Click here to load reader

metodika - nbs.sk · PDF fileMETODIKA Štvrťročné finančné účty Kapitola: Úvod 3 1 Úvod Štvrťročné finančné účty (ŠFÚ) predstavujú finančné štatistické údaje

  • View
    219

  • Download
    5

Embed Size (px)

Text of metodika - nbs.sk · PDF fileMETODIKA Štvrťročné finančné účty...

  • NRODN BANKA SLOVENSKA

    ODBOR TATISTIKY

    METODIKA

    k tvrronm finannm tom

  • METODIKA

    tvrron finann ty

    2

    Obsah 1 vod ................................................................................................................................................ 3

    2 Kov aspekty tvrronch finannch tov ............................................................................. 4

    3 F v systme ESA 2010 .................................................................................................................. 6

    3.1 Toky finannch aktv a pasv .................................................................................................. 6

    3.1.1 Transakcie ........................................................................................................................ 6

    3.1.2 Ostatn zmeny aktv a pasv (OZ) .................................................................................... 6

    3.2 Stavy finannch aktv a pasv ................................................................................................. 6

    3.3 Postupnos nrodnch tov .................................................................................................. 7

    3.4 Pravidl tovania ................................................................................................................... 8

    3.4.1 Oceovanie ...................................................................................................................... 8

    3.4.2 as zaznamenvania ........................................................................................................ 8

    3.4.3 Konsolidcia ..................................................................................................................... 9

    3.5 Klasifikcia intitucionlnych sektorov a finannch nstrojov .............................................. 9

    3.6 dajov zdroje zostavovania F ......................................................................................... 11

    3.6.1 F ako kompilovan tatistika ..................................................................................... 11

    3.6.2 dajov pokrytie ........................................................................................................... 12

    3.6.3 Protistrany ..................................................................................................................... 12

    3.6.4 Zabezpeenie konzistentnosti dajov ........................................................................... 12

    3.6.5 Ocenenia finannho aktva pre potreby F ............................................................... 13

    3.7 Intern a extern zdroje dajov pre zostavenie F ............................................................ 14

    3.8 Proces zostavovania F ....................................................................................................... 15

    4 Schma zostavenia F ................................................................................................................. 17

  • METODIKA

    tvrron finann ty

    Kap

    ito

    la:

    vod

    3

    1 vod

    tvrron finann ty (F) predstavuj finann tatistick daje, ktor vytvraj integrlnu

    sas systmu nrodnch tov. Nrodn ty s na Slovensku vykazovan v zmysle medzinrodne

    akceptovanch a tandardizovanch smernc a noriem v slade s novou metodikou - Eurpskym

    systmom nrodnch a regionlnych tov ESA 2010 (Manul ESA 2010 bol uverejnen v radnom

    vestnku ako prloha A k Nariadeniu Eurpskeho parlamentu a Rady (E) 549/2013 a prlohu B tohto

    nariadenia tvor Program zasielania dajov ESA 2010). Zmeny v metodike systmu nrodnch tov

    ESA 2010 oproti donedvna pouvanej ESA 95 s orientovan na zachytenie zmien ekonomickej

    reality v podmienkach narastajcej globalizcie. Spsob vykazovania dajov v zmysle

    implementovanej metodiky ESA 2010 vedie k prehbeniu a zlepeniu fungovania celho systmu

    nrodnch tov. Nov metodika zrove uplatuje dslednej a precznej princp sektorizcie

    a klasifikcie definovanch intitucionlnych sektorov a subsektorov, nefinannch a finannch aktv

    a pasv, transakci a ostatnch tokov.

    Na rovni E s F publikovan na strnke Eurpskej centrlnej banky ako sas integrovanch

    tov eurozny (EAA - Euro Area Accounts) http://www.ecb.int/stats/acc/html/index.en.html.

    EAA predstavuj prepojenie nefinannch a finannch tov eurozny, to znamen prepojenie

    tvorby produkcie vo vrobnom procese, jej rozdelenie a nsledn spotrebu s pouitm

    nespotrebovanej asti produkcie (spory) v podobe finannch tokov.

  • METODIKA

    tvrron finann ty

    4

    2 Kov aspekty tvrronch finannch tov

    tvrron finann ty (F) systematicky definuj a popisuj ekonomick cykly od poiatku

    vzniku produkcie tovarov a sluieb cez proces vytvrania, distribcie, redistribcie ako aj nslednho

    vyuitia zisku, m zrove odzrkaduj a reflektuj vetky zmeny finannch aktv a pasv vo vetkch

    sledovanch sektoroch. F predstavuj neoddeliten sas eurpskeho systmu nrodnch

    a regionlnych tov ESA 2010 (European System of national and regional accounts in the European

    Union 2010). truktra ESA 2010 je konzistentn s celosvetovmi usmerneniami o nrodnom

    tovnctve, priom metodika ESA 2010 je zameran predovetkm na podrobnejie zachytvanie

    dajov v rmci Eurpskej nie. Zmeny v metodike systmu nrodnch tov ESA 2010 oproti

    donedvna pouvanej ESA 95 s orientovan na zachytenie zmien ekonomickej reality

    v podmienkach narastajcej globalizcie. V slade s potrebou korektnejieho a dslednejieho

    vykazovania, dolo v metodike ESA 2010 k zmene v klasifikcii intitucionlnych sektorov,

    nefinannch a finannch transakci a ostatnch tokov. V rmci subsektora finannch korporci

