Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

301

Z Á K O N

z 24. mája 2005

TRESTNÝ PORIADOK

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla natomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

P R V Á H L A V A

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

Trestný poriadok upravuje postup orgánov činnýchv trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli ná-ležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivopotrestaní, pričom treba rešpektovať základné právaa slobody fyzických osôb a právnických osôb.

§ 2

Základné zásady trestného konania

(1) Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak nežzo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovujetento zákon.

(2) Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch do-volených zákonom možno zasahovať len v miere nevy-hnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pri-čom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatímtrestného stíhania alebo v prípravnom konaní o zása-hoch do základných práv a slobôd podľa tohto zákonarozhoduje sudca pre prípravné konanie; sudca pre prí-pravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch ustano-vených týmto zákonom.

(4) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, pova-žuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatnýmodsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

(5) Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Aktento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôso-bom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodnázmluva“) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizá-cie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustano-vuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestnéčiny, o ktorých sa dozvedel.

(6) Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činnév trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti.Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostnea urýchlene. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia

týchto povinností orgány činné v trestnom konaní anisúd neprihliadajú.

(7) Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spra-vodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby samohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, aktento zákon neustanovuje inak.

(8) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorýbol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spodobžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimo-riadnych opravných prostriedkov v súlade so záko-nom.

(9) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, máprávo na obhajobu.

(10) Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dô-vodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ichrozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti.Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činnév trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňu-jú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okol-nosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smerochvykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivérozhodnutie.

(11) Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nena-vrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabez-pečiť.

(12) Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotiadôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnú-torného presvedčenia založeného na starostlivom uvá-žení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich sú-hrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgányčinné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

(13) Orgány činné v trestnom konaní a súd spolupra-cujú so záujmovými združeniami občanov a využívajúich výchovné pôsobenie.

(14) Strany sú si v konaní pred súdom rovné.

(15) Trestné stíhanie pred súdom je možné len na zá-klade návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom,ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh za-stupuje.

(16) V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát,samosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Pred-seda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné ko-nanie rozhodujú sami, ak to zákon výslovne ustanovu-je.

(17) Trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavnéhopojednávania alebo verejného zasadnutia môže byť ve-

Strana 3098 Zbierka zákonov č. 301/2005 Čiastka 130

www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.

http://www.zbierka.sk

http://www.iura.sk

rejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmtozákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.

(18) Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustano-vuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však vý-sluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcovspravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaznavrhla či obstarala.

(19) Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na ve-rejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smiesúd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto ko-naní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

(20) Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, poškode-ný, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovlá-da jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tl-močníka a prekladateľa.

§ 3

Súčinnosť štátnych orgánov, právnických osôba fyzických osôb

(1) Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a inéprávnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúťsúčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdupri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním.Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preuká-zané vecné náklady s týmto spojené hradí štát. Na ko-nanie a rozhodovanie sa primerane použijú ustanove-nia § 553 ods. 4 a 5; taký návrh môže podať ten, komuvecné náklady vznikli.

(2) Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a inéprávnické osoby sú povinné bez meškania oznamovaťorgánom činným v trestnom konaní skutočnosti na-svedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vy-bavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konanía súdov.

(3) Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povin-né si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcichz tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doru-čovať medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a sú-dom aj v elektronickej forme.

(4) Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá po-vinnosť zachovávať utajovanú skutočnosť, obchodnétajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poš-tové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo.

(5) Údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajom-stva, bankového tajomstva alebo daňového tajomstva,alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papie-rov môže požadovať pred začatím trestného stíhaniaa v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádza-júcim súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom pred-seda senátu.

Spolupráca so záujmovými združeniamiobčanov a s dôveryhodnou osobou

§ 4

(1) Orgány činné v trestnom konaní a súd v záujme vý-chovného pôsobenia trestného konania, zamedzovaniaa predchádzania trestnej činnosti môžu, ak to považujú

za vhodné a účelné, spolupracovať aj so záujmovýmizdruženiami občanov.

(2) Záujmovými združeniami občanov sa na účelytohto zákona rozumejú najmä občianske združenia,odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov a štá-tom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti; za záuj-mové združenia občanov sa nepovažujú politické stra-ny a hnutia.

(3) Dôveryhodná osoba je osoba, ktorá je schopnápriaznivo ovplyvňovať správanie obvineného. Dôvery-hodnosť osoby posúdi súd a v prípravnom konaní pro-kurátor.

(4) Záujmové združenie občanov môže ponúknuť pre-vzatie záruky za nápravu obvineného, ak sú predpokla-dy, že obvinený sa jeho pôsobením napraví; v návrhuna prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spô-soby pôsobenia na obvineného. Súd, ktorému bol po-daný taký návrh, môže prejednať vec na hlavnom po-jednávaní pred zástupcami záujmového združeniaobčanov, a ak sa rozhodne záruku prijať, berie na ňuzreteľ pri rozhodovaní o treste. Môže, najmä pokiaľ toTrestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odkladvýkonu trestu alebo uložiť taký druh trestu, ktorý nie jespojený s odňatím slobody, alebo môže upustiť od po-trestania.

(5) Záujmové združenie občanov má právo vyslať naprejednanie veci pred okresným súdom alebo krajskýmsúdom zástupcu, ktorý sa na základe rozhodnutiasúdu zúčastní pojednávania, na ktorom podľa tohto zá-kona oznámi súdu stanovisko záujmového združeniaobčanov k prejednávanej trestnej veci, k osobe pácha-teľa a k možnostiam jeho nápravy.

§ 5

(1) Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodnáosoba môžu ponúknuť prevzatie záruky za dovŕšenienápravy odsúdeného a žiadať o jeho podmienečné pre-pustenie z výkonu trestu odňatia slobody alebo o pod-mienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazučinnosti alebo zákazu pobytu; v návrhu na prevzatie zá-ruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobeniana obvineného. Na získanie podkladov na takú žiadosťsa môžu informovať o stave prevýchovy odsúdeného.

(2) Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodnáosoba môžu tiež navrhnúť, aby väzba obvineného bolanahradená ich zárukou a podávať za odsúdeného žia-dosť o milosť alebo žiadosť o zahladenie odsúdenia.

(3) Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodnáosoba, ktorí prevzali záruku za prevýchovu obvinenéhoalebo odsúdeného, majú povinnosť pôsobiť na osobu,za ktorú sa zaručili.

§ 6

Poskytovanie informácií o trestnom konaní

(1) Orgány činné v trestnom konaní a súd informujúverejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona po-skytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pritomto informovaní však musia dbať na ochranu utajo-vanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového

Čiastka 130 Zbierka zákonov č. 301/2005 Strana 3099




http://www.iura.sk

tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstvaalebo telekomunikačného tajomstva.

(2) Pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trest-nom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, kto-ré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenieveci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie ne-viny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osob-né údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, naj-mä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktorépriamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajúna záujmy maloletých, mladistvých a poškodených,ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.

(3) V konaní pred súdom rozsah poskytovaných in-formácií vyplýva zo zásady verejnosti. V priebehu súd-neho konania nemožno účastníkom zakázať zhotovo-vanie písomných poznámok alebo nákresov, ak satouto činnosťou nenarušuje priebeh konania.

(4) Ak by poskytnutie informácie porušilo aleboohrozilo záujmy uvedené v odseku 1 alebo 2, orgán čin-ný v trestnom konaní a súd odmietnu poskytnutie in-formácie.

§ 7

Posudzovanie predbežných otázok

(1) Orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujúsamostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vy-skytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutiesúdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len„ústavný súd“), Súdneho dvora Európskych spoločen-stiev alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trest-nom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, aknejde o posúdenie viny obvineného.

(2) Orgány činné v trestnom konaní a súd nie súoprávnené samostatne riešiť predbežné otázky týkajú-ce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v inomsúdnom konaní. Ak o takej otázke nebolo ešte rozhod-nuté, orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinnépočkať na vydanie rozhodnutia.

(3) Otázky, o ktorých má rozhodnúť Súdny dvor Eu-rópskych spoločenstiev, sa nemôžu posudzovať akopredbežné otázky.

§ 8

Osoby vyňaté z pôsobnosti orgánov činnýchv trestnom konaní a súdu

(1) Pôsobnosti orgánov činných v trestnom konanía súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú imunitya výsady podľa zákona alebo podľa medzinárodnéhopráva.

(2) Na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slo-venskej republiky je potrebný súhlas Národnej radySlovenskej republiky. Na trestné stíhanie sudcu, sud-cu ústavného súdu a generálneho prokurátora Sloven-skej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) je po-trebný súhlas ústavného súdu.

(3) Ak vznikne pochybnosť, či je iná osoba vyňatáz pôsobnosti orgánov činných v trestnom konanía súdu, musí orgán činný v trestnom konaní alebo súd

požiadať o stanovisko Ministerstvo spravodlivosti Slo-venskej republiky (ďalej len „ministerstvospravodlivosti“). Ministerstvo spravodlivosti, ak ideo cudzích štátnych príslušníkov, zašle stanovisko povyjadrení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskejrepubliky.

§ 9

Neprípustnosť trestného stíhania

(1) Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo za-čaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené,a) ak je trestné stíhanie premlčané,b) ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov

činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, naktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlasnebol oprávneným orgánom daný,

c) ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie jetrestne zodpovedná,

d) proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtve-ho,

e) ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie preten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkomsúdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmieneč-ne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skonči-lo schválením zmieru a zastavením trestného stíha-nia, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konanízrušené,

f) ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poško-deného a nebol súhlas daný alebo bol vzatý späť, ale-bo

g) ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

(2) Ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 len niektoré-ho z čiastkových útokov pokračovacieho trestnéhočinu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činuviedlo trestné stíhanie.

(3) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvoduuvedeného v odseku 1 písm. a), sa však pokračuje, akvyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolouznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, žena prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného po-učiť.

(4) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvoduuvedeného v odseku 1 písm. b), sa pokračuje po zánikumandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republi-ky, funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcua funkcie generálneho prokurátora za podmienok uve-dených v § 215 ods. 8.

§ 10

Výklad niektorých pojmov

(1) Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátora policajt.

(2) Súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdyna všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych or-gánov prostredníctvom sudcu pre prípravné konanie,samosudcu, predsedu senátu, senátu alebo v prípa-doch ustanovených zákonom aj vyšším súdnym úrad-níkom, probačným a mediačným úradníkom a súdnymtajomníkom.





http://www.iura.sk

(3) Sudca pre prípravné konanie je sudca súdu prvé-ho stupňa, ktorý je rozvrhom práce súdu poverený roz-hodovať oa) zásahoch do základných práv a slobôd pred začatím

trestného stíhania a v prípravnom konaní,b) sťažnostiach proti rozhodnutiam prokurátora, ak

tak ustanovuje tento zákon,c) v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom.

(4) Na účely tohto zákona sa súdom rozumie okresnýsúd, krajský súd, Špeciálny súd, vojenský obvodovýsúd, vyšší vojenský súd, Najvyšší súd Slovenskej re-publiky (ďalej len „najvyšší súd“).

(5) Okresným súdom sa na účely tohto zákona rozu-mie aj vojenský obvodový súd, ak tento zákon neusta-novuje inak. Krajským súdom sa na účely tohto zákonarozumie aj vyšší vojenský súd a Špeciálny súd, ak tentozákon neustanovuje inak; odvolacím súdom je krajskýsúd, vyšší vojenský súd a najvyšší súd.

(6) Predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozu-mie aj samosudca, ak z jednotlivých ustanovení tohtozákona nevyplýva niečo iné.

(7) Okresným prokurátorom sa na účely tohto záko-na rozumie aj vojenský obvodný prokurátor, ak tentozákon neustanovuje inak. Krajským prokurátorom sana účely tohto zákona rozumie, ak tento zákon neusta-novuje inak, aj vyšší vojenský prokurátor a prokurátorÚradu špeciálnej prokuratúry, ak ide o veci patriace dojej pôsobnosti.

(8) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumiea) vyšetrovateľ Policajného zboru,b) poverený príslušník Policajného zboru,c) poverený príslušník vojenskej polície v konaní

o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl,d) poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej

stráže v konaní o trestných činoch príslušníkov Zbo-ru väzenskej a justičnej stráže a v objektoch Zboruväzenskej a justičnej stráže aj jeho zamestnancova o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatiaslobody alebo vo väzbe,

e) poverený príslušník Železničnej polície v konanío trestných činoch príslušníkov Železničnej políciea o trestných činoch spáchaných v obvode železnič-ných dráh,

f) poverené colné orgány, ak ide o trestné činy spácha-né v súvislosti s porušením colných predpisov alebodaňových predpisov v pôsobnosti colnej správy,

g) veliteľ námornej lode v konaní o trestných činochspáchaných na tejto lodi.

(9) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie v roz-sahu poverenia úkonov vyšetrovania aj zástupca prí-slušného orgánu iného štátu, orgánu Európskej úniealebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmiEurópskej únie, ktorý je zaradený do spoločného vyšet-rovacieho tímu vytvoreného na základe dohody. Spo-ločný vyšetrovací tím sa môže zriadiť najmä, ak vyšet-rovanie trestného činu vyžaduje vykonať zložité úkonyaj v inom štáte alebo vyšetrovanie trestného činu usku-točňuje niekoľko štátov, pričom okolnosti prípadu vy-žadujú ich koordinovaný a spoločný postup. Vedúcispoločného vyšetrovacieho tímu je vždy zástupca orgá-nu činného v trestnom konaní Slovenskej republiky;

ostatné podmienky činnosti spoločného vyšetrovaciehotímu upraví dohoda o jeho vytvorení. Orgánom opráv-neným uzavrieť dohodu o vytvorení spoločného vyšet-rovacieho tímu je Generálna prokuratúra Slovenskejrepubliky (ďalej len „generálna prokuratúra“) po pred-chádzajúcom prerokovaní s ministrom spravodlivostiSlovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivos-ti“).

(10) Subjekt trestného konania je každý, kto má a vy-konáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákonna uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesnépráva alebo ukladá povinnosti. V konaní pred súdom jestranou ten, proti komu sa vedie trestné konanie, po-škodený, zúčastnená osoba a prokurátor; rovnaké po-stavenie ako strana má aj zástupca občianskeho zdru-ženia, dôveryhodná osoba, ako aj iná osoba, na ktorejnávrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá poda-la opravný prostriedok a v konaní proti mladistvému ajštátny orgán starostlivosti o mládež. Ak sa v tomto zá-kone používa pojem strana, rozumie sa tým v predsúd-nom konaní aj subjekt trestného konania, ak z jednotli-vého ustanovenia nevyplýva niečo iné.

(11) Ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, obvinenýmsa rozumie aj obžalovaný a odsúdený.

(12) Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinenýoznačuje ako obžalovaný.

(13) Odsúdený je ten, proti ktorému bol vydaný odsu-dzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť.

(14) Trestné konanie je konanie podľa tohto zákona,trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania aždo právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnu-tia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu voveci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek odzačatia trestného stíhania do podania obžaloby, návr-hu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu(ďalej len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnostirozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo vecisamej.

(15) Skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračo-vacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovenéinak.

(16) Neodkladný úkon je taký úkon, ktorého vykona-nie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia alebo zniče-nia neznesie z hľadiska účelu trestného konania od-klad na čas, kým sa začne trestné stíhanie.

(17) Neopakovateľný úkon je taký úkon, ktorý v ďal-šom konaní už nemožno vykonať.

(18) Opatrenia sú neformálne ústne alebo písomnérozhodnutia technicko-organizačnej alebo operatívnejpovahy.

(19) Agent je príslušník Policajného zboru alebo prí-slušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazuprokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťo-vaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných či-nov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnejčasti Trestného zákona (ďalej len „korupcia“), trestné-ho činu zneužívania právomoci verejného činiteľaa trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti.Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov ko-





http://www.iura.sk

rupcie môže byť agentom aj iná osoba ako príslušníkPolicajného zboru ustanovená prokurátorom na návrhpolicajta alebo príslušníka Policajného zboru povere-ného ministrom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len„minister vnútra“).

(20) Informačno-technickými prostriedkami sa naúčely tohto zákona rozumejú elektrotechnické, rádio-technické, fototechnické, optické, mechanické, che-mické a iné technické prostriedky a zariadenia aleboich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočú-vaní a zázname prevádzky v elektronických komuni-kačných sieťach (ďalej len „odpočúvanie a záznam tele-komunikačnej prevádzky“), obrazových, zvukovýchalebo obrazovo-zvukových záznamov alebo pri vyhľa-dávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak sa ich použitímzasahuje do základných ľudských práv a slobôd. Naspracúvanie informácií získaných použitím informač-no-technických prostriedkov, ich evidenciu, dokumen-táciu, ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitnépredpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Prevádz-kovatelia verejných telefónnych sietí, poskytovateliaelektronických telekomunikačných sietí, poskytovate-lia elektronických telekomunikačných služieb, poštovýpodnik, dopravcovia a iní zasielatelia a ich zamestnan-ci sú povinní poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri po-užití informačno-technických prostriedkov; pritom sanemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti podľa oso-bitných zákonov.

(21) Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sana účely tohto zákona rozumejú kontrolovaná dodáv-ka, zámena obsahu zásielok, agent, predstieraný pre-vod, sledovanie osôb a vecí.

(22) Organizáciou na pomoc poškodeným sa na účelytohto zákona rozumie mimovládna organizácia zriade-ná podľa osobitného zákona, ktorá poskytuje bezod-platnú pomoc poškodeným.

D R U H Á HL A V A

SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ

Prvý die l

Pôsobnosť a príslušnosť súdov

§ 11

Výkon trestného súdnictva

Sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trest-ných veciach, ustanovuje osobitný zákon.

Pôsobnosť vojenských súdov

§ 12

(1) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje naa) vojakov,b) príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície,

Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bez-pečnostného úradu, Slovenskej informačnej službya colníkov,

c) príslušníkov ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre

trestné činy spáchané na území Slovenskej republi-ky v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve,

d) vojnových zajatcov.

(2) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na osobyuvedené v odseku 1 písm. a) a b) aj mimo činnej službypre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v slu-žobnej rovnošate.

(3) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje aj na ci-vilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady, služby v cu-dzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených si-lách.

(4) Pôsobnosť vojenských súdov sa nevzťahuje naosoby uvedené v odseku 1, ak ide o trestné činy uvede-né v § 14.

§ 13

(1) Pôsobnosť vojenských súdov podľa § 12 ods. 1 savzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pome-ru, ktorý túto pôsobnosť zakladá. Tým nie je dotknutéustanovenie § 12 ods. 4.

(2) Ak trestný čin, na ktorý sa vzťahuje pôsobnosť vo-jenských súdov, vyšiel najavo u osoby, ktorá podliehapôsobnosti vojenských súdov podľa § 12 ods. 1, až poskončení pomeru zakladajúceho pôsobnosť vojen-ských súdov, vojenský súd môže, ak nejde o trestný činvojenský ani o nijaký z trestných činov podľa § 12ods. 3, postúpiť vec príslušnému okresnému súdu ale-bo prokurátor môže podať obžalobu priamo na prísluš-nom okresnom súde; ten potom už vec vojenskémusúdu postúpiť nemôže.

§ 14

Pôsobnosť Špeciálneho súdu

(1) Pôsobnosť Špeciálneho súdu, ak sú podozriví zospáchania trestného činu v súvislosti s ich právomocoua zodpovednosťou, sa vzťahuje naa) poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,b) členov vlády Slovenskej republiky,c) štátnych tajomníkov,d) predsedov ústredných orgánov štátnej správy Slo-

venskej republiky,e) predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného

úradu Slovenskej republiky,f) sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,g) sudcov,h) prokurátorov,i) verejného ochrancu práv,j) vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,

k) riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,l) riaditeľa Slovenskej informačnej služby,

m) členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska.

(2) Pôsobnosti Špeciálneho súdu podliehajú aj inéosoby prea) trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 ods. 3,

§ 329 až 331 Trestného zákona a podplácania podľa§ 332 ods. 3, § 333 až 335 Trestného zákona,

b) trestný čin založenia, zosnovania a podporovaniazločineckej skupiny a trestný čin založenia, zosnova-nia a podporovania teroristickej skupiny,





http://www.iura.sk

c) obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou sku-pinou alebo teroristickou skupinou,

d) trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobit-nej časti Trestného zákona alebo trestné činy hospo-dárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestnéhozákona, ak takým trestným činom bola spôsobenáškoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenejdvadsaťpäťtisícnásobok malej škody podľa Trestné-ho zákona, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahudosahujúcom výšku najmenej dvadsaťpäťtisícná-sobku malej škody podľa Trestného zákona,

e) trestný čin poškodzovania finančných záujmov Eu-rópskych spoločenstiev,

f) trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenýmiv písmenách a), b), c), d) alebo e), ak sú splnené pod-mienky na spoločné konanie.

(3) Pôsobnosť Špeciálneho súdu podľa odseku 1 savzťahuje na trestné činy spáchané za trvania funkcie,ktorá túto pôsobnosť zakladá, aj keď trestný čin osobyuvedenej v odseku 1 vyšiel najavo až po skončení funk-cie, ktorá zakladá pôsobnosť Špeciálneho súdu.

Vecná prís lušnosť

§ 15

Konanie v prvom stupni vykonáva okresný súd, aktento zákon neustanovuje inak.

§ 16

(1) Okresný súd v sídle krajského súdu vykonávav prvom stupni konaniea) o obzvlášť závažných zločinoch, alebob) ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou,

zločineckou skupinou alebo teroristickou skupi-nou.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na trestnéčiny, ktoré patria do pôsobnosti Špeciálneho súdu.Špeciálny súd vykonáva konanie o trestných činochpatriacich do jeho pôsobnosti v prvom stupni.

§ 17

Miestna príslušnosť

(1) Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trest-ný čin spáchaný.

(2) Obvodom okresného súdu v sídle krajského súdupre konanie o trestných činoch uvedených v § 16 ods. 1je obvod tohto krajského súdu.

(3) Ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spá-chaný v cudzine, konanie vykonáva súd, v ktorého ob-vode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sanedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slo-venskej republiky, konanie vykonáva súd, v ktoréhoobvode čin vyšiel najavo.

Spoločné konanie

§ 18

(1) O všetkých trestných činoch toho istého obvine-ného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy

spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak tozrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej le-hote.

(2) Spoločné konanie o trestnom čine, o ktorom bymal konať samosudca, a o trestnom čine, o ktorom bymal konať senát, vykonáva senát.

(3) Ak je osoba, ktorá podlieha pôsobnosti vojen-ských súdov, súčasne stíhaná pre trestný čin, ktorývecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahujeprávomoc vojenských súdov, vojenský súd vec prejed-ná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin.

(4) Ak je osoba podliehajúca pôsobnosti okresnéhosúdu, krajského súdu alebo vojenského súdu súčasnestíhaná pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trest-ným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc Špeciálne-ho súdu, Špeciálny súd vec prejedná a rozhodne, aj po-kiaľ ide o súvisiaci trestný čin. Ináč sa ustanovenieodseku 1 v pomere medzi okresným súdom, krajskýmsúdom alebo vojenským súdom na jednej strane a Špe-ciálnym súdom na druhej strane nepoužije.

(5) Ustanovenie o spoločnom konaní proti viacerýmobvineným sa nepoužije, ak okolnosti prípadu a postojobvineného umožňujú vykonať len u niektorého z nichkonanie o dohode o vine a treste.

§ 19

(1) Spoločné konanie vykonáva okresný súd v sídlekrajského súdu, ak je príslušný vykonávať konanie as-poň o jednom z trestných činov podľa § 16 ods. 1. Akvšak čo len jeden z trestných činov patrí do pôsobnostiŠpeciálneho súdu, spoločné konanie vykonáva Špe-ciálny súd.

(2) Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je prísluš-ný vykonávať konanie proti páchateľovi zločinu alebokonanie o najťažšom zločine.

§ 20

Príslušnosť niekoľkých súdov

Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná prí-slušnosť niekoľkých súdov, konanie vykonáva ten súd,na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorémubola vec postúpená nepríslušným súdom.

§ 21

Vylúčenie a spojenie veci

(1) Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitýchdôvodov možno konanie o niektorom z trestných činovalebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoloč-ného konania.

(2) Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení. Akvšaka) okresný súd v sídle krajského súdu vylúči vec, o kto-

rej by ináč patrilo konať inému okresnému súdu,môže ju postúpiť tomuto súdu,

b) Špeciálny súd vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo ko-nať okresnému súdu alebo krajskému súdu, môžeju postúpiť tomuto súdu.





http://www.iura.sk

(3) Ak sú podmienky spoločného konania, môže súdspojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci,v ktorých boli podané samostatné obžaloby.

§ 22

Spory o príslušnosť

(1) Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súdim najbližšie spoločne nadriadený.

(2) Najbližšie spoločne nadriadený súd okresnéhosúdu alebo krajského súdu na jednej strane a Špeciál-neho súdu na druhej strane je najvyšší súd.

§ 23

Odňatie a prikázanie veci

(1) Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnémusúdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého dru-hu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorýje obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

(2) Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Špeciálny súd,iným súdom toho istého druhu a stupňa sa rozumiekrajský súd podľa osobitného predpisu.

(3) Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Vyšší vojenskýsúd, iným súdom toho istého druhu a stupňa je krajskýsúd určený Najvyšším súdom.

(4) Návrh strany na odňatie a prikázanie veci nebránivykonaniu nariadeného úkonu trestného konania, akpodľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa od-seku 1. O návrhu strany, ktorý je založený na tých is-tých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté, sa neko-ná.

§ 24

Príslušnosť súdu na úkony pred začatím trestnéhostíhania a v prípravnom konaní

(1) Úkony pred začatím trestného stíhania alebov prípravnom konaní vykonáva súd, ktorý by bol prí-slušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdov viac,úkony vykonáva súd, v ktorého obvode je činný proku-rátor, ktorý podal príslušný návrh.

(2) Vo veciach uvedených v § 16 ods. 1 je na vykona-nie úkonov pred začatím trestného stíhania alebo v prí-pravnom konaní príslušný okresný súd v sídle krajské-ho súdu a vojenský obvodový súd, ktorý by bolpríslušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdovviac, úkony vykonáva súd, v ktorého obvode je činnýprokurátor, ktorý podal príslušný návrh.

(3) Vo veciach uvedených v § 16 ods. 2 je na vykoná-vanie úkonov v prípravnom konaní príslušný Špeciálnysúd.

(4) Na vydanie príkazu na sledovanie osôb a vecí po-dľa § 113 ods. 4, príkazu na vyhotovovanie obrazových,zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa§ 114, príkazu na odpočúvanie a záznam telekomuni-kačnej prevádzky podľa § 115 alebo § 116 a príkazu napoužitie agenta podľa § 117 je pred začatím trestnéhostíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresnýsúd v sídle toho krajského súdu a vojenský obvodový

súd, v ktorého obvode je súd, ktorý by bol príslušný nakonanie o obžalobe, a Špeciálny súd, ak ide o veci pat-riace do jeho pôsobnosti; ak je takých súdov viac, úko-ny vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor,ktorý podal príslušný návrh.

Druhý die l

Pomocné osoby

§ 25

Probačný a mediačný úradník

(1) Probačný a mediačný úradník plní úlohy probáciea mediácie uložené súdom alebo iným príslušným orgá-nom a iné úlohy ustanovené v tomto zákone alebov osobitnom zákone.

(2) Ak probácia neplní účel, ktorý bol rozhodnutímsúdu alebo iného príslušného orgánu ustanovený, pro-bačný a mediačný úradník podá súdu podnet na naria-denie výkonu trestu odňatia slobody alebo podá podnetna pokračovanie trestného stíhania proti osobe, u kto-rej bolo rozhodnuté o podmienečnom zastavení trest-ného stíhania.

§ 26

Vyšší súdny úradník a súdny tajomník

(1) Vyšší súdny úradník v trestnom konaní plní úlohypodľa tohto zákona a osobitného zákona. Vyšší súdnyúradník môže vydať rozhodnutie alebo vykonávať inéúkony v trestnom konaní, ak tak ustanovuje tento zá-kon alebo osobitný zákon.

(2) Súdny tajomník v trestnom konaní plní úlohypodľa tohto zákona a osobitného zákona. Súdny tajom-ník môže vykonávať úkony v trestnom konaní, ak takustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

§ 27

Zapisovateľ

Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činnýchv trestnom konaní a súdu sa spravidla priberie zapiso-vateľ, ktorý zložil predpísaný sľub. Ak zapisovateľ nebolpribraný, spíše zápisnicu osoba, ktorá úkon vykonáva.Na účely tohto zákona sa zapisovateľom rozumie ajtechnický asistent.

T lmočník a prekladateľ

§ 28

(1) Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede aleboak osoba uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumiejazyku, v ktorom sa konanie vedie, alebo nehovorí tým-to jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmoční-kom môže byť výnimočne aj zapisovateľ.

(2) Ak si osoba podľa § 2 ods. 20 zvolí jazyk, na ktorýnie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník,alebo vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedo-siahnuteľní, priberie orgán činný v trestnom konaníalebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorémutáto osoba rozumie.





http://www.iura.sk

(3) Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi aleboinú písomnosť, priberie sa prekladateľ opatrením.Ustanovenie odseku 2 sa použije primerane.

§ 29

(1) O ustanovení tlmočníka alebo prekladateľa, o spô-sobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve odo-prieť uskutočnenie tlmočníckeho alebo prekladateľ-ského úkonu, o sľube a pripomenutí povinností preduskutočnením tlmočníckeho alebo prekladateľskéhoúkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmeneza tlmočnícky alebo prekladateľský úkon platia osobit-né predpisy.

(2) Výšku náhrady a odmeny tlmočníka a prekladate-ľa určí ten orgán, ktorý tlmočníka alebo prekladateľapribral, a v konaní pred súdom predseda senátu. Aktento orgán alebo predseda senátu nesúhlasí s vyúčto-vaním náhrady hotových výdavkov a odmeny tlmoční-ka alebo prekladateľa, rozhodne o ich výške uznese-ním. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť,ktorá má odkladný účinok.

§ 30

Nezúčastnená osoba a figurant

(1) Na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovu-je, sa priberie nezúčastnená osoba. Nezúčastnená oso-ba má právo na náhradu nevyhnutných výdavkova ušlej mzdy alebo iného preukázateľného ušlého príj-mu. Nárok zaniká, ak ho nezúčastnená osoba neuplat-ní do troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo potom, čo jej bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; na tomusí byť nezúčastnená osoba upozornená.

(2) Nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právneúkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vovzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých saúkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zá-stupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnémuv trestnom konaní alebo súdu.

(3) Na vykonanie rekognície, rekonštrukcie, vyšetro-vacieho pokusu, previerky výpovede na mieste a inýchúkonov, ktoré súvisia s obhliadkou, môžu byť pribratífiguranti. Figurant má nárok na náhradu nevyhnut-ných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľné-ho ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho figurant neup-latní do troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebopo tom, čo mu bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; nato musí byť figurant upozornený.

(4) Nevyhnutnými výdavkami podľa odsekov 1 a 3 sarozumie cestovné, stravné a nocľažné.

Tret í d ie l

Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní,súdu a iných osôb

§ 31

(1) Z vykonávania úkonov trestného konania je vylú-čený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísedia-ci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úrad-

ník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisova-teľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatostipre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnémuzástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inémuorgánu činnému v tomto konaní.

(2) Sudca, prísediaci, probačný a mediačný úrad-ník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník je vylúčenýz vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v pre-jednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spolo-čenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastne-nej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodenéhoalebo spoločný zástupca poškodených.

(3) Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okremvylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísedia-ci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradníka súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní nasúde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o do-volaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zú-častnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súduiného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriade-nom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnutérozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.

(4) Námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bezmeškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť pod-kladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkouneodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

§ 32

(1) Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svo-ju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhod-ne nadriadený súd v senáte; o vylúčení sudcu odvola-cieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senáttohto súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dô-vodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3, nahradí ho inýsudca určený na zastupovanie rozvrhom práce. O vylú-čení probačného a mediačného úradníka, vyššiehosúdneho úradníka alebo súdneho tajomníka rozhodnepredseda senátu, v ktorého veci je namietaná osobačinná.

(2) Ak z dôvodov uvedených v § 31 oznámi svoju zau-jatosť zapisovateľ alebo vznesie námietku jeho zauja-tosti strana, o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho naspísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní pred sú-dom predseda senátu.

(3) V ostatných prípadoch o vylúčení z dôvodov uve-dených v § 31 oznámených niektorou zo strán rozhodu-je orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vy-lúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhodujev senáte, rozhodne tento senát.

(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípust-ná sťažnosť, ktorá nebráni vykonaniu nariadenéhoúkonu trestného konania.

(5) O sťažnosti rozhoduje orgán bezprostredne nad-riadený orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(6) O vylúčení sudcu odvolacieho súdu a dovolaciehosúdu rozhodne iný senát toho istého súdu.

(7) O námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na





http://www.iura.sk

tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej ná-mietke rozhodnuté alebo ktorá nebola vznesená bezmeškania, sa nekoná.

Štvrtý die l

Obvinený

§ 33

Obvinený

Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu,možno považovať za obvineného a použiť proti nemuprostriedky určené týmto zákonom proti obvinenémuaž vtedy, ak bolo proti nemu vznesené obvinenie.

§ 34

Práva a povinnosti obvineného

(1) Obvinený má právo od začiatku konania proti svo-jej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktorésa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však prá-vo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navr-hovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jehoobhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravnéprostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiťaj počas úkonov vykonávaných orgánom činnýmv trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom sa všakv priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako od-povedať na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypo-čúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zú-častnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak jeobvinený zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu od-ňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnos-ti tretej osoby. Má právo v konaní pred súdom vypočú-vať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jehosúhlasom navrhol obhajca, a klásť svedkom otázky.Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo pro-stredníctvom obhajcu.

(2) Obvinený môže už na začiatku konania pred sú-dom prvého stupňa uplatniť všetky dôkazy, ktoré súmu známe a ktoré navrhne vykonať. Ak po podaní ob-žaloby podá obvinený návrh na vykonanie dôkazovpred začatím konania na súde prvého stupňa, súd jepovinný takýto návrh bez meškania doručiť prokuráto-rovi a poškodenému.

(3) Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky naúhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajo-bu alebo na obhajobu za zníženú odmenu; nárok nabezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odme-nu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodova-ní o náhrade trov trestného konania.

(4) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinnévždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane vý-znamu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ichuplatnenie.

(5) Obvinený je povinný na začiatku prvého výsluchuuviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doru-čovať, vrátane písomností určených do vlastných rúk,ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu ale-bo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť

bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručo-vaní a následkoch s tým spojených orgán činnýv trestnom konaní alebo súd obvineného poučí.

§ 35

Zákonný zástupca obvineného

(1) Zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbave-ný spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôso-bilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený ob-vineného zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiťza neho návrhy, podávať za neho žiadosti a opravnéprostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa na tých úko-noch, na ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť obvi-nený. V prospech obvineného môže zákonný zástupcatieto práva vykonať aj proti vôli obvineného.

(2) V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca obvine-ného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku1 alebo je nebezpečenstvo z omeškania, v prípravnomkonaní môže na výkon týchto práv na návrh prokuráto-ra ustanoviť obvinenému opatrovníka sudca pre prí-pravné konanie a v konaní pred súdom predseda sená-tu aj bez návrhu. Proti rozhodnutiu o ustanoveníopatrovníka je prípustná sťažnosť.

Piaty die l

Obhajca

§ 36

Obhajca

(1) Obhajcom môže byť len advokát.

(2) Pri úkonoch trestného konania sa môže dať ob-hajca zastúpiť advokátskym koncipientom, ak s týmobvinený súhlasía) v prípravnom konaní, ak ide o konanie o prečine

a zločine s výnimkou obzvlášť závažného zločinu,b) v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine.

(3) Obhajcom nemôže byť advokát, ktorý už bol pri-bratý ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ alebo kto-rý bol ako svedok prejednávaného skutku. Obhajca ne-môže byť vypočúvaný ako svedok o skutočnostiach,ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby.

Povinná obhajoba

§ 37

(1) Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhaj-cu už v prípravnom konaní, aka) je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo

na pozorovaní v zdravotníckom ústave,b) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo

jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,c) ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,d) ide o konanie proti mladistvému,e) ide o konanie proti ušlému.

(2) Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to pova-žuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo poli-cajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosťo spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.





http://www.iura.sk

(3) Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydaniedo cudziny a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uloženíochranného liečenia s výnimkou protialkoholickéholiečenia.

(4) Ak ide o prípad podľa odseku 1 písm. c), obvinenýsa môže po prvej porade s obhajcom výslovným vyhlá-sením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vyhláse-nie môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vy-hlásení o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu dospäťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.

§ 38

(1) Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhodujena verejnom zasadaní, musí mať odsúdený obhajcu,aka) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak

je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,b) ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu od-

ňatia slobody mladistvého, ktorý v čase konania ve-rejného zasadania nedovŕšil osemnásty rok,

c) je vo väzbe, alebod) sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obha-

jovať.

(2) V konaní o mimoriadnych opravných prostried-koch musí mať odsúdený obhajcu, aka) ide o prípady uvedené v § 37 ods. 1 písm. a), b) ale-

bo c),b) je mladistvý a v čase konania verejného zasadania

o mimoriadnom opravnom prostriedku nedovŕšilosemnásty rok,

c) sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obha-jovať,

d) ide o konanie proti odsúdenému, ktorý zomrel.

(3) Ak ide o prípad podľa § 37 ods. 1 písm. c), obvine-ný sa môže po prvej porade s obhajcom výslovným vy-hlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vy-hlásenie môže vziať späť. Úkony vykonané povýslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva na povinnú ob-hajobu do späťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opa-kovať.

§ 39

Zvolený obhajca

(1) Obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhaj-cu tým, že písomne splnomocní obhajobou advokáta.

(2) Ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu ho ne-zvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť prí-buzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec,manžel, druh alebo zúčastnená osoba. Orgány činnév trestnom konaní a súd sú na žiadosť obvineného po-vinné obvinenému umožniť, aby v určenej lehote požia-dal oprávnenú osobu, aby mu zvolila obhajcu vo vlast-nom mene. Orgány činné v trestnom konaní a súd súpovinné o žiadosti obvineného bez meškania upovedo-miť oprávnenú osobu.

(3) Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právneúkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony ob-medzená, môžu mu oprávnené osoby zvoliť obhajcui proti jeho vôli.

(4) Obvinený alebo oprávnená osoba môžu zvoliť v tejistej veci aj viacerých obhajcov.

(5) Obvinený môže namiesto obhajcu, ktorého si zvo-lil alebo ktorého mu zvolila oprávnená osoba uvedenáv odseku 1, zvoliť iného obhajcu.

§ 40

Ustanovený obhajca

(1) Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom homusí mať, určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Akv tejto lehote nebude obhajca zvolený, musí mu byť ob-hajca bez meškania ustanovený. Obhajcu ustanovív prípravnom konaní sudca pre prípravné konaniea v konaní pred súdom predseda senátu.

(2) Obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedkyna úhradu trov obhajoby a požiada o ustanovenie ob-hajcu, je povinný v prípravnom konaní sudca pre prí-pravné konanie a v konaní pred súdom predseda sená-tu ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, ženeexistujú dôvody povinnej obhajoby. Skutočnosť, ženemá dostatočné prostriedky, musí obvinený preuká-zať.

(3) Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, kto-rých záujmy si v trestnom konaní neodporujú, spravid-la spoločný obhajca.

(4) Ak dôjde k spojeniu veci na spoločné konanie a ob-vinenému sa v každej z týchto vecí ustanovil obhajcapodľa odseku 1, predseda senátu v súdnom konanía sudca pre prípravné konanie v prípravnom konanízruší ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanoveníneskôr. Ak došlo k ustanoveniu obhajcov súčasne, zru-ší sa ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovenív konaní o menej závažnom prečine alebo zločine.

(5) Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bolustanovený, sám zvoliť obhajcu podľa § 39. Ustanove-nie obhajcu zruší ten, kto obhajcu ustanovil.

(6) Ak sa už v priebehu konania zistí, že obvinený mádostatočné prostriedky, aby uhradil trovy obhajoby,obhajcu ustanoveného podľa odseku 2 zruší ten, kto houstanovil.

§ 41

Prevzatie obhajoby

(1) Ustanovený obhajca je povinný obhajobu bezmeškania prevziať.

(2) Ak dôjde k spojeniu vecí na spoločné konaniea rozhodnutie a v jednej z nich je obhajca zvolený podľa§ 39 a v inej obhajca ustanovený podľa § 40, ustanove-nie obhajcu podľa § 40 zruší v prípravnom konaní nanávrh prokurátora alebo policajta sudca pre prípravnékonanie, ktorý obhajcu ustanovil, a v súdnom konanípredseda senátu, ktorý vo veci koná.

§ 42

Náhradný obhajca

(1) Ak je dôvodná obava, že by mohlo byť zmarenéhlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie pre ne-





http://www.iura.sk

prítomnosť zvoleného obhajcu alebo ustanoveného ob-hajcu, môže byť obvinenému popri zvolenom obhajcovialebo ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradnýobhajca.

(2) Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnostiako zvolený obhajca alebo ustanovený obhajca; nahlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí ich všakmôže vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného ob-hajcu alebo ustanoveného obhajcu.

(3) Ustanovenia § 40 a 41 sa na náhradného obhajcuvzťahujú primerane.

§ 43

Oslobodenie od povinnosti obhajovania

(1) Zo závažných dôvodov môže byť ustanovený ob-hajca na svoju žiadosť alebo žiadosť obvineného oslo-bodený od povinnosti obhajovania a namiesto nehozvolený alebo ustanovený iný obhajca. Iný obhajcamôže byť obvinenému ustanovený aj vtedy, ak si usta-novený obhajca dlhodobo neplní svoje povinnosti.

(2) O oslobodení ustanoveného obhajcu rozhodnepredseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prí-pravné konanie.

(3) Skôr zvolený alebo ustanovený obhajca je však po-vinný plniť svoje povinnosti až do skutočného prevzatiaobhajoby iným zvoleným alebo ustanoveným obhaj-com.

§ 44

Práva a povinnosti obhajcu

(1) Obhajca je povinný poskytovať obvinenému po-trebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmovúčelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvede-né v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní ná-ležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvinenéhozbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.

(2) Obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní ro-biť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho menežiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zú-častniť sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní predsúdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvine-ný, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaníúkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.

(3) Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právneúkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony ob-medzená, môže obhajca oprávnenia podľa odseku 2 vy-konávať aj proti vôli obvineného.

(4) Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvoleníalebo ustanovení vymedzené inak, zaniká pri skončenítrestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zanik-lo, je obhajca oprávnený podať za obžalovaného eštežiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.

(5) Obhajca má právo vo všetkých štádiách trestnéhokonania vyžiadať si vopred kópiu alebo rovnopis zápis-nice o každom úkone trestného konania. Orgány činnév trestnom konaní a súd sú povinné mu vyhovieť; od-mietnuť môžu len vtedy, ak to nie je z technických dô-vodov možné; po odpadnutí technických prekážok sú

povinné žiadosti obhajcu vyhovieť. Náklady spojenés vyhotovením kópie alebo rovnopisu je obhajca povin-ný štátu uhradiť.

(6) Obhajca je oprávnený na náklady obhajoby zaob-starávať a predkladať dôkazy.

(7) Ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istejveci, povinnosti a práva podľa tohto zákona patria kaž-dému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prí-tomnosť len jedného z nich, ak zákon neustanovujeinak.

(8) Ak má obvinený viacerých obhajcov, doručí sa pí-somnosť tomu z nich, koho si určili na doručovanie pí-somností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov, doručí sapísomnosť tomu, ktorý bol zvolený za obhajcu ako prvý.Ak bolo naraz zvolených viac obhajcov, doručí sa pí-somnosť tomu, ktorého určí obvinený.

Šiesty die l

Zúčastnená osoba

§ 45

(1) Tomu, komu vec bola zhabaná alebo podľa návrhumá byť zhabaná, musí sa poskytnúť možnosť, aby sak veci vyjadril; môže byť prítomný na hlavnom pojedná-vaní a verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, pred-kladať dôkazy, nazerať do spisov a podávať v prípadochustanovených týmto zákonom opravné prostriedky.

(2) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinnézúčastnenú osobu o jej právach poučiť a poskytnúť jejmožnosť ich uplatnenia vrátane poučenia o doručovanía následkoch s tým spojených.

(3) Ak je zúčastnená osoba pozbavená spôsobilosti naprávne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úko-ny obmedzená, vykoná jej práva podľa tohto zákona jejzákonný zástupca.

Siedmy die l

Poškodený

Oprávnenia poškodeného a uplatnenienároku na náhradu škody

§ 46

(1) Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činomublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna ale-bo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zá-konom chránené práva alebo slobody. Poškodený máprávo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vy-jadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplat-niť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykona-nie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy,nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa nahlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí kona-nom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatítrestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo zá-verečnej reči a právo podávať opravné prostriedkyv rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

(2) Poškodený je povinný najneskoršie na začiatku





http://www.iura.sk

prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majúpísomnosti doručovať vrátane písomností určených dovlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že aktúto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musítakú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnémuorgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených or-gán činný v trestnom konaní poškodeného poučí.

(3) Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvine-nému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôso-bená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, abysúd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanémupovinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodenýuplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania aleboskráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé,z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhraduškody uplatňuje.

(4) Návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak boloo nároku už rozhodnuté v občianskom súdnom konaníalebo inom príslušnom konaní.

(5) Ak poškodený chce uplatniť dôkazy, ktoré sú muznáme, návrh na ich vykonanie musí predložiť v prí-pravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi a predsúdom prvého stupňa súdu najneskoršie v priebehudokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak poškodenýnávrh na vykonanie dôkazov predloží skôr, súd je po-vinný takýto návrh bez meškania doručiť prokurátoro-vi a obvinenému.

(6) Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návr-hy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchate-ľom; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvomprobačného a mediačného úradníka.

(7) Poškodený sa môže výslovným vyhlásením písom-ne alebo ústne do zápisnice pred orgánom činnýmv trestnom konaní alebo súdom vzdať procesných práv,ktoré mu tento zákon ako poškodenému priznáva.

(8) Ak orgán činný v trestnom konaní alebo súd zistí,že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislostis pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode,poskytne mu informáciu o tom, žea) obvinený bol prepustený z väzby alebo z nej ušiel,b) odsúdený bol prepustený z výkonu trestu odňatia

slobody alebo z neho ušiel.

(9) Poškodený už v prípravnom konaní môže požiadaťprokurátora a v konaní pred súdom súd, aby bol infor-movaný o skutočnostiach uvedených v odseku 8. Ak jeodsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, žiadosť sapodáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni.

§ 47

(1) Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten,kto je v trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený.

(2) Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jed-notlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účela rýchly priebeh trestného stíhania a poškodení sa ne-dohodnú na spoločnom zástupcovi, sudca pre príprav-né konanie na návrh prokurátora ustanoví opatrenímv prípravnom konaní na výkon týchto práv spoločnéhozástupcu poškodených, spravidla niektorého z poško-dených po jeho predchádzajúcom súhlase. Prokurátor

oznámi opatrenie poškodeným, ktorí si už uplatnili ná-rok na náhradu škody, a opatrenie sa vhodnýmspôsobom uverejní. Spoločných zástupcov môže byťnajviac desať. Spoločný zástupca vykonáva práva po-škodených, ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia ná-roku na náhradu škody v trestnom konaní a má rovna-ké procesné postavenie ako splnomocnenec; bezpísomného súhlasu poškodeného nemožno vziať späťuplatnený nárok na náhradu škody.

(3) Ak je v tej istej veci veľký počet poškodených,spravidla prevyšujúci sto, a jednotlivým výkonom ichpráv by mohol byť závažným spôsobom ohrozený účela rýchly priebeh trestného stíhania, rozhodne v prí-pravnom konaní na návrh generálneho prokurátorao účasti poškodených v trestnom konaní najvyšší súduznesením, ktoré sa doručí navrhovateľovi. Ak návrhnebol zamietnutý, generálny prokurátor zabezpečí, abybolo uznesenie vhodným spôsobom zverejnené.

(4) K návrhu generálneho prokurátora podľa odse-ku 3, ktorý musí byť odôvodnený, treba pripojiť dosiaľzískaný celý spisový materiál.

(5) Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jed-notlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účela rýchly priebeh súdneho konania, pričom poškode-ným nebol v prípravnom konaní ustanovený spoločnýzástupca podľa odseku 2, rozhodne o účasti poškode-ných v súdnom konaní súd; ak súd považuje za účelnéustanoviť poškodeným, ktorí si uplatnili nárok na ná-hradu škody, spoločného zástupcu, postupuje prime-rane podľa odseku 2.

(6) Poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhraduškody a nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil ná-klady s tým spojené, môže v prípravnom konaní povznesení obvinenia na návrh prokurátora sudca preprípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návr-hu predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advo-kátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmovpoškodeného; posledná veta odseku 2 platí primerane.Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí po-škodený preukázať.

(7) Ak sa už v priebehu konania zistí, že poškodenýmá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady spoje-né s uplatňovaním nároku na náhradu škody v trest-nom konaní, zástupcu ustanoveného podľa odseku 6zruší orgán, ktorý zástupcu ustanovil. Po podaní obža-loby alebo návrhu na dohodu o vine a treste o tom roz-hodne predseda senátu.

§ 48

(1) Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti naprávne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úko-ny obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákonajej zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť zastu-povaním aj organizáciu na pomoc obetiam trestných či-nov.

(2) V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poško-deného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odse-ku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda sená-tu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudcapre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv





http://www.iura.sk

poškodenému opatrovníka. V prípade trestných činovspáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, akje poškodeným maloletá osoba, sa za opatrovníka usta-noví najmä štátny orgán alebo poverený zástupca orga-nizácie na pomoc poškodeným. Proti rozhodnutiuo ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

(3) Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo šta-tutárny orgán poškodeného, ktorý je právnickou oso-bou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa toh-to zákona alebo je nebezpečenstvo z omeškania,predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh pro-kurátora sudca pre prípravné konanie ustanoví navýkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Protirozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustnásťažnosť.

(4) Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody,prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poško-denému, aj na jeho právneho nástupcu.

§ 49

(1) Orgán činný v trestnom konaní je povinný pri pr-vom kontakte s poškodeným poskytnúť mu v písomnejforme informácie o jeho právach v trestnom konanía o organizáciách na pomoc poškodeným vrátane slu-žieb nimi poskytovaných.

(2) Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinnýpoškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť muplnú možnosť na ich uplatnenie.

Zaistenie nároku poškodeného

§ 50

(1) Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku po-škodeného na náhradu škody spôsobenej trestným či-nom bude marené alebo sťažované, možno nárok až dopravdepodobnej výšky škody zaistiťa) na majetku obvineného,b) na majetkových právach obvineného v právnickej

osobe, v ktorej má obvinený majetkovú účasť,c) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej

obvinený1. má majetkovú účasť, alebo2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho

orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, ve-dúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapí-saný do obchodného registra, alebo vedúcim pod-niku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný doobchodného registra,

ak je na podklade zistených skutočností dostatočneodôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestnestíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v pro-spech tejto právnickej osoby,

d) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorejmá priamu alebo nepriamu majetkovú účasť práv-nická osoba, v ktorej obvinený1. má majetkovú účasť, alebo2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho

orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, ve-dúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapí-saný do obchodného registra, alebo vedúcim pod-

niku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do ob-chodného registra,

ak je na podklade zistených skutočností dostatočneodôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestnestíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v pro-spech tejto právnickej osoby,

e) na ostatných majetkových právach obvineného.

(2) Časti majetku určené na zaistenie nároku sav uznesení o zaistení opíšu a obvinenému a právnickejosobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi nakladať.Hnuteľné veci sa uložia do úschovy u orgánu, ktorýo ich zaistení rozhodol. Ak ich úschovu nemôže sám za-bezpečiť, poverí ich úschovou právnickú osobu alebofyzickú osobu, ktorá v tomto odbore vykonáva podnika-teľskú činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomnepoveriť takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenieo zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánuštátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.

(3) Zaistiť podľa odseku 1 nemožno nárok, ktorý ne-možno v trestnom konaní uplatniť. Na zaistenie nárokunemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občiansko-právnych predpisov postihnúť výkonom súdneho roz-hodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu od-meny z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru,pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu dávokz nemocenského poistenia a dávok sociálneho zabezpe-čenia.

(4) O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátoraalebo poškodeného, v prípravnom konaní prokurátorna návrh poškodeného; v prípravnom konaní môže pro-kurátor nárok zaistiť aj bez návrhu poškodeného, ak sito vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí ne-bezpečenstvo z omeškania.

(5) Súd a v prípravnom konaní prokurátor zamietnenávrh poškodeného, ak zistí, že návrh nie je dôvodný.

(6) Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždyupovedomiť s upozornením na dôvody, pre ktoré sa za-istenie podľa § 51 ods. 1 zruší.

§ 51

(1) Zaistenie sa zruší,a) ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo o zaistení rozhod-

nuté,b) ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo

ak sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim roz-sudkom, alebo

c) ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobu-dol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovanýuznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nado-budlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bola vec po-stúpená inému orgánu.

(2) Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie jepotrebné v rozsahu, v akom bolo nariadené. Ak boli za-istením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvine-nému alebo právnickej osobe uvedenej v § 50 ods. 1, vy-jmú sa zo zaistenia.

§ 52

Proti rozhodnutiu podľa § 50 a 51 je prípustná sťaž-





http://www.iura.sk

nosť, ktorá má, ak ide o zrušenie zaistenia, jeho obme-dzenie alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.

Ôsmy die l

Splnomocnenec zúčastnenej osobya poškodeného

§ 53

(1) Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať za-stupovať splnomocnencom. Splnomocnencom poško-deného môže byť aj poverený zástupca organizácie napomoc poškodeným.

(2) Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškode-ného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť na právneúkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a ve-rejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten,kto je naň predvolaný ako svedok, znalec, tlmočník ale-bo prekladateľ.

(3) Splnomocnencom zúčastnenej osoby alebo po-škodeného v trestnom konaní, v ktorom sa prejednáva-jú utajované skutočnosti, môže byť iba advokát aleboosoba, ktorá sa môže oboznamovať s utajovanou sku-točnosťou na príslušnom úseku.

§ 54

(1) Splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poško-deného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebopoškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávaťžiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zú-častniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zú-častniť zúčastnená osoba alebo poškodený. Splnomoc-nenec poškodeného má právo uplatňovať konkrétnenávrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s obvi-neným o náhrade škody; tieto návrhy môže uplatňovaťaj prostredníctvom probačného a mediačného úradní-ka.

(2) Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo po-škodeného chce navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe,musí návrh na ich vykonanie predložiť súdu prvéhostupňa najneskoršie v priebehu dokazovania na hlav-nom pojednávaní. Ak splnomocnenec zúčastnenej oso-by alebo poškodeného návrh na vykonanie dôkazovpredloží písomne súdu, súd je povinný s takýmto návr-hom oboznámiť prokurátora a obvineného.

T R E T I A H L A V A

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCHTRESTNÉHO KONANIA

§ 55

Spôsoby vykonávania úkonov trestného konaniaa odstránenie prieťahov v súdnom konaní

(1) Pri vykonávaní úkonov trestného konania musiaorgány činné v trestnom konaní, súd a osoby príslušnévykonávať úkony trestného konania zaobchádzaťs osobami zúčastnenými na úkone tak, ako to vyžadujeúčel trestného konania; vždy sa musí rešpektovať ich

dôstojnosť a ich ústavou zaručené základné právaa slobody.

(2) Úkony vykonávajú orgány činné v trestnom kona-ní a súd zásadne v čase medzi 7.00 hod. a 20.00 hod.a v úradných miestnostiach. V odôvodnených prípa-doch môžu byť úkony vykonané aj mimo úradnýchmiestností a mimo uvedeného času.

(3) Ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahomv príprave prejednania veci súdom, v určení termínukonania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovo-vaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môžepodať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečin-nosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu nauskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupujepodľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosťpre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanovis-kom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenémusúdu.

(4) Ak súd urobí úkony trestného konania uvedenév sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dnípo jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sana takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, aktento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní oddoručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnostipre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.

(5) O sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatichpracovných dní od prevzatia veci. Aka) zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre

nečinnosť sa zamietne,b) je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený

súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie namie-taného úkonu.

(6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nie jeprípustná.

(7) Za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným roz-hodnutím alebo nesprávnym úradným postupom zod-povedá štát podľa osobitného zákona.

Dožiadanie

§ 56

(1) Predseda senátu, sudca pre prípravné konanie,prokurátor, policajt, probačný a mediačný úrad-ník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník vykonávajújednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvodespravidla osobne. Mimo svojho obvodu vykonávajú jed-notlivé úkony trestného konania dožiadaním okresné-ho súdu, prokurátora alebo policajta, v ktorého obvodemá byť úkon vykonaný, prípadne aj dožiadaním vojen-ského súdu alebo vojenského prokurátora; ak vec ne-pripúšťa odklad alebo ak to je na riadne posúdenie vecinevyhnutné, vykonajú však úkon i mimo svojho obvo-du sami.

(2) Najvyšší súd, Špeciálny súd a krajský súd môžujednotlivé úkony i vo svojom obvode vykonať dožiada-ním okresného súdu, v ktorého obvode má byť úkon vy-konaný; najvyšší súd a Špeciálny súd to môže urobiť ajdožiadaním krajského súdu.

(3) Vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednot-





http://www.iura.sk

livé úkony trestného konania vykonať aj dožiadanímokresného súdu alebo okresného prokurátora, v ktoré-ho obvode sa má úkon vykonať.

§ 57

(1) V dožiadaní treba uviesť spisové údaje vrátaneskutkových okolností činu, ktorých sa dožiadanie týka,a jeho právnu kvalifikáciu. Ak treba, pripojí dožadujúciorgán spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých sú po-trebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán je podľa pova-hy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo naj-avo, oprávnený a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutnéúkony, najmä vypočuť ďalšie osoby a objasňovať okol-nosti uvedené v dožiadaní, ak to môže prispieť k rýchle-mu a správnemu rozhodnutiu veci.

(2) Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca; mápritom práva a povinnosti predsedu senátu.

(3) Dožiadanie sa vybavuje spravidla do siedmich dníodo dňa jeho doručenia. Ak dožiadanie nemožno vyko-nať v tejto lehote, dožiadaný orgán o tom vyrozumie do-žadujúci orgán.

§ 58

Zápisnica

(1) O každom úkone trestného konania sa spíše, a tospravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápis-nica, ktorá musí obsahovaťa) označenie súdu, prokuratúry alebo iného orgánu vy-

konávajúceho úkon,b) miesto, čas a predmet úkonu,c) meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie,

meno a priezvisko prítomných subjektov konaniaalebo strán, meno a priezvisko zákonných zástup-cov, obhajcov a splnomocnencov, ktorí sa na úkonezúčastnili, a u obvineného a poškodeného aj adresu,ktorú uvedie na účely doručovania,

d) stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu,z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustano-vení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej pod-statný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone,a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia,osvedčenie o tomto doručení,

e) návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vy-jadrenie poučených osôb,

f) námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti ob-sahu zápisnice.

(2) V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpo-vedi osoby, ktorá neovláda slovenský jazyk.

(3) O hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí ale-bo v iných prípadoch podľa úvahy predsedu senátumožno vyhotoviť rýchlopisný záznam alebo použiť inývhodný technický prostriedok. O vyhotovovaní rýchlo-pisného záznamu alebo o použití iného technickéhoprostriedku sa prítomní upovedomia. Rýchlopisný zá-znam alebo nosič, na ktorom je zachytený priebeh úko-nu, treba označiť a pripojiť k zápisnici o úkone, ktoráobsahuje aj údaje podľa odseku 1 písm. a) až c); ak sazáznam uschováva mimo spisu, treba v zápisnici po-značiť, kde je uložený. V zápisnici sa uvedie aj obsah

vyhotoveného záznamu tak, aby poskytoval prehľado vykonaných úkonoch, rozhodnutiach a vyjadreniachstrán. Ak to nariadi predseda senátu alebo na žiadosťstrany sa vyhotoví kópia záznamu alebo sa v nariade-nom alebo požadovanom rozsahu prepíše do obyčajné-ho písma. Náklady na vyhotovenie kópie alebo prepisuhradí s výnimkou prokurátora ten, kto o kópiu aleboprepis požiadal.

(4) Výpovede osôb sa do zápisnice o hlavnom pojed-návaní a verejnom zasadnutí zapisujú alebo zazname-návajú v úplnom znení.

§ 59

Podpisovanie zápisnice

(1) Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnomzasadnutí podpisuje predseda senátu a zapisovateľ; inézápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, kto-rej sa úkon týka, zapisovateľ, tlmočník, znalec, prekla-dateľ, prípadne iná osoba pribratá k úkonu. Ak má zá-pisnica o výsluchu viac strán, musí vypočúvaná osobapodpísať každú stranu zápisnice. Ak vypočúvaný aleboiná osoba pribratá k úkonu odmietne zápisnicu podpí-sať, uvedie sa to do zápisnice s poznamenaním dôvoduodmietnutia.

(2) Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšie-ho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom pojednávaníalebo o verejnom zasadnutí, podpíše ju iný sudca prí-slušného súdu. Ak je táto prekážka u iného sudcu, po-znamená sa v zápisnici dôvod, prečo zápisnica nebolapodpísaná.

(3) Ak osoba, ktorej sa úkon týka, nevie čítať alebo pí-sať, zápisnicu jej prečíta ten, kto úkon vykonal; tátoskutočnosť sa poznamená v zápisnici.

§ 60

Oprava a doplnenie záznamu alebo zápisnice

(1) O oprave a doplnení záznamu alebo zápisniceo hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí a neverej-nom zasadnutí a takisto o námietkach proti takejto zá-pisnici rozhoduje súd, o ktorého zápisnicu ide. Proti to-muto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2) Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonanieúkonu, môže i po podpise zápisnice nariadiť alebo vy-konať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmýchnesprávností. Oprava sa vykoná tak, aby pôvodný zá-pis zostal čitateľný, opravu podpíše ten, kto ju nariadil.

§ 61

Zápisnica o hlasovaní

(1) V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobec-ných náležitostía) postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok

a výrok rozhodnutia,b) mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení

i so stručným odôvodnením.

(2) Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členoviasenátu a zapisovateľ.





http://www.iura.sk

(3) Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisni-ci o pojednávaní. Otvoriť ju smie len predseda senátuna nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnomprostriedku a predseda senátu najvyššieho súdu prirozhodovaní o dovolaní alebo mimoriadnom dovolaní,ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po na-zretí ju opäť zalepí a otvorenie potvrdí svojím podpi-som.

(4) Zápisnica o hlasovaní sa nespíše, ak ide o jedno-duché rozhodnutia, na ktorých sa senát uzniesol jed-nomyseľne a ktorým predchádzala porada iba v pojed-návacej sieni bez prerušenia pojednávania; v zápisnicio pojednávaní sa v takom prípade poznamená, žek uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.

§ 62

Podanie

(1) Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď jenesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústnedo zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickýmiprostriedkami podpísané so zaručeným elektronickýmpodpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaruče-ného elektronického podpisu. Podanie urobené tele-graficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedka-mi bez zaručeného elektronického podpisu trebapotvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice.

(2) Ak sa oznámenie o skutočnostiach, že bol spácha-ný trestný čin (ďalej len „trestné oznámenie“) podávaústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti zauvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane násled-kov krivého obvinenia a vypočuť o okolnostiach, za kto-rých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, nakoho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a výške škodya iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným či-nom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebojeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, či žia-da, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škodyv trestnom konaní. Výsluch osoby, ktorá podáva ozná-menie, sa má vykonať tak, aby sa získali podklady naďalšie konanie.

(3) Ak bola zápisnica o ústnom podaní trestnéhooznámenia spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladuprokurátorovi.

