, ktoré mi dal tento učiteľ. Všetko, čo existuje, je prechodné a v neustálom pohybe. A obzvlášť tento svet samsáry je zbavený esenciálneho účelu a hodnoty. Než by som sa zapodieval úbohými činmi, musím sa oddať esenciálnemu účelu dharmy. Najprv, keď tu bol otec, nebol tu syn. Keď tu bol syn, otca už nebolo. Naše stretnutie bolo ilúziou. Ja, syn, budem praktikovať pravú dharmu. Pôjdem meditovať na Bielu skalu konského zuba. Keď tu bola matka, nebol tu syn. Teraz, keď som prišiel, je moja stará matka mŕtva. Naše stretnutie bolo ilúziou.

1 Ccha-ccha. Sú to reliéfne sošky z hliny či sadry, ktoré slúžia ako objekt reprezentujúci tri klenoty, tieto sa stavajú na oltár. Ine ccha-

ccha slúžia na vytvorenie kontaktu s dharmou pre mŕtvych, kosti sa podrvia a zmiešajú sa s hlinou, z ktorej sa urobia malé figúrky stúpy.

Page 69: Životopis Milarepu

69

Ja, syn, budem praktikovať pravú dharmu. Pôjdem meditovať na Bielu skalu konského zuba. Keď tu bola sestra, nebol tu brat. Teraz, keď brat prišiel, odišla sa túlať. Naše stretnutie bolo ilúziou. Ja, syn, budem praktikovať pravú dharmu. Pôjdem meditovať na Bielu skalu konského zuba. Keď tu boli sväté knihy, nebola tu úcta. Teraz, keď si ich ctím, sú zničené dažďom. Naše stretnutie bolo ilúziou. Ja, syn, budem praktikovať pravú dharmu. Pôjdem meditovať na Bielu skalu konského zuba. Keď tu bol dom, nebol tu pán. Teraz, keď pán prišiel, je z domu ruina. Naše stretnutie bolo ilúziou. Ja, syn, budem praktikovať pravú dharmu. Pôjdem meditovať na Bielu skalu konského zuba. Keď tu bolo úrodné pole, nebol tu pán. Teraz, keď pán prišiel, je zarastené burinou. Naše stretnutie bolo ilúziou. Ja, syn, budem praktikovať pravú dharmu. Pôjdem meditovať na Bielu skalu konského zuba. Dom, domovina a polia sú zo sveta bez skutočného úžitku. Nech si ich vezmú nevedomí. Pôjdem ako pustovník hľadať oslobodenie. Súcitný otec, Marpa Prekladateľ, požehnaj tohto askétu, nech môže meditovať v odlúčení.” Takto som vyjadril svoje utrpenie, odišiel som do domu môjho tútora, ktorý ma pred dlhou dobou učil čítať. Bol mŕtvy, preto som podaroval prvú várku Ratnakúty jeho synovi a povedal som: “Dám ti aj zvyšok tejto svätej knihy. Urob z kostí mojej matky hlinené figúrky.” Odvetil: “Tvoje ochranné božstvá budú určite nasledovať tvoju knihu, takže ju nechcem, ale pomôžem ti odliať figúrky.” “Moje ochranné božstvá nebudú nasledovať moje dary.” “Potom je dobre,” povedal. S mojou pomocou urobil z kostí mojej matky ccha-ccha. Potom sme vykonali ceremóniu požehnania a postavili sme ccha-ccha do stúpy. Potom som sa chystal odísť. Syn môjho tútora povedal: “Ostaň tu pár dní a rozprávaj, budem sa starať o tvoje potreby.” Odvetil som: “Nemám čas na rozprávanie, túžim meditovať.” “Tak ostaň na noc. Zajtra, keď budeš odchádzať, dám ti zásoby.” Súhlasil som s tým, že ostanem, a on pokračoval: “Keď si bol mladý, porazil si svojich nepriateľov mágiou. Teraz, keď si na vrchole svojho života, vyznávaš dharmu, čo je úžasné. Jedného dňa sa staneš veľkým svätcom. Od ktorého lámu si dostal inštrukcie a aké boli? ” Kládol mi veľmi podrobné otázky. Odvetil som: “Získal som učenie Dzogčhenu. Ale predovšetkým som stretol Marpu.”

Page 70: Životopis Milarepu

70

To je úžasné! Ak je to tak, bolo by dobré, ak by si si opravil dom, oženil sa s Dzese a pokračoval v šľapajach tvojho lámu.” Odvetil som: “Láma Marpa sa oženil pre dobro cítiacich bytostí. Ale nemám ani zámer, ani schopnosť konať tak ako on. Ak by som tak urobil, bolo by to akoby si zajac predstavoval, že môže kráčať v šľapajach leva. Zišiel by som na scestie a určite by som zomrel. Rozsmutnený kolobehom zrodu a smrti si neprajem nič iné než meditovať a riadiť sa učeniami lámu. Základom jeho učenia je, že túto meditáciu je treba praktikovať v odlúčení. Takýmto spôsobom by som mal pokračovať v jeho ceste. Len prostredníctvom meditácie môžem naplniť jeho nádeje. Poslúži to veci učenia a pomôže to všetkým cítiacim bytostiam. Dokonca to zachráni môjho otca a moju matku a prinesie realizáciu môjho vlastného zámeru. Viem len meditovať a nemôžem robiť nič iné. Nemyslím na nič iné. Vrátil som sa do svojej dediny hlavne preto, že tu moji rodičia vlastnili dom a pozemok. Zmiznutie všetkých mojich svetských statkov len posilnilo moje prianie meditovať a teraz je už ako oheň, ktorý horí v mojich prsiach. Iní nepoznali také nešťastie. Pre tých, čo nemyslia na utrpenie smrti a nižších ríš, môžu byť zmyslové potešenia tohto života dostačujúce. Pokiaľ ide o mňa, všetky tieto veci ma ženú meditovať bez ohľadu na jedlo, oblečenie a uznanie.” Trasúc sa od vzlykov som zaspieval túto pieseň: “Skláňam sa k nohám Marpu, Dokonalého. Požehnaj tohto askétu, nech je bez pripútanosti. Beda! Beda! Bieda, bieda! Keď myslím na tých, čo veria svetským veciam, napĺňa ma smútok. Vyžívať sa v svetských veciach roznieťuje biedu v jej samotnom zdroji. Neustále krúžiac sú uvrhnutí do jamy samsáry. Čo môžu robiť tí, čo sú lapení zármutkom a strasťou? Niet inej cesty než oddanosť k dharme. Ctihodný Marpa, Nepohnuteľný, držiteľ absolútnej pravdy, požehnaj tohto askétu, nech môže žiť v odlúčení. V meste prchavej ilúzie sa cestovateľ zďaleka rozosmutnil. V tomto divnom kraji Guntang sú dnes moje stáda oviec a zem, na ktorej sa pásli, korisťou zločincov. Toto je tiež príklad prchavej ilúzie, je to príklad, ktorý ma volá k meditácii. Hlavná hala v Štyroch stĺpoch a ôsmich trámoch je dnes ako horná čeľusť leva.

2

Môj dom s jeho štyrmi rohmi, štyrmi stenami a špicom je dnes ako ucho osla. Toto je tiež príklad prchavej ilúzie, je to príklad, ktorý ma volá k meditácii. Moje dobré pole, Úrodný trojuholník, je dnes prežraté burinou. Moji bratranci a ďalší príbuzní

2Čeľusť leva. Tento obraz označuje časť steny, ktorá prevísa. (OP)

Page 71: Životopis Milarepu

71

sú dnes moji nepriatelia, ktorí proti nám viedli vojnu. Toto je tiež príklad prchavej ilúzie, je to príklad, ktorý ma volá k meditácii. Dnes už viac niet môjho dobrého otca, Milu Šeraba Gjalcchäna, neostala po ňom ani stopa. Moja matka, Kargjän pochádzajúca z Ňagu, je len hromádkou drobiacich sa kostí. Toto je tiež príklad prchavej ilúzie, je to príklad, ktorý ma volá k meditácii. Rodinný kňaz, Könčhog Lhabum, je teraz domácim sluhom. Sväté knihy, Ratnakúta, sú dnes hniezdom krýs a myší. Toto je tiež príklad prchavej ilúzie, je to príklad, ktorý ma volá k meditácii. Môj strýko z matkinej strany, Jung – Víťazný, žije teraz medzi nepriateľmi. Moja sestra, Peta Gönkji, sa šla túlať preč bez jedinej stopy. Toto je tiež príklad prchavej ilúzie, je to príklad, ktorý ma volá k meditácii. Ctihodný Marpa, Súcitný a Nepohnuteľný, požehnaj tohto askétu, nech môže meditovať v odlúčení.” V žiali som zaspieval túto pieseň. Syn môjho tútora zvolal: “Úžasné a také pravdivé!” A hlboko si vzdychol. Jeho žena nekontrolovateľne vzlykala. Videl som biedu mojej dediny a nemohol som si pomôcť, musel som znova a znova upevniť moje odhodlanie pokračovať v meditácii. Udržiaval som si hlboko v srdci toto pranie, neustále som praktikoval meditáciu, a tak som nemal dôvod na ľútosť. Tak hovoril Milaräpa. Toto je šiesta kapitola, v ktorej sa Milaräpa, presvedčený o úbohosti samsáry, rozhodne oddať meditácii.

Kapitola 7: Meditácia 4

Räčhung sa spýtal: “Majster, kde si najprv podstupoval ťažkosti a praktikoval sadhanu1?”

Milaräpa pokračoval: Ďalší deň mi tútorov syn povedal: “Vezmi si tieto zásoby a pamätaj na nás vo svojej meditácii.” Dal mi vrece jačmennej múky a nejaké výborné sušené mäso. Stiahol som sa do dobrej jaskyne na kopci za mojím domom, aby som tam meditoval. Šetril som si zásoby, moje telo začalo slabnúť. Napriek tomu som bol schopný vydržať niekoľko mesiacov intenzívnej meditácie. Keď sa moje zásoby vyčerpali a nemal som čo jesť; cítil som, že už dlho nevydržím. Pomyslel som si: 'Budem žobrať o mäso od pastierov na vysočine a o zrno od farmárov v doline. Pri starostlivom dávkovaní jedla budem schopný pokračovať v meditácii.' A tak

1 Sadhana – vadžrajánová meditačná prax.

Page 72: Životopis Milarepu

72

som šiel žobrať od pastierov. Pri vchode do stanu som zvolal: “Prosím, dajte pustovníkovi nejaké jedlo.” Náhodou som trafil do tábora mojej tety. Akonáhle ma spoznala, rozzúrila sa a poslala na mňa jej psy. Bránil som sa kameňmi a palicou. Potom moja teta vzala palicu od stanu a kričala na mňa: “Ty hanebný syn vznešeného otca, ty potupa svojej rodiny, ty démon, ktorý zničil svoju dedinu! Prečo si sem prišiel? Taký syn, čo sa narodil takému dobrému otcovi!” Hovorila takto a vyhrážala sa mi. Ustúpil som, ale keďže som bol vyhladnutý a slabý, potkol som sa o kameň a spadol som do kaluže. Hoci som bol takmer mŕtvy, moja teta mi naďalej nadávala. Postavil som sa tak dobre, ako som mohol, a opierajúc sa o moju palicu, som jej zaspieval túto pieseň: “Skláňam sa k nohám Marpu, Súcitného. V zlom kraji Caji Korön

2

nás, matku a deti, nenávideli naši príbuzní. Roztratili sme sa ako fazule rozhrabnuté palicou. Strýko a teta, boli ste to vy, kto nás rozohnal. Pamätajte na to! Zatiaľ čo som putoval na kraj sveta o žobrote, zabil moju matku meč biedy a zármutku. Moja sestra odišla žobrať o jedlo a šaty. Keďže som nikdy neprestal ľúbiť svoju matku a sestru, vrátil som sa do väzenia mojej domoviny a našiel som moju milovanú matku mŕtvu a moju nešťastnú sestru, ako sa túla na kraj sveta. Smútok a trpkosť sa mi vliali do pŕs. S týmto utrpením matky a detí, ó, bratranci, či ste neplánovali zavaliť nás žiaľom? Napriek tomu to bol tento neznesiteľný žiaľ, ktorý ma povolal k duchovnému životu. Zatiaľ čo som odrezaný od sveta v ústraní v horách meditoval o učeniach Marpu Súcitného, bolo moje telo, hoci je len ilúziou, bez jedla. Vydal som sa žobrať a ako hmyz umierajúci pri vchode do mraveniska som sa ocitol pri vchode do stanu mojej tety. Poslala na mňa na uvítanie zúrivého psa. S týmto zoslabnutým telom som sa ubránil. Jej nadávky, zlé slová a urážky zaplnili moje srdce žiaľom. Ozbrojená tyčou zo stanu, zasypala moje telo údermi, spôsobila mi tak veľkú bolesť a utrpenie a takmer ma zbavila môjho drahocenného života. Hoci mám dobrý dôvod na hnev, zariadim sa podľa učení lámu. Ó, teta, zabudni na svoj hnev a daj mi zásoby na ústranie. Ó, ctihodný Marpa, milostivý pane,

2 Caji Korön. Iný názov Milaräpovho rodiska, Kja Ngaca.

Page 73: Životopis Milarepu

73

požehnaj svojmu žiakovi a upokoj jeho hnev.” Tak som spieval tieto ľubozvučné žalospevy, čo zahanbilo dokonca aj moju tetu. Sprevádzaná mladým dievčaťom, ktoré plakalo, sa vrátila do ich stanu. Teta poslala za mnou mladé dievča s hrudou masla a s čiastočne pokazeným koláčom syra. Šiel som žobrať aj do iných stanov, kde som nikoho nepoznal, ale keďže všetci vedeli, kto som, dívali sa na mňa so zvedavosťou a dali mi bohatú almužnu. Odniesol som si tieto dary so sebou a rýchlo som odišiel. Vedel som, že môj strýko bude konať rovnako ako moja teta, a pomyslel som si: “Musím sa vyhnúť tomu, aby som šiel smerom k nemu.” Ale zatiaľ čo som prosil o almužnu od roľníkov v Ca, prišiel som k dverám domu, kde žil môj strýko. Hoci som vyzeral ako hnijúca mŕtvola, spoznal ma a zakričal. “Á, ty si ten, ktorého som chcel vidieť.” A vrhol po mne vražedný kameň, ktorý ma takmer zasiahol. Spoznal som svojho strýka a utiekol som. Hádzal po mne kamene z celej sily a ja som ďalej utekal. Strýko šiel po svoj luk a šíp. “Zvrhlý syn! Hanba rodiny! Nepriniesol si svojej dedine skazu?” A kričal na dedinčanov: “Musíme chytiť nášho nepriateľa. Rýchlo sem.” S týmito slovami vystrelil na mňa šípy. Niektorí mladí muži z dediny tiež začali hádzať kamene. Keďže som sa bál, že mi pre moje čarovanie v minulosti urobia niečo hrozné, rozhodol som sa pohroziť im čiernou mágiou. Zakričal som: “Lámovia – otcovia línie Kagjü! Ó, oceán ochranných božstiev, vy, ktorí pijete krv! Pustovník praktikujúci dharmu je obkľúčený nepriateľmi. Poďte ma zachrániť.” A dedinčanom som povedal: “Ja môžem zomrieť, ale moje ochranné božstvá sú nesmrteľné.” Muži sa preľakli, polapili môjho strýka a zabránili mu v tom, aby ma ďalej trápil. Tí, čo hádzali kamene, ma požiadali o odpustenie. Všetci ostatní doniesli dary. Len strýko mi odmietol dať čokoľvek. Ale keďže môj ďalší pobyt v kraji by ich rozhneval, rozhodol som sa odísť. Večer som mal sen, ktorý predpovedal šťastnú udalosť, ak by som sa ešte pár dní zdržal. Tak som ostal a Dzese sa dozvedela o mojom príchode do dediny. Prišla ma navštíviť, priniesla mi zásoby a trochu vynikajúceho piva. Objala ma a prepukla v plač. Povedala mi, ako zomrela moja matka a ako sa moja sestra stala tuláčkou. Premožený žiaľom som tiež prelial mnoho sĺz. Povedal som jej: “Prečo si sa po takom dlhom čase nevydala?” Odvetila: “Báli sa tvojho ochranného božstva, a tak si ma nikto nevzal. Ak by ma aj niekto požiadal o ruku, odmietla by som. To, že si začal praktikovať dharmu, je úžasné. Čo budeš robiť s domom a poľom?” Chápal som jej predstavu a sám som si pomyslel, že to bolo len vďaka milosti Marpu Prekladateľa, že som sa s ňou neoženil. Zo svetského hľadiska musím povedať Dzese, že niet nádeje, aby by som si ju zobral, ale z duchovného hľadiska musím za ňu robiť úprimné priania. Povedal som jej: “Ak nájdem sestru, dám jej môj dom a moje pole. Medzitým ho môžeš využívať ty sama. Ak bude isté, že je moja sestra mŕtva, môžeš si nechať dom aj pole.” “Ale nechceš ich ty sám?” “V súlade s mojou asketickou praxou budem hľadať jedlo tak, ako to robia myši a vtáky, takže nepotrebujem pole. Mojím príbytkom bude prázdna jaskyňa, preto nepotrebujem dom. Dokonca aj keby som bol pánom vesmíru, v okamihu smrti by som sa musel vzdať všetkého. Ak sa teraz zrieknem všetkého, budem šťastný teraz i po smrti. Preto som sa teraz – celkom v rozpore s tým, čo robia druhí, vzdal všetkého a všetkých. Neočakávaj,

Page 74: Životopis Milarepu

74

že budem mužom v svetskom slova zmysle.” Odvetila: “Takže je tvoja prax v protiklade s praxou iných nasledovníkov dharmy?” “Predovšetkým tí, čo myslia len na svetské ciele, sa uspokoja štúdiom pár kníh o dharme. Tešia sa z ich vlastného úspechu a z neúspechu druhých. V mene dharmy hromadia toľko bohatstva a slávy, koľko len môžu. Prijímajú sväté mená a obliekajú si žlté rúcha. Od takých sa odvraciam a vždy sa budem odvracať. Ale iní nasledovníci, pokiaľ neboli ich mysle a prax také skazené, so mnou súhlasia, nezávisiac od toho, aké rúcho nosia, nemôžem sa od nich odvrátiť. Vyhýbam sa len tým, čo nenasledujú esenciu dharmy.” “Nikdy som nevidela nasledovníka dharmy, ako si ty. Vyzeráš horšie ako žobrák. Aká je toto mahájána?” “Je to tá najlepšia. Vyhadzuje osem svetských záujmov do vzduchu, aby bolo možné dosiahnuť prebudenie v tomto živote. Môj výzor je v súlade s touto tradíciou.” Dzese odvetila: “Ako vravíš, tvoja cesta a ich sú celkom v protiklade; jedna z nich musí byť nesprávna. Ak sú obidve rovnako pravdivé, uprednostnila by som ich cestu pred tvojou.” “Nemám rád to, čo máte radi vy, svetskí ľudia. Dokonca aj tí mnísi v žltých rúchach, ktorí nasledujú rovnakú cestu ako ja, sa nezdajú byť úplne oslobodení od ôsmich svetských záujmov. Dokonca aj keď sú, je rozdiel v čase, ktorý im zaberie dosiahnutie prebudenia, nezmerný. To je to, čomu nerozumieš. Ak môžeš, praktikuj dharmu. Ak nemôžeš, tak ži ďalej tak ako doteraz a vezmi si môj dom a pole.” Dzese odvetila: “Nechcem ani tvoj dom, ani tvoje pole. Daj ich tvojej sestre. Pokiaľ ide o mňa, budem praktikovať dharmu, ale nemôžem nasledovať takú cestu, ako ty.” Keď to povedala, odišla. Moja teta sa dozvedela, že už nepotrebujem moje pole ani môj dom. Prešlo niekoľko dní a ona si pomyslela: 'Keďže bude nasledovať inštrukcie svojho Majstra, zistím, či by som nemohla získať to pole pre seba.' Prišla ku mne, doniesla jačmennú múku, pivo a nejaké sušené mäso. “Minule som sa správala hlúpo,” povedala. “Ale keďže si svätý muž, odpustíš mi. Teraz budem ja, tvoja teta, obrábať tvoje pole a budem ti nosiť zásoby.” Odvetil som: “Veľmi dobre, teta, prines mi každý mesiac vrece jačmeňa a zvyšok si nechaj.” “Urobím tak.” Len po dva mesiace mi nosila jačmeň tak, ako sme sa dohodli. Potom za mnou prišla pri jednej príležitosti a povedala: “Ľudia hovoria, že ak budem obrábať toto pole, ochranné božstvá synovca na nás zošlú zlé kúzla. Ale ty by si to nedopustil, však?” Odpovedal som: “Prečo by som to robil, keď je užitočné pre nás oboch, že obrábaš pole a nosíš mi zásoby?” “Veľmi dobre, synovec, keďže v tom pre teba nie je žiadny rozdiel, uľavilo by sa mi, keby si prijal prísahu.” Nevedel som, aký pocit z toho bude mať v budúcnosti, ale prijal som prísahu, keďže robiť druhých šťastnými je dharma. Potom bola šťastná a vrátila sa domov. Vynaložil som na meditáciu vážne úsilie, ale bol som úplne neschopný čo i len dosiahnuť blaženú skúsenosť vnútorného tepla a zatiaľ čo som sa sám seba pýtal, čo robiť, mal som tento sen: “Oral som pruh môjho poľa. Zem bola tvrdá a pýtal som sa, či sa vzdať. Potom sa na oblohe zjavil ctihodný Marpa a povedal mi: “Syn môj, posilni svoju vôľu, maj odvahu a pracuj; budeš brázdiť tvrdú a suchú zeminu.” Hovoriac takto ma Marpa viedol a ja som oral svoje pole. Okamžite vzišla hustá a bohatá úroda. Prebral som sa plný radosti a pomyslel som si: 'Keďže sú sny len projekciou

Page 75: Životopis Milarepu

75

skrytých myšlienok, ani blázni neveria, že sú skutočné. Som väčší blázon, než oni.” Aj tak som si pomyslel, že ten sen znamená, že ak vytrvám v mojom úsilí meditovať, dosiahnem novú kvalitu vnútornej skúsenosti a na vyjasnenie významu svojho snu som zaspieval túto pieseň: “Prosím ťa, Súcitný majster, požehnaj žobráka, nech žije v odlúčení. Obrábam pole v základe nerozlišujúcej mysle, hnojím ho a zalievam dôverou a zasievam semienka čistého srdca. Ozýva sa mocný hrom mojich invokácií a dážď tvojho požehnania padá bez úsilia. Na vola mysle slobodnej od pochybností kladiem jarmo a pluh zručných prostriedkov a múdrosti. Pevne držím opraty bez rozptýlenia. Práskajúc bičom úsilia, rozbíjam hrudy piatich jedov. Odhadzujem kamene skazeného srdca a vykoreňujem pokrytectvo. Sekám steblá a žnem plody činov, ktoré vedú k oslobodeniu. Sýpku napĺňam plodmi vynikajúcich inštrukcií bez podpory mentálnych konceptov. Toto skvelé zrno, ktoré opražili a zomleli dákiní, je pustovníkova strava pre vnútorný rast. Toto je význam môjho sna. Realizácia nepovstáva zo slov. Pochopenie nepochádza z púhych rád. Nalieham na všetkých tých, čo pracujú pre prebudenie, aby meditovali s vytrvalosťou a úsilím. Výdrž a úsilie prekonajú aj najväčšie z prekážok. Nech tí, čo hľadajú prebudenie, nemajú prekážky.” Po tom, čo som zaspieval tieto slová, som sa rozhodol ísť a meditovať na Bielu skalu konského zuba. V ten istý deň mi teta priniesla tri fúry jačmennej múky, obnosený kožušinový kabát, odev z dobrého ľanového plátna, nejaké sušené mäso, nejaké maslo a masť. A povedala mi: “Toto je cena za tvoje pole. Vezmi si ju a choď niekam, kde ťa už neuvidím, ani o tebe nezačujem. Ľudia začínajú hovoriť: 'Po tej biede, čo nám priniesol Thöpaga, sa s ním teraz stýkaš. Než by sme mu dovolili, aby nás ostatných zabil svojou čiernou mágiou, porátame sa s vami obomi.' Preto by bolo pre teba dobré, synovec môj, ísť do inej dediny. V každom prípade, ak tu ostaneš, mňa nemajú dôvod zabiť, ale pokiaľ ide o teba, synovec, nebudú váhať.” Veľmi dobre som vedel, že ľudia z dediny to nepovedali. Pomyslel som si: 'Čo keby som nekonal v súlade s dharmou? V princípe som neprijal prísahu proti zosielaniu kúziel na niekoho, kto mi vezme pole. Okrem toho obzvlášť pre jogína je prísaha len snom bez reality. Nie je nič, čo by mi bránilo zoslať krupobitie v tom okamihu, keď sa ku mne obráti chrbtom. Ale také veci nespravím. Lebo ako by som mohol praktikovať trpezlivosť, keby ma nikto nehneval? Ak by som dnes zomrel, čo by som robil s poľom a

Page 76: Životopis Milarepu

76

s tým všetkým? Hovorí sa, že trpezlivosť je najlepším z prostriedkov, ako dosiahnuť bódhi,

3 moja teta je

podporou mojej meditácie. Je to vďaka môjmu strýkovi a mojej tete, že som vstúpil na cestu oslobodenia. Na znak mojej vďaky sa budem neprestajne modliť za ich prebudenie. V tomto živote im môžem dať nielen moje pole, ale aj môj dom.' A vysvetľujúc moje myšlienky som tete povedal: “Keďže nemám iné prostriedky na dosiahnutie prebudenia v tomto živote, než je nasledovanie inštrukcií môjho lámu, prosím, vezmi si nielen moje pole, ale aj môj dom.” Zaspieval som túto pieseň: “Ctihodný láma, v tvojich rukách sú radosti a zármutky tohto žobráka, ktorého si viedol do horskej samoty. Tomu, kto je týraný karmou svetovej samsáry, roztrhnú zatemnenia životnú tepnu oslobodenia. To, čo pestujú ľudské bytosti, sú zlé činy. Ak sa zapodievajú týmto, budú znášať útrapy nižších ríš. Láska k priateľom a príbuzným je citadelou démonov, keby som ju staval, spadol by som do pece. Ak hromadíme jedlo a majetky, stanú sa vlastníctvom druhých. Všetko, čo hromadíme, sa stane vlastníctvom nepriateľov. Keď túžime po pive a čaji, stanú sa jedom, ak ich budem piť, pretrhnem si životnú tepnu oslobodenia. Cena, ktorú teta zaplatila za moje pole, je jej lakomstvom. Ak by som sa na ňom čo i len trochu podieľal, zrodil by som sa medzi hladnými duchmi. Slová mojej tety sú slovami hnevu. Ak by som mal hovoriť rovnakým jazykom, zničili by sme sa navzájom. Teta, zober si môj dom i pole. Zober si ich a nech si šťastná. Skrz moju oddanosť k dharme sa oslobodíš zo svojej viny. A ja dôjdem k chrámu absolútnej pravdy. Skrz súcit prekonám démonov. Ohováranie hodím za chrbát a obrátim sa k vyšším zámerom. Ó, milostivý láma, ktorý si v esencii nepohnuteľný, požehnaj tomuto žobrákovi, nech naplní svoj život v horskej samote.” Po tejto piesni moja teta povedala: “Ty, synovec, si skutočný a úprimný praktikujúci dharmy. To je úžasné!” A natešená odišla. Bol som rozrušený touto udalosťou, bol som premožený hrozným smútkom. Zároveň som bol šťastný a mal som pocit úľavy, že som sa zbavil domu a poľa. Ešte raz som pomyslel na to, že pôjdem meditovať v súlade s volaním môjho srdca do jaskyne Bielej skaly konského zuba. Keďže som v tejto jaskyni, kde ma navštívila teta, ustálil svoju kontemplatívnu prax, nazval som ju Jaskyňa základu. Ďalšie ráno som vzal to, čo som dostal za moje pole a nejaké ďalšie malé veci, ktoré som mal, a došiel som k Bielej skale konského zuba bez toho, aby o tom niekto vedel, a ostal som tam v príjemnej jaskyni. Malú tvrdú rohož som si položil ako meditačnú podušku a začal som svoj pobyt. Potom som urobil sľub nezostúpiť do obývanej oblasti:

3 Bódhi – prebudenie, osvietenie.

Page 77: Životopis Milarepu

77

“Dokým nedosiahnem stav duchovného prebudenia, nezostúpim užívať si almužnu či dary, ktoré venujú za zosnulých, dokonca aj keby som mal v tejto horskej samote zomrieť od hladu. Nezostúpim pre šaty, ani keby som mal zomrieť od zimy. Nedoprajem si svetské potešenia a rozptýlenia, aj keby som mal zomrieť od smútku. Nezostúpim hľadať lieky, ani keby som mal zomrieť na chorobu. Bez toho, aby som sa nechal rozptyľovať na tele, reči a mysli, budem pracovať na tom, aby som sa stal buddhom. Ó, láma a jidam, požehnajte mi, nech naplním tieto sľuby. Nech ma dákiní a ochranné božstvá podporia ich silou konať. Je lepšie zomrieť, než žiť ako človek, ktorý láme sľuby tým, že sa neusiluje o svoju realizáciu. Ó, oceán ochranných božstiev, okamžite zničte pri akomkoľvek porušení (týchto sľubov) môj život. Ó, láma a jidam, požehnajte ma, nech sa stretnem s dharmou v budúcom živote a nech sa narodím v ľudskom tele schopnom usilovať sa o buddhovstvo.” Po tom, čo som urobil tieto sľuby, som zaspieval Pieseň sľubov a prianí: “Ó, syn pána Náropu, požehnaj žobrákovi, nech dosiahne v samote cestu oslobodenia. Ukry ma pred rozptyľujúcimi silami Máru a prehĺb moju meditáciu. Bez toho, aby som bol pripútaný k jazeru vnútorného pokoja, nech vo mne rozkvitne kvet najvyššieho vhľadu. Bez toho, aby povstali poletujúce myšlienky rozlišovania, nech sa rozprestrú listy stavu poza koncepty. Nech moju celu neobývajú pochybnosti, ale nech dozrie plod prebudenia. Nedovoľ Márom

4 vytvárať prekážky.

