Pravidlá slovenského pravopisu

Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava: Veda 2000.Pouitie tohto textu sa riadi zkonom . 618/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov (autorsk zkon).

SLOVENSK AKADMIA VIEDJazykovedn stav udovta tra

Tretie, upraven a doplnen vydanie pripravila pravopisn komisia Jazykovednho stavu udovta tra SAV v tomto zloen: doc. PhDr. Slavomr Ondrejovi, CSc. (predseda), doc. PhDr. Peter Bal, CSc., doc. PhDr. Jn Bosk, CSc., prof. PhDr. Juraj Dolnk, DrSc., PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., prof. PhDr. Jn Findra, DrSc., PhDr. Jozef Genzor, prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc., prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len korepondent SAV, PaedDr. Matej Povaaj, CSc., doc. PhDr. Ivor Ripka, DrSc., prof. PhDr. Jn Sabol, DrSc., PhDr. Mria imkov, doc. PhDr. Jn Zambor, CSc. (lenovia), Mgr. Marta Zamborov (tajomnka). Prevan as vkladovho textu vypracoval PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., alie asti vypracovali prof. PhDr. Jn Dorua, DrSc., PhDr. Jozef Genzor, prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc., prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len korepondent SAV, doc. PhDr. Frantiek Koi, CSc., PhDr. Ivan Masr a PaedDr. Matej Povaaj, CSc. Text upravench a doplnench ast vypracoval a definitvnu redakciu celho textu urobil PaedDr. Matej Povaaj, CSc.

Informciu o treom, upravenom a doplnenom vydan Pravidiel slovenskho pravopisu prerokovala a vzala na vedomie stredn jazykov rada ako poradn orgn ministra kultry Slovenskej republiky. Ministerstvo kultry Slovenskej republiky 13. 11. 2000 v zmysle 2 ods. 2 zkona . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky vyhlsilo toto vydanie Pravidiel slovenskho pravopisu za jednu zo zkladnch kodifikanch prruiek zahajcich opis kodifikovanej podoby ttneho jazyka Slovenskej republiky.

Autorsk kolektv bude van za poznmky a pripomienky k textu Pravidiel slovenskho pravopisu. Prosme pouvateov, aby svoje pripomienky posielali Jazykovednmu stavu . tra SAV (Pansk 26, 813 64 Bratislava).


VEDAVYDAVATESTVO SLOVENSKEJ AKADMIE VIEDBRATISLAVA 2000Recenzentiprof. PhDr. Jn Horeck, DrSc.PhDr. Viktor Krupa, DrSc.

Sprva lexiklnej bzy dt, potaov redakcia a potaov spracovanieIng. Vladimr Benko

Prprava tlaovch podkladovMgr. Vladimr Radik

tanie korektrMgr. Marta Zamborov

Nvrh oblkyHana Kohtov

Zodpovedn redaktorkaPhDr. Jitka Madarsov


Tretie, upraven a doplnen vydanie. Vydala a vytlaila Veda, vydavatestvo Slovenskej akadmie vied, v Bratislave roku 2000 ako svoju 3340. publikciu zo sadzby Jazykovednho stavu udovta tra SAV. 592 strn.

Prpravu Pravidiel slovenskho pravopisu iastone financovala Vedeck grantov agentra Ministerstva kolstva SR a Slovenskej akadmie vied (grant slo 2/6078/99).


Jazykovedn stav udovta tra SAV 2000

ISBN 80-224-0655-4


VOD K 3. VYDANIU PRAVIDIEL SLOVENSKHO PRAVOPISU

Predkladme verejnosti alie, u tretie vydanie Pravidiel slovenskho pravopisu. Vychdzame tak v strety nstojivej poiadavke pouvateov spisovnej sloveniny, aby na kninom trhu boli vdy k dispozcii zkladn kodifikan prruky. Kee vskum pravopisnho systmu v sasnosti stle pokrauje a pokrauj aj diskusie o jednotlivch otzkach slovenskho pravopisu, v tomto vydan Pravidiel slovenskho pravopisu s oproti druhmu vydaniu iba minimlne zmeny, opravy a doplnky. Ide o tieto pravy a doplnenia:

1. V kapitole IV. Psanie slov osobitne a dovedna doplnila sa poznmka o psan sel slicami. 2. V kapitole VI. Psanie vekch psmen a) upravilo sa psanie dvojslovnho pomenovania Svt otec v prospech psania s vekm zaiatonm psmenom v

druhej asti, teda Svt Otec, a toto pomenovanie sa zaradilo medzi tituly vysokch cirkevnch hodnostrov; tto zmena v kodifikcii odra stav v relevantnej jazykovej praxi;

b) v podkapitole 1. Vek psmen na zaiatku vlastnch mien a vntri viacslovnch vlastnch mien v slade s prevaujcou jazykovou praxou upravilo sa psanie plnch nzvov najvych orgnov intitci, nzvov prezdi, predstavenstiev a dozornch rd s vekm zaiatonm psmenom, napr. Prezdium Fondu nrodnho majetku Slovenskej republiky, Dozorn rada Veobecnej verovej banky.

3. V kapitole VIII. Interpunkcia a) v podkapitole 1. Interpunkcia a jej funkcie doplnila sa poznmka o spsobe psania niektorch interpunknch

znamienok; b) v podkapitole 2.8. Pomlka doplnil sa bod o psan pomlky v prpadoch, ak podnik alebo vydavatestvo m sdlo

v dvoch mestch, napr. Bratislava Vek ari; c) v podkapitole 2.9. Spojovnk doplnila sa poznmka o psan spojen typu TV program; d) v podkapitole 2.13. Lomka doplnil sa bod o psan lomky pri zaznaovan kolskho roka, napr. 2000/2001. 4. V kapitole Prehad uplatovania pravidla o rytmickom krten a vnimiek z neho pri vnimkch sa doplnili

tvary neuritch zmen s asticami aj o zmen s asticami br-, brs-, bohvie-, ertvie-, ktovie-, neviem-, napr. brm, brskm, bohviekm, ertviem.

5. V kapitole Prehad tvorenia enskch priezvisk doplnil sa bod o tvoren enskch priezvisk od cudzch muskch priezvisk zakonench na tzv. nem e typu Wilde [vajld] Wildov [vajldov].

6. Vo vkladovej asti Pravidiel slovenskho pravopisu doplnili sa niektor ilustran prklady. 7. V asti Pravopisn a gramatick slovnk doplnili sa viacer, najm nov slov (spolu vye 400 slov). 8. V asti Nzvy obc na Slovensku doplnili sa nzvy obc, ktor sa administratvne osamostatnili po roku 1997, a

niektor nzvy dnes u administratvne nesamostatnch obc, pri ktorch pouvan vznikaj v jazykovej praxi ist problmy.

9. V tomto vydan Pravidiel slovenskho pravopisu sa odstrnili korektorsk a tlaov chyby, ktor zostali v predchdzajcom vydan a ktor sa zistili pri jeho pouvan.

Vetky spomnan pravy a doplnenia sa vykonali na zklade pozornho sledovania psomnch jazykovch prejavov rozhodujcej asti jazykovej praxe a dkladnho posdenia nadobudnutch poznatkov v pravopisnej komisii.


PREDHOVOR K 1. VYDANIU PRAVIDIEL SLOVENSKHO PRAVOPISU

1. Pravidl slovenskho pravopisu (PSP) maj na Slovensku u vye polstoron tradciu a vo verejnosti platia ako jazykov prruka s najvyou spoloenskou vhou. Je to podmienen najm tm, e za kadmi PSP stla autorita najvyej nrodnej, resp. vedeckej intitcie, akou v tridsiatych a tyridsiatych rokoch bola Matica slovensk a teraz je Slovensk akadmia vied, ako aj tm, e PSP od zaiatku boli vsledkom kodifikanho silia vieho kolektvu jazykovedcov a zainteresovanch kultrnych pracovnkov.

Najvlastnejm zmyslom PSP ako jazykovej prruky s kodifikanou platnosou je na zklade zsad slovenskej pravopisnej sstavy poda sstavn opis psomnch, resp. grafickch prostriedkov, ktormi sa zachytva primrna stna, resp. hlskov podoba spisovnej sloveniny a tvor sa psomn prejav. Pri vydvan PSP sa vak u ns utvorila tradcia, e okrem vlastnej pravopisnej problematiky sa do PSP zahali aj vklady o vybratch jazykovch javoch, najm o tch, pri ktorch sa v dorozumievacej praxi ukazovali ist akosti. Doterajie PSP zachytvali aj niektor oblasti slovenskho hlskoslovia a vslovnosti, skloovania, tvorenia slov a skladby.

1.1. Vvin jazyka a ustavine rastce lohy spolonosti, ktor pouva jazyk ako svoj zkladn dorozumievac nstroj, spsobuj, e pravopisn pravidl treba primerane prispsobova stavu jazyka a novm spoloenskm potrebm. Jazykovedci zisuj, ktor pravopisn pravidl alebo pouky u nezodpovedaj dosiahnutej rovni vvinu jazyka a spolonosti, a na zklade sasnho stavu poznania formuluj nov, primeranejie pravidl alebo pouky. Aktulna je i po-treba pravopisn sstavu zjednoduova a robi ju o najprstupnejou. Tieto ciele, ako aj nov situcia v prprave a skladbe kodifikanch prruiek spisovnej sloveniny viedli slovenskch jazykovedcov k rozhodnutiu pripravi a vyda nov PSP.

1.2. PSP doteraz vyli vo viacerch spracovaniach. Prv PSP ako vsledok prce pravopisnej komisie Matice slovenskej pod vedenm prof. Vclava Vneho vyli r. 1931 starostlivosou Matice slovenskej. Boli poznaen vtedajou teriou jednotnho eskoslovenskho nroda a eskoslovenskho jazyka. Kodifikan zsahy do spisovnej sloveniny v duchu tejto terie sa podarilo odstrni v novch PSP z r. 1940. V novej spoloensko-politickej situcii po r. 1945 boli pripraven nov PSP. Vyli r. 1953 v Slovenskej akadmii vied ako vsledok iastkovej reformy slovenskej pravopisnej sstavy a kodifikanej pravy niektorch javov spisovnej sloveniny. Bol to koncepne premyslen a spoloensky progresvny jazykov in, ktor priniesol podstatn zjednoduenie slovenskej pravopisnej sstavy vo viacerch citlivch bodoch a pravopisn sstavu priblil kultivovanej spisovnej vslovnosti. Nov PSP tak posilnili stabilitu najm slovenskho hlskoslovia a tvaroslovia, upevnili princp jednoty zvukovej a pravopisnej strnky v spisovnom vyjadrovan a v duchu demokratizcie kultrnych hodnt slovensk pravopis sprstupnili irokm vrstvm pouvateov spisovnej sloveniny.

Prpravou pravopisnej reformy a vypracovanm PSP z r. 1953 bol poveren vtedaj stav slovenskho jazyka SAV, vlastn text pravidiel zostavila komisia poveren vypracovanm novho vydania PSP, ktor vymenoval vtedaj Zbor poverenkov. Nov pravopisn pravidl schvlila osobitn komisia na ele s akademikom Ondrejom Pavlkom, vtedajm predsedom SAV, vymenovan Zborom poverenkov.

Pravdae, nzov ani pri tchto PSP celkom nevystihoval skuton npl; aj tieto PSP v skutonosti boli zkladnou jazykovou (teda nie iba pravopisnou) prrukou spisovnej sloveniny, kee podvali aj kodifikciu vybratch javov hls-koslovia, tvaroslovia, syntaxe a slovnej zsoby sasnej spisovnej sloveniny.

V nasledujcich rokoch vylo vo Vydavatestve SAV alch 10 vydan PSP v sttiscovch nkladoch. Od r. 1971 nevyli PSP ako oficilna kodifikan prruka, za ktorou by bol stl Jazykovedn stav udovta tra SAV ako pracovisko s kodifikanou psobnosou v oblasti slovenskho spisovnho jazyka. Kodifikan poslanie PSP po r. 1971 nemohla celkom spoahlivo plni ani Prruka slovenskho pravopisu pre koly od autorov J. Oravca a V. Lacu, ktorej 1. vydanie vylo r. 1973 v Slovenskom pedagogickom nakladatestve. Tto prruka nemohla reagova ani na zmenen situciu v kodifikcii jednotlivch pravopisnch javov.

2. Situcia v kodifikovan niektorch pravopisnch javov sa v poslednch desaroiach vyvinula tak, e v odbornch kruhoch i vo verejnosti sa zaal pociova nedostatok oficilnej kodifikanej prruky. Preto v polovici 80. rokov Jazykovedn stav udovta tra SAV do svojich pracovnch plnov zaradil prpravu novch PSP. Na ich prprave pracovala jedenslenn pravopisn komisia. V komisii boli zastpen pracovnci Jazykovednho stavu . tra SAV, ako aj jazykovedci z inch stavov SAV a z vysokch kl v Slovenskej republike a predstavitelia spisovateov a prekladateov. Prcu komisie viedol len korepondent SAV a SAV Jn Kaala, riadite Jazykovednho stavu udovta tra SAV.

Aby sa zaruila zodpovedajca odborn rove v chpan a podvan pravopisnej problematiky, zostavenm najvej asti textu novch PSP bol poveren PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., vedci vedeck pracovnk Jazykovednho stavu . tra SAV. Okrem neho sa na koncipovan niektorch ast textu zastnili aj al slovensk jazykovedci.


