3

RUKOVSPISOVNEJ REI SLOVENSKEJ.

NAPSAL

D S. CZAMBEL.

DRUH VYDANIE.

TURIANSKY SV. MARTIN.NKLADOM KNHTLAIARSKEHO AS. SPOLKU.

1915,

= Vetky prva vyhraden.

po-

lnhtlaiarsky f-asl. spolok v Turianskom Sv. Martino

Predmluva.

Rukov" je pre takch, ktor vedia po slo-vensky hovori a chc vedie psa.

Stredoslovk, ktor vyslovuje dvojhlsky ia, ie,iu, , bez vetkch prprav me vzia Rukov doruky, lebo s v nej pravidl osnovan na strednomnre slovenskom. Ale prslunkom nre a pod-re, v ktorch niet dvojhlsok ia, ie, iu, , alebov ktorch sa vyslovuje dz a c m. psanho a.(dzakovac m. akova !), treba sa nleit pripravi.Oni, ak maj potrebu, chu a vu osvoji si spi-sovn re slovensk, nech predovetkm tavajtak novie knihy alebo asopisy, ktor s sprvnepo slovensky psan. Pre nich sa len potom hodRukov".

V Rukovti" je vetko, o tohto asu trebavedie z pravopisu a z grammatiky spisovnej reislovenskej. Obsah", ktor nasleduje po predmluve,ukazuje, kde o treba hada. Vo veciach, o ktorchnenjde pravy, ani zsadnej, opieraj sa o vlastnpodreie.

Abecedn ukazovate", na str. 303372, uka-zuje, ako sa jednotliv slov pu alebo ohybuj as inmi slovami viau. Kto had v om, nech ne-spa s o Pripomenut", vytlaench na str. 304.

Pvodca.

Obsah.

A) Z nuky o hlskach.

vod : StranaAk litery peme v slovenine .... 1Roztriedenie hlsok 1O samohlskach a dvojhlskach .... 2O spoluhlskach 4

Kde sa pe tt 7Kde sa pe y* 9Kde peme dvojhlsky 14O dlhch a krtkych slabikch 15Kde sa pu mkk , , , T 18

B) Z nuky o tvoren kmeov.

Pozor na predpony ob-, od-, nad-, pod-, pred-,bez-, roz- 23

O prpone komparatvu -i 24Slov, tvoren prponami -sk, -stvo ... 26Rozoznvaj predloky s, z, vz:

A) s, z, vz predlokami , 27B) s, z, vz slovesnmi predponami ... 30Zopakovan pravidl o predp. s, z, vz . . 34

Kmene zvltnej pozornosti hodn .... 36

C) 2 nuky o ohban kmeov.

/. Skloovanie.vod 39

VI

Skloovanie podstatnch mien.

Skloovanie muskch

:

Vzory kr", dvor", sluha 39Poznmky o pdoch 41Z nreia a pravopisu 51

Skloovanie enskch

:

Vzory ryba", ulica", dla", kos" . . 53Poznmky o pdoch 56Z nreia a pravopisu 61

Skloovanie strednch

:

Vzory delo", plece", obilie", jaha" . 64Poznmky o pdoch 66Z nreia a pravopisu 69

Skloovanie cudzch slov 72Spolon poznmky o skloovacch prponch 76

Skloovanie prdavnch mien.Vzory pekn", bo", otcov" 77Poznmky o pdoch 81Z nreia a pravopisu . 82

Skloovanie zmen.

Ja, ty, sa . . 86On, ono, ona 87Mj, tvoj, svoj 89Ten, to, t 90Kto, o 93

Skloovanie sloviek.

Jedon, jedno, jedna 93Dva, dve *.

. . 96slovky 599 97Sto, tisc 98Veobecn pripomenutie p slovkch ... 99

VII

L asovanie.

A) O podobch slovies vbec.Neuritok (infinitv) 99Podstatn meno slovesn 99Priechodnky 99Prastia 101Spsoby 103Osoby 104asy 104Stav 104

B) Prost podoby slovesa.Ohbacie prpony slovesn 105Slovesn kmene:Kme neuritku 108Kme prtomnka . . . 112

Roztriedenie slovies 115

Vzory asovania

:

I. triedy 1. vzor vola-volm" .... 117 2. vzor hraba-hrabem" . . . 119 3. vzor dra-drm" 122 4. vzor kupova-kupujem" . . 123

II. triedy 1. vzor trie-triem" 123 2. vzor rozumie-rozumiem" . . 124 3. vzor horie-horm" .... 125

III. triedy 1. vzor robi-robm" 126 2. vzor pi-pijem" 128

IV. triedy 1. vzor u-ujem" 129 2. vzor min-miniem" .... 129

V. triedy vzor nies-nesiem" 131Dodatky ku vzorom asovacm:

By" 133Jesf 134Vedie" 134Chcie" 135s" 135

vn

C) Opisovan podoby slovesa.

Minul as 137Dvnominul as 137Budci as 138Rozkazovac spsob 138Podmieovac spsob 138Trpn stav slovies 139

D) Z nuky o vzname slov a o ich viazan.vod 142

A) O jednotlivch iastkach rei.O podstatnom mene

:

Zvovanie a zmenovanie 148Zdrazovanie 146Vyhybovanie podstatnm menm slovesnm 146O rode 149Pomnon men 150

O prdavnom mene:Prdavn men vo vzname podstatnch . 151O prisvojovacch prdavnch mench . . llPrdavn men miesto mien podstatnch . 152Prdavn men svoj vznam menia:

I. predranm sloviec pra-, pre-, pri-,na- 154

II. priberanm prpon 155III. stupovanm 156

O zmench:Osobn zmen

:

O osobnch zmench vbec . . . 158O zvratnch seba", sa" osobit . . 159

Prisvojovacie zmen:O prisvojovacch zmench vbec . . 162O zvratnom svoj" osobit .... 163

IX

Ukazovacie zmen

:

Ten, to, t 164Sm, samo, sama 166Sam, sam, sam 166

Vzan zmen 167Neurit zmen 168

O slovkch.slovka jedon zbytonou 168Niekoko", viac", pr" ...... 170Povaha sloviek zkladnch a rozlen-

vacch 170Vyslovvanie zlomkov 173Nahradzovanie sorty", fajty", druhu" . 174

O slovese:O vzname slovies vbec:

Sloves nedokonan a dokonan . . 175177177178178179179179

Sloves podmetn a predmetnSloves s predponou do-, od-Sloves s predponou roz- .Sloves s predponou na- .Sloves s predponou s-, so-Sloves s predponou vy- .Zmenovanie prponou -ka

O vzname jednotlivch podb slovesnch:asy 180Spsoby 181Neuritok (infinitv) 181Priechodnky 182Prastia 184Trpn stav 185

O prslovkch:O prslovkch miesta (hore, dolu, von,

dnu, dontra, zpt, zpiatky, nazad) 186Prslovky veFa", pre" so slovesami 188Veobecn poznmky o prslovkch

miesta 189O prslovkch asu 189

O prslovkch spsobu a miery . . . 189Tvorenie prsloviek z prdavnch mien 190Veobecn poznmky o prslovkch . 192

predlokch:predloke k, ku 192predloke na 198predloke md 197

O predloke od . 197O predloke okolo 197O predloke po 198

predloke pod 190O predlokch s, so 199O predlokch z, zo 19i)O predloke za 199Spolone o predlokch 200

O spojkch:Priraovacie 204Podraovacie 207

citoslovciach 208

B) O jednotlivch pdoch skloovacch.O nominatve 209

vokatve 210O akkuzatve 211O ^enitve . 213O datve 218O lokli 223O inrumentli . . . . , 224

D) Z nuky o vetch a o ich skladan.vod 232

A) O jednotlivch iastkach vety.O podmete 235O prsudku 237

XI

O shode prsudku s podmetom:Prsudkom urit sloveso 239Prsudkom . skloovateFn slovo so sponou 241O shode pri dvojen 243

O prvlastku 244O shode prvlastku s objasovanm menom:

Prvlastky adjektvn 24HPrvlastky predstavkov 247Prvlastky prstavkov 249

O doplnku 251O prslovkovom uren 253Spolone o iastkach vety 254

B) O skladan viet a svet.I. Skladanie viet.

vod 255a) Jednotliv o rozlinch vetch.

Oznamovacie vety 255Rozkazovacie i vyzvacie vety 256Podmieovacie vety 257Opytovacie a odpovedvacie vety. 258

b) Spolone o rozlinch vetchZapieracie vety 260Podmienky jasnej a zretenej vety .... 261Kus vety sa dopaj 264

II. Skladanie svet.vod 264O priraovan samostatnch viet 265O podraovan pobonch viet:

O pobonch vetch vbec 266O pripojovacch slovch 267Podmetn a predmetn vety 267

xn

Prvlastkov vety 268Odvisl vety opytovacie 268Podraden svetie 269

Spolone o skladan svet:Uvodzovacie vety 270Mnoholenn svetie 270Spleten vety 270

C) Oddeovanie vrazov a slov vo vete av svet.

O delidlch 271

O pravopise.

Ako psa cudzie slov 276Kde sa pu veFk litery 279O sluovan slov 288Skracovanie slov 294O rozdeovan slabk 297

O Jubozvuku.O ruen hitu 299Vyhybuj rovnoznejcim slabikm po sebe . 301Zretenos nad fubozvuk 302

Abecedn ukazovate, str. 303372.

Na pokon. Jozef kultty 373

A) Z nuky o hlskach.

vod.

1. . V slovenine peme nasledujce litery:a, , , , b, c, , d, , dz, d, e, , f, g, h, ch,

i, , y, , j, k, 1, F, , m, n, , o, , , p, r, , s, ,t, , u, , v, * 44.

Sloky: ia, ie, iu, ou.Kad hlsku o sebe zretene meme vyslovi,

ale v slove, v spojen s druhou alebo s druhmihlskami, z prin fyziologickch, svoj zvuk astozmenia a do nepoznania. Niekedy hlska cele zmiznepri vslovnosti a niekedy sleje sa s druhou alebos druhmi v nov hlsku. A z toho, e pravch hlsokvyslovenho slova nepoujeme vdy jasne a zre-tene, vykula sa nuka o pravom psan slov, inuka o pravopise.

2. . Aby sme dkladne porozumeli pravopis-nm a mluvnickm pravidlm v tejto Rukovti"obsaenm, nasledovne roztrieujeme hlsky:

Samohlsky:Da asu:Krtke: a, , e, i, y, o, u.Dlh: , , , , , , .

Rukov spis. rei slov.

Da vlivu na predchodiacu spoluhlsku:Tvrd: a, , y, , o, , u, .Mkk: e, i, .Da mluvidla:Tenk: e, , i, .Hrub: a, , o, , u, .

Dvojhlsky :Tvrd: ou, uo (= ). "Mkk: ia, ie, iu.

Spoluhlsky:Da akosti zvuku:

2) Hlska y", " znie ako i, , lene ako taki, z, ktor nem obmkujceho inku na pred-chodiacu spoluhlsku d, t, n, L Kto sa u pravo-pisu, dobre urob, ke poas svojho uenia y ()vyslovuje dsledne ako nemeck alebo maarsk (wiznschen, szzr at.), t. j. mlyn, syn, plyn at. akomliin, siin, pliin; eny boly ako enii bolii a tomupodobne.

3) Krtke e vdy sa poklad v slovenskom pravo-pise za mkk hlsku, a preto sa pred ou spolu-hlsky , t, , nikdy mkeom neobmkuj. Onystvaj sa mkkmi u tm, e mkk e stoj ponich. Tm je reen, e slabiky de, te, ne, le tajsa tak, ako by stlo psan: e, te, ne, e. Pe sade m. e, tela m. tea, nem m. nem, len m. tena t. p.

Poznmka. Vnimene vyslovuje sa e aj tvrdo tam, kdeje etymologicky tvrd, menovite a) v zmene ten a v slovchod neho odvedench: edy, teraz atd., b) kde nastpilo namiesto dlhho e, menovite v skloovan prdavnch : krsnehom. krsneho atd., c) v cudzch slovch : irfea, ermn, Terzia at.

4) Hlska za z' je mkk a tie obmkuje pred-chodiacu spoluhlsku d, t, n, L To jest di, ti, ni, Uta sa, ako by bolo psan: i, ti, i, Pi. Pe sadiv m. iv, sna m. sna, /zikto m. /zikto, Zzam. za at.

Poznmka. Hlska i a vnimene vyslovuje sa i tvrdo,a) v mn. nom. prdavnch mien: hodn, pekm udia atd. ab) v cudzch slovch : grammaZvka, matema/ka, rf/sciplna atd.

5) Kee dvojhlsky ia, ie, iu ponaj sa mk-km z, preto i ony obmkuj predchdzajcu spolu-hlsku d, t, n, L Slabiky dia, die, diu, tia, tie, tiu,nia, nie, niu, lia, lie, liu taj sa tedy, ako by bolo

stoa, z kostoua, bo#a, uavica at. V innom pr-ast min. asu, v mu. rode, pozostal tto vslov-nos v celej strednej slovenine, to jest vyslovujesa: on bou, vravez, psau, robiz/ at., ale spisovnre ke tu psa vdy tvrd /, tedy : on bo/, vrave/,psal, robi/ at.

3) Spoluhlska k, v predloke k, ku, vyslovujesa na mnohch miestach ako g; to je nesprvnavslovnos. Nikdy nep : g Fudu, g ovciam, g ip-novi, gu mne, ale vdy s k: k Fudu, k ovciam,k ipnovi, ku mne at.

4) Gruppa spoluhlsok asto sa vyslovuje ako i s. Spisovn jazyk uva tu vlune stredno-slovensk vslovnos so . Nep tedy: sastn,astn, ebota, edr, eka, ee atp., alevdycky: sastn, tebota, tedr, steka, ete atp.

5) Na konci slov a pred temnmi jasn spolu-hlsky b, d, , dz, d, g, h, v, z, tak znej, akozodpovedav temn p, t, , c, , k, ch, f, s, , a ttopred jasnmi, ako zodpovedav jasn. Prklady : ho-lub znie ako holup, had ako hat, mokra ako mo-kra, vidz ako vie, batoh ako batoch, reaz akoreas, krde ako krde at. In prklady:

pod trvou znie ako: pot trvounad elom nat elomod kuchyne ot kuchynezas akuje zaz akujeza k zeme za k zeme at.

Prav hlsku njde, ke patrinmu slovu dtak formu, aby po pochybnej spoluhlske nasledo-vala samohlska. Bude psa holub, had, mokra.

6batoh, reaz, krde, lebo z ohbania tch slovvidie, e treba napsa takto hlsku. Ohba satoti: holua, harfa, mokradi, bato/?a, reazi, kr-dee. Bude psa: pod trvou, nad elom, od ku-chyne, zas akuje, za ks zeme, lebo sa hovor:podo mnou, nado mnou, odo ma, zase akuje,z kosa at. at.

