of 40/40
Z obsahu čísla vyberáme : Z obsahu čísla vyberáme : Odborný článok Odborný článok PREVÁDZKA PLYNOVÝCH ZARIADENÍ PODĽA PREVÁDZKA PLYNOVÝCH ZARIADENÍ PODĽA PLATNEJ LEGISLATÍVY PLATNEJ LEGISLATÍVY Odborný článok Odborný článok PŘEHLED ZÁSAD NÁVRHŮ KOUŘOVODŮ PŘEHLED ZÁSAD NÁVRHŮ KOUŘOVODŮ A PŘIPOJOVÁNÍ SPOTŘEBIČŮ NA SAMOSTATNÝ KOMÍN A PŘIPOJOVÁNÍ SPOTŘEBIČŮ NA SAMOSTATNÝ KOMÍN PODLE ČSN 73 4201 PODLE ČSN 73 4201 Odborný článok Odborný článok SPOLEČNÉ KOMÍNY OD PLYNOVÝCH SPOTŘEBIČŮ SPOLEČNÉ KOMÍNY OD PLYNOVÝCH SPOTŘEBIČŮ Odborný článok EKONOMIKA VYKUROVANIA RODINNÉHO DOMU - Odborný článok EKONOMIKA VYKUROVANIA RODINNÉHO DOMU - TEPELNÉ ČERPADLO VS KLASICKÉ ZDROJE TEPLA TEPELNÉ ČERPADLO VS KLASICKÉ ZDROJE TEPLA Odborný článok AKÝ JE DENNÝ ODBER TEPLEJ VODY V BYTOVOM DOME ? Odborný článok AKÝ JE DENNÝ ODBER TEPLEJ VODY V BYTOVOM DOME ? Novinky od partnerov programu TechCON : Novinky od partnerov programu TechCON : REFLEX, UNIVENTA, GRUNDFOS, TATRAMAT, IVAR CS, FV-PLAST REFLEX, UNIVENTA, GRUNDFOS, TATRAMAT, IVAR CS, FV-PLAST Pracujeme s programom TechCON - novinky Pracujeme s programom TechCON - novinky Návrh systémov elektrického podlahového vykurovania DEVI Návrh systémov elektrického podlahového vykurovania DEVI v programe TechCON 6.0 v programe TechCON 6.0 Pravidelná rubrika Pravidelná rubrika TechCON Infocentrum TechCON Infocentrum Príspevky od výrobcov vykurovacej techniky : Príspevky od výrobcov vykurovacej techniky : VIEGA, DANFOSS, FV-PLAST, KORADO VIEGA, DANFOSS, FV-PLAST, KORADO vášho časopisu jubilejný 10. ročn í

Tm 1401 iex

  • View
    227

  • Download
    3

Embed Size (px)

DESCRIPTION

http://www.techcon.sk/download/casopis/sk/tm_1401_Iex.pdf

Text of Tm 1401 iex

  • Z obsahu sla vyberme :Z obsahu sla vyberme :Odborn lnok Odborn lnok PREVDZKA PLYNOVCH ZARIADEN PODA PREVDZKA PLYNOVCH ZARIADEN PODA

    PLATNEJ LEGISLATVYPLATNEJ LEGISLATVY

    Odborn lnok Odborn lnok PEHLED ZSAD NVRH KOUOVODPEHLED ZSAD NVRH KOUOVODA PIPOJOVN SPOTEBI NA SAMOSTATN KOMNA PIPOJOVN SPOTEBI NA SAMOSTATN KOMN

    PODLE SN 73 4201PODLE SN 73 4201

    Odborn lnok Odborn lnok SPOLEN KOMNY OD PLYNOVCH SPOTEBISPOLEN KOMNY OD PLYNOVCH SPOTEBI

    Odborn lnok EKONOMIKA VYKUROVANIA RODINNHO DOMU - Odborn lnok EKONOMIKA VYKUROVANIA RODINNHO DOMU -TEPELN ERPADLO VS KLASICK ZDROJE TEPLATEPELN ERPADLO VS KLASICK ZDROJE TEPLA

    Odborn lnok AK JE DENN ODBER TEPLEJ VODY V BYTOVOM DOME ?Odborn lnok AK JE DENN ODBER TEPLEJ VODY V BYTOVOM DOME ?

    Novinky od partnerov programu TechCON :Novinky od partnerov programu TechCON :REFLEX, UNIVENTA, GRUNDFOS, TATRAMAT, IVAR CS, FV-PLASTREFLEX, UNIVENTA, GRUNDFOS, TATRAMAT, IVAR CS, FV-PLAST

    Pracujeme s programom TechCON - novinkyPracujeme s programom TechCON - novinkyNvrh systmov elektrickho podlahovho vykurovania DEVINvrh systmov elektrickho podlahovho vykurovania DEVI

    v programe TechCON 6.0v programe TechCON 6.0

    Pravideln rubrika Pravideln rubrika TechCON InfocentrumTechCON Infocentrum

    Prspevky od vrobcov vykurovacej techniky :Prspevky od vrobcov vykurovacej techniky : VIEGA, DANFOSS, FV-PLAST, KORADOVIEGA, DANFOSS, FV-PLAST, KORADO

    v

    h

    o

    as

    op

    i su

    j ub

    i l ej n

    10

    . r o

    n

  • S l o v o n a v o d

    3

    Mil priatelia, projektanti a odbornci v oblasti TZB,prve ste otvorili prv tohtoron slo v porad jubilejnho 10. ronka asopisu TechCON magazn. Pvodne jarn slo vychdza ako letn, z viacerch dvodov, ponc mekajcimi podkladmi a lnkami, a po zfal nedostatok inzercie (klasika - ale ajtak ns bav robi pre vs toto periodikum) !

    Sme preto vemi radi, e sa nm op podarilo zostavi sce s omekanm, avak bezpochyby zaujmav a hodnotn letn slo, pln aktulnych a kvalitnch informci a zaujmavost zo sveta TZB a projeknho programu TechCON.

    Do letnho sla sme op zaradili vemi pestr paletu zaujmavch a aktulnych odbornch lnkov, taktie zaujmavch a praktickch informci a noviniek zo sveta TZB a samozrejme aj zo sveta projeknho programu TECHCON.

    Z portflia odbornch lnkov zaradench do aktulneho sla by som rd upozornil napr. na lnok pod titulom Prevdzka plynovch zariaden poda platnej legislatvy, nechbaj nov prspevky od doc. Jelnka z VUT Praha na tmu dymovodov, taktie je tu vemi zaujmav lnok z oblasti zdravotechniky pod titulkom Ak je denn odber teplej vody v bytovom dome ?, i prspevok na tmu vberu a porovnania zdrojov tepla pre vykurovanie rodinnho domu pod nzvom Ekonomika vykurovania rodinnho domu - tepeln erpadlo vs klasick zdroje tepla.

    Vrmci pravidelnej rubriky Pracujeme s programom TechCON vm priname strun nvod ako pracova s novm modulom programu TechCON pre nvrh elektrickho podlahovho vykurovania pod nzvom Nvrh systmov elektrickho podlahovho vykurovania DEVI v programe TechCON 6.0.

    V sle njdete aj nov rubriku Zo sveta partnerov programu TechCON, v ktorej njdete zuajmav novinky a aktuality od vybranch partnerov programu TechCON (ktor samozrejme njdete implementovan aj v databze programu).V modrej zne samozrejme nechba pravideln rubrika TechCON Infocentrum, v ktorej ako zvyajne priname strun prehad udalost a noviniek zo sveta vho projeknho programu.

    Som presveden, e i v aktulnom sle Vho TechCON magaznu njdete mnostvo uitonch informci a zaujmavost, ktor vm nielen spestria, ale aj sprjemnia vau projekn a odborn prcu a prines troku osvieenia do horcich letnch dn...

    Mgr. tefan Kopikfredaktor asopisu TechCON magazn

    Prhovor fredaktora

    Odborn asopis pre projektantov a odborn verejnos v oblasti TZB,uvateov projeknho programu TechCON

    Ronk: desiaty Periodicita: dvojmesank

    Vydva: fredaktor: ATCON SYSTEMS s.r.o. Mgr. tefan KopikBulharsk 70 tel.: 048/ 416 4196821 04 Bratislava e-mail: [email protected] vydavatea - IO 35 866 535

    Redakn rada:doc. Ing. Jana Perkov, PhD. doc. Ing. Danica Koianov, PhD.doc. Ing. Zuzana Vranayov, CSc. doc.Ing. Ladislav Bszrmenyi,CSc.

    Evidenn slo: EV 3380/09

    Registrcia asopisu povolen MK SR zo da 9.1.2006.

    ISSN 1337-3013

    Koprovanie akejkovek asti asopisu vhradne so shlasom vydavatea.

    Obsah slaPrhovor fredaktora 3

    Odborn lnok (Ing. M.Vakaninov, doc.Ing. J.Perkov, PhD.) - Prevdzka plynovch zariaden poda platnej legislatvy 4-7

    Zo sveta vykurovacej techniky - DANFOSS 8-10

    Zo sveta zdravotnej techniky - VIEGA 11-13

    Odborn lnok (doc. V. Jelnek) - Pehled zsad nvrh kouovod a pipojovn spotebi na samostatn komn podle SN 73 4201 13-15

    TechCON Infocentrum 16

    Pracujeme s programom TechCON - novinkyNvrh systmov elektrickho podlahovho vykurovaniaDEVI v programe TechCON 6.0 17-20

    Zo sveta partnerov programu TechCON 21-26

    Odborn lnok (doc. V. Jelnek) - Spolen komny od plynovch spotebi 27-30

    Odborn lnok (Ing. Z.Krippelov, doc.Ing. J.Perkov, PhD.) - Ak je denn odber teplej vody v bytovom dome ? 31-32

    Odborn lnok (kolektv autorov) - Ekonomika vykurovania rodinnho domu -tepeln erpadlo vs klasick zdroje tepla 33-35

    Zo sveta vykurovacej techniky - KORADO 35-38

  • O d b o r n l n o k

    4

    PREVDZKA PLYNOVCH ZARIADEN PODA PLATNEJ LEGISLATVY

    Ing. Miroslava Vakaninov, doc. Ing. Jana Perkov, PhD.Stavebn fakulta STU, Katedra technickch zariaden budovRadlinskho 11, 813 68 Bratislava

    e-mail: [email protected], [email protected]

    Aj napriek tomu, e sa v sasnosti kladie v draz na vyuvanie energie zskanej z obnovitench zdrojov, takmer 94 % obyvateov na zem Slovenskej republiky vyuva zemn plyn na kadodenn varenie, ohrievanie teplej vody alebo vykurovanie. Jeho vyuvanie je pohodln (neobmedzen dodvka 365 dn v roku a 24 hodn denne) a finanne vhodn. Kee na zem Slovenska sa nenachdzaj vek zsoby zemnho plynu, dova sa k nm z nlezsk vzdialench niekoko tisc kilometrov. Prepravuje sa plynovodmi alebo tankermi ako skvapalnen plyn od prepravnch siet cez rozvodn plynrensk zariadenie a do naich domcnost. Pri vlastnostiach zemnho plynu (uvedench niie v lnku), akmi s horavos a vbunos, netreba zabda aj na rizik vznikajce prepravou a uvanm zemnho plynu, pri nedodran predpisov a nariaden poda platnej legislatvy. oraz viac sa v mdich objavuj informcie o poiaroch a vbuchoch objektov, kde hlavnou prinou bol unikajci plyn.Preto je na mieste otzka: ak s priny havrie plynovodov ?

    Vlastnosti zemnho plynu

    Zemn plyn je prrodn horav plyn vyuvan ako plynn foslne palivo. Patr do skupiny vykurovacch plynov, ktor sa vyuva na vykurovanie, varenie a ohrev teplej vody, v elektrrach, teplrach, v kogeneranch jednotkch a v doprave (ako pohon motorovch vozidiel).Zemn plyn je zmes vych uhovodkov, z ktorch 93 a 99 % objemu tvor metn.Je bezfarebn, sm o sebe nezapchajci, horav a nejedovat plyn. Je ah ako vzduch, nedchaten a dusiv. Pri jeho prave je do neho primieavan odorant zpachov ltka, ktor zemnmu plynu dodva varovn zpach, aby bol v ovzdu identifikovaten. Pri dokonalom spaovan zemnho plynu vznik oxid uhliit (CO

    2) a voda. A

    vak pri jeho nedokonalom spaovan vznik u aj jedovat oxid uhonat (CO) [1].

    Zkladn charakteristick vlastnosti zemnho plynu s:

    zpaln teplota medza vbunosti medza zpalnosti rchlos horenia fyziklne veliiny tepeln pohoda Wobbeho slo [1].

    Zmes plynnho paliva so vzduchom hor iba v uritom rozmedz koncentrci plynnho paliva v zmesi. Mimo toto rozmedzie nie je mon zmes zapli. Pri spaovan plynu pri kontantnom objeme (v uzavretom priestore), ale i v priestore otvorenom, dochdza vplyvom pomalho odvodu spaln a tepla k neiaducemu spaovaniu. Za tchto podmienok zvenej teploty a tlaku s medze zpalnosti in, spravidla uie. Nazvame ich medzami vbunosti. V zmesi so vzduchom je zemn plyn vbun od 5 % ( doln medza vbunosti ) do 15 % ( horn medza vbunosti ). Ak sa zmes plynu a vzduchu pohybuje percentulne v hornej medzi vbunosti, znamen to, e zmes je prli bohat na obsah

    horavn v zmesi so vzduchom. V opanom prpade, ak sa nachdza v dolnej oblasti medze vbunosti, znamen to, e zmes je prli chudobn na obsah horavn ( v zmesi so vzduchom nie je zmes ani vbun ani horav), obr.1.

    Obr.1: Schematick znzornenie medze vbunosti

    Medze vbunosti sa vyrtaj na zklade niie uvedench vzorcov, poda STN 38 6405 - Plynov zariadenia. Bezpenos prevdzky(februr 1988).