2.1. Vecn a organizan prprava novch PSP prebiehala r. 1984. V diskusich na pde Jazykovednho stavu . tra SAV sa sformovala a vytila koncepcia novej pravopisnej prruky v tom zmysle, e po prv m podva obraz o najsasnejej rovni poznania slovenskej pravopisnej sstavy a rieenia aktulnych problmov pravopisu, po druh maj sa v nej dodriava overen princpy slovenskej pravopisnej sstavy, najm fonematick princp, poda ktorho kadej fonme (resp. hlske) zodpoved osobitn grafma (psmeno), po tretie na rozdiel od doterajch PSP m podva vlune pravopisn problematiku a po tvrt m sa sstredi na prehben vklad pravopisnej problematiky s osobitnm zreteom na psanie vekch zaiatonch psmen, interpunknch znamienok, najm iarky, a na psanie slov dovedna, osobitne a so spojovnkom.

Problmy slovenskej pravopisnej sstavy sa r. 1984 verejne rozobrali v cykle prednok prednesench v Slovenskej jazykovednej spolonosti pri SAV v Bratislave aj v jej pobokch v celej SR. Najzvanejie prednky sa publikovali v asopise Slovensk re, aby o prednesench problmoch bola informovan i iria odborn verejnos. Znova sa ukzalo, e as verejnosti, najm zo kolskch kruhov, je naklonen radiklnej pravopisnej reforme s odstrnenm psmena y zo slovenskej pravopisnej sstavy. Slovensk jazykovedci na tto poiadavku reagovali tak, e poukazovali na zloitos a mnohostrann spoloensk dosah radiklnej pravopisnej reformy, ktor je vecou celej spolonosti, nie iba jazykovedcov, alej na dlh tradciu psmena y v slovenskej pravopisnej sstave a na to, e na radiklnu pravopisn reformu nie s v sasnosti vhodn spoloensk ani ekonomick podmienky.

2.2. Vecn vchodisk novej pravopisnej prruky sa sformulovali do koncepcie novch PSP, ktor sa v oktbri r. 1984 predloila na oponentsk konanie pred stavnou radou Jazykovednho stavu . tra SAV. Zver oponentskho konania bol kladn. Riadite Jazykovednho stavu . tra SAV vymenoval pravopisn komisiu a t postupne prediskutovala jednotliv kapitoly tvoriace sas novch PSP. Text novch PSP je vyjadrenm kolektvneho nzoru lenov pravopisnej komisie a za ich konen podobu zodpoved cel pravopisn komisia.

3. Nov PSP sa vypracovali na zklade platnch a veobecne uznvanch princpov, na ktorch je vybudovan slovensk pravopisn sstava; predkladaj prehben pohad najm na problematick javy slovenskho pravopisu, obsahuj niektor iastkov pravy v pravopisnej sstave sloveniny a niektor nov kapitoly s rieenm tch pravopisnch otzok, ktor prina sasn kultrno-politick situcia. Nov PSP neprinaj zsadn zmeny v slovenskom pravopise, ich zmyslom teda nie je pravopisn reforma. Sasou PSP je pravopisn a gramatick slovnk; v om sa uvdzaj najfrekventovanejie slov sasnej spisovnej sloveniny, vber osobnch mien, cudzch zemepisnch nzvov a spis domcich zemepisnch nzvov spolu s obyvateskmi menami a odvodenmi prdavnmi menami.

Nov PSP svojou koncepciou iastone poruuj doterajiu tradciu PSP; predchdzajce PSP neboli len pravopisnou prrukou, boli zkladnou jazykovou prrukou spisovnej sloveniny. Tm do istej miery miatli pouvateov jazyka, ktor pomenovanie pravopis asto prenali na cel jazyk. Nov PSP toto nedorozumenie odstrauj. Koncepcia novch PSP zrove signalizuje potrebu vypracova komplexnejiu kodifikan prruku o spisovnej slovenine.

Nov situcia v kodifikcii vznikla tm, e s vydan osobitn kodifikan, resp. syntetick prruky pre jednotliv oblasti spisovnho jazyka, t. j. Pravidl slovenskej vslovnosti pre oblas hlskoslovia a vslovnosti, Morfolgia slovenskho jazyka v oblasti tvaroslovia, Krtky slovnk slovenskho jazyka v okruhu slovnej zsoby, viacer terminologick slovnky pre odborn slovn zsobu a Pravidl slovenskho pravopisu pre oblas grafickho, resp. psomnho zachytvania jazykovho prejavu. Tto situcia umouje, aby PSP prestali by veobecnou jazykovou prrukou a aby v plnom rozsahu plnili svoje vlastn poslanie ako pravopisn prruka s prehbenm vkladom pravopisnch javov. Pravdae, tento sbor kodifikanch prruiek sa v budcich rokoch iada doplni o spomnan komplexn jazykov prruku, zahajcu okrem krtkeho vkladu systmu slovenskho jazyka i rieenie najastejch jazykovch akost.

3.1. Pravopisn komisia sa pri kodifikovan pravopisnej sstavy usilovala vyhn extrmnym postojom, t. j. z jednej strany pridriava sa len tradinosti pravopisnej sstavy, ktor je vo vetkch rozvinutch jazykoch vemi siln, a z druhej strany pravopisn tradciu obchdza a poruova jej kontinuitu. Komisia si kldla za cie racionalizova slovensk pravopisn sstavu v tch bodoch, kde sa to so zreteom na vvin jazyka a na nov potreby spoloenskho ivota ukzalo odvodnen a s ohadom na sasn kultrno-spoloensk potreby a na nevyhnutnos repektova princp kontinuity aj mon.

3.2. Ako dozret problm v slovenskej pravopisnej sstave sa ukzal nov spsob psania nzvov typu Ulica osloboditeov, Most Slovenskho nrodnho povstania, Nmestie hrdinov, Sad slobody a pod. namiesto doterajieho spsobu psania typu ulica Osloboditeov, most Slovenskho nrodnho povstania, nmestie Hrdinov, sad Slobody, v ktorom sa zaiatok vlastnho mena nesignalizoval na pravom mieste: vlastnm menom je tu toti cel spojenie Ulica osloboditeov, nie iba jeho druh as (t. j. osloboditeov). Nov spsob psania takto spresuje i zjednoduuje grafick zznam asti vlastnch mien.

3.3. Potreba reagova na niektor nov javy v pouvan psomnej podoby spisovnej sloveniny v sasnosti sa napa tm, e v novch PSP sa formuluj zsady o spsobe jednotnho psania historickch osobnch mien z obdobia Uhorska ako niekdajieho ttneho rmca slovenskho etnika, resp. nroda, alej pravidl prepisu z grckej abecedy a hlavn zsady prispsobovania antickch mien ako kultrneho dedistva zo starogrckeho a latinskho jazyka, ako aj pravidl prepisu najdleitejch alekovchodnch grafickch sstav. Oakvame, e nov PSP tm prispej k zjednoteniu a ustleniu asto nejednotnej spoloenskej praxe.

3.4. Zjednoduenie a racionalizcia slovenskej pravopisnej sstavy sa dosahuje naprklad aj kodifikovanm variantnho spsobu psania prslovkovch vrazov, astc a citosloviec typu dobiela/do biela, naneastie/na neastie, dovidenia/do videnia a pod. s uprednostovanm psania tchto vrazov dovedna; doteraz sa niektor psali iba ako dve


slov a in zasa iba ako jedno slovo. Spresuj sa niektor pouky o psan interpunknch znamienok, najm iarky, a o psan vekch psmen. Pri psan iarky sa zjednoduenie a spresnenie dosahuje naprklad tm, e v prpadoch, ke sa medzivetn vzah signalizuje jednoznane priraovacmi spojkami a, i, aj, ani, alebo, i, nepoaduje sa u psa pred tmito spojkami iarku (aj ke ide o in ako zluovac vzah), lebo nie je na signalizovanie priraovacieho vzahu potrebn.

S cieom podpori uplatovanie pravidla o rytmickom krten a vyhn sa nepotrebnm vnimkm ru sa vnimka z uplatovania pravidla o rytmickom krten v tvare innho prastia typu pci, vldnci. V shlase s hlskovm systmom sasnej spisovnej sloveniny, ako aj so skutonm spisovnm zom sa v novch PSP kodifikuj tvary typu puci, vldnuci. Platnos pravidla o rytmickom krten sa roziruje aj pri podstatnch mench s prponami -r, -re: kodifikuj sa podoby drhar, prevdzkare a pod.

3.5. Z jednotlivost sa iada osobitne spomen psanie slova smena vo vzname vymedzen pracovn as. Bola to jedin vnimka z pravidla o psan predpony s-/z- poda vslovnosti, ktor zostala po pravopisnej reforme r. 1953 a jej doven v r. 1968 a pri ktorej sa zachovval rozdiel medzi psanou a vslovnostnou podobou slov s predponou s-/z-. Je veobecne znme, e najm vnimky z pravopisnch pravidiel s u pouvateov spisovnho jazyka nepopulrne a vyvolvaj nevu, lebo pri osvojovan a uplatovan pravopisnch zsad zaauj pam. Okrem toho doteraj pravopis slova smena u menej informovanch pouvateov spisovnej sloveniny vyvolval nesprvnu psmenkov vslovnos zhodn s psanou podobou (t. j. so zaiatonm s-). Nov PSP namiesto doterajej podoby smena kodifikuj podobu z m e n a. Podoba z m e n a zodpoved princpom hlskovho systmu sloveniny, vslovnos so zaiatonm z- je kodifikovan v platnch Pravidlch slovenskej vslovnosti z r. 1984 a v tejto podobe sa odpora v inch kodifikanch a popularizanch prrukch, ako aj v poradenskej praxi Jazykovednho stavu . tra SAV. Odstrauje sa tak nepotrebn vnimka.

4. Nov PSP nadobdaj platnos od 1. 9. 1991. Poda dohody predstaviteov SAV a Ministerstva kolstva, mldee a portu SR nov PSP zrove platia ako kolsk prruka pre iakov a tudentov. Tm sa odstrni ist dvojkoajnos pri vyuovan pravopisu v kole, lebo medzi oficilnymi PSP a spomnanou Prrukou slovenskho pravopisu pre koly v rieen istch pravopisnch javov nebola pln zhoda.

5. Kee zmyslom prijatch prav slovenskej pravopisnej sstavy a vydania novch PSP je zjednoduenie a racionalizcia pravopisnej sstavy sloveniny a jej demokratizcia, mono predpoklada, e sa tieto pravy a nov PSP v slovenskej verejnosti stretn s porozumenm. Cieom zostavovateov novch PSP bolo pripravi novo koncipovan pravopisn prruku, ktor bud s itkom bra do ruky irok vrstvy prslunkov nho nroda a ktor prispeje k zveniu jazykovej kultry u ns.

Prv vydanie Pravidiel slovenskho pravopisu pripravila pravopisn komisia Jazykovednho stavu udovta tra SAV v tomto zloen: prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len korepondent SAV (predseda), zaslil umelec Ladislav Ballek, doc. PhDr. Jn Bosk, CSc., PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., PhDr. Jn Ferenk, prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc., doc. PhDr. Frantiek Koi, CSc., PhDr. Viktor Krupa, DrSc., prof. PhDr. Jozef Mistrk, DrSc., PaedDr. Matej Povaaj, CSc., prof. PhDr. Jn Sabol, DrSc. (lenovia), PhDr. Emil Pcha, CSc. (tajomnk). Prevan as vkladovho textu vypracoval PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., alie asti vypracovali prof. PhDr. Jn Dorua, DrSc., PhDr. Jozef Genzor, prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc., prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len korepondent SAV, doc. PhDr. Frantiek Koi, CSc., PhDr. Ivan Masr a PaedDr. Matej Povaaj, CSc. Definitvnu redakciu celho textu urobil PaedDr. Matej Povaaj, CSc. Recenzentmi prvho vydania boli prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc., a prof. PhDr. bel Kr, DrSc.

Informciu o prprave prvho vydania Pravidiel slovenskho pravopisu 26. 1. 1989 prerokovalo a vzalo na vedomie Predsednctvo Slovenskej akadmie vied a 28. 3. 1989 Predsednctvo Slovenskej nrodnej rady.


ZMENY, OPRAVY A DOPLNKY V 2. VYDAN PRAVIDIEL SLOVENSKHO PRAVOPISU

Zmeny, opravy a doplnky v 2. vydan Pravidiel slovenskho pravopisu (PSP) vyplvaj z vsledkov dosiahnutch pri vskume slovenskho jazyka, z posdenia niektorch kritickch hlasov asti odbornej i laickej verejnosti, najm vak jazykovedcov, uiteov, redaktorov a novinrov, po vyjden Pravidiel slovenskho pravopisu r. 1991 i zo sksenost so esronm pouvanm tejto zkladnej kodifikanej prruky v oblasti pravopisu. Ide o tieto pravy:

1. Pri tvoren slov prponami -r, -re sa rozrilo uplatovanie pravidla o rytmickom krten aj na prpady s predchdzajcou dvojhlskou. Poda tohto pravidla krtke prpony -ar, -are nastupuj nielen po predchdzajcej slabike s dlhou samohlskou (typ rozprvka rozprvkar, frza frzare), ale aj po predchdzajcej slabike s dvojhlskou, napr. diaka diakar, mlieko mliekar mliekare, lahdka lahdkar lahdkare, klka klkar, viaza viazare, zlieva zlievare, prezlieka sa prezliekare.

