Úvod do filozofieÚvod do filozofie

doc. PhDr. Pavol Dancák, PhD., doc. PhDr. Pavol Dancák, PhD., m. prof.m. prof.

ANZENBACHER, A.: Úvod do ANZENBACHER, A.: Úvod do filozofiefilozofie

STORIG, H. J.: Malé dějiny filozofieSTORIG, H. J.: Malé dějiny filozofie JASPERS, K.: Malá škola JASPERS, K.: Malá škola

filozofického mysleniafilozofického myslenia ŠOKA, S.: Dejiny filozofie (starovek, ŠOKA, S.: Dejiny filozofie (starovek,

stredovek, novovek) stredovek, novovek)

1. Základné informácie o disciplíne.1. Základné informácie o disciplíne.

Zdôvodnenie obsahu disciplíny. Čo je Zdôvodnenie obsahu disciplíny. Čo je filozofia? Etymológia filozofie. Mýtus filozofia? Etymológia filozofie. Mýtus a logos. a logos. 

2. Predmet filozofie v historických 2. Predmet filozofie v historických metamorfózach. metamorfózach.

Predsokratovské chápanie filozofie Predsokratovské chápanie filozofie ako hľadanie múdrosti. Sokratovsko - ako hľadanie múdrosti. Sokratovsko - platonská  filozofia ako starosť o dušu. platonská  filozofia ako starosť o dušu. Aristoteles - prvá filozofia. Aristoteles - prvá filozofia.

3. Stredoveká koncepcia filozofie. Patristika, 3. Stredoveká koncepcia filozofie. Patristika, scholastika. scholastika.

4. Novoveké premeny koncepcie filozofie.4. Novoveké premeny koncepcie filozofie.

Renesančné chápania filozofie. Renesančné chápania filozofie. Descartovský model racionalistickej Descartovský model racionalistickej filozofie. Osvietenecká filozofia. Nemecká filozofie. Osvietenecká filozofia. Nemecká idealistická filozofia.idealistická filozofia.

5. Niektoré podoby súčasnej filozofie.5. Niektoré podoby súčasnej filozofie.

Fenomenológia, existencializmus, Fenomenológia, existencializmus, analytická filozofia, personalizmus.analytická filozofia, personalizmus.

6. Štruktúra filozofie. 6. Štruktúra filozofie.

Základné filozofické disciplíny: Základné filozofické disciplíny: ontológia (metafyzika), kritika, ontológia (metafyzika), kritika, logika, logika,

7. Štruktúra filozofie. 7. Štruktúra filozofie.

Etika ako praktická filozofia, filozofia Etika ako praktická filozofia, filozofia výchovy, filozofia prírody, filozofia výchovy, filozofia prírody, filozofia práva, sociálna filozofia. práva, sociálna filozofia.

8. Filozofia ako kritická reflexia človeka 8. Filozofia ako kritická reflexia človeka a sveta. a sveta.

Čo je človek? Čo je svet? Človek a kultúra. Čo je človek? Čo je svet? Človek a kultúra. Sebauskutočnenie človeka. Sebauskutočnenie človeka.

9. Boh ako absolútna podmienka.9. Boh ako absolútna podmienka.

Kritika náboženstva; otázka Boha vo Kritika náboženstva; otázka Boha vo filozofii. filozofii.

10. Sociálna filozofia. Európa a európske 10. Sociálna filozofia. Európa a európske dedičstvo. Globálna sociálna a ekologická dedičstvo. Globálna sociálna a ekologická kríza. Fenomén krízy a filozofia.kríza. Fenomén krízy a filozofia.

filozofia ako láska k múdrosti, filozofia ako učenie o múdrosti, filozofia ako svetonáhľad (svetonázor), filozofia ako veda (o najvšeobecnejších

súvislostiach bytia), filozofia ako typ uvažovania

(filozofovanie), filozofia ako spôsob života (životná

filozofia).

K. Jaspers (1883 – 1969) K. Jaspers (1883 – 1969)

Úvod do filozofie: Úvod do filozofie:

““Nie je zhoda v tom, čo je to Nie je zhoda v tom, čo je to filozofia, ani v tom, na čo je filozofia, ani v tom, na čo je dobrá.” dobrá.”

