58
Univerzita Palackého v Olomouci Filozofická fakulta Katedra psychologie VPLYV SINISTRALITY NA VÝKON VODIČOV V PSYCHODIAGNOSTICKÝCH TESTOCH Záverečná práca Autor: Mgr. František Valúch Olomouc 2014

Univerzita Palackého v Olomouci Filozofická fakulta ...psych.upol.cz/.../01/2014_Valúch...v-psychodiagnostických-testov.pdf · drivers at psycho-diagnostic tests. [Final essay]

Embed Size (px)

Citation preview

Univerzita Palackého v Olomouci

Filozofická fakulta

Katedra psychologie

VPLYV SINISTRALITY NA VÝKON VODIČOV

V PSYCHODIAGNOSTICKÝCH TESTOCH

Záverečná práca

Autor: Mgr. František Valúch

Olomouc

2014

Čestné prehlásenie:

Čestne prehlasujem, že som záverečnú prácu vypracoval samostatne

s použitím uvedenej literatúry a svojich poznatkov.

V Bratislave dňa: 15. apríla 2014 .....................................

Mgr. František Valúch

ABSTRAKT

VALÚCH, František: Vplyv sinistrality na výkon vodičov v psychodiagnostických testoch [Záverečná práca]. UNIVERZITA PALACKÉHO V OLOMOUCI. Filozofická fakulta; Katedra psychológie.. Stupeň odbornej kvalifikácie: Špecializácia v odbore Dopravná psychológia. Olomouc : UP, 2014. 58 s.

Predložená záverečná práca je rozpracovaná v dvoch častiach

(kapitolách), zaoberá sa fenoménom sinistrality, dominancie

laterality, vplyvmi laterality vodičov na výkon v

psychodiagnostických testoch a možnosťami minimalizácie vplyvov

laterality vodičov na výkon v psychodiagnostických testoch

v odbornej praxi. Dôraz je kladený na vyšetrenia ľavoručných vodičov

testami „pero - papier“.

Prvá časť práce je venovaná teóriám sinistrality a laterálnej

preferencie, historickému pohľadu na sinistralitu. V druhej časti je

prezentovaný priebeh výskumu zameraného na vplyv sinistrality

vodičov na výkon v psychodiagnostických testoch a porovnanie

s výkonom pravoručných vodičov, interpretácia výsledkov a diskusia

k výskumu.

Kľúčové slová: Sinistralita. Ľavorukosť. Lateralita.

ABSTRACT

VALÚCH, František: The Influence of sinistrality on performance of drivers at psycho-diagnostic tests. [Final essay]. University of Palacký in Olomouc. Faculty of Philosophy; Department of Psychology. Degree of professional qualification: Specialization of Trafic psychology. Olomouc : UP, 2014. 58 s.

Present final essay is elaborated in two parts (chapters). It is devoted

to the phenomenon of sinistrality, lateral dominance, and influence of

laterality on performance of drivers in psychodiagnostic tests and to

options of minimizing the influence of laterality of drivers on

performance in psychodiagnostic tests in the professional practice.

Emphasis is on testing of left-handers drivers, using “pen-paper”

tests.

First part of this essay is devoted to the theories of sinistrality, lateral

preference and to the historical look at the sinistrality. The second

part presents the process of the research, which focuses at the

influence of sinistrality of left-handle drivers on performance in

psychodiagnostic tests and at the comparison with right-hander

drivers, interpretation of findings and the discussion of the research.

Key words: Sinistrality, Left-handedness, Laterality

PREDHOVOR

Byť ľavákom v majoritnom svete „pravo-rukých“ je mnohokrát

neľahké. Existujú však aj situácie keď má ľavák výhodu. Šport patrí

k takým činnostiam, kde môže ľavák profitovať oproti pravákom

vďaka svojej sinistralite (ľaváctvo). Žiaľ takýchto situácií, ktoré

zvýhodňujú ľavákov nie je veľa.

Ľavák môže mať často pocit, že žije vo svete, kam nepatrí. Pretože

je z jeho pohľadu všetko naopak. S týmto pocitom je konfrontovaný

dennodenne pri bežných životných situáciách. Možno by sa mnohým

z nás pravákov mohlo zdať toto tvrdenie prehnané. Stačí si len

predstaviť, že by majoritní boli ľaváci. Potom by sme sa cítili

obdobne.

V priebehu našej niekoľkoročnej psychodiagnostickej praxe

v ambulancii dopravnej psychológie sme si u ľavákov všimli sťažené

podmienky pri administrácii niektorých výkonových testov, oproti

pravákom, z dôvodu písania ľavou rukou.

Našou snahou je v tejto práci rozobrať rôzne aspekty ľavorukosti

a foriem znevýhodnenia tejto preferencie laterality z pohľadu

biológie, fyziológie, psychológie a psychodiagnostiky a zamyslieť sa

nad možnosťami využitia výsledkov našej práce

v psychodiagnostickej praxi.

OBSAH

ÚVOD ................................................................................... 7

1 SINISTRALITA ................................................................ 10

1.1 Taxonómia sinistrality ................................................... 10

1.1.1 Definície pojmov .................................................... 10

1.1.2 Pojmy súvisiace so sinistralitou ................................ 11

1.2 Ontogenéza sinistrality ................................................. 13

1.3 Biológia a fyziológia sinistrality ...................................... 15

1.3.1 Lateralita a lateralizácia .......................................... 17

1.3.2 Vedecké štúdie a výskum ........................................ 19

2 VÝSKUMNÁ ČASŤ ........................................................... 32

2.1 Ciele a hypotézy .......................................................... 32

2.2 Výskumná vzorka ......................................................... 33

2.3 Použité diagnostické metódy ......................................... 34

2.3.1 Test koncentrácie pozornosti .................................... 33

2.3.2 Disjunktívny reakčný čas ........................................ 34

2.4 Priebeh výskumu ......................................................... 35

2.5 Výsledky výskumu ...................................................... 37

3 DISKUSIA ....................................................................... 50

4 SÚHRN ............................................................................ 54

5 ZÁVER ............................................................................. 56

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV .......................... 57

ÚVOD

Cestou v lietadle, keď som sa vracal z jednej z mojich služobných

ciest, som zachytil časť rozhovoru dvoch spolucestujúcich za mojím

sedadlom. Hovorili pomerne nahlas, takže sa nedalo nepočuť o čom

debatujú. Jeden z nich bol ľavák a pokúšal sa opísať svojmu

„susedovi“ svoje ťažkosti pri držaní bežných nástrojov. Preto je

dotičný nútený nakupovať tieto nástroje v špecializovaných

predajniach, kde ich ponúkajú s dizajnovou a ergonomickou úpravou

pre ľavákov, samozrejme za „drahé lóve“. Druhý diskutujúci mu

navrhoval, aby sa prispôsobil a naučil sa používať „klasické“ nástroje

(pre pravákov). Snažil sa mu naznačiť, že norma sú praváci, že ľaváci

sú vlastne odchýlkou od normy. Na to mu dotknutý ľavák povedal, že

keby Boh chcel iba pravákov, rodili by sa len jednoruční.

Myslím, že išlo o nejakú parafrázu originálneho citátu nejakej

známej osobnosti, ale nepodarilo sa mi to zistiť. Mal som totiž dojem,

že som to už niekde počul alebo čítal a možno je to len moja

distorzia. V každom prípade sa mi ten výrok páči, hoci sa považujem

za agnostika a okrem trefného humoru obsahuje latentnú múdrosť.

Ľaváci to nemajú ľahké a musia sa prispôsobovať prostrediu

a predmetom, ktoré im „nepasujú“ tak, ako nám pravákom.

Naša práca sa bude práve fenoménmi a atribútmi ľavorukosti

zaoberať v nasledujúcich kapitolách, v ktorých sa pokúsime o ich

priblíženie na základe historického prehľadu, z hľadiska biológie,

fyziológie a psychológie. Pokúsime sa predostrieť využívanie

vedeckých poznatkov a našich pozorovaní súvisiacich so sinistralitou,

ako handicapujúcich faktorov ľavoručných vodičov

v psychodiagnostike vo výkonových testoch.

V záverečnej časti tejto práce sa budeme venovať priebehu a

výsledkom nášho výskumu, ktorý sme vykonali za účelom overenia

7

našej hypotézy, či má sinistralita vplyv na výkon vodičov

v psychodiagnostických testoch. V priebehu našej odbornej

psychodiagnostickej praxi v ambulancii klinickej a dopravnej

psychológie, ale aj počas diskusií s kolegami sme si uvedomili, že na

Slovensku sa pomerne často využívajú psychodiagnostické metódy so

skupiny „ceruzka – papier“, aj napriek dynamickému rozvoju

moderných počítačových psychodiagnostických metód. Tieto testy zo

skupiny „ceruzka – papier“ sú v SR akceptované metodiky pri

vyšetrení odbornej spôsobilosti vodičov, za účelom získania dokladov

o psychickej spôsobilosti vodiča na výkon profesionálnej praxe, ako

ekvivalent k metódam Schufried, alebo geta, presnejšie niektorých

častí z uvedených diagnostických batérií. Tieto papierové verzie

využívajú dopravní psychológovia často pri hromadnej administrácii,

alebo preto, lebo majú zakúpenú len časť batérie Schufried, aby

naplnili literu zákona.

Všimli sme si, že ľaváci podávajú nižší výkon práve v teste test

koncentrácie pozornosti (TKP) a v teste disjunktívny reakčný čas

(DRČ). Podľa nášho pozorovania sa jedná o vplyv ich vlastnej

sinistrality (ľavorukosti), ktorá ím bráni podávať rovnaký, alebo lepší

výkon oproti pravoručným osobám. Nazdávame sa, že ide o handicap

ľavoručných z dôvodu samotného dizajnu uvedených testov. Testy su

graficky usporiadané tak, že ľaváci si zatieňujú predlohu testov a sú

donútení s testom pracovať inak ako praváci.

Túto hypotézu si chceme overiť výskumnou štúdiou, uvedenou v

tejto práci. Porovnáme výkony ľavoručných a pravoručných vodičov.

Navrhneme a vyrobíme zrkadlovú verziu oboch predmetných

testových metód a opätovne ich administrujeme obom skupinám.

Domnievame sa, že pri zmene tejto premennej sa výkony v oboch

testoch a v oboch skupinách osôb zmení v prospech ľavákov.

Cieľom našej práce je poukázať na fakt, že používané predmetné

testy TKP a DRČ nie sú práve najvhodnejšie metodiky pre diagnostiku

vodičov práve pre ich diskriminačný faktor, spôsobený sinistralitou,

8

a že by bolo vhodné tieto testy prenormovať, alebo začať používať

nami navrhnuté zrkadlové verzie predmetných testov s použitím

nových noriem, prípadne ich nepoužívať v psychodiagnostických

vyšetreniach vodičov a radšej zvoliť iné metódy.

9

1 SINISTRALITA

1.1 Taxonómia sinistrality

Sinistralita, ľaváctvo.

Termín sinistralita, by sa dal do slovenského jazyka preložiť ako

ľaváctvo, alebo ľavorukosť. Pravdou však je, že v slovníkoch

slovenského jazyka pravdepodobne nenájdete ani jeden tento

ekvivalent. Tiež je pomerne neľahké nájsť tento pojem aj v slovníkoch

cudzích slov. Termín sinistrality sa objavuje v odbornej literatúre

v anglickom jazyku. Má latinský pôvod, je odvodený od lat. výrazu

sinister = ľavý. Sinistralita sa do slovenčiny prekladá ako ľaváctvo,

alebo ľavorukosť, ide teda o označenie preferencie laterality.

Vo výkladovom slovníku odborných výrazov v psychológii sa

uvádza pojem sinistria. Ide o ekvivalentný termín k sinistralite.

Strmeň (1998) ho definuje ako ľavorukosť, dominantnosť ľavej ruky.

1.1.1 Definície pojmov

V úvodnej kapitole sa pokúsime o vymedzenie pojmov lateralita a

sinistralita. Po preštudovaní rôznych odborných zdrojov sme vybrali

niekoľko definícií, ktoré ich podľa nášho názoru dobre popisujú.

Pôvod slova lateralita pôvodne z latinského slova latus, čo

v preklade do slovenčiny znamená stranu, bok ap.

Hartl a Hartlová (2000) definujú lateralitu ako nerovnomernosť

párových orgánov hybných (ruka, noha), senzorických (oko, ucho),

prípadne senzitívnych; je odrazom dominancie jednej z mozgových

hemisfér. Prejavuje sa tak, že zvlášť presné a jemné úlohy koná

človek dominantným orgánom lepšie (presnejšie, rýchlejšie a s

menšou únavou) ako druhým. Je možné rozlišovať lateralitu tvarovú,

10

funkčnú, vrodenú, zmenenú, patologickú, úplnú, čiastočnú,

nevyvinutú. Tieto druhy laterality podrobnejšie rozoberieme

v nasledujúcej kapitole.