Nech povstane v mojej mysli absolútna istota. Nech bez zaváhania na ceste zručných prostriedkov nasleduje syn v šľapajach otca. Ó, súcitný láma, nepohnuteľný v esencii, požehnaj žobrákovi, nech dosiahne v horskej samote dokonalosť.” Odkedy som sa takto modlil, živil som sa len riedkou polievkou s trochou praženej jačmennej múky a začal som meditovať. Hoci v mojej mysli – pokiaľ ide o mahámudru –povstala definitívna bdelosť, nedokázal som kontrolovať svoju pránu,

5 lebo moje telo

zoslablo, nezahrieval ma žiadny blažený oheň tumma a zakúšal som intenzívny pocit zimy. Potom som s veľkým sústredením invokoval svojho lámu a jednej noci som vo vnútornom stave jasnosti uvidel množstvo žien, ktoré vykonávali obetnú hostinu,

4 Viď poznámku 2 v kapitole 5. 5 Prána – vnútorná energia, ktorá je spojená s dychom a životnou silou.

Page 78: Životopis Milarepu

78

obklopili ma a povedali: “Marpa nás poslal, aby sme ti povedali, že ak necítiš oheň tumma, môžeš použiť metódy tela, reči a mysle, až kým v tebe nepovstane blažené teplo.” Predviedli jantry

6. Prostredníctvom sedenia v pozícii známej ako šesť prepletených

kľúčových bodov som sa usiloval o fyzickú blaženosť. O ovládnutie energie hlasu som sa usiloval prostredníctvom sily vitálnych elementov vo vzduchu. Usiloval som sa a meditoval na harmóniu mysle prostredníctvom uvoľnenia hadieho klbka a čoskoro sa vo mne začal šíriť oheň tumma. Prešiel rok. Potom som zatúžil vyjsť von a osviežiť sa. Chystal som sa odísť. Ale spomenul som si na svoj predchádzajúci sľub a pripomenul som si ho touto piesňou: “Ó, Marpa, manifestácia Dordže Čhanga, držiteľ absolútnej pravdy, požehnaj žobrákovi, nech zavŕši ústranie v osamotení. Milaräpa, ó, ty pyšný, nech ti je táto pieseň pripomienkou a pomocou. Si odrezaný od spoločníkov a ich príjemného hovoru. Prázdne sú pohľady na dolinu, ktorú túžiš uvidieť. Nič vonkajšie ti nezdvihne náladu. Nedopriavaj si túlavé myšlienky, ale nechaj myseľ pokojnú. Ak si budeš dopriavať, podvolíš sa necnostným myšlienkam. Nebuď rozptýlený, nebuď rozptýlený, ale pozorný. Ak si nepozorný, odveje tvoju oddanosť vietor. Neodchádzaj, neodchádzaj, ale ostaň tam, kde si. Ak odídeš, budú sa ti nohy potkýnať o kameň. Nehľadaj potešenie, ale ovládaj sa, hľadanie potešenia, ničomu neposlúži. Nespi, nespi, ale medituj. Ak budeš spať, premôže ťa päť jedov skazenosti.” Keď som sa takto vyhrešil, meditoval som bez toho, aby som rozlišoval medzi dňom a nocou. Kvalita mojej praxe sa zlepšila a takto prešli ďalšie tri roky. Každý rok som zjedol jedno z mojich vriec s jedlom. A keby som už nemal nič, čím by som sa živil, bol by to koniec môjho života. Keď sa svetskí ľudia po tom, čo našli desatinu unce zlata, radujú, keď ju potom stratia, sú zúfalí. Ale to nie je možné porovnať so smrťou bez dosiahnutia prebudenia. Lebo život, ktorý vedie k prebudeniu, je vzácnejší ako miliarda svetov naplnená zlatom. Pomyslel som si: 'Čo mám robiť? Je lepšie zomrieť, než porušiť svoj sľub. Nepôjdem dole do dediny. Neporuším svoj sľub. Ale keďže je to pre duchovný cieľ, musím nájsť práve dosť jedla, aby som si udržal život.' Šiel som pred jaskyňu Bielej skaly, kde hrialo slnko a bola tam výborná voda. Bolo tam veľa žihľavy – bolo to otvorené miesto s výhľadom do diaľky. S radosťou som tam ostal. Živil som sa žihľavou a pokračoval som vo svojej meditácii, keďže som na tele nemal žiadny odev a nemal som žiadnu inú výživu, moje telo pokryté šedivými chlpmi začalo vyzerať ako kostlivec a moja koža sa zafarbila farbou žihľavy. Keď sa to stalo, zobral som zvitok, ktorý mi dal láma, a položil som si ho na hlavu. Od tej doby, hoci som nemal čo jesť, som mal vždy pocit plného žalúdku a v ústach som mal chuť jedla. Lákalo ma zlomiť pečať na zvitku a pozrieť sa naň, ale znamenie ma varovalo, aby som ho ešte neotváral. Tak som ho nechal tak.

6 Jantra – jantrajoga (tib.thrulkhor) je séria pohybových a dychových cvičení, ktoré slúžia na ovládnutie prány.

Page 79: Životopis Milarepu

79

Prešiel asi rok. Nejakí lovci z tržnice v Kjidrongu, ktorí nemali šťastie na love, zrazu prišli k mojej jaskyni. Keď ma uvideli, zvolali: “Je to duch!” a utiekli preč. Zavolal som na nich, že som človek a že som pustovník. „Ťažko tomu uveriť,“ povedali, „ale poďme sa pozrieť.“ Vrátili sa a vbehli do jaskyne a žiadali: „Kde máš jedlo? Daj nám ho, neskôr ti to láskavo oplatíme. Ak odmietneš, zabijeme ťa.“ S týmito slovami sa mi vyhrážali. „Nemám nič, len žihľavu,“ povedal som im. „Zdvihnite ma a uvidíte. Nemám strach z olúpenia.“ “My ťa neolúpime.” “Čo by sa stalo, ak by sme zodvihli pustovníka?” povedal jeden. “Mohlo by nám to priniesť požehnanie,” povedal druhý. Jeden po druhom ma dvíhali a hádzali ma znova a znova na zem. Hoci bolo moje telo, vycvičené disciplínou asketizmu, naplnené bolesťou, cítil som za nich strašnú, neúnosnú ľútosť. Plakal som. Jeden z lovcov, čo stál bokom bez toho, aby mi ubližoval, povedal ostatným: “Počkajte! Tento muž je zrejme skutočný praktikujúci. Aj keby ním nebol, svoju mužnosť nedokážete týraním takého vreca kostí. Nie jeho chybou, že sme hladní. Prestaňte s tým.” A mne povedal: “Si úžasný jogín. Keďže som ťa netýral, prosím, vezmi ma pod ochranu tvojej meditácie.” Ostatní povedali: “A nás, ktorí sme ťa dvíhali, ochraňuj tiež.” Jeden z nich povedal: “Áno, ale sú rôzne typy ochrany, verte mi.” Rozosmial sa a odišiel. Hoci som nepomýšľal na to, že by som použil kúzla, nakoniec sa im dostala odplata z rúk mojich ochranných božstiev. Miestny náčelník lovcov potrestal. Ich náčelníka zabil a všetkým ostatným s výnimkou toho, ktorý povedal: “Neubližujte pustovníkovi,” vytrhol oči. Po tom, ako prešiel rok, bolo všetko moje oblečenie opotrebované a starý kožušinový kabát, ktorý mi dala teta ako výplatu za pole, bol na zdrapy. Pomýšľal som na to, že by som si zošil prázdne vrece od múky a handry z mojich šiat a urobil by som si z nich podušku. Ale povedal som si: 'Ak by som mal umrieť v tento večer, bolo by múdrejšie meditovať, než takto nezmyselne šiť.' Medzitým, keďže som sa vzdal myšlienky na šitie, rozprestrel som po svojej poduške zdrapy kožušiny a okraje kožušiny som si pritiahol tak, aby pokrývali dolnú časť môjho tela. Hornú časť tela som si všade tam, kde to bolo potrebné, prikryl kúskami vreca. Keď sa rozpadla aj táto látka, začal som si myslieť, že moje zrieknutie zašlo priďaleko a že ich musím zošiť dohromady. Ale nemal som ani ihlu, ani niť. Tak som zauzlil tie tri časti vreca tak, aby pokrývali hornú, strednú a spodnú časť tela, a previazal som ich jutovým povrazom. Toto som nosil cez deň, v noci som si dával na svoju podušku zdrapy kožušiny, dokým ešte vydržala. A takýmto spôsobom som strávil ďalší rok meditovaním. Počul som hlasy mnohých mužov. Niektorí lovci, naložení zverinou, prišli pred vchod do mojej jaskyne. Keď ma uvideli, zakričali: “Je to duch!” A tí, čo boli najbližšie, utiekli. Tí, čo boli ďalej, povedali: “Za bieleho dňa nie sú duchovia, ktorých by sa bolo treba báť. Dobre sa pozrite, je tam ešte?” Niektorí starí lovci vyšli vpred a tiež sa preľakli. Dlho som im vysvetľoval, že nie som duch, ale pustovník meditujúci v horách, a že za stav môjho tela môže nedostatok jedla. “Uvidíme, či je to pravda,” povedali a šli do mojej jaskyne. Okrem žihľavy tam nič nebolo. Boli tým hlboko pohnutí a darovali mi veľké zásoby mäsa spoločne s inými zásobami a povedali: “To, čo robíš, je úžasné. Prosím, zachráň zvieratá, ktoré sme zabili, nech sa narodia vo vyšších ríšach. Pokiaľ ide o nás, zmy naše zločiny.” Keď to povedali, vzdali mi úctu a odišli. 'Aké šťastie,' povedal som si s radosťou. 'Teraz môžem jesť ako človek.'

Page 80: Životopis Milarepu

80

Po tom, čo som zjedol varené mäso, začalo moje telo pociťovať pokojnú blaženosť. Moje zdravie sa zlepšilo a moja citlivosť bola ostrejšia a moja prax sa posilnila. Zakúšal som taký blažený stav prázdnoty, ako nikdy predtým. Videl som, že pár darov, ktoré som dostal na ústraní v horách, bolo oveľa užitočnejších ako stovky obiet, z ktorých by som sa tešil v mestách a dedinách. Mäso som jedol šetrne, ale to, čo som ušetril, nakoniec zamorili červy. Chcel som ho zjesť po tom, čo ich vyberiem, ale potom som si pomyslel: 'Nie je to môj osud ani právo. Nie je správne obrať červy o ich jedlo. Už ho nechcem.' Nechal som im na jedenie mäso a vrátil som sa k mojej asketickej strave zo žihľavy. Jednej noci ku mne prišiel muž hľadajúci jedlo. Prehľadal celú jaskyňu. Rozosmial som sa a povedal som: “Len skús niečo nájsť uprostred noci, keď ani ja nemôžem nájsť nič za bieleho dňa.” Potom ten muž, tiež so smiechom, odišiel. Prešiel ďalší rok. Jedného dňa prišli k mojej jaskyni nejakí lovci z Ca, ktorí nezastrelili žiadnu zver. Bol som oblečený vo vreci, ktoré bolo na troch miestach previazané povrazom a bol som v hlbokej meditácii. Pri pohľade na mňa jeden z lovcov namieril šípom a povedal: “Je to človek alebo duch? Je to strašidlo? Súdiac podľa jeho oblečenia sa zdá, že je to duch.” Usmial som sa a povedal: “To som ja, Thöpaga, som človek.” Spoznali ma podľa medzery v zuboch. “Si Thöpaga?” “Som.” “V takom prípade nám daj teraz niečo na jedenie. Neskôr ti to oplatíme. Už prešlo veľa rokov, odkedy si prišiel do dediny. Bol si celý čas tu?” “Bol som celý čas tu. Nemám pre vás na jedenie nič dobré.” “Daj nám to, čo ješ ty sám. To nám postačí.” “Výborne, založte oheň a uvarte si nejakú žihľavu.” Keď urobili oheň a uvarili žihľavu, poprosili o mäso. Odvetil som: “Keby som mal mäso, moje jedlo by bolo výživné. Už som žiadne nemal po mnoho rokov. Použite miesto toho nejakú žihľavu.” „Tak chceme kosti.“ “Keby som mal kosti, nebolo by moje jedlo natoľko bez chuti. Bol som bez nich po celé roky. Len použite viac žihľavy.” “Ale my sa nezaobídeme bez soli.” “Použite ako soľ žihľavu.” “Je isté, že pri takom spôsobe jedenia a obliekania nebudeš nikdy vyzerať normálne. Nie si človek. Dokonca aj sluha je svoj prídel a nosí teplé oblečenie. Niet na zemi človeka, ktorý by bol biednejší alebo úbohejší než si ty.” „Prosím! Nehovorte takto. Narodil som sa ako jeden z najšťastlivejších ľudí. Stretol som lámu Marpu z Lhodragu. Od neho som získal inštrukcie, ktoré mi dovolia dosiahnuť buddhovstvo v tomto živote a s týmto telom. Tým, že som sa zriekol sveta a meditujem na tejto osamelej hore, sa pokúšam dosiahnuť trvalý cieľ. Obetoval som jedlo, oblečenie a spoločenské postavenie a takto som v tomto živote zničil nepriateľov – vášne a predsudky. Niet svetského človeka, ktorý by bol odvážnejší alebo mal vyššie ašpirácie, ako ja. Hoci ste sa narodili v krajine, kde sa šírilo učenie Buddhu, necítite žiadne nutkanie čo i len počúvať dharmu, nehovoriac o meditácii. Nie je nebezpečnejšie konanie, než trochu po troche hromadiť chyby, hrsť po hrsti – naplnia hĺbku a trvanie pekla. Teraz budem mať navždy v mieri najvyššiu blaženosť a odteraz mám zaručené

Page 81: Životopis Milarepu

81

šťastie. Preto si vypočujte moju pieseň.“ A zaspieval som im Pieseň piatich radostí: „Skláňam sa k nohám Marpu, Súcitného. Požehnaj moje zrieknutie sa v tomto živote. Biela skala konského zuba je pevnosťou strednej cesty. Na vrchole pevnosti strednej cesty som sa ja, v bavlne odetý tibetský pustovník, zriekol v tomto živote jedla a oblečenia, aby som sa stal dokonalým buddhom. Mám radosť z tvrdej podušky podo mnou, mám radosť z bavlnenej látky, čo ma prikrýva, mám radosť z meditačného pásu, ktorý obopína moje kolená,

7

mám radosť z tohto prízračného tela, ktoré nie je ani vyhladované, ani nasýtené. Mám radosť z mojej mysle, ktorá získala vhľad do reality. Nie som nešťastný, som šťastný. Ak sa zdá aj vám, že som šťastný, robte tak, ako som robil ja. Ak nemáte šťastie nasledovať dharmu, uvažujte o pravom a trvalom šťastí všetkých bytostí, vás a mňa, a ani omylom ma neľutujte. Teraz už slnko zapadá, vráťte sa do svojich domovov. Keďže je život krátky a smrť zasiahne bez varovania, ja, ktorý sa usilujem o buddhovstvo, nemám čas na nezmyselné slová. Teda ma nechajte mojej kontemplácii.” Lovci odvetili: „Povedal si veľa pekných vecí. Určite máš dar reči. Avšak akokoľvek je tvoj príklad chválitebný, nemôžeme ho nasledovať.“ A s týmito slovami odišli preč. Každý rok sa v Kja Ngaca konal veľký festival odlievania ccha-ccha.

8 Pri tej príležitosti,

spievali títo lovci Pieseň piatich radostí. Moja sestra Peta, ktorá žobrala na hostine, počula pieseň. Zvolala: “Ktokoľvek vyslovil tieto slová, je buddha!” Jeden z lovcov so smiechom povedal: “No, no, spieva chvály na vlastného brata.” Ďalší dodal: “Či už je tvoj brat buddha alebo je obyčajný človek, toto je jeho pieseň a je v bode, keď zomrie od hladu.” Peta odvetila: “Môj otec a moja matka zomreli pred dlhou dobou. Naši bratranci sa obrátili proti nám. Môj brat sa túla po šírej zemi. Ja sama som žobráčkou a už ho nikdy neuvidím, takže sa nechcem radovať.” Ako povedala tieto slová, rozplakala sa. Dzese k nej prišla a povedala: “Neplač. Tvoj brat žije. Videla som ho pred nejakým časom. Poď k Bielej skale konského zuba a zisti, či tam je. Ak je, tak sa všetci opäť stretneme.” Presvedčená, že to tak je, zobrala Peta plný krčah piva, ktoré vyžobrala, chodiac od dverí k dverám, a s malou nádobou naplnenou múkou zmiešanou s korením došla k Bielej skale konského zuba. Pozerala na mňa od prahu. Moje telo bolo zničené asketizmom. Oči som mal vpadnuté. Všetky kosti mi trčali von. Svaly boli vysušené a zelené. Koža

7 Meditačný pás. Po tibetsky gomthag, je to pás vyrobený z bavlenenej či vlnenej látky. Meditujúci ho nosia opásaný okolo ľavého

ramena, hrudníka a chrbta, alebo jedného či oboch kolien. 8 Ccha-ccha. Posvätné sošky, ktoré sa odlievajú z hliny do medených či drevených foriem.

Page 82: Životopis Milarepu

82

pokrývajúca holé kosti vyzerala ako vosk. Moje vlasy zhrubli a zošediveli. Zostupovali z mojej hlavy ako hrozivá záplava. Moje údy sa už už rozpadali. Pri pohľade na to sa moja sestra preľakla a najprv si myslela, že by som mohol byť duch, ale slová, ktoré počula: “Tvoj brat umiera od hladu,” ju donútili zaváhať. “Si človek, či duch?” spýtal sa. “Som Mila Thöpaga.” Spoznala môj hlas. Prišla a objala ma. “Brat, starší brat!” Plakala a premožená citmi omdlela. Spoznal som Petu. Bol som zároveň šťastný a smutný. Urobil som, čo som mohol, aby som ju prebral. Po pár chvíľach nadobudla vedomie. Položila si hlavu na moje kolená, prikryla si tvár dlaňami a medzi vzlykmi povedala: “Naša matka umrela od žiaľu a odlúčenia od jej syna a nikto ju neprišiel pochovať. Vzdala som sa všetkej nádeje a opustila som dom. Šla som žobrať do inej provincie. Premýšľala som, či si aj ty mŕtvy alebo živý, či ťa postretlo nejaké šťastie. Ale pozri sa na seba! Taký je osud môjho brata! A také je sestrino utrpenie! Niet na svete nikoho, kto by bol biednejší než my dvaja, brat a sestra.“ Vzývala našu matku a otca menom a rozplakala sa. Všetky moje pokusy utešiť ju boli zbytočné. Potom som, tiež naplnený smútkom, zaspieval mojej sestre túto pieseň: „Pocta ctihodným lámom. Požehnajte žobrákovi, nech naplní svoju úlohu v osamení. Ó, sestra, cítiaca bytosť sveta, všetky radosti a bolesti sú prchavé. Ale keďže tu teraz takto žiališ, Som si istý, že pre teba existuje aj trvalé šťastie. Z toho dôvodu počúvaj pieseň svojho staršieho brata. Aby som vzdal vďaku všetkým cítiacim bytostiam, ktoré boli mojimi rodičmi, konám na tomto mieste dharmovú činnosť. Toto miesto vyzerá ako brloh divých zverov, pri pohľade naň by sa iní rozhorčili. Moje jedlo je ako jedlo psov a prasiat, pri pohľade naň by boli iní zhnusení. Moje telo je ako kostlivec, pri pohľade na neho by sa rozplakal aj krutý nepriateľ. Moje správanie je ako správanie blázna a moja sestra sa pýri od hanby. Ale moja bdelosť je skutočný buddha. pri pohľade na ňu sa Víťazný raduje. Hoci sa moje kosti na tejto podlahe zo studeného kameňa, prerezali mojím svalstvom, vydržal som. Moje telo sa zvnútra i zvonka stalo podobné žihľave, Nikdy už nestratí svoju zelenosť. V opustenej jaskyni v divočine, pozná pustovník veľa samoty. Ale moje oddané srdce sa nikdy neoddelí od lámu Buddhu troch časov. Silou meditácie, ktorá vzniká z môjho úsilia,

Page 83: Životopis Milarepu

83

bezpochyby dosiahnem uskutočnenie. A keď dosiahneme hlbšiu skúsenosť a prebudenie, šťastie v tomto živote sa objaví samo a prebudenie v ďalšom. Preto prosím moju sestru Petu, aby bola miesto utápania sa vo frustrácii a zármutku s vytrvalosťou usilovná v praxi dharmy.” Peta mi odvetila: „Ak by to tak bolo, sú tvoje slova úžasné a je ťažké uveriť, že sú pravdivé. Lebo ak sú pravdivé, iní praktikujúci dharmy by aspoň sčasti, ak nie úplne, praktikovali rovnakú cestu, ale ešte som nikdy nevidela niekoho takého biedneho, ako si ty.“ Keď dohovorila, dala mi jedlo a pivo, najedol som sa a napil a v tej chvíli sa moja myseľ stala krištáľovo jasnou. V ten večer sa moja prax veľmi zlepšila. Ďalší deň po odchode Pety poznalo moje telo, nezvyknuté na také jedlo, ako úľavu, tak aj nepohodlie. Ako sa moja myseľ začala túlať medzi pozitívnymi a negatívnymi myšlienkami, meditoval som z celej sily, ale nezískal som žiadne výsledky. O niekoľko dní ma prišla navštíviť s Petou Dzese, priniesli mi mäso, maslo, campu a veľké množstvo piva. Šiel som po vodu a stretol som ich. Keďže som bol nahý, pri pohľade na mňa sa začervenali a pre moju biedu sa rozplakali. Darovali mi mäso, maslo a múku, naliali mi pivo a zatiaľ čo som pil, Peta povedala: “Z akéhokoľvek uhla pohľadu sa pozrieme na môjho brata, nemožno ho volať človekom. Mal by si chodiť o almužne a po troche jesť jedlo, ktoré jedia ľudia. Dám ti, čo potrebuješ na oblečenie.” Dzese povedala: “Čokoľvek urobíš, pokiaľ ide o jedlo, tiež ti dám oblečenie.” Odpovedal som: “Neviem, kedy zomriem, a nemám čas ani túžbu ísť žobrať, aby som získal jedlo. Ak by som mal umrieť od zimy, nebudem ľutovať, lebo to bude pre dharmu. Neuspokojilo by ma, ak by som si dopriaval jedlo, pitie a smiech s príbuznými za cenu mojej meditácie. Preto nechcem ani vaše oblečenie, ani vaše jedlo, nebudem vás počúvať ani nepôjdem žobrať.” Peta povedala: “Nuž, starší brat, čo teda myslíš, že ťa uspokojí? Vari nie je nič lepšie než tvoja bieda?” Odvetil som: “Tri nižšie ríše sú nezmerne horšie, než je moja bieda. Je veľa bytostí, ktoré vyhľadávajú také utrpenie. Poviem vám, ako dosiahnem šťastie naplnením môjho cieľa.” A zaspieval som im túto Pieseň o naplnení môjho cieľa: “Vzývam svojho lámu v jeho manifestácii, aby požehnal tomuto žobrákovi,, nech zavŕši ústranie v osamení. Moje šťastie je neznáme mojim príbuzným, moja bieda je neznáma mojim nepriateľom, ak by som mohol zomrieť v osamení, bol by cieľ tohto jogína naplnený. Moje starnutie je neznáme mojim priateľom, moje chradnutie je neznáme mojej sestre, ak by som mohol zomrieť v osamení, bol by cieľ tohto jogína naplnený. Moje umieranie je neznáme ľuďom, moju hnijúcu mŕtvolu neuvidia supy, ak by som mohol zomrieť v osamení,

Page 84: Životopis Milarepu

84

bol by cieľ tohto jogína naplnený. Bez bdenia pri mojej mŕtvole, bez nárekov pre moju smrť, ak by som mohol zomrieť v osamení, bol by cieľ tohto jogína naplnený. S nikým, kto by sa pýtal, kam som šiel, s nikým, kto by povedal, že som tu, ak by som mohol zomrieť v osamení, bol by cieľ tohto jogína naplnený. Nech sa v tejto osamelej jaskyni v horách naplní pre dobro všetkých bytostí prianie o smrti askétu, takto sa môj cieľ naplní.” Dzese mi povedala: „Tvoje terajšie konanie je v súlade s tvojimi predchádzajúcimi slovami. Žasnem nad tým.“ Peta opäť prehovorila: “Nezáležiac na tom, čo vraví brat, nedokážem zniesť, že nemá vôbec žiadne jedlo a oblečenie. Dobré jedlo a oblečenie ti nezabráni v meditovaní, tak ti prinesiem látku, aby si si urobil plášť. Keďže nechceš prosiť o almužnu, tak zomri podľa vlastnej túžby od biedy bez toho, aby sa o teba niekto postaral v divočine. Ale ak nezomrieš, prinesiem ti to, čo bude treba, aby si si vyrobil oblečenie.” Odišli a ja som zjedol jedlo, čo priniesli. Pocit pôžitku a bolesti a pocity hladu narástli do takej miery, že som už nemohol meditovať. Pomyslel som si, že nebolo väčšej prekážky než táto neschopnosť meditovať. Zlomil som pečať na zvitku, ktorý mi dal láma, pozrel som sa naň, obsahoval esenciálne inštrukcie, ako prekonať prekážky a zlepšiť prax, inštrukcie o transformovaní zla na cnosť a obzvlášť radu jesť v tejto dobe dobré jedlo. Pochopil som, že silou mojej predchádzajúcej vytrvalosti v meditácii absorbovali moje kanály tvorivú energiu. Vďaka môjmu podradnému jedlu ostala tá energia neaktívnou. Pivo od Pety do istej miery moje kanály stimulovalo a pivo a jedlo od Dzese ten proces zavŕšili. Nasledoval som pokyny na zvitku, tvrdo som pracoval na cvičeniach s pránou, odporúčaných pre telo, dych a meditáciu. Následkom toho som očistil prekážky v malých ako aj v stredných kanáloch. Dosiahol som skúsenosť blaženosti, jasnosti a rýdzej prítomnosti podobnú tomu, čo som vedel z teórie. V skutočnosti to bola mimoriadna skúsenosť prebudenia, ktorá bola veľmi silná a stabilná. Vďaka tomu, že som prekonal prekážky, som uskutočnil nedostatky ako dokonalosť, dokonca aj v rozlišujúcich myšlienkach som vnímal vrodenú jednoduchosť Dharmakáje. Rozumel som, že všeobecne sú všetky veci vzťahujúce sa k samsáre a nirváne vzájomne závislé. Okrem toho som vnímal, že báza je neutrálna. Samsára je následkom nesprávneho náhľadu. Nirvánu je možné uskutočniť prostredníctvom múdrosti. Chápal som, že esencia oboch spočíva v prázdnej a žiarivej prítomnosti. Predovšetkým však bola táto zvláštna skúsenosť môjho prebudenia plodom mojich predošlých meditácií a bezprostredným účinkom jedla a hlbokých inštrukcií lámu. Mal som tiež mimoriadne pochopenie, že metódy vadžrajány slúžia na transformáciu všetkých zmyslových skúseností na duchovné dosiahnutie. Pretože som toto celé dlhoval Pete a Dzese, vyjadril som svoju vďačnosť v meditácii, aby ich zásluhy prispeli k ich prebudeniu. A zaspieval som o Esencii vzájomnej závislosti:

Page 85: Životopis Milarepu

85

“Skláňam sa k nohám Marpu z Lhodraku. Nech požehná tomuto žobrákovi, aby naplnil svoje ústranie v samote. Služby, ktoré mi poskytli moji mecenáši, zasiali semienko pre ich a moje prebudenie. Toto telo, ktoré je ťažké získať a ľahké zničiť, znovu nadobudlo vďaka výžive zdravie. Plodnosť tejto pevnej zeme a dážď z tej modrej šíravy, tieto dve na seba vzájomne pôsobia pre dobro bytostí a esencia tohto vzájomného pôsobenia spočíva v dharme. Moje iluzórne telo, živené mojím otcom a matkou, a učenie svätého lámu, vzájomné pôsobenie týchto dvoch ma priviedlo k pravej dharme a esencia tohto vzájomného pôsobenia spočíva vo vytrvalosti. Táto skalnatá jaskyňa v opustenej krajine a moja oddanosť k vznešenej ceste, tieto dve na seba vzájomne pôsobia pre naplnenie môjho cieľa. Esencia tejto interakcie leží v absolútnej pravde. Milaräpova vytrvalosť v meditácii a viera bytostí troch ríš, vzájomné pôsobenie týchto dvoch ohlasuje môj úspech v službe všetkým bytostiam. Esencia tohto vzájomného pôsobenia spočíva v súcite. Veľký jogín medituje v skalnatej jaskyni a mecenáš mu prináša jedlo, vzájomné pôsobenie týchto dvoch ich spoločne vedie k prebudeniu. Esencia tohto vzájomného pôsobenia spočíva v zdieľaní zásluh. Súcit dobrého lámu a žiakova vytrvalosť v meditácii, vzájomné pôsobenie týchto dvoch zaisťuje udržovanie dharmy. Esencia tohto vzájomného pôsobenia spočíva v ich úprimnom záväzku. Iniciácia vedúca k rýchlej transformácii a invokácia s intenzívnou dôverou a oddanosťou, vzájomné pôsobenie týchto dvoch nás čoskoro zvedie dokopy. Esencia tohto vzájomného pôsobenia spočíva v požehnaní. Ó, láma, ktorý si v esencii nepohnuteľný, ty poznáš šťastie a ťažkosti tohto žobráka.” Takto som spieval a meditoval som so zdvojnásobeným úsilím. Počas dňa som mal pocit schopnosti meniť svoje telo tak, ako som si prial a mal som pocit levitácie priestorom a konal som zázraky. V noci som v snoch mohol slobodne a bez prekážok skúmať celý vesmír z jedného konca k druhému. Transformoval som sa do stoviek rôznych materiálnych a duchovných tiel, navštívil som všetky buddhovské ríše a počúval tam učenia. Tiež som mohol učiť dharmu množstvo bytostí. Moje telo mohlo chrliť plamene aj vodu. Keď som takto získal nepredstaviteľne zázračné sily, meditoval som s radosťou a nadšením. Bol som skutočne schopný lietať priestorom, tak som letel do Jaskyne orlieho tieňa, kde som meditoval. Potom vo mne povstal intenzívny oheň tumma vyžarujúci teplo

Page 86: Životopis Milarepu

86

a blaženosť, ktorý bol nezmerne nadradený akejkoľvek skúsenosti, ktorú som mal v minulosti. Ako som sa vracal do Bielej skaly konského zuba, preletel som ponad malú dedinu, ktorá sa volala Langda, kde oral muž so svojím synom. Tento muž bol starším bratom niekoho, kto bol zabitý, keď sa zrútil dom môjho strýka. Syn viedol volov, zatiaľ čo otec viedol pluh, ktorý brázdil pole. Syn ma uvidel a zvolal: “Otec, pozri na tú úžasnú vec! Lietajúci muž vo vzduchu!” Jeho otec mu povedal: “To nie je žiadny veľký zázrak. Je to syn tej zlovoľnej ženy, Kargjän z Ňangu. Je to ten prefíkaný, tvrdohlavý Mila, zničený hladovaním. Nedovoľ jeho tieňu dopadnúť na teba. Pokračuj v oraní.” Otec sa neustále pohyboval hore dole, bál sa, že sa ho dotkne môj tieň. Jeho syn mu povedal: “Ak môže človek lietať, či je tvrdohlavý alebo nie, niet väčšieho výjavu, než je toto. Pozri sa, otec!” A syn sa na mňa aj naďalej pozeral. Pomyslel som si, že by som mal teraz pracovať pre dobro cítiacich bytostí. Ako som o tom uvažoval, prišla mi táto predpoveď od môjho jidamu: “V tomto živote sa úplne oddaj meditácii v súlade s lámovými inštrukciami. Nie je nič lepšie ako služba učeniam Buddhu a takto zachrániš cítiace bytosti skrz meditáciu.” Opäť som si pomyslel: 'Ak budem meditovať dokým budem žiť, ukážem budúcim žiakom ten najlepší príklad, ako sa zrieknuť sveta a meditovať.' A bol som si istý, že z toho získajú veľa úžitku ako tradície dharmy, tak aj cítiace bytosti. Potom som si pomyslel: 'Ostal som na tomto mieste príliš dlho a priveľa som rozprával tým, ktorí ma navštívili, o mojom poznaní dharmy. Ľudia ma po mojej skúsenosti prebudenia videli lietať. Ak tu ostanem dlhšie, upadnem pod vplyv sveta. Existuje nebezpečie, že narazím na Márove prekážky a osem svetských záujmov bude rušiť moju meditáciu. Musím ísť v súlade s predpoveďou lámu meditovať do Čhuwaru.' Potom som zobral hrniec, v ktorom som varil žihľavu, a opustil som Bielu skalu konského zuba. Bol som ale zoslabnutý núdzou počas dlhého obdobia meditácie a moje drsné a popraskané nohy sa potkli na nerovnej zemi pred jaskyňou, a tak som spadol. Rúčka hrnca sa odlomila a hrniec sa kotúľal dole svahom. Bežal som ho zastaviť. Z rozbitého hrnca sa oddelili vrstvy usadeniny od žihľavového vývaru v podobe jediného zeleného kusu, ktorý mal tvar hrnca.

