Katalóg strednobyzantských melodických formúl 2. módu

2014 irmologion.nfo.sk

Úvod Náš katalóg je zoznamom strednobyzantských formúl, ktorý vychádza predovšetkým z materiálu

stichirária Am (Minea + Triodion), doplneného starobyzantskými variantmi (len typu Coislin) podľa Vi a Va. Prihliadli sme tiež na spevy oktoichu a irmologionu (E.g.II, C220), ktoré však majú určité štylistické odlišnosti oproti bežným stichirám. V ojedinelých prípadoch sme doplnili aj neumové varianty z iných prameňov.1 Poznámka: Viaceré z pojmov a konvencií, ktoré používame v tomto zozname, sú definované v úvodnom dokumente Kompozičné princípy 2. hlasu .

1 Ukážky z faksimile Specimina not. antiq., prepisy podľa ms. D, Y, H, Sav a iné.

2

Označenie melodických motívov

Na rozdiel od ruskej teórie znamenného rospevu grécke formuly a motívy nemajú svoje názvy. Chýbajúce názvoslovie preto nahrádzame buď kategóriou z úvodného dokumentu, alebo ho „vyrábame“ najjednoduchším a zároveň najpresnejším možným spôsobom – postupnosťou písmen-tónov tvoriacich daný motív, podľa nasledujúcich pravidiel: 1. Písmenom označíme výšku tónu (dĺžky 1 chronos protos) nad slabikou. Označenie v katalógu: H C D E F G a h c d e f g a Znak v použitom fonte: H C D E F G A B c d e f g a

/,W, ,:HXCXDXEXFXGXAXBXcXdXeXfXgXaX

2. V prípade viacerých tónov nad slabikou v sumárnej dĺžke rovnej chronu protu zapisujeme vo väčšine prípadov len prvý tón. Výnimky z pravidla musia byť doložené v paralelných nerozdrobených zneniach. Spravidla ide o nasledovné situácie: a) v ohybovom rozdrobení, napr. [hc][ha] ide o kostru ha b) ak po stúpaní nasleduje zostup na pôvodný alebo nižší tón, napr. a [hc] G, dve krátke noty označíme hodnotou tej vyššej (acG). 3. Pri tónoch dvojitej dĺžky píšeme číslicu 2 za písmenom. Ak je dlhý dvojtónový motív nad jednou slabikou, môžeme (nezáväzne) to zdôrazniť podčiarknutím oboch písmen. 4. Využívame skutočnosť binárneho rytmu byzantských spevov a melodické motívy zapisujeme po dvojiciach kostrových tónov, spájaných bodkou. 6. Zjednodušený zápis neumov v kadencii:

x = znak dipli alebo xeron klasma y = znak dyo alebo anastama, anatrichisma

7. Počty slabík v kadenčnej stope:

d = dve (každá s dĺžkou chronos protos) m = jedna slabika dvojnásobnej dĺžky t = finálna slabika (bez ohľadu na dĺžku, vždy na nepárnej dobe)

Príklady: -mdt x,BA.G.G.G.z -dmt

x,B.A.G.G.z

3

Prvky flexie

Finálny tón je jednou zo základných charakteristík každej formuly, paradoxne však patrí k jej najmenej stabilným prvkom. Predstavuje totiž spojivo s nasledujúcou formulou a môže sa meniť tak, aby umožnil plynulý prechod melódie ďalej. Tieto zmeny budeme nazývať flexia.2 Rozdrobenia finály (náhrada tónu krátkym prechodným motívom):

– vareia, piasma (na E, G, h), prechod k tónu D (a), najmä pred DG- alebo ad- skokom

XExz xxGxz → XFYyExXzxxD,Gx XEFxXzxxD,Gx xFxzxxD,Gx xxEFxDXz,,G l ,Uj \ L: \8 I da:

a – kylisma (na E, a, h), prechod k tónu D (G, a), najmä pred skokom DG

k. bežná motív k. na dvoch slabikách

xxExxz → xxEFYyExxzxD,Gx XxEFXzxD,Gx xxExxzx,FYyE,,,D,Gx =LO8n> =LO8n l \ ,

k. veľká (zdvojenie dĺžky + ornament) xxBxxz → xBcYyd:cYyA,Bx,z,, =L O On>aK

– thes-kai-apothes (na E, h), prechod k tónu D (a) pred skokom DG (ad)

xxxBcxdXz xxBcdYycxdXz Am =LM

xxExxz → XEFJYyFxGXzX.EFxxxD,GX Am =LM<qq=I Vi,Va ,,5O

2 Od flexie treba odlíšiť modifikáciu alebo a,h-obrat Gh-kadencie (tu zmena finály ovplyvňuje aj predposlednú slabiku

formuly), ktorá sa uskutočňuje odklonom k motívu inej formuly.

