MediaLiteracyStudentMagazineasopis na podporu tudentskej vedeckej a odbornej innostiRonk 1 slo 2 december 2014 ISSN 1339-6692 cena 4

Archetypy a stereotypy v reklame s. 54

Pozitvne a negatvne aspekty digitlnych hier s. 19

Media Literacy Student Magazine 1. ronk slo 2 strana 3

Ronk 1, slo 2, december 2014. Vychdza dvakrt rone. Vydavate Fakulta masmedilnej komunikcie Univerzity sv.Cyrila aMetoda vTrnave, Nm. J. Herdu 2, 917 01 Trnava, Slovenk republika. E-mail medialiteracy.magazine@gmail.com. web www.medialnavychova.sk Evidenn slo EV 4956/14 ISSN 1339-6692 Redakcia fredaktor: doc.Mgr.Norbert Vrabec, PhD.; zstupca fredaktora: Mgr.Mria Moravkov, PhD.; predsednka odbornej redaknej rady: doc.PhDr.Dana Petranov, PhD.; odborn redakn rada: prof.Dr.hab. Iwona Hofman, doc.Mgr.Norbert Vrabec, PhD., PhDr.Viera Kainov, PhD., doc.PhDr.Eva Odlerov, PhD., Mgr.Petra Polievkov, PhD., Mgr.Mria Moravkov, PhD., Mgr.Viktria Norisov, PhD., Mgr.Andrej Brnk, Mgr.Paulna Petkov, Mgr.ubica Burianov, Mgr.Petra Adamkov; Nvrh oblky agrafick prava: Mgr. Petra Adamkov; fotografia na titulke: Nomad Soldier (flickr.com/photos/nomadsoldier/14970734419)

Editoril

Mil kolegovia, tudentky, tudenti, te ns, e Vs oslovila monos prispie svojimi textami do asopisu Media Li-tercy Student Magazine. Jeho alie slo nm tak op ponka sviei a zaujma-v tudentsk pohad na problematiku mdi. V zujem publikova na jeho strnkach je jednm zo svedectiev, e ete stle mme nemlo tudentov, ktor ne-vnmaj svoje tdium len ako povinn jazdu za diplomom. Je to svedectvo toho,

e stle s tudenti, ktor maj primn, skuton motivciu nadobda poznatky z oblasti, ktor si zvolili za svoje tdium a tieto nsledne vyuva i so zmerom neraz vemi vydarench pokusov o bdatesk aktivitu. Aj prebdzajci sa itatesk zujem o n spolon odbornejie laden tudentsk asopis sved o tom, e nai tudenti sa zaujmaj o predmet svojho tdia, e si chc rozirova poznatkov portflio na zklade rznych impulzov, a to vrtane tch, ktor vychdzaj od ich kolegov. asopis, zd sa, zana napa svoj cie stva sa miestom pre iniciatvnych a ambiciznych tudentov a, navye, stva sa priestorom pre zskavanie podnetnch nzorov (nielen) o problematike medilnej vchovy, medilnej gramotnosti. Neraz prve akademicky ete nezaaen tudentsk pohad je inicitorom zamyslenia sa o monostiach vnmania problematiky z inch, mono i netradinch, perspektv. Preto s Vae prspevky prjemnm a podnetnm osvieenm i pre ns, pedaggov. Prspevky publikovan v novom sle asopisu Media Litercy Student Magazine prevane informuj o vsledkoch tudentskch prieskumnch aktivt. Zvery z nich o.i. optovne potvrdzuj potrebu intenzvneho medilneho vzdelvania, medilneho vchovnho psobenia vo formlnom i neformlnom prostred. Explzia rznoro-dch medilnych obsahov, ktorej sme v poslednch rokoch svedkom, ako i prudk technick vvoj mdi a informano-komunikanch technolgi je, ako ukazuj i Vae prspevky, nielen prleitosou, ale i rizikom. Preto implementcia medilnej vchovy do kadodennej praxe sa jav ako nutnosou. Te ns, e tejto nutnosti porozumeli i nai tudenti.

Prjemn a podnetn tanie,

Petra Polievkov.

MediaLiteracyStudentMagazine

Chce prispieva

aj ty?Obsah

Mdi ako prostriedky formovania hodnt mladch ud ........................ s.4Adriana rtkov

Medilne inky: sasn medilny vskum .............................................. s.11Michal Chovanec

Pozitvne a negatvne aspekty digitlnych hier ................................ s.18Jlia Olerov

Umiestovanie produktov vo vysielan elektronickch mdi v zkonnej prave a v praxi na Slovensku ......................................... s.27Michaela Pavlkov

Edukatvna funkcia mdi mtus a realita ............................................. s.35Denis Uhlk

Pohad na vsledky RTVS v oblasti podpory pvodnej filmovej tvorby v rokoch 2000-2013 .......... s.44Nikoleta ulekov

Archetypy a stereotypy v reklame .......................................... s.52Iveta Karniov

tudentsk odborn innos,

tudentsk diskusia, popularizcia medilnej

gramotnosti a medilneho vzdelvania,

odborn tdie, eseje, prklady dobrej praxe, recenzie na odbron

publikcie, informcie o vskumoch,

prspevky o audiovizul-nych komuniktoch pre deti a mlde,

edukan potaov hry, mobiln aplikcie, kritick analza medil-

nych produktov, kritick vnmanie mdi, vsledky domcich aj

zahraninch projektov, systm vyuovania medi-

lnej vchovy,

medilna vchova vo formlnom a neformlnom vzdelvan,

sksenosti s rznymi vzdelvacmi aktivitami z oblasti medilnej vchovy,

nmety na kreatvne aktivity v oblasti rozvoja medilnej gramotnosti.

Typ psma: Times New Roman

Vekos psma: 12 bodov Zarovnanie: poda okraja Riadkovanie: 1 Okraje strany: horn

a spodn 2.5 cm, vpravo a vavo 2 cm

Oznaenie tabuky: nad tabukou, s uvedenm zdroja

Oznaenie obrzku: pod obrzkom a s uvedenm zdroja

Odkazy na pouit lite-ratru a zdroje: slovan poznmky pod iarou na prslunej strane.

Obsahov usporiadanie prspevku

Nzov prspevku v sloven-skom jazyku (14 bodov, tu-n, vetky psmen VEK, zarovnanie na stred).

Meno a priezvisko autora/autorov (14 bodov, kurzva, zarovnanie na stred).

Abstrakt: max. 15 riadkov. Abstract: max. 15 riadkov. Kov slov: max. 10

slov. Key words: max. 10 slov. Nzvy kapitol (12, tun,

zarovnanie vavo). Text prspevku (12, zarov-

nanie do bloku). Zoznam pouitej litera-

try a zdrojov: poda STN ISO 690.

Kontaktn daje: meno autora/autorov, e -mail autora/autorov

Prspevky posielajte na adresu medialiteracy.magazine@gmail.com do 31. marca 2015.

Fakulta masmedilnej komunikcie (FMK) Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa usiluje podporova odborn a tudijn aktivity tudentov, preto sa pracovnci katedry me-dilnej vchovy rozhodli vytvori priestor pre zverejovanie tudentskch prc a interpretciu vsledkov tudentskch aktivt vo forme tudentskho magaznu Media literacy stu-dent magazine, ktor sa orientuje na problematiku medilnej vchovy a medilnej gramotnosti.

Obsahov zameranie Magazn je priestorom pre podporu tudentskej vedec-

kej odbornej innosti a zrove platformou pre tudentsk diskusiu o tmach, ktor sa dotkaj kovch oblast ich tudijnho programu. Zameria sa predovetkm na popula-rizciu medilnej gramotnosti a medilneho vzdelvania, na zverejovanie odbornch tdi, esej, prkladov dobrej praxe, recenzi na odborn publikcie, informci o vskumoch, ale aj prspevky o zaujmavch audiovizulnych komuniktoch pre deti a mlde, edukanch potaovch hrch, mobilnch aplikcich a pod.

Tematicky sa magazn orientuje aj na problematiku prin-cpov tvorby medilnych produktov, no predovetkm na ich kritick analzu a posudzovanie inkov mdi na osobnos loveka. Priestor dostvaj aj prspevky, ktor sa venuj kulti-vovaniu medilnej sfry, zvyovaniu rovne vkusu a kritickmu vnmaniu recipientov mdi. Kee vzdelvanie v programe aplikovan medilne tdi je spojen so vzdelvanm v peda-gogickej terii, magazn prijma aj prspevky o systme vyuo-vania medilnej vchovy v kolch i v rznych kurzoch, a to prostrednctvom formlneho, ale aj neformlneho vzdelvania. S tm svis aj monos prezentovania vsledkov domcich a zahraninch projektov a programov medilnej vchovy i medilneho vzdelvania. Vtan s aj lnky o sksenostiach s rznymi vzdelvacmi aktivitami z oblasti medilnej vcho-vy. Autori prspevkov sa mu zamera aj na nov nmety na kreatvne aktivity v oblasti rozvoja medilnej gramotnosti.

Tematick zameranie

truktraMagazn je nrovo aj tematicky rozdelen na niekoko

ast a) rozsiahlejie eseje, referty i prieskumn sprvy; b) edu-kan adidaktick pomcky anmety; c) kratie postrehy ako-mentre na rzne tmy, d) recenzie. V rmci tejto truktry redakcia magaznu ponka tudentom monos zverejni pr-spevky v slovenskom, eskom a anglickom jazyku. Magazn je uren nielen pre tudentov FMK, ale aj pre zujemcov z inch kl nielen na Slovensku, ale aj v zahrani. asopis vychdza dvakrt rone, prspevky vyber a odborne posudzuje redakn rada zloen z lenov IMEC Medzinrodnho centra medilnej gramotnosti, ktor je sasou Fakulty masmedilnej komu-nikcie UCM v Trnave.

Pokyny pre autorovV prspevok v slovenskom, eskom alebo anglickom

jazyku v maximlnom rozsahu 10 strn vrtane abstraktu, k-ovch slov, ilustrci, tabuliek a zoznamu pouitej literatry a zdrojov, pte priamo do ablny prspevku, ktor njdete na strnke medialnavychova.sk v sekcii Media Literacy Student Magazine.

Formt textu

Media Literacy Student Magazine 1. ronk slo 2 strana 5 strana 4 slo 2 1. ronk Media Literacy Student Magazine

Mdi ako prostriedky formovania

hodnt mladch ud

Adriana rtkov

foto

: Aki

Hos

hide

1 Hodnoty a hodnotov orientcieHodnoty v relnom ivote, ktor prevame zo da na

de v systme spolonosti a v interakcii s ostatnmi, prejavujeme navonok odline ako v prostred novch mdi, konkrtne v komu-nikcii vo virtulnej realite. Tento priestor veobecne m mnoho zvltnost, ktor do naich ivotov prinaj pecifick rozmer vn-mania reality, ktor sa odohrva na obrazovkch potaov, mobil-nch telefnov i tabletov, no pritom ide o as relneho prevania, ktor sa viae na nau existenciu a do vekej miery ju aj ovplyvuje. lovek predstavuje vemi zloit organizmus, ktorho skmanm sa zaoberaj udia u od nepamti. Nie je originlom len fyziologicky, ale aj povahou, temperamentom i rznymi inmi rtami osobnosti. My sa budeme zaobera atribtmi, ktor s vlastn len tomuto ivonemu druhu a ktor ho v ivote formuj a ovplyvuj jeho sprvanie. Hovorme o hodnotch a hodnotovch rebrkoch, ktor si kad z ns nepochybne buduje v procese socializcie a vchovy.

Jednotn defincia pojmu hodnota neexistuje, no v zjedno-duenej forme meme poveda, e je to vetko, o uspokojuje nae potreby a o ns motivuje k aktivite. V irom vzname ide o kul-trne zvyky a sprvanie prijaten v konkrtnej societe a prefero-van v rmci konkrtnej vchovy. Pestros hodnotovho rebrka je individulnou zleitosou. Hodnotovo menej nasten jedinci prevaj obmedzenej a przdnej ivot, ktor sa sstreuje len na zkladn pohntky.1 Hodnoty sa ustlili vo vedom loveka, po-mhaj mu uri si vlastn hodnotov orientcie a zauja stanovis-k a vlastn postoje v konkrtnych ivotnch situcich. Ovplyvuj sprvanie a smerovanie jednotlivca k dosahovaniu cieov v rmci osobnostnej truktry.2 Tak ako sa menia kultrne i socilne pod-mienky ivota ud, rovnako pozorujeme aj pohyb v hodnotovch rebrkoch jedincov. Vznamy istch hodnt sa znsobuj, in u len pretrvvaj. Cel tento proces maj na svedom rzne zmeny ivot-nho tlu a dynamika kadodennho ivota, ktor s zaprinen rozlinmi faktormi. Jednm z najvraznejch je nekontrolovaten tempo vvoja vedy a techniky a podobnch vymoenost.3

ABSTRAKT Nov mdi prenikli do ivotov najm mladej genercie vemi intenzvne. Prve t je schopn najflexibilnejie reagova na zmenyvspolonosti. Mdi ovplyvuj nielen kadodenn nvykyaivotn tl, ale aj niektor osobnostn faktory, ktor formuj loveka. Cieom prspevku je uvies itatea do problematiky udskch hodnt, ktor sa vplyvom najnovch vymoenost vedyatechniky transformuj na rzne podo-byamaj svoje pecifik, akmi s vyjadren. Na zklade teoretickch poznatkovavsledkov prieskumu on-line prostrediavsasnosti najpopulrnejej socilnej siete Face-book zameranho na prezentciu hodnt autorka ponka obrazotom, akm spsobom on-line genercia vyuva najmodernejie spsoby komunikcieaprostriedky vyjad-rovania nzorov, postojovv amylienok. Zrove navrhuje odporania, ako pozitvne vyuva nov mdizaxiologic-kho aspektu.