9 Utešil som sa myšlienkou, že všetky zložené veci

sú pominuteľné. Pochopil som, že aj toto je výzva meditovať, najprv som nad tým žasol, potom, keď som získal istotu, zaspieval som: “V tej istej chvíli som mal hrniec a nemal ho. Tento príklad ukazuje celý zákon pominuteľnosti vecí. Obzvlášť to ukazuje ľudský stav. Ak je to tak, budem sa ja, pustovník Mila, usilovať meditovať bez rozptýlenia. Drahocenný hrniec obsahujúci moje poklady sa mi stane učiteľom, ako náhle sa rozbije. Táto lekcia o vrodenej pominuteľnosti vecí je veľkým divom.” Ako som spieval, prišlo niekoľko lovcov, aby si urobili poludňajšiu prestávku. Povedali mi: “Pustovník, tvoja pieseň je melodická. Teraz, keď si rozbil hlinený hrniec, čo spravíš s hrncom z žihľavy? Ako sa tvoje telo stalo takým chudým a zeleným?” Odvetil som: “Od toho, že nemalo žiadnu obživu.” “Aký div! Nuž vstaň a poď sem.” A dali mi časť ich jedla. Počas jedenia mi mladý lovec povedal: “Si schopný muž. Ak by si miesto tejto biedy žil

9 Jediný zelený kus, ktorý mal tvar hrnca. Táto relikvia ešte existuje a uchovávajú ju v kláštore Tašilhunpo.

Page 87: Životopis Milarepu

87

svetským životom, mohol by si jazdiť na skvelom koni rovnom mladému levovi. Odetý v zbroji by si porazil svojich nepriateľov. Bohatý a blahobytný by si mal možnosť chrániť svojich milých blízkych. Ak by sa ti to nepodarilo, keby si sa zaoberal obchodom, mal by si potešenie byť svojím vlastným pánom. Pri najhoršom by si ako niečí sluha s dobrým jedlom a oblečením bol pri lepšom zdraví – ako na tele, tak aj na mysli. Predtým si to nepoznal, ale teraz môžeš pre to niečo urobiť.” Starý lovec povedal: “Skutočne sa zdá, že je to dobrý pustovník. Nehrozí nebezpečie, že sa poddá našej svetskej rade. Tak drž svoj jazyk za zubami.” Mne povedal: “Ó, ty, ktorého hlas je taký príjemný, prosím, zaspievaj nám pieseň pre náš duchovný úžitok.” Odvetil som: “Vo vašich očiach možno vyzerám ako mimoriadne biedny. Neviete, že na svete niet nikoho šťastnejšieho a rozumnejšieho ako som ja. Keďže žijem v najvyššom šťastí, aké si dokážete predstaviť, počúvajte túto Pieseň jogínovho cválajúceho koňa: “Skláňam sa k nohám Marpu, Súcitného. V horskej pustovni, ktorou je moje telo, v chráme mojej hrude, na vrchole trojuholníka môjho srdca poletuje ako vietor kôň, ktorý je mojou mysľou. Ak sa ho pokúsim chytiť, akým lasom ho chytím? Ak sa ho pokúsim uviazať, k akému kolu ho uviažem? Ak je hladný, aké jedlo mu dám? Ak je smädný, čo mu zmiešam do vody?

10

Ak mu je zima, v akých stenách mu poskytnem prístrešok? Ak ho chytím, chytím ho lasom nepodmieneného. Ak ho priviažem, bude to ku kolu hlbokej meditácie. Ak je hladný, nakŕmim ho inštrukciami lámu. Ak je smädný, napojím ho pri neprestajne tečúcom prúde bdelého uvedomenia. Ak mu je zima, poskytnem mu prístrešok v stenách prázdnoty. Ako sedlo a zubadlo použijem zručné prostriedky a múdrosť. Vybavím ho silnými oťažami nepohnuteľnosti. Budem držať uzdu život udržujúcej prány. Dieťa mysle bude na ňom jazdiť. Ako helmu bude nosiť prebudený prístup mahájány. Jeho plášť bude ušitý z počúvania, reflexie a meditácie. Na chrbte bude nosiť štít trpezlivosti. Bude držať kopiju správneho náhľadu. Na boku bude mať pripásaný meč poznania. Ak sa šíp jeho základného vedomia ohne, vyrovná ho bez hnevu. Vybaví ho perami štyroch nezmerných prístupov

11

Zakončí ho ostrým hrotom vhľadu. Na luku prázdnoty všetkých vecí vyreže hlboké vodidlo súcitných zručných prostriedkov. Premeriavajúc nekonečnosť neduality, rozoseje svoje šípy po celom svete. Tí, ktorých zasiahne, sú oddaní.

10 Čo mu zamiešam do vody? V Tibete je zvykom pridávať k vode jačmennú múku. 11 Viď poznámku 13 v kapitole 4.

Page 88: Životopis Milarepu

88

To, čo zabije, je ich lipnutie na „ja“, a tak si ako nepriateľa podrobí túžbu a nevedomosť. Ako priateľov bude ochraňovať bytosti šiestich ríš. Ak bude cválať, pocvála na planine veľkej blaženosti. Ak vytrvá, dosiahne hodnosť víťazného Buddhu. Keď pôjde vzad, odsekne koreň samsáry. Keď pôjde vpred, dosiahne vysokú ríšu buddhovstva. Jazdiac na takom koni, dosiahneme najvyššie prebudenie. Dokážete prirovnať vaše šťastie k tomuto? Ja netúžim po svetskom šťastí.” Takto som prehovoril a lovci po tom, ako mi preukázali úctu, odišli. Keď som došiel do Dingri, posadil som sa na kraji čhuwarskej cesty do Pejkhu a pozoroval som, čo sa deje. Prešli okolo mňa nejaké pekné mladé dievčatá, ktoré nosili ozdoby z drahokamov a ktoré šli do Nogme. Jedna z nich uvidela moje vyziabnuté telo a povedala: „Pozri! Aká bieda! Nech sa nikdy nezrodím ako taká bytosť.“ Druhá povedala: „Aké úbohé! Takýto pohľad ma skľučuje.“ Pomyslel som si: 'Mám pre tieto nevedomé bytosti súcit.' A cítiac ľútosť som vstal a povedal im: “Dcéry, nehovorte takto. Nie je dôvod, aby ste boli nešťastné. Nemohli by ste sa narodiť ako ja, ani keby ste si to priali. Je úžasné, že cítite súcit, ale váš súcit vychádza z pýchy a nesprávneho pochopenia. Počúvajte moju pieseň.” Potom som im zaspieval:

“Vzývam Súcitného, Marpu, daj mi svoje požehnanie. Cítiace bytosti dusiace sa svojou zlou karmou nepreukazujú úctu druhým, len sebe. Nešťastné dievčatá, máte vieru len v obyčajný život. Vaša pýcha a nesprávny náhľad pália ako oheň. Je mi ľúto takých nedospelých bytostí. V týchto temných dňoch Kalijugy

12

sú nečestní ľudia ctení ako bohovia. Pokrytcov si vážia viac ako zlato a oddaných odmietajú ako kamene na ceste. Je mi ľúto takých zmätených bytostí. Vy, pyšné mladé dievčatá, moje sestry, a ja, Milaräpa z Gungthangu, si pripadáme navzájom znepokojujúco. Porovnajme svoju ľútosť a bojujme oštepmi súcitu, uvidíme, kto nakoniec zvíťazí. Tým nevedomým, ktorí si dopriavajú zbytočné reči, odpovedá Milaräpa učením dharmy. Za vodu im dáva víno, za zlo im dáva dobro.”

Tak som prehovoril. Dievčina, ktorá bola pohnutá k ľútosti pre mňa, povedala: “Je to ten,

12 Kalijuga (temný vek) odkazuje k štvrtému a poslednému cyklu času v našom vesmíre. Prvé tri boli známe ako Satjajuga (úplné

šťastie), Tretajuga (trojaké šťastie), a Dwaparajuga (dvojaké šťastie). Vek Kalijugy je poznačený (1) intelektuálnymi znalosťami na úkor duchovného dosiahnutia, (2) úpadkom kvality života, (3) narastajúcim ohorozením už tak skráteného života, (4) zavádzajúcimi konceptami a mentálnymi nečistotami a (5) rozšírené násilie a konflikty.

Page 89: Životopis Milarepu

89

ktorý sa volá Milaräpa. My sme plné sebavedomia. Povedali sme veľa nemúdrych vecí. Požiadajme teraz o odpustenie.” Dal som tomu dievčaťu mimoriadne rady. Potom mi darovala sedem mušlí a dievčatá sa poklonili a požiadali ma o odpustenie. Ako odpoveď na ich žiadosť o inštrukciu som im zaspieval túto pieseň:

“Vzývam súcitného lámu, V tejto krátkej piesni venujem posvätnú dharmu. Hore v nebeskom paláci dévov uprednostňujú konvenčné učenia, pravé učenie si nevšímajú. Dole v paláci nágov uprednostňujú svetskosť, hlboké učenie si nevšímajú. Uprostred na ľudskej Zemi uprednostňujú falošných učiteľov, autentických učiteľov si nevšímajú. V štyroch krajoch Ü a Cangu uprednostňujú učenie, meditáciu si nevšímajú. V týchto temných dňoch Kalijugy sú uprednostňovaní zlí ľudia, dobrých si nikto nevšíma. V očiach týchto krásnych dievčat je uprednostňovaný pekný muž, pustovníka si nevšímajú. V ušiach týchto mladých dievčat znie táto krátka pieseň príjemne, hlboká dharma nepríjemne. Toto sú moje inštrukcie v piesni. Toto je moja odpoveď na dar siedmich mušlí. Toto je oslava vášho odpustenia.” Tak som zaspieval. Dievčatá vo mňa uverili a šli si svojou cestou. Potom som aj ja odišiel do kraja Drin. Počul som o jaskyniach v Čhuware a Kjipugu a ostal som v Jaskyni slnečného paláca a meditoval som tam. Prešlo niekoľko mesiacov a moja meditácia sa prehĺbila. Raz či dva razy prišli ľudia a priniesli mi jedlo a pitie. Toto som videl ako rozptýlenie a pomyslel som si: 'Teraz moja vnútorná skúsenosť rastie. Ak pritiahnem priveľa ľudí, vytvorí to pre môj kontemplatívny život prekážky. Musím ísť do odlúčenia v divočine. V súlade s lámovými inštrukciami musím ísť do Lačhi.' Zatiaľ čo som takto premýšľal, prišla Peta k Bielej skale konského zuba a priniesla látku, ktorú pre mňa utkala z vlny a kozej srsti, ktoré nahromadila. Keďže ma tam nenašla, vydala sa ma hľadať a každého sa na mňa vypytovala. V hornom Gungthangu jej povedali, že pustovník podobný žihľavovému červovi odišiel z Pejkhu do južného Lato. Peta sa rozhodla odísť do tejto oblasti. V Dingri uvidela lámu Bari Lócawu odetého v bohatých háboch z hodvábu, ako sedí na vysokom tróne, ukrytý pod baldachýnom. Keď jeho mnísi zaduli na trúbky, obklopil ho veľký dav ľudí a zahrnuli ho darovaným čajom a pivom. Peta sama si pomyslela: 'Toto je spôsob, akým ľudia zaobchádzajú s ich lámom. Náboženstvo môjho brata je náboženstvom biedy, ktorou ostatní ľudia len pohŕdajú. Dokonca aj jeho príbuzní sa pre neho pýria. Ak nájdem môjho brata, musím ho pobádať, aby vstúpil do služieb tohto lámu, a musím ho presvedčiť, aby tak urobil.” S touto myšlienkou sa pýtala nejakých ľudí na moje miesto pobytu. Zistila, že som bol v Drine a rozhodla sa ísť tam. Keď prišla do Khjipugu, kde som sa zdržiaval, povedala mi:

Page 90: Životopis Milarepu

90

“Dharma môjho brata mu neposkytuje žiadnu obživu ani šatstvo. Toto je hanba a ja sa už za ňu nepostavím. Urob si z tejto látky, čo som ušila, bedernú rúšku. Iní mnísi majú lámu menom Bari Lócawa, postavia pre neho trón prikrytý baldachýnom. Oblečú ho do jemného hodvábu a darujú mu čaj a pivo. Potom pozdvihnú mnísi trúby a rozoznejú ich, aby zvolali veľký dav ľudí, ktorý mu potom dá neuveriteľné množstvo darov. Je užitočný ako svojim nasledovníkom, tak aj príbuzným a uspokojuje ich priania. Dharma tohto druhu je vynikajúca. Skús zistiť, či ťa tento láma príjme do služby. Dokonca aj keby si bol najnižší z jeho mníchov, bol by si odteraz šťastný. Inak nás táto dharma a moja chudoba neuživia. ” Kým hovorila, plakala. Odpovedal som: “Nehovor takto. Moja nahota a moje nekonvenčné správanie ťa zahanbujú. Ale ja som s týmto mojím telom, ktoré mi umožnilo stretnúť sa s dharmou, spokojný. Takže nemám nič, za čo by som sa mal hanbiť. Keďže som sa narodil nahý, nemám dôvod na hanbu. Tí, ktorí s plným vedomím a bez zdržanlivosti páchajú zločiny, lámu srdcia svojich rodičov. Tí, ktorí žijú z lámovho majetku a chrámových obiet, a tí, ktorí ľstivo ubližujú bytostiam, aby dosiahli vlastné ciele – všetci títo ubližujú len sami sebe a druhým a znepokojujú božstvá a svätcov. Sú príčinou hanby ako v tomto živote, tak aj v ďalšom. Ak sa hanbíš za moju nahotu, mala by si sa viac hanbiť za svoje veľké prsia, ktoré si nemala, keď si sa narodila našej matke. Myslíš, že meditujem bez jedla a oblečenia, lebo mám nedostatok almužny? Nie je to tak. Vnútorne sa obávam utrpenia samsáry a nižších ríš, tak ako sa človek bojí uvrhnutia do plameňov. Keď vidím, ako si ľudia dopriavajú potešenie a osem svetských zámerov, som zhnusený ako človek napchaný jedlom, ktorý ho vyvracia. Som tým taký zhrozený, ako keby som videl skrvavené ruky, ktoré zabili môjho vlastného otca. To je dôvod pre moje zrieknutie sa. V nasledujúcich inštrukciách lámu Marpu z Lhodragu som dostal radu, aby som sa zriekol záľuby v ôsmich svetských záujmoch: 'Musíš sa zrieknuť jedla, oblečenia a slávy. Musíš sa stiahnuť na jedno opustené miesto za druhým. A musíš predovšetkým meditovať s intenzívnou oddanosťou a odhodlaním, zanechajúc ciele tohto života.' Toto sú inštrukcie, ktorými sa riadim. A keď tak robím, nielenže zaručujem šťastie tým, ktorí ma nasledujú, ale aj trvalé šťastie pre všetky ostatné bytosti. Keďže je hodina smrti neistá, zriekol som sa činov tohto života a spôsobov, ktoré nasledujú osem svetských zámerov. Keby som sa pokúsil, nielenže by som sa mohol pridať k najnižšiemu okruhu lámu Bari Locáwu, ale dokonca by som mohol byť ako on. Ale keďže si prajem osvietenie v tomto živote, venujem sa zo zápalom meditácii. Peta, aj ty sa zriekni ôsmich svetských záujmov a nasleduj ma meditovať do snehov v Lačhi. Ak sa dokážeš zrieknuť ôsmich svetských záujmov a meditovať, slnko šťastia zasvieti na teba v tomto živote a ďalšom. Počúvaj pieseň tvojho brata: „Láma, ochranca bytostí a stelesnenie Buddhov troch časov, nepoškvrnený ôsmimi svetskými záujmami, ty, ktorý žehnáš svojim duchovným nasledovníkom, Marpa Prekladateľ, skláňam sa pri tvojich nohách. Počúvaj ma sestra Peta, mladá panna, požieraná túžbami tohto pozemského života. Po prvé, dáždnik zo špičkou žiariacou zlatom; po druhé, obklopený obrubou z čínskeho hodvábu; po tretie, rám ozdobený krásne ako páví chvost; po štvrté, rukoväť vyrobená z červeného santalu;

Page 91: Životopis Milarepu

91

tieto štyri veci by tvoj starší brat mohol získať, ak by si to prial. Ale tieto veci sa objavujú z ôsmich svetských záujmov a tvoj brat ich zanechal, lebo preňho vyšlo slnko šťastia. Zanechaj osem svetských záujmov, ó, sestra Peta. Zanechaj ich a nasleduj ma do snehov Lačhi. Poďme spolu do snehov Lačhi. Po prvé, žiarivo omietnutý malý kláštor vysoko nad dedinou; po druhé, výrečné prednášky mladého lámu; po tretie, dobrý čaj s maslom hrejúci sa na luxusnej peci; po štvrté, mladí mnísi ochotní slúžiť; tieto štyri veci by tvoj starší brat mohol získať, ak by si to prial. Ale tieto veci sa objavujú z ôsmich svetských záujmov a tvoj brat ich zanechal, lebo preňho vyšlo slnko šťastia. Zanechaj osem svetských záujmov, ó, sestra Peta. Zanechaj ich a nasleduj ma do snehov Lačhi. Poďme spolu do snehov Lačhi. Po prvé, ceremónie a rituály, veštenie a astrológia; po druhé, opátka, vysoká kňažka zručná v pokrytectve; po tretie, tí, čo organizujú rituálne hostiny pre potešenie zmyslov; po štvrté, sladké recitácie na klamanie ženských nasledovníkov; tieto štyri veci by tvoj starší brat mohol získať, ak by si to prial. Ale tieto veci sa objavujú z ôsmich svetských záujmov a tvoj brat ich zanechal, lebo preňho vyšlo slnko šťastia. Zanechaj osem svetských záujmov, ó, sestra Peta. Zanechaj ich a nasleduj ma do snehov Lačhi. Poďme spolu do snehov Lačhi. Po prvé, majestátny hrad s jeho vypínajúcou sa vežou; po druhé, intenzívne obrábanie úrodných polí; po tretie, zásoby a poklady nahromadené skrz hrabivosť; po štvrté, dav sluhov, ktorí prehlbujú zapletenie sa v samsáre; tieto štyri veci by tvoj starší brat mohol získať, ak by si to prial. Ale tieto veci sa objavujú z ôsmich svetských záujmov a tvoj brat ich zanechal, lebo preňho vyšlo slnko šťastia. Zanechaj osem svetských záujmov, ó, sestra Peta. Zanechaj ich a nasleduj ma do snehov Lačhi. Poďme spolu do snehov Lačhi. Po prvé, zahnutá šija mocného tátoša; po druhé, zdobené sedlo blyštiace sa drahokamami; po tretie, bojovník žiariaci vo svojej zbroji; po štvrté, vášeň porážať nepriateľov a ochraňovať priateľov; tieto štyri veci by tvoj starší brat mohol získať, ak by si to prial. Ale tieto veci sa objavujú z ôsmich svetských záujmov a tvoj brat ich zanechal, lebo preňho vyšlo slnko šťastia. Zanechaj osem svetských záujmov, ó, sestra Peta. Zanechaj ich a nasleduj ma do snehov Lačhi. V tom, že si sa nezriekla ôsmich svetských záujmov, v tom, že nejdeš do snehov Lačhi, ma tvoja sesterská náklonnosť rozptyľuje,

Page 92: Životopis Milarepu

92

Svetský hovor ruší moju prax. Od chvíle, keď sa narodíme, nevieme, kedy zomrieme. Nemám čas odkladať svoju prax na neskôr. Budem sa snažiť meditovať bez rozptýlenia. Inštrukcie môjho otca – lámu prospievajú mysli. Meditovaním podľa týchto inštrukcií dosiahnem veľký pokoj oslobodenia. Preto idem do snehov v Lačhi. Sestra, vyber si, ak si praješ osem svetských záujmov, hromaď malé a veľké prečiny. Pripútaj sa k celému cyklu existencie a dokonca sa pokús dosiahnuť tri nižšie ríše. Ale ak sa bojíš cyklu zrodu a smrti, zanechaj osem svetských záujmov. Poďme do snehov Lačhi. Brat a sestra, poďme spolu do snehov Lačhi.“ Tak som zaspieval a Peta odvetila: „Čo môj brat volá osem svetských záujmov, volajú ľudia svetským šťastím. Nemáme šťastie, ktorého by sme sa mohli vzdať. Tvoje vysoké slová sú len výhovorkou, ako zakryť tvoje uvedomenie, že nebudeš nikdy ako láma Bari Locáwa. Nepôjdem do Lačhi kúpiť si biedu a odopierať si jedlo a šaty. Ani neviem, kde je Lačhi. Než by si utekal preč a ukrýval sa medzi skalami ako jeleň, ktorého naháňajú psy, ostaň na jednom mieste a tvoja prax zosilnie a tiež bude pre mňa ľahšie ťa nájsť. Zdá sa, že ťa ľudia v tomto kraji uctievajú. Tak tu ostaň ešte pár dní, dokonca ak tu aj nežiješ trvale. Urob si z tejto látky bedernú rúšku. Čoskoro sa vrátim.“ Sľúbil som jej ostať tam niekoľko dní. Keď šla moja sestra do Dingri, urobil som si kapucňu na prikrytie hlavy a ušil som si pre každý prst a pre nohy rukávy. Potom som si ušil vrecko pre môj pohlavný orgán. Moja sestra sa vrátila o pár dní a spýtala sa: “Brat, ušil si si odev?” “Ušil” Obliekol som ich a ukázal som jej puzdra, ktoré som si vyrobil na každý z mojich výbežkov. Zvolala: “Pozrite naň! V mojom bratovi už neostalo nič ľudského! Nielenže je úplne bez hanby, ale tiež zničil látku, ktorú som ušila s takou námahou. Je to preto, že nemá čas robiť nič iné, len meditovať, alebo je to preto, že má priveľa času?” Odvetil som: “Som svätý muž, ktorý sa usiluje získať z tohto drahocenného ľudského života esenciálne dobro. Keďže viem, čo je skutočná hanba, ostávam verný mojim sľubom a záväzkom. Sestra, len ty sa červenáš pre moju nahotu. Dokonca aj keby som si chcel odrezať svoj pohlavný orgán, neodvážim sa to urobiť. Vyrobil som si skromnú pokrývku na neho len tak, ako si ma prosila, hoci to prerušilo moju meditáciu. Keďže považujem všetky časti svojho tela za rovnocenné, urobil som tieto puzdrá. Nezničil som tvoju látku. Ale vidím, že sa teraz hanbíš viac ako ja. Ak sa pýriš kvôli môjmu orgánu, červenaj sa aj kvôli svojmu vlastnému. Ak je pre teba lepšie zbaviť sa objektu, ktorý považuješ za hanebný, zbav sa svojho vlastného.” Ako som vyslovil tieto slová, jej tvár potemnela. Pokračoval som: “Okrem toho, svetskí ľudia nevedia, ako sa hanbiť. Hanbia sa za veci, ktoré sú prirodzené, zatiaľ čo sa bez hanby zaoberajú zlými činmi a pokrytectvom, ktoré sú v skutku hanebné. Počúvaj pieseň tvojho brata o hanbe:

Page 93: Životopis Milarepu

93

“Pocta ctihodným lámom, požehnajte tohto žobráka, aby porozumel hanbe. Panna Peta, spútaná falošnou cudnosťou, načúvaj chvíľu piesni tvojho brata. Ty, ktorá máš pre nevedomosť pocit zahanbenia, sa červenáš pri veciach, ktoré nie sú hanebné. Ale ja, pustovník, viem, čo je skutočná hanba. Keď žijeme normálne v tele, reči a mysli, ako by mohla povstať rozlišujúca hanba? Vieme, že sa rodíme ako muži a ženy, tie rozdiely sú jasné každému. Skutočnú starosť o cudnosť a slušnosť nie je možné nájsť u svetských ľudí. Hanebná je nevesta kúpená za striebro, hanebné je tiež dieťa v jej náručí. Chamtivosť, nenávisť a zlé skutky, zlodejstvo, darebnosti a podvody, zrada priateľov, všetky tieto sú následkom zvráteného náhľadu a sú skutočne hanebné. Ale len málo ľudí sa ich zdržuje. Všetci veľkí pustovníci, ktorí sa zriekli tohto života, venujú celý svoj život dharme. Vďaka tajnej praxi vadžrajány, ktorá je dharmou jedného života, nie je dôvod cítiť falošnú hanbu. Preto si, Peta, nevytváraj vlastnú biedu. Priveď svoju myseľ späť k jej prirodzenej čistote.” Tak som spieval. Peta mi so zachmúrenou tvárou dala campu a mäso, ktoré získala žobraním. Potom povedala: „Nezáležiac na tom, čo hovorím, môj brat ma nepočúva. Ale nezavrhnem ťa. Zjedz tieto veci a skúsim zohnať viac.“ Chystala sa odísť. Rozmýšľal som, ako by som ju mohol priviesť k dharme. Povedal som jej: „Dokonca aj keď sa nezaoberáš žiadnou dharmovou aktivitou, ostaň tu bez toho, aby si konala necnostné činy, dokým vydržia tieto zásoby.“ V čase, keď bola pri mne, som jej vysvetlil toľko, koľko som len mohol o zákone karmy. Moja sestra získala definitívne pochopenie dharmy a jej túžba po svetských veciach sa začala zmenšovať. Medzitým zomrel môj strýko a odvtedy začala teta cítiť úprimnú ľútosť. Hľadala ma všade a prišla do Drinu, viedla dzö naloženého zásobami. Nechala dzö tam, vzala toľko, čo uniesla a našla si cestu k mojej jaskyni. Peta, ktorá stála na rímse, ju zahliadla. Len čo rozpoznala našu tetu, vykríkla: „Keďže našej matke a nám naša teta spôsobila všemožné utrpenie, bude lepšie, keď ju nestretneme.“ Peta zatiahla brvno, ktoré premosťovalo vstup do našej jaskyne. V tej chvíli došla teta na druhú stranu. „Neter,“ povedala, „neodťahuj to brvno. Vaša teta je tu.“ Peta odvetila: „Práve preto som ho odtiahla.“