4

– xeron klasma – zostup z h na G

zxWxxAXc, ,BXBXz → XBXBcxBYyAxXz,,G. G,Am ,, % LK ,

, % L O ,

,

mult. = %z

Va = =z

– zvýšenie finály o kvartu/kvintu (najmä E, D)

zxWx xxxEXEXz → xxxEXYAXz xxxEXYBXz Am ,, =L ,, ?I7 ,, =If mult. ? 11 11 ? 11 11

zxWx xxDXz → xxDAXz Am l ,,O f Vi ,,O 11 11

– usmernenie finály (najmä a, D)

zxWx xxAXz → xxABcXzxxGX xxAGXzxxEFX Am l =L5K a< %>,U

– zvýšenie finály o terciu s modifikáciou na predposlednej slabike (len E)

zxYWx YxxEXxxEXz →

XEFYYGXGXz G,Am ,, l ,,M=L mult. ,,O5 =

5

Univerzálne postupy Základným stavebným kameňom nápevov sú formuly, ktoré pozostávajú z dvoch častí. Jadro formuly, teda kadencia spolu s invariantným predkadenčným motívom, sú pre kategorizáciu formuly určujúce. Jadru predchádza prívod,3 čo je melodický postup od finály predošlej formuly k jadru aktuálnej. Každá formula-jadro sa môže viazať s viacerými kvalitatívne odlišnými prívodmi,4 a to v závislosti od toho, na akú kadenciu nadväzuje a na akej pozícii v rámci bloku sa nachádza. Na druhej strane však si možno všimnúť, že rôzne formulové jadrá sa môžu viazať s rovnakým prívodom, alebo presnejšie, môžu mať prívody, ktoré sa zhodujú v podstatnej časti svojej melódie. Ak si z takéhoto prívodu odmyslíme krátke väzbové motívy (väzba na finálu predošlej formuly, väzba na jadro aktuálnej formuly), môžeme z týchto typologicky podobných prívodov abstrahovať niekoľko univerzálnych melodických postupov.

Postupy v Gh-móde Gh-mód je základný „čítací“ submód 2. hlasu. Pozostáva z vlastného Gh-módu a z vloženého he-módu, ktorý je kvintovým zvýšením Ea-módu. Interným postupom v Gh-móde sú G- a h-deklamácia, dvojvýchodnými postupmi sú */h-a a h/d-c. G-deklamácia

Rovná

zxWxxGXxGXxGX Am,Vi l l l

Prostý akcent

zxW,xEFXxDxGX/GXABX /xGXxxAX Am \a: ,a i1 l mp ,a i Vi \| , i l o , i

Silný akcentačný motív

G zxW,xGXGXxGX /xBXxAx/xGX xG.G, Am l l l o. , , l l Vi , l l o , , l l

zxW,xGXGAxx /xxBXxxAX/xGAxxxx Am , l; k ,U ,; Vi ,x l m , i2

Silný akcentačný motív – zdvojený

zxWxxGXGXGX /xBXYAX/YBXYAYX /GX Am l l kI , o , , Vi , l l o , o , ,

/,W,G.G./G.G. /B.A.,/G.,B./A.G. / Am ,a l l l o. , , o. , , Vi , l ,; l o. , , o , l Va a< l l l o. , , o^, l

3 Preklad ruského подвод. 4 Hoci z hľadiska textu predstavuje formula nedeliteľný celok, v skutočnosti prívod a kadencia sú dosť nezávislé stavebné prvky a z hľadiska melodickej analýzy nie je nutné detailné štúdium všetkých prívodov doložených pred konkrétnou kadenciou.

