Click here to load reader

správa (pdf, 6.31 Mb, 1599x)

  • View
    226

  • Download
    0

Embed Size (px)

Text of správa (pdf, 6.31 Mb, 1599x)

  • Ministerstvo pdohospodrstva Slovenskej republiky

    Bratislava

    2 0 0 6

    SPRVA O LESNOM HOSPODRSTVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 2006

    ZELEN SPRVA

  • SPRVA O LESNOM HOSPODRSTVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 2006

    ZELEN SPRVA

    Vydali: Ministerstvo pdohospodrstva Slovenskej republiky Bratislava Nrodn lesncke centrum Lesncky vskumn stav Zvolen

    Vydanie: prv

    Nklad: 350 vtlakov

    Rozsah: 145 strn Nepredajn

    Tla: Renesans, spol. s r. o., Bratislava

    Copyright Ministerstvo pdohospodrstva Slovenskej republiky Bratislava Nrodn lesncke centrum Lesncky vskumn stav Zvolen, 2006

    ISBN-80-8093-007-4

  • 3

    PREDSLOV

    PREDSLOV

    Ven itatelia,

    Sprva o lesnom hospodrstve v Slovenskej republi-ke 2006, znmejia pod nzvom Zelen sprva je u trnsta v porad. Ministerstvo pdohospodrstva SR v spoluprci s Nrodnm lesnckym centrom vo Zvolene Vm ou kadorone pribliuje stav lesnc-tva na Slovensku, ako aj jeho prognzu na nasledov-n obdobie. Rozvoj civilizcie prina zmeny v predstavch ud o kvalite ivota. S tm zko svisia aj nroky spolo-nosti na ivotn prostredie, zvl na lesy. Registru-jeme nov poiadavky spolonosti na funkcie lesa. Zvrazuje sa lesn ekosystm ako fenomn prro-dy. Prijmaj sa opatrenia na zabezpeenie trvale udratenho obhospodarovania lesov, ktor m garantova jednak drevn produkciu, ako aj verejno-prospen itky. V rmci medzinrodnej spoluprce je Sprva v ang-lickej verzii predkladan medzinrodnm organi-zcim, expertom a intitcim Eurpskej nie. Publikcia si nala svoje miesto aj na medzinrod-nch lesnckych konferencich zsluhou toho, e komplexne a tandardnm spsobom analyzuje stav a vvoj lesnho hospodrstva na Slovensku. Som vemi rd, e Vm mem predloi tto publi-kciu a verm, e sa stane pre Vs vznamnm zdro-jom komplexnch informci a dobrm pomocnkom pre vetkch, ktor s svojou profesiou alebo svojimi zujmami s lesom spt.

    Ing. Miroslav Jureaminister pdohospodrstva SR

  • ZELEN SPRVA 2006

    4

  • 5

    OBSAH

    OBSAH

    1. POSTAVENIE LESNHO HOSPODRSTVA V RMCI EKONOMIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 10

    1.1. Rmcov makroekonomick podmienky Slovenskej republiky 10

    1.2. Postavenie lesnho hospodrstva v nrodnom hospodrstve Slovenskej republiky 11

    2. ORGANIZAN A INTITUCIONLNE USPORIADANIE LESNCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 15

    2.1. ttna sprva lesnho hospodrstva a ttny dozor v lesoch 15

    2.1.1. stredn orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva 15

    2.1.2. Orgny miestnej ttnej sprvy lesnho hospodrstva 15

    2.1.3. Lesncka legislatva 16

    2.2. Vlastnctvo a vyuvanie lesov 16

    2.2.1. truktra vlastnctva a uvania lesov 16

    2.2.2. ttne lesy 18

    2.2.3. Nettne lesy 18

    2.2.4. Podnikatesk sfra 19

    2.3. Odborn organizcie lesnho hospodrstva 19

    2.3.1. Lesncky vskumn stav 19

    2.3.2. Lesoprojekt Zvolen 20

    2.3.3. stav pre vchovu a vzdelvanie pracovnkov lesnho a vodnho hospodrstva Slovenskej republiky 21

    2.3.4. Ostatn organizcie financovan zo ttneho rozpotu psobiace v oblasti lesnho hospodrstva 21

    2.4. Zujmov organizcie a zdruenia 22

    2.4.1. Slovensk lesncka komora 22

    2.4.2. Zdruenia vlastnkov nettnych lesov 22

    2.4.3. Zdruenia zamestnvateov lesnho hospodrstva Slovenska 22

    2.4.4. Slovensk poovncky zvz 22

    2.4.5. Rada hospodrskeho a socilneho partnerstva v lesnom hospodrstve SR 23

    2.4.6. Zdruenie certifikcie lesov Slovenska 23

    3. FUNKCIE LESOV 25

    3.1. Kategorizcia lesov poda ich prevldajcich funkci 25

    3.2. Produkn funkcie lesov 26

    3.3. Ekologick funkcie lesov 27

    3.4. Socilne funkcie lesov 28

    3.5. Hospodrske spsoby 30

  • ZELEN SPRVA 2006

    6

    4. FAKTORY OVPLYVUJCE LESY 33

    4.1. Klimatick podmienky 33

    4.2. Zneistenie ovzduia a pdy imisiami 33

    4.3. kodliv initele a ich nsledky 34

    4.3.1. Abiotick kodliv initele 34

    4.3.2. Biotick kodliv initele 36

    4.3.3. Antropognne kodliv initele 39

    4.4. Odstraovanie nsledkov vetrovej kalamity z novembra 2004 40

    5. HLAVN PRODUKN INITELE LESOV 43

    5.1. Prrodn podmienky 43

    5.2. Vmera lesov 43

    5.3. Drevinov zloenie a hospodrske tvary lesov 44

    5.4. Vekov zloenie lesov 46

    5.5. Priestorov vstavba lesov 47

    5.6. Porastov zsoby dreva a prrastky 48

    6. MONITORING LESOV 52

    6.1. Nrodn inventarizcia a monitoring lesov 52

    6.2. Monitoring zdravotnho stavu lesov 53

    7. HOSPODRENIE V LESOCH 56

    7.1. Genofond a reprodukn materil 56

    7.1.1. Lesncka semenrska kontrola 56

    7.1.2. Kontrola lesnho reproduknho materilu 57

    7.1.3. Lesn semenrstvo 59

    7.1.4. Lesn klky 59

    7.2. Pestovanie lesov 60

    7.2.1. Obnova lesnch porastov 60

    7.2.2. Starostlivos o mlad lesn porasty 61

    7.2.3. Preistky v lesnch porastoch 61

    7.2.4. Prebierky v lesnch porastoch 62

    7.3. abov innos 63

    7.3.1. aba dreva 63

    7.3.2. Doprava dreva (sstreovanie a odvoz) 64

    7.3.3. Sprstupovanie lesov dopravnou sieou 66

    7.4. Ochrana lesov 66

    7.4.1. Lesncka ochranrska sluba 66

  • 7

    OBSAH

    7.4.2. Preventvne ochrann opatrenia 67

    7.4.3. Ochrana a obrana proti kodlivm initeom 67

    7.4.4. Ozdravn opatrenia v lesoch pokodench imisiami 68

    7.4.5. Protipoiarna ochrana 68

    7.5. Lesncka technick normalizcia 69

    8. OBCHOD S DREVOM 71

    8.1. Dodvky dreva tuzemskm odberateom 71

    8.2. Produkcia a spotreba dreva 72

    8.3. Vvoz a dovoz dreva 72

    9. EKONOMIKA LESNHO HOSPODRSTVA 77

    9.1. Trby a vnosy v lesnom hospodrstve 77

    9.1.1. Trby za drevo 77

    9.1.2. Ceny dreva v tuzemsku a zahrani 78

    9.1.3. Ostatn trby a vnosy 80

    9.1.4. Podpora lesnho hospodrstva z verejnch zdrojov a vyhodnotenie jej innosti 81

    9.2. Nklady lesnho hospodrstva 84

    9.2.1. Materilov nklady vrtane odpisov 84

    9.2.2. Osobn nklady 85

    9.2.3. Analza nkladovosti vroby 85

    9.3. Intenzita vyuvania vrobnch faktorov a hospodrsky vsledok 87

    9.3.1. Intenzita vyuvania vrobnch faktorov 87

    9.3.2. Ekonomick vsledky lesnho hospodrstva 88

    9.3.3. Hospodrsky vsledok 89

    9.4. Shrnn lesncky ekonomick et 90

    9.5. Ekonomick nstroje 93

    9.5.1. Ceny zkladnch vrobnch faktorov 93

    9.5.2. Dane 93

    9.5.3. very 94

    9.5.4. Odvody za vyatie lesnch pozemkov 94

    9.5.5. Pokuty a sankcie za nedodriavanie ustanoven lesnckej legislatvy 95

    9.5.6. Nhrady kody na lesnom majetku 95

    9.5.7. Nhrady za obmedzenie vlastnckych prv 95

    9.6. Investin rozvoj 96

    9.6.1. Objem prc a dodvok investinej vstavby 96

    9.6.2. Investcie na stroje a zariadenia 97

  • ZELEN SPRVA 2006

    8

    9.7. Pracovn sila v lesnom hospodrstve 97

    9.7.1. Pracovn sila a motivcia k prci 97

    9.7.2. Prceneschopnos a pracovn razovos zamestnancov 98

    10. INFORMATIKA, VSKUM, VZDELVANIE A PRCA S VEREJNOSOU 102

    10.1. Informatika 102

    10.2. Vskum 104

    10.3. Vzdelvanie v lesnom hospodrstve 105

    10.4. Prca s verejnosou 107

    11. ODVETVIA A INNOSTI SVISIACE S LESNM HOSPODRSTVOM 110

    11.1. Ochrana prrody a krajiny 110

    11.2. Certifikcia trvalo udratenho hospodrenia v lesoch 113

    11.3. Vodn hospodrstvo 114

    11.4. Lesnckotechnick meliorcie a drobn vodn toky 114

    11.5. Drevospracujci priemysel 116

    11.6. Vyuitie dreva na energetick ely 117

    11.7. Rozvoj vidieka 118

    11.8. Poovnctvo 119

    12. SPOLUPRCA SO ZAHRANIM 123

    12.1. Svetov a eurpske procesy v lesnctve a as Slovenskej republiky v nich 123

    12.2. Uplatovanie zkladnch vchodsk lesnckej stratgie Eurpskej nie v lesnom hospodrstve Slovenskej republiky 126

    12.3. Vyuvanie podpornch programov Eurpskej nie 126

    12.4. Porovnanie niektorch ukazovateov lesnho hospodrstva Slovenskej republiky s vybranmi eurpskymi krajinami 127

    13. NVRH OPATREN NA REALIZCIU KONCEPNCH ZMEROV V ROKU 2007 129

    14. PRLOHY 131

    14.1. Literatra 131

    14.2. Tabuky 132

    14.3. Pouit skratky 142

    14.4. Zoznam autorov 144

  • 9

    POSTAVENIE LESNHO HOSPODRSTVA V RMCI EKONOMIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  • ZELEN SPRVA 2006

    10

    1. POSTAVENIE LESNHO HOSPODRSTVA V RMCI EKONOMIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY1.1. Rmcov makroekonomick podmienky Slovenskej republiky

    Hospodrstvo Slovenskej republiky (SR) sa rozvjalo u druh rok po vstupe do Eu-rpskej nie (E) v pomerne priaznivch podmienkach oivenia eurpskej ekono-miky. Hrub domci produkt (HDP) dosiahol v roku 2005 rove 1 440 mld. Sk. Jeho medziron prrastok v cench benho roku bol 8,6 %. V porovnan s rokom 2004 bol ni o 2,2 %. Vzhadom na najniiu inflciu v histrii Slovenska (2,7 %) bol relny pr-rastok HDP vy oproti roku 2004 o 0,6 % a predstavoval 6,1 %. Dosiahnut hospodrsky rast v SR bol viac ako dvojnsobne vy od priemeru E25 a spolu s R najvy za nov lensk krajiny E (E10). Z produknho hadiska svisel rast HDP s vraznejm ras-tom hrubej pridanej hodnoty (HPH) vo vrobnch odvetviach od 8,7 % do 15,6 % a v ne-vrobnch od 0,4 % do 14,7 %. Zahranin dopyt klesol oproti minulmu roku o 0,5 % na 10,9 % a iastone bol saturovan rastom domceho dopytu o 1,8 % na 7,3 %. Zporn sal-do zahraninho obchodu z roku 2004 sa zvilo o 61,7 % na 76 mld. Sk. Vrazne sa vak znilo zporn saldo ttneho rozpotu o viac ako 50 % na 33,9 mld. Sk a predstavovalo iba 2,4 % z HDP (tabuka 1.1 1).Zven vkon ekonomiky umonil udra priazniv tendenciu vo vvoji zamestnanosti. Zamestnanos sa medzirone zvila o 1,8 %. Nastal pozitvny obrat aj vo vvoji neza-mestnanosti, ktor klesla medzirone o 1,9 % na 16,2 %. Na znen nezamestnanosti sa podieali predovetkm odvetvia priemyslu, spoloenskch sluieb, obchodu, stavebnc-tva a pdohospodrstva. Priemern mesan nominlna mzda zamestnanca v hospodr-stve SR sa medzirone zvila o 9,2 %, o je menej o 1,0 % oproti roku 2004. S ohadom na nzku inflciu sa zaznamenal vraznej nrast relnej mzdy o 3,8 % na jej priemernhodnotu 6,5 %. V odvetv lesnho hospodrstva (LH) bol medziron nrast nominlnej mzdy 8,6 % a relnej mzdy 5,9 %. U druh rok rstla nominlna i relna cena prce v LH avak o 0,6 % pomalie ako v hospodrstve SR. Existujcu disparitu to znilo iba ias-tone.Tvorba hrubho kapitlu v SR zaznamenala po dvoch rokoch recesie op rast. Medziro-ne vzrstla o 7,9 % na 378 mld. Sk. Priinili sa o to predovetkm investcie zahraninho kapitlu do automobiliek, ostatnho priemyslu a iastone aj do dianinej siete. Podiel LH na makroekonomike SR rstol aj v roku 2005 najm z dvodu predaja kalamit-nho dreva. Pri 8,6 % raste HDP hospodrstva SR v bench cench sa jeho podiel zlepil na 0,59 % (o 0,05 %). Zhodnotenie tuzemskej trhovej produkcie dreva v odvetviach rezor-tu drevospracujceho priemyslu (DSP) predstavovalo v roku 2005 iastku okolo 20,7 mld. Sk, t. j. 1,4 % HDP. Podiel odvetv LH a DSP vrtane iastky itkov verejnoprospench funkci lesa by znamenal v roku 2005 3,03 % podiel na HDP SR. Vvoj ekonomiky SR v roku 2005 pozitvne ovplyvnila aj jednotn sadzba dan. Vznamne sa zlepil vber dan a zrove aj ich podiel od prvnickch osb. Vnos z dane z prjmov naopak klesol o viac ako 20 mld. Sk. Oakvan zvyovanie cien tovarov po vstupe do E sa nenaplnilo. V roku 2005 nastala ich stabilizcia, potvrden aj najniou medzironou inflciou (2,7 %). V LH SR sa u tvrt rok nepriaznivo prejavuje recesia na trhu s drevomv Eurpe, umocnen aj vysokmi zsobami dreva z vetrovch kalamt. Priemern spea-

  • 11

    POSTAVENIE LESNHO HOSPODRSTVA V RMCI EKONOMIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

    enie dreva celkom sa medzirone znilo o 7 %. Priemern ceny ihlinatch sortimentov klesli a o 13 % a ceny listnatch sortimentov mierne vzrstli o 3 %.

