SK

Kríza a vývoj pracovnoprávnych vzťahov v Spojenom kráľovstve

Príspevky skupiny „Pracovníci“

Zhrnutie

Február 2016Štúdiu, ktorá je predmetom tohto zhrnutia, vypracoval Labour Research Department na základe výzvy na predloženie ponúk Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Informácie a názory vyjadrené v tejto štúdii sú názorom autora a nemusia nevyhnutne predstavovať oficiálne stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Európsky hospodársky a sociálny výbor neručí za presnosť údajov uvedených v štúdii. Ani Európsky hospodársky a sociálny výbor ani žiadna osoba konajúca v jeho mene nenesie zodpovednosť za prípadné použitie informácií v nej obsiahnutých.

Kríza a vývoj pracovných vzťahov v Spojenom kráľovstve

1. Úvod 3

2. Politické súvislosti krízy 3

3. Odborové zväzy 3

4. Zamestnávatelia 4

5. Ostatné inštitúcie 4

6. Právny vplyv 4

7. Rokovania a podnikové zastúpenie 5

8. Mzda 5

9. Minimálne mzdy a existenčné minimum 6

10. Mzda vo verejnom sektore 6

11. Spory 6

12. Rast a produktivita 6

13. Verejné výdavky a deficit 7

14. Zamestnanosť a nezamestnanosť 7

15. Odpracované hodiny a zamestnanecké postavenie 7

16. Inflácia, príjmy a rovnosť 7

17. Sociálne zabezpečenie a sociálna starostlivosť 8

18. Závery 8

EESC-2016-02574-00-00-ETU-TRA (EN) 2/8

Kríza a vývoj pracovných vzťahov v Spojenom kráľovstve

1. Úvod

Toto je zhrnutie správy o sociálno-ekonomickej situácii v Spojenom kráľovstve po kríze v rokoch 2008 – 2009. Zameriava sa na vývoj pracovnoprávnych vzťahov vrátane úlohy ústrednej vlády (hoci v Spojenom kráľovstve neexistujú sociálne partnerské štruktúry, ktoré existujú v mnohých iných krajinách EÚ).

2. Politické súvislosti krízy

Od druhej svetovej vojny sa právomoci vo Westminstri striedali medzi pravicovou konzervatívnou stranou a ľavicovou labouristickou stranou, ku ktorým je pridružených mnoho odborových zväzov. Labouristická strana je pri moci od roku 2007, kedy vypukla finančná kríza, ale nemohla zabrániť tomu, aby hospodárstvo postupne prešlo do recesie. Vláda Gordona Browna prehrala všeobecné voľby v roku 2010 v prospech demokraticko-konzervatívno-liberálnej koalície, ktorá si zníženie deficitu stanovila za svoju hlavnú prioritu.

Pod vedením koalície malo mať hlavný vplyv na znižovanie deficitu znižovanie výdavkov, a  nie zvyšovanie daní (hoci zvýšila štandardnú daň z pridanej hodnoty zo 17,5 % na 20 %, ktorú labouristická strana dočasne znížila na 15 %). Osoby s nízkym príjmom mali byť chránené (zvýšením úľavy na dani z príjmu fyzických osôb), bola však uplatnená stratégia na uľahčovanie prechodu od sociálnej podpory na trh práce so „sankciami“ pre tých, ktorí odmietli vyhovieť. Boli odstránené prekážky pružnej pracovnej dobe, podporila sa učňovská príprava a rovná mzda, ale iné politické opatrenia obmedzili práva pracovníkov (napríklad prístup k pracovným súdom).

Konzervatívna vláda, ktorá vystriedala koaličnú vládu v roku 2015, zaradila do stredobodu svojho programu obmedzenia odborových zväzov spolu s ďalšími úspornými opatreniami a škrtmi v oblasti sociálnej starostlivosti. Reagovala však aj na obavy týkajúce sa platov tým, že oznámila vyššiu minimálnu mzdu pre pracovníkov vo veku 25 rokov a viac. Politická decentralizácia v rámci Spojeného kráľovstva otvorila možnosť väčších rozdielov v sociálnej a pracovnej politike, zatiaľ čo hrozí, že blížiace sa referendum o členstve Spojeného kráľovstva v EÚ ovplyvní pracovné a sociálne vzťahy, čo vyvolalo rôzne obavy tak pre zamestnávateľov, ako aj odborové zväzy.