6

h-deklamácia Základné moduly h-akcentácie – v konkrétnom kontexte sa reálna h-akcentácia skladá z potrebného počtu (aj iterovaných) modulov.

Rovná zxWx xxBXB:B:BX mult. ? l l l

Prostý akcent /xWx xBBBXcdxxxBx xBBBX Am l l l mP,a l l Vi , i m , l l

l l o3 , i1P o1 , l l

Veľký akcent zxWxxBxBxBxXdXxcXBxxYxBBBX Am,G l l l o. , , l

mult. ip1l l o1 , , l Vi ip1 , , o1 , , l i i o. , l l l

Kombinácia akcentov – príklad zxWxBXBX/dXcXx/BBBXcdxxxBXBX Am,G l l o. , , l mP,a l Vi lPl m , l m , l l/ , , , o ,;

Nástup od d zxWxYdxxdX/xdXxcX/xBxY Am l l o L , ,U i . o L , , Vi l , o , ,U

i1 lK , , o1f k , ,U

i1 l/ , ,U

7

h/d-c postup Vyšší dvojvýchodný postup v Gh-móde

zxWxcYyBxxAXBXcX zxWxBcxxYAXBXcX Am \ ,a i i \a: ,a i i Vi ,\ , i i

zxWxxxBXxBXxcX Am l l i Vi l l l l i2

zxW,xGXBXcX Am l i . i Vi i1pppp l i

XdXcX Am o , Vi o1 , l/ , XdYycxBxcx ?I) ?9

xAX ,a ,

xxBxx , Am, mult. o mult

zxWxxdXdYycxBxcXBXz 1.1. Am i . ?L) , Vi i1 ?9 ,

8

G/h-a postup Typ hh Motív hh nasleduje štandardne po nástupe z tónu G. Môže za ním nasledovať deklamácia na tóne a s rôznym počtom slabík, pričom už od počtu 2 slabík na a je možná výnimka z binárneho rytmu.

z,W,,G./,Bc,,,,,,B./,A., Am ,a o.3 , , Vi , m , ,

, o3 , ,

zxWxGXxGX/xYGXAx/YBcxxYBx /xAxx Am l l l i o3 , ,U Vi,Va l l l i m , ,

, i o3 , , l l o , ,

zxW,xGX/xAXxBX/BcxxxYBx/xAXxY Am ,a i i o L : , ,U Vi,Va ,x i i m , ,U o3

možné deklamačné pokračovanie

.A,/A,Ax/x l l l

XBXAXAXAX Am k , l l mult o ,U Sa63 o l

Predĺženie s menším počtom slabík (ahah- lavírovanie pred xG):

Am zxWxxGX/xxGXxAxY/BcxxxBxYABXzxAX 11.11. Am l l i o3 , ,,K ,U Vi , l i m , =>K ,U

zxWxxBcxxYBx/xBxYAXYBXAxY Am kL: , kL , k , Vi o3 , l/ ,

Vi,Va o3 , o3 , o1 , , ,

9

Motív hh presahujúci stopu:

z,W,,G.Bc,,, /,B.A:;G,,:ABc,,: Am l o3 , \ =I005K Vi l o3 , \ =>005K

zxxWxBxYBcX/xxBXAxx Am if oL: , , Vi,Va i1 o3 , ,

Po finále h sa nástup môže uskutočniť priamo z tónu h (h/h-a postup):

zxxWXBXYBXBcxxYBXAX Am,Vi l l o L :

Vi l l m

/,W,, ,B,,/,,Bc,, /,B.,A.,/,G.A./Bc,,B. /,A. Am o L : , ,U , i o3 , ,U Vi ,; / U , i i o , ,;

Zdvojenie motívu G/h-a (s kadenciou ah.G alebo aG.a).

zxWxxGXAxzYBcxxxBx zxAXYGAxx zBcxxxxBxzxAX XAxzxAX Am ,a o.3 , ,U ,; o3 , , l l

l i o3 Vi , m , , i m , , l l

l i o3 , , l o , l

zxWxxAX/BcxxxBX /AxYBYyAxxY /GxYAx/xBcxxBx /xAX Am i o3 , , \ , i o3 , , Vi l o3 , , oV , l o , ,