Sv. Tomáš Akvinský: Filozofia je Sv. Tomáš Akvinský: Filozofia je veda o posledných príčinách vecí, veda o posledných príčinách vecí, nadobudnutá svetlom nadobudnutá svetlom prirodzeného rozumu.prirodzeného rozumu.

filein = milovať sofia = múdrosť, poznanie,

vedenie.

Otázka týkajúca sa podstaty bytia - Otázka týkajúca sa podstaty bytia - čo je vec?čo je vec? Ide o Ide o formálnuformálnu príčinu bytiapríčinu bytia (causa formalis). (causa formalis).

Otázka týkajúca sa vlastnej štruktúry bytia - Otázka týkajúca sa vlastnej štruktúry bytia - z z čoho je vec?čoho je vec? Ide o Ide o materiálnu príčinu bytiamateriálnu príčinu bytia (causa materialis).(causa materialis).

Otázka týkajúca sa pôvodu a dôvodu vzniku Otázka týkajúca sa pôvodu a dôvodu vzniku bytia - bytia - prečo je vecprečo je vec? Ide o ? Ide o účinnú príčinu účinnú príčinu bytiabytia (causa efficiens). (causa efficiens).

Otázka týkajúca sa vlastného určenia bytia - Otázka týkajúca sa vlastného určenia bytia - na na čo je vec?čo je vec? Ide o Ide o cieľovú príčinu bytiacieľovú príčinu bytia (causa (causa finalis).finalis).

I. KantI. Kant

Čo môžem vedieť? Čo môžem vedieť? Čo mám konať? Čo mám konať? V čo smiem dúfať? V čo smiem dúfať? Čo je človekČo je človek

V. E. FranklV. E. Frankl

Otázka o zmysluplnosti nášho života, Otázka o zmysluplnosti nášho života, či je výslovne položená, alebo iba či je výslovne položená, alebo iba matne tušená, je špecificky ľudskou matne tušená, je špecificky ľudskou otázkou.otázkou.

Predsokratovské chápanie Predsokratovské chápanie filozofiefilozofie

HomérosHoméros (9. stor. pred n. l.) a (9. stor. pred n. l.) a HesiodosHesiodos

Táles z MilétaTáles z Miléta (asi 624-547) (asi 624-547) Anaximandros z MilétaAnaximandros z Miléta (610-546) (610-546) Anaximenes z MilétaAnaximenes z Miléta (asi 588-525) (asi 588-525)

PytagorasPytagoras (Pythagoras; asi 582– (Pythagoras; asi 582–497) 497)

Xenofanes z KolofónuXenofanes z Kolofónu (asi 565- (asi 565-413)413)

Parmenides z EleyParmenides z Eley (asi 529-444) (asi 529-444) Zenón z EleyZenón z Eley (asi 490-430) (asi 490-430)

Herakleitos z EfezuHerakleitos z Efezu (asi 540-480) (asi 540-480) EmpedoklesEmpedokles (asi 495-430) (asi 495-430) Anaxagoras z KlazoménAnaxagoras z Klazomén (asi 499- (asi 499-

427)427)

Strohý atomizmus vo Strohý atomizmus vo filozofii prírody filozofii prírody

Leukippos z MilétaLeukippos z Miléta (asi 500-440) (asi 500-440) Demokritos z AbdérDemokritos z Abdér (asi 460–370) (asi 460–370)

Filozofia sofistov Filozofia sofistov a Sokratesa Sokrates

Protagoras z AbdérProtagoras z Abdér (481-411) (481-411) Gorgias z LeontínGorgias z Leontín (483-375) (483-375)

SokratesSokrates (469-399) (469-399)

sokratovská iróniasokratovská irónia maieutická metódoumaieutická metódou kto pozná, čo je dobro, koná dobro a kto pozná, čo je dobro, koná dobro a

nemôže konať zlonemôže konať zlo nikto nekoná zlo úmyselne, ale ak nikto nekoná zlo úmyselne, ale ak

niekto robí zlo, tak len z nevedomosti. niekto robí zlo, tak len z nevedomosti. DemiurgosDemiurgos Daimonion Daimonion

PlatónPlatón (427-347) (427-347)

- - reálny svetreálny svet nemeniteľných a nemeniteľných a rozumom pochopiteľných večných rozumom pochopiteľných večných ideí, ktoré sú bytiami samými od ideí, ktoré sú bytiami samými od seba seba

- - senzibilný svetsenzibilný svet meniteľných, meniteľných, nestálych a zmyslami poznateľných nestálych a zmyslami poznateľných bytí; tieto bytia sú závislé na bytí, bytí; tieto bytia sú závislé na bytí, ktoré je samo od seba.ktoré je samo od seba.