    Tabuka 1.1 1 Zkladn makroekonomick ukazovatele hospodrstva SR a LH SR

    Ukazovate MeraciajednotkaRok Predpoklad

    20062002 2003 2004 2005HDP v bench cench

    mld. Sk1 073 1 196 1 325 1 440 1 565

    z toho LH 5,0 5,6 7,1 8,4 7,0Prrastok HDPv stlych cench roka 1995 % 4,4 4,2 5,5 6,1 6,2

    Investcie v be. cenchmil. Sk

    360 500 350 050 349 000 376 736 406 600 z toho LH 651 582 514 932 800Zamestnanci

    tis. osb2 127 2 164 2 170 2 216 2 250

    z toho LH 20 18 15** 13** 14**

    Priemern mesan mzdaSk

    13 511 14 365 15 825 17 274 18 900 z toho LH 11 571 12 712 14 309 15 543 16 900Miera inflcie % 3,3 8,5 7,5 2,7 4,3Miera nezamestnanosti % 18,5 17,4 18,1 16,2 15,5Saldo zahraninho obchodu

    mld. Sk96,6 23,6 47,0 76,0 50,0

    Saldo ttneho rozpotu 51,6 55,9 70,3 33,89 30,0Diskontn sadzba % 6,5 6,25 6,0 3,2 3,0rokov miera* % 5,5/10,0 5,05/5,99 4,9/5,5 1,62/6,56 1,7/6,0Kurz (stred) Sk/USD 45,3 36,8 34,0 31,0 29,5Kurz (stred) Sk/EUR 41,5 41,5 39,9 38,6 35,5Rast priem. nominlnej mzdy % 9,3 6,3 10,2 9,2 7,8Rast priem. relnej mzdy % 5,8 -2.0 2,5 6,5 3,3

    Prame: Lesncky vskumn stav Zvolen (LV) a tatistick rad Slovenskej republiky ( SR)Vysvetlivka: HDP hrub domci produkt*priemern rokov miera vkladov/priemern rokov miera verov **ide o zamestnancov v subjektoch obhospodarujcich lesy; alch okolo 10 tis. pracovnkov v roku 2004 a 12 tis. v roku 2005 mali podnikatesk subjekty poskytujce sluby vlastnkom a uvateom lesov

    1.2. Postavenie lesnho hospodrstva v nrodnom hospodrstve SR

    V roku 2005 sa v HDP LH naplno prejavil predaj dreva spracovanej jesennej kalamity z roku 2004, jeho zvenm o takmer 1,8 mld. Sk. Objem predaja dreva bol vy takmer o 2,1 mil. m3 a vyplynul z vyej aby od jej modelovej hodnoty o okolo 60 % za posled-nch 10 rokov. Hodnota HDP LH bola v roku 2005 vyia oproti minulmu roku o 18,3 %. To podmienilo zvenie podielu LH SR na HDP hospodrstva SR o 0,05 % na 0,59 %. V roku 2005 dolo k vraznmu rozvoju investci do lesnho majetku a lesnej vroby. In-vestcie zaznamenali nrast o 81,3 % a ich podiel na investcich hospodrstva SR vzrs-tol o 0,1 % na 0,25 %.Podiel zamestnancov v LH klesol medzirone oproti hospodrstvu SR o 0,1 %. Evidova-n poet zamestnancov v LH SR sa znil o pribline 2 tis. osb, spravidla prechodom do podnikateskej sfry poskytujcej sluby lesnctvu. Zamestnanos, resp. poet osb pso-biacich v odvetv LH SR v roku 2005 relne vzrstli, a to s ohadom na realizovan objemy vkonov v abovej innosti a v ostatnch innostiach. S ohadom na nedostaton evido-

  • ZELEN SPRVA 2006

    12

    vanie a preukazovanie zamestnanosti v sbore podnikateskch subjektov poskytujcich slu-by ttnemu i nettnemu sektoru lesov mono predpoklada, e v podnikateskom sektore p-sobilo v roku 2005 v rznom pracovnom zale-nen okolo 12 tisc osb. V dlhodobo nepriaznivom vvoji disparity ceny prce a rastu priemernej mesanej mzdy medzi hospodrstvom SR a LH nedolo k zlepeniu ani v roku 2005. Priemern mesan mzdy v LH boli aj v roku 2005 niie o 1 731 Sk oproti hos-podrstvu SR. Tento rozdiel sa alej nepatrne zvil o 0,44 %.

    Obrzok 1 Podiel lesnho hospodrstva na hrubom domcom produkte sa zvyuje

    Tabuka 1.2 1 Vvoj vybranch ukazovateov LH SR

    Ukazovate Meraciajednotka

    Rok 1990 2003 2004 2005

    (m. j.) % (m. j.) % (m. j.) % (m. j.) %HDP v bench cench mld. Sk

    278,5 100 1 196 100 1 325 100 1 440 100

    z toho: LH 2,7 0,97 5,6 0,47 7,1 0,54 8,4 0,59Investcie

    mil. Sk69 741 100 350 050 100 349 000 100 376 736 100

    z toho: LH 553 0,79 582 0,17 514 0,15 932 0,25Zamestnanci

    tis. osb2 459 100 2 164 100 2 170 100 2 216 100

    z toho: LH 36 1,47 18 0,83 15 0,69 13 0,59Priemern mesan mzda Sk

    3 278 100 14 365 100 15 825 100 17 274 100

    z toho: LH 3 419 104,3 12 712 88,49 14 309 90,42 15 543 89,98Prame: LV Zvolen

    V roku 2005 odviedlo LH do rozpotu ttu dane vo vke okolo 1,6 mld. Sk. Prvnic-k a fyzick osoby zaplatili tie odvody socilnym poisovniam a do alch fondov okolo 1 mld. Sk. V polohe pohadvok mono klasifikova nedorieen finann vzahy vo for-me ujmy vlastnkom a obhospodarovateom lesnch pozemkov, vyplvajce z uplatova-nia niektorch zkonov (napr. zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny) alebo rozhodnut orgnov ttnej sprvy. Ich iastka sa modelovo pohybuje okolo 1,3 mld. Sk rone. Vznamn poloku tvoria aj kody z imisnho a inho antropognneho pokodzo-vania lesov. Ich ron vka sa odhaduje na viac ako 500 mil. Sk.Za predaj dreva v roku 2005 zskalo LH 82,4 % vetkch svojich trieb a vnosov. aba sa medzirone vrazne zvila a o 40,5 % a predaj dreva o 28,5 %. Trby z predaja dreva sa vak zvili iba o 19,9 %. Priemern speaenie dreva kleslo o 7 %. Zvenie predaja dreva

  • 13

    POSTAVENIE LESNHO HOSPODRSTVA V RMCI EKONOMIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

    i pri znenom speaen v dsledku jeho prevane kalamitnho pvodu, umonilo vytvo-ri kladn hospodrsky vsledok v celkovej vke 455 mil. Sk, aj pri takmer absentujcej podpore na lesncku innos z verejnch zdrojov.

    Tabuka 1.2 2 Vvoj vybranch ukazovateov charakterizujcich vzah LH SR k ttnemu rozpotu

    UkazovateSkutonos v roku (mil. Sk) Predpoklad

    na rok 2006 1990 2003 2004 2005Trby a vnosy 4 531 10 555 11 484 13 779 11 200Nklady 4 326 10 828 10 632 13 061 10 819Hospodrsky vsledok (zisk +, strata ) 205 273 852 455 280ttna podpora na lesncku innos 1 007 221 21 25 30Podiel v trbcha vnosoch v %

    zisk 4,52 2, 59 7, 42 3, 30 2,50ttna podpora 22,22 2,09 0,18 0,18 0,27

    Prame: LV Zvolen, MP SR

  • ZELEN SPRVA 2006

    14

  • 15

    ORGANIZAN A INTITUCIONLNE USPORIADANIE LESNCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

    2. ORGANIZAN A INTITUCIONLNE USPORIADANIE LESNCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY2.1. ttna sprva lesnho hospodrstva a ttny dozor v lesoch2.1.1. stredn orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva

    strednm orgnom ttnej sprvy lesnho hospodrstva (SLH) je Ministerstvo p-dohospodrstva Slovenskej republiky (MP SR), ktor sa prostrednctvom sekcie les-nckej (SL) podieala na uskutoovan ttnej lesnckej politiky, vykonva ttnu sprvu LH a vypracovva koncepcie LH. Dleitou innosou SL MP SR bolo vykonvanie kon-troly a metodickho usmerovania orgnov SLH na prvom stupni obvodnch lesnch radov (OL) a na druhom stupni krajskch lesnch radov (KL).

    2.1.2. Orgny miestnej ttnej sprvy lesnho hospodrstva

    Orgny miestnej SLH v rmci svojich kompetenci v roku 2005 uskutonili najm tieto vkony: Vyhlsili za lesn pozemky (resp. rozhodli v pochybnostiach, i ide o pozemok patriaci do lesnho pdneho fondu (LPF)) pozemky s vmerou 883,3 ha. Rozhodnutm OL trvalo vyali z LPF pozemky s vmerou 230,6 ha a doasne vyali pozemky s vmerou 95,5 ha. Rozhodnutm OL trvalo obmedzili vyuvanie lesnch pozemkov na plnenie funkci lesov na vmere 77,1 ha a doasne obmedzili ich vyuvanie na vmere 12,7 ha. Vykonali preberanie vsledkov prc pestovnej innosti v 6 596 jednotkch priestoro- vho rozdelenia lesa (JPRL) s vmerou 5 329 ha. Uloili pokuty v zmysle platnej legislatvy na seku LH ttnym organizcim LH, nettnym subjektom lesov a inm subjektom vo vke 2 158 tis. Sk; vka uhrade- nch pokt dosiahla 622,1 tis. Sk, t. j. 28,8 %. Predili lehoty na zalesnenie holn na lesnch pozemkoch s vmerou 621,0 ha a lehoty na zabezpeenie lesnch porastov na nich s vmerou 218,4 ha. Rozhodovali o zmene predpisov lesnch hospodrskych plnov (LHP) v 1 088 JPRL, z toho v 65 JPRL zmenu predpisu LHP nepovolili. Povolili vnimky zo zkazov niektorch innost v lese v 1 440 prpadoch. Vykonali previerky plnenia predpisov LHP poas platnosti LHP v 1 243 JPRL a po ukonen platnosti LHP v 3 566 JPRL. Vykonali tematick previerky (dozor) v 1 483 JPRL. Vykonali zkladn pochdzky pred vyhotovenm LHP v 215 lesnch uvateskch cel- koch (LUC) s vmerou 157,8 tis. ha a zveren pochdzky v 140 LUC s vmerou 145,5 tis. ha. Rozhodnutm schvlili LHP v 150 LUC a urili 194 novch LUC s vmerou 223,2 tis. ha.

  • ZELEN SPRVA 2006

    16

    2.1.3. Lesncka legislatva

    V roku 2005 boli schvlen a nadobudli innos tieto prvne predpisy svisiace s lesnc-tvom: Zkon . 326/2005 Z. z. o lesoch Nariadenie vldy SR . 86/2005 Z. z. o klasifikcii surovho dreva Vyhlka MP SR . 38/2005 Z. z. o uren hodnoty pozemkov a porastov na nich na ely pozemkovch prav Zkon . 193/2005 Z. z. o rastlinolekrskej starostlivosti Nariadenie vldy SR . 177/2005 Z. z. ktorm sa dopa nariadenie vldy SR . 64/2004 Z. z. o ochrannch znach Zkon . 562/2005 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi Vyhlka Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 591/2005 Z. z., ktorou sa men a dopa vyhlka Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 121/2002 Z. z. o po- iarnej prevencii

    2.2. Vlastnctvo a vyuvanie lesov2.2.1. truktra vlastnctva a uvania lesov

    Sasn truktra vlastnctva a vyuvania lesov SR sa uvdza v tabuke 2.2.1 1.

    Tabuka 2.2.1 1 truktra lesov (porastovej pdy) poda ich vlastnctva a vyuvania

    SubjektyVmera porastovej pdy (ha)

    Podiel v roku 2005 (%)k 31. 12. 2004 k 31. 12. 2005

    vlastnctvo vyuvanie vlastnctvo vyuvanie vlastnctvo vyuvaniettne 811 935 1 146 259 807 753 1 130 786 41,8 58,5Nettne, z toho: 1 014 091 784 433 1 011 096 800 859 52,3 41,5 skromn 282 839 119 938 275 243 121 372 14,2 6,3 spoloenstevn 470 900 443 636 480 160 459 162 24,9 23,8 cirkevn 66 642 48 253 65 242 47 449 3,4 2,5 ponohosp. drustiev 3 208 4 793 2 635 4 106 0,1 0,2 obecn 190 502 167 813 187 816 168 770 9,7 8,7Neznme 104 666 112 796 5,9 Spolu 1 930 692 1 930 692 1 931 645 1 931 645 100 100

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL)

    Z tabuky 2.2.1 1 vidno, e usporiadanie vlastnctva a vyuvania lesov v zmysle reti-tunch zkonov sa doposia neukonilo. Vo vlastnctve nettnych subjektov, ktor maj svoje vlastnctvo prvne usporiadan je 52,3 % vetkch lesov v SR. V uvan nettnych subjektov je 41,5 % z celkovej vmery lesov Slovenska. Najvy podiel neodovzdanch le-sov (iba 6,3 % odovzdanch zo 14,2 %) je v skromnch lesoch. Prinou je skutonos, e ide prevane o lesn pozemky v drobnom individulnom vlastnctve a podielovom spolu-

  • 17

    ORGANIZAN A INTITUCIONLNE USPORIADANIE LESNCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

    vlastnctve, ktor nie je mon v terne identifikova. Okrem toho sa vyskytuj vlastnci lesnch pozemkov, ktor z rznych dvodov o ich vrtenie nepoiadali.

    Obrzok 2 Prehad o vlastnctve lesov na Slovensku

    Obrzok 3 Prehad o vyuvan lesov na Slovensku

    V roku 2005 Lesy SR, . p., odovzdali pvodnm vlastnkom 10 954 ha lesnch pozemkov, z toho 3 781 ha skromnm, 4 809 ha pozemkovm spoloenstvm, 1 423 ha cirkviam a nboenskm spoloenstvm, 679 ha mestm a obciam a 262 ha inm. Medziron n-rast vrtench prv vlastnctva a vyuvania lesnch pozemkov nettnym subjektom od roku 1997 dlhodobo stagnuje (v priemere predstavuje iba okolo 10 tis. ha rone). Ukone-nie tohto procesu bude mon iba po odstrnen existujcich legislatvnych, technickch a ekonomickch barir.

  • ZELEN SPRVA 2006

    18

    2.2.2. ttne lesy

    Lesn pozemky vo vlastnctve ttu obhospodaruj ttne organizcie LH: Lesy Sloven-skej republiky (Lesy SR), . p., Bansk Bystrica, Lesoponohospodrsky majetok Uli, . p. (LPM), ttne lesy Tatranskho nrodnho parku (L TANAP). Tieto organizcie patria do psobnosti MP SR. Vojensk lesy a majetky (VLM) SR, . p., Plieovce patria do kompetencie Ministerstva obrany SR (MO SR). ttne organizcie LH obhospodaruj tie lesn pozemky vlastnkov, ktor si ich z rozlinch prin neprebrali, ako aj prenajat od nettnych subjektov. Na praktick vubu tudentov Lesy SR, . p. Bansk Bystrica zmluvne prenajali Strednej lesnckej kole (SL) Bansk tiavnica 913 ha, SL Preov 392 ha a Technickej univerzite (TU) vo Zvolene 10 688 ha lesnch pozemkov. SL Liptov-sk Hrdok zabezpeuje praktick vubu na zklade zmluvy s Lesmi SR, . p.

    Tabuka 2.2.2 1 Zkladn daje o lesoch obhospodarovanch ttnymi organizciami LH

    ttne organizcie LH

    Vmera porastovej pdy, ha

    Porastov zsoba, tis. m3

    Zsoba rubnch porastov, tis. m3

    Vmera rubnch porastov, ha

    Lesy SR, . p. 989 529 225 373 66 237 169 879L TANAP 38 598 7 699 670 1 859LPM Uli, . p. 20 789 4 132 875 2 345VLM SR, . p. 69 552 14 791 5 127 15 312SL, TU 12 318 3 269 1 362 2 852Spolu 1 130 786 255 264 74 271 192 247

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL)

    2.2.3. Nettne lesy

    Nettny sektor tvoria lesy skromn, spoloenstevn, cirkevn, ponohospodrskych drustiev a obecn. Prvnu a organizan formu subjektov v nettnom sektore tvoria pozemkov spoloenstv s prvnou a bez prvnej subjektivity, spolonosti s ruenm ob-medzenm, akciov spolonosti, fyzick osoby zaregistrovan na podnikanie alebo bez registrcie, ale aj osobitn tvary (hospodrske, prspevkov) obecnho radu. Zkladn daje o lesoch vo vyuvan subjektov nettneho sektora sa uvdzaj v nasledujcej ta-buke.

    Tabuka 2.2.3 1 Zkladn daje o lesoch vo vyuvan subjektov nettneho sektora

    Subjekty Vmera porastovej pdy, haPorastov zsoba,

    tis. m3Zsoba rubnch porastov, tis. m3

    Vmera rubnch porastov, ha

    Skromn 121 372 29 703 9 913 24 745Spoloenstevn 459 162 100 554 26 828 71 993Cirkevn 47 449 10 989 2 934 7 780Ponohospodarskych drustiev 4 106 875 290 887

    Obecn 168 770 41 521 12 926 30 884Spolu 800 859 183 642 52 891 136 289

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL)

  • 19

    ORGANIZAN A INTITUCIONLNE USPORIADANIE LESNCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

    2.2.4. Podnikatesk sfra

    Trend zvyovania podielu vkonov realizovanch podnikateskmi sub-jektmi sa v roku 2005 zachoval. Po-diel dodvatesky vykonanch prc v hlavnch lesnckych innostiach sa pohybuje od 77 % v umelej obnove lesa a do 97 % v pribliovan dreva.

    Obrzok 4 Podiel vkonov realizovanch podnikateskmi subjektmi sa zvyuje

    Tabuka 2.2.4 1 Vvoj vkonov realizovanch podnikateskmi subjektmi v Lesoch SR, . p., Bansk Bystrica

    RokUmel obnova

    Ochrana lesnch

    porastovPrerezvky aba dreva Pribliovanie dreva Odvoz dreva

    ha % ha % ha % ha % ha % ha %

    2000 571 11 706 2 5 978 31 1 381 42 1 454 45 207 6

    2004 3 714 85 28 729 87 15 835 89 3 234 87 3 224 89 742 21

    2005 3 954 57 29 916 93 16 073 96 4 224 95 4 187 97 2 729 69Index 2005/2000 6,9 42,4 2,7 3,1 2,9 13,2

    Prame: Lesy SR, . p., Bansk Bystrica

    2.3. Odborn organizcie lesnho hospodrstva2.3.1. Lesncky vskumn stav Zvolen

    Lesncky vskumn stav (LV) Zvolen napal svoje zkladn poslanie, t.j. zskava nov vedeck poznatky o lesnch ekosystmoch a ich obhospodarovan prostrednctvom rieenia a zabezpeovania nasledovnch skupn loh:

    Tabuka 2.3.1 1 Skupiny loh zabezpeovan LV Zvolen v roku 2005

    Charakter loh Skupina loh

    Podiel na lohch LV, %

    Vskumn lohy

    Vedeck programy 7,1Projekty podporen APVV 16,2lohy zabezpeovan v rmci Kontraktu medzi MP SR a LV Zvolen 21,5Medzinrodn projekty 1,3Projekty SOP 4,6

    Nevskumn lohy

    Nevskumn lohy zabezpeovan v rmci Kontraktu medzi MP SR a LV Zvolen 39,7Ostatn lohy a innosti zabezpeovan v rmci osobitnch zmlv 9,6

    Prame: Lesncky vskumn stav ZvolenVysvetlivky: APVV Agentra na podporu vskumu a vvoja; SOP Sektorov operan program

  • ZELEN SPRVA 2006

    20

    Vo vskumnej innosti sa LV podieal na rieen 6 vedeckch programov s celkovmi nkladmi 6,1 mil. Sk. V rmci projektov Agentry na podporu vedy a vskumu (APVV) stav rieil 12 loh s celkovmi nkladmi 15,2 mil. Sk. Najvznamnejie vskumno-v-vojov lohy v rmci zmluvnch innost boli: Vplyv globlnej klimatickej zmeny na lesy Slovenska (15,0 mil. Sk) a Rekontrukcie nepvodnch lesnch spoloenstiev ohrozench zmenou prrodnch podmienok na ekologicky stabilnejie ekosystmy (5,5 mil. Sk). LV rieil 7 medzinrodnch programov a projektov.Pre potreby SLH LV Zvolen v roku 2005 vypracval odborn stanovisk a podklady pre ich rozhodovanie. V spoluprci s Ministerstvom ivotnho prostredia (MP) SR a jemu podriadenmi organizciami Slovensk agentra ivotnho prostredia (SAP), ttna ochrana prrody (OP) rieil problematiku implementcie NATURA 2000. Vznamnou

    realizanou innosou bolo vypracova-nie projektov na odstraovanie nsled-kov veternej kalamity z novembra 2004. S Ministerstvom spravodlivosti (MS) SR LV spolupracuje ako Znaleck stav v oblasti oceovania lesov a LH.

    2.3.2. Lesoprojekt Zvolen

    Hlavnou innosou Lesoprojektu Zvolen v roku 2005 bolo vyhotovovanie LHP, ktor zabezpeoval prostrednctvom svojich tyroch poboiek. Lesoprojekt Zvolen dokonil obnovu LHP na vmere 189,5 tis. ha lesnch pozemkov, na ktorch bolo vyhlsench 171 LUC. Rozpracoval a vykonal podrobn zisovanie stavu lesov na vmere 145,3 tis. ha. Vykonal komplexn vonkajie zisovanie stavu lesov na 173,2 tis. ha a ukonil prce na 135,9 tis. ha. Skromn firmy rozpracovali a vykonali podrobn zisovanie stavu lesov na45 LUC s vmerou 30,5 tis. ha.Lesoprojekt Zvolen alej zabezpeoval najm: Metodick riadenie a vvoj HL a prieskumu ekolgie lesa Sprvu, vydvanie a archivciu tematickho ttneho mapovho diela s obsahom LH vrtane vekoplonho elovho lesnckeho mapovania pre potreby obnov LHP Rozvoj informanho systmu lesnho hospodrstva (ISLH), sprvu informanej banky LH, vrtane vvoja databzovch aplikci a uvateskho softvru lohy certifikcie lesov Vypracovanie odbornch posudkov, expertz, odbornch tdi a projektovPriemern poet pracovnkov bol 316, z oho 97 pracovalo na stred a 219 na pobo-kch.

    Obrzok 5 Budova Nrodnho lesnckeho centra Lesnckeho vskumnho stavu Zvolen

  • 21

    ORGANIZAN A INTITUCIONLNE USPORIADANIE LESNCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

    2.3.3. stav pre vchovu a vzdelvanie pracovnkov lesnho a vodnho hospodrstva Slovenskej republiky

    stav pre vchovu a vzdelvanie pracovnkov lesnho a vodnho hospodrstva (VVPLVH) SR vykonval na zklade kontraktu s MP SR innosti zameran na vchovu a vzdelvanie zamestnancov v odvetviach lesnho a vodnho hospodrstva, vzdelvacie programy v spoluprci so zahranim a oblas strednho odbornho vzdelvania. Zlenm tchto troch organizci LV Zvolen, Lesoprojekt Zvolen a VVPLVH SR vznikla 1. janura 2006 nov prspevkov organizcia s nzvom Nrodn lesncke cen-trum so sdlom vo Zvolene.

    2.3.4. Ostatn organizcie financovan zo ttneho rozpotu psobiace v oblasti lesnho hospodrstva

    Mzeum vo Svtom AntoneV mzeu sa nachdza jedinen poovncka expozcia na Slovensku, ktor v sasnos-ti zaha sokoliarstvo histriu a sasnos, rybrstvo, kynolgiu, zbrane, lov a zver vo vtvarnom umen, trofeje a diormy so zverou v jej prirodze-nom prostred. V are-li katiea, v ktorom mzeum sdli, sa kadorone zaiat-kom septembra ko-naj Dni Sv. Huberta ako celoslovensk slvnosti poovnkov a priateov prrody.

    Obrzok 6 V areli katiea vo Svtom Antone sa kadorone konaj celoslovensk slvnosti poovnkov a priateov prrody

    Lesncke a drevrske mzeum ZvolenMzeum sa orientuje na dokumentciu lesnctva a drevrstva na celom Slovensku a z-rove na vlastivedn dokumentciu zvolenskho reginu. V roku 2005 prezentovalo naj-m stlu vstavu Horkos a krsa dreva s lesnckou a drevrskou tematikou a vykona-lo 20 vstav a 9 krtkodobch prezentci. V spoluprci s LV Zvolen a ttnymi lesmi TANAP pripravilo mzeum putovn vstavu Kalamita v Tatrch srdcom a rozumom. V rmci festivalu ENVIROFILM 2005 pripravilo prehliadku historickch filmov s n-zvom Doprava dreva v lese v dobch minulch. Pokraovalo sa v tradinch poduja-tiach, ako s: VII. Ronk celoslovenskej sae Etudy z dreva sa o najlep dreven itkov predmet a perk a V. ronk sae Zelen objektv, t. j. sae mldee v doku-mentrnej fotografii s tmou Les.

  • ZELEN SPRVA 2006

    22

    2.4. Zujmov organizcie a zdruenia2.4.1. Slovensk lesncka komora

    Slovensk lesncka komora (SLsK) m v sasnom obdob 255 lenov vrtane skupinov-ho lenstva (prvnicke osoby). innos SLsK sa zameriavala najm na vypracovanie sta-novsk k dokumentom a rozhodnutiam strednch orgnov ttnej sprvy a vypracovanie iniciatvnych nvrhov na rieenie situcie v LH SR.

    2.4.2. Zdruenia vlastnkov nettnych lesov

    V roku 2005 na Slovensku psobili 4 zdruenia vlastnkov nettnych lesov (ZVNL), kto-r zdruovali vlastnkov s celkovou vmerou 536 132 ha lesnch pozemkov. Vlastnci ne-ttnych lesov s vmerou 264 727 ha, t. j. 33 % nie s lenmi iadneho zo ZVNL.Aktivity zdruen v roku 2005 sa zamerali najm na vzdelvanie a osvetu svojich lenov v oblasti podpornch programov (SAPARD, sektorov operan program, Rozvoj vidie-ka), problematiku dan, tovnctva a preukazovanie vlastnctva. Vypracovvali stanovis-k a pripomienky ku koncepnm materilom a dokumentom LH SR, najm v problema-tike likvidcie kalamity z novembra 2004.

    2.4.3. Zdruenia zamestnvateov lesnho hospodrstva Slovenska

    Zdruenie zamestnvateov lesnho hospodrstva (ZZLH) Slovenska tvorilo v roku 2005 19 organizci: 2 podniky ttnych lesov, 3 spolonosti Lesostav, 9 spolonost obecnch lesov, 2 kolsk lesn podniky a 3 prspevkov organizcie.

    2.4.4. Slovensk poovncky zvz

    Slovensk poovncky zvz (SPZ) zdruuje viac ako 50 tisc poovnkov v 1 356 poovnc-kych zdrueniach, m sa zarauje medzi vek zujmov organizcie v rmci SR. V po-rovnan s rokom 2004 sa vak poet poovnckych zdruen znil o 34. SPZ sa aktvne podieal na prprave prvnych predpisov svisiacich s poovnctvom a vypracoval aj nov alternatvu zkona o poovnctve. Okresn a regionlne organizcie SPZ zko spolupra-covali s miestnou ttnou sprvou poovnctva. Organizovali chovatesk prehliadky tro-fej ulovenej zveri. V spoluprci so ttnou veterinrnou a potravinovou sprvou zabezpe-ovali opatrenia na zlepenie zdravotnho stavu zveri. SPZ organizoval skky a vstavy poovnej upotrebitenosti a chovnosti psov. Taktie riadil vrcholov kynologick podujatia na nrodnej i medzinrodnej rovni. Bohat bola jeho innos aj v poovnckom strelectve a v odbornej prprave na vkon prva poovnctva. Okrem toho SPZ bol v roku 2005 hlav-nm organiztorom celottnej poovnckej vstavy Poovnctvo a prroda, Nitra 2005, o bolo vemi vznamnm podujatm aj z medzinrodnho hadiska. Vznamnou sasou osvetovej prce SPZ je prca s mldeou. Zaha najm innos krkov mladch priateov poovnctva, ktor v roku 2005 navtevovalo 943 iakov z-kladnch kl. V krkoch sa iaci oboznamovali s ochranou prrody a zveri, a pestoval

  • 23

    ORGANIZAN A INTITUCIONLNE USPORIADANIE LESNCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

    sa v nich pozitvny vzah k poovnctvu a prrode. SPZ okrem odbornho vedia krkov zabezpeoval poistenie lenov krkov, metodick a materilnu pomoc, organizoval u tradine okresn i celoslovensk sa najlepch lenov krkov.

    2.4.5. Rada hospodrskeho a socilneho partnerstva v lesnom hospodrstve SR

    Rada hospodrskeho a socilneho partnerstva v LH SR vznikla v roku 2005 ako nstup-ncka organizcia po Rade hospodrskej a socilnej dohody v LH SR. Je zloen paritne po troch zstupcoch z MP SR, ZZLH a Odborovho zvzu pracovnkov drevospracujce-ho priemyslu, lesnho a vodnho hospodrstva na Slovensku.

    2.4.6. Zdruenie certifikcie lesov Slovenska

    Zdruenie certifikcie lesov Slovenska (ZCLS) predstavuje nrodn riadiaci orgn cer-tifikanho systmu PEFC (Program pre vzjomn uznvanie lesnckych certifikanchschm) na Slovensku. ZCLS bolo zaloen ako zujmov zdruenie prvnickch osb a na 6. valnom zhromaden PEFC v Luxemburgu v roku 2002 bolo prijat za riadneho lena Rady PEFC. ZCLS m v sasnosti 16 lenov, ktor s rozdelen do troch komr uvateov lesov, spracovateov dreva a ostatnch zujmovch skupnV spoluprci s LV Zvolen, niou regionlnych zdruen vlastnkov nettnych lesov Slo-venska a Konfederciou eurpskych vlastnkov lesov (CEPF) sa v septembri 2005 uspo-riadal seminr Certifikcia nettnych lesov Slovenska, sksenosti zo susednch krajn,na ktorom sa zastnili zstupcovia Rady PEFC Luxemburg, PEFC R a v zastpen aj PEFC Raksko. V svislosti s tmto seminrom boli v spoluprci s regionlnym zdrue-nm vlastnkov lesov Povaia, Oravy a Spia vykonan tri informan stretnutia pre ich lenov. Taktie sa zorganizovali seminre pre audtorov a technickch expertov na certifi-kciu trvalo udratenho obhospodarovania lesov a certifikciu spotrebiteskho reazcalesnch produktov.

  • ZELEN SPRVA 2006

    24

  • 25

    FUNKCIE LESOV

    3. FUNKCIE LESOV

    Nov zkon o lesoch (. 326/2005 Z. z.) charakterizuje funkcie lesov ako itky, in-ky a vplyvy, ktor poskytuj lesy ako zloka prrodnho prostredia a objekt hospo-drskeho vyuvania. len ich na mimoprodukn a produkn. Medzi mimoprodukn patria ekologick funkcie, ktormi s najm pdoochrann, vodohospodrska a klima-tick a socilne funkcie, najm zdravotn, kultrna, rekrean, prrodoochrann a vodo-ochrann.

    Medzi najvznamnejie zmeny vyplvajce z novho zkona, ktor sa dotkaj funkci lesov, patr vypustenie lesov pod vply-vom imisi spomedzi lesov oso-bitnho urenia, ustanovenie, e za takto lesy mono vyhlsi lesy v zriadench gnovch z-kladniach lesnch drevn, alej tie, e nvrh na vyhlsenie lesov osobitnho urenia mus obsa-hova nvrh osobitnho reimu hospodrenia, shlas vlastnka alebo sprvcu s ich vyhlsenm a dohodu o uren vky a sp-sobu poskytnutia nhrady za obmedzenie vlastnckych prv (ak sa osobitn reim neuplat-uje na zklade prvoplatnho rozhodnutia prslunho org-nu S alebo veobecne zvz-nch prvnych predpisov).

    3.1. Kategorizcia lesov poda ich prevldajcich funkci

    Z dvodu narastajcich poiadaviek na zabezpeovanie mimoproduknch funkci podiel hospodrskych lesov v porovnan so stavom v minulosti kles. V porovnan s rokom 1980 sa ich vmera znila o 9,6 %. Na druhej strane stpa vmera ochrannch lesov a lesov osobitnho urenia, ktor plnia najm ekologick a spoloensk funkcie. V najblich ro-koch mono oakva zniovanie vmery lesov osobitnho urenia najm z dvodu v-ch legislatvnych poiadaviek na ich vyhlasovanie (nvrh osobitnho reimu hospod-renia, poskytnutie nhrady za obmedzenie vlastnckych prv) a vypustenia subkategrie lesov pod vplyvom imisi spomedzi lesov osobitnho urenia.V rmci funknej kategorizcie sa sleduje tie vmera lesov vyuitench na produkciu dreva, najm na ely sledovania ich stavu a vvoja. Ide o lesy hospodrske, ochrann a osobitnho urenia s vylenm tch, v ktorch prrodn, porastov alebo legislatvne

    Obrzok 7 Nov zkon o lesoch ustanovuje povinnos poskytnutiua nhrady za obmedzovanie benho hospodrenia

  • ZELEN SPRVA 2006

    26

    podmienky drevoprodukn funkciu vyluuj. S to lesy v chrnench zemiach s piatym stupom ochrany, v ochrannch psmach vodnch zdrojov I. stupa, v psme kosodrevi-ny a na mimoriadne nepriaznivch stanovitiach.

    Tabuka 3.1 1 Vvoj vmer kategri lesov a lesov vyuitench na produkciu dreva

    Kategria lesovRok

    1980 1990 2000 2004 2005(tis. ha / %) (ha / %)

    Hospodrske 1 439,1 77,3 1 367,1 71,1 1 273,8 66,3 1 294 009 67,0 1 307 723 67,7Ochrann 183,8 9,9 258,5 13,5 306,7 16,0 326 536 16,9 327 843 17,0Osobitnho urenia 187,6 10,1 230,9 12,0 340,9 17,7 310 147 16,1 296 079 15,3Pozemky uren na zalesnenie 51,1 2,7 65,2 3,4

    Spolu PP 1 861,6 100 1 921,7 100 1 921,4 100 1 930 692 100 1 931 645 100Lesy vyuiten na produkciu dreva 1 746 584 90,5 1 751 164 90,7

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006

    3.2. Produkn funkcie lesov

    Nov prvna prava o lesoch defi-nuje produkn funkcie lesov ako funkcie, ktorch vsledkom s it-ky z lesov spravidla materilovej povahy zabezpeovan rastovmi a pracovnmi procesmi lesnej v-roby. Produkcia dreva a ostatnch lesnch produktov pri sasnom zabezpeovan mimoproduknch funkci lesov je poslanm hospodr-skych lesov, ktor sa v sasnosti nachdzaj na vmere 1 307,7 tis. ha, t. j. na 67,7 % z celkovej poras-tovej pdy. Vina hospodrskych lesov pln okrem produknch funkci alie pridruen ekologick a socilne funkcie (tabuka 3.2 1), ktor LH zabezpeuje cieavedomou innos-ou, resp. pecifickmi opatrenia-mi. Pri realizcii tchto innost spravidla vznikaj zven n-klady, resp. ujma na produknch funkcich lesov.

    Obrzok 8 Hospodrske lesy okrem pro- duknch funkci plnia alie ekologick a socilne funkcie

  • 27

    FUNKCIE LESOV

    Tabuka 3.2 1 Prehad funknch typov a ich vmery v hospodrskych lesoch

    Funkcia Nzov funknho typu Vmera (ha) %

    Produkn

    produkn 125 347 6,5protierzno-produkn 669 942 34,7vodohospodrsko-produkn 129 230 6,7protideflano-produkn 7 751 0,4rekreano-produkn 512 0ochr. prrody-produkn 56 020 2,9protiimisno-produkn 318 570 16,5poovno-produkn 351 0

    Spolu 1 307 723 67,7Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006Poznmka: percentulny podiel funknho typu je potan z celkovej vmery porastovej pdy

    3.3. Ekologick funkcie lesov

    Ekologick funkcie plnia vetky lesy. Lesy, v ktorch s tieto funkcie prvorad, sa vyhlasu-j za ochrann. Ich funkn zameranie vyplva z prrodnch podmienok. Hlavnm cieom hospodrenia v nich je zabezpeenie trvalho plnenia ekologickch funkci lesov.

    Obrzok 9 Nepretrit plnenie ekologickch funkci je poslanm ochrannch lesov

  • ZELEN SPRVA 2006

    28

    Tabuka 3.3 1 Prehad funknch typov a ich vmery v ochrannch lesoch

    Funkcia Nzov funknho typu Vmera (ha) %

    Protierzna

    protierzny 23 803 1,2produkno-protierzny 20 499 1,1vodohospodrsko-protierzny 14 227 0,7vodoochranno-protierzny 22 456 1,2rekreano-protierzny 819 0kpe.-lieeb.-protierzny 309 0ochr. prrody-protierzny 43 802 2,3protiimisno-protierzny 118 233 6,1poovno-protierzny 365 0

    Spolu 244 513 12,7

    Vodohospodrska

    vodohospodrsky 676 0produkno-vodohospodrsky 684 0protierzno-vodohospodrsky 35 965 1,9ochr. prrody-vodohospodrsky 12 554 0,6protiimisno-vodohospdrsky 23 303 1,2

    Spolu 73 182 3,8

    Protilavnovprotilavnov 92 0vodohospodrsko-protilavnov 2 081 0,1protiimisno-protilavnov 2 500 0,1

    Spolu 4 673 0,2

    Brehoochrannbrehoochrann 582 0protiimisno-brehoochrann 436 0

    Spolu 1 019 0,1

    Protideflanprotideflan 2 634 0,1poovno-protideflan 22 0protiimisno-protideflan 1 799 0,1

    Spolu 4 456 0,2Celkom 327 843 17,0

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006Poznmka: percentulny podiel funknho typu je potan z celkovej vmery porastovej pdy

    3.4. Socilne funkcie lesov

    Zabezpeovanie socilnych funkci lesov (pecifickch potrieb spolonosti, prvnickchalebo fyzickch osb), v ktorch dsledku sa vznamne zmen spsob hospodrenia oproti benmu hospodreniu, je poslanm lesov osobitnho urenia. V novom zkone o lesoch sa zavdza pojem osobitn reim hospodrenia, ktorho nvrh je povinnou sasou nvrhu na vyhlsenie lesov osobitnho urenia. Ak jeho uplatovanm djde k obmedze-niu vlastnckych prv, patr vlastnkovi alebo sprvcovi nhrada. Nhradu za obmedzenie vlastnckych prv je povinn poskytn ten, na koho iados alebo nvrh dochdza k obme-dzeniu. Poskytuje sa na zklade dohody o uren vky nhrady a spsobu jej poskytnutia.Pri osobitnom reime hospodrenia dochdza najm k strate alebo zneniu vnosu z pro-dukcie dreva, ostatnch itkov lesa alebo k zvenm nkladom nad rmec benho hos-podrenia v lesoch.

  • 29

    FUNKCIE LESOV

    Obrzok 10 Lesy v najprs-nejie chrnench zemiach sa ponechvaj na samo-vvoj

    Tabuka 3.4 1 Prehad funknch typov a ich vmery v lesoch osobitnho urenia

    Funkcia Nzov funknho typu Vmera (ha) %

    Vodoochrannvodoochrann 2 886 0,1protiimisno-vodoochrann 13 717 0,7

    Spolu 16 604 0,9

    Rekrean

    rekrean 1 070 0,1produkno-rekrean 19 150 1,0protierzno-rekrean 3 420 0,2vodohospodrsko-rekrean 1 621 0,1ochrany prrody-rekrean 1 827 0,1protiimisno-rekrean 9 143 0,5

    Spolu 36 231 1,9

    Kpeno-lieebn

    kpeno-lieebn 304 0produkno-kpeno-lieebn 764 0protierzno-kpeno-lieebn 2 447 0,1vodohospod.-kpeno-lieebn 588 0protiimisno-kpeno-lieebn 565 0

    Spolu 4 668 0,2

    Ochrana prrodyochrany prrody 21 487 1,1protiimisno-ochrany prrody 35 397 1,8

    Spolu 56 884 2,9

    Protiimisn

    protiimisn 1 284 0,1protierzno-protiimisn 79 356 4,1vodohosp.-protiimisn 18 576 1,0protilavnovo-protiimisn 212 0protideflano-protiimisn 135 0vodoochranno-protiimisn 4 883 0,3rekreano-protiimisn 1 021 0,1ochrany prrody-protiimisn 1 629 0,1produkno-protiimisn 30 100 1,6

    Spolu 137 196 7,1

  • ZELEN SPRVA 2006

    30

    Funkcia Nzov funknho typu Vmera (ha) %

    Poovn

    poovn 363 0produkno-poovn 12 874 0,7protierzno-poovn 10 114 0,5protiimisno-poovn 3 563 0,2

    Spolu 26 914 1,4

    Vchovnovskumn

    vchovno-vskumn 8 476 0,4protiimisno-vchovno-vskumn 3 247 0,2inch spolo. objektov 1 574 0,1protiimisno-inch spolo. objektov 4 285 0,2

    Spolu 17 582 0,9Celkom 296 079 15,3

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006Poznmka: percentulny podiel funknho typu je potan z celkovej vmery porastovej pdy

    3.5. Hospodrske spsoby

    Medzi vznamn legislatvne zmeny vyplvajce z novho zkona o lesoch pri uplato-van hospodrskych spsobov patria najm zkaz holorubnho a ustanovenie elovho hospodrskeho spsobu. elov hospodrsky spsob sa charakterizuje ako aba jed-notlivch stromov spravidla v ochrannch lesoch alebo lesoch osobitnho urenia tak, aby sa dosiahla truktra lesnch porastov vhodn na zabezpeenie ciea a elu, na ktor boli vyhlsen. Ako osobitn obnovn postup sa ustanovila rekontrukcia lesa, ktor by sa mala realizova v lesnch porastoch zdravotne pokodench, s vraznm poklesom sku-tonho prrastku, preriedench a zaburinench a v lesnch porastoch, v ktorch zanikli podmienky na prirodzen obnovu, pri prevodoch a premench. Uskutonenm rekon-trukcie lesa by sa mala dosiahnu truktra lesnho porastu zodpovedajca stanovit-nm podmienkam a cieom hospodrenia.

    V porovnan s rokom 1990 sa zvyuje plnovan podiel fo-riem podrastovho a naopak kles podiel holorubnho hos-podrskeho spsobu. Prrodn podmienky lesov SR umou-j uplatova podrastov hos-podrsky spsob asi na 70 % porastovej pdy, vberkov na pribline 10 % a holorubn na zvynch 20 %. Dosiahnu-tie plnovanho i potencilne monho podielu podrasto-vch foriem doposia znemo-uje najm pretrvvajci vyso-k rozsah nhodnch aieb.

    Obrzok 11 V lesnch plantach je holorubn spsob, napriek jeho zkazu, jedinm monm spsobom hospodrenia

  • 31

    FUNKCIE LESOV

    Tabuka 3.5 1 Prehad hospodrskych spsobov a ich foriem plnovanch v platnch LHP

    Hospodrsky spsob

    Formy hospodrskeho

    spsobu

    Rok1990 2000 2004 2005

    abov plocha (%) / poet porastov (%)

    Holorubn

    Maloplon 55,5 52,1 26,9 28,0 24,4 25,0 24,3 25,0Vekoplon 9,2 7,9 2,2 2,4 11,2 7,1 10,1 6,5Premeny 0,9 1,2 0,7 0,6 0,5 0,5 0,5 0,4Prevody 2,3 2,1 0,3 0,4 1,3 1,0 1,0 0,8Odrub 16,6 15,6 Spolu holorubn 84,5 78,9 30,1 31,4 37,4 33,6 35,9 32,7

    Podrastov

    Maloplon 7,1 6,1 49,2 41,3 40,8 36,6 42,8 38,3Vekoplon 0,8 0,7 8,0 8,1 7,0 6,3 7,6 6,8Dorub 6,2 8,8 10,9 11,9 12,2 13,8 11,2 12,8Spolu podrastov 14,1 15,6 68,1 61,3 60,0 56,7 61,6 57,9

    Vberkov a elov

    Stromova skupinov 1,4 5,5 1,8 7,3 2,6 9,7 2,5 9,4

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL)

    Podrastov hospodrsky spsob prevauje v hospodrskych lesoch (62,3 %) a lesoch oso-bitnho urenia (64,7 %). V lesoch ochrannch sa uprednostuje elov alebo vberkov hospodrsky spsob so zreteom na zabezpeovanie ich osobitnho poslania.

    Tabuka 3.5 2 Prehad hospodrskych spsobov v platnch LHP poda kategri lesov

    Hospodrsky spsob

    Lesyhospodrske ochrann osobitnho urenia

    abov plocha (%) / poet porastov (%)Holorubn 37,5 36,4 21,2 6,9 28,6 25,8Podrastov 62,3 62,8 10,9 7,7 64,7 55,4Vberkov a elov 0,2 0,8 67,9 85,4 6,7 18,8

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006

  • ZELEN SPRVA 2006

    32

  • 33

    FAKTORY OVPLYVUJCE LESY

    4. FAKTORY OVPLYVUJCE LESY4.1. Klimatick podmienky

    SSlovensko le na rozhran vplyvu stredoeurpskej a juhoeurpskej, resp. vchodoeu-rpskej klmy. Je tu znan vertiklna lenitos zemia, v dsledku oho sa vrazne menia klimatick pomery. Tieto determinuj existenn podmienky lesnch ekosystmov a ak djde k vraznm odchlkam od dlhotrvajceho klimatickho normlu, prejav sa to spravidla negatvne na ich zdravotnom stave. Obdobn, ale obyajne kratie trvajci vplyv maj aj fyziklne javy v ovzdu, i priebeh poasia. Slovensko v ostatnom desaro viac-krt postihli klimatick extrmy (such, zplavy, vetern smrte), ktor ovplyvnili nielen ponohospodrstvo, ale aj lesy i LH. Rok 2005 bol z tohto hadiska vcelku priazniv, aj ke pretrvvali dsledky peridy suchho a teplho poasia vo vegetanom obdob rokov 1998 a 2003. Pomerne chladn jar a leto 2005 s dostatkom zrok spomalili vvoj pod-krneho hmyzu a prispeli k odolnosti stromov aj proti hubovm chorobm. Napriek tomu alej pokraovalo hynutie lesnch porastov, najm smren a borovice iernej, premnoi-la sa mnka vekohlav at.

    4.2. Zneistenie ovzduia a pdy imisiami

    Koncentrcie viny zneisujcich ltok v ovzdu (najm SO2 a akch kovov) opro-ti koncu osemdesiatych rokov znane poklesli. Priame inky zneistenho ovzduia na dreviny a lesn porasty s teda vo veobecnosti minimlne. Rizikom zostvaj vo vych polohch vysok koncentrcie troposfrickho oznu. Nepriame vplyvy na lesn ekosystmy vrtane pdneho prostredia vak pretrvvaj, hoci v menom rozsahu ako v minulosti. Hlavnou prinou zakysovania lesnch pd s depoz-cie sry a duska. Prekraovanm ich kritickch za dochdza k negatvnym inkom na pdy a rastliny. Poda hodnotenia prekraovania kritickch za za poslednch 50 rokov je pribline tretina plochy lesov Slovenska ohrozen psobenm kyslej depozcie. V minu-losti boli depozcie sry vrazne vyie oproti depozcim duska (NO3

    , NH4+), dlhodobo

    vak vykazuj vznamn pokles, podobne ako celkov acidita zrok. Poda aktulnych dajov u z hadiska kyslej zae a eutrofikanch inkov dominuj depozcie duska,ktor zrejme bud ma kov lohu vo vzahu k zdravotnmu stavu lesnch porastov.Hlavn ukazovatele trvalo udrate-nej produktvnej schopnosti lesnch pd, ako aj alch schopnost a funk-ci pd, zisovalo v lesoch Slovenska LV Zvolen v rmci iastkovho mo-nitorovacieho systmu (MS) Lesy, resp. medzinrodnho programu ICP Forests, a Lesoprojekt Zvolen. Uveden zisovania zahruj krit-ri a indiktory poda Ministerskch

    Obrzok 12 Najm vo vysokohorskch polohch sa nachdzaj vyie zae

    kyslch imisi z minulosti

  • ZELEN SPRVA 2006

    34

    konferenci o ochrane lesov v Eurpe (MCPFE), teda pdnu reakciu (pH), katinov v-menn kapacitu (CEC), nastenie bzami (BS) i pomer uhlka a duska (C/N), ale aj alie vlastnosti svisiace s kontaminciou pd a s citlivosou pd voi imisim. So zreteom na dlhodobos a zotrvanos procesov vvoja vlastnost pd a relatvne vek interval opako-vanch hodnoten sa daje neaktualizuj kad rok. Najbliie zisovanie v sieti 1616 km sa pripravuje na roky 2006 a 2007. Sasn stav lesnch pd poznail vplyv imisi z predchdzajcich desaro. V znanom rozsahu dolo k zakysleniu pd najm vo vych polohch a v oblastiach s vmi lokl-nymi zdrojmi kyslch emisi. Poda hodnotenia aktvnej reakcie je v sasnosti na pribli-ne 25 % lesnch pd silne kysl reakcia (pH pod 4,5), na 40 % kysl (pH 4,5 a 5,5), na 17 % mierne kysl (pH 5,5 a 6,5), na 5 % neutrlna (6,5 a 7,2) a na 13 % mierne alkalick (7,2 a 8,0). V poslednom desaro sa nezistilo alie zakysovanie pd (v zmysle pokle-su pH), regionlne vak kysl depozcia ohrozuje menej tlmiv pdy a lesn ekosystmy v tchto podmienkach. Dlhodobm problmom zostva taktie loklna a regionlna kontamincia pd akmi kovmi, najm v blzkosti ich emisnch zdrojov.

    4.3. kodliv initele a ich nsledky

    Ukazovateom, ktor umouje identifikova nsledky psobenia kodlivch initeov,aktulny stav a vvoj zdravotnho stavu lesnch porastov a ich stability je vka n-hodnej aby dreva. Jej objem v roku 2005 dosiahol poda tatistickch vkazov L-144 6,533 mil. m3, o je maximum v histrii LH. Predstavuje to 64 % z celkovej aby dreva v tomto roku.

    Tabuka 4.31 Podiel nhodnch aieb na celkovom objeme ronch aieb

    Rok / Podiel nhodnch aieb na celkovom objeme ronch aieb (%)1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 200556,1 58,9 57,1 41,7 45,5 48,6 39,5 34,5 41,3 40,1 64,0

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL)

    4.3.1. Abiotick kodliv initele

    Rok 2005 bol z hadiska novovzniknutch polomov vcelku priazniv. Najvm probl-mom bolo spracovanie polomov z vetrovej kalamity vzniknutej 19. novembra 2004. V prie-behu roku 2005 sa vyskytli len menie vetrov polomy loklneho charakteru. V desaro 19962005 sa spracovalo vye 17 438 tis. m3 drevnej hmoty z vetrovch polomov, z toho bolo takmer 30 % (5 177 tis. m3) v roku 2005. Vetrov nhodn aba v roku 2005 vrazne dominovala v skupine abiotickch kodlivch initeov. V dsledku kodlivho psobenia vetra, snehu, nmrazy, sucha a neznmych abiotickch initeov sa v tomto roku spraco-valo 5 311 tis. m3 drevnej hmoty, priom na vrub vetra ilo takmer 98 %. Regionlna dis-tribcia realizovanch vetrovch nhodnch aieb bola v slade s dlhodobou situciou. Centrum tchto polomov bolo v severnch astiach ilinskho a Banskobystrickho kra-ja, a v zpadnej asti Preovskho a Koickho kraja. Najviac sa ich spracovalo v okresoch Poprad (2 200 tis. m3) a Brezno (1 215 tis. m3). Na smrek pripadalo 4 551 tis. m3, na buk 205 tis. m3, jedu 176 tis. m3 a na borovicu 127 tis. m3 spracovanej drevnej suroviny.

  • 35

    FAKTORY OVPLYVUJCE LESY

    Obr. 13 Nhodn aba v dsledku vetrovch polomov v roku 2005 poda okresov

    Objem kd spsobench snehom patril v rmci desaroia medzi mierne podpriemern. Objem evidovanej kalamity bol vye 45 tis. m3 drevnej hmoty, spracovalo sa 33 tis. m3, na spracovanie ostalo 12 tis. m3. A 64 % snehovej kalamity (21 tis. m3) sa realizovalo v ilin-skom kraji, najviac (12 tis. m3) v okrese Doln Kubn. Najastejie ilo o smrek (23 tis. m3), alej buk (4 tis. m3) a borovicu (3 tis. m3). Nmraza v roku 2005 spso-bila na lesnch porastoch len zanedbaten kody. Polomy vzniknut v dsledku nmraz predstavovali v roku 2005 objem 4 tis. m3 drevnej hmoty. Takmer cel tento objem sa aj spracoval. Najviac nhodnej aby sa rea-lizovalo v okrese Levice (1 tis. m3). Najastejie ilo o pokode-nie buka (2 tis. m3).Vie kody sa zaznamenali v dsledku sucha, ke sa evido-valo 89 tis. m3 suchrov a 83 tis. m3 realizovanej nhodnej aby. Treba zdrazni, e identifikciakd na lesnch porastoch spsobench suchom je dos diskutabiln a zmienen objem m len orientan charakter. kody suchom sa najviac objavovali v Bratislavskom (27 tis. m3 spracovanej drevnej hmoty) a Trnavskom kraji (24 tis. m3). Sucho dlhodobo najviac ohrozuje boriny na Zhor. Nhodn aby v borinch v dsledku sucha predstavovali 34 tis. m3. Vrazn pokodenie bolo aj pri smreku, dube (po 12 tis. m3) a buku (10 tis. m3). Neznme abiotick initele pokodili 14 tis. m3, priom sa takmer cel objem aj spraco-val.

    Obrzok 14 Smrekov porast pokoden vrcholcoovmi zlomami

  • ZELEN SPRVA 2006

    36

    Tabuka 4.3.1 1 Vvoj nhodnch aieb zaprinench mechanicky psobiacimi abiotickmi initemi za desaroie 19962005 (m3 drevnej hmoty)

    Rok Vietor Sneh Nmraza Spolu

    1996 1 122 026 125 590 117 843 1 365 459

    1997 1 815 592 51 245 64 857 1 931 694

    1998 954 270 30 538 29 161 1 013 969

    1999 1 472 253 43 456 6 611 1 522 320

    2000 2 143 483 74 807 6 413 2 224 703

    2001 933 670 31 242 466 743 1 431 655

    2002 1 115 861 42 514 54 306 1 212 681

    2003 1 607 474 16 004 20 338 1 643 816

    2004 1 096 220 15 786 25 866 1 137 872

    2005 5 177 337 33 059 3 931 5 214 327

    Spolu 17 438 186 464 241 796 069 18 698 496Prame: LV Zvolen (Hlsenie L 116)

    Tabuka 4.3.1 2 Rozsah pokodenia lesnch porastov abiotickmi initemi (m3 drevnej hmoty)

    kodliv inite Napadnut Spracovan Zostva spracova

    Vietor 5 848 943 5 177 337 671 606

    Sneh 45 426 33 059 12 367

    Nmraza 3 949 3 931 18

    Sucho 89 320 82 623 6 697

    Neznme priny 14 038 13 856 182

    Spolu 6 001 676 5 310 806 690 870Prame: LV Zvolen (Hlsenie L 116)

    4.3.2. Biotick kodliv initele

    Hmyz kodcoviaAj v roku 2005 najviac pokodil lesn porasty pod-krny a drevokazn hmyz. Napadol 1,011 mil. m3 drevnej hmoty, z oho sa spracovalo 875 tis. m3. Najvie kody spsobil lykort smrekov (Ips typographus), ktor napadol 899 tis. m3 drevnej hmoty, z ktorej sa spracovalo 767 tis. m3 (85 %). Ide o druh rok mimoriadne vysokho pokodenia smrekovch porastov tmto kodcom (v predch-dzajcom roku napadol 888 tis. m3, z oho sa spra-covalo 764 tis. m3). Celkove mono situciu v po-

    koden porastov podkrnym a drevokaznm hmyzom oznai ako vemi nepriazniv. Podkrny hmyz nalietaval najm na kmene z vetrovej kalamity (hlavne zlomy) z novem-bra roku 2004. Aj al vvoj ohrozenia smren tmto hmyzom bude ovplyvova uvede-n vetrov kalamita. Oakva sa zven nlet podkrnikov v lokalitch, kde sa polomy ete nespracovali, ako aj na stromy v porastovch stench okolo kalamitnch plch. Vemi

    Obrzok 15 Lykort smrekov je najrozrenejm hmyzm kodcom lesa

  • 37

    FAKTORY OVPLYVUJCE LESY

    bude zvisie od priebehu poasia, najm poas jarnho obdobia. Ak bude teplo a sucho, hroz alie premnoenie podkrnho hmyzu. V roku 2005 kulminovala kalamita mn-ky vekohlavej. Predpoklad sa, e v roku 2006 djde k stupu tohto kodcu. Pokodenie lesnch porastov almi druhmi listoravho a cicavho hmyzu bolo v roku 2005 menie ako v predchdzajcom (okrem ploskanky smrekovej a hrebenrky na borovici, kde dolo k malmu zveniu).

    Tabuka 4.3.2 1 Vskyt hlavnch druhov podkrneho a drevokaznho hmyzu a vykonan obrann opatrenia proti nim

    Podkrny a drevokazn hmyz

    Napad-nut

    Spraco-van Ostva Listorav

    a cicav hmyzNapadnut (ha)

    (m3) Slabo Silno SpoluLykort smrekov 898 846 767 387 131 459 Mnka vekohlav 4 633 8 865 13 498Lykort leskl 93 729 88 822 4 907 Piadivky a obaovae 1 631 403 2 034Drevokaz iarkovan 2 691 2 676 15 Chrsty (imga a pandravy) 477 3 480Lykokazy na borovici 8 442 8 417 25 Voky 160 20 180Podkrnik dubov 3 987 3 987 Ploskanka smrekov 187 0 187Lykort seversk Hrebenrky na borovici 42 0 42Ostatn druhy 3 281 3 277 4 In 10 0 10Spolu 1 010 976 874 566 136 410 Spolu 7 140 9 291 16 431

    Prame: LV Zvolen (Hlsenie L 116)

    Prame: NLC, LV Zvolen (Hlsenie L 116)Obrzok 16 Vvoj pokodenia porastov lykortom smrekovm

    Fytopatognne mikroorganizmyV roku 2005 sa evidovalo 274 tis. m3 drevnej hmoty napadnutej chorobami a patognmi. Z toho sa spracovalo 248 tis. m3. Ilo o men objem, ako tomu bolo v predchdzajcom roku. Najviac sa na tom podieali podpovka smrekov (Armillaria ostoyae) a koreovka vrstevnat (Heterobasidion annosum). Ilo najm o smreiny na Kysuciach, Orave, pod-tatranskej oblasti, Spiskej Magure, Levoskch vrchoch a Slovenskom rudohor. Trache-omykzne ochorenia sa vyskytovali predovetkm v dubovch porastoch. Chradnutie bo-rovice iernej bolo najm v dsledku napadnutia hubou Schaeropsis sapinea. Na borovici lesnej sa prejavovali prznaky napadnutia sypavkami z rodu Lophodermium.

  • ZELEN SPRVA 2006

    38

    Tabuka 4.3.2 2 Pokodenie lesnch porastov hlavnmi druhmi chorb a patognov

    kodliv inite Napadnut (m3) Spracovan (m3) Ostva spracova (m3) Hniloby 17 282 15 604 1 678Tracheomykzy 15 521 15 109 412Sypavky 4 386 4 084 302Rak. ochorenia 97 97 0Podpovky 235 780 212 001 23 779Neznme priny hynutia 1 061 1 031 30Spolu 274 127 247 926 26 201

    Prame: LV Zvolen (Hlsenie L 116)

    Poovn zverMimoriadne klimatick pomery v druhej polovici zimy 20042005 s vysokou a dlhotr-vajcou vrstvou snehu a postupn optovn nrast stavov jelenej zveri, prejavili sa aj na rozsahu a intenzite pokodzovania lesnch porastov. kody predstavovali 12,309 mil. Sk.

    Najvie boli v Preovskom kraji 3,115 mil. Sk a potom v Trnavskom kraji 2,040 mil. Sk. Geografickdistribcia kd zverou nie je rovno-mern. Najvyie, presahujce 1 mil. Sk boli v porastoch achtench to-poov v Podunajskej oblasti (okres Dunajsk Streda 1 891 tis. Sk, LS Gabkovo). kody tu spsobuje jele-nia zver v mesiacoch janur a febru-r, ktor prichdza z Maarska. alej, vye 1 mil. Sk kody boli v Le-voskch vrchoch (okres Kemarok 1 406 tis. Sk) a v oblasti Hornej Nitry (okres Prievidza 1 080 tis. Sk).

    Tabuka 4.3.2 3 kody spsoben zverou v sezne 20042005

    KrajMlad porasty Starie porasty koda

    celkom(Sk)

    reduk. plocha (ha) koda (Sk) spolu(Sk)

    reduk.pl. (ha)

    koda(Sk)pokod. znien pokod. znien

    Bratislavsk 120,42 0,32 305 136 3 615 308 751 6,00 47 758 356 509

    Trnavsk 106,62 37,60 133 216 1 906 651 2 039 867 2 039 867

    Treniansky 156,20 6,34 418 875 284 508 703 383 60,28 821 284 1 524 667

    Nitriansky 60,37 19,87 76 270 714 166 790 436 0,07 1 878 792 314

    ilinsk 51,39 4,16 207 712 445 731 653 443 103,73 1 308 597 1 962 040

    Banskobystr. 92,80 9,92 293 583 649 961 943 544 31,20 1 045 699 1 989 243

    Preovsk 125,74 30,89 601 482 2 265 096 2 866 578 14,78 248 426 3 115 004

    Koick 50,68 6,14 150 944 288 376 439 320 1,68 89 907 529 227

    Spolu SR 764,22 115,24 2 187 218 6 558 104 8 745 322 217,74 3 563 549 12 308 871

    Prame: LV Zvolen (Hlsenie L 116)

    Obrzok 17 Jelenia zver spsobuje najvie kody na lesnch porastoch v zimnom obdob v mieste jej zvenej koncentrcie

  • 39

    FAKTORY OVPLYVUJCE LESY

    4.3.3. Antropognne kodliv initele

    ImisieZ antropognnych kodlivch initeov s najvznamnejie imisie. Imisiami oslabovan a pokodzovan lesn porasty s nchylnejie na pokodenie abiotickmi a biotickmi i-nitemi. Ako sa u uviedlo, rove kyslej depozcie je aj napriek jej poklesu v poslednch rokoch ete stle vysok. Hoci sa priemyseln vroba a produkcia kodlivn z loklnych zdrojov znila, zdokonalili sa technolgie a kleslo aj mnostvo emisi z diakovho pre-nosu, bude trva ete desaroia, km sa v zaaenom prostred obnov rovnovha v les-nch ekosystmoch. Najm na Orave a Kysuciach, kde sa najvraznejie prejavuje ltnutie smrekovch porastov, je aj najvyia imisn za oxidmi sry a akmi kovmi. Nepriaz-niv stav pretrvva aj v okresoch Gelnica, Kemarok, Spisk Nov Ves.

    Ostatn antropognne initeleVznamnm kodlivm initeom s lesn poiare. Na zem SR v roku 2005 vzniklo v lesnch porastoch 286 poiarov na ploche pribline 503 ha. Najviac poiarov (63) bolo v Preovskom kraji. V 91 prpadoch vznikli pri vypaovan trvy. Na druhom mieste je za-kladanie ohov v prrode 77 prpadov. Manipulcia s otvorenm ohom bola prinou 35 poiarov.

    Prame: Poiarnotechnick a expertzny stav MV SR, BratislavaObrzok 18 Poet lesnch poiarov v roku 2005

    Poiar s najvyou kodou vznikol 29. jna 2005 v katastrlnom zem Zvadka nad Hro-nom v okrese Brezno. Zniil 52,44 ha polomovho lesnho porastu. Lesy SR, . p., vyslili kodu na 27 mil. Sk. Najrozsiahlej poiar vznikol 30. jla 2005 v katastrlnom zem mesta Vysok Tatry, na vchodnom okraji osady Tatransk Polianka v okrese Poprad. Zniil 229 ha lesnch porastov pokodench vetrovou kalamitou. Zasiahol aj stojace lesn porasty na ploche 27 ha. Poiar zaprinila neznma osoba, pravdepodobne manipul-ciou s otvorenm ohom. Ohe spsobil priamu kodu 17 mil. Sk. Pomerne nzka koda

  • ZELEN SPRVA 2006

    40

    je z dvodu, e na prevanej innosti zemia zasiahnutho kalamitou bola drevn hmota spracovan.Krdee dreva v roku 2005 sa evidovali v objeme 11 029 m3. Mono predpoklada, e as drevnej hmoty odcudzen na varenie a krenie socilne slabmi vrstvami obyvatestva sa v hlseniach nezachytila. Najviac krde dreva bolo v okresoch adca (1 484 m3), Ri-mavsk Sobota (1 150 m3), Roava (705 m3), Vranov nad Topou (748 m3).

    4.4. Odstraovanie nsledkov vetrovej kalamity z novembra 2004

    L TANAPSpracovanie vetrovej kalamity na rok 2005 bolo harmonogramom stanoven spracova 70 % hmoty z vetrovej kalamity, o z celkovch 2,03 mil. m3 predstavovalo 1,421 mil. m3

    dreva. Za obdobie roku 2005 sa spracovalo 1,667 mil. m3, o znamen prekroenie plnu o 17 %. Spolu s objemom dreva spracovanm v roku 2004 sa spracovalo 85,8 % celkovho objemu kalamitnho dreva.

    Obrzok 19 Do konca roka 2005 sa v L TANAP-u spracovalo takmer 86 % celkovho objemu kalamit- nho dreva

    Obnova lesa cieom obnovy lesa na kalamitnou postihnutom zem je vybudova les s maloplonou textrou rznych vvojovch tdi, prostrednctvom podpory pestrosti drevinovho zloenia, rznovekosti a maloplonej textry. Obnova lesa sa realizovala pre-vane neceloplonou obnovou, t. j. rozsiahle kalamitn holiny sa bud obnovova 1520 rokov poda iastkovch revitalizanch projektov (RP), v ktorch sa na zklade zhod-notenia aktulneho stavu navrhn konkrtne postupy a spsoby obnovy v zmysle zsad stanovench v revitalizanom projekte.V roku 2005 sa do revitalizcie zahrnulo pribline 650 ha kalamitnej holiny. Poda RP sa zalesnila produktvna plocha s vmerou 198 ha hlavne neceloplonou obnovou formou bioskupn a zakladanm prvkov zvyujcich stabilitu porastov prostrednctvom spevo-vacch psov.

  • 41

    FAKTORY OVPLYVUJCE LESY

    Ochrana lesa na kalamitou postihnutom zem sa ochrana lesa realizovala na zklade projektu ochrany lesa, ktor sa vypracoval pod gesciou LV LOS Zvolen so zameranm na vykonanie preventvnych opatren v kalamitnom zem. V roku 2005 sa vykonval mo-nitoring vskytu podkrnych kodcov s cieom navrhn a vykona opatrenia na znenie rizika premnoenia podkrneho hmyzu v kalamitou pokodench i okolitch porastoch. Monitoring sa vykonval feromnovmi lapami v kombincii s lapkmi. Na ochranu lesa sa vynaloilo 3 044 tis. Sk. Prevdzkovalo sa spolu 3 500 feromnovch lapaov, z toho 3 110 na odchyt lykorta smrekovho, 131 drevokaza iarkovanho a 259 lykorta lesklho. Najv nrast potu odchytench img nastal v prpade lykorta lesklho, ktorho poet sa v letnom rojen zvil a 10-nsobne. Asancia kalamitnho dreva sa vykonvala rchlym a efektvnym spracovanm drevnej hmoty a jej nslednm odvozom.

    Nettny sektorSpracovanie vetrovej kalamity: V rmci nettnych subjektov z celkovho mnostva kala-mity 1 276 tis. m3, sa spracovalo 1 071 tis. m3, o je 83,9.%. Postup spracovania bol ovplyv-nen najm konfigurciou ternu a nedostatonm sprstupnenm.Obnova lesa na upravench plochch bolo vykonan zalesovanie na vmere 426 ha, z toho umel obnova na 393 ha a prirodzen obnova na 33 ha.Ochrana lesa na ochranu lesa proti biotickm kodcom nettne subjekty vynaloili 5 032 tis. Sk.

    Lesy SR, . p.Spracovanie vetrovej kalamity v rmci Lesov SR, . p., z evidovanch 1 994 tis. m3 kala-mitnho dreva bolo spracovanch 1 859 tis. m3, t. j. 93,2 %. Obnova lesa obnova kalamitnch plch sa vykonala na 575 ha. V rmci ekologickej sta-bility sa na exponovanch stanovitiach realizuje mozaikov usporiadanie vsadieb s do-dranm maximlne monej pestrosti drevinovho zloenia. Ochrana lesa Lesy SR, . p., v ka-lamitnch plochch naintalovali 17 141 ks feromnovch lapaov, do ktorch bolo odchytench 221 mil. ks lykorta smrekovho, 293 mil. ks lykorta lesklho a 587 tis. ks dre-vokaza iarkovanho. Pozemne bolo chemicky oetren 179 tis. m3 roztr-senej kalamity a 404 ha sstredenej kalamity bolo chemicky oetren letecky. Na ochranu proti biotickm kodcom Lesy SR, . p., vynaloili 16 070 tis. Sk.

    Obrzok 20 Vchrica z novembra 2004 spsobila vek kody tie v nzkotatranskch lesoch

  • Zelen sprva 2006

    42

  • 43

    HLAVN PRODUKN INITELE LESOV

    5. HLAVN PRODUKN INITELE LESOV5.1. prrodn podmienky

    Charakteristickou rtou lesov SR je vek rozrzne-nos podmienok a stanov, na ktorch rast. Na zklade ich podrobnej analzy sa vytvoril typologick systm, ktor umouje vyjadri rozdielnos prrod-nch podmienok. Typologick systm sa vertiklne le-n do smich vegetanch stupov (VS). Jednotliv VS sa lia nadmorskou vkou, dkou vegetanho ob-dobia, priemernou ronou teplotou a sumou ronch zrok. Horizontlne sa len poda trvalch pdnych, vlahovch a relifnych pomerov. Rozdiely prrodnch a rastovch podmienok sa podrobne typologicky zma-povali systmom lesnch typov (LT). Nadstavbovou jednotkou LT je hospodrsky sbor lesnch typov (HSLT). Porasty zaraden do rovnakho HSLT reaguj podobne na pestovn, abov a ochrann zsahy, pre-to sa tieto jednotky pouvaj na vypracovanie cieov hospodrenia.

    Tabuka 5.1 1 Rozdelenie lesov poda vegetanch stupov

    Vegetan stupne, vmera (ha, %)

    SpoluDubov Bukovo-dubov

    Dubovo-bukov Bukov

    Jedovo-bukov

    Smrekovo-bukovo-jedov

    Smrekov Kosodre-vinov

    140373 265332 457063 401346 419371 186434 41141 20585 19316457,27 13,74 23,66 20,78 21,71 9,65 2,13 1,06 100

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006

    Tabuka 5.1 2 Prehad najviac zastpench hospodrskych sborov lesnch typov (s vmerou nad 20 tis. ha)

    HSLT Nzov Vmera (ha) HSLT NzovVmera

    (ha)108 Spraov hrabov dbravy 24124 402 Sviee vpencov buiny 31818111 ivn hrabov dbravy 20133 410 Sviee buiny 97550112 Vzrastav borovicov dbravy 26330 411 ivn buiny 153173208 Spraov bukov dbravy 87592 413 Vlhk buiny 22307209 Such bukov dbravy 41035 416 Kamenit buiny s lipou 23739211 ivn bukov dbravy 76198 502 Sviee vpencov jedov buiny 26471302 Sviee vpencov bukov dbravy 22099 505 Kysl jedov buiny 52222305 Kysl dubov buiny 35398 511 ivn jedov buiny 249668310 Sviee dubov buiny 125912 592 Sviee vpencov jedov buiny 20932311 ivn dubov buiny 170828 605 Kysl jedovo-bukov smreiny 31396313 Vlhk dubov buiny 36613 611 ivn jedovo-bukov smreiny 63016316 Kamenit dubov buiny s lipou 21580 Ostatn 471511

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006

    Obrzok 21 Lesy bukovho vegetanho stupa sa vyznauj vysokou stabilitou

    i produkciou kvalitnho dreva

  • Zelen sprva 2006

    44

    5.2. vmera lesov

    Lesn pozemky (LP) s lesnmi porastmi vrtane holn urench na zalesnenie tvoria po-rastov pdu (PP). Na LP sa vyskytuj aj plochy bez lesnch porastov (lesn klky, se-menn sady, lesn cesty, lesn sklady, rozdeovacie prieseky, pozemky so pecifickm za-meranm a pod.), ktor slia LH a s pre jeho innos nevyhnutn.

    Tabuka 5.2 1 Vvoj vmer lesnch pozemkov a porastovej pdy

    DruhVmera lesnch pozemkov a porastovej pdy (rok, ha)

    1970 1980 1990 2000 2004 2005LP 1918571 1952656 1976538 1997961 2005598 2006172PP 1826564 1861642 1921705 1921414 1930692 1931645

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006

    Okrem uvedenej vmery LP a PP sa na Slovensku eviduje 38 727 ha po-nohospodrskych pozemkov po-krytch lesnmi drevinami (tzv. bie-le plochy). Podrobn zisovanie stavu lesa na tchto pozemkoch a ich v-mery sa nevykonva.LP a PP sa z uvateskch a hospo-drsko-technickch dvodov lenia na JPRL, ktormi s LUC a v rm-ci nich dielce. V dielci sa mu vy-leni iastkov plochy (vrazne ve-kovo alebo drevinovo odlin asti) a doasne porastov skupiny (v ob-

    novovanch lesnch porastoch).

    Tabuka 5.2 2 Vvoj priemernej vekosti jednotiek priestorovho rozdelenia lesa (ha)

    Rok LUC Dielec iastkov plocha Porastov skupina2002 988 7,40 5,20 3,132003 883 7,32 5,12 3,082004 829 7,25 5,06 3,042005 881 7,19 4,98 3,00

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL)

    5.3. Drevinov zloenie a hospodrske tvary lesov

    Zastpenie drevn sa prispsobuje konkrtnym stanovitnm podmienkam i spoloen-skm poiadavkm tak, aby sa optimlne plnili vetky funkcie lesov. Dlhodobo sa pre-sadzuje poiadavka rznorodosti lesnch porastov, pretoe primeran biologick roz-manitos podstatne zvyuje ich stabilitu.

    Obrzok 22 Vmera lesov sa zvyuje aj v dsledku ich prirodzenho renia na ponohospodrsky nevyuvanej pde

  • 45

    HLAVN PRODUKN INITELE LESOV

    Tabuka 5.3 1 Zastpenie drevn v lesoch Slovenska

    Drevina (%)SM JD BO SC KS I DB CR BK HB

    26,3 4,1 7,2 2,3 1,1 41,0 10,9 2,5 31,0 5,7JV JS AG BR JL LP TD TS OL L

    1,9 1,4 1,7 1,4 0,8 0,4 0,4 0,5 0,4 59,0Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006Vysvetlivky: SM smrek, JD jeda, BO borovica, SC smrekovec, KS kosodrevina, I ihlinat spolu, DB dub, CR dub cerov, BK buk, HB hrab, JV javor, JS jase, AG agt, BR breza, JL jela, LP lipa, TD topo domci, TS topo achten, OL ostatn listnat, L listnat spolu

    Prame: Pvodn zastpenie drevn, Cieov zastpenie drevn: LV Zvolen, 1998; Skuton zastpenie drevn: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006

    Obrzok 23 Porovnanie skutonho zastpenia drevn s pvodnm a cieovm vhadovm zastpenm

    Ukazovateom stupa stability a odolnosti lesov je najm druhov diverzita v rmci jed-notlivch lesnch porastov, ktor vyjadruj daje v tabukch 5.3 2 a 5.3 3.

    Tabuka 5.3 2 Vmera ihlinatch, listnatch a zmieanch lesnch porastov (ha, %)

    Porasty so zastpenm ihlinatch drevn

    Porasty so zastpenm listnatch drevn Zmiean

    porasty Holina Spolu+91 % 7590 % +91 % 7590 %

    478621 121357 816466 141035 362500 116661931645

    24,8 6,3 42,3 7,3 18,7 0,6Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006

    Tabuka 5.3 3 Vmera lesnch porastov poda potu lesnch drevn

    Poet drevn, vmera (ha, %)1 2 3 4 5 6 7 8 a viac holina

    344030 447030 492233 337889 176152 77399 30240 15006 1166617,8 23,1 25,5 17,5 9,1 4,0 1,6 0,8 0,6

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006

    Zkladnm hospodrskym tvarom je les vysok. Vmera nzkych lesov predstavuje ne-cel 2 % z vmery porastovej pdy a od roku 1980 sa zmenila o 6,2 %. Priemern zsoba na ha v nzkych lesoch je pribline 112 m3, zatia o v lesoch hospodrskych vysokch do-

  • Zelen sprva 2006

    46

    sahuje a 232 m3. Prevody nzkych lesov na vysok sa uskutouj tam, kde stanovitn pomery umouj vrazn zlepenie vetkch ich funkci.

    Tabuka 5.3 4 Vvoj vmery nzkych lesov

    UkazovateRok

    1980 1990 2000 2004 2005Vmera nzkych lesov (ha) 151217 79324 42157 37794 36333Podiel z vmery PP (%) 8,12 4,13 2,19 1,96 1,88

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL)

    V lesnch porastoch sa bene vyskytuj aj zdomc-nen introdukovan dreviny. Mimoriadne rastov schopnosti preukzali v naich prrodnch pod-mienkach najm vsadby duglasky tisolistej, jedle obrovskej a duba ervenho. V ostatnch desaro-iach sa vmera porastov introdukovanch drevn nezvyuje, s vnimkou expanzvneho agta bie-leho, ktor sa ri aj na nelesnch pozemkoch.

    Tabuka 5.3 5 Zastpenie introdukovanch drevn na LP

    Introdukovan dreviny %Agt biely 1,72Euroamerick topole 0,52Borovica ierna 0,52Ostatn ihlinat: duglaska tisolist, jeda obrovsk, borovica vejmutovka 0,08Ostatn listnat: dub erven, gatan jedl, pagatan konsk, javor jaseolist 0,15

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006

    5.4. Vekov zloenie lesov

    Vekov truktra lesov v stredoeu-rpskych podmienkach je vsled-kom hospodrenia predchdzaj-cich generci. Je ovplyvovan naj-m spsobom a rozsahom obnovy le-sov a spenosti ich pestovania (v-

    Obrzok 25 Skuton vmera 50 a 90-ronch lesnch porastov na Slovensku prevyuje ich normlne plon zastpenie

    Obrzok 24 Agt biely je najrozrenejou zdomcnenou introdukovanou drevinou na Slovensku

  • 47

    HLAVN PRODUKN INITELE LESOV

    chovy). Rovnomern zastpenie lesov vo vetkch vekovch stupoch je predpokladom trvalosti a vyrovnanosti produkcie dreva, ako aj plnenia ich alch funkci. Skuton ve-kov zloenie lesov sa obvykle posudzuje vo vzahu k normlnej vmere vekovch stup-ov. V sasnosti sa skuton vekov zloenie od normlneho (teoretickho) iastone od-liuje (obr. 26). Najm zastpenie strednch (6. 9.) a najstarch (15+) vekovch stupov je nad rovou normlneho. Na nadnormlnom zastpen lesov v 15. a starch vekovch stupoch sa podieaj najm ochrann lesy. Zastpenie listnatch drevn je vo vetkch vekovch stupoch vyie ako ihlinatch (obr. 26).

    Obrzok 26 Vekov zloenie lesov

    Tabuka 5.4 1 Vekov zloenie lesov (skuton a normlne) spolu a poda skupn drevn (ihlinat a listnat)

    Vekov zloenie lesovVekov stupe (ha / %)

    1 2 3 4 5 6 7 8

    Skuton vekov zloenie130702 163965 147367 137474 133288 189500 201971 190934

    6,81 8,54 7,68 7,16 6,94 9,87 10,52 9,94 ihlinat 53053 72587 68559 62509 52048 64484 72901 74449 listnat 77650 91378 78807 74964 81240 125016 129070 116486Normlne (idelne) vekov zloenie

    159732 159732 159732 159732 159732 159732 159732 1597328,32 8,32 8,32 8,32 8,32 8,32 8,32 8,32

    9 10 11 12 13 14 15+ Holina

    Skuton vekov zloenie187511 161897 103684 61708 35841 25727 48410 11666

    9,77 8,43 5,40 3,21 1,87 1,34 2,52 100 ihlinat 79858 70712 40669 24208 14750 11730 23993 786510 listnat 107653 91184 63016 37500 21091 13997 24417 1133470Normlne (idelne) vekov zloenie

    159732 159732 140564 100631 60700 20785 19199808,32 8,32 7,32 5,24 3,16 1,08 100

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006

    Priemern rubn doba je v sasnosti 122 rokov. V lesoch hospodrskych je to 108 ro-kov, osobitnho urenia 116 rokov a v ochrannch 193 rokov. Priemern obnovn doba je 41 rokov, v lesoch hospodrskych je 30 rokov a osobitnho urenia 35 rokov. V lesoch ochrannch, v ktorch je cieom hospodrenia dosiahnutie prirodzenej truktry, je ob-novn doba nepretrit.

  • Zelen sprva 2006

    48

    Obrzok 27 Skuton vekov zloenie lesov poda ich vyuvania

    5.5. Priestorov vstavba lesov

    V pralesoch, resp. prrodnch lesoch sa v tesnej blzkosti vyskytuj stromy rzneho veku, o umouje nepretrit nhradu vekom, chorobami alebo v dsledku psobenia kod-livch initeov odumierajcich jedincov. V lesoch eurpskeho typu, ktor boli zva za-loen lovekom, sa mus vekov rozrznenos udriava umelo pomocou obnovnej a-by.

    Obrzok 28 Vvoj vekovho zloenia lesov poda vekovch tried

    Lesy sa z hadiska zachovalosti prirodzenej truktry lenia na lesy nenaruen lovekom (pralesy), prrodn, prirodzen a na plante, ktor mu by produkn alebo ochran-n. Najdleitejmi ukazovatemi na klasifikciu porastov poda ich prirodzenosti je dre-vinov zloenie a priestorov vstavba. Vinu lesov na Slovensku mono klasifikova ako prrodn (946 tis. ha, t. j. 49 %) a prirodzen (940 tis. ha, 48,8 %); pralesy sa na-

  • 49

    HLAVN PRODUKN INITELE LESOV

    chdzaj na vmere pribline 24 tis. ha(1,2 %) a plante na 19 tis. ha (1,0 %).Z hadiska vekovej a vkovej diferen-cicie lesnch porastov maj najvyie zastpenie v lesoch SR (79 %) jednoet-ov porasty, ktor s vekovo a vkovo mlo diferencovan. Vemi nzke zast-penie (2 %) maj troj a viac etov po-rasty.

    Tabuka 5.5 1 Sasn plon podiel jedno-, dvoj- a viacetovch lesnch porastov poda kategri lesov

    Kategria lesov Vmera PP(ha)Jednoetov porasty Dvojetov porasty Troj- a viacetov porasty

    (ha) (%) (ha) (%) (ha) (%)Hospodrske 1307723 1052196 80,5 233111 17,8 22416 1,7Ochrann 327843 244798 74,7 75459 23,0 7586 2,3Osobitnho urenia 296079 228753 77,3 58453 19,7 8873 3,0Spolu 1931645 1525747 79,0 367023 19,0 38875 2,0

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006

    5.6. Porastov zsoby dreva a prrastky

    Zsoba dreva v lesoch SR sa zvyuje a k 31. 12. 2005 dosiahla 438,9 mil. m3 hrubiny bez kry (hr. b. k.). Priemern zsoba na ha je 229 m3 hr. b. k. Poda shrnnch informcii sa zsoby dreva v lesoch SR trvale zvyuj. V porovnan s rokom 1970 sa celkov zsoby dre-va zvili o 40,8 % a hektrov zsoby o 33,9 %. Na vykazovanom zvyovan zsob dreva sa podiea najm nerovnomern vekov zloenie lesov SR s nadnormlnym plonm za-stpenm zva predrubnch 50 a 90-ronch lesnch porastov (kapitola 5.4) a spres-ovan postupy zisovania zsob dreva (uplatovanie novch rastovch tabuliek).

    Tabuka 5.6 1 Vvoj porastovch zsob dreva

    Ukazovate1970 1980 1990 2000 2004 2005

    Zsoba spolu, ihlinat a listnat (mil. m3 hr. B. k.) (m3 hr. b. k.)Zsoba spolu 313,3 324,0 348,5 410,0 434399585 438905076 ihlinat 169,0 170,0 178,9 199,1 205623357 207354221 listnat 144,3 154,0 169,6 210,9 228776228 231550855Zsoba na ha v m3 171 174 181 215 226 229Zsoba dreva v lesoch vyuitench na produkciu dreva 398638577 403439263 ihlinat 186088080 187925355 listnat 212550497 215513908

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL)

    Obrzok 29 V umelo zaloench lesnch porastoch treba ich priestorov vstavbu zlepova

    systematickou vchovou

  • Zelen sprva 2006

    50

    Tabuka 5.6 2 Zsoba dreva a hektrov zsoba poda vekovch stupov

    UkazovateVekov stupe

    1 2 3 4 5 6 7 8

    Zsoba (tis. m3/%)92 2348 12423 20291 26197 45072 55324 58863

    0,02 0,53 2,83 4,62 5,97 10,27 12,61 13,41Zsoba na ha (m3) 1 14 84 148 197 238 274 308

    9 10 11 12 13 14 15+ Spolu

    Zsoba (tis. m3/%)63688 58895 38659 21951 12396 7922 14784 438905

    14,51 13,42 8,81 5,01 2,82 1,80 3,37 100Zsoba na ha (m3) 340 364 373 356 346 308 305 229

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006

    Pretoe v sasnosti sa na zisovanie zsoby dreva pouva prevane metda rastovch tabuliek, uvdzame v nasledujcich tabukch vvoj zkladnch vstupnch dajov (veku, vkovch bont a zakmenenia) na jej urenie. Z analzy vvoja veku a vkovch bont vidno ich kadoron nrast u vetkch vybranch najviac zastpench drevn. V prpade zakmenenia mono pozorova jeho vyrovnanos, resp. pokles pribline po piaty vekov stupe a postupn zvyovanie v iestom a starch vekovch stupoch. Vvoj uvedench ukazovateov sa najvou mierou podiea na zvyovan zsob dreva v lesoch SR.

    Tabuka 5.6 3 Vvoj priemernho veku vybranch drevn

    RokPriemern vek

    SM JD BO SC DB BK HB JV JS2005 67,6 76,8 63,8 47,7 75,4 71,0 64,1 51,8 52,62004 67,1 76,8 63,4 47,2 74,9 70,8 63,8 51,8 52,42003 66,6 76,3 62,7 46,3 74,4 70,6 63,7 51,7 52,42002 66,4 76,0 61,7 45,7 73,3 70,3 63,3 51,6 52,02001 66,1 76,0 60,8 45,1 72,4 69,8 62,5 51,3 51,42000 66,2 76,1 60,8 44,9 72,1 70,1 62,5 51,7 51,8

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL)

    Vo vvoji celkovho benho prrastku spolu i na ha mono pozorova ich postupn zvy-ovanie, o svis s aktulnym vekovm zloenm lesov a vvojom zsob dreva v lesoch SR (tabuky 5.6 6 a 5.6 7).

    Tabuka 5.6 4 Vvoj priemernch absoltnych vkovch bont vybranch drevn

    RokPriemern absoltna vkov bonita (m)

    SM JD BO SC DB BK HB JV JS2005 29,4 28,3 25,5 26,4 23,6 25,8 23,1 25,9 28,72004 29,2 28,2 25,3 26,1 23,5 25,6 22,9 25,7 28,42003 29,1 28,0 25,4 26,3 23,4 25,5 22,8 25,4 28,32002 29,0 27,9 25,2 26,2 23,4 25,3 22,2 25,2 28,22001 28,8 27,7 25,1 26,0 23,3 25,1 22,1 25,0 28,12000 28,6 27,4 25,0 25,7 23,1 25,0 22,0 24,8 28,01999 28,3 27,1 24,8 25,3 23,1 24,7 21,8 24,4 27,8

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL)

  • 51

    HLAVN PRODUKN INITELE LESOV

    Tabuka 5.6 5 Vvoj zakmenenia poda vekovch stupov

    RokVekov stupe

    1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15+ Spolu2005 0,88 0,89 0,86 0,83 0,81 0,79 0,78 0,77 0,76 0,77 0,77 0,76 0,73 0,71 0,70 0,812004 0,89 0,89 0,86 0,83 0,81 0,79 0,78 0,77 0,76 0,77 0,77 0,76 0,73 0,71 0,70 0,812003 0,89 0,89 0,87 0,83 0,81 0,79 0,77 0,76 0,76 0,76 0,76 0,75 0,72 0,70 0,70 0,802002 0,88 0,89 0,87 0,83 0,81 0,79 0,77 0,76 0,76 0,76 0,76 0,75 0,72 0,70 0,70 0,802001 0,88 0,89 0,87 0,83 0,81 0,79 0,77 0,76 0,76 0,76 0,75 0,74 0,72 0,70 0,69 0,802000 0,88 0,90 0,87 0,83 0,81 0,78 0,77 0,76 0,75 0,76 0,75 0,74 0,71 0,70 0,69 0,801999 0,88 0,90 0,86 0,83 0,81 0,78 0,77 0,76 0,75 0,75 0,74 0,73 0,71 0,70 0,69 0,79

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL)

    Tabuka 5.6 6 Vvoj celkovho benho prrastku

    UkazovateRok

    1980 1993 2000 2004 2005Celkov ben prrastok (tis. m3) 8842 10008 11204 11534 11584Celkov ben prrastok na ha (m3) 4,75 5,19 5,83 6,07 6,10aba dreva (tis. m3) 5864 4185 6218 7268 10190*Podiel aby dreva a CBP (%) 66,3 41,8 55,5 63,0 88,0

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL)*Vka aby v roku 2005 bola ovplyvnen spracovanm dreva z kalamity v novembri 2004

    Tabuka 5.6 7 Celkov ben prrastok poda kategri lesov v roku 2005

    Celkov ben prrastok(CBP) / (rok)

    Kategria lesovHospodrske Ochrann Osobitnho urenia

    spolu(tis. m3)

    na ha(m3)

    spolu(tis. m3)

    na ha(m3)

    spolu(tis. m3)

    na ha(m3)

    2005 8190 6,31 1511 4,92 1883 6,402004* 7982 6,21 1500 4,60 1980 6,422003 7911 6,20 1482 4,87 2059 6,472002 7874 6,15 1449 4,84 2068 6,522001 7724 6,08 1408 4,79 2166 6,53

    Prame: Shrnn informcie o stave lesov SR (SLHP, PIL), 2006*Lesncke informan centrum opravilo daje o CBP poda kategri lesov za rok 2004 v Shrnnch informcich o stave lesov SR (mj 2005)

  • Zelen sprva 2006

    52

  • 53

    MOnITOrInG lesOv

    6. MOnITOrInG lesOv6.1. nrodn inventarizcia a monitoring lesov

    Objektvne a aktulne informcie o stave a vvoji lesa s jednm zo zkladnch pred-pokladov na cieavedom obhospodarovanie a eln celospoloensk vyuvanie le-sov. Poiadavky na mnostvo a podrobnos tchto informci sa s rastcim vznamom le-sov stle viac roziruj. Nrodn inventarizcia a monitoring lesov (NIML) reaguje na tieto poiadavky a vytvra nov systm, ktor bude dlhodobo vo zvolench asovch in-tervaloch poskytova komplexn sbor informci o stave a vvoji vetkch zloiek les-nho ekosystmu SR na celottnej i regionlnej rovniNrodn inventarizcia le-sov je zisovanie a hodnotenie vybranch kvantitatvnych a kvalitatvnych parametrov stavu lesov k zvolenmu a-sovmu okamihu. Vykonva sa vberovm spsobom na doasnch pokusnch plo-chch. Monitoring lesov je pe-riodick opakovanie nrodnej inventarizcie lesov ( 46 z-kona . 326/2005 Z. z. o le-soch).V nadvznosti na rozhodnutie vedenia MP SR . 3473/2004-710 zo da 1. jla 2004 sa v roku 2005 zaala prv as dvojronho cyklu ternneho zberu dajov Nrodnej inven-tarizcie a monitoringu lesov SR. Metodick prpravu a ko-ordinciu NIML poas roka, ako aj kontrolu zberu dajov vykonval LV Zvolen. Zakla-danie pokusnch plch a zber dajov realizovalo 5 trojlen-nch inventarizanch skupn (4 Lesoprojekt Zvolen, 1 EuroForest, s. r. o.) v pravidelnej sieti 4 4 km na vetkch po-zemkoch porastench lesnmi drevinami, t. j. na lesnch pozemkoch i na ostatnch po-zemkoch vrtane ponohospodrskych. V roku 2005 sa inventarizcia vykonala na 776 in-ventarizanch plochch z celkovho potu 1 485.

    Obrzok 30 Nrodn inventarizcia lesov poskytne vek mnostvo objektvnych a aktulnych informci o stave a vvoji lesov

  • Zelen sprva 2006

    54

    Obrzok 31 Umiestnenie inventarizanch plch nrodnej inventarizcie a monitoringu lesov SR

    Na zber dajov v terne sa vyuva popri bench dendrometrickch pomckach naj-novia v sasnosti dostupn technika: navigcia GPS a technolgia Field-Map. Spek-trum zisovanch informci je vemi irok. Tvor ho vye 100 znakov a velin.Z dajov zskanch na inventarizanch plochch sa odvodia vsledn veliiny a spracuj sa do vstupov v truktre a forme dohodnutej s uvatemi informci. Vslednmi velii-nami bud: vmera lesa, produkn charakteristiky (poet stromov, zsoba, sortimenty, vntorn truktra, pestovn a kvalitov stav porastov, obnova lesa), zdravotn stav a po-kodenie lesa, stanovitn a ekologick charakteristiky (pdny, lesn, funkn typ, stupe prirodzenosti, ekologick stabilita, biodiverzita, mtve drevo, potrava pre zver, okraje lesa a i.), ostatn charakteristiky (dka, hustota a stav lesnej dopravenej siete, poetnos a pa-rametre vodnch zdrojov a potokov).Potrebn biometrick a dendrometrick modely i cel algoritmus kancelrskeho spraco-vania dajov a vytvorenia prslunho informanho systmu sa vypracuj v priebehu ro-kov 2005 a 2007.

    6.2. Monitoring zdravotnho stavu lesov

    Monitoring zdravotnho stavu lesov sa v roku 2005 realizoval na 108 trvalch monitoro-vacch plochch (TMP) v sieti 16 16 km (extenzvny monitoring) a na 7 TMP II. rovne (intenzvny monitoring). Obidve rovne monitoringu s sasou eurpskej siete monito-rovacch plch. daje a vsledky z monitoringu sa tak ako po in roky poskytli koordina-nmu centru programu ICP Forests v Hamburgu. Na TMP extenzvneho monitoringu sa vykonala inventarizcia defolicie (stavu stromov). Celkov poet hodnotench stromov bol 4 993. Intenzvny monitoring prebiehal na 7 TMP v priebehu celho roka. Na nich sa

  • 55

    MOnITOrInG lesOv

    vykonala inventarizcia de-folicie, odber a analza vzo-riek listov a ihliia, zisovanie prrastkovch zmien, me-rania depozcie, pdneho roz-toku, meteorologick, kvality ovzduia, ako aj fenologick hodnotenie a hodnotenie po-kodenia oznom.

    Obrzok 32 Na trvalch monitorovacch plochch II. rovne sa vykonva intenzvny monitoring

    V roku 2005 dolo k zlepeniu priemernej defolicie u viny drevn.

    Tabuka 6.2 1 Vvoj priemernej defolicie poda drevn a vybranch rokov s presnosou jej urenia pri spoahlivosti 68 %

    DrevinaPriemern defolicia v % stredn chyba

    1988 1990 1995 2000 2004 2005Smrek 28,4 1,2 28,5 1,2 31,9 1,1 28,2 1,2 26,4 0,7 26,4 0,9Jeda 30,5 3,5 36,8 3,6 31,6 3,0 28,3 2,9 26,8 1,1 25,1 1,1Borovica 44,8 2,8 43,7 2,9 32,8 1,9 22,0 1,3 26,1 1,3 26,6 1,5Smrekovec 19,5 3,9 29,6 4,7 27,6 1,7 20,3 1,5 24,8 1,7 24,6 2,0Ihli. spolu 32,0 1,5 32,8 1,4 32,0 0,9 26,5 1,0 26,3 0,5 26,2 0,7Buk 19,0 1,3 17,2 0,9 20,6 1,1 14,9 0,6 18,6 0,6 17,1 0,6Dub 29,9 2,2 30,6 1,9 30,6 1,2 23,3 0,9 26,5 1,1 25,0 1,1Hrab 13,5 1,2 18,4 1,5 21,8 2,0 14,2 1,1 19,8 1,8 15,8 1,5Jase 23,0 3,5 37,7 5,2 33,4 4,3 22,9 2,5 26,0 2,5 22,3 2,5Javor 35,0 5,6 38,8 5,6 28,0 2,6 16,5 1,5 22,2 2,0 19,9 1,2Agt 37,0 3,5 73,8 7,7 48,4 6,1 39,8 3,7 28,2 5,0 28,0 7,5List. spolu 22,5 1,3 24,7 1,7 25,3 1,2 18,3 0,8 20,9 0,7 19,2 0,6Spolu 26,5 1,1 28,1 1,3 28,1 0,9 21,6 0,8 23,2 0,5 22,3 0,6

    Prame: LV Zvolen

  • Zelen sprva 2006

    56

  • 57

    HOspODrenIe v lesOCH

    7. HOspODrenIe v lesOCH7.1. Genofondareproduknmateril7.1.1. Kontrolalesnhoreproduknhomaterilu

    Vzmyslezkona.217/2004Z.z.olesnomreproduknommateriliLVLesnckasemenrskakontrola(LSK)zabezpeovala:uznvanie a vedenie centrlnej evidencie zdrojov lesnho reproduknhomaterilu(LRM),akoajkontroluichobhospodarovania,vkonttnejodbornejkontrolynasekuprodukcieapouvaniaLRM,skanieakontroluklonovamultiklonlnychvarietlesnchdrevn,vedenie centrlnej evidencie producentov LRM, vrtane registrcie reproduknhomaterilu,bezplatnporadenskinnosvoblastilesnhosemenrstvaaklkarstvapreprodu-centov,vlastnkovauvateovlesa,vrtaneintruktakolennazkladepoiada-viekorgnovSLHaalchsubjektov.

    ttnaodbornkontrolasavroku2005zameralanakvalituaobhospodarovaniezdrojovLRM,dodriavaniezsadhorizontlnehoavertiklnehoprenosureproduknhomate-rilu(122subjektov):produkciureproduknhomaterilulesnchdrevn:zberaspraco-vaniesemena(67subjektov),produkciusadbovhomaterilu(192subjektov).Vykonalasakontrolakvalityosiva(pecializovansemenrskelaboratriumakreditovanvISTA):stanovenieklivosti472oddielov,stanovenieistoty123oddielov,stanovenieivotnosti73oddielov,stanovenieobsahuvody18oddielov,stanoveniedkypredsejbovejprpravy5oddielov,stanovenieklivosti222oddielovvBankesemienlesnchdrevn.alou innosou LSK bola centrlna evidencia semennch zdrojov, driteov osved-eniaoodbornejspsobilostipreprcusLRM,producentovreproduknhomateriluacentrlnaregistrciareproduknhoma-terilu. LSK zorganizovalamedzinrodnseminr Aktulne problmy lesnho se-menrstva a klkarstva 2005 za as-ti135zstupcovpraxe,vskumuattnejsprvy, a tie stretnutie zstupcov 12 ofi-cilnych kontrolnch orgnov lenskchapridruench ttovEMonos