Kvalita vyucby

  • Upload
    jpatai

  • View
    226

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    1/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    81

    3 KVALITA VUBY

    (kvalita vo vube,procesulna strnka vuby, ciele vuby, kovkompetencie, riadenie vuby uiteom)

    Preoje dleitriadenie kvality vo vube na rovni triedy?

    Sasn zmeny vslovenskom kolstve sa dotkaj takmer vetkch oblast innostikoly. Svisia so zmenami riadenia koly riaditeom a riadenia vuby uiteom, akozkladnho initea pedagogickho procesu vkole (Uherekov, 2009). Riadeniekoly riaditeom ariadenie vuby uiteom je kvalitn vtedy, ak psob optimlne narozvoj osobnosti iaka vprocese vuby. Od kvality vuby vtriede sa odvja kvalitakoly akvalita vzdelvania vtte.

    Systmy riadenia kvality v kole s inn, ke rozvjaj kvalitu vtriede.Manarom kvality vsystme koly (ako vzdelvacej intitcie) je jej riadite,manarom kvality vsystme vuby (ako najdleitejieho procesu v kole) danho

    predmetu je uite. Ak systm riadenia kvality koly nie je o najtesnejie prepojens prepracovanm systmom riadenia kvality vuby vtriedach, potom jehoimplementcia do systmu riadenia koly prestane ma svoj zmysel, pretoe bolazaloen na formlnom zklade, snzkou innosou na iaka.Nielen riaditelia kl i metodici, ale aj vedci pracovnci kolstva na vetkch stupoch riadenia, vrtane ministra kolstva, maj pri svojom rozhodovan prejavovaprvorad zujem sstredenia sa na iaka.Zo sasnho trendu veurpskom kolstve vyplva draz na zvyovanie kvalityprocesulnejstrnky vuby v triede, ke doteraz sme sa sstreovali najm na jej

    obsahov strnku. kolsk zmeny nastouj potrebu profesijnho rastu uiteovpredovetkm vnovom spsobe riadenia v manaovanvuby v triede, kee od

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    2/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    82

    zastaranch prstupov uitea kvube nemono oakva predpokladan vsledky(Uherekov, 2009).

    Kvalita, kvantita, rove vuby

    Ak popisujeme kvalitu v systme vuby, potom mme na mysli jej problematiku narovni uitea, triedy, jej charakteristiku vo vubovch jednotkch (povine vovyuovacch hodinch), ale ajmimo nich, kde prebiehaj procesy vyuovania uiteaa uenia sa iakov), kde bez prehnanch intervenci zo strany uitea s iacimotivovanuisa, rozvja svoju osobnos.Kvalita vuby je charakteristikou vuby, ktor jej prisudzuj zainteresovanpartneri(teda iaci, uitelia, rodiia, zamestnvatelia, kolsk inpektori, ttne orgny, ial partneri). Preto hodnotenie kvality vuby je poznaen subjektivitouzastnench partnerov, vyjadrenie ich miery spokojnosti svubou.S chpanm kvality vuby sa stretme vnaich zemepisnch rkach snajrznejmiinterpretciami. Najastejie sa kvalita vuby zamiea srovou vuby tedavsledkami vuby, ktor iaci dosiahli napr. v didaktickch testoch. Kvalita vubynie je iba intelektulna (akademick) zdatnos iakov.Do kvality vuby sa maj premietnu aj postoje iakov kvube predmetu, ichzujem o dan odbor, vov,emocionlne asocilne strnky osobnost iakov, ichmorlka.Inou interpretciou kvality vuby je pridan hodnotavuby teda kvantita toho, ovuba iakom priniesla, koko toho im pridala.Kvalitn je tak vuba, pri ktorej vyuovanie uitea produkuje uenie sa iaka, prispokojnosti vetkch zainteresovanch partnerov. Kvalitn je teda vtedy, ke s iacipozitvne motivovan uisa, ke vuba je dobr aspen, ke sa sprvne robiadobr veci.Preto je dleit pozna, o a ako sa to iaci uia, ako reaguj na to, o rob uite ,ako mono eliminova nevhodn sprvanie sa iakov, aby sa mohli efektvne ui,rozvja. Z hadiska kvality koly auitea nie je a tak dleit, o sa urob preiaka, dleitejie je to, ako to vnma samotn iak.

    Proces je to, o stoj medzi potrebou ajej uspokojenm. Aby bola partnermi

    posden vuba ako kvalitn, teda aby priebeh procesu vuby bol priazniv,optimlny, je potrebn repektova ciele sasnej vuby.

    Cieom sasnej vuby

    -je utvra plne rozvinut osobnos iaka, o znamen napa veobecn cielevzdelvania, rozvja kov kompetencie iakov aplikciou princpov tvorivo-humnnej vuby, dosahova jej pecifick ciele pri splnen tandardov vuby,optimalizovanm prostriedkov aracionlnym vyuvanm podmienok vuby.

    - otvra iakom cestu ku kvalite svojho plnohodnotnho ivota, k sebareflexii,

    motivova ich k sebarozvoju a utvraniu vlastnho ega, vies zmyslupln, bohata spokojn osobn ivot, zapja ich do ivota obianskej komunity, pripravova

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    3/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    83

    Kedy u konene koly namiesto nespench iakov sa zbavianespench postupov vuby ?

    o s to za vyuovacie hodiny, ak sa iakovioplat neprs na ne ?

    Na hodinch sa nem prebera uivo, ale rozvja osobnos iaka.

    Najvou hodnotou, ak me uite vytvorije kvalitn vyuovaciahodina ako elementrna bunka

    pri rozvjan osobnosti iaka kolskm psobenm.

    Pri poznvan toho, o existuje iba osebe, nastva jeho kvalitnzvntornenie pre seba, ak sa k nemu prid nieo zo seba.

    U spolon plnovanie vuby uiteom a iakmi

    prispieva k odbraniu nahania astresu v kolskej prciu vetkch zainteresovanch.

    Neui kadho vetko.

    Kvalitu vuby ovplyvuje predovetkm vzdelan, tvorivo-humnnyuite, s nleite vytvorenmi pracovnmi podmienkami.

    Ako bude uite oiakochprema, tak bude vuba prebieha.

    Osobitne ju vylepuje sebahodnotenie uitea aiakov,spojen svonkajm monitorovanm.

    Uite otvra dvere, vojs mus iaksm.

    Tradin uite hlavne vyuuje, kvalitn predovetkm riadi ueniesa, pomha pri rozvjan osobnostiakov.

    k efektvnemu uplatneniu sa na trhu prce, i do alieho tdia, motivova ichpre celoivotnuenie sa.

    Aby sa dosiahli ciele sasnej vuby, mus sa sta vznamnou sasou prpravyuitea riadenie kvality vo vube. Podpora tejto oblasti uiteskch kompetenci mpatri medzi najdleitejie aktivity aj pre manament koly.Rzna kvalita prce uiteov vtriede je faktorom, ktor spsobuje vie rozdielyv procese uenia sa avo vsledkoch iakov, ako napr. faktor rzneho potu iakovv triede, i rznorodosti socilneho zloenia iakov triedy.V mnohch prpadoch me by kvalita koly, i kvalita triedy, odlin od kvalityvuby danho vyuovacieho predmetu.

    Je potrebn zmeni kultru vuby smerom ku sociokontruktivistickmu,participatvnemu, interaktvnemu, zitkovmu ueniu sa iakov, ktor je zaloen naich sksenostiach aprepojen so ivotnou praxou.To si vyaduje prechod od osvojovania vekho objemu poznatkov iakmi, krozvojuivotne dleitch kovch kompetenci. Vzdelvanie zaloen na rozvojikovch kompetenci predpoklad zrunosti a postoje, ktor umonia nleit

    uplatnenie vedomost a rozvoj pozitvnych postojov k aliemu vzdelvaniu,kritickmu mysleniu a tvorivosti.

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    4/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    84

    Vznam rozvjania kovch kompetenci spova v tom, aby sa jednotlivci vedeliprispsobi ivotnm podmienkam, v ktorch sa nachdzaj. Sasne vak jepotrebn aktulne ivotn podmienky sprstupni kritike, tvorivm zmenm, aby salovek vspolonosti stal autonmnym, aby zskal o najviu mon mieru

    sebaurenia, autenticity.Tto personalizcia osobnosti v spolonosti neme prebieha individulne, idokonca na kor ostatnch, ale vdy so zodpovednosou, solidaritou voi vetkmostatnm. Kad me i slobodne, plnohodnotne svoj ivot iba vudskej slobodnejspolonosti, preto proces personalizcie neme prebieha bez procesusocializcie.

    Najvou lohou koly by malo by premenimasu iakov na skupinu jednotlivcov.

    (poda G. Lauba)

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    5/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    85

    3.1 NECTA k VZDELVANIU

    (nedisciplinovanos iaka, kola aivot, porevolun doba, mdi,rodiia, kolsk politika,riaditelia kl, prostredie triedy akoly,

    kolsk poriadok, uitelia, cesty knprave)

    Spolonm menovateom problmov, vyskytujcich sa vo vube na vetkchstupoch naich kl je necta kvzdelvaniu, ktor m rzne prznakyu zainteresovanch partnerov na vzdelvan. M skryt aj otvoren prejavy,kadopdne vak zniuje kvalitu vuby.Z hadiska uiacich sa prejavuje sa to povine nevkusnosou sprvania,nedisciplinovanosou iaka na zkladnej kole, ktor potom na strednej kole ttonectu prejav aj chodenm poza kolu, aby na vysokej kole nechcel vzdelanie, alelen doklad, papier o vzdelan.

    Z hadiska uiteov sa problmysasnej vuby sa koncentruj voblastiach

    disciplny iakov (problm udra poriadok v triede, riei neiaduce prejavysprvania iakov),

    riadenia vyuovacej hodiny (reagova na situcie, udriava pozornos iakov,ich aktivitu),

    socilnej klmy vuby(vytvori audriava pozitvny postoj iakov kueniu sa,motivova ich kasti na prebiehajcich procesoch vuby v triede).

    Problmy vo vube majviacerformy svojho prejavu, z ktorch mono usdi, eto nie je len individulna neschopnos uitea riadi vubu, strcanie jeho autority,ale m to ir aspekt.

    Preo s dnen iaci zvl nedisciplinovan anechc sa ui ?

    Tto otzka bva vemi asto vsasnosti diskutovan vmnohch prspevkochdidaktikov, i na didaktickch frach uiteov. Vprostred, ktor ovldlanedisciplinovanos, nemono riadne vyuova, nemono vychovva, nemono saui (Bev, 2007). Vo svojich nzoroch na esk koludoc. Bev zMFF UK alejuvdza, ak obrovsk silie mus asto uite vyvin na to, aby udral disciplnu.

    Plat to podobne aj pre slovensk koly, preto s mnohmi jeho nzormi povinetreba shlasi.

    kola bez disciplny je ako mlyn bez vody.J. A. Komensk

    Svet sa zmenil

    Skr, ako zaneme riei navoden problm, musme si uvedomi, e svet sa zaposledn dve desaroia zmenil viac ako za cel predchdzajce storoie. Do nhoivota razantne vtrhli technick vynlezy a modern technolgie video, koprovaciezariadenia, potae, notebooky, tlaiarne, skenery, digitlne fotoaparty, mobily,

    fotografick mobily, DVD, hracie automaty, potaov hry, internet, najrznejiedatabzy, obrovsk balky programov at. Dnes meme s spechom vyhadva

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    6/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    86

    informcie vetkch druhov, k dispozcii s digitalizovan knihy, asopisy, obrazy,mapy, fotografie, vetko je podchyten v rozsiahlych databzach umoujcichpokroil vyhadvanie. Zatia o sme sa predtm stretali s nedostatkom informci,dnes sme nimi zahlcovan, informcie na ns intenzvne toia zo vetkch strn.

    Vekm problmom je vber tch najdleitejch aposdenie ich sprvnosti.K takmuto kritickmu vyhodnoteniu vak lovek potrebuje irok vedomosti avestrann zrunosti. Nezvldnuten mnostv informci vetkch druhova vetkch kvalt sauje nau orientciu azniuje tak hodnotu vlastnch informci(Bev, 2007).

    kola sa a tak nezmenila

    V poslednch desaroiach sa kola zaleka tak nezmenila ako svet okolo nej. Doznanej miery je dnes jej vekm konkurentom Internet, na ktorom mono vkrtkejchvli njs takmer okovek. Najrznejie informcie, eseje, vahy, slohov cvienia,vypracovan maturitn otzky, seminrne prce, obrazy, obrzky, fotografie, plny,mapy, encyklopdie, nun, jazykov i pecializovan slovnky at. Je potrebnnaui sa sInternetom i.Najviac sa kola zmenila v tom, e znane znila poiadavky na iakov i na uitea.Svis to s tm, e za poslednch sto rokov podstatne vzrstlo vpopulcii takpercento maturantov a vysokokolkov, tak percento uiteov. S tm svis i roveiakov, tudentov iuiteov. Je dnes podstatne niia ne pred niekokmidesaroiami. Titulovan polovzdelanci s a bud m alej, tm vmnebezpeenstvom pre cel nau spolonos. Profesia uitea pritom kles narebrku finannho ohodnotenia ispoloenskej preste (Bev, 2007).