PlatónPlatón (427-347) (427-347)

Boh ako usporiadateľBoh ako usporiadateľ - dialóg - dialóg Filébos Filébos

Boh ako prvý hýbateľBoh ako prvý hýbateľ - dialóg - dialóg Nomoi Nomoi

Boh ako nutné bytieBoh ako nutné bytie - dialóg - dialóg Faidros Faidros

múdrosťmúdrosť ( (rozumnosť)rozumnosť) statočnosťstatočnosť miernosťmiernosť spravodlivosťspravodlivosť

prvým, najnižším stavomprvým, najnižším stavom je trieda je trieda robotníkov, remeselníkov a umelcov robotníkov, remeselníkov a umelcov

druhým, stredným stavomdruhým, stredným stavom je trieda je trieda vojakovvojakov

tretím, najvyšším stavomtretím, najvyšším stavom je trieda je trieda vládcov vládcov

ARISTOTELES (384-322 ARISTOTELES (384-322 pred n. l.)pred n. l.)

LogikaLogika SylogizmusSylogizmus

1. Všetci ľudia sú smrteľní1. Všetci ľudia sú smrteľní B - C B - C

2. Sokrates je človek2. Sokrates je človek A - BA - B

3. Sokrates je smrteľný3. Sokrates je smrteľný A - CA - C

Psychológia Psychológia

Duša:Duša:

vegetatívnavegetatívna zmyslovázmyslová racionálnaracionálna

Patristická filozofiaPatristická filozofia ApologétiApologéti- cirkevní otcovia- cirkevní otcovia sú kresťanskí spisovatelia z sú kresťanskí spisovatelia z

prvých 4 storočí, ktorí vynikali svätosťou a prvých 4 storočí, ktorí vynikali svätosťou a pravovernosťou a ktorých doktrínu pravovernosťou a ktorých doktrínu učiteľský úrad cirkvi schválil.učiteľský úrad cirkvi schválil.

- - cirkevnými spisovateľmicirkevnými spisovateľmi sú starovekí sú starovekí kresťanskí tvorcovia teologických diel. Nie kresťanskí tvorcovia teologických diel. Nie všetci sú celkom pravoverní, u niektorých všetci sú celkom pravoverní, u niektorých sa nájdu aj tvrdenia, ktoré cirkev zavrhla.sa nájdu aj tvrdenia, ktoré cirkev zavrhla.

- - učitelia cirkviučitelia cirkvi sú cirkevní spisovatelia sú cirkevní spisovatelia ktoréhokoľvek obdobia v dejinách, ktorých ktoréhokoľvek obdobia v dejinách, ktorých týmto titulom vyznačila cirkev, ktorí sú týmto titulom vyznačila cirkev, ktorí sú autormi vynikajúcich diel.autormi vynikajúcich diel.

Aurelius AugustinusAurelius Augustinus

Tagasta, 354 – 430Tagasta, 354 – 430 kresťanstvo sa mu sprvoti videlo kresťanstvo sa mu sprvoti videlo

jednoduchéjednoduché nadväzuje na Platónanadväzuje na Platóna lineárna koncepcia dejínlineárna koncepcia dejín poznávanie; teória ilumináciepoznávanie; teória iluminácie Človek – duša a telo ako dve Človek – duša a telo ako dve

substancie vytvárajú novú substanciusubstancie vytvárajú novú substanciu štát štát

Tomáš Akvinský Tomáš Akvinský

Rocca Secca pri Neapoli, 1225 – Rocca Secca pri Neapoli, 1225 – 12741274

vychádza z Aristotelavychádza z Aristotela bytie, analogický pojembytie, analogický pojem poznanie Boha poznanie Boha - z intuície z intuície - z viery z viery - z prirodzeného ľudského intelektu z prirodzeného ľudského intelektu