6) Ke sa dostan k sebe pri tvoren slov takspoluhlsky, ktor obecn mhwa nerada zna vedaseba, zbavuje sa ich nasledovne:

a) Ak s spoluhlsky dos prbuzn, prv pri-podob sa druhej (v slovch : odra, pdesiat, mu-sk, kolossk at. povstane : o/'/'a, pdesiat, mus-sk, kolossk), a e obecn mluva nerada m posebe dve rovnak spoluhlsky, obidve ich smliadiv jednu, tak e v spomenutch slovch ostane: ora,pdesiat, musk, kolosk.

b) Hoc s spoluhlsky nie dos prbuzn dFamluvidla, ale spolu vysloven vyznievaj v jedonsamostatn zvuk, obecn mluva namiesto nich uvatento nov zvuk, na pr. halisk = halick, poho-nicsk =: pohonick, podseka, odsekn = poceka,ocekn; dvadsa, tridsa = dvaca, trica, tvrd,kras = tvrd, krac at.

c) Ke s spoluhlsky nie dos prbuzn damluvidla a vysloven nevyznievaj v jedon samo-statn zvuk, prv spoluhlska premen sa v pr-buzn druhej (boh-sk = boisk), a potom obecnmluva naklad s takou gruppou spoluhlsok daspsobu pod a) oznaenho.

V takchto a podobnch prpadoch pravopiszpravidla zachovva pvodn spoluhlsky, to jest

pe: oda, pdesiat, muisk, kolosk, halisk,pohonisk, podseka, odsekn, dvadsa, tridsa,tvrd, krat at., ale rozvoj pravopisn ustlili niektor odchlky od pravidla.

Kde a kedy treba zachovva pvodn spolu-hlsky a kedy sa dovouje psa da vslovnosti,o tom na prslunch miestach tejto Rukovti po-dvaj sa podrobn pravidl. Podrobn pravidl po-dvaj sa, vdy na prslunch miestach, i o tom,kde treba kls mkk spoluhlsky , f, /?, /', kdepsa samohlsky ', /, dvojhlsky ia, ie, iu, d, oua konene kde treba kls dlh a kde krtke hlsky.

Kde sa pe ".

5. . Psmeno peme jedine po spoluhlskach6, /n, p, v; po inch nikdy. Po spomenutch spolu-hlskach peme v nasledujcich prpadoch:

1. V tchto koreoch alebo od nich odvodenchkmeoch

:

Po m: .^. _ /'

mdli, zmtok (pomten, m-mkk, tenk),mso, pam (pamta, pam-smd, tliv),

najm.

Po p:

p (ptoro),-vve^ op (vzp, nazp),pta (optok), U&. prip (zap, zapt).ps (zpstky),

Po v:

v (vmi), dev,vdn (zvdl), hovdo (hovdz),vzy (poloi na vzy), svt (svtos, posvtn,vzba (zvz, vzenie, u- svti at.),

vzni, odvaova at.), rukov.

2. V slovotvornej prpone -t (= t): rieba,riebu, riebom, riebc, v nom. rieb. Toutoprponou nepravidelne odveden s i rybac, volovc.

3. V slovotvornej prpone -m (= m): sem,plem, vem, ram, brem, psma, tem. Taktoslov vo svojich rozrench kmeoch utrcajhlsku . Psalo sa: semena, semenu (semeno-semena - semenu), plemena, plemenu (plemeno -ple-mena-plemenu) at. (Vi 93. .) Chybne psalo bysa tedy: semnisko m. semenisko; plem'no, ve-m'no, ram'no m. plemeno, vemeno, rameno at.

4. V 3. osobe prtomnho asu ukazovaciehoniektor prponu ia skracuj v , puc m. lp/a,vstp/a, kpia at. lp, vstp, kpa, o je scesprvne, ale odpora sa radej podra dvojhlskuia; v tch prpadoch p tedy: oni lpza, vstp/a,kpia a podobne.

5. V prpone prtomnho priechodnka dvoj-hlska ia (iac) tie sa skracva nsledkom pred-chdzajcej dlhej slabiky v c, na pr. lpc, kpc,vstpc, trpc at. Ale klame radej i v takomtoprpade ia a pme : lp/ac, kpz'ac, vstpz'ac, trp/ac

;

podobne: lp/aci, kpw'aci at.6. V niektorch inch koreoch a kmeoch,

ktor s uveden v Abecednom ukazovateli.

9Poznmka. Nem sa psa v nasledujcich slovch

:

med, vea, teba, seba, prima, krome, spomen; rozprva,skra'pa, krva a pod. ; v stpaj, kropaj a pod. ; v Riman, Detvan,alkovan a pod.

Kde sa pe y".

6. . Hlska y" pe sa po tvrdch spoluhls-kach: b, d, f, g, h, ch, k, l, m, n, p, r, s, t, v, z;naproti tomu po mkkch spoluhlskach: c, c, ,dz, d, J, , , , f, nikdy nepe sa v domcichslovch. Kedy treba napsa y" po tvrdch spolu-hlskach, o tom podvaj sa nasledujce pravidl:

I. Po k, g, h, ch zpravidla pe sa y", na pr.kyjak, kytka, burgya, hyd, hba, chytr, chyaat. Od slov kylav, kylavos rozoznvaj cudzieslovo kila (= ist miera, predtm v itku).

Vnimky: V onomatopoetickch slovch pesa i: chichota sa, kikirka, h, hij, zhknu. alejpe sa i po k, g, h, ch v prponch in, ina, ino,ktormi tvorme prdavn men privlastovacie,ako : matkin chlieb, strigin domec, Zuzkina atka,mladuchina sestra at. Konene i pe sa po k, g,h, ch v nominatve mnonho sla prdavnch mien:vrtk chlapci, boh udia, tich starci at. Samosebou sa rozumie, e prv len dvojhlsok ia, ieani po k, g, h, ch sa nezmen : peme toti

:

okien, giat, a nie okyen, gyat.

II. Po ostatnch tvrdch spoluhlskach pe say" len v poniektorch uritch prpadnostiach, a to

:

V nasledujcich astejch domcich a udomc-nench koreoch a od nich odvedenchkmeoch:

10

Po b

by, bych, aby,bk,bylina,

bystr,byvol,odbydn,kobyla,

by (sein, lnni; a odve-den : bva, obva,bydlo, obyvate, prby-tok, zbva, nazbyt, u-bva, dobva, doby-tok, prvobytn, staro-byl at.),

obyaj.

Po d:

dych (dcha, dychti),dym,dma (nadma, rozd-ma iter. od dm sa),

dya,v prslovkch: kedy,

vtedy, onehdy, v spoj-ke: tedy.

Po /:

lyha (zlyhala puka),lyko,

lys (lysina),ltko,lyica,

blska sa, blya sa.

mlyn,plyk,polynka,slycha (slych, slcha),vplyv (vplva).

Po m

my (nem. wir, mad. mi),myka (zmyk, pomykov),mli sa (mlka, omyl),myslie (mylienka, my-

se, smysel, mysel,priemysel),

mys,my (mydlo, pomyje),mto (mtovnica),mri hmri sa,hmyz,mka sa (mykn sa).

11

Po ppcha (pyn),

12

mot,

13

spytova sa (fragen, kr-dezni)

zpytova (forschen, ku-tatni)

obrknu (od ryk, rya)ry (graben, sni)rm (vo veri)skra (od skry, Ver-

steck, rejthely)trzni (peinigen, gy-

trni)syn (Sohn, fiu)

sypa (schutten, tlteni)syr (Kase, sajt)

sty (satt, jllakott)ty (du, te)vr (meno istch sov)vysok (hoch, magas)vy, zavja (heulen, vo-

ntani)(na)zva

vezni)(pre)zva

geben,adni)

(nennen, ne-

(Spitznamengnyneveket

pitva (seziren, boncolni)

obkrknu (od krik, kria)ri (Arsch, seg)Rm (mesto)skria (Kasten, szekrny)

trizna (Begrbnisfest, ha-lctti tor)

sin (schwarzblau, stt-kk)

sipie (zischen, sziszegni)sir, osirel (verwaiset,elrvult)

sito (Sieb, szita)ti (dir, neked)vr (Wirbel, rvny)visie (hngen, ftiggni)vi (flechten, fonni)

i zva (ghnen, sitani)

Poznmka I. Nem sa psa y" v tchto slovch: ko-ris, h'gota sa, 1/skn sa, pr, pitva, s/pie, br/di sa, ob/da(obdie), os/ka, skria, striga, osob/t (osobitn), podv/'ky,tyri, var/to.

Poznmka II. Ked si v pochybnosti, i v niektoromkmeni alebo v koreni napsa y" alebo i", pozri do Abeced-

-4l 0711 M-T7 .

14

neho ukazovatea. o sa tye hlsky y" v koncovkch, vidNuku o ohban.

Kde peme dvojhlsky.

8. . Dvojhlsky ia, ie, iu zpravidla klad saza dlh , , po mkkch spoluhlskach. Tedyiak m. k, ien m. en, hovdzzzz polievku m. ho-vdzzz polievku at. at. Za spoluhlsky ia, ie, iunikdy sa nesmie psa i, i, hl (poda zpadno-slovenskej vslovnosti). Chybne by bolo: priate,iak, chlieb, chlze'v, Bozz vFu, medvedzz kou atp.

Kmene, v ktorch sa jav ia, ie, iu, njdev Abecednom ukazovateli, a na prpony, v ktorchsa dlh , , rozklad v ia, ie, iu, poukemev Nuke o ohban.

Poznmka. Dvojhlsky ia, ie, iu nesvobodno smieas gruppami ja, je, ju. Pre rozoznanie prvch od druhch trebavedie toto : Dvojhlsky ia, ie, iu nikdy neprichodia na po-iatku slabiky (vid nuku o rozdeovan slabk) alebo slovaa samy o sebe nemu by samostatnou slabikou: pria-tel,pria-zeh, ria-di, za-priah-nui, via-zat, u-mie-ra-nie, vl-ia tma,du- iam, u-iam, ni-iu, pa-nm, po-ko-le-/i/ at. at. Na-proti tomu gruppy ja, je, ju zpravidla stoja na poiatku sla-biky alebo slova a bvaj osobitnmi slabikami aj samy o sebe,na pr. ya-vi, jed-lo, ya-bl-ko, ya-ze-ro, mi-lu-yem, ho-tu-jem, a-lu-jem, bi-j, mi-lu-y, vo-la-y at. Jedine vtedy nestoja gruppyja, je, ju na poiatku slabiky alebo slova, ke je nejak jedno-slabin predpona predloen slovm, nimi sa ponajcim.Prklady: zy'a-vi sa (od ya-vi sa), zja-at (od ya-af), zyar-i(od y'a-rok), uje cha (od ye-cha), syed-noti (od ye-don), zy'a-lo-vie (od y'a-lo-vie), zya-ra-bie (od y'a-ra-bie) at.

IZft 9 * " Dvhlska (" ' v przvukovanch sla-bikch vo) povstva z dlhho d, ktor stredn slo-venina nerada m, znajc ho iba v cudzch slo-vch, ako rdf, grf at. Namiesto kd, vo'l, no' at.p tedy kd, vdl, nd. ^

15

Poznmka. Na Zpade v takchto prpadoch zachovva sadlh (= k

16

Prpona -sk je dlh, o vidie zo slov: dunaj-sk, pohrons/fz/, matersk, slovensk at., ale hneztrat dku, ked sa prid kmeu dlhou slabikouzakonenmu: stolrsky, krajrski/, horrsky, ko-niarsky at. Prpona mno. datvu a loklu je tiedlh, v rybm", rybac/z", ale razom ztrat svojudku, ke sa prid kmeu dlhou slabikou zakon-enmu: vham, vhach, vieram, vierach at. Toto pravidlo odporame pozornosti hlavne zpad-nch Slovkov!

No s i prpady, kde spisovn jazyk, v duchuzpadnho nreia, strp po sebe i viac dlhchslabk v jednom a tom istom slove: a) v podstat-nch, tvorench prponou ie (= z/e), ke s pred-chodiace slabiky kmea dlh, na pr. : prtie, siatie,hriatie, liatie at. (srovn. 102. ) ; b) v mno. gen.(prpona -) enskch a strednch mien mkko za-konench, ke s predchodiace slabiky kmeadlh : bsnz', piesnz', siatz', liatz' at. ; c) v S. osoberan. prtomnho asu ukazovacieho: oni lpza, vstpz'a,kp/a at. (5. , 4. bod); d) v prtomnom prie-chodnku : lpz'ac, kpzac, vstpzac at. (5. , 5. bod) ;

e) v skloovan prdavnch vade tam, kde by pr-davn meno skrtenm skloovacej prpony dostaloformu prslovkovitov (v sing. i pi. nom., akk., vok.).P tedy: krsne, zvltne diea (deti) m. krsne,zvltne diea (deti), aby sa vyhlo vo vete mo-nmu dvojsmyslu. ( 125.)

12. . Stredn slovenina po y netrp dlhho ,preto slov, prijat z nej, v spisovnom jazyku pusa s krtkym a po y takto: vojak, stojak. zabijak,

17

3. os. mn. stoja, stroja at. Ale v umelch slovch,tedy v takch, ktor z udu nepochodia, spisovnjazyk znesie dlh po y, na pr. : vejr, strojr,strojre, lejre at.

13. . Ak prponami -ka, -sk, -stuo alie s.lovtvorme od slov, tvorench prponou -'an (Kltoran,Brezan, Turan, oban, Nitran, Pean, zeman at.),tak toto 'an v duchu strednej sloveniny stva sadlhm, prechodiac v dvojhlsku -ia-, na pr. Kltor-zanka, Breznzanka, tur/ansky, petzansky, obzan-sky, nitrzansky, zemz'ansky, ob/anstvo, zem/anstvoat. DFa toho chyb proti duchu strednej sloveniny,kto pe: Kltoranka, Brezanka, turansk, ob-ansk, peansk at.

14. . V podstatnch mench, tvorench odslovies, ktor ponaj sa predponou pre-, toto prevdy sa predi v prie-, na pr. : pr/eloh, przeber,prz'emer, przenos, przepas, przemysel at. Historickypsa ujalo sa vnimene: preklad, prehad, hocitoto posledn v ivej mluve i teraz ete prichodformou: przehad.

15. . Prpona -in je krtka v takchto a po-dobnch slovch: strigzn, vdovzn, macoch/n dom,a krtkou zostane i v skloovan: strigznho, stri-g/nmu at. Naproti tomu dlh je prpona -in v slo-vch takchto a podobnch : veln, kurz/z. V tomtoprpade asto prechod v ien: velien (velze/zec),kurze/z (kurze/zec) at.