Zdvojenie motívu hh + terciový zdvih v prvom akcente

zxxWXAXBcxxxxdXAXxBcxxxxBXAx 25.12. Am , i2 k a< o3 , ,U VR54 i .i2 kL , o , , S1217 l i2 k1 a< o , , Vi, G32 S581 l k2 k1 ,U o , ,

10

Typ ha Typ ha je ekvivalentom hh v motívoch ha.a alebo ha.h. Vyústenie do tónu a nastáva o slabiku skôr:

zxWxxGX/xGxxYAX/xBXAX/ Am l l i o , l ,a i k , l mult. l l i o , l l l o3 , ,

deklamačné predĺženie

xxxxAxY xxxxB.,A. l Am k ,

Vi l/ ,

V desiatkach prípadov je skoršie vyústenie v type ha spojené s rytmickými nepravidelnosťami:

zxW,xGxzxGXxAXBX zxAX GAx Am l l i k , l:

Vi l l i1 o ,

Ak sa charakteristické noty ha rozdelia do dvoch stôp, skoršie vyústenie do tónu a je možné aj bez rytmických výnimiek. Deklamačné predĺženie pri akcentácii môže opakovať motív ha.

zxWxGYxGxYGXzAXxBXzxAX Am l l l i k ,

Vi , i o. ,

deklamačné predĺženie

xxAxzxAX xBxzxAX l l k ,U

Zdvojenie motívu

zxW,xGXGX/AXxBX/AxYGAxx /xYBXAX Sst, Ps1 Am l l i o , ,; o ,

VR59,Vi l l i o , l o ,

zxWYxBXBXxBXcX/xxBXxAX/GXxBX/xAX VR54 l l l o , , , o. ,

Am zxWYxBXBXxBXBcXx/xBXxAX/GAXxBcX /xAX Am l l l oL@ , ,U ,; k2 ,a G32,Vi l l l o3 ,U , i o3 , S1217 l l l m ,U , i m , Vi, S581

11

Typ h2

D zxWxGXGAxYXYBXzxxyy /Ax Am zxWxGXxGXAxXBXzxxAX Am ,a l i ?I , VR54 l ? 11 11 , Vi , l i2 ? ,

mult. a< l ? ,

z,W,,,G.,B.AGx Am ,a ? % Vi l ? %

prípadné predĺženie do a-deklamácie

XAXxAX l l

.YA./Bc,,,A./A.A. /, Am l mP ,a l l Vi l o. , l l Va l l/ , l l

xxBXxAX Am,Vi k ,U Vi lK ,U Va o ,U

XEFxxYxAX Am a<; i . Vi ,; o

12

Typ hc Vyústenie do tónu a nastáva na párnej slabike.

zxWxxGGGXxAXBcxxBXAX Am,Vi l l l i =IO , ,

l l =I 1O , , Vi l l l i =O l/ , l l l =O , , Vi,Va l =O o , Am ,> Vi =x > Va =x >

zxxWXBYBYBXBcXBXAX

Am l l l =LO

deklamačné predĺženie

.BA. d

. /,B.Ax/.B.A. /, k , k ,

xxAXAX l l

Zdvojenie motívu:

zxWxGXAxYBcxYBXAxYBcxYBXAXxx Am , i =IO , , =IO , ,

,a =I00O 01 , , =IO , , Vi , i =O l , =O l/ , Vi,Va l i =O , , =O , ,

13

Postupy v Ea-móde Ea-mód sa objavuje primárne v záveroch periód, ale tiež ako oblasť dočasného odklonu v kontexte G-blokov. Plnohodnotný deklamačný postup nachádzame iba na tóne a. Náznaky deklamácie sa objavujú aj na tóne E, ale tam ide len o niekoľko tónov s prechodom k inej hladine. Dvojvýchodným postupom je Da/Ea, ktorý spája tóny D, E s tónom a. Tu môže ísť buď o návrat od finály E k deklamačnému tónu a bez zmeny módu, alebo o postup vedúci k spojovému a v kontexte Gh-módu a ukončenie G-kadenciou, teda o zmenu módu, resp. návrat do Gh-módu (po odklone). a-deklamácia

zxWxxAXAXxAXxAAAXx Am l l =L l l l Vi l l ? , l l =L l l l

Akcentácia „zhora“

zxW,xAX/BcxxxAX /xAAAX Am,G,VR54 i1 mP ,a l Vi, G32, Sa63 iP 1m , l

zxWxxBcxxx /AXxAX/YAXxBcxxxx /xAXAX/x xAx 14.11. Am mP,a l l mP ,a Vi l l ?L l m ,