2. Upravilo sa psanie nzvov vborov Nrodnej rady Slovenskej republiky a katedier vysokch kl s vekm zaiatonm psmenom, napr. stavnoprvny vbor Nrodnej rady Slovenskej republiky, Katedra jazykov Prvnickej fakulty Univerzity Komenskho.

3. V textovej asti PSPa) spresnili sa viacer formulcie,b) doplnili sa, prpadne sa aktualizovali niektor ilustran prklady,c) doplnilo sa hlskovanie slovenskej abecedy.4. V slovnkovej asti PSPa) pri cudzch a prevzatch slovch sa zachytil teraj (vy) stupe ich vslovnostnho a pravopisnho zdomcnenia;

to sa odzrkaduje aj v tom, e pvodn pravopisn znenie sa asto uvdza obyajnm typom psma, napr. dler, pv. ps. dealer; dizajn, pv. ps. design; hetrik, pv. ps. hattrick,

b) doplnili sa mnoh, najm nov slov, nzvy ttov a hlavnch miest sveta a niektor vit zemepisn nzvy,c) doplnili sa niektor gramatick tvary (v podobe prpon, resp. zakonenia sa uviedli niektor problmov tvary pri

skloovan podstatnch mien muskho, enskho aj strednho rodu a pri asovan slovies, prpona - v genitve mnonho sla podstatnch mien enskho a strednho rodu, prpona genitvu mnonho sla pri enskch krstnch mench, prpona genitvu pri spodstatnench prdavnch mench, prpony 3. osoby jednotnho a mnonho sla aj pri slovesch vzorov robi, pracova, chyta), doplnilo sa slovnodruhov zaradenie zmen, sloviek, prsloviek a ostatnch neohybnch slovnch druhov, dsledne sa doplnila vzba pri predlokch (napr. do predl. s G, na predl. s A i L),

d) variantn podoby typu kvasi (sa), poomra (si) rozpsali sa do svojich relnych slovnch podb kvasi, kvasi sa; poomra, poomra si,

e) v rmci spolonej heslovej jednotky sa upustilo od uvdzania skrtench podb odvodench slov, aj v spolonej heslovej jednotke sa uvdzaj iba cel tvary odvodench slov (napr. karantna -y -tn .; karantnny),

f) skratky gramatickho rodu m, , s sa pre viu zretenos pouili s bodkou (m., ., s.).5. Doplnil sa prehad skloovania podstatnch mien, prdavnch mien, privlastovacch zmen a asovania slovies.6. Doplnil sa prehad uplatovania pravidla o rytmickom krten a vnimiek z neho.7. Doplnil sa prehad tvorenia enskch priezvisk.8. V novom vydan PSP sa odstrnili korektorsk chyby zisten pri viacronom pouvan pravopisnej prruky.

Druh, doplnen a prepracovan vydanie pripravila pravopisn komisia Jazykovednho stavu udovta tra SAV v tomto zloen: doc. PhDr. Ivor Ripka, DrSc. (predseda), doc. PhDr. Peter Bal, CSc., PhDr. Ladislav Dvon, DrSc., PhDr. Jozef Genzor, prof. PhDr. Jn Horeck, DrSc., prof. PhDr. Jn Kaala, DrSc., len korepondent SAV, PaedDr. Matej Povaaj, CSc., prof. PhDr. Jn Sabol, DrSc., doc. PhDr. Jn Zambor, CSc. (lenovia), PhDr. Sibyla Misloviov (tajomnka). Text doplnench a prepracovanch ast vypracoval a definitvnu redakciu celho textu urobil PaedDr. Matej Povaaj, CSc.

Informciu o druhom, doplnenom a prepracovanom vydan Pravidiel slovenskho pravopisu 30. oktbra 1997 prerokovala a vzala na vedomie stredn jazykov rada ako poradn orgn ministra kultry Slovenskej republiky. Ministerstvo kultry Slovenskej republiky 12. novembra 1997 v zmysle 2 ods. 2 zkona . 270/1995 o ttnom jazyku Slovenskej republiky vyhlsilo toto vydanie Pravidiel slovenskho pravopisu za jednu zo zkladnch kodifikanch prruiek zahajcich opis kodifikovanej podoby ttneho jazyka Slovenskej republiky.


ZOZNAM POUITCH SKRATIEK A ZNAIEKa i. a inakuz., A akuzatv angl. anglickyap., a pod. a podobnearch. archaizmus; archaick tvarastron. v astronmiiat. a tak alejbezpredm. bezpredmetov slovesobud. budci ascit. citoslovce. sloast. asticasl. slovkaslov. slovkovdat., D datv dok. sloveso dokonavho vidudruh. druhovelektr. elektrickfilozof. filozofickfranc. franczskygen., G genitv hist. historickhl. hlavnhovor. hovorov vraz; hovorovohromad. hromadn podstatn menochem. chemickintr., I intrumentl jedn. jednotn slo; jednotnlat. latinskylok., L lokl m. podstatn meno muskho roduma. maarskymin. minul as; minulmn. mnon slo; mnonmu. musknapr. naprkladnedok. sloveso nedokonavho vidunem. nemeckyneos. neosobn slovesoneskl. nesklonn vrazneur. neuritneiv. neivotn; neivotn tvar; neivotn podstatn menon. l. nho letopotunom., N nominatv oby. obyajneos. osobaosob. osobnoznam. oznamovac spsobps. psan, psan; psaniepl. plurl (mnon slo)podm. podmieovac spsobpodra. podraovacpodst. podstatnpomn. pomnon podstatn meno


porov. porovnajpv. pvodn; pvodnepredl. predlokaprd. prdavn meno; prdavnprp. prpadneprira. priraovacprsl. prslovkaprslov. prslovkovprt. prtomn asr. rokrad. radovresp. respektverozk. rozkazovac spsobs. 1. podstatn meno strednho rodu, 2. stranasg., sing. singulr (jednotn slo)skr. skratkaspoj. spojkasps. spsobspr. sprvnest. stupestar. starie; starstr. strednsv. svtt. j. to jesttzv. takzvanukaz. ukazovacur. uritvok., V vokatvv spoj. v spojenvsl. vslovnoszm. zmenozp. zpadnzn. znakazried. zriedkavozv. zvzokzvrat. zvratn. podstatn meno enskho roduen. enskiv. ivotn; ivotn tvar; ivotn podstatn meno


I. PSMO, ABECEDA A PRAVOPIS

1. PSMO V SLOVENINEHovoren (stne) jazykov prejavy sa zaznauj psmom, sborom grafickch znakov, ie psmen (grafm, litier). V

slovenine sa pouva h l s k o v p s m o l a t i n s k h o p v o d u (latinsk psmo, latinka).P s m e n a m i sa oznauj hlsky schopn rozliova vznam slov (fonmy). Na oznaenie jednej a tej istej hlsky

sa zvyajne pouva jedno psmeno.Na oznaenie niektorch hlsok sa pouvaj psmen s diakritickmi (rozliovacmi) znamienkami. Pouvaj sa:de: , , , , , , , ,mke: , d, , , , , , ,dve bodky: ,vok: .Niektor hlsky sa zaznauj spojenm dvoch psmen (zlokami): dz (spojenie psmena d a psmena z), d (d a ), ch

(c a h). Kee ide o oznaenie nedelitench zvukovch celkov, aj zloky sa pokladaj za samostatn psmen.V psme sa popri psmench pouvaj i n t e r p u n k n z n a m i e n-k a. V slovenine sa pouvaj tieto

interpunkn znamienka: bodka, vkrink, otznik, iarka, bodkoiarka, dvojbodka, vodzovky, pomlka, spojovnk, tri bodky, apostrof, ztvorky, lomka.

2. SLOVENSK ABECEDASbor vetkch psmen, ktor sa pouvaj v istej grafickej sstave, nazva sa abeceda. P o r a d i e p s m e n v

slovenskej abecede je takto:a, , , b, c, , d, , dz, d, e, , f, g, h, ch, i, , j, k, l, , , m, n, , o, , , p, q, r, , s, , t, , u, , v, w, x, y, , z, .Popri malch psmench sa pouvaj paraleln vek psmen:A, , , B, C, , D, , DZ, D, E, , F, G, H, CH, I, , J, K, L, , , M, N, , O, , , P, Q, R, , S, , T, , U, ,

V, W, X, Y, , Z, .P o z n m k a. Psmen slovenskej abecedy sa hlskuj takto: a = [a], = [], = [irok e], b = [b], c = [c], = [], d =

[d], = [], dz = [dz], d = [d], e = [e], = [], f = [ef], g = [g], h = [h], ch = [ch], i = [i], = [], j = [j], k = [k], l = [el], = [dlh el], = [e], m = [em], n = [en], = [e], o = [o], = [], = [uo], p = [p], q = [kv], r = [er], = [dlh er], s = [es], = [e], t = [t], = [], u = [u], = [], v = [v], w = [dvojit v], x = [iks], y = [ypsilon], = [dlh ypsilon], z = [z], = [].V slovch cudzieho pvodu, najm vo vlastnch mench, pouvaj sa aj in psmen, napr. , , , . V istch

situcich zachovvame v slovenine aj psanie psmen vyznaujcich sa najm inmi diakritickmi znamienkami, napr. , ; ; ; , ; , ; , ; , ; , ; , at. V slovch cudzieho pvodu sa zachovvaj aj zloky, napr. sz (v potine oznauje hlsku , v maarine hlsku s), sch (v nemine hlsku ), sh (v anglitine hlsku ), nh (v portugaline hlsku ), lj (v chorvtine hlsku ), nj (v chorvtine hlsku ). Niektor zloky v slovch cudzieho pvodu s rovnak ako v slovenine, ale oznauj in hlsky, napr. ch (v anglitine , vo francztine ) a pod. (Podrobnejie porov. v kapitole o psan slov cudzieho pvodu na s. 38 42.)

3. PRAVOPIS A JEHO PRINCPYPravopis je sbor znakov a pravidiel na zapisovanie jazykovch prejavov psmenami (malmi a vekmi) a

interpunknmi (rozdeovacmi) znamienkami.Pravopis sasnej spisovnej sloveniny je vybudovan na viacerch pravopisnch princpoch s dominantnm

postavenm fonematickho princpu.1. F o n e m a t i c k p r i n c p. Jedna a t ist hlska schopn rozliova vznam slov alebo tvarov (fonma) pe

sa jednm a tm istm grafickm znakom (psmenom). Tento princp sa dsledne zachovva pri hlskach a, , , b, c, , d, e, , f, g, h, j, k, l, , m, n, o, , p, r, , s, , t, u, , v, z, .

Psmen dz, d, ch (t. j. zloky) oznauj osobitn hlsky v rmci morfm (vznamovch ast slov), napr. medzi, davot, picha. Pri stretnut d a z, d a , c a h na hraniciach morfm nejde o osobitn psmen (zloky) na oznaenie osobitnch hlsok, ale o stretnutie dvoch hlsok a dvoch psmen d + z, d + , c + h, napr. odzemok, oda, viachlasn.


Fonmy , , , sa oznauj osobitnmi psmenami s mkeom pred samohlskami a, o, u, pred spoluhlskami a na konci slova, napr. oba, aha, ra, ud, Peko. Pred e, i, , ia, ie, iu sa oznauj psmenami d, t, n, l (bez mkea), napr. deti, telo, leto, nzky, lstie, lia, lieta, havraniu.

Tzv. i-ov dvojhlsky sa zapisuj znakmi ia, ie, iu. V slovch cudzieho pvodu a v zloench alebo odvodench slovch na hraniciach morfm spojenia ia, ie, iu obyajne oznauj rznoslabin spojenia samohlsky i so samohlskami a, e, u, napr. fialka, protialkoholick, diecza, protiepidemick, diuretikum, protiumeleck, priui. Tzv. u-ov dvojhlska sa oznauje jednm psmenom (o s vokom), nie spojenm psmen, zlokou (uo).

Na oznaenie fonmy i sa pouvaj dve psmen i a y. Pu sa poda morfematickho, gramatickho a etymologickho princpu, ktor sa v slovenskom pravopise uplatuj popri fonematickom princpe.

V slovch grckeho a latinskho pvodu sa na oznaenie spojen hlsok ks alebo gz pouva psmeno x, napr. xylofn, exemplr.

V niektorch slovch cudzieho pvodu sa na oznaenie fonmy v pouva psmeno w, napr. watt.Psmeno q alebo spojenie qu sa v slovch cudzieho pvodu pouva na oznaenie hlsky k alebo spojenia hlsok kv, napr.