KOV SLOV Facebook, hodnota, hodnotov orientcie, nov mdi, soci-lna sie.

ABSTRACT New media have saturated our lives on a large scale, espe-cially considering the younger generation, which became quite flexible regarding changes in society. Media affects are reflected in daily routines and acquired lifestyles, but they also influence personality development. Aim of this paper is to provide an introduction to the topic of value systems undergoing transformation under the influence of the latest achievements of science and technology. Based on theoreti-cal knowledge and results of on-line survey of value repre-sentation conducted on poplar social network the author provides a view of how the online generation uses modern communication platform as means for expression opinions, attitudes and ideas. From axiological perspective, the article also provides recommendations on how to use the new media in positive way.

KEY WORDS Facebook, value, value orientation, new media, social netwroks

V spolonosti i medzi prslunkmi istho nroda, ktor sa formoval, vdy v popred rezonovali hodnoty, ktor boli lo-veku zrozumiten, vlastn, prirodzen. Stali sa vchodiskom na alie fungovanie a prosperovanie tohto zoskupenia ud. O niektorch z nich meme tvrdi, e s univerzlne platn, pretoe sprvanie ovplyvnen prve tmito hodnotami je evi-dentn vo viacerch obdobiach existencie sveta od staroveku a po sasnos. Naprklad tba po krse, po lske a slobode, to s jedny z najvraznejch stimulov pre spokojn ivot jedinca ijceho kdekovek na svete.4

ilnek medzi zkladn mravn univerzlne hodnoty sasnosti zarauje aj ctu, achetnos, sebaobetavos, scit, hrdos, primnos, vernos, dveru ohaduplnos, solidrnos, zdvorilos, pokoru, znanlivos, pracovitos, vzjomn pomoc, poslunos, priatestvo, pravdivos, vekorysos, slunos, zod-povednos, sebaovldanie, ctiiadostivos, trpezlivos, ilivos, korektnos a in. Vetky tieto atribty by mali formova kad-ho jednotlivca, mali by mu pomha kona eticky sprvne a vy-chova z neho morlne zmajceho jedinca. Najveobecnejou mravnou hodnotou je blaho. Vetko, o o sa v ivote sname, m vies k blaenosti, ie dokonalmu stavu a cieu nho konania. Tto hodnota v sebe alej zaha rados a pohodlie loveka a jeho prjemn socilne prostredie, ktor si vytvo-ril. Medzi alie zkladn hodnoty patr spravodlivos, hod-nota dobra a zla, povinnos, zodpovednos, es a dstojnos, astie a zmysel ivota, svedomie, tolerancia a mier. Vetky tieto prvky pramenia z morlnej vchovy loveka a jeho ponmania kvality ivota, ktor kad dosahuje poda miery dodriavania tchto hodnt.5

Media Literacy Student Magazine 1. ronk slo 2 strana 7 strana 6 slo 2 1. ronk Media Literacy Student Magazine

2 Mlad udia ako on-line genercie

Obdobie 20. storoia je znme enormnm rozvojom tech-nickch vynlezov v neutchajcom tempe. Datujeme sem vznik rozhlasu, telefnu, filmu, televzie, fotoapartu a v neposlednom rade aj potaa. Tto rchlos rozvoja a osvojovania si noviniek vo svete techniky dontila ud navykn si na tempo prija-tia, pouvania a nsledne aj rchlej vmeny za nieo nov. Technick revolcie a vstup vetkch tchto typov vynlezov do ivota loveka formuje spolonos, ktor je bezprostredne ovplyvnen kreovanm novho typu existencie. Ide o spolui-tie s vdobytkami techniky. Tto spolonos zastreuje pojem informan spolonos.6 Rankov hovor o hodnotovom re-alizme, ktor z kyberpriestoru vyleuje opatrnos v komu-nikcii tak, ako to bolo v klasickej forme dorozumievania sa. T toti akceptovala stle hodnoty. To znamen, e skutone hovorme o absoltne novej re prevania, ktor sa od tch predchdzajcich li nielen na zklade komunikcie, ale aj kultrou a technolgiou.7

Pod pojmom on-line genercia rozumieme najm s-asnch mladch ud, ktorch ivot je bezprostredne spoje-n s novmi mdiami. Hovorme o flexibilnej genercii ud, ktor sa oraz rchlejie prispsobuje ivotu s tmito najnov-mi vymoenosami, implikuje ich do kadodennho fungova-nia a udva si poda toho aj tempo ivotnho tlu. O on-line genercii budeme hovori dnes u od poiatku ivota vetkch novorodeniatok, pretoe u vieme, e bud vyrasta obklopen modernmi technolgiami od momentu, kedy si bud uve-domova existenciu na tomto svete.8 U sasn genercia je bezprostredne spt s internetom. Mlad udia sa doku flexi-bilnejie prispsobova zmenm na trhu elektroniky a techni-

ky. Nespsobuje im iadnu nmahu naui sa ovlda horce trendy, prve naopak. Vlastni o najviu a najdrahiu novin-ku je znakom preste a uznania. Tto udia striktne nerozliuj on-line a off-line svet. Je to pre nich jeden priestor, v ktorom vyrastaj a psobia. Od starej genercie sa lia najm udr-iavanm a pestovanm on-line priatestiev, potrebou neustle pova hudbu i prezera vide a filmy alebo aj menm z-ujmom o komunikciu tvrou v tvr.9

3 Vznam hodnt a ich miesto v ivote loveka v kontexte sasnej spolonosti

Obdobie 20. storoia prinieslo okrem technologickho pokroku do ivota aj politick, socilne, hospodrske zmeny. Do Eurpy prenikali vzory zpadnho sveta. Tieto zmeny vak neboli spsoben iadnou revolciou. S vsledkom prirodzen-ho vvoja sveta. Toto obdobie sa inak nazva aj postmoderniz-mom. Postmodernisti neuznvali iadne doterajie filozofick i in uenia, neuznvali zauvan pravidl, kritizovali doteraj svet a nzory na. Neuznvali autority a ekonomick pro-duktivitu, v ktorej sa poda nich lovek stva otrokom. Hlsali slobodu, morlku a integritu vlastnej osobnosti. Postmodern lovek sa vak strca vo vlastnom svete neobmedzenej slobody, nemus repektova iadnu autoritu, nemus sa riadi iadnymi pravidlami. Je odkzan na vlastn vahy a nem smerovanie ani ciele. Te sa z povrchnch rozko a uva si rzne pitky, ktor ponka dnen svet. Je straten, pretoe sm nevie, o ho ak zajtra. Vetko je pominuten a niet kam smerova. Do-konca aj zkladn hodnoty, akmi je dobro, estnos i morlka, sa vytrcaj zo ivotov ud. Strca sa spolupatrinos, priate-stv a vzby s oslaben. Vchodiskom pre takhoto loveka je

Tabuka: Vyjadrenie podielu individualistickch hodntvporovnan so socilnymi hodnotam

Hodnota Osoba . 1 Osoba .2 Osoba . 3 Spolu

1. Vlastn prezentcia 26 28 40 94

2. Osobn pocity, postoje, nzory 0 20 5 25

3. Osobn spechy 1 8 9 18

4. Osobn ciele 0 0 1 1

5. Osobn pitky 17 16 9 42

6. Cestovanie 2 0 0 2

7. kola a zamestnanie 1 9 7 17

8. Priatestvo 26 22 28 76

9. Lska ( partnersk) 13 0 0 13

10. Lska (rodinn) 7 9 6 22

11. Zdruovanie v soc. skupinch 16 4 0 20

12. Scit, Vzjomn pomoc, Solidr-nos

1 0 0 1

13. Podpora 1 1 0 2

Individualistick hodnoty(prezentovanie samho seba )

47 81 71 199 59,8 %

Socilne hodnoty (rodina, priatelia, lska, soc. skupiny) 64 36 34

134 40,2 %

pokora a uznanie istej autority, ktor mu uke smer a njde sa v tomto svete. Jeho cieom bude pracova a uspokojova n-roky sasnho sveta.

Dnen spolonos vykazuje krzu v rznych oblastiach ivota, o sa, samozrejme, premieta aj do prvkov vchovy a sme-rovania mladch ud. Zaznamenvame nestlos a labilitu vybudovanch udskch hodnt, ktor by sa mali odovzdva vchovou. Naou lohou je zachovva kultru predkov a vte-pova klasick hodnoty. Kuerov tvrd, e propagcia slobo-dy a individuality jedinca v spolonosti sa stle stupuje. Km nai pradedovia a dedovia hlsali striktn prslunos k nro-du a repekt k jeho tradcim, sasn mlad udia sa javia ako odporcovia dlhoronch hodnt. lovek u dnes tak intenzvne nepreva nrodn hrdos.10

4 lovek v koexistencii s novmi mdiami

Informan technolgie ovplyvnili celkov sprva-nie a kadodenn nvyky ud na celom svete, odkedy sa for-my a metdy ich pouvania stali zrozumitenmi pre benho loveka. Vetky zleitosti tkajce sa novch mdi sa stali okamite obbenmi. Dnes si bez nich nedokeme predstavi fungovanie mnohch aktivt v naich ivotoch.

Prioritnou lohou internetu bol prenos informci a naj-m vyuitie v oblasti vskumnch aktivt. No m sa stal jedno-duch a zrozumitenej, tm intenzvnejie s nm pracovali aj ben udia. Zskal aj prvlastok sie siet a doke spja cel svet. Pretavuje kadodenn innosti ud do prostredia virtulnej reality. Synonymom pre internet je prostredie bez zbran. D-leit lohu tu zohrva sloboda. Tak ako slobodn lovek kon na zklade svojho svedomia a vedomia v relnom prevan, rovnako je za svoje iny plne zodpovedn. Toto pravidlo vak ne-plat v prpade kybernetickho priestoru. Uvate tu nadobda absoltny pocit slobody, je neviazan zodpovednosou, je plne neobmedzen. Doke sa bez problmov dopracova k iadanm obsahom, je schopn rozhodova aj o vlastnom prezentova-n, o vlastnej identite a o miere jej odhalenia pred ostatnmi.11

5 Vsledky vskumuTabuka vyjadruje klu hodnt, ktor sa objavuj v pr-

spevkoch v prostred socilnej siete Facebook, ktor je v sas-nosti jednou z najpopulrnejch a najnavtevovanejch, a tm zaruuje pohyb a aktualizcie obsahov. Ilo pritom o snahu obsiahnu a spozorova typy hodnt, ktor s itaten z kon-krtnych prspevkov pouvateov v rmci ich profilov, a spadaj do nami stanovenej kategorizcie hodnt. Tie s pridvan na profily pouvateov takmer kadodenne. Zrove sme spomna-n hodnoty zaradili do dvoch skupn. Pod prv patria hodnoty, ktor s individualisticky orientovan, ie vzahujce sa na prezentciu osobnosti loveka, a s typom hodnt, ktor zod-povedaj hodnotovmu nastaveniu sasnho postmodern-ho loveka. Druh skupinu tvoria socilne hodnoty, akmi s tradine vyznvan hodnoty rodiny, lsky i priatestva, alej aj podpory, scitu i solidrnosti v spolonosti.

Primrnou lohou bolo zisti, i maj v on-line prostred prevahu skr socilne hodnoty alebo sa vplyvom mnohch faktorov a sasnho spoloenskho trendu udia viac prezen-tuj ako individulne bytosti s vlastnmi kvalitami, ambcia-

mi a ciemi i dosiahnutmi spechmi. Zamerali sme sa na profily troch nami zvolench uvateov Facebooku, priom sme si vmali hbku zverejnench obsahov. Ilo o 100 prspevkov pri kadom z nich. V rznych obsahoch sme boli schopn evi-dova hne niekoko hodnt, ktor sa v niektorch prpadoch prekrvaj.

V zmysle zachovvania tradinch hodnt sme sa zame-rali na skmanie vyjadrovania lsky, a to partnerskej i rodinnej, priatestva, ktor rovnako zaha aj dokazovanie prslunos-ti k uritej socilnej skupine a v neposlednom rade sme spozo-rovali i snahu o vyjadrenie podpory priateom, rodine, blzkym, vykonanie nieoho uitonho v svislosti s pomocou pre tch, ktor to najviac potrebuj.

