UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI EKONOMICKÁ … · univerzita mateja bela v banskej bystrici ekonomickÁ fakulta katedra verejnej ekonomiky sociÁlna politika slovenska

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

EKONOMICKÁ FAKULTA

KATEDRA VEREJNEJ EKONOMIKY

SOCIÁLNA POLITIKA SLOVENSKA V KONTEXTE INTEGRAČNÝCH TENDENCIÍ V EURÓPSKEJ ÚNII

DIZERTAČNÁ PRÁCA

Ing. Katarína Jakab

Vedný odbor: 62-03-9 odvetvové a prierezové ekonomiky

Školiteľ: prof. PaedDr. Gabriela Korimová, PhD.

Stupeň kvalifikácie: doktor („philosophiae doctor“, v skratke „PhD.“)

Dátum odovzdania:

Dátum obhajoby:

BANSKÁ BYSTRICA 2009

II

ABSTRAKT

JAKAB, Katarína: Sociálna politika Slovenska v kontexte integračných tendencií v Európskej

únii. [Dizertačná práca] / Katarína Jakab. – Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Ekonomická fakulta; Katedra verejnej ekonomiky. – Školiteľ: prof. PaedDr. Gabriela

Korimová, PhD. – Stupeň odbornej kvalifikácie: Philosophiae doctor. – Banská Bystrica : EF

UMB, 2009. 159 s.

Cieľom dizertačnej práce je komparácia sociálnej politiky Slovenska (s dôrazom na

sociálnu ochranu) s vybranými štátmi Európskej únie (EÚ), kvantifikácia sociálno-

ekonomických ukazovateľov sociálnej ochrany a anticipácia konvergenčných tendencií k

európskej sociálnej politike.

Dizertačná práca vychádza z historicko-logických súvislostí a teórie sociálnej politiky

ako determinantu sociálneho rozvoja každej pluralitnej spoločnosti. Od týchto tendencií sa

odvíja aj štruktúra a rozsah ingerencie štátu v otázkach riešenia sociálnej ochrany, ktorou sa

prioritne znižuje riziko rastu chudoby či sociálnej exklúzie. V práci analyzujeme sociálnu

politiku ako teoretický a aplikačný systém, ktorý ex ante a ex post rieši rôzne sociálne

udalosti jednotlivcov v ich životných, zdravotných a iných, najmä pracovných obdobiach.

Osobitne sa venujeme analýze sociálnej ochrany v Slovenskej republike (SR) ako

významného nástroja sociálnej politiky a porovnávame ju so sociálnou ochranou vo

vybraných krajinách EÚ.

K dosiahnutiu stanoveného cieľa sú adekvátne zvolené metódy výskumu, metódy

získavania a spracovávania údajov. Nosnými metódami výskumu sú metóda analýzy

a syntézy, komparácie, dopytovania, indukcie a dedukcie doplnené vybranými matematicko-

štatistickými metódami získavania a spracovania údajov.

Praktický význam práce spočíva v uskutočnení analýzy sociálnej ochrany v SR a vo

vybraných krajinách EÚ a to prostredníctvom kvantifikácie nami určených sociálno-

ekonomických ukazovateľov – sociálneho rozpočtu a sociálnej kvóty. Komparáciou zároveň

hodnotíme rozsah sociálnej ochrany s anticipovaním konvergencie národných sociálnych

politík k spoločnej európskej sociálnej politiky.

Kľúčové slová: Sociálna politika. Sociálna ochrana. Sociálny rozpočet. Sociálna kvóta.

III

ABSTRACT

JAKAB, Katarína: Social politics of the Slovak Republic in terms of the integration

tendencies of the European Union. [Dissertation thesis] / Katarína Jakab. – Matej Bel

University, Banska Bystrica. The Faculty of Economics; Department of Public Economics. –

Head: prof. PaedDr. Gabriela Korimová, PhD. – Qualification degree: Philosophiae doctor. –

Banská Bystrica: EF UMB, 2009. 159 p.

The aim of the dissertation thesis is to propose socio-economic indicators of social

protection and to quantify convergence tendencies to european social politics on the basis of

analysis of social politics of the Slovak Republic and its comparison with selected EU

member states.

Whole concept of the dissertation thesis comes from historical and logical connections

and the theory of social politics, seen as a determinant factor of social development of each

individual plural society. These tendencies influence the structure and the role of the state in

the social sphere in order to support social protection and decrease poverty and social

exclusion. We analyze social politics as a theoretical and applicable system which solve

various social events of individuals (ex ante or ex post), their life, health and work periods.

We particularly deal with economic analysis of social protection in the Slovak Republic.

Social protection is considered a significant subsystem of social politics and we compare it

with systems of social protection in other EU member states.

To meet defined aims of the dissertation thesis we have chosen various methods of

survey, knowledge and data acquisition as well as data analyses. Key methods are as follows:

analysis, synthesis, comparative method, questioning techniques, induction and deduction.

These methods are also supported by mathematical and statistical methods of data acquisition.

The analysis of social character of the Slovak Republic through quantification of

public expenditures on social protection and their comparison with two key variables (social

budget and social quota) is of practical importance.

Key words: Social politics. Social protection. Social budget. Social quota.

IV

PREDHOVOR

Pri sledovaní základných determinantov sociálnej politiky je potrebné vychádzať

z vývoja globálnych spoločensko-ekonomických trendov, ktoré sú podmienené modernou

ekonomikou. Osobitne je daná téma aktuálna v okamihu rôznych integračných tendencií, keď

každá národná ekonomika, a tým aj príslušná sociálna politika, sú podmieňované kritériami

a požiadavkami na určité spoločné a konsenzuálne akceptované smerovanie v oblasti

sociálneho plánovania a sociálneho rozvoja. V rámci sociálnej politiky je významným

faktorom podiel verejných výdavkov štátu na sociálnu ochranu a preto aj v predkladanej práci

vystupuje ako jeden z ukazovateľov podmieňujúci vývoj spoločensko-ekonomických

procesov.

Problematika vzťahov, ktoré vstupujú do sociálneho charakteru štátu je široko

koncipovanou tému a je možné k nej pristúpiť z rôznych hľadísk. Aby sme dosiahli väčšiu

vypovedaciu hodnotu o sociálnej ochrane, zamerali sme sa v práci na dva sociálno-

ekonomické ukazovatele – sociálny rozpočet a sociálnu kvótu. Ich vývoj sledujeme v určitom

časovom období v SR a vo vybraných krajinách EÚ, aby sme mohli analyzovať a následne

anticipovať určitú mieru ingerencie štátu a vývoj približovania národných sociálnych politík v

EÚ. Podiel výdavkov na sociálnu politiku, osobitne na sociálnu ochranu, sa v prostredí

„rozpínavosti“ štátu blahobytu – prosperity state menil. Pomerne stabilný, až mierne stúpajúci

je z hľadiska výdavkov sociálneho rozpočtu na štátnom rozpočte, iný je však trend podielu

výdavkov na sociálnu ochranu k hrubému domácemu produktu (HDP). Celkový kontext

charakteru vývoja sociálno-ekonomickej dimenzie SR dopĺňame ďalšími vybranými

ukazovateľmi, ktoré sú relevantné pri hľadaní a predvídaní ďalšieho smerovania sociálnej

politiky v SR. Predpokladáme, že je založená na myšlienke konsenzuálnej solidarity,

spravodlivosti a subsidiarity, ale aj posilnení individuálnej úlohy a zodpovednosti jednotlivca

za seba.

Problematikou vývoja sociálneho charakteru štátu a to prostredníctvom sociálnej

politiky, osobitne jej hlavným nástrojom – sociálnej ochrany, sa zaoberá aj predkladaná práca.

Výstupy uskutočneného základného výskumu poukázali na existujúce historicko-ekonomické

disparity a rozdielne miery sociálnej ochrany v SR a vybraných štátoch EÚ, ako aj na

konvergenčné tendencie k európskej sociálnej politike. Tieto výstupy práce predkladáme ako

podnet pre realizáciu opatrení sociálnej politiky SR v rámci hľadania spoločného európskeho

sociálneho modelu štátu – moderného sociálneho štátu.

V

OBSAH

ABSTRAKT .............................................................................................................................. II ABSTRACT ............................................................................................................................. III PREDHOVOR..........................................................................................................................IV OBSAH...................................................................................................................................... V ZOZNAM TABULIEK, ILUSTRÁCIÍ A PRÍLOH............................................................... VII ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV ......................................................XIV 1. ÚVOD DO PROBLEMATIKY .........................................................................................1 2. SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ...............4

2.1. Sociálna politika ako vedná disciplína a praktická činnosť .......................................4 2.1.1. Sociálna politika ako segment hospodárskej politiky ......................................12

2.2. Základné determinanty rozvoja sociálneho štátu......................................................16 2.2.1. Nositelia sociálnej politiky – subjekty a objekty..............................................17 2.2.2. Vývoj sociálneho zabezpečenia........................................................................20 2.2.3. Transformácia sociálnej sféry na Slovensku po roku 1989..............................23

2.3. Integračné tendencie v sociálnej politike..................................................................27 2.3.1. Sociálna politika v EÚ na prelome tisícročí .....................................................27 2.3.2. Priority v sociálnej politike EÚ a nástroje na ich dosahovanie ........................35

Zhrnutie ....................................................................................................................................45 3. CIEĽ, MATERIÁL A METÓDY SKÚMANIA ..............................................................48 4. VÝSLEDKY A DISKUSIA .............................................................................................51

4.1. Typológia modelov sociálneho štátu vo vybraných krajinách EÚ...........................52 4.1.1. Nové členenie modelov sociálneho štátu..........................................................52 4.1.2. Model moderného sociálneho štátu a jeho typy ...............................................60

4.2. Analýza typov sociálnej politiky vo vybraných štátoch EÚ.....................................64 4.2.1. Vybrané finančné nástroje sociálnej politiky ...................................................67 4.2.2. Analýza sociálnej ochrany a vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov . ..........................................................................................................................69 4.2.2.1 Sociálna ochrana...........................................................................................70 4.2.2.2 Sociálna kvóta ..............................................................................................84 4.2.2.3 Sociálny rozpočet .........................................................................................88

4.3. Analýza sociálnej politiky v SR ...............................................................................96 4.3.1. Vybrané nástroje sociálnej politiky ................................................................100 4.3.2. Analýza sociálnej ochrany a vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov . ........................................................................................................................109 4.3.2.1 Sociálna ochrana.........................................................................................109 4.3.2.2 Sociálna kvóta ............................................................................................130

VI

4.3.2.3 Sociálny rozpočet .......................................................................................132 Zhrnutie ..................................................................................................................................137

4.4. Diskusia ..................................................................................................................140 5. TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE ........................142 6. ZÁVER...........................................................................................................................145 7. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV..........................................................151 8. PRÍLOHY.......................................................................................................................159

VII

ZOZNAM TABULIEK, ILUSTRÁCIÍ A PRÍLOH

Tabuľka 1 Moderné hospodársko-politické koncepcie 20. storočia........................................... 8

Tabuľka 2 Prerozdeľovanie v sústavách sociálneho zabezpečenia .......................................... 21

Tabuľka 3 Nezamestnanosť na Slovensku za obdobie 1997 – 2008........................................ 25

Tabuľka 4 Prehľad základných modelov sociálneho štátu ....................................................... 36

Tabuľka 5 Vymedzenie modelu MSS prostredníctvom piatich typov sociálnych politík........ 61

Tabuľka 6 Typológia sociálnych politík (resp. sociálnych štátov) v niektorých členských

krajinách EÚ v modeli MSS (2001 – 2004) ...................................................................... 63

Tabuľka 7 Vývoj celkových výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách EÚ za

obdobie 1995 – 2005 (v mil. Eur)...................................................................................... 70

Tabuľka 8 Indexy rastu celkových výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách EÚ

za obdobie 1995 – 2005 ..................................................................................................... 71

Tabuľka 9 Výdavky na starobné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005

(% výdavkov na sociálnu ochranu).................................................................................... 75

Tabuľka 10 Výdavky na dávky v invalidite vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –

2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)........................................................................... 75

Tabuľka 11 Výdavky na pozostalostné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –


Tabuľka 12 Výdavky na nemocenské, materské dávky a zdravotnú starostlivosť vo vybraných

krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) ...................... 77

Tabuľka 13 Výdavky na príspevky v nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ za obdobie

1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)............................................................... 77

Tabuľka 14 Výdavky na rodinné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005


Tabuľka 15 Sociálne dávky podľa účelu vo vybraných krajinách EÚ v roku 2005 (%

výdavkov na sociálnu ochranu) ......................................................................................... 79

Tabuľka 16 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo vybraných krajinách EÚ za

obdobie 1995 – 2005 (v Eur/obyvateľa) ............................................................................ 80

Tabuľka 17 Indexy rastu sociálnych výdavkov per capita vo vybraných krajinách EÚ za

obdobie 1995 – 2005.......................................................................................................... 81

Tabuľka 18 Vývoj sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (v

%)....................................................................................................................................... 85

VIII

Tabuľka 19 Indexy rastu sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 .

........................................................................................................................................... 87

Tabuľka 20 Vývoj sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005

(v %) .................................................................................................................................. 88

Tabuľka 21 Indexy rastu sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –

2005 ................................................................................................................................... 89

Tabuľka 22 Odvodové zaťaženie jednotlivých skupín poistencov v SR k 31. 12. 2008........ 102

Tabuľka 23 Prehľad o vývoji minimálnej mzdy, životného minima pre jednotlivca, priemernej

nominálnej mzdy a o ich vzájomných vzťahoch v SR za obdobie 1997 – 2009 ............. 106

Tabuľka 24 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR za obdobie

1997 – 2007* ................................................................................................................... 110

Tabuľka 25 Výdavky na sociálnu ochranu v členení podľa účelu v SR za obdobie 1997 –

2007* (v mil. Sk) ............................................................................................................. 114

Tabuľka 26 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel

Choroba/zdravotná starostlivosť v SR za obdobie 1997 – 2007*.................................... 116

Tabuľka 27 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Invalidita v SR

za obdobie 1997 – 2007* ................................................................................................. 118

Tabuľka 28 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Rodina/deti**

v SR za obdobie 1997 – 2007* ........................................................................................ 119

Tabuľka 29 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Nezamestnanosť

v SR za obdobie 1997 – 2007* ........................................................................................ 121

Tabuľka 30 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Staroba

a pozostalí v SR za obdobie 1997 – 2007*...................................................................... 122

Tabuľka 31 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Bývanie

a sociálne vylúčenie v SR za obdobie 1997 – 2007*....................................................... 124

Tabuľka 32 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita v SR za obdobie 1997 – 2007

(Sk/obyvateľa) ................................................................................................................. 125

Tabuľka 33 Indexy rastu sociálnych výdavkov per capita v SR za obdobie 1997 – 2007..... 126

Tabuľka 34 Príjmy na sociálnu ochranu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk) ............ 127

Tabuľka 35 Porovnanie príjmov a výdavkov systému sociálnej ochrany v SR za obdobie 1997

– 2007* ............................................................................................................................ 128

Tabuľka 36 Vývoj sociálnej kvóty v SR za obdobie 1997 – 2007 (v %)............................... 131

Tabuľka 37 Vývoj sociálneho rozpočtu v SR za obdobie 1997 – 2007 (v %) ....................... 133

IX

Tabuľka 38 Porovnanie sociálno-ekonomických ukazovateľov vo vybraných krajinách EÚ

navzájom a so SR v období 1997 – 2005......................................................................... 139

Tabuľka 39 Nezamestnanosť v krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 ................................. 160

Tabuľka 40 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP v EÚ-27 za obdobie 2000 – 2005

(v %) ................................................................................................................................ 162

Tabuľka 41 Vybrané ukazovatele vo vybraných krajinách EÚ (Nemecko, Švédsko, Veľká

Británia), ich rozdiely a indexy rastu za obdobie 1995 – 2005 ....................................... 163

Tabuľka 42 Porovnanie minimálnej mzdy v krajinách EÚ a USA v roku 2005.................... 166

Tabuľka 43 Priemerné ročné hrubé mzdy v krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005.............. 167

Tabuľka 44 Výdavky na sociálnu ochranu v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk) .......... 169

Tabuľka 45 Výdavky na sociálne dávky na účel choroba/zdravotná starostlivosť v SR za

obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk) ..................................................................................... 170

Tabuľka 46 Výdavky na sociálne dávky na účel invalidita v SR za obdobie 1995 – 2006

(v mil. Sk) ........................................................................................................................ 171

Tabuľka 47 Výdavky na sociálne dávky na účel staroba v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil.

Sk) .................................................................................................................................... 172

Tabuľka 48 Výdavky na sociálne dávky na účel pozostalí v SR za obdobie 1995 – 2006

(v mil. Sk) ........................................................................................................................ 173

Tabuľka 49 Výdavky na sociálne dávky na účel rodina/deti v SR za obdobie 1995 – 2006

(v mil. Sk) ........................................................................................................................ 174

Tabuľka 50 Výdavky na sociálne dávky na účel nezamestnanosť v SR za obdobie 1995 –

2006 (v mil. Sk) ............................................................................................................... 175

Tabuľka 51 Výdavky na sociálne dávky na účel bývanie v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil.

Sk) .................................................................................................................................... 176

Tabuľka 52 Výdavky na sociálne dávky na účel sociálne vylúčenie v SR za obdobie 1995 –

2006 (v mil. Sk) ............................................................................................................... 177

Tabuľka 53 Príjmy na sociálnu ochranu podľa typu a sektorov SNÚ v SR za obdobie 1995 –

2006 (v mil. Sk) ............................................................................................................... 178

X

Obrázok 1 Sociálna politika v spoločensko-ekonomickom systéme rozvoja........................... 12

Obrázok 2 Vzťah makroekonomickej výkonnosti a sociálneho zabezpečenia ........................ 14

Obrázok 3 Vývoj nezamestnanosti na Slovensku za obdobie 1997 – 2008 ............................. 25

Obrázok 4 Trojuholník blahobytu ............................................................................................ 34

Obrázok 5 Členenie programov sociálnej ochrany................................................................... 43

Obrázok 6 Vývoj modelov sociálneho štátu............................................................................. 60

Obrázok 7 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov na celkových

výdavkoch na sociálnu ochranu v Nemecku za obdobie 1995 – 2005 (v %) .................... 72


výdavkoch na sociálnu ochranu vo Švédsku za obdobie 1995 – 2005 (v %) .................... 73


výdavkoch na sociálnu ochranu vo Veľkej Británii za obdobie 1995 – 2005 (v %) ......... 74

Obrázok 10 Výdavky na starobné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005


Obrázok 11 Výdavky na dávky v invalidite vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –


Obrázok 12 Výdavky na pozostalostné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –


Obrázok 13 Výdavky na nemocenské, materské dávky a zdravotnú starostlivosť vo vybraných

krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) ...................... 77

Obrázok 14 Výdavky na príspevky v nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ za obdobie

1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)............................................................... 78

Obrázok 15 Výdavky na rodinné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005


Obrázok 16 Sociálne dávky podľa účelu vo vybraných krajinách EÚ v roku 2005 (%

výdavkov na sociálnu ochranu) ......................................................................................... 79

Obrázok 17 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo vybraných krajinách EÚ za

obdobie 1995 – 2005 (v Eur/obyvateľa) ............................................................................ 80

Obrázok 18 Medziročné indexy rastu sociálnych výdavkov per capita vo vybraných krajinách

EÚ za obdobie 1995 – 2005............................................................................................... 81

Obrázok 19 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Nemecko 2005) ..................................... 83

Obrázok 20 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Švédsko 2005)....................................... 83

Obrázok 21 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Veľká Británia 2005) ............................ 84

Obrázok 22 Vývoj sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (%) 85

XI

Obrázok 23 Medziročné indexy rastu sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie

1995 – 2005 ....................................................................................................................... 87

Obrázok 24 Vývoj sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách za obdobie 1995 – 2005 ..... 89

Obrázok 25 Medziročné indexy rastu sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za

obdobie 1995 – 2005.......................................................................................................... 90

Obrázok 26 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v Nemecku za obdobie 1995 – 2005

(v %) .................................................................................................................................. 91

Obrázok 27 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Švédsku za obdobie 1995 – 2005

(v %) .................................................................................................................................. 91

Obrázok 28 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Veľkej Británii za obdobie 1995

– 2005 (v %) ...................................................................................................................... 92

Obrázok 29 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v Nemecku za obdobie 1995 –

2005 ................................................................................................................................... 93

Obrázok 30 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Švédsku za obdobie 1995 –

2005 ................................................................................................................................... 94

Obrázok 31 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Veľkej Británii za obdobie

1995 – 2005 ....................................................................................................................... 94

Obrázok 32 Rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom v SR za obdobie 1997 –

2009 (v Sk)....................................................................................................................... 107

Obrázok 33 Vývoj podielu minimálnej a priemernej nominálnej mzdy v SR za obdobie 1997

– 2009 (v %) .................................................................................................................... 108

Obrázok 34 Vývoj minimálnej mzdy, priemernej mzdy a životného minima v SR za obdobie

1997 – 2009 (v Sk)........................................................................................................... 108

Obrázok 35 Výdavky na sociálnu ochranu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk) ........ 111

Obrázok 36 Výdavky na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR za obdobie 1997 –

2007* (v mil. Sk) ............................................................................................................. 111

Obrázok 37 Podiely jednotlivých druhov výdavkov na sociálnu ochranu v SR na celkových

výdavkoch na SO za obdobie 1997 – 2007* (v %).......................................................... 112

Obrázok 38 Index rastu výdavkov na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR vyjadrený

podielom rokov 2007* a 1997 ......................................................................................... 113

Obrázok 39 Index rastu dávok na sociálnu ochranu v členení podľa účelu v SR vyjadrený

podielom rokov 2007* a 1997 ......................................................................................... 114

Obrázok 40 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Choroba/zdravotná starostlivosť

v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk) ...................................................................... 116

XII

Obrázok 41 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Invalidita v SR za obdobie 1997 –

2007* (v mil. Sk) ............................................................................................................. 117

Obrázok 42 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Rodina/deti** v SR za obdobie

1997 – 2007* (v mil. Sk) ................................................................................................. 118

Obrázok 43 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Nezamestnanosť v SR za obdobie

1997 – 2007* (v mil. Sk) ................................................................................................. 120

Obrázok 44 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Staroba a pozostalí v SR za obdobie

1997 – 2007* (v mil. Sk) ................................................................................................. 122

Obrázok 45 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Bývanie a sociálne vylúčenie v SR

za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk)............................................................................... 123

Obrázok 46 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita v SR za obdobie 1997 – 2007

(Sk/obyvateľa) ................................................................................................................. 125

Obrázok 47 Medziročné indexy rastu sociálnych výdavkov per capita v SR za obdobie 1997 –

2007 ................................................................................................................................. 126

Obrázok 48 Index rastu príjmov na sociálnu ochranu v SR vyjadrený podielom rokov 2007*

a 1997............................................................................................................................... 128

Obrázok 49 Rozdiel príjmov a výdavkov systému sociálnej ochrany v SR za obdobie 1997 –

2007* (v mld. Sk) ............................................................................................................ 129

Obrázok 50 Vývoj sociálnej kvóty v SR za obdobie 1997 – 2007* (v %)............................. 132

Obrázok 51 Vývoj sociálneho rozpočtu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v %) ..................... 134

Obrázok 52 Porovnanie sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v SR za obdobie 1997 – 2007*

(v %) ................................................................................................................................ 134

Obrázok 53 Vývoj HDP, výdavkov ŠR a výdavkov na sociálnu ochranu v SR za obdobie

1997 – 2007 (v mld. Sk) .................................................................................................. 135

Obrázok 54 Index rastu HDP, výdavkov ŠR a výdavkov na sociálnu ochranu vyjadrený

podielom rokov 2007/1997 (v %).................................................................................... 135

Obrázok 55 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za

obdobie 1995 – 2005 (v %).............................................................................................. 138

Obrázok 56 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP v EÚ-27 v roku 2005 (v %)...... 161

Obrázok 57 Porovnanie miery odvodového zaťaženia v krajinách OECD (rok 2004).......... 165

Obrázok 58 Vývoj priemernej hrubej mzdy a mzdového mediánu v SR za obdobie 1997 –

2006 ................................................................................................................................. 168

Obrázok 59 Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu v EÚ-27 a v SR za rok 2006 (v %).... 179

XIII

Príloha 1 Nezamestnanosť v krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 ..................................... 160

Príloha 2 Výdavky na sociálnu ochranu ako podiel na HDP v EÚ-27 za roky 2000 – 2005. 161

Príloha 3 Vybrané ukazovatele vo vybraných krajinách EÚ.................................................. 163

Príloha 4 Porovnanie miery odvodového zaťaženia v krajinách OECD ................................ 165

Príloha 5 Porovnanie minimálnej mzdy v krajinách EÚ a USA ............................................ 166

Príloha 6 Priemerné ročné hrubé mzdy v krajinách EÚ ......................................................... 167

Príloha 7 Vývoj priemernej hrubej mzdy a mzdového mediánu v SR ................................... 168

Príloha 8 Výdavky na sociálnu ochranu v SR (podrobnejšie členenie) ................................. 169

Príloha 9 Príjmy na sociálnu ochranu v SR (podrobnejšie členenie) ..................................... 178

Príloha 10 Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu v EÚ-27 a v SR.................................... 179

XIV

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV

EHS – Európske hospodárske spoločenstvo

EK – Európska komisia

EOK – Európska odborová konfederácia

ER – Európska rada

ES – Európske spoločenstvo

ESF – Európsky sociálny fond

ESSPROS – Európsky systém integrovaných štatistík sociálnej ochrany

EÚ – Európska únia

HDP – hrubý domáci produkt

ILO – International Labor Organization (Medzinárodná organizácia práce)

MF SR – Ministerstvo financií SR

MM – minimálna mzda

MPSVaR SR – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

MSS – Modern social state (Moderný sociálny štát)

NISD – neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

OECD – Organization for Economic Co-operation and Development (Organizácia pre

hospodársku spoluprácu a rozvoj

OMK – otvorená metóda koordinácie

OSN – Organizácia spojených národov (United Nations Organisation)

PM – priemerná nominálna mzda

RE – Rada Európy

Sk – Slovenská koruna

SNÚ – systém národných účtov

SR – Slovenská republika

ŠR – štátny rozpočet

ŠÚ SR – Štatistický úrad SR

SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba

UK – Spojené Kráľovstvo

USA – Spojené štáty americké

VÚC – Vyšší územný celok

WTO – Svetová obchodná organizácia

ŽM – životné minimum

1

1. ÚVOD DO PROBLEMATIKY

„Spoliehanie sa na solidaritu, lásku alebo spoločenského ducha ako mechanizmus pre

sociálnu koordináciu sa dá uplatniť iba v malých otvorených spoločnostiach, a tento pocit sa

stratí hneď, keď narastajúce rozmery spoločnosti začnú vzájomne ľudí jedného od druhého

odlučovať.”

Friedrich August von Hayek (1944)

Sociálna politika zaujíma vo vývoji každej spoločnosti jedno z popredných miest,

nakoľko je odrazom skutočného stavu každého sociálno-ekonomického a politického

systému, je prienikom a výstupom teoretickej a praktickej hospodárskej politiky tak na

národnej, ako aj na globálnej a integrovanej úrovni. Je to dané na jednej strane skutočnosťou,

že sociálna politika zahŕňa široký okruh teoretických a aplikačných problémov, ktoré sú

spojené s uspokojovaním rozmanitých potrieb občanov krajiny, na druhej strane tvorí

organickú súčasť verejnej politiky a verejnej ekonomiky štátu a ostatných subjektov, ktoré na

procese jej realizácie v spoločnosti participujú.

Problematikou sociálneho aspektu vývoja spoločnosti sa v ekonomickej teórii

zaoberali z rôznych aspektov všetky ekonomické smery, osobitne sa ňou však zaoberá

hospodárska politika, ktorá vníma sociálnu politiku ako jeden z jej hlavných segmentov.

Je všeobecne akceptované, a súčasné vývojové tendencie to potvrdzujú, že stále väčší

význam v rozvoji a prosperite spoločnosti má človek, jednotlivec a naplňovanie jeho potrieb,

možností realizácie jeho základných životných podmienok, záujmov, predstáv

o individuálnom blahobyte a pod. Ide v podstate o jav, ktorý môžeme nazvať sociálny kontext

spoločenského vývoja. Je to predovšetkým rastúci význam konfúznosti, ale aj zložitosti

ekonomických procesov a sociálnych problémov, ktoré sú v pozadí konceptov politík väčšiny

vyspelých krajín, a ktoré sú zároveň príčinou toho, že základné vedomosti z oblasti sociálnej

politiky sa stále viac stávajú nevyhnutné pre každého vzdelaného ekonóma.

Mnohé spoločenské javy, najmä nezamestnanosť, chudoba či sociálna exklúzia,

zostávajú permanentne nedoriešené a rôzne interpretované. Ani ekonomické vedy nie sú

jednoznačné a konsenzuálne v prezentácií svojich predstáv o miere „sociálnej garancie“ tak,

aby sa zároveň udržal a rozvíjal hospodársky rast tej-ktorej národnej, prípadne globálnej

ekonomiky. V posledných desaťročiach sa presadzovali názory, že mechanizmy voľného,

2

štátnymi záujmami nechráneného a na všeobecnom prístupe k informáciám založeného trhu,

sú garanciou rastu produktivity výroby a tým tiež celej hospodárskej aktivity. Trhový princíp

je však menej úspešný tam, kde ide o kolektívne statky, preto ich prioritne garantuje a v rámci

heterogenity subjektov aj spoluzabezpečuje verejný sektor.

V dizertačnej práci orientujeme výskum na teoretické vymedzenie názorov na úlohu

sociálnej politiky v trhovom prostredí, na kvantifikovanie a analyzovanie sociálno-

ekonomického vývoja vo vybraných krajinách EÚ a na Slovensku v kontexte integračných

tendencií v Európskej únii (EÚ). Na základe zistených výsledkov anticipujeme tendencie

približovania sa slovenského sociálneho systému v rámci európskej sociálnej politiky

a európskeho modelu sociálneho štátu.

Objektom výskumu dizertačnej práce je sociálna politika v SR a vo vybraných

krajinách Európskej únie a sociálna ochrana ako hlavný nástroj sociálnej politiky.

Rozpracujeme ho z rôznych sociálno-ekonomických aspektov a súčasnej miery poznania

danej problematiky.

Predmetom výskumu je vývoj podielu verejných výdavkov na sociálnej ochrane

a tendencie približovania národných sociálnych politík k európskej sociálnej politike.

K spracovaniu danej problematiky sme pristúpili z dôvodov potreby teórie a praxe,

ktorá už dlhodobo poukazuje na problémy rastu nezamestnanosti, chudoby a sociálneho

vylúčenia značnej časti svetovej populácie. V konečnom dôsledku je to odraz krízy sociálneho

charakteru štátu na rozhraní dvoch tisícročí a hľadanie nového moderného sociálneho štátu.

Dizertačná práce svojim vedeckým zameraním na teoretickú analýzu a kvantifikáciu

vývoja sociálno-ekonomického prostredia SR v predvstupovom období a členstva v EÚ,

prináša základný výskum modelov a typov sociálnych štátov až do súčasnosti. Na základe

výdavkov na sociálnu ochranu (sociálne dávky, administratívne výdavky, iné výdavky)

a prostredníctvom komparácie sociálno-ekonomických ukazovateľov (sociálnych rozpočtov

a sociálnych kvót) vo vybraných krajinách EÚ a v SR analyzujeme vývoj sociálneho

charakteru štátov.

Čiastkové výstupy práce boli využívané a využívajú sa v rámci dvoch fakultných

grantových projektov – FG 43: Miesto cirkvi v sociálnej politike Slovenska (2003 – 2004)

a FG 49: Ekonomické aspekty zabezpečovania vybraných verejných služieb (2004 – 2005),

v dvoch projektoch Európskeho sociálneho fondu (ESF) – IS EQUAL č. 34/04-I/33-2.1: Nové

podnikateľské modely pre rozvoj sociálnej ekonomiky (2005 – 2008) a č. 2005/2.2/01/065:

Posilnenie princípu rovnosti príležitostí u zamestnávateľov v podmienkach banskobystrického

regiónu (2006 – 2008), v dvoch slovensko-flámskych projektoch riešených na Ekonomickej

3

fakulte Univerzity Mateja Bela (EF UMB) – č. SLK/005/04: Sociálne podnikanie na

Strednom Slovensku (2004 – 2006) a č. SLK/002/06: Podpora rozvoja silnej a udržateľnej

siete sociálnej ekonomiky v Banskobystrickom kraji (2007 – 2009), ako aj v projekte VEGA

č. 1/0787/08: Dôchodky domácností vybranej skupiny obyvateľstva a eliminácia ich sociálnej

exklúzie prostredníctvom nástrojov sociálnej ekonomiky (2008 – 2010).

Výstupy z dizertačnej práce sú zároveň v súlade s hlavnými smermi a prioritami

výskumu EF UMB v Banskej Bystrici v oblasti Reformy a efektívnosti verejných služieb.

4

2. SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA

A V ZAHRANIČÍ

„Hybnou silou sociálnej politiky nie je milosrdenstvo, ale spravodlivosť a spoločenská

účelnosť“.

Karel Engliš (1916)

Teoretické východiská riešenej problematiky zahŕňajú niekoľko oblastí týkajúcich sa

teórie o postavení a úlohe sociálnej politiky a jej základného nástroja – sociálnej ochrany,

genézy formovania modelov a typov sociálnych štátov a určenia dvoch sociálno-

ekonomických ukazovateľov podielu verejných výdavkov štátu na sociálnu ochranu.

Skúmaním uvedených kategórií môžeme získať teoretickú základňu pre vymedzenie

a smerovanie sociálnej politiky na Slovensku v kontexte spoločnej európskej sociálnej

politiky a praktické východiská rozvoja sociálneho štátu.

2.1. Sociálna politika ako vedná disciplína a praktická činnosť

Teória a prax sociálnej politiky je rozpracovaná viacerými domácimi i zahraničnými

autormi.

Teóriou sociálnej politiky sa vo svojich dielach zaoberajú napr. Alexy, J. (2002),

Benčo, J. a kol. (2000), Capeková, M. – Dudová, I. – Sika, P. (2001), Duben, R. (1994, 1999),

Engliš, K. (1916), Hill, M. (1990), Jusko, P. (2000), Kabele, J. (1993), Knapp, M. (1984),

Korimová, G. (2003, 2007), Krebs, V. a kol. (1995, 1997, 2002), Macek, J. (1925), Marshall,

T. H. (1961, 1975), Mishra, R. (1981), Paulík, T. (2001), Polonský, D. – Pillárová, Z. (2002),

Potůček, M. (1995, 1997, 1998), Radičová, I. (1998), Rievajová, E. a kol. (2006), Stanek, V.

a kol. (1999, 2001, 2002, 2004, 2006, 2008), Šíma, R. (1996), Titmuss, R. (1979), Tomeš, I.

(1996), Žižková, J. a kol. (1995).

Praktickej aplikácii teórie sociálnej politiky sa osobitne venujú napr. Bednárik, R.

(2003, 2004), Bodnárová, B. – Filadelfiová, J. (2000), Brdek, M. (1996), Brdek, M. – Jírková,

H. (1998), Brdek, M. a kol. (2002), Filipová, J. – Valná, S. (1999), Freiová, M. (1998),

Janíček, L. – Drdla, M. – Rais, K. (2002), Kalinová, L. (1998, 1999), Kotous, J. (1995),

5

Munková, G. a kol. (2004), Musil, L. (1996), Uramová, M. (2004), Venturini, P. (1988),

Yoho deVon, L. a kol. (1988, 1993) a ďalší.

Sociálnu politiku vnímame ako vednú disciplínu, ktorá skúma teoretické a praktické

činnosti, je analýzou procesov tvorby a realizácie politiky dotýkajúcej sa vzťahov občanov

a sociálnych podmienok ich života. Ako politická prax (praktická činnosť) formuje vzťah

jednotlivcov a sociálnych podmienok kvality života. Podobne akceptuje sociálnu politiku ako

vednú disciplínu viacero autorov, napr. V. Krebs (1997, s. 9).

V teórii a praxi sociálnej politiky sa využíva množstvo definícií či charakteristík, ktoré

sú viacerými autormi rôzne interpretované.

Vymedzenie sociálnej politiky súvisí u niektorých autorov s chápaním pojmu sociálny.

Napríklad V. Stanek (2002, s. 16) vysvetľuje tento pojem v najširšom zmysle slova ako

spoločenský, užšie chápanie sociálneho orientuje na sociálnu realitu, program a najužší

význam tohto pojmu súvisí s riešením konkrétnych sociálnych situácií.

Podobne J. Žižková (1995, s. 16) rozlišuje tri prístupy k chápaniu sociálnej politiky:

1. široké ponímanie sociálnej politiky vymedzuje ako konkrétne jednanie štátu, ktorým je

ovplyvňovaná sociálna realita danej spoločnosti;

2. sociálna politika ako oblasť (súčasť hospodárskej politiky) s cieľom eliminácie

ekonomických dopadov, ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu, pričom toto

chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení predovšetkým v oblasti zamestnanosti,

mzdového vývoja a sociálneho zabezpečenia;

3. najužšie chápanie sociálnej politiky, v ktorom sa stotožňuje sociálna politika a sociálne

zabezpečenie.

V prvom prístupe sa sociálna politika viaže k životným podmienkam ľudí, v druhom je

dôraz položený na jej ochrannú úlohu a v treťom prístupe je sociálna politika redukovaná na

opatrenia v dôchodkovom zabezpečení, chorobe, sociálnej starostlivosti a pomoc rodinám

s deťmi.

Sociálnu politiku môžeme charakterizovať z rôznych pohľadov a úrovní. V staršej, ale

aj súčasnej literatúre sa môžeme stretnúť s jej rozmanitými vymedzeniami.

V Ottovom náučnom slovníku (1940, s. 52) je sociálna politika vymedzená ako

„politická snaha, aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie“. Ako náuka (veda)

sa tu sociálna politika chápe ako súhrn zásad smerujúcich k odstráneniu alebo k zmierneniu

„vád spoločenského života“, predovšetkým tých, ktoré možno nazvať sociálnou otázkou.

Sociálnu otázku vymedzuje aj T. G. Masaryk (1932, s. 23) ako otázku, ktorá je spojená

6

s nerovnosťou a s uvedomením si tohto faktu ako nespravodlivosti a to širším okruhom ľudí.

Zdôrazňuje sa, že sociálna politika nie je len obdobou iných politík, ale ako praktická činnosť

smeruje k riešeniu sociálnych otázok všetkých tried a vrstiev, nielen robotníkov.

Pod sociálnou politikou sa často chápe snaha po zdokonalení spôsobu života. Podobný

názor má aj K. Engliš (1916, s. 5), ktorý za sociálnu politiku považuje „praktické snaženie,

aby spoločenský celok bol vypestovaný a pretvorený čo najideálnejšie. Hybnou silou

sociálnej politiky nie je milosrdenstvo, ale spravodlivosť a spoločenská účelnosť“.

Sociálna politika je u viacerých autorov chápaná ako smer, spôsob, rozhodovacie

procesy v politike vôbec, nielen ako jej časť, či odbor. Tento názor zastáva predovšetkým J.

Macek (1925, s. 3), ktorý zdôrazňuje, že sociálna politika musí prenikať každou politikou.

Jedine tak, podľa neho, môže byť predovšetkým politikou preventívnou. Musí byť politikou,

pri ktorej by „záujmy ľudí v spoločnosti boli uspokojované spôsobom trvale prospešným

celku“.

Britský sociálny a zdravotný politik A. Smith (Žižková, 1995, s. 12) nachádza jeden

zo špecifických znakov sociálnej politiky ako systematickej poznávacej aktivity v tom, že sa

zaoberá nerovnosťami a ich rozdelením v spoločnosti. Zároveň sa venuje politickým

procesom, inštitúciám a činnostiam, ktoré tieto nerovnosti ovplyvňujú.

T. H. Marshall (1975, s. 7) uvádza, že sociálna politika sa vzťahuje k politike vlády,

ktorá má priamy dopad na zabezpečenie občanov príjmami alebo službami. Jej jadro je teda

sociálne zabezpečenie, sociálna pomoc, zdravotné a sociálne služby, bytová politika.

R. Titmuss (1979, s. 16) považuje za „jadro“ sociálnej politiky problematiku práce

a zamestnanosti, sociálnych dávok, sociálnej starostlivosti (podpory). Toto jadro doplňuje

o rodinnú politiku, svojpomocné a záujmové združenia a organizácie, obecné regióny ako

subjekty sociálnej politiky, distribúciu platenej a neplatenej práce. Nepodáva vlastnú definíciu

sociálnej politiky, rekapituluje však množstvo definícií iných autorov a nachádza v nich tieto

tri definičné znaky:

– prospešnosť občanom,

– viazanosť na ekonomické a mimoekonomické ciele,

– používanie nástrojov umožňujúcich prerozdeľovanie zdrojov od bohatých k chudobným.

R. Mishra (1981, s. 16) vymedzuje sociálnu politiku ako tie sociálne dohody,

mechanizmy a opatrenia, ktoré súvisia so sociálnou distribúciou zdrojov podľa určitých

kritérií potrieb.

M. Hill (1983, s. 14) uvádza, že odpoveď na otázku, čo je sociálna politika, je veľmi

zložitá a vymedzuje ju dvoma spôsobmi:

7

1. sociálna politika ako súčasť verejnej politiky, ako jej určitá oblasť či odbor,

2. sociálna politika je vymedzená tým, čím sa odlišuje od ostatných politík.

H. L. Wilensky a L. Turner (1987) sa domnievajú, že „sociálna politika je neurčitý,

reziduálny pojem, ktorý niekedy označuje aj tri štvrtiny aktivít vlády, inokedy len snahu

udržať príjem chudobných na určitej úrovni“ (Žižková, 1998, s. 12). Hlavným cieľom

sociálnej politiky je čeliť sociálnemu a ekonomickému ohrozeniu, s ktorým sa ľudia

v priebehu svojho života stretávajú, prípadne vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj

jednotlivcov a sociálnych skupín.

I. Tomeš (1991, s. 17) definuje sociálnu politiku ako sústavné a cieľavedomé úsilie

jednotlivých sociálnych subjektov o zmenu alebo udržanie a fungovanie svojho alebo iného

(štátneho, obecného) sociálneho systému.

Sociálnu politiku ako praktickú činnosť a ako vedný odbor rozlišuje M. Potůček

(1995, s. 17). Sociálna prax ako praktická činnosť je predmetom odborného záujmu sociálnej

politiky ako vedného odboru. Sociálna politika ako praktická činnosť formuje vzťah

jednotlivcov a sociálnych podmienok ich života. Každý je nejakým spôsobom účastníkom

sociálnej politiky, nejakým spôsobom ju spoluutvára, či už ide o neho samého, o život jeho

rodiny alebo spoločnosti. Zároveň je však každý vystavený sociálnym podmienkam, ktoré sú

objektívnou danosťou.

Podľa E. Rievajovej (Stanek a kol., 2008, s. 199) má sociálna politika prostredníctvom

sociálneho zabezpečenia širšie ciele než iba prevenciu či zmierňovanie chudoby. Je

odpoveďou moderných spoločností na otázku zabezpečenia v najširšom zmysle. Potom, podľa

nej, je základným cieľom sociálneho zabezpečenia poskytnúť rodinám a jednotlivcom istotu,

že úroveň a kvalita ich života sa nezníži v rizikovej sociálnej či ekonomickej situácii. To

znamená nielen uspokojovanie potrieb, ale predovšetkým prevenciu rizika a pomoc

jednotlivcom a rodinám v situáciách, ktorým nebolo možné zabrániť. Preto sociálne

zabezpečenie disponuje nielen peňažnými dávkami, ale aj širokou škálou služieb.

Heterogenita sociálnej politiky nesúvisí len s jej obsahovým a vecným vymedzením.

Veľmi často sú jej opatrenia rozlišované podľa toho, aký prístup volí samotná sociálna

politika k riešeniu svojich problémov.

Podľa V. Krebsa (2002, s. 17) ide o:

– aktívnu (perspektívnu) sociálnu politiku, s dôrazom na prevenciu, predchádzanie vzniku

sociálnych problémov prijímaním určitých sociálnych opatrení "ex ante". Prevenciu je možné

v zásade dosiahnuť zmenami a úpravami samotného sociálneho systému a pravidiel jeho

8

fungovania (tzv. systémová sociálna politika), alebo prijímaním opatrení, ktorými sa dopredu

vytvárajú predpoklady pre účinné riešenia predpokladaných následkov sociálnych problémov.

– pasívnu (retrospektívnu) sociálnu politiku, ktorá sa zameriava na riešenie už vzniknutých

sociálnych problémov, reaguje "ex post". Jej charakter je vždy intervencionistický.

Pri akceptácii vyššie uvedených definícií o sociálnej politike sa prikláňame ku

charakteristike G. Korimovej (2007), keď sociálnu politiku vníma ako súbor teoreticko-

praktických aktivít a opatrení, ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka, spôsobu jeho

života, k udržiavaniu a zlepšovaniu životných podmienok, k zabezpečovaniu sociálnej

suverenity či bezpečia v rámci hospodárskych možností danej krajiny.

Vývoj názorov na sociálnu politiku sa odrazil aj v hospodársko-politických

koncepciách minulého storočia, ktoré uvádzame v nasledujúcej tabuľke. Uvedené tri základné

koncepcie sú prezentované šiestimi vybranými charakteristikami (Tabuľka 1).

Tabuľka 1 Moderné hospodársko-politické koncepcie 20. storočia

Charakteristika/Koncepcie Keynesiánstvo Monetarizmus Ordoliberalizmus

Dôvod vzniku zlyhanie trhu, svetová

hospodárska kríza (1929 – 1933)

vládne zlyhanie – hranice intervencie

(80. roky 20. storočia)

kolaps riadeného hospodárstva

Teoretické závery význam agregátneho dopytu

význam menovej rovnováhy

systém ekonomickej súťaže

Rola štátu prvoradá čo najmenšia významná – najmä v legislatíve

Časový horizont krátkodobý dlhodobý viac (skôr) dlhodobý

Ciele hospodárskej politiky plná zamestnanosť, plynulý ekonomický rast menová stabilita súťaživosť, konsenzus

Nástroje hospodárskej politiky fiškálne monetárne systémotvorné

Zdroj: Korimová, G. Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. 2007, s. 55.

Sociálnu politiku v kontexte ekonomických teórií a názorov zásadne determinovali

industrializačné procesy, rozvoj liberalizmu, rast nezamestnanosti, chudoby a sociálnej

exklúzie. Takmer pre celé 19. a prvú polovicu 20. storočia je príznačný vedecko-technický

rozvoj (okrem obdobia 1. a 2. svetovej vojny) a hospodársky rast, ale aj cyklické hospodárske

krízy, snaha politických elít o znovurozdelenie svetových trhov a zápas dvoch ideológií. Nový

spôsob liberálneho riadenia ekonomiky a spoločnosti zasiahol aj tradičné štruktúry

spoločnosti, akými dovtedy boli rodina, cechová a spolková solidarita, ale aj všeobecné

altruistické a charitatívne aktivity sociálnej solidarity, ktoré do určitej miery garantovali

9

minimum sociálnej ochrany proti sociálnym rizikám. Kumulácia negatívnych externalít

trhovej ekonomiky v zmysle „...nechať bežať trh“, ako aj dôsledky 1. svetovej vojny

a svetovej hospodárskej krízy (1929 – 1932) túto kvázi sociálnu rovnováhu narušili. V

takomto historickom kontexte a spoločensko-ekonomickom prostredí sa formovali

paternalisticko-intervencionistické teórie ako vedecké riešenia zlyhávania trhu, ako reakcia na

jednoznačne mikroekonomický charakter klasickej ekonómie 19. storočia. V tridsiatych

rokoch 20. storočia vznikla intervencionistická ekonomická teória J. M. Keynesa (1883 –

1946), ktorá výrazne ovplyvnila ďalší vývoj ekonomickej vedy a predznačila obsah

a štruktúru rôznych ekonomických smerov, ako aj odporúčania, ktoré pretransformovali

Keynesovi nasledovníci do podoby neokeynesovstva, postkeynesovstva, nového

keynesovstva1. Súčasne sa znížili vplyvy klasického liberalizmu a v 30. rokoch sa začala

uplatňovať teória postavená na ingerencii štátu v ekonomike, zvlášť pri zabezpečovaní

sociálnej ochrany ako dôsledku vzniku negatívnych externalít liberálneho trhového prostredia,

najmä nezamestnanosti a rastu chudoby. K základným znakom postupne patrila korporatívna

(hromadná) sociálna starostlivosť o občana, založená na štátnom paternalizme, pričom štát

vytváral rôzne adekvátne inštitucionalizované štruktúry. Občan postupne získaval právo na

určité, vopred vymedzené, univerzálne, ale aj individuálne sociálne dávky. To všetko

významne ovplyvňovalo vývoj ekonomických názorov na hospodársku a sociálnu úlohu štátu.

Preto sa ukázala potreba rozvoja samostatnej vednej disciplíny – hospodárskej politiky, ktorá

by prostredníctvom sociálnej politiky, ako jej segmentu, definovala sociálno-ekonomické

úlohy štátu. V týchto súvislostiach môžeme vnímať postupný nárast úlohy verejného sektora,

ako dôsledok reakcie štátu na zmierňovanie negatívnych dosahov trhovej ekonomiky rôznymi

nástrojmi verejnej politiky a ekonomiky, najmä verejnými službami.

Keynesove ekonomické myšlienky, implementované do teórie hospodárskej

a sociálnej politiky, ako prvý prakticky presadzoval prezident Spojených štátov amerických

(USA) F. D. Roosewelt (1882 – 1945), ktorý prostredníctvom ekonomického programu „New

Deal“ vyviedol Ameriku z dôsledkov svetovej hospodárskej krízy, a to najmä výraznými

štátnymi intervenciami v prospech malých a stredných amerických podnikateľov, s cieľom

1 Cieľom dizertačnej práce nie je poskytnúť detailný pohľad na vývoj názorov a konštituovanie rôznych ekonomických teórií, ale s prihliadnutím na jej obsah pripomíname, že sociálno-ekonomickým prístupom v ekonomických teóriách sa zaoberajú viacerí súčasní ekonómovia. J. Lisý a kol. (1996, s. 260) analyzujú inštitucionálnu a neoinštitucionálnu ekonómiu, z ktorej prezentujeme prínos J. B. a J. M. Clarka a ich ponímanie sociálnej efektívnosti. M. Sojka a kol. (2000, s. 3) vysvetľujú sociálny prístup v ekonomických teóriách obšírnejšie. Za alternatívne sociálno-ekonomické teórie považujú ekonomické teórie socializmu, ekonomické teórie v bývalom ZSSR, historickú školu, inštitucionalizmus a novú inštitucionálnu ekonómiu, francúzsky štrukturalizmus, resp. francúzsku sociologickú školu, neoricardovstvo, teóriu sociálno-ekonomického rozvoja J. A. Schumpetera (1934, 1987). Z novších pripomíname práce K. Fuchsa a P. Tuleja. (2005), E. Valacha (2003b).

10

znížiť vysokú nezamestnanosť. Zároveň v roku 1935 prijal americký kongres zákon „Social

security act“ ako právne relevantný pojem pre sociálne zabezpečenie, ktoré je systémom

a kombináciou sociálnej pomoci, sociálnej podpory a sociálneho poistenia. Predstavuje tiež

hlavný nástroj praktickej sociálnej politiky.

Inštitucionálne chápaná štátna sociálna politika je nástrojom, ktorým štát zabezpečuje

ľuďom sociálne práva v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, dvoch

paktov Organizácie Spojených národov o ľudských právach z roku 1966, dokumentov EÚ,

najmä však Európskej sociálnej charty (1961, 1996) Rady Európy (RE). Takto vysvetľovaná

sociálna politika má vytvoriť spoločnosť rovnakých príležitostí (šancí), má každému človeku

ponúkať podmienky na rozvoj jeho ľudského potenciálu, je nástrojom sociálnej integrácie

ľudí v prípade ich zlyhania pri zabezpečovaní sociálnej existencie. Sociálnu suverenitu

a sociálne bezpečie možno považovať za základné všeobecné charakteristiky postavenia

človeka v živote. Opakom je sociálna závislosť a sociálne ohrozenie. Zmyslom sociálnej

politiky je teda zabezpečovanie a udržiavanie sociálnej suverenity, bezpečia a obmedzovanie

sociálnej závislosti a ohrozenia.

V SR, ale aj v ostatných bývalých tranzitívnych ekonomikách strednej a východnej

Európy, sa viac-menej akceptujú dve vymedzenia praktickej sociálnej politiky:

1. tzv. širšie chápanie, podľa ktorého je sociálna politika konkrétne správanie sa

predovšetkým štátu, ale aj iných subjektov, ktorými je sociálny systém spoločnosti

ovplyvňovaný. Sociálna politika je vnímaná ako aktivity, ktoré sa bezprostredne týkajú

životných podmienok ľudí, čo konkrétne znamená dôraz na dlhodobé, koncepčné úvahy

o voľbe typu sociálneho charakteru štátu a sociálnej politiky v ňom. Tá sa transformuje do

tvorby konkrétneho sociálneho programu. Sociálna politika je potom chápaná ako systém

s vnútornými väzbami a súvislosťami a súčasne so vzájomne podmieňujúcimi väzbami na

ostatné systémy verejnej politiky, najmä hospodárskej.

2. tzv. užšie chápanie, podľa ktorého je úlohou sociálnej politiky predovšetkým

reagovať na sociálne riziká, resp. ich možné následky (napr. staroba, choroba, invalidita),

podporovať rodiny s nezaopatrenými deťmi a regulovať sociálne dôsledky, ktoré sú

sprievodným javom fungovania trhu (napr. nezamestnanosť, chudoba). Takéto chápanie

redukuje sociálnu politiku na systém opatrení najmä v oblasti zamestnanosti, rodinnej politiky

a sociálneho zabezpečenia. V období transformácie je uvedené chápanie dominantné, sociálna

politika reflektuje a reaguje na dôsledky ekonomickej transformácie. V podstate sa užšie

chápanie sociálnej politiky stotožňuje s aktivitami príslušného rezortu výkonnej moci.

Samotné užšie, inštitucionálne, či rezortné vymedzenie sociálnej politiky má svoje špecifiká

11

podľa toho, aké sú jej prioritné či dominantné ciele. Podobne vníma širšie a užšie chápanie

sociálnej politiky aj J. Benčo (2000, s. 13 – 14).

Väčšinou sociálna politika zahŕňa politiku sociálneho zabezpečenia, vrátane

sociálnych služieb, rodinnej politiky, bytovej politiky, najmä jej sociálnych aspektov,

zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky.

Všetky vymedzenia sociálnej politiky majú jeden spoločný cieľ, ktorým je sociálne

spravodlivá spoločnosť. Pod sociálnou spravodlivosťou rozumieme určitý vnútorne

štruktúrovaný etický princíp či ideál, ktorý je súčasťou sociálnych noriem, ovplyvňuje

konanie indivíduí alebo sociálnych kolektívov a prejavuje sa v pôsobení sociálnych inštitúcií

(napr. zákonov, súdnictva, systému sociálneho zabezpečenia. Bezprostredne so sociálnou

spravodlivosťou súvisí aj o sociálna rovnosť v demokratickej spoločnosti. Tú vnímame ako

rovnosť v zmysle rovnosti pred zákonom, rovnosti šancí na trhu práce, vzdelávania či pri

hospodársko-politických rozhodnutiach. Sociálna spravodlivosť nie je pritom automaticky

sociálna rovnosť.