§ 63

Počítanie lehôt

(1) Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny,dni, týždne, mesiace a roky.

(2) Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatímúkonu.

(3) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň,v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

(4) Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo ro-kov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pome-novaním alebo číselným označením zodpovedá dňu,v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Akchýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí salehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

(5) Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného po-koja alebo pracovného voľna, pokladá sa za poslednýdeň lehoty najbližší budúci pracovný deň.

(6) Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v le-hotea) podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi

alebo policajtovi, u ktorého sa má podať alebo ktorýmá vo veci rozhodnúť,

b) urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má voveci rozhodnúť,

c) urobené príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojenéhozboru alebo príslušníkom v služobnom pomereu jeho nadriadeného alebo služobného orgánu,

d) urobené u riaditeľa ústavu, v ktorom je ten, kto uro-bí podanie, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatiaslobody, alebo

e) urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okres-nom súde alebo u okresného prokurátora.

§ 64

Navrátenie lehoty

(1) Ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zú-častnená osoba zmešká z dôležitých dôvodov lehotu napodanie opravného prostriedku, povolí jej orgán, ktoré-mu patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navráte-nie lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osobapožiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak ne-bol opravný prostriedok ešte podaný, je potrebné ho sožiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku,možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní oddoručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.

(2) Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý akoomeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia lehotyi svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostried-ku.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primeraneaj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na podanie opravnéhoprostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný,zmeškaná nebola.

§ 65

Doručovanie

(1) Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestné-ho konania, doručí sa spravidla poštou. Ak je adresá-tom obvinený alebo poškodený, doručuje sa mu na ad-resu, ktorú uviedol na tento účel. Ak je potrebnéopakovať úkon alebo odročiť hlavné pojednávanie ale-bo verejné zasadnutie, stačí prítomným osobám, ktorésa majú na ňom znova zúčastniť, oznámiť nový termín.Obsah oznámenia, ako aj skutočnosť, že tieto osobynový termín vzali na vedomie, sa poznačí v zápisnici.

(2) V prípade potreby, najmä pri nariadenom predve-dení, pri neúspešnosti pokusu doručiť iným spôsobomdo vlastných rúk adresátovi zásielku, alebo pri nebez-pečenstve, že prieťahom v doručovaní sa pojednávaniezmarí, možno o doručenie požiadať útvar Policajnéhozboru alebo obec.

(3) Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste do-ručenia zdržiava, doručí sa inej dospelej osobe bývajú-





http://www.iura.sk

cej v tom istom byte alebo v tom istom dome, alebo za-mestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotnápísomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať. Ak niettakej osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý zásiel-ku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom vyrozu-mie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Písomnosť sapovažuje za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keďsa adresát o uložení nedozvedel.

(4) Písomnosti určené osobám požívajúcim výsadya imunity podľa medzinárodného práva alebo osobámv ich bytoch sa predložia Ministerstvu zahraničnýchvecí Slovenskej republiky, ktoré zariadi ich doručenie.

(5) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú opráv-není vlastnými prostriedkami a na vlastné náklady vy-konávať doručovanie.

(6) Orgány činné v trestnom konaní a súd môžupísomnosti doručovať obvinenému, obhajcovi, poško-denému a jeho splnomocnencovi, oznamovateľovi, zá-konnému zástupcovi, zúčastnenej osobe a jej splno-mocnencovi, ústavu na výkon väzby a ústavu na výkontrestu odňatia slobody aj elektronickými prostriedkamipodpísanými zaručeným elektronickým podpisom.

§ 66

Doručovanie do vlastných rúk

(1) Do vlastných rúk sa doručujea) obvinenému obžaloba a predvolanie,b) osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu oprav-

ný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia,c) iná písomnosť, ak to sudca, prokurátor, policajt,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradníkalebo súdny tajomník z dôležitých dôvodov nariadi.

(2) Zásielky do vlastných rúk doručí pošta len adre-sátovi alebo ich vydá osobe, ktorá sa preukáže overe-ným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacovalebo splnomocnením vydaným poštou na preberanietakých zásielok za adresáta.

(3) Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť dovlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tietoúčely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielkudoručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí,že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodi-nu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný,uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adre-sát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy simôže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevy-zdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považujesa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď saadresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o do-ručenie trestného rozkazu.

(4) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok dopoštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchodzásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na pred-písanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Aksi adresát na základe dohody preberá zásielky na poštea nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásiel-ky neoznamuje. V oboch prípadoch sa dátum príchodupovažuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku ne-vyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, posled-

ný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keďsa adresát o uložení nedozvedel.

§ 67

Odopretie prijatia

(1) Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznačí sa tona doručenke spolu s dátumom a dôvodom odopretiaa písomnosť sa vráti.

(2) Ak sudca, prokurátor, policajt, probačný a me-diačný úradník, vyšší súdny úradník alebo súdny ta-jomník, ktorý písomnosť odoslal, uzná, že prijatie boloodopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doru-čenú dňom, keď bolo prijatie odopreté; na tento násle-dok musí doručovateľ adresáta upozorniť.

§ 68

Doručovanie právnickým osobám

(1) Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo práv-nickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávne-ným za orgány alebo právnické osoby prijímať písom-nosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá jeurčená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za or-gán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnostiktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prij-me.

(2) Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobena adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebov inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresanie je súdu známa, písomnosť sa považuje po trochdňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doru-čenú, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať zaprávnickú osobu, o tom nedozvie.

(3) Ustanovenie § 66 sa pri doručovaní orgánom aleboprávnickým osobám použije primerane.

§ 69

Nazeranie do spisov

(1) Obvinený, obhajca, poškodený a zúčastnená oso-ba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník, probačnýa mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny ta-jomník majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápis-nice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o to-tožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebosvedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údajeo totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámkya obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí;také trovy neuhrádza probačný a mediačný úradník,vyšší súdny úradník a súdny tajomník. Také isté právomá zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zú-častnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobi-losti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právneúkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so sú-hlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so sú-hlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je topotrebné na uplatnenie ich práv.

(2) V prípravnom konaní orgán činný v trestnom ko-naní môže právo nazerať do spisu a s ním spojené právapodľa odseku 1 zo závažných dôvodov odmietnuť, naj-





http://www.iura.sk

mä ak v spise nemožno urobiť také opatrenia, ktoré byzabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu do-siahnutia účelu trestného stíhania. Závažnosť dôvo-dov, z ktorých orgán činný v trestnom konaní toto prá-vo odmietol, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutietýka, je prokurátor povinný urýchlene preskúmať. Akprávo nahliadať do spisu a s ním spojené ostatné právauvedené v odseku 1 zo závažných dôvodov odmietolprokurátor, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutietýka, je nadriadený prokurátor povinný urýchlene pre-skúmať dôvodnosť odmietnutia. Tieto práva nemožnoodoprieť obvinenému a obhajcovi a poškodenému potom, čo boli upozornení na možnosť preštudovať spisy.

(3) Tomu, kto má právo byť pri úkone prítomný, ne-možno odoprieť nazretie do zápisnice o tomto úkone.Obvinenému a jeho obhajcovi nemožno odoprieť nazre-tie do uznesenia o vznesení obvinenia. V konaní predsúdom nemožno odoprieť nazretie do spisov obvinené-mu a jeho obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobea ich splnomocnencom.

(4) Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľaosobitného zákona nie sú ustanoveniami predchádza-júcich odsekov dotknuté.

(5) Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutnéurobiť také opatrenia, aby boli zachované utajovanéskutočnosti, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo,daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomu-nikačné tajomstvo. Ak by v súvislosti s nazretím do spi-sov hrozila obava z prieťahov konania, je v prípravnomkonaní orgán činný v trestnom konaní a v konaní predsúdom predseda senátu oprávnený ustanoviť primera-nú lehotu.

(6) Rovnaké práva ako orgán činný v trestnom konanímá aj sudca pre prípravné konanie, ak v čase konaniav rámci svojej právomoci nakladá so spisom.

§ 70

Poriadková pokuta

(1) Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiuruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, ale-bo policajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatoč-ného ospravedlnenia neposlúchne príkaz, alebo nevy-hovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, tohomôže sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebopolicajt potrestať poriadkovou pokutou do 50 000 Sk;ak ide o právnickú osobu, až do 500 000 Sk. Na mož-nosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť dotknutéosoby vopred upozornené.

(2) Ak sa konania podľa odseku 1 dopustí prokurá-tor, obhajca alebo príslušník v služobnom pomere,môže sa jeho prejednanie prenechať príslušnému orgá-nu na disciplinárne konanie. Ak sa takého konania do-pustí osoba, ktorá je vo väzbe alebo výkone trestu od-ňatia slobody, môže sa prenechať riaditeľovi ústavu navýkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slo-body na uloženie poriadkového opatrenia alebo na dis-ciplinárne potrestanie. Príslušný orgán alebo riaditeľ jepovinný o výsledku upovedomiť orgán činný v trestnomkonaní alebo súd.

(3) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípust-ná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Š T V R T Á H L A V A

ZAISTENIE OSÔB A VECÍ

Prvý die l

Väzba

§ 71

Dôvody väzby

(1) Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, akdoteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že sku-tok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spácha-ný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie,že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania ale-bo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodnáobava, žea) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestné-

mu stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jehototožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko aleboak mu hrozí vysoký trest,

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinenýchalebo inak mariť objasňovanie skutočností závaž-ných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestnýčin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, kto-rý pripravoval alebo ktorým hrozil.

(2) Ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tejistej veci vzatý do väzby, aka) je na úteku alebo sa skrýva, aby sa tak vyhol trestné-

mu stíhaniu alebo trestu, nezdržiava sa na adrese,ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaníalebo súdu, nepreberá zásielky alebo nerešpektujepríkazy orgánov činných v trestnom konaní alebosúdu, alebo inak vedome marí vykonávanie nariade-ných úkonov,

b) pôsobí na svedkov, znalcov, spoluobvinených aleboinak marí objasňovanie skutočností závažných pretrestné stíhanie,

c) pokračuje v trestnej činnosti, dokoná trestný čin,o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorýpripravoval alebo ktorým hrozil,

d) bol prepustený z väzby preto, že nastúpil do výkonutrestu odňatia slobody a sú konkrétne skutočnosti,ktoré odôvodňujú niektorý z dôvodov väzby podľaodseku 1, alebo

e) je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin spáchanýpo prepustení z väzby.

§ 72

Rozhodnutie o väzbe

(1) Rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutieo vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby, žiadostio prepustenie z väzby, ďalšom trvaní väzby, zmene dô-vodov väzby, návrhu na predĺženie lehoty väzby a roz-hodnutie prokurátora o prepustení obvineného z väz-by.

(2) Vziať do väzby možno len obvinenú fyzickú osobu.





http://www.iura.sk

Uznesenie o vzatí do väzby sa musí odôvodniť aj skut-kovými okolnosťami. O väzbe rozhoduje súd a v prí-pravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prí-pravné konanie. Pred rozhodnutím o vzatí alebo nevzatíobvineného do väzby, ďalšom trvaní väzby, zmene dô-vodov väzby a návrhu na predĺženie lehoty väzby musíbyť obvinený vypočutý; o žiadosti obvineného o prepus-tenie z väzby možno rozhodnúť aj na neverejnom za-sadnutí, ak zo žiadosti nevyplývajú také skutočnosti,na ktoré treba obvineného vypočuť na verejnom zasad-nutí.

(3) Ak v prípravnom konaní sudca pre prípravné ko-nanie nevyhovie návrhu prokurátora vziať obvinenéhodo väzby, rozhodne o tom uznesením, ktoré v plnomznení s odôvodnením a poučením uvedie v zápisnicio úkone.

(4) K návrhu na vzatie obvineného do väzby alebo najeho ponechanie vo väzbe, ako aj k ďalším žiadostiamalebo k návrhom o väzbe treba vždy pripojiť originálalebo orgánom činným v trestnom konaní overený rov-nopis celého doposiaľ získaného spisového materiálus očíslovanými listami a s prehľadom obsahu spisu.Predloženie spisu príslušnému orgánu nesmie byť pre-kážkou pre plynulé vybavovanie veci.

(5) Predseda senátu súdu, ktorý o návrhu alebo sťaž-nosti koná, môže v prípadoch zvlášť rozsiahleho spiso-vého materiálu súhlasiť s predložením len príslušnejčasti spisu.

§ 73

Príkaz na zatknutie

(1) Ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvinenéhonemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpe-čiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo na inom úkone,vydá predseda senátu a v prípravnom konaní sudca preprípravné konanie na návrh prokurátora príkaz, abybol obvinený zatknutý.

(2) Príkaz na zatknutie musí popri údajoch zabezpe-čujúcich, že obvinený nebude zamenený s inou osobou,obsahovať opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný,právnu kvalifikáciu tohto skutku a dôvody, pre ktoré sapríkaz na zatknutie vydáva.

(3) Zatknutie vykonávajú na podklade príkazu prí-slušníci Policajného zboru, Železničnej polície, Vojen-skej polície a colníci, ktorí sú tiež povinní, ak je to navykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvinené-ho.

(4) Orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu za-tkol, je povinný ho bez meškania, najneskôr však do 24hodín, dodať súdu, ktorého sudca príkaz vydal. Ak satak nestane, musí byť obvinený prepustený na slobo-du.

(5) Sudca, ktorému bol obvinený dodaný, musí obvi-neného bez meškania vypočuť, rozhodnúť o väzbea rozhodnutie oznámiť obvinenému do 48 hodín a priobzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od času, keďmu bol obvinený dodaný. Ak sa obvinenému rozhodnu-tie neoznámi do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zlo-

činoch do 72 hodín od času, keď bol dodaný súdu, musíbyť prepustený na slobodu.

(6) O väzbe zatknutého obvineného rozhoduje súda v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanieuznesením.

(7) Ak sudca pre prípravné konanie prepúšťa zatknu-tého obvineného na slobodu, rozhoduje o tom uznese-ním, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučenímuvedie v zápisnici o úkone.

(8) Obvineného, ktorý bol vzatý do väzby, dodajú domiesta výkonu väzby príslušníci Policajného zboru ale-bo Vojenskej polície.

§ 74

Upovedomenie o vzatí do väzby, prepusteníz väzby alebo o úteku z väzby

(1) O vzatí do väzby súd a v prípravnom konaní sud-ca pre prípravné konanie bez prieťahov vyrozumie ro-dinného príslušníka obvineného alebo inú osobu, kto-rú obvinený označí, a jeho obhajcu; inú osobu, ktorúoznačí obvinený, možno vyrozumieť len vtedy, ak satým nezmarí účel väzby. O vzatí do väzby príslušníkaozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, alebo prí-slušníka v služobnom pomere treba upovedomiť ajjeho nadriadeného alebo služobný orgán. Ak je obvine-ný zaradený v evidencii nezamestnaných, treba o vzatído väzby upovedomiť príslušný úrad, v ktorého evi-dencii sa nachádza. Ak neustanovuje inak vyhlásenámedzinárodná zmluva, vyrozumie súd a v prípravnomkonaní sudca pre prípravné konanie o vzatí cudzincado väzby tiež konzulárny úrad štátu, ktorého je cudzi-nec občanom alebo na ktorého území má trvalý pobyt.

(2) Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vhod-ným spôsobom vyrozumie poškodeného alebo svedkav prípadoch podľa § 46 ods. 8 a 9 a § 139 o prepusteníobvineného z väzby alebo o jeho úteku z väzby najne-skôr v deň, v ktorý sa o tejto skutočnosti dozvedel.

§ 75

Upovedomenie ústavuna výkon väzby o väzbe

(1) Príslušný ústav na výkon väzby treba ihneď vyro-zumieť oa) vzatí obvineného do väzby,b) zmene dôvodov väzby,c) rozhodnutí o ďalšom trvaní väzby,d) rozhodnutí o prepustení obvineného z väzby,e) právnej kvalifikácií trestných činov, pre ktorý je ob-

vinený stíhaný, alebo o ich zmene,f) mene, priezvisku a adrese obhajcu, ktorý obvinené-

ho zastupuje,g) osobných údajoch spoluobvineného, ak sa nachá-

dza vo väzbe,h) postúpení veci inému orgánu činnému v trestnom

konaní alebo inému súdu,i) podaní obžaloby, späťvzatí obžaloby prokurátorom,

právoplatnom rozhodnutí súdu o vrátení veci proku-rátorovi na došetrenie a o odmietnutí obžaloby.

(2) Vyrozumenie podľa odseku 1 vykoná prokurátor





http://www.iura.sk

alebo súd, ktorý vedie konanie v čase, keď nastala sku-točnosť, ktorú treba ústavu na výkon väzby oznámiť;vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie alebo odmiet-nutie obžaloby oznamuje súd, v konaní pred ktorým satoto rozhodnutie stalo právoplatným.

Trvanie väzby

§ 76

(1) Väzba v prípravnom konaní a v konaní pred sú-dom môže trvať len nevyhnutný čas.

(2) Ak by lehota trvania väzby v prípravnom konanípresiahla šesť mesiacov, je prokurátor povinný podaťsudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie le-hoty väzby, ak obvineného z väzby neprepustí sám.Predĺžiť lehotu väzby obvineného možno len vtedy, akbol návrh prokurátora doručený súdu najmenej 15pracovných dní pred uplynutím šesťmesačnej lehotya ak nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných zá-važných dôvodov trestné stíhanie v tejto lehote skončiťa prepustením obvineného na slobodu hrozí, že budezmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelutrestného konania.

(3) Sudca pre prípravné konanie rozhodne o návrhuprokurátora na predĺženie lehoty väzby tak, aby v prí-pade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byťspis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť dnípred uplynutím lehoty väzby; nadriadený súd rozhod-ne do uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť. Predĺženálehota väzby môže trvať až šesť mesiacov, nesmie všakpresiahnuť lehotu uvedenú v odseku 7.

(4) Ak bolo rozhodnuté, že lehota väzby obvinenéhosa predlžuje, je v prípravnom konaní prokurátor pokaždom takomto rozhodnutí povinný opäť podať ná-vrh podľa odseku 2 alebo prepustiť obvineného na slo-bodu.

(5) Súdu plynie lehota väzby podľa odseku 7 od poda-nia obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste. Jevšak povinný najneskôr do 15 dní od podania obžalobyalebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste roz-hodnúť o ďalšom trvaní väzby, ak o väzbe už nerozho-dol podľa § 241 alebo § 243.

(6) Celková doba trvania väzby v prípravnom konaníspolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiah-nuťa) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre

prečin,b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie

pre zločin,c) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíha-

nie pre obzvlášť závažný zločin.

(7) Z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá jedna polo-vica na prípravné konanie a jedna polovica na konaniepred súdom.

(8) Ak je obvinený stíhaný za viac prečinov alebo zaprečin a zločin, alebo za viac zločinov, na určenie lehotyuvedenej v odseku 6 je rozhodujúci čin najprísnejšietrestný.

(9) Ak v priebehu konania vyjde najavo, že skutok,pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným či-

nom a dĺžka vykonanej väzby už presiahla lehotu uve-denú v odseku 6 alebo 7, obvinený musí byť prepustenýz väzby na slobodu najneskôr do 24 hodín od upozorne-nia na zmenu právnej kvalifikácie skutku, aj keď trvániektorý z dôvodov väzby.

(10) Lehoty uvedené v odseku 6 a 7 sa rátajú od času,keď bol obvinený zatknutý alebo zadržaný; ak nepred-chádzalo zatknutie alebo zadržanie obvineného, od mo-mentu, keď bola na základe rozhodnutia o väzbe obme-dzená osobná sloboda obvineného. Pri odmietnutíobžaloby, vrátení veci prokurátorovi na došetrenie, ale-bo ak prokurátor vzal obžalobu späť, plynie nová šesť-mesačná lehota väzby v rámci lehôt uvedených v odse-ku 7 odo dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi.

§ 77

(1) Do plynutia lehôt podľa § 76 ods. 6 a 7 sa nezapo-čítava doba, počas ktorej sa obvinený nemohol zúčast-niť na úkonoch trestného konania v dôsledku toho, žea) bol vo väzbe v cudzine alebo tam bol zadržaný,b) úmyselne si poškodil alebo nechal poškodiť zdravie,

aleboc) úmyselne vyvolal inú prekážku, ktorá mu v takej

účasti bránila alebo bránila riadnemu vykonaniuúkonu trestného konania.

(2) Uznesenie podľa odseku 1 vydá predseda senátua v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca preprípravné konanie. Proti tomuto rozhodnutiu je prí-pustná sťažnosť.

(3) Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnutév konaní o mimoriadnych opravných prostriedkochpodľa § 380 ods. 2 alebo § 403, sa posudzuje samostat-ne a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom kona-ní.

§ 78

(1) Väzba podľa § 71 ods. 2 v prípravnom konaní ale-bo v konaní pred súdom môže trvať najviac šesť mesia-cov.

(2) Ak vo veci už vykonaná väzba spolu s väzbou po-dľa odseku 1 presiahne v prípravnom konaní lehotyuvedené v § 76 ods. 7 a pre obťažnosť veci alebo z inýchzávažných dôvodov nebolo možné trestné stíhanie v le-hote podľa odseku 1 skončiť a prepustením obvinenéhona slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatnesťažené dosiahnutie účelu trestného konania, postu-puje sa podľa ustanovení § 76 ods. 2 až 6 a ods. 8 až 10.Celková doba trvania väzby však nesmie presiahnuť le-hoty uvedené v § 76 ods. 6.

(3) Návrh na predĺženie lehoty väzby podľa odseku 1treba podať v prípravnom konaní sudcovi pre prípravnékonanie najneskôr 15 pracovných dní pred uplynutímšesťmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1. V konanípred súdom sa postupuje podľa § 76 ods. 5.

§ 79

(1) Ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trva-nie alebo uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7alebo § 78, musí byť obvinený ihneď prepustený na slo-





http://www.iura.sk

bodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne prokurá-tor.

(2) Policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konaniea súd sú povinní skúmať v každom období trestnéhostíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili.Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodo-vaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzbyalebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žia-dosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3.Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvodyväzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné ko-nanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudcapre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne bezmeškania.

(3) Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepuste-nie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor ta-kej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svo-jím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovipre prípravné konanie, o čom upovedomí obvinenéhoa jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškaniarozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený,ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutítridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho pred-chádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

(4) Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvinenéhona slobodu, môže v konaní pred súdom o prepusteníz väzby rozhodnúť predseda senátu, a to aj bez výslu-chu obvineného. Inak o väzbe rozhodne súd na hlav-nom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.

Druhý die l

Nahradenie väzby

§ 80

Nahradenie väzby zárukou,sľubom alebo dohľadom

(1) Ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sud-ca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slo-bode alebo prepustiť ho na slobodu, aka) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná

osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanieobvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie do-staví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a ževždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebosúdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebov prípravnom konaní sudca pre prípravné konaniepovažuje záruku vzhľadom na osobu obvinenéhoa na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnúa prijme ju,

b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život,najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní po-vinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia,a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre príprav-né konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvi-neného a na povahu prejednávaného prípadu zadostatočný a prijme ho, alebo

c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejedná-vaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľa-

dom probačného a mediačného úradníka nadobvineným.

(2) Súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravnékonanie oboznámi toho, kto ponúka prevzatie zárukypodľa odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky na jej prija-tie, s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, ktoréodôvodňujú väzbu; obvineného oboznámi s obsahomzáruky. Súčasne môže obvinenému súd a v prípravnomkonaní sudca pre prípravné konanie uložiť splnenieprimeraných povinností a dodržanie obmedzení. Ak jeobvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, možnozáruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak toodôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinené-mu sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, proku-rátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenumiesta pobytu.

(3) Ak záujmové združenie občanov alebo dôveryhod-ná osoba, ktorá ponúkla prevzatie záruky, dôvodne od-stúpi od záruky, obvinený poruší daný sľub alebo pro-bačný a mediačný úradník oznámi, že dohľad neplnísvoj účel, môže súd a v prípravnom konaní sudca preprípravné konanie na návrh prokurátora vziať obvine-ného do väzby, ak obvinený bol ponechaný na slobodepodľa odseku 1 a je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné kona-nie a v súdnom konaní predseda senátu nariadi doda-nie obvineného na ďalší výkon väzby, ak bol obvinenýz väzby prepustený podľa odseku 1.

§ 81

Peňažná záruka

(1) Ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a)alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca preprípravné konanie rozhodnúť o ponechaní obvinenéhona slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy,ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudcapre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhanýpre obzvlášť závažný zločin, možno peňažnú zárukuprijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prí-padu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť po-licajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta poby-tu. So súhlasom obvineného môže peňažnú zárukuzložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboz-námená s podstatou obvinenia a so skutočnosťami,v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Na dôvody, pre kto-ré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvi-nený a osoba, ktorá peňažnú záruku zložila, vopredupozorniť.

(2) S prihliadnutím na osobu a majetkové pomery ob-vineného alebo toho, kto za neho zloženie peňažnej zá-ruky ponúka, na povahu spáchaného činu a výšku spô-sobenej škody rozhodne súd a v prípravnom konanísudca pre prípravné konaniea) o výške peňažnej záruky a spôsobe jej zloženia; sú-

časne môže obvinenému uložiť splnenie primera-ných povinností a dodržanie obmedzení, alebo

b) že ponuku peňažnej záruky neprijíma.

(3) Súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátorasudca pre prípravné konanie rozhodne, že peňažná zá-ruka pripadá štátu, ak obvinený





http://www.iura.sk

a) ujde, skrýva sa alebo neoznámi zmenu svojho poby-tu a znemožní tak doručenie predvolania alebo inejpísomnosti policajta, prokurátora alebo súdu,

b) pôsobí na svedkov, znalcov, spoluobvinených aleboinak marí objasňovanie skutočností závažných pretrestné stíhanie,

c) zavinene sa nedostaví na predvolanie na úkon trest-ného konania, ktorého vykonanie je bez jeho prítom-nosti vylúčené,

d) pokračuje v trestnej činnosti alebo sa pokúsi doko-nať trestný čin, ktorý prv nedokonal alebo ktorý pri-pravoval, alebo ktorým hrozil,

e) nesplní povinnosti alebo nedodrží obmedzenia, kto-ré mu uložil súd a v prípravnom konaní sudca preprípravné konanie, alebo

f) sa vyhýba výkonu uloženého trestu odňatia slobodyalebo peňažného trestu, alebo výkonu náhradnéhotrestu odňatia slobody za peňažný trest.

(4) Ak nastane niektorá z okolností podľa odseku 3,môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravnékonanie na návrh prokurátora vziať obvineného do väz-by, ak v dôsledku peňažnej záruky bol ponechaný naslobode a je daný dôvod väzby podľa § 71. Ak bol z väzbyprepustený, nariadi predseda senátu alebo v príprav-nom konaní sudca pre prípravné konanie dodanie obvi-neného na ďalší výkon väzby.

(5) Peňažnú záruku zruší na návrh prokurátora aleboobvineného, alebo osoby, ktorá ju zložila, alebo aj beznávrhu súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravnékonanie, ktorý o jej prijatí rozhodol, ak pominuli alebosa zmenili dôvody, ktoré k jej prijatiu viedli. Ak bol obvi-nený právoplatne odsúdený na trest odňatia slobodyalebo peňažný trest, alebo trest povinnej práce, môžesúd rozhodnúť, že peňažná záruka trvá do dňa, keď od-súdený nastúpi výkon trestu odňatia slobody alebo za-platí peňažný trest, alebo vykoná trest povinnej práce,alebo uhradí náklady trestného konania. Obvinený,ktorý bol právoplatne odsúdený na peňažný trest, môžetiež požiadať, aby sa záruka, ktorú zložil, použila na za-platenie peňažného trestu alebo uspokojenie priznané-ho nároku na náhradu škody.

(6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustnásťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 82

Primerané povinnosti a obmedzenia

(1) Ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozho-dol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva naslobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, naposilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou,môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jednoalebo viac primeraných obmedzení alebo povinností,najmäa) zákaz vycestovania do zahraničia,b) zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spácha-

niu trestného činu,c) zákaz návštev určených miest,d) povinnosť odovzdať legálne držanú zbraň,e) zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia

okrem vymedzených podmienok,

f) povinnosť pravidelne sa dostaviť na štátny orgán ur-čený súdom,

g) zákaz vedenia motorového vozidla a odovzdanie vo-dičského preukazu,

h) zákaz styku s určitými osobami alebo zákaz úmysel-ne sa priblížiť k určitej osobe na vzdialenosť menšiuako päť metrov, alebo

i) povinnosť zložiť peňažné prostriedky na účely za-bezpečenia nároku poškodeného na náhradu škody.

(2) Ak obvinený nesplní povinnosti alebo poruší ob-medzenia uvedené v odseku 1, rozhodne v prípravnomkonaní o väzbe na návrh prokurátora sudca pre prí-pravné konanie a v konaní pred súdom na návrh pro-bačného a mediačného úradníka alebo aj bez takéhonávrhu súd. O tom musí byť obvinený poučený.

(3) Povinnosti alebo obmedzenia zruší alebo zmení nanávrh prokurátora, obvineného alebo probačnéhoa mediačného úradníka v prípravnom konaní sudcapre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez ta-kého návrhu súd.

(4) Plnenie a kontrolu uložených povinností alebo ob-medzení vykonáva súdom určený probačný a mediačnýúradník.

§ 83

Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1) Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť.Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvola-cí súd alebo dovolací súd, ak tento zákon neustanovujeinak.

(2) Proti uzneseniu o nevzatí do väzby môže prokurá-tor podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia.

(3) Odkladný účinok má sťažnosť prokurátora protirozhodnutiu o prepustení obvineného z väzby aleboproti rozhodnutiu, ktorým nebola predĺžená lehota väz-by. Ak však bol prokurátor prítomný pri vyhlásení také-ho rozhodnutia, má jeho sťažnosť odkladný účinok ibavtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia;ak ide o prepustenie z väzby po vyhlásení oslobodzujú-ceho rozsudku, sťažnosť nie je prípustná.

§ 84

Obmedzenie obvinenéhovo výkone trestu odňatia slobody

(1) Ak sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému vovýkone trestu odňatia slobody a ak je daný niektorýz dôvodov väzby, rozhodne o dôvodoch, obsahu a trvanínevyhnutných obmedzení, ktoré sa proti nemu uplat-nia, súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátorasudca pre prípravné konanie.

(2) Uložené obmedzenia nesmú byť závažnejšie akotie, ktorým by bol inak obvinený podrobený vo väzbe.

(3) Na konanie o obmedzeniach a o ich trvaní sa pou-žijú primerane ustanovenia § 76 až 78 a § 82.





http://www.iura.sk

Tret í d ie l

Zadržanie

§ 85

Zadržanie a obmedzenie osobnej slobodypodozrivej osoby

(1) Osobu podozrivú zo spáchania trestného činumôže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzbypodľa § 71 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vzne-sené obvinenie. Na zadržanie treba predchádzajúci sú-hlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadrža-nie vykonať, len ak vec nepripúšťa odklad a súhlasvopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osobapristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úte-ku.

(2) Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pritrestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže ob-medziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totož-nosti, na zabránenie úteku alebo na zabezpečenie dô-kazov. Je však povinný takú osobu ihneď odovzdaťútvaru Policajného zboru; príslušníka ozbrojených sílmôže odovzdať aj najbližšiemu útvaru ozbrojených sílalebo správcovi posádky. Ak takú osobu nemožnoihneď odovzdať, treba obmedzenie osobnej slobody bezmeškania oznámiť niektorému z uvedených orgánov.Ak takej osobe obmedzil osobnú slobodu alebo ju pre-vzal iný orgán ako policajt, je povinný ju ihneď odo-vzdať policajtovi. Ten, kto obmedzí osobnú sloboduosoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebobezprostredne po ňom, môže sa presvedčiť bežným pre-hliadnutím, či taká osoba nemá pri sebe zbraň aleboinú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravievlastné alebo cudzie.

(3) Policajt, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorémubola osoba pristihnutá pri trestnom čine odovzdanápodľa odseku 2, bez meškania oznámi vykonané zadr-žanie prokurátorovi a spíše o ňom zápisnicu, v ktorejoznačí miesto, čas zadržania alebo prevzatia takej oso-by a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatnédôvody a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Rovno-pis zápisnice doručí bez meškania prokurátorovi.

(4) Policajt, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorémubola osoba pristihnutá pri trestnom čine podľa odseku2 odovzdaná, takú osobu bez meškania oboznámi s dô-vodmi zadržania a vypočuje ju; v prípade, že bude podo-zrenie rozptýlené alebo dôvody zadržania z inej príčinyodpadnú, prepustí ju ihneď na slobodu. Ak zadržanúosobu neprepustí na slobodu, vznesie jej obvineniea vypočuje ju. Po jej výsluchu odovzdá spis prokuráto-rovi, aby ten mohol prípadne podať návrh na vzatie doväzby. Policajt alebo prokurátor postupujú pri tom tak,aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať súdu najne-skôr do 48 hodín od jej zadržania alebo prevzatia podľaodseku 2; inak musí byť zadržaná osoba prepustená naslobodu.

(5) Na ustanovenia § 34, § 120 až 124 treba primera-ne dbať aj vtedy, ak je zadržaná osoba vyslúchanáv čase, keď jej ešte nebolo vznesené obvinenie.

(6) Zadržaná osoba má právo zvoliť si obhajcu a radiť

sa s ním už v priebehu zadržania bez prítomnosti tretejosoby; má právo požadovať, aby obhajca bol prítomnýpri jej výsluchu podľa odseku 4, ibaže je obhajca v leho-te tam uvedenej nedosiahnuteľný.

§ 86

Zadržanie obvineného policajtom

Ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 a pre ne-odkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopredzadovážiť, môže policajt obvineného zadržať predbežnesám. Zadržaného obvineného policajt bez meškaniaoboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje ho. Súčasneje povinný vykonané zadržanie prokurátorovi bez meš-kania oznámiť a odovzdať mu rovnopis zápisnice, ktorúspísal pri zadržaní, ako aj ďalší spis na rozhodnutieo podaní návrhu na vzatie do väzby. Návrh sa musípodať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr do 48 ho-dín od zadržania odovzdaný súdu, inak musí byť pre-pustený na slobodu.

§ 87

Rozhodnutie o zadržanej osobe

(1) Ak prokurátor nenariadil prepustenie zadržanejosoby na podklade materiálov, ktoré mu boli predlože-né, prípadne po jej opätovnom výsluchu, je povinnýodovzdať ju v lehote 48 hodín od zadržania alebo pre-vzatia podľa § 85 ods. 4 sudcovi pre prípravné konanies návrhom na jej vzatie do väzby. K návrhu pripojí celýdoposiaľ získaný spisový materiál.

(2) Sudca pre prípravné konanie je povinný vyslúch-nuť zadržanú osobu podľa odseku 1 do 48 hodín a priobzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od doručenianávrhu prokurátora vziať ju do väzby alebo prepustiť,ak rozhodne o nevzatí do väzby. O čase a mieste kona-nia výsluchu bez meškania upovedomí vhodným spô-sobom zvoleného alebo ustanoveného obhajcu, ak jedosiahnuteľný a o jeho účasť zadržaná osoba požiada-la, a prokurátora. Obhajca a prokurátor sa môžu výslu-chu zúčastniť a klásť zadržanej osobe otázky, ale ažvtedy, keď im sudca pre prípravné konanie na to udelíslovo. Uplynutie 48 hodín a pri obzvlášť závažných zlo-činoch do 72 hodín od doručenia návrhu prokurátorana vzatie do väzby je vždy dôvodom na rozhodnutieo prepustení obvineného na slobodu.

§ 88

Zabezpečenie svedka

(1) Svedkovi, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniuna konanie pred súdom bez ospravedlnenia nedostavil,minulo sa účinkom aj nariadenie jeho predvedeniaa jeho prítomnosť nemožno inak zabezpečiť, môže byťna ten účel uznesením súdu nariadené, aby bola obme-dzená jeho osobná sloboda a aby bol predvedený prí-slušníkom Policajného zboru alebo Vojenskej polície;uznesenie súdu sa v plnom znení uvedie v zápisnicio úkone a svedkovi sa oznámi pri jeho výsluchu.

(2) Pred rozhodnutím podľa odseku 1 požiada predse-da senátu stranu, ktorá navrhla svedka vypočuť, aby





http://www.iura.sk

uviedla skutočnosti a otázky, na ktoré má byť svedokvypočutý.

(3) Obmedzenie osobnej slobody svedka podľa odse-ku 1 môže trvať len čas nevyhnutne potrebný na vyko-nanie úkonu, najviac 72 hodín, z ktorých 24 hodín pri-padá na jeho predvedenie a 48 hodín na jeho výsluchpredsedom senátu, ktorý o tom rozhodol podľa odse-ku 1. O výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomíprokurátor a obvinený, a ak má obvinený obhajcu, jehoobhajca.

(4) Po výsluchu svedka sa svedkovi doručí predvola-nie na súdne konanie alebo vyžiada sa jeho adresa, naktorú treba predvolanie zaslať. Ak sa svedok opätovnenedostaví na konanie pred súdom, môže predseda se-nátu namiesto jeho výsluchu prečítať výpoveď urobenúpodľa odsekov 1 a 2 aj bez podmienok podľa § 263; toneplatí, ak o výsluchu nebol upovedomený prokurátora obvinený, a ak má obvinený obhajcu, jeho obhajca, ibaak by upovedomenie nebolo možné zabezpečiť. O tomtoúkone sa urobí záznam, ktorý sa založí do spisu.

(5) Ak nemožno svedka, ktorému bola obmedzenáosobná sloboda, predviesť pred predsedu senátu podľaodseku 3, predvedie sa pred iného sudcu toho istéhosúdu, ktorý postupuje podľa odsekov 1, 3 a 4.

(6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustnásťažnosť.

Štvrtý die l

Vydanie, odňatie a prevzatie veci, uchovaniea vydanie počítačových údajov

§ 89

Povinnosť na vydanie veci

(1) Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie,je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurá-torovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného kona-nia zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánomvydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevy-hovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné ná-sledky nevyhovenia.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinualebo inú vec, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorejplatí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslo-bodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebok oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.

(3) Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda se-nátu pred začatím trestného stíhania alebo v príprav-nom konaní prokurátor alebo policajt.

§ 90

Uchovanie a vydanie počítačových údajov

(1) Ak je na objasnenie skutočností závažných pretrestné konanie nevyhnutné uchovanie uložených po-čítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, kto-ré boli uložené prostredníctvom počítačového systému,môže predseda senátu a pred začatím trestného stíha-nia alebo v prípravnom konaní prokurátor vydať prí-kaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okol-

nosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolousa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi ta-kých služieb, abya) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých

údajov,c) znemožnili prístup k takým údajom,d) také údaje odstránili z počítačového systému,e) také údaje vydali na účely trestného konania.

(2) V príkaze podľa odseku 1 musí byť ustanovenýčas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané,tento čas môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ichopätovné uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.

(3) Ak uchovávanie počítačových údajov vrátane pre-vádzkových údajov na účely trestného konania už nie jepotrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trest-ného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátorbez meškania príkaz na zrušenie uchovávania týchtoúdajov.

(4) Príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v kto-rej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú takéúdaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, ktorým samôže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatreniauvedené v príkaze.

(5) Osoba, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sanachádzajú počítačové údaje, vydá tieto údaje, aleboposkytovateľ služieb vydá informácie týkajúce sa tých-to služieb, ktoré sú v jeho držbe alebo pod jeho kontro-lou, tomu, kto vydal príkaz podľa odseku 1.

§ 91

Odňatie veci

(1) Ak vec dôležitú pre trestné konanie alebo počíta-čové údaje na vyzvanie nevydá ten, kto ju má pri sebe,môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v príprav-nom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta od-ňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazupredchádzajúci súhlas prokurátora.

(2) Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie vecivydal, odňatie veci sám, vykoná ho na podklade príka-zu policajt.

(3) Bez predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1môže policajt vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúcisúhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad.

(4) K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie nezú-častnená osoba.

§ 92

Prevzatie zaistenej veci

Ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitnéhozákona, zaistiť na účely trestného konania, prevezmeju prokurátor alebo policajt.

§ 93

Spoločné ustanovenia

(1) Zápisnica o úkonoch podľa § 89 až 92 musí obsa-hovať aj dostatočne presný opis vydanej veci, odňatej





http://www.iura.sk

veci, prevzatej veci alebo počítačových údajov, ktorýumožní určiť ich totožnosť.

(2) Osobe, ktorá vec alebo počítačové údaje vydalaalebo ktorej boli vec alebo počítačové údaje odňaté, ale-bo od ktorej boli vec alebo počítačové údaje prevzaté,vydá orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvr-denie o prevzatí veci alebo počítačových údajov aleborovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec alebo počítačovéúdaje boli zaistené, o tom písomne vyrozumie orgán,ktorý vec alebo počítačové údaje prevzal.

§ 94

Úschova vydaných, odňatých a prevzatých vecí

Ak súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo poli-cajt nemôže sám zabezpečiť úschovu vydaných, odňa-tých alebo prevzatých vecí, zabezpečí ju prostredníc-tvom iného štátneho orgánu alebo právnickej osoby,alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takom odborepodnikateľskú činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže pí-somne poveriť takú osobu správou nehnuteľnostia uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušné-mu orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľ-ností.

§ 95

Zaistenie peňažných prostriedkov

(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že pe-ňažné prostriedky na účte v banke alebo v pobočke za-hraničnej banky alebo iné peňažné prostriedky sú ur-čené na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanieboli použité alebo sú výnosom z trestnej činnosti, môžepredseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor daťpríkaz, aby peňažné prostriedky boli zaistené.

(2) Ak vec nepripúšťa odklad, prokurátor môže vydaťpríkaz podľa odseku 1 aj pred začatím trestného stíha-nia. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiťsudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.

(3) Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odô-vodnený. Vždy sa v ňom uvedie aj suma v príslušnejmene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje. V príkaze, ak ne-rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní pro-kurátor inak, sa zakážu akékoľvek dispozície so zaiste-nými peňažnými prostriedkami až do výšky zaistenia.

(4) Zaistenie sa nemôže vzťahovať na peňažné pro-striedky, ktoré sú nevyhnutne potrebné na uspokojo-vanie životných potrieb obvineného alebo osôb, o kto-rých výchovu a výživu je obvinený povinný sa podľazákona starať.

(5) Ak zaistenie peňažných prostriedkov na účelytrestného konania už nie je potrebné, zaistenie sa zru-ší. Ak nie je potrebné v ustanovenej sume, zaistenie saobmedzí. O zrušení a obmedzení zaistenia rozhodnepríkazom predseda senátu a v prípravnom konaní pro-kurátor.

(6) Príkaz podľa odseku 1 alebo 2 sa vždy doručí ban-ke, pobočke zahraničnej banky alebo inej právnickejosobe, alebo fyzickej osobe, ktorá disponuje peňažnýmiprostriedkami, a po uskutočnení príkazu aj majiteľovi

peňažných prostriedkov. Majiteľ peňažných prostried-kov má právo žiadať o zrušenie zaistenia; takú žiadosťmusí odôvodniť.

(7) Ak v trestnom konaní je potrebné zaistiť peňažnéprostriedky na zabezpečenie nároku poškodeného nanáhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov1 až 6.

§ 96

Zaistenie zaknihovaných cenných papierov

(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že za-knihovaný cenný papier je určený na spáchanie trest-ného činu, na jeho spáchanie bol použitý alebo je výno-som z trestnej činnosti, môže predseda senátua v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na re-gistráciu pozastavenia práva nakladať s cenným papie-rom.

(2) Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľaodseku 1 prokurátor aj pred začatím trestného stíha-nia. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiťsudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.

(3) Príkaz sa doručí tomu, kto registruje zaknihovanécenné papiere, a po vykonaní príkazu aj majiteľovi za-knihovaných cenných papierov. Majiteľ zaknihované-ho cenného papiera má právo žiadať o zrušenie zaiste-nia; takú žiadosť musí odôvodniť.

(4) Ak zaistenie zaknihovaného cenného papiera naúčely trestného konania už nie je potrebné, vydá pred-seda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezmeškania príkaz na registráciu zrušenia pozastaveniapráva nakladať s cenným papierom.

(5) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný pí-somne a musí byť odôvodnený.

(6) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť zakniho-vaný cenný papier na zabezpečenie nároku poškodené-ho na náhradu škody, postupuje sa primerane podľaodsekov 1 až 5.

Vrátenie veci

§ 97

(1) Ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná, podľa § 91odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nieje potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutiealebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komubola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitné-ho zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydása vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi,ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnos-tiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94, evidenčnesa však preberie do súdnej úschovy a osoba, ktorá si navec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občian-skom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je vlastníkomveci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve juneprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, sitento neuplatní v občianskom súdnom konaní v prime-ranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uložído úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musíosoba upozorniť. Na predaj sa primerane použijú oso-





http://www.iura.sk

bitné predpisy o súdnom predaji vecí v rámci výkonurozhodnutia v občianskom súdnom konaní.

(2) Na vrátenie vydaných počítačových dát sa použijeprimerane postup podľa odseku 1.

(3) Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohlabyť vrátená alebo vydaná podľa odseku 1, skazí, predása a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy. Na predajsa použijú primerane osobitné predpisy o súdnom pre-daji hnuteľných vecí.

(4) Rozhodnutia podľa odsekov 1 až 3 robí predsedasenátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo poli-cajt. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako ajo uložení do úschovy je prípustná sťažnosť, ktorá máodkladný účinok.

§ 98

(1) Ak obvinený vydal alebo mu bola odňatá vec, kto-rú získal alebo pravdepodobne získal trestným činom,alebo bola použitá na spáchanie trestného činu, a buďnie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobytpoškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhláseniesa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného naj-účelnejším, a to spolu s výzvou, aby sa poškodený pri-hlásil do šiestich mesiacov od vyhlásenia. Primerane sapostupuje aj pri prevzatej zaistenej veci.

(2) Ak uplatnil v lehote podľa odseku 1 nárok na vecniekto iný ako obvinený, postupuje sa podľa § 97ods. 1. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá savec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo skazyuž predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jehožiadosť, ak nejde o vec, ktorú získal trestným činom. Akobvinený nepožiadal o vrátenie veci, postupuje sa po-dľa § 97 ods. 1. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žia-dať vydanie sumy utŕženej za vec.

(3) Ak ide o bezcennú vec alebo vec nepatrnej hodno-ty, možno ju zničiť, a to aj bez predchádzajúceho vyhlá-senia opisu.

(4) Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až3 robí predseda senátu a v prípravnom konaní proku-rátor alebo policajt.

(5) Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní veci or-gánu príslušnému podľa osobitných predpisov na rea-lizáciu alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorámá odkladný účinok.

Piaty die l

Domová a osobná prehliadka, prehliadka inýchpriestorov a pozemkov, vstup do obydlia, iných

priestorov a na pozemky

§ 99

Dôvody domovej prehliadky a osobnej prehliadkya prehliadky iných priestorov a pozemkov

(1) Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvod-né podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžia-com na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim(ďalej len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konaniealebo že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spácha-

nia trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaisteniehnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodenéhona náhradu škody.

(2) Z dôvodov uvedených v odseku 1 možno vykonaťaj prehliadku priestorov neslúžiacich na bývanie (ďalejlen „iné priestory“) a prehliadku pozemku, ktoré nie súverejne prístupné.

(3) Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodnépodozrenie, že niekto má pri sebe vec dôležitú pre trest-né konanie.

(4) U zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutáalebo ktorá sa berie do väzby, možno vykonať osobnúprehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebezbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život ale-bo zdravie osoby.

§ 100

Príkaz na domovú prehliadku

(1) Nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predse-da senátu a pred začatím trestného stíhania alebov prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca preprípravné konanie. V neodkladných prípadoch takmôže namiesto príslušného predsedu senátu a v prí-pravnom konaní sudcu pre prípravné konanie urobiťpredseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prí-pravné konanie, v ktorého obvode sa má prehliadka vy-konať. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydanýpísomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedieopis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domo-vej prehliadke, ak je známa. Doručí sa vlastníkovi aleboužívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je možné,najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorábránila doručeniu.

(2) Domovú prehliadku bez meškania vykoná orgán,ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt.

§ 101

Príkaz na prehliadku iných priestorova pozemkov

(1) Prehliadku iných priestorov alebo prehliadku po-zemku je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred za-čatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaníprokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musíbyť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí savlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku,alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie jemožné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky,ktorá bránila doručeniu.

(2) Prehliadku iných priestorov alebo pozemkov vy-koná bez meškania orgán, ktorý ju nariadil, alebo najeho príkaz policajt.

(3) Bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môžepolicajt vykonať prehliadku iných priestorov alebo po-zemkov len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno do-siahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo ak ideo osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu,na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie, alebo o prena-sledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch.





http://www.iura.sk

O vykonaní tohto úkonu musí však bez meškania upo-vedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebosúhlas podľa odseku 1.

§ 102

Príkaz na osobnú prehliadku

(1) Osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predse-da senátu a pred začatím trestného stíhania alebov prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasompolicajt.

(2) Ak osobnú prehliadku nevykoná orgán, ktorý junariadil, vykoná ju na jeho príkaz policajt.

(3) Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovna-kého pohlavia.

(4) Bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môžepolicajt vykonať osobnú prehliadku len vtedy, ak prí-kaz alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť a vec ne-znesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pritrestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný prí-kaz na zatknutie. O vykonaní takého úkonu musí všakbez meškania upovedomiť orgán, ktorý je oprávnenývydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1. Bez príkazualebo súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadkupodľa § 99 ods. 4.

§ 103

Vstup do obydlia, iných priestorova na pozemok

(1) Policajt môže vstúpiť do obydlia, iných priestorovalebo na pozemok len vtedy, ak vec neznesie odklada vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdraviaosôb alebo na ochranu štátu, udržanie verejného po-riadku, ochranu majetku, alebo ochranu práv a slobôdiných a na vymedzených územiach aj v záujme ochranyprírody, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory, ale-bo pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine.

(2) Na miesta uvedené v odseku 1 môže vstúpiť poli-cajt, príslušník Policajného zboru, Vojenskej polície,Železničnej polície alebo colného orgánu v prípade, akbol vydaný príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodaniedo výkonu trestu odňatia slobody osoby, ktorá sa tamzdržuje, alebo ak treba predviesť obvineného alebosvedka, ktorý sa tam zdržuje.

(3) Po vstupe na miesta uvedené v odseku 1 možnovykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad, aleboúkony na predvedenie osoby vrátane postupu podľa§ 99 ods. 4.

§ 104

Predchádzajúca výzva

(1) Domovú prehliadku, osobnú prehliadku aleboprehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozem-ku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho,u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to lenvtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľa-danej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedolk takému úkonu.

(2) Postup podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak tomubráni závažná prekážka a vec neznesie odklad alebo akby predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná.

Výkon prehl iadky a vstupu do obydl ia ,iných pr iestorov a na pozemky

§ 105

(1) Orgán vykonávajúci domovú prehliadku aleboprehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozem-ku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vy-konáva, alebo niektorému dospelému členovi jej do-mácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov ajjej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účastipri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.

(2) K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pri-brať nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci pre-hliadku preukáže svoje oprávnenie.

(3) Účasť osôb uvedených v odseku 1 pri domovej pre-hliadke alebo prehliadke iných priestorov, alebo pre-hliadke pozemku možno odoprieť a osobu uvedenúv odseku 2 nepribrať, ak okolnosti prípadu odôvodňujúpredpoklad, že by mohlo prísť k ohrozeniu jej života ale-bo zdravia.

(4) V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či bolidodržané ustanovenia o predchádzajúcej výzve, prí-padne označiť dôvody, prečo neboli dodržané. Ak priprehliadke došlo k vydaniu alebo odňatiu veci, trebauviesť do zápisnice aj údaje uvedené v § 93.

(5) Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydáorgán, ktorý taký úkon vykonal, ihneď, a ak to nie jemožné, najneskôr do 24 hodín po vykonaní prehliadkyalebo odpadnutí prekážky, ktorá bránila splneniu tejtopovinnosti, písomné potvrdenie o výsledku úkonu, akoaj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňa-té, alebo rovnopis zápisnice.

(6) Pri vstupe do obydlia, iných priestorov a na po-zemky sa použijú primerane ustanovenia odsekov 1až 5.

§ 106

(1) Osoba, u ktorej sa má vykonať domová prehliad-ka, prehliadka iných priestorov alebo prehliadka po-zemku, osobná prehliadka, prehliadka tela a iné po-dobné úkony alebo vstup do obydlia, je povinná tietoúkony strpieť.

(2) Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v od-seku 1, alebo iná osoba neumožní vykonanie takéhoúkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené popredchádzajúcej márnej výzve prekonať odpor takejosoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O tom urobia zá-znam do zápisnice.

§ 107

Vykonávanie dôkazu v obydlí, v iných priestorocha na pozemku

Ustanovenia § 100, § 101, § 104 až 106 sa použijú ajvtedy, ak na miestach uvedených v týchto ustanove-niach treba vykonať obhliadku miesta, rekonštrukciu,





http://www.iura.sk

rekogníciu, previerku výpovede na mieste činu alebovyšetrovací pokus, alebo iný úkon, ak z povahy úkonuvyplýva, že ho nemožno vykonať na inom mieste a ten,u koho sa má taký úkon vykonať, naň nedal súhlas.

Šiesty die l

Zadržanie, otvorenie a zámena obsahu zásielok,kontrolovaná dodávka a predstieraný prevod

§ 108

Zadržanie zásielok

(1) Ak je na objasnenie skutočností závažných pretrestné konanie nevyhnutné zistiť obsah nedoruče-ných telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré po-chádzajú od obvineného alebo sú mu určené, predsedasenátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prí-pravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom po-licajt vydá príkaz, aby mu ich pošta alebo právnickáosoba, ktorá vykonáva ich prepravu, vydali.

(2) V trestnom konaní o zločinoch, korupcii, trestnomčine zneužívania právomoci verejného činiteľa a trest-nom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti môžepredseda senátu a pred začatím trestného stíhania ale-bo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudcapre prípravné konanie vydať príkaz, aby mu pošta ale-bo právnická osoba, ktorá vykonáva prepravu zásielok,vydala zásielku, pri ktorej je dôvodné podozrenie, žeňou bol spáchaný taký trestný čin alebo s takým trest-ným činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností zá-važných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť jej ob-sah.

(3) Bez príkazu podľa odseku 2 možno prepravu zá-sielky zadržať na príkaz prokurátora alebo policajta,ale len vtedy, ak nemožno príkaz podľa odseku 2 vopredzadovážiť a vec neznesie odklad. Ak v takom prípadenedôjde pošte alebo právnickej osobe vykonávajúcejprepravu zásielok do troch dní príkaz predsedu senátua v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie,aby sa mu zásielky vydali, nesmie pošta alebo právnic-ká osoba prepravu zásielok ďalej zadržiavať. Listovúzásielku alebo iný nosič informácií medzi obhajcoma obvineným nemožno zadržať.

(4) Príkaz na vydanie zásielok podľa odseku 1 alebo 2sa musí vydať písomne a vždy sa doručí pošte aleboprávnickej osobe vykonávajúcej ich prepravu. Príkazna vydanie zásielok podľa odseku 2 sa musí odôvodniť.

§ 109

Otvorenie zásielok

(1) Zásielku vydanú podľa § 108 ods. 1 alebo 2 smieotvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní pro-kurátor alebo policajt s predchádzajúcim súhlasomsudcu pre prípravné konanie.

(2) Otvorená zásielka so záznamom o jej otvorení saodovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, nie-ktorej z jeho blízkych osôb; inak sa zásielka vráti odo-sielateľovi. Ak nie je však zásielka vecou dôležitou pretrestné konanie alebo je obava, že by jej odovzdanímalebo vrátením mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstat-

nému sťaženiu trestného konania, pripojí sa zásielkak spisu, ak to jej rozmery a charakter umožňujú; inaksa uloží do úschovy. Adresátovi sa oznámi obsah zásiel-ky; to neplatí, ak by to ohrozilo trestné konanie. Ak nieje pobyt adresáta známy a ak tomu nebránia iné pre-kážky, oznámi sa obsah zásielky niektorej z jeho blíz-kych osôb alebo sa zničí, keď nie je potrebná pre ďalšiekonanie a nemožno ju vrátiť.

(3) Ak je obsahom zásielky vec uvedená v § 110, nalo-ží sa s ňou podľa osobitného zákona.

(4) Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potreb-né, sa ihneď odovzdá adresátovi alebo sa vráti poštealebo organizácii, ktorá ju vydala.

§ 110

Zámena obsahu zásielok

(1) Na účely zistenia osôb, ktoré sa zúčastňujú na na-kladaní so zásielkou obsahujúcou omamné látky, psy-chotropné látky, jedy, prekurzory, jadrový alebo inýobdobný rádioaktívny materiál, vysokorizikovú che-mickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze, fal-šované alebo pozmenené cenné papiere, falšované, po-zmenené alebo nedovolene vyrobené kolkové známky,poštové ceniny, nálepky a poštové pečiatky, strelné ale-bo hromadne účinné zbrane, strelivo, výbušniny, kul-túrne pamiatky, iné veci, na nakladanie s ktorými jepotrebné osobitné povolenie, veci určené na spáchanietrestného činu alebo veci pochádzajúce z trestnéhočinu, predseda senátu a pred začatím trestného stíha-nia alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jehosúhlasom policajt môže nariadiť, aby bol obsah takejzásielky vydanej podľa § 108 ods. 1 alebo 2 zamenenýza iný a takto upravená zásielka bola daná na ďalšiuprepravu.

(2) Zámenu vykoná orgán poverenýa) ministrom vnútra, ak ide o Policajný zbor,b) ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

ide o Zbor väzenskej a justičnej stráže,c) ministrom financií Slovenskej republiky, ak ide

o colné orgány,d) ministrom obrany Slovenskej republiky, ak ide

o Vojenskú políciu,e) ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Sloven-

skej republiky, ak ide o Železničnú políciu.

(3) Orgán uvedený v odseku 2 o zámene spíše zá-znam, zabezpečí jeho založenie do spisu a zabezpečíúschovu zamenených vecí alebo materiálov. So zame-nenými vecami sa nakladá ako s odňatými vecami.

(4) Na nakladanie s vecami získanými zámenou obsa-hu zásielok sa primerane použijú ustanovenia § 109.

(5) Ak je to potrebné, pri postupe podľa odseku 1 sapoužije prostriedok na zaznamenanie priebehu úkonu.

§ 111

Kontrolovaná dodávka

(1) Kontrolovanou dodávkou sa rozumie sledovaniepohybu zásielky od odosielateľa k adresátovi pri jej do-voze, vývoze alebo prevoze, ak okolnosti prípadu odô-





http://www.iura.sk

vodňujú predpoklad, že zásielka bez príslušného povo-lenia obsahuje omamné látky, psychotropné látky,jedy, prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktív-ny materiál, alebo vysokorizikovú chemickú látku, fal-šované alebo pozmenené peniaze a falšované alebo po-zmenené cenné papiere, falšované, pozmenené alebonedovolene vyrobené kolkové známky, poštové ceniny,nálepky a poštové pečiatky, elektronický platobnýprostriedok alebo inú platobnú kartu, alebo predmetspôsobilý plniť takú funkciu, strelné alebo hromadneúčinné zbrane, strelivo a výbušniny, kultúrne pamiat-ky alebo iné veci, na nakladanie s ktorými je potrebnéosobitné povolenie, alebo veci určené na spáchanietrestného činu, alebo veci pochádzajúce z trestnéhočinu na účely zistenia osôb, ktoré majú účasť na nakla-daní s touto zásielkou.

(2) Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predsedasenátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prí-pravnom konaní prokurátor.

(3) Sledovanie dodávky vykonáva Policajný zbor v sú-činnosti s orgánmi colnej správy, ktoré sa musia o ta-kom postupe vopred vyrozumieť.

(4) Bez príkazu podľa odseku 2 môže Policajný zborzačať sledovanie zásielky, ak vec neznesie odklad a prí-kaz nemožno vopred zadovážiť. O tomto úkone Policaj-ný zbor bez meškania vyrozumie prokurátora. Ak pro-kurátor do 48 hodín nevydá príkaz podľa odseku 2,musí sa sledovanie zásielky ukončiť a získané informá-cie nemožno v ďalšom konaní použiť a musia sa predpí-saným spôsobom bez meškania zničiť.

(5) V priebehu sledovania zásielky môže Policajnýzbor vykonávať nevyhnutné opatrenia na to, aby sas vedomím a pod kontrolou orgánov colnej správy do-stala zásielka alebo veci ju nahradzujúce z územia Slo-venskej republiky do cudziny alebo naopak, alebo z cu-dziny cez územie Slovenskej republiky do tretiehoštátu.

(6) Sledovanie zásielky ukončí Policajný zbor na pí-somný príkaz prokurátora, a ak je zrejmé, že dispono-vaním zásielkou vzniká vážne nebezpečenstvo ohroze-nia života alebo zdravia, značnej škody na majetku,alebo ak hrozí vážne nebezpečenstvo, že takúto zásiel-ku nebude možné ďalej sledovať aj bez písomného prí-kazu. Podľa potreby súčasne s ukončením sledovaniazásielky Policajný zbor vykoná úkon smerujúci protiďalšiemu držaniu vecí, ktoré tvoria obsah zásielky; toneplatí, ak sledovaná zásielka prechádza štátnou hra-nicou a v rámci medzinárodnej spolupráce jej sledova-nie prevezme príslušný orgán cudzieho štátu.

(7) Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potreb-né, použiť prostriedok na zaznamenanie priebehu úko-nu.

§ 112

Predstieraný prevod

(1) Predstieraným prevodom sa rozumie predstiera-nie kúpy, predaja alebo iného spôsobu prevodu pred-metu plnenia, na ktorého držanie sa vyžaduje osobitnépovolenie, ktorého držanie je zakázané, ktorý pochádzaz trestného činu alebo ktorý je určený na spáchanie

trestného činu. Predstieraný prevod možno vykonaťv trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorýzákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hra-nicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciualebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na kona-nie zaväzuje medzinárodná zmluva, ak možno dôvodnepredpokladať, že ním budú zistené skutočnosti vý-znamné pre trestné konanie.

(2) Príkaz na predstieraný prevod vydáva písomnepredseda senátu, pred začatím trestného stíhania ale-bo v prípravnom konaní prokurátor.

(3) Predstieraný prevod vykoná orgán uvedenýv § 110 ods. 2.

(4) Príkaz na predstieraný prevod môže byť vydanýlen na základe písomnej žiadosti policajta alebo orgánuuvedeného v odseku 3. Žiadosť musí byť odôvodnenápodozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmio osobách a veciach, ktorých sa predstieraný prevodtýka, ak sú tieto údaje známe.

(5) Bez príkazu podľa odseku 2 sa môže uskutočniťpredstieraný prevod len vtedy, ak vec neznesie odklada písomný príkaz nemožno získať vopred; orgán uvede-ný v odseku 3 je však povinný o príkaz bez meškaniapožiadať. Ak nebude príkaz do 48 hodín vydaný, orgánuvedený v odseku 3 je povinný predstieraný prevodskončiť. Ak sa pri tomto úkone získala informácia, ne-možno ju použiť a musí sa predpísaným spôsobom bezmeškania zničiť.

(6) Ak sa má záznam vyhotovený pri predstieranomprevode použiť ako dôkaz, postupuje sa primeranepodľa § 115 ods. 6.

(7) Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potreb-né, použiť prostriedok na zaznamenanie priebehu úko-nu.

P I A T A H L A V A

ZABEZPEČOVANIE INFORMÁCIÍ

§ 113

Sledovanie osôb a vecí

(1) Sledovaním osoby a veci (ďalej len „sledovanie“) sarozumie získavanie informácií o pohybe a činnosti oso-by alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovanýmspôsobom; sledovanie možno vykonať v trestnom kona-ní o úmyselnom trestnom čine, ak možno dôvodnepredpokladať, že ním budú zistené skutočnosti vý-znamné pre trestné konanie.