V porovnan so socilnymi hodnotami meme tvrdi, e v prostred profilov socilnych siet sa uvate internetu najviac zaujma o seba samho, o vlastn prezentovanie a zvi-ditenenie medzi priatemi, i dokonca aj verejne. Autentickm zobrazenm aktulneho vzhadu s fotografie, ktor v sasnom svete multimdi oraz viac podliehaj rznym typom prav od jasu, kontrastu a tieov a po retuovanie, vyuvanie filtrov i rznych inch vraznch prvkov zameranch na uptanie pozornosti. Toto zistenie je v slade so mahelovm tvrdenm. V prostred, v ktorom vystupujeme anonymne spoza obrazoviek potaov, mme tendenciu prikrova realitu. Zskavame mnoho dostupnch monost, ako je mon dosiahnu zlepenie imidu osobnosti. Pritom nejde len o spomnan fotografie, ale aj o vyjadrovanie postojov. Strcanie zbran a strachu z vyjad-renho obsahu nm dovouje vypoveda okovek, o chceme, aby si udia bezprostredne spjali s naim menom.12

Po stan vetkch prvkov v skupine individualistickch hodnt sme zskali v porovnan s prvkami socilnych hodnt viac ako polovin prevahu obsahov zameranch na osobnos konkrtneho uvatea. Zo zisten teda vyplva, e socilne siete vplvaj vraznm spsobom na utvranie osobnosti z poha-du sebaprezentcie, ktor buduj profil v povedom ostatnch uvateov. Ide o vykreslenie vlastnho ja. Konkrtne a 59,8 % podiel dosiahla vlastn prezentcia konkrtneho pouvatea socilnej siete Facebook. lovek v prostred on-line zameria-va pozornos na seba samho tm, e sa usiluje zaujmavm spsobom o zobrazenie vlastnch prednost, i u mme na mysli fyzick krsu alebo vyjadrenie nzorov, postojov alebo ohokovek, o vyjadruje vntorne nadstavenie konkrtneho jedinca. Fotografie s najastejm zdieanm obsahom. Obraz vyjadruje viac ako slov, doke jednoducho a pralivejie zr-kadli aktulnu situciu, i u zastnench ud alebo pros-tredie, v ktorom sa nachdzaj. Z tohto dvodu je jasn, preo je fotografia najpreferovanejm typom zdieanch obsahov. Nzory, postoje a aktulne pocity s prezentovan vinou slovom a s dsledkom neobmedzenej slobody loveka vo vir-tulnom svete. Sloboda je skutone vznamnm fenomnom, ktor dodva pocit vonosti vo vyjadren vemonch mylie-nok, ktor lovek uverejn na zklade vlastnho svedomia a ve-domia. Pomyseln ochrana v podobe neprtomnosti loveka ako fyzickho objektu podporuje pocit vej otvorenosti v pre-javoch aj za cenu kritiky, ktor vak nastva op len spoza potaovch obrazoviek, a teda nie je sprevdzan a takm silnm pocitom zahanbenia. Dokonca v niektorch prpadoch dodva odvahu aj k ostrejm vmenm nzoru. Pre niektor typy osobnosti je to jedinen spsob, ako sa neostcha pred vyjadrenm skutonho nzoru o konkrtnej veci.

Media Literacy Student Magazine 1. ronk slo 2 strana 9 strana 8 slo 2 1. ronk Media Literacy Student Magazine

Kad z ns obas zati po pochvale, pozitvnych slovch zo strany rodiny, priateov, kolskho i pracovnho kolekt-vu. Nie vdy existuj primeran formy oznmenia osobnho spechu. Samozrejme, v komunikcii tvrou v tvr rznym typom povh nerob problm rozprva o svojich schopnos-tiach. Ak sa vak tkaj aj ostatnch komunikujcich part-nerov a mu vyvola zvis, i u pozitvnu, alebo negatvnu, porovnvanie alebo chvkov pocit menejcennosti z toho, e dotyn lovek je v rovnakej oblasti spenej, je vbornou al-ternatvou zdiea svoj spech prostrednctvom statusu. Existuje vak ete in pohad na tto vymoenos. Za pocit vnimo-nosti v kruhu on-line priateov, ktor samozrejme predstavu-j i priateov z relneho ivota alebo kolegov a spoluiakov, vame v mnohch prpadoch monosti oznaenia Pi sa mi to. Pocit radosti a astia s objavujcimi sa oznaeniami Pi sa mi to rastie s potom mien, ktor sa hromadia pod prspevkom, a zrove s slom, ktor vyjadruje mieru zaujatia konkrtneho prspevku a jeho obbenosti v najbliom kruhu priateov. Poet oznaen Pi sa mi to doke rs k vysokm slam v priebehu niekokch mint i hodn, o v ns jedinm pohadom na obrazovku potaa spa vlnu smevu a radosti.

Tento akt hodnotme ako okamih pocitu vnimonos-ti a zaujatia verejnosti niem, o sa bezprostredne spja s na-im menom a zvyuje hodnotu naej osobnosti v povedom ud, nech u ide o akkovek spech, ktor stoj za zmienku (Som Mgr, Konene fyzika spraven!, Oficilne vysokokolka, Mi-moriadne tipko? Me by! Ctim sa ocenen.)

V rmci individualistickch hodnt loveka sme v troch spomnanch profiloch postrehli aj fotografie z cestovania i tu-ristickch vychdzok alebo inch aktivt v prrode. Vzah k pr-rode, ku ktorej lovek ako bytos patr, je vdy v spolonosti dkazom toho, e si vime krsy a dary tejto planty, e ns nadchna a vdy zaujme rzny kt sveta, e mme chu spo-znva krajinu, do ktorej patrme a sme jej bezprostrednou s-asou. Tieto aktivity op svisia s obohacovanm vntornho sveta kadho jednotlivca a pripomnaj nm, kam patrme. Fotografie z rznych ktov sveta nie s prnosom len pre ces-tovatea, ale aj pre cel okruh priateov, ktor ich zhliadne na obrazovke svojho zariadenia. V neposlednom rade je pobyt v pr-rode prostriedkom sebarealizcie, plnenia snov a napania potreby sebapresahovania, ktor sa v pomyselnej Maslowovej pyramde nachdza na absoltnom vrchole vetkch udskch potrieb. Predstavuje teda aj spsob dosiahnutia astia a bla-ha v ivote loveka. (Peknch p dn vo Chvojnici, Dovolenka na Bukovej za 1, akujem vm, bolo super, Dnes smeromkobore Holenda, aro prrodyavone pobehujcej zveri).

Klasick hodnoty s taktie vo vekej miere prezentovan vo virtulnej realite. Vo vetkch troch prpadoch skmanch profilov s vak zastpen v menej miere. Celkovo predsta-vuj 40,2 %.

Priatestvo je jednou z hodnt, ktor si udia od ne-pamti klad na najvyie prieky hodnotovch pyra-md. V ivote loveka je socializcia vemi dleit. Komunikcia loveka s lovekom je nevyhnutn, podporuje spoluitie a vy-tvra vzahy. Priatelia s udia, na ktorch sa obraciame ke-dykovek a v akejkovek situcii. Ich existencia nm pripo-mna, e nie sme na svete sami, e mme oporu v krzovch situcich a zrove aj spolonkov v tch astnch momen-toch nho bytia. lovek si obyajne loveka vi, m potrebu vyjadrova, e v jeho ivote zastva vznamn pozcie. Vaka socilnym sieam dokeme v priebehu niekokch seknd

ukza svetu, kto je pre ns na tomto mieste, na kom nm zle- a koho si mu udia s nami spja v benom ivote. Situcie, dodvajce astie, s asto prve momentmi, kedy trvime as s priatemi akokovek, aj sedenm na lavike v miestnom parku. Aj tieto chvle udom stoja za zmienku a zverejnenie. Aby sme pripomnali vetkm vznam niekoho v naom ivote. Fotografie i vide s priatemi s najpreferovanejou formou vyjadrovania klasickch hodnt, teda socializovania sa v uritej skupine. Bvaj to najastejie blzki, dlhodob priatelia, ale aj udia z pracovnho alebo kolskho kolektvu, ktor pre ns predstavuj oporu naprklad aj v tejto sfre ivota.

Osobn et na Facebooku zvyajne zoskupuje priateov, ktorch osobne poznme. Je toti nadstaven tak, e odkrva prli vea strnok zo skromia ivota. Samozrejme, e o ob-sahoch, ktor ponkneme priateom, rozhodujeme my sami. asto si vak neuvedomme, akm spsobom mu jednotliv prspevky psobi a e mu produkova aj myln predstavy. Ak mme v profiloch ud, ktorch poznme, iba on-line prostred-nctvom zoznamky, meme sa sta obeou prenasledovania alebo inej formy obaovania. Facebook je socilnou sieou, ktor nie je primrne uren na zoznamovanie sa s cudzmi umi. Je to vak na kadho osobnom uven, i do svojich kruhov prijme aj takchto ud. On-line priatestv na jednej strane predstavuj urit riziko zneuitia osobnch dajov, no na druhej priaznivo podporuj tvorbu a pestovanie vzahov, komunikan nvyky na mnoh tmy a zrove vytvraj aspo doasn oporu, ktor hadme vo virtulnej realite, ak ju niekedy nedokeme zska v relnom prevan. Je mnoho dvodov, preo udia nadvzuj anonymn znmosti, no z-verom ostva, e je dobre by ostrait a starostlivo zvi, ak informcie o sebe dotynej osobe ponkneme.

Ke lovek k niekomu patr v hlbom zmysle, hovor-me o partnerskej lske. Facebook predstavuje priestor, kde u dokonca v zkladnch nastaveniach profilu meme oznai monos nho stavu z nezadan na zadan a da tm svetu na znmos, e sme nali spriaznen duu. Kee v nami zvole-nch profiloch je astne zadan len jeden lovek, meme na zklade toho kontatova, e hne po prezentcii priateov sa najastejie vyskytuj fotografie s priatekou. Predpokladme, e pre vinu aktvnych uvateov tejto socilnej siete je rovnako dleit vyjadrova lsku k tomu druhmu aj medzi priate-mi. Hovorme o aktvnych uvateoch z dvodu, e existuj aj tak, o si do vekej miery chrnia svoje skromie a nezvereju-j z osobnho ivota takmer ni. Facebook je aj komunikanm prostriedkom, vea ud ho vyuva isto z praktickch dvodov. Ak vak niekto aktualizuje obsahy takmer denne, predpokla-dme, e sa s verejnosou del aj o osobn zleitosti, akmi je lska. Podpora zo strany priateov bva potom rovnako silnou sptnou vzbou a znsobuje pocit astia a podpory prostrednc-tvom elektronickho vyjadrenia shlasu a zdieania radosti zo strany priateov. Vetky tieto aktivity pozitvne ovplyvuj psy-chiku a podporuj prjemne naladenie pouvatea internetu.

Rodina je pre mnohch rovnako vyjadrenm prslunos-ti k primrnej socilnej skupine, ktor loveka obklopuje a for-muje z neho originlneho jedinca preberajceho modely spr-vania, prejavov a vchovy. Zaradenie svojej identity k uritmu zoskupeniu ud u, ako i a dodva silu skupinovej spolu-patrinosti. Aj ke na profiloch prevldaj najm zobrazenia priateskch vzahov, nememe tvrdi, e rodina predstavuje menej dleit aspekt bytia kadho z ns. Celkovo bola vyjadre-n v 22 prspevkoch z 300 skmanch, priom priatelia sa obja-

vili a v 76. Vdobytky modernej doby s dostupnejie vo vej miere mladm uom, preto pravdepodobne nemme tenden-ciu zverejova rodiov i starch rodiov a v takej vekej miere. Facebook povaujeme za svet mladch a ich rovesnkov, ktor rovnako aktvne prispievaj k pohybu obsahov na nstenkch. Spolone teda zdieaj rados rovnakm elektronickm spso-bom a oznauj vlastn men v prspevkoch inch ud. (Po 7 mesiacoch opsrodinou, Najkrajm darekom je rodina).

K socializcii v rznych socilnych skupinch patr naj-m zdruovanie sa v pecifickch skupinch, ktor nejakm spsobom prispievaj k formovaniu jednotlivca. Z tohto prvku tabuky sme vylenili prspevky rodinnho charakteru a obsahy so zobrazenm okruhu najblich priateov, pretoe tm sme venovali samostatn miesto v tabuke. Tto forma socializ-cie so svetom znamen vyhadvanie ud s podobnou nzo-rovou orientciou, s podobnm spsobom trvenia vonho asu alebo akhokovek spojovacieho prvku, ktor zhroma-uje ud a podporuje konkrtne mylienky a nzory. Dodva im v ivote zmysel a podporuje silu kolektvu. Patr sem naj-m kolsk a pracovn kolektv, zujmov organizcie alebo aktivity spojen s napanm vlastnho ciea. V konkrtnych prspevkoch, ktor sme mali monos analyzova, ilo o futba-lov reprezentciu v enskom klube a realizovanie sa v hudob-nej kapele, ktor tvor siln zoskupenie niekokch ud. Tieto skupiny vytvraj okolo seba ideu spolupatrinosti a kranie za osobnmi ciemi podporenmi vlastnm talentom kad-ho z nich, ktor stoj za prezentciu na verejnosti. Facebook v-raznm spsobom podporuje zvyovanie povedomia o innosti takchto skupn. Jednoduchm zdieanm sa ri medzi naich priateov. Je to jeden z vemi efektvnych spsobov zvidite-nenia a propagcie vlastnej tvorby. Samozrejme, nehovorme

iba o hudbe. Rovnakm spsobom svetom obiehaj kvalitn fotografick diela, zrunosti naprklad vo vyrban nunc ale-bo kreativita v oblasti kozmetickch prav nechtov. Prkladov existuje vemi vea a rovnako aj aktvnych tvorcov podobnch strnok na Facebooku. (Fotmaniekedy mm fotky aj na vsta-ve, Uotde jedenzmojich poslednch koncertovvkapele, ak nie posledn! Budem rd za kad tvr, oviline uvidm :)).