Základný predpoklad rozvoja spoločnosti a jednotlivcov sa realizuje v rámci

sociálneho rozvoja spoločnosti. Sociálny rozvoj je podľa nás subsystémom spoločenského

rozvoja, jeho charakteristickým znakom je sociálne plánovanie, jeho prvky sú spojené

s prácou a životom ľudí, s uspokojovaním reprodukčných a rozvojových potrieb človeka. Je

to systém, v ktorom jednotlivec získava a vyvíja individuálne vlastnosti a aktivity, prejavuje

sa v spoločensky akceptovateľnej podobe a tým rozvíja seba samého, rodinu a v konečnom

dôsledku celú spoločnosť. Medzi sociálnym rozvojom a ekonomickým rozvojom existujú

vzájomne sa podmieňujúce vzťahy a väzby:

– ekonomický rozvoj nie je mysliteľný bez vzdelaných, zabezpečených a zdravých ľudí, ich

osobnostného potenciálu, ktorý tvorí podstatu ľudského kapitálu,

– bez kvalitnej, slobodnej a demokratickej aktivizácie jednotlivcov v spoločnosti by sa

nemohli realizovať zámery a programy politikov a ekonómov.

Konečným cieľom spoločensko-ekonomického rozvoja je udržateľný rast ekonomiky

a s ním spojená udržateľnosť životnej úrovne väčšiny obyvateľstva. Potom je sociálna politika

súčasťou celého historického, politického, právneho, ale najmä sociálno-ekonomického

systému. Jej grafické vymedzenie uvádzame v nasledujúcom obrázku (Obrázok 1), ktorý

znázorňuje spoločensko-ekonomický rozvoj ako hlavný cieľ každej spoločnosti. Tento sa

postupne realizuje prostredníctvom sociálneho rozvoja a jeho sociálneho plánovania. Na

sociálne plánovanie vplýva vývoj sociálnej sféry (ex ante, ex post), ktorý zásadne determinuje

12

ppp

Sociálne plánovanie

Spoločensko-ekonomický rozvoj

Sociálny rozvoj

Hospodárska politika

Sociálna politika

Sociálna sféra

Ekonomika a životná úroveň

Obrázok 1 Sociálna politika v spoločensko-ekonomickom systéme rozvoja

Zdroj: Vlastné spracovanie.

hospodárska politika a v rámci nej sociálna politika a to tak na teoretickej, ako aj aplikačnej

úrovni.

Komplexným výstupom všetkých uvedených podsystémov spoločensko-

ekonomického rozvoja, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a podporujú, je obraz konkrétnej

ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva.

2.1.1. Sociálna politika ako segment hospodárskej politiky

Sociálna politika je odrazom skutočného stavu každého sociálno-politického systému,

je prienikom a výstupom teoretickej a praktickej hospodárskej politiky tak na národnej, ako aj

na globálnej a integrovanej úrovni. Je to dané skutočnosťou, že sociálna politika zahŕňa široký

okruh teoretických a aplikačných problémov, ktoré sú spojené s uspokojovaním rozmanitých

potrieb jednotlivcov, je organickou súčasťou verejnej politiky štátu a ostatných subjektov,

ktoré na jej realizácii participujú.

Formovanie sociálnej politiky v konkrétnom období úzko súvisí s vývojom názorov

v ekonomickej teórii, ba je priam nimi podmienené, tak ako sme to prezentovali vyššie.

A práve v rôznych ekonomických smeroch a teóriách sa často stretávame s protichodnými

pohľadmi na ten istý ekonomický problém. Závisí to od vývoja a definovania hlavných cieľov

13

ekonomickej teórie, ktoré sa ako odraz praktickej reality hospodárskeho vývoja

pretransformujú do hospodárskej a sociálnej politiky, politických priorít a potrieb národných

štátov. Ak napríklad klasická ekonómia A. Smitha predstavovala hospodársky liberalizmus

a požadovala minimalizáciu štátnych zásahov do ekonomiky, a od 70. rokov 19. storočia sa

neoklasická ekonómia predkeynesovského obdobia venovala prevažne mikroekonomickým

problémom, tak v modernej ekonómii konca 20. storočia vznikali rôzne smery neoklasickej

ekonómie (determinované hospodárskymi krízami, globálnymi faktormi, ako je dlhovekosť,

chudoba, nezamestnanosť stagnácia životnej úrovne a niekde aj ekonomického rastu a pod.),

pre ktorú je charakteristická výrazná makroekonomická orientácia. Neoklasická ekonómia

vystupuje v podobe monetarizmu, novej klasickej makroekonómie, ekonómie strany ponuky

a teórie racionálnych očakávaní (Korimová, 2007, s. 35)

Súčasné vývojové tendencie potvrdzujú, že stále väčší význam v rozvoji a prosperite

spoločnosti má jednotlivec a napĺňanie jeho potrieb, možností realizácie, základných

životných podmienok, záujmov, predstáv o individuálnom blahobyte a pod. Ide v podstate

o jav, ktorý môžeme nazvať sociálny kontext spoločenského vývoja. Ekonomická veda nie je

však jednoznačná a konsenzuálna v prezentácii svojich predstáv o miere „sociálnej garancie“,

tak aby sa zároveň udržal a rozvíjal hospodársky rast tej-ktorej národnej ekonomiky.

Každý spoločenský jav má svoje hospodárske, sociálne a iné aspekty. Pre účinnú

sociálnu politiku, ako segmentu hospodárskej politiky, je nevyhnutná výkonnosť ekonomiky,

ktorá je základom financovania výkonov sociálnej politiky. Zložitosť, rozsah, kvalita,

dôsledky ekonomických, sociálnych, politických a iných javov a procesov, ich súbežné,

mnohokrát synergické pôsobenie, má za následok, že vzťah hospodárskej a sociálnej politiky

nie je vykonštruovanou otázkou, ale má praktický dopad na spoločnosť. Keď k tomu pridáme

celospoločenskú diferenciáciu (politickú alebo ekonomickú) a úroveň životného tempa, je

nevyhnutné tieto základné aspekty spoločnosti riešiť v symbióze hospodárskej a sociálnej

politiky.

Vzájomný vzťah hospodárskej a sociálnej politiky je zložitý. Obe sú relatívne

samostatné politiky so vzájomnými silnými a spätnými väzbami. Sociálna politika sa

prezentuje v praktickom živote prostredníctvom problémov ako sú sociálne istoty,

spravodlivosť, solidarita, participácia, atď. Hospodárska politika zabezpečuje ekonomickú

základňu sociálnej politiky. Riešenia a opatrenia sociálnej politiky sú tak určitým spôsobom

sprostredkované hospodárskou politikou. Zároveň však sociálna politika vytvára spätne

predpoklady pre hospodársku politiku tým, že kultivuje ľudský kapitál (úroveň vzdelania,

zdravie, bývanie, rodina). Hospodárska a sociálna politika sa vzájomne iniciujú, podmieňujú,

14

mv mvmax

sz 0 szopt

∞

stimulujú. Všeobecne platí, že čím vyšší je stupeň rozvoja spoločnosti, tým je previazanosť

obidvoch politík intenzívnejšia. Riešenie tohto vzťahu je hľadaním jej optimálneho vzťahu.

Vzťah medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou možno podľa T. Paulíka

(2002, s. 389) „dokumentovať využitím substitučného vzťahu medzi makroekonomickou

výkonnosťou a sociálnym zabezpečením. Tento substitučný vzťah vypovedá o funkčnej

závislosti makroekonomickej výkonnosti ekonomiky (mv) na rozsahu v danej ekonomike

aplikovaného sociálneho zabezpečenia (sz): mv = f(sz).“

Uvedený substitučný vzťah prezentujeme nižšie (Obrázok 2).

Obrázok 2 Vzťah makroekonomickej výkonnosti a sociálneho zabezpečenia

Zdroj: Paulík, T. Hospodářská politika. 2002, s. 389.

Podľa T. Paulíka (2002, s. 390) krivka poukazuje na skutočnosť, že s rastom rozsahu

sociálneho zabezpečenia rastie aj makroekonomická výkonnosť ekonomiky, ale len do

určitého bodu (szopt). Ak rozsah sociálneho zabezpečenia rastie nad toto optimum,

makroekonomická výkonnosť klesá a práve tu sa uplatňuje substitučný vzťah. V intervale 0 –

szopt má rast výdavkov na sociálne zabezpečenie vo vzťahu k ekonomickej aktivite subjektov

motivačný účinok, pretože ich ekonomická aktivita je nástrojom rastúceho sociálneho

zabezpečenia. V intervale szopt – ∞ má rast sociálneho zabezpečenia nestimulačné účinky

a preto je z hľadiska subjektov menej nákladnou cestou k ekonomickému blahobytu ako ich

vlastná ekonomická aktivita. Uvedené úvahy boli rozhodujúce aj pri kritike rozpínavosti štátu

blahobytu na konci minulého storočia a preto neoliberálni a neokonzervatívni ekonómovia

žiadali komplexnú reformu sociálnych systémov, na čo pozitívne reagovala aj EÚ.

15

Podľa T. Pavlíka (2002, s. 392) eliminácia neschopnosti trhu dosahovať efektívneho

alebo spoločensky žiaduceho (rovného) výsledku je tiež spoločným cieľom hospodárskej

a sociálnej politiky. Efektívnosť pojednáva o schopnosti trhu dosahovať výsledok, ktorého

celkové úžitky prevyšujú celkové náklady, schopnosť podporovať vznik a šírenie nových

technológií, ktoré znižujú náklady, zvyšujú kvalitu produktu alebo vytvárajú produkty nové.

Sociálna politika je určitým výrazom solidarity vo vnútri každého politického systému

a spoločensky prijateľnej miery sociálnej nerovnosti. Napríklad v dôchodkovej a fiškálnej

politike sa modeluje taká situácia spoločensky prijateľnej miery nerovnosti, pri prekročení

ktorej sa sociálna situácia v spoločnosti môže destabilizovať. Ani pravidlá fungovania

trhového mechanizmu nesmerujú vždy k napĺňaniu humanitných ideálov občianskej

spoločnosti. Úlohou sociálnej politiky je v takejto situácii pripraviť krátkodobé a strednodobé

korekcie existujúceho stavu. Ich rozsah, ciele a praktická realizácia je priamoúmerná

hospodársko-politickej koncepcii v krajine, závisí od celkového vývoja ekonomiky (napr.

HDP, obyvatelia), od postavenia a sily politických strán (hlavne vlády), odborov,

zamestnávateľských zväzov. V neposlednej miere odráža aj hodnotovú orientáciu tej-ktorej

krajiny. Podľa toho, koľko je štát ochotný prerozdeliť na sociálne účely, môžeme

vyšpecifikovať aj typ jeho hospodárskej politiky. Vzťahy a ciele hospodárskej a sociálnej

politiky sú determinované snahou o zabezpečenie kompromisu medzi ekonomickou

efektívnosťou a sociálnymi istotami (Korimová, in: Uramová, 2000, s. 64 – 66).

Otázkam vzťahu hospodárskej a sociálnej politiky a rozsahu intervencií štátu do

sociálneho systému sa osobitná pozornosť venuje aj v Európskej únii v procese jej

integračných a implementačných tendencií tak, aby sa prostredníctvom vnútroštátnych

sociálnych politík členských krajín zabezpečili každému jednotlivcovi – občanovi EÚ

občianske, politické práva a slobody, aby boli zaistené práva a rovnosť šancí v trhovom

prostredí.

Súčasná sociálna politika EÚ čiastočne zodpovedá možnostiam, ktoré poskytujú

jednotlivé národné ekonomiky a spoločné záujmy členských krajín. Má ambíciu rešpektovať

dôstojnosť ľudskej bytosti a predpokladá, že základný štandard sociálnej dimenzie je

zakotvený vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov EÚ. Koncepcia základných

aspektov spoločnej sociálnej politiky predstavuje predovšetkým koordináciu systémov

sociálneho zabezpečenia, rovnoprávnosť postavenia mužov a žien, ochranu zdravia

a bezpečnosti pri práci, rovnosť príležitostí na trhu práce a porovnateľné pracovnoprávne

vzťahy. Jej základným cieľom je eliminácia narastajúcej chudoby a sociálneho vyčleňovania

jednotlivcov a marginalizovaných skupín.

16

2.2. Základné determinanty rozvoja sociálneho štátu

Sociálny štát je zložitý systém komplexného sociálneho statusu jednotlivca v ňom,

ktorý de facto informuje o hlavných cieľoch verejnej politiky a ekonomiky, hospodárskej

a sociálnej politiky a v konečnom dôsledku aj celkovom sociálno-ekonomickom charaktere

štátu. Konkrétnejšie možno definovať sociálny systém skupinou sociálnych udalostí alebo

rizík, pre ktoré sú mobilizované príslušné politické a administratívne aparáty. Medzi tieto

riziká či udalosti patrí najmä choroba, staroba, detstvo, nezamestnanosť, strata živiteľa,

invalidita, materstvo a chudoba (Konopásek, 1998, s. 25). V podstate ide o súbor politických

a sociálno-ekonomických nástrojov, ktoré kompenzujú finančné a sociálne dopady týchto

rizík. Vymenované situácie zahŕňajú takmer celý život jedinca, chýba však medzi nimi

napríklad vzdelávanie, ktoré je tiež súčasťou sociálneho systému.

Súhrnne môžeme povedať, že sociálny systém sa skladá z redistribučných opatrení

a legislatívnych nástrojov, ktoré sledujú ciele sociálnej politiky (ex post), poukazuje na

existujúce a budúce trendy vývoja sociálnej spravodlivosti a spoločenského konsenzu

v otázkach verejnej voľby a verejného záujmu danej spoločnosti (ex ante).

E. Valach (2003a, s. 49 – 50) hovorí o spoločenskom konsenze, že sa tvorí v prostredí

so znakmi právneho štátu, slobody a spravodlivosti. Jeho obsahom je dohoda o základných

pravidlách fungovania a základných cieľoch spoločnosti, pričom vytvára rámec pre tvorbu

a implementáciu hospodárskej politiky do praxe. Metódy dosahovania spoločenského

konsenzu môžu mať rôzne podoby. Jednou z nich je vyjednávanie a typickou formou je

uzatváranie tzv. generálnej dohody za účasti vlády, odborov a zamestnávateľov (tripartita).

Teória verejnej voľby je vetva v ekonómii, ktorá sa zaoberá rozhodovacím procesom

voličov, politikov a vládnych úradníkov z ekonomického pohľadu, najmä na základe teórie

hier a teórie rozhodovania. Verejná voľba je proces, v ktorom sa individuálne preferencie

jednotlivcov spájajú do výsledného kolektívneho rozhodovania. Teória verejnej voľby sa

zaoberá práve týmto procesom a je často považovaná za most medzi ekonómiou a

politológiou. Za zakladateľov tejto teórie možno označiť G. Tullocka (1987) a J. Buchanana

(1999). Ďalší názor spadajúci pod teóriu verejnej voľby predstavil K. Arrow (1972) a D. B.

Johnson (1997).

Pod verejným záujmom F. Ochrana (1999, s. 44) rozlišuje taký druh záujmu, ktorý má

nadindividuálny charakter a jeho nositeľom je sociálny subjekt. Sociálny subjekt vykonáva

svoju činnosť, v ktorej sú základnými motivačnými faktormi spoločensky uznané ciele

17

a potreby, pričom jednotlivé indivíduá participujú na danej činnosti práve preto, že uznávajú

spoločensky integrujúce hodnoty. Potom verejný záujem je spoločenským

(nadindividuálnym) záujmom, ktorý odráža a akceptuje pluralitu záujmov sociálno-

ekonomického prostredia (Korimová, 2007, s. 14). J. Nemec a G. Wright (1997, s. 16)

popisujú verejný záujem ako realizáciu akéhokoľvek opatrenia zvyšujúceho výšku užitočnosti

v spoločnosti.

Ak chceme analyzovať a kvantifikovať sociálnu politiku, je nevyhnutné

vyšpecifikovať nositeľov, sociálno-ekonomické nástroje, ktorými docielime udržanie, resp.

zlepšenie postavenia jednotlivca a sociálnych skupín v spoločnosti.

2.2.1. Nositelia sociálnej politiky – subjekty a objekty

Sociálna politika, ako hlavný segment hospodárskej politiky, a zároveň aj ako určitý

reprezentant verejnej politiky a ekonomiky, vychádza zo záujmov zúčastnených jednotlivcov

a inštitúcií, ktorých môžeme nazvať nositeľmi tejto politiky. V užšom ponímaní ich

rozdeľujeme na subjekty a objekty sociálnej politiky (verejné a neverejné, trhové a netrhové),

ktoré sledujú verejný záujem (štát, obce) a súkromný záujem (rodina, podnik).

Subjekty sociálnej politiky

Politika, vrátane sociálnej politiky, je odrazom rôznych záujmov ľudí a inštitúcií.

Zároveň ich svojimi aktivitami determinuje. Ak teda hovoríme o sociálnej politike, musíme si

položiť otázku: sociálna politika koho, pre koho, prípadne aj proti komu?

Na procese formovania a uplatňovania sociálnej politiky sa zúčastňuje množstvo

subjektov a objektov, či už ide o úlohu aktívnych tvorcov a realizátorov alebo pasívnych

konzumentov. Tá istá osoba či inštitúcia veľakrát vystupuje v obidvoch úlohách súčasne.

Moderná sociálna politika vymedzuje tieto základné subjekty:

1. Občan (jednotlivec) – je síce centrom záujmu sociálnej politiky, má ju možnosť

„zdola“ formulovať, tvoriť, ovplyvňovať a kontrolovať tak, aby sa stala základným pilierom

komplexného osobnostného rozvoja a reagovala na predvídateľné sociálne situácie, v ktorých

sa môže z rôznych dôvodov ocitnúť. Mnohokrát je však bez väčších možností ovplyvniť

konkrétnu podobu sociálnej politiky, často je bezradný voči zákonom, s ktorými nie je

dostatočne oboznámený, a inštitúciám, ktorých činnostiam nerozumie. Preto sa združuje

s inými osobami podobných záujmov a tým sa synergicky zvyšuje jeho sila v presadzovaní

určitých požiadaviek na systém sociálnej politiky.

18

2. Rodina (domácnosť) – tradične preberá starosť o osoby vyžadujúce osobitnú

starostlivosť: o deti, o starých, nemocných, invalidných, dlhodobo nezamestnaných či

sociálne exkludovaných. Prirodzene sa očakáva akceptácia solidarity a subsidiarity v rámci

rodiny s cieľom eliminovať dočasnú odkázanosť na iných. Hranice „deľby práce a

zodpovednosti“ medzi rodinou a ďalšími inštitúciami ako aj vo vnútri rodiny sú historicky,

sociálne a časovo veľmi premenlivé. V zásade to súvisí s hodnotovou orientáciou nielen

konkrétnej rodiny ale celej spoločnosti, v ktorej sa jednotlivec a rodina nachádza.

3. Susedstvá a priateľstvá – v tradičných spoločnostiach významný, na princípe

subsidiarity (pomoci a svojpomoci) postavený subjekt sociálnej politiky. V súčasnosti

(industriálnej, modernej spoločnosti) je oslabený inštitút susedskej, či priateľskej výpomoci

čo je odrazom aj prílišného individualizmu a neoliberalizmu ako akceptovanej ideológie na

rozhraní dvoch tisícročí.

4. Cirkvi – ich úloha prioritne a tradične spočíva v rozvoji duchovného a morálneho

rozmeru spoločnosti, v charitatívnej starostlivosti o ľudí v hmotnej a sociálnej núdzi.

5. Svojpomocné združenia – jednotlivci s podobnými problémami a záujmami sa

združujú, pretože cítia, že v skupine majú väčšiu šancu pomôcť si navzájom a upozorniť na

svoje problémy i ostatných. Svojpomocné združenia môžu svoju činnosť realizovať ako

neziskové organizácie. Ich význam postupne a razantne narastá, hovoríme o vybudovaní

tretieho sektora v sociálno-ekonomickom systéme.

6. Špecializované inštitúcie poskytujúce služby – orientujú svoj predmet činnosti na

poskytovanie vymedzeného okruhu sociálnych, zdravotných, vzdelávacích a iných verejných

služieb. Ich heterogenita je garantovaná v každej demokratickej spoločnosti. Môžu to byť

subjekty súkromného charakteru, inštitúcie verejného sektoru i inštitúcie zmiešaného typu.

K inštitúciám zmiešaného typu zaraďujeme napr. verejno-prospešné neziskové organizácie, či

mimovládne organizácie voľne pričlenené k orgánom štátnej správy.

7. Neziskové organizácie – hlavným kritériom regulujúcim činnosť týchto organizácií

je uspokojovanie verejného záujmu. Európska komisia (EK) zdôraznila päť charakteristík

spájajúcich sa v pojme „nevládne organizácie“: neziskovosť, dobrovoľnosť, organizovanosť,

nezávislosť, verejná prospešnosť (Kuvíková, 2004, s. 7). Poznáme organizácie svojpomocné

(členovia si pomáhajú navzájom) a verejno-prospešné (členovia pomáhajú iným občanom).

Podľa autorov H. Kuvíkovej – M. Murgaša – J. Nemca (2002, s. 33 – 39) sa členia na

záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia, politické strany a politické

hnutia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby

a neinvestičné fondy.

19

8. Podnikateľské subjekty – okrem svojej primárnej funkcie na trhu tovarov a služieb

realizujú často aj činnosti súvisiace so starostlivosťou o vlastných zamestnancov, prípadne

o ich rodinných príslušníkov. Ide o tzv. podnikovú (firemnú) sociálnu politiku, prípadne

vnútornú a vonkajšiu dimenziu sociálnej funkcie podniku.2

9. Odbory – obhajujú záujmy svojich členov v pracovnej a sociálnej oblasti. Často

samy realizujú alebo sa podieľajú na realizácii rôznych sociálno-politických opatrení.

10. Politické strany – vo svojich programoch koncipujú prístupy k riešení rôznych

sociálnych problémov, v prípade, že sú v zložke výkonnej moci, podieľajú sa na formovaní

i realizácii sociálnej politiky. V rámci zákonodarnej funkcie formulujú základné legislatívne

prostredie pre sociálnu politiku.

11. Stavovské (profesionálne) združenia – prioritne obhajujú záujmy príslušníkov

určitých sociálnych vrstiev či profesií. Prostredníctvom svojich komisií prispievajú

k odbornému charakteru rozhodnutí hospodárskej a sociálnej politiky, na presadzovanie

svojich požiadaviek využívajú aj inštitút lobingu.

12. Hromadné oznamovacie prostriedky – sprostredkujú kolobeh informácií medzi

subjektmi sociálnej politiky. Samy vstupujú do prebiehajúceho dialógu (publicistika).

13. Verejná správa – jej úlohou je spravovanie záležitostí dotýkajúcich sa verejného

záujmu. Podieľajú sa na nich štátna správa a samospráva: štátna správa ako súčasť verejnej

správy je profesionálnym politickým, zákonodarným a rozhodovacím subjektom, ktorý

koncipuje a ovláda legislatívne, kontrolné a „donucovacie“ teritórium; samospráva (ako

súčasť verejnej správy) – spravuje veci verejné vo vymedzených okruhoch pôsobnosti

prostredníctvom volených orgánov. Základnými jednotkami miestnej samosprávy sú obce

a ich zastupiteľstvá. Samosprávne orgány sa môžu utvárať i na vyšších úrovniach.

14. Nátlakové skupiny – združujú sily a prostriedky k presadeniu rôznych záujmov.

Snažia sa ovplyvniť predovšetkým znenie prijímaných zákonov, spôsob a množstvo

rozdeľovaných finančných prostriedkov i konkrétnych rozhodnutí.

V. Stanek (2008, s. 19) uvádza podobnú štruktúru sociálnych subjektov, pričom štát si

medzi nimi (v našich podmienkach) ponecháva svoju významnú a integrujúcu úlohu:

1. štát a jeho orgány,

2. zamestnávatelia,

3. zamestnávateľské a zamestnanecké odborové orgány,

4. obce, mestá, vyššie územné celky (VÚC),

2 Bližšie sa tejto problematike venuje J. Marasová, 2008.

20

5. charitatívne organizácie, organizácie občianskych iniciatív,

6. cirkev,

7. občania, rodiny a domácnosti.

V demokratickej spoločnosti je každé sociálno-politické opatrenie výsledkom

vyjednávaní a kompromisov medzi vyššie uvedenými subjektami sociálnej politiky.

Objekty sociálnej politiky

Tradične sú objektom sociálnej politiky všetci občania a to v zmysle individuálnych

prístupov k jednotlivcom, ako aj v zmysle riešenia sociálnych podmienok pre určité sociálne

skupiny. Objekty sociálnej politiky sú podľa potrebnosti a povahy jednotlivých opatrení

rozlične štruktúrované (podľa veku, pohlaví, príjmov, ekonomických aktivít...). Moderné

koncepcie sociálnej politiky presadzujú aktívnu účasť každého jednotlivca či sociálnych

skupín na tvorbe celého modelu sociálno-ekonomického systému. Tým ho posúvajú do

skupiny významných subjektov sociálnej politiky, ktorý nie je len užívateľom rozhodnutí

sociálnej politiky, ale aj jeho bezprostredným tvorcom. V praktickej sociálnej politike sa tento

princíp zatiaľ využíva sporadicky a nesystémovo.

2.2.2. Vývoj sociálneho zabezpečenia

Sociálna politika využíva ako svoj hlavný nástroj na riešenie praktickej realizácie

svojej koncepcie systém sociálneho zabezpečenia. Preto hovoríme, že politika sociálneho

zabezpečenia ovplyvňuje konanie jednotlivcov i inštitúcií s cieľom kompenzovať nepriaznivé

finančné a sociálne následky rôznych životných udalostí, ktoré ohrozujú sociálne práva

(sociálne zabezpečenie ex post), alebo im predchádza (sociálne zabezpečenie ex ante).

Jednotlivé podsystémy (piliere) súčasného sociálneho zabezpečenia (sociálne

poistenie, sociálna pomoc a štátna sociálna podpora) vznikali postupne, od schém týkajúcich

sa len časti populácie alebo vybraných rizík až k univerzalistickým národným systémom.

Prvotne bola riešená otázka podpory chudobných, postupne (po roku 1883) vznikali základné

poisťovacie schémy, nadväzne boli vytvorené ďalšie sociálne dávky.

V socialistických režimoch sociálne zabezpečenie bolo i ideologickou záležitosťou –

sociálne zabezpečenie bolo zospoločenštené, zjednotené a vydávané za inštitút dosiahnutej

sociálnej rovnosti.

Potreba sociálneho zabezpečenia vznikala postupne, tak ako sa formovali jednotlivé

modely a typy sociálnych politík v národných ekonomikách sveta. Legislatívne bolo

trojpilierové sociálne zabezpečenie prvýkrát uzákonené v USA v roku 1935 s cieľom

21

kompenzovať nepriaznivé dôsledky rôznych životných okolností a udalostí, ktoré boli

reakciou na svetovú hospodársku krízu (1929). Pozitívne ho možno vymedziť tak, že vytvára

priaznivé, rozvoj stimulujúce životné podmienky. Negatívne je možné charakterizovať

sociálne zabezpečenie tým, že eliminuje situácie, aby sa jednotlivec či rodina dostali do

životných podmienok nezlučiteľných s ľudskou dôstojnosťou. Medzi základné životné

situácie a udalosti, pre ktoré boli vyvinuté schémy sociálneho zabezpečenia, patria napríklad

detstvo a mladosť, materstvo a rodičovstvo, choroba a úraz (aj pracovný), chudoba, invalidita,

staroba, smrť živiteľa.

Jednotlivé oblasti sociálneho zabezpečenia sa modelovali približne v nasledujúcej

historickej skratke: úrazové poistenie – kompenzácie pracovných úrazov a kompenzácie

chorôb z povolania, nemocenské dávky, materské dávky, starobné dôchodky, príspevky

sirotám a pozostalým, invalidné dôchodky, rodinné prídavky, podpora v nezamestnanosti,

dávky životného minima.

Tabuľka 2 poukazuje na rozdiely medzi sústavami sociálneho zabezpečenia

financovanými z verejných rozpočtov platených z daní alebo z poisťovacích fondov platených

z poisťovacích príspevkov poistencov.

Tabuľka 2 Prerozdeľovanie v sústavách sociálneho zabezpečenia

Prerozdeľovanie prostredníctvom verejných rozpočtov poisťovacích fondov

Princíp poskytovania služieb potreba ekvivalencia

Princíp dostupnosti vyhovenie kritériu

potrebnosti, individuálne posúdenie

formalizované kategorizované nároky

Financovanie z daní z príspevkov Dávky jednotné podľa výšky príjmu Sociálno-ekonomický efekt redistribúcie zachovanie nerovnosti platobnej schopnosti Etická báza solidarita zachovanie statusu

Zdroj: Stanek, V. Sociálna politika. 1999, s. 97.

Podľa V. Staneka (1999, s. 97) k výhodám sústav sociálneho zabezpečenia

financovaných z poisťovacích fondov patrí väčšia prehľadnosť hospodárenia a možnosť

rýchleho prispôsobenia meniacim sa podmienkam a potrebám. Ich nevýhodou sú značné

administratívne výdavky. Povinné formy poistenia sa od súkromného poistenia líšia tým, že

individuálne príspevky nie sú v priamom vzťahu k individuálnym rizikám. Je v nich

uplatnený princíp sociálnej solidarity v tom zmysle, že vyplácané dávky sú vypočítavané

čiastočne alebo úplne nezávisle na výške týchto príspevkov a miere individuálneho či

profesionálneho rizika (akceptujú sa však tzv. rizikové kategórie zamestnaní).

22

Základným kritériom výpočtu príspevkov je globálne, a nie individuálne riziko. Na

financovaní týchto sústav sa okrem jednotlivých poistencov zúčastňuje i štát

a zamestnávatelia. Aj činnosť súkromných poisťovacích spoločností je ovplyvnená štátom:

štát si zachováva možnosť dozoru, intervenuje nepriamo predpísanými odpismi daní

poistencov, obmedzuje kapitálové operácie s poistnými fondami a pod.

Sociálne zabezpečenie sa realizuje výplatou sociálnych dávok alebo poskytovaním

sociálnych služieb. V rámci sociálneho poistenia ide o zaistenie sociálnych potrieb občanov

pri výskyte predvídateľných životných udalostí, proti ktorým sú poistení. Financovanie je

garantované štátom, poistencom a poisťovňou. Občania formou poistenia odkladajú časť

svojej spotreby pre prípad budúcej neistej sociálnej situácie, cieľom je udržať v uvedených

sociálnych situáciách dosiahnutý životný štandard. Existuje aj možnosť dobrovoľného

pripoistenia. Štátna sociálna podpora sa viaže na sociálne situácie, na ktoré nie je možné

dopredu sa pripraviť (materstvo, rozvrat rodiny, strata blízkeho atď.) Patrí sem predovšetkým

finančná podpora jednotlivcov a rodín nachádzajúcich sa v špecifických životných situáciách.

Uplatňuje sa buď univerzálny občiansky princíp alebo princíp potrebnosti. Financovanie je

garantované z verejných zdrojov. Sociálna pomoc nastáva v situácii, keď jednotlivec nie je

schopný túto situáciu vlastnými silami, ani s pomocou rodiny prekonať. Zahŕňa vecné

a peňažné dávky a služby. Nárok na poskytovanie je podmienený vznikom sociálnej

potrebnosti. Sociálna pomoc sa rozčleňuje na oblasť hmotnej núdze a príslušné kompenzácie

rôznych životných situácií a oblasť poskytovania verejných sociálnych služieb a poradenstva

pre rôzne vekové a inak marginalizované skupiny. Pilier sociálnej pomoci je podielovo

garantovaný a financovaný zo štátneho rozpočtu (ŠR) a miestnych rozpočtov obcí a miest,

resp. vyšších samosprávnych celkov.

Obsah a rozsah pilierov sociálneho zabezpečenia a ich diverzifikované financovanie je

rôzne, či už v jednotlivých modeloch sociálneho štátu a jeho sociálnej politiky.3

Analýzou relevantných dokumentov a odbornej literatúry4 sme zistili, že nie je

jednotný výklad pojmov sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana. Niektorí autori považujú

sociálnu ochranu ako podsystém sociálneho zabezpečenia, iní ich stotožňujú. Prikláňame sa

k názoru, že tieto dva pojmy sú vzájomne synonymné a tak aj pristupujeme k ich prezentácii

v ďalšej časti tejto dizertačnej práce. Z hľadiska nášho výskumu budeme tak, ako napr. Ľ.

Gajdošíková (1999, s. 286), stotožňovať sociálnu ochranu so sociálnym zabezpečením.

3 Podrobnejšie sa vymedzeniu sociálneho zabezpečenia venujeme v rámci analýzy vývoja modelov sociálneho štátu v časti 4.1. 4 S. Konečný – I. Radičová (in: Tokárová, 2003, s. 249), Radičová, I. (2003), O. Reptová, R. Bednárik (2002), I. Tomeš (1996, s. 24).

23

V prípadoch, kde si to vyžaduje historicko-logická postupnosť, však pojem sociálne

zabezpečenie ponechávame.

2.2.3. Transformácia sociálnej sféry na Slovensku po roku 1989

Zmeny po roku 1989 boli sprevádzané poklesom ekonomiky, ktorý následne vyvolal

aj pokles životnej úrovne väčšiny obyvateľstva. Veľký historický obrat, prechod od

zoštátnenej ekonomiky na trhovú bol poznačený absenciou teoretických a praktických

skúseností. Transformácia ekonomiky, sociálnej sféry5, ako aj celej spoločnosti sa začala

realizovať (až na čiastkové výnimky) bez adekvátnych poznatkov a prípravy .

Transformačný proces vykazuje tri výrazné etapy, z ktorých každá má modifikované

sociálno-ekonomické východiská:

– Prvá etapa v rokoch 1990 – 1992 (ešte v podmienkach spoločného štátu Čechov

a Slovákov) začala prevažne „šokovými“ opatreniami. Pôvodne reforma centrálne plánovanej

ekonomiky na trhovú ekonomiku nemala za cieľ reformovať celý sociálny systém. Riešila len

aktuálne riziká, ktoré sa v prvej etape ekonomickej transformácie objavili (nezamestnanosť,

privatizácia, inflácia). V tejto etape sa vybudovali, resp. reštrukturalizovali sociálne inštitúcie

(úrady práce, sociálne poisťovne) a vytvoril sa nový systém sociálnej záchrannej siete.

Hlavným cieľom záchrannej sociálnej siete malo byť garantovanie štátom, aby:

- nikto nezavinene neklesol do situácie núdze (odkázanosti),

- si sústava sociálnych príjmov udržiavala reálnu hodnotu dávok,

- sociálne podmienky v Slovenskej republike boli v súlade s EÚ (Stanek, 2008, s. 12).

– Druhá etapa od roku 1993 pokračovala opatreniami tzv. „krokovými“, čo sa

prejavilo vo vyššej miere sociálnej citlivosti, a to aj na úkor ekonomickej efektívnosti.

Významný pokrok sa uskutočnil v roku 1998 prijatím zákona o sociálnej pomoci.

– Tretie obdobie zásadných sociálnych reforiem je príznačné od roku 2004 až do

súčasnosti. Čiastkové reformné kroky boli nahradené komplexnou reformou sociálneho

systému, ktorá je uvádzaná ako nová sociálna politika. Sociálna politika uplatňovaná od tohto

obdobia zmenila predchádzajúci charakter viacerých svojich subsystémov.

Najvýraznejšie sa zmena dotkla troch systémových, navzájom previazaných oblastí:

- sociálnej pomoci a rodinnej politiky,

- sociálneho poistenia a dôchodkového zabezpečenia,

5 Sociálnu sféru vnímame ako systém vzájomného prepojenia teoretických, metodologických a ekonomických vzťahov, aktivít jednotlivcov a sociálnych subjektov na trhoch (súkromný a politický trh), ich postavenie v systéme hospodárskej a sociálnej politiky, ktoré sú akceptované v príslušnej národnej ekonomike.

24

- politiky trhu práce a zvyšovania zamestnanosti (Stanek, 2008, s. 65).

V procese transformácie sociálnej sféry spoločnosť prechádzala od paternalistického

systému k trhovému systému. Na Slovensku bol kladený dôraz na vznik a upevnenie základov

nového demokratického usporiadania sociálnej politiky v prostredí rozvíjajúcej sa trhovej

ekonomiky, na zmiernenie dopadov ekonomickej reformy a štrukturálnych zmien na

obyvateľstvo. Akceptácia uvedených cieľov sa pretransformovala do tzv. 4 „S“: sociálny

dialóg, sociálne partnerstvo, sociálna participácia, sociálny zmier.

Cieľom transformácie bolo vytvoriť nové sociálne vzťahy a mechanizmus sociálne

spravodlivej spoločnosti, ktorá funguje v podmienkach sociálne trhovej ekonomiky. Vyššie

uvedené cieľové zamerania mali podľa V. Staneka (2002, s. 85) zabezpečiť nasledovné

princípy transformácie sociálnej sféry: odštátnenie, pluralizácia, demokratizácia, privatizácia

a štátna garancia sociálnej sféry.

Princíp odštátnenia (deetatizácie, demonopolizácie) predpokladá, že štát je zbavený

monopolného postavenia v sociálnej sfére, zaniká štátny paternalizmus a utvára sa tým

priestor pre fungovanie princípov plurality, demokracie a privatizácie. Odštátnenie je

východiskovým krokom transformácie a formovania heterogénnych poskytovateľov

verejných, hlavne sociálnych služieb. Princíp pluralizácie realizuje prechod od štátneho

byrokratického modelu k aktívnej úlohe nielen občana, ale aj ďalších subjektov sociálnej

politiky a sociálneho zabezpečenia. Ide o pôsobenie sociálneho partnerstva, tripartizmu

a kolektívneho vyjednávania, o vznik a pôsobenie neštátnych subjektov v sociálno-

ekonomickom systéme. Princíp demokratizácie umožňuje osobnú participáciu ľudí na riešení

svojho sociálneho postavenia (subsidiarita), rešpektovanie prirodzených vlastníckych práv

občanov, samosprávu utvárania verejných a verejnoprávnych inštitúcií. Princíp privatizácie

opätovne zakladá sociálne kompetencie i zodpovednosť občana. Zvýrazňuje spoluvlastnícke

dimenzie človeka a jeho finančnú účasť na sociálnom zabezpečení. Princíp štátnej garancie

vyjadruje nové postavenie a úlohu štátu v sociálnej sfére. Predpokladá sa, že štát poskytuje

občanovi garancie v prípade, že sa ocitol nie svojou vinou v sociálnej a hmotnej núdzi, resp.

že sa sám bez pomoci a prispenia rodiny z nej nemôže dostať. Štátna garancia je vymedzená

právnymi úpravami a inštitúciami pre konkrétne prípady a skupiny ľudí.

Hospodárska politika sa po začatí ekonomickej transformácie orientovala na

makroekonomickú reguláciu, ktorá sa prostredníctvom reštrikčnej, fiškálnej a menovej

politiky, ako aj mzdovej regulácie snažila budovať relatívne stabilné makroekonomické

prostredie. Makroekonomická rovnováha sa v prvom období udržala, súčasne sa však objavila

nerovnováha medzi produkčnými zdrojmi a ich využitím. Znamenalo to pokles produkcie

25

a rýchly rast nezamestnanosti.6 Nezamestnanosť, ako nový fenomén v sociálnej sfére a

v živote slovenskej spoločnosti, práve v tomto období zaznamenala prvý vzostupný trend.

Ako uvádza Tabuľka 3 a Obrázok 3, v roku 2001 priemerný počet evidovaných

nezamestnaných prvýkrát prekročil hranicu 500 tis. osôb. Priemerná miera evidovanej

nezamestnanosti vtedy predstavovala 19,2%, k 31. 12. 2008 bola 9,6%. Vyplývalo to

z riešenia nezamestnanosti aktívnou politikou zamestnanosti, nižšími dávkami sociálnej

pomoci, reštrikciami zo strany štátu a pod. Zároveň po roku 2005 sa zvýšil ekonomický rast,

ktorý vytváral nové pracovné miesta na trhu práce (pozri porovnanie s EÚ Príloha 1, s. 160).

Tabuľka 3 Nezamestnanosť na Slovensku za obdobie 1997 – 2008

Ukazovateľ / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 Počet nezamestnaných spolu (v tis. osôb)

297,5 317,1 416,8 485,2 508,0 486,9 459,2 480,4 427,5 353,4 291,9 257,5

Index (rovnaké obdobie minulého roka = 100)

– 106,6 131,4 116,4 104,7 95,8 94,3 104,7 88,9 82,7 82,6 88,2

Miera nezamestnanosti v %

11,7 12,5 16,2 18,6 19,2 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Výberového zisťovania pracovných síl Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (www.statistics.sk).

0

40

80

120

160

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

inde

x

0

5

10

15

20

mie

ra n

ezam

estn

anos

ti

Index (rovnaké obdobie minulého roka = 100) Miera nezamestnanosti v %

Obrázok 3 Vývoj nezamestnanosti na Slovensku za obdobie 1997 – 2008

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 3.

Súčasne sa v transformačnom období začala výrazná sociálna diferenciácia

spoločnosti. Objavili sa fenomény chudoba a materiálne bohatstvo, ako reálny odraz sociálnej

situácie obyvateľstva. Sociálna politika viacerými opatreniami (napríklad zavedením

6 Poznámka: definícia nezamestnanosti je v súlade s Nariadením Európskej komisie č. 1897/2000.

26

aktívnych nástrojov politiky trhu práce, podpory v nezamestnanosti, rôznymi sociálnymi

dávkami) postupne reagovala na vzniknutú situáciu, ale garancia sociálnych istôt bez osobnej

zodpovednosti a zásluhovosti pretrvávajú ako najvýraznejšie rezíduum paternalistického

a rovnostárskeho prístupu k funkciám sociálnej politiky. Sociálne najzraniteľnejšie skupiny,

t. j. odkázané na pomoc štátu sú mladé rodiny s nezaopatrenými deťmi, neúplné rodiny, starí

občania, zdravotne postihnutí občania, dlhodobo nezamestnaní občania.

Príjmové rozvrstvenie spoločnosti bolo vyvolané tiež liberalizáciou cien, ktorá najmä

v roku 1991 ovplyvnila rast spotrebiteľských cien – a to až po súčasnosť. Vzrast životných

nákladov vyvolal tzv. úsporný model spotreby, ktorým domácnosti reagujú na vzniknutú

sociálnu situáciu. Akceptujú ho najmä nízkopríjmové domácnosti s tým, že sa orientujú na

prioritné pokrývanie výdavkov na potraviny a bývanie. V sociálne odkázaných rodinách sa

znižuje aj schopnosť uspokojovať záujmy detí, čo považujeme za významný rizikový faktor.

V rámci transformácie sociálneho systému SR dochádza aj k transformácii sociálneho

zabezpečenia. V novej transformačnej predstave je založené na prechode od štátneho

sociálneho zabezpečenia k priorite sociálneho poistenia. Súčasný systém sociálneho

zabezpečenia je v kríze najmä z hľadiska verejných financií. Rozsah sociálnych nákladov

ohrozuje ich stabilitu. To sú rozhodujúce dôvody potreby systémového riešenia, ktorého

cieľom je minimalizovať občanov, ktorí budú odkázaní na rôzne formy sociálnej pomoci.

Zároveň sa reformoval systém sociálneho poistenia, ktorý má za cieľ postupne približovať

životnú úroveň slovenského obyvateľstva k existujúcim garanciám a možnostiam najmä

seniorov z vyspelého sveta a zároveň má zabezpečovať adekvátnu sociálnu ochranu pre

súčasnú strednú a mladú generáciu.

Transformácia sociálno-ekonomického systému SR a jej sociálnej politiky mala okrem

iného vytvoriť aj kompatibilné podmienky v ekonomickej a sociálnej oblasti pre vstup do

európskych štruktúr. Integračné tendencie EÚ majú teda aj svoju sociálnu dimenziu, ktorá

súvisí s postupným prekonávaním rozdielov, v sociálnych politikách jednotlivých krajín. Tie

vyplývajú z rozdielnych štandardov národných sociálnych politík, z rozdielnych podmienok

na pracovných trhoch, z rozdielnych sociálnych a politických tradícií a pod.

V analytickej časti dizertačnej práce budeme prostredníctvom základných sociálno-

ekonomických ukazovateľov detailnejšie prezentovať koncepciu sociálnej politiky SR v jej

viac ako desaťročnom období.

27

2.3. Integračné tendencie v sociálnej politike

Globalizácia a integrácia spôsobili, že v postupne sa rozširujúcej EÚ, popri politických

procesoch, prechádza k zásadným zmenám v oblasti ekonomiky a sociálnej politiky. V tejto

časti dizertačnej práce sa orientujeme len na najdôležitejšie opatrenia EÚ, pretože Únia má

vypracovanú dostatočnú medializáciu svojej činnosti prostredníctvom moderných

informačných kanálov.

Sociálna politika v EÚ pokrýva široký okruh oblastí. Zahrňuje rovnosť príležitostí,

otázky ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, zamestnanosti, pracovných podmienok,

sociálnej ochrany v systéme sociálneho zabezpečenia. Osobitne sa zameriava na najviac

ohrozované skupiny obyvateľstva (ľudia so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaní,

migranti, inak marginalizovaní jednotlivci či skupiny) a globálne problémy, ako sú rast

nezamestnanosti, chudoby a sociálnej exklúzie značnej časti svetovej a európskej populácie.

Sociálna legislatíva EÚ sa vytvárala v priebehu dlhého obdobia. V celom období

dochádzalo ku konvergencii v dvoch základných smeroch. Prvý bol orientovaný

k definovaniu minimálnych štandardov7, úrovní, princípov systému, ktoré žiadny členský štát

nesmie prekročiť. Druhý smer vychádza z požiadaviek na voľný pohyb kapitálu a pracovných

síl. Zatiaľ sa nevyžadujú rovnaké sociálne modely ani sociálne politiky, ale akcentuje

prenosnosť nárokov zo systému do systému. Aktuálne sa na úrovni EÚ diskutuje aj spoločnej

európskej sociálnej politike a hľadá sa univerzálny a konsenzuálne akceptovaný model

moderného sociálneho štátu, ktorý by bol prienikom doterajších základných princípov

a štandardov vo všetkých krajinách EÚ a nebol by v rozpore s princípmi sociálno-trhovej

ekonomiky.

2.3.1. Sociálna politika v EÚ na prelome tisícročí

EÚ považuje chudobu a sociálne vylúčenie za dôsledok štrukturálnych zmien, ktoré

sprevádzajú sociálno-ekonomický vývoj spoločnosti a preto im venuje zvýšenú pozornosť vo

všetkých dokumentoch, ktoré sa dotýkajú integrácie EÚ, hlavne do menovej a politickej únie.

K týmto zmenám patria najmä zmeny na trhu práce, technologické zmeny v spoločnosti

(znevýhodnenie tých, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie či prístup k informačným

a komunikačným technológiám), demografické zmeny (hlavne rastúci podiel ľudí starších ako

65 rokov), etnická rôznosť, zmeny v štruktúre domácností a redefinícia rolí muža a ženy.

7 Bližšie sú minimálne štandardy rozobrané v časti 2.3.2.

28

Nevyhnutné štrukturálne zmeny v ekonomikách zároveň vytvárajú nové rizikové

faktory ohrozenia chudobou a sociálnym vylúčením. Ide najmä o nezamestnanosť

(predovšetkým dlhodobú), dlhodobo nízky príjem, nízke vzdelanie a kvalifikácia, zdravotné

postihnutie, zlý zdravotný stav a vek, neuspokojivé bývanie a bezdomovectvo, nerovnosť

podľa pohlaví, migrácia, diskriminácia a rasizmus, rozpad rodiny a výchova detí

v ohrozených (nefunkčných či dysfunkčných) rodinách, život v znevýhodnených oblastiach,

kde sa kumulujú riziká, individuálna závislosť (predovšetkým na drogách a alkohole).

Všeobecne platí, že pokiaľ sa riziká kumulujú, ich negatívny vplyv má synergický efekt.

Z toho vyplýva, že ak sa včas nepreruší napr. cyklus chudoby, dochádza k medzigeneračnej

chudobe, ktorá je z pohľadu sociálnych dôsledkov najrizikovejšia.

V zásade existujú dva základné koncepty chudoby a to subjektívny a objektívny.

Subjektívny koncept chudoby je založený na individuálnom hodnotení vlastnej životnej

situácie jedincom či domácností. Objektívne koncepty sa naopak snažia chudobu vymedziť

pomocou faktorov, ktoré nie sú závislé na mienke jedinca, sú teda univerzálne. Vychádzajú

z analýz sociálno-ekonomických informácií o domácnostiach alebo súboroch domácností.

V odbornej literatúre býva v tejto súvislosti rozlíšená tzv. absolútna a relatívna chudoba.

Vo vyspelých krajinách sa viac používa pojem relatívna chudoba, ktorý je určený

vzdialenosťou od istého, spravidla priemerného životného štandardu. Hranica ohrozenia

chudobou podľa metodiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorú

prevzala aj EÚ, predstavuje 60% národného ekvivalentného mediánového príjmu. To v praxi

znamená, že človek uspokojuje svoje základné životné potreby, ktoré sú v danej ekonomike

bežné, spoločensky akceptované. Napriek tomu je v určitom zmysle vylúčený zo spoločnosti,

obmedzený v sociálnych vzťahoch, dostáva sa do sociálnej izolácie. Hovoríme, že je sociálne

vylúčený (exkludovaný). Ide o nemožnosť či neschopnosť podieľať sa na plnohodnotnom

živote spoločnosti. K zamedzeniu či eliminácii sociálnej exklúzie sa využíva sociálne

začleňovanie (sociálna inklúzia).

EK v 80. rokoch minulého storočia začala ako prvá akceptovať a rozvíjať účasť

neziskového sektora a ostatných aktérov sociálnej politiky na partnerských a konzultačných

procesoch so zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov, s cieľom riešiť vysokú

nezamestnanosť, chudobu a sociálnu vylúčenosť. Zároveň vyzvala orgány verejnej správy

v členských krajinách, aby vypracovali plány rozvoja a podpory neziskového sektora. Pomoc

EÚ sa zameriava nielen na rozvoj neziskového sektora, ale orientuje svoje programy aj do

oblasti podpory malého a stredného podnikania, vzdelávania a podporovaného zamestnávania

znevýhodnených skupín obyvateľstva. Spoločným prienikom je však tvorba partnerstiev

29

a spolupráca rôznych organizácií a inštitúcií pre oblasti verejného záujmu (kolektívne,

zmiešané statky).

Na potrebu riešenia stále existujúcich, ba narastajúcich sociálnych problémov, hlavne

v oblasti sociálnej vylúčenosti, chudoby a nezamestnanosti reagovala Maastrichtská dohoda

(1992, s účinnosťou od novembra 1993), ktorá dala EÚ úlohu podporovať dosiahnutie

ekonomickej a sociálnej súdržnosti v členských krajinách. Takmer po šiestich rokoch bola

prijatá Amsterdamská dohoda (podpísaná v roku 1997, účinná od 1. 4. 1999), ktorá reagovala

na rastúcu chudobu a sociálnu vylúčenosť značnej časti populácie, najmä v rozvojových

a tranzitívnych štátoch. V článku 136 určila na elimináciu negatívnych sociálnych javov tieto

ciele spoločnej sociálnej politiky a sociálnej ekonomiky:

– aktívna politika zamestnanosti,

– zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov (podniková sociálna politika),

– sociálna ochrana,

– sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a zamestnancami,

– rozvoj ľudských zdrojov s ohľadom na trvalú zamestnanosť,

– boj proti sociálnej exklúzii.

Dôležitým počinom na zníženie chudoby bolo zasadnutie Európskej rady (1999)

v Kolíne nad Rýnom, kde bol prijatý Európsky pakt zamestnanosti. Obsahuje tri hlavné piliere

(Čepelka, 2003, s. 84 – 85) :

– komplexnú štrukturálnu reformu a modernizáciu na zlepšenie inovatívnej kapacity

a efektivity pracovného trhu a trhu v oblasti výroby, služieb a kapitálu,

– koordináciu hospodárskej politiky a zlepšenie vzájomne podporných vzťahov medzi

vývojom miezd a monetárnou, rozpočtovou a fiškálnou politikou prostredníctvom

makroekonomického dialógu zameraného na zachovanie neinflačného hospodárskeho rastu,

– ďalší rozvoj a zlepšenie koordinovanej stratégie zamestnanosti s cieľom zlepšiť výkonnosť

trhu práce prostredníctvom zlepšenia zamestnávateľnosti, podnikateľského ducha,

adaptability podnikov a ich zamestnancov a rovných príležitostí pre mužov a ženy pri hľadaní

si plateného zamestnania.

Sociálna politika v EÚ sa v nadväznosti na jej rozvíjajúcu sa ekonomickú integráciu,

politický a hospodársky vývoj posúva od orientácie na zaistenie práv súvisiacich so

zamestnaním v podmienkach voľného pohybu osôb k širšej dimenzii zaistenia sociálnej

ochrany obyvateľov EÚ, najmä tých skupín, ktoré sú ohrozené chudobou a sociálnym

vylúčením. Zásadnou otázkou sa stáva miera sociálnej nerovnosti vo vzťahu k ekonomickej

prosperite. Nedostatočné zvládnutie tejto sociálno-ekonomickej dilemy môže vyvolať

30

sociálne napätie so všetkými negatívnymi dôsledkami, ako je nelegálna migrácia,

extrémizmus apod. Napriek tomu, že vlastná realizácia sociálnej politiky zostáva v právomoci

jednotlivých členských krajín, rastie tendencia po vytvorení jednotnej sociálne politiky

podporenej súborom legislatívnych noriem na vyššej než národnej úrovni.

Ďalším zásadným a prelomovým dokumentom, ktorý prijala Európska rada, je

Lisabonská stratégia (2000). V rozvojovej koncepcii na roky 2000 – 2010 sa zdôrazňujú ciele:

– modernizácia európskeho sociálneho modelu,

– investície do ľudí a boj proti vylučovaniu zo spoločnosti,

– prechod ku konkurencieschopnej ekonomike a spoločnosti založenej na vedomostiach,

– udržanie zdravej ekonomickej perspektívy a priaznivý výhľad na ďalší rast.

Lisabonská stratégia je dokument komplexnej hospodárskej, sociálnej

a environmentálnej obnovy EÚ, ktorá neobsahuje len čisto ekonomický rámec, ale má aj

sociálnu dimenziu, ako dosiahnutie čo najvyššej miery zamestnanosti a zvýšenie sociálnej

súdržnosti.8 Na základe Lisabonskej stratégie sa v členských štátoch vypracovali Národné

akčné plány zamestnanosti a viaceré vlády reformovali politiku zamestnanosti (v SR bol

schválený zákon o službách zamestnanosti č. 5/2004 Zb. s novými nástrojmi trhu práce,

reformovaný Zákonník práce a ďalšie vyhlášky a nariadenia).

