Maximalizcia zisku a rovnovha firmy v podmienkach dokonalej konkurencieV predchdzajcich kapitolch sme sa zaoberali rovnovhou firmy veobecne, teraz si rozoberieme zabezpeenie rovnovhy firmy ako krtkodobej, tak aj dhodobej v podmienkach dokonalej konkurencie aplikciou na prklad rieen v kapitole Analza sprvania sa firmy a formovanie individulnej ponuky firmy. Zopakujeme si charakteristick znaky pre dokonal konkurenciu: 1. na trhu sa stretva vek mnostvo predvajcich a kupujcich, z ktorch iadny nedisponuje takou ek. silou, aby mohol ovldnu trh a diktova ceny, 2. vrobok je homognny /rovnorod/ - rovnak vrobky jednotlivch vrobcov sa od seba nelia, 3. pln vonos vstupu a vstupu vrobcu z odvetvia, 4. dokonal informovanos vetkch astnkov vmeny o situcii na trhu. Ak firma nem trhov silu na ovlyvovanie ceny a cena, za ktor predva je celkom uren trhom, je krivka dopytu tejto firmy dokonale elastick.P

d

d

0

Q

Graf . 1 Kivka dopytu v dokonalej konkurencii Vrobca v dokonalej konkurencii je teda cenov prjemca, prijma ceny ako tak, ktor sa vytvorili na trhu. Ako si teda v takomto prpade firma zabezpeuje svoju rovnovhu?

Krtkodob rovnovha firmy a maximalizcia celkovho ziskuPokm firma dosahuje zisk, ide o krtkodob rovnovhu, pretoe zisk priahuje do odvetvia alch podnikateov, rastie konkurencia, o vedie k postupnmu zniovaniu ceny produkcie a dovtedy, km sa v odvetv zisk dosahuje. Ak znzornme situciu firmy v dokonalej konkurencii graficky (Graf . 2), priom pri urovan ceny vychdyame z nkladovch, prjmovch a ziskovch funkci firmy uvedench v predchdzajcej kapitole, potom pri jednotlivch objemoch mnostva produkcie bude plati: x = 4:

- Firma je v krtkodobej rovnovhe. Ponka tak mnostvo produkcie, pri ktoromsa jej MC = MR, t.j. MP = 0. Tu dosahuje najvy zisk (TP), pretoe zvenm dodatonho objemu produkcie nie je mon u celkov zisk zvi. Objem produkcie je teda optimlny. Tto situciu je dobre vidie v hornej asti Grafu .2, kde pri objeme produkcie x = 4 funkcia TP dosahuje svoje maximum a taktie aj v dolnej asti Grafu . 2, kde sa krivky MC a MR pretnaj. x < 4:

- Tu plat, e MP > 0 a teda dodaton prjem pripadajci na dodaton jednotkuprodukcie je v ako s dodaton nklady nevyhnutn na jej vrobu, t.j. MR > MC (pozri Graf . 2). - V tomto prpade sa ete oplat zvi objem produkcie, pretoe ete vznikne al dodaton zisk, spsobujci zvenie celkovho zisku. Objem produkcie je teda ni ne optimlny. x > 4:

- Tu u plat opan svislos: na zvenie vroby o jednu jednotku treba vynaloiviac nkladov ne s prjmy z nej a preto MP < 0, resp. MR < MC. Teraz sa u celkov zisk bude zniova (pozri Graf .2). Objem vroby je vy ne optimlny. Vidme, e: Najvy zisk sa preto dosahuje vtedy, ke firma vyrob x = 4 produkcie, t.j. vtedy, ke MR = MC (bod E), resp. pri dokonalej konkurencii: MC = px. Vku zisku vieme vypota a znzorni dvoma spsobmi: a) TP = TR TC = 96 48 = 48 , vku tohto zisku znzoruje seka AB, b) TP = TR TC = x . px - x . AC = x (px - AC) = 4 (24 12) = 48 -- vekos tohoto zisku znzoruje zarafovan obdnik (24)(12)GE. Celkov prjem (TR = x . px) znzoruje obdnik (24)(0)(4)E. Celkov nklady zas ('I'C = x . AC) znzoruje obdnik (12)(0)(4)G. Bod G je predstavuje rove AC pri objeme produkcie x = 4. Bod E je bodom trhovej rovnovhy. Prpustn objem produkcie pre firmu je tak, pri ktorom plat, e AC < MR, ie px. Pretoe firma dodatonm zvyovanm objemu produkcie je schopn uhradi vetky nklady na dan jednotku objemu produkcie a teda dosahuje zisk, resp. je zisk sa rovn nule. V naom prklade je to teda od x = 1 a po x = 6.