Dokazovanie existencie Dokazovanie existencie BohaBoha

apriórne a aposteriórne dokazovanieapriórne a aposteriórne dokazovanie Päť ciestPäť ciest

1. Dôkaz z pohybu1. Dôkaz z pohybu

2. Dôkaz nutnosti účinnej príčiny existencie 2. Dôkaz nutnosti účinnej príčiny existencie kontingentných bytí kontingentných bytí

3. Dôkaz z nutnosti a z nie nevyhnutnosti 3. Dôkaz z nutnosti a z nie nevyhnutnosti bytia bytia

4. Dôkaz z rozdielnosti stupňov dokonalosti 4. Dôkaz z rozdielnosti stupňov dokonalosti v bytiach 5. Dôkaz z finality v bytiach 5. Dôkaz z finality

Náuka o Božích Náuka o Božích atribútochatribútoch

Boh je metafyzicky jeden, jediný Boh je metafyzicky jeden, jediný a a jednoduchý. jednoduchý.

Je prirodzené, že intelekt Je prirodzené, že intelekt logicky rozlišuje Božie atribúty, logicky rozlišuje Božie atribúty, aby mohol o nich uvažovať. K aby mohol o nich uvažovať. K najdôležitejším atribútom Boha najdôležitejším atribútom Boha patrí Božia múdrosť a patrí Božia múdrosť a vševedúcnosť, Božia vôľa a vševedúcnosť, Božia vôľa a všemohúcnosť.všemohúcnosť.

Teória o spôsobilosti a Teória o spôsobilosti a o uskutočňovanío uskutočňovaní..

Spôsobilosť je spôsob variabilnej Spôsobilosť je spôsob variabilnej funkčnej existencie bytia. funkčnej existencie bytia.

Uskutočňovanie je spôsob Uskutočňovanie je spôsob determinovanej existencie bytia.determinovanej existencie bytia.

Len Boh sám je bytie, ktorého Len Boh sám je bytie, ktorého podstatou je jeho existencia, je číre podstatou je jeho existencia, je číre uskutočňovanie (actus purus). Ostané uskutočňovanie (actus purus). Ostané bytia sú kontingentné nutne sa skladajú bytia sú kontingentné nutne sa skladajú zo spôsobilosti a z uskutočňovania. zo spôsobilosti a z uskutočňovania. Spôsobilosť a uskutočňovanie sú prvé Spôsobilosť a uskutočňovanie sú prvé princípy existencie stvorených veci.princípy existencie stvorených veci.

Teória o substancii a Teória o substancii a akcidentochakcidentoch..

V každom senzibilnom bytí, ktoré je V každom senzibilnom bytí, ktoré je vždy menlivé, sa odlišuje niečo, čo je vždy menlivé, sa odlišuje niečo, čo je trvácne čo prichádza a odchádza- aj trvácne čo prichádza a odchádza- aj keď vec neprestáva byť tým, čím je. keď vec neprestáva byť tým, čím je.

Substancia je samostatné bytie, Substancia je samostatné bytie, existuje samo osebe. existuje samo osebe.

Akcident nie je samostatné bytie, Akcident nie je samostatné bytie, nutne potrebuje subjekt, v ktorom nutne potrebuje subjekt, v ktorom môže existovať. Akcidenty vnášajú do môže existovať. Akcidenty vnášajú do bytia zmenu. bytia zmenu.

4 príčiny zmien4 príčiny zmien

1. 1. účinná príčinaúčinná príčina tvorí novú entitu ako tvorí novú entitu ako výsledok svojej akcie, výsledok od seba výsledok svojej akcie, výsledok od seba odlišný, ktorému je zdrojom jeho existencie.odlišný, ktorému je zdrojom jeho existencie.

2. 2. cieľová príčinacieľová príčina vyvoláva alebo determinuje vyvoláva alebo determinuje činnosť alebo existenciu bytia, avšak nie činnosť alebo existenciu bytia, avšak nie priamo a nie bezprostredne.priamo a nie bezprostredne.

3. 3. materiálna príčinamateriálna príčina konštituuje materiálnu konštituuje materiálnu zložku bytia. zložku bytia.