Sinistralita (ľaváctvo) je podmienená lateralitou. Čím je

vyhranenejšia lateralita, tým silnejšia je sinistralita, čiže ľaváctvo.

Ľaváctvo teda označuje stav, keď všetky vedúce senzorické i

motorické funkcie sú na ľavej strane tela a riadiace centrum sa

nachádza v pravej mozgovej hemisfére (Hartl a Hartlová, 2000).

Uvedené definície chápeme tak, že mieru sinistrality, ľaváctva

determinuje miera vyhranenostiam množstvo a intenzita dominancie

ľavých orgánov nad pravými orgánmi kostrovo svalového aparátu

a zmyslových receptorov.

Podobne determinuje ľaváctvo (ľavorukosť) aj Strmeň (1998).

Podľa neho je ľaváctvo funkčná prevaha ľavej ruky a vykonávanie

väčšiny úkonov ľavou rukou.

1.1.2 Pojmy súvisiace so sinistralitou

Počas štúdia odbornej literatúry sme dospeli k názoru, že väčšina

vedeckých zdrojov podporuje teóriu, že sklon uprednostňovať a

používať jeden z párových orgánov pred druhým (samozrejme toho

istého typu) je vrodený a teda geneticky podmienený. Mnoho

vedeckých štúdií tiež dokazuje, že preferencia laterality je priamo

prepojená s genetickou výbavou.

Hartl a Hartlová (2000) vo svojej definícii laterality uvádzajú

niekoľko druhov laterality. Ako sme spomenuli vyššie, rozlišujeme

teda lateralitu tvarovú, funkčnú, vrodenú, zmenenú, patologickú,

úplnú, čiastočnú, nevyvinutú vyhranenú, nevyhranenú a skríženú.

V našej práci chápeme lateralitu ako termín, ktorý označuje

praváctvo, alebo ľaváctvo vôbec a tým teda vyjadruje vzťah pravej a

ľavej strany v tele jedinca, alebo určitú funkčnú nesúmernosť medzi

pravým a ľavým párovým orgánom. Táto nesúmernosť, alebo prevaha 11

a podriadenosť sa vzťahuje napríklad k tvaru párového orgánu

a vtedy hovoríme o tvarovej lateralite, alebo sa vzťahuje k činnosti

týchto orgánov. Potom ju označujeme ako funkčnú lateralitu. Je však

potrebné si uvedomiť, že podstata laterality vlastne nespočíva v

odchýlke niektorého z týchto párových orgánov, ale vzťahuje sa k

funkciám príslušných oblastí mozgu. O zmenenej lateralite hovoríme

vtedy, keď došlo k zmene primárnej laterality vplyvom učenia ap.

Patologická lateralita sa objavuje po úrazoch hlavy v prípadoch kde

došlo k poškodeniu niektorej z mozgových hemisfér.

Pojem vyhranenosti laterality chápeme ako stupeň preferencie

daného ľaváctva, alebo praváctva. Inými slovami povedané do akej

miery a v akom počte používa jedinec príslušné párové orgány

laterálne, teda výlučne vľavo, vtedy hovoríme o stupni vyhranenosti

ľaváka, alebo vpravo a vtedy ide o stupeň vyhranenosti praváka.

V našej práci sa zameriavame hlavne na preferenciu laterality

ruky, nohy a oka a ucha.

Healey (2002) vo svojej odbornej publikácii uvádza, že laterálna

preferencia ruky a oka však spolu príliš nesúvisí. Takmer polovica

ľavákov uprednostňuje pravé oko a približne tretina pravákov dáva

prednosť oku ľavému. Ale napríklad uprednostňovanie jednej ruky sa

oveľa častejšie spája s uprednostňovaním nohy, ktorou sa kope.

V tomto prípade je zhoda oveľa častejšia, než je tomu u oka a ruky.

Písanie ľavou rukou nie je opakom písania pravou rukou, ide o dve

úplne odlišné činnosti. Nejde tu o činnosť samotnej ruky, ale o odraz

mozgovej činnosti. Vrodený sklon k užívaniu jednej či druhej ruky,

nohy alebo oka závisí na dominancii pravej alebo ľavej mozgovej

hemisféry. V prípade ľaváka je dominantná pravá mozgová hemisféra

(Sovák, 1985).

12

1.2 Ontogenéza sinistrality

Sinistralita (ľaváctvo) nevznikla v našej súčasnosti, ale jej korene

siahajú až do čias prvotnopospolnej spoločnosti. V odborných

zdrojoch sa uvádza, že pomer vtedajších ľavákov a pravákov bol 1:1,

teda každý druhý jedinec bol ľavákom. Tento pomer sa zachoval až

do staršej doby kamennej. Vyvážený stav sa začal postupne meniť

v neprospech ľavákov. Počty ľavákov postupne klesali. Prejavilo sa to

už v mladšej dobe kamennej a neskôr ešte výraznejšie v období

bronzovej doby a ďalších historických období. Vedci predpokladajú, že

túto zmenu v pomere ľavákov a pravákov zapríčinil dynamický rozvoj

a používanie ľudskej reči, spoločnosti, kultúre a náboženstvu. Tieto

poznatky odhalili archeológovia na základe objavených

archeologických nálezov rôznych nástrojov, dokumentov a pomôcok.

Healey (2002) uvádza, že v celej známej histórii sveta boli ľaváci

predmetom strachu a pohŕdania. Boli považovaní za spodinu

spoločnosti, zdegenerovaní a vnímaní ako ľudia podradní, neohrabaní,

nešťastní, zlovestní, a dokonca satanskí.

Postupne sa sformoval „kult pravej ruky“. Z historických prameňov

sa dozvedáme, že prejavy ľaváctva boli cirkvou označované za

prejavy čarodejníctva a preto boli aj náležite trestané. To prispelo

k intenzívnemu potlačeniu výskytu ľavákov vo vtedajšej spoločnosti.

V stredoveku sa popisovalo, že len diabol je ľavoručný. V

budhizme sa hovorí, že cesta k nirváne sa delí na dve: ľavú alebo "zlú

cestu" a pravú čiže "cestu k osvieteniu". V najstarších divadelných

hrách vchádzal darebák na javisko vždy z ľavej strany. V

sedemnástom storočí boli v Európe aj v amerických kolóniách ženy

obviňované z čarodejníctva verejne vyzliekané a prezerané. Materské

znamienka a pehy, ktoré sa našli na ľavej strane tela obvinených, boli

považované za absolútny dôkaz viny. Dnes to všetko môže znieť

13

smiešne, ale je to súčasťou hlboko zakorenenej tradície (Healey,

2002).

Donedávna sa ľaváctvo vnímalo ako niečo patologické a „nepravé.

Slovo ľavák a jeho ekvivalenty v našom a aj v iných svetových

jazykoch nesú v sebe hanlivý a niekedy až urážajúci podtón.

Spomeňme len výraz „máš obe ruky ľavé“. Určite tým nechválime

šikovnosť ľaváka. Sinister, teda ľavý, v latinčine znamená neobratný,

nepriaznivý a nešťastný. Nie je to tak dávno, keď učiteľ v škole bol

pyšný na to, že preučil ľaváka na praváka. Dnes sa už od takýchto

praktík upustilo. Našťastie pre ľavákov.

Súčasné štatistiky uvádzajú, že ľavákov je dnes v našej

spoločnosti v priemere asi 10% z celkovej populácie.

Podľa Healey (2002) štatistiky ukazujú, že približne 10 až 15

percent americkej a britskej populácie preferuje ľavú ruku - to je len

v Spojených štátoch približne 30 miliónov ľudí. Rodičia a prarodičia

ľavákov idú tiež do miliónov.

Ľudia hispánskeho a ázijského pôvodu sú s iba deviatimi

percentami zjavne menej naklonení ľavorukosti. Ale zisťovanie

presných štatistík v iných kultúrach je stále ešte pomalé a ťažké.

Údaje z Afriky a Indie (vzhľadom k pozostatkom starých mýtov a

predsudkov) dokonca prakticky nemáme vôbec. Ak však predsa

nejaké štúdie boli v poslednej dobe v Indii vykonané, ukazujú, že v

porovnaní so Západom tu počet ľavákov klesá. To však

pravdepodobne príliš nesúvisí s vplyvom západného sveta na iné

kultúry, môže to naopak byť výsledkom úplne odlišnej genetickej

výbavy (Healey, 2002).

14

1.3 Biológia a fyziológia sinistrality

Anglický spisovateľ a politický filozof H. G Wells, autor známych

literárnych diel žánru SCI-FI a to „Stroj času“ a „Vojny svetov“, veril,

že ľavá hemisféra mozgu je väčšia než pravá. Táto teória sa však

ukázala ako nesprávna. V skutočnosti teraz vieme, že niektoré oblasti

mozgu sú väčšie na pravej strane ako na ľavej a naopak. Napríklad tá

oblasť ľavej strany mozgu, ktorá je zodpovedná za reč, je väčšia ako

ekvivalentná oblasť na pravej strane. Healey (2002) ďalej popisuje,

že mozog je rozdelený na polovice, ktorým sa hovorí cerebrálne

hemisféry. V spodnej časti ryhy, ktorá ich oddeľuje, je corpus

callosum, zväzok nervových vlákien, zabezpečujúcich komunikačné

spojenie medzi hemisférami. Nie školenému pozorovateľovi sa obe

polovice zdajú zrkadlovo rovnaké, ale v skutočnosti je medzi nimi

podstatný funkčný rozdiel.

Súčasné poznatky modernej vedy akou je napríklad

neuropsychológia posúva naše vedomosti o ľudskom mozgu viac

dopredu. Odborná verejnosť tvrdí, že mozog je svojou stavbou v

podstate (až na niekoľko málo štruktúr) orgánom párovým. Pojem

„lateralita mozgu" vyjadruje, že mozog je anatomicky i funkčne

stranovo nesúmerný. Ľavá strana mozgu sa od pravej odlišuje

makroskopicky, histologický i funkčne (Žitný, Jurasová, 2010). Toto

zistenie prispieva k zmene postojov a starších tvrdení o mozgu ako

o orgáne nepárovom.

Pri párových telesných orgánoch skúmame okrem iného aj

hľadisko symetrie, prípadne asymetrie. Vedľa názorov, že určitá miera

asymetrie niektorých orgánov mala z evolučného hľadiska

nepochybný význam, sa môžeme pomerne často stretnúť aj s

tendenciou považovať akékoľvek známky asymetrie za markery

poškodenia štruktúry či funkcie a tieto známky sú potom cielene

vyhľadávané a zdôrazňované. Aj u odborníkov nepsychológov z 15

rôznych oblastí sa niekedy paradoxne stretneme so zjednodušeným

laickým názorom, že "asymetria rovná sa patológia". Vplyvom

antických ideálov je symetria vnímaná ako atribút krásy a krása je

spájaná so zdravím, úspechom ap. (Vařeka, 2005).

Súhlasíme aj s názorom Žitného a Jurasovej (2010), že zložitý

výskum v oblasti funkčnej asymetrie hemisfér a poznatky z neho

plynúce možno zjednodušene vyjadriť asi tak, že: ľavá a pravá

mozgová hemisféra sa odlišujú v spôsobe spracovania informácií.

Potvrdzuje sa aj teória, že u väčšiny pravákov je ľavá hemisféra

dominantná pre spracovanie jazyka a reči v zrakovej i sluchovej

modalite. Vyznačuje sa sekvenčným a analytickým spracovaním

informácií.

Vďaka moderným zobrazovacím metódam, ktoré využíva dnešná

medicína v oblasti neurológie a neuropsychológie sa potvrdzuje, že

pravá hemisféra je dominantná pre priestorové úlohy (priestorová

orientácia, mentálna rotácia tvarov a pod.), pre spracovanie

nerečových zvukov, hudby a prozodických aspektov reči. Pravá

hemisféra je viac syntetická a spracováva podnety celostne (bližšie

(Žitný, Jurasová, 2010).

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jedna hemisféra dokáže

spracovať nejaký podnet a druhá nie, ale nemusí to byť pravda. Podľa

Žitného a Jurasovej (2010) ide skôr o rozdielnu aktiváciu ľavej alebo

pravej hemisféry pri spracovaní rozličných podnetov.

16

1.3.1 Lateralita a lateralizácia

Z vedeckých poznatkov zo somatológie, anatómie, neurológie a

fyziológie mozgu a nervovej sústavy vieme, že sa nervové vlákna v

predĺženej mieche (najnižšej časti mozgu) križujú, ľavá hemisféra

riadi pravú polovicu tela a pravá hemisféra riadi ľavú. Vo väčšine

prípadov riadi ľavá hemisféra rečové a jazykové funkcie vrátane

čítania a písania, logiku, uvažovanie a motorické činnosti, zatiaľ čo

pravá hemisféra všeobecne riadi priestorové vnímanie, umelecké

zručnosti a emócie, vrátane výrazu tváre.

Healey (2002) dodáva, že od tejto normy však môžu existovať

odchýlky. Zaujímavé je, že vizuálne procesy, sluch a matematika sú

všeobecne zdieľané oboma polovicami. Lateralizácia súvisí so

stupňom, na ktorom sa každá hemisféra špecializuje na určité typy

funkcie alebo procesy.

Vařeka (2005) poníma lateralitu ako interdisciplinárny problém,

pretože zasahuje do všetkých somatických úrovní.

Ľudia sa veľmi líšia podľa typu laterality; niektorí majú striktne

lateralizované funkcie (reč na ľavej atď., zatiaľ čo iní majú stupeň

lateralizácie nižší. Ak jedna mozgová hemisféra riadi v určitej funkcii

tú druhú, hovoríme o cerebrálnej, alebo hemisférickej dominancii.

Inými slovami, ľudia nemajú dominantnú celú jednu, alebo druhú

stranu mozgu, ako sa kedysi verilo. Skôr sa zdá, že určité časti

mozgu špecifické procesy a aktivity riadia, alebo usmerňujú, ale

neovládajú ich úplne. Obe polovice mozgu spolu neustále

komunikujú, spolupracujú, ale nesúperia, správajú sa ako jeden celok

(Healey, 2002).

Heretik (2007) determinuje lateralizáciou umiestnenie, lokalizáciu

funkcie do jednej polovice tela, mozgu. Lateralitou nazýva prevahu

jedného z párových orgánov predovšetkým z funkčného hľadiska, čo

17

sa zvyčajne prejavuje jeho prednostným používaním alebo rozdielnou

aktivitou, či výkonnosťou napr. končatiny, oka, ucha atď.

Rôzne formy laterality môžeme zaregistrovať aj pri rôznych

podnetoch rovnakého druhu a typu orgánu. Napríklad Špajdel,

Jariabková (2007), vo svojom výskume zistili, že existuje rozdiel vo

vnímaní rôznych zvukov ľavým a pravým uchom. Ich Výsledky

výskumu dichotickej stimulácie ukázali, že pri neverbálnych úlohách

(environmentálne zvuky a sekvencie tónov) sa prejavila preferencia

ľavého ucha. Pri verbálnych úlohách (nevýznamové slabiky a slová)

sa zas prejavila preferencia pravého ucha.

Väčšinu poznatkov o fyziológií a jednotlivých funkciách mozgu

a nervovej sústavy získavame vďaka poškodeniam mozgu pacientov

po rôznych úrazoch mozgovej porážke, alebo iných nehodách, pri

ktorých došlo u pacientov strate, alebo poruche jednotlivých funkcii

tela. Štúdiom jednotlivých mozgových centier u týchto pacientov

pomáha vedeckým pracovníkom lepšie pochopiť mozgovú činnosť

a následne aj samotnú lateralizáciu a lateralitu.

K významným vedeckým poznatkom o funkciách mozgu prispeli od

počiatku šesťdesiatych rokov Harold Goodglass, Edith Kaplan,

Norman Geschwind a mnohí ďalší.

Práve Dr. Goodglass a Dr. Geschwind zaviedli neuropsychologické

štúdium a založili výskumné centrum na Bostonskom medicínskom

komplexe. Geschwind si ako prvý všimol, že polovice mozgu nie sú

úplne symetrické. Zistil, že časť mozgu, známa pod menom Sylviova

ryha, je na ľavej strane mozgu dlhšia a širšia než na pravej. To má

veľký význam, pretože ide o časť mozgu pre príjem reči.

Asymetrickou časťou mozgu je tzv. planum temporale (horná plocha

temporálneho laloku). Výskumníci a psychológovia začali túto časť

mozgu v deväťdesiatych rokoch intenzívne skúmať, pretože zistili, že

nejako súvisí s vývojovou dyslexiou. Dyslektici mávajú zvyčajne

rovnako veľké planum temporale na oboch stranách mozgu, zatiaľ čo

18

nedyslektici majú planum temporale dlhší a širší na ľavej strane

(Healey, 2002).

Predpokladá sa, že odlišný typ dominancie môže poškodzovať

schopnosť niektorých ľudí čítať. Tiež nemusí mať úplne vyvinutú

oblasť pre fonografické schopnosti (príjem zvuku a interpretácia),

ktorá je za normálnych okolností na ľavej strane. V takom prípade

môže tieto schopnosti preberať pravá polovica alebo sa obe polovice

môžu dopĺňať, a potom môže byť mozog nútený vybrať si medzi

dvoma niekedy konfliktnými predstavami. Okrem toho existujú

dôkazy, že pravá strana mozgu nevykonáva tieto funkcie tak dobre

ako ľavá. Jedným z možných dôsledkov takéhoto typu kompenzácie

je stranové obracanie písmen, napríklad zámene písmen b a d, čo

býva normálne u mnohých detí vo veku medzi štyrmi a siedmimi

rokmi - v čase, keď sa ešte len učia čítať a písať. Ak ale časti mozgu o

túto funkciu súperia, môžu sa zmätky vyskytovať aj neskôr. To

samozrejme neznamená, že všetkým ľavákom hrozí dyslexia (Healey,

2002).

1.3.2 Vedecké štúdie a výskumy

V priebehu nášho bibliografického prieskumu sme objavili mnoho

vedeckých štúdií a výskumov zameraných na lateralitu, sinistralitu

a ľavoručných jedincov. Tieto publikované štúdie sa zameriavali na

genetickú predurčenosť ľaváctva, na vývin ľaváctva z biologicko-

fyziologického pohľadu, iné štúdie skúmajú mieru preferencie

laterality a mnohé iné Ďalšie vzťahy súvisiace z lateralitou.

V časopise Československá psychologie bol uverejnený článok,

ktorý v roku 2010 publikovali Peter Žitný a Kinga Jurasová pod

názvom „Neuropsychologický výskum percepčnej laterality na

Slovensku). V ich práci bola použitá aj metóda dichhaptickej

19

stimulácie so zameraním na hmatovo percepčnú lateralitu (Žitný,

Jurasova, 2010).

V roku 2007 uskutočnili Marián Špajdel a Katarína Jariabková

výskum pri ktorom použili metódu dichotickej stimulácie zameranú na

sluchovo-percepčnú lateralitu. Následne bol uverejnený článok pod

názvom „Metóda dichotickej stimulácie: neverbálne a verbálne

úlohy“, (Špajdel, Jariabková, 2008).

Vo svete možno nájsť mnoho výskumov na túto tému, z ktorých sa

niektoré okrem prostého zistenia stranovej preferencie zameriavajú

aj na vplyv rôznych faktorov, napríklad sociálnych a kultúrnych.

Holder a Kateeba (2004) realizovali veľký výskum preferencie ruky u

detí zo západnej Ugandy a zistili, že 4,8% písalo ľavou rukou; Singh,

Manjary a Dellatolas (2001) sledovali laterálnu preferenciu u

indických detí a zistili "ľavorukosť" u 4, 2%. Kang a Harris (2000)

študovali preferenciu nohy u vzorky kórejských študentov, pričom

výsledky porovnávali i s preferenciou ruky pri písaní (používanie ľavej

ruky pre písanie a iné "verejné" aktivity je v Kórei vážne

obmedzované). Menovaní autori zistili, že zatiaľ čo 11% ich

skúmaných osôb bolo "ľavonožných", iba 4,2% vykazovala

preferenciu ľavej ruky. Sociálne a kultúrne vplyvy na vývoj

laterálnych preferencií študovali aj Fagard a Dahmen (2004), ktorí

porovnávali vývoj laterality u členov dvoch kultúr líšiacich sa mierou

tlaku proti "ľavorukosti“ u tuniských detí, ktoré sú rodičmi

odradzovaní od použitia ľavej ruky pri všetkých aktivitách spojených

s jedlom a francúzskych detí, ktoré môžu pri jedle používať

ktorúkoľvek ruku. Zistené diferencie boli najvýraznejšie u

predškolákov a postupne sa zmenšovali, autori uvedenej štúdie preto

uzatvárajú, že kultúrne a sociálne tlaky ovplyvňujú "rukovosť"

predovšetkým v raných fázach vývoja a vedú k " pravorukosti i u

detí, ktoré by inak mohli dávať prednosť ľavej ruke. Geografickými

variáciami v preferencii ruky sa

20

tiež zaoberajú Raymond a Pontier (2004). Medland et al. (2004)

sledovali vplyv kultúry, pohlavia a veku na niekoľko meradiel

"rukovosti" a okrem iného zistili, že ženy boli - v porovnaní s mužmi -

menej často hodnotené ako "ľavoručné". Preferencia ruky pri písaní

bola pritom najcitlivejšia práve na sociálne faktory). Existuje tiež

mnoho prác zaoberajúcich sa vzťahom laterality (predovšetkým

"rukovosti") k poruchám učenia alebo napríklad k schizofrénii (Cowell,

Fitch, De-nenberg, 1999), ale objavujú sa aj štúdie venujúce sa

problematike "rukovosti" s ohľadom na niektoré ďalšie ochorenia a

poruchy. Napríklad Çiçek et al. (2004) študovali vzťah "rukovosti" a

opakujúcich sa aftóznych stomatitíd a došli k záveru, že by mohla

existovať asociácia medzi ľavorukosťou a uvedeným ochorením; v inej

práci (Upadhyay et al., 2004) bola sledovaná preferencie ruky u

chorých s alergiou, u mladých ľudí s rakovinou a u schizofrenikov,

pričom len u poslednej menovanej skupiny bol zistený zvýšený výskyt

zmiešaných typov (Vařeka, 2005).

Anne-Lise Doyen (2007) uskutočnili štúdiu s názvom Laterality,

ktorú publikoval časopis Laterality. Cieľom štúdie bolo porovnať

vývojové trendy v stupni laterality pozorovanej v úlohách súvisiacich

s dominanciou pravej alebo ľavej ruky a odhadnúť rodinnú podobnosť

v stupni laterality pri použití rovnakých úloh. Vzorka ľudí pozostávala

zo 186 ľavákov a 302 pravákov, vo veku od 6 do 66 rokov. Využili

Bishopovu úlohu naťahovania sa za kartou, na odhalenie dominancie

ruky daného človeka a Annettovu úlohu pohnutia kolíkom na

odhalenie manuálneho výkonu.

Clare Porac (2008) z Pensylvánskej univerzity pozoroval

preferenciu ruky a mieru zručnosti ruky vo vzorkách úspešne

preučených ľavákov a porovnal ich skóre s prirodzenými ľavákmi a

pravákmi a so skupinou ľavákov, ktorý napriek snahám o preučenie

zostali ľavákmi. Jeho štúdiu s názvom Laterality publikoval časopis

Laterality.

21

Hikari Yamashita (2010) z Ehimskej univerzity v Japonsku

uskutočnil štúdiu na tému Reyov-Osterriethov test komplexnej figúry.

Vzorku mu tvorilo 120 vysokoškolákov, z toho 60 mužov a 60 žien,

ktorí boli náhodne rozdelení do 4 skupín. V roku 2010 ju zverejnil

časopis Oxford Journals.

Snažili sme sa však vyhľadať vedeckú štúdiu, výskum, ktorý by bol

zameraný podobným smerom ako je naša práca. Naším hlavným

cieľom bolo nájsť štúdiu, alebo výskum, ktorý by bol zameraný na

vplyv laterality, alebo sinistrality na podávanie výkonu v testoch typu

„ceruzka papier“ ako je napríklad TKP, DRČ, alebo akýkoľvek podobný

test pri ktorom je potrebné čítať, písať, koncentrovať pozornosť

a podávať čo najlepší výkon. Očakávali sme výsledky takýchto štúdií,

ktoré by sme mohli porovnať s naším pozorovaním, testovaním

a výsledkami nášho výskumu publikovaného v tejto práci. Bohužiaľ

sme neobjavili takú štúdiu, alebo výskum, ktorý by sa podobal na

náš, a teda sme sa museli v tejto práci zaobísť len s našimi

zisteniami, ktoré rezultovali zo zberu údajov vyplývajúcich z nášho

výskumu. Naším výskumom a celou touto prácou sme sa snažili

upozorniť na fakt, že ľavoruční jedinci môžu byť handicapovaní vďaka

svojej ľavorukosti pri podávaní výkonu v psychodiagnostických

testoch proti pravoručným jedincom, nakoľko sa domnievame, že

tieto testy neboli štandardizované na ľavákoch. To by ich mohlo

znevýhodňovať, napríklad pri získavaní dokladov o psychickej

spôsobilosti vodičov. Tieto doklady sú na Slovensku v zmysle súčasne

platných právnych noriem potrebné pre nositeľov a držiteľov strelných

zbraní a streliva a taktiež pre profesionálnych vodičov. Ak náš

výskum podporí naše hypotézy o negatívnom vplyve sinistrality na

podávaný výkon, bolo by vhodné vykonať štandardizáciu

predmetných testov pre ľavákov.

V čase nášho neskoršieho bibliografického prieskumu zahraničných

odborných zdrojov sme sa sústredili aj na vedecké výskumy

22

a vedecké psychologické štúdie zamerané svojim kontextom na

oblasti podávania výkonu v súvislosti so sinistralitou a dextralitou

jednotlivcov. V súčasnej dobe sa tejto téme venuje v odbornej

verejnosti značná pozornosť na rozdiel od minulosti.

Na záver teda uvádzame najnovší výskum, ktorý bol uverejnený

v časopise „Personality and individual differences“ (Osobnosť

a individuálne rozdiely) v roku 2013 v článku pod anglickým názvom

„Influences of lateral preference and personality on behaviour

towards a manual sorting task“, (preložený názov „Vplyv laterálnej

preferencie a osobnosti na správanie v úlohe manuálneho triedenia“),

Tento výskum uskutočnili Lynn Wright, Susan Watt, Scott M. Hardie.

Táto štúdia skúma vzťah medzi preferenciou ruky, preferenciou ucha

a osobnosťou na novú , manuálnu úlohu.

Ak sú ľudia s preferenciou pravého ucha viac disinhibovaní a ľaváci

viac inhibovaní, je potom niekto, kto je ľavák s dominanciou ľavého

ucha, akosi viac inhibovaný v jeho pristupovaní k úlohe? Hypotéza

autorov tejto štúdie je, že ľudom s dominanciou pravej hemisféry

(ako indikujú výsledky ľavákov a ľavouchých ľudí), bude trvať dlhšie,

kým začnú s úlohou manuálneho triedenia: že sila laterálnej

preferencie ovplyvní iniciačný čas a že neuroticizmus bude

interagovať s laterálnou preferenciou na ovplyvňovaní iniciačného

času. Dodatočne predpokladajú, že interakcia medzi neuroticizmom

a extraverziou bude predikovať iniciačný čas pri manuálnej úlohe.

Experimentu sa zúčastnilo 85 univerzitných študentov: 28 mužov

(12 ľavákov a 16 pravákov) a 57 žien (21 ľavačiek a 36 pravačiek).

34 participantov malo preferenciu ľavého ucha, 51 participantov

preferenciu pravého ucha. Veľa z ľavoručných probandov boli

regrutovaní vďaka plagátom, zameraných špeciálne na ľavákov.

Jacksonov (2008) dotazník (HEEP) zameraný na preferenciu ruky,

oka a ucha bol použitý na zmeranie preferencie ruky a ucha.

Administrovalo sa 7 otázok zameraných na preferenciu ucha,

napríklad: „do ktorého ucha by ste si vložili slúchadlo?“ a 10 otázok

23

zameraných na preferenciu ruky, napríklad: „ktorou rukou si umývate

zuby?“. Probandi odpovedali na 5-bodovej Likertovej škále (LA = left

always, LM = left mostly, E = either, RM = right mostly, RA = right

always) a hodnotenie sa menilo od -2 za left always po +2 za right

always odpoveď. Súčtové negatívne skóre na škále indikovalo ľavú

preferenciu a konečné pozitívne skóre indikovalo pravú preferenciu

(Lynn Wright, 2013).

Autori tohto výskumu použili revidované Eysenckove dotazníkové

škály na zisťovanie neuroticizmu a extraverzie (Eysenck, Eysenck, &

Barrett, 1985). Škály neuroticizmu obsahovali 12 tvrdení, ako

napríklad „Ste ľahko zraniteľný?“ Maximálne skóre na pre každú škálu

bolo 12 bodov, vyššie skóre indikovalo vyššie stupne neuroticizmu

a extraverzie (Lynn Wright, 2013).

Úloha manuálneho triedenia pozostávala z triediacej podložky,

ktorá je rozdelená na 4 kvadranty, ktoré sú označené kategóriami 1

až 4 (Wright, Hardie, 2011) a balíček 20 farebných obrázkových

kariet vyobrazujúcich rôzne zvieratá, napríklad lev, žralok alebo pes.

Účelom tejto úlohy je roztriediť karty do 4 kategórií tak, aby každá

obsahovala práve 5 kariet, ktoré museli byť na konci úlohy označené.

Funkcia delenia času na stopkách bola použitá na zaznamenanie

iniciačného času pri plnení úlohy a času jej kompletizácie. Iniciačný

čas bol zaznamenaný v momente, keď proband pohol prvou kartou

z úlohy po tom, ako bola úloha predstavená probandom (Lynn

Wright, 2013).

Probandi boli požiadaný o dokončenie úlohy triedenia. Boli

inštruovaní tak, že uvidia 20 kariet zobrazujúcich rôzne druhy zvierat

a mali ich zaradiť do kategórií na základe vlastného uváženia tak, aby

každá kategória obsahovala práve 5 kariet, a tie boli na konci úlohy

pridelené, označené. Karty zostali zakryté až kým samotná úloha

nezačala. Následne boli odhalené, keď probandi dali najavo, že sú

pripravení začať. Čas, ktorý im plynul kým pohli prvou kartou

(iniciačný čas) bol zaznamenaný zarovno s časom, ktorý bol potrebný

24

na dokončenie celej úlohy a teda rozdelenie všetkých kariet do

štyroch kategórií (čas kompletizácie). Po ukončení úlohy boli probandi

požiadaný, aby vyplnili HEEP škálu a otázky týkajúce sa neuroticizmu

a extraverzie z testu EPQ, v randomizovanom poradí.

V snahe priradiť prvej hypotéze laterálnu preferenciu, bola

vytvorená premenná, kde probandi s dominanciou ľavej ruky a ľavého

ucha boli automaticky zaradení do kategórie úplnej ľavej laterálnej

preferencie; a probandi s dominanciou pravej ruky a pravého ucha do

kategórie úplnej pravej laterálnej preferencie. Inkongruentné

kombinácie preferencie ľavej a pravej ruky a ucha boli zaradené do

kategórie zmiešanej laterálnej preferencie. Autori štúdie zistili, že

najdlhšie trvalo začatie úlohy probandom v skupine kongruentnej

ľavej laterálnej preferencie.

Lynn Wright a kolektív (2013) preskúmali efekty jednotlivých

kategórií laterálnych preferencií na iniciačný čas, bol uskutočnený 1x3

medzi subjektmi „ANOVA“. Prítomný bol signifikantný hlavný efekt

kategórie laterálnej preferencie na iniciačný čas F(2,82) = 7.91, p =

0.001, čiastočné ɳ2 = .16, moc pozorovateľa = .95. Bonferroniho

post hoc testy boli uskutočnené, aby preskúmali tento efekt ešte viac.

Rozdiel v iniciačnom čase medzi jedincami s úplnou ľavou laterálnou

preferenciou a úplnou pravou laterálnou preferenciou bol

signifikantný (p = 0.001). Jedinci s úplnou ľavou laterálnou

preferenciou značne pomalšie začínali plniť úlohu (12.7s oproti 6.9s).

Žiadne iné porovnania signifikantné neboli. Boli zrátané jednoduché

základné korelácie medzi hlavnými záujmovými premennými - skóre

iniciačného času, kompletizačného času, skóre ruky, skóre ucha,

skóre laterálnej preferencie (lateralitou), skóre neuroticizmu a skóre

extraverzie. Kompletizačný čas nekoreloval so žiadnou ďalšou

premennou. Iniciačný čas koreloval pozitívne so skóre neuroticizmu

a negatívne so skóre ruky, ucha a laterality. Samotný neuroticizmus

koreloval negatívne so skóre oboch rúk a skóre laterálnej preferencie,

avšak nekoreloval signifikantne so skóre ucha. Tak ako viaceré 25

premenné korelovali s inými premennými, bolo zistených aj niekoľko

čiastočných korelácií. Skóre ruky stále korelovalo signifikantne

s iniciačným časom (r = -.27, p = .02) pokiaľ bolo kontrolované pre

neuroticizmus a skóre ucha. Skóre ucha nekorelovalo signifikantne

s iniciačným časom, pokiaľ bolo kontrolované pre skóre ruky

a neuroticizmus (r = -.18, p = .10). Neuroticizmus nekoreloval

signifikantne s iniciačným časom (r = .20, p = .08), pokiaľ bol

kontrolovaný pre skóre ruky a skóre ucha. Laterálna preferencia stále

signifikantne korelovala s iniciačným časom, pokiaľ bola kontrolovaná

pre neuroticizmus (r = -.35, p = 0.001). Mierna viacnásobná regresia

laterálnej preferencie (ruky, ucha a celkovej laterálnej preferencie)

a osobnosti (neuroticizmu a extraverzie) bola použitá v snahe

predikovať iniciačný čas pri úlohe manuálneho triedenia. Konečný

model bol signifikantný F(10,75) = 2,50, p = .01. Pri podporovaní

hypotézy H2 sa ukázalo, že sila preferencie ruky bola signifikantným

prediktorom iniciačného času (ẞ = -.28, p = .02), čo indikuje, že tím

s nižším skóre rukovosti (napr. silnejšou preferenciou ľavej ruky)

trvalo dlhšie, kým začali vykonávať úlohu. Sila preferencie ucha

nebola signifikantným prediktorom (ẞ = -.28, p = .02), hoci smer

výsledkov predpokladá, že probandom so silnejšou preferenciou

ľavého ucha trvá dlhšie, kým začnú plniť úlohu. Neuroticizmus

a extraverzia neboli signifikantnými prediktormi iniciačného času (ẞ =

.21, p = .08 a ẞ = .05, p = .65). Žiadne interakčné podmienky neboli

signifikantnými prediktormi. Všetky štyri premenné (preferencia ruky,

preferencia ucha, extraverzia a neuroticizmus) boli navrátené

s kompletizačným časom. Neboli nájdené žiadne signifikantné

prediktory (p > .05).

Podľa predchádzajúcich výskumov (Jackson, 2008; Wright a kol.,

2004) bolo predikované, že laterálna preferencia bude mať vplyv na

iniciačný čas manuálnej úlohy. Autori tejto štúdie zistili, že stupeň

preferencie ruky ovplyvňuje správanie voči úlohe tak, že ľavákom

trvá dlhšie, kým s ňou začnú.

26

Táto rukovosť potvrdzuje predchádzajúce výskumy (napr.

Cameron & Rogers, 1998, Wright & Hardie, 2011) ktoré ukazujú, že

ľavorukým ľuďom aj nie ľuďom – ale primátom trvá dlhšie, kým začnú

s úlohou. O niečo viac komplexnejší je vzťah medzi preferenciou ucha

a prístupom k úlohe. Jackson (2008) oznámil, že interakcia medzi

preferenciou ucha a neuroticizmom môže ovplyvniť to, ako jednotlivec

pristupuje k úlohe. Zistil, že jedinci s preferenciou ľavého ucha

a vysokými stupňami neuroticizmu majú viac disinhibovaný prístup

k úlohe, napríklad že s vecami začínajú rýchlejšie. V tejto štúdii autori

zistili že preferencia ucha nebola signifikantným prediktorom

iniciačného času, avšak bola prítomná negatívna korelácia

s iniciačným časom. Preferencia ucha nekorelovala s neuroticizmom,

rovnako ani interakcia medzi preferenciou ucha a neuroticizmu

v našom modeli regresie. Zlyhanie v snahe nájsť vzťah medzi skóre

ucha a neuroticizmu znamená, že práca autorov štúdie nepodporuje

Jacksonove (2008) výsledky. Avšak je treba poznamenať, že naším

primárnym zámerom bolo zmerať efekt rukovosti, preto predmetná

vzorka pozostáva z vysokej proporcie – 39% ľavákov, čo je viac ako

v ktorejkoľvek z 8 Jacksonových štúdií. V súčasnosti prebieha

výskum, ktorý vedie Casasanto a jeho kolegovia a týka sa stelesnenej

kognície, ktorý upozorňuje na to, že rozdiely v preferencii ruky môžu

viesť k rozdielom v neurokognitívnych reprezentáciách úkonov.

Napríklad, Brookshire a Casasanto (2012) zistili, že motivácia

k prístupu je rozdielne lateralizovaná u pravákov a ľavákov, a že je

ipsilaterálna k preferovanej ruke. Willems, Toni, Hagoort a Casasanto

(2009) dali probandom úlohu, v ktorej si mali predstaviť komplexné

úkony ruky a zistili, že praváci vykazovali aktiváciu v tých oblastiach

ľavého kortexu, ktorý bol prepojený s plánovaním a vykonaním, zatiaľ

čo u ľavákov to bolo opačne (Lynn Wright, 2013).