Quito [kito], Quebec [kvibek].2. M o r f e m a t i c k p r i n c p. V spisovnej slovenine sa zachovva jednotn podoba slov a morfm so znelmi

alebo neznelmi spoluhlskami na rozdiel od vslovnosti, kde sa na morfematickej hranici nevyskytuj kombincie znelostne nerovnakch hlsok (prestvka sa prejavuje ako neznel hlska): napr. slovo dub sa vyslovuje ako [dup] so spoluhlskou p na konci slova, ak sa vyskytuje pred prestvkou alebo pred slovom zanajcim sa neznelou spoluhlskou, napr. dub spadol [dup spadol], tvar duba a alie tvary sa vyslovuj so spoluhlskou b. Slovo chlap sa vyslovuje so spoluhlskou p na konci slova, ak sa vyskytuje pred prestvkou alebo pred nasledujcou neznelou spoluhlskou, napr. chlap sed. Ak nasleduje slovo so znelou spoluhlskou alebo samohlskou na zaiatku a medzi slovami nie je prestvka, vyslovuje sa b, napr. chlap zastal, chlap ostal [chlab zastal, chlab ostal]. V psme sa pouva grafick znak pre znel alebo neznel spoluhlsku poda vslovnosti pred samohlskou v inch tvaroch toho istho slova alebo v jeho odvodeninch: dub (poda tvarov duba, dubu at. a poda odvodench slov dubisko, dubov, dubina), chlap (poda tvarov chlapa, chlapovi at. a poda odvodench slov chlapk, chlapisko, chlapina at.), predpona roz- v slove rozbi i roztrha (poda vslovnosti v slove rozora) a pod. V tchto prpadoch sa v psme nerepektuje znelostn spodobovanie, zachovva sa jednotn psanie spoluhlsky (spo-luhlsok) vo vetkch tvaroch slova a jeho odvodeninch. V tom sa prejavuje morfematick princp nho pravopisu.

Morfematick princp sa neuplatuje pri psan slov s predponou s-/z-/zo- (pu sa poda fonematickho princpu), napr. spsa, zbi, zobra.

V spisovnej slovenine sa jednotne pu slovotvorn, kmeotvorn alebo pdov prpony, napr. slovotvorn prpona -k/-ik v slovch ako tudentk (od tudent), chlapk (od chlap), uitelk (od uite), fzik (od fz), prpona - in v slovch ako susedin (od suseda), robotnkin (od robotnka), mamin (od mama), Lein (od Lea), Kittin (od Kitty), prpona -ya v slovch ako bohya (od boh), otrokya (od otrok), obrya (od obor), svtya (od svt); pdov prpona -i v nom. pl. ivotnch podst. mien mu. rodu a v gen., dat. a lok. sg. a v nom. pl. podst. mien en. rodu zakonench na spoluhlsku, napr. tudent tudenti (vyslovuje sa [tudeni]), chlap chlapi, astronm astronmi, kos kosti, zmes zmesi; kmeotvorn prpona -i, resp. - v slovesnch tvaroch hodi, kmi, vari, hod, kmi, var; pdov prpona -y v nom. a akuz. pl. neivotnch podst. mien mu. rodu a v gen. sg. a nom. a akuz. pl. podst. mien en. rodu v slovch ako hrad hrady, dub duby, strom stromy, ena eny, matka matky, fujara fujary, idea idey.

3. G r a m a t i c k p r i n c p. Psmen y, a i, sa pouvaj na rozlenie tvarov nom. sg. a nom. pl. prdavnch mien vzoru p e k n a tvarov nom. sg. a nom. pl. inch slov, ktor sa sklouj rovnako ako prdavn men vzoru p e k n , napr. pekn chlapec pekn chlapci, krsny chlapec krsni chlapci, jeden pocestn dvaja pocestn, aksi chlapec aksi chlapci, prv pretekr prv pretekri, volan astnk volan astnci. Tento princp sa neuplatuje pri psan prdavnch mien vzoru c u d z (tvary nom. sg. a nom. pl. sa pu rovnako), napr. cudz chlapec cudz chlapci.

4. E t y m o l o g i c k p r i n c p. V predponch a zkladoch d o m c i c h s l o v sa na oznaenie fonm i, pouvaj psmen i, a y, poda pvodu. Psanie tchto psmen sa v nich zachovva poda stavu v starom jazyku, ke jestvovali osobitn fonmy i, a y, (porov. kapitolu o psan samohlsok i, , s. 29 31).Etymologick princp sa uplatuje aj pri psan s l o v c u d z i e h o p v o d u , ktor v pravopise zachovvaj pvodn podobu, a zachovva sa (najm vo vlastnch mench) aj psanie cudzch psmen, ktor sa v slovenine bene nepouvaj, napr. cylinder, gymnzium, rytmus, hystria, histria, polygrafia, poliklinika, filozofia, idea, Rntgen (meno osoby), rntgen (pomenovanie prstroja), Sowacki, Magalhes, Ibaez, Keser, Gyr. Pravopisne zdomcnen slov sa pu v zhode s ustlenou slovenskou vslovnosou, spravidla sa vak zachovva pvodn psanie i, a y, , napr. futbal, menester, urnl, adresa, brigda, lra.

V slovenskom pravopise m d o m i n a n t n p o s t a v e n i e fonematick princp s korepondenciou fonmy a grafmy. Dopa ho morfematick princp, ktorho uplatovanie prispieva k jednotnmu psaniu morfm (na rozdiel od zmien vo vslovnosti paralelnch znelch a neznelch spoluhlsok) a k jednotnmu psaniu niektorch morfm s i, a y, . V malej miere je zastpen gramatick princp. Znan zastpenie m etymologick princp, ktor sa tka psania slov domceho aj cudzieho pvodu. Kee ide o psanie poda stavu v starom jazyku alebo poda stavu v cudzch jazykoch, nem tento princp oporu v sasnom jazyku, a preto uplatovaniu a osvojovaniu tohto princpu treba venova osobitn pozornos.


II. PSANIE SAMOHLSOK A SPOLUHLSOK

1. PSANIE SAMOHLSOK i, Samohlsky i, (krtke i a dlh ) sa oznauj psmenami i, alebo y, . Samohlsky i, sa teda v psme oznauj

dvojako.Psmen i, sa pu astejie, psmen y, s zriedkavejie.Psmen y, sa pu v domcich morfmach aj v morfmach cudzieho pvodu.1. V d o m c i c h morfmach sa y, pe v tchto prpadoch:a) v predpone vy-, v-: vybera, vyta, vyhlsenie, vber, vchod, vitka, vnimka, vraz a i.;b) v zkladoch domcich slov a od nich odvodench slov:po spoluhlskach d, t, n, l: dych, dychti, dcha, dym, dymi (sa), dya, dka, kedy, dokedy, odkedy, vtedy, vdy,

nikdy, vladyka; ty, tyka, tka sa, dotyk, ty, tylo, tde, motyka, mot, ostcha sa, styk, stka sa, svtya, tyri, tra; Nrovce; lyko, lys, lysina, ltko, lye, lyica, blska sa, blskav, blya sa, mlyn, mlynica, plyn, plynn, plynre, plyn, ply, vplyv, vplyvn, vplva, ovplyvni, oplva, splva, plytk, plytina, slcha, vzlyka, vzlyk, zlyha a i. (netka sa to slova pijatika, onomatopoickch vrazov, napr. tik-tak, a niektorch vlastnch mien, napr. Dinka, Tiba);

po spoluhlskach k, g, ch, h: kcha, kva, Beskydy, burgya, chyba, chysta, chyta, hyn a i. (netka sa to zvukomalebnch slov, napr. kikirka, hka, chichota sa);

po spoluhlskach p, b, v, m, r, s, z v nasledujcich slovch (a v alch slovch odvodench od tchto slov):po p: pcha, pi sa, pynie, pyn, prepych, pyka, pr, pri sa, pysk (papua), pyskat, pytek, pta sa, spytova sa,

opytova sa, dopyt, pytliak, kopyto;po b: by, aby, bk, b, byvol, by, bylina, bystr, bystrina, Bystrica, Byta, by (jestvova), ivobytie, bytos,

bytostn, bval, bva, obva, obyvate, prebva, bydlo (bvanie), bydlisko, byt, bytn, prbytok, doby (zmocni sa), vydoby, vdobytok, dobva, dobja (zmocova sa), dobytok, nbytok, zbyton, nadbyton, prebytok, bytok, odbyt, neodbytn, prvobytn, kobyla, obyaj, obyajn;

po v: vy (tvar zmena), vyka, vydra, vyha, vr (druh sovy), vska, vskot, vysok, vka, vina, Vyehrad, vye, vy (vydva zvuk), zavja, vyla, zvi sa, zvyova, zvyok, zvyk, zvyka, zvykn, zvyajn, nvyk;

po m: my (my robme), myka, mykn, zamyka, odmyka, pomykov, mli sa, myln, omyl, myslie, mylienka, myse, prema, zmysel, mysel, vmysel, priemysel, mys, my, umy, umva, pomyje, mydlo, Myjava, mto, mtnik, mri sa, hmri sa, hmyz, smyk, priesmyk, mka sa, mykn sa, myk, mykavka, mka;

po r: ryba, rybnk, rybina, rya, ryk, rdzi, rdzik, ryha, rchly, zrchli, zrchova, rys, rysova, ryav, ry (rozruova povrch), rozrva, r, ryvok, poryv, brzga, hrz, koryto, korytnaka, Korytnica, kry, skry, pokry, pokrvka, prikry, prikrvka, skra, kryt, kryha, prti, strko, strc, stryn, trzni, tryzna, trysk, varyto, rm, rmova sa, rpa, rytier, rya, bryndza, Torysa;

po s: sychrav, sya, syka (vydva zvuk), sykav, sykot, skorka, syn, sypa, spka, ospky, sypk, syr, syrovnk, syse, sty, nasti, nensytn, vysycha;

po z: jazyk, jazyn, jazynica, nazva, pozva, vyzva, prezva, vzva, ozva sa, prizva;c) v slovotvornej prpone -ya: svtya, otrokya, bohya, obrya, rovnako aj vo variante -kya: sprvkya,

sudkya, zamestnankya a i.;d) v prponch -y, -ky v prslovkch: chlapsky, otrocky, poleiaky a i.;e) v pdovch prponch:-y v nom. a akuz. pl. neiv. podst. mien mu. rodu vzoru d u b, v gen. sg., v nom. a akuz. pl. podst. mien enskho

rodu vzoru e n a: ploty, sudy, plny, hotely, domy, vlaky, vatry, rudy, eny, aureoly, matky, idey a i.;-/-y v nom. sg. prd. mien mu. rodu vzoru p e k n a v akuz. sg. prd. mien neiv. tvarov mu. rodu vzoru

p e k n , napr. dut, mlad, asn, skvel, biely, krsny, skpy;-m/-ym v intr. sg. prd. mien mu. a str. rodu vzoru p e k n a v dat. pl. prd. mien vzoru p e k n , napr. dutm,

mladm, asnm, skvelm, bielym, krsnym, skpym;-ch/-ych v gen. a lok. pl. vetkch rodov a v akuz. pl. iv. tvarov mu. rodu prd. mien vzoru p e k n , napr. dutch,

mladch, asnch, skvelch, bielych, krsnych, skpych;-mi/-ymi v intr. pl. prd. mien vzoru p e k n , napr. dutmi, mladmi, asnmi, skvelmi, bielymi, krsnymi,

skpymi;P o z n m k a. Rovnako sa pu prpony -/-y, -m/-ym, -ch/-ych, -mi/-ymi v podstatnch mench, zmench,

slovkch a trpnch prastiach, ktor sa sklouj ako prdavn men vzoru p e k n , napr. chor, on, tvrt, dvojnsobn, volan, chorm, onm, tvrtm, dvojnsobnm, volanm at.

-m, -ch, -m, -ch, -mi v intr. sg., gen., dat., akuz., lok. a intr. pl. prdavnch mien vzoru o t c o v (m a t k i n): otcovm, otcovch, otcovmi (napr. s otcovm priateom, od otcovch priateov, dar otcovm priateom, o otcovch


priateoch, s otcovmi priatemi); matkinm, matkinch, matkinmi (pozdrav matkinm rodiom, od matkinch rodiov, s matkinmi rodimi);

-y v nom. pl. neiv. tvarov mu. rodu, v nom. pl. en. a str. rodu prdavnho mena r d: rady (napr. eny s rady, dievat s rady);

-y v nom. pl. mu. neiv., en. a str. rodu osobnho zmena o n: ony;pri slovke j e d e n, a to -m v intr. sg. mu. a str. rodu a dat. pl. vetkch rodov (s jednm priateom, jednm iakom),

-y v nom. a akuz. pl. neiv. tvarov mu. rodu, v nom. a akuz. pl. en. a str. rodu (jedny stromy, jedny nohavice, jedny dvere), -ch v gen. a lok. pl. vetkch rodov a akuz. pl. mu. iv. (od jednch ien, od jednch chlapov, stretn jednch chlapov, o jednch domoch) a -mi v intr. pl. (s jednmi husami).

P o z n m k a. V imperatve slovies umy, vymy, zmy, premy, ry, vyry, prery, prikry, odkry, pokry, skry, zakry sa y pe tak ako v zklade neuritku (nie je to prpona, ale sas zkladu): umy, vymy, zmy, premy, ry, vyry, prery, prikry, odkry, pokry, skry, zakry, umyme, umyte at.

2. V morfmach cudzieho pvodu (predponch, zkladoch slov a slovotvornch prponch) sa pe y, vtedy, ke sa toto psmeno pouva v jazyku, z ktorho sme slov s takmito predponami, zkladmi alebo slovotvornmi prponami prevzali do sloveniny (niekedy za pvodn y je v slovenine dlh ). V morfmach cudzieho pvodu je y, v tchto prpadoch:

a) v predponch dys-/dyz-, hyper-, hypo-, poly-, syn-: dyslexia, dysgrafia, dysfzia, dyzartria, hyperaktivita, hypermodern, hypocentrum, hypomnia, polyamid, polycentrick, polyekran, polychrmia, polylexia, polygrafia, polyhistor, polymerizcia, polypropyln, synchrnia, synonymum, syntza a i.;

b) v zkladoch slov: tfus, dynamo, nymfa, lra, kybernetika, kl, gymnzium, g, pyramda, hystria, ptick, Babylon, fyzika, myrta, mtus, rytmus, rm, Asria, cyklus, xylofn, oxymoron, xyln, xylza, yperit, ypsilon a i.; okrem toho sa v niektorch slovch franczskeho pvodu psmenom y oznauje samohlska i, ktorou sa nahrdza pvodn hlska (vo francztine psan ako u): v slovenine peme byro, pyr;

c) v prpone -yl: fenyl, uranyl a i.P o z n m k a. 1. Popri predpone grckeho pvodu dys-/dyz- s vznamom nesprvny, poruen, chybn, saen, zl je aj

predpona dis-, ktor je latinskho pvodu a vyjadruje zpor, opak, protiklad, rozpor, neslad, nezhodu, napr.: disharmnia, disfunkcia, disjunkcia, diskontinuita, diskvalifikcia, dislokcia, disonancia, dispozcia, disproporcia a i. V slove poliklinika prv as poli- svis s grckym slovom polis s vznamom mesto, nejde teda o predponu, ale o prv as cudzieho zloenho slova.

2. Psmenami i a y sa rozliuj pravopisn podoby slov bi (udiera) by (existova), bidlo (ty) bydlo (bvanie), dobi (dorazi) doby (zmocni sa), vr (krtava) vr (druh sovy), vi (spletanm zhotovova) vy (vydva zvuk), mi (dat. osob. zm. ja, napr. daj mi to) my (nom. osob. zm., napr. my robme), bit (1. jednotka elementrnej informcie, 2. slica dvojkovej sstavy) byt (miestnosti na bvanie, prbytok), tm (1. portov mustvo, 2. pracovn skupina) tm (tvar zmena ten).

3. Psmenami a sa rozliuj rovnako znejce tvary nom. sg. mu. rodu a nom. pl. iv. tvarov prd. mien mu. rodu vzoru pekn: pekn pekn (napr. dobr chlap dobr chlapi).

2. PSANIE SAMOHLSKY Samohlska je stredn, nzka a krtka samohlska (poda polohy jazyka v horizontlnom smere, poda polohy

jazyka vo vertiklnom smere a poda trvania). K samohlske na rozdiel od inch samohlsok niet dlhej samohlsky, je iba dvojhlska ia. Vyskytuje sa iba po spoluhlskach p, b, m, v, a to zva v zkladoch slov, zriedkavejie v prponch. V predponch sa nevyskytuje.

V benej slovenskej spisovnej vslovnosti (v neutrlnom tle) sa namiesto samohlsky vyslovuje samohlska e. V pravopise sa bez ohadu na rozdiel vo vslovnosti zachovva psanie .

Samohlska sa vyskytuje:po spoluhlske p: v zkladoch tchto slov: ps, p, pta, op, sp, -p (nap, odop, prip, rozop, up, vyp, zap, zop), v prpone - (v podstatnch mench vzoru d i e v a), napr. pp, chlp, dp;po spoluhlske b: v zklade slova bka, v prpone - (v podstatnch mench vzoru d i e v a), napr. bb, holb, rb, rieb;po spoluhlske m: v zkladoch tchto slov: mkk, mso, m (cha), mta, mdli, zmtok, pam, smd, najm, Demnov, v tvaroch slovesa mias: mtiem, mtie, mtie, mtieme, mtiete, mt, v prpone - (v podstatnch mench vzoru d i e v a), napr. lm, v zastaranch, resp. poetickch tvaroch brem, plem, sem, tem, vem (dnes s ben tvary bremeno, plemeno,

semeno, temeno, vemeno s e);po spoluhlske v: v zkladoch tchto slov: v, vdn, vz, vzie, vzk, nadvzova, uvzova, zavzova (sa), obvz, zvz,

hovdo, nevdza, svt, dev, rukov, odkvcn,


v prpone - (v podstatnch mench vzoru d i e v a), napr. sv. Psanie sa zachovva aj v slovch odvodench od vymenovanch slov a v zloench slovch, napr. pstika,

pstiar, pstiarsky, pstiarstvo, ostop, ptn, nasp, sptn, pdesiat, psto, pmintovka, ptolza, pptko, chlptko, holbtko, riebc, povine, zvi, povdn, vznk, vzba, vznica, obvzok, zvzov, zvzok, hovdzina, nevdzov, posvti, svtec, svtokrde, devdesiat, devtnstka, devroie, svtko, mke, mkkopodnebn, mte, zmtkr, pam, pamtihodnos, smdi, smdn, Demnovan, demnovsk, lmtko a i.

3. PSANIE SAMOHLSOK V NIEKTORCH PRPONCH

1. Prpona -ci (-ca, -ce), ktorou sa tvor prtomn inn prastie, po predchdzajcej dlhej slabike sa skracuje na podobu -uci (-uca, -uce). Na rozdiel od tvarov typu volaj-ci, nes-ci, ij-ci, v ktorch je pred prponou krtka samohlska, peme v tvaroch po predchdzajcej dlhej slabike krtke u, napr. vldn-uci (vldn-uca, vldn-uce), hd-uci (hd-uca, hd-uce), p-uci (p-uca, p-uce), via-uci (via-uca, via-uce) at.

2. Pri tvoren slov prponami -r, -re sa uplatuje pravidlo o rytmickom krten, t. j. po predchdzajcej dlhej slabike s dlhou samohlskou, dvojhlskou alebo , sa tieto prpony skracuj na podoby -ar, -are: na rozdiel od foriem typu vhybka vhybk-r, ochrana ochran-r, zsoba zsob-re, v ktorch sa pred prponou vyskytuje krtka samohlska, peme v odvodeninch po predchdzajcej dlhej slabike krtke a, napr. ka k-ar, bbka bbk-ar, bj-ka bjk-ar, bka bk-ar, cka ck-ar, drha drh-ar, frza frz- ar frzare, prekka prekk-ar, prevdzka prevdzk-ar prevdzk-are, rozprvka rozprvk-ar, snky snk-ar, siln prd silnoprd-ar, slab prd slaboprd-ar, stvka stvk-ar, vka vk-ar; cievka cievk-ar cievk-are, desiata desiat-ar, diaka diak-ar, dozrieva dozriev-are, lahdka lahdk-ar lahdk-are, mlieko mliek-ar mliek-are, oblieka sa obliek-are, odlieva odliev-are, ohrieva ohriev-are, omietka omietk-ar, otiepok otiepk-ar, pamiatka pamiatk-ar, pasienok pasienk-ar, pochdzka pochdzk-ar, polievka polievk-ar, poviedka poviedk-ar, premieta pre-miet- are, prezlieka sa prezliek-are, svieka sviek-ar sviek-are, klka klk-ar, ulieva sa uliev-are, viaza viaz-are, von mylienky vonomylienk-ar, vyzlieka sa vyzliek-are, zlieva zliev-are.

Prpony -iar, -iare sa nikdy neskracuj, napr. mka m-iar, sie siet-iar, rchly rchl-iare, triedi tried-iare.

P o z n m k a. 1. V niektorch slovch s prponami -r, -re alebo -iar, - iare pred prponou nastva striedanie (alterncia) dlhej samohlsky alebo dvojhlsky za krtku samohlsku a prpona zostva dlh. Ide o slov s prponami -r, -re, - iar, -iare, ktor boli utvoren v starom, ale aj v novom obdob spisovnej sloveniny, alej o slov, ktor s utvoren od odvodench slov s prponami -k, -ek, -ko, od prevzatch slov zakonench na -n, -n, -na, -na, -va, -za, -za, -tka, napr. archv archiv-r, bieda bed-r, bldi blud-r, brnka brank-r, brsi bru-s-iare, ta it-re, drt drot-r, dusk dusik-re, dbnok dbank-r, hviezda hvezd-r hvezd-re, k ku-iar, komn komin-r, liei lek-r, liek lek- re, mr mur-r, ohba ohyb-re, psa pis-r, et ut-re, di ud-iare, umva umyv-re, vno vin-r vin-re, dka rdk-r; hlink hlinik- re, kok koik-re, kok koik-r, medovnk medovnik-r, praclk praclik-r, rybnk rybnik-r, slovnk slovnik-r, taxk taxik-r; gombek gombik-r, konek konik-r, autko autik- r, slovko slovik-r; betn beton-r beton-re, milin milion-r, vagn vagon-r, tern teren-r, doktrna doktrin-r, ablna ablon-r, deskriptva deskriptiv-r, majonza majonez-r, dita diet-r, bibliotka bibliotek-r, diskotka diskotek-r, fonotka fonotek-r.

2. Jednotliv slov s prponami -r, -re, -iar, -iare, -ar, -are sa uvdzaj v pravopisnom a gramatickom slovnku.

4. PSANIE SPOLUHLSOK , , , 1. Spoluhlsky , , , peme ako , , , :a) pred samohlskami a, o, u, , , napr. akova, ak, vyha, ahk, oba, pociova, skloova, poova,

umbier, ukn, ucha, ud, ber, gu, vylava, ply, ra, tos;b) vntri slov pred spoluhlskami, napr. loka, sieka, on oho, uiteka;c) na konci slov a tvarov slov, napr. cho (tvar slovesa chodi), psa, pl, vr (tvar slovesa vrti), skr (tvar podst. mena

skria), , p (tvar slovesa pli).2. Spoluhlsky , , , peme ako d, t, n, l (bez mkea):a) pred samohlskami e, i, v domcich a zdomcnench slovch, napr. delo, telo, nejak, leto, divadlo, ticho, nikto,

lipa, dva sa, tina, snva, lstok;b) pred dvojhlskami ia, ie, iu, napr. diabol, vytiahnu, peniaz, voliar, diera, tiese, niekto, liek, halier, radiu,

predmostiu, vysvedeniu, okoliu.

P o z n m k a. Pred samohlskami e, i, nestoja spoluhlsky , , , , ale spoluhlsky d, t, n, l (ktor sa aj zapisuj psmenami d, t, n, l) v tchto prpadoch:

1. pred prponami prdavnch mien vzoru p e k n a o t c o v (m a t k i n), napr. chudej, chud, ltej, lt, teho, temu, krsneho, krsnemu, krsni, krsne, malej, mal, stle, stli, matkine, matkini, matkinej; rovnako aj v kninch tvaroch prdavnch mien hoden, nehoden, vinen, nevinen;


2. pred prponami v podstatnch mench, zmench, slovkch a trpnch prastiach, ktor sa sklouj rovnako ako prdavn men vzoru p e k n , napr. desiatej, Konistej, Trstenej, slneho, slnemu, pocestn, slni, Pohorelej, on (tvar zmena on), onej, tvrtej, tvrt, milintej, milinti, kokonsobnej, kokonsobn, preziabnutej, preziabnut, volanej, volan;

3. pred pdovmi prponami v podstatnch mench vzoru g a z d i n , napr. gazdinej, princeznej;4. v zmench ten, tento, onen, iaden a pred prponami v tvaroch t, tie, tej, tto, tieto, tejto, on, onej, iadni, iadne,

iadnej;5. v slovke jeden a pred prponami v tvaroch jedni, jednej;6. v slovch s predponami nad-, od-, pod-, popod-, pred-, napr. nads, ods, pods, popods, preds; rovnako aj v zmennch

tvaroch nade, pode, popode, prede, ponade;7. v slovch dere, dekan, teda, teraz, vtedy, pijatika, ter, vo zvukomalebnch slovch dnom-dnom, tik-tak, tika, tikot

a v niektorch vlastnch mench, napr. Dezider, Debrecn, Temevr, Helena, Martin, Tibor, Segedn, Litva, Lvia;8. v slovch cudzieho pvodu, ktorch nedomci pvod si zretene uvedomujeme, napr. technika, detektv, negcia, lektor,

titul, diktt, unikt, politika, prest, tm, brigadr, chinn, vazelna, humanizmus.

5. PSANIE PROVCH SPOLUHLSOKSpoluhlsky sa poda znelosti (asti hlasiviek pri artikulcii) rozdeuj naprov:neznel: p t c s k ch fznel: b d dz d z g h vneprov znel (zvun): m, n, , l ( ), , r (), j, (v).Na to, i sa v slove pe prov neznel alebo znel spoluhlska, ukazuje postavenie provej spoluhlsky pred

samohlskami a zvunmi spoluhlskami v inch tvaroch toho istho slova: chlap chlapa, chlapovi, chlapa, chlapovi, chlapom, chlapi, chlapov, chlapom, chlapov, chlapoch, chlapmi (pe sa so spoluhlskou p), dub duba, dubu, dub, dube, dubom, duby, dubov, dubom, duby, duboch, dubmi (pe sa so spoluhlskou b).

V niektorch postaveniach sa namiesto provch neznelch spoluhlsok vyslovuj prov znel alebo namiesto provch znelch prov neznel spoluhlsky (asimilcia provch neznelch spoluhlsok na prov znel a provch znelch spoluhlsok na prov neznel spoluhlsky). V pravopise sa neberie ohad na asimilciu (spodobovanie) spoluhlsok. Prov neznel alebo prov znel spoluhlska sa pe poda jej vskytu pred samohlskami alebo zvunmi spoluhlskami v tvaroch toho istho slova alebo v odvodench slovch. Takto sa v pravopise zachovva jednotn podoba morfmy (uplatnenie morfematickho princpu). Napr. vo vete Chlap odiiel sa slovo chlap vyslovuje so spoluhlskou b [chlab odiiel]. V pravopise sa zachovva psanie s p bez ohadu na tto zmenu vo vslovnosti.

