Phare ISPA SAPARD Od nástrojov v Slovenskej republike · vstupové nástroje: ISPA a SAPARD. ISPA slúži pre oblasť dopravy a životného prostredia a SAPARD pre poľnohospodárstvo

Phare ISPA SAPARD

Od nástrojov predvstupovej pomoci po štrukturálne fondy Európskej únie v Slovenskej republike

Informačná brožúra

Text ©: Delegácia Európskej komisie v Slovenskej republikeIlustrácie: © archív DEK v SRVydavateľ: Delegácia Európskej komisie v Slovenskej republikeRok vydania: 2003Druhé, doplnené a prepracované vydanie.

ISBN 80-89102-06-9

OBSAH

1 PREDSLOV 5

2 OD TECHNICKEJ POMOCI K PREDVSTUPOVEJ POMOCI 6

2.1 Čo pre Slovensko znamená Partnerstvo pre vstup? 62.2 Čo sa skrýva za skratkou Phare? 62.3 Aký typ programov pokrýva Phare? 7

3 AKO FUNGUJE PHARE? 8

4 PROGRAMOVANIE PHARE 9

4.1 Čo je programovanie Phare? 94.2 Kto čo robí pri programovaní? 104.3 Programovanie ISPA 11

5 IMPLEMENTÁCIA 13

5.1 Čo je implementácia projektov Phare? 13

6 PRINCÍP SPOLUFINANCOVANIA 15

7 OBLASTI, KTORÉ PHARE POKRÝVA 16

7.1 Podpora budovaniu inštitúcií 167.2 Programy a agentúry Európskych spoločenstiev 167.3 Občianska spoločnosť 177.4 Podpora investícií 177.5 Cezhraničná spolupráca 207.6 Podpora ekonomickej a sociálnej súdržnosti 22

8 ISPA A SAPARD: DVA NOVÉ PREDVSTUPOVÉ NÁSTROJE EÚ V SÚLADE S PHARE 23

8.1 Čo je program ISPA? 238.2 Čo je program SAPARD? 23

9 PRÍPRAVA SLOVENSKA NA ŠTRUKTURÁLNE FONDY 25

10 ZISK Z PREDVSTUPOVÝCH FONDOV PRE SLOVENSKO 27

10.1 Koľko prostriedkov dostalo Slovensko doteraz? 2710.2 Na čo sa použili predvstupové fondy na Slovensku? 2810.3 Aká je súčasná situácia? 28

11 PHARE 29

12 ISPA 32

12.1 Oblasť dopravy 3212.2 Oblasť životného prostredia 32

13 SAPARD 34

14 AKÝ JE DOSAH PREDVSTUPOVÝCH PROJEKTOV NA SLOVENSKO? 35

14.1 Podpora Phare menšinám 3514.2 Podpora Phare v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí 3614.3 Podpora Phare v oblasti malého a stredného podnikania v rokoch 2002 – 2003 3614.4 Podpora Phare tretiemu sektoru 3914.5 Podpora Phare privatizácii 4014.6 Podpora Phare Programu podpory exportu a investícií 4014.7 Podpora Phare v oblasti cezhraničnej spolupráce 4114.8 Podpora Phare v oblasti budovania inštitúcií 4214.9 Podpora Phare a ISPA v oblasti dopravy a životného prostredia 4314.10 Podpora Phare v oblasti poľnohospodárstva 48

PRÍLOHA: NÁRODNÝ PROGRAM PHARE 2002 49

Kontakty 55

V decembri 2002 Európska rada na samite v Kodani začala proces rozšírenia Európskej únie o desať no-vých členských štátov. Osem z nich sú kandidátske krajiny zo strednej Európy: Maďarsko, Poľsko, Lotyšsko,Estónsko, Litva, Slovinsko, Česká republika a Slovenská republika1. Dňa 1. mája 2004 sa stanú plno-právnymi členmi Európskej únie. Na začiatku tretieho tisícročia predstavuje rozšírenie pre Európsku úniu jednu z najvýznamnejších príleži-tostí. Podpora integrácie kontinentu mierovými prostriedkami, rozšírenie zóny stability a prosperity na nových členov je jedinečná, historická úloha. O prvom dokumente Partnerstvo pre vstup pre Slovensko sa rozhodlo v marci 1998. Ide o kľúčovú črtuposilnenej predvstupovej stratégie, ktorá mobilizuje v jednom rámci všetky formy pomoci, poskytovanejkandidátskym krajinám. Takto Európske spoločenstvo cielene zameriava svoju pomoc na špecifické potrebyjednotlivých uchádzačov o členstvo, aby im poskytovalo pomoc pri prekonávaní konkrétnych problémov,súvisiacich so vstupom do únie.Phare je najväčším programom pomoci v strednej Európe, ktorý poskytuje odbornú expertízu a investičnúpodporu ako podporu predvstupovému procesu. V období rokov 2000 – 2006 ho dopĺňajú dva nové pred-vstupové nástroje: ISPA a SAPARD. ISPA slúži pre oblasť dopravy a životného prostredia a SAPARDpre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. V poslednom období pred vstupom do únie si Phare, ISPAa SAPARD kladú za cieľ pomôcť Slovensku pripraviť sa aj na využitie štrukturálnych fondov, na ktorébude Slovensko oprávnené hneď, ako sa stane plnoprávnym členským štátom. Po vstupe Slovenska do Európskej únie zaniká program Phare. Posledná pomoc prostredníctvom tohto pro-gramu bude poskytnutá v rámci Finančného memoranda 2003. Dočerpávanie prostriedkov však bude po-kračovať aj po roku 2004 až do úplného splnenia cieľov jednotlivých programov.Cieľom tejto publikácie je vysvetliť princípy fungovania predvstupových fondov únie a pomôcť porozu-mieť týmto zložitým otázkam. Poskytuje aj informácie o využívaní fondov Európskej únie a o ich vplyvena hospodársky a sociálny rozvoja Slovenska, o procese jeho vstupu do únie a o príprave na štrukturálnefondy v rokoch 2004 – 2006.Želáme vám príjemné čítanie, ktoré vám v praxi prinesie úžitok.

1 Predslov

1 Dvoma ďalšími novými členskými štátmi budú Cyprus a Malta. Očakáva sa, že Rumunsko a Bulharsko vstúpia do Európ-skej únie v roku 2007.

Dieter Thielvedúci sekcie Phare a ISPADelegácie Európskej komisiev Bratislave

Eric van der Lindenveľvyslanec a vedúci Delegácie Európskej komisie v Slovenskej republike

PHARE • ISPA • SAPARD

2 Od technickej pomoci k predvstupovej pomoci


2.1. Čo pre Slovensko znamená Partnerstvo pre vstup?

6

Partnerstvo pre vstup predstavuje sumár viacerých po-litických nástrojov, ktoré sa použili na pomoc kan-didátskym krajinám v príprave na členstvo. Okreminého sem patrí aktualizovaný Národný program preprijatie acquis communautaire, ktorý vypracovaloSlovensko, predvstupový poriadok fiškálneho do-zoru, predvstupový pakt o organizovanom zločine, akoaj národné rozvojové plány, plány rozvoja vidieka, ná-rodná stratégia zamestnanosti a sektorové plány po-trebné na účasť v štrukturálnych fondoch po získaníčlenstva a na implementáciu programov ISPAa SAPARD pred vstupom do Európskej únie. Charakter týchto jednotlivých nástrojov je rozdielnya využíva konkrétne postupy v príprave a pri imple-mentácii. Obsahujú priority, ktoré sú neoddeliteľnousúčasťou Partnerstva pre vstup a sú v súlade s ním.

Prioritné oblasti, vytýčené pre každú kandidát-sku krajinu, sa vzťahujú na jej schopnosť prevziaťna seba povinnosti, vyplývajúce z plnenia ko-danských kritérií, ktoré ako predpoklad členstvastanovujú: • aby Slovensko dosiahlo stabilitu inštitúcií, kto-

ré zaručujú demokraciu, právny štát, dodržia-vanie ľudských práv, úctu k menšinám a ichochranu,

• existenciu fungujúceho trhového hospodárstva,ako aj schopnosť zvládať konkurenčné tlakya trhové sily v rámci únie,

• schopnosť preberať na seba povinnosti, vyplý-vajúce z členstva v Európskej únii, vrátane osvo-jenia si cieľov politickej, hospodárskej a meno-vej únie.

2.2 Čo sa skrýva za skratkou Phare?

Čoskoro po páde Berlínskeho múru v roku 1989 nad-viazali Európske spoločenstvá diplomatické vzťahys krajinami strednej Európy. Rada ministrov členskýchštátov EÚ sa v snahe podporiť zmeny, prebiehajúcev krajinách strednej a východnej Európy, rozhodla vy-tvoriť fond Phare. Spočiatku sa zameriaval na po-skytovanie pomoci Maďarsku a Poľsku (odtiaľ aj jehonázov ako akronym slov Poland and Hungary Assis-tance for Restructuring of their Economies čiže PomocPoľsku a Maďarsku pri reštrukturalizácii ekonomiky)a v roku 1990 sa jeho záber rozšíril aj na bývalé Čes-koslovensko a postupne na ostatné krajiny strednej a vý-chodnej Európy.Program Európskych spoločenstiev Phare si stano-vil za cieľ poskytovať finančnú pomoc kandidátskymkrajinám v úsilí zreformovať a prebudovať ich hos-podárstva. Phare sa čoskoro stal najväčším progra-mom pomoci v strednej Európe, ktorý poskytuje od-bornú expertízu a investičnú podporu. Od prijatia Agendy 2000 Európska komisia zameralaprogram Phare na prípravu kandidátskych krajín

v strednej Európe na členstvo v únii, a to koncentro-vaním podpory poskytovanej z programu na dve naj-dôležitejšie priority pri prijímaní acquis communau-taire (všeobecných pravidiel EÚ, ktorých dodržiavanieje záväzné pre každý členský štát): na budovanie in-štitúcií a na podporu investícií.

Budovanie inštitúciíBudovanie inštitúcií znamená prispôsobovaniea posilňovanie demokratických inštitúcií, verej-nej správy a organizácií, ktoré nesú zodpovednosťza implementáciu a uplatňovanie komunitárnejlegislatívy. Znamená tiež prípravu systémova školení manažmentu a primerané vybavenieširokej škály zamestnancov štátnej správy, ve-rejnej správy, profesionálov a relevantných ak-térov v súkromnom sektore. V súlade so závermisamitu Európskej rady v Luxemburgu sa na po-krytie týchto potrieb využíva asi 30 % fondovPhare, a to najmä prostredníctvom twinningovéhomechanizmu.

InvestíciePrijatie acquis znamená, že kandidátske krajiny mu-sia čo najskôr prispôsobiť svoju podnikovú sférua hlavnú infraštruktúru tak, aby spĺňali komuni-tárne normy a štandardy. To si vyžaduje značné in-vestície najmä v oblastiach ako životné prostredie,jadrová bezpečnosť, bezpečnosť dopravy, pracovnépodmienky, marketing potravinárskych výrobkov, in-formovanosť spotrebiteľov a kontrola výrobnýchprocesov. Aby sa dalo vyhnúť dlhým prechodnýmobdobiam, potrebné je investičné úsilie na prispô-sobenie sa komunitárnym normám a na rozvoj hlav-nej infraštruktúry. Medzi typy podpory investíciípatria štrukturálne a sociálne opatrenia, rozvoj ma-lého a stredného podnikania, prijatie noriem úniea vybudovanie rozsiahlej infraštruktúry. Táto prio-rita odčerpáva približne 70 % rozpočtu Phare.

Prípravy na program ISPA sa uskutočnili v rokoch1998 a 1999 v rámci nástroja pre investície do veľ-kej infraštruktúry (Large–Scale Infrastructure Faci-lity). Na pomoc kandidátskym krajinám pri zosta-vovaní štruktúr a politiky na zabezpečenie účasti naštrukturálnych fondoch sa rozbehol Špeciálny prí-pravný program pre štrukturálne fondy (Special Pre-paratory Programme) ako komponent národnýchprogramov.Výška predvstupovej pomoci, poskytovanej kandi-dátskym krajinám, sa viac ako zdvojnásobila – na vyše3 miliardy eur ročne (1,5 miliardy eur v rámci programuPhare, 1 miliarda eur prostredníctvom programu ISPApre oblasť životného prostredia a dopravy, 520 milió-nov eur prostredníctvom programu SAPARD pre ob-lasť poľnohospodárstva).



7

2.3 Aký typ programov pokrýva Phare?

Väčšinou ide o národné programy, dvojstranne od-súhlasené medzi Európskou úniou a Slovenskom. V roku 1994 sa vytvoril nový rozpočet pre programcezhraničnej spolupráce s cieľom podporovať spolu-prácu medzi Slovenskom a priľahlými pohraničnýmiregiónmi v Európskej únii a kandidátskych krajinách(Rakúsko, Česká republika, Maďarsko a Poľsko).Cezhraničná spolupráca predovšetkým na súčasnejvonkajšej hranici únie, ako aj medzi susediacimi kra-jinami strednej a východnej Európy je dôležitá tým,že prispieva k hospodárskemu rozvoju v pohraničnýchregiónoch týchto krajín a k väčšej konvergencii s úrov-ňou rozvoja, aká sa dosiahla v Európskej únii. Pri-spieva aj k príprave Slovenska, aby sa vedelo čo naj-efektívnejšie zapojiť do programu INTERREG.

Zvažovať sa bude aj rozšírenie geografického po-krytia tohto programu až po budúcu vonkajšiu hra-nicu únie.Multibeneficiárne programy Phare (Phare Multi-beneficiary programmes), podobne ako iné typy pro-gramov Phare, uľahčujú predvstupovú prípravu všet-kým asociovaným krajinám.Prijatím prístupu, podľa ktorého snaha vychádzaz motivácie vstúpiť do Európskej únie, kladú smer-nice Phare na obdobie rokov 2000 – 2006 dôraz naposkytovanie pomoci prostredníctvom národnýchprogramov a na znižovanie počtu programov, ktorýchpríjemcami sú viaceré štáty súčasne (multi-countryprogrammes), a programov horizontálneho zamera-nia (horizontal programmes).

Zľava doprava: Budova veterinárnej inšpekcie,

budova fytokontroly a kontrolná hala dopravných prostriedkov na hraničnom

priechode Vyšné Nemecké


3 Ako funguje Phare?

3 Ako funguje Phare?

8

Celkový rozpočet programu Phare určujú rozpočtovéorgány Európskej únie, Európsky parlament a Rada Eu-rópskej únie. Na základe odsúhlasených pravidiel Eu-rópska komisia rozhoduje, akú výšku prostriedkov do-stane každá asociovaná krajina v jednotlivých rokoch.Podľa vyčleneného objemu prostriedkov začínajú jed-notlivé asociované krajiny proces príprav a rokovanío konkrétnych programoch.Proces vypracovania a realizácie programu Pharepozostáva z dvoch základných a relatívne samostat-ných etáp, t. j. z procesu programovania a z procesuimplementácie.

ProgramovanieProgramovanie zahŕňa identifikáciu a výber pro-jektov, ako aj dohodu medzi Európskou komisioua príslušnými orgánmi kandidátskej krajiny o Fi-nančnom návrhu vrátane úplného popisu pro-jektov a pridelenia finančných prostriedkov nakaždý z nich. Úrad vlády (konkrétne sekcia pre eu-rópske záležitosti) a slovenské implementačnéinštitúcie plánujú a programujú externe financo-vané a spolufinancované projekty tak, aby sa za-bezpečila rýchla absorpcia a maximálny dosahprojektov v súlade s prioritami, stanovenými v Part-nerstve pre vstup a v Národnom programe pre pri-jatie acquis communautaire. Predbežný slovenskýNárodný rozvojový plán predkladajú slovenskéorgány na schválenie Riadiacemu výboru Pharev Bruseli ako základ investícií, financovanýchz programu Phare, s cieľom zabezpečiť rast ekono-mickej a sociálnej súdržnosti. Etapa programova-nia sa končí schválením a podpísaním finančnéhomemoranda.

Implementácia Implementácia zahŕňa výberové konanie a kon-trahovanie: presné zadefinovanie podmienokzadania projektu (budovanie inštitúcií) alebotechnickej špecifikácie (investície) projektu a vý-ber dodávateľov v zmysle príslušných postupovvýberového konania Phare na poskytovanie slu-žieb, dodávky zariadení alebo realizáciu prác.

Patrí sem aj konkrétna realizácia projektu,jeho monitorovanie a vyhodnotenie. Do tejtofázy patrí tiež realizovanie platieb a auditu.Implementačné agentúry, ktoré majú stanovenékonkrétne kompetencie a zodpovednosť, zabez-pečujú tak výberové konanie, ako aj samotnúimplementáciu.

Kľúčoví aktériNárodný koordinátor zahraničnej pomoci zodpovedáza zabezpečenie úzkeho prepojenia medzi prístupovýmprocesom a využívaním finančných prostriedkovz programu Phare. V spolupráci so splnomocnencompre Národný fond zodpovedá aj za programovanieprostredníctvom prípravy a koordinácie finančnýchmemoránd, ktoré sa pripravujú každoročne.Partnerská vláda v každej krajine menuje splno-mocnenca pre Národný fond, ktorý stojí na čele Ná-rodného fondu a nesie zodpovednosť za finančné ria-denie prostriedkov z programu Phare. Zodpovedá zanominovanie programového splnomocnenca. Každúimplementačnú agentúru vedie programový splno-mocnenec, ktorý jej problematiku konzultuje so spl-nomocnencom pre Národný fond. Programový spl-nomocnenec zodpovedá za zdravé finančné riadenieprogramu, ktorý má jeho implementačná agentúra re-alizovať, predovšetkým v oblasti postupov výberovéhokonania, kontrahovania a monitorovania.Spoločný monitorovací výbor tvoria národný koor-dinátor zahraničnej pomoci, splnomocnenec pre Ná-rodný fond a predstavitelia Európskej komisie. Výborzasadá raz ročne a zaoberá sa všetkými programamifinancovanými z Phare. Spoločný monitorovací výborhodnotí, ako programy postúpili pri plnení prístupo-vých cieľov. Monitorovací podvýbor, ktorého členmisú národný koordinátor zahraničnej pomoci, progra-moví splnomocnenci zo všetkých implementačnýchagentúr a zástupcovia Európskej komisie, podrobnehodnotí jednotlivé programy, ich zložky a ako sa rea-lizujú kontrakty. Podvýbor postupuje svoje zisteniaSpoločnému monitorovaciemu výboru a pred jehovýročným zasadnutím mu predkladá súhrnnú správuza všetky programy.

4 Programovanie Phare



9

4.1 Čo je programovanie Phare?

Programovanie v rámci programu Phare je proces,v ktorom sa rozhoduje, aká časť prostriedkov sa pri-delí jednotlivým krajinám a akým spôsobom, aby saim čo najlepšie pomohlo pri príprave na vstup. Programovanie Phare tvorí súčasť integrovaného prí-stupu v pomoci Slovensku pri prípravách na vstup doúnie. Priority sa stanovujú na základe hodnoteniav pravidelných správach Európskej komisie a v kon-texte prístupových rokovaní.Priority programovania sú vytýčené v dokumentePartnerstvo pre vstup. Partnerstvo predstavuje dvo-jité programovanie – programovanie priorít, ktorým saSlovensko musí venovať, aby sa pripravilo na vstup (nazáklade analýzy v pravidelnej správe), a programovaniezdrojov, ktoré sú k dispozícii na pomoc Slovenskuv tomto procese.

Národný program pre prijatie acquis com-munautaire je harmonogramom prípravy Slo-venska na vstup do Európskej únie. Uvádza od-had času a nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť,aby sa Slovensko pripravilo na členstvo, a s týmsúvisiace dôsledky a požiadavky na personálnea finančné zdroje.Ako v každej kandidátskej krajine aj na Sloven-sku Úrad vlády SR pripravil predbežný Národnýrozvojový plán, ktorý je strategickým rámcompre komponent ekonomickej a sociálnej súdrž-nosti národného programu Phare. Predbežný Ná-rodný rozvojový plán musia zhodnotiť príslušnéúseky Európskej komisie (predbežné hodnote-nie). So Spoločným programovým dokumentom(Joint Programming Document) poskytuje aj rá-mec pre cezhraničnú spoluprácu.Národné programy Phare sa vypracúvajú každýrok. Tomuto procesu majú pomôcť pracovné do-kumenty, ktoré sa vypracúvajú na základe stred-nodobých priorít, vytýčených pre každú krajinuv Partnerstve pre vstup. Pracovný dokument po-skytuje rámec na programovanie ročného rozpočtuPhare. Uvádzajú sa v ňom oblasti, ktoré Európskakomisia predpokladá, že sa na ne sústredí podpora

Phare, aby sa zabezpečilo, že Slovensko zohľadnípriority komisie pri rozhodovaní o pridelení svojichvlastných zdrojov na prípravu projektov. V pra-covnom dokumente sa má stručne uviesť, aký po-krok sa očakáva pri plnení všetkých priorít, stano-vených v Partnerstve pre vstup, vrátane reformyštátnej správy a verejnej správy bez ohľadu na to,či sa financovanie poskytuje z rozpočtu ES. Ako odpoveď na pracovný dokument Úrad vládySR predkladá návrh na podporu z programuPhare, ktorý vychádza z Národného programupre prijatie acquis communautaire a z predbež-ného Národného rozvojového plánu. Pokrývaoblasť budovania inštitúcií, podpory investíciív súlade s acquis a investičnej podpory sociálno--ekonomickej súdržnosti.Diskusie o programovaní vyústia do dohody me-dzi Európskou komisiou a Úradom vlády SRv otázke oblastí, ktoré potrebujú pomoc. Prísluš-né úseky Európskej komisie vypracujú Finančnýnávrh, ktorý je kľúčovým programovým do-kumentom. Od kandidátskej krajiny sa požaduje, aby predlo-žila podrobné návrhy projektov na podporusvojho návrhu. Návrhy projektov sú kľúčovýmiimplementačnými dokumentmi. Finančný návrhsa predkladá na konzultácie, do ktorých sú zapo-jené viaceré úseky Európskej komisie, a na po-súdenie Riadiacemu výboru Phare, ktorý repre-zentuje členské štáty únie.Keď Riadiaci výbor Phare vydá kladný posu-dok, Európska komisia vykoná Rozhodnutieo financovaní a podpíše sa finančné memo-randum, ktoré predstavuje právny základ na im-plementáciu programu.Program sa potom realizuje tak, ako je stanovenév návrhoch projektov, čiže v kľúčových imple-mentačných dokumentoch. V priebehu programua po dohode s vedúcim delegácie EK v danej kra-jine môže kandidátska krajina zmeniť návrhy pro-jektov pod podmienkou, že budú aj naďalej v súladeso znením finančného memoranda. Zmeny vo fi-nančnom memorande musia byť autorizované no-vým rozhodnutím Európskej komisie2.

2 Okrem prerozdelení medzi rozpočtmi pre jednotlivé projekty, a to maximálne do výšky 15 % celkovej hodnoty stanovenej vofinančnom memorande.



4.2 Kto čo robí pri programovaní?

10

Programovanie Phare vykonáva tím Európskej komisiepre danú krajinu, ktorý sídli v Bruseli, pričom celkovúkoordináciu zastrešuje riaditeľ pre predvstupovú ko-ordináciu. Na základe návrhov projektov, predloženýchúradom národného koordinátora zahraničnej pomoci,skoncipuje koordinátor Phare pre danú kandidátskukrajinu finančný návrh. Návrhy projektov majú vypra-covať zamýšľaní príjemcovia pomoci v úzkej spoluprácis koordinátorom Phare pre danú kandidátsku krajinu.Jednotliví príjemcovia, ktorých zastupuje Úrad ná-rodného koordinátora zahraničnej pomoci, musia po-užívať metodológiu matice logického rámca vyznačenú

v štandardných postupoch Európskej komisie. Príprava„matice logického rámca“ je proces, v ktorom sa ob-jasnia ciele projektu a vstupy do neho. Preto je potrebnépripraviť ho v spolupráci so všetkými organizáciami,ktorých sa bude projekt dotýkať. Matica logickéhorámca slúži ako základ na vypracovanie návrhu projektu. Kľúčovými účastníkmi procesu programovania v Slo-venskej republike sú Úrad národného koordinátora zahraničnej pomoci, ministerstvá, prípadne ich regio-nálne zložky a iné špecializované agentúry. Nasledu-júci diagram znázorňuje vzťahy medzi účastníkmiprogramovania.

Úrad vlády SR

Delegácia Európskej komisie v SR

Európska komisia, GD pre rozšírenie

PREDKLADATELIA

PROGRAMOVACÍ PROCES PROGRAMU PHARE

EURÓPSKA KOMISIA

Spoločná služba prevonkajšie vzťahy

GD pre ekonomiku a financie

GD pre hospodárskusúťaž

GD pre zamestnanosť a sociálne veci

GD pre poľno-hospodárstvo

GD pre regionálnu politiku

záujmové združenia, profesijné

organizácie, odborysamospráva regionálna

štátna správamimovládne organizácie

špecializované agentúry

organizácie v pôsobnosti

ministerstiev, úradov

regionálna štátna správa samospráva

záujmové združenia, profesijné

organizácie, odbory

Programová implementačná

jednotka PHARE CBC

rezortné ministerstvá a ostatné ústredné

orgány štátnej správy

regionálne riadiace a monitorovacie

výbory

Ministerstvo výstavbya regionálneho

rozvoja SR

SEKTOROVÍ KOORDINÁTORI ZAHRANIČNEJ POMOCI

NÁRODNÝ KOORDINÁTOR ZAHRANIČNEJ POMOCI

Úrad národného koordinátora zahraničnej po-moci by mal v súčinnosti s koordinátorom Pharepre Slovensko v Bruseli a s Delegáciou Európskejkomisie v SR už na začiatku programovania zvážiť,aké školenia budú potrebovať potenciálni príjem-covia, aby mohli vypracovať návrhy kvalitnýchprojektov, a dohodnúť s nimi prípadnú potrebnú

krátkodobú technickú pomoc (technickú asistenciu).Krátkodobú technickú pomoc môžu poskytovať tímypre kandidátske krajiny, aby takýmto spôsobom pomohlipríjemcom identifikovať a pripraviť programy a projekty.Nástroj na prípravu projektov (Project PreparationFacility) môže poskytnúť pomoc aj národnému koor-dinátorovi zahraničnej pomoci a príjemcom. V mno-

hých prípadoch sa dá získať pomoc z existujúcich pro-gramov alebo z ich výstupov. Podstatná časť prípravyprojektov však musí vychádzať od príjemcu, aby sa takzabezpečila jeho zaangažovanosť na danom projekte. Koordinátor Phare pre danú krajinu v Bruseli za-bezpečuje kvalitné posúdenie návrhov projektov najmäpreto, aby:a) bezprostredné ciele projektu boli v súlade s cel-

kovým cieľom pre daný sektor (otázka relevant-nosti),

b) ukazovatele dosahovaných výsledkov boli v ma-ximálnej možnej miere kvantifikované a preu-kázateľné (otázka dosahu),

c) riziká a východiská projektu boli adekvátne de-finované (otázka realizovateľnosti),

d) všetky postupy, ktoré vyžaduje príjemca alebo ná-rodné orgány na zabezpečenie očakávaného do-sahu a vplyvu projektu, boli uvedené a časovo vy-medzené (otázka podmienenosti),

e) vstupy a výstupy, potrebné na realizáciu projektu,boli dostatočne dobre určené (projekt má byť pri-pravený na kontrakty s dodávateľmi do šiestichmesiacov od podpisu finančného memoranda),

f) opatrenia, ktorým sa poskytuje podpora, boliplne koordinované s ostatnými predvstupovýminástrojmi.

Toto všetko sa musí preveriť pomocou metodológiematice logického rámca vyznačenej v štandardnýchpostupoch Európskej komisie. Pri hodnotení návrhov, ktoré predložili príjemcoviapomoci, a v diskusii o nich sa bruselský koordinátorpre danú krajinu opiera o odbornosť kolegov z De-legácie EK v SR, z tímu pre Slovensko Európskejkomisie v Bruseli, z finančnej jednotky a z ostat-ných sektorových generálnych direktoriátov Eu-rópskej komisie, na ktorých sa podľa potreby obráti. Po absolvovaní celého postupu príslušné úseky Eu-

rópskej komisie spracujú Finančný návrh spolu s ná-vrhmi projektov:a) vedúci tímu ho zašle jednotke Phare, ktorá ho

v spolupráci s finančnou jednotkou skontroluje,či je v súlade so „stálymi pokynmi“,

b) jednotka Phare ho predloží riaditeľovi pre pred-vstupovú koordináciu,

c) potom je predložený na prierezové posúdenie napríslušné úseky Európskej komisie a na prekladdo jedenástich oficiálnych jazykov,

d) zašle sa na vyjadrenie Riadiacemu výboru Pharev Bruseli, ktorý reprezentuje členské štáty únie.

Ak je posudok Riadiaceho výboru Phare kladný, Fi-nančný návrh (bez návrhov projektov) sa stane ná-vrhom rozhodnutia Európskej komisie, ktorý sa:a) súbežne posiela na schválenie kabinetu a gene-

rálnemu sekretariátu ab) na podpis komisárovi (habilitačné rozhodnutie).Rozhodnutie Európskej komisie sa potom prepra-cuje do finančného memoranda (ešte vždy bez ná-vrhov projektov), ktoré vedúci delegácie EK v da-nej krajine (v mene Európskej komisie) predloží napodpis kandidátskej krajine a národnému koordiná-torovi zahraničnej pomoci. Súbežne prebehne vý-mena listov s kandidátskou krajinou, v ktorých kra-jina potvrdzuje prísľub implementovať finančnémemorandum podľa návrhov projektov.Jednotka Phare v súčinnosti s finančnou jednotkouzodpovedá za všetky tieto procedurálne aspekty. Zaznenie Finančného návrhu však zostáva zodpovednýtím pre danú kandidátsku krajinu. Akékoľvek zmenyv ňom môže urobiť len koordinátor Phare pre danúkandidátsku krajinu, ak ho tým poveril vedúci tímu.Národný koordinátor zahraničnej pomoci a príjem-covia pomoci v jednotlivých kandidátskych kraji-nách zodpovedajú za znenie jednotlivých návrhov pro-jektov.



11

4.3 Programovanie ISPA

Proces podávania žiadostí o financovanie z programuISPA je komplexným procesom, do ktorého sú za-pojení rôzni aktéri z členských štátov únie, Európskejkomisie, ako aj z kandidátskeho štátu uchádzajú-ceho sa o túto pomoc. Úspech návrhu projektu ISPA je výsledkom inten-zívnej spolupráce a koordinácie medzi kľúčovýmiaktérmi.

Kľúčoví aktériKľúčovými aktérmi, zapojenými do procesu po-dávania žiadostí o financovanie projektov, sú:• národný koordinátor ISPA kandidátskej krajiny,• generálne direktoriáty pre regionálnu politiku,

dopravu, životné prostredie a pre rozšírenie,• Riadiaci výbor ISPA Európskej komisie,• ministerstvo dopravy, životného prostredia a fi-

nancií.



12

Proces predkladania žiadostíProces predkladania žiadosti prebieha podľa nasle-dovného postupu:• Príslušné orgány štátnej správy a samosprávy

najprv vypracujú predbežný návrh projektuv súlade s Národnou stratégiou ISPA a s prísluš-nou legislatívou Európskej únie.

Po vypracovaní návrhu projektu vrátane požado-vaných informácií, akými sú analýza pomeru ná-kladovosti projektu a úžitku, ktorý z neho plynie,finančná analýza, hodnotenie vplyvu na životné pro-stredie a finančný plán, v úzkej spolupráci medzisamosprávou a príslušným ministerstvom (zvy-čajne ministerstvom životného prostredia aleboministerstvom dopravy) sa spracuje výsledný ná-vrh.• Súčasne prebieha úzka koordinácia postupu

a prác s príslušným pracovníkom Európskejkomisie – regionalistom (koordinátorom pro-jektov) na Direktoriáte ISPA F (úsek Generálnehodirektoriátu pre regionálny rozvoj) a s ostatnýmizúčastnenými generálnymi direktoriátmi (na-príklad pre životné prostredie), ako aj so zod-povedným pracovníkom delegácie EK v da-nej kandidátskej krajine.

• Národné ministerstvá prekontrolujú návrh z hľa-diska svojich rezortných požiadaviek, ktoré súsformulované v národnom zozname priorít vy-chádzajúcom z Národnej stratégie ISPA, ako ajz technických noriem a smerníc únie.

• Keď úrad národného koordinátora ISPA dostanevypracovaný návrh, zvyčajne je už taký kvalitný– za predpokladu, že počas celej prípravy sa po-trebné záležitosti realizovali v úzkej koordináciis predstaviteľmi Európskej komisie –, že ho mož-no úspešne predložiť Európskej komisii na vy-hodnotenie projektu (na Direktoriát ISPA F).

Po preverení formulára žiadosti z hľadiska formálnychnáležitostí a ak sa projekt považuje za „prijateľný“,začne sa interný postup v Európskej komisii – priere-zové konzultácie medzi jej úsekmi. Vo všeobecnosti sažiadosť akceptuje (na ďalšie vyhodnotenie), ak je pro-jekt v súlade s prioritami, stanovenými v Partnerstvepre vstup a v Národnej environmentálnej stratégii ISPA,a ak sú uvádzané informácie úplné3.Dokumenty k žiadostiam o financovanie vodohospo-dárskych projektov sa v súčasnosti revidujú vzhľadomna objasnenie priorít a požadované referencie k smer-niciam únie. Prierezové konzultácie medzi jednotli-vými úsekmi Európskej komisie všeobecne vedú k ďal-ším rozhovorom s príslušnými orgánmi v krajinepríjemcu (proces revidovania). Ich cieľom je zabez-pečiť súhlas všetkých úsekov Európskej komisie, ktorézodpovedajú za danú problematiku. Pripraví sa finančné memorandum a prediskutuje sas Riadiacim výborom ISPA. Tento výbor, ktorý je zlož-kou Európskej komisie a rozhoduje o žiadosti, sa skladáz expertov z príslušných ministerstiev v členských štá-toch únie a zasadá štyri razy do roka. Projekty musiabyť predložené na schválenie dva mesiace pred zasad-nutím výboru. Projekt pred Riadiacim výborom ISPAprezentuje príslušný pracovník – regionalista Gene-rálneho direktoriátu pre regionálny rozvoj. Preto akmá byť žiadosť schválená, je nutná úzka spolupráca me-dzi Úradom národného koordinátora ISPA a Generál-nym direktoriátom pre regionálny rozvoj. Po schválení a podpísaní finančného memoranda zostrany komisie a kandidátskej krajiny – príjemcu po-moci, ministerstvo financií kandidátskej krajiny preberáfinančnú kontrolu nad projektom ISPA podľa prísnychsmerníc komisie a s pomocou delegácie EK v danej kra-jine. Tento postup má slúžiť ako príprava na postupya normy, vyžadované pri poskytovaní pomoci zo štruk-turálnych fondov a z Kohézneho fondu.

3 Európska komisia, Manuál ISPA, s. 19.


5 Implementácia

13

5 Implementácia

5.1 Čo je implementácia projektov Phare?

TECHNICKÁ REALIZÁCIA

Projektový formulár (Project Fiche)

Zadávacie podmienky (Terms of Reference) – dodávka služieb

Technická špecifikácia (Technical Specification) – dodávka tovarov

Zostavenie krátkeho zoznamu ponúk (Short List)

Vypracovanie tendrových podmienok (Tender Dossier)

Zostavenie výberovej komisie Výberové konanie (Tender) Podpis kontraktu

s víťazom súťaže

Zverejnenie tendra na internetePublikovanie informácií o tendri

Príjemca pomoci z programu Phare (ministerstvo,úrad, agentúra alebo v budúcnosti inštitúcia repre-zentujúca región), ktorého projekt bol schválený vofinančnom memorande, je plne zodpovedný za im-plementáciu projektu.Implementačná agentúra je vytvorená na to, aby or-ganizovala proces implementácie pre jeden aleboviacero projektov alebo programov. Jej základnouúlohou je postarať sa o administratívne a finančné as-pekty implementácie projektu: o účtovníctvo, výbe-rové konania, udeľovanie kontraktov, realizáciu pla-tieb, vedenie finančných záznamov a výkazníctvo. Jejpracovníci musia ovládať všetky pomerne zložité pra-vidlá a postupy, uplatňované v rámci programu Phare.

Proces implementácie tvorí viacero etáp v závislostiod typu projektu, typu prác alebo služieb, ktoré fi-nancuje (technická pomoc, technické vybavenie, sta-vebné práce atď.). Zjednodušene je možné celý pro-ces rozdeliť do nasledujúcich krokov:a) Príjemca pomoci vypracuje zadanie projektu

alebo technickú špecifikáciu projektu v súlades projektovým návrhom, priloženým k finanč-nému memorandu, a predloží ho implementač-nej agentúre.

b) Implementačná agentúra skontroluje zadanieprojektu alebo technickú špecifikáciu a predložíich na schválenie delegácii Európskej komisiev danej krajine.

Implementácia projektov financovaných z Phare je zloži-tý a a časovo náročný proces. Riadi sa výlučne pravid-lami Phare, stanovenými v Praktickej príručke k Phare,ISPA a SAPARD (PRAG Manual). Vydala ju Európ-ska komisia a obsahuje záväzné pokyny pre všetky kra-jiny, prijímajúce pomoc v rámci programu Phare.

Dve strany, ktoré sa zúčastňujú tohto procesu – prí-jemca a implementačná agentúra –, sú zodpovednéza implementáciu projektov, ktoré sú vymenované vofinančnom memorande. Nasledujúci diagram zná-zorňuje vzťahy medzi jednotlivými účastníkmi pro-cesu implementácie.


5 Implementácia

14

c) Po schválení zadania vypracuje implementačnáagentúra komplexné tendrové podmienky (ten-der dossier) a požiada Európsku komisiu o vy-hlásenie výberového konania. (Podľa pravidiel de-centralizovaného implementačného systému –DIS – a s prihliadnutím na typ a hodnotu projektuvýberové konanie vyhlasuje buď Európska ko-misia v Bruseli na svojej webovej stránke, aleboimplementačná agentúra v tlači danej krajiny.)

d) Na základe vyhláseného výberového konaniapredkladajú záujemcovia svoje ponuky.

e) Implementačná agentúra organizuje výberovékonanie v súlade s príručkou PRAG.

f) Po vypracovaní správy o výberovom konaní a jejschválení delegáciou Európskej komisie v danejkrajine uzatvorí implementačná agentúra kon-trakt s dodávateľom – s firmou, ktorá tender vy-hrala.

Implementačná agentúra zodpovedá za dodržaniepravidiel a využitie fondov a predkladá Európskej komisii pravidelné správy o použití prostriedkov. Európska komisia veľmi prísne dohliada na apliko-vanie všetkých relevantných postupov a podmienok– schvaľuje dokumenty vo všetkých etapách imple-mentácie a vykonáva aj audit všetkým použitých prostriedkov.

Implementačné inštitúcie na SlovenskuImplementačné štruktúry Phare, ktoré vo veľkej mierevyužíva aj ISPA, sa na Slovensku zracionalizovali, abysa zvýšila transparentnosť a zabránilo sa rozptýleniuprostriedkov. Tento proces zvýšil zodpovednosť slo-venskej vlády tak, že sa podľa možnosti využívajú stáleinštitúcie a implementačné agentúry, ktoré budú povstupe Slovenska do únie zodpovedať za riadeniea implementáciu programov, financovaných z pro-striedkov Európskych spoločenstiev.V súčasnosti fungujú tri implementačné agentúrypre program Phare:

a) Centrálna finančná a kontraktačná jednotkaje implementačná agentúra, ktorá sa zaoberápredovšetkým projektmi budovania inštitúciív kontexte národného programu.

b) Národná agentúra pre rozvoj maléhoa stredného podnikania implementuje pro-jekty, ktorých cieľom je podpora malýcha stredných podnikov. Podrobnejšie informá-cie sú uvedené v siedmej kapitole.

c) Programy cezhraničnej spolupráce, programyekonomickej a sociálnej súdržnosti, ako ajprogram na prípravu a implementáciu štruk-turálnych fondov riadi Implementačná agen-túra regionálneho rozvoja na Ministerstvevýstavby a regionálneho rozvoja SR.

V prípade programu ISPA zohráva ústrednú úlohuz hľadiska koordinácie a monitorovania dopravnýchprojektov Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomu-nikácií SR. Ministerstvo životného prostredia SRzohráva ústrednú úlohu v procese koordinácie a mo-nitorovania environmentálnych projektov.Slovensko bude musieť vynaložiť veľa úsilia, aby sa pri-merane pripravilo na účinné a účelné riadenie štruktu-rálnych fondov, najmä pokiaľ ide o potrebné personálneobsadenie a potreby príslušných implementačnýchagentúr v oblasti školenia a vzdelávania. Európska komisia a slovenské orgány budú musieť sta-rostlivo zvážiť posuny smerom k väčšej decentralizá-cii riadenia ISPA. Vyžiada si to značne posilniť kapa-city predovšetkým v rezorte životného prostredia.Európska komisia vypracovala program rozšírenej de-centralizácie, pričom v prvom rade sa zameriava naurčité implementačné agentúry. Slovensko ešte musí pri-jať požadovanú legislatívu, aby sa v súlade s príslušnýminariadeniami rady a Európskej komisie zabezpečiloplné dodržiavanie postupov finančného riadenia a pod-pory kontroly, ktorá bude v budúcnosti poskytovaná zoštrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu.

Základnú požiadavku spolufinancovania v prípadeprogramu Phare stanovujú smernice Phare. Všetky in-vestičné projekty, ktoré Phare podporuje, musia byťspolufinancované z verejných zdrojov príslušnej kan-didátskej krajiny. Formou spolufinancovania je v zá-sade spoločné financovanie v príslušných dohodnu-tých čiastkach. Príspevok Európskej únie môže byťmaximálne 75 % celkových prípustných verejných vý-davkov. Preto je potrebné, aby príjemca vynaložil ma-ximálne úsilie na získanie zvyšných prostriedkov naspolufinancovanie. Popri tejto základnej požiadavke platí, že ak je ko-nečným užívateľom pomoci subjekt zo súkromného

sektora, tak potom maximálna sadzba grantu ma-lým a stredným podnikom zo spoločných prostried-kov Phare a z verejných zdrojov štátu môže byť 25 %na investície do výstavby budov, do strojového parkua iných podobných aktív, pričom maximálna výškagrantu pre jedného príjemcu je 100 000 eur v obdobítroch rokov (pravidlo de minimis). Minimálne 75 %by malo pochádzať z bankových úverov a z vlastnéhoimania. V prípade opatrení, na ktoré sa poskytujetechnická pomoc (prieskum trhu, obchodné pláno-vanie, normy kvality atď.), netýkajúca sa konkrétnehoinvestičného projektu, je možné uplatniť aj vyššiusadzbu grantu ako 25 %.


6 Princíp spolufinancovania

15

6 Princíp spolufinancovania


7 Oblasti, ktoré Phare pokrýva


7.1 Podpora budovaniu inštitúcií

16

Základnou požiadavkou rozšírenia únie je posilnenieinštitucionálnej a administratívnej kapacity krajiny.Je to aj najvyššia priorita pre použitie prostriedkovPhare. Budovanie inštitúcií by malo tam, kde je to po-trebné, zohľadniť potreby na regionálnej, ako aj na ce-loštátnej úrovni.Budovanie inštitúcií, podporované z programu Phare,môže byť úspešné len vtedy, ak dostáva výraznúpodporu zo strany orgánov príslušného kandidát-skeho štátu. Vyžaduje si to nielen angažovanosť nareforme politiky a na zmenách v štátnej správe a voverejnej správe a v riadení, ale aj ochotu zabezpečiťpodstatné personálne a finančné zdroje.Pomoc sa má poskytovať mimovládnym organizá-ciám, ktoré majú zohrať dôležitú úlohu v príprave navstup, pri uplatňovaní acquis a pri zabezpečovaníochrany demokracie, právneho štátu, ľudských práva ochrany menšín. Mimovládne organizácie môžu zo-hrávať zásadnú úlohu pri formulovaní a realizovanípolitiky vo všetkých sektoroch v celej únii a v jej člen-ských štátoch. V takom prípade môže príspevok Eu-rópskej komisie byť až do výšky 90 %, ako je to ajv prípade fondov pre malé projekty cezhraničnejspolupráce.Budovanie inštitúcií pozostáva z mäkkých opatrení(technická pomoc, školenia, štúdie atď.). V rezorte,pre ktorý je vypracovaná jasná stratégia, je možné po-skytnúť pomoc aj prostredníctvom nákupu zariadení.Zariadenie by sa malo poskytovať len na konci re-formného procesu. Skúsenosti ukazujú, že nákup za-riadenia na povzbudenie reformy sa neosvedčuje.Zariadenia spadajú pod sekciu Investície do do-držiavania zásad Európskej únie. Nákup zariadenia

sa musí spolufinancovať z verejných zdrojov prísluš-nej kandidátskej krajiny. Phare môže zabezpečovať budovanie inštitúcií a tech-nickú pomoc na národnej, celoštátnej úrovni s cieľomposilniť inštitúciu, zodpovednú za riadenie národ-ného programu pomoci, a na regionálnej úrovni nacelom území danej krajiny. Phare môže poskytovaťpomoc aj pri príprave projektov.

TwinningTwinning je hlavným nástrojom financovanýmz programu Phare na podporu budovania inštitúcií.Programovanie by malo uprednostniť twinningvšade tam, kde predstavuje najlepší prostriedokna poskytovanie pomoci v rámci budovania in-štitúcií. Kde však twinning nie je vhodný, trebapoužiť klasickú technickú pomoc.Od roku 2001 sa klasický twinning dopĺňa tzv.ľahkým twinningom. Ľahký twinning si zacho-váva základnú podstatu twinningu. Vychádza zospolupráce medzi ministerstvami v členskýchštátoch únie a na Slovensku a zameriava sa na do-siahnutie výsledku v oblasti posilnenia schopnostiimplementovať jednotlivé časti acquis.Ľahký twinning sa od klasického odlišuje v dvochohľadoch. Orientuje sa na menšie aktivity, priktorých by bolo neprimerané mať predvstupovéhoporadcu na minimálne dvanásť mesiacov, ako sato vyžaduje pri klasickom twinningu. Tento prí-stup je jednoduchší pre členský štát únie, od kto-rého sa požaduje iba to, aby zaručil vstup doprojektu. Za garantovaný výsledok zodpovedávýlučne kandidátska krajina.

7.2 Programy a agentúry Európskych spoločenstiev

Na základe Zmluvy o založení Európskej únie – Maas-trichtskej zmluvy (1992), ako aj Amsterdamskej zmluvysa môžu krajiny strednej a východnej Európy, ktoré pod-písali asociačné dohody s Európskymi spoločenstvami,uchádzať o účasť na ich programoch. Tie sú predo-

všetkým príležitosťou na spoluprácu, výmenu skúse-ností, know-how a expertov. Slovenská republika sa za-pojila do najdôležitejších programov v oblasti celoži-votného vzdelávania, odborného vzdelávania, mládeže,vedy a technického rozvoja.



17

Programy spoločenstiev na SlovenskuHlavným cieľom programu SOCRATES je prispieťk Európe ako k spoločenstvu založenému na ve-domostiach a podporiť celoživotné vzdelávanie,všeobecný prístup k vzdelávaniu, pomôcť ľuďomzískať odborné znalosti a zručnosti. Podrobnejšieinformácie o témach, dátumoch a termínoch napredkladanie projektov sú k dispozícii v Národnejkancelárii programu SOCRATES.Program Leonardo da Vinci sa začal v roku 1995s cieľom realizovať politiku Európskych spolo-čenstiev v oblasti odborného vzdelávania. Pod-robnejšie informácie o témach, dátumoch a ter-mínoch na predkladanie projektov sú k dispozíciiv Národnej kancelárii programu Leonardo da Vinci.Mládež pre Európu je program pre mladýchľudí vo veku 15 až 25 rokov, ktorý sa usilujepodporiť spoluprácu mládeže v členských štátochúnie a v asociovaných krajinách. Podrobnejšie in-formácie o témach, dátumoch a termínoch napredkladanie projektov sú k dispozícii v Národ-nej kancelárii programu Mládež pre Európu.

Program pre výskum, technologický rozvoja demonštračné aktivity (6. rámcový program)podporuje strategické priority únie v oblasti vedya výskumu, lebo sa usiluje zlepšiť konkurencie-schopnosť európskej ekonomiky a priemyslu,vytvoriť nové pracovné príležitosti a zlepšiť kva-litu života v Európe. Ministerstvo školstva SR jepoverené koordináciou programu a za jeho im-plementáciu na Slovensku zodpovedá Centrumpre rozvoj, vedu a technológie (SARC).

Limitovaná čiastka 10 % prostriedkov Phare, pride-lených Slovenskej republike, sa môže použiť na spo-lufinancovanie účasti na programoch spoločenstiev(čiastka sa vzťahuje na trojročné obdobie a vychádzaz výšky prostriedkov pridelených Slovensku na ob-dobie rokov 2000 – 2002).Príspevok Phare na krytie nákladov účasti Slovenskana konkrétnych programoch má postupne klesať.Keďže sa však Slovensko zúčastňuje na nových pro-gramoch, nemusí sa celkový príspevok Phare na účasťna programoch spoločenstiev každý rok zmenšovať.

7.3 Občianska spoločnosť

Programy na podporu občianskej spoločnosti/mi-movládnych organizácií sú úzko koordinovanés programom Access, ktorý je horizontálnym pro-gramom. Cez program Access (popri národnýchprogramoch) idú finančné prostriedky na podporu

občianskej spoločnosti prostredníctvom mecha-nizmu PRAG. Je potrebné, aby sa venovala pozornosť vyčleneniupodpory na politické priority stanovené v Partner-stve pre vstup (napr. na rómsku problematiku).

7.4 Podpora investícií

Existujú dva hlavné typy investícií: investíciedo infraštruktúry regulačných inštitúcií a in-vestície do ekonomickej a sociálnej súdržnosti.

Investície do infraštruktúry sú projekty na dodávkuzariadení, ktoré inštitúcii priamo pomáhajú plniť jejfunkciu (vo všeobecnosti monitorovanie dodržiava-nia legislatívy), stanovenú v určitej oblasti acquis. Tátooblasť si vyžaduje značnú podporu ako doplnok k bu-dovaniu inštitúcií.Ako príklad investičných projektov, ktoré sa priamopodporujú, možno uviesť:

a) Dôležité normalizačné a štandardizačné nástroje(napr. vybavenie na laboratórne testovanie napodporu uplatňovania priemyselných noriem).

b) Projekty v oblasti spravodlivosti a vnútornýchvecí. Sem môžu patriť nielen programy na do-dávku vybavenia, ale aj budovanie hraničnýchpriechodov a iná infraštruktúra v oblasti spra-vodlivosti a vnútorných vecí. Osobitná pozornosťby sa mala venovať projektom, ktoré sa zaobe-rajú budúcou vonkajšou hranicou únie.

Takéto investície vôbec nepripadajú do úvahy, pokiaľnie sú prepojené s budovaním inštitúcií a so straté-



18

giou reformy, ktorú možno jasne monitorovať. Stra-tégia a jej podpora zo strany Phare musí byť vy-týčená v návrhu projektu. Matica logického rámca ob-sahuje ukazovatele, ktoré sa vzťahujú na rozvojinštitúcie, ako aj na výsledky dosiahnuté dodávkouzariadení, pretože zariadenie samotné nedokáže prijí-majúcej inštitúcii splniť ciele stanovené v Partnerstvepre vstup alebo v Národnom programe pre prijatie acquis communautaire. Toto platí najmä pri pod-pore, poskytovanej v oblasti spravodlivosti a vnú-torných vecí.Podpora ekonomickej a sociálnej súdržnosti sa pri-oritne sústreďuje na pomoc Slovensku v posilňovaníinštitúcií, ktoré budú potrebné na implementáciu štruk-turálnych fondov po vstupe Slovenska do únie. Inšti-túcie môžu byť regionálne alebo národné. Toto je za-hrnuté v podpore budovania inštitúcií. Investičné opatrenia by v prvom rade mali byť určenéna „testy skúšobnej prevádzky“, čiže na pilotné testyspomínaných inštitucionálnych štruktúr. Mali by sa vovšeobecnosti zamerať na cieľové regióny uvedenév Národnom rozvojovom pláne, aby sa zabezpečilakoncentrácia zdrojov a dosah ich pôsobenia. Vo výni-močných prípadoch môžu koordinátori pre kandidát-sku krajinu predložiť projekty, v ktorých je zameranie,koncentrovanie a dosah zabezpečený inak – naprí-klad prostredníctvom programov, ktoré sa sústreďujúna zmiernenie hospodárskych a sociálnych dosahov re-štrukturalizácie konkrétneho priemyselného odvetvia.Projekty odrážajú národnú politiku danej krajiny a súsúčasťou integrovaných národných a regionálnychrozvojových plánov. Je dôležité vyhnúť sa záľahe ne-prepojených či nesúvisiacich projektov.V prípade investičných projektov do infraštruktúryby mali krajiny zrealizovať štúdiu dosahu danéhoprojektu na životné prostredie podľa požiadavieksmernice o takýchto štúdiách.Minimálna veľkosť projektu (príspevok Phare) je2 milióny eur na celý projekt a 50 tisíc eur na každýjednotlivý grant konečnému príjemcovi4.Príjemcovia pomoci majú uviesť, či je možné ich in-vestičný projekt financovať z alternatívnych zdro-jov, alebo či bol projekt odročený, pokiaľ sa nezískavyjadrenie z Phare. Je dôležité, aby sme si boli vedomínebezpečenstva „vytlačenia“ financovania súkrom-ným alebo verejným sektorom v cieľových regiónoch.

Investičná podpora súkromným spoločnostiam musíbyť v súlade aj s ustanoveniami o poskytovaní štátnejpomoci, stanovenými v tzv. európskych dohodách.Prístup ku grantovým schémam, ktoré sú financovanéz Phare, sa sprísni. Delegácia EK v danej krajinepreverí skutočné manažérske schopnosti subjektov,ktoré sa zapájajú do realizácie programov, a zabezpe-čí adekvátnu účasť a hodnotenie zo strany Európskejkomisie počas výberu projektov.Je potrebné vyhýbať sa zložitému finančnému engi-neeringu (akciové fondy, záručné schémy). Krajina je vedená k tomu, aby vypracovala návrhyprojektov v úzkej spolupráci s medzinárodnými fi-nančnými inštitúciami. Konkrétne projekty, ktoré sazameriavajú na rozvoj podnikania, by mali vyvinúťúsilie vyťažiť výhody z projektov TAM (Turn AroundManagement) a BAS (Business Advisory Service),ktoré vyvinula Európska banka pre obnovu a rozvoj.

Podpora Phare v oblasti regionálneho rozvoja na SlovenskuPodpora Phare regionálnemu rozvoju na obdobie ro-kov 2000 – 2003 umožňuje Slovensku získať finančnúpomoc z Európskej únie na podporu rozvoja zaostá-vajúcich regiónov. Podpora je založená na princí-poch hospodárskej a sociálnej súdržnosti, zakotvenýchv európskej regionálnej politike. Pomoc z programuPhare umožňuje pripraviť aj inštitucionálny rámeca mechanizmy, potrebné na implementovanie štruk-turálnych fondov únie k 1. máju 2004. Pomoc Phare v období rokov 2000 – 2003 tak pred-stavuje rozhodujúci posun k typu projektov, ktoré safinancujú zo štrukturálnych fondov.Pre tento druh podpory sú charakteristické najmätieto aspekty:● Projekty hospodárskej a sociálnej súdržnosti

v rámci programu Phare sa zameriavajú na prí-pravu pilotných schém financovania a budovaniaštruktúr, ktoré sú obdobné aktivitám financova-ným v regiónoch spadajúcich pod Cieľ 1 štruk-turálnych fondov.

● Na základe Národného rozvojového plánu a Ná-rodného programu pre prijatie acquis commu-nautaire sa zavádza viacročné programovaniepre oblasť budovania inštitúcií a podpory inves-tícií.

4 Ak je príjemcom pomoci mimovládna organizácia, je možné akceptovať aj nižšiu minimálnu výšku grantu.



19

● Predbežný Národný plán regionálneho rozvoja sadopracuje a použije sa ako východisko na spra-covanie Národného rozvojového plánu CSF(Community Support Framework – Rámec pod-pory Európskych spoločenstiev). Okrem tohtoplánu sa pripravia aj ďalšie dokumenty pre pro-gramovanie v rámci štrukturálnych fondov.

● Programovanie v rámci cezhraničnej spolupráceje úzko prepojené s predbežným Národným roz-vojovým plánom.

● Posilní sa úloha sektorových grantových schém,ktoré sa realizujú na národnej úrovni.

● Zavádza sa EDIS – rozšírený decentralizačnýsystém implementácie projektov – založený naprincípe kontroly ex post, ktorá rešpektuje na-sledujúce zásady:• Splnomocnenec pre Národný fond bude niesť

plnú zodpovednosť za schvaľovanie všetkých do-kumentov spojených s prípravou, obstarávaním,kontrahovaním a preplácaním projektov. Európ-ska komisia skontroluje správnosť dodržiavaniapredpísaných postupov a úkonov po ukončenídoby platnosti finančného memoranda.

• Zistené nezrovnalosti môžu mať za následokvrátenie/stiahnutie finančných prostriedkov.

• Riadiaca a platobná funkcia musia byť jasne od-delené v rámci každej implementačnej agen-túry.

• Národný fond a implementačné agentúry za-bezpečia vnútornú finančnú kontrolu.

• Nezávislý orgán vykoná audit. • Použijú sa národné pravidlá, upravujúce verejné

obstarávanie, ak sú v súlade s nariadením RadyEÚ č. 1266/99.

• Národný systém monitorovania a hodnoteniamusí poskytovať podrobné operatívne údajea informácie o implementácii Phare.

Z komponentu hospodárskej a sociálnej súdržnosti pro-gramu Phare možno spolufinancovať tieto aktivity:

a) Zvyšovanie aktivity výrobného sektora – di-verzifikáciou ekonomiky, rozvojom a moder-nizáciou jednotlivých odvetví.

b) Posilňovanie ľudských zdrojov – rozvojompodnikateľských zručností, prispôsobovanímskladby pracovných síl na nové podmienky, za-bezpečením rovnakých príležitostí pre ženya mužov, rekvalifikáciou a školením pracovní-kov a podnikateľov.

c) Zlepšenie infraštruktúry súvisiacej s podni-kaním – vytváraním priemyselných parkov, hos-podárskych zón a podnikateľských inkubátorov.

Podpora Phare v oblasti regionálneho rozvoja na Slo-vensku spadá do kompetencií Ministerstva výstavbya regionálneho rozvoja SR. Implementačnými agen-túrami pre tieto programy sú Agentúra na podporu re-gionálneho rozvoja a Národná agentúra pre rozvojmalého a stredného podnikania.

Programy Phare, z ktorých v súčasnosti môžu podniky získať podporuVeľká časť prostriedkov Phare pridelených Slovensku sapoužila na podporu podnikateľských aktivít v súkrom-nom sektore. Spomeňme aspoň tie programy, z ktorýchmôžu slovenské podniky získať pomoc v súčasnosti.Najznámejším a najväčším programom pre podni-kateľov je program pre malé a stredné podnikanie,ktorý realizuje Národná agentúra pre rozvoj maléhoa stredného podnikania. Hlavné aktivity, ktoré agen-túra v rámci programu realizuje, sú:

• Podporný úverový program – revolvingovýfond je financovaný Európskou úniou, štátnymrozpočtom SR a vybranými slovenskými ban-kami. Program poskytuje úvery až do výšky 10miliónov korún. Úvery sú určené malým a stred-ným podnikom, ktoré zamestnávajú do 500 pra-covníkov v oblasti výroby, remesiel, služieb a ak-tívneho cestovného ruchu. Od začiatku programuv roku 1994 bolo poskytnutých 947 úverov v cel-kovej výške 3,063 miliardy korún. Za toto obdobiepomohol program vytvoriť, resp. udržať viac ako25 000 pracovných miest.

• Mikropôžičkový program – rieši problém prí-stupu malých podnikov v regiónoch k malýmúverom vo výške od 50 000 do 800 000 korún.Program sa realizuje prostredníctvom celoslo-venskej siete regionálnych poradenských a in-formačných centier a podnikateľských inovač-ných centier. Od začiatku programu v roku1997 bolo poskytnutých 177 úverov v celkovejhodnote 55,8 milióna korún.

• Program štartovacieho kapitálu – riadi fondštartovacieho kapitálu, ktorý je určený malýma stredným podnikateľom predovšetkým v oblastipriemyselnej výroby, výrobných služieb a aktív-neho cestovného ruchu. Od začiatku v roku 1994



20

7.5 Cezhraničná spolupráca

Program cezhraničnej spolupráce (CBC) Pharemá za cieľ pomáhať pri spolupráci medzi Slo-venskom a susednými štátmi, ktoré sú členskýmištátmi únie alebo asociovanými krajinami, a roz-víjať ju. Od roku 2000 sa program cezhraničnejspolupráce realizuje prostredníctvom bilaterál-nych programov s Rakúskom, Českou republikou,Poľskom a Maďarskom.

Projekty cezhraničnej spolupráce, financované z pro-gramu Phare, je možné rozdeliť do dvoch skupín,a to podľa finančných kritérií a priorít. Prvú skupinu tvoria veľké investičné projekty, kdehodnota každého projektu je minimálne 2 milióny eur.Druhá skupina projektov je financovaná prostred-níctvom Fondu malých projektov. Hlavné kritérium,ktoré sa vzťahuje na obe skupiny projektov, je, žekaždý prípustný projekt musí preukazovať jasný do-sah na oboch stranách príslušnej hranice.

Veľké investičné projekty môžu implementovaťnasledujúce opatrenia:• opatrenia, ktoré sa usilujú zlepšiť dopravnú in-

fraštruktúru spájajúcu regióny susediacichkrajín,

• opatrenia, ktoré si kladú za cieľ ochranu život-ného prostredia,

• opatrenia, ktoré sa usilujú o podporu hospo-dárskej spolupráce.

Predkladateľmi takýchto projektov môžu byť obce,mestá, združenia miest a obcí, regióny (vyššie územnécelky) a euroregióny, obchodné komory a iné rozpoč-tové a neziskové organizácie. Nasledujúca časť uvádzasúbor minimálnych princípov, aké musia byť pri týchtoprojektoch dodržané:• Projekt musí mať jasný dosah na oboch stranách hra-

nice.• Minimálna hodnota investičného projektu je 2 mi-

lióny eur (približne 85 miliónov korún), hoci skú-senosti ukazujú, že sa môžu presadiť aj projektymenšieho rozsahu.

• Každý projekt musí byť spolufinancovaný príjemcom.Jeho príspevok musí byť minimálne 25% celkovéhorozpočtu projektu.

Projekty sa predkladajú v anglickom jazyku imple-

sa zameriava na investície do základného imaniafirmy. Investície sa pohybujú od 200 000 do 5 (prí-padne až 10) miliónov korún. Zatiaľ sa realizo-valo 29 investícií do 15 spoločností, ktoré získalispolu 71,04 milióna korún.

• Euro info centrá tvoria sieť informačných cen-tier Európskej komisie. Centrá v Bratislavea v Prešove majú za úlohu predovšetkým vy-hľadávať potenciálnych obchodných partnerov,poskytovať informácie o veľtrhoch a podujatiachs cieľom podporiť podnikanie. Centrá podporujúúčasť slovenských podnikov aj na zahranič-ných špecializovaných podujatiach (Europart-neriat), ako aj na určitých podujatiach, ktoré sakonajú na Slovensku.

Program Phare prostredníctvom Agentúry pre prie-myselný rozvoj a revitalizáciu aktívne podporil re-štrukturalizáciu a privatizáciu priemyselných vý-robných spoločností.Od roku 1996 pôsobí na Slovensku Slovenský popri-

vatizačný fond. V zásade ide o investičný fond, ktorýpriamo investuje do slovenských už privatizovanýchspoločností. Fond získava v spoločnosti podiel a spo-lupracuje s ňou v oblasti riadenia, rozvoja výroby či mar-ketingu s cieľom získať strategického investora, ktorýspoločnosť prevezme. Objem investícií vyčlenených naobdobie 10 rokov existencie fondu predstavuje 43,3 mi-lióna eur. Ďalšou oblasťou, podporovanou z fondov Phare, súpriame zahraničné investície. Tieto aktivity spo-čiatku realizovala Slovenská národná agentúra prezahraničné investície a rozvoj (SNAZIR), ktorúv roku 2000 nahradila Slovenská agentúra pre roz-voj investícií a obchodu (SARIO). Popri podporezahraničných investícií slúži agentúra SARIO ajako organizácia zastrešujúca ďalšiu dôležitú oblasťpomoci poskytovanej slovenským podnikom – pod-poru rozvoja exportu. Podrobnejšie informácie o spomínaných agentú-rach a ich programoch sa dajú získať aj na ich webo-vých stránkach.



21

mentačnej agentúre, ktorá zodpovedá za programycezhraničnej spolupráce, – Agentúre na podporu re-gionálneho rozvoja. Projekty musia byť vypracovanépodľa štandardného formulára, ktorý je k dispozíciiv implementačnej agentúre, prípadne na jej webovejstránke. Kontroluje sa, či projekty spĺňajú požadovanékritériá, a tie projekty, ktoré ich spĺňajú, sa potompredkladajú Spoločnej komisii pre spoluprácu preprogram cezhraničnej spolupráce (spoločná komisiasa vytvára pre každú hranicu a tvoria ju zástupcoviaoboch susediacich krajín). Spoločná komisia hodnotípredložené projekty a na princípe konsenzu odporúčaprojekty na ďalšie schválenie Európskej komisii. Desať percent celkového rozpočtu, prideleného Eu-rópskou komisiou pre príslušnú cezhraničnú spolu-prácu, sa vyčlení na financovanie aktivít v rámciFondu malých projektov. Tento rozpočet má za úlohufinancovať dva druhy aktivít:

• Malé infraštruktúrne projekty, ktoré si kladúza cieľ zlepšiť pomocou investícií dopravnúa environmentálnu infraštruktúru.

• Malé neinvestičné projekty na princípe „ľudiaľuďom“ do výšky 50 000 eur, ktoré podporujúkultúrnu výmenu, demokraciu na miestnejúrovni, ľudské zdroje, rozvojové štúdie, hos-podársky rast a cestovný ruch, environmen-tálne projektovanie a iné aktivity neinvestičnejpovahy.

Fond malých projektov sa riadi pravidlami Európskejkomisie a smernicami pre fondy malých projektov,ktoré sú vypracované pre každú hranicu a ktoré súk dispozícii v implementačnej agentúre, resp. na jejwebovej stránke.Každá nezisková organizácia, pôsobiaca v danompohraničnom regióne, môže požiadať o financovaniez Fondu malých projektov.

Najdôležitejšie zásady definujúce Fond malých pro-jektov sú: a) Musia sa zohľadniť priority, stanovené v Partner-

stve pre vstup.b) Program cezhraničnej spolupráce Phare by mal

byť plne zacielený na politiku regionálneho roz-voja (ekonomickú a sociálnu súdržnosť), pričomje potrebné brať na zreteľ aktivity prihraničnéhoprogramu členskej krajiny INTERREG.

c) Program cezhraničnej spolupráce Phare sa sústre-ďuje výlučne na cezhraničnú spoluprácu. Finan-covanie nadnárodnej alebo medziregionálnej spo-lupráce môže byť vo výnimočných prípadochkryté z národného programu.

d) Opatrenia typu štrukturálnych fondov so silnýmcezhraničným vplyvom (na infraštruktúru súvi-siacu s podnikaním, rozvojom ľudských zdro-jov a podporou súkromnému podnikaniu) možnopodporovať v oprávnených pohraničných oblas-tiach s použitím rovnakého prístupu ako pri kla-sickom Phare (najmä grantovými schémami)a za tých istých podmienok.

e) Pre každý pohraničný región je možné zriadiťFond spoločných malých projektov, ktorý do-stane limitovaný objem z pridelenej čiastky (ma-ximálne 10 %), pričom maximálna hodnota pro-jektu je 50 000 eur.

f) Pre každý pohraničný región sa vytvorila spoloč-ná komisia pre spoluprácu. Komisie vypraco-vali spoločný dokument programovania s výhľa-dom na viacročné obdobie, na ktorého základespoločné komisie pre spoluprácu raz v roku de-finujú spoločný súbor návrhov.

Výzva na predkladanie projektov v rámci Fondu ma-lých projektov Phare CBC sa zverejňuje individuálnepre každú hranicu v dvoch slovenských celoštátnychdenníkoch (Národná obroda, Hospodárske noviny)a na webovej stránke Úradu vlády SR.

7.6 Podpora hospodárskej a sociálnej súdržnosti

Podpora hospodárskej a sociálnej súdržnosti jedôležitou zložkou pomoci, poskytovanej z prog-ramu Phare od roku 2000. V rámci hospodárskej a sociálnej súdržnosti sa pod-porujú nasledujúce projekty:

Phare 2001 (18,66 milióna eur)a) Na inštitucionálny rámec a administratívne ka-

pacity na programovanie a implementáciu štruk-turálnych fondov bolo vyčlenených 3,5 milióna eur.

Hlavnou zložkou budovania inštitúcií ako komponentuPhare je podpora prostredníctvom twinningového



22

projektu, ktorú realizuje Francúzsko a Írsko. Asis-tencia sa sústreďuje na programovanie štrukturál-nych fondov, na vytvorenie riadiacich orgánova platobnej inštitúcie. Príjemcami asistencie je Ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo práce, so-ciálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo financiíSR. Ďalšia poskytovaná technická pomoc má po-môcť ministerstvám v oblasti predbežného hodno-tenia, prípravy programov, vzdelávania a školeniapracovníkov riadiacich orgánov, platobnej inštitú-cie a monitorovacích výborov.V rámci pomoci sa začal vytvárať aj počítačový mo-nitorovací systém.b) Na priemyselné parky v Humennom, Rožňave

a v Spišskej Novej Vsi je vyčlenených 6,4 miliónaeur.

c) Na zóny rozvoja cestovného ruchu na Zemplín-skej Šírave a Veľkej Domaši je vyčlenených 5,96milióna eur.

d) Na rozvoj ľudských zdrojov je vyčlenených 2,8milióna eur.

Phare 2002 (16,5 milióna eur)a) Konsolidácia inštitucionálneho rámca a zvýšenie

administratívnej kapacity pre programovanie,implementáciu a monitorovanie štrukturálnychfondov – 2,5 milióna eur.

Ďalšiu asistenciu vo forme twinningového projektuposkytnú riadiacim inštitúciám pre štrukturálne fondya Kohézny fond nemeckí predvstupoví poradcovia.V rámci projektu bude pokračovať aj zriaďovanie po-čítačového monitorovacieho systému. b) Grantová schéma pre miestny a regionálny roz-

voj – 3,5 milióna eur.V rámci grantovej schémy sa poskytuje pomoc vovýške 10 000 – 100 000 eur na rozvoj regionálnycha miestnych stratégií a partnerstiev, na posilneniemiestnych organizácií rozvoja a prípravy projektov. c) Grantová schéma pre rozvoj odvetví – 3,5 milióna

eur.d) Grantová schéma pre rozvoj cestovného ruchu –

3,5 milióna eur.e) Grantová schéma pre rozvoj ľudských zdrojov –

3,5 milióna eur.


8 ISPA a SAPARD

23

8 ISPA a SAPARD: dva nové predvstupové nástroje EÚ v súlade s Phare

8.1 Čo je program ISPA?

ISPA (Instrument for Structural Policies for Pre-Accession – Predvstupový nástroj štrukturálnejpolitiky) je predvstupovým nástrojom Európ-skej únie, ktorý má spolufinancovať infraštruk-túrne projekty v oblasti dopravy a životného pro-stredia. Program ISPA bol zriadený nariadenímrady č. 1267/99. Minimálna veľkosť oprávne-ného projektu, t. j. projektu, ktorý možno finan-covať z tohto programu, je 5 miliónov eur, pričompríspevok z programu ISPA môže byť do výšky75 % celkového rozpočtu projektu.

Žiadosti o spolufinancovanie projektov z nástrojapredvstupovej pomoci ISPA sa zasielajú sektorovýmkoordinátorom na príslušných ministerstvách, t. j.na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií SRa na Ministerstve životného prostredia SR.Odborné útvary oboch ministerstiev hodnotia žia-

dosti a navrhované projekty. Schválené projekty saoficiálne predkladajú splnomocnencovi pre Národnýfond, ktorý ich kontroluje po formálnej a obsahovejstránke a predkladá žiadosť Európskej komisii.Projekty musia byť dostatočne pripravené na imple-mentáciu (vrátane hodnotenia vplyvu na životné pro-stredie, územného rozhodnutia, finančnej analýzy, eko-nomickej analýzy a špecifikovania ostatných zdrojovfinancovania).Dopravné projekty musia zapadať do transeurópskejdopravnej siete a byť v súlade s princípmi stanove-nými pre oblasť dopravy v Národnej stratégii ISPA.Environmentálne projekty by sa mali zamerať pre-dovšetkým na zásobovanie pitnou vodou a hospodá-renie s odpadovými vodami, na likvidáciu odpadu a nakvalitu ovzdušia v súlade s príslušnými požiadavkamia legislatívou únie. Projekty musia byť v súlade s Ná-rodnou stratégiou ISPA.

8.2 Čo je program SAPARD?

Program SAPARD (The Special Accession Pro-gramme for Agriculture and Rural Development)je špeciálny predvstupový program pre rozvoj poľ-nohospodárstva a vidieka, schválený na roky 2000– 2006, ktorý pomáha kandidátskym krajinámv príprave na členstvo v únii v oblasti poľnohos-podárstva a rozvoja vidieka. Hlavným cieľom pro-gramu je zlepšenie kvality života vidieckeho oby-vateľstva, vytvorenie konkurencieschopnéhoa efektívneho poľnohospodársko-potravinárskehoodvetvia, zabezpečenie pracovných miest a ade-kvátnych príjmov v znevýhodnených poľnohos-podárskych regiónoch a zabezpečenie trvalo udrža-teľného rozvoja vidieka.

Nemenej dôležitým cieľom programu SAPARD je prí-prava a budovanie inštitúcií na efektívne čerpanieprostriedkov Európskej komisie v rámci štrukturál-nych fondov po vstupe do únie.

Aby kandidátska krajina bola oprávnená prijímať fi-nančnú pomoc v rámci programu SAPARD, musí spl-niť základné podmienky, stanovené v legislatíve únie: 1. Vypracovať Plán rozvoja poľnohospodárstva a vi-

dieka.2. Uzavrieť viacročnú dohodu a ročné finančné do-

hody s Európskou komisiou.3. Akreditovať Agentúru SAPARD.Program SAPARD sa implementuje v rámci nasle-dujúcej štruktúry:

• Financovanie programu – Prostriedky z pro-gramu SAPARD, pridelené do kompetenciesplnomocnenca pre Národný fond, spravujeNárodný fond, pôsobiaci na Ministerstve fi-nancií SR. Fond zodpovedá za národnú akre-ditáciu Agentúry SAPARD.

• Plánovanie programu – Sekcia európskej integrácie, štrukturálnej politiky a rozvoja vi-


8 ISPA a SAPARD

24

dieka na Ministerstve pôdohospodárstva SR jeriadiacim orgánom pre program SAPARD.

• Kontrola programu – Kontrolu programu vy-konáva Najvyšší kontrolný úrad SR (pre po-treby SAPARD-u nazývaný aj ako „certifikačnýorgán“).

• Implementáciu programu – vykonáva juAgentúra SAPARD, platobná a implemen-tačná jednotka programu SAPARD akreditovanáEurópskou komisiou.

• Monitorovanie programu – Dohľad nad pro-gramom zabezpečuje Monitorovací výbor.

• Sekretariátom Monitorovacieho výboru preprogram SAPARD je odbor rozvoja vidiekaa životného prostredia Ministerstva pôdohos-podárstva SR.

Základné priority a opatrenia, stanovené v plánerozvoja poľnohospodárstva a vidieka, sú:

Priorita 1: Zlepšenie poľnohospodárskehovýrobného sektora vrátane po-travinárskeho priemyslu

Opatrenie 1 – Investície do poľnohospodárskychpodnikov

Opatrenie 2 – Zlepšenie spracovania a predaj-nosti poľnohospodárskych a rybíchvýrobkov

Opatrenie 3 – Podpora zakladania odbytovýchorganizácií výrobcov

Priorita 2: Trvalo udržateľný rozvoj vidieka

Opatrenie 4 – Diverzifikačné činnosti vo vidiec-kom priestore (a – neinfraštruk-túrne investície, b - infraštruktúrneinvestície)

Opatrenie 5 – Lesné hospodárstvo

Opatrenie 6 – Poľnohospodárske výrobné po-stupy smerujúce k ochrane život-ného prostredia a krajiny

Opatrenie 7 – Pozemkové úpravy

Priorita 3: Rozvoj ľudských zdrojov

Opatrenie 8 – Rozvoj ľudských zdrojovOpatrenie 9 – Technická pomoc

Výška pomoci pri spolufinancovaní projektu• Pri opatreniach so súkromnými investíciami (1,

2, 4a, 5) je štruktúra nákladov na projekt nasle-dovná: minimálne 50 % súkromných investícií,maximálne 50 % verejných zdrojov, v tom 75-percentný príspevok únie a 25-percentný prí-spevok SR.

• U opatrení len s verejnými investíciami (3, 4b, 6,7, 8, 9) je štruktúra nákladov na projekt nasle-dovná: 75-percentný príspevok únie a 25-per-centný príspevok SR.

Ročný príspevok Európskych spoločenstiev do pro-gramu SAPARD pre SR je približne 19 miliónov eur.

Kto môže žiadať o pomoc z programuSAPARD?• Všetky druhy právnych noriem pôdohospodár-

skych podnikateľských subjektov so sídlom v SR,• obce,• neziskové organizácie,• ďalšie podnikateľské subjekty.

Bližšie informácie o programe SAPARD jemožné získať:• v sídlach regionálnych odborov MP SR,• na webovej stránke: www.sapard.sk, v sídlach re-

gionálnych pracovísk Agentúry SAPARD (Bra-tislava, Trnava, Trenčín, Nitra, Žilina, BanskáBystrica, Prešov a Košice).


9 Príprava Slovenska na štrukturálne fondy

25


V priebehu roku 2002 sa uzatvorili rokovania o Ka-pitole 21: Regionálna politika a koordinácia štruk-turálnych nástrojov a začali sa intenzívne práce na prí-prave Slovenska na implementáciu štrukturálnychfondov. V nasledujúcej časti uvádzame najdôleži-tejšie prijaté rozhodnutia a opatrenia:

• vymedzenie regiónov na úrovni NUTS II, • programovanie pre štrukturálne fondy,• zriadenie riadiaceho, platobného a monitoro-

vacieho orgánu pre štrukturálne fondy,• vytvorenie systémov finančného riadenia, kon-

troly a vnútorného auditu pre štrukturálne fondy,• rozhodnutie v otázke finančných tabuliek,• vytvorenie postupu prípravy projektov.

Na základe prvého uvedeného rozhodnutia, týkajú-ceho sa prípravy na štrukturálne fondy, sa stanovilištatistické územné jednotky na Slovensku na úrovniNUTS II. Územie Slovenska sa člení na štyri takétoregióny:

• bratislavský región (Bratislavský samosprávnykraj – 97,9 % priemeru HDP európskej pät-nástky v roku 2000),

• západoslovenský región (Trnavský, Trenčianskya Nitriansky samosprávny kraj – 42,6 % prie-meru HDP európskej pätnástky),

• stredné Slovensko (Žilinský a Banskobystrickýsamosprávny kraj – 38,7 % priemeru HDP eu-rópskej pätnástky),

• východné Slovensko (Prešovský a Košický sa-mosprávny kraj – 35,5 % priemeru HDP eu-rópskej pätnástky).

Regióny západného, stredného a východného Slo-venska sú regiónmi Cieľa 1 (HDP nižší ako 75 % prie-meru európskej pätnástky), bratislavský región spadápod Cieľ 2 a 3.Podľa prijatého rozhodnutia sa programové doku-menty pre implementáciu štrukturálnych fondov preregióny spadajúce pod Cieľ 1 spracúvajú na základeRámca podpory Európskych spoločenstiev. Pre bra-tislavský región boli vypracované jednotné progra-mové dokumenty pre Cieľ 2 a 3. Na základe tohto roz-

hodnutia a následných diskusií, zameraných na zjed-nodušenie programovania, sa stanovila nasledujúcaštruktúra programových dokumentov a strategickýchcieľov: – Národný rozvojový plán – zabezpečenie trvalo

udržateľného rozvoja Slovenska dosiahnutímHDP vyššieho ako 50 % priemeru HDP európ-skej pätnástky do konca roku 2006.

– Sektorový operačný program Priemysel a služby.– Sektorový operačný program Ľudské zdroje – roz-

voj ľudských zdrojov a zvýšenie ich adaptability.– Sektorový operačný program Poľnohospodár-

stvo a rozvoj vidieka – zvyšovanie efektívnostipoľnohospodárskej výroby a kvality života vi-dieckeho obyvateľstva.

– Sektorový operačný program Základná infra-štruktúra – podpora vyváženému regionálnemurozvoju.

– Jednotný programový dokument NUTS II – Bra-tislava Cieľ 2 – podpora tvorbe pracovnýchpríležitostí.

– Jednotný programový dokument NUTS II – Bra-tislava Cieľ 3 – zvyšovanie konkurencieschopnostina základe rozvoja ľudských zdrojov.

V priebehu roku 2002 pokračovali ministerstvá, po-dieľajúce sa na príprave na štrukturálne fondy, v bu-dovaní administratívnych kapacít, ktoré sú potrebné naprogramovanie, riadenie, implementáciu, monitoro-vanie, vyhodnocovanie, finančné riadenie a kontroluštrukturálnych fondov. Do procesu boli zapojené na-sledujúce ministerstvá:– Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja

SR sa zapojilo do vytvorenia riadiacich orgánovpre Rámec podpory Európskych spoločenstiev,do vypracovania Sektorového operačného pro-gramu Základná infraštruktúra, Jednotného pro-gramového dokumentu pre Cieľ 2 pre Bratislav-ský kraj a pre Kohézny fond.

– Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR budezodpovedať za riadenie Sektorového operačnéhoprogramu Ľudské zdroje a Jednotného programo-vého dokumentu pre Cieľ 3 pre Bratislavský kraj.

– Na Ministerstve hospodárstva SR bol zriadený ria-diaci orgán pre Sektorový operačný programPriemysel a služby.



26

– Ministerstvo pôdohospodárstva SR bude riadiťSektorový operačný program Poľnohospodár-stvo a rozvoj vidieka.

– Na Ministerstve financií SR boli zriadené platobnéorgány pre štrukturálne fondy a Kohézny fond.

Ministerstvo financií SR vypracovalo systém finanč-ného riadenia, finančnej kontroly a interného audituštrukturálnych fondov. Platobné orgány pre štruktu-rálne fondy a Kohézny fond budú na Ministerstve fi-nancií SR. Samotné platby budú realizovať sprostred-kovateľské orgány platobných orgánov, zriadené nakaždom ministerstve, ktoré bude zapojené do riadeniaštrukturálnych fondov. Funkciu finančnej kontroly za-bezpečia odbory kontroly Najvyššieho kontrolnéhoúradu SR, Ministerstva financií SR a ministerstiev za-pojených do implementácie štrukturálnych fondov,ako aj ich regionálne odbory. Na všetkých ministerstváchbola vytvorená funkcia interného audítora.Kodanský samit, ktorý sa konal 12. – 13. decembra

2002, stanovil finančné prídely do štrukturálnychfondov pre nové členské štáty. Prídel vo výške 1 560miliónov eur predstavuje 63-percentný podiel cel-kových finančných prostriedkov pridelených Slo-vensku. Na štrukturálne fondy je pridelených 1 050,3milióna eur a na Kohézny fond 509,7 milióna eur. Doregiónov spadajúcich pod Cieľ 1 pôjde 87,65 %týchto prostriedkov, na aktivity v Bratislavskom krajipodľa Cieľa 2 a 3 sa použije 6,94 % a na aktivityv rámci iniciatívy spoločenstiev INTERREG IIIa EQUAL pôjde 5,37 % zostávajúcich prostriedkov.Štrukturálne fondy sa budú uvoľňovať na základe pri-pravených, schválených a realizovaných projektov.Sektorové a regionálne grantové schémy, implemen-tované v rámci programov Phare ECOSOC 2000 –2003 (hospodárska a sociálna súdržnosť), pomôžu pripríprave projektov a rozvíjaní zručností, potrebných naprípravu projektov. V ďalšom období však bude v tomtosmere potrebné vynaložiť mnoho úsilia.


10 Zisk z predvstupových fondov pre Slovensko

27


10.1 Koľko prostriedkov dostalo Slovensko doteraz?

Nasledujúca tabuľka a graf znázorňujú prehľad prostriedkov, vyčlenených pre Slovensko v rokoch 1993 – 2002.

180

160

140

120

100

80

60

40

20

0

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002

v m

il. e

ur

SAPARD

ISPA

FM2,2

39,5 40,5 47,5 39,0 73,4

97,6

80,5 69,878,8

45,0 50,0 50,0

19,019,018,0

* Finančné memorandum – alokácia zahŕňa okrem CBC a Phare Národného programu aj programy, ktoré nie sú uvedené v tabuľke,t. j. programy spoločenstiev Európskej únie, horizontálne programy a program jadrovej bezpečnosti.

Rok FM PHARE CBC ISPA SAPARD Alokáciealokácia* Národný program program FM+ISPA+SAPARD

(v mil. eur) (v mil. eur) (v mil. eur) (v mil. eur) (v mil. eur) (v mil. eur)

1993 39,5 39,5 – 39,50

1994 40,5 40,5 – 40,50

1995 47,5 41,5 6,0 47,50

1996 2,2 0,0 2,2 2,20

1997 39,0 39,0 – 39,00

1998 73,402 45,9 5,0 73,40

1999 97,63 69,5 8,0 97,63

2000 78,82 28,0 12,0 45,0 18,0 141,82

2001 80,5 43,5 12,0 50,0 19,0 149,50

2002 69,8 57,1 12,0 50,0 19,0 138,80

Spolu 568,9 404,5 57,2 145,0 56,0 769,85



10.2 Na čo sa použili predvstupové fondy na Slovensku?

28

Na Slovensku sa vykonávajú všetky aktivity (technickápomoc a podpora investícií) a z ich výsledkov majúúžitok konkrétni slovenskí príjemcovia pomoci (štátna

správa, verejná správa, miestna samospráva, súkromnýsektor a malé a stredné podniky, mimovládne orga-nizácie, sektor vzdelávania a vedy atď.).


11 Phare

29

11 Phare

Z celkového objemu prostriedkov Phare pre Sloven-sko sa v roku 2002 prostredníctvom programov re-

alizovalo približne 79,8 milióna eur, čo vyplýva ajz nasledujúcej tabuľky.

Celkový objem prostriedkov Phare 2000 2001 2002 2000 – 2002pre Slovenskú republiku (v mil. eur)

Národný program 28,0 35,4 57,1 120,5

Účasť Slovenska na programoch Európskych spoločenstiev* 14,0 7,3 – 21,3

Programy cezhraničnej spolupráce 12,05 12,0 12,0 36,0

Vyradenie z prevádzky Bohuníc VI 20,0 25,0 10,0 55,0

Fond dodatočnej investičnej podpory 4,0 – 4,0

Program ACCESS 2000 0,9 – 0,9

Ľahký twinning – 0,8 – 0,8

EDIS 0 0 0,7 0,7

Spolu 78,9 80,5 79,8 239,2

Slovensko okrem toho dostalo aj ďalšie prostriedkyprostredníctvom horizontálnych programov, ktorév tabuľke nie sú zahrnuté. Slovensko sa tiež zúčast-ňuje na multibeneficiárnych programoch a horizon-tálnych programoch, ktoré sú financované z Phare,napr. TAIEX (Technical Assistance and Information

Exchange Office – Úrad pre výmenu informáciía technickú pomoc) a Fond pre malé a stredné pod-niky.Národné programy Phare 2000 – 2002 pre Sloven-sko (112,5 milióna eur) sa zamerali na nasledovné pri-ority, stanovené v Partnerstve pre vstup:

Zlepšeniesituácie postave-nia Rómov ichlepšou integrá-ciou do spoloč-nosti pri súčas-nom zachovaníich identity

Zlepšenie pos-tavenia Rómovprostredníctvomvzdelávacícha investičnýchprogramov vo vybranýchregiónoch

Ďalšia integrá-cia rómskychdetí v oblastivzdelávaniaa zlepšenieživotnýchpodmienok

Phare 2000 2001 2002Národný program (v mil. eur) Priority (v mil. eur) Priority (v mil. eur) Priority

Politické kritériá

3,8 10,0 1,0

5 6 miliónov eur pre rakúsko-slovenskú hranicu, 4 milióny eur pre poľsko-slovenskú hranicu a 2 milióny eur pre maďarsko-slovenskú hranicu.

* Národný program pre rok 2002, na rozdiel od národných programov z predchádzajúcich rokov, zahŕňa účasť Slovenska na programoch Európskychspoločenstiev (vo výške 7,3 mil. eur).


11 Phare

30

Podpora konku-rencieschopnostireštrukturalizá-ciou podnikov,vychádzajúcouz potrieb trhu,predovšetkýmmechanizmovnávratnostiúhrady nedo-bytných dlhov,vytvorenieceloročnéhofiškálneho dozoruv súlade s pravid-lami únie

Pozri Hospodárska a sociálnasúdržnosť



Hospodárske kritériá

6,5 — —

Spoločný trh

1,0 5,0 4,5

Poľnohospodárstvo

1,0 — 6,55

Zamestnanosť a sociálne veci

1,5 — —Posilnenýbipartitný so-ciálny dialóg,vytvorenienezávisléhozáručného fondupre zamestnan-cov v prípadenesolventnostizamestnávateľa



Uplatňovaniezákona o technickýchpožiadavkách na výrobky a hodnoteniezhody

Podpora sys-tému trhovéhodohľadu v ob-lasti ochranyspotrebiteľaa zdravia,energetika,doprava

Posilneniedozoru nadfinančnýmsektorom,štatistika:INTRASTAT –SK, regionálnaštatistika(Regstat)

Skvalitneniehraničnýchpriechodov

VytvorenieSAPARD

Integrovanýadministratívnya kontrolnýsystém,kontrola BSE,fytosanitárnekontroly,registráciarastlín arastlinnýchvýrobkov


11 Phare

31


Životné prostredie

0,9 — 3,75

Spravodlivosť a vnútorné veci

6,5 1,0 13,1

Hospodárska a sociálna súdržnosť

6,3 18,4 16,5

Posilnenie administratívnych kapacít

0,5 1,0 3,7

Ůčasť SR v programoch ES — — 7,3

Ďalšie programy (pozri s. 29) 0 0 0,7

Spolu 28,0 35,4 57,1

Sektor pokrýva ISPA

Ochranavodnéhoprostredia,prijatie smer-nice Rady EÚo integrovanejprevencii a o kontroleznečisťovania

Boj proti korupcii a drogám

Posilnenienezávislostisúdnictva

Schengenskýakčný plán,Colná správa SR,Dublinský doho-vor, efektívnosťvyšetrovacíchpostupov asúdneho stíhania

Príprava naimplementáciuprogramovregionálnehorozvoja a inicia-tívy Európskychspoločenstiev

Rozvoj adminis-tratívnych kapacítna programova-nie a implemen-táciu štrukturál-nych fondov,rozvoj ľudskýchzdrojov prostred-níctvom preven-tívnych a aktív-nych opatrení prenezamestnaných,projekty rozvojacestovnéhoruchu a priemy-selných parkov

Konsolidáciainštitucionál-neho rámca,rozvoj granto-vých schém(priemysel,cestovný ruch,ľudské zdrojeatď.)

Projekty verejnejvnútornejfinančnejkontroly

Posilnenie inštitu-cionálnych aadministratívnychkapacít

Implementáciasmernice o hod-notení vplyvu naživotné prostre-die a posilnenieinšpekciev oblasti život-ného prostredia

Posilnenieštatistickýchkapacít


12 ISPA

12 ISPA

V rámci programu ISPA sa Slovensku ročne pride-ľuje približne 48 miliónov eur, ktoré by sa mali

rovnomerne rozdeliť medzi dopravu a životné pro-stredie.

32

12.1 Oblasť dopravy

Národná stratégia dopravy, ktorú schválilavláda SR, kladie dôraz na nasledujúce hlavnéciele: • výstavba a modernizácia dopravnej infra-

štruktúry v rámci multimodálnych koridorovv súlade s európskymi normami,

• rozvoj medzinárodných ciest a ich prepojenieso sieťou medzinárodných komunikácií,

• integrácia systémov osobnej dopravy,• podpora kombinovanej cestno-koľajovej a že-

lezničnej dopravy,• zabezpečenie súladu dopravnej infraštruktúry

s environmentálnymi požiadavkami Európskejúnie.

Na prípravu investičných projektov v súlade s uve-denými cieľmi, ktoré sa budú uchádzať o financova-nie z programov predvstupovej pomoci ISPA a v ob-dobí po vstupe Slovenska do únie z Kohézneho fondu,financuje únia z programu ISPA projekt odbornejpomoci Technická pomoc pre oblasť prípravy do-pravných projektov. Projekt je spolufinancovanýz prostriedkov ISPA a zo štátneho rozpočtu SR. GrantISPA je vo výške 1,7 milióna eur. Ďalej únia spolu-financuje projekt odbornej pomoci Technická pomocpre oblasť implementácie – EDIS (aj pre ISPAv oblasti životného prostredia). Projekt je spolufi-nancovaný z prostriedkov ISPA a zo štátneho rozpočtuSR. Grant ISPA je vo výške 1,5 milióna eur.

12.2 Oblasť životného prostredia

Environmentálne projekty v SR, na ktoré boli do-teraz vyčlenené prostriedky programu ISPA, sasústreďujú na oblasť vodného hospodárstva. Prio-ritou je zlepšenie kvality vôd, keďže do tokov savo veľkom vypúšťajú znečistené alebo iba čiasto-čne čistené odpadové vody z miest, kde je najväčšmisústredené obyvateľstvo. Investície preto slúžia navýstavbu a rekonštrukciu kanalizačných sietí a čis-tiarní odpadových vôd. Slovenská strana prijala stra-tegické rozhodnutie, že ako koneční príjemcoviav rámci projektov ISPA sa budú akceptovať len re-gionálne vodárne a kanalizácie. Preto si vodárnea kanalizácie vo vlastníctve miest a obcí budú mu-sieť stanoviť investičné potreby vrátane priorít, sta-novených pre investičné projekty financovanéz programu ISPA a z Kohézneho fondu.

V roku 2002 a začiatkom roku 2003 slovenská stranapožiadala o financovanie odbornej pomoci prostred-níctvom projektov technickej pomoci v oblasti prípravy

budúcich investičných projektov, ktoré sa budú uchádzaťo spolufinancovanie z programu ISPA a z Kohéznehofondu, ako aj o odbornú pomoc transformujúcim savodárenským spoločnostiam s regionálnou pôsobnosťouvo vlastníctve miest a obcí, ktoré vznikajú ako násled-níci štátneho podniku Vodárne a kanalizácie.Ide o projekty technickej pomoci v oblastiach:

Odpadové vody a pitná voda: technická pomoc pri príprave projektov financovaných z Kohézneho fonduIde o výstavbu a rekonštrukciu vodární, rekonštrukciua intenzifikáciu existujúcich čistiarní odpadových vôd,výstavbu a rekonštrukciu existujúcich kanalizačnýchsietí. Regionálne vodárne a kanalizácie vo vlastníctvesamosprávy si určia investičné potreby vypracovanímzoznamu prioritných projektov. Príprava žiadostí o fi-nancovanie bude v rukách týchto konečných príjemcov,pričom v procese prípravy im pomôžu slovenské ná-rodné orgány.

Odpadové hospodárstvo: technická pomoc pre Kohézny fond – projekty nakladania s tuhým odpadomTáto technická pomoc pomôže zhodnotiť národnúinvestičnú stratégiu v sektore odpadového hospo-dárstva vrátane prípravy projektov pre spaľovne ne-bezpečných odpadov.

Prevencia povodní: technická pomoc pre Kohézny fond – projekty prevencie povodníKonečnými príjemcami budú orgány Slovenskéhopovodia riek, ktorým technická pomoc umožní pri-praviť investičné projekty zamerané na prevenciupovodní.

Technická pomoc regionálnym vodohospodárskym podnikomZačiatkom roku 2003 bolo podpísané aj finančné

memorandum pre technickú pomoc regionálnym vo-dohospodárskym podnikom, podľa ktorého sa tátopomoc zameria na nasledovné ciele:1. Poradenstvo v otázkach podnikovej politiky v ob-

lastiach podnikovej štruktúry, vnútropodniko-vých nariadení, zabezpečenia ochrany práv men-šinových vlastníkov atď.

2. Prevádzkové a finančné fungovanie a výsledkykomunálnych vodární a kanalizácií vrátane efek-tívnej tarifnej politiky so zreteľom na ekono-mické a finančné podmienky potrebné na pre-vádzku, údržbu a investície, ako aj princíp „zaznečistenie platí znečisťovateľ“.

3. Súkromno-verejné partnerstvo (PPP) a zapojeniesúkromného sektora v súlade s ochranou záujmovkonečných užívateľov.

4. Stanovenie prioritných projektov pre Kohéznyfond a ďalšiu pomoc z fondov Európskej únie.


12 ISPA

33

V apríli 2003 sa začali práce na čistiarni odpadových vôd v Trenčíne je prvým projektom, ktorý sa začal realizovať v rámci programu ISPA.


13 SAPARD

13 SAPARD

34

Program SAPARD oficiálne začal svoju činnosť15. apríla 2002 po schválení Európskou komisiou.

Plán rozvoja poľnohospodárstva a vidieka (schválenýEurópskou komisiou 17. novembra 2000) je hlavnýmdokumentom celého programu, kde je možné nájsťvšetky oblasti/činnosti, ktoré sú podporované v rámciprogramu SAPARD. V súčasnosti sa čerpajú prostriedky z piatich schvále-ných opatrení 1, 2, 4a, 5, 7. Schválenie zvyšných opa-trení (3, 4b, 6, 8, 9) sa očakáva v júni/júli 2003.

Monitorovací výbor požiadal o doplnenie aktivítPlánu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka a v prí-pade kladného stanoviska Európskej komisie je mož-né očakávať rozšírenie jednotlivých opatrení v lete2003 (napr. na chov hovädzieho dobytka). K 25. marcu 2003 Agentúra SAPARD prijala spolu153 žiadostí s celkovou požadovanou sumou 906,5milióna korún. Z toho bolo uzavretých 77 zmlúvv celkovej sume 417,6 milióna korún. Priemernávýška podpory na jeden projekt je 5,5 milióna ko-rún.

Celkovo sa dá vplyv programu Phare hodnotiť ako po-zitívny. Uskutočnil sa účinný prevod know-how, za-riadení a finančných prostriedkov v celom rade dôleži-tých oblastí, ako je spravodlivosť a vnútorné veci,menšinové otázky, poľnohospodárstvo, pozemková

evidencia, colná správa a pod. Podpora z programuPhare výrazne pomohla Slovensku v procese trans-formácie na trhovú ekonomiku, demokratickú spo-ločnosť a v prispôsobovaní sa ďalším požiadavkám,vyplývajúcim z členstva v únii.


14 Aký je dosah predvstupových projektov na Slovensko?

35


14.1 Podpora Phare menšinám

Projekt Phare 9905 s názvom Program toleran-cie k menšinám sa sústredil na školenie učiteľovzo 70 škôl s vysokým podielom žiakov z menši-nových skupín a na školiaci program v oblasti to-lerancie, ktorý bolo určený pre mienkotvorcov namiestnej úrovni (52 samospráv).

Výsledkom prvého školenia bola metodická príručka,ktorú schválil Štátny pedagogický ústav a dostali juvšetky základné školy na Slovensku. Do 70 škôl sožiakmi z menšín boli dodané vyučovacie pomôckya výpočtová technika. V Prešove bolo zriadené Me-todické poradenské a informačné centrum pre učiteľov

zo škôl s rómskym žiactvom, ktoré je v súčasnosti fi-nancované zo štátneho rozpočtu. Okrem toho sa naveľkoplošných plagátoch realizovala verejná infor-mačná kampaň o menšinách, vyrobila sa séria 10dokumentárnych filmov s témou spolužitia menši-nového a väčšinového obyvateľstva na Slovenskui v iných európskych krajinách, ktoré Slovenská te-levízia odvysielala dva razy v hlavnom vysielacomčase. Program rozvoja menšín v rámci malej grantovejschémy podporil 186 mikroprojektov, zameraných naposilnenie etnických menšín na Slovensku a na zvýše-nie volebnej účasti Rómov v parlamentných voľbáchv roku 2002.

Súčasťou Národného programu Phare 2002 je aj ďalšie integrovanie rómskych detí v oblasti vzdelávaniaa zlepšenia životných podmienok.



14.2 Podpora Phare v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí

36

V oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí venovalprogram Phare zvýšenú pozornosť predovšet-kým rozvoju fungovania a činnosti súdov na Slo-vensku, rozvoju efektívnejšieho manažmentupohraničných kontrol vrátane kontroly migrá-cie, ako aj zlepšeniu zodpovednosti polície vočiverejnosti.

V roku 2002 Slovensko značne pokročilo smeromk posilneniu nezávislosti a efektívnosti súdnictva.Projekt s názvom Posilnenie súdnictva zohralvýznamnú úlohu v oblasti vytvárania elektronickej ko-munikačnej siete, spájajúcej slovenské súdy. Zame-ral sa na modernizáciu súdov prostredníctvom nasa-denia aplikácií programového vybavenia vrátanedvoch typov opatrení:

• jedno sa týkalo súdnej správy a jeho cieľom boloskrátiť dĺžku súdneho konania, zaviesť efektívnekontrolné opatrenia, fungujúci systém podávaniasťažností atď.

• druhé sa venovalo zavedeniu novej technológiea zlepšeniu existujúcej siete komunikácie medzislovenskými súdmi.

V priebehu roku 2002 bolo dodaných a inštalovanýchna všetkých súdoch na Slovensku spolu 1458 počítačov,1200 tlačiarní, licencie na server a špeciálne progra-mové vybavenie v celkovej hodnote 3,4 milióna eur.Zavádzanie výpočtovej techniky do súdnictva, finan-cované z pomoci Phare, umožnilo inštalovať a používaťaj špecializované programové vybavenie s názvom Sys-tém súdneho manažmentu, ktorý zlepšuje efektívnosťsúdnej správy a skracuje prieťahy v súdnom konaní.

14.3 Podpora Phare v oblasti malého a stredného podnikania v rokoch 2002 – 2003

Podpora Phare poskytovaná sektoru malého a stred-ného podnikania (MSP) je na Slovensku k dispozí-cii od roku 1993, keď bola na tento cieľ aj s pomo-cou prostriedkov Phare založená špecializovanáagentúra – Národná agentúra pre rozvoj maléhoa stredného podnikania (NARMSP), na ktorú jednes napojených 18 regionálnych centier (RPICa BIC), ako aj 9 novo vzniknutých centier pr-vého kontaktu (CPK) na východnom Slovensku.NARMSP koordinuje aktivity zamerané na podporurozvoja MSP a plní funkciu všestranného infor-mačného centra pre podnikateľov na domácej aj za-hraničnej úrovni, organizátora vzdelávacích a pora-denských programov a realizátora širokého spektrafinančných podporných programov pre MSP, moni-toruje vývoj a stav podnikateľského prostredia, akoaj samotného sektora MSP. Dôležitou súčasťou čin-nosti NRMSP sú podporné programy, realizovanés finančnou účasťou fondov Phare Európskej komi-sie a štátneho rozpočtu (NARMSP má štatút imple-mentačnej agentúry pre realizáciu podporných pro-gramov, financovaných z prostriedkov PhareEurópskej komisie do oblasti MSP).

Od roku 1993 sa podpora Phare pre MSP na Slo-vensku sústreďuje na tri hlavné okruhy:1. na uľahčenie prístupu MSP ku kapitálu pro-

stredníctvom finančných podporných pro-gramov,

2. na rôzne opatrenia na podporu poraden-stva, vzdelávania a poskytovania informá-cií pre MSP, ako aj na podporu budovaniapodnikateľskej infraštruktúry,

3. na programy sústreďujúce sa na tvorbu po-litiky, stratégie a priorít malého a strednéhopodnikania, monitorovanie stavu podnika-teľského prostredia v SR atď.

Od roku 1993 poskytla Európska komisia v rámciprogramu Phare pre sektor MSP na Slovensku spoluviac ako 40 miliónov eur v rámci jednotlivých pro-gramov a projektov. S finančnou podporou zo zdrojov Phare sa v priebehuroku 2002 realizovali projekty z Finančných memoránd1999 a 2000 – pre oblasť MSP bola vyčlenená suma 15,3 milióna eur. Prinášame stručný prehľad zreali-zovaných programov.

Z Finančného memoranda 1999 (11 miliónov eur) –ako súčasť komplexného balíka programov pre eko-nomický rozvoj SR pokračovala realizácia finančnýchpodporných programov pre slovenských podnikateľov –navýšenie prostriedkov z programu Phare na realizáciu:

● Podporného úverového programu (PÚP)Cieľom tohto programu je umožniť MSP prístup k in-vestičnému a prevádzkovému kapitálu formou stred-nodobého a dlhodobého úveru za výhodnejších pod-mienok, ako sú bežne poskytované komerčnou sférou.Na realizácii tohto programu sa podieľa 6 komerčnýchbánk (Istrobanka, Ľudová banka, Slovenská sporiteľňa,Tatra banka, UniBanka, VÚB). Kritériá: MSP do 250 zamestnancov, ktorí podni-kajú v oblasti výroby, remesiel, služieb a aktívnehocestovného ruchu. Maximálna výška úveru: 5 mi-liónov korún s dobou splatnosti do 5 rokov pri ma-ximálnej úrokovej sadzbe 10,8 %. V novembri 2002došlo k úprave podmienok a kritérií programu.Zmluvy boli podpísané so 4 bankami (na upravenépodmienky): s Istrobankou, Tatra bankou, Unibankoua sVÚB. Podľa nových podmienok výška úveru pre je-den podnikateľský zámer nesmie prekročiť 10 miliónovkorún, pričom doba splatnosti je 8 rokov. Minimálnaúroková sadzba bola v roku 2002 stanovená na 9,76 %ročne a maximálna úroková sadzba na 10,8 % ročne.Tento program má revolvingový charakter a zdrojepochádzajú z fondov Phare, zo štátneho rozpočtuSR a z vlastných zdrojov jednotlivých zapojených ko-merčných bánk. Kumulatívne od začiatku realizáciePÚP bolo poskytnutých 1159 úverov v objeme tak-mer 4 miliardy korún a bolo udržaných, resp. vy-tvorených 39 551 pracovných miest.

● Mikropôžičkového programu (MPP)V roku 1997 začala NARMSP prostredníctvom trochregionálnych centier realizovať pilotný projekt MPP.Jeho hlavným cieľom je riešiť problém prístupu ma-lých podnikateľov (do 20 zamestnancov) v regiónochk malým úverom. Záujem podnikateľov o mikropôžičkypredstihol očakávania a koncom 2. polroku 2002 rea-lizovalo program už 15 regionálnych centier (MPP jenebankový program).Zároveň vzhľadom na vývoj situácie na slovenskomfinančnom trhu a na potreby podnikateľov vstúpilikoncom roku 2002 do platnosti nové podmienky re-alizácie MPP. V súčasnosti je možné mikropôžičkupoužiť na obstaranie hnuteľného a nehnuteľného in-

vestičného majetku, na rekonštrukciu prevádzko-vých priestorov alebo na nákup zásob a surovín. Mi-nimálna výška mikropôžičky je 50 000 korún a ma-ximálna výška je 800 000 korún. Lehota splatnostije stanovená od 6 mesiacov do troch rokov. MPP je tiež revolvingovým programom a jeho zdrojetvoria prostriedky z fondu Phare a zo štátneho rozpoč-tu SR. Spolu bolo od roku 1997 poskytnutých 529 mi-kropôžičiek vo výške 182 927 890 korún, vytvorenýcha udržaných bolo okolo 1700 pracovných miest.

● Fond rizikového (štartovacieho) kapitáluTento fond spravuje dcérska spoločnosť NARMSP –Seed Capital Company (SCC). Phare a štátny rozpočetprispieva na investície do základného imania firmya na investície vo forme úverov do týchto firiem.Maximálna výška investície je 5 miliónov korún.Cieľom programu je umožniť vznik a rozvoj novýchpodnikov a rozvinúť činnosť už existujúcich podni-kov. Pri investovaní sú preferované najmä projektyz oblasti priemyselnej výroby, výrobných služieba aktívneho cestovného ruchu. V roku 2002 vznikolRegionálny fond štartovacieho kapitálu, z ktoréhosa budú realizovať investície do krajov s najvyššoumierou nezamestnanosti. Od začiatku realizácie programu, ktorý ma tiež re-volvingový charakter, bolo poskytnutých 51 investí-cií do 24 spoločností. Ďalšími aktivitami realizovanými v priebehu roku2002 s podporou prostriedkov Phare boli:

• Technická asistencia pre finančné podpornéprogramy: Jej cieľom bolo analyzovať dote-rajšie fungovanie finančných podporných pro-gramov a navrhnúť efektívnejší spôsob ich mo-nitorovania, ako aj zatraktívnenia ich podmienokpre konečných užívateľov, t. j. malých a stred-ných podnikateľov.

• Technická asistencia pre poradenstvo a vzde-lávanie MSP: Na základe analýzy súčasnýchslužieb, poskytovaných regionálnymi centrami(RPIC a BIC) v oblasti vzdelávania a poraden-stva pre MSP, bol navrhnutý nový rozšírený ba-lík služieb. Prebehlo školenie školiteľov a bol na-vrhnutý systém pre akreditáciu poradcov preMSP.

• Technická asistencia pre tvorbu strednodo-bej politiky rozvoja MSP a návrh zjednodu-šenia systému vyberania daní a odvodovMSP do rôznych fondov: Výsledkom práce slo-



37



38

venských aj zahraničných expertov bol návrhstrednodobej politiky MSP do roku 2005, ako ajnávrh efektívneho vyberania daní a odvodov dosociálnych fondov.

• Organizácia II. medzinárodnej konferencieo MSP: Konferencia sa uskutočnila v apríli2002 za účasti slovenských a zahraničných od-borníkov. Hlavnou témou bol stav rozvoja MSPna Slovensku a výhody i nevýhody vyplývajúcepre MSP zo vstupu do únie.

• Spin-off program: Základným cieľom pro-gramu je vyčleniť neefektívne prevádzky z veľ-kých podnikov, aby sa znížili priame nákladya udržali pracovné príležitosti. V priebehu roku2002 bolo odsúhlasených 20 podnikateľskýchzámerov a reálne založených 12 spoločností, čímsa zachovalo 185 pracovných miest. Založenieďalších 8 podnikov sa očakáva v roku 2003.

• Grantová schéma pre rozvoj poradenstva a vzde-lávania MSP.

• Grantová schéma pre rozvoj podnikateľských or-ganizácii pre MSP.

• Grantová schéma pre rozvoj vzdelávania žiena mladých ľudí.

• Komplexný vzdelávací program pre neza-mestnaných, ktorí chcú začať podnikať(CEPAC Slovensko): V úzkej spolupráci s Ná-

rodným úradom práce sa realizovali školeniaa poradenstvo pre viac ako 1000 registrova-ných nezamestnaných, ktorí našli motiváciua získali základné zručnosti s cieľom ľahšienájsť uplatnenie na trhu práce. V rámci trvaniakontraktu (2001 – 2002) bolo založených 591nových firiem z radov takto vyškolených ne-zamestnaných.

• Výstavba podnikateľských inkubátorov (PI)v Martine a Banskej Bystrici: Aktivity pod-nikateľského inkubátora sú orientované napodporu MSP. PI zastrešuje nové firmy počasprvých rokov existencie s cieľom zvýšiť ichšance na prežitie a podporovať ich rast pre-nájmom priestorov na podnikanie za nižšienájomné, ako je bežné v danej lokalite, spo-ločnej technickej infraštruktúry (telefón, fax,prístup na internet, spoločný sekretariát atď.),odborných poradenských služieb a vzdeláva-nia, poskytovaných priamo v inkubátore a pod.Finančné memorandum 1999 Phare podpo-rilo výstavbu dvoch inkubátorov: Martinsko--flámskeho podnikateľského a inkubátorové-ho centra v Martine (spolufinancovanie aj zozdrojov flámskej vlády) a Podnikateľského in-kubátora a technologického centra v BanskejBystrici.

Podnikateľský inkubátor a technologické centrum v Banskej Bystrici.

• PR kampaň pre podporné programy Pharedo oblasti MSP: Phare podporilo realizáciutvorivých dielní, tlačových konferencií a tlačpropagačných materiálov na zviditeľnenie a pro-pagáciu podporných programov pre MSP fi-nancovaných zo zdrojov Phare.

• Školenia a semináre pre pracovníkov regio-nálnych centier (RPIC a BIC) a pracovníkovNARMSP.

Z Finančného memoranda 2000 (4,3 miliónaeur) – ako súčasť programov v oblasti hospo-dárskej a sociálnej súdržnosti:

• Technická asistencia pri založení Regionál-neho fondu štartovacieho kapitálu: Výsled-kom práce zahraničných a slovenských exper-tov bolo stanovenie kritérií a prevádzkovýchpravidiel Regionálneho fondu štartovacieho ka-pitálu, ktorý je pre MSP prístupný cez SeedCapital Company. Tento fond má regionálne za-stúpenie v Banskej Bystrici, v priestoroch no-vovybudovaného podnikateľského inkubátora.

• Technická asistencia pri tvorbe projektoveja tendrovej dokumentácie na výstavbu pod-nikateľských inkubátorov v Košiciach, Pre-šove, Spišskej Novej Vsi a v Rožňave: Vy-pracovanie dokumentácie bolo nevyhnutné narealizáciu stavebných prác, súvisiacich s vy-budovaním podnikateľských inkubátorov.

• Výstavba podnikateľských inkubátorov v Pre-šove, Košiciach, Spišskej Novej Vsi a Rožňave.

• Technická asistencia pri založení, zaškolení

a propagácii centier prvého kontaktu (CPK):S cieľom umožniť prístup k informáciám, pora-denstvu a školeniam vo všetkých oblastiach Slo-venska bolo vytvorených 9 centier prvého kontaktupre podnikateľov (Veľký Krtíš, Sabinov, Brezno,Poltár, Lučenec, Levoča, Bardejov, Snina, Mi-chalovce). Boli vybraní a vyškolení ich pracov-níci a v danom regióne sa realizovala propagačnákampaň.

V súlade s požiadavkami kofinancovania boli všetkyaktivity investičného charakteru v nemalej mierepodporené aj zo štátneho rozpočtu SR, ako aj mes-tami a obcami, ktorých sa investície týkali.

V roku 2003 sa predpokladá (okrem pokračujúcej realizácie finančných podporných programov revol-vingového charakteru a dobudovania podnikateľskýchinkubátorov) realizácia štyroch grantových schém pod-porených z prostriedkov Phare EK v rámci Finančnéhomemoranda 2002. Konkrétne ide o grantové schémy napodporu:

a) priemyslu,b) cestovného ruchu, c) regionálneho rozvoja,d) rozvoja ľudských zdrojov.

Podmienky na tieto grantové schémy budú špecifi-kované v priebehu roku 2003. Informácie je možnézískať v implementačných agentúrach: NARMSPpre grantovú schému na podporu priemyslu a ces-tovného ruchu a v Agentúre na podporu regionálnehorozvoja pod Ministerstvom výstavby a regionálnehorozvoja pre grantovú schému na podporu regionál-neho rozvoja a rozvoja ľudských zdrojov.



39

14.4 Podpora Phare tretiemu sektoru

V oblasti rozvoja občianskej spoločnosti Nadá-cia na podporu občianskych aktivít (NPOA), fi-nancovaná z Phare, naďalej podporovala mimo-vládne organizácie, ktoré sa venujú problematikedemokracie, národnostných a etnických menšín,ľudských práv, sociálnej činnosti, ako aj ochranyživotného prostredia (5,5 milióna eur).

V období rokov 1998 – 2000 Program rozvoja občian-skej spoločnosti, ktorý je financovaný z fondov Phare,spravovala NPOA s celkovým rozpočtom pre aktivity

vo výške 3 miliónov eur. Správna rada nadácie ude-lila granty 400 projektom, ktoré realizovali mimo-vládne organizácie z celého Slovenska.Pomoc poskytovaná tretiemu sektoru je nepochybnenajúčinnejším spôsobom, ako vytvárať nové hod-noty, pretože výsledky týchto projektov spočívajúpredovšetkým vo formovaní povedomia občianskejspoločnosti.Jedným z hlavných míľnikov na ceste Slovenska doEurópskej únie je riešenie problematiky menšín,a to predovšetkým rómskej menšiny. Hoci je to pre-



40

dovšetkým úloha štátu, aby preklenul priepasť medzitýmto etnikom a väčšinovým obyvateľstvom, možnotvrdiť, že aj mimovládne organizácie sú priekop-níkmi v plnení tejto neľahkej úlohy. Možno to dokumentovať napríklad projektom, ktorýrealizovala mimovládna organizácia Partneri demo-kratickej zmeny. Projekt sa zameral na program ško-lenia o efektívnom fungovaní organizácií, ktoré ria-dia rómske programy.

Všetky uvedené projekty by asi ťažko boli možné bezzmien, ku ktorým došlo po parlamentných voľbáchv roku 1998. V tomto smere zohralo ústrednú úlohu,ale žiaľ, ešte asi nie plne uznanú, zvýšenie občian-skeho povedomia a aktivizácia najmä mladých vo-ličov prostredníctvom kampane OK’ 98. Zapoje-nie mimovládnych organizácií v správnom časea na správnom mieste ukázalo ich silu a života-schopnosť.

14.5 Podpora Phare privatizácii

V oblasti privatizácie zohral program Pharedôležitú úlohu napríklad v procese prípravy reštrukturalizácie hlavných slovenských bánkv štátnom vlastníctve (VÚB a SLSP) tým, že imposkytol veľmi dôležité finančné a právne pora-denstvo, potrebné na uskutočnenie kľúčovýchprivatizačných transakcií (2,7 milióna eur).

Orgány SR dosiahli obrovský pokrok v reštruktura-lizácii a v privatizácii štátnych bánk. Privatizáciamôže poslúžiť ako dobrý príklad úspešnej spolupráceEurópskej komisie so Svetovou bankou, USAIDa Britským know-how fondom, ktoré podporili trans-formujúcu sa krajinu pri uskutočnení dôležitéhokroku smerom k trhovému hospodárstvu.V rámci dobre vedeného programu privatizácie bánka reštrukturalizácie finančného sektora dosiahlo fi-nancovanie z programu Phare celkovú výšku 5,38 mi-lióna eur. Spolu bolo vytvorených deväť projektov,ktoré sa sústredili na posilnenie administratívnychštruktúr Ministerstva financií SR (koordinujúceho tútoreformu), na pokrytie nákladov na právnych poradcova čiastočne aj na privatizačných poradcov a na pod-

porenie novovytvorenej inštitúcie na vysporiadanienedobytných pohľadávok – Slovenskej konsolidačnej(SKA).V bankovom sektore sa sprivatizovali tri najväčšiebanky v štátnom vlastníctve, ktoré majú viac ako46 % aktív v sektore, čo je veľký úspech súčasnej vlá-dy. V minulom roku sa výrazne pokročilo v reštruk-turalizácii a rekapitalizácii štátnych bánk. Z bánkboli prevedené nedobytné pohľadávky v hodnote asi108 miliárd korún (13 % HDP), čím sa ich podiel kla-sifikovaných úverov znížil na menej ako 20 %. S pod-porou Phare sa nedobytné pohľadávky previedli donovovytvorenej Konsolidačnej agentúry. V decembri 2000 najväčšiu slovenskú banku, SLSP,kúpila rakúska Erste Bank. V priebehu roku 2001 bol ukončený proces predajadruhej najväčšej banky VÚB.Koordinačná skupina donorov pravidelne monitorujedosahovaný pokrok. Členmi skupiny sú všetky uvedenéinštitúcie, ako aj zodpovedné slovenské inštitúcie.Program vlády SR v oblasti reštrukturalizácie pod-nikateľského a finančného sektora zaznamenalvýznamné výsledky.

14.6 Podpora Phare Programu podpory exportu a investícií

Program Phare podporil slovenských výrobcov a rastich exportných kapacít predovšetkým v oblasti mar-ketingu, ako aj poskytovaním informácií o nových tr-hoch. Prostredníctvom podpornej grantovej schémyboli v roku 2002 rozdelené 3 milióny eur.Program podpory investícií, ako aj Program rozvojaexportu zohrávajú významnú úlohu pri zvyšovaní

medzinárodnej konkurencieschopnosti slovenskýchpodnikov. Na začiatku programu sa realizovala štúdia hodno-tenia potrieb. Jedným z jej výsledkov bolo zriadenieagentúry SARIO a Slovenského exportného infor-mačného centra (SEIC). Agentúra SARIO, ktorej vytvorenie podporil pro-

gram Phare v rámci Finančného memoranda 1999,dostala európsku cenu IPA prestížneho britského ča-sopisu Strategic Direct Investor (súčasť nakladateľ-stva Euromoney) v kategórii „investičná agentúra,ktorá sa najviac zlepšila za rok 2002“. SARIO bolanominovaná aj v kategórii „najlepšia investičná agen-túra medzi kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ“a v kategórii „najlepšia marketingová kampaň v Eu-rópe“. SARIO získala nominácie vďaka veľkémupočtu zahraničných investorov, ktorí sa rozhodli in-vestovať na Slovensku na základe jej aktivít v roku2002.Podľa nezávislých odborníkov, ktorí rozhodujú o víťa-zoch v druhom kole, SARIO vyhrala v kategórii in-vestičnej agentúry, ktorá sa najviac zlepšila, predo-všetkým vďaka vynikajúcej pomoci, akú poskytovalazahraničným investorom, i vďaka schopnosti pri-tiahnuť renomované spoločnosti. V roku 2002 pra-covala agentúra SARIO na viac ako 100 investičnýchprojektoch. Štvrťročník Strategic Direct Investor bolzaložený v roku 1987 a poskytuje strategické analýzyv oblasti priamych zahraničných investícií. Zameriavasa predovšetkým na sektor telekomunikácií, auto-mobilovej výroby, farmaceutický priemysel, nehnu-teľnosti a na elektronický priemysel.

S cieľom podporiť individuálne exportné iniciatívypodnikov a rozvoj exportných schopností podnikovboli vypracované kritériá podpory v rámci Investič-nej schémy pre rozvoj exportu (EDIS), ktorá sasústreďuje na čiastočné financovanie aktivít súvisia-cich s exportom výrobkov, ktoré spĺňajú kritériáschémy. Každá firma alebo skupina firiem sa mohlauchádzať o podporu podľa schválenej príručky nazáklade predloženia svojho exportného marketingo-vého plánu. Počas implementácie programu bolo schválených155 predložených žiadostí vrátane 5 skupinovýchžiadostí o financovanie. Poskytnuté granty pokryliveľmi širokú škálu výrobkov a podobne široký bol ajich regionálny záber v rámci Slovenska.Popri školení, ktorého sa mali exportéri možnosťzúčastniť prostredníctvom radu seminárov na celo-štátnej aj regionálnej úrovni, bolo definovaných päťcieľových sektorov, ktoré dostali špecializovanú a cie-lenú podporu na rozvoj exportu na základe odvetvo-vého prieskumu a analýz. Sektorové projekty rozvojaexportu vyťažili zo špeciálnych rozvojových progra-mov, ktoré pozostávali z formulovania stratégie,zvýšenia kvality výrobkov, rozvoja spoločnosti, akoaj rozšírenia trhov.



41

14.7 Podpora Phare v oblasti cezhraničnej spolupráce

Aj programy cezhraničnej spolupráce (CBC) pri-speli k rozvoju environmentálnej a dopravnej in-fraštruktúry.

Napríklad základ programu cezhraničnej spoluprácemedzi Slovenskom a Rakúskom tvorila predbežná do-hoda, ktorú v novembri 1996 podpísala slovenská a ra-kúska vláda. V dokumente boli vytýčené priorityprogramu, ktoré odrážali silné a slabé stránky pri-hraničného regiónu, ako aj predchádzajúce aktivityv rámci cezhraničnej spolupráce, príslušnú úlohuiných programov a rôznych štúdií, realizovanýchs cieľom vyhodnotiť pohraničný región.Vybrané priority plne rešpektovali ciele stanovené vofinančnom memorande a ich podrobnejšiu špecifi-káciu vo viacročnom indikatívnom programe PhareCBC pre Slovensko a Rakúsko. Môžeme ich zhrnúťdo nasledujúceho prehľadu:

● aktívna podpora procesu integrácie Slovenskado Európskej únie,

● podpora prihraničných oblastí po otvorení hraníca po zmenách politického a hospodárskeho systémuna Slovensku v rámci transformačných procesov,

● podpora prihraničného regiónu pri prekonávaníkonkrétnych problémov rozvoja vrátane okrajo-vej pozície vďaka zlepšeniu dopravných prepo-jení, zníženiu znečisťovania životného prostrediaa zabezpečeniu potrebnej infraštruktúry.

Zlepšenie environmentálnej situácie v prihraničnej ob-lasti sa uvádza ako jedna z najnaliehavejších priorítpredovšetkým vzhľadom na geologické podmienkyregiónu na slovenskej strane a skutočnosti, že hranicumedzi oboma krajinami tvorí rieka Morava. Zabez-pečenie zariadení na spracovanie tuhých i kvapalnýchodpadov je preto jednou z hlavných aktivít v rámcitohto programu.



42

Nepriamym prínosom projektov je tvorba a výmenapraktických skúseností medzi zaangažovanými samo-správami, čo prináša pozitívne výsledky. Ich aktívnaúčasť v celom projektovom cykle od prípravy návrhuprojektu cez výberové konanie až po jeho úspešnú re-alizáciu im sprostredkuje hodnotné skúsenosti s ria-dením. Slovenské podniky, ktorých ťažiskom sú stavebnépráce týkajúce sa investícií do vodárenských a envi-

ronmentálnych stavieb, sa okrem toho zúčastňujú na me-dzinárodných výberových konaniach a musia pracovaťv súlade s medzinárodnými normami. Tento nepriamypríspevok Phare k rozvoju sociálnych a hospodárskychštandardov v Slovenskej republike podstatne prispievak jej už aj tak kladnému obrazu národných, regionál-nych a miestnych orgánov, ako aj súkromnýchspoločností a širokej verejnosti.

14.8 Podpora Phare v oblasti budovania inštitúcií

Jednou z hlavných výzev, pred ktorou stoja kan-didátske krajiny naďalej, je potreba posilniť ad-ministratívne kapacity potrebné na implementáciua uplatňovanie komunitárneho práva. V roku 1998Európska komisia navrhla mobilizovať dôležitéľudské a finančné zdroje s cieľom pomôcť kandi-dátskym krajinám prostredníctvom twinningo-

vého procesu so zapojením správ a agentúr. Ob-rovské penzum odborných znalostí, poznatkova skúseností členských štátov únie je teraz k dis-pozícii kandidátskym krajinám vďaka dlhodo-bým stážam štátnych úradníkov a krátkodobýchmisií expertov (29 miliónov eur v období rokov1998 – 2000).

Hraničný prechod – kompa v Záhorskej Vsi

Ako sme uviedli, budovanie inštitúcií prostredníctvomtwinningových projektov je jednou z hlavných prio-rít vytýčených v Partnerstve pre vstup, v časti „Po-silnenie inštitucionálnych a administratívnych kapa-cít kandidátskej krajiny“, ktorého cieľom je vybudovaťmodernú štátnu správu a celkovo zefektívniť verejnúsprávu, čo je predpokladom ďalšieho hospodárskehorozvoja. Podstata twinningových projektov spočíva v zabez-pečení účinnejšej implementácie alebo uplatňova-nia acquis communautaire na rovnakej úrovni akov jednotlivých členských štátoch únie. V tomto smerebudovanie inštitúcií predstavuje významnú a neod-deliteľnú súčasť integračného procesu, a preto je

v Slovenskej republike tento proces podporovanýprostredníctvom twinningových projektov. V súčas-nosti sa projekty sústreďujú na nasledujúce oblasti:poľnohospodárstvo, životné prostredie, financie, spra-vodlivosť, štrukturálne fondy, sociálne veci, reformaverejnej správy, ekonomika, štátna pomoc, doprava,boj proti korupcii a rómska problematika. Twinnin-gové projekty pokrývajú relatívne širokú škálu vlád-nych inštitúcií a oblastí ich pôsobnosti: ministerstvofinancií, spravodlivosti, vnútra, sociálnych vecí, dopra-vy a hospodárstva.Na twinningové projekty bolo vyčlenených až 30 %prostriedkov Phare, preto je nevyhnutné, aby pro-striedky boli vhodne pridelené.



43

V rámci Finančného memoranda 1999 sa do koncaroku 2002 úspešne zrealizovali štyri twinningovéprojekty v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.Dva projekty boli určené Ministerstvu vnútra SRa ďalšie dva Ministerstvu spravodlivosti SR.Twinningový projekt s názvom Manažment a kontrola

hraníc si stanovil za cieľ posilniť riadenie zabezpečeniaštátnych hraníc Slovenskej republiky a v oblasti zlepše-nia operatívnej schopnosti polície preukázal hmatateľnýúčinok počas prípravy nového zákona o pobyte cudzin-cov a výrazne prispel aj k príprave novej legislatívyupravujúcej otázky azylu, ktorá bola prijatá v roku 2002.

14.9 Podpora Phare a ISPA v oblasti dopravy a životného prostredia

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

PhareV oblasti životného prostredia Environmentálnagrantová schéma (EGS) poskytuje podporu voforme grantov na projekty investičnej výstavbyv súkromnom a verejnom sektore, ktoré priamozabezpečujú súlad s Európskou úniou v oblastizásadných environmentálnych problémov.

Phare iniciuje investície do infraštruktúry v rámciISPA, pretože prvé návrhy projektov boli vy-pracované vďaka pomoci grantov Phare.

Čistiareň odpadových vôd TOPVAR (Topoľčany)je jeden z investičných projektov spolufinancova-ných z EGS. Novovybudovaná čistiareň odpadovýchvôd nahrádza existujúce asimilačné nádrže a vyčis-tené vody spĺňajú limity na znečistenie stanovenév rozhodnutí OUZP Topoľčany. Vybudovaná čis-tiareň odpadových vôd je prevádzkovaná na zá-klade systému kombinovanej anaerobnej-aerobnejtechnológie čistenia, ktorá je v súčasnosti jednouz najprogresívnejších metód čistenia odpadovýchvôd z pivovarov.Zavedenie anaeróbnej fázy čistenia najkoncentrova-nejších odpadových vôd prináša nasledujúce výhody:

Twinningové projekty 1998 1999 2000 2001 2002

Počet 14 21 9 8 11

Spolu (v eurách) 7 436 937 16 588 494 4 820 000 6 220 000 8 415 000



44

1. minimálne energetické vstupy a účinné čistenie naj-väčšej časti organického odpadu,

2. energetický zisk vo forme bioplynu na komerčnéúčely,

3. minimalizovaná produkcia prebytočného anaerób-neho kalu.

Predčistené odpadové vody z anaeróbnej fázy pre-chádzajú čistením v aeróbnej fáze spolu s menej

kontaminovanými odpadovými vodami a studenýmivodami. Takto upravená voda potom preteká kaná-lom, kde sa meria objem prietoku, do melioračnéhokanála a vypúšťa sa do rieky Nitra. Týmto spôsobomsa kvalita vody zlepšila o 400 % v porovnaní s pred-chádzajúcim stavom. Znižujúci sa objem vypúšťanýchznečisťujúcich látok do Nitry predstavuje 3 000 tonročne.

Čistička v Topoľčanoch.

Inštitucionálne posilnenie a podpora aproximáciienvironmentálnej legislatívy SR s legislatívou EÚZmluvnými stranami tohto twinningového projektuboli Ministerstvo životného prostredia SR a talianskaprovincia Turín. V rámci projektu sa spolupráca za-merala na tri oblasti environmentálnej politiky. Prvouoblasťou je kvalita povrchových vôd a pitnej vody, dru-hou zavedenie schémy auditu environmentálnehomanažmentu ES (EMAS) a treťou vytvorenie práv-neho a administratívneho rámca na kontrolu genetickymodifikovaných organizmov.

ISPA – Investičné projektyOd počiatku existencie programu ISPA k 31. 12.2002 schválila Európska komisia financovanie je-denástich investičných projektov z programu ISPA.Na schválené projekty boli pridelené granty vo výške48 – 70 % celkových oprávnených nákladov. Ide o projekty zamerané na výstavbu a rekonštrukciukanalizácií, čistiarní odpadových vôd a zásobovaniaobyvateľstva vodou. Zoznam schválených investičných projektov ISPAuvádzame v nasledovnej tabuľke:



45

Názov projektu Rok podpísania Oprávnené náklady spolu ISPA grant finančného (v mil. eur) (v mil. eur)memoranda

Pravobrežná čistiareň odpadových vôd Trenčín 2000 7,94 3,97

Rozšírenie čistiarne odpadových vôd Nitra 2000 10,35 5,18

Nakladanie s odpadovými vodami B. Bystrica 2000 45,47 22,73

Spolu v roku 2000 63,76 31,88

Kanalizácia a rozšírenie čističky odpadových vôd Komárno 2001 8,04 4,02

Intenzifikácia čističky odpadových vôd Zvolen 2001 10,97 5,48

Kanalizácia a rozšírenie čističky odpadových vôd Martin/Dolný Turiec 2001 12,30 6,02

Spolu v roku 2001 31,31 15,52

Zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie regiónu Juhovýchodný Zemplín 2002 23,61 16,53

Kanalizácia v regióne Liptov 2002 10,52 5,26

Kanalizácia a rozšírenie čističky odpadových vôd Považská Bystrica 2002 12,3 6,15

Kanalizácia a rozšírenie čističky odpadových vôd Žilina 2002 19,61 9,8

Zásobovanie pitnou vodou okresu Veľký Krtíš 2002 28,00 19,6

Spolu v roku 2002 94,04 57,34

Spolu v rokoch 2000 – 2001 189,11 104,74

DOPRAVA

Phare V oblasti dopravy poskytol program Phare finanč-né prostriedky na vybudovanie 6,5 km dlhéhoúseku diaľnice D 61 s obchvatom Bratislavy (15miliónov eur). Spomeňme ešte ďalšie projekty, ktoré realizo-vala Slovenská správa ciest: cestný obchvat voVyšnom Nemeckom a rekonštrukcia Mosta Má-rie-Valérie v Štúrove.

Program ISPA zatiaľ schválil modernizáciu že-leznice Bratislava – Trnava. Projekt umožní vla-kom dosiahnuť rýchlosť 160 km/h na tomtodôležitom úseku koridoru TINA. Cestujúcim pri-nesie úsporu času 20 minút na 40 km dlhomúseku a z hľadiska nákladnej dopravy moder-nizácia trate zvýši konkurencieschopnosť želez-ničnej dopravy v porovnaní s cestnou dopravou.



46

Obdobne ako železničný projekt aj projekt výstavbydiaľničného úseku D 61, ktorý sa v súčasnosti na-chádza vo fáze žiadosti o spolufinancovanie z pro-gramu ISPA, bol pripravený s pomocou Phare. Akbude schválený, potom tento projekt bude priamympredĺžením projektu Mierová ulica – Senecká cesta,ktorý financuje Phare.

Diaľnica Bratislava Mierová – Senecká – stavebné práceDiaľnica D 61, prechádzajúca územím Bratislavy, bolanajprv dokončená v južnej (napojenie na Maďarsko

a Rakúsko) a v severnej časti (smer Trnava). Nepokrytýúsek v dĺžke asi 6,5 km medzi nimi spôsoboval značnéenvironmentálne a dopravné ťažkosti, pretože nútil pre-chádzajúce ťažké vozidlá prechádzať cez intravilán,čím sa preťažovali Bajkalská, Trnavská a Rožňavskácesta a tvorili sa dopravné zápchy na troch hlavných sve-telných križovatkách. Nový úsek diaľnice D 61 v Bra-tislave významne zlepšil dopravu (predovšetkým tran-zitnú) a environmentálnu situáciu v hlavnom meste, čímsa znížil počet ťažkých vozidiel, prechádzajúcich cezmesto. Celý projekt sa začal realizovať 14. júna 1999a bol dokončený 30. augusta 2002.

Rekonštrukcia mosta ponad Dunaj: Ostrihom –ŠtúrovoCieľom projektu bolo zrekonštruovať most ponadDunaj medzi Ostrihomom a Štúrovom, ktorý bol vy-hodený do vzduchu počas druhej svetovej vojny.Od tých čias zabezpečovala prevoz cez Dunaj kompa,ktorá je v prevádzke od jari do jesene za dobrej vi-diteľnosti a len v denných hodinách. Najbližší mostsa nachádza v Komárne, čo predstavuje obchádzkuasi 100 km.Od roku 1994 je pohraničný priechod medzinárodný(môžu ho používať aj občania iných štátov, nielen Slo-váci a Maďari), takže rekonštrukcia mosta nadobudlaešte významnejší rozmer.Projekt obnovy mosta Štúrovo – Ostrihom (pôvodnýMost Márie-Valérie bol postavený v roku 1895) bol

predmetom dlhodobých diskusií medzi Slovenskourepublikou a Maďarskom. Most zohráva zásadnúúlohu v rámci regionálneho rozvoja tejto oblasti.Bol financovaný z programu Phare a vytýčil si nie-koľko konkrétnych cieľov:

• oprava a rekonštrukcia pôvodných riečnych pi-lierov a opôr,

• úprava a oprava zvyškov a premostení pôvod-nej oceľovej nadstavby,

• rekonštrukcia oceľovej konštrukcie troch polízničených počas druhej svetovej vojny,

• úprava prístupovej cesty v Štúrove,• výstavba budovy zariadenia hraničného pre-

chodu v Štúrove,• výstavba prístupovej cesty v Ostrihome.

Celková hodnota projektu bola asi 20 miliónov eur.

Úsek diaľnice D 61 v Bratislave: Mierová – Senecká

Náklady na rekonštrukciu 328 m dlhého mosta pre-siahli 10 miliónov eur a boli spolufinancované obomakrajinami, ktoré uzatvorili bilaterálnu medzivládnuzmluvu. Na jej základe boli oslobodené od cla, odiných daňových povinností a medzi oboma štátmi eli-minované akékoľvek obmedzenia, týkajúce sa po-hybu materiálu, výrobkov a zariadení v rámci sta-vebných prác. Most sa klenie ponad medzinárodnúvodnú cestu, preto je potrebné, aby sa plne dodržalivšetky nariadenia orgánov v oblasti lodnej dopravy.S cieľom ochrániť extravilán i intravilán, kde prebiehalistavebné práce, použili sa technológie chrániace ži-votné prostredie a prijali sa účinné preventívne opat-renia, aby sa predišlo akýmkoľvek škodám na život-nom prostredí, pričom sa plne dodržiavali nariadeniapríslušných orgánov. Podľa bilaterálnej medzivládnej zmluvy, ktorá bolapodpísaná 16. septembra 1999, Slovenská republikazodpovedala za výstavbu prístupových ciest a po-

hraničného priechodu na slovenskej strane Dunaja.Po dokončení rekonštrukcie a po zriadení pohranič-ného priechodu a jeho vybavení potrebným zariade-ním bude tento priechod otvorený nepretržite premedzinárodnú osobnú dopravu, autobusovú dopravua nákladnú dopravu pre vozidlá s hmotnosťou do 3,5tony.

ISPA – Investičné projektyProjekty financované z programu ISPA sú:

• Modernizácia železničnej trate Bratislava –Trnava (úsek Bratislava-Rača – Šenkvice) –projekt je spolufinancovaný z prostriedkovISPA a zo štátneho rozpočtu SR. Grant ISPA jevo výške 38,5 milióna eur. Projekt je vovýstavbe.

• Modernizácia železničnej trate Bratislava –Trnava (úsek Šenkvice – Cífer) vrátane že-lezničných staníc – projekt je spolufinancovanýz prostriedkov ISPA a zo štátneho rozpočtu.Grant ISPA je vo výške 58,4 milióna eur. V súčas-nosti prebieha príprava podkladov na výberovékonanie na obstaranie dodávateľa stavby.

• Modernizácia železničnej trate Trnava – Pieš-ťany – spolufinancovaná z prostriedkov ISPAa vládou SR. Grant ISPA je vo výške 46,7 mi-lióna eur. V súčasnosti prebieha príprava pod-kladov na výberové konanie na obstaranie do-dávateľa stavby.

• Diaľnica D 1 Viedenská cesta – Prístavnýmost, výstavba novej diaľnice – spolufinan-cované z prostriedkov ISPA a vládou SR (úverEurópskej investičnej banky). Grant ISPA jevo výške 27 miliónov eur. Projekt je vo vý-stavbe.



47

Zľava doprava: Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán a komisár Európskej únie pre rozširovanie Günter Verheugen pri slávnostnom otvorení Mosta Márie-Valérie.



14.10 Podpora Phare v oblasti poľnohospodárstva

48

Úspech je často výsledkom spolupráce dvoch strán,ktoré si želajú a sú aj schopné spolupracovať. Totosilné primárne prepojenie ľudí s rovnakým záujmoma cieľom je prvým predpokladom úspešného vý-sledku projektu. V sektore poľnohospodárstva sanajviac prípadov úspechu spája s inštitúciami, pre-pojenými s Ministerstvom pôdohospodárstva SRa spolupracujúcimi s ním.

Harmonizácia legislatívy v oblasti označovania,registrovania a identifikácie zvierat – TwinningV rámci tohto projektu bol v súlade s harmonizovanoulegislatívou únie vypracovaný systém označovania, re-gistrácie a identifikácie hovädzieho dobytka. Vytvorilasa taká databáza identifikácie/registrácie hovädzieho do-bytka, že ju bude možné rozšíriť aj na iné druhy (ovcea kozy) a je dostatočne flexibilná, aby obsiahla aj in-formácie o zdravotnom stave a epidemiologické údaje.Navyše bude kompatibilná s Integrovaným adminis-tratívnym a kontrolným systémom – IACS. Znalostia skúsenosti pracovníkov sa posilnili vďaka školeniu,ktoré sa organizovalo v rámci tohto projektu. Okrem toho sa podarilo vyriešiť viacero závažnýchpolitických otázok a boli prijaté rozhodnutia, ktorépresadili realizáciu tohto systému. Úspech projektumožno zmerať predovšetkým počtom riadne regis-trovaného hovädzieho dobytka, čo dnes predstavujevyše 96 % všetkého hovädzieho dobytka na Sloven-sku. Veľmi sa pokročilo aj v oblasti označovania re-gistrovaných zvierat a tento proces by sa mal dokon-čiť vo veľmi krátkom čase.

Zosúladenie poľnohospodárskej štatistiky –Farmársky cenzusCieľom projektu bolo vykonať sčítanie fariem, ktorésa týkalo takmer 900 tisíc subjektov, spracovať všetkyzhromaždené údaje a poskytnúť ich organizáciiEUROSTAT. Záverečná prezentácia výsledkov sčí-tania sa konala v septembri 2002. Finálne údaje sateraz pretransformujú do podoby požadovanejEUROSTAT-om a zašlú sa mu do konca roku 2003.Štatistické údaje poslúžia na úspešnú realizáciu spo-ločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.

V rámci IACS sa na Slovensku evidujúfarmy s hovädzím dobytkom vrátane každého kusu hovädzieho dobytka –

rovnako ako v Európskej únii.


Národný program Phare 2002

49

PRÍLOHA


1. Posilnenie inštitucionálnych a administratívnych kapacít

Podpora Úradu pre štátnu službuProjekt bol vypracovaný s cieľom pomôcť Úradu preštátnu službu vo fáze implementácie programu reformy.Pomoc z programu Phare (vo forme twinningu) saokrem iného zameria na vypracovanie stratégie a rámcapolitiky pre profesionálnu štátnu službu, poradenstvoa pomoc v riadení funkcií úradu a na ďalší rozvoj špe-cializovaných útvarov úradu a ich efektívne fungovanie.

Nástroj na budovanie inštitúciíTento nástroj by mohol osobitne pomôcť pri prijímanía uplatňovaní acquis communautaire v konkrétnychoblastiach, v ktorých je ešte vždy potrebná pomoc,posilniť inštitucionálnu a operatívnu kapacitu orgá-nov verejnej správy a rozvinúť ľudské zdroje so zre-teľom na budúcu úlohu pri uplatňovaní legislatívy Eu-rópskej únie.

2. Ochrana menšín

Ďalšie integrovanie rómskych detí v oblasti vzde-lávania a zlepšenia životných podmienokProjekt pozostáva z dvoch častí: ďalšieho poskytnu-tia prostriedkov z programu Phare s cieľom zabezpečiťpokračovanie dobrej praxe vychádzajúcej z pred-chádzajúcich projektov, ktoré sa snažili o opätovnú

integráciu rómskych detí zo sociálne znevýhodnenéhoprostredia z osobitných škôl do bežných základnýchškôl. Druhá zložka projektu zahŕňa poskytnutie tech-nickej pomoci samospráve pri príprave technickejdokumentácie so zreteľom na financovanie v budúc-nosti v rámci programovania v roku 2003.

3. Vnútorný trh

Posilnenie dozoru nad finančným sektorom Podpora poskytovaná z programu Phare (vo formetwinningu) si kladie za cieľ zlepšiť schopnosti do-zorných orgánov v otázke regulovania a dozoru nadkapitálovými trhmi, poisťovňami a úverovými inšti-túciami. Predpokladom efektívneho dozoru je dis-ponibilný integrovaný informačný systém o inštitú-ciách, ktoré podliehajú dozoru. Phare bude financovať

aj vývoj programového vybavenia, ktoré zabezpečíaplikovanie predchádzajúcich a analýzu zhromaž-dených údajov od prevádzkovateľov (EWS – EarlyWarning System, Systém včasnej výstrahy), distri-buovanie relevantných informácií konečným použí-vateľom, prepojenie na iné inštitúcie finančného sek-tora na Slovensku a na medzinárodné finančnéinštitúcie.

4. Poľnohospodárstvo

Kontrola BSE – potravinová bezpečnosťV snahe pomôcť pri zavádzaní preverovania a eradi-kácie BSE na Slovensku bude program Phare finan-covať kombináciu budovania inštitúcií (twinning)a investičnej podpory. Harmonizácia systému kontrolyBSE obsiahne technickú harmonizáciu, školenie ve-

terinárnych lekárov a školenie personálu pracujú-ceho na bitúnkoch, semináre pre zainteresovanéstrany, laboratóriá na prieskum BSE, informačnésystémy a bitúnky pre hovädzí dobytok. LaboratóriumBSE dostane 180 000 rýchlych testov a laboratórnevybavenie s cieľom zvýšiť jeho kapacitu.



50

Rozvoj štruktúr pre implementovanie IACS(Integrovaného administratívneho a kontrolného systému)Podpora z programu Phare (vo forme twinningu, technic-kej pomoci a investičnej podpory) sa sústredí na harmo-nizáciu slovenskej legislatívy, upravujúcej poskytovanieštátnej pomoci v poľnohospodárstve s príslušnými smer-nicami únie. Pracovníci na centrálnej a regionálnej úrovnibudú adekvátne zaškolení, aby mohli riadne spravovaťa kontrolovať priame platby v súlade s kritériami únie.

Zlepšenie fytosanitárnej kontroly rastlín a rastlinných výrobkovPomoc vo forme ľahkého twinningu sa zameria pre-dovšetkým na zlepšenie (prostredníctvom školenia)

schopností fytosanitárnej kontroly v súlade s komu-nitárnym právom a normami únie. Phare bude spo-lufinancovať aj výstavbu dvoch karanténnych skle-níkov v Haniske (na východnom Slovensku).

Registrácia výrobcov, dovozcov a vývozcov rastlín a rastlinných výrobkovSkupina expertov (ľahký twinning) pomôže prísluš-ným slovenským orgánom pri vytváraní systému re-gistrácie výrobcov, vývozcov a dovozcov rastlína rastlinných výrobkov a vydávaní rastlinných pa-sov s cieľom dosiahnuť plný súlad s normami únie.Zaškolia aj inšpektorov Ústredného kontrolnéhoa skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v otáz-kach príslušnej legislatívy únie.

5. Štatistika

Implementovanie systému INTRASTAT – SK Je potrebné zaviesť systém INTRASTAT – SK, abybolo možné zhromaždiť uvedené štatistické údaje nanárodnej úrovni a na úrovni únie. Systém je základ-ným nástrojom zberu, spracovania a šírenia údajovo obchodovaní s tovarmi medzi členskými štátmiúnie. Vybraní experti v rámci ľahkého twinningu po-môžu slovenskej strane v otázkach technického do-zoru nad harmonizáciou legislatívy a vypracovanímmetodickej dokumentácie.

Posilnenie regionálnej štatistiky (REGSTAT)Tento projekt si kladie za cieľ vypracovať plne funk-čný systém regionálnej štatistiky so zlepšením kva-lity regionálnych údajov. Systém by podporovali me-todologické a programové nástroje zabezpečujúcezber údajov z rôznych zdrojov, zabezpečoval by ak-tualizovanie regionálnej databázy a analýzu regio-nálneho rozvoja.

6. Hospodárska a sociálna súdržnosť

Konsolidácia inštitucionálneho rámca a posilne-nie administratívnych kapacít v oblasti progra-movania, implementácie a monitorovania štruk-turálnych fondovUž Národný program 2001 obsahoval balík pomocipredovšetkým pre Ministerstvo výstavby a regionál-neho rozvoja SR. Zohľadniac nedávne rozhodnutiavlády SR o určení piatich riadiacich orgánov, ktorébudú zodpovedať za prípravu a implementáciu štruktu-rálnych fondov a Kohézneho fondu, príslušným re-zortným ministerstvám bude poskytnutá ďalšia pomocz programu Phare (vo forme twinningu) s cieľom roz-vinúť zručnosti potrebné na budúce plnenie úlohy ria-diacich orgánov pre príslušné sektorové operačné pro-gramy. Vytvorí sa monitorovací systém, ktoréhoprostredníctvom budú mať všetky príslušné riadiace or-

gány prístup k aktuálnym informáciám o realizovanýchprogramoch a opatreniach.

Grantová schéma pre rozvoj priemysluTento projekt sa sústredí na podniky, ktoré môžu vý-razne zlepšiť dosahované obchodné výsledky pro-stredníctvom:a) vývoja nových výrobkov alebo prepracovaním

existujúcich výrobkov, prípadne b) zlepšením výrobných procesov, aby inovácie

viedli k zvýšeniu tržieb, prípadne k zníženiu vý-robných nákladov na takú úroveň, keď podnikybudú schopné zvládnuť otvorenú medzinárodnúhospodársku súťaž.

Schéma bude poskytovať podporu škále projektov,ktoré zvýšia konkurencieschopnosť podnikov, čo ob-



51

držia grant. Podporované projekty zvýšia hodnotu vý-roby a zlepšia výrobné procesy v priemyselných pod-nikoch, zlepšia normy kvality a predajnosť výrobkova služieb, zlepšia manažérske schopnosti v rámci pod-nikov, vytvoria podmienky na priebežný rozvoj stra-tégií rozvoja prostredníctvom inovácie, vytvoria pra-covné miesta s väčšou stabilitou a so zvýšenou úrovňouzručností zamestnancov.

Grantová schéma pre miestny a regionálny rozvojTáto grantová schéma vytvorí a odskúša administra-tívne štruktúry a postupy potrebné na implementáciuRegionálneho operačného programu v budúcnostia významné časti Plánu rozvoja bratislavského krajaprostredníctvom podporenia regionálnych a miestnychiniciatív. Táto grantová schéma podporí aktivity s re-gionálnym významom a majúce preukázateľný regi-onálny alebo miestny dosah a vplyv. Projekt si kla-die za cieľ vybudovať administratívne kapacitya pripraviť „proces prípravy projektov“ na miestneja regionálnej úrovni vytvorením podmienok, ktorébudú potrebné na prijatie štrukturálnych fondov.

Grantová schéma pre rozvoj cestovného ruchuGrantová schéma si kladie za cieľ podporiť produk-tívne investície MSP do rozvoja sektora cestovnéhoruchu (napr. rozvoj nových ubytovacích zariadení, skva-litnenie a zrekonštruovanie existujúcich ubytovacích za-riadení a pod.) a aktivity miestnych a regionálnych

združení cestovného ruchu a iných organizácií spá-jajúcich súkromný a verejný sektor pri rozvoji cestov-ného ruchu (napr. plány rozvoja cestovného ruchu akomiestneho, regionálneho a medziregionálneho strate-gického sektora, prípadne plány vývoja produktov, prie-skum trhu, prípravu informačných materiálov a pod.s cieľom propagovať trh, rozbehnúť informačnú kam-paň, prípadne kampaň na zvýšenie povedomia atď.).

Grantová schéma pre rozvoj ľudských zdrojovGrantová schéma pre rozvoj ľudských zdrojov sa mápoužiť na posilnenie a odskúšanie postupov a schop-nosti prijať zdroje, čo bude potrebné na riadeniea implementovanie projektov financovaných z pro-gramu ESF na regionálnej a miestnej úrovni. Pripravísa mechanizmus, ktorého prostredníctvom sa budúspravovať prostriedky z tejto grantovej schémy, akoto zatiaľ umožňujú pravidlá a nariadenia Phare,a budú sa imitovať postupy používané na riadenie ESF,ako to bude potrebné aplikovať po vstupe do únie.Z aktivít, ktoré sa budú financovať z grantovej schémy,možno spomenúť stratégie a plány rozvoja ľudskýchzdrojov na regionálnej a miestnej úrovni a podporaštruktúr priebežného partnerstva, projekty zameranéna zvýšenie flexibility trhu práce, podporu a reali-zovanie preventívnych opatrení spolu s aktívnou po-litikou trhu práce v snahe bojovať proti nezamest-nanosti mladých a dlhodobej nezamestnanostia rozvinúť uspôsobené služby pre riešenie špecific-kých potrieb jednotlivcov atď.

7. Životné prostredie

Implementácia a uplatňovanie smernice Rady EÚ o vypúšťaní nebezpečných látok do vodného prostrediaPodpora z programu Phare (vo forme twinningu) saposkytne relevantným orgánom na Slovensku, ktorézodpovedajú za ochranu životného prostredia a spra-vovanie prírodných zdrojov. Táto pomoc sa sústredína zavedenie národného systému monitorovania kva-lity vôd, ktorý obsiahne všetky nebezpečné látky.

Implementácia smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia (IPPC)Podpora poskytnutá z programu Phare (vo forme twin-ningu) pomôže samosprávam pri príprave plného prebratia smernice IPPC do vnútroštátnej legislatívy

na Slovensku a odporučí najvhodnejšie inštitucionálneusporiadanie, ktoré zaručí uplatňovanie smerniceIPPC.

Implementácia a uplatňovanie smernice Rady EÚo ochrane prirodzeného prostredia a o ochranevoľne žijúcej fauny a flóry a smernice rady o ochrane voľne žijúceho vtáctvaCieľom projektu je vytvoriť sieť Natura 2000 v Slo-venskej republike podľa smernice Rady EÚ č.92/43/EES o ochrane prirodzeného prostrediaa o ochrane voľne žijúcej flóry a fauny a smerniceRady EÚ č. 79/409/EES o ochrane voľne žijúcehovtáctva. Pomoc poskytovaná z programu Phare (voforme twinningu) pomôže príslušným slovenským or-



52

8. Spravodlivosť a vnútorné veci

Implementácia Akčného schengenského plánua pokračovanie v skvalitňovaní infraštruktúryna budúcej vonkajšej hranici Európskej únie Úlohy, ktoré má plniť twinningový tím (na PrezídiuPolicajného zboru SR), zahŕňajú strategické a ope-ratívne poradenstvo v schengenských otázkach, ma-nažmentu budúcich vonkajších hraníc únie, azyloveja vízovej problematiky, revidovania informačnýcha komunikačných systémov, dodávku školiacich mo-dulov. Medzi hlavné aktivity financované v rámci pro-jektu patria vybavenie pre Národný informačný sys-tém Schengen (a jeho školiace stredisko); SIRENE;ústredný vízový úrad – zariadenie FADO (európskyarchivačný systém); poskytnutie prostriedkov nočnéhovidenia a špeciálne vybavených monitorovacích vo-zidiel na kontrolu na zelenej hranici; ochrana zdra-via a bezpečnosť migrujúceho obyvateľstva a pra-covníkov pohraničnej a cudzineckej polície (práce naskvalitnení zariadení dočasného zadržania na von-kajšej zelenej hranici vrátane špecializovaných za-riadení a vytvorenia mobilnej operatívnej zdravot-níckej jednotky) a stavebné práce (financované vládouSR) na medzinárodných letiskách v Bratislave, Ko-šiciach a Poprade a poskytnutie zariadení na detek-ciu výbušnín a výpočtovej techniky (Phare).

Informačný systém pre administratívne zložky podporujúce uplatňovanie práva v Colnej správe SRVymáhanie práva a odhaľovanie zločinu v oblasti ne-zákonného dovozu, vývozu a tranzitu drog, psycho-tropných látok, jedov, prekurzorov a nebezpečnýchmateriálov, v oblasti pašovania, ako aj v oblasti hos-podárskej kriminality a podvodov, ktoré spadajú do

kompetencie Colnej správy SR. Pomoc financovanáz programu Phare (vo forme twinningu, technickej po-moci a investičnej podpory) sa poskytne konkrétnymútvarom colnej správy. Phare bude tiež financovať roz-voj a nasadenie aplikácie programového vybavenia.

Podpora uplatňovaniu Dublinského dohovoru Pomoc vo forme twinningu poskytne poradenstvo Mi-nisterstvu vnútra SR v otázkach vytvorenia nezávisléhoorgánu ako druhostupňovej odvolacej inštancie prežiadateľov o azyl, jej najvhodnejšej organizačnej štruk-túry z hľadiska uplatňovania Dublinského dohovoru.Phare bude financovať aj dodávku niektorých technic-kých zariadení potrebných na implementovanie naria-denia Rady EÚ č. 2725/2000, ktoré upravuje vytvore-nie EURODAC na porovnávanie odtlačkov prstovs cieľom účinne uplatňovať Dublinský dohovor.

Posilnenie efektívnosti postupov vyšetrovaniaa stíhaniaTwinningový tím reviduje návrh vypracovaný Minis-terstvom vnútra SR o vytvorení generálneho riaditeľ-stva súdnej polície v rámci štruktúry ministerstva a pre-dovšetkým Národného úradu súdnej polície (NÚSP).Krátkodobá misia expertov dodá súbor školiacich mo-dulov na implementovanie akčného plánu na posilne-nie činnosti, štruktúr, administratívnych postupov a me-tód vyšetrovania NÚSP. S cieľom zvýšiť efektívnosťpostupov stíhania Phare bude spolufinancovať (pro-stredníctvom technickej pomoci a investičnej podpory)aj rozvoj efektívneho systému zberu a výmeny infor-mácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní,vybavenie na spustenie a nasadenie informačného sys-tému v rámci generálnej prokuratúry.

9. Účasť Slovenska na niektorých programoch a agentúrach spoločenstiev

Tento projekt poskytne finančné prostriedky vo formespolufinancovania do štátneho rozpočtu SR, čím umož-ní Slovenskej republike pokračovať alebo začať účasť na

rade programov a agentúr spoločenstiev. Spolufinan-covanie i účasť vychádzajú z príslušného memorandao porozumení alebo rozhodnutí asociačného výboru.

gánom vypracovať nariadenia pre plánovanie manaž-mentu v každej kategórií, sformulovať a vypracovať ná-vrh takýchto plánov so zapojením všetkých zaintere-

sovaných strán, sformuluje odporúčania pre nový zá-kon o ochrane prírody a krajiny podľa záväzných na-riadení pre lokality Natura 2000.


Rozpočet

53

Rozpočet

Celkový finančný prísľub pre príspevok Phare pre rok2002, ktorý má podporiť spomínané projekty 1 – 9,

predstavuje 57,1 milióna eur. Nasledujúca tabuľkauvádza rozloženie tejto čiastky podľa podprogramov.

Podprogram Investičná podpora Budovanie inštitúcií Spolu(IP) (BI) (BI + IP)

(v mil. eur) (v mil. eur) (v mil. eur)

Posilnenie inštitucionálnych a administratívnych kapacít — 3,7 3,7

Podpora Úradu pre štátnu službu — 1,7 1,7

Nástroj pre budovanie inštitúcií — 2,0 2,0

Ochrana menšín 0,05 4,95 1,0

Ďalšie integrovanie rómskych detí v oblasti vzdelávania a zlepšenia životných podmienok 0,05 0,95 1,0

Vnútorný trh — 2,0 2,0

Posilnenie dozoru nad finančným sektorom — 2,0 2,0

Poľnohospodárstvo 4,75 1,8 6,55

Kontrola BSE (prenosná špongiformná encefalopatia) – potravinová bezpečnosť 3,05 0,35 3,4

Rozvoj štruktúr pre implementovanie IACS (Integrovaný administratívny a kontrolný systém) 0,8 1,0 1,8

Skvalitnenie fytosanitárnych kontrol rastlín a rastlinných výrobkov 0,5 0,15 0,65

Registrácia výrobcov, dovozcov a vývozcov rastlín a rastlinných výrobkov 0,4 0,3 0,7

Štatistika 0,35 2,15 2,5

Implementácia systému INTRASTAT — SK 0,1 1,4 1,5

Posilnenie regionálnej štatistiky (REGSTAT) 0,25 0,75 1,0


Rozpočet

54

Podprogram Investičná podpora Budovanie inštitúcií Spolu(IP) (BI) (BI + IP)

(v mil. eur) (v mil. eur) (v mil. eur)

Hospodárska a sociálna súdržnosť 13,2 3,3 16,5

Konsolidovanie inštitucionálneho rámca a skvalitnenie administratívnych kapacít pre programovanie, implementovanie a monitorovanie štrukturálnych fondov — 2,5 2,5

Grantová schéma pre rozvoj priemyslu 3,3 0,2 3,5

Grantová schéma pre miestny a regionálny rozvoj 3,3 0,2 3,5

Grantová schéma pre rozvoj cestovného ruchu 3,3 0,2 3,5

Grantová schéma pre rozvoj ľudských zdrojov 3,3 0,2 3,5

Životné prostredie 0,79 2,96 3,75

Implementácia a uplatňovanie smernice Rady EÚ o vypúšťaní nebezpečných látok do vodného prostredia 0,185 1,165 1,35

Implementácia smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC) 0,27 0,83 1,1

Implementácia a uplatňovanie smernice Rady EÚ o ochrane prirodzeného prostredia a ochrane voľne žijúcej fauny a flóry a smernice Rady EÚ o ochrane voľne žijúceho vtáctva 0,335 0,965 1,3

Spravodlivosť a vnútorné veci 8,68 4,42 13,1

Implementovanie Akčného schengenského plánu a pokračovanie v skvalitňovaní infraštruktúry na budúcich vonkajších hraniciach EÚ 5,29 0,51 5,8

Informačný systém pre administratívne útvary podporujúce uplatňovanie práva v Colnej správe SR 1,6 2,4 4,0

Podpora implementácii Dublinského dohovoru 0,59 0,61 1,2

Posilnenie efektívnosti postupov vyšetrovania a stíhania 1,2 0,9 2,1

Účasť na programoch a agentúrach spoločenstiev 3,6685 4,3315 8,0

Spolu 31,4885 25,6115 57,1


Kontakty

55

Kontakty

1. Koordinácia predvstupových programov

DELEGÁCIA EURÓPSKEJ KOMISIE V SR:Veľvyslanec a vedúci Delegácie Európskej komisie v SREric van der Lindentel.: 02/54 43 17 18fax: 02/54 43 29 80www.europa.sk

Vedúci sekcie Phare a ISPADieter Thieltel.: 02/54 43 17 18 fax: 02/54 43 29 80 www.europa.sk

ÚRAD VLÁDY SR:Národný koordinátor zahraničnej pomociPál Csákytel.: 02/57 29 53 18fax: 02/52 49 16 47e-mail: [email protected]

Generálna riaditeľka sekcie pre európske záležitosti ÚV SRSilvia Matúšovátel.: 02/57 29 55 01fax: 02/54 43 47 30e-mail: [email protected]

Riaditeľ odboru zahraničnej pomociPhare, bilaterálnej a multilaterálnejspolupráce ÚV SRIvan Fecenkotel.: 02/57 29 55 16, 57 29 55 17fax.: 02/54 43 00 56e-mail: [email protected]

Riaditeľ odboru zahraničnej pomoci ISPAa SAPARD ÚV SRMarek Teplanskýtel.: 02/57 29 55 16, 57 29 55 17fax.: 02/54 43 00 56e-mail: [email protected]

Odbor komunikačnej stratégie a vzdelávaniatel.: 02/57 29 51 11

NÁRODNÝ FOND:Splnomocnenec pre NFVladimír Tvaroškatel.: 02/59 58 23 00, 59 58 23 01fax: 02/59 58 23 54e-mail: [email protected]

Riaditeľka a zástupkyňa splnomocnenca pre NFMária Hrachovcovátel.: 02/59 58 25 12, 59 58 25 11, 59 58 25 07fax: 02/59 58 25 94e-mail: [email protected]

2. Sektoroví koordinátori zahraničnej pomoci

Ministerstvo hospodárstva SRJán Ježotel.: 02/48 54 22 04, 43 42 69 24fax: 02/48 54 35 79e-mail: [email protected]

Ministerstvo financií SRJaroslav Náhliktel.: 02/59 58 21 36, 59 58 21 37fax: 02/59 58 23 58e-mail: [email protected]

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SRKvetoslav Kmectel.: 02/59 49 47 46fax: 02/52 44 22 77e-mail: [email protected]

Ministerstvo pôdohospodárstva SRKarol Zimmertel.: 02/59 26 62 75fax: 02/59 26 65 85e-mail: [email protected]

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SREmil Jamrichtel.: 02/52 92 43 22fax: 02/52 93 18 01e-mail: [email protected]

Ministerstvo zahraničných vecí SRMarta Dömökovátel.: 02/59 78 31 67fax: 02/59 78 31 69e-mail: [email protected]

Ministerstvo vnútra SRMarián Hujotel.: 02/50 94 42 24fax: 02/50 94 40 09e-mail: [email protected]

Jozef Liškazástupca pre reformu verejnej správytel.: 02/48 59 29 04fax: 02/43 33 43 27e-mail: [email protected]

Ministerstvo obrany SRIgor Slobodníktel.: 02/44 25 87 81fax: 02/44 25 07 01e-mail: [email protected]

Ministerstvo spravodlivosti SRJúlius Králiktel.: 02/59 35 32 87fax: 02/59 35 36 05e-mail: [email protected]

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SRElena Globanová tel.: 02/59 75 22 16 fax: 02/52 96 24 65e-mail: [email protected]

Marcela Bezdičková (zástupkyňa)tel., fax: 02/59 75 22 [email protected]

Ministerstvo životného prostredia SRKatarína Novákovátel.: 02/59 56 23 51fax: 02/59 56 25 08e-mail: [email protected]

Ministerstvo školstva SRVladimír Belovičtel.: 02/69 20 22 22fax: 02/69 20 22 59e-mail: [email protected]

Ministerstvo kultúry SRBožena Krížikovátel.: 02/59 39 13 23fax: 02/54 41 55 34e-mail: [email protected]

Ministerstvo zdravotníctva SRZuzana Škublováe-mail: [email protected].: 02/59 37 32 68fax: 02/54 77 76 59

Monika Gojdová (zástupkyňa) tel.: 02/59 37 31 29fax: 02/54 77 76 59e-mail: [email protected]

Úrad vlády SRMiroslav Fíger (legislatíva)tel.: 02/57 29 56 02fax: 02/54 41 39 09e-mail: [email protected]

Kinga Novotná(ľudské a menšinové práva)tel.: 02/57 29 52 73fax: 02/57 29 54 24e-mail: [email protected]

Július Králik(boj proti korupcii)tel.: 02/59 35 32 87fax: 02/59 35 36 05e-mail: [email protected]


Kontakty

56

Protimonopolný úrad SRTibor Vrzgulatel.: 02/48 29 73 80fax: 02/43 33 35 72e-mail: [email protected]

Štatistický úrad SRŠtefan Schilltel.: 02/55 42 57 83fax: 02/55 42 40 47e-mail: [email protected]

Úrad pre štátnu službuVieroslava Žuffovátel.: 02/49 49 52 02fax: 02/44 25 84 42e-mail: [email protected]

Úrad geodézie, kartografie a katastra SRJuraj Valištel.: 02/43 33 50 85fax: 02/43 29 20 28e-mail: [email protected]

Úrad jadrového dozoru SRMikuláš Turnertel.: 02/53 42 10 17fax: 02/53 42 10 15e-mail: [email protected]

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SRMichal Popelištel.: 02/52 49 35 22fax: 02/52 49 47 28e-mail: [email protected]

Helena Kvietková (zástupkyňa) tel.: 02/52 49 35 22fax: 02/52 49 47 28

Úrad pre verejné obstarávanieKatarína Némethovátel.: 02/50 26 41 55fax: 02/50 26 41 55e-mail: [email protected]

Úrad priemyselného vlastníctva SRBranislav Hegertel.: 048/430 01 40fax: 048/430 04 02, 430 04 03e-mail: [email protected]

Správa štátnych hmotných rezerv SRPeter Illýtel.: 02/57 27 82 40, 57 27 83 02fax: 02/57 27 82 30e-mail: [email protected]

Národný bezpečnostný úradJuraj Puchýtel.: 02/68 69 95 09fax: 02/63 82 40 05e-mail: [email protected]

Národná rada Slovenskej republikyGabriela Madrovátel.: 02/59 34 17 69fax: 02/54 41 11 80e-mail: [email protected]

3. Kontaktné osoby pre sektory bez sektorových koordinátorov

Národná banka SlovenskaTatiana Mikulenkovátel.: 02/57 87 21 00fax: 02/57 87 11 [email protected]

Národný úrad práceValéria Kubalovátel.: 02/59 20 07 40fax: 02/59 20 07 [email protected]

Nadácia pre podporu občianskych aktivítKatarína Vajdovátel.: 02/50 22 15 52fax: 02/50 22 15 [email protected]

Úrad vlády SR boj proti drogámAlojz Nociartel.: 02/57 29 55 54fax: 02/57 29 55 [email protected]

Generálna prokuratúraMiloslav Hečkotel.: 02/52 92 23 10fax: 02/52 92 23 [email protected]

Úrad pre štátnu pomocPavol Hrivíktel.: 02/59 30 45 60fax: 02/59 30 45 [email protected]

Slovenská informačná službaĽubomíra Adlerovátel.: 02/49 56 23 67fax: 02/49 56 23 [email protected]

4. Agentúry

Centrálna finančná a kontraktačná jednotkatel.: 02/53 41 80 93, 53 41 80 94fax.: 02/53 41 80 95e-mail: [email protected]

Implementačná agentúraenvironmentálnych investičnýchprojektovtel.: 02/59 41 51 25fax: 02/54 77 62 07e-mail: iaeip @iaeip.sk

Agentúra SAPARDtel.: 02/59 26 63 97fax: 02/59 26 50 33e-mail: [email protected]

Národná agentúra pre podporu malého a stredného podnikaniatel.: 02/53 41 73 28, 53 41 73 30, 53 41 73 33fax.: 02/53 41 73 39e-mail: [email protected]

Slovenská správa ciesttel.: 02/52 73 14 51fax: 02/52 44 20 05e-mail: [email protected]

Agentúra SARIOtel.: 02/58 10 03 10, 58 10 03 11fax: 02/58 10 03 69e-mail: [email protected]

Slovenský poprivatizačný fondtel.: 02/48 54 16 17fax: 02/43 42 86 08, 48 54 15 37e-mail: [email protected]

Agentúra na podporu regionálneho rozvojatel.: 02/59 75 29 17fax: 02/52 93 28 09e-mail: [email protected]

Implementačná agentúra železníc SRfax.: 02/50 58 77 04e-mail: [email protected]

Národná kancelária programuSOCRATEStel.: 02/65 42 43 83fax: 02/65 42 44 83e-mail: [email protected]

Národná kancelária programu Leonardo da Vincitel.: 02/65 42 89 11fax: 02/65 42 44 83e-mail: [email protected]

Documents

Phare ISPA SAPARD Od nástrojov v Slovenskej republike · vstupové nástroje: ISPA a SAPARD. ISPA slúži pre oblasť dopravy a životného prostredia a SAPARD pre poľnohospodárstvo