(2) Príkaz na sledovanie vydáva písomne predsedasenátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prí-pravnom konaní prokurátor.

(3) Sledovanie vykonáva príslušný orgán Policajnéhozboru. Ak sa pri sledovaní zistí, že obvinený komuniku-je so svojím obhajcom, takto získané informácie ne-možno použiť na účely trestného konania a musia sapredpísaným spôsobom bez meškania zničiť; to nepla-tí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorejadvokát nezastupuje obvineného ako obhajca.

(4) Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vy-





http://www.iura.sk

konalo v iných priestoroch alebo na pozemkoch, ktorénie sú verejne prístupné, alebo s využitím informač-no-technických prostriedkov a sledovanie nie je spoje-né so vstupom do obydlia, príkaz na sledovanie vydávapredseda senátu, pred začatím trestného stíhania ale-bo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konaniena návrh prokurátora, ak skutočnosti významné pretrestné konanie nemožno získať pri vykonaní sledova-nia iným spôsobom; v príkaze sa uvedú iné priestoryalebo pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v kto-rých sa má vykonať sledovanie, a prostriedok technic-kého sledovania, ktorý sa má použiť. Ak vec neznesieodklad, môže namiesto príslušného sudcu pre príprav-né konanie vydať príkaz sudca pre prípravné konaniesúdu, v ktorého obvode sa má vykonať sledovanie. Privstupe do priestorov neslúžiacich na bývanie alebo napozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú vy-konať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vyko-nanie sledovania.

(5) Príkaz na sledovanie podľa odseku 2 sa môže vy-dať len na základe písomnej žiadosti policajta alebo prí-slušného orgánu Policajného zboru a v konaní pred sú-dom na písomnú žiadosť prokurátora. Žiadosť sa musíodôvodniť podozrením z konkrétnej trestnej činnostia tiež údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledo-vané, ak sú tieto údaje známe. V príkaze sa musí usta-noviť čas, v ktorom sa bude sledovanie vykonávať, a tonajviac šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na sledo-vanie, môže dobu sledovania písomne predĺžiť najviaco ďalších šesť mesiacov, a to aj opakovane. Ak sledova-nie trvá dlhšie ako dvanásť mesiacov, príkaz na sledo-vanie pred začatím trestného stíhania a v prípravnomkonaní vydáva sudca pre prípravné konanie.

(6) Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru jepovinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedlik vydaniu príkazu na sledovanie. Ak dôvody pominuli,sledovanie sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím časuuvedeného v odseku 5. Túto skutočnosť bez meškaniapísomne oznámi tomu, kto vydal príkaz, v prípravnomkonaní tiež prokurátorovi.

(7) Ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nemožnozískať vopred, sledovanie možno začať aj bez príkazu,ak nejde o prípady uvedené v odseku 4. Policajt alebopríslušný útvar Policajného zboru je však povinný bezmeškania dodatočne požiadať o vydanie príkazu. Akpríkaz nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanieskončiť a takto získané informácie nemožno použiťa musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zni-čiť.

(8) Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiťako dôkaz, postupuje sa primerane podľa § 115 ods. 6.

(9) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej bolo sledova-nie vykonané, možno záznam ako dôkaz použiť len vte-dy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konaniepre úmyselný trestný čin.

(10) Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôle-žité pre trestné konanie, musí sa vyhotovený záznampredpísaným spôsobom bez meškania zničiť.

(11) Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to po-

trebné, použiť prostriedok na zaznamenanie priebehuúkonu.

§ 114

Vyhotovovanie obrazových, zvukových aleboobrazovo-zvukových záznamov

(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, naktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornouhranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korup-ciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na ko-nanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vyhotoviťobrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam, akmožno dôvodne predpokladať, že ním budú zistenéskutočnosti významné pre trestné konanie.

(2) Príkaz na vyhotovenie obrazových, zvukových ale-bo obrazovo-zvukových záznamov vydáva písomnepredseda senátu, pred začatím trestného stíhania ale-bo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konaniena návrh prokurátora. Návrh musí byť odôvodnený po-dozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmio osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie obrazo-vých, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamovtýka, ak sú tieto údaje známe. Ak ide o vec, ktorá ne-znesie odklad a vyhotovovanie obrazových, zvukovýchalebo obrazovo-zvukových záznamov nie je spojené sovstupom do obydlia a písomný príkaz sudcu pre prí-pravné konanie nemožno získať vopred, môže pred za-čatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vydaťpríkaz prokurátor; takýto príkaz musí najneskôr do 24hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné ko-nanie, inak stráca platnosť a takto získané informácienemožno na účely trestného konania použiť a musia sapredpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Vyhoto-vovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvuko-vých záznamov spojených s priamym vstupom doobydlia je prípustné len v trestnom konaní o zločine,korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verej-ného činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmu z trest-nej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o kto-rom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, a lens predchádzajúcim súhlasom predsedu senátu, predzačatím trestného stíhania alebo v prípravnom konanísudcu pre prípravné konanie.

(3) V príkaze podľa odseku 2 musí byť ustanovenýčas, v ktorom bude vykonávané vyhotovovanie obrazo-vých, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov;tento čas môže trvať najviac šesť mesiacov. Ten, kto vy-dal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukovýchalebo obrazovo-zvukových záznamov, môže čas ich tr-vania písomne predĺžiť vždy najviac o dva mesiace, a toaj opakovane.

(4) Vyhotovovanie obrazových, zvukových aleboobrazovo-zvukových záznamov vykonáva príslušný út-var Policajného zboru. Ak sa pri vyhotovovaní obrazo-vých, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamovzistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, tak-to získané informácie nemožno použiť na účely trestné-ho konania a musia sa predpísaným spôsobom bezmeškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktorésa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje obvi-neného ako obhajca.





http://www.iura.sk

(5) Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru jepovinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedlik vydaniu príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvu-kových alebo obrazovo-zvukových záznamov. Ak dôvo-dy pominuli, musí sa vyhotovovanie obrazových, zvu-kových alebo obrazovo-zvukových záznamov skončiť,a to aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 4.Túto skutočnosť bez meškania písomne oznámi tomu,kto vydal príkaz, v prípravnom konaní tiež prokuráto-rovi.

(6) Ak sa má obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvu-kový záznam použiť ako dôkaz, postupuje sa primera-ne podľa § 115 ods. 6.

(7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhoto-vené obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové zázna-my, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sasúčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre úmy-selný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest od-ňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevy-šujúcou tri roky, korupciu, trestný čin zneužívaniaprávomoci verejného činiteľa, trestný čin legalizáciepríjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trest-ný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodnázmluva.

(8) Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukovýchalebo obrazovo-zvukových záznamov nezistili skutoč-nosti významné pre trestné konanie, orgán činnýv trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajnéhozboru musí získaný záznam predpísaným spôsobombez meškania zničiť. Zápisnica o zničení záznamu sazaloží do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenúv odseku 2, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu po-dľa tohto zákona, upovedomí orgán, ktorého rozhodnu-tím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdompredseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov odprávoplatného skončenia trestného stíhania v danejveci; to neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločinealebo zločine spáchanom organizovanou skupinou,zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinoualebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vovzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanieprávoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takejinformácie mohol byť zmarený účel trestného konania.

Odpočúvanie a záznamtelekomunikačnej prevádzky

§ 115

(1) V trestnom konaní o zločine, korupcii, trestnomčine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trest-nom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo preiný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzu-je medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na odpo-čúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, akmožno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutoč-nosti významné pre trestné konanie. Ak sa pri odpočú-vaní a zaznamenávaní telekomunikačnej prevádzkyzistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, tak-to získané informácie nemožno použiť na účely trestné-ho konania a musia sa predpísaným spôsobom bezmeškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré

sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje obvi-neného ako obhajca.

(2) Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikač-nej prevádzky vydáva predseda senátu, pred začatímtrestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudcapre prípravné konanie na návrh prokurátora. Ak ideo vec, ktorá neznesie odklad, a príkaz sudcu pre prí-pravné konanie nemožno získať vopred, môže taký prí-kaz pred začatím trestného stíhania alebo v príprav-nom konaní vydať prokurátor, ak odpočúvaniea záznam telekomunikačnej prevádzky nie je spojenéso vstupom do obydlia, ktorý však musí najneskôr do24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravnékonanie, inak stráca platnosť a takto získané informá-cie nemožno použiť na účely trestného konania a musiasa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.

(3) Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikač-nej prevádzky sa musí vydať písomne a odôvodniť ajskutkovými okolnosťami, a to osobitne na každú účast-nícku stanicu alebo zariadenie. V príkaze musí byť ur-čená účastnícka stanica alebo zariadenie a osoba, ak jeznáma, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomuni-kačnej prevádzky týka, a čas, po ktorý sa bude odpočú-vanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykoná-vať. Čas odpočúvania a záznamu môže trvať najviacšesť mesiacov. Tento čas môže v prípravnom konaní nanávrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺ-žiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. Odpo-čúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky robípríslušný útvar Policajného zboru.

(4) Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru jepovinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedlik vydaniu príkazu na odpočúvanie a záznam telekomu-nikačnej prevádzky. Ak dôvody pominuli, odpočúvaniea záznam telekomunikačnej prevádzky sa musí skončiť,a to aj pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 3. Tátoskutočnosť sa bez meškania písomne oznámi tomu, ktovydal príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikač-nej prevádzky, v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.

(5) V trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin,ako je uvedený v odseku 1, môže vydať príkaz na odpočú-vanie a záznam telekomunikačnej prevádzky predsedasenátu, pred začatím trestného stíhania alebo v príprav-nom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh pro-kurátora iba so súhlasom užívateľa odpočúvaného alebozaznamenávaného telekomunikačného zariadenia.

(6) Ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzkypoužiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhoto-vený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, kto-rý vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúciodpočúvanie, s uvedením údajov o mieste, čase a zá-konnosti vykonávania odpočúvania. Do spisu sa zakla-dá prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorýsa neutajuje, podpísaný príslušníkom Policajného zbo-ru, ktorý ho vyhotovil; ak doslovný prepis telekomuni-kačného záznamu obsahuje utajovanú skutočnosť,utajuje sa podľa osobitného predpisu. Záznam teleko-munikačnej prevádzky sa môže použiť ako dôkaz až poukončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnejprevádzky. V prípravnom konaní, ak to odôvodňujúokolnosti prípadu, možno predložiť záznam telekomu-





http://www.iura.sk

nikačnej prevádzky súdu aj bez prepisu tohto zázna-mu, pokiaľ zo sprievodnej správy vyplývajú údajeo mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania,ako aj o osobách, ktorých sa záznam telekomunikačnejprevádzky týka, a záznam telekomunikačnej prevádzkyje zrozumiteľný.

(7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúva-nie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal,možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčas-ne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný činuvedený v odseku 1.

(8) Ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikač-nej prevádzky nezistili skutočnosti významné pre trest-né konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo prí-slušný útvar Policajného zboru musí získaný záznampredpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Zápisnicao zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení zázna-mu osobu uvedenú v odseku 3, ktorá nemá možnosťnazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí or-gán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila,a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvéhostupňa do troch rokov od právoplatného skončeniatrestného stíhania v danej veci; to neplatí, ak sa konáo obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanomorganizovanou skupinou, zločineckou skupinou aleboteroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom činepodieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nichnebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo akby poskytnutím takej informácie mohol byť zmarenýúčel trestného konania.

(9) Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa primerane vzťahu-jú na obsahové údaje alebo prevádzkové údaje, ktorésú v reálnom čase prenášané prostredníctvom počíta-čového systému.

§ 116

(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin mož-no vydať príkaz na zistenie a oznámenie údajov o usku-točnenej telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú pred-metom telekomunikačného tajomstva alebo na ktoré savzťahuje ochrana osobných údajov, ktoré sú potrebnéna objasnenie skutočností dôležitých pre trestné kona-nie.

(2) Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutoč-nenej telekomunikačnej prevádzke vydáva písomnepredseda senátu, pred začatím trestného stíhania ale-bo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konaniena návrh prokurátora, ktorý musí byť odôvodnený ajskutkovými okolnosťami; príkaz sa doručí osobámuvedeným v odseku 3.

(3) Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré zabez-pečujú telekomunikačnú prevádzku, oznámia predse-dovi senátu a v prípravnom konaní prokurátorovi alebopolicajtovi údaje o uskutočnenej telekomunikačnejprevádzke.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahu-jú na obsahové údaje alebo prevádzkové údaje prená-šané prostredníctvom počítačového systému.

§ 117

Agent

(1) Na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie pá-chateľov zločinov, korupcie, trestného činu zneužíva-nia právomoci verejného činiteľa alebo trestného činulegalizácie príjmu z trestnej činnosti možno použiťagenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľo-vanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvede-ných trestných činov by bolo iným spôsobom podstatnesťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, žebol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný takýtrestný čin.

(2) Konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohtozákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, naodhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zú-častňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spá-chanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu ve-rejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľaa zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spá-chal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitieagenta nebol vydaný.

(3) Agent koná pod dočasnou alebo trvalou legendoualebo bez legendy. Legenda je súhrn krycích údajovo osobe agenta, najmä o jeho totožnosti, rodinnom sta-ve, vzdelaní a zamestnaní.

(4) Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendynevyhnutné, možno za podmienok uvedených v osobit-nom zákone vydať, vyhotoviť a používať krycie doklady.

(5) Príkaz na použitie agenta vydáva predseda sená-tu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnomkonaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurá-tora, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okol-nosťami.

(6) Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurá-tor, ak použitie agenta nie je spojené so vstupom doobydlia iného, príkaz uvedený v odseku 5 vydať predzačatím trestného stíhania alebo v prípravnom konanípredbežne aj ústne. Taký príkaz však v písomnej podo-be musí najneskôr do 72 hodín od vydania príkazu po-tvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca plat-nosť. To neplatí pre postup podľa odseku 2, keď príkazna použitie agenta môže vydať len sudca pre prípravnékonanie.

(7) Príkaz podľa odsekov 5 a 6 musí byť písomnýa musí byť v ňom určený čas, počas ktorého bude agentpoužitý. Čas použitia agenta nesmie trvať dlhšie akošesť mesiacov. Tento čas môže predseda senátu a v prí-pravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prí-pravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a toaj opakovane.

(8) Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spi-su založia len vtedy, ak prokurátor v obžalobe navrhnevykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom.

(9) Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasomoprávnenej osoby vstúpiť do obydlia. Taký súhlas savšak nesmie získať na základe predstieraného právavstupu.

(10) Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legen-





http://www.iura.sk

dou musí byť aj po skončení jeho použitia utajená. Pro-kurátorovi alebo sudcovi pre prípravné konanie, ktorísú príslušní rozhodovať podľa odsekov 5 a 6, ako ajpredsedovi senátu v konaní pred súdom musí sa na ichžiadosť oznámiť pravá totožnosť agenta.

(11) O skutočnostiach dôležitých pre trestné konaniemôže agenta v prípravnom konaní vypočuť prokurátorpri primeranom použití ustanovenia § 134 ods. 1 tak,aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená; agent môžebyť výnimočne vypočúvaný na súde iba pri primera-nom použití ustanovení § 134 ods. 1, § 136 a § 262,aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Na súdnekonanie sa agent predvoláva prostredníctvom PrezídiaPolicajného zboru. Doručenie predvolania agentovi za-bezpečí príslušník Policajného zboru poverený prezi-dentom Policajného zboru. Ak je agentom iná osobaako príslušník Policajného zboru alebo príslušník polí-cie iného štátu a súhlasí s tým, aby bola jeho totožnosťodhalená, použijú sa na ďalšie konanie ustanovenia§ 127 až 134 o svedkovi.

(12) Skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvi-siacich s vecou, v ktorej bol agent použitý, môžu sav inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o zlo-čin, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verej-ného činiteľa alebo trestný čin legalizácie príjmuz trestnej činnosti.

(13) Pri postupe podľa odseku 1 možno použiťinformačno-technické prostriedky. Pritom sa primera-ne postupuje podľa odseku 8.

(14) Agent môže plniť svoje úlohy i na území inéhoštátu. O jeho vyslaní do zahraničia po predchádzajú-com súhlase príslušných orgánov štátu, na ktoréhoúzemí má pôsobiť, a na základe príkazu podľa odseku 5rozhoduje prezident Policajného zboru, ak medziná-rodná zmluva neustanovuje iný postup. Rovnako sapostupuje, ak má na území Slovenskej republiky pôso-biť ako agent príslušník iného štátu.

§ 118

Porovnávanie údajov v informačných systémoch

(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, naktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornouhranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korup-ciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na ko-nanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vykonaťporovnávanie údajov v informačných systémoch, ktoréobsahujú charakteristické, prípadne vylučujúce znakytýkajúce sa osôb alebo vecí dôležitých pre trestné kona-nie, s údajmi v iných informačných systémoch, ak je tonevyhnutné pre objasnenie trestného činu.

(2) Príkaz na porovnávanie údajov v informačnýchsystémoch vydáva písomne predseda senátu, pred za-čatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaníprokurátor.

(3) Príkaz podľa odseku 1 musí obsahovať označenieprevádzkovateľa informačného systému, ktorý je po-vinný poskytnúť údaje, a vymedzenie údajov a skúšob-ných znakov potrebných na porovnanie.

(4) Osoba podľa odseku 3 je povinná poskytnúť údaje

potrebné na porovnávanie. Ak nemožno požadovanéúdaje oddeliť od iných údajov, poskytnú sa aj iné údaje.Tieto iné údaje nemožno použiť ako dôkaz.

(5) Ak boli údaje poskytnuté na nosičoch informácií,musia sa tieto po ukončení porovnávania bez meškaniavrátiť. Údaje, ktoré sa prenášali na iné nosiče údajov,musí bez meškania vymazať orgán činný v trestnomkonaní, súd alebo príslušník Policajného zboru, ktorýporovnávanie vykonal, ak už pre trestné konanie nie súpotrebné.

(6) Ak sa má záznam z porovnávania údajov použiťako dôkaz, postupuje sa primerane podľa § 115 ods. 6.

(7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa vykonaloporovnanie údajov, možno záznam ako dôkaz použiťlen vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné ko-nanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.

(8) Ak sa pri porovnávaní údajov nezistili skutočnostivýznamné pre trestné konanie, orgán činný v trestnomkonaní, súd alebo príslušník Policajného zboru, ktorývykonával porovnávanie, musí získané záznamy pred-písaným spôsobom bez meškania zničiť.

Š I E S T A H L A V A

DOKAZOVANIE

Prvý die l

Dokazovanie

§ 119

Všeobecné ustanovenia

(1) V trestnom konaní treba dokazovať najmäa) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho

spáchania,d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na

určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranné-ho opatrenia a iné rozhodnutia,

e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spá-

chanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu.

(2) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť nanáležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkaznýchprostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitné-ho zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmävýsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a od-borné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekog-nícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka,veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie,informácie získané použitím informačno-technickýchprostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracejčinnosti.

(3) Dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné ná-klady. V prípade oslobodenia spod obžaloby podľa§ 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne vynaloženénáklady obvinenému štát.

(4) Dôkaz získaný nezákonným donútením alebohrozbou takého donútenia sa nesmie použiť v konaní





http://www.iura.sk

okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe,ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila.

§ 120

Predvolanie a predvedenie obvineného

(1) Ak sa obvinený, ktorý bol riadne a včas predvola-ný na výsluch alebo iný úkon, bez dostatočného ospra-vedlnenia nedostaví, možno ho na tento úkon pred-viesť. Na to, ako aj na ďalšie následky nedostavenia samusí byť obvinený v predvolaní upozornený.

(2) Obvinený môže byť predvedený aj bez predchá-dzajúceho predvolania, ak je to potrebné na úspešnévykonanie úkonu, najmä ak sa skrýva, nemá trvalébydlisko, ak mu nie je možné doručiť predvolanie naadrese, ktorú uviedol.

(3) O predvedenie obvineného požiada orgán činnýv trestnom konaní alebo súd útvar Policajného zboru.O predvedenie vojaka alebo príslušníka ozbrojenéhozboru požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súdjeho nadriadeného.

Výsluch obvineného

§ 121

(1) Výsluch obvineného vykonáva orgán činný v trest-nom konaní alebo súd tak, aby zistil podstatné skutoč-nosti dôležité pre trestné konanie. K výpovedi ani k pri-znaniu nesmie byť obvinený nijakým nezákonnýmspôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpekto-vať jeho osobnosť.

(2) Pred výsluchom musí byť obvinený poučený: „Akoobvinený máte právo vypovedať alebo odoprieť vypove-dať. K priznaniu vás nikto nesmie nútiť. Máte právozvoliť si obhajcu. Ak nemáte prostriedky na zaplatenieobhajcu, máte právo žiadať, aby vám bol obhajca usta-novený. Máte právo žiadať, aby sa obhajca zúčastnil navašom výsluchu a bez jeho prítomnosti nevypovedať.“.

(3) Obvineného vzhľadom na konkrétne okolnostiprípadu treba poučiť aj o možnosti a podmienkach pod-mienečného zastavenia trestného stíhania, uzavretiazmieru a zastavenia trestného stíhania, o konaní o do-hode o vine a treste, ako aj o podmienkach uloženiatrestu prepadnutia majetku, ak bude vznesené obvine-nie za niektorý z trestných činov uvedených v § 58ods. 2 Trestného zákona.

§ 122

(1) Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosťobvineného, jeho osobné, rodinné, majetkové a zárob-kové pomery a predchádzajúce trestné stíhania a tres-ty, ktoré mu boli uložené. Poučenie uvedené v § 121ods. 2 sa mu prečíta a v prípade potreby ešte aj prime-rane vysvetlí a obvinený podpisom potvrdí, že poučeniuporozumel. Treba ho poučiť aj o ďalších právach obvi-neného uvedených v § 34 ods. 1 až 3 a tiež o podmien-kach doručovania písomností a následkoch s tým spo-jených. Potom treba obvineného oboznámiť soskutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, a s jeho právnoukvalifikáciou.

(2) Obvinenému musí byť daná možnosť podrobne sak obvineniu vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti,ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť skutočnosti,ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuťo nich dôkazy.

(3) Obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenievýpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasnostíalebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplnea zrozumiteľne. Obvinenému sa však nesmú klásť otáz-ky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať,otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutoč-nosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázkynesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia vypočú-vaného okrem zisťovania pohnútky činu.

§ 123

(1) Obvinenému možno dovoliť, aby skôr, než odpo-vie, nazrel do svojich poznámok. Táto okolnosť sa musív zápisnici poznamenať.

(2) Ak treba zistiť pravosť rukopisu, možno obvinené-ho vyzvať, aby napísal potrebný počet určených slov.Ak treba identifikovať hlas obvineného, možno ho vy-zvať, aby poskytol hlasovú vzorku. K tomu ho však ne-možno nijakým spôsobom donucovať. Obvinený je všakpovinný strpieť úkony potrebné na zistenie totožnosti.

§ 124

(1) Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spra-vidla podľa diktátu vypočúvajúceho v priamej reči a po-kiaľ možno doslova.

(2) Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní aleboo verejnom zasadaní, musí sa zápisnica po skončení vý-sluchu predložiť obvinenému na prečítanie, alebo ako to požiada, musí sa mu prečítať. Obvinený má právožiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby sa v nejvykonali opravy v súlade s jeho výpoveďou. O tom trebaobvineného poučiť.

(3) Zápisnicu o výsluchu, ktorý sa vykonal bez pri-bratia zapisovateľa, treba obvinenému pred podpisomprečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti ne-zúčastnenej osoby. Ak má obvinený proti obsahu zápis-nice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti pri-branej osoby a výsledok prejednania zahrnúť dozápisnice.

§ 125

Konfrontácia

(1) Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiachnesúhlasí s výpoveďou spoluobvineného alebo svedkaa rozpor nemožno vyjasniť inak, môže byť obvinenýpostavený tejto osobe tvárou v tvár.

(2) Osoby postavené tvárou v tvár si môžu klásť na-vzájom otázky len so súhlasom vypočúvajúceho.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v prípadeagenta, ohrozeného svedka, chráneného svedkaa svedka, ktorého totožnosť je utajená; to neplatí v prí-pade agenta, ktorý súhlasil s odhalením svojej totož-nosti.





http://www.iura.sk

§ 126

Rekognícia

(1) Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osobyalebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až potomsa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerýmiosobami podobného zovňajšku alebo vecami toho isté-ho druhu.

(2) Rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prí-padne s použitím technických prostriedkov.

(3) K rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú oso-bu.

Druhý die l

Svedkovia

§ 127

Povinnosť svedčiť

(1) Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgá-nov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať akosvedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o pá-chateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestnékonanie.

(2) Každý je povinný napomáhať splnenie tejto povin-nosti.

§ 128

Predvolanie, predvedenie a zabezpečenie svedka

(1) Svedok, ktorý bol riadne predvolaný a bez dosta-točného ospravedlnenia sa k úkonu neustanoví, môžebyť predvedený. V konaní pred súdom na základe uzne-senia súdu môže byť svedok zabezpečený spôsobomuvedeným v § 88, ak sú splnené podmienky pre takýpostup. Na následky nedostavenia sa musí v predvola-ní upozorniť.

(2) Ak sa nedostaví príslušník ozbrojených síl aleboozbrojeného zboru, požiada orgán činný v trestnom ko-naní alebo súd jeho nadriadeného, aby oznámil dôvod,prečo sa predvolaný nedostavil, prípadne aby ho dalpredviesť alebo ho zabezpečil. V ostatných prípadochpožiada orgán činný v trestnom konaní alebo súdo predvedenie alebo zabezpečenie svedka útvar Policaj-ného zboru.

§ 129

Zákaz výsluchu svedka

(1) Svedok nesmie byť vypočúvaný o okolnostiach,ktoré tvoria utajovanú skutočnosť, okrem prípadu, žebol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobode-ný. Oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby bolaohrozená obrana alebo bezpečnosť štátu alebo hrozilainá rovnako vážna škoda; dôvody na odopretie oslobo-denia treba vždy uviesť.

(2) Svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, kebysvojou výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárod-nou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanli-vosti okrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslo-

bodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záuj-me má túto povinnosť.

(3) Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje nasvedeckú povinnosť týkajúcu sa trestného činu, ktorýmá svedok povinnosť prekaziť podľa Trestného zákona.

§ 130

Právo svedka odoprieť výpoveď

(1) Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuznýobvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ,osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac a sve-dok je v uvedenom pomere len k niektorému z nich, máprávo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených lenvtedy, keď nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka,od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je sve-dok v tomto pomere.

(2) Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by vý-poveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhaniasebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu sú-rodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebodruhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdob-nom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval akovlastnú ujmu. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedaťaj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvoalebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená úst-ne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti akoosobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.

Výsluch svedka

§ 131

(1) Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho to-tožnosť a pomer k obvinenému, poučiť ho o významesvedeckej výpovede a o práve odoprieť výpoveď, a aktreba, aj o zákaze výsluchu. Svedok musí byť vždy pou-čený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič neza-mlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede.

(2) Ak sa vypočúva ako svedok prezidentom Policaj-ného zboru poverený príslušník Policajného zboruo skutočnostiach získaných agentom, súd do zápisniceuvedie príslušné krycie údaje agenta a meno, priezvis-ko a pracovisko povereného príslušníka Policajnéhozboru.

(3) Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní alebo verej-nom zasadaní je svedok povinný zložiť prísahu s výnim-kou výsluchu svedka podľa odseku 2.

§ 132

(1) Na začiatku výsluchu sa treba svedka opýtať najeho pomer k prerokovávanej veci, ako aj k stranáma podľa potreby aj na iné okolnosti potrebné na zisteniejeho nezaujatosti a hodnovernosti. Svedkovi sa musídať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sámo veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutoč-nosti.

(2) Svedka možno vypočúvať len do miery nevyhnut-nej pre trestné konanie. Môžu sa mu klásť otázky nadoplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností,nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľa-





http://www.iura.sk

duplne a zrozumiteľne. Svedkovi sa nesmú klásť otáz-ky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať,otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutoč-nosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázkynesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia vypočú-vaného s výnimkou zisťovania pohnútky obvineného,obzvlášť ak ide o svedka chorého alebo svedka poško-deného trestným činom proti ľudskej dôstojnosti.

§ 133

(1) Ak treba zistiť pravosť rukopisu, svedkovi sa môžeprikázať, aby napísal potrebný počet určených slov.

(2) Ak treba identifikovať hlas, môže sa svedkovi pri-kázať, aby poskytol hlasovú vzorku.

§ 134

(1) Svedok, ktorý sa pre svoj vek, chorobu, telesnúalebo duševnú poruchu, alebo z iných vážnych dôvodovnemôže dostaviť na výsluch, môže byť vypočutý pomo-cou technických zariadení určených na prenos zvukua obrazu.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj vte-dy, ak sa svedok pre svoj pobyt v cudzine nemôže alebonechce dostaviť na výsluch, ale je ochotný vypovedaťa príslušný orgán cudzieho štátu mu poskytne potreb-nú právnu pomoc.

(3) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj privýsluchu ohrozeného svedka alebo chráneného sved-ka, ktorému sa poskytuje pomoc podľa osobitného zá-kona. Rovnako sa postupuje v prípade, ak taký svedokmá byť vypočúvaný v inej veci.

§ 135

(1) Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako15 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti byvzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jejduševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať ob-zvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby savýsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K vý-sluchu sa priberie pedagóg, iná osoba majúca skúse-nosti s výchovou mládeže alebo znalec, ktorý so zrete-ľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývojavypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu vý-sluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniuvýsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca.

(2) V ďalšom konaní má byť taká osoba vypočúvanáznova len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom ko-naní len so súhlasom prokurátora. V konaní pred sú-dom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dô-kaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedenýchv § 263. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa po-dľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnicealebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj naspôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala.

(3) Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako15 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkejosobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolnostíprípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 15 ro-kov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpo-

klad, že výsluch by mohol ovplyvňovať duševný a mrav-ný vývoj osoby mladšej ako 15 rokov, výsluch sa vykonás využitím technických zariadení určených na prenoszvuku a obrazu tak, aby osoba mladšia ako 15 rokovmohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne.Ďalší výsluch osoby mladšej ako 15 rokov sa v príprav-nom konaní môže vykonať len so súhlasom jej zákon-ného zástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods. 2 so súhla-som opatrovníka.

(4) Ak bola vypočutá osoba mladšia ako 15 rokov po-dľa odseku 3, v konaní pred súdom sa pri vykonávanítohto dôkazu postupuje podľa § 270 ods. 2; výsluchtohto svedka možno v konaní pred súdom vykonať lenvýnimočne.

§ 136

(1) Ak je dôvodná obava, že svedok alebo jemu blízkaosoba sú pre uvedenie bydliska svedka ohrození, môžesa svedkovi povoliť, aby namiesto bydliska uviedol pra-covisko alebo inú adresu, na ktorú sa mu môže doručiťpredvolanie.

(2) Ak je dôvodná obava, že oznámením totožnosti,bydliska, prípadne miesta pobytu svedka je ohrozenýjeho život, zdravie, telesná integrita alebo ak také ne-bezpečenstvo hrozí jemu blízkej osobe, môže sa svedko-vi povoliť, aby neuvádzal údaje o svojej osobe. Na hlav-nom pojednávaní však musí uviesť, ako sa oboznámilso skutočnosťami, o ktorých vypovedal. Materiály, kto-ré umožňujú zistenie totožnosti takého svedka, sa uk-ladajú na prokuratúre a v konaní pred súdom u predse-du senátu. Do spisu sa zakladajú len vtedy, akohrozenie pominie. Aj takému svedkovi v prípade po-treby možno položiť otázky o okolnostiach, ktoré sa tý-kajú jeho hodnovernosti, a tiež otázky týkajúce sa jehovzťahu k obvinenému alebo poškodenému.

(3) Pred výsluchom svedka, ktorého totožnosť mázostať utajená, vykoná orgán činný v trestnom konanía súd v záujme ochrany svedka podľa potreby opatre-nia, ako sú najmä zmena vzhľadu a hlasu svedka, prí-padne vykoná jeho výsluch s využitím technických za-riadení vrátane zariadení určených na prenos zvukua obrazu.

(4) Súhlas na postup podľa odsekov 1 a 2 dáva pred-seda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

(5) Pri odhaľovaní zločinov, korupcie, trestného činuzneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trest-ného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti možnovýnimočne pri svedkovi použiť primerane ustanovenie§ 117 ods. 3.

§ 137

Ak policajt neuzná dôvod na postup podľa § 136ods. 1 alebo 2, hoci sa svedok toho domáha a uvádzakonkrétne skutočnosti, ktoré taký postup odôvodňujú,policajt predloží vec prokurátorovi, aby preskúmalsprávnosť jeho postupu. Ak nehrozí nebezpečenstvoz omeškania, odloží výsluch svedka dovtedy, kým pro-kurátor o veci nerozhodne. Inak svedka vypočuje a do





http://www.iura.sk

rozhodnutia prokurátora so zápisnicou o výsluchu za-obchádza tak, aby totožnosť svedka zostala utajená.

§ 138

Ustanovenia § 123 až 126 o výsluchu obvineného saprimerane použijú aj na výsluch svedka, na konfrontá-ciu medzi svedkami, ktorí už boli vypočutí, a na rekog-níciu.

§ 139

(1) Ak orgán činný v trestnom konaní alebo súd zistí,že svedkovi hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s poby-tom obvineného alebo odsúdeného na slobode, poskyt-ne mu informáciu o tom, žea) obvinený bol prepustený z väzby alebo z nej ušiel,b) odsúdený bol prepustený z výkonu trestu odňatia

slobody alebo z neho ušiel.

(2) Svedok už v prípravnom konaní môže požiadaťprokurátora a v konaní pred súdom súd, aby bol infor-movaný o skutočnostiach uvedených v odseku 1. Ak jeodsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, žiadosť sapodáva na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

(3) Svedok sa môže výslovným vyhlásením písomnealebo ústne do zápisnice vzdať práva podľa odseku 1a 2.

§ 140

Svedočné

(1) Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných vý-davkov a ušlej mzdy za prácu alebo iného preukázateľ-ného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho svedok ne-uplatní do troch dní po svojom výsluchu, alebo po tom,ako mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde, aleboak ho nevyčísli do 15 dní od uplatnenia nároku. Na tomusí byť svedok upozornený.

(2) Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal,a v konaní pred súdom predseda senátu.

Tret í d ie l

Odborná činnosť a znalecká činnosť

§ 141

Odborná činnosť

(1) Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pretrestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada or-gán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdompredseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckúčinnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. V jedno-duchých prípadoch sa možno uspokojiť s písomnýmpotvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti.

(2) O vyžiadaní odborného vyjadrenia alebo písomné-ho potvrdenia podľa odseku 1 sa rozhodne opatrením.

(3) Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiadaodborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predo-všetkým od organizácie špecializovanej na činnosť,ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písom-

ného potvrdenia. Táto organizácia v odbornom vyjadre-ní alebo písomnom potvrdení uvedie meno osoby, ktorúmožno vypočuť ako svedka k obsahu odborného vyjad-renia alebo písomného potvrdenia.

(4) Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spra-cováva odborné vyjadrenie, sa umožní, aby sa v potreb-nom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vy-konanými dôkazmi. Na jeho návrh možno tiež vykonaťdôkazy, ktoré potrebuje na účely podania odbornéhovyjadrenia.

(5) Odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdeniemožno vyžiadať aj od štátneho orgánu, ktorý odbornévyjadrenie alebo písomné potvrdenie predloží vždybez náhrady.

Znalecká činnosť

§ 142

(1) Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie jepostup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činnýv trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda se-nátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ideo objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sadvaja znalci. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ideo vyšetrenie duševného stavu a pitvu mŕtvoly.

(2) Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť ako zna-lec pribratý lekár, ktorý zomrelého ošetroval počas cho-roby, ktorá smrti predchádzala.

(3) O pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Protiuzneseniu možno podať sťažnosť pre vecné dôvody ale-bo pre osobu znalca.

§ 143

(1) Orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberiedo trestného konania na podanie znaleckého posudkupodľa § 142 predovšetkým znaleckú organizáciu špe-cializovanú na činnosť, ktorá je obsahom znaleckéhoposudku. Táto organizácia v znaleckom posudku uve-die meno znalca, ktorého možno vypočuť k obsahu zna-leckého posudku.

(2) Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapí-saná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zoznameznalcov nemôže podať znalecký posudok, alebo poda-nie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimera-nými ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konaniapribrať aj inú osobu s potrebnými odbornými a občian-skymi predpokladmi, ak s tým súhlasí. Taká osoba jepovinná pred vykonaním znaleckej činnosti zložiť sľubpodľa osobitného zákona; ak ide o právnickú osobu,sľub zloží fyzická osoba poverená touto právnickouosobou vykonaním znaleckej činnosti.

§ 144

(1) Znalec musí byť pri pribratí upozornený na povin-nosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré bymohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byťčinný ako znalec. Musí byť tiež poučený o význame zna-leckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu





http://www.iura.sk

a o trestných následkoch vedome nepravdivého znalec-kého posudku.

(2) Ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán,poučí príslušný orgán činný v trestnom konaní alebosúd znalca na okolnosti uvedené v odseku 1.

§ 145

Príprava znaleckého posudku a výsluch znalca

(1) Úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej od-bornosti, sa mu určia spravidla v uznesení o pribratíznalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom na to, žeznalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodno-tiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Znalcovitreba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámils obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Mož-no mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil na výsluchu obvi-neného, svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov.Na návrh znalca možno tiež vykonať dôkazy, ktoré po-trebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazo-vaní má právo byť prítomný a vypočúvaným osobámmôže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať spis.

(2) Znalec podá posudok spravidla písomne. Len vý-nimočne, v jednoduchších prípadoch, možno dovoliť,aby ho nadiktoval do zápisnice o výsluchu. Ak znalecspracoval posudok písomne, stačí, aby sa pri výsluchunaň odvolal. Posudok sa doručuje aj obhajcovi, a to natrovy obhajoby.

(3) Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzá-jomnej porade k súhlasným záverom, stačí, ak podáposudok ten z nich, ktorého sami určili. Ak sa záveryznalcov odlišujú, podá posudok každý z nich samostat-ne.

(4) V prípravnom konaní možno upustiť od výsluchuznalca, ak policajt alebo prokurátor nemá o spoľahli-vosti a úplnosti podaného posudku pochybnosti.

(5) Ak posudok obstaral obvinený, poškodený alebozúčastnená osoba, doručí ho prokurátorovi a ostatnýmstranám, ktorých záujmov sa dotýka.

§ 146

Chyby znaleckého posudku

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého po-sudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neú-plný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplne-nie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniupochybností alebo nejasností znaleckého posudku ale-bo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať inéhoznalca.

§ 147

Posudok znaleckého ústavu

(1) Vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadochvyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie alebo na pre-skúmanie posudku znalca môže orgán činný v trest-nom konaní alebo súd pribrať na podanie znaleckéhoposudku znalecký ústav.

(2) Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je žiadna

právnická osoba zapísaná ako znalecký ústav aleboznalecký ústav zapísaný v zozname nemôže podať zna-lecký posudok, alebo podanie znaleckého posudku bybolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo ná-kladmi, možno do konania pribrať na podanie znalec-kého posudku inú právnickú osobu, ktorá je špeciali-zovaným vedeckým a odborným pracoviskom alebošpecializovaným odborným pracoviskom.

(3) Znalecký ústav alebo právnická osoba pribratá napodanie znaleckého posudku podľa odseku 2 je povin-ná spracovať znalecký posudok písomne, v ktorom uve-die osoby, ktoré sa na spracovaní znaleckého posudkupodieľali, a ich prípadné rozdielne závery. Ak pri spra-covaní znaleckého posudku dospeli k zhodným záve-rom, určí sa v znaleckom posudku osoba, ktorá môžebyť ako znalec vypočutá na účely trestného konania.

Vyšetrenie duševného stavu obvineného

§ 148

(1) Duševný stav vyšetrujú vždy dvaja znalci z odborupsychiatrie.

(2) Na vyšetrenie duševného stavu obvineného je po-trebný príkaz súdu a v prípravnom konaní sudcu preprípravné konanie.

(3) Ak na vyšetrenie duševného stavu nepostačí am-bulantné vyšetrenie, môže súd a v prípravnom konanína návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie na-riadiť, aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckomústave alebo, ak je vo väzbe, v nemocnici pre obvine-ných a odsúdených.

(4) Proti uzneseniu v odseku 3 možno podať sťažnosť,ktorá má odkladný účinok.

§ 149

(1) Pozorovanie duševného stavu v zdravotníckomústave môže trvať najviac dva mesiace. Na odôvodnenúžiadosť môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prí-pravné konanie na návrh prokurátora túto lehotu pre-dĺžiť, avšak nie viac ako o jeden mesiac. Proti tomutouzneseniu je prípustná sťažnosť.

(2) Ak znalci u obvineného zistia príznaky nasvedču-júce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti,musia zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt naslobode nebezpečný.

§ 150

Vyšetrenie duševného stavu svedka

Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktoré-ho výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, pod-statne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypo-vedať, možno znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka.V takom prípade je vždy potrebný príkaz súdu, v prí-pravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Vyšet-renie duševného stavu svedka pozorovaním v zdravot-níckom ústave nie je prípustné.





http://www.iura.sk

§ 151

Odborný konzultant

(1) V odborne náročných veciach môžu orgány činnév trestnom konaní a súd pri postupe podľa § 241 ods. 5alebo § 243 ods. 3 využiť pomoc odborného konzultan-ta, ktorý, opierajúc sa o svoje odborné znalosti, poradív odbornej problematike prejednávanej veci. O návrhna výber určitej osoby ako odborného konzultantamožno požiadať ústredný orgán štátnej správy, inýštátny orgán, vedeckú alebo výskumnú inštitúciu. Sosúhlasom orgánov činných v trestnom konaní alebosúdu môže odborný konzultant v potrebnom rozsahunazerať do spisu a byť prítomný pri vykonávaní úkonovtrestného konania. Do vykonávania úkonov však ne-môže zasahovať. O skutočnostiach, o ktorých sa dozve-del v priebehu trestného konania, je povinný zachová-vať mlčanlivosť. Účasť odborného konzultantanevylučuje, aby sa na posúdenie odborných otázok pri-bral znalec, ktorý podá znalecký posudok.

(2) Kto pôsobil ako konzultant, nemôže byť v tej istejveci znalcom a nemôže podať ani písomné vyjadrenie.

(3) Odborný konzultant sa priberie opatrením. Na od-meňovanie odborného konzultanta sa použije primera-ne ustanovenie § 152 ods. 3.

§ 152

Spoločné ustanovenie

(1) Na ustanovenie znalca, spôsobilosť na túto funk-ciu a vylúčenie z nej, o práve odoprieť vykonanie zna-leckého posudku, o sľube znalca pred vykonaním zna-leckej činnosti, o pribratí konzultanta, ako aj náhradehotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon savzťahujú osobitné predpisy.

(2) Výšku odmeny za znalecký úkon určí ten, ktoznalca pribral. Ak ten, kto znalca pribral, nesúhlasís výškou odmeny vyúčtovanej za znaleckú činnosť, roz-hodne o odmene uznesením. Proti tomuto uzneseniu jeprípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3) Kto podal odborné vyjadrenie alebo písomné po-tvrdenie, má nárok na náhradu nevyhnutných výdav-kov a ušlej mzdy, alebo iného preukázateľného ušléhopríjmu. Ak ten, kto odborné vyjadrenie alebo písomnépotvrdenie vyžiadal, nesúhlasí s výškou vyúčtovanejnáhrady, rozhodne o náhrade uznesením. Proti tomutouzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladnýúčinok. Nárok na náhradu však zaniká, ak nie je uplat-nený do troch dní od vypracovania odborného vyjadre-nia alebo písomného potvrdenia, alebo po tom, čo mubolo oznámené, že vyžiadanie odborného vyjadreniaalebo písomného potvrdenia sa ruší; na to musí byť ten,kto podal odborné vyjadrenie alebo písomné potvrde-nie, upozornený.

(4) Ak znalecký posudok, odborné vyjadrenie alebopísomné potvrdenie podá pre orgán činný v trestnomkonaní alebo súd organizácia zriadená na znaleckú ale-bo odbornú činnosť Ministerstvom vnútra Slovenskejrepubliky, podá ju vždy bez náhrady.

Štvrtý die l

Ostatné dôkazné prostriedky

§ 153

Listinné a vecné dôkazy

(1) Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsa-hom dokazujú alebo vyvracajú skutočnosť vzťahujúcusa na objasňovaný skutok, na obvineného alebo inéosoby, ktoré majú k veci vzťah.

(2) Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo naktorých bol trestný čin spáchaný, ktoré dokazujú alebovyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť pro-striedkom na odhalenie alebo zistenie trestného činualebo jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.

(3) Vecnými dôkazmi sú aj zvukové, obrazové aleboobrazovo-zvukové záznamy.

§ 154

Obhliadka

(1) Obhliadka sa vykonáva, ak majú byť priamym po-zorovaním objasnené skutočnosti dôležité pre trestnékonanie, najmä ak by mohli byť zistené alebo zaistenéakékoľvek stopy. Obhliadky sa môže zúčastniť osoba,ktorá vykonáva odbornú činnosť, alebo pribratý znalec.

(2) Pri vykonaní obhliadky sa vždy spíše zápisnica,ktorá musí obsahovať úplný opis predmetu obhliadky.K zápisnici treba pripojiť zvukové, obrazové alebo obra-zovo-zvukové záznamy, náčrty a iné vyhotovené doku-menty a pomôcky.

(3) Obhliadku vykonáva orgán činný v trestnom ko-naní a v konaní pred súdom súd.

§ 155

Prehliadka tela a podobné úkony

(1) Prehliadke tela je povinný podrobiť sa každý, aktreba zistiť, či sú na jeho tele stopy alebo následkytrestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môžeju vykonať len osoba toho istého pohlavia.

(2) Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo inýobdobný úkon, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť,aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odo-bral krv alebo vykonal iný potrebný úkon, ak nie je spo-jený s nebezpečenstvom pre jej zdravie. Odber biologic-kého materiálu, ktorý nie je spojený so zásahom dotelesnej integrity osoby, ktorej sa úkon týka, môžeuskutočniť aj táto osoba alebo s jej súhlasom orgánčinný v trestnom konaní. Pri odbere vzoriek na analýzudeoxyribonukleovej kyseliny sa postupuje podľa oso-bitného zákona.

(3) Ak na účely dokazovania treba zistiť totožnosťosoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu, je osoba,o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zis-tenie.

(4) O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov tre-ba túto osobu poučiť s upozornením, že v prípade nevy-hovenia môže jej byť uložená poriadková pokuta.





http://www.iura.sk

§ 156

Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia

(1) Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spô-sobená trestným činom, musí byť mŕtvola prehliadnu-tá a pitvaná. Prehliadku a pitvu mŕtvoly nariadi proku-rátor alebo policajt uznesením. Pochovať mŕtvolumožno v takých prípadoch len so súhlasom prokuráto-ra, ktorý súhlas vydá po prehliadke a pitve bez meška-nia.

(2) Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť len predsedasenátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením.

§ 157

Vyšetrovací pokus

(1) Vyšetrovací pokus sa vykoná, ak majú byť pozoro-vaním vo vytvorených alebo, obmieňaných podmien-kach preverované alebo upresňované skutočnosti zis-tené v trestnom konaní, prípadne ak majú byť zistenénové skutočnosti dôležité pre trestné konanie.

(2) Vyšetrovací pokus sa nevykoná, ak je to vzhľadomna okolnosti prípadu alebo osobu podozrivého, obvine-ného, poškodeného alebo svedka nevhodné alebo akúčel vyšetrovacieho pokusu možno dosiahnuť inak.

(3) Ak je to vzhľadom na povahu veci a na skutočnos-ti, ktoré doteraz vyšli v trestnom konaní najavo, potreb-né, priberie sa k vyšetrovaciemu pokusu znalec. Podľapotreby sa na vyšetrovacom pokuse zúčastní podozri-vý, obvinený, poškodený a svedok. Ich účasť sa na vy-šetrovacom pokuse riadi zásadami platnými pre ich vý-sluch.

(4) K úkonom, ktoré súvisia s vyšetrovacím pokusom,nesmie byť obvinený, podozrivý alebo svedok, ktorý máprávo odoprieť výpoveď, žiadnym spôsobom donucova-ný.

§ 158

Previerka výpovede na mieste činu

(1) Previerka výpovede na mieste činu sa vykoná, akje to potrebné na doplnenie alebo overenie údajov dôle-žitých pre trestné konanie, ktoré sa vzťahujú k tomutomiestu.

(2) Na postup pri previerke výpovede na mieste činusa primerane použijú ustanovenia o vyšetrovacom po-kuse.

§ 159

Rekonštrukcia

(1) Rekonštrukcia sa vykoná, ak má byť napodobne-ná situácia a okolnosti, za ktorých bol spáchaný trest-ný čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, aleboak má byť preverená výpoveď obvineného, poškodené-ho alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnomkonaní nepostačujú na objasnenie veci.

(2) Na postup pri rekonštrukcii sa primerane použijúustanovenia o vyšetrovacom pokuse.

§ 160

Hlasová skúška a hlasová vzorka

Ak je v trestnom konaní potrebné identifikovať hlasobvineného alebo svedka, možno na účely prevereniahlasovej vzorky vykonať hlasovú skúšku. Za hlasovúvzorku môže slúžiť aj zvukový záznam z výsluchu obvi-neného alebo svedka.

Piaty die l

Mlčanlivosť

§ 161

Vyhlásenie o mlčanlivosti

Orgány činné v trestnom konaní a súd musia osobu,ktorá sa v priebehu konania oboznamuje alebo jedno-razovo oboznámila s utajovanými skutočnosťami, po-učiť o povinnostiach podľa osobitných predpisov a mu-sia jej dať podpísať písomné vyhlásenie o mlčanlivosti;vyhlásenie o mlčanlivosti je súčasťou spisu orgánu čin-ného v trestnom konaní alebo súdu. Orgán činnýv trestnom konaní a súd je povinný bez meškania o tej-to skutočnosti informovať príslušný štátny orgán podľaosobitných predpisov.

S I E D M A H L A V A

ROZHODNUTIA

§ 162

Spôsob rozhodovania

(1) Súd rozhoduje rozsudkom, trestným rozkazomalebo príkazom, kde to zákon výslovne ustanovuje;v ostatných prípadoch rozhoduje, ak zákon neustano-vuje niečo iné, uznesením.

(2) Orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, ak zá-kon neustanovuje niečo iné, uznesením. Príkazom roz-hodujú, kde to zákon výslovne ustanovuje.

Prvý die l

Rozsudok

Obsah rozsudku

§ 163

(1) Rozsudok po úvodných slovách „V mene Sloven-skej republiky“ musí obsahovaťa) označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, mená

a priezviská sudcov a prísediacich, ktorí sa na roz-hodnutí zúčastnili,

b) dátum a miesto vyhlásenia rozsudku,c) výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení,

ktoré sa použili,d) odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné,e) poučenie o opravnom prostriedku.

(2) Obžalovaný musí byť v rozsudku označený svojímmenom a priezviskom, dátumom a miestom narodeniaa bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to,aby nemohol byť zamenený s inou osobou. Ak ide o oso-





http://www.iura.sk

bu podliehajúcu pôsobnosti vojenských súdov, uvediesa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je prísluš-níkom.

(3) Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinnéhoalebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musípresne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka,a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením práv-nej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôso-bu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutoč-ností potrebných na to, aby skutok nemohol byťzamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákon-ných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitútrestnú sadzbu.

§ 164

V rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine, uvedie súdaj výrok oa) náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne

a včas uplatnený,b) ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom po-

jednávaní alebo na verejnom zasadnutí konanomo odvolaní rozhodnuté.

§ 165

(1) Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výroko treste s uvedením zákonných ustanovení, podľa kto-rých bol trest uložený alebo podľa ktorých bolo od po-trestania upustené, a to prípadne s poukazom na prija-tú záruku. Ak bol uložený trest odňatia slobody,ktorého výkon možno podmienečne odložiť alebo pod-mienečne odložiť s probačným dohľadom, musí rozsu-dok obsahovať aj výrok o tom, či bol podmienečný od-klad povolený, a prípadne, na aké podmienky jeviazaný. Ak bol uložený trest odňatia slobody na doži-votie alebo iný nepodmienečný trest odňatia slobody,rozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu toh-to trestu.

(2) Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku sa musíuviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v § 285 sa oslobo-denie spod obžaloby opiera uvedením zákonného usta-novenia a slovným vyjadrením tohto dôvodu.

§ 166

Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skoršírozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo ná-vrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novomrozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozho-duje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorýchzostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.

§ 167

V rozsudku, ktorým sa ukladá súhrnný trest, musísúd označiť tie skoršie rozsudky, v ktorých nový rozsu-dok zrušuje výrok o treste a nahrádza ho výrokom o sú-hrnnom treste.

§ 168

(1) Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom

stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akýmiúvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôka-zov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodneniamusí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, pre-čo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazova akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzo-val dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanove-ní zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahujeďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

(2) V odôvodnení rozsudku, ktorým sa schválila do-hoda o vine a treste, súd stručne uvedie najmä priebehkonania o dohode a jeho výsledok, odpovede obvinené-ho na otázky uvedené v § 333 ods. 3; ak je obvinenýmladistvý a v čase konania nedovŕšil osemnásty roksvojho veku, aj vyjadrenie jeho obhajcu a zákonnéhozástupcu.

Porada a hlasovanie o rozsudku

§ 169

(1) Pri porade o rozsudku posúdi súd najmä, čia) sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,b) tento skutok má všetky znaky niektorého trestného

činu a aká je jeho právna kvalifikácia,c) tento skutok spáchal obžalovaný,d) je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,e) trestnosť skutku nezanikla,f) prijíma ponúknutú záruku záujmového združenia

občanov alebo dôveryhodnej osoby,g) má byť obžalovanému uložený trest a aký,h) má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť

poškodenému škodu a v akom rozsahu,i) má byť uložené ochranné opatrenie a aké.

(2) Ak sa rozhoduje o rozsudku, ku ktorému stranydospeli dohodou o vine a treste, okrem skutočnostíuvedených v odseku 1 posúdi tiež odpovede na otázkypodľa § 333 ods. 3.

§ 170

(1) Na porade o hlasovaní nesmie byť okrem predse-du senátu, sudcov, prísediacich a zapisovateľa, ktorí sazúčastnili na hlavnom pojednávaní alebo verejnom za-sadnutí, ktoré rozsudku bezprostredne predchádzalo,prítomný nikto iný. So súhlasom predsedu senátu sana porade o hlasovaní môže zúčastniť aj náhradný sud-ca, náhradný prísediaci a vyšší súdny úradník, ktorívšak nehlasujú.

(2) O obsahu porady sú účastníci povinní zachovaťmlčanlivosť.

(3) Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak ne-možno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú sa hlasy obža-lovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priazni-vejším tak dlho, až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné,ktorá mienka je pre obžalovaného priaznivejšia, roz-hodne sa o tom hlasovaním.

(4) Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v nie-ktorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný. Pri hlaso-vaní o treste alebo o ochrannom opatrení, alebo o ná-hrade škody sa však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí





http://www.iura.sk

hlasovali za oslobodenie spod obžaloby; ich hlasy sapripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšie-mu.

(5) Prísediaci a sudcovia hlasujú pred predsedom se-nátu. Prísediaci a služobne mladší sudcovia hlasujúpred služobne staršími a na vojenských súdoch príse-diaci alebo sudcovia hodnosťou nižší pred prísediacimialebo sudcami hodnosťou vyššími. Predseda senátuhlasuje posledný.

(6) Odlišný názor sudcov a prísediacich, ktorí sa zú-častňujú na hlasovaní o vine alebo treste aleboo ochrannom opatrení, alebo o náhrade škody, sa zapí-še do zápisnice o hlasovaní.

(7) O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica, ktorámusí byť bezprostredne po jej podpísaní osobami, ktoréhlasovali, a zapisovateľom vložená do obálky, zalepenáa opatrená odtlačkom pečiatky a podpisom zapisovate-ľa.

§ 171

Vyhlásenie rozsudku

(1) Rozsudok treba vždy vyhlásiť verejne; vyhlasujeho predseda senátu.

(2) Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene Slovenskej re-publiky“, úplné znenie výroku tak, ako bol odhlasova-ný, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie o op-ravnom prostriedku. Pri vyhlasovaní úvodných slova výroku rozsudku prítomní povstanú.

(3) V poučení sa uvedie, proti ktorým výrokom roz-sudku môže podať odvolanie oprávnená osoba a v akejlehote. Zároveň sa v ňom uvedie, že rozsudok možnonapadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo saodvolania výslovne vzdať.

(4) Rozsudok sa vyhlási spravidla ihneď po skončenípojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nieje možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednáva-nie odročiť, najviac však o tri pracovné dni.

§ 172

Vyhotovenie rozsudku

(1) Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhoto-venie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudkutak, ako bol vyhlásený.

(2) Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvi-nený vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehotetroch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, môže savyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý ne-obsahuje odôvodnenie. Ak ide o mladistvého obvinené-ho, takéto vyhlásenie treba vyžiadať aj od zákonnéhozástupcu a zástupcu štátneho orgánu starostlivostio mládež.

(3) Rozsudok treba písomne vyhotoviť vo väzobnýchveciach najneskôr do 10 pracovných dní, v ostatnýchveciach do 30 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia;ak ho zo závažných dôvodov nemožno v tejto lehote vy-hotoviť, predseda súdu môže povoliť dlhšiu lehotu, naj-viac však dvojnásobok uvedených lehôt; o tomto súdupovedomí strany.

(4) Ak nemôže predseda senátu alebo sudca vyhláse-ný rozsudok písomne vyhotoviť pre prekážku dlhšiehotrvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu súdu iný sud-ca.

(5) Vyhotovený rozsudok podpíše predseda senátua ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže predseda senátupodpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšiehotrvania, podpíše ho za neho iný člen senátu; dôvod tre-ba na vyhotovení rozsudku poznamenať.

§ 173

Doručenie rozsudku

(1) Rovnopis rozsudku sa doručí obžalovanému, pro-kurátorovi, poškodenému, ktorý uplatnil nárok na ná-hradu škody, zúčastnenej osobe, a to aj keď boli pri vy-hlásení rozsudku prítomní.

(2) Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zá-stupcu, doručí sa rovnopis rozsudku aj jemu.

(3) U mladistvého obžalovaného sa rovnopis rozsud-ku doručí vždy aj štátnemu orgánu starostlivosti o mlá-dež a zákonnému zástupcovi, s ktorým obžalovaný žijespoločne v domácnosti.

(4) Ak má zúčastnená osoba alebo poškodený zákon-ného zástupcu, doručí sa rovnopis rozsudku len zákon-nému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí salen splnomocnencovi.

(5) Ak bola prijatá ponúknutá záruka, doručí sa rov-nopis rozsudku aj tomu, kto záruku ponúkol.

§ 174

Oprava vyhotovenia rozsudku a jeho rovnopisu

(1) Predseda senátu môže osobitným uznesením ke-dykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nespráv-nosti, ku ktorým došlo pri vyhotovení rozsudku a v jehorovnopisoch, tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhodes obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môženariadiť aj súd vyššieho stupňa.

(2) Rovnopis uznesenia o oprave sa doručí všetkýmosobám, ktorým bol doručený rovnopis rozsudku.

(3) Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prí-pustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4) Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa uznese-nie o oprave stáva súčasťou pôvodného rozsudku, čo sauvedie pri vyznačení právoplatnosti uznesenia.

§ 175

Účinky opravy

Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava rov-nopisu rozsudku podstatne dotkla obsahu niektoréhoz výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe pria-mo dotknutej opraveným výrokom lehota na odvolanieod doručenia rovnopisu uznesenia o oprave a ak bolaproti uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doruče-nia rozhodnutia o sťažnosti. O tom treba osobu výro-kom priamo dotknutú poučiť.





http://www.iura.sk

Druhý die l

Uznesenie

§ 176

Obsah uznesenia

(1) Uznesenie musí obsahovaťa) označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, mená

a priezviská osôb, ktoré sa na rozhodnutí zúčastnili,b) dátum a miesto rozhodnutia,c) výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení,

ktoré boli použité, a ak ide o rozhodnutie vo veci sa-mej, aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu,

d) odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné,e) poučenie o opravnom prostriedku.

(2) V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa pova-hy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sapovažujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkovézistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci or-gán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, akoaj právne úvahy, na ktorých základe podľa prísluš-ných ustanovení zákona posudzoval dokázané sku-točnosti.

(3) Vo vykonávacom konaní môže súd prvého stupňavyhotoviť zjednodušené uznesenie, ak sa po jeho vyhlá-sení na verejnom zasadnutí obvinený alebo iná oprávne-ná osoba a prokurátor vzdali práva na podanie sťažnos-ti. Zjednodušené uznesenie neobsahuje odôvodnenie.

§ 177

Vyhlásenie uznesenia

Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobenéa) pri úkone vykonávanom za účasti osoby, ktorej sa

uznesenie dotýka,b) na hlavnom pojednávaní,c) na verejnom zasadnutí,d) na neverejnom zasadnutí.

§ 178

Vyhotovenie uznesenia

(1) Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa upra-vuje priebeh konania alebo spôsob vykonania dôkazovalebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje hlavné po-jednávanie alebo zasadnutie súdu.

(2) Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré súzapísané v plnom znení v zápisnici o úkone okrem prí-padu, ak by bolo treba rovnopis takého uznesenia do-ručovať niektorej osobe. Ak sa má v takom prípade do-ručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť rovnopiszápisnice.

§ 179

Oznamovanie uznesenia

(1) Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamodotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhompodnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi.Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prí-

tomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebodoručením rovnopisu uznesenia.

(2) Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, ob-hajcu, prípadne splnomocnenca, postačí, ak sa uzne-senie vyhlási buď tejto osobe, alebo jej obhajcovi, prí-padne splnomocnencovi; ak sa oznamuje uzneseniedoručením rovnopisu, doručí sa len obhajcovi, prípad-ne splnomocnencovi. Ak ide o osobu pozbavenú spôso-bilosti na právne úkony alebo osobu, ktorej spôsobilosťna právne úkony je obmedzená a ktorá obhajcu, prí-padne splnomocnenca nemá, oznámi sa uznesenie jejzákonnému zástupcovi.

(3) Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je po-zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktoréhospôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznese-nie, proti ktorému môže podať sťažnosť, treba hooznámiť obvinenému, jeho obhajcovi a zákonnému zá-stupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu od-ňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckomústave, treba uznesenie, proti ktorému je prípustnásťažnosť, oznámiť obvinenému a jeho obhajcovi aj vte-dy, ak obvinený nemá obmedzenú spôsobilosť naprávne úkony.

(4) Ak nebol zástupca štátneho orgánu starostlivostio mládež prítomný pri vyhlásení uznesenia, proti ktoré-mu je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stí-hanie zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená,doručí sa štátnemu orgánu poverenému starostlivos-ťou o mládež rovnopis tohto uznesenia, ak v čase vyhlá-senia uznesenia mladistvý obvinený nedovŕšil osem-násty rok svojho veku.

(5) Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom pro-striedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej sa rozhodnu-tie priamo týka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala nauznesenie podnet, vždy v rovnopise doručí.

(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú na prí-pad podľa § 47 ods. 3; ak najvyšší súd nezamietne ná-vrh, uznesenie doručí generálnemu prokurátorovi, kto-rý zabezpečí, aby bolo uznesenie oznámené jehozverejnením vhodným spôsobom.

§ 180

Použitie ustanovení o rozsudku

Ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa nauznesenie primerane ustanovenia prvého dielu tejtohlavy o rozsudku.

Tret í d ie l

Príkaz

§ 181

Obsah príkazu

(1) Príkaz musí obsahovaťa) označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide,b) dátum a miesto rozhodnutia,c) výrok príkazu s uvedením zákonných ustanovení,

ktoré boli použité,





http://www.iura.sk

d) skutok s uvedením právnej kvalifikácie trestnéhočinu, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.