Poznmka. o sa tye ohbacch prpon, vio iastkuC) tejto Rukovti.

Rukov spis. rei slov. 2

18

16. . Vo veobecnosti treba poznamena, enuka o dlhch a krtkych slabikch v slovenineje mlo objasnen. Dlh a krtke samohlsky, dlhsamohlsky a dvojhlsky striedaj sa v tch istchslabikch v nesselnch prpadoch. Vetky taktoa podobn dvojtvary s oprvnen v spisovnomjazyku: szsed - szzsed, zhrada -zhrada, ra'no-rano,z'arkan-arkan, dz/m-dz/m, z's-zs, nzzina-n/ina, po-nz'en-ponzzen, odchz/lka-odchz/lka, Bh-Boh, pol-noc - polnoc, voz - voz, slka - slzzka, zfa - fa,zmzdrie - zmz/drie, zavi - zavi, kmi - kmi,m/ky-m/ky at. at.

Poznmka I. Vmaj si rozdielu medzi slovesami st asta. Infinitv krtko znie v slovese, ktor m v 1. osobe pr-tomnho asu ukazovacieho stanem, tedy : ostanem-osta, pred-stanem-predsta, pristanem-prista atd. ; naproti tomu dlho znieinfinitv, ke m 1. osoba prt. asu ukazovacieho stojm, tedy:stojm-st, postojm-post, odstojm-odst at. Stly be-stndig, lland ; stal geschehen, megtortnt.

Poznmka II. Krtka je kurzvou tlaen hlska v tchtoslovch : tovar, tvaroh, ivot, lono, zajtra, slena (gen. sleny,nie slene/ /J.

Kde sa pu mkk , , , F.

17. . Pred e, /, z', za, ie, tu mkkch , , , ako to u vieme neoznaujeme mkeom.Peme tedy: telo, tehla, div, dva sa, diabol, po-ehnania, diea, niesol, pohodliu, noseniu at. a -tame: telo, tehla, iv, vasa, diabol, poehnania,iea, niesol, pohodiu, noseniu. Inokedy mkk ,, , F vdy oznauj obmkovacm znakom. V obec-nej vslovnosti nie vdy pou uveden mkk spolu-hlsky tam, kde vyaduje ich etymolgia, preto pi-satelia, opierajci sa o vslovu, nevedia kls reen

19

spoluhlsky na pravom mieste. Z tej priny pod-vaj sa pre nich najpotrebnejie pravidl:

Mkk , , , peme v nasledujcich hlav-nejch prpadoch

:

1. V nasledujcich astejie psanch slovch:

alek

20

Poznmka I. Nleit treba rozoznva tto slov:

s mkkm : s tvrdm l:ad (Eis, jg) /ad (Harmnie, sszhang)ahodn (gering, kicsinyes) lahodn (angenehm, kellemes)tak (Schrecken, ijedtsg) /ak (Lack, fnymz)an (Flachs, len) la (Hirschkuh, szarvastehn)avica (linke Hand, Seite, bal /avica (Bank, pad)

kz, oldal)bi (lieben, szeretni) /ubi (wlben, boltozni)pu (spucken, kopni) p/u (schwimmen, szni)roa (Acker, szntfold) ro//a (Rolle, szerep)uho (Kohle, szn) uho/ (Winkel, szeget)

Poznmka II. Podobne rozoznva treba slov tvorenod podstatnho mena myse: dobromysen, zlomysen ahko-mysen at. od dobr myse, zl myse, ahk myse, a tvo-ren od slovesa myslie mu. rodu podstatn men : priemyse/,myse/, zmyse/, smyse/ (a od nich odvoden: myse/n, dvoj-smyse/n at.) od premyslie, umyslie, zamyslie, smyslie,dvoj a smysel.

2. V prpone -te vdy je mkk : ui-te, vodi-te, mui-teF, hosti-te at.

3. V prponch -a (-e), -ova (-ove), -ra(-re), -iza (-ize), ktormi tvoria sa men en-skho rodu, psa treba mkk : staja (staje),knihova (knihove), snemova (snemove), pekra(pekre), drevra (drevre), ustanoviza (ustano-vize), bieliza (bielize), dedoviza (dedovize) at.

4. V prpone -e, ktorou tvorme podstatn menmuskho rodu, sprvne Je mkk : sae, oste,prste at. V takchto posledne uvedench a po-dobnch slovch nepozbudne mkkosti ani v sklo-ovan, p tedy: saa, sau, saom, osta,ostu, ostom, prstea, prsteu, prsteom at.

5. Pri alom tvoren slov kmeov , , , Fpodruje svoju mkkos pred prponami. P tedy:

21

ka, loka, hstka, jablonka, remieka, prstieek,koieka, postieka, nedieka, viedensk, radvansk,bansk, lodnk, ddnik, neden, diany at. Mk-kos utrca a pred prponou -n : radostn, a-lostn, povestn, denn, kamenn, jasenn at.z rados, alos, poves, de, kame, jase.

6. Pri tvoren nedokonanch slovies od doko-nanch kmeov , obmkuje sa:

alej

stre/i strieade/i udiea

rozmys/ie rozmysovapovo/i povoovapodp/i podpaovaho/zi uh/zasklo/zi skl/zaro/zi r/za

V tom prpade , t prechod v dz, c:nahradi nahrdzaodpudi odpdzahodi hdzautrai utrcapodplai podplcaukri ukrca

18. . Pri obmkovan treba ete vedie na-sledovn :

1. V slovch, tvorench prponou -ba, neob-mkujeme pred touto prponou d, t, n. P tedyhudba, sdba, modli/ba, siaba, ha/?ba, ho/zba, e/zba,ale voba, streba.

2. V slovch: hudec, mlatec, hosec, hosti/zec,bara/zec, stre/ec a inch podobne tvorench vylo-

22

vuje sa kurzvou tlaen d, /, n, / mkko, ale ttomkkos prestane v skloovan, ke po nich vy-padne e. Vyslovuj a p tedy : huca, mla/ca, hosca,hostinca, bara/zca, stre/ca, hurfcovi, mlacovi, stre/-covi at.

3. Nesprvne obmkuj sa na konci podstatnmen, tvoren od slovies, ako : de/, vstre/, roz-die/, priemyse/, el, et, poet at., o jasne vy-svit zo slov analogicky tvorench, majcich nakonci d a n: rozchotf, vchod, vho/z, vro/2. Samosebou sa rozumie, e prslun hlska mkkou ne-stane sa ani pri alom tvoren. P tedy : zpa/ka,de/ok, tu/ok, tuma, chy/ka od zpal, del, tul,chyl, ako: odhorfok, hr/zok at. z odhod, hrn.

4. V slove desa a v sloeninch dvadsa, tri-dsa, tyridsa je posledn hlska mkk; naprotitomu tvrd je v sloeninch : pdesia, esdesiat,sedemdesiat, osemdesiat a devdesiat

B) Z nuky o tvoren kmeov.

Pozor na predpony ob-, od-, nad-, pod- at.

19. . Predpony ob-, od-, nad-, pod-, pred-, bez-,roz- pred temnmi spoluhlskami znej ako op-, ot-,nat-, pot-, pret-, bes-, ros-, na pr. okls, o&krja,ako opkls, opkrja; odchodi, odkosi, ako ochodi,okosi; nadpriasf, /2atfchyti, ako natpriasf, nachyti;podpli, podchyti, ako potpM, podchyti; pred-poveda, predkopat, ako predpoveda, pre/kopa;6ezsiln, beztrestn, ako ftessiln, bestrestn; roz-kza, /-ozkrti, ako roskza, roskrti. Koncovspoluhlska reench predpn smliadi sa niekedys nasledujcou spoluhlskou tak, e pou ora m.odat, oiahnu m. otfiahnu, poiahnu m. po-iahnu, poda sa m. podda sa, ale pravopis kezpravidla zachovva pvodn sklad slova. A pravo-pis m pravdu, ke tu chrni etymolgiu slova, lebotm chrni zrove jasnos jeho. Lebo ve je inoa (strom z haluz; z oba!) a oda (haluz sostromu), otiahnut (n na osie) a odtiahnu (s miestana miesto), potiahnu (== ukradn) a podtiahnu(v psme tukou riadok), poda sa (na lavici alej)a podda sa (komu pod moc). Ostatne pisate tuvemi ahko njde pvodn sklad slova, lebo pred-

24

pony ob-, od-, nad-, pod-, pred-, bez-, roz- asto saobjavuj so samohlskou v zslov takto : obo-hnatotfo-hna, nado-hna, podo-hna, predo-hnat, bezo-hadn, rozo-hnaX a je tedy zrejm, ak spoluhlskaje v nich na konci. A pri smliadeniach, ako na pr.v slovesch pocekn, ocekn, je etymolgia tietak zrejm, e kad pozorn pisate uhdne na-psa: poosekn, odsekn; vi 4. .

Poznmka. Predpony ob-, od-, nad-, pod-, pred-, roz-priberaj samohlsku o pred spoluhlskami ako vyslovite-nmi. P tedy: obohna, odohna, nadohna, podohna, predo-hna, rozohna atp., a nie: obehnaf, odehna, nadehna, pode-hna, predehna, rozehna. Sc predlokami, v podobnch pr-padoch tie priberaj o: odo ma, odo dvora, nado mnou,nado dvorom, podo mnou, podo dvermi, predo mnou, predodvermi atp., nep tedy : ode ma, ode dvora, nade mnou,nade dvorom, pde mnou, pde dvermi, prede mnou, prededvermi. Len pred jedn. akk. osobovho zmena - prijmaj e:nade/i, preden, ceze/, pode/ atp. To, o je povedan, plataj o vetkch predlokch, tedy: bezo ma atp.

O prpone komparatvu -i.

20. . V slovch star, pln je -i prponoukomparatvu. Od star, pln je toti komparatv:star, pln. Ale komparatv nie vdy je takto jasn.Jasn spoluhlsky, nakoko nestane sa s nimi viazmena, pred prponou -i znej ako zodpovedavtemn. Poujeme : hru/? m. hru&, sla/j m. slab.Poujeme: tmaz/ m. tmav (i tmavej), si m.siy (i sivej), dra, su, tu/e at. m. dra/z,such, tu/. Ak sa dostane pred prponu -i spolu-hlska d, t, ona sa bez vnimky smliadi s nasledu-jcim v jednu nov spoluhlsku [vi 4. , 5. bodpod b)], tvrd-, mlad-, bohat- at. znej ako:

25

tvrc, mlad, bohac atp. V takchto prpadochpravopis vdy chrni pvodn sklad slova.

Pvodn sklad slova pozn, ke v patrinomslove prponu komparatvu - oddel a pozostatkupatrinho slova d tak formu, ak m ma v po-loiteli. Pred samohlskou oije toti prav hlskaa bude vedie, o m pred prponou -i napsa.Prklady : V poutch slovch : hrup, slap, tma,si, drak, suk, tuk odde -i a domysli si po-loiteF: hrub-, slafr-, tmay-, si^-, dra/z-, suc/z-,tu/z-, a vec stoj jasno, e patrin slov trebapsa takto : hrub, slafr, tmav, siu, dra/z, suc/z,tu/z. V poutch slovch : tvr, mla, bohi a t.podobnch sta vedie, e i na nich mus visieprpona

-i; vediac toto, predstav si pred oi pa-trin prdavn men v poloiteli: tvrd-, mlad-,bohat-, prilo ku kmeom prponu -i a m kom-paratvy tak, ako ich psa treba, t. j. tvrd-,mlad-, bohat-.

Prdavn men, ktor vychodia na -k, -ek,-ok, nakoko tvoria komparatv prponou -i (a nieprponou -ej), odhadzuj reen svoje koncovky a-i prira sa k ich pozostatkom; tak bude z mkk:mk, z hlbok: hlb, zo irok: ir, z alek:al, z hladk, sladk: hlad, slad, z krtky:krat, z zky : u, z vysok : vy at. V sku-tonosti i tu poujeme: hlak, slak m. hladk,slaofk; h\ps m. hlb; krac, us, vys m. kras,u, vy. Prav hlsky hadaj tak, ako je uvyie opsan. Kde si nevie radj% nazri do Abe-cednho ukazovatea.

26

Slov, tvoren prponami -sk, -stvo.

21. . Ke tvorme slov prponami -sk, -stvo(-stvie), zpravidla nezmenen vypeme hlsky kmeai prpony. Na prklad pastier- sky, hora/*- stvo, ze/?z-sk, otim-stvo.

Pvodn hlsky kmea i prpony v psme za-chovvame i vtedy, ke by sa ony bu o sebe, busplynul inakie vyslovovaly. Peme tedy : ba&sk,ba&stvo, rask, rastvo, hoci vyslovujeme babsk,bapstvo, rajosk, rapstvo (vi v 4. -e 5. bod); p-eme : leho-sk, hrochof-sk, prievi/z-sk, priechoc/-sk, hortob-sky at., hoci vyslovujeme: lehock,hrochock, prievick, priechock, hortobcky. [Tame6. bod, b).]

Ale s i niektor odchlky od pravidla. Abysme ich nleit poznali, prehovorme vbec o sy-kavkovch gruppch s, cs, s, ss, s, zs.

I. Slov, ktorch kme vychod pvodne na c,peme etymologicky : hasisk, halisk, levosk,pytacstvo, nosicstvo. Naproti tomu t, v ktorchkmeov c vzniklo z c alebo z k, vdy pemepoda vslovnosti: bystrick, chlapectvo, nemectvo,at. m. bystrieky, chlapecstvo, nemecstvo z kme-ov Bystric-a, chlapec, Nemec a z nleitej prpony;alie prklady: tureck, rztock, zbojnctvo at.m. tureesk, rztoesk, zbojncstvo z kmeov: TureA,Rztoka, zbojn/?.

II. Slov, ktorch kme vychod pvodne na s,pu sa etymologicky, na pr. : rkossk, pajtsstvo,almssky at. z kmeov: Rko, pajt, Alm. Na-proti tomu slov, v ktorch kmeov s vzniklo z s

27

alebo z c/z, zpravidla peme sce tie etymologicky.,ako : sassk, elsassk, mamFasstvo, tissk, mnsky,macosk at. z kmeov : Sas, Elsas, mamas, Tisa,mnch, macocha, ale s vnimkou nasledujcich slov

:

rusk, valask, hajdsky. Tto posledn tri slovvnimene peme da vslovnosti m. russk, va-lask, hajdssky.