    (S.12) dolo oproti pvodne pouvanej metodike v zmysle ESA 95 k detailnejiemu leneniu sektora

    finannch korporci s cieom umoni podrobnejiu analzu jednotlivch subsektorov ako aj

    zabezpei konzistentnos s finannmi tatistickmi systmami ECB a MMF. Pvodnch p (5)

    subsektorov S.12 pri ESA 95 sa rozrilo na dev (9) subsektorov S.12 v ESA 2010. Pretrvvajcou

    hlavnou lohou tvrronch finannch tov je poskytn vyerpvajcu informciu o finannch

    tokoch medzi jednotlivmi ekonomickmi subjektmi nrodnho hospodrstva, medzi rezidentmi

    a zahranim, respektve, poskytn relevantn informcie o objeme (stave) finannho majetku

    s ktorm prslun ekonomick subjekty disponuj. Na zklade takto zskanej informcie je potom

    mon analyzova predovetkm transmisn mechanizmus menovej politiky centrlnej banky

    a taktie, prostrednctvom objemu a truktry vlastnench finannch aktv ako aj objemu a truktry

    finannej zadlenosti ekonomickch subjektov, implicitne sledova mieru stability finannho

    systmu krajiny.

    Nrodn banka Slovenska (NBS) je primrne zodpovedn za zostavenie a publikciu tvrronch

    finannch tov celej ekonomiky okrem sektora verejnej sprvy, ktor je v gescii tatistickho radu

    Slovenskej republiky (SR). Pri zostavovan F, NBS zko spolupracuje aj s Ministerstvom financi

    SR (MFSR) ako aj s ostatnmi subjektmi finannho sektora. daje od nefinannch subjektov (S.11,

    S.14, S.15, S.2) zskava NBS z vkazov SR, z platobnej bilancie zostavovanej NBS, alebo z u

    existujcich tatistickch vkazov, ie z dajov z protistrn (naprklad daje o vkladoch domcnost

    (S.14) v bankch sa nezskavaj priamo od domcnost, ale zo tatistickch vkazov bnk).

  • METODIKA

    tvrron finann ty

    Kap

    ito

    la: K

    o

    v a

    spek

    ty

    tvr

    ron

    ch

    fin

    ann

    ch

    t

    ov

    5

    Pokrytie FU s integrlnou sasou Nrodnch tov v zmysle defincie ESA 2010,

    priom poskytuj informcie o stavoch a tokoch finannch investci, resp.

    finannch aktivitch v rmci jednotlivch hospodrskych sektorov

    tatistick populcia tatistick populcia zaha vetky intitucionlne jednotky (domcnosti,

    finann a nefinann korporcie, intitcie verejnej sprvy, neziskov

    intitcie sliace domcnostiam) so tattom rezidenta v SR

    Typ tatistiky Systm tov

    Zdroj dajov/kompilcia zdrojovo kombinovan tatistika - zklad tvoria daje vykazovan v gescii

    NBS:

    1. menov a finann tatistika - zdroj NBS 2. tatistika poisovn, dchodkovho sporenia a subjektov kapitlovho

    trhu - zdroj NBS, MFSR

    3. tatistika platobnej bilancie a medzinrodnej investinej pozcie (BoP) - zdroj NBS, Ardal, ttna poklada, MFSR

    4. tatistika cennch papierov - zdroj NBS 5. tatistika verejnch financi a subjektov verejnej sprvy - zdroj MFSR,

    Ardal, ttna poklada

    6. tatistika tvrronch finannch tov vldy SR - zdroj SR 7. ttny zveren et - zdroj MFSR 8. vberov zisovania nefinannch podnikov a domcnost - zdroj SR 9. intern vpoty, kalkulcie a odborn odhady (predovetkm z titulu

    transakci/stavov v prpade absentujcich relevantnch dajov) - zdroj

    sektor protistrany, matematicko - tatistick metdy vpotu

    Reportujce/referenn

    obdobie/periodicita

    tvrron asov rady od Q1 2004

    Legislatvny

    zklad/prvna

    opodstatnenos

    Nariadenie EP a Rady (EC) . 549/2013 o Eurpskom systme nrodnch a regionlnych tov v E (ESA 2010);

    Nariadenie ECB z jla 2013 (ECB/2013/24) o poiadavkch na tatistick vykazovanie Eurpskej centrlnej banky v oblasti tvrronch finannch

    tov;

    Nariadenie ECB(E) . 1374/2014 z novembra 2014 o poiadavkch na tatistick vykazovanie pre poisovacie korporcie (ECB/2014/50);

    Opatrenie Nrodnej banky Slovenska z 10. decembra 2013 . 10/2013 o predkladan vkazov poisovou, zaisovou, pobokou zahraninej

    poisovne, pobokou zahraninej zaisovne, poisovou z inho lenskho

    ttu, z

Search related