Tieto štúdie hovoria o tom, že aj samotné plánovanie,

pripravovanie si úkonu je prepojené s preferenciou ruky, a hemisféra,

ktorá je vybraná pre plánovanie motorických akcií môže byť silnejšie

27

prepojená s rukou, než s preferenciou ucha. Je možné, že toto

prevrátené motorické plánovanie mohlo mať určitý efekt, azda kvôli

väčšiemu negatívnemu vplyvu pravej hemisféry ľavákov (Sutton &

Davidson, 1997). Ďalšou možnosťou je to, že Jackson (2008) možno

preto skúmal vzťah medzi preferenciou ucha a neuroticizmu na

súbore sluchových úloh, pretože samotný druh úlohy môže byť

faktorom, ktorý treba brať do úvahy.

V tejto štúdii, neuroticizmus sám o sebe, alebo v kombinácii

s preferenciou ruky, nebol signifikantným prediktorom iniciačného

času. Avšak, autori zistili, že neuroticizmus pozitívne koreloval

s iniciačným časom a negatívne so skóre ruky, avšak nekoreloval

signifikantne v prípade, že vplyv skóre ruky bol odstránený.

Lynn Wright a kol. (2013) hovorí o tom, že neuroticizmus možno

vysvetľuje určité omeškanie v iniciačnom čase, avšak nie je to tak

jednoznačné a jasné, ako v prípade skóre ruky. Je trochu

prekvapujúce, že neuroticizmus neinteragoval so skóre ruky, nakoľko

vzťah medzi neuroticizmom a anxietou je potvrdeným zistením (napr.

Muris, Roelofs, Rassin, Franken & Mayer, 2005), a existujú dôkazy, že

ľaváci sú viac úzkostní ako praváci (napr. Davidson, Schaffer, 1983).

Avšak, Wright a Hardie (2012) nedávno demonštrovali, že ľaváci

a praváci sa prakticky líšia iba v stave, ale nie charakteristike úzkosti.

V podobnom duchu, Beckman, Beckman, Minbashian a Birney (2013)

ukázali, že charakteristika neuroticizmu nebola signifikantným

prediktorom výkonu pri riešení komplexných kognitívnych úloh, avšak

stav neuroticizmu bol. Toto hovorí o tom, že možno prepojenie medzi

rukovosťou a riešením problémov je viac ovplyvnené stavom, než

charakteristikou úzkosti (Lynn Wright, 2013).

Autori štúdie preskúmali, či sila preferencie ruky a ucha sú

signifikantnými prediktormi iniciačného času, a zistili, že len

preferencia ruky bola signifikantným prediktorom (tí so silnejšou

preferenciou ľavej ruky boli pomalší pri začatí úlohy), a že korelácia

28

medzi skóre a iniciačným časom bola stále signifikantná, pokiaľ ju

kontrolovali s preferenciou ucha.

Lynn Wright a kol. (2013) uvádzajú, že Phoebe, Thurlow

a McNaughton (2011) ponúkli možné vysvetlenie, a to také, že pevne

prepojili motorickú inhibíciu s BIS a inhibíciou motorických akcií. Môže

byť, že rozdiely súvisiace s preferenciou ucha majú slabší vzťah so

všetkými úkonmi, korešpondencia medzi laterálnou preferenciou

a štýlom odpovede môže byť najjasnejšia, keď dochádza ku

korešpondencii s rovnakou doménou (napr. sluchová preferencia

súvisí viac s verbálnou alebo auditórnou inhibíciou). Podľa všetkého,

toto je dôvod, prečo sa nezistil rozdiel v preferencii ucha pri tejto

motorickej úlohe. Zameriavajúc sa na rukovosť, Christman, Jasper,

Sontam a Cooil (2007) tvrdia, že pravá hemisféra mozgu sa zdá byť

viac averzívnejšia a senzitívnejšia voči risku, v porovnaní s ľavou

hemisférou. To by mohlo znamenať, že v tejto štúdii bol väčší vplyv

pravej hemisféry na silných ľavákov taký, že zapríčinil to, že ľaváci

vyhodnotili potenciálne riziko situácie ako väčšie, ako praváci. Toto

tvrdenie nie je veľmi preverené, Christman a kol. (2007) tvrdia, že

zmiešaní (ani jasný ľaváci ani praváci) v skutočnosti majú väčšiu

možnosť prístupu do spracovávania pravej hemisféry ako silný ľaváci.

Avšak, veľa z tejto literatúry neodlišuje ľavákov a pravákov vo svojej

vzorke a vrátane Christmana a kol. (2007) sa zameriavajú len na

porovnávania zmiešaných vzoriek, oproti silným ľavákom alebo

pravákom. Vieme teda, že ich dáta nevykazujú väčší risk averzie

u zmiešaných probandov, ale že si všimli, že tieto skupiny ľudí boli

viac zamerané, sústredené na vnímanie risku, ako silní praváci.

Zostáva ešte zistiť, či zvýšená averzia risku u ľavákov je tou

poháňajúcou silou, ktorá sa skrýva za týmito rozdielmi (Lynn Wright,

2013).

Wright a Hardie (2012) ukázali, že stav anxióznej reaktivity

u ľavákov, počas novej situácie je relatívne vyšší ako u pravákov, aj

pokiaľ kontrolujeme endogénne (charakteristiky) úrovne anxiety.

29

V krátkosti, ľaváci vykazujú väčšiu úzkosť ako praváci. To by mohlo

byť znamením buď zvýšených obáv o situáciu (vyššie vedomie

možného prítomného risku) alebo výstupu zvýšenej behaviorálnej

inhibičnej akcie. Táto myšlienka je podporovaná Beratisom a kol.

(2011), podľa nich majú ľaváci silnejšiu asociáciu s neuroticizmom

a extrémnymi starosťami, ako napríklad paranoidná ideácia,

psychoticizmus, interpersonálna senzitivita, fóbická anxieta

a somatizácia. Toto by preto mohlo podporiť myšlienku, že ľaváci

kontextualizujú situáciu podľa toho, ako veľmi ich osobne ovplyvňuje

spôsobom, ktorý je odlišný od pravákov (Lynn Wright, 2013).

Na základe práce Pattersona a Newmana (1993) a Arnetta a kol.

(1997) autori štúdie preskúmali, či úrovne neuroticizmu a extraverzie

ovplyvnili iniciačný čas pri úlohe manuálneho triedenia. Súčasne

zistili, že tímu s vysokými úrovňami neuroticizmu trvalo dlhšie, kým

začali s úlohou, avšak nebol prítomný žiaden rozdiel v štýle

pristupovania medzi probandami s nízkou a vysokou úrovňou

extraverzie. Preto autori podporujú prácu Arnetta a kol., ktorý zistil,

že probandi s nízkymi úrovňami neuroticizmu majú viac disinhibovaný

prístup a tiež súhlasia so zistením, že jedinci s vysokým

neuroticizmom budú pravdepodobne viac vykazovať vyhýbavé

správanie (napr. Elliott & Trash, 2002; Robinson a kol., 2008). Zdá

sa, že extraverzia nevplýva na pristupovanie k tejto úlohe, ale možno

keby toto boli testy rýchlosti reakčného času, možno vtedy by

extraverzia hrala väčšiu rolu. Zistilo sa, že neuroticizmus má vplyv na

pristupovanie k úlohe, avšak momentálne zistenia poukazujú na to,

že neuroticizmus sa zdá byť prepojený s viac anxióznym a opatrným

prístupom, ktorý inhibuje správanie jedinca (napr. Wright, Hardie,

2012), než s prejavovaním sa ako stresoru, ktorý môže byť vyriešený

vrhnutím sa do úlohy (napr. Jackson, 2008). Preto, pokiaľ sa berú do

úvahy všetky tieto zistenia, sa zdá, že čo sa týka manuálneho úkonu,

preferencia ľavej ruky, ľavého ucha a vysokej úrovne neuroticizmu

koreluje s dlhým iniciačným časom, zatiaľ čo preferencia pravej ruky,

30

pravého ucha a nízkej úrovne neuroticizmu korelujú s rýchlejšími

iniciačnými časmi (Lynn Wright, 2013).

Táto štúdia bola uskutočnená s využitím úlohy manuálneho

triedenia a zistil sa v nej efekt rukovosti.

Lynn Wright a kol. (2013) ďalej dodávajú, že Jackson (2008)

použil sériu sluchových úloh a pozoroval disinhibovaný prístup

probandov s dominanciou pravého ucha a vysokým neuroticizmom.

Budúce práce budú preto kombinovať typy úloh (hlavne budú priamo

porovnávať medzi manuálnou a sluchovou úlohou) a zároveň

s meraniami preferencie ruky, ucha a osobnosti sa budú snažiť zistiť,

či typ úlohy má vplyv na pristupovanie k úlohám a tiež, či preferencia

ruky alebo preferencia ucha je schopnejším prediktorom v závislosti

od typu úlohy. Budúce práce môžu tiež preskúmať, či aj pohlavie má

vplyv na toto pristupovanie k úlohám.

Autori tejto vedeckej štúdie záverom spomínajú limity, ktoré mohli

ovplyvniť ich výsledky. Jedným limitom mohlo byť napríklad to, že

celková veľkosť vzorky bola len veľmi skromná, no hoci pozostávala

z veľkej proporcie ľavákov (39%), vzorka mohla byť oveľa väčšia.

Taktiež, spôsob, akým bola meraná laterálna preferencia mohol

ovplyvniť výsledky, nakoľko niektoré položky (veci) z preferencie

ucha (napríklad tranzistorové rádio) nemusí byť úplne známe

súčasnej generácii.

31

2 VÝSKUMNÁ ČASŤ

2.1 Ciele a hypotézy

V našej práci rozoberáme problematiku sinistrality z pohľadu

psychodiagnostiky vodičov. Zároveň sa zamýšľame nad

alternatívnymi možnosťami psychodiagnostických testov

prispôsobených potrebám ľavoručných vodičov. V našej

psychodiagnostickej praxi sme dospeli k názoru, že testy ako

napríklad TKP (test koncentrácie pozornosti) a DRČ (disjunktívny

reakčný čas), sú graficky spracované tak, že ľavoručný proband si

svojou rukou zakrýva obsah testu, s ktorým práve pracuje.

Domnievame sa, že by tento fenomén mohol ľavoručných probandov

spomaľovať. Keďže oba predmetné testy sú časovo limitované, mohlo

by vďaka tomu dochádzať k zníženiu podaného výkonu príslušných

testových metód.

Postulovali sme nasledovné hypotézy:

H1 - Očakávame, že v teste (TKP) bude u pravoručných probandov

štatisticky významne vyššie dosiahnuté skóre správnych odpovedí,

než u ľavoručných probandov.

H2 - Očakávame, že v teste (DRČ) bude u pravoručných probandov

štatisticky významne vyššie dosiahnuté skóre správnych odpovedí,

než u ľavoručných probandov.

H3 - Očakávame, že v zrkadlovo otočenej verzii testu (TKP), bude u

ľavoručných probandov štatisticky významne zvýšené dosiahnuté

skóre správnych odpovedí oproti predchádzajúcemu dosiahnutému

skóre, ktoré dosiahli v pôvodnej verzii testu.

32

H4 - Očakávame, že v zrkadlovo otočenej verzii testu (DRČ), bude u

ľavoručných probandov štatisticky významne zvýšené dosiahnuté

skóre správnych odpovedí oproti predchádzajúcemu dosiahnutému

skóre, ktoré dosiahli v pôvodnej verzii testu.

2.2 Výskumná vzorka

Výskumný súbor tvorilo 32 profesionálnych vodičov ľavákov (ďalej

len ľavoručných probandov), z ktorých bolo 23 dospelých mužov

(71,9%) a 9 dospelých žien (28,1%), vo veku od 21 do 54 rokov,

priemerný vek skupiny bol 37,5 rokov, so stredoškolským a aj

vysokoškolským vzdelaním, ktorí boli v čase výskumu klientmi našej

ambulancie dopravnej psychológie. Kontrolnú skupinu tvoril súbor 32

profesionálnych vodičov právákov (ďalej len pravoručných

probandov), v ktorom bolo 19 dospelých mužov (59,4%) a 13

dospelých žien (40,6%), vo veku od 19 do 59 rokov, s priemerným

vekom 39 rokov, so stredoškolským a aj vysokoškolským vzdelaním,

ktorí boli tiež v čase výskumu klientmi našej ambulancie klinickej

psychológie.

2.3 Použité diagnostické metódy

Použili sme nasledovné psychodiagnostické metódy: test

koncentrácie pozornosti (TKP) a disjunktívny reakčný čas (DRČ) a

zrkadlovo otočene verzie oboch uvedených metód.