Page 94: Životopis Milarepu

94

„Máš úplnú pravdu, neter moja. Ale teraz vo mne vyvstal ukrutný pocit ľútosti. Brat a sestra, prišla som vás vyhľadať, prosím, daj lávku na miesto. Ak ju nevrátiš na miesto, aspoň povedz tvojmu bratovi, že som tu.“ Bol som na druhej strane trhliny a vyliezol som na vrchol skaly, kde som ostal. Teta sa opakovane klaňala a prosila o to, aby ma mohla vidieť. Pomyslel som si: Ak sa s ňou nakoniec nestretnem, nebudem konať v súlade s dharmou, ale najprv ju musím pokarhať. Tak som povedal: „V princípe som sa vzdal všetkej svojej pripútanosti a obzvlášť k môjmu strýkovi a tete. Najprv ste nás uvrhli do biedy. Dokonca aj po tom, ako som vstúpil na cestu dharmy a prišiel som žobrajúc, ste ma brutálne napadli. Preto sa ti nevenujem. Pieseň, ktorú ti prednesiem, ti povie, prečo. Počúvaj!“ A potom som zaspieval tete túto Pieseň hanby: „Ó, súcitný, milosrdný k cítiacim bytostiam, Marpa Prekladateľ, skláňam sa pri tvojich nohách. Buď oporou tohto askétu, ktorý nemá inú ochranu. Ó, teta, pamätáš sa, čo si urobila? Ak si zabudla, pripomeniem ti to touto piesňou. V úbohom kraji Kja Ngaca, sme my, matka a deti, prišli o nášho vznešeného otca. Potom nám bolo odobraté všetko bohatstvo a výmenou za to sme dostali biedu. Roztrúsili sme sa ako palicou rozhrabnuté fazule, a to aj vďaka tebe a nášmu strýkovi. Od toho dňa som sa vzdal všetkej pripútanosti k mojim príbuzným. Ale keď som sa túlal šírym svetom, zatúžil som uvidieť moju matku a sestru, tak som sa vrátil domov. Moja matka bola mŕtva a sestra bola preč. Pod tiažou smútku a melanchólie som sa úplne oddal meditácii. Pretože som hladoval, odišiel som z jaskyne žobrať a ocitol som sa pri stane mojej tety. Keď rozpoznala úbohého pustovníka, podnietilo to v nej hnev a násilie. Zavolala svojho psa a poštvala ho na mňa. Použila stanovú žrď ako palicu a bila ma po tele ako keď sa mláti snop obilia. Spadol som tvárou do mláky, keď som takmer stratil svoj drahocenný život, zakričala na mňa „Zlá príšera,“ a vynadala mi, že som hanba rodiny. Moje srdce, zdrvené týmito hroznými slovami, trhala bolesť a vyvstal v ňom hnev. Bez dychu a omámený som nemohol hovoriť. Nespočetným množstvom podvodov ma obrala o dom a polia, aj keď som ich už nechcel. V tele mojej tety žije myseľ démona. Od toho dňa som zanechal všetky moje city k nej. Potom, keď som prišiel k dverám môjho strýka, so zlom v srdci na mňa zakričal:

Page 95: Životopis Milarepu

95

„Démon ničenia prišiel!“ A zavolal susedov, aby mu pomohli zabiť ma. Preklínal ma všemožnými hanebnými slovami. Bol som zasypaný spŕškami kamenia a dopadli na mňa prúdy šípov. Moje srdce zasiahla neúnosná bolesť. V tele môjho strýka je srdce mäsiara. Od toho dňa som zanechal všetky moje city k nemu. Voči tomuto úbohému pustovníkovi sú príbuzní ukrutnejší než nepriatelia. Neskôr, keď som meditoval v horách, prišla ku mne z lásky verná Dzese, ktorá ma nezavrhla. So slovami náklonnosti, ktoré uchlácholili moju myseľ, utešila moje zranené srdce. Výživným jedlom a pitím uľavila môjmu hladu a smädu. Som jej hlboko vďačný. Aj keď je to tak, okrem nasledovníkov dharmy nemám dôvod vidieť nikoho, ani Dzese, a ešte menší dôvod vidieť moju tetu. Teda odíď, kým je ešte deň.“ Tak som prehovoril. Moja teta ma s plačom a opakovanými poklonami úpenlivo prosila: „Synovec, celý čas si mal pravdu. Prosím ťa o odpustenie a úprimne priznávam svoju vinu. Moja ľútosť je ukrutná. Nikdy som úplne pre vás nestratila cit, synovec a neter, a tak som prišla, hľadajúc vás. Prosím, dovoľte mi vás stretnúť. Ak nesplníte moje prianie, zabijem sa.“ Nedokázal som ju odmietnuť. Ale ako som sa chystal postaviť brvno na miesto, pošepkala mi Peta veľa dôvodov, prečo by som sa nemal s tetou stretnúť. Nepodvolil som sa jej a odvetil som: „Obvykle je myseľ človeka znečistená už tým, že pije vodu z rovnakého zdroja ako ten, kto porušil ľudskú dôveru. Ale moja teta neporušila žiadnu posvätnú vieru a keďže som praktikujúci dharmy, musím ju prijať.“ Keď som to povedal, dal som brvno na miesto, prijal som tetu podľa jej priania. Obšírne som jej porozprával o zákone karmy. Celú svoju pozornosť zamerala na prax dharmy. Potom sa stala jogínkou, ktorá dosiahla cez meditáciu svoje vlastné oslobodenie. V tej chvíli sa Žiwa Ö Räpa spýtal Majstra: „Majster, keď si dostal duchovné inštrukcie, preukázal si lámovi veľkú oddanosť? Tvoja vytrvalosť v meditácii bola taká nepredstaviteľne veľká, že v porovnaní s ňou je naša prax púhou pretvárkou. To nás neprivedie k oslobodeniu. Čo môžeme robiť? Keď tak prehovoril, rozplakal sa. Majster odvetil: „Keď uvážime všetku biedu samsáry a nižších ríš, nezdajú sa byť moja oddanosť a vytrvalosť veľké. Premýšľaví ľudia, ktorí prijímajú veľký zákon príčiny a následku sú schopní takej vytrvalosti. Tí, ktorí neveria v dharmu, majú malé pochopenie a sú neschopní opustiť osem svetských zámerov. Preto je dôležité veriť v zákon karmy. Keď niekto neustále ukazuje znaky nedôvery aj voči zjavným aspektom karmy, je pre neho bez ohľadu na hojné vysvetlenia založené na slovách Buddhu a racionálne úvahy oveľa

Page 96: Životopis Milarepu

96

ťažšie pochopiť a uveriť prázdnote vecí. Ak veríme v prázdnotu vecí, uvidíme vzájomnú závislosť príčiny a následku ako vlastnú samotnej prázdnote. Okrem toho získame väčšiu oddanosť k aplikácii esenciálnych princípov. Základ všetkej praxe dharmy leží vo viere v zákon karmy, a preto je pre vás dôležité oddať sa z hĺbky srdca odstráneniu škodlivých činov a praxi cnosti. Hoci som spočiatku nebol schopný pochopiť význam prázdnoty, veril som zákonu karmy. Preto, keď som nahromadil veľa zločinov, som si myslel, že nebudem schopný uniknúť z nižších ríš. Môj strach bol taký veľký, že som bol donútený ctiť si lámu a venovať sa meditácii. Vy sami musíte tiež žiť v horskej samote a vykonávať prax učení vadžrajány v súlade s mojimi inštrukciami a ja, starý muž, vás uisťujem, že dosiahnete oslobodenie.“ Potom sa Bódhirádža z Ngöndzongu spýtal: „Láma Rinpočhe, zdá sa mi, že si buď inkarnáciou Buddhu Vadžradharu, alebo si veľký bódhisattva, ktorý dosiahol stav nenávratu a ktorý po mnohé eóny hromadil veľa zásluh. V tebe vidím všetky vlastnosti skutočného jogína, ktorý obetuje život praxi dharmy. My ľudia si nedokážeme ani len predstaviť rozsah tvojho asketizmu a tvojej oddanosti k lámovi, nehovoriac o tom, aby sme takto sami praktikovali. Ak by sme sa odvážili takto praktikovať, naše telá by takéto útrapy nezniesli. Preto je isté, že si bol buddha či bódhisattva už od samého počiatku. A tak hoci som neschopný nasledovať dharmu, verím, že cítiace bytosti budú vedené poza samsáru, keď uvidia tvoju tvár a začujú tvoje slová. Ctený Majster, prosím ťa, aby si nám povedal, či si inkarnáciou buddhu alebo bódhisattvu.“ Majster odvetil: „Nikdy som nepočul, koho som inkarnáciou. Možno som inkarnáciou bytosti z troch nižších ríš, ale ak ma vidíte ako buddhu, dostanete vďaka cnosti svojej oddanosti jeho požehnanie. Hoci táto viera, že som inkarnáciou, vyviera z tvojej oddanosti ku mne, v skutočnosti niet väčšej prekážky pre tvoju prax. Je to prekrútenie pravej dharmy. Tá chyba spočíva v tom, že nerozpoznávaš skutočnú podstatu dosiahnutia veľkých jogínov. Dharma je taká účinná, že aj veľký zločinec ako som ja, dosiahol štádium neďaleko od prebudenia, a to vďaka mojej viere v karmu, môjmu následnému zrieknutiu sa zámerov svetského života a zvlášť vďaka mojej jednobodovej oddanosti meditácii. Predovšetkým ak dostanete iniciáciu a tajné inštrukcie, ktoré prinášajú spontánne prebudenie nezastreté konceptualizáciami, a ak potom meditujete pod vedením prebudeného lámu, nepochybne dosiahnete prebudenie. Ak budete páchať desať škodlivých činov a päť smrteľných zločinov, tak sa bezpochyby narodíte do utrpenia najnižších ríš. To je preto, že nemáte vieru v karmu a len malú oddanosť dharme. Ktokoľvek z celého srdca verí v karmu a v hrôzy utrpenia v nižších ríšach, povstane v ňom veľká túžba po prebudení. To povedie k tomu, že bude oddaný lámovi, meditácii a udržovaniu hlbšieho vhľadu. Každý obyčajný človek môže vytrvať tak ako ja. Považovať človeka, ktorý má takú vytrvalosť, za inkarnáciu buddhu alebo bódhisattvu je znakom neviery v krátku cestu. Vložte svoju vieru do veľkého zákonu príčiny a následku. Rozjímajte o životoch prebudených majstrov, uvažujte o karme, biede cyklickej existencie, skutočnej hodnote ľudského života a o nepoznaní hodiny smrti. Oddajte sa praxi vadžrajány.

Page 97: Životopis Milarepu

97

Odopieral som si jedlo, oblečenie a slávu. Posilňoval som svoju myseľ. A bez ohľadu na ťažkosti naložené na moje telo som šiel meditovať do samoty hôr. Potom sa cnosť duchovného stavu manifestovala sama od seba. Nasledujte môj príklad z celého srdca.” Tak prehovoril Majster. Toto je siedma kapitola, v ktorej sa hovorí, ako poslúchal inštrukcie svojho lámu, ako sa zriekol tohto života, praktikoval silné odriekanie a ako sa stiahol meditovať do hôr.

Kapitola 8: Ústrania Potom sa Räčhung spýtal: “Majster, nie je nič úžasnejšie, ako esencia tvojho života, ktorý je skutočne príležitosťou k radostnému smiechu. Ale jeho vonkajšia forma dáva príčinu k nešťastiu a slzám. Prosím, povedz nám o tých aspektoch tvojho života, ktoré spôsobujú smiech.” Majster odvetil: “Forma môjho života, ktorá je príčinou pre radostný smiech, je moja vytrvalosť v meditácii vedúca k mojej službe dharme vedením ľudských a neľudských bytostí k dosiahnutiu oslobodenia.” Räčhung sa spýtal: “Majster, kto boli prvé z týchto ľudských a neľudských bytostí?” Majster odvetil: “Najprv prišli neľudské bytosti, ktoré ma chceli týrať, a po nich prišli prví ľudskí žiaci. Potom ku mne prišla bohyňa Ccheringma v ľudskej podobe. Nakoniec sa objavili ďalší ľudskí žiaci. Teraz predvídam, že bohyňa Ccheringma

1 a môj žiak Üpa

Tönpa (Gampopa) z Ü budú šíriť moje učenie.” Tak prehovoril Majster. Sebän Räpa sa potom spýtal: “Majster, tvoje hlavné miesta ústrania boli Lačhi a Čhuwar. Kde ešte si okrem jaskýň, ktoré si spomenul predtým, meditoval?” Milaräpa odvetil: “Pri hore Jolmo Gangra v Nepále, v šiestich dobre známych jaskyniach, ktoré sú viditeľné, v šiestich neznámych jaskyniach, v šiestich tajných jaskyniach a ďalších dvoch, dohromady v dvadsiatich. Okrem toho tam boli štyri veľké známe jaskyne a štyri veľké neznáme jaskyne. Toto zahŕňa všetky moje miesta meditácie, okrem niektorých menších jaskýň, kde boli okolnosti priaznivé. Následkom mojej meditácie som dosiahol úplné prebudenie, kde sa objekt meditácie, čin meditácie a subjekt, ktorý medituje, rozplynú do jedného, takže už ani neviem, ako meditovať.” Räčhung povedal: “Majster, pretože si úplne odstránil poškvrny rozlišovania, sú ti tvoji pokorní žiaci hlboko vďační za radosť toho, že si dosiahol skutočné porozumenie a autentickú skúsenosť. Pre duchovný úžitok budúcich žiakov, prosím, identifikuj každú z tých známych, menej známych a neznámych ako aj veľkých jaskýň.” Majster odvetil: Šesť vonkajších známych jaskýň je: stredná jaskyňa Dragkar Taso Umadzong, Minkhjug Dribma, Lingwa Dragmar Dzong, Ragma Džangčhub Dzong, Kjangphän Namkha Dzong, Dragkja Dordže Dzong. Šesť neznámych jaskýň je: Čhonglung Khjung, Kjipa Ňima Dzong, Khudžug Enpa Dzong, Šelphug Čhušing Dzong, Bece Dojön, Cigpa Kangthil Dzong. Šesť tajných jaskýň je: Gjadag Namkha Dzong, Tagphug Sengge Dzong, Bäphug Mamo Dzong, Laphug Päma Dzong, Lango Ludu Dzong, Throgjal Dordže Dzong. Ďalšie dve jaskyne sú: Kjiphug Ňima Dzong a Potho Namkha Dzong. Štyri dobre známe veľké jaskyne sú: Ňanang Dröpa Phug, Lačhi Düdul Phug, Dringji Drice Phug, Tise Dzutrul Phug. Štyri neznáme jaskyne sú Cä Kangcchug Phug, Röngji

1Bohyňa Ccheringma. Jedna z piatich sestier – bohýň, ktoré sa stali žiačkami Milaräpu a ktoré sa neskôr stali ochrankyňami jeho

duchovnej línie (OP).

Page 98: Životopis Milarepu

98

Ösal Phug, Ralä Zaog Phug, Kuthangi Phugrön Phug. Ak budete meditovať v týchto jaskyniach, budete osamote a budete mať priaznivé podmienky. Choďte tam a medituje a budete mať požehnanie mojej línie.” Keď majster takto prehovoril, všetci žiaci a nasledovníci, muži a ženy, cítili v srdciach znechutenie samsárou a túžbu po oslobodení a boli hlboko pohnutí vierou a súcitom, ktoré nepoznali hraníc. Keď v nich povstala hlboká averzia k pozemským márnostiam ôsmich svetských záujmov, oddali sa telom, rečou i mysľou učeniam Buddhu a prospechu cítiacich bytostí. Sľúbili prestať s potulkami a meditovať v horskej samote s intenzívnym nezvratným odhodlaním, vytrvalosťou. Ochranné božstva sľúbili chrániť učenie. Najlepší spomedzi laických nasledovníkov sa zriekli svetského života a mnohí muži a ženy, ktorí nasledovali majstra, meditovali a prebudili sa k skutočnému prirodzenému stavu. Menší nasledovníci prijali sľuby meditovať niekoľko mesiacov alebo niekoľko rokov. Dokonca aj začiatočníci sľúbili po zvyšok svojich životov sa zdržiavať aspoň jednej necnosti a praktikovať aspoň jednu cnosť. Každý dodržal svoje sľuby. Zaznamenal som presne tie slová, ktoré vyslovil Majster, ukazujúc, ako priniesol veľký úžitok všetkým, ktorí nasledujú cestu meditácie. Teraz napíšem trochu viac o živote Majstra. Mal tri veľké skupiny nasledovníkov: zlovoľné neľudské bytosti, ktoré si majster podrobil, tých oddaných žiakov, ktorých majster viedol k oslobodeniu, a laických nasledovníkov na všetkých úrovniach z rôznych krajov, pre ktorých točil kolesom učenia. Najprv o pokorení neľudských bytostí: Majster dal kráľovi démonov Binajakovi pri Červenej skale v Čonglungu učenie o Šiestich spôsoboch ako si byť vedomý svojho lámu.

2 Nasledujúc inštrukcie lámu šiel meditovať do Lačhi. V čase, keď prinútil veľkého

boha Ganešu, aby prijal sľuby, zaspieval Majster o Lačhi Čuzangu. Nasledovný rok, keď cestoval do Neti v Lačhi, zaspieval slávnu Pieseň snehov. V súlade s inštrukciami a s prianím ísť na horu Pebar v Mangjule a v Jolmo Gangra v Nepále prešiel cez Gungthang. Priťahovaný jaskyňou Lingpa, ostal tam nejaký čas a spieval Pieseň démonke v jaskyni Lingpa. V Ragme, v Jaskyni prebudenia blízko hory Pebar spieval pieseň, ktorá upokojila bohyňu zeme a miestneho ducha, ktorý obýval jaskyňu Ragma. Kým žil v Kjangphen Namkha Dzongu, pracoval Majster pre dobro mnohých ľudských a neľudských bytostí. Odtiaľ šiel na horu Jolmo Gangra a žil v Tagphug Sengge Dzongu v lese Singala, pracoval tam pre dobro mnohých ľudských a neľudských bytostí. Medzitým dostal znamenie, ktoré ho nasmerovalo späť do Tibetu, aby meditoval v horskej samote a pracoval pre dobro cítiacich bytostí. Keď sa vrátil do Tibetu, žil v jaskyni v Gungthangu a spieval Pieseň holubov. Po druhé, ohľadom toho, ako stretol svojich duchovných synov: kým žil Majster v jaskyni Dagkja Dordže Dzong a meditoval pre dobro cítiacich bytostí, predpovedal mu jeho jidam príchod všetkých jeho žiakov, obzvlášť žiaka Räčhunga Dordže Dragpu, ktorého úlohou bolo priniesť z určitých miest tajné ústne učenia dákiní. A keď bol Majster v Ralä Zaog Phug v Gungthagu, stretol svojho duchovného syna Räčhunga, neskôr šiel Räčhung do Indie, aby sa vyliečil z choroby a pri návrate sa Majster a žiak stretli zas.

2 Šesť spôsobov, ako si byť vedomý svojho lámu. Odkazuje k Milaräpovej priesni, v ktorej vymenúva šesťnásobné pripomínanie si

lámu. (Tá to pieseň je zaznamenaná v “Stotisíc spevoch”).

Page 99: Životopis Milarepu

99

V jaskyni Rönphü Ösal Phug stretol Caphu Räpu, a keď šiel do Ragma Džangčhub Dzongu, stretol Sanggjä Kjab Räpu. Potom šiel do jaskyne v Ňanangu, kde stretol Šákjagunu z Kjo, ktorý už bol nasledovníkom dharmy, a ustanovil ho na ceste k oslobodeniu tým, že mu dal iniciáciu a inštrukcie. Na ceste do Tago na severe stretol ženu Paldar Bum v Lesume pod Čungom. Pri návrate stretol Sebän Räpu v hostinci v Järu na severe. Kým šiel do Gjalgji Šri v Lato, stretol Räpu z Drigomu. Keď šiel v jeseni žobrať, stretol Žiwa Ö Räpu v Čhumig Ngulčhu Bum. Potom pri Bačag Kore v Čimlungu stretol Räpu z Ngändzongu. Zatiaľ čo žil v Lačhi, dákiní ho vyzvali, aby naplnil určitú predpoveď lámu. Na ceste k hore Kailaš stretol Dampu Gjagphuwu. Keď prišiel na horu Lowokore, stretol Räpu z Kharčhungu. Zatiaľ čo strávil zimu v snežných svahoch Drice v Purangu, stretol Darma Wangčhug Räpu. Na jar šiel na horu Kailas, spieval o Kailase, kde porazil bönistického kňaza Naro Bönčhunga v súťaži zázrakov. Potom sa vrátil do Dragkja Dordže Dzongu, kde stretol Räpu z Rongčhungu. Usmernený na ceste dákiní prišiel do Bäphug Mamo Dzong. Po tom, ako tam ostal niekoľko dní, vyhľadal ho pastier zvaný Lugdzi Räpa, ktorý sa neskôr stal mudrcom. Potom stretol v Laphug Päma Dzong Räpu pustovníka zo Šenu. Títo dvaja muži mu slúžili neskôr, keď žil v jaskyni Lango Ludü a v Tajnej jaskyni Bohyne. Kým cestoval do Čorodrigu, stretol ženu menom Räčhungma. A v Ňišang Gurta v Möne stretol Khjira Räpu. Bol to on, kto šíril Majstrovu slávu v Nepále. Na popud správy od bohyne Táry

3 si Majstra uctil kráľ Khokhoma.

Na pozvanie Räčhunga a Räpu pustovníka zo Šenu prebýval majster v Dho Ňeňön Phug v Lačhi a nasledujúci rok na útese Čonglungu. Keď odišiel do Čhuwaru, poučil žiakov v troch upokojujúcich rituáloch na vzývanie bohyne Ccheringmy. Keď zišiel do Drindingu, stretol Räpu Dordže Wangčhuga. Keď prebývali majster a žiaci v jaskyni Dröphug v Ňanangu, stretol sa s indickým svätcom Dharmabodhim, ktorý vzdal Majstrovi poctu. Keďže Milaräpova sláva narastala, začal na neho žiarliť Darlo, majster logiky, a prišiel ho vyzvať k debate. Majster víťazne odvetil vyššou duchovnou múdrosťou a predvádzaním zázrakov. Potom zaspieval piesne o Räčhungpovi a Tipuovi. V tom čase stretol v Dröphug Räpu z Megomu. V Nagthra v jaskyni v Ňanangu stretol mladé dievča zvané Salle Ö Räma. Potom sa Majster stiahol do jaskyne Červenej skaly na vysokom útese. Mal predtuchu, že sa Räčhung vracia z Indie a šiel mu naproti. Toto bola zvláštna príležitosť pre Pieseň jačieho rohu a Pieseň divého osla. Po tom, čo šiel do Čhuwaru, stretol Räpu pustovníka z Lenu z Dagpo. Na kopci Trode Tašigang stretol Gampopu Daö Žönnu, neporovnateľného mnícha – lekára z Dagpa, ktorý bol majstrom vadžrajány. Bol veľkým bódhisattvom, ktorý sa zrodil v ľudskej forme pre dobro cítiacich bytostí, a bol predpovedaný Buddhom. Gampopa sa stal Majstrovým najväčším žiakom. Keďže žil majster v Omčhungu v Čhuware, stretol mnícha Lotöna, ktorý bol najprv proti nemu a neskôr sa stal jeho žiakom. Potom, kým žil v jaskyni Kjiphug Ňima Dzong, stretol Dretön Tašibara. V čase, keď sa Majster venoval konaniu veľkých jógických síl, nasledoval ho a slúžil mu mních zvaný Čharuwa z Likoru. Ako predpovedali dákiní, mal majster medzi žiakmi osem duchovných synov, trinásť blízkych žiakov a štyri sestry. Všetkých týchto dvadsaťpäť sa stalo prebudenými majstrami. Existujú rozsiahle záznamy stretnutí s každým z týchto žiakov, ktoré boli

3 Bohyňa Tára je jedna z jidamov. Zobrazená v mnohých podobách je považovaná za stelesnenie súcitu všetkých buddhov.

Page 100: Životopis Milarepu

100

bohaté na výmenu a skúsenosti.4

Po tretie, čo sa týka žiakov a laických nasledovníkov z mnohých oblastí, Majster povedal, ako stretol veľkých žiakov v neznámych a tajných jaskyniach. Zaznamenal tieto stretnutia, ale nešpecifikoval, v akom poradí nastali. V nich je zahrnuté aj vylíčenie Majstrových odpovedí na otázky, ktoré mu dali mnísi a laickí nasledovníci. Keď bol s Gampopom, povedal príbeh, ako stretol kňaza bönistického náboženstva.

5 Po tom, čo

šiel do Ňanangu, dal iniciácie a vykonal rituál zmocnenia a vysvätenia. V Carme stretol dve žiačky, Šen Dormo a Legse Bum. Tam dal inštrukcie k Čidrö Thigcagme

6 – o tom,

ako sa pripraviť na smrť. Potom šiel s Räčhungpom do Lačhi, zastavil sa v jaskyni Düdul Phug a potuloval sa po okolí. Pokračoval v ceste a navštívil jaskyňu Namphugma v Ramdingu. Nakoniec, kým prebýval v jaskyni Dröphug v Ňanangu, vyrozprával Majster na žiadosť svojich žiakov niektoré príhody o jeho živote a zaspieval o Räčhungovom odchode do provincie Ü. Na popud Simhamukhy

7 sa stretol v Thongle s Dampom – indickým

majstrom. V Läžingu vykonal pre svoju matku, aby jej oplatil jej láskavosť, zvláštny rituál, ktorý sa volá Súcitné prevedenie mŕtvych stavom barda. V Carme dal svoje posledné inštrukcie laickým žiakom a iným obyvateľom Ňanangu. Na svojej ceste do Čhuwaru stretol Lhadže Jangdeho, obyvateľa Dingri. Keď prišiel do Čhuwaru, zaspieval o druhom odchode Räčhungpu do provincie Ü. V Lhadro v Drine stretol mecenáša Taši Cega. V Dagkhare v Drine stretol Dzese Bum (jeho bývalú snúbenicu), Khudžuga a ďalších laických nasledovníkov. Na vrchole Červenej skaly porazil na vysokom útese štyroch Márov. Bolo to tam, kde odpovedal na otázky, ktoré mu dal nasledovník vadžrajány. Priniesol všetkým žiakom mimoriadnu radosť a manifestoval zázračné formy. Nespočetné množstvo ľudí dostalo v čase, keď Majster roztáčal koleso dharmy, známe i neznáme učenia. Pod vedením Majstra dosiahli najvyspelejší žiaci oslobodenie. Menej vyspelých žiakov priviedol k zrelosti a ukázal im cestu k oslobodeniu. Najmenej vyspelých ustanovil na ceste k bódhičitte. Prostredníctvom vytrvalého aplikovania sľubov bódhisattvu došli k stabilnej bdelej prítomnosti. Dokonca aj v úplne najmenej vyspelých žiakoch zasadil semienko cnosti a uistil ich, že dosiahnu vo svojich životoch stav pokoja vyšších ríš. So súcitom neobmedzeným ako obloha ochraňoval Majster tým, že priniesol svetlo Buddhovho učenia nespočítateľným bytostiam od biedy samsáry a nižších ríš. Všetky aspekty Majstrovho života sú hojne vylíčené v knihe Gur Bum. Toto je ôsma kapitola, v ktorej Majster slúži prostredníctvom plodu svojej meditácie učeniu Buddhu a všetkým cítiacim bytostiam.

4 Tieto sú zaznamenané v Mila Gurbum – v Stotisíc spevoch Milaräpu. 5 Bön bolo stare náboženstvo Tibetu pred buddhizmom. Existuju rôzne línie a tradície bönu, niektoré skôr pripomínajú šamanizmus,

iné prevzali mnoho od buddhizmu. Bönistické náboženstvo je vysoko rozvinutým systémom metafyzických teórií a meditačných techník.

6 Čidrö Thigcagma. Milaräpova pieseň s týmto titulom sa zaoberá praxou dharmy, aby bolo možné postaviť sa nevyhnutnej smrti s

veľkou radosťou. Slovo čidro znamená radosť v čase smrti, thigcagma to, čo je ako včasná oprava deravej strechy. 7 Simhamukha – dákiní s levou tvárou, anglický preklad uvádza tibetské meno Sengdongma.