3. Odborové zväzy

Pracovnoprávne vzťahy v Spojenom kráľovstve sa usadili do známeho rámca, kde odbory zastupujú menšinu a rokujú za ňu. Vo verejnom sektore majú stále silnú pozíciu, avšak v súkromnom sektore je väčšinou ich kolektívna spolupráca so sociálnymi partnermi obmedzená. Po ďalšom úpadku po kríze sa celkové členstvo znížilo zo 7,65 milióna na 7 miliónov a členstvo pracovníkov kleslo z niečo nad 7 miliónov (28 % zamestnancov) na 6,4 milióna (25 %). Počet odborových zväzov pridružených ku Kongresu odborových zväzov (ústredná federácia, ktorá sa nezúčastňuje na rokovaniach o mzdách) klesol zo 61 (6,1 milióna členov) na 52 (5,8 milióna členov) a pre odbory bolo ťažké nečinne stáť.

EESC-2016-02574-00-00-ETU-TRA (EN) 3/8

Kríza a vývoj pracovných vzťahov v Spojenom kráľovstve

Asi polovica členov Kongresu odborových zväzov patrí k odborom pridruženým k labouristickej strane (hoci samotný Kongres nie je pridružený) a prehry tejto strany v rokoch 2010 a 2015 znamenali, že neboli zabezpečené priority odborov ako napríklad tie, ktoré predložil Kongres. Pred voľbami v roku 2015 žiadal vytvorenie záruky zamestnania pre mladých ľudí, šírenie dobrovoľného existenčného minima, postavenie „komunít, nie zisku“ do centra verejných služieb a silnejšie zastúpenie pracovníkov v riadení spoločností.

4. Zamestnávatelia

Zamestnávatelia sa zdajú byť rozdrobenejší než odborové zväzy v Spojenom kráľovstve, ale v žiadnom prípade nie sú slabší. Väčšina zamestnávateľov v súkromnom sektore sa už nespolieha na príslušnosť k združeniu, ktoré rokuje s odbormi, a preto sa počet združení uznaných certifikačným úradníkom naďalej zmenšuje. Konfederácia britského priemyslu (CBI), ktorá zastupuje približne 190 000 podnikov zamestnávajúcich takmer 7 miliónov ľudí a lobuje v ich mene, o platoch nerokuje.

Počas krízových rokov vyjadrila CBI obavy zamestnávateľov od nadmernej regulácie po národnú minimálnu mzdu, spory na pracovných súdoch, mzdové obmedzenia vo verejnom sektore, pružnú pracovnú dobu, rodovú rovnosť, školy a zručnosti, úlohu migrantov v hospodárstve Spojeného kráľovstva a členstvo v EÚ. Pôvodne bola šokovaná hlbokou krízou, ale potešená, že nezamestnanosť nevzrástla tak, ako sa očakávalo, a to vďaka zmenám v pracovných modeloch, „extrémnej“ mzdovej umiernenosti a iným opatreniam.

5. Ostatné inštitúcie

Podpornú úlohu v pracovnoprávnych vzťahoch v Spojenom kráľovstve zohrávajú rôzne inštitúcie od poradenskej, zmierovacej a rozhodcovskej služby (Advisory, Conciliation and Arbitration Service, Acas) po Komisiu pre nízke mzdy (Low Pay Commission, LPC), ktorá vydáva odporúčania o národnej minimálnej mzde, Gangmaster orgán pre licencie (Gangmasters Licensing Authority, GLA), ktorý dohliada na poskytovateľov práce, a orgány na prieskum miezd, ktoré poskytujú poradenstvo v otázkach miezd vo vládnom verejnom sektore pre približne 2 milióny pracovníkov. Tieto inštitúcie síce krízu prežili, ale iné boli zrušené ústrednou vládou, čo zanechalo medzery v rámci pracovnoprávnych vzťahov.

6. Právny vplyv

Právne predpisy Spojeného kráľovstva týkajúce sa protestného pracovného opatrenia nikdy nezahŕňali pozitívne právo na štrajk, ale pracovníci a ich odborové zväzy sa namiesto toho museli spoliehať na právne imunity. Existujú zákonné ustanovenia o uznávaní (ako vedenie a odbory spolupracujú), tie však nezabránili poklesu členstva alebo kolektívneho vyjednávania pred krízou alebo po nej. Právne zmeny po kríze však ovplyvnili pracovnoprávne vzťahy mnohými spôsobmi, od zmien týkajúcich sa nariadenia o prevode podnikov (TUPE), ktoré obmedzili prínos zlepšení po prevode, po požiadavku,

EESC-2016-02574-00-00-ETU-TRA (EN) 4/8

Kríza a vývoj pracovných vzťahov v Spojenom kráľovstve

aby pracovníci v prípade sťažností konzultovali Acas pred tým, než podajú sťažnosť na súde, a povinnosť platiť súdne poplatky.

