Staroslovienska literatúra - staroslovienska klutúra sa začína v období stredoveku vo VM, kt. založil knieža Mojmír I. VM kniežatá museli bojovat proti kultúrnemu a politickému vplyvu VFR, kt. upevnovali franskí knazi latinskou liturgiou, nezrozumitelná! Z tohto dôvodu vypravil knieža Rastislav k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadostou o vierozvescov. - v r. 863 , K a M – hlásali krestanské náboženstvo v slovanskom jazyku (straoslovienčina), kt. mal aj písanú podobu ( hlaholika, cyrilika ) - vznikla literatúra : a) Proglas - 1.slov. básen, kt. oslavuje slovanský preklad písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ a sprostredkovatel knižnej vzdelanosti b) tvorba : 1. pôvodná - Proglas, Moravsko – Panonske legendy 2. prekladová – preklady častí Biblie, starosloviensky misál ( omšová ), breviár (modlitebná), žaltár (kniha žalmov ), spevník (kancionál) 3. písaná po latinsky a česky – Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (Maurova legenda ), podáva svedectvo o svätom živote, mučeníckej smrti a zázrakoch, kt. sa diali počas života a smrti . Benedikta zabili zbojníci legenda – stredoveký veršovaný alebo prozaický epický žáner s náboženskou tematikou, hovorila o živote svätcov, životopis svätých podstatné mená

Staroveká literatúta a) orientálna : sumerská : Epos o Gilgamešovi hebrejská : Strarý a Nový zákon egyptská : Kniha živých a mrtvych indická : Mahabharáta a Ramajána b) antická : grécka – rozvoj stredovekého človeka, individualizmus, racionalizmus, kalogatia

- Sapfo - Ezop : bájky - Homér : eposy ( Ilias a Odysea ) - Sofokles : tragédie (Antigona)

rímska - lubostná lyrika a epiks, rozvoj rečníctva

- Ovídius : Umenie milovat - Horácius : Satiry, Ody - Vergílius : Aeneas

Gilgameš – urucký král, kt. hladal odpoved na otázku zmyslu života. Bol synom človeka a matky bohyne. Bohovia mu dali krásu, múdrost a silu. Bol však len človekom, preto bol smrtelný. Sretol sa s človekom, kt. prežil potopu sveta. Bojovali 7 dní, je nesmrtelný- učíme sa o nom dnes. Ilias – zachytáva posledných 51 dní trojskej vojny. Vojnu vyvolal syn trojskeho krála Priama Paris, kt. uniesol krásnu Helenu, manželku spartského krála Meneala. Ustredným motívom je Achillov hnev, pre zabitého priatela. Achilles zomiera rukou Parida, kt. šípom zasiahol jediné zranitelné miesto na tele, pätu. Antigona – dej sa odohráva v Tébach, kde vládne král Kreon. Polyneikos tiahne s vojskom proti mestu, jeho brat Eteokles padne pri obrane ako hrdina. Polyneikos ako vlastizradca. Antigona je sestra mrtveho Polyneika, kt. zakáže král Kreon pochovat.Antigona žiada svoju sestru Ismenu o pomoc, pochovat ho . Ismena odmieta a Antigona poruší zákaz a za to ju dá král zatvorit do kamennej hrobky, kde spácha samovraždu – obesí sa na hodvábnom šále. Syn Haimon prosi o jej život, kral je neoblomný. Haimon spácha samovraždu i králova žena sa od žialu nad synovou smrtou prebodne nožom . Vtedy pohopi, že rozhodnutie nebolo správne. epos – rozsiahle chronologické rozprávanie, kt. spája jedna alebo viac postáv, do dejs môžu zasahovat bohovia a mytologické postavy. novinová správa

Baroková literatúra ( 16. – 18.st.) - vychádza z pochmúrnej spoločenskej situácie ( Turci, 30 r. Vojna, útlak, protireformácia) . - znaky : pompéznost, ozdobnost, patetickost , obdobie protikladov - svetová literatúra : T. Tasso : Oslobodený Jeruzalem J. Milton : Stratený raj a raj znovunájdený J.A.Komenský : Labyrint ... - slovenká literatúra : a) poézia – prevláda katolícka a evanjelická duchovná poézia zameraná didakticky - H. Gavlovič : Valaská škola mravuv stodola b) proza – prevláda cestopisná literatúra, memoárová, dobrodružná, vedecká M. A. Benovský, M. Bel Klasicistická literatúra ( 17. – 18. st .) - vzniká na francúzskom královskom dvore za vlády L. 14 - znaky : čerpá z antiky, hunanizmu a renesancie, napodobnuje sa príroda, trojjednota krásy, lásky a dobra - svetová literatúra: Moliér : Lakomec Corneille : Cid Carlo Goldoni : Sluha dvoch pánov Preromantizmus - Goethe, Schiller - slovenská literatúra : a) osvietenstvo : Bajza, Bernolák, Fándly b) klasicizmus : Hollý, Kollár, Safárik, Chalupka Lakomec - komédia v 5 dejstvách , Harpagonova dcéra Eliza sa tajne zasnúbi so slachticom Valérom a syn Kleant miluje chudobnú Mariannu. Tú si však chce zobrat za ženu Harpagon . Kleanta chce oženit s bohatou vdovou a Elizu so stárnucim boháčom Anselmom. Ked zistí, že sa mu stratili peniaze, kt. ukryl jeho šibalský sluha, je ochotný vydat na šibenicu hocikoho. Po ubezpečení, že sa mu skrinka s peniazmi vráti a že Valér a Marianna Anslmovými detmi, dáva súhlas na ich svadby. Umelecký štýl - je určený pre verejnost, cielom je pôsobit na city čitatela - využíva slovnú zásobu v plnom rozsahu, zmena slovosledu, zdrobneniny, umelecké prostriedky, citovo – zafarbené slová - žánre : beletrizovaný životopis, umelecký opis, umelecké rozprávanie Metafora – vzniká zámenou jedného slova slovného spojenia iným slovom alebo slovným, spojením na základe vonkajšej podobností javov, vlastností, pohybu, funkcie Napr. oslepli mestá

Humanistická a renesančná literatúra ( 14 . – 17.st.) Humanizmus – myšlienkové a umelecké hnutie meštanov, jeho cielom je obroda človeka v duchu a antických ideálov, autori písali po latinsky. Renesancia – znovuzrodenie, obhahuje právo človeka na štastné prežívanie života na zemi, diela sú písané v domácom jazyku. svetoví predstavitelia : Aligieri : Božská komédia (Peklo, Očistec, Raj) Bokaccio : Dekameron (100 noviel, ktoré si rozpráva 10 mladých ludí počas 10 dní na vidieku, kde ušli zo strachu pred morom ) Villon : Malý, Velký testament Petrarca : Spevník W. Shakespeare : tragédie – Hamlet, Romeo a Julia komédie – Veselé panie ... historické hry – Henrich IV., Richard III. Cervantes : Dômyselný rytier ... Slovenská humnistická a renesančná literatúra : Martin Rakovský, Jakob Jakobeus, Ján Jesenius, Pavel Kyrmezer novela - epický žáner stredného rozsahu (medzi poviedkou a románom ), znaky : málo postáv, vyrozpráva iba jednu udalost, dej odráza kazdodenný život, zakladatel : Bokaco Hamlet – v Dánsku zomrie zomriera kral Hamlet a po tejto zvesti prichádza domov princ Hamlet. Zjavuje sa mu duch nebohého krála, vyjaví mu, že ho zavraždil brat Claudius, ktorý sa oženil s Gertrúdou a zmocnil sa tronu. Má ho pomstit, hlada dokazy. Claudius proti nemu bojuje spolu s radcom Poloniusom, kt. má dcéru Ofeliu – Hamlet. Získa dokazy o strýkovej vine, omylom zabije Polonia, odchádza do Anglicka, kde ho maju popravit. Princ utečie, vracia sa vo chvili, ked pochovávajú Ofeliu, pomiatla sa a utopila. Jej brat Laertes chce pomstit smrt otca a sestry. Súboj. Královná si pripije otráveným vínom na Hamletovo vitazstvo a umiera. Kordy sa vymenia, Laertes zomiera. Princ z posledných síl zabije Claudia a požehnáva norskeho vojvodu za dánskeho krala Dômyselný – dvojdielny romám, pôvodne písaný ako parodia na rytierske romany. Hlavní hrdinovia : Don Quijote, jeho sluha Sancho Panza Príslovky a prídavné mená

Osvietenstvo - na Slovensko prichádza osvietenstvo v období panovania MT, ale hlavne neskor Jozefa II. ,kt. boli považovaní za tzv. osvietenských panovníkov,kt. si uvedomovali nutnost reforiem ( napr. školská, zrušenie nevolníctva, Tolerančný patent) - malo charakter protifeudálny a proticirkevný - nastupuje feudalizmus - malo ludový ráz – osvetová činnost, chceli vychovávat a vzdelávat lud - zaznamenávajú sa prvé pokusy o uzákonenie slovenčiny - osobnosti : J. I. Bajza – bajzovčina (I. pokus o vytvorenie spis. jazyka), 1. slov. román : René ... A. Bernollák : 1. kodifikátor spis. jazyka (1787) : Jazykovedno – kritická, Slovenská gramatika, Slovár S – C – L – N – U J. Fándly : uviedol bernolákovčinu do života, kritizoval cirkev : Dúverná ... , potom písal už len výchovné diela : Pilní domajší ..., Včelár, Zelinkár - spomút mozme J. Kollára : Slávy dcéra, Predspev, Sála, Labe – Rén –Vltava, Dunak, Lethe, Acheron René – má dva zväzky. V prvom opisuje dobrodružstvo Reného, syna bohatého benátskeho kupca a jeho učitela van Stiphouta na ceste do Tripolisu, kde hladaju Reného setru Fatimu. Na ceste stroskotajú, dostanú sa do otroctva, kde sa René zamiluje do Hadixy, dcéry sultána. Ujdú do Benátok a tam nájdu Fatimu. V druhom opisuj putovanie hlavných postáv po slovenských dedinách. Bajzovčina, bernolakovčina

Idea všeslovanskej vzájomnosti vzniká v čase NO, jej predstavitelmi sú P.J. Safárik, J. Kollár. Jeo myšlienka vzájomného zjednotenia všetkých utláčaných národov, kt. sa pod vedením Ruska majú zbavit svojich utlácatelov a získat slobodu.

- osvietenstvo v slov. literatúre : I.fáza NO , reformy MT a Jozefa II. , Bajza, Bernolák, Fándly

- klasicizmus v slov.literatúre : II. fáza NO, išlo o povzdvihnutie národného povedomia Slovákov a vzbudenie hrdosti na slávnu minulost

Predstavitelia : J.Hollý , písal v bernolákovčine,dielo : a) preklady z antickej minulosti b) eposy : Svätopluk ( zobrazuje boj Velkomoravanov a Svätopluka s Franskou ríšou, a porážku FR a vítzazstvo Svätopluka) . Idea : boj za národnú slobodu.

Cyrilo-metodiáda (epos o slovanských apoštoloch, o ich príchode a účinkovaní) Sláv, Selanky

J. Kollár , písal v slovakizovanej čestine , dielo : Národnie spievanky, O literárnej vzájomnosti Slávy dcéra (autor putuje z Nemecka cez Cechy až na Slovensko, pri putovaní si všíma a zobrazuje problémy, kt. trápia Slovanov )

- časti : Predspev (najdôležitejšia čast, najhlavnejšie myšlienky ), Sála, Labe – Rén – Vltava, Dunaj, Léthe , Acheron

Rozdiely medzi češtinou a slovenčinou 1) Hláskovanie a výslovnosť : ř - řeč, čtyři ...ou - soud, pouť ...ů - můj, kůň ...ě - země, děti .. - slovenčina má ä,ô, slabikotvorné l, r 2) Rytmické krátenie - dávám, bílí, zpívání ... 3)Tvaroslovie a skladba - vokatív (5 pád), Evo ... - dvojtvary:mužovi – muži,bratrovi - bratru - akuzatív množ. č. - mužský rod - hrdiny, hochy, hrady - češť. viac používa príčastie trpné nedkonavých slovies (Tato kniha je čtena. / Táto kniha je čítaná) - v súvetiach sa používajú: jenž, neboť, aniž, zda, jelikož, jestli - obecná čeština - rozdiely od národného jazyka ako češtiny: mléko - mlíko 3) Slovná zásoba (lexika) - niektoré slová sú odlišné od Slov. (vesnice, venkov, polštář...) - udomácnenie českých slov v slovenčine (kmín, žito, sklep ...)

Slovenský romantizmus sa vyvíjal v podmienkach feudalizmu a madarizácie. Neexistoval spisovný jazyk, pretože bernolákovčina sa neujala. Vznikla skupina mladých nadšencov, kt. sa sústredila okolo L. Stúra – štúrovci. Práve oni, sú hlavnými prestavitelmi slov. romantizmu: - J.M. Hurban (Olejkár), S. Chalupka (Mor ho !), J. Král ( Duma bratislavská, Zakliata … , Jarná piesen), J. Kalinčiak (Put lasky ), A. Sládkovič (Marína, Detvan), J. Botto (Smrt Janošíkova) - v r. 1843 sa Stúr spolu s Hurbanom a Hodzom , po dohovore s J. Hollým rozhodli kodifikovat spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia. Dovtedy sa používala čestina ale slovakizovaná čestina. Spôsobilo to nepriatelsku reakciu J. Kollára, kt. v tom videl zabíjanie slovanstva. - v tomto čase vznikla aj slov. štátna hymna (Kopala... ), J. Mauška : Nad Tatrou ... Detvan – má 5 spevov : Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohlady, Lapačka Mor ho ! – bojový pokrik, opisuje tu osud družiny slovanských junákov, kt. prišli za dobyvačným rímskym cisárom, aby mu ponúkli mier, pretože Slovania nepoznajú nadvládu a nepodmanujú si iné kmene. Pyšný cisár odmieta, na junákov posiela svoju stráž. Junáci sa nezlakli a bojovali až do posledného muža. Smrt Jánošíková – opisuje Jánošíkovú popravu Charakteristika – druh opisu, kt. sa sústreduje na typické , charakteristické a rozlišovacie znaky

a) priama : priame vymenovanie charakterových vlastností človeka b) nepriama : vystihuje povahu človeka tak, že vlastnosti vyplývajú z jeho konania

Svetový romantizmus - myšlienkový a umelecký obraz, v kt. autor zobrazuje svet podla svojich predstav.

Vyzdvihuje sa sila prírody, obdivuje sa minulost, ludová reč. Hrdina je idealizovaný. Predstavitelia :

- F. Schiller : Zbojníci, Uklady a láska - J.W. Goethe : Utrpenie mladého Werthera, Faust - George Gordon Byron : Childe Haroldova put, Chillonský väzen - A. S. Puškin : Eugen Onegin - V. Hugo : Bedári, Chrám Matky Božej v Paríži - Mácha : Máj

Utrpenie mladého Werthera - Werther sa rozhodol odísť z domova. Utiahol sa na vidiek kde si ho obľúbia miestni obyvatelia, najmä deti. Tu sa zoznamuje so Charlottou. Stávajú sa z nich nerozluční priatelia a spolu prežijú leto. Lotte má plno starostí so svojimi 8 súrodencami o ktorých sa stará po matkinej smrti. K Wertherovi necíti viac ako priateľstvo. Jej snúbenec Albert odcestoval usporiadať nejaké záležitosti okolo smrti jeho otca. Jeho príchod je začiatkom Wertherovho trápenia, preto sa rozhodne, hoci si Alberta obľúbil, odísť. Začína pracovať na veľvyslanectve a dúfa, že v Lottinom srdci má aj on miesto. Dozvedá sa o sobáši a strašne trpí. Táto situácia sa mu vidí bez východiska, preto sa rozhodne odísť z veľvyslanectva. V jeseni sa vracia do domu k Lotte a Albertovi. Jeho cit sa prebúdza a stáva sa z neho čoraz nešťastnejší človek. Večer mu sluha doniesol pištole, ktoré si vypýtal od Al berta. Lotte mala zlé tušenie. Zrazu presne o polnoci zaznel výstrel. Pochovali ho na ním zvolené miesto – na roh cintorína medzi dvoma lipami. Chrám Matky Božej v Paríži - román sa odohráva v 15. storočí: Mladá cigánska tanečnica a veštkyňa Esmeralda je zamilovaná do kapitána lukostrelcov Phoeba, ktorý ju zachránil pred únosom Frolla – člena cirkevnej rady, a jeho ohyzdným zvonárom Qusimodom. Frollo prekvapí milencov a prebodne kapitána dýkou. Zo zločinu obvinia a na smrť odsúdia Esmeraldu.Quasimodo ukryje Esmeraldu vo svojej zvonici. Kým bráni chrám pred ozbrojencami, ktorí chcú odviesť Esmeraldu, Frollo ju unesie. Pokúša sa jej dvoriť, ale Esmeralda ho opäť odmieta, za čo ju Frollo vydáva na smrť. Zatvorí ju u starej pustovníčky Guduly, ktorá nenávidí cigánov, pretože jej kedysi uniesli dieťa. Gudula spozná v Esmeralde svoju dcéru, ale už ju nemôže zachrániť.Esmeralda zomiera na čo Quasimodo zhodí Frolla z veže chrámu a sám zomiera pri mŕtvej Esmeralde. Opisný slohový postup, útvary :

a) Charakteristika – sa sútreduje na typické, charakteristické, rozlišovacie znaky b) Opis – je zameraný na výpočet všetkých vlastností a stránok opisovaného javu - poznáme : jednoduchý- odborný – umelecký opis, statický – dynamický opis,

pracovný postup – porovnávací opis

Slovenská romantická literatúra - ovplyvnená myšlienkami L. Stúra - znaky : cit sa uprednostnuje pred rozumom, vplyv ludovej slovesnost, slobodná tvorivost L. Stúr ( Samuel, Anna Michalcová) - narodil sa v Uhrovci, zomrel v Modre jako 40r. postrelil sa. Pochádzal z učitelskej rodiny, študoval v Bratislave, Halle. Založil Spoločnost česko – slovanskú, Ustav reči a literatúry česko – slovenskej, organizol výlety, napr. na Devín . Vylúčili ho z katedry a študenti odišli do Levoče ( Matuška – Hymna, Král – Duma bratislavská ) - činnost : 1. petičná 2. jazykovedná : 1843, Nárečia …., Náuka reči slovenskej (gramatika) 3. novinárska : SNN, Orol tatranský, podielal sa na založení spolku Tatrín 4. politická : poslanec za mesto Zvolen, vytvoril Ziadosti … 5. literárna : písal básne : Dumky večerní, Spevy a piesne, O národných povestiach a piesnach plemien slovanských - duchovná priatelka : Adela Spoločným slovanským jazykom bola praslovančina, kt. podľa bádateľov zanikla okolo 8.-9.stor.Konštantín a Metod pred príchodom na Veľkú Moravu zostavili nový sloviensky jazyk na základe jazyka, kt. hovorili slovankí vzdelanci okolí mesta Solúna- straslovienčinu. Staroslovienske písmo, kt. zostavil Konštantín na základe písmen malej gréckej abecedy sa nazýva hlaholika.V 10.stor. ju vystriedala cyrilika. Upravenú cyriliku dodnes používajú Rusi, Ukrajinci, Bulhari a Srbi.V mnohonárodnom uhorskom štáte sa neskôr presadila latinčina ako jazyk štátnej správy a vládnucej vrstvy- 10.st. 13 . – 14.st sa používa čestina. Počas Lutherovej reformácie vznikla zásada, aby sa ako bohoslužobný jazyk používal domáci jazyk. Slovenskí evanjelici používali český jazyk Kralickej Biblie- bibličtinu. V tom čase existovali 3 typy kultúrneho domáceho jazyka: kultúrna západoslovenčina, kultúrna stredoslovenčina a kultúrna východoslovenčina.Prvý sa pokúsil zaviesť spisovný slovenský jazyk Jozef Ignác Bajza. Čiastočne odstránil čechizmy, zaviedol označovanie ď, ť, ň, ľ, ale nevenoval pozornosť pravopisu.Anton Bernolák využil kultúrnu západoslovenčinu ako základ pre prvú kodifikáciu spisovného jazyka. Pretože poznal hornooravské nárečie, nebola mu cudzia mäkkosť ďe, ťe, ňe, ľe (ďeďina,ťesto), základ je však západloslovenský (spívať, kóň, ešče). Nepoužíval však y. Bernolákovčina v polovici 19.stor. zanikla. Nový spisovný jazyk bol verejne vyhlásený v roku 1844 na zasadnutí Tatrína v Liptovskom sv. Mikuláši. Štúr kodifikoval spisovný jazyk na základe stredoslovenských nárečí a zvolil foneticko-fonologický pravopis. Mäkkosť spoluhlásky sa dôsledne označovala. V hláskovaní nepoužil hlásky: ľ (král), y (Orol tatránski), ä (mekí), iu (božú), ia (nárečja), ie (ďjeťa). M. M. Hodža podporil nový spisovný jazyk v diele Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo, ale postavil sa proti niektorým hláskoslovným a tvaroslovným pravidlám.Na jeho podnet Martin Hattala v r. 1851 upravil pravopis na etymologický. Nepísal mäkčene v slabikách de, te, ne, le, di, ti, ni, li používal hlásky ä, y, ĺ, dvojhlásky ia, ie, iu. Všetky zmeny boli obsiahnuté v Krátkej mluvnici slovenskej. Nový jazyk zjednotil štúrovcov a bernolákovcov a stal sa východiskom dnešného spisovného jazyka.Samuel Czambel prispel k dotvoreniu modernej spisovnej slovenčiny, keď v knihe Slovenský pravopis ustálil i/y, ä, ĺ a rytmický zákon a jeho výnimky.V roku 1931 vydal český jazykovedec Václav Vážný Pravidlá slovenského pravopisu Druhé vydanie Pravidiel slovenského pravopisu pripravil A. Baník.Podstatné zmeny priniesli až Pravidlá slovenského pravopisu z r. 1953, kt. sa opierali o vedecké poznatky.Okrem nových Pravidiel slovenského jazyka máme k dispozícii Krátky slovník slovenského jazyka, Pravidlá slovenskej výslovnosti

Romantizmus – uprednostnuje cit pred rozumom, vlastenectvo, ideály, poézia Realizmus – uprednostnuje rozum pred citom , skutočnost, proza

Detvan - skladá sa z piatich spevov : Martin, Družina, Slatinský jarmok,Vohľady, Lapačka. Dej sa odohráva počas vlády kráľa Mateja v Detve. Postavy sú idealizované, spätost prírody s ludom . 1. Martin - oslava krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ľud, Martin Hudcovie - urastený, švárny šuhaj, syn prírody, pastier oviec 2. Družina - tu už sa prejavujú Martinové dobré vlastnosti, zabije sokola,ktorý sa vrhol na zajaca, oslobodí ho. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného z nich zabije a Elenu si odnesie. 3. Slatinský jarmok - významné stretnutie Martina s Kráľom Matejom. Rozhovor, ktorý sa tu uskutoční, umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, ke sa správa rovnako prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi zabitie jeho sokola. Na druhej strane kráľovo služobníctvo kreslí ako panovačné a povýšenecké. 4. Vohľady - stretnutie s Elenou a jej úprimnou láskou k Martinovi, ktorá je v protiklade so záletníctvom Mateja 5. Lapačka - Martin sa predstavuje ako uvedomelý, hrdý vlastenec, ktorý je ochotný vstúpiť do kráľovho Čierneho pluku, ale len ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz. Hájnikova žena – Má 15 spevov (1.- Podzrav – 15. Zbohom) Pozdrav- autor pozdravuje lesy, hory a vyjadruje svoju lásku k nim. Považuje ich za ozdravujúci prostriedok. Starý horár Čajka zomrel náhle v lese. Hoci mal osemdesiat rokov, bol čulý až do smrti. Jeho jediný syn Michal šiel slúžiť k polesnému. Po roku od neho odišiel, hoci ho polesný najprv nechcel pustiť. Napokon mu dal odporúčanie. Michal sa vybral rovno do kaštieľa a jeho smelosť mu pomohla k tomu, že dostal miesto hájnika po svojom otcovi. Michal dobre plnil svoje povinnosti a žil spokojne. Chcel sa oženiť. Jeho milá Hanka pochádzala z bohatej rodiny a mala veľa pytačov. Chcela však len Michala. Rodičia s ním najprv nesúhlasili, neskôr privolili. Na jar sa mladí vzali. Svadba trvala tri dni. Potom mladomanželia ostali v hájovni na Podvrší.V nedeľu chodievali Čajkovci do kostola. Raz mala Hanka zlý sen a bála sa o Miška. Ale v kostole sa jej obavy rozplynuli. Hanka bola raz sama doma a prala. Do hájovne zavítal šľachtic Artuš Villáni so svojím sluhom. Artušovi sa švárna Hanka zapáčila. Vypýtal si vodu a kvet z jej záhradky. Keď Hanka vylievala vodu z krčaha, našla v ňom zlaté dukáty. Zahodila ich aj s krčahom. Michalovi príhodu zatajila. V Čajkovom revíri je poľovačka, ktorú organizuje Villáni. Na nej vznikne roztržka medzi ním a Čajkom. Potom sa odoberie k hájovni, kde sa snaží znásilniť Hanku. Hanka ho v sebaobrane zabije. Miško, nemajúc pokoja, ho sleduje a nájde ho v pitvore mŕtveho. Prinúti Hanku prisahať, že nič nevyzradí a na druhý deň sa sám udá. Po Miškovom uväznení Hanka odišla bývať k svojim rodičom, ktorí jej neustále vyčítali sňatok s Michalom. Keď jej matka zomrela a otec zvrhol vinu zo smrti na Hanku, Hanka ušla. Pomiatla sa a túlala sa prírodou.Začalo sa pojednávanie o vražde. Žalobca tvrdil, že to bola lúpežná vražda, obhajca nechcel veriť, že zabil Michal. Do súdnej siene neočakávane vtrhla pomätená Hanka a povedala, že Villániho zabila ona. Michala a Hanku oslobodiliHankina pomätenosť ešte trvá. Miško zachránil starého Vllániho a jeho dcéru. Za odmenu chcel odpustenie, čo mu Villáni udelil.V horárni na Podvrší ide všetko po starom. Jediná novinka je syn Čajkovcov Janíčko. Manželia žijú opäť v zhode a porozumení. Zbohom- autor sa lúči s prírodou, ale sľubuje, že bude na ňu spomínať.

Zemianstvo v slovenskej literatúre - túto otázku riešia autori realizmu, resp. 1.vlny, kladú si otázku :“Kto má stát na cele

národa ?“ lud ( P.O.Hviezdoslav, M.Kukučín ) alebo zeman (S.Hurban Vajanský ) S.H.Vajanský , vízia : na čele národa majú stát zemania, z kt. sa stane inteligencia alebo zaniknú - dielo : a) poézia : Tatry a more (domov a cudzina) b) proza : Letiace tiene, Koren a výhonky - rieši národnú tematiku, zemania sú národne uvedomelí, kt. odmietajú podnikatelské spekulácie a vzorne sa starajú o majetok Suchá ratolest – Rudopolského príchod do rodinného kastiela sa stáva udalostou v celom kraji. Pomadarcení úradníci v nom očakávajú posilu. Stanislav ide jako prvých navstívit statkárov Vanovských. Majú chovanicu Annu, kt. prežila tažké detstvo, napriek tomu je milá, nevýbojná, no chorá na srdce. Lubi nesmelého a úzkostlivého ucitela Tichého. Zasnúbia sa . Anna stráca zrak, nechce, aby sa tichý viazal s postihnutou, preto mu vráti slovo. Stanislav poznáva vdovu Adelu Rybáričku. Zoznámi sa aj so Svatnayom, kt. urazí Tichého, preto ho vyzýva na súboj. Obaja sú v nom ranení. Rudopolský vyzná lásku Adele, ale ona ho odmieta. Svatnay urazí Máriu, preto sa s nímm Stanislav zíde v súboji a je zranený. Stará sa o nho Adela. Stanislav ostáva zit v rodnom kraji a zapája sa do národného života a prestáva byt suchou ratolestou. M. Kukučín, vízia : zemianstvo zanikne - dielo : a) spomienky na mladost, stúdia, autobiografické crty : Mladé letá b) poviedky : Rysavá jalovica, Neprebudený , Kde báčik z Chocholova umrie (príbeh Aduša, kt. si neuvedomuje nesprávnost konania ) c) romány Mat volá Dom v stráni - dej sa začína veľkolepou oslavou dalmatínskeho sviatku zvaného fiera. Tejto príležitosti sa zúčastnia i dve dcéry težaka Mateho Berca prichodiace zo služby v meste. Krásou mladšej Katice je okúzlený miestny boháč, statkár Niko Dubčić, ktorý je však povestný svojou prelietavosťou. Zverí sa so svojou láskou matke, múdrej a rozvážnej šore Anzule, ktorá sa najprv snaží priviesť syna k rozumu, no nakoniec mu dá súhlas k sobášu, ktorý sa však musí konať až za rok. Dokonca presvedčí i Mateho, otca nevesty, aby nebránil zaľúbencom vziať sa. Na počiatku Niko chodí navštevovať svoju nastávajúcu každý deň a Katicina prvotná vypočítavosť sa začína pretvárať na lásku. No po čase u Nika dochádza k odcudzeniu v dôsledku rozumovej úvahy, no i hrabivosti a sebeckosti Katinej matky Jery. Od Katice ho odtrhne tiež mladá, krásna Dorica, ktorá sa vracia do svojho rodiska kvôli chorobe otca Iliju, dávneho priateľa Dubčićovcov. Túto očarujúcu devu šora Anzula od malička vychovávala v kláštore, aby sa v dospelosti stala jej synovi dobrou manželkou. Katica spozoruje Nikovo odcudzenie i to, čo ho spôsobilo a upadá do zúfalstva. Jej utrpenie sa znásobuje, keď jej otec Mate ochorie nevyliečiteľnou chorobou a priamo pred jej očami z neho postupne uniká život. Manželstvo a šťastný život jej ponúka mladý, driečny Paško, ktorému sa dávno zasľúbila, no potom ho zradila kvôli Nikovi. I keď Katica vidí jeho lásku k nej, tvrdohlavosť a hrdosť jej zabraňuje priznať sa k náklonnosti k nemu. Nakoniec sa s ním zasnúbi, no až po rozhovore s otcom, ktorý krátko na to zomiera.

P.O. Hviezdoslav , vízia : zemianstvo splynie so sedliakmi, v cele bude stát lud - dielo : a) lyrika : Sonety, Letorosty, Zalmy a hymny, Prechádzky jarom a letom, dozvuky, Stezky, Krvavé sonety b) epika: problém zemianstva rieši velka epika : Ezo( rozpor medzi Ezom a Esterou, pre sedliacke dievča Zofku, vydedí ho, strýko Eliáš ho uchýli, svadba. Tu sa prejaví rozpor medzi zemanmi a sedliakmi, zmieri ich až vnúča ) , Gábor Vlkolinský, Hájnikova žena stýlotvorné činitele .

a) subjektívne : všetky vlastnosti autora prejavu – osobnost, intelektuálna vyspelost, citove založenie, sociálne zaradenie, momentálny duševný stav

b) objektívne : všetko, čo sa autora nedotýka – osobnost adresáta, táéma, prostredie, předmět, ciel, jazykový materiál

Vývin literatúry :

1. Staroveká (3000 pnl - 500 nl) – orientálna, antická , gilgameš

Ilias – zachytáva posledných 51 dní trojskej vojny. Vojnu vyvolal syn trojskeho krála Priama Paris, kt. uniesol krásnu Helenu, manželku spartského krála Meneala. Ustredným motívom je Achillov hnev, pre zabitého priatela. Achilles zomiera rukou Parida, kt. šípom zasiahol jediné zranitelné miesto na tele, pätu.

2. Stredoveká (5.- 12.st.) – legendy

3. Humanistická a renesančná ( 14.- 17.st.) - Shakespere

4. Baroková ( 16.- 18.st ) – Milton, Tasso, Gavlovič

5. Klasicistická a osvietenská, preromantizmus (17.- 18.st.) - Kollár

6. Romantická (koniec 18 a 1.pol. 19.st)

7. Realistická (pol. 19.st. – zač. 20.st.) – Balzac

Otec Goriot - dej sa začína v penzióne pani Vauquerovej. Býva tu otec Goriot ( bývalý cestovinár ), o ktorom sa hovorí, že je bohatý a že za ním chodia mladé devy. Do penziónu prichádza Rastignac ( mladý študent práv ). Chodí do vyššej spoločnosti, avšak nevie ako sa má správať, a tak požiada svoju sesternicu o pomoc. Tá sa ho ujme a vysvetlí mu, ako to v spoločnosti chodí. Postupne zisťuje minulosť otca Goriota a dozvedá sa, že chýry o jeho živote nie sú pravdivé. Puto medzi nimi prerastá v hlboké priateľstvo. Rastignac sa spoznáva s Delphinou ( mladšia Goriotova dcéra ) a Otec Goriot im kúpi dom, do ktorého sa na žiadosť oboch nasťahuje. Otec Goriot ochorie a Rastignac zistí, že ochorel z nemohúcnosti poskytnúť finančné prostriedky svojim dcéram. Otec Goriot je na pokraji smrti a Rastignac chce, aby ho jeho dcéry navštívili. Jeho dcéry nie sú až také bezcitné, že by nechceli vidieť umierajúceho otca, ale nedokážu prekonať množstvo drobných prekážok svojho spoločenského postavenia, ktoré ich delí od otca. Otec Goriot zomiera sám. Jediný kto pri ňom ostal bol Rastignac.

8. moderna – Baudelaire

Cudzinec- v tejto kratučkej proze sa basnik zamysla nad otazkou samotného bytia a príčiny , prečo sme na tomto svete, či máme niekoho , o koho sa môžeme v tazkých chvílach opriet.

9. Medzivojnová (1918 – 1945)

10. Literatúra po 2.sv. vojne

Spôsoby tvorenia slov : odvozdovanie, skladanie, skracovanie

Realizmus

- vznikal v podmienkach priemyselnej revolúcie, zániku feudalizmu a nástupu kapitalizmu. Metoda je založená na kritickom poznávaní skutočnosti, kt. vychádza z pravdivého zobrazenia ludskej osobnosti. Realisticky zobrazuje aj spoločnost, jej nedostatky, tabuizované témy – prostitútky, manželstvo, nevera.

- predstavitelia :

Ch. Dickens : Kronika Pikwicovho klubu, Oliver Twist, David Copperlield , L. N. Tolstoj : Anna Kareninová, Vojna a mier , N.V. Gogol : Revízor, Mrtve duše ( zobrazuje ruský vidiek, život ruských statkárov. Hlavný hrdina je dobrodruh a budúci podnikatel Cicikov , kt. cestuje po Rusku a od statkárov skupuje mrtve duše – mrtvych nevolnikov, kt. boli ešte evidovaní a statkári za nich museli platit státu dane ), F.N. Dostojevskij : Zločin a trest, Idiot, Balzac : Ludská komédia (Sagrénova koža – filozofická štúdia, štúdie mravov, analytické štúdie )

Oliver Twist - Malý Oliver sa narodil ako sirota, otec nebol vôbec známy a matku mu zomrela pri pôrode. Jeho domovom sa stal sirotinec, ktorý vedie značne prísny pán Bumble. Ten sa o pohodlie chovancov (a tobôž nie o stravu) absolútne nestará, a tak sa Oliver (po menšom pobyte u výrobcu rakiev) rozhodne opustiť vidiek a vybrať sa do 70 míľ vzdialeného Londýna. Tu sa veľmi rýchlo dostane do partie chlapcov, ktorých vedie miestny kriminálnik Fagin, ktorý začne Olivera učiť ako sa stať vreckovým zlodejom. Oliver má ale v sebe niečo ako zmysel pre dobro, a tak by oveľa radšej ostal u milého a vzdelaného pána Brownlowa, ktorý sa ho rozhodol vychovať na vzdelanca. Ale podsvetie nechce Olivera pustiť len tak ľahko...

Zločin a trest – román je príbehom chudobného petrohradského študenta Raskolnikova, kt. spáchal lúpežnú vraždu, je z nej však obžalovaný nevinný človek. Zabil starú bezcitnú úžerníčku a jej dcéru. Zahladil stopy zločinu, ale viny sa zbavit nevdel. Zoznámil sa s prostitútkou Sonou, na radu ktorej sa k zločinu priznal. Bol odsúdený na 8 rokov nútených prác na Sibíri, bol tam so Sonou.

Sagrénova koža - mladý šľachtic chce skoncovať so životom, starinár mu daruje osliu kožu, ktorá splní všetky jeho želania. Stane sa bohatým a slávnym, získa lásku žien, ale koža sa zmenšuje a tým sa kráti aj jeho život. Strach zo smrti ho prenasleduje a nakoniec naň aj zomiera.

Rozprávanie – je vystihnutie deja, podanie udalosti v časovej postupnosti. Má –U,J,Z . Obsahuje priamu reč, krátke nedokončené vety, historický prézent (použitie prítomného času na vyjadrenie deja odohrávajúceho sa v minulosti, napr. otvoril oči a udivene sa pozerá )

Dramatická tvorba – základnou vlastnostou drámy ako literárneho druhu je dialogická forma, dialog je nositelom napatia, priekopníci :

- J. Chalupka,kt. písal divadelné hry a satirické frašky: Kocúrkovo ….. ( dej je situovaný do malého mestečka Kocúrkova, kt. je objektom kritiky.Postavy : Pán z Chudobíc, Tesnošil, učitel Sloboda. Dej začína volbou nového učitela, proti svojej vôli vyhrá učitel Sloboda, o kt. bojujú vydajachtivé mamičky. Učitel si vezme dcéru starého ucitela a odmieta ucit po madarsky )

J. Palárik, tvoril v porevolučných a matičných rokoch, priekopník divadla, zostavovatel slabikára a čítaniek. V r. 1852 sa definitívne postavil za Stúrovu spisovnú slovenčinu, podporil Hatalovu gramatiku. Dielo : Zmierenie alebo dobrodruzstvo při obžinkoch ( Rodiny zasnubia grofku Hrabovsku a baronom Kostrovickým, baron odchádza na studia a Eliza sa ho rozhodne vyskúšat a vymení si úlohu s Milušou. Ale zároven baron a inžinier Rohon si vymenia svoje role. Dochádza tak k láske medzi fiktívnym baronom a Elizou. Koniec je štastný – dvojitá zámena odhalená, každý je zalúbený do tho pravého.

J. G. Tajovský, dramatická tvorba poznačená realizmom , vykresluje charakter postáv . Dielo: Zenský zákon, Statky – zmatky ( Palčíkovci sú bohatí a bezdetní. Preto sa rozhodnú získať lacné pracovné sily. Nahovoria Ďurka Ľavku a Zuzku Kamenských , aby sa zobrali a prišli k nim, že po smrti im zostane majetok. Ďurko i s rodičmi pristali. Obeťou sa stáva Zuzka, ktorá sa vydá za Ďurka bez lásky - pod tlakom matky. Tu začína celé nešťastie. Po svadbe príde Ďurko do konfliktu s Palčíkom, keď mu nechce pripísať pôdu. Oklamaná Zuzka opúšťa Ďurka a odchádza ku svojim rodičom. Ďurko si privedie Betku, ktorú mal rád už predtým. Obaja pachtia po bohatstve a to ich privedie až ku tragédii, keď Palčík vyháňa Ďurka z domu so streľbou z revolvera. Neskôr prichádza Ďurko poprosiť Zuzku o odpustenie a aby sa k nemu vrátila. Priznáva, že mu už odpustila, ale že sa už nikdy k nemu nevráti a nedá mu ani syna.

Vety podla obsahu : oznamovacie, oznamujú a konštatujú - opytovacie, požadujú informáciu - rozkazovacie, prikazujú alebo zakazujú - želacie, vyjadrujú prianie, želanie

Realizmus

- vznikal v podmienkach priemyselnej revolúcie, zániku feudalizmu a nástupu kapitalizmu. Metoda je založená na kritickom poznávaní skutočnosti, kt. vychádza z pravdivého zobrazenia ludskej osobnosti. Realisticky zobrazuje aj spoločnost, jej nedostatky, tabuizované témy – prostitútky, manželstvo, nevera.

Dedinský svet vo svojich poviedkach a novelách zobrazovali M. Kukučín, J.G.Tajovský, B. Slančíkova – Timrava . Ludia na dedinach boli zaostalí a autori hladali nápravu.

M.Kukučín, dielo : Rysavá jalovica, Neprebudený, Kde báčik z Cholova umrie

J.G.Tajovský, dielo : Maco Mlieč, Mamka Pôstková

B. Slančíková – Timrava , dielo : Tapákovci

Neprebudený- hlavnou postavou poviedky je asi 20-ročný Ondráš Machuľa, postihnutý pastier husí. Keďže otec sa k nemu nepriznáva a matka mu umrela, vychovávala ho odmalička jeho teta. Machuľa obdivuje Zuzku Bežanovie, najkrajšie dievča v dedine. On nevie klamať, a tak keď mu raz Zuzka zo žartu povie, že že si ho vezme za muža, je si istý, že to myslela vážne. Zuzka až neskoro zistí, že jej uveril, a tak, aby sa ho zbavila, začne pripravovať svadbu so svojím snúbencom Janom Dúbravovie. Keď u Bežanovcov chystajú svadbu, pastier Machuľa si stále myslí, že to ide o jeho sobáš so Zuzkou. Jeho teta ale od začiatku tuší, aké následky preňho bude mať sklamanie, a tak ho v deň svadby Zuzky a Jana zamkne do komory. Keď sa odtiaľ Ondráš dostane von, uteká k Bežanovcom. Už je po sobáši a začína sa hostina. Je sklamaný, vyjde von a smúti, pretože si myslel, že zmeškal vlastnú svadbu a preto si namiesto neho Zuzka zobrala Jana. Vtedy však stodolu Bežanovcov zachvátia plamene. Všetci utekajú z domu a zachraňujú dobytok z maštale. Zabudnú však na husi. Spálená povala má každú chvíľu spadnúť, takže sa nikto neodváži vyviesť ich. Zrazu Ondráš vbehne do stodoly po husi a povala sa v tej chvíli prepadne. Na druhý deň je pohreb a všetci smútia za nebohým pastierom.

Ked báčik … - Aduš a Ondrej sa stretli po jarmoku v krčme. Aduš oklamal Ondreja, narozprával mu, že má veľký kaštieľ, bohaté gazdovstvo a zmienil sa, že má na predaj jačmeň. Ondrej prejavil o jačmeň záujem a zaplatil zaň Adušovi preddavok. Keď však obchodník prišiel do Domaníc po sľúbený jačmeň, namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa našiel iba ruiny. Keď prišiel na to, že ho Aduš oklamal, žiadal si späť preddavok. Aduš však medzitým peniaze už utratil. Ondrej napokon chcel dať vyrúbať krásne staré jasene na rodinnom cintoríne Domanických, aby si takto vynahradil stratu peňazí. Aduš sa vtedy zahanbil, ozvalo sa v ňom svedomie a uvedomil si, že takto nemôže ďalej žiť. Sľúbil Ondrejovi, že o týždeň mu vráti peniaze a svoj sľub skutočne i dodržal. Toho istého roku náhle umrel jeho báčik z Chochoľova. Pochovali ho na rodinnom cintoríne Domanických pod staré jasene. Aduš plakal na pohrebe ako dieťa. Jedni hovorili, že preto, lebo po ujcovi nič nezdedil, iní, že preto, „lebo sa hanbil, že ho musel pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu“.

Maco Mlieč - hlavnou postavou je Maco Mlieč prezývaný Mliečnik. Pochádzal z najchudobnejšej vrstvy. Od 18-tich rokov pracoval u gazdu, neskôr už len za stravu, šatstvo, pálenku, tabak a prísľub, že ho gazda doopatruje až do smrti. Gazda mu nedával peniaze, a Maco nemal pocit že ho gazda využíva, pretože nepoznal svoje práva, pretože Maco nemal s čím porovnávať. Þ túto jeho pasivitu kritizuje, hoci s Macom sympatizuje. Maco bol veľmi trpezlivý, skromný (nepoznal cenu peňazí, lebo ich nepotreboval), obetavý, dobrosrdečný, dôverčivý. V tichosti znášal bolesť, ale nikomu sa nesťažoval lebo nechcel obťažovať. Keď ochorel a zoslabol, nedalo by mu ani umrieť, keby sa s gazdom neporátal. Jeho jedinou túžbou bolo byť pochovaný uprostred cintorína a nie iba pod plotom, lebo tam pochovávali tulákov a samovrahov. Keď sa Maco prišiel porátať s gazdom, jeho dobrota pohne aj gazdom v ktorom sa odrazu ozvalo svedomie, gazda však nestihne nič urobiť ani zavolať lekára, pretože Maco ráno umiera, gazda mu vystrojil parádny pohreb, že ho celá dedina pochválila, no len sluhovia si šepkali „veď ho mal za čo pochovať“.

Tapákovci- život Ťapákovcov je neradostný. Dvanásti v jednej izbe, nikto neuvažuje nad tým, že sa dá žiť aj inak. Zvykli si a nemajú chuť nič meniť - veď už dávno to tak bolo. Ťažkopádnosť domu Ťapákovcov ruší iba nevesta Iľa. Je v dedine pôrodnou babicou, má za sebou aj kurz v meste, vie čo-to o svete, a preto túži zmeniť život ľudí aj tu v dome. Lenže oni chcú iba jedno: mať pokoj, kľud, do ničoho sa nestarať...

Slohové postupy

a) informačný : stručné údaje na otázky : kto, čo, kedy kde, jako vykonal alebo vykoná, útvary : správa, oznámenie

b) rozprávací : zaujímavé udalosti, príhody, žážitky v časovej postupnosti, útvary : rozprávanie, bájka, rozprávka

c) opisný : vecné vztahy, znaky, vlastnosti, výrobný a pracovný postup , útvary : opis, návod, životopis

d) výkladový : vnútorné vztahy, hodnotenie a vlastné názory , útvary : výklad, referát, úvaha

Lyrický hrdina – pristredníctvom neho vyjadruje autor v lyrickej poézii svoje pocity, myšlienky a nálady, stotožnuje sa s hrdinom !

Modernizmus- umelecká moderna je súhrnné označenie pre niektoré umelecké smery z konca 19. a začiatku 20.st. Vznikol z pocitu sklamania umelcov z vtedajšej spoločenskej situácie a zo vzdoru voči nej. Zameral sa na skúmanie jednotlivca často v neobvyklých situáciach, snažil sa preniknút do oblasti sna, povedomia, intuície. Umelci sa usilovali hladat východisko v umení,kt. by nezobrazovalo konkrétnu situáciu a súčasne odmietali estetické ideály predchádzajúcich um.smerov , patrí sem :

Impresionizmus – základom je zobrazenie prchavých zmyslových vnemov a dojmov. Prejavil s hlavne v lyrike : M.Proust

Symbolizmus – základným prostriedkom na vyjadrenie abstraktného pojmu je symbol, kt. mal zvýraznit viacvýznamovost básnikovej výpovede. Priniesol revolúciu v prozodii , priniesol volný verš. K zakladatelom patrili Ch. Baudelaire zbierkou básní Kvety zla a J.A.Rimbaud zbierkou Iluminácie. U nás I.Krasko. Dalsia generácia – neosymbolizmus : E.B. Lukáč. Iba tento směr sa prejavil na Slovensku.

Ch. Baudelaire, bas.zbierka : Kvety zla – stojí na rozhraní medzi romantickou a symbolistickou poéziou , sústredil sa v nej na vlastné vnútro. Napísal aj úvahy : Malé básne v proze, napr. Cudzinec, autor sa zamýšla nad otázkou samotného bytia a príčiny , prečo sme na tomto svete a či sa máme v tažkých chvílach o koho opriet.

Rimbaud , básne v proze : Pobyt v pekle, Iluminácie

I.Krasko - vlast. menom Ján Botto – S.H. Vajanský , zbierka básni : Nox et solitudo, Verše . Básen Život je jedna z najradostnejších básni, uvedomuje si krásy života, jeho osobné smútky sa menia na chut pasovat sa so zivotom a jeho nástrahami.

Dekadencia – je úpadková, rozvíja sa lyrika, kt. vyjadruje náladovost a fantáziu, často úzkost a depresie človeka. Autori spracovávali tému smrti, rozkladu, erotiky.

Tvorenie slov : odvozdovanie, skladanie, skracovanie

1.sv. vojna vo svetovej literatúre - vojna výrazne zasiahla do života ludí, odrzkadlila sa aj v literatúre (1914 – 1918). Vzniklo mnoho diel, v kt, spisovatelia zobrazujú utrpenie vojakov i civilného obyvatelstva. Vo svojich dielach vyjadrovali túžbu po mieri. Pacifizmus je myšlienkový názor, osobná filozfia, spoločenské hnutie, politická doktrína - zavrhuje vojny a hlása zásady zmierlivého riešenia rozporov, napr. Matka Tereza, L. N. Tolstoj , Gándí. O vojne písali :

E. Hemingway ( vlatná skúsenost, front ) , najznámejšie dielo : Zbohom zbraniam Tento román opisuje atmosféru v taliansku počas 1. svet. vojny.Frederik bol pôvodom Američan a pracoval na fronte ako sanitár a mával za úlohu odviezť zranených vojakov z fronty do nemocníc. Skoro každý večer sa stretával s kamarátmi v hostinci, kde si dali zakaždým zopár pohárikov. Až kým nespoznal anglickú ošetrovateľku Katrin Barkleyovú, do ktorej sa hneď zaľúbil. Pri jednom útoku rakúskych vojsk na taliansku základňu zasiahli Fredericka črepy z mínometu do kolena a do hlavy. Bol prevezený, kvôli lepším liečebným možnostiam do nemocnice v Milane. Za niekoľko týždňov preradili do Milana aj Katrin, kvôli nedostatku ošetrovateliek. Keď mala Katrin nočnú smenu sa potajomky zakrádala k Frederikovi do izby, kde prežívali pekne chvíle a v jeden deň otehotnela. Po niekoľkých mesiacoch sa Frederik uzdravel a tak musel ísť späť na frontu, zatiaľ čo Katrin ostala v Milane. Talianskym vojakom sa na fronte vôbec nedarilo a tak museli ustupovať. Pri ústupe sa rozhodol dezertovať za čo bol prenasledovaný políciou a hrozila mu smrť. Keď sa vrátil ku Katrin rozhodli sa, že sa preplavia s loďkou do Švajčiarska. Tam sa ubytovali v horách v jednej rodinke a rozhodli sa, že tu ostanú žiť. Frederikovým plánom o šťastnej rodinke urobil škrt cez rozpočet neočakávaná Katrina smrť pri pôrode a dieťa sa narodilo mŕtve.

E.M. Remarque ( vlastná skúsenost , front ) , najznámejšie dielo : Na západe nič nového – názov je odvodený od novinovej správy, v kt. sa píše, že na západnom fronte sa nič nedeje, je tam klud – zatial, co tam umierajú množstvá vojakov. Má autobiografický charakter, zobrazuje nemecko-francúzsky front 1. sv. vojny. Mladí gymnazisti odišli zo školských lavíc na front 1. sv. vojny pod vplyvom triedneho profesora Kantorka. Zažili tvrdý výcvik a potom boli nasadení na front. Keď zistili, že musia zabiť, keď chcú prežiť, spoznali vojnovú filozofiu a pravdu. V románe postupne kamaráti zomierajú jeden za druhým a posledný zomiera Paul Bäumer – zomiera absurdne v čase oddychu, keď si kreslí obrázok a vojenský rozhlas hlási správu :“Na západe nič nového – október 1918 .“ Román má jednoduchú kompozíciu, predstavuje rad príbehov, ktoré na seba nadväzujú.

R.Rolland (skutočná udalost, zázemie – Paríž 20.9. 1918 ) , najznámejšie dielo : Peter a Lucia. Prvýkrát sa stretávajú v parížskom metre, počas bombardovania Paríža. Chvíle strachu ich zblížia, ale keď nebezpečenstvo pominie rozchádzajú sa. Peter však na neznáme dievča nevie zabudnúť a pri inak bezcieľnych potulkách mestom ho hľadá. Nájde ju v parku a začnú sa stretávať. Vďaka Lucii Peter občas zabúda, že o pol roka ho čaká smrť, ak nie fyzická, tak psychická.Po istom čase príde domov na dovolenku Petrov starší brat Filip a všimne si zmenu v bratovom správaní; kedysi mu visel na perách pri každom slove, no teraz ho sotva zaregistruje. Filip Petrovi závidí jeho pokoj. Pretože čas, kedy má Peter narukovať, sa blíži, chcú sa „zosobášiť“ pred Bohom, hoci nie sú nábožensky založený. Preto idú na Veľký Piatok do kostola. Pred ním stretnú malé ryšavé dievča. Lucia si naňho spomenie aj počas omše a zrazu sa jej zdá, že ho vidí v okne, ako sa na ňu smeje, ale zrazu sa jej v tvári zračí hrôza. Vtom sa celý kostol otriasol v základoch. Lucia si privinula Petra do lona a sama sa schúlila k nemu, „A vtom sa na nich zrútil mohutný pilier.“

Podstatné mená

Román – prozaický text so zložitou výstavbou. Okrem hlavnej dejovej línie môže obsahovat aj línie vedlajsie a epizodne príbehy, vystupuje v nom vel postáv a tie prechádzajú vývojom.

Poznáme rôzne druhy : podla témy napr. dobroružný ( napr. Rysie kože ), podla časového určenia deja, napr. historický ( Priamov poklad) , podla výpovednej formy, napr. denník (Sklený vrch ) .

Romány sa delia na kapitoly, kt. na seba nadväzujú alebo môžu miešat dej. Môžu byt vytvorené z niekolkých dielov, kde každý tvorí uzavretý celok, napr. trilogia (L. Ondrejov : Slnko vystúpilo nad hory :Zbojnícka mlados, Jergus Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy ). Prvý román vznikol v antike ( Dafnis a Chloe) , na Sl. ho napísal J.I. Bajza . Najväčší rozvoj románovej tvorby nastáva v období realizmu. V medzivojnovej literatúre sa objavujú pokusy o modernizáciu prózy a románu.

Klasické romány píšu : Remarque, Rolland, Hemingway

Nový román , je osobitný druh románu, antirmán, kt. vznikol vo Francúzku. Popiera základné vlastnosti klasického románu balzacovského typu : ucelený dej a epického hrdinu. Napr. Proust : Ulice, J.C. Hronský : Jozef Mak

4 prúdy : stratená generácia, sociálno – psychologický realizmus, sociálno – kritický realizmus, absurdistická literatúra

Moderné trendy :

absurdná dráma (jej predstavitelia celkom zmenili klasickú štruktúru drámy, chýba v nej dej, zápletka, rozuzlenie, nie je rozdelená na dejstvá ), napr. Samuel Becketh : dráma: Čakanie na Godota – hra nemá dejovú líniu. epické divadlo (dáva prednosť príbehu, ktorý je na javisku často prerušovaný výkladom, komentovaním rozprávača alebo jednotlivých postáv ), napr. Bertolt Brecht : dráma: Matka Guráž a jej deti – zachytáva 30 ročnú vojnu.

Výklad - objektívne, logicky vysvetľuje neznáme javy. Kompozícia:úvod = známe fakty, tézy (napr. charakteristika literárneho smeru) ,jadro = nové neznáme javy (argumentácia, analýza, dôkazy, príklady) a záver = zhrnutie poznatkov, hlavných myšlienok

Úvaha - je slohový útvar, ktorý patrí k najnáročnejším. V úvahe sa prejavuje úroveň myslenia, zrelosť autora, jeho pohľad na svet, vzdelanie a skúsenosti. Úvaha sa vyskytuje aj v opise, charakteristike, o rozprávaní, ba dokonca aj vo výklade. Osobitným druhom úvahy je esej

Medzivojnová dráma – v r. 1919 vzniká SND v Bratislave, neskôr Výchoslovenské národné divadlo v Košiciach, Slovenské ludové divadlov Nitre . V divadlách sa hrali aj starší autori jako M. Kukučín, P.O. Hviezdoslav, J.G. Tajovský, B. S. – Timrava. Dramatickej tvorbe sa v tomto období začali venovat aj mladší autori : Ivan Stodola, Július Barč – Ivan.

Dráma – je určená pre javiskové spracovanie, hra sa člení na dejstvá, scény a výstupy. Základnými žánrami sú komédia a tragédia. Fázy dramatického diela : expozícia – úvod, zoznámenie sa s prostredím a postavami, kolízia – zápletka, kríza – konflikt medzi hlavnými postavami, vyvrcholenie, peripetia – nečakaný dejový obrat, katastrofa – riešenie konfliktu, rozzulenie. Replika – prehovor jednej postavy v texte.

Ivan Stodola – tvorca modernej spoločenskej komédie a historickej hry, dielo : Čaj u pána senátora ( s humorom zobrazil pokrytecký život malomeštiakov ich snahu preniknúť do vyšších kruhov ).

Bačova žena - dej tejto tragédie sa odohráva v 20 rokoch, v čase, keď veľa Slovákov odišlo do Ameriky za prácou. Dej je situovaný do Demänovskej doliny a Evin Muž Ondrej, aby uživil rodinu,odchádza do Ameriky. Eve prišlo oznámenie o smrti svojho manžela. Eva sa vydáva za Miša, pomocníka na salaši. Spoločne vychovávajú Ondrejovo dieťa a ich spoločné Zlom v jej živote nastáva, keď svätojurské panstvo kupuje neznámy Amerikán, v ktorom Eva spoznala Ondreja. Ten od nej žiada, aby sa k nemu vrátila, lebo je jeho ženou. Eva odmieta, pretože má už druhého muža, Ondrej trvá na svojom a celé panstvo prepíše na Evu. I napriek tomu Eva sa nechce vrátiť. Preto Ondrej žiadal od Evy, aby mu dala syna a Eva i to omieta. Ondrej ponúka Mišovi cestu do Ameriky, ktorú je ochotný i zaplatiť, len aby sa Miša zbavil. Mišo je ochotný odísť iba s Evou. Mišo neskôr podozrieva Evu, že sa chce vrátiť k Ondrejovi, preto dochádza medzi nimi k hádke, odchádza na salaš, aby sa rozlúčil s priateľmi, pretože Ondrej ho zo služby prepustil. Tam prichádza za ním i Eva, aj napriek tomu, že sním chce odísť do Ameriky, Mišo ju odmieta. Dokonca i on má v úmysle vziať si syna k sebe. Na salaš prichádza i Ondrej, ktorý sa poháda s Mišom. Vtedy Eva nenachádzajúc východisko zo situácie sa prebodne.

Jožko Púčik a jeho kariéra – satirická veselohra : Jožko Púčik je úradníkom spolku Humanitas. Obvinia ho z krádeže 43 000,–. Dostáva sa do väzenia. Keď sa snaží vysvetliť, že je nevinný, nikto mu neverí. Začne teda klamať, že bol v detstve sadista, pričom ani muche neublížil. Hneď si ho začnú všímať, navštívi ho predsedkyňa Humanitasu aj predstaviteľ Benevolencie. Tieto dva spolky súperia o starostlivosť o Jožka Púčika – tým dopomôže svojej sestre k lepšiemu životu. Peniaze sa nájdu a Jožko Púčik je oslobodený, tým je súperenie spolkov zbytočné. Július Barč – Ivan : kňaz písal komédie a drámy Matka – dráma z baníckeho prostredia v troch dejstvách. Dej sa odohráva v chudobnej izbe baníckej rodiny, matka sa rozpráva sosusedou o svojich snoch, v kt. vidí smrt svojich blízkych : manžela a synov, snaží sa zabránit rozvadeným bratom, aby si ubližovali. Konflikt sa vyostrí a Jano chce bodnúť Paľa, matka zhasne svetlo a zakričí, že Paľo je v kúte. Jano pribehne a bodne, no bodne matku, ktorá mu vletí do rany, aby zachránila syna.

Mastný hrniec - žena profesora Babíka je zaťažená na peniaze, spoločenské postavenie a moc. Keď jedného dňa dôjde k omylu a Svetozára vyhlásia za ministra financií, je konečne šťastná. Netuší, že došlo k zámene mien. Ministrom financií sa v skutočnosti stal Svetozárov brat Miloš z Tvrdošína. Mahuliena sa začne hrať na veľkú dámu, vyberá Svetozárovi šaty a diktuje príhovory. Dokonca zakáže svojej jedinej dcére Vierke stretávať sa s Jankom. Od všetkých vyžaduje úctu a zdvorilostné spôsoby. Vierka prehovára otca, aby sa vzdal svojej funkcie a vrátil sa k svojmu povolaniu. Nemusí ho však veľmi prehovárať, pretože sám Svetozár nechce byť ministrom. Funkciu prijal len preto, aby mal pokoj od Mahulieny. Po príhovore na stanici vyjde pravda najavo. Svetozár sa lúči s Vierkou a Mahulienou a vtom príde Vrbický. Povie Svetozárovi, že došlo k omylu a že bude zase profesorom. Svetozárovi padne kameň zo srdca a Vierke tiež. Mahuliena je touto správou šokovaná. Nevie sa zmieriť s tým, že bude zase len pani profesorová. List – oslovenie, U, J, Z

Slovenská medzivojnová poézia – v r. 1918 vznikla ČSR a spolu s nou aj slovenské kultúrne ustanovizne : UK, SND, obnovená činnost Matice slovenskej. Zbavili sme sa madarov, ale od r. 1938 sme boli pod tlakom nemcov , 1939 – SR – 2.sv. vojna .

- básnici vítajú príchod nových čias, vyrovnávajú sa so zážitkami z vojny, spisovatelia sa uplatňujú aj v politike

- obraz slovenskej medzivojnovej poézie je pestrý a tematicky rôznorodý. - vznikajú nové básnické programy :

a) neosymbolizmus – E.B. Lukáč, bás.zbierka : Dunaj a Seina – najpesimistickejšia poézia z medzivojnovej básnickej tvorby . Vychádza zo symblolizmu, témy : smútok a samota

b) Ján Smrek – vitalista,bás.zbierka : Básnik a žena, Cválajúce dni nadväzuje na Henryho Bergsona – básnik životného optimizmu, hladač lásky a harmónie , Básen : Dievča v rozkvete : nehladá lásku, ale pôžitok

c) Nadrealizmus – skupina básnikov, ktorí uplatňujú prvky surrealizmu – Rudolf Fábry, bás.zbierka : Utaté ruky

d) DAVisti – ľavicovo orientovaná poézia - komunisti, kt. písali básne sociálne orientované, no v začiatkoch tvorby uplatňujú prvky avantgardy; Laco Novomeský – písal aj ideologickú poéziu, ale uplatňoval aj prvky poetizmu – prepájanie podnetov „otvorené okná“. Napísal : Otvorené okná, Svätý za dedinou . V básni Fiasko polemizoval nad iróniou života.

e) Katolícka moderna – prepájajú tradíciu a inováciu, duchovne orientovaná, generácia katolíckej inteligencie, využívajú prostriedky moderny a avantgardy, symbolizmu, poetizmu, surrealizmu (z hľadiska štýlu a formy...); R. Dilong, bás.zb. :Helena nosí laliu

Pravopis – PSP

Naturizmus – lyrizovaná próza , sa v slovenskej literatúre začína uplatňovať v 20.rokoch 20.st. .Je charakteristický hlavne pre prózu.

Znaky lyrizovanej prózy: • dej sa odohráva v prírode, príroda zároveň vystupuje ako živá bytosť • autori dávajú do protikladu život v meste (skazený, nemorálny) so životom na dedine • často sa utiekajú do fantazijnej predstavy sveta, často rozprávkovej, v ktorej zápasí dobro a zlo. Dobro víťazí, zlo je potrestané. • využívajú nielen rozprávkové motívy, ale aj symboly (tri gaštanové kone), magické čísla, rozprávkové postavy (drak) • hlavný hrdina je zahalený tajomstvom, výnimočný zvláštny človek, žije v styku s prírodou • lyrizácia prózy

V 30. rokoch v tomto smere píše Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner, Ľudo Ondrejov.

Dobroslav Chrobák napísal románovú novelu Drak sa vracia. Je to rozprávkový príbeh, ktorý sa odohráva v prostredí prírody. Nekladie dôraz na dej, ale na vnútorný svet postáv. Poloslepý hrnčiar našiel raz pri ceste opustené dieťa. Vychoval ho a vyučil ho vlastnému remeslu - hrnčiarstvu. Keď mal Drak (Martin Lepiš) 14 rokov, starý hrnčiar spadol do jamy na hlinu a zomrel, z čoho podozrievajú Draka, pripisujú mu aj všetko zlo, ktoré postihlo dedinu (ohne, povodne, hlad, choroby). Hovoria, že má čarodejnú moc. Všetci okrem Evy, ktorá Draka ľúbila a chodievala za ním, ho nenávideli a snažili sa ho zbaviť, preto Drak odchádza z dediny. Eve sa však narodí syn a roky čaká na Draka, ktorý sa nevracia. Vydá sa za Šimona Jariabka. Ich manželstvo bolo nešťastné. Dedinu postihlo nešťastie - veľké sucho - horia lesy - hrozí úhyn statku na pastvinách. Vtedy sa vracia Drak a keďže potrebuje získať dôveru ľudí, podujme sa zachrániť dobytok. Neveria mu, preto mu pohrozia, že ak sa do týždňa nevráti, podpália mu dom a ešte mu dajú pomocníka Šimona. Šimon mu neverí, omylom sa nazdáva, že Drak predal stádo Poliakom. Zbehne do dediny a podpáli mu dom. Drak však svoju úlohu splnil. Priviedol statok a svoju lásku Zošku. Eva si vtedy uvedomuje, že Drak ju nemiluje a ten, kto ju má naozaj rád, je Šimon. Tu vidíme zlepšenie manželstva, lebo si k sebe našli cestu. Šimon sa hanbil za to, čo urobil, Drak mu však odpustil. V epilógu je Eva stará žena a rozpráva tento príbeh vnukovi.

Margita Figuli oravská rodáčka, napísala románovú novelu Tri gaštanové kone. Peter prichádza z Turca na Oravu popýtať o ruku Magdalénu - lásku z detstva. Cestou k nemu dobehlo pár koní - pochopil, že sú pašované. Zároveň stretol Jána Zápotočného a Magdaléninho bratranca Jozefa Greguša. Jano a Peter chcú získať Magdalénu. Jej matka, skúpa krčmárka Maliarička chce za zaťa Jana - najbohatšieho gazdu z Leštín, ale otec a Magdaléna chcú Petra. Keď Peter vidí Janovu surovosť, odchádza do krčmy. Tu Petra prehovoria, aby ostal na svätojánske ohne. Dal sa prehovoriť. Večer sa stretol s Magdalénou a sľúbili si: vernosť, odklad vydaja s Janom, Peter postaví dom a vráti sa po ňu s 3 gaštanovými koňmi. Jano všetko počul. Peter odišiel späť do Turca stavať dom. Po čase Peter prichádza do Leštín, kde sa dozvedá, že Jano ju zneužil, donútili ju k vydaju, potratila a je nešťastná. Peter šiel na pole, kde Magdaléna s Janom orali. Tu ju Peter už po druhýkrát zachraňuje a odváža z poľa. Magdaléna ťažko ochorie a Peter chce ostať, kým nevyriekne posledné slovo. Jedného dňa dobehne do krčmy Janova sestra - Jano vypaľuje Tulákovi - koňovi horúcim železom zdravé oko a Magdaléna ho drží. Kôň sa splaší a zabije ho.

Magdaléna nechce ísť s Petrom, lebo mu sľúbila, že ho počká nepoškvrnená, no nakoniec sa zriekne dedičstva v prospech Janovej sestry, Gregušovi odkáže 2 najlepšie kone, vezmú sa bez súhlasu matky a odídu na 3 gaštanových koňoch do strateného raja detstva, kde začínajú nový život.

František Švantner predstavuje vrchol prózy naturizmu. Malka zbierka noviel. Valach je zaľúbený do Malky slúžiacej u Michalčíka v krčme. Chce si ju vziať, no ona pre svoj vek (17) sa chce poradiť s bratom Šajbanom, o ktorom Valach nemá ani poňatia. Zbadá Malku so Šajbanom vtedy, keď jej dáva zakrvavenú košeľu. V domnení, že zabil Michalčíka a zo žiarlivosti ho udá a pochváli sa s tým Malke, ktorá mu oznámi, že je to jej brat. Keď chce Malka varovať Šajbana, zastrelia ju žandári a ona čaká valacha v kolibe, ale mŕtva.

Ľudo Ondrejov vlastným menom Ľudovít Mistrík. Napísal trilógiu Slnko vystúpilo nad hory: Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy

Pravopis vlastných mien

a) vo vlatných menách , kt. sa skladajú z viacerých slov píšeme veľké písmeno v prvom slove, napr. SR

b) vlatné meno, kt. je súčasťou viacslovného výrazu, môže mať veľké písmeno kdekoľvek, napr. FF UKF

c) viacslovné názvy miest, dedín, obcí píšeme s veľkým písmenom v každom slove okrem predložiek, napr. Nové Mesto nad Váhom

d) názvy inštitúcií s presnou adresou e) čí ? Štúrov pravopis

Slovenská medzivojnová próza- vznik ČSR 1918, je to demokratický štát a Slovensko získalo v ňom národnú slobodu a demokraciu. Nastal rozvoj literatúry. Je tu problém čechoslovakizmu.

V literatúra vznikala pluralita tzn. začali sme sa otvárať svetu, prijímame nové prúdy zo svetovej literatúry. Nové generácie už nechcú zotrvávať na klasických realistických metódach ako tie staršie.

Témy – spočiatku spomienky na vojnu, mladosť, historické udalosti, spoločenská, kultúrna a politická situácia tohto obdobia.

1. Pokračovanie realistických metód (3. vlna slovenského realizmu) - pokračovali v písaní realistickou formou, nadväzujú na literárne tradície klasického realizmu a začínajú písať po 1. sv. vojne.

Vzniká psychologický pohľad do vnútra človeka v čase jeho spoločenského ohrozenia. Predstavitelia – Milo Urban, J. C. Hronský

Jozef Cíger – Hronský - román Jozef Mak – Jozef je typ obyčajného človeka – človek milión. Od mladosti je terčom posmeškov, je odsudzovaný lebo je nemanželským synom. Zradí ho milá, ktorá sa vydá za jeho brata. Jozef si berie za ženu žobráčku. Až keď jeho žena umiera zisťuje ako ju mal rád. Reaguje oneskorene, pasívne prijíma svoj osud. Neskôr mu zomrie aj matka. Spočiatku sa osudu bráni, potom už len mlčky znáša svoj údel - trpieť. V závere sa mu prihovára sám autor. Posledný odsek: „Trp Jozef Mak.“.

Milo Urban - románový cyklus Živý bič – má 2 časti:

1. časť Stratené ruky – autor sa snaží opísať vnútorný svet Ráztočanov v čase 1.sv. vojny – zmenu medziľudských vzťahov. Ráztoky je dedina vzdialená od frontov vojny. Už na začiatku dedinčania poznajú slovo vojna, ale nechápu jej skutočný zmysel a dosah. Vojna sa ich priamo nedotýka. Začína sa ich dotýkať až vtedy, keď muži začínajú odchádzať do vojny a z vojny sa začínajú vracať mrzáci ako Ondrej Koreň alebo sa nevrátia ako Štefan Ilčík. Polia ostávajú neobrobené a preto sa dedina začína stavať proti vojne. Dedina, ktorú autor zobrazuje ako celok je prudko oddelená od vládnucej vrstvy.

2. časť Adam Hlavaj – do popredia sa dostáva Adam Hlavaj, ktorý zbehne z východného frontu a ukrýva sa v Ráztokách. Ťažkým úderom je pre neho smrť manželky Evy, ktorá zneuctená notárom Okolickým a odsudzovaná dedinou nachádza jediné východisko v smrti utopením. To je posledná kvapka pre Adama, ktorý sa stavia na čelo živelnej vzbury proti vrchnosti. Vzbura je úspešná hlavne kvôli tomu, že ide rok 1918 a vzniká ČSR

2. Lyrizovaná próza - ide tu o prienik lyrizačnej tendencie do prózy. Je to zväčša vekom mladá ale aj stredná generácia, ktorá sa snaží prispôsobiť moderným svetovým trendom, ale nechce sa izolovať od domácich problémov.

Delenie: a) ornamentálna próza – tzv. ozdobná próza – ozdobnosť jazyka a štýlu. Predstavitelia: Tido Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš.

b) lyricky tvarovaná próza – lyricky tvarovaná próza kladie doraz na sociálne, dedinské témy alebo psychologické námety s harmonickým koncom. Predstavitelia – Ján Bodenek, Jozef Horák, Ferdinand Gabaj.

c) próza literárneho naturizmu – prúd s najvýznamnejšími lyrizačnými tendenciami. Predstavitelia – Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner, Hana Zelinová

Ludské city a pocity

Dráma po r. 1945

Dráma – je určená pre javiskové spracovanie, hra sa člení na dejstvá, scény a výstupy. Základnými žánrami sú komédia a tragédia. Fázy dramatického diela : expozícia – úvod, zoznámenie sa s prostredím a postavami, kolízia – zápletka, kríza – konflikt medzi hlavnými postavami, vyvrcholenie, peripetia – nečakaný dejový obrat, katastrofa – riešenie konfliktu, rozzulenie. Replika – prehovor jednej postavy v texte.

Vznikali : Nová scéna SND, Divadlo na korze ( alternatívne divadlo LaS), Divadlo pre deti a mládež v Trnave, Štúdio S, divadlo Stoka a Gunagu, RND

Štefan Králik , napísal :

Posledná prekážka- Doktor Lorenc sa zamiluje do svojej asistentky Heleny, no je ženatý. Helena stretáva svoju bývalú lásku Michala. Michal je však veľmi chorý a život mu môže zachrániť len chirurg Lorenc. Ten stojí pred dilemou – má dať prednosť svojej láske alebo lekárskej povinnosti? Víťazí u neho lekársky princíp. Nakoniec však stráca nielen Helenu, ale odchádza od neho aj žena Klára.

Margaret zo zámku : príbeh talianskej herečky Margaret, dcéry chudobného rybára. Vzoprie sa svojmu svokrovi miliardárovi Crownovi, pretože jeho lode znečistili naftou jej rodné pobrežie. Crown dá uniesť jej dieťa i muža Bobbyho na jachtu. Margaret zabije najatý vrah. Jachtu zničí výbuch a všetci zahynú.

Peter Karvaš, napísal:

Veľká parochňa - divadelný parochniar Hanjo Hraschko kedysi objavil prípravok, podporujúci rast vlasov, ale vie, že po 3 týždňoch sa dostaví opačný účinok. Jeho švagor Mike objav zneužije, prípravok dostane názov Vlasolín a rozbehne sa jeho výroba. Užívatelia Vlasolínu prídu o vlasy. Nie sú však ochotní zdieľať osud perzekuovaných holohlavých a nasadzujú si Parochne. Generál si osobuje právo rozhodovať aj o tom, kto smie nosiť parochňu. Hanja obvinia z vlastizrady. Pred súdom však Hanjo vyhlási, že všetci prítomní, vrátane generála, sú holohlaví, a teda sú podvodníci.Hanjo je odsúdený na smrť, ale krátko pred popravou sa dozvedá o prevrate. Holohlaví chcú Hanja postaviť do svojho čela. Hanjo však ďalej obhajuje svoj názor o rovnosti ľudí a nechce pripustiť, že holohlaví sú lepší než vlasatí. Je znovu postavený pred súd, rozsudok je rovnaký, ale tentoraz je aj vykonaný. Tak je zavŕšená tragédia človeka, ktorý odmietal prijať oficiálne vyznávaný názor. V epilógu nový generál v rozhovore s pobočníkom sa dožaduje prístroja na čítanie myšlienok u ľudí, ktorých sám označí.

Ivan Bukovčan, napísal :

Pštrosí večierok - Na maturitnom stretnutí po 25 rokoch sa bývalí spolužiaci dostávajú cez rozličné spomienky na študentské roky k zásadnému hraničnému bodu. Je ním spomienka na životné osudy ich bývalého profesora Sumca, ktorý bol v 50 – tych rokoch nespravodlivo obvinený. Nikto zo spolužiakov, hoci mnohí z nich zastávali teraz dôležité funkcie, nevystúpil na jeho obranu. Zvolili radšej pštrosiu politiku.

Najnovšie trendy vo vývine nášho jazyka

- do nárečí veľmi rýchlo prenikajú výrazy a väzby zo spisovnej slovenčiny, najmä odborné termíny, na strane druhej postupne zanikajú veľmi nápadné hláskové črty.

- do jazyka umeleckej literatúry prenikajú na jednej strane odborné termíny, na druhej strane hovorové, slangové a nárečové slová

Slovenská poézia po r.1945

Prvé povojnové roky básnici prekonávali vnútornú tvorivú krízu, mnohí z nich sa dobrovoľne odmlčali a utiahli sa do vnútornej emigrácie, viacerí emigrovali hneď po skončení vojny, iní boli násilne umlčaní alebo sa dostali do väzenia.

Po roku 1948, po prevzatí moci komunistickou stranou, bol socialistický realizmu oficiálne vyhlásený za jediný prijateľný a správny umelecký smer. Všetky ostatné smery(poetizmus, nadrealizmus, vitalizmus, symbolizmus, katolícka moderna) boli odteraz považované za dekadentné, úpadkové a menejcenné.

Básnickej tvorbe sa pripisovalo ideologické, politické a výchovné poslanie. Všetky básne sa písali podľa rovnakej šablóny(jednoduchý slovník bez metafor a bez lyrizmu, zjednodušené tvárne postupy): vznikali básne o triednom boji, o mieri, o plnení plánu, o združstevňovaní dediny, o víťazstve pracujúceho ľudu, o Stalinovi, o Sovietskom zväze, o novej a krajšej budúcnosti…Tieto témy sa považovali sa oficiálne a pre všetkých básnikov takmer záväzné. Poézia musela vyvolávať nadšenie, odhodlanie, ospevovať úspechy budovania socializmu.

K hlavným predstaviteľom patrili: Ján Kostra, Andrej Plávka, Vojtech Mihálik, Pavol Horov , Miroslav Válek a Milan Rúfus

- po roku 1945 vznikla priečinková literatúra a povstalecká poézia

Miroslav Válek – minister kultúry , jeho literárna činnosť patrí k najväčším hodnotám slovenskej literárnej moderny 20. storočia. Pre Válkovu poéziu je charakteristický záujem o človeka súčasnosti - zbierka Dotyky - neskôr doplnené o časť Zápalky - snažil sa pozerať inak na ľudí a na veci, odhaliť stavy ľudského vnútra. Báseň : Jablko - zbierka Nepokoj, Milovanie v husej koži, Príťažlivosť, text Jesenná láska, M.Žbirka

Milan Rúfus - široký záber tém - pre 50. roky aktuálna otázka vojny (Kórea, Vietnam), témy domova, matky, otca, rodičov, starí rodičia, padlí vo vojne i v SNP, príroda, poslanie poézie.. V básniach vyžaruje autorova osobná ľudská súčasť, sprevádzaná skôr tragoizmom než optimizmom.Bás. zb.: Až dozrieme, Modlitbičky

Vojtech Mihálik - tvoril intímnu, občiansku, reflexívnu, politickú lyriku, motív: láska - bás.zbierky : Anjeli, Tŕpky Pavol Horov - vo svojich dielach hľadá hodnoty späté s detstvom, matkou, rodným krajom. - zbierky: Zradné vody spodné - proti vojne, Nioba matka naša – básnická zbierka: 3 časti: 1, Nioba matka naša 2, Nápisy na hroby 3, Trhlinou krvi - základ zbierky tvorí antický motív matky Nioby, kt. sa po smrti svojich 14 detí (7 a 7) premení na plačúci kameň, matka tu má niekoľko podôb - zem, domov, láska, pokoj, mier.

Ján Kostra -debutoval zbierkou Hniezda: ide o obranu reality, skutočnosti, tušil, že ide vojna a preto si chce zachovať hodnoty, kt. mu poskytovala láska, spomienky na detstvo, na rodný kraj, prírodu a krásu ľudského tela, snažil sa, aby jeho verše pôsobili na zmysli čitateľa,spomína na detstvo a prvú učiteľku

- zbierka : Moja rodná: báseň Moja rodná- návrat do rodného kraja, istotu opäť nachádza v domove, rodný kraj charakterizuje slovami : „verná rodná hruda kamenistá, pás poľa zemiakového, je pokorný ovsík chudoby“, zdôrazňuje nepoškvrnenosť, neskazenosť rodného kraja

Andrej Plávka - napísal zbierku Tri prúty Liptova:vychádza z ľudovej slovesnosti, vychádza z rodného kraja, zo vzťahu k otcovi a matke.

Poppoézia

Fuknčné jazykové štýly : hovorový, publicistický, náučný, administratívny, umelecký, rečnícky.

Próza po r.1945

- ovplyvnili ju všetky spoločensko-politické udalosti, ktoré sa v našom štáte udiali : vznik ČSR po 2. svetovej vojne na pluratitnom základe, február 48, budovanie ľudovo-demokratického štátu a socializmu podľa vzoru ZSSR , procesy s buržoáznymi nacionalistami v 50. rokoch, uvoľnenie situácie po smrti Stalina, snaha premeniť totalitný spoločenský systém na socializmus s ľudskou tvárou, okupácia ČSR armádami Varšavskej zmluvy – august 68, proces normalizácie v 70. rokoch, uvoľnenie pomerov v dôsledku perestrojky a glasnosti v 80. rokoch, 17. november 1989 – nežná revolúcia, vznik SROV.

A.Bednár : Sklený vrch – je napísaný jako denník hl. hrdinky Emy Klaasovej, zobrazuje a konfrontuje udalosti z obdobia SNP

R.Jašík : Námestie sv. Alžbety - témou je tragická láska Igora a Evy, represálie voči židovskému obyvateľstvu. Igor sa stretáva so Žltým Dodom. Obaja spolu vyrastali na Námestí sv. Alžbety. Zoznámi sa so židovským dievčaťom Evou. Podľa Zákona musia Židia nosiť prišitú žltú hviezdu. Bohatí Helderovci si chcú kúpiť slobodu odchodom za hranice. Erna si židovskú minulosť chce vykúpiť svadbou s ponemčeným Kvikom. Maxi sa individuálne búri (prišije si hviezdu na chrbát) a nezištne pomáha Eve. Samko nechce našetrené peniaze obetovať pre pokrstenie dcéry Evy, ale po jej smrti “rieši” situáciu celej rodiny samovraždou. Holič Flórik vstupuje do HSĽS zo zištných dôvodov karierizmu a zbohatnutia. Vojaci SS zhromaždia všetkých Židov a odvádzajú ich do vlaku. Zastrelia Evu. Haso (zástupca okresného tajomníka HSĽS) nesúhlasí s deportáciou, zblázni sa z toho a zastrelí sa. Igor sa odhodlá pomstiť neprávosti a preto zabije Flórika.

L. Mňačko : Smrt sa volá Engelchen - celý román je rozprávaním partizána Voloďu, ktorý sa aj po skončení vojny nedokáže vyrovnať so stratami, ktoré počas nej utrpel. Pred koncom 2. svetovej vojny zasiahne Voloďu guľka do chrbta a spôsobí, že má ochrnuté nohy. Je koniec vojny a on chápe svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, keď mu nohy precitnú. Tu nastáva v jeho správaní akýsi zlom - kým si bol istý svojou nevládnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No keď zistil, že bude žiť, snaží sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zážitky z vojny rozpráva mladej sestričke Eliške, do ktorej sa zamiloval.

F. Hečko : Červené víno - Urban a Kristína prichádzajú do Vlčindola, kde začínajú hospodáriť. Majú dlh, ktorý vznikol pri predaji domu. Urban odchádza na vojnu a Marek s Kristínou musia hospodáriť sami. Po vojne Marek odchádza do škôl. Urban s Kristínou zomierajú a deti musia predať dom vo Vlčindole. Zomiera aj Silvester Bolebruch. Marek sa ožení s Luckou a Magdalénka si zoberie Jožka Bolebrucha. Deti sa vracajú do rodičovského domu otca v Zelenej Mise.

P. Jaroš : Tisícročná včela - sága murárskeho rodu Pichandovcov odohrávajúca sa prevažne na malej slovenskej dedine zachytáva časový úsek tridsiatich rokov (1887-1917). Prvá časť zachytáva život Martina Pichandu v časoch rozvoja murárskeho remesla, v druhej časti sa do popredia dostáva jeho syn Samo, žijúci v období vyostrujúcej sa spoločensko-politickej krízy, ktorá napokon vyústila do 1. svetovej vojny.

Písanie čiarok

Súčasná slovenská poézia

K hlavným predstaviteľom patrili: Ján Kostra, Andrej Plávka, Vojtech Mihálik, Pavol Horov , Miroslav Válek a Milan Rúfus

Miroslav Válek – minister kultúry , jeho literárna činnosť patrí k najväčším hodnotám slovenskej literárnej moderny 20. storočia. Pre Válkovu poéziu je charakteristický záujem o človeka súčasnosti - zbierka Dotyky - neskôr doplnené o časť Zápalky - snažil sa pozerať inak na ľudí a na veci, odhaliť stavy ľudského vnútra. Báseň : Jablko - zbierka Nepokoj, Milovanie v husej koži, Príťažlivosť, text Jesenná láska, M.Žbirka

Milan Rúfus - široký záber tém - pre 50. roky aktuálna otázka vojny (Kórea, Vietnam), témy domova, matky, otca, rodičov, starí rodičia, padlí vo vojne i v SNP, príroda, poslanie poézie.. V básniach vyžaruje autorova osobná ľudská súčasť, sprevádzaná skôr tragoizmom než optimizmom.Bás. zb.: Až dozrieme, Modlitbičky

Vojtech Mihálik - tvoril intímnu, občiansku, reflexívnu, politickú lyriku, motív: láska - bás.zbierky : Anjeli, Tŕpky Pavol Horov - vo svojich dielach hľadá hodnoty späté s detstvom, matkou, rodným krajom. - zbierky: Zradné vody spodné - proti vojne, Nioba matka naša – básnická zbierka: 3 časti: Nioba matka naša, Nápisy na hroby, Trhlinou krvi - základ zbierky tvorí antický motív matky Nioby, kt. sa po smrti svojich 14 detí (7 a 7) premení na plačúci kameň, matka tu má niekoľko podôb - zem, domov, láska, pokoj, mier.

Ján Kostra -debutoval zbierkou Hniezda: ide o obranu reality, skutočnosti, tušil, že ide vojna a preto si chce zachovať hodnoty, kt. mu poskytovala láska, spomienky na detstvo, na rodný kraj, prírodu a krásu ľudského tela, snažil sa, aby jeho verše pôsobili na zmysli čitateľa,spomína na detstvo a prvú učiteľku. Zbierka : Moja rodná: báseň Moja rodná- návrat do rodného kraja, istotu opäť nachádza v domove, rodný kraj charakterizuje slovami : „verná rodná hruda kamenistá, pás poľa zemiakového, je pokorný ovsík chudoby“, zdôrazňuje nepoškvrnenosť, neskazenosť rodného kraja.

Andrej Plávka - napísal zbierku Tri prúty Liptova:vychádza z ľudovej slovesnosti, vychádza z rodného kraja, zo vzťahu k otcovi a matke.

Poppoézia – K. Peteraj, B. Filan, J. Urban (Voda… )

Jazyk – je základným nositeľom informácie, systém ustálených znakov a pravidiel. Konkrétne využitie jazyka je reč. Funkcie jazyka : dorozumievaca (komunikatívna), poznávacia (kognitívna), estetická a reprezentatívna. Esperanto je umelý medzinárodný jazyk, kt. vznikol okolo r. 1887. Má jednoduchú gramatiku bez výnimiek, priemerne nadaný človek sa v ňom naučí rozprávať a čítať za 6 mesiacov.

1.sv. vojna v slovenskej medzivojnovej próze - vojna výrazne zasiahla do života ludí, odrzkadlila sa aj v literatúre (1914 – 1918). Vzniklo mnoho diel, v kt, spisovatelia zobrazujú utrpenie vojakov i civilného obyvatelstva. Vo svojich dielach vyjadrovali túžbu po mieri.

- v poézií vznikli Krvavé sonety , próze Hrdinovia a Živý bič - vetky tieto diela zobrazujú odpor voči vojne a jej nezmyselnosť . Staricky ju zobrazuje ak Hašek vo Švejkovi.

Pacifizmus je myšlienkový názor, osobná filozfia, spoločenské hnutie, politická doktrína - zavrhuje vojny a hlása zásady zmierlivého riešenia rozporov, napr. Matka Tereza, L. N. Tolstoj , Gándí. O vojne písali :

Živý bič (Urban)

1. časť Stratené ruky – autor sa snaží opísať vnútorný svet Ráztočanov v čase 1.sv. vojny – zmenu medziľudských vzťahov. Ráztoky je dedina vzdialená od frontov vojny. Už na začiatku dedinčania poznajú slovo vojna, ale nechápu jej skutočný zmysel a dosah. Vojna sa ich priamo nedotýka. Začína sa ich dotýkať až vtedy, keď muži začínajú odchádzať do vojny a z vojny sa začínajú vracať mrzáci ako Ondrej Koreň alebo sa nevrátia ako Štefan Ilčík. Polia ostávajú neobrobené a preto sa dedina začína stavať proti vojne. Dedina, ktorú autor zobrazuje ako celok je prudko oddelená od vládnucej vrstvy.

2. časť Adam Hlavaj – do popredia sa dostáva Adam Hlavaj, ktorý zbehne z východného frontu a ukrýva sa v Ráztokách. Ťažkým úderom je pre neho smrť manželky Evy, ktorá zneuctená notárom Okolickým a odsudzovaná dedinou nachádza jediné východisko v smrti utopením. To je posledná kvapka pre Adama, ktorý sa stavia na čelo živelnej vzbury proti vrchnosti. Vzbura je úspešná hlavne kvôli tomu, že ide rok 1918 a vzniká ČSR

Hrdinovia – novela (Timrava ) - nočný pokoj v dedine vyruší správa o vypuknutí I. svetovej vojny. Dedina je vykoľajená z bežného života, lebo mladí muži odchádzajú na front. Iba Zuzka Petrovka pociťuje isté zadosťučinenie, lebo vojna odlúčila Anku Matnejovu, s mladým Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil sa žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Notár Baláň vyprevádza mužov z dediny, je presvedšený o skorom váťazstve nad nepriateľom. Vojna sa predlžuje a na front musia odísť aj tí, ktorí boli od vojny oslobodení. Odchod mužov zanecháva v rodinách bôľ, starosti a ničí ľúbosť. Je to práve Širický, ktorý od začiatku odsudzuje vojnu ako zlo a hoci sa jej aj on musí zúčastniť zachováva si ľudskosť, ktorá sa prejaví v scéne , keď zachraňuje nepriateľského vojaka s nasadením vlastného života...

a)pohlad ludu – nedôvera, vojnu prijímajú jako pánmi nanútené zlo, kt. prinesie iba utrpenie. b)pohľad pánov - sú ňou nadšení a účasť v nej pokrytecky vyhlasujú za veľký vlastenecký čin a hrdinstvo

Krvavé sonety – sugestívnym lyrickým spôsobom zachytáva ukrutnosti vojny, aby ukázal jej ničivú silu.

Univerbizácia – tvorenie jednoslovných pomenovaní z viacslovných ekvivalentov, napr. presilová hra – presilovka. Multiverbizácia – utvorenie viacnásobného výrazu z jednoslovného synonymného ekvivalentu , napr. dať súhlas – súhlasiť

Slovenská medzivojnová poézia – v r. 1918 vznikla ČSR a spolu s nou aj slovenské kultúrne ustanovizne : UK, SND, obnovená činnost Matice slovenskej. Zbavili sme sa madarov, ale od r. 1938 sme boli pod tlakom nemcov , 1939 – SR – 2.sv. vojna .

- básnici vítajú príchod nových čias, vyrovnávajú sa so zážitkami z vojny, spisovatelia sa uplatňujú aj v politike

- obraz slovenskej medzivojnovej poézie je pestrý a tematicky rôznorodý. - vznikajú nové básnické programy :

f) neosymbolizmus – E.B. Lukáč, bás.zbierka : Dunaj a Seina – najpesimistickejšia poézia z medzivojnovej básnickej tvorby . Vychádza zo symblolizmu, témy : smútok a samota . Výber z básní : Večná parabola

g) Ján Smrek – vitalista,bás.zbierka : Básnik a žena, Cválajúce dni nadväzuje na Henryho Bergsona – básnik životného optimizmu, hladač lásky a harmónie , Básen : Dievča v rozkvete : nehladá lásku, ale pôžitok

h) Nadrealizmus – skupina básnikov, ktorí uplatňujú prvky surrealizmu – Rudolf Fábry, bás.zbierka : Utaté ruky

i) DAVisti – ľavicovo orientovaná poézia - komunisti, kt. písali básne sociálne orientované, no v začiatkoch tvorby uplatňujú prvky avantgardy; Laco Novomeský – písal aj ideologickú poéziu, ale uplatňoval aj prvky poetizmu – prepájanie podnetov „otvorené okná“. Napísal : Otvorené okná, Svätý za dedinou . V básni Fiasko polemizoval nad iróniou života.

j) Katolícka moderna – prepájajú tradíciu a inováciu, duchovne orientovaná, generácia katolíckej inteligencie, využívajú prostriedky moderny a avantgardy, symbolizmu, poetizmu, surrealizmu (z hľadiska štýlu a formy...); R. Dilong, bás.zb. :Helena nosí laliu

Básnik využíva rôzne umelecké prostriedky :

a) trópy – nepriamo označujú predmety alebo javy a na základe podobnosti prenášajú pomenovanie z jedného javu na druhý, napr. epiteon, metafora (horela rola, slnko sadá), alegória, personifikácia, metonymia ( dedina mlčí), symbol, prirovnanie

b) figúry – plnia estetickú funkciu, poznáme zvukové – aliterácia, slovné – anafora, rečnícke – rečnícka otázka

Román – prozaický text so zložitou výstavbou. Okrem hlavnej dejovej línie môže obsahovat aj línie vedlajsie a epizodne príbehy, vystupuje v nom vel postáv a tie prechádzajú vývojom.

Poznáme rôzne druhy : podla témy napr. dobroružný ( napr. Rysie kože ), podla časového určenia deja, napr. historický ( Priamov poklad) , podla výpovednej formy, napr. denník (Sklený vrch ) .

Romány sa delia na kapitoly, kt. na seba nadväzujú alebo môžu miešat dej. Môžu byt vytvorené z niekolkých dielov, kde každý tvorí uzavretý celok, napr. trilogia (L. Ondrejov : Slnko vystúpilo nad hory :Zbojnícka mladosť , Jergus Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy ). Prvý román vznikol v antike ( Dafnis a Chloe) , na Sl. ho napísal J.I. Bajza . Najväčší rozvoj románovej tvorby nastáva v období realizmu. V medzivojnovej literatúre sa objavujú pokusy o modernizáciu prózy a románu.

P. Jaroš : Tisícročná včela - sága murárskeho rodu Pichandovcov odohrávajúca sa prevažne na malej slovenskej dedine zachytáva časový úsek tridsiatich rokov (1887-1917). Prvá časť zachytáva život Martina Pichandu v časoch rozvoja murárskeho remesla, v druhej časti sa do popredia dostáva jeho syn Samo, žijúci v období vyostrujúcej sa spoločensko-politickej krízy, ktorá napokon vyústila do 1. svetovej vojny.

Jozef Cíger – Hronský : román Jozef Mak – Jozef je typ obyčajného človeka – človek milión. Od mladosti je terčom posmeškov, je odsudzovaný lebo je nemanželským synom. Zradí ho milá, ktorá sa vydá za jeho brata. Jozef si berie za ženu žobráčku. Až keď jeho žena umiera zisťuje ako ju mal rád. Reaguje oneskorene, pasívne prijíma svoj osud. Neskôr mu zomrie aj matka. Spočiatku sa osudu bráni, potom už len mlčky znáša svoj údel - trpieť. V závere sa mu prihovára sám autor. Posledný odsek: „Trp Jozef Mak.“.

M.Kukučín : Dom v stráni - dej sa začína veľkolepou oslavou dalmatínskeho sviatku zvaného fiera. Tejto príležitosti sa zúčastnia i dve dcéry težaka Mateho Berca prichodiace zo služby v meste. Krásou mladšej Katice je okúzlený miestny boháč, statkár Niko Dubčić, ktorý je však povestný svojou prelietavosťou. Zverí sa so svojou láskou matke, múdrej a rozvážnej šore Anzule, ktorá sa najprv snaží priviesť syna k rozumu, no nakoniec mu dá súhlas k sobášu, ktorý sa však musí konať až za rok. Dokonca presvedčí i Mateho, otca nevesty, aby nebránil zaľúbencom vziať sa. Na počiatku Niko chodí navštevovať svoju nastávajúcu každý deň a Katicina prvotná vypočítavosť sa začína pretvárať na lásku. No po čase u Nika dochádza k odcudzeniu v dôsledku rozumovej úvahy, no i hrabivosti a sebeckosti Katinej matky Jery. Od Katice ho odtrhne tiež mladá, krásna Dorica, ktorá sa vracia do svojho rodiska kvôli chorobe otca Iliju, dávneho priateľa Dubčićovcov. Túto očarujúcu devu šora Anzula od malička vychovávala v kláštore, aby sa v dospelosti stala jej synovi dobrou manželkou. Katica spozoruje Nikovo odcudzenie i to, čo ho spôsobilo a upadá do zúfalstva. Jej utrpenie sa znásobuje, keď jej otec Mate ochorie nevyliečiteľnou chorobou a priamo pred jej očami z neho postupne uniká život. Manželstvo a šťastný život jej ponúka mladý, driečny Paško, ktorému sa dávno zasľúbila, no potom ho zradila kvôli Nikovi. I keď Katica vidí jeho lásku k nej, tvrdohlavosť a hrdosť jej zabraňuje priznať sa k náklonnosti k nemu. Nakoniec sa s ním zasnúbi, no až po rozhovore s otcom, ktorý krátko na to zomiera.

A.Bednár : Sklený vrch – je napísaný jako denník hl. hrdinky Emy Klaasovej, zobrazuje a konfrontuje udalosti z obdobia SNP

R.Jašík : Námestie sv. Alžbety - témou je tragická láska Igora a Evy, represálie voči židovskému obyvateľstvu. Igor sa stretáva so Žltým Dodom. Obaja spolu vyrastali na Námestí sv. Alžbety. Zoznámi sa so židovským dievčaťom Evou. Podľa Zákona musia Židia nosiť prišitú žltú hviezdu. Bohatí Helderovci si chcú kúpiť slobodu odchodom za hranice. Erna si židovskú minulosť chce vykúpiť svadbou s ponemčeným Kvikom. Maxi sa individuálne búri (prišije si hviezdu na chrbát) a nezištne pomáha Eve. Samko nechce našetrené peniaze obetovať pre pokrstenie dcéry Evy, ale po jej smrti “rieši” situáciu celej rodiny samovraždou. Holič Flórik vstupuje do HSĽS zo zištných dôvodov karierizmu a zbohatnutia. Vojaci SS zhromaždia všetkých Židov a odvádzajú ich do vlaku. Zastrelia Evu. Haso (zástupca okresného tajomníka HSĽS) nesúhlasí s deportáciou, zblázni sa z toho a zastrelí sa. Igor sa odhodlá pomstiť neprávosti a preto zabije Flórika.

L. Mňačko : Smrt sa volá Engelchen - celý román je rozprávaním partizána Voloďu, ktorý sa aj po skončení vojny nedokáže vyrovnať so stratami, ktoré počas nej utrpel. Pred koncom 2. svetovej vojny zasiahne Voloďu guľka do chrbta a spôsobí, že má ochrnuté nohy. Je koniec vojny a on chápe svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, keď mu nohy precitnú. Tu nastáva v jeho správaní akýsi zlom - kým si bol istý svojou nevládnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No keď zistil, že bude žiť, snaží sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zážitky z vojny rozpráva mladej sestričke Eliške, do ktorej sa zamiloval.

F. Hečko : Červené víno - Urban a Kristína prichádzajú do Vlčindola, kde začínajú hospodáriť. Majú dlh, ktorý vznikol pri predaji domu. Urban odchádza na vojnu a Marek s Kristínou musia hospodáriť sami. Po vojne Marek odchádza do škôl. Urban s Kristínou zomierajú a deti musia predať dom vo Vlčindole. Zomiera aj Silvester Bolebruch. Marek sa ožení s Luckou a Magdalénka si zoberie Jožka Bolebrucha. Deti sa vracajú do rodičovského domu otca v Zelenej Mise.

Pásmo rozprávača a pásmo postáv – dôležité kompozičné prostriedky v epickom texte

a) rozprávač : je nositeľom rozprávania - ja rozprávanie- autor sa stotožňuje s postavou rozprávača a je forma – 3.os.min. času

b) postavy : sú nositeľom príbehu, kt. sa rozvíja v čase a priestore , reč postáv je opakom autorskej reči, prejavuje sa jako monológ a dialóg

Hrdinovia súčasnej prózy a lit.postavy starších období

V antickej literatúre nebol hrdinom obyčajný člověk, ale panovník alebo člověk obdarený nadprirodzenou silou a odvahou. Vystupujú v nej bohovia s ľudskými vlastnosťami, sú dorí a zlí .

V stredovekej literatúre vystupuje svätec – človek, kt. si naschvál veci odopiera a trpí (náboženská ), rytier – oddaný panovníkovi (feudálna).

V humanistickej a renesančnej literatúre bol hrdinom vo väčšine diel šľachtic, prílušník vyššej alebo strednej spoločenskej vrstvy. Vyznačuje sa silnými myšlienkovými a citovými protikladmi, je to člověk schpný bojovať za vznešené ideály, jeho život sa často končí tragicky.

V barokovej literatúre bol hlavným hrdinom svätec, mučeník, vojvoda, dobrodruh či dobyvateľ, kt. premáha seba, svoje starosti a bojuje proti prírode a svojim nepriateľom .

V období klasicizmus vynikajú hrdinovia predovšetkým zvýšeným vlasteneckým cítením.

V obdobá romantizmu je hrdinom často pútnik či zbojník, hrdinovia sú idealizovaní, používajú silné vášne a sú z nižších vrstiev . Končia tragicky.

Realizmus zobrazuje postavy zo všetkých spoločenských vrstiev , všedný život na základe vlastných skúseností.

Literárna moderna zobrazuje lit. postavu ako samotára, kt. je v konflikte so spoločnostou .

V medzivojnovej literatúre rozpráva hl.hrdina o svojich zážitkoch z vojny, povojnová sociálna skutočnosť.

Súčasná – P. Jaroš : Tisícročná včela - sága murárskeho rodu Pichandovcov odohrávajúca sa prevažne na malej slovenskej dedine zachytáva časový úsek tridsiatich rokov (1887-1917). Prvá časť zachytáva život Martina Pichandu v časoch rozvoja murárskeho remesla, v druhej časti sa do popredia dostáva jeho syn Samo, žijúci v období vyostrujúcej sa spoločensko-politickej krízy, ktorá napokon vyústila do 1. svetovej vojny.

Administratívny štýl – štýl verejného prejavu . Je vylúčne písaný a má informatívnu funkciu. Má prijímateľovi spotredkovať presné údaje, fakty bez opisov situácie alebo vyssvetľovania. napr. životopis, zápisnica, žiadosť