Page 101: Životopis Milarepu

101

Kapitola 9: Nirvána

Vtedy, v čase, keď sa napĺňali tieto slová, žil v Drine bohatý a vplyvný láma menom Geše

1 Cagphupa. Najprv sa pretvaroval, že uctieva Majstra. Ale neskôr sa poddal závisti

a chcel Majstra zahanbiť pred davom jeho mecenášov, takže sa tváril, že ho trápia pochybnosti a pýtal sa majstra na veľa otázok. Počas prvého jesenného mesiaca v roku dreveného tigra bol Majster pozvaný, aby predsedal svadobnej hostine v Drine. Geše Cagphupa sa zúčastnil tiež. Poklonil sa, dúfajúc, že mu Majster oplatí v prítomnosti zhromaždených poklonu. Majster sa nikdy pred nikým neklaňal ani neoplácal nikomu poklony, s výnimkou svojho vlastného lámu a nasledujúc tento zvyk poklonu neoplatil. Geše si pomyslel: 'Čo! Učený majster ako som ja vzdáva poctu nevedomému bláznovi a nedostane sa mu naspäť žiadnej pocty? Musím ho donútiť, aby za moje poníženie zaplatil.' Podal mu text o buddhistickej logike a povedal: “Majster, bol by si láskavý a vyjasnil mi moju neistotu a vysvetlil mi to slovo po slove?” Majster odvetil: “Veľmi dobre poznáš konceptuálny význam tohto textu. Ale skutočný duchovný význam nájdeš opustením ôsmich svetských záujmov a osobného ega tak, že zničíš nesprávny náhľad na skutočnosť uskutočnením jednochuti samsáry a nirvány a meditáciou v horskej samote. Okrem toho je hádanie sa o slovách a o tom, čo nasleduje po čom úplne zbytočné, ak nepraktikuješ dharmu. Nikdy som neštudoval logiku. Neviem o nej nič a ak som aj niekedy vedel, už som to zabudol. Poviem ti prečo. Počúvaj túto pieseň: Skláňam sa pred Marpom Prekladateľom, nech mi požehná, aby som sa zdržal dišputácie. Požehnanie môjho lámu preniklo mojou mysľou. Nikdy ma nepremohlo rozptýlenie. Keďže som meditoval na lásku a súcit, zabudol som na rozdiely medzi mnou a druhými. Keďže som meditoval na svojho lámu, zabudol som na tých, ktorí sú vplyvní a mocní. Keďže som neprestajne meditoval na svoj jidam, zabudol som na hrubý svet zmyslov. Keďže som meditoval na esenciálne inštrukcie, zabudol som na knihy dialektiky. Keďže som udržoval obyčajnú myseľ

2,

zabudol som na ilúzie nevedomosti. Keďže som meditoval na esenciálnu prirodzenosť mysle ako na Trikáju, zabudol som na nádeje a strachy. Keďže som meditoval na tento život a na ďalší život, zabudol som na strach zo zrodu a smrti. Keďže som ochutnal radosti odlúčenia, zabudol som na potrebu tešiť mojich príbuzných a priateľov. Keďže som vstrebal učenie do prúdu svojho vedomia, zabudol som sa podieľať na polemike o doktríne.

1 Geše. Mníšsky titul, ktorý udeľujú lámom alebo mníchom, ktorí úspešne prešli sériou skúšok v podobe verejnej debaty o témach

siahajúcich od buddhistických sútier a tantier po abhidharmu a logiku. 2 Obyčajná myseľ je technický termín meditačnej tradície Mahámudry, ktorý označuje nevytvorený prirodzený stav mysle.

Page 102: Životopis Milarepu

102

Keďže som meditoval o tom, čo je nevznikajúce, nezanikajúce a nespočívajúce, nedbám na všetky konvenčné formy. Keďže som meditoval na vnímanie javov ako na Dharmakáju, zabudol som všetky konceptuálne formy meditácie. Keďže som spočíval v nezmenenom stave prirodzenosti, zabudol som na pokrytecké spôsoby. Keďže som žil v pokore tela a mysle, zabudol som na pohŕdanie a aroganciu veľkých. Keďže som si urobil kláštor v mojom tele, zabudol som na kláštor vonku. Keďže som sa riadil skôr duchom (náuky) než literou, Zabudol som, ako sa hrať so slovami. Keďže si Majster, vysvetli ten spis sám.“ Tak prehovoril. Geše pokračoval: „Toto je možno pustovnícky spôsob, ale ak by som ťa mal vyzvať mojimi učenými argumentmi, nemohli by tvoje výklady pokračovať. Dúfal som, že si vznešený muž. Preto som sa ti poklonil.“ Tieto slová nepotešili mecenášov. Jednohlasne mu povedali: „Majster Geše, akokoľvek si učený, na zemi je viac takých ako si ty. Nie si rovný Majstrovi, ani póru na jeho koži. Len tu seď a buď ticho. Rozhojni svoje bohatstvo, ako len môžeš, lebo nemáš ani závan dharmy.“ Napriek jeho narastajúcej podráždenosti, nemohol Geše protestovať, lebo každý podporoval Milaräpu. Jeho tvár potemnela a pomyslel si: 'Milaräpa sa správa a žartuje ako blázon, ktorý nič nevie. Svojimi lžami a podvodmi ničí učenie Buddhu a žije z darov, ktoré získal ľsťou. Ja, ktorý mám také veľké poznanie a som najbohatší a najvplyvnejší muž v tomto kraji, som teraz v oblasti dharmy považovaný za menej než je pes. Musím s tým niečo urobiť.' Potom zmiešal nejaký jed so zrazeným mliekom. Sľúbil svojej konkubíne dar v podobe veľkého tyrkysu a poslal ju s jedom do jaskyne v Drine, kde sa Majster zdržiaval. Majster vedel, že jeho najprednejší žiaci už sú prebudení a že aj keby ten jed nevzal, prišiel jeho čas umrieť. Tiež vedel, že ak tá žena nedostane tyrkys predtým než vypije ten jed, nedostane ho nikdy. Tak jej povedal: “Teraz to nebudem piť. Prines to neskôr a potom to vypijem.” Premýšľajúc, či ju Majster podozrieval, šla žena utrápená a zahanbená späť za Gešem Cagphupom. “Vďaka svojej jasnozrivosti,” povedala,”mal Majster voči mne podozrenie a odmietol to vypiť.” Geše odvetil: “Ak by skutočne mal jasnozrivosť, nepovedal by ti, aby si to priniesla nazad. Povedal by ti, aby si to vypila sama. Keďže tak neurobil, to dokazuje, že nemá jasnozrivosť. Zober si tento tyrkys. Choď nájsť Majstra a uisti sa, že ten jed vypije.” Dal jej tyrkys a ona povedala: „Každý verí, že je jasnozrivý, tak to musí byť pravda. Preto v prvej rade ten nápoj nevypil a som si istá, že ho nevypije ani teraz. Čo viac, mám priveľký strach to urobiť. Nepôjdem! Nechcem tvoj tyrkys.“ Geše odpovedal: „Laici veria, že je jasnozrivý, lebo nečítali texty a zavádzajú ich jeho lži. V mojich knihách sú muži nadaní jasnozrivosťou iní. Uisťujem ťa, že nie je

Page 103: Životopis Milarepu

103

jasnozrivý. Keď uvidím dôkaz, že si mu dala ten nápoj, vezmeme sa. Žijeme spolu už dlho a ako sa hovorí, nie je veľký rozdiel, či zjeme málo cesnaku alebo veľa. Okrem toho, že máš tyrkys, zverím ti na starosť celý môj majetok, ako v mojej domácnosti, tak aj mimo nej a budeme zdieľať radosti a žiale jednej rodiny. Tak sa snaž.“ S nádejou, že budú tieto sľuby naplnené, zmiešala trochu jedu s tvarohom a zobrala ho k Majstrovi, ktorý sa teraz zdržiaval v Trode Tašigangu. Majster sa usmial a vzal nádobu do rúk. Pomyslela si: 'Geše mal pravdu, nezdá sa, že by mal jasnozrivosť. ' Už keď takto premýšľala povedal jej Majster: “Takže si za tento čin, ktorý práve konáš, dostala ten tyrkys?” Prekonaná zmätkom sa poklonila a povedala plačlivým a trasúcim sa hlasom: „Mám tyrkys, ale prosím ťa, nepi ten nápoj. Vráť mi ho. Som nerozvážna zločinka.“ „Čo chceš s ním urobiť?“ „Sama ho vypijem, keďže som vinná.“ Majster pokračoval:

„Predovšetkým mám priveľa súcitu, aby som ti to dovolil vypiť. Bolo by to porušenie esencie sľubov bódhisattvu

3 a to by mi prinieslo závažné duchovné následky. Moja práca

učenia žiakov je ukončená a môj život dospel do konca. Prišiel čas, aby som odišiel do čistej krajiny. Ten nápoj by mi sám osebe nemohol ublížiť. Je jedno, či ho vypijem alebo nie. Ale keby som ho vypil predtým, nedostala by si ako plácu za svoj zločin ten tyrkys. Teraz, keď už je tyrkys v tvojich rukách, vypijem to, aby som uspokojil Gešeho túžbu a zároveň sa uistil, že si zaslúžiš ten tyrkys. Pokiaľ ide o ostatné sľuby Gešeho, nenaplnia sa. Povedal o mojom správaní veľa vecí, nie je v tom ale ani zrnko pravdy, takže budete obaja zakúšať hlbokú ľútosť. Keď sa to stane, usiluj sa, aby si sa očistila, o svoju vlastnú realizáciu v tomto živote. A aby si si vôbec zachránila život, nekonaj žiadne podobné činy. Vzývaj mňa a mojich duchovných synov s úprimným srdcom. Ako ty, tak aj Geše ste sa vždy vzďaľovali šťastiu a vyhľadávali ste zármutok. Tentokrát zistím, či ťa dokážem očistiť od tvojej zlej karmy. Nikomu o tom, kým som nažive, nehovor. Potom bude o tom počuť každý. Hoci si na vlastné oči nevidela ani na vlastné uši nepočula pravdivosť mojich predchádzajúcich slov, dobre si zapamätaj slová, ktoré hovorím teraz. Príde chvíľa, keď uvidíš, že sú pravdivé.“ Keď tak prehovoril, vypil jed. Keď to žena všetko vyrozprávala Gešemu Cagphupovi, odvetil: „Nie všetko, čo hovorí, je pravda, tak ako nie je všetko jedlo jedlé. Stačí mi, že vypil ten jed. Pamätaj, že máš o tom mlčať.“ Medzitým Majster prehovoril: „Ľudia z Ňanangu a Dingri a všetci mecenáši a nasledovníci, pripravte rituálnu hostinu a zhromaždite sa okolo mňa. Nech prídu aj všetci ľudia z kraja, ktorí ma ešte nestretli, ale prajú si tak urobiť.“ Všetci žiaci rozšírili tú správu. Mnohí z tých, ktorí počuli tieto slová, neverili, že ich Majster skutočne povedal. Ale oddaní laici a žiaci, ktorí nasledovali učenie, ako aj ďalší ľudia, ktorí si priali stretnúť Majstra, sa zhromaždili v Čhuware. Potom im po mnoho dní na obyčajnej úrovni vykladal učenie o karme a o esenciálnej povahe reality na vyššej úrovni. V tom čase niekoľkí z hlavných žiakov jasne videli, že je obloha naplnená bohmi,

3 Sľuby bódhisattvu. Sľuby praktikujúceho mahájány, ktorých existujú dva druhy: 1. sľub ašpirácie – teda sľub priania dosiahnuť

dokonalé buddhovstvo pre dobro všetých bytostí a 2. sľub aplikácie – sľub praktikovať smerom k tomuto cieľu pre dobro všetkých bytostí. Esenciou týchto sľubov je súcitný zámer prospievať všetkým bytostiam a chrániť ich pred utrpením (PP).

Page 104: Životopis Milarepu

104

ktorí počúvajú slová Majstra. Mnohí ďalší, ktorí intuitívne cítili, že sú zem a nebo naplnené bohmi a ľuďmi počúvajúcimi učenie, pociťovali veľkú radosť. Každý však videl, ako sa na čírej oblohe objavil dúhový baldachýn. V podobe päťfarebných oblakov napĺňajúcich celú oblohu sa objavili obetné dary, dáždniky a nespočetné zástavy. Zapršal dážď kvetov piatich rôznych farieb. Bolo počuť nádhernú hudbu a bolo cítiť vôňu exotických parfumov. Menší žiaci, keď videli tieto zázraky, spýtali sa Majstra: „Máme dojem, že sú nebo a zem naplnené bohmi a ľuďmi, ktorí počúvajú dharmu a sme premožení radosťou. Aká je príčina týchto zázrakov?“ Majster odvetil: „Dobrých ľudských žiakov, ako ste vy, prebudení jogíni a laickí nasledovníci, je málo, ale nebeskí poslucháči napĺňajú celý priestor nebies a darujú mi päť objektov

4 zmyslového potešenia a toto vo vás vzbudzuje pocit blaha. Toto je príčina

znamení, ktoré vás obklopujú a ktoré niektorí z vás pociťujú a iní vnímajú priamo.“ „No dobre,“ povedali, „ale prečo nevidíme tie znaky všetci?“ „Medzi bohmi je mnoho takých, čo dosiahli prebudené stavy nenavracania sa, a ďalších, ktorí dosiahli prebudený vhľad. Ak chcete vidieť bohov, potrebujete subtílnu víziu alebo intenzívnu túžbu po cnosti a bdelej prítomnosti a myseľ nezatemnenú ilúziami a poškvrnami. Ak ste schopní vidieť hlavných bohov, tak uvidíte aj ich nasledovníkov. Ak sa usilujete týmto smerom, uvidíte prirodzenosť vlastnej mysle, ktorá je najvyšším bohom.“ A zaspieval Pieseň o tom, ako vidieť bohov: „Pocta Marpovi, Súcitnému! Nech je tvoja línia požehnaná, nech je vznešená. Nebeskí poslucháči prišli z radostnej ríše bohov, aby si vypočuli pustovníka Milaräpu, a napĺňajú nezmerné nebo. Okrem tých, čo majú päť úrovní vízie,

5

ich nedokáže vidieť žiadny smrteľník. Ja ich vidím všetkých jasne. Ale bežní ľudia vidia len nebeské dary. Obloha je naplnená dúhami a svetlom; padá dážď nebeských kvetov; vonné kadidlo napĺňa vzduch a znie harmonická hudba. Vďaka súcitu lámov Kagjü tí, čo sú tu prítomní, prekypujú radosťou a šťastím. Tí z vás, ktorí ste pod ich ochranou a prajete si vidieť bohov a dákiní, ktorí počúvajú moje učenie, vypočujte si najprv moju pieseň: Vďaka karme nahromadenej počas minulých životov ste mali potešenie z konania zla odo dňa, keď ste sa narodili. Netúžite po cnosti. Dokonca aj v starobe sú vaše mysle nečisté. Určite budete žať plody svojich činov. Ak sa sami seba spýtate, či bude vaša negatívna karma očistená, vaša túžba po cnosti odstráni vaše poškvrny. Ale ten, kto vedome koná zlo,

4 Päť objektov zmyslového potešenia: Forma, zvuk, vôňa, chuť a dotyk (OP). 5 Päť úrovní vízie: Fyzické oko, nebeské oko, oko múdrosti, oko dharmy a oko Buddhu.(OP).

Page 105: Životopis Milarepu

105

získa za cenu hanby omrvinku. Ten, kto predstiera, že je sprievodcom druhých a sám nevie, kam ísť, škodí sebe, ako aj druhým. Ak si úprimne prajete vyhnúť sa utrpeniu, vyhnite sa všetkým zlým zámerom k ostatným bytostiam. Vo vašej oddanosti k lámovi a jidamu cíťte ľútosť za vaše minulé prečiny. Sľúbte nikdy ich už nevykonať. Toto je inštrukcia, ako sa očistiť. Väčšina zločincov je prefíkaných, chýba im vysoký cieľ a užívajú si. Ak nemajú žiadny duchovný impulz, je to dôkazom toho, že ich ešte stále ťažia zatemnenia. Usilujte sa neprestajne o očistu, odstraňujte nevedomosť a hromaďte zásluhy. Ak to tak robíte, uvidíte nielen bohov milujúcich dharmu, ktorí prišli počúvať, ale aj v sebe samých Dharmakáju, najsvätejšieho a najvyššieho zo všetkých bohov. Ak to uvidíte, tiež uvidíte celú pravdu samsáry a nirvány a oslobodíte sa od karmy.“ Spomedzi ľudských a božských poslucháčov, ktorí sa na mieste zišli, uskutočnili najvyspelejší z nich skutočný význam Dharmakáje. Menej vyspelí zakúšali prítomnosť neduality v jasnom a radostnom stave a boli ustanovení na ceste k oslobodeniu. Medzi najmenej vyspelými nebolo ani jedného, ktorý by nepojal za svoju prax bódhičitty. Majster im povedal: „Ó, vy, mnísi a žiaci, bohovia a ľudia a vy všetci, čo ste sa tu zišli, to, že sme sa stretli s cieľom nasledovať dharmu, je výsledkom našich duchovných prianí z minulých životov. Teraz, keď som starý, neviem, či vás ešte viackrát uvidím. Skúste praktikovať učenia, ktoré som vám dal čo najlepšie. Nestrácajte svoj čas. Ak budete nasledovať moje inštrukcie, budete prvými žiakmi, ktorí sa narodia v čistej krajine môjho buddhovstva. Preto sa radujte!“ Takto prehovoril. Laickí žiaci s Ňanangu sa zaujímali, či takýto Majstrov príhovor predznamenával jeho zámer odísť zo sveta pre dobro bytostí v iných ríšach. Úpenlivo ho prosili, že ak by to tak bolo, nech odíde do ríše dákiní z Ňanangu. Ak by to tak nebolo, žiadali ho, aby tam prišiel ešte raz. So slzami v očiach ho takto prosíkali a premožení intenzívnym zbožňovaním ho s kvílením a vzlykaním chytili za nohy. Podobne aj žiaci z Dingri úprimne prosili Majstra, aby navštívil ich kraj. Majster povedal: „Som starý a nepôjdem ani do Ňanangu ani do Dingri, počkám na svoju smrť blízko Drinu a Čhuwaru. Zintenzívnite svoju túžbu po oslobodení. Opäť sa stretneme v ríši dákiní.“ „Ak Majster nepríde, nech požehná každé z miest, ktoré navštívil, aby sme mali mier a prosperitu. Nech požehná zem, aby bola na nej duchovná harmónia. Nech požehná všetky cítiace bytosti a všetkých, ktorí ho stretli a počuli jeho meno a učenie.“

Page 106: Životopis Milarepu

106

Majster odvetil: “Som vám zaviazaný za zásoby, ktoré ste mi dali z úcty, a oplatil som vám to tým, že som vám so súcitom dal učenie. Ako jogín, ktorý dosiahol zvláštnu silu požehnania, vám všetkým požehnám, aby ste boli po celý váš život v mieri a šťastní.” A zaspieval pieseň: “Skláňam sa k nohám Marpu, Prekladateľa - Otca ochrancu, ktorý uskutočnil svoj cieľ. Ó, žiaci moji, ktorí ste sa tu zhromaždili, počúvajte ma. Boli ste ku mne láskaví a ja som k vám pociťoval súcit. Nech sa Majster a žiaci, ktorí sú si navzájom vďační, stretnú v čistej krajine Buddhu. Nech majú všetci tu prítomní nasledovníci a mecenáši, šťastie a dlhý život. Nech sú ich duchovné priania naplnené bez toho, aby v nich vyvstali škodlivé myšlienky. Nech je tento kraj požehnaný, aby bol bez chorôb a vojen, a nech má bohaté žatvy a narastajúcu priazeň. Nech sa nasledovníci vždy venujú dharme. Nech opäť stretneme v Buddhovej čistej krajine tých, ktorí ma videli alebo ma počuli, tých, ktorí si pamätajú môj príbeh, tých, ktorí o ňom len počuli a počuli moje meno. Nech tí, ktorí napodobňujú môj život a meditujú, tí, ktorí žiadajú o môj príbeh, rozprávajú ho či ho počúvajú, tí, čo ho čítajú a uctievajú, tí, ktorí nasledujú vo svojich životoch môj príklad, nech ma nájdu v Buddhovej čistej krajine. Nech sú ľudia budúcnosti, ak sú schopní meditovať s ťažkosťami, s ktorými som praktikoval ja, ušetrení prekážok a chýb. Nech tí, ktorí praktikujú dharmu prostredníctvom asketizmu, zožnú nezmerné množstvo zásluh. Tým, ktorí povzbudzujú druhých, aby nasledovali takú cestu, patrí nesmierna vďaka. Nech tí, ktorí počujú môj príbeh, dostanú nezmerné požehnanie. Nech prostredníctvom týchto nezmerných požehnaní tí, ktorí čo i len počujú môj príbeh, dosiahnu oslobodenie. Nech tí, ktorí naň meditujú dosiahnu svoj cieľ. Nech tí, ktorí meditujú v mojich jaskyniach, nech tí, ktorí umiestnia na oltári tých pár vecí, ktoré vlastním, nech všetci tí prinesú šťastie, kdekoľvek budú. Nech objímem všetok priestor práve tak, ako objíma priestor zem, vodu, oheň a vietor. Nech osem tried bohov a nágov

6

6 Viď poznámku 16 v kapitole Predhovor.

Page 107: Životopis Milarepu

107

a zástupy miestnych bohov nevytvárajú prekážky. Nech sa priania oddaných nasledovníkov naplnia v súlade s dharmou. Nech povediem všetky cítiace bytosti, dokonca aj najnižšie z nich, smerom k oslobodeniu.” Po tom, ako dostali tieto požehnania, boli laickí žiaci rozradostení. Ľudia z Ňanangu a Dingri, ktorí sa ešte stále báli, že by mohol Majster zomrieť, ho prišli požiadať o požehnanie a oddali sa dharme ako nikdy predtým. Každý z nich sa vrátil domov a dúhy a ďalšie vízie zmizli. Ľudia z Drinu s podporou Žiwa Ö Räpu a ďalších veľkých žiakov prosili Majstra, aby ich neopúšťal. Aby si podrobil nágu menom Dolwa Nagpo, šiel Majster žiť do Drinu do cely v tvare štítu hada menom Regpa Dugčhen,

7 ktorú mu

postavili na skale. Zatiaľ čo tam bol, poučil mecenášov z Drinu. Na konci prednášky Majster povedal: “Mnísi, ak majú niektorí z vás pochybnosti ohľadom mojich inštrukcií, poponáhľajte sa, lebo nie je isté, že budem ešte dlho nažive.” Mnísi najprv usporiadali rituálnu hostinu a potom dostali kompletné inštrukcie. V radoch mníchov, ktorí sa zhromaždili okolo Majstra, boli Drigom Räpa a Sebän Räpa, ktorí povedali: “Súdiac z tvojich slov, neveríme, že čoskoro odídeš do nirvány. Možno sa tvoj život ešte neskončil.” “Môj život sa skončil a moja aktivita je zavŕšená. Znaky mojej smrti budú čoskoro zjavné.” O niekoľko dní ukázal Majster znaky svojej choroby. Räpa z Ngändzongu mu povedal: “Majster, pre túto chorobu urobíme my, tvoji žiaci, obetovanie lámom, jidamom, dákiní a ochranným božstvám. Tiež vykonáme rituál dlhého života, ošetríme ťa a dáme ti lieky.” Räpa z Ngändzongu zavolal ostatných žiakov, aby mu pomohli s prípravami na rituál. Majster mu povedal: “Pre pustovníka je choroba obvykle napomenutím k duchovnej praxi. Bez toho, aby vykonával nejaký rituál, musí transformovať všetky skúsenosti nepriaznivých podmienok na najvyššie dosiahnutie a musí byť schopný čeliť chorobe a dokonca aj smrti samotnej. Obzvlášť pretože som ja, Milaräpa, už vykonal všetky rituály v súlade s inštrukciami môjho súcitného lámu, Marpu, nepotrebujem prvý ani druhý rituál. Transformoval som nepriaznivé okolnosti na priaznivé faktory, nepotrebujem ceremónie, obetné rituály či bubnovanie. Zlých duchov, ktorí sa predo mnou objavili, som si podrobil a premenil som ich na ochranné sily, ktoré nám budú pomáhať v uskutočnení štyroch aktivít.

8 Nechcem

liek zo šiestich liečivých bylín9, lebo choroba piatich jedov

10 sa vo mne stala úsvitom

7 Regpa Dugčhen – jedovatý na dotyk, ide zjavne o kobru indickú, ktorá má za hlavou roztiahnuteľný štít a ktorá žije aj v oblastiach

priľahlých Tibetu – v Nepále a v Bhutáne. 8 Štyri aktivity – Bóddhisattva, ktorý dosiahol mimoriadnu moc, vykonáva na dosiahnute rôznych cieľov pre seba a pre bytosti štyri

aktivity, menovite: 1) Očistná aktivita: vzťahuje sa k očiste mysle, odstráneniu utrpenia a liečeniu chorôb; 2) Obohacujúca aktivita: zahŕňa praxe na zvýšenie prosperity, bohatstva, priazne a predlĺženie života. 3) Magnetizujúca aktivita: slúži na pritiahnutie bytostí k dharme, na získanie duchovného vplyvu nad niekým, či na podrobenie nepriateľských síl svojou vôľou.

4) Hrozivá aktivita: odkazuje k násilnému, mocnému odstráneniu negatívnych síl a prekážok. 9 Šesť liečivých bylín odkazuje k šafranu, kardamonu, muškátovému orechu, bambusovým výhonkom, klinčeku a sušenej rute. (OP)

Page 108: Životopis Milarepu

108

piatich múdrostí.11

A tak nepotrebujem lieky. Teraz, keď nadišiel môj čas, vnímam vďaka štádiu budovania svoje iluzórne telo ako telo jidamu, ktoré sa vďaka štádiu zavŕšenia rozpustí do sféry jasného svetla. Svetskí ľudia zakúšajú následky svojich znečistení prostredníctvom kolobehu zrodu, staroby, choroby a smrti. Nedokážu sa im vyhnúť prostredníctvom liekov či rituálov. Musia im nevyhnutne čeliť. Nič ich nezastaví, ani sila kráľov, ani činy hrdinov, krása žien, bohatstvo boháčov, rýchlosť zbabelcov, ani prefíkané prosby. Ak sa bojíte tohto utrpenia a túžite po šťastí, poznám účinné prostriedky, ako odstrániť utrpenie a dosiahnuť trvalý mier.“ „Prosím, daj nám ich.“ „Nuž dobre. Povaha samsáry je taká, že bohatstvo, ktoré bolo nazhromaždené, bude rozptýlené, domy, ktoré boli postavené, budú zničené, zväzky budú pretrhnuté a všetko, čo sa narodilo, musí zomrieť. Keďže bytosti nevyhnutne trpia za svoje vlastné činy, je treba opustiť hromadenie, stavanie a spájanie sa. Najlepším liekom je pod vedením prebudeného lámu uskutočniť absolútnu pravdu skutočnosti. Okrem toho mám pre vás veľmi dôležité inštrukcie, ktoré vám odovzdám neskôr v mojej poslednej vôli. Nezabudnite na nich.“ Žiwa Ö Räpa a Räpa z Ngändzongu pokračovali v naliehaní: „Majster, keby si bol v dobrom zdraví, naplnil by si ciele mnohých ďalších cítiacich bytostí. Aj keď nesplníš naše prianie, prosíme ťa, aby si vykonal rituál v súlade s hlbokou tradíciou tajnej mantry, užil nejaké lieky a tiež nám dovolil venovať priania za tvoj dlhý život, aby sme aspoň nemali žiadne výčitky.“ Majster odvetil: „Ak by môj čas ešte nenastal, urobil by som, o čo ste vy dvaja požiadali. Ale vykonávať taký rituál na privolanie jidamu, aby som predĺžil život bez ohľadu na blaho cítiacich bytostí, je ako požiadať kráľa, aby zostúpil z trónu a šiel zametať podlahu. Nikdy nepoužívajte tajné metódy vadžrajány pre vaše svetské ciele. V horskej samote som neprestajne vykonával pre dobro neprebudených bytostí najvyššie rituály, takže žiadny iný rituál netreba. Keďže moja myseľ nie je oddelená od dharmaty,

12 nie je treba žiadne priania za môj dlhý

život. Marpove lieky vykorenili päť jedov pri ich samom koreni. Tieto lieky mi stačili. Ale ak nemáte schopnosť premeniť prekážky na okolnosti priaznivé na dosiahnutie vašich cieľov a ak ešte nenastal váš čas odísť, nie je zlé podstúpiť liečbu a na prekonanie prekážok použiť duchovné lieky, keďže možnosť tak urobiť ešte stále existuje. Takto sa to stalo aj v dávnej minulosti, keď Buddha s pomyslením na trpiace bytosti ukázal ruku Žönnuovi,

13 ktorý bol lekárom, a užil jeho lieky. Hoci aj bol Buddhom, keď prišiel jeho

10 Päť jedov odkazuje k piatim vášňam: nevedomosť, túžba, hnev, pýcha a ažiarlivosť. 11 Päť múdrostí – je to päť aspektov prvotnej múdrosti – jej otvorenosť a šírka je múdrosť dharmadhatu, všeobjímajúceho priestoru,

kde sa objavuju všetky javy. Jej schopnosť ukazovať v presných detailoch, čokoľek sa pred ňou objaví, je múdrosť podobná zrkadlu. Jej základná neprítomnosť akýchkoľvek predsudkov k javom je vyrovnávajúca múdrosť. Jej schopnosť jasne a bez zmätku rozlíšiť rôzne javy, ktoré sa objavujú, je rozlišujúca múdrosť. Jej potenciál všetko dosiahnuť je završujúca múdrosť.

12 Dharmata – pravá prirodzenosť reality. 13 Žönnu (Kumara). Toto odkazuje k prirovnaniu, ktoré použil Milaräpa, aby ukázal, že hodina smrti je nevyhnutná a nezvratná.