Akcentácia „zdola“

zxWxA,:A,:YEFxx /xAXxAX/YAX Am ,U a<; i . l l i 1 oV

L a<; i .

Vi ,U ,; i lK ,; ,U ,; A S1217ip /U ,: l , Vi Sa63 ipk ,; i mult. ip1 oV ,; i

zxxWxxAXEFXxxAXAX Am ,U a<; = l Vi i2 ? , Va ,U 6 ,; = l

zxWxxAx/YEFxYxAX/xxAX G,Am ,U a<: i . l

14

Da/Ea-postupy

Da (výstup z D na a) Vlastný výstup (s finálou na prvom a) môže byť aj samostatnou malou formulou.

z,W,,D.YEF,, /,,A.,A,, Am ,a i2 i . l

l i2 AI 1 l , i2 kI

Vi , i2 o3 l l i2 A l l , ,; o ,x i2 l/

l i2 m l

zxWxFYyExxxDXxEFxxxxxAXYxAxY Am \U ,, i2 kI \ ,, i2 i . l Vi \ ,, i o3 \ ,, i o. l

zxxWxDXEFxxxxAXxAxYAX Am , i2 ?I 1 l

,x i2 =I 1 l Vi,Va a< i =O7 l ,x i2 ? 11 11

l i2 = i

zxWxxDx/xExYFx/x Am ,x i i Vi ,x i i

zxWxxDXYEXFXxAXxABcxx Am , i i =I 1 =L005K Vi , i l ? =O5

\| =I l Ea (výstup z E na a)

z,W,,A.,/,A.J:;F,xYz,/:E.FJ,,, /A.,,EF,,,Gx Am i1 kL ,Uj , i2 oV a<; Vi i1 o , , i o ,;

z,W,,,A.,,xA.J:;F,,,xE.F.,A. Am i kL ,Uj , i i .

l kL ,Uj , i kI Vi i k1 ,U , i o

l k1 ,U , i m

15

DE.aE.a

zxWxDXEFxx/AXEFxxxx /Axx Am l i2 oVI a<; i . Vi l i2 oV ,; i

zxWxxDXDXxDXxEFxxxxAXEFxxxGAxxAxxz 6.11.,22.12. Am ,a i2 oV I a<; =IO l Vi ,x l l i2 oV ,; =O =

, i2 /U ,; =>K l

z,W,,D.EF,, /A.,Ax/xJ:;F,,,,,EF,,:Gx 9.3. Am l i2 i . kL ,Uj ,; Vi l i2 o lK ,U i

F.aE.a (Oscilácia medzi tónmi D/E a tónom a)

zxxWxEEEX Am l l

zxWxDx/YxEX Am,Vi , i Vi l i

XFJxxY /xAxYxxEFxx/xYAxx Am i2 oV a<; i . S1217 i2 oV ,; i

Vi i2 oV , =O

XFJxxY /xAxYxxEFxx/xYxGXxxAX /xAxxzx Am i2 oV a<; i i l

Vi i2 oV ,; i o l ,; oV ,; , k l

XxFJxxx /xxAXxxEFxxxxGAXxAX aj samostatná formula

Am i2 oV a<; =IO l Vi i2 oV ,; =O l

16

EFG-postup EFG-postup je spojením krátkej deklamácie na tóne E a následného výstupu k tónu G. Predstavuje plynulý prechod od Ea- ku Gh-módu na začiatku blokov. Výnimočne sa objavuje aj o kvintu vyššie (hcd-postup v he-móde).

zxWxxYFXExYFGxzX/GXx Am k , =IO l Vi , i =O l

l l =O l

z,W,ExExE,:FGA,xz,:J:;F,,: 22.1. Am l l l =I005K ,Uj Vi l l l =>005K o1

z,W,EXEXE.E,/:xF,:xG./.GX Am l l l l i i l Vi l l o. i l S1217 l l l l i i l ~Vi; Sa63 l i i l k1 i l

17

Polokaden čné formuly

Polokadenčné formuly sú slabé, s finálou G alebo a, v kvintovej transpozícii nahor aj e. Rozlišujeme typy zakončené apodermou a kufismou.

