Upload
lamnguyet
View
224
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
METABOLIZMUS
palivo – funkcia – produkty spaľovania
• potrava – „palivo pre organizmus“
• GIT – rozklad látok z potravy na jednoduché vstrebateľné molekuly
• vstup do metabolických procesov v bunkách • utilizácia látok získaných z potravy v metabolizme
METABOLIZMUS
- chemické a energetické deje
prebiehajúce v bunkách
organizmu
Dva aspekty metabolizmu :
1. chemická premena látok (na
stavbu, regeneráciu, funkciu tela)
2. premena chemickej energie v
substrátoch (chemické väzby živín)
na energiu využite ľnú v
bunkách (ATP a iné makroergické
väzby) a jej využívanie pre životné
funkcie
Koho zaujíma metabolizmus?
katabolizmus
– rozklad látok (napr. zásobný tuk, glykogén)
– uvoľňovanie energie (E)
• chemická E – využitá pre funkciu organizmu (max 27%)
• tepelná E – udržiavanie stálej teploty tela
– nevyhnutná pre udržanie homeostázy
a normálny chod metabolických funkcii
anabolizmus
– využitie substrátov na syntézu látok potrebných pre stavbu
alebo funkciu tela (napr. bielkoviny tela, enzýmu, zásobný glykogén)
– spotreba energie
- oba procesy prebiehajú kontinuálne v meniacom sa pomere
- metabolické cesty – sekvencia enzymatických chemických reakcii v
predeterminovanom slede (glykolýza, Krebsov cyklus, Coriho cyklus atď.)
- životné procesy prebiehajúce v organizme – spotreba energiesyntéza – tvorba tkanív svalová aktivitamembránový transport termoregulácia a pod.
udržiavanie membránového potenciálu
Metabolická úrove ň
-množstvo energie spotrebovanej (uvoľnenej) v organizme
Jednotka- Joule (J)- kalória (cal) - staršia, ale v praxistále používaná jednotka
1 cal = 4,18 J1 Cal = 1000 cal
• výdaj energie sa zvyčajne uvádza v kJ / 24 hod (1 hod, 1 min)
Energetický metabolizmus
http://www.ruvztn.sk/inpor.files/image/Tabulka.JPG
- vysoká aktivita: kostrový sval, vnútorné orgány (pečeň, srdce, obličky, mozog)
http://www.nature.com/ijo/journal/v34/n2s/fig_tab/ijo2010234f6.html
Hmotnos ť tkaniva (% telesnej hmotnosti)
Metabolická úrove ň tkaniva (% BM)
Rôzne (koža, kosti, črevo...)
Tukové tkanivo
Kostrový sval
Orgány(mozog, pe čeňsdce, obli čky)
Jednotlivé orgány a tkanivá sa líšia metabolickou a ktivitou
Metabolická úrove ň v priebehu d ňa kolíše
0 4 8 12 16 20 24 (h)
Spánok - najnižšia úroveň metabolizmu - cca o 10-15 % než minimum v bdelosti
Bdelý stav / aktivita – nárast úrovne metabolizmu
kJ
Bazálny metabolizmus (BM)
- najmenšie množstvo energie nevyhnutnej na udržanie životných funkcii
funkcie organizmu v bdelom stave za bazálnych podmienok :
1. bdelý stav
2. fyzický a emo čný pokoj (poloha v ľahu)
3. normotermia tela (36-37 °C)
4. indiferentná teplota prostredia - teplotná neutrálna zóna
- teplota vzduchu, pri akej je minimálny výdaj energie na termoreguláciu
odetý človek: 20-23 °C, neodetý: 25-30 °C
5. nalačno - postabsorb čný stav
- cca 12 – 18 hodín po požití pokrmu
(tuky, sacharidy: cca 12 hod, bielkoviny cca 18 hod)
Bazálny metabolizmus
Faktory ovplyv ňujúce metabolickú úrove ň (BM)
1. Vek2. Povrch a zloženie tela3. Pohlavie4. Hormonálny status
Vek
- BM vekom klesá
- dieťa: rast – vysoká hodnota BM
(na 1 kg telesnej hmotnosti)
- starnutie – zmeny v zložení tela (pribúda
tuk, ubúda aktívna beztuková hmota)
Zloženie tela tuk – nízka metabolická úroveň (nižší BM)
beztuková hmota – vyššia metabolická úroveň
(vyšší BM)
Veľkos ť organizmu - povrch tela
- priama úmernos ť povrchu tela s úrov ňou metabolizmu