(2) Písomné vyhotovenie príkazu musí obsahovaťodôvodnenie vtedy, kde to zákon výslovne ustanovuje.

(3) Proti príkazu opravný prostriedok nie je prípust-ný.

§ 182

Použitie ustanovení o rozsudku

Ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa napríkaz primerane ustanovenia prvého dielu tejto hlavyo rozsudku.

Štvrtý die l

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí

§ 183

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

(1) Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tentozákon niečo iné, aj vykonateľný, aka) zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie,b) zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale

1. odvolanie v lehote podané nebolo,2. oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali ale-

bo ho výslovne vzali späť, alebo3. podané odvolanie bolo zamietnuté.

(2) Odvolanie podané len poškodeným proti výrokuo náhrade škody a odvolanie podané len zúčastnenouosobou nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku na-dobudli právoplatnosť a boli vykonané. Ani odvolanietýkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovanýchnebráni tomu, aby rozsudok u ostatných obžalovanýchnadobudol právoplatnosť a bol vykonaný.

(3) Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná,ale oprávnenou osobou bola podaná žiadosť o navráte-nie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplat-nosti rozhodnutia o tejto žiadosti.

§ 184

Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia

(1) Uznesenie je právoplatné a vykonateľné, aka) zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,b) zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, ale

1. sťažnosť v lehote podaná nebola,2. oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali ale-

bo ju výslovne vzali späť, alebo3. podaná sťažnosť bola zamietnutá.

(2) Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenado-budlo právoplatnosť, ak zákon proti nemu síce pripúš-ťa sťažnosť, ale nepriznáva jej odkladný účinok.

(3) Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerýchosôb alebo len niektorej z viacerých vecí, o ktorých bolorozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípa-de, že má odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nado-budlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných čas-tiach, ak ich možno oddeliť.

(4) Ak bola lehota na podanie sťažnosti, ktorá má od-kladný účinok, zmeškaná, ale oprávnenou osobou bolapodaná žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznese-nie vykonať až do právoplatného rozhodnutia o tejtožiadosti.

Ô S M A H L A V A

SŤAŽNOSŤ A KONANIE O SŤAŽNOSTI

§ 185

Prípustnosť a účinok sťažnosti

(1) Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťaž-nosť.

(2) Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie po-licajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťounapadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon vý-slovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

(3) Proti uzneseniu predsedu senátu odvolaciehosúdu, ktorým uložil poriadkovú pokutu, je prípustnásťažnosť, o ktorej rozhodne iný senát tohto súdu, ktorýpri tomto rozhodovaní má postavenie nadriadeného or-gánu.

(4) Proti uzneseniu senátu odvolacieho súdu o vzatíobvineného do väzby je prípustná sťažnosť, o ktorejrozhodne iný senát tohto súdu, ktorý pri tomto rozho-dovaní má postavenie nadriadeného orgánu.

(5) Proti uzneseniu generálneho prokurátora možnopodať sťažnosť, iba ak ide o uznesenie o zaistení majet-ku podľa § 191. O sťažnosti rozhoduje najvyšší súd.

(6) Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákonvýslovne ustanovuje.

§ 186

Oprávnené osoby

(1) Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosťpodať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka aleboktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákonoprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosťaj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V pros-pech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť,a to aj proti jeho vôli, zákonný zástupca, obhajca, štát-ny orgán starostlivosti o mládež; lehota na podanie op-ravného prostriedku im plynie samostatne.

(2) Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať ajjeho príbuzní v priamom rade, jeho súrodenec, osvoji-teľ, manžel alebo druh; lehota na podanie sťažnosti imkončí tým istým dňom ako mladistvému.

(3) Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečenímôžu podať sťažnosť v prospech obvineného aj osoby,ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.

§ 187

Lehota a miesto na podanie

(1) Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uznese-niu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia,





http://www.iura.sk

s výnimkou sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí do väz-by. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, akoaj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynielehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najne-skoršie.

(2) Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospechobvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti týmistým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však ply-nie lehota vždy samostatne.

§ 188

Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť

(1) Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovnevzdať.

(2) Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať vý-slovne späť, kým sa o nej nerozhodlo. Sťažnosť proku-rátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.

(3) Sťažnosť podaná v prospech obvineného inouoprávnenou osobou alebo za obvineného obhajcom ale-bo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s vý-slovným súhlasom obvineného. Prokurátor však môževziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného.V tom prípade plynie obvinenému nová lehota na poda-nie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatáspäť.

(4) Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok,uznesením na vedomie orgán príslušný na rozhodnutieo sťažnosti a ak nebola vec doteraz tomuto orgánupredložená, orgán proti ktorého rozhodnutiu sťažnosťsmeruje; v konaní pred súdom o tom rozhoduje predse-da senátu.

§ 189

Dôvody sťažnosti

(1) Uznesenie možno napadnúť prea) nesprávnosť niektorého jeho výroku,b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, aleboc) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu

predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť ne-správnosť niektorého výroku uznesenia.

(2) V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy,ktoré neboli známe v prvostupňovom konaní.

(3) Ak podáva sťažnosť prokurátor, štátny orgán sta-rostlivosti o mládež alebo obhajca za obvineného alebovo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvod-nená, s výnimkou sťažnosti prokurátora proti uznese-niu o nevzatí obvineného do väzby.

§ 190

Konanie pred orgánom,proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje

(1) Orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje,môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznese-nia nedotkne práv inej strany trestného konania. Akide o uznesenie policajta, ktoré bolo vydané s predchá-dzajúcim súhlasom prokurátora alebo na jeho pokyn,

môže policajt sám sťažnosti vyhovieť len s predchádza-júcim súhlasom prokurátora.

(2) Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým opráv-neným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelopodľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutiea) policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva nad príprav-

ným konaním dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzne-seniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas alebopokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému proku-rátorovi,

b) prokurátor alebo súd nadriadenému prokurátorovialebo súdu,

c) vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník predse-dovi senátu a v prípravnom konaní sudcovi pre prí-pravné konanie, ktorí majú pri tomto rozhodovanípostavenie nadriadeného orgánu.

(3) Ak bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o nevzatíobvineného do väzby, sudca pre prípravné konanie bezmeškania predloží vec nadriadenému súdu na rozhod-nutie. Predloženie spisu zabezpečí Policajný zbor naj-neskôr v nasledujúci pracovný deň. Rovnako sa postu-puje, ak podá sťažnosť obvinený proti uzneseniu o vzatído väzby v konaní podľa § 204 ods. 1.

§ 191

Rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiamo zaistení majetku

O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým prokurátora) zaistil majetok obvineného na zaistenie nároku po-

škodeného podľa § 50 ods. 1,b) zamietol návrh poškodeného na zaistenie jeho náro-

ku podľa § 50 ods. 5,c) zrušil alebo obmedzil zaistenie nároku poškodeného

podľa § 51 ods. 1 a 2 alebo vyňal veci zaistené na ná-rok poškodeného podľa § 51 ods. 2,

d) zaistil majetok obvineného podľa § 425 ods. 1,rozhoduje sudca pre prípravné konanie súdu, ktorý jepríslušný na konanie v prvom stupni, a to spravidla dopiatich pracovných dní od predloženia veci súdu.

Rozhodnutie nadriadeného orgánu

§ 192

(1) Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadenýorgána) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti

ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ab) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnuté-

ho uznesenia.

(2) Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôbalebo len niektorej z viacerých vecí, o ktorých sa roz-hodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený or-gán len správnosť výrokov týkajúcich sa tejto osobyalebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúma-vanej časti uznesenia.

(3) O sťažnosti podľa § 190 ods. 3 proti uzneseniuo nevzatí obvineného do väzby rozhodne nadriadenýsúd na verejnom zasadnutí a o sťažnosti proti uznese-niu o vzatí obvineného do väzby na neverejnom zasad-





http://www.iura.sk

nutí do piatich pracovných dní od predloženia veci narozhodnutie.

(4) O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým bolo roz-hodnuté o návrhu na predĺženie lehoty väzby, môženadriadený súd rozhodnúť aj na neverejnom zasadnu-tí, najneskôr však do uplynutia lehoty, ktorá sa má pre-dĺžiť.

§ 193

(1) Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, aka) nie je prípustná,b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou,

osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá zno-vu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzalaspäť, alebo

c) nie je dôvodná.

(2) Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť,ktorú oprávnená osoba podala oneskorene len preto, žesa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolodané pri oznámení uznesenia.

§ 194

(1) Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zrušínapadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potreb-né nové rozhodnutie,a) rozhodne vo veci sám, alebob) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť

smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s vý-nimkou rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniuo nevzatí obvineného do väzby, sťažnosti proti uzne-seniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na predĺže-nie lehoty väzby alebo sťažnosti proti uzneseniu se-nátu odvolacieho súdu o vzatí obvineného do väzby.

(2) Ak je chybná len časť napadnutého uzneseniaa možno ju oddeliť od ostatných alebo ak sa týka sťaž-nosť len časti uznesenia, obmedzí nadriadený orgánsvoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na túto časť.

(3) Ak nedostatok spočíva v tom, že v napadnutomuznesení niektorý výrok chýba alebo je neúplný, môženadriadený orgán bez toho, aby vyslovil zrušenie na-padnutého uznesenia, buď ho sám doplniť, alebo uložiťorgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje,aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný vý-rok doplnil.

(4) Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladáza nevyhnutné, nariadiť, aby vec bola znovu v prvomstupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zlo-žení senátu alebo iným súdom toho istého druhu a tohoistého stupňa v jeho obvode.

(5) Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejed-nanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazanýprávnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený or-gán, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanietento orgán nariadil.

(6) Ak nadriadený súd rozhodne o vzatí obvinenéhodo väzby, ihneď nariadi, aby ho dodal do miesta výkonuväzby útvar Policajného zboru, Vojenskej polície aleboZboru väzenskej a justičnej stráže.

§ 195

(1) Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej pod-netu zmeniť uznesenie v neprospech osoby, ktorá sťaž-nosť podala alebo v ktorej prospech bola sťažnosť po-daná.

(2) Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospechobvineného z dôvodu porušenia jeho práva na obhajo-bu a je to na prospech aj niektorému spoluobvinené-mu, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvine-ného.

(3) Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj pre or-gán, ktorému bola vec prikázaná na nové prejednaniea rozhodnutie.

DRUHÁ ČASŤ

PREDSÚDNE KONANIE

P R V Á H L A V A

POSTUP PRED ZAČATÍM TRESTNÉHO STÍHANIA

§ 196

(1) Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebopolicajtovi. Prokurátor a policajt bez meškania upove-domia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trest-nom oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špeciálnehosúdu.

(2) Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestnéhooznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenievykoná výsluchom oznamovateľa alebo vyžiadaním pí-somných podkladov príslušný prokurátor alebo prí-slušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia trestnéhooznámenia.

(3) Poškodený trestným činom, ktorý bol spáchanýv inom členskom štáte Európskej únie ako v tom, kdemá bydlisko, je oprávnený podať trestné oznámeniepríslušnému orgánu štátu, kde má bydlisko, ak to ne-mohol urobiť alebo nechcel urobiť v štáte, v ktorom boltrestný čin spáchaný.

(4) Prokurátor alebo prostredníctvom prokurátorapolicajt, ktorému bolo trestné oznámenie podľa odseku3 doručené a nie je príslušný vo veci konať, bez meška-nia postúpi trestné oznámenie príslušnému orgánutoho členského štátu Európskej únie, na ktorého územíbol trestný čin spáchaný.

§ 197

(1) Ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebona postup podľa odseku 2, prokurátor alebo policajtuznesením veca) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie prie-

stupku alebo iného správneho deliktu,b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie,c) odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak

zanikla trestnosť činu, alebod) odmietne.

(2) Prokurátor alebo policajt pred začatím trestného





http://www.iura.sk

stíhania uznesením môže odložiť vec, ak je trestné stí-hanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 215ods. 2.

(3) Uznesenie podľa odseku 1 alebo 2 sa doručí ozna-movateľovi a poškodenému. Oznamovateľ a poškodenýmôžu proti uzneseniu podať sťažnosť. Policajt doručítaké uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

§ 198

(1) Prokurátor po prijatí trestného oznámenia môžepostupovať podľa § 197 ods. 1 alebo 2 alebo odovzdaťtrestné oznámenie policajtovi. O odovzdaní trestnéhooznámenia policajtovi bez meškania písomne upovedo-mí oznamovateľa a poškodeného.

(2) Prokurátor preskúma postup policajta podľa§ 197, ak ho o to požiada oznamovateľ alebo poškodenýnajneskôr do 30 dní, a výsledok preskúmania im ozná-mi bez meškania.

D R U H Á HL A V A

PRÍPRAVNÉ KONANIE

Prvý die l

Začatie prípravného konania

§ 199

Začatie trestného stíhania

(1) Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najne-skôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, akho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydanímuznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, zač-ne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovaciehoúkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladnéhoúkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o za-čatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z tých-to úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatítrestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľaa poškodeného. Policajt doručí také uznesenie proku-rátorovi najneskôr do 48 hodín.

(2) Policajt postupuje primerane podľa odseku 1, aksa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestnéhostíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.

(3) Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsa-hovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadneiných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestnýčin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenova-ním a uvedením príslušného ustanovenia Trestnéhozákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.

(4) Trestné stíhanie sa začne vykonaním zaisťovacie-ho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľ-ného úkonu aj vtedy, ak ho vykonal miestne neprísluš-ný policajt, ak nebolo možné dosiahnuť, aby ho vykonalpríslušný policajt, a najneskôr do troch dní od jeho vy-konania odovzdá vec príslušnému policajtovi spolus uznesením o začatí trestného stíhania.

(5) Policajt je oprávnený po začatí trestného stíhaniavykonávať všetky úkony podľa tohto zákona.

Druhý die l

Vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie

§ 200

Rozsah vyšetrovania

(1) Vyšetrovanie sa vykonáva o zločinoch.

(2) Vyšetrovanie sa vykonáva aj o prečinoch, aka) je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobo-

dy alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, ale-bo

b) to nariadi prokurátor.

(3) Ak je potrebné vykonať vyšetrovanie aspoň o jed-nom z trestných činov, vykoná sa vyšetrovanie o všet-kých trestných činoch toho istého obvineného aj protivšetkým obvineným, ktorých trestné činy súvisia.

(4) Vyšetrovanie vykonáva policajt uvedený v § 10ods. 8 písm. a).

§ 201

Spoločný postup vo vyšetrovanía v skrátenom vyšetrovaní

(1) Policajt vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vy-šetrovanie spravidla osobne. Úkony, ktorými sa začalotrestné stíhanie alebo ktoré boli vykonané po začatítrestného stíhania miestne nepríslušným policajtom,nie je potrebné opakovať, ak boli vykonané podľa tohtozákona.

(2) Policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skráte-nom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážilpodklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnomna posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestnéhočinu.

(3) Okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutiealebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo proku-rátora, vykonáva policajt všetky úkony samostatne a jepovinný ich vykonať v súlade so zákonom a včas.

(4) Policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na to, čisvedčia v prospech alebo v neprospech obvineného;pritom postupuje podľa odseku 3. Obvinený nesmie byťnijakým spôsobom k výsluchu a k priznaniu nezákon-ne nútený. Odopretie výpovede sa nesmie použiť akodôkaz proti obvinenému.

§ 202

Rozsah skráteného vyšetrovania

(1) Skrátené vyšetrovanie sa vykonáva o prečinoch,ak nejde o konanie podľa § 200 ods. 2.

(2) Skrátené vyšetrovanie o prečinoch, pre ktoré zá-kon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého hornáhranica neprevyšuje tri roky, vykonáva policajt uvede-ný v § 10 ods. 8 písm. b) až g); o ostatných vykonávaskrátené vyšetrovanie policajt uvedený v § 10 ods. 8písm. a).





http://www.iura.sk

Postup pri skrátenom vyšetrovaní

§ 203

(1) Pri skrátenom vyšetrovaní postupuje policajt po-dľa ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní s týmito od-chýlkami:a) výsluch svedka vykoná, ak ide o neopakovateľný

úkon, neodkladný úkon alebo ak ide o svedka, ktorýbol osobne prítomný pri páchaní trestného činu;v ostatných prípadoch vyžiada iba vysvetlenie, o kto-rom spíše záznam,

b) vyhľadá a zabezpečí dôkazy, aby mohli byť vykonanév ďalšom konaní, o čom urobí záznam,

c) skrátené vyšetrovanie treba skončiť spravidla dodvoch mesiacov od vznesenia obvinenia.

(2) Ak sa skrátené vyšetrovanie neskončí do dvochmesiacov od vznesenia obvinenia, policajt prokurátoro-vi písomne oznámi, prečo nebolo možné skrátené vyšet-rovanie skončiť a aké úkony je potrebné ešte vykonať.Prokurátor môže policajtovi pokynom zmeniť rozsahúkonov, ktoré majú byť ešte vykonané, alebo vo vecinariadiť vyšetrovanie.

§ 204

(1) Ak bola prokurátorovi odovzdaná spolu so spisomosoba, ktorá bola zadržaná ako podozrivá pri páchaníprečinu, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slo-body, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, ale-bo takáto osoba bola zastihnutá na úteku a prokurátorju neprepustí na slobodu, odovzdá ju najneskôr do 48hodín od zadržania súdu, ktorému tiež podá obžalobuspolu so spisom. Ak prokurátor zistí dôvod väzby, sú-časne navrhne, aby bol obvinený vzatý do väzby.

(2) Ak prokurátor prepustí obvineného podľa odse-ku 1, vráti spis policajtovi s pokynom na doplnenieskráteného vyšetrovania.

§ 205

Dočasné odloženie vznesenia obvinenia

(1) Ak by vznesenie obvinenia podstatne sťažilo ob-jasnenie korupcie, trestného činu založenia, zosnova-nia a podporovania zločineckej skupiny, trestného činuzaloženia, zosnovania a podporovania teroristickejskupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou sku-pinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou sku-pinou alebo zistenie páchateľa tohto trestného činu,môže policajt s predchádzajúcim súhlasom prokuráto-ra na nevyhnutnú dobu dočasne odložiť vznesenie ob-vinenia osobe, ktorá sa významnou mierou podieľa naobjasnení niektorého z týchto trestných činov alebo nazistení páchateľa. Dočasne odložiť vznesenie obvineniasa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objed-návateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa po-dieľa.

(2) O dočasnom odložení vznesenia obvinenia policajtvyhotoví záznam, ktorého rovnopis do 48 hodín zašleprokurátorovi.

(3) Ak pominú dôvody na dočasné odloženie vznese-

nia obvinenia, policajt na pokyn prokurátora bez meš-kania vznesie obvinenie.

Vznesenie obvinenia

§ 206

(1) Ak je na podklade trestného oznámenia alebo zis-tených skutočností po začatí trestného stíhania dosta-točne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitáosoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vzneseníobvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručínajneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvinenýmsudca, súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník aleboprekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvine-ným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore;o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľaa poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvine-nia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vy-dať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meška-nia.

(2) O začatí trestného stíhania a vznesení obvineniamožno rozhodnúť jedným uznesením, ktoré policajtoznámi bez meškania obvinenému a doručí ho najne-skôr do 48 hodín prokurátorovi. O tomto úkone upove-domí oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo začatietrestného stíhania a vznesenie obvinenia oznámené vy-hlásením uznesenia, policajt je povinný vydať obvine-nému jeho rovnopis.

(3) Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovaťoznačenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opisskutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okol-ností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemo-hol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pome-novania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a toaj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zá-kona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvi-nenia.

(4) Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vy-šetrovania vyjde najavo skutočnosť, ktorá dostatočneodôvodňuje záver, že obvinený spáchal ďalší skutok, naktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo,vznesie policajt obvinenie aj pre tento ďalší skutok. Akpre tento skutok nebolo začaté trestné stíhanie, naj-skôr sa rozhodne podľa § 199 ods. 1.

(5) Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vy-šetrovania vyjde najavo skutočnosť, ktorá dostatočneodôvodňuje záver, že obvinený spáchal pred oznáme-ním uznesenia o vznesení obvinenia ďalší čiastkovýútok pokračovacieho trestného činu, na ktorý sa uzne-senie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, rozšíri uzne-sením policajt obvinenie aj pre tento ďalší čiastkovýútok pokračovacieho trestného činu. Ak pre tentočiastkový útok nebolo začaté trestné stíhanie, nie jepotrebné postupovať podľa § 199 ods. 1.

(6) Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vy-šetrovania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vzne-sené obvinenie, je iným trestným činom alebo aj ďalšímtrestným činom, ako bol v uznesení o vznesení obvine-nia právne kvalifikovaný, policajt obvineného na tútookolnosť písomne upozorní; upozornenie môže uviesť





http://www.iura.sk

aj v zápisnici. Rovnopis upozornenia alebo zápisnicedoručí do 48 hodín prokurátorovi.

§ 207

(1) Ak nemožno hodnoverne zistiť totožnosť osoby,ktorej má byť vznesené obvinenie, namiesto osobnýchúdajov sa k uzneseniu o vznesení obvinenia priložia jejdaktyloskopické odtlačky, obrazové záznamy, údajeo vonkajšom meraní tela, zvláštnych telesných zname-niach a uvedie sa aj jej prezývka alebo iné označeniea podrobný opis osoby.

(2) Ak sa v priebehu vyšetrovania alebo skrátenéhovyšetrovania zistí totožnosť obvineného označenéhopodľa odseku 1 alebo ak v priebehu vyšetrovania vyjdenajavo, že údaje o totožnosti obvineného sú iné, ako jeuvedené v uznesení o vznesení obvinenia, policajt o tomupovedomí obvineného a zaznačí to v zápisnici. Rovno-pis zápisnice doručí do 48 hodín prokurátorovi a ak jeobvinený vo väzbe, aj súdu, ktorý o väzbe rozhodol, ús-tavu, v ktorom sa väzba vykonáva, a obhajcovi obvine-ného. Úkony, ktoré boli vykonané po označení obvine-ného podľa odseku 1 alebo pred zistením jej pravejtotožnosti, nie je potrebné opakovať.

Skončenie vyšetrovania a skrátenéhovyšetrovania

§ 208

(1) Ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátenévyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujú-ce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhod-nutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému,jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi v primera-nej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplne-nie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchtopráv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musiabyť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods.1, ob-vineného a obhajcu upozorní policajt na práva podľaprvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možnos ich súhlasom skrátiť. Návrh na doplnenie vyšetrova-nia alebo skráteného vyšetrovania môže policajt od-mietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný.

(2) O úkonoch, využití alebo odmietnutí práv podľaodseku 1 vykoná policajt záznam do spisu.

§ 209

(1) Po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšet-rovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhomna podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie, ak ne-rozhodne podľa § 214 ods. 2 alebo § 215 ods. 4. Návrhna podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykona-ných a navrhovaných dôkazov a odôvodnenie, prečonevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov ale-bo odmietol predložené dôkazy. So spisom predloží ajočíslované vecné dôkazy a ich zoznam, ak to ich povahaumožňuje.

(2) Vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je po-trebné skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvi-nenia; v ostatných prípadoch do štyroch mesiacov.

(3) Ak nie je vyšetrovanie skončené v lehotách uvede-

ných v odseku 2, policajt prokurátorovi písomneoznámi, prečo nebolo možné vyšetrovanie skončiťv ustanovených lehotách, aké úkony treba ešte vyko-nať a aký čas bude ešte vyšetrovanie pokračovať. Pro-kurátor môže policajtovi pokynom zmeniť rozsah úko-nov, ktoré majú byť ešte vykonané. Môže tiež určiť inúlehotu, akú má vyšetrovanie ešte trvať.

(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na skrá-tené vyšetrovanie.

§ 210

Žiadosť o preskúmanie postupu policajta

Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú prá-vo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skrátené-ho vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúma-ný postup policajta, najmä aby boli odstránenéprieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní aleboskrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurá-torovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinnýžiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Tret í d ie l

Súhlas poškodeného

§ 211

(1) Trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdra-ví podľa § 157 a 158, ohrozovania pohlavnou choroboupodľa § 167, neposkytnutia pomoci podľa § 177 a 178,krádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213, neopráv-neného užívania cudzej veci podľa § 215, neoprávnené-ho používania cudzieho motorového vozidla podľa§ 216 a 217, podvodu podľa § 221, podielnictva podľa§ 231 a 232, úžery podľa § 235, zatajenia veci podľa§ 236, porušovania povinností pri správe cudzieho ma-jetku podľa § 237 a 238, poškodzovania veriteľa podľa§ 239, zvýhodňovania veriteľa podľa § 240, poškodzo-vania cudzej veci podľa § 245 a 246, poškodenia a zne-užitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247, poru-šovania autorského práva podľa § 283, krivéhoobvinenia podľa § 345, ohovárania podľa § 373, poško-dzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného zákonaproti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou,voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odo-prieť výpoveď, ako aj pre trestný čin opilstva podľa§ 363 Trestného zákona, ak inak vykazuje znaky skut-kovej podstaty niektorého z týchto trestných činov,možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračo-vať iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodenýchjedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jednéhoz nich.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak takým či-nom bola spôsobená smrť alebo poškodeným je štát,obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetko-vou účasťou štátu alebo právnická osoba, ktorá hospo-dári s verejnými financiami.

§ 212

(1) Poškodený oznámi prejav vôle podľa § 211 ods. 1





http://www.iura.sk

prokurátorovi alebo policajtovi písomne alebo ústne dozápisnice.

(2) Súhlas s trestným stíhaním môže poškodený vý-slovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť, a to až do-vtedy, kým sa odvolací súd odoberie na záverečnú po-radu.

(3) Súhlas výslovne odopretý alebo vzatý späť možnoznovu udeliť, iba ak z okolností prípadu je zrejmé, žeodopretie súhlasu alebo späťvzatie súhlasu bolo vyko-nané v tiesni pod vplyvom vyhrážky, nátlaku, odkáza-nosti alebo podriadenosti.

(4) Ak je z okolností prípadu nesporné, že súhlas ne-bol daný alebo znovu udelený iba preto, že poškodenýje v tiesni, je mu vyhrážané, je pod nátlakom, v závislos-ti alebo podriadenosti, má sa za to, že súhlas bol udele-ný.

(5) O prípustnosti znovuudelenia súhlasu aleboo stave podľa odseku 4 rozhodne ten orgán činnýv trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná.

Štvrtý die l

Účasť obvineného a obhajcu na úkonochvo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní

§ 213

(1) Policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšet-rovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvanýmsvedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvi-nený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu sved-ka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebudemožné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabez-pečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť moh-li ohroziť vykonanie tohto úkonu.

(2) Obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčast-niť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý akodôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonunemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvine-nému a iným vypočúvaným osobám môže obhajcaklásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí.

(3) Ak obhajca oznámi policajtovi, že sa chce zúčast-niť vyšetrovacieho úkonu podľa odseku 2, policajt jepovinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonua druh úkonu okrem prípadu, keď vykonanie úkonunemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno za-bezpečiť. O tomto postupe policajt vyhotoví záznam,ktorý založí do spisu.

(4) Ak sa obhajca alebo ním splnomocnený obhajcanedostaví na nariadený úkon, policajt vykoná tentoúkon aj bez jeho účasti okrem výsluchu obvineného,ktorý trvá na prítomnosti obhajcu.

(5) Ak sa obhajca zúčastní výsluchu svedka, ktoréhototožnosť má byť utajená podľa § 136 ods. 3, policajtvykoná potrebné opatrenia, aby skutočná totožnosťsvedka nebola zistená.

Piaty die l

Rozhodnutia v prípravnom konaní

§ 214

Postúpenie veci

(1) Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgá-nu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetro-vania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o sku-tok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo inýmsprávnym deliktom alebo by mohol byť prejednanýv disciplinárnom konaní.

(2) Policajt postúpi vec inému orgánu, iba ak vo vecinebolo vznesené obvinenie.

(3) Uznesenie o postúpení veci sa doručuje obvinené-mu a poškodenému a ak oznamovateľ nie je poškode-ným, aj oznamovateľovi; uznesenie policajta sa najne-skôr do 48 hodín doručí aj prokurátorovi.

(4) Proti uzneseniu podľa odseku 1 môže obvinenýa poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný úči-nok.

§ 215

Zastavenie trestného stíhania

(1) Prokurátor zastaví trestné stíhanie, aka) je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa ve-

die trestné stíhanie,b) nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na

postúpenie veci,c) je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený,d) je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9,e) obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne

zodpovedný,f) sa schváli zmier medzi obvineným a poškodeným,

alebog) zanikla trestnosť činu.

(2) Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, aka) je trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, cel-

kom bez významu popri treste, ktorý bol obvinené-mu pre iný čin už právoplatne uložený, alebo

b) o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnu-té disciplinárne alebo kárne iným orgánom, cudzo-zemským súdom alebo orgánom príslušným na ko-nanie o priestupku alebo inom správnom deliktea toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.

(3) Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie protiobvinenému, ktorý sa významnou mierou podieľal naobjasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnova-nia a podporovania zločineckej skupiny, trestného činuzaloženia, zosnovania a podporovania teroristickejskupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou sku-pinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou sku-pinou alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohtotrestného činu a záujem spoločnosti na objasnení také-ho trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíha-ní tohto obvineného; zastaviť trestné stíhanie nie jemožné voči organizátorovi, návodcovi alebo objednáva-teľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal.





http://www.iura.sk

(4) Zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 je opráv-nený aj policajt, ak nebolo vznesené obvinenie.

(5) Uznesenie o zastavení trestného stíhania trebadoručiť obvinenému a poškodenému. Uznesenie poli-cajta treba doručiť prokurátorovi najneskôr do 48 ho-dín.

(6) Obvinený a poškodený môžu proti uzneseniu o za-stavení trestného stíhania okrem odseku 1 písm. f)a obvinený aj odseku 3 podať sťažnosť, ktorá má od-kladný účinok.

(7) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené podľa od-seku 2 písm. a), sa pokračuje, ak obvinený vyhlási dotroch dní od doručenia uznesenia, že na prejednaníveci trvá. O tom je potrebné obvineného poučiť.

(8) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvoduuvedeného v § 9 ods. 1 písm. b), sa pokračuje po zánikumandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republi-ky, funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcua funkcie generálneho prokurátora, a to vydaním uzne-senia o pokračovaní v trestnom stíhaní, ak skutočnostinasvedčujú tomu, že takýto postup je odôvodnený.

Podmienečné zastavenietrestného st íhania

§ 216

(1) V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovujetrest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevy-šuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvine-ného po vznesení obvinenia do podania obžaloby na ná-vrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviťtrestné stíhanie, aka) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie

sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhláse-nie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,

b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebos poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebourobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a

c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím najeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno ta-kéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

(2) V uznesení o podmienečnom zastavení trestnéhostíhania sa určí obvinenému skúšobná doba na jedenrok až päť rokov. Skúšobná doba sa začína právoplat-nosťou uznesenia o podmienečnom zastavení trestné-ho stíhania.

(3) Obvinenému, ktorý uzavrel s poškodeným doho-du o náhrade škody, sa v uznesení o podmienečnom za-stavení trestného stíhania uloží, aby škodu v priebehuskúšobnej doby uhradil.

(4) Obvinenému možno tiež podľa odseku 2 uložiť,aby v skúšobnej dobe dodržiaval primerané obmedze-nia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život alebo abysa zdržal činnosti, ktorá viedla k spáchaniu prečinu.

(5) Uznesenie o podmienečnom zastavení trestnéhostíhania sa doručuje obvinenému a poškodenému; ob-vinený a poškodený môže proti nemu podať sťažnosť,ktorá má odkladný účinok.

(6) Podmienečné zastavenie trestného stíhania nie jemožné, aka) trestným činom bola spôsobená smrť osoby,b) je vedené trestné stíhanie pre korupciu, aleboc) je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi

alebo zahraničnému verejnému činiteľovi.

§ 217

(1) Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby viedolriadny život, splnil povinnosť nahradiť spôsobenú ško-du a vyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam a povin-nostiam, prokurátor rozhodne, že sa obvinený osvedčil.Inak rozhodne, a to aj počas skúšobnej doby, že sav trestnom stíhaní pokračuje. O osvedčení alebo o po-kračovaní v trestnom stíhaní vydá uznesenie.

(2) Ak do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej dobynebolo vydané rozhodnutie podľa odseku 1 bez zavine-nia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.

(3) Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje obvinené-mu a poškodenému; obvinený a poškodený môžu protinemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4) Právoplatnosťou uznesenia o tom, že sa obvinenýosvedčil, alebo uplynutím lehoty podľa odseku 2 nastá-vajú účinky zastavenia trestného stíhania podľa § 9ods. 1 písm. e).

Podmienečné zastavenie trestného st íhaniaspolupracujúceho obvineného

§ 218

(1) Prokurátor môže podmienečne zastaviť trestnéstíhanie obvineného, ktorý sa významnou mierou po-dieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia,zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trest-ného činu založenia, zosnovania a podporovania tero-ristickej skupiny alebo zločinu spáchaného organizo-vanou skupinou, zločineckou skupinou aleboteroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedče-ní páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnostina objasnení takého trestného činu prevyšuje záujemna trestnom stíhaní obvineného; podmienečne zastaviťtrestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návod-covi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktoréhoobjasnení sa podieľal.

(2) V uznesení o podmienečnom zastavení trestnéhostíhania sa určí obvinenému skúšobná doba na dvaroky až desať rokov. Skúšobná doba sa začína právo-platnosťou uznesenia o podmienečnom zastavenítrestného stíhania. Obvinenému sa v uznesení uloží,aby v skúšobnej dobe plnil podmienky uvedené v odse-ku 1.

(3) Uznesenie o podmienečnom zastavení trestnéhostíhania sa doručuje obvinenému a poškodenému; ob-vinený a poškodený môžu proti nemu podať sťažnosť,ktorá má odkladný účinok.

§ 219

(1) Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby splnilpodmienku podľa § 218 ods. 1, prokurátor rozhodne, že





http://www.iura.sk

sa obvinený osvedčil. Inak rozhodne, a to aj počas skú-šobnej lehoty, že sa v trestnom stíhaní pokračuje. O os-vedčení alebo pokračovaní v trestnom stíhaní vydáuznesenie.

(2) Ak do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej dobynebolo vydané rozhodnutie podľa odseku 1 bez zavine-nia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.

(3) Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje obvinené-mu a poškodenému; obvinený a poškodený môžu protinemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4) Právoplatnosťou uznesenia o tom, že sa obvinenýosvedčil, alebo uplynutím doby podľa odseku 2 nastá-vajú účinky zastavenia trestného stíhania podľa § 9ods. 1 písm. e).

Zmier

§ 220

(1) V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovujetrest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevy-šuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvine-ného a poškodeného rozhodnúť o schválení zmierua zastaviť trestné stíhanie, ak obvinenýa) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie

sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhláse-nie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,

b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebourobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inakodstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a

c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účetprokuratúry peňažnú sumu určenú konkrétnemuadresátovi na všeobecne prospešné účely, a táto pe-ňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnostispáchaného trestného činu

a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu,na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejnýzáujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majet-kové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia zadostačujúci.

(2) Schváliť zmier podľa odseku 1 nemožno, aka) trestným činom bola spôsobená smrť osoby,b) je vedené trestné stíhanie pre korupciu, aleboc) je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi

alebo zahraničnému verejnému činiteľovi.

§ 221

(1) Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, pred rozhodnu-tím o schválení zmieru prokurátor vypočuje obvinené-ho a poškodeného, najmä na spôsob a okolnosti uza-vretia zmieru, či zmier medzi nimi bol uzavretýdobrovoľne a či súhlasia so schválením zmieru; výslu-chom obvineného zistí, či rozumie obsahu obvineniaa či si je vedomý dôsledkov schválenia zmieru. Súčas-ťou výsluchu obvineného musí byť vyhlásenie, že spá-chal skutok, za ktorý je stíhaný.

(2) Pred výsluchom treba obvineného a poškodenéhopoučiť o ich právach a o podstate zmieru.

§ 222

Ak je poškodeným právnická osoba, možno namiestovýsluchu štatutárneho zástupcu alebo inej osobyoprávnenej konať v jej mene, zabezpečiť písomné vy-hlásenie právnickej osoby k okolnostiam uvedenýmv § 220 ods. 1.

§ 223

(1) Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trest-ného stíhania musí obsahovať opis skutku, ktorého satýka zmier, jeho právne posúdenie, obsah zmieru zahr-ňujúci výšku nahradenej škody alebo škody, k náhradektorej sa obvinený zaviazal, alebo iné opatrenia na od-stránenie ujmy vzniknutej trestným činom, peňažnúsumu určenú na všeobecne prospešné účely s uvede-ním jej adresáta vrátane sumy odovzdanej štátu na pe-ňažnú pomoc poškodeným trestnými činmi a výroko zastavení trestného stíhania pre skutok, ktorého sazmier týka.

(2) Pri určení adresáta peňažnej sumy určenej navšeobecne prospešné účely je súd a v prípravnom kona-ní prokurátor viazaný obsahom dohody o zmieri medziobvineným a poškodeným.

§ 224

(1) Peňažnú sumu na všeobecne prospešné účelymožno určiť obciam a iným právnickým osobám so síd-lom na území Slovenskej republiky na financovanievedy, vzdelania, kultúry, školstva, požiarnej ochrany,podporu a ochranu mládeže, sociálne, zdravotnícke,ekologické, humanitárne, charitatívne účely, registro-vaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, športo-vým a telovýchovným spoločnostiam, ako aj štátu napeňažnú pomoc poškodeným podľa osobitného záko-na.

(2) Z peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešnéúčely musí obvinený určiť aspoň 50 % štátu na peňaž-nú pomoc poškodeným podľa osobitného zákona.

§ 225

Práva poškodeného podľa § 220 neprislúchajú tomu,na koho prešiel nárok na náhradu škody; to neplatí, akide o dedičov poškodeného.

§ 226

Ak prokurátor zmier neschválil, hoci obvinený usku-točnil vyhlásenie podľa § 220 ods. 1, že spáchal skutok,pre ktorý je stíhaný, nie je možné v ďalšom konaní pri-hliadnuť na toto vyhlásenie ako na dôkaz.

§ 227

(1) Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorýmprokurátor schválil zmier, zabezpečí, aby peňažnásuma určená obvineným na všeobecne prospešné účelybola poukázaná adresátovi uvedenému v rozhodnutí.

(2) Ak nie je možné peňažnú sumu podľa odseku 1odovzdať alebo ju adresát odmietne prijať, rozhodne





http://www.iura.sk

o jej odovzdaní štátu na peňažnú pomoc poškodenýmtrestnými činmi poskytovanú podľa osobitného záko-na.

(3) Ak prokurátor nerozhodne o schválení zmieru, zá-roveň zabezpečí, aby peňažná suma zložená na vše-obecne prospešné účely bola vrátená obvinenému.

(4) Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťaž-nosť, ktorá má odkladný účinok.

Prerušenie trestného st íhania

§ 228

(1) Policajt preruší trestné stíhanie, ak sa nezistiliskutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie pro-ti určitej osobe.

(2) Policajt preruší trestné stíhanie, aka) nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo sved-

ka vec náležite objasniť,b) nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť

pred súd,c) obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po

spáchaní činu, nie je schopný chápať zmysel trest-ného stíhania,

d) obvinený je vydaný do cudziny alebo vyhostený,e) ústavný súd alebo Súdny dvor Európskych spolo-

čenstiev pozastaví účinnosť právneho predpisu ale-bo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre ko-nanie alebo rozhodnutie vo veci samej, alebo

f) obvinený je cudzinec alebo osoba bez štátnej prí-slušnosti a je odovzdaný na vykonanie úkonov docudziny.

(3) Policajt s predchádzajúcim súhlasom prokuráto-ra môže prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený vý-znamnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trest-ného činu založenia, zosnovania a podporovaniazločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosno-vania a podporovania teroristickej skupiny alebo zloči-nu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckouskupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zisteníalebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu; preru-šiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, ná-vodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktoré-ho objasnení sa podieľa.

(4) Prokurátor preruší trestné stíhanie, ak podal ná-vrh na začatie konania o otázke, ktorú nie je v tomto ko-naní oprávnený riešiť.

(5) Ak pominie dôvod na prerušenie, prokurátor ale-bo policajt o pokračovaní v trestnom stíhaní rozhodneuznesením.

(6) Uznesenie podľa odsekov 1 až 5 sa doručuje obvi-nenému a poškodenému; obvinený a poškodený majúprávo proti nemu podať sťažnosť. Uznesenie policajtasa doručuje najneskôr do 48 hodín prokurátorovi.

§ 229

Po prerušení trestného stíhania možno vykonávaťlen úkony podľa štvrtej, piatej a šiestej hlavy prvej častitohto zákona na účely zistenia, či nepominul dôvodprerušenia.


DOZOR A ÚKONY PROKURÁTORA

Prvý die l

Dozor prokurátora

§ 230

(1) Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatímtrestného stíhania a v prípravnom konaní vykonávaprokurátor.

(2) Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnenýa) dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšet-

rovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činova určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny súsúčasťou spisu,

b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiálya správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolozačaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včaszačal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,

c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osob-ne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrova-nie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutiev ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa tohto zá-kona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora jeprípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiupolicajta,

d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania ale-bo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať le-hotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí ob-vineného a poškodeného,

e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnu-tia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhod-nutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíha-nia, prerušení trestného stíhania alebo o postúpeníveci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; akrozhodnutie policajta nahradil vlastným rozhodnu-tím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej oso-by, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť,rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,

f) odňať vec policajtovi a prikázať ju inému, a to ajmiestne nepríslušnému policajtovi, alebo urobiťopatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovialebo policajtom,

g) nariadiť, aby sa vo veciach uvedených v § 202 konalovyšetrovanie.

(3) Prokurátor podľa odseku 2 písm. e) rozhodujeuznesením, ak zrušuje uznesenie policajta. Toto uzne-senie sa doručuje obvinenému a poškodenému.

Druhý die l

Úkony prokurátora

§ 231

Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konanía) podať obžalobu,b) uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste a podať

návrh súdu na jej schválenie,c) postúpiť vec podľa § 214 ods. 1,d) prerušiť trestné stíhanie podľa § 228 ods. 4,





http://www.iura.sk

e) zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. c),e) a f) a ods. 2 a 3 alebo podmienečne zastaviť trestnéstíhanie podľa § 216 ods. 1, alebo podmienečne za-staviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvinené-ho podľa § 218 ods. 1,

f) schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie podľa § 220ods. 1,

g) nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, naktoré prostriedky a veci sa toto zaistenie nevzťahuje,alebo zrušiť také zaistenie,

h) vykonať zaistenie nároku poškodeného na náhraduškody, zrušiť toto zaistenie, a to aj čiastočne, alebovec z neho vyňať,

i) nariadiť exhumáciu mŕtvoly,j) vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie

návrhu na vzatie do väzby osoby, v ktorej prípade jena taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slo-venskej republiky, Súdnej rady Slovenskej republi-ky, ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu,

k) navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺ-ženie doby trvania väzby,

l) navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,m) vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do

cudziny, ak tento zákon neustanovuje inak,n) navrhnúť súdu, na základe žiadosti príslušného cu-

dzieho orgánu, predbežné zaistenie majetku patria-ceho osobe, proti ktorej sa vedie v cudzine trestnéstíhanie alebo časti tohto majetku nachádzajúcehosa na území Slovenskej republiky.

Konanie o dohode o vine a treste

§ 232

(1) Ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšet-rovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok jetrestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k spá-chaniu skutku priznal, uznal vinu a dôkazy nasvedču-jú pravdivosti jeho priznania, môže prokurátor začaťkonanie o dohode o vine a treste na podnet obvinenéhoalebo aj bez takého podnetu.

(2) Na konanie o dohode o vine a treste prokurátorpredvolá obvineného; o čase a mieste konania upovedo-mí obhajcu obvineného a poškodeného. Ak je obvinenýv čase konania mladistvý, postupuje sa primerane ajpodľa ustanovenia § 340, dohodu však nemožno uza-vrieť, ak s ňou nesúhlasí zákonný zástupca mladistvé-ho alebo jeho obhajca.

(3) Ak došlo k dohode o vine, treste a ďalších výro-koch, prokurátor podá na súd v rozsahu dohody návrhna schválenie dohody o vine a treste; dohodou o trestesa rozumie aj dohoda o upustení od potrestania a ak ideo mladistvého, aj podmienečné upustenie od potresta-nia vrátane výchovných opatrení, ak sú zákonné dôvo-dy na ich uloženie. Ak nedošlo k dohode o náhrade ško-dy, prokurátor navrhne, aby súd poškodeného odkázals nárokom na náhradu škody alebo jej časti na občian-ske súdne konanie alebo iné konanie.

(4) Ak v rámci konania o dohode o vine a treste obvi-nený uzná vinu zo spáchania stíhaného skutku v celomrozsahu, ale nedôjde k dohode o treste, prokurátorpodá obžalobu, v ktorej uvedie obvineným priznanýskutok, jeho právnu kvalifikáciu, uznanie viny a požia-

da súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodolo treste a ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo vý-roku o vine.

(5) Ak v rámci konania o dohode obvinený uzná vinulen sčasti, podá prokurátor obžalobu, v ktorej uvedieobvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciua uznanie viny v tomto rozsahu, ako aj skutok a jehoprávnu kvalifikáciu, ktorý obvinený nepriznal, a požia-da súd, aby vykonal hlavné pojednávanie v rozsahu,v ktorom obvinený spáchanie skutku nepriznal,a v ďalšom potrebnom rozsahu a aby rozhodol o vine,treste a ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výro-ku o vine.

(6) Ak nedošlo k dohode o ochrannom liečení,ochrannej výchove, ochrannom dohľade alebo zhabaníveci, postupuje prokurátor podľa § 236 ods. 1.

(7) Dohoda o vine a treste obsahujea) označenie účastníkov dohody, dátum, miesto a čas

jej spísania,b) opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne

iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, abyskutok nemohol byť zamenený s iným skutkom,právnu kvalifikáciu trestného činu, ktorý bol skut-kom spáchaný, a to aj s uvedením príslušného usta-novenia Trestného zákona,

c) druh, výmeru a spôsob výkonu trestu,d) rozsah a spôsob náhrady škody, ak bola činom spô-

sobená, ae) ochranné opatrenie, ak prichádza do úvahy jeho ulo-

ženie.

(8) Dohodu o vine a treste podpíšu na znak súhlasuprokurátor, obvinený, obhajca a poškodený, ak úspeš-ne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa ko-nania.

(9) Ak nedôjde k dohode o vine a treste, prokurátoro tom vykoná záznam do spisu.

§ 233

(1) Ak osoby uvedené v § 232 ods. 2 uzavreli dohoduo vine a treste, prípadne o ďalších výrokoch, prokurá-tor podá súdu návrh na schválenie tejto dohody.

(2) Návrh podľa odseku 1 obsahujea) označenie osôb uvedených v § 232 ods. 2, dátum

a miesto spísania návrhu,b) návrh dohodnutého rozsudku primerane podľa

§ 163 ods. 1 písm. c) a e) a ods. 2 a 3 a § 164.

(3) Prokurátor s návrhom podľa odseku 1 predkladásúdu dohodu o vine a treste, celý spisový materiál, jehoprílohy a zoznam vecných dôkazov.

§ 234

Obžaloba

(1) Ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšet-rovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvinenéhopred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnémusúdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predme-ty. O podaní obžaloby upovedomí obvineného, jeho ob-





http://www.iura.sk

hajcu a poškodeného, ak je obvinený vo väzbe aj ústavna výkon väzby.

(2) Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorýsa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor mieni tento sku-tok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posu-dzoval policajt, upozorní na to pred podaním obžalobyobvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či so zrete-ľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrova-nie alebo skrátené vyšetrovanie. Ak prokurátor nepo-važuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietneho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie osobu,ktorá návrh podala.

(3) Spis obžaloby obsahuje najmä rozhodnutia orgá-nov prípravného konania o úkonoch, zápisnicu o výslu-chu obvineného, poškodeného, svedka a všetky dôkazytýkajúce sa veci.

(4) Po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť poli-cajtovi zabezpečiť dôkaz, ktorý potrebuje vykonať v ko-naní pred súdom.

Nálež i tost i obžaloby

§ 235

Obžaloba musí obsahovaťa) označenie prokurátora, dátum a miesto spísania ob-

žaloby,b) meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho

narodenia, bydlisko, prípadne iné údaje potrebné nato, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ideo osobu podliehajúcu právomoci vojenských súdov,uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar, ktorého jealebo bol príslušníkom,

c) obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený sku-tok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením mies-ta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uve-dením iných skutočností, ak ich treba na to, abyskutok nemohol byť zamenený s iným a aby boloodôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sauvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zá-konného pomenovania trestného činu, o ktorýv tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trest-ného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých,ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,

d) ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obža-lobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie skutkové-ho deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú po-danie obžaloby, obhajobu obvineného a stanoviskoprokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými saprokurátor spravoval,

e) dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať nahlavnom pojednávaní, a zoznam vecných dôkazov,ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prí-lohami, a

f) návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak sú nato splnené zákonné podmienky.

§ 236

(1) Ak prokurátor obžalobu nepodá, urobí návrh nauloženie ochranného opatrenia podľa § 235 písm. f)samostatne.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa postupuje u zúčastne-nej osoby, ak prokurátor podal návrh na konanie o do-hode o vine a treste.

TRETIA ČASŤ

SÚDNE KONANIE

P R V Á H L A V A

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 237

(1) Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na pod-klade obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste,ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor.

(2) Pri podaní a zastupovaní obžaloby alebo návrhuna dohodu o vine a treste sa prokurátor spravuje záko-nom a vnútorným presvedčením založeným na uváženívšetkých dôkazov a okolností prípadu.

(3) O obžalobe alebo o návrhu na dohodu o vinea treste koná a vo veci rozhodujea) sudca pre prípravné konanie, ak ide o skrátené vy-

šetrovanie podľa § 204; pritom má rovnaké právaa povinnosti ako samosudca,

b) samosudca o prečinoch, na ktoré zákon ustanovujetrest odňatia slobody, ktorého horná hranica nepre-vyšuje päť rokov,

c) predseda senátu alebo senát v ostatných prípadoch.

§ 238

(1) Podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vinea treste súd najskôr preskúma z toho hľadiska, či preďalšie konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmäpreverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo,bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zá-konu a či jeho výsledky dostatočne odôvodňujú posta-venie obvineného pred súd.

(2) Po podaní obžaloby alebo návrhu na dohoduo vine a treste súd rozhoduje samostatne všetky otázkysúvisiace s ďalším konaním a je povinný, nečakajúc naďalšie návrhy, urobiť všetky rozhodnutia a opatreniaupravené týmto zákonom, ktoré sú potrebné na skon-čenie veci a na výkon súdneho rozhodnutia.

(3) Ak je obvinený vo väzbe, súd rozhodne o väzbe naj-neskôr v lehote podľa § 76 ods. 5.

§ 239

Späťvzatie obžaloby alebo návrhu dohody o vinea treste a ustúpenie od obžaloby

(1) Prokurátor môže vziať späť obžalobu až do začatiahlavného pojednávania a návrh na dohodu o vinea treste do začatia verejného zasadania nariadeného najeho prejednanie; vec sa tým vracia do stavu prípravné-ho konania. Predseda senátu uznesením vezme na ve-domie späťvzatie obžaloby alebo späťvzatie návrhuprokurátora na dohodu o vine a treste.

(2) Ak prokurátor na hlavnom pojednávaní oznámi,že ustupuje od obžaloby v celom rozsahu alebo pre nie-





http://www.iura.sk

ktorý zo skutkov uvedených v obžalobe, súd obžalova-ného oslobodí v celom rozsahu alebo pre niektorý zoskutkov uvedený v obžalobe.

§ 240

Doručenie obžaloby

(1) Po doručení obžaloby súd bez meškania nariadidoručiť rovnopis obžalobya) obvinému a jeho obhajcovi,b) poškodenému a jeho splnomocnencovi,c) zúčastnenej osobe,d) zákonnému zástupcovi obvineného, ak ten nie je

spôsobilý na právne úkony alebo ak jeho spôsobilosťna právne úkony bola obmedzená,

e) zástupcovi záujmového združenia občanov, ak bolokladne rozhodnuté o jeho účasti na hlavnom pojed-návaní.

(2) Ak má obžalovaný viacerých obhajcov, doručí sarovnopis obžaloby tomu z nich, koho si určili na doru-čovanie písomností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov,doručí sa obžaloba každému z nich.

(3) Spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvede-ným v odseku 1 doručí výzva, aby bez meškania písom-ne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vyko-nanie dôkazov. Vo výzve sa zároveň upozornia na to, ževykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stra-nám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd od-mietnuť.

(4) V návrhu na vykonanie dôkazov podľa odseku 3treba uviesť okolnosti, ktoré sa majú nimi objasniť,a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré mábyť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ichbolo možno na hlavnom pojednávaní vykonať okremprípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, ktojeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedkaalebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpe-čiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiadapreto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jehototožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazuspravidla odmietne.

(5) Svedkov a znalcov, ktorých navrhuje obvinenýalebo prokurátor vypočuť na hlavnom pojednávaní,treba prokurátorovi alebo obvinenému oznámiť najne-skôr tri pracovné dni pred hlavným pojednávaním, po-kiaľ tieto skutočnosti neboli oznámené v obžalobe alebopri predbežnom prejednaní obžaloby. Bez zachovaniauvedenej lehoty ich na hlavnom pojednávaní možno vy-počuť, len ak prokurátor a obvinený s tým súhlasia.

D R U H Á HL A V A

PRESKÚMANIE A PREDBEžNÉ PREJEDNANIEOBžALOBY

Preskúmanie obžaloby

§ 241

(1) Obžalobu podanú na súde pre prečin s hornouhranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokovpreskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spi-su

a) postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jejprejednanie príslušný,

b) postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvede-né v § 214 ods. 1,

c) trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedenév § 215 ods. 1,

d) trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedenév § 228 ods. 2 alebo 3 alebo § 283 ods.5,

e) môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnostiuvedené v § 215 ods. 2 a 3,

f) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistízávažné procesné chyby, najmä porušenie práva naobhajobu,

g) trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 216ods. 1,

h) môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolu-pracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1,

i) rozhodne o účasti záujmového združenia občanovv konaní pred súdom,

j) vydá trestný rozkaz,k) nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a roz-

sah dokazovania.

(2) Ak samosudca dôjde k záveru, že skutok, ktorý jepredmetom obžaloby, pri správnom použití zákona tre-ba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako hoposudzuje obžaloba, oboznámi s touto skutočnosťouosoby, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby.

(3) Samosudca preruší trestné stíhanie, ak požiadaSúdny dvor Európskych spoločenstiev o vydanie pred-bežného rozhodnutia.

(4) Proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 písm. a)až h) môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť, ktorámá, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladnýúčinok.

(5) Ak je to potrebné na rozhodnutie podľa odsekov 1a 2, môže samosudca vyslúchnuť obvineného aj poško-deného a zadovážiť aj ďalšie potrebné vysvetlenia.

(6) Ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúklaskončenie veci zmierom alebo z obsahu spisu takátomožnosť vyplýva, môže samosudca nariadiť konanieo zmieri, schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie; pri-tom postupuje podľa § 220 až 227.

(7) Proti rozhodnutiu podľa odseku 6 môže prokurá-tor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 242

Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne samosudca pripreskúmaní obžaloby vždy aj o ďalšom trvaní väzby.

§ 243

Predbežné prejednanie obžaloby

(1) Obžaloba podaná na súde pre zločin alebo prečins hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päťrokov sa predbežne prejedná na verejnom zasadaní; ajna neverejnom zasadaní sa môže obžaloba predbežneprejednať, ak prichádza do úvahy rozhodnutie podľa§ 244 ods. 1 písm. a) až i).

(2) Pri predbežnom prejednaní obžaloby preskúma





http://www.iura.sk

súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu. Pred-seda senátu alebo ním poverený člen senátu podá sprá-vu, či obžaloba bola doručená oprávneným osobáma zameria sa na otázky, ktoré treba riešiť.

(3) Pri predbežnom prejednaní obžaloby môže súd vy-slúchnuť obvineného aj poškodeného a zadovážiť ajďalšie potrebné vysvetlenia a zistí, či prokurátor a obvi-nený nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste; ak sa pro-kurátor a obvinený vyjadria, že chcú konať o dohode,postupuje podľa § 244 ods. 1 písm. g).

§ 244

Rozhodnutie pri predbežnomprejednaní obžaloby

(1) Pri predbežnom prejednaní obžaloby súda) postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej

prejednanie príslušný,b) postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvede-

né v § 214 ods. 1,c) trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené

v § 215 ods. 1,d) trestné stíhanie môže zastaviť, aj ak sú tu okolnosti

uvedené v § 215 ods. 2 alebo 3 alebo § 283 ods. 5,e) trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené

v § 228 ods. 2 alebo 3 alebo § 283 ods. 5,f) môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolu-

pracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1,g) vráti vec prokurátorovi na konanie podľa § 232

a § 233, ak sú splnené podmienky uvedené v § 243ods. 3,

h) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistízávažné procesné chyby, najmä že boli porušenéustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby,

i) postúpi vec samosudcovi,j) rozhodne o účasti zástupcu záujmového združenia

občanov,k) nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín, roz-

sah a spôsob dokazovania, ktoré oznámi osobám,ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby.

(2) Ak súd dôjde k záveru, že skutok, ktorý je predme-tom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posu-dzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posu-dzuje obžaloba, oboznámi s touto skutočnosťou osoby,ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby, a vyzve obvine-ného a prokurátora, aby písomne oznámili súdu a sebenavzájom návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré pripredbežnom prejednaní obžaloby nenavrhli. Zároveňich upozorní na ustanovenie § 252 ods. 2 až 5.

(3) Proti uzneseniam podľa odseku 1 písm. a) až h)môžu prokurátor aj obvinený podať sťažnosť, ktorá má,ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný úči-nok.

(4) Predseda senátu preruší trestné stíhanie, ak po-žiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o vydaniepredbežného rozhodnutia.

(5) Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd pri pred-bežnom prejednaní obžaloby vždy aj o ďalšom trvaníväzby.

§ 245

Nové preskúmanie alebo predbežnéprejednanie obžaloby

(1) Ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá bola od-mietnutá, opäť pre podanie obžaloby, tá sa za podmie-nok uvedených v § 241 znovu preskúma alebo za pod-mienok § 243 znovu predbežne prejedná.

(2) Za podmienok uvedených v § 241 alebo § 243 saobžaloba znovu preskúma alebo predbežne prejedná ajna súde, ktorému bola vec postúpená podľa § 241ods. 1 písm. a) alebo § 244 ods. 1 písm. a).


HLAVNÉ POJEDNÁVANIE

Prvý die l

Príprava hlavného pojednávania

§ 246

Náhradný sudca

(1) Ak možno dôvodne predpokladať, že hlavné pojed-návanie bude trvať dlhší čas alebo ak sa navrhuje vý-sluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedkaalebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a ak sa po-číta s využitím technických zariadení na prenos zvukua obrazu, zariadi predseda súdu na návrh predsedu se-nátu, aby sa na hlavnom pojednávaní zúčastnili jedenalebo dvaja náhradní sudcovia alebo prísediaci.

(2) Náhradný sudca alebo prísediaci má postaveniečlena senátu. Hlasovania sa však zúčastní len v tomprípade, ak do konania nastúpil namiesto sudcu aleboprísediaceho, ktorému v ďalšej účasti na hlavnompojednávaní zabránila nejaká prekážka. Sudca aleboprísediaci, za ktorého nastúpil náhradný sudca aleboprísediaci, sa hlavného pojednávania už ďalej nezúčast-ňuje.

(3) Ak sa vykonáva výsluch agenta, ohrozeného sved-ka, chráneného svedka alebo svedka, ktorého totož-nosť je utajená s využitím technických zariadení urče-ných na prenos zvuku alebo obrazu mimo pojednávacejsiene, zúčastní sa ho náhradný sudca.

Nariadenie hlavného pojednávania

§ 247

(1) Termín hlavného pojednávania určí predseda se-nátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania,prokurátor a obhajca od upovedomenia mali lehotu as-poň päť pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť lens ich súhlasom a tiež vtedy, ak obžalovaný odmietolúčasť na hlavnom pojednávaní alebo požiadal, aby sahlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. U os-tatných osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvo-lávajú alebo o ňom upovedomujú, treba spravidla za-chovať aspoň trojdňovú lehotu. Ak sa pri skrátenomvyšetrovaní postupovalo podľa § 204, lehoty uvedenév tomto ustanovení sa nepoužijú.

(2) O hlavnom pojednávaní sa upovedomí aj zákonný





http://www.iura.sk

zástupca, poškodený a zúčastnená osoba. Ak má zú-častnená osoba alebo poškodený splnomocnenca, upo-vedomí sa o hlavnom pojednávaní len splnomocnenec.Ak má obžalovaný viac obhajcov, na ich upovedomenieo hlavnom pojednávaní sa použije primerane ustanove-nie § 44 ods. 8.

(3) Poškodeného treba v upovedomení upozorniť, žeak sa na hlavné pojednávanie nedostaví, bude sa o jehonároku na náhradu škody rozhodovať na podklade jehonávrhov obsiahnutých v spise.

(4) Ak súd pripustil účasť zástupcu záujmovéhozdruženia občanov na hlavnom pojednávaní, upovedo-mí sa o hlavnom pojednávaní tiež záujmové združenieobčanov, ktoré ho vyslalo.

(5) Pri nariadení hlavného pojednávania urobí pred-seda senátu všetky opatrenia potrebné na zabezpeče-nie jeho riadneho priebehu a na to, aby vec bolo možnéprejednať a rozhodnúť bez jeho odročenia. Ak je to odô-vodnené prejednávanou vecou, predseda senátu vyko-ná nevyhnutné opatrenia, aby v budove súdu predhlavným pojednávaním nedošlo ku kontaktu obžalova-ného s poškodeným, svedkom a znalcom.

(6) Ak je zrejmé, že sa na hlavnom pojednávaní pre-jednajú utajované skutočnosti, predseda senátu je po-vinný najneskôr po otvorení hlavného pojednávaniasudcov, prísediacich a ostatné osoby, ktoré sa zúčast-nia na konaní a oboznámia sa s utajovanými skutoč-nosťami, poučiť o zásadách utajenia, ako aj o právnychnásledkoch ich porušenia; o poučení treba urobiť zá-znam do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

§ 248

(1) Hlavné pojednávanie sa koná spravidla v sídlesúdu a v jeho úradných miestnostiach.

(2) V záujme zabezpečenia ochrany osôb, ktoré sa zú-častnia konania, alebo ak to vyžadujú iné okolnosti prí-padu, možno nariadiť vykonanie hlavného pojednáva-nia aj mimo sídla súdu a jeho úradných miestností, alespravidla v rámci územného obvodu súdu.

(3) Ak sa hlavné pojednávanie má vykonať v inýchnež úradných miestnostiach súdu, treba osobám, kto-ré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo sao jeho konaní upovedomujú, oznámiť údaje o miestekonania v potrebnom rozsahu v predvolaní alebo upo-vedomení a prípadne vykonať aj ďalšie nevyhnutnéopatrenia, aby sa ho mohli zúčastniť.

Vere jnosť hlavného pojednávania

§ 249

(1) Hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne,aby verejnosti bola poskytnutá v čo najširšej mieremožnosť sledovať prejednanie veci a aby sa tak čo naj-účinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie trestného stí-hania na verejnosť.

(2) Hlavné pojednávanie môžu sledovať len neozbro-jené osoby, ak nejde o osoby povinné nosiť zbraň z dô-vodu plnenia služobných úloh.

