Projekt z fyziky

GALAXIE

Vypracovali: Dana Gabrisova

Katarina Sarkova

Silvia Kmetova

Katarina Svitkova

Galaxia je hviezdna sustava zložená z hviezd,hmlovin,hviezdokop,medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty.

Slovo galaxia bolo odvodené z gréckeho názvu našej vlastnej galaxie Mliečnej dráhy Κύκλος γαλακτικός (Κyklos galaktikos)

Hubblova schémaHubblova schéma alebo Hubblova klasifikácia galaxií rozdeľuje galaxie podľa ich tvaru. Zaviedol ju v roku 1925 americký astronóm Edwin Hubble. Graficky je táto klasifikácia znázornená ako Hubblova ladička. Ide iba o grafické vyjadrenie tejto klasifikácie a nie o vývojové štádiá galaxií, ako predpokladal Hubble. Každý z typov je ďalej rozdelený na ďalšie podtypy podľa tvarov.

Typy galaxií 1. Špirálové

2. Šošovkovité

3. Nepravidelne

4. Špirálové s priečkou

5. Eliptické

6. Aktívna

7. Prstencova

Špirálové galaxie

Špirálové galaxie majú ramená, ktoré okolo centrálnej oblasti alebo jadra vytvárajú špirálovú štruktúru.

Ramená okolo jadra vytvárajú disk. Ako jadro rotuje, ramená sledujú jeho rotáciu. Najmladšie hviezdy nájdeme vo väčších vzdialenostiach v riedkych

oblastiach ramien špirálových galaxií.

Staršie hviezdy ležia hlavne v hustom jadre. Najstaršie hviezdy zostávajú v riedkej - guľovej zložke ( halo ), ktorá

obklopuje galaktický disk

Šošovkovité galaxieTvoria prechodový typ medzi eliptickou a špirálovou galaxiou (nie sú ale vývojovým prechodom týchto typov). Tieto galaxie sa podobajú špirálovým galaxiám s výrazným jadrom a diskom, ktorému však chýba špirálová štruktúra. Označujú sa SO.K predstaviteľom galaxií v tieto kategórii patrí galaxia M86 v súhvezdí Panna

M86

Nepravidelne galaxie

Nemajú pravidelný tvar alebo štruktúru. Sú obvykle menej hmotné než ostatné galaxie a väčšina ich hviezd je jasná a mladá.Hoci často obsahujú oblasti žiariaceho plynu v ktorých sa rodia hviezdy, väčšinou sú tieto oblasti na to príliš riedke.Nepravidelné galaxie tvoria iba 5% z tisícok najjasnejších galaxií, ale asi štvrtina všetkých známych galaxií sú práve nepravidelné galaxie.

Špirálové s priečkouŠpirálová galaxia s priečkou má vo svojom strede pretiahnutú centrálnu oblasť, alebo jadro v tvare priečky. Ako jadro rotuje, vyvoláva na oboch svojich koncoch rotáciu ramien.Galaxie špirálové a špirálové s priečkou idú od tvaru s veľmi rozšírenou centrálnou oblasťou s tesne ovinutými dlhými ramenami, až po galaxie s malou centrálnou oblasťou a úplne voľnými ramenami.Hoci boli v minulosti špirálové galaxie a špirálové galaxie s priečkou klasifikované ako dva odlišné typy, dnes sú považované za veľmi podobné.

Eliptické galaxieZaraďujeme ich podľa tvaru od Elipsoidálnych ( zhruba v tvare ragbyovej lopty ) až po sférické so strednou priečkou uprostred.Na rozdiel od ostatných galaxií, v ktorých môžeme vidieť prach, odrážajúci modré svetlo z horúcich mladých hviezd, sa eliptické galaxie zdajú žlté.Tvorba hviezd sa v nich už zastavila, takže takmer všetko ich svetlo prichádza zo starých červených obrov.Eliptické galaxie sú najmenšie a najhmotnejšie doposiaľ pozorované galaxie.

Aktívna GALAXIAAktívna galaxia je galaxia, ktorej veľká časť energie nie je emitovaná obyčajnými zložkami galaxie, ako sú hviezdy, prach a medzihviezdny plyn. Táto energia v závislosti od typu galaxie môže byť emitovaná cez väčšinu elektromagnetického spektra, napríklad v infračervenej, rádiovej, ultrafialovej, röntgenovej a gama oblasti.

Prstencová galaxiaPrstencová galaxia je galaxia s prstencovou štruktúrou. Prstenec pozostáva z masívnych, relatívne mladých modrých hviezd, ktoré sú extrémne jasné. Centrálna oblasť obsahuje relatívne málo svietivú hmotu.

Mliečna cestaJe to špirálová galaxia, obsahujúca 350 až 500 miliárd hviezd. Vznikla z ohromného oblaku plynu a prachu pred 10 miliardami rokov.Uprostred je husté guľovité galaktické jadro, v ktorom sa zrejme nachádza aj čierna diera.Jadro obtáčajú špirálne ramená, v ktorých sú horúce mladé hviezdy.Okolo jadra a disku je riedke halo veľmi starých hviezd.Galaktické jadro má priemer asi 10 tisíc svetelných rokov, disk má priemer asi 100 tisíc svetelných rokov a jeho hrúbka je asi 1.000 svetelných rokov. Galaktické halo má priemer asi 50 tisíc svetelných rokov.Slnečná sústava vrátane Opik-Oortovho oblaku je so svojím priemerom 3 svetelné roky pomerne malá.Slnko obehne stred galaxie raz za 250 miliónov rokov rýchlosťou 220km/s.

Čierna dieraO čiernych dierach sa domnievame, že sú to zdroje energie v centre kvasarov a ostatných aktívnych galaxií.Takéto čierne diery sú nazvané Superhmotné, pretože môžu obsahovať toľko hmoty, ako má 100 miliárd Sĺnk, čo zodpovedá hmote celej galaxie.Gravitačná príťažlivosť tejto hmoty je obrovská a vťahuje okolitý plyn a hviezdy do diery.Ako sa táto hmota stáča k diere, vysiela obrovské množstvá elektromagnetického žiarenia.