    Vpoet medze vbunosti:

    a) Horn medza vbunosti L1h

    alebo doln medza L1d

    vbunosti horavch plynov v zmesi so vzduchom alebo kyslkom bez inertov (v objemovch % horavho plynu) sa vypota poda vzorca (1):

    (1)

    kde:L

    ih(L

    id)je horn (doln) medza vbunosti zloiek horavho plynu v zmesi

    so vzduchom alebo kyslkom ( v objemovch % horavej zloky ),Ci je koncentrcia zloiek v horavom plyne (v objemovch %).b) Horn medza L

    2h, alebo doln medza L

    2d vbunosti horavch plynov

    v zmesi so vzduchom alebo kyslkom s malm (max. 10 % objemovch) obsahom inertov (v objemovch % horavho plynu) sa vypota zo vzorca (2):

    2)kde:n je set koncentrci nehoravch ( inertnch ) zloiek v plyne(v objemovch %).c) Horn medza L

    3h alebo doln medza L

    3d vbunosti horavch

    plynov v zmesi so vzduchom alebo kyslkom s obsahom inertov vym ako 10 % objemovch ( v objemovch % horavho plynu ) sa vypota poda vzorca (3):

    (3)

    kde:n je set koncentrci nehoravch ( inertnch) zloiek v plyne(v objemovch %),L

    h(L

    d ) je horn (doln) medza vbunosti horavho plynu v zmesi so

  • O d b o r n l n o k

    vzduchom alebo kyslkom prepotan na zloenie horavho plynu bez inertnch zloiek (v objemovch % ) vpoet poda vzorca a) [5].

    Priny havri plynovch zariaden

    Medzi najastejie priny vzniku havri plynovch zariaden ( potrubn sie, plynov spotrebie, armatry, a pod. ) sa uvdza zl technick stav zariadenia, nedodranie prevdzkovch predpisov pre bezpen chod zariadenia a myseln pokodenie zariadenia.

    Pod zlm technickm stavom zariadenia sa rozumie: korzne pokodenie, prevdzkov opotrebovanie, nava materilu, skryt materilov chyba, nevhodn kontrukn rieenie.

    Nedodranie prevdzkovch predpisov pre bezpen chod zariadenia: tlakov, tepeln a silov preaenie zariadenia, neoprvnen zsah do zariadenia, zanedban alebo nevhodn drba a mont.

    myseln pokodenie zariadenia (povauje sa za myseln trestn in): myseln otvorenie a nezaplenie horkov na sporku, myseln uvonenie spojovacej matice na prvode plynu do plynovho spotrebia, a pod. [2].

    Zl technick stav plynovch vykurovacch telies, sporkov, potrubnch rozvodov plynu, dymovodov a komnov sa podpisuje pod vek as vbuchov a poiarov v stavebnch objektoch (bytov domy, rodinn domy, priemyseln objekty a pod.). Pod zlm technickm stavom tchto zariaden sa rozumie hlavne korzne pokodenie asti plynovodu alebo plynovho spotrebia, prevdzkov opotrebovanie tchto zariaden, strata tesnosti montnych spojov a pod. Za to, e korzne pokodenia a prevdzkov opotrebovanie tchto zariaden mu prers a do relneho rizika niku plyn, obr. 2, me v prevanej miere zanedbvanie pravidelnch revzi a kontrol plynovch zariaden. Je dleit si uvedomi, e od uvedenia do prevdzky mus by uren osoba, ktor je zodpovedn za prevdzku plynovodu (alebo jeho ast) , oznauje sa ako," osoba zodpovedn za prevdzku. Tto osoba je povinn zabezpeova pravideln istenie a kontrolu tchto zariaden osobou s odbornou spsobilosou pre vykonvanie tchto innost ako uvdza STN EN 1775 Zsobovanie plynom [3] . V norme s uveden aj povinnosti a prva osoby zodpovednej za prevdzku. Pravidl revzi a kontrol tchto plynovch zariaden s uveden v TPP 704 01 [6] a STN 38 6405 [4] . Podmienky pre organizcie, ktor vyrbaj, montuj, maj v prevdzke, opravuj, udriavaj plynov zariadenia alebo vykonvaj ich revzie ustanovuje vyhlka Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky . 508/2009Zb., ktorou sa ustanovuj podrobnosti na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci s technickmi zariadeniami tlakovmi, zdvhacmi, elektrickmi a plynovmi a ktorou sa ustanovuj technick zariadenia, ktor sa povauj za vyhraden technick zariadenia a taktie u spomnan norma STN 38 6405 .

    Obr.2: Korzne pokodenie plynovho oceovho potrubia [2]

    Kontrola a revzie zariaden

    Kontrola zariaden je posdenie, i stav zariadenia, ktor je v prevdzke, zodpoved poiadavkm bezpenosti prce a technickch zariaden a poiadavkm poiarnej bezpenosti. Kontrola mus by vykonan do konca kalendrneho mesiaca, v ktorom kon jej lehota. Pri vykonvan kontroly sa vykon aj kontrola ovzduia a netesnosti. O kontrole zariaden, ktor sa vykonva najmenej raz za rok, urob poveren pracovnk zznam do prevdzkovho dennka s potrebnmi, zkonom stanovenmi dajmi [4].

    Revzie zariaden, rozumie sa nimi celkov posdenie zariadenia, pri ktorom sa prehliadkou, vyskanm, prpadne i meranm zisuje prevdzkov bezpenos a spoahlivos zariadenia alebo jeho ast a posdi sa i technick dokumentcia a odborn spsobilos obsluhy. Revzna kontrola plynovch zariaden sa vykonva najmenej jedenkrt za tri roky, pokia to nie je inmi predpismi alebo orgnmi stanoven inak. Organizcia, ktor m zariadenie v prevdzke, je povinn vypracova harmonogram revzi najmenej na trojron obdobie a upravova ho poda prevdzkovch sksenost a technickho stavu zariadenia. Revzna kontrola mus by preveden do konca kalendrneho mesiaca, v ktorom kon jej lehota. Revzna kontrola sa vykonva najm po uplynut skobnej prevdzky, po generlnej oprave, po zsahoch, ktor mali vplyv na bezpenos a spoahlivos prevdzky zariadenia, po odstvke zariadenia na obdobie dlhej ako 6 mesiacov, po ntenej odstvke zariadenia z dvodu prevdzkovej nehody alebo poruchy. Revzia sa nemus vykonva po prechode zariadenia na in vykurovac plyn a po bench opravch alebo drbch plynovch zariaden (napr.: vmene filtrov, vmene armatr alebo demonte a vmene spotrebia s menovitm vkonom nim ne 50 kW a pod.). Po vykonan revzi je revzny technik povinn spsa sprvu o revzii s obsahom, ktor ustanovuje vyhlka . 508/2009 Z. z, MPSVaR [4], [8].

    Lehoty istenia a kontroly komna

    Pri kontrolch plynovodu a plynovch spotrebiov sa nesmie zabda na istenie, kontrolu a skanie komnov, dymovodov. Mnoh komny v sasnosti nezodpovedaj poiadavkm modernej vykurovacej techniky ani poiarnej bezpenosti, obr. 3. Hor ah, nedostaujce tepelnoizolan vlastnosti a citlivos na vlhkos s nevhodou najm starch komnov. Zanesenie komnov a dymovodov, nevhodne pouit tepeln izolcia, nesprvna inn vka komna, neodborn mont komnovho telesas prinami vzniku havri s katastroflnymi vsledkami, t.j. vbuch objektu alebo jeho asti a vyhorenie priestorov, ktormi s komnov telesa veden, nik spaln sp do priestoru - nebezpeenstvo udusenia. Lehoty na istenie a kontrolu komnov poas ich prevdzky vyplvaj z ustanoven vyhlky MV SR . 401/2007 Z.z [7] . Ak s na komnov teleso pripojen spotrebie s celkovm tepelnm vkonom do 50 kW, kontroluje sa:

    raz za tyri mesiace, ak s do komna pripojen spotrebie na tuh paliv alebo spotrebie na kvapaln paliv, raz za es mesiacov, ak s do komna pripojen spotrebie na plynn paliv, a ak ide o komn bez vloky, raz za dvans mesiacov,ak s do komna pripojen spotrebie na plynn paliv, a ak ide o komn s vlokou.

    Ak s na komnov teleso pripojen spotrebie s celkovm tepelnm vkonom nad 50 kW, kontroluje sa:

    raz za dva mesiace, ak s do komna pripojen spotrebie na tuh paliv alebo spotrebie na kvapaln paliv, raz za es mesiacov, ak s do komna pripojen spotrebie na plynn paliv.

    Komn, na ktor je pripojen spotrebi na plynn palivo typu C, mus sa poas prevdzky kontrolova a isti najmenej raz za rok [1], [7].

    5

  • O d b o r n l n o k

    6

    Obr.3: Detrukcia komnovho telesa

    Poiadavky na bezpen mont a prevdzku plynovch zariaden

    Vek riziko pri vzniku nebezpeenstva vbuchu plynu v objektoch predstavuje netesnos systmu spsoben nekvalitnou montou alebo starnutm tesnen armatr a potrubnch spojov. Nedokonal prevedenie spoja, resp. nekvalitn mont spoja (napr. nedostaton dotiahnutie spojovacej matice spoja pozri obr. 4a a 4c) by sa mala prejavi hne pri prvej kontrole spoja po napusten plynu do systmu t.j. pri skke tesnosti plynovodu .Za sprvne prevedenie spoja zodpoved montna firma, ktor je povinn vystavi potrebn dokumentciu o monti a prevedench skkach.To znamen, e montna firma odstrni vzniknut chybu ete pred uvedenm plynovho zariadenia do prevdzky. Zvanejm problmom, najm pri pouit gumench tesniacich krkov je to, e tesnenia rokmi starn, naberaj trval deformcie (obr. 5) a strcaj tak prtlan silu o utesovan eln plochy armatr a potrub, o vrazne zvyuje riziko niku plynu cez kontaktn plochy tesnenia.

    a) b) c)

    Obr. 4: Snmky fibrovch tesnena - dve strany tesniaceho krku po nedostatonom dotiahnut spoja, bez trvalej deformcie elnch plch (vavo pod sebou), b - dve strany tesniaceho krku po riadnom dotiahnut spoja (v strede pod sebou) s viditene vyprofilovanmi dosadacmi plochami spoja, c - drka na dosadacej ploche a jej zrkadlov obraz na povrchu tesnenia pozcie oznaen pkami [2]

    a) b)

    Obr. 5: Gumen tesniaci kroka - eln pohad na gumen tesniaci krok s rokmi nadobudnutou trvalou deformciou, b - prieny rez tesniacim krkom. Trval deformcia krku spsobila netesnos spoja a nik plynu do objektu [2]

    Z uvedenho je zrejm, ak dleit je kontrola tesnosti spojov hne po samotnej monti spoja, ale aj v pravidelnch intervaloch po monti, tak ako to udvaj platn predpisy.

    Len mal percento poiarov a vbuchov je zaprinench skrytou materilovou chybou alebo vrobnou chybou zariadenia. Je to spsoben hlavne dobrou kvalitou vroby tchto zariaden, ale aj dobrou kvalitou monte plynovodov a prc spojench s uvdzanm plynovch spotrebiov do prevdzky. Tieto prce realizuj osoby s prslunou kvalifikciou a oprvneniami, take prpadn nedostatky na zariaden spravidla spoahlivo indikuj a odstrnia u pri span zariadenia do prevdzky (skky tesnosti a pevnosti plynovodu, kontrola sprvneho chodu a vntornej tesnosti zariadenia a pod.).

    V sasnosti m ete stle vek mnostvo budov plynov intalcie z ias ich vstavby, o znamen pred druhou svetovou vojnou. Aj ke boli pouit vemi kvalitn materily, dochdza k ich postupnmu dovaniu z hadiska korzie materilu. Rozvody plynu v tchto objektoch boli dimenzovan na plynov spotrebie, ktor sa v sasnosti vymieaj za innejie, spornejie a ekonomicky vhodnejie. Preto je potrebn zohadni, i navrhnut systmy rozvodov plynu vyhovuj prevdzkovm poiadavkm danch plynovch spotrebiov.Vplyvom novho trendu spory energi sa pri zatepovan objektov a vmene okien mnohokrt zabda na poiadavky a podmienky umiestovania plynovch spotrebiov z hadiska vetrania, prvodu vzduchu a objemu miestnost. Netreba zabda o ak typ plynovho spotrebia sa jedn. Tto informcia je dleit najm z hadiska minimlnej vmeny vzduchu infiltrciou a samozrejme aj potreby vzduchu pre spaovac proces. Plynov spotrebie s klasifikovan do troch kategri, t.j. A, B, C, vi. obr.6.

    Zkladn priestorov poiadavky na objem miestnosti a vmenu vzduchu na bezpen chod tchto spotrebiov uvdza TPP 704 01. Plynov spotrebie sa umiestuj len v priestoroch, ktor vyhovuj poiadavkm stanovenm predpisom a nvodom vrobcu. Ich umiestnenie je mon, len v takch priestoroch, ktor svojimi rozmermi, vetranm, prvodom vzduchu a urenm zodpovedaj danmu zhotoveniu a funkcii spotrebia, resp. jeho menovitmu prkonu [6].

    a) b) c)

    Obr. 6: Prklady plynovch spotrebiova- kombinovan spork MORA KS 956 MI plynov spotrebi kategrie A[9], b- plynov kotol Protherm TIGER 12 KOZ plynov spotrebi kategrie B[10], c - kondenzan plynov kotol Viessmann Vitodens plynov spotrebi kategrie C[11].

  • O d b o r n l n o k

    Prevdzkov predpisy pre bezpen chod zariadenia

    Plynov spotrebie ako zariadenia nie s sam o sebe nebezpen. S vybaven zabezpeovacmi systmami ako tepeln poistka, poistka proti sptnmu toku spaln cez preruova ahu, poistka plamea, samoinn uzatvrac ventil a pod. (zvis to od vrobcu konkrtneho plynovho spotrebia ). K vbuchom alebo k otravm osb oxidom uhonatm me djs napr. pri myselnom znefunknen tchto zabezpeovacch systmov uvateom spotrebia (optovn vypnanie ochrn a problmy so tartom spotrebia), ale aj myselnm pokodenm plynovho spotrebia ako celku (skratov rieenie manelskch rozvodov, dediskch sporov a pod.). K vbuchom alebo otravm len mlokedy dochdza v dsledku vrobnej chyby na zariaden. astejou prinou bva aj neodborn (laick) mont plynovho spotrebia a zanedban drba alebo neoprvnen zsah do zariadenia. V norme STN 06 1401 Loklne spotrebie na plynn paliv sa uvdzaj podmienky pre mont zariaden, ich kontroly a taktie povinnosti vrobcov a dodvateov tchto zariaden. Plynov zariadenia mu montova a opravova organizcie, ktor na tto innos maj oprvnenie od oprvnenej prvnickej osoby. Tieto prce mu vykonva iba osoby odborne spsobil a s platnm osvedenm. V norme s taktie uveden poiadavky na tesnenia spojov, poiadavky na prvod spaovacieho vzduchu, odvod spaln a poiadavky na vybavenie spotrebia tepelnou poistkou proti sptnmu toku spaln. Vetky plynov spotrebie musia ma rune alebo automatick uzatvracie zariadenie na uzavretie prvodu plynnho paliva do horka [5].

    Zver

    Hlavnou prinou havarijnch stavov plynovch odbernch zariaden je zanedbvanie povinnost a nedodriavanie poiadaviek na bezpenos prevdzky vyplvajcich z platnch predpisov a ustanoven. Aby sa tmto nehodm predilo je potrebn dodriava pokyny na prevdzku, drbu a obsluhu plynovch spotrebiov uvedench v nvode vrobcu. Pouva plynov spotrebi na el, na ktor je uren. Nezabda na dostaton prvod vzduchu v miestnosti, kde sa plynov spotrebi nachdza. Zabezpei vetranie priestoru, v ktorom je spotrebi pouvan a jeho spaln unikaj do priestoru miestnosti. Rozvody plynu a plynov spotrebie kontrolova a udriava v stave bezpenom pre prevdzku poda nvodu na obsluhu od ich vrobcu a dodvatea.drbu opravu a kontrolu plynovch spotrebiov zabezpei iba osobami s odbornou kvalifikciou a poadovanm oprvnenm na vykonvanie tchto prc.

    lnok vznikol v rmci vskumnej lohy VEGA . 1/0832/14.

    Literatra:

    1. Sitr,P.- Novodomsk,M.: Plynov zariadenia v budovch v otzkach a odpovediach. Bratislava: Zdruenie odbornkov plynovch zariaden, 2008. 279 s. ISBN 978809700588-7.

    2. Hrd,P.: Priny havarijnch stavov plynovch zariaden, Sanhyga 2013, 17. medzinrodn konferencia, Pieany, SSTP, Bratislava.

    3. STN EN 1775 - Zsobovanie plynom . Plynovody na zsobovanie budov. Maximlny prevdzkov tlak men alebo rovn 5 bar,Aprl 2008.

    4. STN 38 6405 - Plynov zariadenia. Bezpenos prevdzky,Februr 1988.

    5. STN 06 1401 Loklne spotrebie na plynn paliv. Veobecn poiadavky, Aprl 2000.

    6. TPP 704 01- Odbern plynov zariadenia na zemn plyn v budovch, Jl 2009.7. Vyhlka Ministerstva vntra SR . 401/2007 Z. z o technickch podmienkach a poiadavkch na protipoiarnu bezpenos pri intalci a prevdzkovan palivovho spotrebia a zariadenia strednho vykurovania a pri vstavbe a pouvan komna a dymovodu a o lehotch ich istenia a vykonvania kontrol.

    8. VyhlkaMinisterstva prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky . 508/2009 Z. z, ktorou sa ustanovuj podrobnosti na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci s technickmi zariadeniami tlakovmi, zdvhacmi, elektrickmi a plynovmi a ktorou sa ustanovuj technick zariadenia, ktor sa povauj za vyhraden technick zariadenia.

    9. Firemn poklad firmy MORA.

    10. Firemn podklad firmy Protherm.

    11. Firemn podklad firmy Viessmann.

    7

  • Z o s v e t a v y k u r o v a c e j t e c h n i k y

    8

    Systm Danfoss EvoFlat je kompletnm rieenm prenosu tepla pre vykurovanie a prpravu TV v bytoch a obytnch budovch, ktor vyuva decentralizovan vykurovac systm.

    Vhody decentralizcieV budovch sa tradine pouvaj neefektvne, drah a neflexibiln systmy vykurovania a prpravy TV. Je overen, e lepiu alternatvu ponkaj decentralizovan vykurovacie systmy, pretoe prinaj cenov vhodnos dlhiu ivotnos menie nroky na drbu niie emisie CO

    2,

    a to vetko s vslednou rchlejou a udratenejou nvratnosou investci.

    Decentralizovan vykurovac systm obsahuje zsobnk, ktor me by napjan z akhokovek disponibilnho zdroja tepla. Systm zostva efektvny nezvisle od akchkovek nslednch zmien a prav dodvky tepla do budovy.

    Stanice systmu EvoFlat s dodvan so vetkmi potrebnmi prvkamia mono ich jednoducho intalova. Systm me by pripojen na vetky zdroje tepla , vrtane centrlneho zsobovania teplom (alej CZT)a obnovitench zdrojov, na zabezpeenie priebenej dodvky teplej vody, s individulnou regulciou rozdielovho tlaku v systme vykurovania a prpravy TV, s meranm celkovej spotreby energie.

    Pre konenho zkaznka to znamen kompletn regulciu, lep komfort a o je rozhodujce monos individulneho rozhodovania o mnostve odoberanej energie a nslednej hrade nkladov za jej dodvku.

    Decentralizcia je efektvna: maximlna energetick efektvnos vyuitia centrlneho zdroja tepla jednoduch integrcia obnovitenho zdroja tepla optimlna prevdzka kotla bez spotreby energie na prdavn erpadlo lep prenos tepla (tepeln vmennky Micro Plate) a men bytok tlaku bez zdroja otvorenho oha v byte (plynov kotol) bez nebezpeenstva niku plynu v byte

    Decentralizcia je jednoduch: iba s 3 prpojmi Click-fit komfort priebenho vykurovania poas celho roka vysok kapacita odberu TV pri sprvnom dimenzovan bytovch vmennkovch stanc presn registrcia spotreby meracmi prstrojmi v kadej stanici a presn ztovanie jednoduch servis a drba prpadn poruchy ovplyvuj vdy iba jeden bytov systm menej prpojov menie nebezpeenstvo vzniku netesnost

    Decentralizcia je regulovaten: integrovan termostatick regultor nzka teplota zo zdroja tepla lepie psmo proporcionality jednoduchie hydraulick vyvenie s integrovanm regultorom rozdielovho tlaku pre TV monos postupnej renovcie v obvanch bytoch (prava byt za bytom) minimlne nebezpeenstvo vzniku baktri Legionella

    Preo sa rozhodn pre systm bytovch vmennkovch stanc Danfoss EvoFlatTM

    Tradin centralizovan systm

    vykurovania a prpravy TV

    Systm EvoFlats decentralizovanm vykurovanm a prpravou TV

    Rieenie EvoFlat

    Tradin rieenie

    Zdroj tepla

    Bytov stanica

    Systm EvoFlat me pracova aj s obnovitenmi zdrojmi tepelnej energie ako napr. solrna energia a spaovanie biomasy

    Bytov stanica

    Bytov stanica

    Bytov stanica

  • Z o s v e t a v y k u r o v a c e j t e c h n i k y

    Systm EvoFlat poskytuje maximlny komfort a kvalitn regulciu pri minimlnych nkladoch. Aby sme to dosiahli, skombinovali sme roky technickch sksenost s najmodernejmi technolgiami na vytvorenie najefektvnejieho systmu bytovch vmennkovch stanc na trhu. Tto vnimon vkonnos priamo zvis od kvality komponentov, z ktorch pozostva systm EvoFlat , preto pouvame iba prvky navrhnuta vyroben spolonosou Danfoss.

    Jedinen regultor TVSrdcom systmu je multifunkn regultor TPC okruhu prpravy TV, vyvinut pecilne pre stanice systmu EvoFlat.

    Obsahuje zabudovan regultor rozdielovho tlaku dP s lepm psmom proporcionality a automatickm nastavovanm, regultor prietoku, znov ventil, odvzduovac ventil a termostat.Zaruuje: vy komfort pre koncovho uvatea nzku teplotu spiatoky aj pri malom odbere TV vysoko spoahliv kontrukciu robustnos vhodnos aj pre vodu nzkej kvality ochranu voi baktrii Legionella a usadzovaniu vodnho kamea

    Rchle prpoje Click-fitVina zvitovch prpojov stanice EvoFlat bola nahraden uniktnymi prpojmi Click-fit. Je to najjednoduch a najrchlej spsob realizcie bezpenho a tesnho pripojenia rrok, bez potreby dotiahnutia alebo dodatonho dotiahnutia.

    Vhody:

    jednoduch mont rchly servis nzke riziko netesnosti spoahliv dlhodob zaaitenos testovanie tlakom a 200 bar

    Tepeln vmennky Micro PlateTM

    Na zabezpeenie optimlneho prenosu tepla a vkonnosti je stanica EvoFlat vybaven spjkovanm tepelnm vmennkom s patentovanou kontrukciou dosiek Micro PlateTM.

    Jeho vhodou je:

    spora energie a nkladov lep prenos tepla a men bytok tlaku flexibilnejia kontrukcia dlhia ivotnos

    Izolcia a meranie spotreby energieLepia izolcia znamen lepiu energetick efektvnos. Vykurovaniea prpravu TV mono monitorova aj diakovo prostrednctvom meracch prstrojov, zabudovanch v kadej stanici.

    Vhody:

    meranie objemovho prietoku, teploty a spotreby energie dynamick rozsah 1 : 250 jednoduch zber dajov pomocou komunikanho modulu spravodliv a presn roztovanie

    Vber bytovej vmennkovej stanice EvoFlatSvojm sborom energeticky efektvnych funkci s nae nov stanice EvoFlat FSS, vhodn pre obytn budovy s nzkou teplotou v prvodea stanice EvoFlat MSS s uren pre byty s podlahovm vykurovanm.

    EvoFlat FSSEvoFlat FSS je uren pre nzku teplotu v prvode a dodva sa s tepelne izolovanou skrinkou a regultorom rozdielovho tlaku. Energiu etriaci multifunkn regultor TPC(-M) a vysoko vkonn tepeln vmennk zabezpeuj prieben dodvku TV bez strt v prevdzke bez zaaenia.

    Ako vetky stanice systmu EvoFlat me by stanica FSS zabudovan do skrinky v stene alebo upevnen na stenu. Je pripraven na pouities nstennmi raditormi a panelovmi vykurovacmi jednotkami.

    EvoFlat MSSEvoFlat MSS je kompletn bytov stanica na zabezpeenie energeticky efektvneho priameho vykurovania so zmieavacm okruhom a priebenou prpravou TV.

    Stanice EvoFlat MSS s pecilne vhodn pre systmy s podlahovm vykurovanm. Pripojovacie rrky pre obvody raditorovho vykurovania mono namontova pred zmieavacm okruhom, take ich mono rchlo, ahko a lacno pripoji na vykurovacie okruhy s raditormi a panelmi.

    Rzne voliten druhy krytovSystm EvoFlat je kontruovan nielen na dosiahnutie maximlnych spor energie a optimlneho komfortu, ale aj na zladenie s okolitm prostredm.

    Stanice systmu EvoFlat s k dispozcii vo vyhotoveniach s rznymi krytmi s izolciou, umoujcimi mont vo vntri budov, a to na stenu, zabudovanie do vklenku alebo do achty.

    9

  • Z o s v e t a v y k u r o v a c e jt e c h n i k y

    10

    Mylienka decentralizovanho systmu s bytovmi vmennkovmi stanicami EvoFlat pre vykurovanie a prpravu TV nie je nov a jej vhody takchto systmov s u dostatone preukzan:

    1. V prnos pre uvateovKe spotrebitelia platia za to, o spotrebuj, mvaj kritick pohad na svoju spotrebu energie. Pri intalovan individulnych meraov mnostva tepla individulne meranie vrazne zniuje spotrebu energie na tvorcov meter o viac ako 15-30%.

    2. Mono umiestni viac do menieho priestoruV porovnan s individulnymi plynovmi kotlami, asto kombinovanmi so zsobnkom TV, zaber stanica systmu EvoFlat cca 80% menej priestoru a mono ju zabudova do steny alebo do malej skrinky. Zaber sce o nieo v priestor ako systmy centralizovanej prpravy TV, avak je vdy vemi nenpadn a uvouje znan priestory v suternoch.

    3. Flexibilita vyuitia alternatvnych zdrojovEvoFlat umouje pln vyuitie alternatvnych zdrojov energie prostrednctvom zsobnka, ktor zhromauje ohriatu vodu a distribuuje ju do jednotlivch bytov k bytovm staniciam.Individulne bytov stanice zabezpeuj distribciu ohriatej vodys poadovanou teplotou do jednotlivch raditorov. Kad je napojen aj na systm distribcie pitnej vody, TV sa pripravuje iba v prpade potreby a prvod sa udriava bez baktri.

    4. Znenie plytvania energiouPri porovnvan rznych distribunch systmov v obytnch budovch s rieenm EvoFlat pri jednom vertiklnom vzostupnom systme a pri systme s horizontlnym potrubm centralizovanej prpravy TV bolo preukzan, e v porovnan s modernmi rieeniami centralizovanej prpravy TV EvoFlat zniuje tepeln straty potrub o viac ako 40%a v porovnan s tradinmi jednorrkovmi systmami o viac ako 80%.

    Nam cieom je poskytn vetkm zainteresovanm vhody decentralizovanch vykurovacch systmov, to znamen lepiu nvratnos investci, niie celkov nklady, v komfort i bezpenos a menie zaaenie ivotnho prostredia.

    Ing. Ladislav CvopaDanfoss spol. s r.o.Zlat Moravce

    www.sk.danfoss.comsk.danfoss.com

    10x rchlejie dotiahnutie spoja

    pouitm zpadkovch prpojov Click-fit. Je to rchle a jednoduchrieenie zabezpeenia tesnosti spojov bez potreby opakovanho dotiahnutia.

    Spoznajte vvoj v oblastiefektvnosti a regulcie vykurovania

    Systm Danfoss EvoFlat je kompletnm rieenm prenosu tepla pre vykurovanie a prpravu TV v bytoch a obytnch budovch, ktor vyuva decentralizovan vykurovac systm.

    Spolonos Danfoss skombinovala roky technickch sksenost s najmodernejmi technolgiami pre vytvorenie najefektvnejieho systmu bytovch vmennkovch stanc na trhu, ktor poskytuje maximlny komfort a kvalitn regulciu pri minimlnych nkladoch.

    Stanice systmu EvoFlat s dodvan so vetkmi potrebnmi prvkami a mono ich jednoducho intalova. Systm me by pripojen na vetky zdroje tepla, vrtane centrlneho zsobovania teplom a obnovitench zdrojov, na zabezpeenie priebenej dodvky teplej vody, s individulnou regulciou rozdielovho tlaku v systme vykurovania a prpravy TV, s meranm celkovej spotreby energie. EvoFlat vyvinut pre vykurovanie

    MAKING MODERN LIVING POSSIBLE

  • Viega Pexfit Pro spojky z PPSU:Spjaj bezpenos s flexibilitou.

    Spojky PPSU (14 a 25 mm)s mimoriadne stabiln a odo-lvaj aj najvyej zai.

    Rchle a spoahliv spracovanie: iadna kalibrcia, jednoducho skrti, zmontova a zlisova.

    Zosieovan viacvrstv rra zaruuje teplotn odolnos a dlh ivotnos, Viega s SC-Contur pre zaruen bezpenos.

    Bezpen zlisovanie pomocou hydraulickch lisov Viega Press-gun alebo runho lisovacieho nradia.

    Viega. Vdy o krok napred! Flexibiln systm plastovho potrubia so spojkami z PPSU alebo z ervenho bronzu je robustn, vyznauje sa extrmne dlhou ivotnosou a je idelne vhodn pre intalcie rozvodov pitnej vody a krenia. Viac informci: Viega s.r.o. telefn: + 421 903 280 888 fax: + 421 32 6526353 e-mail: [email protected] www.viega.cz

  • Z o s v e t a z d r a v o t n e j t e c h n i k y

    12

    Viacgeneran komfortn kpelaWC moduly Viega pre nastaviten vku toalety

    Sitie viacerch genercii pod jednou strechou v sasnej dobe znovu prichdza do mdy. Vetci lenovia takej domcnosti si mu navzjom pomha. Na druh stranu je ale nutn u pri plnovan stavby zohadni potreby mladch i starch, vekch i malch lenov rodiny. Prve v kpelniach sa najlepie uplatnia vrobky, ktor s natoko flexibiln, e poskytn dostatok pohodlia uvateom akhokovek veku. Patria medzi ne naprklad: nov WC modul Eco Plus od firmy Viega, vaka nemu je mon plynule nastavi vku WC jednoduchm stlaenm tlaidla. A to pri kadom jeho pouit. Bez dodatonch stavebnch prav, bez pouitia elektroniky, zato ale v atraktvnom preveden, ktor skryje potrebn technick zariadenia za sklenenm panelom.

    Tto ikovn technick novinka od firmy Viega vs prekvap svojou jednoduchosou monte. Vetko je zmontovan u od vrobcu, take je mon modul Eco Plus, rovnako ako vetky ostatn WC prvky od firmy Viega, rchlo a jednoducho integrova do predstenovej intalcie. Za doskou z bezpenostnho skla sa skrva zariadenie umoujce individulne nastavenie vky WC keramiky.

    Viditen zostva iba ovldacie tlatko umiestnen na sklenenom paneli. Sta jedno stlaenie a toaleta sa zane plynulo pohybova a o 80 milimetrov hore i dolu, podobne ako kancelrska stolika. To ocenia nielen deti a dospel lenovia rodiny. Taktie seniorom prina toto rieenie, ktor ponka monos individulneho nastavenia vky keramiky cel rad vhod a je mon ho poui v kombincii so vetkmi benmi typmi toaletnch ms. Nov WC moduly Eco Plus od firmy Viega spaj vetky poiadavky na bezbarirov rieenia toalety.

    Viacgeneran domcnosti s odkzan na vrobky, ktor je mon prispsobi potrebm jednotlivch uvateov. Nov WC modul Eco Plus od firmy Viega ponka flexibilitu a komfort pre kad vekov kategriu. Stlaenm tlatka a celkom bez pouitia elektroniky je mon kedykovek plynulo nastavi vku toalety. (Foto: Viega)

  • 13

    Po stlaen tlatka je mon vku sedacej plochy toalety kedykovek individulne nastavi v rozmedz od 40 do 48 centimetrov. Potrebn mechanick zariadenie, ktor pracuje bez dodvky elektrickho prdu, je ukryt za panelom z bezpenostnho skla. (Foto: Viega)

    O firme:

    Spolonost Viega s 3500 zamestnancami v sasnosti patr k poprednm vrobcom intalanej techniky. Produkty sa vyrbaj v piatichi vrobnch zvodoch v Nemecku a pobokovom zvode v McPherson (Kansas/USA) pre vrobu plastovch systmov pre severoamerick trh. Pre spolonos Viega je najdleitejie predovetkm vroba intalanej techniky. Okrem potrubnch systmov vyrba tie predstenov a odvodovacie systmy. Sortiment zahruje viac ako 17 000 produktov s rozmanitmi monosami vyuitia, naprklad v technickom vybaven budov, v infratruktre, v priemyslovch zariadeniach alebo pri stavbe lod. Spolonos Viega bola zaloen v roku 1899 v Attendornu v Nemecku a od 60. rokov sa zaala presadzova na medzinrodnom trhu. V sasnosti sa produkty Viega pouvaj na celom svete. Produkty s na jednotlivch trhoch distribuovan prevane prostrednctvom odbornch vekoobchodov.

    Viega s.r.o.,

    telefn:+421 903 280 888,

    fax: +421 2 436 36852,

    e-mail: [email protected]

    Z o s v e t a z d r a v o t n e j t e c h n i k y

    O d b o r n l n o k

    doc. Ing. Vladimr Jelnek, CSc.Katedra TZB, Stavebn fakultaVUT v Prahe

    1. vod

    V pspvku je uveden vtah z SN 73 4201 podle poslednho znn 2010. V souasn dob je norma revidovna a jednotliv znn lnk, kter nejsou doposud schvlena, nejsou v pspvku ani uvedena.

    2. Navrhovn kouovod2.1 Obecn zsady nvrhuKouovod pro komn s pirozenm tahem: m bt krtk se stoupnm k sopouchu nejmn 5 % (3), m mt rozvinutou dlku krat ne je tvrtina inn vky komna.

    PEHLED ZSAD NVRH KOUOVOD A PIPOJOVN SPOTEBI NA SAMOSTATN KOMN PODLE SN 73 4201

    Kouovod se navrhuje podle nsledujcch zsad: pro mokr provoz mus mt kouovod sklon pro odtkn kondenztu (doporueno 5%), kouovod nesm mt nhl zmny velikosti a tvaru prezu, kouovod nesm mt kouty, kde by se hromadily spaliny, kouovod nesm v sopouchu zasahovat do komnovho prduchu a zmenovat jeho prez, kouovod m hel zmny smru tup (max. 90), samostatn kouovod del ne 2 m se tepeln izoluje, doporuuje se tepeln izolovat i krat kouovod ne 2 m, pokud: - teplotn ohv svm povrchem mstnost, - se nepzniv sniuje teplota spalin v sopouchu, spolen kouovod se izoluje vdy, kouovod mus zajiovat tsnost a stabilitu, kouovod mus bt kontrolovateln a istiteln, pro pevn a kapaln paliva mus mt kouovod istc otvory, pro plynn paliva mus mt kouovod kontroln otvory, nerozebrateln kouovod mus mt istc a kontroln otvory rozmstn po cel dlce v mstech zmny smru nebo ve vzdlenosti max. 6 m, kouovod se me istit a kontrolovat tak demont kouovodu podle pokyn vrobce,

  • O d b o r n l n o k

    pi prostupu stnou pornho seku nebo obvodovou stnou mus bt zajitna dilatace kouovodu a vzdlenost od holavch materil.

    2.2 Zsady platn pro samostatn kouovodSamostatn kouovod odvd spaliny od jednoho spotebie a navrhuje se podle nsledujcch zsad: je zpravidla kruhovho prezu z plechovch trub, me bt tak z prun kovov hadice a pak: - nesm mt rozvinutou dlku vt ne 1,5 m, - mus bt zajitn proti samovolnmu vysunut ze spalinovho hrdla spotebie a ze sopouchu, - nesm bt zabudovn v prostoru bez mon kontroly, od spotebi na plynn paliva m kouovod za spalinovm hrdlem bt veden svisle s dlkou minimln 0,4 m (dve 0,5 m), nesm mt prez vt ne je prez komnovho prduchu, nesm se smrem k sopouchu zuovat, je-li nutn zmenit prez kouovodu, pak k tomu dochz za spalinovm hrdlem, kouovod zdn nebo ve zdivu mus mt hladk povrch prduchu (vysprovan nebo omtnut, s ochrannm pouzdrem apod.), chrnn proti pronikn vlhkosti nebo pronikn vody.

    2.3 Zsady platn pro spolen kouovodSpolen kouovod se navrhuje podle nsledujcch zsad: prez se m plynule zvtovat tak, jak to odpovd protkajcmu mnostv spalin nebo se navrhuje kouovod s konstantnm prezem na celkov maximln prtok spalin, napojen samostatnch kouovod od spotebi v proveden B na spolen kouovod je ikm (od spotebi v proveden C se to doporuuje).

    2.4 Kouovod s funkc komnaKouovod s funkc komna odvd spaliny od plynovho spotebie pmo od spalinovho hrdla nad stechu.Kouovod s funkc komna: se navrhuje pouze od spotebie se svislou osou spalinovho hrdla, nem bt odklonn od svisl osy, vjimen je povolen jeden odklon od svisl osy a v tomto mst je osazen kontroln, resp. vymetac otvor, m na st osazenu kryc desku (krom komn pro tlakovou tdu H1 a H2), pro odvod spalin pirozenm tahem je: - vcevrstv, - se suchm provozem, - krat ne 5 m vky, pro petlakov spotebie je vka limitovan tlakem a teplotou spalin, dovoluje pipojit tak krb s uzavratelnm ohnitm na pevn paliva a plat, e:: - kouovod je vcevrstv, - je monost vbru popela, - m vku do 8 m, - m kontrolovateln a istiteln otvor

    3. Zsady pipojen na samostatn komny3.1 Spotebie na pevn palivaSpotebie na pevn paliva se pipojuj podle nsledujcch zsad: spotebi na pevn paliva, jeho jmenovit vkon nepesahuje 10 kW se povauje za spotebi lokln, ke komnovmu prduchu m bt pipojen pouze jeden

    lokln spotebi samostatnm kouovodem, je-li nutno pipojit do jedinho komnovho prduchu vce loklnch spotebi na pevn paliva, mohou to bt nejve dva spotebie, pipojen samostatnmi kouovody. ped napojenm spotebi m bt spalinov cesta ovena vpotem pro celkov poet pipojovanch spotebi i pro provoz jednoho spotebie paliv, nejmenho jmenovitho vkonu. nejmen dovolen inn vka komnovho prduchu je 5 m, v jednotlivch ppadech je mono pipojit lokln spotebi paliv i k prduchu komna s men innou vkou ne 5 m, pokud se proke vpotem spalinov cesty, e je tato vka dostaujc pro pipojovan spotebi, oteven spotebi na pevn paliva (nap. oteven krb), mus bt pipojen samostatnm kouovodem na samostatn komnov prduch, stejn podmnka plat tak pro uzavrateln krb, kter me bt pipojen do svislho kouovodu s funkc komna, spotebi na pevn paliva, se zvltnm zpsobem spalovn (nap. stlorn spotebi) se pipojuje na spalinovou cestu, kterou mus podrobnji urit vrobce spotebie paliv.

    3.1.1 stedn a technologick zdroje na pevn palivaK obecnm zsadm pro pipojen stednho a technologickho zdroje pat: v novch objektech se mus pipojovat stedn zdroj tepla a technologick spotebi samostatnm kouovodem na samostatn prduch komna pi modernizaci stvajcch stavebnch objekt, lze v technicky neeitelnch ppadech pipojit ke spolenmu komnovmu prduchu vce stednch zdroj tepla nebo technologickch spotebi pi dodren podmnky, e pi provozu jedinho, nejmenho pipojenho kotle bude rychlost pi proudn spalin v prduchu komna vt ne 0,5 m/s a e budou splnny vechny vpotov podmnky technologick spotebi, kter je uren pro pouvn i v letnch mscch (nap. pro ohev vody), m bt i u stvajcch objekt pipojen vdy samostatnm kouovodem na samostatn prduch komna.

    3.1.2 Regulace tahu komna od stednho a technologickho zdrojePirozen komnov tah prduchu, ke ktermu je pipojen stedn zdroj tepla nebo technologick spotebi, m bt mechanicky regulovateln vhodnm zazenm ve spalinovm hrdle spotebie paliv nebo v kouovodu, nap. spalinovou klapkou. Pirozen tah komna lze regulovat tak regultorem (omezovaem) tahu.Zazen k mechanick regulaci pirozenho komnovho tahu stednho zdroje tepla nebo technologickho spotebie mus umoovat: pi umstn ve zvltn mstnosti (nap. v koteln, dln apod.), kter se nachz mimo obytn prostory, prchod spalin i v uzaven poloze klapky v rozsahu nejmn 10 % prezu kouovodu, v obytnch mstnostech, i v uzaven poloze klapky, prtok spalin v rozsahu nejmn 25 % prezu kouovodu.Tyto prchody pro prtok spalin mus bt v horn polovin prezu kouovodu a nelze je lenit na vce jednotlivch otvor

    3.2 Spotebie na kapaln palivaPipojen spotebie na kapaln paliva se d nsledujcmi zsadami: spotebi na kapaln paliva, jeho jmenovit vkon nepesahuje 10 kW, se povauje za lokln spotebi, lokln spotebi na kapaln paliva m bt pipojen samostatnm kouovodem na samostatn prduch komna, je-li nutn pipojit vce loklnch spotebi na kapaln paliva

    14

  • O d b o r n l n o k

    samostatnmi kouovody mohou to bt nejve dva spotebie paliv, pro spotebie, pipojovan do komn tlakov tdy N1 a N2 plat, e nejmen dovolen inn vka prduchu komna je 4 m, ve zvltnch ppadech je mono pipojit spotebi k prduchu komna i s men innou vkou ne 4 m, proke-li se vpotem spalinov cesty, e je tato vka dostaujc, ped napojenm spotebi m bt spalinov cesta ovena vpotem pro celkov poet pipojovanch spotebi (nejve 2 spotebie, provozovanch na jmenovit vkon, a i pro provoz jednoho spotebie paliv o nejmenm jmenovitm vkonu, ve stvajcch objektech mohou bt pipojeny dva uzavrateln lokln spotebie na kapaln paliva samostatnmi kouovody do spolenho komna ze dvou sousednch podla te uitkov jednotky, jsou-li k tomu vytvoeny odpovdajc podmnky, oteven spotebi na kapaln paliva a spotebi vybaven hoky podle SN 07 5852 mus bt vdy pipojen na samostatn komnov prduch samostatnm kouovodem.

    Pro stedn a technologick zdroje na kapaln palivo plat zsady: v novch i modernizovanch objektech se mus pipojovat stedn zdroj tepla a technologick spotebi na kapaln paliva s petlakovm hokem vdy samostatnm kouovodem do samostatnho prduchu vcevrstvho komna, pro stedn zdroje tepla a technologick spotebie, pipojovan do komn tlakov tdy N1 a N2 plat, e nejmen dovolen inn vka prduchu komna je 4 m, v jednotlivch ppadech je mono pipojit tyto spotebie paliv i k prduchu komna s men innou vkou ne 4m, pokud se proke vpotem spalinov cesty, e je tato vka pro pipojovan spotebi dostaujc, stedn zdroje tepla a technologick spotebie, pipojovan do spalinov cesty tlakov tdy P1 a P2 , mohou mt innou vku komna ni.

    3.3 Spotebie na plynn paliva

    3.3.1 Zkladn ustanovenPipojen se d podle nsledujcch zsad: nejmen inn vka komna pro spotebie s atmosfrickm hokem a peruovaem tahu je 4 m, pro spotebie s petlakovm hokem nebo s petlakovm ventiltorem za spotebiem, pop. s nucenm odtahem spalin, me bt inn vka komna ni, spotebie na plynn paliva umstn v nejvym podla objektu (nap. ve stench kotelnch) se mohou pipojit na svisl kouovod s funkc komna.

    3.3.2 Lokln spotebie na plynn palivaSpotebi na plynn paliva, jeho jmenovit vkon nepesahuje 50 kW, se povauje za lokln spotebi.Pro pipojen spotebi plat tyto zsady: ke komnovmu prduchu m bt pipojen pouze jeden lokln spotebi samostatnm kouovodem, je-li nutno pipojit vce loklnch spotebi na plynn paliva samostatnmi kouovody, mohou to bt nejve dva spotebie, pro spotebie, pipojovan do komn tlakov tdy N1 a N2 plat, e nejmen dovolen inn vka prduchu komna je 4 m, v jednotlivch ppadech je mono pipojit spotebi paliv i k

    prduchu komna s men innou vkou ne 4m, pokud se proke vpotem spalinov cesty, e je tato vka pro pipojovan spotebi dostauj, lokln spotebie s petlakem ve spalinovm hrdle, pipojovan do spalinov cesty tlakov tdy P1 a P2, mohou mt innou vku komna ni, ve stvajcch objektech mohou bt pipojeny dva oteven lokln spotebie na plynn paliva samostatnmi kouovody do jednoho prduchu komna, spolenho komna ze dvou sousednch podla te uitkov jednotky, jsou-li pro to vytvoeny pslun podmnky, Pokud nemaj tyto spotebie spalinov klapky, doporuuje se namontovat spalinov klapky do kouovod obou spotebi. Obdobn lze pipojit i dva uzaven, lokln spotebie.

    3.3.3 stedn a technologick zdroje na plynn palivaPro stedn a technologick zdroje na plynn paliva plat tyto zsady: v novch objektech a pi modernizaci staveb se mus pipojovat stedn zdroj tepla a technologick spotebi na plynn paliva s petlakovm hokem vdy samostatnm kouovodem do samostatnho prduchu vcevrstvho komna, stedn zdroje tepla a technologick spotebie na plynn paliva s atmosfrickm hokem a peruovaem tahu (oteven spotebie) mohou bt pipojeny spolenm kouovodem do jednoho komnovho prduchu. Mohou to bt nejve tyi spotebie, vpoet spalinov cesty se provede pi provoznm stavu vech pipojench spotebi i pi provozu pouze jednoho spotebie, s nejmenm uvaovanm jmenovitm vkonem. Pi provozu nejmenho kotle mus bt splnna podmnka, e rychlost pi proudn spalin v prduchu komna bude vt ne 0,5 m/s. Souasn mus bt splnny vechny ostatn vpotov podmnky, do spolenho komnovho prduchu lze napojit i vt poet kotl stednho zdroje tepla (kotelny s kaskdovitm uspodnm kotl) nebo pro technologick ely, jsou-li pro tento zpsob odvodu spalin stanoveny vrobcem kotl podrobn technologick postupy a jsou splnny vechny vpotov podmnky, pro stedn zdroje tepla a technologick spotebie, pipojovan do komn tlakov tdy N1 a N2 plat, e nejmen dovolen inn vka prduchu komna je 4 m, v jednotlivch ppadech je mono pipojit tyto spotebie paliv i k prduchu komna s men innou vkou ne 4 m, pokud se proke vpotem spalinov cesty, e je tato vka pro pipojovan spotebi dostaujc, stedn zdroje tepla a technologick spotebie, pipojovan do spalinov cesty tlakov tdy P1 a P2, mohou mt innou vku komna ni.

    15

  • kolenia sa uskutonili poda nasledovnho harmonogramu:

    Termn Lokalita Miesto konania

    24.4.2014 Bratislavahotel PLUS,

    Bulharsk 70, Bratislava

    25.4.2014 TrennRetaurcia Pod hradom, Matova 12/68, Trenn

    5.5.2014 B. Bystricahotel Arcade, Nmestie SNP 5,

    Bansk Bystrica

    6.5.2014 ilina

    ilinsk univerzita,Strojncka fakulta,

    katedra energetickej techniky, Univerzitn 1, ilina

    7.5.2014 Koicehotel City Residence,Bakova 18, Koice

    Hlavn tmy kolen boli :

    Nvrh a vpoet elektrickho podlahovho vykurovania Devi Vykurovanie dimenzovanie vykurovacch sstav pre rzne zdroje Vykurovanie odladenie vpotu vykurovacej sstavy Vykurovanie/Chladenie odladenie vpotu plonch systmov

    predstavenie novej firemnej verzie TECHCON DANFOSS 6.0 a najnovej firemnej verzie TECHCON VOGEL&NOOT 6.0.

    Cyklus kolen sa ako tradine stretol s vekm zujmom zo strany projektantov, o ns te a pozvbudzuje do alej prce pre vs - projektantov a pre vs - nai partneti vrobcovia a predajcovia.

    Ponkame vm:

    Rozrenie cennka programu TechCON s pestrmi monosami zakpenia upgradu plnej verzie TechCON Revolution a novch modulov.o sa tka nkupu na spltky, jedinou zmenou je skrtenie doby splcania bez navenia zo 6 na 3 mesiace.

    Individulne kolenia a konzultcie programu TechCON - pre majiteov plnch verzi, ale i firemnch verzi.Vhodn cena - 20 EUR/hod., celkov doba kolenia aj jeho obsah je individulny, poda dohody.

    Plnujeme :

    Aktualizciu databzy vrobcov programu TechCON vo vetkch firemnch verzich a tie v plnej verzii (2. fza roku 2013).

    Vrobca Sortirment Akcia

    DANFOSS sortiment pre vykurovanie, BVS aktualizciasortimentu

    VIESSMANN kotly, zsobnky TUV, erpadlov skupiny, prsluenstvo

    aktualizciasortimentu

    FV-PLAST sortiment pre napojenie vykurovach telies, rozvody pitnej vody a podlahov vykurovanie

    aktualizciaa rozreniesortimentu

    IVAR CS komplexn sortiment pre vykurovanie a vodovod

    aktualizciasortimentu

    T e c h C O N I n f o c e n t r u m

    Priname :

    Aktualizciu databzy vrobcov programu TechCON vo vetkch firemnch verzich a tie v plnej verzii (1. fza roku 2014).

    Vrobca Sortirment Akcia

    ATMOS kotly na vetky tuh paliv, regulcia, prsluenstvo

    aktualizcia a rozrenie sortimentu

    CHUDEJ kompletn plastov sortiment pre vodovod, kanalizciu a odvodnenie

    aktualizcia a rozrenie sortimentu v module ZTI

    REFLEX expanzn ndoby, expanzomaty,akumulan zsobnky

    aktualizcia a rozrenie sortimentu

    JAGA dizajnov raditory, prsluenstvo aktualizcia sortimentu, cien

    HUTTERER&LECHNER

    komplexn plastov sortriment pre vodovod, kanalizciu, odvodnenie

    aktualizcia sortimentu, cien

    KORADO doskov raditory, kpelov a dizajnov raditory

    aktualizcia sortimentu

    TATRAMAT zsobnky TUV, prsluenstvo nov intalcia

    RBM systm podlahovho vykurovania, ventily, armatry

    nov intalcia

    STELRAD,HENRAD

    doskov raditory, prsluenstvo aktualizcia sortimentu, cien

    GORGIEL kpelov raditory, prsluenstvo nov intalcia

    VAILLANT plynov kondenzan kotly, zsobnky TUV, erpadlov skupiny, anuloidy, prsluenstvo

    aktualizcia a rozrenie sortimentu

    PROTHERM plynov kondenzan kotly, elektrokotly, zsobnky TUV, prsluenstvo

    aktualizcia a rozrenie sortimentu

    VIEGA komplexn sortiment pre vykurovanie a rozvody pitnej vody, podlahov vykurovanie

    aktualizcia cien

    UNIVENTA podlahov vykurovanie, napojenie vykurovacch telies, podlahov konvektory

    aktualizcia a rozrenie sortimentu

    GEMINOX, ALFEA, AUSTRIA EMAIL

    kondenzan plynov kotly, tepeln erpadl, akumulan zsobnky, prsluenstvo

    aktualizcia a rozrenie sortimentu-

    MEIBES komplexn sortiment pre vykurovanie, vmennkov stanice, erpadlov skupiny, anuloidy

    aktualizciaa rozreniesortimentu

    HUCH ENTEC

    slav vykurovacie panely, prsluenstvo

    nov intalcia

    WOLF plynov kotly Wolf, podlahov cykurovanie gabotherm

    aktualizciasortimentu

    Uskutonilo sa:

    Jarn cyklus kolen pre projektantov v SR , ktor kadorone realizujeme v krajskch mestch SR, sme tento rok usporiadali s spoluprci s firmami DANFOSS a VOGEL&NOOT.

    Aktuality a zaujmavosti zo svetaprojeknho programu TechCON

    16

  • P r a c u j e m e s p r o g r a m o m T e c h C O N - n o v i n k y

    V aktulnej firemnej verzii DANFOSS TechCON 6.0 DA je dostupn modul pre nvrh systmov elektrickho podlahovho vykurovania DEVI.

    1. Vber systmu elektrickho podlahovho vykurovania

    Vber systmu elektrickho podlahovho vykurovania je rovnak ako pre systmy teplovodnho podlahovho vykurovania. Kliknite na ikonu Zadanie podlahovho vykurovania a vo vlastnostiach nastavte systm, skladbu podlahy, a teplotu pod podlahou.

    Momentlne je mon navrhn v TechCONe tyri systmy DEVI:

    DEVIflex systm s termokblom 10 alebo 18 W/bm uchytenm na kovov montny ps DEVIfast alebo na plastov montny ps DEVIclip (pouva sa ak sa zalieva anhydritovm poterom);

    DEVImat systm vykurovacch roho DEVImat DTIR-150 rky 0,5 m, dky 1 a 24 m;

    DEVIcell systm s termokblom 10 W/bm uloenm do intalacnej dosky s izolciou a roznacm plechom (pri nvrhu treba vybra vhodn balenie intalanej dosky 2/5/50 m2 );

    DEVIdry systm vykurovacch psov, ktor je mon prepoji medzi sebou (pri nvrhu s na vber systmy DEVIdry 55/100).

    Rovnako postupujte aj pri zadvan okruhov do projektu, t.j. zakreslite plochu okruhu v projekte a vyberte miestnos.

    2. Zadanie pokldky intalanch dosiek, vykurovacch roho a psov

    Pri zadvan systmov elektrickho podlahovho vykurovania v projekte existuje analgia k teplovodnm systmom.

    Systm DEVIflex je ako mokr systm teplovodnho podlahovho vykurovania (program poda zadanej plochy okruhu a tepelnej straty miestnosti navrhne kbel potrebnho vkonu a vypota rozostup). Pre okruhy tohto systmu je po zadan bodu napojenia okruhu a po vpote mon zapn vykreslenie meandra.

    Pre alie systmy elektrickho podlahovho vykurovania sa v projekte zadva pokldka, tak ako je to pri suchch systmoch teplovodnho podlahovho vykurovania.

    Pre systm DEVIcell je vytvorenie pokldky mon, nie vak nevyhnutn. Plocha a teda aj vkon okruhu sa pre tento systm pota bu zo zadanej plochy okruhu v projekte alebo, ak polote do okruhu intalan dosky, z plochy poloench dosiek.

    Nvrh systmov elektrickho podlahovho vykurovania DEVI v programe TechCON 6.0

    17

  • P r a c u j e m e s p r o g r a m o m T e c h C O N - n o v i n k y

    Pre systmy DEVIdry a DEVImat je vytvorenie pokldky nevyhnutn.

    Samostatn vykurovaciu roho DEVImat je potrebn poloi do vykurovacieho okruhu bezo zvyku. Plocha a teda aj vkon okruhu sa pre tento systm pota z plochy poloenej rohoe.

    Podobne je to aj pri systme vykurovacch psov DEVIdry, s tm rozdielom, e pri tomto systme je mon na plochu jednho okruhu poloi viacero psov a pri pokldke je mon oreza ps v oblasti ohranienej iarami na oboch koncoch. Von priestor je mon doplni vplovmi psmi.

    3. Nvrh regultorov elektrickho podlahovho vykurovania

    Nvrh regultorov elektrickho podlahovho vykurovania njdete v dialgu Vber vrobku na zloke Rozdeovae.

    Nvrh regultora spova iba vo vbere typu nevyberte alie parametre ako pri rozdeovaoch podlahovho vykurovania (armatry vpravo/vavo, skrinka, teplota).

    18

  • P r a c u j e m e s p r o g r a m o m T e c h C O N - n o v i n k y

    Regultor m po vloen do projektu jednoduch geometriu s jednm vvodom oznaenm ervenou farbou a je mon ho napoji na okruh pomocou funkcie Vytvori potrubie . Pred napojenm je nutn vo vlastnostiach nastavi vrobcu DEVI Termokbel DEVI. Kbel, ktorm v projekte napojte okruh na regultor sa nepecifikuje samostatne- termokbel v okruhu m studen koniec dky 2,5m a ten sa poda potreby skrti a pouije na dopojenie do regultora.

    4. Vpoet okruhov elektrickho podlahovho vykurovania

    Vpoet sa spa kliknutm na ikonu Vpoet plonho vykurovania. Vpotov dialg je koncipovan rovnako ako pri vpote teplovodnch systmov. V hornej asti s daje miestnosti a okrajov podmienky miestnosti a zny, pod nimi vsledky pre vykurovacie zny a okruhy. Program navrhuje vkon okruhov elektrickho podlahovho vykurovania na potrebn vkon Q

    N o je redukovan tepeln strata Q

    r naven o

    prirku na dynamiku systmu d a o prirku na stratov tepeln tok k vyjadren pomerom tepelnho toku smerom nadol q

    ui a tepelnho toku

    smerom nahor qi. Prirka na stratov tepeln tok k je dan skladbou

    podlahy, dynamika systmu d je nastaven na 0,3 a tto hodnotu je mon editova priamo vo vpote.

    Pre hodnotu potrebnho vkonu QN navrhne program intalovan vkon

    termokbla Qi (spsob nvrhu pre jednotliv systmy bude popsan

    niie) a z tejto hodnoty sa znenm o prirku na dynamiku systmu d a o prirku na stratov tepeln tok k dostvame k hodnote celkovho vkonu Q. Tto hodnota je porovnan s hodnotou redukovanej tepelnej straty Q

    r v bilancii podlahovho vykurovania.

    V okrajovch podmienkach miestnosti sa zadvaj maximlna povrchov teplota podlahy a minimlny a maximlny mern vkon pre pobytov a okrajov znu. V okrajovch podmienkach zny sa okrem minimlneho a maximlneho rozostupu pre pobytov a okrajov znu zadva aj maximlny vkon okruhu, o je zrove obmedzenie maximlnej dky kbla v okruhu.

    19

  • P r a c u j e m e s p r o g r a m o m T e c h C O N - n o v i n k y

    Treba rozliova dva zkladn spsoby vpotu vkonu okruhov elektrickho podlahovho vykurovania.

    Pri systmoch DEVIdry, DEVImat, a DEVIcell je vkon okruhu potan z plochy poloench roho, psov, a intalanch dosiek. Vkon je mon ovplyvni iba zmenou skladby podlahy.

    Pri systmoch DEVIflex vychdza nvrh vkonu z hodnoty potrebnho vkonu Q

    N. Program vyberie z databzy termokbel dky l-celk s

    najblim vym vkonom (intalovan vkon termokbla Qi). Poda

    navrhnutej dky l-celk a plochy okruhu S vypota program rozostup L.

    Na prekroen hodnoty okrajovch podmienok vs program upozorn v chybovch hlseniach a tie ervenm podfarbenm buniek. V prpade prekroenia okrajovej podmienky maximlneho vkonu, o je zrove prekroenie maximlnej dky termokbla, je mon automaticky rozdeli vykurovac okruh. Km pri okruhoch teplovodnho podlahovho vykurovania tto funkcia del okruh na viacero okruhov s rovnakou plochou, pri okruhoch elektrickho podlahovho vykurovania je to delenie na plochy v pomere k dkam termokblov.

    5. Export vpotu, grafick export a pecifikcia materilu

    Vypotan hodnoty je mon exportova do rznych formtov priamoz vpotovho dialgu cez menu Sbor.

    Export vkresu je mon do formtu DXF a do formtu PDF cez hlavn menu Sbor.

    K vpisu pouitho materilu v projekte sli modul pecifikcia .

    20

  • Z o s v e t a p a r t n e r o v p r o g r a m u T e c h C O N - F V - P L A S T

    Od PP-R k PP-RCT

    Firma FV-Plast byla jednou z prvnch, kter zaala potkem 90. let zpracovvat pro vrobu tlakovch trubek pro rozvody tepl, studen vody a vytpn tehdy nov materil PP-R. Zkratka PPR je sloena z anglickch slov Polypropylene Random Copolymer je oznauj vlastnost krystalick mky polymeru. Tak, jak rostly technick nroky projektant pro vstavbu vnitnho vodovodu a topnch soustav, zdokonalovaly se i jednotliv komponenty systmu, kter vak zanaly naret na hranici fyzikln vlastnosti pouitho materilu. Svtov dodavatel proto usilovn hledali monosti vylepen krystalick struktury polymeru polypropylnu. Novm produktem je PP-RCT (zkratka je tvoena anglickmi termny Polypropylene Random Cristallinity Temperature). Nov typ polypropylnu PP-RCT se vyznauje optimalizovanou hexagonln krystalickou mkou, oznaovanou t jako beta krystalizace. Na obr. 1, kde je porovnn mikroskopick snmek krystalick struktury PP-R (-krystalizace) a PP-RCT (-krystalizace), je jasn vidt jemnozrnn struktura PP-RCT. Ta m vliv na vrazn zven teplotn a tlakov odolnosti novho materilu.

    Obr.1: -krystalizace PP-R -krystalizace PP-RCTZdroj: Borealis

    PP-RCT polypropyln budoucnosti

    Nov materil se ve svch tlakovch a teplotnch odolnostech tm vyrovn sovanm polyetylnm PEX, nebo polybutenu PB. Tato data lze odest z ivotnostnch kivek, kter jsou uvedeny na obr. 2. Zde najdeme porovnn kivek materilu PP-R a PP-RCT. Zatmco kivky PP-R jsou pi vych testovacch teplotch vrazn lomen, kivky PP-RCT vykazuj linern prbh.

    Obr.2: ivotnostn kivky PP-R a PP-RCTZdroj: Borealis

    Pokud bychom pouili pro klasifikaci novho PP-RCT metodu MRS, bn pouvanou pro hodnocen polyetylnu pi 20C, bude pvodn PP-R odpovdat oznaen PP-R 80 a nov PP-RCT piblin PP-R 120. Vzpomeneme-li si, co ped lety znamenalo zaveden vysokohustotnho polyetylnu HDPE 100 do vroby potrub pro inenrsk st, je smr dalho vvoje instalanch systm z polypropylnu zcela zeteln. Nov materil PP-RCT postupn zavdn spolenost FV Plast do vroby zcela novch nebo inovovanch vrobk si zachovv vechny dosavadn kladn vlastnosti, jako je snadn svaitelnost, prunost, hygienick nezvadnost, nebo mechanick odolnost, a pidv k nim vynikajc teplotn a tlakovou odolnost, zvenou ivotnost a zvten prton profil.

    FV PP-RCT STABIOXY nov trubka nov surovina

    Novinkou roku 2014 v sortimentu polypropylnovch systm, dodvanch spolenost FV Plast je trubka FV PP-RCT STABIOXY. Jak z nzvu vyplv, jde o vcevrstvou trubku vyrobenou z novho typu polypropylnu PP-RCT. Stna trubky je sloena z pti vrstev, z nich jednu tvo neperforovan hlinkov flie, zajiujc 100% kyslkovou bariru, dle dv vrstvy polymernho adheziva a dva druhy polypropylnu viz obr. 3. Tato konstrukce propjuje nov trubce nsledujc jedinen vlastnosti: Vysokou tlakovou odolnost zejmna pi vysokch teplotch Maximln teplotu uit 90C O 20% vt prton profil* Kyslkovou bariru pevyujc vlastnostmi poadavek DIN 4726 3x ni dlkovou teplotn roztanost* *) ve srovnn s bnmi trubkami PPR

    Obr.3: Sloen stny trubky FV PP-RCT STABIOXY

    Ve uveden vlastnosti peduruj novou trubku FV PP-RCT STABIOXY pro vyuit ve vysokoteplotnch topnch okruzch pro napjen raditor, v nzkoteplotnch okruzch, zsobujcch rozdlovae podlahovho, stnovho nebo stropnho vytpn. Pi vvoji byl brn zetel i na pouit v klimatizan technice. Proto lze FV PP-RCT STABIOXY vyut i pro napjen plonho stropnho chlazen, fancoil i centrlnch vmnk vzduchotechniky. Nov druh materilu PP-RCT bude postupn zavdn do dalch produkt ady polypropylenovch systm pro rozvody vody a topen uvnit budov.

    FV-PLAST a.s.

    www.fv-plast.cz21

    Novinky 2014 v produkci FV-Plast

  • Z o s v e t a p a r t n e r o v p r o g r a m u T e c h C O N - I V A R C S

    Firma IVAR CS prichdza s novinkou pre rok 2014 v segmente alternatvneho vyuitia energie pre vykurovanie a chladenie a tm roziruje svoju rodinu tepelnch erpadiel o al model s nzvom THERMIA.

    Trocha histrie:Histria Thermia zana v roku 1889 vo vdsku, kedy jej zakladate, Per Anderson (1861-1942) zaal rozvja, niektor z prvch energeticky innch rieen krenia: sporky pre varenie, krenie a ohrev vody. Niektor z prvch vrobkov mete vidie v Thermia mzeu v Arvice, vdsko. Hlavnou hnacou silou podnikania bola tba vdy vyvin lepie a lepie vrobky. Ako u bolo povedan jeho vlastnmi slovami: Vyrban produkty nemu by najlepie len dnes, ale aj zajtra a taktie v budcnosti. Za posledn tyri desaroia sa vdsky vrobca Thermia neustle pohybuje na ele revolcie v teplrenstve tm, e vytvra lepie a innejie tepeln erpadl. Mnoh eurpsky zkaznci stle pouvaj prv generciu tepelnch erpadiel Thermia a nechc sa ich vzda, pretoe s stabiln a spoahliv.

    Preo tepeln erpadlo vzduch/voda od Thermie? Nzke investin nklady Rchla a jednoduch mont, ktor nevyaduje iadne vkopov prce a povolenia na intalciu. Modern design, ktor perfektne lad s okolm Vyaduje minimlny priestor bez dopadu na vau zhradu a neru kolorit peknho okolia Vo vine oblast nie je potrebn iada o stavebn povolenie na intalciu. Zniuje nklady na vykurovanie a o 75% vaka najlepiemu ,,seznnemu vkonu" na trhu. Zaisuje tepl vodu po cel dobu a poskytuje o 15% viac teplej vody, ako pri bench ohrievaoch pri iadnych ach prevdzkovch nkladoch. Vdy pracuje za idelnych podmienok a garantuje perfektn vntorn klmu pri vetkch okolnostiach, i pri teplotch a -20 C. Nevyaduje nron drbu a pozornos.

    vdska energetick agentra - vldna organizcia, v nedvnej dobe vykonala dkladn test tepelnch erpadiel vzduch/voda, ktor s k dispozcii na trhu . Skky boli vykonan poda Eurpskej normyEN 14511. Vsledky vykazuj najlepie vsledky pre Thermia Atec: najvia celkov spora energie najvie COP najlep vsledok v oblasti vykurovania teplou vodou druh najniia hlunos vrobku najmenie tepeln straty medzi testovanmi zariadeniami

    Tepeln erpadlo je mon ovlda na diaku kdekovek, kde sa nachdzate. Thermia Online je doplnok, ktor spja tepeln erpadlo s vaim existujcim domcim irokopsmovm pripojenm. Tmto spsobom mete kontrolova a sledova tepeln erpadlo z ubovonho inteligentnho telefnu, potaa alebo tabletu z akhokovek miesta na svete a mete by v absoltnom pokoji.Ak by nastala porucha na tepelnom erpadle, budete vy alebo intalatr informovan prostrednctvom Thermia Online a problm me by odstrnen ihne. Vinou intalatr me opravi poruchu na diaku bez toho, aby musel prs k vm domov.

    ZKLADN MODELOV RADA:

    Dfame, e novinka od IVAR CS Vs zaujala a teme sa na budcu spoluprcu v oblasti tepelnej techniky.

    IVAR SK, spol. s r. o.obchodno-technick kancelriaTur Lka 241, 907 03 Myjavatel.: +421 34 621 44 31- 2e-mail: [email protected]

    22

    NOV TEPELN ERPADLO OD FIRMY IVAR CS

  • Z o s v e t a p a r t n e r o v p r o g r a m u T e c h C O N - U N I V E N T A

    Podlahov vykurovanie v suchej vstavbe sa te oraz vej obube. Je vak tie pravda, e na slovenskom trhu v sasnosti ete stle nie je dostatok firiem, ktor vedia zrealizova podlahov vykurovanie suchm procesom vstavby tzv. such podlahovku tak , aby systm spal kvalitatvny tandard dosahovanv zahrani. Na slovensk trh sa dostvaj produkty zo zahraniia, kde sa osveden systm pouva u niekoko rokov. ia, cena za tieto systmy je vzhadom na vysok dopravn nklady (kvli vekej hmotnosti materilov) pre malho investora (priemern slovensk rodinu) nedosiahnuten a tak sa mnoh firmy snaia tieto systmy doslova zliepa od rznych vrobcov. Dokonca sa zkaznk na Slovensku stretva aj s prpadmi, kedy mu firma ponkne a dod systm, ktor je nevyhovujci zo stavebno-kontruknho hadiska (nezohaduje okrajov podmienky zaaitenosti) a systm ako celok nem technick osvedenie, ktor by tento such systm predurovalo na trval zabudovanie do stavby, ako to vyaduje Zkon o stavebnch vrobkoch. Prkladom s firmy, ktor ponkaj systm suchej podlahovky no nemaj vyrieen vyrovnvanie podkladovho betnu, ani nevedia poskytn informcie o tom, ak zloenie podlahovch kontrukci je potrebn dodra vzhadom na el uvania podlahy (napr. izby, chodby, haly a pod.) alebo ak vkony dosahuje vykurovanie tmto systmom. Rovnako neponkaj ani informcie o tom, pre ak dovolen zaaenie podlahy (bodov aj plon) je ich kontrukn rieenie uren. Nakoko ani investor nem dostatok informci o tom, o vetko m dobr systm suchej podlahovky spa, je odkzan dverova firmm, ktor systm ponkaj a veri, e si vybral sprvne. Naastie informci pribda a pribdaj aj sksenosti firiem z danej oblasti. Konkurencia je vek a niekedy, naneastie pre zkaznka, sa sna vyui rzne marketingov ponuky s neuveritene nzkou podlahou alebo ponukami, ktor nes mnoho superlatv bez zohadnenia skutonch problmov, s ktormi sa pri monti stretva.

    Na o si dva pozor? Podklad (zkladn betnov platu) je vdy potrebn vyrovna do plnej roviny. Vyrovnanie patr k zkladnej a nevyhnutnej podmienke. Ke to pre vs neurob firma, ktor vm bude intalova systm suchej podlahovky, takmer vdy sa vm to vypomst podlahr, ktor bude poklada finlnu vrstvu (napr. dlabu, plvajcu podlahu) bude ma problm dosiahnu rovinu. Nsledn dokazovanie viny, kto urobil chybu (stavbr, krenr, podlahr?) bude problematick a budete ma starosti s rieenm reklamcie (vysekanie, opravy a pod.). Vytvorenie roviny dosiahnete rznymi spsobmi. Najlacnej a najjednoduch variant je pomocou porzneho keramickho podsypu (Fermacell, Liapor a pod.). Vhodou je monos v tejto sypkej vrstve uloi aj ostatn potrubia (odpad, elektrick rozvody, hlavn rozvody krenia a pod.). Vrobcov je viac, avak pre dosiahnutie kvalitnej hutnej vrstvy odporame poui podsyp z nepravidelnmi zrnami napr. podsyp Fermacell. Povrch je vemi stabiln a nezosva sa. Je uren hlavne pre plochy najviac namhan alebo plochy s astm pohybom osb (chodby, prechody medzi miestnosami a pod.). Podsyp s guovitmi zrnami (napr. Liapor) je vhodn skr na plochy s niou frekvenciou zaaovania (napr. vek plochy, miestnosti a pod.).

    Druh variant je zbrsi betnov podklad do roviny, o vak vyaduje niekokonsobn zbrsenie. S tm svis vysok prcnos, pranos, hluk, nklady na stroj a brusia. Tretm, najdrahm variantom je monos dorovna povrch pomocou samonivelanej stierky. Samotn zmes je sce drah, avak umouje vyrovnanie vemi presne. Nevhodou vak je, e technolgia u nespad pod such proces a vyaduje si vysuenie povrchu pred intalciou systmu podlahovho vykurovania. Uloenie rrky - rrka pre podlahov vykurovanie mus by vdy uloen v teplovodivch plechoch. Bez nich sa teplo neprenesie do hornej vrstvy podlahovej dosky. Rrka uloen iba v polystyrnovej doske je v nej z asti izolovan a dochdza len k minimlnemu prenosu tepla. Vote rrku radej kvalitn, predsa len rozdiel medzi kvalitnou a lacnejou je vzhadom k celkovej cene celho systmu mal. Vrchn doska nad rrkami a plechmi mus by schopn rozna bodov a plon zaaenie. Nepouitie dosky je vylen pri loklnom zaaen by dolo k vzniku monch praskln v prpade vrchnej krytiny (napr. dlaby), vzniku preliadenn a deformcim ostatnch materilov pod ou (napr. polystyrnov doska at.). Kontrukn rieenie celej podlahy a pouvan postupy si teda dsledne overte u dodvatea vykurovania.

    Je such podlahovka nron na realizciu? V om je jej vhoda oproti klasickmu mokrmu procesu? Systm intalcie suchej podlahovky je aj pri dodriavan vetkch doporuench postupov jednoduch. Najvou vhodou je rchlos monte, kde pri rodinnom dome trvaj vetky tri fzy (vyrovnanie podkladu, rozloenie, pripojenie rrok krenia k rozdeovau a uzatvorenie podlahy vrchnou doskou) dokopy zvyajne tri dni. Hne po preveden tlakovej skky je mon zaa kri na pln vkon. Najvznamnejou vhodou systmu suchej podlahovky je nzka celkov vka podlahy a nzka hmotnos, preto sa tento systm uprednostuje najm pri stavbe drevostavieb, v rekontrukcich pvodnch objektov a vade tam, kde je poiadavka na o najniiu vku podlahy. alou z vhod oproti mokrmu procesu je, e zrealizovan systm nie je potrebn sui (v prpade mokrch procesov vznik vek mnostvo vody, ktor v benej praxi (bez pecilnych vysacch zariaden) a v zvislosti na pouitom type zlievky (anhydrid alebo betn) trv odpari a niekoko tdov.

    Systm Creaton Systm Fermacell

    Ing. Marian BalUNIVENTA s.r.o.www.univenta.sk

    23

    Such podlahovka podlahov vykurovanie - such systm u ste o nej pouli?

  • Z o s v e t a p a r t n e r o v p r o g r a m u T e c h C O N - R E F L E X

    Minul firemn rok bol bohat na dleit udalosti, priom dominantnou bola zmena korportneho dizajnu spojen so zmenou loga spolonosti. S novm logom Reflex prichdza aj nae nov motto Thinking solutions, ktor vyjadruje vysok draz kladen na Premyslen rieenia. Rieenia, ktor vznikaj vaka naim technickm vedomostiam a na zklade dlhoronch sksenost a blzkosti k praxi. Vaa mylienka a oakvanie, n nvrh vhodnho rieenia a produktu... Vdy sa postarme o to, aby vetko do seba idelne zapadlo. S naimi Thinking solutions sa vdy posuniete vpred. V roku 2013 Reflex spene predstavil nov farebn prevedenie svojich produktov a modernizoval vrobn program. Ten pozostva zo znmych a osvedench vrobkov a mnostvo alch produktov bolo vrazne inovovanch. Vetky zariadenia s u aktulne dodvan v novej - sivej farbe. Po niekokoronej prestvke odbornej verejnosti priname tie niekoko plne novch vrobkov. A nakoniec, zmien sa dokali obchodn nzvy vybranch produktov a technick dokumentcia Reflex, vrtane podkladov pre projektantov. Rozsah a zvanos zmien si vyiadali, aby boli vykonan patrin pravy v databze projeknej platformy TechCON. V jej najnovej verzi bol implementovan aktulny stav vrobnho programu Reflex tak , aby projektanti

    pracujci s programom TechCON mohli neruene navrhova vetky nae zariadenia. Znaka Reflex je odbornej verejnosti znma predovetkm ako dodvate expanznch systmov a zariaden pre doplovanie a odplyovanie. Expanzn ndoby v naom vrobnom portfliu vhodne dopaj zsobnkov ohrievae pre pitn vodu a akumulan ndoby. Cel vrobn program so zkladnmi technickmi dajmi prehadne zha aktulny cennk Reflex 2014. V cennku njdete vrobky zdruen v piatich novch produktovch skupinch: Expanzn ndoby ( Reflex, Refix ), Expanzn automaty ( Variomat, Reflexomat ), Doplovacie systmy a Technolgie pravy vody ( Fillcontrol, Fillset, Fillsoft ), Odplyovacie systmy a Separtory ( Servitec. Ex-air, Ex-dirt ), Akumulan zsobnky a Vmennky tepla ( Storatherm, Longtherm ). Podobne, pre jednotliv produktov skupiny, s koncipovan nvrhov technick podklady - brory pre projektantov. Rekontrukciou preiel firmen web reflex.de, ktor bude v blzkej budcnosti doplnen o slovensk mutciu. Do tej doby bude projektantom k dispozci naa slovensk strnka reflexsk.sk, ktor priebene dopame o aktulne dokumenty. V spoluprci s naou eskou sestrou Reflex CZ pripravujeme esko-slovensk off-line verziu vpotovho programu Reflex PRO.

    o je nov v Reflex-e?

  • Z o s v e t a p a r t n e r o v p r o g r a m u T e c h C O N - G R U N D F O S

    Spolenost Grundfos nov od 1. 1. 2014 rozila svou adu inteligentnch obhovch erpadel Magna 3, poprv pedstavench v srpnu 2012, o nov velikosti a proveden.

    Novinkou ve vrobnm programu jsou men prubov velikosti od jmenovitho prmru DN32 a premiru maj i verze se zvitovm pipojenm 1 a 11/2. V tuto chvli pokrv ada erpadel Magna3, se svmi vce ne 200 verzemi proveden, mnostvm nadstandartnch funkc a pozic nejinnjho obhovho erpadla ve sv td, irokou klu aplikac ve vytpn, vzduchotechnice a chlazen, stejn jako v prmyslovch aplikacch.

    Magna 3 se svm rozsahem energetickch index EEI 0,16 a 0,20 nejen spluje, ale je opt o krok naped vi poadavkm evropsk legislativy na innost jak pro rok 2013 (EEImax 0,27), tak i pro rok 2015 (EEImax 0,23).Dky tomuto nabz nemal spory p zmn i relativn nov osazench erpadel. Tohoto nrstu innosti bylo mimo jin dosaeno uitm vysplho elektromotoru s rotorem s permanentnmi magnety, zdokonalenm hydraulickho designu erpadla a autoregulanm systmem AutoADAPT.

    Dky doplnn sortimentu dnes Magna 3 pn funkce a benefity inteligentn komunikace, kter doposud byly devizou prmyslovch provoz a komernch budov, i do mench soustav obytnch objekt.

    Mezi tyto nadstandartn vlastnosti ady Magna 3 adme ji zmnn autoregulan systm AutoADAPT, kter pizpsobuje vkon erpadla aktulnm poadavkm soustav, zabudovan idlo diferennho tlaku a teploty i velk pehledn TFT display umoujc jak kompletn nastaven erpadel, tak i zobrazen informac o veliinch od prtoku po aktuln pracovn bod. Ovldac panel erpadla MAGNA3 umouje rychl uveden do provozu, nastaven poadovanho provoznho reimu, detekci poruch apod. Software erpadla je dostupn v nkolika jazycch vetn etiny a sloventiny.

    erpadlo MAGNA3 me tak bezdrtov komunikovat s chytrm mobilnm telefonem pomoc aplikace Grundfos GO Remote a pdavnho hardware. Grundfos GO Remote umouje intuitivn run zen erpadla. et cenn as potebn pro zen erpadla, vkazy a sbr dat. Grundfos GO Remote funguje se vemi elektronickmi erpadly Grundfos a komunikuje prostednictvm rdiovho penosu a tak pomoc infraerven technologie. Nabz lehkou npovdu a pokyny spolu s aktulnmi daty z erpadla.

    erpadlo MAGNA3 je dokonce vybaveno i patentovanm integrovanm miem spoteby tepla, kter monitoruje distribuci a spotebu tepeln energie a eliminuje tak nadbyten placen t v dsledku nevyvenosti otopn soustavy. Mi spoteby tepla disponuje pesnost men v rozsahu 1% a 10% v zvislosti na provoznm bod. Nespornou vhodou je i monost pouit funkce jako podrunho midla tepeln energie a tm uspoit investice za samostatn kalorimetrick sestavy.

    ada Magna 3 tak disponuje tzv. funkc Flowlimit. Jedn se o energeticky spornou alternativu krtcho i vyvaovacho ventilu za erpadlem, kdy erpadlo monitoruje dn v soustav a zajiuje nepekroen nastavenho prtoku.

    Spolu s monost ovldat a monitorovat erpadlo dlkovm ovldnm Grundfos GO, jednoduchou instalac, snadnou drbou a velkou spolehlivost, dokazuje ada Magna 3, e je spolenost Grundfos prvem nejvt a technologicky nejvysplej vrobce erpadel na svt.

    GRUNDFOS s. r. o.ajkovskho 21, 779 00 Olomouc, tel.: 585 716 111e-mail: [email protected], www.grundfos.cz

    25

    Grundfos dopluje sortiment inteligentnch erpadel ady Magna 3

  • Z o s v e t a p a r t n e r o v p r o g r a m u T e c h C O N - T A T R A M A T

    Nov elektrick a kombinovan ohrievae vody genercie X3 od spolonosti Tatramat s jedinen svojou kvalitou, dizajnom vyhotovenm pikovmi dizajnrmi, i svojimi prevdzkovmi vlastnosami.

    Vaka najmodernejm technolgim, postupom a know how vyuitm pri vvoji tchto ohrievaov vody bolo mon extrmne zni spotrebu el. energie v pohotovostnom reime, teda zni tepeln straty.

    Vetky zariadenia disponuj hrubou izolciou z tvrdej dvojzlokovej PU peny. Jednm z najdleitejch elementov, okrem kontrukcie, vplvajcich na hodnoty tepelnch strt je toti typ a hrbka tepelnej izolcie. T zabezpeuje, aby teplo ostvalo tam, kde m, teda vo vntri ndre a nevyarovalo sa do okolia. Ohrieva vody takto me spa svoju primrnu funkciu a to ohrev a akumulciu teplej vody.

    Vetky zariadenia novej genercie spaj nron kritria normy EN 50440, smernice o efektivite a spotrebe energie zariaden pre ohrev vody, ktor oskoro nadobudne platnos. Tm potvrdzuj svoju spornos a nzku prevdzkov energetick nronos.

    Ak hadte vrobok od tradinho slovenskho vrobcu s viac ako 160-ronmi sksenosami s vrobou strojrenskho spotrebnho tovaru, potom ste na sprvnej adrese.

    Elektrick ohrieva vody EOV

    Kombinovan ohrieva vody s rrkovm vmennkom tepla OVK

    Kombinovan ohrieva vody s dvojplovm vmennkom tepla OVK D

    Ergonomick tvarovan chyty pre lepiu manipulciu

    Veko i dno vonkajieho pla boli prispsoben tak, aby bola umonen jednoduch manipulcia so zariadenm i u pri prenan, alebo monti ohrievaa na stenu.

    Ergonomick tvarovan chyty

    TATRAMAT - ohrievae vody, s.r.o.Hlavn 1, 058 01 Popradlen skupiny STIEBEL ELTRONTel.: +421 52 7127 151E-mail: [email protected]

    26

    Ohrievae vody novej genercie

  • O d b o r n l n o k

    SPOLEN KOMNY OD PLYNOVCH SPOTEBIdoc. Ing. Vladimr Jelnek, CSc.Katedra TZB, Stavebn fakultaVUT v Prahe

    1. vod

    Spolen komny maj vce ne padestiletou historii, zaloenou na pouvn plynovch spotebi, kter je vhodn situovat v jednotlivch podlach, jak pro ppravu TV, tak pro vytpn. K zkladnm poadavkm pro bezporuchov, inn a ekologick spalovn ve spotebii pat: dostaten pvod spalovacho vzduchu pro odpovdajc vkon spotebie, odvod spalin od spotebie, ani by komn tlakov ovlivoval spalovn, resp. pvod vzduchu.U spolench komn, zaloench na pirozenm tahu, bv tento poadavek vtinou dodren pouze pi konstantnm provozu vech spotebi na jmenovit vkon.

    Zmnou provoznho reimu (sniovnm vkonu) se ve spolenm komn mn: prtok spalin a dle asto teplota protkajcch spalin a tm i tlakov podmnky v mstech jednotlivch uzl pro pipojen spotebi (u sopouch).Pro eliminaci tchto nepznivch vliv a pro zajitn innho a ekologickho spalovn pi odvodu spalin se vytv ada systm spolench komn, ale zejmna se vytv nov regulan prvky, zaloen nejastji na vytvoen nucenho obhu ve vzduchospalinov cest.

    2. Komny s pirozenm tahem (tlakov tdy N1, N2) pro spotebie v proveden B (oteven) (obr. 1)

    Do tohoto spolenho komna v tlakov td N1, N2 se mohou pipojit oteven spotebie s atmosfrickm hokem na plynn palivo a s peruovaem tahu do jmenovitho vkonu nejve 25 kW. Pipojen se d tmito zsadami: spotebie mus mt pojistku proti zptnmu tahu, do spolenho komnovho prduchu me bt pipojeno nejve 5 spotebi v podla nad sebou, v jednom podla mohou bt pipojeny nejve dva spotebie, nejmen jmenovit vkon spotebie nesm bt vy ne dvojnsobek jmenovitho vkonu nejmenho spotebie, pro spalovn paliva mus bt zajitn do spotebie dostaten pvod spalovacho vzduchu, pvod vzduchu do mstnosti nesm bt ovlivnn dnm vtracm systmem, inn vka nejve pipojenho spotebie mus bt vt ne 4 metry, za peruovaem tahu spotebie je kouovod veden svisle v dlce nejmn 0,8 m, vodorovn vzdlenost spalinovho hrdla spotebie od sopouchu nesm bt vt ne 1 metr,

    v kouovodu kadho spotebie m bt instalovna elektronick spalinov klapka, vzan na chod spotebie (je-li spotebi mimo provoz, mus bt klapka uzavena).

    Obr. 1: Komny s pirozenm tahem (tlakov tdy N1, N2) pro spotebie v proveden B (oteven) 1 st komnovho prduchu, 2 kontroln otvor v pdnm prostoru, 3 kouovod, 4 elektronick spalinov klapka, 5 komnov pl, 6 komnov prduch, 7 peruova tahu, 8 spotebi v proveden B, 9 kontroln otvor nad pdic komna, 10 kondenztn jmka, 11 pdice komnovho prduchu

    3. Komny s umlm tahem (tlakov tdy N1, N2) pro spotebie v proveden B (oteven) (obr. 2)

    Do spolenho komna pro vce podla v talkov td N1, N2 s umlm komnovm tahem, vytvoenm ventiltorem v st komnovho prduchu, se mohou pipojit:

    27

  • O d b o r n l n o k

    oteven spotebie s atmosfrickm hokem na plynn palivo, spotebie s peruovaem tahu do jmenovitho vkonu nejve 25 kW, spotebie, kter maj pojistku proti zptnmu tahu.

    Rozsah ppustnho podtlaku ve spalinov cest je dn poadovanm odvodem spalin od jednotlivch spotebi. Regulace podtlaku je zena vhodn umstnm idlem podtlaku ve spalinov cest.Poet pipojench spotebi v jednotlivch podlach je zvisl na: celkovm vkonu pipojench spotebi, provoznm reimu, teplot spalin, vce komna, vkonu a regulanch schopnostech komnovho ventiltoru.

    Spotebie se pipojuj samostatnmi kouovody.Pro dosaen piblin rovnomrnho podtlaku je ventiltor v st komna regulovn: zmnou otek ventiltoru, regultorem tahu nebo obma zpsoby regulace.Vyrovnn podtlaku v komnovm prduchu bv doplnno smovac klapkou pro pvod vzduchu do komnovho prduchu v pat komna.

    Obr. 2: Komny s umlm tahem (tlakov tdy N1, N2) pro spotebie v proveden B (oteven) 1 ventiltor v st komnovho prduchu, 2 sopouch komna, 3 elektronick spalinov klapka, 4 komnov pl, 5 komnov prduch, 6 peruova tahu, 7 spotebi v proveden B, 8 kontroln otvor nad pdic komna, 9 kondenztn jmka, 10 pdice komna

    4. Spolen vzduchospalinov cesta v paralelnm uspodn s pirozenm tahem komna (tlakov tdy N1, N2) pro spotebie v proveden C (uzaven) (obr. 3)

    Tento systm odvodu spalin se d podle nsledujcch zsad:

    do spolenho komna se mohou pipojit uzaven spotebie na plynn palivo do jmenovitho vkonu nejve 30 kW, do spolenho komna me bt pipojeno nejve 10 spotebi v podlach nad sebou, v jednom podla mohou bt pipojeny nejve 4 spotebie, nejvt jmenovit vkon spotebie nesm bt vt ne dvojnsobek jmenovitho vkonu nejmenho spotebie, komn mus bt navren tak, aby bylo vyloueno vzjemn ovlivovn funkce spotebi, vzduchov a komnov prduch se spoj otvorem pro tlakov vyrovnn, kter se obvykle umsuje ve vzdlenosti 3 a 4 prmry komnovho prduchu pod nejne umstnm sopouchem, kouovod a vzduchov potrub pro pvod spalovacho vzduchu do spotebie jsou nejastji eeny soustednm potrubm, pvod vzduchu do spotebie me bt een tak oddlen napojenm vzduchovodem na spolen vzduchov prduch, rovn lze provst samostatn pvod spalovacho vzduchu pro jednotliv spotebie vzduchovodem pmo z venkovnho prosted, kouovody a vzduchovody mus bt v sopouchu a ve spalinovm hrdle spotebie upevnn vzduchotsn, komnov prduch spolenho komna je vystn ve ne je nasvac otvor pro pvod vzduchu. Pvod vzduchu bv obvykle situovn do strany, nasvn vzduchu nesm bt ovlivnno vstupem spalin z komnovho prduchu, vka vzduchovho prduchu nad stechou je nejmn 500 mm.

    Obr. 3: Vzduchospalinov cesta v paralelnm uspodn s pirozenm tahem (tlakov tdy N1, N2) pro spotebie v proveden C (uzaven) 1 st komnovho prduchu, 2 uzaven spotebi v proveden C, 3 spolen vzduchov prduch, 4 kouovod se soustednm uspodnm, 5 komnov prduch, 6 otvor pro tlakov vyrovnn, 7 kontroln otvor, 8 pvod vzduchu do vzduchovho potrub

    28

  • O d b o r n l n o k

    5. Vzduchospalinov cesta petlakovho komna v koncentrickm uspodn (tlakov tdy P1, P2) - pro spotebie v proveden C petlakov (uzaven s ventiltorem) (obr. 4)

    Do spolenho komna v tlakov td P1, P2 se mohou pipojit uzaven spotebie na plynn palivo do jmenovitho vkonu nejve 30 kW. Komn se navrhuje podle nsledujcch zsad:

    do komna me bt pipojeno nejve 5 spotebi v podla nad sebou, v jednom podla mohou bt pipojeny nejve 2 spotebie, nejvt jmenovit vkon spotebie nesm bt vt ne dvojnsobek jmenovitho vkonu nejmenho pipojenho spotebie, ve spolenm komn mus bt vyloueno vzjemn ovlivovn funkce spotebi, spalinov cesta se provd podle dokumentace vrobce spotebi.

    Obr. 4: Vzduchospalinov cesta petlakovho komna v koncentrickm uspodn (tlakov tdy P1, P2) - pro spotebie v proveden C petlakov (uzaven s ventiltorem) 1 st komna, 2 pvod vzduchu do vzduchovho prduchu, 3 vzduchovod, 4 kouovod, 5 uzaven spotebi v proveden C, 6 sopouch, 7 kouovod se soustednm vedenm vzduchu ke spotebii, 8 komnov prduch, 9 vzduchov prduch. 10 otvor pro tlakov vyrovnn, 11 kontroln otvor, 12 kondenztn jmka, 13 kondenztn potrub, 14 ndoba na kondenzt

    6. Vzduchospalinov cesta podtlakovho komna v paralelnm uspodn s umlm tahem (tlakov tdy N1, N2) pro spotebie v proveden C (uzaven, podtlakov) (obr. 5)

    Vzduchospalinov cesta spolenho komna m ventiltor v st komnovho prduchu. Na vzduchov a komnov prduch jsou pipojeny plynov spotebie s uzavenm spalovacm prostorem v proveden C. Spotebie jsou z hlediska pvodu vzduchu hodnoceny jako podtlakov. Uml tah vytvoen v komnovm prduchu od ventiltoru v jeho st zajiuje nasvn spalovacho vzduchu ze vzduchovho prduchu.Vzduchospalinov cesta je zjednoduen povaovna za podtlakov vzduchotechnick systm s paraleln propojenmi spotebiovmi

    29

  • O d b o r n l n o k

    okruhy, kter je nutn tlakov vyregulovat.

    Komny se navrhuj podle nsledujcch zsad: poet pipojench spotebi nen pedepsn zvis na vpotu, vkon pipojench spotebi nen stanoven, ale zvis od regulanch schopnost soustavy pi vech extrmnch stavech provozu, komnov a vzduchov prduch nemus bt svisl, komnov a vzduchov prduch nemus mt konstantn prez, mezi vzduchovm a komnovm prduchem je automatick regulan klapka osazovan nejastji v pat komna, ve vzduchospalinovm okruhu kadho spotebie je umstna automatick uzavrac (nkdy t regulan) klapka pro zamezen (nebo t omezen) prtoku vzduchu spotebiem.

    Obr. 5: Vzduchospalinov cesta podtlakovho komna v paralelnm uspodn s umlm tahem (tlakov tdy N1, N2) pro spotebie v proveden C (uzaven, podtlakov) 1 ventiltor v st komnovho prduchu, 2 uzaven spotebi v proveden C, 3 spolen vzduchov prduch, 4 kouovod se soustednm vedenm vzduchu, 5 spolen komnov prduch, 6 automatick regulan klapka, 7 kontroln otvor

    30

  • O d b o r n l n o k

    31

    AK JE DENN ODBER TEPLEJ VODYV BYTOVOM DOME?

    Ing. Zuzana KrippelovSlovensk Technick Univerzita,Radlinskho 11, Bratislava [email protected]

    Doc. Ing. Jana Perkov, PhD.Slovensk Technick Univerzita,Radlinskho 11, [email protected]

    vod

    Na sprvny nvrh systmu na ohrev teplej vody je nevyhnutn pozna potrebu teplej vody v budove. Potreba teplej vody je asovo zvisl premenn, ktor sa d uri rozloenm odberu teplej vody v priebehu peridy. lnok analyzuje odber teplej vody v bytovom dome poas da a nsledne uruje priemern odber teplej vody na jednho obyvatea bytovho domu.

    1. Meranie spotreby teplej vody v bytovom dome

    Meranie spotreby teplej vody v bytovom dome prebiehalo poas jednho roka od marca 2013 do aprla 2014 v odovzdvacej stanici tepla bytovho domu. Poas roka bola meran a zaznamenvan spotreba teplej vody za hodinu. Merania sa uskutonili v bytovom dome v Bratislave, v Dbravke. V budove sa nachdza 72 bytov a ije 167 obyvateov. Na przem sa nachdza zrekontruovan odovzdvacia stanica tepla. Tepl voda je pripravovan v doskovom vmennku a nsledne akumulovan v zsobnku TV s objemom 500 litrov. Priemern teplota teplej vody vychdzajca z vmennka bola okolo 52 C.

    2. Denn odber teplej vody v bytovom dome

    Obrzok 1 zobrazuje priemern odber tepl