Page 109: Životopis Milarepu

109

čas, zomrel. Aj môj čas prišiel, preto neprijmem tieto lieky.“ Potom sa ho dvaja žiaci – Räpovia spýtali: „Ak musíš odísť pre dobro iných bytostí, ako by sme mali vykonať obety, pohrebné rituály a kremáciu tvojho tela? Ako by sme mali urobiť ccha-ccha z popola a postaviť stúpu? Kto povedie tvoju tradíciu? Ako si máme pripomínať tvoju smrť? Aké obety by sme mali pre teba robiť na tvoje výročia? Povedz nám, ako by sme mali pokračovať na našej ceste prostredníctvom počúvania, reflexie a meditácie?“ Majster odvetil: „Pod vedením súcitného Marpu som zavŕšil činy oslobodenia. Nie je vôbec isté, že prebudený pustovník, ktorého tri brány sa oslobodily v dharmate, ostane v podobe mŕtvoly. Neodlievajte ccha-ccha ani nestavajte stúpu. Nemám kláštor, a tak nemá táto škola žiadne centrum. Za svoj príbytok prijmite samotu suchých a snehom pokrytých hôr. Považujte bytosti šiestich ríš za svojich nasledovníkov a dajte im duchovnú ochranu a súcit. Miesto odlievania ccha-ccha meditujte radšej štyrikrát denne. Miesto stavania stúpy radšej rozviňte hlbší vhľad do existencie sveta a pozdvihnite zástavu meditácie. Najlepšou pamiatkou na moju smrť bude úcta k vášmu lámovi. Pokiaľ ide o spôsob, ako nasledovať prax, odmietajte všetko, čo zväčšuje lipnutie na egu, a vnútorné jedy, aj keby sa zdalo, že je to dobré. Naopak, praktikujte všetko, čo pôsobí proti piatim jedom a pomáha ostatným bytostiam, aj keby sa zdalo, že je to zlé. Toto je v podstate v súlade s dharmou. Akokoľvek učení by ste boli, ak vám chýba vnútorná skúsenosť a vedome si užívate zlé činy, len sa prostredníctvom sebaklamu uvrhnete do nižších ríš. Keďže je život krátky a čas smrti je neznámy, úplne sa oddajte meditácii. Konajte múdro a odvážne v súlade s vaším vrodeným zmyslom rozlišovania. Slovom konajte tak, aby ste sa nemuseli za seba hanbiť. Ak budete pozorne nasledovať tieto inštrukcie, aj keby ste šli proti litere posvätných kníh, nepôjdete proti zámerom Buddhov minulosti a tiež naplníte prianie tohto starého muža. Taká je esencia počúvania, reflexie a meditácie. Ak sa moje prianie naplní, zavŕšite prácu na svojom oslobodení. Na druhú stranu, všetko úsilie o naplnenie svetských túžob je zbytočné.” Po tom zaspieval Pieseň duchovného zisku: “Skláňam sa k nohám Marpu, Prekladateľa. Žiaci, ktorí ste sa zhromaždili na tomto mieste, počúvajte túto pieseň posledných inštrukcií. Vďaka súcitu Marpu z Lhodragu zavŕšil starý jogín Milaräpa celú svoju úlohu. Vy všetci, žiaci a mnísi, ak budete nasledovať moje slová, zavŕšite v tomto živote veľkú úlohu, prospešnú vám aj druhým, a tak naplníte zámery minulých buddhov aj tie moje. Všetky ostatné činy idú proti potrebám seba a druhých

Dokonca aj keď mal Buddha smrteľnú chorobu a dovolil svojmu lekárovi Kumárovi urobiť mu diagnostiku pulzu a vyšetriť chorobu.

Page 110: Životopis Milarepu

110

a nedokážu naplniť moje prianie. Bez vedenia lámu, ktorý má líniu, aký je úžitok vo vyhľadávaní iniciácií? Bez toho, aby sa vaša myseľ zmiešala s dharmou, aký je úžitok z memorovania tantier? Aký je úžitok z meditovania v súlade s inštrukciami, ak sa nevzdáte svetských cieľov? Načo sú dobré ceremónie bez toho, aby ste zosúladili svoje telo, reč a myseľ s dharmou?” Načo je dobré meditovať na trpezlivosť, ak nie ste schopní zniesť urážku? Načo sú dobré obety, ak neprekonáte pripútanosť a odpor? Načo je dobré dávať almužnu, ak nevykoreníte sebectvo? Načo je dobré riadiť veľký kláštor, ak nepovažujete všetky bytosti za svojich milovaných rodičov? Načo je dobré stavať stúpy, ak vo vašej mysli nevzrastá dôvera? Aký je úžitok z odlievania ccha-ccha, ak nedokážete meditovať počas štyroch oddielov dňa?

14

Načo je dobré si pripomínať moju smrť, ak ma nevzývate s hlbokou úctou? Načo je dobré nariekať nad mojou smrťou, ak nenasledujete inštrukcie? Načo je dobré obzerať si moje mŕtve telo bez toho, aby ste mali ku mne úctu, kým som nažive? Bez znechutenia zo samsáry a túžby po nirváne - načo je dobrá cnosť zrieknutia sa? Bez toho, aby ste sa naučili milovať iných viac ako seba, načo sú dobré sladké slová ľútosti? Bez vykorenenia nevedomosti a túžby, aký je úžitok zo slúženia lámovi? Načo sú dobré veľké počty žiakov, ak nepočúvajú moje slová? Vzdajte sa všetkých zbytočných činov, môžu vám priniesť len škodu. Ako jogín, ktorý dosiahol plod, už nepotrebujem viac meditovať.” Žiaci boli týmito slovami hlboko pohnutí. Keďže majster ukazoval čoraz väčšie príznaky choroby, priniesol mu Geše Cagphupa trochu mäsa a piva a predstierajúc, že sa zaujíma o jeho zdravie, povedal Majstrovi: “Je skutočne škoda, že taká choroba postihne takého svätca ako je Majster. Ak by bolo možné ju zdieľať, rozdeľ ju medzi tvojich žiakov. Ak je možné ju presunúť, presuň ju na človeka, ako som ja. Ale keďže je to nemožné, čo robiť?”

14 Štyri oddiely dňa. Úsvit, ráno, popoludnie a súmrak. Tieto časy sú určené každý deň na meditáciu, obzvlášť ak robí iniciovaný

praktikujúci ústranie po určitý čas.

Page 111: Životopis Milarepu

111

Majster sa usmial a povedal: “Vieš veľmi dobre, že moja choroba nemá prirodzenú príčinu ani provokáciu. Každopádne choroba obyčajného človeka nie je rovnaká ako choroba duchovného človeka. Mal by som ju prijať ako mimoriadnu príležitosť pre vnútornú transformáciu. Z toho dôvodu prežívam svoju chorobu ako ozdobu.” Keď takto prehovoril, Majster zaspieval: “Samsára a nirvána sú v stave jasného svetla vnímané ako jedna jediná realita. Aby som udržiaval spočinutie v prirodzenom stave, označujem všetko Veľkou pečaťou.

15

Toto je esencia neduality, pracujem na sebe bez ohľadu na prekážky. Choroba, zlí duchovia, škodlivé činy a ilúzie sú ozdoby mňa, ktorý som pustovníkom. Vo mne sú systémom kanálov, prány a bindu. Pre mňa sú štedrosť a ostatné cnosti stodvanástimi znakmi buddhovstva. Nech je zločinec odľahčený od svojich zločinov. Táto choroba mi je veľmi užitočná; Mohol by som ju presunúť, ale nemám dôvod tak urobiť.” Geše si pomyslel: ,Podozrieva ma, že som mu dal jed, ale nie je si istý. Aj keď nemá dôvod presunúť chorobu, nedokáže to.’ Tak povedal: “Keby som poznal zdroj Majstrovej choroby a ak by to bol zlý duch, vyhnal by som ho exorcizmom. Ak by to bola fyzická porucha, vyliečil by som ťa. Ale neviem, čo ti je. Takže ak môžeš presunúť svoju chorobu, presuň ju na mňa.” A majster povedal: “Istého človeka posadol démon egoizmu, ktorý je zo všetkých najhorší. Je to ten človek, kto spôsobil moju chorobu. Nedokázal by si vyhnať démona, ani ma vyliečiť. Ak by som s tebou zdieľal svoju chorobu, nedokázal by si ju zniesť ani na okamih. Nepresuniem ju.” Geše si pomyslel: ,Nedokáže ju preniesť, predstiera.’ Tak nástojil: “I tak ju presuň.” “Nuž dobre, nepresuniem ju na teba, ale presuniem ju na tie dvere. Pozorne sa dívaj.” A presunul ju na dvere svojej cely. Okamžite bolo počuť hlasné zapraskanie a za mocného trasenia sa začali dvere rozlamovať. V tej chvíli bol majster bez choroby. Geše mal podozrenie, že to bol čarodejnícky trik, a povedal: “Veľmi čudné! Teraz ju presuň na mňa.” “Dobre! Dám Gešemu trochu z nej ochutnať.” Majster vytiahol chorobu z dverí a dal ju Cagphupovi, ktorý sa zvalil v bolesti. Paralyzovaný a dusiaci sa, bol na pokraji smrti.

15 Veľká pečať – Mahámudra, označuje prirodzený stav, najvyššie poznanie, kde je všetko, čo sa manifestuje, prejavom vlastnej

Dharmakáje. Milaräpa teda hovorí, že všetko vníma ako manifestáciu Dharmakáje.

Page 112: Životopis Milarepu

112

Potom vzal Majster späť veľkú časť choroby a povedal: “Dal som ti len polovicu mojej choroby a nedokázal si ju zniesť.” Plný ľútosti za to, že spôsobil také utrpenie, sa Geše hodil k Majstrovým nohám. “Ó, drahocenný Majster, ó, svätec, je to tak, ako si povedal. Ten, čo bol posadnutý, ti spôsobil toto zlo. Darujem ti svoj dom, bohatstvo a majetok. Pomôž mi oslobodiť sa od následkov mojich činov. Úprimne ťa prosím o odpustenie.” Milaräpa sa veľmi potešil, vzal späť zvyšok choroby a povedal: “Celý svoj život som netúžil po dome, bohatstve a majetku. Teraz, keď sa blížim ku koncu svojho života, ich určite nepotrebujem, takže si zober svoje dary späť. Už nikdy nekonaj v rozpore s dharmou, dokonca ani za cenu svojho vlastného života. Aby som ťa uchránil od utrpenia následkom tvojich činov, budem vzývať môjho lámu.” A Majster zaspieval: “Skláňam sa k nohám Marpu, Osvieteného. Nech je prostredníctvom ľútosti zmazaných päť zločinov s okamžitým následkom.

16

Nech sú zločiny všetkých bytostí zmazané silou mojich zásluh a zásluh Buddhov troch časov. Nech prevezmem a premením všetko vaše utrpenie. Mám súcit pre toho, kto uráža svojho majstra, učiteľa a rodičov. Nech prevezmem a premením všetko jeho utrpenie. Nech sa vždy a za každých okolností vyhne sprievodu necnostných. Ale nech sa v ďalších životoch stretne s cnostnými spoločníkmi. Nech sa vyhne zlým myšlienkam, ktoré ničia zásluhy. Nech sa vyhne ubližovaniu druhým. Nech všetky bytosti dosiahnu bódhičittu.” Pri týchto slovách Gešeho zalialo šťastie a povedal: „V budúcnosti nebudem robiť nič v protiklade s dharmou, ale budem meditovať do konca svojho života tak, ako prikázal Majster. Predtým som kvôli zisku konal necnostne. Preto už nechcem svoje svetské statky. Ak ich Majster odmieta, nech ich príjmu žiaci, aby im poskytli zásoby počas meditácie.“ Žiaci prijali dary, ktoré sa neskôr v Čhuware používali každý rok na pripomenutie smrti Majstra. Geše Cagphupa sa potom zriekol sveta a stal sa žiakom.

16 Päť zločinov s okamžitým následkom: vedomé zabitie alebo spôsobenie smrti (a) vlastného octa, (b) matky, (c) arhata alebo (d)

zranenie Buddhu a (e) rozkol v komunite, ktorý preruší úsile o oslobodenie. V časoch po Buddhovi sa (d) a (e) chápali ako zabitie svojho vlastného duchovného majstra a rozpútanie konfliktu v komunite dharmy. Okamžitý následok znamená, že tieto následky týchto činov zažije ten, kto ich vykonal okamžite po svojej smrti. Teda bez toho, aby strávil čas v prechodnom stave barda, sa okamžite zrodí do pekelnej ríše.

Page 113: Životopis Milarepu

113

Majster povedal: „Prišiel som bývať na toto miesto, aby som prijal ľútosť tohto necnostného človeka a pomohol mu dosiahnuť oslobodenie z následkov jeho zločinu. Ak by mal pustovník zomrieť v dedine, bolo by to akoby kráľ zomrel v chatrči. Teraz idem do Čhuwaru.“ Sebän Räpa povedal: „Keďže bude Majster vyčerpaný z choroby, ponesieme ho na nosidlách.“ Majster odvetil: „V mojej chorobe niet žiadnej reality. V mojej smrti niet žiadnej reality. Tu som manifestoval prejav choroby. V Čhuware manifestujem prejav smrti. Nepotrebujem nosidlá. Niektorí z vás choďte popredu do Čhuwaru.“ Potom šli niektorí z Räpov popredu, ale majster prišiel do jaskyne Driče ako prvý. V tom istom čase odišiel ďalší Milaräpa sprevádzaný staršími mníchmi. Ďalší sa objavil pri skale Regpa Dugčhen a manifestoval symptómy choroby. Ďalšiemu slúžili žiaci, ktorí mu šli naproti v Čhuware. Ďalší kázal mecenášom pri Dragkhare. Milaräpa sa objavil v rôznych domoch každému obyvateľovi, ktorý mu daroval dary. Potom tí, čo šli popredu do Čhuwaru, povedali: „Majster prišiel do Čhuwaru pred nami!“ Starí mnísi povedali: „My sme ho sprevádzali na ceste.“ Ako prišli ďalší, každý povedal: „Majster je tu. Boli sme s ním.“ Ďalší povedali: „Je v mojom dome.“ Iní žiaci povedali: “Učí pri Dagkhare.” Každý z uctievačov povedal: “Pozval som ho k sebe domov, aby prijal dary.” Každý povedal odlišný príbeh. Potom sa spýtali Majstra a ten odvetil: “Všetci máte pravdu, dobehol som vás.” Potom ostal v jaskyni Driče, kde manifestoval chorobu. Vtedy sa objavili dúhy a na oblohe nad Čhuwarom a na vrcholkoch hôr bolo vidieť všetky ostatné znamenia, ktoré sa objavili počas predošlého Majstrovho učenia. Každý si bol istý, že sa majster chystá odísť do inej ríše. Žiwa Ö Räpa, Ngändzong Räpa a Sebän Räpa sa spýtali: “Do akých buddhovských ríš sa Majster chystá odísť?” Ako by sme mali smerovať naše invokácie? Aké posledné inštrukcie nám Majster dá? Akú formu praxe by sme mali nasledovať?” Majster odvetil: “Vzývajte ma, kdekoľvek si prajete. Kdekoľvek ma budete vzývať s oddanosťou, budem s vami. Akékoľvek máte zámery, budú naplnené. Za okamih budem v čistej krajine Buddhu Akšóbhju. Tu sú inštrukcie, ktoré som vám prisľúbil: “Po mojej smrti dajte Räčhungovi veci, o ktorých viete, že som ich používal, moju palicu a moje rúcho. Poslúžia ako priaznivé symboly pre meditáciu prostredníctvom kontroly prány. Räčhung sem čoskoro príde. Než príde, nedotýkajte sa môjho tela. Tento klobúk Maitripu a táto palica z čierneho dreva aloe sú znakmi, že učenie Buddhu bude udržované

Page 114: Životopis Milarepu

114

prostredníctvom hlbokej meditácie a náhľadu. Preto ich určite dajte Tönpovi z Ü (Gampopovi). Žiwa Ö Räpa, vezmi si túto drevenú misku. Ngändzong Tönpa, zober si túto lebečnú misku. Drigom Räpa, vezmi si túto kostenú lyžičku. Vy ostatní iniciovaní žiaci, vezmite si každý pruh môjho bavlneného rúcha. Nie je to veľké bohatstvo, ale všetko sú to tiež upomienky. Ďalej sú tu veľmi dôležité inštrukcie ohľadom niečoho, o čom ste vy, moji žiaci, nevedeli. Pod pecou je ukryté zlato, ktoré som nazhromaždil počas svojho života, a závet, ktorý ho medzi vás rozdeľuje. Po mojej smrti si závet prečítajte a nasledujte jeho inštrukcie. Pokiaľ ide o spôsob, ako praktikovať dharmu, sú bohatí ľudia, ktorí sa považujú za dobrých nasledovníkov. Možno darujú almužnou stovku užitočných či zbytočných vecí, ale ich jedinou motiváciou je dostať obratom tisíc. Je to len spôsob, akým chcú zvelebiť svoj svetský život. Ľudské bytosti sa potajme zaoberajú škodlivými činmi, bez ohľadu na to, že nahnevajú vševediace ochranné božstvá. Zo strachu, že nedosiahnu svoje svetské ciele, sa pokúšajú konať dobro; ale keďže nie sú schopní zriecť sa túžby po uznaní, vlastne jedia spolu s jedlom jed. Nepite jed túžby po uznaní. Opustite všetko, čo voláte praxou dharmy, ale čo je vlastne nasmerované k zvelebeniu svetského života. Oddajte sa skutočnej duchovnej praxi.” Räpovia sa spýtali: “Môžeme viesť aktívny život, ak sa ukáže, že je to užitočné ostaným bytostiam?” Majster odvetil: “Ak nemáte žiadnu pripútanosť k sebeckým cieľom, môžete. Ale to je ťažké. Tí, čo sú plní svetských túžob, nedokážu druhým nijako pomôcť. Dokonca ani sebe neprospejú. Je to akoby muž, ktorého unáša prúd vody, predstieral, že zachraňuje druhých. Nikto nedokáže urobiť pre cítiace bytosti nič, pokiaľ najprv nedosiahne prirodzený stav. Ako keď slepý vedie slepého, bude riskovať, že sa nechá uniesť túžbami. Keďže je priestor neobmedzený, sú aj cítiace bytosti nespočetné, keď budete schopní pomáhať druhým, budete mať vždy príležitosť tak urobiť. Dovtedy rozvíjajte ašpiráciu smerom k úplnému prebudeniu prostredníctvom toho, že zatiaľ čo budete praktikovať dharmu, budete mať radšej ostatných ako seba samých. Obliekajte sa do handier, uspokojte sa aj s trochou jedla a malým uznaním. Udržujte disciplínu tela a buďte si vedomí vášho duchovného cieľa. To je treba urobiť pre dobro všetkých cítiacich bytostí. Pamätajte si tieto slová, ktoré vás povedú na ceste.“ A zaspieval túto pieseň: „Skláňam sa k nohám Marpu Prekladateľa. Tí, ktorí si prajú poznať a praktikovať dharmu, ktorí sotva uctievajú svojho lámu bez toho, aby sa mu plne zverili, budú mať len maličký úžitok. Bez prijatia skutočnej iniciácie vás púhe slová tantier zaslepia. Bez toho, aby vás viedol skutočný význam tantier, vás povedú všetky praxe na scestie. Bez meditácie podľa hlbokej inštrukcie sa ten, kto podstupuje ťažkosti, len mučí. Ten, kto si nepodrobil túžbu a ilúziu,

Page 115: Životopis Milarepu

115

len hovorí jalové a prázdne slová. Ten, kto nepozná hlboké zručné prostriedky, schybí, akokoľvek veľké je jeho úsilie. Ten, kto nemá kľúč k hlbokému významu dharmy, bude dlho na ceste, akokoľvek veľká je jeho odvaha. Ten, kto nehromadí zásluhy a hľadá len svoje vlastné oslobodenie, ten zožne znovuzrodenie. Ten, kto sa nevzdá toho, čo nazhromaždil v prospech dharmy, nedosiahne dokonalosť, koľkokoľvek medituje. Ten, kto nie je skutočne spokojný s tým, čo má, sa dočká toho, že mu bohatstvo, ktoré nazhromaždil, vezmú iní. Kto nemá v sebe samom zdroj šťastia, nájde vo vonkajších potešeniach len bolesť. Ten, kto si nepodrobí svojho démona ambícií, nájde vo svoje túžbe po sláve len zápas a pohromu. Sebecké túžby podnecujú päť jedov. Prechodné túžby rozdeľujú najbližších priateľov. Keď budete o sebe mlčať, zabránite konfliktom. Udržiavaním pokoja a vyhýbaním sa rozptýleniu nájdete najlepšieho spoločníka v podobe odlúčenia. Pokora vedie k najvyššiemu cieľu. Ten, kto pracuje s pozornosťou, dosiahne rýchlo výsledky. Zrieknutie sa prináša veľký úžitok. Prax tajnej cesty je najkratšia cesta. Uskutočnenie prázdnoty plodí súcit. Súcit skoncuje s rozdielmi medzi vami a druhými. Ak niet duality medzi vami a druhými, naplníte cieľ všetkých cítiacich bytostí. Ten, kto chápe potreby druhých, ten objaví mňa. Ten, kto ma nájde, dosiahne prebudenie. Ku mne, k Buddhovi a k žiakom by ste sa mali modliť ako jeden, považujúc ich za jedno a to isté. Takto zaspieval. Potom dodal tieto slová: „Neviem, či ešte budem žiť dlhšie. Teraz, keď ste ma počuli, konajte tak, ako som konal ja.“ Prehovoril a potom vstúpil do hlbokého stavu meditácie. A tak vo veku osemdesiatštyri rokov pri východe slnka na štrnásty deň dvanásteho mesiaca v roku dreveného zajaca

17 pod deviatou lunárnou konšteláciou

18

odišiel Majster do nirvány. Vtedy sa nad týmto krajom objavili rozsiahle a úžasné znamenia, ukazujúce, že sa tam zhromaždili dákovia a dákiní. Číru oblohu ozdobil vzor križujúcich sa štvorcov vo všetkých farbách dúhy. V strede každého štvorca bol lotos s ôsmimi mnohofarebnými lupeňmi, z ktorých štyri boli v základných farbách ukazujúcich na štyri hlavné strany. Na každom lotose boli mandaly, ktoré boli v ich geometrii a architektúre vystavané oveľa krajšie než práce zručných umelcov a stavbárov. Na nebeskej klenbe nad nimi sa objavilo nepredstaviteľné množstvo obiet od bohov, ako

17 Rok dreveného zajaca – rok 1136. (OP) 18 Deviata lunárna konštelácia. Konštelácia, ktorej charakteristikou je pevnosť a naplnenie. Tento deň tak označuje Milaräpovo veľké

dosiahnutie, jeho odchod do prázdnoty Dharmakáje.

Page 116: Životopis Milarepu

116

sú dúhy a päťfarebné mraky, ktoré sa sformovali do tvaru dáždnikov, zástav, baldachýnov, vlajok a vlajúceho hodvábu. Spustil sa veľký dážď kvetov rôznych tvarov a farieb. Nad vrcholkami hôr sa sformovali stúpy piatich farieb a ich vrcholky ukazovali smerom na Čhuwar. Nebeský orchester spieval melódiu chvály Džecüna,

19 zatiaľ čo celým tým miestom prestupovalo vonné

kadidlo. Každý bol svedkom týchto znamení a mnohí ľudskí žiaci videli dákov a dákiní, ako vítajú Džecüna s množstvom darov. Ľudia nevnímali nahé telá nebeských bytostí ako nemravné, ani bohovia necítili nepríjemný zápach ľudských bytostí. Okrem toho sa bohovia a ľudia navzájom zhovárali, viedli konverzáciu a vtipkovali. Tieto zázračné znaky trvali až do konca Milaräpovho pohrebu. V tom čase sa dozvedeli o Majstrovej smrti mecenáši z Ňanangu. Šli do Čhuwaru a hovorili s hlavnými žiakmi a mecenášmi z Drinu o prenesení Majstrovho tela do Ňanangu. Ľudia z Drinu odmietli a začali pripravovať kremáciu. Nasledovníci z Ňanangu povedali, že kremáciu treba odložiť, až kým neprídu všetci mecenáši z Ňanangu do Čhuwaru, aby sa pozreli na telo. Odišli preč a vrátili sa s veľkou skupinou mužov, aby si mohli nárokovať telo. Vtedy sa hlavní žiaci pokúsili vyriešiť spor týmito slovami: „Nasledovníci z Ňanangu a z Drinu sú rovnako oddanými žiakmi Majstra. Keďže Majster odišiel v Čhuware, nie je vhodné brať jeho telo do Ňanangu, ale ľudia z Ňanangu by tu mali ostať, aby si pozreli kremáciu. Relikvie by sa mali rozdeliť rovnocenne medzi všetkých.“ Dokonca aj po zásahu žiakov sa ľudia z Ňanangu, pyšní na svoju početnejšiu silu, pripravovali na boj. V tej chvíli sa na oblohe uprostred dúhového svetla objavil mladý nebešťan a zaspieval hlasom pripomínajúcim hlas Majstra túto pieseň: „Ó, veľkí žiaci a laickí nasledovníci, ktorí ste sa tu zhromaždili, ruvete sa o mŕtvolu! Počúvajte tento rozsudok: Ja, nebeský žiak Džecüna, vyriešim tento spor. Myseľ Milaräpu, najvyššieho spomedzi ľudí, splynula s nezrodenou Dharmakájou. Bez mysle niet žiadneho fyzického vozidla. Majstrovo telo sa čoskoro rozpustí do Dharmakáje. Nezostane žiadna substancia či relikvie. Preto je bláznivé hádať sa o mŕtvolu. Všetci, čo tak robíte, konáte bláznivo. Keďže ich (relikvie) nezískate bojom, vzývajte Džecüna s hlbokou úctou. Ak ho budete vzývať z hĺbky vášho srdca, jeho vôľa a súcit sa prejavia bez prekážok, hoci je jeho Dharmakája nezrodenou prázdnotou, dostanete potom relikvie jeho Nirmanakáje.“ S týmito slovami mladík zmizol ako dúha. Laickí žiaci boli pri pomyslení na to, že uvidia Džecüna, rozradostení. Ignorujúc svoje hádky, vzývali Majstra. Veľkí žiaci a laickí nasledovníci z Drinu sa už neobávali, že by im bolo telo odňaté silou. Zároveň sa stalo, že ľudia z Ňanangu zistili, že majú iné telo Džecüna, ktoré odniesli do

19 Džecün je úctivý duchovný titul, ktorý sa používa ako pre mužov, tak aj pre ženy (Džecünma) (OP).

Page 117: Životopis Milarepu

117

Lačhi a spálili ho pri Orľom vajci vo veľkej jaskyni Düdulphug. Všetky znamenia, ako je oblúk dúhy a svetla, dážď kvetov, vôňa parfumu a hudba, sa tam objavili práve tak ako v Čhuware. Medzitým v Čhuware uctievali žiaci a laickí nasledovníci Majstrovo telo. Po šiestich dňoch ho preskúmali a zistili, že sa premenilo na žiarivé nebeské telo, také mladé ako telo osemročného dieťaťa. Veľkí žiaci diskutovali o tej záležitosti a prišli k záveru, že ctihodný Räčhung nepríde načas. Súhlasili, že ak si telo podržia ešte dlhšie, bude hroziť nebezpečie, že im neostanú žiadne zvyšky, ktoré by slúžili ako objekt uctievania a oddanosti. Najlepšie by bolo spáliť telo okamžite. Prednú časť tela ukázali všetkým. Potom telo presunuli do kremačnej cely, ktorú vztýčili na skale, ktorá slúžila ako trón dharmy pre Džecünove učenia. Pri päte skaly vytvorili z farebného piesku mandalu. Okolo nej dali najlepšie obety, aké dokázali ľudia vytvoriť, hoci tie boli prekonané tými, ktoré sa objavili na nebesiach. Za úsvitu začala ceremónia kremácie a bol zapálený pohrebný oheň. Ale telo oheň neprijalo. V tom okamihu sa pred nimi objavilo päť dákiní, jedna z každej z piatich rodín

20 a

spievali túto pieseň: „Ram,

21 tummo prvotnej múdrosti je najvyšším ohňom.

Keďže Veľký mudrc meditoval po celý život, načo je treba oheň, ktorý založil človek? Keďže neprestajne vnímal svoje pozemské telo vo forme jidamu, ako by tu dnes mohla byť mŕtvola? Keďže je mandala jidamu mimoriadnej krásy prítomná v tele tohto jogína, načo je treba pozemskú mandalu? Keďže jeho prána, neoddeliteľná od mysle, stále planie, načo je biedna maslová lampička? Keďže stále viac užíva päť elixírov, pre koho je obetný koláč? Tým, že sa ozdobil čistotou morálky, odstránil poškvrny dvoch zatemnení, pre koho je teda treba držať očistnú vázu? Obloha je naplnená mrakmi vonného parfumu a celou mandalou obiet. Dnes nie je treba, aby ste pálili svoje vonné tyčinky. Štyri skupiny dákiní spievajú chvály, zatiaľ čo hlavné dákiní darujú obety. Akým spôsobom dnes vykonáte rituál? Keďže ho obklopuje zástup prebudených Majstrov a množstvo veľkých jogínov mu vzdáva úctu, načo sa je teraz treba dotýkať jeho tela? Keďže Majster uskutočnil absolútnu realitu, načo skrášľovať jeho mŕtve telo? Keďže je (toto telo) objektom úcty ako bohov, tak aj ľudí, nepotrebujete ho vlastniť!

20 To znamená päť buddhovských rodín – buddha, vadžra, ratna (klenot), padma (lotos) a karma. 21 RAM je semenná slabika elementu ohňa.