    Nikdy predtm nebola kola v tak komplikovanej situcii. Nie div, e sa s tm akouitelia ako vyrovnvame. iaci sa mu prostrednctvom Internetu bez vekejnmahy, pokia vak chc, pripravi sa na nasledujcu hodinu tak, e ich vedomostibud neporovnatene lepie apestrejie, ne uivo vyuovan i erpan zokolskch uebnc, ne vedomosti ich uitea. Ani uitevak nemusvychdza privube len zuebnc, me relatvne ahko pre svoju vubu vyhada na Internetevek mnostvo zaujmavost.

    Prekvapiv vak je to, e ani iaci, ani uitenevyuvaj tietomonosti tak, ako by

    mohli a ako by to bolo iaduce. iaci sce pracuj s potaom vinou lepie akoich uitelia, ale mlo ho vyuvaj ksvojmu vzdelvaniu. Niekedy pomocou Internetuspracovvajdomce lohy, rzne vahy, slohov i seminrne prce. asto vaksahuj z Internetu cudzie prce a pripisuj na ne svoje meno. Vek bohatstvoinformcina internete ich vedie vemi asto kpovrchnosti a nesstavnosti.

    Mnoh uitelia sa stle dria hlavne uebnc, boja sa potaov a Internetu.Rozumnou pomocou vpotovej techniky, elnosou jej vyuitia by uite moholsvojich iakov viaczauja.

    Ak sa iaci neuia, treba zmeni koly.Bill Gates

    o prispelo knrastu nedisciplinovanosti vo vube ?

    porevolun doba

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    7/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    87

    Doba sa v uplynulch dvoch desaroiach podstatne zmenila, naa spolonos sarozvrstvila poda hmotnch pomerov, vrazne narstli socilne rozdiely.

    Tie sa silne prejavuj i medzi naimi iakmi. I mal deti maj dnes vemi dobrprehad o tom, kto zo spoluiakov m znakov obleenie, najnov model mobilu,kto z nich bol na zahraninej lukratvnej dovolenke akto vo Vynej Lehote. Umnohch det sa vyvinula vrazn zvislos na zitkoch a hmotnch statkoch.

    Niektor deti, anie je ich mlo, dostvaj vetko prli skoro, hne, ako po tomzatia. Ako pe J. Bev (2007) musia by in. Abohuia prve t, ktor nie sin, s vemi asto v kole objektom ikanovania. Uite by si mal tieto skutonostidobre uvedomova, pretoe rad problmov akonfliktov v triede me prameni prvezo socilnych amajetkovch rozdielov.

    Mali by sme vedie svojim iakom zrozumitene, s nadhadom (a bez zatrpknutostiprameniacej z toho, e sami nie sme in) vysvetli, ktor veci s v ivote podstatn,dleit a ktor nie, ktor ved ku astiu a spokojnosti, o je zlato a o je lenpozlatko. Pri vhodnch prleitostiach pripomna to aj rodiom svojich iakov.

    Prestenos zitkami najrznejieho druhu me u vrannom veku vyvolvau niektorch det siln pocity nudy. A z nudy sa doku tieto deti dosta len silnejmia silnejmi zitkami, o je asto priama cesta kriskantnm zbavm, kalkoholu,drogm akriminalite.

    Pokia sa nm podar motivova deti k rozumnm a zdravm aktivitm, najlepie etepred pubertou, vyhrali sme. Dleit je zamestna iakov zaujmavou, uitonouinnosou. Takto iak, svnymi zujmami apravidelnmi aktivitami sa spravidladostane do kolektvu podobne zameranch jedincov, spene sa vyhne drogm,kriminalite, postupne zskava sebavedomie avi si sm seba.

    mdiDeti pochopitene napodobuj vetko, o vidia okolo seba. S pod vraznm vplyvomagresvnych filmov a potaovch hier, ktor sa vyznauj brutalitou. ahko sa nainternete dostvaj k materilom, ktor im do rk nepatria.

    Vnmaj svet dospelch okolo seba, priom komercionalizmus televzi, zvlskromnch, poskytuje im takmer vhradne negatvne prklady. Sprvanie vysokopostavench ud, politikov, ktor je pre uveden televzie ivnou pdou, vulgrnegest, arogantn aagresvne vroky, to vetko vplva na sprvanie mladch udv kole. Je ak vies iakov vkole kslunmu azdvorilmu sprvaniu, ak na nichto okolit svet stokmi zpornmi vzormi.

    A potom paradoxne aj samotn mdi sa pozastavuj nad tm, ak je uvonendisciplna vkole, nad agresivitou, nsilm, ikanovanm, brutalitou iakov, nadtakmi zvanmi problmami, akmi s drogov zvislos, alkoholizmus, kriminalitamladch ud. Nevediaci nevedia, e nevedia.

    Aby mohol vyrs normlny lovek,nesmie vyrasta s televziou.

    Martin C. Putna

    rodiia

    Je pochopiten, e as od asu djde na niektorej kole k viemukonfliktu medzi

    iakmi a uitemi. Tento je vzpt iroko medializovan. Pri vzniknutchkonfliktochsa asto rodiia postavia proti kole, uitelia s oiernen v mdich. A to u v

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    8/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    88

    okamihu, kedy prpad ete nie je ani vyetren, nie to uzavret.Uitelia i riaditelia saboja sanost aprpadnch sdnych ahanc, preto asto ustupuj agresivite iakov irodiov.Ako alej uvdza J. Bev (2007), negatvnedsledky pre vzah iakov ku kole marogancianiektorchrodiov. Tch, ktormajpocit, e si muvetko dovoli (sila

    peaz, pocit beztrestnosti), aj tch, ktor nemaj ani najmeniu ctu ku vzdelvaniu(primitivizmus).

    Rastci trend rozvodovosti vspolonosti vedie kneplnosti rodn, o tienenapomha kvalite vzahov medzi kolou arodimi asprvaniu sa ich det vkole.

    Vdy sa snam lepie spozna rodiov svojich iakov,pretoe mi to pomha odpa ich deom.

    L. Johannot

    kolsk politika

    Vzdelanos obyvatestva je pre kad tt vecou ivotnej dleitosti. tt, ktor sapostupne zbavuje zodpovednosti a kontroly svojho kolstva, dlhodobo ho nleitefinanne nepodporuje, vedie kolstvo do zhuby. Je ivotne dleit udra kvalitnttne kolstvo. Nemono predpoklada, aby cel populcia mala monos tudovana skromnch kolch a plati vysok koln.

    Pre kolskch radnkov sa stala hlavnou lohou ekonomizcia kolstva. Ako kebybudovanie hodnt vo vzdelvacom systme nebolo na programe da.

    Ani jedna porevolun vlda nezastavila pokles nho kolstva. Naopak, vetkyumonili, aby sa uitesk profesia ocitla na okraji zujmu spolonosti.

    Ak tt sa tvri, e financuje kolstvo,tak potom uitelia sa tvria, e pracuj.

    riaditelia kl

    kolsk politika ttu a atmosfra doby uplynulch rokov vyhnala zo kl mnohchdobrch a schopnch uiteov. Ak ktomu pripotame tch, ktor opustili kolstvo predlhodob nedostaton finann ohodnotenie, i pre pokles repektu spolonostik uiteskej profesii, tak potom v kolch zostali hlavne t menej odvni, ktor sinetrfli zmeni profesiu, alebo ktor to znajrznejch dvodov urobi nemohli.Kadopdne, personlne zoslabenie nho kolstva viedlo aj k tvorbe personlneslabch riaditestiev kl.

    Nespokojnos sriadenm niektorch kl prejavuj uitelia umnohch porevolunchriaditeov, zktorch by niektor mono u aj radi odili zo svojich postov, len nevedia

    ako ods so cou.In riaditelia, vo svojej jeitnosti, s problmami etiky svojej osobnosti, sneschopnosou zabezpeova riadenie kvality v kole, orientuj sa na primitvnedonanie a stigmatizovanie nepodstatnch chb tvorivch uiteov, vsnahepodriadi si ich inkovanie. Pokaj sa ovlda uiteov, ktor neshlasia sichriadenm aktor maj odvahu riaditeom to pripomna, asto aj nasadenm vo svojichkvalitnch vkonoch, ktor ale riadite nechce akceptova vo svojej malosti. Taktoriaditelia sa tie prezentuj bagatelizovanm vnych problmov kolskho ivota,aby sa pokali preukazova pred inmi znalos ich rieenia, priom problmynedoku ani formulova, nieto riei.

    Ako mu uitelia potom dverova takmto svojim riaditeom ? Uitelia poadujvymeni nekvalitnch riaditeov avytvori tak vzdelvacie, finann a legislatvne

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    9/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    89

    podmienky, ktor zabezpeia, e na kolch bud kvalitn riaditelia, ktor budodvolaten na zklade objektvnych kritri kvality.

    prostredie triedy a koly

    K nrastu nedisciplinovanosti v kolch prispieva aj nevyhovujce materilne

    podmienky koly, nedostaton materilno-technick vybavenie kl atried,neestetick prostredie triedy akoly. To vetko vyplva aj zdlhodobho finannhopoddimenzovania nho kolstva.

    kolsk poriadok

    Nedodriavanie kolskho poriadku v kole, benevolentnos voi kolskmpredpisom asto inpiruje iakov kodmietaniu akhokovek poriadku, odmietaniudisciplny, kpocitom, e vetko je dovolen.

    Uvonenie kolskej disciplny, ku ktormu v uplynulch rokoch dolo, prispelo tie ktomu, e viackych kolektvoch narast nsilie, agresivita a ikanovanie, ktor sasto zacielen aj na uitea.

    Konflikty, ikanovanie a napt atmosfra v triede likviduj zvekej asti sstredenieiakov na uenie sa. Bez dobrej atmosfry vtriede nemono oakva rozumnvzdelvacie vsledky.

    iaci s si dobre vedom toho, e s im v zkonoch a vyhlkach priznannajrznejie prva, ale e nemaj vymedzen takmer iadne povinnosti. Dobrevnmaj bezmocnos koly a uiteov, ktor disponuj slabmi prostriedkami prezabezpeeniedisciplny a poriadku.

    uitelia

    J. Bev uvdza vo svojom prspevku (2007) nzor vznamnho rakskeho filozofaK. R. Poppera (19021994):

    Vtedy som premal o tom, o by bolo na kolskej reforme najdleitejie. Ako jemon skutone kolu reformova ? Ke som uvaoval o vlastnch sksenostiachmladho uitea na zlch kolch, priiel som na to, e najdleitejie jeda zlmuiteom monos kolu opusti.Videl som, e dobrmi uitemi mu by lenudia suritm nadanm nie je to vlastne intelektulne nadanie, ale vntornvzah k deom.A mnoh uitelia s vkole takmer ako vzajat, s tam neastn a nemu saodtiato dosta. Dal som celkom jednoduch nvrh: tmto uom, ktor nie s o nihor ako in, je nutn, ako to je len mon, uahi, aby mohli ods. Potom zasa

    na ich miesto prdu mlad udia, sasti nadan uitelia. Pokia je mnoho uiteovzatrpknutch, strpuje to ivot adobr nladu i deom. Tto uitelia zostvaj vkole a do penzie avydchnu si, a ke id do dchodku.Pokia bud vkole zatrpknut uitelia, pokia tam bude mnoho takchtozatrpknutch uiteov, ktor zpochopitench dvodov deti terorizuj, tie preto, es sami zakrikovan svojimi predstavenmi, naprklad inpektormi, do tej doby sakola zlepi neme.

    Profesionlny tos uitea sa prejavuje vjeho pozitvnom vzahu kiakom,k spolonosti, kvlastnmu predmetu vuby, kinnostiam, ktor s rozhodujce prevkon uitea. as uiteov sa vyhba zodpovednosti za priebeh a vsledky vuby,

    ich profesionlna rove je nzka.

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    10/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    90

    Problmom je zska dobrch uiteov a vkolstve ich udra. Ak vznik nedostatokinvestci do kolstva, nemal by nikdy vznikn nedostatok investovania do zlepeniapostavenia vnimonch uiteov.

    Dobr uitelia stoja spolonos vea,ale zl ju stoja omnoho viac.

    Evan EsarNa vysokch kolch sa preto sname vychovva dobrch uiteov a zska ich preprcu vkolstve. Uitea mdreho a vzdelanho, so irokm rozhadom, ktor milujesvoju profesiu, svoj odbor a m rd ud, teda aj svojichiakov. Na naich kolchu takmer tretina nekvalifikovanch uiteov.

    Cesty k nprave

    Napriek nepriaznivmu personlnemu stavu nho kolstva, s medzi uitemi etedobr uitelia, uitelia sprirodzenou autoritou, v najlepom zmysle slova osobnosti.Autorita uitea sa opiera o jeho odborn znalosti, o jeho veobecn rozhad, o jeho

    prstup k uom iakom, ich rodiom, k ostatnm uiteom, riaditeovi a o jehopostoje k spolonosti a kivotu.

    Poda J. Beva (2007) dobr uite pozn svoj predmetdo hbky, zama sa nadvyuovacmi metdami apostupmi, vyhodnocuje sksenosti svojej kadodennejuiteskej prce. Mus dra krok sdobou, v rozumnej miere narba spotaom,vedie vyhadva informcie na internete, vyhodnocova ich. Svoj repekt uitezskava svojim veobecnm rozhadom.

