R o č n í k X . Č í s l o 1 9 . — 2 0 .

d S d

niverzi B r a t i t s l a v a , 30. j ú n a 1 9 6 5 . K č s 1 , —

KLUB V PLÁNOCH • Д CADEMIA ISTR0P0UTAN A • MLADÍ AUTORI Z WOLKROVEJ POLIANKY • DIVADLO POÉZIE NA ROZCESTÍ • HOVORÍME S ROHÁČOM • NIKDY NIE SI SÁM -VO ŠVÉDSKU

Pokroková mládež sveta do Alžíra Dňa 28. j ú l a sa n a o l y m p i j s k o m š t a d i ó n e v A lž í r i s l á v n o s t n e

začne IX. s v e t o v ý f e s t i v a l m l á d e ž e a Studentstva. B u d e t o p o p r v ý raz, č o s a p o k r o k o v á m l á d e ž s v e t a z í d e m i m o e u r ó p s k e h o k o n t i ­n e n t u . V A lž í r i s a s t r e t n ú zástupcov ia m l á d e ž e v š e t k ý c h po l i t i c­k ý c h s m e r o v , rás, n á r o d o v i n á b o ž e n s k é h o p r e s v e d č e n i a — t u s i v y m e n i a názory n a n a j p á l č i v e j š i e p r o b l é m y a o t á z k y súčasnost i . Podľa p o s l e d n ý c h z p r á v s a m á , .afr ického" f e s t i v a l u z ú ­

častniť d o 25 000 d e l e g á t o v zo 67 k r a j í n . Medzi n a j v ä č š i e d e l e g á c i e b u d u patriť v ý p r a v y z Francúzska. Tal ianska a Sov ie t skeho s v ä z u . Na f e s t i v a l sa c h y s t á dokonca a j 40-čenná s k u p i n a ch lapcov a d i e v č a t z Austrá l i e . Z Českos lovenska p ô j d e d u A l ž í r s k a 320 m l a d ý c h ľudí . Budú t o pr í s lušn íc i r ô z n y c h pro fes i í , v e d e c k í pracovníci, š tudent i , robotn íc i atď. Ich ú lohou b u d e pr i ,pieť čo n a j l e p š i e a č o na j a k t í v ­n e j š i e k u z d a r u f e s t i v a l u .

Fesi tva l už od minulého roku bude špeciálny p r o g r a m p r e d i e v - bor piesní a tancov ,,Lúčnica", patronát nad d e t s k ý m domovom, p r i p r a v u j e Medzinárodný pr ípravný čatá, k t o r ý má d v e čas t i : bude to j a z z o v ý o r c h e s t e r Rcduta-kvintet , p n k t o r ý pripraví program a j e h o

semniár na tému ,,Miesto žien mládežnícka dychovka J . T a u s s i n - chovancov o b d a r u j e upomienkovými v spoločenskom, hospodárskom a gera , skupina scénického tanca d a r č e k m i . Okrem o f i c i á l n e j d e l e g á -

M e s t s k ý c h divadiel p r a ž s k ý c h a c i t o d c e s t u j e do Alžírska i 1Г>0

výbor, založený v Helsinkách. Člen­mi tohto v ý b o r u s ú zástupcovia u é rodných i medzinárodných m l á - politickom ž ivote v r o k u 1965" a dežníckych organizácií, k t o r é sa tzv . „Veľký deň d i e v č a t " . zúčastnia f e s t i v a l u . V samotnom A l ž í r s k u p r i p r a v u j e s t r e t n u t i e mládeže Národný pr ípravný v ý b o r . V o v ý b o r e s ú i v š e t c i minis tr i , v e -

Za tento deň účas tn íčky f e s t i ­valu navšt ív ia podniky, k d e p r a ­c u j ú a lž í r ske ženy, v ý s t a v u v ý r o b -

dúci pracovnici republ iky a p r e d - o e ň z ľ k ó n ' í ° v e ľ k á " m a ľ i f e ^ t á c i a ^ z a národné s t r e d i s k o , k d e b u d e d e n -x n e bohatý p r o g r a m p r e d e t i i m l á ­

d e ž — k u l t ú r n e vys túpenia, d i s k u -

rad sól i s tov. Do súťaže f i lmov o č e s k o s l o v e n s k ý c h tur i s tov, medzi mládeži s m e prihlásili musical kun-ymi b u d e i 30 novinárov a „Starci na chmel í " a p r á c u mladých ( r a c o v n l k o v rozhlasu a televízie, tvorcov bude reprezentovať f i l m - r -„Čierny P e t e r " . V Alžíri o tvor íme

s tav i te l ia mládežníckych o r g a n i z á -., r. . . . . . . , účas t i Valentíny T e r e š k o v o v e j a c u - P?, p n p r a v f e s t i v a l i s a n a j a k - s ] á v n o s t n ý v e f e r s p o j e n ý s voľbou . . . ' t í v n e j s i e zapoj i l i d v e n a j v ä č š i e o r - M j s s F e s t i v a l v £ r ^ c j

Y f e s t i v a l o _ 6 1 e . besedy, p r e m i e t a m e f i lmov, de l í , z e f e s t i v a l sa v s ú v i s l o s t i s o

ganizacie z d r u ž u j ú c e a lž í r sku m l á - v é h Q D r o a r a m ' u s a n a východ z á - ľ Ý s t a v ' V a P o d - N a š a delegácia po- š t á t n y m p r e v r a t o m v A l ž í r s k u o d -d e J . 7 S v a 1 u

m l a d e ž e Frontu n á - d r o z í d u t r l v ] a k ' i a . e a s t rvania f e s t i v a l u bude mať i k l a d á na n e s k o r š í termín. N á r o d n v t e ľ s t v a s preds tav i te ľmi mládež-

A ž p o u z á v i e r k e s m e sa d o z v e -

s v ä z a l ž í r s k y c h š t u d e n t o v . U ž t e r a z

drobný p r o g r a m fes t i va lu , k t o r ý b u d e t r v a ť desať dni. Kľúčovými

níckych organizácií celého s v e t a . v y ­j e vypracovány p o - c e s t o u budú organizovať r ô z n e

•ят fťvetivami Irtnrv . a . . . . stúpenia, b e s e d y a p r i a t e ľ s k é s t r e t -

нйо к ^ ľ J а л n ! ľ n u t i a s a l ž í r s k y m ľudom a m l á d e -dnami budu t z v . h lavné d m . Bude 5 л„ J

t o s treda 28. júla — s l á v n o s t n é otvorenie, piatok 6 . a u g u s t a — mani fes tác ia z a s v e t o v ý mier, s o

Našu delegáciu čaká v A l ž í r s k u množstvo s t r e t n u t í a d i skus i í . Už

bota 7. a u g u s t a — s l á v n o s t n é z a - t e r a z s ú p r ipravené n i e k t o r é a k c i e končenie Ďalej. Deň sol idari ty s a vystúpenia . Českos lovenský d e l e -Afr ikou, Deň p r i a t e ľ s t v a s mláde­žou a ľudom Alž í rska. Deň soli­d a r i t y s ľudom b o j u j ú c i m za n e ­závislosť, p o k r o k a demokraciu a Deň medzinárodne j spolupráce. V ý ­znamnými súčasťami f e s t i v a l u b u ­d ú rôzne semináre, kolokviá. š t u ­d e n t s k é programy, d e t s k é p r o g r a ­my. k u l t ú r n e a š p o r t o v é p o d u j a t i a .

g á t povie úvodné s lovo „Európska bezpečnosť 20 r o k o v po v o j n e " n a kolokviu Úloha mládeže a š t u d e n ­tov v b o j i za s v e t o v ý mier, n á ­rodnú nezávis losť a ochranu p r á v a na sebaurčenie národov. P r i p r a v u j e s a i n a š e vys túpenie n a seminár i v rámci Veľkého dňa dievčiat .

Veľa p r á c e čaká i ku l túrnu č a s ť štnosťou tohtoročného f e s t i v a l u n a š e j delegácic. v k t o r e j b u d e s ú -

Nový d o m o v pre

Hranice pr ies torov, k t o r é irtajú b r a t i s l a v s k é v y s o k é š k o l y k d i s p o ­zícii, s t á v a j ú sa t e s n ý m i . N e u s t á l y r o i v o j v y s o k é h o ško ls tva n ie len k v a n t i t a t í v n y , a l e a j k v a l i t a t í v n y k l j d t . stal,, » v i s i e n á r o k y ňa k v a ­l i t u v ý u k y , v y ž a d u j ú n o v é u č e b n é pon.o, k> m o d e r n é p r í s t r o j e n e u ­s ta le p r i b ú d a š t u d e n t o v , z v y š e j ú s;, n á r o k y na M u d e n t s k v i l v o t n * p r i e s t o r a s n í m b e z p r o s t r e d n e s ú v i s i a c u k v a l i t u š túd ia .

Za v š e t k ý m t ý m s t o j a pr ies tory . B u d e k d e inštalovať p r í s t r o j e ? Hude s , na i n t e r n á t o c h ľ u d s k e j š i e

b ý v a ť ? N e b u d e sa t reba tlačiť v s r m l n a r o , h a laboratóriách"» Pre o d p o v e d e s m e s i zašl i za rladitt-Гот Sprav v w s i a v b v

k ý c h škôl , inž . Holčíkom. ľ 7 v > » a » D y v y s o -

Pl

Wir wünschen der Komensky-liniversität noch recht viele und recht schöne Erfolge bei der Erfülund der ihr gestellten Aufgaben in Lehre und Forschung zum Wohle Hires Landes . . .

p r í s t a v b u k b u -i m i e s t e t e r a j -

Pr ies tory

ф Čo v š e t k o sa p r e v y s o k é š k o ­ly v n a j b l i ž š í c h r o k o c h p o s t a v í ?

— V ý s t a v b a j e r o z v r h n u t á d o dvoch základných areálov - p r - v p r l s t . v b e m a J u s l l i i l t p r f t v m c k ' v y m j e u z r o z o s t a v a n ý area l SVSГ

a f i lozofickej fakul te a dočasne

" * l y m J e r o k ° s , k 0 , S k * T S * k j ? m b u d < ' h o t ° v ý areál v M l y n s k e j t e č k o v M l y n s k e j doline. O obocF doline, a j Fakul te j e l e s n e j v ý c h o ­

v y a s p o r t u . O k r e m učebných j e toho u ž dosť zn^v.eho. V areá l i SVŠT s t a v i a m e v s ú č a s n o s t i b u d o - m i e s t n o s t í m á v Drístavbp n á • ľ

K o l e k t i v k i j e v s k o g o _ o r d e n a L e n i n a d e r ž a v n o g o u n i v e r - vu_ s t a v e b n e j f a k u l t y , v r o k u 1967 m i e s t o knižnica, s k l a d y kníh d v e s i t e t u i m e n i T . G . Š e v č e n k a š č i r o v í t a j e V a s z i s l a v n i m z a ? , n e . T i e s ^ a v a t : chemickú f a k u l t u , telocvične, č i tárne, v s ú č a s n e j d o -j u b i l e e m . . . , V M 'y n s k e,J " äJ d e, s v 0 -> b , f a k u l t y š t u d u j ú p r o j e k t y . J domov niekoľko f a k u l t . Medzi i n ý - V o vzd ia lenei še i b u d ú c n o s ť Recordari iuvat qu ibus amicitiae vinculis, quant isque m i

pr í rodovedecká, FTVŠ a- e i e k - d e n a r a d v y s t a vJ

b a O B J E K T O Ý V v -

studi is c o m m u n i b u s bohemis lovenicorum e t be lgarum na- ^Tlnte^náľv ' f ol'e/antkaTvba'vT и т

.е

Л ' п а

tiones iam diu inter sese coniunctae s in t .

Sme všetc i h r d í n a v e ľ k ú tradíciu v y s o k ý c h š k ô l v n a š o m m e s t e a p o v a ž u j e m e s i za česť a povinnosť v n ich i n a ­ďale j p o k r a č o v a ť . . .

napísali v s lávnostných l istoch k päťstému v ý r o č i u A c a d e m i e I s t r o p o l i t a n y n a a d r e s u U n i v e r z i t y K o m e n s k é - areá lov h o v Halle, K i j e v e n i c k e j v Bratislave.

m e internáty a občianska v ý b a v e - R y b n o m námest í , budovy V y s o k e j n o s t . P r v y i n t e r n á t p r e 1200 s t u - ^

к Ы у vý t v a r n ý c h umení a V v s o k e i

dentov m á s t á ť r o k u 1967 Do k o n - ž k o ] y e k o n o m i c k e j na Machnáči a ca p t v e j e t a p y v y s t a y b y budu s t a t p n e s t o r y L e k á r s k e j f a k u l t y v ú d o -o b j e k t y p r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y a l r R á z s o c h y za t e r a j š o u V o j e n -ínternáty p r e 6500 osob. s k o u nemocnicou. Počíta s a s tým,

Щ Budú s a stavať v y s o k o š k o l s k é ž e t u vzniknú nové t e o r e t i c k é ú s -o b j e k t y a j m i m o s p o m í n a n ý c h t a v y a f a k u l t n á nemocnica. V ý u k a

J » "J ^ U J í l b l a t o -

h o v Halle, K i j e v e a Gente a zo Slovenskej ško ly tech- k e ™ 'iľborľtóríľ'slo- štavbľ' R o v n a k o . s a . P r iP r a v u-i e v v -v e n s k e j v y s o k e j ško ly t e c h n i c k e j .

k l inických ročníkov b y s a p r e n i e s -Rovnako s a p teore t ických

NAŠA LMVERZn.A SA PÝTA ZA VÁS Q NAŠA UNIVERZITA SA PÝTA ZA V Á S в VÁS © NAŠA U

BLESKOVÉ

wtmtf o L e t n e j

š k o l e

T a k m e r c e l ý a u g u s t o d 2 . d o 26. s a n a f i l o z o f i c k ý c h f a k u l t á c h K a r l o v e j u n i v e r z i ­t y v P r a h e a U n i v e r z i t y K o ­m e n s k é h o v B r a t i s l a v e b u ­d e k o n a t L e t n á š k o l a s l o ­v a n s k ý c h š t ú d i í . O t o m t o z a u j í m a v o m p o d u j a t í s m e s a p o z h o v á r a l i s r i a d i t e ľ o m „ B r a t i s l a v s k e j š k o l y " p r o f , d r . E u g e n o m P A U L I N Ý M .

— A k o v z n i k l a š k o l a s l o ­v a n s k ý c h š t ú d i í a a k é j e j e j p o s l a n i e ?

L e t n á š k o l a s l o v a n s k ý c h š t ú d i í j e p o d u j a t i e , u r č e n é p r e u č i t e ľ o v s l a v i s t i k y n a c u d z í c h v y s o k ý c h š k o l á c h , p r e d n á š a t e ľ o v s l o v e n č i n y , a Č e š t i n y , p r e k l a d a t e ľ o v , v e ­d e c k ý c h p r a c o v n í k o v a p o ­s l u c h á č o v s l a v i s t i k y , k t o r í s ú v o v y š š í c h r o č n í k o c h . T á ­t o š k o l a p o s k y t u j e s v o j i m f r e k v e n t a n t o m v š e o b e c n é i š p e c i á l n e p o z n a t k y o n a š i c h j a z y k o c h , d e j i n á c h , l i t e r a t ú ­r e , f o l k l ó r e , h u d b e a č i a s ­t o č n e o e k o n o m i k e . Ť a ž i s k o

v š a k s p o č í v a v p r a k t i c k e j v ý u k e s l o v e n s k é h o a č e s k é ­h o j a z y k a . P r e d n á š k y , s e m i ­n á r e , j a z y k o v é c v i č e n i a a š p e c i á l n e k u r z y v e d ú z v l á š ť v y b r a n í u č i t e l i a KU, UK a i n ý c h č e s k o s l o v e n s k ý c h v y ­s o k ý c h š k ô l a p r a c o v n í c i Č e s k o s l o v e n s k e j a S l o v e n ­s k e j a k a d é m i e v i e d .