Page 118: Životopis Milarepu

118

Oddajte sa miesto toho úcte. Keď nasledujete pokyny lámu a jidamu, nie je treba žiadne iné inštrukcie. Pokračujte v nasledovaní pokynov. Keďže je Majstrovo telo hromadou drahocenných klenotov, vzdajte sa hádky o jeho vlastníctvo a buďte pokojní. Keďže sú inštrukcie prebudeného lámu tajné, zanechajte túžbu o nich hovoriť. Buďte ticho! Tajné inštrukcie sú živým dychom dákiní, praktikujte ich v úplnom ústraní, inak budete riskovať znečistenie v mnohých podobách. V koncentrovanom úsilí k oslobodeniu sa objavujú mnohé prekážky, tak meditujte v úplnej tajnosti. Vďaka napomínaniu od vášho úžasného otca sa objaví realizácia, tak odhoďte vaše pochybnosti. Pokiaľ ide o príbeh Majstrovho oslobodenia, nie je treba šíriť jeho slávu. Z tejto piesne najvyšších dákiní plynie požehnanie, tak zväčšite svoju dôveru. Ó, šťastliví žiaci, medzi duchovnými potomkami Milaräpu je množstvo mahásiddhov. Ó, bohovia a ľudia, žiadna epidémia nepostihne ľudí a zvieratá tohto kraja. Vy ľudia, všetci, ktorí ste sa tu dnes večer zhromaždili, sa už nikdy nezrodíte v nižších ríšach. V mandale Takosti šunjaty

22

sú javy a myseľ jedným. Tak prelomte svoje lipnutie na dualite. V posledných inštrukciách umierajúceho Majstra je zvláštny význam, tak sa snažte naplniť jeho slová. Nech navždy všetci žijete v najvyššej dharme, v zdroji pokoja a šťastia! Ako pieseň skončila, Majster z Ngändzongu povedal: „Hoci Majstrova inštrukcia odložiť kremáciu do príchodu Räčhunga súhlasí s obsahom piesne dákiní, nevieme, kedy Räčhungpa príde. Telo by sa čoskoro mohlo rozpustiť do prázdnoty.“ Žiwa Ö Räpa povedal, že si je istý, že Räčhung čoskoro príde, ako to indikovali Majster a dákiní, tiež preto, že Majstrovo telo vzdorovalo ohňu. „Oddajme sa dovtedy uctievaniu Majstra.“ V tom čase žil Räčhung v kláštore Loro Dol v južnom Tibete. Jedného rána za skorého úsvitu, kým bol v zmiešanom stave kontemplácie a spánku, uvidel zástup dákiní, ktoré sa chystali odniesť do inej ríše krištáľovú stúpu, ktorá prežarovala nebesá svetlom. Videl, že členovia vadžrajánovej komunity a laickí mecenáši, ktorí napĺňali celú zem, a nebeské bytosti a dákiní, ktoré napĺňali nebesá, tej krištáľovej stúpe spievali piesne chvály a uctievali ju obetami poza predstavy. Räčhung sám sa poklonil, keď uvidel, ako sa zo stúpy vyklonil Džecün, a počul, ako Majster povedal: “Räčhung, syn môj, aj keď si neprišiel načas, ako som ťa žiadal, je moja

22 Šúnjata je prázdnota, význam je taký, že všetky javy a bytosti sú prázdne od vlastnej nezávislej existencie.

Page 119: Životopis Milarepu

119

myseľ plná radosti, že my, otec a syn, sme nakoniec spolu. Je neisté, kedy sa opäť stretneme, takže si vážme túto vzácnu príležitosť.” Majster vyžiaril radostný úsmev a opakovane sa dotkol Räčhungpovej hlavy. Räčhung si uvedomil jedinečnosť tohto stretnutia a objavila sa v ňom dôvera, akú predtým nepoznal. Räčhung sa zobudil. Spomenul si na predchádzajúce Majstrove slová. V nádeji, že Majster ešte nezomrel, cítil, že musí ísť rýchlo za ním, aj keby nebol schopný prísť do Čhuwaru načas. Ako vzýval Džecüna s neúnosne intenzívnou oddanosťou, objavili sa na oblohe pred ním dve ženy a povedali: “Räčhung, tvoj láma odišiel do čistej krajiny dákiní. Ak nepôjdeš rýchlo, už ho možno v tomto živote neuvidíš. Choď okamžite, bez odkladov.” Varovanie v sne a to, že videl oblohu naplnenú dúhami a svetlami, v ňom vyvolalo spomienky na lámu a túžbu ísť za ním. Zavčasu na úsvite, keď zakikiríkali kohúty, odišiel z Loro Dol. Räčhung s oddanosťou spočinul v gurujóge, s pomocou zadržania prány so silou vystreleného šípu pokryl za jedno ráno takú vzdialenosť, aká by bežným cestovateľom trvala dva mesiace. Na úsvite, keď dorazil k chrbtu hory Podzi medzi Dingri a Drinom, si chvíľu oddýchol. Videl znamenia neuveriteľných divov, ktoré napĺňali celý priestor neba, hôr a povrch zeme. Bol rozradostený. Nad vrcholom hory Džowo Razang uvidel uprostred kopulí z dúhy a svetiel nespočetných synov a dcéry bohov, ktorí niesli nespočetné obety piatich potešení zmyslov, vrúcne vzdávajúc úctu a klaňajúc sa smerom k Čhuwaru. Keď uvidel tieto znamenia, naplnili Räčhunga obavy. Spýtal sa nebeských bytostí na význam týchto veľkolepých znamení a obzvlášť na to, koho to vlastne uctievali. Niektoré bohyne povedali: “Bol si odrezaný od tohto sveta, nevidel si nič a nič si nepočul? Tieto obety darujú nebeské bytosti z vyšších ríš najsvätejšiemu Majstrovi na zemi, Mila Žäpa Dordžemu, ktorého v Čuware pri jeho vstupe do čistej krajiny dákiní uctievajú bohovia i ľudia.” Keď to Räčhung počul, cítil sa, akoby mu vytrhli srdce. Poponáhľal sa na svojej ceste, keď bol už blízko Čhuwaru, uvidel Džecüna, ako sedí na veľkej skale tvarovanej ako štvorcová základňa stúpy. Práve ako v jeho sne prejavil Majster radosť a pozdravil ho, hovoriac: “Syn môj, prišiel si.” Mysliac si, že Majster skutočne nezomrel, cítil Räčhung, ako sa v ňom prebúdza nepredstaviteľná radosť. Poklonil sa k Majstrovým nohám a prehovoril s úctou. Majster zodpovedal všetky jeho otázky. “Räčhung, syn môj, ukážem ti cestu, nasleduj ma.” Keď to povedal, šiel Majster popredu a v jedinom okamihu zmizol! Räčhung pokračoval v ceste a prišiel do Čhuwaru. Pri Majstrovej jaskyni videl veľkých žiakov, mníchov a laických nasledovníkov, ako smútiac uctievajú Majstrovo telo. Nevediac, kto je tento muž, zastavili niektorí noví räpovia Räčhunga a zabránili mu ísť k telu. Rozsmutnený zaspieval Räčhung v žalostnom tóne túto Pieseň sedemramennej oddanosti: “Ó, Majster, ochranca cítiacich bytostí, Ó, Majster, Buddha troch časov. Zatiaľ čo si v ríši svojej múdrosti a súcitu Dharmakáje, vypočuj si túto pieseň náreku

Page 120: Životopis Milarepu

120

od tvojho nešťastného žiaka Räčhunga. Ó, ctihodný láma! Zúbožený a utrápený, skrz túto pieseň (ťa volám), túžiac byť v blízkosti tvojho tela som sa vydal na cestu, ale tento nešťastný syn nemohol vidieť tvoju tvár. Pozri na mňa so súcitom, ó, milostivý otec. Tebe, Buddha troch časov, ktorý máš múdrosť, súcit a moc, sa ja, žobrák, klaniam prostredníctvom troch brán tela, reči a mysle a robím obetu meditácie v súlade s tvojím učením. Očisťujem škodlivé činy vznikajúce z nedokonalých a zvrátených náhľadov a veľmi sa teším zo všetkých tvojich dokonalých činov. Nech naďalej otáčaš kolesom posvätnej dharmy, nech si vždy prítomný a nerozpúšťaš sa do nirvány. Nech venujem zásluhy mojej meditácie a realizácie naplneniu tvojho zámeru. Nech uskutočním plod tohto venovania a nech uvidím tvoju tvár. Mne, ku ktorému si sa najprv správal so súcitom, teraz bránia vidieť tvoje telo. Som nešťastný, že som nevidel Majstra nažive, i tak, nech uvidím tvoju tvár v smrti a po tom, čo uvidím tvoju tvár, nech dostanem priamo alebo prostredníctvo vízií tvoje najcennejšie inštrukcie na prekonanie prekážok v dvoch vyšších štádiách meditácie. Toto je obsah mojej invokácie. Majster, ak nebudeš konať so súcitom pre svojho syna, koho iného budeš ochraňovať svojou otcovskou múdrosťou a láskou? Ó, otec, nesťahuj odo mňa hák tvojho súcitu. Hľaď na mňa z priestoru neviditeľnej ríše. Nech sa Majster, Znalec troch časov, pozrie na Räčhunga, tvojho sluhu, ktorý si nie je vedomý múdrosti. Tvojho syna, Räčhunga, týra päť jedov. Zhliadni na mňa, ó, otec, ktorý máš päť múdrostí. Pozri so súcitom na všetky cítiace bytosti. Pozri sa zo svojej láskavosti na Räčhunga.“ Takto spieval Räčhung v zármutku. Pri zvuku Räčhungovho hlasu sa žiara v tvári Majstrovej mŕtvoly vytratila a zároveň vyšľahol z tela plameň. Pri počutí Räčhungovho hlasu šli Žiwa Ö Räpa, Ngändzong Räpa, Sebän Räpa a niekoľkí ďalší vadžra bratia s laickými nasledovníkmi privítať Räčhunga. Odmietajúc konanie mladých Räpov, ktorí mu zabránili vidieť Džecünovo telo, sa Räčhung nepohol až kým nedospieval pieseň. Vtedy, hoci Veľký Majster odišiel do krištáľovej jasnosti Dharmakáje, vrátil sa a povedal mladým Räpom: „Nesprávajte sa voči Räčhungovi takto. Jeden lev je lepší ako sto masiek! Dovoľte mu prísť ku mne.“ Räčhungovi povedal: „Syn môj, nebuď zúfalý. Nenechaj sa ovládnuť mrzutosťou. Predstúp pred svojho otca!“

Page 121: Životopis Milarepu

121

Každý bol v ohromení a naplnený obrovskou radosťou. Räčhung objal Džecünovo telo a plakal s takou radosťou, že odpadol. Keď sa prebral, uvidel všetkých veľkých žiakov, mníchov a laických nasledovníkov, ako sedia pred kremačnou celou. Majster bol úplne zbavený akýchkoľvek chorôb. Objavil sa ako vadžrakája, ktorá zjednocuje formu a prázdnotu a sediac na tróne z lotosu s osemdesiatimi lupeňmi žiaril Majster ako peľové tyčinky kvetu. Sedel v kráľovsky uvoľnenej pozícii, jeho pravá ruka bola natiahnutá v mudre učenia a tlačila oheň dole a jeho ľavá ruka bola v podopierajúcej mudre pri jeho ľavom líci. Povedal všetkým žiakom a nasledovníkom: „Počúvajte túto odpoveď na Räčhungovu pieseň a posledné slová tohto starého muža.“ Majster zaspieval z kremačnej cely túto vadžra pieseň zvanú Šesť esenciálnych princípov: Počúvaj, Räčhung, najdrahší môjmu srdcu, túto Pieseň mojej poslednej vôle inštrukcií. V oceáne troch úrovní samsáry je iluzórne telo veľkým podvodníkom, usiluje sa o naplnenie materiálnych cieľov a má len málo času na zrieknutie sa svetských úsilí. Ó, Räčhung, vzdaj sa svetských snáh. V meste iluzórneho tela je iluzórna myseľ veľkým podvodníkom, uväznená v mäse a krvi tela, má len málo času na uskutočnenie absolútnej reality. Ó, Räčhung, rozpoznaj skutočnú prirodzenosť mysle. Na hranici medzi mysľou a hmotou je vnútorné vedomie veľkým podvodníkom, vtiahnuté do ríše podmienených vnemov, má málo času na uskutočnenie nestvorenej povahy skutočnosti. Ó, Räčhung, dobi pevnosť nezrodenej prázdnoty. Na hranici medzi týmto svetom a ďalším je vedomie prechodného stavu barda

23 veľkým

podvodníkom, hľadajúc telo, hoci je tela zbavené, má málo času na uskutočnenie absolútnej reality. Ó, Räčhung, postupuj k takej realizácii. V klamlivom meste šiestich tried bytostí sa vo veľkom hromadia nečistoty a zlá karma, ktoré nasledujú impulzy túžby a nenávisti, a je tam málo času na pochopenie všeobjímajúcej prázdnoty. Ó, Räčhung, zanechaj túžbu a nenávisť. V neviditeľnej nebeskej ríši je Buddha, ktorý zručne používa klamstvá

24

a vedie cítiace bytosti k relatívnej pravde, málo však majú času na uskutočnenie absolútnej pravdy.

23 Bardo. Prechodný stav životného cyklu medzi súčasným a budúcim životom. Udalosti stavu barda začínajú v konečnej fáze smrti,

keď prebehne rozklad elementov a energií v ľudskom psychofyzickom agregáte. Tibetská tradícia považuje pochopenie smrti a barda za nevyhnutný prvok aj pre transformáciu vlastných skúseností života (OP).

24 Buddha, ktorý zručne používa klamstvá. Odkaz v piesni k ‘ Buddhovi v neviditeľnej nebeskej ríši’ je odkaz k Maitréjovi – ktorý je v skutočnosti Buddha, považovaný za Buddhu budúceho veku. Podľa sútier je hlavou radostnej nebeskej ríše (Tušita). Milaräpa ukazuje na úroveň poslucháčov - nebeských bytosti, ktoré dokážu chápať len náuky týkajúce sa relatívnej pravdy. Jeho odkaz k ‘Buddhovi, ktorý hovorí klamstvá ’ je narážkou na zručné prostriedky, ktoré sú osvietení učitelia schopní použiť, aby dosiahli najvyšší úžitok ich žiakov.

Page 122: Životopis Milarepu

122

Ó, Räčhung, zanechaj koncepty. Láma, jidam a dákiní, títo traja v zjednotení – vzývaj ich! Dokonalý náhľad, kontemplácia a meditácia, tieto tri v zjednotení – ovládni ich! Tento život, ďalší život a prechodný stav, tieto tri v zjednotení – zjednoť ich! Toto sú moje posledné inštrukcie a moja posledná vôľa, Ó, Räčhung, niet čo viac povedať. Syn môj, oddaj sa týmto pokynom.“

Po tom, čo takto prehovoril, rozpustil sa Džecün do všeobjímajúcej prázdnoty. Pohrebný oheň sa okamžite transformoval na nebeský palác štvorcového tvaru so štyrmi ozdobnými bránami. Nad ním žiarila dúha a baldachýn svetla. Parapet strechy bol osadený dáždnikmi, zástavami a ďalšími ornamentálnymi obetami. Plameň pri základe (paláca) prijal podobu osemlupeňového kvetu lotosu a vlniace sa jazyky ohňa sa rozvinuli do podoby ôsmich priaznivých symbolov

25 a siedmich

kráľovských insignií.26

Dokonca aj iskry prijali podobu bohýň prinášajúcich množstvo obiet. Recitácie chvál a praskanie oslnivého ohňa zneli ako melodické tóny rôznych hudobných nástrojov, ako sú husle, flauty a tamburíny. Dym naplnil všetko vôňou parfumu a na oblohe nad pohrebným ohňom liali mladí bohovia a bohyne z váz, ktoré držali, prúd nektáru a obetovali rozsiahle potešenia piatich zmyslov. Lámovia a ctihodní laici boli naplnení radosťou. Všetci žiaci, mnísi a laickí ľudia videli pohrebný oheň v podobe žiarivého nebeského paláca, zatiaľ čo mŕtvolu samu videli rôzne ako Hévadžru, Čakrasamvaru, Guhjasamadžu alebo Vadžravarahi. Potom zaspievali dákiní jedným hlasom: “Po odchode Majstra – Priania plniaceho klenotu – niektorí plačú a iní lamentujú. V tomto čase ich žiaľu a nárekov vzplanul sám od seba oslnivý oheň, plameň v podobe kvetu lotosu s ôsmimi lupeňmi, osem priaznivých symbolov, sedem kráľovských insígnií a množstvo potešujúcich obetín. Rev plameňov je zladený do harmonickej melódie pripomínajúcej hudbu ulít, činel, huslí, fláut, malých činel, tamburín a bubienkov. Z jagavých iskier sa objavujú dákiní troch úrovní – vonkajšej, vnútornej, a tajnej, uctievajú (ho) a prinášajú obety nespočetných druhov. Uprostred dymu, dúh a svetla, sú mraky obetín, ako sú dáždniky, vlajky, uzly šťastia a svastiky.

27

Nespočetné dákiní očarujúcej krásy odnášajú z pohrebného ohňa relikvie z kostí. Užasnuté, že sa Majstrovo telo spopolňuje aj keď sa očakávalo, že bude bez formy a nezanechá žiadne ostatky.

25 Osem priaznivých symbolov. Je to (1) dáždnik, (2) pár zlatých rybiek, (3) pravotočivá ulita, (4) nekonečný uzol, (5) vlajka

víťazstva, (6) koleso dharmy, (7) váza s veľkým pokladom, (8) lotos. (OP) 26 Sedem kráľovských insígnií. Drahocenná kráľovná, minister, generál, Priania plniaci klenot, koleso dharmy, slon a kôň.

Symbolizujú sedem klenotov prebudených. (OP)

27 Svastiky sú starý buddhistický symbol pravdy a večnosti. Doslova to znamená ‘to, čo je večné’(OP).

Page 123: Životopis Milarepu

123

V priestore lámovej Dharmakáje sa vďaka jeho odhodlanej vôli a súcitu zhromažďuje oblak Sambhogakáje, ktorý vytvára činy Nirmanakáje ako neprestajný dážď kvetov. Takto privádza úrodu nasledovníkov k zrelosti. Dharmadhatu, absolútna podstata všetkých javov, je prázdna, nepodmienená a nevznikajúca. Prázdnota nevzniká a nezaniká. Dokonca aj podmienené vznikanie a zanikanie sú prázdne od ich skutočnej prirodzenosti. Tak odvrhnite pochybnosti a obavy.“ Po tejto piesni sa premenil deň na večer. Forma oslňujúceho plameňa zmizla. Každý videl kremačnú celu ako úplne priehľadnú. Žiaci a laici sa pozerali na relikvie mŕtvoly. Niektorí videli obrovskú stúpu zo svetla, ktorá stála v kremačnej cele, zatiaľ čo iní videli formy ako je Hévadžra, Čakrasamvara, Guhjasamadža alebo Vadžravarahi. Niektorí ďalší videli posvätné predmety, ako je vadžra, zvonček, váza a semenné slabiky

28 mantier

reprezentujúce prebudené telo, reč a myseľ. Ostatní videli v kremačnej cele biele svetlo so zlatými lúčmi, pokojné jazero, horiaci plameň, víriaci sa vietor a neviditeľné obety, ktoré boli mimo akýchkoľvek predstáv a boli potešujúce pre zmysly. Iní zas videli šíry prázdny priestor. Žiaci otvorili vchod do kremačnej cely a potom pri ňom spali v radostnom očakávaní, že sa objaví veľké množstvo posvätných relikvií a krištáľových perál

29 v mnohých úžasných

podobách. Skoro ráno sa Räčhungpovi snívalo o piatich dákiní modrej, žltej, zelenej, červenej a bielej farby odetých v hodvábnych rúchach a ozdobených ornamentmi, z ktorých boli niektoré zhotovené z kosti a iné z drahokamov. Boli obklopené ich ženským sprievodom v podobných farbách. Všetky niesli nespočetné obety piatich zmyslových potešení a uctievali kremačnú celu. Hlavné dákiní odnášali z cely guľu bieleho svetla zavinutú v bielom hodvábe. Räčhung bol touto úžasnou scénou očarený. Potom prišiel k cele, vyzvedajúc sa, či dákiní odnášali relikvie a krištáľové perly. Dákiní vzlietli k oblohe. Zobudil všetkých svojich vadžra bratov. Ako začali skúmať celu, zistili, že dákiní odniesli všetky posvätné relikvie a nezanechali nič, ani popol. Týmto rozosmutnený žiadal Räčhung dákiní o časť relikvií ako náležitý podiel ľudských bytostí. Dákiní odvetili hovoriac: „Ak nie si ty, veľký syn Džecüna, spokojný s priamym prebudením tvojej mysle v jeho stave Dharmakáje, čo je najposvätnejšia relikvia zo všetkých, mal by si vzývať Majstra, aby ti zo súcitu splnil tvoje prianie! Pokiaľ ide o ľudské bytosti, ktoré nemajú úctu k majstrovi, ktorý žiaril ako slnko a mesiac, pre nich tiež neostanú žiadne relikvie. Nikdy si ho nevážili, dokonca ani toľko ako svetlušku. Preto tieto relikvie patria nám.“ Ako to povedali, ostali dákiní bez pohnutia na oblohe. Räčhung uznal pravdivosť toho, čo dákiní povedali, a zaspieval túto invokáciu: „Ó, Majster, keď si bol s tvojím lámom Marpom, usiloval si sa naplniť všetky jeho príkazy.

28 Semenné slabiky mantry. Odkazujú k tomu, čo sa volá ‘korenná mantra’ (ca-ngak). Je to základná mantra spojená s každým

jidamom. Korenná sa volá preto, lebo aj jediná slabika je koreňom manifestácie jidamu . 29 Krištáľové perly. Krištáľové perly sa všeobecne volajú ‘telesné relikvie’ – kudung ringsel. Sú vo veľkosti maličkých piluliek, majú

perlovú farbu a nachádzajú sa v popole mŕtvol vysoko realizovaných mužov a žien. Všeobecne sa predpokladá, že ak sú pôvodné krištáľové perly uchovávané správnym spôsobom, rozmnožujú sa. Odtiaľ teda názov “množiace sa telesné relikvie” – pheldung. Medzi rôznymi druhmi krištáľov má ten, ktorý sa volá Šarirum, päť farieb (OP).

Page 124: Životopis Milarepu

124

Vďaka tomu sa ti dostalo učení, ktoré nesú hlbokú pravdu. Potom si prebudil a oslobodil všetkých šťastlivých žiakov. Objím nás a všetky cítiace bytosti svojím súcitom a daj nám za našu oddanosť svoje relikvie. Ó, Majster, keď si žil v horskej samote, prostredníctvom tvojej vytrvalej meditácie si ako znak svojej realizácie dosiahol silu vytvárať zázračné manifestácie a tvoja sláva sa šírila krajom. Objím nás, ktorí sme ťa videli alebo počuli, a daj nám za našu oddanosť svoje relikvie. Ó, Majster, keď si bol medzi svojimi žiakmi, bol si súcitný voči všetkým bez rozdielu. V tebe sme videli plný rozkvet vhľadu a jasnozrivosti. Bol si naplnený milujúcou láskavosťou pre cítiace bytosti. Objím nás, šťastlivých žiakov tvojím súcitom a daj nám za našu oddanosť svoje relikvie. Ó, Majster, keď si bol v dave ľudí, milosrdne si ich povolával k rozvoju bódhičitty. Viedol si všetkých, ktorí hľadali cestu k oslobodeniu. Voči ubiedeným si bol obzvlášť súcitný. Objím nás, šťastlivých hľadačov, tvojím súcitom a daj nám za našu oddanosť svoje relikvie. Ó, Majster, keď si zanechal svoje iluzórne telo, si jogínom, ktorý odišiel do ríše dákiní. Vnútorne si vnímal všetky javy ako Dharmakáju a stal si sa najvyšším spomedzi dákiní. Objím nás, šťastlivých hľadačov, tvojím súcitom a daj nám za našu oddanosť svoje relikvie. Objím nás, deti, ktoré sme sa tu zhromaždili.“ Takto vzýval Räčhungpa majstra uslzeným spevom v žalostnom tóne. Nato hlavná dákiní upustila z ruky posvätný objekt veľký ako slepačie vajce, ktorý vyžaroval prúd svetla piatich farieb a zostupoval smerom ku kremačnej cele. Všetci hlavní žiaci naťahovali ruky a každý si na neho robil nároky. Potom začal objekt zase stúpať a rozpustil sa do svetla, ktoré držala hlavná dákiní. Svetlo sa potom rozdelilo na dve, z jednej časti sa stal leví trón s lotosom a s poduškou so slnka a mesiaca. Z druhej časti sa vyformovala krištáľová stúpa a spočinula na tróne. Stúpa bola vysoká jednu stopu a bola obklopená tisíc a dvomi Buddhami.

30 Jej štyri stupne boli obsadené žiarivými formami jidamov

štyroch tried tantier v ich prirodzenom poradí. V kopulovitej komore sedela forma Milaräpu vysoká šesť palcov. Dákiní, ktoré sa klaňali a uctievali ho, spievali s podporou ďalších dvoch dákiní, ktoré strážili stúpu, túto pieseň: „Ó, synovia! Dewa Kjong, Žiwa Ö, Majster z Ngändzongu a ostatní požehnaní žiaci odetí v bavlne. Intenzitou vašej úcty a túžby vzývate meno vášho duchovného otca, aby vám a všetkým ľudským bytostiam dal relikvie a krištáľové perly ako objekty vašej úcty.

30 Tisíc dvaja Buddhovia. Toto odkazuje k tisíc dvom Buddhom tohto eónu (OP).

Page 125: Životopis Milarepu

125

Silou vašich invokácií, ktoré vychádzajú z hĺbky vašich sŕdc, a silou Milaräpovho súcitu ste videli emanáciu jeho Trikáje, a tak sa nepotrebujete vracať do kolobehu života a smrti. Ak sa s dôverou oddáte (praxi), dosiahnete plné osvietenie. Z jedinečnej sféry Dharmakáje sa objavila posvätná relikvia veľká ako slepačie vajce. Je to objekt uctievania pre všetkých ľudí. Nedostanete ho tým, že ho ukoristíte. Prečo by mal ostávať uprostred neúcty? Ale ak budete znova úprimne vzývať Džecüna, jeho súcit pre vás sa nikdy nevyčerpá, lebo taký je záväzný sľub všetkých buddhov pre vaše dobro. Skrz ich neprestajnú aktivitu, ktorá povstáva z Dharmakáje, sa objavujú pozemské manifestácie v rôznorodých podobách. Váš jidam, Čakrasamvara sa objavil spoločne s jeho partnerkou v pozícii jednoty, veľkolepo sa ozdobili ornamentmi z kostí z pohrebiska. Oblohu napĺňala mandala božstiev.

31

Obety dákov a dákiní sa šíria ako oblaky. Sambhogakája, ktorá sa manifestovala najvyšším spôsobom, vám udelila iniciáciu, ktorá vám umožní rýchlo dosiahnuť realizáciu. Ak ich dokážete invokovať, ich duchovný vplyv nikdy neupadne, lebo taký je záväzný sľub všetkých dákiní pre vaše dobro. Neprestajnou aktivitou buddhov v Dharmakáji prijímajú ich manifestácie rôzne podoby. Preto sa objavila krištáľová stúpa vysoká jednu stopu, obklopená tisíc dvomi Buddhami, ako sú zobrazení v sútrach, a ozdobená jidamami, popísanými v štyroch triedach tantry. Aká úžasná je vízia pred vašimi očami! Ak ste schopní ich bez rozptýlenia invokovať, ich aktivita sa nikdy nevyčerpá, lebo taký je záväzný sľub všetkých ochranných božstiev pre vaše dobro. Láma, ktorý zjednotil všetky tri aspekty prebudenia, koná objavujúc sa v množstve zázračných podôb. Je skutočne úžasné, že sa manifestuje v tejto malej, ale viditeľnej podobe ako objekt vašej úcty. Ak ho dokážete vzývať z hĺbky vášho srdca s intenzívnou úctou a túžbou, jeho vplyv na vašu priamu realizáciu sa nikdy nevyčerpá, lebo taký je záväzný sľub všetkých prebudených Majstrov pre vaše dobro. Ak budete úprimne dodržiavať vaše duchovné sľuby, budú vás podporovať všetky ochranné božstvá. Ak dokážete žiť v horskej samote, držitelia múdrosti, dákovia a dákiní, sa budú prirodzene zhromažďovať okolo vás. Úprimné aplikovanie dharmy je predznamenaním vašej rýchlej realizácie. Ak ste slobodní od túžby po potešení, odstránili ste koreň vášho mentálneho zatemnenia. Ak nebudete lipnúť na predstave osobného „ja“ a všeobecnej substancii ako na skutočnej realite, zbavíte sa prekážok a rušivých síl. Ak už nelipnete na dualite, dosiahol váš vhľad dokonalosť. Ak dokážete vnímať samsáru a nirvánu ako prázdne, dosiahla vaša meditácia dokonalosť. Ak z hĺbky vášho vedomia vyviera odriekanie, dosiahla vaša prax dokonalosť. Ak vám láma predpovie vašu predurčenú úlohu, dosiahli vaše záväzky dokonalosť. Ak chcete slúžiť všetkým cítiacim bytostiam, dosiahol váš cieľ dokonalosť. Ak majster a žiaci dosiahnu duchovnú harmóniu, dosiahol ich vzťah dokonalosť.

31 Mandala božstiev. Tu vo význame zhromaždenie božstiev (OP).

Page 126: Životopis Milarepu

126

Ak zakúšate znaky realizácie a siddhi32

, dosiahli ste čistú víziu. Kvalita harmónie vašej komunity, vaša prebudená skúsenosť s jej vnútorným teplom a všetkými jej znakmi, nech poslúžia tieto, deti moje, ako váš diel relikvií. Po tejto piesni ukázali dákiní stúpu všetkým žiakom. Keď sa dákiní chystali odísť do iných ríš, postavili stúpu na trón z drahocenných klenotov. S prianím vyprosiť si od dákiní, ktoré držali stúpu, aby ju nechali ako objekt pre ľudské uctievanie, invokoval ich Žiwa Ö Räpa touto piesňou: „Ó, otec, aby si slúžil ostatným, prijal si nirmanakájovú formu. si prebudený jogín ako Sambhogakája, ako neviditeľná Dharmakája objímaš celý priestor vesmíru. Vzývam ťa, konečný stav reality. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď si sa stretával s ostatnými siddhami

33,

bol si ako schránka naplnená drahocennými klenotmi, si drahocenný jogín, ó, Ctihodný. Tebe, ktorý si dosiahol dokonalé poznanie, venujem svoju oddanosť. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď si slúžil svojmu lámovi, bol si ako vlna bielej ovce, ty, prebudený jogín, si rozdal úžitok všetkým bytostiam. Venujem ti svoju oddanosť, Súcitný. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď si sa zriekal svetského snaženia, ty, nepohnuteľný jogín, si bol ako kráľ mudrcov. Venujem ti svoju oddanosť, Nepokoriteľný. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď si meditoval na lámove inštrukcie, bol si ako tigrica, ktorá sa kŕmi mäsom mŕtvoly. Prebudený jogín, bol si slobodný od všetkých pochybností. Venujem ti svoju oddanosť, Vytrvalý. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď si bol v úplnom odlúčení, bol si ako blok železa, ktorý je bez kazov, nikdy si nezaváhal, prebudený jogín. Venujem svoju oddanosť tebe, ktorý si bez ľsti. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď si manifestoval znaky tvojej vnútornej sily,

32 Siddhi – čiže dosiahnutia, rôzne mimoriadne sily, ako je schopnosť lietať, vidieť veľmi vzdialené predmety, chodiť po vode atď. 33 Siddha – ten, kto má siddhi.