    Ekologick sprvanie, socilne ctenie, obianske postoje, to vetko sa zuitea naiaka prena vo vhodnch situcich, pri reakcii na konkrtne udalosti, a niezavdzanm alch predmetov, pre ktor sa umelo vytvraj osnovy, tandardy, i

    s spisovan kompetencie avzletn frzy vttnych akolskch vzdelvacchprogramoch.

    Uite nesmie nadraova svoj predmet nad in predmety, vyadova, aby iaciprve jeho predmetu dvali prednos pred ostatnmi. Dleit je udsk profil uitea,jeho lska k odboru, kiakom, veobecne kuom. Nesmie sa necha vyprovokova,mus by nad vecou, mnoh situcie riei s humorom.

    Nie je ahk sa sta osobnosou a by vnman ako autorita. Je to stle aie,pretoe postmodern doba autoritm nepraje. O autoritu, vnos a veobecnuznanie je potrebn dlhodobo sa usilova. Personlne zoslabenie nho kolstvav porevolunej dobe napomohlo zniovaniu autority uiteov uiakov.

    iaci niekedy pochopia svojho uitea apo dlhej dobe, ke zskaj vie ivotnsksenosti, rozhad, vzdelanie. Dodatone porozumej jeho postojom, ktor skrnechpali, ocenia na jednej strane jeho prsnos, na druhej strane jeho lskavos,jeho angaovanos pre veci. Niekedy to svojmu uiteovi po rokoch povedia,zaspomnaj apoakuj. To je vek odmena pre uitea, odmena, ktor sa nedvyvi peniazmi.

    Nemono pota s tm, e za ns niekto nieo urob, vyriei a zariad i, e nm niektonieo zadarmo d a navyebez postrannch myslov(Bev, 2007).

    Kad sa vak sname poda svojich monost pozitvne ovplyvova sprvanie amyslenie svojich iakov a ich rodiov, kolegov uiteov, svojho riaditea, atmosfru vkole, postoje a stanovisk zastupitestva, ministerstva kolstva, vldy i politickchstrn.Ozvajme sa vade, kde meme, dvajme najavo svoje nzory, shlasn i

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    11/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    91

    neshlasn, svoju spokojnos i nespokojnos so kolskou politikou ttu, reginu,mesta a obce.

    Bez ohadu na vonkajie podmienky, sname sa vo svojej kole a na svojichhodinch, poda svojho najlepieho vedomia a svedomia dva iakom to najlepie,oho sme schopn. O o sa kad z ns ako jedinec nepostar a nezasli, to myvetci, ako jeden celok, nebudeme ma.

    iadna reforma, sebalepie koncipovan, sama osebe ni nedocieli, ni nevyriei.Vetko zle na uiteoch, na naich iakoch a na ich rodioch. Usilujme sa o to,aby sa nai iaci chceli ui a aby si ich rodiia vznam vzdelvania vzdelanostiuvedomovali.

    Trpezlivo vysvetova

    Vysvetujme svojim iakom zmysel poiadaviek, ktor im kladieme v podobeuiva, zdvodujme preo by sa mali ui to, o im predkladme. Vysvetujme imneustle uitonos a prospenos vzdelanosti pre jedinca, aj pre cel spolonos.

    Vysvetujme rodiom, e je prospen motivova deti ktdiu, e je nerozumn sastava proti kole a proti uiteom, takmto prstupom kodia svojim deom. kolaby mala podporova vchovn snaenie rodiov a rodiia by mali podporovaautoritu koly.

    Vysvetujme iakom a ich rodiom, e as premrnen zanedbanm rozvjaniasvojej osobnosti v kole, ako vivote dohame.

    Vysvetujme, e rozvjanie mnohostrannosti a harmnie osobnosti v kole otvradvere ku kvalite sasnho, ale ajbudceho ivota, ktorho poiadavky vopredete nepoznme.

    Vysvetujme, e tdium, porozumenie veciam, javom audalostiam, nronzskavanie zrunost, sce stoj niekedy vea silia, ale je vyven radosouz rozvjajcich sa schopnost, uspokojuje loveka, niekedy dokonca prinavrazn pocity astia.

    Upozorujme iakov aich rodiov na to, e nemono veri mdim (Bev,2007). ivot prezentovan v mdich sa vemi silne odliuje od ivota skutonho.Mnoh mdi prinaj hlavne kandlne, kontroverzn a katastrofickinformcie, pretoe sprvy o tom, o sa kde dobrho stalo a podarilo, vraj nikohonezaujmaj. Predvdzan agresivita, vulgrnos a neznanlivos motivuj knasledovaniu. Mdi tak bohuia vytvraj v spolonosti neblah atmosfru a

    zsobuj ns vekou dvkou negatvnych prkladov. Vysvetujme rodiom, e nemaj stresova deti kvli zlm znmkam, e znmky

    zskan v kole len vemi mlo koreponduj s budcim uplatnenm ich det vivote. Mnoh iaci, ktor mali vkole zl prospech, sa vivote vborne uplatnilia mnoh premianti naopak nedosiahli iadne vrazn spechy. Kspenmuuplatneniu sa v ivote je podstatn motivcia loveka kinnosti, jeho zujemo vec, nasadenie, morlno-vov vlastnosti. Pre ivot nie s dleitdobr azlznmky, ale predovetkm dobr azl uitelia.

    Kdy u lovk jednou uitelem je,tak m koukat aby byl.

    (parafrzaslov J. Wericha)

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    12/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    92

    Nezabda na sebaUite, aby nadobudol vspolonosti straten status, mus zaa vemi inne, tvrdopracova na sebe, pod kvalitnm apravm riadenm. Bude to celoivotn proces,v ktorom uite mus zaa zasa od seba, nie od iaka. Nprave nepomu uitesk

    vhovorky ako a preo sa ned ni robi, preo sa to neoplat, ke vina sa had mimo seba, ke nedochdza kinovcii uiteovej prce.

    Problmy vkole sa nevyrieiazvonkuinou intitciou,ale len kolou samotnou.

    Ak vuba na naich kolch je pre iakov nevyhovujca ?

    Zkladn problm procesu vuby koncepcia

    Na naich kolch dnes prevauje(a ete zrznych prin nejak as prevabude)tradin, klasick, triedno-hodinov, slovno-nzorn, dogmatick, encyklopedick,herbartovsk, transmisvne poatie vuby, s prevahou vkladovo-ilustratvnejpoznvacej metdy. Preceuje sa vklad uitea teda odovzdvanie, prenos,transmisia poznatkov.

    iakom sa odovzdva stle rovnako nezivnm spsobom sbor poznatkov, ktorpravdepodobne nikdy nebud potrebova. Keby ich potrebovali, ahko si ich njduv dostupnch informanch zdrojoch.iak je zatlaen do pasivity, skr pova, zapisuje si, pozoruje, uklad si poznatkydo pamte, neskorie ich reprodukuje. Je spen vkole hlavne preto, e viepresne poveda to, o chce od neho uite pou.Tento jednoduch, dnes u primitvny vedomostn encyklopedizmus postupnezahynie, bude nahraden modernmi informano-komunikanmi technolgiami,internetom, potami. Udruj ho ete uitelia na vetkch druhoch kl, vyuujciv nich formch vuby len vkladovo-ilustratvne prednky, vklady hotovchinformci, ale aj priast reproduktvne napodobovanie innost.Takto sa vzdelvanm potla tvorivos mladch ud, ktor spolu sautenticitouosobnosti, jej mnohostrannosou aharmniou, slobodou azodpovednosou mpoudti, humanizova osobnos loveka.Ak cieom vuby by mala by innos uitea, je mon tento cie svekoupravdepodobnosou splni. Podmienkou je, aby iaci boli disciplinovan, ale pasvnia v konenom vsledku reproduktvni.Uite by mal zmeni svoju lohu len odovzdvaa uiva acviitea sprvnychinnost. Mal by sa sta podporovateom, uahovateom uenia sa iakov. To si,samozrejme, vyaduje revziu tradinch nzorov anvykov, metd aforiem prceuitea.

    Vedia uitelia rozvja v iakovi vntorn disciplnu, autoregulciu, ke sa sprvapozitvne, slune, kultivovane, ke cti a chpe, e niektor veci neme robi ?

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    13/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    93

    3.4 UITE vKVALITE VUBY

    (program vuby, stratgie tvorivo-humanistickej vuby,profesionalita uitea, vzdelvanie uiteov,

    postavenie uitea v spolonosti)

    Preo je dleit kvalita uiteovej prce ?

    Systm riadenia kvality koly obsahuje viacero oblast. Vetkm oblastiam riadeniakvality koly sa m venova nleit, zodpovedajca pozornos, ale len jedin oblasv tomto systme je rozhodujca kvalita vuby a s ou spojen kvalitavzdelvania uiteov.V oznmen Komisie Eurpskych spoloenstiev Rade aEurpskemu parlamentu

    (Brusel, 3.8.2007) k zlepovaniu kvality vzdelvania uiteov sa na str. 3 uvdza, ekvalita vuby je jednm z kovch faktorov pri urovan, i Eurpska nia dokezvi svoju konkurencieschopnos vglobalizovanom svete.Vskum ukzal, e kvalita uiteov vznamne apozitvne koreluje svsledkamiiakov aje najdleitejm vntrokolskm aspektom ovplyvujcim vkonnosiakov (jej vplyv je v ako vplyv kolskej organizcie, vedenia koly alebofinannch podmienok).In tdie okrem toho zistili, e odborn prprava, vzdelvanie uitea meposkytn lacnej spsob zlepenia vsledkov vuby ako znenie potu iakov

    v triede alebo zvenie potu vyuovacch hodn.Aj poda expertnej skupiny Ministerstva kolstva eskej republiky (prloha tdennkakolstv . 11/2009) mnoh vskumy bezpene dokazuj, e koly mu ma vekvplyv na spech iakov vuen sa arozhodujca as tohto vplyvu pripad nauitea. Rozdiely v prci jednotlivch uiteov spsobuj znan rozdiely vtom, akosa dobre iaci uia. Kvalita uiteovej prce m preukzaten vy dopad narozdiely vo vsledkoch, ktor iaci dosahuj, ne je poet iakov vtriede, aleborznorodos vzloen triedy.Vznam kvalitnho kolskho vzdelania ako zkladu pre celoivotn vzdelvanie sa

    zvyuje. U nesta, aby vetky deti chodili do koly je potrebn, aby vetky detimohli chodi do dobrch kl, vktorch vyuuj kvalitn uitelia. koly vovyspelchttoch sa usiluj oto, aby zvili innos svojej prce aaby vyrovnvalinepriazniv mimokolsk vplyvy vprostrediach svojich iakov.

    Motivovan a kompetentn uite pre sasnch iakov, profesionl vuby,je rozhodujcim initeom pri zlepovan kvality vuby.

    Zvi kvalitu uiteovej prce znamen predovetkm prija fakt, e povaha

    uiteskho povolania sa zsadne zmenila, poiadavky na uitea s nielen vyie,ale s asto aj celkom in ako vminulom storo.

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    14/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    94

    Naim cieom by mali by iaci nahajci sa za vzdelanm,a nie vzdelanie nahajce iakov.

    U nesta, aby vetky deti chodili do koly je potrebn, aby vetky

    deti mohli chodi do kl stakmi uitemi,ktor kadho nauia ui sa.

    Ako chceme, aby nemotivovan, nekvalifikovan, neurotick,rezignovan, vyhoren uite(ka) vzdelval

    aktvnych, samostatnch, tvorivch, spokojncha zo ivota sa teiacich iakov.

    Cesta k astnmu aspenmu iakovivedie len cez spokojnhouitea, cez jeho profesionlnu zodpovednos.

    Nevzdelvajci sa, nerozvjajci sa uite nie je nim inmne len tieom uitea, mranom bez vody, studou bez pramea,

    lampou bez svetla.

    Ak uite u zo ivotnej nevyhnutnosti, potom jeho iaci sa nudia,s otrven aivoria spolu snm.

    Uite m by spolutvorca reformy kolstva, anie jej obe.

    Uite m by aktvnym astnkom tvorby teri vpodmienkachkoly. Najpraktickejou vecou na svete je dobr teria.

    Jeden de sdobrm uiteom je lepako tisc dn usilovnho tdia.

    Len o sa uite prestva vzdelva, uitestvo vom zomiera.Priemern uite predna, dobr vysvetuje, vborn demontruje,

    vek uite inpiruje.

    Profesionalizcia sebahodnotenm je najlepm dkazomuiteskch kompetenci.

    Uite kadm dom mus budova svoju autoritu.

    A ke sa vytvoria nleit podmienky pre prcu uitea, a potommono oakva skuton reformy vkolstve.

    Kvalitne vyuova neznamen robi dobre to, o robili predchdzajce genercieuiteov. Spolonos oakva od svojho vzdelvacieho systmu in slubu, ktorvyjadruje novo formulovanmi vzdelvacmi ciemi pre jednotlivca (celoivotnvzdelvanie, kompetencie) ipre cel vzdelvac systm (spravodlivos, relevancia).

    Zsadne sa zmenili deti, ktor je ako pritiahnu do uenia sa neinnmi nstrojmivonkajej motivcie (znmkovanie, odmeny a tresty). K dispozcii je radpedagogickch apsychologickch vskumov, ktor hovoria o tom, ktor postupy,stratgie vo vube ved ktomu, ke sa iaci skutone uia.

