Upload
shawna
View
73
Download
0
Embed Size (px)
DESCRIPTION
. Úvod do mikra. Mikro. Ekonómia – veda skúmajúca ľudské konanie Je zvykom ju deliť na Mikroekonómiu Makroekonómiu Jej poznatky pomáhajú pochopiť ľudstvo, jeho vývoj, smerovanie a pod. Odpovede na niektoré otázky. Prečo je na svete chudoba? - PowerPoint PPT Presentation
Citation preview
Úvod do mikra
Mikro Ekonómia – veda skúmajúca ľudské
konanie Je zvykom ju deliť na
Mikroekonómiu Makroekonómiu
Jej poznatky pomáhajú pochopiť ľudstvo, jeho vývoj, smerovanie a pod.
Odpovede na niektoré otázky Prečo je na svete chudoba? Ako je možné, že v niektorých krajinách
dostávajú mačky mlieko, kým inde nemajú deti ani vodu?
Prečo je Česko/Slovensko tak pozadu za susedným Nemeckom/Rakúskom?
Prečo sú niektoré tovary po zdražení dopytovanejšie?
4 „axiómy“ ekonómie1. Ľudia vždy konajú vo svoj prospech2. Ľudia sú schopní sebauvedomenia3. Ľudia majú potreby, ktoré musia
uspokojovať4. Vesmír je konečný
1. Ľudia vždy konajú vo svoj prospech Ľudia tak boli stvorení (?) Podliehajú neustálemu rozhodovaniu Ovládnuť rozhodovanie človeka
nemožné Nedokážu konať proti svojej vôli
2. Ľudská vlastnosť „sa uvedom“ Ľudia vnímajú samého seba a svoju
existenciu Veľký evolučný skok Sú subjektom pocitov ako hanba, sú
schopní sebakritiky Logické uvažovanie za horizontom
dnešného dňa
3. Ľudia majú potreby, ktoré musia uspokojovať Príklady: spánok, jedlo, pitie Vždy veľmi subjektívne Reflektujú ľudskú individualitu Nemusia byť nevyhnutné k fyzickému
prežitiu
4. Vesmír je konečný Pre ľudské vnímanie je vesmír konečný Ľudský život je tiež konečný v štatisticky
významnom počte prípadov Obmedzujúce faktory: čas, energia
Postrehy z axióm Ľudia majú nekonečné potreby (ťažko
povedať, či s kardinalitou prirodzených alebo reálnych čísel )
Ľudia si uvedomujú vzácnosť statkov Ľudia volia medzi alternatívami Ľudia sa rozhodujú na základe úžitku Ľudia uvažujú v hraničných veličinách Ľudia dokážu derivovať (?)
Ľudia majú potreby Vzniká spojením 1, 2 a 3 Ľudia sú schopní uvedomenia, že čím
viac majú uspokojovaných potrieb, tým je pre nich život ľahší
Nie sú schopní sa obmedzovať na to, čo „už majú“, chcú viac
Niektorí to nazývajú nenásytnosť, v skutočnosti je to prirodzená vlastnosť vývoja
Ľudia si uvedomujú vzácnosť statkov V skutočnosti však dochádza ku kolízií
medzi predchádzajúcim tvrdením a axiómom 4
Tento rozpor je jedným z centrálnych problémov v ekonómii a kľúč ku konaniu ľudí
Ľudia sú v skutočnosti obmedzení vzácnosťou statkov, otázkou je, ako sa s týmto obmedzením vyrovnať
Ľudia volia medzi alternatívami (1) Ľudia sa musia rozhodnúť, na základe
vzácnosti a úžitku, čo chcú robiť/vlastniť a pod.
Ľudia majú na výber vždy
Ľudia volia medzi alternatívami (2) Ľudia si tak volia medzi alternatívami
vždy tú najlepšiu (1) Cena (ekonomický náklad) tejto
alternatívy je vždy najlepšia nevybratá alternatíva
Ľudia sa môžu snažiť vyhovoriť na koho chcú, je to vždy ich voľba (1)
Príklad Vierka podniká ako cukrárka s
mesačným ziskom pre ňu 25,000 Kč. Pri tom však nedávno dostala ponuku na pozíciu šéfkuchára za 35,000 Kč. Aké sú ekonomické náklady jej voľby byť cukrárkou?
Ľudia sa rozhodujú na základe úžitku Ľudia sa, často automaticky a
neuvedomene, vždy rozhodujú medzi alternatívami na základe miery úžitku
Ľudia použijú informácie im dostupné a urobia rozhodnutie na základe toho, čo sa im zdá najužitočnejšie
Tento úžitok je komparatívna veličina Najznámejšie porovnávanie takéhoto typu
sa používa pri rozhodovaní vec alebo peniaze
Ľudia uvažujú v hraničných veličinách Ľudia sa rozhodujú na základe
hraničného úžitku Napr. nech cesta vlakom z A do B má
priemerné náklady 50 Kč. Vlak je však pár minút pred odchodom. Je hlúposť predať lístok na vlak za 20 Kč?