Page 127: Životopis Milarepu

127

bol si, prebudený jogín, ako slon a snežný lev, slobodný od všetkých slabostí Venujem ti svoju oddanosť, Nebojácny. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď si dosahoval znaky tepla realizácie, bol si, prebudený jogín, ako mesiac v splne, ktorého svetlo žiari na celú zem. Venujem ti svoju oddanosť, Nesebecký. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď si viedol svojich najlepších žiakov, to stretnutie bolo ako lupa pod slnečným svetlom. Ty, veľký jogín, si ich priviedol k prebudenému stavu. Venujem ti svoju oddanosť, Milostivý. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď si narazil na materiálne bohatstvo, ty, prebudený jogín, si bol ako ortuť, ktorá padla na zem, ty, prebudený jogín, si nebol nikdy pošpinený. Venujem ti svoju oddanosť, Dokonalý. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď si viedol množstvo ľudí, ty, prebudený jogín, si bol ako slnko, ktoré stúpa nad zemou a odstraňuje temnotu. Venujem ti svoju oddanosť, Múdry a Milujúci. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď si stretol ohromné množstvo bytostí, ty, prebudený jogín, si bol ako matka, ktorá stretla svojho jediného syna, usilujúc sa vykonať čo najviac pre ich dobro. Venujem ti svoju oddanosť, Najláskavejší. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď sa približuješ ríši dákiní, ty, prebudený jogín, si ako váza plniaca priania, ktorá napĺňa priania všetkých. Venujem ti svoju oddanosť, Úžasný. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď dávaš prorocké pokyny, ty, prebudený jogín, si ako prst, ktorý ukazuje, nikdy sa nezmýliš. Venujem ti svoju oddanosť, Znalec troch časov. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní, nám, tvojim deťom. Ó, Ctihodný, keď si dával inštrukcie na urýchlenie našej realizácie, ty, prebudený jasnovidec, si bol ako otec, ktorý odovzdáva svoje majetky synovi bez pripútanosti. Venujem ti svoju oddanosť, Súcitný. Daj stúpu, ktorú držia v rukách dákiní,

Page 128: Životopis Milarepu

128

nám, tvojim deťom. Na túto invokáciu Žiwa Ö Räpu prišla od Džecüna v stúpe odpoveď v podobe piesne, ktorá odstraňuje chyby úsudkov o veciach, ktoré sa javia ako podobné: „Ó, vy, ktorí ste oddaní a máte priaznivé smerovanie, ktorí ma vzývate v zvučných tónoch zármutku, počúvajte, vynikajúci žiaci, odetí v bavlne, som Milaräpa. V prázdnote mojej všetkoprestupujúcej Dharmakáje niet straty ani zisku. Moje pozemské telo sa rozpustilo do všeobjímajúcej prázdnoty. Všetky obyčajné relikvie a krištáľové perly z neho sa stali jedinou stúpou, ktorá vyžaruje svetlá. Pre cítiace bytosti, ktoré sa usilujú získať zásluhy, je toto posvätný objekt. Miestom jeho pobytu budú ríše buddhov a jeho strážcami bude päť tried dákiní. Nebeské bytosti a dákiní ju budú ctiť a uctievať. Ak by bola ponechaná v ríši ľudí, zmizla by. Pokiaľ ide o váš diel, moji žiaci, uviedol som vás do vašej vlastnej mysle, ktorá je identická s Dharmakájou, lebo tá je najposvätnejšia zo všetkých posvätných relikvií a krištáľových perál. Vo vašom snažení sa smerom k prebudeniu budete čeliť chybám posudzovania ohľadom podobností a rozdielov. Absorbujte ich bez toho, aby ste zabúdali, a rozlišujte podľa toho. Mať vzťah s duchovným otcom, ktorý je dokonalým lámom a mať vzťah s človekom s dobrými kvalitami, ktoré sú následkom jeho minulej karmy, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. Vnímať vrodenú prázdnotu vašej prítomnosti a spočívať v nekonceptuálnom stave, ktorý vytvorila myseľ, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. Dosahovať pôvodný stav prirodzenosti v meditácii a lipnúť na púhej škrupine pokoja, ktorý si nanútila myseľ, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. (Mať) vnútorný úsvit spontánneho samouvoľnenia a byť si mentálne vedomý konceptov, ktoré sa zdajú byť správne, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. Vnímať nepoškvrnenú prirodzenosť mysle v jej nahote a a z láskavosti slúžiť ostatným pre ich úžitok, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. Znaky dosiahnutia objavujúce sa z vlastného úsilia o vnútornú realizáciu a zisk hojnosti materiálneho bohatstva vďaka vlastnej minulej karme, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. Predpovede dákiní, držiteliek najvyššej múdrosti a a zvučné volanie démonov, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. Neklamná podpora zo strany ochranných dákiní a lákavé prekážky, ktoré narafičili sily Máru, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok.

Page 129: Životopis Milarepu

129

Nepoškvrnená sféra Dharmakáje a relikvie z pozemských substancií, hoci sa zdá, že sú tieto dve rovnako hodné uctievania, dajte si pozor na zlý úsudok. Kvet Nirmanakáje povstávajúci z všeobjímajúcej prázdnoty a nebeská kvetina z nebeskej ríše zmyslových potešení, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. Stúpa, ktorú vystavali sily spôsobujúce prekážky, a iná stúpa, vytvorená zázračnou aktivitou jidamu, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. Kozmický palác s kopulou zo svetla a s dúhovým oblúkom a dúhové svetlo prírodných javov, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. Dôvera pochádzajúca z minulých karmických zväzkov a dôvera vzbudená okolnosťami, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. Úcta vyvierajúca z hĺbky srdca a úcta vytvorená na základe skromnosti a so snahou zapadnúť, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. Najúprimnejšie úsilie o prebudenie a pokrytecká snaha potešiť svojho lámu pre materiálny zisk v tomto živote, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. Snaha zavŕšiť svoj cieľ prostredníctvom vytrvalého úsilia a hádzanie slovných predsavzatí do vetra, hoci sa tieto dve zdajú byť rovnaké, dajte si pozor na zlý úsudok. Táto stúpa v správe dákiní, držiteliek múdrosti, je v ríši osvietených minulosti, prítomnosti a budúcnosti, je nebeským palácom pre prebudených dákov a dákiní a je meditačnou celou vášho lámu Džecüna. Na východe je buddhovská ríša, kde sa zhromaždila mandala dákiní. V tejto najradostnejšej ríši prebýva slávny Čakrasamvara, Avalokitéšvara

34 a Tára.

V tejto absolútne pokojnej ríši čaká mnoho dákiní, aby privítali túto stúpu. Ak vzývate z hĺbky vášho srdca, robte tak so spontánnymi slzami radosti. Tento objekt úcty je taký úžasný, zalejte ho múdrosťou, pokropte ho bódhičittou a dovoľte vašej vynikajúcej a nezlomnej dôvere byť vašou ochranou. Ak chcete dostať iniciáciu do neduálnej prvotnej múdrosti, dajte si hlavu pod stúpu.“ Keď pieseň skončila, dákiní pohybovali stúpou priestorom ponad najpoprednejších žiakov. Stúpa vyslala nadol prúd svetla, ktorý sa dotkol každého hlavy a takto dala každému moc. Väčšina ľudí videla Milaräpu ako vystúpil zo stúpy a zostúpil do priestoru nad nimi. Každá skupina ho videla iným spôsobom. Niektorí ho videli ako Hévadžru, iní ako Čakrasamvaru, Guhjasamadžu alebo Vadžravarahi. Každý jidam bol obklopený mandalou mužských a ženských emanácií, ktoré sa potom rozpustili do hrude hlavného jidamu. Mandala sama sa premenila na masu svetla a pohybovala sa smerom na východ.

34 Avalokitéšvara sa vzťahuje na jidam, ktorý stelesňuje neobmedzený súcit buddhov. Za jeho hlavné emanácie sa v súčasnosti

považujú Dalailáma a Gjalwa Karmapa.

Page 130: Životopis Milarepu

130

Každý, kto bol prítomný, videl ako dákiní ozdobili stúpu všakovakými hodvábnymi stuhami, vložili ju do drahokamami zdobenej schránky a odniesli ju na východ. Niektorí žiaci videli Milaräpu v podobe sambhogakájového buddhu ozdobeného klenotmi a sediaceho na levovi, ktorého štyri laby podopierali štyri dákiní, zatiaľ čo Vadžravarahi viedla leva na vôdzke. Smerovali na východ v sprievode dákov a dákiní, ktorí niesli zbierku nebeských obiet, ako sú dáždniky a zástavy, a nechali znieť krásnu melódiu. Ostatní videli, ako stúpu odnáša na nosidlách obrúbených bielym hodvábom biela dákiní. Bolo tam ešte mnoho iných úžasných vízií. Žiaci, mnísi, mníšky a laici boli zdrvení, že nedostali diel z posvätných relikvií. Užialene prevolávali srdcervúce modlitby. Hoci bola jeho forma neviditeľná, z priestoru prišiel hlas podobný hlasu Džecüna, ktorý povedal: „Ó, synovia, nenechajte sa prekonať toľkým žiaľom a zúfalstvom. Pokiaľ ide o váš diel posvätných predmetov, je tu mramorová doska, na ktorej sa objavili štyri slabiky v reliéfnej rezbe. Choďte a hľadajte ho pod skalou, ktorá tvorí základ kremačnej cely.“ V súlade s tým prehľadali žiaci skalu a našli presne to, čo bolo predpovedané. Všetkým sa uľavilo od ich smútku nad neprítomnosťou posvätných relikvií. Táto úžasná doska je uchovávaná, aby ju mohli ľudia uctievať, v osamotenom chráme v Čhuware. Hlavní žiaci si bolo istí, že sa narodia medzi najpoprednejšími z budúcich žiakov Džecüna, kdekoľvek už dosiahol svoje najvyššie osvietenie, hoci boli na ten čas rozsmutnení jeho odchodom do inej ríše. Boli si tiež istí, že všetky aspekty Džecünovho života nakoniec naplnia veľký účel dharmy a uspokoja potreby cítiacich bytostí. Najpoprednejší žiaci si boli dokonca istí tým, že skrz svoju oddanosť ceste oslobodenia dosiahnu ciele pre seba a pre druhých. Žiaci dosiahli jednohlasný súhlas, že by mali hľadať zlato pod pecou, ako ich nabádal vo svojej vôli Džecün, hoci, súdiac podľa jeho spôsobu života, tam zlato ako také nemuselo vôbec byť. Keď rozkopali pec, našli štvorcový kúsok bieleho plátna. V ňom bol zavinutý nôž, ktorého čepeľ mala hrot v podobe šidla a chrbát bol vytvarovaný ako ocieľka na zapaľovanie ohňa. Bol tam tiež kúsok cukru spoločne s poznámkou, kde sa písalo nasledovné: „Keď rozkrojíte cukor a látku týmto nožom, nikdy sa nevyčerpajú. Nakrájajte z látky a z cukru toľko kúskov, koľko len môžete, a rozdajte ich medzi ľudí. Každý, kto ochutná cukor a dotkne sa látky, dosiahne oslobodenie od nižších ríš, lebo tieto veci, keďže boli jedlom a oblečením Milaräpu po celý čas jeho meditačného prebudenia, boli požehnané Buddhami, ktorí sa objavili v minulosti. Akákoľvek cítiaca bytosť, ktorá počula meno Milaräpa čo i len raz a v ktorej vyvolalo úctu, nebude musieť po sedem životov prechádzať nižšími ríšami. Toto predpovedali Buddhovia minulosti. Ktokoľvek povedal, že Milaräpa vlastní zlato, nech si ‘napchá ústa hovnami’." Toto konkrétne vyjadrenie Milaräpu vyvolalo medzi najprednejšími žiakmi smiech, aj keď boli rozsmutnení jeho smrťou. Na spodku poznámky uvideli tento odkaz: “Toto bolo moje jogínske jedlo počas mojej meditácie, živilo ma po celý môj život. Je to jedlo súcitu, ktoré vytvára dva druhy siddhi

35.

Cítiace bytosti, ktoré toto jedlo zjedia, zatvoria bránu zrodenia sa do ríše hladných duchov. Biela bavlnená látka je rúcho múdrosti tumma.

35 Dva druhy siddhi – čiže svetské siddhi, na ktoré odkazuje poznámka 32, v tejto kapitole a nadsvetské siddhi, alebo najvyššie siddhi,

čo je dosiahnutie stavu Mahámudry.

Page 131: Životopis Milarepu

131

Všetci tí, ktorí ju nosia na tele alebo okolo krku, zatvoria bránu zrodenia sa do spaľujúcich a mrazivých pekiel. Tí, ktorí dostanú skrz moje relikvie požehnanie, dosiahnu oslobodenie z troch nižších ríš. Všetci tí, ktorí už so mnou majú duchovný zväzok, sa odteraz nikdy nezrodia do nižších ríš a postupne dosiahnu úplné osvietenie. Tí, ktorí sú schopní reagovať s dôverou už len pri počutí mena Milaräpu, si budú pamätať ich minulé životy a rodovú líniu po sedem minulých životov. Pre Milaräpu, vášho nebojácneho otca, je celý vesmír zlatom. Načo by mi bolo vrecko zlatého prachu? Deti moje, usilujte sa žiť podľa mojich pokynov a určite v plnej miere zavŕšite svoje bezprostredné aj konečné ciele. Kúsok cukru potom rozkrájali nožom na bezpočet kúskov. Každá časť bola rovnako veľká ako pôvodná časť. Podobne, keď rozkrájali biele plátno na mnoho kusov, každý kúsok bol taký veľký ako pôvodný. Potom ich rozdali medzi všetkých a tí ochutnali z cukru a dotkli sa látky. Chorým a ubiedeným sa uľavilo od utrpenia; tí, ktorí boli plní zlých zámerov, vášní a predsudkov, zistili, že majú kvality dôvery, usilovnosti, múdrosti a súcitu a nakoniec dokonca dosiahli oslobodenie z ríš utrpenia. Cukor a látka, ktorú dostal každý človek, vydržali po dobu jeho života bez toho, aby sa vyčerpali. Pri príležitosti pohrebu, keď uctievali žiaci mŕtvolu Milaräpu, zapršal dážď štvorfarebných a päťfarebných kvetov. Kvety, ktoré sa znášali nadol takmer až na dosah ľuďom, potom znovu vystúpili k nebesiam a zmizli. Tých pár, čo pristálo, zmizlo, keď sa ich dotkli ľudské ruky, ale kvety, ktoré vydržali, boli mimoriadne krásne. Tie, čo boli trojfarebné, boli v Čhuware nakopené až po členky a na iných miestach tiež pokrývali zem a sfarbovali ju rozličnými farebnými odtieňmi. Po kremácii veľkolepé znamenia, ako sú svetlá a dúhy, postupne bledli a bledli, až kým nezmizli. Na každé výročie Milaräpovej smrti sa na jasnej oblohe objavovali všetky neobyčajné znamenia, ako sú dúhy a svetlá, vôňa nebeských parfumov a zvuk hudby, rovnakým spôsobom ako na deň Džecünovho odchodu. Zázračné znamenia, ktoré sa objavovali pri každej takejto príležitosti, boli také úžasné, že ich nie je možné identifikovať našimi konceptmi alebo vyjadriť našou rečou. Napríklad aj počas mrazivej zimy kvitli kvety, celý kraj sa tešil z bohatej úrody a prosperity a nepustošilo ho ani násilie, ani epidémie. Tieto znamenia však neboli zaznamenané z obáv, že by sa mohli zdať ako prehnané. V súhrne, po konečnom odchode Milaräpu, najväčšieho zo svätcov, do buddhovskej ríše sa jeho príbeh stal jasným príkladom najvyššieho oslobodenia a výsledok jeho nezmerného súcitu a všeobecnej starostlivosti bolo vidieť v podobe príchodu jeho duchovných potomkov. Tí žiaci, ktorí dosiahli úplné osvietenie, boli početní ako hviezdy na nočnej oblohe, tých, ktorí dosiahli nenávrat do samsáry, bolo toľko, ako je čiastočiek prachu na zemskom povrchu. Tí muži a ženy, ktorí vstúpili na cestu oslobodenia, boli príliš početní na to, aby sa dali spočítať. Zapríčinil, že učenia Buddhu žiarili ako jasné slnko, a viedol tieto cítiace bytosti preč od dočasných i trvalých utrpení k šťastiu a ku koreňu šťastia. Toto je dvanásta kapitola života veľkého svätca Milaräpu, ktorá hovorí o rozpustení jeho pozemského tela do všetkoprestupujúcej prázdnoty, po tom, ako dokonal svoje osvietené

Page 132: Životopis Milarepu

132

úlohy, aby v bytostiach vzbudil duchovné nutkanie a prebudenie. Okrem toho hovorí o tom, ako bude skrz svoju nekončiacu aktivitu slúžiť cítiacim bytostiam v celom vesmíre až do konca samsáry.

Page 133: Životopis Milarepu

133

Doplňujúca poznámka Spomedzi žiakov, ktorých Džecünovi predpovedali jidam a dákiní, a tiež sen, ktorý mal v čase, keď stretol Žiwa Ö Räpu, bolo osem popredných synov. Z týchto bol žiak podobný slnku Dagpo Rinpočhe (známy ako Gampopa); mesiacu podobný žiak bol Räčhung Dordže Dragpa a žiaci podobní planétam boli Majster Džangčhub Gjalpo z Ngändzongu, Žiwa Ö Räpa z Gjalthromme, Räpa Sebän z Dotry, Khjira Räpa z Ňišangu, Drigom Räpa z Mu a Sanggjä Kjab Räpa z Ragmy. Trinásti blízki synovia boli Šengom Räpa, Lengom Räpa, Megom Räpa, Tsaphu Räpa, Kharčhung Räpa, Rongčhung Räpa, Dordže Wangčhug Räpa z Taggomu, Jogom Räpa Darma Wangčhug, Dampa Gjagphupa, Čharuwa z Likoru, Majster Gendün z Lo, Kjotön Šakjaguna a majster Tašibar z Dre. Najpoprednejší žiak, Gampopa, a piati z trinástich synov boli plne vysvätenými mníchmi. Štyri vysoko pokročilé žiačky boli Räčhungma z Cchongy, Sale Ö z Ňanangu, Palbar Bum z Čungu a Peta Gönkji, ktorá bola Džecünovou vlastnou sestrou. Potom bolo dvadsaťpäť oslobodených jogínov, ktorí dosiahli konečné stupne ich cesty, a stovky ďalších, pripodobňovaných hviezdam, ktorí rozpoznali svoj vlastný prirodzený stav a už sa nevracali do samsáry. Okrem toho tam bolo stoosem veľkých meditujúcich, ktorí mali dobré meditačné skúsenosti a dosiahli stav radostného tepla na ceste. Potom bolo tisíc a jeden veľkých meditujúcich, mužov a žien, ktorí sa zriekli svetských záujmov a dosiahli základný stupeň realizácie. Bezpočetní obyčajní ľudia, ktorí sa stali žiakmi Džecüna, vďaka tomu, že mali takú duchovnú príčinu, navždy odsekli prúd pohybu smerom k nižším ríšam prostredníctvom duchovného zväzku z Milaräpom. Okrem týchto ľudských bytostí boli aj iní žiaci medzi božskými bytosťami, ako je Päť sestier – dákiní,

1 medzi polobohmi bol

(žiakom) Démon z jaskyne Lingpa. Po tom, ako dokončili Milaräpovu kremáciu, odišli všetci ľudskí žiaci, ktorí tam boli v čase jeho smrti prítomní, do svojich horských pustovní, kde strávili celý život meditáciou v súlade s Džecünovými inštrukciami. Ale Räčhung sa vydal smerom k provinicii Ü, aby stretol Gampopu a dal mu jeho diel posvätných objektov. Vedený Džecünovou predpoveďou postupoval, hoci neskoro, Gampopa smerom k Čhuwaru, keď stretol Räčhunga v Jarlung Phušare. Po tom, čo mu odovzdal posvätné poklady, ako klobúk Áčarju Maitripu

2 a palicu z dreva aloe, povedal mu Räčhung novinky o

Milaräpovej smrti. Nato Gampopa omdlel. Keď sa prebral, zdrvený žiaľom sa úpenlivo modlil. Toto bolo zaznamenané v jeho vlastnom životopise. Gampopa pozval Räčhunga do svojej vlastnej rezidencie a dostal od neho úplné inštrukcie o meditácii na Čakrasamvaru z ústnej transmisie.

3 Räčhung mu dal učenia dharmy a tiež Gampopov diel

posvätného rúcha a potom odišiel do kláštora v Loro Dol. Po tom, ako premenil svoje pozemské telo na Sambhogakáju, sa Räčhung nakoniec rozpustil do všeobjímajúcej prázdnoty. Žiwa Ö Räpa, Khjira Räpa, Räčhungma, Paldar Bum a Sale Ö tiež zosnuli podobným spôsobom – tak, že rozpustili svoje telá do prázdnoty Dharmakáje. Ostatní, ktorí zomreli, zanechávajúc po sebe smrteľné ostatky, tiež dosiahli Dharmakáju. Najpoprednejší žiaci,

1 Päť sestier – Taši Ccheringma a jej štyri sestry sú bohyne, ktoré žijú v okolí hory Džomo Lungma – Mount Everest, pôvodne ich

skrotil indický mahásiddha Padmasambhava a zaviazal ich slúžiť dharme, neskôr sa stali duchovnými družkami Milaräpu, vďaka svojej duchovnej praxi dosiahli stav prebudených dákiní.

2 Maitripa, majster, ktorý odovzdal Marpovi transmisiu učenia Mahámudry. Áčarja znamená v sanskrte majster, učiteľ či učenec. 3 Ústna či šepkaná transmisia – tibetsky ňängjü, v kontexte línie Kagjü ide o inštrukcie obsiahnuté v kratučkom, ale hlbokom texte –

Karnatantre, ktorý získal Tilopa od dákiní Vadžravarahi. Tieto inštrukcie sa v línií Kagjü, pokiaľ ide o prax tajnej mantry, považujú za vôbec najhlbšie.

Page 134: Životopis Milarepu

134

ktorí dosiahli v tomto živote prebudenie, a tiež všetci, ktorí zomreli, zanechávajúc po sebe smrteľné ostatky, poslúžili dobrej veci dharmy a priniesli úžitok cítiacim bytostiam v celom vesmíre, a to prostredníctvom úžasných kvalít, dosiahnutí a dobrých príkladov ich životov, ako aj tým, že zanechali po sebe relikvie svojich tiel a krištáľové perly. Život Majstra, Milu Žäpa Dordžeho, najväčšieho zo všetkých svätcov, najvyššieho medzi ľudmi, sa skladá z dvanástich hlavných udalostí, tri z nich sú jeho úsilím na poli svetského života a ostatných deväť zobrazuje jeho snahu o dosiahnutie najvyššieho mieru nirvány. Teda Milaräpa dosiahol v jednom živote a v jednom tele prebudenie známe ako Buddha Vadžradhara s jeho výnimočnými vlastnosťami, ako sú Štyri najvyššie manifestácie

4 a

Päť aspektov múdrosti.5 Počas svojho života zasial Majster semienka prebudenia vo

vedomí cítiacich bytostí a priviedol tieto semienka k plnému rozkvetu. V jeho prebudení a čistote prenikal Majster všetkými buddhovskými poľami. Tento príbeh oslobodenia, život Milaräpu, vedie k ceste k oslobodeniu a najvyššiemu poznaniu. Tento veľký dar, ktorý prináša radosť a vnútornú dokonalosť, dáva všetkým bytostiam v celom vesmíre vznešené bohatstvo v nekončiacom prúde. Nech sú všetky až do dosiahnutia prebudenia požehnané neustále narastajúcou cnosťou, prosperitou, šťastím. Sarva Mangalam!

4 Štyri najvyššie manifestácie – t. j. štyri káje - Svabhavikakája, Dharmakája, Sambhogakája a Nirmanakája. 5 Viď poznámku 11 v kapitole 9.

Page 135: Životopis Milarepu

135

Kolofón Tento príbeh oslobodenia Milaräpu, rozjasnil ako Priania plniaci klenot vyžarujúci svetlo aktivity učenia všetkých Buddhov. A naplnil nádeje a priania všetkých cítiacich bytostí. Nech je tento vznešený dar potešením pre Buddhov minulosti. Poézia zdobí počiatok tohoto príbehu a jeho koniec. Nech je potešujúcou hostinou pre učených ľudí, ktorí zbožňujú kvetnatý jazyk. Slová tohto príbehu vzbudzujú oddanosť, ktorá ježí chlpy na tele. Nech je potešujúcou hostinou pre súcitných a prebudených. Čítaním tohto príbehu budú odstránené zatemnenia ôsmich svetských záujmov. Nech je potešujúcou hostinou pre jogínov, ktorí opustili lipnutie na mysli. Počutím tohto príbehu sa objaví v čitateľoch spontánna oddanosť. Nech je potešujúcou hostinou pre tých, ktorí sú predurčení praktikovať dharmu. Uvedomovaním si tohto príbehu prestanete lipnúť na mysli. Nech je potešujúcou hostinou pre tých, ktorí sa usilujú o dosiahnutie prebudenia v tomto živote. Tým, že sa spojíte s týmto príbehom, naplníte vznešené ciele – ako pre seba, tak aj pre druhých. Nech je potešujúcou hostinou pre tých učiteľov dharmy, ktorí pracujú pre dobro cítiacich bytostí. Konaním činov oslobodenia naplníte zmysel tejto línie. Nech je to potešujúca hostina pre tých oddaných žiakov, ktorí sa usilujú naplniť slová Majstra. Súcit Džecüna bude prostredníctvom tohto príbehu oslobodenia chrániť cítiace bytosti od utrpenia. Nech je potešujúcou hostinou pre všetky bystoti v troch sférach samsáry. Zdrojom tejto potešujúcej hostiny je príbeh oslobodenia Milu Žäpa Dordžeho. Je to Priania plniaci klenot vo všetkej svojej sláve a nádhere, nadaný štyrmi nezmernosťami. Stojac na vrchole zástavy Buddhovho učenia, tento nebeský klenot z lapis lazuli chŕli úžasné dary pre tých, čo sú v samsáre i nirváne, a plní priania cítiacich bytostí, ktoré nemajú bohatstvo prvotnej múdrosti. Skrz uctievanie tohto príbehu darmi a skrz vzývanie, nech dá dary dosiahnutia, poprší dážď Piatich múdrostí, ktorý lieči choroby piatich jedov v tých, ktorí ležia v posteli chorí samsárou.

Page 136: Životopis Milarepu

136

Vyjadrujem svoje úprimné prianie zdieľať prostredíctvom ich vznešenej kvality dar Siedmych klenotov bódhisattvov

1

so všetkými cítiacimi bytosťami vohnanými do neustávajúceho utrpenia, a tak uspokojiť potreby tých, čo sú v samsáre a nirváne. Vyjadrujem prianie, nech všetci tí, ktorí počujú meno Milaräpa, dosiahnu prebudenie s jeho štyrmi aspektami v tomto živote. Nech dosiahnu silu a energiu viesť cítiace bytosti v celom vesmíre po bezpočet životov. Nech sa tieto priania naplnia v plnej miere vďaka tomuto venovaniu zásluh cítiacim bytostiam. Tento spis o živote Milaräpu, najväčšieho z jogínov, s piesňami, ktoré odhaľujú cestu k oslobodeniu a úplnému prebudeniu, spísal v plnom rozsahu a presne Durthro Rolpä Naldžorpa. Odovzdal mi ho môj láma podľa tajnej ústnej tradície, hoci som videl aj iné prerozprávania Džecünovho príbehu. Dokončil som ho v ôsmy deň dvanásteho lunárneho mesiaca v roku Phurbu

2 v Dog Lačhi Gangra, veľkom posvätnom príbytku dákiní. Nech

slúži dharme a prinesie všetkym cítiacim bytostiam mier a pokoj, dokým sa neprestanú existovať všetky cykly života! Nech je požehnanie so všetkými.

1 Sedem klenotov bódhisattvov či sedem vznešených klenotov, sú kvality, ktoré sa usiluje rozvinúť praktikujúci na ceste mahájny: 1. dôvera – v učenie mahájány. 2. disciplína – usilovnosť na ceste, 3. štedrosť, ktorá je sprostená od lipnutia, 4. učenosť v textoch mahájány, 5. dôstojnosť – necnostné činy sú nedstojné, preto, zachovávajúc dôstojnosť, sa im bódhisattva vyhýba, 6. starostlivosť – tiež nekoná necnostné činy zo starostlivosti o druhých, lebo pôsobia druhým utrpenie. 7. múdrosť – vychádzajúca z poznania prázdnoty. 2 Rok zemnej opice – 1484.

Page 137: Životopis Milarepu

137

Dodatok: Mapa s miestami spojenými so životom Milaräpu