Hl. Slov, ktorch kme vychdza pvodnena z, pu sa etymologicky: musk, muistvo, cudzo-lostvo at. z kmeov: mui, cudzoloie. Podobnevypeme pred prponami nielen z, povstal z h,ale i kmeov z. P tedy etymologicky : mtoisk,praisk, motozstvo at. od mtoha, Praha, motoh.Konene p: kazsk, kastvo, peazstvo, fran-czsky, vazstvo.

Poznmka. Ke tvorme slov prponou -sk z nemeckchkmeov, vychodiacich na berg, burg, vypsa treba toto z-slovn g. P tedy: habsbursk, wiirttember^sk, oderbergr-sk at., a nie : habsbursk, wurttembersk, oderbersk. V cu-dzch vlastnch mench kmeov k, g, h, ch vbec nech sanerozliuje pred prponou -sk. P: brucksk, monichsk,siimegsk at.

Rozoznvaj predloky s, z, vz.

A) s, z, vz ako predloky.

22. . I. Predloka s poj sa s troma pdy : ge-nitvom, akkuzatvom a intrumentlom, v kadompde meniac svoj vznam.

1. Predloka s spojen s genitvom oznauje:smer shora nadol a vbec pohyb s povria, nem.herab, herunter, ma. -rl, -rl. V takomto prpadeje predloka s protivou toho, o zna predloka na.

28

Da toho p: vtk sletel so stromu, ke sedel nastrome ; tesr spadol so strechy, ke bol na streche

;

siiel s vrchu, kto bol na vrchu; vzal som n sostola, ktor bol na stole; vzal balk s kasne, kebol na kasni; kvapk so suda vlaha, ktor usadilasa bola na ; sa prste s prsta, ktor bol na prste

;

vstal so zeme, kto stl na zemi; enci id s poa,ke boli na poli ; seno sva sa s lk, ke bolo nalkch ; slka ide s trvy, s trhu, s hostinky, s mo-dlitieb, ke bola na trve, na trhu, na hostinke, namodlitbch; lovek priiel s mlatby, s kosby, soslvnosti, s rb, s poovaky, ke bol na mlatbe,na kosbe, na slvnosti, na rybch, na poovake.

alej : Kto bol na Breznianskom Mte, ides Breznianskeho Mta ; kto bol na Zmoku, ide soZmoku. o sa stalo na Balkne, to podvamev zprve s Balknu. Vbec kladie sa tam pred-loka s, kde zodpoved predloke na. Prklady : naakom stanovisku stojm, s takho posudzujem vec;vec posudzuj s tej strany, na ktorej je vha; okas nej nespustil, ktor na u upieral; i mi s o,poviem tomu, kto mi bol na oiach ; ide s nohy nanohu; so da na de; v noci s piatku na sobotu;s 15. na 16. mja at.

Poznmka. Dla tohoto pravidla a da etymolgie maliby sme psa i tam predloku s m. z, kde ona znamen po-iatok istej doby, ako v tchto prkladoch: s poiatku, s po-ludnia, s rna, s polnoci, s jasene, s jari atd. (Srovn. : na po-iatku, na poludnie, na rno, na polnoc, na jase, na jar.)Ale zo zvltnych prin v takchto prslovkch zachovva saz a pl: z poiatku, z poludnia, z rna, z polnoci, z jasene,z jari atd.

2. Predloka s (so) s akkuzatvom znamen asi(nem. ungefhr, ma. mintegy, krlbeliil.) P : Bolo

29

ns tam s desa, vypil s liter vna, ostal dlen s osemzlatch at. Sem prinle : kto s koho, ten s toho,s toko e nepriiel.

3. Predloka s (so) s intrumentlom oznaujepochop slenosti, hromadnosti, spojitosti, shrnu,nem. mit, ma. -val, -vel. Prklady : otec so synom,matka so slkou prili, vno s vodou dvali, ze-miaky so soou jedli, such s mokrm zhor, jednos druhm pred sa to, utekal i so svojimi vecmi,spokojn je so svojm synom at. Tomuto s (so)opakom vznamu asto zodpoved predloka bez,na pr. : otec so synom, matka so slkou, zemiakyso soou at., nie bez syna, bez slky, bez soli.

23. . II. Predloka z poj sa s genitvom a vy-znamenva

:

1. Pochop vchodu, vyberania, vymhania, v-vodu, nem. aus, ma. -bl, -bl V takomto prpadeznamen opak predloky v. Prklady: ide z domu,kto bol v dome ; zo koly, kto bol v kole ; zo zemevyviera voda, ktor nleala sa v zemi; z riekyvytiahli hada, ktor bol v rieke ; vzal knihu z kasne,ktor bola v kasni; kvapk zo suda, o je v sudeat. Alebo : prepustili ho zo sluby, z radu,vypovedali ho z krajiny, vyhodili ho zo spolo-nosti at.

2. Vydelenie z celku, z potu: on je zo ve-tkch najhodnej, zo dvoch jedon, z ns dvochjedon, dal mi zo svojho majetku at.

3. Pvod veci alebo osoby : tanier z hliny, pohrzo skla, retiazka zo striebra, lovek z vysokho rodu,pochod z Koc, jeho deti pochodia z iech at.

30

4. Spsob, akm sa o deje, alebo pohntku,z ktorej sa o deje : z radosti, zo zvisti, z milosti,z polovice, z phej dobroty, z dobrej vle, zo artu,zo srdca mu je Tto, z rozkazu krovho, z vyejmoci, z naloenia stolinho at.

5. S i niektor sloves, ktor vyaduj geni-tvu s predlokou z. Takto s na pr. tei, radova,smia sa z nieoho ; vini z nieoho. Tak s meno-vite, ktor maj vznam pozbavovac, ako: olpi,oisti, oplie, odra (z koe ; ale svliec kou s lo-veka!), obra, liei, spoveda sa a in.

Rozdiel medzi predlokou s a z je zrejm z tchtoprkladov : prikrvka s vlny (prikrvka, ktorou bolavlna prikryt) a prikrvka z vlny (z vlny roben)

;

ena la s trvy, ke bola na trve, a la z trvy,ke bola v nej.

24. . Hl. Predloka vz rozluitenou zpravidlanezjavuje sa v slovenine.

B) s, z, vz ako slovesn predpony.

25. . I. Predloka s (so) ako predpona sloviesmen vznam slovesa vo dvojakom smere da tohosvojho dvojakho vznamu, ktor m ako rozlui-ten predloka s genitvom a intrumentlom.

Mme tedy sloves s predponou s (so) dvojakhovznamu

:

1. Sloves s predponou s (so), ktor znamenajsmer shora nadol alebo vbec s povria, nem. herab,herunter-. ma. le-. Prklady: sostpil so schodov,kto bol na schodoch, vtk sletel so stromu, spadn,svali sa so strechy, sva s poa. sral vetky

31

jablk so stromu, vea srtila sa, bol sronen(sklesl), soskoi s voza at.

2. Sloves s predponou s (so), ktor znaiapochop shromaovania, sluovania, spojovania, s-hrnu, nem. zusammen-, ma. ssze-, k nim zvamono priloi spolu". Prklady: sobra, sloi,svola, sohna, smiesi, snies, skls, shdza (spolu)

;

usnies, usriec, ushovori, smluvi, shodn sa (spolu)

;

shovra, sna, svadi, srozumie sa s niekm at.

Poznmka. Samo sebou rozumie sa, e slov, ktorpoly od tchto slovies, peme tie s etymologickm s (so)m. poutho v obecnej mluve z (zo): svanie (s poa), sr-anie (jabk so stromu), srcanie (mrov); alej: smluva,shovor, sloh, svada, shoda at.

26. . II. Predloka z (zo) ako predpona sloviesm perfektvovaciu moc ; ou toti stva sa dej slo-vies z nedokonanho dokonanm. Predponu ttovdy p da vslovnosti; kde znie ako z, (zo): pz, zo, kde znie ako s, so: p s, so. Prklady:

hasi zhasi hrz zhrzhubi zhubi lomi zlomirobi zrobi moi zmoihotovi zhotovi mli zmlidokonali zdokonali odpoveda zodpovedaotroi zotroi obecnie zobecnieora zora opakova zopakovauteka zuteka organizova zorgani-sili zosili zova

slabi zoslabi hria zohriaui zi vrie zovriehrbi sa zhrbi sa mrie zomrie

32

horie zhoriehni zhnisinie zosiniebledn zblednsilnie zosilnie

edivie zoediviemodrie zmodriestarie sa zostarie sabelie zbeliedraie zdraie at.

odpoveda zodpoveda at.

27. . Predpona z pred temnmi spoluhlskamitak znie, ako s, preto miesto prvch pme poslednespomenut tvary. Pme tedy:

ernie

33

V prvom prpade zpravidla pe sa etymologicky,v druhom da vslovnosti prve tak, ako predponaz (zo).

1. Zpravidla etymologicky peme predponuvz vade tam, kde ona jasne naznauje pohyb aleboinnos sdola nahor. Da terajieho rozvoja pravo-pisnho predponu vz peme v tchto astejie pri-chodiacich slovesch:

vzbudivzbujnievzbrivzda savzdela savzdychnvzdiali savzduvzhliadnu

niekoho)vzchyti sa

(na

vzchopi savziavzkzavzkypievzkriesivzletie (vzlet)vzmha savzmui savza savzna savznieti

vzniknvzplanvzpriami savzprui savzrs (vzrast)vztivztiahnu ruku

(na niekoho

;

vzah na nie-o).

Poznmka. Predpona vz, oznaujc pohyb aleboinnos sdola nahor, v protive s vynm pravidlom,da vslovnosti pe sa teraz v nasledujcichslovesch

:

zdrha sa m. vzdrha sazdvihnzjaaziskri sazmieni sazopia sazoprie savsta

m.

m.

m.

m.

m.

m.

m.

udvihnvzjaavziskri savzmieni savzopia savzoprie savzsta

Rukov spis. rei slov.

34

skria m. skriaspamta sa m. ^zpamta sasplai m. yzplaispiera sa m. vzpiera saspomna m. t>zpomnaspolieha m. zzpolieha saspracova m. zapracova a v inch.

2. Da vslovnosti peme predponu vz vdycky,ke ou jasno nenaznauje sa pohyb alebo innossdola nahor.

Zopakovan pravidl o predponch s, z, vz.

29. . Pre jasnos a priehadnos zoptvaj adopluj sa pravidl o slovesnch predponch s, z,vz spsobom nasledujcim

:

I. 1) Ak chce oznai smer shora nadol, po-naj sloveso predponou s, tedy : shodil mu klobks hlavy, vtk sletel so stromu at.

2) Ak chce oznai pochop shromaovania,slucovania a spolupatrinosti, ponaj sloveso pred-ponou s, tedy : sloili sa na vno, vtky slietly sadovedna at.

3) Ak chce oznai pohyb alebo innos sdolanahor, ponaj sloveso predponou vz, tedy : vzkriesi,uzbri, vzpriami sa at. Vnimky vi v 28. -e,1., Poznmka.

II. Ak nechce vplva na smysel slovesa, ibajeho dej chce perfektvova, t. j. chce zo slovesanedokonanho sloveso dokonan utvori, tak ponajsloveso da vslovnosti, p : kroti skroti, plni splni, ernie sernie, hasi zhasi, robi zrobi at., vi prklady v 26. a 27. -e.

35

Rozvoj pravopisn ustlil nasledujce vnimkyzpod tohoto pravidla. Pe sa

:

skazi (m. skazi; zkaza),ztrati (m. strati; ztrata),zka (m. ska, prfen, vizsglni),sbli sa (m. ubli sa),sozna nieo (m. pozna nieo),shovie (m. zhovie; shovievav),sutova sa,smeri (m. zmeri; smer, smerova),smilovanie,smyslie (m. zmyslie; smysel, sma),sveri komu o,svodi (m. zvodi; svodca, svdza),sriadi (m. zriadi).

DFa vslovnosti poname perfektvovacie slo-ves i vtedy, keby sa hlskoslovn zmenen dvojakovyslovovaly, nakoko tm nepovstva dvqjsmysel.P tedy : zosinie, zoedivie, zoalie, zopiera sa,zotmi sa a zrove i : ssinie, sedivie, salie,spiera sa, stmi sa at.

III. Niektor rovnako vyslovovan slov jedinepravopisom rozliuj svoj vznam. Takto s

:

zbeh (Flchtling, szke- sbeh (Zusammenlauf,vny) sszefuts),

zbja (rauben, rabolni) sbja (zusammenschla-gen, sszetni),

zna (krivdy, trky) sna (sa s niekm; nieodohromady alebo shoranadol),

zreza (seku, dej doko- sreza (prtik so stromu,nan) otlak s nohy),

zriec sa (nieoho) sriec sa (s niekm o nie-o),

3*

36

zpytova (forschen, ku- spytova sa (fragen, kr-tatni) dezni),

zprva (Nachricht, jele- sprva (Verwaltung, igaz-ts) gats),

zi (verengen, megsz- si (plagen, gytrni),kiteni)

vzrasta (ito vzrast, clo- srasta(ranasrast, strom-vek yzrast) ky spolu srstly),

vztiahnu (ruku na koho) stiahnu (opasok),vzpnat sa (k sa uzpna) spna sa (spna sa, aby

bola tenk).

Poznmka. Vznamom liia sa i sloves : uzchodi-uzs(slnko, ito vzchod, vzde) a schodi-ss sa (spolu), a tohtonemali by sme s o spa aspo v knihch literrne cen-nch. Odajme sa psa v prvom prpade dFa vslovnosti

:

schodi, zs, ito schod, zde.

Kmene zvltnej pozornosti hodn.

30. . esk zklady slovenskho pravopisu aiastone i naa vslovnos zaprinily, e sa nie-ktor kmene bez prestania nemiestnou formou javiav prijatom spisovnom jazyku. Dvaj pozor na toto

:

1) Zkladn slovky sa pu etymologicky takto

:

jedonsf, dvans, trinsf at., a nie jedonc, dvanc,trinc, ani nie: jedonc, dvanc, trinc at. Pesa alej : dvadsa, tridsa, tyridsa, pdesiat, es-desiat, devdesiat, a nie: dvaca, trica, tyrica,pdesiat, esdesiat, devdesiat, ani nie dvadca,tridca, tyridca, desia/ v slovkch od pdesiatdo devdesiat je tvrdo zakonen, nep tedy: p-desiat atp.

2) U prdavnch dvaj prednos slovm, ktors tvoren prponou -ten, proti tm, ktor s tvo-ren nemotornou prponou -tedln, -tedeln. P

37

tedy : viditen, nepremoiten, zreten atp., a nie

:

viditedln, nepremoitedln, zretedln, ani nie: vi-ditedeln, nepremoitedeln, zretedeln.

3) P:

azda (m. aida)6ez (m. brez)bozk, bozka (m. bosk, boska, bos'ka)cnos (m. cnos)alek (m. deak)krk (m. grg)mestsk (m. mesk)modliba (m. modliba)nvtevenka (m. navtz'venka)odvtedy (m. odkedy)panensk (m. pa/?/zensk)pomsta (m. pomstya)ponevc (m. ponevtfz)pota (m. pocta)pretfsa (m. preca, prerfca)prez (m. pre)sc/zova (= poprata; m. skova)s/tvie sa, skvel (m. s/kvie sa, skvel)skvostn (m. s/kvostn)speai (m. speaim)astze (m. testza)tde, tda, tdom at. (m. trfe, tda,tdom)

uzl/te (m. uelzste)umiesi (m. umieszVzi)vcsmi (m. vsmi, vcmi)vezmem, vezme at. (m. vez/zem, vez/ze at.)vzcny (m. vzcny)zkonn (ale: zko/zit!)zamestna (m. zamestna)zvcsa (m. zvsa, zvca)zzjlte (m. yzlte, zlte)elezo (m. elezo)

38

ln (m. l/m)zmri (m. dimri).

4) Rozoznvaj : vies (fuhren, vezetni), o po-chod od vodm, a viez (fahren, kocsizni), o po-chod od vozm.

5) Nep esk formy : odpustenie, krstenie,zksrenos, zksen, ztracen, zarmcen, osvzcen,unesen atp., ale p nask : odpustenie, krstenie(= krst), zksenos, zksen, ztraten, zarmten,osv/eten, unesen.

6) Zachovvaj va-, ve- v sloeninch: vade,ysetko, vakovak, yselijak, ysepleta, yseten at.

7) V slovesch vdy p : milova, kupova, u-tova, kovai, varoya, maova, darova, ukriova,obaova at., a nep da nesprvnej vslovnosti:milwua, kupi>a, utuua atp.

8) Slov, tvoren prponou -ok, ako: parobok,ostarok, podolok, utorok, pondelok, tvrtok, poia-tok, sviatok atp., nep zpadno-slovenskou prponou-ek. Nep tedy : parobek, ostarek, podolek, uterek,pondelek, tvrtek, poiatek, sviatek atp. zka hlskadopa sa len po mkkch spoluhlskach takto:chlapek, mottek, metek, potek, muek, ko-utek atp.

C) Z nuky o ohban kmeov.

I. Skloovanie.

vod.31. . V slovenskej rei jest sedem pdov, a to:1. Nominatv, pre otzku: Kto? o?2. Vokatv, pre oslovenie, na pr. : lovee, synu!3. Akkuzatv, pre otzku: Koho? o?4. Genitv, pre otzku: Koho je? oho je?

Cie je?5. Datv, pre otzku: Komu? omu?6. Lokl, pre otzku: V kom? V om? Kde?7. Intrumentl, pre otzku : Km ? m ? Kade ?32. . Pri skloovan hadme na rod a na za-

konenie slova.

Skloovanie podstatnch mien.Skloovanie muskch.

33. . Vzor kr".Jednotn slo : Mnon slo

:

Nom. kr krl-i (-ia, -ovia)Vok. kr-u (-e) krl-i (-ia, -ovia)Akk. kr-a kr-ov

40

Gen.

41

1) vetky neivotn, spoluhlskou zakonenmen, ako: dub, me, roh, stp, n, batoh at.;

2) vetky pomnon muskho rodu, ako : hody,odpustky, paesy, pohrabky, paberky, klady, v-palky, drobky, mravy, poapky, nesndky, ary (odari), kre, noe (na kapustu), ervence atp., ktorod podobne] formy slov enskho rodu rozozntak, ke si domysl neuvan jednotn formu odpatrinho pomnonho mena. Prklad : Od slov

:

hody, odpustky, paesy, pohrabky, paberky, kre,noe at. domysli si Jednotn slo, a m slovmuskho rodu: hod, odpustok, paes, pohrabok,paberok, kr, n, a vie, e tto slov patriapod skloovanie muskch; srov. o enskch me-nch podobnej formy v 3. bode 67. -u.

38. . Poda sluha" sklouj sa vetky musk,ktor vychodia na -a, tedy: druba, sudca, vodca,zradca, ochranca at.

Poznmky o pdoch.

39. . O jednt, vokatve : Slov spoluhlskou za-konen prijmaj dvojak prpony, bu -u, bu -e.Vina slov, menovite vetky mkko zakonen,zpomedzi tvrdo zakonench t, ktor vychodia nahrdeln k, g, h, ch, podobne na r, d, t, zpravidlaprijmaj -u : muu, vtku, potku, valachu, vrahu,brat, pastieru, hadu. Zpomedzi tch, ktor vy-chodia na hrdeln, maj slov Boh, lovek vni-mene vokatvy s -e s rozlienm takto : Boe, lo-vee. Slovo sy/z m synu. Prponu e prijmaj zvltevychodiace na -ec: vrabec vrabce, chlapec

42

chlape, otec ote. Slovo pn m pane. Pri tch,ktor vychodia na -o, -a (uro, dedo, sluha, sudcaat.), za vokatv uva sa nominatv. Stredn slo-venina, s vnimkou mlo slov : Boe, lovee, ote,chlape, brat, synku, pane, Hospodine, vbec za-nedbva vokatv a uva za nominatv. Vrav sapri osloven : pn advokt ! pn inpektor ! pnstolr! pouj, horr! neute, pes! at., a toto upo-trebenie nominatvu za vokatv dovouje sa i v spi-sovnom jazyku. Ak slovo pn stoj o samote, v reii v psme uva sa len vokatv, t. j. Pane ! pane

!

Vokatvy: Jei/ Kriste", krl/ a pane mj*s esk, ktor dostaly sa eskm vlivom a hlavnekostolom do pospolitosti slovenskej. Slovensky znej:Jeiw, Krista, krw.

40. . O jednt, genitive: Pri vzore dvor" sdve prpony, staria -a a novia -u. Stariu -a za-choval slov, ktor sa konia mkkou spoluhlskou,ako: me-a, mesiac-a, kraj-a, hj-a, roj-a, ko-a,no-a, k-a, hrebe-a, kepe-a at. (Vnimka

:

mo-u !), vychodiace na -ec, ktor svoje pohybliv eodhadzuj : kopc-a, klepc-a, ruenc-a at., alejvetky tvoren prponami -k, -ik: sahk-a, park-a,nok-a. pytlk-a, vrchnk-a, borovniak-a, chodnk-a,dennk-a at., ako vbec i najvia iastka vycho-diacich na hrdeln spoluhlsku (g, h, ch, k) dvoj-alebo viacslabinch slov : krah-a, popruh-a, ko-uch-a, kreptch-a, okruch-a (chleba), meruch-a,jazyk-a, klobk-a at.

41. . Noviu prponu -u pochopov slov ucele pre seba zaujaly. Skloujeme toti bez kol-

43

sania : shonu, pohonu, pochodu, rozchodu, chmatu,rozpotu, podpisu, npisu, zemepisu, iau, plau,ivlu, priemyslu, obzoru (ale psal do ,Obzora"\lebo tu slovo prestalo by pochopovm), charakteru(ale nectm si takho charaktera, ako je on", lebotu slovo prestalo by pochopovm) at. Zpomedzislov vecnch osvojily si prponu -u zvlte jedno-slabin na

.g, h, ch, k: glg-u, trg-u, sneh-u, lh-u,prach-u, vrch-u, hrach-u, mak-u, brok-u, roh-u at.Rady ju prijmaj i jednoslabin na -m, -d: chrm-u,dom-u, strom-u, rum-u, krm-u, hrad-u, med-u, ad-u,vred-u at.

42. . Uritho pravidla nemono poda o tom,kedy prijmaj vecn slov -a, a kedy -u. Vvojtoti ete trv, o vidie z toho, e mnostvo slovuva sa i so starou ete i s novou prponou. Pou:s bok-a i s bok-u, od rok-a i od rok-u, od pondelk-ai od pondelk-u, od utork-a i od utork-u at., a pretoje dovolen, aby v nespomenutch tu a v neuve-dench v Abecednom ukazovateli prpadoch kadsklooval tak, ako sa v jeho nre sklouje.

43. . Ku vzoru sluha" sa pripomna, e mpre genitv iba jednu prponu, a to -u, tto dost-vaj nielen slov, ktor maj v nominatve tvrdspoluhlsku pred -a, ale i t, ktor maj v nomi-natve mkk spoluhlsku pred -a. Sklouj tedynielen od sluhu, od Chalpku som priiel, ale itakto: od sudcu, od ochrancu som to poul at.Genitvy : od ochranca som poul atp. predpokladajnominatv: ochranec. Miestami v obecnej mluvepou genitvy s -u i od takchto : od dedu, od

44

Misu popri genitvoch: od deda, od Mia, ale pre-van vina slov, vychodiacich na -o, ako strko,ujco, svko, Jano, Janko, Duro, Durko neznes pr-pony -u, o jasne sved, e tto slov svojou po-vahou vetky patria pod vzor kr".

44. . O jednt, datve: Prpony s dve, dlhia-ovi a kratia -u.

Prponu -ovi z pravidla dostvaj ivotn menbez ohadu na to, i s osobn alebo neosobn(zvieracie), tedy: krovi, muovi, sluhovi, kom-rovi, sviniarovi, ochrancovi, levovi, medveovi, ha-dovi at. Vnimky: Boh a duch maj vdy -u:Bohu, duchzz; lovek, ert a pn popri lovekom/,ertovi, pnovi aj loveku, erti? a pnu. Datvylovekovi" a loveku", ertu" a ertovi" sa za-mieaj ; naproti tomu pnu sa uva len tam, kdeako prvlastok stoj : pnu Tureckmu som povedal,pnu Medveckmu som podal at. Ak o sebe stoj,m datv na -ovi. Daj vna tomu pnovi, neha doo tomu pnovi at.

Prponu -u dostvaj len neivotn men, tedy

:

stromu, buku, rozmarnu, meu, tu, bodliaku at.,a nikdy nie : stromov, bukovi, rozmarnovi, meovi,tovi, bodliakovi at., ako to kde-tu pou v z-padnom nre.

45. . O jednotnom lokli: Prpona -ovi patrzpravidla ivotnm : o majstrovi, o sluhovi, o kr-ovi, o muovi, o levovi, o medveovi, o hadoviat. Vnimky : Boh a duch m v lokli : o Bohu,o duch/i. Slov lovek", ert" maj popri lo-vekovi", ertovi" i loveku", ertu". Pn", ke

45

je o sebe, m pnovi"", ale ke je prvlastkomvlastnho mena, m v lokli -u : o pnu Ruikov,o pnu Skalickom.

46. . Prponu -e dostvaj tvrdo zakonenneivotn men. Menovite vychodiace na retn 6,p, m, v, f: na srube, na hrbe, pri krbe, na stpe,

na snope, na nsype, v pokrme, na rozume, prikrme, v chlieve, v pomykove, vo vFove, po rfe,na rfe at., alej ktor vychodia na zubn d,t, n : na hrade, v rade, o smde, pri prte, o roz-pote, po vmlate, po zkone, na zhone, na skoneat., podobne ktor vychodia na sykavky s, z:v ovse, pri potrase, pri klase, po hlase, na voze,na povraze, po mraze, na motze at., iastka vy-chodiacich na /, r: na dvore, v tbore, pri stole,v kostole, v uzle at. oproti takmto: v chotri,v iatri, v koiari, na tanieri, v kalendri, v alri,na papieri at.

Prponu -u ber hrdelnicou g, h, ch, k zakon-en: v grgu, na gangu, v rohu, pri pluhu, navrchu, v mechu, na spodku, v poriadku at.

47. . Prpona -z nle slovm, ktor na mkkspoluhlsku vychodia: v moci, na koi, na pni, nakepeni, v koi, na salai, na klinci, na konci, v hji,v raji, na topoli, v sopli at. a niektorm na /, r(vi vyie): v intrumentli, na papieri at.

48. . I ivotn men mu dosta spomenutv 46. a 47. -e krtke prpony loklov (-e, -u, -z),menovite osobn vtedy, ke utratia charakter osob-nosti, na pr. v nazvan sviatkov po svtch: o sv.

46

Jane, po Michale, o Petre Pavle, o Ondrej/, azvieracie vtedy, ke stan sa akoby nstrojom, napr. iel na konz, na somr/. Vlk m popri loklina -ovi aj lokl na -u: o vlkovi, o viku.

49. . O mnonom nominatve: Pri tvoren mno-nho nominatvu hadme na to, i je patrin slovoivotn alebo neivotn meno.

I. ivotn men prijmaj:50. . Prponu -/, ktor sa konia:na k, ch (priom sa toto k, ch zmen v c, s):

Turci, vojaci, robotnci, vlci, esi, mnsi, valasi at.;na s, z, s, : Rusi, Prusi, mamasi, vazi, Fran-

czi, kaz/ (popri kaz/a), niktoi, loptoi, koldoi,hladoi, mu/ (popri mu/a) at.;

na j: uhaji, zlodeji, rataji at.;na d, t, n, I, r: hadi, ssedi, idi, honvdi, mag-

nti, kandidti, huncti; zpomedzi na -a vetkyvychodiace na -ist : kancellisti, gymnazisti, norma-listi, huslisti at., alej : pni, barani, oplani, satani,arkani, pestni, atli, orli, kozli, sokoli at, ; namkk , , , : medvedi, harnadi, hosti, strigni,jeleni, srni, krli at. ; Maari, direktori, inpek-tori, faktori, rychtri, professori a vetky na -r:stolri, kamenri, notri at.

Poznamena slu, e niektor zpomedzi tch,ktor sa konia na d, t, n, l (, t, , ), popri -/priberaj aj -ia: ssed/'-ssed/a, id /-id/a, un/-un/a,host/-host/a at., a niektor, v malom pote, vlune-ia: zat/a, brat/a.

Na retn b, p, m, v, f: holubi, drbi, jastrab,capi, kopovi, grfi;

47

vetky na -ec: chlapci, kosci, mlatci at. (V-nimka: otec-otcoy/a.)

51. . Prponu -ia, ktor vychodia:na -'an: Moravania, meania, pohania, kre-

sania, Angliania at.;na -ic: rodiia, pohoniia, vodiia, kriia;na -te: priatelia, uitelia, spasitelia at.;niektor in, ktor, ako vnimky, inde boly

spomenut: zatia, bratia, unia, susedia, muia,idia at.