(lepšie korešponduje s BM než výška alebo hmotnosť)
- súvis s termoreguláciou / stratami tepla
väčší povrch tela – väčšie straty tepla – zvýšený metabolizmus na náhradu strát (teplo = produkt metabolizmu)
Pohlavie-muži - vyšší BM (o 5 – 7%)
� vyšší podiel svalstva/nižší obsah tukového tkaniva než ženy
- tuk - metabolicky menej aktívny než svaly
� vyššia hladina testosterónu
- anabolický efekt
� vyššia hmotnosť / väčší povrch tela
Hormonálny stav- hormóny štítnej žľazy T3, T4
- katecholamíny (stres)
- rastový hormón
- testosterón
-zvýšená sekrécia zvyšuje metabolizmus a naopak
Napr.
• Stres – adrenalín – zvyšuje metabolizmus
• Adaptácia na chlad – zvýšená tvorba tyroxínu – zvýšenie BM
• Adaptácia na teplo – znížená tvorba tyroxínu – zníženie BM
• Testosterón – zvyšuje BM
Zložky denného výdaja energie*
Bazálny metabolizmus(60%)
Pohyb – fyzická aktivita (25 – 30%)
Termogenéza (10-15%)- špecifický – dynamický ú činok potravy- adaptačná (termoregulácia)
* pri bežnom spôsobe života, u fyzicky aktívnych s pomer mení – vyšší podiel výdaja na pohyb
1. Pohyb – fyzická aktivita- v najväčšej miere zvyšuje celkový energetický výdaj- miera zvýšenia - závisí od intenzity pohybu, resp. dĺžky trvania- výdaj energie pri rôznych činnostiach možno vyjadriť ako násobok hodnoty bazálneho metabolizmu
Metabolickú úrove ň zvyšuje nad bazálnu hodnotu:
• Intenzívna telesná aktivita – výrazne zvyšuje výdaj energie• Hlavný faktor prispievajúci k regulácii rovnováhy medzi príjmom a výdajom energie
Činnosť Zvýšenie BM
Ľahké činnosti v sede (jedenie, počítačové hry, štúdium) 1.4
Ľahké činnosti v stoji (umývanie riadov, varenie) 1.7
Chôdza – pomalá (prechádzka) 2.8
Chôdza – bežné tempo 3.2
Chôdza – rýchla 3.4
Šport – ľahká fyzická aktivita (bowling, table tennis. etc.) 3.3
Šport – stredne namáhavý (plávanie, tenis, korčuľovanie, bicyklovanie) 5.5
Šport – namáhavý (futbal, atletika, džoging, hokej) 6.6
Obezita
= ukladanie prebytočne prijatej energie v
podobe tukových zásob
– závažný zdravotný problém
Úbytok hmotnosti
= úbytok energetických zásob, najmä tuku
fyzická aktivita – hlavný faktor zvyšujúci energetický metabolizmus a výdaj energie
v súčasnej dobe – prevaha sedavého spôsobu života – nedostatočný výdaj E
1 kg tuku = 9100 kcal (37 600 kJ)
1 hod plávanie 1 000 kJ beh 2800 kJaerobik 3 400 kJ prechádzka 900 kJ
2. Špecificko-dynamický efekt potravy (stravou indukovaná termogenéza)
- pojem pre označenie zvýšeného energetického výdaja v postprandiálnom
období (po jedle)
- energia je vynaložená na procesy
- trávenie
- vstrebávanie
- transport živín
- využitie substrátov v bunkách
Živina Vzostup BM Trvanie ú činku
Sacharidy + 5 –10 % 3-12 hod
Tuky + 5 –10 % 3-12 hod
Bielkoviny* +30 % 12-24 hod
Bežná zmiešaná strava 6-10 % 6-12 hod
*stimulačný účinok niektorých aminokyselín, syntéza bielkovín – energeticky vysoko náročný proces
http://image3.examiner.com/images/blog/EXID21779/images/resized_phranz_thermogenic_final_lg.jpg
3. Teplota prostredia
- pri vyššej aj nižšej teplote ako neutrálna (termoindiferentná zóna 20-23°C)
sa aktivuje termoregulácia, pri ktorej sa zvyšuje energetický výdaj:
- vyššia teplota - výdaj prebytočného tepla (potenie)
- nižšia teplota - zvýšená tvorba tepla (svalová aktivita)
4. Telesná teplota (TT)
- každé zvýšenie TT o 1°C – nárast metabolizmu o 10-13 %
- zníženie TT / hypotermia – zníženie metabolizmu
5. Iné faktory
- lieky, gravidita, kofeín, a pod.
- zvyšujú metabolickú úroveň vo veľmi malej miere
úrove ň metabolizmu
teplota
znížená
zvýšená
telesná teplota
teplota prostredia
neutrálna teplota
znížená zvýšená
Zdroje energie – spalné teplo- zdroj energie – živiny: bielkoviny, tuky, sacharidy- v organizme sa oxidujú
- fyziologické – množstvo energie uvoľnené oxidáciou 1 g živiny v organizme (energetická hodnota živín)
- fyzikálne – množstvo energie uvoľnené spálením (oxidáciou) 1 g živín v kalorimetri
spalné teplo fyzikálne fyziologickésacharidy 17 kJ 17 kJtuky 38 kJ 38 kJbielkoviny 23 kJ 17 kJ *(alkohol 29 kJ 29 kJ)
* tuky a sacharidy sa v tele oxidujú úplnefyzikálne spalné teplo = fyziologické spalné teplo
* bielkoviny sa neoxidujú úplne – produktom sú aj dusíkaté látky (urea, kreatinín, kreatín, atď.), v ktorých sa viaže určité množstvo energiefyzikálne spalné teplo > fyziologické spalné teplo
B, T, S
vyvážená – príjem E (z B+ T+ S) = výdaj E- pre organizmus optimálny stav- indikátor: stála telesná hmotnosť
Energetická bilancia
pozitívna – príjem E > výdaj E - ukladanie nadbytočnej energie do zásob - zvyšovanie telesnej hmotnosti
- pri podvýžive – žiaduci jav- vznik obezity – nežiaduci jav
negatívna – príjem E < výdaj E- kompenzácia energetického deficitu využívaním zásobných foriem
energie (glykogén, tukové tkanivo, bielkoviny)- chudnutie (pozitívny aj negatívny aspekt)
1. výpo čtom pod ľa vzorca – existujú viaceré vzorce (zväčša potrebné údaje o veku, výške, hmotnosti)
2. výpo čet pomocou tabuliek (Harrisove – Benedictove tabuľky)
- podľa výšky, hmotnosti, veku, pohlavia
- odčítavajú sa 2 hodnoty (vo 2 tabuľkách)
BM = Hodnota BM podľa hmotnosti + Hodnota BM podľa veku a výšky
3. priama kalorimetria - meranie v špeciálne izolovaných
meracích komorách
- meria sa množstvo tepla vydané
z tela do prostredia a prepočíta
sa na celkovú spotrebu energie
Meranie energetického výdaja
4. Nepriama kalorimetria
- výpočet energetického výdaja sa určuje na základe množstva
v tele spotrebovaného O 2 a vytvoreného CO 2 ,
ktorých množstvo sa určí meraním
Princíp:
- metabolizmus človeka je aeróbny: energia sa získava oxidáciou substrátov
- medzi spotrebou kyslíka a úrovňou metabolizmu je priamy vzťah
(O2 sa v tele neukladá do zásob)
A/ Zatvorená metóda - na stanovenie energetického výdaja sa meria sa spotreba O2
B/ Otvorená metóda - na stanovenie energetického výdaja sa meria sa spotreba O2
aj tvorba a CO2 (presnejšia metóda)
Pre výpo čet metabolizmu potrebujeme zisti ť:
Respira čný kvocient (RQ) =
sacharidy RQ = 1 C6H12O6 + 6 O2 � 6 CO2 + 6 H2O
tuky RQ = 0,7 C12H31COOH + 23 O2 � 16 CO2 + 16 H2Obielkoviny RQ = 0,8
- t.j. RQ závisí od substrátu, aký sa v tele oxiduje
- priemerná hodnota pri zmiešanej strave RQ = 0,82
Energetický ekvivalent (EE)
– množstvo energie uvo ľnené v organizme pri spotrebe 1 l kyslíka