Z rznych prvoradch prezentovanch obsahov mme v menej miere monos vidie aj prspevky, ktor vy-jadruj scit alebo vzjomn pomoc udom, ktor to najviac potrebuj. Samozrejme, nie kad lovek sa realizuje v ta-kejto oblasti, ale je prjemn vidie, e lovek tu ete doke by pre inho, doke pomc i u slovami alebo finannou podporou. V skmanch prspevkoch sme spozorovali najm podporu priateom pri dleitch ivotnch situcich ale-bo v oblasti kolskch skok. Objavila sa vak aj inform-cia o charitatvnej innosti. Hudobn podujatie, ktor bolo organizovan s mylienkou pomoci chorm, sa uskutonilo za asti viacerch kapiel i spevkov, priom vaok bol venovan onkologicky chorm pacientom. Aj ke je sasn mlad lovek v prevanej miere zahaden do seba, do vlast-nho sveta a do vlastnch potrieb, stle vznikaj aj prleitosti, kedy sa meme rozhliadnu po svete okolo seba a vidie, e nie vetci mme tak dary ivota, akmi s zdravie, rodina i peniaze (Prostrednctvom akcie YN VIANOCE sme op nieo zaroben darovali na dobr vec, konkrtne onkologickmu centru Svietielko ndejevBanskej Bystrici. akujeme, samozrejme, ete raz vetkm zastnenm,ataktie Big Music. Deti boli vysmiate, skvel. Sn aspo troku sme prispeli minimlne ku krajej sobote J).

foto

: gra

tisog

raph

y.co

m

Vprostred socilnych siet sa uvate internetu najviac zaujmaoseba samho,ovlastn prezentovanieazviditenenie.

Media Literacy Student Magazine 1. ronk slo 2 strana 11 strana 10 slo 2 1. ronk Media Literacy Student Magazine

6 ZhrnutieNa zver meme kontatova, e udia sa vo vej miere

prezentuj ako individulne bytosti s vlastnm vntornm bohatstvom, ktor vaka novmu rozmeru komunikova-nia a socializovania sa pomocou internetu doku pretavi aj do vonkajej podoby. Nezabda sa vak ani na klasick socilne hodnoty, ktor povaujeme za univerzlne v ivote loveka od nepamti. Cieom bolo poukza na to, ako sa realita bytia premieta do virtulneho prostredia a ako ho transformuje na pecifick typ prevania. Teda, inmi slovami sme sa snaili zamera na premeny hodnotovch orientci spsoben prve prienikom novch mdi do ivotov mladch ud.

Pozorovanm innosti aktvnych uvateov v sasnosti najnavtevovanejej socilnej siete Facebook sme postupne ana-lyzovali rzne hodnotov aspekty, ktor sa prejavuj v tomto novodobom a zrove vemi pecifickom prostred. Usilovali sme sa o najkomplexnejie zachytenie vetkch evidentnch prejavov osobnost. Vystupovanie vo virtulnej realite sli predovetkm kadmu mladmu loveku na vlastn prezen-tovanie v okruhu svojich priateov, znmych, prbuznch i spoluiakov alebo kolegov. Tento novodob fenomn nm do-vouje upriami pozornos na samch seba a zrove kreova osobn profil, v ktorom zahame predovetkm vznamn momenty z naich ivotov. Internet je mdiom, ktor sa stva oraz dostupnejm pre vetkch z ns. Mlad udia s s nm spt, vaka nemu komunikuj, tuduj, zabvaj sa alebo ha-daj straten pocit rovnovhy vlastnho ducha v relnom svete. Virtulne prostredie prina do naich ivotov absoltne nov rozmer vnmania existencie, ktor sce funguje iba pomocou digitlnych dt, avak treba si uvedomi, e napriek tomu je sasou nho bytia.

Z axiologickho hadiska tento priestor podporuje mnoho pozitvnych innost, ktor nm dovouj realizova sa v om, otvra sa svetu priateov, znmych, rodiny, prejavova sa v problematike ekonomickch, politickch, socilnych, kultrnych i inch otzok sasnej spolonosti. Je to miesto, kde nachdzame rados, ke pociujeme neastie a sklama-nie z vonkajej reality. Kontaktujeme priateov, ktor nm po-hotovo a flexibilne doku pomc, stoja pri ns aspo tmto najjednoduchm spsobom, ak inm nemu. Za obrazovky potaov si sadme aj v obdob zlyhvania akchkovek vza-hov. V prpade nutnej potreby socializcie, vyhadvania a spo-znvania novch znmost.

Ak zhrnieme poznatky, ktor sme zskali prostrednc-tvom realizovanho prieskumu, prichdzame predovetkm na odporania vzdelva najm mladiu generciu uvateov internetu. Treba ju ui rozumne si prerozdeova as strve-n v relnom prevan a vo virtulnej realite. Musia si uvedo-mi, e mnoho procesov v ivote prebieha relne a v iadnom prpade sa neprena do bezstarostnho sveta pohody a astia. Skuton hlbok vzahy doku vznika, formova sa, realizova sa jedine v prtomnosti loveka ako fyzickho objektu. For-my existencie v spoloenstve a v socilnych skupinch op naberaj relne kontry jedine v benom ivote a komunik-cii, v interakcii s ostatnmi lenmi komunity. Internet je tu pre ns preto, aby sme si tieto vzahy dokzali posilova, aby sme sa uili komunikova inm spsobom a o inch tmach, ako sme zvyknut. No nemali by sme zabda kombinova formy komunikcie on-line s tou tvrou v tvr. Emcia a pr-tomnos s obrovskmi prvkami dorozumievania sa. Tvoria

situciu, zitky a nsledne spomienky. Internet nikdy nena-hrad ivos a plnos skutonho itia na tomto svete. Pocit astia tu a teraz, ktor zskavame z osobnej prezentcie v kru-hu priateov, je pominuten. Napomha k balansu osobnosti aj z dlhodobho hadiska, ale po mnohch hodinch strvench pri potai loveku zane chba skuton stretnutie alebo okovek vo vonkajom prostred. Nie je preto dobr upn sa na tento pohodln svet a upadn do zvislosti od mnoho-hodinovho pripojenia. Mlad udia by mali by motivovan vykonva fyzick aktivity, port alebo akkovek in innosti mimo vlastnej izby a tyroch stien, mali by vedie rozliova povinnosti a zbavu, mali by si vedie na zklade usmerovania od dospelch rozumne deli as.

POUIT LITERATRA A ZDROJE1 KUEROV, S.: lovk-hodnoty-vchova. Preov : ManaCon, 1996. ISBN 80-85668-34-3. s. 71. 2 ORIEIKOV, H.: Problm hodnt v sasnosti, In: POSPIL, J. - ROUBALOV, M.: Mldeahodnoty 2008, Olomouc : Hanex, 2009. ISBN 978-80-7400-027-1. S. 48.

3 JEMELKA, P.: vod do axiologie. Trnava : Univerzita sv. CyrilaaMetoda v Trnave, 2011. 76 s. ISBN 978-80-8105-268-2. S. 10.

4 KUEROV,S.: lovk-hodnoty-vchova. Preov : ManaCon, 1996. ISBN 80-85668-34-3. s. 68 69. 5 ILNEK, M.: tosautvranie mravnej identity osobnosti. Bratislava : IRIS, 1997. ISBN 80-88778-60-3. s. 45 52. 6 RANKOV, P.: Informan spolonos Perspektvy, Problmy, Paradoxy. Levice : L.C.A., 2006. ISBN 80-89129-91-9. s. 16.7 Tame, s. 29.8 Mldeaon-line identita. [online].[2014 -2- 26]. Dostupn na internete:

9 HOLDO, J.: Zvislos od Internetu u mladch ud. In: Vchovaavzdelvanie ako nstroj (de)formovania hodnotovho systmu spolonosti. Ruomberok : Verbum, 2014. ISBN 9788056101087. S. 6.

10 KUEROV,S.: lovk-hodnoty-vchova. Preov : ManaCon, 1996. 232 s. ISBN 80-85668-34-3. S. 200.11 GLIK, S.: Filozofiaamdi. Bratislava : Iris, 2012. 102 s. ISBN 978-80-89256-86-0. S. 78.12 MAHEL, D.: Psychologieainternet. Praha : Triton, 2003. 158 s. ISBN 80-7254-360-1. S. 40

foto

: JD

Han

cock

(flic

kr.c

om/p

hoto

s/jd

hanc

ock/

)

Medilne inky:

sasn medilny vskum

Michal Chovanec

ABSTRAKTAutor sav prci usiluje pomocou analzy sekundrnych dt poukza na aktulny stav vo vskume medilnych inkov na jednotlivcaa spolonos, potvrdi existenciu tchto inkovabliie odhali ich rizik. Ako cieov skupinu si pri svojom skman vybral detiaadolescentov prve pre ich viu zranitenos v porovnan s dospelmi.vem-pirickej asti analyzoval u existujce vskumy,zktorch vyvodil zvery. Hlavn metdy, ktor autor vyuilvprci, boli analza, syntzaakomparcia. Primrnym cieom prce bolo poukza na aktulny stav vo vskume medil-nych inkov, predovetkm inkov medilneho nsilia na detiaadolescentov.vzvere prce potom autor na zklade analzyakomparcie jednotlivch vskumov navrhol odpo-rania pre praxapre al vskum.

KOV SLOVMedilne inky, nsilie, agresivita, agresia, sekundrne dta, adolescenti, analza, medilne nsilie, aktulny stav.

ABSTRACTThe Author is trying to describe the current status of the research of media effects on person and society, prove the existence of these effects and point out the possible risks by analyzing the secondary sources. Children and adoles-cents have been chosen asa target group because of their vulnerability and inability to defense themselves against these effects. In the empirical part he analyzed the exis-ting studies from which he drew the conclusions. The main methods author used in the thesis were analysis, synthesis and comparing. The primary goal of this thesis was to describe the actual course and the status in the field of research of media effects and especially effects of media violence on children and adolescents. In the final part of the thesis the author came up with the suggested recom-mendations for practice.

KEY WORDSMedia effects, violence, aggressiveness, aggression, secon-dary s ources, adolescents, analysis, medial violence, current status.

1 vodProblmom mdi dnenej doby je prve informan prestenie a skutonos, e konzumenti medilnych obsahov u dvno

nie s vnman ako udia, ktorm chc mdi prinies informcie zo sveta i ekonomiky. Stali sa len slom, obchodnm artiklom, ktor sa za kad cenu mdi snaia speai s myslom o najvieho zisku. Kee to, o ich zaujma, nie s udia, ale ich pozornos, zaali na ely ovldnutia naej pozornosti vyuva rzne techniky a taktiky, ktor s asto na hranici etickch princpov a zsad. Tieto techniky maj vplyv nielen na nau pozornos, ale mu ma vplyv aj na n vvoj, zvyky, presvedenia, vieru, sprvanie, sudok, prejavy, mienku, a teda obrovskou mierou vplvaj na formovanie nielen jednotlivcov, ale aj celej spolonosti a kultry. Tento nebezpen fenomn si zaali uvedomova aj vedci, a preto sa s rozmachom pokroilch mdi zaali venova vskumu me-

Media Literacy Student Magazine 1. ronk slo 2 strana 13 strana 12 slo 2 1. ronk Media Literacy Student Magazine

dilnych inkov. Do dnenej doby sa uskutonilo nespoetn mnostvo vskumov zameranch na rzne aspekty mdi a na rzne inky a ich silu. Kee pri vskume medilnych inkov je asto potrebn prenikn do psychiky loveka, vyvinulo sa mnoho metd a rznych spsobov vskumu, ktor mali pomc prenikn hlbie do problematiky a odhali samotn inky, ich silu a trvcnos. Meme poveda, e vina vskumov od-halila existenciu medilnych inkov na loveka, no jednotliv inky sa lia svojou silou a trvcnosou. Najvou hrozbou s jednoznane inky, ktor negatvne ovplyvuj ns a nae deti. Jednm z takch inkov je nepochybne nsilie, ktor je v dnenej dobe v mdich takmer vade. Nsilie sa postupne stalo nstrojom udrania pozornosti divka na obrazovke ale-bo v kine pri pozeran filmu. Alarmujce je, e nsilie sa stva meradlom kvality filmu alebo televzneho programu. Aj ke mdi tto skutonos nikdy nepriznaj, mnoho vskumov dan jav potvrdilo. Kee mdi si uvedomuj, ak nron je stopercentne dokza akkovek inok, astou odpoveou na vsledky vskumov a nsledn kritiku bva spochybnenie tchto vsledkov alebo tvrdenie, e medilny obsah je tvo-ren poda toho, o divci chc vidie. Je preto nevyhnutn, aby skmanie medilnych inkov ako takch pokraovalo aj naalej a zameriavalo sa na tie najvie hrozby z hadiska vplyvu na loveka, medzi ktor patr zvyujca sa agresivi-ta u det aj dospelch ako dsledok akceptcie nsilia ako pri-rodzenho spsobu rieenia problmov i u v medziudskch vzahoch alebo v bench spoloenskch situcich. Toto je jeden z hlavnch dvodov, preo sa danej tematike budeme venova aj v tomto prspevku a budeme sa snai preskma vplyv nsilia na deti a adolescentov. Poksime sa poukza na negatvne inky nsilnch obsahov v televzii a vo fil-moch a pomocou jednotlivch vskumov vyhodnoti stav danej problematiky nielen u ns, ale aj vo svete.

2 Metodika prce a ciele vskumu

2.1 Charakteristika objektu skmaniaObjektom skmania s inky medilneho nsilia. Spo-

medzi mnostva typov mdi sa zameriavame najm na n-siln obsahy v televzii a filmoch, ktor s popri videohrch najastejm zdrojom medilneho nsilia. Mon inky nsilia zobrazenho v mdich, ich sila a trvcnos s predmetom skmania takmer od samotnho prchodu novch mdi, ako bola televzia, film, internet i hern konzoly a s nimi spojen potaov hry. Pri naom skman danej problematiky teda meme vychdza z mnostva vskumnch sprv, ktor nm pomu potvrdi alebo vyvrti existenciu inkov medilneho nsilia na loveka a spolonos. Tto tma predstavuje stle aktulny problm v naej spolonosti a mohli by sme poveda, e napriek veobecne akceptovanmu presvedeniu o existen-cii medilnych inkov zo strany vedy a irokej verejnosti, tto tmu stle nememe povaova za uzavret. A to nielen vaka mdim samotnm, ktor akkovek inky odmietaj, ale aj kvli istmu potu vskumov, ktor existenciu inkov nedokzali potvrdi.