2.3.1 Test koncentrácie pozornosti (TKP)

Autorom tejto psychodiagnostickej metódy je Kučera (1980). Ide o

modifikáciou staršieho C. Halterovho korekčného testu. Princíp

koncentrácie testu spočíva v porovnaní znakov ľavého stĺpca s

33

pravým, pričom nesúhlasné sa preškrtávajú vpravo. Skladá sa z

formy A, B, C. Časové trvanie testu je 4,30 min. Výsledky sa

vyhodnocujú podľa šablón a získava sa kvantitatívne skóre založené

na stenovom hodnotení. Test je založený na krátkodobom výkone

vyžadujúcom sústredenie pozornosti a zameriavaní sa na rýchlosť a

presnosť výkonu. Rýchlosť výkonu poskytuje informácie o

psychomotorickom tempe a poukazuje na niektoré z neho odvodené

osobnostné črty, ako napr. impulzívnosť. Tieto údaje sú užitočné pri

výbere do profesií, vyžadujúcich nadmerné tempo v mimoriadnych

situáciách. Presnosť výkonu sa určuje pomerom výkonu a chýb.

Vysoký výkon, nízky počet chýb poukazuje na kvalitu s tendenciou k

vyváženosti výkonu. Vysoký výkon a vysoký počet chýb je

ukazovateľom rizikového výkonu. Nízky výkon a značný počet chýb

poukazuje na nekvalitný typ výkonu, pravdepodobne pre nízku

inteligenciu, diferenciačnú schopnosť a pre nedostatok koncentrácie

pozornosti rozličnej etiológie. Test je vhodný ako skríningový test v

podmienkach individuálnej a skupinovej administrácie v adolescentnej

a dospelej populácii. Vhodne sa využíva v poradenskej psychológii pri

voľbe povolaní, v ktorých má veľký význam rýchlosť a presnosť. V

klinickej psychológii nachádza využitie pri posúdení kvality pozornosti

či už v dôsledku únavy, pri duševných chorobách, prípadne pri

poruchách pozornosti alebo organickom poškodení mozgu (Stančák,

1996).

2.3.2 Disjunktívny reakčný čas

Autorom testu Disjunktívny reakčný čas (DRČ) je J. Vonkomer

(1992). Tento test je vhodný pre individuálne i skupinové vyšetrenie

a autor odporúča zaradiť ho ako súčasť testovej batérie. Okrem

skupinových vyšetrení, pri ktorých platia štandardné normy, je možné

použiť test aj na špeciálne účely, napríklad miera transferu pri

nácviku, tréning rýchlej orientácie, rozhodovanie, atď. V teste sú 34

štvorčeky označené veľkými písmenami A, B, C,... V každom

štvorčeku je biely a čierny bod. Proband si všíma, v akej pozícii je

biely bod vzhľadom k čiernemu. Na vodorovné čiarky napravo od

štvorčeka proband vyznačí polohu bieleho bodu. Samotnému testu

predchádzajú nácvikové úlohy, pri ktorých sa experimentátor

presvedčí, či probandi porozumeli zadaniu práce s testom. Čas na

riešenie testu pre TO je 55 sekúnd. Pre hodnotenie je rozhodujúci

počet správne vyriešených úloh. Interpretácia výsledkov testu sa

všeobecne zhoduje s interpretovaním reakčného času. Pretože

správne riešenia sa prevedú na päťstupňovú škálu a výsledok je

možné považovať za ukazovateľ psychomotorického tempa.

2.4 Priebeh výskumu

Výskum sme realizovali v období marec 2009 až február 2014.

Výskumný súbor probandov, ktorí sa zúčastnili na výskume sme

rozdelili do dvoch skupín. Vytvorili sme skupinu ľavoručných

probandov (píšucich ľavou rukou) a kontrolnú skupinu pozostávajúcu

z pravoručných probandov (píšucich pravou rukou). Skupinu

ľavoručných tvorilo, ako sme už spomenuli v podkapitole výskumná

vzorka, 32 dospelých osôb, z toho bolo 23 dospelých mužov (71,9%)

a 9 dospelých žien (28,1%), vo veku od 21 do 54 rokov, priemerný

vek skupiny bol 37,5 rokov, so stredoškolským a aj vysokoškolským

vzdelaním, ktorí boli v čase výskumu klientmi našej ambulancie

dopravnej psychológie. Títo klienti nás požiadali o vystavenie dokladu

o psychickej spôsobilosti vodiča v rokoch 2009 - 2014. Predpísaná

testová batéria obsahovala okrem iných aj TKP a DRČ. Od marca

2009 sme si začali všimať isté ťažkosti u ľavákov. Do príslušných

protokolov sme si značili poznámku (ľavák). Do decembra 2013 bol

ich počet 39. Týchto klientov sme opätovne oslovili a požiadali sme

ich o spoluprácu na tomto projekte. 32 klientov vytvorilo skupinu 35

ľavoručných probandov. 5 klientov túto spoluprácu odmietlo a s 2

klientmi sa nám nepodarilo skontaktovať.

Kontrolnú skupinu tvoril súbor 32 pravoručných probandov,

v ktorom bolo 19 dospelých mužov (59,4%) a 13 dospelých žien

(40,6%), vo veku od 19 do 59 rokov, s priemerným vekom 39 rokov,

so stredoškolským a aj vysokoškolským vzdelaním, ktorí boli tiež

v čase výskumu klientmi našej ambulancie dopravnej psychológie.

Túto skupinu sme vytvorili náhodným výberom z nášho archívu

testovaných vodičov od roku 2009 - 2014.

Samotný zber výskumných údajov od klientov sme uskutočňovali

priamo na našom pracovisku v NZZ TREA v Bratislave v ambulancii

dopravnej psychológie.

Psychodiagnostické metódy sme administrovali v tomto poradí:

1) test koncentrácie pozornosti (TKP)

2) disjunktívny reakčný čas (DRČ)

3) test koncentrácie pozornosti (TKP) zrkadlovo otočená verzia (len

ľavoruční probandi)

4) disjunktívny reakčný čas (DRČ) zrkadlovo otočená verzia (len

ľavoruční probandi)

Zber údajov sme vykonali postupnou administráciou TKP a DRČ

v zmysle pôvodného vyšetrenia. Následne sme vykonali vyhodnotenie

oboch testových metód pre obe skupiny. Za účelom tohto projektu

sme opätovne požiadali ľavákov, aby vykonali oba testy s odstupom

času ešte raz, pričom sme skupine ľavákov administrovali nami

upravenú zrkadlovo otočenú verziu TKP a DRČ. Vykonali sme

vyhodnotenie oboch testov. V oboch prípadoch boli zachované

rovnaké inštrukcie a časové limity a vypracovanie testov.

Nasledovalo spracovanie všetkých zozbieraných údajov zo

záznamových hárkov do elektronickej formy prostredníctvo PC.

Štatistické vyhodnotenie predmetných údajov sme vykonali

prostredníctvom PC softwaru „SPSS for WINDOWS (verzia 8.).

Pomocou tejto aplikácie sme vytvorili štatistické tabuľky a grafy

36

vďaka ktorým sme mohli pristúpiť k jednotlivým interpretáciám

výsledkov výskumu.

Pri spracovaní a vyhodnocovaní údajov súvisiacich s hypotézou H1

sme použili metódu Mann-Whitneyho test na testovanie významnosti

rozdielov v dosiahnutom skóre v teste TKP medzi kontrolnou

skupinou pravoručných osôb a skupinou ľavoručných probandov.

Zároveň sme použili štatistické deskriptívne tabuľky a error bar grafy.

Pri testovaní hypotézy H2 sme tiež použili metódu Mann-

Whitneyho test na zistenie významnosti rozdielov v dosiahnutí skóre

v teste DRČ medzi kontrolnou skupinou pravoručných osôb

a skupinou ľavoručných probandov. Súčasne sme použili aj štatistické

deskriptívne tabuľky a error bar grafy.

Pri overovaní hypotézy H3 sme rovnako použili metódu Mann-

Whitneyho test na zistenie významnosti rozdielov v dosiahnutom

skóre medzi pôvodnou verziou testu TKP a upravenou, zrkadlovo

otočenou verziou testu TKP v skupine ľavoručných probandov. Boli

použité aj štatistické deskriptívne tabuľky a error bar grafy.

Pri overovaní hypotézy H4 sme rovnako použili metódu Mann-

Whitneyho test na zistenie významnosti rozdielov v dosiahnutom

skóre medzi pôvodnou verziou testu DRČ a upravenou, zrkadlovo

otočenou verziou testu DRČ v skupine ľavoručných probandov. Boli

použité aj štatistické deskriptívne tabuľky a error bar grafy.

2.5 Výsledky výskumu

H1 - Očakávame, že v teste (TKP) bude u pravoručných probandov

štatisticky významne vyššie dosiahnuté skóre správnych odpovedí,

než u ľavoručných probandov.

Z tabuľky č. 1. vyplýva, že existuje štatisticky významný rozdiel

v dosiahnutom skóre v teste TKP medzi kontrolnou skupinou

pravoručných osôb a skupinou ľavoručných probandov. 37

Tabuľka č. 1. významnosť rozdielov v dosiahnutom skóre v teste

TKP medzi kontrolnou skupinou pravoručných osôb a skupinou

ľavoručných probandov.

Mann-Whittney test

Test Statisticsa

Skóre v TKP

Mann-Whitney U 365,500

Wilcoxon W 893,500

Z -1,967

Asymp. Sig. (2-

tailed)

,049

a. Grouping Variable: Lateralita

Legenda: Asymp. Sig. (2-tailed) = signifikantný (významný) rozdiel

Všetky zistené hodnoty v tabuľke č. 1 v riadku signifikantných

rozdielov sú na úrovni signifikancie P < 0,05, čo znamená, že medzi

kontrolnou skupinou pravoručných osôb a skupinou ľavoručných

probandov je štatisticky významný rozdiel v dosiahnutom skóre

v teste TKP.

38

Tabuľka č. 2. popisná štatistika nameraných hodnôt v TKP

u pravoručných a ľavoručných probandov.

Descriptives

Lateralita Statistic Std. Error

Skóre v TKP pravák Mean ,91472 ,005231

Median ,91100

Std. Deviation ,029589

Minimum ,852

Maximum ,978

Range ,126

ľavák Mean ,89947 ,004945

Median ,89850

Std. Deviation ,027972

Minimum ,848

Maximum ,952

Range ,104

Zistené hodnoty v tabuľke č.2 ukazujú mieru rozdielov

v dosiahnutom skóre pravoručných a ľavoručných probandov v TKP,

„priemer“, „minimum“, „maximum“, „rozsah“ a „smerodajnú

odchýlku“.

Signifikanciu rozdielov v dosiahnutom skóre v TKP ukazuje aj

nasledovný error bar graf č. 1. na vertikálnej osy „Y“. Horizontálna os

„X“ ukazuje lateralitu probandov.

39

Graf č. 1. porovnanie výkonu pravoručných a ľavoručných probandov v TKP.

Z vyššie uvedených tabuliek, grafu a interpretácií ich výsledkov

môžeme rezultovať, že nami postulovaná hypotéza H1 sa nám

potvrdila. To znamená, že u pravoručných osôb v teste TKP je

signifikantne vyššie dosiahnuté skóre ako u ľavoručných probandov.

H2 - Očakávame, že v teste (DRČ) bude u pravoručných probandov

štatisticky významne vyššie dosiahnuté skóre správnych odpovedí,

než u ľavoručných probandov.

Z tabuľky č. 3. vyplýva, že existuje signifikantný rozdiel

v dosiahnutom skóre v teste DRČ medzi kontrolnou skupinou

pravoručných osôb a skupinou ľavoručných probandov.

40

Tabuľka č. 3. významnosť rozdielov v dosiahnutom skóre v teste

DRČ medzi kontrolnou skupinou pravoručných osôb a skupinou

ľavoručných probandov.

Mann-Whittney test

Test Statisticsa

Hrubé skoré v

DRČ

Mann-Whitney U 300,500

Wilcoxon W 828,500

Z -2,846

Asymp. Sig. (2-

tailed)

,004

a. Grouping Variable: Lateralita Legenda: Asymp. Sig. (2-tailed) = signifikantný (významný) rozdiel

Všetky zistené hodnoty v tabuľke č. 3 v riadku signifikantných

rozdielov sú na úrovni signifikancie P < 0,05, čo znamená, že medzi

kontrolnou skupinou pravoručných probandov a skupinou ľavoručných

probandov je štatisticky významný rozdiel v dosiahnutom skóre

v teste DRČ.

41

Tabuľka č. 4. popisná štatistika nameraných hodnôt v DRČ

u pravoručných a ľavoručných probandov.