MR < MC, MP < 0 MR > MC, MP > 0

Graf . 2 Maximalizcia celkovho zisku a krtkodob rovnovha firmy

Dlhodob rovnovha firmyPokm firma dosahuje zisk ide o krtkodob rovnovhu, pretoe zisk priahuje do odvetvia alch podnikateov, o vedie k postupnmu zniovaniu ceny produkcie dovtedy, km sa v odvetv zisk dosahuje. Ak vak firma zisk nedosahuje, hovorme, e je v dlhodobej rovnovhe, pretoe nulov zisk do odvetvia konkurenciu nepritiahne a teda firma nie je nten alej zniova cenu. Treba poznamena, e tto dlhodob rovnovha nepredstavuje idelny jav, ale situciu, pri ktorej sa jej cena dlhodobo nebude meni, t.j. jej cena bude dlhodobo udraten. V naom prklade je tto dlhodob rovnovha pri objeme produkcie x = 1, pretoe tu sa TR = TC a teda TP = 0, resp. ak TP = TR TC = x . px - x . AC = x (px - AC) = 0, z toho vyplva, e pre dlhodob rovnovhu plat taktie vzah px = AC (vi Graf . 2).

Graf . 2 Dlhodob rovnovha firmy

Vyuitie dlhodobch priemernch nkladov a dlhodobch hraninch nkladov pre firmu.Z dlhodobho hadiska sa predpoklad, e dochdza k nkupu novch strojov a zariaden, vstavbe novch vrobnch hl, priom technick rove vroby sa nemen. Z dlhodobho hadiska sa zvykn znzorova len krivky dlhodobch priemernch nkladov (long-run average costs - LAC) a dlhodobch hraninch nkladov (long-run marginal costs - LMC). Pri zostrojen krivky LAC sa vychdza z: 1. z toho, e vzhadom na radiklny nrast objemu vroby je innejie vybudova nov zvody, ktor bud ma vyiu kapacitu. 2. alej plat, e zvody vch rozmerov (a po optimlnu vekos) maj niie AC ako mal podniky. Ak sa vybuduje podnik v ne je optimlna vekos, AC s vyie. Kad zvod poda vekosti m svoju vlastn krivku AC (graf . 3).

Graf . 3 Dlhodob krivka priemernch nkladov Vidme, e: Krivky ACi (kde i = 1, 2, 3, 4, 5, 6) s krivky AC poda vekost podnikov. Krivka LAC m tvar U a je akmsi obalom krtkodobch kriviek AC. Prklad: Otzka: Rozhodne sa pre vstavbu jednho vekho zvodu dan krivkou AC6, alebo bude vyrba v dvoch mench podnikoch (AC3)? Predpoklad 1: vo vchodiskovom obdob firma vyrba Qo produkcie. Dostva vak trval objednvku na vrobu Qi. Graf ukazuje, e sce podnikate me vyrobi toto mnostvo aj pri existujcich kapacitch, efektvnejie vak bude, ak nakpi nov stroje, resp. postav nov zvod (uplatn teda dlhodob hadisko), pretoe v tomto prpade jeho priemern nklady bud niie. Teda z dlhodobho hadiska sa jeho nklady nezvyuj na AC*1, ale na AC1. Podobne to bude plati aj v prpade rozrenia vroby na Q2. Predpoklad 2: podnikate m objednvku na vrobu Q4 produkcie, kde Q4 = 2 . Q3. Odpove: Krivka AC hovor pre druh variantu, pretoe priemern nklady s v tomto prpade niie. Preto mnoh ekonmovia poukazuj na to, e krivka dlhodobch priemernch nkladov nem U- tvar (LAC), ale L- tvar (LAC*) a teda funkcia dlhodobch priemernch nkladov je dan bodmi A, B, C, D* a nie bodmi A, B, C, D. Krivka LMC bu pretna krivku LAC v jej minime, nachdza sa nad ou alebo pod ou. Vzah polohy tchto dvoch kriviek zvis od tvaru krivky LAC. V prpade, ke produkcia rastie linerne s rovnomernm rastom nkladov, krivka dlhodobch celkovch nkladov (krivka LTC) je tie linerna (pozri graf . 4a) a preto krivky LAC a LMC bud toton. V tomto prpade pjde o vodorovn priamku (pozri graf . 4b).

