vod do mikra

  • View
    44

  • Download
    0

Embed Size (px)

DESCRIPTION

. Úvod do mikra. Mikro. Ekonómia – veda skúmajúca ľudské konanie Je zvykom ju deliť na Mikroekonómiu Makroekonómiu Jej poznatky pomáhajú pochopiť ľudstvo, jeho vývoj, smerovanie a pod. Odpovede na niektoré otázky. Prečo je na svete chudoba? - PowerPoint PPT Presentation

Text of vod do mikra

PowerPoint Presentation

vod do mikraMikroEkonmia veda skmajca udsk konanie Je zvykom ju deli na MikroekonmiuMakroekonmiuJej poznatky pomhaj pochopi udstvo, jeho vvoj, smerovanie a pod.Odpovede na niektor otzkyPreo je na svete chudoba?Ako je mon, e v niektorch krajinch dostvaj maky mlieko, km inde nemaj deti ani vodu?Preo je esko/Slovensko tak pozadu za susednm Nemeckom/Rakskom? Preo s niektor tovary po zdraen dopytovanejie? 4 aximy ekonmieudia vdy konaj vo svoj prospechudia s schopn sebauvedomeniaudia maj potreby, ktor musia uspokojovaVesmr je konen

1. udia vdy konaj vo svoj prospechudia tak boli stvoren (?)Podliehaj neustlemu rozhodovaniuOvldnu rozhodovanie loveka nemonNedoku kona proti svojej vli2. udsk vlastnos sa uvedomudia vnmaj samho seba a svoju existenciuVek evolun skokS subjektom pocitov ako hanba, s schopn sebakritikyLogick uvaovanie za horizontom dnenho da3. udia maj potreby, ktor musia uspokojovaPrklady: spnok, jedlo, pitieVdy vemi subjektvneReflektuj udsk individualituNemusia by nevyhnutn k fyzickmu preitiu4. Vesmr je konenPre udsk vnmanie je vesmr konenudsk ivot je tie konen v tatisticky vznamnom pote prpadovObmedzujce faktory: as, energia

Postrehy z aximudia maj nekonen potreby (ako poveda, i s kardinalitou prirodzench alebo relnych sel ) udia si uvedomuj vzcnos statkovudia volia medzi alternatvamiudia sa rozhoduj na zklade itkuudia uvauj v hraninch veliinchudia doku derivova (?)

Vznik spojenm 1, 2 a 3udia s schopn uvedomenia, e m viac maj uspokojovanch potrieb, tm je pre nich ivot ah Nie s schopn sa obmedzova na to, o u maj, chc viacNiektor to nazvaj nensytnos, v skutonosti je to prirodzen vlastnos vvoja udia si uvedomuj vzcnos statkovV skutonosti vak dochdza ku kolzi medzi predchdzajcim tvrdenm a aximom 4Tento rozpor je jednm z centrlnych problmov v ekonmii a k ku konaniu ududia s v skutonosti obmedzen vzcnosou statkov, otzkou je, ako sa s tmto obmedzenm vyrovna

udia volia medzi alternatvami (1)udia sa musia rozhodn, na zklade vzcnosti a itku, o chc robi/vlastni a pod.udia maj na vber vdy

udia volia medzi alternatvami (2)udia si tak volia medzi alternatvami vdy t najlepiu (1) Cena (ekonomick nklad) tejto alternatvy je vdy najlepia nevybrat alternatva udia sa mu snai vyhovori na koho chc, je to vdy ich voba (1)PrkladVierka podnik ako cukrrka s mesanm ziskom pre u 25,000 K. Pri tom vak nedvno dostala ponuku na pozciu fkuchra za 35,000 K. Ak s ekonomick nklady jej voby by cukrrkou? udia sa rozhoduj na zklade itkuudia sa, asto automaticky a neuvedomene, vdy rozhoduj medzi alternatvami na zklade miery itkuudia pouij informcie im dostupn a urobia rozhodnutie na zklade toho, o sa im zd najuitonejieTento itok je komparatvna veliina Najznmejie porovnvanie takhoto typu sa pouva pri rozhodovan vec alebo peniaze

