UNIVERZITA KOMENSKHO V BRATISLAVE

FILOZOFICK FAKULTA

STEREOTYPIZCIA A STIGMA VOI PROFESIONLNYM

HROM POKRU Z POHADU HROV

Bakalrska prca

2015 Tom Molan

UNIVERZITA KOMENSKHO V BRATISLAVE

FILOZOFICK FAKULTA

STEREOTYPIZCIA A STIGMA VOI PROFESIONLNYM

HROM POKRU Z POHADU HROV

Bakalrska prca

tudijn program: Psycholgia (boPS)

tudijn odbor: 3.1.9 Psycholgia

koliace pracovisko: Katedra psycholgie

kolite: Mgr. Radoslav Blaho

Bratislava, 2015 Tom Molan

81682149

Univerzita Komenskho v Bratislave Filozofick fakulta

ZADANIE ZVERENEJ PRCE

Meno a priezvisko tudenta: Tom Molan

tudijn program: psycholgia (Jednoodborov tdium, bakalrsky I. st.,

tudijn odbor:

denn forma)

3.1.9. psycholgia

Typ zverenej prce: bakalrska

Jazyk zverenej prce: slovensk

Sekundrny jazyk: anglick

Nzov: Stereotypizcia a stigma voi profesionlnym hrom pokru z perspektvy

hrov Stereotypization and stigma towards professional poker players from the

players' perspective

kolite: Mgr. Radoslav Blaho

Katedra: FiF.KPs - Katedra psycholgie

Vedci katedry: doc. PhDr. Igor Brezina, CSc.

Dtum zadania: 30.10.2014

Dtum schvlenia: 05.11.2014 doc. PhDr. Igor Brezina, CSc.

vedci katedry

tudent

estn vyhlsenie

estne vyhlasujem, e bakalrsku prcu som vypracoval samostatne na zklade

konzultci a s pouitm uvedench zdrojov.

V Bratislave da 3. jla 2015. ______________________

Tom Molan

Poakovanie

Tmto vyjadrujem svoje poakovanie svojmu koliteovi, Mgr. Radoslavovi Blahovi, za

cenn rady, usmerovanie. pripomienky a dveru, ktor mi v rmci bakalrskej prce

venoval. Vaka patr taktie astnkom nho vskumu za ich neoceniten participciu

na tejto prci. V neposlednom rade sa chcem poakova vetkm, ktor ma v psan tejto

prce podporovali a podieali sa tak na jej vzniku, a to najm mojim rodiom, priateom,

spoluiakom a znmym z radu hrov pokru.

Abstrakt

MOLAN, Tom: Stereotypizcia a stigma voi profesionlnym hrom pokru

z pohadu hrov. [Bakalrska prca]. Univerzita Komenskho v Bratislave. Filozofick

fakulta; Katedra psycholgie. kolite: Mgr. Radoslav Blaho. Stupe odbornej

kvalifikcie: bakalr. Bratislava: FiF UK, 2015. 48 s.

Naa prca sa zaober problematikou kartovej hry poker ako hlavnej zrobkovej, innosti.

Cieom prce je analza pozcie pokru v rmci hazardnch hier, predstavenie

profesionlneho hra pokru a jeho osobnosti a skmanie monej existencie stereotypov a

stigmatizcie voi profesionlnych hrom pokru. V prvej zo tyroch ast prce

predstavujeme hru poker, jej zkonitosti a psychologick aspekty. V druhej asti prce

podrobujeme zaradenie pokru medzi hazardn hry kritickej analze a s odovlanm sa na

relevantn literatru ponkame najsasnejie pohady odbornkov na tto tmu. lohou

tretej asti naej prce je predostrie zkladn charakteristiku profesionlneho hra pokru

a jeho osobnosti. tvrt, empirick as obsahuje kvalitatvny vskum, v ktorom

prostrednctvom analzy rozhovorov s profesionlnymi hrmi pokru preukazujeme

existujce stereotypy a stigmu voi tejto asti obyvatestva, ako aj negatvne dopady na ich

osobnos a psychiku, s konkrtnymi dsledkami v ich sprvan.

Kov slov: Poker, Profesionlny hr pokru, Stereotypizcia, Stigma.

Abstract

MOLAN, Tom: Stereotypization and stigma towards professional poker players

from the players' perspective. [Bachelor's thesis]. Comenius University in Bratislava.

Faculty of Philosophy. Department of Psychology. Tutor: Mgr. Radoslav Blaho.

Qualification Degree: Bachelor. Bratislava: FiF UK, 2015. 48 s.

Our thesis deals with the issue of a family of card games known as poker being played as

an occupation. The goal of the thesis is to analyse poker's position among gambling, to

introduce a professional poker player and his personality and to examine potentially

existing stereotypes and stigma against professional poker players. The first of four

chapters of this thesis introduces poker as a card game and explains its principles and

psychological aspects. In the second part of the thesis we critically examine the

classification of poker as a gambling activity and referencing to relevant sources, we offer

experts' current views on the issue. The objective of the third part of our thesis is to present

the basic characterization of a professional poker player and his personality. The fourth,

empirical part of our thesis contains a qualitative study, in which we, based on interviews

with professional poker players, demonstrate the existing stereotypes and stigma against

players with negative impacts on their personality and psychic that manifest in their

behavior.

Key words: Poker, Professional poker player, Stereotypization, Stigma.

Predhovor

Naa prca sa venuje doposia mlo prebdanej problematike kartovej hry poker,

fenomnu jeho profesionlneho hrania a socilnym aspektom tejto netradinej voby

zamestnania.

Cieom prce je najskr strune oboznmi jej, itateov s hrou poker, ozrejmi

zkonitosti, ktormi sa hra riadi a analyzova pozciu pokru v rmci hazardnch hier,

s prihliadnutm na sasn poznatky v tejto problematike. alej si v prci dvame za cie

zoznmi, itatea s profesionlnym hrom pokru a jeho osobnosou, charakterizova

tento pojem a prostrednctvom kvalitatvneho vskumu formou rozhovoru poukza na

existujce stereotypy a stigmu, ktor tto hri vnmaj a ktor negatvne ovplyvuje ich

ivot.

Motivciou k napsaniu prve takejto prce je skutonos, e sami patrme medzi

profesionlnych hrov pokru a vnmame, e tento problm vo vej, i menej miere

zasahuje hrov naprie celou pokrovou komunitou. Sme presveden, e akutlna situcia

je spsoben predovetkm neinformovanosou resp. zlou informovanosou ud ohadom

pokru, a to z dvodu nedostatku adekvtnych zdrojov. Vskum v tejto oblasti a vznik

odbornch publikci zaoberajcich sa touto tmou je predmetom predovetkm ostatnch

rokov a prebieha takmer vlune v zahrani.

Touto prcou sme sa rozhodli poksi prispie k osvete a zlepeniu situcie, poskytujc

odborn zdroj spene obhajujci poker voi snahe oznai ho za hazard a poukazujci na

skutonos, e profesionlni hri pokru s skrz skreslen mienku spolonosti o pokri ako

hazardnej hry astokrt neprvom stavan do problematickch socilnych situci.

Obsah

vod ....................................................................................................................................... 8

1 Poker ................................................................................................................................... 9

1.1 Histria pokru............................................................................................................... 9

1.2 Pravidl pokru ............................................................................................................ 10

1.3 Mechanizmy pokru ..................................................................................................... 11

1.4 Psycholgia pokru ...................................................................................................... 12

1.4.1 Kategorizcia ........................................................................................................ 12

1.4.2 Vplyv nhody ako rozhodujci psychologick prvok ......................................... 12

1.4.3 Porovnanie ivej a internetovej hry z hadiska psycholgie ................................ 14

2 Poker v kontexte hazardnch hier ..................................................................................... 16

2.1 Defincia hazardu ....................................................................................................... 16

2.2 Poker ako hra zaloen na schopnostiach (game of skill) .......................................... 18

2.2.1 Vskumn zistenia ............................................................................................... 19

2.2.2 Legislatva ............................................................................................................ 21

2.3 Poker v porovnan s hazardnmi hrami ..................................................................... 22

3 Profesionlny hr pokru .................................................................................................. 24

3.1 Charakteristika profesionleho hra pokru ............................................................... 24

4 Vskum stereotypizcie a stigmy voi profesionlnym hrom pokru ............................ 28

4.1 Cie vskumu ............................................................................................................. 28

4.2 Vskumn sbor ........................................................................................................ 29

4.2.1 Charakteristika vskumnej vzorky ...................................................................... 29

4.3 Metda zberu dt ........................................................................................................ 30

4.4 Priebeh rozhovorov .................................................................................................... 30

4.5 Metda analzy dt .................................................................................................... 31

4.6 Etick aspekt .............................................................................................................. 31

4.7 Analza dt ................................................................................................................. 32

4.8 Diskusia ...................................................................................................................... 42

Zver .................................................................................................................................... 43

Literatra .............................................................................................................................. 45

8

vod

Hranie pokru je celospoloenk fenomn, ktor sa v poslednch desaroiach stal

populrnou aktivitou pre stle narastajce mnostvo hrov, z ktorch as sa tejto,

innosti venuje profesionlne. Z odbornho hadiska je vak tto tma stle vrazne

nepreskman. Rozhodli sme sa jej preto venova v tejto prci, a to s drazom prve na

skupinu hrov, pre ktorch je poker primrnou zrobkovou, innosou.

V rmci naej prce sme si dali za cie spochybni oprvnenos klasifikcie pokru ako

hazardnej hry, predstavi profesionlneho hra pokru a jeho osobnos a empiricky

poukza na skutonos, e mnostvo profesionlov sa v sasnej spolonosti cti by

terom stereotypov a stigmy zo strany verejnosti, s negatvnym dopadom na ich psychiku.

V prvej kapitole najskr, itatea strune oboznamujeme s hrou poker, jej histriou,

pravidlami a kuovmi princpmi, na ktorch je mechanizmus celej hry postaven.

Samostatn as tejto kapitoly je taktie venovan opsaniu a vysvetleniu hlavnch

psychologickch aspektov pokru a poukazuje na niektor rozdiely medzi jeho

profesionlnymi a rekreanmi hrmi.

Predmetom druhej kapitoly posdenie oprvnenosti zaradenia pokru medzi hazardn hry.

Analyzujeme v nej definciu hazardu, s odvolanm sa na viacerch autorov spochybujeme

jej sprvnos a porovnvame poker s najpopulrnejimi formami hazardnch hier vo svete,

poukazujc na poda ns diametrlne rozdiely medzi nimi a pokrom.

Tretia as prce sa sna definova profesionlneho hra pokru a charakterizova ho z

hadiska rozhodovania, pecifk jeho osobnosti a z psychologickho hadiska veobecne.

Zveren, tvrt as prce patr empirickmu pozorovaniu tejto problematiky.

Prostrednctvom neho sme formou polotrukturovanho rozhovoru zskavali cenn

informcie a subjektvne sksenosti priamo od profesionlnych hrov pokru na tmu

vnmanej stereotypizcie a stigmy voi nim zo strany verejnosti a vplyvu tohto fenomnu

na ich ivot.

9

1 Poker

Poker je vetva kartovch hier hran s tzv. olkovmi kartami, v ktorej je hlavnm

cieom kadej partie zskanie stvkami hrov nahromadenho banku nazvanho pot.

Tento cie je dosiahnut vytvorenm najsilnejej kombincie kariet (hand) spomedzi

zastnench hrov (Harroch, Krieger, 2000). V nasledujcich riadkoch strune

zosumarizujeme histriu tejto hry, bliie vysvetlme zkladn pravidl spolon pre

vetky varianty pokru a predostrieme zkladn charakteristiky pokru a mechanizmy, na

ktorch poker stoj.

Predtm vak povaujeme za dleit zdrazni, e pokm existuj formy pokru, ktor

s hran proti kasnu, i u vo forme automatu alebo ivej hry, tieto sa zvykn oznaova

ako video poker resp. casino poker a nie s predmetom naej prce. Pod pojmom

poker sa bez bliej pecifikcie zvykn oznaova tie formy hry, v ktorch hraj hri (2

10 v rmci jednej partie) proti sebe a kasno resp. online hera sli len ako

prevdzkovate hry, bez akhokovek zastovania sa na nej.