Jednotn podoba morfm sa zachovva aj v odvodench slovch. Napr. slovo hrob sa vdy pe so spoluhlskou b: hrob, hrobu, hrobe, hrobom, hroby, hrobov, hroboch, hrobmi. Psanie s b sa zachovva aj v odvodenom slove hrobka, ktor sa vyslovuje so spoluhlskou p [hropka].

Jednotn psanie morfm sa nezachovva pri predpone s-/z-/zo- (pozri v kapitole o psan spoluhlsok v predponch, s. 35 37).

6. PSANIE SPOLUHLSOK V PREDPONCH 1. Predpony nad-/nado-, pod-/podo-, od-/odo-, pred-/predo-, ob-/obo-, bez-/bezo-, cez-/cezo-, roz-/rozo-, v-/vo-,

vz-/vzo- peme jednotne poda morfematickho princpu s provmi znelmi spoluhlskami. Tento spsob psania sa ustlil poda podb, v ktorch s prov znel spoluhlsky pred samohlskami:

nad-/nado-: nadpsa, nadceni, nadas, nadchdzka, nadchli, nadkny, nadbyton, naddi, nadzmyslov, nadvlda, nadmorsk, nadnrodn, nadnies, nadlomi, nadradi, nadjazd, nadovetko a i.;

pod-/podo-: podpsa, poda, podceni, podeustn, podskoi, podi, podkpi, podchdza, podfarbi, podbi, podda sa, podznai, poda, podvoli sa, podmorsk, podnzov, poda, podlomi, podrobi, podjazd, pods, podrovov, podomlie a i.;

od-/odo-: odpsa, oda, odcudzi, odini, odskka, odtipn, odkpi, odchdza, odfarbi, odbi, odda, odzvua, odi, odvola, odmrazi, odnrodni, oda, odloi, odrobi, odjes, ods, odradova, odomlie a i.;

pred-/predo-: predpsa, predtriedny, predcti, predasn, predspisovn, predkolsk, predkloni sa, predchdza, predfeudlny, predbernolkovsk, preddomie, predznai, predzves, predaldok, predglacilny, predhistria, predvojnov, predmanelsk, predna, prednies, predloka, predrevolun, predjedlo, preds, predoktbrov, predovetkm a i.;

ob-/obo-: obplies, obtoi, obiahnu, obskka, obi, obchvat, obdari, obale, obtiera, obalova, obveseli, obmedzi, obnovi, obuba, objav, obs, oboplva a i.;

bez-/bezo-: bezpredmetn, beztrestn, bezcieny, bezdetn, bezcoln, bezstarostn, bezkrdly, bezfarebn, bezhranin, bezvznamn, bezmotorov, bezndejn, bezoblan, bezradn, bezjadrov, bezalkoholick, bezelov, bezodn a i.;

cez-: cezpon, cezhranin a i.;


roz-/rozo-: rozpsa, roztoi, roza, rozcvii, rozerti sa, rozsekn, rozri, rozkradn, rozchri, rozfakli, rozbi, rozda, rozdeli, rozvin, rozeravi, rozhlsi, rozveseli sa, rozma, rozna, roznies, rozlomi, roztosti sa, rozrazi, rozjasni sa, rozs sa, rozopn, rozosmia sa, rozora a i.;

v-/vo-: vpsa, vtlai, vcapi, vleni, vsadi (vsun), vi, vkroi, vchdza, vkradn sa, vzva, vga, vhodi, vmesti sa, vna, vnma, vlma sa, vlietnu, vrazi, vjazd, voperova, vohna, vopcha sa a i.;

vz-/vzo-: vzpna sa, vzchdza, vzbri sa, vzna sa, vza sa, vzs, vzoprie sa, vzostup a i.

2. Predponu s-/z-/zo- peme poda vslovnosti, nie poda morfematickho princpu:a) Pred neznelou spoluhlskou peme predponu s-, napr. spska, strati, stisn, scitlivie, sta, skamenie, schudn,

sfilmova, sasti, skade, spredu.b) Pred znelou spoluhlskou (provou i neprovou) a pred samohlskou peme predponu z-, napr. zbra,

zdrevenie, zaleka, zi sa, zgumova, zhorie, zvz, zmiea, znovu, znii, zlepi, zutova sa, zrovnoprvni, zjednoti, zabsolutizova, zefektvni, zs sa, zorganizova, zuitkova, zradova, zblzka, zdola, zaleka, zvysoka.

c) Slabin podoba predpony sa vdy pe s psmenom z, teda zo-, napr. zopn, zotrie, zoa, zoceli, zosypa, zoi, zoznam, zomkn, zoradi, zovednie.

P o z n m k a. 1. Namiesto starej pravopisnej podoby smena (vo vzname vymedzen pracovn as) pouvame v zhode s kodifikovanou vslovnosou pravopisn podobu z m e n a.

2. Poda vslovnosti peme aj zloen predloky, napr. spod, spoza, spopod, spomedzi, sponad.3. Predloka z, ktor sa pouva v spojen s genitvom, zachovva si rovnak podobu bez ohadu na zmeny v asimilcii, napr.

z potoka, z tuku, z filmu, z budovy, z divadla, z hory. Slabin podoba predloky z je zo: zo strediska, zo steny, zo stavby.4. V spojen s intrumentlom sa pouva predloka s, a to bez ohadu na zmeny v asimilcii, napr. s bbikou, s krikom, s otcom.

Slabin podoba predloky s je so. Slabin podoba sa vyslovuje so spoluhlskou s iba v spojen s tvarom zmena ja: so mnou [so mnou], v ostatnch prpadoch sa vyslovuje so spoluhlskou z: so sestrou [zo sestrou].

7. PSANIE SPOLUHLSKY v1. Pernozubn znel spoluhlska (v) sa oznauje psmenom v, napr. vata, veda, voda, vlas, vraj, slva, povaha,

zvazi, kladivo, vta.2. S psmenom v poda morfematickho princpu sa pe predpona v-/vo- a predloka v/vo (hoci sa pred neznelmi

spoluhlskami vyslovuje ako f), napr. vbi, vpsa, vopcha, v Amerike, v budove, v dome, v jarnku, v tlai, vo svete, vo vode. V slovch, ktor vznikli zo spojen s predlokou v, sa takisto zachovva psanie s psmenom v, napr. vcelku (zo spojenia v celku).

3. S psmenom v sa pe aj predpona vz-/vzo-, napr. vzs, vznies sa, vzplan, vzoprie sa, vzostup.4. V jednotlivch tvaroch slov sa zachovva psanie v rovnako ako v postaven pred nasledujcou samohlskou, napr.

slovo gen. pl. slov, konzerva gen. pl. konzerv, rukv dat. sg. rukvu at.5. S psmenom v sa pe pdov prpona gen. pl. podst. mien muskho rodu a akuz. pl. ivotnch podst. mien

muskho rodu -ov, napr. chlapov, holubov, dubov, strojov, a prpona privlastovacch prd. mien muskho rodu -ov, napr. otcov (kabt), bratov (spech).

6. Psanie v sa zachovva aj v odvodench slovch pred slovotvornmi prponami, napr. slovo slovko, slva slvny, krava kravsk, ostrov ostrovek.

7. Psmeno v sa pe aj v niektorch slovch pred nasledujcimi neznelmi spoluhlskami, hoci nejde o slov s predponou v, napr. vera, vtk, vela, vak, vade, zovadia, vetko, vtedy, vt, vtkopysk, velr, vel, vakhej, nvteva.


III. PSANIE SLOV CUDZIEHO PVODU (PREVZATCH SLOV A CUDZCH VLASTNCH MIEN)

1. HLAVN ZSADY PSANIA SLOV CUDZIEHO PVODUV slovenine sa veobecne prejavuje tendencia psa aj slov cudzieho pvodu po ich zdomcnen poda zsad, ktor

sa uplatuj pri psan slov domceho pvodu.Poda stupa zdomcnenia (z hlskoslovnho, pravopisnho a morfologickho hadiska) slov cudzieho pvodu sa

rozdeuj do troch skupn:1. plne zdomcnen slov s to slov, ktor sa pu poda zsad slovenskho pravopisu, a to v zhode so svojou

dnenou vslovnosou v spisovnej slovenine, napr. adresa, baa, halier, dma, gavalier, ininier, gar, krakoviak, doktor, brigda, krza, urnl, dp, dnsy;

2. iastone (neplne) zdomcnen slov s to slov, ktor sa pu zva poda zsad slovenskho pravopisu a v zhode so svojou vitou slovenskou vslovnosou, zachovvaj si vak niektor znaky pvodnho spsobu psania, napr. chirurg, rizling, nymfa, syntax, xylofn;

3. nezdomcnen slov s to slov, ktor sa pouvaj v pvodnej podobe a asto sa vyznauj tm, e s iastone alebo plne nesklonn, napr. derby, menu, vivace, kanoe, jury, sujet.

Nezdomcnen slov cudzieho pvodu bvaj najm slov z istch oblast, napr. hudobn termny ako capriccio, allegro, arpeggio, termny z oblasti populrnej hudby, napr. country music, rozlin slov dobovho rzu, ktor sa bene nepouvaj, napr. nzvy mesiacov z obdobia Vekej franczskej revolcie, ako brumaire, fructidor, thermidor, pomenovania cudzch menovch jednotiek a peniazov, ako s napr. louisdor, re, peng, ako aj najrozlinejie in pomenovania, napr. risorgimento, charg daffaires a pod.

Nezdomcnen s predovetkm vlastn men, a to:a) o s o b n m e n , t. j. rodn (krstn) men a rodinn men (priezvisk), napr. Johann Wolfgang Goethe,

Friedrich Schiller, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven, Georg Friedrich Hndel, Victor Hugo, Charles Gounod, Charles de Gaulle, George Washington, Thomas Jefferson, William Shakespeare, John Locke, Giovanni Boccaccio, Leonardo da Vinci, Gaetano Donizetti, Giuseppe Verdi, Gaius Iulius Caesar, Ion Luca Caragiale, Liviu Rebreanu, Klmn Mikszth, Zsigmond Mricz, Juliusz Sowacki, Jerzy Kuryowicz, Tadeusz Milewski, Henryk Sienkiewicz, Vatroslav Jagi, Svetozar Mileti, Ferno Magalhes, Luis Cames, Miguel de Cervantes y Saavedra, Jean Sibelius, Paavo Nurmi, Rembrandt Harmensz van Rijn, Anders Jns Angstrm;

b) z e m e p i s n n z v y, napr. Reykjavk, Gteborg, Marseille, Le Havre, New York, Washington, Helsinki, Tbingen, Zrich, Gascogne, Liverpool, Manchester, Glasgow, Bologna, Coimbra, Olsztyn, Tarnw, Cluj-Napoca, Wall Street, Downing Street, Guadalquivir, Tajo, Mont Blanc, Rio Grande;

c) i n n z v y, napr. Washington Post, New York Herald Tribune, Manchester Guardian, Le Monde, Sddeutsche Zeitung, Dagens Nyheter, Il Messaggero, Il Giorno (nzvy dennkov), Revue des tudes slaves, Rocznik Slawistyczny, Stern, let s Tudomny (nzvy asopisov), Standard Oil of California, Akademie-Verlag (nzvy podnikov), Associated Press, United Press, Polska Agencja Prasowa (nzvy tlaovch kancelri), Prix Danube, Grand Prix (nzvy cien) a i.

Pri slovch cudzieho pvodu sa spravidla zachovva pvodn psanie i a y, napr. aniln, ria, bicykel, bilancia, biskup, bit, civilizcia, diftong, diftria, dinr, direktor, dirigent, disk, diskotka, emisia, filolg, filozof, firma, fixova, gigant, git, gitara, glorifikcia, histria, histamn, histolgia, hit, chimra, chinn, chirurg, inventra, kilogram, kino, kimono, liga, likr, lgia, maximum, milin, mikrofn, mikrofilm, minifutbal, mna, nikel, nimbus, nit, pacifista, parafn, pigment, pilier, pilot, pilta, pilulka, poliklinika, politika, prefix, prezident, rbezle, riziko, rizling, rizoto, signl, simulant, sra, sirup, titan, titul, tiger, tip, tipova (v portke), univerzita, vikr, vila, vla, vitalita, vitamn, vivrium, vivisekcia, votvny, zinok;

acylpyrn, byreta, cylinder, cykln, cyklus, cynik, dka, dynamit, dynamo, dynastia, dyzentria, embryo, fenyl, fyloxra, fylogenza, fyzika, fyziolgia, gymnastika, gymnzium, gynekolgia, gyps, harpya, homonymia, hydropln, hyena, hygiena, hymna, hyperbola, hypnza, hypochondria, hypotza, hystria, chlorofyl, kyanovodk, kybernetika, kymograf, loby, lceum, lyn, lra, lyrik, lyzol, myrha, myriada, mystika, mtus, nylon, nymfa, polygrafia, pyramda, pyrit, pyama, ragby, rm, rytmus, sylabus, symbol, symetria, symfnia, sympatia, symptm, synagga, synoda, synonymum, syntax, syntza, systm, tfus, typ, typografia, tyran, uranyl, xylofn, yorkshirsk, yperit, ypsilon, yzop, yterbium, zygomorfia, zygospra, zymza, zystn.