2.2 Pracovn postupy a spsob zskavania dajov

Vzhadom na nronos spracovania vlastnho vskum na tmu inkov medilneho nsilia budeme analyzova exis-tujce vskumy. Ak by sme chceli zachova dveryhodnos vsledkov, takto vskum by sa musel vykona v laboratrnych podmienkach za asti psycholgov. Pri vbere vskumov sa budeme orientova najm na vskumy zameran na deti a ado-lescentov, pretoe sa domnievame, e prve tto skupina je najviac citliv na psobenie medilnych obsahov s nsilnou tematikou. Celkovo budeme analyzova tyri vskumy a jednu zveren sprvu zo skmania inkov nsilia v mdich, vy-pracovan Medzinrodnm spoloenstvom pre vskum agresie (ISRA). Tto sprva by mala da naej analze hlb rozmer, pretoe pri jej tvorbe vskumnci spracovali a vyhodnocovali mnostvo vskumov vykonanch na dan tmu. Vsledkom tejto sprvy je veobecn zver o aktulnej situcii v oblasti skmania tejto problematiky, ktor nm posli ako dvery-hodn zdroj pri analyzovan nadobudnutch vedomost o tme medilneho nsilia a jeho inkoch a dopln poznatky, ktor zskame pri analze vybranch vskumov.

Pri vbere vskumov sme postupovali tak, aby sme zahr-nuli rzne typy vskumnch metd, i u formou dotaznkov, skupinovch rozhovorov alebo laboratrnych experimentov. Taktie sme sa snaili vybra vskumy z rznych krajn sveta, aby vsledky poskytli veobecn prehad danej problematiky bez geografickho obmedzenia. o sa tka zamerania a cie-ov jednotlivch vskumov, ktor sme vybrali do naej prce, snaili sme sa vybera tak, aby sme zachytili nielen samotn inky z rznych pohadov, ale aby aspo jeden z vskumov poukzal aj na mieru vystavenia skmanej vzorky nsiliu v tele-vzii a filmoch. Miera vystavenia, mnostvo a frekvencia nsilia s toti vemi dleitmi faktormi, ktor ovplyvuj aj silu jednotlivch inkov. Prve preto sme povaovali za potrebn, aby aspo jeden z vskumov odhalil tieto hodnoty. alie tri vskumy boli zameran priamo na vplyv samotnho nsi-lia v televzii a filmoch a zver vskumnej asti tvoril finlnu sprvu medzinrodnho spoloenstva skmajceho nsilie.

Samotn vskumy sme erpali prevane zo zahraninch zdrojov na internete. Spracvali sme vskumn riporty, spr-vy z oficilnej strnky Americkej akadmie pediatrov, kde s zverejnen vsledky z mnostva vskumov, vronch sprv, zasadnut pediatrov i oficilnych vyhlsen tkajcich sa ob-lasti pediatrie. Taktie nm pomohla oficilna strnka Nrod-nho centra biotechnolgie v USA, kde meme njs obrovsk mnostvo informci, tkajcich sa biomedicny a genomiky. alej to bola oficilna strnka Medzinrodnho spoloenstva pre vskum agresie (ISRA). Tto organizcia psob v USA, avak sklad sa z viac ako 250 vedcov z rznych krajn sveta, ktor sa pecializuj na oblas psycholgie, psychiatrie, sociolgie, an-tropolgie, kriminolgie, politickch vied alebo vzdelvania. Zo slovenskch zdrojov sme erpali zo strnky Slovenskej akadmie vied, najm z vskumu Novinrskeho tudijnho stavu z roku 1996, ktor skmal medilne inky na slovenskch deoch.

A tyri z piatich vskumov boli analyzovan v pvodnom jazyku a nsledne spracovan prekladom z anglickho do sloven-skho jazyka. Len jeden zo spracovanch vskumnch urnlov bol psan v slovenskom jazyku. Prve slovensk vskum nm pomohol pribli problematiku aj na naom zem a umonil

nm porovna mieru a zvanos danej problematiky na Slo-vensku so zvykom sveta. Ostatn vskumy s z USA a Vekej Britnie, ie krajn, ktor s jednm z najvch konzumentov medilnych obsahov. z geografickho hadiska sa nm podarilo zachyti vinov vzorku zo zahraniia a meniu zo Slovenska, o dva vskumu veobecnej rozmer.

2.3 Pouit metdy vyhodnotenia a interpretcia vsledkov

Pri skman naej problematiky sme vyuvali najm kvalitatvny prstup. Z kvalitatvnych metd to bola prevane analza, syntza a komparcia. Vyuvali sme logick postupy, ktor nm umoovali z empiricky zskanch informci vyvo-dzova zvery. Jednotliv vskumy sme najprv prekladali z an-glickho jazyka a nsledne analyzovali a ich vsledky spracovali do pre ns potrebnej podoby. Pri analze sme sa zameriavali hlavne na to, i sa danm vskumom potvrdili alebo nepo-tvrdili inky nsilnch obsahov v mdich na loveka. Pri vskumoch, ktor skmali viacero aspektov, sme vybrali len tie, ktor sa priamo dotkali naej problematiky a zko pecifikovali vsledok. Tieto vsledky sme potom porovnvali s hypotzami, ktor sme si urili, aby sme zistili, i boli nae predpoklady sprvne alebo nie. Spsob, akm sme vyhodnocovali jednotliv vskumy nemohol by kontantn, pretoe kad vskum bol vykonan inou metdou. Preto bolo potrebn pri celkovom vyhodnoten vetkch vskumov zskan dta zjednoti a zove-obecni do kompaktnej podoby. Konen vsledky sme potom interpretovali v zvere prce, kde sme poukzali na rizik a po-skytli odporania tkajce sa skmanej problematiky.

2.4 Ciele vskumu a hypotzyPrimrnym cieom prspevku je predovetkm pouk-

za na aktulny stav vo vskume medilnych inkov, najm vplyvu nsilia. Prostrednctvom analzy sekundrnych dt sme sa poksili pribli existenciu inkov nsilia v mdi-ch na deti a adolescentov s prihliadnutm na ich mon rizik. Sekundrne dta v tomto prpade bud predstavova sprvy z existujcich vskumov a riporty zo tdi organiz-ci a spoloenstiev, ktor sa zaoberaj tematikou inkov nsi-lia v televzii a vo filmoch na deti a adolescentov. Pri skman danej problematiky sme sa opierali o doterajie sksenosti vo vskume medilnych inkov. Sekundrnym cieom je po-ukza na alarmujce mnostvo nsilia v televzii a filmoch, ktor s bene dostupn pre divkov bez vekovho obmedze-nia a na mon inky dlhodobho a pravidelnho vystavenia nsiliu v tchto mdich. Overovali sme tieto hypotzy, ktor budeme v zvere prce vyhodnocova:

H1: Predpokladme, e tdie inkov medilneho nsilia vo vine prpadov potvrdia viac krtkodobch a stredne dlhch inkov ako dlhodobch inkov.

H2: Riziko vplyvu negatvnych inkov medilneho nsilia je vyie u det, ktor pravidelne a dlhodobo sleduj telev-ziu a filmy viac ako dve hodiny denne ako u det, ktor sleduj televziu menej ako 3 hodiny denne.

H3: Domnievame sa, e vskumy potvrdia svislos medzi nsilm v televzii a filmoch a zvenm rizikom agre-svneho a nsilnho sprvania v relnom ivote.

H4: Predpokladme, e deti a adolescenti sa ovea astej-ie stretvaj s nsilm v aknch filmoch ako v inch nroch.

3 Vskum vplyvu nsilia v mdich na jednotlivca3.1 Vskum americkch adolescentov vystavench extrmne nsilnm filmom

Americk zdravotncky intitt sa v roku 2008 pod tla-kom stle sa zvyujceho vskytu masakrov v americkch ko-lch a tlaku verejnosti rozhodol zaa s vskumom americkch adolescentov, aby zistili, ak mnostvo nsilia vidia americk deti v televzii.

MetdyZ 377 850 nhodne vygenerovanch telefnnych siel

bolo identifikovanch 69 516 domcnost, v ktorch ili deti vo veku od 10 do 14 rokov. Finlna vzorka predstavovala 6522 adolescentov, ktor zodpovedali poiadavkm. Vzorka bola vy-bran tak, aby bola objektvne reprezentatvna pre americkch adolescentov v tom istom vekovom rozhran. Na vskum bolo vybranch 534 v tej dobe najnovch filmov s tm, e vskumn vzorka videla vetky tieto filmy. Tento vskum meral len tie filmy, ktor boli oznaen ako extrmne nsiln. Filmy s tmto oznaenm obsahovali ast a vemi ast vskyt nsilia.

Klasifikcia nsilnho obsahuKlasifikovanch bolo 5 typov nsilia najastejie sa ob-

javujcich vo filmoch:

1. horory, kde sa objavuje krv Blade 2, ktor videlo 32 % adolescentov v rozmedz od 10 do 14 rokov a 23 % vo veku 10 rokov.

2. sadistick nsilie je tak, kde sa nsilie odohrva v kon-texte trznenia, udskho utrpenia, alebo extrmnej fyzic-kej i psychickej bolesti. Gangs of New York (Gangy v New Yorku), ktor videlo 12,2 % adolescentov v rozmedz od 10 do 14 rokov a 2,9 % vo veku 10 rokov.

3. sexulne nsilie je tak, ktor sa objavuje v kontexte sexulneho aktu. Generals Daughter (Generlov dcra) film, ktor viedlo 8,7 % adolescentov z vybranej vzor-ky a 4,1 % vo veku 10 rokov.

4. extrmne interpersonlne nsilie Fight Club (Klub bit-krov), ktor videlo 9,7 % adolescentov z vybranej vzor-ky a 0,4 % vo veku 10 rokov.

5. nsiliesvtipnm podtnom je tak nsilie, ktorho hlav-nm myslom nie je samotn nsilie, ale humor. Film Scary Movie, je prototypom tejto formy nsilia. Videlo ho a 48 % adolescentov z vybranej vzorky a 26,7 % vo veku 10 rokov.

VsledkyVsledky tohto vskumu odhalili, e percento adoles-

centov, ktor s vystaven extrmne nsilnm obsahom vo filmoch, je vemi vysok. Niektor vemi nsiln filmy sledovala takmer polovica adolescentov vo veku od 10 do 14 rokov v USA, o predstavuje takmer 10 milinov det v tomto veku. Adoles-centi sa k filmom dostan a pozr si ich aj napriek viditenmu oznaeniu takchto filmov s nevhodnm obsahom pre mla-

Media Literacy Student Magazine 1. ronk slo 2 strana 15 strana 14 slo 2 1. ronk Media Literacy Student Magazine

distvch. Zaujmavou skutonosou je, e tento vskum nie-lene odhalil vysok mieru vystavenia adolescentov nsilnm filmom, ale identifikoval aj nezvisl rizikov faktory takchto obsahov pre jednotliv skupiny adolescentov. Chlapci a mino-rity so slabm socioekonomickm statusom a adolescenti so slabm prospechom v kole maj viu nklonnos sledova extrmne nsiln filmy. Pozeranie nsilnch filmov bolo zko spt s muskm pohlavm, prevane s inou ako bielou rasou, starmi jedincami zo vzorky, menej vzdelanmi rodimi a zlm prospechom v kole. Vskumnci pracovali s tm, e predch-dzajce skmania potvrdili prepojenie medzi zvenm agresi-vity a nsilia u det a adolescentov v dsledku vysokho a pra-videlnho vystavenia nsilnm obsahom v televzii a filmoch. Jednm z odporan na zklade vsledkov tohto vskumu bola nutnos vykona alie vskumy tkajce sa zistenia monch inkov tohto vystavenia televznemu a filmovmu nsiliu. Zver vskumnej sprvy tie tvrd, e mechanizmus prepojenia medzi videnm nsilm a sprvanm nie je doposia jasn a odpora rodiom vyiu kontrolu toho, k omu sa ich deti v televzii dostan, aby sa znilo mon riziko neiaducich dsledkov.

3. 2 Vskum vplyvu televzie a potaovch hier na psycho-socilny vvin det

Vskum Univerzity v Glasgowe z roku 2011 (pod vedenm tmu A. Parkesa, H. Sweetinga, D. Wighta a M. Hendersona) sa usiloval odhali, ako as strven pri televzii alebo hranm potaovch hier ovplyvuje neskor vvin dieaa z psy-chologickho a socilneho hadiska. Vskumn tm vych-dzal z predchdzajcich vskumov, ktor odhalili, e u det, ktor trvili vea asu pred televzorom alebo hrali hry, bol vy vskyt emocionlnych problmov. Tto skutonos vak bola len v rovine domnienky, pretoe vsledky neboli a tak konzistentn, aby mohli by povaovan za definitvne.

foto: Jerine Lay (flickr.com/photos/jerine/)

Metdy

Vskumn vzorku tvorilo 11 014 det z Vekej Britnie vo veku 5 rokov. Vskum mal zachyti zmenu medzi piatym a siedmym rokom kadho dieaa. Deti, ktor sa zastnili vskumu, boli prevane z minoritnch etnk a znevhodne-nch rodn z Walesu, ktska a Severnho rska. Vplyv te-levzie a hrania potaovch hier boli skman separtne, aby bolo mon zisti, i existuje rozdiel v dsledkoch medzi pasvnym a aktvnym vystavenm nsiliu. Merania prebiehali vlune pod vedenm rodiov pomocou takzvanch SDQ do-taznkov, ktor s asto pouvan na vskum sprvania pre deti vo veku od 3 do 16 rokov. Takto dotaznk sa vinou pta na 25 pozitvnych aj negatvnych atribtov. Tieto atribty sa tkaj emocionlnych symptmov, hyperaktivity, probl-mov so vzahom k rovesnkom, asocilneho i problmovho sprvania. Tento dotaznk je veobecne povaovan za vemi spoahliv vskumn nstroj. Rodiia pozorovali deti od piatich do siedmich rokov a zaznamenvali aj dku asu strvenho hranm hier alebo pozeranm televzie.