Významná časť Lisabonskej stratégie sa orientuje na rozvoj európskeho sociálneho

modelu, ktorý je postavený na rozvoji vedomostnej ekonomiky a konkurencieschopnosti EÚ,

čo nie je možné bez investovania do ľudského kapitálu. Súčasne nová ekonomika a moderný

sociálny štát by mali eliminovať neprimeraný rast sociálnych problémov, akými sú už

spomínané dôsledky nedokonalosti trhu (negatívne externality) – nezamestnanosť, chudoba

a sociálna exklúzia. Pritom vedomostná ekonomika, popri pozitívach a nevyhnutnosti ju

rozvíjať, predstavuje aj určité reálne riziko prehlbovania viacúrovňovej diverzifikácie

rozdielov v prístupe ľudí k novým technológiám a potrebným vedomostiam. Nie každá

pracovná sila bude schopná absorbovať značné množstvo vedomostí, technologických

a praktických zručností, ktoré sa budú vyžadovať pri „vytláčaní“ manuálnej práce

z výrobných a službotvorných procesov. Tým sa môže zvyšovať riziko rastu nezamestnanosti,

chudoby a sociálneho vylúčenia značnej časti populácie. V rámci novej sociálnej politiky a jej

podpornej oblasti sociálnej ekonomiky9 sa preto predpokladá výraznejšie zapojenie

8 Veď len v roku 2000 bolo v EÚ takmer 15 miliónov ľudí bez práce a na riešenie nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylučovania bolo použitých do 2 miliárd eur. Miera nezamestnanosti sa napriek tomu zvyšovala. 9 Sociálna ekonomika skúma správanie sociálnych subjektov, anticipuje sociálno-ekonomické podmienky alternatívnej realizácie verejného záujmu (najmä verejných služieb, zamestnanosti, trvalo udržateľného rastu)

31

heterogénnych aktérov všetkých troch sektorov národného hospodárstva do zvyšovania

zamestnanosti a zamestnateľnosti, sociálnej inklúzie, celoeurópskej ponuky voľných

pracovných miest a vzdelávacích možností vrátane rekvalifikácie a celoživotného

vzdelávania, mobility pracovnej sily, pružných, čiastočných a iných podôb pracovného času,

vrátane odstraňovania rigidity trhu práce. Je potrebné venovať pozornosť uzatváraniu dohôd

medzi zamestnávateľmi a odbormi, starostlivosti o rodinu a deti a podpore rovných

príležitostí pre ženy a mužov.

Lisabonské zasadanie Európskej rady (2000) začalo proces približovania členských

štátov aj tzv. otvorenou metódou koordinácie. Táto metóda spočíva v spoločnom postupe

v oblasti zamestnanosti, bývania, vzdelania, sociálnej ochrany atď., vo vzájomnej súčinnosti

hospodárskej a sociálnej politiky, v mobilizácii všetkých zúčastnených strán (štátnych

i neštátnych organizácií, sociálnych partnerov, poskytovateľov i užívateľov služieb). Prioritne

ide o uľahčenie účasti v zamestnaní a prístupe k zdrojom, právam, tovarom a službám pre

všetkých, prevenciu rizika sociálneho vylúčenia, pomoc najviac ohrozeným skupinám

obyvateľov, mobilizáciu všetkých zúčastňujúcich sa strán v boji proti chudobe a sociálnemu

vylúčeniu. Opatrenia k realizácii týchto cieľov sa stali hlavnou náplňou prípravy tzv.

národných akčných plánov boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktoré sa permanentne

inovujú. Spolu s politikou zamestnanosti zohráva väčšiu úlohu aj sociálna ochrana a ďalšie

faktory, ako sú bývanie, vzdelávanie, zdravie, informácie a komunikácia, mobilita,

bezpečnosť a spravodlivosť, voľný čas a kultúra.

Z hľadiska vývojových a názorových trendov, ktoré sa týkajú nového ponímania úlohy

štátu, EK prijala v Nice ešte v tom istom roku (december 2000) Európsku sociálnu agendu,

ktorá formulovala hlavné smery sociálnej politiky a ekonomiky. Ide o využívanie možností

nových informačných a komunikačných technológií na obmedzovanie vylučovania zo

spoločnosti, garantovanie boja proti všetkým druhom diskriminácie účinnou

legislatívou, rozvíjanie skúseností a osvedčených postupov, vytváranie podmienok pre účinné

sociálne partnerstvá medzi nevládnymi organizáciami, miestnymi orgánmi a organizáciami

prevádzkujúcimi verejné služby, zapájanie podnikov do partnerstiev, aby sa zvýšila ich

sociálna zodpovednosť.10

Smerovanie európskej sociálnej politiky, a tým aj sociálnej ekonomiky, malo viesť

k znižovaniu chudoby, pričom sa konštatovalo, že „chudoba nie je len nedostatok financií“.

a prostredníctvom sociálneho podnikania realizuje spoločenské začleňovanie znevýhodnených či dlhodobo exkludovaných skupín (Korimová, 2007). 10 Zároveň je potrebné rozvíjať aj medzisektorové partnerstvá, podnikovú sociálnu politiku, regionálnu sociálnu politiku, regionálne sociálne partnerstvá.

32

V publikácii „2001 Report on Poverty in Europe“ sa vníma chudoba v širšom zmysle:

„Chudoba nie je definovaná len na základe nedostatočného príjmu a nedostatku finančných

prostriedkov, ale tiež zahrňuje bezmocnosť, neexistenciu prístupu k dostatočným zásobám

potravín, vzdelania a zdravotnej starostlivosti, k prírodným zdrojom a pitnej vode, pôde,

zamestnaniu, možnostiam získať úver, prístup k informáciám, službám, infraštruktúre a

k možnosti ovplyvňovať politické dianie“ (Caritas Europe, 2002, s. 11). Všetky uvedené

oblasti sú potrebné k tomu, aby sociálne znevýhodnené skupiny a populácie získali vplyv na

svoj vlastný rozvoj, rovnosť šancí a možnosť života v bezpečnom prostredí. V užšom zmysle

je hlavným znakom chudoby priemerný príjem, ktorým sa kvantifikuje riziko chudoby. Únia

uvádza, že na prelome tisícročí v jej členských krajinách bolo v riziku chudoby 5 – 15%

obyvateľstva. Eurostat v roku 2004/2005 potvrdil tento nepriaznivý vývoj, pričom „nové

krajiny“ EÚ vykazovali ešte vyššie podiely chudobných. Analýzy sociálnych ekonómov,

sociológov a úradníkov EÚ potvrdili, že príčinou rastu chudoby je hlavne dlhodobá

nezamestnanosť.11 Tou je v EÚ „postihnutých“ v priemere až 10% práceschopného

obyvateľstva. Preto sa práve riešenie nezamestnanosti stalo hlavnou úlohou sociálnej

ekonomiky.

Sociálny rozvoj, ktorý predstavuje kvalitatívne zmeny spoločnosti, je determinovaný

jej ekonomickým rastom. Preto rozhodnutiu financovať sociálne ciele z verejných peňazí EÚ

predchádzalo stanovenie troch hlavných vertikálnych cieľov štruktúrnej politiky, a to

s ohľadom na menej rozvinuté regióny EÚ. Ide o tieto ciele:

– podpora rozvoja a štrukturálnych zmien zaostávajúcich regiónov, ktorých hrubý domáci

produkt je menší ako 75% priemeru EÚ,

– podpora hospodárskej a sociálnej premeny regiónov, ktoré realizujú nevyhnutné štruktúrne

zmeny,

– podpora prestavby a modernizácie stratégie a programov vzdelávania, odbornej prípravy

a zamestnanosti v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti a mobility pracovnej sily.

Štruktúrna politika a financované projekty sledujú aj tieto horizontálne priority:

– priorita inovácií – inovatívnosť projektov je nevyhnutným predpokladom úspechu projektu,

– priorita rozvoja potenciálu informačnej spoločnosti prostredníctvom komunikačných

a informačných technológií, tzv. tretia gramotnosť pracovnej sily,

– priorita rovnakých príležitostí pre všetky „cieľové skupiny“,

11 Rizikami dlhodobej nezamestnanosti sa zaoberajú rôzne sociologicko-psychologické výskumy a modely. Najznámejší je Harrisonov model, ktorý opisuje jednotlivé časové obdobia od okamihu, keď sa občan stáva nezamestnaným, až dlhodobo nezamestnaným.

33

– priorita začlenenia (inklúzie) – uprednostňujú sa projekty, ktoré riešia sociálnu vylúčenosť

alebo v širšom zmysle rozvíjajú partnerstvá,

– priorita ekonomickej (finančnej) udržateľnosti aj po skončení podpory zo strany EÚ,

– priorita environmentálnej udržateľnosti – akcentuje ochranu prírodných a iných zdrojov,

životného prostredia.

Uvedené aktivity a priority spolu s národnými vládami finančne podporuje EÚ

predovšetkým prostredníctvom štrukturálnych fondov (v tranzitívnych ekonomikách predtým

aj predvstupovými fondami), ktoré sú orientované na rozvoj regiónov a sociálne

znevýhodnené skupiny. Spoločne s finančnými prostriedkami národných, regionálnych,

lokálnych verejných a súkromných zdrojov majú zabezpečiť modernizáciu a rast ekonomiky,

zamestnanosť, zamestnateľnosť, vzdelanie, rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie

pracovnej sily a pomoc tým, ktorí sa aktívne zapoja do tohto procesu.

V členských štátoch sa priority štruktúrnej politiky pretransformovali do

niekoľkoročných stratégií a ich troch hlavných priorít. Ide o orientáciu na:

– zvýšenie konkurencieschopnosti regionálnych ekonomík a trvalé pracovné príležitosti,

– zvýšenie zamestnanosti a sociálnej súdržnosti prostredníctvom vzdelania,

– rozvoj miest a vidieka v kontexte vyváženého európskeho teritória.

V súvislosti s aktivitami EÚ sa často opomína prezentovať aj prínos v oblasti právneho

zabezpečenia jednotlivých rozhodnutí. Medzinárodnoprávnu úpravu v sociálnej sfére tvorí

medzinárodné pracovné právo a medzinárodné sociálne právo, ktoré regulujú globálnu rovinu

pracovných a sociálnych vzťahov v rámci medzinárodného pracovného práva, tvoreného

Organizáciou Spojených národov (OSN) a Medzinárodnou organizáciou práce (ILO). Na

regionálnej úrovni pôsobí pracovné a sociálne zákonodarstvo RE a pre členské krajiny

upravuje pracovné a sociálne vzťahy EÚ. Okrem všeobecne záväzných normatívnych

právnych aktov svetového a európskeho sociálneho práva (v ponímaní symbiózy pracovného

práva a práva sociálneho zabezpečenia) pôsobia svetové a európske organizácie aj pri

vydávaní politicko-právnych aktov, ktoré zasahujú do regulácie a podstaty sociálneho

zabezpečenia a sociálnej ochrany, a pri vydávaní odporúčaní, tvoriacich spolu s normatívnymi

právnymi aktmi rovinu dosiahnutej úrovne svetovej a európskej kultúry sociálneho systému

(Tkáč, 2006, s. 98 ).

Vplyv európskej sociálnej politiky na národné sociálne politiky, vrátane Slovenska,

naznačuje posun v oblasti orientácie vlád od poskytovania kolektívnej bezpečnosti –

podporovanej štátom, ku kultúre osobnej zodpovednosti a príležitosti. Jednotlivé typy

34

národných sociálnych politík sa odlišujú predovšetkým v tom, ako reflektujú súčasné trendy,

a následne, aký dôraz kladú na jednotlivé subjekty tzv. trojuholníka blahobytu (Obrázok 4).

Štát/pomoc Trh/peniaze

Občianska spoločnosť/solidarita Obrázok 4 Trojuholník blahobytu

Zdroj: Krebs, V. Sociální politika. 2002, s. 100.

Z obrázka vyplýva vzájomná prepojenosť a rovnocennosť ktoréhokoľvek subjektu.

Trhom vytvárajúce príležitosti nesú so sebou riziko neschopnosti ich využitia, štátom príliš

garantované istoty zase prejudikujú pasivitu občanov.

Neexistuje len jedno riešenie sociálnych problémov, nakoľko rozmanitosť potrieb by

mala byť obsiahnutá v rozmanitosti programov. Takéto programy môžu mať veľa foriem, ako

programy sociálneho poistenia, univerzálne programy, ktoré poskytujú dávky nezávisle od

potreby alebo prispievateľov a sú financované z daní a iných verejných príjmov, ako aj

programy založené na rozličných druhoch dopytu. Národné sociálne systémy sa obvykle

skladajú z kombinácií viacerých typov programov, aby zabezpečovali rozličné druhy

nepredvídaných výdavkov s určitou kombináciou v závislosti od dostupných prostriedkov

a od národnej sociálnej politiky. Úspech sociálneho programu spočíva v schopnosti využiť

pozitívne stránky jednotlivých subjektov v ich vyvážených kompetenciách, čím sa znižuje

riziko sociálneho vylúčenia. Pritom cieľom sociálnej integrácie a inklúzie nie je zrušiť

rozdiely, ale umožniť rozličným skupinám spolunažívať v kooperatívnej rôznorodosti.

Zdieľanie základných hodnôt a spoločných záujmov predstavuje modernú sociálnu

spravodlivosť. Posun od priemyselného hodnotového systému (bratstvo, rovnosť, sloboda)

k informačnému hodnotovému systému (zodpovednosť, solidarita, pozitívna sloboda) by mal

byť podporený korešpondujúcimi novými inštitúciami. Ak hovoríme o rozdelení

zodpovedností, významnú úlohu zohrávajú inštitúcie občianskej spoločnosti, komunity

a jednotlivci. Mnohé majú vykonávať verejné a súkromné agentúry (ziskové alebo neziskové)

a rodina.

35

Keď si položíme otázku, či existuje sociálny model EÚ, odpoveď je zložitejšia a nedá

sa na ňu odpovedať jednoznačne áno, respektíve nie. Sociálna politika patrí medzi také druhy

politík, za ktoré zodpovedajú členské štáty únie (tzv. národné politiky), medzi ktoré patrí aj

školská, kultúrna, spotrebiteľská, zamestnanecká politika atď. Ak by sme na vyššie uvedenú

otázku odpovedali na základe stupňa rozdelenia kompetencií medzi EÚ a štátmi, odpoveď by

bola negatívna. Univerzálny sociálny model EÚ zatiaľ neexistuje, lebo každý štát má svoju

vlastnú sociálnu politiku charakteristickú národnou politikou sociálnej ochrany, dôchodkovou

politikou, politikou zamestnanosti, kultúrno-historickými rozdielmi, diferencovanými

možnosťami financovať náklady sociálnej politiky, politickými a ideologickými rozdielmi,

výsledkami dohôd sociálnych partnerov a pod.

V smerovaní sociálnej politiky v EÚ je zrejmý trend k tzv. mäkkému riadeniu orgánmi

EÚ, resp. k posilňovaniu zodpovednosti EÚ. V sociálnej politike (ak ju budeme chápať

v širšom slova zmysle) je toto smerovanie zrejmé od 90. rokov minulého storočia.

Snahy o vybudovanie sociálneho modelu EÚ sú výsledkom dlhoročného vývoja a jeho

ďalší rozvoj čiastočne naznačuje doterajšia diskusia o Ústave EÚ. Ústava EÚ vychádza

z Charty základných práv, medzi ktoré (časť II) sa zahrňujú i práva ako ľudská dôstojnosť,

rovnosť, solidarita. V časti III.1 Zamestnanosť sa zdôrazňuje spoločný záväzok Únie

a členských štátov pokračovať v rozpracovaní koordinovanej stratégie zamestnanosti

a formuluje sa záväzok štátov, aby prostredníctvom národných politík zamestnanosti prispeli

k dosiahnutiu spoločných cieľov v zamestnanosti tak, aby boli konzistentné zo zásadami

ekonomickej politiky členov a EÚ. RE sa zaväzuje každoročne prijať spoločné odporúčania

pre politiku zamestnanosti, ktorú štáty musia zohľadňovať vo svojich národných politikách.

V sociálnej politike zahrňujúcej sociálnu ochranu, tzv. priemyselné vzťahy, rozvoj

ľudských zdrojov a opatrenia proti sociálnemu vylučovaniu, sa však zatiaľ nepredpokladá

komplexná harmonizácia zákonov a regulačných opatrení členských štátov v rámci EÚ.

Výnimkou je určenie minimálnych štandardov vo väčšine uvedených oblastí s podmienkou,

že neobmedzia práva štátov určovať národné princípy sociálnej politiky.

2.3.2. Priority v sociálnej politike EÚ a nástroje na ich dosahovanie

Jednotný európsky trh má svoj „sociálny rozmer“. Na európskej úrovni sa prijali

niektoré minimálne sociálne štandardy, čo znamená, že kdekoľvek v EÚ sa ľudia môžu

spoľahnúť na primeranú úroveň ochrany v takých záležitostiach, ako sú bezpečnosť pri práci,

rovnaké zaobchádzanie s mužmi aj ženami alebo ochrana detí a dospievajúcich. Zmluva

(1957) zakladajúca Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) obsahovala opatrenia

36

zabezpečujúce zlepšenie pracovných a životných podmienok pracovníkov a rovnaký plat pre

mužov a ženy. Nástroje, ktoré mala EÚ k dispozícii, však boli až do prijatia Jednotného

európskeho aktu (1987) obmedzené. Ten presne vymedzil priestor na činnosť EÚ v sociálnej

oblasti.

Sociálne aspekty prijaté na úrovni EÚ však boli rôzne akceptované na úrovni

národných sociálnych politík. Tak sa v povojnovom období v Európe vyprofilovali tri

základné modely sociálneho štátu. Ich základné identifikácie sme na základe nášho

heuristického výskumu sústredili v tabuľkovom prehľade (Tabuľka 4).12

Tabuľka 4 Prehľad základných modelov sociálneho štátu

Modely sociálneho štátu

Škandinávsky (sociálno-demokratický)

Nemecký (konzervatívno-korporatívny)

Anglo-americký (liberálno-reziduálny)

Charakteristika plná zamestnanosť,

sociálny štát je hlavný zamestnávateľ

celkový rast, sociálny štát je hlavný kompenzátor a

zamestnávateľ len v krajnom prípade

celkový rast, sociálny štát je kompenzátor, v krajnom

prípade vynucuje zamestnávanie na trhu práce

Politická ideológia

prevažne sociálna demokracia prevažne konzervativizmus prevažne liberalizmus

Centrálne inštitúcie štát + municipalita dobrovoľné organizácie trh

Financovanie štát + municipalita štát + trh práce trh práce + doplnkovo štát Kritériá poskytovania služieb

vysoká miera univerzálnych sociálnych

garancií

cieľový prístup viac korporatívny, udržanie statusových rozdielov

individuálne pracovné úsilie

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Leibfried, S. Toward a Eureopean welfare state? 2000, s. 193.

Existujú však aj iné členenia, kde je počet modelov rôzny a to podľa vybraných kritérií

hodnotenia sociálno-ekonomického systému či národnej ekonomiky (pozri Tabuľka 5, s. 61) .

Súčasná sociálna politika EÚ za svoje priority pokladá:

– plnú zamestnanosť a väčšiu kvalitu práce,

– rodovú rovnosť,

– dosahovanie väčšej sociálnej súdržnosti

– boj proti sociálnemu vylučovaniu.

Je zrejmé, že priority sociálnej politiky reagujú na nové podmienky (napr. na potrebu

zvyšovania konkurencieschopnosti EÚ v podmienkach globalizácie, na dôsledky starnutia, na

pomerne vysokú mieru nezamestnanosti v EÚ), na nové ciele, ktoré vyžadujú nové prístupy.

12 Tieto tri modely (ako modely sociálnej politiky) uvádza aj Esping-Anderson (1990).

37

Pokiaľ sa Zelená i Biela kniha13 európskej sociálnej politiky (1993, 1995) dajú

pokladať za prvú fázu rozvoja európskeho sociálneho modelu, druhu fázu predstavuje

Amsterdamská dohoda (1997). Táto v článku 136 – 137 postavila zamestnanosť do centra

pozornosti, definovala deľbu zodpovednosti EÚ a členských štátov pri zabezpečovaní cieľov

zvyšovania zamestnanosti a predstavuje začiatok otvoreného koordinačného procesu vo sfére

zamestnanosti. Tretia fáza, ktorá sa začala formulovaním strednodobých akčných programov

a Agendou sociálnej politiky (Lisabon 2000), kladie dôraz na budovanie európskeho trhu

práce, na vzdelanie a zvyšovanie kvalifikácie, rovnosť príležitostí pre mužov i ženy a sociálnu

ochranu.

V rokoch 2001 – 2002 sa rozhodlo o rozšírení otvoreného koordinačného procesu

i o politike boja proti sociálnemu vylučovaniu. EÚ si v Lisabone za svoj cieľ do roku 2010

určila dosiahnuť 70%-nú mieru zamestnanosti a 60%-nú mieru zamestnanosti pre ženy.

Sociálny summit v Štokholme (2001) definoval čiastkové ciele, ako napr. do roku 2005

dosiahnuť mieru zamestnanosti pre mužov 67% a pre ženy 57% a sformuloval cieľ

zamestnávať do roku 2010 až 50% pracovníkov z vekovej skupiny 55 – 64 ročných.

Zamestnanosť v EÚ teda predstavuje v jej sociálnej politike kľúčovú politiku. Je odpoveďou

na otázky udržateľnosti a sociálnej ochrany, ktorá sa pri vysokej miere nezamestnanosti stáva

fiškálne neúnosnou. Zvlášť udržateľnosť dôchodkového poistenia v podmienkach celkového

starnutia populácie spôsobeného predlžovaním priemerného ľudského veku a nízkou natalitou

je ohrozené. Je aj určitou časťou odpovede ako dosiahnuť lisabonský cieľ, aby do roku 2010

EÚ bola najkonkurenčnejšia, resp. aby obstála v konkurencii s USA a Japonskom. Tieto

ambície sa nepodarilo priebežne napĺňať a preto došlo k revízii Lisabonskej zmluvy (2007).14

V sociálnej politike EÚ je typický prístup k zamestnanosti, keď sa nezdôrazňuje iba

kvantitatívny cieľ, no aj kvalita práce (More and better jobs). Pod better jobs sa rozumie

dosahovanie vyšších príjmov, zabezpečenie ochrany zdravia pri práci a dôstojných

pracovných podmienok a pod. Better jobs sú dôležité i z hľadiska rozvoja najprogresívnejších

odvetví, ako sú napríklad informačné technológie. V politike trhu práce na strane ponuky sú

13 Zelená kniha EÚ je dokument vydávaný EK určený na rozprúdenie diskusie a na spustenie procesu pripomienkovania rôznych dokumentov na európskej úrovni. EK vydáva Zelené knihy preto, aby naznačila návrhy budúcnosti legislatívy EÚ. Po ukončení pripomienkovania vydáva EK dokument Biela kniha EÚ. Zelená kniha ESP z roku 1993: rozvoj európskych tradícií vzdelávania, príležitostí pre všetkých, občianskeho európskeho vedomia, spoločné hodnoty (solidarita, demokracia, spravodlivosť, rovnosť príležitostí). Biela kniha ESP z roku 1995: nový vzťah medzi hospodárskou a sociálnou politikou, nové pracovné príležitosti, minimálne štandardy ochrany pracovných síl, pružné formy zamestnania, kooperácia v sociálnej starostlivosti, nová kvalita sociálneho dialógu, spolupráca s dobrovoľnými a nevládnymi inštitúciami. 14 Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, bola podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone zástupcami 27 členských štátov.

38

preto rozhodujúce vzdelanie, zvyšovanie kvalifikácie a celoživotné vzdelávanie, na

zabezpečovaní ktorých sa musí okrem jednotlivca a štátu podieľať i podnikateľská sféra.

EÚ je iniciatívna aj v iných smeroch budovania sociálneho modelu EÚ, ako je napr.

sociálna zodpovednosť podniku.15 Závisí od sociálnych partnerov členských štátov, do akej

miery sa v týchto iniciatívach angažujú. Závisí od vlád členov EÚ, či povinnosti z otvoreného

koordinačného procesu využijú ako príležitosť účinnejšie riešiť svoje vnútorné ťažkosti (v SR

napr. vysokú mieru nezamestnanosti, rastúci podiel obyvateľov v hmotnej núdzi, resp.

chudobných, atď.), alebo budú k nim pristupovať ako k „nutnému zlu“, ktoré iba zvyšuje

byrokratickú náročnosť po vstupe do EÚ (Schmögnerová, 2003, s. 3).

Európska spoločnosť súčasnosti je diferencovanejšia a nehomogénnejšia ako

spoločnosť, ktorú by väčšina Európanov chcela mať v roku 2010. Základnou otázkou stále

ostáva, či je sociálny model EÚ prekážkou konkurencieschopnosti, keď globalizácia zároveň

zvyšuje konkurenciu na trhu produktov, služieb, investícií. Domáci producenti sú vystavení

súťaži z dovozu z trhov, kde je nízka mzda, žiadne, resp. nízke odvody do sociálneho

a zdravotného poistenia, žiadna, resp. nízka ochrana zamestnanca, atď. Zahraniční investori

radšej investujú tam, kde dosiahnu nižšie prevádzkové a mzdové náklady, väčší zisk a kde

odvedú nižšie dane. Obstáť v súťaži v podmienkach globalizácie preto implikuje tendenciu

zamestnávateľov udržania nízkych miezd (najradšej bez inštitútu minimálnej mzdy)

a znižovania odvodov a daní. A tu sa stretávame s priamym konfliktom medzi cieľmi EÚ

v oblasti politiky zamestnanosti, pretože je zrejmé, že nízke príjmy (často pod hranicou

chudoby) sú predzvesťou rizika rastu sociálnej exklúzie u tejto skupiny zamestnancov. Je

takáto schéma, ktorá je základom neokonzervatívnej politiky a ktorá je zároveň jedným

z dôvodov rastu odporu voči globalizácii, relevantná? Sú vo všeobecnosti sociálne výdavky

neproduktívne? Sú štáty s nízkymi sociálnymi výdavkami konkurencieschopnejšie?

Odpovede nie sú jednoznačné.

Sociálna politika nemusí byť prekážkou zvyšovania efektívnosti, naopak, môže byť

faktorom jej rastu, prispieva k väčšej dynamike a stabilite hospodárstva. Treba totiž

rozlišovať krátkodobé a dlhodobé účinky sociálnej politiky, pričom krátkodobý účinok je

zvýraznený predovšetkým nákladovým aspektom. Ak vláda a podnikatelia neakceptujú

dlhodobejší horizont účinkov sociálnej politiky, potom sociálne výdavky pokladajú iba za

finančný výdavok. Rovnako treba rozlišovať medzi druhmi výdavkov, kde najproduktívnejšie

sú sociálne výdavky do tzv. ľudského kapitálu. Dôležité sú aj výdavky do sociálneho kapitálu,

15 Bližšie sa tejto problematike venuje J. Marasová, 2008.

39

ktoré zväčšujú sociálnu súdržnosť a znižujú riziko sociálnych nepokojov (napr. štrajky),

riziko zhoršovania bezpečnostnej situácie (napr. rast kriminality) a pod. Správa o nákladoch

sociálnej politiky, ktorú si dala vypracovať Európska komisia Generálnym riaditeľstvom pre

zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí (2003), ukazuje, že v EÚ prevažuje

pozitívny postoj k prerozdeľovacej funkcii štátu, ktorá prispieva k zmierňovaniu sociálnych

rozdielov a k zvyšovaniu sociálnej súdržnosti.16

Konkurencieschopnosť konca 20. a začiatku 21. storočia je založená na novej

koncepcii rastu. Podľa nej víťazmi súťaže nie sú tí, ktorí vyhrávajú nízkymi cenami (tzv.

cenová konkurencia), ale tí, ktorí sú schopní inovovať, ponúkať nové produkty, vysokú

kvalitu, nové technológie a pod. Hospodársky rast závisí predovšetkým od rozvoja

„knowledge based economy“ – ekonomiky založenej na vedomostiach a od investovania do

rozvoja takejto ekonomiky. Rozhodujúcim nástrojom jej rozvoja je ľudský faktor. Preto

všetky výdavky (i sociálne), ktoré prispievajú k rozvoju ľudského faktora, sú produktívne

výdavky, ktoré umožňujú zvyšovanie konkurencieschopnosti štátu.

Aby sme sa vyhli zjednodušeniu, treba dodať, že to neznamená, že ceny prestávajú

hrať akúkoľvek úlohu.17 Konkurencieschopnosť štátu, ktorú chápeme ako schopnosť štátu

využiť rozhodujúce ekonomické činitele rastu, v súčasných podmienkach nových faktorov

rastu, je takmer priamo úmerná vynaloženým sociálnym výdavkom. Potvrdzujú to empirické

porovnávania vynaložených sociálnych výdavkov (na zamestnanosť, zdravie, penzie, rodinné

výdavky) a indexu konkurencieschopnosti.18 Na najvyšších priečkach rebríčka

konkurencieschopnosti sú štáty s (naj)vyššími sociálnymi výdavkami (Fínsko, Švédsko,

16 Percento súhlasiacich respondentov sa pohybuje medzi 50 až 90% a zvyšuje sa nepriamo úmerne v závislosti od dosiahnutého stupňa sociálnej súdržnosti. Napr. v NSR predstavujú 53%, v Spojenom kráľovstve (Veľká Británia a Severné Írsko) 69% a v Portugalsku 90% súhlasiacich respondentov. 17 Cenová súťaž zostáva u tzv. tradičnej produkcie formou súťaže o trh. A medzi formami cenovej súťaže sú i také druhy „súťaže“ ako cenový, sociálny a ekologický dumping. Napr. cenový dumping (dosahovaný krátkodobo umelo udržiavanými nízkymi cenami alebo trvalejšie napr. dotáciami štátu, ako je to v prípade poľnohospodárskej produkcie USA i EÚ), oprávnene odsudzujú rozvojové štáty v rámci tzv. rozvojového kola rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO), sa všeobecne neposudzuje priaznivo a používajú sa voči nemu rôzne prostriedky na národnej i nadnárodnej úrovni, napr. antidumpingové zákonodarstvo, odvetné procedúry v rámci WTO a pod. A naopak, takto jednoznačne sa neposudzuje sociálny dumping (nedodržiavanie základných pracovných práv zamestnanca obsiahnutých napr. v základných normách ILO) a ekologický dumping (nezahrňovanie ekologických nákladov do ceny, atď.), proti ktorým sa zatiaľ nedohodli účinné postupy na medzinárodnej úrovni a iba sporadicky sa používajú na národnej úrovni. Takýto nerovnaký prístup, môže vytvárať určité čiastkové tlaky na podnikateľskú sféru pôsobiacu v tradičných odvetviach v štátoch EÚ. Záleží na národnej vláde a sile občianskej spoločnosti v štátoch EÚ, či budú motivovať podnikateľov hľadať iné riešenia (inovovať, podnikať v inom odvetví a pod.). 18 Index konkurencieschopnosti rastu pre rok 2004, vypracovaný Svetovým ekonomickým fórom, umiestnil Slovensko na 43. miesto zo 104 hodnotených krajín (s indexom 4,43 oproti 5,95 u prvého Fínska), čo je pod Maďarskom a Českou republikou, ale nad Poľskom (60. miesto). V porovnaní so všetkými členskými a kandidátskymi krajinami EÚ je to až 22. miesto; z nových členských krajín sa za Slovenskom umiestnilo iba Lotyšsko (celkovo 44. miesto) a spomínané Poľsko.

40

Dánsko) a naopak, na najnižších pozíciách, štáty s (naj)nižšími sociálnymi výdavkami

(Bulharsko, Taliansko, Lotyšsko). Buď ako výnimka z pravidla, alebo ako argument, že

nijaká úmera medzi konkurencieschopnosťou a sociálnymi výdavkami neplatí, sa

v odborných diskusiách uvádzajú USA a prípadne Írsko.

Sociálna politika EÚ na porovnávanie a prognózovanie vývoja jednotlivých národných

sociálnych systémov využíva viaceré nástroje, ktoré majú podobu legislatívnych,

ekonomických a sociálnych nástrojov. Jedným z nástrojov sociálnej politiky je aj sociálna

ochrana, ktorú z hľadiska predmetu výskumu našej dizertačnej práce skúmame

prostredníctvom vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov, medzi ktoré patria

sociálny rozpočet a sociálna kvóta.

Ako sme už uviedli, štúdiom odbornej literatúry sme zistili, že existuje viacero

prístupov k pojmu sociálna ochrana a doposiaľ sa nestretávame s jej definíciou.

M. Barinková (2007, s. 34) uvádza tri roviny skúmania sociálnej ochrany a to:

1. Sociálna ochrana ako cieľ sociálnej politiky,

2. Sociálna ochrana ako sústava nástrojov realizácie sociálnej politiky,

3. Sociálna ochrana ako výsledok realizácie sociálnej politiky.

Pri napĺňaní cieľa, obsahu a predmetu dizertačnej práce sme sa priklonili k akceptácii

sociálnej ochrany ako sústavy nástrojov realizácie sociálnej politiky (druhá rovina skúmania

sociálnej ochrany).

V rámci analýzy vnútornej štruktúry národných príjmov a výdavkov na sociálnu

ochranu ako hlavného ekonomického nástroja pri eliminácii rizík chudoby a sociálneho

vylúčenia, komparujeme základné ekonomické ukazovatele, ktoré sú relevantné a merateľné

v celej EÚ. Vychádzame z článku 2 Dohody Európskej únie (Maastricht, 1992), ktorý

stanovuje podporu vysokej úrovne sociálnej ochrany a rozvoja ekonomickej a sociálnej

previazanosti členských štátov ako úlohu Spoločenstva. Z dôvodu monitorovania vývoja

sociálnej ochrany v členských štátoch EÚ, Európska komisia vyžaduje dostupnosť

k aktuálnym a podrobným údajom a informáciám o systémoch, súčasnom stave a rozvoji

sociálnej ochrany v členských štátoch. Jedným zo základných nástrojov štatistického

sledovania sociálnej ochrany je Európsky systém integrovaných štatistík sociálnej ochrany

(ESSPROS). Tento systém poskytuje právny rámec, ktorého cieľom je zlepšiť využiteľnosť

súčasného zberu údajov, pokiaľ ide o aktuálnosť, pokrytie a porovnateľnosť. Údaje ESSPROS

o výdavkoch a príjmov na sociálnu ochranu podľa programov boli spracované podľa

metodiky ESSPROS Manuál 1996.

41

Podľa metodiky ESSPROS „sociálna ochrana zahrňuje všetky intervencie zo strany

verejných alebo súkromných organizácií, ktorých cieľom je oslobodiť domácnosti

a jednotlivcov od bremien definovaných rizík alebo potrieb“.

Počnúc rokom 2008 (referenčné údaje za rok 2006) poskytujú národné štatistické

úrady a ministerstvá členských štátov EÚ údaje v súlade s Nariadením Európskeho

parlamentu (EP) a Európskej rady (ER) č. 458/2007 o európskom systéme integrovanej

štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS) a dvomi implementačnými nariadeniami EK:

– Nariadenie EK č. 1322/2007, ktorým sa vykonáva nariadenie EP a ER č. 458/2007

o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS), pokiaľ ide

o vhodné formáty na zasielanie údajov, zasielané výsledky a kritériá merania kvality pre

základný systém ESSPROS a modul o poberateľoch dôchodkov;

– Nariadenie EK č. 10/2008, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu

a Rady č. 458/2007 o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany

(ESSPROS), pokiaľ ide o vymedzenie pojmov, podrobné klasifikácie a aktualizáciu pravidiel

zverejňovania údajov základného systému ESSPROS a modulu o poberateľoch dôchodkov.

V dokumente ESSPROS sa uvádzajú základné pojmy, ktoré ďalej bližšie

špecifikujeme.

Výdavky na sociálnu ochranu

Podľa druhu zahŕňajú:

1. sociálne dávky,

2. administratívne výdavky

3. iné výdavky.

Sociálne dávky sú klasifikované ďalej podľa ôsmich nasledovných účelov:19

– choroba/zdravotná starostlivosť,

– invalidita,

– staroba,

– pozostalí,

– rodina/deti,

– nezamestnanosť,

– bývanie,

– sociálne vylúčenie.

19 Účel dávky sociálnej ochrany je hlavný cieľ, na ktorý sa poskytuje sociálna ochrana bez ohľadu na legislatívne alebo inštitucionálne ustanovenia.

42

Výdavky na sociálne dávky (hrubé) predstavujú ukazovatele bez odčítania daní alebo

iných povinných poplatkov platených poberateľom (napr. sociálne príspevky). “Fiškálne

dávky” (redukcia dane zo sociálnych dôvodov poskytnutá domácnostiam) sú vo všeobecnosti

vylúčené.

Sociálne dávky podľa typu rozdeľujeme na peňažné a vecné. Peňažná dávka

(pravidelná alebo jednorazová) je dávka, ktorá je vyplácaná peňažne a nepožaduje

vyúčtovanie skutočných výdavkov poberateľa. Medzi peňažné dávky patria napr. všetky typy

dôchodkov, nemocenské dávky, rodinné prídavky (prídavky na deti), dávky

v nezamestnanosti, podpora v nezamestnanosti a peňažná dávka sociálnej pomoci/dávky

hmotnej núdze. Vecné dávky sú poskytované vo forme tovarov alebo služieb. Poskytujú sa

ako náhrada alebo priamo. Náhrady sú platby, ktoré refundujú prijímateľovi časť alebo celé

preukázané výdavky na špecifické tovary a služby. Priamo poskytnuté dávky sú tovary

a služby poskytnuté bez spoluúčasti na financovaní poberateľom. K vecným sociálnym

dávkam patrí napr. nemocničná a ambulantná starostlivosť, lieky na recepty, náklady na

pohreb, starostlivosť o deti, domáca zdravotná a sociálna starostlivosť, inštitucionalizované

sociálne služby, rekvalifikácia, príspevok na bývanie a pod.

Sociálne dávky sú rozdelené na dávky vyplácané bez zisťovania príjmu poberateľa

a so zisťovaním príjmu. Nárok na dávky so zisťovaním príjmu poberateľa (testované dávky)

je explicitne alebo implicitne podmienený výškou príjmov poberateľa alebo jeho majetok

musí mať hodnotu pod stanovenú úroveň.

Do výdavkov na starostlivosť o staršie osoby sú zahrnuté výdavky na peňažné

príspevky na starostlivosť, sociálne služby s ubytovaním a na podporu pri vykonávaní

každodennej činnosti.

Administratívne výdavky sú výdavky na administratívu v rámci verejnej správy.

Iné výdavky na sociálnu ochranu zahŕňajú napr. úroky bankám a ďalším veriteľom

ohľadom na splatené pôžičky, platba daní z príjmu alebo majetku a pod.

Príjmy sociálnej ochrany

Podľa druhu zahŕňajú:

1. sociálne príspevky,

2. príspevky verejnej správy,

3. transfery z iných programov,

4. iné príjmy.

43

Sociálne príspevky sú náklady, ktoré vznikajú zamestnávateľom, zamestnancom alebo

chráneným osobám (dôchodcovia, dobrovoľní platitelia) na zabezpečenie nároku na sociálne

dávky.

Príspevky verejnej správy sú náklady verejnej správy na riadenie verejných

nepríspevkových programov a finančnej podpory, ktorú verejná správa poskytuje iným

národným programom sociálnej ochrany (príjmy zo ŠR, príjmy z rozpočtov VÚC

a z rozpočtov miest a obcí).

Inými príjmami sú napr. financovanie dlhu Sociálnej poisťovne na dôchodky zo

štátneho fondu aktív (peniaze odložené z privatizácie), príjmy z finančných aktív, výťažky

z lotérií, dary a pod.

Podľa metodiky ESSPROS nesmú programy sociálnej ochrany vytvárať zisk.

Metodickým problémom pre SR sú preto zdravotné poisťovne (Petrášová, 2008).

Uvádzané výdavky a príjmy sociálnej ochrany v systéme sociálnej politiky (ktoré však

ESSPROS uvádza ako programy sociálnej ochrany) prezentujeme schematicky (Obrázok 5).

Programy sociálnej ochrany

príjmy výdavky podľa sektorov SNÚ Podľa druhu Podľa druhu Podľa účelu - korporácie - sociálne príspevky - sociálne dávky - choroba/zdravotná- verejná správa zamestnávateľov - administratívne starostlivosť - domácnosti - sociálne príspevky výdavky - invalidita - NISD chránených osôb - iné výdavky - staroba - zvyšok sveta - príspevky verejnej - pozostalí správy - rodina/deti - iné príjmy - nezamestnanosť - bývanie

- sociálne vylúčenie Podľa typu - peňažné - vecné

Testované a netestované na príjem

Obrázok 5 Členenie programov sociálnej ochrany

Legenda: SNÚ – systém národných účtov, NISD – neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Petrášová, A. Sociálna ochrana v Slovenskej republike (ESSPROS) v rokoch 1995 – 2006. 2009, s. 2

44

Vyššie prezentované sociálno-ekonomické ukazovatele (sociálna kvóta a sociálny

rozpočet) a programy sociálnej ochrany (výdavky a príjmy sociálnej ochrany) budeme bližšie

analyzovať vo výsledkoch našej dizertačnej práce. Keďže náš výskum je zameraný z hľadiska

sociálnej ochrany predovšetkým na jej výdavky, väčšiu pozornosť budeme venovať práve im,

pričom ale nebudeme sledovať sociálne dávky členené podľa typu a podľa testovania, resp.

netestovania na príjem. Príjmy programov sociálnej ochrany analyzujeme v dizertačnej práci

len doplnkovo.

V prílohovej časti (Príloha 2, s. 161 – 162) uvádzame výdavky na sociálnu ochranu

ako podiel na HDP v EÚ-27 za roky 2000 – 2005 (Obrázok 56 a Tabuľka 40).

45

Zhrnutie

Sociálna politika ako podsystém hospodárskej politiky modeluje svoje ciele, princípy

a nástroje postupne a tak, ako sa rozvíjajú svetové a národné spoločenstvá. Praktická sociálna

politika zohrala významnú úlohu najmä od začiatku 20. storočia. Zodpovedajú tomu aj

priority jednotlivých modelov a typov sociálnych politík, ktorých ciele sa postupne

pretransformovali do cieľov súčasného modelu moderného sociálneho štátu.

Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa začala európska sociálna politika riadiť

akčnými programami, tzv. Zelenou a Bielou knihou (1993, 1995), ktoré odporúčali určitú

sociálnu „konvergenciu“. V rokoch 1992 – 1999 bol ďalší posun vo vývoji európskej

sociálnej politiky skomplikovaný tým, že v tejto oblasti existovali dva odlišné právne základy.

Išlo o Zmluvu Európskeho spoločenstva (ES) v znení Maastrichtskej zmluvy (1992) a

Dohodu o sociálnej politike (na ktorej sa nepodieľala Veľká Británia), ktorá vychádzala

z princípov Európskej sociálnej charty (1961, 1996)20 a Charty základných sociálnych práv

zamestnancov (1989).21

Cieľom sociálnej politiky EÚ na prelome storočí ešte nebola harmonizácia sociálnych

politík v krajinách EÚ a to z dôvodu, že každá členská krajina by mala mať možnosť

nezávisle reagovať na svoje vlastné sociálne problémy. Aby sa však zabránilo neprimeranej

konkurencii, ktorá vzniká v rámci jednotného európskeho trhu, často na úkor sociálnych

podmienok, Rada Európy (RE) postupne prijala množstvo dokumentov, z ktorých

najdôležitejšie sú rozširujúce kritériá Sociálnej charty implementované v revidovanej

Európskej sociálnej charte (1996) a Amsterdamskej zmluve (1997), ktorá potvrdila tzv.

Sociálny protokol ako súčasť zmluvy, už aj za účasti Veľkej Británie. Tieto dokumenty majú

charakter medzinárodných zmlúv a sú pre členské štáty záväzné až po ich ratifikáciu

národnými parlamentmi.22 Ich praktická realizácia je vypracovaná vo forme smernice ako

20 Charta obsahuje právo na prácu, spravodlivé pracovné podmienky, bezpečné a zdravé pracovné podmienky, právo detí a mladistvých na ochranu, právo zamestnaných žien na ochranu, právo na ochranu zdravia, sociálne zabezpečenie, právo na sociálnu a lekársku pomoc, právo na sociálne služby, právo telesne alebo duševne postihnutých osôb na odbornú prípravu, právo rodiny na sociálnu, právnu a ekonomickú ochranu, právo matky a dieťaťa na ekonomickú a sociálnu ochranu. 21 V nej po prvý krát spoločne vymedzili sociálne práva bezprostredne súvisiace so zamestnaním: na prácu, na spravodlivú odmenu, na združovanie a kolektívne vyjednávanie, na zlepšovanie životných a pracovných podmienok, na ochranu a bezpečnosť zdravia pri práci, na rodovú rovnosť, na zvláštnu ochranu detí, mladistvých a starších osôb v súvislosti so zamestnaním. 22 Postupne sa konštituovali kompetencie orgánov EÚ v sociálnej politike, ktoré sú určené Zmluvou o EÚ: a) jednotná politika – členské štáty nemajú žiadnu kompetenciu, rozhoduje EÚ (napr. obchodná politika, jednotný trh), b) spoločné politiky – napr. poľnohospodárska, c) výlučná kompetencia národných štátov – sociálna politika (predovšetkým legislatíva sociálneho zabezpečenia, ale aj väčšina pracovnoprávnej legislatívy), patrí sem aj školská politika, kultúrna, spotrebiteľská politika, atď.

46

minimálne sociálne štandardy EÚ. Povinnosťou každého členského štátu EÚ bolo preniesť

tieto štandardy do svojej národnej legislatívy.

Summit v Nice (2000) tiež prijal Chartu základných práv EÚ. Na pôde EÚ ide o

ojedinelý dokument venovaný ľudským, občianskym, hospodárskym, kultúrnym a sociálnym

právam, ktorý sa v prípade úspešnej ratifikácie stane súčasťou budúcej európskej ústavy

(Zmluvy o Ústave pre Európu). Charta vo svojej preambule pripomína rozhodnutie

európskych národov zdieľať mierovú budúcnosť založenú na hodnotách ľudskej dôstojnosti,

slobody, rovnosti a solidarity pri rešpektovaní zásad demokracie a vlády práva. V tejto

súvislosti opätovne pripomíname, s ohľadom na právomoci a úlohy Spoločenstva a Únie a na

zásadu subsidiarity, práva vyplývajúce z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov

spoločných členským štátom, zo Zmluvy o Európskej únii, zmlúv o ES, Európskej dohody

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sociálnych chárt prijatých Spoločenstvom

a RE a precedentného práva Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudská práva.

V šiestich kapitolách (Dôstojnosť, Sloboda, Rovnosť, Solidarita, Práva občanov

a Spravodlivosť) sú vymenované a definované uznávané práva, slobody a zásady. Za účelom

boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa uznáva „právo na sociálnu pomoc a pomoc na

bývanie s cieľom zaistiť slušnú existenciu všetkým, ktorí nemajú dostatočné zdroje, v súlade

s procedúrami stanovenými právom Spoločenstva a vnútroštátnymi zákonmi a praxou.“

Existujúce acquis napr. vo všeobecnosti zakazuje diskrimináciu na akomkoľvek základe,

princíp rovnakého zaobchádzania bez rozdielov pohlavia v prístupe k zamestnaniu,

odbornému vzdelaniu, pracovným podmienkam a pod. Medzi iniciatívy EÚ patria návrhy

regulačných opatrení (direktív), napr. o dočasnej práci, o platobnej neschopnosti podnikov,

úprava pracovného času zamestnancov v cestnej doprave, atď.

Základy budúceho Európskeho sociálneho modelu sa prijali lisabonskou zmluvou

(2000, následne doplňovaná a modifikovaná), ktorý so svojím rozvinutým systémom sociálnej

ochrany podporuje transformáciu ekonomiky k ekonomike založenej na vedomostiach.

Investície do ľudského kapitálu sú kľúčovým faktorom pre vytváranie vedomostnej

ekonomiky, ako aj pre formovanie sociálneho prostredia, v ktorom by sa eliminovali

problémy vyplývajúce z nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia. Z tohto pohľadu

sociálna politika globálne posilňuje ekonomický rast pri priorizovaní špecifických cieľov

týkajúce sa ochrany jednotlivca, zníženia nerovnosti a dosahovania sociálnej kohézie.

Ekonomický rast a sociálna kohézia sa tak vzájomne posilňujú. Praxou je dokázané, že

spoločnosti s väčšou sociálnou kohéziou majú tiež lepšie ekonomické výsledky.

47

Zatiaľ existujúce sociálne modely členských štátov EÚ vychádzajú zo základných

princípov EÚ definovaných po prvýkrát v Rímskej zmluve (1957), z princípov Európskej

sociálnej charty (1961, 1996) a Charty základných práv zamestnanca (1989) atď. Akcelerácia

procesu smerovania k „európskemu sociálnemu modelu“ je zrejmá od 90. rokov minulého

storočia. Existujú viaceré dôvody, ktoré tento trend podporujú, my sa sústredíme na dva

hlavné dôvody:

1. Dobre fungujúci trh práce, ako jeden z kľúčových „vnútorných“ trhov EÚ, je

nemysliteľný bez určitej konvergencie sociálnych politík, vrátane akceptácie spoločnej

a konsenzuálnej sociálnej spravodlivosti.

2. Niektoré národné sociálne politiky (tranzitívne ekonomiky) sú so svojimi cieľmi

prekonané a je spoločným záujmom EÚ ich modernizovať, pretože predstavujú riziko aj pre

iné štáty EÚ.

Dohoda o európskej sociálnej politike stanovila základné ciele sociálnej politiky, ako

je podpora zamestnanosti, zlepšovanie životných a pracovných podmienok, sociálna ochrana,

rozvoj ľudských zdrojov s dôrazom na vysokú mieru zamestnanosti a boj proti sociálnemu

vylúčeniu. Mimoriadne dôležité je utvoriť v sociálnej politike taký mechanizmus sociálnej

ochrany, ktorý sa v budúcnosti stane súčasťou aktívneho prístupu štátu a ostatných subjektov

sociálnej politiky pri garantovaní a plánovaní sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti.

Sociálna politika a relevantné dokumenty o formovaní sociálneho modelu EÚ prijali o. i. aj

záväzok, aby sa do roku 2010 zvýšila zamestnanosť na 70% práceschopného obyvateľstva.

Ďalším cieľom bolo zvýšiť počet pracujúcich žien na 60%. Tieto tendencie značne poznačila

súčasná svetová hospodárska a finančná kríza a pravdepodobne sa budú aj ostatné sociálne

ciele posúvať do ďalších rokov druhého tisícročia.

V rámci harmonizácie, ale aj hodnotenia vývoja jednotlivých národných sociálnych

politík bola vypracovaná jednotná metodika ESSPROS na sledovanie výdavkov a príjmov

sociálnej ochrany. Tým sa vytvorila platforma na komparáciu a prognózovanie vývoja

jednotlivých národných sociálnych politík v rámci EÚ, z ktorej je možné zisťovať tendencie

konvergencie/divergencie týchto politík.

48

3. CIEĽ, MATERIÁL A METÓDY SKÚMANIA

Vedeckým cieľom dizertačnej práce je komparácia sociálnej politiky Slovenska (s

dôrazom na sociálnu ochranu) s vybranými štátmi Európskej únie, kvantifikácia sociálno-



Podstatou takto formulovaného cieľa je zistenie úrovne sociálnej ochrany na

Slovensku a konvergenčných snáh v kontexte integračných tendencií v EÚ prostredníctvom

vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov.

V súlade s vedeckým cieľom dizertačnej práce formulujeme nasledovné čiastkové

ciele:

– preskúmať modely sociálnych štátov v historicko-ekonomických súvislostiach a teoreticky

vymedziť nové členenie modelov a typov sociálneho štátu,

– komparovať sociálne politiky vo vybraných štátoch EÚ a v SR,

– navrhnúť sociálno-ekonomické ukazovatele sociálnej ochrany na komparáciu

konvergenčných tendencií k európskemu sociálnemu štátu,

– komparovať podiel verejných výdavkov na sociálnu ochranu v SR a vo vybraných štátoch

EÚ.

Pri napĺňaní cieľov dizertačnej práce vychádzame z troch hypotéz, ktoré skúmame na

úrovni vybraných typov sociálnych štátov EÚ (Nemecko, Švédsko, Veľká Británia), ako aj

v SR.

H0: Pri budovaní moderného sociálneho štátu EÚ je evidentná konvergenčná sociálna

politika vybraných členských štátov. (Túto hypotézu overujeme relevantnými dokumentmi

EÚ sociálnej politiky, analýzou modelov sociálnych štátov, nami vybraného nástroja sociálnej

politiky – sociálnej ochrany a dvoch nami vybranými sociálno-ekonomických ukazovateľov –

sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu.)

H1: Podiel výdavkov na sociálnu ochranu meraný sociálnym rozpočtom a sociálnou

kvótou má rastúcu tendenciu. (Túto hypotézu overujeme na vybraných štatistických súboroch

pomerovými číslami a časovými radmi.)

H2: Systém sociálnej ochrany na Slovensku konverguje k systémom sociálnej ochrany

vo vybraných štátoch EÚ. (Túto hypotézu overujeme na vybraných štatistických súboroch

pomerovými číslami a časovými radmi.)

49

Výsledky výskumu sú rozčlenené do troch rovín:

1. hypotéza H0 vo vybraných štátoch EÚ,

2. hypotéza H1 vo vybraných štátoch EÚ a v SR,

3. hypotéza H2 na Slovensku.

Objektom skúmania je sociálna politika v SR a vo vybraných krajinách EÚ a sociálna

ochrana ako hlavný nástroj sociálnej politiky. Predmetom skúmania je vývoj podielu

verejných výdavkov na sociálnej ochrane a tendencie približovania národných sociálnych

politík k európskej sociálnej politike.

Výberový súbor je určený troma štátmi EÚ, ktoré reprezentujú tri typy sociálnej

politiky. Nemecko vystupuje ako garant sociálneho statusu, Švédsko ako sociálne vyvážená

ekonomika a Veľká Británia ako garant minimálneho štandardu.

Dizertačná práca bola spracovaná s využitím rozsiahleho materiálu, získaného najmä

prostredníctvom dostupnej domácej a zahraničnej literatúry zameranej predovšetkým na

sociálnu politiku, dejiny ekonomických teórií, trh práce, chudobu a sociálnu exklúziu.

Výskum ďalej zameriavame na vybrané štatistické súbory, pričom s ohľadom na ich

rôznorodosť a predmet nášho výskumu vyberáme a spracovávame jeden z hlavných nástrojov

sociálnej politiky (výdavky na sociálnu ochranu) a nami navrhnuté sociálno-ekonomické

ukazovatele (sociálne kvóty a sociálne rozpočty) tak na úrovni SR, ako aj na úrovni

vybraných krajín.

Pri napĺňaní cieľov dizertačnej práce využívame teoretické metódy vedeckého

skúmania:

– historicko-logické metódy, v rámci heuristického výskumu a spracovávania súčasného

stavu skúmanej problematiky,

– metódy komparácie, pri porovnávaní modelov a typov sociálnych politík, sociálno-

ekonomických ukazovateľov a približovacích tendencií sociálnych politík v rámci EÚ,

– metódy abstrakcie, pri hľadaní a definovaní cieľov sociálnych politík, sociálnej ochrany

a konvergenčných tendencií, pri hľadaní a definovaní činiteľov ovplyvňujúcich

sociálno-ekonomické ukazovatele,

– analyticko-syntetické metódy vo forme obsahovo kauzálnej analýzy pri skúmaní

sociálnej kvóty, sociálnych rozpočtov, výdavkov na sociálnu ochranu a konvergenčných

kritérií,

– induktívno-deduktívne metódy, pri hľadaní vzťahov, príčinných súvislostí medzi

jednotlivými sociálnymi politikami a ich sociálnymi zabezpečeniami, ako aj medzi

sociálno-ekonomickými ukazovateľmi a ukazovateľmi ekonomického vývoja.

50

Ďalej využívame metódy spracovania dát, najmä matematicko-štatistické metódy ako

jedny z metód myšlienkových postupov pri kvantifikácii a verifikácii relevantných údajov.

Princípy, na ktorých je postavená sociálna politika, do značnej miery ovplyvňujú počet

a variabilitu aplikovaných sociálno-ekonomických ukazovateľov, z ktorých pre potreby nášho

výskumu vyberáme sociálnu kvótu a sociálny rozpočet.

Všetky údaje potrebné pri výpočtoch uvádzame v nominálnych hodnotách.