udia uvauj v hraninch veliinchudia sa rozhoduj na zklade hraninho itkuNapr. nech cesta vlakom z A do B m priemern nklady 50 K. Vlak je vak pr mint pred odchodom. Je hlpos preda lstok na vlak za 20 K? Preo vlastne udia obchoduj?Kad vol medzi alternatvami a sna sa uspokoji svoje potrebyudia maj in potreby, zujmy a pod. Cieom obchodu je zvi itok oboch strn, inak by pola (1) k obchodu nedoloPrincp absoltnej a komparatvnej vhodyModel 2 stroskotancov (myslm na ostrove)Janko a Anika stroskotali na ostrove, z ktorho sa chc dostaSnaia sa postavi lo, Jankovi postavenie lode potrv 100 dn, Anike 500 dnZrove vak musia zaobstara jedlo. Janko zaobstar 3 kg jedla denne, Anika iba 2 kg Absoltna vhodaZnamen, e dan subjekt (lovek, tt) vyrob za danch podmienok (as, energia) viac ako in subjekt, oproti ktormu m tak absoltnu vhoduV naom prpade m Janko absoltnu vhodu aj vo vrobe lodi, aj vo varen jedla (nie, nie som antifeminista)Komparatvna vhoda (1)Ke sa vak pozrieme na ekonomick nklady Janka a Aniky na vrobu lode a vrobu jedla zistme nasledovn:

Vroba 1 kg jedlaVroba 1 lodeJanko1/300 lode300 kg jedlaAnika1/1000 lode1000 kg jedlaKomparatvna vhoda (2)Vidme, e Janko m na vrobu lode ovea menie ekonomick nklady ako Anika, ktor m zas niie ekonomick nklady na vrobu jedlaJavu, kedy m niekto ekonomick nklady niie hovorme komparatvna vhoda

Komparatvna vhoda (3)Z tejto terie vyplva, e Janko by sa mal venova stavaniu lode, km Anika by mala s za pomyseln spork (nie, fakt nie som antifeminista!!)Zaujmav vak vo veobecnosti je vedomos, e i subjekty, ktor nemaj nijak absoltnu vhodu mu vaka komparatvnej vhode by spenKomparatvna vhoda (4)Tto teria teda alej ukazuje vhody obchodu a to najm medzinrodnhoVaka tejto vmene si prilepuj obe strany Komparatvna vhoda (5)Anika sa na Janka natvala a povedala, e mu jednoducho nebude robi slku (Nedaj sa dieva!) a odmietla s nm obchodova Anika aj Janko vak musia kad de jes, kad aspo 1 kg jedla Zvyn as potom venuj stavaniu lode Koko vyrobia denne bez obchodu a koko s obchodom?Komparatvna vhoda (6)Janko venuje 1/3 da zhanm jedla (1 kg jedla) a 2/3 da stavbou lodeAnika venuje 1/2 da zhanm jedla a 1/2 da stavbou lodeBez obchodujedloloJanko1 kg1/150Anika1 kg1/1000Celkom2 kg23/3000Bez obchodujedloloJanko0 kg1/100Anika2 kg0Celkom2 kg30/3000Komparatvna vhoda (7)Z tabuky vidno, e ako celok sa Janko a Anika maj horie akonhle prestan obchodovaVaka tomu, e prestali obchodova sa vroba lode predi pribline o 30 %Do tohto modelu sme u ani radej nezapotali ak ekonomick nklady by malo predenie vstavby lodePonauenieMedzinrodn obchod je prospen pre obe strany. Obchodn embarg, cl a dane na zahranin tovary zniuj ekonomick rove oboch krajn. Rozpotov monostiKad je obmedzen peniazmi, asom, energiou a pod. Kad m tm pdom tzv. rozpotov obmedzenie hranica produknch monost

PrkladLibnka si naetrila na manie 5,000 K. Bu si kpi aty za 500 K alebo topnky za 250 K. Ak je jej rozpotov obmedzenie?