VsledkyVskum ukzal, e sledovanie televzie alebo filmov 3 ho-

diny a viac denne sviselo so zvenm ukazovateom riziko-vho sprvania vo veku od 5 do 7 rokov. Deti, ktor patrili do tejto skupiny, vo veku 7 rokov prejavovali vie sklony k ag-resvnemu sprvaniu ako deti, ktor pozerali televziu a filmy menej ako 3 hodiny denne. Tieto zistenia s v slade so ziste-niami z predchdzajcich vskumov, kde sa skmali deti vo veku od 2 do 4 rokov. Tie takisto zaznamenali prepojenie medzi sledovanm televzie a agresvnym sprvanm. Vo veku 5 rokov takmer dve tretiny det pozerali televziu v rozmedz 1 a 3 ho-diny denne. 15 % det sledovalo televziu 3 hodiny denne a viac. Len 2 % det nesledovalo televziu vbec. Pri potaovch hrch bolo vystavenie ovea niie, iba 3 % det strvilo hranm hier 3 a viac hodn denne. z hadiska pohlavia chlapci strvili pri televzii a potai viac asu ako dievat. Systm separtneho skmania ukzal iba mierny vplyv pozerania televzie, zatia o hranie potaovch hier nepotvrdilo iadny vplyv na zmenu

sprvania. Sledovanie televzie viac ako 3 hodiny denne u det odhalilo men zujem o socializciu ako u skupiny, ktor sle-dovala televziu denne menej ako 3 hodiny. Negatvny vplyv televzie u det, ktor strvili menej ako 3 hodiny denne sa nepotvrdil. Vskum takisto nepotvrdil, e pozeranie televzie alebo hranie potaovch hier m vplyv na pozornos det. Sprva tie hovor o tom, e nulov zistenie pri potaovch hrch je vekou mierou ovplyvnen prsnejou kontrolou ro-diov v porovnan s televznym obsahom. Tento nzor vak zostva len v rovine domnienky.

3.3 Vskum agresvnych reakci vplyvom nsilia vo filmoch

Vskum na Univerzite Virginia Tech v USA (pod vedenm J. B. Weavera a D. Zillmana) sa snail odhali vplyv bezdvodn-ho nsilia asto zobrazovanho vo filmoch na ben populciu. Vskum pracoval s presvedenm, e filmy, ktor sa zobrazuj takto formu nsilia, robia ud menej civilizovanmi a e im napomhaj v prejavoch, ktor boli pred niekokmi rokmi povaovan za nevhodn. Vskumom chceli zisti, i ast a pra-videln vystavenie nsilnm scnam vo filmoch me v loveku podpori nsiln rieenie problmov v socilnom ivote.

MetdyVskumu sa zastnilo 53 muov a 40 ien, ktor tudovali

na danej univerzite a za as na vskume mohli zska urit poet kreditov. Tto tudenti boli vybran tak, aby kad z nich bol istm spsobom pecifick v type sprvania empatick, precitliven, menej citliv a pod. Najprv prebehli psycholo-gick testy, na zklade ktorch ud zaradili do jednotlivch kategri poda typu sprvania. Vybranm tudentom potom premietli 5 filmov, jeden film kad veer. tudenti sledovali filmy takmer plne bez nsilnho obsahu a filmy s vysokm obsahom bezdvodnho nsilia. Filmy, v ktorch sa konflikty rieili bez zranen a tokov a potom plne opan extrm, filmy s prehnanm mnostvom nsilnho obsahu, v ktorch sa asto vyskytoval aj hrdina, ktor pouval nsilie na rieenie konfliktov. Po piatom dni im povedali, e vskum je ukonen, ale e sa mu ete zastni projektu, za ktor mu zska pln poet kreditov, nepovedali im vak, e s aj naalej sas-ou vskumu, ktor stle prebiehal. tudentom bolo poveda-n, e na zklade vsledkov, ktor nazbierali z psychologickho skmania a poas pozorovania, bud ohodnoten znmkou. Vskumnci ich postupne posielali do kancelrie profesorov, kde dostvali pozitvne aj negatvne hodnotenia. Vskumn tm pozoroval ich reakcie na tieto hodnotenia a spsob, akm bud situciu riei.

VsledkyJ. B. Weaver a D. Zillman boli vemi prekvapen z vsled-

kov tohto vskumu. Tie odhalili, e nezlealo na tom, ak film tudent pozeral, kad reagoval nepriateskm sprvanm voi vskumnmu tmu, ke bol vyprovokovan fingovanm oznmenm, e nespaj poiadavky na finann podporu tdia. Vskum vak tie ukzal, e tudenti, ktor pozerali fil-my s vekm obsahom nsilia, reagovali agresvne, aj ke neboli vyprovokovan. Vskum dokzal, e dlhie vystavenie nsilnm scnam vo filmoch napomha zvyova mieru nepriateskho a agresvneho sprvania bez rozdielu pohlavia. Vskumnci sa na zklade vsledkov domnievali, e nsilie vo filme istm sp-

sobom aktivuje pocity hnevu a agresie. alm pozoruhodnm zistenm bolo, e aj tudenti, ktor boli psychologickm testom ohodnoten ako empatick i zdvoril, boli vo svojich reakcich rovnako nepriatesk ako zvyok vzorky. J. B. Weaver a D. Zillman veria, e zven miera nepriateskch reakci po zhliadnut nsilnch filmov je spojen s role modelmi a lekciami, ktor si z tchto filmov udia odnaj a postupom asu osvojuj.

3.4 Sprva o nsil v mdich Medzinrodn spoloenstvo pre vskum agresie

V decembri 2011 Medzinrodn spoloenstvo pre vskum agresie (ISRA) v USA zostavilo pecilnu sprvu, ktor mala za lohu zozbiera dostaton mnostvo informci z dopo-sia znmych vskumov a inch zdrojov, na zklade ktorch mali pripravi finlnu sprvu o sasnom stave inkov me-dilneho nsilia v mdich. Sprva bola zostaven skupinou medzinrodne uznvanch a aktvnych vskumnkov v odbore medilneho nsilia a mala vysvetli psychologick procesy, po-mocou ktorch mu mdi zvi riziko agresvneho sprvania. Taktie mala ponknu praktick rady rodiom a orgnom regulujcim politiku a sprvanie mdi ohadom problmu medilneho nsilia a jeho inkov na spolonos a jednotlivca. Na ele rady stl C. Anderson, najaktvnej vskumnk sasnej doby, orientujci sa vhradne na vplyv nsilia v mdich a na sprvanie a agresiu ud.

Medilne nsilie ako rizikov faktor pre agresiu Vskumnci pracovali s vedomm, e iadny rizikov fak-

tor nepsob tak, e u dieaa vyvol nsiln alebo agresvne sprvanie. Na druhej strane veria, e je to akumulcia riziko-vch faktorov, ktor ved k agresvnemu sprvaniu, hoci iadny faktor samostatne neme vplva tak, e by vyvolal nsiln alebo agresvnu reakciu. Jednotliv faktory len zvyuj riziko vyvolania agresvneho aktu. Tento model sa nazva model rizi-ka a odolnosti. Ak sa zoberie do vahy mnostvo vlastnost det, prostredie vrtane rizikovch a ochrannch faktorov, vskum jednoznane ukzal, e zven konzumcia nsilia v mdich zvyuje relatvne riziko agresvneho sprvania, definovanho ako myseln ublenie druhej osobe (i u verblne, fyzicky alebo psychicky).

DkazyZa poslednch 50 rokov vek mnostvo vskumov po

celom svete dokzalo, e sledovanie nsilnch obsahov v tele-vzii, v nsilnch filmoch, hranie drastickch videohier zvilo pravdepodobnos vskytu agresvneho sprvania. Mnoho experi-mentlnych tdi demontrovalo, e nsiln mdi spsobuj zven riziko agresvneho sprvania s krtkodobm efektom. Menia vzorka dlhodobch tdi odhalila, e u det, ktor s dlhodobo a pravidelne vystaven nsiliu v mdich, sa oividne zvyuje riziko nsilnho sprvania v dospelosti. Treba vak tie podotkn, e nie vetky vskumy potvrdili tieto terie. Na to, aby vskumnci dospeli k zveru, pouili meta-analzu. Meta--analza je systematick metda, ktor spja dta z viacerch nezvislch tdi do jednej za pomoci tatistickej analzy. Viac ako 15 meta-analz, ktor boli publikovan, spja medilne n-silie s agresiou a nsilm v relnom ivote. Zaujmavosou je, e napriek rozlinmu zameraniu tdi, ktor boli zahrnut v me-ta-analzach s vsledky takmer pri vetkch rovnak. alou

Sledovanie televzie alebo filmov 3 hodinyaviac denne sviselo so zvenm ukazovateom rizikovho sprvania vo veku od 5 do 7 rokov.

Media Literacy Student Magazine 1. ronk slo 2 strana 17 strana 16 slo 2 1. ronk Media Literacy Student Magazine

zaujmavou skutonosou je, e jednotliv vskumnci pripisuj dokzanm vplyvom rozlin dleitos. Vo veobecnosti sa vak zhoduj v tom, e inky nsilnch mdi s slab a stred-ne siln. Tieto rozdiely v interpretcii vak neznehodnocuj celkov vsledok meta-analz, ktor tatisticky predpovedaj vyiu agresiu pravidelnm konzumentom nsilnch obsahov.

4 Zhrnutie vsledkov a odporanie pre prax4.1 Vyhodnotenie hypotz

Hypotza slo jeden sa verifikovala vemi ako, pretoe dokza trvcnos psychologickch inkov nie je ahk. Meta--analzy Medzinrodnho spoloenstva pre vskum agresie vak nakoniec potvrdili, e najastejie sa stretvame so slabmi a stredne silnmi inkami nsilia videnho v mdich na deti alebo adolescentov. Dlhodob inky sa dokzali potvrdi len vemi zriedkavo, a preto vina vedcov hovor prve o slabch a stredne silnch inkoch.

V alej hypotze sme sa domnievali, e vplyv nsi-lia v mdich sa najviac prejav na deoch, ktor s pravidel-ne a dlhodobo vystaven nsiliu v mdich v priemere viac ako tri hodiny denne. Tto hypotzu nm umonil overi vskum na Univerzite v Glasgowe, ktor dokzal, e sledovanie telev-zie alebo filmov 3 hodiny a viac denne sviselo so zvenm ukazovateom rizikovho sprvania vo veku od 5 do 7 rokov. Vskum odhalil, e a 15 % det sledovalo televziu denne 3 hodi-ny a dlhie. Naopak, nepotvrdil iadne inky na deoch, ktor pozerali televziu menej ako 3 hodiny. Deti, ktor vo veku od 5 do 7 rokov pravidelne pozerali televziu a filmy viac ako 3 hodiny denne, prejavovali agresvnejie sprvanie vo veku 7 rokov ako deti, ktor do tejto skupiny nepatrili.

Tretia hypotza bola istm spsobom spt s druhou hypotzou. Domnievali sme sa, e vskumy potvrdia, e nsi-lie v televzii a filmoch m vplyv na mieru agresvneho sprva-nia v relnom ivote. Verifikova tto hypotzu nm pomohlo viacero vskumov, ktor boli sasou naej analzy. V prvom rade sme sa pri verifikcii mohli opiera o vskum na sloven-skch deoch z roku 1996, ktor skmal viacer pocity a psy-chick stavy det tkajce sa nsilia v mdich. Viac ako 70 % optanch det potvrdilo pocity strachu vyvolan niem, o videli v televzii alebo vo filme. Deti tie potvrdili spojitos fil-mov s neprjemnmi snami. Vek lohu tu zohrva urite aj existencia medilnych vzorov, kee vye polovica det potvrdila, e medilny vzor maj. Najdleitejm faktorom vak bolo ko-provanie sprvania videnho v televzii v relnom ivote det. A 28 % det potvrdilo, e sa pri bitke v relnej situcii inpirovali bojovou taktikou z filmu. Vskum z Vekej Britnie, kde skmali zmeny v sprvan na deoch vo veku od 5 do 7 rokov, v istej miere potvrdzuje aj tretiu hypotzu, pretoe odhalil ist nega-tvne inky det v sprvan ako vsledok dlhodobho a pra-videlnho vystavenia nsiliu v televzii a filmoch. Vskum na Univerzite Virginia Tech v USA tie odhalil agresvne sprvanie skmanch tudentov. J. B. Weaver a D. Zillman sa pri vsku-me utvrdili vo svojom nzore, e udia sa po pozeran nsilia vo filme sprvaj agresvne. Tento vskum vak zko svisel len s krtkodobmi inkami, ktor zotrvvali len krtko po zhliadnut filmu. Meme kontatova, e takmer vetky ana-lyzovan vskumy istm spsobom potvrdili tretiu hypotzu,

dokonca aj finlny report Medzinrodnho spoloenstva pre vskum agresie hovor o existencii tchto inkov, ktor boli potvrden mnostvom meta-analz.

