Šľachtenie slovenskej dojnej

ovce Doc. RNDr. Milan Margetín, PhD. a kol.

Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra

Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra

Úvod (1) V 90-tych rokoch minulého storočia - navrhnutý

zošľachťovací program, zámerom ktorého bolo vyšľachtiť: pri valašských (ZV), cigájskych (C) a merinských (M) ovciach nový mäsovo-

mliekový úžitkový typ polohrubovlnových resp. polojemnovlnových oviec, vhodných pre polointenzívne až intenzívne podmienky chovu, s dobrou adaptačnou schopnosťou, bez vážnejších zdravotných problémov, vhodných pre stádový spôsob chovu počas pastevného obdobia i zimného ustajnenia.

z hľadiska produkčného malo ísť o vyšľachtenie ovce ranej (predpoklad pripúšťania časti jariek už v 1. roku života), relatívne plodnej a najmä dojnej ovce, s dobre tvarovaným vemenom vhodným predovšetkým pre podmienky strojového dojenia.

Čiastkové výsledky získané v rámci 1. etapy programu zošľachťovania, počas ktorej sa postupne vytvárali vo viacerých šľachtiteľsko-experimentálnych chovoch  (ŠECH) krížence s 12,5 až 87,5 % genetickým podielom špecializovaných dojných plemien lacaune (LC) a východofrízske (VF) boli publikované vo viacerých vedeckých a odborných časopisoch a zborníkoch na Slovensku aj v zahraničí.

Plemeno lacaune (LC) a východofrízske (VF)

Úvod (2)

Na základe komplexneného zhodnotenia získaných výsledkov zo zošľachťovania ZV, C a M oviec spracovali pracovníci Centra výskumu živočíšnej výroby Nitra realizačný výstup (správu) s názvom „Postup šľachtenia syntetickej populácie oviec vytvorenej s použitím plemena lacaune a východofrízske“, ktorý bol v roku 2010 protokolárne odovzdaný Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku.

Do komplexnej analýzy boli zahrnuté až 15 ročné výsledky získané zo všetkých ŠECH a RCH, v ktorých sa realizoval zošľachťovací program, zhodnotené boli desiatky genotypov vytvorených na báze plemena ZV, C a M a spracované desaťtisíce primárnych podkladov z KÚ i vlastných experimentálnych dát

Výsledky z 1. etapy šľachtenia (1)

Na základe získaných výsledkov sme mohli konštatovať, že zámer 1. etapy programu sa naplnil v plnom rozsahu, a to najmä vďaka úzkej a účinnej spolupráci garantov šľachtiteľského programu so šľachtiteľmi ZCHOK, pracovníkmi PSSR, š.p. Bratislava, ale aj ústretovosti a pomoci samotných chovateľov pri realizácii programu.

V ekonomicky rozhodujúcich úžitkových parametroch sa dosiahol výrazný progres najmä v mliekovej úžitkovosti a plodnosti.

Nárast normovanej produkcie mlieka u jednotlivých typoch krížencoch bol v priemere vyšší v porovnaní s čistokrvnými ZV, C a M bahnicami o 20 – 90 % v závislosti od genotypu krížencov a východzieho plemena.

Výrazne lepšie výsledky sa dosiahli pri dvojplemenných krížencoch s plemenom LC resp. pri trojplemenných krížencoch s oboma dojnými plemenami, ako pri dvojplemenných krížencoch s VF plemenom.

Krížence vytvorené na báze plemena zošľachtená valaška (1)

Krížence vytvorené na báze C oviec (2)

Výsledky z 1. etapy šľachtenia (2)- plemeno

ZV - mlieko Porovnanie normovanej produkcie mlieka (NPM), ktorú dosiahli čistokrvné bahnice plemena ZV zo

všetkých ŠCH Slovenska v porovnaní s priemerom NPM bahníc-kríženiek zo všetkých ŠECH Slovenska. Nárast produkcie mlieka u kríženiek zo ŠECH bol v priemere vyšší o cca 30 až 60 litrov v porovnaní

s čistokrvnými bahnicami, ktoré boli chované v rovnakých chovateľských podmienkach. Na Účelovom hospodárstve CVŽV v Trenčianskej Teplej, v ktorom sa začalo s realizáciou

zošľachťovacieho programu najskôr, sa v súčasnosti dosahuje NPM na úrovni 160 – 180 litrov.

Graf 2 Priemerná produkcia mlieka čistokrvných bahníc ZV a kríženiek s plemenom LC a VF (ZV-Kr.) chovaných v ŠCH a ŠECH na Slovensku a na Účelovom

hospodárstve CVŽV vTrenčianskej Teplej (ÚH-CVŽV).

80

100

120

140

160

180

200

2006 2007 2008 2009 2010

Kontrolný rok

ZV v ŠCH - SR ZV v ŠCH - ÚH CVŽV ZV-Kr. v ŠECH - SR ZV-Kr. v ŠECH - ÚH CVŽV

Krížence vytvorené na báze plemena

zošľachtená valaška (2)

Výsledky z 1. etapy šľachtenia (3) – plemeno C - mlieko

Porovnanie normovanej produkcie mlieka (NPM), ktorú dosiahli čistokrvné bahnice plemena C zo všetkých ŠCH Slovenska v porovnaní s priemerom NPM bahníc-kríženiek zo všetkých ŠECH. Nárast produkcie mlieka u kríženiek zo ŠECH bol opäť v priemere vyšší o cca 30 až 60 litrov v porovnaní s čistokrvnými C bahnicami chovanými v rovnakých podmienkach.

Na Účelovom hospodárstve CVŽV v Trenčianskej Teplej sa dosahovala v sledovanom období NPM na úrovni 160 – 180 litrov.

Graf 3 Priemerná produkcia mlieka čistokrvných cigájskych bahníc (C) a kríženiek s plemenom LC a VF (C-Kr.) chovaných v ŠCH a ŠECH na Slovensku a na Účelovom

hospodárstve CVŽV vTrenčianskej Teplej (ÚH-CVŽV).

80

100

120

140

160

180

200

2006 2007 2008 2009 2010Kontrolný rok

C v ŠCH - SR C v ŠCH - ÚH CVŽV C-Kr. v ŠECH - SR C-Kr. v ŠECH - ÚH CVŽV

Krížence vytvorené na báze C oviec (1)

Výsledky z 1. etapy šľachtenia (4) – plemeno ZV - plodnosť

Stále dôležitým ukazovateľom ovplyvňujúcim ekonomiku chovu je aj pri dojných ovciach je plodnosť (veľkosť vrhu).

Z analýzy výsledkov získaných v rámci 1. etapy programu zošľachťovania jednoznačne vyplynulo, že plodnosť je u kríženiek zo ŠECH v priemere vyššia ako pri čistokrvných bahniciach ZV.

Graf 4 Plodnosť na obahnenú ovcu u čistokrvných bahníc ZV a kríženiek s plemenom LC a VF (ZV-Kr.) chovaných v ŠCH a ŠECH na Slovensku a na Účelovom

hospodárstve CVŽV vTrenčianskej Teplej (ÚH-CVŽV).

120

130

140

150

160

170

180

2006 2007 2008 2009 2010Kontrolný rok

ZV v ŠCH - SR ZV v ŠCH - ÚH CVŽV ZV-Kr. v ŠECH - SR ZV-Kr. v ŠECH - ÚH CVŽV

Výsledky z 1. etapy šľachtenia (5) – plemeno C - plodnosť

Z analýzy výsledkov získaných v rámci 1. etapy programu zošľachťovania jednoznačne vyplynulo, že plodnosť je u kríženiek zo ŠECH v priemere vyššia ako pri čistokrvných bahniciach C.

Graf 5 Plodnosť na obahnenú ovcu u čistokrvných cigájskych bahníc (C) a kríženiek s plemenom LC a VF (C-Kr.) chovaných v ŠCH a ŠECH na Slovensku a na Účelovom

hospodárstve CVŽV vTrenčianskej Teplej (ÚH-CVŽV)