Prečo vlastne ľudia obchodujú? Každý volí medzi alternatívami a snaží
sa uspokojiť svoje potreby Ľudia majú iné potreby, záujmy a pod. Cieľom obchodu je zvýšiť úžitok oboch
strán, inak by poďla (1) k obchodu nedošlo
Princíp absolútnej a komparatívnej výhody
Model 2 stroskotancov (myslím na ostrove) Janko a Anička stroskotali na ostrove, z
ktorého sa chcú dostať Snažia sa postaviť loď, Jankovi
postavenie lode potrvá 100 dní, Aničke 500 dní
Zároveň však musia zaobstarať jedlo. Janko zaobstará 3 kg jedla denne, Anička iba 2 kg
Absolútna výhoda Znamená, že daný subjekt (človek, štát)
vyrobí za daných podmienok (čas, energia) viac ako iný subjekt, oproti ktorému má tak absolútnu výhodu
V našom prípade má Janíčko absolútnu výhodu aj vo výrobe lodi, aj vo varení jedla (nie, nie som antifeminista)
Komparatívna výhoda (1) Keď sa však pozrieme na ekonomické
náklady Janka a Aničky na výrobu lode a výrobu jedla zistíme nasledovné:
Výroba 1 kg jedla
Výroba 1 lode
Janko 1/300 lode 300 kg jedla
Anička 1/1000 lode
1000 kg jedla
Komparatívna výhoda (2) Vidíme, že Janko má na výrobu lode
oveľa menšie ekonomické náklady ako Anička, ktorá má zas nižšie ekonomické náklady na výrobu jedla
Javu, kedy má niekto ekonomické náklady nižšie hovoríme komparatívna výhoda
Komparatívna výhoda (3) Z tejto teórie vyplýva, že Janko by sa
mal venovať stavaniu lode, kým Anička by mala ísť za pomyselný sporák (nie, fakt nie som antifeminista!!)
Zaujímavá však vo všeobecnosti je vedomosť, že i subjekty, ktoré nemajú nijakú absolútnu výhodu môžu vďaka komparatívnej výhode byť úspešné
Komparatívna výhoda (4) Táto teória teda ďalej ukazuje výhody
obchodu a to najmä medzinárodného Vďaka tejto výmene si prilepšujú obe
strany
Komparatívna výhoda (5) Anička sa na Janíčka naštvala a
povedala, že mu jednoducho nebude robiť slúžku (Nedaj sa dievča!) a odmietla s ním obchodovať
Anička aj Janíčko však musia každý deň jesť, každý aspoň 1 kg jedla
Zvyšný čas potom venujú stavaniu lode Koľko vyrobia denne bez obchodu a
koľko s obchodom?
Komparatívna výhoda (6) Janíčko venuje 1/3 dňa zháňaním jedla
(1 kg jedla) a 2/3 dňa stavbou lode Anička venuje 1/2 dňa zháňaním jedla a
1/2 dňa stavbou lodeBez obchodu
jedlo loď
Janko 1 kg 1/150Anička 1 kg 1/1000Celkom 2 kg 23/3000
Bez obchodu
jedlo loď
Janko 0 kg 1/100Anička 2 kg 0Celkom 2 kg 30/3000
Komparatívna výhoda (7) Z tabuľky vidno, že ako celok sa Janko a
Anička majú horšie akonáhle prestanú obchodovať
Vďaka tomu, že prestali obchodovať sa výroba lode predĺži približne o 30 %
Do tohto modelu sme už ani radšej nezapočítali aké ekonomické náklady by malo predĺženie výstavby lode
Ponaučenie Medzinárodný obchod je prospešný pre
obe strany. Obchodné embargá, clá a dane na zahraničné tovary znižujú ekonomickú úroveň oboch krajín.
Rozpočtové možnosti Každý je obmedzený peniazmi, časom,
energiou a pod. Každý má tým pádom tzv. rozpočtové
obmedzenie – hranica produkčných možností
Príklad Liběnka si našetrila na míňanie 5,000
Kč. Buď si kúpi šaty za 500 Kč alebo topánky za 250 Kč. Aké je jej rozpočtové obmedzenie?
5 10 15 200
4
8Rozpočtové obmedzenie
Rozpočtové obmedzenie
topánky
šaty
Hranica produkčných možností Určuje množinu všetkých bodov, kedy sa
maximálne využívajú zdroje a pritom je toto využívanie dlhodobo udržateľné
Človek však môže konzumovať/vyrábať aj pod hranicou produkčných množín, aj nad hranicou
Dlhodobo sa dá udržať iba pod hranicou
Obchod Otázka, či je obchod užitočný je
zodpovedaná. Akým spôsobom však prebieha?