(3) Verejnosť na hlavnom pojednávaní môže byť vylú-

čená len vtedy, ak by verejné prejednávanie veciohrozilo tajomstvo chránené osobitným zákonom, ve-rejný poriadok, mravnosť alebo bezpečnosť alebo ak tovyžaduje iný dôležitý záujem obžalovaného, poškode-ného, jeho blízkych osôb alebo svedkov. Verejnosť musíbyť vylúčená počas výsluchu agenta a ak ide o ochranuutajovaných skutočností. Verejnosť možno vylúčiť ajna časť hlavného pojednávania.

(4) O vylúčení verejnosti rozhodne súd z úradnej po-vinnosti alebo na návrh prokurátora, obžalovanéhoalebo poškodeného v ktoromkoľvek štádiu súdneho ko-nania po vypočutí strán uznesením, ktoré verejne vy-hlási. Po vyhlásení uznesenia, proti ktorému nie je prí-pustný opravný prostriedok, sú osoby, ktoré hlavnépojednávanie ako verejnosť sledujú, povinné opustiťpojednávaciu miestnosť.

(5) Vylúčiť nemožno prokurátora, obžalovanéhoa jeho obhajcu, poškodeného, ani úradnú osobu, ktorejúlohou je zabezpečiť riadny priebeh pojednávania.

(6) Rozsudok musí byť vyhlásený vždy verejne.

§ 250

(1) Súd môže odoprieť prístup na hlavné pojednáva-nie maloletým a tým, u ktorých je obava, že by rušilidôstojný priebeh hlavného pojednávania. Môže tiežurobiť nevyhnutné opatrenia proti prepĺňaniu pojed-návacej siene.

(2) Ak bola verejnosť vylúčená podľa § 249 ods. 3,môže súd z dôležitých dôvodov povoliť jednotlivýmosobám prístup na hlavné pojednávanie. Na žiadosť ob-žalovaného musí byť povolený prístup jeho dvom dô-verníkom; to neplatí pri výsluchu agenta. Ak je obžalo-vaných viac, má právo na voľbu dôverníkov každýz nich. Ak by celkový počet dôverníkov vzrástol na viacako šesť a obžalovaní by sa medzi sebou nedohodli, vy-koná výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená pre ochra-nu utajovaných skutočností, ohrozenie tajomstvachráneného zákonom, prípadne bezpečnosti alebo iné-ho dôležitého záujmu svedkov, môžu byť za dôverníkovzvolené len také osoby, voči ktorým nemá súd výhrady.Pred týmto rozhodnutím si vyžiada vyjadrenie prokurá-tora.

(3) Ak bola verejnosť vylúčená pre ochranu utajova-ných skutočností alebo ohrozenie tajomstva chránené-ho zákonom, upozorní predseda senátu prítomných nanásledky toho, keby nepovolaným osobám prezradiliskutočnosti, o ktorých sa na pojednávaní dozvedia.Môže tiež zakázať, aby si prítomní robili zvukové aleboobrazové záznamy alebo písomné poznámky.

§ 251

(1) Ak súd rozhodol o vylúčení verejnosti podľa § 249ods. 3 a hlavné pojednávanie je v dôsledku toho neve-rejné, je zakázané zverejňovať z neho informácie týka-júce sa skutočností a okolností, pre ktoré bola verej-nosť vylúčená.

(2) Prítomným osobám súd môže uložiť povinnosť za-chovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré požívajúochranu podľa zákona a o ktorých sa v priebehu pojed-





http://www.iura.sk

návania dozvedeli. Súd o tom rozhodne uznesením,proti ktorému sťažnosť nie je prípustná.

(3) Uznesenie sa uvedie v zápisnici o hlavnom pojed-návaní s uvedením identifikačných údajov osôb, ktorésa ho zúčastnili.

(4) Predseda senátu môže nariadiť, aby opatrenia,ktoré vydal na zabezpečenie nerušeného priebehuhlavného pojednávania, boli vykonané prostredníc-tvom Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Druhý die l

Začatie hlavného pojednávania

§ 252

Prítomnosť na hlavnom pojednávaní

(1) Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnostivšetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora.

(2) V neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavnépojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec mož-no spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania do-siahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritoma) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a ob-

žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvo-laný,

b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorýje predmetom obžaloby, pred orgánom činnýmv trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vy-šetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinenýbol upozornený na možnosť preštudovať spis a uro-biť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráte-ného vyšetrovania,

c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojedná-vanie v jeho neprítomnosti upozornený,

d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobi-losti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť naprávne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá naosobnom výsluchu obžalovaného.

(3) Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalované-ho nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone tres-tu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorýzákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého hornáhranica prevyšuje päť rokov. To neplatí, ak obžalovanývýslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebovýslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalov jeho neprítomnosti.

(4) V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konaťhlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu. Ak nejdeo prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu,možno vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnostiobhajcu, len ak s tým obžalovaný súhlasí.

(5) Ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vyko-ná v neprítomnosti obžalovaného, možno za podmie-nok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnice o vý-sluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bezsúhlasu obžalovaného.

Vedenie hlavného pojednávania

§ 253

(1) Hlavné pojednávanie vedie a všetky opatreniasmerujúce na zabezpečenie jeho riadneho priebehu na-riaďuje predseda senátu. Pritom prihliada na oprávne-né záujmy strán.

(2) Ak zákon neustanovuje inak, dôkazy čítaním vý-povedí, listín, posudkov, správ alebo oboznamovanievecných dôkazov vykonáva predseda senátu. Ich vyko-naním môže poveriť člena senátu alebo toho, kto vyko-nanie dôkazu navrhol.

(3) Predseda senátu je povinný dbať na to, aby hlavnépojednávanie nebolo zdržované výkladmi a prejavmi,ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci, a aby bolo za-merané čo najúčinnejšie na objasnenie veci v rozsahunevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie.

(4) Ak tento zákon neustanovuje inak, z priebehuhlavného pojednávania môžu fyzické osoby a právnickéosoby vyhotovovať zvukový záznam a so súhlasompredsedu senátu aj zvukový prenos. Zvukový záznama zvukový prenos z hlavného pojednávania nemožnovyhotovovať pri výsluchu agenta alebo ak sa preberajúokolnosti tvoriace utajovanú skutočnosť.

(5) Predseda senátu môže vyhotovovanie zvukovýchzáznamov zakázať,a) ak by to rušilo priebeh hlavného pojednávania,b) ak sa na hlavnom pojednávaní preberajú okolnosti

tvoriace tajomstvo chránené osobitným zákonom,c) ak by zvukovým záznamom z priebehu hlavného po-

jednávania mohla byť ohrozená mravnosť, verejnýporiadok alebo dôležitý záujem strán alebo svedkov,alebo

d) pri výsluchu ohrozeného svedka, chráneného sved-ka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená.

(6) Zvukový prenos z hlavného pojednávania predse-da senátu nepovolí z dôvodov uvedených v odseku 5. Toneplatí o vyhlasovaní výroku rozsudku.

(7) Vyhotovovanie obrazových záznamov alebo obra-zovozvukových záznamov z hlavného pojednávania nieje prípustné.

(8) Ustanoveniami odsekov 4 až 7 nie je dotknutámožnosť vyhotovovania zvukových, obrazových aleboobrazovozvukových záznamov pre potreby súdu.

(9) Predseda senátu dbá, aby proti nikomu neboliprednášané urážlivé výroky alebo zjavne neodôvodne-né a s vecou nesúvisiace obvinenia. Ak sa obžalovaný,poškodený a zúčastnená osoba alebo ich splnomoc-nenci, svedok alebo znalec takých vyjadrení dopustí,môže mu byť uložená poriadková pokuta. Ak sa takéhokonania dopustí obhajca alebo prokurátor, predsedasenátu môže podať príslušnému orgánu podnet na za-čatie trestného stíhania alebo disciplinárneho konaniaalebo uloží poriadkovú pokutu.

(10) Kto sa cíti byť opatrením predsedu senátu pri ve-dení hlavného pojednávania ukrátený, môže žiadať,aby rozhodol senát, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosťnie je prípustná. Takú žiadosť aj rozhodnutie o nej tre-ba zaznamenať v zápisnici.





http://www.iura.sk

(11) Za porušenie rozhodnutia podľa odseku 1 a odse-kov 4 až 7 môže predseda senátu uložiť poriadkovúpokutu fyzickým osobám aj právnickým osobám nahlavnom pojednávaní alebo rozhodnutím mimo hlav-ného pojednávania.


§ 254

(1) Osoby, ktoré rušia poriadok, môže predseda sená-tu z pojednávacej siene vykázať. Toho, kto neuposlúch-ne výzvu predsedu senátu na opustenie pojednávacejsiene, možno opatrením predsedu senátu vyviesť;opatrenie vykoná Zbor väzenskej a justičnej stráže.

(2) Obžalovaného možno z pojednávacej siene vyká-zať pri výsluchu agenta alebo na základe rozhodnutiasenátu, ak napriek predchádzajúcej výstrahe ruší po-riadok, vždy však len na nevyhnutne potrebný čas. Lenčo bol obžalovanému znovu povolený vstup do pojedná-vacej siene, oznámi mu predseda senátu podstatný ob-sah pojednávania konaného v jeho neprítomnostia umožní mu, aby sa k nemu vyjadril.

(3) Ak obžalovaný alebo svedok bez súhlasu predse-du senátu opustí pojednávaciu sieň, môže byť predve-dený.

(4) Prijatie opatrenia podľa odsekov 1 až 3 nevylučujemožnosť uloženia poriadkovej pokuty.

Začiatok hlavného pojednávania

§ 255

(1) Hlavné pojednávanie začína predseda senátuoznámením veci, ktorá bude prejednávaná. Potom zis-tí, či sa ustanovili osoby, ktoré boli na hlavné pojedná-vanie predvolané alebo o ňom upovedomené, a overí ichtotožnosť. U osôb, u ktorých treba zachovať lehotu naprípravu, zistí, či táto lehota bola zachovaná.

(2) Ak sa niektorá z predvolaných osôb neustanovila,rozhodne súd po vyjadrení prítomných strán, či možnopojednávanie napriek tomu vykonať, alebo či ho trebaodročiť.

(3) Po vykonaní úkonov podľa odsekov 1 a 2 predsedasenátu zistí, či prokurátor a obžalovaný nechcú uza-vrieť dohodu o vine a treste. Ak sa prokurátor a obžalo-vaný vyjadria, že chcú konať o dohode o vine a treste,vráti vec prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233.

§ 256

(1) Po vykonaní úkonov uvedených v § 255 predsedasenátu vyzve prokurátora, aby predniesol obžalobu. Akmá obžalovaný obhajcu, po prednesení obžaloby hopredseda senátu vyzve, aby zaujal k obžalobe stanovi-sko.

(2) Poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhra-du škody, súd vyzve, aby sa vyjadril, či navrhuje, aby saobžalovanému uložila povinnosť na náhradu škodya v akom rozsahu. Ak sa poškodený alebo jeho splno-mocnenec nedostavil na hlavné pojednávanie a jeho

návrh je už zaznamenaný v spise, predseda senátu ten-to návrh prečíta.

(3) Ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorejtoto právo zrejme nepatrí, vysloví súd uznesením, žetúto osobu ako poškodeného na hlavné pojednávanienepripúšťa. Také rozhodnutie nebráni uplatneniu ná-roku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

(4) Podľa odseku 4 postupuje súd aj vtedy, ak brániaúčasti poškodeného okolnosti uvedené v § 46 alebo§ 47.

(5) Ak súd rozhodol, aby sa pri prejednávaní veci nahlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadaní zúčast-nil zástupca záujmového združenia občanov, predsedasenátu ho poučí o jeho právach a postavení pred sú-dom, najmä o práve predniesť záverečnú reč.

§ 257

Vyhlásenie obžalovaného

(1) Po prednesení obžaloby predseda senátu poučíobžalovaného o jeho právach a umožní mu urobiť nie-ktoré z vyhlásení, žea) je nevinný,b) je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo

skutkov uvedených v obžalobe,c) chce urobiť vyhlásenie podľa odseku 3.

(2) Ak má obžalovaný obhajcu, môže sa s ním pred vy-hlásením podľa odseku 1 radiť.

(3) Ak to vyžadujú okolnosti prípadu, záujem verej-nosti alebo obžalovaného, môže súd obžalovanému po-voliť, aby namiesto vyhlásenia, že je vinný, vyhlásil, ženepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,ktoré súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutiabude považovať za priznanie spáchania skutku. O tommusí byť obžalovaný poučený.

(4) Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil,že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zoskutkov uvedených v obžalobe, súd v tomto rozsahupostupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f),g) a h).

(5) Pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obža-lovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo nie-ktorého zo skutkov uvedených v obžalobe, súd zistí sta-novisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenejosoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

(6) Súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 4rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovanéhoprijíma alebo neprijíma.

(7) Ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného po-dľa odseku 4 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovaniev rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skut-ku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepri-znaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škodyalebo ochranného opatrenia.





http://www.iura.sk

Tret í d ie l

Dokazovanie

Výsluch obžalovaného

§ 258

(1) Ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrenípoškodeného neurobil vyhlásenie uvedené v § 257ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, akozistí podmienky na vykonanie hlavného pojednávania,zistí osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho prá-vach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť obžalo-vaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na obsah ob-žaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, ajna tento nárok. Pritom sa postupuje podľa § 122 ods. 2a 3.

(2) Výsluch môže predseda senátu prerušiť len vtedy,ak výsluch nie je vedený v súlade so zákonom alebo akje výsluch vedený inak nevhodným spôsobom, alebo akpredseda alebo člen senátu považujú za nevyhnutnépoložiť obžalovanému otázku, ktorú nemožno odložiťna dobu po skončení výsluchu.

(3) Po skončení výsluchu obžalovaného prokuráto-rom má právo vypočuť obžalovaného jeho obhajca.Ustanovenie odseku 2 tu platí primerane. So súhlasompredsedu senátu sú prokurátor, obhajca, poškodenýalebo zúčastnená osoba oprávnení po skončení výslu-chov klásť obžalovanému doplňujúce otázky. O ich po-radí rozhodne predseda senátu.

(4) Na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnicao skoršej výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta,ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovanývyužije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia pod-statné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a údajmina hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vyko-naný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohtozákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečítatá časť zápisnice o skoršom výsluchu obžalovaného,ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tietorozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa ho naich príčinu. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určípredseda senátu, pokiaľ zápisnicu neprečíta sám aleboním poverený člen senátu.

§ 259

Strany môžu namietať spôsob vykonávania výslu-chu, najmä môžu namietať prípustnosť otázky polože-nej vypočúvajúcim. O námietke rozhodne predseda se-nátu. Ak námietke vyhovie, vypočúvaný nie je povinnýna otázku odpovedať a táto otázka sa do zápisnice ne-zapíše alebo sa zo zápisnice vyčiarkne. O námietke pro-ti otázke predsedu senátu, sudcu alebo prísediacehorozhodne senát.

§ 260

Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu urobíopatrenia, aby obžalovaný bol vyslúchaný v neprítom-nosti ešte nevypočutých spoluobžalovaných. Poradievýsluchu obžalovaných určí po vypočutí návrhov strán

predseda senátu. Obžalovaného však treba ešte v prie-behu dokazovania oboznámiť s obsahom výpovedespoluobžalovaných, ktorí boli vyslúchaní v jeho neprí-tomnosti.

Výsluch svedka

§ 261

(1) Poradie výsluchu svedkov určí predseda senátuspravidla tak, že ako prví budú vypočutí svedkovia na-vrhnutí prokurátorom a po nich svedkovia navrhnutíobžalovaným. Obdobne sa postupuje aj pri vykonávaníostatných dôkazov. Obžalovaný môže požiadať, aby po-radie výsluchov bolo zmenené. O tejto žiadosti rozhod-ne predseda senátu. Ak obžalovaný s rozhodnutímpredsedu senátu nesúhlasí, rozhodne senát.

(2) Predseda senátu dbá na to, aby ešte nevyslúchnu-tý svedok nebol prítomný pri výsluchu obžalovanéhoa iných svedkov. Ak obžalovaný uznal základ aj výškuškody poškodeným včas a riadne uplatneného nárokuna náhradu škody, vykoná sa ďalšie dokazovanie o výš-ke škody iba výnimočne, najmä ak sú o nej dôvodné po-chybnosti alebo je to potrebné pre záver o právnom po-súdení skutku.

(3) Výsluch svedka vykoná ten, kto navrhol vykona-nie takého dôkazu. Ak výsluch svedka alebo znalca na-vrhol obžalovaný, jeho obhajca alebo prokurátor, roz-hodne predseda senátu po vypočutí strán o tom, ktorýz nich výsluch vykoná, pri zachovaní práva druhej stra-ny vykonať následne výsluch svedka alebo znalcaa klásť mu otázky. Pritom sa postupuje podľa § 132.

(4) Ustanovenia § 258 ods. 3 a 4 a § 259 sa použijúprimerane aj na vykonanie dôkazu výsluchom svedka.Predseda senátu môže rozhodnúť, že výsluch svedkavykoná sám, ak má byť ako svedok vypočúvaná osobamladšia ako pätnásť rokov, ak ide o chorého, zranené-ho svedka alebo svedka poškodeného trestným činomproti ľudskej dôstojnosti alebo ak by výsluch svedkastranou alebo obhajcom nebol z iných dôvodov vhodnýalebo úplný.

§ 262

Ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovanéhonevypovie pravdu, prípadne ak ide o výsluch svedka,ktorému alebo jeho blízkej osobe z podaného svedectvahrozí ujma na zdraví, smrť alebo iné závažné nebezpe-čenstvo, agenta alebo o svedka, ktorého totožnosť musízostať zo závažných dôvodov utajená, urobí predsedasenátu vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti ale-bo utajenie totožnosti svedka, prípadne vylúči obžalo-vaného, jeho dôverníkov a verejnosť po dobu výsluchutakého svedka z pojednávacej miestnosti. Po návrate dopojednávacej miestnosti musí byť obžalovaný obozná-mený s obsahom výpovede svedka, môže sa o nej vyjad-riť aj bez toho, aby sa so svedkom stretol, a môže muprostredníctvom predsedu senátu klásť aj otázky.

§ 263

(1) Namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojedná-vaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej





http://www.iura.sk

podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalo-vaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný.

(2) Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa vý-slovne vyjadril, že sa na hlavnom pojednávaní nezú-častní, alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojedná-vanie konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak sa nahlavné pojednávanie napriek riadnemu predvolaniubez ospravedlnenia nedostavil, alebo sa bez vážnehodôvodu vzdialil z pojednávacej siene. V uvedených prí-padoch stačí súhlas prokurátora. O tejto skutočnostimusí byť obžalovaný v predvolaní poučený.

(3) Zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebosvedka sa prečíta na návrh prokurátora alebo obžalo-vaného aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobomzodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona aa) taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre

dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámommieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na choro-bu, ktorá natrvalo alebo na dlhší čas znemožňuje jejvýsluch; ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bolv čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá samá prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnompojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jehovýpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadneupovedomený obvinený, a ak má obhajcu, jeho ob-hajca,

b) išlo o neodkladný úkon alebo neopakovateľný úkon,alebo

c) taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávneniaodoprela vypovedať.

(4) Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnompojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa§ 130, možno prečítať len za predpokladu, že bol predvýsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práveodoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil,že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spô-sobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.

(5) Strany môžu namietať spôsob vykonávania výslu-chu, najmä môžu namietať prípustnosť otázky polože-nej vypočúvajúcim. O námietke rozhodne predseda se-nátu. Ak námietke vyhovie, vypočúvaný nie je povinnýna otázku odpovedať a táto otázka sa do zápisnice ne-zapíše alebo sa zo zápisnice vyčiarkne. O námietke pro-ti otázke predsedu senátu, sudcu alebo prísediacehorozhodne senát.

§ 264

(1) Ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch odsvojej skoršej výpovede, môže mu byť zápisnica o jehoskoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporovv jeho výpovediach tak, aby súd mohol posúdiť hodno-vernosť a pravdivosť jeho tvrdení pri výsluchu na hlav-nom pojednávaní.

(2) Predloženie skoršej výpovede podľa odseku 1 spo-číva v prečítaní tých častí zápisnice o skoršom výslu-chu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliťrozpory medzi svojimi výpoveďami.

§ 265

(1) Svedok pred výsluchom na súde je povinný zložiťprísahu.

(2) Pred prísahou musí byť svedok upozornený navýznam svedeckej výpovede a na následky krivej prísa-hy. Prísaha znie: „Prisahám na svoju česť a svedomie,že budem vypovedať pravdu, nič iné len pravdu a vedo-me nič nezamlčím.“.

§ 266

(1) Svedok, ktorý má sluchovú alebo rečovú vadu, vy-koná prísahu tak, ak je to možné, že opakuje slová prí-sahy, ktoré mu prečíta predseda senátu. Písomný textprísahy svedok pred súdom podpíše.

(2) Nepočujúci svedok po pretlmočení znenia prísahydo posunkovej reči prítomným tlmočníkom posunkovejreči podpíše text jej znenia s vyznačením, že táto mubola pretlmočená do posunkovej reči a že jej obsahu po-rozumel.

§ 267

Do prísahy nemožno vziať svedka,a) ktorý pri svojom výsluchu nedovŕšil štrnásty rok

svojho veku,b) ak je dôvodný predpoklad, že pre telesnú alebo du-

ševnú chorobu nemusel vnímať okolnosti, o ktorýchmá vypovedať, alebo ak také okolnosti nie jeschopný uviesť,

c) ktorý vzhľadom na svoje psychické a fyzické predpo-klady nie je schopný náležite pochopiť podstatua dôležitosť prísahy,

d) ktorý je zaviazaný mlčanlivosťou spojenou s výko-nom jeho povolania, ak ten, kto ho zaviazal mlčanli-vosťou, ho mlčanlivosti nezbaví.

§ 268

Znalecké dokazovanie

(1) Ak znalec ešte nepodal vo veci písomný znaleckýposudok alebo sa od neho odchyľuje, alebo ho dopĺňa,môže mu predseda senátu uložiť, aby znalecký posu-dok alebo jeho doplnenie nadiktoval do zápisnice.

(2) Pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sapoužijú ustanovenia § 258 ods. 3 a 4 a § 259 primerane.Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jehovýpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, akznalec bol pred podaním znaleckého posudku poučenýpodľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnostiznaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s týmsúhlasia.

(3) Ak bol posudok znalca obstaraný niektorou zostrán a predkladá sa v konaní ako dôkaz, ustanovenieodseku 1 sa použije primerane.

(4) Ak bol posudok predložený stranou a osoba podá-vajúca posudok nie je zapísaná v zozname znalcov, predsúdom zloží sľub podľa osobitného zákona a predsedasenátu ju poučí o trestných následkoch vedome ne-





http://www.iura.sk

pravdivého znaleckého posudku. Potom sa znalec vy-jadrí, či posudok podal v zmysle zloženého sľubu.

(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane použijúaj na odborné vyjadrenie.

§ 269

Listinné dôkazy

Písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgá-nov a ďalšie listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz na hlav-nom pojednávaní, sa prečítajú a umožní sa do nich na-zrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkoma znalcom.

§ 270

Vecné dôkazy a dokazovanie zvukovým, obrazovýma obrazovo-zvukovým záznamom

(1) Vecné dôkazy súd predloží stranám, a ak je to po-trebné, aj svedkom a znalcom.

(2) Zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový zá-znam sa ako dôkaz vykoná na technickom zariadení.Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môže sa vykonať ajoboznámením jeho písomného prepisu. Súčasťou vý-konu tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsoboma kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.

Súčinnosť strán pri dokazovaní

§ 271

(1) Obžalovaného a poškodeného sa treba po vykona-ní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť,a vyjadrenie každého sa zapíše do zápisnice.

(2) Na konfrontáciu alebo rekogníciu sa použijú pri-merane ustanovenia § 125 a § 126.

§ 272

(1) Po skončení výsluchu prokurátorom, obžalova-ným, jeho obhajcom alebo predsedom senátu môže zá-konný zástupca obžalovaného, v rozsahu uplatnenýchpráv poškodený alebo jeho splnomocnenec, zúčastne-ná osoba alebo jej splnomocnenec so súhlasom predse-du senátu klásť vypočúvaným otázky, keď už členoviasenátu otázky nemajú.

(2) Po vykonaní všetkých dôkazov zistí predseda se-nátu, či strany nemajú návrhy na doplnenie dokazova-nia.

(3) Súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okol-nosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti,ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkaz-mi. Rozhodnutie o odmietnutí vykonať dôkaz sa ozná-mi tomu, kto návrh na jeho vykonanie podal, a to spra-vidla ústne po otvorení hlavného pojednávania; súd jevšak oprávnený, ak sa to ukáže potrebným v priebehuďalšieho pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniťa vykonanie dôkazu pripustiť.

§ 273

Osobitné ustanovenie o vykonávaní dôkazov

Obžalovaný, ktorému je poskytovaná ochrana a po-moc podľa osobitného predpisu a v súvislosti s jeho prí-tomnosťou v konaní pred súdom je tu dôvodná obavaz ohrozenia jeho života alebo zdravia, či života alebozdravia jeho blízkej osoby, môže byť vypočutý s využi-tím technických zariadení určených na prenos zvukua obrazu.

Štvrtý die l

Záver hlavného pojednávania

Záverečné reči

§ 274

(1) Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak súdrozhodol, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú, vy-hlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelíslovo na záverečné reči.

(2) Po záverečnej reči prokurátora, zástupcu záujmo-vého združenia občanov prehovorí poškodený, zúčast-nená osoba, obhajca obžalovaného a obžalovaný. Akmá poškodený alebo zúčastnená osoba splnomocnen-ca, prehovorí len splnomocnenec. Ak treba, určí pred-seda senátu poradie, v ktorom sa po záverečnej rečiprokurátora ujmú slova jednotlivé oprávnené osoby.Obhajca obžalovaného a obžalovaný hovoria však vždyposlední; zástupca záujmového združenia občanov, po-škodený a zúčastnená osoba alebo ich splnomocnenecmôžu prehovoriť len v rozsahu uplatnených nárokov.

(3) Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť lenvtedy, keď vybočujú zrejme z rámca prejednávanej veci.

§ 275

Po skončení záverečných rečí a pred odchodom nazáverečnú poradu udelí predseda senátu obžalované-mu posledné slovo. Počas tohto prejavu nesmú obžalo-vanému ani súd, ani nikto iný klásť otázky.

§ 276

Doplnenie dokazovania

(1) Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo prizáverečnej porade, že treba ešte niektorú okolnosť ob-jasniť, rozhodne uznesením, že dokazovanie bude dopl-nené, a v hlavnom pojednávaní pokračuje.

(2) Po doplnení dokazovania treba vždy znova dať slo-vo na záverečné reči.

Piaty die l

Odročenie hlavného pojednávania

§ 277

(1) Ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavnépojednávanie vykonať alebo v ňom pokračovať, súd od-ročí hlavné pojednávanie a určí termín, kedy sa bude





http://www.iura.sk

konať ďalšie hlavné pojednávanie; odročiť hlavné po-jednávanie na neurčito možno len vtedy, ak to vyžadujepovaha úkonu. Ak odpadne prekážka, pre ktorú muse-lo byť hlavné pojednávanie odročené na neurčito, trebabez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote dvoch týž-dňov po jej odpadnutí, nariadiť termín hlavného pojed-návania alebo vykonať iný úkon smerujúci k skončeniuveci.

(2) Skôr ako predseda senátu hlavné pojednávanieodročí, zistí, či strany nenavrhujú ďalšie dôkazy, ktoréby bolo treba na budúce pojednávanie zadovážiť. Nedô-vodné návrhy súd odmietne uznesením, proti ktorémusťažnosť nie je prípustná.

(3) Pri odročení hlavného pojednávania súd môžeuložiť, aby dôkaz zabezpečila strana, ktorá ho navrhlavykonať alebo na jeho vykonaní trvá, alebo z ktorej ná-vrhu takáto potreba vyplynula. To neplatí, ak dôkazpriamo alebo nepriamo navrhol obžalovaný a z charak-teru dôkazu je zrejmé, že obžalovaný ho sám zabezpečiťnemôže.

(4) Ak súd zistí, že navrhovaný dôkaz nemožno vyko-nať, rozhodne, že sa tento dôkaz nevykoná. Môže tiežrozhodnúť, aby bol svedok zabezpečený a predvedenýpodľa § 88.

(5) Ak nie je pre podstatnú chybu konania alebo z iné-ho dôležitého dôvodu potrebné vykonať hlavné pojed-návanie znova, oboznámi predseda senátu pri pokračo-vaní v odročenom hlavnom pojednávaní podstatnýobsah doterajšieho pojednávania. Ak od odročeniahlavného pojednávania uplynula dlhšia doba, prečítapredseda senátu podstatný obsah zápisnice o hlavnompojednávaní. Ak sa zmenilo zloženie senátu, musí sahlavné pojednávanie vykonať znova; to neplatí, ak ob-žalovaný súhlasí so zmenou v zložení senátu.

Šiesty die l

Rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní

§ 278

Podklad na rozhodnutie

(1) Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvede-ný v obžalobnom návrhu.

(2) Ak nejde o prípad podania obžaloby po konanío návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať lenna skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojed-návaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom po-jednávaní vykonané.

(3) Súd nie je viazaný právnym posúdením skutkuv obžalobe.

§ 279

Vrátenie veci prokurátorovi

(1) Súd vráti vec prokurátorovi uznesením na došet-renie len vtedy, ak počas hlavného pojednávania vyjdenajavo, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorýje trestným činom, a prokurátor o vrátenie veci požia-dal so zreteľom na potrebu spoločného prejednania.


§ 280

Postúpenie veci

(1) Ak zistí súd v žalovanom skutku trestný čin, naktorého prejednanie nie je príslušný, postúpi vec prí-slušnému súdu. Je však povinný rozhodnúť vec sám,ak ide iba o miestnu nepríslušnosť a obžalovaný ju ne-namietal; rovnako je povinný sám vec rozhodnúť, ak bymala byť vec postúpená súdu toho istého druhu, avšaknižšieho stupňa, alebo ak by mala byť vec postúpenáz okresného súdu v sídle krajského súdu na iný okres-ný súd. Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorémubola vec postúpená nadriadeným súdom, okrem prípa-du, že by sa skutkový podklad na posúdenie prísluš-nosti medzitým podstatne zmenil.

(2) Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejdeo trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán pre-jednať ako priestupok, služobné previnenie alebo dis-ciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán prísluš-ný rozhodovať.

(3) Proti uzneseniu o postúpení veci podľa odseku 2môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladnýúčinok.

§ 281

Zastavenie trestného stíhania

(1) Súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom po-jednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedenýchv § 9 ods. 1.

(2) Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zis-tí na hlavnom pojednávaní niektorý z dôvodov uvede-ných v § 215 ods. 3.

(3) Ak súd rozhodne podľa odseku 1 alebo 2, odkážepoškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody,na občianske súdne konanie alebo na konanie prediným príslušným orgánom.

(4) Rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 sa môže týkaťtiež len niektorého zo skutkov, pre ktoré bola podanáobžaloba.

(5) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže pro-kurátor a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odklad-ný účinok.

§ 282

Podmienečné zastavenie trestnéhostíhania a zmier

(1) Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie,ak na hlavnom pojednávaní zistí, že sú splnené pod-mienky uvedené v § 216 ods. 1.

(2) Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhaniespolupracujúceho obvineného, ak na hlavnom pojed-návaní zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 218ods. 1.

(3) Súd môže schváliť zmier a zastaviť trestné stíha-nie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že sú splnené





http://www.iura.sk

podmienky uvedené v § 220; pritom postupuje podľaustanovení § 221 až 227.

(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 o schvále-ní zmieru môže prokurátor a proti rozhodnutiu o pod-mienečnom zastavení trestného stíhania aj obžalovanýa poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný úči-nok.

§ 283

Prerušenie trestného stíhania

(1) Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí na hlavnompojednávaní, že je tu niektorá z okolností uvedenýchv § 228 ods. 2, § 241 ods. 3 alebo § 244 ods. 4, alebomôže prerušiť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojed-návaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedenýchv § 228 ods. 3.

(2) Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemož-no obžalovanému doručiť predvolanie na hlavné pojed-návanie.

(3) Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stí-haní pokračuje.

(4) Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanieprerušil alebo ktorým návrh na pokračovanie v ňom za-mietol, môže prokurátor a obžalovaný podať sťažnosť.

(5) Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa do-mnieva, že všeobecne záväzný právny predpis nižšejprávnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej vecirozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v roz-pore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyš-šej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou,a podá návrh na začatie konania pred ústavným sú-dom. Nález ústavného súdu je pre súd záväzný.

Rozsudok

§ 284

(1) Ak nebude vec vrátená prokurátorovi na došetre-nie podľa § 279, postúpená podľa § 280 ods. 1 alebo 2,ak nedôjde k zastaveniu trestného stíhania podľa § 281alebo § 282 ods. 3, k podmienečnému zastaveniu trest-ného stíhania podľa § 282 ods. 1 alebo 2 alebo k jehoprerušeniu podľa § 283, rozhodne súd rozsudkom, čisa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obža-loby oslobodzuje.

(2) Uznať obžalovaného za vinného z trestného činupodľa prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa kto-rého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy,ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posu-dzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil doka-zovanie za skončené. Ak o to obžalovaný alebo jeho ob-hajca požiada, treba mu poskytnúť znova lehotu naprípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účelodročiť najmenej o päť pracovných dní.

§ 285

Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, aka) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je ob-

žalovaný stíhaný,b) skutok nie je trestným činom,

c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpoved-

ný,e) trestnosť činu zanikla, alebof) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od ob-

žaloby podľa § 239 ods. 2.

§ 286

Ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku preml-čania alebo z dôvodov uvedených v § 215 ods. 2 a v ko-naní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejed-naní veci trval, súd, ak nezistí žiadny iný dôvod naoslobodenie obžalovaného, vysloví vinu, trest však ne-uloží.

§ 287

(1) Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin,ktorým spôsobil inému majetkovú škodu, uloží muspravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebránizákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy po-vinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popi-su skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bolobžalovaný uznaný za vinného, pokiaľ škoda v tam uve-denej výške nebola dosiaľ uhradená.

(2) Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu ško-dy musí presne označovať osobu oprávneného a nárok,ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadochmôže súd vysloviť, že záväzok má byť splnený v splát-kach, a súčasne určí podmienky ich splatnosti, pritomberie na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného.

(3) Výrok rozsudku o náhrade škody môže byť na ná-vrh poškodeného vyjadrený v peňažných prostriedkochv cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadua škoda bola spôsobená na peňažných prostriedkochv cudzej mene alebo na veciach zakúpených za také pe-ňažné prostriedky alebo ak obžalovaný alebo poškode-ný je devízovým cudzozemcom.

§ 288

(1) Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad navyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak bybolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhraduškody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahujepotreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odká-že poškodeného na občianske súdne konanie, prípadnena konanie pred iným príslušným orgánom. Poškode-ného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátu-mom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak jepoškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej ob-chodným menom alebo názvom, sídlom a identifikač-ným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živ-nostenskom registri alebo inom registri.

(2) Na občianske súdne konanie alebo na konaniepred iným príslušným orgánom odkáže súd poškode-ného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z aké-hokoľvek dôvodu prizná len sčasti.

(3) Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, od-káže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody





http://www.iura.sk

vždy na občianske súdne konanie, prípadne na kona-nie pred iným príslušným orgánom.

§ 289

(1) Ak zistil súd u obžalovaného dôvod na uloženieochranného opatrenia, môže ho uložiť i bez návrhu pro-kurátora.

(2) Ak súd potrebuje na rozhodnutie o ochrannomopatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré nemô-že byť vykonané ihneď, vyhradí rozhodnutie o ochran-nom opatrení verejnému zasadnutiu.

(3) Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keďprokurátor urobil návrh na zhabanie veci nepatriacejobžalovanému.

Siedmy die l

Rozhodnutie súdu mimohlavného pojednávania

§ 290

(1) Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania nie-ktorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie trestnéhostíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenietrestného stíhania podľa § 283 ods. 1 alebo 2, súd trest-né stíhanie zastaví alebo preruší.

(2) Mimo hlavného pojednávania rozhoduje súd naneverejnom zasadaní; ak to však predseda senátu po-važuje za potrebné, môže na rozhodnutie podľa odse-kov 1, 3 a 5 nariadiť verejné zasadnutie.

(3) Rozhodnutie o schválení zmieru môže súd urobiťaj na neverejnom zasadaní.

(4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurá-tor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenietrestného stíhania, odkladný účinok.

(5) Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávaniaokolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného stíhaniapodľa § 215 ods. 3, podmienečné zastavenie trestnéhostíhania podľa § 216 ods. 1 alebo § 218 ods. 1 aleboschválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania po-dľa § 220 ods. 1, súd môže zastaviť trestné stíhanie,podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo schváliťzmier a zastaviť trestné stíhanie.

(6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 môže prokurá-tor, proti rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania ajpoškodený a proti rozhodnutiu o podmienečnom zasta-vení trestného stíhania aj obvinený a poškodený podaťsťažnosť, ktorá má odkladný účinok.


VEREJNÉ ZASADNUTIE

§ 291

Všeobecné ustanovenie

Na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákonvýslovne ustanovuje.

§ 292

Príprava verejného zasadnutia

(1) Predseda senátu predvolá na verejné zasadnutieosoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná.O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako ajosobu, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnu-tie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutározhodnutím. Ak mladistvý obvinený v čase konaniaverejného zasadnutia nedovŕši devätnásty rok svojhoveku, upovedomí sa aj štátny orgán starostlivostio mládež. Predseda senátu o verejnom zasadnutí upo-vedomí aj obhajcu, splnomocnenca a zákonného zá-stupcu. K predvolaniu alebo upovedomeniu pripojí rov-nopis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie danýpodnet.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na konanieo sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného doväzby.

(3) Ak na hlavnom pojednávaní pred okresným sú-dom vystupoval zástupca záujmového združenia obča-nov, upovedomí predseda senátu krajského súdu o ve-rejnom zasadnutí konanom o odvolaní aj záujmovézdruženie občanov, ktoré zástupcu vyslalo.

(4) Deň, čas a miesto verejného zasadnutia určí pred-seda senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnu-tie dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byťpriamo dotknutá rozhodnutím, štátnemu orgánu sta-rostlivosti o mládež, obhajcovi, splnomocnencovi alebozákonnému zástupcovi, ako aj prokurátorovi zostala oddoručenia predvolania na verejné zasadnutie alebo odupovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prí-pravu; to neplatí pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatíobvineného do väzby. Skrátiť lehotu možno len so sú-hlasom toho, v záujme koho je lehota ustanovená. U os-tatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolá-vajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovaťspravidla trojdňovú lehotu.

(5) Deň verejného zasadnutia, na ktorom sa buderozhodovať o sťažnosti prokurátora proti uzneseniuo nevzatí obvineného do väzby, oznámi obvinenému,jeho obhajcovi a prokurátorovi sudca pre prípravné ko-nanie, ktorý rozhodol o nevzatí obvineného do väzby,bezprostredne po tomto úkone a urobí o tom záznamv zápisnici. Postupuje pritom tak, aby sa zachovala le-hota uvedená v § 192 ods. 3. Z dní vopred určenýchv rozvrhu práce súdom príslušným na rozhodnutieo sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí do väzby súdoznámi ako deň verejného zasadania posledný deň le-hoty podľa § 192 ods. 3.

(6) Verejné zasadnutie o sťažnosti prokurátora protiuzneseniu o nevzatí obvineného do väzby sa môže vyko-nať v neprítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu, ako termíne konania verejného zasadnutia boli upovedo-mení spôsobom uvedeným v odseku 5.

Pr í tomnosť na vere jnom zasadnutí

§ 293

(1) Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti





http://www.iura.sk

samosudcu a zapisovateľa alebo všetkých členov sená-tu a zapisovateľa.

(2) Prokurátor sa zúčastní verejného zasadnutia, aksvojím návrhom dal na verejné zasadnutie podnet; vždysa však zúčastní verejného zasadnutia, na ktorom sakoná o odvolaní alebo o mimoriadnom opravnom pro-striedku.

(3) Verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvi-neného.

(4) Verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítom-nosti obvineného, ak nie je možné doručiť mu predvola-nie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovenýobhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedome-ný.

(5) Verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti ob-vineného aj vtedy, ak mu predvolanie na verejné zasad-nutie bolo riadne a včas doručené a bol poučený o mož-nosti konania verejného zasadnutia bez jehoprítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292ods. 5.

(6) Verejné zasadnutie v neprítomnosti obvinenéhonemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výko-ne trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, naktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktoréhohorná hranica prevyšuje päť rokov.

(7) Ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvine-ný odmietol zúčastniť verejného zasadnutia alebo vý-slovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalov jeho neprítomnosti.

(8) Ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlnísvoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písom-ne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočniloza jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutiea určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.

(9) V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konaťverejné zasadnutie bez prítomnosti obhajcu. Osprave-dlnenie a žiadosť podľa odseku 7 môže predniesť aj ob-hajca obvineného, ak je na to osobitne splnomocnený.

(10) Obhajca obvineného sa vždy zúčastní verejnéhozasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní, ako aj verej-ného zasadnutia, na ktoré dal podnet svojím návrhomobvinený.

§ 294

(1) Ustanovenie § 293 sa použije primerane, ak ideo osobu, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasad-nutie podnet, alebo o osobu, ktorá môže byť priamodotknutá rozhodnutím.

(2) O konaní verejného zasadnutia v neprítomnostiďalších osôb, ktoré boli na verejné zasadnutie predvo-lané alebo boli o ňom upovedomené, rozhodne súduznesením.

Pr iebeh vere jného zasadnutia

§ 295

(1) Po otvorení verejného zasadnutia podá predsedasenátu alebo ním určený člen senátu na podklade spi-

su správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré trebana verejnom zasadnutí riešiť. Následne osoba, ktorádala svojím návrhom na verejné zasadnutie podnet, ná-vrh prednesie. Osoba, ktorá môže byť priamo dotknutározhodnutím, ako aj prokurátor sa k návrhu vyjadria,ak nie sú sami navrhovateľmi.

(2) Ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy,použijú sa primerane ustanovenia o dokazovaní nahlavnom pojednávaní. Obmedzenia vo vykonaní dôka-zu čítaním zápisnice o výpovedi svedka alebo znalcaplatia iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.

(3) Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovona konečné návrhy. Ak je osobou, ktorá môže byť pria-mo dotknutá rozhodnutím, obvinený, má právo hovoriťposledný. Ak je obvinený mladistvý, konečný návrhmôže predniesť aj zástupca štátneho orgánu starostli-vosti o mládež a zákonný zástupca.

§ 296

Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási verejne.

§ 297

Podklad na rozhodnutie

Ak nejde o prípady konania o dohode o vine a trestealebo priznania spáchania skutku pri konaní o dohodeo vine a treste, súd môže pri svojom rozhodovaní pri-hliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na verej-nom zasadnutí, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na ve-rejnom zasadnutí vykonané.

§ 298

Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní

Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejné-ho zasadnutia sa použijú primerane ustanoveniao hlavnom pojednávaní.

Ochranné opatrenia

§ 299

(1) Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutieo ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannomdohľade, zhabaní veci vyhradil podľa § 289 ods. 2, môžetieto ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutílen vtedy, ak to navrhne prokurátor.

(2) O návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenč-nom ústave rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

(3) Proti rozhodnutiu o ochrannom opatrení podľaodsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladnýúčinok.

§ 300

(1) Ak v konaní o zhabaní veci nemožno spoľahlivozistiť vlastníka veci, ktorá sa má zhabať, alebo ak jehopobyt nie je známy, ustanoví mu predseda senátu alebosudca uznesením opatrovníka. Opatrovník má v kona-ní o zhabaní veci rovnaké práva ako jej vlastník.

(2) Všetky písomnosti určené pre vlastníka veci sadoručujú iba opatrovníkovi. Predvolanie vlastníka veci





http://www.iura.sk

na verejné zasadnutie sa vhodným spôsobom uverejní.Verejné zasadnutie sa potom vykoná aj v neprítomnostivlastníka veci, a to bez ohľadu na to, či sa vlastník vecio ňom dozvedel.

(3) Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prí-pustná sťažnosť.

P I A T A H L A V A

NEVEREJNÉ ZASADNUTIE

§ 301

Na neverejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde nieje zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnompojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.

§ 302

(1) Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnos-ti všetkých členov senátu a zapisovateľa.

(2) Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vy-lúčené.

§ 303

Samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva.

§ 304

Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkaz,vykoná sa prečítaním zápisnice alebo iných písomnostíalebo oboznámením vecného dôkazu alebo zvukového,obrazového alebo obrazovo-zvukového záznamu, v prí-pade potreby aj jeho predvedením na technickom zaria-dení. Súčasťou tohto dôkazu je aj správa o tom, akýmspôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.

§ 305

Rozhodnutie sa vždy vyhlási.

Š I E S T A H L A V A

ODVOLANIE A KONANIE O ŇOM

§ 306

Prípustnosť a účinok

(1) Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu pr-vého stupňa je odvolanie.

(2) Odvolanie má odkladný účinok.

Oprávnené osoby

§ 307

(1) Rozsudok môže odvolaním napadnúťa) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho

priamo týka,c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade ško-

dy,

d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaníveci.

(2) Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektoré-mu výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, žetaký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustano-vení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak totoporušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebože chýba.

§ 308

(1) V neprospech obžalovaného môže rozsudok na-padnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnostina náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorýuplatnil nárok na náhradu škody.

(2) V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvola-ním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i prí-buzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môžetak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovanýpozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak jejeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžei proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvo-lanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhaj-ca.

Lehota a miesto podania

§ 309

(1) Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého roz-sudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnostitoho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vy-hlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je aždoručenie rozsudku.

(2) Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, akoaj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie leho-ta od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskor-šie.

(3) Štátnemu orgánu starostlivosti o mládež plynie le-hota samostatne.

(4) Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem pro-kurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalova-nému.

§ 310

(1) Ak osoba oprávnená podať odvolanie je prítomnápri vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a poučenápodľa § 309, predseda senátu umožní osobám oprávne-ným podať odvolanie vyjadriť sa a ich vyhlásenieo opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisniceo hlavnom pojednávaní. Ak má obžalovaný obhajcu,môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom.Osoba oprávnená podať odvolanie môže oznámiť, že za-tiaľ sa k možnosti využitia odvolania nevyjadruje. Dozápisnice o hlavnom pojednávaní sa zaznamená, protiktorému výroku rozsudku odvolanie smeruje, alebo žeodvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudkupredchádzalo.

(2) Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom





http://www.iura.sk

pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smerujev prospech alebo neprospech obžalovaného.

§ 311

Obsah odvolania

(1) V písomne podanom odvolaní treba uviesť, protiktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj pro-ti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

(2) Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podávaza obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktorépodáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ichsplnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, abybolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a akéchyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré roz-sudku predchádzalo.

(3) Ak odvolanie nespĺňa podmienky uvedené v odse-ku 2, predseda senátu vyzve odvolateľa, aby nedosta-tok odstránil. Ak takejto výzve nevyhovie iná osoba akoobžalovaný, môže súd postupovať podľa § 70.

(4) Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dô-kazy.

Vzdanie sa odvolaniaa vzat ie odvolania späť

§ 312

(1) Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osobaodvolania výslovne vzdať. Obžalovaný môže výslovnevyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj pro-spech osobami uvedenými v § 308 ods. 2.

(2) Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslov-ným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa od-volací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanieprokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.

(3) Odvolanie podané v prospech obžalovaného ob-hajcom, inou oprávnenou osobou alebo zákonným zá-stupcom môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasomobžalovaného. Prokurátor môže vziať také odvolaniespäť i bez súhlasu obžalovaného. V tom prípade plynieobžalovanému nová lehota na podanie odvolania odupovedomenia, že odvolanie bolo vzaté späť.

(4) Vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedo-mie predseda senátu odvolacieho súdu, a ak nebola vecdoteraz tomuto súdu predložená, predseda senátusúdu prvého stupňa.

§ 313

Odvolanie podané v prospech mladistvého obžalova-ného proti jeho vôli prokurátorom, zákonným zástup-com, obhajcom alebo štátnym orgánom starostlivostio mládež môže byť vzaté späť aj bez súhlasu mladistvé-ho obžalovaného. V tom prípade plynie mladistvémuobžalovanému nová lehota na podanie odvolania odupovedomenia, že odvolanie bolo vzaté späť.

§ 314

Konanie na súde prvého stupňa

Predseda senátu doručí rovnopis odvolania ostat-ným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o odvo-laní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k od-volaniu vyjadriť; len čo lehota na podanie odvolaniavšetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spisyodvolaciemu súdu.

§ 315

Odvolací súd

O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhodu-je krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špeciálnehosúdu rozhoduje najvyšší súd.

Rozhodnutie odvolacieho súdu

§ 316

(1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podanéoneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, kto-rá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala od-volanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzalaspäť.

(2) Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvola-nie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len pre-to, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.

(3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vrá-ti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahuznovu prejednal a rozhodol, ak zistí, žea) súd rozhodol v nezákonnom zložení,b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povin-

nej obhajoby, aleboc) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti

obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonnépodmienky.

§ 317

(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, pre-skúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výro-kov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchá-dzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pri-hliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovola-nia podľa § 371 ods. 1.

(2) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku tý-kajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorých bolorozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolacísúd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a predchádza-júceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.

§ 318

(1) Odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak v odvola-com konaní vyjde najavo, že po vyhlásení napadnutéhorozsudku nastala niektorá z okolností uvedenýchv § 228 ods. 2, § 241 ods. 3, § 244 ods. 4 alebo § 283ods. 5 alebo ak nemožno obžalovanému doručiť pred-volanie na verejné zasadnutie odvolacieho súdu.





http://www.iura.sk

(2) Ak zanikne dôvod prerušenia trestného stíhania,súd v trestnom stíhaní pokračuje.

§ 319

Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie jedôvodné.

§ 320

(1) Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aa) vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa

podľa § 280 ods. 1 alebo 2,b) trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 282

ods. 1, ak tak mal urobiť už súd prvého stupňa,c) trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá

z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trest-ného stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281ods. 1 alebo 2, alebo

d) trestné stíhanie preruší, ak mal tak urobiť už súd pr-vého stupňa podľa § 283 ods. 1, 2 alebo 5.

(2) Ak zanikne dôvod prerušenia trestného stíhania,súd v trestnom stíhaní pokračuje.

§ 321

(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aja) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým vý-

rokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boliporušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť ob-jasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, naj-mä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkovýchzistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všet-kými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkovýchzistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenietreba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustano-venie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebof) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodené-

ho na náhradu škody v rozpore so zákonom.

(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1alebo 2, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolacísúd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy sú-časne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktorémajú vo výroku o vine svoj podklad.

(3) Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná lenčasť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť odostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždysúčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktorémajú vo výroku o vine svoj podklad.

§ 322

(1) Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo nie-ktorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie,vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa,aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozho-

dol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím sú-dom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami aleboby mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

(2) Ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, ženiektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže od-volací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vecsúdu prvého stupňa vrátiť s nariadením, aby o chýba-júcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(3) Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, akmožno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkové-ho stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správnezistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred od-volacím súdom. V neprospech obžalovaného môže od-volací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základeodvolania prokurátora, ktoré bolo podané v nepros-pech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody takmôže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného,ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

(4) Odvolací súd nemôže sáma) uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý

bol napadnutým rozsudkom oslobodený,b) uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného

činu, než z akého ho mohol v napadnutom rozsudkuuznať za vinného súd prvého stupňa.

§ 323

Odvolací súd môže po zrušení rozsudku vysloviť, žesa vec vracia prokurátorovi do prípravného konania zasplnenia podmienok uvedených v § 279 ods. 1.

§ 324

Ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolacísúd v prospech niektorého obžalovaného, na prospechaj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenejosobe, ktorá nepodala odvolanie, rozhodne odvolacísúd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v pro-spech obžalovaného, ktorému je na prospech dôvod, naktorého základe rozhodol v prospech zúčastnenej oso-by.

§ 325

Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na novéprejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa, môžesúčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutáv inom zložení senátu. Z dôležitého dôvodu môže tiežnariadiť, aby ju prejednal a rozhodol iný súd toho isté-ho druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.

§ 326

Konanie na odvolacom súde

(1) O odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnomzasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí môže urobiťrozhodnutiea) podľa § 316 ods. 1 alebo 3,b) podľa § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 alebo 2, ak je

zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na verejnom za-sadnutí.





http://www.iura.sk

(2) Účasť prokurátora na verejnom zasadnutí je po-vinná.

(3) Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musímať obžalovaný obhajcu vo všetkých prípadoch, v kto-rých ho musí mať na hlavnom pojednávaní.

(4) Po otvorení verejného zasadnutia predseda sená-tu alebo ním určený člen senátu prednesie najskôr na-padnutý rozsudok, uvedie, ktoré chyby rozsudku alebokonania sa vytýkajú, a oznámi podstatný obsah dote-rajšieho konania.

(5) Odvolací súd môže konanie doplniť dôkazmi nevy-hnutnými na to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť.

Konanie na súde prvého stupňapo zrušení rozsudku

§ 327

(1) Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejedna-nie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorývyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinnývykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolacísúd nariadil.

(2) Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsled-ku odvolania podaného v prospech obžalovaného, ne-môže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jehoneprospech.

§ 328

(1) Na základe postupu odvolacieho súdu podľa § 322ods. 2 súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí roz-hodne rozsudkom.

(2) Súd prvého stupňa podľa odseku 1 rozhodnev rovnakom zložení senátu alebo rozhodne ten istýsamosudca, iba ak by to pre závažné prekážky nebolomožné.

(3) Proti rozsudku podľa odseku 1 je prípustné odvo-lanie, ktoré má odkladný účinok.

(4) Ak sa rozsudok podľa odseku 1 stal právoplat-ným, stáva sa súčasťou pôvodného rozsudku.

§ 329

Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody

Ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok len vo vý-roku o náhrade škody a ak nerozhodne sám vo veci roz-sudkom, odkáže poškodeného na občianske súdne ko-nanie, prípadne na konanie pred iným príslušnýmorgánom.

S I E D M A H L A V A

OSOBITNÉ SPÔSOBY KONANIA

§ 330


Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenia, pou-žijú sa na konanie podľa tejto hlavy všeobecné ustano-venia.

Prvý die l

Dohoda o vine a treste

§ 331

(1) Návrh dohody o vine a treste na súde preskúmapredseda senátu a podľa jeho obsahu a podľa obsahuspisua) určí termín verejného zasadnutia na rozhodnutie

o návrhu dohody o vine a treste, alebob) návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí zá-

važné porušenie procesných predpisov, najmä poru-šenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná do-hoda o vine a treste je zrejme neprimeraná.

(2) Ak sa koná o zločine, rozhodnutie o zrejmej nepri-meranosti dohody o vine a treste robí senát na neverej-nom zasadnutí.

(3) V uznesení podľa odseku 1 písm. b) treba uviesť,o ktoré konkrétne zistenia sa rozhodnutie opiera. Protitomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.

(4) Ak uznesenie o odmietnutí návrhu dohody o vinea treste nadobudlo právoplatnosť, vracia sa vec do štá-dia prípravného konania.

(5) Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd vždy ajo väzbe.

§ 332

(1) Návrh dohody o vine a treste sa prejedná na verej-nom zasadnutí.

(2) Ak súd neodmietol návrh prokurátora na dohoduo vine a treste podľa § 331 ods. 1 písm. b), doručí návrhobvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému a jeho spl-nomocnencom. Ak mladistvý v čase konania verejnéhozasadnutia nedovŕši devätnásty rok svojho veku, doru-čí sa návrh aj jeho zákonnému zástupcovi a štátnemuorgánu starostlivosti o mládež.

(3) Rovnopis návrhu na dohodu o vine a treste spolus upovedomením alebo s predvolaním na verejné za-sadnutie treba doručiť tak, aby prokurátor, obvinenýa jeho obhajca mali na prípravu na verejné zasadnutieod doručenia návrhu na dohodu o vine a treste aspoňpäť pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ichsúhlasom. U ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasad-nutie predvolávajú alebo sa o ňom upovedomujú, trebazachovať aspoň trojdňovú lehotu.

§ 333

(1) Verejné zasadnutie o návrhu na dohodu o vinea treste sa vykoná za stálej prítomnosti všetkých členovsenátu, zapisovateľa, prokurátora, obvineného, a akmá obvinený obhajcu, aj za stálej prítomnosti obhajcu.

(2) Po otvorení verejného zasadnutia prokurátorprednesie návrh na dohodu o vine a treste.

(3) Po prednesení návrhu dohody o vine a treste pred-seda senátu zistí formou otázok, či obvinenýa) rozumie podanému návrhu na dohodu o vine a tres-

te,b) súhlasí, aby sa jeho trestná vec prejednala touto





http://www.iura.sk

skrátenou formou, čím sa vzdáva práva na verejnýsúdny proces,

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kla-die za vinu,

d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmäo práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť naslobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom moholradiť o spôsobe obhajoby,

e) rozumel podstate konania o návrhu na dohoduo vine a treste,

f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestnéhočinu,

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákonustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný sku-tok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifi-kuje ako určitý trestný čin,

i) súhlasí s navrhovaným trestom, trest prijímaa v stanovených lehotách sa podriadi výkonu trestua ochrannému opatreniu a nahradí škodu v rozsahudohody,

j) si uvedomuje, že ak súd prijme návrh na dohoduo vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudneprávoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti to-muto rozsudku podať odvolanie.

(4) Ak súd dohodu o vine a treste odmietne podľa§ 331 ods. 4 a po podaní obžaloby sa koná hlavné pojed-návanie, priznanie spáchania skutku obvineným v ko-naní o dohode o vine a treste nemožno na hlavnom po-jednávaní použiť ako dôkaz.

(5) Ak mladistvý v čase konania nedovŕšil osemnásťrokov svojho veku, súd zistí, či jeho obhajca a zákonnýzástupca súhlasia s dohodou o vine a treste.

(6) Po vyjadrení obvineného ku všetkým otázkam,ako aj po vyjadrení strán k otázkam, ktoré sa ich pria-mo týkajú, súd sa odoberie na záverečnú poradu.

Rozhodnutie o návrhu na dohoduo vine a treste

§ 334

(1) Súd môže rozhodovať len o skutku, jeho právnejkvalifikácii, primeranosti trestu, ochrannom opatrenívo vzťahu k obvinenému, ako aj o výroku na náhraduškody v rozsahu uvedenom v návrhu na dohodu o vinea treste, ak obvinený odpovedal na všetky otázky „áno“.

(2) Ak súd dohodu o vine a treste, ktorá v navrhnu-tom znení nie je zrejme neprimeraná, ale ju nepovažujeza spravodlivú, oznámi svoje výhrady stranám, ktorémôžu navrhnúť nové znenie dohody o vine a treste. Naten účel súd preruší verejné zasadnutie na potrebnýčas. Ak sa strany dohodnú, postupuje sa primeranepodľa odseku 4. Ak sa strany nedohodnú, postupujesúd podľa odseku 3.

(3) Ak súd dohodu o vine a treste v navrhnutom roz-sahu neschváli alebo obvinený odpovedal na niektorúotázku „nie“, uznesením vráti vec prokurátorovi do prí-pravného konania. Rovnako postupuje, ak niektoráz oprávnených osôb s dohodou o vine a treste nesúhlasív konaní pred súdom.

(4) Ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí torozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsud-ku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem do-volania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a ods. 2.

(5) Rozsudok nadobudne právoplatnosť vyhlásením.

§ 335

Ak je obvinený vo väzbe, po vyhlásení rozsudku súdurobí bez meškania opatrenia na výkon trestu; ak obvi-nený nie je vo väzbe, postupuje sa podľa ustanovení pr-vej a druhej hlavy štvrtej časti tohto zákona.

Druhý die l

Konanie proti mladistvým

§ 336

Obhajoba mladistvého

Mladistvý musí mať obhajcu po vznesení obvinenia.

Zistenie pomerov mladistvého

§ 337

V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšiezistiť aj stupeň rozumového a mravného vývoja mladis-tvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žila bol vychovávaný, jeho správanie pred spáchanímčinu, z ktorého je obvinený, a po ňom a iné okolnostidôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho ná-pravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadenáochranná výchova mladistvého. Zisťovanie pomerovmladistvého sa uloží aj štátnemu orgánu starostlivostio mládež a obci.

§ 338

U mladistvého, ktorý v čase činu neprekročil pätnás-ty rok svojho veku, treba vždy skúmať, či bol spôsobilýrozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládaťsvoje konanie.

§ 339

Väzba mladistvého

Aj keď existujú dôvody väzby podľa § 71, smie byť ob-vinený mladistvý vzatý do väzby, len ak nemožno účelväzby dosiahnuť inak.

Konanie pred súdom

§ 340

U mladistvého súd obžalobu alebo návrh na dohoduo vine a treste doručí aj štátnemu orgánu starostlivostio mládež, zákonnému zástupcovi mladistvého, prípad-ne aj tej osobe, s ktorou mladistvý žije v spoločnej do-mácnosti; ak má ustanoveného opatrovníka, obžalobasa doručí aj jemu. Ak mladistvý v čase hlavného pojed-návania alebo verejného zasadnutia dovŕšil devätnástyrok svojho veku, toto ustanovenie sa nepoužije.





http://www.iura.sk

§ 341

Ak to vyžaduje prospech mladistvého, môže prísluš-ný súd postúpiť vec súdu, v ktorého obvode má mladis-tvý trvalý pobyt, alebo súdu, na ktorom z iných dôvodovje vykonanie trestného konania so zreteľom na záujmymladistvého najúčelnejšie.

§ 342

Spoločné konanie pred súdom proti mladistvémua osobe staršej ako osemnásť rokov možno vykonať lenvtedy, ak je to potrebné na všestranné a objektívne ob-jasnenie veci alebo ak sú na to iné dôležité dôvody. Po-kiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v spoločnom konaníustanovenia tohto dielu.

§ 343

(1) Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie o doho-de o vine a treste nemožno konať v neprítomnosti mla-distvého.

(2) O hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí tre-ba upovedomiť aj štátny orgán starostlivosti o mládež.Prokurátor musí byť vždy prítomný na verejnom zasad-nutí.

(3) Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutíproti mladistvémua) na návrh mladistvého, jeho obhajcu alebo zákonné-

ho zástupcu súd vylúči verejnosť aj vtedy, ak je to naochranu záujmov mladistvého,

b) predseda senátu môže mladistvému prikázať, aby sapri niektorej časti hlavného pojednávania vzdialilz pojednávacej siene, ak je obava, že by táto časť ko-nania mohla nepriaznivo pôsobiť na jeho mravný vý-voj; po návrate mladistvého do pojednávacej sienepredseda senátu mu oznámi podstatný obsah pojed-návania konaného za jeho neprítomnosti, aby samohol k nemu vyjadriť.

(4) Zástupca štátneho orgánu starostlivosti o mládežmá právo robiť návrhy a dávať vypočúvaným otázky; pozáverečnej reči zástupcu štátneho orgánu starostlivos-ti o mládež, zákonného zástupcu má právo predniesťzáverečnú reč mladistvý.

§ 344

Oznamovanie rozhodnutí

(1) Rovnopis rozsudku sa vždy doručí aj štátnemu or-gánu starostlivosti o mládež a zákonnému zástupcovi,s ktorým mladistvý žije v spoločnej domácnosti.

(2) Ak nebol zákonný zástupca uvedený v odseku 1alebo štátny orgán starostlivosti o mládež prítomný privyhlasovaní uznesenia, proti ktorému je prípustnásťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie zastavené,podmienečne zastavené alebo prerušené alebo vec po-stúpená, doručí sa mu aj rovnopis tohto uznesenia, akv čase vyhlásenia uznesenia mladistvý nedovŕšil osem-násty rok svojho veku.

§ 345

Osoby oprávnené podať opravné prostriedky

(1) Opravné prostriedky v prospech mladistvéhomôže podať, a to i proti jeho vôli, aj štátny orgán sta-rostlivosti o mládež; lehota na podanie opravného pro-striedku mu plynie samostatne.