Právne predpisy týkajúce sa rovnosti sa tiež rôzne zmenili, ale zákon konzervatívcov o odborových zväzoch (ešte nebol dokončený, keď sa pripravovala táto správa) sľuboval veľké zmeny vrátane nových pravidiel týkajúcich sa hlasovania o štrajku (50 % účasť potrebná na prijatie, pričom zdržanie sa hlasovania sa počíta ako hlas proti, a 40 % volebná účasť potrebná na prijatie v prípade štrajkov vo verejnom sektore), využívania pracovníkov cez agentúry na zabezpečenie zastupovania, nových požiadaviek na podávanie oznámení o štrajku, obmedzení tzv. checkoff (vyberanie odborových poplatkov) a zmien pravidiel politického financovania. Konečný výsledok nebol známy, keď sa pripravovala táto správa.

7. Rokovania a podnikové zastúpenie

Už pred krízou kleslo kolektívne vyjednávanie na 34,7 % (20,0 % pracovníkov v súkromnom sektore a 72,0 % vo verejnom sektore). Do roku 2014 sa znížilo na 27,5 %, 15,4 % v súkromnom sektore a 60,7 % vo verejnom sektore. Rokovanie viacerých zamestnávateľov, ktoré je v súkromnom sektore obmedzené na určité odvetvia, sa oslabilo o niečo viac, ale bolo tiež bránené (napríklad v stavebníctve vrátane spoločnosti Lindsey Oil Refinery). Zdá sa, že podnikové zastúpenie v odboroch (ak existuje), zostalo do veľkej miery nedotknuté, hoci je pod tlakom v dôsledku napríklad obmedzení alebo plánovaných obmedzení vyberania odborových členských poplatkov zamestnávateľmi vo verejnom sektore. Odborové zväzy kladú väčší dôraz na štruktúru svojich pobočiek, ale zaznamenali opätovný vznik čiernych listín, na ktorých sa uvádzajú mená členov, ktorí sa považujú za rizikových pre potencionálnych zamestnávateľov.

8. Mzda

Pred krízou mali mzdové vyrovnania, ktoré boli monitorované Labour Research Department (LRD), stabilný vývoj s priemerným nárastom mediánu 3,2 %. Ale po rokoch 2007 – 2008 klesli pod 3 % a ešte stále nedosiahli „oživenie“ (okrem dočasného oživenia v súkromnom sektore v rokoch 2010 – 2011 a 2011 – 2012). Úroveň zmrazení v súkromnom sektore dosiahla vrchol v prvých štyroch mesiacoch v roku 2009, čo odrážalo to, čo CBI označila ako „extrémnu mzdovú umiernenosť“. Pokles mzdového vyrovnania však nebol taký výrazný ako pokles skutočných príjmov (pozri ďalej) a obdobie po kríze bolo poznačené „negatívnym mzdovým posunom“.

Mediánové zvýšenie najnižších základných sadzieb Sektor 2006 – 

20072007 – 2008

2008 – 2009

2009 – 2010

2010 – 2011

2011 – 2012

2012 – 2013

2013 – 2014

2014 – 2015

Všetky 3,60 % 3,90 % 2,70 % 2,00 % 2,80 % 2,50 % 2,50 % 2,50 % 2,0 %Súkromný 3,80 % 4,00 % 2,60 % 2,00 % 3,00 % 2,90 % 2,50 % 2,50 % 2,25 %Verejný 3,00 % 3,00 % 2,70 % 2,00 % 1,60 % 1,00 % 1,00 % 1,50 % 1,87 %Zdroj: LRD Payline, Workplace Report a the LRD Pay Survey.

