1

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

MÉDIÁ AKO SOCIALIZAČNÝ FAKTOR

Atestačná práca na prvú atestáciu

Banská Bystrica, 2014 Mgr. Dana Zimanová

2

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

MÉDIÁ AKO SOCIALIZAČNÝ FAKTOR

Atestačná práca na prvú atestáciu

Atestačná práca v študijnom odbore/vyučovacom predmete: Etická výchova

Vyštudovaný odbor alebo predmet: Predškolská a elementárna pedagogika

Tematický okruh: Teoretická analýza obsahu etickej výchovy

Meno autora práce: Dana Zimanová

Pracovisko autora: Základná škola Sirk

Učiteľ (doplniť podkategóriu): Učiteľ pre primárne vzdelávanie

Dosiahnuté vzdelanie (pre účely atestácie): Vysokoškolské druhého stupňa

Banská Bystrica, 2014

3

Abstrakt

Zimanová, D.: Médiá ako socializačný faktor. Atestačná práca na prvú atestáciu.

Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2014. s. 36, Banská Bystrica.

Atestačná práca poukazuje na postavenie médií v socializácii jedinca. Reflektuje vplyv

médií na žiakov primárneho stupňa vzdelávania, na prejavy ich správania sa, ktoré sa

odrážajú z vnútorného prežívania životných situácií. Médiá sú významný socializačný

faktor, ktorý pôsobí a mení pocity, názory, postoje i správanie sa jednotlivca. Cieľom

práce je popísať pozíciu, účinky a vplyv médií na prosociálne správanie sa žiakov na

primárnom stupni vzdelávania. Štruktúrované pozorovanie a sémantický diferenciál

v akčnom výskume pred a po realizácii výučbového projektu potvrdili vplyv a účinky

médií na správanie sa žiakov primárneho stupňa vzdelávania. Z výskumu vyplýva

potreba osvojenia si mediálnych kompetencií učiteľmi, ktoré im umožnia ich správne

využívanie pri pozitívnych zmenách v správaní sa žiakov.

Kľúčové slová: médiá, komunikácia, socializácia, vzor, hodnoty, prosociálne správanie,

výskum, sémantický diferenciál, štruktúrované pozorovanie, mediálne kompetencie.

4

OBSAH

ÚVOD .........................................................................................................6

1 MÉDIÁ A SOCIALIZÁCIA .......................................................................7

1.1 Socializačný proces a jeho faktory .......................................... ............7

1.2 Médiá v procese socializácie ..............................................................9

2 VPLYV A ÚČINKY MÉDIÍ ..................................................................... 10

2.1 Vzory v médiách ................................................................ .....................10

2.2 Mediálna výchova a význam mediálnych kompetencií ......................... 11

3 INOVÁCIA ETICKEJ VÝCHOVY V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ ........ 13

3.1 Ciele, obsah a prostriedky edukácie etickej výchovy ........................... 13

3.2 Inovácia výučby v etickej výchove .................................................... 14

4 PROJEKT VÝUČBY ............................................................................... 16

4.1 Štruktúra projektu výučby ............................................................... 16

4.2 Realizácia projetku výučby .............................................................. 23

5 PROJEKT AKČNÉHO VÝSKUMU .............................................................. 24

5.1 Ciele a výskumné otázky akčného výskumu ............................................ 24

5.2 Metódy akčného výskumu ................................................................ 24

5.3 Úlohy akčného výskumu .................................................................. 25

5.4 Vzorka akčného výskumu ................................................................ 26

5.5 Časový harmonogram akčného výskumu ........................................... 26

6 INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV AKČNÉHO VÝSKUMU ...................... 28

6.1 Medializované vzory správania sa ..................................................... 28

6.2 Hodnotenie mediálnych vzorov po realizácii projektu výučby ................ 29

6.3 Hodnotenie správania sa mediálnych vzorov...................................... 31

6.4 Závery a odporúčania pre prax .......................................................... 32

ZÁVER ........................................................................................... .....................34

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ............................................. 35

PRÍLOHY ................................................................................................. ...........37

5

ZOZNAM TABULIEK, OBRÁZKOV A GRAFOV

Obrázok 1 Výskumná vzorka podľa veku respondentov

Obrázok 2 Mediálne vzory správania sa

Obrázok 3 Početnosť zmien v hodnotení mediálnych vzorov

Obrázok 4 Zmeny v správaní sa žiačky č. 1

Obrázok 5 Zmeny v správaní sa žiačky č. 2

Obrázok 6 Zmeny v správaní sa žiačky č. 3

Obrázok 7 Zmeny v správaní sa žiačky č. 4

Obrázok 8 Zmeny v správaní sa žiačky č. 5

Obrázok 9 Zmeny v správaní sa žiačky č. 6

Obrázok 10 Zmeny v správaní sa žiaka č. 7

Obrázok 11 Zmeny v správaní sa žiaka č. 8

Obrázok 12 Zmeny v správaní sa žiaka č. 9

Obrázok 13 Zmeny v správaní sa žiačky č. 10

6

ÚVOD

Súčasťou a podmienkou života človeka v spoločnosti je jeho socializácia.

V posledných rokoch sa procesu včleňovania sa človeka do spoločnosti čoraz viac

zapájajú aj médiá. Dieťa je s médiami v kontakte od narodenia v rodine a po príchode

do predškolského zariadenia sa ich zbližovanie ešte viac zosilňuje. Počas pracovných

činností sa využívajú najrôznejšie mediálne prostriedky - knihy, tlač, počítače, internet,

digitálne hračky, tablety, mobilné telefóny a pod. V školopovinnom veku súžitie detí

s médiami pokračuje na vyučovaní, ale hlavne v ich voľnom čase, a tak ich používanie

deťmi v domácom prostredí oslabuje i vplyv rodiny, ktorá bola ešte prednedávnom

chápaná ako jeden z tradičných socializačných faktorov.

Otázky súvisiace s médiami v živote človeka sú čoraz aktuálnejšie a stali sa aj

ústrednou témou atestačnej práce. Okruh problematiky sme zúžili na reflexiu významu

médií v procese socializácie, pričom výskumným problémom je vplyv medializovaných

vzorov na rozvoj prosociálneho správania sa žiakov na primárnom stupni vzdelávania

so zámerom opísať tento jav prostredníctvom akčného výskumu. Tomuto účelu bola

prispôsobená koncepcia práce. Prvé dve kapitoly sú teoretické východiská k výskumu

a sú v nich rozpracované ťažiskové témy socializácie a jej faktorov, pričom osobitný

priestor je venovaný médiám, ktoré sú už aj odbornou verejnosťou akceptované ako

významné socializačné činitele. Základom tretej kapitoly je inovácia výučby etickej

výchovy na primárnom stupni vzdelávania, a preto je v nej venovaná pozornosť cieľom,

obsahu i prostriedkom tohto vyučovacieho predmetu. S ohľadom na spojitosť médií so

socializáciou, poukazujeme na možnosť prepojenia prierezovej témy mediálna výchova

s etickou výchovou. Popisom cieľov oboch výchov poukazujeme na ich spoločné znaky.

V štvrtej kapitole je projekt výučby žiakov mladšieho školského veku z rôznych

ročníkov, na základe ktorého sme realizovali akčný výskum s cieľom analyzovať,

posúdiť a opísať vplyv mediálnych vzorov na rozvoj prosociálneho správania sa žiakov

primárneho stupňa vzdelávania. Pomocou štruktúrovaného pozorovania a sémantického

diferenciálu sme reflektovali mieru vplyvu mediálnych vzorov na správanie sa jedinca.

V ostatnej kapitole je interpretácia výsledkov akčného výskumu a odporúčania pre prax.

Okrem uvedených výskumných metód bola atestačná práca spracovaná prostredníctvom

7

literárnej, literárno-komparatívnej a literárno-historickej metódy štúdiom prameňov

z etickej výchovy, pedagogiky, psychológie, mediálnej výchovy a on-line zdrojov.

1 MÉDIÁ A SOCIALIZÁCIA

Socializáciou sa rozumie celoživotný proces učenia sa, v ktorom si jedinec

osvojuje normy, vzorce správania sa, zvyky a zručnosti a hodnoty príznačné pre

konkrétnu kultúru. Ide o komplexný proces, prostredníctvom ktorého sa z človeka ako

biologickej bytosti stáva bytosť sociálna. Integrálnou súčasťou tohto procesu sú médiá.

1.1 Socializačný proces a jeho faktory

Každý jedinec je sprvu biologická bytosť so špecifickou štruktúrou, dynamikou

a funkciami, preto je aj správanie sa dieťaťa v útlom veku podmienené biologicky.

Postupne sa v jeho prejavoch odráža poznávanie ako výsledok sociálnej interakcie,

pretože jeho kognitívna a emocionálna stránka sa rozvíja v kontakte s ľuďmi.

Socializácia sa uskutočňuje v konkrétnom sociálnom prostredí, ktoré zahŕňa javy,

procesy a vzťahy, ktoré človeka obklopujú v rodine, sociálnej skupine, spoločenskej

vrstve a celej spoločnosti. Je to súhrn všetkých vplyvov ľudí a skupín, s ktorými človek

prichádza do styku. (Rosinský, Klein, 2007) Sociálne prostredie je akákoľvek komunita

a aktivity ľudí, v ktorých vznikajú interakčné vzťahy. Jeho kvalitu určujú faktory ako sú

politická situácia, ekonomické vzťahy, zdravotný stav, úroveň hygieny, vzdelanostná

štruktúra, hustota zaľudnenia a i., po kultúrnej stránke hmotné i nehmotné výsledky

činnosti ľudí. V tomto prostredí sa utvárajú i kultúrne vzorce, tzn. „spôsoby správania,

hodnoty a normy, komunikačné zvyklosti, ktoré sú charakteristické pre určité etnikum

alebo kultúru v určitej zemi. Sú generačne odovzdávané a udržiavajú sa trvale

v historickom vývoji.“ (Průcha, 2006, s. 49)

Socializácia v mladšom školskom veku je formou „iniciatívy dieťaťa, kde jeho

hlavnou potrebou je aktivita, sebapresadenie a sociálne prostredie sa usiluje rozvíjať

účelnú aktivitu dieťaťa, reguluje jeho prejavy, snaží sa vštepiť mu základné normy

a pravidlá.“ (Oravcová, 2006, s. 49-50) V rámci sociálneho vývinu má teda dieťa vrásť

do spoločnosti prostredníctvom plnenia istých úloh. Prvou je rozšírenie sociálnej

reaktivity vytváraním vzťahov k blízkym a k vzdialenejším ľuďom. Tým si prehlbuje

skúsenosti v komunikácii hlavne s členmi rodiny a rovesníkmi. Druhou úlohou je

8

prijímanie noriem a hodnotových orientácií, pretože spoločnosť od neho vyžaduje, aby

dôraznejšie dodržiavalo normy správania sa vlastné spoločnosti, ktoré na dieťa prenáša

staršia generácia. Pritom v dôsledku „sociálnych tlakov sa rozvíjajú sociálne kontroly

dieťaťa, jeho morálka a svedomie.“ (Oravcová, 2006, s. 50) Osvojované normy a vzorce

všeobecnejšieho charakteru sú základom prosociálneho správania sa. Rozumie sa ním

správanie ktoré iným neškodí, ale pomáha a je „zamerané na dobro druhých, správanie

zdvorilé, empatické, kooperatívne, pomáhajúce, ochraňujúce.“ (Kosová, 2000, s. 82) Pri

rozvíjaní prosociálneho správania sa o. i. skvalitňuje kontrola agresie a empatia. Treťou

úlohou dieťaťa v tomto procese je osvojovanie si sociálnych rolí, ktoré sa rozvíja hlavne

v komunikácii s druhými. Akými prostriedkami, v akých podmienkach a s akými

výsledkami sa úlohy naplnia, ovplyvňujú všetky socializačné faktory.