4. 4. formálna príčinaformálna príčina dáva fyzickému telesu dáva fyzickému telesu jeho špecifickú formu jeho špecifickú formu

Teória o matérii a formeTeória o matérii a forme

Teleso tvorí prvá matéria a Teleso tvorí prvá matéria a substanciálna forma. Prvá matéria je substanciálna forma. Prvá matéria je substrátom “z ktorého“ vôbec sú substrátom “z ktorého“ vôbec sú všetky fyzické bytia. Sama osebe nie všetky fyzické bytia. Sama osebe nie je spôsobilá samostatne existovať, je je spôsobilá samostatne existovať, je len čírou spôsobilosťou, bez len čírou spôsobilosťou, bez akejkoľvek determinácie. Druhá akejkoľvek determinácie. Druhá matéria je aktualizovaná prvá matéria je aktualizovaná prvá matéria, determinovaná formou, matéria, determinovaná formou, fyzické teleso.fyzické teleso.

Duša a telo človekaDuša a telo človeka

Aj v človeku je zloženie z prvej Aj v človeku je zloženie z prvej matérie a z formy. matérie a z formy. Substanciálnou formou ľudského Substanciálnou formou ľudského tela je ľudská duša, rozumná. Aby tela je ľudská duša, rozumná. Aby mohla vyvíjať abstrakčnú aktivitu mohla vyvíjať abstrakčnú aktivitu nutne musí byť vnútorne nutne musí byť vnútorne nezávislá na matérii, a teda nezávislá na matérii, a teda nutne je spirituálna. nutne je spirituálna.

Duša a telo človekaDuša a telo človeka

Matéria je zdrojom možnosti Matéria je zdrojom možnosti množenia, je zdrojom a dôvodom množenia, je zdrojom a dôvodom numerickej multiplicitity numerickej multiplicitity singulárnych fyzických bytí. Ľudská singulárnych fyzických bytí. Ľudská duša je však stvorená, aby bola jeho duša je však stvorená, aby bola jeho vlastným uskutočňovaním. Tento vlastným uskutočňovaním. Tento vzťah duše k telu patrí k jej podstate vzťah duše k telu patrí k jej podstate a je princípom jej individuácie, nie je a je princípom jej individuácie, nie je akcidentálny. Ľudská duša má svoj akcidentálny. Ľudská duša má svoj pôvod v Bohu.pôvod v Bohu.

Teória poznania Teória poznania

Každé bytie, čiže všetko, čo Každé bytie, čiže všetko, čo existuje, alebo môže existovať, je existuje, alebo môže existovať, je ako bytie poznateľné. Objektom ako bytie poznateľné. Objektom poznávania je pravda, ktorá je v poznávania je pravda, ktorá je v bytí. Rozlišuje poznanie zmyslové bytí. Rozlišuje poznanie zmyslové a poznanie rozumové. a poznanie rozumové.

poznanie je čiastočne poznanie je čiastočne subjektívne a zároveň čiastočne subjektívne a zároveň čiastočne objektívne.objektívne.

Ľudský rozumĽudský rozum

Tvárny aj tvorivý ľudský rozum je Tvárny aj tvorivý ľudský rozum je vlastný každému človekovi. Rozum vlastný každému človekovi. Rozum je sila duše, jej mohutnosť, s dušou je sila duše, jej mohutnosť, s dušou aj rozum je nesmrteľný. Každý má aj rozum je nesmrteľný. Každý má svoj vlastný rozum, ktorý je svoj vlastný rozum, ktorý je nesmrteľný a vlastnú dušu, ktorá je nesmrteľný a vlastnú dušu, ktorá je nesmrteľná. Všetci ľudia sú si nesmrteľná. Všetci ľudia sú si vedomí osobnej zodpovednosti za vedomí osobnej zodpovednosti za svoje myslenie, cítenie a konanie.svoje myslenie, cítenie a konanie.

Novoveká filozofiaNovoveká filozofia

racionalizmusracionalizmus empirizmusempirizmus idealizmusidealizmus

RacionalizmusRacionalizmusR. Descartes 1596-1650 R. Descartes 1596-1650

DescartesDescartes sa usiloval vytvoriť systém, sa usiloval vytvoriť systém, ktorý by:ktorý by:

1.1. spĺňať nároky filozofického spĺňať nároky filozofického myslenia,myslenia,

2.2. spojený s vedou zbavený spojený s vedou zbavený akéhokoľvek autoritárstva.akéhokoľvek autoritárstva.

RacionalizmusRacionalizmusR. Descartes 1596-1650 R. Descartes 1596-1650

Aby mohol realizovať tieto zásady, stanovil Aby mohol realizovať tieto zásady, stanovil základné princípyzákladné princípy : :

princíp pochybovania,princíp pochybovania, existencie „prirodzeného svetla“ rozumu existencie „prirodzeného svetla“ rozumu

(nevyhnutná existencia hranice, pri ktorej (nevyhnutná existencia hranice, pri ktorej rozum zistí platnosť nejakého argumentu rozum zistí platnosť nejakého argumentu alebo pravdivosť nejakej idey. Touto hranicou alebo pravdivosť nejakej idey. Touto hranicou je niečo, čo vnímam jasne a zreteľne). je niečo, čo vnímam jasne a zreteľne). Descartes obmedzuje pojem ducha na Descartes obmedzuje pojem ducha na myslenie a pretože zvieratá v tomto zmysle myslenie a pretože zvieratá v tomto zmysle nemyslia, nezúčastňujú sa nijako duchovného nemyslia, nezúčastňujú sa nijako duchovného sveta. Sú to čisté mechanizmy, iba stroje.sveta. Sú to čisté mechanizmy, iba stroje.

Rozprava Rozprava o o metóde metóde (1637)(1637)

žiadnu vec nikdy nemožno považovať za žiadnu vec nikdy nemožno považovať za pravdivú dovtedy, kým ju nepoznáme pravdivú dovtedy, kým ju nepoznáme celkom určite ako takú, to znamená tak celkom určite ako takú, to znamená tak jasne a výrazne, že nezostane nijaká jasne a výrazne, že nezostane nijaká možnosť pochybovať o nej,možnosť pochybovať o nej,

každú zo skúmaných ťažkých otázok každú zo skúmaných ťažkých otázok treba rozdeliť na toľko častí, na koľko sa treba rozdeliť na toľko častí, na koľko sa len dá a na koľko to bude potrebné na len dá a na koľko to bude potrebné na jej lepšie riešenie,jej lepšie riešenie,

Rozprava Rozprava o o metóde metóde (1637)(1637)

myslieť podľa poriadku, od myslieť podľa poriadku, od predmetov, ktorých poznanie je predmetov, ktorých poznanie je najjednoduchšie a najľahšie, pričom najjednoduchšie a najľahšie, pričom treba brať do úvahy zákonité vzťahy treba brať do úvahy zákonité vzťahy aj medzi tými, ktoré netvoria aj medzi tými, ktoré netvoria prirodzený rod,prirodzený rod,

robiť si prehľad o vykonanom robiť si prehľad o vykonanom postupepostupe

Novoveký empirizmusNovoveký empirizmus

F. BaconF. Bacon J. Locke 1632-1704J. Locke 1632-1704

- Rozprava o ľudskom rozume, tabula - Rozprava o ľudskom rozume, tabula rasarasa

D. Hume 1711-1776D. Hume 1711-1776 - Rozprava o ľudskej prirodzenostiRozprava o ľudskej prirodzenosti, ,

Prirodzené dejiny náboženstvaPrirodzené dejiny náboženstva,,- deizmus (stvoriteľ, zákonodarca, garant deizmus (stvoriteľ, zákonodarca, garant

morálky)morálky)

IdealizmusIdealizmusImmanuel Kant (1724-Immanuel Kant (1724-

1804) 1804) Kritika čistého rozumuKritika čistého rozumu Kritika praktického rozumuKritika praktického rozumu Náboženstvo v medziach rozumuNáboženstvo v medziach rozumu

Predkritické obdobiePredkritické obdobie Kritické obdobieKritické obdobie

Kantova filozofia vyrastá na troch Kantova filozofia vyrastá na troch teóriách:teóriách:

teória poznaniateória poznania teória mravného zákona teória mravného zákona teória finálneho cieľa teória finálneho cieľa

Kategorický imperatívKategorický imperatív

Konaj tak, aby maxima tvojej vôle Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť zároveň princípom vždy mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva.všeobecného zákonodarstva.