EESC-2016-02574-00-00-ETU-TRA (EN) 5/8

Kríza a vývoj pracovných vzťahov v Spojenom kráľovstve

9. Minimálne mzdy a existenčné minimum

Komisia pre nízke mzdy, ktorá radí vláde v otázkach národnej minimálnej mzdy, prijala po kríze opatrný prístup a zvýšila mzdu dospelých osôb v priemere len o 1,92 % ročne v rokoch 2009 až 2013. Avšak v dôsledku rastúcich obáv, že poklesnú skutočné príjmy, sa opäť zvýšila minimálna mzda dospelých (asi o 3 %) v rokoch 2014 a 2015, ktorá od októbra 2015 predstavovala výšku 6,70 GBP. Medzitým viac ako 2 000 „akreditovaných“ zamestnávateľov oficiálne prijalo dobrovoľné existenčné minimum (living wage) (od novembra 2015 8,25 GBP za hodinu, 9,40 GBP v Londýne). Vo všeobecných voľbách v roku 2015 sa väčšina strán zaviazala urobiť niečo viac pre to, aby sa „oplatilo pracovať“, a konzervatívna vláda oznámila nové zákonné minimum 7,20 GBP za hodinu pre pracovníkov vo veku 25 rokov a viac (ktoré sa zavádzajúco nazýva národné existenčné minimum). Do roku 2020 by sa malo zvýšiť na približne 9,00 GBP a hoci je nižšie ako existenčné minimum, bude mať veľký vplyv na zamestnávateľov, ktorí vyplácajú nízke mzdy.

10. Mzda vo verejnom sektore

Obmedzenia mzdy vo verejnom sektore platili nezvyčajne dlho. Začali krátko pred krízou pod vedením labouristickej strany, pokračovali pod vládou koalície v podobe zmrazenia miezd (ale „aspoň 250 GBP“ pre tých, ktorí zarábajú menej ako 21 000 GBP) a potom boli nahradené 1 % hranicou, ktorú konzervatívna vláda teraz predĺžila do obdobia 2016 – 2017. Úsilie koalície zaviesť miestny systém miezd spojených s trhom, tzv. market-linked pay, pre pracovníkov vo verejnom sektore bolo neúspešné, avšak boli obmedzené systémy platového rastu (posun nahor v mzdovej škále).

11. Spory

Priemerný počet odstávok, stratených pracovných dní a stratených pracovných dní na 1 000 zamestnancov bol v rokoch 2008 až 2014 nižší než v rokoch pred krízou (2000 – 2007), ale úroveň protestných akcií neklesla. Veľké štrajky sa uskutočnili v roku 2011 v súvislosti s dôchodkami vo verejnom sektore a v súkromnom sektore sa tiež objavilo niekoľko ostrých sporov (napríklad v stavebníctve).

12. Rast a produktivita

Hospodárske oživenie po recesii je v Spojenom kráľovstve pomalé a stagnujúce, najslabšie v povojnovom období, čo vyvolalo obavy z dvojitej recesie v roku 2012. Keď sa rast obnovil, nepriniesol zvýšenie produktivity, ktorá je 15 až 16 percentuálnych bodov nižšia, než sa inak mohlo dosiahnuť. Plány vlády riešiť tento problém sa začiatkom roka 2016 stali predmetom kritiky zo strany členov Parlamentu.

EESC-2016-02574-00-00-ETU-TRA (EN) 6/8

Kríza a vývoj pracovných vzťahov v Spojenom kráľovstve

13. Verejné výdavky a deficit

Labouristická vláda pred recesiou dohliadala na skutočné zvýšenie výdavkov, ale recesia spôsobila prudký pokles v aktuálnom rozpočte verejného sektora, ktorý sa začal zotavovať až v roku 2010 pod vládou koalície. V roku 2012 došlo k dočasnému spomaleniu, ale škrty pokračovali spolu s postupným sprísňovaním sociálnych politík (pozri nižšie) a vystavovaním členov odborových zväzov tlaku.

14. Zamestnanosť a nezamestnanosť

Pokračujúci rast zamestnanosti bol svetlým bodom obdobia po recesii: miera celkovej zamestnanosti vzrástla o 4,6 % v období 2007 – 2014 na 30,7 milióna (31 miliónov v roku 2015). Samostatná zárobková činnosť rástla najrýchlejšie (21,2 %), po nej nasledoval počet dočasných zamestnancov (9,6 %) a zamestnancov s čiastočným pracovným úväzkom (6,2 %). Počet zamestnancov na plný pracovný úväzok vzrástol do roku 2014 o 0,7 %. Zamestnanosť vo verejnom sektore rástla rýchlejšie ako v súkromnom sektore pred recesiou, ale v období medzi 2007 a 2014 klesla o 10,4 %. Nezamestnanosť dosiahla 2,7 milióna a výrazne neklesla až niekoľko rokov po kríze.