(2) Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať ajjeho príbuzní v priamom pokolení, jeho súrodenec,manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končítým istým dňom ako mladistvému.

§ 346

Uloženie ochrannej výchovy

(1) Ak nejde o prípad, v ktorom si súd rozhodnutieo ochrannej výchove vyhradil, môže ju uložiť na verej-nom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.

(2) Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípust-ná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 347

Spoločné ustanovenie

(1) V konaní proti mladistvým treba dbať na to, abysa vyšetrovanie, skrátené vyšetrovanie a rozhodova-nie zverilo osobám, ktorých životné skúsenosti, ako ajskúsenosti s výchovou mládeže zaručujú splnenie vý-chovného účelu trestného konania. Orgány činnév trestnom konaní a súd postupujú v najužšej spolu-práci so zariadeniami, ktorým je zverená starostlivosťo mládež, prípadne so zariadeniami psychologickejstarostlivosti.

(2) Ustanovenia tohto dielu sa nepoužijúa) v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal

jednak pred dovŕšením osemnásteho roku, jednakpo jeho dovŕšení, ak zákon na čin spáchaný po dovŕ-šení osemnásteho roku ustanovuje trest rovnakýalebo prísnejší, alebo

b) ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení osem-násteho roku veku obvineného.

(3) Ustanovenia tohto dielu o účasti štátneho orgánustarostlivosti o mládež sa nepoužijúa) v odbore vojenského súdnictva,b) vo vykonávacom konaní, ak sa úkon vykonáva po

dovŕšení osemnásteho roku veku mladistvého.

Tret í d ie l

Konanie pred sudcom pre prípravnékonanie a pred samosudcom

§ 348

(1) Ak ide o vec podľa § 204 ods. 1, sudca pre príprav-né konaniea) vypočuje obvineného, najmä na okolnosti zadržania,

skutočnosti odôvodňujúce návrh na vzatie do väzbya podanie obžaloby, či a v akom rozsahu sa priznávaku spáchaniu skutku a či súhlasí s tým, že tieto sku-točnosti nebudú na hlavnom pojednávaní dokazova-né,





http://www.iura.sk

b) rozhodne o väzbe, ak prokurátor podal taký návrh,c) prednostne určí termín vykonania hlavného pojed-

návania spravidla najneskôr do pätnástich pracov-ných dní od podania obžaloby, ak vec nevybaví trest-ným rozkazom alebo neurobí niektoré z rozhodnutípodľa § 241 ods. 1 písm. a) až g); termín ihneď ozná-mi prokurátorovi a obžalovanému, ktorému zároveňdoručí obžalobu, a ak je na základe § 85 ods. 6 prí-tomný obhajca, oznámi termín hlavného pojednáva-nia a doručí obžalobu aj obhajcovi,

d) umožní obžalovanému, ktorý bol vzatý do väzbya nemá obhajcu, aby si v primeranej lehote obhajcuzvolil; ak tak neurobí, ustanoví mu sudca pre prí-pravné konanie obhajcu,

e) so súhlasom obžalovaného vykoná hlavné pojedná-vanie ihneď po jeho výsluchu, ak to okolnosti prípa-du umožňujú.

(2) Sudca pre prípravné konanie má v konaní podľaodseku 1 rovnaké postavenie ako samosudca.

§ 349

(1) Samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zloči-noch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody,ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má byťuložený súhrnný trest a skorší trest bol uložený v kona-ní pred senátom.

(3) Samosudca má rovnaké práva a povinnosti akosenát a jeho predseda.

(4) Neverejné zasadanie samosudca nevykonáva.

§ 350

(1) Samosudca obžalobu predbežne neprejednáva,preskúma však, či poskytuje spoľahlivý podklad naďalšie konanie a či prípravné konanie, ktoré jej pred-chádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcimtomuto zákonu.

(2) Po preskúmaní obžaloby podľa jej obsahu a obsa-hu spisu samosudca urobí niektoré z rozhodnutí uve-dených v § 241 ods.1 písm. a) až j).

(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 môže prokurá-tor, obvinený i poškodený podať sťažnosť, ktorá má, aknejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný úči-nok.

§ 351

Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bolavec postúpená podľa § 320 ods. 1 písm. a) nadriadenýmsúdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad naposúdenie príslušnosti medzitým podstatne zmenil.

§ 352

Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvede-ných v § 241 ods. 1 písm. a) až h) alebo j) alebo podľa§ 241 ods. 6, nariadi hlavné pojednávanie; ak je podanýnávrh na dohodu o vine a treste, nariadi verejné zasad-nutie na konanie o tomto návrhu.

Štvrtý die l

Trestný rozkaz

§ 353

(1) Samosudca môže bez prejednania veci na hlav-nom pojednávaní vydať trestný rozkaz, ak je skutkovýstav spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi.

(2) Trestným rozkazom možno uložiťa) trest odňatia slobody do troch rokov,b) trest zákazu činnosti do ôsmich rokov,c) peňažný trest,d) trest prepadnutia veci,e) trest povinnej práce, ak s tým obvinený súhlasí,f) trest domáceho väzenia,g) ochranné opatrenie.

(3) Náhradný trest odňatia slobody za peňažný trestnesmie ani s uloženým trestom odňatia slobody presa-hovať tri roky.

(4) Ak samosudca potrebuje na rozhodnutie o ochran-nom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie, vyhradírozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnu-tiu.

(5) Trestný rozkaz nie je možné vydaťa) v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti

na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právneúkony je obmedzená,

b) v konaní proti mladistvému, ak v čase jeho vydaniamladistvý nedovŕšil osemnásty rok svojho veku.

(6) Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho roz-sudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastá-vajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

§ 354

(1) Trestný rozkaz obsahujea) označenie súdu, meno a priezvisko samosudcu, kto-

rý trestný rozkaz vydal,b) dátum a miesto vydania trestného rozkazu,c) označenie obvineného,d) výrok o vine a o uloženom treste,e) výrok o ochrannom opatrení, ak bolo uložené,f) výrok o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu

riadne uplatnený,g) poučenie o práve podať odpor.

(2) Trestný rozkaz sa doručuje obvinenému, ak máobvinený obhajcu, aj jeho obhajcovi, prokurátorovia poškodenému. Ak má poškodený zákonného zástup-cu alebo splnomocnenca, doručí sa trestný rozkaz lenzákonnému zástupcovi alebo splnomocnencovi poško-deného.

§ 355

Odpor proti trestnému rozkazu

(1) Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podaťv jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor môžupodať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podávana súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dníod jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvola-nie v prospech obvineného okrem prokurátora, sa leho-





http://www.iura.sk

ta končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný roz-kaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynielehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr.Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie§ 64.

(2) Proti výroku o náhrade škody, ktorým bola prizna-ná náhrada škody, môže poškodený podať odpor; akpoškodený odpor podal, trestný rozkaz sa ruší vo výro-ku o náhrade škody. Samosudca odkáže uznesením po-škodeného na občianske súdne konanie, prípadne nakonanie pred iným príslušným orgánom.

(3) Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnenáosoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavnépojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojed-návaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciouani druhom a výmerom trestu, ani výrokom o ochran-nom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inaksa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným.

(4) Ak bol obvinený stíhaný pre prečin uvedenýv § 211, môže poškodený vziať súhlas s trestným stíha-ním späť až dovtedy, kým sa trestný rozkaz nedoručíniektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím sú-hlasu sa trestný rozkaz ruší a samosudca trestné stí-hanie zastaví.

(5) Ak bol vydaný trestný rozkaz, môže prokurátorvziať späť obžalobu dovtedy, kým sa trestný rozkaz ne-doručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvza-tím obžaloby sa trestný rozkaz ruší a vec sa vracia doprípravného konania.

(6) Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podaťv jeho prospech odvolanie, poškodený, ako aj prokurá-tor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odporspäť, a to až dovtedy, kým súd nezačne hlavné pojedná-vanie. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech ob-vineného odvolanie, môže tak urobiť len s jeho výslov-ným súhlasom.

(7) Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezmesamosudca uznesením na vedomie.

(8) Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späťpodľa odseku 6, trestný rozkaz sa ruší.

§ 356

Právoplatnosť a vykonateľnosťtrestného rozkazu

Trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľ-ným, aka) odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie

odporu,b) odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia.

§ 357

Oprava trestného rozkazu a jej účinky

Na opravu vyhotovenia a rovnopisu trestného rozka-zu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 174; na účin-ky opravy sa primerane vzťahuje ustanovenie § 175.

Piaty die l

Konanie proti ušlému

§ 358

(1) Konanie podľa ustanovení tohto dielu možno vy-konať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniupobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva (ďalej len„ušlý“).

(2) Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno po-užiť, ak v čase konania nedovŕšila devätnásty rok svoj-ho veku.

§ 359

Obvinený musí mať v konaní proti ušlému vždy ob-hajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.

§ 360

Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovenítohto dielu na návrh prokurátora, ktorý ho môže podaťuž v obžalobe, alebo i bez takého návrhu na základeopatrenia predsedu senátu.

§ 361

(1) Všetky písomnosti určené obvinenému sa doru-čujú iba obhajcovi.

(2) Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejnézasadnutie sa tiež vhodným spôsobom uverejní. Hlavnépojednávanie alebo verejné zasadnutie sa potom vyko-ná aj v neprítomnosti obvineného, a to bez ohľadu nato, či sa obvinený o ňom dozvedel.

§ 362

(1) Odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právopodať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdomv jeho prítomnosti do uplynutia šiestich mesiacov ododňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúde-ní, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe usta-novenej v Trestnom zákone.

(2) Ak súd zistí splnenie podmienok podľa odseku 1,zruší skoršie rozhodnutia a pokračuje v konaní na pod-klade pôvodnej obžaloby; inak návrh zamietne.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťaž-nosť.

Ô S M A H L A V A

MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Prvý die l

Zrušenie právoplatných rozhodnutív prípravnom konaní

§ 363

(1) Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhod-nutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnu-tím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol poruše-





http://www.iura.sk

ný zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatnépochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

(2) Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedenév odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov, môže gene-rálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebokonania, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb aleboskutkov.

(3) Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustnýopravný prostriedok.

§ 364

(1) Návrh na postup podľa § 363 ods. 1 môžu podaťa) obvinený vo svoj prospech,b) v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať

v jeho prospech odvolanie,c) poškodený v neprospech obvineného,d) zúčastnená osoba.

(2) Generálny prokurátor môže rozhodnúť podľa§ 363 ods. 1 aj bez návrhu podľa odseku 1, a to v pro-spech alebo v neprospech obvineného, pritom nie jeviazaný návrhom podaným podľa odseku 1.

(3) Generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutiepodľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov od právoplatnostinapadnutého rozhodnutia.

§ 365

(1) Ak generálny prokurátor po preskúmaní veci nazáklade návrhu oprávnenej osoby uvedenej v § 364ods. 1 nezistí dôvody na zrušenie napadnutého rozhod-nutia alebo ak uplynula lehota uvedená v § 364 ods. 3,upovedomí o tom osobu, ktorá návrh podala.

(2) Ak návrh bol podaný neoprávnenou osobou, gene-rálny prokurátor nie je povinný konať; o tom takú oso-bu upovedomí.

§ 366

(1) Ak generálny prokurátor zistí, že zákon bol poru-šený, vysloví uznesením, že napadnutým rozhodnutímalebo jeho časťou, alebo v konaní, ktoré rozhodnutiupredchádzalo, bol porušený zákon v prospech alebov neprospech obvineného.

(2) Ak bol zákon porušený, generálny prokurátor sú-časne s výrokom podľa odseku 1 zruší napadnuté roz-hodnutie alebo jeho časť, prípadne aj chybné konanie,ktoré mu predchádzalo. Ak je nezákonný len niektorývýrok rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od ostatných,zruší len tento výrok. Zruší aj ďalšie rozhodnutia poli-cajta a prokurátora, ktoré na zrušené rozhodnutie ob-sahovo nadväzujú, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorejdošlo zrušením, stratili podklad.

§ 367

(1) Po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo jehočasti generálny prokurátora) rozhodne vo veci sám, alebo

b) prikáže orgánu, o ktorého rozhodnutie spravidla ide,aby o veci znovu konal a rozhodol.

(2) Ak porušenie zákona spočíva len v tom, že v na-padnutom rozhodnutí niektorý výrok chýba alebo jeneúplný, môže generálny prokurátor bez toho, aby roz-hodnutie zrušil, prikázať orgánu, o ktorého rozhodnu-tie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúpl-ný výrok doplnil.

(3) Orgán, ktorému vec bola prikázaná, je povinný vy-konať úkony, ktorých vykonanie generálny prokurátornariadil, a je viazaný jeho právnym názorom, ktorý voveci vyslovil, okrem ak sa zmenili skutkové alebo práv-ne okolnosti, z ktorých právny názor generálneho pro-kurátora vychádzal.

Druhý die l

Dovolanie

§ 368

Prípustnosť a účinok

(1) Dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu,ktorým bola vec právoplatne skončená.

(2) Dovolanie nemá odkladný účinok.

§ 369

Oprávnené osoby

(1) Právoplatné rozhodnutie súdu na podnet stranyalebo na iný podnet napadne minister spravodlivostiz dôvodu uvedeného v § 371.

(2) Právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu môžedovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371ods. 1a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho

priamo týka.

(3) Osoba oprávnená podať dovolanie proti niektoré-mu výroku napadnutého rozhodnutia môže podať do-volanie aj preto, že taký výrok nebol urobený.

(4) Ak sa týka rozhodnutie uvedené v § 368 ods. 1 via-cerých osôb, možno dovolanie podať tiež len proti tejčasti rozhodnutia, ktoré sa týka niektorej z týchto osôb.

(5) V prospech obvineného, s jeho výslovným písom-ným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvi-neného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ,osvojenec, manžel alebo druh. Ak je obvinený mladist-vý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony ale-bo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obme-dzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jehoprospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupcaalebo jeho obhajca.

§ 370

Lehota a miesto podania

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol vo veciv prvom stupni, do troch mesiacov od doručenia roz-hodnutia súdu, ak sa podáva dovolanie v neprospech





http://www.iura.sk

obvineného; ministrovi spravodlivosti plynie lehota odtoho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

§ 371

Dôvody dovolania

(1) Dovolanie možno podať, aka) vo veci rozhodol nepríslušný súd,b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obha-

jobu,d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo

vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na toneboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnomkonaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylú-čený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poško-deného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré nebolisúdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trest-nej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorýzákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnomposúdení zisteného skutku alebo na nesprávnompoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správ-nosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súdnemôže skúmať a meniť,

j) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1,hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,

k) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušilprávoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uve-denej v § 364 ods. 3,

l) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na do-životie a súd rozhodol, že podmienečné prepusteniez výkonu tohto trestu nie je prípustné.

(2) Minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dô-vodov uvedených v odseku 1, aj vtedy, ak napadnutýmrozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného zá-kona alebo Trestného poriadku o väzbe alebo podmie-nečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňa-tia slobody.

(3) Dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno po-užiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie,známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najne-skôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak do-volanie podáva minister spravodlivosti.

(4) Dôvod podľa odseku 1 písm. i) nemožno použiť, akzistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo posta-venie obvineného.

(5) Dovolanie v neprospech obvineného nemožnopodať len z toho dôvodu, že súd postupoval podľa § 391ods. 2 alebo § 405 písm. b).

(6) Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nieje prípustné.

Podmienky dovolania

§ 372

Oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti

môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákon-né právo podať riadny opravný prostriedok a o ňombolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny oprav-ný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a od-volací súd rozhodol v neprospech obvineného.

§ 373

(1) Obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

(2) Obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpenýobhajcom.

§ 374

Obsah dovolania

(1) Dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnenétak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie na-páda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo kona-niu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

(2) V dovolaní sa musí uviesť dôvod dovolania podľa§ 371.

(3) V dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolaniaaj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochy-benia neboli napravené v konaní o riadnom opravnomprostriedku.

§ 375

Vzatie dovolania späť

(1) Osoba, ktorá podala dovolanie, môže ho výslov-ným vyhlásením vziať späť, a to až dovtedy, než sa do-volací súd odoberie na záverečnú poradu.

(2) Dovolanie podané v prospech obvineného s jehosúhlasom inou oprávnenou osobou môže byť touto oso-bou vzaté späť len s výslovným písomným súhlasomobvineného. Ak dovolanie inou oprávnenou osobouv prospech obvineného možno podať aj proti vôli obvi-neného, jeho výslovný písomný súhlas k vzatiu dovola-nia späť nie je potrebný.

(3) Vzatie dovolania späť vezme uznesením na vedo-mie predseda senátu dovolacieho súdu, a ak nebola vectomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvé-ho stupňa.

§ 376

Konanie na súde prvého stupňa

Predseda senátu súdu prvého stupňa doručí rovno-pis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byťrozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozorne-ním, že sa môžu k dovolaniu vyjadriť, pričom na to určíprimeranú lehotu, najviac však 30 dní; rovnopis dovo-lania podaného ministrom spravodlivosti sa doručívždy aj generálnemu prokurátorovi. Len čo lehota napodanie dovolania všetkým oprávneným osobám uply-nula a uplynula aj určená primeraná lehota na vyjadre-nie sa k dovolaniu, predloží spisy dovolaciemu súdu.





http://www.iura.sk

§ 377

Dovolací súd

O dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

Predbežné preskúmanie dovolania

§ 378

Dovolanie a predložené spisy predbežne preskúmapredseda senátu dovolacieho súdu.

§ 379

(1) Ak podanie nie je úplné alebo má iné odstrániteľnéchyby, predseda senátu vyzve osobu oprávnenú podaťdovolanie alebo obhajcu obvineného, aby tieto nedos-tatky odstránil. Predseda senátu zároveň určí primera-nú lehotu na ich odstránenie. Ustanovenie § 311 ods. 3platí primerane.

(2) Ak na rozhodnutie o dovolaní treba objasniť neja-kú okolnosť, vykoná potrebné vyšetrovanie predsedasenátu alebo ním určený člen senátu dovolaciehosúdu, alebo na jeho žiadosť iný orgán činný v trestnomkonaní. Pre také vyšetrovanie platia ustanovenia šies-tej hlavy prvej časti. V naliehavých prípadoch neod-kladných alebo neopakovateľných úkonov možno nazaistenie dôkazného materiálu použiť na základe roz-hodnutia predsedu senátu dovolacieho súdu aj pro-striedky uvedené v štvrtej hlave prvej časti tohto záko-na.

§ 380

Väzba a prerušenie výkonu trestu

(1) Ak minister spravodlivosti alebo generálny proku-rátor spolu s dovolaním podaným v neprospech obvine-ného navrhne zaistiť osobu obvineného vydaním príka-zu na zatknutie a tohto vziať do väzby, dovolací súdobvineného vezme do väzby, ak je daný dôvod väzbypodľa § 71 a ak je to nevyhnutné vzhľadom na závaž-nosť trestného činu a naliehavosť dôvodov väzby.

(2) Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobo-dy uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd nadovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasneo väzbe.

(3) Dĺžka trvania väzby podľa odseku 1 alebo 2 sa po-sudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnomkonaní.

(4) Minister spravodlivosti alebo generálny prokurá-tor môže výkon rozhodnutia, proti ktorému podal dovo-lanie, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia. Po po-daní dovolania môže tak urobiť aj dovolací súd.

§ 381

Postup na neverejnom zasadnutí

Predseda senátu dovolacieho súdu nariadi neverejnézasadnutie, na ktorom on alebo poverený člen senátupodá správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré tre-ba riešiť, vrátane výsledkov prípadného postupu kona-nia podľa § 379.

Rozhodnutie o dovolanína nevere jnom zasadnutí

§ 382

Dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, aka) bolo podané oneskorene,b) bolo podané neoprávnenou osobou,c) je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

§ 371,d) nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 ale-

bo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1,e) dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsa-

huje náležitosti uvedené v § 374 ods. 1 alebo 2.

§ 383

Ak dovolací súd zistil, že sú dané dôvody dovolaniauvedené v návrhu alebo predbežne zistené súdomv prospech obvineného a sú splnené podmienky na jehopodanie, určí termín verejného zasadnutia.

Postup a rozhodnutie na vere jnomzasadnutí

§ 384

(1) Na verejnom zasadnutí súd preskúma zákonnosťa odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia,proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správ-nosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnu-tiu, so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní.

(2) Ak bola dovolaním napadnutá časť rozhodnutiatýkajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorýchbolo rozhodnuté tým istým rozhodnutím, preskúmadovolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozhodnutiaa predchádzajúceho konania, ktoré sa týka tejto osoby.

§ 385

(1) Dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktorésú v ňom uvedené.

(2) Dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, akby dôvod dovolania bol v neprospech obvineného a do-volenie je podané v prospech obvineného.

§ 386

(1) Ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolaniapodľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v prí-slušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.

(2) Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolacísúd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, ale-bo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnu-tiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolaciehosúdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší ajpredchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Akje nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhod-nutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak homožno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len ten-to výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zru-ší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,





http://www.iura.sk

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďal-šie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nad-väzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zru-šením, stratili podklad.

§ 387

Ak je napadnuté rozhodnutie nesprávne len v tom, ženiektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže do-volací súd bez vyslovenia výroku podľa § 386 ods. 1a zrušenia rozhodnutia podľa § 386 ods. 2 uznesenímprikázať súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýba-júcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

§ 388

(1) Dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnu-tia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidlasúdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnomrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

(2) Ak prikazuje dovolací súd vec podľa odseku 1 nanové prerokovanie a rozhodnutie, môže súčasne naria-diť, aby ju súd rozhodol v inom zložení senátu alebo abyju rozhodol iný sudca. Z dôležitých dôvodov môže tiežvec prikázať na prerokovanie a rozhodnutie inémusúdu toho istého druhu a stupňa.

§ 389

(1) Dovolací súd môže po rozhodnutí podľa § 386ods. 1 a 2 vrátiť vec do prípravného konania, ak o vráte-nie veci požiadal generálny prokurátor.

(2) Dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, akkoná o dovolaní podanom v prospech obvineného a vrá-tenie veci do prípravného konania by bolo v neprospechobvineného.

§ 390

Ak nemožno upovedomenie o verejnom zasadnutí do-ručiť osobe, ktorá rozhodnutím o dovolaní môže byťpriamo dotknutá, stačí o konaní verejného zasadnutiaupovedomiť jej obhajcu alebo splnomocnenca.

§ 391

(1) Orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazanýprávnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd,a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovola-cí súd nariadil.

(2) Ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dô-sledku dovolania podaného v prospech obvineného,nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutiav jeho neprospech.

§ 392

(1) Ak dovolací súd zistí, že dôvody dovolania nie súpreukázané, dovolanie zamietne.

(2) Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedoknie je prípustný.

Tret í d ie l

Obnova konania

§ 393

Všeobecné ustanovenia

(1) Ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti urči-tej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatnýmtrestným rozkazom alebo právoplatným uznesením,možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istýskutok pokračovať, len ak bola povolená obnova kona-nia.

(2) Pred povolením obnovy konania možno na zaiste-nie dôkazného materiálu alebo na zaistenie osoby obvi-neného vykonávať úkony len v medziach ustanovenítohto dielu.

Podmienky obnovy konania

§ 394

(1) Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatnýmrozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sapovolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súduskôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spo-jení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odô-vodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoréby pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k zá-važnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo ulože-ný druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom tres-tu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestaniaalebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolov zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pome-rom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s úče-lom trestu.

(2) Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplat-ným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania,podmienečnom zastavení trestného stíhania alebopodmienečnom zastavení trestného stíhania, spolu-pracujúceho obvineného sa povolí, ak vyjdú najavoskutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré bymohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťamia dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvodyna zastavenie alebo podmienečné zastavenia tu nebolia že je namieste v konaní o obžalobe pokračovať.

(3) Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatnýmuznesením prokurátora o zastavení trestného stíhania,právoplatným uznesením prokurátora o podmieneč-nom zastavení trestného stíhania alebo o podmieneč-nom zastavení trestného stíhania, spolupracujúcehoobvineného sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti ale-bo dôkazy prokurátorovi skôr neznáme, ktoré by mohlisamy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkaz-mi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zasta-venie alebo podmienečné zastavenie tu neboli a že jenamieste podať proti obvinenému obžalobu, alebo ko-nať o dohode.

(4) Skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až3 je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva,podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súduSlovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu pred-chádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo





http://www.iura.sk

slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto roz-hodnutia nemožno inak napraviť.

(5) Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zospôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sapovolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, žepolicajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pô-vodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestnýčin.

§ 395

Obnova konania v neprospech obvineného je vylúče-ná, aka) trestnosť činu zanikla,b) sa na trest vzťahuje amnestia prezidenta Slovenskej

republiky,c) obvinený zomrel.

§ 396

Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovykonania a späťvzatie návrhu

(1) Obnovu konania možno povoliť len na návrhoprávnenej osoby.

(2) V neprospech obvineného môže návrh na povole-nie obnovy konania podať len prokurátor.

(3) V prospech obvineného môžu návrh na povolenieobnovy konania podať okrem obvineného aj osoby, kto-ré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by takmohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti jehovôli podať i návrh na povolenie obnovy konania. Takýnávrh môžu urobiť aj po smrti obvineného.

(4) Ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán o okolnos-ti, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovykonania, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ideo okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povole-nie obnovy konania v prospech obvineného, je prokurá-tor povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného,alebo ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na poda-nie návrhu, ak taký návrh nepodá sám.

(5) Osoba, ktorá návrh na obnovu konania podala,môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do-vtedy, kým sa súd, ktorý vo veci koná, odoberie na záve-rečnú poradu.

(6) Návrh na obnovu konania podaný prokurátorommôže vziať späť aj nadriadený prokurátor.

(7) Návrh na obnovu konania podaný v prospech ob-vineného inou oprávnenou osobou alebo za obvinenéhoobhajcom môže byť vzatý späť len s výslovným súhla-som obvineného.

(8) Vzatie návrhu na obnovu konania späť vezme, akniet prekážok, uznesením na vedomie predseda senátusúdu, ktorý vo veci koná.

§ 397

Príslušnosť súdu na rozhodnutieo obnove konania

(1) O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré saskončilo právoplatným uznesením prokurátora o za-

stavení trestného stíhania, podmienečnom zastavenítrestného stíhania alebo podmienečným zastavenímtrestného stíhania, spolupracujúceho obvineného roz-hoduje súd, ktorý by bol príslušný konať o obžalobe.

(2) O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré saskončilo právoplatným rozhodnutím súdu, rozhodujeiný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci roz-hodol v prvom stupni.

Konanie o návrhu na povolenie obnovykonania

§ 398

(1) Ak pre rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovykonania treba na preverenie jeho dôvodnosti niektorúokolnosť vopred objasniť, vykoná potrebné vyšetreniepredseda senátu alebo na jeho žiadosť niektorý iný or-gán činný v trestnom konaní. Pre takéto vyšetrenie pla-tia ustanovenia o dokazovaní podľa šiestej hlavy prvejčasti.

(2) V prípadoch obzvlášť naliehavých možno na zais-tenie dôkazného materiálu na podklade uzneseniapredsedu senátu použiť aj prostriedky uvedené v štvr-tej hlave prvej časti. Zaistiť osobu obvineného vydanímpríkazu na zatknutie a vzatím do väzby možno všakpred povolením obnovy konania len vtedy, keď to na-vrhne prokurátor, podávajúc návrh na obnovu konaniav neprospech obvineného, a keď to považuje súd za ne-vyhnutné vzhľadom na povahu nových skutočnostía dôkazov, ktoré vyšli najavo, na závažnosť trestnéhočinu a na naliehavosť väzobných dôvodov.

(3) Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konaniav prospech obvineného, môže súd vzhľadom na povahuskutočností a dôkazov, ktoré novo vyšli najavo, odložiťalebo prerušiť výkon trestu, právoplatne uloženéhov pôvodnom konaní.

§ 399

(1) Súd návrh na povolenie obnovy konania odmiet-ne, aka) bol podaný neoprávnenou osobou,b) smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľad-

ne ktorého obnova konania nie je prípustná,c) ak je obnova konania vylúčená podľa § 395.

(2) Súd návrh na povolenie obnovy konania zamiet-ne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.

§ 400

(1) Ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy kona-nia, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti,v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výroko vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako ajďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj pod-klad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnu-tie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, kuktorej zrušením došlo, stratili podklad.

(2) Ak súd povolí obnovu konania, ktoré sa skončiloprávoplatným uznesením súdu o zastavení trestnéhostíhania, právoplatným uznesením súdu o podmieneč-





http://www.iura.sk

nom zastavení trestného stíhania, právoplatným uzne-sením súdu o podmienečnom zastavení trestného stí-hania spolupracujúceho obvineného, alebo ak povolív otázke viny obnovu konania, ktoré sa skončilo právo-platným rozsudkom, môže súčasne so zrušením roz-hodnutia vec vrátiť prokurátorovi do prípravného ko-nania, ak to považuje za potrebné na objasnenie vecia doplnenie dokazovania pred súdom by bolo spojenés neprimeranými ťažkosťami.

§ 401

Ak súd povolí obnovu konania v prospech obvinené-ho z dôvodov, ktoré sú na prospech aj niektorému spo-luobvinenému alebo zúčastnenej osobe, povolí súčasneobnovu konania aj v ich prospech.

§ 402

(1) O návrhu na povolenie obnovy konania rozhodujesúd na verejnom zasadnutí.

(2) Odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399ods. 1 môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uve-deného v § 399 ods. 2 môže návrh odmietnuť na neve-rejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádzatie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právo-platne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jehoopakovaním.

(3) Proti uzneseniu o návrhu na povolenie obnovy ko-nania je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný úči-nok.

Konanie po povolení obnovy konania

§ 403

Ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uloženýmu v pôvodnom rozsudku, rozhodne súd po nadobud-nutí právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povole-ním obnovy konania zrušil výrok o tomto treste, bez od-kladu o väzbe.

§ 404

(1) Ak bola právoplatne povolená obnova konania,ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokuráto-ra o zastavení trestného stíhania, podmienečnom za-stavení trestného stíhania alebo o podmienečnom za-stavení trestného stíhania spolupracujúcehoobvineného, pokračuje sa v prípravnom konaní.

(2) V ostatných prípadoch pokračuje súd po právo-platnom povolení obnovy konania v konaní na podkla-de pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že vec sa vra-cia prokurátorovi do prípravného konania. Ak súdzrušil právoplatný rozsudok, ktorý bol vyhlásený na zá-klade konania o dohode o vine a treste, vždy vráti vecprokurátorovi do prípravného konania.

(3) Ak bola povolená obnova konania a ide o niektorýz trestných činov, za ktoré bol právoplatne uloženýúhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokuráto-rovi do prípravného konania, určí po nadobudnutí prá-voplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu konania

na verejnom zasadnutí rozsudkom primeraný trest zaostávajúce trestné činy.

§ 405

Ak bola povolená obnova konania len v prospech ob-vineného,a) čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do prá-

voplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu kona-nia sa do premlčacej doby nezapočítava,

b) nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prís-nejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku,

c) neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konaniaa trestné stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvine-ný zomrel.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VYKONÁVACIE KONANIE

P R V Á H L A V A

VÝKON TRESTOV

Prvý die l


§ 406

Príslušnosť vo vykonávacom konaní

(1) Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon za-riaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal; v konanípred súdom rozhodnutie senátu vykonáva alebo jehovýkon zariaďuje predseda senátu, ktorý tým môže po-veriť vyššieho súdneho úradníka.

(2) Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochran-ných opatrení robí, ak nie je ďalej ustanovené inak, súd,ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3) Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochran-ných opatrení a na vymáhanie trov trestného konaniarobí, ak nie je ďalej ustanovené inak, predseda senátusúdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(4) Vykonávacieho konania sa zúčastňujú tiež orgányštátnej správy, obce a záujmové združenia občanov,a to podľa povahy vykonávacieho konania.

Druhý die l

Výkon trestu odňatia slobody

§ 407

Všeobecné ustanoveniao výkone trestu odňatia slobody

(1) Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravujeosobitný zákon.

(2) U osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody,robí rozhodnutie súvisiace s výkonom tohto trestu súd,v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva.

(3) Ak je pri postupne uložených trestoch odňatia slo-body ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu, určí spo-





http://www.iura.sk

ločný spôsob výkonu postupne uložených trestov súd,v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva.

§ 408

Nariadenie výkonu trestu

(1) Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vyko-nať trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predse-da senátu príslušného súdu prvého stupňa alebo odvo-lacieho súdu ihneď vydá príkaz na zadržanieodsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu od-ňatia slobody a zároveň nariadi výkon trestu odňatiaslobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňa-tia slobody, aka) je vo väzbe,b) bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci

dva roky,c) je obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak

vyhol výkonu trestu.

(2) V prípadoch neuvedených v odseku 1, len čo sarozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmie-nečný trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, pred-seda senátu pošle príslušnému ústavu na výkon väzbynariadenie výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je naslobode, aby do výkonu trestu nastúpil. Ak ide o tehot-nú ženu alebo matku novonarodeného dieťaťa mladšie-ho ako jeden rok, postupuje súd podľa § 409 ods. 3.

(3) Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode,ujde, alebo sa bude skrývať, môže mu predseda senátuna nastúpenie do výkonu trestu poskytnúť primeranúlehotu, aby si mohol obstarať svoje záležitosti. Táto le-hota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac odo dňa, keďrozhodnutie uvedené v odseku 1 nadobudlo právoplat-nosť.

(4) Ak odsúdený nenastúpi do výkonu trestu v lehote,ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je obava, že ujde,alebo sa bude skrývať, nariadi predseda senátu, abybol do výkonu trestu dodaný. Ak nie je známe miestopobytu odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho doda-nie do výkonu trestu ustanovenie § 73 ods. 3 primera-ne. Ak je miesto pobytu odsúdeného známe, možno po-užiť na jeho dodanie do výkonu trestu ustanovenie§ 103 ods. 2.

(5) V prípadoch podľa § 46 ods. 8 a 9 a § 139 zašlepredseda senátu príslušnému ústavu na výkon väzbyspolu s nariadením výkonu trestu potrebné informácieo poškodenom alebo svedkovi. Príslušný ústav je povin-ný informovať takého poškodeného a svedka o prepus-tení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu. Ak podalpoškodený alebo svedok žiadosť podľa § 46 ods. 8 a 9alebo § 139 a odsúdený je už vo výkone trestu odňatiaslobody, zašle súd informácie o poškodenom aleboo svedkovi bez meškania príslušnému ústavu, v ktoromodsúdený vykonáva trest odňatia slobody. Príslušnýústav je povinný vhodným spôsobom informovať po-škodeného alebo svedka o prepustení odsúdeného z vý-konu trestu alebo o jeho úteku z výkonu trestu najne-skôr v deň, v ktorý táto skutočnosť nastala.

Odklad výkonu trestu

§ 409

(1) Ak odsúdený pred nástupom výkonu trestu odňa-tia slobody ochorie na takú vážnu chorobu, že dočasnenie je spôsobilý nastúpiť výkon trestu, pretože jev ústavnej zdravotnej starostlivosti, zašle súdu žiadosťo odklad výkonu trestu spolu s lekárskou správouo svojom zdravotnom stave nie staršou ako 30 dní;v žiadosti je povinný uviesť aj adresu zdravotníckehozariadenia, ktoré mu poskytuje zdravotnú starostli-vosť. Ak žiadosť neobsahuje uvedené náležitosti, pred-seda senátu vyzve odsúdeného, aby žiadosť doplnil v le-hote 10 dní; inak sa o žiadosti nekoná, o čom predsedasenátu vo výzve odsúdeného poučí.

(2) Na žiadosť predsedu senátu oznámi nemocnicapre obvinených a odsúdených, či zdravotnícke zariade-nie Zboru väzenskej a justičnej stráže môže poskytnúťodsúdenému, ktorý požiadal o odklad výkonu trestupodľa odseku 1, potrebnú zdravotnú starostlivosť, ale-bo na aký čas navrhuje odložiť výkon trestu. Predsedasenátu na potrebný čas odloží výkon trestu odňatia slo-body, ak v zdravotníckom zariadení Zboru väzenskeja justičnej stráže nemožno poskytnúť potrebnú zdra-votnú starostlivosť.

(3) Výkon trestu odňatia slobody na tehotnej ženealebo na matke novonarodeného dieťaťa predseda se-nátu odloží na jeden rok po pôrode.

(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípust-ná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(5) Ak odsúdený zneužíva povolený odklad alebo ak jeobava, že ujde, alebo sa bude skrývať, predseda senátuodklad výkonu trestu uznesením odvolá.

§ 410

(1) Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho je-den rok môže predseda senátu z dôležitých dôvodov od-ložiť, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keďnadobudlo právoplatnosť rozhodnutie podľa § 408ods. 1.

(2) Ďalší odklad výkonu takého trestu alebo jeho od-klad na dlhší čas ako na tri mesiace môže povoliť pred-seda senátu, a to len výnimočne z obzvlášť dôležitýchdôvodov, najmä ak by výkon trestu mohol mať pre od-súdeného alebo pre jeho rodinu mimoriadne ťažké ná-sledky. Odklad však možno povoliť najviac na čas šies-tich mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosťrozhodnutie uvedené v § 408 ods. 1.

(3) Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužívapovolený odklad, predseda senátu odklad odvolá.

(4) Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad vý-konu trestu podľa odseku 2, môže prokurátor podaťsťažnosť.

§ 411

Rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu trestu

(1) O zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobodyrozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvo-





http://www.iura.sk

de sa trest odňatia slobody vykonáva, na návrh proku-rátora, riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobo-dy alebo odsúdeného, alebo aj bez takého návrhu.

(2) Pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu trestuodňatia slobody sa musí odsúdený vyslúchnuť.


§ 412

Prerušenie výkonu trestu

(1) Ak odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňa-tia slobody, ochorie na ťažkú chorobu, môže predsedasenátu výkon trestu na potrebný čas prerušiť; vždyvšak preruší výkon trestu na tehotnej žene alebo matkedieťaťa mladšieho ako jeden rok.

(2) Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo sa bude skrý-vať, alebo ak zneužíva povolené prerušenie výkonutrestu, predseda senátu prerušenie výkonu trestu od-volá.


§ 413

Upustenie od výkonu trestu

(1) Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonutrestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak odsúdenýbol, alebo má byť vyhostený. Ak nedôjde k vyhosteniualebo ak sa vráti vyhostený, rozhodne súd, že trest od-ňatia slobody alebo jeho zvyšok sa vykoná.

(2) Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobo-dy alebo jeho zvyšku, ak zistí, že odsúdený ochorel nanevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevy-liečiteľnú duševnú chorobu.


§ 414

Započítanie väzby a trestu

(1) O započítaní väzby a trestu rozhodne predseda se-nátu uznesením. Väzba sa započítava podľa stavu kudňu nariadenia výkonu trestu, a to od času, keď osob-ná sloboda obvineného bola obmedzená.


(3) O návrhu prokurátora, aby sa do výkonu trestuodňatia slobody nezapočítal čas, na ktorý sa odsúdené-mu prerušil výkon trestu odňatia slobody na účel lie-čebnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení mimoústavu na výkon trestu odňatia slobody, ak sa tak stalopreto, že si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmysel-ne, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.


Podmienečné prepustenie z výkonu trestuodňat ia s lobody

§ 415

(1) O podmienečnom prepustení z výkonu trestu od-ňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, ria-diteľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu navýkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vyko-náva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnejosoby alebo na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorámôže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech,na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdenéhoo podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsú-dený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamiet-nutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len pre-to, že ho odsúdený podal predčasne.

(2) Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ús-tavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkontrestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonávatrest, alebo sa k takému návrhu pripojí, môže rozhod-nutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa,urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu.

(3) O návrhu podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd naj-neskôr do 60 dní od jeho doručenia.

§ 416

O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil aleboči sa zvyšok trestu vykoná, rozhoduje súd na verejnomzasadnutí. Rozhodnutie, že sa podmienečne prepuste-ný osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť ajpredseda senátu.

§ 417

(1) Na rozhodnutie podľa § 415 je príslušný okresnýsúd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykoná-va, a na rozhodnutie podľa § 416 súd, ktorý odsúdené-ho z výkonu trestu podmienečne prepustil.

(2) Pred rozhodnutím o podmienečnom prepusteníalebo o výkone zvyšku trestu musí byť odsúdený vy-slúchnutý; to neplatí, ak súd postupuje podľa § 415ods. 2.

(3) Proti uzneseniu podľa § 415 ods. 2 je prípustnásťažnosť proti výroku o určení dĺžky skúšobnej doby.Proti ostatným rozhodnutiam podľa § 415 a § 416 je prí-pustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Výkon podmienečného trestu odňat iaslobody s probačným dohľadom

§ 418

(1) Súd sleduje správanie osoby odsúdenej na trestodňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odlo-žený s probačným dohľadom počas skúšobnej doby.Zisťuje najmä, ako odsúdený plní povinnosti a obme-dzenia vyplývajúce z uloženého probačného dohľadu;na ten účel robí najmä písomné dožiadania na orgányštátnej správy alebo obec a záujmové združenie obča-nov v mieste bydliska odsúdeného a zamestnávateľaodsúdeného. Pred vydaním rozhodnutia si súd vždy vy-





http://www.iura.sk

žiada z registra trestov odpis registra trestov odsúdené-ho od útvaru Policajného zboru, v ktorého obvode máodsúdený pobyt, správu o tom, či sa nevedie proti nemutrestné stíhanie, a od orgánu, ktorý prejednáva prie-stupky, či nebol v skúšobnej dobe postihnutý za obdob-ný priestupok.

(2) Zisťovaním podľa odseku 1 predseda senátu pove-rí probačného a mediačného úradníka.

§ 419

(1) O tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčilalebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, roz-hodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasad-nutí rozhodne tiež o prípadnom predĺžení skúšobnejdoby u mladistvého.


(3) Rozhodnutie o tom, že sa odsúdený v skúšobnejdobe osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiťpredseda senátu.

(4) Ak súd rozhodne, že odsúdený sa v skúšobnejdobe neosvedčil, nariadi výkon trestu odňatia slobodya rozhodne súčasne aj o zaradení odsúdeného do ústa-vu na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej súd pokraču-je podľa § 408.

§ 420

Výkon podmienečného trestu odňatia slobody

Pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bolpodmienečne odložený, postupuje súd primerane akopri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bolpodmienečne odložený s probačným dohľadom.

§ 421

Výkon podmienečne zastaveného trestného stíhania

Ak bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené ale-bo ak bolo podmienečne zastavené trestné stíhaniesplupracujúceho obvineného, ustanovenia § 418 a 419sa použijú primerane.

Tret í d ie l

Výkon ostatných druhov trestov

§ 422

Výkon trestu povinnej práce

Výkon trestu povinnej práce upravuje osobitný zá-kon.

Výkon trestu prepadnutia majetku

§ 423

Len čo sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest pre-padnutia majetku alebo jeho časti, vykonateľným, za-šle predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitnéhopredpisu vykonáva správu majetku štátu, rovnopis

rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku dosprávy.

§ 424

(1) Ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majet-ku pochybnosti, či sa tento trest na určité prostriedkyalebo veci vzťahuje vzhľadom na to, že sú nevyhnutnepotrebné na uspokojenie životných potrieb odsúdené-ho alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je odsú-dený podľa zákona povinný sa starať, rozhodne o tompredseda senátu na návrh príslušného orgánu, ktorýspravuje prepadnutý majetok, alebo na žiadosť odsú-deného alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu ide.Takú žiadosť možno podať len do troch mesiacov ododňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, a ak ideo prostriedky alebo veci, ktoré boli vykonávaním trestuprepadnutia majetku postihnuté až neskôr, do jednéhomesiaca od času, keď sa tak stalo.


(3) Rovnopis právoplatného uznesenia uvedenéhov odseku 1 zašle predseda senátu orgánu štátnej sprá-vy, ktorý podľa osobitných predpisov výkon trestu pre-padnutia majetku zabezpečuje.

Zaistenie výkonu trestuprepadnutia majetku

§ 425

(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorývzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery ob-vineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutiamajetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmare-ný alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní pro-kurátor po vypočutí obvineného majetok obvinenéhozaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložiltrest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ ne-nadobudol právoplatnosť.

(2) Proti uzneseniu o zaistení majetku je prípustnásťažnosť.

§ 426

(1) Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného,ako aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zais-tení; nevzťahuje sa však na prostriedky a veci, na ktorésa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.

(2) Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurá-tor po vypočutí obvineného uznesením rozhodne na ná-vrh príslušného orgánu štátnej správy, ktorý podľaosobitných predpisov vykonáva rozhodnutie o zaistení,alebo na návrh obvineného alebo osoby, o ktorej výživualebo výchovu je obvinený podľa zákona povinný sastarať, či sa na určité prostriedky alebo veci zaisteniemajetku nevzťahuje preto, že sú nevyhnutne potrebnéna uspokojenie životných potrieb obvineného alebouvedenej osoby. Proti tomuto uzneseniu je prípustnásťažnosť.

(3) Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právneúkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majet-





http://www.iura.sk

ku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezpro-stredne hroziacej škody.

(4) Kto má vo svojej moci vec, ktorá patrí do zaistené-ho majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie,oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok za-istil; inak zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutímoznámenia.

§ 427

Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátoruznesením zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorýbol majetok zaistený.

§ 428

Výkon trestu prepadnutia veci

(1) Len čo sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trestprepadnutia veci, vykonateľným, zašle predseda sená-tu orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonávasprávu majetku štátu, rovnopis rozsudku bez odôvod-nenia na prevzatie majetku do správy.

(2) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorývzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery ob-vineného možno očakávať uloženie trestu prepadnutiaveci, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarenýalebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní proku-rátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupujeprimerane podľa § 50 ods. 2.

(3) Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťaž-nosť.

(4) Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurá-tor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bola veczaistená.

Výkon peňažného trestu

§ 429

(1) Len čo sa stal vykonateľným rozsudok, podľa kto-rého je odsúdený povinný zaplatiť peňažný trest, vyzvepredseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pät-nástich dní, a upozorní ho, že inak sa bude zaplatenievymáhať.

(2) Ak je odsúdený vojak, upovedomí predseda sená-tu o okolnostiach uvedených v odseku 1 jeho služobnýorgán.

§ 430

(1) Na návrh odsúdeného môže predseda senátu z dô-ležitých dôvodova) odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac

troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudolprávoplatnosť, alebo

b) povoliť splácať peňažný trest po častiach tak, abybol celý zaplatený najneskôr do jedného roka, a akbol peňažný trest uložený vo vyššej sume ako500 000 Sk, do dvoch rokov odo dňa, keď rozsudoknadobudol právoplatnosť.

(2) Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol výkon peňažné-ho trestu odložený, alebo ak odsúdený nedodržiava bez

závažného dôvodu splátky, môže predseda senátu po-volenie odkladu alebo splátok peňažného trestuodvolať.

§ 431

(1) Predseda senátu nariadi, aby sa peňažný trest vy-máhal, ak ho odsúdený nezaplatía) do 15 dní po tom, čo bol na zaplatenie vyzvaný,b) do 15 dní po tom, čo mu bolo doručené uznesenie,

ktorým bol povolený odklad alebo povolené spláca-nie odvolané, alebo

c) do uplynutia času, na ktorý bol výkon trestu odlože-ný.

(2) Peňažný trest sa smie vymáhať, len ak tým nebu-de zmarené uspokojenie priznaného nároku poškode-ného na náhradu škody. Ak neprikročí poškodený k vy-máhaniu svojho nároku do troch mesiacov odo dňa,v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorýmbol peňažný trest uložený, peňažný trest sa vymáha bezohľadu na nárok poškodeného.

§ 432

(1) Súd uznesením upustí od výkonu peňažného tres-tu alebo jeho zvyšku, ak sa odsúdený v dôsledku okol-ností nezávislých od jeho vôle stal dlhodobo neschop-ným peňažný trest zaplatiť, alebo by výkonom trestubola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby, o výži-vu alebo výchovu ktorej je odsúdený podľa zákona po-vinný sa starať.

(2) Ak peňažný trest nebol zaplatený a ak neprichá-dza do úvahy postup podľa odseku 1 alebo podľa § 430ods. 1 a vymáhanie by neviedlo k výsledku, nariadi súdna verejnom zasadnutí uznesením výkon náhradnéhotrestu odňatia slobody alebo jeho pomernej časti; pri-tom rozhodne o spôsobe výkonu náhradného trestu.Pred nariadením výkonu náhradného trestu odňatiaslobody sa musí odsúdený vyslúchnuť.

(3) Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon ná-hradného trestu alebo jeho pomernej časti tým, že pe-ňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí. O tom,akú časť náhradného trestu treba vykonať, rozhodnepredseda senátu uznesením.

(4) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 až 3 je prípustnásťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 433

Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a ve-ciam postihnutým výkonom trestu prepadnutia majet-ku možno uplatniť len v občianskom súdnom konaní.

§ 434

Výkon trestu zákazu pobytu

(1) O právoplatnom uložení trestu zákazu pobytuupovedomí predseda senátu obec a útvar Policajnéhozboru, na ktorých obvod sa zákaz vzťahuje, ako aj obeca útvar Policajného zboru, v ktorých obvode má odsú-dený trvalé bydlisko.





http://www.iura.sk

(2) Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťa-huje zákaz pobytu, upovedomí predseda senátu aj za-mestnávateľa, u ktorého je obvinený v pracovnom po-mere alebo v inom obdobnom pracovnom vzťahu.

(3) Z dôležitých dôvodov môže útvar Policajného zbo-ru, v ktorého obvode má odsúdený bydlisko alebo po-byt, povoliť odsúdenému návštevu miesta alebo obvo-du, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu.

(4) Po dobu, po ktorú odsúdený vykonáva vojenskúslužbu, sa trest zákazu pobytu nevykonáva. Ak odsú-dený nespáchal vo výkone tejto služby trestný čina riadne vykonával vojenskú službu, súd od výkonutrestu zákazu pobytu alebo jeho zvyšku upustí.


(6) Na konanie o podmienečnom upustení od výkonuzvyšku trestu zákazu pobytu, ako aj na konanie o na-riadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane po-užijú ustanovenia § 415 až 417.

(7) O uložení primeraných obmedzení a povinnostípodľa Trestného zákona osobe, ktorej sa trest zákazupobytu neuložil popri nepodmienečnom treste odňatiaslobody, rozhodne uznesením na verejnom zasadnutísúd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody naposle-dy vykonával.


§ 435

Výkon trestu domáceho väzenia

(1) Výkon trestu domáceho väzenia nariadi súd bezmeškania po tom, ako sa rozsudok, ktorým bol ulože-ný, stal vykonateľným. Súd súčasne odsúdeného upo-zorní na obmedzenia a povinnosti, ktoré z uloženéhotrestu vyplývajú, ako aj na hrozbu premeny tohto tres-tu na trest odňatia slobody. Kontrolou výkonu trestudomáceho väzenia predseda senátu poverí orgán spra-vujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného ale-bo probačného a mediačného úradníka.

(2) Ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnostivyplývajúce z trestu domáceho väzenia, súd na verej-nom zasadnutí uznesením premení tento trest alebojeho zvyšok na nepodmienečný trest odňatia slobody;pred týmto rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý.

(3) Ak odsúdený po výkone polovice trestu domácehoväzenia požiada o upustenie od výkonu zvyšku tohtotrestu, súd najneskôr do 30 dní o tom rozhodne uzne-sením.

(4) Proti uzneseniu súdu podľa odsekov 2 a 3 je prí-pustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(5) Na návrh odsúdeného môže orgán poverený kon-trolou výkonu trestu domáceho väzenia alebo probačnýa mediačný úradník povoliť odsúdenému výnimkyz trestu na nevyhnutne potrebný čas.

Výkon trestu zákazu činnost i

§ 436

(1) Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zá-kazu činnosti, stal právoplatným, zašle predseda sená-tu na zabezpečenie výkonu trestu zákazu činnosti rov-nopis výroku rozsudkua) zamestnávateľovi, u ktorého je odsúdený v pracov-

nom pomere alebo v inom obdobnom vzťahu,b) ministerstvu spravodlivosti, ak ide o znalca, tlmoč-

níka alebo prekladateľa,c) príslušnému štátnemu orgánu podľa bydliska odsú-

deného, ak ide o oprávnenie na vedenie motorovéhovozidla,

d) príslušnému útvaru Policajného zboru podľa bydlis-ka odsúdeného, ak ide o oprávnenie na držanie a no-senie strelnej zbrane,

e) registrovému súdu, živnostenskému úradu a profe-sijnej komore, ak bol uložený trest zákazu podnika-teľskej činnosti.

(2) Ak bol uložený trest zákazu činnosti na čas dlhšíako jeden rok, predseda senátu spravidla raz ročne po-žiada organizáciu alebo orgán, ktorý je uvedený v odse-ku 1 písm. c), d) a e), o oznámenie, či odsúdený porušilsúdom uložený zákaz.

§ 437

(1) Predseda senátu môže poveriť kontrolou výkonutrestu zákazu činnosti probačného a mediačnéhoúradníka.

(2) Ak súd zistí porušovanie alebo marenie výkonutrestu zákazu činnosti, predseda senátu to bez meška-nia oznámi okresnému prokurátorovi.

(3) Ak súd rozhodol o podmienečnom upustení od vý-konu zvyšku trestu zákazu činnosti, predseda senátuto bez meškania oznámi štátnemu orgánu alebo inejosobe príslušnej podľa § 436 ods. 1, a to zaslaním rov-nopisu právoplatného uznesenia.

(4) Na konanie o podmienečnom upustení od výkonuzvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj na konanie o na-riadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane po-užijú ustanovenia § 415 až 417. Príslušným na vydanierozhodnutí je súd, ktorý vo veci konal v prvom stupni.

§ 438

(1) Predseda senátu po právoplatnosti rozsudku, kto-rým bol uložený trest zákazu činnosti, bez meškaniarozhodne o započítaní času, po ktorý bolo odsúdenémupred právoplatnosťou rozsudku odňaté oprávnenie načinnosť, ktorá je predmetom zákazu, do výkonu trestuzákazu činnosti.


§ 439

Výkon trestu straty čestných titulova vyznamenaní

(1) O právoplatnom uložení trestu straty čestných ti-





http://www.iura.sk

tulov a vyznamenaní predseda senátu písomne upove-domí orgán, ktorý spravuje veci týkajúce sa prísluš-ných čestných titulov a vyznamenaní, alebo orgán,ktorý ich udelil.

(2) V upovedomení podľa odseku 1 sa uvedie menoa priezvisko odsúdeného, dátum narodenia, povolanie,bydlisko, názov súdu, dátum a spisová značka rozsud-ku a označenie čestných titulov a vyznamenaní.

(3) Ak sa čestné tituly a vyznamenania, na ktoré savzťahuje uložený trest straty čestných titulov a vyzna-menaní, nezadovážili s príslušnými dokladmi už v prie-behu trestného stíhania a nevzali sa do úschovy, zistísúd, kde sú, zadováži ich a po právoplatnosti rozsudkuich zašle príslušnému orgánu spolu s upovedomenímpodľa odseku 1. Ak sa nepodarí zadovážiť doklado čestnom titule alebo vyznamenaní, poznamená súdv upovedomení dôvod, prečo nie sú priložené.

§ 440

Výkon trestu straty vojenskej a inej hodnosti

O uložení trestu straty vojenskej a inej hodnosti upo-vedomí predseda senátu územnú vojenskú správu,v ktorej obvode má odsúdený vojak v zálohe alebo mimočinnej služby pobyt, a to zaslaním rovnopisu právoplat-ného rozsudku. U vojakov v činnej službe a u príslušní-kov ozbrojených zborov sa upovedomí príslušný slu-žobný orgán.

Výkon trestu vyhostenia

§ 441

(1) Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uloženýtrest vyhostenia, súd, ktorý tento trest uložil, zašle jehorovnopis na účely vykonania trestu vyhostenia spolus nariadením výkonu trestu ministerstvu spravodlivos-ti, útvaru Policajného zboru, ktorý zabezpečuje výkontohto trestu, a ak je odsúdený vo výkone väzby alebo vovýkone trestu odňatia slobody, aj príslušnému ústavuna výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatiaslobody.

(2) Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, sabude skrývať alebo inak mariť výkon trestu vyhostenia,môže mu predseda senátu poskytnúť primeranú leho-tu na obstaranie jeho záležitostí; táto lehota nesmie byťdlhšia ako jeden mesiac odo dňa právoplatnosti roz-sudku. Zároveň ho vyzve, aby sa v určenom termíne,ktorý oznámi aj útvaru Policajného zboru podľa odseku1, prihlásil na tomto útvare.

(3) Ak je obava, že odsúdený sa bude skrývať aleboinak mariť výkon trestu vyhostenia, môže predseda se-nátu vziať odsúdeného do väzby, ak nerozhodne o jejnahradení zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou;na konanie o tejto väzbe a jej nahradení sa primeranepoužijú ustanovenia prvého a druhého dielu štvrtejhlavy prvej časti.

(4) Ak bol odsúdenému uložený samostatný trest vy-hostenia a nebol vzatý do väzby, útvar Policajného zbo-ru podľa odseku 1 po nariadení výkonu trestu vyhoste-nia zabezpečí jeho vykonanie v termíne určenom podľaodseku 2.

(5) Ak je odsúdený, ktorému bol uložený trest vyhos-tenia, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,ústav, v ktorom sa nachádza, oznámi útvaru Policajné-ho zboru podľa odseku 1 predpokladaný dátum jehoprepustenia a dobu platnosti jeho cestovného dokladu.Ak odsúdený nemá platný cestovný doklad alebo tentodoklad stratí platnosť pred predpokladaným dňom pre-pustenia odsúdeného na slobodu, zašle ho útvaru Poli-cajného zboru najneskôr tri mesiace pred prepustenímodsúdeného spolu s náležitosťami potrebnými na vyda-nie nového cestovného dokladu.

(6) V prípade zmeny predpokladaného dátumu pre-pustenia odsúdeného na slobodu alebo inej zmeny tý-kajúcej sa výkonu trestu vyhostenia orgán, ktorýo zmene rozhodol, bez meškania oznámi takú zmenuministerstvu spravodlivosti, súdu podľa odseku 1,ústavu, v ktorom sa odsúdený nachádza, a útvaru Poli-cajného zboru podľa odseku 1.

§ 442

(1) Útvar Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 určídeň, čas a miesto vyhostenia odsúdeného a oznámi tonajneskôr päť dní pred predpokladaným dňom vyhos-tenia ministerstvu spravodlivosti, a ak je odsúdený voväzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, aj ústa-vu, v ktorom sa nachádza, a vykoná všetky opatrenia,aby odsúdený bol v určený deň vyhostený.

(2) O prepustení z väzby odsúdeného, ktorý má byťvyhostený, rozhodne súd tak, aby v čase jeho odovzda-nia útvaru Policajného zboru bola väzba skončená.

(3) Ak súd rozhodne o upustení od výkonu trestu odňa-tia slobody alebo jeho zvyšku, o podmienečnom prepus-tení z výkonu trestu odňatia slobody alebo o účasti naamnestii, ktorou sa odpúšťa zvyšok trestu odňatia slobo-dy odsúdenému, ktorému bol uložený trest vyhostenia,oznámi bez meškania túto skutočnosť súdu príslušnémuna výkon trestu vyhostenia a útvaru Policajného zboru,a to bez ohľadu na právoplatnosť takého rozhodnutia;rovnako postupuje ministerstvo spravodlivosti v prípade,ak o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebojeho zvyšku rozhodol minister spravodlivosti.

(4) V rozhodnutí ministra spravodlivosti o upustení odvýkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku podľa§ 413 ods. 1 sa termín odovzdania odsúdeného útvaruPolicajného zboru musí zhodovať s termínom prepuste-nia z výkonu trestu odňatia slobody; rovnako to platí ajpre prípad, že odsúdený bol pred vyhostením podmieneč-ne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, alebo mubola udelená milosť, alebo sa na neho vzťahuje amnestia.

(5) Ak je odsúdený vo väzbe alebo vo výkone trestuodňatia slobody, Zbor väzenskej a justičnej stráže odo-vzdá odsúdeného útvaru Policajného zboru podľa § 441ods. 1 v primeranom čase pred určeným termínom vý-konu trestu vyhostenia.

(6) Ak útvar Policajného zboru podľa § 441 ods. 1v určenom čase nezabezpečí výkon trestu vyhosteniaa nezabezpečí prevzatie odsúdeného ani iným útvaromPolicajného zboru, Zbor väzenskej a justičnej strážeprepustí odsúdeného na slobodu, ak je vo väzbe, o čombez meškania upovedomí ministerstvo spravodlivosti,





http://www.iura.sk

súd, ktorý trest vyhostenia nariadil, a útvar Policajné-ho zboru podľa § 441 ods. 1. Ak od upustenia výkonutrestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku rozhodol mi-nister spravodlivosti, ústav na výkon väzby alebo ústavna výkon trestu odňatia slobody, oznámi túto skutoč-nosť miestne príslušnému súdu na účel postupu podľa§ 413 ods. 1.

§ 443

Ak súd zistí, že v čase, keď nariadil výkon trestu vy-hostenia, sa odsúdený na území Slovenskej republikyuž nenachádza, predseda senátu zašle nariadenie vý-konu trestu útvaru Policajného zboru podľa § 441ods. 1 a ďalšie úkony sa podľa tohto zákona nevykoná-vajú.

§ 444

(1) O vykonaní trestu vyhostenia vyhotoví útvar Poli-cajného zboru podľa § 441 ods. 1 zápisnicu, ktorej rov-nopis zašle ministerstvu spravodlivosti, súdu, ktorý vý-kon tohto trestu nariadil, a Zboru väzenskej a justičnejstráže.

(2) Výdavky spojené s odovzdaním odsúdeného, kto-rý je vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody,útvaru Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 uhrádzaZbor väzenskej a justičnej stráže.

(3) Osobné výdavky a cestovné náklady spojené s vý-konom trestu vyhostenia uhrádza odsúdený; ak odsú-dený nemá peňažné prostriedky, uhrádza ich Policajnýzbor.

D R U H Á HL A V A

VÝKON OCHRANNÝCH OPATRENÍ

Prvý die l

Výkon ochranného liečenia

§ 445

Nariadenie výkonu ochranného liečenia

(1) Výkon ochranného liečenia nariadi predseda se-nátu liečebnému ústavu, v ktorom sa má ochranné lie-čenie vykonať. Ak však bolo ochranné liečenie uloženépopri nepodmienečnom treste odňatia slobody a v ústa-ve na výkon trestu odňatia slobody alebo v nemocnicipre obvinených a odsúdených sú na výkon takého lie-čenia dané podmienky, môže predseda senátu naria-diť, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu vý-konu trestu odňatia slobody.

(2) Ak je osoba, ktorej bolo uložené ochranné liečenie,pri pobyte na slobode nebezpečná pre svoje okolie, za-riadi predseda senátu bez meškania jej dodanie do lie-čebného ústavu; ináč jej môže poskytnúť primeranú le-hotu na obstaranie jej záležitostí.

(3) Ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbroje-ného zboru, požiada predseda senátu jeho nadriadené-ho alebo služobný orgán, aby zariadil jeho dopraveniedo liečebného ústavu.

(4) Predseda senátu požiada liečebný ústav, abyoznámil súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, kedy sazačalo s výkonom ochranného liečenia. Súčasne požia-da ústav, aby okresnému súdu, v ktorého obvode saochranné liečenie vykonáva, podal bez odkladu správu,ak zaniknú dôvody na ďalšie trvanie ochranného lieče-nia.

§ 446

Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia

(1) O zmene spôsobu výkonu ochranného liečeniarozhoduje na návrh prokurátora, obvineného, jeho zá-konného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvinené-ho v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinenýmedzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciualebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení,na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návr-hu súd, v ktorého obvode je liečebné zariadenie, v kto-rom sa ochranné liečenie vykonáva, na verejnom za-sadnutí; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý.