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    15/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    95

    Kvalitn uiteby mal ma nevyhnutn profesijn vedomosti azrunosti, ktor priebene rozvjaa obohacuje, m zvyuje svoju profesionalitu, teda aj kvalitu svojho psobenia naiakov. Dokladuje to vo svojom uiteskom portfliu, kde okrem sptnej vzby

    (vinou prostrednctvom dotaznkov) osvojej innosti, m dokumentovan ajvsledky uenia sa svojich iakov.Repektuje etick princpy uitestva, je modelom etickho sprvania akultivovanchmedziudskch vzahov. Prejavuje zaujatie pre prcu so iakmi, je motivovan preskvalitovanie svojej innosti, systematicky pracuje na svojom profesijnom rozvojia sebavzdelvan.Kvalitn uite stanovuje ciele pre skvalitnenie svojej innosti, pln svojhoprofesijnho rozvoja na zklade informci osvojej vubeprostrednctvom:

    sebareflexie,

    hospitcikolegov, sptnej vzby od iakov,

    sptnej vzby od rodiov.

    Ako kadodenn prax vuby svis smodernou praxou didaktiky ?

    V modernom systme vuby, systme s manarstvom kvality tvorivo-humanistickejvuby, sa kladie draz na komplexn rozvjanie kognitvnej, psychomotorickeja socilno-afektvnej strnky osobnosti iaka, na uplatovanie princpov vuby

    zameranch na jeho osobnos, skontruktivistickmi stratgiami vuby prerozvjanie systmu kovch aodbornch kompetenci iaka, vpodmienkach vubypre uitea aiakov, ktor umouj zaraovanie rznych foriem elektronickhovzdelvania.

    Tvorba programu kvalitnej vuby

    V popred cieov kolskho vzdelvacieho programu by mal by rozvoj tvorivostiiakov. Takto program:

    m innostn charakter, podporuje iakovu samostatnos, sebaistotu,

    zodpovednos, pozitvne sebahodnotenie, je pozitvny voiiakovi, repektuje jeho individulne vlohy, dispozcie,

    pri vube vyuva sksenosti iakov, iak je neustle podnecovank produkovaniu mylienok, npadov, kladeniu otzok, odpovediam,

    kladie draz na motivciu iakov k ueniu sa, aby mali rados zpochopeniauiva,

    pri vubesa db na vysvetlenie, preo sa iaci omu uia,

    sptn vzba je dleitou formou zaraovanoudo kadej vyuovacej hodiny,

    je snahou vetkch uiteov, aby preberan uivo bolo iakmi dobre zvldnut,db sa na nepreaovanie iakov,

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    16/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    96

    umouje elne spjauivo niekokch predmetov do projektov,

    zdrazuje medzipredmetov vzahy,

    kladie sa draz na individualizovan akolektvne uenie sa,

    vetky innosti uiteov aiaka by mali by vkonenom dsledku sprevdzan

    pocitmi uspokojenia a radosti z dobrch vsledkov.

    Sasnmu benmu uiteovi chbaj (okrem peaz) pre uvdzanie inovci dosvojej vednej roboty tri veci: as, motivcia, kompetencie.Ako pe W. H. Peterssen vo svojej veobecnej didaktike (1989, s. 55) teriedidaktiky sa vzahuj vivote uitea iba na sviatky (na skkach uiteov a predinpektorom lebo vtedy sa to od neho iada). Aplikcia poiadaviek sasnejdidaktiky do praxe vuby sa deje iba vo vnimonch prpadoch. kla prin jeprli irok. A tak didaktika ako profesijn veda uiteov vykazuje oraz meniu

    innos na vedn vubu vkolch. Vsledky takejto vuby s vsasnostievidentn aj pre neprofesionlov.Mnoh uitelia svoje didaktick otzky sstreuj do dvoch problmov: o mm ui ? a nanajv: Ako mm ui ?. Pritom tradine mlo akceptuj iakov. Vetky ostatnpoiadavky didaktickhosystmu s povine na okraji ich zujmu.Takto prstup kvube mono nazva konzumnm, ke uite - spotrebite spravidlazvol jednu uebnicu aprenesie na jej autorov najviu as zodpovednosti za vberuiva ainnosti pre vyuovanie (Pasch, M. akol., 1998).Prli sme si zvykli na to, e vyuova sa d dobre aj bez terie, o treba hodnoti

    ako vemi neprjemn akodliv postoj, ke m kola plni aj mnoh kvalitatvnenov lohy (J. Hvozdk, Jednotn kola, ro. 39, 4/1987, s. 386). Tento nzor prof.Hvozdk nadobudol pri hodnoten vsledkov hlavnej lohy rezortnho plnu vskumuv oblasti kolstva R-II-02 v r. 1981-85. Aj po troch desaroiach akoby to niktonechcel riei pri alej kolskej reforme.Tvoriv prstup kvube predpoklad schopnho uitea odbornka, ktor si podapotrieb svojich iakov doke voli materil anavrhova tvorivm spsobom vubu,ovrchol spracovanm vlastnho programu vuby.Nastoovanie podmienok dobrej, kvalitnej vuby sa naalej predklad uiteom ako

    poiadavka doby apredpisov. A jednoducho sa to ponechva na realizciu uitemibez ich dostatonej prpravy ...

    S iba dve chyby v systme vzdelvania:1. o ume, 2. ako to ume.

    Roger Schank

    Stratgie vuby, teda uspsobenia vybranho obsahu uiva, zodpovedajcichmetd, foriem, materilnych prostriedkov, princpov vuby m uite vsasnostipouva scieom rozvin kov kompetencie iaka.Pri urovan stratgi vuby je potrebn vychdza zkoncepcie, princpov tvorivo-

    humanistickej vuby, ktor vyaduje predovetkm zsadn zmeny vpostaven

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    17/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    97

    uitea vo vube,v poznvacom procese iaka, vriaden kvality vuby. Ideo kontruktivistick stratgie vuby.

    V tradinej vube uite predovetkm rozhoduje, riadi, vysvetuje akontroluje.

    Oakva sa, e v novej koncepcii vuby, v jej kvalite, bude uite iakovpredovetkm inpirova, motivova, aktivizova, usmerova, pomha im, radi,koordinova, diagnostikova poruchy uenia sa, priny problmovho sprvania saiakov, zisova ich uebn tly, vytvra priazniv klmu vuby.Tieto poiadavky na innosti uitea vo vube vyplvaj aj ztoho, e zdrojovinformci je m alej, tm viac. koly psobia vkonkurennom prostred, vktoromiaci maj monos zska nov vedomosti vyuitm rozmanitch mdi. Domcnostis asto vybaven modernejou technikou, ne m kola atieto zdroje iakomatraktvnejie prezentuj nov poznatky, ne je tomu v kole.

    Ak by sa uite mal sprva trpne neprofesionlne naivn, nudn, jeitnnemohli by sme potom oakva zlepenie prstupu kueniu sa ani u iakov.Z hadiska zskavania informci je sasn kola pre iakov nudn. kola mushada zaujmavejie stratgie vuby, metdy aformy, ktor iakom umoniainformcie zo spleti vytriedi, prehodnoti, spracova, vyvodi ich prnos presebarozvoj.

    Aj preto v sasnej kole sa kladie draz nazachovanie vchovnej funkcie koly,ktor nedoku nahradi ani najdokonalejie technick vdobytky sasnej doby.alou z aktulnych poiadaviek (aj ke je u znma desaroia) je rozvjanie

    a oceovanie kritickho a tvorivho myslenia iaka vo vube, rieenieproblmov. Ide o komplex mylienkovch procesov, ktor informciou sa ibazanaj a konia a prijatm rozhodnutia.

    Sasn reforma kolstvasi vyaduje predovetkm novovzdelanho uiteas profesionlnou zodpovednosou, ako rozhodujceho faktora zmeny,

    ktormu m by vytvoren zodpovedajci komplex nleitchpodmienokpre jeho prcu.

    Nhle, neoveren a zhora nariaden reformy nmu kolstvu vea nepomu. Skr

    s na mieste postupne uvdzan zmeny vkolstve, uvlivo koncipovan, dobrepremyslen, odskan, repektujce predchdzajci stav, tradcie kolstva.Poda zahraninch manarov charakterizuje ud na Slovensku priateskos,pohostinnos, uenlivos, vzdelanie. Nedostatkom je mlo sebadvery, trpezlivosti,optimizmu, mlo iniciatvy, nedostatok pocitu zodpovednosti, mlo disciplny.Problematika kvality vzdelvacch systmov i kvality kl je pomerne dostatoneopsan vodbornej literatre. Ale otzky kvality vuby nie s vstredoeurpskomregine dostatone spracovan (o vube jednotlivch predmetov ani nehovoriac).astokrt mono zska dojem, ako keby diskusia okvalite kl zabdala na procesy,

    ktor s na kole najdleitejie to, o sa odohrva kadodenne vpriestoroch

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    18/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    98

    kolskch tried procesy vuby riaden uiteom.Spolonm menovateom problmov vnaom kolstve na vetkch stupoch kl jenecta kvzdelvaniu. M rzne formy prejavu od primitvnej nedisciplinovanostiiakov vzkladnch kolch, cez neochotu ui sa iakov strednch kl, a po

    individulny zujem vysokokolskho tudenta zska diplom, nie vzdelanie.Bohuia, treba kontatova, e necta kvzdelvaniu sa prejavuje u dos asto aju pracovnkov vkolstve, ke pri rieen kolskch problmov prejavuj ttopredovetkm (ne)etick strnku svojej osobnosti.

    Prejavuje naaspolonos zujem okvalitu koly avuby ?

    Podmienky uitestva

    Kvalita vuby a v rmci nej oblas profesionality uitea je rozhodujcimfaktorom dosahovania kvality koly. Ak teda kvalita procesu vuby patr

    k rozhodujcim kritrim kvality koly, potom sa jej m venova aj zpozcie riadiacichorgnov vnaom kolstve t pozornos, ktor je deklarovan vo vyhlseniach i ueurpskych alebo slovenskch dokumentov ovzdelvacej politike.Nedostaton vber uchdzaov o uiteov, slab status uitea vspolonosti,materilne (ne)zabezpeenie kl, platy uiteov, s faktory, ktor s prekkami presmerovanie k vzdelanostnej spolonosti.

    Osobnos uiteaHlavn poiadavkyna uitea pri prekonvan problmov sasnej vuby (vzhadom

    k stavu vvinu sasnch iakov) spovaj vo zvyovan rovnejeho profesionality v kvalifikanej dimenzii (ako odbornka vuby so systmom uiteskch

    kompetenci, poda profesijnch tandardov pre dan stupe atyp vzdelania),

    v etickej dimenzii jeho osobnosti (prejavujcej sa vmravnosti, konana v postojoch uitea ksvojej prci),

    v jehopersonalite (prejavujcej sa vosobnostnej zrelosti, v sebazdokonaovanosobnosti uitea).

    Manarstvo kvality vuby si vyaduje uplatova kvalifikan, eticka personlnudimenziu profesionality uitea vkoncepcii tvorivo-humanistickej vuby.

    nie vykonvate kolskho programu, ale jeho projektant

    nie odui, ale naui

    nie splni osnovy uiva, ale dosiahnu ciele u iakov

    nie vyklada uiva, ale vzdelanec, rozvjajci osobnos

    nie prca samotnho uitea, ale prca iakov, spoluprca s nimi

    nielen garant pravdy, ale garant stratgie vuby

    Ktor s hlavn poiadavky na uiteov pri prekonvan problmov vsasnej vube ?

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    19/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    99

    Pre udranie dobrch, kvalitnchuiteov profesionlov je potrebnzabezpeenieich vysokej spokojnosti v prci.

    1. Zabezpei personlne, spoloensk, materilne afinann podmienky

    uitestva2. Motivova uitea pre komplexnrozvjanie jeho kompetenci, pre

    zvyovaniejeho profesionality (kvalifikanho, etickho aosobnostnhopotencilu).

    3. Uplatova profesionlnu zodpovednos uitea vmanarstve kvalitytvorivo-humanistickej vuby.

    Profesijn tandard kvality uitea(poda expertnej skupiny Ministerstva kolstva R,prloha kolstv, . 11/2009):

    tandard kvality uitea je popisom iaducich kompetenci ainnost uitea vo zvolench ukazovateoch,

    vystihuje tak rove kvality, ktor by mali dosahova vetci uitelia poniekokch rokoch praxe,

    je zkladom pre systm profesijnho rastu uitea, postupnho ovldaniauiteskch innost, kompetenci,

    popisuje iaduci stav, ktor je relne dosiahnuten za predpokladu, e budevytvoren systmov podpora uiteov pri zvyovan kvality ich prce, aby samohli tvorivo sebarealizova,

    sli predovetkm ako nstroj podpory sebareflexie uitea.Modern vzdelvanie nepotrebuje ani tak zmenu obsahu vuby ako zlepeniepostavenia vnimonch uiteov.