Descriptives

Lateralita Statistic Std. Error

Hrubé skoré v DRČ pravák Mean 49,8750 1,25623

Median 49,0000

Std. Deviation 7,10634

Minimum 37,00

Maximum 60,00

Range 23,00

ľavák Mean 44,9375 ,87406

Median 46,0000

Std. Deviation 4,94445

Minimum 35,00

Maximum 56,00

Range 21,00

Zistené hodnoty v tabuľke č. 4 ukazujú mieru rozdielov

v dosiahnutom skóre pravoručných a ľavoručných probandov v DRČ,

„priemer“, „minimum“, „maximum“, „rozsah“ a „smerodajnú

odchýlku“.

42

Signifikanciu rozdielov v dosiahnutom skóre v DRČ ukazuje aj

nasledovný error bar graf č. 2. na vertikálnej osy „Y“. Horizontálna os

„X“ ukazuje lateralitu probandov.

Graf č. 2. porovnanie výkonu pravoručných a ľavoručných probandov v DRČ.

Z vyššie uvedených tabuliek, grafu a interpretácií ich výsledkov

môžeme rezultovať, že nami postulovaná hypotéza H2 sa nám

potvrdila. To znamená, že u pravoručných osôb v teste DRČ je

signifikantne vyššie dosiahnuté skóre ako u ľavoručných probandov.

H3 - Očakávame, že v zrkadlovo otočenej verzii testu (TKP), bude u

ľavoručných probandov štatisticky významne zvýšené dosiahnuté

skóre správnych odpovedí oproti predchádzajúcemu dosiahnutému

skóre, ktoré dosiahli v pôvodnej verzii testu.

Z tabuľky č. 5. vyplýva, že existuje signifikantný rozdiel

v dosiahnutom skóre v štandardnej verzii TKP a v upravenej

zrkadlovo otočenej verzii testu TKP u ľavoručných probandov.

Tabuľka č. 5. významnosť rozdielov v dosiahnutom skóre v teste

TKP medzi kontrolnou skupinou ľavoručných osôb, ktorým bol

43

administrovaná štandardná verzia TKP a skupinou ľavoručných

probandov, ktorým bola administrovaná zrkadlovo otočená verzia

TKP..

Mann-Whittney test

Test Statisticsa

Skóre v TKP

Mann-Whitney U 322,000

Wilcoxon W 850,000

Z -2,552

Asymp. Sig. (2-

tailed)

,011

a. Grouping Variable: Verzia testu Legenda:

Asymp. Sig. (2-tailed) = signifikantný (významný) rozdiel

Všetky zistené hodnoty v tabuľke č. 5 v riadku signifikantných

rozdielov sú na úrovni signifikancie P < 0,05, čo znamená, že medzi

skupinou ľavoručných probandov, ktorým bola administrovaná

štandardná verzia TKP a skupinou ľavoručných probandov, ktorým

bola administrovaná zrkadlovo otočená verzia TKP je štatisticky

významný rozdiel v dosiahnutom skóre.

44

Tabuľka č. 6. popisná štatistika nameraných hodnôt skóre v teste

TKP kontrolnej skupiny ľavoručných osôb, ktorým bol administrovaná

štandardná verzia TKP a skupiny ľavoručných probandov, ktorým bola

administrovaná zrkadlovo otočená verzia TKP.

Descriptives

Verzia testu Statistic Std. Error

Skóre v TKP pôvodná verzia testu Mean ,89947 ,004945

Median ,89850

Std. Deviation ,027972

Minimum ,848

Maximum ,952

Range ,104

upravená verzia

testu

Mean ,91916 ,005036

Median ,92150

Std. Deviation ,028488

Minimum ,867

Maximum ,972

Range ,105

Zistené hodnoty v tabuľke č. 6. ukazujú mieru rozdielov

v dosiahnutom skóre ľavoručných probandov v štandardnej verzií TKP

a ľavoručných probandov v zrkadlovo otočenej verzii TKP, „priemer“,

„minimum“, „maximum“, „rozsah“ a „smerodajnú odchýlku“.

45

Signifikanciu rozdielov v dosiahnutom skóre v štandardnej

verzii TKP a v zrkadlovo otočenej verzii TKP ukazuje aj nasledovný

error bar graf č. 3. na vertikálnej osy „Y“. Horizontálna os „X“ ukazuje

verzie testu.

Graf č. 3. porovnanie výkonu ľavoručných probandov pôvodnej

a upravenej verzii testu TKP.

Z vyššie uvedených tabuliek, grafu a interpretácií ich výsledkov

môžeme rezultovať, že nami postulovaná hypotéza H3 sa nám

potvrdila. To znamená, že medzi dosiahnutým skóre ľavoručných

probandov v štandardnej verzii TKP a dosiahnutým skóre ľavoručných

probandov v zrkadlovo otočenej verzii TKP je štatisticky významný

rozdiel.

H4 - Očakávame, že v zrkadlovo otočenej verzii testu (DRČ), bude u

ľavoručných probandov štatisticky významne zvýšené dosiahnuté

skóre správnych odpovedí oproti predchádzajúcemu dosiahnutému

skóre, ktoré dosiahli v pôvodnej verzii testu.

46

Z tabuľky č. 7. vyplýva, že existuje signifikantný rozdiel

v dosiahnutom skóre v štandardnej verzii DRČ a v upravenej

zrkadlovo otočenej verzii testu DRČ u ľavoručných probandov.

Tabuľka č.7. významnosť rozdielov v dosiahnutom skóre v teste

DRČ medzi kontrolnou skupinou ľavoručných osôb, ktorým bol

administrovaná štandardná verzia DRČ a skupinou ľavoručných

probandov, ktorým bola administrovaná zrkadlovo otočená verzia

DRČ..

Mann-Whittney test

Test Statisticsa

Skóre v DRČ

Mann-Whitney U 295,000

Wilcoxon W 823,000

Z -2,921

Asymp. Sig. (2-

tailed)

,003

a. Grouping Variable: Verzia testu Legenda:Asymp. Sig. (2-tailed) = signifikantný (významný) rozdiel

Všetky zistené hodnoty v tabuľke č. 7 v riadku signifikantných

rozdielov sú na úrovni signifikancie P < 0,05, čo znamená, že medzi

skupinou ľavoručných probandov, ktorým bola administrovaná

štandardná verzia DRČ a skupinou ľavoručných probandov, ktorým

bola administrovaná zrkadlovo otočená verzia DRČ, je štatisticky

významný rozdiel v dosiahnutom skóre.

47

Tabuľka č. 8. popisná štatistika nameraných hodnôt skóre v teste

DRČ kontrolnej skupiny ľavoručných osôb, ktorým bol administrovaná

štandardná verzia DRČ a skupiny ľavoručných probandov, ktorým

bola administrovaná zrkadlovo otočená verzia DRČ.

Descriptives

Verzia testu Statistic Std. Error

Skóre v DRČ pôvodná verzia testu Mean 44,9375 ,87406

Median 46,0000

Std. Deviation 4,94445

Minimum 35,00

Maximum 56,00

Range 21,00

upravená verzia

testu

Mean 49,2188 1,04605

Median 49,0000

Std. Deviation 5,91736

Minimum 38,00

Maximum 60,00

Range 22,00

Zistené hodnoty v tabuľke č. 8. ukazujú mieru rozdielov

v dosiahnutom skóre ľavoručných probandov v štandardnej verzii

DRČ a ľavoručných probandov v zrkadlovo otočenej verzii DRČ,

„priemer“, „minimum“, „maximum“, „rozsah“ a „smerodajnú

odchýlku“.

48

Signifikanciu rozdielov v dosiahnutom skóre v štandardnej

verzii DRČ a v zrkadlovo otočenej verzii DRČ ukazuje aj nasledovný

error bar graf č. 4. na vertikálnej osy „Y“. Horizontálna os „X“ ukazuje

verzie testu.

Graf č. 4. porovnanie výkonu ľavoručných probandov pôvodnej

a upravenej verzii testu DRČ.

Z vyššie uvedených tabuliek, grafu a interpretácií ich výsledkov

môžeme rezultovať, že nami postulovaná hypotéza H4 sa nám

potvrdila. To znamená, že medzi dosiahnutým skóre ľavoručných

probandov v štandardnej verzii DRČ a dosiahnutým skóre

ľavoručných probandov v zrkadlovo otočenej verzii DRC je štatisticky

významný rozdiel.

49

3 DISKUSIA

Záverečnú prácu sme zamerali na fenomén sinistrality a s ňou

súvisiace pojmy z pohľadu histórie až do súčasnosti. Venovali sme sa

jej rôznym formám, druhom a podobám. Spomenuli sme rôzne

pohľady vedy, rozoberajúce a analyzujúce jej vznik, vývin, spôsob

prezentáciu, percepciu, prežívanie. Snažili sme sa naznačiť jej

výnimočnosť, mnohorakosť a jedinečnosť. Rozobrali sme sinistralitu

z pohľadu psychológie, biológie a psychodiagnostiky.

Na základe našich teoretických a praktických znalostí a skúseností

o tejto problematike sme sa rozhodli, že sa pokúsime preskúmať

využitie fenoménu sinistrality a jej vplyvu na výkon vodičov vo

vybraných psychodiagnostických testoch tipu "ceruzka - papier"

používaných v odbornej psychologickej praxi dopravného psychológa.

Cieľom práce teda bolo overiť naše hypotézy súvisiace s

diskriminačným fenoménom sinistrality vo vzťahu k predmetným

testovým metódam a poukázať na tento fenomén. Zároveň sme chceli

upozorniť na to, že by bolo vhodné objektivizovať tieto hromadne

používané metodiky v psychodiagnostickej praxi a to nie len v

súvislosti s vodičmi. V našom výskume sme overovali pôsobenie

sinistrality na výkon v teste koncentrácie pozornosti (TKP) a teste

disjunktívny reakčný čas (DRČ). Porovnávali sme podaný výkon

v týchto testoch skupiny ľavoručných so skupinou pravoručných

probandov. Overovali sme platnosť nami postulovaných hypotéz H1

až H4.

V ďalšej časti práce sme teda navrhli a zrealizovali výskum,

v ktorom sme použili test koncentrácie pozornosti (TKP)

a disjunktívny reakčný čas. Vytvorili sme ich zrkadlovo otočené

verzie.

Postulovali sme štyri hypotézy pomocou ktorých sme sa snažili

preskúmať či má sinistralita signifikantný vplyv na výkon

v predmetných testoch. Zároveň sme pri realizácii výskumu boli 50

inšpirovaní otázkou, či je možné prostredníctvom zrkadlovo

otočených verzií zlepšiť výkon ľavoručných probandov a tak poukázať

na možnosť objektivizácie týchto testov.

Samotný výskum naplnil stanovené ciele a uspokojil naše

očakávania. Zároveň si uvedomujeme jeho limity, ako je napríklad

typ prostredia realizácie zberu údajov a jeho lokalita, veľkosť

výskumnej vzorky a s tým spojený objem získaných dát, výber

probandov do vzorky a s tým spojený samotný obsah dát, alebo

samotný spôsob zberu údajov. Všetky tieto, ale i ďalšie faktory

ovplyvňovali samotné výsledky výskumu. Výskum prevedený

s reprezentatívnou vzorkou by pravdepodobne umožnil získať

presnejšie a statické výsledky, ktoré by sa od našich mohli vychýliť

na jednu, alebo na druhú stranu. Nemôžeme však nespomenúť, že

napriek veľkosti vzorky sa nám podarilo zabezpečiť pomerne

vyvážené zastúpenie mužov a žien v oboch skupinách, podobné bolo

aj vekové rozhranie a vzdelanie. Neskúmali sme sociálne

prostredie, sociálny status a trvalé bydlisko probandov. Vzhľadom na

druh, cieľ a rozsah tejto práce boli získané výsledky pre náš výskum

postačujúce.

Zo štyroch postulovaných hypotéz sa nám v našom výskume

potvrdili všetky štyri hypotézy.

V prípade postulovanej hypotézy H1 sa na základe vyhodnotených

výsledkov a štatistického spracovania ukázalo, že existuje štatisticky

významný rozdiel v dosiahnutom skóre medzi skupinou pravoručných

osôb a ľavoručných probandov. Toto zistenie bolo v súlade s naším

očakávaním. V porovnaní s testom DRČ však táto signifikancia

rozdielov v dosiahnutom skóre bola podstatne menšia. Nazdávame

sa, že to mohlo byť zapríčinené napríklad malou vzorkou probandov.

Na príslušnom grafe č. 1. je viditeľné, že naše predpoklady išli

správnym smerom, a teda, že existuje signifikantný rozdiel medzi

ľavoručnými a pravoručnými osobami v dosiahnutom skóre.