1.1 Histria pokru

Vznik pokru sa datuje do prvej polovice dvadsiateho storoia. Dostupn zdroje

(Harrington, Robertie, 2004; Harroch, Krieger, 2000) odkazuj na mesto New Orleans v

americkom tte Louisiana ako miesto, kde m tto hra svoje poiatky. Hra sa skrz svoju

vysok hratenos a ahko uchopiten pravidl oskoro rozrila po celej krajine,

dvajc vznik vekmu mnostvu jej variantov a postupnmi zmenami sa vyvinula do jej

sasnej podoby (Harrington, Robertie, 2004).

Najpopulrnejou a najhrvanejou formou pokru poslednch desaro sa stal Texas

Hold'em, ktor sa koncom esdesiatych rokov minulho storoia zaal hrva aj v Las

Vegas. Toto mesto od roku 1970 kadorone host dodnes najviu sriu pokrovch

turnajov na svete znmu ako World Series Of Poker (WSOP), priom vina turnajov v

rmci tohto podujatia sa kon prve v hre Texas Hold'em, vrtane neoficilnych

majstrovstiev sveta v pokri (Harrington, Robertie, 2004).

Determinujce pre rozvoj pokru a jeho dnen popularitu s oznaovan predovetkm

roky 1998 - 2003. Tento nrast popularity je spojen najm s poiatkom roziahlejieho

pokrytia pokrovch podujat mdiami vrtane hlavnho turnaja WSOP v roku 2003.

Vazom tohto turnaja sa stal 27-ron rekrean hr (povolanm tovnk) Chris

Moneymaker. Ten za svoju vhru ziskasoval $2,500,000, m odtartoval tzv.

10

"Moneymaker effect" - celosvetov fenomn, kedy vek mnostvo ud podahlo

mylienke, e poker predstavuje jednoduch nstroj rchleho zrobku (Swains, 2006).

Tieto roky s taktie spojen so vznikom a rozmachom internetovho pokru, ktor

uom motivovanm vyska poker ponkol monos uini tak bez nutnosti vyhada

kasno.

Prve internetov poker je v sasnosti najpopulrnejm spsobom hrania, kede

vysok dostupnos hier, s ou spojen hrska zklada a taktie optimalizcia

pokrovho softvru na mobiln telefny a tablety umouje kadmu zujemcovi

kedykovek vstpi do hry.

1.2 Pravidl pokru

Ako sme uvdzame v vode kapitoly, hlavnm cieom hry je zskanie stvkami hrov

nahromadenho banku nazvanho pot, priom o vazovi banku rozhoduje sila

kartovch kombinci, ktor zastnen hri poas partie vytvorili.

Tento cie je spolon pre vetky varianty pokru a napriek rzorodosti a vekmu

mnostvu rozlinch variantov pokru existuje okrem totonho ciea niekoko alch

zkladnch kovych znakov spolonch pre vetky z nich.

Kad partia pokru je zahjen vloenm tzv. povinnch stvok predom urenmi

hrmi, m je zaisten vytvorenie aspo minimlneho potu, o ktor sa bude v danej parti

hra. Vber hrov s povinnosou uskutonenia tchto stvok sa kad partiu men poda

pravidiel hranho variantu pokru tak, aby bola dosiahnut frovos a kad hr bol

nten vloi dan povinn stvku s rovnakou pravidenosou (Harrington, Robertie,

2004).

Po vloen povinnch stvok s hrom rozdan ich karty. Nasleduje kolo stvok, kedy

m vo vopred urenom porad kad hr monos vsadi (bet), dorovna existujcu

stvku (call), navi existujcu stvku (raise) alebo vzda sa svojich kariet a tm

odstpi z partie (fold). Partia me pokraova rozdanm alch kariet resp. postpenm

do alej fzy hry vdy iba vtedy, pokia vetci ostvajci participanti partie dorovnali

najvyiu existujcu stvku (alebo odstpili z partie zahodenm svojich kariet).

Po rozdan pravidlami danej varianty urenho potu kariet hrom djde k poslednmu

kolu stvok. Pokia v tomto momente ostvaj v parti aspo dvaja hri, dochdza k tzv.

showdownu, kedy hri otoia a uku ostatnm svoje karty. Ako u bol uveden, ten

hr, ktor uke v showdowne najsilnejiu komninciu kariet vyhrva pot a hra

pokrauje novou partiou (Harroch, Krieger, 2000).

11

1.3 Mechanizmy pokru

Charakteristick pre poker je predovetkm pecifick miera vplyvu hra na vsledok

partie, pretoe sa jedn o hru s tzv. neplnou informciou (Schmidt, 2009). Z uvedench

pravidiel je mon extrahova dva zkladn a de facto jedin mechanizmy, skrz ktor

priebeh pokrovej partie a teda celej hry prebieha - rozdvanie kariet a vsdzanie.

Rozdanie kariet je vo frovej hre plne nhodn bez monosti akhokovek zsahu hra

a teda ani konen silu svojej kartovej kombincie (ktor rozhoduje o vazovi partie) nie

je v princpe iaden z hrov schopn ovplyvni. Kovou sasou hrania pokru je

predovetkm posudzovanie a uskutoovanie stvok. Karty s toti v regulovanch hrch

rozdvan bu krupirom alebo v prpade internetovho pokru softvrom na to urenm, z

oho vyplva, e cel angaovanos hra v parti spova vlune vo vsdzan

(Harrington, Robertie, 2004).

V rmci vysvetlenia spsobu urovania vaza partie je dleit zdrazni ist

skutonos, ktor z predolho vkladu pravidiel na prv pohad nemus by zrejm.

Pokia niektor z hrov svojou stvkou v nejakom bode partie donti vetkch jej

ostatnch astnkov zahodi svoje karty, ako jedin hr ostvajci v parti sa logicky

stva driteom najsilnejej kartovej kombincie a teda vyhrva pot. Inmi slovami, partiu

me vyhra aj hr, ktor nem najsilnejiu kartov kombinciu, ak sa mu podar

eliminova ostatnch hrov z hry. A pretoe uskutoovanie stvok, ktorch elom je

vyradenie ostatnch hrov z hry (tento aspekt hry je veobecne znmy ako blafovanie),

ako aj rozhodnutie ostatnch hrov dorovna, i nedorovna dan stvku je plne na

uven jednotlivch astnkov, vetci hri maj monos priamo ovplyvova vsledok

partie (Schmidt, 2009).

alou skutonosou, ktor je potrebn ohadom vsdzania v pokri zdrazni, je

monos hrov vsdza rozline vek stvky. Ziskovos hrov nie je determinovan len

tm, koko parti dan hr vyhr, ale taktie, ak bola konen vka kadho potu, o je

al faktor plne ovplyvniten hrmi. Je plne na uven hra, koko do kadej partie

investuje alebo "donti" investova (alebo v prpadu blafu neinvestova) hrov, ktor

maj zujem o pokraovanie v parti a zskanie potu (Sklansky, 2004).

Vzhadom na zameranie prce nepjdeme v rmci tejto tmy viac do hbky, ale pre

plnos dodme, e tieto skutonosti robia z pokru hru zaloen predovetkm na

matematike, pravdepodobnostiach a teri hier (Dittmar, 2008).

V pokri sa tak kombinuje element nhody s prvkom, ktor umouje hrom zasahova

do priebehu partie, interferova a podnika vedom kroky na zvenie pravdepodobnosti

12

na vhru resp. zisk. Tto kombincia stavia poker do pecifickej pozcie v rmci

hazardnch hier, o ktorej budeme bliie pojednva v druhej kapitole.

1.4 Psycholgia pokru

Napriek predolmu tvrdeniu opisujcemu poker ako hru zaloen predovetkm na

matematike s princpy psycholgie jeho vznamou sasou (Taylor a Hilger, 2007).

Medzi viacermi profesionlmi i odbornkmi v sasnosti prevlda nzor, poda ktorho

s aktulne najlep hri pokru z hadiska poznania stratgie a terie samotnej hry na

takmer totonej rovni. Poda nich s to prve psychologick aspekty, ktor rozhoduj o

tom, ktor z hrov maj nad svojimi protivnkmi prevahu, resp. v konenom dsledku

bud v hre ziskovej, ne ich konkurenti (Tendler a Carter, 2011).

Z hadiska psycholgie existuj taktie vrazn rozdiely medzi umi, ktor sa pokru

venuj profesionlne a rekreanmi hrmi, na ktor prostrednctvom tejto podkapitoly

preukeme (Schmidt, 2009).

Pretoe psycholgia sa v pokri prejavuje v mnohch ohadoch, prakticky

neobsiahnutench v tejto prci, v tejto kapitole priblime len tie najvznamnejie a poda

ns najzaujmavejie.

1.4.1 Kategorizcia

Aj ke je pravdou, e oficilna klasifikcia psychologickch aspektov pokru v

sastnosti neexistuje, na prkladoch obsiahnutch v najblich riadkoch si je mm

vimn aksi dve formujce sa kategrie, do ktorch meme pre viu prehadnos a

pochopenie psychologick aspekty pokru zaleni.

Prv kategria sa tka rozhodovania sa v priebehu samotnch pokrovch parti a

psychologickch prvkov, ktor do rozhodovania hra o jeho alom ahu vstupuj.

Druh kategria je o psychologickch pecifikch hrania pokru vo veobecnosti, ako

naprklad motivcie hra, schopnosti hra sstredi sa, zotrva v hre a o celkovom

prstupe hra k hre ako takej.

Obe kategrie s pre spenos hra kritick a zdieaj dleit spolon znak - za

determinujci faktor psychologickch aspektov oboch kategri je v prvom rade

povaovan dopad v pokri existujceho elementu nhody na psychiku hra.

1.4.2 Vplyv nhody ako rozhodujci psychologick prvok

Jednou z hlavnch charakteristk hier zaloench na matematike je existencia

objektvnych rieen resp.sprvnych rozhodnut pre kad situciu, ku ktorm je mon

13

djs racionlnym sudkom (Dittmar, 2008). Rozhodovanie hrov je vak z udskej

ntury asto pozorovatene iracionlne, predovetkm kvli vstupu emci do nho

rozhodovacieho procesu (De Martino et al, 2006). Tto skutonos je sn

najpozorovatenejm psychologickm aspektom pokru.

Miera nhody existujca v pokri m za nsledok ast vskyt situci, kedy aj hr, ktor

vykonal objektvne ziskov rozhodnutie partiu prehr. Pokia sa takto situcia opakuje

viackrt, mnoh hri sa stvaj rozruenmi a nchylnejmi uskutoova rozhodnutia,

ktor s v rozpore s ich racionlnym sudkom (Taylor a Hilger, 2007).

Tento stav sa v pokri oznauje vrazom "tilt," ktor je mon preloi ako "vykoajenie"

alebo vyvedenie z normlneho stavu. Hri nachdzajci sa v tomto stave maj zven

tendenciu riskova, astejie sa zapaj do hry, neuvene zvyova svoje stvky, robi

kritick chyby a vo veobecnosti sa vystavova z rznych ohadov vrazne nevhodnm

situcim (Tendler a Carter, 2011).

Tilt me ma pre hra potencilne katastroflne dsledky. V pokrovej komunite je

dverne znme mnostvo prpadov, kedy hri prve z dvodu nezvldnutia tiltu dokzali

v priebehu hodn prs o zisk nahromaden za niekoko dn, i tdov hrania, resp. prs o

podsatne v obnos peaz, ne mali pvodne v plne do hry investova. Z tchto

dvodov je tilt azda najrozrejenm a najvnejm psychologickm problmom

predovetkm zanajcich, slabch a patologickch hrov, pretoe najm tto vykazuj

najniiu mieru schopnosti vyrovna sa s dlhodobejmi sriami smolnch prehier. (Taylor

a Hilger, 2007)

Kvli existujcemu prvku nhody je taktie asto nron posdi, i bola hrova vhra

alebo prehra danej partie vsledkom prve nhody, alebo korektnho, resp. nekorektnho

rozhodnutia tohto hra. Pokm tilt je "domnou" hlavne slabch hrov, mnoh

profesionlni sa zhoduj, e prve tto skutonos a jej dsledky predstavuj najnronej

psychologick prvok celej hry (Tendler a Carter, 2011).

Profesionli sa nauili akceptova, e nhoda je neoddelitenou sasou pokru a aj v

obdobiach v dsledku nhody pretrvvajcich prehier doku potla svoju emotivitu

(resp. sa u nich u takmer iadna emotivita neobjavuje) a sstredi sa na racionlne

zhodnocovanie situci, ktorm s vystavovan (McCormack a Griffiths, 2011). Takto

opakovan prehry sa vak v mnohch prpadoch pretavuj do pochybnosti, kedy si dan

hr prestva by ist sprvnosou svojho sudku. Niekedy sa hr na zklade oraz

intenzvnejieho podozrenia, e v skutonosti uskutouje stratov stvky rozhodne

zmeni svoj spsob hry a paradoxne stratov rozhodnutia robi zane (Tendler a Carter,

14

2011). Tie maj vinou za nsledok alie prehry (a teda finann straty) a hr sa tak

ocit v akomsi "zaarovanom kruhu," kedy naalej prehrva a oraz viac spochyuje aj

svoje najelementrnejie znalosti o stratgii a terii hry.

Strata sebavedomia vo svoje vlastn schopnosti me vies aj k vraznej demotivci,

kedy hr zni mnostvo hodn strvench hranm pokru alebo prestane hra plne, m

prichdza o potencilny zisk. Rovnako me tento stav vies k zkostiam, i inm

psychickm problmom a v konenom dsledku vo vej, i menej miere ohrozi kariru

hra (Tendler a Carter, 2011).

Opan efekt je vak poda Jareda Tendlera (2011) u hrov pokru taktie nezriedka

pozorovan. Opakovan vhra spsoben astnou sriou me vies k presvedeniu

danho hra, e je to jeho vysok kvalita hry, ktor je nosnou prinou jeho vhier. Takto

hri vykazuj viu nchylnos zapja sa do hier s vymi povinnmi stvkami a

nronejou konkurenciu veriac, e aj v takchto podmienkach s vyhrvajci hri, aj

ke tomu tak nie je. Sprvanie tohto charakteru je v pokrovom argne znme ako tzv.

pozitvny tilt (Tendler a Carter, 2011) a taktie me ma kritick dopady na dlhodob

vsledky hra. Hr sa v domnen svojich vysokch kvalt me okrem inho snai o

vyhranie partie obohranm svojich sperov aj v situcich, kedy je zotrvanie v partii pre

hra vysoko stratovou propozciou.

Nadhodnocovanie svojich vlastnch schopnost je u hrov pokru vo veobecnsoti

znane frekventovanm psychologickm fenomnom. Predovetkm slab hri svoje

vhry skoro vdy zdvoduj sprvnym zahratm parti, kdeto za prehru len sporadicky

prijmaj zodpovednos a za jej primrnu prinu povauj nhodu resp. smolu (Taylor a

Hilger, 2007). Aj na zklade tchto uvedench prkladov usudzujeme, e existencia

nhody v pokri je vznamn, ak nie najvznamnej psychologick prvok, ktorho

zvldnutie resp. nezvldnutie me ma alekosiahle nsledky na hrovu spenos.

1.4.3 Porovnanie ivej a internetovej hry z hadiska psycholgie

Pokia fenomny psycholgie pokru, ktorm sme sa v tejto kapitole venovali doteraz s

v princpe spolon pre hru naivo aj internetov poker, obe formy hrania pokru maj

svoje pecifk. Poker naivo je charakteristick predovetkm priamym kontaktom

zastnench hrov a monosou ich vzjomnej interakcie a prve tento aspekt hri

preferujci iv hru vyzdvihuj ako rozhodujci. Vek mnostvo rekreanch hrov

poker z podstatnej asti vyhadva ako spsob zbavy v spolonosti, i jednu z monost

spoznania novch ud (Schmidt, 2006).

15

Okrem socilneho hadiska vak priama interakcia so spermi sli ako vznamn

psychologick prvok. V pokrovom argne je dverne znmy termn "tell", ktor oznauje

zmenu v sprvan, i vystupovan hra poodhaujcu silu jeho kartovej kombincie.

Sprvne identifikovanie a interpretcia tells tak me poskytn hrovi signifikatn

vhodu voi sperom (Harrington, 2004). Viacer hri sa vak taktie astokrt snaia o

tzv. falon tells, aby zmiatli svojich sperov. Oboje pritom maj ako svoju verblnu, tak

aj neverblnu strnku. Mnoh hri sa rozhovormi so svojimi protihrmi poas parti

nezriedka snaia zska informcie o tle hry, i kartch svojich sperov, prpadne ich

vyprovokova k uineniu iadanho rozhodnutia.

Za sn ete dleitejie vak Harrington (2004) povauje neverblne prejavy

astnkov hry. Vek mnostvo hrov m tendeciu, i u vedome alebo nevedome

sprevdza niektor svoje rozhodnutia uritmi konkrtnymi fyzickmi prejavmi. Medzi

nevedom patria naprklad prejavy nervozity, ktor hr nie je schopn kontrolova alebo

spsob, akm hr vsdza etny do potu. Typickm prkladom tellu je tendencia hra

vhadzova pred seba etny sebavedomo, s vm nprahom a do vej vzdialenosti, aby

vytvoril ilziu, e dr siln kombninciu, aj ke v skutonosti blafuje (a naopak).

Rozsiahlos problematiky tells v ivej hre viedla dokonca ku vzniku niekokch

publikci venovanch prve tejto tme ako Mike Caro's Book of Tells, i Read 'Em and

Reap, ktorej autorom je Joe Navarro (2006).

Hra po internete je o tieto psychologick prvky podstatne ochudobnen, kede kontakt

medzi hrmi je umonen iba sktz chat. Tells sa v online pokri prejavuj najm v dvoch

aspektoch. Tm prvm je naasovanie akcie. Prkladom me by schvlne vykvanie

hra pred vykonanm rozhodnutia navi stvku s najsilnejou kombinciou v hre. Jeho

snahou je v takomto prpade vytvorenie klamlivej predstavy, e jeho rozhodnutie navi

nebolo jednoznan a teda dr slabiu kombinciu, ne v skutonosti (Harrington, 2004).

Druh psychologick prvok me by poda Harringtona (2004) implementovan do

vky stvky. Vka stvky v danej situci nemus by vsledkom matematickho

vpotu hra, ale presvedenia, e prve takto vka stvky docieli u spera poadovan

efekt. Blafujci hr me naprklad zmerne vsadi meniu sumu, aby u spera vytvoril

dojem, e chce, aby tto stvka bola dorovnan (a teda dr relatvne siln kombinciu).

Za vsledok vyplvajci z tejto kapitoly povaujeme zver, e poker je komplexnou hrou

kombinujcou elementy matematiky, hernej terie a psycholgie, na zklade oho sa me

zda, e je niem viac, ne klasickou hazardnou hrou.

16

2 Poker v kontexte hazardnch hier

Poker bol poas svojej histrie medzi hazardn hry tradine zaraovan a legislatva

takmer vetkch krajn sveta ho do tejto sfry rad dodnes. V poslednch rokoch vak

prebieha intenzvna debata medzi odbornkmi a profesionlnymi hrmi na tto tmu a aj

vsledky viacerch sdnych sporov (Amsel, 2014; Humphrey, 2010; Rodriguez, 2010)

spochybuj sprvnos klasifikcie pokru medzi hazardn hry. Prslunos pokru

k hazardnm hrm je predovetkm zvisl od konkrtnej defincie hazardu, ktor vak v

sasnosti nie je jednotn, prpadne jej vklad nie je plne zrejm, ako preukeme

v nasledujcich riadkoch.

2.1 Defincia hazardu

Takmer kad defincia hazardu, s ktorou sme sa pri analze zdrojov k tejto prci stretli,

obsahuje tri zkladn a kov kritria, ktor musia by splnen, aby bola dan aktivita

povaovan za hazardn (Rickwood et al, 2010). Tmito kritriami s: investcia nieoho

hodnotnho, prvok nhody a mon vhra v hazarde musia ma vetky zastnen strany

monos nieo vyhra za cenu podstpenia rizika straty svojej investcie (Rose, Owens,

2005). Typickmi prkladmi hazardnch aktivt sa tak stvaj naprklad stvkovanie alebo

hranie rulety, i vhernch automatov, ktor v sasnosti patria medzi najznmejie a

najpopulrnejie formy hazardu (Holtgraves, 2009).

Pokm na prv pohad je aj z uvedench prkladov vymedzenie hazardu takouto

definciou zdanlivo jednoznan, pri bliom skman vychdza na povrch, e defincie

hazardu zaloen na tchto troch pilieroch dvaj priestor pre zaradenie irokej kly

bench aktivt pod hazard. Vyvodenm logickho zveru sa hazardom toti stva

v princpe kad aktivita zahrujca poiaton vstupn vklad a neistotu jeho nvratu, ako

je napr. investovanie, obchodovanie, akkovek forma podnikania, i dokonca poistenie.

Niektor autori (Rickwood et al, 2010; Wildman, 1997) vo svojich zkladch

charakteristikch hazardu sami pripaj, e takto, innosti (konkrtne s uvdzan

obchodovanie na burze s cennmi papiermi a investovanie do nehnutenost) pri poui

tejto veobecne akcpetovanej defincie musia by medzi hazard zaraden. Wildman (1997)

vak oproti vyie uvedenm typickm predstaviteom hazardu vid v tchto aktivitch

urit rozdiel a oznauje ich ako kvzi-hazardn aktivity (quasi-gambling activities).

Dvodom pre vytvorenie tejto pecilnej kategrie je poda Wildmana skutonos, e

narozdiel od uvedench prkladov hazardnch hier, tieto, innosti sce mu by vyuvan

17

ako spsob pre hazardovanie, ale toto nie je ich primrny el a dvod ich existencie resp.

vzniku.

Rickwood a kol. (2010) preto zdrazuj, e pri takchto, innostiach je kovm

kritriom pre zaradenie danej, innosti medzi hazardn predovetkm to, akm spsobom

k jej vykonvaniu dan lovek pristupuje: Pokm obchodovanie na burze s cennmi

papiermi me by hazardom v zvislosti od toho, ako sa udia pri obchodovan

rozhoduj, burza ako tak nebola vytvoren za elom generovania nhodnch alebo

nhodou determinovanch vsledkov. Tvrdenia tchto autorov je mon inmi slovami

charakterizova aj nasledovne: pokia k obchodovaniu na burze je mon pristupova

podobne ako ku klasickm hazardnm hrm, teda bez uvenia, spoliehanm sa na nhodu,

i astie a podstupovanm vekho rizika (m sa takto aktivita z defincie stva

hazardnou), obchodovanie na burze ako tak nemono povaova za hazard, pretoe

nebolo vytvoren za tmto elom a takto sprvanie nie je podstatou obchodovania.

Rickwood a kol.. (2010) vak nepriamo poukazuj aj na alie rozdiely medzi

hazardnmi hrami a, innosami typu investovanie a obchodovanie. V rmci kategorizcie

rozdelili hazard do troch zkladnych foriem: (1) vsdzanie na vsledok udalosti ako je

napr. portov zpas, i pretek, (2) hranie hier, ktor maj predom uren matematick

pravidl pravdepodobnost moznch vsledkov a vyplcania vhier (ako napr. ruleta, i

kocky) a (3) lotrie a sae, i hry loterijnho typu.

Autori si vimli, e takmer vetky formy hazardu nezvisle od kategrie, do ktorej

spadaj, maj al, doposia neuveden spolon znak. Tmto znakom je vopred uren

a vo viacerch formch vedome implementovan negatvna nvratnos investci astnka

alebo astnky. Ako prklad prednastavnej negatvnej nvratnosti Rickwood a kol.

(2010) uvdzaj austrlske vhern automaty, ktor boli navrhnut tak, aby v priemere

vyplcali 85% hrmi investovanch peaz, vytvrajc zisk vo vke 15% pre

prevdzkovatea takhoto automatu.

Spomnan miera nhody, i astia je alm samostatnm kritriom, ktor si zasli

pozornos. Rose (2005) zdrazuje, e v princpe je nemon eliminova nhodu

z akejkovek udskej, innosti. Tto skutonos je jednm z hlavnch zdrojov sporov

ohadom toho, ktor aktivity by mali alebo nemali by definovan ako hazard.

Urujcim faktorom je, ak vek miera nhody je v danej, innosti prtomn a, i tto

miera nhody prevauje nad schopnosou jednotlivca ovplyvova vsledky v rmci jej

vykonvania. Je nhoda s danou aktivitou spojen do takej miery, e meme poveda, e

to bola prve nhoda, ktor rozhodla o vazovi prpadne o tom, koko dotyn astnk

18

alebo astnka vyhral/a? (Rose, 2005, s. 22). Rose (2005) kapitolu zakonuje

vysvetlenm, e pokm hry s prevaujcou mierou schopnosti astnka/astnky

ovplyvova ich vsledok s oraz viac ttmi a ich zkonmi regulovan, tieto s

oznaovan ako "games of skill" a nie s povaovan za hry hazardn.

2.2 Poker ako hra zaloen na schopnostiach (game of skill)

Pretoe priebeh kadej partie spova iba v niekokch opakujcich sa krokoch, naui

sa hra poker je mon v priebehu mint a hra na prv pohad vyzer nenrone. Je to

prve tto zdanliv jednoduchos, ktor je povaovan za jeden z hlavnch dvodov

popularity tejto hry a jej sasnho statusu celospoloenskho fenomnu - na jednej strane

motivuje zaiatonkov k hre a zotrvvaniu v nej, pokm na strane druhej pretrvvajca

prtomnos mnostva novikov a veobecne slabch hrov v hre umouje sksenejm

hrom dlhodobo ou zarba (Harroch, Krieger, 2000).

Kee rozdvanie kariet prebieha nhodne, sila kombincie kadho hra nie je

ovplyvniten, o zrove znamen, e z dlhodobho hadiska je proporcia silnch a

slabch kombiinci kariet u kadho hra rovnak.

Harrington (2004) vysvetuje rozdiely medzi zlmi a dobrmi hrmi nasledovne:

pokm zl sa spoliehaj na astie v astom vytvran silnch kartovch kombinci, dobr

hri a profesionli vyuvaj svoje zrunosti a sksenosti tak, aby optimlnymi vkami a

frekvenciami stvok minimalizovali straty, ke maj slab kombinciu a maximalizovali

zisky, ke maj siln kombinciu.

Na zklade sprvania sa sperov a tendenc v ich stvkach doku posdi, kedy ich aj

relatvne siln kombincia nie je akutlne najsilnejou v hre a svoje karty zahodi v

situci, v ktorej by hor hr stvku dorovnal, prehral pot a tm o u priiel. V opanej

situci vedia lep hri s vou spenosou identifikova sperovu stvku ako blaf a

vyhra pot dorovnanm tejto stvky aj s relatvne slabou kombinciou, ktor by vina

zlch hrov zahodila a op tak prehrala pot. V neposlednom rade s dobr hri

spenej v samotnom blafovan a astejie ne zl hri vyhrvaj pot v situcich, kedy

nedria momentlne najsilnejiu kartov komninciu (Harrington, 2004).

V hrch ako je naprklad golf, ach, i biliard je rozdiel v kvalite hrov pozorovaten

u v vodnej fze hry a slabch hrov odrdza od hrania s diametrlne lepmi hrmi

nzka pravdepodobnos ich vazstva (Sklansky, 2004). V pokri skrz pecifik jeho

pravidiel a priebehu hry nie je tento rozdiel zrejm, pretoe miera nhody existujca v

pokri je dostatone vysok na to, aby aj hri kontantne, iniaci stratov rozhodnutia po

19

ist dobu vaka variancii vyhrvali (Schmidt, 2009). Predpokladme, e tto skutonos

me by jednm z hlavnch dvodov, preo iria verejnos, ale aj mnoh rekrean hri

a fanikovia pokru vnmaj poda naich sksenost tto hru ako vo vinovej miere

determinovan nhodou, i astm.

2.2.1 Vskumn zistenia

"astie (nhoda) zastiera fakt, e poker je game of skill. Nae zistenia vak preukazuj,

e schopnosti hrov s rozhodujcim faktorom z hadiska dlhodobch vsledkov," pu

DeDonno a Detterman (2008) v zvere ich tdi, venujcich sa prve tejto problematike.

V nich autori porovnvali dve skupiny hrov so iadnymi, i minimlnymi sksenosami

s hranm pokru v hre proti zjednoduenmu pokrovmu softvru.

V prvej tdi bola experimentlna skupina pred hrou pozostvajcou z celkovo 720

parti oboznmen so zkladnmi strategickmi konceptami, pokm kontroln skupina

zskavala poznatky iba o histri pokru.

tdia slo dva bola zahjen vysvetlenm pravidiel pokru obom skupinm pred prvm

kolom hrania. Pred almi nasledujcimi kolami vak experimentlna skupina obdrala

materily vysvetujce stratgiu hry, pokia kontroln skupina bola op vzdelvan len z

hadiska histrie hry.

V oboch tdich si vsledkovo signifikantne lepie viedla experimentlna skupina.

"Nespochybnitenm nlezom je. e poker je game of skill," komentuj svoje zistenia

DeDonno a Detterman (2008).

Pretrvvajca diskusia o tom, ktor z faktorov prevauje v pokri sa najm v uplynulch

rokoch pretavila do vzniku mnostva tdi snaiacich sa ponknu relevantn dta v tejto

oblasti, z ktorch vak nie vetky dospeli k zveru totonmu s kontatovaniami DeDonna

Dettermana. Tm vskumnkov veden Gerdhardom Meyerom tvrd, e "zistenia z

dostupnch zdrojov indikuj vznamn rolu schopnost hra na vsledok hry" (Meyer et

al, 2012). Poda autorov ale podstatn as tchto tdi vykazuje vrazn nedostatky v

metodolgi a dveryhodnosti zskanch poznatkov, m je validita tchto vskumov

vrazne limitovan. Autori vykonali vlastn experiment porovnvajci 150 sksench a

150 nesksench hrov pokru v ich vkone. Poda ANOVA vsledkov sksen hri

neboli signifikantne ziskovej, ne nesksen hri a o vsledkoch z vznamnejej asti

rozhodla distribcia kariet, teda nhoda.

Meyer et al (2012) povauj vsledky viny ostatnch tdi na tto tmu za

spochybniten, i nedveryhodn skrz ich limity v metodolgi, avak tdia tchto

20

autorov je sama znane limitovan, predovetkm mnostvom parti, na ktorch bol vkon

astnkov testovan - obe skupiny participantov toti odohrali iba 60 pokrovch parti.

Meyer et al (2012) adekvtne nezdvouj vber prve takhoto mnostva, ktor sa poda

najnovch zisten ukazuje ako vrazne nedostaton.

Autori holandskej tdie analyzujcej 456 000 000 pokrovch parti z internetovch hier

za ostatn rok toti skontatovali, e schopnosti hrov vskutku prevauj nad mierou

nhody, priom prostrednctvom rozsiahlej tatistickej analzy dt dospeli k zveru, e sa

tak v priemere deje a po 1,471 odohratnch partich (Potter van Loon et al, 2015).

Pre ilustrciu, poda autorov tdie vina online hrov odohr takto mnostvo parti

po pribline 19 - 25 hodinch hracieho asu a pri ivej hre ide z naich osobnch

sksenost o pribline 35 - 50 hodn hrania.

tdia porovnvajca spenos sksench a nesksench hrov bola vykonan aj v

terne, ke Levitt a Miles (2011) analyzovali vsledky hrov a priori oznaench ako

vbornch pokrovch hrov v porovnan so zvykom hrskeho poa na World Series of

Poker v Las Vegas. Dan skupina hrov na konci turnajovej srie vykazovala nvratnos

svojich investci vo vke 30% (v priemere na kadch $100 vloench do hry zskali

nasp $130) a okrem profitu dosiahla signifikantne vyie vsledky, ne priemern

astnk WSOP, ktorho rentabilita, inila -15% a teda vykazoval stratu pns dolrov

na kadch sto investovanch.

Nie s to vak len empirick dta, ktor hovoria v prospech tvrdenia, e poker je game of

skill. Matematick analza a analza pokru z hadiska terie hier vedie k obdobnmu

zveru. V prci "Poker, Chance and Skill" vznamn izraelsk matematik Noga Alon

(2007) v zjednoduenom modeli pokru poukazuje na existenciu objektvne optimlnch

monost, ktor m hr monos rozpozna a vykona tak objektvne ziskov

rozhodnutie. Zverom tdie poda autora je, e pre hra pokru je mon naui sa a

osvoji si nstroje potrebn pre rozpoznanie tchto objektvne ziskovch rozhodnut, a teda

svojimi schopnosami rozhodova o svojej ziskovosti.

Tejto problematike bola s rovnakm zverom venovan pozornos aj na Fakulte

matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenskho v Bratislave. Tatara (2013)

podobne ako Alon vo svojej diplomovej prci "Modelovanie stratgi hra pokru" dokzal

njs objektvne optimlne rieenia pre situcie v zjednoduench modeloch pokru. Na

zklade nich navrhol nstroj pre ich efektvnejie vyhadvanie a modelovanie a skmanie

stratgi v pokri.

21

2.2.2 Legislatva

Otzka, i je dominantnm prvkom v pokri nhoda alebo sa jedn o hru riaden

rozhodnutm hrov sa v poslednch desiatich rokoch opakovane objavila aj v sdnych

sieach. Z legislatvneho hadiska odpove na tto otzku zohrva dleit lohu vo

viacerch krajinch z predovetkm dvoch dvodov.

Jednak sa jedn o hadisko finann, pretoe v mnohch sa uplatuj rozlin pravidl

pre hazardn hry a pre games of skill, o sa tka odvdzania dan. Ako prklad je mon

uvies Nemecko, v ktorom vhry z hazardnch hier nepodliehaj zdaneniu. Predmetom

zdanenia je vak zisk z akejkovek aktivity zaloenej na schopnostiach dotynej osoby

tento zisk dosiahn. Pre profesionlneho hra pokru a v princpe kadho, kto z pokru

generuje akkovek zisk teda odpove na tto otzku rozhoduje o jeho povinnosti

odvdza, i neodvdza ttu zo svojich vhier da (Spapens et al, 2008).

Druhm vznamnm dvodom je skutonos, e v niektorch krajinch je

prevdzkovanie hazardnch hier bez platnej licencie ileglne. V prpade zaradenia pokru

medzi hazardn hry je tak akkovek ttom neregulovan pokrov hra o peniaze v rozpore

so zkonom, a to bezohadu na vku stvok, i mnostvo peaz, o ktor sa hr. Na

zklade tejto skutonosti v novembri 2005 urobila baltimorsk polcia raziu v jednom zo

ttom neregulovanch loklnych pokrovch klubov, v ktorch zabavila peniaze a etny v

celkovej hodnote $41,000 a osemdesiat zastnench hrov obvinila z organizovania a

participcie na neleglnych hazardnch hrch.V princpe sa vzhadom na stav uvedenej

legislatvy toton scenr me odohra aj pri domcej hre s vkladom niekokch eur

(Kelly, Dhar, Verbiest, 2007).

Aj na zklade takchto udalost museli sdy vo viacerch krajinch v poslednch rokoch

viackrt posdi, i je poker game of skill. V roku 2009 sd v americkom tte

Pennsylvania prve v prpade dvoch hrov, ktor organizovali loklne hry pre svojich

znmych vo svojej gari rozhodol v prospech tohto tvrdenia, no vy sd o rok na to

tohto rozhodnutie zvrtil (Murphy, 2010).

Odvtedy sdy v prospech tvrdenia, e poker je hra s predominantnm vplyvom hra na

vsledok partie, rozhodli naprklad v Nemecku, Holandsku (Amsel, 2014), Franczsku

(Rodriguez, 2011), i americkch ttoch Colorado, Jun Karolna (Humphrey, 2010)

alebo New York (Kredell, 2012). Aj z hadiska legislatvy tak poker napriek svojmu

historickmu zaradeniu medzi hazardn hry zana by vo viacerch krajinch vnman

ako game of skill.

22

2.3 Poker v porovnan s hazardnmi hrami

Napriek faktu, e autori, ako naprkald Rose (2005), s presveden, e games of skill z

princpu nie s hazardnmi hrami, radiklnej proponenti pokru ako hazardnej hry

nemusia tento argument akceptova, prpadne mu neshlasi s tvrdenm, e poker hrou

zaloenou na schopnostiach v skutonosti je. Poker vak oplva viacermi diametrlnymi

odlinosami v porovnan s najpopulrnejmi hazardnmi hrami, ne len doposia

prezentovanm argumentom, e v pokri o ziskovosti hra rozhoduje v prvom rade hr.

Aj pokia by sme preukzali, e je to v konenom dsledku nhoda, i astie, ktor

predstavuj kov element v pokri, je nespochybiten, e hr m monos zasahova

do hry aspo do istej miery. Tto monos nie je v drvivej vine populrnych

hazardnch hier dostupn. V rulete, kockch, stvkovan, i pri hran hracch automatov,

hr uin svoju stvku sce v princpe podobnm spsobom, ako v pokri, no tto stvka

nem akkovek vplyv na konen vsledok. Hr priebeh danej hry u iba sleduje a

korigovanie pravdepodobnosti monej vhry nie je v jeho moci. Schmidt (2006, s. 22)

povauje tento rozdiel za jednoznan a demontruje ho na nasledovnom prklade: "Pri

posudozvan tejto otzky sta zabudn na vyhrvanie a zamyslie sa na moment nad

prehrvanm. Je mon zmerne prehra partiu pokru? Samozrejme - zahodenm kariet. Je

vak mon zmerne prehra stvku v rulete alebo kockch? Nie, nie je. V tchto

situcich nemte nad hrou kontrolu."

trukturovanie hry spsobom, kedy je mon dosiahnu ukonenie partie pred

showdownom, teda ukzanm a porovnvanm kariet, je rovnako jedinenou odlinosou

pokru v konfrontci s hazardnmi hrami. Ruleta, kocky, i hracie automaty vyhodnocuj

stvky vdy vlune na zklade vsledku danho "ahu." V pokri dochdza k tomuto

vyhodnocovaniu aj bez toho, aby boli znme karty ktorhokovek hra a v rozsiahlej

tdi analyzujcej 103 milinov online parti dokonca a 75,7% vetkch parti bolo

ukonench pred showdownom, vhrou hra, ktor dokzal presvedi svojich sperov,

aby sa vzdali asti na partii (Harris, 2009).

alie zsadn rozdiely medzi pokrom a hazardnmi hrami vyplvaj zo spsobu ich

prevdzkovania. Ruleta, i kocky s kasnov hry, v ktorch proti sebe stoja dve strany

snaiace sa o zisk - kasno (prevdzkovate) a hr, ktor hr voi kasnu. Na to, aby jedna

strana bola ziskov, mus druh strana o financie prichdza a prehra hra je teda v

zujme prevdzkovatea.

Z tohto dvodu s kasnov hry predom nastaven tak, aby hr nemal monos

uskutoni objektvne ziskov stvku a akkovek vhra hra bola vsledkom jeho

23

astia. Tto skutonos ale pre poker neplat. Je pravdou, e poker sa taktie hrva v

kasnach alebo pokrovch kluboch pripomnajcich kasna, avak v pokri ako jedinej z hier

dostupnej v kasne zpasia hri o zisk vlune medzi sebou.

Kasno v pokri vskutku figuruje iba ako prevdzovate nijak nezasahujci do hry a za

sprostredkovanie hry od hrov vyber paulny poplatok. Tento poplatok nie je nijak

zvisl od vsledkov jednotlivch hrov a teda nie je v zujme kasna vytvori tak

podmienky pre hru, v ktorom by hr nemohol uskutoova objektvne ziskov stvky.

Hr pokru tak m monos vykazova z hry relatvne stabiln prjem, ktor v prpade

dostatone vysokch stvok me tvori jeho primrny zdroj financi. Takhoto hra

nazvame profesionlnym hrom pokru a ich poet vo svete rapdne stpa (Brunson,

2003).

24

3 Profesionlny hr pokru

V predchdzajcich kapitolch sme u opakovane opsali viacero charakteristk, ktor

odliuj profesionlneho hra pokru od hrov stratovch, i rekreanch a v tejto

kapitole rozoberieme tto problematiku bliie. Z defincie slova profesionl vak plat, e

nezvisle od prstupu a vzahu k hre, i konkrtnej vke vhier je profesionlnym hrom

pokru ktokovek, pre koho hranie pokru predstavuje hlavn zdroj prjmu. ud spadajcich

do kategrie "profesionlni hri pokru" tak v princpe spja iba jeden spolon znak a

jednotliv hri sa od seba astokrt v mnohom odliuj. Napriek tomu sa v nasledujcich

riadkoch z odvolanm na niekokch autorov poksime ponknu zoveobecnen

charakteristiku profesionlneho hra pokru a jeho osobnosti. Zdraznme aj niekoko

alch podstatnch vlastnost, ktormi sa profesionli odliuj od rekreanch hrov.

3.1 Charakteristika profesionleho hra pokru

"Neme jej predsa poveda, e sa iv hranm pokru." Tak bolo vysvetlenie, ktorho

sa profesionlny hr pokru Dusty Schmidt (2009) dokal, ke nerozumel, preo sa ho

jeden z jeho znmych pta, o odpovie svojej dcre, ke bude dostatone vek na to, aby

si sa ho sptala, m sa iv.

Schmidt (2009) spomna na zaiatky svojej profesionlnej pokrovej kariry ako na

obdobie, kedy nerd o svojom ivobyt rozprval, pretoe sa astokrt stretval s

nepochopenm, i negatvnymi reakciami okolia.

Pre profesionla je vak hranie pokru legitmnym a plnohodnotnm zamestnanm a

vina hrov k nemu tak aj pristupuje. I ke poker poskytuje hrom znan mieru

slobody z hadiska asu strvenho hranm, viacero profesionlnov sa sna o zskanie a

udranie pravidelnho pracovnho reimu za elom optimalizcie asu strvenho hranm

a venovaniu sa ostatnm aktivitam (Freiwald, 2012). Internetov poker poskytuje hrom

monos participova na viacerch hrch simultnne a profesionli tto monosz dvodu

maximalizcie hodinovej mzdy vyuvaj, odohrvajc a 1,200 parti za hodinu, i

dokonca viac (Schmidt, 2009).

as strven hranm je tak vdy jasne oddelen od ostatnch aktivt v snahe dosiahn

o najvyiu mieru sstredenia na mnostvo prebiehajcich rozhodnut a eliminciu

monch distrakci. Kvant rapdnych rohodnut, ktor hr poas hry vykonva, robia z

profesionlneho hrania pokru vysoko stresujcu zleitos, spojen s preukzanmi

25

fyziologickmi prejavmi, predovetkm so zvenou elektrodermlnou aktivitou

(Palomki et al, 2013).

Rozhodovanie, ako sme u bliie rozoberali v podkapitole "Psycholgia pokru"

prebieha u profesionlnych hrov pokru racionlnym vyhodnocovanm situci, ktorm

elia. Pokm rekrean hri konaj zva intuitvne, emotvne a podliehaj mnohm

hrskym klamom, sksen hri vyuvaj svoje poznatky zo tdia matematickch

aspektov hry a hernej terie na rozpoznanie objektvnej ziskovosti dostupnch monost.

Profesionli sa v rmci dosiahovania tohto ciea snaia o o najvie potlaenie

akchkovek emci, ktor by mohli akmkovek spsobom zasahova do rozhodovania o

nasledujich krokoch v pokrovch partich (Schmidt, 2009).

Zaujmavosou je, e tento prstup sa u mnohch profesionlnych hrov pokru vemi

asto pretavuje aj do inch oblast, ktorm sa venuj a do ich kaodennho ivota.

Profesionlny hr pokru je tak vo veobecnosti vysoko racionlny jedinec, ktor sa sna

o eliminovanie emotivity zo svojho rozhodovacieho procesu (Tendler a Carter, 2011).

Rozhodovanie hra prebieha aj mimo pokrovho stola posudzovanm objektvnej

hodnoty kadho dostupnho rozhodnutia a pravdepodobnosti dosiahnutia danho

vsledku, i vyskytnutia sa uritho javu. Tento koncept je ako v pokri, tak aj v kognitvnej

psycholgi dverne znmy ako "expected value" (priemern hodnota danej situcie sa

rovn stu pravdepodnost nastania danch vsledkov vynsoben ich hodnotou).

Uchopenie tohto konceptu m rozsiahle praktick vyuitie v kadodennom ivote,

poskytujc efektvny nstroj pre situcie, v ktorch udia astokrt nesprvne aplikuj

viacer heuristiky, ignorujc prve logiku, pravdepodobnosti a racionlne posdenie

propozcie. udia neschopn takhoto uvaovania vemi asto podliehaj neopodstatnenej

averzii voi riziku a voi stratm, m sa opakovane pripravuj o potencilne zisky

(Kahneman a Tversky, 1984).

Profesionlny hr pokru doke pouitm poznatkov zskanch tdiom pokru a vrazne

racionlnym prstupom identifikova, i je pre neho dan propozcia ziskov alebo nie a

taktie doke lepie odhadova pravdepodobnosti uritch vsledkov (Schmidt, 2009).

Parke, Griffith a Parke (2005) opisuj viacero alch charakteristk profesionlneho

hra pokru, ktor s aplikovaten aj v inch oblastiach. Autori uvdzaj, e profesionli

s vo veobecnosti schopnej kritickho pohadu, s disciplinovanej, pragmatickej,

spenej v rieeni problmov, maj vrazne rozvinut pragmatick myslenie, i zmysel

pre stratgiu. Medzi alie rysy pokrovho profesionla patria aj flexibitila a lepia

prispsobivos novm podmienkam, vrazne vysok schopnos sebaovldania sa a

26

rieenia vyptch situci s "chladnou hlavou" a sebauvedomovanie si svojich pozitv a

nedostatkov. Profesionlni hri pokru navye narozdiel od mnohch rekreanch hrov

nemvaj tendencie preceova svoje schopnosti, vaka omu sa zriedkavejie zapjaj do

parti a hier, ktor pre nich predstavuj stratov prostredie.

V alej tdi (McCormac a Griffith, 2011) autori skrz kvalitatvne rozhovory s

profesionlnymi hrmi dospeli k zveru, e profesionli ber svoj spsob zrobku s

vekou mierou disciplny. Snaia sa o pravidelnos v hran neovplyvnen ich vsledkami.

Mnoh rekrean hri asto ukonuj hru, ke s ziskov, aby si "ochrnili svoj profit" a

zotrvvaj v hre v prpade, e prehrvaj s cieom dohna nahromaden straty.

Profesionlni hri pokru zotrvvaj v hre nezvisle na ich akutlnom zisku, i strate a

hru opaj a vo vopred stanovenom ase alebo vtedy, ke nadobudn presvedenie, e

ich sstredenos, i kvalita hry nie je na poadovanej rovni. Profesionli s vo

veobecnosti trpezliv a nenechvaj sa vyvies z miery krtkodobmi nespechmi. Tieto

zistenia mu by vysvetlen svedectvami viacerch hrov, poda ktorch profesionlni

hri pokri pristupuj k hre s uritm predom premyslenm hernm plnom a dlhodobmi

ciemi, ktor sa snaia dosiahn, narozdiel od vidiny rchleho zisku, ktor je

charakteristick pre rekreanch, i patologickch hrov (McCormack a Griffith, 2011).

Z hadiska motivcie vedie hrov pokru k profesionlnemu hraniu predovetkm jeho

lukratvnos, no za rovnako zaujmav je okrem finannej nezvislosti povaovan aj

nezvislos osobn, kede profesionlny hr pokru nem zamestnvatea a zodpoved

sm za seba. V nesposledom rade je motivciou v prpade internetovho pokru aj monos

hra z domova, resp. z akhokoek miesta so stabilnm internetovm pripojenm.

Vek mnostvo rozhodnut v krtkom ase, racionlne a analytick zvaovanie situci a

hranie skrz pota lka k pokru v poslednch rokoch najm mladch ud z radov

tudentov strednch a vysokch kl. Znan as profesionlov pokru tvoria aktvni hri

potaovych hier, inch kartovch hier ako naprklad Magic: The Gathering i

Hearthstone, achisti, i udia zaujmajci sa o aktivity ako je naprklad obchodovanie na

burze.

Prve k obchodovaniu na burze je profesionlne hranie pokru vemi asto prirovnvan

ako zamestnanie najviac sa podobajce tejto forme zrobku (Freiwald, 2012; McCormack

a Griffith, 2011; Schmidt, 2009; Ward, 2011). "Investori investuj peniaze na zklade ich

predikci a aj ke riskuj, e akcie do ktorch investuj v dan de neakane klesn, z

dlhodobho hadiska s ich investcie vnosn a je to schopnos investorov tieto predikcie

vykonva, ktor im prina zisk (McCormack a Griffith, 2011, s. 248)."

27

Nae zskan poznatky obsiahnut v tchto troch kapitolch ns ved k nasledovnmu

zveru. Poker ako hra zaloen na matematike, hernej teri a psycholgi, s rozhodujcim

vplyvom hra na jeho vsledky, s vraznmi odlinosami oproti kasnovm hrm, s

monosou uskutoovania objektvne ziskovch rozhodnut a teda monosou

profesionlneho hrania a s viacermi paralelami s investovanm, i obchodovanm na burze

nie je hrou hazardnou.

Napriek tmto zisteniam sa profesionlni hri pokru pri priznan svojho povolania

astokrt stretvaj s negatvnymi reakciami zo strany spolonosti a s nezriedka

oznaovan za gamblerov, i zvislch alebo ud, ktorch zisk je namiesto tvrdej prce

redukovan na vsledok astnej ruky nhody (Freiwald, 2012; Schmidt, 2006).

Prve na zklade tchto skutonost, ktor s v rozpore s nami prezentovanmi

zisteniami ns doviedli k vskumnej asti na tto tmu.

28

4 Vskum stereotypizcie a stigmy voi profesionlnym hrom pokru

4.1 Cie vskumu

V teoretickej asti tejto prce bolo strednou tmou prepjajcou vetky jej doterajie

kapitoly prezentovanie kartovej hry poker ako legtmnej aktivity, ktor me, ale nemus

by vykonvan ako hazardn. Pre profesionlnych hrov je z doterajch zisten poker

plnohodnotmm a legitmnym spsobom zrobku, bez negatvnych aspektov spojench s

hazardom.

Napriek mnohm v predchdzajcej kapitole prezentovanm zisteniam podporujcim

tto mylienku sa vak zd, e takto percepcia pokru nekoreponduje s nzorom

minimlne istej asti spolonosti.

V zvere teoretickej asti sme s odkazom na relevantn literatru naznaili, e mnostvo

profesionlnych hrov pokru sa pri rozhovoroch o svojej profesii s umi nehrajcimi

poker astokrt stretva s nepochopenm, prpadne negatvnymi reakciami.

Podozrenie na skreslen vnmanie pokru irou nehrajcou verejnosou, ako aj nae

osobn sksenosti s tmto fenomnom ns inpirovali k tomu poduja sa preskma tto

problematiku bliie a ponknu skrz n vskum pohad tch, ktorch sa tto tma tka

najviac - profesionlnych hrov pokru.

V naom vskume sme sa preto rozhodli a za prvotn cie si stanovili zisti, ak s

sksenosti profesionlnych hrov pokru v komunikcii so irm okolm na tmu ich

profesie. Za hlavn cie prce povaujeme preskmanie dopadov tchto sksenost na

hrov z psychologickho hadiska a na sprvanie sa a socilnu strnku ivota pokrovho

profesionlna. Pri skman tchto otzok vychdzame z vskumnho predpokladu, e

monos profesionlne sa ivi pokrom je vo veobecnoti spolonosou vnman

negatvne, prpadne, e podstatn as society si existencie takejto monosti nie je vbec

vedom.

alm predpokladom je, e tento nepriazniv postoj spolonosti k profesionlnemu

hraniu pokru je spsoben prve najm jej znanou neznalosou tejto problematiky a

rozhovory s hrmi uskutonen v tomto vskume pouku na viacero miskoncepci

verejnosti ohadom pokru.

Tretm a poslednm predpokladom nho vskumu je oakvanie, e viacer profesionli

bud viacer nzory na ich profesiu, s ktormi sa vo svojom okol stretli, vnma ako

negatvne dopadajce na ich psychiku a to s konkrtnymi dsledkami v ich sprvan.

29

4.2 Vskumn sbor

Vskumn vzorku v naej prci tvorili tyri osoby, ktor sami seba identifikuj ako

profesionlni hri pokru. Vzorka je zloen z troch muov a jednej eny, a to vo veku od

22 do 26 rokov. Aj vzhadom na to, e sa jedn o kvalitativn vskum sme sa pri vbere

vskumnej vzorky rozhodli pre nepravdepodobnostn metdu samovberom, ktor "je

zaloen na dobrovonosti, respektve na aktvnom prejaven zujmu zapojenia sa do

vskumnej tdie (Miovsk, 2006)." Miovsk (2006) alej zdrazuje, e v tejto vobe je

monos participova na vskume ponknut viacerm potencilnym astnkom, priom

tto si sami vyberaj, i sa do vskumu zapoja alebo nie. Tento spsob vberu vskumnej

vzorky sme zvolili za elom nadobudnutia istoty, e participanti maj o vskum zujem a

bud ochotn rozprva o svojich osobnch ivotnch sksenostiach.

Vetkych astnkov sme u vopred poznali osobne, spoznvajc sa prve skrz poker.

Vina komunikcie so zastnenmi vak prebehia zva prostrednctvom internetu a

vzahy medzi nami nememe povaova za dvern.

4.2.1 Charakteristika vskumnej vzorky

Dag m 25 rokov, momentlne ije s priatekou a synom v Luenci a u es rokov je

profesionlnym hrom pokru. Vo formte, ktormu sa primrne venuje, patr medzi

najspenejch slovenskch hrov. Taktie je zakladateom socilnej siete pre hrov

pokru.

Dag u od zaiatku prejavoval vek zujem o as na vskume. V rozhovore

trvajcom 42 mint vemi ochotne odpovedal na vetky otzky a ponkol svoj pohad na

mnostvo osobnch zitkov aj z prostredia svojej vlastnej rodiny a najbliieho okolia.

Samuel m 26 rokov, je erstvm absolventom vysokej koly a momentlne ije v

Bratislave. Pokru sa venuje u niekoko rokov, z toho dva profesionlne.

Rozhovor s nm trval 54 mint, v ktorom napriek svojej ochote zastni sa viackrt

vyjadril svoje obavy, e nebude schopn ponknu dostaton mnostvo sksenost s

interakciami s nehrajcou verejnosou. Tieto skutonosti poda jeho vlastnch slov

vyplvali predovetkm z jeho introvertnej a nekonfliktnej povahy.

Tibor m 23 rokov a je tudentom vysokej koly ijcim taktie v Bratislave.

Profesionlnemu hraniu pokru sa venuje vye p rokov. Tibor sa problematike percepcie

pokru irou verejnosou aktvne venuje na diskusnch frach a o as na vskume

prejavil mimoriadny zujem.

30

Rozhovor s Tiborom prebiehal 65 mint, poas ktorch sa jeho zujem o tto

problematiku opakovane prejavoval a o svojich sksenostiach rozprval obrne a s

vou.

anet m 22 rokov. Je pvodom s Prievidze, no momentlne tuduje v Bratislave, kde

ije so svojim priateom, ktor je taktie profesionlnym hrom pokru. K hre ju priviedol

prve on. anet je aktvna na socilnej sieti pre hrov pokru, kde s ostatnmi hrmi

zdiea svoje sksenosti.

Rozhovor mal trvanie 54 mint a anet u od jeho zaiatku ochotne a obsiahlo

odpovedala na poloen otzky.

4.3 Metda zberu dt

Ako je u z predchzajcej podkapitoly zrejm, zber dt prebiehal kvalitatvne, metdou

moderovanho rozhovoru, postavenho a uskutoovanho s myslom a cieami

vskumnej tdie. Rozhovor tvorili otvoren otzky, dvajc astnkom vskumu vek

priestor na vyjadrenie sa k danej problematike. Ilo o tzv. polotrukturovan rozhovor,

ktor obsahuje zkladn, predom pripraven otzky, no zrove nm prostrednctvom

monosti kls doplujce otzky umonil zska detailnejie informcie o niektorch

konkrtnych tmach, postojoch a sksenostiach zastnench.

Potencilnou nevhodou polotrukturovanho rozhovoru je riziko prlinho odboenia

od hlavnej tmy, i poloenia neprimeranej otzky. Rozhovor bol roben s vedomm

tchto monch rizk a aktvne sme sa im snaili vyhn.

Predpripraven otzky boli zostaven v zujme vskumu tak, aby odpovede na ne

obsahovali informcie a dta, ktor nm umouj zodpoveda vskumn otzky a splni

ciele nho vskumu.

4.4 Priebeh rozhovorov

Participantov vskumu sme oslovili online, prostrednctvom socilnych siet. Strune

sme ich oboznmili najskr s obsahom a predmetom naej bakalrskej prce. V alom

kroku sme astnkov oboznmili s naim zujmom a plnom uskutoni v slade s naou

bakalrskou prcou vskum a predostretli sme im jeho detaily a ciele.

V prpade zujmu sme participantom navrhli mon as na vskume a po odshlasen

sme dohodli bliie podrobnosti a podmienky jeho uskutonenia.

Samotn rozhovory boli uskutoovan osobne, v tichom a kudnom prostred bez

spomenutiahodnch ruivch elementov. Rozhovory zaali neformlne v zujme

navodenia prjemnej a uvonenej atmosfry. Nsledne sme so shlasom zastnench

31

tmto zopakovali podrobnosti a ciele nho vskumu. Na pokyn zastnench sme

nsledne vskumn as rozhovoru zahjili poloenm prvej predpripravenej otzky.

Vetky otzky a odpovede participantov sme priamo poas rozhovorov, ktor trvali od 42

do 65 mint, psomne zaznamenvali do notebooku, aby boli nsledne okamite pripraven

na alie spracovanie a analzu.

Po ukonen vskumnej asti sme poakovali participantom za as a zva alej

pokraovali v neformlnom rozhovore na zvolen tmy.

4.5 Metda analzy dt

Zskan dta sme sa z dostupnch monost rozhodli analyzova metdou vyhadvania

a vyznaovania vzahov. Metda je zaloen v prvom rade na "vyhadvan, identifikcii

a popsaniu vzahov, na ktor ns explicitne upozorn astnk vskumu (Miovsk, 2006)."

Druhm kovm princpom metdy vyhadvania a vyznaovania vzahov je

vyhadvanie vzahov medzi premennmi na zklade vntornch alebo vonkajch

svislost.

V zskanch dtach analyzujeme naprklad vzah medzi informovanosou loveka v

oblasti pokru a jeho nzoru na monos jeho profesionlneho hrania alebo vzah medzi

sksenosami astnkov s rozhovormi na tto tmu s nehrmi a ich tendenciou takto

rozhovory podstupova. Vznamnm predmetom nho zujmu bol aj vzah medzi

nzormi spolonosou na poker a sprvanm sa pokrovch profesionlov v nepokrovom

prostred.

Dta, ktor sme prostrednctvom rozhovorov s astnkmi vskumu nadobudli sme tak

rozdelili do troch hlavnch sborov s prihliadnutm na ktor bude analza zskanch dt

uskutoen.

4.6 Etick aspekt

Metdu samovberu sme pre ely nho vskumu pouili aj s prihliadnutm na etick

strnku celej veci. Vskum sa zameriava na subjektvne sksenosti a zitky astnkov, a

to s predpokladom, e viacero z tchto sksenost hrov bud negatvne a nepriaznivo

vplvajce na ich psychiku. Tieto sksenosti mu by taktie potencilne pochdzajce z

ich rodinnho prostredia, i vemi blzkeho okolia.

Z tchto dvodov sme dbali na to, aby sa vskumu zastnili hri, ktor s o tchto

sksenostiach ochotn dobrovone rozprva a ponknu nm nhad do svojho osobnho

ivota. Pred akceptovanm hra do vskumnej vzorky sme sa uistili, e hr rozumie

nmu zmeru poodhali prve tto strnku jeho profesionlnej kariry.

32

V prpade akchkovek pochybnost mali astnci vskumu monos kedykovek kls

otzky, i prerui alebo plne ukoni rozhovor. Monos vystpi z vskumu bola jeho

astnkom taktie kedykovek dostupn.

Napriek faktu, e niektor participanti vskumu nepovaovali anonymizciu za potrebn,

v rmci dodrania etiky vskumu sme podnikli viacer kroky na dosiahnutie ich

anonymity.

Konkrtne sa jednalo o zmenu mena, neuvdzane konkrtnych adries a neuvdzanie

akkovek informci s vnimkou zkladnej charakteristiky participanta a informci

svisiacimi s ich profesionlnou karirou a s predmetom vskumu.

Pretoe v rozhovoroch sa objavili viacer bliie informcie o hroch, ktor by mohli

vies k ich identifikci, tieto asti rozhovorov sa v prci nevyskytuj a cel transkripcia

rozhovorov nebola zaraden medzi prlohy.

4.7 Analza dt

Predmetom prvho okruhu v rmci analzy zskanch dt je percpecia pokru ako

zrobkovej, innosti spolonosou z pohadu hrov. Zaujma ns, ako poda sksenost

participantov vskumu spolonos vnma fakt, e sa ivia prve tmto spsobom.

V druhom okruhu analyzujeme, ako tieto existujce nzory spolonosti na profesionlne

hranie pokru na hrov vplvaj, predovetkm z psychologickho hadiska. V rmci

tretej a zrove poslednej kategrie analyzujeme, ako sa sksenosti hrov s touto tmou

prejavuj v ich sprvan a ako ovplyvuj ich socilny a spoloensk ivot.

1. Percepcia pokru ako primrnej zrobkovej, innosti

spolonosou (z pohadu hrov)

2. Vplyv nzorov spolonosti na profesionlne hranie pokru na

hrov z psychologickho hadiska

3. Dopady nzorov spolonosti na profesionlne hranie pokru na

sprvanie a socilny ivot hrov

V vode rozhovoru ns najskr zaujmali primrne dvody a motivcie astnkov sta sa

profesionlnym hrom pokru. Viac-menej vetci participanti sa zhodli, e primrnymi

motivciami boli najm lukratvnos tejto voby a urit sloboda, ktor je s

profesionlnym hranm pokru spojen. U Samuela prevaoval najm prv uveden dvod:

33

"Tak v prvom rade sa treba niem ivi, take ak to aj nerobm pre peniaze, tak minimlne

za peniaze. Pri napredovan je vidina lepch zrobkov, ako v prpade benho

zamestnania, aj preto robm poker full-time. Nemusel som sa ui ni nov, "iba" sa

zlepova v tom, o som u vedel. A inak to vyplynulo tak priebene zo situcie... zaalo sa

dari, tak tomu bolo treba s naproti."

Aj u Tibora a anet mmeme poveda, e ich profesia "vyplynula priebene zo

situcie." anet na svoje profesionlne zaiatky spomna takto: "Zo zaiatku to bola pre

ma forma privyrobenia popri vysokej kole. Neskr, ke som musela z osobnch dvodov

prerui tdium a pokrom som si u vtedy vedela celkom slune privyrobi, som sa

rozhodla venova sa mu naplno."

Tiborove sksenosti s podobn: "Ja vlastne ani neviem, i som sa pre tto kariru

rozhodol, ono sa to tak nejak... stalo. Ke som zanal, nemal som skoro iadne vdaje,

take som si ani nikdy nehadal prcu. A ke sa neskr nejak vie vdaje objavili, tak

u som ich bol bez problmov schopn pokry svojimi prjmami z pokru. Vtedy som si

uvedomil, e prcu ani nepotrebujem a vlastne sa pokrom uivm."

Aj ke Dag povauje finann strnku veci za obdobne dleit, z jeho odpovede je cti

predovetkm tba po slobode a nezvislosti, ktor si od drhy profesionlneho hra

pokru suboval najviac: "K pokru ma viedla hlavne vidina slobody a samozrejme monos

zarobi si podstatne viac peaz ako v benom zamestnan. Celkovo predstava by si sm

sebe pnom, nepracova od nevidm do nevidm a ma dostaton objem peaz je asi

snom viny ud a ja som nebol vnimkou."

anet s touto mylienkou shlas a pridva, e pre u to bola aj otzka saivosti:

"Viedlo ma k tomu hlavne to, e mem pracova kedykovek a sama viem ovplyvni, koko

zarobm. Ja som vemi saiv typ a klasick prca mi prde... trochu nudn a na to, aby

som si vedela slune zarobi musm pracova vinou niekoko rokov. V pokri sa d

budova karira ovea rchlejie, tak ma oslovovalo ovea viac".

Samuel dodva: "Tie sa mi pi t vonos. Nemusm kad rno vstva, beriem si

vono poda potreby a podobne. Oddem na tde do zahraniia a nemusm ni riei a

ni potom dobieha."

Obzvl pre mladch ud je vak voba kariry kov prakticky pre cel ich budci

ivot a tto otzku povauj aj rodiia za jednu z najdleitejch v ivote ich dieaa. Sta

sa profesionlnym hrom pokru tak bolo rozhodnutie, ktor vetci tyria v istom bode so

svojimi rodimi konftrontovali. Postoje rodiov, ako aj samotnch participantov v tejto

otzke boli rznorod.

34

Dag mal v tejto veci od zaiatku jasno: "To, o povedia rodiia ma tak nejak zaujmalo,

ale nie zase moc. Urite by som kvli niekomu inmu nezmenil mj nzor, e by som sa

nepustil do uskutonenia svojho sna len preto, e si o tom niekto in mysl nieo in ako ja.

Aj ke by ten niekto mali by moji rodiia." Pre Daga bolo teda profesionlne hranie pokru

snom, ktor si chcel splni nezvisle od mienky ostatnch.

"Nad tm, ako bud reagoa rodiia som prli nerozmal," hovor Samuel. "o

povedia rodiia som vedel, no nakoniec s tm nemali problm v zmysle, e ak sa uivm,

tak je to moja vec. Aj ke otcovi sa to nikdy vemi nepilo. Nakoniec sme sa dohodli, e

ak spravm kolu, tak si mem robi, o chcem. So svojimi spechmi som sa s rodimi

podelil a ke som od nich potreboval pomoc s vberom auta pred kpou. Dovtedy som v

pohode pokrval ben vdavky na ivobytie, no odkedy prilo auto, pochopili, e na tom

asi nieo bude."

V rodine anet sa v minulosti vyskytli problmy svisiace s hazardnmi hrami, take

poda vlastnch slov nad tm, ako jej zrobkov, innos bud bra jej najbli nezriedka

premala. "Rodiia o tom vedeli takmer od zaiatku, samozrejme sa ptali vea otzok, v

rodine sme mali negatvnu sksenos s gamblingom, ie prv reakcie neboli vemi

pozitvne. Otzky typu, i mem prehra viac ako do toho vlom a podobne boli dlho

rutinou." Z jej pohadu vak nakoniec cel zleitos vnma pozitvne. "Po tom, ako som

im vetko vysvetlila a neprehrvala som, tak to plne pochopili a mm od nich pln

podporu. asom zaal poker hra aj brat, neskr mamina, ktor hr poker kad de a

vemi ju to bav!"

Tibor musel svoju situciu s rodimi vraznejie konfrontova, a ke chcel kvli pokru

nepokraova v tdiu: "Z nejakho dvodu mm v ivej pamti spomienku, ako rodiom

hovorm, e som prve v jednom turnaji na internete vyhral svoje prv tri dolre.

Samozrejme, e to nebrali vne. Ani ja som vtedy netuil, do oho to vysii, no

kadopdne si u od zaiatku boli vedom toho, e hrvam poker. Prv naozaj vnu

debatu o pokri som mal s rodimi... po skonen gymnzia. Nemal som vtedy chu tudova

alej a chcel som vyska venova sa pokru naplno. Hovoril som im, e ve vak ak to

nepjde poda predstv alebo sa nieo zmen, prihlku na vysok kolu si mem da aj o

rok. Otec aj mama to akceptovali, ale neboli z toho naden... chceli, aby som na vku

iel. Myslm si ale, e na mojom rozhodnut im vadilo hlavne to, e nepokraujem v tdiu,

ne to, e by to bolo prve kvli pokru."

Dag mal s rodimi takmer toton sksenos, prve v svislosti so tdiom na vysokej

kole. "Rodiia a aj rodina mali sce menie obavy a boli troku sklaman, e som sa pustil

35

do pokru, lebo som na kole mal skoro vdy sam jednotky a videli ma na vke a nsledne

asi v nejakom normlnom zamestnan. Ke ale videli, e sa mi dar a e sa nemm zle ani

po dlhej dobe, schvaovali mi to."

Tibor taktie naiel u rodiov predovetkm podporu a cel zleitos dopadla poda jeho

slov dobre. "Nespomnam si, e by sa rodiia o hran pokru niekedy vyjadrili vyslovene

nejako negatvne. Napriek tomu, e som na kolu nakoniec naozej neiel ma v mojej

karire podporovali a priebene sa zaujmali o to, ako sa mi dar."

Z naich zisten teda kontantujeme, e v prpade najbliej rodiny nai participanti

sprvoti sce elili uritm obavm, pochybnostiam, i miernemu sklamaniu, ale v

konenom dsledku sa zo strany svojich rodiov povine dokali akceptcie a podpory a

nzory najbliej rodiny na profesionlne hranie pokru vnmaj ako pozitvne. Tibor vak

poukazuje na skutonos, e v nie vetkch prpadoch je scenr prve takto. "To, e ma

rodiia v mojej karire podporuj vlastne plat dodnes a som im za ich prstup van.

Uvedomujem si hlavne to, e viacer hri, ktorch poznm, to maj u rodiov v tejto veci

cel zle. Jeden mj dobr kamart mi asto rozprva prhody, ako sa ho mma stle pta,

kedy si konene njde prcu a podobne. Ke jej povie, e prcu m, tak ona na to, e to

nie je prca. e vraj to, o zarob v pokri nie s skuton peniaze. Hlavne, e u si

niekoko rokov sm plat vdaje, chodieva za vlastn na dovolenky a podobne. Ke sme

raz spolu ili na jeden turnaj do zahraniia, tak im bol viac-menej nten klama, e ide na

vlet, pretoe sa bl, e keby im povedal pravdu, tak ho sn ani nepustia.

Alebo al mj znmy, ke sa jeho mama dozvedela, e je v meste na turnaji, tak po

neho osobne prila a normlne si ho odviedla domov. Akoe... na jednu stranu mi to prde

strane smiene, ale zrove... je to hrozn. Neviem si predstavi, e by som mal ja ma

takch rodiov, e by som musel taji, e hrm. Aj preto som tm mojim vemi van.

Myslm, e som v tomto ohade vcelku vyhral lotriu."

Dag spomna, e pokia rodiia jeho rozhodnutie asom akceptovali a nakoneic u nich

naiel podporu, nie vetci lenovia rodiny boli s jeho rozhodnutm stotonen: "Ke tak

ete premam, tak aj v rodine boli nejak negatvne ohlasy. Viem, e naprklad moja teta

rozprvala ostatnm, e som gambler a... cel dni len sedm za potaom, e mi z toho u

aj zaibva a takto veci. Samozrejme to nepovedala mne osobne. Mlokto ti asi nieo

takto povie priamo do o. Nikdy som vak nepochyboval, e som sa rozhodol sprvne.

Videl som podobnch mladch ud, ktor sa vydali na cestu online pokru a dlhodobo si

vedeli zarba vrazne vyie sumy ako by vedeli zarobi v akomkovek zamestnan. Proste

som si povedal, e ke to doku oni, preo nie ja."

36

Participanti sa stretvali s viacermi neprjemnmi reakciami na tmu ich zrobkovej,

innosti a to najm mimo najbliej rodiny. V okruhu kamartov, znmych, i irieho

okolia sa asto stretvali s nepochopenm. anet hovor, e s akceptciou jej profesie to v

tchto sfrach "ilo postupne, vemi dlho to vedeli len blzki kamarti. udia mali

predsudky, e udia o hraj poker s gambleri a asi aj preto je poker stle v ttoch

uznvan ako hazard. Zo zaiatku mi to vbec nebolo prjemn, kee udia akoby hadali

dvody a spsoby ako by dokzali, e sa to, o robm, ned aj napriek tomu, e sa to d

podloi a e vsledky mm pozitvne. Teraz poviem, e u mm odohratch cez 50 tisc

turnajov a vyhrvam. Tam sa u d dokza, e to nie je len o ast "

Dag si vimol rozdiely najm v tom, ako k tejto tme pristupuj star udia v porovnan s

rovesnkmi: "U kamartov to bolo skr v tej rovine, e ich to zaujmalo a nejako sa o tom

chceli dozvedie viac. Problm bol skr so starou generciou, ie nejak susedia, znmi

mojej rodiny, rodiia mojich kamartov a tak alej. Od nich som vinou poul skr

negatvne veci a mal som z nich skr pocit, e v hlave im beh skr nieo ako 'jasn, urite

si mal trochu astia, ale za chvu prehr vetko, dostane sa do dlhov a zni si ivot

ako udia na automatoch'. Dokonca mojej priateke jej znmi rozprvali, i sa neboj, e

nm niekedy prehrm aj dom a podobne."

Pokm Tibor sksenosti so starou generciou poda vlastnch slov vemi nem, s

rovesnkmi s jeho zitky podobn Dagovim: "Vina kamartov alebo ud v mojom

veku to zobrala dos dobre, a som bol sm prekvapen. Vemi asto sa o to zaujmali a

chceli o tom vedie viac." Jednm dychom vak dodva, e existuj aj vnimky:

"Napadaj ma hlavne dve moje dobr kamoky, ktor... to nevnmaj pozitvne a u oboch

sa to vlastne prejavuje dos odline. S jednou to mme tak, e aj ke je n vzah vcelku

dvern a rozprvame sa o vea osobnch veciach, poker so mnou nikdy nerozober. Ke

sa po dlhej dobe konene stretneme, rieime plne vetko, ale to ako sa mi dar v pokri sa

ma nikdy nespta. Ke to medzi reou spomeniem ja, tak povie nieo ako, e to je fajn a

zva zmen tmu. Pamtm si aj, e sa jej tie nepilo moje rozhodnutie nes na vku.

Ona to brala, ako e je to zl rozhodnutie, e robm proste chybu. Pritom prve na zklade

toho, e sme sa o pokri nikdy nebavili vbec nemala ako posdi, i to je rozumn npad

alebo nie. Jej nzor vyplval z presvedenia, e tdium je proste jedin sprvna voba."

Samuel tvrd, e o svojej prci a spechoch svojim znmym vinou nehovoril: "Hlavne

som sa tm nepotreboval moc chvli. To ale skr z dvodu, e to nepovaujem za sas

svojej osobnosti do takej miery, aby som o tom vade rozprval. Podelil som sa s pr

kamartmi... urite to vnmali ako keby som vyhral v lotrii, o ale vlastne nie je tak plne

37

mimo, kee vie vhry prichdzaj nrazovo. Priali mi to, ale ete stle vbec nevedia,

o om to vlastne je. Ale to je v poriadku, nebudem ich do toho zaahova."

Svoje sksenosti teda zhruje nasledovne: "V najbliom okol to bolo v poriadku, vedel

som to obhji. V irom okol som sa o tom nerozprval, tam by asi boli reakcie horie.

Nebudem ud zbytone zaaova tm, aby utovali mojich rodiov, e ich diea 'niekde

sype peniaze do rulety.'" Na otzku preo by poda neho boli v irom okoli reakcie horie

a ak reakcie m konkrtne na mysli odpoved Samuel takto: "Oakval som reakcie typu

'oe? To vne? Si sa zblznil?' pretoe povedomie je minimlne a sn cel

mimopokrov verejnos netu, v om spova hra a ak je podiel matematickho

rozmania na spenosti hrov. e to nie je pre kadho stratov ako kasnov hry."

Samuel tak svojim znmym o pokri vinou nehovoril v snahe vyhn sa frustrujcim,

i neprjemnm rozhovorom na tto tmu.

anet sa pridva. Hovor: "Ke sa ma ptal niekto o robm, vinou som to

nerozoberala, pretoe asto nasleduje vea otzok a dlh diskusia, ktor asto nikam

nevedie." Ako prklad uvdza, e "prv otzka, o sa vaina ud opta je koko mi poker

vyna mesane. Vinou na to odpoviem len, e je to nadpriemerne ne ako keby som v

normlnej prci, pretoe asto je to myslen ako provokcia. Teda aspo ja mm z toho

tak pocit. Ak to niekto berie ako hazard, tak sa tm chce poda ma presvedi, e naozaj

tm zarbam a asto mm pocit akoby akali nejak odpove, ktor ich utvrd v tom, e

maj pravdu."

Aj Dag sa stretval s reakciami, ktor boli poda neho scestn a ktor ho pravidelne

dostvali do zkych: "Nikto to nechpal, e je nieo tak mon a nasledoval koloto fakt

divnch otzok, ktor som nechcel vdy absolvova. udia sa ma ptali veci typu 'To hr

akoe na automatoch? D sa tam fakt vyhrva? To mus ma ale vek astie, e?' alebo

Neboj sa, e sa ti raz karta obrti? Koko tak vyhr za jeden de? Koko si najviac

vyhral?' a podobne. Na takto rei som nikdy nemal chu a niekedy ma fakt vytali.'

Tibor nevnmal otzky smerujce na jeho zrobky vyslovene negatvne, ale tie priznva,

e mu astokrt neboli prjemn. "Ako ja na jednu stranu chpem, e ke sa lovek

dopouje, e sa ivm pokrom, tak ho to strane zaujme a pretoe o tom skoro ni nevie, tak

ho zaujma hlavne to, koko sa tm d zarobi. A ja som rd, ke sa niekto zaujma o to, o

robm. Ale pre vea ud je toto vemi citliv tma a aj ke ani neviem tak celkom vysvetli

e preo, tak som jednm z nich. Obas je pre ma vcelku skujce odpoveda na takto

veci."

38

Poda Daga s otzky ohadom prjmu najhorie, pretoe v prpade primnej odpovede

astokrt ved k pre neho vemi neprjemnm, a absurdnm situcim. "Ke poviete

koko ste najviac vyhrali naprklad za de, kad si proste hod do kalkulaky 'krt 30' a

mysl si, e toko zarbate mesane. Nevid ale, e dos dn mte aj mnusovch. Veobecne

ale nie je moc dobr, ke udia vedia, e zarbate nad pomery. Potom sa na vs prosby o

piky a pomoc len tak syp."

anet si reakcie a otzky tohto typu vysvetuje tm, e viacer rekrean hri s v pokri

nespen a preto nadobdaj pocit, e by v nich spen ani v princpe nie je mon. "S

dva typy ud. T, o nemaj s pokrom sksenos vbec a t, ktor si obas zahraj poker v

kasne alebo online. Vinou t, o s pokrom nemaj vbec sksenos to pochopia ovea

rchlejie. Ale pokia niekto hr rekreane poker, asto m s pokrom negatvnu sksenos.

Poker je ako maratn a ke si niekto zahr obas poker, netuduje ho a nikam sa

neposva, samozrejme nem vsledky, tak si mysl, e aj tak je to vetko len o ast.

Naposledy som sa stretla s reakciami od kamartov, e hera je nastaven aby prehrvali

a podobne, ke sa im nepodarilo prkrt vyhra. Poker je hra o matematike,

pravdepodobnosti a psycholgii, o nekonenom tudovan. Kad si mysl, e ho vie hra a

to my vyuvame."

Samuel sa taktie obas sna uom o najjednoduchie vysvetovi, zkladn princpy

pokru, no nestretva sa poda jeho nzoru s spechom. "Vysvetujem, e v hre hraj proti

sebe iba hri a t lep zarbaj, t, ktor sa nechc zlepova, alebo hraj preto, lebo ich

to bav, prehrvaj. Hr mus rozma a m lep hr, tm via anca, e vyhr, ie

nie je to 'len o tom, ak karty komu prdu'. udia na to prikvnu, ale aj tak si o tom myslia

svoje, pretoe aj na automatoch u niekto raz vyhral a myslel si, e na tom bude zarba do

konca ivota."

Tibora na zklade jeho slov prve takto tvrdenia doku najviac vyvies z miery a ako

ich zna. "Lebo oni ke hovoria, e poker je to ist o automat alebo ruleta a e je to cel

len o ast, tak tm vlastne plne znevauj vetk moju prcu. To ma vie nava. Proste

cel mj spech je poda nich vsledkom toho, e som proste astkr. Vetok as, ktor

venujem hre, ktor venujem tdiu, rozoberaniu parti, e to nie je ni. e som vlastne ten

ist lovek, ako nejak Joo z Vrbovho, o kad mesiac prehrva vplatu na automatoch,

iba mm viac astia.

Je to vlastne ako keby som tebe povedal, e tvoju bakalrku vlastne napsal niekto in. e

to nebola tvoja prca, e to nebol vsledok tvojej snahy. No netvalo by a to? Toto ma na

tom... ni najviac."

39

Vetci participanti tak svojimi slovami potvrdili viacero sksenost v styku so svojim

okolm na tmu poker, ktor boli sprevdzan negatvnymi pocitmi a s vnimkou anet aj

frustrciou, zkosou, i hnevom.

Na otzku, ako ona sama vnma dopady verejnej mienky na prfesionlne hranie pokru na

jej psychiku odpovedala anet takto: "Osobne mi a tak nevad, e si to udia myslia,

pretoe to asto zvykn pochopi, len tie prv reakcie s tak nedveriv voi pokru.

Samozrejme radej by som bola, keby to udia vnmali ako port alebo ako vhodu, e

nemusm sedie pravidelne v robote za nejak fixn mzdu. Ale teraz to u beriem skr tak,

e vaina rozumnch ud si to nech vysvetli a ke nie, tak to viac proste nerozoberm."

Samuel m podobn nzor. "Na ma to moc nevplva, si myslm. Bu nieo vysvetlm,

alebo sa len usmejem a myslm si svoje... ke sa rozdeme, oni na to zabudn, a ja tie.

Ke je niekto vyslovene presveden o svojej pravde, e hdem peniaze do rulety, tak

nemm potrebu mu to vysvetova." Zrove vak pripa, e je to predovetkm jeho

osobnos a povaha, vaka ktorm poda neho nemaj nzory inch vznamn negatvny

dopad na jeho ivot. "Preo nemm potrebu to vysvetova? U som si za ten as asi

zvykol, ak je postoj mimopokrovch ud... alebo to bude tm, e ma postoj ostatnch a

tak moc nerozhod. Ja som voi ich nzoru dos flegmatick, pretoe si myslm, e to je

jedin cesta ako neskoi z mosta.

Myslm to tak, e keby som si bral prli k srdcu to, o si nesksen lovek mysl, bol by

som z toho psychicky frustrovan. Ako ke niekto povie, e je v Bratislave taxikrom a laik

si povie, e dotyn automaticky jazd jednu cestu za 20 eur a ije si nad pomery... S aj

tak taxikri. No prve s aj tak hri pokru, o do toho len syp peniaze a nebud na tom

zarba, pretoe sa nechc zlepi. Bu si myslia, e s najlep na svete alebo na to

nemaj kapacitu."

Dag negatvne dopady sm vnma, a to najm v kontexte prostredia, v ktorom ije. "Je mi

hlavne to, e sa o tom nemem s vinou znmych porozprva. Bvam v meste, kde

nepoznm jedinho loveka, ktor by nejako pravidelne hrval poker. Preto ke sa s

niekm stretnem, neviem sa moc dosta do debaty, pretoe okovek im o mojej prci

poviem, tak nebud rozumie. Jedin omu by rozumeli je, keby som rozprval o peniazoch

a o tom koko som vyhral alebo prehral a to zase nechcem."

Tibor sa priznva, e pokm vina jeho rovesnkov berie jeho prcu ako nieo

zaujmav, niektor negatvne sksenost svisiace s rozhovormi o pokri bral vemi ako

a rezonuj v om dodnes. "Druh kamartka, ktor som spomna je presveden, e som

na pokri zvisl a niekedy to dva do plne absurdnch rovn. Minule sme sa bavili o

40

dovolenke a ja som jej povedal, e ja by som na tak t klasick prmorsk asi neiel, e

ma nebav len tak sa vyvaova niekde na pli. Ona vak bol presveden, e by som

neiel, pretoe by som nedokzal vydra bez pokru. A takto rei m vdy a je jedno o jej

poviem a ako sa jej to cel snam vysvetli, proste ona na tom trv.

Alebo raz na gympli v triede dajne kolovala informcia, e som sa nechal u doktorky

vypsa, aby som mohol doma hra poker. Tie, ako keby som bol zvisl alebo nieo.

Nebola to pravda, ale aj keby bola, tak tam je podstata v tom, e by to nebolo kvli tomu,

e som zvis, ale kvli tomu, e niekde na nejakej herni be lukratvna akcia a z monost

chodi do koly alebo osta tde doma a snai sa vyai z nej o najviac je tto druh

jednoznane ziskovejia. To by som ale tm uom nevysvetlil, nech by som robil okovek.

Proste, niekedy je to stran pocit bezmocnosti a frustrcie a tieto sa objavuj vdy,