V poslednej hypotze sme chceli vymedzi dominantn filmov ner, ktor je pre deti najlkavej a jeho pozeranm strvia najviac asu. Domnievali sme sa, e dominova bude prve akn ner, ktor m tendenciu obsahova najvie mnostvo nsilnch scn. Aj ke vsledky vskumu Americkho zdravotnckeho intittu potvrdili, e dominantnm nrom s prve akn filmy, prekvapujce bolo, e najsledovanej film nebol akn film, ale komdia Scary Movie, ktor je akousi pardiou na hollywoodske filmy, no v USA dosiahla obrovsk spech prve vaka kombincii plytkho humoru a nezmysel-nho mnostva neprirodzenho nsilia. Z celkovho hadiska vak v pote filmov dominovali akn nre, ie tento vsledok nebol a tak prekvapujci.

4.2 Nvrhy a odporania pre praxVsledky naej analzy svedia o tom, e prtomnos in-

kov medilneho nsilia je nezanedbaten a jej negatvne vplyvy s evidentn najm vo vvojovch fzach ivota det a adoles-centov. Z vskumov vyplynulo, e deti nemaj problm dosta sa k obsahom, ktor s pre ne vzhadom na ich vek nevhod-n, a teda riziko nsledku negatvnych inkov sa zvyuje. Slo-vensk legislatva vak neobmedzuje mdi o sa tka mnostva nsilnch obsahov, a preto je aspekt svojvonej samoregulcie nsilia mdiami vemi nepravdepodobn. Kee v medilnom prostred je hlavnm cieom dosiahnu zisk a spsoby a po-stupy, akm sa zisk dosahuje, s a druhorad, domnienka, e mdi bud vysiela menej nsilia je nerelna. Jednm zo z-kladnch odporan vak ostva zlepenie systmu oznaova-nia televznych programov znakom o nevhodnosti do uritho veku a takisto vylepenie v oblasti kontroly tohto oznaovania, pretoe sa domnievame, e tento systm, ktor naa legislatva podporuje, nie je a tak inn. Toto odporanie by sa malo aplikova nielen na zem Slovenska, ale aj v inch ttoch, kde inky medilneho nsilia predstavuj relnu hrozbu. al dleit faktor v tomto reazci, ktor me obmedzi negatvne inky na deti a adolescentov, s jednoznane samotn rodiia, ktor zohrvaj v celom procese medilnych inkov dleit rolu. Zkladom by mala by vyia kontrola medilnych obsa-hov, ku ktorm sa ich deti dostvaj. Rodiovsk zmky v te-levzii, znen mnostvo televznych prijmaov v domcnosti i kontrolovan prstup k potaovm hrm a internetu by mali radiklne zni riziko akchkovek inkov medilneho nsilia na al psychologick vvoj, zvyky a postoje det a do-spievajcich. Je dleit, aby sa proces regulcie miery nsilia zanal prve u rodiov. Nahrdzal by tak funkciu, ktor od mdi nemono oakva, ak tto regulcia nebude legislatvne zabezpeen. Deti by mali by vychovvan v prostred, kde je prstup k nsilnm filmom vyven a nie je samozrejmosou, pretoe z takho stavu sa u len ako had cesta sp k det-skm programom primeranm veku dieaa. Rodiia by sa mali s demi rozprva o tom, o v televzii videli, aby sa uistili, e mon nsledky bud minimalizovan. Nezanedbaten rolu zohrva aj kola, ktor by mala vzdelva kritickch pouva-teov mdi. U na zkladnch kolch by sa mala vyuova medilna vchova ako povinn predmet, ktor zabezpeuj vykolen uitelia. Prostrednctvom tohto predmetu by sa deti nauili porozumie medilnym obsahom a odhali skryt hroz-by. Na Slovensku sa sce medilna vchova u niekoko rokov

vyuuje, otznou vak stle ostva kvalita vuby a kvalifiko-vanos vyuujcich uiteov v tejto sfre. Zakolenie uiteov odbornkmi na medilnu vchovu by malo by prioritou.

Jedno z odporan by malo smerova k novm pokusom preskma tto sfru do absoltnych detailov. Je potrebn, aby sa alie vskumy zaujmali o pecifick inky medilneho nsilia ovplyvujce detsk sprvanie, stereotypy a nvyky. Treba sa orientova aj na charakterov rty detskho divka ako jednotlivca a pri vyhodnocovan vsledkov bra ohad aj na rodinn pomery, rodinn zzemie a kolsk prospech, aby sa zachytilo o najirie spektrum monch inkov a zrove vypecifikovalo, do akej miery ovplyvuj vsledky merania inkov prve tieto aspekty rodinnho ivota.

POUIT LITERATRA A ZDROJEAgresivita hnacia sila alebo nieo zniujce? [online]. Dostupn na internete: . [2014 2 15].

Aggression and violence. [online]. Dostupn na internete: . [2014 2 15].

Bad and dangerous to know: do men commit almost all crime? [online]. Dostupn na internete:. [2014 2 16].

BERGER A. A.: Media and Society:aCritical Perspective. Maryland : Rowman & Littlefield Publishers, Inc., 2006. 268 s. ISBN 978-0-7425-5385-9.

BURTON, G JIRK. J.: vod do studia medi. Brno : Barrister & Principal, 2001. 392 s. ISBN 80-85947-67-6.

DOVELING, K. SCHEVE, CH. KONIJN, E. A.: The Routledge Handbook of Emotions and Mass Media. New York : Routledge, 2010. 448 s. ISBN 978-0-415-48160-1.

Do television and electronic games predict childrens psychosocial adjustment? [online]. Dostupn na internete: . [2014 4 28].

Do violent games play role in shootings? [online]. Dostupn na internete: . [2014 2 2].

Dying to entertain: Violence on Prime Time Broadcast Television 1998-2006. [online]. Dostupn na internete: . [2014 3 22]

Exposure of US adolescents to extremely violent movies. [online]. Dostupn na internete: . [2014 4 10].

HRADISK, E., BREKA, S., VYBRAL, Z.: Psycholgia mdi. Bratislava : Eurokdex s.r.o. 416 s. ISBN 978-80-89447-12-1.

Human Aggression. [online]. Dostupn na internete: . [2014 2 2].

ILLOWIECKI, M. ZASEPA, T.: Mocanemoc mdi. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, vydavatestvo Trnavskej univerzity, 2003. 183 s. ISBN 80-224-0740-2.

JIRK, J. KOPPLOV, B.: Mdiaaspolenost. Praha : Portl, 2007. 207 s. ISBN 978-80-7367-287-4.

Lasswells model in communication models. [online]. Dostupn na internete: . [2014 1 22].

LOVA, L.: Agresiaansilie. Bratislava : Ikar a.s. 2010. 200 s. ISBN 978-80-551-1752-2.

MCQUAIL, D.: vod do teorie masov komunikace. Praha : Portl, 1999. 448 s. ISBN 80-7178-714-0.

Mdiaansilie. [online]. Dostupn na internete: . [2014 4 28].

Meta-analysis. [online]. Dostupn na internete: . [2014 5 5].

Otzky urnalistiky. [online]. Dostupn na: . [2014 2 2].

PERRY. D. K.: Theory and Research in Mass Communication: Contexts and Consequences. New Jersey : Lawrence Erlbaum Associates, Inc., 2002. 336 s. ISBN 080-5839-38-0.

PETRANOV, D.: Nsilievmdich. Trnava : Univerzita sv. CyrilaaMetodavTrnave, 2013. 86 s. ISBN 978-80-8105-488-4.

REIFOV, I.: Slovnk mediln komunikace. Praha : Portl, 2004. 328 s. ISBN 80-7178-926-7.

Report of The Media Violence Commission. [online]. Dostupn na internete:. [2014 5 5].

TORR, J. D.: Violence in the media. San Diego : Greenhaven Press, Inc. 2001. 155 s. ISBN 978-0737704563.

Violence. [online]. Dostupn na: . [2014 2 15].

Violence. [online]. Dostupn na internete: . [2014 2 16]

Violent movies can increase violent responses in real life. [online]. Dostupn na internete: . [2014 5 2].

War of the Worlds: Behind the 1938 Radio Show Panic .[online]. Dostupn na: .[2014 2 2].

Washington Navy Yard gunman Aaron Alexi heard voices in headafter playing violent gamesup to 18 hours. [online]. Dostupn na internete: [2014 2 2].

What is Aggression? [online]. Dostupn na internete: . [2014 2 5]

What is SDQ? [online]. Dostupn na internete:. [2014 4 28].

Ztov situace, agresivitaaagrese. [online]. Dostupn na internete: . [2014 2 2].

Media Literacy Student Magazine 1. ronk slo 2 strana 19 strana 18 slo 2 1. ronk Media Literacy Student Magazine

Pozitvne anegatvne

aspekty digitlnych

hier

Jlia Olerov

ABSTRAKTPrspevok pojednvaofenomne digitlnych hieradisku-tujeoich pozitvnychanegatvnych strnkach. Venuje sa pozitvamanegatvam digitlnych hier, ich vyuitiuvkol-stveavzdelvan, ale zaober sa aj ich praktickm vyui-tmvrznych priemyselnch odvetviach, ako je naprklad zdravotnctvo alebo armda. Kovou tmou kapitolyone-gatvach digitlnych hier je diskusiaozvislostiaagresivite podnecovanej hranm digitlnych hier. Uvdzame prklady tdi, ktor skmaj vplyv hrania agresvnych digitlnych hier na zmenu sprvania.1

KOV SLOVDigitlne hry, edutainment, simulcie, agresivita, nsilie, inter-netov portl, hodnotenie digitlnych hier, ESRB, PEGI.

ABSTRACTThe author elaborates on the topic of digital games and positive and negative aspects of them. Separate chapter is devoted to positives of digital games. The author discusses mostly utilization of digital games in school systems and education, but also practical utilization of digital games in industries such as healtch service or army. The key topic of chapter about negatives of digital games is discussion about addiction and aggression caused by playing digital games. The author presentsafew studies, which examine the influence of violent digital games to behavioral changes of individuals of various types.

KEYWORDSDigital games, edutainment, simulations, aggression, violen-ce, internet portal, digital games rating, ESRB, PEGI.

1 Pozitva digitlnych hierHry ako tak (nielen digitlne) psobia na svojich hr-

ov vemi pozitvne, asto u nich prevlda zbavn funkcia. o ich rob takmi vnimonmi? Na tto otzku ponka odpove model PENS (Player Experience of Need Satisfaction). Jeho korene siahaj do viac ne tridsaronho vskumu za-meranho na udsk motivciu a do viac ne desaronho vskumu zameranho pecificky na hry. Skmanm viac ne 20 000 hrov hier rznych nrov sa zistilo, e videohry s najzbavnejie a najptavejie, ke uspokojuj pecifick po-treby hrov, konkrtne:

1. Pocit vlastnej kompetencie. Ide o tbu loveka zdokona-ova svoje schopnosti, a tm zska kontrolu nad novmi situciami a vzvami.

2. Autonmia odzrkaduje vroden tbu a schopnos lo-veka rozhodova sa a vykonva skutky na zklade jeho slobodnej vle a osobnho postoja.

3. udia hadaj spojenia s ostatnmi hrmi a vytvraj si navzjom vzahy kvli pocitu odmeny, ktor prame-n z tohto vzjomne podpornho spojenia s ostatnmi, priatestva a pocitu, e pre niekoho nieo znamenm.

U niekoko desaro sa mnoho vedcov a vskumnkov zastuje rozsiahleho vskumu zameranho na tieto vntorn potreby a ich vzah k zveniu motivcie a celkovho blahobytu loveka. Ich prca ukazuje, e vyie uveden potreby s zkla-dom vytvorenia optimlneho prostredia na uenie, prcu, ale aj port a osobn zdravie. Inak povedan ak sa nm podar uspokoji tieto potreby, zaijeme pozitvne pocity a sme viac motivovan k innosti, ktor nm toto uspokojenie prinies-la. V opanom prpade poctime bytok energie a motivcie.

1.1 EdutainmentPojem edutainment prvkrt pouil v roku 1984 Trip

Hawkins, zakladate Electronic Arts, aby nm oznail digitlne hry, ktor pouvaj zbavu ako prostriedok na vzdelanie. Edu-tainment je teda spojenm slov education (vzdelanie) a zbava (entertainment). Korene edutainmentu siahaj do USA sedem-desiatych rokov. Spoiatku ilo o vemi fragmentovan oblas, ovplyvovan rznymi prstupmi k ueniu (behaviorizmus, kognitivizmus, kontruktivizmus). Najprv prevldal behavioriz-mus, ktor nezohadoval prepojenie medzi hrou a procesom

uenia. Hry slia z behavioristickho pohadu len ako odmena za uenie. Tento prstup pretrval a do sasnosti a mono ho pozorova v edukanch digitlnych hrch urench pre deti, ktor iba poskytuj mnostvo informci, ale nepodnecuj ich k skmaniu hry a k prirodzenej zvedavosti.2

Edukan hry maj vek potencil a mu doplni (a v budcnosti mono aj nahradi) tradin vyuovacie me-tdy. Stretvaj sa vak s niekokmi problmami, kvli ktorm nemusia plni svoj el, v extrmnych prpadoch kvli nim dokonca mu psobi kontraproduktvne.

1. Nedostatok vntornej motivcie. Edutainment sa spolieha skr na vonkajiu motivciu (napr. odmena vo forme bodov za spen zvldnutie rovne) ako na vntorn, ktor plynie priamo z hrania hry (pocit dokonalho zvldnutia rovne). Z pedagogickho hadiska je preto vonkajia motivcia hodnotnejia, pretoe vedie k lep-iemu nadobudnutiu novch poznatkov.