Sociálna kvóta je podiel výdavkov na sociálnu ochranu na hrubom domácom produkte

(HDP) v príslušnom kalendárnom roku v percentách.

Výpočet sociálnej kvóty:

SKV = (VnaSO/HDP).100 (%), (1)

kde:

SKV je sociálna kvóta,

VnaSO sú výdavky na sociálnu ochranu.

Sociálny rozpočet je podiel výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch štátneho

rozpočtu (ŠR) v príslušnom kalendárnom roku v percentách. Súčasne pripomíname, že pojem

sociálny rozpočet nevnímame ako klasický rozpočet, ktorý má svoju príjmovú a výdavkovú

stránku, ale ako podiel rozpočtu na sociálnu ochranu vo výdavkovej štruktúre ŠR.

Výpočet sociálneho rozpočtu:

SOR = (VnaSO/VŠR).100 (%), (2)

kde:

SOR je sociálny rozpočet,

VŠR sú celkové výdavky ŠR.

Tieto dva sociálno-ekonomické ukazovatele si určujeme z dôvodu väčšej

objektivizácie vývoja sociálneho štátu, hlavne v dlhšom časovom období, a to preto, že sa

domnievame, že sociálny rozpočet má svoju vypovedaciu hodnotu o rozsahu sociálnej

ochrany, tá je však iná ako pri sociálnej kvóte. SKV je podľa nás kvalitatívnejším

ukazovateľom, lebo dáva do pomeru rast ekonomiky (HDP) a výdavky štátu na sociálnu

ochranu. Dá sa predpokladať, že pri raste HDP by mohli rásť aj výdavky na sociálnu ochranu,

to znamená výdavky na rast kvality života obyvateľstva. Ak nám permanentne klesá, resp.

nerastie sociálna kvóta, pri ekonomickom raste v príslušnej krajine, môžeme predpokladať, že

kvalitatívny posun v sociálnej politike nenastal. To však neznamená, že existuje priamy vzťah

medzi rastom výdavkov na sociálnu ochranu a zvyšovaním kvality života, resp. sociálnej

ochrany obyvateľstva. Pri vzájomnej komparácii týchto dvoch ukazovateľov môžeme

sledovať dlhodobé trendy v sociálnej politike.

51

Pri hodnotení vývoja a trendov výdavkov na sociálnu ochranu, sociálnej kvóty

a sociálneho rozpočtu za sledované obdobie používame aj časové rady, z ktorých vyberáme

nasledovné relatívne charakteristiky:

– koeficient rastu ako podiel dvoch po sebe idúcich hodnôt (vyjadrený v % udáva

tempo rastu); uvádza, na koľko násobok predchádzajúcej hodnoty vzrástol časový rad:

(3)

– koeficient prírastku ako koeficient rastu zmenšený o jednotku (vyjadrený v % udáva

tempo prírastku); uvádza, o koľko percent v porovnaní s predchádzajúcou hodnotou vzrástol

časový rad:

(4)

Z jednotlivých koeficientov rastu potom uvádzame:

– priemerný koeficient rastu, ktorým hodnotíme relatívny vývoj za celý časový rad:

(5)

kde:

kt je koeficient rastu,

y je označenie hodnoty skúmaných ukazovateľov,

t = 1, 2, ... T (t je formálna časová premenná, ktorá udáva hodnoty skúmaného ukazovateľa)

T je počet období,

pt je koeficient prírastku,

k¯ je priemerný koeficient rastu.

Trend analyzujeme vyrovnaním časového radu vhodnou trendovou funkciou.

Trendové funkcie vyjadrujú trend ako deterministickú funkciu času. Vyberáme lineárny trend

ako najjednoduchší tvar závislosti; ide o priamo úmernú závislosť medzi trendovou

hodnotou časového radu a hodnotou časovej premennej:

(6)

Pri naplnení cieľa a predmetu tejto dizertačnej práce sa nevenujeme analýze dopadov

sociálnej ochrany na obyvateľstvo, teda neskúmame efektívnosť vynaložených výdavkov na

sociálnu ochranu. Touto problematikou sa plánujeme zaoberať v našom ďalšom výskume.

1-T 2 1-T

1 ...k . k .k k =

%) 100 (. yy

1−

=t

ttk

)100 1 % (. - kp tt =

tbbyt 10 +=

52

4. VÝSLEDKY A DISKUSIA

„Ak dáte chudobnému rybu, zasýtite ho na jeden deň, ale ak ho naučíte ryby loviť,

pomôžete mu na celý život.“

Čínske príslovie

Etické aj ekonomické problémy súvisiace s (ne)fungovaním sociálnych systémov

v Európe sa stále viac prehlbujú aj pod ťarchou európskej sociálnej integrácie. Tá má

prostredníctvom konvergencie, aproximácie a harmonizácie dospieť k jednotnému

európskemu sociálnemu priestoru, založenému na vynucovaní dodržiavania tzv. sociálnych

práv a občianstva. „Choroby“ sociálnych systémov sa navyše presúvajú z národnej na

nadnárodnú úroveň. Formujúci sa európsky model sociálneho štátu, ako syntéza spoločne

zdieľaných hodnôt a prístupov členských štátov v sociálnej politike vychádza zo sociálnej

rovnosti, spravodlivosti a pozície štátu v sociálnej sfére.

4.1. Typológia modelov sociálneho štátu vo vybraných krajinách EÚ

Neexistuje jednotný pohľad na to, či možno hovoriť o jednom európskom

hospodárskom a sociálnom modeli, ba dokonca existujú terminologické a obsahové nejasnosti

kategorizácie a jednotlivých vývojových období konštituovania sociálnych štátov. Ako sme

už v teoretickej časti uviedli, všeobecne sa akceptujú tri základné modely sociálneho štátu

(pozri Tabuľka 4, s. 36). Ich historicko-obsahovej štruktúre predchádzali určité vývojové

etapy etablovania „sociálna“ v trhovej ekonomike. Z tohto dôvodu sme pristúpili k vlastnému

vymedzeniu a charakterizovaniu modelov sociálneho štátu.

4.1.1. Nové členenie modelov sociálneho štátu

Vývoj sociálneho charakteru štátu ako určitého v praxi realizovaného modelu je

možné stručne interpretovať v kontexte vývoja ekonomického myslenia a ekonomických

teórií, ktoré zásadne determinovali úlohu štátu v sociálnej oblasti. Sme si vedomí, že výsledky

výskumu nie sú a asi ani nebudú úplné a komplexné.

53

Štát verejných sociálnych služieb – Welfare state

Najstarším pojmom na vymedzenie sociálnej úlohy štátu je podľa nášho názoru pojem

„welfare state“, ktorý sa neoficiálne začal používať už v 16. storočí v Anglicku, ktoré je

v tomto období charakteristické prechodom od feudálneho zriadenia k ekonomike voľného

trhu. Preto budeme podmienky jeho etablovania stručne charakterizovať práve na pozadí

anglických dejín, kde sa v uvedenom období začali presadzovať myšlienky merkantilizmu.

S ohľadom na predmet nášho výskumu vyberáme z teórie merkantilizmu tú časť, ktorou jej

predstavitelia presadzovali názor, že vláda je schopná spravovať a organizovať ľudské

potreby. Išlo im predovšetkým o štátne záujmy a hospodársku sebestačnosť Anglicka, teda

zvýšenie národného bohatstva, na čo potrebovali vnútornú stabilitu systému. Chceli ju

dosiahnuť hlavne podporou zamestnanosti a reprodukciou pracovnej sily, čo však neriešilo

narastajúcu chudobu, ktorá bola vnímaná ako prirodzený stav robotníctva s nízkymi príjmami.

Určité sociálne aktivity boli prioritne adresované cirkvi, obciam a mestám, zamestnávateľom

a filantropicky orientovaným jednotlivcom. Úloha štátu postupne spočívala v právnej garancii

verejných sociálnych služieb pre chorých a chudobných a neskôr aj v oblasti zamestnanosti

(Alžbetínske zákony, domy práce, zákon „The Ordinance of Labourers“ o zákaze žobrania

a povinnosti pracovať a pod.). Politika Anglicka v merkantilistickom období v konečnom

dôsledku neriešila narastajúcu chudobu a rast domácej spotreby ale štátne sociálne garancie

mali napomôcť ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu. Tým sa vyprofiloval systém štátnych

záruk istej minimálnej sociálnej úrovne v prípade, že občan sa z rôznych dôvodov nemohol

zamestnať. Išlo o ex post poskytované sociálne služby, ktoré garantovali určité sociálne

zaopatrenie v okamihu vzniku sociálnej núdze. Ďalšie obdobie vývoja v Anglicku bolo

poznačené rozvojom a akceptáciou myšlienok klasickej ekonómie A. Smitha, ale rozsah

sociálnych garancií welfare state sa výrazne nezmenil. Na chudobu sa naďalej nazeralo ako na

prirodzený stav robotníctva s nízkymi príjmami v podmienkach trhu a sociálny paternalizmus

štátu bol považovaný za príčinu posilňovania závislosti chudobných od sociálnych dávok.

Určité zmeny nastali pod tlakom sociálnych nepokojov, v predvojnovom a medzivojnovom

období. V rôznych modifikáciách sa nadväzuje na zákony pre chudobných, podporuje sa

sociálne poistenie, a to najskôr na báze dobrovoľnosti, neskôr ako obligatórne poistenie. To sa

však už konštituujú zásady druhého modelu sociálneho štátu – social state. Porovnateľný

vývoj sociálneho myslenia je možné sledovať aj v ostatných európskych štátoch, samozrejme

s ohľadom na národné špecifiká a rozvoj hospodárstva.

Heuristickým výskumom sme dospeli k názoru, že na tradíciu prvého modelu

sociálneho štátu – welfare state ako štátu verejných sociálnych služieb terminologicky a

54

obsahovo nesprávne nadviazal v roku 1941 londýnsky arcibiskup W. Temple v knihe Citizen

and Churchman. V nej po prvýkrát oficiálne použil pojem welfare state na britské podmienky,

s tým, že sa jedná o štát blahobytu. Opisoval ho ako štát, ktorý ľuďom v núdzi poskytuje

pomoc prostredníctvom právnych a administratívnych nástrojov sociálneho zabezpečenia.

Tým však podľa nás v podstate definoval základy social state – klasického sociálneho štátu,

ktorý v rámci sociálneho systému poskytuje viac ako len ex post vynútené sociálne služby, ale

ex ante predvída určité očakávané sociálne situácie jednotlivca a prostredníctvom súboru

politických, právnych, ekonomických nástrojov garantuje jednotlivcovi určitú mieru

základnej sociálnej istoty. Na neadekvátne terminologické a obsahové zameranie, a z toho

vyplývajúce skutočnosti, reagoval už M. Potůček (1997), ktorý tiež hovorí o nesprávnom

českom preklade welfare state ako o štáte blahobytu a nie o štáte verejných sociálnych

služieb.

Sociálny štát – Social state

Model welfare state sa ukázal byť v praxi nedostatočným v sociálnych garanciách, čo

potvrdzoval aj hospodársky vývoj konca 19. a začiatku 20. storočia. Ten bol ovplyvnený

intervencionistickou politikou J. M. Keynesa, ktorá postupne formovala nový sociálny model,

nové úlohy jednotlivých subjektov hospodárskej a sociálnej politiky, čím sa začal rozvíjať

druhý typ sociálneho modelu – sociálny štát. Jedná sa už o systém trojpilierového sociálneho

zabezpečenia (sociálna pomoc, sociálne poistenie, štátna sociálna podpora), ktorý bol

legislatívne prvýkrát prijatý v USA v roku 1935.

Ekonomické základy sociálneho štátu23 formuloval J. M. Keynes, ktorý vo svojich

prácach (1936, 1963) vymedzil potrebné nástroje na meranie účinku zmien v rozdeľovaní

príjmov na úroveň agregovanej ekonomickej a spoločenskej aktivity a to tak, že štát má

zabezpečovať plnú zamestnanosť a hospodársky rast prostredníctvom fiškálnej a výdavkovej

politiky. To znamená, že štátnu intervenciu netreba chápať negatívne, ale naopak, ako

pozitívny faktor vo vzťahu k nezamestnanosti a eliminácii chudoby. Tým sa modeloval aj

obsah a rozsah klasického sociálneho štátu, ktorý podporuje formovanie funkčného systému

sociálneho rozvoja, sociálnej politiky (už s prvkami sociálneho zabezpečenia, nielen

sociálnych služieb) a ekonomiky. Najväčší rozmach zaznamenal klasický model sociálneho

štátu v medzivojnovom období a krátko po roku 1945. Postupne sa presadzujú myšlienky

23 Pojem sociálny štát, i keď jeho korene siahajú hlboko do dejín ľudskej spoločnosti, začal používať H. Heller začiatkom 20. storočia (1934), keď bol takýto štát spájaný so štátnymi inštitúciami a procedurálnymi pravidlami štátneho zasahovania do sociálnej oblasti spoločenského života.

55

silného paternalizmu štátu ako reakcia na dôsledky kapitalizmu, vojny, externalít trhu,

narušenia pôvodnej štruktúry sociálnej solidarity a pod. Sociálno-trhové hospodárstvo sa

chápe ako systém založený na tradičných hodnotách a ideách, ktorý spája slobodnú

individuálnu iniciatívu so spoločenskou solidaritou.24 Štát už nebol iba záchrancom v prípade

vzniku hmotnej núdze jednotlivca, ale aktívne prispieval k hospodárskemu a sociálnemu

rozvoju jednotlivca a celej spoločnosti.25 Pri vymedzení obsahu klasického sociálneho štátu sa

stretávajú rôzne východiskové názorové a myšlienkové prístupy jednotlivých autorov.

Vzhľadom na teoreticky nie celkom vyjasnené špecifikácie sociálneho štátu a štátu blahobytu

predpokladáme, že pri definovaní klasického sociálneho štátu mali viacerí autori na mysli aj

štát blahobytu, čo považujeme za určitý metodologický problém (E. J. Mishan (1994), T.

Hobbes, J. Locke a ďalší). Všetci autori však majú jeden spoločný podtext, ktorým je v teórii

sociálneho štátu systém redistribúcie. Získavanie zdrojov na garantovanie základných potrieb

komplexného sociálneho zabezpečenia sa javí ako povinnosť vlády, rovnako ako ochrana

a podpora občianskych práv, vrátane práva na „blaho“.

Cieľom sociálneho štátu bolo vytváranie priaznivých podmienok života pre všetkých

členov spoločnosti na základe princípov spoločenskej solidarity a subsidiarity. V období

sociálneho štátu začínajú vznikať prvé univerzálne systémy povinného sociálneho poistenia,

štát už nevyužíva len ex post, ale aj ex ante nástroje sociálnej politiky. Spoločným podtextom

všetkých definícií sociálneho štátu je akceptovateľný systém redistribúcie, ktorý je základným

nástrojom zabezpečenia slušnej životnej úrovne a sociálnej participácie pre všetkých.

Obdobie rozvoja sociálneho štátu nazývame aj obdobím zásadnej sociálnej prestavby,

nastupujúcej akceptácie štátneho paternalizmu, zvyšovania verejných výdavkov a rastu

verejného sektora. Evidentné sú aj procesy postupného a neúmerného tlaku na vlády na

vyrovnávanie individuálnych blahobytov. Preto objem verejných výdavkov rastie s cieľom

zabezpečiť „rovnakú – spravodlivú“ garanciu pre všetkých. Vo verejnej politike a ekonomike

sa postupne vytvárajú predpoklady na akúsi univerzálnu prosperitu každého jednotlivca.

Rozširujú sa kritéria klasického sociálneho štátu, ktorý postupne prerastá do štátu blahobytu.

Štát blahobytu – Prosperity state

Na základe uvedeného predpokladáme, že štát blahobytu sa časovo a obsahovo

nesprávne stotožňuje s klasickým sociálnym štátom konca 19. a zač. 20 storočia, až

24 Uvedené myšlienky sa po roku 1948 stali v západnom Nemecku hlavným motívom hospodárskych reforiem L. Erharda. 25 Inštitucionálne a legislatívne základy povojnového modelu klasického sociálneho štátu položili viacerí ekonómovia (G. J. Myrdal, W. H. Beveridge, W. Eucken, K. Engliš a iní).

56

medzivojnového a krátkeho povojnového obdobia minulého storočia, i keď jeho základy tu

boli položené. Dochádza tak nielen k formálnym, ale aj obsahovým a sémantickým

nedorozumeniam. Podľa nášho názoru je klasický sociálny štát užšie interpretovateľný a

„starší“ pojem ako štát blahobytu. Konkrétna a presná definícia štátu blahobytu (podľa nás

prosperity state a nie welfare state) v podstate neexistuje, pretože jeho obsah a rozsah

redistribúcie verejných zdrojov je rôzny. Niekedy sa štát blahobytu chápe ako sektor verejnej

politiky alebo ako typ vládnutia s veľkými kompetenciami v oblasti bohatstva obyvateľstva,

prípadne sa štát blahobytu obmedzuje na opis a analýzu špecifického súboru verejnej

politiky.26 E. Forsthoff (1971) hovorí o nutnosti korektúry sociálneho postavenia jednotlivca

v modernom právnom štáte a redukuje ho na ochranu a štátom garantovanú pomoc v prípade

potreby. P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus (1995) pod štátom blahobytu vnímajú

spoločnosť, v ktorej vláda pozmeňuje trhové sily tak, aby chránila jednotlivcov pred

niektorými náhodnými vplyvmi a zaručila ľudom minimálnu životnú úroveň bez ohľadu na

ich trhové dôchodky. Konkretizáciu uvedených myšlienok už v roku 1962 predstavil M.

Friedman, keď navrhol pre toho, kto ostane pod určitým prahom príjmov, štátom garantovanú

sumu. Na druhej strane T. M. Abendroth (1957) vníma štát blahobytu ako určitý kompromis

hodnotových preferencií občianskej spoločnosti, ktorý nevyjadruje to, čo existuje, ale to, čo

má byť. Odmieta charakteristiku štátu blahobytu ako štátu s administratívnym rozhodovaním

a obmedzovaním sociálnej štátnosti len na pomoc v núdzi, ale rozvíja teóriu

„superpartnerstva“ (Novotný a kol., 2003)27. K uvedenej interpretácii štátu blahobytu ako

štátu prosperity a spolupráce sa prikláňame, nakoľko charakterizuje hlavné ciele tohto

modelu. Na základe komparácie ďalšej relevantnej odbornej literatúry štát blahobytu

vnímame aj ako model akceptujúci určitú etickú (aristotelovskú) normu, ktorou sa síce

univerzálne, ale s osobitným dôrazom na individuálny rozvoj a aktivity jednotlivca

uspokojujú ľudské potreby. Podobne ako klasický sociálny štát, vychádza z princípov

solidarizmu a európskych kresťanských tradícií a implementuje ich na podmienky modernej

spoločnosti. Je aj určitou reakciou na vznik a rozvoj socializmu a predstavuje jeho

demokratickú a trhovú alternatívu 2. polovice 20. st. Súčasne je preň typický narastajúci

rozsah univerzálnych sociálnych prvkov, neúmerný rast štátneho paternalizmu, verejnej

správy a verejných výdavkov. Svojím rozsahom štát blahobytu – prosperity state v mnohých

26 J. C. Habermas, C. Offe, S. Ringen T. M. Andersen ho vymedzujú ako súbor určitých politík zameraných na stratégiu prerozdeľovania, pričom sa viac sústreďujú na legitimitu tohto prerozdeľovania, ako na celkový systém, ktorého súčasťou je aj štát blahobytu (Duben, 1994, s. 35 – 36). 27 Aj nová sociálna politika preferuje tvorbu partnerstiev na rôznych úrovniach ako systém spolupráce v záujme spoločného dobra.

57

prípadoch neefektívne rozvinul sociálny rozmer klasického sociálneho štátu – social state.

Preto sa od začiatku 70. rokoch minulého storočia vehementne presadzuje jeho kritika,

nakoľko napriek zvyšovaniu výdavkov na sociálne zabezpečenie rástla chudoba,

nezamestnanosť a sociálna exklúzia značnej časti svetovej populácie.

V období štátu blahobytu vystupujú do popredia otázky spoločenského konsenzu

a verejnej voľby. Neoliberálni a neokonzervatívni ekonómovia podrobili štát blahobytu

verejnej kritike, a to najmä pre neúmerný rast výdavkov z národných rozpočtov. S istým

štatistickým zovšeobecnením môžeme predpokladať priamu závislosť veľkosti verejného

sektora a štátu blahobytu.

V uvedenom období, ale aj v súčasnosti, zaznamenávame prehodnocovanie štátu

blahobytu ako systému s neudržateľnými univerzálnymi štátnymi garanciami v sociálnej

oblasti, s domotivujúcimi prvkami pre značnú časť populácie a v konečnom dôsledku

s ambíciou niektorých jednotlivcov a skupín zneužiť záchrannú sociálnu sieť. Postupne sa

prehodnocujú a reformujú systémy sociálneho a zdravotného poistenia, daňová a fiškálna

politika a hľadajú sa nové riešenia v sociálnej politike. Tak sa vyprofilovali tri typy štátu

blahobytu: Nemecko, Veľká Británia a Švédsko. Preto ich v našom výskume považujeme za

reprezentantov troch skupín národných sociálnych štátov EÚ a ich sociálnych politík.

Moderný sociálny štát – Modern social state

Po kritike štátu blahobytu nastala určitá reorientácia v spôsobe sociálneho myslenia.

Neúmerný podiel verejných výdavkov na HDP, rast nezamestnanosti, chudoby a sociálnej

exklúzie, teda zlyhanie štátov blahobytu, má riešiť spoločný model moderného sociálneho

štátu, t. j. sociálny model EÚ. Základné hodnotové ciele štátu blahobytu – prosperity state sú

však akceptovateľné aj napriek tomu, že ekonomická veda nie je jednoznačná a konsenzuálna

v prezentácii svojich predstáv o miere „sociálnej garancie“ tak, aby sa zároveň udržal

a rozvíjal hospodársky rast tej-ktorej národnej ekonomiky. V posledných desaťročiach sa

presadzovali názory, že mechanizmy voľného, štátnymi záujmami nechráneného trhu

založeného na všeobecnom prístupe k informáciám, sú garanciou rastu produktivity výroby,

a tým tiež celej hospodárskej aktivity. Existuje však skupina ekonómov, ktorá prezentuje

názor, že trhový princíp je menej úspešný tam, kde ide o kolektívne statky, dávky štátnej

sociálnej podpory a dávky v hmotnej núdzi, ktoré má zabezpečovať verejný sektor.

Konsenzuálny prístup ekonómov však vidíme v názoroch, že uplatňovanie trhového princípu

v ekonomike je rozhodujúce aj pre systém moderného sociálneho zabezpečenia pretože sa

odvíja od hospodárskej prosperity národnej ekonomiky. Pri riešení sociálno-ekonomických

58

otázok ide teda o určitý súbeh a spoluprácu medzi súkromným a politickým trhom,

heterogenitu subjektov pôsobiacich v sociálnej oblasti, budovanie infraštruktúry a verejnú či

štátom koncepčne a finančne garantovanú podporu sociálne odkázaných ľudí.

Zatiaľ posledný nami vymedzený model sociálneho štátu – moderný sociálny štát

(podľa nás európsky) predstavuje základné princípy návratu ku klasickému sociálnemu štátu

či počiatočnému štádiu štátu blahobytu. Pritom sa majú napĺňať hlavné ciele európskej

sociálnej politiky ako sociálna súdržnosť, podpora vysokej miery zamestnanosti, boj proti

chudobe a vylúčeniu zo spoločnosti, participačná demokracia, lepšie riadenie a trvalo

udržateľný rozvoj. Voľne tak nadväzujeme a rozvíjame myšlienky prezentované viacerými

európskymi ekonómami. Príkladom je nositeľ Nobelovej ceny A. Sen (2002), ktorý oživil

etickú dimenziu ekonomických vied, vytvoril Human Development Index (HDI) na presnejšie

meranie skutočnej životnej úrovne ľudí.28 V kontexte moderného sociálneho štátu – modern

social state to spoločne s kritériami kvality života vnímame ako nevyhnutnú priorizáciu

sociálneho rozvoja, rozšírenie možností slobodnej voľby pre ľudí, ale hlavne vytvorenie šance

na dôstojný život. Aj v súčasnosti, keď svet hľadá riešenia globálnej krízy ponúka pohľady na

zmenu zdrojov, ktoré sú k dispozícii, na slobodu rozhodovania, ktorá umožní jednotlivcovi

uskutočňovať svoje predstavy o naplnenom živote. Výrazná participácia štátu je pritom

nevyhnutná a to najmä v oblasti znižovania chudoby, ktorá nie je len jednostranným odrazom

aktivity či neaktivity na trhu práce. Klasicky sa chudoba vzťahuje na spotrebný štandard,

dosahovanie nízkych alebo neadekvátnych materiálnych prostriedkov. Ak sa však chudoba

chápe ako dôsledok nerovného prístupu k rozdeľovanému spoločenskému bohatstvu, ako

dôsledok nerovnosti či nespravodlivosti pri distribúcii bohatstva vytváraného trhovou

ekonomikou a je spojená s vylúčením, potom takéto sociálne vylúčenie prejudikuje aj

vylúčenie z účasti na spoločenskom živote.29 Z tohto pohľadu môže moderný model

sociálneho štátu pozitívne reagovať na základné európske a svetové kritéria sociálnej inklúzie,

ktoré sú mimoriadne aktuálne v súčasnosti a dlhodobo ich koncipuje aj sociálna ekonomika,

a to z dôvodu, že k už existujúcej sociálne exkludovanej skupine svetovej populácie sa

pripájajú noví ľudia bez práce s rizikom chudoby. O to najliehavejšie je hľadanie riešení

sociálnej spravodlivosti a všeobecne akceptovanej solidarity a subsidiarity. Ak v čase

hospodárskej krízy ekonómovia myslia stále a opäť iba na zisk a hospodársky rast,

nepochopili filozofický odkaz Aristotela, ani podstatu kapitalizmu a smithovskej filozofie

28 Index ľudského rozvoja (HDI) je založený na 3 ukazovateľoch: a) dlhovekosť; b) dosiahnuté vzdelanie; c) životná úroveň, meraná podľa HDP na obyvateľa (parita kúpnej sily). 29 Pritom chudoba, nezamestnanosť a sociálne vylúčenie môžu, ale i nemusia spolu súvisieť. Spoločensky exkludovaný môže byť aj ten, ktorý nie je chudobný.

59

trhového hospodárstva ako prostriedku na vytvorenie globálneho blahobytu. Renesancia

základných myšlienok kapitalizmu a skutočných hodnôt demokracie sa ukazuje ako prioritná

výzva súčasnosti.

Globálnym cieľom moderného sociálneho štátu je rozvoj jednotlivca a spoločnosti,

podpora vysokej miery zamestnanosti a sociálny konsenzus. Významnú úlohu v modernom

sociálnom štáte zohráva tretí sektor so svojimi verejnoprospešnými aktivitami a snahou riešiť

zlyhávanie súkromného a politického trhu.

V konečnom dôsledku ide o celkovú kvalitatívnu zmenu doterajších modelov

sociálnych štátov, keď sa postupne prechádza od ponuky verejných služieb (osobitne

sociálnych služieb) k dopytu po nich. Táto zmena predstavuje prechod od všeobecného

paternalizmu k osobnej zodpovednosti a aktivite jednotlivca, pri garantovaní záchrannej

sociálnej siete štátom.

Historicko-logický a terminologický vývoj modelov sociálneho štátu graficky

znázorňuje nasledujúci Obrázok 6. Zároveň plne akceptujeme ich iné doterajšie členenia,

ktorých rozlíšenie je však postavené z hľadiska iných priorít a špecifikácií.

60

Merkantilizmus (15. – 16. st.)

1. WELFARE STATE

Štát verejných sociálnych služieb (16. – 19 st.)

Klasická ekonómia (18. st.)

2. SOCIAL STATE

Klasický sociálny štát (koniec 19. a zač. 20.st.)

Intervencionistická ekonómia (zač.20.st.)

3. PROSPERITY STATE

Štát blahobytu (2. pol. 20.st.)

Neokonzervatívna ekonómia (70.roky 20. st.) 4. MODERN SOCIAL STATE

Moderný sociálny štát (zač. 21. st.)

LIBERÁLNE MODELY

sociálneho charakteru štátu

INTERVENCIONISTICKÉ MODELY

sociálneho charakteru štátu

Obrázok 6 Vývoj modelov sociálneho štátu

Zdroj: Korimová, G. – Jakab, K. 2009. Základné hodnoty moderného sociálneho štátu. In: Sociálna politika súčasnosti v kontexte protirečení doby; Korimová, G. 2007. Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. S. 43.

4.1.2. Model moderného sociálneho štátu a jeho typy

Na základe výskumu vývoja jednotlivých modelov sociálneho štátu sa budeme ďalej

zaoberať typológiou sociálnych politík modelu moderného sociálneho štátu (podľa nás

61

európskeho). V tejto súvislosti nadväzujeme na už známe kategorizácie iných autorov (napr.

Leibfried, 2000), ktorí uvádzajú rôzne modely sociálnych politík (resp. sociálnych štátov). Na

základe štúdia odbornej literatúry vyslovujeme názor, že ide o vymedzenie rôznych typov

modelu moderného sociálneho štátu (MSS). Preto sme pristúpili k ich vlastnej interpretácii a

vymedzujeme týchto 5 typov: Škandinávsky (severský), Kontinentálny (sociálno-trhový),

Anglosaský (atlantický), Juhoeurópsky (stredomorský), Tranzitívny (stredoeurópsky).

V tabuľke znázorňujeme základné identifikácie uvádzaného modelu, ktoré naznačujú

určitú priorizáciu hlavných cieľov sociálnej politiky v jej jednotlivých typoch (Tabuľka 5).

Tabuľka 5 Vymedzenie modelu MSS prostredníctvom piatich typov sociálnych politík

Typ MSS Škandinávsky (severský)

Kontinentálny (sociálno-trhový)

Anglosaský (atlantický)

Juhoeurópsky (stredomorský)

Tranzitívny (stredoeurópsky)

Kritérium právo kapitácia potreba potreba, kapitácia potreba, právo

Charakteristika

plná zamestnanosť, sociálny štát

je hlavný zamestnávateľ

a garant minimálnej

sociálnej siete

celkový rast, sociálny štát je hlavný garant minimálnej

sociálnej siete a zamestnávateľ len v krajnom

prípade

celkový rast, sociálny štát je

garant reziduálnej sociálnej siete,

vynucuje pracovnú aktivitu

celkový rast, sociálny štát je len

čiastočne inštitucionalizovaný

zamestnanosť, rast ekonomiky, sociálny štát je hlavný garant minimálnej

sociálnej siete a čiastočne

zamestnávateľ

Právo na prácu,

sociálnu ochranu

sociálne istoty adresný príjmový transfer

prácu a blahobyt je deklarované

prácu, sociálne istoty, sociálnu

ochranu

Podpora sociálneho zabezpečenia

inštitucionalizovaný koncept sociálneho občianstva

minimálna podpora

implementovaná len čiastočne

postupná inštitucionalizácia

konceptu sociálneho občianstva

Prioritná politická ideológia

sociálna demokracia konzervativizmus, liberalizmus

kresťanská demokracia

mix liberálno-konzervatívna,

sociálna demokracia

Centrálne inštitúcie štát, trh rodina štát, trh

Rozsah extenzívny obmedzený čiastočne extenzívny

Objekt ochrany občan napojený na trh

práce občan, člen

rodiny člen rodiny alebo

miestnej komunity občan, rodina

MSS = Modern social state

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Leibfried, S. Toward a Eureopean welfare state? 2000, s. 193; http://www.fes.de/internationalepolitik.

Európska integrácia doteraz ukazuje, že existuje mimoriadna opozícia voči

delegovaniu právomocí v oblasti sociálnej politiky. Odráža sa to v pomerne nedostatočnej

vyvinutosti sociálno-politických kompetencií Únie, ktoré však boli napriek tomu výrazne

rozšírené od zahrnutia Sociálnej charty do Amsterdamskej zmluvy. Okrem toho sa od roku

62

2000 v rámci otvorenej metódy koordinácie zvýšila koordinácia, hoci nie harmonizácia,

sociálnej politiky (O´Connor, 2005, http://www.fes.de/internationalepolitik).

Rozdielne úrovne harmonizácie členských krajín EÚ sú výsledkom diverzity

európskych ekonomických a sociálnych modelov. Rozličné sociálne režimy v tom procese

fungujú ako „filtre“ vo vzťahu k európskej politike a mali by viesť k rozličným „výsledkom“,

ak sú ich „vstupy“ identické (Dauderstädt, 2004, http://www.fes.de/internationalepolitik).

V nasledujúcej tabuľke (Tabuľka 6) uvádzame niektoré štáty EÚ a členíme podľa typu

sociálneho štátu. Súčasne sme k nim priradili typ hospodárstva (index koordinácie =

ukazovateľ, ktorý vyjadruje mieru koordinácie hospodárstva zo strany štátu, ako intenzívne vstupuje

štát do hospodárskych procesov), podiel hrubého národného produktu (HNP) na obyvateľa,

mieru sociálnej ochrany, nerovnosť distribúcie príjmov a rozdelenie členských štátov na

čistých platcov a čistých príjemcov.

Skupina štátov (Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Rakúsko, Taliansko) má záujem

na pokračovaní európskej integrácie a vytvorení spoločných štandardov na vysokej úrovni,

pretože veria, že výsledkom bude zabezpečenie schopnosti prežiť pre ich vlastné hospodárske

a sociálne modely, najmä ak sú konfrontované s konkurenčným tlakom EÚ, ktorá sa stáva

heterogénna. Súčasne, majú len malý záujem na rozšírení politiky medzištátneho

prerozdeľovania v rámci EÚ, pretože ako pomerne bohaté krajiny by museli poskytnúť

väčšinu fondov.

Skupina štátov (Spojené kráľovstvo, Dánsko, Švédsko, Fínsko) má rovnako záujem na

minimalizácii medzištátneho prerozdeľovania, pretože ako čistí platcovia sú rovnako do

značnej miery zapojení do financovania prerozdeľovania. Škandinávske štáty budú mať

záujem na harmonizácii a regulácii, nakoľko by to znížilo konkurenčný tlak. Tieto štáty sa

môžu objektívne obávať, že inštitucionalizácia spoločného moderného (európskeho)

sociálneho modelu poškodí operačnú schopnosť a integritu ich vlastného typu sociálneho

štátu.

Tranzitívne štáty, ako hlavní prijímatelia medzištátneho prerozdeľovania v rámci EÚ,

sú skupinou, ktorá bude takúto politiku prerozdeľovania preferovať aj na najbližšie roky. Ich

ekonomické systémy dokumentujú, že sú relatívne vzdialené od sociálneho štátu jadra

Európy. Preto sa tieto krajiny obávajú ohrozenia ich ekonomických konkurenčných výhod

postavených na nízkych platoch a nízkej miere zdaňovania. Získať ich súhlas s vytvorením

vysokých spoločných štandardov a inštitucionalizácie spoločnej európskej politike bude

závisieť od prípadnej kompenzácie obetovaných benefitov spôsobených stratou konkurenčnej

výhody.

63

Tabuľka 6 Typológia sociálnych politík (resp. sociálnych štátov) v niektorých členských krajinách EÚ v modeli MSS (2001 – 2004)

Členský štát Typ sociálneho štátu

Typ hospodárstva

(index koordinácie 2001–2004)

HNP na hlavu (PPP)

2004 ako %

priemeru EÚ-25

(EÚ-25: 100)

Rozdiel v miere

sociálnej ochrany

porovnaný s priemerom EÚ-25 (EÚ-25:26,9%)

Nerovnosť distribúcie

príjmov (2004) (EÚ-

15: 4,4)

Čistí platcovia/

príjemcovia (P=

platcovia, R=

príjemcovia)

Rakúsko Kontinentálny Koordinované (3,8) 122,22% +1,7% 3,8 P

Francúzsko Kontinentálny Koordinované (8,0) 108,55% +2,2% 4,2 P

Nemecko Kontinentálny Koordinované (4,8) 108,12% +2,2% 4,4 P

Holandsko Kontinentálny /Škandinávsky

Koordinované (2,7) 123,50% -0,6% 4* P

Taliansko Juhoeurópsky

Koordinované (4,5) 103,42% -1,5% 5,6 P

Dánsko Škandinávsky Liberálny /

Koordinovaný (-1,6)

123,06% +3,1% 3,4 P

Fínsko Škandinávsky Liberálny (-5,4) 113,68% -0,8% 3,5 P

Švédsko Škandinávsky Koordinovaný /

Liberálny (0,9)

118,38% +5,4% 3,3 P

Veľká Británia Anglosaský Liberálny

(-5,8) 115,81% -1,0% 5,3* P

Írsko Anglosaský Liberálny (-4,8) 138,46% -11,1% 5 R

Grécko Juhoeurópsky Koordinovaný (11,6) 83,76% -1,5% 6 R

Španielsko Juhoeurópsky Koordinovaný (4,7) 98,29% -7,7% 5,1 R

Portugalsko Juhoeurópsky Koordinovaný (6,5) 70,94% -4,3% 7,2 R

Česká republika

Tranzitívny

Koordinovaný (4,4) 73,08% -7,1% 3,4 R

Maďarsko Tranzitívny Liberálny (-3,3) 61,54% -5,9% 3,3* R

Poľsko Tranzitívny Liberálny /

Koordinovaný (-1,8)

49,57% -5,6% 5* R

Slovensko Tranzitívny Liberálny (-2,8) 55,23% -9,1%* 5,8 R

* hodnota z roku 2003

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: http://www.fes.de/internationalepolitik.

Postoj k medzištátnemu prerozdeľovaniu je čiastočne iný u tých štátov, ktoré doteraz

z neho profitovali (Španielsko, Portugalsko, Grécko) a majú pomerne koordinované

ekonomické politiky. Týka sa to však aj Írska, ktoré sa odlišuje od ideálneho anglosaského

modelu (Daly/Yeates, 2003, http://www.fes.de/internationalepolitik) kvôli rozšíreniu

64

mechanizmov koordinácie trhovej ekonomiky (napríklad sociálnych dohôd medzi

zamestnávateľmi a odbormi). Veľká Británia je takto jediným predstaviteľom anglosaského

modelu v EÚ s liberálnou trhovou ekonomikou.

V súčasnosti existuje zhoda na „minimálnych sociálnych štandardoch“ alebo

„sociálnych nárokoch“ na európskej úrovni. V tomto kontexte možno zatiaľ formovať vlastné

typy moderných sociálnych politík na národnej či užšej medziregionálnej úrovni. Odborné,

ale aj politické diskusie sa však rozchádzajú v názoroch o podstate a štruktúre „sociálnych

štandardov“. Názorová nejednotnosť je typická napr. pri akceptácii minimálnej mzdy.

4.2. Analýza typov sociálnej politiky vo vybraných štátoch EÚ

Rozvoj modernej spoločnosti na rozhraní dvoch tisícročí je sprevádzaný aj kritikou

štátu blahobytu. Naším cieľom je na základe verifikácie štatistických údajov dokladovať

trendy vývoja rastu verejných výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách s

rozdielnymi typmi sociálnej politiky (Nemecko, Švédsko a Veľká Británia). Uvádzame ich

stručnú charakteristiku tak, ako je zatiaľ zaužívaná v odbornej literatúre, kde sa nedostatočne

terminologicky rozlišuje model a typ sociálnej politiky (resp. sociálneho štátu). Zároveň

v závere každého modelu uvedieme nami novovymedzený typ sociálnej politiky modelu

moderného sociálneho štátu, čo považujeme za jeden z teoretických prínosov tejto práce.

Nemecký (konzervatívno-korporativistický) model

Nemecký model je historicky najstarší. Vychádza z povinného sociálneho poistenia

pracujúcich. Štát garantuje iba základné spoločensky uznané minimá potrieb a tak dáva

priestor pôsobeniu neštátnych subjektov. Konzervatívnym sa nazýva pre jeho efekt

statusových rozdielov medzi jednotlivými profesiami a odbormi (nekladie dôraz na

medziosobné prerozdeľovanie, tak ako anglo-americký model). Podstatou tohto modelu je, že

sociálne potreby majú byť primárne uspokojované na základe výkonu a produktivity (preto sa

v niektorých Zdrojoch uvádza aj ako výkonový model). Miera redistribúcie a zásahov štátu je

vyššia ako v anglo-americkom modeli, ale nižšia ako v škandinávskom modeli.

Cieľom nemeckej sociálno-trhovej ekonomiky je zabezpečiť voľnú súťaž, posilniť

sociálnu spravodlivosť a poskytovať systém sociálneho zabezpečenia. Expanzia sociálnej

politiky je charakteristická najmä systémom sociálneho poistenia a štátnych sociálnych dávok,

65

rodinnej politiky a pomoci mladým ľuďom, redistribučnou politikou a formovaním príjmu

a bohatstva.

Osobitne zložitým vývojom prešiel nemecký sociálny systém, a to v súvislosti aj so

zjednotením Nemecka. Po zjednotení Nemeckej Spolkovej Republiky (NSR) a Nemeckej

Demokratickej Republiky (NDR) 3. 10. 1990 ostal v platnosti sociálny systém NSR a systém

NDR ostal dočasne používaný na území bývalej NDR. Systémy NSR a NDR sa zlúčili 1. 1.

1992, keď vstúpil do platnosti Sociálny zákon časť VI.

Na základe nami vymedzenej typológie hovoríme o kontinentálnom (sociálno-

trhovom) type sociálnej politiky modelu moderného sociálneho štátu.

Škandinávsky (sociálno-demokratický) model

Základom škandinávskeho modelu je univerzalizmus sociálneho zabezpečenia, čo

znamená, že všetci občania sú zaopatrení voči sociálnym rizikám bez ohľadu na výšku svojich

príjmov. Štát má zodpovednosť za blahobyt všetkých občanov, teda sociálne potreby občanov

vníma ako sociálne práva. Základným nástrojom sú univerzálne vyplácané dávky. Miera

redistribúcie a zásahov štátu je zo všetkých troch modelov najvyššia, tento model je preto

veľmi náročný na ekonomické zdroje. Štát nedáva takmer žiadny priestor pôsobeniu

neštátnych subjektov.

Švédska sociálna politika presadzuje plnú zamestnanosť, rovnaké príležitosti

a spravodlivé prerozdelenie bohatstva. Cieľom je, aby sa nezamestnaný zamestnal v čo

najkratšom čase. Okrem navrátenia nezamestnaných na trh práce je tiež dôležité investovať do

celoživotného vzdelávania a školení na pracovisku s cieľom predchádzať riziku

nezamestnanosti. Takéto myslenie prináša dividendy z hľadiska konkurencieschopnosti a

produktivity.

Škandinávske krajiny majú dlhodobú tradíciu aktívneho využívania verejných

investícií na stimuláciu rastu, vytváranie pracovných miest a zlepšovanie životných

podmienok. Vysoké investície do vzdelania, výskumu, modernizácie pracovnej sily,

infraštruktúry, ako aj do zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o deti nielenže zabezpečili

pevný základ konkurencieschopnosti škandinávskych krajín, ale zároveň ovplyvnili cyklické

pohyby ich ekonomík. Makroekonomická politika sa tak stala priamym nástrojom na

zabezpečenie prosperity škandinávskych krajín. Verejné výdavky orientované vo veľkom

rozsahu do spomenutých oblastí sú financované z relatívne vysokého zdaňovania.

V posledných desaťročiach sa najmä vďaka zavádzaniu rôznych kombinácií

sociálneho poistenia, sociálnej podpory a univerzálnych dávok rozdiely medzi uvedenými

66

tromi typmi sociálneho štátu (ale aj v ostatných štátoch) postupne stierajú a systémy

predstavujú hybridný mix takýchto idealizovaných typov modelu moderného sociálneho štátu.

Na základe nami vymedzenej typológie hovoríme o škandinávskom (severskom) type

sociálnej politiky modelu moderného sociálneho štátu.

Anglo-americký (liberálno-reziduálny) model

Anglo-americký systém vychádza z princípu minimálnej sociálnej podpory v reálnej

hmotnej núdzi. Jeho cieľom je najmä solidarita s občanmi v reálnej hmotnej núdzi. Tento

model sa snaží ponechať čo najviac priestoru trhovým mechanizmom (vyjadruje liberálnosť

modelu). Keď zlyhá trh, jeho inštitúcie a rodina, tak až vtedy nastupuje sociálna politika štátu.

Tento typ má korene vo filozofii tzv. laisser faire. Miera redistribúcie a zásahov štátu je zo

všetkých troch modelov najnižšia.

Sociálna politika Veľkej Británie má dlhoročnú liberálnu tradíciu. Významnou

tendenciou sociálnej politiky vo Veľkej Británii je presúvanie zodpovednosti za životný

štandard na jednotlivca. Tomuto smerovaniu zodpovedajú konkrétne sociálno-politické

opatrenia, ktoré na jednej strane oslabujú vplyv štátu (napr. redukcia štátnych subvencií vo

všetkých oblastiach sociálnej politiky) a na druhej strane posilňujú postavenie občana

(napr. prostredníctvom nízkej úrovne zdanenia osobných príjmov). Jedinou časťou sociálnej

sféry, kde vplyv štátu zostal výrazný je oblasť legislatívnych iniciatív, ktoré však takisto

smerujú k štátnej deregulácii, decentralizácii štátnej správy a participácii občanov.

So zvýraznením úlohy občana v sociálnej politike súvisí aj jeho premenovanie na klienta,

príp. konzumenta sociálnych dávok a služieb.

Súčasný stav jednotlivých oblastí sociálnej politiky Veľkej Británie obsahuje tieto

najvýraznejšie charakteristiky: V sociálnom zabezpečení pretrváva snaha o vyňatie čo

najväčšieho počtu sociálnych služieb zo štátnej sféry s ich následnou privatizáciou,

znižovanie hladiny sociálnych dávok, odinštitucionalizovanie sociálnej pomoci a jej

priblíženie občanovi s cieľom zvýšiť participáciu dobrovoľných a súkromných organizácii

a zaistiť tak pluralitu poskytovania sociálnej pomoci.

Na základe nami vymedzenej typológie hovoríme o anglosaskom (atlantickom) type

sociálnej politiky modelu moderného sociálneho štátu.

Podľa G. Korimovej vystupuje Nemecko ako garant sociálneho statusu, Švédsko ako

sociálne vyvážená ekonomika a Veľká Británia ako garant minimálneho štandardu (2007, s.

62).

67

4.2.1. Vybrané finančné nástroje sociálnej politiky

Sociálna politika sa realizuje pomocou rôznych nástrojov, ktoré môžeme rozlíšiť

z hľadiska viacerých úrovní, členení a hľadísk použiteľných na klasifikáciu nástrojov, ktoré

zohľadňujú funkciu, cieľovú skupinu a pod. Na prehľadné rozdelenie nástrojov sociálnej

politiky sme zvolili za základné kritérium charakter ich uplatnenia vo vzťahu k občanovi.

V rámci výskumu stručne vymedzujeme základné finančné nástroje30 Rozdeľujeme

ich ako nástroje prerozdeľovania na:

– nástroje výberu prostriedkov (dane a odvody),

– nástroje rozdeľovania prostriedkov (systém sociálneho zabezpečenia).

Nástroje výberu prostriedkov

Jeden z hlavných cieľov sociálnej politiky – solidaritu, dokážu štátne inštitúcie

zabezpečiť priamo len prostredníctvom prerozdeľovania prostriedkov medzi skupinami

obyvateľov. Základným nástrojom získavania prostriedkov na financovanie sociálneho

systému sú dane a odvodový systém. Predstavujú najsilnejší nástroj sociálnej politiky, pretože

priamo ovplyvňujú objem prerozdeľovaných prostriedkov.

Daňový systém aplikuje dve základné kategórie daní – dane z príjmov a nepriame

dane. Dane z príjmov sa vzťahujú na všetky právnické a fyzické osoby. Podmienka existencie

dostatočnej výšky zdaniteľných príjmov však znižuje počet platiacich subjektov, preto

v konečnom dôsledku daň nie je celoplošná. Rozsah zdanenia príjmov do značnej miery

ovplyvňuje charakter ekonomickej aktivity právnických resp. fyzických osôb. Príliš vysoké

zaťaženie brzdí ekonomický rast a ochotu investovať. Naopak, nízke sadzby lákajú kapitál,

ktorý prostredníctvom vyplatených miezd zvyšuje životnú úroveň obyvateľov krajiny.

Nepriame dane majú na rozdiel od daní z príjmu extenzívnejší sociálny dopad, pretože

postihujú celú spoločnosť, každého jednotlivca. Na dávky sociálneho systému a sadzby

nepriamych daní sa dá pozerať ako na spojené nádoby. Zatiaľ čo dávky sociálneho systému

predstavujú záchrannú sociálnu sieť pre ľudí s nízkym príjmom, príliš vysoká sadzba DPH sa

im stáva záťažou.

Odvodový systém zabezpečuje finančné zdroje na úhradu zdravotnej starostlivosti

a dávok vyplácaných inštitúciou poverenou vyplácaním sociálnych dávok. Na rozdiel od daní

z príjmu sa odvody vzťahujú len na ekonomicky aktívne fyzické osoby. Za ekonomicky

neaktívnych občanov platí odvody do poistných fondov štát z prostriedkov vybraných na

30 Okrem finančných nástrojov rozlišujeme aj nefinančné nástroje ako nástroje legislatívnych úprav sociálneho zabezpečenia (pracovné a občianske právo). Bližšie sa im venujeme v časti 4.3.1.

68

daniach. Odvody rozdeľujeme na odvody platené zamestnávateľom a odvody platené

zamestnancom.

Nástroje rozdeľovania prostriedkov

Medzi nástroje prerozdeľovania prostriedkov patria verejné statky, služby a dotácie

poskytované zo ŠR vrátane zdravotnej starostlivosti a systém sociálneho zabezpečenia.

Sociálny systém je z pohľadu rozdeľovania prostriedkov komplexná štruktúra

pozostávajúca z mnohých inštitúcií a rôznych druhov dávok. Vymedzenie hraníc sociálneho

systému je podmienené klasifikovaním verejných služieb ako súčasti sociálnej politiky štátu.

Každý z troch skúmaných sociálnych modelov (teda aj každý skúmaný štát) má

vlastný sociálny systém a štruktúru systému sociálneho zabezpečenia. Štruktúre verejných

výdavkov zameraných na sociálnu ochranu Veľkej Británie, Nemecka a Švédska sa budeme

podrobne venovať v ďalšej časti.

Sociálne zabezpečenie ako významný finančný nástroj sociálnej politiky

Okrem sociálnych práv definovaných v ústave každého štátu sú členské štáty EÚ

viazané aj systémom medzinárodných dohôd a dokumentov, ako je napríklad Dohovor č. 102

Medzinárodnej organizácie práce (ILO) o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia z roku

1952 a ďalších, už prezentovaných dokumentov.

Pre účely tejto práce definujeme ciele sociálneho systému odvodením od pôvodných

zámerov sledovaných pri vzniku sociálnych systémov vo svete a od úloh, ktoré postupne boli

do sociálneho systému pričleňované v procese jeho vývoja. Akceptujú sa tri základné

podsystémy sociálneho zabezpečenia ako hlavného nástroja sociálnej politiky:

1. Sociálne poistenie – vyrovnávanie interpersonálnych rozdielov v príjme počas

života ekonomicky aktívneho jednotlivca (nemocenské, dôchodkové, úrazové a iné).

2. Štátna sociálna podpora – sledovanie vládou definovaných sociologických cieľov

pomocou prerozdeľovacích dávok (demograntov). Rozlišujeme tu jednotlivé politiky: politika

zamestnanosti, podpora rodiny, bývania, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a štátneho

vzdelávania.

3. Štátna sociálna pomoc – pomoc občanom v hmotnej núdzi. Ide o solidárne

prerozdeľovanie zdrojov za účelom zmiernenia interpersonálnych rozdielov v príjme (napr.

dávky v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť atď.).

69

4.2.2. Analýza sociálnej ochrany a vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov

Systém sociálneho zabezpečenia, ako hlavný realizačný nástroj sociálnej politiky, má

vnášať do ekonomiky sociálny aspekt. Slúži na elimináciu sociálnych rizík a znižovanie

sociálnych nerovností medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Väčší objem prostriedkov

spotrebovaných v sociálnej oblasti, vytvára v krajine určité predpoklady na menšie sociálne

rozdiely a väčšiu ochranu v prípade vzniku nejakej sociálnej udalosti (materstvo,

práceneschopnosť, dôchodkový systém a pod.)

Oblasť sociálnej politiky, hlavne jej praktického uplatňovania, je predmetom pomerne

rozsiahlych štatistických výskumov na národnej, európskej a celosvetovej úrovni. S ohľadom

na množstvo a rôznorodosť týchto ukazovateľov ekonomického vývoja a sociálnych štatistík

sme sa rozhodli analyzovať sociálnu ochranu ako nástroj sociálnej politiky a jej dva sociálno-

ekonomické ukazovatele, ktorými je možné zistiť mieru, kvalitu a tendencie vývoja každého

typu sociálnej politiky (sociálneho štátu).

V tejto časti práce osobitne skúmame programy na sociálnu ochranu (predovšetkým

výdavky) podľa ich vnútornej štruktúry. Členenie programov sociálnej ochrany (príjmov

a výdavkov) sme spracovali na obrázku (pozri Obrázok 5, s. 43).

Zároveň analyzujeme nami navrhnuté sociálno-ekonomické ukazovatele sociálnej

ochrany a to sociálnu kvótu, v rámci ktorej komparujeme a analyzujeme podiel výdavkov na

sociálnu ochranu na HDP, a sociálny rozpočet, v ktorom komparujeme a analyzujeme podiel

výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR.

Vyššie uvedené sociálno-ekonomické ukazovatele budeme skúmať pre vybrané tri

štáty EÚ (Nemecko, Švédsko, Veľká Británia), ktoré majú typickú sociálnu politiku

z hľadiska rozdielnych priorít v nej a tým aj rozdielnych výdavkov na sociálnu ochranu.

Analogicky postupujeme aj v rámci výskumu pre Slovensko.

Pri napĺňaní cieľov tejto časti dizertačnej práce vychádzame z dvoch hypotéz:

H0: Pri budovaní moderného sociálneho štátu EÚ je evidentná konvergenčná sociálna

politika vybraných členských štátov

H1: Podiel výdavkov na sociálnu ochranu v rámci sociálneho rozpočtu a sociálnej

kvóty má rastúcu tendenciu.

V rámci výskumu sme vychádzali z údajov z tabuľky (Príloha 3, s. 163), kde sme

sústredili všetky základné a pre nás potrebné štatistické ukazovatele (HDP, výdavky ŠR,

výdavky na sociálnu ochranu) a z ktorých sme vypočítali a analyzovali ďalšie potrebné údaje.

Výskum sme uskutočnili v časovom období 1995 – 2005, čo považujeme za dostatočný

70

časový úsek na to, aby sme zaznamenali vývojové tendencie a zmeny vo výdavkoch na

sociálnu ochranu.

4.2.2.1 Sociálna ochrana

Sociálnu ochranu, tak ako sme to už viackrát prezentovali, považujeme v našej

dizertačnej práci za synonymum sociálneho zabezpečenia. Dôvodom, prečo osobitne

analyzujeme sociálnu ochranu, je tá skutočnosť, že relevantné európske a štatistické inštitúcie

(OECD, Eurostat) začali postupne používať práve termín sociálna ochrana na úkor termínu

sociálne zabezpečenie. Obsahovo je to však tá istá sústava cieľov ako pri sociálnom

zabezpečení. Ďalším dôvodom je detailnejšie vnútorné členenie a rozpracovanie obsahu

sociálnej ochrany podľa metodiky ESSPROS, čím sme mohli uskutočniť komparáciu tých

istých štatistických súborov vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov.

V rámci sociálnej ochrany analyzujeme a komparujeme predovšetkým výdavky na

sociálnu ochranu a príjmy na sociálnu ochranu len ako doplňujúce, keďže výdavky na

sociálnu ochranu skúmame v ďalšej časti a to ako z hľadiska sociálnej kvóty, tak aj z hľadiska

sociálneho rozpočtu. Výdavky na sociálnu ochranu ďalej skúmame aj z hľadiska ich štruktúry

podľa účelu (pozri Obrázok 5, s. 43).

A/ Výdavky na sociálnu ochranu

Z dôvodu lepšej orientácie vo výške celkových výdavkov na sociálnu ochranu

v skúmaných štátoch uvádzame ich vývoj v jedenásťročnom časovom horizonte (Tabuľka 7).

Tabuľka 7 Vývoj celkových výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (v mil. Eur)

Krajina /rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Nemecko 521263 549721 553603 566029 587504 604313 621269 642954 655631 654515 659912Švédsko 66586 73094 72830 72216 76446 81792 78418 85086 89490 91927 92066 Veľká Británia 250206 267226 327538 347055 369382 430874 448396 448005 431462 467615 492697

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu a www.oecd.org.

Bázické a medziročné indexy rastu, ako aj priemerné koeficienty rastu sociálnych

výdavkov sme vypočítali a sústredili do tabuľky (Tabuľka 8).

71

Tabuľka 8 Indexy rastu celkových výdavkov na sociálnu ochranu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005

krajina / rok

1996 / 1995

1997 / 1996

1998 / 1997

1999 / 1998

2000 / 1999

2001 / 2000

2002 / 2001

2003 / 2002

2004 / 2003

2005 / 2004

2005 / 1995

priemerný koeficient

rastu Nemecko 1,0546 1,0071 1,0224 1,0379 1,0286 1,0281 1,0349 1,0197 0,9983 1,0082 1,2660 1,0239 Švédsko 1,0977 0,9964 0,9916 1,0586 1,0699 0,9588 1,0850 1,0518 1,0272 1,0015 1,3827 1,0329 Veľká Británia 1,0680 1,2257 1,0596 1,0643 1,1665 1,0407 0,9991 0,9631 1,0838 1,0536 1,9692 1,0701

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 7.

Vývoj výšky celkových výdavkov na sociálnu ochranu vyjadrujú indexy rastu

výdavkov na sociálnu ochranu (zmena v roku 2005 oproti roku 1995). Index rastu výdavkov

na sociálnu ochranu vykazuje nárast týchto výdavkov v roku 2005 oproti roku 1995 vo

všetkých troch skúmaných krajinách. V Nemecku stúpli výdavky na sociálnu ochranu

o 26,6%, vo Švédsku o 38,27% a vo Veľkej Británii až o 96,91% (najvyšší nárast výdavkov

vo Veľkej Británii môžeme odôvodniť snahou o riešenie vysokého rastu nezamestnanosti

a chudoby v krajine). Z priemerného koeficientu rastu vyplýva, že najviac rástli priemerne

ročne (o 7,01%) výdavky na sociálnu ochranu vo Veľkej Británii, vo Švédsku približne

o 3,29% a najmenej rástli v priemere v Nemecku (o 2,39%).

Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu podľa jednotlivých účelov

Výdavky na sociálnu ochranu budeme v tejto časti členiť na sociálne dávky na účel:

Invalidita, Nezamestnanosť, Pozostalí, Rodina/deti, Staroba, Choroba/zdravotná starostlivosť.

Zároveň používame nami zvolenú metodiku, t. j. na nasledujúcich obrázkoch

(Obrázok 7 – Obrázok 9) prezentujeme sociálno-ekonomické ukazovatele vo vybraných

štátoch a to vo forme podielov jednotlivých sociálnych dávok podľa účelov na celkových

výdavkoch na sociálnu ochranu.

72

Nemecko

05

1015202530354045

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

rok

% s

ociá

lnyc

h vý

davk

ov

invalidné nezamestnanecké pozostalostné rodinné starobné zdravotné


výdavkoch na sociálnu ochranu v Nemecku za obdobie 1995 – 2005 (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.

Na výdavkoch na sociálnu ochranu sa v Nemecku v sledovanom období 1995 – 2005

(Obrázok 7) najviac podieľali výdavky na starobné dávky (min. 39,9% v roku 1996, max.

42,2% v roku 2005). Výdavky na starobné dávky od roku 1996 mierne stúpali, čo je

spôsobené starnutím obyvateľstva. Ďalšou skupinou výdavkov, ktoré sa v značnej miere

podieľajú na sociálnej ochrane sú zdravotné dávky (min. 27% v roku 2004, max. 31,1%

v roku 1995). Ako vidíme z grafu, výdavky na zdravotné dávky po roku 1995 mierne klesali,

čo však nebolo odrazom zlepšovania zdravotného stavu obyvateľstva, ale skutočnosťou, že

po tomto období vznikli v Nemecku tzv. zdravotné fondy, ktoré nie sú súčasťou verejných

výdavkov. V Nemecku sa v sledovanom období zvýšila podpora rodiny v rámci rodinnej

politiky, ktorá je dominantou v tomto type sociálnej politiky. To sa odrazilo v raste rodinných

výdavkov zo 7,5% v roku 1995 na 11,2% v roku 2005. Výdavky na ostatné typy dávok

(invalidné, nezamestnanecké a pozostalostné) majú na sociálnej ochrane vyrovnaný podiel

v celom sledovanom období, čo je odrazom účinnej politiky zamestnanosti, zvýšenej

starostlivosti o občanov so zdravotným postihnutím a dobrej prenatálnej a natálnej

starostlivosti o matky a deti (i keď mierny nárast výdavkov je zrejmý, ale hlavne z dôvodu

zvyšovania invalidných dávok). Vyrovnaný podiel pozostalostných výdavkov je do určitej

miery potvrdením trendu dlhovekosti a kvalitnej geriatrickej starostlivosti.

73

Švédsko

0,05,0

10,015,020,025,030,035,040,045,0

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

rok

% s

ociá

lnyc

h vý

davk

ov

invalidné nezamestnanecké pozostalecké rodinné starobné zdravotné


výdavkoch na sociálnu ochranu vo Švédsku za obdobie 1995 – 2005 (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.

Na sociálnej ochrane sa vo Švédsku v sledovanom období 1995 – 2005 (Obrázok 8)

najviac podieľali výdavky na starobné dávky (min. 35,1% v roku 1995, max. 38,3% v roku

2005). Ďalšou skupinou výdavkov, ktoré sa v značnej miere podieľajú na sociálnej ochrane sú

zdravotné dávky (min. 22% v roku 1995, max. 27,3% v roku 2002). Vo Švédsku sa významne

znížil podiel výdavkov na dávky v nezamestnanosti (z 10,8% v roku 1995 na ustálenú hladinu

6% od roku 2001). Znižovanie podielu výdavkov na nezamestnanecké dávky je čiastočne

spôsobené sprísnením podmienok na získanie týchto dávok a zároveň aj lepšou aktívnou

politikou trhu práce. V sledovanom období však mierne stúpli výdavky na dávky v invalidite,

čo podľa nášho názoru súvisí s rastom vyššej sociálnej ochrany tejto marginalizovanej

skupiny a určitým nárastom občanov so zdravotným postihnutím, ako dôsledok globálneho

zhoršovania zdravotného stavu populácie. Výdavky na ostatné typy dávok majú na sociálnej

ochrane vyrovnaný podiel.

74

Veľká Británia

05

1015202530354045

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

rok

% s

ociá

lnyc

h vý

davk

ov

invalidné nezamestnanecké pozostalecké rodinné starobné zdravotné


výdavkoch na sociálnu ochranu vo Veľkej Británii za obdobie 1995 – 2005 (v %)

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.europa.eu.

Na sociálnej ochrane sa vo Veľkej Británii v sledovanom období 1995 – 2005

(Obrázok 9) opätovne a najviac podieľali výdavky na starobné dávky (min. 39,3% v roku

1995, max. 44,4% v roku 2000). Výdavky na starobné dávky od roku 1995 mierne stúpali do

roku 2000, následne klesali až do roku 2005. Ďalšou skupinou výdavkov, ktoré sa v značnej

miere podieľajú na sociálnej ochrane sú zdravotné dávky (min. 24% v roku 1995, 1996

a 1997; max. 30,9% v roku 2005). Rast podielu výdavkov na zdravotné dávky je čiastočne

spôsobený nižšou mierou spolufinancovania zdravotnej starostlivosti občanmi. Vo Veľkej

Británii sa znížil podiel výdavkov na dávky v nezamestnanosti (z 5,6% v roku 1995 na menej

ako 2,8% od roku 2001). Znižovanie podielu výdavkov na nezamestnanecké dávky je

čiastočne spôsobené sprísnením podmienok na získanie týchto dávok, ako aj razantným

záujmom štátu o rozvoj sociálneho podnikania, keď sa im podarilo znovu zamestnať

dlhodobo vylúčené osoby z trhu práce a legislatívne rozvinúť sieť sociálnych podnikov

prostredníctvom heterogénnych subjektov, hlavne neziskových organizácií. V sledovanom

období taktiež klesol podiel výdavkov na rodinné dávky, čo súvisí s demografickým vývojom.

Výdavky na ostatné typy dávok majú na sociálnej ochrane vyrovnaný podiel.

Pre porovnávanie jednotlivých dávok podľa účelu sme sústredili jednotlivé výdavky

na sociálnu ochranu podľa účelu a to spoločne vo všetkých troch štátoch (Tabuľka 9 –

Tabuľka 14, Obrázok 10 – Obrázok 15).

75

Starobné dávky

Tabuľka 9 Výdavky na starobné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)

krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 40,9 39,9 40,4 40,6 40,4 40,8 41 41,1 41,2 42 42,2 Švédsko 35,1 36,8 37,3 37,7 37,2 37,2 37,7 37,4 38,1 38,1 38,3 Veľká Británia 39,3 40,1 41,8 41,2 42,3 44,4 42,4 41,7 41,3 41,2 41,7


30

32

34

36

38

40

42

44

46

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Nemecko Švédsko Veľká Británia

Obrázok 10 Výdavky na starobné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005

(% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 9.

Dávky v invalidite

Tabuľka 10 Výdavky na dávky v invalidite vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)

krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 6,8 7,3 7,9 8 7,9 7,8 7,8 7,8 7,8 7,8 7,7 Švédsko 12,2 11,7 11,5 11,9 12,6 12,8 13,3 13,8 14,2 14,9 15,4 Veľká Británia 10,9 10,5 10,3 10,2 9,7 9,4 9,3 9,6 9,4 9,3 9


76

6

8

10

12

14

16

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005


Obrázok 11 Výdavky na dávky v invalidite vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –

2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 10.

Pozostalostné dávky

Tabuľka 11 Výdavky na pozostalostné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)

krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 1,8 1,7 1,7 1,7 1,6 1,6 1,5 1,5 1,4 1,3 1,3 Švédsko 2,3 2,4 2,3 2,2 2,2 2,2 2,2 2,1 2,3 2,2 2,2 Veľká Británia 3,9 3,9 4,1 3,9 4 4,3 3,9 3,6 3,5 3,3 3,3


1

1,5

2

2,5

3

3,5

4

4,5

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005


Obrázok 12 Výdavky na pozostalostné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 –

2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 11.

77

Nemocenské, materské dávky a zdravotná starostlivosť

Tabuľka 12 Výdavky na nemocenské, materské dávky a zdravotnú starostlivosť vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)

krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 31,1 29,6 28,4 28,1 28,2 28,3 28,5 28 27,8 27 27,3 Švédsko 22 22,1 22,9 24,4 25,3 27 26,8 27,3 26,1 25,1 24,3 Veľká Británia 24 24 24 25,3 25,5 25,5 27,6 28,5 29,9 30,5 30,9


20

22

24

26

28

30

32

1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005


Obrázok 13 Výdavky na nemocenské, materské dávky a zdravotnú starostlivosť vo vybraných

krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 12.

Dávky v prípade pracovného úrazu

Verejné výdavky na príspevky v prípade pracovného úrazu sú obsiahnuté vo verejných

výdavkoch na nemocenské dávky, príspevky v invalidite a pozostalostné príspevky.

Dávky v nezamestnanosti

Tabuľka 13 Výdavky na príspevky v nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)

krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 8,9 9,1 8,6 8,8 8,8 8,5 8,4 8,6 8,7 8,4 7,3 Švédsko 10,8 10,2 10,1 9,2 8,5 7,1 6,1 5,9 5,9 6,3 6,2 Veľká Británia 5,6 4,9 3,9 3,4 3,4 3 3,5 2,8 2,8 2,6 2,6


78

0

2

4

6

8

10

12

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005


Obrázok 14 Výdavky na príspevky v nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ za obdobie

1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 13.

Rodinné dávky

Tabuľka 14 Výdavky na rodinné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)

krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 7,5 9,5 10,1 10 10,4 10,7 10,5 10,9 10,7 10,7 11,2 Švédsko 11,4 10,8 10,4 9,5 9,4 9,3 9,7 9,6 9,7 9,7 9,8 Veľká Británia 8,9 8,9 8,7 8,8 7,9 6,9 6,8 6,9 6,9 6,7 6,3


456789

101112

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005


Obrázok 15 Výdavky na rodinné dávky vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005

(% výdavkov na sociálnu ochranu) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 14.

79

Štruktúru sociálnych dávok podľa účelu porovnávame vo vybraných krajinách EÚ

v poslednom sledovanom roku 2005 (Tabuľka 15 a Obrázok 16).

Tabuľka 15 Sociálne dávky podľa účelu vo vybraných krajinách EÚ v roku 2005 (% výdavkov na sociálnu ochranu)

Sociálne dávky na účel / krajina Nemecko Švédsko Veľká Británia Invalidita 7,7 15,4 9 Nezamestnanosť 7,3 6,2 2,6 Pozostalí 1,3 2,2 3,3 Rodina/deti 11,2 9,8 6,3 Staroba 42,2 38,3 41,7 Choroba/zdravotná starostlivosť 27,3 24,3 30,9 Ostatné (bývanie a sociálne vylúčenie) 3,0 3,8 6,2


1

7

13

19

25

31

37

43

Invalidita Nezamestnanosť Pozostalí Rodina/deti Staroba Choroba/zdravotnástarostlivosť

Ostatné (bývanie asociálne vylúčenie)

účely výdavkov na sociálnu ochranu

% v

ýdav

kov

na s

ociá

lnu

ochr

anu


Obrázok 16 Sociálne dávky podľa účelu vo vybraných krajinách EÚ v roku 2005 (%

výdavkov na sociálnu ochranu)


V roku 2005 sa na sociálnej ochrane v skúmaných krajinách najviac podieľali

výdavky, ktorých adresátmi bola skupina ľudí v starobe. Druhou najväčšou položkou boli

výdavky na chorobu a zdravotnú starostlivosť (vrátane materských dávok a časti dávok

v prípade pracovného úrazu). Výdavky na rodinu a deti boli v roku 2005 najvyššie

v Nemecku, čo značí najvyššiu podporu rodiny zo všetkých troch skúmaných štátov. Výdavky

na invalidné dávky boli v roku 2005 najvyššie vo Švédsku, čo značí najvyššiu podporu

hendikepovaných zo všetkých troch skúmaných štátov. Výdavky na nezamestnanosť boli

v roku 2005 najnižšie vo Veľkej Británii, čo značí najnižšiu podporu nezamestnaných

a najnáročnejšie podmienky na získanie dávok v nezamestnanosti. Vo vyjadrení podielu

výdavkov na jednotlivé oblasti sociálnych dávok sledujeme iba podiel výdavkov na starobné

dávky, dávky v invalidite (zahŕňajú časť dávok v prípade pracovného úrazu), pozostalostné

80

dávky, rodinné dávky a zdravotné dávky (zahŕňajú aj materské dávky a časť dávok v prípade

pracovného úrazu).

Relatívne čísla využívané v časti výdavkov na sociálnu ochranu nemajú veľkú

vypovedaciu schopnosť, pokiaľ ide o zohľadnenie celkovej sumy, ktorá je použitá na účely

sociálnej ochrany. Názornejším je ukazovateľ, ktorý vyjadruje výdavky na sociálnu ochranu

v eurách na jedného obyvateľa (per capita). Preto sme ďalší výskum zamerali práve na túto

oblasť a to systémom prepočítavania výdavkov na sociálnu ochranu na obyvateľa (Tabuľka

16 a Obrázok 17) a formou analýzy trendov rastu prostredníctvom indexov rastu sociálnych

výdavkov (Tabuľka 17 a Obrázok 18).

Tabuľka 16 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (v Eur/obyvateľa)

krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 6383 6713 6750 6898 7161 7355 7553 7799 7944 7930 7999 Švédsko 7543 8268 8234 8162 8634 9230 8828 9550 10009 10242 10217 Veľká Británia 4311 4594 5624 5943 6306 7330 7600 7565 7259 7833 8203


1000

3000

5000

7000

9000

11000

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

EU

R


Obrázok 17 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo vybraných krajinách EÚ za

obdobie 1995 – 2005 (v Eur/obyvateľa) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 16.

Analýzou porovnateľných štatistických súborov je evidentné (Tabuľka 16 a Obrázok

17), že najväčšie výdavky na sociálnu ochranu na jedného obyvateľa v roku 1995 vynakladalo

Švédsko (7543 Eur/per capita), na druhom mieste Nemecko (6383 Eur/per capita) a ďaleko za

nimi zaostávala Veľká Británia (4311 Eur/per capita). V desaťročnom horizonte vývoj

81

výdavkov per capita zaznamenal permanentný rast, a to tak, že v roku 2005 najväčšie

výdavky na sociálnu ochranu na obyvateľa vynaložilo Švédsko (10217 Eur/per capita; čo

predstavuje nárast o 35,45%), za ním nasledovala Veľká Británia s najväčším nárastom

výdavkov na sociálnu ochranu per capita (8203 Eur/per capita, čo predstavuje nárast

o 90,3%), najmenšie výdavky na sociálnu ochranu per capita vynakladalo Nemecko (7999

Eur/per capita, čo predstavuje nárast o 25,31%).

Vo vybraných štátoch sledujeme aj trendy rastu sociálnych výdavkov per capita

prostredníctvom medziročných indexov rastu, indexov rastu oproti bázickému obdobiu

a priemerných koeficientov rastu kvantifikovaných nasledovne (Tabuľka 17 a Obrázok 18).

Tabuľka 17 Indexy rastu sociálnych výdavkov per capita vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005

krajina / rok

1996 / 1995

1997 / 1996

1998 / 1997

1999 / 1998

2000 / 1999

2001 / 2000

2002 / 2001

2003 / 2002

2004 / 2003

2005 / 2004

2005 / 1995




y = -0,0029x + 1,0386

y = -0,0027x + 1,0468

y = -0,0121x + 1,1352

0,80000,85000,90000,95001,00001,05001,10001,15001,20001,2500

1996 /1995

1997 /1996

1998 /1997

1999 /1998

2000 / 1999

2001 /2000

2002 /2001

2003 /2002

2004 /2003

2005 /2004

porovnávané obdobia

inde

x ra

stu

Nemecko Švédsko Veľká BritániaLineárny (Nemecko) Lineárny (Švédsko) Lineárny (Veľká Británia)

Obrázok 18 Medziročné indexy rastu sociálnych výdavkov per capita vo vybraných krajinách

EÚ za obdobie 1995 – 2005 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 17.

Trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita v Nemecku je dlhodobo stabilný;

počas sledovaného obdobia 1995 – 2005 sa vynakladané výdavky na sociálnu ochranu per

capita nezmenili o viac ako 5% (klesli iba v roku 2004 o 0,16%). Priemerný ročný rast bol o

2,28%. Potvrdil sa tým aj celkový relatívne stabilný typ sociálnej politiky v Nemecku.

82

Trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo Švédsku je menej stabilný

ako v Nemecku; počas sledovaného obdobia 1995 – 2005 sa vynakladané výdavky na

sociálnu ochranu per capita nezmenili o viac ako 10% (klesli iba v rokoch 1997, 1998

a 2001). Priemerný ročný nárast predstavoval 3,08%. Ak berieme do úvahy pomerne vysokú

úroveň sociálnej ochrany vo Švédsku, je prirodzené, že v rámci konvergenčných tendencií

v EÚ ich trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita je priemerný spomedzi

sledovaných štátov.

Trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita vo Veľkej Británii je zo

skúmaných troch štátov najmenej stabilný, ale výrazne progresívny; počas sledovaného

obdobia 1995 – 2005 sa vynakladané výdavky na sociálnu ochranu per capita zmenili o viac

ako 22% (najväčší nárast: v roku 1997 o 22,41% a v roku 2000 o 16,24%; mierny pokles

nastal iba v rokoch 2002 a 2003). Priemerný ročný nárast bol 6,65%. Je to najvyšší priemerný

ročný nárast v skupine sledovaných štátov, čo čiastočne priblížilo Veľkú Britániu k úrovni

výdavkov per capita vo Švédsku a predstihlo v tejto oblasti Nemecko.

B/ Zdroje financovania sociálnej ochrany (príjmy na sociálnu ochranu)

V tejto časti sa len okrajovo venujeme otázke zdrojov financovania sociálnej ochrany,

aby sme stručne poukázali na to, že v tejto oblasti existujú medzi jednotlivými členskými

krajinami EÚ, ako aj skúmanými krajinami, značné rozdiely. Dôvody sú prevažne historické

a súvisia so zavádzaním sociálnych systémov v minulosti. Podľa nasledovných obrázkov, kde

kvantifikujeme percentuálne príjmy na sociálnu ochranu, môžeme zdroje financovania

sociálnej ochrany v nami skúmaných štátoch rozdeliť na štyri hlavné skupiny:

- príspevky (odvody) do systémov sociálnej ochrany od fyzických osôb (zamestnanci a

SZČO),

- príspevky (odvody) do systémov sociálnej ochrany od právnických osôb

(zamestnávatelia)

- príspevky vlád (financované z daní),

- financie z iných zdrojov (ostatné).

Zdroje financovania sociálnej ochrany uvádzame podľa jednotlivých štátov

v poslednom sledovanom roku 2005 (Obrázok 19 – Obrázok 21).

83

35,6%

27,7%

35,0%

1,7%

vláda zamestnanci + SZČO zamestnávatelia ostatné

Obrázok 19 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Nemecko 2005)


Príspevky (odvody) do systému sociálnej ochrany (sociálneho zabezpečenia) za

zamestnancov, SZČO a zamestnávateľov tvoria v Nemecku väčšinu zdrojov, z ktorých sú

financované sociálne dávky (sumárne 62,7%). Ďalších 35,6% tvoria príspevky vlády, ktoré sú

financované z daní (maximálna výška daní z príjmu v Nemecku je 44,3%). Financie získané

z iných zdrojov tvoria relatívne nízky podiel 1,7% (Obrázok 19).

48,0%

8,8%

41,0%

2,2%


Obrázok 20 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Švédsko 2005)


Príspevky (odvody) do systému sociálneho zabezpečenia od zamestnancov, SZČO a

zamestnávateľov tvoria vo Švédsku 49,8% zdrojov, z ktorých sú financované sociálne dávky

čo je porovnateľné s príspevkami vlády, ktoré sú financované z daní a tvoria 48% zdrojov

z ktorých sú financované sociálne dávky (maximálna výška daní z príjmu vo Švédsku je

60%). Financie získané z iných zdrojov tvoria relatívne nízky podiel 2,2% (Obrázok 20).

84

50,5%

15,5%

32,4%

1,6%


Obrázok 21 Zdroje financovania sociálnej ochrany (Veľká Británia 2005)


Príspevky (odvody) do systému sociálneho zabezpečenia tvoria od zamestnancov,

SZČO a zamestnávateľov vo Veľkej Británii 47,9% zdrojov, z ktorých sú financované

sociálne dávky, čo je porovnateľné s príspevkami vlády, ktoré sú financované z daní a tvoria

50,5% zdrojov z ktorých sú financované sociálne dávky (maximálna výška daní z príjmu vo

Veľkej Británii je 40%). Financie získané z iných zdrojov tvoria relatívne nízky podiel 2,2%

(Obrázok 21).

Na základe rozdelenia zdrojov financovania sociálnej ochrany v roku 2005 môžeme

sociálny systém Nemecka definovať ako systém s dominantnou úlohou sociálneho poistenia,

nakoľko na financovaní sociálnej ochrany participujú zamestnanci, zamestnávatelia aj vláda

približne rovnako (1/3). V prípade, že neberieme do úvahy ostatné zdroje financovania

sociálnej ochrany (pre ich veľmi nízky podiel na celkových príjmoch), tak vo Veľkej Británii

a Švédsku participujú platitelia odvodov (zamestnanci a zamestnávatelia) a vláda približne

rovnako (1/2). Avšak vo Švédsku prispievajú zamestnanci o polovicu menšou mierou ako vo

Veľkej Británii (môže to byť spôsobené vysokou mierou zdanenia príjmov vo Švédsku).

4.2.2.2 Sociálna kvóta

Pod sociálnou kvótou rozumieme podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP

v príslušnom kalendárnom roku. Je pomerne objektívnym ukazovateľom skutočného vývoja

a tendencií sociálneho štátu a aj preto je hlavným akceptovateľným parametrom pri hodnotení

úrovne sociálnej ochrany.

Postupne budeme detailnejšie analyzovať vývoj sociálnej kvóty vo všetkých troch

nami vybraných štátoch, aby sme poukázali na rozdielnosť sociálnej politiky a jej výdavkov .

85

Vývoj sociálnej kvóty za obdobie rokov 1995 – 2005 sme spracovali v nasledovnej

tabuľke (Tabuľka 18). Percentuálne vyjadrenie sociálnej kvóty v jednotlivých štátoch sme

spracovali v nasledujúcom obrázku (Obrázok 22), aby sme mohli graficky porovnať jej vývoj

v uvedenom období.

Tabuľka 18 Vývoj sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (v %)

krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Nemecko 27,02 28,60 29,03 28,99 29,20 29,30 29,40 29,98 30,29 29,54 29,36

Švédsko 35,11 34,02 33,06 32,39 32,10 31,15 31,70 32,87 33,21 32,59 31,98

Veľká Británia 28,86 28,48 27,97 27,29 26,85 27,54 27,98 26,87 27,00 27,25 27,86


Podľa tabuľky a obrázka (Tabuľka 18 a Obrázok 22) vidíme, že podiel výdavkov

sociálnej ochrany na HDP v skúmaných štátoch je rôzny a relatívne nestabilný, okrem

Nemecka. Nemecká ekonomika na konci 20. storočia bola poznačená opätovným

zjednotením, čo sa odrazilo aj na jej hospodárstve. A preto medzi skúmanými štátmi má

najnižšiu „východiskovú“ pozíciu, čo je z hľadiska jej historického vývoja nepríznačné.

2526272829303132333435

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

%


Obrázok 22 Vývoj sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (%)


V Nemecku sociálna kvóta od roku 1995 z úrovne 27,02% postupne rástla, aby

v období rokov 1997 – 2001 zaznamenala určitú stabilitu (28,99% – 29,40%). Bolo to

obdobie sociálno-trhovej ekonomiky a štátu blahobytu, kedy sa pomerne a rovnomerne

vyvíjal tak rast ekonomiky ako aj sociálna kvóta, čo považujeme za správny trend. S rastom

nezamestnanosti a nižším tempom ekonomického rastu po roku 2001 rástla do roku 2003 aj

sociálna kvóta (29,98% – 30,29%), aby sa v ďalších rokoch (2003 – 2005) postupne znížila na

86

29,54% – 29,36% k stavu výdavkov na sociálne zabezpečenie na prelome storočí. Súvisí to

s razantnou kritikou štátu blahobytu a hľadaním nových nástrojov sociálnej politiky, ktoré

však nedokázali výrazne znížiť nezamestnanosť, ale ani stupeň sociálnej ochrany v štáte.

Napriek tomu sa domnievame, že práve typ sociálnej politiky Nemecka, ako štátu

s kontinentálnym a konzervatívnym zameraním, je typ moderného sociálneho štátu, ktorý je

najviac akceptovateľný z pohľadu sociálnych garancií pre jej obyvateľstvo. Svoje tvrdenia

budeme dokladovať ďalej vybranými štatistickými ukazovateľmi.

Vo Švédsku v roku 1995 bola úroveň sociálnej kvóty na úrovni 35,11%, čo

predstavuje najvyšší podiel výdavkov na sociálne zabezpečenie v sledovaných krajinách. Je to

zároveň dôkaz dlhodobej vysokej a univerzálnej sociálnej garancie v tomto švédskom

(škandinávskom) type sociálneho štátu. Ďalší vývoj však potvrdil trend prehodnocovania

vysokej ingerencie štátu v sociálnej oblasti a postupné znižovanie podielu sociálnej kvóty

v rokoch 1996 – 2000 na úroveň 34,02% – 31,15%, čo predstavuje v nami skúmanom období

absolútne najnižší stupeň sociálnej kvóty. Práve rok 2000 je však prelomovým rokom

v oblasti budúcich celkových sociálnych výdavkov, pretože sme v rokoch 2001 – 2003

zaznamenali mierny nárast, ktorý predstavoval 1,51%. Rok 2004 je rokom opätovného

znižovania výdavkov (32,59%) čo sa potvrdilo aj v roku 2005 (31,98 %). Nerovnomerný

a nestabilný vývoj sociálnej kvóty vo Švédsku je dôsledkom nielen ekonomických, ale aj

politických pohľadov na celý systém sociálneho zabezpečenia, na kritiku vysokej odvodovej

zaťaženosti a zníženie ekonomického rastu. Aj preto sa pôvodné úvahy o možnosti

implementácie švédskeho modelu, ako modelu moderného sociálneho štátu EÚ, odmietli.

Veľká Británia je historicky známa svojim liberálno-reziduálnym typom sociálneho

štátu, čo je možné dokumentovať aj v rámci nášho výskumu. Rok 1995 síce dokumentuje

vyšší podiel sociálnej kvóty (28,86%) ako napr. v Nemecku v uvedenom čase, ale je to

dôsledok predchádzajúcich politicko-ekonomických zmien a nie odraz zvýšenej sociálnej

garancie ako takej. Dôkazom nášho tvrdenia sú nasledujúce roky (1996 – 1999), kedy došlo

k miernym poklesom (28,48 – 26,85%), aby v roku 1999 dosiahla sociálna kvóta historické

minimum. V rokoch 2000 – 2001 nasledoval mierny rast (27,54% – 27,98%), aby sa postupne

znižovali výdavky na sociálne zabezpečenie v sledovanom období, keď v roku 2005

predstavovali 27,98%, čo z hľadiska desaťročného sledovania znamená, že nedosiahli úroveň

roku 1995. Tento jav je spoločný pre všetky štáty, ak neakceptujeme osobitný vývoj

v Nemecku do roku 1995.

87

Náš výskum sme ďalej orientovali na porovnávanie indexov rastu oproti bázickému

obdobiu (2005/1995), indexov medziročného rastu sociálnej kvóty a priemerný koeficient

rastu v skúmaných štátoch (Tabuľka 19 a Obrázok 23).

Tabuľka 19 Indexy rastu sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005

krajina / rok

1996 / 1995

1997 / 1996

1998 / 1997

1999 / 1998

2000 / 1999

2001 / 2000

2002 / 2001

2003 / 2002

2004 / 2003

2005 / 2004

2005 / 1995




0,96050,97050,98050,99051,00051,01051,02051,03051,04051,0505

1996 /1995

1997 /1996

1998 /1997

1999 /1998

2000 /1999

2001 /2000

2002 /2001

2003 /2002

2004 /2003

2005 /2004


Obrázok 23 Medziročné indexy rastu sociálnej kvóty vo vybraných krajinách EÚ za obdobie

1995 – 2005 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 19.

Na sociálnu ochranu z verejných financií (HDP) v roku 1995 vydávalo relatívne

rovnako Nemecko (27,02%) a Veľká Británia (28,86%), naproti tomu Švédsko vydávalo

najviac (35,11%). O desaťročie neskôr, čiže v roku 2005, sa situácia mierne zmenila: podiel

sociálnej kvóty v Nemecku stúpol na 29,36% (index rastu 2005/1995 vyjadruje nárast

o 8,68%), naproti tomu vo Švédsku klesla na 31,98% (index rastu 2005/1995 vyjadruje pokles

o 8,91%), vo Veľkej Británii tiež klesla na 27,86% (index rastu 2005/1995 vyjadruje pokles

o 3,48%). Najvyšší medziročný rast (o 5,87%) zaznamenalo Nemecko v období 1996/1995,

Švédsko o 3,68% v období 2002/2001 a Veľká Británia v období 2000/1999 (o 2,59%).

Naproti tomu najväčší medziročný pokles bol vo Veľkej Británii v roku 2002 v porovnaní

s rokom 2001 (o 3,95%), následne vo Švédsku (o 3,11%) v roku 1996 oproti roku 1995

a v Nemecko v roku 2004 oproti roku 2003 (o 2,48%). Z výskumu štatistických súborov sme

88

zistili, že mierne rástla sociálna kvóta za celé desaťročné obdobie len v Nemecku (priemerný

ročný nárast o 0,84%), naproti tomu vo Švédsku nastal vo vývoji sociálnej kvóty mierny

pokles (priemerne ročne klesla o 0,93%), čo sme spozorovali aj vo Veľkej Británii (priemerný

ročný pokles o 0,35%). Napriek uvedenému, teda že vo Švédsku bol najväčší pokles, môžeme

konštatovať, že univerzalita švédskeho sociálneho štátu bola na najvyššej úrovni.

Medzi skúmanými členskými krajinami EÚ však v miere výdavkov existovali počas

celého sledovaného obdobia značné rozdiely. Nie je možné konštatovať, že by v tomto

sociálno-ekonomickom ukazovateli dochádzalo k akejsi predpokladanej homogenizácii

sociálneho zabezpečenia. Naopak, miera sociálnej ochrany je výsledkom rôznych typov

sociálnych politík a vnútroekonomických vývojov, ktoré na celoeurópskej úrovni nie sú

harmonizované. Preto medzi členskými krajinami možno pozorovať odlišnosti v podiele ich

výdavkov na HDP. Heterogénny je aj vývoj sociálnej kvóty vo vnútri samotných štátov.

4.2.2.3 Sociálny rozpočet

Sociálny rozpočet je podiel výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR

v príslušnom kalendárnom roku. Je tiež významným sociálno-ekonomickým ukazovateľom

a preto mu venujeme osobitnú pozornosť. Vývoj sociálnych rozpočtov skúmame

metodologicky rovnako ako pri sociálnej kvóte a vo vybraných krajinách EÚ (Tabuľka 20 a

Obrázok 24).

Tabuľka 20 Vývoj sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005 (v %)

krajina/rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Nemecko 51,49 59,42 50,77 59,66 60,76 64,95 61,81 62,37 62,49 62,83 62,69 Švédsko 51,74 52,43 52,87 53,67 53,49 54,59 55,95 56,62 59,31 57,46 56,52 Veľká Británia 63,78 65,88 67,25 67,53 67,32 68,82 68,21 63,91 62,31 61,84 61,41


V roku 1995 vydávali Nemecko a Švédsko na svoje sociálne rozpočty relatívne menej

(51,49% a 51,74%), oproti tomu Veľká Británia vydávala najviac (63,78%) čo sa javí ako

určitý nesúlad s jej sociálnou politikou a typom sociálneho štátu. V porovnaní so sociálnou

kvótou, ktorá je permanentne nízka, je to však evidentný nárast len ročných verejných

výdavkov na sociálnu ochranu, nakoľko v danom období rástla miera odkázanosti na sociálne

dávky (vysoká miera nezamestnanosti, rast počtu chudobných a pod.). Podiel sociálneho

zabezpečenia na HDP sa teda nezvýšil. V roku 2000 bol sociálny rozpočet v sledovanom

období v Nemecku a Veľkej Británii najvyšší (64,95% a 68,82%) aby sa v nasledujúcich

89

rokoch relatívne stabilizoval. Vo Švédsku bol najvyšší sociálny rozpočet v roku 2003

(59,31%), čo je zároveň najnižší podiel v skúmaných štátoch.

5052545658606264666870

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

%


Obrázok 24 Vývoj sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách za obdobie 1995 – 2005

(v %)


Vývoj sociálneho rozpočtu je možné sledovať aj na základe indexov rastu (zmena

v roku 2005 oproti roku 1995), ktoré jednoznačnejšie dokumentujú dlhodobý trend vývoja.

Situácia je nasledovná (Tabuľka 21): podiel sociálnych výdavkov na výdavkoch ŠR

v Nemecku stúpol na 62,69% (index rastu 2005/1995 vyjadruje nárast o 21,75%) a vo

Švédsku stúpol na 56,52% (index rastu 2005/1995 vyjadruje nárast o 9,24%), naproti tomu vo

Veľkej Británii klesol na 61,41% (index rastu 2005/1995 vyjadruje pokles o 3,72%). Tým sa

vlastne potvrdila rezidualita sociálneho štátu vo Veľkej Británii.

Tabuľka 21 Indexy rastu sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005

krajina / rok

1996 / 1995

1997 / 1996

1998 / 1997

1999 / 1998

2000 / 1999

2001 / 2000

2002 / 2001

2003 / 2002

2004 / 2003

2005 / 2004

2005 / 1995




Medziročné indexy rastu sociálneho rozpočtu (Tabuľka 21 a Obrázok 25) poukazujú

na veľké rozdiely v jednotlivých rokoch najmä v Nemecku – od nárastu sociálneho rozpočtu

v roku 1996 o 15,4%, následného prudkého poklesu o 14,56%, znovu nastal v roku 1998

ojedinelý nárast o 17,51%. Vo Švédsku medziročné zmeny neboli až také rozdielne – najvyšší

90

rast bol zaznamenaný v roku 2003 (o 4,75%) a následne v roku 2004 najväčší pokles (o

3,12%). Veľká Británia mala tieto zmeny relatívne stabilné, až do roku 2002, kedy nastal

najväčší pokles (o 6,3%) a naďalej pokračoval až do roku 2005, keď ako jediná krajina

spomedzi skúmaných, skončila s menším sociálnym rozpočtom ako na začiatku sledovaného

obdobia (61,41%). Priemerný koeficient rastu potvrdil vyššie uvedené výsledky, keďže

v Nemecku sociálny rozpočet rástol ročne približne o 1,99%, v priemere o 0,89% rástol aj vo

Švédsku a vo Veľkej Británii bol priemerný ročný pokles o 0,38%.

0,85440,88980,92520,9606

0,9961,03141,06681,10221,1376

1,173

1996 /1995

1997 /1996

1998 /1997

1999 /1998

2000 /1999

2001 /2000

2002 /2001

2003 /2002

2004 /2003

2005 /2004


Obrázok 25 Medziročné indexy rastu sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ za

obdobie 1995 – 2005


Bližšiu analýzu a hodnotenie vývoja sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu

v jednotlivých krajinách uvádzame v ďalšej časti, kde porovnávame sociálne rozpočty

a sociálne kvóty v jednotlivých vybraných štátoch (Obrázok 26 – Obrázok 28) a to

prostredníctvom predchádzajúcich tabuliek sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu (pozri

Tabuľka 18 a Tabuľka 20, s. 85 a 88).

91

25

30

35

40

45

50

55

60

65

70

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

%

sociálny rozpočet sociálna kvóta

Obrázok 26 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v Nemecku za obdobie 1995 – 2005

(v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 18 a 20.

Sociálna kvóta v Nemecku (Obrázok 26) sa vyvíjala za sledované obdobie celkovo

stabilne, ak nerátame jediný väčší nárast v roku 1996 oproti roku predchádzajúcemu (o

5,87%) a väčší pokles v roku 2004 (o 2,48%). Za celé toto obdobie sa sociálna kvóta zvýšila

o 8,68%, priemerne o 0,84%. Krivka vyjadrujúca sociálny rozpočet je „rozkolísaná“ až do

roku 2001 (rozpätie od -14,56% až do 17,51%), teda v týchto rokoch boli sociálne rozpočty

nestabilné. Po roku 2001 sa situácia pomerne stabilizovala, keď sme zaznamenali jej hodnotu

nad úrovňou 62%. Celkovo sa sociálny rozpočet zvýšil oproti roku 1995 až o 21,75%, čo

v priemere znamená zvýšenie o 1,99%.

25

30

35

40

45

50

55

60

65

70

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

%


Obrázok 27 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Švédsku za obdobie 1995 – 2005

(v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 18 a 20.

92

Kým v Nemecku sa obidva nami skúmané sociálno-ekonomické ukazovatele zvýšili,

vo Švédsku (Obrázok 27) bol vývoj sociálnej kvóty väčšinou záporný: priemerne ročne klesla

o 0,93%, v sledovanom období bol pokles medzi prvým a posledným rokom o 8,91%.

Situácia sa mierne zlepšila od roku 2001 až do roku 2003, ale v roku 2004 opäť nastalo

znižovanie sociálnej kvóty. Sociálny rozpočet za sledované obdobie však mierne narastal, v

priemere ročne o 0,89%, a oproti roku 1995 sa zvýšil o 9,24%. V skúmanom období bol

sociálny rozpočet zatiaľ najvyšší v roku 2003 a predstavoval 59,31%. V skutočnosti to ale

boli nižšie percentuálne podiely ako v Nemecku a Veľkej Británii. Dokazuje to určitú snahu

Švédska o rekonštrukciu a efektívne hľadanie typu univerzálneho sociálneho štátu (švédsky

typ sociálnej politiky).

25

30

35

40

45

50

55

60

65

70

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

%


Obrázok 28 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Veľkej Británii za obdobie 1995

– 2005 (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 18 a 20.

Vo Veľkej Británii (Obrázok 28) sociálna kvóta za celé sledované obdobie mierne

klesala (priemerne o 0,35%), spomedzi sledovaných krajín však vykazuje najstabilnejší podiel

výdavkov na sociálnu ochranu na HDP, i keď tento je na najnižšej úrovni. V roku 2005

v porovnaní s rokom 1995 pokles sociálnej kvóty bol o 3,48%. Takisto je zrejmý aj pokles

sociálneho rozpočtu (v porovnaní s rokom 1995 o 3,72% a v priemere o 0,38%).

Okrem vývoja sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu sme sledovali aj trend vývoja

týchto ukazovateľov vo vybraných krajinách (Obrázok 29 – Obrázok 31) a to prostredníctvom

medziročných indexov rastu (pozri Tabuľka 19 a Tabuľka 21, s. 87 a 89).

93

y = -0,0082x + 1,069

y = -0,0046x + 1,0340,80000,85000,90000,95001,00001,05001,10001,15001,2000

1996 /1995

1997 /1996

1998 /1997

1999 /1998

2000 / 1999

2001 /2000

2002 /2001

2003 /2002

2004 /2003

2005 /2004

porovnávané roky

inde

x ra

stu

index rastu sociálneho rozpočtu index rastu sociálnej kvótyLineárny (index rastu sociálneho rozpočtu) Lineárny (index rastu sociálnej kvóty)

Obrázok 29 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v Nemecku za obdobie 1995 –

2005 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 19 a 21.

Obrázok 29 ukazuje, že trend rastu sociálnej kvóty v Nemecku je dlhodobo stabilný

s priemerným ročným nárastom podielu sociálnych výdavkov na HDP o 0,84% (v

sledovanom období sa sociálna kvóta nezmenila o viac ako 5,87%). Sociálny rozpočet bol

v období 1995 – 2000 rozkolísaný; v roku 1996 tento podiel vzrástol o 15,4%, následne

v roku 1997 klesol o 14,56% a v roku 1998 opäť vzrástol o 17,51%. Trend rastu podielu

sociálnych výdavkov na ŠR sa ustálil až po roku 2001, keď vstúpila do platnosti Lisabonská

dohoda a Nemecko začalo používať nástroje na dosahovanie cieľov vyplývajúcich z tejto

dohody (reforma dôchodkového systému). V tomto období sa podiel sociálnych výdavkov na

výdavkoch ŠR nemenil o viac ako 0,91%, čo vyrovnalo vysoké výkyvy v predchádzajúcich

rokoch na priemerný ročný rast o 1,99%.

94

y = -0,002x + 1,0202y = 0,0031x + 0,9738

0,8000

0,8500

0,9000

0,9500

1,0000

1,0500

1,1000

1996 /1995

1997 /1996

1998 /1997

1999 /1998

2000 / 1999

2001 /2000

2002 /2001

2003 /2002

2004 /2003

2005 /2004

porovnávané roky

inde

x ra

stu


Obrázok 30 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Švédsku za obdobie 1995 –

2005 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 19 a 21.

Trend rastu sociálnej kvóty vo Švédsku (Obrázok 30) je celkovo stabilný,

v sledovanom období sa sociálna kvóta nezmenila o viac ako 3,68% (bázický index rastu

v sledovanom období 1995 – 2005 bol 0,9109 a priemerný ročný pokles sociálnej kvóty o

0,93%). Trend rastu podielu sociálnych výdavkoch na výdavkoch ŠR je taktiež celkovo

stabilný, v sledovanom období sa podiel výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR

nezmenil o viac ako 4,75% (bázický index rastu v sledovanom období 1995 – 2005 bol

1,0924 a priemerný ročný nárast sociálneho rozpočtu o 0,89%). Priemerné koeficienty rastu

sociálnej kvóty (0,9907 = pokles) a sociálneho rozpočtu (1,0089 = rast) dokazujú, že

výkonnosť ekonomiky (vyjadrená HDP) stúpala rýchlejšie ako výdavky ŠR.

y = -0,0055x + 1,027

y = 0,0035x + 0,9774

0,8000

0,8500

0,9000

0,9500

1,0000

1,0500

1996 /1995

1997 /1996

1998 /1997

1999 /1998

2000 / 1999

2001 /2000

2002 /2001

2003 /2002

2004 /2003

2005 /2004

porovnávané roky

inde

x ra

stu


Obrázok 31 Trend rastu sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo Veľkej Británii za obdobie

1995 – 2005 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 19 a 21.

95

Trendy rastu sociálnej kvóty a podielu sociálnych výdavkov na výdavkoch ŠR vo

Veľkej Británii (Obrázok 31) majú okrem roku 2000 takmer zhodné krivky, to znamená, že

výkonnosť ekonomiky sa menila rovnako ako výdavky ŠR, čo v praxi vyjadruje naviazanosť

veľkosti výdavkov ŠR na veľkosť HDP. Trendy rastu sociálnej kvóty a podielu sociálnych

výdavkov na výdavkoch ŠR sú dlhodobo stabilné, avšak nedosahujú stabilnosť týchto

ukazovateľov vo Švédsku. Sociálna kvóta v sledovanom období sa nezmenila o viac ako

3,95% (priemerný ročný pokles bol o 0,35%) a podiel verejných výdavkov na výdavkoch ŠR

sa nezmenil o viac ako 6,3% (priemerný ročný pokles bol o 0,38%).

Z hľadiska hodnotenia financovania sociálneho systému a jeho prepojenosti na

stabilitu sociálneho zabezpečenia v krajine na základe porovnávania týchto trendov

rastu/poklesu má významnú vypovedaciu hodnotu maximálna zmena podielu sociálnych

výdavkov na výdavkoch sociálneho rozpočtu. Preto môžeme na základe tohto ukazovateľa

vyhodnotiť ako najstabilnejšiu sociálnu politiku vo Švédsku s maximálnym medziročným

výkyvom sociálneho rozpočtu 4,75%. Za najmenej stabilný systém sociálneho zabezpečenia

sa na základe štatistického výskumu považovalo Nemecko s maximálnym medziročným

výkyvom sociálneho rozpočtu 17,51%. Nemecká sociálna politika stabilizovala v období po

summite v Lisabone (2000), nakoľko v rokoch 2001 – 2005 neprekročila miera rastu podielu

výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR -4,83%. Pozitívny dopad Lisabonského

summitu je evidentný vo všetkých troch sledovaných krajinách, keď sa medziročný rast

podielu sociálnych výdavkov na výdavkoch ŠR (2001 – 2005) vyrovnal na úrovni max.

poklesu o 6,3% (Veľká Británia) a max. rastu o 4,75% (Švédsko).

Zatiaľ čo podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP (sociálna kvóta) sa zmenil

v roku 2005 oproti roku 1995 iba mierne (v Nemecku nárast o 8,68%, vo Švédsku pokles

o 8,91%, vo Veľkej Británii pokles o 3,48%), výdavky na sociálnu ochranu per capita sa

extrémne zvýšili (najmä vo Veľkej Británii). Je to podmienené aj vysokým rastom výkonnosti

ekonomiky (rast HDP) a to až takým, že Veľká Británia napriek percentuálnemu znižovaniu

podielu výdavkov na sociálnu ochranu na HDP takmer zdvojnásobila výdavky na sociálnu

ochranu na jedného obyvateľa.

Porovnaním miery rastu podielu výdavkov na sociálnu ochranu na výdavkoch ŠR

(sociálneho rozpočtu) a miery rastu výdavkov na sociálnu ochranu na jedného obyvateľa (per

capita) v roku 2005 oproti roku 1995 zisťujeme, že miera rastu per capita je vo všetkých

sledovaných krajinách vyššia ako miera rastu sociálneho rozpočtu.

Predchádzajúcou analýzou modelov a typov sociálnych politík (sociálnych štátov) a

nami vybraného nástroja sociálnej politiky (sociálna ochrana) a dvoch sociálno-

96

ekonomických ukazovateľov (sociálna kvóta a sociálny rozpočet) sme zistili, že testovaná

hypotéza H0 (Pri budovaní moderného sociálneho štátu EÚ je evidentná konvergenčná

sociálna politika vybraných členských štátov) potvrdila, že i keď sú sociálne systémy

vybraných štátov pomerne odlišné, predsa vykazujú znaky približovania sa k spoločnej


Ďalej sme výskumom zistili, že hypotéza H1 (Podiel výdavkov na sociálnu ochranu

v rámci sociálneho rozpočtu a sociálnej kvóty má rastúcu tendenciu) sa potvrdila len

čiastočne. V závere dizertačnej práce detailnejšie zdôvodňujeme výsledky obidvoch hypotéz.

Analýzou nami prezentovaných typov sociálnych politík modelu moderného

sociálneho štátu vo vybraných krajinách EÚ (Nemecko, Švédsko a Veľká Británia) môžeme

konštatovať, že existuje reálna snaha formovania európskej sociálnej politiky.

4.3. Analýza sociálnej politiky v SR

Táto časť dizertačnej práce nadväzuje na podkapitolu 2.2.3. Transformácia sociálnej

sféry na Slovensku po roku 1989.

V demokratickej spoločnosti existujú tri prvky, ktoré súvisia so sociálnou sférou,

a ktoré si v nej navzájom, respektíve čiastočne konkurujú, je to štát, trh a občianska

spoločnosť (pozri Obrázok 4, s. 34). Každý z týchto prvkov má svoje špecifiká a úlohy.

Existujú aj oblasti, kde konkurencia nie je z hľadiska obsahu poskytovaných verejných

služieb, ale skôr z dôvodu rastu kvality a dostupnosti týchto služieb pre ľudí, ktorí

v sociálnom systéme sú krátkodobo či doživotne odkázaní na sociálnu pomoc iných. Všetky

tri uvedené prvky spoločne akceptujú princípy solidarity, participácia a subsidiarity, ako

základné princípy modernej sociálnej politiky. Takto vnímame aj celkový vývoj sociálno-

ekonomického systému v SR v období transformácie a po nej.

Ústava Slovenskej republiky definuje a garantuje základné ľudské a sociálne práva

občanov, ktoré sú v podstatnej miere obsahom aj sociálnej politiky Slovenska (napr. garantuje

občanom právo na prácu, na štrajk a kolektívne vyjednávanie, na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe, materstve, v invalidite, pri strate živiteľa, pri nespôsobilosti na prácu,

právo na pomoc v hmotnej núdzi v takom rozsahu, aby im boli zabezpečené základné životné

podmienky). Tieto práva sú bližšie špecifikované a konkretizované v jednotlivých zákonoch

(Zákonník práce, zákony o: sociálnom poistení, sociálnych službách, sociálnej pomoci,

pomoci v hmotnej núdzi, atď.)

97

Okrem sociálnych práv definovaných v Ústave je Slovensko viazané aj systémom

medzinárodných dohôd a dokumentov, ako je napríklad Dohovor č. 102 Medzinárodnej

organizácie práce o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia (1952). Ďalšie povinnosti

štátu v oblasti sociálneho zabezpečenia vyplývajú z ratifikácie Európskej sociálnej charty

(1996)31. Vzhľadom na rozdielnu ekonomickú úroveň jednotlivých európskych štátov Charta

obsahuje len minimálny záväzný štandard hospodárskych a sociálnych práv, ktoré sú

postupne aplikované aj do systému sociálnej politiky v SR. Rozsah záväzkov môžu zmluvné

strany postupne rozširovať podľa vlastných sociálno-ekonomických možností a cieľov.

Slovensko už v prístupovom období do EÚ postupne zapracovalo do svojho právneho

systému vtedy existujúce smernice EÚ a to v súlade s tzv. „Európskou sociálnou doktrínou“,

ktorá „vychádza z poznania vzájomnej interakcie ekonomických a sociálnych práv, pričom sa

zameriava na ich zosúlaďovanie a vzájomnú podporu, aby sa práve zabezpečením sociálnych

práv dosiahlo vyššie naplnenie (úroveň) alebo aspoň udržateľné naplnenie (rozmer)

ekonomických práv občanov Európskeho spoločenstva“ (Tomeš – Koldinská, 2003, s. 284).

Slovenská republika sa v Spoločnom memorande o inklúzii (2003) prihlásila a zapojila do

boja proti chudobe a exklúzii v kontexte Lisabonskej stratégie. Na základe tohto memoranda

Slovensko pripravilo Národný akčný plán sociálnej inklúzie na roky 2004 – 2006, v ktorom sa

snažilo implementovať ciele EÚ v oblasti chudoby a sociálnej exklúzie, pričom tieto ciele sú

definované nasledovne:

– uľahčiť participáciu na zamestnanosti a prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám

pre všetkých,

– predchádzať rizikám vylúčenia,

– pomôcť najzraniteľnejším,

– mobilizovať všetky relevantné subjekty.

Vzhľadom na prijatie memoranda možno tieto ciele považovať zároveň za

deklarované ciele slovenskej sociálnej politiky, ktorá je takisto založená na základných troch

pilieroch sociálneho zabezpečenia (sociálne poistenie, sociálna pomoc, štátna sociálna

podpora) a ich významnej sociálno-finančnej diverzifikácii.

Úlohou sociálnej politiky by mala byť orientácia na udržanie a skvalitnenie životných

podmienok ľudí, na rozvoj jednotlivca a skupín spoločnosti v ich individuálnych,

31 Charta obsahuje právo na prácu, spravodlivé pracovné podmienky, bezpečné a zdravé pracovné podmienky, právo detí a mladistvých na ochranu, právo zamestnaných žien na ochranu, právo na ochranu zdravia, sociálne zabezpečenie, právo na sociálnu a lekársku pomoc, právo na sociálne služby, právo telesne alebo duševne postihnutých osôb na odbornú prípravu, právo rodiny na sociálnu, právnu a ekonomickú ochranu, právo matky a dieťaťa na ekonomickú a sociálnu ochranu.

98

osobnostných a tvorivých možnostiach. Aj preto má sociálna politika v systéme hospodárskej

politiky a verejnej ekonomiky svoje špecifické postavenie a poslanie. Ide o interaktívne

a prienikové vzťahy so všetkými oblasťami života jednotlivca a spoločnosti. Zároveň je

akceptovaná jej relatívna samostatnosť.