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    20/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    100

    3.5 SEBAREFLEXIA UITEAVO VUBE

    3.5.1 Prehad charakteristk indiktorov kvalitnej vuby

    V nasledujcom texte s uveden mnoh aktivity, situcie, znaky, parametrekvalitnej vuby, pomocou ktorch sa dosahuje miera naplnenia indiktorov kvality.Uveden charakteristiky kvalitnej vuby vyplvaj zvskumu, ktor bol realizovanna praskch gymnzich vo vyuovan fyziky (k, 2006).S zoraden poda klesajcej poetnosti rovnakch nzorov posudzovateov odbornkov na vubu fyziky. Vina zuvedench charakteristk indiktorov sa vakdotka kvality vuby veobecne, teda mono ich zoveobecni pre vubuubovonho predmetu. Uite takto me porovna svoju prax soakvanmicharakteristikami indiktorov kvality vuby. Posli to sebahodnoteniu uitea prijeho psoben vtriede vo vube svojho predmetu.

    1. ast vykonvanie experimentov, ich rozbor a vysvetlenie.2. Vyuujci je zaplen pre dan vyuovac predmet a uitestvo.3. Vyuujci prune reaguje v rznych (i neakanch) situcich.4. Vyuujci je odborne na vke, o sa tka danho vyuovacieho predmetu.5. Vyuujci m bohat pedagogick prax.6. Vyuujci m schopnos vysvetova.7. Vyuujci umouje iakom prenikn do podstatnch problmov, ktor riei

    predmet, a to i za cenu zmenenia objemu uiva a za cenu zjednoduovaniaproblmov vdanom predmete.

    8. Vyuujci podchyt, udr a vyuije zujem iakov.9. Vyuujci vzbudzuje zujem o okolit svet, vie zauja iakov.

    10. Vyuujci prepja obsah vuby s praxou, s benm ivotom, rieia saaplikan lohy.11. Vyuujci podporuje pozitvny citov vzah iakov k danmu predmetu ako

    sasti kultrneho dedistva.12. Vyuujci nechva iakov vytvra vlastn verblne vyjadrenia, dochdza k

    ich vylepovaniu a spresovaniu, nie ast diktovanie poznmok iakom.13. Vhodn striedanie metd a foriem, a to i v priebehu jednej hodiny, nie

    stereotypnformy prce.14. Vyuitie vuby predmetu k rozvoju intelektu, draz na logiku, analytick a

    syntetick postupy, rozvoj kritickho a divergentnho myslenia iakov.15. Vchova iaka ako dobrho obana, kultivcia jeho vzahu k sebe, k

    ostatnm uom, k svetu.16. Vyuujciprimerane vyuva nejednotvrny vklad a prednky.17. Vytvranie truktry poznatkov a pojmov, komplexnos loh, zdraznenie

    vzieb a svislost.18. Prepojenie danho predmetu s ostatnmi predmetmi a s ostatnmi ronkmi

    tdia.19. Vyuujci umouje vetkm iakompoznazkonitosti prrody.20. Vo vyuovan panuje atmosfra dvery a cty.21. Vyuujcije schopnpripusti sisvoju chybu a neznalos.22. Humor.23. Vyuujcikladie na iakovprimeran nroky, ktor sdiferencovan poda

    nadania, zujmu a veku.24. Rozvjanieabstraktnej predstavivosti.

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    21/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    101

    25. Prce v primeranom matematickom modeli.26. iaciaktvne a vecne zasahujdo vuby, diskutujmedzi sebou o tme.27. Vyuvanie pomcok, s ktormi mupracovaaj iaci.28. Vyuvanie heuristickej metdy.29. Aktvneuenie sa, narastajcezapjanie iakov do vuby.

    30. Rozvoj zodpovednosti iakovza vlastnvzdelvanie.31. Humanizciapredmetu, historick poznmky.32. Odkazy na populrnu literatru.33. Trpezlivos a stretovosvyuujceho.34. Striedanie intervalov intenzvneho pracovnho sstredenia a uvonenia.35. Vyuujcioceuje npady a vecn otzky iakov.36. iacisa s spechom zastujolympid a korepondennch seminrov.37. iaci vykonvajlaboratrne prce a spracovvajvsledky merania.38. Vuba je nzorn, vyuujci vyuva prklad, ilustrciu, snaha o budovanie

    obraznch predstv u iakov.39. Vyuujcipodporuje domcu prcu iakov (jednoduch experimenty, tanie,

    tdium).40. eln vyuitie vpotovej techniky a jej aplikci.41. eln vyuitie videozznamova filmov.42. Vyuujcikomunikuje zrozumitenea usporiadane.43. Vyuujcivyuva hodnotenie na motivciuiakov.44. Rozvjanie fyziklnych zrunostiakov, ich zautomatizovanie.45. iaciprezentujvlastnprcu, majreferty pred triedou.46. Vyuvajsa kvalitnuebnice a literatra.47. Odovzdvanieuitonch poznatkov vetkm iakom.48. Vyuujcikladie draz na vlastnproces hadaniaodpoved na otzkyiakov.49. Vyuujcizskava prieben sptnvzbu od iakov.50. Vyuujcivhodne reaguje na kritick poznmky iakov.51. Dsledn prprava vyuujceho na hodiny.52. Naplnenie cieovvuby.53. iaci sdobre pripravovan na tdiumna vysokch kolch.54. iacisa teiana hodiny.55. Dostupnos pecializovanej uebne pre predmet.56. Podpora primeranej saivostimedzi iakmi.57. Utvranie zdravho sebavedomia iakov.58. Vzjomn spoluprca vyuujcich.

    3.5.2 Pre uitea ahodnotitea jeho prce na hodine

    Hodnotenie kvality uiteovho psobenia na hodineHodnotite na vyuovacej hodine me hodnoti aktivity uitea aiakov(charakteristiky indiktorov kvality vuby) poda hodnotiacej kly (k, 2006):

    Hodnotiaca kla

    N Nevyskytlo sa, neprebehlo, nebolo pozorovan. Vyskytlo sa, ale celkom nevydarene, celkom neefektvne. Vyskytlo sa, ale mlo vydarene, mlo efektvne.

    + Vyskytlo sa a celkom vydarene, celkom efektvne.+ + Vyskytlo sa a mimoriadne vydarene, mimoriadne efektvne.

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    22/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    102

    V nasledujcich tabukch s pre jednotliv charakteristiky indiktorov (poda V.ka) uveden stupne hodnotiacej kly svrokmi (s popisom aktivt uitea aiakov). Hodnotite sa m pri kadej charakteristike indiktora stotoni s jednmz vrokov.

    Uveden aktivity s popsan na zklade pozorovania vyuovacch hodn fyziky nagymnziu, avak prevan vina charakteristk indiktorov kvality vuby monozoveobecni pre vyuovacie hodiny ubovonho predmetu.Z hadiska systmukvality vuby, ktor je rozmernej, sa tu autor sstreuje naas systmu kvalitu vyuovania, teda na innos uitea vo vube.

    Uiteovi poslia pre sebareflexiu, sebahodnotenie svojho psobenia na hodinch.

    Odbornos uitea

    NUite v priebehu hodiny neformuloval iadne odborn tvrdenie (napr. preto, lebo iacimali uren samostatn prcu), nerobil iadne experimenty.

    Uite sa dopal hrubch nepresnost, nepouval sprvne odborn termny, alebo

    nedokzal vysvetli jednoduch jav, alebo mu iaci astokrt nerozumeli, nesnail sa tovyjadri inak, alebo sa mu nevydaril experiment a snail sa to zakry, nepriznal to.

    Uite sa niekokokrt dopustil nepresnost a zmtenosti vo vyjadrovan, iaci jehovyjadreniam obas evidentne nerozumeli aon to prehliadal, alebo bol zmtone urobenexperiment, alebo na nebolo z podstatnej asti uebne vidie.

    +Uite hovoril vinou zrozumitene, obas sa ale vyjadril zbytone nepresne alebochybne, niekedy sa opravil, aby tieto nepresnosti uviedol na prav mieru.

    + +Uite hovoril pre iakov zrozumitene, obanejie formulcie vysvetoval aj inmislovami, doploval to prehadnm zpisom na tabuli, zskaval od iakov sptn vzbu(napr. otzkami), i porozumeli.

    Osobnos uiteaN (nie je mon zaznai)

    Uite prejavoval zl udsk vlastnosti, bol vinou asu nervzny, vemi netrpezliv,ironick, cynick, krial na iakov, alebo vbec nereagoval na otzky iakov, nepripalvbec iadnu diskusiu, nepripustil, e rob chyby, aj ke to bolo evidentn, vina iakovsa ho obvala.

    Uite bol asto nervzny, netrpezliv, ironick, obas neoprvnene vykrkol na iakov,ich otzky asto ignoroval, vyhbal sa diskusim o podstatnch veciach, niektor iaciboli nm evidentne stresovan.

    +Uite bol celkom trpezliv, snail sa by stretov, pomhal iakom pri vzdelvan, aleobas sa mu nieo nepodarilo, napr. nerd diskutoval so iakmi o odbornchzleitostiach naprklad preto, e nevedel prizna chybu a neznalos.

    + +Uite prejavoval kladn udsk vlastnosti, bol trpezliv, bol partnerom iakov vovzdelvan, dval im dostatok priestoru v diskusich, vedel ich riadi, bol stretov, vedelsi zabezpei aj disciplnu, bez zbytonho kriku a nadvok.

    Tvorivos uitea

    N

    Vystupovanie uitea psobilo stereotypne. Vyuval len informcie z uebnice, hodinabola presne naplnovan, iaci nemohli jej priebeh dotvra. Ani na kultivovanpripomienky nereagoval uite pozitvne. Uite nepouil vlastn (originlne) npady.Napr.: iaci mali za lohu natudova prslun kapitolu v uebnici, urobi si vpisky a

    vypracova lohy uveden na jej konci. Uite sa v priebehu hodiny dostal do situcie, v ktorej musel reagova na neakan

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    23/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    103

    podnet (napr. neakan otzku, neakan priebeh demontrovanho javu), ale ttosituciu nezvldol (napr. odpovedal celkom chybne, alebo ignoroval otzku, i ju inaknevhodne odbil).

    Uite sa v priebehu hodiny dostal do situcie, v ktorej musel reagova na neakanpodnet, ale zvldol to len iastone. Napr.: Jeho vysvetlenie bolo zmten, iaci ho

    nepochopili, hoci sa vyuujci oto snail.+

    Uite pouil na hodine vlastn npad - napr. vlastnorune vyroben pomcku, predmet zbenho ivota k demontrcii javu, netradin postup vuby, metdu, formu.

    + +Uite pouval vo vube vlastn npady, aj npady iakov,alej ich rozvjal. Vyuvalnetradin pomcky. iaci boli vaka tomu aktvni, uite ich takto nensilne vahoval dovuby.

    Vyuitie uebnch pomcok

    N Uite nepouil pre ely vuby iadnu pomcku, ani predmet dennej potreby.

    Uite priniesol na hodinu pomcky, ale na prcu s nimi ostalo vemi mlo asu, alebo snimi iacinerobili to, o si uite uril ako cie, alebo ich uite nevedel sprvne poui na

    priblenie danho javu.

    Uite priniesol pomcky, ale len menina iakov im venovala pozornos, prpadne lenmenina iakov s nimi pracovala,ostatn nedvali pozor.

    +Uite alebo iaci doniesli na vubu pomcky a vina iakov dvala pozor, ke s nimiuite pracoval, alebo stmito pomckami pracovali sami iaci a pomcky boli sprvnepouit na priblenie preberanho javu.

    + +

    Uite alebo iaci priniesli na vubu pomcky, ktor vzbudili vek pozornos aprevanvina iakov s nimi so zujmom pracovala, pomcky boli sprvne pouit na pribleniepreberanho javu. Aj po hodine iaci prejavovali opomcky zujem, chceli snimi napr.manipulova.

    Vklad uiteaN Uite nevykladal ltku ani neprednal - mienen vrozsahu aspo niekokch mint.

    Uite vykladal alebo prednal celkom nezrozumitene, bu po odbornej strnke, alebovemi zle artikuloval. iaci mu nerozumeli, alebo bol vklad (prednka) neprimerane dlh,pre iakov celkom vyerpvajci, monotnny, celkom neprimeran veku iakov, alebocelkom zbyton.

    Uite vykladal prli dlho, iakov to vemi nebavilo, pozornos mu venovali len niektor,uite nezskal pozornos viny z nich.

    +Vklad bol pre iakov celkom zaujmav, ale niektorm veciam nerozumeli a uiteovi tobolo pritom jedno, alebo sa uite dopal obas nepresnost, alebo bol vklad trochu

    zmten, nesprevdzal ho prehadn zpis na tabuli.+ +

    Vkladom bol udran zujem iakov, iaci sa dozvedeli nieo novho, sami kldli otzkyk tme, uite vykladal zaujmavo, vecne sprvne, vklad nebol zbytone dlh.

    Heuristickmetda

    N Heuristick metda nebola vbec pouit.

    Uite zaradil do vuby heuristick metdu (napr. vyvodzoval fyziklny zkon zexperimentu), ale vbec sa to nepodarilo. Napr.: Nevytvoril podmienky pre zdarnpriebeh, bolo vemi mlo asu, objavovanie nebolo ukonen s uspokojivm zverom.

    Uite zaradil do vuby metdu objavovania, ale vina iakov nepracovala sozujmom. iakov sa nepodarilo vtiahnu do procesu objavovania.

    + Vina iakov sa aktvne zastnila objavovania, ale nebolo to napr. primeran ich veku(prli primitvne, alebo naopak obtiane, alebo sa nepodarilo pouitm tejto metdy

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    24/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    104

    vyai maximum.

    + +Heuristick metda bola zvolen pri tme, ke iaci mohli djs adospeli k hodnotnmuzveru. Prevan vina iakov pracovala so zujmom.

    Experimenty

    N Na vyuovacej hodine uite ani iaci nerobili iadny experiment.

    Uite sa poksil urobi experiment, ale nepodarila sa mu to, priom to nepriznal, alebo sanejako nezmyselne vyhovoril. iakom to ni hodnotnho nedalo, bola to len strata asu.

    Uite alebo iaci urobili pokus, ale ten nebol popsan, ani vysvetlen, alebo bolvysvetlen chybne.

    +Uite alebo iaci experimentovali a bolo podan celkom uspokojiv vysvetlenie, ktoriaci skr pasvne prijali.

    + +Uite zaujmavo apralivo urobil experiment a potom ho mohli urobi aj iaci. Spolones uiteom dospeli kjeho vysvetleniu, pokus bol uroben v inom variante a iakom saposkytlo jeho vyuitie, alebo vskyt danho javu v prrode.

    Striedanie metd aforiem v priebehu hodiny

    NPoas hodiny bola pouit len jedna vyuovacia metda, alebo forma. Napr. vklad,samostatn prca do zoita, skanie pri tabuli, a pod.

    Poas hodiny sa vystriedali aspo dve vyuovacie metdy, alebo formy, ale zmenoumetd (foriem) sa znila miera prce iakov, iaci napr. intenzvne vyruovali, aleboprevan vina sa venovala nieomu inmu, napr. pretoe ich to vbec nebavilo,nerozumeli, uite si nezabezpeil poriadok apod.

    Poas hodiny sa vystriedali aspo dve vyuovacie metdy, alebo formy, ale zmenoumetdy (formy) sa miera prce iakov nezvila, ostala rovnak, iaci zostali pasvni.

    +Zmenou metdy (formy) sa podarilo zaktivizova aspo as iakov, ktor boli predtmpasvni.

    + +Uite striedal poas hodiny vyuovacie metdy aformy premyslene, iaci pri tchtozmench oili, do prce sa zapjali al a al, ivo komunikovali medzi sebou a suiteom o tme.

    Matematick model

    NNa vyuovacej hodine neboli vbec pouit matematick prostriedky, nepotalo sa,neodvodzovali sa veliinov vzahy (vzorce), napr. sa len experimentovalo.

    Uite napsal na tabuu veliinov vzah (hoci aj chybne), ktormu iaci vbecnerozumeli, pretoe prslun matematick apart nebol ete preberan, alebo vzahvysvetlil chybne a zrove bude vyadova jeho znalos.

    Uite pouil matematick prostriedky, napr. pri vklade, ale znan as iakov tomunerozumela, priom uite to dostatone nevysvetlil, iakom tak bola zatemovanpodstata problmu.

    +Uite pouval primerane matematick prostriedky, ktor osvetlili podstatu, ale dopustilsa chyby, ktor nenapravil, prpadne neopravil iaka, napr. pri tabuli.

    + +Uite pouval vhodn matematick prostriedky, prepjal elne predmet s matematikou,odvolval sa na matematick zrunosti iakov, pracoval usporiadane a bez chb.

    Abstraktn predstavivos

    NNa hodine nebola rozvjan abstraktn predstavivos iakov, napr. preto, lebo saopakovalo predol uivo.

    Uite zaviedol nejak abstraktn pojem (napr. elektrick siloiary), ale nesnail sa hoiakom nzorne pribli, nesnail sa ich vtiahnu do osvojovania pojmu, len stroho a

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    25/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    105

    nenzorne definoval pojem bez patrinho vysvetlenia. Uite chybne interpretovalabstraktn pojem.

    Uite zaviedol abstraktn pojem, snail sa ho iakom pribli, ale nedarilo sa mu to, iacito prli nechpali. Uite rezignoval, nehadal nzorn spsoby vysvetlenia.

    +Uite zaviedol abstraktn pojem a celkom sa mu darilo vysvetli ho iakom. Aspo

    niektor iaci prejavovali zujem, niektor aktvne spolupracovali.

    + +Uite zaviedol abstraktn pojem, darilo sa mu ho vysvetli iakom, iaci sa aktvnezapojili, mali vecn otzky a poznmky, uite pojem priblil na analogickch akonkrtnych javoch. Uite tie vysvetlil vznam a uitonos takhoto pojmu.

    Logick mylienkov postupy (analza, syntza, dedukcia, indukcia)

    Niaci na hodine nepouili v svislosti s obsahom uiva ani jeden z vyie uvedenchlogickch postupov.

    Uite sa sm poksil napr. analyzova veliinov rovnicu (vzorec) alebo spoji niekokoanalogickch javov a pomenova ich shrnnm oznaenm a pod., ale bu sa dopustilhrubej chyby, alebo to iaci vbec nepochopili (napr. prli oban).

    Uite sa snail, aby iaci uskutonili nejak logick postup, ale iaci vemi nechpali, omaj robi, uite nebol schopn to vine iakov jasne vysvetli, alebo im neboldostatone npomocn.

    +Aspo niektor iaci sa aktvne podieali na analze alebo syntzepojmov a javov, uitebol schopn im fundovane pomc, vies ich sprvnou cestou, vysvetli skalie takhotopostupu.

    + +

    Vina iakov sa aktvne podieala na analze alebo syntze pojmov a javov, uite bolschopn im fundovane pomc, vies ich sprvnou cestou, vysvetli skalie takhotopostupu. Uite bol schopn rozvja u iakov tak deduktvny, ako aj induktvny postup,dbal na logick sprvnos a prinnos. iaci sami aktvne pouvali logick postupy priprci.

    Kritick myslenie

    N (Nie je mon zaznai, vdy existuje priestor pre kritick myslenie.)

    Uite nenabdal iakov, aby sa kriticky zamali nad predkladanmi informciami. iacipasvne prijmali vetko, o uite oznamoval. Nemali otzky a nevznali ani pochybnostio predkladanch skutonostiach.

    Uite sa poksil, aby sa iaci zamali nad predkladanou informciou. Nepodarilo sa muiakov vtiahnu do procesu kritickho myslenia. Kritick analzu vykonval sm uite,iaci boli pasvni.

    +Niektor iaci sa zamali nad predloenou informciou, vzbudila vnich zujem, zdala sa

    im podozriv, vyvolvala medzi nimi diskusiu, neverili jej, in ju naopak obhajovali.

    + +

    Vina iakov sa zamala nad predloenou informciou, vzbudila v nich zujem, zdalasa im podozriv, vyvolvala medzi nimi diskusiu, neverili jej, in ju naopak obhajovali.Uite vedel riadi diskusiu a argumentovanie pre a proti. Spolone dospeli kuspokojivmu zveru.

    truktra poznatkov

    N Na hodine sa nepreberali, ani sa neopakovali iadne odborn pojmy.

    Vo vube sa objavil nov odborn pojem, ale uite sa ho ani nepoksil da do svislostis u iakom znmymi pojmami.

    Uite sa poksil novo preberan pojem da do svislosti so skr prebranm pojmom, ale

    vysvetlenie bolo zmten a vinaiakov to nemohla pochopi.+ Uite uviedol pojem do svislosti so znmymi pojmami. Svislos je vine iakov

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    26/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    106

    zrejm, ale uite tm prli nevzbudil zujem iakov.

    + +Uiteovi sa podarilo, aby iaci sjeho pomocou nali svislos medzi novo zavedenmpojmom a u znmymi pojmami. iaci sa na tom aktvne podieali, vzbudilo to zujem,zopakovalo sa tm predchdzajce uivo, poslilo to klepiemu celkovmu pochopeniu.

    Prca s textom

    N iaci poas hodiny nepracovali so iadnym textom (teda ani s uebnicou).

    Uite chcel, aby iaci sami spracovali napr. text v uebnici, ale vina iakovnepracovala, pretoe uebnicu nemali, prpadne ignorovali uitea, prpadne uite ichprcu vbec neriadil anekontroloval.

    Len niektor iaci pracovali s textom, alebo iakom nebolo prli jasn, o maj robi,alebo bol v triede vek hluk, ktor prcu zsadne naruoval.

    +Vina iakov sa zapojila do prce s textom, uite ich nechal chvu pracovasamostatne, potom o texte diskutovali.

    + +Prevan vina iakov aktvne spracovvala text. Uite prpadn zujem iakovodkazoval na konkrtnu odborn, alebo populrnu literatru.

    Vyuitie zujmu iakov

    NUite vbec nezisoval vzah iakov ktme, nesnail sa naviaza na ich sksenosti,neskmal ich motivciu.

    Uite sa poksil zisti vzah iakov k tme, ale pozitvny zujem nerozvjal, skr ho ubjal,iakov odradil.

    Uite sa snail vyui zujem iakov, ale len vemi obmedzene, odbil iakov, e nie je as,neprikladal motivcii vek vznam.

    + Uite sa snail zisti, prebudi a udra zujem iakov o dan tmu.

    + +

    Uite efektvne zisoval, prebdzal a udriaval zujem iakov o dan tmu. Prebdzalzujem o nov poznatky a metdy. Pohotovo vyuval sksenosti iakov z praktickhoivota.

    Zujem opredmet ako vedn odbor

    NUite nevyzdvihol predmet ako uiton vedn disciplnu. Nezmienil sa ani vnznakuojeho pozitvnom dopade na udsk spolonos.

    Uite nebol nadenm propagtorom predmetu. O predmete sa dokonca vyjadrilnegatvne.

    Uite prli neprebdzal zujem ometdy skmania v predmete, ani o poznatky, napr.vykladal zmtene, neprimerane zloito, apod.

    +Uite sa zmienil ouitonosti predmetu pre ud. Bola to len stroh poznmka, ktor iaci

    pasvne prijali.

    + +Uite zdraznil, e predmet ako vedn odbor sa neustle rozvja, referoval oaktulnomobjave, alebo tm poveril nejakho iaka, prebdzal tm zujem iakov. T potomspontnne kldli otzky, diskutovali.

    Prepojenie so ivotnou praxou

    NUite neprepojil preberan tmu s praktickm uplatnenm, ani so sksenosami iakovs danm javom vivote. Neobjavila sa iadna aplikan loha.

    Uite len stroho kontatoval vyuitie v praxi bez akhokovek bliieho vysvetlenia,alebo odkazu (uviedol len przdny pojem), take iaci to mohli ako pochopi.

    Uite alebo iaci narazili na praktick vyuitie, ale vysvetlenie uitea bolo zmten

    a zatemujce, nevedel si prli rady, zamietol to pod stl.+ Uite upozornil na vyuitie v praxi, odvolal sa na ivotn sksenosti iakov. iaci to skr

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    27/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    107

    prijali pasvne.

    + +Uite upozornil na vyuitie v praxi, odvolal sa na ivotn sksenosti iakov. iaciochotne spolupracovali, sami uvdzali aplikcie z praxe, doplnili uitea. Uite napr.zadal refert na tto tmu, rieili sa aplikan lohy.

    Svislosti s ostatnmi predmetmi

    N Uite sa nezmienil oiadnej svislosti preberanej tmy sinm vyuovacm predmetom.

    iaci sa optali, alebo upozornili na nejak vecn medzipredmetov vzbu, ale uite toodbil, e nie je as.

    Uite sa poksil uvies nejak medzipredmetov vzbu kpredmetu, ale iaci ju oividnenepochopili, alebo bola prli povrchn, alebo skresujca.

    +Uite poukzal na medzipredmetov vzbu, dokzal ju iakom vhodne pribli. iaci toprijali skr pasvne.

    + +iaci spolu suiteom diskutovali o zaujmavej, alebo podstatnej medziodborovej vzbe(odvolvali sa napr. aj na in ronk tdia). Tm bol vyvolan zven zujem iakov.iaci napr. pracovali na medziodborovom projekte.

    Vzah predmetu k umeniu a kultre

    NUite ani iaci sa na hodine nezmienili o iadnej svislosti predmetu s umenm alebo skultrou.

    Svislos predmetu sumenm alebo kultrou uveden na hodine bola celkomzavdzajca, alebo nezmyseln, i myln.

    Svislos predmetu sumenm alebo kultrou uveden na hodine bola skr povrchn,trochu zavdzajca aiaci ju zrejme nemohli prli pochopi.

    +Uite uviedol pre iakov celkom zaujmav svislos predmetu sumenm alebo kultrou(napr. osobnos vedca, historick svislos, stvrnenie predmetu vdivadelnompredstaven, filme apod.). iaci to skr pasvne prijali.

    + +Uite alebo iaci narazili na svislos predmetu sumenm alebo kultrou, ktor iakovvemi zaujala aktor bola hodnotn. Toto odhalenie svislosti zaktivizovalo iakov.

    Aktivita iakov

    Niaci sa nijako neprejavovali, boli potichu, tok informci plynul len jednosmerne oduitea kiakom.

    Obas sa nejak iak chcel na nieo vecnho (z hadiska predmetu) opta, ale uite hoodbil, odsekol mu, dal najavo, e ho to otravuje.

    Uite kldol iakom otzky, ale oni odpovedali neochotne, vinou chybne, uite s niminevedel dobre komunikova.

    + Uite kldol iakom zmyslupln otzky, darilo sa mu v nich vyvola aktivitu. Obas ielniektor iak k tabuli. iaci sami nezanali vecn diskusie.