Hranica produknch monostUruje mnoinu vetkch bodov, kedy sa maximlne vyuvaj zdroje a pritom je toto vyuvanie dlhodobo udratenlovek vak me konzumova/vyrba aj pod hranicou produknch mnon, aj nad hranicouDlhodobo sa d udra iba pod hranicouObchodOtzka, i je obchod uiton je zodpovedan. Akm spsobom vak prebieha?Na poiatku civilizcie barter Postupom asu vznik peaz V sasnosti pouvame nekryt meny ako platidlo Dopyt a ponukaNa to aby sa nejak vec dala zobchodova, sa mus vytvori dopyt a ponuka o bolo skr? Sliepka alebo slepaie vajce?

Model dopytu a ponukyDopytov/ponukov krivka vznikne z relcie medzi cenou a dopytovanm/ponkanm mnostvom statku

Vlastnosti kriviekPrekryv kriviekKde je ekvilibrium?Posuny kriviek (1)Kee udsk potreby sa neustle menia, men sa itok zo statkovPrkladom me by posun dopytu nahor:Posun kriviek (2)K posunu krivky dopytu nahor mohlo djs nemalm potom udalost:Cenzra internetu Organizcia protestov proti gorilmPrprava na koniec sveta v 2012Alebo jednoducho, udia sa chc viac vykecva po telefne, lebo doma ich nikto nepovaPosunom krivky dolo k njdeniu novho ekvilbria a tm aj ustanoveniu cenySubstitty a komplementyZmena ceny jednho statku me vplva na ostatn produkty Vyplva to z rozpotovho obmedzenia Vplyv me by pozitvny aj negatvnySubstittyS statky pouvan na podobn el Jeden meme nahradi druhmVemi dobrmi substittmi s statky jednho druhu (napr. obleenie, hned a biely cukor, mlieko plnotun a polotun,...)KomplementyStatky, ktor maj spolon vyuitieJeden bez druhho s prakticky nepouitenNapr. prav a av topnka, lye a lyiarky, videoprehrva a videokazeta ...Prpad: Giffenov statokV Anglicku bol hladomor, na zklade ktorho sa zsoba zemiakov znila. Tm pdom cena zemiakov vzrstla. So zvenou cenou vzrstol vak aj dopyt po nich. Ako je to mon?Vysvetlenie: Obyvatelia spotrebvali mso a zemiaky. So zdraenm zemiakov tak udia boli viac obmedzen. Kee jes museli, zaali spotrebva menej msa a nahrdza ho zemiakmi.Funkcie cenyCena m tieto funkcie:Informan udia v cene vidia vzcnos statkuAlokan statky sa dostvaj od tch, ktor si ich cenia najmenej k tm, ktor si ich cenia najviacRegulan zabrauje neefektvnemu vyuvaniu vzcnych statkov Prklady cien: cena benznu, mzda, rok, 2 trningy tdenne, 2-ron vzeniePrpad: Minimlna mzdatt svojimi zsahmi me na trhu stanovi cenyasto sa dialo za socku, ke sa tt snail ovlda cenyV sastnosti tt len niektor veci reguluje (minimlna mzda, dane, dotcie, granty, zlacnen very, ...)Dsledky minimlnej mzdyMu by 2: iadneVznik nezamestnanostiVetko zvis od rovnovnej mzdy (ekvilbria)Ak sa cena stanov pod ekvibrlium, trh u splnil poiadavky ttu, ni sa teda nestaneMinimlna mzda nad ekvilbriomVytvra nezamestnanos

Minimlna mzdaZ ekonomickho hadiska:itok: je mon, e niektorm zamestnancom sa prilepNegatva: Zniuje celkov ekonomick itok zo zamestnvania saVytvra nezamestnanosOdbrava prcu mlo kvalifikovanm uom => kod najchudobnejm, ktor maj zujem pracovaalie zaujmav prklady s cenamiPlnovan hospodrstvoInflcia a jej efektyivotn prostredieDoprava a komunikcieObchodnci vs. investoriZdrojeG. Mankiw: Zsady ekonmieF. Bastiat: Co je a co nen vidtTo je vetkoakujem za pozornos