15. Odpracované hodiny a zamestnanecké postavenie

Počet skutočne odpracovaných hodín vzrástol, ale priemerný počet na pracovníka zostal nezmenený 32,2 za týždeň. Znásobili sa formy neistého zamestnania, nielen samostatná zárobková činnosť a práca na čiastočný úväzok, ale aj pracovné miesta s nulovým počtom hodín (odhaduje sa medzi 744 000 a 1,5 milióna v roku 2015). Kongres odborových zväzov, ktorý vedie kampaň v súvislosti s „nedostatkom dôstojných pracovných miest“, vypočítal, že pracovníci so zmluvami na nula hodín zarábajú oveľa menej ako stáli pracovníci a že počet pracovníkov, ktorí chcú viac hodín vo svojich aktuálnych pracovných miestach, vzrástol z 2,3 milióna na 3,4 milióna. Vláda teraz vyhlásila za nezákonné „doložky o výlučnosti“, ktoré obmedzujú možnosti zamestnania pre pracovníkov so zmluvami na nula hodín, ale nezašla tak ďaleko, aby tieto zmluvy zakázala.

16. Inflácia, príjmy a rovnosť

Inflácia spotrebiteľských cien zostala relatívne vysoká až do obdobia 2012/2013, čím predstihla priemerný rast príjmov a stala sa zdrojom kontroverzie, keďže index maloobchodných cien (Retail Prices Index, RPI), najviac používané inflačné opatrenie pri rokovaniach o mzdách, stratil svoje postavenie ako národná štatistika a začal sa viac využívať zvyčajne nižší index spotrebiteľských cien (Consumer Prices Index, CPI). V období po kríze dosiahla inflácia vrchol v roku 2011 s CPI 4,5 % a RPI 5,2 %, ale v roku 2015 klesol CPI na nulu a RPI na 1 % alebo menej. Rast priemerného týždenného príjmu (AWE, pravidelná mzda bez bonusov) sa v rokoch 2007 až 2014 znížil o polovicu, čo viedlo k nevídanému zníženiu jeho skutočnej hodnoty o 8 –10 %. Rozdiel v odmeňovaní mužov

EESC-2016-02574-00-00-ETU-TRA (EN) 7/8

Kríza a vývoj pracovných vzťahov v Spojenom kráľovstve

a žien na základe hodinového zárobku na plný úväzok s výnimkou príplatkov za nadčasy sa znížil zo 16,3 % v roku 2000 na 12,5 % v roku 2007 a 9,6 % v roku 2014.

17. Sociálne zabezpečenie a sociálna starostlivosť

Pod labouristickou stranou boli príjmy podporované daňovými úvermi a mnohými inými výhodami. Škrty a program zameraný na uľahčovanie prechodu od sociálnej podpory na trh práce sa pod vládou koalície a konzervatívcov urýchlili, čo malo vplyv na zvyšovanie sociálnych dávok, sankcie (strata dávok), zníženie príspevkov na bývanie a ročný strop dávok. Rad dávok a daňových úverov sa má nahradiť univerzálnym úverom (Universal Credit), ale Inštitút pre fiškálne štúdie (IFS) tvrdí, že v dlhodobom horizonte zníži štedrosť systému dávok. Pracovnoprávne vzťahy boli v období po kríze poznačené rozsiahlymi zmenami vo verejnom dôchodkovom systéme a dôchodkovom poistení zamestnancov (vrátane veľkého sporu o dôchodky vo verejnom sektore). Čiastočne boli založené na odporúčaniach Labouristickej komisie pre dôchodky, ale novšia politika konzervatívcov (sloboda a voľba) znamená, že pracovníci vo veku 55 rokov a viac teraz môžu minúť svoj súkromný dôchodok, ako chcú (v závislosti od daňových pravidiel).

18. Závery

Kríza mala výrazný vplyv na sociálnu a hospodársku situáciu v Spojenom kráľovstve a priniesla neistotu, úsporné opatrenia, nízku produktivitu, „potravinové banky“ pre niektorých a prepad skutočných príjmov pre mnohých. Rovnováha síl sa posunula viac smerom k zamestnávateľom, čo symbolizoval zákon o odborových zväzoch alebo selektívne zníženie daní alebo súdne poplatky atď. Zároveň však došlo k mnohým pozitívnejším „regulačným“ opatreniam, od automatického zaradenia do dôchodkového systému po spoločnú rodičovskú dovolenku, podávanie správ o rozdielnom odmeňovaní mužov a žien, plánovanú učňovskú daň a národné existenčné minimum. Hoci slogan Kongresu odborových zväzov „Británia potrebuje vyššiu mzdu“ zachytil náladu v krajine, nepremietol sa do zvolenia labouristickej strany v roku 2015. Všetko bolo veľmi náročné, ale pre samotných sociálnych partnerov však existuje určitý stupeň kontinuity, ktorý kríza podrobila skúške, ale neprekonala.

EESC-2016-02574-00-00-ETU-TRA (EN) 8/8