Graf . 4 Dlhodob nklady

Ponuka firmy pri dokonalej konkurencii. Trhov ponuka.Videli sme, e firma ponka prve tak mnostvo produkcie, pri ktorom MC = MR. Z toho vyplva, e zkladom krivky ponuky firmy je krivka MC. Nie je to vak cel krivka, ale vzhadom na to, e pri cene niej ne je najniia hodnota AVC, firma u nie je schopn hradi vynaloen variabiln nklady, preto sa krivka ponuky zana od AVCmin. px ACmin (px2), firma je schopn uhradi fixn aj variabiln nklady pri danom objeme produkcie a sna sa teda maximalizova zisk. Ak ACmin (px2) px , AVCmin (px1), firma ete vyrba, je schopn uhradi si vetky variabiln nklady, no iba as fixnch nkladov (na ich vykrytie si firmia poiiava, berie ver a pod.), kee AC je stom AFC a AVC a px sa nachdza pod ACmin . V tomto prpade sa vak orientuje u nie na maximalizciu zisku, ale na minimalizciu straty. Ak by pri tejto cene prestala vyrba, musela by fixn nklady hradi z inch zdrojov, nie z vroby a jej strata by bola podstatne vyia. Preto sa firme ete stle oplat neukoni innos. px , AVCmin (px1), firma u nie je schopn uhradi ani fixn ani variabiln nklady, preto by tu firma mala svoju innos ukoni, ie presta pri danej cene a dan vrobok vyrba. Krivkou ponuky firmy je preto krivka MC ponc bodom, pri ktorom s AVC najniie.

Graf . 5 Krivka ponuky firmy pri dokonalej konkurencii Krivku trhovej ponuky dostaneme horizontlnym spotanm individulnych kriviek ponuky jednotlivch firiem. Predpokladajme dve firmy, ponuka ktorch je dan krivkami S1S1 a S2S2. Trhov krivku ponuky dostaneme, ak spotame individulne ponuky pri uritch cench. Tak napr. trhov ponuka pri cene po je S1 + S2 (pozri graf . 6).

Graf . 6 Trhov ponuka

Rovnovha a maximalizcia zisku v prpade monopoluAk firma nem trhov silu na ovplyvovanie ceny a cena, za ktor predva, je celkom uren trhom, je krivky dopytu voi tejto firme dokonale elastick. Vrobca v dokonalej konkurencii je teda cenov prjemca, prijma ceny ako tak, ktor sa vytvorili na trhu. Monopol je cenov tvorca, ktor vol: - pri akej cene bude tovary predva, - ak mnostvo vrobkov dod pri tejto cene na trh. Monosti zvenia zisku: 1. Monopoln firma uskutouje cieavedom cenov stratgiu, cena nie je teda veliinou nezvislou od politiky monopolu. Rozptie, v rmci ktorho me monopolista urova ceny, zvis od elasticity dopytu na prslunom trhu - m je niia, tm viu m monos voby. 2. cenov diskrimincia, ktor vychdza zo segmentcie trhu. Ide o: a) poadovanie rznych cien od rznych skupn kupujcich monopol vytvra spotrebitesk skupiny, b) poadovanie rznych cien od toho istho spotrebitea za rzne jednotky toho istho tovaru. c) poadovanie vysokej ceny od zkaznka, ktor m o dan produkt enormn zujem, potom sa monopol obrti na irok verejnos s ovea niou cenou, d) stanovenie vyej ceny na tom segmente trhu, kde je cenov elasticita menia; niie ceny tam, kde cenov elasticita dopytu je vyia (napr. lstky na eleznicu za obyajn cestovn a zlacnen pre tudentov).

6.1.1 Cenov stratgiaAk chceme zisti bod rovnovhy najvyieho zisku pre monopol, musme zisti vplyv predaja dodatonej jednotky outputu na celkov prjem - hranin prjem (MR). Harnin prjem (MR) v podmienkach monopolu: Krivka MR kles, a to rchlejie ako krivka dopytu. Tu toti kles cena kadho individulneho vrobku s rastom produkcie. MR me by kladn i zporn: - kladn je vtedy, ke je dopyt elastick, ke dopyt prechdza z elasticity do neelasticity - zporn je pri neeelastickom dopyte. Zporn MR hovor, e pri predaji alej jednotky treba natoko zni ceny vetkch tovarov, e sa dostaneme k meniemu dchodku.

Prklad: Mnostvo Cena q p

Celkov prjem TR = p . q 180 320 420 480 500 480 420 320

1 2 3 4 5 6 7 8

180 160 140 120 100 80 60 40

Celkov Celkov Hranin Hranin nklady zisk prjem TC TP MR nklady MC 180 30 175 5 160 27 140 25 200 120 120 22 100 20 220 200 80 25 60 30 250 230 40 40 20 50 300 200 0 60 -20 70 370 110 -40 80 -60 90 460 -40 -80 100 -100 100 570 -250 -120

Priem. nklady AC 175 100 73,3 62,5 60 61,7 65,7 71,25

Tabuka . 1 Prjmy monopolu Vidme, e TR rastie po mnostvo 5, potia je MR pozitvny. Potom TR kles. Nakreslme si uveden daje do grafu (pozri graf . 7)P/q 200 D

100

0

D 5 10 q

MR -100

Graf . 7 Krivka hraninho prjmu

Cena rovnovhy v monopole bude tam, kde sa dosiahne maximlny zisk. Preto pre urenie ceny je potrebn ete pozna nklady. Uveme si to v tabuke . 2. Mnostvo Cena Celkov prjem Celkov Celkov Hranin Hranin q p TR = p . q nklady zisk prjem nklady TC TP MR MC 180 30 1 180 180 175 5 160 27 140 25 2 160 320 200 120 120 22 100 20 3 140 420 220 200 80 25 60 30 4 120 480 250 230 40 40 20 50 5 100 500 300 200 0 60 -20 70 6 80 480 370 110 -40 80 -60 90 7 60 420 460 -40 -80 100 -100 100 8 40 320 570 -250 -120 Tabuka . 2 Nklady a prjmy monopolu

p 200 D MC G 100 F D 0 4 MR 10 q AC

Graf . 8 Rovnovha a maximalizcia zisku v monopole Zrejme pre monopol je optimlna cena 120 pri mnostve q =4, pri nej dosahuje najvy celkov zisk. Je to zrove bod, kedy sa MC = MR (pozri graf . 8). Bod E: - je priesenkom kriviek MC a MR. - tomuto bodu zodpoved bod G na krivke dopytu (ktor je zrove krivkou priemernch prjmov AR), ktor predstavuje cenu, za ktor sa pred prslun mnostvo tovaru ( p = 120, q = 4).

-

bod E je zrove bodom trvalej rovnovhy, lebo nie je mon von vstup do odvetvia. Tm, e monopol je jedinm v odvetv, m monos udrova nzky objem mnostva a monopolne vysok cenu, ktor mu zodpoved.

Zisk monopolistu: - je nm siv tvoruholnk, ktor zana tam, kde krivka priemernch nkladov (AC) je nad bodom E (v bode F), spjajcom body E a G. - Cena zodpovedajca tomuto objemu vroby je vyia ako MC i AC. - Objem vroby je vak men ne optimlny, zodpovedajci ACmin (tie s najniie pri mnostve 5 300 : 5), kapacita podniku nie je plne vyuit. - Monopol dosahuje vy zisk ne normlny, ktor je trval.

6.1.2 Dsledky monopolu a protimonopoln regulciaMonopol je efektvny, ak realizuje maximum zisku, t. j. ke sa MR = MC. Ak s vak dsledky monopolu pre ekonomick systm? 1. Monopol predva za ceny vyie, ne ak by boli v podmienkach dokonalej konkurencie. 2. Monopoly mu by technicky neefektvne - nevyrbaj s najnimi monmi nkladmi, lebo nemaj konkurenciu. Vzah monopolu k dynamickej efektvnosti je menej jasn. Ekonomick sila monopolu a jeho finann kapacita mu umouje venova na vskum viac prostriedkov, ne mal firmy. Tento vskum vedie k novm technologim a inovcim, ktor umouj zniovanie nkladov firmy, asto sa vak nevyuvaj, ak star technolgie zabezpeuj dostaton zisk. 3. Monopol nevyrba tak mnostvo produkcie, ako iada dopyt. Objem vroby je men ako optimlny, zodpovedajci mininlnym priemernm nkladom, kapacita podniku nie je plne vyaen. Ziskov stratgia vedie - ako ukazuje graf . 9 - ku q1 produkcii (priesenk MR a MC), o je menej ako q2, ktor by spotrebitelia boli ochotn kpi a ktor predstavuje priesenk krivky dopytu a MC. iarkovan trojuholnk vyjadruje stratu hraninho itku, tieto jednotky nebud vyroben.

Graf . 9 Strata hraninho itku

Celkove mono zhrn, e pri existencii monopolu nie s zdroje, ktor m spolonos k dispozcii, plne vyuit a tie, ktor sa vyuvaj, vyuvaj sa mlo efektvne. Ako prekona tto neefektvnos pre spolonos? Zkladnm subjektom na rieenie tohto problmu je tt, ktor me vyuva rzne nstroje a metdy: 1. Protimonopoln zkony - zabrauj vzniku monopolnej moci a jej zneuvaniu (bliie vid alej). 2. Vznik ttneho vlastnctva - pre ne nie je rozhodujce ziskov kritrium a tt me do jeho innosti bezprostredne zasahova. 3. Daov politika ttu - oderpva monopolne vysok zisky, psob vak a nsledne a nemus ma nijak vplyv na output. 4. Ekonomick regulcia - jej hlavnou sasou je cenov regulcia - pozri graf . 10. 5. Ovplyvovanie podmienok vstupu do odvetvia, druhu produkcie, ktor dodva vrobca na trh a pod.

Graf . 10 Cenov regulcia monopolu Cieom cenovej regulcie nie je len vplyv na ceny, ale aj zska od monopolu maximlne mon rozsah produkcie. Bod M - bod rovnovhy monopolu, ktor maximalizuje zisk, Cena pM - je vyia ne AC i MC. Regulovan cena - tam, kde sa krivka AC pretna s krivkou dopytu DD - bod R. Ani regulovan cena vak neme zodpoveda rovnovnej cene dopytu (priesenk DD a MC bod I), lebo podnik by neuhradil svoje AC, vznikla by mu strata. Cenov regulcia m aj rad odporcov poda nich vedie k strate motivcie pre podnikanie.

Prklady1. Funkcia celkovch nkladov m tvar: TC = x3 - 6x2 + 13x + 20. Vypotajte ostatn nkladov funkcie a nartnite ich graf! 2. Vypotajte prjmov funkcie a na zklade funkcie celkovch nkladov uvedenej v prpade 1 aj funkcie zisku ak vieme, e cena produkcie je px = 28! Nartnite ich graf! 3. Na zklade dajov uvedench v prklade 1 a 2 urte, popte a na grafe znzornite krtkodob rovnovhu firmy a jej zisk! 4. Na zklade dajov uvedench v prklade 1 a 2 vypotajte ponuku firmy a jej zisk! 5. Vypotajte pri akej cene bude firma v dlhodobej rovnovhe!