vod do filozofie

  • View
    77

  • Download
    4

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Úvod do filozofie. doc. PhDr. Pavol Dancák, PhD., m. prof. ANZENBACHER, A.: Úvod do filozofie STORIG, H. J.: Malé dějiny filozofie JASPERS, K.: Malá škola filozofického myslenia ŠOKA, S.: Dejiny filozofie (starovek, stredovek, novovek). 1. Základné informácie o disciplíne. - PowerPoint PPT Presentation

Text of vod do filozofie

  • vod do filozofiedoc. PhDr. Pavol Danck, PhD., m. prof.

  • ANZENBACHER, A.: vod do filozofieSTORIG, H. J.: Mal djiny filozofieJASPERS, K.: Mal kola filozofickho mysleniaOKA, S.: Dejiny filozofie (starovek, stredovek, novovek)

  • 1. Zkladn informcie odisciplne.Zdvodnenie obsahu disciplny. o je filozofia? Etymolgia filozofie. Mtus alogos.

    2. Predmet filozofie vhistorickch metamorfzach. Predsokratovsk chpanie filozofie ako hadanie mdrosti. Sokratovsko - platonsk filozofia ako staros oduu. Aristoteles - prv filozofia.

  • 3. Stredovek koncepcia filozofie. Patristika, scholastika.

    4. Novovek premeny koncepcie filozofie.Renesann chpania filozofie. Descartovsk model racionalistickej filozofie. Osvieteneck filozofia. Nemeck idealistick filozofia.

    5. Niektor podoby sasnej filozofie.Fenomenolgia, existencializmus, analytick filozofia, personalizmus.

  • 6. truktra filozofie. Zkladn filozofick disciplny: ontolgia (metafyzika), kritika, logika,

    7. truktra filozofie. Etika ako praktick filozofia, filozofia vchovy, filozofia prrody, filozofia prva, socilna filozofia.

  • 8. Filozofia ako kritick reflexia loveka asveta. o je lovek? o je svet? lovek akultra. Sebauskutonenie loveka.

    9. Boh ako absoltna podmienka.Kritika nboenstva; otzka Boha vo filozofii.

    10. Socilna filozofia. Eurpa aeurpske dedistvo. Globlna socilna aekologick krza. Fenomn krzy afilozofia.

  • filozofia ako lska k mdrosti, filozofia ako uenie o mdrosti, filozofia ako svetonhad (svetonzor), filozofia ako veda (o najveobecnejch svislostiach bytia), filozofia ako typ uvaovania (filozofovanie), filozofia ako spsob ivota (ivotn filozofia).

  • K. Jaspers (1883 1969) vod do filozofie:

    Nie je zhoda v tom, o je to filozofia, ani v tom, na o je dobr.

  • Sv. Tom Akvinsk: Filozofia je veda o poslednch princh vec, nadobudnut svetlom prirodzenho rozumu.

  • filein = milova sofia = mdros, poznanie, vedenie.

  • Otzka tkajca sa podstaty bytia - o je vec? Ide o formlnu prinu bytia (causa formalis).Otzka tkajca sa vlastnej truktry bytia - z oho je vec? Ide o materilnu prinu bytia (causa materialis).Otzka tkajca sa pvodu a dvodu vzniku bytia - preo je vec? Ide o inn prinu bytia (causa efficiens).Otzka tkajca sa vlastnho urenia bytia - na o je vec? Ide o cieov prinu bytia (causa finalis).

  • I. Kant

    o mem vedie? o mm kona? V o smiem dfa? o je lovek

  • V. E. Frankl

    Otzka o zmysluplnosti nho ivota, i je vslovne poloen, alebo iba matne tuen, je pecificky udskou otzkou.

  • Predsokratovsk chpanie filozofie

    Homros (9. stor. pred n. l.) a Hesiodos Tles z Milta (asi 624-547) Anaximandros z Milta (610-546)Anaximenes z Milta (asi 588-525)

  • Pytagoras (Pythagoras; asi 582497)

  • Xenofanes z Kolofnu (asi 565-413)Parmenides z Eley (asi 529-444) Zenn zEley (asi 490-430)

  • Herakleitos z Efezu (asi 540-480) Empedokles (asi 495-430) Anaxagoras zKlazomn (asi 499-427)

  • Stroh atomizmus vo filozofii prrody

    Leukippos z Milta (asi 500-440) Demokritos zAbdr (asi 460370)

  • Filozofia sofistov aSokrates

    Protagoras z Abdr (481-411)Gorgias zLeontn (483-375)

  • Sokrates (469-399)

    sokratovsk irnia maieutick metdoukto pozn, o je dobro, kon dobro a neme kona zlonikto nekon zlo myselne, ale ak niekto rob zlo, tak len z nevedomosti. DemiurgosDaimonion

  • Platn (427-347) - relny svet nemenitench a rozumom pochopitench vench ide, ktor s bytiami sammi od seba - senzibiln svet menitench, nestlych a zmyslami poznatench byt; tieto bytia s zvisl na byt, ktor je samo od seba.

  • Platn (427-347)Boh ako usporiadate - dialg Filbos Boh ako prv hbate - dialg Nomoi Boh ako nutn bytie - dialg Faidros

  • mdros (rozumnos)statonosmiernosspravodlivos

  • prvm, najnim stavom je trieda robotnkov, remeselnkov a umelcov druhm, strednm stavom je trieda vojakovtretm, najvym stavom je trieda vldcov

  • ARISTOTELES (384-322 pred n. l.) LogikaSylogizmus

    1. Vetci udia s smrten B - C2. Sokrates je lovekA - B3. Sokrates je smrtenA - C

  • Psycholgia Dua:

    vegetatvnazmyslovracionlna

  • Patristick filozofiaApologti- cirkevn otcovia s kresansk spisovatelia z prvch 4 storo, ktor vynikali svtosou a pravovernosou a ktorch doktrnu uitesk rad cirkvi schvlil.- cirkevnmi spisovatemi s starovek kresansk tvorcovia teologickch diel. Nie vetci s celkom pravovern, u niektorch sa njdu aj tvrdenia, ktor cirkev zavrhla.- uitelia cirkvi s cirkevn spisovatelia ktorhokovek obdobia v dejinch, ktorch tmto titulom vyznaila cirkev, ktor s autormi vynikajcich diel.

  • Aurelius Augustinus Tagasta, 354 430kresanstvo sa mu sprvoti videlo jednoduchnadvzuje na Platnalinerna koncepcia dejnpoznvanie; teria ilumincielovek dua a telo ako dve substancie vytvraj nov substanciutt

  • Tom Akvinsk Rocca Secca pri Neapoli, 1225 1274vychdza z Aristotelabytie, analogick pojempoznanie Boha zintucie zviery z prirodzenho udskho intelektu

  • Dokazovanie existencie Bohaaprirne a aposterirne dokazovanieP ciest1. Dkaz z pohybu2. Dkaz nutnosti innej priny existencie kontingentnch byt 3. Dkaz z nutnosti a z nie nevyhnutnosti bytia 4. Dkaz z rozdielnosti stupov dokonalosti vbytiach 5. Dkaz z finality

  • Nuka o Boch atribtoch Boh je metafyzicky jeden, jedin a jednoduch. Je prirodzen, e intelekt logicky rozliuje Boie atribty, aby mohol o nich uvaova. K najdleitejm atribtom Boha patr Boia mdros a vevedcnos, Boia va a vemohcnos.

  • Teria o spsobilosti a ouskutoovan. Spsobilos je spsob variabilnej funknej existencie bytia. Uskutoovanie je spsob determinovanej existencie bytia.Len Boh sm je bytie, ktorho podstatou je jeho existencia, je re uskutoovanie (actus purus). Ostan bytia s kontingentn nutne sa skladaj zo spsobilosti a z uskutoovania. Spsobilos a uskutoovanie s prv princpy existencie stvorench veci.

  • Teria o substancii a akcidentoch.V kadom senzibilnom byt, ktor je vdy menliv, sa odliuje nieo, o je trvcne o prichdza a odchdza- aj ke vec neprestva by tm, m je. Substancia je samostatn bytie, existuje samo osebe. Akcident nie je samostatn bytie, nutne potrebuje subjekt, v ktorom me existova. Akcidenty vnaj do bytia zmenu.

  • 4 priny zmien1. inn prina tvor nov entitu ako vsledok svojej akcie, vsledok od seba odlin, ktormu je zdrojom jeho existencie.2. cieov prina vyvolva alebo determinuje innos alebo existenciu bytia, avak nie priamo a nie bezprostredne.3. materilna prina kontituuje materilnu zloku bytia. 4. formlna prina dva fyzickmu telesu jeho pecifick formu

  • Teria o matrii aformeTeleso tvor prv matria a substancilna forma. Prv matria je substrtom z ktorho vbec s vetky fyzick bytia. Sama osebe nie je spsobil samostatne existova, je len rou spsobilosou, bez akejkovek determincie. Druh matria je aktualizovan prv matria, determinovan formou, fyzick teleso.

  • Dua a telo lovekaAj v loveku je zloenie z prvej matrie a z formy. Substancilnou formou udskho tela je udsk dua, rozumn. Aby mohla vyvja abstrakn aktivitu nutne mus by vntorne nezvisl na matrii, a teda nutne je spiritulna.

  • Dua a telo lovekaMatria je zdrojom monosti mnoenia, je zdrojom a dvodom numerickej multiplicitity singulrnych fyzickch byt. udsk dua je vak stvoren, aby bola jeho vlastnm uskutoovanm. Tento vzah due k telu patr k jej podstate a je princpom jej individucie, nie je akcidentlny. udsk dua m svoj pvod v Bohu.

  • Teria poznania Kad bytie, ie vetko, o existuje, alebo me existova, je ako bytie poznaten. Objektom poznvania je pravda, ktor je v byt. Rozliuje poznanie zmyslov a poznanie rozumov. poznanie je iastone subjektvne a zrove iastone objektvne.

  • udsk rozumTvrny aj tvoriv udsk rozum je vlastn kadmu lovekovi. Rozum je sila due, jej mohutnos, s duou aj rozum je nesmrten. Kad m svoj vlastn rozum, ktor je nesmrten a vlastn duu, ktor je nesmrten. Vetci udia s si vedom osobnej zodpovednosti za svoje myslenie, ctenie a konanie.

  • Novovek filozofia

    racionalizmusempirizmusidealizmus

  • RacionalizmusR. Descartes 1596-1650

    Descartes sa usiloval vytvori systm, ktor by:

    spa nroky filozofickho myslenia,spojen svedou zbaven akhokovek autoritrstva.

  • RacionalizmusR. Descartes 1596-1650 Aby mohol realizova tieto zsady, stanovil zkladn princpy :princp pochybovania,existencie prirodzenho svetla rozumu (nevyhnutn existencia hranice, pri ktorej rozum zist platnos nejakho argumentu alebo pravdivos nejakej idey. Touto hranicou je nieo, o vnmam jasne azretene). Descartes obmedzuje pojem ducha na myslenie apretoe zvierat vtomto zmysle nemyslia, nezastuj sa nijako duchovnho sveta. S to ist mechanizmy, iba stroje.

  • Rozprava o metde (1637)iadnu vec nikdy nemono povaova za pravdiv dovtedy, km ju nepoznme celkom urite ako tak, to znamen tak jasne avrazne, e nezostane nijak monos pochybova onej,kad zo skmanch akch otzok treba rozdeli na toko ast, na koko sa len d ana koko to bude potrebn na jej lepie rieenie,

  • Rozprava o metde (1637)

    myslie poda poriadku, od predmetov, ktorch poznanie je najjednoduchie anajahie, priom treba bra do vahy zkonit vzahy aj medzi tmi, ktor netvoria prirodzen rod,robi si prehad o vykonanom postupe

  • Novovek empirizmusF. BaconJ. Locke 1632-1704 - Rozprava o udskom rozume, tabula rasaD. Hume 1711-1776 Rozprava oudskej prirodzenosti, Prirodzen dejiny nboenstva,deizmus (stvorite, zkonodarca, garant morlky)

  • IdealizmusImmanuel Kant (1724-1804) Kritika istho rozumuKritika praktickho rozumuNboenstvo vmedziach rozumu

    Predkritick obdobieKritick obdobie

  • Kantova filozofia vyrast na troch terich: