REDUKCIA ALEBO HLADANIESÚVISLOSTi?mladné pojmy

Ak!!fonny by teda mohla táto pozitívna systematická ana-lytická teória nadobudnúť'? Začnime návratom k samotnémuslovu ,,analýza". Ako som už poznamenal, najvšeobecnejšímvýznamom tohto slova je zrejme rozkladanie niečoho zlože-ného na základné prvky a demonštrácia spôsobov, akými sútieto prvky pospájané do zloženého celku. Samozrejme, oddruhu uvažovanej analýzy bude závisieť, čo sa bude pova-rovať za prvky. Chemická analýza sa končí pri chemickýchprvkoch. Fyzikálna analýza postupuje ďalej. Syntaktickáanalýza sa končí pri morfémach, najmenších významovýchčastiach slov, zatiaJ čo fonologická analýza považuje význa-mové časti slov za zložené -jej zäkladnými prvkami sú foné-my. V každom z týchto prípadov končíme vecami, ktoré súz hladiska uvažovaného skúmania úplne jednoduché, koneč-né prvky, pokiaJ ide o príslušný druh analýzy. Chemické prv-ky sú chemicky jednoduché, nie sú chemicky zloženl Mor-fémy nemajú gramatickú štruktúru. Fonémy sa neskIadajúz fonématď.

Keby sme toto chápanie brali v prípade pojmovej analýzy- analýzy ideí - úplne vážne, dospeli by sme k záveru, ženašou úlohou je hladať idey, ktoré sú celkom jednoduché,nezložené z iných pojmov. Potom by sme ukázali, ako mož-no viac či menej zložité idey, o ktoré sa zaujímajú filozofi,

30

poskladať z týchto jednoduchých prvkov pomocou nejakejlogickej alebo pojmovej konštrukcie. Cielom by bolo Jasnepoehopiť zložené významy pomocou ich redukcie (bezozvYšku) na významy jednoduché. Keď sa to povie takto bezpríkras, tak sa nám takýto návrh nezdá vel~ prijatelný. A takto aj je. Predsa sa však tento návrh, alebo niečo, čo mák nemuvelIlÚblízko, brávalo a berie vážne. Hoci nemusí zachádzaťaž tak ďaleko, ako som opísal, predsa stále do istej mieryovplyvňuje filozofické myslenie. Pokúsim sa teraz vysvetliť,ako sa tento vplyv prejavuje.

Keď stojíme pred úlohou poskytnúť filozofické objasnenienejakého konkrétneho pojmu - dajme tomu, pojmu, že niektovit, že niečo je tak a tak, alebo pojmu niečieho vnimanianejakého materiálneho predmetu - často sa do nej púšťametak, že sa snažíme všeobecne uviesť podmienky, ktoré musiabyt splnené, ak má byť pojem správne použitý, i podmienky,pri splnenf ktorých pojem musí byť správne použiteIný . V na-šom odbornom žargóne to znamená, že sa snažíme zistiť nevy-hnutné a postačujúce podmienky správneho použitia pojmu.

Môžeme sa pustiť, a zvyčajne to tak aj robíme, do tohto!týlu analýzy v trochu miernejšom duchu. To znamená, že dovýroku o nevyhnutných a postačujúcich podmienkach použi-tia daného pojmu sa nesnažíme zahrnúť iba pojmy, ktoré súsamy absolútne jednoduché (nech sú už akékolvek!). Môže-me napríklad zistiť, že v našej analýze pojmu poznania vy-stupuje ako prvok pojem presvedčenia, a popritom byť s tou-lo situáciou úplne spokojní, hoci si zároveň myslíme, že po-jem presvedčenia si vyžaduje ďalšiu analýzu, prípadne že homožno ďalej analyzovať. Môžeme to však považovať za prob-lém, ktorý budeme riešiť inde, respektíve inokedy.

zdá sa, akoby sme doteraz nemali dôvod myslieť si, žefilozof v praxi vôbec niekedy uplatňuje reduktívny modelalebo obraz analýzy, ako som ho načrtol- model, kde pod-statnú úlohu hrá koncepcia jednoduchého, prínajmenšom ako

3\

ideálu, ku ktorému smeruje analýza. Ale istý prvok v situäciinaznačuje, že tento model filozofa predsa len do istej mieryovplyvňuje. Existuje totiž určitý slovný zvrat, ktorý analytic-ký filozof velmi nerád počuje a ktorý jeho oponent v disku-sii, takisto analytickýftlozof, s ve!kým potešením vyslovuje:totiž slová "Vaša analýza obsahuje bludný kruh", Znamenáto, samozrejme: že medzí prvkami, ku ktorým dospel filozofanalýzou, je práve ten pojem, ktorý chce filozof analyzovať,hoci možno nie Je zjavne prítomný a treba ho odhaliť ďalšímpostupom rovnakého druhu.

Teda prečo by nám táto veta mala pripadať taká kompro-mitujúca? Samozrejme, veta "Vaša analýza obsahuje bludnýkruh,je kruhová" je skutočne kompromitujňca, Pre domnelúanalýzu má vlastne smrtelné následky, ak uvažujeme v rámcitoho modelu analýzy, ktorý ju opisuje ako akési rozoberaniezloženej štruktúry na jednoduchšie prvky, ako proces, kon-čiaci sa iba vtedy, keď sa dostanete k častiam, čo už nemožnoďalej rozobrat Pretože ak sa ukáže, že jedna z domnelýchčastí je, alebo obsahuje práve tú istú vec, ten istý pojem, kto-rý bolo treba rozobrať, tak tento proces sa ani len nezačal.

Uvažujme však teraz o celkom inom modeli filozofickejanalýzy. Tento nový model považujem za realistickejší a plod-nejší ako ten, o ktorom sme uvažovali doteraz. (Mohli bysme uvažova! aj o tom, že namiesto slova .analýza" by bololepšie používať slovo "objasneníe", kedže prvé slovo prílišpripomína model s rozoberaním; ale predsa sa budem radšejpridŕžať slova "analýza",lebo je posvätené používaním a mározhodne obsažnejší zmysel ako ten, o ktorom som hovoril.)Vzdajme sa predstavy dokonalej jednoduchosti pri pojmoch,vzdajme sa ajpredstavy, že analýza musí vždy smerovať k väč-šej jednoduchosti. Namiesto toho si predstavme model kom-plikovanej siete, taký systém pospájanýchjednotíek, pojmov,že funkciu každej jednotky, každého pojmu by sme mohliz filozofického hladiska správne pochopiť iba tak. že pocho-

32

píme jeho súvislosti s ostatnými, jeho miesto v systéme -azda ešte lepším obrazom je sústava takýchto navzájom pre-pojených systémov. Ak toto bude náš model, tak nebudememat dôvod trápiť sa, keď sa v priebehu hladania vzť.ahovjedné-ho prvku siete s inými ocitneme v bode, z ktorého sme vyšli,prípadne ním budeme prechádzať. Mohli by sme napríkladzistiť, že nemôžeme úplne objasniť pojem poznania bez odvo-lania sa na pojem zmyslového vnímania; že nemôžeme vy-svetliť všetky vlastnosti pojmu zmyslového vnímania bezodvolania sa na pojem poznania. Ale tento fakt by nás nemu-sel trápiť,ani prekvapovaL Teda všeobecné obvinenie z vysvet-lovania kruhom by stratilo svoj osteň, pretože by sme sa mohlipohybovať vo velkom, objasňujúcom, súvislosti odhalujúcomkruhu. To neznamená, že obvinenia z vysvetlovania kruhomby boli celkom vylúčené. Niektoré kruhy sú napríklad prílišmalé a pohybujeme sa v nich nevedomky, mylne sa domnie-vajúc, že sme našli objasňujúcu súvislosť. Vždy by však bolotreba zvážiť, kedy je takéto obvineníe namieste a kedy nie.

\

Už som spomenul, že ~rog,:"" reduktivnej ,alebo at~már-nej analýzy, podla ktorého maju byťkoncčnýrru prvkami ana-

Týiy absolútne jednoduché pojmy alebo významy, sa zdá zjav-• ~~rijatelný. Častejšie, aspoň v britskej empiristickej tra-

dlcii, neboli za kandidátov na atómy, na tieto jednoduché prv-ky analýzy, považované práve pojmy, ale skôr tíe prchavépredmety subjektívnej skúsenosti, či tie ich časti, ktoré Da-vid Hume nazýval ,jednoduché dojmy"; a tiež ich údajnékópie, prítomné v predstavivosti alebo v pamäti, ktoré nazý-val,jednoduché idey". Tie boli neredukovatelnými prvkami,pomocou ktorých Hume navrhoval vysvetliť náš obraz sveta.UIá sa tiež, že boli aj atómami toho logického atomizmu,ktorého sa na konci prvej štvrtiny nášho storočia pridŕžal lordRusselI. O tejto škole filozofickej analýzy budem hovoriťneskÔr. Teraz chcem zdôrazniť niečo iné. Totiž to, že každýfilozof, ktorý je presvedčený o existencii atomárnych alebo

33

jednoduchých prvkov reduktívnej analýzy, nech si pod nimipredstavuje čokoľvek, bude ich zrejme chápať zvláštnym spô-sobom. Bude ich chápať ako základné pre celú našu pojmovúštruktúru, pre našu celkovú koncepciu sveta, pretože všetkoostatné má byť vysvetlené pomocou nich, zatial čo oni samynemajú byt vysvetlené pomocou ničoho iného. Budú kon-ceptuálne konečné, alebo budú mať absolútnu konceptuälnuprioritu. V našej schéme vecí budú absolútne základné.

Teda tieto pojmy - konečného, lJik/adného, týkajúceho satoho, čo má absolútnu priori/u, alebo čo je v našej schémeabsolúme ztiJiadné - sú zrejme prítažlivé, Patria medzi pojmy,ktoré nás spočiatku pritiahli k filozofii. Môžeme sa teda spý-tai: umožňuje nám tieto fascinujúce pojmy používaŕ iba re-duktivny štýl filozofickej analýzy s jeho vierou v atomárneprvky analýzy? Musíme sa úplne vystríhaŕ týchto fascinujú-cich pojmov, ak hladáme realistickejší, alternatívny model,ktorý som načrtol: model hľadania súvislostí v systéme beztoho, aby sme dúfali, že budeme schopní rozobrať či zredu-kovať skúmané pojmy na iné a jednoduchšie? Ak dávameprednosť tomuto modelu - mohli by sme ho nazýval konek-tívnym modelom, aby sme ho odííšili od reduktivneho či alo-mámeho modelu - musíme sa potom vzdať pojmu toho, čo jez konceptuálneho hladiska základné? Myslím, že nie. Týmtotvrdením sa, samozrejme, vystavujem otázke: kde máme tedahladať základné pojmy, keď sme sa prestali spoliehat, či vý-lučne spoliehať, na model reduktívnej definície?

Odpoveď by nám mohli naznačiť ďalšie riadky. Spomenulsom už, že k odborným pojmom špeciálnych disciplín sa do-stávame prostredníctvom explicitného návodu týkajúceho sazákladných pojmov ekonomiky, fyziky alebo inej vednej dis-ciplíny. Ako sa pri takomto návode postupuje? Neuplatňujesa predsa v intelektuálnom vákuu. Musí nadväzovať na poj-movú výbavu, ktorú už učiaci sa majú. Naše zvládnutie poj-mov špeciálnych disciplín musí nejako vyrastať z pojmového

34

materiálu, ktorý sme si už osvojili. Nemusíme skúmaŕ, ako sato presne deje - pomocou akých procesov zdokonaľovania,IOWrovania alebo analógie - hoci si môžeme byť takmer istí,

. že nie je vôbec jednoduché presne defmovaf nové teoreticképojmy pomocou pojmov predteoretických. Pretože to, čo te-raz zdôrazňujem, je velmi jednoduché: osvojovanie si teore-tických pojmov špeciálnych disciplín predpokladá - a opierasa o to - že sme si už osvojili predteoretické pojmy používa-né v každodennom živote. S jemnými (špeciálnymi) nástroj-mi môžeme určite robiť čosi, čo by sme nedokázali s hrubými(bežnými) nástrojmi. Ale jemné nástroje máme k dispozíciilen vďaka tomu, že pred nimi existovali nástroje hrubé (aleborelatívne hrubé).

Totoje teda jeden spôsob, akým môžeme usporiadať pojmypodla priority: schopnosť narábať s jednou skupinou pojmovmôže predpok1adat schopnosť narábai s inou skupinou, pri-čom to neplatí naopak. V tomto prípade môžeme povedať, žepredpokladané pojmy konceptuálne predchádzajú pojmom,bnich predpokladajú; čo by na základe práve povedanéhomamenalo, že filozoficky základné pojmy - pravda, ak takéčosi vôbec existuje - máme hladať práve medzi pojmami po-užívanými v bežnom, neodbornom rozhovore, a nie medzipojmami použlvanými iba v špeciálnej odbornej diskusii.

Ibaže pojmov používaných v bežných neodbomých roz-hovoroch je ohromne vela a sú velmi rôznorodé. Keby smemali zostaviť zoznam takýchto pojmov tak, ako nám náhodneprichádzajú na mysel, boli by zväčša také, že by sa nám zda-lo očividne absurdné požadovať pre ne osobitný status filozo-ficky základných pojmov. Uveďme napriklad takýto náhod-ný výber: auto, gitara, koncert, velvyslanec, sneh, kameň,ulica, mačka. Ak sa niekto pýta, prečo by sa nám zdalo ab-surdné hovoriť o lubovoCnom z týchto pojmov ako o základ-nom či fundamentáInom, netreba chodiť ďaleko po odpoveď.Po prvé, je zrejme celkom náhodné, prírodne a spoločensky

35

podmienené, že vôbec takéto pojmy používame. Ľahko simôžeme predstaviť formy života a formy skúsenosti, v kto-rých by sa nevyskytovali. Vlastne ani nemusíme namáhaťpredstavivosť: stačí si spomenúť na iné obdobia dejín, alebona iné oblasti sveta. Teda tieto pojmy nie sú len náhodné, aledá sa povedať, že sú aj provinčné. Navyše sa aspoň niektoréz takýchto bežných pojmov dajú reduktívne definovať, lahkoa bezo zvyšku alebo bez definície kruhom rozložiť na vše-obecnejšie pojmy; a to by ich, pokial ide o status fundamen-tálnych alebo základných pojmov, diskvalifikovalo v očiachkaždého, nielen analytika praktizujúceho reduktívnu analý-zu. A nakoníes, tieto pojmy, bez ohladu na to, či ich možnolahko rozložiť alebo nie, istotne nie sú dostatočne všeobecné.Sú príliš špeciálne.

Ak tieto odpovede obrátime, zdá sa, že by sme mali hladaťpojmy, ktoré sú velmi všeobecné, ktoré sa nedajú rozložiť (t, j.ktoré odolávajú polrusom o reduktívnu definíciu) a ktoré niesú náhodné. Nenáhodnosť je obťažný pojem a nechám hochvílu na pokoji. O nerozložitelnosti či neredukovatelnostisom už čosi povedal: je velmi dôležité mať v tomto prípadena pamäti, že ,,neredukovatelný" neznamená, ani v sebe ne-zahŕňa pojem ,jednoduchý". Pojem môže byť zložený v tomzmysle, že jeho filozofické objasnenie si vyžaduje stanove-nie jeho súvislostí s inými pojmami, a napriek tomu môže byťzároveň neredukovatelný v tom zmysle, že ho nemožno, beztoho, aby sme sa dopustili deftnície kruhom, definovať pomo-coutýchto iných pojmov, s ktorými nevyhnutne súvisí. A čopotom s tretou požiadavkou, s požiadavkou všeobecnosti?

Niektoré z pojmov, ktoré som pred chvílou vymenoval _auto, kameň, gitara - hoci samy nie sú všeobecné, majú spo-ločnú vlastnosť, ktorú má aj vela iných neodborných pojmova ktorá je naozaj velmi všeobecná: všetky sú totiž pojmamimateriálnych predmetov, alebo, použijúc starší filozofickýtermín, sú pojmami telies. Nemohol by byť pojem telesa,

36

materiálneho predmetu, dobrým príkladom kandidáta na úlo-hu základného pojmu?

Mohlo by sa zdať, že tu narážame na problém. Pred chví-lou som povedal, že prirodzeným miestom, kde môžeme na-raziť na základné pojmy - ak také čosi vôbec existuje - jebdný, neodborný rozhovor. Ale hoci slovo "teleso" je dosťbežné, filozofi ho v slrutočnosti nepoužívajú celkom bežnýmspôsobom. Kreslo alebo horn by sme bežne nenazvali "tele-som". Obyčajne nemáme dôvnd používať toto slovo v takomvlcobecnom zmysle, ako to robia alebo robievali filozofi.Tento problém však môžeme lahko vyriešiť. Ak filozofi tvr-dili, že pojem "telesa" je v našej pojmovej štruktúre základ-ný, môžeme ich tvrdenie chápať ako akúsi skrá.tenú podobutvrdenia, podla ktorého základnou vlastnosťou našej pojmo-Vtj štruktúry je, že obsahuje rad pojmov určitého všeobecné-ho.typu, totiž pojmy rôznych druhov telies. A tento názor jekonzistentný s tým, že obyčajne nemáme dôvod používať ta-k1\tovšeobecnú klasifikáciu. .

Toto je dosť dôležité, pretože sa často stretávame s tým, žellIalytický filozof používa slová vyskytujúce sa v bežnýchrozhovoroch v zmysle dosť odlišnom a širšom ako zmysel,ktorý obvykle majú. A robi to často s rovnakým zámeromako v uvedenom príklade, totiž: robiť všeobecnejšiu klasifi-káciu, než obyčajne robievame. Platí to, napriklad, v prípadeslov "vcúmat" a "vnímanie", ,,konkrétny" a "všeobecný","vlastnost' a "propozícia"6. To však neznamená, že sa užnezaoberá naším bežným pojmovým aparátom, našou bež-

6 Strawsonov termín .propcsition" prekladám ako .propozícia''. pretožepodla neho je to intenzionálny objekt, ako sa dá zistiť aj z tejto knihy. KeďStrawson cituje alebo parafrázuje Wittgensteina, lepšie je hovori! o "vý-roku". Takisto v tomto prípade bolo by možné hovori! o .Jogike propozí-ciŕ', ale "výroková logika" je v slovenčine pomerne ustálený názov. Sa-mozrejme. problémy by nastali, keby prišla reč na to, čo znamená slovo"výrok". P011l. prekl.

37

nou pojmovou výbavou. Táto bežná výbava je stále predme-tom jeho skúmania. Ibaže o nej hovorí na úrovni všeobecnej-šej, než je tá, na ktorej sa obvykle nachádzame. To, čo natejto úrovni hovorí, je zlučiteíné s rozmanitými spôsobmi,akými sú všeobecné vlastnosti, ktoré sú predmetom jeho zá-ujmu, uvedomované a reprezentované v pojmovej výbave,uspoltojujúcej naše bežné potreby.

Samozrejme, v predchádzajúcej časti som nedokazoval-hoci to neskôr urobím - že pojem telesa je v skutočnosti zá-kladným či fundamentálnym pojmom v tom zmysle, ktorýnás zaujíma. Vviedol som ho len na ilustráciu jedného sme-ru, ktorým by sa mohlo uberať naše hľadanie najvšeobecnej-ších a najzákladnejších vlastnosti našej pojmovej štruktúry.To znamená: niekedy by sme mohli zistiť, že takáto vlastnosťspočíva v používaní skupiny menej všeobecných pojmov,patriacich do istého všeobecného typu, takého, že pri našichbežných interakciách so svetom nemáme dôvod vytvárať siosobitnú koncepciu o pojmoch tohto typu. MÔžeme však,samozrejme, očakávať, že narazíme aj na iné pojmy, ktoré sacelkom bežne použlvajú v každodennom živote a ktoré samymajú povahu základných pojmov - napríklad pojmy času,zmeny, pravdy, totožnosti; poznania.

My sme však nehľadali iba možné príklady, ale všeobecnýzmysel, ktorý by sme mohli priradiťk pojmu ,,zák1adný" v sú-vislosti S alternatívnym modelom, aký som navrhol pre filo-zofickú analýzu - modelom, podla ktorého skôr hľadáme sú-vislosti v systéme, než redukujeme zložené na jednoduchéalebo jednoduchšie prvky. Ak zhrnieme rozmanité úvahy, kto-ré máme pred sebou, mohli by sme dospie! k podobnej väg-nej formulácii, ako je táto:

Pojem alebo pojmový typ je základný v príslušnom zmys-le, ak je jedným zo súboru všeobecných, rozšírených a v ko-nečnom dôsledku neredukovate!ných pojmov alebo pojmo-vých typov, tvoriacich spolu štruktúru - štruktúru, ktorá vy-

38

tvám rámec nášho bežného uvažovania a reči a ktorú predpo-kladajú odborníci rôznych oblastí, alebo rozvinutých špeci-álnych disciplín, pričom každá svojím spôsobom prispievak nfimu celkovému obrazu sveta. .

Samozrejme, túto formuláciu treba ešte vysvetli!. Mnohépojmy, ktoré sa v nej vyskytujú, si vyžadujú ďalšie objasne-oie - napr. pojem súvislosti, ďalšej neredukovatelnosD, pre-supozície - ktorého sa im, dúfam, d?stane aspoň v podo~iiustrácie počas ďalšieho výkladu. Zatiaľ nám táto formuläcia

čí~~ by som rád povedal čosi O možnosti trochu silnejšejlroDcepcie základnej pojmovej štruktúry, než je tá, o ktorejsom hovoril. A tu vystupujú do popredia tie pojmy náhod-nosti • nenáhodnosti, ktoré som spomenul predtým a ktorésom ponechal zatial tak. Ako som vtedy poznamenal, jed-ným z dôvodov, na základe ktorých by sme mohli považova!lVIdenie, že také pojmy ako ,,auto", "gitara", ,,ko~cert" atď.si zaslúžia osobitnú pozornosť filozofov, čo by patnla základ-ným pojmom, za očividne absurdné, je, že sa zdá celkom ako.vec náhody, že takéto pojmy vôbec používame. Kde sa všakkoDčia kde sa začína náhodnosť'1 Ako určit jej hranice? Daj-me tomu, že filozofovi sa podarí celkom prijatetne opísať to,čo vydáva za všeobecnú štruktúru pojmov, ktoré sú zákla-dom našich bežných rozhovorov a ktoré predpokladajú naše!peciälne discipllny. Nemohli by sme položiť otázku, či je tolennáhoda, zhoda okolnosti, že narábame práve s takou štruk-I1\rou pojmov, akú opisuje?

Túto otázku možno pochopiť prinajmenšom dvoma spô-sobmi, pričom jeden z nich nevedie k ničomu zaujímavému.Mohli by sme povedat; každá propozícia je náhodná, akjej negácia nevedie ku kontradikcii v logickom zmysle slova- aj keď je jej negácia očividne nepravdivá, ba aj keď sa-motný fakt jej vyslovenia dokazuje, že je nepravdivá. Tedav tomto zmysle je náhodné, že vôbec existujú nejaké vníma-

39

júce a mysliace bytosti, teda je náhodné, že sa vôbec použi-vajú nejaké pojmy; hoci nikto nemôže poprieť existenciu ta-kýchto bytostí a používania pojmov bez toho, aby tým nedo-kazoval, že jeho popretie je nepravdivé.

Ale túto otázku možno pochopiť aj v inom zmysle a ten jeoveta zaujímavejší, hoci je menej určitý. Zvnútra našej sku-točnej pojmovej schémy môžeme celkom labko pochopiť ná-zor, podla ktorého naša skúsenosť by mohla byť taká, že urči-tý pomerne rozšírený pojem alebo skupina pojmov používa-ných v každodennom živote by nehrala vôbec nijakú úlohu -teda by sme vlastne neboli schopní vytvoriť si pojmy tohtokonkrétneho druhu. Príkladom by mohol byť pojem farby,

(vlastne pojem vizuálnej skúsenosti všeobecne. To znamená,Že môžeme, alebo sa zdá, že môžeme, vytvoriť dokonalezrozumiteľnú a koherentnú koncepciu typu skúsenosti, v kto-rej by sa vôbec nevyskytovala táto vlastnost, teda ani pojemtejto vlastnosti. Koncepcia bezfarebnébo sveta - alebo skú·senosti sveta ako bezfarebného - nielenže nie je kontradikto·rickä, ale je aj celkom zrozumiteľná v oveľa silnejšom zmys-le. Keď o tejto koncepcii uvažujeme, keď si predstavujeme,že je koncepciou našej skutočnej skúsenosti, nemáme pocit,že by nejako ohrozovala či oslabovala našu koncepciu sebasamých ako mysliacich a skúsenosť prežívajúcich bytostí. Toisté možno povedať o všeobecnom pojme zvuku. (Existencianevidomých a nepočujúcich je toho azda dostatočným dôka-zom.) Jednako je však asi dosť nepravdepodobné, že tentodruh postupného pojmového ochudobňovania našej skúsenostinemá hranice - hranice, po prekročení ktorých by sme prišlio samotnú koncepciu skúsenosti. Znamená to, že pravdepo-dobne existujú nejaké štrukturálne vlastnosti našej skúsenos-ti, ktoré sú podstatné pre každú koncepciu (pre nás zrozumi-telnú) skúsenosti bytostí, uvedomujúcich si samých seba.

Predpokladajme, že naozaj existujú takéto hranice - hra-nice určujúce minimálnu štruktúru, ktorú ešte môžeme chá-

40

paťako možnú štruktúru skúsenosti. Potom prvky tejto štruk-túry a samotná štruktúra budú základné v silnejšom zmysle,než je ten, o ktorom sme uvažovali predtým. Pretože budú -a tu nachádzame protiklad k nami hladanému pojmu nähod-nosti - nevyhnutnými vlastnosťami každej koncepcie skúse-nosti, ktorú sme schopní pochopiť, pojmy týchto vlastnost!teda budú práve v tomto zmysle nevyhnutnými pojmami,ncnáhodnými prvkami našej pojmovej štruktúry. SpomedzinajväBích filozofov to bol, samozrejme, práve !mmanuelKan~ ktorý sa najvážnejšie a s najväčším odhodlaním usilo-val stanoviť určitú minimálnu pojmovú štruktúru ako nevy-hnutnú. Dalo by sa povedať, že sa pokúsil stanoviť dolné hra-nice zmyslov [s~rtSelll'Niektori ďalší filozofi azda niekedyzablúdili aj pod tieto hranice; mohli by sme to povedať najmäo tých, ktorí boli tým či oným spôsobom pod vplyvom ato-mimej koncepcie analýzy .. (Mal by som azda v zátvorke dodať, že zablúdi! pod hraní-

ce nie je jediný spôsob, akým filozof môže prekročiť a akýmprekračoval medze zmyslov. Existuje nielen dolná, ale i hor-ná hranica. Význam môže vädnút a nezmysel prekvitať rov-Iiako v dôsledku nadbytku pojmov, ako aj v dôsledku ich ne-dostatku. Pokial ide o pojmy, asi si častejšie pn1iš doprajeme,neŽ aby sme hladovali. Samotný Kant stanovil aj hornú ajdolnú hranicu.)

Máme teda dve koncepcie základných pojmových štruk-túr - dve koncepcie, z ktorých jedna je silnejšia, požadujeviac než druhá, keďže vyžaduje, aby základné prvky štruktú-ry boli nevyhnutné alebo nenáhodné. Nemusíme však pesto-vat jednu z týchto koncepcií na úkor druhej. Pri oboch savynárajú otázky. Najmä silnejšia koncepcia je vystavená is-tému skepticizmu. Pomocou akej argumentácie by sme mohlidokázat, že nejaký pojem alebo súbor pojmov má nevyhnut-ný charakter, o ktorom sa uvažuje v tejto koncepcii? Táto otázoka je zrejme závažná. Keď však nedokážeme nájsť na ňu od-'" IC' .• '. , •. "'" . 1 4\

- P.:"1 • ,-l •. ~.' Se. "".

poveď, záujmy a význam analytickej práce to neobmedzí.Pretože ešte stále nám ostáva druhá koncepcia, ktorá požadu-je menej. Dospieť k jasnému pochopeniu najvšeobecnejšíchvlastností našej pojmovej štruktúry, tak ako existuje v sku-točnosti - bez ohladu na to, či je alebo nie je možné dokázaťnevyhnutnosť týchto vlastností -je dostatočne nánočnou úlo-hou pre každého filozofa, nech je už akokolvek ambiciózny.AJCmá teda niekto pocit, že sa musí vzdať silnejšej koncepciezákladnej štruktúry - a netvrdím, že sa musí alebo bude mu-sieťvzdať - môže sa bez obáv rozhodnúť pre menej silnú kon-cepciu.

Teraz by som vám však mal pripomenúť iný druh skepti-cizmu, ktorému je vystavená dokonca aj táto umiernenejšiakoncepcia. V prvej kapitole som porovnával pozitívnu kon-cepciu analýzy ilustrovanú pomocou analógie s gramatikous negatívnou alebo antiteoretickou koncepciou, ktorej dáva-jú prednost extrémni prívrženci analógie s terapiou - ak takívôbec existujú. Od týchto druhých zrejme možno očakávať,že sa budú na projekt odhalenia základnej pojmovej štruktú-ry pozerať dosizdržanlivo. Pretože ich posolstvo znie: nehía-daj nijaký základ. Skúmaj, ako sa pojmy, čo ia pletú, skutoč-ne používajú pri rôznych Tudskýchzáujmoch (,,formách živo-ta", ako by povedal Wittgenstein), ktoré im udeTujúcelý ichvýznam. Toto si jasne uvedom - pričom treba pripustiť, že tovôbec nie je Iahké - a oslobodíš sa. NehTadajvšeobecnú teó-riu. Tak znie teda hlavné posolstvo.

Niekto by sa však mohol ozvat: nie je táto poučka tak tro-chu paradoxne sama poučkou o tom, čo je z filozofickéhohladiska základné, totiž o "forme života"? Skutočne, sámWittgenstein hovorí: "To, čo treba prijať, čo je dané - sú, daloby sa povedaŕ - formy iivota:"

1 Wingenstein, L. Filozofické .d:úmollio. II. čase. Xl.

42

Teraz sme v pokušení položiť otázku: znamená to, že ne-lllÔžemevôbec nič povedať o vzťahoch medzi formami živo-ra?Ťažko by sme to presvedčivo zdôvodnili. Zanechajme tedatento druh skepticizmu.

43