Transformačný proces v tranzitívnych ekonomikách priniesol celkom prirodzene do

sociálno-ekonomického systému trhový model sociálnej diferenciácie spoločnosti. Zároveň sa

vytvorili podmienky výrazných rozdielov medzi hmotným bohatstvom v rukách úzkej

skupiny obyvateľstva a nemajetnosťou veľkého počtu obyvateľstva. Významným

determinantom nerovnosti je aj príslušnosť k sociálnej vrstve, vek, pohlavie, zdravie,

vzdelanie, talent a iné (napr. sociálne kontakty), čo do veľkej miery predurčuje, či človek

nerovnosť vníma pozitívne alebo negatívne. Zmierňovať sociálnu diferenciáciu je prioritnou

úlohou sociálnej politiky štátu, ktorý vo forme spoločensky dohodnutej miery redistribúcie

a vo verejnom záujme koná tak, aby samotná redistribúcia bola efektívna, motivačná

a ochraňujúca tých, ktorí si sami a za pomoci svojich blízkych nedokážu vyriešiť svoj

sociálno-ekonomický problém.32

Z hľadiska sociálnej diferenciácie je úlohou sociálnej politiky modelovať

a anticipovať vývoj sociálnej nerovnosti. Na príklade SR a krajín bývalej EÚ 15 môžeme

prezentovať model zmierňovania nerovností za pomoci rôznych druhov transferov, ktoré

znižujú mieru rizika chudoby. Ak sa v SR v roku 2002 pohybovala miera rizika chudoby až

vo výške 43% a v krajinách EÚ 15 celkom 39%, potom transferom všetkých druhov

dôchodkov klesla na Slovensku na 27% a v EÚ 15 na 24%. Po aplikácií všetkých existujúcich

transferových foriem v roku 2002 klesla miera rizika chudoby v SR na 21% (v EÚ 15 na

15%), čo však stále znamenalo spolu s Írskom najvyššiu mieru rizika chudoby (Národný

akčný plán sociálnej inklúzie na roky 2004 – 2006, 2004).

Problém fungovania systému sociálneho zabezpečenia (a tým aj sociálnej ochrany) je

na Slovensku zvýraznený transformačným procesom, nakoľko reštrukturalizácia ekonomiky

a celý reformný proces znásobujú nielen význam systému sociálnej ochrany, možnosti na jeho

zneužívanie, ale aj riziko rozpínavosti sociálneho systému. Podobné riziká sú však takmer

univerzálne vo všetkých krajinách EÚ, ako sme analyzovali v kapitole 4.2.

32 V odbornej literatúre nachádzame aj názory, ktoré znižovanie nerovností v ekonomike zamietajú. Zmiernenie nerovností môže totiž viesť k poklesu zdrojov akumulácie a k spomaleniu ekonomického rastu. Pri nižších dôchodkoch je totiž nevyhnutné vynaložiť jeho značnú časť na spotrebu. Úspory potom slúžia skôr ako rezerva na krytie výkyvov v záujme udržania dosiahnutej životnej úrovne, než ako potenciálny zdroj akumulácií. zmiernenie nerovností by viedlo k pasivite, uniformite, k poklesu podnetov a efektívnosti, k nižšej tvorbe zdrojov a v konečnom dôsledku k úpadku ekonomiky (Stanek, 2002, s. 67).

99

Ako sme už uviedli v časti 2.2.3., najradikálnejšia zmena v sociálnom systéme nastala

od roku 2004 ako komplexná reforma sociálneho systému, tzv. nová sociálna politika.

Z hľadiska pochopenia tejto reformy v predvstupovom období SR do EÚ, je dôležité

popísať významné zmeny, ktoré do fungovania systému priniesol Zákon o sociálnom poistení

(č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1.

januára 2004, nahradil 15 rokov účinný Zákon o sociálnom zabezpečení (č. 100/1988 Zb.)

a ďalších 53 súvisiacich zákonov a podzákonných právnych noriem, ktoré zneprehľadňovali

systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Spolu so Zákonom o náhrade príjmu

pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (č. 462/2003 Z. z. v znení neskorších

predpisov) vytvárajú prehľadný a zjednodušujúci rámec.

Okrem systému zdravotného poistenia reformoval zákon o sociálnom poistení všetky

poistné systémy. Filozofia úpravy systému sociálneho poistenia je postavená na prechode zo

zabezpečovacieho systému na systém poistný, založený na princípe zásluhovosti, princípe

individuálnej zodpovednosti a princípe osobnej zúčastnenosti poistenca na tvorbe zdrojov,

ktoré zabezpečujú dôstojný život v poproduktívnom veku.

Významnou reformou prešiel aj Zákon o sociálnej pomoci (č. 195/1998 Z. z. v znení

neskorších predpisov), ktorý je v súčasnosti rozdelený na dva hlavné zákony: Zákon

o sociálnych službách (č. 448/2008 Z. z., ktorý zrušil Zákon o sociálnej pomoci) a Zákon

o pomoci v hmotnej núdzi (č. 599/2003 v znení neskorších predpisov). Spolu so zmenami

v Zákonníku práce (Zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) predstavujú

systémovú reformu sociálneho zabezpečenia, ktorého pozitíva sú nasledovné:

– zavedenie trojpilierového kapitalizačného systému dôchodkového zabezpečenia,

– snaha o adresnejšie poskytovanie dávok a služieb,

– tlak na osoby nachádzajúce sa v hmotnej núdzi vyvinúť väčšiu aktivitu pre vymanenie

sa zo záchrannej sociálnej siete,

– snaha o kvalitnejšie poskytovanie sociálnych služieb pre všetky skupiny odkázané na

tieto verejné služby,

– snaha o riešenie nezamestnanosti aktívnou politikou zamestnanosti,

– snaha o odstránenie príležitostí na zneužívanie systému a pod.

K tomu, aby mohli byť garantované a zabezpečené všetky sociálne funkcie štátu, je

potrebné, okrem ekonomického rastu, aktivovať jeho nástroje.

100

4.3.1. Vybrané nástroje sociálnej politiky

V tejto časti sa venujeme vybraným systémovým a inštitucionálnym cieľom a ich

nástrojom. Medzi systémové ciele v transformačnom období zaraďujeme: zmenu centrálne

riadenej ekonomiky na trhovú, zmenu štruktúry vlastníctva (zo spoločenského na prioritne

súkromné), cenovú liberalizáciu, liberalizáciu zahraničného obchodu, zmenu štruktúry

národného hospodárstva a makroekonomickú rovnováhu. Medzi inštitucionálne ciele patrí

hlavne tvorba nového legislatívneho prostredia (zákony) a vytvorenie trhového prostredia pre

vznik, resp. premenu inštitúcií pôsobiacich v oblasti sociálneho systému.

Napĺňanie cieľov stanovených sociálnou politikou je realizované prostredníctvom

rôznych vzájomne spätých systémov, inštitúcií a noriem, ktoré môžeme všeobecne označiť za

nástroje sociálnej politiky. Princípy, na ktorých je postavená sociálna politika, do značnej

miery ovplyvnili počet a variabilitu aplikovaných nástrojov.

Existuje niekoľko hľadísk ich na klasifikáciu, ktoré zohľadňujú funkciu, cieľovú

skupinu a pod. S cieľom uviesť prehľadné rozdelenie nástrojov sociálnej politiky, ktoré sú

predmetom nášho výskumu, sme zvolili za základné kritérium, tak ako pri analýze nástrojov

v časti 4.2.1., charakter ich uplatnenia vo vzťahu k občanovi:

1. Systémové nástroje

A) Nástroje prerozdeľovania:

a) nástroje výberu prostriedkov prostredníctvom daní a odvodov,

b) nástroje rozdeľovania prostriedkov prostredníctvom systému sociálneho

zabezpečenia (sociálnej ochrany).

2. Inštitucionálne nástroje

B) Legislatívne úpravy sociálneho prostredia:

a) nástroje pracovného práva: Zákonník práce a relevantné zákony súvisiace

s politikou zamestnanosti, minimálna mzda,

b) ostatné nástroje: životné minimum, občianske právo.

A) Nástroje prerozdeľovania

a) Nástroje výberu prostriedkov

Jeden z hlavných cieľov sociálnej politiky – sociálnu spravodlivosť, dokážu verejné

inštitúcie zabezpečiť prostredníctvom prerozdeľovania prostriedkov medzi skupinami

obyvateľov. Základným nástrojom získavania prostriedkov na financovanie sociálneho

101

systému je daňový a odvodový systém. Predstavujú najsilnejší prerozdeľovací nástroj pre

sociálnu politiku, pretože priamo ovplyvňujú objem prerozdeľovaných prostriedkov.33

Dane

V tejto časti sa orientujeme len na dve základné kategórie daní – dane z príjmov

a nepriame dane, ktoré sú predmetom príjmu ŠR, pričom hlavným zdrojom daňových

výnosov štátu sú najmä nepriame dane. Nepriame dane majú na rozdiel od daní z príjmu

extenzívnejší sociálny dopad, pretože postihujú celú spoločnosť, každého jednotlivca. Zatiaľ

čo dávky sociálneho systému predstavujú záchrannú sieť pre ľudí s nízkym príjmom, príliš

vysoká sadzba DPH sa im stáva záťažou. Z metodiky ŠR nie je možné jednoznačne určiť,

ktorá časť daňových výnosov bola použitá na financovanie sociálneho systému.

Odvody

Odvodový systém zabezpečuje finančné zdroje na úhradu zdravotnej a sociálnej

starostlivosti (dávky vyplácané zdravotnými poisťovňami a Sociálnou poisťovňou). Na

rozdiel od daní z príjmu sa odvody vzťahujú len na ekonomicky aktívne osoby. Za

ekonomicky neaktívnych občanov platí odvody do poistných fondov štát z prostriedkov

vybraných na daniach. Osobitné postavenie majú odvody do fondu zdravotného poistenia,

ktoré je povinné pre všetkých občanov s trvalým pobytom v SR. Systém rozlišuje 3 základné

skupiny poistencov: zamestnanci, SZČO a dobrovoľne poistené osoby. U zamestnancov

pritom platí, že časť mzdy im nie je priznávaná ako hrubá mzda, ale je priamo odvádzaná

zamestnávateľom do poisťovní ako „odvody zamestnávateľa“. Ďalej uvedená tabuľka

(Tabuľka 22) uvádza rozsah odvodového zaťaženia týchto skupín. Odvod zamestnávateľa je

v tabuľke uvedený ako súčasť odvodov zamestnanca, keďže je súčasťou mzdových nákladov

na zamestnanca. Absolútne hodnoty odvodov sú s výnimkou úrazového poistenia limitované

maximálnym vymeriavacím základom.

Takéto nastavenie systému financovania sociálnej sféry vyvoláva tlak na verejné

financie a vyžaduje veľké množstvo finančných zdrojov. Primárne sa premieta do vysokého

odvodového zaťaženia, ktoré predstavuje až 35,2% priemerných nákladov práce na

zamestnanca. To je jedným z vôbec najvyšších v krajinách OECD, hneď za Poľskom,

Francúzskom, Rakúskom a Maďarskom (pozri Príloha 4, s. 165).

33 Napríklad v roku 2008 vybrala verejná správa na daniach 336,669 mld. Sk a na odvodoch 262,739 mld. Sk (celkom 599,408 mld. Sk), čo predstavuje 34% z HDP SR.

102

Tabuľka 22 Odvodové zaťaženie jednotlivých skupín poistencov v SR k 31. 12. 2008

Odvody Zamestnanec (časť

uhrádzaná zamestnávateľom)

SZČO Dobrovoľne poistená osoba

Max. vymeriavací

základ

Nemocenské poistenie 2,8% (1,4%) 4,4% 4,4% 23 738,- Sk

Garančný fond 0,25% (0,25%) 0% 0% 23 738,- Sk

Starobné poistenie 18% (14%) 18,0% 18,0% 47 475,- Sk

Invalidné poistenie 6% (3%) 6,0% 6,0% 47 475,- Sk

Poistenie v nezamestnanosti 2% (1%) 0% 0% 47 475,- Sk

Rezervný fond 4,75% (4,75%) 4,75% 4,75% 47 475,- Sk

Úrazové poistenie 0,8% (0,8%) 0% 0% 47 475,- Sk

Zdravotné poistenie 14% (10%) 14,0% 14,0% 47 475,- Sk

Odvodové zaťaženie spolu 48,6% (35,2%) 47,15% 47,15% –

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa www.socpoist.sk a www.dovera.sk.

b) Nástroje rozdeľovania prostriedkov

Sociálny systém je z pohľadu rozdeľovania prostriedkov komplexná štruktúra

pozostávajúca z mnohých inštitúcií a rôznych druhov dávok. Vymedzenie obsahu sociálneho

systému je do značnej miery podmienené klasifikovaním verejných služieb ako súčasti

verejnej a sociálnej politiky štátu. Pre potreby tejto analýzy sme na vymedzenie systému

zvolili kritériá vecnej alebo peňažnej dávky, adresnosti a dopadu na životnú úroveň

spoločnosti.

Systém sociálneho zabezpečenia ako nástroj rozdeľovania prostriedkov

Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike pozostáva z troch častí.

Z pohľadu objemu prostriedkov je dominantné sociálne poistenie, zvyšné dve časti

predstavuje štátna sociálna podpora a sociálna pomoc. Nepriamu formu sociálneho

zabezpečenia predstavujú daňové bonusy a zvýhodnenia.

Systém sociálneho poistenia – prioritne predstavujú peňažné dávky vyplácané

Sociálnou poisťovňou, ktorá získava prostriedky inkasom poistných odvodov na princípe

solidarity. Úlohou sociálneho poistenia je ochrana poistencov pri vzniku vymedzených

sociálnych udalostí, ktorými sú staroba, nespôsobilosť na prácu (v dôsledku choroby,

tehotenstva, materstva a invalidity) a pri strate živiteľa.

103

Štátna sociálna podpora – obsahuje peňažné dávky z rozpočtu MPSVaR SR. Cieľovou

skupinou sú najmä rodiny, dlhodobo nezamestnaní a invalidi. Pripomíname, že nárok na

rodinné dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených

osôb.

Sociálna pomoc – pozostáva z peňažných a vecných dávok poskytovaných občanom

štátnou správou a samosprávou. Sociálna pomoc predstavuje systém náhradných zdrojov pre

občanov v hmotnej núdzi a tých, ktorí sú odkázaní na sociálne služby.

Daňové bonusy a zvýhodnenia – predstavujú špecifickú formu kompenzácie dopadov

dane z príjmov fyzických osôb, ktorá sa vzťahuje na ekonomicky aktívne osoby, prípadne

rodiny. Na rozdiel od klasických dávok, daňové zvýhodnenie predstavuje zníženie odvodu

dane, prípadne vrátenie preplatku. Inkaso a vyplácanie bonusov je v kompetencii Ministerstva

financií SR.

Nakoľko systém sociálneho zabezpečenia a jeho financovanie predstavuje hlavnú

položku nákladov sociálneho systému, v nasledujúcom texte popíšeme vyššie spomenuté časti

a uvedieme jednotlivé druhy dávok. Každú dávku klasifikujeme podľa cieľovej skupiny,

ktorej je určená. Podľa typu poberateľov sme identifikovali nasledujúce cieľové skupiny:

1. Rodina a deti

2. Invalidi

3. Starobní dôchodcovia

4. Občania v hmotnej núdzi

5. Študenti a žiaci

6. Pracujúci (zamestnanci a SZČO)

7. Nezamestnaní.

B) Legislatívne úpravy sociálneho prostredia

Druhou základnou skupinou nástrojov sociálnej politiky sú zákonné úpravy sociálneho

prostredia. Legislatívna činnosť v oblasti sociálnej politiky je rozsiahla a dotýka sa takmer

všetkých životných situácií občana od narodenia, štúdium, cez pracovný život až po starobu.

Vláda má tak k dispozícii silný nástroj, ktorým výrazne ovplyvňuje kvalitu života občanov.

a) Nástroje pracovného práva

Intenzívny rozvoj pracovného práva a s tým spojený rast štátnych regulácií

pracovného trhu v 19. a 20. storočí vyvrcholil podpisom Európskej sociálnej charty.

Slovensko sa ratifikáciou tohto dokumentu zaviazalo k poskytovaniu skupiny práv

a obmedzení zamestnancov a zamestnávateľov, ktoré sú obsiahnuté v Zákonníku práce.

104

Vedľajším, ale pre pracovný trh rozhodujúcim nástrojom, je ustanovenie o minimálnej

mzde.34

b) Ostatné nástroje

V SR životné minimum ustanovuje Zákon o životnom minime35 ako spoločensky

uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej

núdze. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovené

osobitným predpisom. V rámci životného minima sa diferencovali jeho dve úrovne – sociálne

a existenčné minimum, ktoré sa používajú aj v súčasnej slovenskej legislatíve.

Sociálne minimum prináleží občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych

dôvodov a má príjem zo závislej činnosti, sa dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem

v kalendárnom mesiaci do sumy 120% životného minima ustanoveného osobitným

predpisom. Najnižšiu úroveň životného minima predstavuje existenčné minimum. To sa

poskytuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Dávkou sociálnej

pomoci sa doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50% životného minima

ustanoveného osobitným predpisom. Existenčné minimum má zabezpečiť základné životné

podmienky, a to jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie (Národná správa

o ľudskom rozvoji Slovenská republika, 2000).

Zákon o sociálnej pomoci pôvodne špecifikoval jeho uplatňovanie, a tým aj

diferenciáciu sociálnych dávok. Kritériom odlíšenia bola skutočnosť, či si občan spôsobil

nepriaznivú situáciu zo subjektívnych dôvodov. Občanovi, ktorý bol v hmotnej núdzi

z objektívnych dôvodov a nemal príjem zo závislej činnosti, sa dávkou sociálnej pomoci

doplnil jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy životného minima ustanoveného

osobitným predpisom a v prípade, že bol takýto občan odkázaný na poskytovanie sociálnych

služieb, tie sa tiež riešili v rámci uvedeného zákona. V súvislosti so zrušením Zákona

o sociálnej pomoci a jeho nahradením dvoma samostatnými zákonmi (Zákon o pomoci v

hmotnej núdzi a Zákon o sociálnych službách) sa obsah a podmienky poskytovania dávok

a sociálnych služieb podstatne nezmenili.

Nakoľko sa nebudeme ďalej zaoberať otázkami vývoja vybraných nástrojov

pracovného práva, uvádzame ich v prehľadnej tabuľke ako doplnkový výskum (Tabuľka 23),

kde sme znázornili vývoj minimálnej mzdy (MM), životného minima (ŽM), priemernej

nominálnej mzdy (PM) na Slovensku za obdobie 1997 – 2009 a porovnali ich vzájomné

34 Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. 35 Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 410/2004 Z. z., zákona č. 453/2004 Z. z. , zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z. a zákona č. 554/2008 Z. z.

105

vzťahy. V rámci analýzy sme sa zamerali aj na riziká „pasce chudoby“36 v SR, ktorá je

jedným z parametroch hodnotenia kvality sociálno-ekonomického prostredia danej krajiny

a poukazuje na trendy v sociálnej politike, osobitne v oblasti politiky zamestnanosti

a sociálnych garancií prostredníctvom sociálnych dávok. Ďalším komparatívnym

ukazovateľom je aj mzdový medián (medián miezd), ktorým zisťujeme sociálnu stratifikáciu

spoločnosti prostredníctvom minimálnej mzdy a priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Z výskumu sme zistili, že sociálna stratifikácia prostredníctvom dôchodkov (miezd) sa na

Slovensku nestabilizovala, ba naopak klesala, čo znamená, že z tohto pohľadu sa sociálna

diferenciácia zamestnaného obyvateľstva zhoršila na úkor vyšších príjmov menšej skupiny

zamestnaných. To len potvrdzuje ďalšie výsledky iných sociologických výskumov, ktoré

poukazujú na nárast rizika schudobňovania dolnej strednej vrstvy a jej „prepad“ do dolnej

sociálnej vrstvy chudobných (tzv. pracujúci chudobní).

V prílohovej časti dizertačnej práce ponúkame prehľadné porovnanie minimálnej

mzdy a priemerných ročných hrubých miezd v krajinách EÚ (Príloha 5 a Príloha 6, s. 166 a

167). Okrem iného zisťujeme, že inštitút minimálnej mzdy je spomedzi krajín EÚ-27 prijatý

v 21 krajinách. Určitú kompenzáciu nízkej národnej mzdy v SR, v porovnaní s inými novými

krajinami EÚ, môžeme akceptovať v oblasti daňovej politiky (najmä po zavedení rovnej 19%

dane), pomerne nízkej inflácie, v perspektíve stagnácie, či znižovania cien potravín a pod.

Pozitívne vplýva aj mierny rast národného mediánu (Príloha 7, s. 168).

36 Pasca chudoby (sociálna pasca) je stav, kedy dochádza k nevyváženosti základnej povinnosti jednotlivca postarať sa o kvalitu svojho vlastného života a života svojej rodiny, funkčnosti neštátnych subjektov, obcí a štátu v komplexnej sociálnej starostlivosti a zabezpečenia, sociálnych dávok, sociálnej pomoci a sociálnych služieb (Strieženec, 1999). Pasca chudoby je situácia, keď prechod jednotlivca od závislosti na sociálnom systéme (sociálnych dávkach) do aktivity (napríklad zamestnanosti) znamená zníženie, prípadne neadekvátne zvýšenie jeho príjmu, čo v konečnom dôsledku znižuje, resp. minimálne zvyšuje jeho blahobyt (Korimová, 2007).

106

Tabuľka 23 Prehľad o vývoji minimálnej mzdy, životného minima pre jednotlivca, priemernej nominálnej mzdy a o ich vzájomných vzťahoch v SR za obdobie 1997 – 2009

Rok minimálna mzda (MM)1) životné minimum (ŽM) rozdiel priemerná nominálna MM/PM

Sk/mesiac platnosť pre jednotlivca (Sk/mesiac) stl.1 - stl.4 mesačná mzda (PM)1) stl.1/stl.6

brutto od čisté (netto) hrubé (brutto)2) Sk % A 1 2 3 4 5 6 7 1997 2 700 1.1.1997 2 410 2 812 -112 9 226 29,27 1998 3 000 1.1.1998 3 000 3 600 -600 10 003 29,99 1999 3 000 1.1.1999 3 000 3 600 -600 10 728 27,96 3 600 1.4.1999 3 2303) 3 791 -191 10 728 33,56 2000 4 000 1.1.2000 3 2303) 3 670 330 11 430 34,99 4 400 1.10.2000 3 4904) 4 006 394 11 430 38,49 2001 4 400 1.1.2001 3 4904) 4 043 357 12 365 35,58 4 920 1.10.2001 3 7905) 4 434 486 12 365 39,78 2002 4 920 1.1.2002 3 7905) 4 418 502 13 511 36,41 5 570 1.10.2002 3 9306) 4 596 974 13 511 41,23 2003 5 570 1.1.2003 39306) 4 596 974 14 365 38,77 6 080 1.10.2003 4 2107) 4 862 1 218 14 365 42,33 2004 6 080 1.1.2004 4 2107) 4 862 1 218 14 365 42,33 6 500 1.10.2004 4 5808) 5 290 1 210 15 825 41,07 2005 6 500 1.1.2005 4 5808) 5 290 1 210 15 825 41,07 6 900 1.10.2005 4 7309) 5 462 1 438 17 274 39,94 2006 6 900 1.1.2006 4 7309) 5 462 1 438 17 274 39,94 7 600 1.10.2006 4 98010) 5 751 1 849 18 76113) 40,51 2007 7 600 1.1.2007 4 98010) 5 751 1 849 18 76113) 40,51 8 100 1.10.2007 5 13011) 5 924 2 176 20 146 40,21 2008 8 100 1.2.2008 5 39012) 6 224 1 876 21 782 37,19 2009 8 90214) 1.10.2008 5 39012) 6 224 2 678 23 08915) 38,56 Poznámky: 1) brutto mzda 2) prepočet podľa zákonných úprav platných pre príslušný rok (sociálne odvody + 13,4%) 3) od 1. 7. 1999 4) od 1. 7. 2000 5) od 1. 7. 2001 6) od 1. 7. 2002 7) od 1. 7. 2003 8) od 1. 7. 2004 9) od 1. 7. 2005 10) od 1. 7. 2006 11) od 1. 7. 2007 12) od 1.7.2008 13) vrátane platov ozbrojených zložiek 14) Od 1. októbra 2007 platí mesačná minimálna mzda vo výške 8 100 Sk. Od 1. februára 2008 platí síce nový zákon o minimálnej mzde – zákon č. 663/2007 Z. z., uvedená výška minimálnej mzdy však zostala pre rok 2008 v platnosti. Zmenila sa až k 1. januáru 2009 (n .v. č. 422/2008 Z. z.). 15) podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky MF SR z 2. februára 2009 sa očakáva medziročný nárast priemernej mzdy 2009/2008 o 6%

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov MPSVaR SR.

107

-600

0

600

1200

1800

2400

3000

1997

1998

1999

1999

2000

2000

2001

2001

2002

2002

2003

2003

2004

2004

2005

2005

2006

2006

2007

2007

2008

2009

Sk

Rozdiel medzi MM a ŽM

Obrázok 32 Rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom v SR za obdobie 1997 – 2009 (v Sk)


Na predchádzajúcom obrázku (Obrázok 32) poukazujeme na vývoj rizika „pasce

chudoby“ v SR, ktorá sa tvorila v rokoch 1997 – 1999, kedy bol rozdiel medzi minimálnou

mzdou a životným minimom až do 600 Sk, pričom vyššie bolo životné minimum.

V nasledujúcich rokoch, aj vďaka prijatiu záväzných európskych sociálnych dokumentov

a s tým spojenou reformou sociálneho systému, rástli minimálna mzda a životné minimum

rýchlejšie, aby sa v rokoch 2003 – 2005 ich rozdiel stabilizoval. Ďalší rast rozdielu sme

zaznamenali v roku 2006, ako prirodzenú reakciu na rýchlejší rast priemernej nominálnej

mzdy a znižovania rizík pasce chudoby, čo sa odrazilo aj na týchto rozdieloch.

Aby sme zistili podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde v národnom

hospodárstve, spracovali sme vývoj ich podielov za obdobie rokov 1997 – 2009 na ďalšom

obrázku (Obrázok 33) pomocou predchádzajúcej súhrnnej tabuľky vývoja minimálnej

a priemernej nominálnej mzdy (Tabuľka 23). Od roku 1997 do roku 2004 podiel MM a PM

narastal, čo znamená aj zlepšenie ekonomiky SR vďaka predchádzajúcim štrukturálnym

zmenám a už spomenutým akceptáciám tzv. minimálnych štandardov EÚ v sociálnej oblasti,

osobitne v oblasti zamestnanosti a znižovania rizika chudoby až sociálnej exklúzie. Napriek

tomu bol pomerne nízky rast PM. Vrchol podielu na PM dosiahla MM od októbra 2003 do

októbra 2004, kedy jej podiel zaznamenal až 42,33%. Od tohto obdobia tento podiel neustále

klesal (až na jednu výnimku v období 2006/2007), a na začiatku roku 2009 dosiahol 38,56%,

čo súviselo s rýchlejším rastom PM ako pozitívnym dôsledkom ekonomických reforiem.

108

29,2

7

29,9

9 33,5

6

34,9

9 38,4

9

39,7

8

41,2

3

42,3

3

41,0

7

39,9

4

40,5

1

40,2

1

37,1

9

38,5

6

25

30

35

40

45

1997

1998

1999

2000

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

%

podiel MM a PM

Obrázok 33 Vývoj podielu minimálnej a priemernej nominálnej mzdy v SR za obdobie 1997

– 2009 (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 23.

Keď porovnávame vývoj všetkých troch nástrojov sociálnej politiky (životného

minima, minimálnej mzdy a priemernej nominálnej mzdy) za sledované obdobie (Obrázok

34), môžeme skonštatovať, že na Slovensku rastie najrýchlejším tempom priemerná

nominálna mzda (nárast za sledované obdobie 2,5-krát, t. j. o 150%), minimálna mzda sa

pohybuje relatívne pomalšie (vzrástla 3,3-krát, t. j. až o 230%) a najpomalšie narastalo

životné minimum (2,2-krát, t. j. o 120% za sledované obdobie). Priemerne ročne vzrástlo ŽM

o 17%, PM o 19% a MM o 25%.

2 400

6 400

10 400

14 400

18 400

22 400

1997

1998

1999

1999

2000

2000

2001

2001

2002

2002

2003

2003

2004

2004

2005

2005

2006

2006

2007

2007

2008

2009

Sk

minimálna mzda priemerná mzda životné minimum

Obrázok 34 Vývoj minimálnej mzdy, priemernej mzdy a životného minima v SR za obdobie

1997 – 2009 (v Sk) Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov tabuľky 23.

Aj uvedený výskum opätovne potvrdil, že na jednej strane je pozitívom rast PM, ako

jeden z ukazovateľov rastu slovenskej ekonomiky, na druhej strane sa tento ekonomický rast

109

nerovnomerne odrazil na sociálnej stratifikácii obyvateľstva. Súvisí to s viacerými

ekonomickými aj mimoekonomickými faktormi rozvoja spoločnosti, ako aj s osobnou

zodpovednosťou jednotlivca za seba samého, čo však nie je predmetom nášho výskumu.

4.3.2. Analýza sociálnej ochrany a vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov

Kým v predchádzajúcej podkapitole dizertačnej práce sme vo vybraných krajinách EÚ

analyzovali obdobie rokov 1995 – 2005 (kvôli oneskorenému spracovaniu štatistických

údajov za neskoršie obdobie v rámci EÚ), na Slovensku sme si vybrali časový rad 1997 –

2007 (z dôvodu väčšej aktuálnosti). Považujeme za potrebné uviesť, že rok 2007 pre výdavky

a príjmy sociálnej ochrany bol zo strany Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) spracovaný len ako

odborný odhad (údaje zverejnené po 30. 6. 2009). Všetky relevantné výpočty teoreticky

prezentujeme v 3. kapitole. V rámci analýzy vychádzame z dostupných štatistických súborov,

ktoré sme samostatne spracovali, aby sme mohli sledovať nami vybrané sociálno-ekonomické

ukazovatele a používame rovnakú metodiku štruktúry sociálno-ekonomických ukazovateľov

ako pri spracovaní vybraných krajín EÚ.

Cieľ dizertačnej práce v tejto časti výskumu overujeme na dvoch hypotézach:

H1: Podiel výdavkov na sociálnu ochranu v rámci sociálneho rozpočtu a sociálnej

kvóty má rastúcu tendenciu.

H2: Systém sociálnej ochrany na Slovensku konverguje k systémom sociálnej ochrany

vo vybraných štátoch EÚ.

4.3.2.1 Sociálna ochrana

V rámci výskumu sa v tejto časti detailnejšie venujeme vnútornej štruktúre výdavkov

SO, nakoľko výdavky na SO sú základným výskumným súborom. Príjmy, ako zdroje SO,

skúmame len sekundárne z dôvodu komplexnejšieho pohľadu na toky a diverzifikáciu

finančných prostriedkov.

A/ Výdavky na sociálnu ochranu

Z dôvodu lepšej orientácie vo výške celkových výdavkov na sociálnu ochranu

uvádzame ich vývoj v jedenásťročnom časovom horizonte.

Ak sledujeme vývoj jednotlivých výdavkov ŠR na SO je potrebné uviesť ich členenie

podľa metodiky ESSPROS, ktorá ich delí podľa druhu na dávky na sociálnu ochranu

(sociálne dávky), administratívne náklady a iné výdavky. Dávky na sociálnu ochranu

110

(sociálne dávky) ďalej členíme podľa účelu. Jednotlivé účely na dávky podľa typu

a testovania, resp. netestovania na príjem. Pre potreby nášho výskumu sme abstrahovali len

výdavky podľa druhu a účelu. Ich štatistické vyjadrenie podľa druhu, ako aj podiely

jednotlivých druhov na celkových výdavkoch na SO uvádzame v tabuľke (Tabuľka 24) a na

obrázkoch (Obrázok 35 – Obrázok 37).

Tabuľka 24 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR za obdobie 1997 – 2007*

Výdavky na sociálnu ochranu / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

1. Dávky na sociálnu ochranu** v mil. Sk 135 352 151 184 164 364 176 359 187 481 204 385 214952 226 363 238 854 260 344 284 369

Podiel na celkových výdavkoch v % 95,08 95,74 96,30 96,87 97,00 96,68 96,74 96,46 96,40 96,26 96,14

2. Administratívne náklady v mil. Sk 6 667 6 484 6 064 5 579 5 624 6 841 7 136 7 946 8 491 9 640 10 928


3. Iné výdavky v mil. Sk 334 236 256 129 181 171 105 360 433 479 475


SPOLU v mil. Sk 142 353 157 904 170 684 182 067 193 286 211 397 222 193 234 669 247 778 270 463 295 772

Medziroč. rozdiel výdavkov na SO v mil. Sk

– 15 551 12 780 11 383 11 219 18 111 10 796 12 476 13 109 22 685 25 309

Medziroč. rozdiel výdavkov na SO v % – 10,92 8,09 6,67 6,16 9,37 5,11 5,61 5,59 9,16 9,36

* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov Štatistického úradu za roky 1997 – 2007 podľa metodiky ESSPROS.

Z vyššie prezentovaných štatistických údajov môžeme konštatovať, že celkové

výdavky na SO permanentne rástli za celé sledované obdobie s rozdielnymi medziročnými

nárastmi (od 5,11% do 10,92%). Podľa jednotlivých druhov v desaťročnom období najviac

rástli dávky na SO (zo 135 352 mil. Sk na 284 369 mil. Sk), pričom menej rástli

administratívne náklady (zo 6 667 mil. Sk na 10 928 mil. Sk). Iné výdavky rástli len

minimálne (z 334 mil. Sk na 475 mil. Sk).

111

050000

100000150000200000250000300000350000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

mil.

Sk

Celkom

Obrázok 35 Výdavky na sociálnu ochranu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk)

* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009


Celkové výdavky na SO predstavujú nárast takmer 108% (142,353 mld. Sk v roku

1997 oproti 295,772 mld. Sk v roku 2007). Medziročné nárasty celkových výdavkov na SO sú

kolísavé, najväčší bol v roku 1998 (o 10,97%) a najnižší bol zaznamenaný v roku 2003 (o

5,11%). Bližšie jednotlivé koeficienty rastu, ako aj priemerné koeficienty rastu popisujeme pri

analýze jednotlivých dávok podľa účelu.

1

10

100

1 000

10 000

100 000

1 000 000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

mil.

Sk

Dávky na sociálnu ochranu Administratívne náklady Iné výdavky

Obrázok 36 Výdavky na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR za obdobie 1997 –

2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009


112

95,08 95,74 96,30 96,87 97,00 96,68 96,74 96,46 96,40 96,26 96,14

4,68 4,11 3,55 3,06 2,91 3,24 3,21 3,39 3,43 3,65 3,69

0,230,15 0,15

0,07 0,09 0,080,05

0,15 0,17 0,18 0,16

0,01

0,10

1,00

10,00

100,00

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

%


Obrázok 37 Podiely jednotlivých druhov výdavkov na sociálnu ochranu v SR na celkových

výdavkoch na SO za obdobie 1997 – 2007* (v %) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009


Percentuálne podiely jednotlivých troch druhov výdavkov na celkových výdavkoch na

SO boli v sledovanom období približne rovnaké.

Maximálny podiel dávok na SO (sociálnych dávok) predstavuje do 97%, čo je

prirodzené z hľadiska ich vnútornej štruktúry a napĺňania cieľov sociálneho zabezpečenia.

Konštatujeme, že napriek rôznej sociálno-ekonomickej situácii v SR je ich podiel na

celkových sociálnych výdavkoch takmer stabilný.

Administratívne náklady majú maximálny podiel 4,68% (v roku 1997) pričom

postupne ich podiely klesli na priemernú úroveň 3,42% (roky 1998 – 2007). Myslíme, že

uvedený vývoj je adekvátny a nie celkom potvrdzuje radikálnu „administratívnu rozpínavosť“

sociálneho štátu, čo považujeme za jeden z našich nepredpokladaných výsledkov výskumu.

Posledný druh výdavkov – iné výdavky – podielovo boli najvyššie opäť v roku 1997

(0,23%) aby v nasledujúcich desiatich rokoch ich podiel na celkových sociálnych výdavkoch

v priemere klesol na úroveň 0,13%.

Aby sme mohli komplexne porovnať rast jednotlivých druhov výdavkov, spracovali

sme ich vo forme indexu rastu za celé nami sledované obdobie (Obrázok 38). Vidíme, že

najviac vzrástli dávky na SO a to o 110%, administratívne náklady sa zvýšili o 64% a iné

výdavky o 42%. V rámci transformácie sociálno-ekonomického systému a decentralizácie

štátnej správy v SR po roku 1989 považujeme najmä rast výdavkov na administratívu za

primeraný, nakoľko sme predpokladali vyššie výdavky.

113

2,10

1,641,42

0,00

0,250,500,75

1,001,251,50

1,752,00

i200

7/19

97


Obrázok 38 Index rastu výdavkov na sociálnu ochranu v členení podľa druhu v SR vyjadrený

podielom rokov 2007* a 1997


Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25.

Vzhľadom k tomu, že niektoré odborné zdroje uvádzajú dávky na sociálnu ochranu

ako sociálne dávky (čo sa odrazilo aj v našom výskume), túto pojmovú heterogenitu

akceptujeme ako synonymum obidvoch pojmov, nakoľko sú obsahovo identické.

V ďalšom výskume SO v SR sme sa podrobnejšie zaoberali analýzou dávok sociálnej

ochrany (sociálnych dávok) podľa jednotlivých účelov: choroba/zdravotná starostlivosť,

invalidita, rodina/deti, nezamestnanosť, staroba/pozostalí, bývanie a sociálne vylúčenie. Tieto

jednotlivé dávky podľa účelu môžu byť ďalej členené na netestované a testované na príjem.

Tie sa podľa typu ďalej členia na peňažné a vecné. Peňažné dávky môžu byť periodické

a jednorazové. Vzhľadom na náš predmet výskumu sa už takémuto členeniu výdavkov na

sociálne dávky na jednotlivé účely nevenujeme. Podrobnejšie členenie jednotlivých výdavkov

podľa účelu a ich vývoj v desaťročnom skúmanom období uvádzame v prílohovej časti

(Príloha 8, s. 169).

V nasledujúcej časti práce uvádzame súhrnnú analýzu dávok SO podľa účelu, ich

vývoj za sledované obdobie, ako aj indexy rastu, ktoré sme spracovali v nasledujúcej tabuľke

a obrázku (Tabuľka 25 a Obrázok 39).

114

Tabuľka 25 Výdavky na sociálnu ochranu v členení podľa účelu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk)

Výdavky na SO/Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* i2007/1997


rastu 1. Dávky na SO: v tom: 135352151184164364 176359187481204385214952226363238854 260344284369 2,10 1,0771

Choroba/zdravotná starostlivosť 50022 54503 55951 61464 65548 69992 70257 67721 70605 78719 88184 1,76 1,0583

Invalidita 9040 9890 11154 13467 15240 18067 19080 17810 19450 22202 24040 2,66 1,1027

Rodina/deti** 15384 16722 16167 15821 15455 16481 17742 24086 27583 26165 28445 1,85 1,0634

Nezamestnanosť 6673 8169 11133 8535 6815 8394 12156 13969 8151 8802 10384 1,56 1,0452

Staroba a pozostalí 49251 54902 59959 65637 71743 78495 85132 95443 105321 115218123990 2,52 1,0967

Bývanie a sociálne vylúčenie 4982 6998 10000 11435 12680 12956 10585 7334 7744 9238 9326 1,87 1,0647

2. Administratívne náklady 6667 6484 6064 5579 5624 6841 7136 7946 8491 9640 10928 1,64 1,0507

3. Iné výdavky 334 236 256 129 181 171 105 360 433 479 475 1,42 1,0358

SPOLU 142353157904170684 182067193286211397222193234669247778 270463295772 2,08 1,0759

i2007/1997: index rastu vyjadrený podielom rokov 2007 a 1997 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa

Zdroj: Vlastné spracovanie z údajov Štatistického úradu za roky 1997 – 2007 podľa metodiky ESSPROS.

Celkové výdavky na sociálnu ochranu za skúmané obdobie rástli približne o 7,59%.

Čo sa týka druhu výdavkov, najväčší priemerný koeficient rastu zaznamenali dávky na

sociálnu ochranu (sociálne dávky) a to priemerne ročne o 7,71%, administratívne výdavky

rástli ročne v priemere o 5,07% a iné výdavky priemerne o 3,58%.

1 , 7 6

2 , 6 6

1 , 8 5

1 , 5 6

2 , 5 2

1 , 8 7

0

0 ,5

1

1 ,5

2

2 ,5

3

Cho

roba

/zdr

avot

ná

star

ostli

vosť

Inva

lidita

Rod

ina/

deti

Nez

ames

tnan

osť

Sta

roba

a po

zost

alí

Býva

nie

a so

ciál

ne

vylúče

nie

i 2 0 0 7 / 1 9 9 7 Obrázok 39 Index rastu dávok na sociálnu ochranu v členení podľa účelu v SR vyjadrený

podielom rokov 2007 a 1997 Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25.

115

Podľa účelu najvyšší bázický index rastu zaznamenala dávka na invaliditu (2,66), čo

žiaľ potvrdzuje negatívny vývoj v oblasti zdravia slovenského obyvateľstva, i keď môžeme

pripustiť minimálne riziko určitého zneužívania inštitútu invalidného dôchodku niektorými

jednotlivcami. Ak však porovnáme výdavky na invaliditu vo vyspelých ekonomikách, tak

podiel invalidného dôchodku v SR je dlhodobo a vysoko pod úrovňou ich invalidných

dôchodkov (porovnateľne so starobnými dôchodkami). (Toto tvrdenie je podložené aj

výskumoch v rámci 1. slovensko-flámskeho projektu na EF UMB). Súčasne pri analýze

indexu rastu dávok na chorobu/zdravotnú starostlivosť ostatného obyvateľstva je rast 1,76.

Druhý najvyšší bázický index rastu zaznamenali dávky na starobu a pozostalých

(2,52), čo súvisí s celkovou demografickou štruktúrou obyvateľstva (najmä rastom

dlhovekosti), reformou sociálneho poistenia a miernym rastom starobných dôchodkov

(vrátane vianočných príspevkov v posledných dvoch rokoch).

Bývanie a sociálne vylúčenie zaznamenalo bázický index rastu 1,87, čo považujeme

za primerané rastu rizika chudoby a sociálnej exklúzie na Slovensku v danom období. Naproti

tomu na nezamestnanosť, vzhľadom na ekonomický rast a následne aj rast zamestnanosti

v SR, sme vynakladali najmenej (index rastu 1,56). Dlhodobým problémom v tejto oblasti

ostáva dlhodobá nezamestnanosť.

Z pohľadu sociálnej politiky Slovenska na výdavky na rodinu a deti si myslíme, že

i keď je vývoj progresívny (bázický index rastu 1,85), je tu potrebná vyššia ingerencia štátu,

najmä v podpore mladých rodín a rastu natality.

Podrobnejšiu analýzu vývoja jednotlivých dávok sociálnej ochrany podľa účelu

prezentujeme v samotnej štruktúre týchto dávok na nasledujúcich obrázkoch a tabuľkách

(Obrázok 40 – Obrázok 45 a Tabuľka 26 – Tabuľka 31).

116

50 022 54 503 55 95161 464 65 548 69 992 70 257 67 721 70 605

78 71988 184

0

50 000

100 000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

Roky

mil.

Sk

Choroba/zdravotná starostlivosť

Obrázok 40 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Choroba/zdravotná starostlivosť

v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009


Tendencia rastu sociálnych výdavkov na účel choroba/zdravotná starostlivosť

(Obrázok 40) má stúpajúci charakter až do roku 2003. V roku 2004 poklesli oproti roku 2003

o 2 536 mil. Sk (t. j. o 3,61%), ale v nasledujúcom roku 2005 už znova nabrali stúpajúci trend

(nárast o 2 884 mil. Sk, t. j. o 4,26%). Svoje maximum zatiaľ dosiahli v roku 2007, čo

predstavovalo objem 88 184 mil. Sk. Index rastu roku 2007 oproti roku 1997 je 1,76 (nárast

o 76,29%). Do vývoja skúmaného sociálno-ekonomického ukazovateľa významne zasiahla

reforma zdravotníctva v roku 2003 – 2005, ktorá bola viackrát novelizovaná a v posledných

rokoch (po voľbách v roku 2006) prechádza zdravotníctvo opätovnými pokusmi o reformu.

Tabuľka 26 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Choroba/zdravotná starostlivosť v SR za obdobie 1997 – 2007*

Roky 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* Index rastu – 1,09 1,03 1,10 1,07 1,07 1,00 0,96 1,04 1,11 1,12


Zdroj: Vlastné spracovanie údajov z obrázka 40.

Čo sa týka medziročných indexov zmien rastu (Tabuľka 26), v roku 1998 predstavoval

nárast výdavkov štátu na účel choroba/zdravotná starostlivosť 8,96% (4 481 mil. Sk), v roku

1999 vzrástli výdavky oproti predchádzajúcemu roku o 2,66% (1 448 mil. Sk), v roku 2000

narástli o 9,85% (5 513 mil. Sk), v roku 2001 a v roku 2002 to bol nárast o 6,64% a 6,78%

(4 048 mil. Sk a 4 444 mil. Sk), v roku 2003 oproti roku 2002 bol najmenší nárast – len

o 0,38% (265 mil. Sk), v roku 2004 oproti roku 2003 tieto výdavky jediný raz poklesli

117

o 3,61% (-2 536 mil. Sk), a v posledných troch rokoch mali tieto výdavky naďalej stúpajúci

trend – v roku 2005 stúpli o 4,26% (2 884 mil. Sk), v roku 2006 o 11,49% (8 114 mil. Sk) a

v roku 2007 o 12,02% (9 465 mil. Sk). Podrobný výskum zistených skutočností nie je

predmetom našej práce, len pripomíname, že rast/pokles výdavkov na uvedenú dávku SO

v realite nezlepšil podmienky na zníženie chorobnosti a zvýšenie kvality zdravia či zdravotnú

starostlivosť. Určité administratívne zníženie chorobnosti môžeme pripísať iným faktorom,

ako napríklad snahe o udržanie si pracovného miesta, udržania si príjmu u zamestnaných

(choroba sa často rieši na úkor dovolenky a pod). Potvrdzujú to aj iné výskumy, keď sa

radikálne zmenila štruktúra práceneschopného obyvateľstva (najvyššiu chorobnosť evidujeme

u zamestnancov s nízkymi príjmami a u dlhodobo nezamestnaných spoluobčanov).

9 040 9 890 11 15413 467 15 240

18 067 19 080 17 810 19 45022 202 24 040

0

9 000

18 000

27 000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

Roky

mil.

Sk

Invalidita

Obrázok 41 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Invalidita v SR za obdobie 1997 –

2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009


Je zrejmé, že výdavky štátu na účel invalidita mali rastúcu tendenciu až do roku 2003

(Obrázok 41). Vtedy výdavky štátu predstavovali 19 080 mil. Sk, čo znamenalo viac ako

dvojnásobok týchto výdavkov v roku 1997. V roku 2004 výdavky jediný raz (tak ako pri

výdavkoch na účel choroba/zdravotná starostlivosť) poklesli na 17 810 mil. Sk, aby sa v roku

2005 znova vrátili na ešte vyššiu úroveň ako v roku 2003 (19 450 mil. Sk) a pokračovali

týmto trendom až do roku 2007 (24 040 mil. Sk). Celkový index rastu vyjadrený podielom

rokov 2007 a 1997 je 2,66 (nárast až o 165,93%).

Zníženie výdavkov na invaliditu je zrejmé hlavne z dôvodu administratívneho

sprísnenia posudzovania invalidných občanov, keď sa neoprávnene (ako to potvrdil dodatočne

v roku 2006 Ústavný súd SR) znížil ich počet a tým aj dočasne podiel výdavkov na túto

118

položku. Nemôžeme povedať, že teda zníženie výdavkov bolo odrazom zníženia skutočnej

miery invalidity slovenského obyvateľstva.

Tabuľka 27 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Invalidita v SR za obdobie 1997 – 2007*

Roky 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* Index rastu – 1,09 1,13 1,21 1,13 1,19 1,06 0,93 1,09 1,14 1,08



Výdavky štátu na invaliditu (Tabuľka 27) v roku 1998 vzrástli o 9,40% (850 mil. Sk),

v roku 1999 to bol nárast o 12,78% (1 264 mil. Sk), v roku 2000 zaznamenali výdavky

najväčší nárast – až o 20,74% (2 313 mil. Sk), v roku 2001 o 13,17% (1 773 mil. Sk), pričom

ďalší veľký nárast bol v roku 2002 o 18,55% (2 827 mil. Sk) a v roku 2003 o 5,61% (1 013

mil. Sk). V roku 2004 poklesli o 6,66% (-1 270 mil. Sk), čo bolo spôsobené prehodnocovaním

invalidných dôchodkov, a v roku 2005 vzrástli o 9,21% (1 640 mil. Sk), v roku 2006 až

o 14,15% (2 752 mil. Sk) a v roku 2007 bol nárast o 8,28% (1 838 mil. Sk). Naše

predchádzajúce tvrdenia o administratívnych zásahoch do dávky na účel invalidita, sa

potvrdili v roku 2006, keď musel štátny rozpočet reagovať na výrok Ústavného súdu SR.

15 384 16 722 16 167 15 821 15 455 16 481 17 742

24 08627 583 26 165

28 445

0

15 000

30 000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

Roky

mil.

SK

Rodina/deti

Obrázok 42 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Rodina/deti** v SR za obdobie

1997 – 2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa


V tejto časti výskumu môžeme tiež pozorovať dopad reformy sociálneho zabezpečenia

a prijatím zákona o sociálnej pomoci č. 195/1998 Zb., jeho následnú realizáciu v sociálnej

politike SR, ako aj postupné reformné zásahy do jej segmentu – rodinná politika.

119

Ako ukazuje Obrázok 42, najskôr vidíme mierny nárast výdavkov štátu na rodinnú

politiku v roku 1998 a to o 1 338 mil. Sk (o 8,7%). V nasledujúcich troch rokoch došlo

k miernym poklesom týchto výdavkov – v roku 1999 o 555 mil. Sk, v roku 2000 o 346 mil.

Sk a v roku 2001 o 366 mil. Sk, čo je odrazom celkovej reštriktívnej hospodárskej a sociálnej

politiky SR. Na druhej strane bol v roku 2002 znovu akceptovaný univerzálny princíp nároku

na rodinné prídavky, t.j. pôvodný princíp testovanej dávky na príjem rodiča bol zrušený.

Myslíme si, že vzhľadom na iné reštriktívne opatrenia a z pohľadu vyrovnávania sociálnej

nerovnosti, tieto náklady ŠR na SO nepomohli nízkopríjmovej skupine obyvateľstva a pre

vyššiu strednú a hornú (bohatú) vrstvu obyvateľstva znamenali nepatrnú (nepotrebnú)

finančnú dávku.

V ďalších dvoch rokoch výdavky mali približne rovnaký rast, ale v roku 2004 vzrástli

až o 6 344 mil. Sk, čo bolo spôsobené pripočítaním daňových bonusov na každé dieťa

pracujúceho rodiča37. Uplatnením nástroja „daňový bonus“ chcela vláda podporiť aj aktívny

a individuálny prístup každého rodiča k zamestnanosti, resp. podporiť rast natality. Práve táto

ambícia sa v praxi neodrazila. Následný rast výdavkov je zrejmý v roku 2005 (predstavoval

ďalších 3 497 mil. Sk), čo súvisí aj so znižovaním nezamestnanosti. Výdavky sa mierne

znížili v roku 2006 (pokles až o 1 418 mil. Sk), čo je podľa nás spôsobené nižšou mierou rastu

zamestnanosti a nízkou podporou reprodukcie rodín. V poslednom sledovanom roku sa

výdavky znova zvýšili o 2 280 mil. Sk. Celkový nárast oproti roku 1997 je o 84,9%. Tu už

môžeme hovoriť o vyššej podpore rodiny z hľadiska jej prirodzenej reprodukcie zavedením

vyšších príspevkov pri narodení prvého (a neskôr aj druhého dieťaťa). Medziročné indexy

rastu sú v nasledujúcej tabuľke (Tabuľka 28).

Tabuľka 28 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Rodina/deti** v SR za obdobie 1997 – 2007*

Roky 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* Index rastu – 1,09 0,97 0,98 0,98 1,07 1,08 1,36 1,15 0,95 1,09



Ako sme už vyššie analyzovali, v roku 1998 stúpli výdavky na rodinnú politiku

o 8,7%, v nasledujúcich troch rokoch klesli: v 1999 o 3,32%, v roku 2000 o 2,14% a v roku

2001 o 2,31%. V roku 2002 znova vzrástli o 6,64% (1 026 mil. Sk), v roku 2003 o 7,65% (1

261 mil. Sk). V roku 2004 narástli oproti predchádzajúcemu roku až o 35,76%, čo predstavuje

37 Zákon o dani z príjmu č. 595/2003 Z.z.

120

najväčší nárast za skúmané obdobie. Tento rast pokračoval aj v roku 2005 (o 14,52%), ale

prerušil sa v nasledujúcom roku 2006, kedy výdavky poklesli o 5,14%, aby znova narástli

v roku 2007 (o 8,71%).

6 6738 169

11 1338 535

6 8158 394

12 15613 969

8 151 8 80210 384

0

6 000

12 000

18 000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

Roky

mil.

Sk

Nezamestnanosť

Obrázok 43 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Nezamestnanosť v SR za obdobie

1997 – 2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009


V sociálnej politike je najvýznamnejším ukazovateľom práve politika podpory

zamestnanosti v národnej ekonomike, nakoľko má určitý multiplikačný efekt pre domácnosti

(zamestnaný má stály príjem vo forme dôchodku, ktorý použije na spotrebu, prípadne na

úspory alebo ďalšie osobné aktivity – vzdelávanie, kultúra, šport, aktívny oddych a pod.).

V celom sledovanom období sa miera nezamestnanosti vyvíjala rôzne, čo je však pozitívne, že

mala klesajúcu tendenciu aj na slovenskú ekonomiku (až do obdobia dopadov globálnej

hospodárskej krízy).

Výskumom sme však zistili značnú neproporcionalitu v miere nezamestnanosti

a výdavkoch na ňu. Vývoj výdavkov štátu na nezamestnanosť (Obrázok 43) mal do roku 1999

stúpajúcu tendenciu (rast o 1 496 mil. Sk v roku 1998 a o 2 964 mil. Sk v roku 1999) pri

miere nezamestnanosti 12,5% a 16,2%. Súviselo to s poklesom počtu zamestnancov

a vyplácaním dávok „kompenzácie nadbytočnosti“, zvýšeným počtom odchodu do

predčasného dôchodku (ktorý bol následne v roku 2000 zrušený a znovu uzákonený v roku

2004). Napriek rastu nezamestnanosti v rokoch 2000 – 2001 (na 18,6% a 19,2%) nasledovalo

obdobie poklesu dávok na nezamestnanosť o 2 598 mil. Sk v roku 2000 a v roku 2001 o 1 720

mil. Sk. Pri analýze vnútornej štruktúry výdavkov na nezamestnanosť (bližšie pozri Príloha 8

– Tabuľka 50, s. 175) sme zistili, že nastal pokles v periodických dávkach na nezamestnanosť

121

(zvýšením zamestnanosti) a pokles v jednorazových dávkach z titulu „kompenzácie

nadbytočnosti“. Tento jav je možné vysvetliť najmä administratívnou reformou trhu práce

(sprísnenie evidencie uchádzačov o zamestnanie), dopadmi transformácie národnej

ekonomiky, odchodom časti obyvateľstva na iné trhy práce a rastom tieňovej ekonomiky.