Panlogistický dialektický Panlogistický dialektický idealizmusidealizmus

GEORG WILHELM FRIEDRICH HEGEL 1770 – GEORG WILHELM FRIEDRICH HEGEL 1770 – 18311831

Bol presvedčený, že podstata sveta je Bol presvedčený, že podstata sveta je rozumová, a teda dostupná racionálnemu rozumová, a teda dostupná racionálnemu poznaniu. Ak správne myslím, ak som myslenie poznaniu. Ak správne myslím, ak som myslenie oslobodil od klamov, nejasností a individuálnych oslobodil od klamov, nejasností a individuálnych sklonov k chybným úsudkom, pochopím to, čo je sklonov k chybným úsudkom, pochopím to, čo je skutočné, pretože stavba sveta zodpovedá skutočné, pretože stavba sveta zodpovedá požiadavkám rozumu. „Čo je rozumové, je požiadavkám rozumu. „Čo je rozumové, je skutočné, a čo je skutočné, je rozumové.“ skutočné, a čo je skutočné, je rozumové.“ Rozum je podstatou vecí, idea je vlastne vtelená Rozum je podstatou vecí, idea je vlastne vtelená do sveta.do sveta.

Dialektika poznaniaDialektika poznania

Diela: Fenomenológia DuchaDiela: Fenomenológia Ducha, , Veda Veda o logikeo logike, , Encyklopédia filozofických Encyklopédia filozofických viedvied, , Základy filozofie právaZáklady filozofie práva. .

TézaTéza AntitézaAntitéza SyntézaSyntéza

Iracionálny amorálny Iracionálny amorálny voluntarizmusvoluntarizmus

FRIEDRICH NIETZSCHE FRIEDRICH NIETZSCHE (1844-1900)(1844-1900)3 oddelené periódy:3 oddelené periódy:

1. perióda – dominuje u neho 1. perióda – dominuje u neho iracionalizmus nadšenie za klasickú iracionalizmus nadšenie za klasickú grécku kultúru. Nietzsche je iracionalista grécku kultúru. Nietzsche je iracionalista – za prameň poznania uznáva intuíciu. – za prameň poznania uznáva intuíciu. Pochybuje o hodnote rozumu, ktorý Pochybuje o hodnote rozumu, ktorý vyhlasuje za nástroj slabochov. Vyšší vyhlasuje za nástroj slabochov. Vyšší človek – nadčlovek – sa neutieka človek – nadčlovek – sa neutieka k rozumu a nebojí sa intuície, k rozumu a nebojí sa intuície, iracionalizmu.iracionalizmu.

2. perióda – je nadšený ľudským 2. perióda – je nadšený ľudským poznaním. Nastáva u neho úplný poznaním. Nastáva u neho úplný obrat k človeku. Zostáva len človek – obrat k človeku. Zostáva len človek – objavený vedou a Boh je mŕtvy.objavený vedou a Boh je mŕtvy.

3. perióda – priznáva sa k filozofii činu. 3. perióda – priznáva sa k filozofii činu. Za najvyšší princíp prehlasuje vôľu Za najvyšší princíp prehlasuje vôľu k moci, tento prapud v človeku. Miesto k moci, tento prapud v človeku. Miesto morálky otrokov vyhlasuje nutný nástup morálky otrokov vyhlasuje nutný nástup morálky pánov. Proklamuje, že namiesto morálky pánov. Proklamuje, že namiesto ideálu rovnosti a falošných kresťanských ideálu rovnosti a falošných kresťanských čností, akými sú súcit a láska, čností, akými sú súcit a láska, zhovievavosť, milosrdenstvo a pokora, zhovievavosť, milosrdenstvo a pokora, a proti zmäkčujúcemu humanizmu tak a proti zmäkčujúcemu humanizmu tak vo filozofii ako aj v náboženstve treba vo filozofii ako aj v náboženstve treba pestovať egoizmus, antihumanizmus, pestovať egoizmus, antihumanizmus, amorálnosť, fyzickú silu a tvrdosť, moc amorálnosť, fyzickú silu a tvrdosť, moc autority a právo silných ako vlastností autority a právo silných ako vlastností nového typu človeka, nadčloveka.nového typu človeka, nadčloveka.