Na počiatku civilizácie barter Postupom času vznik peňazí V súčasnosti používame nekryté meny
ako platidlo
Dopyt a ponuka Na to aby sa nejaká vec dala
zobchodovať, sa musí vytvoriť dopyt a ponuka
Čo bolo skôr? Sliepka alebo slepačie vajce?
Model dopytu a ponuky Dopytová/ponuková krivka – vznikne
z relácie medzi cenou a dopytovaným/ponúkaným množstvom statku
1 Kč
2 Kč
3 Kč
4 Kč
0100020003000
SupplyDemand
Price
Qua
ntum
Vlastnosti kriviek Sú nespojité, ale do grafov sa zakreslujú
spojito z didaktických a teoretických dôvodov
Ak ponuku/dopyt zoberieme ako funkciu ceny, tak ponuka je neklesajúca a dopyt nerastúci
Prekryv kriviek Ako náhle nastane prekryv kriviek, bodu
tohto prekryvu sa hovorí ekvilibrium V tomto bode platí, že , inak povedané,
na trhu je za cenu obchodovateľné rovnaké množstvo dopytu a ponuky
Táto cena sa ustáli ako rovnovážna
Kde je ekvilibrium?
1 Kč 2 Kč 3 Kč 4 Kč0
50010001500200025003000
SupplyDemand
Price
Qua
ntum
Posuny kriviek (1) Keďže ľudské potreby sa neustále
menia, mení sa úžitok zo statkov Príkladom môže byť posun dopytu
nahor:
1 Kč 2 Kč 3 Kč 4 Kč0
1000200030004000
SupplyDemand 1Demand 2
Price
Qua
ntum
Posun kriviek (2) K posunu krivky dopytu nahor mohlo
dôjsť nemalým počtom udalostí: Cenzúra internetu Organizácia protestov proti gorilám Príprava na koniec sveta v 2012 Alebo jednoducho, ľudia sa chcú viac
vykecávať po telefóne, lebo doma ich nikto nepočúva
Posunom krivky došlo k nájdeniu nového ekvilíbria a tým aj ustanoveniu ceny
Substitúty a komplementy Zmena ceny jedného statku môže
vplývať na ostatné produkty Vyplýva to z rozpočtového obmedzenia Vplyv môže byť pozitívny aj negatívny
Substitúty Sú statky používané na podobný účel Jeden môžeme nahradiť druhým Veľmi dobrými substitútmi sú statky
jedného druhu (napr. oblečenie, hnedý a biely cukor, mlieko plnotučné a polotučné,...)
Komplementy Statky, ktoré majú spoločné využitie Jeden bez druhého sú prakticky
nepoužiteľné Napr. pravá a ľavá topánka, lyže a
lyžiarky, videoprehrávač a videokazeta ...
Prípad: Giffenov statok V Anglicku bol hladomor, na základe ktorého
sa zásoba zemiakov znížila. Tým pádom cena zemiakov vzrástla. So zvýšenou cenou vzrástol však aj dopyt po nich. Ako je to možné?
Vysvetlenie: Obyvatelia spotrebúvali mäso a zemiaky. So zdražením zemiakov tak ľudia boli viac obmedzení. Keďže jesť museli, začali spotrebúvať menej mäsa a nahrádzať ho zemiakmi.
Funkcie ceny Cena má tieto funkcie:
Informačná – ľudia v cene vidia vzácnosť statku
Alokačná – statky sa dostávajú od tých, ktorí si ich cenia najmenej k tým, ktorí si ich cenia najviac
Regulačná – zabraňuje neefektívnemu využívaniu vzácnych statkov
Príklady cien: cena benzínu, mzda, úrok, 2 tréningy týždenne, 2-ročné väzenie
Prípad: Minimálna mzda Štát svojimi zásahmi môže na trhu
stanoviť ceny Často sa dialo za socíku, keď sa štát
snažil ovládať ceny V súčastnosti štát „len“ niektoré veci
„reguluje“ (minimálna mzda, dane, dotácie, granty, zlacnené úvery, ...)
Dôsledky minimálnej mzdy Môžu byť 2:
Žiadne Vznik nezamestnanosti
Všetko závisí od rovnovážnej mzdy (ekvilíbria)
Ak sa cena stanoví pod ekvibrílium, trh už splnil požiadavky štátu, nič sa teda nestane
Minimálna mzda nad ekvilíbriom Vytvára nezamestnanosť
Minimálna mzda Z ekonomického hľadiska: Úžitok:
je možné, že niektorým zamestnancom sa prilepší
Negatíva: Znižuje celkový ekonomický úžitok zo
zamestnávania sa Vytvára nezamestnanosť Odbúrava prácu málo kvalifikovaným ľuďom
=> škodí najchudobnejším, ktorí majú záujem pracovať
Ďalšie zaujímavé príklady s cenami Plánované hospodárstvo Inflácia a jej efekty Životné prostredie Doprava a komunikácie Obchodníci vs. investori
Zdroje G. Mankiw: Zásady ekonómie F. Bastiat: Co je a co není vidět
To je všetkoĎakujem za pozornosť