T o h t o r o k u o r g a n i z u j e m e u ž 9. r o č n í k l e t n e j š k o l y . P r v ú l e t n ú š k o l u z r i a d i l a K a r l o v a u n i v e r z i t a v r o k u 1 9 5 7 a o d v t e d y s a k o n á k a ž ­d ý r o k . O d p i a t e h o r o č n í k a j e d e n z o š t y r o c h t ý ž d ň o v z a ­p l n i l t z v . S l o v e n s k ý t ý ž ­d e ň , k e d y s a c e l á š k o l a p r e ­s ť a h o v a l a n a S l o v e n s k o . J e j ú č a s t n í c i z í s k a l i z n a l o s t i z

h o r e u v e d e n ý c h o b l a s t í , a v š a k s o z a m e r a n í m n a S l o v e n ­s k o . T e n t o r o k s a š k o l a r o z d e l i l a n a d v e v e t v y . J e d ­n a b u d e v P r a h e a d r u h á v B r a t i s l a v e .

— Č o m u m o ž n o ď a k o v a ť , ž e b ý v a l ý S l o v e n s k ý t ý ž d e ň s a r o z r á s t o l n a c e l é o b d o b i e t r v a n i a š k o l y ?

T o t r e b a p r i p í s a ť s t á l e z v ä č š u j ú c e m u s a z á u j m u o n á š j a z y k , l i t e r a t ú r u a S l o ­v e n s k o v ô b é c .

— S a k ý m p o č t o m ú č a s t ­n í k o v r á t a t e p r e B r a t i s l a ­v u ?

M i n u l ý r o k s a ô s m e h o r o č n í k a l e t n e j š k o l y z ú ­č a s t n i l o 9 0 ľ u d í z 2 1 k r a ­j i n E u r ó p y , A z i e a A m e r i k y .

M y r á t a m e s 2 5 ú č a s t n í k m i p r a k t i c k y z c e l é h o s v e t a . E š t e n i e j e i s t é , k t o p r í d e , n o s m e p r e s v e d č e n í , ž e ú č a s ť n e b u d e o n i č c h u d o b ­n e j š i a a k o p o i n é r o k y . P o ­č a s d e v ä ť r o č n e j e x i s t e n c i e š k o l y s m e u ž p r i v í t a l i f r e k ­v e n t a n t o v z o Š v é d s k a , F r a n ­c ú z s k a , A n g l i c k a , o b o c h n e ­m e c k ý c h š t á t o v , U S A , K a ­n a d y , T a l i a n s k a , J a p o n s k a , A u s t r á l i e , I n d i e , S S S R , P o ľ ­s k a , M a ď a r s k a , R u m u n s k a , J u h o s l á v i e a B u l h a r s k a .

J e d n o u z p o d m i e n o k p r i ­j a t i a d o š k o l y j e a k t í v n a z n a l o s ť a s p o ň j e d n é h o z o s l o v a n s k ý c h j a z y k o v a z n a ­l o s ť č e š t i n y a l e b o s l o v e n ­č i n y m u s í b y ť p r i n a j l e p š o m p a s í v n a . S v e t o v é j a z y k y , a k o j e a n g l i č t i n a , n e m č i n a a f r a n c ú z š t i n a s a b u d ú p o u ­ž í v a ť l e n v ý n i m o č n e a k o p o ­m o c n é j a z y k y .

— A k ý b u d e p r o g r a m š k o ­l y v B r a t i s l a v e ?

D e n n á n á p l ň b u d e a s i t a ­k á t o : p o c e l ý d e ň p r e d n á š ­k y , l e k t o r s k é c v i č e n i a a k u r z y a v e č e r k u l t ú r n y p r o g r a m ( k o n c e r t y , f i l m , v e ­č e r y p o é z i e , n á v š t e v a SNG, d i v a d l o a p o d . ) , z a m e r a n ý p r e d o v š e t k ý m n a š p i č k o v é d i e l a s l o v e n s k e j k u l t ú r y . V p r o g r a m e s ú i e x k u r z i e n a s t r e d n é S l o v e n s k o a v ý l e t D e v í n , d o M i k u l č i c , a l o ď o u p o D u n a j i .

- f l -

. 9 NASA U N I V m Z I T A SA l 'YTA ZA VAS » VAS 9

N i e v š e t k y m l á d e ž n í c k e o r ­g a n i z á c i e s a s t o t o ž ň u j ú s o z á ­k l a d n o u m y š l i e n k o u I X . s v e t o ­v é h o f e s t i v a l u m l á d e ž e a s t u ­

d e n t s t v a v y j a d r e n ú v ú s t r e d n o m h e s l e — Z a s o l i d a r i t u , m i e r a p r i a t e ľ s t v o . F a k t , ž e „ k o m u n i s ­t i c k ý p o d n i k " s a b u d e k o n a ť v A l ž í r s k u , s í c e t r o c h u o t u p i l o s ­t r i e p r o t i f e s t i v a l o v e j p r o p a ­g a n d y , n o h l a s o v p r o t i f e s t i v a l u j e s t á l e d o s ť . Т ак n ap r . v l á d a N e m e c k e j s p o l k o v e j r e p u b l i k y s a r o z h o d l a , ž e n e m e c k e j m l á ­d e ž i n e m o ž n o o d p o r u č i ť ú č a s ť n a f e s t i v a l e . N a j v i a c n e p r i a t e ľ ­s k ý c h h l a s o v s a o z ý v a h l a v n e / о z á p a d n e j E u r ó p y , USA a K a ­n a d y . S v e t o v é z h r o m a ž d e n i e m l á d e ž e S o c i a l i s t i c k á i n t e r n a ­c i o n á l a m l á d e ž e n e z a u j a l i s í c e o t v o r e n e n e p r i a t e ľ s k é s t a n o v i s ­k o v o č i f e s t i v a l u , p r i p r a v u j ú v š a k z a t e n I s t ý č a s p o d o b n ú

NASA UNIVĽHŽITA SA P ý J A ZA VAS íi v l a s t n ú a k c i u . - í -

ú s t a v o v v Mart ine.

V Horskom p a r k u b u d e s t á ť dvo j te locv ičňa s bazénom, o b j e k t , k t o r ý bude s lúžiť pot rebám FTVŠ.

Ф Prihliadate pri projektovan í t ý c h t o s t a v i e b na p o ž i a d a v k y m o ­d e r n e j v ý u k y ?

Počítame napr ík lad s použitím krá tkov lnných vys ie lačov, s r o z ­hlasovými pos luchárenskými z a r i a ­deniami, s televíziou, s p r e m i e t a ­ním. V e ľ k é pos luchárne u ž u m i e s t ­ň u j e m e v iac d o s t r e d u budovy, s menším pr irodzeným osvet lením, s možnosťou okamžitého z a t e m n e ­nia, len s kl imatizačnými z a r i a d e ­niami.

Rozhovor: Ján K a m e n i s t ý

l * ľ i | t ľ ; i v u j ú

„trucpodnik

' '

ШШШ, í;-'

;

шШШттт

У&яшшт

o t o : M. V o j t e k

Chvála vzdelania O z b r o j e n ý a po l i t i cký b o j č e s k o s l o v e n s k é h o ľ u d u za n á r o d n ú

s lobodu a soc iá lnu spravodl ivosť, k t o r ý sa začal S l o v e n s k ý m n á ­r o d n ý m p o v s t a n í m a d o v ŕ š i l p r a ž s k ý m p o v s t a n í m v m á j i 1945, sa stal v ý c h o d i s k o m r o z m a c h u n á r o d n e j a d e m o k r a t i c k e j r e v o l ú ­cie. J e j víťazný p o s t u p otvor i l n a š i m n á r o d o m c e s t u v š e s t r a n n é h o r o z v o j a ľ u d o v o d e m o k r a t i c k e j a n e s k ô r soc ia l i s t i cke j spoločnost i .

Desiatky b ý v a l ý c h š t u d e n t o v , uč i teľov a o s t a t n ý c h z a m e s t n a n c o v n a s e j Univerz i ty K o m e n s k é h o sa z ú č a s t n i l o t o h t o h r d d i n s k é h o b o j a s o z b r a ň o u v r u k e a v i l e g á l n e j práci . Pri t e j t o pr í lež i tost i v / d á v a m e ho ld u d a t n ý m b o j o v n í k o m , k t o r í položi l i ž i v o t y za os loboden ie n a š e j v last i .

A j pr i t e j t o pr í lež i tost i s i u v e d o m u j e m e , ž e č e s k ý ľ u d a s l o -V e n s k y národ prekonal i v o s v o j e j h is tór i i d l h é o b d o b i e ťažkého n á r o d n o s t n é h o út laku, k t o r ý i ch post iho l t a k v soc iá lne j , po l i t ic­k e j a k o a j k u l t ú r n e j oblast i . Povstan ie s l o v e n s k é h o národa s p r á v n e nerieš i la ani buržoázna r e p u b l i k a . Naopak, v l á d n u c a v e ľ ­koburžoáz ia zdrž iava la h o s p o d á r s k y ro?.\oJ SVovenska. T a k á t o s a t o n a j m ä zaostávan ia j e h o e k o n o m i c k é h o r o z v o j a , k t o r é s a z á ­k o n i t e odráža lo a j v r e l a t í v n o m zaostávan í j e h o k u l t ú r n e j a s o ­c i á l n e j ú r o v n e . J e d n ý m z n a j v i a c z a n e d b a n ý c h ú s e k o v bo lo napr. š k o l s t v o . Väčš ina ž iakov, a t o 55 p e r c e n t skonč i la s v o j e v z d e l a n i e v o v š e o b e c n e j ľ u d o v e j škole, iba 38 p e r c e n t ž i a k o v m a l o m o ž ­nosť navš tevovať m e š t i a n s k u š k o l u a l e n 7 p e r c e n t g y m n á z i u m . Podobná s i tuácia bola a j v o b d o b í t z v . s l o v e n s k é h o š t á t u . T o t o s a s p ä t n e n e p r i a z n i v o odrážalo n a j m ä v soc iá lnom p o s t a v e n í s l o v e n ­s k é h o ľ u d u .

V d ô s l e d k u s v o j h o n e b l a h é h o h i s t o r i c k é h o d e d i č s t v a S lovensko v s t u p o v a l o d o n o v é h o ž i v o t a s p o č e t n e oveľa s labšou r o b o t n í c k o u t r i e d o u s n e d o s t a t k o m v l a s t n e j inte l igenc ie, n í z k o u soc iá lnou ú r o v ň o u . V p r o c e s e n a š e j s o c i a l i s t i c k e j r e v o l ú c i e s a p r e d o v š e t k ý m u s k u t o č ň u j e r o z v o j j e d n o t n e j e k o n o m i k y Č e s k o s l o v e n s k e j r e p u b ­l i k y s c i e ľ a v e d o m o u or ientác iou n a v y r o v n á v a n i e e k o n o m i c k e j

Prof. Dr. Vojtech Filkoro C. Sc. ú r o v n e 5 ^ е л э к а s č e s k ý m i k r a j m i . P r e d n o s t n é z a b e z p e č o v a n i e s o c i a l i s t i c k e j industr ia l i zác ie Slovenska s a p r e j a v i l o n i e l e n v r ý c h ­l e j š o m r a s t e j e h o c e l k o v e j p r i e m y s e l n e j v ý r o b y , a le e š t e v ý ­z n a m n e j š i e v j e d n o t l i v ý c h o d v e t v i a c h p r i e m y s l u , a k o v s t r o j á r ­s tve , e l e k t r o t e c h n i k e a chémi i . V e ľ k ý m i r e v o l u č n ý m i socia l i s t ic­k ý m i p r e m e n a m i p r e š l o s l o v e n s k é p o ľ n o h o s p o d á r s t v o .

T ieto v e ľ k é p r e m e n y v e k o n o m i k e naš l i s v o j o d r a z v r o z v o j i k u l t ú r n e j revo lúc ie , n a j m ä ško ls tva, v e d y , umen ia , l i t e r a t ú r y a o s v e t y a v y š š e j c e l k o v e j ú r o v n i ž i v o t a s l o v e n s k é h o ľ u d u . V ý š k a ú r o v n e vzde lan ia a v e d y j e n i e l e n zák ladom, a le a j p o d m i e n k o u r ý c h l e h o r o z v o j a n á r o d n é h o h o s p o d á r s t v a i e f e k t í v n e h o r o z v o j a e k o n o m i k y . V p r o c e s e s o c i a l i s t i c k e j k u l t ú r n e j r e v o l ú c i e v ý z n a m n ý r o z m a c h z a z n a m e n a l o z v y š o v a n i e ú r o v n e š k o l s k é h o vzde lan ia .

K ý m d o r o k u 1938 bo la n a S l o v e n s k u l e n j e d n a v y s o k á ško la s t r o m i n e ú p l n ý m i f a k u l t a m i a s n i e č o v i a c a k o d v e t i s í c p o s l u ­cháčmi, d n e s n a s l o v e n s k ý c h v y s o k ý c h š k o l á c h š t u d u j e okolo 47 000 pos lucháčov, p o p r i t o m p o m e r n e v y s o k ý p o č e t z a h r a n i č n ý c h š t u d e n t o v . Už v p r v é r o k y p o os loboden í z n a m e n a j ú p o d s t a t n é z v ý š e n i e p o č t u p o s l u c h á č o v tak, ž e n a Univerz i te K o m e n s k é h o j e v š k o l s k o m r o k u 1945—46 zap í saných 5300 pos lucháčov, k t o r ý c h p o č e t sa za 20 r o k o v z v y š u j e na 12 000 p o s l u c h á č o v .

Univerz i ta K o m e n s k é h o d á v a za dvadsaťročné o b d o b i e o d os lobo­denia n a š e j v l a s t i n á r o d n é m u h o s p o d á r s t v u d o 13 000 a b s o l v e n t o v . S lovenská v y s o k á ško la t e c h n i c k á 10 000 inž in ierov . Pr ipadá a k o a n e k d o t a v t e r a j š e j d o b e a n i e h i s tor ická skutočnosť, ž e s a m i n i s ­t e r š k o l s t v a a o s v e t y ľ u d á c k e h o š t á t u chvá l i l v r o k u 1942 p r e d s l o v e n s k ý m s n e m o m , ž e v š e t k ý c h 27 inž in ierov, k t o r í abso lvova l i v y s o k ú školu, sa podari lo umiestniť a ce lý s n e m t o s p o t e š e n í m v z a l *na v e d o m i e .

R o z v o j v y s o k ý c h škô l na S lovensku d o k u m e n t u j e a j r o z š i r o v a n i e sa u č i t e ľ s k é h o s b o r u n a š e j u n i v e r z i t y : v r o k u 1945 pôsob í na Univerz i te K o m e n s k é h o 32 uč i teľov a v r o k u 1965 ich j e 1407.

V j e d n o t l i v ý c h k a t e g ó r i á c h v y z e r á r a s t uč i teľov t a k t o : u p r o f e s o r o v ' v z rás to l p o č e t o 12 u d o c e n t o v v z r á s t o l p o č e t o 171 u o d b o r n ý c h a s i s t e n t o v o 935 u a s i s t e n t o v o 157

Rozmach š k o l s t v a a e k o n o m i c k ý r o z v o j Slovenska u m o ž n i l r o z v o j v e d e c k o - v ý s k u m n e j zák ladne . Na S l o v e n s k u j e t e r a z 330 v e d e c ­k ý c h pracov ísk . Z n i c h 43 patr i S l o v e n s k e j a k a d é m i i v i e d a 34 pracov ísk v y s o k ý m ško lám. Pracovníc i t ý c h t o v e d e c k o - v ý s k u m n ý c h a š k o l s k ý c h p r a c o v í s k s a p o d i e ľ a j ú n a p l n e n í d ô l e ž i t ý c h v e d e c k o ­v ý s k u m n ý c h ú loh . Pracoviská U n i v e r z i t y K o m e n s k é h o r ieš ia l e n za p o s l e d n ý c h 5 r o k o v 197 š t á t n y c h ú l o h a 361 r e z o r t n ý c h ú loh. Za t o t o o b d o b i e b o l o v y r i e s e n y c h oko lo 60 š t á t n y c h a 97 r e z o r t ­n ý c h u l o h a u d e l e n ý c h 27 p a t e n t o v .

Univerz i ta K o m e n s k é h o sa rozš ír i la z p ô v o d n ý c h š t y r o c h f a k ú l t : F i l o z o f i c k e j , L e k á r s k e j , P r á v n i c k e j a P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y r o k u 1945—16 n a t e r a j š í c h 7 faku l t p r i b u d n u t í m F a r m a c e u t i c k e j , Peda­g o g i c k e j a F a k u l t y t e l e s n e j v ý c h o v y a športu. Každa f a k u l t a pr ispela s v o j i m Spec i f i ckým d i e l o m pr i r o z v o j i v y s o k é h o š k o l s t v a v n a š e j v last i .

Foto: M. Tuleja

I vei'V u < l c r . i t o n i Už t o h t o r o k u d o s t a n ú š t u d e n t i

v Macedónii ú v e r y , z k t o r ý c h b u ­d ú p la t i t n á k l a d y s v o j h o š t ú d i a .

T e n t o s y s t é m m á h m o t n e z a b e z ­p e č i t š t u d e n t o v a n a d r u h e j s t r a ­n e prekonať d o t e r a j š i e n e d o s t a t k y s ú s t a v y š t i p e n d i í . K a ž d ý r i a d n y š t u d e n t u n i v e r z i t y v S k o p j i d o s t a ­n e b e z ú r o č n ý ú v e r a p ř i p r i e m e r -

Päť sväzov protestuje Päť š t u d e n t s k ý c h p o l i t i c k ý c h

s v ä z o v v NSR s a v y s l o v i l o p r o ­t i z á k o n o m o v ý n i m o č n o m s t a ­v e . P o d h e s l o m „ D e m o k r a c i a n a m i e s t o v ý n i m o č n é h o s t a v u " u s p o r i a d a l i t i e t o s v ä z y n a b o n n s k e j u n i v e r z i t e s j a z d , n a k t o r o m s a z ú č a s t n i l o d o t i s í c p r o f e s o r o v , d o c e n t o v , š t u d e n ­t o v a o d b o r á r o v .

P r o f . d r . M a i h o f e r z u n i v e r ­z i t y v S a a r b r i i c k e n e p o u k á z a l v o s v o j o m r e f e r á t e n a n e b e z ­p e č e n s t v o , k t o r é v y p l ý v a z b o n n s k ý c h v ý n i m o č n ý c h z á ­k o n o v p r e d e m o k r a t i c k é p r á v a a s l o b o d y .

S j a z d u d o š l i p o z d r a v n é t e l e ­g r a m y a j z o z a h r a n i č i a , o . i .

o d J e a n a P a u l a S a r t r a a l o r d a B o y d O r r a .

Z galérie vyznamenaných P o č a s o s l á v 500. v ý r o č i a A c a d e m i e I s t r o p o l i t a n y a 20. v ý ­

r o č i a o s l o b o d e n i a r e p u b l i k y n a U n i v e r z i t e K o m e n s k é h o u d e l i l r e k t o r U K p r o f . d r . V . F i l k o r n , CSc. č e s t n é d o k t o r á t y U K t r o m v ý z n a č n ý m p r e d s t a v i t e ľ o m s p r i a t e l e n ý c h u n i v e r z í t . H o d ­n o s ť č e s t n é h o d o k t o r a p r í r o d n c h v i e d u d e l i l p r o f e s o r o v i Š t á t ­n e j u n i v e r z i t y T a r a s a Š e v č e n k a v K i j e v e , d r . t e c h n i c k ý c h v i e d I v a n o v i T r o f i m o v i č o v i š v e c o v i . H o d n o s ť a m i č e s t n ý c h d o k t o r o v f i l o z o f i c k ý c h v i e d v y z n a m e n a l i p r o f e s o r a U n i v e r z i ­t y M a r t i n a L u t h e r a v H a l l e - W i t t e n b e r g u d r . h . c . L e o S t e r ­n a a p r o f e s o r a J a g e l l o n s k e j u n i v e r z i t y v K r a k o v e d r . f i l . v i e d K a z i m i e r z a D o b r o w o l s k é h o .

P r o f . d r . I. T . Š v e c j e z a t i a ľ j e d i n ý m s o v i e t s k y m p e d a g ó ­g o m , k t o r é m u p o č a s . 2 5 - r o č n é -h o j e s t v o v a n i a P r í r o d o v e d e c ­k e j f a k u l t y u d e l i l i č e s t n ý d o k ­t o r á t . P o a b s o l v o v a n í v y s o k e j š k o l y o d r o k u 1 9 2 7 p ô s o b i l p r o f . d r . Š v e c n a K i j e v s k o m p o l y t e c h n i c k o m i n š t i t ú t e a k o d o c e n t a n e s k ô r a k o p r o f e s o r p r e o d b o r a e r o h y d r o d y n a m i k a a v ý m e n a t e p l a . T u z a s t á v a l t i e ž f u n k c i u d e k a n a a v e d ú c e ­h o k a t e d r y . V r o k o c h 1 9 4 1 — 5 5 b o l r i a d i t e ľ o m I n š t i t ú t u e n e r ­g e t i k y A k a d é m i e v i e d U k r a j i n ­s k e j SSR. O d r o k u 1 9 5 5 d o d n e s j e r e k t o r o m U n i v e r z i t y T a r a s a Š e v č e n k a a j e r i a d n y m č l e n o m A V USSR. Z a o b e t a v ú p r á c u n a p o l i v e d e c k o m i p o l i t i c k o m b o l v y z n a m e n a n ý R a d o m Č e r ­v e n e j z á s t a v y a m e d a i l o u Z a h r d i n s k ú p r á c u v o V e ľ k e j v l a s ­t e n e c k e j v o j n e . P r o f . d r . Š v e c j e u z n á v a n o u k a p a c i t o u v o b ­l a s t i t e p e l n e j e n e r g i e a a e r o ­d y n a m i k y . D o t e r a z p u b l i k o v a l v y š e 1 5 0 v e d e c k ý c h p r á c , m o ­n o g r a f i í , u č e b n í c a č l á n k o v .

J e d n ý m z o s i g n a t á r o v d o h o ­d y o d r u ž b e m e d z i U K a UML v H a l l e b o l i b ý v a l ý r e k t o r h a l l s k e j u n i v e r z i t y p r o f . d r .

h . c . L e o S t e r n . S v o j e v y s o ­k o š k o l s k é š t ú d i á z a k o n č i l n a v i e d e n s k e j u n i v e r z i t e , k d e v r o k u 1 9 2 5 z í s k a l h o d n o s ť d o k ­t o r a p o l i t i c k ý c h v i e d . P o h a ­b i l i t á c i i r o k u 1 9 4 0 v M o s k v e p ô s o b i l a k o p r o f e s o r n a M o s ­k o v s k o m p e d a g o g i c k o m i n š t i ­t ú t e p r e c u d z i e j a z y k y . P o v o j n e s a v r á t i l d o V i e d n e , k d e p r a c o v a l n a t a m o j š e j V y s o k e j š k o l e p r e s v e t o v ý o b c h o d . V r o k u 1 9 5 0 h o n a F i l o z o f i c k e j f a k u l t e v H a l l e v y m e n o v a l i z a p r o f e s o r a d e j í n n o v o v e k u a d e j í n r o b o t n í c k e h o h n u t i a . P r o f . d r . L. S t e r n z a s v ä t i l c e l ý s v o j ž i v o t r o b o t n í c k e j t r i e d e a r e v o l u č n é m u h n u t i u . Z ú č a s t n i l s a r e v o l u č n ý c h b o j o v v R a k ú s ­k u , k d e b o l i v r o k u 1 9 3 4 v ä z ­n e n ý . P o t o m e m i g r o v a l d o Č e s ­k o s l o v e n s k a , n e s k ô r d o SSSR. V r o k o c h 1 9 3 6 — 1 9 3 8 b o j o v a l p r o t F r a n c o v m u r e ž i m u v Š p a ­n i e l s k u . D r u h á s v e t o v á v o j n a h o n a š l a v r a d o c h Č e r v e n e j a r m á d y , k d e a k t í v n e b o j o v a l p r o t i f a š i s t i c k é m u N e m e c k u . P r o f . S t e r n p a t r í m e d z i n a j ­v ý z n a m n e j š í c h p r e d s t a v i t e ľ o v m a r x i s t i c k e j v e d y v NDR. A k ­t í v n e s a - z a p á j a d o b u d o v a n i a NDR n a p o l i p o l i t i c k o m i v e ­

d e c k o m , o r g a n i z o v a l v e d e c k ý a v y s o k o š k o l s k ý ž i v o t v o f u n k ­c i á c h v i c e r i a d i t e ľ a I n š t i t ú t u v š e o b e c n ý c h d e j í n , r i a d i t e ľ a I n š t i t ú t u n e m e c k ý c h d e j í n , p r o r e k t o r a a r e k t o r a U M L v H a l l e W i t t e m b e r g u . V ý z n a m n á j e i j e h o p r á c a n a r e f o r m e š t ú d i a v o b l a s t i h i s t ó r i e . Z a s v o j e m i m o r i a d n e z á s l u h y b o l p r o f . S t e r n v y z n a m e n a n ý N e ­m e c k o u n á r o d n o u c e n o u , Z á ­s l u ž n ý m r a d o m z a v l a s t e n e c ­t v o , j e n o s i t e ľ o m m e d a i l y E . T h a l m a n n a z a b o j v Š p a n i e l ­s k u . m e d a i l y E . M. A r n d t a z a ú č a s ť v o V e ľ k e j v l a s t e n e c k e j v o j n e , j e n o s i t e ľ o m N e m e c k e j m i e r o v e j m e d a i l y a č e s t n ý m d o k t o r o m F i l o z o f i c k e j f a k u l t y UML v H a l l e . O d r o k u 1 9 5 5 j e r i a d n y m č l e n o m N e m e c k e j a k a d é m i a v i e d a o d r o k u 1 9 6 3 j e j e j p o d p r e d s e d o m . R o z s a h j e h o v e d e c k é h o b á d a n i a j e o b ­z v l á š ť v e ľ k ý , o č o m s v e d č í i 2 8 m o n o g r a f i í a v e d e c k ý c h p r á c , 1 4 0 v e d e c k ý c h a p o l i t i c k ý c h p o j e d n a n í , k t o r é n a p í s a l a m n o ž s t v o r e c e n z i í a s p o l u a u -t o r s t i e v .

P r o f . d r . K. D o b r o w o l s k i p o š t ú d i á c h v K r a k o v e , V i e d n i , v P a r í ž i a L o n d ý n e d o s i a h o l d o k ­t o r á t n a K r a k o v s k e j u n i v e r z i t e ; k d e i h a b i l i t o v a l . O d r . 1 9 3 5 j e v e d ú c i m K a t e d r y v e š o b e c n e j e t n o g r a f i e a s o c i o l ó g i e n a J a ­g e l l o n s k e j u n i v e r z i t e . P o č a s h i t l e r o v s k e j o k u p á c i e b o l o d v l e ­č e n ý * d o k o n c e n t r a č n é h o t á b o r a v S a c h s e n h a u s e n e . P o n á v r a t e z k o n c e n t r á k u v y u č o v a l n a t a j n e j p o ľ s k e j u n i v e r z i t e . P r o t , d r . D o b r o w o l s k i j e v y n i k a j ú ­c i m u č i t e ľ o m i v e d c o m . N a p í ­s a l o k o l o 1 8 0 v e d e c k ý c h p o j e d ­n a n í , v y z n a č u j ú c i c h s a m i m o ­r i a d n e š i r o k o u t e m a t i k o u . P r e S l o v e n s k o z v l á š ť v ý z n a m n é s ú j e h o e t n o g r a f i c k é p r á c e t ý k a ­j ú c e s a Z á p a d n ý c h K a r p a t , k d e s a p o ľ s k ý ž i v e l p r e l í n a s o s l o ­v e n s k ý m . V ý z n a m n é s ú i j e h o p o s l e d n é s o c i o l o g i c k é p r á c e , d o t ý k a j ú c e s a p r o b l é m o v o k o l o N o w e j h u t y a p r o c e s o v , p r e -D i e h a j ú c i c h v s ú č a s n o s t i m e d z i p o ľ s k ý m i r o ľ n í k m i . P r o f . d r . D o b r o w o l s k i j e n a j s t a r š í m a t y p i c k ý m p r e d s t a v i t e ľ o m p o ľ ­s k e j s o c i o l ó g i e a e t n o g r a f i e .

( R e d ) .

Družba Halle-Novi Sad U n i v e r z i t a M a r t i n a L u t h e r a

v H a l l e n a d v i a z a l a d r u ž b u s u n i v e r z i t o u v N o v o m S a d e v J u h o s l á v i i . D o d o h u o p r i a ­t e ľ s t v e p o d p í s a l i z á s t u p c o v i a o b o c h u n i v e r z í t v H a l l e .

N o v o s p r i a t e l e n é u n i v e r z i t y s i

b u d ú v y m i e ň a ť s k ú s e n o s t i a p o z n a t k y n a p o l i v ý c h o v y v e d y i k u l t ú r y . V n a j b l i ž š í c h d ň o c h z a v í t a d o H a l l e a j r e k t o r u n i ­v e r z i t y v N o v o m S a d e p r o f . d r . T i s m a a ď a l š í j u h o s l o v a n s k í h o s t i a . - k s -

Ako ďalej s Klubom?

n o m p r o s p e c h u 8,5 b o d o v (z 10 p o ­trebných.) n e m u s í ú v e r splácať.

Za p o s l e d n é t r i r o k y p o k l e s o l p o č e t š t i p e n d i s t o v v Juhos láv i i z c e l k o v é h o p o č t u š t u d e n t o v z 38,2 pere . n a 20 p e r e . N o v ý s y s t é m podťa j u h o s l o v a n s k é h o n á z o r u u k a z u j e n a nutnosť h m o t n e z a i n ­teresovať š t u d e n t o v n a v ý s l e d k o c h i c h práce .

K MARIMIJ sa v r á t i m e

V m i n u l o m č í s le N a š e j u n i v e r z i ­t y s m e u v e r e j n i l i k r i t i c k ý f e j t ó n „Pobočné p r o m ó c i e " z p e r a L. Sza-ba. D o r e d a k c i e s m e dos ta l i l i s t z v y s u n u t é h o p r a c o v i s k a L F UK v Martine a n a z á k l a d e p r i p o m i e ­n o k z d e k a n s t v a LF UK v B r a t i ­s l a v e s m e o b s a h č l á n k u p r e r o k o ­va l i a j s p r o r e k t o r o m UK. Na z á ­k l a d e v á ž n y c h p r i p o m i e n o k k o b ­s a h u a t ó n u č l á n k u , k t o r ý n e z o d ­p o v e d á skutočnost i , v r á t i m e s a k o t á z k e v b u d ú c o m , s e p t e m b r o v o m č í s le č l á n k o m , k t o r ý v e c i u v e d i e na p r a v ú m i e r u .

Redakcia

Po d l h ý c h pr ieťahoch k o n e č n e otvor i l i v y s o k o š k o l s k ý k l u b . Ma š t y r i k l u b o v n e , č i táreň, m o d e r n ý b u f e t . V š e t k é h o d o h r o m a d y 207 m i e s t a j s b a r o v ý m i s t o l i č k a m i . Teda v o n k o n c o m n i e v e ľ a n a 18.000 b r a t i s l a v s k ý c h v y s o k o š k o l á k o v . V r á m c o v o m p l á n e k l u b u n a b u d ú c i š k o l s k ý r o k s a r á t a s o 120.000 n á v š t e v n í k m i . T o j e — pri t r o š k u v u l g á r n o m v ý p o č t e , a l e š t a t i s t i k a j e t a k á — 6,6 n á v š t e v k l u b u r o č ­n e p r e j e d n é h o v y s o k o š k o l á k a . N e m u s í s a t o n a p o h ľ a d zdať m á ­lo, a le p r e d s t a v t e s i , ž e b y s t e m o h l i ísť d o o b ľ ú b e n é h o p o d n i k u l e n 6 —7-kr á t ročne, h o c i n a p i v o .

D v a r o k y s a V y s o k o š k o l s k ý v ý ­b o r ČSM snaž i l otvoriť k l u b . K e ď bo l k o n e č n e o t v o r e n ý , z i s t i lo sa, ž e v l a s t n e n i č n i e j e p r i p r a v e n é . Musela s a vypracovať c e l k o m n o T

v á v a r i a n t a š t a t ú t u k l u b u , r o z p o č ­t y a r á m c o v é p l á n y . Pre to b e ž í k l u b a ž d o s e p t e m b r a p r a k t i c k y l e n p o k u s n e . K a ž d ý d e ň s a z i sťu­j e , č o chýba, č o e š t e t r e b a u r o ­biť, a k ý m s p ô s o b o m k l u b v l a s t n e viesť. V ý s l e d k y t o h t o v i a c - m e n e j n ú t e n é h o e x p e r i m e n t u s a u ž u k a ­z u j ú . Štatút d e f i n u j e k l u b a k o s a ­m o s t a t n ú p r á v n i c k ú a h o s p o d á r -d á r s k u o s o b u a u r č u j e m u t r o c h z o d p o v e d n ý c h p r a c o v n í k o v a k o z á ­b e z p e k u d e n n é h o p r o g r a m u k l u b u .

T o m u t o p o s t a v e n i u v y s o k o š k o l ­s k é h o k l u b u a k o s a m o s t a t n e j p r á v n i c k o - h o s p o d á r s k e l o s o b y z o d ­p o v e d á a j p l á n o v a n ý p o č e t p o d u ­j a t í n a b u d ú c i š k o l s k ý r o k : t ý ž ­d e n n e s a m á v k l u b e konať p r i e ­m e r n e 20 p r a c o v n ý c h s c h ô d z í k r ú ž k o v a s ú b o r o v , č o j e z a c e l ý r o k 800 l e n t ý c h t o p o d u j a t í . Ď a l e j r o č n e 240 e s t r á d n y c h a k a b a r e t ­n ý c h p r o g r a m o v s tancom, 40 p i a t ­k o v ý c h v e č e r n ý c h p r o g r a m o v , 40 n e d e ľ n ý c h d o p o l u d ň a j š í c h p r o g r a ­m o v a v e ľ a i n ý c h , zatiaľ n e p l á n o ­v a n ý c h p o d u j a t í .

Keď s i t e d a v y č í s l i m e m n o ž s t v o

pri,

:ovanl t ý c h -cami z o d p o -

k l u b u . пе­ро ž i a d a v k a

í o f i n a n -

k l a d u •

rov klubu. S t ý m j e , s a m o z r e j m e , s p o j e n á o t á z k a v y t v o r e n i a š i r o k é ­h o a k t í v u e x t e r n ý c h a d o b r o v o ľ ­n ý c h s p o l u p r a c o v n í k o v z r a d o v b r a t i s l a v s k ý c h v y s o k o š k o l á k o v , k t o r í b y m a l i z á u j e m n a d o b r ý c h h o s p o d á r s k y c h i p r o g r a m o v ý c h v ý s l e d k o c h k l u b u . Už s a u r o b i l i opatren ia p r e v y t v o r e n i e p o d m i e ­n o k p r e p r á c u z á u j m o v ý c h k r ú ž ­k o v a s ú b o r o v a v z á u j m e p e s t r o s ­t i a s ú č a s n e v y s o k e j ú r o v n e p r o ­g r a m o v v y p í š e v e d e n i e k l u b u súťaž n a e s t r á d n e a k a b a r e t n é p r o g r a ­m y , v h o d n é p r e k l u b , a k o a j s ú ­ťaž š t u d e n t s k ý c h o r c h e s t r o v a i n -t e r p r é t o v , z k t o r ý c h n a j l e p š í c h a n g a ž u j ú p r e p o d u j a t i a k l u b u .

Teda p l á n y n a b u d ú c i š k o l s k ý r o k s ú p e k n é — l en ž e b o l o b y s k u t o č n e t reba, a b y s i a j f a k u l t n é v ý b o r y v z a l i v e c k l u b u z a v l a s t n ú . Nie j e t o iba o t r e p a n á f r á z a . Iste s i m n o h í z o s t a r š í c h š t u d e n t o v p a ­m ä t a j ú n a n e s l á v n y k o n i e c USUK-u (Univerz i tného s ú b o r u ) , k t o r ý s i ­c e m a l p o m e r n e d o b r é m a t e r i á l n e p o d m i e n k y , a le p r e z l ú p r o p a g á c i u s a n a rozd ie l o d j e h o k o l e g u n a t e c h n i k e nepresad i l .

N e c h j e t e d a p r í p a d USUK-u p r e c e d e n t o m a j p r e n o v o v y t v o r e n ý v y s o k o š k o l s k ý k l u b . Bola b y š k o ­da, k e b y j e h o hala b o l a s v e d k o m a d e j i s k o m iba t a n e č n ý c h p o d u j a ­tí, k t o r é s ú s i c e príťažlivé, a le ú r o v n i k l u b u veľa n e p r i d a j ú .

K l u b j e t e d a tu, t a k t e d a c e z p r á z d n i n y s p o l o č n e p o p r e m ý š ľ a j ­m e , a k o s i n a v z á j o m s p r í j e m n i ť v o ľ n é c h v í l e .

Ivan T a n k o v i č

V Z e m i FL19IĚMCÍA a CO I i IS U l i (Dokončenie. )

Zámok Escorial j e o d Madridu v z d i a l e n ý 48 k i l o m e t r o v . Leží 1055 m e t r o v n a d m o r o m . Založil h o F i l ip II. Stavali h o o d r o k u 1563 d o r o k u 1584 arch i tekt i Juan Ban-t is ta d e Toledo a Juan d e Herrera. V y z d o b i l i s l á v n i špan ie l sk i a ta l ian­s k i vý tvarn íc i . Zámok rr.á p o d o b u obd ižn ika o r o z m e r o c h 270x160 m e t r o v . Tvor ia h o d v a k r á ľ o v s k é paláce. Jeden z o 16., d r u h ý z 18. s toročia. V m i e s t n o s t i a c h z á m k u Je i v e ľ k á kn ižn ica. Teraz z á m o k s l ú ž i a k o m ú z e u m s c e n n ý m i o b r a z m i a d r a h ý m i b r u s e l s k ý m i gobe l ínmi, v y š í v a n ý m i podľa CJoyu. Suché p o d n e b i e a v y s o k á n a d m o r ­s k á výttka k o n z e r v u j ú f a r b y , k t o r é n o b l e d n ú . Je t u m n o h o k n i h i n á ­b y t k u z élaa Fil ipa 11. Okolie ICs-cor la lu t v o r í m e s t e č k o s m n o h ý m i h o t e l r i . s lúž iac imi v ý l e t n í k o m .

Sedemdes iat k i l o m e t r o v o d Mad­r i d u 1*21 na r i e k e T a j o m t s t o Toledo, j e d n o г na j k ra j š í c h m i e s t Španielska. J e h o n á v š t e v a Je p r e k a ž d é h o t r v a l ý m z á ž i t k o m . V m e s ­t e s ú p o z o s t a t k y t r o c h v e t k ý c h k u l t ú r : m a u r s k e j , ž i d o v s k e j a š p a ­

n i e l s k e j . Ich p r e d s t a v i t e ľ m i s ú m o s t d 'A lcantara a z á m o k San Ser-v a n d o . Sú t o s t a v b y z 9. s toroč ia . V y z n a č u j ú s a m o h u t n o s ť o u a h r ú b ­k o u s t ien, s t a v a n ý c h z k a m e n n ý c h k v á d r o v .

Zo ž i d o v s k e j k u l t ú r y j e z n á m a t o l e d s k á s y n a g o g a „Transit", p o ­s t a v e n á v 14. storočí . Dodnes sa v n e j zachova l d r e v e n ý p l a f ó n z c e d r o v é h o d r e v a s g e o m e t r i c k o u v ý z d o b o u . V n ú t o r n á v ý z d o b a s y n a ­g ó g y j e s t r e t n u t í m a r a b s k é h o m u -d é j a r s o z a č i a t k o m renesanc ie . V ý z n a m n o u р а т latkou j e i dom zná m e h o mal iara Doménico ľ h é o t o -oopul lho, p r e z ý v a n é h o ,,el Greco". Bol t o G r é k n a r o d e n ý n a K r é t e r o k u 1550. Prišiel d o Španielska p o p r e j d e n í š k o l y Tlziana v Tal ian­s k u . V d o m e j e e š t e p ô v o d n ý n á ­b y t o k a náčinie, k t o r é el Gréco používa l . Okolo d o m u sa zachovala i záhrada. V d o m e Je d o t e r a z stála galéria n i e l e n z G r e c o v ý c h prác, a le a j o s t a t n ý c h mal iarov, v i a ž u ­c ich sa k Toledu. S k v o s t o m g o t i c ­k e j a r c h i t e k t ú r y j e kosto l a k l á š ­t o r San Juan d e los Heyes, č o z n a m e n á v p r e k l a d e Svátý Ján K r á ­ľ o v s k ý . Bol p o s t a v e n ý r o k u 1476.

D o m i n a n t o u p o p r i z b ú r a n o m h r a ­d e A l c a z a r j e o b r o v s k á katedrála, k t o r e j b o h a t s t v o b y s t a č i l o n a v ý z d o b u š t y r o c h - p i a t i c h k a t e d r á l v e ľ k o s t i C h r á m u s v . Ví ta v Prahe. Stavali j u 267 r o k o v , v 13., 14. a 15. s toročí . N o e š t e r o k u 1800 j u rozš i rova l i . Na v ý z d o b e k a t e d r á ­l y s a podieľal i sochár i Serrguete, Borgona, Capia z Holandska, R o d -r i g o a ďalš í z ma l iarov , Greco, Tizian, Veronese , Velazquez, R u ­bens, Van Dyck, Tintoretto a další . Z n á m e s ú i to ledské 4 s o u v e n í r y z t o l e d s k e j ocele, n e z a b u d n u t e ľ n é s ú s t a r é a r a b s k é u l i č k y a s o m á r i -kovia, r o z v á ž a j ú c i k e r a m i k u .

Rozprávať o Madride, Tolede. Španielsku, b y sa d a l o veľa. P r e d ­s a v š a k n e m o ž n o nakon iec n e s p o ­menúť to, ž e h l a v n ý m c i e ľ o m c e s t y s. Rexu bola účasť n a m e d z i n á r o d ­n o m t e l o v ý c h o v n o m k o n g r e s e . V y ­s t u p o v a l tu a k o z á s t u p c a n a š e j F a k u l t y p r e t e l e s n ú v ý c h o v u a š p o r t s o d b o r n ý m i r e f e r á t m i . Boli ú s p e š ­né, o č o m s v e d č i 1 z á u j e m , k t o r ý účas tn íc i k o n g r e s u v d i s k u s i i o Čes­k o s l o v e n s k o p r e j a v i l i . N á i z á s t u p ­ca m u s e l hovoriť o organ izác i i

t e l e s n e j v ý c h o v y , ško ls tva, o b r a ­t i s l a v s k e j u n l v e r l z t e . Nadviazal m n o h o z n á m o s t i a pr ič in i l s a o to, a b y s a m e n o n a š e j U n i v e r z i t y K o ­m e n s k é h o d o s t a l o e š t e ď a l e j d o s v e t a .

Voľne spracova l J ú l i u s K a s a

Za prof. Fr. Nábělkom V j ú n i s m e s a roz lúč i l i s v ý b o r n ý m p e d a g ó g o m a p o c t i v ý m

v e d c o m p r o f . Fr . N Á B Ě L K O M , k t o r ý s v o j o u p r á c o u v y o r a l h l b o k ú b r á z d u n a po l i s l o v e n s k e j b o t a n i k y . Do Brat i s lavy p r i š i e l v r o k u 1939 na P r í r o d o v e d e c k ú f a k u l t u a a k o p r o f e s o r b o l p o v e ­r e n ý založiť Botanický ú s t a v a Botan ickú záhradu P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y . V r o k o c h 1947—48 vykonáva l i f u n k c i u r e k t o r a u n i v e r ­z i ty . O k r e m t o h o pracova l i n a V ý s k u m n o m ú s t a v e p o t r a v i n á r ­s k e h o p r i e m y s l u v Brat i s lave a n e s k o r š i e v A r b o r é t e S A V v Mly-ňanoch. N a j d ô l e ž i t e j š í m v e d e c k ý m d i e l o m prof . Nábě lka j e I t e r t u r c i c o — persicum, ktoré v y d a l a Pr í rodovedecká f a k u l t a b r n e n ­s k e j u n i v e r z i t y . Táto p u b l i k á c i a z n a m e n á v e ľ k ý p r í n o s k p o z n a n i u f l ó r y Bl í zkeho východu.Mater iá l z b i e r a l v Palestíne, Lisabone, A r á ­bii, Sýrii, Mezopotámii, J u ž n e j Perzi i , Kurd is tane, A r m é n i i a v Ci-l icíci i .

Nazb ieraný h e r b á r o v ý m a t e r i á l j e t e r a z v o v l a s t n í c t v e B o t a n i c ­k é h o ú s t a v u SAV a s t á l e h o ž i a d a j ú špec ia l i s t i z r ô z n y c h š t á t o v . Počas s v o j h o p ô s o b e n i a v Mlyňanoch s a pro f . Nábělek i n t e n z í v n e v e n o v a l v e d e c k e j č innost i . T u v z n i k l a j e h o práca , .Kvetena A r b o ­r é t a Mlyňany".

Všetc i , k t o r í p u z n a l i p r o f e s o r a Nábělka, s p o m í n a j ú n a ň h o l e n v d o b r o m . Bol n e o b y č a j n e l á s k a v ý , v ž d y o c h o t n ý poradiť a p o ­môcť. V í d a v a l i s m e h o o b y č a j n e s u s m i a t o u tvárou. T e r a z s m e s a s n í m m u s e l i n a v ž d y rozlúčiť. Prof . N á b ě l e k b u d e e š t e d l h o žiť v n a š i c h s p o m i e n k a c h a s rdc iach .

Doc. Ján Béder mŕtvy Učitelia, z a m e s t n a n c i a š t u d e n t i F i l o z o f i c k e j f a k u l t y UK v Bra­

t i s l a v e s a d ň a 8. j ú n a 1966 roz lúč i l i s d o c e n t o m J á n o m B é d e -r o m , k o r ý podľaho l 6. j ú n a v o v e k u 48 r o k o v ť a ž k e j chorobe .

Doc. Ján B é d e r v e n o v a l c e l ý s v o j p l o d n ý ž i v o t p r á c i m e d z i š t u d u j ú c o u m l á d e ž o u a p r e m l á d e ž , m e d z i k t o r o u b o l z n á m y a k o učiteľ s n e s m i e r n e j e m n ý m p e d a g o g i c k ý m t a k t o m . J e h o v e d e c k ý t v o r b a s a u b e r a l a t r o m a p r ú d m i : t v o r b o u s t r e d o š k o l s k ý c h u č e b ­níc, r e e d í c i o u n a š i c h k l a s i k o v s v ý s k u m o m obdob ia n á š h o n á r o d ­n é h o obrodenia, n a j m ä p r o b l e m a t i k y Mladého Slovenska. B é d e r o v e s t r e d o š k o l s k é u č e b n i c e s ú t y p i c k o u u k á z k o u t v o r i v é h o p r í s t u p u k p r o b l é m u u č e b n í c l i t e r á r n e j v ý c h o v y a patr ia a j d n e s k n a š i m n a j l e p š í m u č e b n i c i a m v ô b e c . S ú b e ž n e s r e e d í c i o u k l a s i k o v (Hollý, Hurban, K a l i n č i a k ) p r e š k o l s k é p o t r e b y v e n o v a l v e ľ k ú p o z o r n o s t l i e r á r n o v e d n é m u v ý s k u m u obdob ia n á r o d n é h o o b r o d e n i a a j e h o r o z s i a h l e š t ú d i e o Mladom S l o v e n s k u s ú n o v ý m p o h ľ a o d o m n a p r o b l e m a t i k u Š t ú r o v e j g e n e r á c i e a n a j e j m y š l i e n k o v é a l i t e r á r n e snahy . K o n c e n t r á c i o u t ý c h t o B é d e r o v ý c h v e d e c k ý c h ú s i l í s ú j e h o . .Dej iny s l o v e n s k e j l i t eratúry" , k t o r é v y š l i r o k u 1963 a s ú n a š o u p r v o u v y s o k o š k o l s k o u u č e b n i c o u l i t e r a t ú r y v ô b e c . Z a c h y t á v a j ú v ý v i n n á r o d n e j l i t eratúry o d č i a s V e ľ k e j Moravy a ž p o r o k 1858. p r i n á š a j ú c p r i t o m n o v ý pohľad n a j m ä n a l i t e r a t ú r u n á r o d n é h o obroden ia (1780—1858). Vyš e 4 0 0 - s t r á n k o v é d i e l o j e p l o d o m p r v e j e t a p y v e d e c k é h o v ý s k u m u doc. Jána Bédera. ale, žiaľ, a j j e h o p o s l e d n o u prácou, k t o r o u s a s ľ u b n ý v e d e c k ý r o z l e t p r e d č a s n e zakonč i l .

Česť j e h o p a m i a t k e ! - m g -

* ř -

F o t o : M, T u l e j a

Lýdia Černáková

Dievčatá, ktoré sa zabudli

Dievčatá, ktoré sa zabudli putu jú do strát a nálezov sú zabudnuté ako dáždniky a stratené ako detské rukavičky s predratým palcom.

Dievča na ne smutne pdzrie, na tie detské rukavičky, pre jde si dlaňou po bruchu a začne myslieť myslí v cis-mol mäkko a tenko ako keď prosilo nie nie nie.

A pani s kr ivým ukazovákom a rukou porýpanou špendlíkmi ho ohmatáva a vzdychne si: Keby ste aspoň mali lístok s adresou, komu patríte, poslali b y sme vás, ale takto, to už poznám, máte číslo 183, pred vami všetko nevybraté, ľudia sú čudní, stále sa ponáhľajú. A j ja sa ponáhľam povie dievča, ktoré sa zabudlo vie predsa, ž e tu nesmie zostať myslí s i to . . . otvorí okno a podá ruku slnku slnko j e j nechá palec zabudla si sa sama seba si zabudla vykrúti sa a naštartuje tátoše — vráť sa — — idem na kupko — A dievča povie tak ja musím ísť. Pani si nasadí okuliare (ešte nič zabudnutého neprehovorilo) zabudne obrátiť dve obrátené očká potom sa uštipne a bude sa dívať za dievčaťom ako odchádza držiac sa tvrdohlavo slnka a za ním trblietavý prúžok prachu vo dverách (ešte nič zabudnutého neodišlo samo). Vztýči ihlicu, napichne na ň u pohľad a vystrčí г okna.

Marián Heveši

Milan Lechan

í V

Slávo Hagara

MONOLÓG Odchádzam ťažko. S nožom do hrdla. Tvár sa m i do sošnej podoby spieklu. Nie preto, že by si mnou pohrdla, nie pre krv, ktorá nevytiekla odchádzam ťažko. S nožom do hrdla.

Mosadzná kľúčka pri odchode chladí dlaň. Desaťlunie nechtov obradní- hasne. Vlasy ti padli na hruď ako vôňa kadidla. Tri kroky od seba slzy nám sluhli na sneh.

Milan Lechan

Báseň čítaná CHRYZANTÉMY n a popravisku

PANEČKU TEN MÁ UŽ KRIEDU V TVÄRI ASPOŇ T A K AKO ŽENSKÉ NOHY PO ZIME BEZ SLNKA POVEDALA OBJEKTÍVNA SKUTOČNOSŤ ROZKROJILA MYŠLIENKU NAPOLY

vytisla chalanov s vyťahanými ušami

za oknami svietiace ruky žien

vietor zohnutý do mesta milencov tlačiacich tiene

pred sebou . . . DEŇ

SI VYHŔŇA RUKÁVY

(čierna obloha čierni vtáci čierny dážď)

A SUCHO K SUCHU MA ĎALEKO CESTU

(súkno súkno tečie čierne súkno . . . Zelené balóny

stromov spustili kotvy)

PANI 0 PANI NAČO TIE KYSLÉ KSICHTY

HLAVY AKO URNY? RAKVA JE PRESNÁ KÓPIA VIKINGSKEJ LODE IBA POSLEDNÉ Z POSLEDNÝCH SÚ V MÚZEU! ČLOVEK MA BYŤ O CHVÍĽU IBA ZAVIATOU STOPOU V SNEHU

Ráno visí nad mestom ako samovrah stromy prelomené v páse Vietor naháňa do nás nostalgiu BOJÍM SA O TEBA MOJA BÁSEŇ I. Z krvavého neba visia holuby myslím, že som sa zaľúbil

zraniteľný, verím Vstúpiť ach vstúpiť do tvoj ich predstáv ostať v nich ako strom alebo teplo hniezda Tvoje dlane s ú pre mňa rybia krv ostávaš chladná — tvoje svetlo Hviezda Som z teba celý pamätený reč m i v ústach zmŕza

II. Už j e raz tak ž e zapálení nechránia svo je iskry do dna Skutočnosť neopíše si ich vieru stáva sa nerozhodná

smäd Nebesá plačú do bledého rána Bude m i smutno Diana

ROTÁCIA Tak si tu, večne f l irtujúca, stále očarujúca, roztopašná, prieberčivá, plačúca a nepokojná. Tak si tu.

Vyprchal z nás ozón detstva ako čpavok. Ponáhľame sa neprestajne a nevšímavo do nasledujúcich dní a noci, do sklamaní a smútkov, do pohodlia a moci.

Ani sa neobhliadneme.

Krv prúdi normálne, tlak normálny, nervy s ú v poriadku. Zvykáme si na chlad a únavu, na zabudnutie a hrdosť. Pozorujeme ledabolo kolobeh vody, púšťame rádio do prasknutia hlavy, činkami posilňujeme bicepsy; proste, snažíme sa.

Už nevravíme: šťastie j e nová kolobežka, či cesta k stare j mame alebo jednotka v žiackej knižke.

Vyradili sme zo svoj ich snov nemožnosť: guľatosti zeme, skupenstiev vody, sebazaprenia a sebavrážd. Teraz nám nevravia — nedávaj si ruky do úst,

nekrič toľko, kúpim ti čokoláru, nebi sestričku,

ale — si celý po otcovi, mám z teba radosť, kedy budeš promovaný? •

Túžime.

Vyzúvame sa z pýchy, lakomstva a smilstva ako z krikľavých šiat, neposudzujeme svet z odstupu a lesku očí. Zahryzli sme do života viacej ako do kníh a kontrolujeme a triedime a škrtáme. Do noci kalkulujeme denné pohyby. Budíme sa skôr ako ráno. Ako rady stromov idú naše sekundy, minúty, , roky. Tak si tu, náladová a nestarnúca, nerozvážna a milujúca M l a d o s ť .

V m á j i t. r. vyhodnotila súťažná komisia Wolkrovej Polianky celoslovenskú súťaž mladých autorov. Mladí autori, nádejní básnici a prozaici poslali do súťaže suma sumárum 324 literárnych prác. Porota vybrala spomedzi nich najlepšie, poradie autorov určila nasle­dovne: poézia — pri neudelenej prvej cene dve druhé ceny obdržali Milan Lechan a Slávo Hagara, tretie ceny Peter Gregor, Peter Štilicha a Jozef Fiačko. Pró­za — rovnako neudelená prvá cena, tri druhé ceny sa dostali do rúk Zdenky Šťastnej, Cyrila Vaišíka a Jána Milčáka, tretie dostali Miron Zelina, Dušan Mitana, Lýdia Černáková a Alexandra Ivančová.

Uverejňujeme niekoľko pozoruhodnějších prác, pub­likovaných v sborníku Wolkrovej Polianky, nazvanom Rotácia.

Ján Milčák-VŠETCI SME ANJELI JE

TU MENŠIA MARGINÁLIA. ODIŠIEL? PRAVDAŽE ODIŠIEL! ČI AKO NÁMESAČNÍK SIAHAJÚCI PO SOMBRERE LUNY ČI PREDKLONENÝ V PATNÁSŤSTUPŇOVOM UHLE

STAL SA DOBROVOLNÝM DARCOM KRVI

(panebože panebože prečo plačeš práve v archíve?)

Bol b y si v e ľ m i r á d z a j e d o l údenáča. Od rána chodil s chlapcami p o meste, a keď prišiel až

k host incu na Ružove j ulici, potreboval s i oddýchnuť. — Nie j e ti zle, ž e s i s tarý? — Som spokojný. — Dobre, ale nie j e ti z le?

Chlapca mal rád. Kúpil m u s i v ú čiapku a v e ľ m i si lný nôž. Mohol m u venovať čokoľvek, pretože s i zobral v i a c e j peňa­

z í a žemle, ktoré kúpi l ráno, stáli iba päťdesiat halierov. — Si silný, možno p r e t o ti n ie j e zle. — Som spokojný. — Viem to, viem, ž e s i spokojný. Chcel m u ukázať lunapark s č e r v e n ý m kolotočom a s tre ln i­

cou n a papierové ruže, a le potom na to zabudol. — Nevidel som ťa zápasiť, a veľmi m a to mrzí. — Nebol som zápasníkom, a le bitkárom. — Je v tom azda nejaký rozdie l? — Äno, keď zápasíš, j e t o veľmi jednoduché. Mal v ú m y s l e z jesť veľkého údenáča. Prešiel v š e t k y obchody a b u f e t y a na poludnie si pomyslel,

ž e s i kúp i polievku, pretože n ikdy nemal to, čo by bol veľmi rád jedol .

— Je to také jednoduché, ako keby si ustav ične jedo l ch l ieb?

—Hej, j e t o také jednoduché. Vybral si v e ľ k ý stôl a Chlapca usadil oproti sebe. Objed­

nal m u chl ieb a p r e obidvoch kúpil fazuľovú pol ievku. — Jedz, aby sa ti nelepil loj na pery. — Ale slabší t i mohl i poškodiť, mohl i ti zbúrať cha jdu . — Báli sa. Zahnal s o m v lkov a o d v t e d y sa báli. Rozopäl si s tarý manchestrový kahát a rozhliadol sa, lebo

zbadal, ž e chlapi v hostinci ho spoznali. — Pijú borovičku, v ž d y j e d e n z nich zuplali.

— Sú silní, možno s ú t iež bitkári. — Nie, s ú zbabelí, veľmi zbabelí. — Vie t o o nich? * — Hej, pracujú v kameňolome a na d r u h ý d e ň po v ý p l a t e

sa s p í j a j ú . Mal radosť z toho, ž e mohol zobrať chlapca d o mesta a teraz sa s n í m porozprávať.

Predtým, keď bol sám, trápila h o nespavosť a d lho d o noci rozmýšľal o take j to chvíl i.

— Myslím, ž e s ú bitkári. Chcú s i s tebou vypiť. — Poznajú ma, boli f u r m a n i a chodi l i k u m n e d o vyhne . Vzal chlapcov nôž a položil s i ho d o d lane pomaly, ako k e ­

b y bol škovránč ím v a j í č k o m . — Nemal by si s nimi piť, lebo s i povedal, ž e s ú zbabelí. — Robil som im podkovy a často s m e boli spolu. — Iste im t o stačilo, i s t e i m stačilo, ž e boli p o d k o v y z t v r ­

d é h o železa. — Nie, nestačilo i m to, asi preto t o b u d ú pokladať za

urážku. Chodili u ž od rána a veľmi sa unavil i . Možno b y bol prešiel e š t e s t o alebo d v e s t o m e t r o v a našiel s i thostinec v i n e j ulici, n o nevedel, ž e p r á v e t u s t r e t n e chlapov z k a m e ­ňolomu.

— Budem sa s nimi biť, ale nechcem, aby ti n iektorý z n ich ublížil.

— Dám si pozor, poznáš ma, a vieš, ž e s i d á m pozor. — Už dávno s o m sa nebil, a m r z í ma, ž e n e v i e m , č o j e ro*

zumné. Bol poverč ivý a vždy, keď s a bil, udre l n a j p r v d o stola. Uro­

bil t o s i lnejš ie, ako chcel, a pocítil bolesť v predlaktí. — Si silný, vede l som, ž e s i s i lný. — Myslím, z e si naoza j silný, ale t y b y si n e m a l byť b i t­

károm, chlapče. Rozpolil dosku a vš imol si, ž e št iepka sa v e ľ m i podobá m a ­

s u z údenáča. Bol b y si ho veľmi rád za jédol .

a

ACADEMIA ISTROPOLITANA

19. m á j a 1465 p o d p i s u j e p á p e ž Pavol II. d e f i n i t í v n e

z n e n i e d o h o d y , k t o r á s k o n e č n o u platnosťou u s t a n o v u j e

z r i a d e n i e A c a d e m i e Istropol i tany, u n i v e r z i t y v d u c h u v t e ­

d a j š í c h z v y k l o s t í , u n i v e r z i t y v m e s t e na Duna j i , v P r e s -

s b u r g u . y

U h o r s k á de legácia, v e d e n á p ä t i k o s t o l s k ý m b i s k u p o m

J á n o m P a n n o n i o m a v o j v o d o m J á n o m Rozgony im, sa m ô ž e

s p o k o j n á vrátiť k u k r á ľ o v i Mate jov i K o r v í n o v i a o z n á ­

miť m u r a d o s t n ú zvesť. To, o č o kráľ s p o l u s o s t r i h o m ­

s k ý m a r c i b i s k u p o m J á n o m V i t é z o m usi loval , sa m ô ž e stať

s k u t k o m .

Názov u n i v e r z i t y j e v y t v o r e n ý z o s l o v a pol iš ( m e s t o )

a r i eky, n a k t o r e j s í d l o u n i v e r z i t y lež í — Ister ( D u n a j ) .

F i a t u t p e t i t u r d e Creaz ione Paulus.

A n n o Domin i 1465.

Opäť j e d n a c e s t a k v e d o m o s t i a m otvorená.

Apoteóza ACADEMIE ISTROPOLITANY Od 19. m á j a 1465 uplynulo v iac ako päťsto rokov. Predi v iacako pol t is ícročím t u začalo dýchať Korvínovo dielo. Ne jes tvu­

j e už univerzita, j e d n a z prvých v Európe, k t o r e j profesori, učitel ia a žiaci b y v tento d e ň m o h l i zasadnúc za prestretý stôl a osláviť pätstoročnicu s v o j e j A l m a mater. Zostala budova, zostal i historické zápisy a dokumenty, písomné pamiatky a spo­mienky, zostalo v š a k i vediomie k u l t ú r n e j vyspelost i a tradícia.

Nemožno porovnávať stredovek s dobou, honosiacou sa pr ív lastkom atómová. Možno hovoriť iba o hlásení sa k tradíciám, pokrokovým odkazom, k ich zveľaďovaniu, t vor i vému r o z v í j a n i u .

A l m a mater Universitas Comeniana Bratislavensis sa hlási k tradíci i a odkazu Academie Istropolitany Je modernou apote­ózou s v o j e j pressburske j predchodkyne; apoteózou päťstoročnej túžby po vzdelaní.

Propagačný bul let in o Univerzite Komenského hovorí: n ý m zariadením, j e a j s tred iskom v e d e c k e j práce. Má rozsiahle Univerzita patrí k n a j v ä č š í m v republík« Je nielen v ý c h o v -

s t y k y so zahraničnými univerzi tami a inštitúciami. Štúdiumna n e j j e bezplatné. V súčasnosti na Univerzite Komenského v y u č u j e 250 profesorov, v i a c a k o 1000 odborných asistentov a asistentiek. Študuje

tu okolo 7500 poslucháčov denného štúdia a v iac ako 4000 externistov. Za pos ledných dvadsať r o k o v dala Univerzita praxi v y š e 13 000 absolventov.

Filozofická faku l ta — vychováva špecialistov a • učiteľov škôl druhého stupňa v nasledujúcich - predmetoch: archeológia, archívnictvo, história,

dej iny umenia, národopis, hudobné vedy, s lovanské j a z y k y a ich literatúra, knihovníctvo, novinárstvo, psychológia, filozofia, pedagogika, s lovenský j azyk ostatné cudzie j azyky a ich literatúra, 'rírodovedlecká fakul ta — špecialisti a učitelia

v nasledujúcich odboroch: matematika, fyzika, chémia, deskriptívna geometria, geológia, biológia, zemepis.

Lekárska fakul ta — lekári v troch odboroch: v š e ­obecné, detské a zubné lekárstvo. Okrem oddelení p r e teóriu má 22 oddelení kl inickej praxe, 2 inšti-sunuté s t redisko v Martine. túty, 5 vedeckých a výskumných laboratórií a v y -

Právnická faku l ta — vychováva právnikov pre ná­rodné hospodárstvo, súdnictvo, prokuratúry, a d v o ­k á t s k e kancelárie a vere jných pracovníkov.

Farmaceutická faku l ta — vychováva pracovníkov výskumných ústavov, kádre p r e farmaceutický priemysel a p r e lekárnickú prax. J e t o jediná f a ­kulta svo jho druhu v celom Československu.

i Fakulta t e l e s n e j v ý c h o v y a športu — vychováva učiteľov t e l e s n e j výchovy pre školy druhého s tup­ňa a odborníkov, trénerov pre jednotl ivé športové odvetvia.

Pedagogická faku l ta — vychováva učiteľské k á d r e p r e školy druhého stupňa. J e to najmladšia fakul ta Univerzity. Sídlo f a ­kulty j e v Trnave. J e j ob jekty patria z hľadiska Univerzity k najmodernejš ím.

2>Urt cra> PRÍČINY

Rozvoj vzdelanosti, nastupujúci dvanástym a trinástym storočím, pre javu je sa na vzniku viacerých európskych univerzít. Tak v XI. storočí vznikajú univerzity v Pa­ríži a v Bologni, v XIII. storočí v Cambridgi, Oxforde, Salamanke a Padui, o storočie neskôr v Prahe, Heidel­bergu, Krakove a Viedni. V Uhorsku vznikajú tiež prvé univerzity — v Pécsi a v Budíne; m a j ú však krátky život, nedlho po založení zanikajú.

Roku 1457 sa na uhorský trón dostáva humanisticky orientovaný kráľ Matej Hunyady - Korvin. Vynikajúci politik a diplomat vie, že jeho ríša bude o to pevnejšia, i í m viac vzdelaných ľudí bude mať k j e j spravovaniu k dispozícii. Okolité univerzity však boli naladené príliš pronemecky na to, aby im mohol Korvin bezvýhradne zveriť výchovu uhorských vzdelancov.

Spolu s ostrihomským arcibiskupom Jánom Vitézom sa stáva Korvin otcom myšlienky založenia samostatnej uhorskej univerzity. Po pápežovom súhlase z 19. m á j a 1405 sa rozhodlo a j o sídle univerzity — bude sídliť v Pressburgu a j e j meno bude Academia Istropolitana.

I NIVĽKZ1TA Podľa pápežovho názoru mala sa bratislavská univer-

zlta podobať preslávenej bolognskej univerzite. Univerzita rná kancelára, ( j e ním arcibiskup Ján Vltéz), zástupcu kancelára (vymenovali zaň bratislavského prepošta Ju­raja Schomberga), rektora a dekanov štyroch fakúlt, aka­démia má právo udeľovať všetky akademické hodnosti.

Academia Istropolitana má štyri fakulty — artistickú,

lekársku, teologickú a právnickú. Na fakulte artistickej (slobodné umenia) sa vyučovala astronómia, matematika, fyzika. Na teologickej fakulte, ktorá mala na Academii prvoradé postavenie, sa konali prednášky z Písma. O čin­nosti univerzity, na jmä o j e j ďalších dvoch fakultách, lekárskej a právnickej, sa zachovalo iba málo archívnych dokumentov, takže rekonštruovať j e j činnosť v celistvosti dnes nie j e možné.

PROFESORI Osobnosťou číslo jedna Academie Istropolitany bol bra­

tislavský prepošt, vicekancelár Juraj Schömberg, právnik a významný súčasný učenec. Na fakulte artistickej pred­nášal ďalší významný učenec, jeden z najväčších astro­nómov histórie — Ján Müller — Regiomontanus. Pred­nášal v Bratislave až do roku 1472.

Ďalším významným profesorom tejto fakulty bol Poliak Martin Bylica, astronóm a astrológ.

Okrem nich pôsobili na univerzite ďalší významní učenci s v o j e j doby — Leonardo de Valle, Galiotto, Matej Grúber,

' ш -r

r ж р м

••••ЯК -W'Sreffitl'K™

' ,.f • T"' ' k чл:

"

1

4 6 5

Sídlom univerzity sa stala gotická dvojposchodová budova na Ventúrskej ulici (dnes Jiráskova), v dome, ktorý pôvodne patril bohatému kupcovi Ventúrovi, no i neskôr sa stal kráľovským majetkom. Budovu museli pre potreby univerzity na jprv dôkladne adaptovať. Ďalšiu adaptáciu zažila potom budova v sedemnástom storočí, z tých čias j e j e j dnešná podoba. To už t u však Academia Istropolitana nebola. Vystriedala j u zbrojnica.

Dom na Jiráskovej ulici bol, povedané dnešnými slo­vami, prvou internátnou školou na území Slovenska. Boli tu totiž nielen miestnosti, ktoré slúžili výuke, ale a j byty profesorov a internát pre poslucháčov.

Po zániku Academie Istropolitany r. 1490 ostali sna­hy po založení nove j podobnej ustanovizne na Slo­vensku dlhý čas iba snahami. Začiatkom sedemnásteho storočia pomýšľala síce čast protestantskej inteligen­cie založiť univerzitu v Hlohovci, no k realizácii nť* prišlo. Podobne sa nepodarilo obnoviť Academiu Istro-politanu v Bratislave. A ž roku 1635 sa arcibiskupovi P. Pázmánymu podarilo založiť jezuitmi kontrolovanú univerzitu v Trnave. R. 1774 mala už táto vysoká škola štyri fakulty. Ďalšia vysoká škola podobne za­meraná ako trnavská, vznikla a j v Košiciach. R. 1777 nariadila Mária Terézia presťahovať trnavskú univer­zitu do Budína. Tým zanikla a j košická vysoká škola.

Vysoká škola humanitného smeru vznikla potom na území Slovenska až v tomto storočí. Bola ňou r. 1919 práve Univerzita Komenského.

Viac ako 450 rokov nepamätá stará budova v his­torickej časti Bratislavy študentský ruch. A ž dnešok j e j ho vráti. V budove začnú onedlho ďalšie adaptačné práce. Okolo roku 1970 sa j e j miestnosti stanú opäť akademickou pôdou. Usídli sa na n e j Vysoká škola múzických umení.

Viac ako 450 rokov . . .

C u пега»

Aurélio Brandolini, jediný Slovák na univerzite teológ Vavřinec Koch z Krompách, právnik Johannes Gattus, ktorého snahy o rozšírenie Academie Istropolitany stros­kotali na nepochopení súčasníkov, lekár doktor Petrus.

STUDENTI

Academia Istropolitana za dvadsaťpäť rokov s v o j e j existencie odchovala niekoľko desiatok poslucháčov. Aca­demia bola známa vášnivými debatami; študenti požívali rad výhod oproti ostatným obyvateľom mesta. Medzi ich povinnosti patrilo nosenie taláru a kordu.

ZAČIATOK

Prípravné práce na otvorenie Academie Istropolitany trvali viac ako dva roky. Dvadsiateho júna 1467 sa usku­točnil slávnostný inauguračný akt v Ostrihomskej ka­tedrále. Samotné vyučovanie začína 10. októbra 1467.

KONIEC

Roku 1471 umiera uväznený Ján Vitéz zo Zredna. Roku 14Ö6 umiera Juraj Schömberg; jeho nástupcom sa stáva oveľa m e n e j schopný Anton zo Sankf^Jvy. Vyostru jú sa spory medzi kanonikmi a Schombergom (neskôr Anto­nom) o benefíciá. Z Academie odchádzajú mnohí vyni­kajúci profesori. Po smrti Mateja Korvína univerzita definitívne zaniká. Posledná zpráva o j e j jestovaní j e z roku 1490.

Trvala Iba necelých dvadsaťpäť rokov, no j e j existencia znamenala zapojenie sa Slovenska do vzdelaneckých snáh, ktoré v tom čase hýbali kultúrnou Európou.

Na pod ivuhodné c e s t y sa dostalo brat is lavské d ivadie lko potr ie . Jeho nový šé f sa rozhodol p r e c isársky r e z — roz­pust i l celý e n s e m b l e zo starých č lenov h o neobnovi l Ferovi Vi l ímovi a angažoval d v e n o v é akviz íc ie — č lenov rozpuste­n é h o t rnavského d ivad la — Leopolda Ilaverla a Teodora Pio-varčiho. Pomlčme zatiaľ o tom, či b u d ú p r e stánok poézie pr ínosom alebo nie, mal i pr imálo času na to, a b y s v o j e kva l i ty názorne preukázal i — v p r v o m pásme, v k toro r e ­citovali, zatiaľ c e l k o m zapadli d o š e d i v é h o pr iemeru súboru.

Л tak podľa vzoru Tatra- ako kubánska, f rancúzska, s lo-r e v u e neobišla reorganizácia venská alebo hoci jaká iná. ani divadielko poézie. V Tatre Corso podobne ako Appolinai-veľa nového nepriniesla, d ú f a j - re, Guillén alebo Válek. J e t o me, že prinesie v divadielku takmer klasická forma pred-poézie. Lenže nie iba reorga- nesu iba v tom nešťastnom nizáciu v podobe umeleckého pr iestore. Lenže v tom prípade vedúceho alebo výmeny in- t reba k lásť na prednes ďaleko terprétov. V divadielku j e cho- náročnejš ie požiadavky, oveľa r é dačo iné. Igor Lembovič už individuálnejší, intelekluálnej-síce umeleckým vedúcim nie ši pr ís tup k textu; tu by snáď je , a le divadielko sa ustavične nejednému interpretovi z di-drži j e h o definície divadla vadielka poézie poskyt la ná-poézie ako . do pr ies toru aran- zorný príklad o umeleckom /ováného a mimoslovnými přednese niektorá z k r a j s k ý c h prostr iedkami dotváraného prehliadok umeleckého p r e d -t e x t u " . nesu amatérov.

Divadielko poézie teda aran- Posledným názorným dokla-ž u j e do pr ies toru: mení iba dom o stagnácii divadielka predlohu a priestoru dáva no- P ° é z i e bola inscenácia poézie \ ú fazónu vo forme viac alebo u ' ° c h f rancúzskych básnikov m e n e j duchaplnej scény. Len- Baudclaira, Appoliriajrea a ž e akékoľvek aranžovanie Pi'everta. Nenápaditá, šedivá, v sebalepšom a s e b a k r a j š o m P r ° t ' t e x t u idúca inscenácia, pr ies tore pomaly pres tane b a - Treba divadielko poézie. Iba-vit i toho na j ska lne j š ieho pr ia- že iné, ako ho v Bratis lave znivca poézie i divadla poézie, máme teraz. Divadielko, k d e ľo podstatné totiž — prednes sa4 za poéziou bude i čosi hľa-

adekvátny predlohe, teda r e š - dať, divadielko, v ktorom s a pektu júc i charakteris t ické zna- nebude iba bezducho odrieka-k y rec i tovanej poézie, zostáva vať naučený tex t . Dosť nároč-nezmenerié. V tomto divadiel- ná úloha p r e nového umelec­k ú s a americká beatnická poé- kého vedúceho. zia r e c i t u j e približne rovnako Ivan Skala

N e z á u j e m o D E D U K C I U ? Vo vydavateľ s tve Smena sa tohto roku objavi la novS p ú ­

tavá edícia s veľavravným názvom — Labyrint. Milovník snáď n a j m a s o v e j š i e rozšíreného čítania — detekt ívky — má o p á r chvíľ napätia viac. Prosím, tvrd í t o v y b e r titulov. Na­priek tomu p r v é t r i t i tuly edície — Benzimrova Chodba smrt i , Hammetov Chudý mu/ a Gamarrov román Vrah do­sta l Goncourtovu cenu s a pSvaľovali, a možno s a povaľu jú e š t e dodnes, pridlho po výkladoch kníhkupectiev. Nedosta­točná propagácia? Detektívka sa obyča jne s p r o p a g u j e a j s a ­ma. Nezáujem? V Smaragde i oveľa s labš ie detekt ívky po­st retol obrovský z á u j e m čitateľov.

Takže ako vysvet lenie možno p r i j a ť nedôveru čitateľa k n o v e j edícii a t a k trochu i náročné v y b r a n é t i tuly. Ham-metova a Gamarrova detekt ívka s ú totiž l i terárne náročné napísané knihy, Hammetov Chudý muž sa podobá až na s o ­ciálnu š túdiu s bri lantnými dialógmi, oveľa nezaostáva ani Benzimrova Chodha smrt i .

Edičný plán Labyrintu s ľ u b u j e náročný v ý b e r i naďale j . Len by s a žiadalo rozšíriť počet za rok vydaných titulov. Štyri s ú predsa len primálo. Lebo — d o b r e j detekt ívky n e ­bude nikdy dosť. - s -

KAROL MARX-ako ho nepoznáme Literárni n o v i n y č. 12, roč

n á v a j ú n e o b y č a j n e zás lužný čin s k e j Polityky, ktorá v o s v o j o m

Filozof, ekonóm a teoretik, z myšlienok ktorého s tá le e š t e čerpá moderná filozofia, k torý dal tak veľa a takých prudkých impufzov dynamike spoločen­ského vývo ja , zakladateľ f i lo­zof ie n a j p r o g r e s í v n e j š e j tr iedy spoločnosti, filozof, z ktorého prehmaty doby urobili často modlu, neomylného a svätého proroka, akúsi suchú katedrovú chiméru, preds tavu júcu u s t r ­nulý a nezáživný komplex po­učiek a schém r a z navždy da­ných. s a t u u k a z u j e ako tvor z mäsa a k r v i — ako človek. Človek s vrelým a milujúcim srdcom, neváhajúci naplno v y ­jadriť s v o j e city a vášne, k t o r é tak vrúcne prežíval. Sú t o l isty Marxovej žene a matke troch det í — Jenne von Westphalen.

„Opäť Ti píšem, pretože som sám, pretože mám už dost to­ho ustavičného zhovärania sa s Tebou na diaľku, keď Ty o tom nevieš, keď ma nepoču­ješ, ked mi teda nemôžeš od­povedať. Tvoj portrét, aj ked nie je vydarený, mi dáva veľ­mi veľa a teraz chápem, že dokonca aj „smutné Madony", aj tie najhoršie obrazy Matky Božej môžu mat svojich ne­zlomných obdivovateľov — a to vo väčšom počte, ako obrazy

19t>5 za/name- 19ti5 uvere jn i la (po p r v ý raz v poľšt ine ) ú r y v -redakcie poľ- k y z dosiaľ n e z n á m e j korešpondencie Karola 10. č ís le roč. Marxa.

dobré. Nech je akokoľvek, žiad­ny z tých smutných obrazov Madony nebol toľkokrát bozká -vaný, prezeraný a obdivovaný, ako Tvoj obrázok, ktorý, aj ked nie je smutný, predsa len je studený a nijako nezobrazuje Tróju milotami, milú, sladkú, pre bozky stvorenú „dolce" tvár. Wien Ta živú pred očami, beriem la na ruky, bozkávam Ťn celú od hlavy po piity, kľa­kám prrd Tebou a volám: „Mi­lujem Ta!" A milujem Ťa na­ozajstné. viac než miloval ke­dy i Maur z Benátok ..."

Zakladateľ dialektického a materializmu,

k e d y urobili na kláštorného p u -

„Moja láska k Tebe, píše Marx, a „ked si daleko, vystu­puje taká, aká je — ako moc podnecujúca všetku silu môjho ducha, všetky túžby môjho srdca. A znova sa cítim mu­žom, ked vo mne horí veľká vášeň... Ale LÁSKA — nie k feuerbachovskému človeku, nie k moleschotovskej premene látok, NIE K PROLETARIÁTU, iba láska k milovanej, práve k TEBE, robí z človeka opät muža".

M. B.

Keď nepíšeme ako v XVII. storočí, j e to preto, ž e j a z y k Racinov a Saint-Evremondov nie j e vhodný na opísanie rušňa alebo proletáriatu. Teraz nám purist i možno zakážu písať o rušňoch. No umenie nikdy nebolo na s t r a n e puristov.

. . . A k si teda spisovateľ zvolil mlčať o určitom a s p e k ­t e nášho sveta, alebo keď podľa výstižného porekadla p r e j d e cez t o mlčaním, právom m u položíme otázku: prečo s i ho­voril r a d š e j o tom a nie o onom a keďže hovoríš, aby si zmenil, prečo chceš r a d š e j meniť toto ako ono?

Nie s m e spisovateľmi preto, ž e s m e s a rozhodli povedať urči té veci, a le preto, ž e ich povieme urči tým spôsobom. A cena prózy spočíva samo­z r e j m e v š tý le . Ibaže ho nik nesmie zbadať.

Umelcova samota j e d v o j ­násobný podvod: nielen, ž e zakrýva skutočný vzťah k š i ­rokému publiku, a le z a t a j u j e a j vznik publika špecialistov.

Pred vo jnou bolo módou od­deľovať myšl ienku od slova. Teraz upadla kr i t ika do opač­ného extrému. Nielen že si v š íma diela, a le o s o b u j e s i a j p r á v o ihneď zakatalogizovať autora, rozhodnúť, čo bude pí­sať a koľko kníh napíše.

Umelecké dielo nikdy n e ­možno celkom vysvetl iť, lebo má a j i s tý nepodmienený zmy­s e l ; možno v š a k ukázať dia­lekt ický pohyb l i teratúry, čo, pravda, ani zďaleka e š t e nič s ú de j iny l i teratúry. Treba o d ­lišovať, kedy s i j e odcudzená (keď si neuvedomila s v o j u autonómiu a nepovažu je s a za nepodmienený cieľ, a le len za prostr iedok), k e d y j e a b s t r a k ­tná (keď j e j autonómia j e č i s té formálna), kedy konkrétna (keď dosiahla jednoty f o r m y a obsahu).

historiek*'! z k : • • j e d n e j stí r itána a na d r u h e j div nie pro­pagátora kolekt ívne j lásky, t u nevdojak odhaľu je druhú s t r á n k u s v o j h o e g o — s v o j u ľudskú tvár . Čo v š e t k o m u d á ­val j e h o hlboký citový vzťah, akou oporou mu bol v nie p r á ­v e n a j ľ a h š e j sociálnej rea l i te sveta, k t o r ý ho obklopoval, v j e h o ces te životom. Marx nepo-chybne čerpal zo s v o j h o cito­vého vzťahu, k torý mu bol po­silou v j e h o vytrva lom bo j i o oslobodenie človeka, a k t o r ý predstavoval číry základ j e h o v š e ľ u d s k e j zaangažovanosti.

Divadlo belehradských vysokoškolákov

Jedným z najpopulárnejš ích malých divadiel v Belehrade s a s ta la divadelná scéna univerzity. Založil j u vlani univerz i t­ný v ý b o r Sväzu belehradskýchštudentov a š tudenti tvoria prevažne a j j e j súbor : hercov, rež i sérov a dramatikov.

Divadelná sezóna p r e d s t a v u j e obecenstvu diela mladých, do­s iaľ neznámych juhoslovanských dramatikov, ktor í spracúva­j ú súčasnú problematiku. Do konca roku uvedie súbor sedem premiér : d v e d o t e r a j š i e inscenácie p r i j a l a kr i t ika veľmi kladne.

Pri divadle s a utvorila skupina š tudentov sociológie a p s y ­chológie, k torá skúma, ako publikum r e a g u j e n a jednot l ivé predstavenia a š t u d u j e vzťah medzi umelcami a obecen­stvom. Divadlo si od ich práce s ľ u b u j e pomoc pri svo ie i ď a l ­š e j orientácii.

Odkiaľ kam, • *

divad lo poézie? Myšlienky Jeana Paula Sartra

Už n iekoľko rokov sa v praž­s k o m divadelnom s v e t e o b j a ­v u j e m e n o s lovenského rež isé­r a Jána Roháča: Alhambra, La­terna magika, f i lm Kdyby tisíc klarinetu, Písničky na zítra v televízii, Semafor. To sú z a -s t a v k y na desaťročnej r e ž i s é r ­s k e j c e s t e Jána Roháča. Od r o ­k u 1955, k e d y skončil pražskú D.VMU. Tých desať rokov mu prisúdilo punc odborníka v o veselohernom žánri.

Kde s t e sa k humoru a s a ­t ire dostal i p o p r v ý raz?

Už počas štúdií na divadelnej fakulte. Ešte v období ,,temna" sme t u založili sat i r ickú skupi-nu, j e j program, pozostávajúci z troch aktoviek, bol jedným z prvých sat ir ických programov v Prahe. Žiaľ, neuzrel svet lo .veta, bol zakázaný. Bolo mi t o

ľúto, s tret la sa tu skupina mla­dých ľudí, ktorí sa dohodli, že pôýdu spolu do ne jakého ma­lého divadielka . . . Niekoľko ro­kov po zákaze vyhrabal niekto na konferencii o s a t i r e túto '.kuplnu a odsúdil administra­t ívny zákrok, ktorý j u zabil. Polom pr i i l a do Prahy Siréna a tlieskalo sa j e j . Л my sme

niečo obdobné už dávno mohli mať.

Potom kontakty s malými formami na čas prestali . Školu som absolvoval naskrze vážnou drámou — televíznou inscená­ciou Gazdinej Roby, i ďalšia práca p r e televíziu, inscenácia škandinávskeho románu Škor­pión mala vzácny charakter a na svo jom prvom pôsobisku — v Pardubiciach som pracoval n a j m ä s k lasickým repertoá­rom.

Potom u ž prišlo pražské ABC a spolupráca s Werichom. Čo­m u s t e sa naučil i u tohto v e ľ ­k é h o umelca?

Werich j e vynikajúci človek, veľkorysý, takého dnes s t r e t ­núť j e vzácnosť. Mladí herci sa pri s a t i r e snažia o náramnú nadsázku, štylizáciu. U Weri­cha som sa naučil opaku. We­rich neznesie nadsázku, j eho humor j e zemito ľudský, We­rich sám j e civilný, na to, aby vzbudil smiech, nepoužíva smiešne predmety. Práve tu som pochopil, ž e humor, na­priek rozličným zákrutám, sa vždy vracia k tomu podsta tné­mu. a to j e herec. To j e pr í-<*'ina, pre ktorú som si zo za­čiatku nerozumel so Suchým. Suchého humor j e vo vzťahoch. Miroslav Horniček v e s e j i ku knihe Semafor píše, vr Suchý neverí v jav iskové prostriedky, Jeho j e d i n ý m požiadavkom j e , aby ho d ivák videl a počul a zv preto ťa/ко niesol niektoré r e / i j n é nápady pri d r u h e j Zu­zane. Л druhou Zuzanou — Zu­zana j e sama doma — začína vaša n a j p r v pohostinná spo lu­

práca a n e s k ô r sys temt ická práca so Semaforom.

Tu išlo o koncepciu. Suchý proklamoval absolútnu uvoľne­nosť herca a speváka v aran­žmá. Herec podľa neho nemá byť na scéne ničím obmedzo­vaný. To si ovšem môže dovo­liť iba profesionál. Vtedy, pri Zuzane š lo o to — stmeliť rôz­norodé p r e j a v y do jednotného predstavenia. Dnes s ú Suchý a Šlitr osobnosťami a netreba ich znásilňovať. Suchý s a k dneš­n e j uvoľnenosti dopracoval, j e ­ho dnešná uvoľnenosť j e u ž uvoľnenosťou profesionálnou, premyslenou a tým a j režíro­vanou.

A j e tu a j otázka na humor. Po Sekte a Recitáloch m á Se­

m a f o r uviesť v o v a š e j réž i i džezovú operu. Kam b y s t e j u zaradil i v kontexte d o t e r a j š e j tvorby Semaforu a v o v a š e j r e ­ž i j n e j praxi?

Pre Semafor j e to čosi cel­kom nové, j e to p r v ý drama­tický uzavretý útvar . Kým Zu­zany mali revuálny charakter a Šest žien bolo iba vyšš ím s t u p ­ňom spojovacieho textu, dže­zová opera Dobre platená v y ­chádzka bude mať dramatickú výstavbu, konfl ikty, rozvedené charaktery. O tento dramatic-k ý ú t v a r sa pokúšame s tzv. nehercami, ako ju Gott. Pilaro-vá, Šlitr. Výhodou je, že Suchý písal postavy priamo na kon­krétnych ľudí.

Prečo, podľa vás nevznik lo doposiaľ obdobné divadlo, ako Semafor, a j na Slovensku?

Mentalita tohto žánru j e t y ­picky česká. Ďalej — tradícia.

Tu j e u ž od Voskovca a W e ­richa. Generácia, k torá dnes r o ­bí Sem'afor, sa učila p r á v e na Osvobozenom divadle.

Súčasné pomery na Sloven­sku nepoznám. Počul som iba o Lasicovi a Satinskom.

Zažili s t e časy n a j v ä č š e j s l á ­v y Laterny m a g i k y v d o b e j e j b ruse l ského účinkovania. Po­dari lo sa v á m preniesť n iekto­r é z j e j t vor ivých postupov i d o d i v a d e l n e j či f i l m o v e j prá­c e ?

To, čo robila Laterna magika p r e Brusel, t o bola púha a t r a k ­cia, založená na technických princípoch. Ak chcem preniesť prostr iedky z Laterny do mo­derného divadla, musím sa s n a ­žiť preniesť vnútorný a nie technický princíp. To znamená, ž e možno preniesť napríklad •/. viacerých s t rán alebo prená­šanie dejových rovín. Ak sa vychádza len z technických predpokladov, nikam to neve­die. Možno, ž e behom niekoľ­kých rokov sa zmení technika tak, ž e bude pomáhať výlučne hercovi. Nakoniec — ten čistý herec na scéne j e základom, v y v í j a sa forma okolo neho. To sa vraciam k Werichovi. Napríklad j e h o televízny f i lm Usporená libra. Vynakladajú sa obrovské finančné náklady na to, aby vznikla veselohra s o s i ­tuačnou komikou, veselohra, kde sa r o z b í j a j ú autá a po-dODrie. Usporenú libru som to­čil iba s Werichom — a bolo to ohromné. Ohromné napriek tomu, t a i d e iba o malé ľud­s k é vzťahy. Naopak — myslím si, že základné ľudské vzťahy

— a d o k a z u j e t o napríklad a j Formanov Čierny Peter a n a j ­lepšie f i lmy s v e t o v e j k inema-to g r a f i e — s ú zárukou poc­tivého umenia. Diváka s a t a k é ­t o dielo dotkne n a j v i a c — j e o ňom a p r e neho.

Skúsil som dodnes divadlo, televíziu i f i lm. Každý z týchto troch druhov má s v o j e výho­dy. Jednotlivé výrazové pro­s t r iedky z nich sa prel ínajú, s ú s t r e ď u j ú a rozptyľu jú . Po­znatky z jedného s a snažím

využiť v druhom. Strih a r y t ­m u s z f i lmu v divadle, prácu a hercom z divadla vo f i l m e a televízii.

Či t o robím dobre? Neviem. Budem musieť bilancovať. Po­vedal som si, po t r ids ia tke s i urobíme malú bilanciu toho, čo som doposiaľ vytvori l . Či t o bolo dobré, či t ak to robiť ď a l e j alebo začať niečo nové, z iného konca. Tak s a u ž budem musieť do toho pustiť. - j -

| щ | р | * *

N Л

Po skúškach-brigády a rekreácia

n a š e j u n i v e r z i t y

Č á s l a v s k á b u d e M A G N E T O M

Športových súťaží na IX. s v e ­tovom fes t i va le mládeže a s t u ­dentstva v Alž ir i sa zúčastní i 45-členná výprava českoslo­v e n s k ý c h športovcov. Spomedzi n ich n a j v ä č š í m . ťahákom" b u ­d ú i s te naše g y m n a s t k y na če-It; s nos i te lkou troch zlatých o l y m p i j s k ý c h , medaili. Věrou Čáslavskou. Vo v ý p r a v e b u d e i jun iorské reprezentačné m u ž ­s t v o futbal istov , Levíčatá", stolní tenisti, ľahkí atléti a m u ž s t v o vole jbal istov.

Medzinárodný pr ípravný v ý ­bor, ktorý o. i. pozval d o A l -žírka a j Emila Zátopka, orga­n i z u j e športové súťaže trochu i n ý m spôsobom, než s m e boli z v y k n u t í doteraz. Cieľom špor­tových stretnut í a súťažení

b u d e v p r v o m rade propagácia rôznych druhov športu medz i alžírskou mládežou. Víťazom jednot l i vých súťaží tohtoroč­ného fest iva lu mládeže už n e ­b u d ú udeľovať medaily. -1-

Na UK vyše tisíc športovcov

Mesačník „Bratislava v čís­lach a faktoch" venoval s v o j e posledné číslo telovýchove a športu v Bratislave. Dozvedeli s m e s a z neho. že naša mlada telovýchovná J e d n o t a Slávia UK j e čo do počtu členstva medzi brat is lavskými jednota­mi na 7. mieste. Slávia UK má nateraz 1.091 členov. Druhá brat is lavská vysokoškolská t e ­lovýchovná jednota Slávia SVST j e na 3. mieste s 1.722 členmi. Najviac členov má Slo­van CHZ,D 6.474. - ro

K r á t k o » « 1 v o d y Ako j e známe, počas Veľkonočných sviatkov boli plavci

Slávie UK hosťami Francúzskej robotníckej špor tove j f e ­derácie FSGT. V dňoch od 14. do 22. jú la príde na r e ­cipročný zá jazd do Československa tridsaťčlennS výprava francúzskych plavcov. Spolu s našimi plavcami sa zú­častnia pretekov v Bratisla ve a v Bojniciach.

Slávia UK z poverenia ÜV ČSTV usporiada 7. a 8. a u ­gusta I I I . ročník p laveckých pretekov o Veľkú cenu Bra­tislavy. Okrem popredných československých plavcov p r i ­v í t a m e v Bratislave pretekárov z Grécka, Juhoslávie, Bul­harska. NSR, NDR, Španielska, Rumunska, Maďarska, Poľ­ska a Švajčiarska.

I v tomto roku v dňoch 3,—5. jú la bude v Bratis lave vodnopólový t u r n a j o Dunajský pohár. Štartovať budú akademici ČSSR, Slávie UK a t r i zahraničné mužstvá.

- j h -

Hotel p r e š t u d e n t o v Prázdniny už začali a s tovky

študentov s a vydali na cesty po republike. Tí, ktorí navš t í ­via Bratislavu, už nebudú mu­s ieť v potu t v á r e hľadať pr í­streš ie . Vysokoškolský výbor ČSM pripravil p r e nich š t u ­dentský hotel v internáte Mla­dá garda. Tento hotel bude v prevádzke počas mesiaca jú la

Skúšky u ž máme za sebou - aspoň väčšina z n á s — a

pred sebou zaslúžený odpoči­nok po úspešnom zdolaní s e ­mestra. Nahliadli s m e do prázdninového plánu Vysoko­školského výboru ČSM, aby s m e videli, čo pripravil b ra t i s ­lavským vysokoškolákom na tohoročné prázdniny.

V V ČSM už tradične organi­z u j e budovateľské tábory mlá­deže, výmenné praxe, rekreá­cie a turis t ické z á j a z d y do z a ­hraničia.

Pre tých, ktorí chcú urobiť zadosť svo j im cestovateľským chúťkam, j e pripravený rad t u ­ristických zá jazdov do socia­listických kra j ín, k toré každo­ročne organizuje cestovná kancelária ÜV ČSM s o svo jou pobočkou v Bratislave. Do k a ­pitalistických kra j ín poces tu je 75 študentov. Tí, ktorí snáď pre jav ia oneskorený záujem, budú sklamaní, lebo v še tky zg-jazdy s ú už obsadené. Na v y ­sokoškolskom výbore nám však prezradili, že s obsadením z á ­

jazdov na Západ mali nemalé ťažkosti p r e minimálny z á u j e m o ne. Chyba bola možno v o v y ­sokých cenách zájazdov, alebo skôr v ich z l e j propagácii. Má­loktorý š tudent totiž vie, že mal možnosť cestovať do Fran­cúzska alebo do Švédska.

V V ČSM zabezpeči l a j n iekoľko zľavnených z á j a z ­d o v k m o r u d o Bulharska, SSSR a Juhoslávie. Zľavne­n é bolí o 25 až 50 percent. Tak napr. šesť Bratislavča­n o v p o c e s t u j e d o Bulharska

::

Jedno z malebných zákutí pri švédskom mori.

V /

WE K ICE FKEK.VAFENIE Švédski študenti pripravili

všetkým svojim zahraničným kolegom, ktorí v lete navštívia Švédsko, príjemné prekvapenie. Po viacročných prípravách zria dili vo všetkých švédskych uni­verzitných mestách, teda v Stockholme, Cöteborgu, Lun­dě, Umei a Uppsale službu pre zahraničných študentov-turis tov, tzv. Student Reception Service.

Každý návštevník švédska — študent sa môže s dôverou obrátit na kancelárie SRS. Švédski študenti sa ho окат žite ujmú, všemožne sa oň po starajú, sprostredkujú výhodné ubytovanie i stravu a podajú pomocnú ruku i v prípadných osobných problémoch. Recep­tion Service má aj vyššie ciele: chce umožnit zahraničným štu­dentom poznat skvosty švéd­skej prírody a kultúry a za svoju najdôležitejšiu úlohu po­kladá zblížit zahraničných a švédskych študentov. Preto zriadili pre tohtoročnú letnú sezónu i zvláštne kluby, kde domáci študenti majú možnost prečítať si zahraničné noviny, časopisy, zahrať si spoločenské hry a pod. Tieto kluby sú za­riadené predovšetkým v miest­nostiach študentských organi­zácií, takže tu vzniká pravá študentská atmosféra. Švédski študenti privítali tieto kluby, pretože majú záujem na tom, aby privítali medzi sebou štu­

dujúcu mládež z celého sveta. Nechýbajú tu ani večerné po­sedenia, Sú to kultúrne večier­ky s bohatým programom, v kluboch bude účinkovat i vyni­kajúci i védský jazz s pianis­tom svetového mena Jan Jo-hansonom. Diskutovat prídu i významne osobnosti kultúr­neho a politického života vo Švédsku. Núdza nebude ani o tanec, SRS dva až trikrát týždenne organizuje v univer­zitných mestách tanečné ve­čierky, kde dobrú náladu zaru­

čia študentské tanečné or­chestre.

Univerzitné mestá poskytnú svojim hostom i exkluzívne j -šie zážitky — napríklad račie hody v stredovekej pevnosti pri Cöteborgu, večera v pivnici juhošvédskeho zámku zo XVI. storočia. To všetko iste zane­chá v návštevníkoch trvalé spomienky. Návštevníkom sa možno zapáči i nočný tanec v prírode v Lundskom múzeu, druhom najväčšom vo Švédsku.

Sprac, ks

za 800 (s lovom osemsto ) korún.

Budovateľské tábory mládeže budú zriadené skoro v c e l e j Európe, ba i v Afr ike . V Ne­m e c k e j spolkove j republike, Anglicku, Rakúsku, v severo-európskych a severoafr ických štátoch bude cez prázdniny pracovať 49 brigádnikov. Do Francúzska ich p ô j d e 20, do Sovietskeho sväzu na celiny 12 a do Maďarska 54 brigádnikov — 29 dievčat na Balaton a 25 chlapcov do Budapešti. Ten i s tý "počet brigádnikov zo spo­mínaných k r a j í n priví tame v lete v našich táboroch v o Vysokých Tatrách.

V rámci v ý m e n n e j praxe odíde d o Talianska, Švéd­ska, Rakúska, Angl icka, Švajčiarska, Francúzska, Holandska, Fínska a NSR v júl i , auguste a septembr i 120 brat is lavských v y s o k o ­školákov. V ý m e n n é praxe sa o r g a n i z u j ú a j so socia­l ist ickými štátmi, k a m p ô j ­d e oveľa viac študentov. N.ektoré praxe si zabezpe­č u j ú samotné f a k u l t y b e z pomoci vysokoškolského v ý ­boru.

Prázdninový plán nezabudol ani na tých, ktorí nechcú cez prázdniny pracovať. Pätnásť vysokoškolákov bude odpočí­vať na rekreácii pri Balatone v rámci bezdevízového výmen­ného zá jazdu.

A konečne p r e tých, ktor í netúžia po ďalekých kra j inách a po prázdninách pod zahra­ničným nebom, j e od 3. jú la k dispozícii s tanový tábor na Rychňavských jazerách pri Banskej Štiavnici. V šiest ich desaťdňových turnusoch s a t u vystr ieda 180 študentov. Ne­musia s a dať odradiť tým, že n e m a j ú potrebnú v ý s t r o j . V y ­sokoškolský výbor im vše tko zapožičia za 15 Kčs. I na vlak j e 50 percentná zľava.

S p lánom na prázdniny m ô ­ž e m e teda byť spokojní . Je, resp. bolo si z čoho vybrať.

L e s o m 11 a p o m o c Ešte máme v ž i v e j pamäti

prudkú víchricu, ktorá v zime spustošila naše lesy a spôso­bila obrovské škody. Ostali po n e j s tovky vyvrátených a po­lámaných stromov. Lesným zá­vodom s a dodnes nepodarilo odstrániť z v y š k y kalamitného dreva, n a j m ä na Orave, Spiši, Horehroní a v Liptove. Hrozí nebezpečenstvo, že drevo n a ­padne korovec a zničí a j oko­l i té lesy. Zvyšky dreva a kôry t reba preto urýchlene spraco­vať.

Štáb brigád SÚV ČSM spolu s Povereníctvom SNR p r e pô­dohospodárstvo organizujú v rámci le tne j aktivity br igá­dy na pomoc postihnutému le s­nému hospodárstvu.

Lesné závody v Poprade, Spi š ske j Novej Vsi, Spišskom Podhradí, Margecanoch, Brez­

ne, na Čiernom Balogu a inde pr iv í ta jú každú ochotnú ruku, k torá im príde pomôcť. Bri­gádnici budú pracovať pri a s a ­nácii zvyškov, poprašovať ich, prípadne páliť, a skúsene j š í a j

v ťažbe dreva. Závody pr ipra­vili brigádnikom ubytovanie v chatách i stanoch. Prispievať budú a j na s t ravu. Zárobok j e s lušný — 88 až 1500 Kčs a pri ťažbe a j viac. (red.)

O d p o v e ď n a k r i t i k u

a v auguste prevezme jeho funkciu internát na Bernolá­k o v e j ul. Za prístupné ceny t u poskytnú ubytovanie v š e t k ý m študentom, ktorí s a preukážu sväzáckym preukazom.

Študentský hotel takto zmierni nedostatok ubytova­cích kapacít, k torý s m e dote­raz hlavne v tur i s t icke j sezó­ne neprí jemne pociťovali, - l s -

S ROH za oddychom

Prof. inž. M. Furdík fefťdefiatnikom Prof. inž. Mikuláš F u r d í k , j e d e n z p o p r e d n ý c h s l o v e n s k ý c h c h e ­

m i k o v , p r o f e s o r o r g a n i c k e j c h é m i e n a P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e Uni­v e r z i t y K o m e n s k é h o v Bratislave, sa v m i n u l o m mes iac i doži l 60 t o k o v .

Pred d r u h o u s v e t o v o u v o j n o u pracoval pro f . F u r d i k a k o m l a d ý c h e m i k na v iacerých pracov iskách, z k t o r ý c h n a j v i a c z ískal u f i r m y Baťa v t e r a j š o m Gottwaldove, k d e p o z a t v o r e n í č e s k ý c h v y s o k ý c h škô l pracovalo veľa v ý z n a m n ý c h v e d e c k ý c h pracovn íkov . Na t o m t o pracov i sku podstatnou m i e r o u pr ispe l k z a v e d e n i u ch lôroprénu d o v ý r o b y . V r o k u 1943 odchádza na Slovensko, z ú č a s t ň u j e sa Sloven­s k é h o národného povstania a k o č l e n r e v o l u č n é h o n á r o d n é h o v ý b o r u v o Zvolene. Po d r u h e j s v e t o v e j v o j n e v y v j a pro f , f u r d í k v e ľ k é ús i l ie p r i r e k o n š t r u k c i i a v ý s t a v b e c h e m i c k é h o pr iemys lu . P r e d o v š e t k ý m p r o ­p a g u j e b u d o v a n i e c h e m i c k ý c h v ý s k u m n ý c h ú s t a v o v na Slovensku. P r a c u j e a k o riaditeľ Chemických z á v o d o v n . p., o b l a s t n é h o r iad i teľ­s tva v Bratislave, n e s k ô r a k o techn ický n á m e s t n í k r iaditeľa C h e m i c ­k y h z á v o d o v Dynaml-Nobel v Brat is lave a m á v e ľ m i v e ľ k ú z á s l u h u na v y b u d o v a n í V ý s k u m n é h o ú s t a v u a g r o c h e m i c k e j technológ ie v Bra­t i s l a v . k d e sa s l á v a v r o k u 1950 r iaditeľom. Za j e h o veden ia zav ied l i d o v ý r o b y m n o h é n o v é agrochemikál ie a g u m á r e n s k é chemikál ie . V r o k u 1953 n a s t u p u j e na K a t e d r u o r g a n i c k e j c h é m i e a b iochémie Prirodved«ft k e j f a k u l t y Univerz i ty K o m e n s k é h o . Húževnatou prácou za k r á t k y ŕ::.s vychova l ko lekt ív , k torý k á d r o v é patr i m e d z i n a j l e p š i e n-i Přírod vedeckí! J f a k u l t e . Od pr íchodu na t ú t o f a k u l t u publ ikoval »o «V ' . | lmi spo lupracovn íkmi v y š e 50 v e d e c k ý c h publ ikáci i , z í skal о м т patentov z oblasti p« s l l c l d n y c h látok, f e r o c é n o v a c h é m i e Idan-dlönov.

Za vzornú pedagog ickú a v ý s k u m n ú prácu pr i pr í lež i tost i Jeho 60. n a r o d e n í n m u udel i l i m e d a i l u J. Л. Komenského.

Univerzitná chata bude počas letných prázdnin v p lne j per-manencii. Ako nás informoval inž. P. Dolan, predseda Komisie národného poistenia ROH, bude na chate k dispozícii 108 izieb p r e zamestnancov a ich rodin­ných príslušníkov. Pobyt za j e ­den deň bude stáť p r e zamest­nancov 10 korún. V Harmónii si bude možno požičať športo­v é potreby a večer sa môžu dovolenkári rozptýliť pri te le­vízore. A t o j e v podstate a j celý program. Kapela Farma­ceutickej fakul ty sa s íce po­núkla, že bude každý večer hrať za b y t a s t ravu — kompetent­ným sa to však zdal byť pri­vysoký honorár. Rekreantom teda odporúčame, aby s i do ba­tožiny pribalili e š t e zásobu hrebeňov a toaletného papiera — i s te sa im zíde. Okrem toho, by s m e chceli upozorniť tých zamestnancov, ktorí pôjdu na chatu a j so svojimi ratolesťa­mi, aby z nich nespúšťali bed­livé rodičovské oči. S deťmi s ú totiž v Harmónii zlé skúsenos­ti. V neskorých večerných ho­dinách sa e š t e veselo prehá­ň a j ú po chodbách, robia nepo­riadok a znehodnocujú zaria­denie- chaty (to po celý deň). Odniesol si to už magnetofón a nebyl, občasného vybratia

poistky, s v o j e by dostal i te le­vízor. Univerzitná chata v š a k nebude jediným miestom, k d e si naši zamestnanci z r e k r e u j ú telo i nervy. ROH rozdelilo 35 poukazov do rekreačných s t r e ­dísk nielen u nás, ale i v Ma­ďarsku (Balatón, Budapešť) a v Nemeckej demokratickej r e ­publike (Warnemünde) .

Horš ie na veci j e však to, že z celkového počtu 35 rekreácií j e iba jedenásť na mesiace jú l a august . Ostatné s ú až na sep­tember, október a neskoršie.

ROH nezabudlo ani na pio­nierov, ktorých rodičia s ú za­mestnaní na Univerzite Komen­ského. 120 pionierov s trávi dni r>a 11. do 30. augusta v pio­nierskom tábore Povstalec v Ponickej hute (18 km od Ban­s k e j Bystrice). Tábor j e v k r á s ­nom prostredí, uprostred lesov a deti budú bývať v murova­ných budovách, chatkách i v stanoch. Vedúcim tábora bude txlb as. K. Ríhovský z FFUK. Pionieri podniknú i dva výlety do okolia. Vzhľadom na to, že ide o povstalecký k r a j a že do termínu ich pobytu s p a d a j ú i oslavy 21. výročia SNP budú „univerzitní pionieri putovať po pamätných miestach bojov v povstaní. - j h -

Na n a š u k r i t i k u p o m e r o v v š t u -d e n s k e j j e d á l n i v Horskom p a r k u , k t o r ú s m e v m i n u l o m č s l e u v e r e j ­ni l i p o d t i t u l k o m R a d š e j vyhodiť a k o š t u d e n t o m — s m e dosta l i o d ­poveď z o Správy š t u d e n t s k ý c h d o ­m o v o v a j e d á l n í . L i s t p r e n e d o s t a ­t o k m i e s t a u v e r e j ň u j e m e v s k r á ­t e n o m znení . Na j e d n o t l i v é b o d y k r i t i k y o d p o v e d á SŠDaJ t a k t o :

ф Zavedenie dvo j i té h o označo­vania s t r a v y .

A k vedúci j e d á l n e v Horskom p a r k u povedal s v o j e názory na zlepšenie organizácie s t r a v o v a n i a bolo t o celkom s p r á v n e a urobil t a k len preto, a b y poznal a j názo­r y samotných s t r a v n í k o v n a n a s t á ­v a j ú c e zmeny. Študenti v š a k n e ­boli úprimní a s v o j e s t a n o v i s k o k d v o j i t é m u označovaniu s t r a v y n e ­povedali ani vedúcemu jedálne, ani v NU.

A Pracovná m o r á l k a z a m e s t ­n a n c o v .

Strava, n a j m ä v o večerných h o ­dinách s a nikdy n e v y d á v a t a k a k o j e t o v z á j o m n e dohodnuté, t . j . od 17.30 do 19.30. Väčšina s t r a v n í k o v chodí na v e č e r e a ž po 19. hod., čím n a r a s t a j ú r a d y . Takto u p r a t o ­vanie (aspoň h r u b é ) s a končí a ž o 20.30. Pracovnú dobu n á m n e ­oprávnene p r e d l ž u j ú i tí, k tor í d o s t á v a j ú duple. Nikto nemôže ž i a ­dať, a b y súdružka, k t o r á v y d á v a príbory, bola v práci od 11.30 do 20.30 hod.

ф Prečo n i e j e v o ľ n ý c h l i e b ? A k b y d ú s t ravníc i v Horskom

p a r k u žiadať voľný chlieb len p r e ­to, a b y s i ho mohli nabrať do z á ^ soby, t a k v jedálni voľný chl ieb nemôže byť. V Univerz i tne j jedálni a v Suvorovom internáte, k t o s i zoberie v iac a k o j e d e n chlieb ho a j s k o n z u m u j e a nerobí s i zásoby, uko j e to p r e s t r a v n í k o v v Hor­s k o m p a r k u typické.

Щ Prečo n e d á v a j ú v HP s t r a v u na č i s tý l í s tok a p r e č o n e p e č i a t -k u j ú l í s t k y p r e d i p o č a s v ý d a j a s t r a v y .

Túto otázku s l s t ravníci zle v y ­s v e t ľ u j ú . V Univ. jedálni môžu uvar iť naviac urči tý počet obedov a len toľko l í s tkov o p e č i a t k u j ú . Podobne sa t o robí i v Suvorovo-vom i n ternáte . Táto v ý n i m k a j e p o v o l e n é preto, lebo š t u d e n t i n e ­

môžu vedieť, či s a uvoľnia na obed do in ternátu .

Iná s i tuácia j e v HP. Pre tože j e o tento spôsob pečiatkovania i b a malý z á u j e m , mohlo b y s a s t a ť , ž e by obedy nav iac zosta l i . Z hospo­d á r s k e h o hľadiska j e t o neúnosné a p r e t o s a v HP t a k á t o p r a x n e ­môže zaviesť .

в Odnášanie r i a d u n a i zby . J e z a r á ž a j ú c e , že p r á v e t í š t u ­

denti, k t o r í o d n á š a j ú r iady n a izby s a pr i v ý d a j i s t r a v y n a j v i a c r o z ­č u ľ u j ú , ž e j e v kuchyni n e d o s t a ­t o k tanierov. Pre i lus t rác iu u v e ­dieme, ž e p r i j e d n e j b r i g á d e v HP s m e na 90 izbách zozbieral i 122 t a ­nierov, 48 šá lok a 4 t á c k y . Pre to by s a Š t u d e n t s k é r a d y mali t o u t o otázkou vážne zaoberať a podnik­núť v š e t k o , a b y t e n t o n e š v á r s a zl ikvidoval.

Chceli b y s m e požiadať š t u d e n ­tov, a b y s v o j e pr ipomienky k u s t r a v e predložili s t r a v o v a c í m k o ­mis iám a š t u d e n t s k ý m r a d á m v internátoch, a lebo a b y s a pr iamo obráti l i na Správu š t u d e n t s k ý c h domovov a jedální Nešporova ul . 3 .

Riaditeľ SŠDaJ: neči tateľný podpis

Vydáva CZV KSS na UK a LF. ZV ROH na UK a LF, V V ČSM na UK a LF a Rektorát Uni­verzi ty Komenského, Brat is lava, Šafár ikovo nám. č . 12. Vedúci r e d a k t o r J u r a j Vereš, redaktor i Frant i šek Letovanec a Ján Ka­m e n i s t ý . Redakcia a adminis-tracia : Katedra novinárs tva I FUK, Gondova 2, Brat is lava. Tel. 550-20. Vychádza d v o j t ý ž ­denne. Tlačia Západoslovenské t lačiarne 01, n. p., Brat is lava, D u k e l s k á 51.

K-14-51370