52. . Prponu -ovia, ktor vychodia na samo-hlsku (bu na -o, bu na -a) : sluhovia, sudcovia,obrancovia, dedovia, strkovia, s vnimkou konia-cich sa na -ist, ktor radej maj mno. nom. na -/,vi vyie 50. . Okrem toho prponu -ovia dost-vaj, popri kratej prpone na -z, tto: pnovia,strcovia, kmotrovia, svatovia, vagrovia, tesovia.Syn" m len synovia", duch duchovia. iria formapnovia uva sa len v osloven. Vychodiace nah spisovn slov dostvaj tie -ovia : vrahovia,koeluhovia, bohovia. iv jazyk, nakoko v omjest tak zakonench slov, sklouje da neivotnch.Vo Zvolenskej pou: to sa len takie zbehe, motohe,z oho vidie, e ich nechc pred -i rozliova. Sklouji takto slov s -ovia : zbehovia, motohovia atp.

53. . II. Neivotn men prijmaj poda toho,na ak spoluhlsku sa konia, bu

-y, bu -e.54. . Prponu -y dostvaj zpravidla vetky

tvrdo zakonen, menovite:

48

vetky vychodiace na hrdeln spoluhlsky g, h,ch, k: grgy (m. krky), gangy, rohy, pluhy, mechy,vrchy, spodky, poriadky at.

;

vetky vychodiace na retn spoluhlsky b, p,m, v, f: sruby, hrby, krby, stpy, snopy, nsypy,pokrmy, rozumy, krmy, chlievy, vlovy, rfy, rfyat;

vetky vychodiace na zubn spoluhlsky d, t,n: hrady, vody, npady, prty, rozpoty, vmlaty,zkony, zhony, mlyny at.;

temer vetky vychodiace na spoluhlsky sykavs, z: ovsy, potrasy, klasy, hlasy, vozy, povrazy,mrazy, motzy, at. ; ale : peniaze.

iastka vychodiacich na /, /: stoly, kostoly,uzly, dvory, tbory, hory at. oproti takmto:iatre, koiare, taniere, kalendre, alre, papiere,chotre atp.

55. . Prponu -e dostvaj z pravidla vetkymkko zakonen : mee, kope, ke, pne, rane,sople, kpele, rkoe at. at., a zpomedzi tvrdozakonench t vnimkov, ktor vychodia na I, ra o ktorch je re v predchodiacom odstavci.

56. . Poznamena treba, e zvieracie men ne-rady prijmaj prponu ivotnch, hoc ju niektori maj v skutonosti, ako na pr. vtci, vlci, bujaci,baranci, medvedi at.; ony rady prijmaj prponyneivotnch, a to, podl svojho zakonenia, bu //,bu e. Tvrdo zakonen: vlky, bujaky, orly, ja-straby, voly, mamuty at. Vychodiace na r, /, vivklad povy o neivotnch, vnimene maj

:

somre, komre, dromedre, kere at. Mkko za-

49

konen maj vetky -e: kone, medvede, rohe,barance at. at.

Poznmka. Slovo lovek" nem mnonho sla; uvasa za nidia" ; vi toto v Abecednom ukazovateli. yS

57. . O mnonom vok. sa pripomna, e je prikadom slove vetkm inom tak, ako mno. no-minatv.

58. . O mno. akk. ivotn osobn dostvajvlune prponu -ov: videl som chlapov, muov,chlapcov, zbojnkov. Podobne i ivotn neosobn(zvieracie men), nakoFko svoj charakter zosobneniazachovvaj, tedy: videl som vlkov, orlov, med-veov, jeov at. Naproti tomu neivotn dost-vaj poda svojho zakonenia prponu -y alebo -e,o sa stva cele tak, ako v mno. nominatve. Videlsom : stromy, duby, domy ; mee, noe, koe at.

Zvieracie men, nezosobnen, dostvaj prpony-y, -e, cele tak, ako v mno. nominatve. Videl som

:

orly, vlky, voly, barany, levy; kone, rohe, med-vede, hluchne at.

59. . O mno. gen. treba spomen, e vedagenitvov : hosom, kooi\ peniazom, poahujcich savdy na viac vydelench hosov, koov, peniazov,v itku s genitvy : hostz, koni, peazz', ktor hro-madnos vyznamenvaj.

60. . O mnonom intrumentli. Prpony sdvojak. Dlhie a obyajnejie na -ami, -mi; kratie,takreeno na vymieran: -y a -i. Krtke prponynech sa uvaj len s prvlastkom zmenovm alebo

Rukovt spis. rei slov. 4

50

adjektvnym takto : s tmi mui, s vernmi psy,s peknmi kozly, s naimi kohty atp. Zpomedzitvrdo zakonench osobnch t, ktor vychodia nahrdeln spoluhlsku k, ch, prijmaj -i (m.

-y), pr-

slune zmkujc patrin hrdelnicu, tedy : s naimiiacz, s tmi zbojncz, s naimi paholcz, s vystroje-nmi hajds/, s valasz, s nbonmi mnsi at., atto formy spisovn jazyk pripa. Ktor vychodiana -a, -o, prijmaj len dlhiu prponu -ami. Neptedy: so sude/, so sluhz/, ale: so sudcami, so slu-hami. Samo sebou sa rozumie, e s aj intrumen-tle na -z prpustn v takch slovch, ktor vedaforiem na -ca maj i formy s -ec, na pr. so za-stane/, s ochrane/, s dobrodincz atp. od nominatvov

:

zastanec, ochranec, dobrodinec. Prpona -a/?zz prislovch vychodiacich na -a, -o nesmie sa krtiv -mi. Nep tedy : so sluh/zzz, ale vdy : so sluhami.

61. . O pdoch sborne vyzdvihn treba toto:Slov, ktor maj vo svojej poslednej slabike tak-reen pohybliv samohlsku (e alebo o), vyhadzujtto vo vetkch pdoch, tedy: chlapca, chlapcovi,chlapcom at. od chlapec; klepca, klepcu, klepcomat. od klepec; otca, otcovi, otcom at. od otec;dudka, dudku, dudkom at. od dudok; kovrnka,kovrnku, kovrnkom at. od kovrnok; kotla,kotlu, kotlom at. od kotol ; oha, ohu, ohom at.od ohe at. Kedy sa to stva, na to niet zkonov,kad sa dr ivho jazyka, a kde iv jazyk ajednotlivch podre stredno-slovenskch dopaformu dvojak, toti i bez pohyblivej samohlskyi s ou, tam s obidve formy dovolen, a pokia

51

asom niektor stredno-slovensk podreie, svojouvou vnosou nad ostatnmi podreiami, ne-nadobudne vrchu. Priezvisk treba skloova tak,ako ich rodina sama sklouje. Treba psa: Bie-leka", Bielekovi" at., ke patrin meno v rodinetak sklouj, a Bielka", Bielkovi", ke patrinmeno v rodine takto sklouj.

Z nreia a pravopisu.

62. . 1. Na prpony mnonho nominatvu -ia,-ovia treba da zvlte pozor. Nesmieme psa na-miesto nich : -i, -ovi, alebo -ov. Nep tedy

:

brat/, priateha, rodi/, zaovia, duchovia, gazdovia,ani nep : zaoye, ducho, gazdov atp.

2. Prponou mnonho genitvu je -ov : bol somu kroy, pnov, videl chlapcom, muoy, levoi> at.Kee sa tto prpona v rozlinch krajoch sloven-skch rozlinm spsobom vyslovuje, ba miestamii druhou prponou (-och) nahradzuje, preto zvltnypozor dvaj na u.

Stredn Slovk m dba, aby psal : Dostal somto : od pnou, od idov, od chlapcom, od muov, odlevov, od sluhom, od sudcom, od krot> at. at., anie dostal som to : od pnou, od Zido, od chlapcoz,od muoiz, od levoi, od sluhou, od sudcow, odkroz atp.

Zpadn Slovk nech nepe:. Dostal som to:od pnov, TAdv, chlapcom, mudu, levov, sluhdy,sudcdy, krFoy atp.

Severn Slovk nech nepe : Dostal som to : odpnov, Zidov, chlapcuotf, muov, levov, sluhuoy,

4*

52

sudco, krYov, ani nie : od pnvov, od TAdvov,chlapcyou, muzvov, sluhvov, sudcvov, krvov atp.

Vchodn Slovk nech nepe: Dostal som to:od pnuv, Ziduv, chlapcuu, muzuv, \evuv, kluv,ani nie: od pnoch, idoch, chlapcoch, muoch,\evoch, kroch atp.

3. Prpony intrumentlu -mi, -y a - s vdykrtke, nep tedy ani dubmi', ani s naimi mlyn/,ani s naimi paholcz'.

4. y" pe sa namiesto vyslovovanho v kratej prpone mno. intrumentlu po tvrdch

spoluhlskach b, d, f, l, m, n, p, r, s, t, v, z, na pr.s tmi Svb/y, ovad/y, paragrafy, kotl/y, pokrm/y, po-han/, stp/y, kartr/y, mamasz/, kvet/y, vlovy, vozyat. popri intrumentloch so irou prponou : s tmivb/m, ovadm/, paragraf/7?/, kotla//?/, pokrmami,pohan/??/, stp//?/, kartr//?/, mamas//?/, kvet//?/, v-ov/7?/, vozmi. Slov zakonen hrdelnicou ch, k,priberajc kratiu prponu intrumentlov, odchylneod etiny prijmaj mkk prponu -/, mkiachrdelnicu, tedy: s hajds/, s mns/, s kozc/, s ta-kmi politic? at. popri intrumentloch so irouprponou : s hajdch/7?/, s mnch//?/, s kozk//?/, s ta-kmi politik/7?/;

v mn. nora., vok. a akk. neivotnch a neosob-nch zvieracch mien tvrdo zakonench ; stly tam

:

strom/y, domy, plot/y, had/y, jastrab// at., ako je tovyloen v -och 5358.

53

Skloovanie enskch.

63. .

54

66. .

55

opica, mihalnica, dua, kusa, kaa, faa, hrob/'a,drumb/'a, papia, chv/'a, kofa, rohoia, mreia, strfa,hrdza, mhdza, medza, hrdza, mik/a, staj/za, ja-sk/m, stud/a, Kaloca, hra, papuca, vlaca at.

;

2. vetky ensk men na -a, ktor maj predtmto -a mkk samohlsku, ako: Slv/a, bibl/a,Anglz'a, burgund/a, al/a, pivon/a at.;

3. vetky pomnon slov enskho rodu na-e, ako: ziabre, dvere, jasle, husle, hrable, kliete,konope, pomyje, sane at., miestopisn na -ice,-ovce: Koice, Cachtice, Bojnice, Bnovce, Ruski-novce, Btovce at.

69. . Poda dla" sklouj sa:1. vychodiace na - vetky: dla, da, sie,

lien, zbra, kze, bze, ve, piese, povode,priaze, bielize, piese, jase, jablo, Viede at.

;

2. vychodiace na -/ vetky : obyaj, obliaj,apaj, koaj, liaj, kropaj, ndej, zbroj at.;

3. vetky na -c (okrem : re, se, i, tl) : obru,kloko, pavla, chatr, beda, obra, seda, chroba,Slova, rvoto, rvo, tla at.;

4. vetky s prponou -e : krde, mlde, lpeat.

;

5. tto : obec, pec, zem, krm (toto poslednuva sa radej v muskom rode da sklonenia mu-skho).

70. . Poda kos" sa sklouj:1. vetky na -, -s, -: kos, milos, rados,

boles, poves, as, es (cti), eus, pls, trs, tres,hrs, prs, les (sti), vlas, ps, sme, smr, chu.

56

ni, rukov, labu, obe, pea, pl, pr (pir), tvr,sie, ha, inova, pu, h, p, Pe at.;

2. vetky na -, -dz : lo, hru, me, spovepia, mokra, ea, hve, ze (zdi), n osadz, roz-sadz at.

;

3. vetky na -v, -p: krv, obuv, okov. cirkev(m. eskch: korhev, rakev, mrkev, obrv, hevuva sa viac : korhva, rakva, mrkva, obrva, hva,ktor sa sklouj poda vzoru ryba"); step, otep(otep" je i mu. rodu a vtedy sa sklouje dadvor") at.;

4. vetky na -r: tvr, jar, mater at. (m. e-skch : zver, sb uva sa : zverina, sberba, ktorpatria pod vzor ryba");

5. vetky na -c, -s, -z (s vnimkou : obec, pec)

:

noc, moc, nemoc, vec, hus, os, ves (vsi), smes, Rus,

haluz, reaz at.;

6. z vychodiacich na -c: re, se, i, tl;7. z vychodiacich na -: my, vo, rozko, pele

at.;8. z vychodiacich na - vetky (okrem na pr-

ponu -e) : raz, lo (li), koloma, prietr at. Zakalu, str, podno uva sa: kalua, stra, pod-noa, ktor sa sklouj poda ulica"

;

9. z vychodiacich na -: so, myse.

Poznmky o pdoch.

71. . O mnonom nom., vok. a akk.

:

1. Slov: zora, iara, veera a konopa v tchtopdoch nesklouj sa da ryba", lebo sa v dvnomase mkko vyslovovaly pred -a, asi takto: zor'a,

57

iar'a, veer'a, konop'a. Z tej dvnej doby zostalyim ete tto pdy da vzoru ulica", tedy: zore,iare, veere, konope.

2. Niektor slov, nleit pod kos", majtto pdy da dla". Tak menovite: pFute, hte,pte. In zase kolu sa, tvoriac tto pdy i dFakos", i dTa dla", na pr. pltz i plte, tvrtz i tvrte.V takchto prpadoch a tam, kde pokynutia ne-staia, p dFa vlastnho nreia.

3. Vek iastka tch slov, ktor sklouj sadla kos", nem mnonho sla. Tak s: me,spove, ea, hve, mosadz, krv, obuv, i, tl,koloma a in.

O mnonom genitve.

72. . Slov, ktor sa konia samohlskou, zpra-vidla nedostvaj prpony, ako. ryba-rb, striga-strg, podlaha - podlh, stopa -stp, motyka - motk,ulica-ulc, udica-udc, plca-plc, vlae-vl, papua-pap, koa-k, rohoa-roh, mrea-mrie, mldza-mldz, hrdza-hdz, sadza-sdz, studa-studie, bo-hya-boh, jaskya-jask, papua-pap, husle-husie, koea-koie. Z prkladov vidie, e sa po-sledn slabika vdy predi. Pri takomto tvorenmnonho genitvu asto povstvaj na konci slova,zbavenho svojej zslovnej samohlsky -a, takspoluhlskov gruppy, ktor je ako alebo nepo-hodlno vyslovi.

Pre obFahenie vslovnosti vsva re do spolu-hlskovch grpp, ktor s ako vysloviten,samohlsky: a, o, e, a to nsledkom denia kon-

58

covej slabiky v predenej ich podobe: , , ie.Vsva sa vdy pred posledn spoluhlsku.