Podstatou socializácie je osvojovanie si noriem, hodnôt, postojov, spôsobov

správania sa a rozvíjanie vlastných spôsobilostí, kde pre jedinca je dôležité „formovanie

správnych hodnôt, postojov a kritické myslenie je základom výchovy každej osobnosti.“

(Fridrichová, 2012, s. 51). Výchova pritom predurčuje i budúci sociálny status jedinca,

lebo zahŕňa podnety ktorých nositeľmi sú škola, rodina a iné spoločenské inštitúcie. Za

hlavné socializačné faktory sa tradične považujú rodina, škola a rovesnícke skupiny, no

s ohľadom na meniace sa podmienky je potrebné reagovať aj na zmenený vplyv

jednotlivých činiteľov. Ktoré faktory sa teda dnes podieľajú na socializácii? Rodina ako

primárny a škola a rovesníci ako sekundárne socializačné faktory? Alebo sú to médiá?

Rodina deťom o. i. poskytuje vzory správania sa v zhode s normami a hodnotami

spoločnosti. Dochádza v nej k prirodzenej socializácii - v prostredí, v ktorom dieťa

vyrastá a učí sa orientovať vo svete symbolov, rešpektovať požiadavky a zodpovedať za

ich nesplnenie, zoznamuje sa s kultúrnymi vzorcami (tradície, zvyky, zákony a pod.).

Škola je v socializácii dôležitá o. i. preto, že učitelia – ako odborníci – môžu svojím

pôsobením a osobným vzorom ovplyvňovať postoje a správanie sa žiakov i celých

skupín. Rovesníci sú významný socializačný faktor, pretože v tejto komunite sa vytvára

skupinová afiliácia i nevraživosť k iným skupinám, súperenie o status, hľadanie,

utváranie a formovanie vzťahov a pod. Avšak v socializácii dnešných detí majú

osobitné postavenie médiá, ktoré svojimi posolstvami pôsobia temer nepretržite.

Médiá sú súčasťou pôsobenia ostatných socializačných faktorov, pretože sú

v každej rodine, v každej vzdelávacej inštitúcii, v každej rovesníckej skupine a v inej

forme zoskupenia ľudí a sú prostriedkom alebo prostredím ich komunikácie.

9

1.2 Médiá v procese socializácie

V socializácii majú médiá osobitné postavenie, lebo vstupujú do života dieťaťa

prakticky od jeho narodenia. Sprevádzajú a slúžia mu, pokiaľ ich má pod kontrolou.

Informujú, presviedčajú a radia, a teda i vzdelávajú a vychovávajú ho.

Médiami rozumieme „súbor všetkých komunikačných prostriedkov, ktoré sú

súčasťou sociálnej reality. Inými slovami – médiá sú sprostredkujúce činitele

umožňujúce komunikáciu, tzn. všetko, čo umožňuje a zabezpečuje tvorbu, uchovávanie

a prenos informácií v priestore a čase.“ (Balážová, 2012a, s. 6) Technické prostriedky,

umožňujúce tvorbu a distribúciu mediálnych obsahov, zastrešuje pojem masové médiá.

Masovokomunikačné prostriedky majú ekonomický, hospodársky, psychologický,

komunikačný, etický, ale aj legislatívny aspekt, predstavujú „organizované postupy a

technológie, ktoré umožňujú masovú (verejnú) komunikáciu.“ (Poláková, 2011, s. 22)

Sú príznačné tým, že ponúkajú verejné správy, ktoré prenáša rozhlas, televízia, internet,

tlač atď. a sú to „žurnalistické prostriedky, zariadenia, inštitúcie, organizácie verejnej,

masovej komunikácie, informácie (rozhlas, televízia, tlač).“ (Šaling - Ivanová-

Šalingová - Maníková, 2006, s. 803) Z toho vyplýva, že masmédiá zahŕňajú „súbor

všetkých prostriedkov masovej komunikácie, ktoré multiplikujú správy verejného

charakteru širokému, rozptýlenému, nesúrodému, anonymnému publiku bez ohľadu na

očakávania, záujmy alebo potreby konkrétnych príjemcov.“ (Balážová, 2012a, s. 8)

Médiá majú preto zvláštne postavenie v socializácii jedinca, lebo sa nachádzajú

všade, a tak sú súčasťou pôsobenia ostatných socializačných činiteľov. Sú v rodine,

ktorá je primárnym sociálnym prostredím a akýmsi pomyselným mostom medzi svetom

rodiny a svetom spoločnosti. Dieťa si síce osvojuje vzorce správania sa v rodine, avšak

okrem týchto vzorov, pôsobia naň i vzory z médií. Médiá sú i vo vzdelávacích

inštitúciách, a tak i súčasťou sekundárnej socializácie, ktorá začína vstupom dieťaťa do

materskej školy, kde je v kontakte s tradičnými i novými médiami. Systematickou

integráciou nových technológií tu deti získavajú skúsenosti s počítačmi, digitálnymi

hračkami, tabletmi, atď. Súžitie s médiami pokračuje aj po zápise do 1. ročníka

10

základnej školy, kde sa žiaci stretávajú s rôznymi médiami využívanými na edukačné

účely - internet, dataprojektor, interaktívna tabuľa, atď.

Socializácia je výsledkom spolupôsobenia viacerých činiteľov. Najdôležitejšie sú

rodina, škola a rovesníci, avšak médiá majú v tomto procese stále narastajúci význam.

2 VPLYV A ÚČINKY MÉDIÍ

Prečo je dôležité rešpektovať existenciu, vplyv a účinky médií, resp. vedieť ich

využívať v procese socializácie? Preto, že médiá sú zdrojom informácií, prostriedkom

komunikácie, nadobúdania skúseností, zručností, názorov a osvojovania si postojov -

včleňovania sa do spoločnosti. Môžu byť i prostriedkom, ktorý zoslabuje, príp. neguje

pôsobenie ostatných socializačných faktorov. Príkladom sú sociálne siete, ktoré síce

umožňujú utvárať a udržiavať kontakty, no prispievajú i k „odľudšťovaniu“ spoločnosti.

I keď sa v ostatnom čase na rôznych fórach hovorí o médiách, mediálnej výchove

či mediálnych kompetenciách, predsa sú pojmy, ktoré sa chápu dosť nejednoznačne,

príp. sa zamieňajú. Niektorí autori píšu o vplyve médií, iní o ich pôsobení a účinkoch.

2.1 Vzory v médiách

Médiá rozširujú komunikáty s istými hodnotovými orientáciami, čím ovplyvňujú

správanie sa jednotlivcov. Keďže prezentované hodnoty sú rôzne, aj ich účinky môžu

byť rozdielne. Príkladom môže byť televízia, ktorá má široký dopad na divácku obec.

Televíznymi prijímačmi je vybavená väčšina domácností, čo svedčí o jej význame

a o tom, že zohráva v procese socializácie značnú úlohu. Pritom môže mať pozitívne i

negatívne účinky. Ponúka programy, ktoré pozitívne vplývajú na rozvoj osobnosti, no

tie sú neraz málo atraktívne, a tak najmä mladí diváci skôr sledujú programy, ktorým

ešte nemôžu rozumieť. Často napr. pri smiešnych situáciách v niektorých rozprávkach

nevedia rozoznať, že správanie sa postáv nie je v súlade s realitou. Preto ich prenesenie

do života môže spôsobiť úraz či sklamanie. Tento jav sa najviac viaže s témou

atestačnej práce, pretože ide o účinky médií, ktoré predstavujú zmenu v správaní sa

alebo v myslení individuálneho príjemcu alebo publika, ku ktorej dochádza vďaka

reakcii na recepciu určitého mediálneho obsahu (Reifová a kol., 2004). Mediálnym

účinkom sa teda rozumie aj každá zmena orientácie či intenzity názoru a postoja, ktoré

11

sa prejavujú v správaní sa recipienta, ktorá by nenastala, ak by neprišiel do kontaktu s

konkrétnym médiom alebo mediálnym obsahom. Preto je dôležité, aby pri sledovaní

programov rodičia deti upozornili, že to čo vidia, nie je vždy správne, príp. aký by mal

byť sledovaný jav. Vedením k správnemu úsudku videných situácií rodičia svoje deti

chránia a vedú k zodpovednosti za svoje činy.

Pokiaľ uvažujeme o vzoroch správania sa prezentovaných médiami, je nutné tento

jav sledovať v širšom kontexte. Pritom je užitočné reflektovať spoločenské funkcie

médií, ako sú napr. zábavná, kultúrna, sociálna či politická. (Pospíšil – Závodná, 2009).

Médiá plnia informačnú funkciu tým, že recipientom sprostredkúvajú obraz o svete a

umožňujú byť s ním v kontakte. Bez tejto funkcie médií by bol prehľad o svete

obmedzený. Prostredníctvom politickej funkcie informujú o aktuálnych politických

udalostiach či aktivitách politikov. Vďaka nej môže recipient pochopiť súvislosti

politického života, ktoré by - ako bežný občan - v reálnom čase nemohol sledovať

(Pospíšil – Závodná, 2009). Zábavnú funkciu plnia médiá tým, že poskytujú zábavu,

rozptýlenie a vzrušenie. Lenže zábava tohto typu nevyžaduje od recipienta aktivitu

a vari i preto je taká obľúbená. Kultúrna funkcia médií tkvie v ich spoluúčasti pri tvorbe

a distribúcii produktov kultúry. Hlavne masové médiá môžu prenášať z malého počtu

zdrojov, alebo z jediného zdroja, veľkým skupinám recipientov rovnaký, príp. podobný

obsah, čím ovplyvňujú ich názory, postoje, reakcie a aj prejavy správania sa. I keď

jednotlivé funkcie médií nemožno chápať izolovane, z pohľadu témy atestačnej práce je

najdôležitejšia ich sociálna funkcia. Sú významným faktorom socializácie jedinca tým,

že ponúkajú vzory správania sa, ktoré si postupne – vedome či nevedome - osvojuje.

Pritom sú to rôzne vzory - môže ním byť akýkoľvek človek (necelebrita), majster vo

svojom odbore, vedec alebo vrcholový športovec, ale práve tak aj vzor pseudocelebrity

či vychudnutej víťazky súťaže krásy. Bez ohľadu na typ vzoru - všetky nejakým

spôsobom a v nejakom rozsahu ovplyvňujú konkrétneho jedinca v závislosti od jeho

životných skúseností, potrieb, záujmov, individuálnych dispozícií, socio-kultúrnych

a socio-ekonomických podmienok a od funkčnosti ostatných socializačných činiteľov.

2.2 Mediálna výchova a význam mediálnych kompetencií

12

Aby boli médiá činiteľom pozitívne formujúcim rozvíjajúcu sa osobnosť, musia

byť najmä príslušníci najmladšej generácie na to pripravení. Potreba mediálnej výchovy

(ďalej MV) silnie aj v súvislosti s narastajúcimi obavami zo súžitia človeka s médiami.