§ 447

Upustenie od výkonu ochranného liečenia

(1) O upustení od výkonu ochranného liečenia predjeho začiatkom rozhodne súd, ktorý ochranné liečenieuložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokuráto-ra, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktoráby mohla za obvineného v jeho prospech podať odvola-nie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absol-voval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektoromzdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho leká-ra alebo aj bez takého návrhu.


§ 448

Prepustenie z ochranného liečeniaa jeho skončenie

(1) O prepustení z ochranného liečenia alebo o jehoskončení rozhodne na verejnom zasadnutí na návrhprokurátora, obvineného alebo liečebného ústavu ale-bo aj bez takého návrhu najneskôr do jedného mesiacaod podania návrhu súd, v ktorého obvode sa ochrannéliečenie vykonáva.

(2) Súd, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vyko-náva, najmenej raz ročne na verejnom zasadnutí pre-skúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú. Ak dôvo-dy ochranného liečenia pominuli, súd odsúdenéhoz výkonu ochranného liečenia uznesením prepustí,inak uznesením rozhodne, že vo výkone ochrannéholiečenia sa bude pokračovať.

(3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustnásťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podá prokurátorproti uzneseniu o prepustení z ochranného liečenia,odkladný účinok.





http://www.iura.sk

Druhý die l

Výkon ochrannej výchovy

§ 449

Nariadenie výkonu ochrannej výchovy

(1) Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda sená-tu výchovnému zariadeniu, v ktorom sa má výkon za-čať.

(2) Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde,môže mu predseda senátu poskytnúť pred nástupomprimeranú lehotu na obstaranie jeho záležitostí.

§ 450

Upustenie od výkonu ochrannej výchovy

(1) O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jejzačatím rozhodne na verejnom zasadnutí súd, ktorýochrannú výchovu uložil, a to na návrh prokurátora,štátneho orgánu starostlivosti o mládež alebo mladis-tvého alebo aj bez takého návrhu.


§ 451

Podmienečné umiestnenie mimovýchovného ústavu

(1) O podmienečnom umiestnení mladistvého mimovýchovného zariadenia rozhoduje na verejnom zasad-nutí súd, v ktorého obvode sa ochranná výchova vyko-náva, uznesením na návrh prokurátora, štátneho orgá-nu starostlivosti o mládež, riaditeľa výchovnéhozariadenia alebo mladistvého alebo osoby, ktorá byv jeho prospech mohla podať odvolanie, alebo aj bez ta-kého návrhu.

(2) Súd uvedený v odseku 1 rovnako rozhoduje ajo zrušení podmienečného umiestnenia mladistvéhomimo výchovného zariadenia.

(3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustnásťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 452

Prepustenie z ochrannej výchovy

(1) O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje naverejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode sa ochrannávýchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, štátnehoorgánu starostlivosti o mládež, mladistvého alebo vý-chovného zariadenia alebo aj bez takého návrhu. Aknávrh nepodalo výchovné zariadenie, treba pred roz-hodnutím vyslúchnuť zástupcu tohto zariadenia.

(2) Súd, v ktorého obvode sa ochranná výchova vyko-náva, najmenej jedenkrát ročne na verejnom zasadnutípreskúma, či dôvody ochrannej výchovy trvajú. Ak dô-vody ochrannej výchovy pominuli, súd mladistvéhoz výkonu ochrannej výchovy prepustí, inak rozhodne,že vo výkone ochrannej výchovy sa bude pokračovať.

(3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustnásťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podá prokurátor

proti uzneseniu o prepustení z ochrannej výchovy, od-kladný účinok.

§ 453

Predĺženie ochrannej výchovy

(1) O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na ve-rejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode sa ochrannávýchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, prísluš-ného štátneho orgánu alebo výchovného zariadenia,alebo aj bez takého návrhu.

(2) Ak návrh podľa odseku 1 nepodalo výchovné za-riadenie, pred rozhodnutím treba vyslúchnuť zástupcutohto zariadenia.

(3) Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, ak sajej výkon už začal.


Tret í d ie l

Výkon ochranného dohľadu

§ 454

Nariadenie výkonu ochranného dohľadu

(1) Výkon ochranného dohľadu nariadi predseda se-nátu súčasne s nariadením výkonu trestu odňatia slo-body podľa § 408 ods. 1 s tým, že s výkonom ochranné-ho dohľadu sa začne po výkone trestu odňatia slobody.

(2) Ak predseda senátu odloží výkon trestu odňatiaslobody na čas dlhší ako tri mesiace, rozhodne zároveňo tom, či sa má s výkonom ochranného dohľadu začaťpred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody.

(3) Ak predseda senátu preruší výkon trestu odňatiaslobody na čas dlhší ako tri mesiace, rozhodne zároveňo tom, či sa má ochranný dohľad vykonávať počas pre-rušenia výkonu trestu odňatia slobody.

§ 455

Osoby zabezpečujúce výkonochranného dohľadu

Ochranný dohľad vykonáva probačný a mediačnýúradník okresného súdu, v ktorého obvode je miesto po-bytu osoby, ktorej bol ochranný dohľad uložený, a tov rozsahu určenom v rozhodnutí súdu. Pritom dbá, abysa do práv odsúdeného zasahovalo len v miere nevyhnut-ne potrebnej na dosiahnutie účelu ochranného dohľadu.

§ 456

Prerušenie výkonu ochranného dohľadu

Výkon ochranného dohľadu sa prerušuje počas vý-konu väzby a trestu odňatia slobody, počas ochranné-ho liečenia uskutočňovaného v liečebnom ústave.

§ 457

Upustenie od výkonu ochranného dohľadu

(1) Od výkonu ochranného dohľadu, ktorý bol ulože-





http://www.iura.sk

ný podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona, súd upustí, akpominú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bol ulo-žený.

(2) Návrh na upustenie od výkonu ochranného do-hľadu môže podať prokurátor alebo riaditeľ ústavu navýkon trestu odňatia slobody, kde odsúdený, ktorémubol uložený ochranný dohľad, naposledy vykonávatrest odňatia slobody.

(3) O upustení od výkonu ochranného dohľadu podľaodseku 1 rozhoduje okresný súd, v ktorého obvode saochranný dohľad vykonáva, na verejnom zasadnutí.

(4) Proti uzneseniu podľa odseku 3 je prípustná sťaž-nosť, ktorá má, ak ju podal prokurátor, odkladný úči-nok.

§ 458

Prepustenie z výkonu ochranného dohľadu

(1) Súd prepustí osobu z výkonu ochranného dohľa-du na verejnom zasadnutí, ak sa ukáže, že sa dosiaholjeho účel.

(2) Návrh na prepustenie z výkonu ochranného do-hľadu môže podaťa) probačný a mediačný úradník, ktorý ochranný do-

hľad vykonáva,b) prokurátor,c) osoba, ktorej bol ochranný dohľad uložený, po uply-

nutí polovice času, na ktorý bol ochranný dohľaduložený, najskôr však po uplynutí jedného roka vý-konu ochranného dohľadu; ak sa jej návrhu nevyho-vie, môže návrh opakovať až po uplynutí jednéhoroka.


§ 459

Zánik ochranného dohľadu

Ochranný dohľad zaniká uplynutím času, na ktorýbol uložený, smrťou odsúdeného alebo dňom, keď súdprepustí osobu z výkonu ochranného dohľadu podľa§ 458 ods. 1.

§ 460

Uloženie ochranného dohľadu mimohlavného pojednávania

(1) O uložení ochranného dohľadu mimo hlavnéhopojednávania rozhoduje súd, v ktorého obvode sa na-posledy vykonáva trest odňatia slobody.

(2) O prepustení osoby z výkonu ochranného dohľa-du rozhoduje okresný súd, v ktorého obvode sa ochran-ný dohľad vykonáva.

(3) O návrhu na rozhodnutie uvedené v odseku 1 ale-bo 2 rozhoduje súd na verejnom zasadnutí; na neverej-nom zasadnutí rozhoduje v prípade, že návrh podalaneoprávnená osoba, alebo ak sa návrh podľa odseku 2podal pred uplynutím lehoty podľa § 458 ods. 2.

(4) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustnásťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Štvrtý die l

Výkon zhabania veci a výkon detencie

§ 461

Výkon zhabania veci

Len čo sa stal rozsudok, ktorým bolo uložené zhaba-nie veci, vykonateľným, zašle predseda senátu rovno-pis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku dosprávy orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vyko-náva správu majetku štátu, v ktorého obvode mal od-súdený alebo iná osoba naposledy bydlisko, a ak nie jeich bydlisko známe, v ktorého obvode sa zhabaná vecnachádza.

Výkon detencie

§ 462

(1) Pred skončením výkonu trestu odňatia slobodyodsúdeného, ktorý znovu spáchal obzvlášť závažný zlo-čin alebo zločin zo sexuálneho motívu, môže ministerspravodlivosti navrhnúť jeho umiestnenie do detenč-ného ústavu po výkone trestu odňatia slobody. V ostat-ných prípadoch návrh na umiestnenie odsúdenéhov detenčnom ústave môže podať prokurátor alebo riadi-teľ ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený vykoná-va trest odňatia slobody.

(2) Umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave na-riadi súd, v ktorého obvode odsúdený vykonáva alebonaposledy vykonával nepodmienečný trest odňatia slo-body, detenčnému ústavu, v ktorom sa má detencia vy-konávať. Zároveň uloží ústavu na výkon trestu, aby za-bezpečil dodanie odsúdeného do detenčného ústavu.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťaž-nosť, ktorá má v prípade, ak ju podal prokurátor protiuzneseniu o prepustení z detencie, odkladný účinok.

§ 463

(1) Súd, v ktorého obvode sa detencia vykonáva, naj-menej jedenkrát ročne, ale vždy na návrh detenčnéhoústavu alebo na žiadosť odsúdeného na verejnom za-sadnutí, preskúma, či dôvody detencie trvajú. Odsúde-ný môže žiadosť o preskúmanie dôvodnosti detenciepodať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhod-nutia o umiestnení v detenčnom ústave alebo do šies-tich mesiacov od rozhodnutia o pokračovaní v detencii.Ak dôvody detencie pominuli, súd odsúdeného z výko-nu detencie uznesením prepustí, inak uznesením roz-hodne, že vo výkone detencie sa bude pokračovať.

(2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťaž-nosť, ktorá má v prípade, ak ju podal prokurátor protiuzneseniu o prepustení z detencie, odkladný účinok.

Piaty die l

Dozor nad výkonom ochranných opatrení

§ 464

Prokurátor, v ktorého obvode sa vykonáva ochranné





http://www.iura.sk

liečenie, ochranná výchova, ochranný dohľad alebo de-tencia, dozerá na ich výkon podľa osobitného zákona.


VÝKON NIEKTORÝCH INÝCH ROZHODNUTÍ

§ 465

Upustenie od potrestania a podmienečnéupustenie od potrestania

(1) Ak súd prijal záruku záujmového združenia uve-deného v § 4 ods. 2 a v dôsledku toho upustil od potres-tania, doručí záujmovému združeniu rovnopis rozsud-ku. Súčasne ho požiada, aby v zmysle záruky vzalo naseba starostlivosť o nápravu odsúdeného a dbalo na to,aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, aksa tak nestalo už skôr.

(2) Pri výkone podmienečného upustenia od uloženiatrestu postupuje súd primerane ako pri výkone trestuodňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odlo-žený s probačným dohľadom.

(3) O tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosved-čil a uloží sa mu trest, rozhodne súd na verejnom za-sadnutí rozsudkom.

(4) O tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil,rozhodne súd na verejnom zasadnutí uznesením, protiktorému môže prokurátor podať sťažnosť. So súhla-som prokurátora môže také rozhodnutie urobiť predse-da senátu.

(5) Predseda senátu po právoplatnosti rozhodnutia,ktorým bolo upustené od potrestania alebo rozhodnu-tia o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe pod-mienečného upustenia od uloženia trestu, bez meška-nia doručí rovnopis rozhodnutia orgánu, ktorý vedieregister trestov.

§ 466

Výkon väzby

Spôsob výkonu väzby upravuje osobitný zákon.

Vymáhanie por iadkovej pokuty a trovtrestného konania

§ 467

Len čo sa stane rozhodnutie, ktorým bola uložená po-riadková pokuta, vykonateľným, vyzve policajt, proku-rátor, predseda senátu, ktorý pokutu uložil, osobu,ktorej bola uložená, aby pokutu zaplatila do pätnástichdní, a upozorní ju, že inak sa bude zaplatenie vymáhať.Zaplatená poriadková pokuta pripadá štátu.

§ 468

Trovy trestného konania určené paušálnou sumouvymáhajú orgány štátnej správy súdov.


ZAHLADENIE ODSÚDENIA

§ 469

O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť od-súdeného, osôb, ktoré by mohli v prospech odsúdenéhopodať odvolanie, alebo na návrh záujmového združeniaobčanov uvedeného v § 4 ods. 2; pred uplynutím dobyuvedenej v § 92 ods. 1 Trestného zákona môže podaťžiadosť o zahladenie odsúdenia len odsúdený. O zahla-dení odsúdenia mladistvého rozhodne súd aj bez návr-hu alebo žiadosti.

§ 470

(1) O zahladení odsúdenia rozhoduje predseda sená-tu okresného súdu, v ktorého obvode odsúdený v časepodania návrhu má bydlisko alebo kde naposledy malbydlisko, a to aj vtedy, ak ide o odsúdenie vojenskýmsúdom.

(2) Predseda senátu okresného súdu uvedeného v od-seku 1 rozhoduje aj o zahladení odsúdenia cudzozem-ským súdom, ktoré je zaznamenané v evidencii registratrestov; účinky v cudzine môže takéto rozhodnutie maťlen vtedy, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

(3) O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodnepredseda senátu súdu, ktorý rozhodoval vo veci v pr-vom stupni.

(4) Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prí-pustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 471

(1) Len čo rozhodnutie o zahladení odsúdenia nado-budlo právoplatnosť, predseda senátu o tom upovedo-mí odsúdeného, navrhovateľa a orgán, ktorý vedie re-gister trestov.

(2) Ak bola žiadosť o zahladenie odsúdenia zamietnu-tá, možno ju znovu podať až po uplynutí jedného roka,okrem prípadu, ak by bola zamietnutá len preto, že do-teraz neuplynula doba zákonom ustanovená na zahla-denie. Žiadosť podanú napriek tomu zamietne súd bezpreskúmania.

P I A T A H L A V A

UDELENIE MILOSTI A POUŽITIE AMNESTIE

§ 472

Udelenie milosti

Prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“)na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť.

§ 473

Konanie o udelení milosti

(1) Podklady na rozhodovanie prezidenta v konanío udelení milosti zabezpečuje minister spravodlivosti.

(2) Ak to nariadi počas konania podľa odseku 1 prezi-





http://www.iura.sk

dent, výkon trestu sa odloží alebo preruší. Tieto úkonypodľa nariadenia prezidenta zabezpečuje ministerspravodlivosti.

§ 474

Rozhodnutie o použití amnestie

Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorejbol právoplatne uložený trest, účastná amnestie, urobísúd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak je taká osobav čase rozhodovania vo výkone trestu odňatia slobody,urobí rozhodnutie súd, v ktorého obvode sa trest vyko-náva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť,ktorá má odkladný účinok.

§ 475

Podmienečné udelenie milosti

(1) Ak bol trest alebo jeho zvyšok pri udelení milostiodpustený len pod určenými podmienkami, plneniepodmienok a prevýchovu odsúdeného sleduje súd, kto-rý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(2) O tom, či odsúdený, ktorému sa trest odpustiludelením milosti prezidentom, splnil uložené podmien-ky, rozhoduje prezident.

(3) Podklady na rozhodnutie prezidenta zabezpečujeminister spravodlivosti.

(4) Ak do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú savzťahujú uložené podmienky, nebolo urobené rozhod-nutie podľa odseku 2 bez zavinenia odsúdeného, má saza to, že uložené podmienky splnil.

§ 476

Zmena výmery trestu

(1) Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustenýtrest len za niektorý z trestných činov, za ktorý bol ulo-žený úhrnný alebo súhrnný trest, ktorý nebol doterazcelkom vykonaný, určí súd podľa vzájomného pomeruzávažnosti primeraný trest za trestné činy amnestiounedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustnásťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(2) Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom za-sadnutí súd, ktorý trest uložil v prvom stupni.

P IATA ČASŤ

PRÁVNY STYK S CUDZINOU

P R V Á H L A V A

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 477

Výklad niektorých pojmov

Na účely tejto častia) medzinárodnou zmluvou sa rozumie vyhlásená me-

dzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republikaviazaná,

b) cudzím orgánom sa rozumie orgán iného štátu, kto-rý je podľa vnútroštátneho právneho poriadku tohto

štátu alebo podľa medzinárodnej zmluvy oprávnenýkonať, podať alebo prijať žiadosť, alebo vykonať inéúkony podľa tejto časti, a medzinárodný súd,

c) medzinárodným súdom sa rozumie medzinárodnýtrestný súd zriadený medzinárodnou zmluvou aleborozhodnutím medzinárodnej organizácie, ktoré jezáväzné pre Slovenskú republiku, a jeho organizač-né zložky,

d) slovenským orgánom sa rozumie orgán Slovenskejrepubliky príslušný konať vo veciach upravenýchv tejto časti; o žiadosti o vydanie do cudziny aleboo uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia je príslušnýkonať krajský súd aj vo veciach, ktoré patria do pô-sobnosti Špeciálneho súdu,

e) dožiadaným štátom alebo orgánom sa rozumie štátalebo orgán, ktorému bola zaslaná žiadosť o vykona-nie úkonu upraveného v tejto časti,

f) dožadujúcim štátom alebo orgánom sa rozumie štátalebo orgán, ktorý zaslal žiadosť o vykonanie úkonuupraveného v tejto časti,

g) trestom odňatia slobody sa rozumie aj ochrannéopatrenie spojené s obmedzením osobnej slobody,ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.

§ 478

Medzinárodné zmluvy

Ustanovenia tejto časti sa použijú, ak medzinárodnázmluva neustanovuje inak.

§ 479

Vzájomnosť

(1) Ak dožadujúci štát nie je viazaný medzinárodnouzmluvou, slovenské orgány budú konať o jeho žiadosti,ak dožadujúci štát zaručí, že vyhovie porovnateľnej žia-dosti slovenského orgánu, a ak ide o žiadosť, ktorej vy-bavenie nie je podľa tejto časti viazané na existenciumedzinárodnej zmluvy. Pri žiadosti cudzieho orgánuo doručenie písomnosti osobe na území Slovenskej re-publiky sa splnenie podmienky uvedenej v prvej veteneskúma.

(2) Ak dožiadaný štát, ktorý nie je viazaný medziná-rodnou zmluvou, požaduje na vybavenie žiadosti slo-venského orgánu vzájomnosť, môže ministerstvo spra-vodlivosti zaručiť dožiadanému štátu vzájomnosť navybavenie porovnateľnej žiadosti dožiadaného štátu zapredpokladu, že ide o žiadosť, ktorej vybavenie nie jepodľa tejto časti viazané na existenciu medzinárodnejzmluvy.

§ 480

Medzinárodné súdy

(1) Podľa tejto časti sa postupuje aj v konaní o žiados-tiach medzinárodného súdu.

(2) Na konanie a rozhodovanie o odovzdaní osoby me-dzinárodnému súdu sa použije primerane postup po-dľa druhej hlavy tejto časti o extradícii.

(3) Na výkon rozsudku medzinárodného súdu na úze-mí Slovenskej republiky sa použijú primerane ustano-





http://www.iura.sk

venia tretej hlavy tejto časti o uznaní a výkone cudzíchrozhodnutí.

§ 481

Ochrana záujmov štátu

Žiadosti cudzieho orgánu nemožno vyhovieť, ak by jejvybavením bola porušená ústava alebo také ustanove-nie právneho poriadku Slovenskej republiky, na kto-rom je potrebné bez výhrady trvať, alebo ak by vybave-ním žiadosti bol poškodený iný významný chránenýzáujem Slovenskej republiky.

§ 482

Ochrana a použitie informácií

(1) Pri poskytovaní informácií slovenskými orgánmio svojej činnosti podľa tejto časti sa postupuje primera-ne podľa § 6.

(2) Slovenské orgány nezverejnia ani neposkytnú ďa-lej informácie alebo dôkazy získané od cudzieho orgánuna základe žiadosti prijatej alebo zaslanej podľa tejtočasti alebo v súvislosti s ňou, ani ich nepoužijú na inéúčely, než na ktoré boli zaslané alebo vyžiadané, ak ichk tomu zaväzuje medzinárodná zmluva alebo ak sa in-formácie alebo dôkazy poskytli iba na základe prísľubusplnenia tejto podmienky; to neplatí, ak cudzí orgánudelí súhlas na zverejnenie alebo iné použitie informá-cií alebo dôkazu.

§ 483

Začatie konania

Slovenské orgány môžu začať konať podľa tejto častiaj na základe žiadosti cudzieho orgánu, ktorá im boladoručená telefaxom alebo inou elektronickou formou,ak nemajú pochybnosti o jej hodnovernosti a ak vec ne-znesie odklad. Originál žiadosti sa musí následne pred-ložiť v lehote určenej dožiadaným orgánom, ak tento or-gán od predloženia originálu žiadosti neupustí.

§ 484

Zasielanie žiadostí a informácií cez Interpol

(1) Žiadosti podľa tejto časti možno zasielať do cudzi-ny alebo prijímať z cudziny aj prostredníctvom Medzi-národnej organizácie kriminálnej polície (ďalej len „In-terpol“), najmä ak vec neznesie odklad.

(2) Prostredníctvom Interpolu možno vymieňať ajúdaje a informácie o čase a ďalších podrobnostiachodovzdania, prevzatia alebo prevozu osoby alebo vecipodľa § 485.

§ 485

Prevzatie a odovzdanie osôb a vecí

(1) Osobu vydávanú alebo odovzdávanú z cudziny nazáklade žiadosti podľa tejto časti prevezme od cudzíchorgánov útvar Policajného zboru určený ministromvnútra. Ak nie je v tejto časti ustanovené inak, prevzatúosobu odovzdá útvar Policajného zboru najbližšiemuústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu

odňatia slobody, ktorý bez meškania informuje prísluš-ný súd.

(2) Osobu vydávanú alebo odovzdávanú do cudzinyna základe žiadosti podľa tejto časti prevezme útvar Po-licajného zboru určený ministrom vnútra od ústavu navýkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slo-body a odovzdá ju cudzím orgánom.

(3) Prevoz osoby územím Slovenskej republiky podľa§ 543 vykoná útvar Policajného zboru určený minis-trom vnútra. Počas prevozu sa obmedzí osobná slobodaprevážanej osoby na zabránenie jej úteku. Na obmedze-nie osobnej slobody prevážanej osoby sa použijú donu-covacie prostriedky podľa osobitného predpisu.

(4) Útvar Policajného zboru určený ministrom vnútravykoná tiež odovzdanie a vrátenie veci podľa § 550a prevzatie a vrátenie veci odovzdanej z cudziny na žia-dosť slovenských orgánov, ak vec nie je možné alebovhodné zaslať poštou, ako aj prevoz veci územím Slo-venskej republiky na žiadosť cudzích orgánov.

§ 486

Cestovné doklady

Osoby, ktoré sa podľa ustanovení tejto časti odovzdá-vajú cudzím orgánom alebo ktoré sa od cudzích orgá-nov preberajú, nepotrebujú na prekročenie štátnychhraníc cestovný doklad ani povolenie na vstup alebo ví-zum.

§ 487

Spôsob rozhodovania súdu

Ak v konaní podľa tejto časti rozhoduje súd, rozhodu-je uznesením, ak nie je v tejto časti uvedené inak.

§ 488

Náklady

(1) Náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu pri vy-bavení žiadosti cudzieho štátu podľa tejto časti, znášaštát a uhradí orgán, ktorému vznikli.

(2) Ak medzinárodná zmluva umožňuje úhradu ná-kladov uvedených v odseku 1 alebo ich časti od dožadu-júceho štátu, ako aj v prípade absencie medzinárodnejzmluvy, predloží orgán, ktorému náklady vznikli, mi-nisterstvu spravodlivosti vyčíslenie týchto nákladov,ich odôvodnenie a údaje o bankovom spojení na účeluplatnenia ich úhrady od dožadujúceho štátu.

(3) Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu v súvis-losti so žiadosťou slovenského orgánu a ktorých úhra-du si dožiadaný štát uplatnil v súlade s medzinárodnouzmluvou alebo z dôvodu absencie medzinárodnej zmlu-vy, znáša štát a uhradí ten slovenský orgán, pre ktorésa úkon v cudzine vykonal. Náklady, ktoré vznikli cu-dziemu orgánu pri prevoze osoby alebo veci územímjeho štátu z iného štátu na územie Slovenskej republi-ky v súvislosti so žiadosťou slovenského orgánu a kto-rých úhradu tento orgán žiada, uhradí Ministerstvovnútra Slovenskej republiky.





http://www.iura.sk

D R U H Á HL A V A

EXTRADÍCIA

Prvý die l

Vyžiadanie z cudziny

§ 489

(1) Vyžiadať obvineného z cudziny môže ministerstvospravodlivosti na žiadosť súdu, ktorý vydal zatýkacírozkaz podľa § 490.

(2) Ministerstvo spravodlivosti môže od vyžiadaniaupustiť, ak vydanie z cudziny nemožno očakávať. O tej-to skutočnosti informuje súd, ktorý vydal zatýkací roz-kaz podľa § 490.

§ 490

(1) Ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak je potrebného vyžiadať, vydá proti nemu predseda senátu prísluš-ného súdu zatýkací rozkaz (ďalej len „medzinárodnýzatýkací rozkaz“). V prípravnom konaní vydá sudca preprípravné konanie medzinárodný zatýkací rozkaz nanávrh prokurátora. Medzinárodný zatýkací rozkaz mána území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako prí-kaz na zatknutie.

(2) Súd vydá medzinárodný zatýkací rozkaz najmä,aka) nemožno zabezpečiť prítomnosť obvineného na úko-

noch trestného konania iným spôsobom, alebob) odsúdený sa zdržiava v cudzine a výkon nariadené-

ho trestu odňatia slobody nenastúpil napriek tomu,že mu bola riadne doručená výzva na nástup tohtotrestu, alebo ak sa pobytom v cudzine vyhýba výko-nu právoplatne uloženého trestu odňatia slobodyalebo jeho zvyšku.

(3) Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiada-nia obvineného z cudziny na trestné stíhanie musí ob-sahovaťa) meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho

narodenia, štátne občianstvo, adresu trvalého poby-tu v Slovenskej republike a ďalšie dostupné údajeuľahčujúce jeho identifikáciu vrátane jeho popisua fotografie alebo zistenie miesta jeho pobytu v cu-dzine,

b) právnu kvalifikáciu trestného činu s uvedením prí-slušných zákonných ustanovení a opísanie skutko-vého deja s presným vyznačením času, miesta a spô-sobu spáchania,

c) doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa kto-rých sa trestný čin posudzuje, s uvedením zákonnejsadzby, ktorá je naň v zákone ustanovená, spolus ustanovením o premlčaní,

d) opis úkonov ovplyvňujúcich plynutie premlčacejdoby, ak od spáchania trestného činu do vydaniamedzinárodného zatýkacieho rozkazu uplynuli viacako tri roky.

(4) Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiada-nia odsúdeného z cudziny na výkon trestu odňatia slo-body musí okrem údajov uvedených v odseku 3 písm. a)až c) obsahovať

a) údaj, ktorým súdom a na aký trest bol odsúdený, ab) údaje o spôsobe zabezpečenia práv obhajoby obvine-

ného v konaní, ak bol rozsudok vydaný v konaní pro-ti ušlému, alebo v neprítomnosti, a znenie ustanove-nia § 496.

(5) K medzinárodnému zatýkaciemu rozkazu podľaodseku 4 sa pripojí originál alebo rovnopis rozsudkus doložkou o právoplatnosti.

(6) Ak od spáchania trestného činu alebo právoplat-ného odsúdenia uplynuli do vydania medzinárodnéhozatýkacieho rozkazu viac ako tri roky, uvedú sa v zatý-kacom rozkaze alebo v jeho samostatnej prílohe úkonysmerujúce k trestnému stíhaniu osoby alebo k výkonuprávoplatne uloženého trestu.

(7) Medzinárodný zatýkací rozkaz musí byť potvrde-ný podpisom sudcu, ktorý ho vydal, a odtlačkomokrúhlej pečiatky súdu. Ak sa vo vzťahu k dožiadané-mu štátu vyžaduje preklad medzinárodného zatýkacie-ho rozkazu do cudzieho jazyka, súd k nemu pripojí pre-klad vyhotovený úradným prekladateľom. To isté savzťahuje aj na preklad rozsudku, ak ide o vyžiadanie navýkon trestu.

(8) Ak v prípade vydania osoby bude potrebné vyko-nať jej prevoz na územie Slovenskej republiky cez úze-mie ďalšieho štátu alebo štátov, predloží súd dokladyministerstvu spravodlivosti v potrebnom počte vyhoto-vení s prekladmi do požadovaných cudzích jazykov.

§ 491

(1) Medzinárodný zatýkací rozkaz stráca platnosťa) odovzdaním vydanej osoby súdu podľa § 494 ods. 1

alebo súdu, ktorý vydal príkaz na zatknutie podľa§ 73 ods. 1,

b) odvolaním; súd, ktorý medzinárodný zatýkací roz-kaz vydal, ho odvolá, ak zanikli dôvody, pre ktoré bolvydaný, alebo ak následne zistí, že také dôvody ne-existovali; ak bol medzinárodný zatýkací rozkaz vy-daný na návrh prokurátora, súd ho odvolá na jehonávrh,

c) vydaním nového medzinárodného zatýkacieho roz-kazu v tej istej trestnej veci.

(2) Po podaní obžaloby v trestnej veci, v ktorej bol vy-daný medzinárodný zatýkací rozkaz v prípravnom ko-naní, vydá súd, ktorému napadla obžaloba, nový me-dzinárodný zatýkací rozkaz, ak naďalej trvajú dôvodyna jeho vydanie. Inak zatýkací rozkaz vydaný v príprav-nom konaní odvolá. Rovnako sa postupuje v prípade,ak počas trestného konania dôjde k zmene vecnej alebomiestnej príslušnosti súdu.

(3) Odvolanie medzinárodného zatýkacieho rozkazunevylučuje vydanie nového zatýkacieho rozkazu v tejistej trestnej veci.

(4) Súd o odvolaní alebo o vydaní nového medziná-rodného zatýkacieho rozkazu ihneď informuje minis-terstvo spravodlivosti a prokuratúru.

§ 492

(1) Súd medzinárodný zatýkací rozkaz nevydá, aka) sa predpokladá uloženie iného trestu než nepodmie-





http://www.iura.sk

nečného trestu odňatia slobody alebo nepodmieneč-ného trestu odňatia slobody kratšieho ako štyri me-siace,

b) trest odňatia slobody, ktorý má byť vykonaný, alebojeho zvyšok je kratší ako štyri mesiace,

c) vydaním by boli Slovenskej republike spôsobené ná-klady alebo dôsledky neprimerané verejnému záuj-mu na trestnom stíhaní alebo výkone trestu odňatiaslobody osoby, o ktorej vydanie ide,

d) by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej vydanieide, spôsobená ujma neprimeraná významu trestné-ho konania alebo následkom trestného činu, najmäs ohľadom na jej vek, sociálne postavenie alebo ro-dinné pomery.

(2) Ak niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1nastane po vydaní medzinárodného zatýkacieho rozka-zu, môže ho súd odvolať.

§ 493

(1) Ak vec neznesie odklad, môže ministerstvo spra-vodlivosti alebo súd príslušný na vydanie medzinárod-ného zatýkacieho rozkazu požiadať cudzie orgányo predbežnú väzbu obvineného. V prípravnom konanítak súd urobí na návrh prokurátora. Žiadosť musí ob-sahovať údaje uvedené v § 490 ods. 3 písm. a) a b), akoaj vyhlásenie, že proti obvinenému bol alebo bude vyda-ný medzinárodný zatýkací rozkaz a bude následne žia-dané o jeho vydanie.

(2) Súd o podaní žiadosti informuje obratom minis-terstvo spravodlivosti a urýchlene mu predloží medzi-národný zatýkací rozkaz vypracovaný podľa § 490.

§ 494

(1) Útvar Policajného zboru prevzatú osobu bez od-kladu odovzdá súdu, ktorého sudca vydal medzinárod-ný zatýkací rozkaz. Ak sa osoba vydáva na základe me-dzinárodných zatýkacích rozkazov viacerých súdov,odovzdá sa osoba súdu podľa pokynu ministerstvaspravodlivosti. Ak výkon trestu, na ktorého vykonaniebola osoba z cudziny vydaná, bol už nariadený, odo-vzdá sa osoba príslušnému ústavu na výkon väzby.

(2) Ak nejde o vydanie na výkon trestu, sudca je po-vinný obvineného do 48 hodín a pri obzvlášť závažnýchzločinoch do 72 hodín od odovzdania vypočuť a rozhod-núť o väzbe.

(3) Doba strávená prevozom do Slovenskej republikysa nezapočítava do dĺžky lehôt podľa § 77 ods. 1. Rozho-duje o tom súd a v prípravnom konaní na návrh proku-rátora sudca pre prípravné konanie.

(4) Doba uvedená v odseku 3 sa však započíta do dĺž-ky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republi-ke.

§ 495

(1) Ak dožiadaný štát vydal osobu s výhradou, musísa výhrade vyhovieť.

(2) Ak dožiadaný štát vydá osobu na trestné stíhaniedo Slovenskej republiky len s podmienkou, že sloven-

ské orgány umožnia, aby táto osoba vykonala prípadnýtrest uložený pred slovenským súdom na území dožia-daného štátu, ministerstvo spravodlivosti nemôže v ta-kom prípade odmietnuť udeliť súhlas s odovzdanímpodľa § 523 ods. 1. Ustanovenie § 523 ods. 2 sa nepou-žije.

(3) Ak bola osoba vyžiadaná alebo vydaná na výkontrestu odňatia slobody len pre niektorý z trestných či-nov, pre ktoré jej bol skôr uložený úhrnný alebo sú-hrnný trest, určí súd na verejnom zasadnutí primeranýtrest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje.

(4) Ak dožiadaný štát vydá na výkon trestu odňatiaslobody osobu, ktorej bol trest uložený právoplatnýmrozsudkom, s výhradou voči konaniu, ktoré vydaniurozsudku predchádzalo, súd na verejnom zasadnutívydanú osobu vypočuje aa) ak vydaná osoba proti výkonu uloženého trestu ne-

namieta, súd rozhodne, že sa rozsudok vykoná, ale-bo

b) ak vydaná osoba s výkonom nesúhlasí, súd v potreb-nom rozsahu rozsudok zruší a súčasne rozhodneo väzbe. Ak treba doplniť skutkové zistenia, môževec vrátiť prokurátorovi na došetrenie, v ostatnýchprípadoch pokračuje súd po právoplatnosti rozhod-nutia v konaní na podklade pôvodnej obžaloby.

(5) Na konanie podľa odseku 4 je príslušný súd, ktorývo veci rozhodol v prvom stupni.

(6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 4 písm. b) je prí-pustná sťažnosť, ktorá má, ak nejde o rozhodnutieo väzbe, odkladný účinok.

Zásada špecia l i ty

§ 496

(1) Proti vydanej osobe nebude vedené trestné stíha-nie pre iné trestné činy spáchané pred jej vydaním nežpre tie, pre ktoré bola vydaná.

(2) Odsek 1 sa nepoužije, aka) vydaná osoba po svojom prepustení z väzby alebo vý-

konu trestu odňatia slobody sa zdržiava na územíSlovenskej republiky viac ako 15 dní napriek tomu,že ho mohla opustiť,

b) vydaná osoba opustí územie Slovenskej republikya dobrovoľne sa vráti späť, alebo je na územie Slo-venskej republiky dopravená z tretieho štátu zákon-ným spôsobom,

c) dožiadaný štát sa vzdá uplatnenia zásady špeciality,alebo udelí dodatočný súhlas na trestné stíhanie preďalšie trestné činy, alebo

d) vydávaná osoba sa v konaní o jej vydanie výslovnevzdá uplatnenia zásady špeciality všeobecne alebovo vzťahu ku konkrétnym trestným činom spácha-ným pred jej vydaním.

(3) Odsek 1 nebráni slovenským orgánom robiť opat-renia, ktoré prerušujú plynutie premlčacej doby.

(4) Ak sa vydaná osoba nevzdala uplatnenia zásadyšpeciality podľa odseku 2 písm. d) a ak to medzinárod-ná zmluva pripúšťa, súd, ktorý vydal medzinárodný za-týkací rozkaz, takú osobu za prítomnosti jej obhajcuvypočuje a poučí ju o možnosti vzdať sa uplatnenia zá-





http://www.iura.sk

sady špeciality a o dôsledkoch takého postupu. Ak savydaná osoba vzdá uplatnenia zásady špeciality, súds ňou spíše zápisnicu, v ktorej uvedie trestné činy, kto-rých sa týka vzdanie sa uplatnenia tejto zásady.

(5) Za dodatočný súhlas podľa odseku 2 písm. c) sapovažuje aj žiadosť vydávajúceho štátu o prevzatietrestného stíhania vydanej osoby pre trestné činy spá-chané na jeho území pred jej vydaním. To isté platí ajohľadne trestného oznámenia podaného dožiadanýmštátom.

(6) Na podanie žiadosti o dodatočný súhlas dožiada-ného štátu s trestným stíhaním pre iný trestný čin, nežktorý bol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie, sapoužijú primerane ustanovenia § 489 a 490.

(7) Odseky 1 až 4 a 6 sa použijú primerane aj na vý-kon trestu odňatia slobody, ktorý bol vydanej osobeuložený súdom Slovenskej republiky (ďalej len „sloven-ský súd“) pred jej vydaním a ktorý nebol predmetom pô-vodnej žiadosti o vydanie.

§ 497

(1) Ak dožiadaný štát po povolení vydania neodovzdávydávanú osobu na územie Slovenskej republiky z dô-vodu, že je trestne stíhaná orgánmi tohto štátu, alebomá vykonať trest odňatia slobody uložený jeho orgánmiv súvislosti s iným trestným činom, než ktorý bol pred-metom žiadosti o vydanie, súd, ktorého sudca vydalmedzinárodný zatýkací rozkaz, môže požiadať minis-terstvo spravodlivosti o zabezpečenie dočasného pre-vzatia vyžiadanej osoby na územie Slovenskej republi-ky na vykonanie úkonov nevyhnutných na ukončenietrestného stíhania.

(2) Súd v žiadosti, ktorú predloží ministerstvu spra-vodlivosti, uvedie, na aké úkony je prítomnosť vyžiada-nej osoby potrebná. Súčasne označí deň alebo časovéobdobie, na ktoré je potrebné zabezpečiť jej prítom-nosť.

(3) Na konanie o zabezpečení dočasného prevzatia vy-žiadanej osoby sa primerane použijú ustanovenia§ 550.

Druhý die l

§ 498

Vydanie do cudziny

(1) Na prijatie žiadosti cudzích orgánov o vydanie oso-by zo Slovenskej republiky do cudziny je príslušné mi-nisterstvo spravodlivosti.

(2) Žiadosť podá cudzí orgán písomne a pripojí k neja) originál alebo osvedčenú kópiu odsudzujúceho roz-

sudku, zatýkacieho rozkazu alebo iného príkazu,ktorý má rovnaký účinok,

b) opis trestných činov, pre ktoré sa vydanie žiada, vrá-tane času a miesta ich spáchania a právnej kvalifi-kácie,

c) znenie príslušných právnych predpisov dožadujúce-ho štátu.

(3) Ak k žiadosti neboli pripojené listiny a údaje uve-

dené v odseku 2 alebo ak informácie poskytnutédožadujúcim štátom nie sú dostatočné, vyžiada si mi-nisterstvo spravodlivosti doplňujúce informácie a môžeurčiť lehotu na ich predloženie.

§ 499

Extradičné trestné činy

(1) Vydanie osoby do cudziny je prípustné, ak skutok,pre ktorý sa vydanie žiada, je podľa právneho poriadkuSlovenskej republiky trestným činom a horná hranicatrestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tentotrestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej repub-liky, je najmenej jeden rok.

(2) Vydanie osoby do cudziny na výkon už uloženéhotrestu odňatia slobody pre trestný čin podľa odseku 1 jeprípustné, ak uložený trest, ktorý má byť vykonaný,alebo jeho zvyšok je najmenej štyri mesiace. Viacerétresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov saspočítavajú.

§ 500

Doplnkové vydanie

Ak cudzí orgán požiadal o vydanie osoby pre niekoľkotrestných činov, z ktorých aspoň jeden spĺňa podmien-ky uvedené v § 499 ods. 1, vydanie je prípustné aj natrestné stíhanie iných trestných činov alebo na vykona-nie iných trestov, pre ktoré by inak z dôvodu výmerytrestu alebo zvyšku trestu nebolo prípustné.

§ 501

Neprípustnosť vydania

Vydanie osoby do cudziny je neprípustné, aka) ide o občana Slovenskej republiky, okrem prípadu,

ak povinnosť vydať vlastného štátneho občana usta-novuje zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhod-nutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Sloven-ská republika viazaná,

b) ide o osobu, ktorá požiadala v Slovenskej republikeo priznanie postavenia utečenca alebo jej také posta-venie bolo priznané, v rozsahu ochrany poskytnutejtakej osobe osobitným predpisom alebo medziná-rodnou zmluvou,

c) trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobodysú podľa právneho poriadku Slovenskej republikypremlčané,

d) čin, pre ktorý sa vydanie žiada, je trestným činomlen podľa právneho poriadku dožadujúceho štátu,nie však podľa právneho poriadku Slovenskej re-publiky,

e) trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, má výlučnepolitický alebo vojenský charakter,

f) trestný čin bol spáchaný na území Slovenskej re-publiky, okrem prípadov, keď s ohľadom na osobitnéokolnosti spáchania trestného činu treba dať pred-nosť vykonaniu trestného stíhania v dožadujúcomštáte z dôvodov náležitého zistenia skutkového sta-vu, výmery trestu alebo jeho výkonu,

g) osoba bola pre trestný čin, pre ktorý sa vydanie žia-





http://www.iura.sk

da, už právoplatne odsúdená alebo oslobodená slo-venským súdom, alebo

h) vyžiadaná osoba nebola za trestný čin podľa právne-ho poriadku Slovenskej republiky v čase jeho spá-chania trestne zodpovedná, alebo sú iné dôvody vy-lučujúce jej trestnú zodpovednosť.

§ 502

Predbežné vyšetrovanie

(1) Prokurátor krajskej prokuratúry, ktorej minister-stvo spravodlivosti predložilo žiadosť cudzieho orgánuo vydanie osoby do cudziny alebo v ktorej obvode bolazadržaná alebo býva osoba, o ktorej vydanie by moholiný štát žiadať, vykoná predbežné vyšetrovanie. Ak sazačalo predbežné vyšetrovanie pred doručením žiadostio vydanie, informuje prokurátor o jeho začatí bez od-kladu ministerstvo spravodlivosti.

(2) Účelom predbežného vyšetrovania je zistiť, či súdané podmienky na vyslovenie prípustnosti vydania docudziny.

(3) V konaní o vydanie do cudziny musí mať vyžiada-ná osoba obhajcu.

(4) Prokurátor vyžiadanú osobu vypočuje a oboznámiju s obsahom žiadosti o jej vydanie. Doručí jej kópiužiadosti a odsudzujúceho rozsudku, medzinárodnéhozatýkacieho rozkazu alebo iného príkazu, ktorý je pod-kladom žiadosti.

(5) Ak bola vyžiadaná osoba vzatá do predbežnej väz-by alebo do vydávacej väzby, na styk s obhajcom, na ko-rešpondenciu vo väzbe a na návštevy vo väzbe sa pri-merane použijú predpisy o výkone väzby.

§ 503

Zjednodušené vydávacie konanie

(1) O možnosti vykonania zjednodušeného vydáva-cieho konania za predpokladu súhlasu vyžiadanej oso-by s jej vydaním do cudziny, o dôsledkoch takého jej sú-hlasu a o možnosti súhlas odvolať až do rozhodnutiao povolení vydania do cudziny ministrom spravodlivos-ti poučí prokurátor vyžiadanú osobu počas výsluchuv rámci predbežného vyšetrovania.

(2) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudzinya ak to umožňuje medzinárodná zmluva, poučí ju pro-kurátor aj o možnosti vzdať sa uplatnenia zásady špe-ciality a o dôsledkoch takého postupu.

(3) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudzi-ny, prokurátor s ňou spíše v prítomnosti jej obhajcu zá-pisnicu, v ktorej sa zaznamená jej súhlas s vydaním,ako aj jej vyjadrenie o tom, či sa vzdáva, alebo nevzdávauplatnenia zásady špeciality a v akom rozsahu.

(4) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudzi-ny, prokurátor po skončení predbežného vyšetrovaniapodá návrh súdu na vzatie osoby do vydávacej väzbypodľa § 506 ods. 2 a po rozhodnutí súdu vec predložíministerstvu spravodlivosti s návrhom na rozhodnutie.Ustanovenie § 509 sa nepoužije.

(5) Ak vyžiadaná osoba odvolá svoj súhlas s vydanímkedykoľvek do rozhodnutia ministra spravodlivosti,

vec sa po skončení predbežného vyšetrovania predložísúdu na rozhodnutie podľa § 509.

(6) Aj v prípade, že vyžiadaná osoba vyjadrila súhlass vydaním, môže minister spravodlivosti, skôr než roz-hodne o povolení vydania, predložiť vec na rozhodnutiesúdu podľa § 509.

§ 504

Zadržanie

(1) Na žiadosť cudzích orgánov môže prokurátor prí-slušný na vykonanie predbežného vyšetrovania dať prí-kaz útvaru Policajného zboru na zadržanie osoby,o ktorej vydanie budú cudzie orgány žiadať. Dôvodmiväzby podľa § 71 nie je pritom viazaný.

(2) Osobu, po ktorej vyhlásili cudzie orgány pátraniena účel jej extradície, môže útvar Policajného zboru za-držať po predchádzajúcom súhlase prokurátora. Beztakého súhlasu možno osobu zadržať len vtedy, ak vecnepripúšťa odklad a súhlas nemožno vopred zabezpe-čiť.

(3) Zadržanie sa oznámi bez odkladu prokurátorovi.Ak prokurátor do 48 hodín od zadržania neprepustí za-držanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jejvzatie do predbežnej alebo vydávacej väzby.

§ 505

Predbežná väzba

(1) Predseda senátu krajského súdu rozhodne do 48hodín od dodania zadržanej osoby o návrhu prokuráto-ra na jej vzatie do predbežnej väzby. Dôvodmi väzbypodľa § 71 nie je pritom viazaný. Ak predseda senátuv uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme do predbež-nej väzby, prepustí ju na slobodu.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajskýsúd, v ktorého obvode bola osoba zadržaná alebo v kto-rého obvode býva.

(3) Účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítom-nosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky,kým štát, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží žia-dosť o jej vydanie podľa § 498.

(4) Predbežná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní ododňa zadržania osoby. Predseda senátu krajského súduna návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vy-šetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z pred-bežnej väzby.

(5) Ak počas trvania predbežnej väzby dôjde žiadosťcudzieho orgánu o vydanie, ministerstvo spravodlivostio tom upovedomí prokurátora vykonávajúceho pred-bežné vyšetrovanie. Na jeho návrh môže predseda se-nátu túto osobu vziať do vydávacej väzby, ak sú splne-né podmienky uvedené v § 506 ods. 1.

(6) Prepustenie osoby z predbežnej väzby nevylučujeopakované vzatie do predbežnej väzby alebo jej vzatiedo vydávacej väzby.





http://www.iura.sk

Vydávacia väzba

§ 506

(1) Ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vy-žiadanej osoby v extradičnom konaní na území Sloven-skej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zma-reniu účelu tohto konania, vezme ju predseda senátukrajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrhprokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.

(2) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo akbolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné,vezme krajský súd túto osobu do vydávacej väzby, aktak už neurobil predseda senátu podľa odseku 1.

(3) Predseda senátu krajského súdu nariadi príka-zom prepustenie osoby z vydávacej väzby dňom, keďdôjde k vydaniu osoby cudzím orgánom, najneskôrvšak v šesťdesiaty deň po rozhodnutí ministra spravod-livosti o povolení vydania do cudziny; v prípade uvede-nom v § 507 najneskôr v šesťdesiaty deň odo dňa na-stúpenia výkonu vydávacej väzby, ak ministerspravodlivosti o povolení vydania rozhodol pred týmtodňom. Okrem toho predseda senátu nariadi prepuste-nie z vydávacej väzby tiež, aka) štát, ktorý požiadal o vydanie, svoju žiadosť odvolal,b) najvyšší súd rozhodol, že vydanie je neprípustné,

alebo minister spravodlivosti vydanie nepovolil, ale-bo

c) inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebojeho realizácie.

§ 507

(1) Ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvis-losti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi ale-bo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody prá-voplatne uloženého slovenským súdom, vezme súdvyžiadanú osobu do vydávacej väzby, táto väzba budespočívať.

(2) Ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu uve-dené v odseku 1, spočívanie vydávacej väzby zanikáa vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej väzby.

(3) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajskýsúd, v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe ale-bo vo výkone trestu odňatia slobody.

(4) Predbežné vyšetrovanie podľa odseku 1 vykonáprokurátor príslušný podľa § 502 ods. 1.

§ 508

(1) Proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 505, § 506ods. 1 a § 507 je prípustná sťažnosť, ktorá nemá od-kladný účinok.

(2) O všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa väzby in-formuje súd ministerstvo spravodlivosti.

§ 509

Rozhodnutie súdu

(1) Po skončení predbežného vyšetrovania rozhodnesúd na návrh prokurátora o prípustnosti vydania vy-

žiadanej osoby do cudziny a po právoplatnosti svojhorozhodnutia predloží vec ministerstvu spravodlivosti.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajskýsúd, ktorý rozhodoval o predbežnej alebo vydávacejväzbe; ak sa o predbežnej alebo vydávacej väzbe neko-nalo, krajský súd, v ktorého obvode vyžiadaná osobabýva.

(3) O prípustnosti vydania rozhoduje súd na neverej-nom zasadnutí. Pred rozhodnutím umožní vyžiadanejosobe a jej obhajcovi vyjadriť sa písomne k žiadostio vydanie. Ak v tomto vyjadrení vyžiadaná osoba alebojej obhajca o to požiada alebo ak to považuje súd za po-trebné, o prípustnosti vydania rozhodne súd na verej-nom zasadnutí.

(4) Proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým bolavyslovená prípustnosť vydania, je prípustná sťažnosťprokurátora a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvo-dov neprípustnosti vydania podľa § 501; sťažnosť máodkladný účinok. Proti rozhodnutiu, ktorým bola vy-slovená neprípustnosť vydania, má právo podať sťaž-nosť len prokurátor; sťažnosť má odkladný účinok.

(5) O sťažnosti rozhoduje najvyšší súd. Odvolací súdna neverejnom zasadnutí sťažnosť zamietne, ak zistí,že nie je dôvodná. Ak sťažnosť nezamietne, zruší na-padnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je po-trebné, sám rozhodne uznesením, či je vydanie prípust-né alebo neprípustné. Ustanovenie § 506 ods. 2 sapoužije primerane.

§ 510

Povolenie vydania

(1) Vydanie osoby do cudziny povoľuje minister spra-vodlivosti; vydanie nepovolí, ak krajský súd alebo naj-vyšší súd podľa § 509 rozhodol, že vydanie nie je prí-pustné.

(2) Ak súd vyslovil, že vydanie osoby do cudziny je prí-pustné, môže minister spravodlivosti rozhodnúť, že vy-danie vyžiadanej osoby nepovolí, aka) je dôvodná obava, že trestné konanie v dožadujúcom

štáte nezodpovedalo alebo by nezodpovedalo zása-dám článkov 3 a 6 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd alebo trest odňatia slobo-dy uložený alebo predpokladaný v dožadujúcom štá-te by nebol vykonaný v súlade s požiadavkami člán-ku 3 tohto dohovoru,

b) je dôvodná obava, že vyžiadaná osoba by v dožadujú-com štáte bola vystavená prenasledovaniu z dôvodujej pôvodu, rasy, náboženstva, príslušnosti k určitejnárodnostnej alebo inej skupine, jej štátneho ob-čianstva alebo pre jej politické názory alebo že by saz týchto dôvodov zhoršilo jej postavenie v trestnomkonaní alebo pri výkone trestu odňatia slobody,

c) vyžiadaná osoba by vzhľadom na jej vek a osobné po-mery pri zohľadnení závažnosti trestného činu,z ktorého je obvinená, bola vydaním do cudziny zrej-me neprimerane tvrdo postihnutá,

d) za trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, možnouložiť v dožadujúcom štáte trest smrti okrem prípa-dov, ak sa dožadujúci štát zaručí, že trest smrti ne-bude uložený, alebo





http://www.iura.sk

e) dožadujúci štát žiada o vydanie na vykonanie trestusmrti.

(3) Ak minister spravodlivosti vydanie nepovolí, pred-loží ministerstvo spravodlivosti vec generálnej proku-ratúre na trestné stíhanie v súlade s právnym poriad-kom Slovenskej republiky.

§ 511

Odklad vydania a dočasné odovzdanie

(1) Ak prítomnosť vyžiadanej osoby je potrebná v Slo-venskej republike na účely ukončenia trestného stíha-nia alebo výkonu trestu odňatia slobody v súvislostis iným trestným činom, než ktorý je predmetom žiados-ti o jej vydanie do cudziny, minister spravodlivosti porozhodnutí o povolení vydania môže odložiť vydanie tej-to osoby dožadujúcemu štátu.

(2) Minister spravodlivosti môže rozhodnúť, že povolídočasné odovzdanie vyžiadanej osoby do dožadujúcehoštátu na vykonanie nevyhnutných úkonov. Dočasnéodovzdanie sa môže vykonať aj opakovane.

(3) Na dočasné odovzdanie sa primerane použijúustanovenia § 545 ods. 2 písm. b) a c), § 546 ods. 2a § 547.

(4) Ak bola počas dočasného odovzdania vyžiadanáosoba na území dožadujúceho štátu právoplatne odsú-dená pre trestný čin, pre ktorý bolo vydanie povolené,môže minister spravodlivosti na návrh dožadujúcehoštátu rozhodnúť o odklade jej návratu na územie Slo-venskej republiky do doby, kým sa neukončí výkontrestu odňatia slobody na území dožadujúceho štátu.Takto rozhodnúť nemôže, ak trestné stíhanie vyžiada-nej osoby v Slovenskej republike nebolo právoplatneskončené.

(5) Doba, po ktorú bola osoba počas dočasného odo-vzdania vo väzbe v cudzine, sa započíta do doby výkonutrestu vykonávaného v Slovenskej republike len v roz-sahu, v ktorom nebola započítaná do výkonu trestuuloženého na území dožadujúceho štátu. Doba stráve-ná vo výkone trestu uloženého na území dožadujúcehoštátu sa do doby výkonu trestu vykonávaného v Sloven-skej republike nezapočíta.

§ 512

Stret žiadostí o vydanie do cudziny

(1) Ak boli slovenským orgánom doručené žiadostiviacerých štátov o vydanie tej istej osoby, podmienkyprípustnosti vydania sa posúdia vo vzťahu ku každémuz týchto štátov samostatne.

(2) Ak súd rozhodol, že vydanie je prípustné do viace-rých štátov, alebo ak vyžiadaná osoba vyjadrí súhlass vydaním do viacerých štátov, súčasne s povolením vy-dania rozhodne minister spravodlivosti aj o tom, ktoré-mu štátu bude vyžiadaná osoba vydaná ako prvému.

§ 513

Upustenie od výkonu zvyšku trestuodňatia slobody

(1) Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonutrestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak povolil vy-danie odsúdeného do cudziny. Ak následne nedôjdek vydaniu do cudziny, rozhodne súd, že sa trest alebojeho zvyšok vykoná.

(2) Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 je prípust-ná sťažnosť.

§ 514

Dodatočný súhlas a súhlas s ďalším vydaním

(1) Ustanovenia tohto dielu sa použijú primerane ajna konanie o žiadosti štátu, ktorému bola osoba vyda-ná, o súhlas, aby mohol vydanú osobua) stíhať pre iný trestný čin, než pre ktorý bolo vydanie

povolené, alebo aby mohol byť vykonaný aj iný trestodňatia slobody, než pre ktorý bolo vydanie povole-né, alebo

b) vydať ďalej tretiemu štátu na trestné stíhanie alebovýkon trestu odňatia slobody.

(2) Príslušnými na konanie sú orgány, ktoré konali voveci pôvodnej žiadosti o vydanie tejto osoby do cudziny.

(3) Zjednodušené vydávacie konanie podľa § 503 nieje možné.

(4) Súd rozhoduje o prípustnosti vydania vždy na ne-verejnom zasadnutí. Súd koná vo veci s obhajcom vy-žiadanej osoby a jemu doručuje aj všetky písomnosti.Sťažnosť proti rozhodnutiu o prípustnosti vydaniamôže podať obhajca.


VÝKON ROZHODNUTÍ VO VZťAHU K CUDZINE

Prvý die l

Uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia

§ 515

Cudzie rozhodnutie

(1) Rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci (ďa-lej len „cudzie rozhodnutie“) má právne účinky na úze-mí Slovenskej republiky len vtedy, ak tak ustanovujemedzinárodná zmluva alebo zákon. Vykonať cudzierozhodnutie, ktorým sa uložil trest, možno na územíSlovenskej republiky, len ak bolo uznané slovenskýmsúdom.

(2) Cudzie rozhodnutie možno uznať vo výroku, kto-rýma) bola vyslovená vina, ale uloženie trestu bolo podmie-

nečne odložené,b) bol uložený trest odňatia slobody alebo podmieneč-

ný trest odňatia slobody,c) bol uložený peňažný trest alebo zákaz činnosti,d) bol premenený podmienečný trest alebo peňažný

trest na trest odňatia slobody, alebo





http://www.iura.sk

e) bolo vyslovené prepadnutie majetku alebo jeho čas-ti, alebo veci alebo zhabanie veci, ak sa nachádzajúna území Slovenskej republiky (ďalej len „cudzie ma-jetkové rozhodnutie“).

(3) Cudzie rozhodnutie, ktorým sa zmenilo už uznanécudzie rozhodnutie vo výroku o vine, má účinky na úze-mí Slovenskej republiky bez uznania.

§ 516

Podmienky uznania

(1) Cudzie rozhodnutie sa uzná na území Slovenskejrepubliky, aka) medzinárodná zmluva obsahuje možnosť alebo po-

vinnosť uznávania alebo výkonu cudzích rozhodnu-tí,

b) v odsudzujúcom štáte je právoplatné alebo ak tamproti nemu už nemožno podať riadny opravný pro-striedok,

c) čin, pre ktorý bol trest uložený, je trestným činompodľa právneho poriadku odsudzujúceho štátu ajpodľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

d) rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré zodpovedázásadám obsiahnutým v článku 6 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd,

e) osoba nebola odsúdená pre trestný čin, ktorý má vý-lučne politický alebo vojenský charakter,

f) výkon trestu nie je podľa právneho poriadku Sloven-skej republiky premlčaný,

g) osoba nebola pre tento skutok už odsúdená sloven-ským súdom,

h) nebolo na území Slovenskej republiky uznané cu-dzie rozhodnutie iného štátu voči tej istej osobe preten istý skutok, a

i) uznanie neodporuje záujmom chráneným ustanove-ním § 481.

(2) Ak dôvodom na konanie o uznanie je postup podľadruhého alebo tretieho dielu tejto hlavy, nie je prekáž-kou uznania cudzieho rozhodnutia, ak kedykoľvek po-čas konania odsúdený odvolá svoj súhlas s odovzda-ním, ak sa jeho súhlas vyžaduje alebo ak zanikneniektorá z iných podmienok pre postup podľa druhejalebo tretej hlavy. Pre účinky takto uznaného rozhod-nutia sa použije primerane § 519 ods. 4.

§ 517

Premena trestu

(1) Cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňomuložený slovenský súd nahradí trestom, ktorý by moholuložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine roz-hodoval. Slovenský súd nesmie pritom uložiť trest prís-nejší, ako bol trest uložený v cudzom rozhodnutí, aniho premeniť na iný druh trestu.

(2) Ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobodyuloženého uznávaným cudzím rozhodnutím sú zluči-teľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súdv rozhodnutí o uznaní súčasne rozhodne, že sa bude vovýkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokra-čovať bez jeho premeny podľa odseku 1. Tento postupje vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie len pre

niektorý z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzierozhodnutie týka.

(3) V rozhodnutí o uznaní cudzieho majetkového roz-hodnutia slovenský súd tiež vysloví, komu prepadnutýmajetok, jeho časť alebo vec pripadne. Ak nevyslovíinak, právoplatnosťou rozhodnutia o uznaní sa vlastní-kom majetku, jeho časti alebo veci stáva Slovenská re-publika.

§ 518

Uznávacie konanie

(1) Návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia predkla-dá ministerstvo spravodlivosti súdu, ktorý rozhodujepo písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom za-sadnutí.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajskýsúd, v ktorého obvode odsúdený býva. Ak odsúdenýnemá na území Slovenskej republiky bydlisko, je na ko-nanie príslušný Krajský súd v Bratislave. Ak ide o cu-dzie majetkové rozhodnutie, je na konanie príslušnýkrajský súd, v ktorého obvode sa nachádza majetokalebo vec, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.

(3) Krajský súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doru-čuje odsúdenému, prokurátorovi a ministerstvu spra-vodlivosti.

(4) Proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia jeprípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, pro-kurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd naneverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, ženie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napad-nuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potreb-né, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutieuznáva alebo neuznáva.

(5) Po právoplatnosti rozsudku o uznaní cudziehorozhodnutia krajský súd bez meškania spolu s rozsud-kom vráti ministerstvu spravodlivosti prílohy jeho ná-vrhu, žiadosť cudzieho orgánu a jej prílohy a zašle ge-nerálnej prokuratúre všetky informácie o odsúdenompotrebné na zápis v registri trestov.

§ 519

Účinky uznaného cudzieho rozhodnutia

(1) Uznané cudzie rozhodnutie má rovnaké právneúčinky ako rozsudok slovenského súdu.

(2) Ak sa cudzie rozhodnutie týka viacerých odsúde-ných, má uznanie účinky len vo vzťahu k odsúdenému,ktorého sa týkal návrh na uznanie.

(3) Ak sa uznané cudzie rozhodnutie vzťahuje iba načiastkové konanie pokračovacieho trestného činu spá-chané na území iného štátu, nie je uznané cudzie roz-hodnutie prekážkou trestného stíhania odsúdenéhopre ostatné čiastkové konania pokračovacieho trestné-ho činu spáchané na území Slovenskej republiky.

(4) Ak odsúdený po uznaní cudzieho rozhodnutia od-volal súhlas s odovzdaním na výkon trestu, ak sa napostup podľa druhého alebo tretieho dielu tejto hlavytaký súhlas vyžaduje, alebo k odovzdaniu nedošloz iného dôvodu, možno uznané cudzie rozhodnutie vy-





http://www.iura.sk

konať na území Slovenskej republiky, len ak odsúdenýtrest odňatia slobody v odsudzujúcom štáte nevykonalv plnom rozsahu, alebo v prípade, že bol z jeho výkonupodmienečne prepustený, len ak odsudzujúci štát po-žiada o výkon zvyšku uloženého trestu z dôvodu, že saodsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil.

§ 520

Väzba

(1) Ak je to potrebné na zabezpečenie výkonu cudzie-ho rozhodnutia, môže súd príslušný podľa § 518 ods. 2kedykoľvek po podaní návrhu na uznanie cudzieho roz-hodnutia do nariadenia výkonu uznaného cudziehorozhodnutia rozhodnúť o vzatí do väzby osoby, ktorejbol cudzím rozhodnutím uložený trest odňatia slobodya ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky;dôvodmi väzby podľa § 71 nie je súd viazaný.