120

130

140

150

160

170

180

2006 2007 2008 2009 2010Kontrolný rok

C v ŠCH - SR C v ŠCH - ÚH CVŽV C-Kr. v ŠECH - SR C-Kr. v ŠECH - ÚH CVŽV

Výsledky z 1. etapy šľachtenia (6) – iné ukazovatele Krížence s dojnými plemenami sú ranejšie, majú lepšiu intenzitu rastu, a to najmä po odstave, čo

chovateľom umožňuje ich pripúšťanie už v prvom roku života (60-90 % jedincov). Krížence ZV x LC s 25% až 75 % podielom plemena LC dosiahli priemernú hmotnosť vo veku 210

dní 41,37 – 43,97 kg a vo veku 270 dní 44,04 až 47,45 kg (čistokrvné ZV 38,61 resp. 41,23 kg). V lepších chovateľských podmienkach a pri dobrej organizácii odchovu (dôsledné škôlkovanie)

majú krížence veľmi dobrú intenzitu rastu aj do odstavu, pritom jatočné jahňatá sa vyznačujú dobrou kvalitou (vyšší podiel mäsa v jatočnom trupe).

Ukazovateľ

Genotyp jedinca

Celkový priemerZošľachtená valaška

ZV x LC(25%LC)

ZV x LC(37,5%LC)

ZV x LC(50%LC)

ZV x LC(75%LC)

Lacaune

Hmotnosť jahniat pred odstavom (v kg)

Pri narodení 4,78 5,08 4,82 4,83 4,81 4,18 4,71± 0,81

Vo veku 7 dní 8,51 9,01 8,32 9,05 8,83 8,05 8,55± 1,55

Vo veku 21 dní 10,62 11,14 10,68 10,95 10,75 10,81 10,69±2,03

Vo veku 35 dní 14,06 14,36 14,65 14,38 14,57 14,59 14,27±2,74

Hmotnosť jahniat po odstave (v kg)

Vo veku 120 dní 34,14 34,65 37,45 35,07 36,33 38,69 35,36±3,92

Vo veku 150 dní 38,13 39,39 41,77 40,54 41,39 43,82 40,15±4,39

Vo veku 210 dní 38,61 41,37 43,97 42,75 43,22 44,99 41,50±4,73

Vo veku 270 dní 41,23 44,04 47,45 45,54 46,13 49,59 44,94±5,67

Priemerná hmotnosť jahniat (LSM±SE) do odstavu a po odstave podľa jednotlivých genotypov – jahňatá vytvorené na báze plemena zošľachtená valaška

Výsledky z 1. etapy šľachtenia (7) – iné ukazovatele

Niektoré krížence sú vynikajúcimi predstaviteľmi dojných oviec s vyhovujúcou morfológiou vemena a výbornou dojiteľnosťou (prekonávajú východzie i zošľachťujúce plemená (LC, VF).

Krížence (najmä s vyšším genetickým podielom LC a najmä VF) sú vnímavejšie a chúlostivejšie zvieratá ako čistokrvné ZV, C a M ovce.

Vyžadujú si viac pozornosti (prevencie a výživa). Vyššie náklady na zabezpečenie vyhovujúceho zdravotného stavu krížencov sú vykompenzované vyššou produkciou.

Variabilita v morfológii vemien(9.5.2007; pred a po vydojení)

Variabilita v morfológii vemien (7.8.2008)

Návrh konsolidácie nového úžitkového typu slovenskej dojnej ovce (1)

  Na zasadnutí Šľachtiteľskej rady (ŠR) pri ZCHOK na Slovensku dňa 15.11. 2011 bol prejednaný a schválený návrh 2. etapy programu zošľachťovania, s ktorou sa začalo v r. 2012.

Cieľom šľachtenia 2. etapy je tvorba konsolidovaného, vysoko úžitkového typu dojnej ovce, vhodnej najmä pre polointenzívne podmienky Slovenska, s názvom slovenská dojná ovca (kód SD).

Predpokladá sa, že táto etapa by mohla byť úspešne ukončená v horizonte 10-tich až 15-tich rokov, za predpokladu dôsledného plnenia opatrení prijatých na zasadnutí ŠR.

Návrh konsolidácie nového úžitkového typu slovenskej dojnej ovce (2)

Základom pri výbere rodičovských párov pre ďalšiu generáciu potomkov vo všetkých ŠECH a RCH, kde sa realizovala 1. etapa programu je od r. 2012 plemenná hodnota (PH) pre produkciu mlieka a veľkosť vrhu, a to bez ohľadu na genetický podiel zošľachťujúcich plemien LC a VF pri rôznych typoch krížencov.

PH krížencov pre produkciu mlieka, veľkosť vrhu a hmotnosť jahniat nie sú počítané osobitne pre cigájske, valašské a merinské chovy, ale v záujme rozšírenia výberovej základne v rámci jednej populácie krížencov (bez ohľadu na pôvodné východzie plemeno).

Vo všetkých chovateľských a plemenárskych podkladoch potrebných pre realizáciu šľachtiteľského programu je pri jednotlivých ovciach a baranoch zo všetkých ŠECH a RCH, kde sa realizovala 1. etapa šľachtenia uvedené v kolónke „Plemeno“ označenie „SD“.

Na zasadnutí ŠR bolo dohodnuté, že v trojročnom prechodnom období je pri jednotlivých ovciach pri označení „Plemeno“ uvedené popri označeniu „SD“ aj typ kríženca podľa doteraz zaužívaného systému (napr. ZVLC 04).

Návrh konsolidácie nového úžitkového typu slovenskej dojnej ovce (3)

Plemenárska práca vo všetkých stádach zapojených do 2. etapy je robená na báze čistokrvnej plemenitby, to znamená ovce s označením SD sú prednostne pripúšťané len s baranmi s označením SD.

Použitie čistokrvných zošľachťujúcich plemien LC a VF v chovoch zapojených do 2. etapy môže byť len výnimočné.

Úžitkové chovy, v ktorých používali doteraz v plemenitbe krížence s genetickým podielom plemena LC a VF, prípadne aj čistokrvné barany VF a LC, by mali nakupovať postupne len aukčné barany s označením plemena „SD“, pritom základným kritériom pri výbere baranov by mali prioritne PH pre produkciu mlieka a plodnosť.

Pri výbere baranov možno zohľadňovať chov, z ktorého baran pochádza, s ohľadom na východzie plemeno, na báze ktorého prebiehalo v danom chove zošľachťovanie.

Návrh konsolidácie nového úžitkového typu slovenskej dojnej ovce (4)

Úspešná realizácia 2. etapy programu zošľachťovania bude veľmi závisieť od ústretovosti a záujmu chovateľov, ale aj šľachtiteľov ZCHOK a plemenárskych pracovníkov.

Populácia vytvorených krížencov (v kontrolovaných chovoch, ale aj chovoch úžitkových) je v súčasnosti už dostatočne široká na to, aby sme mohli začať s konsolidáciou populácie krížencov a postupným vytváraním nového úžitkového typu (plemena) slovenskej dojnej ovce vhodnej pre podstatnú väčšinu chovateľov Slovenska.

Nie je účelné a v záujme chovateľov neustále zakladať nové ŠECH. Na základe konzultácií a vyjadrení mnohých významných chovateľov Slovenska zainteresovaných do 1. etapy programu zošľachťovania vyjadrujeme nádej, že aj 2. etapa programu, ktorej konečným cieľom je vznik nového úžitkového typu slovenskej dojnej ovce, bude úspešná.

Ďakujem za pozornosť

Milk production in Improved Valachian ewes for standard milking period (150 days)

104,1

107,5

111,1

124,3

83,2 81,8

88,6

93,8

83,2

85,6

92,2

104,6

102,7

104,8

100,799,1

106,8

104

107,5

108,5

y = 1,6921x + 81,938

R2 = 0,8065

70

80

90

100

110

120

1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Year of milk control

Mil

k p

rod

ucti

on (

on k

g)

ZV

Phenotypic trend

Milk production in Tsigai ewes for standard milking period (150 days)

107,4

103,1

111,5

115,8

75,2

86

75,5

88,3

81,9

86,1

93,4

97,1

103,9 103,4 103,8105,4

108,2

105,7

103,8 103,7

y = 1,8086x + 78,97

R2 = 0,811

70

75

80

85

90

95

100

105

110

115

120

1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Year of milk control

Mil

k p

rod

ucti

on (

in k

g)

C

Phenotypic trend

Milk production in Lacaune ewes for standard milking period (150 days)

184,8

205,8

156,5

117,4

149,5

156

168,4

177,6

204,8 199,1

194,1

164

188,2

208,4210,9 214,3

y = 4,6862x + 141,41

R2 = 0,6654

100

120

140

160

180

200

220

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Year of milk control

Mil

k p

rod

ucti

on (

in k

g)

LC

Phenotypic trend

Genetic trend for milk production in Tsigai (C) and Improved Valachian (ZV) breed

-2,000

-1,000

0,000

1,000

2,000

3,000

4,000

5,000

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

BV

(in

lite

rs o

f m

ilk)

C ZV

Genetic trend for litter size in Tsigai (C) and Improved Valachian (ZV) breed

-0,0400

-0,0300

-0,0200

-0,0100

0,0000

0,0100

0,0200

0,0300

1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

BV

(in

pc

of

lam

bs)

C ZV

The aim of the improvement program of dairy breeds in Slovakia is:

not only permanent increasing of milk production and reproduction parameters (litter size) but also: Improvement of health status of raised

sheep with better viability,It is connected with selecting sheep with

good milkability and health status of udders.

Creating of new dairy types of sheep (synthetic population based on domestic dairy breeds –

Tsigai and Improved Valachian breed with using specialized dairy breeds Lacaune and East Friesian):

We have gained very good results, so far:Better milk production,Better reproduction parameters (litter size), Partially better functional traits (morphology of udder,

milkability; large udder cisterns, ability to mate them in the first year of life);

Need good management and more intensive husbandry.

Study of more effective models for estimation of breeding values of sheep (BLUP-AM) – mainly dairy breeds are raised in Slovakia: Production parameters:

Milk production Litter size Growth intensity of lambs (ADG, weight at weaning)

Functional traits: Estimation of genetic parameters for:

Milkability characteristics (amount of machine milked milk -MMM, portion of MMM, etc. )

Linear evaluation of the udder (udder depth, teat size, position of teats, udder cleft, udder attachment, cistern depth).

The main areas of the research in the last years:

Udder morphology

traits in ewes

(linear assessment)

Basic statistics for chosen udder morphology traits in ewes

Trait n*2 x s v min. max.

Udder depth (LA)*1 1275 5,04 1,590 31,55 1 9 Cistern depth (LA)*1 1275 4,99 1,959 39,26 1 9

Teat position (LA)*1 1275 5,20 1,791 34,44 1 9 Teat size (LA)*1 1275 4,49 1,427 31,78 1 9 Udder cleft (LA)*1 1275 4,82 1,527 31,68 1 9

Udder attachment (LA)*1 1275 5,41 1,281 23,68 2 9 Udder shape (LA)*1 1275 5,28 1,549 29,34 2 9

Udder length (mm) 1185 248,72 64,33 25,86 110 570 Udder width (mm) 1185 119,04 18,46 15,51 70 190 Rear udder depth (mm) 1185 154,11 34,64 22,48 10 310 Cistern depth (mm) 1185 25,33 15,55 61,39 0 85

Teat length (mm) 1185 34,77 6,05 17,40 20 70

Teat angle (˚) 1185 44,45 13,40 30,15 0 90

Heritability of udder traits

Trait Heritability coefficient

Udder depth (LA)*1 0,217 Cistern depth (LA)*1 0,294 Teat position (LA)*1 0,242 Teat size (LA)*1 0,275 Udder cleft (LA)*1 0,205 Udder attachment (LA)*1 0,090 Udder shape (LA)*1 0,117 Udder length (mm) 0240 Udder width (mm) 0,102 Rear udder depth (mm) 0,239 Cistern depth (mm) 0,448 Teat length (mm) 0,338 Teat angle (˚) 0,295

Udder cistern size of ewes diagnosed by ultrasonography

Udder cistern size diagnosed by ultrasonography(large variability; 30-70 %)

Basic statistics for udder cistern size of ewes diagnosed by ultrasonography.

Trait n x s v min. max.

Length of left cistern (mm) 1023 69,14 16,31 23,59 17 133

Width of left cistern (mm) 1023 36,39 11,19 30,75 5 104 Area of left cistern (mm2) 1198 1933,4 929,15 48,06 133 7560

Length of right cistern (mm) 1023 69,94 15,86 22,68 20 118 Width of right cistern (mm) 1023 37,68 10,74 28,50 10 84

Area of right cistern (mm2) 1198 1970,7 927,95 47,09 10 5799

Total size of both cisterns (mm2) 1198 3904,1 1748,46

44,78 390 12900

Heritability of udder cistern size

Trait Heritability coefficient

Area of left cistern (mm2) 0,069 Area of right cistern (mm2) 0,168 Total size of both cisterns (mm2) 0,123