– závisí od druhu oxidovaného substrátu (t.j. aj od RQ)
– určuje sa z tabuliek podľa energetického ekvivalentu
Energetický metabolizmus = spotreba O 2 x energetický ekvivalent
vytvorený CO2–––––––––––––spotrebovaný O2
Energetický metabolizmus pri fyzickej aktivite
organizmus v pokoji
fyzická aktivita
0
čas
kJ
Fyzická aktivita• okamžitý vzostup spotreby energie (metabolickej úrovne)• zvýšená potreba
a/ energetických substrátov
b/ kyslíka
Zdroje energie pre pracujúci sval
Využívanie bielkovín, tukov a sacharidov na tvorbu A TP- Anaeróbny metabolizmus- Aeróbny metabolizmus
Fosfagénový systémATP
- prvý zdroj energie po začatí telesnej práce- rezervy ATP v svaloch – postačujú na 1-3 s
Kreatínfosfát (CP)- nevyužíva sa priamo- slúži na rýchlu regeneráciu ATP
Zásoby CP a ATP – posta čujú na 8 – 10 s
Významný zdroj energie pri krátkotrvajúcich intenzívnych aktivitách
ATP ADP+ P + E
kreatín kreatínfosfát
ADP+ADP AMP+ ATP
- fyzická aktivita - zvýšené požiadavky na O 2 pre pracujúce svaly- aktivujú sa systémy zabezpe čujúce prísun O 2 do pracujúceho svalu
zvýšená ventilácia (dychový objem aj frekvencia)
zvýšený minútový výdaj srdca (frekvencia aj vývrhový objem)redistribúcia krvi – svalkrv – zvýšenie artério-venóznej diferencie - zvýšený uptake kyslíka tkanivami
- pokles saturácie Hb (venózna krv)
- Aktivácia je postupná!
Reakcia organizmu na zvýšenú fyzickú zá ťaž
A96%
V75 %
A96%
V50 %
V úvodnej fáze fyzickej aktivity
- potreba O2 > dodávka O2
- využíva sa kyslíková
rezerva :
-O2 viazaný na hemoglobín a myoglobín
-O2 fyzikálne viazaný v krvi, telových tekutinách
- väčšia extrakcia O2 z alveolárenho vzduchu
- kyslíková rezerva nie je dostatočná - vzniká kyslíkový deficit (dlh)
Dodávka O 2
Anaeróbny metabolizmus– energia sa získava anaeróbnou glykolýzou
• glukóza � pyruvát � laktát• 1 molekula glukózy – 2 ATP• 1 molekula glykogénu - 3 ATP
• nižšia efektívnosť 1 mol glukózy
– aeróbne: 38 mol ATP– anaeróbne 2 (3) mol ATP
Kyslíkový deficit= rozdiel medzi potrebou O 2 a dodávkou O 2
Rovnovážny stav
-prísun O2 do svalu
zodpovedá metabolickým
požiadavkám
Aeróbny metabolizmus
- využitie glukózy,
karboxylových kyselín
(a aminokyselín)
Využívanie substrátov pri fyzickej aktivite
Fáza zotavovania
-nasleduje po ukončení
fyzickej aktivity
- „spláca sa“ kyslíkový dlh =
po ukončení telesnej práce
zostáva načas zvýšená
spotreba O2 a zvýšená
metabolická úroveň, ktorá
postupne klesá na pokojové
hodnoty
Využitie O 2 (splácanie kyslíkového dlhu)
- odbúranie laktátu (premena na glukózu)
- resyntéza ATP z ADP a AMP
- resyntéza kreatínfosfátu
- nasýtenie hemoglobínu a myoglobínu kyslíkom
- vzostup O2 v alveolách na normálne hodnoty
- koniec zotavovacej fázy nastáva, keď sa vráti do pokojových hodnôt
- srdcová frekvencia- dychová frekvencia- krvný tlak, atď.
Veľkos ť kyslíkového dlhu
= spotreba O2 v zotavovacej fáze nad pokojové hodnoty
Ťažká fyzická aktivita
- nenastáva rovnovážny stav
- počas celého výkonu
spotreba O2 > dodávka O2
- potreba prevyšuje maximálnu
spotrebu O2 (maximálne množstvo O2,
ktoré môže organizmus prijať za 1 min)
Maximálna spotreba kyslíka
• VO2max - maximálne množstvo kyslíka, ktoré je organizmus schopný prijať pri intenzívnom fyzickom zaťažení za časovú jednotku
- má svoj strop (muž cca 35-40 ml.kg-1.min-1)
• Maximálny príjem kyslíka – aeróbna kapacita – odráža fyzickú zdatnosť jednotlivca
• Vyjadrenie v absolútnych hodnotách - v litroch za minútu (l/min) a relatívnych hodnotách v mililitroch na kg hmotnosti za minútu (ml/kg/min)
- pri fyzickej aktivite
presahujúcej VO2max prebieha
časť metabolických pochodov
anaeróbne
Pozitívna dynamická práca- izotonické alebo izometrické kontrakcie svalov - proti odporu- vykonaná fyzická práca
Negatívna dynamická práca- napr. schádzanie zo schodov alebo premiesťovanie závažia z vyššej polohy na zem
- sval zabraňuje pádu.
Dynamická fyzická aktivita (práca)
- striedanie kontrakcie a relaxácie svalov, kĺby a svaly
v pohybe (plávanie, chôdza, upratovanie a pod.)
-zlepšuje sa funkcia obehového systému, sily,
vytrvalosti
- vykonáva sa fyzická práca
Statická práca
- trvalá kontrakcia vysokej intenzity, bez pohybov svalov- zlepšuje svalovú silu
- izometrické sťahy svalov
- sila nepôsobí po dráhe (napr. držanie závažia v ruke).
všetka energia potrebná na výkon sa premieňa na teplo
-účinnosť = 0
- zvýšením vnútrosvalového tlaku sa stláčaj ú krvné kapiláry -
zhoršuje sa zásobovanie svalu krvou.
- prevaha anaeróbneho získavania energie - únava
Účinnos ť fyzickej prácepočas telesnej aktivity sa na uskutočnenie vonkajšej práce (pohyb) využíva iba časť
spotrebovanej energie, zvyšok sa uvoľňuje vo forme tepla
množstvo vykonanej fyzikálnej práce= ________________________________________________________
celkové množstvo energie uvoľnenej v energetickom metabolizme presahujúce rámec pokojového energetického výdaja
Dynamická práca- účinnosť priemerne 25% = 0,25-t.j. 25 % spotrebovanej energie vynaloží na vykonanie fyzikálnej práce a 75 % sa premení na teplo
Statická práca-účinnosť 0%-celá spotrebovaná energia sa premení na teplo
Netto ú činnos ť telesnej práce
Telesná zdatnos ť predlžuje život!!!
- početné štúdie potvrdili, že pravidelný pohyb a udržiavanie si
telesnej zdatnosti body fitness predlžuje život
- štúdia preukázala, že úmrtnosť medzi 50. and 70. rokom je 3x
nižšia v skupine fyzicky najzdatnejších osôb v porovnaní s fyzicky
najmenej zdatnými
• živiny (z potravy alebo zo zásobných foriem)
Sacharidy
Tuky
Bielkoviny
(Alkohol)
- chemická energia ich uhlíkových väzieb – musí sa premeniť na formu, ktorú dokážu bunky priamo utilizovať – makroergické väzby
-adenozíntrifosfát(ATP) - kreatínfosfát (KP)-cytidíntrifosfát (CTP) - guanozín trifosfát (GTP), atď.
Adnozíntrifosfát (ATP)- „univerzálna forma energie“- priamy zdroj energie pre väčšinu bunkových funkcií- prítomný vo všetkých bunkách- koncové 2 fosfátové väzby - makroergické
ATP + H2O → ADP + Pi + energiaADP + H2O → AMP + Pi + energia
Zdroje energie pre organizmus
Nevyužívajú sa priamo !
Krebsov cyklus(cyklus kyseliny citrónovej, cyklus trikarboxylových kyselín)
• cyklická metabolická dráha• kľúčová pre energetický
metabolizmus a tvorbu ATP
• sled chemických reakcii, pri ktorých sa oxiduje acetyl Co A vytvorený z
– tukov– sacharidov– bielkovín
(aj ďalšie metabolity)
• prebieha v mitochondriách výlučne za aeróbnych podmienok
• produkt: redukované koenzýmydehydrogenáz – vstupujú do dýchacieho reťazca – tvorba ATP(oxidatívna fosforylácia)
Výdaj (spotreba) energie: kontinuálny proces
Príjem energie : 3-5x /deň
Energetický príjem a výdaj za 24 hodín
Zásobné formy energie- tukové tkanivo 75 % zásob- glykogén 1% pečeň, svaly- bielkoviny 24 %(odbúravanie aktívnej hmoty!!)- makroergické väzby: ATP, kreatínfosfát a pod. – iba malé zásoba
V závislosti od dostupnosti substrátov prevažuje katabolizmus alebo anabolizmus
0 4 8 12 16 20 24 (h)
Trávenie, vstrebávanie
a metabolizmus sacharidov
škrobpolysacharid
maltóza
Trávenie sacharidov
glukózaglukóza
ÚSTNA DUTINAslinná α-amyláza
TENKÉ ČREVOkefkový lem enterocytov
TENKÉ ČREVOpankreatická šťava• α-amyláza
sacharózadisacharid
glukózafruktóza
glukózagalaktóza
•sacharáza •laktáza•maltáza
glukózafruktóza
monosacharidy zo stravy
laktózadisacharid
Vstrebávanie do krvi� � �
- pečeň – väčina galaktózy a fruktózy premenená na glukózu- glukóza - hlavný sacharid v organizme
- hlavný/výlučný zdroj energie pre niektoré tkanivá (mozog, erytrocyty)- hladina v krvi striktne regulovaná (inzulín, glukagón)
Metabolizmus sacharidov
Hlavné metabolické cesty glukózy1.Glykolýza: 1x glukóza → 2x pyruvát
(nevyžaduje prítomnos ť O2)
A/ Aeróbna cestapyruvát (+ CoA) → AcCoA → Krebsov cyklus + oxidatívna fosforylácia → ATP
B/ Anaeróbna cestapyruvát → laktát
- keď sa obnoví dostupnos ť O2 : laktát → pyruvát → glukóza → ..... Iné cesty utilizácie
Krebsov cyklus
Energetický zisk: -aeróbne 38 ATP-anaeróbne 2 ATP
2. Pentózový cyklus (priama oxidácia glukózy, mimo Krebsovho cyklu)
- vznik pentóz pre syntézu nukleových kyselín
- vznik NADPH (potrebný pri syntéze tukov a steroidov)