73. . Vsuvku dostvaj slov v predposlednejslabike alebo vo vetkch slabikch krtke, u kto-rch po odhoden zslovnho -a jav sa na konci:

1. plynn spoluhlska (1, r; najbenejie gruppy:dl, ti, ml, si, dr, tr), tedy: vidly-vidl, metla-metl,perla -perl, handra -handr, sestra -sestr, lojtra-lojtr, kmotra-kmotr at.

;

2. gruppa tk, vk: zlatka-zlatk, atka -atk,kytka-kytk, pletka-pletk, latka latk, stovka-stovk,zlatovka-zlatovk, slivka-slivk at.

Ale kde spisovn jazyk osvojil si v takch pr-padoch in vsuvku, tam sa ona ponechva: hra-hier, idovka - idovk, lopatka -lopatk, prslovka-prslov/ek at.

74. . Vsuvku dostvaj slov v predposlednejslabike alebo vo vetkch slabikch krtke, v kto-rch po odhoden zslovnho -a jav sa na koncigruppa: bk, pk, dk, Ik, rk, nk, mk, sk: abka abk,babka -babk, labka -labk, kpka -kopk, ipka-ipk, tipka-tipk, hrudka-hrudk, zhradka -z-hradk, kobylka-kobylk, habarka-habark, marka-mark, birka-birk, uhorka - uhork, sinka -sink,jamka-jamk, miska-misk at., ale kde si spisovnjazyk v tchto prpadoch osvojil u in vsuvku, tsa ponechva: daska-dask-dasiek at.

75. . Vsuvku ie dostvaj slov v predposlednejslabike alebo vo vetkch slabikch krtke, u kto-rch po odhoden zslovnho -a jav sa na konci

:

59

1. spoluhlskov gruppa ck, k, k: panika-paniiek, palika - paliiek, hrka - hriek, vareka-vareiek, muka - muiek, koka - koiek, chyka-chyiek at.

;

2. spoluhlskov gruppy, v ktorch je retnspoluhlska na konci. Najobvyklejie gruppy s:db, tb, rb, sb, zb, b, vb : hradby-hradieb, hudba-hudieb, svadba-svadieb, modlitba-modlitieb, borba-borieb, torba - torieb, farba-farieb, spisba - spisieb,kresba - kresieb, prosba - prosieb, hrozba - hrozieb,vzba - vzieb, izba -izieb, draba - draieb, stavba-stavieb at.;

3. do prpony miestopisnch nzvov na -ovcevsva sa ie : Bnovce-Bnoviec, Btovce-Btoviec,Moovce-Mooviec at.

76. . Pri slovch, ktor s dlh v predposlednejslabike, vsva sa zpravidla samohlska o: iapka-iapok, briadka-briadok, hriadka-hriadok, priadky-priadok, ztka - ztok, nmietka - nmietok, oplka-oplok, snky-snok, tnky-tnok, murrka-murrok,zmka-zmok, hska-hsok, klbska-klbsok, hlska-hlsok, prka-prok, mlka-mlok, slka-slok,ukka-ukok, mokriaka-mokriaok, tba-tob,kliatba-kliatob at.

Po j vdy sa vsva o : fajok, spojok, hjok at.

Kde si spisovn jazyk v mno. gen. u osvojilin formu, na pr. hva-hev, tam sa mu ona po-nechva. Podobne ponechva sa spisovnmu jazykuvsuvka e pri gruppch spoluhlskovch, ktor majplynn /, r na konci : prdel, riedd atp.

60

77. . Zpod pravidla, e slov enskho rodu,koniace sa samohlskou, nedostvaj prpony, mmenasledujce vnimky. Pri vzore ryba" slovo tmaa pastva m mno. genitv s prponou : tm, pastvf.Pri vzore uiica", vynmajc slov, ktor maj pred-a spoluhlsku c, vetky slov javia sa popri vy-nch bezprponovch formch i s prponou -f. Tedyvdycky : ulc, irc, mihalnc, motolc, zrc, prc,

-

udc, tc, onc at., ale popri takchto mn. geni-tvoch : hrdz, mldz, hdz, sdz, studie, jask,boh, svt, pap, husie, koie, vl, pap,k, k, flia, roho, k, r at. ben s i ta-kto mnon genitvy : hrdz, mldzi (o sa tyedvoch dlhch slabk po sebe, vi: b) v treom od-stavci 11. -u), hrdz, sadz, studn, jaskyni, bohyni,svtyni, papuli, husl, koeli, vla, papu, kus,ka, fai, roho, ko, ru at. Niektor s vbecradej s prponou, ako : du, mai, kuFa, ochodz,medz, gund, ru, str, die, podojn, stajn at.,a niektor, v menom pote, javia sa vlune jednouformou. Takto s, vynmajc spomenut u vetkyna -ca, ktor mn. genitv tvoria bez prpony, hrobl(nikdy : hrobieF), chvF (nikdy : chvli), a ete nie-koko inch.

78. . Slov enskho rodu, ktor s zakon-en spoluhlskou (dla, kos) alebo prponou -ia(biblia), dostvaj v mnonom genitve prponu -,na pr.: dlanz', kostz, bibliz', alii. Nep tedy: bibliy,Pli/ atp. Po / s oprvnen krtke prpony: n-dejam - ndejach, stajam - stajac/z, a to na zklade12. -u.

61

79. . O mno. dat. a lok. Prpony -m, -ch(po mkkch -iam, -iach) s zpravidla dlh. Po-vieme a peme: rybm, ruk/72, uliciam, ovciamatp., ale ke ich pridvame ku takm slovm, ktorv nominatve vysloven dlh s na predchodiace]slabike, ako: lka, vba, mldza, prca atp., skr-time reen prpony a povieme i peme : lka/72,vbam, mldzam, prca/77 atp. ; priny toho viv 11. -e. Prpony -m, -ch rozkladaj sa v -iam,-iach po c, , , z, , dz, d, , , : uliciam, napoliciach, vla/a/77, v papu/ac/z, duiam, o mamu-siach, koiam, na veiach, spoved/am, medziam,v gundiach, o kostiach, hrobliam, na hrabl/ac/i,dlaniam, jaskyn/ac/z at. Naproti tomu po slov,vychodiacich na ia", zostvaj prpony nerozloen,tedy: biblia'///, alim atp.

80. . O mno. intrumentli. Prpona -a/msmie sa prikrti v -mi pri vzoroch dla" a kos%tedy popri : dlaa/7zz, kosami, materami, nocamiat. aj : dla/77/, kosmi, mater/77/, noc/77/.

Z nreia a pravopisu.

81. . V jednotnom datve a lokli pri vzoreryba" tak slov, ktorch skloovac kme vy-chod na hrdelnicu, v nreiach kde-tu prijmajprponu e, hrdelnicu prslune zmkujc, tedy vy-slovuj takto : podaj pi matce, dcrce, Katce, poulsom to v poviedce, v rozprvce atp.

Pred prponou datvu a loklu e zmkuje samiestami aj spoluhlska d, t, a to v dz, c: v z-

62

hrdze, v roboce, na zaplae, v hromade, daj pokojtej roboce, zhradke, lopace, hromadze at.

Spisovn jazyk v takchto prpadoch neroz-liuje, vyslovuj a p tedy : podaj pi mate, dcre,Kat/?e; poul som to v poviedc, v rozprvke; v z-hrade, v roboe, na zplae, v hromade; daj pokojtej roboe, zhrade, lopae, hromade at.

82. . Prponou jednotnho intrumentlu je -ou,priom poznamena slu:

Zpadn Slovci za tto prponu uvaj vdy- a vchodn krtke -u, o sa protiv grammatike.Nepte tedy: s enu, s pa, s kos, s dlaiuz,s ryb, s valaku, s palicz, s pomoc at., ani nie

:

s enu, s pau, s kosu, s dlau, s rybu, s valaku,s palicu, s pomocu at., ale vdycky podFa pra-vidla gramrnatickho pte : s enou, s paou, s ko-sou, s dlaou, s rybou, s valakou, s palicou, s po-mocou at.

Pre Stredoslovkov treba pripomen, e ttoprpona pe sa vdy da ich vslovnosti, nesvo-bodno ju tedy smiea s prponou mno. genitvupri muskom skloovan -ov, ktor sa vyslovujev strednej slovenine tie ako ou (videl som chla-pou), ale pe podobou -ov (videl som chlapou).Pripome si

:

Na otzku: koho? oho? pe sa -ov: chlapom,kameoy, valachom, psov, kyjoy,, muov at.; kdetona otzku : km ? m ? s km ? s m ? pe sa-ou : motykou, vodou, riekou, rukou, s koou, s put-ou, s kuchrkou, s paou at.

63

83. . Vo vchodnom nre a v asti aj naZpade za nominatvn mkk vyslovuje sa c,t. j. namiesto: kos, rados, trs/', srs, lsa, jahafaat. vyslovuje sa kose, radosc, trse, srse, b'sca, ja-haca atp., inde zase, v druhej asti Zpadu, vy-slovuje sa to tvrdo : kost, radost, trst, srst, lista,jahat (v jednotn.) atp., a obidve nestrojn hlsky,tam c, tu tvrd t, podruj sa vo vetkch pdochskloovania. Tm Slovkom, ktor vyslovuj kose'4

,

dva sa toto pravidlo : Vetky slov enskho rodu,vychodiace na sc, v nre, sklouj sa dla kos,priom za spoluhlsky -sc, - peme -s, -. Neptedy : radosc-radosci, mladosc-mladosci, pochabosc-pochabosci, hsc-hsci, psc-psci atp., ale mlados-mladosti, rados-radosti, pochabos-pochabosti, h-hti, p-pti atp. Za slov : nie, srnec, smrc,chuc, peac, plc, tvrc, ktor sa tie sklouj podFakos, p tie : ni, sme, smr, chu, pea, pl, tvr.Tm Slovkom, ktor vyslovuj kost, pripomna sa,e mkk vypsa treba v jednotnom nominatve,tedy : t kos, smr', ni atp., a v obidvoch intru-mentloch, tedy na otzku : s km ? s m ? s ko-sfou, smrfou, nibu, s vlas/'ou, s chufou, s kosfami,s nifami atp.

84. . Kde sa pe ya ? V skloovan slov en-skho rodu y" mme iba v prponch vzoru ryba".Tedy pravidlo:

1. y" nikdy nepeme v skloovan enskchslov, ktor sa konia spoluhlskou, ako : dla, kos,cirkev, haluz, reaz, krv at. ; nep tedy : dlany,kosty, cirkvy, krvy at.;

64

2. yanikdy nepeme v skloovan enskch

slov, ktor maj mkk spoluhlsku pred nomina-tvovm -a, ako : ulica, palica, staja, hroba, koaat. ; nep tedy : ulicy, palicy, stajny, hrobly, kozyatp. ; naproti tomu

3. y" peme {vdy za vyslovovan i u ) v pr-ponch enskch slov pred nominatvnou koncovkou-a tvrdo zakonench, tedy pri takchto slovch

:

hlava, ruka, noha, rieka, iapka, mtoha, rada, izba,hrada, zplata at. Tedy p : od hlavy, od ruky,od nohz/, uk nohy, uk ruk/, podaj zaplat/, tos zahrad/, to s ohrabk/, daj mi polievk/ at.

Poznmka. Pre pohronsk dolinu a Novohrad osobitdoklad sa ete toto : Vy po hrdelnch (g, h, ch, k) v mno-nom nom., vok. a akk. nevyslovujete /, ale e, na pr. videl somhruke, haluke, trnke, nohe, mtohe, strige, streche, socheatp., vy tedy za toto nestrojn e vdy pte tie y tt takto

:

videl som : hruky, haluky, trnky, nohy, mtohy, strigy,strechy, sochy. A naopak: Vy po tch istch hrdelnchv jednotnom datve a lokli vyslovujete chybne / miesto etakto: podal sa k hruk/, haluk/, trak/, noh/, mtoh/, strig/,strech/, sch/, alebo vravel mi o tej hruk/, haluk/, trak/,noh/, mtoh/, strig/, strech/, sch/ atd. Namiesto toho treba vmvyslovova a psa: podal sa k hruke, haluke, trnke, nohe,mtohe, strige, streche, soche, alebo vravel mi o tej hruke,haluke, trnke, nohe, mtohe, strige, streche, soche atp.

65

86. . Vzor plece".

66

2. vetky pomnon na -a s predchdzajcoutvrdou spoluhlskou, ako : vrta, sta, adra, jatr,krosna, nosidl, prs at.

90. . Poda plece" sklouj sa strednho rodu

:

1. vetky slov na -e, ako : lce, srdce, pierce,vrece, drevce, vajce, pole, more, oje, le, vetkyna -iste : strnite, bojite, uilite at.

;

2. pomnon : pca.

91. . Poda obilie" sklouj sa vetky stred-nho rodu slov na -ie : stavanie, znamenie, zdravie,veselie, kamenie, listie, ovocie, svedomie, astie,poehnanie at.

92. . Poda jaha" sklouj sa vetky stred-nho rodu slov na -a, -, ktormi oznaujeme ml-at zvierat i ud: hsa, prasa, maa, va, koza,tea, rieb, ha, kobyla, kura, kaa at., alej

:

chlapa, dieva, nemluva, vna, pastora, krstaat., a 4ia t formu utvoren slov: zviera, diea,kniea.

Poznmky o pdoch.

93. . O jedn. nominatve. Mme v sloveninei takto jednotn nominatvy : sem, plem, vem,brem, tem, ale skloovanie tchto vymrelo. Slovt a podobn sa skloovaly takto v jedn. sle

:

n., v., a. sem, g. seme/za, d. seme/u, 1. semeni,i. seme/zom. Spomenut slov maj popri uvedernch i tto nominatvy : semeno, plemeno, vemeno,bremeno, temeno a tto sklouj sa poda delo".Podobn im slov : rameno, psmeno (zvrhl : ps-

67

mena !) zo spomenutho skloovania ztratily u i no-minatvy : ram, psma.

94. . O jedn. lokli. Slov, ako : ucho, brucho,vojsko, strnisko, smetisko, ktor maj pred nomi-natvnou koncovkou -o hrdeln spoluhlsku a ktortedy sklouj sa da delo", prijmaj v lokli -umiesto -e, tedy : v uchu, v bruchu, vo vojsku, nastrnisku at.

95. . O mno. nom. Vzor jaha" m dvojakmnon sla, ktor s rovnako dobr, t. j. mepsa: jahat i jahnence, jahniat i jahneniec, jah-atm i jahnenciam at.