Vzhľadom na rast rizika chudoby a sociálnej exklúzie značnej časti slovenskej populácie

(výsledky Eurostatu), ako aj ďalšou reformou trhu práce (pod vplyvom prijatých európskych

štandardov zamestnanosti a Lisabonskej stratégie) sledujeme v ďalších troch rokoch pozitívnu

zmenu v politike zamestnanosti (rast ekonomiky, odstránenie administratívnych prekážok

evidencie nezamestnaných, prijatie reformných zákonov (Zákon o službách zamestnanosti,

daňová reforma a pod.) a rast výdavkov na kompenzáciu nadbytočnosti. Vytvorili sa

legislatívne podmienky na zníženie výdavkov na nezamestnanosť aj rozšírením podmienok

pre podnikateľskú činnosť SZČO, a preto v roku 2005 predstavovali výdavky najväčší pokles

v sledovanom období (o 5 818 mil. Sk). I keď v ďalších rokoch klesala miera

nezamestnanosti, mierne stúpli výdavky štátu (najmä v oblasti aktívnej politiky

zamestnanosti).

Vývoj výdavkov na nezamestnanosť ukazujú i medziročné indexy rastu (Tabuľka 29).

Tabuľka 29 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Nezamestnanosť v SR za obdobie 1997 – 2007*

Roky 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* Index rastu – 1,22 1,36 0,77 0,80 1,23 1,45 1,15 0,58 1,08 1,18



122

49 251 54 902 59 959 65 637 71 743 78 495 85 13295 443

105 321115 218

123 990

0

45 000

90 000

135 000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

Roky

mil.

Sk

Staroba a pozostalí

Obrázok 44 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Staroba a pozostalí v SR za obdobie

1997 – 2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009


Štátne výdavky na sociálnu ochranu seniorov a pozostalých (Obrázok 44) mali za celé

sledované obdobie rastúcu tendenciu. V roku 2004 výdavky štátu na ochranu seniorov rapídne

stúpli – až o 10 311 mil. Sk. Index rastu rokov 2007 a 1997 predstavoval 2,52, čo je nárast

o 151,75%. V absolútnom vyjadrení je to nárast až o 74 739 mil. Sk.

V tejto skupine výdavkov je najväčší rast práve v oblasti rastu vyplácania starobných

dôchodkov z dôvodu rastu dlhovekosti, určitý rast prídavkov na starostlivosť bez testovania

príjmu (do roku 2005 a od roku 2006 s testovaním na príjem), rastom vecných dávok

(ubytovanie, pomoc pri vykonávaní každodenných činností a pod.). Príčinou rastu výdavkov

je aj valorizácia dôchodkov, vianočné príspevky (od roku 2006), vyplácanie vdovských

a nových vdoveckých dôchodkov a sirotských dôchodkov ako pozostalostných dôchodkov.

Rast výdavkov v položke staroba a pozostalí bol jednou z príčin potreby reformy

sociálneho – dôchodkového poistenia a to z titulu jeho dlhodobej finančnej neudržateľnosti.

V závere uvádzame medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel

staroba a pozostalí (Tabuľka 30).

Tabuľka 30 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Staroba a pozostalí v SR za obdobie 1997 – 2007*

Roky 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* Index rastu – 1,11 1,09 1,09 1,09 1,09 1,08 1,12 1,10 1,09 1,08



123

Je zrejmé, že medziročné indexy rastu stúpali priemerne medzi 7,61% (v roku 2007)

až 12,11% (v roku 2004). Tým aj štatisticky dokladujeme, že najohrozenejšou sociálnou

skupinou, po občanoch so zdravotným postihnutím, sú práve seniori, teda minoritná skupina

populácie, ktorá je po skončení produktívneho veku „odkázaná“ na sociálny systém.

4 9826 998

10 00011 435

12 680 12 956

10 585

7 334 7 7449 238 9 326

02 0004 0006 0008 000

10 00012 00014 000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

Roky

mil.

Sk

Bývanie a sociálne vylúčenie

Obrázok 45 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu na účel Bývanie a sociálne vylúčenie v SR

za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009


Výdavky štátu na bývanie a sociálne vylúčenie (Obrázok 45) každoročne stúpali až do

roku 2002, kedy dosiahli svoje maximum – 12 956 mil. Sk. V roku 2003 tento údaj klesol

o 2 371 mil. Sk, ako aj v ďalšom rok 2004, kedy klesol o ďalších 3 251 mil. Sk. V roku 2005

tieto výdavky mierne vzrástli (o 410 mil. Sk). Celkový index rastu rokov 2007 a 1997 bol

1,87 (nárast o 87,19%).

Táto skupina výdavkov je heterogénna z pohľadu účelu bývania, aj z pohľadu

výdavkov na sociálne dávky. Výdavky na sociálne dávky – bývanie – sú evidované od roku

2000. Teda táto dávka bola ako nová zavedená v systéme SO. Týka sa najmä dávok na

zabezpečenie ubytovania a dávok pre vlastníkov – nájomníkov. Tieto dávky sa od roku 2005

zakomponovali do testovaných peňažných dávok na bývanie. Do tejto skupiny sú od roku

2002 započítané aj vecné dávky na ubytovanie a rehabilitáciu závislých osôb (narkomani,

alkoholici), na ktorých výdavky, žiaľ, každoročne stúpajú.

Výdavky štátu na účel bývanie a sociálne vylúčenie (Tabuľka 31) v roku 1998 až 2002

rástli medziročne o 40,47%, 42,90%, 14,35%, 10,89% a 2,18%. V roku 2003 však klesli

o 18,3% a v roku 2004 o ďalších 30,71%. V ďalších rokoch nasleduje už len nárast o 5,59%

(2005), o 19,29% (2006) a o 0,95% (2007).

124

Tabuľka 31 Medziročné indexy rastu výdavkov na sociálnu ochranu na účel Bývanie a sociálne vylúčenie v SR za obdobie 1997 – 2007*

Roky 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* Index rastu – 1,40 1,43 1,14 1,11 1,02 0,82 0,69 1,06 1,19 1,01



Relatívne čísla využívané v predchádzajúcej časti, i keď majú veľkú vypovedaciu

hodnotu pokiaľ ide o zohľadnenie celkovej sumy, ktorá je použitá na účely sociálnej ochrany,

predsa len názornejším ukazovateľom sú výdavky na sociálnu ochranu v Sk na jedného

obyvateľa (per capita). Zároveň tieto výsledky využijeme pri komparácii výdavkov na

sociálnu ochranu s vybranými krajinami EÚ.

Potrebné štatistické údaje pre našu ďalšiu analýzu sme spracovali v predchádzajúcich častiach

tejto dizertačnej práce, aby sme ďalej mohli testovať vývoj výdavkov na SO per capita

(Tabuľka 32 a Obrázok 46). Z hľadiska jednotnej metodiky v tejto práci uvádzame výdavky

na SO per capita podľa druhov, dávky na SO per capita v členení podľa účelu a celkové

výdavky na SO per capita tak, ako sme postupovali v časti analýzy výdavkov na SO per capita

vo vybraných krajinách EÚ.

Vývoj takto sledovaných výdavkov na SO je zároveň typickým príkladom solidarity

v každom sociálno-ekonomickom systéme. Tento princíp využíva každý občan rôzne

a jednotlivo podľa jeho vlastnej potreby po celý život. Miera využitia je závislá od viacerých

faktorov a je odrazom určitej garantovanej kvality života. Zároveň sa tu uplatňuje princíp

medzigeneračnej solidarity, ako aj solidarity vo vnútri jednotlivých skupín obyvateľstva.

125

Tabuľka 32 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita v SR za obdobie 1997 – 2007 (Sk/obyvateľa)

Výdavky na sociálnu ochranu / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

1. Dávky na sociálnu ochranu: v tom:

25121 28033 30443 32641 34854 37997 39954 42036 44323 48265 52651

Choroba/zdravotná starostlivosť 9284 10106 10363 11376 12186 13012 13059 12576 13102 14594 16327

Invalidita 1678 1834 2066 2493 2833 3359 3546 3307 3609 4116 4451

Rodina/deti** 2855 3101 2994 2928 2873 3064 3298 4473 5118 4851 5267

Nezamestnanosť 1238 1515 2062 1580 1267 1561 2259 2594 1513 1632 1923

Staroba a pozostalí 9141 10180 11106 12148 13338 14593 15824 17724 19544 21360 22957

Bývanie a sociálne vylúčenie 925 1298 1852 2116 2357 2409 1967 1362 1437 1713 1727

2. Administratívne náklady 1237 1202 1123 1033 1046 1272 1326 1476 1576 1787 2023

3. Iné výdavky 62 44 47 24 34 32 20 67 80 89 88

SPOLU 26420 29279 31614 33697 35933 39300 41300 43578 45978 50141 54762


Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov z tabuľky 27 a údajov ŠÚ SR o počte obyvateľov v SR.

0250050007500

100001250015000175002000022500

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Sk

Choroba/zdravotná starostlivosť Invalidita Rodina/deti**

Nezamestnanosť Staroba a pozostalí Bývanie a sociálne vylúčenie

Administratívne náklady Iné výdavky

Obrázok 46 Vývoj výdavkov na sociálnu ochranu per capita v SR za obdobie 1997 – 2007

(Sk/obyvateľa) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov z tabuľky 32.

Trend rastu výdavkov na sociálnu ochranu per capita sledujeme aj prostredníctvom

medziročných indexov rastu, indexov rastu oproti bázickému obdobiu a priemerných

koeficientov rastu za celé sledované obdobie (Tabuľka 33 a Obrázok 47).

126

Tabuľka 33 Indexy rastu sociálnych výdavkov per capita v SR za obdobie 1997 – 2007

Výdavky na sociálnu ochranu / Rok

1998 / 1997

1999 / 1998

2000 / 1999

2001 / 2000

2002 / 2001

2003 / 2002

2004 / 2003

2005 / 2004

2006 / 2005

2007 / 2006

2007 / 1997

prie-merný

koeficient rastu

1. Dávky na sociálnu ochranu: v tom:

1,1159 1,0860 1,0722 1,0678 1,0902 1,0515 1,0521 1,0544 1,0890 1,0909 2,0959 1,0768

Choroba/zdravotná starostlivosť 1,0886 1,0254 1,0977 1,0712 1,0678 1,0036 0,9630 1,0418 1,1139 1,1188 1,7587 1,0581

Invalidita 1,0930 1,1266 1,2065 1,1367 1,1855 1,0559 0,9326 1,0913 1,1404 1,0814 2,6529 1,1025

Rodina/deti 1,0860 0,9657 0,9779 0,9812 1,0664 1,0763 1,3563 1,1443 0,9477 1,0857 1,8445 1,0631

Nezamestnanosť 1,2231 1,3613 0,7661 0,8020 1,2317 1,4479 1,1481 0,5831 1,0789 1,1782 1,5524 1,0450

Staroba a pozostalí 1,1137 1,0909 1,0939 1,0979 1,0941 1,0844 1,1201 1,1027 1,0930 1,0747 2,5115 1,0965

Bývanie a sociálne vylúčenie 1,4034 1,4274 1,1427 1,1138 1,0218 0,8168 0,6922 1,0551 1,1918 1,0082 1,8674 1,0644

2. Administratívne náklady 0,9716 0,9342 0,9193 1,0126 1,2164 1,0429 1,1125 1,0678 1,1343 1,1321 1,6352 1,0504

3. Iné výdavky 0,7059 1,0835 0,5035 1,4094 0,9448 0,6139 3,4254 1,2019 1,1052 0,9904 1,4187 1,0356

SPOLU 1,1082 1,0797 1,0659 1,0664 1,0937 1,0509 1,0552 1,0551 1,0905 1,0922 2,0727 1,0756

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov z tabuľky 32.

0,00000,50001,00001,50002,00002,50003,00003,5000

1998 /1997

1999 /1998

2000 /1999

2001 /2000

2002 /2001

2003 /2002

2004 /2003

2005 /2004

2006 /2005

2007 /2006

inde

x ra

stu

Choroba/zdravotná starostlivosť Invalidita Rodina/deti**Nezamestnanosť Staroba a pozostalí Bývanie a sociálne vylúčenieAdministratívne náklady Iné výdavky

Obrázok 47 Medziročné indexy rastu sociálnych výdavkov per capita v SR za obdobie 1997 –

2007 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov z tabuľky 33.

Tak ako sme skonštatovali v predchádzajúcej časti, aj vo vývoji dávok na SO per

capita pozorujeme najvyšší nárast v skúmanom období na účel invalidita (o 165,3%), čo nám

potvrdili aj predchádzajúce výskumy tejto dávky. Sociálna dávka na účel staroba a pozostalí

v roku 1997 predstavovala na jedného obyvateľa 9 141 Sk a v roku 2007 až 22 957 Sk, čo

127

znamenalo 151%-ný nárast. Na druhej strane najnižšiu úroveň v roku 1997 mala sociálna

dávka bývanie a sociálne vylúčenie (925 Sk), aby v roku 2007 predstavovala sumu 1727 Sk

čo predstavuje viac ako 86,7%-ný nárast. Výdavky na rodinu a deti sa takmer zdvojnásobili (o

84,45%) a poslednou najvyššou sociálnou dávkou bol účel choroba/zdravotná starostlivosť (z

9 284 Sk v roku 1997 na 16 327 Sk v roku 2007), t. j. 76%-ný nárast. Priemerne rástli dávky

na SO ročne o 7,68%.

Administratívne náklady vzrástli o 63,5%, čo je v priemere zvýšenie o 5,04 % na

obyvateľa. Iné výdavky zaznamenali najmenší rast (od úrovne 62 Sk v roku 1997 na 88 Sk

v roku 2007), čo však predstavuje nárast takmer 42% za sledované obdobie a priemerný ročný

rast o 3,56%.

B/ Zdroje financovania sociálnej ochrany (Príjmy na sociálnu ochranu)

Zdroje financovania sociálnej ochrany, ktorým sa venujeme len doplnkovo, uvádzame

aj z dôvodu, že ich štruktúra je v SR iná ako v skúmaných štátoch EÚ. Podľa nasledovnej

tabuľky (Tabuľka 34), kde kvantifikujeme príjmy na sociálnu ochranu podľa typu za obdobie

1997 - 2007, môžeme zdroje financovania sociálnej ochrany rozdeliť na tri hlavné skupiny:

1. Sociálne príspevky (platené zamestnávateľmi, zamestnancami, SZČO a ostatnými

chránenými osobami),

2. Príspevky verejnej správy,

3. Iné príjmy.

Tabuľka 34 Príjmy na sociálnu ochranu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v mil. Sk)

Príjmy na sociálnu ochranu / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007* i2007/1997

Sociálne príspevky platené zamestnávateľmi

69 433 77 105 79 430 87 548 91 333 99 220 110 096115 537118 452128 766144 495 2,08

Sociálne príspevky platené zamestnancami

21 233 23 160 24 152 27 264 30 241 33 426 36 310 38 816 45 051 48 821 53 823 2,53

Sociálne príspevky platené SZČO 3 943 4 529 4 705 5 592 5 196 5 430 5 758 6 640 9 362 11 719 12 627 3,2

Sociálne príspevky platené ostatnými chránenými osobami

228 395 541 687 810 964 1 002 1 782 1 128 1 825 1 894 8,31

Príspevky verejnej správy 43 248 47 313 61 695 56 278 63 665 71 755 68 401 70 610 76 972 74 456 87 867 2,03

Iné príjmy 4 062 3 902 5 186 4 008 4 860 3 970 2 837 3 374 3 891 25 833 25 674 6,32

SPOLU 142 147156 404165 710181 376196 105214 764224 404236 758254 855291 420326 380 2,30

i2007/1997: index rastu vyjadrený podielom rokov 2007 a 1997, * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu za roky 1997 – 2007*.

128

i2007/1997

2,082,53

3,2

8,31

2,03

6,32

Sociálne príspevky platené zamestnávateľmiSociálne príspevky platené zamestnancamiSociálne príspevky platené SZČOSociálne príspevky platené ostatnými chránenými osobamiPríspevky verejnej správyIné príjmy

Obrázok 48 Index rastu príjmov na sociálnu ochranu v SR vyjadrený podielom rokov 2007*

a 1997 * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009


Vývoj príjmov na sociálnu ochranu v podrobnejšom členení podľa typu a systému

národných účtov (SNÚ) v SR uvádzame v prílohovej časti (Príloha 9, s. 178).

Tabuľka 35 Porovnanie príjmov a výdavkov systému sociálnej ochrany v SR za obdobie 1997 – 2007*

Ukazovateľ / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007*

Príjmy spolu (P) v mld. Sk 142,1 156,4 165,7 181,4 196,1 214,8 224,4 236,8 254,9 291,4 326,4

Výdavky spolu (V) v mld. Sk**

142,4 157,9 170,7 182,1 193,3 211,4 222,2 234,7 247,8 270,5 295,8

Rozdiel P a V v mld. Sk -0,3 -1,5 -5 -0,7 2,8 3,4 2,2 2,1 7,1 20,9 30,6

Index rozdielu P a V oproti bázickému obdobiu

– 5 16,7 2,3 9,3 11,3 7,3 7 23,7 69,7 102

Index rozdielu P a V oproti predchádzaj. obdobiu

– 5 3,33 0,14 4,00 1,21 0,65 0,95 3,38 2,94 1,46

* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa P – príjmy, V – výdavky


Porovnaním príjmovej a výdavkovej stránky sociálneho rozpočtu (výberom

ukazovateľa bilancie finančných tokov sociálnej ochrany) v uvedených obdobiach (Tabuľka

35 a Obrázok 49) zistíme v období rokov 1997 – 2000 deficitný výsledok.

129

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

-5

0

5

10

15

20

25

30

v m

ld. S

k

Obrázok 49 Rozdiel príjmov a výdavkov systému sociálnej ochrany v SR za obdobie 1997 –

2007* (v mld. Sk) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009


V tabuľke (Tabuľka 35) sú v príjmoch započítané aj platby poistného platené štátom.

Napriek tomu je rozdiel, ktorý zaplatil štát v roku 1999, takmer 5 mld. Sk. Sú to výdavky,

ktoré by mali v prvom rade tlmiť sociálne rozdiely v spoločnosti a pomáhať sociálne slabším.

Lenže pomoc neznamená vytvoriť závislosť najslabších vrstiev na sociálnej dávke.

Výška deficitu samozrejme ovplyvňuje úroveň redistribúcie alebo rast sociálnej

diferenciácie. Je to bežný, globálny trend, alebo je Slovensko pozitívne výnimočné v oblasti

sociálnej ochrany? Určitú odpoveď nám môžu poskytnúť aj údaje v „Správe OSN o ľudskom

rozvoji v roku 2003“, kde sa porovnávajú krajiny v troch oblastiach:38

A/ kvalita života – v tejto kategórii sa komparujú hlavne ukazovatele: podiel HDP na

obyvateľa, dĺžka života, obytná plocha, výstavba bytov, počet áut, mobilov, pevných liniek

atď. Tu sa Slovensko v celosvetovom poradí zaradilo na 39. miesto.

B/ sociálne ukazovatele, ktoré obsahujú parametre ako je priemerná mzda, podiel dôchodku

na mzde, podiel penzistov, ekonomicky aktívni a neaktívni obyvatelia, nezamestnanosť.

C/ ekonomické ukazovatele, kde zaraďujeme napríklad rast HDP, bežný účet, rast cien, rast

priemyslu, úročenie úverov.

Slovenský systém sociálnej ochrany bol a aj v súčasnosti je určitými jednotlivcami či

skupinami zneužívaný. V mnohých prípadoch to umožňujú legislatívne nedostatky, inokedy

nedostatočná priebežná kontrola. Mnohé z dávok, ktoré systém ponúka, sú plošného

charakteru. V systéme ešte stále chýba adresnosť a špecifikácia poberateľov, ktorá je veľmi

38 Otázkami efektívnosti vynakladaných zdrojov na sociálnu ochranu sa v tejto dizertačnej práci nevenujeme a preto len všeobecne uvádzame tri najdôležitejšie oblasti porovnávania krajín podľa OSN.

130

dôležitá pre efektívnosť nielen jednotlivých dávok, ale aj celého systému. Mnohé opatrenia

v systéme sa už vykonali, aby sa zabránilo jeho zneužívaniu. Nie všetky však priniesli

očakávané výsledky.

Systém sociálnej ochrany by nemal byť brzdou ekonomiky, ale v prenesenom

význame jej „zabudovaným stabilizátorom“. V prostredí existujúcich sociálnych rizík

v trhovej ekonomike má byť priestorom minimálnej sociálnej istoty. Ak štát nedokáže, resp.

nevie vykryť požiadavky s nárokmi na sociálny systém, má minimálne dve možnosti. Prvá je

– zvýšiť dane a systém redistribúcie. Druhá je – pristúpiť k radikálnej reštrikčnej politike

a reforme. Zdôvodnenie reštrikcie je v mnohých prípadoch aj opodstatnené, ale plošné

uplatnenie pri nedostatočných analýzach a predvídaní sekundárnych sociálno-ekonomických

dôsledkov vytvára neúmerný tlak zvyčajne na tých, ktorí pomoc potrebujú. Takto

znevýhodnení jedinci alebo skupiny sú rôzneho typu (ako napríklad osamelí rodičia, opustené

deti, týrané ženy, starí, chorí, zdravotne postihnutí, nezamestnaní a pod.) a preto aj miera

sociálnej ochrany je rôzna.

4.3.2.2 Sociálna kvóta

Systém sociálnej ochrany má vnášať do ekonomiky sociálny aspekt. Slúži na

znižovanie sociálnych nerovností medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Väčší objem

prostriedkov spotrebovaných v sociálnej oblasti, vytvára v krajine určité predpoklady na

menšie sociálne rozdiely.

Podiel výdavkov na sociálnu ochranu (VnaSO) na hrubom domácom produkte (HDP)

predstavuje tzv. sociálnu kvótu (SKV), ktorú udávame v %.

V nasledujúcej tabuľke sme spracovali údaje za obdobie rokov 1997 – 2007, ktoré sú

potrebné k výpočtu sociálnej kvóty (Tabuľka 36). Okrem hodnôt sociálnej kvóty v nej

sledujeme aj medziročné indexy jej rastu a indexy rastu v porovnaní s bázickým obdobím. Na

hodnotách, ktoré dosahuje sociálna kvóta, môžeme vidieť vplyv politického cyklu na sociálne

výdavky štátu, čo je signifikantné v každej krajine. Do roku 2002, ktorý bol rokom ďalších

parlamentných volieb, mala sociálna kvóta rastúcu tendenciu, pričom kulminovala (20,17%)

dosiahla v roku 1998 a 1999. V ďalšom období sa sociálna kvóta postupne znižovala, ale

v roku 2006, kedy sa konali ďalšie parlamentné voľby, kde by sme očakávali zase nárast

hodnôt, sociálna kvóta dosahovala úroveň iba 16,3%. Ako dôvod by sme moli uviesť

predčasné voľby, s ktorými vláda nepočítala a preto priama závislosť politického a volebného

cyklu nie je tak výrazná. Pre objektivitu uvádzame, že podobný vplyv politického cyklu na

131

ekonomické správanie výkonnej moci je možné pozorovať takmer vždy, a nielen v SR a

nezávisí to ani od typu vlády, či jej hospodárskej a sociálnej politiky.

Tabuľka 36 Vývoj sociálnej kvóty v SR za obdobie 1997 – 2007 (v %)

Ukazovateľ / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

HDP v bežných cenách v mld. Sk

718,6 788,2 846,5 938,8 1019,4 1109,1 1223,3 1362,0 1485,7 1659,4 1852,8

Výdavky na SO v mld. Sk**

142,4 157,9 170,7 182,1 193,3 211,4 222,2 234,7 247,8 270,5 295,8*

SKV v % 19,82 20,03 20,17 19,40 18,96 19,06 18,16 17,23 16,68 16,30 15,96

Index rastu SKV oproti predchádz. obdobiu

– 1,011 1,006 0,962 0,977 1,005 0,953 0,949 0,968 0,977 0,979

Index rastu SKV oproti bázic. obdobiu

– 1,011 1,018 0,979 0,957 0,962 0,916 0,869 0,842 0,822 0,805

Priemerný koeficient rastu

– – – – – – – – – – 0,9785

* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa Legenda: SKV = sociálna kvóta, SO = sociálna ochrana


Pri porovnávaní sociálnych kvót (Obrázok 50) v období 1997 – 2007 zistíme, že tieto

majú klesajúcu tendenciu. Najviac klesla sociálna kvóta oproti predchádzajúcemu obdobiu

v roku 2004 (o 5,1%) a oproti bázickému obdobiu v roku 2007 (o 19,5%). Na druhej strane,

medziročné nárasty sme zaznamenali v rokoch 1998, 1999 a 2002 (najvyšší v roku 1998

o 1,1%). Oproti roku 1997 (bázickému obdobiu) vzrástla sociálna kvóta len v roku 1998

a 1999 (najviac o 1,8%). Priemerný koeficient rastu sociálnej kvóty bol 0,9785, čo znamená,

že sociálna kvóta klesla ročne približne o 2,15%.

132

19,82 20,03 19,4 18,96 19,06 18,16 17,23 16,68 16,3 15,96

1,1 1,8

-2,1-4,3 -3,8

-8,4

-13,1-15,8

-17,8-19,5

20,17

-20

-15-10

-50

510

1520

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

%

sociálna kvóta rozdiel oproti predchádzajúcemu obdobiu rozdiel oproti bázickému obdobiu

Obrázok 50 Vývoj sociálnej kvóty v SR za obdobie 1997 – 2007* (v %)



Porovnávaním vývoja sociálnej ochrany v EÚ, sme konštatovali, že v SR sa

v skúmanom období postupne a reálne presadzoval neoliberálny typ sociálnej politiky ako

model štátu blahobytu (prosperity state).

Vývoj podielu výdavkov sociálnej ochrany na HDP v SR v danom období je

porovnateľný s vývojom sociálnej kvóty v EÚ čo sa týka tendencie znižovania, len v SR je

táto tendencia radikálnejšia, keď porovnateľne s inými krajinami v roku 2005 dosiahla oproti

bázickému obdobiu takmer 16% zníženie. Napr. vo Švédsku predstavuje sociálna kvóta oproti

bázickému obdobiu zníženie o 8,91%, vo Veľkej Británii zníženie o 3,48%, ale v Nemecku

sme zaznamenali opačný trend, keď sociálna kvóta za celé sledované obdobie vzrástla

o 8,68%.

4.3.2.3 Sociálny rozpočet

Druhým významným ukazovateľom efektívnosti a rozsahu sociálneho štátu je sociálny

rozpočet (SOR), ako podiel výdavkov sociálnej ochrany na celkových výdavkoch ŠR (VŠR)

v príslušnom kalendárnom roku (v %). Je jednoznačným ukazovateľom, ktorým testujeme

kvalitu a rozvoj základnej sociálnej (ochrannej) siete, bezprostredne reaguje na vzniknuté

sociálno-ekonomické problémy štátu a tiež poukazuje na priority výkonnej moci v oblasti

sociálnej politiky v danom kalendárnom roku. Často je aj odrazom ex post aktivít štátu,

dodatočne reaguje na novovznikajúce sociálne situácie, a preto má vo väčšine krajín stúpajúcu

tendenciu. V konečnom dôsledku rastúci SOR nemusí byť kvalitatívnym ukazovateľom rastu

133

sociálnej ochrany. Skutočnú ex ante sociálnu politiku a jej tendencie hodnovernejšie

zachytáva sociálna kvóta (aký typ sociálnej politiky vláda akceptuje a modeluje).

V rámci výskumu SOR sme analyzovali údaje za obdobie rokov 1997 – 2007, ktoré sú

základňou k výpočtom a prezentujeme ich v nasledujúcej tabuľke (Tabuľka 37).

Tabuľka 37 Vývoj sociálneho rozpočtu v SR za obdobie 1997 – 2007 (v %)

Ukazovateľ / Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

Výdavky ŠR v mld. Sk

216,51 197,03 231,48 241,11 249,72 272,00 289,04 312,72 292,58 323,66 345,75

Výdavky na SO v mld. Sk**

142,35 157,90 170,68 182,07 193,29 211,40 222,19 234,67 247,78 270,46 295,77*

SOR v % 65,75 80,14 73,74 75,51 77,40 77,72 76,87 75,04 84,69 83,56 85,54

Index rastu SOR oproti predch.. obd.

– 1,219 0,920 1,024 1,025 1,004 0,989 0,976 1,128 0,987 1,024

Index rastu SOR oproti bázic. obd.

– 1,219 1,121 1,148 1,177 1,182 1,169 1,141 1,288 1,273 1,301

Priemerný koeficient rastu

– – – – – – – – – – 1,0266

* odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009, ** od roku 2004 vrátane daňového bonusu na dieťa Legenda: SOR = sociálny rozpočet, SO = sociálna ochrana

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Štatistického úradu za roky 1997 – 2007 a údajov MF SR.

Okrem hodnôt SOR sledujeme aj medziročné indexy rastu SOR a indexy rastu SOR

v porovnaní s bázickým obdobím. SOR zaznamenal v uvedenom období značné rozdiely, keď

v roku 1998 stúpol oproti roku 1997 o 21,9%, čo predstavuje najvyšší medziročný prírastok,

aby potom v roku 1999 klesol o 8%, čo predstavuje najvyšší medziročný pokles v sledovanom

období. V ďalších rokoch sa udržal na približne rovnakej úrovni. V roku 2007 vzrástol SOR

až o 30,1% oproti roku 1997, keď predstavoval hodnotu 85,54%. Priemerne SOR rástol ročne

o 2,66%, čo je takmer identické s priemerným ročným poklesom sociálnej kvóty.

Obrázok 51 prezentuje grafický vývoj sociálneho rozpočtu v SR za sledované obdobie,

pričom vidíme, že SOR narastal oproti predchádzajúcemu obdobiu – okrem rokov 1999,

2003, 2004 a 2006.

134

65,75

80,1473,74 75,51 77,4 77,72 76,87 75,04

84,69 83,56 85,54

21,9

12,1 14,8 17,7 18,2 16,9 14,1

28,8 27,3 30,1

-100

102030405060708090

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

%

sociálny rozpočet rast oproti predchádzajúcemu obdobiu rast oproti bázickému obdobiu

Obrázok 51 Vývoj sociálneho rozpočtu v SR za obdobie 1997 – 2007* (v %)



Následne sme porovnávali vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu (Obrázok 52),

aby sme poukázali na trendy rastu/poklesu obidvoch ukazovateľov. Kým sociálny rozpočet

má stúpajúcu tendenciu, sociálna kvóta evidentne klesá, a to aj napriek úspešnému

ekonomickému rastu v SR.

80,1

4

73,7

4

75,5

1

77,4

77,7

2

76,8

7

75,0

4

84,6

9

83,5

6

85,5

4

19,8

2

20,0

3

20,1

7

19,4

18,9

6

19,0

6

18,1

6

17,2

3

16,6

8

16,3

0

15,9

6

65,7

5

0

20

40

60

80

100

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

%

Vývoj sociálneho rozpočtu Vývoj sociálnej kvóty

Obrázok 52 Porovnanie sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu v SR za obdobie 1997 – 2007*

(v %) * odborný odhad podľa ŠÚ SR z 25.5.2009

Zdroj: Grafické spracovanie vybraných údajov z tabuľky 25 a 26.

Na základe rozdielneho vývoja SOR a SKV sme ďalšou analýzou hľadali vzájomné

závislosti medzi hlavnými ukazovateľmi (HDP, VŠR, VnaSO), z ktorých sme vychádzali pri

výskume vývoja sociálnych kvót a sociálnych rozpočtov v SR (Obrázok 53 a Obrázok 54).

135

0

200400

600800

1000

12001400

16001800

2000

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007

mld

. Sk HDP

VŠR

VnaSO

Obrázok 53 Vývoj HDP, výdavkov ŠR a výdavkov na sociálnu ochranu v SR za obdobie

1997 – 2007 (v mld. Sk) Legenda: HDP = hrubý domáci produkt, VŠR = výdavky ŠR, VnaSO = výdavky na sociálnu ochranu


Podľa nás sociálna kvóta za sledované obdobie klesá, pretože HDP rastie rýchlejšie

ako výdavky na sociálnu ochranu. A naopak, sociálny rozpočet za sledované obdobie rastie

z dôvodu rýchlejšieho rastu výdavkov na sociálnu ochranu ako celkových výdavkov ŠR

(Obrázok 53). Zároveň týmto je možné deklarovať, že rast ekonomiky neadekvátne reaguje na

rast výdavkov na sociálnu ochranu v najširšom zmysle slova (napr. nielen na výdavkoch na

sociálnu ochranu, ale aj na výdavkoch na vzdelávanie, vyššiu kvalitu zdravotníctva a pod.).

HDP

VŠR

VnaSO

0

20

40

60

80

100

120

140

160

180

i2007/1997

%HDP

VŠR

VnaSO

Obrázok 54 Index rastu HDP, výdavkov ŠR a výdavkov na sociálnu ochranu vyjadrený

podielom rokov 2007/1997 (v %) Legenda: HDP = hrubý domáci produkt, VŠR = výdavky ŠR, VnaSO = výdavky na sociálnu ochranu


136

Kým HDP v roku 2007 v porovnaní s rokom 1997 stúpol o 157,83%, výdavky na

sociálnu ochranu v tom istom období len o 107,72%, t. j. stúpali pomalšie a preto aj klesala

sociálna kvóta. Na druhej strane, celkové výdavky ŠR v roku 2007 oproti roku 1997 vzrástli

o 59,69%, a naopak, výdavky na sociálnu ochranu v tom istom porovnaní vzrástli o 107,72%,

t. j. stúpali rýchlejšie a preto aj sociálny rozpočet rástol (Obrázok 54).

Enormný nárast SOR môžeme interpretovať minimálne z dvoch rozdielnych

pohľadov. Z pohľadu neoliberálnej teórie ide o dôkaz rozpínavosti štátu blahobytu, z pohľadu

intervencionistickej teórie sa jedná o jav, kedy štát saturuje sociálne nerovnosti v systéme.

Zastávame názor, že sa síce jedná o rastúce výdavky na sociálny štát (SOR), ktoré však nie sú

pozorovateľné na raste sociálnej kvóty, ba naopak. Teda v konečnom dôsledku ekonomický

rast nie je adekvátnym odrazom rastu kvality života celej spoločnosti pri akceptácii sociálnej

spravodlivosti.

Nakoľko cieľom práce bolo poukázať na približovacie tendencie sociálnej politiky

v rámci EÚ, použili sme, tak ako pri vybraných krajinách EÚ, rovnakú hypotézu H1 aj pre

Slovensko. Táto hypotéza sa nám potvrdila len čiastočne, pretože sme výskumom a analýzou

sociálno-ekonomických ukazovateľov zistili, že sociálna kvóta má u nás klesajúcu tendenciu,

a naopak, sociálny rozpočet má stúpajúci trend.

Pre výskum sociálnej politiky v SR sme stanovili aj druhú hypotézu H2 (Systém

sociálnej ochrany na Slovensku konverguje k systémom sociálnej ochrany vo vybraných

štátoch EÚ). Táto hypotéza sa nám potvrdila v plnom rozsahu, pričom jej bližšie zdôvodnenie

sa nachádza v závere práce.

137

Zhrnutie

Sociálne homogénna spoločnosť je utópiou, ale prílišná sociálna diferenciácia je tiež

nebezpečná, pretože môže viesť k sociálnym nepokojom až explóziám, ktoré v konečnom

dôsledku ohrozia ekonomiku aj obyvateľov. Preto sa globálne v rámci novej ekonomiky, ako

určitej alternatíve k liberálnym pohľadom ekonómov, ktorí akceptujú len reziduálnu mieru

redistribúcie a rozličnými spôsobmi dokazujú, že len trh je jediným vhodným nástrojom na

zabezpečenie fungovania sociálno-ekonomického systému, prezentujú názory iných

ekonómov, ktorí vychádzajú z teórie potrieb a verejného záujmu. Z oblasti potrieb by sme

zvýraznili napríklad spoločenské potreby, najmä otázky ochrany osoby a jej majetku,

zaistenie spravodlivosti a rovností šancí (nie rovnostárstva) a pod. Verejný záujem je vnímaný

ako realizácia akýchkoľvek opatrení, ktoré pôsobia synergicky pri celkovej výške užitočnosti

spoločnosti. A od toho sa odvíja miera ingerencie štátu v oblasti verejnej politiky,

verejnej ekonomiky a sociálnej politiky.

Sociálna politika je politikou uspokojovania najširších sociálnych potrieb populácie.

Jej postavenie v spoločnosti úzko korešponduje s vymedzením sociálneho štátu ako

dynamického spoločenského systému. Výskumom sme zistili značné terminologické

nejasnosti týkajúce sa tak vymedzenia sociálneho štátu v jeho genéze. Preto sme sa

v dizertačnej práci venovali historickému vývoju obsahu a rozsahu modelov sociálnych štátov

a následne sme ponúkli vlastné terminologické a obsahové členenie, ktoré následne

využívame v analýze typov sociálnej politiky vo vybraných krajinách EÚ a na Slovensku.

Súčasne sme analýzou dostupnej odbornej literatúry zistili značnú heterogenitu a

synonymitu názorov na sociálne zabezpečenie, sociálnu ochranu a s nimi spojené vymedzenie

nástrojov sociálnej politiky. V teoretickej oblasti sociálnej politiky sa prikláňame k

vymedzeniu sociálneho zabezpečenia ako synonymu sociálnej ochrany, ktorým sa napĺňajú

hlavné ciele sociálnej politiky a súčasne sa kvantifikuje sústava nástrojov a výsledkov

sociálnej politiky. V praktickej sociálnej politike chápeme sociálne zabezpečenie (sociálnu

ochranu) ako sústavu konkrétnych výdavkov a príjmov ŠR rozčlenených podľa jednotlivých

druhov, účelov a typov.

Aj v sociálnom type modelu moderného sociálneho štátu (európsky model) má

rozhodujúci význam jeho redistribučná funkcia sociálnej politiky a to najmä prostredníctvom

garancie konsenzuálnej sociálnej ochrany, ktorá je prioritne realizovaná formou sociálnych

verejných výdavkov. Aby sme mohli komparovať vývoj modelu moderného sociálneho štátu

a analyzovať jeho prípadné konvergenčné/divergenčné tendencie v EÚ a v SR, zaoberali sme

138

sa vybranými sociálno-ekonomickými ukazovateľmi, ktoré sme porovnávali v rámci sociálnej

kvóty, sociálneho rozpočtu a výdavkov na sociálnu ochranu (per capita). Kvôli prehľadnému

porovnávaniu uvádzame na obrázku (Obrázok 55) vývoj sociálnych rozpočtov a sociálnych

kvót vo vybraných troch štátoch EÚ, aby sme mohli komplexne zhodnotiť vývojové trendy

a snahy o konvergenciu, resp. odmietanie spoločnej európskej sociálnej politiky.

2025303540455055606570

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

%

Nemecko (sociálny rozpočet) Švédsko (sociálny rozpočet) Veľká Británia (sociálny rozpočet)Nemecko (sociálna kvóta) Švédsko (sociálna kvóta) Veľká Británia (sociálna kvóta)

Obrázok 55 Vývoj sociálnej kvóty a sociálneho rozpočtu vo vybraných krajinách EÚ

za obdobie 1995 – 2005 (v %) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov tabuľky 7 a 9.

Výskumom sme zistili, že jedine v Nemecku sa sociálna kvóta za desaťročné obdobie

zvýšila (z 27,02% na 29,39%), kým vo Švédsku (z 35,11% na 31,98%) a vo Veľkej Británii

sa znížila (z 28,86% na 27,86%). Aj napriek tomu Švédsko ostáva krajinou s najvyšším

podielom výdavkov na sociálnu ochranu na HDP. Čo sa týka sociálnych rozpočtov vo

vybraných krajinách, veľký nárast opäť zaznamenalo Nemecko (z 51,49% na 62,69%), čím sa

dostalo na prvé miesto spomedzi skúmaných krajín. Naopak, Veľká Británia, ktorá bola prvá

v roku 1995 (63,78%), klesla o 3,72% v roku 2005 (61,41%). Švédsko je štátom s najnižším

podielom výdavkov na sociálnu ochranu na štátnom rozpočte (rast z 51,74% na 56,52%)

v skúmanom období.

Porovnanie zmien vo veľkosti sociálnej kvóty a podielu sociálnych výdavkov na

štátnom rozpočte (veľkosti sociálneho rozpočtu) v roku 2005 oproti bázickému roku 1995

poukazuje na vyrovnávanie rozdielov vo vybraných krajinách. Vo vývoji sociálnej kvóty bol

v roku 1995 rozdiel medzi týmito krajinami 8,09% a v roku 2005 len 4,12%. V oblasti

sociálneho rozpočtu sa tento rozdiel pohybuje v rozpätí 6,17% v roku 2005 oproti rozpätiu

12,29% v roku 1995. Výsledkom výskumu je teda poznanie, že ambícia EÚ vo formovaní

139

spoločného typu sociálneho štátu je evidentná, ak ich hodnotíme nami vybranými sociálno-

ekonomickými ukazovateľmi (sociálna kvóta, sociálny rozpočet).

Ďalej sme porovnávali tieto konvergenčné tendencie aj v SR (Tabuľka 38), kde

s ohľadom na transformáciu politického a sociálno-ekonomického systému sú parciálne

výsledky síce porovnateľné v oblasti približovania sa k modelu moderného sociálneho štátu

EÚ, ale z hľadiska sociálnej ochrany (čo je zrejmé hlavne pri výdavkoch na sociálnu ochranu

per capita) a kvality života je SR na nižšej úrovni.

Tabuľka 38 Porovnanie sociálno-ekonomických ukazovateľov vo vybraných krajinách EÚ navzájom a so SR v období 1997 – 2005

Krajina / ukazovateľ

Sociálna kvóta (SKV) v roku 2005

(v %)

Rast/pokles SKV oproti roku 1997

(v %)

Sociálny rozpočet (SOR)

v roku 2005 (v %)

Rast/pokles SOR oproti roku 1997

(v %)

Výdavky na SO (VnaSO)

per capita v roku 2005

(v €)

Rast/pokles VnaSO per

capita oproti roku 1997

(v %) Nemecko 29,36 +1,1 62,69 +23,5 7 999 +18,5 Švédsko 31,98 -3,3 56,52 +6,9 10 217 +24,1 Veľká Británia

27,86 -0,4 61,41 -8,7 8 203 +45,9

Slovensko 16,68 -15,8 84,69 +28,8 1 526 +74,0

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa tabuliek 7, 18, 20, 24, 36, 37.

Z dôvodu objektívnej komparácie SR a vybraných krajín EÚ sme za časový rad určili

roky 1997 a 2005. Sociálna kvóta za toto obdobie vzrástla len nepatrne v Nemecku,

v ostatných skúmaných krajinách klesla. Na druhej strane, sociálny rozpočet vykazuje vo

všetkých skúmaných krajinách, okrem Veľkej Británie, nárast. Pri výdavkoch na sociálnu

ochranu per capita (pri porovnávaní roku 2005 s rokom 1997) je evidentný nárast vo všetkých

skúmaných krajinách EÚ.

V rámci sociálnej politiky Slovenska, v snahe o dosahovanie sociálnej spravodlivosti

a eliminácie transformačnej sociálnej nerovnosti, najviac zo skúmaných štátov rastie sociálny

rozpočet (o 28,8%) a výdavky na sociálnu ochranu per capita (rast o 74%). Naďalej však

Slovensko v skúmanom období vykazuje najväčší pokles v ukazovateli sociálna kvóta (pokles

o15,8%), čo je spôsobené viacerými faktormi (okrem transformácie ekonomiky aj proces

deetatizácie a decentralizácie štátnej správy, rôzne typy sociálnej politiky a rôzny ekonomický

rast v sledovanom období). Bližšie pozri Príloha 2, s. 161 – 162 a Príloha 10, s. 179.

Na základe nami vybraných sociálno-ekonomických ukazovateľov sme dospeli

k zisteniu, že spoločná európska sociálna politika, i keď nie je ešte jednoznačne takto

definovaná, má významný vplyv na formovanie moderného sociálneho štátu v krajinách EÚ

a má perspektívu oficiálneho etablovania sa.

140

4.4. Diskusia

Sociálnu politiku považujeme za verejno-prospešnú aktivitu, ktorej cieľom je okrem

iného odstraňovať sociálne nerovnosti, ktoré sa identifikujú ako ťažiskové spoločenské

problémy. Sú spájané s alokáciou zdrojov a ich využívaním v nadväznosti na životnú úroveň

obyvateľstva. Zlyhanie spoločenskej regulácie v oblasti sociálnej politiky má za následok

vznik takých problémov, akými sú nezamestnanosť, dôstojné zabezpečenie starnúcej

generácie a s ním spojené dôsledky, chudoba a sociálna exklúzia. Objem prerozdelených

prostriedkov však závisí aj od možnosti ekonomiky. Spotrebovať môžeme len také množstvo,

aké sme vyprodukovali. Ak je spotreba vyššia ako produkcia, ekonomika funguje na dlh.

Takéto fungovanie nie je dlhodobo udržateľné a zaťažuje najmä budúce generácie. Pri

spotrebe však vždy existujú určité alternatívy, pretože nemožno naplno uspokojiť všetky

potreby.

V každej krajine existuje iná miera prerozdeľovania. Závisí to od mnohých faktorov,

pričom dôležitú úlohu zohráva nielen akceptácia obyvateľstvom, ale aj historický vývoj

sociálneho štátu. Nakoľko sme zistili rôznorodosť výkladov vývoja modelov sociálnych

štátov, uskutočnili sme ich analýzu a navrhli vlastné členenie čím sa pokúšame vniesť do

teórie sociálnej politiky určitý nový pohľad.

Ako zatiaľ posledný model sociálneho štátu sme vymedzili moderný sociálny štát ako

európsky model. Jeho hlavným cieľom, popri univerzálnej úrovni sociálnej garancie,

založenej na rovnosti a sociálnej spravodlivosti, by malo byť zdôraznenie najmä pomoci

občanom v núdzi tak, aby sa mohli vymaniť z tejto sociálnej situácie a opätovne sa

plnohodnotne zaradiť do spoločnosti. Zásluhovosť, solidarita a subsidiarita sa ukazujú ako

moderné princípy novej sociálnej politiky, ktoré by sa mali dôsledne akceptovať v teórii

a praxi sociálnej politiky každého štátu tak, aby podporovali individuálne aktivity

jednotlivcov v celospoločenskom uplatnení. Jednou z významných podporných oblastí pre

sociálnu politiku je aj sociálna ekonomika a jej hlavný nástroj sociálne podnikanie39. Zároveň

zastávame názor, že primerané obmedzenie vplyvu štátu aj v sociálnej oblasti zníži celkové

finančné zaťaženie občanov, zníži bariéry zamestnávania a v konečnom dôsledku zníži aj

určitý negatívny ekonomický dopad prerozdeľovania v národnom hospodárstve. Stále však

39 Sociálne podnikanie je osobitný druh podnikania prioritne založený na neziskovom princípe netrhových alebo polotrhových vzťahov pluralitných poskytovateľov, ktorí pôsobia v oblasti verejného záujmu. Prípadný zisk nie je vylúčený za podmienky jeho určitej percentuálnej reinvestície (Korimová, 2007).

141

absentujú relevantné a všeobecne akceptované mechanizmy jeho objektivizácie

a nediskriminácie.

Určitým nami navrhnutým objektivizujúcim kritériom, ktoré pojednáva o rozsahu

zásahov štátu v rámci sociálnej politiky, je aj permanentné porovnávanie zmien vo veľkosti

sociálnej kvóty a podielu sociálnych výdavkov na štátnom rozpočte. Súčasne sa

porovnávaním aj týchto relevantných sociálno-ekonomických ukazovateľov môže testovať, či

dané národné sociálne štáty smerujú v rámci určitého integračného zoskupenia k približovaniu

svojich politík, vrátane sociálnej politiky, alebo u nich prevládajú divergenčné tendencie.

Tým sa potvrdzuje aj ich vzájomná opodstatnenosť, alebo naopak neopodstatnenosť,

a následne sa hľadajú tak príčiny týchto javov (konvergencia/divergencia), ako aj ich

dôsledky (pozitívne či negatívne) pre fungovanie integračného zoskupenia, v našom prípade

EÚ.

Výsledky výskumu, ktorý sme detailnejšie vyhodnotili v zhrnutí tejto časti dizertačnej

práce, potvrdili približovanie národných sociálnych politík vo vybraných štátoch EÚ. Ďalším

výsledkom nášho výskumu je zistenie, že sociálna politika SR napriek ťažkému obdobiu

transformácie vykazuje konvergenčné tendencie k európskej sociálnej politike, čo

v konečnom dôsledku zvyšuje nielen sociálnu ochranu obyvateľstva, ale vytvára predpoklady

komplexného rozvoja ľudského potenciálu a ľudského kapitálu všeobecne.

V oblasti teórie a praktickej sociálnej politiky stále pretrváva rozdielnosť názorov na

mieru rozdeľovania a prerozdeľovania na sociálnu ochranu. Preto je dôležité, aby

v demokratickej spoločnosti bol obsah a rozsah sociálnej politiky výsledkom spoločenského

konsenzu a predstavoval verejnú voľbu a verejný záujem daného národného, resp.

integrovaného spoločenstva.

142

5. TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY DIZERTAČNEJ PRÁCE

Moderná spoločnosť sa za posledné storočie radikálne mení pod vplyvom viacerých

sociálno-ekonomických faktorov, najmä však vplyvom informatizácie, integrácie

a globalizácie, ktoré vplývajú tak na teoretickú, ako aj na praktickú základňu svetovej

ekonomiky a politiky. Postupne sa menia aj pohľady na riešenie negatívnych externalít trhu

a jeho nedokonalostí, ktoré spôsobuje jednotlivec svojou prirodzenou ambíciou

maximalizácie zisku. Ukazuje sa, že sloboda a egoizmus sú síce určitou hybnou silou nielen

individuálneho rozvoja, môžu však produkovať nedokonalosti, ktoré v konečnom dôsledku

musí eliminovať štát. Sú to hlavne stále rastúca globálna nezamestnanosť, chudoba (často až

viacgeneračná) a sociálna exklúzia značnej časti svetovej populácie. Preto sociálna politika,

verejná politika a verejná ekonomika získavajú významné postavenie v riešení týchto

spoločensky dlhodobo neakceptovateľných javoch.

Otázkami riešenia sociálneho zabezpečenia (sociálnej ochrany), trhu práce a celkovej

kvality života sa zaoberajú aj modely a typy sociálnych politík. Ich vývoj, obsah a rozsah je

podmienený akceptáciou určitej ekonomickej teórie a preto poznáme viacero modelov

sociálneho štátu (od welfare state ako štátu verejných sociálnych služieb až po súčasne sa

rozvíjajúci model moderného sociálneho štátu).

Perspektívny rozvoj moderného sociálneho štátu nastal po summite v Lisabone, kde

vznikla tzv. Lisabonská sociálna agenda, ktorej cieľom je vznik Európskeho sociálneho

modelu (moderný sociálny štát). S dosahovaním tohto cieľa sú spojené čiastkové ciele, ktoré

pôsobia na formovanie sociálneho systému všetkých členských štátov EÚ. Čiastkovými

cieľmi Lisabonskej sociálnej agendy sú najmä udržateľnosť starobných dôchodkov

a zdravotnej starostlivosti napriek trendu starnutia obyvateľstva, boj proti sociálnemu

vylúčeniu (najmä prostredníctvom poskytovania rovnakých príležitostí pre všetkých), ako aj

vyššia efektivita prerozdeľovania zdrojov financovania sociálneho systému. V tomto duchu sa

po roku 2000 začali v krajinách Európskej únie sociálne reformy, ktoré postupne preberalo aj

Slovensko. Dôležitou oblasťou hodnotenia sociálneho systému krajín Európskej únie je

určenie nástrojov na dosahovanie cieľov definovaných v Lisabonskej stratégii ako aj

definovanie oblastí, v ktorých musia krajiny uskutočniť zmeny, aby tieto ciele dosiahli.

Za hlavnú úlohu sociálneho zabezpečenia členských krajín Európskej únie sa

v súčasnosti považuje plnenie týchto cieľov Lisabonskej sociálnej agendy: 1. modernizácia

143

sociálnej ochrany; 2. hospodárstvo založené na poznatkoch; 3. prepojenie ekonomickej

a sociálnej sféry so zámerom dosiahnuť vyššiu efektívnosť.

V rámci napĺňania vyššie uvedených cieľov EÚ sme vo výskume abstrahovali vývoj

sociálnej politiky prostredníctvom sociálnej ochrany vo vybraných členských krajinách EÚ

(Nemecko, Švédsko a Veľká Británia) a porovnávali sme ho so sociálnou ochranou na

Slovensku. K tomu sme využili skúmanie výdavkov na sociálnej ochranu cez dva sociálno-

ekonomické ukazovatele: sociálnu kvótu a sociálny rozpočet. V tejto súvislosti pripomíname,

že v sociálnej ochrane v krajinách EÚ existuje určitá miera eligibility. Každá krajina rieši

vzniknuté sociálno-ekonomické riziká iným spôsobom, respektíve inou sociálnou dávkou. Aj

finančné výdavky na sociálnu ochranu sú rôzne. Najvyšší podiel však pre všetky krajiny

predstavujú výdavky na starobu a pre pozostalých a najnižší na bývanie a ostatné sociálne

riziká.

Z dôvodu komparácie reálneho vývoja verejných výdavkov na sociálne zabezpečenie

sme sledovali porovnanie vývoja sociálneho rozpočtu so sociálnou kvótou v skúmaných

krajinách jednotlivo a navzájom medzi nimi, nakoľko sú z hľadiska výskumu kvantitatívne,

ale hlavne kvalitatívne odlišné.

Problematika sociálnej politiky, jej hlavného nástroja – sociálnej ochrany, je veľmi

náročná na interdisciplinárne vedomosti a poznatky z ekonomických, sociálnych a iných

spoločenských vied a nie je možné sa jej venovať iba z jedného uhla pohľadu. Napriek tomu

je stále aktuálna problematika typu a rozsahu sociálnej politiky nielen na Slovensku ale aj

v rámci EÚ. Preto sme sa v práci snažili nájsť spoločné komparovateľné ukazovatele, aby sme

následne vyvodili určité teoretické a praktické výstupy.

Teoretické prínosy dizertačnej práce môžeme sformulovať nasledovne:

- Preskúmanie a analyzovanie najdôležitejších teoretických prístupov k sociálnej

politike a ich možné využitie vo vyučovacom procese v relevantných študijných

odboroch, kde je sociálna politika významným predmetom,

- Zdôvodnenie a objasnenie terminologických nejasností v oblasti historického

vymedzenia modelov a typov sociálnych štátov a navrhnutie nového členenia na

základe úlohy štátu a akceptovanej sociálnej politiky,

- Vymedzenie modelu moderného sociálneho štátu a jeho typov,

- Využitie analytických a štatistických výsledkov práce v teórii sociálnej politiky,

144

- Vymedzenie sociálno-ekonomických ukazovateľov porovnávania úrovne a trendov

sociálneho zabezpečenia – sociálnej ochrany (sociálna kvóta, sociálny rozpočet,

výdavky na sociálnu ochranu),

- Potvrdenie približovania sa sociálnych politík (prostredníctvom sociálnej ochrany)

vybraných krajín EÚ k spoločnej európskej politike – modernému sociálnemu

štátu EÚ,

- Potvrdenie tendencie približovania sa sociálnej politiky SR (prostredníctvom

sociálnej ochrany) k modernému sociálnemu štátu EÚ,

Za rozhodujúce praktické prínosy dizertačnej práce považujeme:

- Využitie členenia modelov a typov sociálnych štátov v praktickom uplatňovaní

sociálnej politiky,

- Využitie výsledkov analýzy vybraných sociálno-ekonomických nástrojov

v praktickej realizácii sociálnej politiky a v ďalších výskumoch,

- Využitie výsledkov konvergencie v oblasti sociálnych politík v EÚ a v SR na

akceptáciu a modernizáciu moderného sociálneho štátu,

- Využitie výsledkov pre hodnotenie a koncipovanie vhodnej fiškálnej politiky pre

Slovensko v oblasti sociálnej ochrany.