Spomínaný graf zobrazuje, že ľavoruční probandi skórovali nižšie než

51

pravoruční probandi. Počas administrácie testu TKP sme si všimli

jeden drobný detail. Jednalo sa o fakt, že viacerí ľavoruční probandi si

našli takú polohu administrovaného záznamového hárku TKP, pri

ktorej si clonili ľavou rukou čo najmenej a tak mohli prispieť

k eliminácii svojho ľavoručného handicapu. Aj tento detail mohol

ovplyvniť výsledok menšej signifikancie rozdielov oproti DRČ.

V prípade druhej hypotézy H2, sa nám po spracovaní údajov

a štatistickom spracovaní výsledkov administrovaného testu DRČ,

potvrdila signifikancia rozdielov v dosiahnutom skóre medzi

pravoručnými a ľavoručnými probandami, čím sa hypotéza H2

potvrdila a tým sa potvrdilo aj naše očakávanie. Pri tomto teste na

rozdiel od TKP si ľaváci nedokázali nájsť takú kompromisnú polohu

papiera, aby tak dokázali eliminovať svoj ľavoručný handicap. Navyše

k tomu prispel aj fakt náročnejšej grafiky a tlačovej sadzby testu DRČ

a samozrejme aj jeho krátky čas určený na administráciu

a vypracovanie, signifikancia rozdielov bola výrazne vyššia než v TKP.

V našom výskume sme očakávali, že po administrácii upravenej,

zrkadlovo otočenej verzii testu TKP sa dosiahnuté skóre

u ľavoručných probandov signifikantne zvýši oproti dosiahnutému

skóre ľavoručných probandov v štandardnej verzii TKP. Štatistické

spracovanie výsledkov aj tieto naše predpoklady potvrdil. To

znamená, že hypotéza H3 sa nám potvrdila. Tiež je opätovne možné

spozorovať na grafe č. 2. že sa dosiahnuté skóre ľavoručných

probandov zvýšilo. Jedná sa o signifikantný rozdiel, ktorý je však

menší než u upravenej verzii DRČ. Dôvody, prečo tomu bolo tak, sa

nám javia veľmi podobne ako tomu bolo u hypotézy H1.

V prípade hypotézy H4 sme zistili, že existuje signifikantný rozdiel

v dosiahnutom skóre v zrkadlovo otočenej verzii testu DRČ

u ľavoručných probandov oproti dosiahnutému skóre u ľavoručných

probandov v štandardnej verzií testu DRČ. Môžme konštatovať, že

Hypotéza H4 sa nám potvrdila na základe signifikantného rozdielu

dosiahnutom skóre v oboch verziách.

52

Ponúkajú sa otázky typu, prečo sa hypotézy H2 a H4 súvisiace

s testom DRČ potvrdili s oveľa väčšou signifikanciou súvisiacich

testom DRČ, oproti menšej signifikancii súvisiacej s hypotézami H1

a H3? Ako je možné, že v jednom teste bol preukázaný diskriminujúci

vplyv sinistrality ľavákov podstatne významnejšie ako v druhom?

Na tieto a mnohé ďalšie otázky súvisiace s naším výskumom

a v súvislosti so zistenými výsledkami testov nie je jednoduché

odpovedať a bolo by vhodné sa tejto problematike naďalej venovať.

Hlavným cieľom našej záverečnej práce bolo poukázať na možný fakt,

že existuje handicapujúci faktor u ľavoručných osôb pri

administrovaní výkonových psychodiagnostických testov typu

„ceruzka papier“ vďaka existencie laterality a sinistrality. Veríme, že

nami vytýčený cieľ sa nám podarilo naplniť.

Vďaka tejto práci sme dospeli k názoru, že by bolo vhodné,

iniciovať nové štandardizácie uvedených testov pre pravoručných

a tiež pre ľavoručných probandov a vytvoriť tak nové štandardy

a normy, ktoré budú validné a reliabilné pre našu súčasnú populáciu.

Zároveň sa domnievame, že by bolo vhodné otestovať aj naše

upravené zrkadlovo otočené verzie testov TKP a DRČ na

reprezentatívnej vzorke a pokúsiť sa o jej štandardizáciu a zavedenie

do odbornej dopravno - psychologickej praxe.

53

4 SÚHRN

Naša práca je rozpracovaná v dvoch kapitolách. V prvej kapitole

pojednávame o teoretických východiskách predmetnej problematiky

súvisiacej s našou záverečnou prácou. Úvodná kapitola rozoberá

význam terminológie, jej historický vývin z pohľadu vedeckých teórií

a vedeckého výskumu. Podrobne rozoberá význam sinistrality,

laterality z pohľadu biológie, fyziológie a psychológie. V teoretickej

časti uvádzame vedecké štúdie, výskum a poznatky súvisiace so

sinistralitou a lateralitou. V druhej časti našej práce publikujeme náš

výskum zameraný na vplyv sinistrality (ľavorukosti) na výkon vodičov

v psychodiagnostických testoch typu "ceruzka - papier".

Tento výskum sme vykonali za účelom overenia našej hypotézy, či

má sinistralita vplyv na výkon vodičov v psychodiagnostických

testoch. V priebehu našej odbornej psychodiagnostickej praxi

v ambulancii klinickej a dopravnej psychológie, ale aj počas diskusií

s kolegami sme si uvedomili, že na Slovensku sa pomerne často

využívajú psychodiagnostické metódy so skupiny „ceruzka – papier“,

aj napriek dynamickému rozvoju moderných počítačových

psychodiagnostických metód. Tieto testy zo skupiny „ceruzka –

papier“ sú v SR akceptované metodiky pri vyšetrení odbornej

spôsobilosti vodičov, za účelom získania dokladov o psychickej

spôsobilosti vodiča na výkon profesionálnej praxe, ako ekvivalent

k metódam Schufried, alebo geta, presnejšie ich niektorých častí z

uvedených diagnostických batérií. Tieto papierové verzie využívajú

dopravní psychológovia často pri hromadnej administrácii, alebo

preto, lebo majú zakúpenú len časť batérie Schufried, aby naplnili

literu zákona.

Všimli sme si, že ľaváci podávajú nižší výkon práve v teste test

koncentrácie pozornosti (TKP) a v teste disjunktívny reakčný čas

(DRČ). Podľa nášho pozorovania sa jedná o vplyv ich vlastnej

54

sinistrality (ľavorukosti), ktorá ím bráni podávať rovnaký, alebo lepší

výkon oproti pravoručným osobám. Nazdávali sme sa, že ide

o handicap ľavoručných osôb z dôvodu samotného dizajnu uvedených

testov. Testy su graficky usporiadané tak, že ľaváci si zatieňujú

predlohu testov a sú donútení s testom pracovať inak ako praváci.

Túto hypotézu sme overovali výskumnou štúdiou, uvedenou v

tejto práci. Porovnali sme výkony ľavoručných a pravoručných

vodičov. Navrhli sme a vyrobili zrkadlovú verziu oboch predmetných

testových metód a opätovne sme ich administrovali obom skupinám.

Očakávali sme, že pri zmene tejto premennej sa výkony v oboch

testoch a v oboch skupinách osôb zmení v prospech ľavákov. Naše

hypotézy sa nám v predmetnom výskume potvrdili.

Cieľom našej práce bolo poukázať na fakt, že používané

predmetné testy TKP a DRČ nie sú práve najvhodnejšie metodiky pre

diagnostiku vodičov práve pre ich diskriminačný faktor, spôsobený

sinistralitou, a že by bolo vhodné tieto testy prenormovať, alebo začať

používať nami navrhnuté zrkadlové verzie predmetných testov

s použitím nových noriem, prípadne ich nepoužívať

v psychodiagnostických vyšetreniach vodičov a radšej zvoliť iné

metódy, v ktorých sa tento diskriminačný faktor nevyskytuje. Ide

práve o počítačové medodiky Schufired, Geta ap.

Výskum sme uskutočnili, ako už bolo uvedené, v našej ambulancii

dopravnej psychológie v našom Psychologickom a Fyziatrickom

Centre NZZ TREA v Bratislave na našich klientoch. Výskumnú vzorku

tvorili vodiči (muži a ženy), ktorí žiadali o vystavenie dokladu o

psychickej spôsobilosti vodiča na výkon svojej profesie. Postulovali

sme štyry hypotézy, ktoré sa nám potvrdili. Napriek limitom nášho

výskumu, môžeme konštatovať, že sinistralita (ľavorukosť) je

handicapujúci faktor súvisiaci s technickým prevedením predmetných

testov, teda samotným dizajnom testov, ktorý negatívne ovplyvňuje

podávaný výkon v testoch typu "ceruzka - papier".

55

5 ZÁVER

Témou záverečnej práce bola sinistralita a jej vplyv na výkon

vodičov v psychodiagnostických testoch . Pokúsili sme sa vymedziť

pojem sinistralita (ľaváctvo) a lateralita. Načrtli sme ich historický

vývin, spomenuli sme niekoľko biologických a fyziologických pohľadov

a pokúsili sme sa objasniť ich významnú úlohu z hľadiska

psychodiagnostiky.

V druhej výskumnej časti sme sa venovali psychodiagnostickým

metódam test koncentrácie pozornosti (TKP) a disjunktívny reakčný

čas (DRČ). Našim cieľom bolo sprostredkovať stručný prehľad

vedeckých poznatkov z týchto uvedených tém.

Hlavným cieľom našej práce bolo priblížiť problematiku

ľavoručných vodičov z pohľadu psychodiagnostických testov

a súčasne uskutočniť výskum, pomocou ktorého sme sa snažili overiť

psychodiagnostické použitie testov TKP a DRČ pre ľavákov. Výsledky

výskumu sme interpretovali a verifikovali platnosť hypotéz. Pokúsili

sme sa navrhnúť ďalšie alternatívy výskumu a využitia navrhovaných

zmien predmetných testov prispôsobených potrebám ľavoručných

probandov, ktoré by mohli prispieť ku skvalitneniu týchto

psychodiagnostických metód používaných najmä v dopravno-

psychologickej praxi. Záverom môžeme konštatovať, že ciele, ktoré

sme si na začiatku vytýčili sa nám naplnili. V budúcnosti by sme sa

radi venovali ďalšiemu výskumu využitia získaných poznatkov v praxi

v zmysle návrhov a podnetov uvádzaných v kapitole 4. Diskusia.

56

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

DOYEN, A. L. 2007. Hand preference and hand performance: Cross-

sectional developmental trends and family resemblance in

degree of laterality. LATERALITY, 2008, 13 (2), 179-197.

HARTL, P. HARTLOVÁ, H. 2000. Psychologický slovník. Vydanie prvé.

Praha : Portál 2000. 776 s. ISBN 80-7178-303-X.

HEALEY, JANE, M. 2002. Leváci a jejich výchova

vydanie prvé. Praha : Portál 2002, 88 s. ISBN 80-7178-701-9

HERETIK, A. HERETIK, A. jr. a kol. 2007. Klinická psychológia,

Vydanie prvé. Nové Zámky : Psychoprof 2007. 815 s. ISBN

978-80-89322-00-8.

HIKARI, Y. 2010. Right- and Left-hand Performance on the Rey–

Osterrieth Complex Figure: A Preliminary Study in Non-clinical

Sample of Right Handed People. Archives of Clinical

Neuropsychology 25 (2010) 314–317.

PORAC, C. 2008. Hand preference and skilled hand performance

among individuals with successful rightward conversions of the

writing hand. LATERALITY, 2009, 14 (2), 105-121.

SOVÁK, M. 1985. Výchova levákú v rodine. Praha, SPN, 1985.

STANČÁK, A. 1996. Klinická psychodiagnostika dospelých. Nové

Zámky: Psychoprof. 1996. 352 s. ISBN 80-967148-5-6

57

STRMEŇ, L. RAJSKUP, CH. J. 1998. Výkladový slovník odborných

výrazov používaných v psychológii. Bratislava: IRIS. 1998. 322

s. ISBN 80-88778-69-7

ŠPAJDEL, M. JARIABKOVÁ, K. 2008. Metódy dichotickej stimulácie,

neverbálne a verbálne úlohy. Praha, 2008. Československá

psychologie. ročník LII. č. 2.

VAŘEKA, I. 2005. Přehledové studie, Lateralita - interdisciplinární

problém. Praha, 2005. Československá psychologie. ročník XLIX, č.

3.

WRIGHT, L. WATT, s. HARDIE, S. M. 2013. Influences of lateral

preference and personality on behaviour towards a manual

sorting task. Limerck, 2013. Psychiatry research.

Elsevier/North-Holland Biomedical Press r. 2013 č. 54. 903–

907 s. ISSN 1872-7123

ŽITNÝ, P. JURASOVA, K. 2010. Neuropsychologický výskum

percepčnej laterality. Praha, 2010. Československá psychologie.

ročník LIV. č. 6.

58