96. . O mnonom genitve. Mnon genitv,vynmajc vzor obilie", tvor sa zpravidla tak,ako pri enskch, vychodiacich v nominatve na -a,t. j. pri vzoroch delo", plece" odhod sa koncovkanominatvu -o, -e a pri vzore jaha" koncovka no-minatvu -a, -e a kme sa predi, ak je len niesm od seba dlh, tedy: delo-diel, elo-iel, drevo-driev, kresivo-kresv, mesto-miest, cesto-ciest, pero-pier, numero-numier, plece-pliec, srdce-sdc, vrece-vriec, strnite-strn, bojite-boj, uilite-uil,jahat - jahniat, kurat - kuriat, teat - teniat(alebo : jahnence - jahneniec, kurence - kureniec,tence-teniec) at. alie prklady : hniezdo-hniezd,vrta-vrt, sta-st, pca-pc at. Kde by odhode-nm nominatvovej koncovky povstaly tak gruppyspoluhlsok, ktor sa ako alebo nepohodlne vyslo-vuj, tam vsvame pred posledn spoluhlsku prvetak, ako v analogickch prpadoch pri slovch en-skho rodu ( 72. a nasl.):

68

L Vsuvku dostvaj slov v predposledne]slabike alebo vo vetkch slabikch krtke, priktorch po odhoden zslovnej samohlsky jav sana konci plynn spoluhlska (1, r, n) : sedlo-sedl,idlo-idl, jedlo-jedl, motovidlo-motovidl, sedadlo-sedadl, maslo-masl, jadro-jadr, futro-futr, jutro-jutr, vedro -vedr, krosna - krosn, asna -asn,hrozno-hrozn, brvno-brvn, stehno-stehn, dno-dn,okno-okn at.

H. Vsuvku dostvaj slov v predposlednejalebo vo vetkch slabikch krtke, pri ktorch poodhoden zslovnej samohlsky jav sa na koncihrdelnica : dievatko - dievatk, koptko - kopytk,zvieratko-zvieratk at.

m. Vo vetkch ostatnch prpadoch, nakoFkoto spisovn jazyk tak zaviedol, i v tch pod L a II.(der atp.), vsvaj ie pri slovch, ktor s v pred-poslednej slabike dlh. Po / vsva sa vdy e : vajce-vajec, ojce-ojec at.

97. . Niektor z tch, ktor patria pod vzorplece", popri vopsanom genitve mu ma igenitv s prponou -, t. j. popri pliec, sdc, vriec,strn, boj, uil at. mono pou i plecz', srde/',vrecz, strnitf, bojitz, uilitz' at. Vo vynch pr-padoch (t. j. pri kmeoch, vychodiacich na -ce a-ist) vdy dvaj prednos zsadnmu pravidlu, tedygenitvom bez prpony -, ale pri slovch inakiezakonench, menovite s , r, j na konci, tvor ge-nitv prponou -: poh', mon, ojz' atp. Pre hladiuvslovnos prponou - tvor mn. genitvy i od slov,vychodiacich na -stvo, tedy: nebezpeenstva, zboj-

69

stv, panstv atp. (m. nebezpeenstv-nebezpeenstiev,zbojstv-zbojstiev, pnstv-panstiev atp.).

Miesto slov, oldv peme vnimene krtkymno. gen.: slov, olov.

98. . O mno. intrumentli. Prpony s -y(po mkkch -i) a -ami. Toto posledn smie sakrti v -mi, t. j. popri dela/??/ smie sa poveda idel-mz. Co sa tye vznamu alebo mluvnickej upo-trebiteFnosti prpon -y a -ami, medzi nimi niet ni-jakho rozdielu. Upotrebi jednu alebo druh pr-ponu, to sa ponechva kadmu na vu, ale je ia-dce, aby sa kratia prpona len vtedy upotrebo-vala, ke patrin slovo s predlokou stoj, aleboke m pri sebe prvlastok, tedy v takchto pr-padoch : tmi slovy sa odobral, synovmi slovy sapobril, vie zaobchodi s kuraty at. A zas: kr-dlami sa brnil, oknami vtkov pal, vrta/n/ bezprestania vzgal at.

Z nreia a pravopisu.

99. . Jednotn nominatvy: lce, pierce, plece,vrece, drevce, vajce a in na -ce konia sa kde-tuv nre i na -co : lco, pierco, pleco, vreco, drevco,vajco. Podobne za prponu -iste (smetite, strniteat.) pou v strednom nre aj -io: smetio,strnio, ohnio at., ale spisovn jazyk neuvaforiem na -co a -o, a preto nikdy nep : lco,vajco, smetio, ohnio atp.

100. . Za prponu -iste (v nre aj -io, akosme v videli) na mnohch miestach vyslovuj

70

-ie (aj -io), ale nikdy nep : ohnie - ohnio,strnie-strnio, smetie-smetio atp., lebo spi-sovn jazyk naklad psa: ohnite, smetite, str-nie atp.

101. . Za prponu hromadnch a slovesnchmien -ie, v strednom nre, hovor sa v jednotnomnominatve -ia, t. j. namiesto : zdravie, obilie, ovocieatp. : zdravia, obilia, ovocia atp. Tto vslovnosnreia stredno-slovenskho je nesprvna, a pretovdy sprvne uri nominatv jednotnho sla pr-ponou -ie takto : to obil/e, zdrav/e, ovoc/e atp., abyho bolo rozozna od nominatvu mnonho sla na-ia, ktor sa pe takto : t obil/a, zdrav/a, ovocia atp.

Hromadn na -ie, pre svoje pdy s dvojhls-kami, vek akos robia vetkm mimostredovmSlovkom. K vli priehadnosti a pre upozorneniekladieme tu nasledujce obrazce:

Nedobre sa sklo- Nedobre sa sklo- Dobre sa sklo-

71

102. . Niektor nominatvy z hromadnch naie v obecnej mluve zmenily sa natoko, e sa ne-daj dfa svojho vzoru (obilie) skloova. Tak s

:

ta, skPa, lista, drev, siaa, uorea a ete nie-ktor in, ktor s z nreovch: tnia, skalia,listia, drevia (za pvodn: trnie, skalie, listie, drevie)at., tm, e sa prv slabika pod inkom przvukupredila, nsledkom oho prpona ia {= ie) ztratiladku. Tto formy, ktor obiehaj v prostonrod-nch spisoch, sklouj sa takto: N., v., a. ska,g. ska, d. sku, 1. skli, i. sklim. Sc hromad-nmi, mnonho sla nemaj.

103. . Osobit sa pripomna, e prponou jedn.datvu je -u, nep tedy da podre : beal k jah-atz, k dievat/ atp., ani nie : k mor/, k pol/, alejk plec/, k vajcz, k piercz atp., ale vdy p

:

k jahazz, k dievazz, beal k moru, k pozz ; alej

:

k pleczz, k vajczz, k pierczz atp.

104. . Prponou jedn. loklu pri vzoroch plece"a jaha" je -i: na plec/, na jahat/, ale v nrestredno-slovenskom pou niekde i -u. V takchtoprpadoch vdy p : na plec/, vo vajc/, na diencz,na sine/, na smetitz, na ohnitz at., a nikdy nie

:

na pleczz, vo vajezz, na dienezz, na slnczz, na sme-tizz, na ohnizz at. Tto formy s -u s k nedo-pustenm nominatvom : pleco, strnio ; vi 99.

105. . Slovm strednho rodu v mnonom dat.a lok. asto sa pridvaj musk prpony -om, -och,o je chyba. Nesvobodno psa: k ocom, k uom,k delom, k slovom, k oknom, k plecom, k vajcom,

72

k vrecom, k jahatom, k dievaom, ku kurato/72atp., ani nie : v ooch, v usoch, v deloc/z, v slovoch,v oknoch, v plecoc/z, vo vajcoc/z, vo vrecoc/z, v jah-atoc/z, o dievatoc/z, o kuratoc/z atp. ale vdyp sprvne, takto : k oiam, k uiam, k delm,k slovm, k oknm, k pleciam, k vajciam, k vre-ciam, k jahatm, k dievatm, ku kuratm atp.,alebo : v oiach, v uiach, v delch, v slovch,v oknch, v pleciach, vo vajciach, vo vreciach, v jah-atch, o dievatch, o kuratch atp.

Skloovanie cudzch slov.

106. . Vetky slov, ktor svojou formou vy-znievaj po slovensky, sklouj sa ako slovenskslov prslunej formy a prslunho zakonenia,bez ohTadu na ich skloovanie v pvodnom jazyku.Da toho ekvip (en.), alkove (en.) patr podkos" a dla", druhou svojou formou ekvipa,alkova pod ulica". Pod vzor ulica" patria: ad-dcia, akcia, bagia, essencia at., lebo maj mkksamohlsku pred rodovm -a; pod dla" z neme-ckho vnil: partaj", policaj" (za toto poslednje benejia forma : polcia) at. Pomnon, ako

:

rorty, litnie atp., vradia sa tie poda svojej po-vahy pod prslun vzor (ryba", ulica"). Slovmuskho rodu, ako : monopol, progress, duett,chaos, rekurs, armles, portrt, pic, matrac, fun-dament, testament at., sklouj ako musk nei-votn ; slov strednho rodu, ako : avizo, riziko,rokoko atp., ako prslune zakonen stredn. Dvo-jit spoluhlsky slov sa zachovvaj : summy, mno.

73

gen. smm,

duett-om, progress-u, progress-ov atp.Slov, ako : Jupiter, Mars, Alcibiades, Herodes, Au-gustus, drma, flegma, dogma, sklouj poda ichslovenskej formy nominatvovej : Jupitera, Jupite-rovi at. (nie : Jova, Jovovi at.), Alcibiadesa, Al-cibiadesovi at. (nie : Alcibiada, Alcibiadovi at.),alebo : drmy, drmou, flegmy, flegmou at., a nie

:

dramata, dramatom, flegmata, flegmatom atp.

107. . Vychodiace na -izmus (alebo skrten-izm) muskho rodu slov sklouj sa takto

:

Jednotn slo

:

Mnon slo

:

N. V. A. katechizmus katechizmus-y(alebo katechizm) (katechizm-y)

G. -u -ov

D. -u -om

L. -e -och

Intr. -om -y, -ami (-mi).

Sem patria, ako reeno, vetky na -izmus (aleboskrten -izm) vychodiace, tedy piritizmus, nihi-lizmus, mechanizmus, socializmus, ovinizmus, ma-terializmus at., podobne musk neivotn, vycho-diace na -us: cirkus, fundus, pondus at.

Ktor v slovenine ztratily svoju povahu stred-nho rodu, ako na pr. petroleum (mu. rodu), sklo-uj sa tie da muskch na -izm. Prve takto(dla slov na -izm) sklouj sa i stredn slov, ktorvychodia na -um : dtum, frum, publikum, pen-zum, postskriptum, absurdum.

108. . Vychodiace na -eum, -ium, -uum v stred-nom rode zachovan slov sklouj sa takto

:

74

Jednotn slo:

75

a kme k vli hladkmu priechodu s jednej samo-hlsky na druh, takto:

N. V.

76

Spolon poznmky o prponch.

112. . Muskho rodu slov dostvaj v mno-nom datve a lokli prpony -om, -och (chlapom,muom, dvorom, sluhom, chlapoch, muoch, dvo-roch, sluhoch) ; ale

enskho a strednho rodu slov prpony -m,-ch (enm, delm, jahatm, ench, delch, jah-atch), ktor sa po mkkch rozkladaj v -iam,-iach (uliciam, dlaniam, kostiam, pleciach, jahnen-ciach).

113. . Muskho a strednho rodu slov do-stvaj v mnonom intrumentli prpony

-y (-i),

-ami (-mi) y aleenskho rodu slov len prponu -ami (pri vzo-

roch dla" a kos" i skrteno -mi).Ani muskho a strednho rodu prpona -ami

(-mi), ani enskho rodu prpona -ami (-mi) aniv prvej ani v druhej slabike nikdy je nie dlh.Bolo by tedy chyba psa: enami alebo enami(m. pravho : enami), dianiami alebo dlaami (m.pravho : dlaami), s vola'????', volan alebo volmi(m. pravho : volami ie volmi), delami, delamialebo plec/a/72/, pleca/??/" (m. pravho: dela/???', ple-ca/???) atat.

Prpona mnonho intrumentlu-y (-i), uva-

nho pri muskch a strednch slovch, tie jekrtka, a preto nep poda nesprvnej vslovnosti:s tmi kupc?', s tm! paholc?', s tmi dievenc?', alebos tmi dievat?/, s tmi klas/ at. P vdy krtko

:

s tmi kupc?', s tmi paholc?', s tmi dievenc?',s tmi dievat?/, s tmi klas?/ at.

77

114. , Prponu -ov (vyslovovan: o, ov, v,vi 62., 2.) prijmaj vlune slov muskhorodu v mnonom genitve, a preto je chyba pri-dva ju slovm enskho a strednho rodu. P

:

dostal som to od matk, od dcr, od slok, odimrok, od panstv, od robotnok at., a nie

:

dostal som to: od matkou, od dcrou, od slkou,od imrkou, od panstvou, od robotnkou. P

:

o sa stalo z cirkv, z obuvi, z kost, z hrst, z diev-at, z jahniat, zo idl, z mydl, z ulc, z udc at.,a nie chybne : z cirkvov, z obuvov, z kosov, z hr-sov, z dievatov, z jahatov, zo idlov, z mydlov,z ulicov, z udicov.

Poznmka. Prponu mno. genitvu pri muskom rode-ov nleit rozoznvaj od jedn. intrumentlu pri enskomrode -ou; srovn. 82.

Skloovanie prdavnch mien.

115. . Vzor pekn".

78

Musk rod: Stredn rod:Mnon slo

:

N. V. pekn- (iv.)- (neiv.)

A. pekn-ch (iv.)- (neiv.)

G. pekn-chD. pekn-mL. pekn-chI. pekn-mi

pekn-

pekn-

pekn-chpekn-mpekn-chpekn-mi

116. . Vzor bo".

Musk rod: Stredn rod:Jednotn slo:

N. V.

A.

G.

D.

L.

L

N. V.

G.

D.

L.

I.

bo-bo-ieho (iv.)

- (neiv.)bo-iehobo-iemubo-ombo-m

bo-iebo-ie

bo-iehobo-iemubo-ombo-m

bo- (iv.)-ie (neiv.)

bo-ch (iv.)-ie (neiv.)

bo-chbo-mbo-chbo-mi

Mnon slo:

bo-ie

bo-ie

bo-chbo-mbo-chbo-mi

ensk rod

:

pekn-

pekn-

pekn-chpekn-mpekn-chpekn-mi.

ensk rod:

bo-iabo-iu

bo-ejbo-ejbo-ejbo-ou.

bo-ie

bo-ie

bo-chbo-mbo-chbo-mi.

79

117. . Vzor otcov".

Musk rod: Stredn rod:Jednotn slo:

N. V.

A.

G.

D.

L.

I.

N. V.

A.

G.

D.

L.

I.

otcov

o