Rada Európy charakterizuje MV ako praktické vyučovanie zamerané na

budovanie mediálnej kompetencie, tzn. ako kritický a rozlišujúci postoj voči médiám.

Poslaním MV je vychovávať vyrovnaných občanov, schopných vynášať vlastné súdy na

základe dostupných informácií; to im umožňuje prístup k potrebným informáciám, ich

analýzu a schopnosť identifikovať ekonomické, politické, sociálne a kultúrne záujmy,

ktoré stoja za nimi. MV učí jedincov vytvárať a interpretovať mediálne posolstvá,

vyberať vhodné médiá na komunikáciu, príp. vyslovovať vlastné názory k ponuke médií

a ich obsahom. [online]. [2014-08-12]. Dostupné na: <http://www.radaeuropy.sk>. MV

má na Slovensku pomerne krátku históriu, a preto sa azda najviac spája so školským

vekom. Ibaže výchova k mediálnej gramotnosti sa týka každého, pretože je žiaduce

pripravovať všetkých príslušníkov spoločnosti na zodpovedné zaobchádzanie

s médiami. (Mičienka – Jirák, 2007) Táto požiadavka je deklarovaná aj v Koncepcii

mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania, podľa

ktorej je cieľom naučiť „všetky vekové skupiny zodpovednému prístupu k médiám a

mediálnym obsahom, naučiť ich využívať nové komunikačné technológie a chrániť

maloletých pred nezákonnými a nevhodnými obsahmi”. [online]. [2014-08-12].

Dostupné na : <http://www.culture.gov.sk/media-audiovizia/koncepcia-medialnej-

vychovy> Takto všeobecne formulovaný cieľ MV a tiež jej podmienky a prostriedky sú

rozpracované v iných dokumentoch a prispôsobené potrebám a možnostiam

konkrétnych cieľových skupín. Z tohto pohľadu má výchova k mediálnej gramotnosti

štyri stupne, a to 1. MV detí v predškolskom veku, 2. MV žiakov základných škôl, 3.

MV žiakov stredných škôl a 4. MV dospelých. Z hľadiska témy práce je potrebné

venovať pozornosť 2. a 4. stupňu.

MV je na základných školách povinnou súčasťou obsahu vzdelávania ako

prierezová téma. V jej definičnom rámci „na primárnom aj na nižšom sekundárnom

stupni vzdelávania je jej cieľ vymedzený ako získanie a rozvoj mediálnej gramotnosti

a osvojenie mediálnych kompetencií, t. z. schopnosti prijímať, analyzovať, hodnotiť

a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov.“ (Balážová, 2012b, s. 11) Môže sa

vyučovať integráciou do vhodných učebných predmetov, ako samostatný kurz, alebo

ako voliteľný predmet. Dnešní žiaci na primárnom stupni vzdelávania sú digitálni

13

domorodci a používajú mediálne technológie ako niečo prirodzené a poväčšine si ani

neuvedomujú možné súvisiace riziká a ohrozenia. Naopak, generácia ich učiteľov,

hlavne na základe životných skúseností a rozvinutej schopnosti kritického hodnotenia,

vníma a používa tieto prostriedky rozvážnejšie. Aby však mohli viesť žiakov

k mediálnej gramotnosti, mali by si rozvíjať vlastné mediálne kompetencie.

3 INOVÁCIA ETICKEJ VÝCHOVY V PRIÁRNOM VZDELÁVANÍ

Etická výchova je povinne voliteľný predmet na základných i stredných školách

a má prispievať k rozvoju kľúčových kompetencií. Na hodinách etickej výchovy (ďalej aj

EV) sa žiaci učia lepšie chápať život v spoločnosti. Preto jej ciele prispievajú „k rozvoju

dobrého človeka, ktorý sa vie orientovať v tomto svete, dokáže komunikovať a žiť

s inými ľuďmi, pričom rešpektuje a v každodenných situáciách uplatňuje základné

etické princípy a zásady morálky, pozná sám seba a na základe sebareflexie vie

projektovať vlastný rozvoj.“ (Fridrichová, 2012, s. 152-153)

3.1 Ciele, obsah a prostriedky edukácie etickej výchovy

Etická výchova má formatívny charakter. Na vyučovaní by učiteľ mal využívať

aktivity, ktoré rozvíjajú schopnosť žiakov samostatne tvorivo, mravne a humánne riešiť

životné situácie. Zameriava sa na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa má odrážať v ich

správaní a postojoch. Rozlišujú sa teda dve oblasti rozvoja osobnosti, a to sociálne

zručnosti, otvorená komunikácia, pozitívne hodnotenie druhých, empatia a mentálna

hygiena ako prevencia porúch v správaní sa a učení sa.

Ciele etickej výchovy obsahom nadväzujú na všeobecné ciele primárnej edukácie,

ktoré vychádzajú z Milénia (Národný program výchovy a vzdelávania) a sú v súlade s

programom výchovy k prosociálnosti R. R. Olivara. Tiež sa zameriavajú na aktivizáciu

žiaka a jeho komplexný kognitívny a nonkognitívny rozvoj rešpektujúc individuálne

osobitosti. Po správnom stanovení cieľov učiteľ s nimi prepája učivo a vytvorí si učebnú

situáciu, z ktorej sa odvíjajú operacionalizované učebné požiadavky, pomocou ktorých

14

sa rozvíjajú zručnosti žiakov ako sa správať k spolužiakom a učiteľovi, ako ich požiadať

o pomoc a radu, ale aj ako sa zveriť s problémom. Pri nesprávne stanovenom cieli žiaka

demotivujú, a tiež nemusia spĺňať požiadavku operacionalizácie, pričom vieme, že

ciele, ktoré sa zakladajú na použití aktívnych slovies podľa taxonómií sú nástrojom

riadenia výučby a značne ovplyvňujú tvorbu operacionalizovaných učebných

požiadaviek. (Doušková – Porubský, 2004). Aby učiteľ zvolil správnu organizáciu

a naplánovanie si vyučovacej hodiny, mal by poznať prostriedky a stratégie, ktoré

pomáhajú stanovené ciele a obsah predmetu realizovať. Pri rozširovaní personálnych a

sociálnych kompetencií u žiakov považujeme za základ rozhovor, riadenú diskusiu,

autentické učenie, hru, prvky tvorivej dramatiky, bádateľské aktivity, riešenie životných

situácií v prirodzených podmienkach, metódy a techniky dramatickej výchovy.

Činnosť učiteľa spojená s učením sa žiakov má byť prispôsobená špecifikám

vývinového obdobia. Preto výber a použitie didaktických prostriedkov a učebných

činností je potrebné zvážiť, aby žiak na vyučovacej hodine a po jej ukončení nezostal so

svojimi pocitmi sám, tzn. aby vedel o nich hovoriť, ale aj aby ich dobre chápal.

3.2 Inovácia výučby v etickej výchove

Model výučby etickej výchovy vychádza z koncepcie R. R. Olivara a je založený

na prosociálnosti. Stratégia využívaná pri jej dosahovaní je tvorená štyrmi krokmi. Ide

o senzibilizáciu, hodnotovú reflexiu, nácvik v triede ale i v bežných podmienkach, a tiež

o využívaní výchovného štýlu, ktorý má viesť učiteľa k prijatiu žiaka takého, aký je.

Model výučby EV smeruje k „vnímaniu a postupnému oceňovaniu priateľstva,

zodpovednosti za vlastný život a morálky ako kľúčovej hodnoty života a k poznaniu

tých kľúčových kompetencií, ktoré sú zodpovedné za dobrý, šťastný a úspešný život.“

(Valica – Fridrichová a kol., 2011, s. 76) Ak zhrnieme body súvisiace a dotýkajúce sa

predmetu EV, zisťujeme isté nedostatky, na ktoré upozorňujú odborníci v predmetnej

oblasti a poukazujú hlavne na nedostatky v obsahových a výkonových štandardoch vo

všetkých stupňoch vzdelávania, ako aj na to, že požiadavky na výstup v jednotlivých

stupňoch nie sú jasne a presne stanovené, a nie sú konzistentné vo vzťahu k cieľom

predmetu. (Valica – Fridrichová a kol., 2011) Citovaní autori predkladajú inováciu

modelu obsahových a výkonových štandardov, podľa ktorých má byť všeobecným

cieľom „vychovať osobnosť s vlastnou identitou, s pozitívnym vzťahom k životu

15

a ľuďom, so správaním určovaným osobným presvedčením, so zrelým morálnym

úsudkom, a ktorá je, na základe vyššie uvedeného, charakterizovaná spojením

správneho myslenia a správneho konania, prijíma iných ľudí v ich rozdielnosti,

akceptuje ich názory a je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu.“

(Valica – Fridrichová a kol., 2011, s. 77)

Úlohou EV na primárnom stupni vzdelávania je rozvoj kľúčových kompetencií

žiaka v kognitívnej oblasti - má vedieť pomenovať vlastnosti, ktoré charakterizujú jeho

a iných ľudí v jeho blízkom okolí. V socioafektívnej oblasti sa má naučiť vnímať,

oceňovať a integrovať hodnoty, ktoré sú príznačné pre dobré medziľudské vzťahy

a odsudzovať nevhodné správanie, ktoré vedie k ničeniu medziľudských vzťahov či k

sociálnej izolácii jedinca. Už v minulosti sa psychológovia zameriavali na rozličné

problémové prejavy správania sa žiakov. Do popredia ich analýz sa dostávali aj prejavy

asociálneho či antisociálneho správania. Približne od druhej polovice minulého storočia

sa ich bádanie zameralo na protiklad antisociálneho správania - prosociálne správanie.

(Kollárik, 1992) Ide o správanie uspokojujúce vlastné potreby, ale nie na úkor druhých,

pri ktorom sa človek usiluje o rovnováhu potrieb vlastných ale i cudzích a upúšťa od

potrieb zameraných iba na seba. Prosociálne správanie je opakom hostilného správania

sa, pričom okrem potrieb druhých sa vlastným konaním snaží zlepšiť ich situáciu.

S ohľadom na cieľ atestačnej práce je žiaduce pripomenúť, že médiá sú jedným z

hlavných faktorov v procese osvojovania si očakávaných noriem správania sa.

Pritom kritické názory mediálneho sveta varujú, že médiá sú nastavené viac na plnenie

záujmov svojich vlastníkov, než na šírenie kultúry, univerzálnych hodnôt a humanizmu.

Azda preto v programovej štruktúre médií nad hodnotnými obsahmi prevládajú

komunikáty, ktoré približujú napr. neprijateľné, scestné a priam nebezpečné vzory

správania sa. Keďže deti nemajú dostatok životných skúseností, a len čiastočne

rozvinutú schopnosť kritického hodnotenia, takéto komunikáty ohrozujú ich vývin, lebo

sa môžu stotožniť s prejavmi správania sa „hrdinov“. Často sledujú príbehy propagujúce

násilie, agresivitu, zlo, či dokonca cynické riešenie problémov len preto, aby sa zahnala

nuda. Médiá svojou prepracovanou mašinériou ponúkajú vzory postáv, ktoré diváka

zaujmú svojimi pozitívnymi ale i negatívnymi črtami, a sú podané tak šikovne, že sa

nevedomky stávajú materiálom na napodobenie. Deti spravidla spontánne napodobňujú

správanie sa, či výzor určitého vzoru, pretože ešte nemajú dostatočne rozvinuté kritické

myslenie a nedisponujú potrebným množstvom životných skúseností. Podsúvanie

16

násilného vzoru správania sa detskému divákovi, ovplyvňuje jeho budúce prosociálne

správanie sa, a tak hrozí nebezpečenstvo osvojenia si nesprávnych hodnôt.

V tejto súvislosti sa vynára niekoľko otázok. Kam sa podeli pozitívne hodnoty?

Vytratili sa iba z médií, alebo aj zo života? Čo vidíme na televíznej obrazovke, a aké

posolstvo v sebe skrýva to, čo vidíme? Má to vôbec súvis so skutočnými hodnotami?

Z jednoduchej analýzy televíznych programov je zrejmé, že televízia ponúka deťom

príklady modelového správania sa, ktoré nemožno pokladať za bežné. Zásadný problém

je v tom, že nedospelí recipienti si spravidla osvojujú najhoršie modelové správanie sa

a najmenej žiaduce postoje.

4 PROJEKT VÝUČBY

4.1 Štruktúra projektu výučby

Projekt výučby bol realizovaný v Základnej škole v okrese Revúca a niesol sa

v téme Reálne a zobrazené vzory. Do projektu bolo zapojených spolu desať žiakov

z prvého, druhého, tretieho a štvrtého ročníka.

Hlavným kognitívnym cieľom bolo vedieť rozlíšiť prosociálne a neprosociálne

správanie prezentované v médiách (rozprávkach). Aby sme mohli dosiahnuť hlavný

cieľ, navrhli sme k nemu nasledovné čiastkové ciele:

- Žiak vie diskutovať k zadanej téme o médiách a o priateľstve.

- Žiak si vie vybrať jednu z ponúkaných možností mediálnych vzorov, počas

vypĺňania sémantického diferenciálu.

- Žiak vie v rozhovore v kruhu identifikovať typy správania sa postáv v rozprávke

Lolek a Bolek.

- Žiak vie - po zhliadnutí rozprávky Lolek a Bolek - vlastnými slovami vysvetliť

pojmy: darovanie, delenie sa, pomoc, poďakovanie, úcta, počas rozhovoru

v kruhu.

- Žiak vie v modelovej situácii „dramatizácia“ zobraziť, ako je možné sa

odvďačiť/poďakovať za pomoc, ako niekoho obdarovať a pod.

- Žiak vie popísať typy správania sa (pomáhajúce, agresívne, priateľské,

nepriateľské a pod.) v najobľúbenejších televíznych programoch.

- Žiak vie z príkladov vybrať také správanie, ktoré je možné označiť ako „dobré“ -

prosociálne správanie.

17

- Žiak vie v skupine uviesť príklad aspoň 5 televíznych programov, ktoré

poukazujú na prosociálne správanie.

- Žiak vie uviesť klady a zápory v správaní sa postáv z televízneho vysielania počas

diskusie v kruhu.

- Žiak vie vybrať programy a správy z ponúkaných možností, ktoré sú vhodné

z hľadiska prosociálneho správania sa ľudí medzi sebou v skupinovej práci.

- Žiak vie popísať typy správania u najbližších príbuzných / v najbližšom okolí.

- Žiak vie z príkladov vybrať také správanie, ktoré je možné označiť ako

prosociálne počas práce v skupine.

- Žiak vie v skupine porovnať správanie sa aspoň 2 televíznych (medializovaných)

postáv s postavami zo svojho okolia.

- Žiak vie rozlíšiť priateľské a nepriateľské správanie z ponúknutých možností pri

skupinovej práci.

Pre dosiahnutie zmeny správania sa u žiakov sme si ako afektívny cieľ stanovili,

že žiak vníma prosociálne a neprosociálne správanie v rozprávkach Lolek a Bolek.

Počas realizácie projektu výučby nám v rozhovoroch a diskusiách išlo aj o to, aby si

žiaci vedeli určiť priority pri výbere televíznych programov a uvedomili si, že sú za svoj

výber zodpovední.

18

Ročník: 1., 2., 3., 4. Trieda: Predmet: Etická výchova Vyučujúci: Zimanová Dana

Téma: Pozitívne a negatívne vplyvy TV, filmu, počítačových hier, reklamy, prezentácia prosociálnych vzorov v bezprostrednom okolí dieťaťa –

rodič, učiteľ, kamarát...;

Obsah: Prezentácia prosociálnych vzorov s prepojením mediálnej výchovy, kde sa filmové prevedenie rozprávky použije ako výber reálnych

a zobrazených vzorov pri pozitívnom rozvoji prosociálnej osobnosti.

Kognitívny cieľ: Žiak vie rozlíšiť prosociálne a neprosociálne správanie prezentované v médiách (rozprávkach).

Afektívny cieľ: Žiak vníma prosociálne a neprosociálne správanie v rozprávkach Lolek a Bolek.

Čas Pomenovanie

pedagogickej situácie

Učebné požiadavky Sada učebných úloh Priebeh pedagogickej situácie

US 1:„SPRÁVNI

ŠPORTOVCI“

UP1: Žiak vie v rozhovore

v kruhu identifikovať typy

správania sa postáv

v rozprávke Lolek

a Bolek.

UÚ1: Pozorne sleduj priebeh

premietanej rozprávky.

UÚ2: Vcíť sa do pocitov

v prežívaní ľudí a reaguj na

videnú situáciu.

UÚ3: Vysvetli vlastnými

slovami ako sa cítili chlapci

po zbabranom futbalovom

výkone a uveď príklady

kladov alebo záporov, ktoré

nastanú v správaní sa uja.

UÚ4: V rozhovore v kruhu

identifikuj typy správania sa

postáv v rozprávke Lolek

a Bolek.

Priebeh: Po spustení premietanej rozprávky

žiaci sledovali priebeh podľa pokynov

učiteľky a si všímali všetko. Po ukončení

premietania prebehla diskusia, kde žiaci

reagovali na videné situácie a vlastnými

slovami ich opisovali. Počas opisovania sa

kládol dôraz na to, ktoré správanie podľa

nich bolo dobré a ktoré nie.

US 2:„POZNÁŠ JEHO

VÝZNAM?“

UP2: Žiak vie vlastnými

slovami na základe

rozprávky Lolek a Bolek

vysvetliť pojmy:

darovanie, delenie sa,

pomoc, poďakovanie, úcta,

UÚ1: Počúvaj učiteľkin

prejav, čo hovorí a ako sa

pritom tvári, aké slová

používa.

UÚ2: Vysvetli vlastnými

slovami na základe rozprávky

Priebeh: Z diskusie sa pozornosť žiakov

preniesla k riadenému rozhovoru. Učiteľka

vysvetlila žiakom, že v živote ľudí sa často

používajú slová, ktoré majú určitý význam.

Vymenovali sa najčastejšie používané pojmy,

ktoré následne žiaci v riadenom rozhovore

19

počas rozhovoru v kruhu.

Lolek a Bolek uvedené

pojmy: kamarátstvo,

poďakovanie, pomoc, delenie

sa, darovanie, úcta,

zodpovednosť..

vysvetľovali. Učiteľka ich nabádala

správnym smerom, pretože v niektorých

prípadoch sa vysvetlenia týkali potravín.

Aby bola práca zaujímavejšia dohodli sme

sa, že si tieto pojmy zapíšeme na papiere.

Žiaci si určili pisára. Po dohode sa zapísala

jedna z uvedených verzií vysvetlenia pojmu.

Pre dobrovoľníkov práca na doma –

vyhľadať pojmy na internete.

US 3:

„ÚPRIMNÁ VĎAKA“

UP3: Žiak vie

v modelovej situácii

„dramatizácia“ zobraziť,

ako je možné sa

odvďačiť/poďakovať za

pomoc, ako niekoho

obdarovať a pod.

UÚ1: Rozdeľ si hranie rolí

k scénke s názvom „Úprimná

vďaka“.

UÚ2: Spoločne vytvor scenár

k odohratiu tejto scénky.

UÚ3: Vcíť sa do hrania

svojej roly.

UÚ4: Vyjadri svoje pocity po

odohraní scénky.

UÚ5: Oceň svoju prácu –

podiel na tejto scénke.

Priebeh : Na začiatku tejto aktivity, učiteľka

predniesla krátky príhovor o rozprávke, ktorú

žiaci videli. Spoločne si pripomenuli čo v nej

videli. Následne im vysvetlila, čo bude

ďalšou úlohou. Potom už sledovala prácu

žiakov. tí si rozdeľovali úlohy, a navrhovali

scenár. Učiteľka po viacerých pokusoch

a zmenách do ich práce zasiahla a pomohla

im pri odohraní. Keď sa hranie skončilo,

rozbehla sa diskusia. V nej sa popisovalo

všetko. Kto ako sa zapájal, kto ako sa snažil

odohrať a kedy sa to podarilo. Každý

osobitne zhodnotil svoju prácu a vyjadril

poďakovanie komu chcel.

US 4 : „KRITICI“

UP4:Žiak vie popísať typy

správania sa (pomáhajúce,

agresívne, priateľské,

nepriateľské a pod.)

v najobľúbenejších

televíznych programoch.

UÚ1: Popíš správanie, ktoré

si videl v tvojom

najobľúbenejšom televíznom

programe.

UÚ2: Na základe tohto čo si

videl, definuj jednotlivé typy

správania.

Priebeh : Po pokynoch učiteľky začali žiaci

na papiere písať čo si myslia, aké je to ktoré

správanie. Učiteľka sledovala ich činnosť

a v prípade, že to bolo na hranici zakročila

a zmiernila bujnejúcu výmenu názorov.

20

UÚ3: Pre lepšie zapamätanie

si ich zapíš na papier.

US 5:„TRIEDIAREŇ“

UP5: Žiak vie z príkladov

vybrať také správanie,

ktoré je možné označiť

ako „dobré“ prosociálne

správanie.

UÚ1: Na kartičky napíš

správanie, ktoré si videl.

UÚ2: Z kartičiek vyber tie,

ktoré označujú dobré

správanie.

UÚ3: Roztriedené kartičky

nalep na výkres A2

Priebeh : Žiaci pristúpili k ďalšej aktivite.

Ich úlohou bolo, aby na kartičky napísali

všetky typy správania, ktoré ich napadnú a

videli ich v televíznych programoch. Keď

skončili, za úlohu dostali rozdeliť ich do

skupín. Následne ich nalepili na výkres A2,

kde uviedli farebné rozlíšenie v názvoch.

US 6:„UVÁDZAČI“

UP6: Žiak vie v skupine

uviesť príklad aspoň 5

televíznych programov,

ktoré poukazujú na

prosociálne správanie.

UÚ1: Diskutuj o programoch,

ktoré pozeráš v televízii.

UÚ2: Uveď príklad aspoň

piatich, v ktorých si videl

prosociálne správanie.

Priebeh : Na začiatku sme sa spoločne

porozprávali o programoch, ktoré žiaci

pozerajú. V každom z vymenovaných

programov, žiaci uviedli postavu a k nej

priradili správanie pre ňu typické.

Individuálne dostali za úlohu vypísať

programy, v ktorých videli prosociálne

správanie.

US 7:

„KLADY A ZÁPORY“

UP7: Žiak vie uviesť

klady a zápory v správaní

sa postáv z televízneho

vysielania počas diskusie

v kruhu.

UÚ1: Sleduj rozprávku

pozorne.

UÚ2: Diskutuj čo všetko si

videl v rozprávke.

UÚ3: Uveď kladné a záporné

typy správania, ktoré si

v rozprávke videl.

Priebeh : Na začiatku tejto aktivity sme sa

so žiakmi presunuli do miestnosti

s interaktívnou tabuľou. Tu sme si za pomoci

internetu pozreli rozprávku Lolek a Bolek –

OH v Mexiku. Počas jej sledovania učiteľka

na niektoré veci upozorňovala, aby si ich

žiaci lepšie uvedomili. Po dopozeraní

rozprávky sme otvorili diskusiu v kruhu.

Žiaci mali porozprávať dej rozprávky. Čo

videli, a prečo sa to všetko udialo. Následne

mali popísať jednotlivé správanie sa postáv

a zároveň uviesť, do ktorej skupiny „dobré

alebo zlé“ by konkrétne správanie zaradili.

21

US 8:„VYBERAČI“ UP8: Žiak vie vybrať

programy a správy

z ponúkaných možností,

ktoré sú vhodné z hľadiska

prosociálneho správania sa

ľudí medzi sebou

v skupinovej práci.

UÚ1: Prezri si všetky

ponúknuté možnosti uvedené

na kartičkách.

UÚ2: Vyber tie, ktoré patria

medzi prosociálne správanie,

zlé a neutrálne.

UÚ3: Spolupracuj na

vytvorení plagátu.

UÚ4: Rozdelené kartičky

prilep na plagát –A2.

Priebeh : Po vysvetlení aktivity, žiaci si

preštudovali údaje na kartičkách. Následne

po prediskutovaní, ich rozdelili do skupín.

Nalepením skupín na výkres vznikol menší

plagát, ktorý je možné vidieť aj v prílohách.

Pre dostatok zostávajúceho času sme si túto

US doplnili nakreslením komiksu, ktorý

vychádzal z ponúkaných možností

televíznych programov, alebo rozprávky,

ktorú žiaci videli.

US 9:

„S KÝM SA

STRETÁVAM“

UP9: Žiak vie popísať

typy správania

u najbližších príbuzných /

v najbližšom okolí.

UÚ1: Popíš typy správania sa

u tvojich najbližších.

Priebeh : Túto aktivitu sme museli obmeniť.

Pre nepriaznivé počasie žiaci pracovali doma

samostatne, alebo za pomoci rodičov. Na

rozdané papiere mali popísať správanie

svojich najbližších, alebo ľudí zo svojho

okolia. Papiere na druhý deň doniesli do

školy.

US 10: „AKO SA KTO,

KEDY SPRÁVA“

UP10: Žiak vie

z príkladov vybrať také

správanie, ktoré je možné

označiť ako prosociálne

počas práce v skupine.

UÚ1: Rozdaj si papiere

z domácej práce.

UÚ2: Predstav svoje

záznamy.

UÚ3: Diskutuj o záznamoch

jednotlivých žiakov.

UÚ4: Vyber také správanie,

ktoré je možné označiť ako

prosociálne.

Priebeh : Žiaci si pripravili papiere, ktoré

priniesli do školy ako domácu prácu. Ich

úlohou bolo po krátkom predstavení svojich

záznamov, vybrať to správanie, ktoré

zodpovedalo podľa ich uváženia

prosociálnemu. Celá činnosť prebiehala

formou diskusie, žiaci si medzi sebou

vymieňali vlastné názory a kládli otázky

prezentujúcemu.

US 11

:„POROVNÁVAČI“

UP11: Žiak vie v skupine

porovnať správanie sa

aspoň 2 televíznych

(medializovaných) postáv

UÚ1: Prezri si

predchádzajúce plagáty.

UÚ2: Premysli si, ktorá

z postáv sa najviac podobá

Priebeh : Žiaci mali k dispozícii plagáty,

ktoré robili v predchádzajúcich činnostiach

a záznamy z domácej práce. Ich úlohou bolo

vybrať si také postavy, ktoré sa svojim

22

s postavami zo svojho

okolia.

správaniu čo si videl vo

svojom okolí.

UÚ3: Porovnaj správanie

aspoň 2 postáv s postavami

z tvojho okolia.

UÚ4: Na výkres nakresli

svoje postavy formou pexesa.

(dvojice, ktoré patria k sebe)

správaním veľmi podobajú. Ak si nevedeli

vybrať z uvedených príkladov, mohli použiť

inú mediálne zobrazenú postavu. Keď si

vybrali, svoj výber nakreslili na výkres A3

formou pexesa. To znamená, že dve a dve

postavy s rovnakým správaním nakreslili

vedľa seba. Keď boli hotoví, svoje výbery

prezentovali ostatným žiakom.

US 12: „SME TAKÍ, AKÍ

SME...“

UP12: Žiak vie rozlíšiť

priateľské a nepriateľské

správanie z ponúknutých

možností pri skupinovej

práci .

UÚ1: Prečítaj si údaje na

kartičkách.

UÚ2: Rozlíš priateľské

a nepriateľské správanie.

UÚ3: Vytvor plagát

prilepením kartičiek do

skupín.

Priebeh : Žiaci mali na lavici rozložené

kartičky s údajmi televíznych programov

a správaním v nich prezentovaných. Najskôr

si všetky údaje spoločne prečítali, o všetkých

v krátkosti podiskutovali. Rozdelení do

skupín vytvorili plagát s obrazcami, ktoré

podľa nich najviac zodpovedajú ich skupine.

Prvá mala z kôpky vybrať správanie zlé –

nepriateľské, druhá dobré – priateľské, tretia

to, ktoré nedokázali počas diskusie zaradiť

ani medzi jedno.

23

4.2 Realizácia projektu výučby

Projekt výučby sa nerealizoval priamo na hodinách etickej výchovy v riadnom

vyučovacom čase, ale v triede, kde sa stretli vybraní žiaci (1. – 4. ročník) po vyučovaní.

Pozostával z učebných situácií, ktoré mali rôznu časovú dĺžku a bolo ich celkovo 12.

V začiatočnej fáze sme so žiakmi diskutovali na témy médiá, priateľstvo a správanie

sa ľudí. Následne mali možnosť vybrať si z ponúkaných mediálnych vzorov jeden, ktorý

zhodnotili pri vypĺňaní sémantického diferenciálu. Vypĺňanie bolo bez problémov, len

prvákom bolo treba niektoré adjektíva objasniť. V učebnej situácii (ďalej US) „Správni

športovci“ žiaci videli rozprávku Lolek a Bolek – Olympijské hry, Gól. Po jej skončení

v rozhovore v kruhu vyjadrovali pocity a reagovali na videné situácie. V US „Poznáš jeho

význam?“ vlastnými slovami interpretovali niektoré pojmy. Rozhovor bol búrlivý a vo

vysvetľovaní sa predbiehali. V US „Úprimná vďaka“ sme neočakávali nadšenie u žiakov -

mali dramaticky stvárniť poďakovanie za pomoc (pokračovanie príbehu rozprávky Gól). Po

návrhu scenára žiaci odohrali rozdelené roly, no do scénky sa zapojila aj učiteľka, čím im

pomohla so zadaním. US „Kritici“ má názov podľa úlohy, ktorú mali žiaci splniť - popísať

správanie sa postáv v médiách. Úloha im nerobila ťažkosti a splnili ju veľmi rýchlo. V

„Triediarni“ vyberali prejavy správania sa, ktoré sa dá označiť ako dobré. Spoločne

vytvorili kartičky s typmi správania; z nich vybrali „dobré“ a prilepili na výkres. US

„Uvádzači“ priviedla žiakov k úvahám o správaní sa postáv v televízii - každý uviedol 5

príkladov televíznych programov s prosociálnym správaním. V US „Klady a zápory“ sa

uvádzali prejavy správania sa z rozprávky Lolek a Bolek – Olympijské hry v Mexiku.

Počas popisu prejavy hneď hodnotili a triedili na dobré a zlé. V US „Vyberači“ mali žiaci

vybrať z možností tie, ktoré sú prejavmi prosociálneho správania sa. Po roztriedení ich

prilepili na plagát. Vo zvyšnom čase vytvorili komiks, pričom použili prejavy z kartičiek

alebo videné rozprávky. V práci na doma „S kým sa stretávam“ žiaci popísali správanie sa

svojich najbližších a čítanie bolo zaujímavé. V US „Ako sa kto, kedy správa“ žiaci

v skupine vyberali prejavy prosociálneho správania sa. V US „Porovnávači“ porovnávali

správanie sa mediálnej postavy s im blízkou osobou. V práci boli úspešní, niektoré prejavy

boli prekvapivé (stará mama verzus striga). V US „Sme takí, akí sme“ žiaci rozlišovali

priateľské a nepriateľské správanie. Aktivita bola úspešná svoje vedomosti i pocity naplno.

V závere projektu sme si pripravili nepečenú jablkovú tortu. Počas práce sme

pozorovali žiakov k akým zmenám v ich správaní sa došlo.

24

5 PROJEKT AKČNÉHO VÝSKUMU

Zámerom akčného výskumu bolo overiť možnosti rozvoja prosociálneho

správania sa žiakov na primárnom stupni vzdelávania prostredníctvom médií. Médiom

sa v tomto prípade rozumejú televízne programy.

5.1 Ciele a výskumné otázky akčného výskumu

Výskumným problémom je vplyv medializovaných vzorov (osobnosti, postavy

z rozprávok) správanie sa žiakov na primárnom stupni vzdelávania. Hlavným cieľom

výskumu bolo analyzovať, posúdiť a opísať vplyv medializovaných vzorov na rozvoj

prosociálneho správania sa. Z hlavného cieľa výskumu vyplynuli špecifické ciele:

1. Analyzovať vplyv medializovaných vzorov na rozvoj prosociálneho správania sa

žiakov na primárnom stupni vzdelávania.

2. Opísať zmenu v správaní sa žiakov pomocou a prostredníctvom práce

s medializovanými vzormi.

Výskumné otázky:

- Ktorá skupina medializovaných vzorov najviac ovplyvňuje správanie sa žiakov na

primárnom stupni vzdelávania?

- Zmení sa pohľad žiakov na ich obľúbený vzor v médiách po realizácii projektu

výučby s využitím možností televíznych programov pre deti?

- Vedia žiaci identifikovať pozitívne a negatívne správanie sa postáv v televíznych

programoch?

- Aký vplyv majú postavy z rozprávok Lolek a Bolek (Olympijské hry – Gól,

Olympijské hry Mexiko, Škaredé káčatko) na zmenu správania sa žiakov k sebe

navzájom?

5.2 Metódy akčného výskumu

V empirickej časti popisujeme akčný výskum, ktorý by mal učiteľom pomôcť pri

diagnostikovaní žiakov a mal by predstavovať „riadenú a systematickú reflexiu učiteľa

zameranú na zlepšovanie jeho pedagogickej činnosti prostredníctvom spätnej väzby.“

(Valica - Fridrichová a kol., 2011, s. 140) Výskum sa týka inovácie prostriedkov etickej

výchovy integrovaním prierezovej témy mediálna výchova.

25

Pri realizácii akčného výskumu sme použili viaceré výskumné metódy. Ako prvé

sme využili literárnu a literárno-komparatívnu metódu, ktoré sme uplatnili aj v iných

etapách. Najviac sa uplatnili pri spracovaní teoretickej časti, a zároveň sme ich využili

aj pri tvorbe empirickej časti atestačnej práce. Prostredníctvom nich sme získavali

teoretické poznatky štúdiom informačných zdrojov, hlavne odbornej monografickej

a časopiseckej literatúry, webových stránok súvisiacich s témami médií, prosociálnym

správaním sa, etickou a mediálnou výchovou.

Zámerom akčného výskumu bolo analyzovať, posúdiť a opísať vplyv mediálnych

vzorov na rozvoj prosociálneho správania sa žiakov na primárnom stupni vzdelávania.

Ako najvhodnejšie metódy pre tento účel sme zvolili štruktúrované pozorovanie a na

presné zaznamenávanie javov (procesov) sme použili vzor pozorovacieho hárku (podľa

Hajnalová Buvalová - Rohn, 2013, s. 27-28). Ukážka pozorovacieho hárku je v prílohe

1 práce. Druhou použitou metódou bol sémantický diferenciál, tzn. „výskumná metóda

zameraná na zisťovanie toho, ako žiaci vnímajú rôzne pojmy.“ (Hajnalová Buvalová –

Rohn, 2013, s. 48) Podľa vzoru citovaných autoriek sme pripravili a používali tabuľku

s bipolárnymi adjektívami, ktorými respondenti vyjadrili názor na svoj mediálny vzor.

S ohľadom na špecifiká výskumnej vzorky (vek a socio-kultúrne pozadie respondentov)

bolo treba niektoré pojmy bipolárnych dvojíc objasniť. Tabuľka je prílohou 2 práce.

Údaje získané prostredníctvom oboch výskumných metód sme vyhodnocovali

kvalitatívnou analýzou a základnými matematicko-štatistickými metódami.

5.3 Úlohy akčného výskumu

Po ujasnení cieľov, formulovaní výskumných otázok a výbere výskumných metód

sme postupovali plnením úloh akčného výskumu:

1. Vytvoriť projekt výučby na tému reálne a zobrazené vzory.

2. Uskutočniť meranie (sémantickým diferenciálom) na začiatku a na konci

realizovaného projektu výučby.

3. Realizovať projekt výučby a zároveň pozorovať správanie sa respondentov.

4. Spracovať a interpretovať výsledky výskumu.

5. Vypracovať návrhy a odporúčania pre prax.

26

5.4 Vzorka akčného výskumu

Akčný výskum bol uskutočnený v základnej škole revúckeho okresu. Jednalo sa

o žiakov všetkých štyroch ročníkov primárneho stupňa vzdelávania, s ktorými sme

mohli spolupracovať. Výskumná vzorka je špecifická tým, že ju tvoria respondenti

z rôznych sociálno-ekonomických a socio-kultúrnych podmienok. Táto skutočnosť bola

hlavný dôvod podrobnejšieho opisu osobnosti jednotlivých respondentov (príloha 3).

V nasledujúcom grafe je znázornené vekové zloženie výskumnej vzorky.

Obrázok 1 Výskumná vzorka podľa veku respondentov

Polovicu výskumnej vzorky tvorili desaťroční respondenti, druhú polovicu

reprezentujú ostatné roky vývinového obdobia mladšieho školského veku. Z hľadiska

veku je to teda relatívne homogénna výskumná vzorka. Podľa pohlavia bolo jej zloženie

nerovnomerné - sedem dievčat a traja chlapci.

5.5 Časový harmonogram akčného výskumu

So zámerom dosiahnuť stanovené ciele sme pri realizácii akčného výskumu

postupovali podľa časového harmonogramu.

V prípravnej etape sme sa zamerali na štúdium informačných zdrojov a trvala od

júla do polovice augusta 2013. Spracúvanie teoretických východísk smerovalo prácu

k ujasneniu výskumného problému. V tomto období sme vypracovali aj návrh projektu

výučby, z ktorého sme chceli získať potrebný výskumný materiál. V realizačnej etape

27

sme uskutočnili štruktúrované pozorovanie prejavov správania sa respondentov, ktoré

sme priebežne zaznamenávali do pozorovacích hárkov. Okrem štruktúrovaného

pozorovania respondenti vyplnili i tabuľku sémantického diferenciálu. Takýto prístup

sme zvolili so zámerom porovnať údaje získané pred začatím a po ukončení projektu

výučby. Výučbu sme zrealizovali od začiatku mája do začiatku júna 2014. Atmosféru

z uskutočnených aktivít zachytáva fotodokumentácia v prílohe 5. Informovaný súhlas

dotknutej osoby so spracúvaním a poskytovaním osobných údajov pri vykonávaní

školských evidencií a administratívy prevádzkovateľa je k dispozícii v základnej škole,

v ktorej sa zábery vykonali a jeho kópie sú súčasťou príloh atestačnej práce. Realizáciou

výučby sme získali výskumný materiál, ktorý sme analyzovali od začiatku do polovice

júna 2014. Interpretáciu získaných údajov sme vykonali od polovice júla 2014.

Zovšeobecnenie výsledkov výskumu sme pripravovali priebežne s interpretáciou

údajov, z ktorých sme vyvodili závery a odporúčania pre prax.

Záverečná etapa predstavuje spracovanie kompletnej atestačnej práce ako

výstupného preverenia získaných kompetencií z dovzdelávania učiteľov Etickej

výchovy. Jej prvá verzia bola hotová 22. augusta 2014. Na základe osobnej konzultácie

boli v práci vykonané korektúry. Finálna verzia bola ukončená 15. septembra 2014.

28

6 INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV AKČNÉHO VÝSKUMU

Príprava a realizácia akčného výskumu boli orientované na dosiahnutie jeho

hlavného cieľa. V tomto zmysle a v súlade so špecifickými cieľmi výskumu sme triedili

a postupne vyhodnocovali získaný výskumný materiál.

Prvý špecifický cieľ bol zameraný na analyzovanie vplyvu medializovaných

vzorov na rozvoj prosociálneho správania sa žiakov. Druhým špecifickým cieľom bolo

opísať zmenu v prosociálnom správaní sa žiakov pomocou a prostredníctvom práce

s medializovanými vzormi. Špecifické ciele vychádzali z výskumného problému - vplyv

medializovaných vzorov (osobnosti, postavy z rozprávok) na rozvoj prosociálneho

správania sa žiakov na primárnom stupni vzdelávania.

K dosiahnutiu cieľov sme dospeli postupnou kvalitatívnou a kvantitatívnou

analýzou výskumného materiálu. Vzhľadom na limitovaný rozsah atestačnej práce sú

jednotlivé grafy výskumných zistení uvedené v prílohe 4.

6.1 Medializované vzory správania sa

Na formovanie prosociálneho správania sa nedospelých recipientov môžu pôsobiť

rôzne medializované vzory. Môžu to byť skutočné osobnosti i pseudocelebrity.

V programovej štruktúre hlavne súkromných televízií je veľa seriálov a zábavných

programov koncipovaných tak, aby mali vysokú sledovanosť, a teda napĺňali ciele

vlastníka média. Ich obsah prezentuje akúsi všeobecnú „dokonalosť - dávajú recept na

to, ako by mal človek vyzerať a ako by sa mal správať. Návod obsahuje aj spôsob, ako

takýto stav dosiahnuť a neraz sú to nečestné postoje a stratégie ako korupcia, podvody

či klamstvo. Obsahovo skutočne hodnotné programy sú spravidla výsadou verejno-

právnej televízie. V akčnom výskume sme zisťovali, ktorá skupina medializovaných

vzorov najviac ovplyvňuje správanie sa respondentov. Vyjadrenia približuje obrázok 2.

29

Obrázok 2 Mediálne vzory správania sa

Polovica z výskumnej vzorky uviedla svoj mediálny vzor postavu z televízneho

seriálu, dve respondentky (20%) majú vzor spevákov a traja respondenti (30%)

športovcov – hokejistov. Výsledok potvrdil naše očakávania, že najviac respondentov

preberá vzor správania sa z televíznych seriálov. V pozadí zistenej skutočnosti môžu

byť viaceré dôvody, ako napr. možnosť výberu z ponuky televíznych programov. S

ohľadom na vek respondentov a socio-kultúrne zázemie rodín z ktorých pochádzajú, je

to skôr prejav hodnôt a prevládajúce záujmy a priority komunít v konkrétnom regióne.

Deti majú tendenciu napodobňovať svojich najbližších v rodine či v najbližšej

societe, aj vzory v médiách. Vieme, že do 6 rokov života ešte nevedia rozlišovať rozdiel

medzi realitou a fantáziou, a tak sa v ich myslení televízni hrdinovia, rozprávkové

bytosti, princezné, draci a rytieri, seriálové postavy javia ako skutoční. Hrajú sa na nich

a snívajú, že raz budú ako oni. Vekom sa však ich ideály menia, a tak aj v dôsledku

pôsobenia médií dnešné dievčatká nechcú byť už princeznami ale mediálne známymi

speváčkami, modelkami, herečkami. V médiách sú tieto osobnosti vykresľované ako

šťastné a úspešné. Povrchný svet médií určuje takýmto spôsobom krásu i módne trendy.

Hovorí sa, že kto nejde podľa médií, nie je „IN“. Tak sa neraz deti hlavne zo

sociálne slabších vrstiev dostávajú na okraj partie. Aj preto sa médiá stávajú novou

univerzálnou kultúrou, ktorá akoby odsúvala tradičné hodnoty rodiny, viery, pravdy.

30

6.2 Hodnotenie mediálnych vzorov po realizácii projektu výučby

So zámerom posúdiť zmenu pohľadu na obľúbený mediálny vzor, respondenti

vyplnili rovnaký sémantický diferenciál pred a po realizácii projektu výučby.

Po vyhodnotení a porovnaní výskumného materiálu sme zistili, že v dôsledku

výučby došlo k zmenám hodnotenia vzorov u väčšiny respondentov. Najmenej zmien

mal respondent, ktorého mediálny vzor bol športovec – hokejista. V jeho pohľade sa

zmenili iba dve dvojice adjektív, konkrétne apatický – ctižiadostivý a kľudný –

nervózny. Najviac zmien sa udialo u respondenta, ktorého vzorom je tiež športovec –

hokejista, a tu sa jedná o dvadsať dvojíc adjektív použitých v sémantickom diferenciáli.

Obrázok 3 Početnosť zmien v hodnotení mediálnych vzorov

Najviac zmien v pohľadoch respondentov na svoje mediálne vzory sa týkalo troch

bipolárnych adjektív, a to nestranný – zaujatý, sympatický – nesympatický, nedbá na

31

zákon (pravidlá) – dbá na zákon (pravidlá), skromný – dôležitý (nadradený), citlivý –

necitlivý, kľudný – nervózny. Najviac sa zmeny prejavili pri vzoroch spevák/speváčka

a športovec, najmenej zmien sa prejavilo u seriálových hercov (herečiek).

Zo získaných údajov sa dali identifikovať kategórie mediálnych vzorov najviac

ovplyvňujúce správanie sa respondentov. Toto zistenie je v zhode s teoretickými

východiskami výskumu a potvrdzuje ho aj osobná skúsenosť s prácou s respondentmi.

Správnym výberom zobrazovaných vzorov správania sa je možné rozvíjať osobnosť

žiakov pozitívne a motivovať ich k prejavom správania sa medzi sebou v kolektíve.

6.3 Hodnotenie správania sa mediálnych vzorov

Projekt výučby predstavoval viac hodinovú prácu žiakov. Jedným z jej zámerov

bolo odhaliť, či respondenti vedia posúdiť prejavy pozitívneho a negatívneho správania

sa. Činnosti boli zamerané na identifikáciu prejavov správania sa televíznych postáv.

Najčastejšou metódou - takmer po každej činnosti – bola diskusia, v ktorej respondenti

prejavovali svoje názory na správanie sa postáv v televíznych programoch. Spontánne –

a správne – reagovali na jednotlivé prejavy, čím preukázali, že vedia identifikovať

pozitívne a negatívne správanie sa. Toto zistenie sa týka všetkých respondentov bez

rozdielu veku i pohlavia.

Druhým špecifickým cieľom bolo zistiť zmenu v prosociálnom správaní sa žiakov

prostredníctvom práce s medializovanými športovými vzormi (postavy z rozprávok).

Vzhľadom k tomu, že ani jeden z respondentov si nevybral za svoj vzor niekoho zo

svojho blízkeho okolia, môžeme povedať, že sú ovplyvňovaní médiami ponúkanými

vzormi. Na realizáciu výučby sme zámerne vybrali a použili rozprávky Lolek a Bolek,

ktoré síce dnešným deťom nie sú tak známe, no nie je v nich preferované násilie, ale

zobrazujú správanie, ktoré upozorňuje a zviditeľňuje pocity, ktoré cíti zraňovaná osoba.

Počas štruktúrovaného pozorovania sme zaznamenali zmenu správania sa

respondentov medzi sebou, čo sa dá zdôvodniť ako vplyv mediálneho obsahu. Išlo

o zobrazenie viacerých prejavov správania sa postáv v troch rozprávkach Lolek a Bolek.

Prekvapivé bolo, že pôsobenie rovnakého obsahu vyvolalo rôzne účinky. U jedného

respondenta sa viditeľne zhoršili prejavy jeho správania sa, avšak v prejavoch jeho

agresívneho správania sa išlo zrejme aj o vplyv iných vonkajších činiteľov. K zmene

k horšiemu došlo aj v správaní sa jednej respondentky pri posudzovaní položky

„Neubližuje ostatným“. Nakoľko bola počas výučby aktívna, je polemické, prečo boli

32

niektoré jej vyjadrenia ku koncu ubližujúce. U tejto respondentky sa správanie zlepšilo

len v jednej sledovanej položke „Dodržiava pravidlá spolužitia v triede“. U všetkých

ostatných respondentov došlo v ich správaní sa k dvom a viacerým zmenám. U dvoch

respondentov došlo k zmenám v 7 prípadoch, čo je 63% zo všetkých 9 položiek. Zmenu

správania sa k lepšiemu v 6 pozorovaných položkách, tzn. 54% z 9 položiek, sme

zaznamenali u jedného respondenta. Zmena v 5 pozorovaných položkách, tzn. 55% zo

všetkých, bola u jedného respondenta. U dvoch respondentov sa zlepšilo správanie sa

v 3 pozorovaných položkách, tzn. 27% zo sledovaných položiek; u jedného respondenta

sa prejavili len dve zmeny v správaní sa, čo je 18% zo sledovaných položiek.

Pri porovnávaní zmien v správaní sa žiakov sme zistili najvýraznejšie zmeny v

kooperácii, kde z 10 respondentov dosiahlo zmenu 6, tzn. 60%. Na druhom mieste z

posudzovaných kategórií (50% zo sledovaných položiek) bola zmena v správaní sa k

lepšiemu u troch respondentov, a to v položkách „Prežíva vďačnosť a vie ju vyjadriť“,

„Má záujem o problémy iných“ a „Rešpektuje iných a pod.“ Tri zo sledovaných

položiek, čo je 36% z pozorovaných kategórií, dosiahli zmenu u 4 respondentov

k lepšiemu správaniu sa v položkách „Pozdraví sa“, „Neubližuje ostatným“ a

„Dodržiava pravidlá spolužitia v triede“. U položky „Pomáha iným“ sme zaznamenali

zmenu dvoch respondentov, čo je 18% výskumnej vzorky, v položke „Vie poprosiť

o pomoc“ sa zmena prejavila u troch respondentov, čo je 30% výskumnej vzorky.

Na základe vyhodnotenia skutočností zistených štruktúrovaným pozorovaním sa

dá zosumarizovať, že správanie sa respondentov ovplyvnilo sledovanie prejavov

mediálnych vzorov v rozprávkach, ktoré sú prioritne určené detským divákom.

6.4 Závery a odporúčania pre prax

Výsledky realizovaného akčného výskumu potvrdili, že médiá sú významný

socializaný faktor detí v mladšom školskom veku. Vo výučbe témy „Reálne a zobrazené

vzory“ sme integrovali mediálnu výchovu a pracovali s tromi rozprávkami Lolek

a Bolek. Postavy v rozprávkach predstavovali zobrazované vzory správania sa a

v dôsledku ich pôsobenia sme zaznamenali viaceré zmeny v správaní sa respondentov.

Na základe získaných skúseností z výučby zvolenej témy a výsledkov výskumu

predkladáme niekoľko podnetov, ktoré odporúčame realizovať v praxi. Odporúčame

učiteľom využívať médiá a ich produkty vo vyučovaní etickej výchovy, pričom si treba

33

účelovo voliť programy, ktoré pôsobia na rozvíjajúcu sa osobnosť (vrátane osvojovania

si názorov, postojov a prejavov správania sa) pozitívnejšie aj z hľadiska veku. Do

výučby integrovať médiá (mediálne produkty) a zároveň ich spájať s uplatňovaním

inovatívnych a aktivizujúcich metód a foriem vyučovania, ktoré majú žiaci radi, ako sú

tvorba mediálnych produktov – plagát, komiks. Správnym výberom programu

a vedením častých riadených diskusií a rozhovorov, kde si žiaci povedia svoj názor, ich

viesť k zodpovednosti za výber sledovaných programov v televízii a iných médiách

(rozvíjať mediálnu gramotnosť). Všetky tieto aktivity, ktoré chceme so žiakmi

realizovať, je možné robiť iba za predpokladu, že aj učitelia využívajú neustále

zdokonaľované mediálne kompetencie.

Domnievame sa, že uvedené podnety by mohli prispieť nielen k zlepšeniu úrovne

mediálnych kompetencií obyvateľov Slovenska, ktorá je podľa oficiálnych štatistických

údajov z medzinárodného merania len na nižšej úrovni mediálnej gramotnosti, ale

rovnako tak aj ku skvalitneniu vyučovania etickej výchovy použitím inovatívnych

didaktických prostriedkov, ku ktorým majú žiaci na primárnom stupni vzdelávania

vzťah, a tým k zvýšeniu ich záujmu a radosti z učenia sa.

34

ZÁVER

Médiá sú neodlučiteľnou súčasťou života súčasníka. Sú zdrojmi informácií,

prostriedkom komunikácie, tvorcom a distribútorom kultúry, mienkotvornou autoritou

a dôležitý socializačný faktor. Denne zaplavujú recipientov informáciami rozdielneho

druhu a kvality. Tie sú produktom, ktorý ovplyvňuje ich myslenie a správanie sa.

Cieľom atestačnej práce bolo poukázať na miesto médií pri začleňovaní sa jedinca

do spoločnosti, analyzovať, posúdiť a opísať vplyv mediálnych vzorov na rozvoj

prosociálneho správania sa žiakov na primárnom stupni vzdelávania. V teoretickej časti

sme sa venovali otázkam súvisiacim so socializáciou s osobitným zreteľom na médiá

ako významný socializačný faktor a ich pozíciu v tomto procese. Inováciu výučby

etickej výchovy sme uskutočnili integrovaním mediálnej výchovy do témy „Reálne

a zobrazené vzory“, v rámci čoho sme robili akčný výskum. Zistené výsledky sú

v zhode s teoretickými východiskami, a teda že médiá sú dôležitý socializačný faktor,

ktorý v značnej miere ovplyvňuje názory, postoje a správanie sa dnešných detí.

Médiá nerobia rozdiel medzi cieľovými skupinami - pôsobia na všetkých. Keďže

prioritne napĺňajú ciele svojich vlastníkov, okrem serióznych informácií reprezentujú aj

pseudohodnoty a pseudoidoly. Aby človek mohol skryté zámery médií odhaliť a

využívať ich vo svoj prospech, musí mať isté vedomosti, zručnosti a spôsobilosti. Túto

možnosť poskytuje mediálna výchova, ktorá je – ako prierezová téma - povinnou

súčasťou obsahu vzdelávania na základných školách. Preto sa - podľa nášho názoru -

javí predmet etická výchova ako najvhodnejší aj na rozvíjanie mediálnej gramotnosti.

Keďže médiám sa nedá vyhnúť (a výraznejšie ani ovplyvniť mediálnu politiku),

ich účinky je možné zmierniť správnym prístupom a vhodným výberom mediálneho

obsahu pre deti. Ani to však nie je dostatočné riešenie v zmysle „chuti zakázaného

ovocia“, a preto sa najschodnejšia cesta ukazuje rozvíjaním mediálnych kompetencií.

Jedine tak sa dá dosiahnuť, že deti budú pri sledovaní mediálnych obsahov kriticky

hodnotiť, či to čo vidia, je, alebo nie je správne. Podporným prostriedkom sú rozhovory

o sledovaných programoch, v ktorých sa vytvorí istý počet kompromisov a ich

výsledkom bude osvojenie si správnych hodnôt. Avšak len za predpokladu, že súčasťou

profesijných kompetencií učiteľa etickej výchovy budú aj jeho mediálne kompetencie.

Len tak bude spôsobilý vytvárať podmienky a používať prostriedky, aby aj jeho žiaci

získali mediálnu gramotnosť a rozvíjali si mediálne kompetencie.

35

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BALÁŽOVÁ, E. 2012a. Mediálna výchova v etickej výchove. Banská Bystrica :

Pedagogická fakulta UMB, 2012. 40 s. ISBN 978-80-557-0451-7.

BALÁŽOVÁ, E. 2012b. Rozvíjanie mediálnych kompetencií v etickej výchove. Banská

Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2012. 74 s. ISBN 978-80-557-0458-6.

DOUŠKOVÁ, A. - PORUBSKÝ, Š. (eds.) 2004. Vedenie študentov na odbornej

učiteľskej praxi. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2004. ISBN 83-7395-

053-2.

FRIDRICHOVÁ, P. 2012. Hodnotenie a rozvoj kľúčových kompetencií na hodinách

etickej výchovy. In BABIAKOVÁ, S., CABANOVÁ, M. 2012. Diagnostikovanie

hodnotenie a evalvácia v škole. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2012.

ISBN 978-80-557-0442-5. s. 151-165.

FRIDRICHOVÁ, P. 2012. Komplexná prosociálnosť v etickej výchove. Banská

Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2012. 59 s. ISBN 978-80-557-0353-4.

HAJNALOVÁ BUVALOVÁ. Ľ. – ROHN, T. 2013.Pedagogická diagnostika žiakov

v etickej výchove na 1. st. ZŠ. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2013. 72 s.

ISBN 978-80-557-0665-8.

https://www.youtube.com/results?search_query=lolek+a+bok

KOLLÁRIK, T. 1992. Sociálna psychológia. Bratislava : SPN, 1992. 125 s.

ISBN 80-08-01828-3.

Koncepcia mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného

vzdelávania. 2009. Bratislava : Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR, 2009.

[online]. [2014-08-12]. Dostupné na : <http://www.culture.gov.sk/media-

audiovizia/koncepcia-medialnej-vychovy>

KOSOVÁ, B. 2000. Rozvoj osobnosti žiaka (so zameraním na 1. stupeň základnej

školy). Prešov : Metodické centrum, 2000. 121 s. ISBN 80-968452-2-5.

Mediálna výchova. [online]. [2014-08-12]. Dostupné na: <http://www.radaeuropy.sk>

MIČIENKA, M. – JIRÁK, J. a kol. 2007. Základy mediální výchovy. Praha: Portál,

2007. 255 s. ISBN 978-80-7367-315-4.

ORAVCOVÁ, J. 2006. Vývinová psychológia. Žilina : EDIS, 2006. 120 s.

ISBN 80-8070-510-0.

POSPÍŠIL, J. – ZÁVODNÁ, L. S., 2009. Mediální výchova. Kralice na Hané :

Computer Media, 2009. 88 s. ISBN 978-80-7402-022-3.

PRŮCHA, J. 2006. Multikulturní výchova. Praha : TRITON, 2006. 263 s.

ISBN 80-7254-866-2.

36

REIFOVÁ, I. a a kol. 2004. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004. 328 s.

ISBN 80-7178-926-7.

ROSINSKÝ, R. – KLEIN, V. 2007. Sociálne znevýhodnené prostredie a Rómovia

v kontexte kvality edukácie. In Mládež a spoločnosť, roč. 13, 2007, č. 3.

ISSN 1335-1109, s. 26-36.

VALICA, M. – FRIDRICHOVÁ, P. et al. 2011. Modely výučby etickej výchovy a

kompetenčného profilu učiteľa etickej výchovy. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta

UMB, 2011. 170 s. ISBN 978-80-557-0326-8.

37

PRÍLOHY

38

Zoznam príloh

Príloha 1 Štruktúrované pozorovanie

Príloha 2 Sémantický diferenciál

Príloha 3 Výskumná vzorka

Príloha 4 Grafy o zmenách správania sa žiakov

Príloha 5 Obrazová príloha

Príloha 6 Práce žiakov – pojmy

Príloha 7 Informovaný súhlas rodičov

39

Príloha 1Štruktúrované pozorovanie

Štruktúrované pozorovanie

Meno dieťaťa:

Trieda:

KATEGÓRIA PREJAVY SPRÁVANIA

Prosociálne správanie žiaka Kooperuje s ostatnými.

Prežíva vďačnosť a vie ju vyjadriť.

Pomáha iným.

Pozdraví sa.

Neubližuje ostatným.

Dodržiava pravidlá spolužitia v triede.

Vie poprosiť o pomoc.

Má záujem o problémy iných.

Rešpektuje iných a pod.

Kategória posudzovania Posudzovacia škála

Kooperuje s ostatnými. 1 2 3 4 5

Prežíva vďačnosť a vie ju vyjadriť. 1 2 3 4 5

Pomáha iným. 1 2 3 4 5

Pozdraví sa. 1 2 3 4 5

Neubližuje ostatným. 1 2 3 4 5

Dodržiava pravidlá spolužitia v triede. 1 2 3 4 5

Vie poprosiť o pomoc. 1 2 3 4 5

Má záujem o problémy iných. 1 2 3 4 5

Rešpektuje iných a pod. 1 2 3 4 5

40

Príloha 2 Sémantický diferenciál

Sémantický diferenciál

Meno dieťaťa:

Trieda:

Tvoj mediálny idol (napíš jeho meno)

______________________________________

1 2 3

nestranný zaujatý

poctivý nepoctivý

pracovitý lenivý

hrubý láskavý

statočný zbabelý

násilný mierumilovný

sympatický nesympatický

čestný nečestný

inteligentný neinteligentný

nespravodlivý spravodlivý

aktívny pasívny

nedbá na zákon (pravidlá) dbá na zákon (pravidlá)

nezodpovedný zodpovedný

múdry hlúpy

priateľský nepriateľský

férový neférový

zlý dobrý

silný slabý

nevychovaný vychovaný

skromný dôležitý (nadradený)

rýchly pomalý

citlivý necitlivý

apatický ctižiadostivý

tvrdý jemný

spoľahlivý nespoľahlivý

neobľúbený obľúbený

veselý smutný

šikovný nešikovný

nudný zábavný

pekný nepekný

kľudný nervózny

Označ svoju voľbu X.

41

Príloha 3 Výskumná vzorka

Žiačka č. 1 - 10 ročné dievča z neúplnej rodiny. Žije s bratom u otca. Do školy

dochádza z neďalekej časti obce denne autobusom. Matka rodinu opustila, keď mala

žiačka štyri a jej brat tri roky. Po opakovanom súdnom jednaní boli deti ponechané

v starostlivosti otca. Matka žije v Čechách, deti sú s ňou v kontakte iba počas prázdnin,

inak sa o ne nezaujíma. Otec pracuje na dohodu ako robotník. Dá sa povedať, že žiačka

je zo sociálne slabšej rodiny, hoci jej prospech v škole je veľmi dobrý. Patrí medzi

najlepších žiakov školy, ktorú i reprezentovala vo výtvarnej súťaži, kde získala druhé

miesto v oblastnom kole Gemera. Školu tiež reprezentovala v súťaži „Mladý

záchranár“, ako aj v behu na 1 500 m.

Žiačka č. 2 - 10 ročné dievča z úplnej rodiny. S rodičmi žije spolu s mladšou sestrou.

Rovnako ako žiačka č. 1 dochádza do školy z neďalekej časti obce. Žiačkini rodičia

pracujú. Rodina je dostatočne finančne zabezpečená. Žiačka je v učení veľmi šikovná.

Žiačka č. 3 - 11 ročné dievča z rómskej rodiny. Spolu s rodičmi žije v malom byte, kde

sa o jednu izbu a kuchyňu delí aj so starším bratom a mladšou sestrou. Rodičia pracujú

ako robotníci na verejnoprospešných službách pri obci. Rodina patrí medzi sociálne

slabšie. Dievča je v prospechu slabšie, má problémy hlavne s matematikou. Tiež sa

zúčastnila na niekoľkých výtvarných súťažiach, kde získala viacero ocenení. Rodičia

nie sú zosobášení, ale o deti sa starajú spoločne a v rámci svojich možností.

Žiačka č. 4 - 10 ročné dievča pochádzajúce z úplnej rodiny. Žije so staršou sestrou

a rodičmi v neďalekej časti obce a do školy denne dochádza autobusom. Obaja rodičia

sú zamestnaní. Matka ako robotníčka v závode, otec pracuje v bani v Čechách, kam

dochádza na týždňovky. Žiačka dosahuje vo vzdelávaní podpriemerné výsledky, aktívna

je vo výtvarnom krúžku a tiež získala ocenenie za svoju výtvarnú prácu.

Žiačka č. 5 - 10 ročné dievča je z úplnej rómskej rodiny. Žije v mnohopočetnej

a viacgeneračnej rodine v obci, kde navštevuje aj školu. Je žiačkou druhého ročníka.

Rodičia pracujú ako robotníci na verejnoprospešných službách pri obci. Žiačka zvlášť

nevyniká v štúdiu, ale úspešne sa zúčastnila na výtvarnej súťaži, kde sa umiestnila. Je

šikovná a zručná, vyniká v krúžku šikovných rúk.

Žiačka č. 6 - 10 ročné dievča je mladšou sestrou žiačky č.3. a navštevuje druhý ročník.

Tiež sa zúčastňuje výtvarných súťaží. Je ľaváčka a dosahuje slabšie výsledky v učení. Je

z troch súrodencov najmladšia.

42

Žiak č. 7 - 8 ročný chlapec je z rodiny, kde vlastného otca nahradil nový partner matky.

S otcom však trávi víkendy a aj pracovné dni. Stále žijú v jednej obci. Matka podniká.

Chlapec má poruchu reči, ale dosahuje dobré výsledky v učení. Navštevuje prvý ročník,

nakoľko skrz viaceré poruchy a zdravotné problémy mal odklad povinnej školskej

dochádzky.

Žiak č. 8 - 6 ročný žiak je z úplnej rodiny. Matka je domáca a otec pracuje. Má

staršieho brata o 12 rokov. V čase realizácie projektu výučby ich rodinu zasiahol

bolestivý úder; žiakovi zomrel brat, ktorý mal iba 15 rokov. Rodina je materiálne dobre

zabezpečená, netrpí hmotnou núdzou. Žiak navštevuje prvý ročník, rád sa zapája do

rôznych aktivít.

Žiak č. 9 - 9 ročný žiak navštevuje tretí ročník. Do školy dochádza denne približne 6

km. Má staršiu sestru, ktorá tiež navštevuje rovnakú školu. Žije s matkou a jej druhom.

Rodina je pravdepodobne v hmotnej núdzi. Žiak je ľavák. Má veľké problémy v učení,

hlavne v písaní a v matematike. Navštevuje počítačový krúžok.

Žiačka č. 10 - 7 ročná žiačka je z úplnej rodiny. Do školy dochádza každý deň z 2 km

vzdialenej časti obce. Má staršieho brata, ktorý tiež navštevuje rovnakú školu. Bývajú

spolu s rodičmi, rodina je ekonomicky zabezpečená. Matka pracuje ako brigádnička na

sezónnych prácach a otec je živnostník. Rodičia nie sú manželia. Žiačka navštevuje

viacero krúžkov: výtvarný, krúžok ručných prác a zumbu. Učí sa dobre.

43

Príloha 4 Grafy o zmenách správania sa žiakov

Obrázok 4 Zmeny v správaní sa u žiačky č.1

Obrázok 5 Zmeny v správaní sa u žiačky č.2

44

Obrázok 6 Zmeny v správaní sa u žiačky č.3

45

Obrázok 7 Zmeny v správaní sa žiačky č.4

Obrázok 8 Zmeny v správaní sa žiačky č.5

Obrázok 9 Zmeny v správaní sa žiačky č.6

46

Obrázok 10 Zmeny v správaní sa žiaka č.7

Obrázok 11 Zmeny v správaní sa žiaka č.8

47

Obrázok 12 Zmeny v správaní sa žiaka č.9

Obrázok 13 Zmeny v správaní sa žiačky č.10

48

Príloha 5 Obrazová príloha

PRÁCA NA KOMIKSE – VÝBER Z TELEVÍZNYCH PROGRAMOV, KTORÉ

ŽIACI VIDELI

49

VÝSLEDKY PRÁCE - KOMIKSY

50

ČO JE DOBRÉ A ČO JE ZLÉ?

Triedenie kartičiek podľa výberu žiakov.

51

52

ZÁVER PROJEKTU VÝUČBY: NEPEČENÁ JABLKOVÁ TORTA – NAŠA

SPOLOČNÁ

53

54

55

Príloha 6 Práce žiakov – pojmy

56

57

58

59

Príloha 7 Informovaný súhlas rodičov

60

61

62

63

64

65

66

67

68

69