V zdomcnench slovch anglickho pvodu sa namiesto spojenia ea, ee pe , napr. vkend, striptz, tm, tvd, lder, spker (angl. week-end, strip-tease, team, tweed, leader, speaker).

V niektorch slovch franczskeho pvodu sa pe y aj namiesto psmena u, ktorm sa oznauje hlska , napr. byro, pyr (franc. bureau, pur).


Psmeno y sa pe aj v niektorch slovch nemeckho pvodu, ktor prevzala slovenina u dvnejie, napr. rytier, Rn (nem. Ritter, Rhein).

V slovch grckeho a latinskho pvodu a v slovch s predponou ex- sa ponechva pvodn x, napr. text, prax, taxa, index, exmen, exektor, exemplr, Alexander, Alexandria, xylofn, exkavtor, exkr, Exrakan a i.

V inch slovch cudzieho pvodu peme ks poda vslovnosti, napr. koks, keks, buksa, aksamiet, hemendeks, komiks.

V slovch cudzieho pvodu, najm v cudzch vlastnch mench, niekedy sa pouvaj aj psmen alebo zloky, ktor sa pri zapisovan slovenskch slov nepouvaj, napr. watt, Wall Street, Tbingen, Gteborg, Zrich, Guadalquivir, Quebec, Besanon, Sowacki, Constana, Krasiski, liziski, Jagi, Warszawa, Ibaez, Paasikivi, Dants, Bologna, Schumann, Schliemann, Magalhes.

Poznmka. Z typografickch dvodov (na zjednoduenie pri vrobe novn a popularizanch asopisov alebo pre nedostatok niektorch typov v tlaiarach) namiesto cudzch psmen s odlinmi diakritickmi znamienkami mu sa pouva domce psmen poda vslovnosti alebo pvodn psmen bez cudzch diakritickch znamienok:

namiesto poskho sa me psa l, napr. Sowacki Slowacki, Kuryowicz Kurylowicz, Sawski Slawski, namiesto poskho sa me psa , napr. Krasiski Krasiski, namiesto franczskeho sa me psa s, napr. Besanon Besanson, namiesto panielskeho sa me psa n alebo , napr. Ibaez Ibanez/Ibaez, namiesto portugalskho , sa me psa a, o, napr. Magalhes Magalhaes, Cames Camoes, namiesto rumunskho sa me psa , napr. Braov Braov, namiesto nrskeho a dnskeho sa me psa , napr. Bjrnstjerne Bjrnson Bjrnstjerne Bjrnson.Podobne sa mu nahrdza aj niektor in psmen s odlinmi diakritickmi znamienkami. Ak by psanie bez diakritickho

znamienka viedlo k chybnej vslovnosti, dva sa prednos psaniu poda vslovnosti, nie psaniu s jednoduchm vynechanm diakritickho znamienka, napr. po. Oska Osenka, nie Oseka (vslovnos [osenka] s en je bliia pvodnej poskej vslovnosti ako vslovnos [oseka] s e).

Niekedy sa uplatuje prepis poda vslovnosti aj v takch prpadoch, v ktorch zachovanie pvodnho spsobu psania by u ns mohlo vies k nesprvnej vslovnosti, napr. albnske meno Hoxha sa prepisuje ako Hoda (v albnine xh = d). Zachovvanie pvodnho psania Hoxha s x by viedlo k nesprvnej vslovnosti psmena x (v slovch cudzieho pvodu s psmenom x sa v slovenine vyslovuje spojenie ks alebo gz). Takto prepis sa uplatuje iba vnimone (pri vemi znmych mench).

Namiesto pvodnch podb starogrckych a latinskch vlastnch mien sa v ustlench prpadoch pouvaj vit podoby, pri ktorch nejde iba o pravopisn poslovenenie (porov. Hlavn zsady prispsobovania starogrckych a la-tinskch mien, s. 43 44).

Pri mench vemi znmych osobnost sa niekedy namiesto pvodnch podb rodnch (krstnch) mien a priezvisk pouvaj domce podoby, napr. Cristoforo Colombo (lat. Christophorus Columbus) Kritof Kolumbus.

Nzvy vekch a znmych kultrnych stredsk, najm nzvy niektorch hlavnch miest eurpskych ttov a nzvy kultrnych stredsk v krajinch susediacich so Slovenskom, ako aj nzvy niektorch vekch riek maj popri pvodnej cudzej podobe aj vit slovensk podobu, napr. Wien Viede, Berlin Berln, Mnchen Mnchov, Leipzig Lipsko, Dresden Drany, Athnai Atny, Roma Rm, Torino Turn, Milano Milno, Firenze Florencia, Venezia Bentky, Bucureti Bukure, Ploieti Ploje, Constana Konstanca, Iai Jasy, Braov Braov, Budapest Budape, Debrecen Debrecn, Esztergom Ostrihom, Warszawa Varava, Pozna Pozna, Toru Toru, Krakw Krakov, d Lod, Paris Par, London Londn, Habana Havana, Rhein Rn, Seine Seina, Rhne Rhna, Loire Loira, Wisa Visla, Drava Drva.

Odvoden slov sa tvoria iba od vitch podb, napr. Paris, Par Paran, Paranka, parsky; Wien, Viede Viedenan, Viedenanka, viedensk; Rhein, Rn rnsky; Wisa, Visla visliansky; Drava, Drva drvsky.

V kartografickch dielach (na mapch, v atlasoch a inch prrukch), rovnako v zemepisnch dielach (v odbornch prcach), encyklopedickch dielach a pod. sa na prvom mieste uvdza pvodn nzov, popri om (v ztvorkch, menm typom psma a pod.) vit slovensk podoba. Pvodn podoby sa zvzne pouvaj aj v adresch do cudziny (nzov ttu sa pritom pe v pvodnej i vo vitej slovenskej podobe), napr. Zrich (Schweiz alebo Suisse vajiarsko), Stockholm (Sverige vdsko), Roma (Italia Taliansko), Wien (sterreich Raksko).

Viacer vit slovensk podoby cudzch zemepisnch nzvov sa u v sasnej spisovnej slovenine bene nepouvaj, napr. Sonohrad Salzburg, Mohu Mainz, Rezno Regensburg, Celovec Klagenfurt, Pkostolie Pcs, Zhorelec Grlitz. S to u historick nzvy. Historick nzvy sa vyuvaj zva iba v textoch, ktor sa tkaj starch dejn, napr. Sonohrad v prcach z dejn Vekomoravskej re, podobne nzvy Mohu, Rezno a alie.

V sasnej spisovnej slovenine ustupuj alie vit podoby, napr. Pasov Passau, Carihrad Istanbul. Iba zriedkavo sa doterajie vit slovensk podoby nahrdzaj novmi vitmi podobami, ktor s z hadiska vslovnosti bliie k vslovnosti v pvodnom jazyku, napr. Wrocaw Vratislav, novia tandardizovan podoba Vroclav.

Ako vit podoby sa niekedy pouvaj aj pln alebo iaston preklady cudzch nzvov, napr. Cape Town, Kaapstad (anglick a afriknsky nzov) Kapsk Mesto.

P o z n m k a. Spis slovenskch vitch podb cudzch zemepisnch nzvov sa uvdza v publikcich radu geodzie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Slovensk vit nzvy ttov a zvislch zem (Bratislava 2000) a Slovensk vit nzvy geografickch objektov leiacich mimo zemia Slovenskej republiky (Bratislava 1999).Slov prebrat z jazykov s inmi grafickmi sstavami (nie s latinkou), v ktorch sa jednotliv hlsky zapisuj

psmenami (grafmami), prepisuj sa do sloveniny dvojako:


1. Oproti psmenu jednej abecedy stoj psmeno alebo aj viacero psmen druhej abecedy poda vslovnosti na istom mieste. Tento spsob prepisu sa v naom jazyku pouva bene a vol sa t r a n s k r i p c i a. Zsady takhoto prepisu poda vslovnosti z cyrilskho psma (azbuky) a z grckeho psma do latinky pouvanej v slovenine sa podvaj v osobitnch tabukch (s. 76 84).

2. Oproti psmenu jednej abecedy stoj vdy to ist psmeno alebo to ist spojenie psmen druhej abecedy. Tento spsob prepisu sa vol t r a n s l i t e r c i a a pouva sa v odbornch prcach, v knininej praxi a bibliografich.

Napr. poda zsad transkripcie sa meno prepisuje ako Piatakov, poda zsad translitercie ako Pjatakov, meno ako Voloa, resp. Volodja.

2. PSANIE HISTORICKCH OSOBNCH MIEN Z UHORSKHO OBDOBIA SLOVENSKCH DEJN

Men osb vystupujcich v uhorskom obdob slovenskch dejn (do roku 1918), psan dosia nejednotne (zlokovm alebo maarskm pravopisom), pu sa poda zsad slovenskho pravopisu; odstrauj sa aj zdvojen a alie nefunkn psmen, najm h, a kvantita v nich podlieha rytmickmu zkonu. Naprklad: Pzmny sa pe Pzma, Rkczi/Rkczy sa pe Rkoci, Forgch/Forgcs sa pe Forg, Zichy sa pe Zii, Bercsnyi sa pe Berni, Ndasdy sa pe Ndady, Plffy/Plffi sa pe Plfi, Illshzy sa pe Ilehzi, Krolyi sa pe Kroli, Ghyczy sa pe Gici, Thurzo sa pe Turzo.

O psan i, y v tchto mench plat, e po samohlskach a po vetkch spoluhlskach okrem tvrdch d, t, n sa pe i (emei, omodi, Ebergni, ri, Kohri, ki, Kroli, Tkli). Po tvrdch spoluhlskach d, t, n sa pe y (Erddy, Ndady, Platy). Vnimkou je meno Bokaj, ktor peme v zauvanej podobe s j.

V slovenskej podobe sa pu tie men, ktor s v takejto podobe historicky doloen (Svtojnsky, Kubnsky, Paluck namiesto maarizovanch Szentivnyi, Kubnyi, Palugyai).

P o z n m k a. Zsady psania historickch osobnch mien z uhorskho obdobia slovenskch dejn boli vypracovan v slade so zvermi komisie pre historick terminolgiu pri Historickom stave SAV, ktor sa prediskutovali aj za asti alch historikov, literrnych a prvnych historikov, jazykovedcov, archivrov a bibliografov (porov. Slovensk archivistika, 15, 1980, . 2, s. 199 211). Nleit podoby mien uvdza eszvzkov Slovensk biografick slovnk (Martin 1986 1994).

3. HLAVN ZSADY PRISPSOBOVANIA STAROGRCKYCH A LATINSKCH MIEN1. Mnoh antick grcke a latinsk men sa dlhoronm pouvanm v slovenine adaptovali, t. j. vyslovuj a pu sa

ustlenm spsobom, ktor je pri grckych mench odchodn od prepisu vlastnch znakov poda tabuky na s. 83 84. Na-prklad meno slvneho grckeho renka m v grtine podobu prepsan podoba je Dmosthens, ale v platnch kodifikanch prrukch sa zaznamenva podoba Demostenes.

K takmto prpadom patria napr. osobn men Homr, Tles, Euklides, Sofokles, Euripides, osamostatnen asti niektorch viaclennch osobnch mien, napr. Ovdius (osamostatnilo sa z trojlennho mena Publius Ovidius Naso), Verglius (Publius Vergilius Maro), Horcius (Quintus Horatius Flaccus), alej men Katilna, Spartakus, Jlius, Hadrin, Vespazin, Dioklecin a i. Zo zemepisnch mien s to men Atny, Rm, Ibria, Trcia, Teslia, Dalmcia, Akvitnia at., z mien mytologickch bytost Herakles/Herkules, Bakchus, Poseidn, Sizyfos, Dionzos, z ostatnch vlastnch mien napr. Iliada, Odysea, Kvirinl. Adaptovan men sa uplatuj najm v kultrnej publicistike, v prekladoch umeleckej literatry, v popularizanej literatre. Tieto prklady ukazuj odvodnenos modifikcie hlavnch zsad prepisu pre potreby benej praxe. Modifikciou sa rozumie najm nezaznaovanie kvantity a aspirovanch hlsok poda stavu v grtine. Je to odvodnen vslovnosou (v slovenine je neaspirovan vslovnos a in kvantita ako v grtine), ustlenosou pravopisu v bene pouvanch mench (Teodor, Teofil), tradciou pri kodifikovan znanho potu starogrckych vlastnch mien a napokon aj sasnou praxou prekladateov antickch filozofickch, historickch a inch prc. S ohadom na to sa grafma prepisuje ako t, pouvaj sa teda podoby Demostenes, Temistokles, Pytagoras, Trcia. Obdobne namiesto grafmy sa najm na zaiatku slov nepe rh, ale iba r: Radamantys, Rodos, Reia.

2. Zaiaton grafma i sa aj v pozcii pred samohlskou v grckych mench ponechva, napr. Iokasta, Iamidovci, Iason, Ielysos, kee ide o slabin i.

Grafma i na zaiatku latinskho mena, ke po nej nasleduje samohlska, sa prepisuje ako j, kee ide o neslabin i: Janiculum, Janigena, Juno, Jupiter. Grafma i oznaujca samohlsku i medzi dvoma samohlskami sa zachovva v grckych aj latinskch mench: Ptolemaios, Plataia, Pompeius (i je sasou klesavej dvojhlsky).


Latinsk grafma c vyslovovan ako k sa pri prepise, ale nie pri adaptcii, zachovva: Marcus, Cornelius, Crispus, Quinctius.

Grafma t (vyslovovan ako c) v intervokalickom postaven, ako aj v pozcii po spoluhlskach n, r, c (vyslovovanej ako k) sa v latinskch mench ponechva: Palatium, Martialis, Actium, Terentius.

Pri prepise sa zachovva intervokalick s, ktor sa okrem inho aj pod vplyvom grtiny a inch jazykov vyslovuje a neraz aj pe ako z, t. j. pe sa Hesiodos, Teseus, Perseus.

Zdvojen spoluhlsky sa repektuj v grckych aj latinskch vlastnch mench: Achilles, Bellos, Pallanteum, Messapus, Hammn.

Latinsk zloka ph oznaujca grcke sa prepisuje grafmou f: Paflagnia, Frgia, Memfis.Latinsk zloka ae vyslovovan ako sa zachovva: Scaevola, Laelius, Annaeus, Caecilius.Digram (dvojlenn grafick znak) qu sa pri prepisovan latinskch mien zachovva: Quiris, Quintilis, Tarquinius,

Quintus.3. Zreten rozdiely medzi grtinou a sloveninou, resp. latininou a sloveninou vo fungovan a rozloen kvantity

spsobili, e v slovenine sa vo vslovnosti ani v pravopise nevili dve alebo dokonca tri dky za sebou. Men Nike, Antenor, Arete at. sa prepisuj v zhode s ustlenou vslovnosou bez dok (nie Nk, Antnr, rt).

ast typ grckych mien s (= ) v poslednej slabike sa v zhode s ustlenou vslovnosou v slovenine prepisuje s krtkym e: Archimedes, Sokrates, Aristoteles, Perikles, Polydeukes, Polykrates, Pylades at.

Bez kvantity sa vo vslovnosti aj v pravopise ustlili men typu Minos, Agenor, Nestor, Hektor. Naproti tomu men s koncovm -on, -ion sa v zhode so ivou vslovnosou prepisuj s dlhm , napr. Chiln, Kalydn, Xenofn, Apoln, Platn, Orin. Pravideln dku v slabike pred zakonenm maj aj men na -num, -neum, -num, -num, -za, -flia, -mnia, napr. Herkulneum, Palatnum, Germnia a i.

4. Niektor typy mien so zreteom na ich gramatick rod a zaradenie do skloovacieho vzoru je vhodn nielen prepsa, ale aj adaptova. ensk men Elis, Tetis, Lokris, Ceres mu ma v slovenine nominatvnu podobu Elida, Tetida, Lokrida, Cerera utvoren z grckeho, resp. latinskho genitvu. Odvodnenos takejto adaptcie sa uke pri ich porovnan s viacermi vlastnmi menami na -is, -es, ktor s v slovenine muskho rodu (Kalipolis, Memfis, Charkis). Rovnako je vhodn adaptova grcke ensk men s koncovm (= ) na podobu s koncovm -a: Arachn Arachna, rt Areta, Aigl Aigla, Atalant Atalanta at.

Grcke ensk men zakonen na sa prepisuj s -o: Alekto, Lampito, Loto, Sapfo, Lto.Nezvyajn hlskov sklad na konci enskch mien sa pri prepise zachovva, napr. Nausika.

P o z n m k a. Nvrh zsad sa prerokoval na porade slovakistov a klasickch filolgov na osobitnom zasadnut pravopisnej komisie pri Jazykovednom stave udovta tra SAV 24. 11. 1988.


IV. PSANIE SLOV OSOBITNE A DOVEDNAJednotliv slov sa v psme oddeuj medzerami. Dovedna, teda bez medzier, pu sa jednotliv asti zloench slov,

napr. medzistavn, trkopiesok, vekomesto, vedeckovskumn, pravdovravn.Niekedy (pri vyjadrovan samostatnosti zloiek, vzjomnosti a pod.) spolupatrinos pvodne samostatnch slov sa

naznauje spojovnkom, napr. bielo-erven, slovensko-esk, esko-slovensk, bielo-modro-erven, vedecko-technick (porov. kapitolu o psan spojovnka, s. 111 114).

Dovedna sa pu zloen predloky, napr. ponad, sponad, popri.Dovedna sa pu pvodn predlokov spojenia, ktor sa zmenili na prslovky. S to najm:1. prslovky asu, napr. podveer, nadrnom, predpoludnm; predverom, podchvou, pozajtra, popoludn,

dodnes, donedvna;2. prslovky spsobu, napr.: odoka, nahlas, namieste, doista, odspodku, pohromade, spravidla.V prslovkovch vrazoch vyjadrujcich najm farbu, ako aj v niektorch asticiach a citoslovciach peme predloku

spolu alebo oddelene, uprednostuje sa vak psanie dovedna, napr. naerveno i na erveno, doervena i do ervena, naisto i na isto, zaslobodna i za slobodna, naneastie i na neastie, doerta i do erta.

Dovedna sa pu slovky v zkladnom tvare, napr. ptns, dvadsasedem, stojeden, sedemstodvadsa, tiscp, sedemtiscdesa.

V zloitch prpadoch mono na zvenie prehadnosti oddeova tiscky, stovky a desiatky s jednotkami, napr. 7 283 sedemtisc dvesto osemdesiattri, 15 348 848 ptns milinov tristotyridsaosemtisc osemsto tyridsaosem.

P o z n m k a. sla s viac ako tromi slicami sa lenia do skupn po troch sliciach od poslednej slice alebo od desatinnej iarky doava, alebo od desatinnej iarky doprava a jednotliv skupiny sa oddeuj medzerou, napr. 5 328, 28 565, 139 824, 2 785 632; 37 582,628; 3,141 592 65. Letopoty sa pu bez medzery, napr. v roku 1848, na zaiatku roka 2001.

V slovkch od 21 vyie peme oddelene od ostatnej asti jednotky:a) pri skloovan zkladnch sloviek, napr. stodvadsiati tyria mui, stodvadsiatich tyroch muov, so

stodvadsiatimi tyrmi mumi;b) v radovch slovkch, napr. stodvadsiaty tvrt astnk, stodvadsiateho tvrtho astnka,

v tiscdevstoosemdesiatom piatom roku.P o z n m k a. slovky oznaujce stovky a tiscky sa pu spolu, napr. dvesto, sedemsto, tritisc, dvadsasedemtisc,

stoosemdesiatdvatisc. Spolu sa pu aj radov slovky zloen z jednotiek, stovk a tiscok, napr. stoprv, dvetiscdruh. slovky oznaujce miliny, miliardy, biliny sa pu oddelene, napr. tyri miliny, p milinov, tri miliardy, sedem bilinov.Dovedna sa pu zloen prdavn men s slovkou, resp. zlomkovm vrazom v prvej asti, napr. dvojron,

trojnsobn, tvorramenn, pdov, triapolizbov, poldruhakilov, esdesiatwattov, dvestodvadsavoltov.


V. ROZDEOVANIE SLOV

V psme sa slov rozdeuj, ak sa cel nezmestia na koniec riadka. Rozdeuj sa iba viacslabin slov, jednoslabin slov, napr. trest, vlk, prst, Nr, Fn, ak, tak, vak, bez, cez, od, nad, ach, ej, hop, t, tk, sa nerozdeuj.

Slov r o z d e u j e m e:1. na rozhran morfm (najmench vznamovch ast slov),2. na rozhran slabk (najmench rytmickch jednotiek, na ktor sa delia pri vyslovovan).Pri rozdeovan slov v prvom prpade sa berie do vahy vznamov lenenie slov, v druhom prpade zvukov

lenenie slov.

1. Na rozhran morfm rozdeujeme slov takto:a) Oddeujeme jednoslabin alebo viacslabin predponov morfmy, napr. vy-bra, odo-bra, predo-strie, za-mkn,

za-streli, po-sloveni, roz-s sa, ne-dba, pod-plukovnk, nad-strmajster, pra-slovansk, pri-mlad, proti-hr, s-hvezdie, vo-pcha, po-drobi (rozdrobi), po-drobn, pod-robi (podmani), zo-stpi, vzo-prie sa, in-truktor, pro-stredn, trans-litercia, syn-chronick.

Neslabin predpony v-, s-/z-, vz- neoddeujeme, napr. vpsa, vrazi, voperova, spsa, zbra, vzs, vzplan.b) Oddeujeme odvodzovacie morfmy (slovotvorn prpony) zanajce sa na spoluhlsku alebo skupinu

spoluhlsok, napr. vo-ba, sud-ca, kamart-ka, divadiel-ko, masiel-ce, Argentn-an, Holand-sko, francz-tina, mera-dlo, tehliar-stvo, stroj-ek, pn-a, ro-n, po-sk, ohyzd-n, mk-k, nemen-n.

c) Oddeujeme gramatick morfmy (pdov a osobn prpony) zanajce sa na spoluhlsku, napr. chlap-mi (tvar podst. mena chlap), lord-mi (tvar podst. mena lord), argument-mi (tvar podst. mena argument), pristp-me, pristp-te (tvary slovesa pristpi), neopus-me, neopus-te (tvary slovesa neopusti), dvo-ma (tvar slovky dva/dve), tro-ma (tvar slovky tri).

d) Oddeujeme slov v zloench slovch (asti zloench slov) na hranici zloenia, napr. Brati-slava, Slov-naft, Slov-osivo, f-lekr, es-uholnk, viac-elov, viac-hlasn, geo-metria, teo-lgia, video-poiova. Spjac vokl neoddeujeme od prvej asti slova: vodo-vod, zeme-trasenie, vrti-chvost.

P o z n m k a. 1. Ak morfematick lenenie slov nie je dostatone zreten alebo si ho neuvedomujeme, dvame prednos slabinmu deleniu (deleniu na rozhran slabk), napr. nav-tvi, prj-mu (tvar podst. mena prjem), nj-mu (tvar podst. mena njom). Slabinmu deleniu meme da prednos aj vtedy, ke sa zkladov morfma kon na samohlsku a prponov morfma sa zana na skupinu spoluhlsok, napr. lieta-dlo i lietad-lo, ban-ctvo i banc-tvo, lao-sk i laos-k. Prdavn men utvoren prponou -n od prevzatch slov na -cia, v ktorch nastalo striedanie spoluhlsok c/, meme rozdeli poda morfematickho princpu, napr. komer-n, funk-n, alebo poda slabinho princpu, napr. komer-n, funk-n. V nejasnch prpadoch so skupinou spoluhlsok meme uplatni dvojak delenie, napr. jedno-tliv i jednot-liv, fun-kcia i funk-cia.

2. Ak zloen slov psan so spojovnkom rozdeujeme na mieste tohto rozdeovacieho znamienka, spojovnk peme na konci prvho aj na zaiatku nasledujceho riadka (spojovnk zopakujeme), napr. nzov Raksko-Uhorsko rozdelme na as Raksko- (na konci prvho riadka) a -Uhorsko (na zaiatku nasledujceho riadka), slovo slovensko-esk na as slovensko- a -esk, iroko-aleko na iroko- a -aleko, vedecko-technick na vedecko- a -technick. Ak sa rovnako znejce slovo pe so spojovnkom, spojovnk opakujeme (spojovnk peme na konci prvho riadka i na zaiatku druhho riadka), ak sa pe bez spojovnka, spojovnk neopakujeme (spojovnk peme iba na konci prvho riadka), napr. slovo kultrno-politick (tkajci sa kultry a politiky) delme na as kultrno- a -politick, slovo kultrnopolitick (tkajci sa kultrnej politiky) delme na as kultrno- a politick.

2. Na rozhran slabk rozdeujeme slov takto:a) Ak medzi dvoma samohlskami (dvojhlskami, samohlskou a dvojhlskou, slabinmi r, l, , a samohlskou

alebo dvojhlskou) je jedna spoluhlska, slovo rozdeujeme pred spoluhlskou, napr. e-na, pra-co-va, bie-ly, vl-na, vr-tie, v-ba, S-a-va, ka-me-nr, pa-ra-bo-la, ia-ra, bie-lia-re, zna-me-niu (tvar podst. mena znamenie).

b) Ak medzi dvoma samohlskami (dvojhlskami, samohlskou a dvojhlskou alebo slabinmi r, l, , a samohlskou alebo dvojhlskou) je skupina dvoch spoluhlsok, slovo rozdeujeme na rozhran medzi obidvoma spoluhlskami, napr. vet-ci, vet-ky, at-va, mas-lo, ls-ka, prch-k, mk-vy, ma-lika, ot-cami (tvar podst. mena otec), chlap-cami (tvar. podst. mena chlapec), kviet-kami (tvar podst. mena kvietok), chrb-tami (tvar podst. mena chrbt), pas-ca, Pop-rad, An-na, mot-to.

c) Ak medzi dvoma samohlskami (dvojhlskami, samohlskou a dvojhlskou alebo slabinmi r, l, , a samohlskou alebo dvojhlskou) je skupina troch alebo viac spoluhlsok a vntri spoluhlskovej skupiny nie je morfematick rozhranie (alebo si ho neuvedomujeme), prv spoluhlska patr do prvej slabiky (na koniec prvho riadka), ostatn spoluhlsky do alej slabiky (na zaiatok nasledujceho riadka), napr. ses-tra, An-glian, pas-tva, lin-gvistika, zaj-tra, pen-dlk.

Documents

Pravidlá slovenského pravopisu