    + +Prevan vina iakov bola aktvna, diskutovali o tme suiteom i medzi sebou, samivyvolvali aktivitu, mali vecn poznmky, doplovali uiteov vklad. Uite ich na tietoaktivity povzbudzoval, dobre riadil diskusiu.

    Nroky na iakov

    N Uite nevyadoval od iakov na hodine iadnu aktivitu, nekldol na nich iadne nroky.

    Uite kldol na iakov celkom neprimeran poiadavky - bu od nich takmer ninevyadoval, alebo mal naopak celkom premrten nroky.

    Uite vbec nediferencoval nroky kladen na iakov poda ich nadania, zujmu,

    monost.+ Uite kldol na iakov primeran nroky a pokal sa ich diferencova poda

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    28/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    108

    individuality iakov.

    + +Uite kldol premyslen nroky na iakov. Zohadoval pritom ich vek, nadanie, zujem,motivciu, prpadne alie individulne zvltnosti. Uite tieto nroky poas hodinyprimerane stupoval.

    Vyuitie hodnotenia pre motivciu

    N Uite poas hodiny vbec nehodnotil vkony a pokroky iakov. Uite hodnotil vkony iakov zsadne negatvne, o iakov zrejme demotivovalo.

    Uite nedval iakom jednoznan sptn vzbu ohadom ich vkonov apokrokov.Uite prli dobre nerozlioval dobr a zl vkon.

    +Uite hodnotil vkony a pokroky iakov okamite, poskytoval im celkom efektvnua zrozumiten sptn vzbu.

    + +Uite pohotovo hodnotil vkony a pokroky iakov, kldol draz na hodnotenie pokroku

    jednotlivch iakov, hodnotil ich slovne, oceoval vecn npady iakov, ich zujem.

    Vyjadrovanie sa iakov

    N iaci poas hodiny ni odbornho stne neformulovali, napr. pretoe pracovalisamostatne do zoita, alebo experimentovali.

    iaci sa vyjadrovali chybne, nemerne svojmu veku a ronku, uite ich neopravoval,nezjednval npravu, alebo sa sm vyjadroval nesprvne.

    iaci sa vyjadrovali chybne auite sa ich len vnimone pokal opravi, alebo naopaknenechval iakov, aby sami dokonili vetu, skkal im zbytone do rei.

    +Uite nechal iakov tvori vlastn verblne vyjadrenie, ale zbytone im skkal do rei,inak sa snail ozlepenie ich vyjadrovania, niekedy vak dbal zbytone na presnosvyjadrovania, ktor zahaovala podstatu skutonosti.

    + +

    Uite nechal iakov, aby formulovali mylienky vlastnmi slovami, a potom navrhoval

    presnejie formulcie. Dbal na to, aby iaci neopakovali chyby vo vyjadrovan. iaci savyjadrovali na pomerne vysokej rovni, brali jeho rady vne.

    Kultivcia vzahu iakov

    N (nie je mon zaznai)

    iaci sa sprvali kuiteovi drzo, sami ksebe sa sprvali evidentne nectivo. Uitevetko prehliadal, nezasahoval do ich nevhodnho sprvania.

    iaci sa sprvali drzo, uite sa obas snail ich sprvanie usmerni, ale nedarilo sa muto. Uite sm iakom nebol prkladom.

    +Pokia sa stalo, e sa niektor iak sprval nevhodne, uiteovi sa iastone darilozabrni zopakovaniu nevhodnho sprvania. Uite by mohol by dslednej.

    + + Pokia sa stalo, e sa iaci sprvali nevhodne, poradil si s nimi uite vemi dobre. Urobilnpravu primeranmi prostriedkami. iaci v nevhodnom sprvan rovnakho druhu alejnepokraovali. Chovali sa ksebe a k uiteovi slune.

    Pracovn atmosfra

    N (nie je mon zaznai)

    V triede bol hluk, iaci boli celkom nesstreden, uite tto situciu nijako nerieil,nechal ich by. iaci ignorovali uitea.

    V triede bol hluk, iaci sa spolu nedovolene bavili, uite ich obas napomenul, ale neboloto prli platn, ruch pretrvval, aj ke uite krial.

    +

    V triede panovala celkom pokojn atmosfra, iaci prli nehuali, ak ich uite

    napomenul, aspo na as sa upokojili. Zrove nebol uite zbytone autoritatvny.+ + V triede panovala vborn pracovn atmosfra, vina iakov pracovala, reagovala

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    29/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    109

    primerane na podnety uitea, disciplinrne prehreky boli vnimon, uite ich dokzalodhali aurobi npravu.

    Aktvne uenie sa

    N (nie je mon zaznai)

    Uite iakom poznatky oznamoval, nesnail sa ich aktivizova, nerieil, i si robiapoznmky do zoita. iaci boli pasvni.

    Uite iakom poznatky skr pasvne oznamoval, vemi sa nesnail vyvola aktvnusptn vzbu. iaci neboli prli aktvni ani motivovan pracova.

    +Uite sa snail iakov vtiahnu do problematiky kldol otzky, vyvolval diskusie,snail sa prebdza zujem ozisovanie informci aich analzu. Aspo niektor iaciaktvne pracovali.

    + +

    Uite sa snail iakov vtiahnu do problematiky kldol otzky, vyvolval diskusie,snail sa prebdza zujem ozisovanie informci aich analzu, ponkal refert zdanejproblematiky, prcu na projekte, dobrovon domcu lohu, zdrazoval dleitosvzdelvania. iaci aspo as hodiny pracovali samostatne. Vina z nich

    spolupracovala s uiteom.

    Uveden technika hodnotenia kvality vyuovania uitea vsystme kvality vubypoda V. ka (2006), je vpraxi vyuiten ako

    nstroj pre hodnotenie vuby (vonkajie ivntorn),

    nstroj pre sebahodnotenie uitea, svojho psobenia vo vube,

    podklad pre hospitujceho uitea pri pedagogickej praxi tudentov uitestva,

    smer zdokonaovania vuby pre tudentov uitestva, ale aj samotnch uiteov,

    didaktick materil pri vube didaktiky apedagogiky,

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    30/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    110

    3.5.3 Dotaznk pre iakov: Interakcia uitea aiakov na hodine

    Nrodn stav odbornho vzdelvania Ministerstva kolstva eskej republikyrealizuje nrodn projekt Cesta ku kvalite (s plnm nzvom Autoevalucia Vytvranie systmu apodpora kl voblasti vlastnho hodnotenia). Dostupn na

    internete:http://www.nuov.cz/ae/dotaznik-interakce-ucitele-a-zaku.

    Okrem inho, projekt ponka kolm dotaznk interakcie medzi uiteom a iakmi,ktorm sa zisuj charakteristiky vzdelvacieho psobenia uiteov na iakov.Autorkami dotaznka s I. Gillernov aL. Krejov z Katedry psycholgie FF UKv Prahe. Sleduje sa v om

    dimenzia kolskho emocionlneho vzahu, ako iaci vnmaj apopisuj vzahuitea knim,

    dimenzia riadenia vchovy, ak je spsob vedenia iakov uiteom, do akej mierykladie uite poiadavky na iakov, ak im poskytuje vonos.

    Dimenzia kolskho emocionlneho vzahuje charakterizovan kladnmi a zpornmi prejavmi uitea k iakovi. Vkladnoma neutrlnom vzahu s repektovan potreby vzjomne priaznivch vzahov,porozumenie, akceptcia. V zpornom a rozpornom vzahu do istej miery chbajuveden charakteristiky priaznivo nastavench vzahov, alebo s ich prejavy prekonkrtneho iaka vkonkrtnych kolskch podmienkach nedostaton.kola ako vzdelvacia intitcia predstavuje socilne prostredie, ktor zpodstatycharakteru svojho psobenia poiadavky kladie a kontroluje, obezprostredne svissjej ciemi.

    Dimenzia riadenia vchovy

    zahruje mieru a spsob kladenia poiadaviek na iakov, ich kontrolu ana druhejstrane poskytovanie priestoru, uritej miery vonosti. Poda prevaujcichcharakteristk poiadaviek avonosti mono vkolskom prostred uvaovao vchovnom uiteovom psoben silnom, strednom, slabom arozpornom (priktorom iaci nie s ist, o ado akej miery bude uite aktulne vyadova).

    Vsledky zskan vobidvoch sledovanch dimenzich s dleit pre sebareflexiuuitea, pre popis jeho vyuovacieho tlu (Gillernov, Krejov, 2009).

    Dotaznk je pouiten pre iakov 2. stupa zkladnch kl apre vetky typystrednch kl. Interakciu uitea a iakov je mon zisova vrmci jednotlivch

    tried, alebo na rovni konkrtneho vyuovacieho predmetu. Okrem toho monouveden vzdelvacie charakteristiky zisova vkontexte lohy triedneho uitea.Dotaznk je vhodn zada v priebehu kolskho roka, alebo na konci uritejsledovanej asovej etapy.

    Vsledky popisuj aktulny stav a ponkaj nvrhy kprpadnm zmenm. Ukusiln strnky uitea vtle prce so iakmi, prpadne rezervy, ako ich popisuj iaci.Riadite koly zska informciu, ako iaci (kolsk trieda) reflektuj konkrtnehouitea. V autoevaluanom procese koly loha dotaznka spova vposkytnutinformci opriebehu vzdelvania, alebo ako informcia opodpore koly iakoma vplyve vzjomnch vzahov uitea aiakov na vzdelvanie.

    http://www.nuov.cz/ae/dotaznik-interakce-ucitele-a-zakuhttp://www.nuov.cz/ae/dotaznik-interakce-ucitele-a-zakuhttp://www.nuov.cz/ae/dotaznik-interakce-ucitele-a-zakuhttp://www.nuov.cz/ae/dotaznik-interakce-ucitele-a-zaku
  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    31/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    111

    Dotaznk interakcie uitea a iakov

    Ak chceme prispie ktomu, aby kolsk prostredie bolo prjemn, musme ma informcieapozna aj nzor kadho iaka.

    Zamyslite sa preto prostrednctvom uvedench tvrden aotzok nad svojim uiteom apoda

    vlastnch sksenost poste uveden situcie, ktor vkole bene sa vyskytuj. Dotaznk jeanonymn, uite sa dozvie len vsledky, ich autori zostan preho neznmi.Uvte arozhodnite sa, i sa stretvate suritm prejavom sprvania sa utohto uitea podauvedenej hodnotiacej kly avyznate krik (X) do prslunho polka. Je dleit, aby stevyjadrili svoj skuton nzor, otvorene ku vetkm uvedenm situcim.

    Hodnotiaca kla: rozhodneno

    sastino

    skrnie

    uritenie

    1. asto sa snami smeje

    2.

    Rozprva sa so iakmi aj otmach, ktor sa nedotkaj len

    vuby3. Je trpezliv4. Ver vzlepovanie iakov, ver ich schopnostiam a zrunostiam5. Ke nieomu nerozumiem, rozhodne sa ho mem opta6. Kri na iakov7. Dva poznmky, uklad tresty

    8.M svojich obbench iakov asprva sa knim inak akok ostatnm

    9. Je nladov, ak m zl nladu, je neprjemn10. Pripomna nespechy iakov, ich chyby zo skorej doby

    11. Inovuje vubu, vyma pre iakov stle nov lohy 12. Doke navodi skutone pracovn prostredie13. To, o odo ma uite chce, dobre rozumiem14. Podporuje vlastn nzor iakov

    15.Skutone rozumie svojmu predmetu, pozn zaujmavostia novinky

    16. asto riei malikosti, ale podstatn zleitosti mlokedy 17. Jeho vyuovacia hodina je chaotick, nem poriadok18. Vinou znmkuje dos mierne19. Ak niekto zo iakov vyruuje na vyuovan, prli si to nevma 20. Uspokoj sa s kadm vysvetlenm nesplnenej lohy

    21. M zmysel pre humor, vie by zbavu dva iprijma22. Vyjadruje porozumenie kadmu iakovi23. Najeho vyuovacch hodinch je prjemn atmosfra24. Doke pomc avysvetl uivo hoci aj po vyuovan25. M skuton zujem oiakov, sna sa kadho pozna26. Doke iakov zosmieova, ironizova27. Ponha sa pri odpovedi iaka, nenech ho odpove rozmyslie

    28.Je mu jedno, ako iaci zvldaj rieenie problmu medzi sebou,nechva to na nich

    29. Z jeho hodn mm strach, pretoe je na nich neprjemn atmosfra

    30. Prejavuje voi iakom nadraden postoj31. Podporuje spoluprcu iakov vrznych oblastiach

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    32/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    112

    32.Doke uivo vysvetli rznymi spsobmi, aby tomu vetcirozumeli

    33. Stanov pravidl, ktor dodrujeme my, aj on sm34. Zapja sa na hodinch, aktivizuje iakov, zadva zaujmav lohy35. Je iakmi repektovan

    36. Na jeho vyuovacch hodinch je nuda37. Odklad psomn a stne skanie (niekedy ani nevieme preo) 38. Vinou si ani nevma, ke iaci nesplnia dan lohu

    39.asto sa nech uhovori, podahne naliehaniu iakov (napr.zmen svoj pln vuby)

    40. Je nedochvny41. Je tolerantn, doke da iakovi druh ancu42. M pochopenie pre vzahy medzi iakmi a situciu vtriede43. Rd dva dobr znmky, i in kladn hodnotenie44. Ak je potrebn, doke nava iakom