3. Glykogenéza a glykogenolýza- glykogén - zásobná forma sacharidov- tvorí a ukladá sa najmä v pečeni (5-8% hmotnosti) a svaloch
• glykogén v pečeni - glukóza sa môže uvoľňovať do krvi – pre potrebu iných tkanív• glykogén v svaloch svaloch – iba pre potreby svalu, nemôže opustiť svalovú bunku
4. Premena glukózy na tuk – v prípade saturácie rezerv glykogénu
5. Glukoneogenéza – tvorba glukózy z pyruvátu, glukogénnych aminokyselín, glycerolu (v pečeni)
Regulácia metabolizmu sacharidov- inzulín (anabolický vplyv)- glukagón, tyroxín, rastový hormón, adrenalín, kortizol (katabolický vplyv)
Glukóza
Glykogén
Pyruvát
Laktát
Syntéza nukleových kyselínTvorba NADPH +
Aminokyseliny
Tuky
GlykogenézaGlykogenolýza
Glykolýza
Pentózový cyklus
Energetický zisk: -aeróbne 38 ATP-anaeróbne 2 ATP
Anaeróbnymetabolizmus
Aeróbnymetabolizmus
Hlavné metabolické cesty glukózy
Glukoneogenéza
CO2, H2OGlycerolMK +
Trávenie, vstrebávanie
a metabolizmus tukov
tuky
mastné kyselinyglycerol
monoacylglyceroly
Trávenie tukov
TENKÉ ČREVO• pankreatická lipáza• žlč• črevná lipáza
vstrebávanie: krv, lymfa
1. Akumulácia v tukovom tkanive (menej v pe čeni) - TAG
2. Lipolýza● glycerol – glykolýza● mastné kyseliny: β-oxidácia v mitochondriách
vzniká AcCoA →Krebsov cyklus → oxidatávna fosforylácia → ATP
- energetický zisk (k. steárová) 147 ATP
3. Tvorba ketolátok - kyselina acetoctová, β –hydroxymaslová, acetón
- transportná forma AcCoA – z pečene do periférie
- zvýšená tvorba pri deficite glukózy (v pečeni)
- utilizácia v Krebsovom cykle
- pri deficite glukózy - zdroj energie pre mozog (!), myokard, sval
Metabolizmus tukov
4. Syntéza tukov (lipogenéza)MK: z AcCoA glukóza, niektoré aminokyseliny (+ degradované tuky)Glycerol : z glukózy
Trávenie, vstrebávanie
a metabolizmus bielkovín
bielkoviny
polypeptidy, peptidy
Trávenie bielkovín
aminokyseliny, dipeptidy, tripeptidy
ŽALÚDOK (15%)• pepsín• HCl
TENKÉ ČREVOpankreatická šťava•trypsín•chymotrypsín•karboxypeptidáza
TENKÉ ČREVOkefkový lem enterocytov•peptidázy•aminopeptidázy
krv
bielkoviny
aminokyselin y (potrava, rezervy)
2 - oxokyseliny NH3
kyselina pyrohroznová
Hlavné metabolické cesty bielkovín
amoniak
anabolizmus
Krebsov cyklus
katabolizmus
acetyl-Co A
močovina
glukóza
mastné kyseliny
Absorb čný stav – preh ľad využitia živín
Postabsorb čný stav – využitie živín
Humorálna regulácia metabolizmu
Inzulín- vstup glukózy do buniek (↓v krvi)- syntéza glykogénu, - syntéza bielkovín, - syntéza TAG
Adrenalín-glykogenolýza (↑ glykémie)-lipolýza-bez efektu na bielkoviny
Rastový hormón-pokles vstupu glukózy do buniek
(↑ glykémie) -lipolýza-syntéza bielkovín
Kortizol- pokles vstupu glukózy do buniek
(↑ glykémie) - lipolýza- proteolýza, pokles vstupu AMK do buniek
Tyroxín- výrazný vplyv na energetický metabolizmus
- glykolýza- lipolýza- syntéza bielkovín- Glukagón
- glykogenolýza, glukoneogenéza, (↑ glykémie)
- lipolýza- proteolýza