145

6. ZÁVER

Hospodársky rast môže, ale aj nemusí podporiť vyrovnávanie sociálnych nerovností

danej spoločnosti. Ak je stredobodom záujmu iba trh a nie človek, ak sa snažíme len

o zvyšovanie produkcie a nie aj o ľudskú dôstojnosť, permanentné vytváranie podmienok

sebarealizácie a slobody rozhodovania, model moderného sociálneho štátu (európsky model

sociálnej politiky) prehrá svoju historickú príležitosť konštituovania nového

a spravodlivejšieho sveta.

Sociálna politika Európskej únie sa, v nadväznosti na rozvíjajúcu ekonomickú

integráciu, politický a hospodársky vývoj, posúva od orientácie na zaistenie práv súvisiacich

so zamestnaním v podmienkach voľného pohybu osôb k širšej dimenzii zaistenia sociálnej

ochrany obyvateľov EÚ, najmä tých skupín, ktoré sú ohrozené chudobou a sociálnym

vylúčením. Zásadnou otázkou sa stáva miera sociálnej nerovnosti vo vzťahu k ekonomickej

prosperite. Nedostatočné zvládnutie tejto sociálno-ekonomickej paradigmy môže vyvolať

sociálne napätie so všetkými negatívnymi dôsledkami, ako je nelegálna migrácia,

extrémizmus a pod. Napriek tomu, že vlastná realizácia sociálnej politiky zostáva

v právomoci jednotlivých členských krajín, rastie tendencia po vytvorení jednotnej sociálnej

politiky podporenej súborom legislatívnych noriem na vyššej než národnej úrovni. Lisabonské

zasadanie Európskej rady v roku 2000 začalo proces približovania právnych systémov

členských štátov tzv. otvorenou metódou koordinácie. V oblasti boja proti chudobe

a sociálnemu vylúčeniu sú tieto snahy vyjadrené v príprave Národných akčných plánov boja

proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Spolu s politikou zamestnanosti musí preto zohrávať

väčšiu úlohu aj sociálna ochrana a ďalšie segmenty hospodárskej a sociálnej politiky, ako sú

bývanie, vzdelávanie, zdravie, informácie a komunikácia, mobilita, bezpečnosť

a spravodlivosť, voľný čas a kultúra.

Proces transformácie sociálnej sféry v Slovenskej republike, podobne ako v ostatných

tranzitívnych krajinách, posunul sociálnu politiku do nových spoločenských dimenzií.

Vzhľadom k integrácii SR do medzinárodných štruktúr sa posilňuje opodstatnenosť budúcej

spoločnej európskej sociálnej politiky, s postupujúcou demokratizáciou a pluralizáciou sa

zvyšuje význam regionálnej špecifikácie sociálnej politiky, pričom by si rozhodujúcu

garančnú úlohu mal zachovať štát.

146

Daná problematika je v súčasnosti rozpracovaná z viacerých aspektov na rozličných

stupňoch poznania. Z pohľadu hodnotenia teórie sociálnej politiky je dostatočne spracovaná

oblasť jej hlavných cieľov, princípov a nástrojov, aj keď existujú rôzne názorové rozdiely

medzi jednotlivými autormi. Preto sme sa v rámci teoretického výskumu zaoberali

vymedzením niektorých pojmov a prezentovali členenie sociálnych štátov podľa rozsahu

sociálnej politiky v ňom. Vzhľadom na značnú heterogenitu a kvantitu testovacích

ukazovateľov v sociálnej politike, osobitne v sociálnej ochrane, sme považovali za potrebné

hľadať také sociálno-ekonomické ukazovatele, ktorými by sme mohli posúdiť tendencie

približovania sociálnych politík k modelu európskeho sociálneho štátu.

Cieľom dizertačnej práce je komparácia sociálnej politiky Slovenska (s dôrazom na

sociálnu ochranu) s vybranými štátmi Európskej únie (EÚ), kvantifikácia sociálno-



V súlade s dosiahnutím stanoveného cieľa bola vytvorená metodika práce, ktorá bola

založená na metódach analýzy a syntézy, indukcie a dedukcie, doplnených o sociologické

a matematicko-štatistické metódy.

Pri napĺňaní cieľov dizertačnej práce sme vychádzali z troch hypotéz, ktoré sme

skúmali tak na úrovni vybraných typov sociálnych štátov EÚ, ako aj v SR.

Stanovenú hypotézu H0 (Pri budovaní moderného sociálneho štátu EÚ je evidentná

konvergenčná sociálna politika vybraných členských štátov) sme skúmali na pozadí

teoretických poznatkov doplnených viacerými empirickými zisteniami (štatistiky, tabuľky,

grafy a i.). Zistili sme, že i keď sú sociálne systémy vybraných štátov pomerne odlišné, predsa

vykazujú znaky približovania sa k spoločnej európskej sociálnej politike. Tým sa naša

hypotéza potvrdila.

Výskumom sme zistili, že hypotéza H1 (Podiel výdavkov na sociálnu ochranu v rámci

sociálneho rozpočtu a sociálnej kvóty má rastúcu tendenciu), nami stanovená na základe

všeobecnej kritiky „rozpínavosti“ sociálneho štátu – štátu blahobytu, sa potvrdila len

čiastočne, čo dokumentujeme na nasledujúcich parciálnych výsledkoch. Tým empiricky

negujeme všeobecné názory, že skúmané štáty permanentne a každoročne vydávali stále viac

výdavkov na sociálnu ochranu. Zároveň dokumentujeme, že odborný ekonomický a hlavne

politický tlak (prostredníctvom hospodárskej a sociálnej politiky, verejnej ekonomiky) na

neefektívne vynakladanie verejných výdavkov mal svoje určité opodstatnenie. Z tohto dôvodu

je v nami sledovanom období zrejmý nerovnomerný vývoj verejných výdavkov v rokoch

1995 – 2001. Aj pod tlakom významných európskych dokumentov (napr. Lisabonská

147

zmluva, Európska sociálna charta – osobitne minimálne štandardy sociálnej ochrany), sa

postupne harmonizovali parciálne ciele budovania budúceho moderného sociálneho štátu ako

modelu EÚ, ktorý je postavený na rovnakých európskych sociálnych právach a ochrane

zamestnancov na trhu práce.

V Nemecku môžeme konštatovať, že je štátom, kde pomerne rovnomerne rástla aj

sociálna kvóta, aj sociálny rozpočet. To znamená, že pri tomto štáte sa nám potvrdila naša H1.

Pri Švédsku sa nám naša hypotéza H1 potvrdila len čiastočne, keďže sociálna kvóta

v sledovanom období klesla a sociálny rozpočet vzrástol. To znamená, že reálny podiel

výdavkov na sociálnu ochranu na HDP sa znížil, čo považujeme za správny trend a určité

približovanie ich sociálneho štátu k predstavám o európskom type moderného modelu

sociálneho štátu.

Veľká Británia ako jediná z troch skúmaných krajín zaznamenala u obidvoch

ukazovateľov pokles, čím sa naša hypotéza H1 nepotvrdila.

Ako spoločné odporúčanie pre všetky tri skúmané štáty môžeme zadefinovať neustále

pokračovanie v dosahovaní cieľov Lisabonskej sociálnej agendy, dotiahnutie reforiem a ich

neustála kontrola a najmä orientácia sa na efektívne prerozdeľovanie zdrojov získaných na

účely sociálnej ochrany vlastného obyvateľstva.

Nakoľko cieľom práce bolo poukázať na približovacie tendencie sociálnej politiky

v rámci EÚ, použili sme rovnakú hypotézu H1 aj pre Slovensko. Táto hypotéza sa nám

potvrdila len čiastočne, pretože sme výskumom a analýzou sociálno-ekonomických

ukazovateľov zistili, že sociálna kvóta má u nás klesajúcu tendenciu, a naopak, sociálny

rozpočet má stúpajúci trend. Napriek určitej spoločenskej akceptácii vývoja v oblasti

výdavkov na sociálne verejné rozpočty, keď postupne klesajú výdavky štátu v rámci sociálnej

kvóty, ale súčasne výdavky na sociálnu ochranu majú stále stúpajúcu tendenciu, musíme

konštatovať, že miera rizika chudoby a sociálnej exklúzie na Slovensku je vysoká a graduje.

Pre výskum sociálnej politiky SR sme stanovili aj druhú hypotézu H2 (Systém

sociálnej ochrany na Slovensku konverguje k systémom sociálnej ochrany vo vybraných

štátoch EÚ). Táto hypotéza sa nám potvrdila v plnom rozsahu, i keď rozdiely vo výdavkoch

na sociálnu ochranu per capita sú neporovnateľne nižšie v porovnaní s vybranými tromi

štátmi EÚ, ktoré sú reprezentantmi aj troch typov sociálnych politík uplatňovaných v iných

krajinách EÚ.

V závere práce konštatujeme, že integračné tendencie SR do EÚ sú prínosné aj pre

oblasť sociálnej politiky, v rámci ktorej Slovensko akceptuje realizáciu cieľov Lisabonskej

148

sociálnej agendy a ostatných súvisiacich dokumentov. Zároveň môže sociálna politika SR

ovplyvňovať európsku sociálnu politiku.

V súčasnosti je model moderného sociálneho štátu konfrontovaný v rámci svetovej

hospodárskej krízy. Na rozdiel od veľkej hospodárskej krízy minulého storočia tá súčasná má

jednu obrovskú výhodu – je globálne, ale aj lokálne (európsky) manažovateľná. Parafrázujúc

senovskú ekonómiu blahobytu (Sen, 2002), sloboda sa automaticky nenapĺňa v slobodnom

trhu. Až silný štát, ktorý sa stará o zdravie, vzdelávanie, bezpečnosť a možnosti voľby svojich

občanov, nám dáva šancu podieľať sa na slobodnom trhu. A to nie tak, že poskytuje hotové

riešenia, ale vytvára priestor pre zodpovednosť a slobodu rozhodovania. Súhlasíme tiež s

odmietaním chápania úlohy a postavenia človeka v duchu sociálneho darvinizmu, teda že

ľudským osudom je permanentný konkurenčný boj ako jediný zdroj víťazstva, pretože

akceptujeme ľudskú dôstojnosť a zodpovednosť.

149

RESUME

Social politics of the Slovak Republic in terms of the integration tendencies of the European Union

Considering the growing economic integration and political development, there is a

certain orientation shift from protection of labor-related rights towards wider dimension of

social protection within the sphere of European Union social politics. Social protection of EU

citizens (particularly citizens who have to fight with poverty and social exclusion) and the rate

of social inequality (and its relation to social prosperity) are key issues of today. Despite of

the fact that social politics is defined by individual EU member states there is a growing

tendency to adopt common European social politics based on supranational legal norms.

Summit of the European Council in the city of Lisbon (2000) started the whole process and

used the so-called “open method of coordination” (OMC). National action plans adopted by

individual EU members solve the problems of poverty and social exclusion. Social protection,

together with strong employment policy, must play greater role in social Europe.

Transformation process of the whole social sphere in the Slovak republic has also

brought a new dimension of social politics. Democratization process and plurality emphasized

the importance of regional specification of social politics with state as a main guarantor of the

whole process.

The aim of the dissertation was to anticipate convergentional tendencies towards

European social politics. Considering the identified aim of this dissertation we created

scientific methods based on analysis and synthesis, induction and deduction, which were later

supported by sociological as well as mathematical and statistical methods. The dissertation

was build upon three hypotheses, which were tested and verified on two basic levels – the

level of EU social states and the level of the Slovak Republic.

Survey of identified H0 hypothesis (establishment of modern European social state is

connected with evident convergence social politics) was based on theoretical knowledge

supported by some empirical findings (statistics, tables, graphs etc.). Although there are some

differences between social systems of selected EU member states, they also showed certain

convergentional tendencies towards common European social politics. It means we verified

our hypothesis.

Survey showed that the H1 hypothesis (the rate of expenditures on social protection

and social quota are still increasing), defined on the basis of general criticism of social state

“enlargement”, was only partially confirmed. For example, Germany is a state where we

150

proved increase of both social quota and social budget. It means that the H1 hypothesis can be

proved “true”. Another example is Sweden. There is and evident decrease of social quota and

increase of social budget in Sweden. It means the real rate of social protection per GDP was

decreasing. This is a very good trend and it represents certain shift of social state towards

European vision of modern social state model. The Great Britain was the only one state, in

which we identified decrease of both social quota and social budget. Therefore we could not

prove H1 hypothesis “true”.

The main goal of presented dissertation was actually to point out convergentional

tendencies of social policy within the EU; we decide to use the same H1 hypothesis for the

Slovak Republic too. This hypothesis was only partially confirmed, because we found out that

social quota is decreasing and social budget is increasing in the Slovak Republic. Despite of

certain degree of social acceptance in the sphere of social expenditures we have to emphasize

that there is a high risk of poverty and social exclusion in the Slovak Republic.

We identified the second H2 hypothesis (system of social protection in the Slovak

Republic tends to European systems of social protection). This hypothesis was confirmed and

proved “true”, although expenditures on social protection per capita are lower in the Slovak

Republic than in other European states.

Integration tendencies of the Slovak Republic are very useful for social politics,

because the Slovak Republic accepts goals of the Lisbon strategy and the Lisbon strategy-

related documents. The good thing is that social politics of the Slovak Republic can also

influence European social politics model.

151

7. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

ABENDROTH, W. 1957. Arbeiterklasse.

ALEXY, J. 2002. Vybrané problémy sociálnej politiky. Bratislava : Ekonóm, 2002. 147 s. ISBN 80-225-1607-4.

ARROW, K. J. 1972. Individuálne hodnoty a spoločenský výber. Praha : 1972.

Analýza sociálneho systému Slovenskej republiky. Dostupné na: www.iness.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=36.

BARINKOVÁ, M. 2007. Sociálna ochrana zamestnancov so zodpovednosťou za rodinu. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2007. 179 s. ISBN 978-80-7097-677-7.

BEDNÁRIK, R. 2003. Uplatnenie nezamestnaných starších ľudí na slovenskom trhu práce. Bratislava : Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny. 2003. 73 s. ISBN 80-7138-114-4.

BEDNÁRIK, R. 2004. Stav sociálnej ochrany na Slovensku (Situácia k 1. máju 2004). Bratislava : Stredisko pre štúdium práce a rodiny. 2004. 64 s. ISBN 80-89048-14-5.

BEDNÁRIK, R. 2002. Sociálna ochrana v krajinách Európskej únie (stav k 1. 1. 2001). Dostupné na: http://www.vupsvr.gov.sk/Documents/publikacie_2002.doc.

BENČO, J. a kol. 2000. Sociálna politika a sociálny rozvoj. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2000. 224 s. ISBN 80-8055-367-X.

BERGHMAN, J. 1989. Defining Social Security. Paper for the „International Seminar on the Sociology of Social Security“ (I.S.A.). University of Edinburgh, 1989.

BERGHMAN, J. 1991 Basic Concepts of Social Security. In: D. Pieters, ed.: Social Security in Europe. Maklu &Bruylant. 1991. ISBN 0-455-08163-1.

BODNÁROVÁ, B. – FILADELFIOVÁ, J. 2000. Reflexia súčasnej demografickej situácie v rodinných a sociálnych politikách krajín strednej a východnej Európy. (Bielorusko, Litva, Maďarsko, Rumunsko, Slovensko – Národné správy. Bratislava : Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, 2001. 112 s. ISBN 80-967419-7-7.

BRDEK, M. – JÍRKOVÁ, H. 1998. Sociální politika v zemích EU a ČR. Praha : Codex Bohemia, 1998. 391 s. ISBN 80-85963-71-X.

BRDEK, M. 1996. Vybrané kapitoly z mezinárodní komparace sociální politiky. Praha : Vysoká škola ekonomická, 1996. 67 s. ISBN 80-7079-677-4.

BRDEK, M. a kol. 2002. Trendy v evropské sociální politice. Praha : ASPI Publishing, 2002. 252 s. ISBN 80-86395-25-1.

BUCHANAN, J. M. – MUSGRAVE, R. A. 1999. Public finance and public choice. London : The MIT press, 1999. 272 s.

BUSEMEYER, M. – KELLERMANN, CH. – PETRING, A. – STUCHLIK, A. 2006. Výsledky výskumného projektu: Sociálnodemokratický pohľad na európsky hospodársky a sociálny model: distribučné a inštitucionálne konflikty, Bonn/Berlín, 2006. Dostupné na: http://www.fes.de/internationalepolitik.

152

CAPEKOVÁ, M. – DUDOVÁ, I. – SIKA, P. 2001. Sociálna politika – Semináre a cvičenia. Bratislava : Ekonóm, 2001. 132 s. ISBN 80-225-1449-7.

CARITAS EUROPE. 2002. 2001 Report on Poverty in Europe. Dostupné na : http://www.caritas-europa.org/module/FileLib/CEpovertyrep2002EN.pdf.

ČEPELKA, O. 2003. Průvodce neziskovým sektorem Evropské unie. II. díl. Liberec: OZ Omega, 2003. 177 s. ISBN 80-902376-4-9.

Dávkový informačný servis. Dostupné na http://www.employment.gov.sk.

DUBEN, R. 1994. Stát blahobytu. Praha : Vysoká škola ekonomická, 1994. 188 s. ISBN 80-7079-016-4.

DUBEN, R. 1999. Teorie a praxe sociální politiky. Praha : Vysoká škola ekonomická, 1999. 203 s. ISBN 80-7079-479-8.

EK 2008: European Social Statistics – Social protection – Expenditure a receipts – Data 1997 – 2005, kat. číslo: KS-DC-08-001-EN-N. Dostupné na : http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-DC-08-001/EN/KS-DC-08-001-EN.PDF.

EK, ESSPROS MANUAL 1996, kat. číslo: CA-99-96-641-EN-N. Dostupné na : http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/CA-99-96-641/EN/CA-99-96-641-EN.PDF.

EK, ESSPROS MANUAL, kat. číslo: KS-RA-07-027-EN-N. Dostupné na: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/publication?p_product_code=KS-RA-07-027.

ENGLIŠ, K. 1916. Sociální politika. Praha : Nakladatelství Praha, 1916.

ESPING-ANDERSEN, G. 1990. The Three worlds of Welfare Capitalism. Cambridge: Polity Press, 1990.

Európska komisia EUROSTAT, databáza ESSPROS. Dostupné na: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/living_conditions_and_social_protection/data/database.

Európska komisia, MISSOC databáza. Dostupné na: http://ec.europa.eu/employment_social/social_protection/missoc_tables_en.htm.

Európska sociálna charta (revidovaná) Štrasburg, 3.5.1996, European Treaty Series / 163, uverejnená spolu so zoznamom článkov, ku ktorých plneniu sa SR zaväzuje ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 329/1998 Z. z. o Európskej sociálnej charte. Dodatkový protokol k Európskej sociálnej charte uverejnený Oznámením Ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 330/1998 Z. z. o Dodatkovom protokole k Európskej sociálnej charte.

FILIPOVÁ, J. – VALNÁ, S. 1999. Životné minimum. Bratislava : Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny, 1999. 84 s.

FORSTHOFF, E. 1971. Der Staat der Industriegesellshaft. Munich, 1971.

FREIOVÁ, M. 1998. Východiska rodinné politiky. In: Studie OI č. 12. Praha : Občanský institut, 1998. 55 s. ISBN 80-86228-00-2.

FRIEDMAN, M. 1962. Capitalism and Freedom. Chicago : University of Chicago Press, 1962.

153

FUCHS, K. – TULEJA, P. 2005. Základy ekonómie. Praha : Ekopress, 2005. 2. vyd., 347 s. ISBN 80-86119-94-7.

GAJDOŠÍKOVÁ, Ľ. 1999. Stav reformy systému sociálnej ochrany v Slovenskej republike. In: Právny obzor, roč. 82, 1999, č. 4, s. 286.

HAYEK, F. A. 2001. Cesta do nevoľníctva. Bratislava : NFAH, preložené z originálu The Road to Serdom. London : 1944.

HELLER, H. 1934. Staatslehre. Leiden : 1934.

HILL, M. 1990. Understanding Social Policy. Oxford : Basil Blackwell, 1983. 227 s. ISBN 0-631-16225-9.

HOLMAN, R. a kol. 2001. Dějiny ekonomického myšlení. Praha: C. H. Beck, 2001, 541 s. ISBN 80-7179-631-X.

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-08-046/EN/KS-SF-08-046-EN.PDF.

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1996,45323734&_dad=portal&_schema=PORTAL&screen=welcomeref&open=/data/popul/livcon/spr&language=en&product=EU_MAIN_TREE&root=EU_MAIN_TREE&scrollto=314.

http://www.europskaunia.sk/charta základných práv.

JANÍČEK, L. – DRDLA, M. – RAIS, K. 2002. Evropská unie – instituce, ekonomická a sociální politika. Praha: Computer Press, 2002. 294 s. ISBN 80-7226-819-8.

JOHNSON, D. B. 1997. Teória verejnej voľby. Bratislava : Sofa, 1997. 353 s. ISBN 80-85752-43-3.

JUSKO, P. 2000. Základy sociálnej politiky. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2000. 112 s. ISBN 80-8055-394-7.

KABELE, J. 1993. Sociální práva jako novořeč. In: Studie OI č. 2. Praha : Občanský institut, 1993. 28 s. ISBN 80-900190-5-6.

KALINOVÁ, L. 1998. Sociální reforma a sociální realita v Československu v šedesátých letech. In: Studie z hospodářských dějin č. 5. Praha : Vysoká škola ekonomická v Praze, 1998. 90 s. ISBN 80-7079-490-9.

KALINOVÁ, L. 1999. K sociálním dějinám Československa v letech 1969 – 1989. In: Studie z hospodářských dějin č. 12. Praha : Vysoká škola ekonomická v Praze, 1999. 102 s. ISBN 80-7079-311-2.

KELLER, J. 2005. Soumrak sociálního státu. Praha. Sociologické nakladatelství. 2005. ISBN 80-8581486-X.

KEYNES, J. M. 1963. Obecná teorie zaměstnanosti, úroku a peněz. Praha : Nakladatelství ČSAV, 1963.

KNAPP, M. 1984. The economics of social care. Studies in social policy. London : MacMillan, 1984. 251 s. ISBN 0 333 28939 0.

KONOPÁSEK, Z. 1998. Estetika sociálního státu. Praha : G plus G, 1998. 341 s. ISBN 80-86103-14-5.

KORIMOVÁ, G. 2006. Moderný sociálny štát a sociálna ekonomika – nástroje novej sociálnej politiky, Journal of Economics and Social Research – 7. roč., č. 2 (2006), s. 145 – 152. ISSN 1335-7069.

154

KORIMOVÁ, G. 2007. Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2007. 190 s. ISBN 978-80-8083-399-2.

KORIMOVÁ, G. – JAKAB, K. 2009. Základné hodnoty moderného sociálneho štátu. In: Sociálna politika súčasnosti v kontexte protirečení doby. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Národohospodárska fakulta EU, 2009. s. 1 – 9. ISBN 978-80-225-2701-9.

KOTOUS, J. 1995. Sociální politika v evropských zemích. Zborník učebních textů. Praha : Karolinum, 1995. 143 s. ISBN 80-7184-099-8.

KREBS, V. – DURDISOVÁ, J. – POLÁKOVÁ, O. – ŽIŽKOVÁ, J. 1997. Sociální politika. Praha : ASPI Publishing, 1997. 327 s. ISBN 80-85963-33-7.

KREBS, V. a kol. 1995. Sociální politika. Materiály k seminářům. Praha : Vysoká škola ekonomická, 1995. 107 s. ISBN 80-7079-006-7.

KREBS, V. a kol. 2002. Sociální politika. Praha : ASPI Publishing, 2002. 376 s. ISBN 80-86395-33-2.

KUVÍKOVÁ, H. – MURGAŠ, M. – NEMEC, J. 2002. Mimovládne organizácie. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2002. 104 s. ISBN 80-88945-55-0.

KUVÍKOVÁ, H. 2004. Neziskové organizácie v Európskej únii. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2004. 100 s. ISBN 80-8055-937-6.

LEIBFRIED, S. 2000. Towards a European Welfare State? In: The Welfare State - A Reader. Polity Press, Cambridge 2000.

LISÝ, J. a kol. 1996. Dejiny ekonomických teórií. Bratislava : Elita, 2003, 310 s. ISBN 80-8044-005-0.

MACEK, J. 1925. Základy sociální politiky. Praha : Ústřední dělnické knihkupectví a nakladatelství, 1925.

MARASOVÁ, J. 2008. Vnútorná a vonkajšia dimenzia sociálnej funkcie podniku. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2008. 150 s. ISBN 978-80-8083-600-9.

MARSHALL, T. H. 1975. Social Policy. London : Hutchinson, 1975.

MARSHALL, T. H. 1961. The welfare state: A sociological interpretation. In: Arch. Europ. Sociol., II/1961.

MASARYK, T. G. 1932. Masarykův slovník náučný. Praha : Nakladatelství „Československého kompasu“, 1932.

MF SR. Dostupné na: http://www.finance.gov.sk.

MPSVaR SR. 2003. Sociálna politika v Slovenskej republike za rok 2002. Bratislava : MPSVR SR, 2003. 153 s.

MISHAN, E. J. 1994. Welfare economics: Five introductory essays. New York : Random house, 1994. 229 s.

MISHRA, R. 1981. Society and Social Policy. London : MacMillan, 1981. 92 s. ISBN 963-7316-65-5.

MPSVaR SR. Dostupné na: http://www.employment.gov.sk/new/index.php?SMC=1.

MPSVaR SR. Rezortné zisťovania, 1995 až 2005.

MPSVaR SR. Národný akčný plán sociálnej inklúzie na roky 2004 až 2006.

155

MPSVaR SR: Správa o sociálnej situácii. Dostupné na: http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/CAFAB1C80DD9F731C12572ED0049EEF5?OpenDocument.

MUNKOVÁ, G. a kol. 2004. Sociální politika v evropských zemích. Praha : Karolinum, 2004. 189 s. ISBN 80-246-0780-8.

MUSIL, L. 1996. Vývoj sociálního státu v Evropě – Čítanka z historie moderní evropské sociální politiky. Brno : Nakladatelství Doplněk, 1996. 256 s. ISBN 80-85765-62-4.

NEMEC, J. – WRIGHT, G. 1997. Verejné financie. Teoretické a praktické aspekty verejných financií v procese transformácie krajín strednej Európy. Topoľčianky : END, 1997. 241 s. ISBN 80-967847-1-4.

NOVOTNÝ, V. a kol. 2003. Sociální stát jako historická kategorie. In: Sociální stát a sociální ekonomie – Hrozba, přežitek nebo příležitost? Ústí nad Labem : Universita J. E. Purkyně, 2003. s. 115 – 121. ISBN 80-7044-475-4.

OECD. 2004. Taxing Wages. Dostupné na: http://www.oecd.org/dataoecd/33/28/34545117.pdf.

OCHRANA, F. 1999. Veřejné projekty a veřejné zakázky. Praha : Codex Bohemia. 1999. ISBN 80-85963-96-5.

OTTO, J. 1940. Ottův nauční slovník nové doby. Praha : Nakladatelství „Československého kompasu“, 1940.

PAULÍK, T. 2002. Hospodářská politika. Frýdek-Místek : KLEINVÄCHTER, 2002. 449 s. ISBN 80-7248-148.

PETRÁŠOVÁ, A. 2008. Sociálna ochrana v Európskej únii, číslo: 600-0146/2008.

PETRÁŠOVÁ, A. 2009. Sociálna ochrana v Slovenskej republike (ESSPROS) v rokoch 1995 – 2006, číslo: 600-0009/2009.

PITEKOVÁ, J. 1998. Skúsenosti vybraných trhových ekonomík ako potenciálny zdroj hospodársko-politickej koncepcie transformačného procesu na Slovensku. In: Acta oeconomica No 4. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 1998. s. 109-117, ISBN 80-8055-132-4.

POLONSKÝ, D. – PILLÁROVÁ, Z. 2002. Kapitoly zo sociálnej politiky. Liptovský Mikuláš : 2002. 97 s. ISBN 80-968753-6-1.

POTŮČEK, M. – RADIČOVÁ, I. 1998. Sociální politika v Čechách a na Slovensku po roce 1989. Praha: Karolinum, 1998. 329 s. ISBN 80-7184-622-8.

POTŮČEK, M. 1995. Sociální politika. Praha : Sociologické nakladatelství, 1995. 142 s. ISBN 80-85850-01-X.

POTŮČEK, M. 1997. Nejen trh. Praha : Sociologické nakladatelství, 1997. 188 s. ISBN 80-85850-26-5.

RADIČOVÁ, I. 1998. Sociálna politika na Slovensku. Bratislava : S.P.A.C.E., 1998. 283 s. ISBN 80-9674-037-7.

RADIČOVÁ, I. 2003. S.O.S. Sociálna ochrana na Slovensku. Bratislava : S.P.A.C.E., 2003. 283 s. ISBN 80-9674-037-7.

REPTOVÁ, O. Vybrané aspekty vývoja verejných výdavkov na sociálnu ochranu. Dostupné na: http://www.sdf.sk/sdf_media/15_SocFo.pdf.

156

RIEVAJOVÁ, E. a kol. 2006. Sociálne zabezpečenie. Bratislava : Sprint, 2006. ISBN 80-89085-62-8.

Ročné zisťovanie v zdravotných poisťovniach, ročné zisťovanie v Sociálnej poisťovni, 1995 – 2005.

SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. 1995. Ekonomie. Praha : Svoboda, 1995. 1011 s. ISBN 80-205-0494-X.

SEN, A. 2002. Etika a ekonomie. Vyšehrad, 2002. 120 s. ISBN 80-7021-549-6.

SCHMÖGNEROVÁ, B. 2003. Európsky sociálny model. In: Britské listy, č. 14, s. 3-4, 10. 7. 2003, ISSN 1213-1792.

SCHUMPETER, J. A. 1934. The Theory of Economic Development. USA, Cambridge, MA : Harvard University Press, 1934. Dostupné na: http://www.ucc.uconn.edu/

SCHUMPETER, J. A. 1987. Teórie hospodárskeho vývoja. Bratislava : Pravda, 1987. 487 s.

Social Security Programs Throughout the World Europe, 2006, Germany. Dostupné na: http://www.socialsecurity.gov/policy/docs/progdesc/ssptw/2006-2007/europe/germany.html.

Social Security Programs Throughout the World Europe, 2006, Sweden. Dostupné na: http://www.socialsecurity.gov/policy/docs/progdesc/ssptw/2006-2007/europe/sweden.html.

Social Security Programs Throughout the World Europe, 2006, United Kingdom. Dostupné na: http://www.socialsecurity.gov/policy/docs/progdesc/ssptw/2006-2007/europe/unitedkingdom.html.

Sociálna ochrana v Európskej Únii. Dostupné na: http://www.euractiv.sk/socialna-politika/analyza/socialna_ochrana_v_europskej_unii.

Sociálne zabezpečenie v SR. Dostupné na: http://www.employment.gov.sk.

SOJKA, M. a kol. 2000. Dějiny ekonomických teorií. Praha : Karolinum, 2000, 298 s. ISBN 80-7184-991-X.

Správa o sociálnej situácii 2002 - 2007. Dostupné na: http://www.employment.gov.sk.

STANEK, V. a kol. 1999. Sociálna politika. Bratislava : Sprint, 1999. 350 s. ISBN 80-88848-45-8.

STANEK, V. a kol. 2001. Vybrané problémy sociálnej politiky. Bratislava : Ekonóm, 2001. 288 s. ISBN 80-225-1339-3.


STANEK, V. a kol. 2004. Sociálna politika. Bratislava : Ekonóm, 2004. 498 s. ISBN 80-225-1881-6.


STANEK, V. a kol. 2008. Sociálna politika. Bratislava : Sprint dva, 2008. 375 s. ISBN 978-80-89393-02-2.

STRIEŽENEC, Š. 1999. Úvod do sociálnej práce. Trnava : Vydavateľstvo AD, 1999. 215 s. ISBN 80-967589-6-9.

ŠÍMA, R. 1996. Sociálna teória a sociálna politika. Žilina : Poradca, 1996. 216 s. ISBN 80-967544-2-4.

157

Štatistická ročenka Slovenskej republiky. 2002. Ekonomické ukazovatele vývoja. Bratislava : Veda, 2002.. ISBN 80-224-0742-9.

ŠÚ SR. Dostupné na: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid.

ŠÚ SR. Národné účty, 1995 až 2005.

Štatistiky. Dostupné na: http://www.europa.eu.

Štatistiky. Dostupné na: http://www.oecd.org.

TEMPLE, W. 1941. Citizen and Churchman. London : 1941.

TITMUSS, R. 1979. Social Policy. London : George Allen and Umwin, 1979. 92 s.

TKÁČ, V. 2006. Úvod do teórie a praxe sociálneho podnikania. In: Analýza legislatívy SR a politických trendov. Výskumná správa projektu EQUAL „Nové podnikateľské modely pre rozvoj sociálnej ekonomiky“. Banská Bystrica : EF UMB, 2006. Dostupné na: http//: www.se2se.sk/.

TOKÁROVÁ, A. a kol. 2003. Sociálna práca. Kapitoly z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2003. (autori kapitoly KONEČNÝ, S. – RADIČOVÁ, I.) 283 s. ISBN 80-9674-037-7.

TOMEŠ, I. 1996. Sociální politika – teorie a mezinárodní zkušenost. Praha : Socioklub, 1996. 304 s. ISBN 80-7178-560-1.

TOMEŠ, I.- KOLDINSKÁ, K. 2003 Sociální právo Evropské unie. 1. vydanie. Praha. C. H. Beck. 2003. ISBN 80-52475-23-4.

TULLOCK, G. 1987. Autocracy. Kluwer : Dordrecht, 1987.

URAMOVÁ, M. 2004. Trh práce a jeho nedokonalosti. Studia oeconomica 23. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2004. 127 s. ISBN 80-8083-011-8.

URAMOVÁ, M. a kol. 2000. Hospodárska politika. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2000. 136 s. ISBN 80-8055-398-X.

URAMOVÁ, M. a kol. 2003. Hospodárska politika. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2003. 214 s. ISBN 80-8055-780-2.

VALACH, E. 2003a. Hospodárskopolitické rozhodovanie. In: URAMOVÁ, M. a kol. 2003. Hospodárska politika. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2003. s. 49 – 50. ISBN 80-8055-780-2.

VALACH, E. 2003b. Dejiny ekonomických teórií. Banská Bystrica : EF UMB, 2003, 250 s. ISBN 80-8085-821-3.

VEČEŘA, M. 1996. Sociální stát. Východiska a přístupy. Praha : Sociologické nakladatelství, 1996. 112 s. ISBN 80-85850-16-8.

VENTURINI, P. 1988. Un espace social européen à l´horizon 1992. Luxembourg : CECA-CEE-CEEA, Bruxelles, 1988. 116 s. ISBN 92-825-8704-5.

YOHO DeVon L. 1992. Economics of Social Issues. Boston : IRWIN, 1992. 204 s. ISBN 0-256-09087-4.

Zákon NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Zákon NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

158

Zákon NR SR č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

Zákon NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

Zákon NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Zákon NR SR č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Zákon NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Zákon NR SR č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu.

Zákon NR SR č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon NR SR č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zákon NR SR č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon NR SR č. č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (pôvodný zákon NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde).

ŽIŽKOVÁ, J. a kol. 1995. Úvod do studia sociální politiky. Praha : Vysoká škola ekonomická, 1995. 193 s. ISBN 80-7079-450-X.

159

8. PRÍLOHY

160

Príloha 1 Nezamestnanosť v krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005

Tabuľka 39 Nezamestnanosť v krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005

Názov ukazovateľa Členské štáty 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Miera nezamestnanosti * v % EÚ 25 . . . 9,4 9,1 8,6 8,4 8,8 9,0 9,1 8,7 EÚ 15 10,1 10,2 9,9 9,3 8,6 7,7 7,3 7,6 8,0 8,1 7,9 Belgicko 9,7 9,5 9,2 9,3 8,5 6,9 6,6 7,5 8,2 8,4 8,4 Cyprus . . . . . 4,8 3,9 3,6 4,1 4,7 5,3 Česká republika . . . 6,4 8,6 8,7 8,0 7,3 7,8 8,3 7,9 Dánsko 6,7 6,3 5,2 4,9 5,2 4,3 4,5 4,6 5,4 5,5 4,8 Estónsko . . 9,6 9,2 11,3 12,8 12,4 10,3 10,0 9,7 7,9 Fínsko 15,4 14,6 12,7 11,4 10,2 9,8 9,1 9,1 9,0 8,8 8,4 Francúzsko 11,1 11,6 11,5 11,1 10,5 9,1 8,4 8,9 9,5 9,6 9,5 Grécko 9,2 9,6 9,8 10,9 12,0 11,3 10,8 10,3 9,7 10,5 9,8 Holandsko 6,6 6,0 4,9 3,8 3,2 2,8 2,2 2,8 3,7 4,6 4,7 Írsko 12,3 11,7 9,9 7,5 5,7 4,3 4,0 4,5 4,7 4,5 4,3 Litva . . . 13,2 13,7 16,4 16,5 13,5 12,4 11,4 8,3 Lotyšsko . . . 14,3 14,0 13,7 12,9 12,2 10,5 10,4 8,9 Luxembursko 2,9 2,9 2,7 2,7 2,4 2,3 2,1 2,8 3,7 5,1 4,5 Maďarsko . 9,6 9,0 8,4 7,0 6,4 5,7 5,8 5,9 6,1 7,2 Malta . . . . . 6,7 7,6 7,5 7,6 7,3 7,3 Nemecko 8,0 8,5 9,1 8,8 7,9 7,2 7,4 8,2 9,0 9,5 9,5 Poľsko . . 10,9 10,2 13,4 16,1 18,2 19,9 19,6 19,0 17,7 Portugalsko 7,3 7,3 6,8 5,1 4,5 4,0 4,0 5,0 6,3 6,7 7,6 Rakúsko 3,9 4,3 4,4 4,5 3,9 3,6 3,6 4,2 4,3 4,8 5,2 Slovenská republika . . . 12,6 16,4 18,8 19,3 18,7 17,6 18,2 16,3 Slovinsko . 6,9 6,9 7,4 7,3 6,7 6,2 6,3 6,7 6,3 6,5 Spojené Kráľovstvo 8,5 7,9 6,8 6,1 5,9 5,4 5,0 5,1 4,9 4,7 4,7 Španielsko 18,4 17,8 16,7 15,0 12,5 11,1 10,3 11,1 11,1 10,6 9,2 Švédsko 8,8 9,6 9,9 8,2 6,7 5,6 4,9 4,9 5,6 6,3 7,8 p Taliansko 11,2 11,2 11,3 11,3 10,9 10,1 9,1 8,6 8,4 8,0 7,7 Symboly: . Údaj nie je k dispozícii p Predbežní hodnota Poznámky: * Miera nezamestnanosti predstavuje podiel nezamestnaných osôb z celkového počtu ekonomicky aktívnych osôb (obyvateľstva). Ekonomicky aktívne obyvateľstvo predstavuje celkový počet zamestnaných a nezamestnaných osôb. Nezamestnané osoby zahrnujú osoby, ktoré boli: a) bez práce v referenčnom týždni, b) v súčasnosti schopné práce, t. j. boli k dispozícii pre platenú prácu alebo samozamestnanie po dobu do ukončenia dvoch týždňov nasledujúcich po referenčnom týždni, c) aktívne hľadajúce zamestnanie, t. j. vykonali určité špecifické kroky v období štyroch týždňov, končiacom referenčným týždňom na nájdenie plateného zamestnania alebo samozamestnania, alebo si našli zamestnanie s neskorším začiatkom, t. j. so zahájením práce najneskôr do troch mesiacov.

Zdroj: Eurostat.

161

Príloha 2 Výdavky na sociálnu ochranu ako podiel na HDP v EÚ-27 za roky 2000 – 200540

Obrázok 56 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP v EÚ-27 v roku 2005 (v %)

Zdroj: Eurostat–ESSPROS, in: Petrášová, A. 2008.

40 Použité skratky v obrázku a tabuľke: EU 15: Belgicko (BE), Dánsko (DK), Nemecko (DE), Grécko (EL), Španielsko (ES), Francúzsko (FR), Írsko (IE), Taliansko (IT), Luxembursko (LU), Holandsko (NL), Rakúsko (AT), Portugalsko (PT), Fínsko (FI), Švédsko (SE) a Spojené kráľovstvo (UK). EU 25: EU 15 štáty rozšírené o Českú republiku (CZ), Estónsko (EE), Cyprus (CY), Lotyšsko (LV), Litvu (LT), Maďarsko (HU), Maltu (MT), Poľsko (PL), Slovinsko (SI) a Slovensko (SK). EU 27: EU 25 a nové členské štáty Rumunsko (RO) a Bulharsko (BG). EA 13 (eurozóna) zahŕňa BE, DE, EL, ES, FR, IE, IT, LU, NL, AT, PT, FI a SI. IS = Island, NO = Nórsko, CH = Švajčiarsko.

162

Tabuľka 40 Podiel výdavkov na sociálnu ochranu na HDP v EÚ-27 za obdobie 2000 – 2005 (v %)

Poznámky týkajúce sa údajov: Do údajov EÚ-27; EÚ-25, EÚ-15 a EA-13 za rok 2005 sú zahrnuté za Portugalsko údaje za rok 2004 Údaje za EU-25 sú k dispozícii od roku 2000 za všetky členské štáty (Portugalsko neposkytlo údaje za rok 2005). Údaje za rok 2005 sú predbežné za CZ, DE, ES, FR, IT, LV, LT, NL, PL, SI, SK, SE a UK. Údaje za rok 2005 za EU-27, EU-25; EU-15 a EU-13 sú odhady. Všetky údaje za BG a RO sú predbežné.

Zdroj: Eurostat–ESSPROS, in: Petrášová, A. 2008.

163

Príloha 3 Vybrané ukazovatele vo vybraných krajinách EÚ

Tabuľka 41 Vybrané ukazovatele vo vybraných krajinách EÚ (Nemecko, Švédsko, Veľká Británia), ich rozdiely a indexy rastu za obdobie 1995 – 2005

Ukazovateľ / Rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

HDP v BC (DE) v mld. Euro

1929,4 1921,7 1907,2 1952,1 2012,0 2062,5 2113,2 2145,0 2164,4 2215,7 2247,4

HDP v BC (SE) v mld. Euro

189,7 214,9 220,2 222,9 238,0 262,6 247,3 258,9 269,5 282,0 288,0

HDP v BC (UK) v mld. Euro

866,8 938,3 1170,9 1272,1 1374,5 1564,6 1602,8 1667,3 1598,2 1715,9 1768,5

VŠR (DE) v mld. Euro 1012,4 925,1 1090,4 948,7 966,9 930,4 1005,2 1030,9 1049,1 1041,7 1052,6

VŠR (SE) v mld. Euro 128,7 139,4 137,7 134,5 142,8 149,8 140,1 153,0 150,9 159,9 163,0

VŠR (UK) v mld. Euro 392,3 405,6 487,0 514,0 548,7 626,1 657,4 701,0 692,5 756,1 802,3

Výdavky na SO (DE) v mld. Euro

521,3 549,7 553,6 566,0 587,5 604,3 621,3 643,0 655,6 654,5 659,9

Výdavky na SO (SE) v mld. Euro

66,6 73,1 72,8 72,2 76,4 81,8 78,4 85,1 89,5 91,9 92,1

Výdavky na SO (UK) v mld. Euro

250,2 267,2 327,5 347,1 369,4 430,9 448,4 448,0 431,5 467,6 492,7

Medziroč. rozdiel VnaSO (DE) v mld. Euro

– 28,4 3,9 12,4 21,5 16,8 17 21,7 12,6 -1,1 5,4

Medziroč. rozdiel VnaSO (SE) v mld. Euro

– 6,5 -0,3 -0,6 4,2 5,4 -3,4 6,7 4,4 2,4 0,2

Medziroč. rozdiel VnaSO (UK) v mld. Euro

– 17 60,3 19,6 21,9 61,9 17,5 -0,4 -16,5 36,1 25,1

Medziroč. rozdiel VnaSO (DE) v %

– 5,45 0,71 2,24 3,80 2,86 2,81 3,49 1,96 -0,17 0,83

Medziroč. rozdiel VnaSO (SE) v %

– 9,76 -0,41 -0,82 5,82 7,07 -4,16 8,55 5,17 2,68 0,22

Medziroč. rozdiel VnaSO (UK) v %

– 6,79 22,57 5,98 6,31 16,78 4,06 -0,09 -3,68 8,37 5,37

164

Ukazovateľ / Rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Sociálna kvóta (DE) v %

27,02 28,60 29,03 28,99 29,20 29,30 29,40 29,98 30,29 29,54 29,36

Sociálna kvóta (SE) v %

35,11 34,02 33,06 32,39 32,10 31,15 31,70 32,87 33,21 32,59 31,98

Sociálna kvóta (UK) v %

28,86 28,48 27,97 27,29 26,85 27,54 27,98 26,87 27,00 27,25 27,86

Index rastu SKV oproti predchádz. obdobiu (DE)

– 1,06 1,01 1,00 1,01 1,00 1,00 1,02 1,01 0,98 0,99

Index rastu SKV oproti predchádz. obdobiu (SE)

– 0,97 0,97 0,98 0,99 0,97 1,02 1,04 1,01 0,98 0,98

Index rastu SKV oproti predchádz. obdobiu (UK)

– 0,99 0,98 0,98 0,98 1,03 1,02 0,96 1,00 1,01 1,02

Index rastu SKV oproti bázickému obdobiu (DE)

– 1,06 1,07 1,07 1,08 1,08 1,09 1,11 1,12 1,09 1,09

Index rastu SKV oproti bázickému obdobiu (SE)

– 0,97 0,94 0,92 0,91 0,89 0,90 0,94 0,95 0,93 0,91

Index rastu SKV oproti bázickému obdobiu (UK)

– 0,99 0,97 0,95 0,93 0,95 0,97 0,93 0,94 0,94 0,97

Legenda: DE – Nemecko, SE – Švédsko, UK – Spojené kráľovstvo (Veľká Británia a Írsko), HDP – hrubý domáci produkt, VŠR – výdavky štátneho rozpočtu, SO – sociálna ochrana, SKV – sociálna kvóta, VnaSO – výdavky na sociálnu ochranu, BC – bežné ceny

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Eurostatu, ŠÚ SR.

165

Príloha 4 Porovnanie miery odvodového zaťaženia v krajinách OECD

Obrázok 57 Porovnanie miery odvodového zaťaženia v krajinách OECD (rok 2004) Zdroj: OECD, 2004.

166

Príloha 5 Porovnanie minimálnej mzdy v krajinách EÚ a USA

Tabuľka 42 Porovnanie minimálnej mzdy v krajinách EÚ a USA v roku 2005

Krajina Minimálna mzda v Euro Minimálna mzda v národnej mene

Percento pracovníkov, poberajúcich minimálnu mzdu

(2005) Belgicko 1,234 1,234 :

Česká republika 261 7,570 2.0

Estónsko 192 3,000 5.7

Grécko* 668 668 :

Španielsko 631 631 0.8

Francúzsko 1,218 1,218 15.6

Írsko 1,293 1,293 3.1

Lotyšsko 129 90 :

Litva 159 550 12.1

Luxembursko 1,503 1,503 18.0

Maďarsko 247 62,500 8.0

Malta 580 249 1.5

Holandsko 1,273 1,273 2.1

Poľsko 234 899 4.5

Portugalsko 437 437 5.5

Slovinsko 512 123,000 2.0

Slovensko 229 6,900 1.9 Veľká Británia 1,269 862 1.4

Bulharsko 82 160 :

Rumunsko 90 330 12.0

Turecko 331 531 :

USA 753 893 1.4

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Eurostatu.

167

Príloha 6 Priemerné ročné hrubé mzdy v krajinách EÚ

Tabuľka 43 Priemerné ročné hrubé mzdy v krajinách EÚ za obdobie 1995 – 2005

Názov ukazovateľa Členské štáty 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Priemerná ročná hrubá mzda* v priemysle a službách (zamestnancov pracujúcich na plný úväzok v podnikoch s 10 a viac zamestnancami) v ECU/EUR

EÚ 25 . . . . . . 28 619,2 . . . . EÚ 15 . . . 28 609,1 29 845,2 31 010,5 31 916,9 32 852,0 33 088,6 . . Belgicko 28 945,0 29 131,0 28 901,0 29 616,0 30 701,0 31 644,0 33 109,0 34 330,0 34 643,0 . . Cyprus . 12 980,1 14 021,0 14 708,6 15 161,1 16 334,9 16 947,6 17 740,3 18 406,4 19 290,2 . Česká republika . . . . . . . . . . .

Dánsko . 36 376,0 36 235,1 37 208,7 39 514,7 40 962,2 41 661,2 43 577,2 44 692,0 . . Estónsko . . . . . . . . . . . Fínsko 23 584,0 23 883,0 24 005,0 24 944,0 25 739,0 27 398,3 28 554,8 29 916,0 30978,0 p 31 988,0 . Francúzsko 24 693,0 25 089,0 25 545,0 25 777,0 26 339,0 26 712,0 27 418,0 28 185,0 28 847,0 . . Grécko 11 291,1 11 916,9 12 604,8 13 209,5 13 925,7 14 721,0 15 431,3 16 278,4 16 738,5 . . Holandsko 27 966,0 28 140,0 28 061,0 29 189,0 30 426,0 31 901,0 33 900,0 35 200,0 36 600,0 37 900,0 . Írsko . . . . . . . . . . . Litva 1 385,3 1 597,2 2 285,6 2 799,1 3 016,9 . . . . . . Lotyšsko . . . . . . . . . 3 805,8 . Luxembursko . . 32 600,0 33 337,0 34 462,0 35 875,0 37 745,0 38 442,0 39 587,0 40 575,0 42 135,0Maďarsko 3 062,3 3 157,7 3 543,1 3 685,9 3 770,4 4 172,5 4 898,1 5 845,9 6 196,2 7 099,5 . Malta 8 746,7 9 287,2 10 114,4 10 713,1 11 581,3 12 552,6 13 319,9 13 459,9 13 602,7 11 925,9 . Nemecko 34 584,0 35 254,0 35 093,0 35 432,0 36 228,0 37 319,0 38 204,0 39 153,0 40 056,0 40 954,0 . Poľsko . 3 076,0 . 4 155,5 5 309,7 . 7 509,5 . . 6 230,3 . Portugalsko . . . . . 12 619,6 13 338,0 13 321,5 13 871,1 15 195,8 . Rakúsko . . . . . . . . . . . Slovenská republika . . 3 178,9 3 291,8 3 125,0 3 583,1 3 836,8 4 582,3 4 944,5 5 706,1 .

Slovinsko . . . . . . . . . . . Spojené kráľovstvo . . . 29 370,2 32 269,4 37 676,5 39 233,0 40 553,0 38 792,5 41 253,4 .

Španielsko . 16 043,0 16 192,0 16 528,0 17 038,0 17 432,0 17 768,2 18 462,3 19 220,0 19 827,8 . Švédsko . . . . . 31 620,8 30 467,1 31 163,9 32 177,4 33 620,0 . Taliansko . . . . . . . . . . .

Symboly: . Údaj nie je k dispozícii Poznámky: * Hrubé mzdy sú odmeny (mzdy a platy) v hotovosti vyplácané zamestnancom pred odpočítaním dane z príjmov a príspevkov na sociálne zabezpečenie.

Zdroj: Eurostat.

168

Príloha 7 Vývoj priemernej hrubej mzdy a mzdového mediánu v SR

Medián v SR (v Sk)

Obrázok 58 Vývoj priemernej hrubej mzdy a mzdového mediánu v SR za obdobie 1997 –

2006 Priemerná hrubá mzda = súčet všetkých miezd; je ovplyvnený vysokými mzdami malej skupiny zamestnancov

Medián = vyjadruje takú mzdu, keď polovica všetkých zamestnancov zarába menej a druhá polovica viac

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ŠÚ SR.

169

Príloha 8 Výdavky na sociálnu ochranu v SR (podrobnejšie členenie)

Tabuľka 44 Výdavky na sociálnu ochranu v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)

Zdroj: Štatistický úrad SR.

170

Tabuľka 45 Výdavky na sociálne dávky na účel choroba/zdravotná starostlivosť v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)

1) Od roku 2004 pokles zapríčinený novou legislatívou 2) Ambulantná starostlivosť poskytovaná v nemocniciach je vylúčená od roku 2006 3) Pozri poznámku 2 Zdroj: Štatistický úrad SR.

171

Tabuľka 46 Výdavky na sociálne dávky na účel invalidita v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)

1) Pre obdobie 1997-1999 dávka je zahrnutá v príspevku na starostlivosť v účele staroba (pozri poznámku č. 1 v účele staroba) 2) V roku 2006 vrátane vianočného príspevku pre poberateľov dôchodkov. 3) Od roku 2000 sa vyplácali dávky ako testované a nová dávka bola vyplácaná od roku 2002 4) V roku 2004 boli zmenené podmienky nároku na dávku.


172

Tabuľka 47 Výdavky na sociálne dávky na účel staroba v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)

1) V období 1997-1999 časť výdavkov na dávku by mala byť zapísaná pod ukazovateľ príspevok na starostlivosť účelu invalidita 2) Od roku 2006 boli vyplácané dávky ako testované na príjem poberateľa 3) V roku 2006 vrátane vianočného príspevku 4) V roku 2004 údaje nie sú dostupné 5) Pozri poznámku č. 2


173

Tabuľka 48 Výdavky na sociálne dávky na účel pozostalí v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)

1) Od roku 2006 vykazované podľa novej metodiky ESSPROS 2) V roku 2006 vrátane vianočného príspevku


174

Tabuľka 49 Výdavky na sociálne dávky na účel rodina/deti v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)

1) Od októbra 1996 do novembra 1997 dávka vzrástla z 1 470 na 2 739 Sk 2) V roku 2004 a 2005 vrátane daňového kreditu 3) V júli roku 2002 sa zmenila dávka "rodinné prídavky" na netestovanú na príjem poberateľa


175

Tabuľka 50 Výdavky na sociálne dávky na účel nezamestnanosť v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)

1) V roku 2000 bol predčasný dôchodok zrušený a v roku 2004 znovu uzákonený 2) V roku 1999 klesol počet zamestnancov


176

Tabuľka 51 Výdavky na sociálne dávky na účel bývanie v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)

1) Od roku 2000 bola zavedená nová dávka 2) Pozri poznámku 2 pre účel sociálne vylúčenie


177

Tabuľka 52 Výdavky na sociálne dávky na účel sociálne vylúčenie v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)

1) Čiastočné údaje 2) Od roku 2005 vrátane dávok na bývanie Zdroj: Štatistický úrad SR.

178

Príloha 9 Príjmy na sociálnu ochranu v SR (podrobnejšie členenie)

Tabuľka 53 Príjmy na sociálnu ochranu podľa typu a sektorov SNÚ v SR za obdobie 1995 – 2006 (v mil. Sk)

1) V roku 2006 vrátane transferu zo Štátneho fondu aktív Zdroj: Štatistický úrad SR.

179

Príloha 10 Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu v EÚ-27 a v SR

Obrázok 59 Štruktúra výdavkov na sociálnu ochranu v EÚ-27 a v SR za rok 2006 (v %)