    45. Berie vne nzory i nmety iakov46. Obas pouva nadvky i vulgrne slov voi iakom 47. Neviem, o a kedy od neho mem oakva, je nevyspytaten48. asto iakov kritizuje, ale nehovor ako a o robi sprvne49. Presadzuje svoju moc, bez ohadu na iaka, i situciu v triede

    50.Klebet, vyna informcie ojednotlivch iakoch ztriedy dotriedy, alebo ostatnm uiteom

    51.Vyvolva diskusiu iakov ariadi ju tak, e sa nieo novhodozvieme

    52. Jeho vyuovacie hodiny maj jasn truktru a cie53. Poas jednej vyuovacej hodiny sa vea dozvieme, naume

    54. Doke prune prispsobova hodinu potrebm iakov acelejtriedy

    55. Jeho vyuovacie hodiny s rznorod, zvldneme vea innost

    56.Svoje rozhodnutie asto vysvetuje stanoviskami koly,"schovva sa za riaditea"

    57.Zakadm chce od iakov nieo in, bez toho, aby dopreduvysvetlil, o bude poadova

    58.Je pravda, e sa ni nestane, ke nedonesieme domcu lohu,alebo poadovan pomcky

    59. Zo sprvania uitea je asto zrejm, e si nevie rady

    60. Sprva sa tak, e nemotivuje iakov klepm vkonom, preto sana jeho vyuovacch hodinch nemusme vemi snai

    Ak znmku (1, 2, 3, 4, 5) by si dal/a tomuto uiteovi na vysvedenie za nasledujce prejavy ?Nap dokadho riadku jednu znmku, ktor si poda tvojho nzoru zasli:

    61. Sprvanie sa kiakom62. smevy a zbava so iakmi63. Lskavos a pomoc pri akostiach iakov64. Riadenie a organizcia vyuovacej hodiny65. Zaujmavos vyuovania

    66. Spravodliv prstup khodnotenie iakov

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    33/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    113

    67. Ak si ty sm iak ? Ako a asi vid, o si o tebe mysl uite, ktorho sprvanie sicharakterizoval a nakoniec znmkoval ? Nap niekoko takch charakteristk:

    68. Ak chce uiteovi ete nieo poveda, nap to sem:

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    34/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    114

    3.5.4 Pre sebareflexiu uitea: Rmec rozvoja kvality QualiVET

    Nrodnstav odbornho vzdelvania (NOV) v Prahe predstavil na medzinrodnejkonferencii v r. 2007 zveren vstup dvojronho projektu QualiVET. Na projektesa zastnilo okrem eska alch es ttov Eurpskej nie. Jeho cieom je

    prispie k rozvoju kvality odbornho vzdelvania pomocou podpory uiteova intruktorov.

    Rmec rozvoja kvality QualiVET je v postate hodnotiaci nstroj pre uitea (aintruktora), ktor sa dotka bezprostredne jeho vuby, metd a foriem. Aj ke sasstreuje na koly vyuujce strojrensk odbory, je poda koordintora projektuStanislava Micheka z NOV, pouiten vcelom strednom kolstve.

    Rmec rozvoja kvality QualiVET je zaloen na sksenostiach suplatovanmsystmov riadenia kvality (napr. ISO 9001:2000, model excelencie EFQM, modelCAF), predovetkm sa vaksstreuje na proces vzdelvania a na faktory, ktortento proces ovplyvuj (uitelia, metdy aformy vuby, reflexia vuby a

    odbornho vcviku, obsah vuby a odbornho vcviku kurikulum, vonkajiepodmienky vuby, podmienky pre vubu vtriedach a prpravu vo firmch).

    Rmec je zaloen na sebareflexii uitea, vlastnom hodnoten prce uitea a napecifikcii cesty k rozvoju zo strany samotnho uitea. Mono ho aplikovasamostatne, alebo v kombincii s inmi systmami riadenia kvality.V odbornom vzdelvan a prprave je rozhodujca kvalita procesu vuby a jehovsledku kvalita kompetenci absolventov.

    Nielen riaditestvo, ale predovetkm kvalita v triede

    Vskum vrmci projektu ukzal, e strojrensk koly vyuvaj obvykle nevhodn

    metdy rozvoja kvality vzdelvania. Vychdza sa zhypotzy, e najrznejiesystmy hodnoteniakvality, ako s ISO normy, model excelencie EFQM i CAF, sazko sstreuj na riadenie koly ako intitcie. Pvodne boli vytvoren prepriemysel, neskorie sa vak ukzalo, e mu by vhodn aj pre koly.

    Riadite koly si vaka nm urob poriadok vpapieroch, vriaden ud, vichorganizcii, vstratgii koly. Preto s vhodnou sasou sebahodnotenia kolyakointitcie.

    Uveden systmy kvality vak celkomobchdzaj kvalitu vuby, jej priebeh avsledky.

    Shlasme snzoromS. Micheka, e ISO normy a im podobn modely hodnoteniasa na kole samozrejme pozitvne prejavia, napr. lepmi pracovnmi podmienkami,ale samotnmu uiteovi pre jeho pedagogick prcu prinaj vemi mlo.V roku 2004 bol sce vE vytvoren Spolon rmec pre zabezpeovan kvalityv odbornom vzdelvan a prprave (CQAF), ale ako sa ukzalo, e ani onnepodporuje uitea napr. pri aplikciinovch metd aforiem vuby.

    Sksenosti s uplatovanm systmov riadenia kvality ukazuj, e tieto systmypomhajzdokonaova systm riadenia v kole. Doteraz vak nebola preukzanpriama spojitos medzi ich uplatovanm a zdokonaovanm vzdelvania iakov, izlepovanm prce uitea (Michek, 2007).

    Rmec rozvoja kvality QualiVET sa zameriava na oblas zdokonaleniakvality prceuitea. Bol vytvoren pre oznaenie innost uitea vo vube, ktor si vyadujzlepenie, pre formovanie kvality pomocou uiteovej prce. Je teda uen

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    35/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    115

    predovetkm pre prcu uitea aintruktora na rovni kolskej triedy, je priamoorientovan na vubu, pomha utvra procesy vyuovania auenia sa, dopasystmy riadenia kvality aplikovan na rovni koly.

    Poda tohto rmca je potrebn vytvori na kole nstroje pre dva procesy:A) optimalizciavuby (sbor 28 indiktorov),B) optimalizcia organizcie prce na zklade tmovej spoluprce.

    Koncepcia tmovej spoluprcevychdza z toho, e odborn tmy majmav kolezabezpeen svoje fungovanie anemali by suplova prcu inch profesi. Uitelia sateda nemaj o stara oekonomiku, prevdzku koly, ani oprpravu pomcok preodborn vcvik. Iba tak sa mu sstredi na svoju lohu, ke nemaj zodpovednossa in vec, len za vubu. Potom sa tie dar vytvra medziudsk vzahy, bezktorch tm neme fungova. Projekt QualiVET vnma po novom aj lohu uitea.Nevid ho ako sprostredkovatea vedenia koly, ale ako novtora, ktor uskutoujekurikulrnu reformu.

    Rmec QualiVET stavia na iestich oblastiach kvality vuby:

    1. loha uiteov a intruktorov2. Procesy uenia sa3. Metdy a formy vubya odbornej prpravy4. Obsah vubya odbornej prpravy5. Prostredie uenia sa,podmienky pre vubu vkole a odborn vcvikvo

    firmch6. Reflexia vubya odbornej prpravy

    Pre tieto oblasti bol vytvoren sbor 28 indiktorov, ktor sa dotkaj priamo prceuitea. Vznikol testovanm uritho potu navrhnutch indiktorov na partnerskchkolch vprslunch krajinch a nslednm porovnanm, dohodou.Kad z oblast je teda podrobne vypracovan za pouitia rznych upravitenchindiktorov, ktormajuitelia vyuvapre svoj rozvoj.

    Indiktory ako inpircia pre uitea

    Na rozdiel od ISO noriem sa v projekte QualiVET ni poda nioho nemeria,nekvantifikuje. Je to skr inpirujci nstroj pre uitea. Neme by uzavret anemenn, pretoe nikto nepozn lepie pecifick podmienky koly atriedy akosamotn uite, i tm uiteov (Michek, 2007).

    Sbor 28 indiktorov nie je dogmou. Pomocou indiktorov sa odporaa navrhujeuiteovi, ako sa chyti prleitosti pre zlepenie sa. Uitesi ich me sm upravi, o

    znamen, e na zklade tohto rmca me vzniknvek mnostvo individulnychalebo tmovch hodnotiacich systmov procesu vuby.

    Jednotliv indiktory nie s nim objavnm, zahaj vpodstate rzne didaktickpouky, sktormi sa uitelia stretali u na fakulte. Indiktory popisujproces zmien,ktor musia nastak dosiahnutiu poiadaviek na kvalitu urench tandardami.

    Indiktory kvality a tandardy pre odborn vzdelvanie aprpravuv strojrenstve (podaQualiVET)

    pecifikciaindiktorov a tandardov sa vykonva poda nasledujcej tabuky. Je tupopsan problm a najdleitejie poiadavky v oblasti psobenia v odbornom

    vzdelvan aprprave, ktor svisia sdanm indiktorom.Indiktor

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    36/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    116

    KO Kov otzka1 SS Sasn stav, prklady skutonch situci, postupy, vyadujce zmenu, zlepenie 2 S iaduci stav3 T tandardy

    Uite (alebo intruktor) zist, e sa ete nenachdza v iaducom stave. Rozdielmedzi sasnm(1) a iaducim, oakvanm(2) stavom je u kadho uitea in aznamen prleitosk zlepeniu. Uite me to vyui rznymi spsobmi, naprkladaj takmi, ktor specifikovanv tandardoch (3).

    1. oblas: loha uiteov aintruktorov

    Zsada:Uite (alebo intruktor) raz cestu k dobrmu ueniu sa aodbornej prprave

    Indiktor 1A: Komplexn prstup uitea kvube

    KOPovauj uitelia (a intruktori) odborn vzdelvanie za dleit fzu vo vzdelvacej

    drhe iakov (uov) ?1

    SS

    Uitelia (intruktori) ber svoje zamestnanie len ako pecialisti astredom ich zujmuv prci uitea (intruktora) je skr predmet sm osebe, ako rozvoj kompetenci profesie(odbornej kompetencie).

    2S

    Uitelia (intruktori) by nemali dostava pracovn miesta len ako pecialisti, ale mali bytie poskytova urit nadstavbu. Mali by aplikova komplexn prstup k vube.

    3T

    Uitelia (intruktori)- pracuj s projektmi, apreto nesprostredkvaj roztrieten obsah. Mali by vytvravzahy k uritm oblastiam,- vyberaj obsah zprostredia prce vo firmch,- koordinuj proces prenosu vedomost azrunost medzi kolou aspolonosou,

    - klad schopnos profesijnho sprvania do stredu zujmu svojej innosti,Indiktor1B: Aktvne uenie sa iakov v strede zujmuvuby

    KO Povauj uitelia (intruktori) podporu iakov za podstatu vuby asvojej innosti ?

    1SS

    Plat pravidlo, e stredom zujmu vzdelvacch procesov je intruovanie, a nie aktvneuenie sa. Uitelia veria, e charakteristiky iakov ovplyvuj kvalitu vzdelvaciehoprocesu (ich schopnosti, motivcia arodinn zzemie). Avak: Uitelia (intruktori) szodpovedn za postupy, vubu, iaci s zodpovedn za vsledky svojho uenia sa.

    2S

    Uitelia veria, e ich lohou je vzdelvanie, apreto buduj svoj vzah so iakmi nazklade autority profesie, humanizmu, rovnosti, repektu a alch hodnt uznvanchdemokratickou spolonosou. Uenie sa prostrednctvom konania a praxe je v centre

    zujmu vzdelvacieho procesu. K tomu je potrebn zabezpei rmcov podmienky.iaci musia nies zodpovednos za uenie sa. Uitelia s si vedom, e kvalita procesuvuby zle od nich. Vedia, e vina faktorov nespechu v kole svis sneschopnosou uiteov a kolskho systmu naplni potreby iakov.

    3T

    Uitelia (intruktori)- poznaj ivot aprofesijn situciu uov v strojrenskch firmch. S schopn posdi

    socilne a osobn vzvy pouvanm profesionlnych diagnostickch nstrojov.- koordinuj lohy aobsah vuby s nrokmi, ktor na iakov (uov) klad firmy a

    kurikulum. Pripravuj ich didaktickmi postupmi tak, aby zodpovedali rovni podapoiadaviek iakov.

    - rozvjaj a aplikuj zvolen metdy podporujce sebavzdelvajce procesy, - vysvetuj cielehodn, projektov, tematickho celku, m pomhaj iakom pochopi

    vzby kostatnm cieom atmam uenia sa avuby,

  • 7/24/2019 Kvalita vyucby

    37/44

    21. 8. 2012

    Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

    117

    Indiktor 1C: Vuba zaloen na didaktike

    KOKtor pecializovan, pedagogick adidaktick znalosti aprostriedky pouvaj uitelia(intruktori) pre uenie sa iakov ?

    1SS

    Prevldaj stle jednosmern uebn a vubov metdy, formy a pomcky. Sasnpestr kla metd aforiem nie je doteraz vyuvan.

    2S

    Uitelia (intruktori) by mali by schopn pracova pomocou rznych metd a