UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITREFILOZOFICKÁ FAKULTA

INTERNETOVÉ SOCIÁLNE SIETE V ŽIVOTE MLADÝCH ĽUDÍ

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2011 Bc. Petra Dohňanská

1

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITREFILOZOFICKÁ FAKULTA

INTERNETOVÉ SOCIÁLNE SIETE V ŽIVOTE MLADÝCH ĽUDÍ

Diplomová práca

Študijný program: Sociológia

Školiace pracovisko: Katedra sociológie

Školiteľ: Prof. Dr. Hab. Wojciech Krzysztof Świątkiewicz

Konzultant: PhDr. Viera Štefancová

Nitra 2011 Bc. Petra Dohňanská

2

3

POĎAKOVANIE

Ďakujem školiteľke mojej diplomovej práce PhDr. Viere Štefancovej za odborné

vedenie a ochotu kedykoľvek pomôcť. Taktiež ďakujem Prof. Dr Hab. Wojciechovi

Świątkiewiczovi za srdečný prístup a vytvorenie príjemných podmienok počas študijného

pobytu v Katowiciach, kde diplomová práca vznikala. V neposlednom rade ďakujem mojej

rodine za všestrannú podporu, Dianke za atmosféru, ktorú počas písania práce vytvárala

a priateľovi za neoceniteľnú pomoc, odborné rady a jeho lásku. Na záver sa chcem

poďakovať všetkým participujúcim vysokoškolským študentom za ich ochotu a spoluprácu

pri výskume.

4

ABSTRAKT

DOHŇANSKÁ, Petra: Internetové sociálne siete v živote mladých ľudí. [Diplomová

práca]. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Filozofická fakulta; Katedra sociológie.

Školiteľ: Prof. Dr. Hab. Wojciech Krzysztof Świątkiewicz, konzultant: PhDr. Viera

Štefancová. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister (Mgr). Nitra : FF UKF, 2011. 82 s.

Ústrednou témou diplomovej práce sú internetové sociálne siete, ktoré sa stali

celosvetovým fenoménom posledných rokov. Úvod práce je venovaný prostrediu

informačnej spoločnosti a s ňou súvisiacim zmenám, ktoré nastali v spôsobe a možnostiach

komunikácie. Práca prináša prehľad histórie vývoja internetových sociálnych sietí, ich

stručnú charakteristiku a klasifikáciu. Ďalej sa práca zameriava na popis internetových

sociálnych sietí ako špecifického prostredia pre mladých ľudí, pričom ich užívanie so

sebou nepochybne prináša okrem množstva výhod aj viaceré riziká. Dôležitou súčasťou

práce je kvalitatívna analýza potreby denného používania najrozšírenejšej sociálnej siete na

svete Facebook, a to konkrétne u siedmych vysokoškolských študentov. Cieľom práce je

identifikovať kľúčové oblastí potreby používania tejto sociálnej siete a zistiť čo

respondentov vedie k dennému prihlasovaniu, a taktiež to, ako sa potreba používania

Facebooku u respondentov menila od registrácie až po súčasnosť. Údaje získané

prostredníctvom neštruktúrovaných rozhovorov sú analyzované metódou zakotvenej teórie.

Predkladané výsledky naznačujú určitú zhodu v príčinách a podnetoch vplývajúcich

na potrebu a používanie sociálnej siete Facebook a taktiež existenciu zmien v aktivite

a činnosti užívateľov v kontexte času. V prílohách je diplomová práca doplnená

o kvantitatívny výskum, ktorého cieľom bolo za použitia dotazníka zmapovať vybrané

aktivity a správanie slovenských vysokoškolských študentov, a to opäť v prostredí

internetovej sociálnej siete Facebook.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: informačná spoločnosť, internetové sociálne siete, virtuálna

komunikácia, miléniová generácia, internetová sociálna sieť Facebook

5

ABSTRACT

DOHNANSKA, Petra: Online Social Networks in young people’s life. [Thesis].

Constantine The Philosopher University in Nitra. Faculty of Arts; Department of

sociology. Supervisor: Prof. Dr. Wojciech Krzysztof Swiatkeiwicz, consultant: PhDr.

Viera Štefanová. Degree of qualification: Master (Mgr.). Nitra : FF UKF( DoS UoCtP ),

2011. 82 p.

Central topic of the thesis is Online Social Networks, which has become worldwide

phenomenon recent years. The introduction is dedicated to the background of the

Information Society and with it related changes, which occurred in methods and options of

communication. The thesis brings an overview of the history of online social networks

development, short characteristic and classification of them. Further the thesis is focusing

on the description of Online Social Networks as a specific background for young people,

while their usage undoubtedly causes except many advantages also several risks. Important

part of the thesis is a qualitative analysis of needs to daily use of the most extended social

network site in the world Facebook, specifically by seven university students. Target of the

thesis is to identify substantial fields of usage needs of this social network and to figure out

what is leading the respondents to daily signing in, and also how does the need change

from the moment of registration until present times. Data obtained by means of

unstructured interview are analyzed by using the method of grounded theory. Presented

results indicate a consensus on the causes and initiatives affecting the need and use of

social network Facebook and also the existence of changes in activity of users in context of

time. In the attachment is the thesis supplemented of a quantitative research, whose goal

was to use a questionnaire to map selected activities and behavior of Slovak university

students, again in the environment of the social network Facebook.

KEY WORDS: information society, online social networks, virtual communication,

millennium generation, social network site Facebook

6

OBSAH

ÚVOD............................................................................................................................9

1 KOMUNIKÁCIA V INFORMAČNEJ SPOLOČNOSTI………………....................11

Informačná spoločnosť a nové možnosti komunikácie ................................................ 11

1.2 Sieťová spoločnosť ......................................................................................... 13

1.3 Mediovaná spoločnosť .................................................................................... 15

2 VIRTUÁLNY SVET A ŠPECIFICKÝ SPÔSOB KOMUNIKÁCIE ………….........16

2.1 Virtuálne prostredie ........................................................................................ 16

2.2 Komunikácia vo virtuálnom prostredí ............................................................. 17

2.3 Web 2.0 a nové možnosti interakcie................................................................ 18

3 FENOMÉN INTERNETOVÝCH SOCIÁLNYCH SIETÍ……………………….......21

3.1 Sociologické chápanie pojmu sociálna sieť ..................................................... 21

3.2 Definícia pojmu internetová sociálna sieť ....................................................... 22

3.3 Stručná história internetových sociálnych sietí ................................................ 24

3.4 Základná klasifikácia internetových sociálnych sietí ....................................... 25

3.4.1 Klasifikačné kritéria ............................................................................... 26

3.4.2 Klasifikácia internetových sociálnych sietí ............................................. 27

3.5 Užívanie internetových sociálnych sietí .......................................................... 28

3.6 Charakteristika vybraných internetových sociálnych sietí................................ 29

3.6.1 The Facebook......................................................................................... 30

3.6.2 Qzone .................................................................................................... 31

3.6.3 Myspace................................................................................................. 32

3.6.4 Domáce prostredie a internetové sociálne siete...................................... .32

4 MLADÍ ĽUDIA V PROSTREDÍ INTERNETOVÝCH SOCIÁLNYCH SIETÍ.........34

4.1 Miléniová generácia........................................................................................ 34

4.1.1 Miléniová generácia a internetové sociálne siete..................................... 35

4.2 Atraktivita prostredia internetových sociálnych sietí ....................................... 36

4.2.1 Profil ako forma sebaprezentácie užívateľov .......................................... 37

4.2.2 Profil a formovanie identity.................................................................... 38

4.2.3 On-line verzus off-line priatelia.............................................................. 39

4.2.4 Záľuba v životoch iných......................................................................... 41

4.3 Vybrané riziká užívania sociálnych sietí ......................................................... 42

7

4.3.1 Obavy zo straty súkromia....................................................................... 42

4.3.2 Voyerizmus v on-line prostredí .............................................................. 44

4.3.3 Virtuálny narcizmus ............................................................................... 44

4.3.4 Internetové sociálne siete ako novodobý druh závislosti ......................... 45

5 KVALITATÍVNA ANALÝZA POTREBY POUŽÍVANIA

INTERNETOVEJ SOCIÁLNEJ SIETE FACEBOOK, VYMEDZENIE

CIEĽOV A PREDMETU VÝSKUMU....................................................................... 48

5.1 Dôvody kvalitatívneho prístupu ...................................................................... 48

5.2 Ciele a predmet výskumu................................................................................ 49

6 VÝSKUMNÁ VZORKA A METÓDY KVALITATÍVNEHO VÝSKUMU.............50

6.1 Výskumná vzorka ...................................................................................... .....50

6.2 Etické aspekty................................................................................................. 51

6.3 Dátum, dĺžka trvania rozhovorov a prostredie v ktorom prebiehali.................. 51

6.4 Metódy zberu dát ............................................................................................ 52

6.5 Použité metódy ............................................................................................... 52

6.6 Techniky analýzy dát ...................................................................................... 53

7 VÝSLEDKY KVALITATÍVNEJ ČASTI VÝSKUMU............................................ 55

7.1 Otvorené kódovanie........................................................................................ 55

7.2 Axiálne kódovanie .......................................................................................... 58

7.3 Selektívne kódovanie ...................................................................................... 62

8 DISKUSIA… ..................................................................................................... .…66

8.1 Limity výskumu………………………..……………………………………….71

ZÁVER………………………………………………………….…………………....72

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY………………………………………………74

PRÍLOHY…………………………………………………………………………….83

8

ZOZNAM TABULIEK:

Tab. č.1 Prehľad respondentov v kvalitatívnom výskume

Tab.č.2: Výberový súbor z hľadiska pohlavia a roku štúdia študenta

Tab.č.3: Používanie internetu a sociálnej siete Facebook

Tab.č.4: Účel využívania sociálnej siete Facebook

Tab.č.5: Činnosť študentov na sociálnej sieti Facebook

Tab.č.6: Prezeranie virtuálnych obsahov ostatných užívateľov

Tab.č.7: Osobné stretávanie a komunikácia s priateľmi na Facebooku

Tab.č.8: Silné a slabé stránky sociálnej siete Facebook

Graf.1: Dĺžka užívania sociálnej siete Facebook

Graf.2: Kto môže vidieť Tvoj profil?

9

ÚVOD

Internetové sociálne siete s niekoľkomiliónovými komunitami sa za posledné roky stali

skutočne celosvetovým fenoménom, pričom obľubu si získali predovšetkým u mladých

ľudí. Tí, ktorí boli pozvaní aby sa pripojili, alebo tí, ktorí sa rozhodli sami vstúpiť do on-

line komunít zverejňujú dennodenne osobné informácie, názory, životné postoje či nálady

pred stovkami ďalších užívateľov. Vďaka sociálnym sieťam získali vynikajúcu príležitosť

prezentovať samého seba, a to jednoducho a z pohodlia domova. Užívatelia

môžu udržiavať virtuálne väzby s už existujúcimi priateľmi, alebo vytvárať úplne nové

priateľstvá na základe spoločných záujmov a koníčkov. Internetové sociálne siete sa však

neobmedzujú už len na skupiny ľudí z rovnakého prostredia, ale čoraz viac umožňujú

budovať vzťahy v rámci celého sveta a všetkých spoločenských vrstiev.

Internetové sociálne siete sa nielen pre drvivú väčšinu mladých ľudí, ale čoraz častejšie

aj pre ľudí všetkých vekových kategórií stali samozrejmosťou a bežnou súčasťou ich

každodenného života. Zapájajú do on-line sveta stále väčšie množstvo ľudí a motivujú k

pripojeniu aj tých, u ktorých sa internet netešil až takej veľkej obľube. Poskytujú

jednoduchú alternatívu ako byť v kontakte s rodinou, priateľmi, alebo známymi, a to aj

napriek obrovským vzdialenostiam. Sociálne siete priťahujú masy ľudí a uspokojujú ich

túžbu po informáciách týkajúcich sa životov iných. Záujem o ostatných a kontaktovanie sa

s nimi či už sú to známi, alebo neznámi môže často krát podporovať aktivitu aj v reálnom

živote. Sociálne siete sa stávajú prirodzeným prostriedkom komunikácie, ale taktiež

neoceniteľným zdrojom skúsenosti a vedomostí.

Internetové sociálne siete nám bezpochyby prinášajú radu výhod a v mnohých

aspektoch robia naše životy jednoduchšími. No ako to v prípade nových technologických

výdobytkov býva, aj v prípade internetových sociálnych sietí sa popri mnohých silných

stránkach objavujú nedostatky a stále častejšie sa hovorí o ich negatívnom vplyve. Strata

súkromia, možnosť zneužitia informácií, obmedzená komunikácia či čoraz častejšie sa

objavujúca závislosť. Aj to sú skutočnosti, ktoré nám tento novodobý fenomén prináša.

V predkladanej práci sa snažíme popísať zmenu v možnostiach a spôsoboch

komunikácie v rámci informačnej spoločnosti, ktorá sa stala prostredím podporujúcim

vznik a rozšírenie internetových sociálnych sietí. Stručne popisujeme obdobie ich vzniku,

spôsob používania a prinášame tiež krátky opis vybraných z nich. Zameriavame sa na

10

možné dôvody atraktivity sociálnych sietí u mladých ľudí, špeciálne u miléniovej

generácie, ale tiež na negatívne stránky, ktoré sa s ich užívaním môžu spájať.

Dôležitým cieľom našej práce je na základe uskutočneného kvalitatívneho výskumu

priniesť odpovede na niektoré otázky súvisiace s podmienkami a príčinami potreby

používania internetovej sociálnej siete Facebook, a taktiež o zmenách, ktoré nastali

v správaní denných užívateľov v kontexte času. Internetové sociálne siete sú relatívne

novým fenoménom, a o to väčšmi je potrebné venovať tejto téme pozornosť. A to aj

vzhľadom na skutočnosť, že si za takú krátku dobu dokázali získať obľubu u stoviek

miliónov užívateľov bez ohľadu na vek či spoločenské postavenie. Je potrebné si klásť

otázky a hľadať na ne odpovede. Ešte zďaleka totiž nepoznáme aký vplyv a dôsledky bude

mať tento jav na životy jednotlivcov a celej spoločnosti.

11

1 KOMUNIKÁCIA V INFORMAČNEJ SPOLOČNOSTI

Komunikácia ako neoddeliteľná súčasť sprevádzala ľudstvo od jeho počiatkov a vždy

bola bezprostredne spätá s vytváraním a formovaním ľudskej spoločnosti. Komunikácia,

najjednoduchšie chápaná ako výmena informácií spája ľudí najrozmanitejšími

prostriedkami, a tak súčasne napomáha aj k spoločenskej zmene. Ruka v ruke s vývojom

spoločnosti sa neprestajne menia aj potreby, možnosti a spôsoby komunikácie, pričom

práve v posledných rokoch sme mohli byť svedkami mimoriadneho nárastu ponuky

a dopytu po informáciách. Viera v dôležitosť informácií prenikla do všetkých

spoločenských oblastí a zásadným spôsobom ovplyvnila nielen charakter a možnosti

komunikácie, ale prirodzene aj každodenný život väčšiny z nás.

1.1 Informačná spoločnosť a nové možnosti komunikácie

Komunikácia je kľúčovým procesom akejkoľvek zmeny spoločenskej organizácie.

Technologicko - informačná revolúcia odohrávajúca sa v druhej polovici dvadsiateho

storočia je charakteristická transformáciou komunikácie. Prvý krát sa pojem informačná

spoločnosť objavil v roku 1963 v Japonsku. Použil ho Tadao Umesao v článku

o evolučnom vývine ľudstva smerujúceho k spoločnosti, ktorá je postavená na využívaní

informácií. V Európe bol údajne tento pojem po prvý krát použitý o dva roky neskôr

Karlom Steinbuchom v knihe, ktorá sa týkala prevažne masmediálneho spravodajstva

(Rankov, 2005). Dnes je pojem informačná spoločnosť používaný bežne a označuje

spoločnosť posledných desaťročí. Súčasné interpretácie informačnej spoločnosti majú

spoločné to, že vidia podstatu spoločenskej zmeny v rozvoji a expanzii informačných

technológií a v masovom šírení informácií.

Zmena v spôsobe predávania informácií má významné sociálne dôsledky dotýkajúce sa

všetkých aspektov nášho života. V jednej zo sociologických definícií informačnej

spoločnosti uvádza Hugh Mackay (2001), že rast informačných tokov a technológií

spôsobuje nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne spoločenské zmeny a transformuje

takmer každú oblasť nášho života. Tieto zmeny sú považované za určujúce pri vzniku

nového typu spoločnosti, podobne ako to bolo pri priemyselnej revolúcií a prerode agrárnej

spoločnosti na spoločnosť priemyselnú. Na rozdiely medzi industriálnou revolúciou a

súčasnou informačnou revolúciou taktiež poukázal aj Manuel Castells (2000). Zatiaľ čo sa

12

industriálna revolúcia rozširovala zo západných krajín na väčšinu planéty v priebehu dvoch

storočí a jej expanzia bola selektívna, informačné technológie sa po celom svete rozšírili

nečakanou rýchlosťou za menej ako dve desaťročia.

Narastajúci informačný nátlak je jednou z charakteristík posledných desaťročí. Na

rozdiel od minulosti, kedy sa mohli ľudia cítiť neinformovaní, v súčasnosti množstvo

dostupných informácií prekračuje možnosti vnímania človeka. Zdrojom informačného

nátlaku a taktiež vzniku informačnej spoločnosti je predovšetkým rozvoj technológií,

slúžiacich na výmenu informácií (Hoecklin In: E. Augustyniak, 2006). Každá nová

technológia zo sebou prináša aj nový spôsob komunikácie. Tieto zmeny sú často

revolučné. Vo fáze informačnej revolúcie podliehajú zmene nielen technológie, ale

v zásade aj medziľudská komunikácia. Odpoveďou spoločností a organizácií na

informačný nátlak bolo absolvovanie určitých organizačných a technických krokov

zameraných na vytvorenie komunikačných štruktúr a rýchleho zdieľania informácií, ktoré

by bolo dostupné všetkým.

Nové technológie zaznamenávania, šírenia a prenosu informácií sa v dvadsiatom

storočí, predovšetkým v jeho druhej polovici šírili neuveriteľnou rýchlosťou. Po prvej

svetovej vojne sa hromadne rozšíril film, rozhlas a telefón. Prelom štyridsiatych

a päťdesiatych rokov patrí masovému nástupu televízie. V ďalších rokoch boli vyvíjané

a masovo využívané aj ďalšie informačné technológie ako napríklad magnetofón, CD

prehrávač, fotoaparát, videokamera či mnohé ďalšie. Objavy zariadení, ktoré boli schopné

prijímať, spracovávať a ďalej šíriť informácie znamenali pre oblasť medziľudskej

komunikácie, ktorá je jedným z najdôležitejších aspektov ľudského bytia zásadný prevrat.

Jedným z týchto revolučných vynálezov bol počítač a prirodzene s ním spojený nástroj

umožňujúci globálnu komunikáciu- internet.

Samotná počítačová technológia postupovala relatívne pomaly. V porovnaní

s televíziou napredovala neporovnateľne pomalšie a na začiatku vstúpila do života oveľa

menšieho počtu ľudí. Až do vzniku prvých sietí, nebol počítač súčasťou komunikácie, ale

slúžil predovšetkým ako pomôcka pre prácu jednotlivcov, alebo skupín. Zásadný prevrat

v komunikácií nastal až na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď sa počítače

začali spájať a vytvárať sieť (Rankov, 2005). V priebehu niekoľkých rokov sa táto

počítačová sieť rozšírila do celého sveta. V roku 1982 sa použilo po prvý krát slovo

internet, ktoré vzniklo zložením dvoch slov- INTERnational a NETwork (v preklade

medzinárodná a sieť). V roku 1990 bolo k medzinárodnej sieti pripojených viac ako milión

počítačov, pričom sa rapídne zmenil pomer akademických a komerčných užívateľov

13

v prospech tých druhých. V novembri 1991 sa k tejto informačnej sieti pripojilo aj

vtedajšie Československo (Kyška, 2010). Internet sa stal globálnym fenoménom a je

považovaný za jednu z hlavných charakteristík informačnej spoločnosti. Využívaný je

miliónmi ľudí na celom svete a výrazným spôsobom zasahuje do takmer všetkých

aspektov každodenného života. Ako uvádza P. Rankov (2005, str.17):

„Globálna počítačová sieť sa stala univerzálnym metasystémom, v ktorom existujú

jednotlivé sociálne systémy, napríklad medziľudská výmena informácií, financie, obchod,

umenie, zábava“.

1.2 Sieťová spoločnosť

Pri analýzach informačnej spoločnosti je veľa krát zdôrazňovaný jej sieťový charakter.

Podmienkou pre fungovanie informačnej spoločnosti je práve informačno-komunikačná

sieť, a taktiež to, že dominantné spoločenské funkcie a procesy majú sieťový charakter. Na

rozdiel od predchádzajúcich spoločností, kedy bola komunikácia medzi ľuďmi vo výraznej

miere určovaná a limitovaná sociálnym statusom, pre informačnú spoločnosť je

charakteristická sieťová štruktúra komunikácie. Peer-to-peer siete spájajú užívateľov bez

centrálneho bodu. Podľa Dona Tapscotta je teda práve sieť kľúčovým znakom informačnej

spoločnosti, ktorú nazýva aj vekom sieťovej inteligencie (1999, In:Rankov, 2005).

Termín sieťová spoločnosť použil prvý krát Jan van Dijk v roku 1991 v knihe „Sieťová

spoločnosť“ a následne Manuel Castells v roku 1996 v rovnomennej knihe. Van Dijk

definoval sieťovú spoločnosť ako formu spoločnosti, ktorá čoraz viac organizuje svoje

vzťahy a osobná komunikácia („face- to- face“) je postupne nahrádzaná, alebo dopĺňaná

komunikáciou uskutočňovanou prostredníctvom digitálnych technológií. To znamená, že

v prvom rade sú to sociálne a mediálne siete, ktoré formujú najdôležitejšie štruktúry a

spôsob organizácie modernej spoločnosti (Castells, 2000)

Univerzálnosť spoločenských technológií a ich globálny zásah prostredníctvom

internetu viedol teda k novej fáze spoločenského rozvoja- sieťovej spoločnosti. Manuell

Castells (1998, In: Pinter, 2008) hovorí vo svojej práci „End of Millenium“ (v preklade

„Koniec milénia“) o situácií, kedy vstupuje svet do tretieho tisícročia. Aj on označuje

informačnú spoločnosť pojmom sieťová spoločnosť. Podľa neho sa v sieťovej spoločnosti

výrazne zmenil komunikačný priestor, ktorý jednotlivcov obklopuje. Dôležitou súčasťou

tohto procesu je zmena formy médií. Komunikačné kanály sú digitalizované a interaktívne.

14

Rozvinuté spoločnosti sa čoraz viac odvracajú od tradičných masmédií a orientujú sa na

osobné šírenie obsahov, ktoré je „šité na mieru“ jednotlivým užívateľom. Viac krát vo

svojej práci zdôrazňuje fakt, že nielen technológia podmieňuje zmenu spoločnosti, ale že

sú to práve meniace sa spoločenské potreby, ktoré ovplyvňujú rozvoj nových technológií.

Shumpey Kumon (1996, In: Rankov, 2005) tu využíva označenie hypersieťová

spoločnosť. Charakteristická je pre ňu kontextuálna kultúra, ktorá je založená na efektívnej

a medziľudskej komunikácii. Vďaka hyperkomunikácii môžu ľudia ako spoločenstvo

využívať všetky informácie, ktorými disponujú. Počítačové siete im umožňujú špecifický

spôsob interakcie, ktorým v porovnaní s minulosťou nikdy nedisponovali. Verejný spôsob

komunikácie v sebe nesie charakter určitého vystatovania. Na rozdiel od tradičného

masmediálneho vysielania z jedného centra, teraz sa môže stať vystavujúcim ktokoľvek.

Erwin Bendyk v knihe „Antymatrix. Človek v labyrinte sietí“ (2004, In: Goban- Klas

2006) poukazuje na to, že pre analýzu súčastnej spoločnosti sú siete mimoriadne dôležité.

Samozrejme bez sieťového „supermédia“, akým internet bezpochyby je, nie je možné

súčasnú globálnu spoločnosť ani preskúmať a ani pochopiť. Je formou média, ktorého

obsahom je informácia a komunikácia. No rovnako ako sa aj termín informačná spoločnosť

zdá byť veľmi širokým, termín sieťová spoločnosť– aj keď upozorňuje na významné

premeny v medziľudských vzťahoch– je príliš úzky na to, aby sme ním zhrnuli všetky

súčasné zmeny v komunikácií.

1.2.1 Kultúra v sieťovej spoločnosti

Kultúra je vytváraná v medziľudských vzťahoch, definuje povahu týchto vzťahov

a zároveň poskytuje referenčný rámec pre proces formovania identity jednotlivcov.

Človek, ktorý je tvorcom i účastníkom kultúry vytvára a mení ľudský svet. Nové

technológie medziľudskej komunikácie ovplyvňujú vývoj spoločnosti a jej kultúry. Kultúra

sieťovej spoločnosti je úzko prepojená s internetom, teda s médiom vďaka ktorému

existuje.

Sieťová kultúra má niekoľko charakteristík. Je virtuálna a jej zdrojom a cieľom je

interaktívnosť. Možnosť presunu všetkých foriem konverzácie nesie znaky hypertextuality.

Štruktúra sociálnych vzťahov je decentralizovaná a nutnosť pohybovať sa v prostredí

oneskorených spätných väzieb vyžaduje efektivitu navigácie. Táto kultúra vykazuje znaky

tradičných kultúr a vytvára si vlastný jazyk aj zvyky. Kultúra je tu vďaka komunikácii

a sama komunikáciou je (Dziedzic, 2009).

15

Podľa M. Castellsa (2000) je kultúra v sieťovej spoločnosti tvorená sieťami, v ktorých

je priestor vnímaný ako pasívny objekt a čas je považovaný za aktívny a samostatný

subjekt. Castells ďalej uvádza, že aj kultúra virtuálnej reality je vytvorená podľa vzoru

„sieťovania“, flexibility a prchavej symbolickej komunikácie v prostredí elektronických

médií. Médiá sú extrémne rôznorodé a vysielajú cielené správy špecifickému druhu

publika. Prostredníctvom flexibilného, štruktúrovaného a členeného hypertextu vytvárajú

kultúru virtuálnej reality, ktorá je našim symbolickým prostredím, a v ktorom sa musíme

dennodenne orientovať. Táto virtuálna realita je v skutočnosti našou realitou. V tomto

svete symbolov žijeme a komunikujeme.

.

1.3 Mediovaná spoločnosť

Termín mediovaná, alebo aj sprostredkovaná spoločnosť (z anglického „mediated“)

v sebe zahŕňa spojenie informačnej spoločnosti (obsahom) a sieťovej spoločnosti (formou),

pričom prioritou je tu aspekt formy. Toto vzájomné prepojenie vhodne vystihuje

McLuhman (2004, In: Goban Klas, 2006, str. 48):

„Sieť je médium, Médium nesie určitý odkaz, Odkaz je Informácia, Informácia je v Sieti.“

Predávanie informácií je od nepamäti jedným z hlavným aspektov ľudskej existencie.

Médiá sa ako technické prostriedky slúžiace na sprostredkovanie informácií objavili

pomerne nedávno. Podľa Gobana Klasa (2006) boli „médiá“ tradičných spoločenstiev

prirodzene založené na biologickom vybavení človeka. Využívali sa v bezprostrednom

osobnom kontakte a vyžadovali prítomnosť a blízkosť. Súčasné vyspelé spoločnosti však

využívajú v najväčšej možnej miere technické prostriedky, ktoré prekonávajú bariéru času

a priestoru a podporujú komunikáciu a sprostredkovanie kontaktov. Funkciu osobných

kontaktov typu „face- to face“ preberá komunikácia typu „interface- to interface“, teda

komunikácia sprostredkovaná a prenesená.

Popretie hraníc medzi minulosťou a prítomnosťou je možné v značnej miere vidieť

v prípade internetu a sieťovej komunikácie. Kyberpriestor internetu v podobe nového

globálneho prostredia rozbíja hranice času a priestoru a medziľudskej komunikácií dáva

úplne nový rozmer.

16

2 VIRTUÁLNY SVET A ŠPECIFICKÝ SPÔSOB KOMUNIKÁCIE

2.1 Virtuálne prostredie

Ako uvádza S. Kotha (1999, In: Szpunar, 2004), virtuálny priestor je špeciálnym typom

spoločenského priestoru, do ktorého môžu ľudia vstúpiť prostredníctvom počítača.

Počítačové siete umožňujú komunikáciu dvoch, alebo viacerých ľudí, a tým podporujú

vznik nových typov spoločenských foriem- virtuálnych komunít. Rozdiel medzi

komunitami v reálnom svete je ten, že členstvo v tých prvých je veľmi často nezámerné.

Ľudia sa môžu stať ich členmi jednoducho preto, že bývajú alebo pracujú na určitom

mieste. Členom virtuálnych komunít sa ľudia stávajú poväčšine zámerne. Sú tu však aj

mnohé aspekty, ktoré majú oba spomenuté typy spoločné. Pre fyzické aj virtuálne

komunity je charakteristická komunikácia, určité formy vzťahov, možnosť vzájomnej

podpory, pocit spolupatričnosti a solidarity. Vznik virtuálnych spoločenstiev nemožno

vnímať ako rozpad spoločenského života, ale ako jeho transformáciu. Virtuálne prostredie

má niekoľko atribútov, na základe ktorých sa však odlišuje od fyzického (reálneho) sveta.

Podľa M. Smitha (1992, In: Szpunar, 2004) sú nimi:

o „Bezpriestorovosť“- virtuálna činnosť nie je priestorovo ohraničená. Interakcie nie sú

ohraničené geograficky ani teritoriálne

o Asynchrónnosť- činnosť vo virtuálnom priestore nie je obmedzená časovo.

Internetová komunikácia sa nemusí odohrávať v rovnakom čase

o „Beztelesnosť“- pri internetovej komunikácii je najdôležitejší text. (mimika či gestá sú

využívané menej, a to pri špecifických druhoch internetovej komunikácie)

o Stigmatizácia- keďže virtuálna komunikácia prebieha predovšetkým písanou formou,

môže byť ušetrená stigmatizácie. Na rozdiel od osobnej komunikácie v reálnom svete,

kedy môže rasa, pohlavie či fyzický vzhľad spôsob komunikácie výrazne ovplyvňovať.

o Anonymita- interakcie vo virtuálnom svete môžu byť vo výraznej miere anonymné

Internetové sociálne siete (CSSNs z anglického computer- supported social networks)

sú vytvorené práve na základe virtuálnych komunít a komunikácia prostredníctvom nich

môže spĺňať všetky, alebo len vybrané uvedené atribúty. Konkrétnejšie sa im budeme

venovať v nasledujúcich kapitolách.

17

2.2 Komunikácia vo virtuálnom prostredí

Počítačové siete predstavujú určitý druh sociálnych sietí, vďaka ktorým môžu byť

prekonávané obrovské vzdialenosti. Počítačová komunikácia tu podporuje sociálne vzťahy

a ako už bolo povedané, prináša aj pocit spolupatričnosti. Internet nepredstavuje pre

milióny ľudí, ktorí sa dennodenne pripájajú k počítačovej sieti iný svet. Napriek mnohým

obavám súvisiacich s virtuálnym svetom, internet rozsah kontaktov rozširuje a spája ľudí

z rôznych častí sveta do osobných flexibilných sietí (Wellman, 1999). On-line

komunikácia sa nestáva hrozbou pre bezprostrednú osobnú komunikáciu typu „face- to-

face“, ale je práve naopak zdrojom nových kontaktov. Je tu dôležité poznamenať, že

užívatelia, ktorí často komunikujú prostredníctvom internetu nekomunikujú v reálnom

živote menej ako tí, ktorí internet nevyužívajú. Obavy z izolácie sú tu často krát prehnané.

Podľa Wellmana, (1996, str 213):

„...sú užívatelia pri internetovej komunikácií v úplne inej situácii, kedy interakcia

a komunikácia prebieha úplne iným spôsobpm ako bolo obvyklé v minulosti. Interakcia

sprostredkovaná internetom má úplne iný charakter ako interakcia typu „face- to face“.

Bezprostredná interakcia („face- to face“) je rozhovor osôb pri osobnom kontakte.

Sprostredkovaná „kvázi“ interakcia sa odvoláva na sociálne vzťahy, ktoré sú vytvárané

prostredníctvom masových médií, neprebiehajú však medzi konkrétnymi jednotlivcami

(Giddens, 2000). Interakcia tu má charakter monológu. Ide o jednostrannú komunikáciu,

ako je to napríklad pri vysielaní televízie, aj keď prirodzene aj tu často krát dochádza ku

komunikácií s divákom. Sprostredkovaná interakcia je už podľa názvu sprostredkovaná

vonkajšími komunikačnými technológiami. Interakcia je roztiahnutá v čase a priestore. Na

rozdiel od sprostredkovanej „kvázi“ interakcie, sa táto odohráva medzi jednotlivcami,

pričom prebieha ďaleko nad rámcom tradičnej bezprostrednej interakcie. Avšak

samozrejme nedáva toľko príležitostí ako osobná komunikácia (viď príloha E) (Giddens,

2000).

Okrem obmedzeného rozsahu symbolov sa tiež hovorí o ďalších možných problémoch,

ktoré súvisia s komunikáciou v prostredí internetových sociálnych sietí (Szpunar, 2004).

Tento typ komunikácie je ochudobnený o gestá, mimiku tváre a celkový spôsob správania

sa, teda o všetky aspekty neverbálnej komunikácie, ktorým je prikladaný dôležitý význam

pri interpretácií vnímaného obsahu. V súvislosti s tým sa objavili a v značnej miere začali

18

používať takzvané emotikony, ktoré sú obvykle zložené z interpunkčných a špeciálnych

znakov, pričom vyjadrujú užívateľovu náladu, postoje či emócie.

O sprostredkovanej interakcii sa často hovorí aj ako o komunikácii typu „face- to

monitor“ (Zawojski, 2002, In: Szpunar 2005). Tento typ komunikácie plne vystihuje

komunikácia práve v prostredí internetových sociálnych sietí.

2.3 Web 2.0 a nové možnosti interakcie

Ako sme už spomenuli, internet výrazným spôsobom ovplyvnil formu a spôsob

komunikácie. Nedovolíme si však tvrdiť, že internetová komunikácia je menej hodnotná,

ako komunikácia osobná. Naopak, jazyk sa vďaka nej obohatil. Je len dôležité mu

porozumieť.

Chriastian Fusch (In: Kováčová, 2009) popisuje internet ako globálny, technicko-

sociálny systém. Internet umožňuje a pôsobí na ľudskú aktivitu a myslenie a je výsledkom

produktívnych sociálnych a kooperačných procesov. Najdôležitejšiu úlohu tu však

zohráva samotný ľudský faktor, pretože „ľudskí činitelia neustále vytvárajú tento globálny,

vedomostný, uskladňujúci mechanizmus, a to transformovaním nového informačného

obsahu do systému“ (Kováčová, 2009, s. 251). Práve sociálny a komunikačný aspekt

internetu sa v aplikáciách takzvaného Webu 2.0 prejavil asi najviac.

Koncept Webu 2.0 bol navrhnutý T. Reillyom a predstavuje druhú generáciu

internetových služieb. Tieto služby sú postavené na aktivite samotných on-line

užívateľoch, presnejšie na nimi vytvorenom, prezentovanom a zdieľanom obsahu.

Z technického hľadiska funguje táto webová aplikácia na veľmi jednoduchom princípe. Tí,

ktorí obsahy vytvárajú a ďalej zdieľajú tu nepotrebujú špeciálne programátorské znalosti.

Významné je predovšetkým to, že sa obsah stáva v porovnaní s technológiami dôležitejší

(Kollányi at all, 2007).

Označenie „nového“ internetu prispelo k rozčleneniu internetu na Web 1.0, Web 2.0

a Web 3.0. Pred tým ako sa objavila koncepcia Webu 2.0, bola pre internetové služby

charakteristická jednosmerná komunikácia. Ponúkaný obsah bol užívateľmi čítaný,

počúvaný a pozeraný, pričom bol vytváraný niekoľkými autormi (Web 1.0). Štruktúru

webu tvoril v prevažnej miere text. Naproti tomu, služby Webu 2.0 priniesli nové

možnosti.

Ako uvádza Kováčová (2009), nové internetové technológie zdokonalili komunikáciu

užívateľov v maximálnej možnej miere, a taktiež im umožnili aktívne sa podieľať na

19

vytváranom obsahu. Pre Web 2.0 je charakteristická mnohostranná komunikácia. Na

rozdiel od tradičných médií je tu možné vytvárať a publikovať obsah najrôznejšieho

charakteru, a taktiež prezentovať samého seba. Okrem prevládajúcej interakcie tu môžeme

registrovať aj proces individualizácie. Tieto znaky, ktoré sú založené na aktívnej

participácii spĺňa do značnej miery aj novodobý fenomén- internetové sociálne siete.

Kým Web 2.0 je zameraný na prechod z informačnej spotreby na aplikácie

podporujúce interaktivitu, komunikáciu a participáciu, Web 3.0 podľa Christiana Fusha

(2008, In: Kováčová 2009), ešte neexistuje a jeho technológie budú nielen komunikatívne,

ale aj kooperatívne. Komunikáciu v prostredí aplikácie Webu 2.0 môžeme vnímať ako

nový spôsob interakcie. Vyznačuje sa určitými charakteristikami (2008, In: Kováčová

2009, s.252):

o Obmedzenie zmyslových zážitkov- virtuálne prostredie ponúka možnosť vytvoriť si

kontakty na základe zraku, alebo sluchu, prípadne na základe kombinácii oboch týchto

zmyslov, pričom môže mať určité fyzické obmedzenia

o Prispôsobenie identity, alebo anonymita- absencia bezprostrednej interakcie

umožňuje rôzne spôsoby sebaprezentácie a komunikácie účastníkov rozhovoru, ktorí často

krát nemusia o sebe podávať pravdivé informácie

o Zrovnanie statusov- virtuálne prostredie dáva rovnakú šancu všetkým jej užívateľom

bez ohľadu na ich rasu, vieru či socio-ekonomický status. Najdôležitejšou sa tu stáva

komunikačná zručnosť a vytrvalosť pri prezentovaní vlastnej pozície

o Prekonávanie priestorových obmedzení- tento spôsob komunikácie dáva užívateľom

možnosť kontaktovať sa a komunikovať s ľuďmi, s ktorými zdieľajú spoločné záujmy, a to

bez ohľadu na miesto kde žijú. Jedinou bariérou sa tu stáva jazyk a dostupnosť

o Rozptýlenosť a sústredenosť času- prostredie internetových sietí ponúka možnosti

asynchrónnej, ale aj neasynchrónnej komunikácie, napríklad posielanie správ, alebo

písanie odkazov na profil

o Možnosť záznamu- komunikácia tu môže byť v prípade potreby ukladaná

Je dôležité tu podotknúť, že virtuálne prostredie nie je prostredím nereálnym.

Užívateľmi sú skutoční ľudia majúci emócie a city, ktoré prenášajú do virtuálneho

prostredia. Je to iný svet riadiaci sa vlastnými pravidlami, ale je to svet, kde fungujú reálni

jednotlivci.

20

2.3.1 Sociálne média

To, čo bude vysielané a šírené prostredníctvom masovokomunikačných médií

ovplyvňovali v minulých rokoch poväčšine len tí, ktorí mali finančné zdroje, a teda aj

určitú moc. Web 2.0, ako nízko-nákladový komunikačný prostriedok však túto situáciu

dočista zmenil. V súčasnosti môže takmer každý, kto má prístup na internet

zdieľať ľubovoľné informácie a podeliť sa s nimi s užívateľmi na celom svete. Tieto nové

služby sú koncipované tak, aby podporovali u užívateľov spoluprácu a zdieľanie

informácií úplne odlišným spôsobom ako to bolo v minulosti (Gallaugher, 2009).

Termín „sociálne média“ označuje on-line média, ku ktorým majú užívatelia ľahký

prístup a môžu prispievať a spolupodieľať sa na obsahu, ktorý je v ich prostredí vytváraný,

prezentovaný, a taktiež komentovaný širšou komunitou užívateľov. V súčasnosti sa

v zásade uvádza sedem základných druhov sociálnych médií (Mayfield, 2008). Sú nimi

blogy1, mikroblogy2, diskusné fóra3, wiki stránky4, podcasty5 „komunity zamerané na

obsah“6 a internetové sociálne siete7. Najjednoduchšie môžeme sociálne médiá chápať ako

skupinu nových on-line médií, ktoré sú podľa Mayfielda (2008) charakteristické:

o Participáciou - sociálne médiá podporujú aktívnu účasť, prispievanie a spätnú väzbu

od každého, kto má záujem. Stiera sa hranica medzi médiami a verejnosťou

o Otvorenosťou - väčšina služieb sociálnych médií je otvorená spätnej väzbe

a spoluúčasti užívateľov. Nabádajú k hlasovaniu, komentovaniu či zdieľaniu informácií

o Konverzáciou - na rozdiel od tradičných médií zameraných na „broadcast“

(vysielanie/šírenie obsahu), sociálne médiá sú chápané ako obojsmerná komunikácia

o Komunitou - sociálne médiá umožňujú rýchly vznik komunít, a taktiež ich efektívnu

komunikáciu

1„blog“ - webová aplikácia obsahujúca väčšinou príspevky jedného editora na jednej webovej stránke (www.wikipedia.org).2„microblog“ - verzia blogu, kde je prezentovaný menší obsah, a to prostredníctvom mobilných telefónnych sietí (Mayfield, 2008).3 „forum“ - miesto, kde prebiehajú on-line diskusie na najrozličnejšie témy. Sú silnou a obľúbenou súčasťou on-line komunít

(Mayfield, 2008).4 „wikis“ - webová stránka, ktorá umožňuje návštevníkom pridávať, odstraňovať a upravovať svoj obsah. Zakladá sa na myšlienke

spoločného spravovania informácií na web stránkach. Jednou z najznámejších je wikipédia (www.wikipedia.org).5 „podcasts“ - zvukové záznamy, ktoré autor podcastu umiestňuje na internet v podobe súborov, najčastejšie vo formáte MP3, na ktoré

odkazuje na webových stránkach (www.wikipedia.org).6 „content communities“ – on-line komunity, ktoré organizujú a zdieľajú určité druhy virtuálnych obsahov ako napríklad fotky, alebo

videá (Mayfield, 2008).7 „social networks“ – stránky, ktoré umožňujú užívateľom vytvoriť si osobné profily, spojiť sa s priateľmi, komunikovať s nimi

a zdieľať rôzne virtuálne obsahy. Medzi najväčšie sociálne siete patrí Facebook, Myspace alebo QZone (Mayfield, 2008).

21

3. FENOMÉN INTERNETOVÝCH SOCIÁLNYCH SIETÍ

Siete patria medzi základné prvky ľudskej civilizácie. Každodenný život by bol v

dnešnej dobe bez verejných služieb, moderných ciest či komunikačných sietí

nepredstaviteľný. Pre stovky miliónov ľudí je práve internetová sieť prirodzenou súčasťou

života a má zásadný vplyv na celý systém ich sociálnych vzťahov. Umožňuje im tieto

vzťahy riadiť a organizovať, a zároveň podporovať ich vzájomnú komunikáciu

a spoluprácu. Internetové siete sa opierajú o rozvoj, ktorý vychádza z individuálnych

potrieb udržiavania a vytvárania kontaktov, a taktiež nevyhnutnosti výmeny informácií.

Sociálne internetové siete sú fenoménom ponúkajúcim špecifické spôsoby komunikácie.

Sú bezprostredne zviazané s informačnou spoločnosťou a spoločne s ich výhodami

a nevýhodami sú zdrojom nových možností a príležitostí.

3.1 Sociologické chápanie pojmu sociálna sieť

S pojmom sociálna sieť prichádza prvý krát v roku 1954 sociológ J. A. Barnes pri

výskume a štúdiu spoločenských vzťahov v jednej nórskej rybárskej dedinke. Sociálnu sieť

chápe ako sociálnu štruktúru vytvorenú z uzlov, ktoré sú jednotkami tejto siete. Takýmito

uzlami sú organizácie, alebo jednotlivci, ktorí sú s ostatnými spojení najrôznejšími typmi

vzťahov. Takýto súbor uzlov a ich vzťahov nakoniec vytvára sociálnu sieť

(www.sociologyindex.com).

Ako uvádza profesor sociológie L. Freeman (2004), východiská pre teórie sociálnych

sietí môžeme nájsť už v prácach významných sociológov devätnásteho storočia. F. Toonies

vo svojej koncepcii „Gemeinschaft a Gesellschaft“ rozlišuje medzi dvoma základnými

formami spolužitia s charakteristickými sociálnymi väzbami. V tradičných spoločenských

formách (pospolitosti) existujú vzťahy osobné a medzi prepojenými osobami sú zdieľané

spoločné hodnoty a presvedčenia. Na rozdiel od toho, v moderných spoločenských

formách (spoločnosti) môžeme vidieť skôr väzby formálne, neosobné a účelové.

Ďalším významným sociológom, ktorého teórie môžeme považovať pri problematike

sociálnych sietí za kľúčové, je E. Durkheim. Hovorí o tom, že človek žijúci v modernej

spoločnosti sa delí o svoj svet s ostatnými v okolí v oveľa väčšej miere ako človek

v tradičnej spoločnosti. A je to tak aj napriek tomu, že v modernej spoločnosti sú

spoločenské role rozmanitejšie a rozdiely medzi jednotlivcami výraznejšie.

22

Priekopníkom systematického zaznamenávania a systematickej analýzy sociálnej

interakcie v malých skupinách bol psychológ J. L. Moreno. Pri analýze sociálnych väzieb

prišiel z nápadom využívať tzv. sociogram, čo je grafické zobrazenie väzieb medzi

jednotlivcami vo vnútri kolektívu, čím významnou mierou ovplyvnil ďalšie teórie týkajúce

sa sociálnych sietí.

V súčasnosti chápeme sociálnu sieť ako množinu sociálnych subjektov, ktoré sú

prepojené špecifickými vzájomnými závislosťami, pod ktorými si môžeme predstaviť

vzťahy najrôznejšej kvality. Úplne zjednodušene môžu byť chápané ako určité spojenia

medzi jednotlivcami. Všetky tieto „spojenia“ vytvárajú sieť vzťahov a teda sociálnu sieť.

Približne v druhej polovici dvadsiateho storočia sa v súvislosti s rozvojom internetu

a jeho prenikaním do bežného života začalo čoraz viac ľudí združovať v rôznych

webových komunitách a komunikovať bez ohľadu na čas, alebo miesto kde sa nachádzali.

Danah Boydová (2007), výskumníčka zaoberajúca sa problematikou internetových

sociálnych sietí uvádza, že vznikol nový, prenesený význam pôvodne sociologického

pojmu sociálna sieť. Sociálna sieť je tu chápaná ako webová služba ponúkajúca možnosť

vytvárať komunity, v ktorých môžu užívatelia navzájom zdieľať informácie, spoločné

záujmy či aktivity.

3.2 Definícia pojmu internetová sociálna sieť

Na základe definície D. Boydovej a N. Ellisonovej (2007) môžeme internetové

sociálne siete chápať ako služby, ktoré sú založené na spoločnej webovej platforme. Sú

charakteristické práve tým, že umožňujú jednotlivcom:

1. Vytvoriť si verejný, prípadne čiastočne verejný profil v rámci daného systému a jemu

prislúchajúcich hraníc

2. Sformulovať zoznam ďalších užívateľov, s ktorými je možné pripojenie zdieľať

3. Vidieť a prechádzať zoznamy kontaktov týchto a aj ďalších užívateľov v rámci daného

systému (Boyd, Ellison, 2007, s. 2).

Vytvorenie profilu (1) patrí poväčšine k prvým krokom, ktoré sa spájajú s pripojením

ku konkrétnej sociálnej sieti. Na tomto mieste je užívateľom umožnené vytvoriť si

ľubovoľnú „on-line identitu“. To aké informácie o sebe zverejnia, a to do akej miery budú

založené na pravde záleží na samotných užívateľoch. Okrem základných identifikačných

údajov ako je meno, vek či vzdelanie, nám profily užívateľov často krát ponúkajú široké

spektrum informácií týkajúcich sa záľub, rodinného a partnerského stavu, politických

23

názorov či dokonca obľúbenej reštaurácie, alebo televíznej relácie. Možnosť zverejniť

fotografiu, alebo celé albumy fotografií je už v dnešnej dobe takmer samozrejmosťou.

Sociálne siete sú postavené práve na takomto spôsobe sebaprezentácie. Nejde tu však len

o prezentáciu jednotlivých užívateľov, skupín či komunít, ale aj o akúsi virtuálnu

prezentáciu samotnej spoločnosti.

„Profil si môžeme predstaviť ako určitý digitálny systém, kde človek musí niečo o sebe

uviesť. Prostredníctvom profilov môžu mladí vyjadriť charakteristické aspekty svojej

identity a umožniť ostatným, aby ich videli a interpretovali. Tieto profily vytvárajú pre

svojich priateľov a rovesníkov… „(Boyd, 2008, s. 129 )

Jedným z najdôležitejších faktorov vývoja internetových sociálnych sietí je možnosť

komunikovať s inými užívateľmi (2). Pôvodne síce nebola primárnym cieľom práve

komunikácia, ale predovšetkým riešenie reálnych problémov, šírenie informácií, diskusia a

obchodná komunikácia. Časom však komunikácia dostávala viac slobody a začali sa

formovať komunity ľudí, pre ktoré boli charakteristické určité spoločné názory, záujmy

a ciele. Komunikácia s ďalšími členmi komunity v porovnaní s ľuďmi mimo tejto

komunity bola čoraz intenzívnejšia (www.socialnisite.cz). Práve sociálne siete umožnili

užívateľom nadväzovať nové sociálne vzťahy, získavať dôležité kontakty a vytvoriť si tak

sociálnu sieť svojich vlastných on-line priateľov, s ktorými môžu komunikovať a zdieľať

informácie najrôznejšieho charakteru.

Podľa uvádzanej definície (3) je pre internetovú sociálnu sieť a jej užívateľov

charakteristické prehliadanie zoznamov s kontaktmi priateľov. Aj napriek tomu, že je táto

aktivita uvádzaná ako posledná, je ju možné chápať ako pred- komunikačnú. Užívateľom

dáva podnety na začatie komunikácie. Nielen samotné profily, ale aj tzv. statusy,

prostredníctvom ktorých užívatelia prezentujú svoju činnosť, zážitky, názory či nálady

môžu byť často krát spúšťačom komunikácie (Mikuláš, 2007).

Internetové sociálne siete môžeme teda chápať ako virtuálny priestor, v ktorom

existujú on-line komunity ľudí zdieľajúcich spoločné záujmy a aktivity. Medzi základné

znaky týchto komunitných webov patrí existencia profilov, ktoré popisujú jednotlivých

užívateľov. Okrem profilov majú užívatelia možnosť vytvoriť si zoznam vlastných

kontaktov (priateľov), s ktorými je možné verejne, alebo súkromne diskutovať či zdieľať

fotografie, videá, hudbu a ďalší virtuálny obsah. Sociálne siete ponúkajú tiež možnosť

24

prehľadávať a kontrolovať zoznamy kontaktov jednotlivých členov, čím v neposlednom

rade umožňujú užívateľom rozširovať kontakty vlastné.

3.3 Stručná história internetových sociálnych sietí

Podrobnú históriu internetových sociálnych sietí uvádzajú Boydová a Ellisonová

(2007) v redakčnom úvodníku špeciálneho vydania časopisu venovaného internetovým

sociálnym sieťam. Charakteristické črty týchto sietí sú formované postupne, aj na základe

niektorých neúspešných pokusov. Za prvú internetovú sociálnu sieť (v dnešnom chápaní)

považujú SixDeegrees.com, ktorá bola založená v roku 1997. Používatelia tu mali možnosť

vytvoriť si profil, vlastný zoznam priateľov a tiež prezerať zoznamy kontaktov svojich

priateľov. Jednotlivé funkcie boli využívané na iných miestach už skôr, no na SixDegrees

boli prvý krát použité spoločne. Táto sociálna sieť prilákala milióny užívateľov no

v dôsledku nedodržania obchodných podmienok bola v roku 2000 zrušená.

Mnoho ďalších internetových sociálnych sietí vznikajúcich v rokoch 1997 až 2000 už

obsahuje funkcie profilov a prepojených zoznamov priateľov. Napríklad sociálne siete

AsianAvenue, BlackPlanet, alebo MyGente ponúkajú možnosť vytvoriť si profil osobný,

profesionálny či zameraný na hľadanie potenciálnych partnerov. Zaujímavé však je, že

priateľov si bolo možné pridávať bez ich schválenia (O. Wasow In: Boyd, Ellison, 2007).

Tu vidíme rozdiel v súčasných sociálnych sieťach, ktoré vyžadujú súhlas od užívateľa,

ktorý je o priateľstvo požiadaný. Na zhrnutie môžeme povedať, že v prvej vlne svojho

vzniku ponúkali internetové sociálne siete tieto služby: vytvorenie osobného,

profesionálneho či „zoznamovacieho“ profilu; vytvorenie zoznamu priateľov, alebo

stránky s osobnými poznámkami.

Druhá vlna internetových sociálnych sietí prichádza v roku 2001 s cieľom pomôcť

ľuďom využiť ich obchodné kontakty (Boyd, Ellison, 2007). Príkladmi sú sociálne siete

ako Ryze, Tribe.net, Linkedin, alebo Friendster. Napríklad sociálna sieť Ryze vznikla

v roku 2001 a bola určená predovšetkým obchodnej a technologickej komunite mesta San

Francisko, a taktiež podnikateľom, ktorí boli užívateľmi spomínaných ďalších troch

sociálnych sietí (A.Scott In: Boyd, Ellisoson 2007). Zaujímavosťou je, že zakladatelia

jednotlivých sociálnych sietí namiesto toho, aby si navzájom konkurovali, spolu úzko

spolupracovali a snažili sa vzájomne si pomáhať. No masovú popularitu získali iba dve

z nich, a to Friendster a Linkedin.

25

V roku 2002 bola spustená internetová sociálna sieť Friendster, ktorá bola navrhnutá

tak, aby bola schopná konkurovať populárnym zoznamovacím internetovým sieťam akou

bola napríklad sieť match.com. Avšak zatiaľ čo match.com bola sieť zameraná na

nadväzovanie kontaktov s cudzími ľuďmi, ktorých spájali spoločné záľuby, Friendster bol

orientovaný na nadväzovanie kontaktov s vlastnými priateľmi a s priateľmi priateľov.

V polovici roku 2002 si Friendster získal širokú obľubu medzi verejnosťou. Vzhľadom na

viaceré faktory však táto popularita začala postupne klesať. Technické problémy, ako

napríklad neschopnosť vyrovnať sa so stále väčším počtom užívateľov, sociálne problémy

spojené so zachovaním kultúrnej rovnováhy medzi užívateľmi a zvyšujúca sa nedôvera

z dôvodu veľkého množstva účtov nezakladajúcich sa na skutočnej identite užívateľov boli

faktormi, ktoré spôsobili nedôveru a klesajúcu popularitu tejto sociálnej siete na území

USA. V rovnakej dobe sa však Friendster tešil obrovskej obľube na Filipínach, v Malajzii,

v Singapure a Indonézií (Goldberg, In: Boyd, Ellison 2007).

Začiatok tretej vlny patrí roku 2003. S cieľom napodobniť úspech Friendsteru sa

väčšina sociálnych sietí zameriava na profil. Zvlášť novo vzniknutá sociálna sieť MySpace

sa stala významnou konkurenciou aj pre tie najväčšie sociálne siete. Vďaka lepším

službám a orientáciou na nespokojných užívateľov Friendsteru, sa táto sociálna sieť stávala

čoraz obľúbenejšou (www.alexa.com). Je pravdou, že všetky sociálne siete ponuku svojich

služieb výrazne rozširovali. Možnosti vytvárať si vlastné skupiny, služby zamerané na

podporu „bloggovania“, zlepšovanie personálnych služieb a stále pribúdajúce aplikácie

výrazne prispievali k zväčšovaniu užívateľskej základne. Výrazná väčšina

najpopulárnejších sociálnych sietí súčasnosti bola založená práve po roku 2003. Radíme

k nim také internetové sociálne siete akými sú napríklad Facebook s viac ako šesťsto

miliónmi aktívnych užívateľov, spomínaný MySpace s viac ako dvesto miliónmi

užívateľov, Qzones rozšírený najmä v Čine, Hi5, Flicker, Orkut alebo Twitter. Vybraným

z nich budeme v tejto kapitole ešte venovať pozornosť. Podrobnú tabuľku najrozšírenejších

svetových sociálnych sietí spolu so základnou charakteristikou uvádzame v prílohách (viď

príloha C).

3.4 Základná klasifikácia internetových sociálnych sietí

Na základe výskumu internetových sociálnych sietí, ktorý v roku 2009 uskutočnila

Európska rada medzinárodných škôl (ESIC) boli analyzované existujúce internetové siete

26

s cieľom odvodiť kritériá pre ich diferenciáciu. Bolo identifikovaných šesť kritérií, podľa

ktorých je možné internetové sociálne siete zaradiť do siedmych skupín (www.ecis2009.it).

3.4.1 Klasifikačné kritéria

o Vzťahy: Jedným zo základných prvkov sociálnych sietí na internete je zobrazovanie

vzťahov medzi jednotlivými užívateľmi. Pričom označenie týchto vzťahov, rovnako aj

pojmová základňa sa v jednotlivých internetových sieťach môžu líšiť (Boyd, Ellison,

2007). Niekde sú vzťahy označované ako „priatelia“ inde ako „kontakty“. Dôležitejšie je,

že význam pojmu priateľ, či kontakt tu môže byť chápaný úplne odlišne ako je to

v reálnom živote. On-line priatelia môžu byť samozrejme priateľmi aj v reálnom živote,

ale v žiadnom prípade to nemusí byť podmienkou. To, či sú on-line priatelia zároveň aj

off-line priateľmi záleží ako na jednotlivých užívateľoch, tak z veľkej miery aj na type

konkrétnej sociálne siete. Rozličná interpretácia pojmu „vzťah“ tu súvisí s účelom siete,

a tiež s kultúrou a hodnotami, ktoré sú na danej sociálnej sieti preferované.

o Účel: Každá sociálna sieť je vytvorená s cieľom uspokojiť určité potreby svojich

užívateľov. Či už sú to potreby hedonistické, altruistické, alebo inštrumentálne, vždy

určujú charakter týchto sietí. Jednotlivé sociálne siete sa líšia práve tým, za akým účelom

ju užívatelia využívajú.

o Funkcie: Internetové sociálne siete sú diferencované na základe hlavných funkcií,

ktoré ponúkajú. Ako príklad používa Donathová (2004) sociálne siete zamerané na

zoznamovanie. Tieto siete ponúkajú možnosť zistiť o užívateľoch také informácie, ktoré

pomôžu bližšie nahliadnuť do života či osobnosti niektorých užívateľov. Takýmto

spôsobom je možné napríklad zistiť či daný človek môže, alebo nemôže byť potenciálnym

partnerom.

o Spôsoby využívania: To akým spôsobom ľudia využívajú jednotlivé internetové

sociálne siete sa môže značne líšiť v závislosti od kontextu siete, a rovnako aj od

komunity, ktorá ju reprezentuje. Na ilustráciu je možné porovnať sociálne siete zamerané

na trávenie voľného času a tie, ktoré sa orientujú na podnikanie. Užívatelia voľno-

časových internetových sietí sa správajú neformálne a k sebaprezentácii sa stavajú

poväčšine ľahostajne. Funkcia správ je intenzívne využívaná a požiadavky na priateľstvo

sú len zriedkakedy odmietané. Na rozdiel od toho, užívatelia sociálnych sietí zameraných

na podnikanie kladú oveľa väčší dôraz na sebaprezentáciu. Profil je vytváraný tak, aby bol

príťažlivý pre potenciálnych obchodných partnerov, alebo zamestnávateľov. Funkcia

27

posielania správ je využívaná len zriedkavo V tomto prípade sú internetové siete využívané

na pozitívnu prezentáciu vlastnej osoby, pričom v prvom prípade sú internetové sociálne

siete využívané za účelom interakcie a komunikácie medzi užívateľmi.

o Zameranie a cieľová skupina: Niektoré internetové sociálne siete spočiatku zamerané

na určitú cieľovú skupinu (študenti, hudobní nadšenci) sa postupne čoraz viac

sprístupňovali verejnosti s cieľom prilákať čo najväčší počet užívateľov. Práve tieto

sociálne siete získali na trhu nadvládu a stali sa najobľúbenejšími sociálnymi sieťami

s počtom aktívnych užívateľov nad niekoľko sto miliónov. Veľký počet užívateľov nie je

výhodný len pre poskytovateľov daných služieb, ale aj pre samotných používateľov, ktorí

majú takto možnosť spojiť sa s oveľa väčším počtom ľudí, ako by mohli v prípade

úzkoprofilových sociálnych sietí. (www.ecis2009.it).

3.4.2 Klasifikácia internetových sociálnych sietí

Na základe vyššie opísaných kritérií bolo odvodených sedem základných typov

internetových sociálnych sietí. Ku každej kategórii sú orientačne priradené štyri konkrétne

internetové sociálne siete.

Verejné internetové sociálne siete: Potenciálni užívatelia tu nie sú obmedzovaní

žiadnymi podmienkami. Niektoré z nich boli pôvodne zamerané na konkrétne skupiny

užívateľov, ale v prospech ďalšieho rastu od tohto zámeru postupne upustili. Vďaka tomu

môžu byť do tejto skupiny zaradené také sociálne siete ako sú Facebook, MySpace,

QZone, alebo CyWorld, ktoré sa počtom užívateľov radia medzi najväčšie na svete.

Verejné sociálne siete sú základnými internetovými sociálnymi sieťami, ktoré sú

využívané na vzájomnú interakciu medzi užívateľmi a spĺňajú ich hedonistické potreby.

Sebaprezentácia tu prebieha hravým štýlom a on-line priatelia sú často priateľmi aj v

reálnom živote.

Obchodné sociálne siete vznikajú na internete za účelom získania

kontaktov potenciálnych obchodných partnerov, ale taktiež s cieľom ponúknuť

zamestnanie či nájsť zamestnanca. Primárne sa nevyužívajú na komunikáciu a

charakteristický je starostlivo a opatrne vytvorený profil, ktorý slúži na formálnu

prezentáciu. On-line kontakty môžu, ale nemusia byť identické s tými v reálnom živote.

Najobľúbenejšia medzinárodná sociálna sieť v tejto skupine je Linkedin.com s viac ako

štyridsiatimi siedmimi miliónmi užívateľov (http://www.quantcast.com).

28

Sociálne siete na zdieľanie virtuálneho obsahu: na týchto miestach je hlavnou aktivitou

užívateľov vytváranie, zdieľanie a diskusia o obsahu, ako sú obrázky (Flickr.com), video

(YouTube.com), hudba (imeem.com), alebo príbehy (tokoni.com)

Sociálne siete zamerané na vybrané cieľové skupiny: Sociálne siete tohto typu sú

zamerané na určité skupiny ľudí, ktorých niečo spája, napríklad študentov (česko-

slovenský projekt inqool.cz), matky (cafemom.com), alebo na ľudí v určitom veku

(napríklad platinetz.de pre ľudí nad päťdesiat rokov, alebo clubpenguin.com určený

deťom). Ako uvádza Boydová (2006), ohraničený charakter internetových sociálnych sietí

môže viesť v porovnaní s verejnými sociálnymi sieťami k odlišnému správaniu užívateľov,

keďže sa môžu cítiť menej sledovaní a kontrolovaní svojím okolím.

Internetové sociálne siete zamerané na určitú oblasť záujmu: Cieľom sociálnych sietí

tohto typu je zjednotenie ľudí, ktorých spája záujem o určitú oblasť ako napríklad šport,

(ruku.com) cestovanie (passportstamp.com), alebo zdravie (patientslikeme.com).

Aktívne internetové sociálne siete: užívatelia týchto typov sociálnych sietí sledujú

zvyčajne osobitý cieľ, ktorým môže byť romantické stretnutie s potenciálnym partnerom,

alebo dohodnutie priebehu projektu s obchodným partnerom. Tieto sociálne siete majú

silný základ v reálnom živote a ich cieľom je sprostredkovanie kontaktov v určitej sfére.

Internetové mikro sociálne siete: tieto siete môžu mať najrozličnejší charakter a úzko

súvisia s ostatnými typmi internetových sociálnych sietí. Hlavné kritérium, na základe

ktorého ich môžeme rozlišovať nie je ani cieľová skupina, ani obsahové zameranie, ale

práve ich veľkosť. Spravidla majú len niekoľko sto, alebo tisíc užívateľov

(www.ecis2009.it).

V súčasnosti existuje nespočetné množstvo internetových sociálnych sietí, ktoré sa líšia

veľkosťou, geografickým vymedzením, službami ktoré ponúkajú, vekom užívateľov či

podmienkami registrácie. Rozsiahly zoznam sociálnych sieti nie je stále konečný a neustále

sa rozširuje.

3.5 Užívanie internetových sociálnych sietí

V posledných rokoch sme mohli sledovať mimoriadny nárast užívateľskej základne

internetových sociálnych sietí. V súčasnosti využívajú sociálne siete stovky miliónov ľudí.

V záujme pochopenia tohto fenoménu je potrebné získať odpovede na určité otázky ako

napríklad: „aké sú dôvody masového využívania sociálnych sietí“, alebo „sú sociálne siete

29

fenoménom iba dnešnej doby, respektíve majú dostatočnú silu na to, aby si svoje miesto

udržali aj v budúcnosti“?

Keďže internetové sociálne siete uspokojujú hlboko zakorenenú ľudskú potrebu

skúmať, zisťovať a zhovárať sa o ľudských vzťahoch, je veľmi pravdepodobné, že sa

sociálne siete na trhu udržia dovtedy, dokedy sa neobjaví niečo, čo by túto potrebu

uspokojovalo silnejšie. Ako uvádza J. Donathová (2007), v prípade, že sú internetové

sociálne siete využívané ako rozhranie, ktoré umožňuje svojim užívateľom „klebetiť“,

potom sú vynikajúcimi prenášačmi informácií týkajúcich sa vlastností a vzťahov priateľov

a známych. Práve týmto spôsobom je užívateľom umožnené zväčšiť rozsah svojho

sociálneho sveta. Rosenblum (In: Jaman, Cole, 2008) napríklad konštatuje, že ľudia

používajú internetové sociálne siete preto, lebo sú založené na jednoduchej a ľahko

použiteľnej komunikačnej platforme.

A. Joinson (In: Jaman, Cole, 2008) ponúka výsledky výskumu, ktorý bol zameraný na

zistenie motivácie užívania internetových sociálnych sietí a bol realizovaný na sto

tridsiatich siedmich používateľoch. Na základe tejto štúdie môžeme tvrdiť, že primárna

motivácia v sebe obsahuje:

o Sociálny kontext (napr. túžba pripojiť sa a komunikovať)

o Potrebu zdieľania identít (napr. pripojenie sa ku skupine)

o Prvok fotografie (ich zdieľanie, posielanie, označovanie)

o Prvok virtuálneho obsahu (napr. aplikácie, hry)

o Možnosť prechádzať sociálnou sieťou (prehliadanie profilov známych aj neznámych

o Sociálne „skúmanie“ (hľadanie a kontaktovanie nových ľudí)

K uvedeným sociálnym faktorom môžeme zaradiť ešte ďalší kultúrny, ktorý na základe

štúdie na indických univerzitách identifikovali Agarwal a Malhorta (2009). Spomínaným

faktorom je tu snaha o rozšírenie životnej perspektívy. Ľudia môžu očakávať, že vďaka

využívaniu internetových sociálnych sietí budú mať lepšie vyhliadky na zamestnanie,

získajú nové kontakty, či nájdu pomoc u svojich priateľov či úplne neznámych ľudí.

3.6 Charakteristika vybraných internetových sociálnych sietí

Sociálne siete sú dnes zvlášť obľúbeným sociálnym médiom. Internetový trh ponúka

nespočetné množstvo sociálnych sietí či už na globálnej, alebo lokálnej úrovni. Pri pojme

internetová sociálna sieť si dnes však väčšina ľudí predstaví- počtom užívateľov svetovo

30

najúspešnejšiu sieť- Facebook.com. Okrem nej však existujú ďalšie stovky úspešných či

menej úspešných sociálnych sietí, ktoré sa líšia zameraním, skupinou užívateľov,

geografickou lokalizáciou či ponúkanými funkciami. V nasledujúcich riadkoch priblížime

internetové sociálne siete Facebook, Qzone a MySpace. Tieto siete sú obľúbené prevažne

u mladých ľudí a počtom užívateľov patria medzi najrozšírenejšie na svete Pozornosť

budeme tiež venovať domácemu prostrediu internetových sociálnych sietí orientovaných ň

prevažne na mladých ľudí.

3.6.1 Facebook

Komunitný server Facebook je momentálne najnavštevovanejšou a najväčšou

internetovou sociálnou sieťou na svete. Bol založený relatívne nedávno, a to

4. februára roku 2004 Markom Zuckerbergerom, vtedy ešte študentom Harvardskej

univerzity. Spoluautorstvo sa pripisuje ešte ďalším trom študentom. Eduardovi

Saverinovi, Dustin Moskovitzovi a Chrisovi Hughesovi. Pôvodný názov siete bol

TheFacebook a niekoľko mesiacov slúžil výlučne študentom Harwardu. Postupne však

expandoval do celého sveta a v súčasnosti (január 2011) presiahol počet aktívnych

užívateľov hranicu šesto miliónov (www.alex.com).

Používatelia Facebooku si môžu vytvoriť osobný profil, na ktorom následne zdieľajú

fotografie, videá, svoje záujmy, kontaktné informácie, alebo ďalšie osobné údaje. Taktiež

si môžu pridávať ďalších užívateľov do zoznamu priateľov, komunikovať s nimi

prostredníctvom chatu či privátnych správ, alebo automaticky upozorňovať na aktualizáciu

svojho profilu. Okrem toho majú užívatelia možnosť pripájať sa do najrozličnejších

skupín, ktoré spájajú ľudí na základe spoločných záujmov či názorov. Registrovaným

užívateľom sociálnej siete Facebook sa môže stať ktokoľvek, kto verejne deklaruje

minimálny vek trinásť rokov. Jeho používanie je bezplatné.

S cieľom rozptýliť obavy užívateľov o svoje súkromie ponúka Facebook možnosť

vybrať si vlastné nastavenie ochrany osobných údajov a zvoliť si kto môže vidieť určité

časti ich profilu. Pri registrácii je nutné zadať užívateľské meno a existujúci profilový

obrázok je následne dostupný všetkým užívateľom. Vďaka funkcii vlastného nastavenia

súkromia si užívatelia môžu kontrolovať kto vidí informácie, ktoré sa rozhodnú zdieľať a

rovnako tiež to, kto ich pri vyhľadávaní môže a kto nemôže nájsť (en.wikipedia.org).

31

Na základe výsledkov štatistického zisťovania portálu SocialBaker

(www.socialbakers.com) je Facebook rozšírený prevažne v Spojených štátoch s počtom

registrácií takmer stopäťdesiat miliónov. Druhé miesto obsadila Indonézia s tridsaťštyri

a pol miliónmi registrácií a následne Veľká Británia s viac ako dvadsiatimi ôsmimi

miliónmi registrácií.

Slovenská republika obsadila z celkového počtu dvestotrinásť krajín päťdesiate ôsme

miesto, pričom počet registrácií je jeden milión sedemstoštrnásťtisíc štyristo

(www.socialbakers.com, ku dňu 11.4.2011). Na základe výsledkov výskumu je sociálna

sieť Facebook najobľúbenejšia u užívateľov vo veku osemnásť až dvadsaťštyri rokov,

pričom táto veková skupina predstavuje z celkového počtu registrovaných až tridsať šesť

percent. V druhej časti diplomovej práce sa v rámci nášho výskumu budeme orientovať

práve na túto skupinu užívateľov. Dvadsaťosem percentné zastúpenie má skupina

užívateľov vo veku dvadsaťpäť až tridsať rokov (viď príloha D)

3.6.2 Qzone

Qzone bola vytvorená v roku 2005. Je druhou najväčšou sociálnou sieťou na svete a

najpopulárnejšou sociálnou sieťou na území Číny s viac ako štyristopäťdesiat miliónov

aktívnych užívateľov (www.tencent.com). Umožňuje svojim používateľom vytvárať blogy,

zapisovať poznámky, posielať fotky či počúvať hudbu. Užívatelia si môžu nastaviť vlastné

Qzone pozadie a vybrať doplnky na základe svojich preferencií tak, aby bol každý

spokojný. Avšak väčšina ponúkaných služieb nie je bezplatných. Rovnako aj mobilná

verzia je dostupná len za určitý poplatok (en.wikipedia.org). Na základe výskumnej

správy, ktorú si nechala vypracovať počítačová služba Tencent, už v roku 2009 si účty na

Qzone aktualizovalo mesačne viac ako stopäťdesiat miliónov užívateľov. Približne štyri

milióny užívateľov nahralo v priemere denne viac ako šesťdesiat miliónov fotografií. Na

základe toho môžeme povedať, že Qzone je jedna z najaktívnejších komunít vôbec

(www.techcrunch.com).

Užívateľská základňa sociálnej siete Qzone je pomerne mladá. Viac ako šesťdesiat

percent užívateľov je mladších ako dvadsaťdeväť rokov, a z toho viac ako tridsať percent

užívateľov sú mladiství.

32

Na tomto mieste je však potrebné dodať, že práve Čína patrí medzi najväčších

internetových cenzorov. Napríklad sociálna sieť Facebook je spoločne s tisíckami ďalších

internetových stránok blokovaná počítačovým systémom „Great Firewall“. Internetová

polícia v Číne má údajne okolo päťdesiattisíc príslušníkov a podľa výskumnej správy

Harvardskej univerzity je v Pekingu zablokovaný prístup k osemnásťtisícim internetovým

stránkam (www.zive.sk).

3.6.3 Myspace

Sociálna sieť Myspace bola založená v auguste roku 2003 a v júni 2006 sa stala

najpopulárnejšou sociálnou sieťou v Spojených štátoch. V apríli 2008 bola však v počte

návštevníkov predbehnutá svojim najväčším konkurentom, sociálnou sieťou Facebook,

a to v priebehu jedného mesiaca V súčasnosti sa odhaduje, že sa na Myspace prihlási

mesačne viac ako štyridsať tri miliónov jej užívateľov a celkový počet registrovaných

užívateľov je viac ako sto miliónov. V októbri roku 2010 bola predstavená nová verzia

tejto sociálnej siete pričom generálny riaditeľ Mike Jones povedal, že Myspace už nie je

konkurenciou Facebooku, keďže už nie je všeobecnou internetovou sociálnou sieťou.

Namiesto toho je teraz Myspace hudobne orientovanou sociálnou sieťou a cieľovú skupinu

by mali tvoriť prevažne mladí ľudia. Nové zmeny sa však stretli s väčšinovou nevôľou

registrovaných užívateľov (www.quantcast.com).

3.6.4 Domáce prostredie a internetové sociálne siete

Na Slovensku je ponuka lokálnych internetových sietí pomerne široká, no žiadnu

z nich nemôžme považovať za všeobecnú. Medzi mladými ľuďmi už niekoľko rokov vedie

v obľúbenosti internetová komunita Pokec.sk, ktorú zastrešuje najväčší slovenský

internetový portál Azet.sk. Užívatelia tu majú možnosť vytvoriť si vlastné konto, ktoré

však môže byť anonymné, zdieľať albumy fotografií vymieňať si správy či komunikovať

prostredníctvom „chatu“ v najrozličnejších tematických miestnostiach. Údajne sa na

Pokec.sk prihlási denne viac ako päťsto tisíc registrovaných užívateľov

(www.pokec.azet.sk).

33

Ďalším medzi mladými ľuďmi pomerne obľúbeným informačným a komunikačným

portálom je BoooM.sk určený ľuďom od osemnásť do štyridsať rokov. Užívatelia si

vytvárajú osobný profil, ktorý môže obsahovať tri vlastné fotografie, fotoalbum a krátky

popis osoby. Ako sa píše na úvodnej stránke, na tomto portáli si môžete prezerať fotografie

z najrôznejších akcí, mailovať, „chatovať“, alebo flirtovať. Cieľom portálu je vytvorenie

exkluzívnej komunity mladých a sympatických ľudí z celého Slovenska, ktorých spája

rovnaká myšlienka. Ako hlavná spoločná hodnota je tu prezentovaná zábava.

(www.booom.sk)

V novembri 2010 bola s veľkými ambíciami spustená nová sociálna sieť pre študentov

s názvom inQool. Za týmto projektom stojí skupina slovenských študentov z Masarykovej

univerzity v Brne. Ich cieľom bolo vytvoriť úplne novú komunikačnú platformu, ktorá by

bola určená výhradne ľuďom, ktorí študujú. Užívatelia sa môžu registrovať na základe

preukazu študenta ISIC. Platforma ponúka „chatovacie“ miestnosti, diskusné a pracovné

skupiny, rádio či štandardné statusy užívateľov (www.konekuto.cz). To či sa stane natoľko

úspešnou ako si kladie za cieľ je otázka nasledujúcich mesiacov či rokov. Miera úspešnosti

internetových sociálnych sietí je premenlivá a aj na príkladoch z posledných rokov

môžeme vidieť, že len sťažka predvídateľná.

Internetové sociálne siete s niekoľkomiliónovými komunitami akými sú napríklad

Facebook, alebo Myspace sa za posledné roky stali globálnym fenoménom. Ľudia, ktorí

boli pozvaní aby sa pripojili, alebo tí, ktorí sa rozhodli sami vstúpiť do týchto komunít

zverejňujú osobné informácie, záľuby názory či postoje pred stovkami ďalších užívateľov.

Môžu vytvárať a udržiavať virtuálne väzby s už existujúcimi priateľmi, alebo vytvárať

úplne nové priateľstvá na základe spoločných záujmov a koníčkov. Internetové sociálne

siete sa však neobmedzujú už len na skupiny ľudí z rovnakého prostredia, ale čoraz viac

umožňujú budovať vzťahy v rámci celého sveta a všetkých spoločenských vrstiev.

Internetové sociálne siete zapájajú do on-line sveta čoraz väčšie množstvo ľudí

a motivujú pripojiť sa k tomuto médiu aj tých, u ktorých sa internet netešil až takej veľkej

obľube. Poskytujú jednoduchú alternatívu ako byť v kontakte s rodinou, priateľmi, alebo

známymi aj napriek obrovským vzdialenostiam. Sociálne siete priťahujú masy ľudí a

uspokojujú ich túžbu po informáciách týkajúcich sa životov iných ľudí. Záujem

o ostatných a kontaktovanie sa s nimi či už sú to známi, alebo neznámi môže často krát

podporovať aktivitu aj v reálnom živote. Internetové sociálne siete sa stávajú prirodzeným

prostriedkom komunikácie, ale taktiež neoceniteľným zdrojom skúsenosti a vedomostí.

34

4. MLADÍ ĽUDIA V PROSTREDÍ INTERNETOVÝCH SOCIÁLNYCH

SIETÍ

Spoločenské funkcie mladej a staršej generácie sú špecifické a navzájom sa dopĺňajú.

Funkciou mladej generácie je osvojovať si inovácie a vnášať ich do spoločenskej zmeny.

Súčasní mladí ľudia sa odlišujú od predchádzajúcej generácie, pretože si osvojujú

fenomény tejto doby a tieto sú kvalitatívne odlišné. Vo svojej podstate komputerizujú

spoločnosť, tvoria informačnú spoločnosť a digitalizujú si svoj životný priestor a životný

štýl. Virtuálny život v kyberpriestore pôsobí zase spätne na mladých ľudí a vplýva na ich

spoločenský vývoj (Sak, 2009).

Informačné a komunikačné potreby dnešnej generácie mladých ľudí sú významne

ovplyvňované vývojom informačných a komunikačných technológii (Selwyn, 2007).

Digitálne média sú neoddeliteľnou súčasťou informačného prostredia mladých ľudí takmer

na celom svete, rovnako ako sú podmienkou pre ich efektívnu a úspešnú participáciu

v informačnej spoločnosti.

4.1 Miléniová generácia

Jednotlivé generácie majú rovnako ako samotní jednotlivci vlastnú osobnosť

a vyznačujú sa určitými charakteristikami, na základe ktorých ich môžeme od seba odlíšiť.

Novo objavujúce sa generácie začínajú svoje kolektívne identity odhaľovať vtedy, keď ich

najstarší členovia dosiahnu približne dvadsať rokov a začnú konať na základe vlastných

hodnôt, postojov a svetonázorov. Ako ďalej uvádzajú Keeter a Taylor (2009), najnovšou

generáciou súčasnosti je takzvaná „Miléniová generácia“, pričom jej najstarší členovia

majú okolo tridsať rokov a najmladší začínajú dospievať.

Neexistuje presný dátum ktorý by ohraničoval začiatok a koniec Miléniovej generácie.

Väčšina autorov sa však zhoduje v názore, že za členov tejto generácie považujeme tých,

ktorí sa narodili niekedy od polovice roku 1970 až do začiatku roku 2000. Špecifiká

Miléniovej generácie sa líšia v závislosti od sociálnych a ekonomických podmienok

jednotlivých krajín. Všeobecne sa však vyznačuje zvýšeným využívaním a ľahkou

orientáciou v médiách, digitálnych technológiách a nových spôsoboch komunikácie.

Aj Miléniová generácia, nazývaná tiež generácia Y (www.en.wikipedia.org) bola

formovaná rovnako ako ostatné generácie spoločenskými udalosťami, vývojom a trendmi

35

svojej doby. Celosvetové rozšírenie internetu umožnilo prudký nárast komunikačných

technológii a ich prostriedkov, akými sú e-maily, textové správy, alebo internetové

sociálne siete. Práve vďaka uľahčenej komunikácii mohlo dôjsť k tomu, že sa o členoch

tejto generácie hovorilo, že sú poväčšine orientovaní len na vlastných rovesníkov.

Špecifické on-line komunity ponúkli možnosť, aby sa ich členmi stali nielen expresívnejší

jednotlivci, ale aj tí spoločensky nesmelší, ktorí mohli vďaka nim nájsť útechu či

porozumenie. Individuálny prejav a následné prijatie, sa pre túto generáciu stalo nesmierne

dôležitým.

Presné vymedzenie pojmu „mladí ľudia“ je vzhľadom k nejednoznačnosti definícií

pomerne zložité. V našej práci, ktorá sa zaoberá problematikou internetových sociálnych

sietí v živote mladých ľudí, budeme skupinu mladých ľudí stotožňovať práve s Miléniovou

generáciou. Jedným z dôvodov je aj to, že je považovaná za prvú generáciu, ktorá nevníma

digitálne technológie a taktiež samotné internetové siete ako prevratné inovácie digitálnej

éry, ale ako každodennú súčasť svojho spoločenského života.

4.1.1 Miléniová generácia a internetové sociálne siete

Príslušníci miléniovej generácie sú prvou generáciou, ktorá má v porovnaní s vlastnými

rodičmi oveľa lepšie technické schopnosti už od útleho veku. Spoločne s rýchlo

vyvíjajúcimi sa technológiami vyrastali a súčasne ich vnášali do svojich životov.

Internetové sociálne siete sa pre túto generáciu stali prirodzeným prostredím, kde sa

odohráva značná časť ich spoločenský života. Americké výskumné centrum- Pew Research

(www.pewinternet.org) zamerané na vývoj svetových vývojových trendov prinieslo

v priebehu roku 2010 sériu správ, ktoré sa týkali postojov, hodnôt a tendencií vývoja

miléniovej generácie v Amerike. V nesledujúcich riadkoch pre orientáciu stručne popíšeme

výsledky štúdie súvisiace s využívaním sociálnych sietí u tejto generácie. Ostáva nám len

dúfať, že sa v najbližšom čase uskutoční podobná štúdia aj v domácom prostredí, keďže

vzhľadom na vývojové trendy a špecifické kultúrne prostredie by mohli byť výsledky

odlišné a nepochybne rovnako zaujímavé.

Výsledky štúdie potvrdili (www.pewsocialtrends.org), že v priebehu posledných

piatich rokov využívanie internetových sociálnych sietí vzrástlo u všetkých užívateľov vo

veku šesťdesiatpäť a menej. V roku 2005 využívalo sociálne siete len päť percent

verejnosti. V roku 2006 vzrástol tento počet na jedenásť percent a v roku 2008 už sociálne

siete využívalo dvadsaťsedem percent americkej populácie. Podľa aktuálneho

36

prieskumu (2010) má na niektorej z internetových sociálnych sietí vytvorený vlastný profil

už štyridsaťjeden percent Američanov. Miléniová generácia začala však v porovnaní

z predchádzajúcimi generáciami využívať sociálne siete v oveľa väčšej miere. Profil tu má

vytvorený až tri štvrtina z nich (v porovnaní z predchádzajúcou generáciou ľudí vo veku

35 až 46 je to o dvadsaťpäť percent viac).

Medzi užívateľmi sociálnych sietí výrazne vyčnieva miléniová generácia čo sa týka

frekvencie návštev. V porovnaní so staršou generáciou navštevuje tieto stránky niekoľko

krát denne oveľa viac mladých ľudí. Až traja z desiatich užívateľov tejto generácie

navštevujú sociálne siete niekoľko krát denne, pričom je to ich najnavštevovanejšia

webová stránka vôbec. Pre porovnanie, v predchádzajúcej generácii je jedenásť percent

takýchto užívateľov. Až päťdesiatpäť percent užívateľov miléniovej generácie navštívi

internetové sociálne siete aspoň raz denne.

V miléniovej generácii bol v súvislosti so samotným využívaním sociálnych sietí

zaznamenaný určitý rozptyl. Mladší príslušníci tejto generácie (do dvadsaťštyri rokov)

využívajú v porovnaní s tými staršími sociálne siete radšej. Z mladšej časti tejto generácie

má vytvorený profil osem z desiatich užívateľov (osemdesiatjeden percent), v porovnaní

s nimi je to u starších členov už „iba“ šesťdesiatšesť percent. Rovnako bol v rámci

miléniovej generácie zaznamenaný rozdiel vo využívaní sociálnych sietí na základe

pohlavia. Internetové sociálne siete sú špeciálne obľúbené u mladých žien. Zatiaľ čo je

pomer vytvorených profilov u mladých mužov a mladých žien približne rovnaký, rozdiel je

možné vidieť v návštevnosti. Zo ženskej časti užívateľov navštívi niekoľkokrát denne

sociálne siete tridsaťtri percent, v prípade mužov je to o deväť percent menej.

Slovami autorov výskumu (www.pewsocialtrends.org), nie vždy je možné prebiehajúce

procesy identifikovať, o to menej odhaliť a analyzovať. Generácie majú svoje

osobitosti a jej členovia nie sú rovnakí. V rámci jednej generácie môže existovať tak veľa

odlišností ako je ich medzi generáciami navzájom. Zatiaľ nie je možné povedať, aké

skúsenosti miléniová generácia získa, alebo aké vplyvy na nich budú pôsobiť a formovať

ich. Výsledky výskumov však môžu objasniť to, aká je miléniová generácia dnes a aká

môže byť.

4.2 Atraktivita prostredia internetových sociálnych sietí

V posledných rokoch sa internetové sociálne siete stali obľúbenou a vyhľadávanou

aktivitou miliónov mladých ľudí. Dennodenne sa ich na celom svete prihlasujú milióny.

37

Vytvárajú najrozličnejšie profily, komunikujú s priateľmi či úplne neznámi ľuďmi,

zverejňujú osobné informácie, píšu o svojich pocitoch, náladách, pohnútkach. Nečakané

rozšírenie tohto teraz už globálneho fenoménu nás núti zamýšľať sa nad tým prečo

sociálne siete hrajú takú dôležitú rolu v životoch dnešných mladých ľudí.

Ako sme uviedli v predchádzajúcej kapitole, internetové sociálne siete sa vyznačujú

určitými znakmi. Ich prvým aspektom je možnosť vytvorenia profilu, ktorý následne slúži

ako akási forma verejnej sebaprezentácie. Ďalej sa prostredníctvom sociálnych sietí môžu

užívatelia kontaktovať s už existujúcimi priateľmi, alebo si môžu vytvárať kontakty nové.

Treťou charakteristikou je možnosť prezerať si profily a zoznamy kontaktov ďalších

užívateľov, čo slúži ako nástroj uspokojovania prirodzenej ľudskej vlastnosti, ktorou je

zvedavosť. Práve všetky uvedené atribúty sú tým (a aj tým), čo robí sociálne siete takými

atraktívnymi. Na nasledujúcich stranách sa na základe spomínaných charakteristík

internetových sociálnych sietí teda pokúsime konkrétnejšie vysvetliť prečo sú pre mladých

ľudí také dôležité, ale tiež aj to, do akej miery môžu či už pozitívne, alebo negatívne ich

životy ovplyvňovať.

4.2.1 Profil ako forma sebaprezentácie užívateľov

Užívateľské profily sú neoddeliteľnou súčasťou sociálnych sietí a obsahujú veľké

množstvo informácií, dát a najrôznejších virtuálnych obsahov pridávaných samotnými

užívateľmi. Profil predstavuje miesto, kde sa môžu užívatelia prezentovať pred svojim

priateľmi, ale tiež pred ďalšími, im neznámymi užívateľmi siete. Keď sa užívateľ rozhodne

pripojiť sa k internetovej sociálnej sieti, je to v podstate začiatok sebaprezentácie v on-line

komunite. Väčšina internetových sietí ponúka množstvo interaktívnych aplikácií, ktoré

podporujú uverejňovanie osobných a kontaktných údajov, životných postojov, hodnôt,

názorov či súkromných fotografií, alebo videí. Vďaka tomu je užívateľom jednoduchým

a ľahko dostupným spôsobom umožnené predostrieť seba a celý svoj spoločenský život

stovkám ľudí, ktorí sú členmi rovnakej on-line komunity .

Sebaprezentácia môže byť chápaná ako proces vytvárania vlastného obrazu, alebo

dojmu pre najrozličnejšie sociálne účely. V západnej kultúre tento obraz úzko súvisí

s osobnostnými rysmi (Cousins 1989, In: Counts, Stehner, 2009). V súčasnosti sú práve

internetové sociálne siete jedinečnou príležitosťou pre sebaprezentáciu (Boyd, Ellison,

2007). Osobný profil sa stal zásadným prvkom sociálnej skúsenosti v prostredí sociálnych

sietí. Aj keď užívatelia vyplnia zväčša viac ako polovicu všetkých polí profilu, nemusí to

38

byť zárukou zmysluplnej sebaprezentácie. Ako uvádza Counts a Stehner (2009), v

skutočnosti majú pri hodnotení atraktivity sebaprezentácie určujúcu rolu zverejnené

fotografie a voľne pridávané textové komentáre. Pevné údaje v profile užívatelia pri

hodnotení daného človeka nemusia vôbec zohľadňovať. Autori ďalej uvádzajú, že

užívatelia potrebujú poznať iba päť atribútov profilu na to, aby vyvodili zmysluplné závery

o ich autorovi.

On-line prezentácia je komplex činností, ktoré súvisia s celkovou formou prezentácie

jednotlivcov. To akých má užívateľ priateľov, záujmy, aké statusy, komentáre a fotografie

zverejňuje, môže o jeho osobe veľa vypovedať. Každý z užívateľov má kontrolu nad tým,

aké informácie bude o sebe zverejňovať a aké nie, a preto môžu byť často nepravdivé. Pri

mnohých sociálnych procesoch, ako je napríklad dosvedčenie informácií o identite

a poskytovanie sociálneho kontextu užívateľa sú veľmi dôležití priatelia. No zatiaľ čo

priateľov si užívateľ vyberá explicitne, nad ich vlastnosťami, alebo konaním- napríklad

v prípade zverejňovania najrozličnejších fotografií- už kontrolu nemá . Bez ohľadu na to či

o sebe užívateľ zverejňuje pravdivé, alebo nepravdivé informácie, to že má určitú kontrolu

nad zverejňovanými informáciami mu dáva nádej, že oveľa viac ľudí bude akceptovať

a prijímať ho takého, ako sám seba prezentuje (Counts, Stehner 2009).

4.2.2 Profil a formovanie identity

V každodennej interakcii nám fyzické telo slúži ako nástroj pri predstavovaní vlastnej

identity. K vyjadreniu toho akí sme, ale taktiež toho akí sa chceme javiť pred ostatnými,

využívame naše telá. Prostredníctvom pohybov, reči, výrazu tváre či oblečenia sa

pokúšame o nás okolie informovať. Naučiť sa pôsobiť na ľudí je dôležitou sociálnou

zručnosťou, ktorú je možné zdokonaľovať prostredníctvom praxe. Postupne sa dozvedáme,

čo určité situácie znamenajú, ako ľudia reagujú a ako pôsobíme my sami. Rozličné

sociálne prostredia pomáhajú ľuďom tieto zručnosti zlepšovať, pretože ich nútia

prehodnocovať signály, ktoré sú v jednom prostredí považované za samozrejmosť, ale

v inom nie. (Boyd, 2008).

Ako ďalej uvádza Boydová (2008), v on-line prostredí majú ľudia väčšiu kontrolu

a môžu oveľa starostlivejšie vyberať aké informácie budú zverejňovať. Týmto spôsobom

môžu eliminovať inštinktívne pocity a reakcie okolia, ktoré by sa mohli objaviť pri osobnej

interakcii. Profily internetových sociálnych sietí môžu byť chápané ako akési digitálne telá,

pričom sa jednotlivci na to, aby „virtuálne existovali“ musia „popísať“. Prostredníctvom

39

profilov môžu ľudia vyjadriť charakteristické aspekty vlastnej identity a zverejniť ich

ostatným, ktorí ich následne vidia a interpretujú. Profily sú vytvárané a určované priateľom

a rovesníkom, ale aj úplne neznámym ľuďom. Ale vzhľadom na to, že veľké množstvo on-

line priateľov poznajú užívatelia osobne, pri vytváraní profilu inklinujú k takej prezentácii,

o ktorej predpokladajú, že bude následne pozitívne prijatá.

4.2.3 On-line verzus off-line priatelia

Ako sme už niekoľko krát spomenuli, internetové sociálne siete ovplyvňujú v dnešnej

dobe mnohé aspekty života ich užívateľov. Vplývajú na to ako trávia svoj voľný čas, ako

pracujú, spôsob akým sa dozvedajú nové informácie, i to akou formou vzájomne

komunikujú. Sociálne siete tiež menia existujúce podoby vzťahov a vytvárajú nové formy

priateľstva.

Internetové sociálne siete typu Facebook, MySpace, alebo Qzone umožňujú

jednotlivcom okrem prezentácie vlastnej osobnosti aj interakciu a komunikáciu s ostatnými

užívateľmi. Po prihlásení a vytvorení osobného profilu sú užívatelia internetovej sociálnej

siete poväčšine vyzvaní, aby si vytvorili vlastný zoznam kontaktov. Označenie pre tieto

kontakty sa líši v závislosti od typu sociálnej siete. Najčastejšie sa tu používa pojem

„priatelia“, alebo aj „kontakty“ či „fanúšikovia“. On-line priateľstvo však nemusí byť

vnímané rovnako ako priateľstvo v reálnom živote. Dôvody prečo si ľudia vytvárajú takéto

on-line vzťahy sú pestré a termín priatelia tak môže byť zavádzajúci (Boyd, 2006).

. V prostredí internetových sociálnych sietí majú užívatelia možnosť vyhľadať účty ľudí,

ktorých poznajú v reálnom živote, alebo v prípade, že ich známi nie sú užívateľmi siete,

môžu ich sem prostredníctvom e-mailu prizvať. Pokiaľ majú záujem, môžu si tiež prezerať

profily užívateľov, ktorých osobne nepoznajú a následne ich požiadať o priateľstvo.

Väčšina internetových sociálnych sietí vyžaduje schválenie oboch strán, a až potom sú

dvaja užívatelia označení ako priatelia. V prípade, že je ich priateľstvo potvrdené,

informácia sa zobrazí na profiloch všetkých ich priateľov (Boyd, 2008).

Všetky hlavné internetové sociálne siete sú založené na koncepte priateľstva. Bežné je

mať aj niekoľko sto priateľov. Prirodzene sa nám tu ale ponúka otázka či môžu byť všetci

priatelia aj skutočnými priateľmi a ako je v prostredí internetových sociálnych sietí vlastne

chápaný pojem „priateľstvo“. Pri chápaní on-line priateľstva v prostredí internetových

sociálnych sietí máme k dispozícii dva protichodné názory. Prvý z nich predpokladá, že

on-line a off-line svety sú navzájom prepojené, v dôsledku čoho sa očakáva, že užívatelia

40

sociálnych sietí si prenášajú svoje reálne sociálne prostredie vrátane priateľov do on-line

prostredia. Tento pohľad je však v rozpore s názorom, ktorý hovorí, že vďaka internetu

užívatelia prezentujú umelo vytvorené on-line “ja”, ktoré sa od toho reálneho môže vo

viacerých aspektoch viac či menej odlišovať (Subrahmanyam at all, 2008).

Dostupné výskumy však naznačujú (Boyd, Ellison, 2007), že aj napriek existujúcim

výnimkám väčšina súčasných internetových sietí primárne podporuje už existujúce

spoločenské vzťahy. Aj najväčšia sociálna sieť Facebook je zameraná na podporu,

udržiavanie a upevnenie existujúcich off-line väzieb a stretávanie sa s novými ľuďmi je až

druhoradé. Existujúce osobné vzťahy však nemusia byť výhradne pevné. Zvyčajne

užívateľov spája určitý spoločný prvok, na základe ktorého sa stanú on-line priateľmi

(napríklad spoločná trieda v škole, rovnaké pracovisko). Práve to je jeden z hlavných

rozmerov internetových sociálnych sietí, ktorý ich odlišuje od predchádzajúcich foriem

internetovej komunikácie, akými boli napríklad verejné chaty, alebo najrôznejšie diskusné

skupiny.

Keďže internetové sociálne siete dávajú jednotlivcom možnosť sa navzájom

skontaktovať a následne komunikovať relatívne ľahko dostupným spôsobom, nie je

prekvapujúce, že sa stali obľúbenou a každodennou súčasťou života mnohých ľudí. Ako

uvádza Boydová (2007), internetové sociálne siete sú akousi „zosieťovanou verejnosťou” a

rovnako ako „nesprostredkovaná verejnosť” umožňuje mladým ľuďom stretávať sa s ich

priateľmi, a tak zároveň podporuje ich sociabilitu.

Čím viac tým lepšie?

Vzhľadom k počtu priateľov poniektorých užívateľov internetových sietí nám nedá

nespomenúť slávne Dunbarovo číslo. Toto číslo je približne stoštyridsaťosem, zaokrúhlene

stopäťdesiat. Je všeobecne akceptované a vyjadruje teoretický kognitívny limit pre

maximálny počet ľudí, s ktorými je možné udržiavať stabilné sociálne väzby (Smith,

2009).

Cameron Marlow (www.economist.com), sociológ a vedecký pracovník venujúci sa

výskumom sociálnej siete Facebook priniesol nedávno zaujímavé výsledky, ktoré sa týkali

sociálnych vzorov správania užívateľov tejto sociálnej siete. Zistil, že užívatelia tu majú

v súlade s Dunbarovou hypotézou priemerne stodvadsať priateľov, pričom ženy majú

tendenciu mať priateľov viac. Avšak komunikujú už len s malou a relatívne stabilnou

časťou z nich. Marlow zverejnil tieto štatistické údaje:

41

Priemerný muž na Facebooku majúci stodvadsať priateľov

-má sedem priateľov, ktorým komentuje fotografie, status, alebo profil

-má štyroch priateľov, s ktorými si posiela správy, alebo „chatuje“

Priemerná žena na Faceooku majúca stodvadsať priateľov

-má desať priateľov, ktorým komentuje fotografie, status, alebo profil

-má šesť priateľov, s ktorými si posiela správy, alebo „chatuje“

Priemerný muž na Facebooku majúci päťsto priateľov

-má sedemnásť priateľov, ktorým komentuje fotografie, status, alebo profil

-má desať priateľov, s ktorými si posiela správy, alebo „chatuje“

Priemerná žena na Faceooku majúca päťsto priateľov

-má dvadsaťšesť priateľov, ktorým komentuje fotografie, status, alebo profil

-má šestnásť priateľov, s ktorými si posiela správy, alebo „chatuje“

Na základe výskumu môžeme vidieť, že užívatelia komentujú aktivitu len približne

piatim až siedmim percentám svojich priateľov. Ako aj ďalšie výskumy, aj tento

potvrdzuje, že ženy komunikujú v porovnaní s mužmi s väčšou časťou svojich priateľov.

Podľa riaditeľa výskumného centra Pew Research Lee Raineho:

„Ľudia, ktorí sú členmi internetových sociálnych sietí nie sú v skutočnosti až tak

prepojení so svojimi on-line priateľmi. Skôr im ide o to, aby svoje životy „prezentovali“

vonkajším vrstvám známych, ktorí nemusia nevyhnutne patriť do Dunbarovho okruhu

priateľov“ (www.economist.com, 2009).

4.2.4 Záľuba v životoch iných

Samotná miléniová generácia vyrastá a žije vo svete, kde je široký záber informácií až

neuveriteľne ľahko dostupný takmer kedykoľvek a kdekoľvek. V takomto technologicky

nasýtenom prostredí sa berie ako samozrejmosť, že aj osobné a súkromné údaje sú na

sociálnych sieťach prístupné on-line verejnosti. Práve internetové sociálne siete sú

prostredím, ktoré obsahuje nespočetné množstvo osobných údajov, súkromných

informácií, fotografií, videí a ďalšieho zaujímavého materiálu. Jednou z motivácií užívania

internetových sociálnych sietí je práve možnosť hľadať, prezerať, a zisťovať informácie o

živote iných ľudí. Ľudia vždy boli a sú prirodzené zvedaví a majú záujem zisťovať čo

najviac informácií o svojom sociálnom okolí. Najrôznejšie aplikácie internetových sietí

42

podporujú túto ľudskú vlastnosť a ponúkajú virtuálny priestor, kde je možné dopyt po

takýchto informáciách uspokojiť.

V našom kultúrnom prostredí je sledovanie prítomnosti či aktivity ostatných ľudí

považované vo všeobecnosti za niečo nemiestne, prípadne až nežiadúce (Weisenbacher,

2009). V prostredí internetových sociálnych sietí je to pritom bežná a ako sme už

spomenuli aj podporovaná činnosť. Používatelia sú k nej vyzývaní a motivovaní, čoho

následkom je to, že im je takáto aktivita napokon úplne prirodzená.

4.3 Vybrané riziká užívania sociálnych sietí

Široká ponuka informácií o spoločenskom živote iných ľudí, možnosť sebaprezentácie,

komunikácia bez ohľadu na čas a priestor, príležitosť udržiavať sociálne väzby či šanca

relatívne ľahko získavať kontakty a nadväzovať nové vzťahy. To a ešte mnohé ďalšie sú

nemalé výhody, ktoré nám internetové sociálne siete nepochybne ponúkajú. Sociálne siete

v sebe skrývajú neobyčajný potenciál a prinášajú možnosti, ktoré by si minulé generácie

ani len nedokázali predstaviť. Avšak ako je to v prípade mnohých technologických

výdobytkov, aj internetové sociálne siete majú svojich odporcov, ktorí poukazujú na

viaceré riziká spojené práve s ich užívaním. Na nasledujúcich riadkoch sa teda budeme

venovať aj odvrátenej strane tohto fenoménu.

4.3.1 Obavy zo straty súkromia

S rapídnym nárastom počtu užívateľov vzrástlo aj riziko úniku informácií týkajúcich sa

ich súkromia. Virtuálne prostredie sociálnych sietí nabáda k zdieľaniu osobných údajov,

vrátane fyzických, psychických, kultúrnych a spoločenských atribútov identity

jednotlivých užívateľov. Užívatelia sa často krát domnievajú, že zverejnené informácie sú

dostupné len vybranej skupine „priateľov“. V skutočnosti je súbor subjektov, ktoré majú

prístup k súkromným informáciám širší a rôznorodejší. Patria medzi ne „third party“8

inzerenti, členovia sociálnych sietí, ktorí nepatria do zoznamu priateľov, alebo členovia

externých aplikácií. V čase, keď je užívateľ prihlásený môžu byť dokonca sledované aj

jeho externé aktivity a získané informácie sú následne použité pre marketingové účely.

Nehovoriac o tom, že zverejnenie určitých informácií a aktivít pred niektorými

8 Termín „third party ad“ označuje technológiu, ktorá umožňuje zadávanie reklamy na webových stránkach a dovoľuje inzerentom sledovať jej aktivitu

43

používateľmi, alebo „priateľmi“ môže užívateľov priviesť do rozpakov, prípadne im

spôsobiť nepríjemnosti v práci či osobnom živote. Prednedávnom bola v médiách ostro

kritizovaná bezpečnosť a ochrana osobných údajov v prostredí internetových sietí,

v dôsledku čoho bola nútená prehodnotiť a z časti zmeniť svoju politiku v danej oblasti aj

najväčšia internetová sociálna sieť Facebook.

Sociálne siete majú potenciál vytvoriť také podmienky, v ktorých budú ich užívatelia

schopní samostatne spravovať svoje súkromie a jednoducho definovať komu a aké

informácie budú dostupné a do akej miery bude ich činnosť verejná.

Na väčšine súčasných sociálnych sietí si užívateľ sám určuje, ktoré informácie budú

súkromné (čo znamená, že sú dostupné len „priateľom“, respektíve vybraným užívateľom)

a tiež to, ktoré budú verejné (teda budú prístupné všetkým užívateľom sociálnej siete).

Napríklad sociálna sieť Facebook umožňuje prístup k určitým informáciám ako je

profilová fotografia, užívateľské meno, alebo fotografie niektorých priateľov

prostredníctvom internetových vyhľadávačov aj širšej on-line verejnosti. V prostredí

sociálnych sietí nie je vôbec jednoduché vyznačiť hranicu medzi tým, čo je súkromné a čo

verejné. Samotný význam súkromia sa zo dňa na deň mení (Boyd, 2007).

Predvolené nastavenie súkromia je ale vo väčšine prípadov verejné. Užívatelia majú

možnosť tieto nastavenia meniť podľa vlastných preferencií. Gross a Acquisti (2005) však

uvádzajú, že vzťah medzi užívateľmi internetových sociálnych sietí a súkromím má mnoho

podôb. V niektorých prípadoch chcú užívatelia súkromné informácie prezentovať len

malému okruhu blízkych ľudí. V iných situáciách sú ochotní osobné informácie prezradiť

neznámym ľuďom, a naopak pred známymi sa ich snažia utajiť. Autori ďalej poukazujú na

zvláštne správanie poniektorých užívateľov sociálnych sietí, kedy títo na jednej strane

vyslovujú obavy o svoje súkromie, ale na strane druhej naďalej zverejňujú osobné

informácie a svoje profily nechávajú pred verejnosťou odkryté. Existuje niekoľko

vysvetlení pre takéto správanie. Užívatelia nemusia byť dostatočne informovaní

o možnosti zneužitia zverejňovaných údajov, prípadne nemusia mať vedomosť o tom, že

informácie, ktoré zverejňujú sú ľahko dostupné aj širšiemu on-line publiku. Pripúšťame

tiež možnosť, že nastavenie bezpečnosti a súkromia sa užívateľom môže javiť ako

neprehľadné a zložité. Ale rovnako ako existujú užívatelia, ktorí považujú súkromie

v prostredí sociálnych sietí za nesmierne dôležité a snažia sa zabrániť preniknutiu

akýchkoľvek informácií mimo okruh najbližších známych, je tiež mnoho takých, ktorí

zverejňujú časť svojho osobného života dobrovoľne a s obľubou. Zverejnenie informácií

v prostredí sociálnych sietí považujú za prirodzené, ba až žiadúce.

44

4.3.2 Voyerizmus v on-line prostredí

Internetové sociálne siete predkladajú jednu z najglobálnejších podôb Orwellovskej

invázie do súkromného života:

„Frommova opozícia „byť verzus mať“ sa pozvoľna posúva od „mať k byť videný“.

Zatiaľ čo ešte masové publikum sledovalo voyerskú logiku vidieť a nebyť videný, pre nové

publikum platí vidieť a byť videný“ (Volek, 2008 In: Kováčová, 2009, s.252).

Počítačová bezpečnostná firma Palo Alto Networks (www.socialpack.com) uvádza, že

takmer osemdesiat osem percent on-line aktivít užívateľov najväčšej sociálnej siete

Facebook tvorí práve kontrolovanie a preverovanie činnosti ostatných užívateľov. On-line

voyerizmom je označovaná neprimeraná zvedavosť a potreba neustále kontrolovať

a pozorovať profily priateľov, alebo ostatných užívateľov, sledovať ich aktivitu,

spoločenský život, prezerať fotografie, videá, aktualizácie ich statusov a ďalšie osobné

informácie. Skutočnosť, že jedným „kliknutím“ je možné nahliadnuť so sveta druhých ľudí

robí zo sociálnych sietí neuveriteľne príťažlivé prostredie.

Činnosť on-line voyerov môže však viesť k mnohým problémom. Na základe

neporozumenia, zlej interpretácie, alebo nedostatočného zabezpečenia určitých údajov

môže dôjsť k šíreniu nepravdivých informácií a klebiet, a k následnému poškodeniu

reputácie a vážnosti užívateľa. Určité osobné informácie, alebo komentáre užívateľa,

respektíve jeho priateľov môžu vytvárať o dotyčnom mylný a nepriaznivý obraz (Herbert,

2010). V mnohých prípadoch sa zverejnené informácie stávajú dôvodom, alebo popudom

ku kyberšikane.

O nebezpečenstve elektronického voyerizmu sa hovorí aj v súvislosti s pracovným

prostredím. Potenciálni uchádzači o zamestnanie, zamestnanci, ale aj zamestnávatelia sa

môžu stať obeťami takéhoto správania a následne byť na základe dostupnosti informácií

z osobného, spoločenského či pracovného života rôznym spôsobom poškodení.

4.3.3 Virtuálny narcizmus

Pojem narcizmus označuje určité osobnostné vlastnosti reflektujúce veľkolepé

vnímanie samého seba. Konkrétne je narcizmus spojený s pozitívnym a preexponovaným

pohľadom na svoju osobnosť, inteligenciu, silu a fyzickú príťažlivosť, rovnako ako

45

s všadeprítomným pocitom jedinečnosti a všeobecného nároku (Brown, Zeigler, 2004 In:

Buffardi, Campbell, 2008). On-line komunity sú vhodným prostredím pre rozvíjanie

narcizmu z dvoch dôvodov.

Prvým je, že narcisti s obľubou fungujú v rámci plytkých vzťahov a internetové

sociálne siete sú často krát založené na povrchných priateľstvách s viacerými

jednotlivcami a stručných a výstižných frázach (napríklad na ploche užívateľa).

Samozrejme mnoho užívateľov využíva sociálne siete na udržanie hlbších vzťahov, ale

veľa krát je tým naozajstným lákadlom možnosť veľkého počtu vzťahov- veď mnoho

užívateľov má stovky ba až tisíce „priateľov“. A práve internetové sociálne siete sú

u narcistov také obľúbené, pretože uspokojujú ich potrebu čo najväčšieho množstva

silnejších, alebo slabších vzťahov. Podľa profesora Campbella je miera narcizmu priamo

úmerná počtu virtuálnych priateľstiev, alebo odkazov na ich profile. (Buffardi, Campbell

2008).

Druhým dôvodom je to, že internetové sociálne siete sú vysoko kontrolovaným

prostredím v tom zmysle, že užívatelia majú na rozdiel od väčšiny sociálnych kontextov

úplnú kontrolu nad tým, ako budú sami seba prezentovať. Sami si vyberajú, ktoré

atraktívne fotografie a informácie o sebe zverejnia, a ktoré im budú slúžiť na osobnú

propagáciu. Narcisti majú tiež tendenciu zverejňovať pózovité a štylizované fotografie

(Vazire & Gosling, 2004 In: Buffardi, Campbell, 2008).

„On-line prostredie umožňuje narcistom prezentáciu svojho obrazu účinne riadiť

kontrolovaním informácií a aktivít, ktoré zobrazujú. Tento ovládací prvok pomáha skryť

ich nedostatky, a tak podporuje ich vlastnú vážnosť“ (Berghman and all, 2011).

4.3.4 Internetové sociálne siete ako novodobý druh závislosti

V knihe „The Brief Guide to Social Networking Addiction“ (Stručný sprievodca

závislosti na sociálnych sieťach) sa závislosť na sociálnych sieťach označuje ako novodobé

psychické ochorenie charakteristické závislosťou na on-line interakcii, alebo na on-line

„priateľoch“ v prostredí internetových sociálnych sietí. Takto závislí užívatelia nie sú

schopní kontrolovať svoje prihlasovanie a participáciu na stránkach sociálnych sietí.

Popisované sú tu tiež niektoré z prejavov tejto závislosti (Osuagwu, 2009):

46

o Užívateľ má pocit, že jediný spôsob ako si ho okolitý svet všimne je vtedy, keď je on-

line. Dychtivo očakáva, že po prihlásení uvidí čo robia všetci užívatelia sociálnej siete.

Túži aktualizovať, komentovať, zanechávať a pozerať si odkazy, alebo „chatovať“ ešte aj

tesne predtým ako ide spať

o Užívateľ sa náhodné a epizodicky prihlasuje k sociálnej sieti aj počas úplne inej

činnosti

o Výmenou sociálnej siete (napríklad MySpace za Facebook) sa pokúša vlastnú

závislosť kontrolovať

o Prostredníctvom „chatu“ vedie siahodlhé diskusie (táto činnosť sa označuje ako

„sneaking“)

o Z dôvodu nočných diskusií užívateľ často krát prebdie noc a následne býva počas dňa

ospalý

o Vymazáva odkazy a informácie o aktualizáciách, aby ostatní užívatelia nezaznamenali

jeho nadmernú činnosť

Neustále aktualizácie statusov, ohlasovanie každého svojho kroku, zisťovanie

informácií o životoch priateľov, rodinných príbuzných, alebo spolupracovníkoch. Podľa

nedávnej štúdie Univerzity vedy a techniky v Harrisburgu (Pennsylvánia) môžu všetky

tieto činnosti zvyšovať hladinu stresu, narušiť spánkový režim, alebo naštrbiť fungujúce

interpersonálne vzťahy. Sociálne média sa môžu stať veľmi rýchlo zdrojom závislosti

a skutočne môžu deštruktívne vplývať na zdravie a osobné životy užívateľov

(www.foxnews.com).

Počas týždňového sociálneho experimentu nemohlo takmer osemsto študentov

používať Facebook, Twitter a ďalšie sociálne médiá. Výsledkom bolo, že samotní študenti

si uvedomili skutočnosť, že predovšetkým sociálna sieť Facebook a služby rýchleho

posielania správ9 môžu do určitej miery- pokiaľ nie sú správne využívané- prevziať nad ich

životom kontrolu. Niektorí z nich uvádzali, že pokiaľ nemohli neustále kontrolovať profily

a statusy svojich priateľov na Facebooku, mali zrazu oveľa viac času na iné aktivity a cítili

sa tak oveľa menej stresovaní. Iní študenti počas tohto týždňa oveľa častejšie komunikovali

9 „Instant messaging“- skratka IM, prekladané ako odosielanie/posielanie okamžitých správ, rýchle posielanie/zasielanie

správ, okamžitý messaging, okamžité spracovanie správ. Je to systém, alebo slúžiaci na komunikáciu prostredníctvom

textových správ, ktoré sa posielajú prostredníctvom počítačovej siete v reálnom čase. Používajú sa protokoly ako

napríklad ICQ alebo XMPP

47

s ostatnými študentmi face- to face, pričom za „normálnych“ okolností s nimi poväčšine,

alebo výhradne komunikovali len cez sociálne médiá (www.foxnews.com).

V životoch ľudí zohrávajú sociálne médiá významnú úlohu a ovplyvňujú to čo robia

a ako to robia, ale často krát bez toho, že by si to sami uvedomovali. Kým sa budú sociálne

siete tešiť obľube užívateľov a pokiaľ budú súčasťou každodennej komunikácie, je nutné

aby si jednotlivci boli vedomí nebezpečenstva a prijali také opatrenia, ktorými by sa od ich

negatívneho vplyvu v najväčšej možnej miere uchránili. Najdôležitejším krokom je v

prvom rade pochopiť možné riziká a podľa toho zvážiť svoje správanie. Ako to v prípade

nových technologických výdobytkov býva, aj v prípade internetových sociálnych sietí sa

popri mnohých silných stránkach objavujú nedostatky a stále častejšie sa hovorí o ich

negatívnom vplyve. Je však na každom jednom užívateľovi ako sa s touto skutočnosťou

vysporiada, do akej miery využije ponúkané možnosti a či budú slúžiť sociálne siete jemu,

alebo bude situácia opačná. Až čas ukáže skutočný význam internetových sociálnych sietí,

to čo vďaka nim ľudia získali a o čo ich zásluhou prišli.

48

5 KVALITATÍVNA ANALÝZA POTREBY POUŽÍVANIA

INTERNETOVEJ SOCIÁLNEJ SIETE FACEBOOK, VYMEDZENIE

CIEĽOV A PREDMETU VÝSKUMU

5.1. Dôvody kvalitatívneho prístupu

Hlavným dôvodom použitia kvalitatívnej metódy pre potreby nášho výskumu je

skutočnosť, že sa na Slovensku takýto, alebo iný výskum podrobne sa zaoberajúci

potrebou či dôvodmi využívania Facebooku nerealizoval, čo si možno všimnúť aj na

základe našej použitej literatúry. Takmer všetky zdroje teoretických a aj empirických

informácii sme čerpali zo zahraničia. Preto je náš výskum realizovaný na 7 respondentoch

a analyzovaný metódou zakotvenej teórie a je možné ho považovať za predvýskum či

orientačný výskum. Naše tvrdenie podporuje aj Miovský (2006), ktorý hovorí, že

predvýskum či orientačný výskum predstavuje situácie, kedy výskumník naráža vo

všeobecnosti na nedostatok informácii. Kvalitatívne metódy sú svojou podstatou

a možnosťami priam ideálnou alternatívou pre pilotné štúdie a orientačný výskum.

Druhým dôvodom je naša náklonnosť ku kvalitatívnemu prístupu. Kritikou by v tomto

prípade mohol byť vedeckou obcou uznávaný názor, že voľba metódy je podriadená

skúmanej oblasti a výskumným otázkam ktoré z nej vychádzajú. Na proti tomu však

Strauss a Corbinová (1999) uvádzajú, že aj keď základným predpokladom je už vyššie

spomínaný fakt, že výskumná otázka by mala určovať metódu, väčšina ľudí sa orientuje na

kvantitatívny výskum. Takže napriek tomu, že skúmaná oblasť si žiada skôr kvalitatívny

prístup, položia si otázku tak, aby viedla k výskumu kvantitatívnemu. Iní výskumníci zase

môžu mať vďaka svojmu osobnému presvedčeniu, vzdelaniu a zameraniu sklony pozerať

sa na problémy z kvalitatívnej perspektívy. Otázky ktoré si kladú v rámci akejkoľvek

problémovej oblasti sú zaobalené v kvalitatívnej terminológii, pretože oni sa na problémy

inak pozerať nedokážu.

Naše sklony použiť kvalitatívny výskum súvisia aj s kontextuálnosťou (Miovský,

2006), ktorá je jednou zo základných charakteristík kvalitatívneho prístupu. Jej

zohľadnením zdôrazňujeme fakt, že v sociálnych vedách existuje len málo pravidiel, či

zákonitostí, ktoré by platili všeobecne, stopercentne a v akomkoľvek čase.

49

5.2 Ciele a predmet výskumu

Rapídny nárast internetových sociálnych sietí, ich popularita medzi mladými ľuďmi

a relatívne úspešné udržiavanie si stálych užívateľov v posledných rokoch poukazuje na

skutočnosť, že sa stali dôležitou súčasťou novodobej kultúry. V záujme pochopenia tohto

fenoménu je potrebné získať odpovede na celú škálu najrozmanitejších otázok, ktoré by

aspoň z časti priblížili príčiny, podmienky a okolnosti masového používania internetových

sociálnych sietí.

My sa v našej práci pýtame, prečo respondenti- vysokoškolskí študenti- používajú

internetovú sociálnu sieť Facebook. Na základe toho si kladieme za všeobecný cieľ

výskumu:

identifikovať kľúčové oblasti potreby používania sociálnej siete Facebook

zistiť, ako sa potreba používania Facebooku u respondentov menila od registrácie

až po súčasnosť

V súlade s hlavným výskumným cieľom si kladieme tieto parciálne ciele:

zistiť čo predchádzalo registrácii na sociálnej sieti Facebook

zistiť čo viedlo respondentov k dennému používaniu sociálnej siete Facebook

zachytiť zmenu potreby sociálnej siete Facebook- pokiaľ nastala

identifikovať výhody a nevýhody sociálnej siete Facebook z pohľadu respondentov

V súlade s výskumnými cieľmi sme si stanovili nasledujúce výskumné otázky

- čo respondentov viedlo k zaregistrovaniu sa práve na sociálnej sieti Facebook

- prečo respondenti používajú sociálnu sieť Facebook každý deň

- aké sú príčiny používania sociálnej siete Facebook

- ako sa zmenila potreba a spôsob používania sociálnej siete Facebook

- aké výhody a nevýhody sa respondentom spájajú so sociálnou sieťou Facebook

50

6 VÝSKUMNÁ VZORKA A METÓDY KVALITATÍVNEJ ČASTI

VÝSKUMU

6.1 Výskumná vzorka

Výskumnú vzorku tvorilo 7 respondentov. Kritériá pre ich výber sme určili nasledovne:

- denný užívateľ sociálnej siete Facebook

- vysokoškolský študent/ študentka denného štúdia

- momentálne prítomný na Slovensku a prístupný rozhovoru

Voľba internetovej sociálnej siete bola pomerne jednoduchá. Facebook je, ako sme už

viac krát spomenuli najrozšírenejšou sociálnou sieťou na svete. S počtom jeden milión

sedemstoštrnásťtisíc štyristo registrovaných užívateľov patrí k najobľúbenejším sociálnym

sieťam aj na Slovensku. Podľa výsledkov štatistického zisťovania (www.socialbakers.com)

je práve sociálna sieť Facebook najrozšírenejšia u užívateľov vo veku osemnásť až

dvadsaťštyri rokov, pričom táto veková skupina predstavuje z celkového počtu

registrovaných až tridsať šesť percent.

Vysokoškolskí študenti, ako skupina mladých ľudí so špecifickou hodnotovou

orientáciou, názormi, postojmi či štýlom života spadajú práve do tejto vekovej kategórie.

Používanie internetu je pre nich samozrejmosťou a len malá časť z nich nepoužíva niektorú

zo sociálnych sietí. Nájsť respondentov, ktorí by spĺňali výberové kritéria bolo teda

pomerne jednoduché. Prostredníctvom spolužiakov z vysokej školy sme oslovili ich

priateľov a známych, ktorí spĺňali kritéria a zároveň boli ochotní participovať na výskume

a poskytnúť nám interview. Rozhovory boli realizované v období december 2010 až

február 2011 a konečný počet respondentov a teda aj rozhovorov bol sedem. Výskumná

vzorka pozostávala z dvoch mužov a piatich žien. Priemerný vek respondentov bol 22

rokov (rozptyl 18-25)

Tab. č.1 Prehľad respondentov v kvalitatívnom výskume :respondent 1 2 3 4 5 6 7

Pohlavie Žena Žena Žena Žena Žena Muž Muž

Vek 22 23 18 25 22 23 24

Počet priateľov na FB ku dňu 20.3.2011

259 233 216 232 216 536 249

51

Metóda výberu výskumnej vzorky pri aplikácii kvalitatívneho prístupu nie je väčšinou

pevne daná a mení sa v priebehu štúdie. Žiadna metóda výberu pritom nie je exkluzívna.

Prakticky vždy sa jedná o kombináciu viacerých odlišných metód výberu (Charvát, 2004;

in Miovský, 2006). V našom výskume tomu nebolo inak.

6.2 Etické aspekty

Respondenti boli oboznámení s výskumnými otázkami a s informáciou, že rozhovory

budú ďalej analyzované prostredníctvom metódy zakotvenej teórie. Súhlasili

s transkripciou interview a následnou analýzou. Rozhovory boli z etických dôvodov po

prepise vymazané. Mená respondentov, ako aj konkrétne miesto konania konkrétneho

interview s konkrétnym respondentom zostáva v anonymite z dôvodu ochrany osobných

údajov.

6.3 Dátum, dĺžka trvania rozhovorov a prostredie v ktorom prebiehali

Respondent č.1.: 13.12.2010, 34min 50s

Respondent č.2.: 22.12.2010, 34min 22s

Respondent č.3.: 28.1.2011, 31min 13s

Respondent č.4.: 1.2.2011, 30min 19s

Respondent č.5.: 5.2.2011, 41min 15s

Respondent č.6.: 9.2.2011, 31min 10s

Respondent č.7.: 11.2.2011, 30min 12s

Prostredie bolo vo všetkých prípadoch pokojné a respondentom známe. Všetci

užívatelia Facebooku z ktorými sme mali príležitosť sa stretnúť pôsobili veľmi uvoľneným

dojmom a k výskumu pristupovali so záujmom. Azda jedinou výnimkou bola najmladšia

respondentka č.3, ktorá sa na začiatku obávala samotného rozhovoru („...ale ja fakt neviem

či budem vedieť odpovedať...“), no postupne stratila ostych a ďalej sa interview nieslo

v uvoľnenej atmosfére.

Z technického hľadiska je dôležité spomenúť najmä rozhovor s respondentom č.2,

ktorý sa konal v reštaurácii. Po asi minútovej skúške diktafónu (slová boli zreteľné) sme

52

začali rozhovor. V priebehu rozhovoru sa však miestnosť naplnila ľuďmi a niektoré úseky

interview boli rušené rozhovormi iných návštevníkov. V ďalších rozhovoroch sme kládli

na kvalitu prostredia ako aj vylúčenie rušivých vplyvov omnoho väčší dôraz.

6.4 Metódy zberu dát

Pri výskume sme použili neštruktúrované interview. Po celú dobu sme mali na zreteli

naše výskumné otázky a rozhovor podľa toho smerovali. Dôraz sme však kládli na

prirodzenosť konverzácie a jej plynulý a nenásilný priebeh.

Podľa Kurucza (2009) môžme silnú stránku neštruktúrovanej formy vidieť

predovšetkým v zohľadňovaní individuálnych rozdielov a zmien situácie. Takýto spôsob

vedie minimálne k bezprostrednosti rozhovoru, ktorá je pre kvalitu a aj validitu dôležitá.

Ako hovorí Miovský (2006), pri neštruktúrovanom interview nemáme dopredu

vytvorený plán v podobe štruktúry, ktorej by sme sa striktne držali. Pridržiavame sa najmä

hlavnej témy, prípadne si definujeme nosné okruhy interview. Na základe už skôr

popísaných všeobecných a parciálnych výskumných cieľov nám vyplynuli nasledovné

okruhy rozhovoru:

- vznik potreby registrácie na Facebooku

- zmena potreby používania Facebooku v kontexte času, a to čo na ňu vplývalo

6.5 Použité metódy

Zakotvená teória je teória induktívne odvodená zo skúmania javu, ktorý reprezentuje.

To znamená, že je odhalená, vytvorená a predbežne stanovená systematickým

zhromažďovaním údajov o skúmanom jave a analýzou týchto údajov. Preto sa

zhromažďovanie údajov, ich analýza a teória vzájomne dopĺňajú. Nezačína sa teóriou,

ktorá by bola následne overovaná. Najskôr sa začne skúmanou oblasťou a nechá sa vynoriť

to, čo je v tejto oblasti dôležité (Strauss, Corbinová; 1999).

Podľa Straussa a Corbinovej (1999) tvorba teórie vo svojej podstate implikuje

interpretáciu údajov, pretože údaje musia byť prevedené do pojmov (teda

konceptualizované). Medzi týmito pojmami je potrebné vytvoriť vzťahy tak, aby bolo

možné vytvoriť teoretické spodobnenie reality. Takej reality, ktorú nemôžeme nikdy úplne

poznať, môžeme ju vždy len interpretovať.

53

Cieľom metódy zakotvenej teórie je samozrejme vytvorenie teórie, ktorá verne

zodpovedá skúmanej oblasti a vysvetľuje ju.

6.6 Techniky analýzy dát

A, Kódovanie

Základnou technikou analýzy dát pri použití metódy zakotvenej teórie je kódovanie.

Pod pojmom kódovanie v kontexte zakotvenej teórie chápeme operácie, vďaka ktorým sú

zistené údaje analyzované, konceptualizované a znovu poskladané novými spôsobmi, čo je

ústredným procesom tvorby novej teórie (Miovský, 2006).

Poznáme tri typy kódovania: otvorené, axiálne a selektívne. Hranice, medzi

jednotlivými typmi kódovania majú však predovšetkým didaktický význam a v praxi je

bežné prechádzanie z jedného typu do druhého a opačne.

Otvorené kódovanie

Ide o prvú fázu procesu kódovania. Významové jednotky sú zložené z pojmov, ktoré

označujú jednotlivé udalosti (javy, pocity atď.). Kategória je trieda pojmov, ktorá vzniká

tým, že vzájomne porovnávame a triedime významové jednotky a v nich obsiahnuté pojmy

a snažíme sa zistiť, či prislúcha inému podobnému javu (ak sa v niečom významové

jednotky prekrývajú), alebo inému javu neprislúcha a tvorí teda samostatný odlíšiteľný

celok. Týmto spôsobom sú pojmy zoskupované do vyššieho rádu - do abstraktnejšieho

pojmu, ktorý nazývame kategória. Vlastnosti sú znaky, alebo charakteristiky prislúchajúce

kategórii. Dimenzie sú umiestnením takejto vlastnosti na nejakej škále. (Corbinová

a Strauss, 1999).

Axiálne kódovanie

Axiálne kódovanie je súborom postupov, na základe ktorých sú údaje po

otvorenom kódovaní znovu usporiadané prostredníctvom vytvárania spojení (väzieb)

medzi kategóriami. Tento zložitý induktívno-deduktívny proces prebieha v duchu

„paradigmického modela“ – kódovacej schémy, ktorá zahŕňa: A, príčinné podmienky →

B, jav→ C, kontext → D, intervenujúce podmienky → E, konanie → F, následky

(Corbinová a Strauss, 1999).

A, Príčinné podmienky – Udalosti, prípady, deje, ktoré vedú k výskytu nejakého javu

54

B, Jav – Ústredná myšlienka, udalosť, dej, prípad na ktorý sa zameriava súbor

zvládajúcich, alebo ovládajúcich konaní alebo interakcii, alebo ku ktorému má tento súbor

konania nejaký vzťah. Jav identifikujeme kladením otázok typu: Čoho sa údaje týkajú?

O čom je vlastne toto konanie alebo interakcia?,

C, Kontext – Konkrétny súbor vlastností, ktoré javu prislúchajú, tj. umiestnenie udalosti,

alebo prípadu tohto javu na dimenzionálnych škálach. Kontext predstavuje konkrétny

súbor podmienok, za akých sú uplatňované stratégie konania alebo interakcie.

D, Intervenujúce podmienky – Štruktúrne podmienky súvisiace so stratégiami konania,

alebo interakciami, ktoré javu prislúchajú. Uľahčujú, alebo naopak sťažujú stratégie,

použité v určitom kontexte.

E, Konanie/Interakcie – Stratégie vyvinuté k zvládaniu, ovládaniu, vykonávaniu alebo

reagovaniu na jav v určitom kontexte

F, Následky – Následky alebo výsledky konania/interakcie

Selektívne kódovanie

Tento typ kódovania súvisí s určením centrálnej kategórie (ide o jav, okolo ktorého sa

integrujú všetky ostatné kategórie) a procesom systematického uvedenia tejto kategórie do

vzťahu s ostatnými popísanými kategóriami.

Konečným výsledkom selektívneho kódovania je príbeh, ktorý je vlastne naratívne

poňatou deskripciou ústredného prooblému výskumu. Kostrou príbehu je chápaná jeho

konceptualizovaná forma.

55

7 VÝSLEDKY KVALITATÍVNEJ ČASTI VÝSKUMU

7.1 Otvorené kódovanie

V tejto časti sme zakódovali transkripcie rozhovorov a snažili sme za zachytiť

najdôležitejšie kategórie. Podľa Corbinovej a Straussa (1999) majú niektoré kategórie

tzv. pojmovú príťažlivosť, čo znamená, že k sebe viažu rôzne podskupiny pojmov,

respektíve subkategórii.

Nižšie uvádzame nami identifikované hlavné kategórie a ich subkategórie

spoločne s názorným ukotvením v dátach, a tiež aj s číslom respondenta, ktorému

daný výrok prislúcha:

(Poznámka: V tejto etape výskumu považujeme kategórie len za provizórne a viaceré sa môžu prekrývať.

Zároveň neuvádzame všetky subkategórie a ukotvenia v dátach z dôvodu rozsahu práce.)

________________________________________________________________________

Hlavné Kategórie Subkategórie Dáta

¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯

Potreba Facebooku Blízke sociálne okolie „Kamoška mi o tom

(PFB) rozprávala“(5)

Hovorila mi o tom staršia

sestra” (3)

Sebaprezentácia „ Pochváliť sa” (6)

Zvedavosť „Bola som proste zvedavá,

všetci o tom toľko hovorili…”

(1)

Médiá „Čítala som o tom v nejakom

časopise“ (2)

Popularita facebooku „Lebo to začalo byť populárne.

Všetci o tom hovorili.“ (3)

+ dôsledky používania FB (viď. nižšie)

56

Hlavné Kategórie Subkategórie Dáta

¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯

Dôsledky používania FB Priatelia +/- „Mám tam veľa kamošov.”(6)

Závislosť „Keď neviem bez niečoho

fungovať obmedzuje to“ (2)

„Je to internetová droga“ (6)

Využitie inej soc. siete „Dosť som bola na Pokeci

predtým.” (3)

„Ja som mala ICQ, to mi

úplne stačilo.” (5)

Názory o ľuďoch „No utvára to obraz o

človeku” (2)

+ Nevýhody (viď nižšie)

+ Výhody (viď nižšie)

Hlavné Kategórie Subkategórie Dáta

¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯

Nevýhody FB Zneužitie „Viem, že na FB je to všetko

(NFB) registrované a môžu to zneužiť

nejaké marketingové firmy,

tatistiky sa z to môžu robiť.“ (5)

Bez Non-verbálnej zložky „je to horšie ako osobná

komunikácia. Nevidím ako sa

tvári, ako naozaj reaguje“(3)

Závislosť (viď. vyššie)

Neaktívne využitý čas „No hlavne žerie more času

__________________________________________________________________

57

Hlavné Kategórie Subkategórie ...... Dáta

¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯

Výhody FB Mobilizácia ľudí „Dá sa tam zmobilizovať

(VFB) strašne veľa ľudí … “ (4)

Komunikácia zadarmo „Hlavne ušetrí veľa penazí”(4)

Rýchlosť Je najrýchlejšia a najlacnejšia”

(6)

Inšpirácia „Baví ma vidieť ako ľudia

žijú, akí sú. Veľa krát ma to vie

inšpirovať, alebo aj naopak

odrádzať od určitého konania.“

(2)

Forma relaxu „...alebo si chcem od práce

oddýchnuť a odreagovať sa a

pozriem čo sa deje na FB.“ (2)

„ Je to taký oddych“ (3)

Zásobáreň kontaktov „Ich mám naozaj preto, že

napríklad nemám na nich iný

kontakt a tu viem, že budú ...“

(7)

„Sú tam všetci” (5)

„Najväčšia zásobáreň

kontaktov” (1)

Zastihnuteľnosť „Veď kvôli tomu že sú tam

veľmi často online. Fakt sa ich

tam dá dobre zastihnúť (1)

_____________________________________________________________________

58

Hlavné Kategórie Subkategórie ...... Dáta

¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯

Spôsoby používania Získavanie informácii „… materiály do školy” (5)

Aktivita Statusy (1,2,3,4,5,6,7)

Komentáre (1,2,3,4,5,6,7)

Promoting a Inzercia (4,6)

Fotky (1,2,3,4,5,6,7)

Videá (1,2,3,4,5,6,7)

Sebaprezentácia/pochvala „Aby som sa pochválil ako nám

je krásne s priateľkou.” (2)

Čas (Č) Obdobie pred používaním FB

Začiatky používania FB

Po dvoch rokoch používania FB

7.2 Axiálne kódovanie

V etape axiálneho kódovania postupujeme pomocou už spomínanej schémy

ktorá zahŕňa: A, príčinné podmienky → B, jav→ C, kontext → D, intervenujúce

podmienky → E, konanie → F, následky. Použitie tohoto modelu nám umožní

o údajoch systematicky rozmýšľať a vzájomne ich spolu viazať zložitými spôsobmi.

Paradigmický model je len jeden, my však uvádzame v kontexte času tri modely

z dôvodu lepšej prehľadnosti našej interpretácie.

59

¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯

Model č.1. – Obdobie pred používaním FB

Príčinné podmienky: Blízke sociálne okolie

Médiá

Zvedavosť

Popularita FB

Jav: Potreba Facebooku (vznik)

Kontext: Čas (obdobie pred používaním FB )

Intervenujúce podmienky: Využívanie inej sociálnej siete (časté)

Vek

Konanie: Používanie FB (registrácia)

Následky: Spoznávanie FB – výhody, nevýhody, prví

Priatelia

Potreba Facebooku a príčiny jeho používania sa v kontexte času menia a niektoré

následky používania Facebooku sa stávajú v priebehu času príčinami tejto aktivity

(napr. závislosť).

60

¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯

Model č.2. – Začiatky používania FB

Príčinné podmienky: Blízke sociálne okolie

Médiá

Zvedavosť

Popularita FB

Komunikácia zadarmo

Swbaprezentácia

Jav: Potreba Facebooku (zmena)

Kontext: Čas (začiatky používania FB )

Intervenujúce podmienky: Využívanie inej sociálnej siete (časté)

Vek

Konanie: Používanie FB

Vysoká aktivita

Chatovanie – časté

Komentovanie – časté

Zverejňovanie statusov – časté

Zverejňovanie fotiek

Prezeranie fotiek

Promoting

Inzercia

Následky: Výhody FB

Nevýhody FB

Závislosť

FB priatelia pribúdanie

61

¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯

Model č.3. Po dvoch rokoch použvania FB

Príčinné podmienky: Blízke sociálne okolie

Médiá

Zvedavosť

Popularita FB

Komunikácia zadarmo

Sebaprezentácia

Závislosť

Výhody používania FB

Jav: Potreba Facebooku (zmena)

Kontext: Čas (po dvoch rokoch používania FB )

Intervenujúce podmienky: Využívanie inej sociálnej siete (zriedkavé)

Konanie: Používanie FB

Vysoká aktivita

Chatovanie – menej časté

Komentovanie – menej časté

Zverejňovanie statusov – menej časté

Zverejňovanie/prezeranie fotiek

Promoting

Inzercia

Následky: Výhody FB

Nevýhody FB

FB Priatelia – pribúdanie/ubúdanie

Závislosť

62

7.3 Selektívne kódovanie

V poslednej etape je potrebné vybrať kategóriu, ktorá je dostatočne abstraktná

nato, aby poňala všetko čo bude popísané v nasledujúcom príbehu. Táto kategória sa

teraz stáva centrálnou kategóriou a všetky ostatné kategórie uvádzame do vzťahu

k tejto centrálnej kategórii. V našom prípade je ňou Potreba používania Facebooku.

Potreba používania Facebooku, jej vznik a zmena v kontexte času

Vznik potreby registrácie na Facebooku je ovplyvnený mnohými faktormi, ktoré

sú veľmi individuálne. Niekto sa prihlásil na Facebook preto, že sa o ňom nazdával,

že je populárny, trendový a dotyčný cítil potrebu pridať sa k používateľom tejto

sociálnej siete. Iný prípad je, že sa vysokoškolák dočítal o novej komunikačnej sieti

Facebook v časopise, kedy môžeme pripísať jeho potrebu registrovať sa na tejto

internetovej sociálnej sieti vplyvu médií.

„Začalo to byť populárne. Všetci o tom hovorili.“ (Respondent č.3)

„Čítala som o tom v nejakom časopise, že sa tam dá nájsť každý, a že tam

môžem komunikovať s kamošmi.“ (Respondent č.2)

Takmer všetci respondenti sa však dozvedeli o Facebooku od priateľov,

kamarátov, známych či iných ľudí z blízkeho sociálneho okolia, ktorí ich v konečnom

dôsledku v najväčšej miere ovplyvnili pri rozhodnutí registrovať sa na tejto sociálnej

sieti.

„O Facebooku som sa dozvedela od kamarátov, spolubývajúca na internáte

rozprávala o Facebooku. Všetci rozprávali o Facebooku, že sú tam fotky

a tak.“ (Respondent č.1)

„Hovorila mi o tom strašia sestra, ale aj kamaráti. Hovorili, že to je niečo

ako taký vymakaný Pokec. (Respondent č.3)

„Asi mi nejaký kamarát o tom povedal.“ (Respondent č.4)

„Hovorili mi kamaráti, že sú tam.“ (Respondent č.7)

„Ja som mala ICQ a to mi úplne stačilo, ale keď ostatní o tom hovorili, že

tam musím byť, tak som sa prihlásila.“ (Respondent č.5)

63

Zaujímavé je, že Facebook oslovil jednak tých vysokoškolských študentov, ktorí

predtým využívali inú sociálnu sieť, ako aj tých čo v minulosti sociálne siete

nevyužívali. Hlavnú výhodu Facebooku oproti iným sociálnym sieťam vnímajú naši

respondenti v tom, že sú v kontakte s reálnymi ľuďmi s reálnymi menami z reálneho

života, ale hlavne „sú tam všetci“.

„ Ja som bola dosť na Pokeci predtým, ale Facebook je predsa len iný

a sú tam hlavne ľudia, z ktorými ma niečo spája.“ (Respondent č.4)

„Ja som mala ICQ a to mi úplne stačilo.“ (Respondent č.5)

„Ale predtým som vôbec nepoužívala iné komunikačné siete. Podľa popisu

sa mi FB zdal iný. A tiež sa mi páčilo to, že nefungoval ako zoznamka, ale že

sú tam obyčajní ľudia“ (Respondent č.2)

V tomto období ešte používatelia nemali priame skúsenosti s Facebookom a ich

poznatky o výhodách a nevýhodách tejto sociálnej siete boli nízke, respektíve

sprostredkované. Vzhľadom na hore popísané fakty respondenti vyplnili registračný

formulár, vytvorili si užívateľský profil a začali používať v súčasnosti

najpopulárnejšiu a najrozšírenejšiu sociálnu sieť na svete. Prezerali a pridávali si

fotografie, videá, statusy, komentáre, prípadne hrali on-line hry atď. Podľa ich slov

bola aktivita vysoká a trávili na Facebooku v porovnaní so súčasným stavom oveľa

viac času.

„Na začiatku, keď som bola na FB, tak som písala častejšie, ale to bol taký

boom. Zrazu som mala možnosť dať vedieť, že ma niečo potešilo alebo

nahnevalo, alebo že som sa stretla s niekým zaujímavým.“ (Respondent č.2)

„Na začiatku som to veľa riešil a veľa som si písal, teraz už nie“

(Respondent č.6)

„Predtým to bolo také nové, mal som tam priateľov, robil som si kvízy a

chatoval.... Predtým som tam bol stále.“( Respondent č.7)

„Aj ja som zo začiatku dávala statusy, že -dobrý obedík za mnou-

a podobne. Hrala som sa on-line hru, tam som strávila dosť času.“

(Respondent č.4)

„Mala som také divoké FB obdobie, keď som bola na FB úplne stále

a zdieľala som úplne všetko čo prežívam.“ (Respondent č.5)

64

„pred tým som statusy dávala, lebo som tam sedela často a sledovala som

tie statusy iných ľudí, laikovala (označenie, že sa im to páči) a

komentovala.“ (Respondent č.1)

Tento počiatočný „ošiaľ“ nadmernej aktivity spojený s narastaním počtu priateľov,

v jednom prípade dokonca nad hranicu 500 bol však len dočasný a aj výber facebookových

priateľov podliehal stále väčšej selekcii. Niektorí používatelia si dokonca priateľov

odoberali.

„Neviem, to bol taký ošiaľ na začiatku. To si každý klikal a pridával a ja

som si tak myslela, že to sa tak robí, že si každého pridávaš, tak som tie

žiadosti o priateľstvo iba odklikávala a potvrdzovala. A pokiaľ som ho

nemala úplne v nenávisti, tak som si ho teda dala. Ale postupne som si ich

aj odoberala.“( Respondent č.1)

„Už ma to trochu prešlo, už ma to baví menej. Predtým to bolo také

nové...“(Respondent č.7)

„Ale potom som si uvedomila že aká je to hlúposť. Na začiatku som

nevedela na akých princípoch to funguje, že si to môže pozrieť každý.

A postupne ako som sa s tým oboznamovala, a tiež videla ako tie statusy

t vyznievajú hlúpo, som sa rozhodla, že to takto nechcem.“(Respondent č.4)

Naši respondenti neprestali po čase navštevovať a používať Facebook a stále sa

prihlasujú denne. Avšak niektoré formy či spôsoby používania, ako aj ich frekvencia sa

vplyvom času (cca 2roky) výrazne zmenili. Naši respondenti podľa ich slov postupne

pridávali/zverejňovali stále menej statusov, komentovali výrazne menej príspevkov,

a taktiež chatovali s menej priateľmi. Iné spôsoby používania ale vykazovali/vykazujú

v kontexte času relatívnu stálosť. Patrí medzi ne prezeranie a zverejňovanie fotografií,

videí, chatovanie s blízkym sociálnym okolím, osveta, pracovné využitie- promoting

a nezisková/dobročinná činnosť– hľadanie domova psíkom z útulku.

„Ja predovšetkým zverejňujem práve informácie, ktoré sa týkajú toho.

Napríklad keď potrebujú nejaké psíky domov, alebo sa jedná o nejakú

zbierku na opustených psíkov.“ (Respondent č.4)

„Najviac riešim párty, ako promotér, riešim distribúciu reklamy- je

najrýchlejšia najlacnejšia. Nemusím tlačiť plagáty, vytvorím si iba pomocou

65

aplikácie „event“ udalosť kde dám dátum, klub. Takže to využívam aj

pracovne.” (Respondent č.6)

Prostredie sociálnej siete Facebook dáva tiež príležitosť zistiť informácie o iných

ľuďoch, o ich súkromnom živote, aktivitách a záujmoch. Práve informácie o ostatných

vzbudzujú u študentov stály záujem a je to jedna zo skutočností, ktoré robia Facebook

príťažlivým

„...je to to, čo je zaujímavé na tom celom. Fotky ľudí hovoria strašne veľa

vecí“ (Respondent č.3)

„Baví ma vidieť ako ľudia žijú, akí sú (Respondent č.2)

Hlavné výhody Facebooku, ktoré naši respondenti v dôsledku používania tejto

sociálnej siete objavili sú: rýchlosť, dostupnosť, zastihnuteľnosť a efektívna mobilizácia

ľudí. Niekto dokonca na Facebooku čerpá inšpiráciu a takmer pre každého je to určitá

forma relaxu.

„Veď kôli tomu že sú tam veľmi často online. Fakt sa ich dá dobre zastihnúť

práve na FB. Tí ľudia sú tam fakt často“ (Respondent č.1)

„Dá sa tam zmobilizovať strašne veľa ľudí … “( Respondent č.4)

„Je to najrýchlejšia a najlacnejšia komunikácia” (Respondent č.6)

To akí sú tam ľudia ma veľa krát vie inšpirovať, alebo aj naopak odrádzať

od určitého konania.“ (Respondent 2)

„Je to taký oddych“ (Respondent č.3)

Ako jedna z najčastejšie spomínaných výhod z pohľadu vysokoškoláka je to, že

Facebook je najväčšia zásobáreň kontaktov.

„niečo ako dokonalejší telefónny zoznam v mobile, adresár“

(Respondent č.7)

„A sú tam všetci známi...keby to chcem niekomu odporučiť, ani nemám

komu.“ (Respondent č.6)

Mnoho študentov získava prostredníctvom Facebooku informácie ohľadom školy.

Vďaka Facebooku majú ľahký prístup napríklad k študijným materiálom a taktiež môžu

jednoduchým spôsobom komunikovať o škole s ostatnými študentami.

„Napríklad my máme vlastnú skupinu ako trieda, a tam si

66

vymieňame materiály na skúšku, ťaháky, skriptá a tak.

(Respondent č.2)

„Dosť komunikujeme o škole práve na Facebooku. Čo sa týka školy dosť mi

to pomohlo.“(Respondent č.7)

Takiež umožňuje komunikáciu a sprostredkovanie či výmenu informácii zadarmo.

„Hlavne ušetrí strašne veľa penazí“ (Respondent č.5

„Tých peňazí čo som predtým pretelefonovala, teraz sú tam fakt všetci a je

to zadarmo, to je super“ (Respondent č.3)

Viacero študentov tiež priznalo, že ich činnosť na Facebooku je akousi formou

prezentácie ich vlastnej osoby a ich sociálneho života. Práve možnosť ukázať ostatným

prostredníctvom fotografii, videí či statusov ako žijú a s kým sa stretávajú robí

z Facebooku zaujímavé prostredie

„Sám pre seba by som to nerobil. Často dávam zdieľať hudbu, to čo

sa mi páči to čo mám rád aby to videli aj ostatní.“(Respondent č.6)

„Keď niečo nové zažijem, alebo si kúpim a som na to pyšná, alebo šťastná

tak to tam dám, nato je to super.“ (Respondent č.6)

Tieto výhody, ako dôsledky používania Facebooku sa v konečnom dôsledku stávajú

príčinami opätovného prihlasovania sa a aktivity na Facebooku. Podobnú paralelu

z hľadiska kauzality nachádzame aj v nevýhodách používania Facebooku, ktoré boli

respondentmi identifikované a nami zakotvené. Konkrétne sa to týka závislosti, ktorá sa

objavila ako dôsledok používania Facebooku, pričom dnes sa ukazuje ako jedna z jeho

bazálnych príčin.

„Keď neviem bez niečo fungovať, obmedzuje to“ (Respondent č.2)

„Je to internetová droga“ (Respondent č.6)

„Ale je to aj taká rutina, veď preto som tam toľko veľa, normálne som si

nato zvykla. Si priznávam, že som závislá.“(Respondent č.3)

67

8 DISKUSIA

Pri porovnávaní výsledkov kvalitatívneho výskumu s dostupnou, prevažne zahraničnou

literatúrou sa objavilo niekoľko podobností a prepojení. Na nasledujúcich riadkoch

uvádzame vybrané a najzaujímavejšie výsledky, ktoré podporujú aj slová a vyjadrenia

autorov zaoberajúcich sa danou problematikou.

Sociálna sieť Facebook je definovaná ako sieť zameraná primárne na podporu,

udržiavanie a upevnenie existujúcich off-line väzieb a stretávanie sa s novými ľuďmi je tu

až druhoradé (Boydová, Ellisonová, 2007). Naši študenti vnímali ako hlavnú výhodu práve

skutočnosť, že môžu byť v kontakte a komunikovať s ľuďmi z reálneho života, s ľuďmi

ktorých identitu poznajú. Reálny svet prenesený do virtuálneho prostredia je jedna z vecí,

ktoré robia Facebook atraktívnym a v porovnaní s existujúcimi sociálnymi sieťami, ktoré

používali študenti v minulosti aj výnimočným. „Podľa popisu sa mi zdal Facebook iný,

páčilo sa mi, že nefungoval ako zoznamka, ale že sú tam obyčajní ľudia (Respondent č.2).

Ale ako ďalej uvádzajú Boydová a Ellissonová (2007), existujúce osobné vzťahy

nemusia byť výhradne pevné. Zvyčajne užívateľov spája určitý spoločný prvok, na základe

ktorého sa stanú on-line priateľmi. Aj v našom prípade nie sú užívatelia, ktorých si študenti

pridávajú medzi „priateľov“ výlučne ľudia z ich blízkeho sociálneho okolia. Vo viacerých

prípadoch ich študenti vnímajú len ako určitý kontakt, rovnako ako v prípade kontaktu

v mobilnom telefóne. Vďaka Facebooku majú takto vytvorený akýsi adresár, ktorý

v prípade potreby kedykoľvek použijú. „Stále tam mám ľudí s ktorými nekomunikujem, ale

v budúcnosti by som ich mohla potrebovať“ (Respondent č.3). „Facebook je taký adresár

kontaktov s množstvom zaujímavých doplnkov“ (Respondent č.3)

Danah Boydová (2008) hovorí, že v súčasnosti sú internetové sociálne siete jedinečnou

príležitosťou pre sebaprezentáciu. Osobný profil sa stal zásadným prvkom sociálnej

skúsenosti v prostredí sociálnych sietí. Viacero študentov, ktorí nám poskytli rozhovor

pripustilo, že prostredníctvom zverejňovania statusov, osobných fotografií a videí

predostierajú časť svojho života ostatným, pričom to robia dobrovoľne a so záľubou. Teší

ich, keď sa zverejňovaný obsah ostatným užívateľom páči. „...kamarátom zdieľam moje

fotky, aby videli ako sa mám a čo som zažila. Je to spôsob ako o sebe niečo

povedať“(Respondent č.5), „Napríklad, keď dám nejaký status, alebo hudbu a ľuďom sa to

páči a komentujú to, spôsobuje mi to radosť“ “(Respondent č.6).

68

Nielen sebaprezentácia vlastnej osoby robí z Facebooku také príťažlivé prostredie.

Počítačová bezpečnostná firma Palo Alto Networks (www.socialpack.com) uvádza, že

takmer osemdesiat osem percent on-line aktivít užívateľov tejto siete tvorí práve

kontrolovanie a preverovanie činnosti ostatných užívateľov. Aj keď v reálnom živote sa

sledovanie činnosti ostatných ľudí považuje za nemiestne, v prostredí internetových

sociálnych sietí je táto činnosť výrazne podporovaná a prirodzená. Životy iných vzbudzujú

u užívateľov záujem a inak tomu nebolo ani v našom prípade. Všetci študenti si pozerajú

s obľubou fotky a aj samotné profily svojich priateľov. Dáva im to možnosť získať

množstvo informácii, ku ktorým by sa za „normálnych“ okolností nedostali, ale tiež je to

pre nich akási forma zábavy. „...niekedy si pozriem aj profil, keď potrebujem niečo zistiť,

alebo tak. Ale hlavne fotky“ (Respondent č.4), „...samozrejme, že si pozerám aj fotky. Veď

to je to zaujímavé na tom celom“. (Respondent č.2), „Pozerám si fotky keď sa nudím, alebo

keď vidím niečo zaujímavé. Aj profil si pozriem keď sa nudím. No normálne tak trávim čas

niekedy.“(Respondent č.3). No záujem nevzbudzujú len užívatelia, ktorí patria medzi

„priateľov“ študentov, ale aj úplne neznámi ľudia. „stáva sa mi, že si uvedomím, že si už

pätnásť minút pozerám vlastne úplne cudzie fotky“ (Respondent č.1). Zvedavosť je predsa

len prirodzená ľudská vlastnosť, a práve vďaka Facebooku je možné ju do veľkej miery

uspokojiť.

On-line prezentácia je komplex činností, ktoré súvisia s celkovou formou prezentácie

jednotlivcov. To akých má užívateľ priateľov, záujmy, aké statusy, komentáre a fotografie

zverejňuje, môže o jeho osobe veľa vypovedať (Counts, Stehner 2009). Obsah, ktorý

dotyčný užívateľ uverejní je následne interpretovaní a hodnotení ostatnými. Všetci naši

študenti uviedli, že prezentované fotografie, komentáre a statusy užívateľov ich do určitej

miery ovplyvňujú a na ich základe si o nich čiastočne utvárajú názor. „Strašne veľa

vypovedá čo tam vôbec má a koľko tam toho dáva. Veľa krát si myslím o nich svoje“

(Respondent č.7, „...statusy hovoria strašne veľa. Keď niekto prehnane statusuje, alebo

keď musí s ľuďmi zdieľať každú sekundu svojho života, tak si dosť o ňom napravujem

mienku“ (Respondent č.5). Podľa Countsa a Stehnera (2009), majú v skutočnosti pri

hodnotení atraktivity sebaprezentácie určujúcu rolu zverejnené fotografie a voľne

pridávané textové komentáre „najviac sa dá zistiť asi zo statusov, ale aj z fotiek

samofotiacich pózerských sa ľudí“(Respondent č. 1).

Internetové sociálne siete sa objavili skutočne len pred niekoľkými rokmi. Spolu s ich

masovým užívaním sa však v súvislosti s nimi už začalo hovoriť aj o závislosti, ktorú

môžu spôsobovať. Osuagwuová (2009) ju označuje ako novodobé psychické ochorenie

69

charakteristické závislosťou na on-line interakcii, alebo na on-line „priateľoch“. Viacerí

z našich respondentov bez okolkov a bez toho, že by sme sa ich na to pýtali uviedli, že si

na Facebook vytvorili návyk a cítia sa byť závislí. „ale je to aj taká rutina, veď preto som

tam toľko veľa, normálne som si nato zvykla. Si priznávam, že som závislá“ , „Zo začiatku

som na to nadával a postupne sa to stalo mojou závislosťou“(Respondent č.7),

Popisované skutočnosti boli identifikované ako jedny z príčin, ktoré majú za následok

každodenné prihlasovanie užívateľov a opätovnú potrebu používania internetovej sociálnej

siete Facebook. Okrem vyššie spomenutých boli nami identifikované aj ďalšie silné

stránky, ktoré robia danú sociálnu sieť atraktívnou, a taktiež prispievajú k jej častému

používaniu u študentov. Patria medzi ne rýchlosť, dostupnosť, efektívna mobilizácia ľudí,

ich zastihnuteľnosť a v neposlednom rade skutočnosť, že je tam obrovské množstvo

užívateľov. „Veď kvôli tomu, že sú tam veľmi často on-line. Fakt sa ich dá dobre zastihnúť

práve na FB. Tí ľudia sú tam fakt často“ (Respondent č.1), „A sú tam všetci známi...keby

to chcem niekomu odporučiť, ani nemám komu.“ (Respondent č.6).

Je potrebné tiež spomenúť, že aktivita na Facebooku je pre študentov určitá forma

odpočinku a relaxu, prípadne určitý spôsob ako vyplniť čas, keď sa podľa ich vlastných

slov nudia. „Niekedy som na tom FB, len preto, že sa nudím a klikám a pozerám čo nové

a neviem čo by som už robil. Som tam a zabíjam tým čas, more času“ (Respondent č.6).

Z pohľadu vysokoškolských študentov ako špecifickej skupiny mladých ľudí je

požívanie sociálnej siete výhodné hneď z niekoľkých dôvodov. Naši respondenti oceňujú

predovšetkým rýchlosť získavania informácii týkajúcich sa štúdia. Väčšina študentov

využíva na Facebooku špeciálne vytvorenú stránku odboru, ktorý v rámci vysokej školy

navštevujú, a kde si navzájom vymieňajú študijné materiály, podklady ku skúškam či

informácie ohľadom prednášok a konzultačných hodín. Prostredníctvom Facebooku môžu

veľmi rýchlo komunikovať so spolužiakmi a jednoducho si vymieňať potrebné informácie.

V tomto smere oceňujú predovšetkým rýchlosť a ľahkú zastihnuteľnosť ostatných

užívateľov. Facebook hodnotia z tohto hľadiska ako jeden z dôležitých informačných

zdrojov a výbornú študijnú pomôcku, vďaka ktorej je ich štúdium jednoduchšie. „dá sa

rýchlo zmobilizovať a informovať veľa ľudí naraz. Dá sa rýchlo dozvedieť o skúškach,

vymieňať materiály“ (Respondent č.3), „Funguje ako informačný zdroj. Fakt je, že si tu

vymeníme info o konzultačných hodinách a knihách“ (Respondent č.5), „Dosť komunikuje

o škole práve na Facebooku. Čo sa týka štúdia, veľa mi to pomohlo“ (Respondent č.7).

V súlade s našim ďalším výskumným cieľom, ktorým bolo zistiť, ako sa potreba

používania Facebooku u respondentov menila od registrácie až po súčasnosť sme si

70

položili niekoľko otázok, na ktoré sme sa pokúsili nájsť odpoveď. Bohužiaľ naše tvrdenia

nemôžme oprieť o žiadne teoretické východiská, a to z dôvodu, že sme v tuzemskej ani

zahraničnej literatúre nenašli výskum, ktorý by sa zaoberal problematikou zmeny

správania užívateľov sociálnych sietí v kontexte času. Tento fakt pripisujeme čiastočne aj

tomu, že sociálne siete si získali obľubu u mladých ľudí naozaj iba v posledných rokoch

a výskumy sa skôr orientujú na deskripciu samotného javu a jeho pozitívneho

a negatívneho vplyvy na správanie a konanie užívateľov. Nám výsledky nášho výskumu

však určitú zmenu v správaní a aktivitách študentov naznačujú. Na nasledujúcich riadkoch

predkladáme interpretáciu získaných údajov.

Dôvody, ktoré viedli študentov k zaregistrovaniu sa na sociálnej sieti Facebook boli

rôzne. Vo väčšine prípadov však mali spoločného menovateľa, ktorým bolo ich blízke

sociálne okolie. Práve názory a popudy zo strany rodinných príslušníkov či priateľov

a známych vyvolali v študentoch zvedavosť a boli najvýraznejším podnetom, ktorý ich

viedol k potrebe registrácie na Facebooku. Okrem sociálneho okolia tu tiež zohrala určitú

úlohu aj skutočnosť, že sa Facebook stával čoraz populárnejší, všade sa o ňom hovorilo

a byť na Facebooku sa stalo jednoducho trendom. A študenti sa prihlasovali bez ohľadu na

to či už mali predošlú skúsenosť s inými internetovými sociálnymi sieťami, alebo nie.

Počiatočná „facebooková“ aktivita bola podľa slov všetkých študentov naozaj vysoká.

Bolo to nové prostredie, ktoré ponúkalo mnoho interaktívnych možností. A naši

respondenti ich v hojnej miere využívali. Vypĺňali si profily, niekoľkokrát denne

zverejňovali statusy, zdieľali fotografie, pridávali sa do skupín, alebo hrali on-line hry.

Počet „priateľov“ sa zvyšoval zo dňa na deň a naši respondenti dokázali stráviť na

Facebooku aj niekoľko hodín denne. Postupom času (cca 2 roky) sa však ich aktivita

znižovala a v porovnaní s minulosťou je tá súčasná značne obmedzená. Študenti dnes

využívajú Facebook prevažne na komunikáciu s najbližšími priateľmi, pridávajú

a prezerajú si fotografie a prípadne, ako sme už spomínali vyššie- komunikujú a získavajú

informácie týkajúce sa štúdia. Pri výbere priateľov sú už opatrnejší a sami si začali

uvedomovať negatívne stránky, ktoré sa s používaním Facebooku viažu. Čo sa týka

samotných negatív, naši respondenti sa zhodli na skutočnosti, že im Facebook veľa krát

berie hlavne čas a v mnohých prípadoch by sa radšej mohli venovať iným aktivitám.

Študenti tiež neboli spokojní s tým, že sa na Facebooku uchovávajú všetky informácie,

ktoré boli kedy zverejnené, a rovnako sa viacerým nepáčilo, že určité ich údaje môžu byť

poskytované pre marketingové účely. Vyskytol sa taktiež názor, že informácie zverejnené

v profile by mohli byť problémom v prípade, že by ich videl potenciálny zamestnávateľ.

71

Na jednej strane študenti v priebehu času prehodnotili a zmenili svoje správanie

v prostredí tejto sociálnej siete, no navštevovať ju neprestali. Aj keď tam trávia menej času

a nie sú natoľko aktívni, stále sa prihlasujú na Facebook denne. Výhody uvedené vyššie

u nich ešte stále prevyšujú nad nevýhodami, ktoré boli uvádzané v oveľa menšej miere.

Študenti si jednoducho sociálnu sieť Facebook prispôsobili vlastným potrebám, svoju

aktivitu na nej selektujú- a to aj napriek tomu, že sami seba označili vo viacerých

prípadoch ako závislých- a v súčasnosti ju vnímajú prevažne ako zdroj kontaktov,

informácii a relaxu.

Na tomto mieste kladieme dôraz na potrebu ďalších výskumov týkajúcich sa

problematiky internetových sociálnych sietí. Z nášho pohľadu preto, že ešte nebola

dosiahnutá potrebná teoretická saturácia, ktorá je pre celistvosť zakotvenej teórie žiadúca,

a to aj napriek tomu, že výpovede respondentov sa v mnohom zhodovali a opakovali.

Z objektívneho hľadiska je potrebné zaoberať sa danou tematikou z toho dôvodu, že ide o

novodobý fenomén, a aj keď je súčasťou našej kultúry relatívne krátko, o to väčší potenciál

v sebe môže skrývať

Pri ďalších výskumoch by mohlo byť zaujímavé skúmať potrebu používania

Facebooku, respektíve iných sociálnych sietí, z hľadiska rôznych vekových skupín.

Predpokladáme, žeby sa mohol ukázať relatívne vysoký rozdiel v aktivite, činnostiach ako

aj v samotných dôvodoch používania sociálnej siete u študentov základných, stredných

a vysokých škôl, a rovnako by tomu bolo aj v prípade ľudí v produktívnom či dokonca

postproduktívnom veku. Užívatelia každej z vymenovaných skupín majú špecifické

potreby tykajúce sa sociálnych väzieb či pracovných a voľno-časových aktivít, ktoré by sa

mohli odraziť v spôsobe a potrebe využívania sociálnych sietí.

7.1 Limity výskumu

Pokladáme za dôležité spomenúť taktiež limity výskumu, ktorých sme si vedomí,

a ktoré do určitej miery vplývajú na charakter práce.

Jedným z prvých limitov výskumu je práve teoretická saturácia, ktorú sa nám síce

podarilo čiastočne dosiahnuť, no stále ju nie je možné považovať z vedeckého hľadiska za

dostačujúcu. Teoretickou saturáciou sa tu myslí, že pri procese analýzy dát dôjde

k situáciu, že ďalej získané dáta by už nepriniesli nič nové. Jednoducho by sa nám stále

znova a znova objavovalo to, čo už bolo zistené. V prípade našej práce by bolo

72

samozrejme vhodné uskutočniť ďalšie rozhovory, a to preto aby boli identifikované a

pokryté všetky možné príčiny a podmienky vplývajúce na potrebu používania sociálnej

siete Facebook.

Ďalší limit sa týka výskumníkových odborných zručností, ktorou by mohla byť ešte

nedozretá teoretická citlivosť, kedy začínajúci kvalitatívny výskumník ešte nie je schopný

nazerať na problematiku dostatočne analyticky (Kurucz, 2009).

Samozrejme jedným z limitov je aj samotný charakter kvalitatívneho prístupu, kedy sa

výskumník identifikuje so skúmaným predmetom a interpretácia výsledkov je subjektívna.

73

ZÁVER

V diplomovej práci sme sa venovali téme internetových sociálnych sietí, ktoré si za

posledné roky získali obľubu u stoviek miliónov užívateľov na celom svete. V úvode práce

sme sa zamerali na popis informačnej spoločnosti a s ňou súvisiacej zmeny v

rámci komunikačných technológií a v samotnej komunikácií. Priniesli sme stručnú

charakteristiku sociálnych sietí, pričom sme sa zamerali na vybrané aspekty, ktoré by

mohli byť dôvodom neobyčajného záujmu predovšetkým zo strany mladých ľudí.

Venovali sme však aj odvrátenej strane tohto fenoménu.

Hlavným cieľom práce bola identifikácia kľúčových oblastí potreby používania

internetovej sociálnej siete Facebook, ktorá je najrozšírenejšou sociálnou sieťou na svete.

V našom prípade sme potrebu používania zisťovali u skupiny siedmych vysokoškolských

študentov, ktorí boli zároveň dennými užívateľmi tejto siete. Pri riešení problematiky sme

použili kvalitatívny prístup a ako metódu získavania dát sme zvolili neštruktúrované

interview. Nadobudnuté dáta sme ďalej analyzovali metódou zakotvenej teórie,

prostredníctvom ktorej sme identifikovali určitú zhodu v príčinách a podnetoch

vplývajúcich na potrebu a používanie danej sociálnej siete

Ako výhodu, a zároveň aj hlavnú príčinu používania sociálnej siete Facebook môžeme

v našom prípade považovať možnosť kontaktu a komunikácie s ľuďmi z reálneho života.

Študentom slúži v tomto prípade Facebook ako akýsi adresár kontaktov priateľov a

známych, ktorý môžu v prípade potreby kedykoľvek použiť.

Dôležitým prvkom sociálnej siete je tiež možnosť sebaprezentácie, ktorá sa pre

dnešných mladých ľudí stala prirodzenou súčasťou ich sociálneho života, pričom je táto

možnosť v prostredí Facebooku v značnej miere využívaná. S rovnakým záujmom tiež

pozorujú a hodnotia aktivitu ostatných užívateľov. To akou formou a spôsobom sa užívateľ

prezentuje môže v mnohých prípadoch ovplyvňovať názor, ktorí si na neho užívatelia

vytvárajú.

Prostredie sociálnej siete je študentmi využívané aj ako miesto, kde sa môžu

odreagovať a zabudnúť na povinnosti. Je pre nich akousi formou trávenia voľného času.

Pre našich respondentov sa stal Facebook prirodzenou súčasťou života, pričom u viacerých

študentov až do takej miery, že sami seba označili za závislých.

74

Z hľadiska vysokoškolského štúdia bol Facebook hodnotený ako jeden z dôležitých

informačných zdrojov a výborná študijná pomôcka, pričom študenti ocenili predovšetkým

rýchlosť a jednoduchosť výmeny informácií.

V súlade s ďalším cieľom práce sme sa snažili zistiť, ako sa potreba používania

Facebooku u respondentov menila od registrácie až po súčasnosť. Zaznamenali sme zmenu

v aktivite a aj v spôsobe, akým študenti sociálnu sieť Facebook využívali bezprostredne po

registrácii a aká je situácia v súčasnosti, približne po dvoch rokoch užívania. V porovnaní s

minulosťou, kedy trávili študenti na Facebooku aj niekoľko hodín denne a ich aktivita bola

skutočne vysoká, dnes ho využívajú prevažne ako zdroj kontaktov, informácii a ako

miesto, kde sa môžu odreagovať. Študenti priznávajú, že používanie internetovej sociálnej

siete Facebook síce nie je bezvýhradne nutné, no v mnohých prípadoch je im nápomocné

a stalo sa prirodzenou súčasťou ich každodenného života.

Veríme, že nami predkladaná práca aspoň z časti priblíži problematiku internetových

sociálnych sietí a ich používania u mladých ľudí. Zároveň dúfame, že bude minimálne

inšpiráciou pre ďalšie podobne zamerané výskumy, ktoré sú v prípade novodobých

spoločenských fenoménov- akým sociálne siete bezpochyby sú- potrebné, ba dokonca až

žiadúce.

75

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:

AUGUSTYNIAK, Ewa. 2006. Nowe sposoby komunikaci i wsółpracy. In: Społeczeństwo

informacyjne: aspekty funkcjonalne i dysfunkcjonalne. Kraków: Wydawnictwo

Uniwersytetu Jagiellońskego, 2006. 552 s. ISBN 10 978-83-233-2237-5.

BERGHMAN Shawn at all. 2003. Millennials, narcissism, and social networking: What

narcissists do on social networking sites and why. In: Personality and Individual

Differences. [online]. Vol. 50, no 5 [cit. 2003-01-10]. Dostupné na:

<http://www.shockmd.com/2011/03/02/why%20do-narcissist-use-social-networking-

sites/>

BOYD, Danah. 2006. The Significance of Social Software. Blog Talk Reloaded.

[online]. Vienna, Austria, 2006. [cit. 2011-12-02]. Dostupné na:

<http://www.danah.org/papers/BlogTalkReloaded.html>

BOYD, Danah. 2008. Why Youth Social Network Sites: The Role of Networked Publics in

Teenage Social Life. In: Youth, Identity, and Digital Media. [online]. Cambridge, MA:

The MIT Press, 2008. 119–142 p. [cit. 2011-21-02]. Dostupné na:

<http://www.mitpressjournals.org/doi/pdf/10.1162/dmal.9780262524834.119>

BOYD, Danah - ELLISON, Nicole. 2007. Social Network Sites: Definition, History, and

Scholarship. In: Journal of Computer-Mediated Communication . [online]. 2007, 13(1),

article 11.[cit. 2011-04-02]. Dostupné na:

<http://jcmc.indiana.edu/vol13/issue1/boyd.ellison.html>. ISSN 1083-6101

BUFFARDI, Laura – CAMPBELL, Keith. 2008. Narcissism and Social Networking Web

Sites. In: Personality and Social Psychology Bulletin [online]. 2008. vol. 34 no. 10

[cit. 2011-19-02]. Dostupné na:

<http://www.sakkyndig.com/psykologi/artvit/buffardi2008.pdf>. p. 1303-1314

76

CASTELLS, Manuel. 2000. The rise of the network society. [online]. Wiley-Blackwell,

2000. 594 p. [cit. 2011.13.02] ISBN 978-1-4051-9686-4. Dostupné na:

<http://books.google.com/books?id=bHsdJWuM3X0C&printsec=frontcover&dq=CASTE

LLS,+Manuel.+The+rise+of+the+network+society.>

COUNTS, Scott – STECHER, Kristin. 2009. Self-Presentation of Personality During

Online Profile Creation. Proceedings of the Third International Conference on Weblogs

and Social Media [online]. 2009. [cit. 2011-13-02]. Dostupné na:

<http://www.aaai.org/ocs/index.php/ICWSM/09/paper/viewPaper/156>

DONATH, Judith. 2009. Signals in social supernets. In: Journal of Computer-Mediated

Communication. [online]. 2009. 13(1), article 12. [cit. 2011-08-02]. Dostupné

na:<http://jcmc.indiana.edu/vol13/issue1/donath.html>

DZIEDZIC, Beata. 2009. Kultura Społecznosci siecowej. In: Społeczeństwo informacyjne:

aspekty funkcjonalne i dysfunkcjonalne. Kraków: Wydawnictwo Uniwersytetu

Jagiellońskego, 2006. 552 s. ISBN 10 978-83-233-2237-5.

Facebook Voyeurism Poses Great Security Risk . [online]. 2010. [cit. 2011-08-03].

Dostupné na: <http://www.socialpacks.com/2010/10/22/facebook-voyeurism-poses-great-

security-risk/>

FREEMAN, Linton. 2004. The development of social network analysis: A study in The

sociology of sience. [online]. BC Canada : Empirical Press Vancouver, 2004. 205 p. ISBN

1-59457-714-5 [cit. 2011-08-03]. Dostupné na: http://aris.ss.uci.edu/~lin/book.pdf

GALLAUGHER, John. 2009. Peer Production, Social Media, and Web 2.0. [online].

2009. 39 p. [cit. 2011-14-02]. Dostupné na:

<http://www.gallaugher.com/Web%202%20and%20Social%20Media.pdf>

GIDDENS, Antony. 2000. Sociologie. 1.vyd. Praha : Argo, 2000. 596 s. ISBN 80-7203-

124-4

77

GOBAN-KLAS, Tomasz. 2006. Europejskie społeczeństwo informacyjne w unijnej

polityce regionalnej. Nierówności i szanse. In: Społeczeństwo informacyjne: aspekty

funkcjonalne i dysfunkcjonalne. Kraków: Wydawnictwo Uniwersytetu Jagiellońskego,

2006. 552 s. ISBN 10 978-83-233-2237-5.

GROSS, Ralph – ACQUISTI, Alessandro. 2005. Information Revelation and Privacy in

Online Social Network. ACM Workshop on Privacy in the Electronic Society

[online]. Virginia, 2005. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:

<http://www.heinz.cmu.edu/~acquisti/papers/privacy-facebook-gross-acquisti.pdf>

HERBERT, William. 2010. Exhibitionism and Voyeurism. Workplace Consequences of

Electronic Exhibitionism and Voyeurism. New York State Public Employment Relations

Board, 2010. ISBN 978-1-4244-7776-0, p. 300 – 308.

Internet social networking – distinguishing the phenomenon from its manifestations in web

sites. In: 17th European conferenceon information systém. [online]. 2009. ECIS2009-

0647.R1 [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:

<http://www.ecis2009.it/papers/ecis2009-0647.pdf>

JAMAN, Arsad – COLE, Melisa. 2008. Rethinking privacy in social networks: A case

study of Beacon. [cit. 2011-09-02]. 2008. Dostupné na:

<http://bura.brunel.ac.uk/bitstream/2438/4109/3/Fulltext.pdf>

JOINSON, Adam. 2008. Looking at, Looking up or Keeping up with People? Motives and

Use of Facebook. In: Proceedings of the 26th Annual SIGCHI Conference on Human

Factors in Computing Systéme. [online]. Florence, Italy, 2008. 1027-1036 pp. [cit. 2011-

22-02]. Dostupné na <http://people.bath.ac.uk/aj266/pubs_pdf/1149-joinson.pdf>

KEETER, Scott -TAYLOR Paul. 2009. The Millennialls. A Portrait of Generation Next.

Confident. Connected. Open to Change. [online]. 2010. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:

http://pewsocialtrends.org/files/2010/10/millennials-confident-connected-open-to-

change.pdf

78

KOLLÁNYI, Bence at al. 2007. Social networks and the network society. [online].

2007. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:

http://www.ittk.hu/netis/doc/ISCB_eng/04_MKSZ_final.pdf

KOVÁČOVÁ, Erika. 2009. Virtuálna realita versus off-line svet. In: Masmediálna

komunikácia a realita. Trnava: Univerzita Cyrila a Metoda, 2009. 570 s. ISBN 978-80-

8105-124-1

KUCHÁR, Martin. 2011. Počet používateľov Facebooku prekročil 600 miliónov. [online].

2011. [cit. 2011-12-02]. Dostupné na: <http://www.zive.sk/pocet-pouzivatelov-facebooku-

prekrocil-600-milionov/sc-3-a-292231/default.aspx> ISSN 1335-860X

KURUCZ, Ján. 2009. Motivácia k horolezectvu a jej kvalitatívna analýza. Nitra:

Univerzita Konstantina Filozofa, 2009. 68 s.

KYŠKA, Roland. 2010. Všetci sme nahí na facebooku. Forza music spol. s.r.o., 2010. 147

s. ISBN 978-80-89359-24-0.

LAMPE, Cliff – ELLISON, Nicole – STEINFIELD, Charles. 2007. A familiar Face(book):

Profile elements as signals in an online social network. [online]. New

York: ACM Press, 2007. [cit. 2011.16.02.]. ISBN: 9781595935939. Dostupné na:

<http://www.mendeley.com/research/familiar-facebook-profile-elements-signals-online-

social-network-8/>

LÁSZLÓOVÁ, Klaudia 2010. Zakladateľ Facebooku je na návšteve Číny. Krajiny,

ktorá ho nepovoľuje. [online]. 2010. [cit. 2011.02.11.] Dostupné na:

<http://www.zive.sk/zakladatel-facebooku-je-na-navsteve-ciny-krajiny-ktora-ho-

nepovoluje/sc-4-a-291709/default.aspx >. ISSN 1335-860X

MACKAY, Hugh. 2001. Investigating the information society [online]. London :

Routledge, 2001. 141 p. [cit. 2009.06.10.]. ISBN 0-415-26831-1 Dostupné na:

<http://books.google.com/books?id=yFSiCPb3V14C&dq=hugh+mackay+information+soc

iety&source=gbs_navlinks_s>

79

MALHOTRA- KIM- AGARWAL. 2004. Internet Users, Information Privacy Concerns

(IUIPC): The Construct, the Scale, and a Causal Model, Information Systems Research

[online]. 2004. Vol. 15, No. 4. [cit. 2011-22-02]. Dostupné na:

<http://isr.journal.informs.org/cgi/content/abstract/15/4/336>ň

MARLOW, Cameron. 2009. Primates on Facebook. Even online, the neocortex is the limit.

In: The economist. [online]. 2009. San Francisco. ISSN 0013-0613

[cit. 2011-15-02]. Dostupné na: <http://www.economist.com/node/13176775>

MAYFIELD, Antony. 2008. What is social media? [online]. 2008. 36 p. [cit. 2011-16-02].

Dostupné na:

<http://www.icrossing.co.uk/fileadmin/uploads/eBooks/What_is_Social_Media_iCrossing

_ebook.pdf>

MIKULÁŠ, Peter. 2009. Komunikačné preferencie užívateľov sociálnych sietí. [online].

2009. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta. . [cit. 2011-22-

02]. Dostupné na: http://pmikulas.weebly.com/uploads/4/3/0/3/4303126/mikul_peter.pdf

MIOVSKÝ, Michal. 2006. Kvalitativní přístup a metody v psychologickém výzkumu.

Praha: Grada Publishing, 2006. 332 s. ISBN 80-247-1362-4

OSUAGWU, Nnamdi. 2009. The Brief Guide to Social Networking Addiction. Facebook

addiction: The life and times of social networking addict. [online]. 2009. [cit. 2011-16-

02]. Dostupné na: <http://www.thefacebookaddiction.com/downloads/SNA_Guide.pdf>

Pew Internet and American Life Project. In: Generations 2010. [online]. Washington

DC. 2010. [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na:

<http://www.pewinternet.org/~/media//Files/Reports/2010/PIP_Generations_and_Tech10.

pdf>

PINTER, Robert. 2008. Towards getting to know information society. In: Information

Society From Theory to Political Praktice. Budapešť: Gondolat Kiadó, Új Mandátum,

2008. 238 p. ISBN 978 963 693 623 0.

80

POLÁŠ, Martin. 2010. V Česku štartuje inQool. Sociálna sieť pre študentov [online].

2010. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na: <http://www.zive.sk/v-cesku-startuje-inqool-

socialna-siet-pre-studentov/sc-4-a-290838/default.aspx>. ISSN 1335-860X

RANKOV, Pavol. 2005. Informačná spoločnosť: perspektívy, problémy, paradoxy. Levice:

Koloman Kertész Bagala, 2005. 173 s. ISBN 80-89129-91-9.

SAK, Peter. 2009. Děti a mládež na počátku mediální a informační společnosti. In : Česko-

slovenská pediatrie. [online]. 2009, roč 64, č. 5 [cit. 2003-01-10]. Dostupné na:

http://www.prolekare.cz/cesko-slovenska-pediatrie-clanek?id=5498&confirm_rules=1

SELWIN, Neil. 2007. Young people and their information needs in the context of the

information society. Colloquy on youth information. [online]. London Knowledge Lab.

2007. 27 p. [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na:

<http://www.jugendinfonetz.de/downloads/Jugendinformation/Arbeitsmaterialien/Selwyn_

E.pdf>

SMITH, Justin. 2009. Facebook’s “In-House Sociologist” Shares Stats on Users’ Social Behavior.

Inside network. [online]. 2009 [cit. 2011-10-02]. Dostupné na:

<http://www.insidefacebook.com/2009/02/27/facebooks-in-house-sociologist-shares-stats-

on-users-social-behavior/

Social Media Ban Experiment Reveals Facebook, Twitter Users Display Signs of

Addiction. In: FOX News Network. [online]. 2010. [cit. 2011-21-02]. Dostupné na:

<http://www.foxnews.com/health/2010/09/24/social-media-ban-experiment-reveals-

facebook-twitter-users-display-signs/

STRAUSS, Anselm – CORBINOVÁ, Juliet. 1999. Základy kvalitativního výzkumu.

Postupy a techniky metody Zakotvené teorie. Boskovice: Albert, 1999. 228 s. ISBN 80-

85834-60-X.

81

SZPUNAR, Magdalena. 2004. Społecznośći wirtualne jako nowy typ Społecznośći -

Eksplikacja socjologiczna. In: Studia socjologiczne. [online]. 2004, 2 (173). 173 s. [cit.

2011.15.02.]. Dostupné na:

<http://www.is.uw.edu.pl/struktura/zps/mazurek/socint/pliki/szpunar.pdf>. ISSN 0039 –

3371

Tencent announces. 2010 second quarter and interim results. Hong Kong. [online]. 2010

[cit. 2011-09-02]. Dostupné na:

<http://www.tencent.com/en-us/content/at/2010/attachments/20100811.pdf>

WAUTERS, Robin. 2009. China's Social Network QZone Is Big, But Is It Really The

Biggest? [online]. 2009. [cit. 2011-07-02]. Dostupné na:

<http://techcrunch.com/2009/02/24/chinas-social-network-qzone-is-big-but-is-it-really-the-

biggest/>

WEISENBACHER, Peter. 2009. Sociálne siete a knižnice, aplikácia v slovenskom

prostredí. In: Zborník príspevkov z 35. medzinárodného informatického sympózia INFOS.

Bratislava : Spolok slovenských knihovníkov, 2009. ISBN 978-80-969674-3-8, s. 212 -

216

WELLMAN, Barry - HAMPTON, Keith. 1999. Living Networked On and Off Line. In:

Contemporary Sociology. [online]. 1999, vol. 28 No. 6 [cit. 2011-13-02]. Dostupné na:

<http://www.mysocialnetwork.net/downloads/onandoff.pdf>

Blog. [online]. [cit. 2011-14-02]. Dostupné na: <http://cs.wikipedia.org/wiki/Blog>

Facebook. [online]. [cit. 2011-07-02]. Dostupné na:

<http://en.wikipedia.org/wiki/Facebook>

InQool – komunikační platforma pro neziskovky. [online]. 2011. [cit. 2011-09-02].

Dostupné na: <http://blogy.konekuto.eu/lide-a-kultura/?s=neziskovky>

Instant messaging. [online]. 2011. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:

<http://sk.wikipedia.org/wiki/Instant_messaging >

82

Qzone. [online]. [cit. 2011-07-02]. Dostupné na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Qzone>

Slovakia Facebook Statistics . [online]. [cit. 2011-07-02]. Dostupné na: <http://www.socialbakers.com/facebook-statistics/slovakia>

Social network. [online]. [cit. 2011-12-02]. Dostupné na: <http://sociologyindex.com/network.htm>

Traffic of Linkedln.com. [online]. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:

<http://www.quantcast.com/linkedin.com>

Traffic of Myspace.com. [online]. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:

<http://www.quantcast.com/linkedin.com>

Wiki. [online]. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na: <http://sk.wikipedia.org/wiki/Wiki>

95