(2) Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby je prípustnásťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

§ 521

Vykonávacie konanie

(1) Uznané cudzie rozhodnutie možno vykonať v Slo-venskej republike v prípadoch uvedených v § 522a § 524 až potom, čo ministerstvo spravodlivosti udelilosúhlas.

(2) Výkon uznaného cudzieho rozhodnutia nariadiokresný súd, v ktorého obvode odsúdený býva. Ak od-súdený nemá bydlisko na území Slovenskej republiky,je na nariadenie výkonu príslušný Okresný súd Brati-slava 1.

(3) Výkon uznaného cudzieho majetkového rozhod-nutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode sa nachá-dza majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka.

(4) Súd príslušný podľa odsekov 1 a 2 rozhodujeo všetkých ďalších otázkach vykonávacieho konaniavrátane návrhu na zahladenie odsúdenia z uznanéhocudzieho rozhodnutia.

(5) Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňa-tia slobody v cudzine na základe cudzieho rozhodnutia,ktoré bolo uznané slovenským súdom, súd nariadi vý-kon uznaného cudzieho rozhodnutia pred termínomodovzdania odsúdeného na výkon trestu odňatia slobo-dy na územie Slovenskej republiky.

(6) Súčasne s nariadením výkonu trestu odňatia slo-body alebo v prípade uvedenom v odseku 4 po odovzda-ní odsúdeného na územie Slovenskej republiky súdrozhodne o započítaní väzby podľa § 520, ako aj väzbyuž započítanej a trestu odňatia slobody už vykonanéhov cudzine a tiež doby prevozu odsúdeného do dĺžkytrestu, ktorý má byť vykonaný.

(7) Súd ukončí výkon trestu z uznaného cudziehorozhodnutia, len čo ho štát, o ktorého rozhodnutie ide,informoval o amnestii, milosti alebo inom rozhodnutí čiopatrení, v ktorých dôsledku sa cudzie rozhodnutiestalo ďalej nevykonateľným. Ak amnestiou, milosťoualebo iným rozhodnutím alebo opatrením bol trest od-pustený iba sčasti, súd rozhodne o tom, aký trest odsú-

dený ešte vykoná. Proti rozhodnutiu súdu je prípustnásťažnosť.

(8) Inak sa na výkon uznaného cudzieho rozhodnutiapoužijú primerane ustanovenia tohto zákona týkajúcesa vykonávacieho konania.

Druhý die l

Prevzatie a odovzdanie odsúdeného na výkontrestu odňatia slobody

§ 522

Prevzatie odsúdeného na výkon trestu odňatiaslobody z cudziny

(1) O prevzatí osoby na výkon trestu odňatia slobodyuloženého cudzím rozhodnutím na územie Slovenskejrepubliky na základe medzinárodnej zmluvy rozhodujeministerstvo spravodlivosti na návrh odsudzujúcehoštátu alebo odsúdeného.

(2) Ministerstvo spravodlivosti môže dať súhlas s pre-vzatím odsúdeného alebo požiadať odsudzujúci štáto jeho odovzdanie až po tom, čo bolo cudzie rozhodnutieuznané podľa prvého dielu tejto hlavy.

(3) Toto ustanovenie sa použije primerane aj na odo-vzdanie osoby na výkon trestu odňatia slobody ulože-ného cudzím orgánom, ak sa odsúdený nachádza naúzemí Slovenskej republiky.

§ 523

Odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatiaslobody do cudziny

(1) O odovzdaní osoby odsúdenej slovenským súdomna výkon trestu odňatia slobody na územie iného štátuna základe medzinárodnej zmluvy rozhoduje minister-stvo spravodlivosti.

(2) Odovzdanie možno povoliť na návrh odsúdeného,štátu, do ktorého má byť odovzdaný, alebo súdu, ktorývydal odsudzujúci rozsudok v prvom stupni. Ak návrhnepodával príslušný súd, je jeho súhlas s odovzdanímpodmienkou povolenia.

(3) Po povolení odovzdania príkaz na odovzdanie od-súdeného cudzím orgánom, príkaz na premiestnenieodsúdeného do cudziny vydá okresný súd, v ktoréhoobvode je osoba vo výkone trestu odňatia slobody.

(4) Odovzdaním odsúdeného na výkon trestu do iné-ho štátu strácajú slovenské orgány možnosť pokračo-vať vo výkone trestu; to neplatí, ak sa odsúdený vrátina územie Slovenskej republiky bez toho, aby trestv štáte, do ktorého bol odovzdaný, vykonal v plnom roz-sahu alebo aby bol z jeho výkonu v tomto štáte podmie-nečne prepustený. Ak sa po návrate odsúdeného po-kračuje vo výkone trestu na území Slovenskejrepubliky, vykonaný trest v cudzine sa mu započíta dovýkonu trestu.

(5) S výnimkou odseku 3 sa toto ustanovenie použijeprimerane aj na odovzdanie osoby na výkon trestu od-ňatia slobody, ktorý uložil slovenský súd, do iného štá-tu, ak sa odsúdený už nachádza na jeho území.





http://www.iura.sk

Tret í d ie l

Prevzatie a odovzdanie výkonu podmienečnéhotrestu s dohľadom

§ 524

Rozhodnutie o prevzatí výkonu podmienečnéhotrestu s probačným dohľadom z cudziny

(1) Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže nažiadosť cudzieho orgánu ministerstvo spravodlivostirozhodnúť, že slovenské orgánya) budú sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej

dobe uloženej cudzím rozhodnutím, alebob) okrem sledovania správania odsúdeného v skúšob-

nej dobe rozhodnú aj o tom, či sa odsúdený v skú-šobnej dobe osvedčil alebo či sa podmienečne ulože-ný alebo odložený trest odňatia slobody alebo jehozvyšok vykoná.

(2) Rozhodnutiu podľa odseku 1 musí predchádzaťuznanie cudzieho rozhodnutia podľa prvého dielu tejtohlavy.

§ 525

Postup slovenských orgánov

(1) Po rozhodnutí podľa § 524 sleduje správanie od-súdeného v skúšobnej lehote v súlade s uloženými pod-mienkami okresný súd, v ktorého obvode odsúdenýbýva prostredníctvom probačného a mediačného úrad-níka.

(2) Súd informuje ministerstvo spravodlivosti o všet-kých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na posúde-nie, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil.

(3) Ak bolo rozhodnuté podľa § 524 ods. 1 písm. a),súd po uplynutí skúšobnej doby podá ministerstvuspravodlivosti správu o správaní odsúdeného počasskúšobnej doby. Súd nerozhoduje o tom, že sa odsúde-ný osvedčil alebo že sa trest vykoná, ani nenariadi vý-kon tohto trestu.

(4) Ak bolo rozhodnuté podľa § 524 ods. 1 písm. b), jesúd podľa odseku 1 príslušný rozhodnúť o tom, či saodsúdený osvedčil alebo či sa trest vykoná. Ak rozhod-ne, že trest sa vykoná, nariadi súd jeho výkon. Ustano-venie § 521 sa použije primerane.

§ 526

Žiadosť o odovzdanie výkonu podmienečnéhotrestu do cudziny

Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže súd,ktorý uložil podmienečný trest odňatia slobody osobe,ktorá má bydlisko v cudzine, alebo takúto osobu pod-mienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody,predložiť ministerstvu spravodlivosti návrh, aby štát,v ktorom má odsúdený bydlisko, rozhodol, že jeho orgá-nya) budú sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej

dobe, alebob) okrem sledovania správania odsúdeného aj rozhod-

nú o tom, či sa odsúdený osvedčil, alebo nariadia vý-

kon trestu, ak sa odsúdený v skúšobnej dobeneosvedčil.

§ 527

Dôsledky odovzdania výkonupodmienečného trestu

(1) Ak dožiadaný štát rozhodol podľa § 526 písm. a), jeslovenský súd naďalej príslušný rozhodnúť o tom, či saodsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa trestvykoná. Právoplatné rozhodnutie o tom, že trest sa vy-koná, predloží v prípade potreby ministerstvu spravod-livosti na účel podania žiadosti o výkon tohto rozhod-nutia v dožiadanom štáte.

(2) Ak dožiadaný štát rozhodol o prevzatí aj výkonutrestu pre prípad, že sa odsúdený v skúšobnej dobe ne-osvedčí, ďalší výkon trestu odňatia slobody na územíSlovenskej republiky nie je možný, aka) cudzí orgán rozhodol, že trest sa vykoná, a odsúdený

ho vykonal v plnom rozsahu, alebob) cudzí orgán rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej

dobe osvedčil.

(3) Cudzie rozhodnutia podľa odseku 2 majú na úze-mí Slovenskej republiky rovnaké právne účinky, ako byich vydal slovenský súd.


PREVZATIE A ODOVZDANIE TRESTNEJ VECI

§ 528

Prevzatie trestnej veci

(1) O žiadosti cudzieho orgánu, aby trestné konanie,ktoré vedú tieto orgány, prevzali slovenské orgány, roz-hoduje generálna prokuratúra, ktorá o tom informujeministerstvo spravodlivosti.

(2) V prípade kladného rozhodnutia o žiadosti podľaodseku 1 dá generálna prokuratúra bez meškania pod-net vecne a miestne príslušnej prokuratúre na postuppodľa tohto zákona.

(3) Úkon urobený orgánmi dožadujúceho štátu v sú-lade s právnym poriadkom tohto štátu má rovnakúplatnosť v Slovenskej republike, ako by ho urobili slo-venské orgány, za podmienky, že jeho prijatie nedá to-muto úkonu väčšiu dôkaznú hodnotu, ako má v doža-dujúcom štáte.

(4) Ak dožadujúci štát odvolá svoju žiadosť o prevza-tie trestnej veci z dôvodu, že bude sám v trestnej vecipokračovať, slovenské orgány strácajú právomoc po-kračovať v trestnom konaní.

§ 529

Odovzdanie trestnej veci

(1) Ak obvinený, proti ktorému sa vedie v Slovenskejrepublike trestné konanie, je štátnym občanom inéhoštátu alebo má bydlisko na jeho území, môžu slovenskéorgány dať podnet, aby bolo trestné stíhanie odovzdanétomuto štátu.

(2) O podaní žiadosti o odovzdanie trestného konania





http://www.iura.sk

do cudziny rozhoduje minister spravodlivosti; ak je vecv štádiu pred podaním obžaloby, rozhoduje na návrhgenerálnej prokuratúry.

(3) Podnet na odovzdanie trestného konania možnopodať najmä, aka) vydanie obvineného na trestné stíhanie z dožiadané-

ho štátu nie je možné, bolo týmto štátom odmietnutéalebo ak sa od vyžiadania z cudziny upustilo z inýchdôvodov,

b) trestné stíhanie v dožiadanom štáte sa javí hospo-dárnym a účelným najmä v záujme objektívneho zis-tenia skutkového stavu alebo výkonu trestu,

c) obvinený bol alebo má byť vydaný do dožiadanéhoštátu alebo ak z iných dôvodov možno predpokladať,že trestné stíhanie v tomto štáte možno vykonaťv jeho prítomnosti,

d) vydanie osoby, ktorá bola slovenským súdom právo-platne odsúdená na trest odňatia slobody, nie jemožné alebo bolo dožiadaným štátom odmietnuté,a uložený trest nie je v dožiadanom štáte možné vy-konať.

(4) Ak dožiadaný štát rozhodol, že preberá trestné ko-nanie, nemožno na území Slovenskej republiky pokra-čovať v trestnom stíhaní obvineného pre trestný čin,pre ktorý bolo trestné konanie odovzdané, alebo naria-diť výkon trestu uloženého pre trestný čin, pre ktorýbolo trestné konanie odovzdané.

(5) Slovenské orgány môžu v trestnom stíhaní pokra-čovať alebo nariadiť výkon trestu, ak dožiadaný štáta) oznámi, že vo veci nebude konať,b) dodatočne odvolá svoje rozhodnutie o prevzatí trest-

ného konania, aleboc) oznámi, že v konaní nebude pokračovať.

§ 530

Informovanie o výkone subsidiárnejtrestnej právomoci

Na základe žiadosti cudzieho orgánu, ktorý koná ale-bo zamýšľa konať o trestnom čine spáchanom v cudzi-ne, informáciu o tom, či tento trestný čin stíhajú aj slo-venské orgány, podá generálny prokurátor.

P I A T A H L A V A

PRÁVNA POMOC VO VZťAHU K CUDZINE

Prvý die l

Predmet právnej pomoci

§ 531

Vymedzenie predmetu

Právnou pomocou sa rozumejú úkony po začatí trest-ného konania v Slovenskej republike vykonávané v cu-dzine na základe dožiadania slovenských orgánov ale-bo takéto úkony vykonávané na území Slovenskejrepubliky na základe dožiadania cudzích orgánov, naj-mä doručovanie písomností, výsluch osôb a vykonáva-nie ďalších dôkazov.

Druhý die l

Dožiadania slovenských orgánov

§ 532

Spôsob zasielania dožiadania

(1) Dožiadania slovenských orgánov prípravnéhokonania o právnu pomoc sa do cudziny zasielajú pro-stredníctvom generálnej prokuratúry. Dožiadania slo-venských súdov sa do cudziny zasielajú prostredníc-tvom ministerstva spravodlivosti. Diplomatická cestatým nie je vylúčená.

(2) Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môžu slo-venské orgány zasielať svoje dožiadania do cudziny ajiným spôsobom než uvedeným v odseku 1. Policajtmôže dožiadanie zaslať do cudziny vždy len prostred-níctvom prokurátora.

§ 533

Obsah a forma dožiadania

(1) Dožiadanie musí okrem presného vymedzenia po-žadovaného úkonu právnej pomoci obsahovať opisskutkových okolností činu, ktorého sa dožiadanie týka,právnu kvalifikáciu s uvedeným doslovného znenia zá-konných ustanovení, údaje o obvinenej osobe, prípad-ne poškodenom alebo svedkovi, ak sa žiada ich vypoču-tie, a ďalšie údaje potrebné na riadne poskytnutiepožadovanej právnej pomoci.

(2) Dožiadanie musí obsahovať presné označenie do-žadujúceho orgánu, spisovú značku trestnej veci, dá-tum a musí byť potvrdené podpisom zodpovednej úrad-nej osoby a odtlačkom okrúhlej pečiatky tohto orgánu.

(3) K dožiadaniu a priloženým písomnostiam sa pri-pojí preklad do cudzieho jazyka vyhotovený úradnýmprekladateľom, ak sa vo vzťahu k dožiadanému štátupreklad vyžaduje.

§ 534

Doručovanie v cudzine poštou

Doručovanie písomnosti osobe v cudzine poštou jemožné, iba ak to dovoľuje medzinárodná zmluva.

§ 535

Platnosť úkonov

Doručenie vykonané na žiadosť slovenského orgánucudzím orgánom, ako aj dôkazy pred ním vykonané súúčinné, ak boli vykonané v súlade s právnym poriad-kom dožiadaného štátu alebo ak vyhovujú právnemuporiadku Slovenskej republiky.

§ 536

Predvolanie osôb z cudziny

(1) Ak je na úkone potrebná prítomnosť osoby, ktorása zdržiava v cudzine, treba jej predvolanie doručiť for-mou dožiadania. Prítomnosť tejto osoby sa nesmie vy-nucovať použitím donucovacích opatrení.





http://www.iura.sk

(2) Osoba, ktorá sa na územie Slovenskej republikydostaví na základe predvolania, nesmie byť trestne stí-haná, odsúdená alebo jej osobná sloboda obmedzenápre trestný čin, ktorý spáchala pred vstupom na úze-mie Slovenskej republiky.

(3) Trestné stíhanie, odsúdenie alebo obmedzenieosobnej slobody predvolanej osoby je však prípustnéa) pre trestný čin, pre ktorý bola osoba predvolaná ako

obvinená,b) ak sa predvolaná osoba po vykonaní úkonu zdržiava

na území Slovenskej republiky po dobu dlhšiu ako15 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,

c) ak sa predvolaná osoba po opustení územia Sloven-skej republiky dobrovoľne vráti späť alebo je na úze-mie Slovenskej republiky dopravená z cudziny zá-konným spôsobom.

Tret í d ie l

Dožiadania cudzích orgánov

§ 537

Spôsob a forma vybavenia dožiadania

(1) Slovenské orgány vykonávajú právnu pomoc po-žadovanú cudzími orgánmi spôsobom upravenýmv tomto zákone alebo v medzinárodnej zmluve. Ak saposkytuje právna pomoc podľa medzinárodnej zmluvypostupom, ktorý nie je upravený v tomto zákone, roz-hodne príslušný prokurátor, akým spôsobom sa práv-na pomoc vykoná.

(2) Na žiadosť cudzieho orgánu možno požadovanúprávnu pomoc vykonať podľa právneho predpisu doža-dujúceho štátu, ak žiadaný postup nie je v rozpore sozáujmami chránenými ustanovením § 481.

(3) Na vykonanie dožiadania podľa § 539 ods. 1 sa vy-žaduje, aby čin, ktorého sa dožiadanie týka, bol trest-ným činom nielen podľa právneho poriadku dožadujú-ceho štátu, ale aj právneho poriadku Slovenskejrepubliky.

§ 538

Príslušnosť na vybavenie dožiadania

(1) Dožiadania cudzieho orgánu o právnu pomoc sazasielajú ministerstvu spravodlivosti.

(2) Na zabezpečenie vybavenia dožiadania cudziehoorgánu o právnu pomoc je príslušná okresná prokura-túra, v ktorej obvode sa požadovaný úkon právnej po-moci má vykonať. Ak je daná miestna príslušnosť via-cerých prokuratúr, zašle ministerstvo spravodlivostidožiadanie generálnej prokuratúre na rozhodnutie,ktorá prokuratúra zabezpečí jeho vybavenie.

(3) Ak cudzí orgán požiada o vykonanie výsluchu ale-bo iného úkonu právnej pomoci súdom z dôvodu použi-teľnosti úkonu v trestnom konaní v dožadujúcom štáte,predloží prokurátor v tejto časti dožiadanie cudziehoorgánu na vybavenie okresnému súdu, v ktorého obvo-de sa úkon právnej pomoci má vykonať. Ak predmetomdožiadania je výlučne úkon, ktorý má vykonať súd, za-

šle ministerstvo spravodlivosti dožiadanie priamo prí-slušnému súdu.

§ 539

Povolenie úkonu právnej pomoci súdom

(1) Ak sa podľa tohto zákona vyžaduje na vykonaniedôkazu požadovaného cudzím orgánom príkaz súdu,vydá príkaz súd na návrh prokurátora zabezpečujúce-ho vybavenie dožiadania.

(2) Ak sa úkon právnej pomoci má vykonať podľa cu-dzieho predpisu, rozhodne súd na návrh prokurátora,či postup podľa cudzieho predpisu nie je v rozpore sozáujmami chránenými ustanovením § 481. Ak takýtorozpor nezistí, úkon povolí a súčasne rozhodne, akýmspôsobom sa vykoná. Proti rozhodnutiu súdu môžeprokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.Rozhodnutie súdu o rozpore postupu podľa cudziehopredpisu sa nevyžaduje, ak ide o doručenie písomnostialebo poučenie osoby podľa cudzieho predpisu.

(3) Na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 je príslušnýokresný súd, v ktorého obvode sa úkon právnej pomocimá vykonať.

§ 540

Úkony cudzích orgánov

(1) Cudzie orgány nemôžu na území Slovenskej re-publiky samostatne vykonávať úkony právnej pomoci.

(2) Cudzí konzulárny úrad s pôsobnosťou pre územieSlovenskej republiky môže vykonať z poverenia orgá-nov vysielajúceho štátu úkon na účely trestného kona-nia pre tieto orgány len na základe súhlasu minister-stva spravodlivosti. Na doručenie písomnosti občanovivysielajúceho štátu alebo na výsluch osoby, ak sa oso-ba dostaví dobrovoľne, súhlas ministerstva spravodli-vosti netreba.

(3) Prítomnosť zástupcov cudzích orgánov a inýchosôb na úkone právnej pomoci vykonávanom sloven-ským orgánom je možná iba na základe súhlasu proku-rátora. Súd udeľuje takýto súhlas v prípade, ak budeúkon sám vykonávať.

§ 541

Doručovanie písomností

(1) Ak je písomnosť určená na doručenie adresátoviv Slovenskej republike vyhotovená v slovenskom jazy-ku alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadomna všetky okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľ-ný, alebo je k nej pripojený preklad do tohto jazykaa nežiada sa osobné doručenie, doručí sa adresátovi pí-somnosť podľa ustanovení tohto zákona na doručova-nie do vlastných rúk. Doručiť zásielku uložením možnolen pri opakovanom pokuse o doručenie.

(2) Ak písomnosť nie je vyhotovená v jazyku podľa od-seku 1 a nie je k nej pripojený ani preklad do tohto jazy-ka, pričom dožadujúci orgán nebol povinný zabezpečiťpodľa medzinárodnej zmluvy takýto preklad, vyhotove-nie prekladu do slovenského jazyka zabezpečí orgánvykonávajúci právnu pomoc a následne písomnosť do-





http://www.iura.sk

ručí podľa odseku 1. Inak bude písomnosť adresátovidoručená len vtedy, ak po poučení o možnosti odoprieťjej prevzatie je adresát ochotný ju prevziať.

(3) Ak dožadujúci orgán požiada o osobné doručeniepísomností, doručia sa písomnosti adresátovi osobne.Doručovať podľa odseku 1 v takom prípade nie je mož-né, a ak sa ani pri opakovanom pokuse nepodarí pí-somnosti doručiť osobne, doručujúci orgán vráti dožia-danie nevybavené späť a v sprievodnom liste uvediedôvody nevybavenia. Prevzatie písomnosti adresát po-tvrdí podpisom na doručenom liste dožadujúceho orgá-nu alebo do zápisnice doručujúceho orgánu. Ak adre-sát odoprie písomnosti prevziať z dôvodov uvedenýchv odseku 2, uvedie doručujúci orgán túto skutočnosťv doručenom liste dožiadaného orgánu alebo v sprie-vodnom liste, ktorým dožiadanie vráti dožadujúcemuorgánu.

§ 542

Výsluch pod prísahou

(1) Ak o to žiada cudzí orgán, možno svedkov, znalcova strany vypočuť pod prísahou; pred prísahou musiabyť upozornení na význam výpovede a na následky kri-vej prísahy.

(2) Prísaha pre svedkov a účastníkov znie: „Prisahámna svoju česť a svedomie, že budem vypovedať pravdua nič vedome nezamlčím.“.

(3) Prísaha pre znalcov znie: „Prisahám na svoju česťa svedomie, že posudok podám podľa svojho najlepšie-ho vedomia a svedomia. Vyhlasujem, že som si vedomýtrestných následkov podania nepravdivého znaleckéhoposudku.“.

Štvrtý die l

Niektoré osobitné formy právnej pomoci

§ 543

Prevoz

(1) O povolení prevozu osoby územím Slovenskej re-publiky na účely trestného stíhania alebo výkonu tres-tu odňatia slobody v cudzine na základe žiadosti cu-dzích orgánov rozhoduje minister spravodlivosti. Počasprevozu sa obmedzí osobná sloboda prevážanej osobyna zabránenie jej úteku; na obmedzenie osobnej slobo-dy prevážanej osoby sa použijú donucovacie prostried-ky podľa osobitného predpisu.

(2) Povolenie prevozu na účely, ktoré predpokladajúspätný prevoz cez územie Slovenskej republiky po vy-konaní úkonu v cudzine, je súčasne aj povolením pretento spätný prevoz.

§ 544

Cezhraničné sledovanie a prenasledovanie

(1) V súlade s podmienkami medzinárodnej zmluvymôže útvar Policajného zboru pri sledovaní alebo pre-nasledovaní osoby vstúpiť na územie iného štátu a po-

kračovať v sledovaní osoby alebo prenasledovaní osobyaj na území toho štátu.

(2) Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predsedasenátu a v prípravnom konaní prokurátor.

(3) Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, je postup podľaodseku 1 možný aj bez príkazu na základe súhlasu pre-zidenta Policajného zboru. O tejto skutočnosti musí byťihneď informovaný orgán, ktorý by bol inak oprávnenývydať príkaz podľa odseku 2.

(4) Cudzie orgány môžu cezhraničné sledovanie aleboprenasledovanie na území Slovenskej republiky vyko-nať v súlade s podmienkami medzinárodnej zmluvy. Akmedzinárodná zmluva neurčuje, ktorý orgán Sloven-skej republiky je príslušný udeliť súhlas s vykonanímcezhraničného sledovania alebo prenasledovania naúzemí Slovenskej republiky, udeľuje takýto súhlas pre-zident Policajného zboru.

Dočasné odovzdanie osoby na vykonanieúkonov do cudziny

§ 545

(1) Na žiadosť cudzieho orgánu možno osobu nachá-dzajúcu sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slo-body na území Slovenskej republiky dočasne odovzdaťdo cudziny na účely dokazovania.

(2) Osobu uvedenú v odseku 1 možno dočasne odo-vzdať len vtedy, aka) nemá v konaní v cudzine postavenie obvineného

a s dočasným odovzdaním súhlasí,b) jej neprítomnosťou sa nezmení účel väzby alebo vý-

konu trestu vykonávaného na území Slovenskej re-publiky, a

c) dočasné odovzdanie neprimerane nepredĺži trvanieväzby, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej re-publiky, alebo dočasné odovzdanie nepredĺži výkontrestu odňatia slobody vykonávaného na území Slo-venskej republiky.

§ 546

(1) O povolení dočasného odovzdania osoby rozhodu-je minister spravodlivosti. V rozhodnutí určí primera-nú lehotu, v ktorej musí byť dočasne odovzdaná osobavrátená na územie Slovenskej republiky.

(2) Po povolení dočasného odovzdania príkaz na pre-miestnenie osoby do cudziny vydá okresný súd, v kto-rého obvode je osoba vo väzbe alebo výkone trestu od-ňatia slobody.

§ 547

(1) Doba, po ktorú bola osoba vo väzbe v cudzine, sanezapočítava do lehôt podľa § 76. Rozhodnutie o tomurobí predseda senátu a v prípravnom konaní na návrhprokurátora sudca pre prípravné konanie.

(2) Doba uvedená v odseku 1 sa započíta do dĺžky vý-konu trestu vykonávaného v Slovenskej republike.

(3) Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 alebo 2 je prí-pustná sťažnosť.





http://www.iura.sk

§ 548

Ustanovenia § 545 až 547 sa použijú primerane aj naodovzdanie osoby do cudziny, aby sa mohla zúčastniťúkonu právnej pomoci vykonávaného na území inéhoštátu na žiadosť slovenských orgánov.

§ 549

Dočasné prevzatie osoby z cudzinyna vykonanie úkonov

(1) Ak je v trestnom konaní na území Slovenskej re-publiky potrebná účasť inej osoby ako obvineného naúčely dokazovania a táto osoba je v cudzine vo väzbealebo vo výkone trestu odňatia slobody, požiada proku-rátor alebo súd ministerstvo spravodlivosti o zabezpe-čenie dočasného odovzdania tejto osoby na územie Slo-venskej republiky. V žiadosti uvedie, na aké úkony jeprítomnosť osoby potrebná, a označí deň alebo časovéobdobie, na ktoré je prítomnosť potrebné zabezpečiť.

(2) Ak dožiadaný štát povolí dočasné odovzdanie oso-by na územie Slovenskej republiky, rozhodne predsedasenátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátorasudca pre prípravné konanie, že táto osoba bude počasdočasného odovzdania na území Slovenskej republikyvo väzbe. V uznesení sa uvedie, že väzba sa začínadňom prevzatia tejto osoby na územie Slovenskej re-publiky.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primeraneaj na odovzdanie osoby do cudziny, aby sa mohla zú-častniť úkonu právnej pomoci vykonávaného na územíSlovenskej republiky na žiadosť cudzích orgánov.

§ 550

Odovzdanie veci

(1) Na žiadosť cudzieho orgánu možno vykonať zais-tenie veci a jej následné odovzdanie do cudziny.

(2) Dožiadaný orgán môže odložiť odovzdanie zaiste-nej veci, ak ju slovenské orgány potrebujú v trestnomkonaní.

(3) Pri odovzdávaní zaistenej veci dožiadaný orgánpožiada cudzí orgán o jej vrátenie. Tohto práva sa všakvýslovne môže vzdať alebo môže súhlasiť s tým, aby vecbola vrátená priamo jej vlastníkovi.

(4) Tieto ustanovenia sa použijú primerane aj na odo-vzdanie veci, ktorá bola zaistená u vydávanej osoby. Akje to možné, takáto vec sa odovzdá cudzím orgánom sú-časne s vydávanou osobou.

§ 551

Zaistenie majetku

(1) Za podmienok ustanovených v medzinárodnejzmluve môže súd na základe žiadosti cudzieho orgánuna návrh prokurátora rozhodnúť o predbežnom zaiste-ní veci, účtu, cenných papierov alebo iného majetku,ktorý sa nachádza na území Slovenskej republikya ktorý patrí osobe, proti ktorej sa vedie v cudzine trest-né stíhanie.

(2) O návrhu podľa odseku 1 je príslušný rozhodnúť

okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok,ktorý sa má zaistiť.

(3) Okresný súd zruší predbežné zaistenie na základepodnetu cudzieho orgánu, ktorý o predbežné zaisteniepožiadal. Okresný súd môže predbežné zaistenie zrušiťaj v prípade, že cudzí štát v primeranom čase nepožiadao výkon cudzieho majetkového rozhodnutia týkajúcehosa zaisteného majetku.

§ 552

Informácie z registra trestov

Na prijatie žiadosti cudzieho orgánu o poskytnutieinformácie z registra trestov je príslušná generálnaprokuratúra.

Š IESTA ČASŤ

TROVY TRESTNÉHO KONANIA

Trovy trestného konania,ktoré znáša štát

§ 553

(1) Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného kona-nia vrátane trov vykonávacieho konania znáša štát; ne-znáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej oso-by a poškodeného ani výdavky spojené so zvolenímobhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na po-vinnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledkudovolania podaného ministrom spravodlivosti alebo ge-nerálnym prokurátorom.

(2) Obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, mávoči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify ur-čenej osobitným predpisom, ak zákon neustanovujeinak.

(3) Zástupca z radov advokátov, ktorý bol ustanovenýpoškodenému podľa § 47 ods. 6, má voči štátu nárok naodmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitnýmpredpisom pre konanie o občianskoprávnych veciach.

(4) O výške odmeny a náhrady rozhodne na návrh ob-hajcu alebo zástupcu z radov advokátov, ktorý bolustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6, orgán čin-ný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestnéstíhanie právoplatne skončilo; v konaní pred súdomrozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa aleboním poverený vyšší súdny úradník.


§ 554

(1) Ak obvinený, svedok alebo iná osoba, ktorá bolao úkone riadne upovedomená alebo na úkon predvola-ná, bezdôvodnou neúčasťou spôsobí, že úkon sa v prí-pravnom konaní nemohol vykonať alebo hlavné pojed-návanie alebo verejné zasadanie sa muselo odročiť, jepovinný uhradiť náklady spojené s opakovaním úkonualebo s novým hlavným pojednávaním alebo verejnýmzasadnutím, ako aj náklady, ktoré vznikli osobe, ktorása na úkone zúčastnila, ak nemá nárok na náhradu ná-





http://www.iura.sk

kladov štátom. O tom musia byť obvinený, svedoka ostatné osoby poučení.

(2) O výške náhrady podľa odseku 1 rozhodne orgánčinný v trestnom konaní alebo súd, ktorého úkon bolzmarený alebo ktorý vykonal konanie na základe vedo-me nepravdivého oznámenia. V konaní pred súdomrozhodne predseda senátu alebo ním poverený vyššísúdny úradník.

(3) Výšku a spôsob úhrady zvýšených trov trestnéhokonania podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväznýpredpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.


Povinnosť na náhradu trovtrestného konania

§ 555

(1) Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinné-ho, je povinný nahradiť štátua) trovy spojené s výkonom väzby,b) trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody,c) vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému obhaj-

covi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátovpodľa § 47 ods. 6, ak nemá nárok na bezplatnú obha-jobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu,

d) paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.

(2) Úhradu trov spojených s výkonom väzby a s výko-nom trestu odňatia slobody upravuje osobitný predpis.

(3) Paušálnu sumu podľa odseku 1 písm. d) ustanovívšeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá minis-terstvo spravodlivosti.

(4) Ak poškodený nepreukázal, že ustanovenie zá-stupcu podľa § 47 ods. 6 bolo odôvodnené, je povinnýnahradiť štátu trovy spojené s uplatňovaním jeho náro-ku.

§ 556

(1) Kto podal celkom bezvýsledne dovolanie alebo ná-vrh na obnovu konania, je povinný nahradiť štátu trovykonania o tomto dovolaní alebo návrhu na obnovu ko-nania, a to paušálnou sumou, ktorú ustanoví minister-stvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnympredpisom. Ďalej je povinný nahradiť štátu odmenua náhradu obhajcovi, ak bol v súvislosti s týmto kona-ním ustanovený, ak obvinený nemá nárok na bezplat-nú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu.

(2) Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihu-je prokurátora a štátny orgán starostlivosti o mládež.

§ 557

Povinnosť na náhradu trov poškodeného

(1) Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárokna náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povin-nosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mutrovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nárokuv trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribranímsplnomocnenca.

(2) Súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť nanávrh poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá po-vinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ichčasť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnomkonaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol pri-znaný nárok na náhradu škody ani sčasti.

Rozhodovanie o povinnost i na náhradutrov trestného konania a o ich výške

§ 558

(1) O povinnosti na náhradu trov poškodenéhoa ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spoje-ných s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu od-meny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátomustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcoviz radov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právo-platnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stup-ňa alebo ním poverený súdny úradník.

(2) Pred rozhodnutím o povinnosti na náhradu trovtrestného konania podľa § 555 ods. 1 písm. c) treba zis-tiť, či nie sú splnené podmienky na bezplatnú obhajo-bu, bezplatné zastupovanie poškodeného, obhajobu zazníženú náhradu alebo zastupovanie za zníženú náhra-du.


§ 559

Ak trovy určené paušálnou sumou neboli zaplatenékolkovými známkami, rozhodne o povinnosti na ich ná-hradu po právoplatnosti rozsudku predseda senátusúdu prvého stupňa alebo ním poverený vyšší súdnyúradník.

S IEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉUSTANOVENIA

§ 560

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európ-skych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílo-he.

§ 561

(1) Podrobnosti o organizácii práce a postupe pri vy-bavovaní trestných vecí okresnými súdmi a krajskýmisúdmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

(2) Podrobnosti o podmienkach a postupe prokuráto-ra pri konaní o dohode o vine a treste ustanoví všeobec-ne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvospravodlivosti.

(3) Podrobnosti o tvorbe spisu vrátane číslovania listova vyhotovovania jeho obsahu orgánmi činnými v trest-nom konaní a súdmi ustanoví všeobecne záväzný právnypredpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti po doho-de s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.





http://www.iura.sk

§ 562

(1) V sídle Krajského súdu v Bratislave a Krajskéhosúdu v Košiciach sa okresným súdom podľa § 16 ods. 1rozumie Okresný súd Bratislava I a Okresný súd KošiceI. Vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti vojenských súdov,sa okresným súdom podľa § 16 ods. 1 rozumie každývojenský obvodový súd.

(2) Okresný súd v sídle krajského súdu je príslušnývykonať v prvom stupni konanie aj o trestných činochpodľa skôr účinných predpisov, ktoré svojou povahoua závažnosťou zodpovedajú trestným činom uvedenýmv § 16 ods. 1.

(3) Rozhodnutia a opatrenia týkajúce sa výkonu roz-sudkov vyhlásených najvyšším súdom ako súdom pr-vého stupňa vydáva Okresný súd Bratislava I a Vojen-ský obvodový súd v Bratislave.

§ 563

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisochvyhlásených do účinnosti tohto zákona používa pojemorgán činný v trestnom konaní, rozumie sa tým proku-rátor, policajt a súd podľa tohto zákona, pokiaľ z pova-hy veci nevyplýva, že sa ním rozumie iba prokurátoralebo policajt.

§ 564

(1) Trestné stíhanie začaté pred dňom nadobudnutiaúčinnosti tohto zákona a úkony v ňom vykonané majúrovnaké účinky ako trestné stíhanie začaté a úkony vy-konané podľa tohto zákona.

(2) Lehoty na vyšetrovanie podľa tohto zákona začí-najú plynúť odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zá-kona.

(3) Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na ok-resný súd pred dňom nadobudnutia účinnosti tohtozákona, vykoná konanie okresný súd podľa doterajšíchpredpisov. Konanie o riadnom opravnom prostriedkuproti takému rozhodnutiu vykoná krajský súd podľadoterajších predpisov. Rovnako sa postupuje, ak vecpostúpil okresnému súdu na vykonanie konania neprí-slušný súd.

(4) Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba nakrajský súd na vykonanie konania v prvom stupni preddňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykonákonanie v prvom stupni príslušný krajský súd podľadoterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnomprostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná najvyššísúd podľa doterajších predpisov. Rovnako sa postupu-je, ak vec postúpil krajskému súdu na vykonanie kona-nia v prvom stupni nepríslušný súd.

(5) Konaním podľa odsekov 3 a 4 sa rozumie aj kona-nie o dôvodoch a lehotách väzby podľa doterajšíchpredpisov vrátane konania o návrhu na predĺženie le-hoty väzby najvyšším súdom.

(6) Ustanovenia odsekov 3 a 4 neplatia pre ďalšie ko-nanie v takej veci, ak súd za účinnosti tohto zákonaprávoplatne vrátil vec prokurátorovi na došetrenie.

(7) Vo veciach, v ktorých sa začala väzba predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, začnú plynúťlehoty, v ktorých treba rozhodnúť v prípravnom konanío predĺžení lehoty väzby odo dňa nadobudnutia účin-nosti tohto zákona; tým nie sú dotknuté ustanoveniao prípustnom trvaní väzby okrem prípadov, ak boloprávoplatne rozhodnuté o predĺžení lehoty väzby preddňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na časdlhší, ako sú lehoty uvedené v § 76 ods. 6 alebo 7;v týchto prípadoch sa skončí lehota väzby najneskôruplynutím troch mesiacov odo dňa nadobudnutiaúčinnosti tohto zákona. Lehoty rozhodné pre dĺžku väz-by podľa § 76 ods. 6 a 7 sa určia podľa trestnej sadzbyustanovenej na stíhaný skutok Trestným zákonomúčinným v čase rozhodovania. Rovnako sa určia lehotyrozhodné pre dĺžku väzby, ak je páchateľ obvinený podni nadobudnutia účinnosti tohto zákona za trestnýčin spáchaný pred dňom nadobudnutia účinnosti toh-to zákona.

§ 565

Oznamovacia povinnosť orgánov činných v trestnomkonaní a súdu podľa § 114 ods. 8 a § 115 ods. 8 vznikávo veciach, v ktorých bol vydaný príkaz na vyhotovova-nie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukovýchzáznamov podľa § 114 ods. 2 a príkaz na odpočúvaniea záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115ods. 3 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

§ 566

(1) V konaní o sťažnosti pre porušenie zákona poda-nej pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákonasa postupuje podľa doterajšieho zákona.

(2) Na konanie o dovolaní vo veciach, v ktorých bypodľa doterajších predpisov bol príslušný Najvyšší súdČeskej a Slovenskej Federatívnej Republiky vykonaťkonanie o sťažnosti pre porušenie zákona, je príslušnýNajvyšší súd Slovenskej republiky, ak orgán, ktorý voveci rozhodol v prvom stupni, mal sídlo na území Slo-venskej republiky.

(3) Na konanie o dovolaní vo veciach, v ktorých rozho-dol bývalý Štátny súd alebo bývalý Najvyšší súd akosúd prvého stupňa, je príslušný Najvyšší súd Sloven-skej republiky, ak by podľa doteraz platných predpisovbol vo veci príslušný v prvom stupni konať súd so síd-lom na území Slovenskej republiky.

§ 567

(1) Ak bola právoplatne povolená obnova konaniapred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, napokračovanie konania sa použijú ustanovenia tohto zá-kona, ak sú pre obvineného priaznivejšie.

(2) Ak sa o podanom návrhu na obnovu konania eštenekonalo alebo do dňa nadobudnutia účinnosti tohtozákona nebolo o návrhu na povolenie obnovy konaniaprávoplatne rozhodnuté, koná sa podľa tohto zákona,ak je to pre obvineného priaznivejšie.

(3) Ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh naobnovu konania, vydal v prvom stupni už nejestvujúci





http://www.iura.sk

súd, rozhoduje o návrhu na obnovu konania ten súd,ktorý by bol podľa tohto zákona vecne a miestne prí-slušný; ak rozhodoval v prvom stupni bývalý Štátnysúd, rozhoduje o návrhu na obnovu konania okresnýsúd v sídle krajského súdu alebo vojenský obvodovýsúd, ktorý by bol podľa tohto zákona vo veci miestnepríslušný.

§ 568

Zrušuje sa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konanísúdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 57/1965Zb., zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 149/1969 Zb.,zákona č. 48/1973 Zb., zákona č. 29/1978 Zb., zákonač. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákonač. 178/1990 Zb., zákona č. 303/1990 Zb., zákonač. 558/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky č. 6/1993 Z. z., zákona Národnej rady Sloven-skej republiky č. 156/1993 Z. z., zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 178/1993 Z. z., zákona Národ-nej rady Slovenskej republiky č. 247/1994 Z. z., nálezuÚstavného súdu Slovenskej republiky č. 222/1998Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z., zákona č. 272/1999Z. z., zákona č. 173/2000 Z. z., zákona č. 366/2000Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 182/2002Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 422/2002Z. z., zákona č. 457/2003 Z. z., zákona č. 458/2003Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 537/2004Z. z., zákona č. 652/2004 Z. z. a zákona č. 122/2005Z. z.

§ 569

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.

Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.





http://www.iura.sk

Prílohak zákonu č. 301/2005 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOVEURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní (Ú. v. ES L 82,22. 2. 2001).

2. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (Ú. v. ES L 162,20. 6. 2002).





http://www.iura.sk

PREHĽAD USTANOVENÍ TRESTNÉHO PORIADKU

PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

PRVÁ HLAVA ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Predmet zákona § 1

Základné zásady trestného konania § 2

Súčinnosť štátnych orgánov, právnických osôb

a fyzických osôb § 3

Spolupráca so záujmovými združeniami občanov a s dôveryhodnou osobou § 4, 5

Poskytovanie informácií o trestnom konaní § 6

Posudzovanie predbežných otázok § 7

Osoby vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu § 8

Neprípustnosť trestného stíhania § 9

Výklad niektorých pojmov § 10

DRUHÁ HLAVA SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ

Prvý diel Pôsobnosť a príslušnosť súdovVýkon trestného súdnictva § 11

Pôsobnosť vojenských súdov § 12, 13

Pôsobnosť Špeciálneho súdu § 14

Vecná príslušnosť § 15, 16

Miestna príslušnosť § 17

Spoločné konanie § 18, 19

Príslušnosť niekoľkých súdov § 20

Vylúčenie a spojenie veci § 21

Spory o príslušnosť § 22

Odňatie a prikázanie veci § 23

Príslušnosť súdu na úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní § 24

Druhý diel Pomocné osobyProbačný a mediačný úradník § 25

Vyšší súdny úradník a súdny tajomník § 26

Zapisovateľ § 27

Tlmočník a prekladateľ § 28, 29

Nezúčastnená osoba a figurant § 30

Tretí diel Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb § 31, 32

Štvrtý diel ObvinenýObvinený § 33

Práva a povinnosti obvineného § 34

Zákonný zástupca obvineného § 35

Piaty diel ObhajcaObhajca § 36

Povinná obhajoba § 37, 38

Zvolený obhajca § 39

Ustanovený obhajca § 40

Prevzatie obhajoby § 41

Náhradný obhajca § 42

Oslobodenie od povinnosti obhajovania § 43

Práva a povinnosti obhajcu § 44

Šiesty diel Zúčastnená osoba § 45





http://www.iura.sk

Siedmy diel PoškodenýOprávnenia poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody § 46 – 49

Zaistenie nároku poškodeného § 50 – 52

Ôsmy diel Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného § 53, 54

TRETIA HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA

Spôsoby vykonávania úkonov trestného konania a odstránenie prieťahov v súdnom konaní § 55

Dožiadanie § 56, 57

Zápisnica § 58

Podpisovanie zápisnice § 59

Oprava a doplnenie záznamu alebo zápisnice § 60

Zápisnica o hlasovaní § 61

Podanie § 62

Počítanie lehôt § 63

Navrátenie lehoty § 64

Doručovanie § 65

Doručovanie do vlastných rúk § 66

Odopretie prijatia § 67

Doručovanie právnickým osobám § 68

Nazeranie do spisov § 69

Poriadková pokuta § 70

ŠTVRTÁ HLAVA ZAISTENIE OSÔB A VECÍ

Prvý diel VäzbaDôvody väzby § 71

Rozhodnutie o väzbe § 72

Príkaz na zatknutie § 73

Upovedomenie o vzatí do väzby, prepustení z väzby alebo o úteku z väzby § 74

Upovedomenie ústavu na výkon väzby o väzbe § 75

Trvanie väzby § 76 – 79

Druhý diel Nahradenie väzbyNahradenie väzby zárukou, sľubom alebo dohľadom § 80

Peňažná záruka § 81

Primerané povinnosti a obmedzenia § 82

Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe § 83

Obmedzenie obvineného vo výkone trestu odňatia slobody § 84

Tretí diel ZadržanieZadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby § 85

Zadržanie obvineného policajtom § 86

Rozhodnutie o zadržanej osobe § 87

Zabezpečenie svedka § 88

Štvrtý diel Vydanie, odňatie a prevzatie veci, uchovanie a vydanie počítačových údajovPovinnosť na vydanie veci § 89

Uchovanie a vydanie počítačových údajov § 90

Odňatie veci § 91

Prevzatie zaistenej veci § 92

Spoločné ustanovenia § 93

Úschova vydaných, odňatých a prevzatých vecí § 94

Zaistenie peňažných prostriedkov § 95





http://www.iura.sk

Zaistenie zaknihovaných cenných papierov § 96

Vrátenie veci § 97, 98

Piaty diel Domová a osobná prehliadka, prehliadka iných priestorov a pozemkov, vstupdo obydlia, iných priestorov a na pozemky

Dôvody domovej prehliadky a osobnej prehliadky a prehliadky

iných priestorov a pozemkov § 99

Príkaz na domovú prehliadku § 100

Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov § 101

Príkaz na osobnú prehliadku § 102

Vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok § 103

Predchádzajúca výzva § 104

Výkon prehliadky a vstupu do obydlia, iných priestorov a na pozemky § 105, 106

Vykonávanie dôkazov v obydlí, v iných priestoroch a na pozemku § 107

Šiesty diel Zadržanie, otvorenie a zámena obsahu zásielok, kontrolovaná dodávkaa predstieraný prevod

Zadržanie zásielok § 108

Otvorenie zásielok § 109

Zámena obsahu zásielok § 110

Kontrolovaná dodávka § 111

Predstieraný prevod § 112

PIATA HLAVA ZABEZPEČOVANIE INFORMÁCIÍ

Sledovanie osôb a vecí § 113

Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov § 114

Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky § 115, 116

Agent § 117

Porovnávanie údajov v informačných systémoch § 118

ŠIESTA HLAVA DOKAZOVANIE

Prvý diel Dokazovanie

Všeobecné ustanovenia § 119

Predvolanie a predvedenie obvineného § 120

Výsluch obvineného § 121 – 124

Konfrontácia § 125

Rekognícia § 126

Druhý diel SvedkoviaPovinnosť svedčiť § 127

Predvolanie, predvedenie a zabezpečenie svedka § 128

Zákaz výsluchu svedka § 129

Právo svedka odoprieť výpoveď § 130

Výsluch svedka § 131 – 139

Svedočné § 140

Tretí diel Odborná činnosť a znalecká činnosťOdborná činnosť § 141

Znalecká činnosť § 142 – 144

Príprava znaleckého posudku a výsluch znalca § 145

Chyby znaleckého posudku § 146

Posudok znaleckého ústavu § 147

Vyšetrenie duševného stavu obvineného § 148 – 149

Vyšetrenie duševného stavu svedka § 150





http://www.iura.sk

Odborný konzultant § 151

Spoločné ustanovenie § 152

Štvrtý diel Ostatné dôkazné prostriedkyListinné a vecné dôkazy § 153

Obhliadka § 154

Prehliadka tela a podobné úkony § 155

Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia § 156

Vyšetrovací pokus § 157

Previerka výpovede na mieste činu § 158

Rekonštrukcia § 159

Hlasová skúška a hlasová vzorka § 160

Piaty diel MlčanlivosťVyhlásenie o mlčanlivosti § 161

SIEDMA HLAVA ROZHODNUTIA

Spôsob rozhodovania § 162

Prvý diel RozsudokObsah rozsudku § 163 – 168

Porada a hlasovanie o rozsudku § 169, 170

Vyhlásenie rozsudku § 171

Vyhotovenie rozsudku § 172

Doručenie rozsudku § 173

Oprava vyhotovenia rozsudku a jeho rovnopisu § 174

Účinky opravy § 175

Druhý diel UznesenieObsah uznesenia § 176

Vyhlásenie uznesenia § 177

Vyhotovenie uznesenia § 178

Oznamovanie uznesenia § 179

Použitie ustanovení o rozsudku § 180

Tretí diel PríkazObsah príkazu § 181

Použitie ustanovení o rozsudku § 182

Štvrtý diel Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutíPrávoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku § 183

Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia § 184

ÔSMA HLAVA SŤAŽNOSŤ A KONANIE O SŤAŽNOSTI

Prípustnosť a účinok sťažnosti § 185

Oprávnené osoby § 186

Lehota a miesto na podanie § 187

Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť § 188

Dôvody sťažnosti § 189

Konanie pred orgánom, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje § 190

Rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiam o zaistení majetku § 191

Rozhodnutie nadriadeného orgánu § 192 – 195





http://www.iura.sk

DRUHÁ ČASŤ PREDSÚDNE KONANIE

PRVÁ HLAVA POSTUP PRED ZAČATÍM TRESTNÉHO STÍHANIA § 196 – 198

DRUHÁ HLAVA PRÍPRAVNÉ KONANIE

Prvý diel Začatie prípravného konaniaZačatie trestného stíhania § 199

Druhý diel Vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanieRozsah vyšetrovania § 200

Spoločný postup vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní § 201

Rozsah skráteného vyšetrovania § 202

Postup pri skrátenom vyšetrovaní § 203, 204

Dočasné odloženie vznesenia obvinenia § 205

Vznesenie obvinenia § 206, 207

Skončenie vyšetrovania a skráteného vyšetrovania § 208, 209

Žiadosť o preskúmanie postupu policajta § 210

Tretí diel Súhlas poškodeného § 211, 212

Štvrtý diel Účasť obvineného a obhajcu na úkonoch vo vyšetrovanía v skrátenom vyšetrovaní § 213

Piaty diel Rozhodnutia v prípravnom konaníPostúpenie veci § 214

Zastavenie trestného stíhania § 215

Podmienečné zastavenie trestného stíhania § 216, 217

Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného § 218, 219

Zmier § 220 – 227

Prerušenie trestného stíhania § 228, 229

TRETIA HLAVA DOZOR A ÚKONY PROKURÁTORA

Prvý diel Dozor prokurátora § 230

Druhý diel Úkony prokurátora § 231

Konanie o dohode o vine a treste § 232, 233

Obžaloba § 234

Náležitosti obžaloby § 235, 236

TRETIA ČASŤ SÚDNE KONANIE

PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA § 237, 238

Späťvzatie obžaloby alebo návrhu dohody o vine a treste a ustúpenie od obžaloby § 239

Doručenie obžaloby § 240

DRUHÁ HLAVA PRESKÚMANIE A PREDBEŽNÉ PREJEDNANIE OBŽALOBY

Preskúmanie obžaloby § 241, 242

Predbežné prejednanie obžaloby § 243

Rozhodnutie pri predbežnom prejednaní obžaloby § 244

Nové preskúmanie alebo predbežné prejednanie obžaloby § 245

TRETIA HLAVA HLAVNÉ POJEDNÁVANIE

Prvý diel Príprava hlavného pojednávaniaNáhradný sudca § 246

Nariadenie hlavného pojednávania § 247, 248

Verejnosť hlavného pojednávania § 249 – 251





http://www.iura.sk

Druhý diel Začatie hlavného pojednávaniaPrítomnosť na hlavnom pojednávaní § 252

Vedenie hlavného pojednávania § 253, 254

Začiatok hlavného pojednávania § 255, 256

Vyhlásenie obžalovaného § 257

Tretí diel DokazovanieVýsluch obžalovaného § 258 – 260

Výsluch svedka § 261 – 267

Znalecké dokazovanie § 268

Listinné dôkazy § 269

Vecné dôkazy a dokazovanie zvukovým, obrazovým a obrazovo-zvukovým záznamom § 270

Súčinnosť strán pri dokazovaní § 271, 272

Osobitné ustanovenie o vykonávaní dôkazov § 273

Štvrtý diel Záver hlavného pojednávaniaZáverečné reči § 274, 275

Doplnenie dokazovania § 276

Piaty diel Odročenie hlavného pojednávania § 277

Šiesty diel Rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaníPodklad na rozhodnutie § 278

Vrátenie veci prokurátorovi § 279

Postúpenie veci § 280

Zastavenie trestného stíhania § 281

Podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier § 282

Prerušenie trestného stíhania § 283

Rozsudok § 284 – 289

Siedmy diel Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania § 290

ŠTVRTÁ HLAVA VEREJNÉ ZASADNUTIE

Všeobecné ustanovenie § 291

Príprava verejného zasadnutia § 292

Prítomnosť na verejnom zasadnutí § 293, 294

Priebeh verejného zasadnutia § 295, 296

Podklad na rozhodnutie § 297

Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní § 298

Ochranné opatrenia § 299, 300

PIATA HLAVA NEVEREJNÉ ZASADNUTIE § 301 – 305

ŠIESTA HLAVA ODVOLANIE A KONANIE O ŇOM

Prípustnosť a účinok § 306

Oprávnené osoby § 307, 308

Lehota a miesto podania § 309, 310

Obsah odvolania § 311

Vzdanie sa odvolania a vzatie odvolania späť § 312, 313

Konanie na súde prvého stupňa § 314

Odvolací súd § 315

Rozhodnutie odvolacieho súdu § 316 – 325

Konanie na odvolacom súde § 326

Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku § 327, 328

Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody § 329





http://www.iura.sk

SIEDMA HLAVA OSOBITNÉ SPÔSOBY KONANIA

Všeobecné ustanovenie § 330

Prvý diel Dohoda o vine a treste § 331 – 333

Rozhodnutie o návrhu na dohodu o vine a treste § 334, 335

Druhý diel Konanie proti mladistvýmObhajoba mladistvého § 336

Zistenie pomerov mladistvého § 337, 338

Väzba mladistvého § 339

Konanie pred súdom § 340 – 343

Oznamovanie rozhodnutí § 344

Osoby oprávnené podať opravné prostriedky § 345

Uloženie ochrannej výchovy § 346

Spoločné ustanovenie § 347

Tretí diel Konanie pred sudcom pre prípravné konanie a pred samosudcom § 348 – 352

Štvrtý dielTrestný rozkaz § 353, 354

Odpor proti trestnému rozkazu § 355

Právoplatnosť a vykonateľnosť trestného rozkazu § 356

Oprava trestného rozkazu a jej účinky § 357

Piaty diel Konanie proti ušlému § 358 – 362

ÔSMA HLAVA MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Prvý diel Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní § 363 – 367

Druhý diel DovolaniePrípustnosť a účinok § 368

Oprávnené osoby § 369

Lehota a miesto podania § 370

Dôvody dovolania § 371

Podmienky dovolania § 372, 373

Obsah dovolania § 374

Vzatie dovolania späť § 375

Konanie na súde prvého stupňa § 376

Dovolací súd § 377

Predbežné preskúmanie dovolania § 378, 379

Väzba a prerušenie výkonu trestu § 380

Postup na neverejnom zasadnutí § 381

Rozhodnutie o dovolaní na neverejnom zasadnutí § 382, 383

Postup a rozhodnutie na verejnom zasadnutí § 384 – 392

Tretí diel Obnova konaniaVšeobecné ustanovenia § 393

Podmienky obnovy konania § 394, 395

Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy konania a späťvzatie návrhu § 396

Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove konania § 397

Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania § 398 – 402

Konanie po povolení obnovy konania § 403 – 405





http://www.iura.sk

ŠTVRTÁ ČASŤ VYKONÁVACIE KONANIE

PRVÁ HLAVA VÝKON TRESTOV

Prvý diel Všeobecné ustanoveniePríslušnosť o vykonávacom konaní § 406

Druhý diel Výkon trestu odňatia slobodyVšeobecné ustanovenia o výkone trestu odňatia slobody § 407

Nariadenie výkonu trestu § 408

Odklad výkonu trestu § 409, 410

Rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu trestu § 411

Prerušenie výkonu trestu § 412

Upustenie od výkonu trestu § 413

Započítanie väzby a trestu § 414

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody § 415 – 417

Výkon podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom § 418, 419

Výkon podmienečného trestu odňatia slobody § 420

Výkon podmienečne zastaveného trestného stíhania § 421

Tretí diel Výkon ostatných druhov trestovVýkon trestu povinnej práce § 422

Výkon trestu prepadnutia majetku § 423, 424

Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku § 425 – 427

Výkon trestu prepadnutia veci § 428

Výkon peňažného trestu § 429 – 433

Výkon trestu zákazu pobytu § 434

Výkon trestu domáceho väzenia § 435

Výkon trestu zákazu činnosti § 436 – 438

Výkon trestu straty čestných titulov a vyznamenaní § 439

Výkon trestu straty vojenskej a inej hodnosti § 440

Výkon trestu vyhostenia § 441 – 444

DRUHÁ HLAVA VÝKON OCHRANNÝCH OPATRENÍ

Prvý diel Výkon ochranného liečeniaNariadenie výkonu ochranného liečenia § 445

Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia § 446

Upustenie od výkonu ochranného liečenia § 447

Prepustenie z ochranného liečenia a jeho skončenie § 448

Druhý diel Výkon ochrannej výchovyNariadenie výkonu ochrannej výchovy § 449

Upustenie od výkonu ochrannej výchovy § 450

Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu § 451

Prepustenie z ochrannej výchovy § 452

Predĺženie ochrannej výchovy § 453

Tretí diel Výkon ochranného dohľaduNariadenie výkonu ochranného dohľadu § 454

Osoby zabezpečujúce výkon ochranného dohľadu § 455

Prerušenie výkonu ochranného dohľadu § 456

Upustenie od výkonu ochranného dohľadu § 457

Prepustenie z výkonu ochranného dohľadu § 458

Zánik ochranného dohľadu § 459

Uloženie ochranného dohľadu mimo hlavného pojednávania § 460





http://www.iura.sk

Štvrtý diel Výkon zhabania veci a výkon detencieVýkon zhabania veci § 461

Výkon detencie § 462, 463

Piaty diel Dozor nad výkonom ochranných opatrení § 464

TRETIA HLAVA VÝKON NIEKTORÝCH INÝCH ROZHODNUTÍ

Upustenie od potrestania a podmienečné upustenie od potrestania § 465

Výkon väzby § 466

Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania § 467, 468

ŠTVRTÁ HLAVA ZAHLADENIE ODSÚDENIA § 469 – 471

PIATA HLAVA UDELENIE MILOSTI A POUŽITIE AMNESTIE

Udelenie milosti § 472

Konanie o udelení milosti § 473

Rozhodnutie o použití amnestie § 474

Podmienečné udelenie milosti § 475

Zmena výmery trestu § 476

PIATA ČASŤ PRÁVNY STYK S CUDZINOU

PRVÁ HLAVA ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Výklad niektorých pojmov § 477

Medzinárodné zmluvy § 478

Vzájomnosť § 479

Medzinárodné súdy § 480

Ochrana záujmov štátu § 481

Ochrana a použitie informácií § 482

Začatie konania § 483

Zasielanie žiadostí a informácií cez Interpol § 484

Prevzatie a odovzdanie osôb a vecí § 485

Cestovné doklady § 486

Spôsob rozhodovania súdu § 487

Náklady § 488

DRUHÁ HLAVA EXTRADÍCIA

Prvý dielVyžiadanie z cudziny § 489 – 495

Zásada špeciality § 496, 497

Druhý dielVydanie do cudziny § 498

Extradičné trestné činy § 499

Doplnkové vydanie § 500

Neprípustnosť vydania § 501

Predbežné vyšetrovanie § 502

Zjednodušené vydávacie konanie § 503

Zadržanie § 504Predbežná väzba § 505

Vydávacia väzba § 506 – 508

Rozhodnutie súdu § 509

Povolenie vydania § 510





http://www.iura.sk

Odklad vydania a dočasné odovzdanie § 511

Stret žiadostí o vydanie do cudziny § 512

Upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody § 513

Dodatočný súhlas a súhlas s ďalším vydaním § 514

TRETIA HLAVA VÝKON ROZHODNUTÍ VO VZŤAHU K CUDZINE

Prvý diel Uznanie a výkon cudzieho rozhodnutiaCudzie rozhodnutie § 515

Podmienky uznania § 516

Premena trestu § 517

Uznávacie konanie § 518

Účinky uznaného cudzieho rozhodnutia § 519

Väzba § 520

Vykonávacie konanie § 521

Druhý diel Prevzatie a odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody

Prevzatie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody z cudziny § 522

Odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do cudziny § 523

Tretí diel Prevzatie a odovzdanie výkonu podmienečného trestu s dohľadomRozhodnutie o prevzatí výkonu podmienečného trestu s probačným dohľadom z cudziny § 524Postup slovenských orgánov § 525

Žiadosť o odovzdanie výkonu podmienečného trestu do cudziny § 526

Dôsledky odovzdania výkonu podmienečného trestu § 527

ŠTVRTÁ HLAVA PREVZATIE A ODOVZDANIE TRESTNEJ VECI

Prevzatie trestnej veci § 528

Odovzdanie trestnej veci § 529

Informovanie o výkone subsidiárnej trestnej právomoci § 530

PIATA HLAVA PRÁVNA POMOC VO VZŤAHU K CUDZINE

Prvý diel Predmet právnej pomociVymedzenie predmetu § 531

Druhý diel Dožiadania slovenských orgánovSpôsob zasielania dožiadania § 532

Obsah a forma dožiadania § 533

Doručovanie v cudzine poštou § 534

Platnosť úkonov § 535

Predvolanie osôb z cudziny § 536

Tretí diel Dožiadania cudzích orgánovSpôsob a forma vybavenia dožiadania § 537

Príslušnosť na vybavenie dožiadania § 538

Povolenie úkonu právnej pomoci súdom § 539

Úkony cudzích orgánov § 540

Doručovanie písomností § 541

Výsluch pod prísahou § 542

Štvrtý diel Niektoré osobitné formy právnej pomociPrevoz § 543

Cezhraničné sledovanie a prenasledovanie § 544

Dočasné odovzdanie osoby na vykonanie úkonov do cudziny § 545 – 548

Dočasné prevzatie osoby z cudziny na vykonanie úkonov § 549





http://www.iura.sk

Odovzdanie veci § 550Zaistenie majetku § 551Informácie z registra trestov § 552

ŠIESTA ČASŤ TROVY TRESTNÉHO KONANIA

Trovy trestného konania, ktoré znáša štát § 553, 554Povinnosť na náhradu trov trestného konania § 555, 556Povinnosť na náhradu trov poškodeného § 557Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o ich výške § 558, 559

SIEDMA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA § 560 – 569

Príloha Zoznam preberaných právnych aktov Európskychspoločenstiev a Európskej únie





http://www.iura.sk

Documents

Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov