Upload
nguyendat
View
215
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Univerzita Palackého v Olomouci
Filozofická fakulta
Katedra psychologie
VPLYV SINISTRALITY NA VÝKON VODIČOV
V PSYCHODIAGNOSTICKÝCH TESTOCH
Záverečná práca
Autor: Mgr. František Valúch
Olomouc
2014
Čestné prehlásenie:
Čestne prehlasujem, že som záverečnú prácu vypracoval samostatne
s použitím uvedenej literatúry a svojich poznatkov.
V Bratislave dňa: 15. apríla 2014 .....................................
Mgr. František Valúch
ABSTRAKT
VALÚCH, František: Vplyv sinistrality na výkon vodičov v psychodiagnostických testoch [Záverečná práca]. UNIVERZITA PALACKÉHO V OLOMOUCI. Filozofická fakulta; Katedra psychológie.. Stupeň odbornej kvalifikácie: Špecializácia v odbore Dopravná psychológia. Olomouc : UP, 2014. 58 s.
Predložená záverečná práca je rozpracovaná v dvoch častiach
(kapitolách), zaoberá sa fenoménom sinistrality, dominancie
laterality, vplyvmi laterality vodičov na výkon v
psychodiagnostických testoch a možnosťami minimalizácie vplyvov
laterality vodičov na výkon v psychodiagnostických testoch
v odbornej praxi. Dôraz je kladený na vyšetrenia ľavoručných vodičov
testami „pero - papier“.
Prvá časť práce je venovaná teóriám sinistrality a laterálnej
preferencie, historickému pohľadu na sinistralitu. V druhej časti je
prezentovaný priebeh výskumu zameraného na vplyv sinistrality
vodičov na výkon v psychodiagnostických testoch a porovnanie
s výkonom pravoručných vodičov, interpretácia výsledkov a diskusia
k výskumu.
Kľúčové slová: Sinistralita. Ľavorukosť. Lateralita.
ABSTRACT
VALÚCH, František: The Influence of sinistrality on performance of drivers at psycho-diagnostic tests. [Final essay]. University of Palacký in Olomouc. Faculty of Philosophy; Department of Psychology. Degree of professional qualification: Specialization of Trafic psychology. Olomouc : UP, 2014. 58 s.
Present final essay is elaborated in two parts (chapters). It is devoted
to the phenomenon of sinistrality, lateral dominance, and influence of
laterality on performance of drivers in psychodiagnostic tests and to
options of minimizing the influence of laterality of drivers on
performance in psychodiagnostic tests in the professional practice.
Emphasis is on testing of left-handers drivers, using “pen-paper”
tests.
First part of this essay is devoted to the theories of sinistrality, lateral
preference and to the historical look at the sinistrality. The second
part presents the process of the research, which focuses at the
influence of sinistrality of left-handle drivers on performance in
psychodiagnostic tests and at the comparison with right-hander
drivers, interpretation of findings and the discussion of the research.
Key words: Sinistrality, Left-handedness, Laterality
PREDHOVOR
Byť ľavákom v majoritnom svete „pravo-rukých“ je mnohokrát
neľahké. Existujú však aj situácie keď má ľavák výhodu. Šport patrí
k takým činnostiam, kde môže ľavák profitovať oproti pravákom
vďaka svojej sinistralite (ľaváctvo). Žiaľ takýchto situácií, ktoré
zvýhodňujú ľavákov nie je veľa.
Ľavák môže mať často pocit, že žije vo svete, kam nepatrí. Pretože
je z jeho pohľadu všetko naopak. S týmto pocitom je konfrontovaný
dennodenne pri bežných životných situáciách. Možno by sa mnohým
z nás pravákov mohlo zdať toto tvrdenie prehnané. Stačí si len
predstaviť, že by majoritní boli ľaváci. Potom by sme sa cítili
obdobne.
V priebehu našej niekoľkoročnej psychodiagnostickej praxe
v ambulancii dopravnej psychológie sme si u ľavákov všimli sťažené
podmienky pri administrácii niektorých výkonových testov, oproti
pravákom, z dôvodu písania ľavou rukou.
Našou snahou je v tejto práci rozobrať rôzne aspekty ľavorukosti
a foriem znevýhodnenia tejto preferencie laterality z pohľadu
biológie, fyziológie, psychológie a psychodiagnostiky a zamyslieť sa
nad možnosťami využitia výsledkov našej práce
v psychodiagnostickej praxi.
OBSAH
ÚVOD ................................................................................... 7
1 SINISTRALITA ................................................................ 10
1.1 Taxonómia sinistrality ................................................... 10
1.1.1 Definície pojmov .................................................... 10
1.1.2 Pojmy súvisiace so sinistralitou ................................ 11
1.2 Ontogenéza sinistrality ................................................. 13
1.3 Biológia a fyziológia sinistrality ...................................... 15
1.3.1 Lateralita a lateralizácia .......................................... 17
1.3.2 Vedecké štúdie a výskum ........................................ 19
2 VÝSKUMNÁ ČASŤ ........................................................... 32
2.1 Ciele a hypotézy .......................................................... 32
2.2 Výskumná vzorka ......................................................... 33
2.3 Použité diagnostické metódy ......................................... 34
2.3.1 Test koncentrácie pozornosti .................................... 33
2.3.2 Disjunktívny reakčný čas ........................................ 34
2.4 Priebeh výskumu ......................................................... 35
2.5 Výsledky výskumu ...................................................... 37
3 DISKUSIA ....................................................................... 50
4 SÚHRN ............................................................................ 54
5 ZÁVER ............................................................................. 56
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV .......................... 57
ÚVOD
Cestou v lietadle, keď som sa vracal z jednej z mojich služobných
ciest, som zachytil časť rozhovoru dvoch spolucestujúcich za mojím
sedadlom. Hovorili pomerne nahlas, takže sa nedalo nepočuť o čom
debatujú. Jeden z nich bol ľavák a pokúšal sa opísať svojmu
„susedovi“ svoje ťažkosti pri držaní bežných nástrojov. Preto je
dotičný nútený nakupovať tieto nástroje v špecializovaných
predajniach, kde ich ponúkajú s dizajnovou a ergonomickou úpravou
pre ľavákov, samozrejme za „drahé lóve“. Druhý diskutujúci mu
navrhoval, aby sa prispôsobil a naučil sa používať „klasické“ nástroje
(pre pravákov). Snažil sa mu naznačiť, že norma sú praváci, že ľaváci
sú vlastne odchýlkou od normy. Na to mu dotknutý ľavák povedal, že
keby Boh chcel iba pravákov, rodili by sa len jednoruční.
Myslím, že išlo o nejakú parafrázu originálneho citátu nejakej
známej osobnosti, ale nepodarilo sa mi to zistiť. Mal som totiž dojem,
že som to už niekde počul alebo čítal a možno je to len moja
distorzia. V každom prípade sa mi ten výrok páči, hoci sa považujem
za agnostika a okrem trefného humoru obsahuje latentnú múdrosť.
Ľaváci to nemajú ľahké a musia sa prispôsobovať prostrediu
a predmetom, ktoré im „nepasujú“ tak, ako nám pravákom.
Naša práca sa bude práve fenoménmi a atribútmi ľavorukosti
zaoberať v nasledujúcich kapitolách, v ktorých sa pokúsime o ich
priblíženie na základe historického prehľadu, z hľadiska biológie,
fyziológie a psychológie. Pokúsime sa predostrieť využívanie
vedeckých poznatkov a našich pozorovaní súvisiacich so sinistralitou,
ako handicapujúcich faktorov ľavoručných vodičov
v psychodiagnostike vo výkonových testoch.
V záverečnej časti tejto práce sa budeme venovať priebehu a
výsledkom nášho výskumu, ktorý sme vykonali za účelom overenia
7
našej hypotézy, či má sinistralita vplyv na výkon vodičov
v psychodiagnostických testoch. V priebehu našej odbornej
psychodiagnostickej praxi v ambulancii klinickej a dopravnej
psychológie, ale aj počas diskusií s kolegami sme si uvedomili, že na
Slovensku sa pomerne často využívajú psychodiagnostické metódy so
skupiny „ceruzka – papier“, aj napriek dynamickému rozvoju
moderných počítačových psychodiagnostických metód. Tieto testy zo
skupiny „ceruzka – papier“ sú v SR akceptované metodiky pri
vyšetrení odbornej spôsobilosti vodičov, za účelom získania dokladov
o psychickej spôsobilosti vodiča na výkon profesionálnej praxe, ako
ekvivalent k metódam Schufried, alebo geta, presnejšie niektorých
častí z uvedených diagnostických batérií. Tieto papierové verzie
využívajú dopravní psychológovia často pri hromadnej administrácii,
alebo preto, lebo majú zakúpenú len časť batérie Schufried, aby
naplnili literu zákona.
Všimli sme si, že ľaváci podávajú nižší výkon práve v teste test
koncentrácie pozornosti (TKP) a v teste disjunktívny reakčný čas
(DRČ). Podľa nášho pozorovania sa jedná o vplyv ich vlastnej
sinistrality (ľavorukosti), ktorá ím bráni podávať rovnaký, alebo lepší
výkon oproti pravoručným osobám. Nazdávame sa, že ide o handicap
ľavoručných z dôvodu samotného dizajnu uvedených testov. Testy su
graficky usporiadané tak, že ľaváci si zatieňujú predlohu testov a sú
donútení s testom pracovať inak ako praváci.
Túto hypotézu si chceme overiť výskumnou štúdiou, uvedenou v
tejto práci. Porovnáme výkony ľavoručných a pravoručných vodičov.
Navrhneme a vyrobíme zrkadlovú verziu oboch predmetných
testových metód a opätovne ich administrujeme obom skupinám.
Domnievame sa, že pri zmene tejto premennej sa výkony v oboch
testoch a v oboch skupinách osôb zmení v prospech ľavákov.
Cieľom našej práce je poukázať na fakt, že používané predmetné
testy TKP a DRČ nie sú práve najvhodnejšie metodiky pre diagnostiku
vodičov práve pre ich diskriminačný faktor, spôsobený sinistralitou,
8
a že by bolo vhodné tieto testy prenormovať, alebo začať používať
nami navrhnuté zrkadlové verzie predmetných testov s použitím
nových noriem, prípadne ich nepoužívať v psychodiagnostických
vyšetreniach vodičov a radšej zvoliť iné metódy.
9
1 SINISTRALITA
1.1 Taxonómia sinistrality
Sinistralita, ľaváctvo.
Termín sinistralita, by sa dal do slovenského jazyka preložiť ako
ľaváctvo, alebo ľavorukosť. Pravdou však je, že v slovníkoch
slovenského jazyka pravdepodobne nenájdete ani jeden tento
ekvivalent. Tiež je pomerne neľahké nájsť tento pojem aj v slovníkoch
cudzích slov. Termín sinistrality sa objavuje v odbornej literatúre
v anglickom jazyku. Má latinský pôvod, je odvodený od lat. výrazu
sinister = ľavý. Sinistralita sa do slovenčiny prekladá ako ľaváctvo,
alebo ľavorukosť, ide teda o označenie preferencie laterality.
Vo výkladovom slovníku odborných výrazov v psychológii sa
uvádza pojem sinistria. Ide o ekvivalentný termín k sinistralite.
Strmeň (1998) ho definuje ako ľavorukosť, dominantnosť ľavej ruky.
1.1.1 Definície pojmov
V úvodnej kapitole sa pokúsime o vymedzenie pojmov lateralita a
sinistralita. Po preštudovaní rôznych odborných zdrojov sme vybrali
niekoľko definícií, ktoré ich podľa nášho názoru dobre popisujú.
Pôvod slova lateralita pôvodne z latinského slova latus, čo
v preklade do slovenčiny znamená stranu, bok ap.
Hartl a Hartlová (2000) definujú lateralitu ako nerovnomernosť
párových orgánov hybných (ruka, noha), senzorických (oko, ucho),
prípadne senzitívnych; je odrazom dominancie jednej z mozgových
hemisfér. Prejavuje sa tak, že zvlášť presné a jemné úlohy koná
človek dominantným orgánom lepšie (presnejšie, rýchlejšie a s
menšou únavou) ako druhým. Je možné rozlišovať lateralitu tvarovú,
10
funkčnú, vrodenú, zmenenú, patologickú, úplnú, čiastočnú,
nevyvinutú. Tieto druhy laterality podrobnejšie rozoberieme
v nasledujúcej kapitole.
Sinistralita (ľaváctvo) je podmienená lateralitou. Čím je
vyhranenejšia lateralita, tým silnejšia je sinistralita, čiže ľaváctvo.
Ľaváctvo teda označuje stav, keď všetky vedúce senzorické i
motorické funkcie sú na ľavej strane tela a riadiace centrum sa
nachádza v pravej mozgovej hemisfére (Hartl a Hartlová, 2000).
Uvedené definície chápeme tak, že mieru sinistrality, ľaváctva
determinuje miera vyhranenostiam množstvo a intenzita dominancie
ľavých orgánov nad pravými orgánmi kostrovo svalového aparátu
a zmyslových receptorov.
Podobne determinuje ľaváctvo (ľavorukosť) aj Strmeň (1998).
Podľa neho je ľaváctvo funkčná prevaha ľavej ruky a vykonávanie
väčšiny úkonov ľavou rukou.
1.1.2 Pojmy súvisiace so sinistralitou
Počas štúdia odbornej literatúry sme dospeli k názoru, že väčšina
vedeckých zdrojov podporuje teóriu, že sklon uprednostňovať a
používať jeden z párových orgánov pred druhým (samozrejme toho
istého typu) je vrodený a teda geneticky podmienený. Mnoho
vedeckých štúdií tiež dokazuje, že preferencia laterality je priamo
prepojená s genetickou výbavou.
Hartl a Hartlová (2000) vo svojej definícii laterality uvádzajú
niekoľko druhov laterality. Ako sme spomenuli vyššie, rozlišujeme
teda lateralitu tvarovú, funkčnú, vrodenú, zmenenú, patologickú,
úplnú, čiastočnú, nevyvinutú vyhranenú, nevyhranenú a skríženú.
V našej práci chápeme lateralitu ako termín, ktorý označuje
praváctvo, alebo ľaváctvo vôbec a tým teda vyjadruje vzťah pravej a
ľavej strany v tele jedinca, alebo určitú funkčnú nesúmernosť medzi
pravým a ľavým párovým orgánom. Táto nesúmernosť, alebo prevaha 11
a podriadenosť sa vzťahuje napríklad k tvaru párového orgánu
a vtedy hovoríme o tvarovej lateralite, alebo sa vzťahuje k činnosti
týchto orgánov. Potom ju označujeme ako funkčnú lateralitu. Je však
potrebné si uvedomiť, že podstata laterality vlastne nespočíva v
odchýlke niektorého z týchto párových orgánov, ale vzťahuje sa k
funkciám príslušných oblastí mozgu. O zmenenej lateralite hovoríme
vtedy, keď došlo k zmene primárnej laterality vplyvom učenia ap.
Patologická lateralita sa objavuje po úrazoch hlavy v prípadoch kde
došlo k poškodeniu niektorej z mozgových hemisfér.
Pojem vyhranenosti laterality chápeme ako stupeň preferencie
daného ľaváctva, alebo praváctva. Inými slovami povedané do akej
miery a v akom počte používa jedinec príslušné párové orgány
laterálne, teda výlučne vľavo, vtedy hovoríme o stupni vyhranenosti
ľaváka, alebo vpravo a vtedy ide o stupeň vyhranenosti praváka.
V našej práci sa zameriavame hlavne na preferenciu laterality
ruky, nohy a oka a ucha.
Healey (2002) vo svojej odbornej publikácii uvádza, že laterálna
preferencia ruky a oka však spolu príliš nesúvisí. Takmer polovica
ľavákov uprednostňuje pravé oko a približne tretina pravákov dáva
prednosť oku ľavému. Ale napríklad uprednostňovanie jednej ruky sa
oveľa častejšie spája s uprednostňovaním nohy, ktorou sa kope.
V tomto prípade je zhoda oveľa častejšia, než je tomu u oka a ruky.
Písanie ľavou rukou nie je opakom písania pravou rukou, ide o dve
úplne odlišné činnosti. Nejde tu o činnosť samotnej ruky, ale o odraz
mozgovej činnosti. Vrodený sklon k užívaniu jednej či druhej ruky,
nohy alebo oka závisí na dominancii pravej alebo ľavej mozgovej
hemisféry. V prípade ľaváka je dominantná pravá mozgová hemisféra
(Sovák, 1985).
12
1.2 Ontogenéza sinistrality
Sinistralita (ľaváctvo) nevznikla v našej súčasnosti, ale jej korene
siahajú až do čias prvotnopospolnej spoločnosti. V odborných
zdrojoch sa uvádza, že pomer vtedajších ľavákov a pravákov bol 1:1,
teda každý druhý jedinec bol ľavákom. Tento pomer sa zachoval až
do staršej doby kamennej. Vyvážený stav sa začal postupne meniť
v neprospech ľavákov. Počty ľavákov postupne klesali. Prejavilo sa to
už v mladšej dobe kamennej a neskôr ešte výraznejšie v období
bronzovej doby a ďalších historických období. Vedci predpokladajú, že
túto zmenu v pomere ľavákov a pravákov zapríčinil dynamický rozvoj
a používanie ľudskej reči, spoločnosti, kultúre a náboženstvu. Tieto
poznatky odhalili archeológovia na základe objavených
archeologických nálezov rôznych nástrojov, dokumentov a pomôcok.
Healey (2002) uvádza, že v celej známej histórii sveta boli ľaváci
predmetom strachu a pohŕdania. Boli považovaní za spodinu
spoločnosti, zdegenerovaní a vnímaní ako ľudia podradní, neohrabaní,
nešťastní, zlovestní, a dokonca satanskí.
Postupne sa sformoval „kult pravej ruky“. Z historických prameňov
sa dozvedáme, že prejavy ľaváctva boli cirkvou označované za
prejavy čarodejníctva a preto boli aj náležite trestané. To prispelo
k intenzívnemu potlačeniu výskytu ľavákov vo vtedajšej spoločnosti.
V stredoveku sa popisovalo, že len diabol je ľavoručný. V
budhizme sa hovorí, že cesta k nirváne sa delí na dve: ľavú alebo "zlú
cestu" a pravú čiže "cestu k osvieteniu". V najstarších divadelných
hrách vchádzal darebák na javisko vždy z ľavej strany. V
sedemnástom storočí boli v Európe aj v amerických kolóniách ženy
obviňované z čarodejníctva verejne vyzliekané a prezerané. Materské
znamienka a pehy, ktoré sa našli na ľavej strane tela obvinených, boli
považované za absolútny dôkaz viny. Dnes to všetko môže znieť
13
smiešne, ale je to súčasťou hlboko zakorenenej tradície (Healey,
2002).
Donedávna sa ľaváctvo vnímalo ako niečo patologické a „nepravé.
Slovo ľavák a jeho ekvivalenty v našom a aj v iných svetových
jazykoch nesú v sebe hanlivý a niekedy až urážajúci podtón.
Spomeňme len výraz „máš obe ruky ľavé“. Určite tým nechválime
šikovnosť ľaváka. Sinister, teda ľavý, v latinčine znamená neobratný,
nepriaznivý a nešťastný. Nie je to tak dávno, keď učiteľ v škole bol
pyšný na to, že preučil ľaváka na praváka. Dnes sa už od takýchto
praktík upustilo. Našťastie pre ľavákov.
Súčasné štatistiky uvádzajú, že ľavákov je dnes v našej
spoločnosti v priemere asi 10% z celkovej populácie.
Podľa Healey (2002) štatistiky ukazujú, že približne 10 až 15
percent americkej a britskej populácie preferuje ľavú ruku - to je len
v Spojených štátoch približne 30 miliónov ľudí. Rodičia a prarodičia
ľavákov idú tiež do miliónov.
Ľudia hispánskeho a ázijského pôvodu sú s iba deviatimi
percentami zjavne menej naklonení ľavorukosti. Ale zisťovanie
presných štatistík v iných kultúrach je stále ešte pomalé a ťažké.
Údaje z Afriky a Indie (vzhľadom k pozostatkom starých mýtov a
predsudkov) dokonca prakticky nemáme vôbec. Ak však predsa
nejaké štúdie boli v poslednej dobe v Indii vykonané, ukazujú, že v
porovnaní so Západom tu počet ľavákov klesá. To však
pravdepodobne príliš nesúvisí s vplyvom západného sveta na iné
kultúry, môže to naopak byť výsledkom úplne odlišnej genetickej
výbavy (Healey, 2002).
14
1.3 Biológia a fyziológia sinistrality
Anglický spisovateľ a politický filozof H. G Wells, autor známych
literárnych diel žánru SCI-FI a to „Stroj času“ a „Vojny svetov“, veril,
že ľavá hemisféra mozgu je väčšia než pravá. Táto teória sa však
ukázala ako nesprávna. V skutočnosti teraz vieme, že niektoré oblasti
mozgu sú väčšie na pravej strane ako na ľavej a naopak. Napríklad tá
oblasť ľavej strany mozgu, ktorá je zodpovedná za reč, je väčšia ako
ekvivalentná oblasť na pravej strane. Healey (2002) ďalej popisuje,
že mozog je rozdelený na polovice, ktorým sa hovorí cerebrálne
hemisféry. V spodnej časti ryhy, ktorá ich oddeľuje, je corpus
callosum, zväzok nervových vlákien, zabezpečujúcich komunikačné
spojenie medzi hemisférami. Nie školenému pozorovateľovi sa obe
polovice zdajú zrkadlovo rovnaké, ale v skutočnosti je medzi nimi
podstatný funkčný rozdiel.
Súčasné poznatky modernej vedy akou je napríklad
neuropsychológia posúva naše vedomosti o ľudskom mozgu viac
dopredu. Odborná verejnosť tvrdí, že mozog je svojou stavbou v
podstate (až na niekoľko málo štruktúr) orgánom párovým. Pojem
„lateralita mozgu" vyjadruje, že mozog je anatomicky i funkčne
stranovo nesúmerný. Ľavá strana mozgu sa od pravej odlišuje
makroskopicky, histologický i funkčne (Žitný, Jurasová, 2010). Toto
zistenie prispieva k zmene postojov a starších tvrdení o mozgu ako
o orgáne nepárovom.
Pri párových telesných orgánoch skúmame okrem iného aj
hľadisko symetrie, prípadne asymetrie. Vedľa názorov, že určitá miera
asymetrie niektorých orgánov mala z evolučného hľadiska
nepochybný význam, sa môžeme pomerne často stretnúť aj s
tendenciou považovať akékoľvek známky asymetrie za markery
poškodenia štruktúry či funkcie a tieto známky sú potom cielene
vyhľadávané a zdôrazňované. Aj u odborníkov nepsychológov z 15
rôznych oblastí sa niekedy paradoxne stretneme so zjednodušeným
laickým názorom, že "asymetria rovná sa patológia". Vplyvom
antických ideálov je symetria vnímaná ako atribút krásy a krása je
spájaná so zdravím, úspechom ap. (Vařeka, 2005).
Súhlasíme aj s názorom Žitného a Jurasovej (2010), že zložitý
výskum v oblasti funkčnej asymetrie hemisfér a poznatky z neho
plynúce možno zjednodušene vyjadriť asi tak, že: ľavá a pravá
mozgová hemisféra sa odlišujú v spôsobe spracovania informácií.
Potvrdzuje sa aj teória, že u väčšiny pravákov je ľavá hemisféra
dominantná pre spracovanie jazyka a reči v zrakovej i sluchovej
modalite. Vyznačuje sa sekvenčným a analytickým spracovaním
informácií.
Vďaka moderným zobrazovacím metódam, ktoré využíva dnešná
medicína v oblasti neurológie a neuropsychológie sa potvrdzuje, že
pravá hemisféra je dominantná pre priestorové úlohy (priestorová
orientácia, mentálna rotácia tvarov a pod.), pre spracovanie
nerečových zvukov, hudby a prozodických aspektov reči. Pravá
hemisféra je viac syntetická a spracováva podnety celostne (bližšie
(Žitný, Jurasová, 2010).
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jedna hemisféra dokáže
spracovať nejaký podnet a druhá nie, ale nemusí to byť pravda. Podľa
Žitného a Jurasovej (2010) ide skôr o rozdielnu aktiváciu ľavej alebo
pravej hemisféry pri spracovaní rozličných podnetov.
16
1.3.1 Lateralita a lateralizácia
Z vedeckých poznatkov zo somatológie, anatómie, neurológie a
fyziológie mozgu a nervovej sústavy vieme, že sa nervové vlákna v
predĺženej mieche (najnižšej časti mozgu) križujú, ľavá hemisféra
riadi pravú polovicu tela a pravá hemisféra riadi ľavú. Vo väčšine
prípadov riadi ľavá hemisféra rečové a jazykové funkcie vrátane
čítania a písania, logiku, uvažovanie a motorické činnosti, zatiaľ čo
pravá hemisféra všeobecne riadi priestorové vnímanie, umelecké
zručnosti a emócie, vrátane výrazu tváre.
Healey (2002) dodáva, že od tejto normy však môžu existovať
odchýlky. Zaujímavé je, že vizuálne procesy, sluch a matematika sú
všeobecne zdieľané oboma polovicami. Lateralizácia súvisí so
stupňom, na ktorom sa každá hemisféra špecializuje na určité typy
funkcie alebo procesy.
Vařeka (2005) poníma lateralitu ako interdisciplinárny problém,
pretože zasahuje do všetkých somatických úrovní.
Ľudia sa veľmi líšia podľa typu laterality; niektorí majú striktne
lateralizované funkcie (reč na ľavej atď., zatiaľ čo iní majú stupeň
lateralizácie nižší. Ak jedna mozgová hemisféra riadi v určitej funkcii
tú druhú, hovoríme o cerebrálnej, alebo hemisférickej dominancii.
Inými slovami, ľudia nemajú dominantnú celú jednu, alebo druhú
stranu mozgu, ako sa kedysi verilo. Skôr sa zdá, že určité časti
mozgu špecifické procesy a aktivity riadia, alebo usmerňujú, ale
neovládajú ich úplne. Obe polovice mozgu spolu neustále
komunikujú, spolupracujú, ale nesúperia, správajú sa ako jeden celok
(Healey, 2002).
Heretik (2007) determinuje lateralizáciou umiestnenie, lokalizáciu
funkcie do jednej polovice tela, mozgu. Lateralitou nazýva prevahu
jedného z párových orgánov predovšetkým z funkčného hľadiska, čo
17
sa zvyčajne prejavuje jeho prednostným používaním alebo rozdielnou
aktivitou, či výkonnosťou napr. končatiny, oka, ucha atď.
Rôzne formy laterality môžeme zaregistrovať aj pri rôznych
podnetoch rovnakého druhu a typu orgánu. Napríklad Špajdel,
Jariabková (2007), vo svojom výskume zistili, že existuje rozdiel vo
vnímaní rôznych zvukov ľavým a pravým uchom. Ich Výsledky
výskumu dichotickej stimulácie ukázali, že pri neverbálnych úlohách
(environmentálne zvuky a sekvencie tónov) sa prejavila preferencia
ľavého ucha. Pri verbálnych úlohách (nevýznamové slabiky a slová)
sa zas prejavila preferencia pravého ucha.
Väčšinu poznatkov o fyziológií a jednotlivých funkciách mozgu
a nervovej sústavy získavame vďaka poškodeniam mozgu pacientov
po rôznych úrazoch mozgovej porážke, alebo iných nehodách, pri
ktorých došlo u pacientov strate, alebo poruche jednotlivých funkcii
tela. Štúdiom jednotlivých mozgových centier u týchto pacientov
pomáha vedeckým pracovníkom lepšie pochopiť mozgovú činnosť
a následne aj samotnú lateralizáciu a lateralitu.
K významným vedeckým poznatkom o funkciách mozgu prispeli od
počiatku šesťdesiatych rokov Harold Goodglass, Edith Kaplan,
Norman Geschwind a mnohí ďalší.
Práve Dr. Goodglass a Dr. Geschwind zaviedli neuropsychologické
štúdium a založili výskumné centrum na Bostonskom medicínskom
komplexe. Geschwind si ako prvý všimol, že polovice mozgu nie sú
úplne symetrické. Zistil, že časť mozgu, známa pod menom Sylviova
ryha, je na ľavej strane mozgu dlhšia a širšia než na pravej. To má
veľký význam, pretože ide o časť mozgu pre príjem reči.
Asymetrickou časťou mozgu je tzv. planum temporale (horná plocha
temporálneho laloku). Výskumníci a psychológovia začali túto časť
mozgu v deväťdesiatych rokoch intenzívne skúmať, pretože zistili, že
nejako súvisí s vývojovou dyslexiou. Dyslektici mávajú zvyčajne
rovnako veľké planum temporale na oboch stranách mozgu, zatiaľ čo
18
nedyslektici majú planum temporale dlhší a širší na ľavej strane
(Healey, 2002).
Predpokladá sa, že odlišný typ dominancie môže poškodzovať
schopnosť niektorých ľudí čítať. Tiež nemusí mať úplne vyvinutú
oblasť pre fonografické schopnosti (príjem zvuku a interpretácia),
ktorá je za normálnych okolností na ľavej strane. V takom prípade
môže tieto schopnosti preberať pravá polovica alebo sa obe polovice
môžu dopĺňať, a potom môže byť mozog nútený vybrať si medzi
dvoma niekedy konfliktnými predstavami. Okrem toho existujú
dôkazy, že pravá strana mozgu nevykonáva tieto funkcie tak dobre
ako ľavá. Jedným z možných dôsledkov takéhoto typu kompenzácie
je stranové obracanie písmen, napríklad zámene písmen b a d, čo
býva normálne u mnohých detí vo veku medzi štyrmi a siedmimi
rokmi - v čase, keď sa ešte len učia čítať a písať. Ak ale časti mozgu o
túto funkciu súperia, môžu sa zmätky vyskytovať aj neskôr. To
samozrejme neznamená, že všetkým ľavákom hrozí dyslexia (Healey,
2002).
1.3.2 Vedecké štúdie a výskumy
V priebehu nášho bibliografického prieskumu sme objavili mnoho
vedeckých štúdií a výskumov zameraných na lateralitu, sinistralitu
a ľavoručných jedincov. Tieto publikované štúdie sa zameriavali na
genetickú predurčenosť ľaváctva, na vývin ľaváctva z biologicko-
fyziologického pohľadu, iné štúdie skúmajú mieru preferencie
laterality a mnohé iné Ďalšie vzťahy súvisiace z lateralitou.
V časopise Československá psychologie bol uverejnený článok,
ktorý v roku 2010 publikovali Peter Žitný a Kinga Jurasová pod
názvom „Neuropsychologický výskum percepčnej laterality na
Slovensku). V ich práci bola použitá aj metóda dichhaptickej
19
stimulácie so zameraním na hmatovo percepčnú lateralitu (Žitný,
Jurasova, 2010).
V roku 2007 uskutočnili Marián Špajdel a Katarína Jariabková
výskum pri ktorom použili metódu dichotickej stimulácie zameranú na
sluchovo-percepčnú lateralitu. Následne bol uverejnený článok pod
názvom „Metóda dichotickej stimulácie: neverbálne a verbálne
úlohy“, (Špajdel, Jariabková, 2008).
Vo svete možno nájsť mnoho výskumov na túto tému, z ktorých sa
niektoré okrem prostého zistenia stranovej preferencie zameriavajú
aj na vplyv rôznych faktorov, napríklad sociálnych a kultúrnych.
Holder a Kateeba (2004) realizovali veľký výskum preferencie ruky u
detí zo západnej Ugandy a zistili, že 4,8% písalo ľavou rukou; Singh,
Manjary a Dellatolas (2001) sledovali laterálnu preferenciu u
indických detí a zistili "ľavorukosť" u 4, 2%. Kang a Harris (2000)
študovali preferenciu nohy u vzorky kórejských študentov, pričom
výsledky porovnávali i s preferenciou ruky pri písaní (používanie ľavej
ruky pre písanie a iné "verejné" aktivity je v Kórei vážne
obmedzované). Menovaní autori zistili, že zatiaľ čo 11% ich
skúmaných osôb bolo "ľavonožných", iba 4,2% vykazovala
preferenciu ľavej ruky. Sociálne a kultúrne vplyvy na vývoj
laterálnych preferencií študovali aj Fagard a Dahmen (2004), ktorí
porovnávali vývoj laterality u členov dvoch kultúr líšiacich sa mierou
tlaku proti "ľavorukosti“ u tuniských detí, ktoré sú rodičmi
odradzovaní od použitia ľavej ruky pri všetkých aktivitách spojených
s jedlom a francúzskych detí, ktoré môžu pri jedle používať
ktorúkoľvek ruku. Zistené diferencie boli najvýraznejšie u
predškolákov a postupne sa zmenšovali, autori uvedenej štúdie preto
uzatvárajú, že kultúrne a sociálne tlaky ovplyvňujú "rukovosť"
predovšetkým v raných fázach vývoja a vedú k " pravorukosti i u
detí, ktoré by inak mohli dávať prednosť ľavej ruke. Geografickými
variáciami v preferencii ruky sa
20
tiež zaoberajú Raymond a Pontier (2004). Medland et al. (2004)
sledovali vplyv kultúry, pohlavia a veku na niekoľko meradiel
"rukovosti" a okrem iného zistili, že ženy boli - v porovnaní s mužmi -
menej často hodnotené ako "ľavoručné". Preferencia ruky pri písaní
bola pritom najcitlivejšia práve na sociálne faktory). Existuje tiež
mnoho prác zaoberajúcich sa vzťahom laterality (predovšetkým
"rukovosti") k poruchám učenia alebo napríklad k schizofrénii (Cowell,
Fitch, De-nenberg, 1999), ale objavujú sa aj štúdie venujúce sa
problematike "rukovosti" s ohľadom na niektoré ďalšie ochorenia a
poruchy. Napríklad Çiçek et al. (2004) študovali vzťah "rukovosti" a
opakujúcich sa aftóznych stomatitíd a došli k záveru, že by mohla
existovať asociácia medzi ľavorukosťou a uvedeným ochorením; v inej
práci (Upadhyay et al., 2004) bola sledovaná preferencie ruky u
chorých s alergiou, u mladých ľudí s rakovinou a u schizofrenikov,
pričom len u poslednej menovanej skupiny bol zistený zvýšený výskyt
zmiešaných typov (Vařeka, 2005).
Anne-Lise Doyen (2007) uskutočnili štúdiu s názvom Laterality,
ktorú publikoval časopis Laterality. Cieľom štúdie bolo porovnať
vývojové trendy v stupni laterality pozorovanej v úlohách súvisiacich
s dominanciou pravej alebo ľavej ruky a odhadnúť rodinnú podobnosť
v stupni laterality pri použití rovnakých úloh. Vzorka ľudí pozostávala
zo 186 ľavákov a 302 pravákov, vo veku od 6 do 66 rokov. Využili
Bishopovu úlohu naťahovania sa za kartou, na odhalenie dominancie
ruky daného človeka a Annettovu úlohu pohnutia kolíkom na
odhalenie manuálneho výkonu.
Clare Porac (2008) z Pensylvánskej univerzity pozoroval
preferenciu ruky a mieru zručnosti ruky vo vzorkách úspešne
preučených ľavákov a porovnal ich skóre s prirodzenými ľavákmi a
pravákmi a so skupinou ľavákov, ktorý napriek snahám o preučenie
zostali ľavákmi. Jeho štúdiu s názvom Laterality publikoval časopis
Laterality.
21
Hikari Yamashita (2010) z Ehimskej univerzity v Japonsku
uskutočnil štúdiu na tému Reyov-Osterriethov test komplexnej figúry.
Vzorku mu tvorilo 120 vysokoškolákov, z toho 60 mužov a 60 žien,
ktorí boli náhodne rozdelení do 4 skupín. V roku 2010 ju zverejnil
časopis Oxford Journals.
Snažili sme sa však vyhľadať vedeckú štúdiu, výskum, ktorý by bol
zameraný podobným smerom ako je naša práca. Naším hlavným
cieľom bolo nájsť štúdiu, alebo výskum, ktorý by bol zameraný na
vplyv laterality, alebo sinistrality na podávanie výkonu v testoch typu
„ceruzka papier“ ako je napríklad TKP, DRČ, alebo akýkoľvek podobný
test pri ktorom je potrebné čítať, písať, koncentrovať pozornosť
a podávať čo najlepší výkon. Očakávali sme výsledky takýchto štúdií,
ktoré by sme mohli porovnať s naším pozorovaním, testovaním
a výsledkami nášho výskumu publikovaného v tejto práci. Bohužiaľ
sme neobjavili takú štúdiu, alebo výskum, ktorý by sa podobal na
náš, a teda sme sa museli v tejto práci zaobísť len s našimi
zisteniami, ktoré rezultovali zo zberu údajov vyplývajúcich z nášho
výskumu. Naším výskumom a celou touto prácou sme sa snažili
upozorniť na fakt, že ľavoruční jedinci môžu byť handicapovaní vďaka
svojej ľavorukosti pri podávaní výkonu v psychodiagnostických
testoch proti pravoručným jedincom, nakoľko sa domnievame, že
tieto testy neboli štandardizované na ľavákoch. To by ich mohlo
znevýhodňovať, napríklad pri získavaní dokladov o psychickej
spôsobilosti vodičov. Tieto doklady sú na Slovensku v zmysle súčasne
platných právnych noriem potrebné pre nositeľov a držiteľov strelných
zbraní a streliva a taktiež pre profesionálnych vodičov. Ak náš
výskum podporí naše hypotézy o negatívnom vplyve sinistrality na
podávaný výkon, bolo by vhodné vykonať štandardizáciu
predmetných testov pre ľavákov.
V čase nášho neskoršieho bibliografického prieskumu zahraničných
odborných zdrojov sme sa sústredili aj na vedecké výskumy
22
a vedecké psychologické štúdie zamerané svojim kontextom na
oblasti podávania výkonu v súvislosti so sinistralitou a dextralitou
jednotlivcov. V súčasnej dobe sa tejto téme venuje v odbornej
verejnosti značná pozornosť na rozdiel od minulosti.
Na záver teda uvádzame najnovší výskum, ktorý bol uverejnený
v časopise „Personality and individual differences“ (Osobnosť
a individuálne rozdiely) v roku 2013 v článku pod anglickým názvom
„Influences of lateral preference and personality on behaviour
towards a manual sorting task“, (preložený názov „Vplyv laterálnej
preferencie a osobnosti na správanie v úlohe manuálneho triedenia“),
Tento výskum uskutočnili Lynn Wright, Susan Watt, Scott M. Hardie.
Táto štúdia skúma vzťah medzi preferenciou ruky, preferenciou ucha
a osobnosťou na novú , manuálnu úlohu.
Ak sú ľudia s preferenciou pravého ucha viac disinhibovaní a ľaváci
viac inhibovaní, je potom niekto, kto je ľavák s dominanciou ľavého
ucha, akosi viac inhibovaný v jeho pristupovaní k úlohe? Hypotéza
autorov tejto štúdie je, že ľudom s dominanciou pravej hemisféry
(ako indikujú výsledky ľavákov a ľavouchých ľudí), bude trvať dlhšie,
kým začnú s úlohou manuálneho triedenia: že sila laterálnej
preferencie ovplyvní iniciačný čas a že neuroticizmus bude
interagovať s laterálnou preferenciou na ovplyvňovaní iniciačného
času. Dodatočne predpokladajú, že interakcia medzi neuroticizmom
a extraverziou bude predikovať iniciačný čas pri manuálnej úlohe.
Experimentu sa zúčastnilo 85 univerzitných študentov: 28 mužov
(12 ľavákov a 16 pravákov) a 57 žien (21 ľavačiek a 36 pravačiek).
34 participantov malo preferenciu ľavého ucha, 51 participantov
preferenciu pravého ucha. Veľa z ľavoručných probandov boli
regrutovaní vďaka plagátom, zameraných špeciálne na ľavákov.
Jacksonov (2008) dotazník (HEEP) zameraný na preferenciu ruky,
oka a ucha bol použitý na zmeranie preferencie ruky a ucha.
Administrovalo sa 7 otázok zameraných na preferenciu ucha,
napríklad: „do ktorého ucha by ste si vložili slúchadlo?“ a 10 otázok
23
zameraných na preferenciu ruky, napríklad: „ktorou rukou si umývate
zuby?“. Probandi odpovedali na 5-bodovej Likertovej škále (LA = left
always, LM = left mostly, E = either, RM = right mostly, RA = right
always) a hodnotenie sa menilo od -2 za left always po +2 za right
always odpoveď. Súčtové negatívne skóre na škále indikovalo ľavú
preferenciu a konečné pozitívne skóre indikovalo pravú preferenciu
(Lynn Wright, 2013).
Autori tohto výskumu použili revidované Eysenckove dotazníkové
škály na zisťovanie neuroticizmu a extraverzie (Eysenck, Eysenck, &
Barrett, 1985). Škály neuroticizmu obsahovali 12 tvrdení, ako
napríklad „Ste ľahko zraniteľný?“ Maximálne skóre na pre každú škálu
bolo 12 bodov, vyššie skóre indikovalo vyššie stupne neuroticizmu
a extraverzie (Lynn Wright, 2013).
Úloha manuálneho triedenia pozostávala z triediacej podložky,
ktorá je rozdelená na 4 kvadranty, ktoré sú označené kategóriami 1
až 4 (Wright, Hardie, 2011) a balíček 20 farebných obrázkových
kariet vyobrazujúcich rôzne zvieratá, napríklad lev, žralok alebo pes.
Účelom tejto úlohy je roztriediť karty do 4 kategórií tak, aby každá
obsahovala práve 5 kariet, ktoré museli byť na konci úlohy označené.
Funkcia delenia času na stopkách bola použitá na zaznamenanie
iniciačného času pri plnení úlohy a času jej kompletizácie. Iniciačný
čas bol zaznamenaný v momente, keď proband pohol prvou kartou
z úlohy po tom, ako bola úloha predstavená probandom (Lynn
Wright, 2013).
Probandi boli požiadaný o dokončenie úlohy triedenia. Boli
inštruovaní tak, že uvidia 20 kariet zobrazujúcich rôzne druhy zvierat
a mali ich zaradiť do kategórií na základe vlastného uváženia tak, aby
každá kategória obsahovala práve 5 kariet, a tie boli na konci úlohy
pridelené, označené. Karty zostali zakryté až kým samotná úloha
nezačala. Následne boli odhalené, keď probandi dali najavo, že sú
pripravení začať. Čas, ktorý im plynul kým pohli prvou kartou
(iniciačný čas) bol zaznamenaný zarovno s časom, ktorý bol potrebný
24
na dokončenie celej úlohy a teda rozdelenie všetkých kariet do
štyroch kategórií (čas kompletizácie). Po ukončení úlohy boli probandi
požiadaný, aby vyplnili HEEP škálu a otázky týkajúce sa neuroticizmu
a extraverzie z testu EPQ, v randomizovanom poradí.
V snahe priradiť prvej hypotéze laterálnu preferenciu, bola
vytvorená premenná, kde probandi s dominanciou ľavej ruky a ľavého
ucha boli automaticky zaradení do kategórie úplnej ľavej laterálnej
preferencie; a probandi s dominanciou pravej ruky a pravého ucha do
kategórie úplnej pravej laterálnej preferencie. Inkongruentné
kombinácie preferencie ľavej a pravej ruky a ucha boli zaradené do
kategórie zmiešanej laterálnej preferencie. Autori štúdie zistili, že
najdlhšie trvalo začatie úlohy probandom v skupine kongruentnej
ľavej laterálnej preferencie.
Lynn Wright a kolektív (2013) preskúmali efekty jednotlivých
kategórií laterálnych preferencií na iniciačný čas, bol uskutočnený 1x3
medzi subjektmi „ANOVA“. Prítomný bol signifikantný hlavný efekt
kategórie laterálnej preferencie na iniciačný čas F(2,82) = 7.91, p =
0.001, čiastočné ɳ2 = .16, moc pozorovateľa = .95. Bonferroniho
post hoc testy boli uskutočnené, aby preskúmali tento efekt ešte viac.
Rozdiel v iniciačnom čase medzi jedincami s úplnou ľavou laterálnou
preferenciou a úplnou pravou laterálnou preferenciou bol
signifikantný (p = 0.001). Jedinci s úplnou ľavou laterálnou
preferenciou značne pomalšie začínali plniť úlohu (12.7s oproti 6.9s).
Žiadne iné porovnania signifikantné neboli. Boli zrátané jednoduché
základné korelácie medzi hlavnými záujmovými premennými - skóre
iniciačného času, kompletizačného času, skóre ruky, skóre ucha,
skóre laterálnej preferencie (lateralitou), skóre neuroticizmu a skóre
extraverzie. Kompletizačný čas nekoreloval so žiadnou ďalšou
premennou. Iniciačný čas koreloval pozitívne so skóre neuroticizmu
a negatívne so skóre ruky, ucha a laterality. Samotný neuroticizmus
koreloval negatívne so skóre oboch rúk a skóre laterálnej preferencie,
avšak nekoreloval signifikantne so skóre ucha. Tak ako viaceré 25
premenné korelovali s inými premennými, bolo zistených aj niekoľko
čiastočných korelácií. Skóre ruky stále korelovalo signifikantne
s iniciačným časom (r = -.27, p = .02) pokiaľ bolo kontrolované pre
neuroticizmus a skóre ucha. Skóre ucha nekorelovalo signifikantne
s iniciačným časom, pokiaľ bolo kontrolované pre skóre ruky
a neuroticizmus (r = -.18, p = .10). Neuroticizmus nekoreloval
signifikantne s iniciačným časom (r = .20, p = .08), pokiaľ bol
kontrolovaný pre skóre ruky a skóre ucha. Laterálna preferencia stále
signifikantne korelovala s iniciačným časom, pokiaľ bola kontrolovaná
pre neuroticizmus (r = -.35, p = 0.001). Mierna viacnásobná regresia
laterálnej preferencie (ruky, ucha a celkovej laterálnej preferencie)
a osobnosti (neuroticizmu a extraverzie) bola použitá v snahe
predikovať iniciačný čas pri úlohe manuálneho triedenia. Konečný
model bol signifikantný F(10,75) = 2,50, p = .01. Pri podporovaní
hypotézy H2 sa ukázalo, že sila preferencie ruky bola signifikantným
prediktorom iniciačného času (ẞ = -.28, p = .02), čo indikuje, že tím
s nižším skóre rukovosti (napr. silnejšou preferenciou ľavej ruky)
trvalo dlhšie, kým začali vykonávať úlohu. Sila preferencie ucha
nebola signifikantným prediktorom (ẞ = -.28, p = .02), hoci smer
výsledkov predpokladá, že probandom so silnejšou preferenciou
ľavého ucha trvá dlhšie, kým začnú plniť úlohu. Neuroticizmus
a extraverzia neboli signifikantnými prediktormi iniciačného času (ẞ =
.21, p = .08 a ẞ = .05, p = .65). Žiadne interakčné podmienky neboli
signifikantnými prediktormi. Všetky štyri premenné (preferencia ruky,
preferencia ucha, extraverzia a neuroticizmus) boli navrátené
s kompletizačným časom. Neboli nájdené žiadne signifikantné
prediktory (p > .05).
Podľa predchádzajúcich výskumov (Jackson, 2008; Wright a kol.,
2004) bolo predikované, že laterálna preferencia bude mať vplyv na
iniciačný čas manuálnej úlohy. Autori tejto štúdie zistili, že stupeň
preferencie ruky ovplyvňuje správanie voči úlohe tak, že ľavákom
trvá dlhšie, kým s ňou začnú.
26
Táto rukovosť potvrdzuje predchádzajúce výskumy (napr.
Cameron & Rogers, 1998, Wright & Hardie, 2011) ktoré ukazujú, že
ľavorukým ľuďom aj nie ľuďom – ale primátom trvá dlhšie, kým začnú
s úlohou. O niečo viac komplexnejší je vzťah medzi preferenciou ucha
a prístupom k úlohe. Jackson (2008) oznámil, že interakcia medzi
preferenciou ucha a neuroticizmom môže ovplyvniť to, ako jednotlivec
pristupuje k úlohe. Zistil, že jedinci s preferenciou ľavého ucha
a vysokými stupňami neuroticizmu majú viac disinhibovaný prístup
k úlohe, napríklad že s vecami začínajú rýchlejšie. V tejto štúdii autori
zistili že preferencia ucha nebola signifikantným prediktorom
iniciačného času, avšak bola prítomná negatívna korelácia
s iniciačným časom. Preferencia ucha nekorelovala s neuroticizmom,
rovnako ani interakcia medzi preferenciou ucha a neuroticizmu
v našom modeli regresie. Zlyhanie v snahe nájsť vzťah medzi skóre
ucha a neuroticizmu znamená, že práca autorov štúdie nepodporuje
Jacksonove (2008) výsledky. Avšak je treba poznamenať, že naším
primárnym zámerom bolo zmerať efekt rukovosti, preto predmetná
vzorka pozostáva z vysokej proporcie – 39% ľavákov, čo je viac ako
v ktorejkoľvek z 8 Jacksonových štúdií. V súčasnosti prebieha
výskum, ktorý vedie Casasanto a jeho kolegovia a týka sa stelesnenej
kognície, ktorý upozorňuje na to, že rozdiely v preferencii ruky môžu
viesť k rozdielom v neurokognitívnych reprezentáciách úkonov.
Napríklad, Brookshire a Casasanto (2012) zistili, že motivácia
k prístupu je rozdielne lateralizovaná u pravákov a ľavákov, a že je
ipsilaterálna k preferovanej ruke. Willems, Toni, Hagoort a Casasanto
(2009) dali probandom úlohu, v ktorej si mali predstaviť komplexné
úkony ruky a zistili, že praváci vykazovali aktiváciu v tých oblastiach
ľavého kortexu, ktorý bol prepojený s plánovaním a vykonaním, zatiaľ
čo u ľavákov to bolo opačne (Lynn Wright, 2013).
Tieto štúdie hovoria o tom, že aj samotné plánovanie,
pripravovanie si úkonu je prepojené s preferenciou ruky, a hemisféra,
ktorá je vybraná pre plánovanie motorických akcií môže byť silnejšie
27
prepojená s rukou, než s preferenciou ucha. Je možné, že toto
prevrátené motorické plánovanie mohlo mať určitý efekt, azda kvôli
väčšiemu negatívnemu vplyvu pravej hemisféry ľavákov (Sutton &
Davidson, 1997). Ďalšou možnosťou je to, že Jackson (2008) možno
preto skúmal vzťah medzi preferenciou ucha a neuroticizmu na
súbore sluchových úloh, pretože samotný druh úlohy môže byť
faktorom, ktorý treba brať do úvahy.
V tejto štúdii, neuroticizmus sám o sebe, alebo v kombinácii
s preferenciou ruky, nebol signifikantným prediktorom iniciačného
času. Avšak, autori zistili, že neuroticizmus pozitívne koreloval
s iniciačným časom a negatívne so skóre ruky, avšak nekoreloval
signifikantne v prípade, že vplyv skóre ruky bol odstránený.
Lynn Wright a kol. (2013) hovorí o tom, že neuroticizmus možno
vysvetľuje určité omeškanie v iniciačnom čase, avšak nie je to tak
jednoznačné a jasné, ako v prípade skóre ruky. Je trochu
prekvapujúce, že neuroticizmus neinteragoval so skóre ruky, nakoľko
vzťah medzi neuroticizmom a anxietou je potvrdeným zistením (napr.
Muris, Roelofs, Rassin, Franken & Mayer, 2005), a existujú dôkazy, že
ľaváci sú viac úzkostní ako praváci (napr. Davidson, Schaffer, 1983).
Avšak, Wright a Hardie (2012) nedávno demonštrovali, že ľaváci
a praváci sa prakticky líšia iba v stave, ale nie charakteristike úzkosti.
V podobnom duchu, Beckman, Beckman, Minbashian a Birney (2013)
ukázali, že charakteristika neuroticizmu nebola signifikantným
prediktorom výkonu pri riešení komplexných kognitívnych úloh, avšak
stav neuroticizmu bol. Toto hovorí o tom, že možno prepojenie medzi
rukovosťou a riešením problémov je viac ovplyvnené stavom, než
charakteristikou úzkosti (Lynn Wright, 2013).
Autori štúdie preskúmali, či sila preferencie ruky a ucha sú
signifikantnými prediktormi iniciačného času, a zistili, že len
preferencia ruky bola signifikantným prediktorom (tí so silnejšou
preferenciou ľavej ruky boli pomalší pri začatí úlohy), a že korelácia
28
medzi skóre a iniciačným časom bola stále signifikantná, pokiaľ ju
kontrolovali s preferenciou ucha.
Lynn Wright a kol. (2013) uvádzajú, že Phoebe, Thurlow
a McNaughton (2011) ponúkli možné vysvetlenie, a to také, že pevne
prepojili motorickú inhibíciu s BIS a inhibíciou motorických akcií. Môže
byť, že rozdiely súvisiace s preferenciou ucha majú slabší vzťah so
všetkými úkonmi, korešpondencia medzi laterálnou preferenciou
a štýlom odpovede môže byť najjasnejšia, keď dochádza ku
korešpondencii s rovnakou doménou (napr. sluchová preferencia
súvisí viac s verbálnou alebo auditórnou inhibíciou). Podľa všetkého,
toto je dôvod, prečo sa nezistil rozdiel v preferencii ucha pri tejto
motorickej úlohe. Zameriavajúc sa na rukovosť, Christman, Jasper,
Sontam a Cooil (2007) tvrdia, že pravá hemisféra mozgu sa zdá byť
viac averzívnejšia a senzitívnejšia voči risku, v porovnaní s ľavou
hemisférou. To by mohlo znamenať, že v tejto štúdii bol väčší vplyv
pravej hemisféry na silných ľavákov taký, že zapríčinil to, že ľaváci
vyhodnotili potenciálne riziko situácie ako väčšie, ako praváci. Toto
tvrdenie nie je veľmi preverené, Christman a kol. (2007) tvrdia, že
zmiešaní (ani jasný ľaváci ani praváci) v skutočnosti majú väčšiu
možnosť prístupu do spracovávania pravej hemisféry ako silný ľaváci.
Avšak, veľa z tejto literatúry neodlišuje ľavákov a pravákov vo svojej
vzorke a vrátane Christmana a kol. (2007) sa zameriavajú len na
porovnávania zmiešaných vzoriek, oproti silným ľavákom alebo
pravákom. Vieme teda, že ich dáta nevykazujú väčší risk averzie
u zmiešaných probandov, ale že si všimli, že tieto skupiny ľudí boli
viac zamerané, sústredené na vnímanie risku, ako silní praváci.
Zostáva ešte zistiť, či zvýšená averzia risku u ľavákov je tou
poháňajúcou silou, ktorá sa skrýva za týmito rozdielmi (Lynn Wright,
2013).
Wright a Hardie (2012) ukázali, že stav anxióznej reaktivity
u ľavákov, počas novej situácie je relatívne vyšší ako u pravákov, aj
pokiaľ kontrolujeme endogénne (charakteristiky) úrovne anxiety.
29
V krátkosti, ľaváci vykazujú väčšiu úzkosť ako praváci. To by mohlo
byť znamením buď zvýšených obáv o situáciu (vyššie vedomie
možného prítomného risku) alebo výstupu zvýšenej behaviorálnej
inhibičnej akcie. Táto myšlienka je podporovaná Beratisom a kol.
(2011), podľa nich majú ľaváci silnejšiu asociáciu s neuroticizmom
a extrémnymi starosťami, ako napríklad paranoidná ideácia,
psychoticizmus, interpersonálna senzitivita, fóbická anxieta
a somatizácia. Toto by preto mohlo podporiť myšlienku, že ľaváci
kontextualizujú situáciu podľa toho, ako veľmi ich osobne ovplyvňuje
spôsobom, ktorý je odlišný od pravákov (Lynn Wright, 2013).
Na základe práce Pattersona a Newmana (1993) a Arnetta a kol.
(1997) autori štúdie preskúmali, či úrovne neuroticizmu a extraverzie
ovplyvnili iniciačný čas pri úlohe manuálneho triedenia. Súčasne
zistili, že tímu s vysokými úrovňami neuroticizmu trvalo dlhšie, kým
začali s úlohou, avšak nebol prítomný žiaden rozdiel v štýle
pristupovania medzi probandami s nízkou a vysokou úrovňou
extraverzie. Preto autori podporujú prácu Arnetta a kol., ktorý zistil,
že probandi s nízkymi úrovňami neuroticizmu majú viac disinhibovaný
prístup a tiež súhlasia so zistením, že jedinci s vysokým
neuroticizmom budú pravdepodobne viac vykazovať vyhýbavé
správanie (napr. Elliott & Trash, 2002; Robinson a kol., 2008). Zdá
sa, že extraverzia nevplýva na pristupovanie k tejto úlohe, ale možno
keby toto boli testy rýchlosti reakčného času, možno vtedy by
extraverzia hrala väčšiu rolu. Zistilo sa, že neuroticizmus má vplyv na
pristupovanie k úlohe, avšak momentálne zistenia poukazujú na to,
že neuroticizmus sa zdá byť prepojený s viac anxióznym a opatrným
prístupom, ktorý inhibuje správanie jedinca (napr. Wright, Hardie,
2012), než s prejavovaním sa ako stresoru, ktorý môže byť vyriešený
vrhnutím sa do úlohy (napr. Jackson, 2008). Preto, pokiaľ sa berú do
úvahy všetky tieto zistenia, sa zdá, že čo sa týka manuálneho úkonu,
preferencia ľavej ruky, ľavého ucha a vysokej úrovne neuroticizmu
koreluje s dlhým iniciačným časom, zatiaľ čo preferencia pravej ruky,
30
pravého ucha a nízkej úrovne neuroticizmu korelujú s rýchlejšími
iniciačnými časmi (Lynn Wright, 2013).
Táto štúdia bola uskutočnená s využitím úlohy manuálneho
triedenia a zistil sa v nej efekt rukovosti.
Lynn Wright a kol. (2013) ďalej dodávajú, že Jackson (2008)
použil sériu sluchových úloh a pozoroval disinhibovaný prístup
probandov s dominanciou pravého ucha a vysokým neuroticizmom.
Budúce práce budú preto kombinovať typy úloh (hlavne budú priamo
porovnávať medzi manuálnou a sluchovou úlohou) a zároveň
s meraniami preferencie ruky, ucha a osobnosti sa budú snažiť zistiť,
či typ úlohy má vplyv na pristupovanie k úlohám a tiež, či preferencia
ruky alebo preferencia ucha je schopnejším prediktorom v závislosti
od typu úlohy. Budúce práce môžu tiež preskúmať, či aj pohlavie má
vplyv na toto pristupovanie k úlohám.
Autori tejto vedeckej štúdie záverom spomínajú limity, ktoré mohli
ovplyvniť ich výsledky. Jedným limitom mohlo byť napríklad to, že
celková veľkosť vzorky bola len veľmi skromná, no hoci pozostávala
z veľkej proporcie ľavákov (39%), vzorka mohla byť oveľa väčšia.
Taktiež, spôsob, akým bola meraná laterálna preferencia mohol
ovplyvniť výsledky, nakoľko niektoré položky (veci) z preferencie
ucha (napríklad tranzistorové rádio) nemusí byť úplne známe
súčasnej generácii.
31
2 VÝSKUMNÁ ČASŤ
2.1 Ciele a hypotézy
V našej práci rozoberáme problematiku sinistrality z pohľadu
psychodiagnostiky vodičov. Zároveň sa zamýšľame nad
alternatívnymi možnosťami psychodiagnostických testov
prispôsobených potrebám ľavoručných vodičov. V našej
psychodiagnostickej praxi sme dospeli k názoru, že testy ako
napríklad TKP (test koncentrácie pozornosti) a DRČ (disjunktívny
reakčný čas), sú graficky spracované tak, že ľavoručný proband si
svojou rukou zakrýva obsah testu, s ktorým práve pracuje.
Domnievame sa, že by tento fenomén mohol ľavoručných probandov
spomaľovať. Keďže oba predmetné testy sú časovo limitované, mohlo
by vďaka tomu dochádzať k zníženiu podaného výkonu príslušných
testových metód.
Postulovali sme nasledovné hypotézy:
H1 - Očakávame, že v teste (TKP) bude u pravoručných probandov
štatisticky významne vyššie dosiahnuté skóre správnych odpovedí,
než u ľavoručných probandov.
H2 - Očakávame, že v teste (DRČ) bude u pravoručných probandov
štatisticky významne vyššie dosiahnuté skóre správnych odpovedí,
než u ľavoručných probandov.
H3 - Očakávame, že v zrkadlovo otočenej verzii testu (TKP), bude u
ľavoručných probandov štatisticky významne zvýšené dosiahnuté
skóre správnych odpovedí oproti predchádzajúcemu dosiahnutému
skóre, ktoré dosiahli v pôvodnej verzii testu.
32
H4 - Očakávame, že v zrkadlovo otočenej verzii testu (DRČ), bude u
ľavoručných probandov štatisticky významne zvýšené dosiahnuté
skóre správnych odpovedí oproti predchádzajúcemu dosiahnutému
skóre, ktoré dosiahli v pôvodnej verzii testu.
2.2 Výskumná vzorka
Výskumný súbor tvorilo 32 profesionálnych vodičov ľavákov (ďalej
len ľavoručných probandov), z ktorých bolo 23 dospelých mužov
(71,9%) a 9 dospelých žien (28,1%), vo veku od 21 do 54 rokov,
priemerný vek skupiny bol 37,5 rokov, so stredoškolským a aj
vysokoškolským vzdelaním, ktorí boli v čase výskumu klientmi našej
ambulancie dopravnej psychológie. Kontrolnú skupinu tvoril súbor 32
profesionálnych vodičov právákov (ďalej len pravoručných
probandov), v ktorom bolo 19 dospelých mužov (59,4%) a 13
dospelých žien (40,6%), vo veku od 19 do 59 rokov, s priemerným
vekom 39 rokov, so stredoškolským a aj vysokoškolským vzdelaním,
ktorí boli tiež v čase výskumu klientmi našej ambulancie klinickej
psychológie.
2.3 Použité diagnostické metódy
Použili sme nasledovné psychodiagnostické metódy: test
koncentrácie pozornosti (TKP) a disjunktívny reakčný čas (DRČ) a
zrkadlovo otočene verzie oboch uvedených metód.
2.3.1 Test koncentrácie pozornosti (TKP)
Autorom tejto psychodiagnostickej metódy je Kučera (1980). Ide o
modifikáciou staršieho C. Halterovho korekčného testu. Princíp
koncentrácie testu spočíva v porovnaní znakov ľavého stĺpca s
33
pravým, pričom nesúhlasné sa preškrtávajú vpravo. Skladá sa z
formy A, B, C. Časové trvanie testu je 4,30 min. Výsledky sa
vyhodnocujú podľa šablón a získava sa kvantitatívne skóre založené
na stenovom hodnotení. Test je založený na krátkodobom výkone
vyžadujúcom sústredenie pozornosti a zameriavaní sa na rýchlosť a
presnosť výkonu. Rýchlosť výkonu poskytuje informácie o
psychomotorickom tempe a poukazuje na niektoré z neho odvodené
osobnostné črty, ako napr. impulzívnosť. Tieto údaje sú užitočné pri
výbere do profesií, vyžadujúcich nadmerné tempo v mimoriadnych
situáciách. Presnosť výkonu sa určuje pomerom výkonu a chýb.
Vysoký výkon, nízky počet chýb poukazuje na kvalitu s tendenciou k
vyváženosti výkonu. Vysoký výkon a vysoký počet chýb je
ukazovateľom rizikového výkonu. Nízky výkon a značný počet chýb
poukazuje na nekvalitný typ výkonu, pravdepodobne pre nízku
inteligenciu, diferenciačnú schopnosť a pre nedostatok koncentrácie
pozornosti rozličnej etiológie. Test je vhodný ako skríningový test v
podmienkach individuálnej a skupinovej administrácie v adolescentnej
a dospelej populácii. Vhodne sa využíva v poradenskej psychológii pri
voľbe povolaní, v ktorých má veľký význam rýchlosť a presnosť. V
klinickej psychológii nachádza využitie pri posúdení kvality pozornosti
či už v dôsledku únavy, pri duševných chorobách, prípadne pri
poruchách pozornosti alebo organickom poškodení mozgu (Stančák,
1996).
2.3.2 Disjunktívny reakčný čas
Autorom testu Disjunktívny reakčný čas (DRČ) je J. Vonkomer
(1992). Tento test je vhodný pre individuálne i skupinové vyšetrenie
a autor odporúča zaradiť ho ako súčasť testovej batérie. Okrem
skupinových vyšetrení, pri ktorých platia štandardné normy, je možné
použiť test aj na špeciálne účely, napríklad miera transferu pri
nácviku, tréning rýchlej orientácie, rozhodovanie, atď. V teste sú 34
štvorčeky označené veľkými písmenami A, B, C,... V každom
štvorčeku je biely a čierny bod. Proband si všíma, v akej pozícii je
biely bod vzhľadom k čiernemu. Na vodorovné čiarky napravo od
štvorčeka proband vyznačí polohu bieleho bodu. Samotnému testu
predchádzajú nácvikové úlohy, pri ktorých sa experimentátor
presvedčí, či probandi porozumeli zadaniu práce s testom. Čas na
riešenie testu pre TO je 55 sekúnd. Pre hodnotenie je rozhodujúci
počet správne vyriešených úloh. Interpretácia výsledkov testu sa
všeobecne zhoduje s interpretovaním reakčného času. Pretože
správne riešenia sa prevedú na päťstupňovú škálu a výsledok je
možné považovať za ukazovateľ psychomotorického tempa.
2.4 Priebeh výskumu
Výskum sme realizovali v období marec 2009 až február 2014.
Výskumný súbor probandov, ktorí sa zúčastnili na výskume sme
rozdelili do dvoch skupín. Vytvorili sme skupinu ľavoručných
probandov (píšucich ľavou rukou) a kontrolnú skupinu pozostávajúcu
z pravoručných probandov (píšucich pravou rukou). Skupinu
ľavoručných tvorilo, ako sme už spomenuli v podkapitole výskumná
vzorka, 32 dospelých osôb, z toho bolo 23 dospelých mužov (71,9%)
a 9 dospelých žien (28,1%), vo veku od 21 do 54 rokov, priemerný
vek skupiny bol 37,5 rokov, so stredoškolským a aj vysokoškolským
vzdelaním, ktorí boli v čase výskumu klientmi našej ambulancie
dopravnej psychológie. Títo klienti nás požiadali o vystavenie dokladu
o psychickej spôsobilosti vodiča v rokoch 2009 - 2014. Predpísaná
testová batéria obsahovala okrem iných aj TKP a DRČ. Od marca
2009 sme si začali všimať isté ťažkosti u ľavákov. Do príslušných
protokolov sme si značili poznámku (ľavák). Do decembra 2013 bol
ich počet 39. Týchto klientov sme opätovne oslovili a požiadali sme
ich o spoluprácu na tomto projekte. 32 klientov vytvorilo skupinu 35
ľavoručných probandov. 5 klientov túto spoluprácu odmietlo a s 2
klientmi sa nám nepodarilo skontaktovať.
Kontrolnú skupinu tvoril súbor 32 pravoručných probandov,
v ktorom bolo 19 dospelých mužov (59,4%) a 13 dospelých žien
(40,6%), vo veku od 19 do 59 rokov, s priemerným vekom 39 rokov,
so stredoškolským a aj vysokoškolským vzdelaním, ktorí boli tiež
v čase výskumu klientmi našej ambulancie dopravnej psychológie.
Túto skupinu sme vytvorili náhodným výberom z nášho archívu
testovaných vodičov od roku 2009 - 2014.
Samotný zber výskumných údajov od klientov sme uskutočňovali
priamo na našom pracovisku v NZZ TREA v Bratislave v ambulancii
dopravnej psychológie.
Psychodiagnostické metódy sme administrovali v tomto poradí:
1) test koncentrácie pozornosti (TKP)
2) disjunktívny reakčný čas (DRČ)
3) test koncentrácie pozornosti (TKP) zrkadlovo otočená verzia (len
ľavoruční probandi)
4) disjunktívny reakčný čas (DRČ) zrkadlovo otočená verzia (len
ľavoruční probandi)
Zber údajov sme vykonali postupnou administráciou TKP a DRČ
v zmysle pôvodného vyšetrenia. Následne sme vykonali vyhodnotenie
oboch testových metód pre obe skupiny. Za účelom tohto projektu
sme opätovne požiadali ľavákov, aby vykonali oba testy s odstupom
času ešte raz, pričom sme skupine ľavákov administrovali nami
upravenú zrkadlovo otočenú verziu TKP a DRČ. Vykonali sme
vyhodnotenie oboch testov. V oboch prípadoch boli zachované
rovnaké inštrukcie a časové limity a vypracovanie testov.
Nasledovalo spracovanie všetkých zozbieraných údajov zo
záznamových hárkov do elektronickej formy prostredníctvo PC.
Štatistické vyhodnotenie predmetných údajov sme vykonali
prostredníctvom PC softwaru „SPSS for WINDOWS (verzia 8.).
Pomocou tejto aplikácie sme vytvorili štatistické tabuľky a grafy
36
vďaka ktorým sme mohli pristúpiť k jednotlivým interpretáciám
výsledkov výskumu.
Pri spracovaní a vyhodnocovaní údajov súvisiacich s hypotézou H1
sme použili metódu Mann-Whitneyho test na testovanie významnosti
rozdielov v dosiahnutom skóre v teste TKP medzi kontrolnou
skupinou pravoručných osôb a skupinou ľavoručných probandov.
Zároveň sme použili štatistické deskriptívne tabuľky a error bar grafy.
Pri testovaní hypotézy H2 sme tiež použili metódu Mann-
Whitneyho test na zistenie významnosti rozdielov v dosiahnutí skóre
v teste DRČ medzi kontrolnou skupinou pravoručných osôb
a skupinou ľavoručných probandov. Súčasne sme použili aj štatistické
deskriptívne tabuľky a error bar grafy.
Pri overovaní hypotézy H3 sme rovnako použili metódu Mann-
Whitneyho test na zistenie významnosti rozdielov v dosiahnutom
skóre medzi pôvodnou verziou testu TKP a upravenou, zrkadlovo
otočenou verziou testu TKP v skupine ľavoručných probandov. Boli
použité aj štatistické deskriptívne tabuľky a error bar grafy.
Pri overovaní hypotézy H4 sme rovnako použili metódu Mann-
Whitneyho test na zistenie významnosti rozdielov v dosiahnutom
skóre medzi pôvodnou verziou testu DRČ a upravenou, zrkadlovo
otočenou verziou testu DRČ v skupine ľavoručných probandov. Boli
použité aj štatistické deskriptívne tabuľky a error bar grafy.
2.5 Výsledky výskumu
H1 - Očakávame, že v teste (TKP) bude u pravoručných probandov
štatisticky významne vyššie dosiahnuté skóre správnych odpovedí,
než u ľavoručných probandov.
Z tabuľky č. 1. vyplýva, že existuje štatisticky významný rozdiel
v dosiahnutom skóre v teste TKP medzi kontrolnou skupinou
pravoručných osôb a skupinou ľavoručných probandov. 37
Tabuľka č. 1. významnosť rozdielov v dosiahnutom skóre v teste
TKP medzi kontrolnou skupinou pravoručných osôb a skupinou
ľavoručných probandov.
Mann-Whittney test
Test Statisticsa
Skóre v TKP
Mann-Whitney U 365,500
Wilcoxon W 893,500
Z -1,967
Asymp. Sig. (2-
tailed)
,049
a. Grouping Variable: Lateralita
Legenda: Asymp. Sig. (2-tailed) = signifikantný (významný) rozdiel
Všetky zistené hodnoty v tabuľke č. 1 v riadku signifikantných
rozdielov sú na úrovni signifikancie P < 0,05, čo znamená, že medzi
kontrolnou skupinou pravoručných osôb a skupinou ľavoručných
probandov je štatisticky významný rozdiel v dosiahnutom skóre
v teste TKP.
38
Tabuľka č. 2. popisná štatistika nameraných hodnôt v TKP
u pravoručných a ľavoručných probandov.
Descriptives
Lateralita Statistic Std. Error
Skóre v TKP pravák Mean ,91472 ,005231
Median ,91100
Std. Deviation ,029589
Minimum ,852
Maximum ,978
Range ,126
ľavák Mean ,89947 ,004945
Median ,89850
Std. Deviation ,027972
Minimum ,848
Maximum ,952
Range ,104
Zistené hodnoty v tabuľke č.2 ukazujú mieru rozdielov
v dosiahnutom skóre pravoručných a ľavoručných probandov v TKP,
„priemer“, „minimum“, „maximum“, „rozsah“ a „smerodajnú
odchýlku“.
Signifikanciu rozdielov v dosiahnutom skóre v TKP ukazuje aj
nasledovný error bar graf č. 1. na vertikálnej osy „Y“. Horizontálna os
„X“ ukazuje lateralitu probandov.
39
Graf č. 1. porovnanie výkonu pravoručných a ľavoručných probandov v TKP.
Z vyššie uvedených tabuliek, grafu a interpretácií ich výsledkov
môžeme rezultovať, že nami postulovaná hypotéza H1 sa nám
potvrdila. To znamená, že u pravoručných osôb v teste TKP je
signifikantne vyššie dosiahnuté skóre ako u ľavoručných probandov.
H2 - Očakávame, že v teste (DRČ) bude u pravoručných probandov
štatisticky významne vyššie dosiahnuté skóre správnych odpovedí,
než u ľavoručných probandov.
Z tabuľky č. 3. vyplýva, že existuje signifikantný rozdiel
v dosiahnutom skóre v teste DRČ medzi kontrolnou skupinou
pravoručných osôb a skupinou ľavoručných probandov.
40
Tabuľka č. 3. významnosť rozdielov v dosiahnutom skóre v teste
DRČ medzi kontrolnou skupinou pravoručných osôb a skupinou
ľavoručných probandov.
Mann-Whittney test
Test Statisticsa
Hrubé skoré v
DRČ
Mann-Whitney U 300,500
Wilcoxon W 828,500
Z -2,846
Asymp. Sig. (2-
tailed)
,004
a. Grouping Variable: Lateralita Legenda: Asymp. Sig. (2-tailed) = signifikantný (významný) rozdiel
Všetky zistené hodnoty v tabuľke č. 3 v riadku signifikantných
rozdielov sú na úrovni signifikancie P < 0,05, čo znamená, že medzi
kontrolnou skupinou pravoručných probandov a skupinou ľavoručných
probandov je štatisticky významný rozdiel v dosiahnutom skóre
v teste DRČ.
41
Tabuľka č. 4. popisná štatistika nameraných hodnôt v DRČ
u pravoručných a ľavoručných probandov.
Descriptives
Lateralita Statistic Std. Error
Hrubé skoré v DRČ pravák Mean 49,8750 1,25623
Median 49,0000
Std. Deviation 7,10634
Minimum 37,00
Maximum 60,00
Range 23,00
ľavák Mean 44,9375 ,87406
Median 46,0000
Std. Deviation 4,94445
Minimum 35,00
Maximum 56,00
Range 21,00
Zistené hodnoty v tabuľke č. 4 ukazujú mieru rozdielov
v dosiahnutom skóre pravoručných a ľavoručných probandov v DRČ,
„priemer“, „minimum“, „maximum“, „rozsah“ a „smerodajnú
odchýlku“.
42
Signifikanciu rozdielov v dosiahnutom skóre v DRČ ukazuje aj
nasledovný error bar graf č. 2. na vertikálnej osy „Y“. Horizontálna os
„X“ ukazuje lateralitu probandov.
Graf č. 2. porovnanie výkonu pravoručných a ľavoručných probandov v DRČ.
Z vyššie uvedených tabuliek, grafu a interpretácií ich výsledkov
môžeme rezultovať, že nami postulovaná hypotéza H2 sa nám
potvrdila. To znamená, že u pravoručných osôb v teste DRČ je
signifikantne vyššie dosiahnuté skóre ako u ľavoručných probandov.
H3 - Očakávame, že v zrkadlovo otočenej verzii testu (TKP), bude u
ľavoručných probandov štatisticky významne zvýšené dosiahnuté
skóre správnych odpovedí oproti predchádzajúcemu dosiahnutému
skóre, ktoré dosiahli v pôvodnej verzii testu.
Z tabuľky č. 5. vyplýva, že existuje signifikantný rozdiel
v dosiahnutom skóre v štandardnej verzii TKP a v upravenej
zrkadlovo otočenej verzii testu TKP u ľavoručných probandov.
Tabuľka č. 5. významnosť rozdielov v dosiahnutom skóre v teste
TKP medzi kontrolnou skupinou ľavoručných osôb, ktorým bol
43
administrovaná štandardná verzia TKP a skupinou ľavoručných
probandov, ktorým bola administrovaná zrkadlovo otočená verzia
TKP..
Mann-Whittney test
Test Statisticsa
Skóre v TKP
Mann-Whitney U 322,000
Wilcoxon W 850,000
Z -2,552
Asymp. Sig. (2-
tailed)
,011
a. Grouping Variable: Verzia testu Legenda:
Asymp. Sig. (2-tailed) = signifikantný (významný) rozdiel
Všetky zistené hodnoty v tabuľke č. 5 v riadku signifikantných
rozdielov sú na úrovni signifikancie P < 0,05, čo znamená, že medzi
skupinou ľavoručných probandov, ktorým bola administrovaná
štandardná verzia TKP a skupinou ľavoručných probandov, ktorým
bola administrovaná zrkadlovo otočená verzia TKP je štatisticky
významný rozdiel v dosiahnutom skóre.
44
Tabuľka č. 6. popisná štatistika nameraných hodnôt skóre v teste
TKP kontrolnej skupiny ľavoručných osôb, ktorým bol administrovaná
štandardná verzia TKP a skupiny ľavoručných probandov, ktorým bola
administrovaná zrkadlovo otočená verzia TKP.
Descriptives
Verzia testu Statistic Std. Error
Skóre v TKP pôvodná verzia testu Mean ,89947 ,004945
Median ,89850
Std. Deviation ,027972
Minimum ,848
Maximum ,952
Range ,104
upravená verzia
testu
Mean ,91916 ,005036
Median ,92150
Std. Deviation ,028488
Minimum ,867
Maximum ,972
Range ,105
Zistené hodnoty v tabuľke č. 6. ukazujú mieru rozdielov
v dosiahnutom skóre ľavoručných probandov v štandardnej verzií TKP
a ľavoručných probandov v zrkadlovo otočenej verzii TKP, „priemer“,
„minimum“, „maximum“, „rozsah“ a „smerodajnú odchýlku“.
45
Signifikanciu rozdielov v dosiahnutom skóre v štandardnej
verzii TKP a v zrkadlovo otočenej verzii TKP ukazuje aj nasledovný
error bar graf č. 3. na vertikálnej osy „Y“. Horizontálna os „X“ ukazuje
verzie testu.
Graf č. 3. porovnanie výkonu ľavoručných probandov pôvodnej
a upravenej verzii testu TKP.
Z vyššie uvedených tabuliek, grafu a interpretácií ich výsledkov
môžeme rezultovať, že nami postulovaná hypotéza H3 sa nám
potvrdila. To znamená, že medzi dosiahnutým skóre ľavoručných
probandov v štandardnej verzii TKP a dosiahnutým skóre ľavoručných
probandov v zrkadlovo otočenej verzii TKP je štatisticky významný
rozdiel.
H4 - Očakávame, že v zrkadlovo otočenej verzii testu (DRČ), bude u
ľavoručných probandov štatisticky významne zvýšené dosiahnuté
skóre správnych odpovedí oproti predchádzajúcemu dosiahnutému
skóre, ktoré dosiahli v pôvodnej verzii testu.
46
Z tabuľky č. 7. vyplýva, že existuje signifikantný rozdiel
v dosiahnutom skóre v štandardnej verzii DRČ a v upravenej
zrkadlovo otočenej verzii testu DRČ u ľavoručných probandov.
Tabuľka č.7. významnosť rozdielov v dosiahnutom skóre v teste
DRČ medzi kontrolnou skupinou ľavoručných osôb, ktorým bol
administrovaná štandardná verzia DRČ a skupinou ľavoručných
probandov, ktorým bola administrovaná zrkadlovo otočená verzia
DRČ..
Mann-Whittney test
Test Statisticsa
Skóre v DRČ
Mann-Whitney U 295,000
Wilcoxon W 823,000
Z -2,921
Asymp. Sig. (2-
tailed)
,003
a. Grouping Variable: Verzia testu Legenda:Asymp. Sig. (2-tailed) = signifikantný (významný) rozdiel
Všetky zistené hodnoty v tabuľke č. 7 v riadku signifikantných
rozdielov sú na úrovni signifikancie P < 0,05, čo znamená, že medzi
skupinou ľavoručných probandov, ktorým bola administrovaná
štandardná verzia DRČ a skupinou ľavoručných probandov, ktorým
bola administrovaná zrkadlovo otočená verzia DRČ, je štatisticky
významný rozdiel v dosiahnutom skóre.
47
Tabuľka č. 8. popisná štatistika nameraných hodnôt skóre v teste
DRČ kontrolnej skupiny ľavoručných osôb, ktorým bol administrovaná
štandardná verzia DRČ a skupiny ľavoručných probandov, ktorým
bola administrovaná zrkadlovo otočená verzia DRČ.
Descriptives
Verzia testu Statistic Std. Error
Skóre v DRČ pôvodná verzia testu Mean 44,9375 ,87406
Median 46,0000
Std. Deviation 4,94445
Minimum 35,00
Maximum 56,00
Range 21,00
upravená verzia
testu
Mean 49,2188 1,04605
Median 49,0000
Std. Deviation 5,91736
Minimum 38,00
Maximum 60,00
Range 22,00
Zistené hodnoty v tabuľke č. 8. ukazujú mieru rozdielov
v dosiahnutom skóre ľavoručných probandov v štandardnej verzii
DRČ a ľavoručných probandov v zrkadlovo otočenej verzii DRČ,
„priemer“, „minimum“, „maximum“, „rozsah“ a „smerodajnú
odchýlku“.
48
Signifikanciu rozdielov v dosiahnutom skóre v štandardnej
verzii DRČ a v zrkadlovo otočenej verzii DRČ ukazuje aj nasledovný
error bar graf č. 4. na vertikálnej osy „Y“. Horizontálna os „X“ ukazuje
verzie testu.
Graf č. 4. porovnanie výkonu ľavoručných probandov pôvodnej
a upravenej verzii testu DRČ.
Z vyššie uvedených tabuliek, grafu a interpretácií ich výsledkov
môžeme rezultovať, že nami postulovaná hypotéza H4 sa nám
potvrdila. To znamená, že medzi dosiahnutým skóre ľavoručných
probandov v štandardnej verzii DRČ a dosiahnutým skóre
ľavoručných probandov v zrkadlovo otočenej verzii DRC je štatisticky
významný rozdiel.
49
3 DISKUSIA
Záverečnú prácu sme zamerali na fenomén sinistrality a s ňou
súvisiace pojmy z pohľadu histórie až do súčasnosti. Venovali sme sa
jej rôznym formám, druhom a podobám. Spomenuli sme rôzne
pohľady vedy, rozoberajúce a analyzujúce jej vznik, vývin, spôsob
prezentáciu, percepciu, prežívanie. Snažili sme sa naznačiť jej
výnimočnosť, mnohorakosť a jedinečnosť. Rozobrali sme sinistralitu
z pohľadu psychológie, biológie a psychodiagnostiky.
Na základe našich teoretických a praktických znalostí a skúseností
o tejto problematike sme sa rozhodli, že sa pokúsime preskúmať
využitie fenoménu sinistrality a jej vplyvu na výkon vodičov vo
vybraných psychodiagnostických testoch tipu "ceruzka - papier"
používaných v odbornej psychologickej praxi dopravného psychológa.
Cieľom práce teda bolo overiť naše hypotézy súvisiace s
diskriminačným fenoménom sinistrality vo vzťahu k predmetným
testovým metódam a poukázať na tento fenomén. Zároveň sme chceli
upozorniť na to, že by bolo vhodné objektivizovať tieto hromadne
používané metodiky v psychodiagnostickej praxi a to nie len v
súvislosti s vodičmi. V našom výskume sme overovali pôsobenie
sinistrality na výkon v teste koncentrácie pozornosti (TKP) a teste
disjunktívny reakčný čas (DRČ). Porovnávali sme podaný výkon
v týchto testoch skupiny ľavoručných so skupinou pravoručných
probandov. Overovali sme platnosť nami postulovaných hypotéz H1
až H4.
V ďalšej časti práce sme teda navrhli a zrealizovali výskum,
v ktorom sme použili test koncentrácie pozornosti (TKP)
a disjunktívny reakčný čas. Vytvorili sme ich zrkadlovo otočené
verzie.
Postulovali sme štyri hypotézy pomocou ktorých sme sa snažili
preskúmať či má sinistralita signifikantný vplyv na výkon
v predmetných testoch. Zároveň sme pri realizácii výskumu boli 50
inšpirovaní otázkou, či je možné prostredníctvom zrkadlovo
otočených verzií zlepšiť výkon ľavoručných probandov a tak poukázať
na možnosť objektivizácie týchto testov.
Samotný výskum naplnil stanovené ciele a uspokojil naše
očakávania. Zároveň si uvedomujeme jeho limity, ako je napríklad
typ prostredia realizácie zberu údajov a jeho lokalita, veľkosť
výskumnej vzorky a s tým spojený objem získaných dát, výber
probandov do vzorky a s tým spojený samotný obsah dát, alebo
samotný spôsob zberu údajov. Všetky tieto, ale i ďalšie faktory
ovplyvňovali samotné výsledky výskumu. Výskum prevedený
s reprezentatívnou vzorkou by pravdepodobne umožnil získať
presnejšie a statické výsledky, ktoré by sa od našich mohli vychýliť
na jednu, alebo na druhú stranu. Nemôžeme však nespomenúť, že
napriek veľkosti vzorky sa nám podarilo zabezpečiť pomerne
vyvážené zastúpenie mužov a žien v oboch skupinách, podobné bolo
aj vekové rozhranie a vzdelanie. Neskúmali sme sociálne
prostredie, sociálny status a trvalé bydlisko probandov. Vzhľadom na
druh, cieľ a rozsah tejto práce boli získané výsledky pre náš výskum
postačujúce.
Zo štyroch postulovaných hypotéz sa nám v našom výskume
potvrdili všetky štyri hypotézy.
V prípade postulovanej hypotézy H1 sa na základe vyhodnotených
výsledkov a štatistického spracovania ukázalo, že existuje štatisticky
významný rozdiel v dosiahnutom skóre medzi skupinou pravoručných
osôb a ľavoručných probandov. Toto zistenie bolo v súlade s naším
očakávaním. V porovnaní s testom DRČ však táto signifikancia
rozdielov v dosiahnutom skóre bola podstatne menšia. Nazdávame
sa, že to mohlo byť zapríčinené napríklad malou vzorkou probandov.
Na príslušnom grafe č. 1. je viditeľné, že naše predpoklady išli
správnym smerom, a teda, že existuje signifikantný rozdiel medzi
ľavoručnými a pravoručnými osobami v dosiahnutom skóre.
Spomínaný graf zobrazuje, že ľavoruční probandi skórovali nižšie než
51
pravoruční probandi. Počas administrácie testu TKP sme si všimli
jeden drobný detail. Jednalo sa o fakt, že viacerí ľavoruční probandi si
našli takú polohu administrovaného záznamového hárku TKP, pri
ktorej si clonili ľavou rukou čo najmenej a tak mohli prispieť
k eliminácii svojho ľavoručného handicapu. Aj tento detail mohol
ovplyvniť výsledok menšej signifikancie rozdielov oproti DRČ.
V prípade druhej hypotézy H2, sa nám po spracovaní údajov
a štatistickom spracovaní výsledkov administrovaného testu DRČ,
potvrdila signifikancia rozdielov v dosiahnutom skóre medzi
pravoručnými a ľavoručnými probandami, čím sa hypotéza H2
potvrdila a tým sa potvrdilo aj naše očakávanie. Pri tomto teste na
rozdiel od TKP si ľaváci nedokázali nájsť takú kompromisnú polohu
papiera, aby tak dokázali eliminovať svoj ľavoručný handicap. Navyše
k tomu prispel aj fakt náročnejšej grafiky a tlačovej sadzby testu DRČ
a samozrejme aj jeho krátky čas určený na administráciu
a vypracovanie, signifikancia rozdielov bola výrazne vyššia než v TKP.
V našom výskume sme očakávali, že po administrácii upravenej,
zrkadlovo otočenej verzii testu TKP sa dosiahnuté skóre
u ľavoručných probandov signifikantne zvýši oproti dosiahnutému
skóre ľavoručných probandov v štandardnej verzii TKP. Štatistické
spracovanie výsledkov aj tieto naše predpoklady potvrdil. To
znamená, že hypotéza H3 sa nám potvrdila. Tiež je opätovne možné
spozorovať na grafe č. 2. že sa dosiahnuté skóre ľavoručných
probandov zvýšilo. Jedná sa o signifikantný rozdiel, ktorý je však
menší než u upravenej verzii DRČ. Dôvody, prečo tomu bolo tak, sa
nám javia veľmi podobne ako tomu bolo u hypotézy H1.
V prípade hypotézy H4 sme zistili, že existuje signifikantný rozdiel
v dosiahnutom skóre v zrkadlovo otočenej verzii testu DRČ
u ľavoručných probandov oproti dosiahnutému skóre u ľavoručných
probandov v štandardnej verzií testu DRČ. Môžme konštatovať, že
Hypotéza H4 sa nám potvrdila na základe signifikantného rozdielu
dosiahnutom skóre v oboch verziách.
52
Ponúkajú sa otázky typu, prečo sa hypotézy H2 a H4 súvisiace
s testom DRČ potvrdili s oveľa väčšou signifikanciou súvisiacich
testom DRČ, oproti menšej signifikancii súvisiacej s hypotézami H1
a H3? Ako je možné, že v jednom teste bol preukázaný diskriminujúci
vplyv sinistrality ľavákov podstatne významnejšie ako v druhom?
Na tieto a mnohé ďalšie otázky súvisiace s naším výskumom
a v súvislosti so zistenými výsledkami testov nie je jednoduché
odpovedať a bolo by vhodné sa tejto problematike naďalej venovať.
Hlavným cieľom našej záverečnej práce bolo poukázať na možný fakt,
že existuje handicapujúci faktor u ľavoručných osôb pri
administrovaní výkonových psychodiagnostických testov typu
„ceruzka papier“ vďaka existencie laterality a sinistrality. Veríme, že
nami vytýčený cieľ sa nám podarilo naplniť.
Vďaka tejto práci sme dospeli k názoru, že by bolo vhodné,
iniciovať nové štandardizácie uvedených testov pre pravoručných
a tiež pre ľavoručných probandov a vytvoriť tak nové štandardy
a normy, ktoré budú validné a reliabilné pre našu súčasnú populáciu.
Zároveň sa domnievame, že by bolo vhodné otestovať aj naše
upravené zrkadlovo otočené verzie testov TKP a DRČ na
reprezentatívnej vzorke a pokúsiť sa o jej štandardizáciu a zavedenie
do odbornej dopravno - psychologickej praxe.
53
4 SÚHRN
Naša práca je rozpracovaná v dvoch kapitolách. V prvej kapitole
pojednávame o teoretických východiskách predmetnej problematiky
súvisiacej s našou záverečnou prácou. Úvodná kapitola rozoberá
význam terminológie, jej historický vývin z pohľadu vedeckých teórií
a vedeckého výskumu. Podrobne rozoberá význam sinistrality,
laterality z pohľadu biológie, fyziológie a psychológie. V teoretickej
časti uvádzame vedecké štúdie, výskum a poznatky súvisiace so
sinistralitou a lateralitou. V druhej časti našej práce publikujeme náš
výskum zameraný na vplyv sinistrality (ľavorukosti) na výkon vodičov
v psychodiagnostických testoch typu "ceruzka - papier".
Tento výskum sme vykonali za účelom overenia našej hypotézy, či
má sinistralita vplyv na výkon vodičov v psychodiagnostických
testoch. V priebehu našej odbornej psychodiagnostickej praxi
v ambulancii klinickej a dopravnej psychológie, ale aj počas diskusií
s kolegami sme si uvedomili, že na Slovensku sa pomerne často
využívajú psychodiagnostické metódy so skupiny „ceruzka – papier“,
aj napriek dynamickému rozvoju moderných počítačových
psychodiagnostických metód. Tieto testy zo skupiny „ceruzka –
papier“ sú v SR akceptované metodiky pri vyšetrení odbornej
spôsobilosti vodičov, za účelom získania dokladov o psychickej
spôsobilosti vodiča na výkon profesionálnej praxe, ako ekvivalent
k metódam Schufried, alebo geta, presnejšie ich niektorých častí z
uvedených diagnostických batérií. Tieto papierové verzie využívajú
dopravní psychológovia často pri hromadnej administrácii, alebo
preto, lebo majú zakúpenú len časť batérie Schufried, aby naplnili
literu zákona.
Všimli sme si, že ľaváci podávajú nižší výkon práve v teste test
koncentrácie pozornosti (TKP) a v teste disjunktívny reakčný čas
(DRČ). Podľa nášho pozorovania sa jedná o vplyv ich vlastnej
54
sinistrality (ľavorukosti), ktorá ím bráni podávať rovnaký, alebo lepší
výkon oproti pravoručným osobám. Nazdávali sme sa, že ide
o handicap ľavoručných osôb z dôvodu samotného dizajnu uvedených
testov. Testy su graficky usporiadané tak, že ľaváci si zatieňujú
predlohu testov a sú donútení s testom pracovať inak ako praváci.
Túto hypotézu sme overovali výskumnou štúdiou, uvedenou v
tejto práci. Porovnali sme výkony ľavoručných a pravoručných
vodičov. Navrhli sme a vyrobili zrkadlovú verziu oboch predmetných
testových metód a opätovne sme ich administrovali obom skupinám.
Očakávali sme, že pri zmene tejto premennej sa výkony v oboch
testoch a v oboch skupinách osôb zmení v prospech ľavákov. Naše
hypotézy sa nám v predmetnom výskume potvrdili.
Cieľom našej práce bolo poukázať na fakt, že používané
predmetné testy TKP a DRČ nie sú práve najvhodnejšie metodiky pre
diagnostiku vodičov práve pre ich diskriminačný faktor, spôsobený
sinistralitou, a že by bolo vhodné tieto testy prenormovať, alebo začať
používať nami navrhnuté zrkadlové verzie predmetných testov
s použitím nových noriem, prípadne ich nepoužívať
v psychodiagnostických vyšetreniach vodičov a radšej zvoliť iné
metódy, v ktorých sa tento diskriminačný faktor nevyskytuje. Ide
práve o počítačové medodiky Schufired, Geta ap.
Výskum sme uskutočnili, ako už bolo uvedené, v našej ambulancii
dopravnej psychológie v našom Psychologickom a Fyziatrickom
Centre NZZ TREA v Bratislave na našich klientoch. Výskumnú vzorku
tvorili vodiči (muži a ženy), ktorí žiadali o vystavenie dokladu o
psychickej spôsobilosti vodiča na výkon svojej profesie. Postulovali
sme štyry hypotézy, ktoré sa nám potvrdili. Napriek limitom nášho
výskumu, môžeme konštatovať, že sinistralita (ľavorukosť) je
handicapujúci faktor súvisiaci s technickým prevedením predmetných
testov, teda samotným dizajnom testov, ktorý negatívne ovplyvňuje
podávaný výkon v testoch typu "ceruzka - papier".
55
5 ZÁVER
Témou záverečnej práce bola sinistralita a jej vplyv na výkon
vodičov v psychodiagnostických testoch . Pokúsili sme sa vymedziť
pojem sinistralita (ľaváctvo) a lateralita. Načrtli sme ich historický
vývin, spomenuli sme niekoľko biologických a fyziologických pohľadov
a pokúsili sme sa objasniť ich významnú úlohu z hľadiska
psychodiagnostiky.
V druhej výskumnej časti sme sa venovali psychodiagnostickým
metódam test koncentrácie pozornosti (TKP) a disjunktívny reakčný
čas (DRČ). Našim cieľom bolo sprostredkovať stručný prehľad
vedeckých poznatkov z týchto uvedených tém.
Hlavným cieľom našej práce bolo priblížiť problematiku
ľavoručných vodičov z pohľadu psychodiagnostických testov
a súčasne uskutočniť výskum, pomocou ktorého sme sa snažili overiť
psychodiagnostické použitie testov TKP a DRČ pre ľavákov. Výsledky
výskumu sme interpretovali a verifikovali platnosť hypotéz. Pokúsili
sme sa navrhnúť ďalšie alternatívy výskumu a využitia navrhovaných
zmien predmetných testov prispôsobených potrebám ľavoručných
probandov, ktoré by mohli prispieť ku skvalitneniu týchto
psychodiagnostických metód používaných najmä v dopravno-
psychologickej praxi. Záverom môžeme konštatovať, že ciele, ktoré
sme si na začiatku vytýčili sa nám naplnili. V budúcnosti by sme sa
radi venovali ďalšiemu výskumu využitia získaných poznatkov v praxi
v zmysle návrhov a podnetov uvádzaných v kapitole 4. Diskusia.
56
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
DOYEN, A. L. 2007. Hand preference and hand performance: Cross-
sectional developmental trends and family resemblance in
degree of laterality. LATERALITY, 2008, 13 (2), 179-197.
HARTL, P. HARTLOVÁ, H. 2000. Psychologický slovník. Vydanie prvé.
Praha : Portál 2000. 776 s. ISBN 80-7178-303-X.
HEALEY, JANE, M. 2002. Leváci a jejich výchova
vydanie prvé. Praha : Portál 2002, 88 s. ISBN 80-7178-701-9
HERETIK, A. HERETIK, A. jr. a kol. 2007. Klinická psychológia,
Vydanie prvé. Nové Zámky : Psychoprof 2007. 815 s. ISBN
978-80-89322-00-8.
HIKARI, Y. 2010. Right- and Left-hand Performance on the Rey–
Osterrieth Complex Figure: A Preliminary Study in Non-clinical
Sample of Right Handed People. Archives of Clinical
Neuropsychology 25 (2010) 314–317.
PORAC, C. 2008. Hand preference and skilled hand performance
among individuals with successful rightward conversions of the
writing hand. LATERALITY, 2009, 14 (2), 105-121.
SOVÁK, M. 1985. Výchova levákú v rodine. Praha, SPN, 1985.
STANČÁK, A. 1996. Klinická psychodiagnostika dospelých. Nové
Zámky: Psychoprof. 1996. 352 s. ISBN 80-967148-5-6
57
STRMEŇ, L. RAJSKUP, CH. J. 1998. Výkladový slovník odborných
výrazov používaných v psychológii. Bratislava: IRIS. 1998. 322
s. ISBN 80-88778-69-7
ŠPAJDEL, M. JARIABKOVÁ, K. 2008. Metódy dichotickej stimulácie,
neverbálne a verbálne úlohy. Praha, 2008. Československá
psychologie. ročník LII. č. 2.
VAŘEKA, I. 2005. Přehledové studie, Lateralita - interdisciplinární
problém. Praha, 2005. Československá psychologie. ročník XLIX, č.
3.
WRIGHT, L. WATT, s. HARDIE, S. M. 2013. Influences of lateral
preference and personality on behaviour towards a manual
sorting task. Limerck, 2013. Psychiatry research.
Elsevier/North-Holland Biomedical Press r. 2013 č. 54. 903–
907 s. ISSN 1872-7123
ŽITNÝ, P. JURASOVA, K. 2010. Neuropsychologický výskum
percepčnej laterality. Praha, 2010. Československá psychologie.
ročník LIV. č. 6.
58