2. Integrcia uenia do hernho procesu je astm prob-lmom edutainmentu, pretoe je vemi nron skbi obidva tieto procesy bez viditenej hranice medzi nimi. Hr sa koncentruje na hranie hry, nie na uenie. asto sa potom stva, e edukan elementy s do hry vloe-n nsilne, o u hra me evokova absenciu pocitu autonmie.

3. Uenie memorovanm. Mnoho edutainment hier ve-die hrov k uritm poznatkom, ktor nie s nim podloen alebo opodstatnen. Naprklad podmienkou spechu v hre me by vyrieenie jednoduchej rovnice. Diea hrajce takto hru sa doke naui, e sprvna odpove na otzku 2 + 3 je 5, ale nepochop, preo je to tak. Ukazuje sa, e skmanie, objavovanie a experimen-tovanie je pre vzdelvac proces omnoho hodnotnejie, ne prost memorovanie faktov.

4. Absencia uitea. Edutainment nevyaduje prtomnos iadneho ttora. Predpoklad, e tudent me nadobud-n nov poznatky alebo zrunosti iba prostrednctvom hrania hry. Tento predpoklad nie je plne sprvny, pre-toe prtomnos uitea je nezanedbaten, najm pri debriefingu.

Media Literacy Student Magazine 1. ronk slo 2 strana 21 strana 20 slo 2 1. ronk Media Literacy Student Magazine

5. Jednoduch hratenos. Edutainment hry sa asto vy-znauj jednoduchou hratenosou a jednoduchosou po formlnej strnke. Hry na takej rovni mu stai pre deti, no pre sksenejch a nronejch hrov nie s vemi motivujce. Kvalitu formlnej strnky hry mono dosiahnu len pomocou prostriedkov, ktormi disponuj predovetkm vek vvojrske spolonosti.

6. Obchodn zujmy s z vedeckho a pedagogickho ha-diska irelevantn, no prevane len vek softvrov domy s schopn vytvori hru spajcu poiadavky edutain-mentu, ktor bude na takej rovni, aby uptala a zau-jala cieov skupinu hrov. Poiadavky edutainmentu potom asto ustupuj do zadia v prospech obchodnch plnov vvojrskych spolonost.

7. Nedostatok zdrojov na jeho nasadenie. Medzi tieto pro-striedky patr nielen cena hier, ale predovetkm cena hardvru, na ktorom bud dan hry fungova. Treba podotkn, e v sasnosti, aj vaka neustlemu po-klesu cien na trhu s vpotovou technikou, je situcia priaznivejia ako v minulosti. Nedostatok asu na vy-uovacch hodinch je vak stle vraznou prekkou. as vyuovacej hodiny zaberie briefing, natartovanie systmov a popri tom vetkom mus uite myslie aj na dodranie uebnch osnov. as vyuovacej hodiny je potom v mnohch prpadoch venovan prioritne inm innostiam ako edutainmentu.3

1.2. Intruktny prstupKoncom 80. rokov 20. storoia sa zaal dostva do po-

predia kognitivizmus a v spojitosti s behaviorizmom vznikol intruktny prstup. Tento prstup opisuje, ako mu videohry ovplyvni hra a ako sa vyrovna s rznymi prekkami v ue-n. Hlavn princpy intruktneho prstupu vychdzaj z toho, e kovm faktorom pri uen je cvienie a opakovanie. In-truktny prstup tie preber behavioristick princp odmeny, poda ktorho je mon posilni efekt uenia poskytnutm od-meny pri zvldnut danej innosti. Kognitvny teoretik Thomas Malone vo svojej prci zaoberajcej sa intruktnym prstupom zdrazuje, e hra a prvok uenia musia by spolu integrovan, aby mala hra z hadiska edutainmentu zmysel. Zdrazuje dleitos prirodzenej motivcie v hre, ktor je slabinou edu-tainmentu, ale na druhej strane predstavuje kov faktor pri vvoji edukanch potaovch hier, porovnatench z ha-diska atraktvnosti so zbavnmi hrami. Malone uvdza tyri faktory, ktor s potrebn pri vvoji kvalitnej edukanej hry:

1. Fantzia: najsilnej grafick procesor. Pre hra je omno-ho atraktvnejia hra s ptavm prbehom a prostredm, pri ktorej me zapoji aj svoju fantziu, ako hra, ktorej priebeh a prostredie s dopredu dan.

2. Kontrola: interaktvna povaha kadej hry dva hrovi urit rove kontroly nad ou, kad z nich, samozrej-me, inm spsobom.

3. Vzva: hra mus by dobre navrhnut. Nemala by by prli jednoduch, aby mal hr nejak motivciu, ale na druhej strane by nemala by ani prli nron, aby ho neodradila.

4. Zvedavos: hra by mala motivova hra k preskma-vaniu jej prostredia. Mala by mu poskytova mnostvo novch informci, aby ich hr sm musel spraco-

va a usporiada. V skutonosti vak mnoho edukanch hier posva hrovi mlo a u dopredu dobre spraco-vanch informci.

Problmom intruktneho prstupu bolo to, e sa prli zaoberal truktrou hry a nezohadoval interakciu s jej okolm, jej socilnu dynamiku. Kritika edutainmentu poslednej dekdy m svoje korene v kruhoch kontruktivistov, ktor kritizovali predovetkm zvislos hernho priemyslu od behaviorlnych prvkov a teri kognitvneho uenia. Kontruktivistick prstup zdrazuje hrovu slobodu pri objavovan hernho sveta a pre-dovetkm proces tvorby (kontrukcie odtia kontruktiviz-mus) vedomost spsobom hrovi vlastnm. Kontruktivis-tick vskum sa zameriava na hry s vlastnmi mikrosvetmi. Mikrosvet je simulcia relneho alebo aj nerelneho systmu riadenho uritmi zkonmi alebo pravidlami. Interakcia hr-a s prvkami takto vytvorenho systmu je kovm faktorom pri uen.

Kontruktivistick prstup a princp uenia je vhodn naprklad pri skman mikrosveta fyziklnych astc, kde hr me pozorova vzahy medzi atmami a molekulami ich spjanm a rozkladanm na menie asti. Na druhej stra-ne stoj naprklad tdium matematiky, pri ktorom je efek-tvnej behavioristick princp drill and practice.4 Vskum ukazuje, e ak tudenti spozoruj kontrast medzi vlastnmi vedomosami a informciami prezentovanmi v potaovej hre, daj prednos vlastnm vedomostiam. In tdie ukazuj, e tudenti maj obas slep dveru voi digitlnym hrm. Ani jeden z tchto prstupov vak nie je uiton. Slep dverovanie hrm nevplva priaznivo na kritick myslenie hra-tudenta, na druhej strane aj pln odmietnutie informcie je rovnakm problmom.

Britsk agentra pre edukan komunikciu a techno-lgie (Becta, 2001) a zdruenie uiteov hodnotiacich eduka-n multimdi (TEEM, 2002) vypracovali sprvu o pouvan potaovch hier vo vyuovacom procese. Vskum zahal hry rznych titulov a nrov, naprklad The Sims alebo Age of Empires. Hra The Sims je procesne orientovan simulcia relneho ivota, v ktorej hr vytvra virtulnych ud a ich ovldanm sa sna uspokoji ich potreby (ako vlastn v rel-nom ivote). Age of Empires je strategick hra situovan do rznych obdob od doby kamennej a po sasnos. Cieom hra je budova a zdokonaova svoj nrod kolonizciou a v-skumom. v obidvoch prpadoch doli vedci k podobnm z-verom: iaci sa do vuby viac zapjali, urit typy hier mu vrazne podporova tmov prcu a rozvja myslenie. Menej pozitvne zistenia: udra iakov sstredench na uebn ciele me by problematick, relevantn informan obsah hier bol minimlny.5

Podobn zvery ponka aj in experimentlna t-dia z roku 2005, v ktorej bola vyuit hra Europa Universalis II na stredokolskch hodinch histrie. tudenti boli rozdelen do dvoch skupn. Jedna skupina tudovala s vyuitm pota-ovej hry, a t druh tudovala s vyuitm tradinch ueb-nch prostriedkov. Hne po ukonen kurzu dostali tudenti test z eurpskej histrie v rokoch 1500 1700. tudenti, ktor pouvali hru, dosiahli horie vsledky. O p mesiacov neskr dostali tudenti znova podobn test a obidve skupiny dosiahli podobn vsledky.6

Wendy Grolnick, odbornka na detsk vvoj, na zkla-de experimentu vypracovala tdiu o sprvan piatakov, ktor boli rozdelen na dve skupiny. Obidve skupiny dostali do rk rovnak tudijn materil. Prvej z nich bolo povedan, aby si text pretali a neskr dostan test, ktor bude oznmkova-n a hodnotenie bude odovzdan ich uiteovi. Druh skupinu vak vskumnci vyzvali, aby si texty natudovali, a potom im bud poloen otzky, aby sa zistilo, ak druhy poznatkov tu-denti nadobudli po ich pretan. Zmerom bolo vzbudi v tejto skupine pocit menej kontroly, aby jej hlavnm cieom nebola prprava na o najlep vkon na teste. Test priniesol zaujmav vsledky. Obidve skupiny dosiahli dobr vsledky v bifova-cej asti testu, avak druh skupina tudentov bola omnoho lepia v konceptulnej asti, pretoe lepie rozumeli textu. Po tdni prila do koly in osoba a poiadala tudentov, aby na papier napsali vetko, na o si pamtaj z natudovan-ho textu z minulho tda. T, ktor sa uili kvli znmke, si z natudovanho textu pamtali omnoho menej ako druh skupina. Ide o dsledok prstupu viny tudentov (do znanej miery podporen sasnmi edukanmi princpmi): Ke u je po teste, nao si to alej pamta?7

1.3 LevelingVemi zaujmavm hernm princpom vyuite-

nm v edutainmente je tzv. leveling. Ide o princp vyuvan najm v RPG hrch, kedy hr ovlda jednu postavu, ktor pln lohy, m nadobda sksenosti a po dosiahnut uritej hranice postupuje na vyiu rove (angl. level, preto leveling), na ktorej nadobudne nov zrunosti a schopnosti. Tento hern systm je spen preto, lebo vytyuje jasn ciele (hranica pre aliu rove) a nsledne odmen hra spsobom, ktor alej podnecuje jeho aktivitu a tbu po uspokojen jeho potrieb (alia rove at.). Porovnajme tento systm s tradinm prstupom na kolch. Je jedno, koko sa toho tudent nau, stle bude porovnvan s tmi istmi rovesnkmi a ich vkon-mi na Gaussovej krivke, namiesto toho, aby bol porovnvan sm so sebou, s jeho predchdzajcimi vkonmi a mohol tak zaznamena nejak progres. Preto dnen kolsk systm ne-vedie k lepm pocitom z nadobudnutia novch schopnost zo strany tudentov.

Nedvno sa vak objavilo ikovn vyuitie princpu leve-lingu v praxi na hodine matematiky. Ilo o sas inovatvnej kolskej reformy pod nzvom First Things First, v ktorej bolo tdium matematiky v deviatom ronku zaloen na inch princpoch ako na tradinch domcich lohch a znm-kach z testov. Tematick okruhy matematiky boli rozdelen do 110-tich tvrden Dokem.... Boli zoraden od najelemen-trnejch po najkomplexnejie. tudent mohol nadobudn schopnosti vych rovn iba vtedy, ak zvldne schopnosti nich rovn. Ak sa to tudentovi na prvkrt nepodarilo, bolo mu poskytnut douovanie (ktor autori vskumu na-zvali Math Caf) ako podporn edukan prostriedok, kde si tudent lepie osvojil znalosti a znova sa mohol poksi o al-iu rove, rovnako ako v potaovch hrch sa hr zno-va poksi o splnenie uritej lohy, pokia sa mu to pri pr-vom pokuse nepodar. tudenti tak vidia a ctia progres na vlastnej koi, a to ich motivuje do alieho tdia.8

1.4 SimulcieVyuitie potaovch hier nachdza uplatnenie aj v inej

sfre, ako je vzdelanie. Ako bolo uveden vyie, digitlne hry sa daj vyui aj na simulciu relnych situci, ktor by inak boli prli drah alebo nebezpen. Dizajnri hier maj prakticky neobmedzen monosti pri vvoji simulci, maj prostriedky na vytvorenie abstraktnho modelu relneho sve-ta, v ktorom sa sstredia len na poadovan atribty a vetky ostatn (z hadiska simulcie nepodstatn) mu ignorova, o vak v relnom svete nie je mon. Priemyseln spolonosti pouvaj digitlne hry na trnovanie svojich zamestnancov, vrobu lepch produktov. Ako prklad mono uvies automo-bilov spolonosti, ktor pouvaj simulcie pri modelovan innosti pohonnch jednotiek, aerodynamiky karosrie, crash testov a pod. Do znanej miery pri tom spolupracuj s vvo-jrmi potaovch hier. Ich spoluprca je vzjomn, o sa potom z hadiska hrskej komunity odzrkaduje v pretekr-skych simulcich a podobnch hrch. Medzi alie prklady vyuitia simulci patr ich pouitie v ekonomickej sfre a lo-gistike. Tieto druhy simulci sa pouvaj predovetkm na tdium ekonomickch procesov, kde hr me ovplyvova rzne premenn a pozoruje, akm spsobom ovplyvuj tieto zmeny vvoj na trhu. Vysok popular