18

Polokadencie s apodermou E.a

xE /,W,:Ex/xE.E./,F.E./:D.EF,,,Ax,/ (***.a +) x(x)E Am i l l oV , , i2 =I 1 Vi iP l l oV , , i2 ?7 Va l l l /U , , i2 =K

/,W,Ex/xExxF:;E,Y/YD.EF,,A./ G/h-a + xxE Am i l oV< , i2 ? Vi,Va i l oV , i2 ?

G.a

ah.G zxxWxxGXGAXxAXz xxh 27.12. Am l l: AL

Vi,S1217 l l A

FE.D z,W,,A.B:;A,,,,G.G.G.B:;G,,:A.z EF.D 21.5. Am if oV< , l l \ =I Vi i1P oV , l i \ =

/,W,G,/:G,:G,:BG,AA:;G,F,A./ xxE Am l l l 8dIa 1%

I L$V =I 1 Vi l l i dIj%z =

/,W, YGxAB,,, /B,:/,Bc,, /:xA,:xBc,xY,, /d.xcxxxxx./GA,,,A./ Am , i2 AL \ L: ,a i2 k ,U a<; AL Vi , ,; A \| , i o ,U , A

19

hG.a

z,W,xG,:Bc.,B,,AB:;A,./ Am o.3 , ,,O8n> Vi m \ =On

o3 , =O D /,W,G.:Bc.B:;G,.ABc,,,/ /,W,G./,,B.,G.ABc,,,/

Am l kI ,a =I0005K Vi l m \ =>000K

i o , % o. , =>0K

zx,W,xxG.AB,.GA. /,xxAx./ Am l mP ,a: AL Vi,Va , m ,; A

/,,W.G.G.,G.,:B.xGA.,,A,:/ Am l l l kI ,a: AL Vi ,; o3 , ,

l m ,; A i o ,; A

/,W,,B.cx/xBxYGA,, /,A./ E.g.II l k ,U ,a: AL

Sav , l/ ,\ , A

C220 i k ,> , AI

/,W,,A,x/B.c. /d.:c. /B:;A,,xGA,, /.A./ Am ,a i i o , ,U00 < ,; AL Vi , i i2 l/ , ,U0 ,; A

Porov. krátke hG.a medzi formulami G2 /J.

20

Polokadencie s kufismou Ea.*

/,W,:.F:;E, /, Am,Vi \U

E /,W,,E./E.E./F:;E,,, Am,Vi l l l oV< \U Vi,Va l l ,U

/,W,,A.A./A. Am l l kL

.D./,EF,,,,A./,G./ xxE, xG -a xxE, xxG Am , i2 kI ,, Vi , i2 o3 , , i2 oV = , i2 k ,

xxE /,W,E,/:E,:E,/F:;E,, Am,Vi l l l \U ,Uj

,,,D.,EF,,,,,A.,G./ Am ,, i2 kI ,, Vi ,, i2 o3 = ,

cG.E /,W,D./EF,,,A,/,ABc,,,z xxE Am , i2 i . =L005K Vi ,x i o =>0K

, ,; o =>K

21

Fa.*

ah.G /,W,A.A.GJF:;E,,xF.A.G./ xE

E.g.II i kL %> 8 L$ i kI =>

C220 i l =L V >i i o =

l o =L V ,: o =>

ha.Gh.a /,W,A.A./J:;F,,xEx./F.,A.,G./ Am l kL ,Uj , i kI ,, Vi l k1 ,U , i m =

/,W,,,A.,,Ax/xJ:;F,,,E. /,F.,A.ABc,,,z xxE Am i kL ,Uj , i i . =L5K Vi i k1 ,U , i o =>K

22

Ga.*

z,W,,G.GA,, /,A.G,:/.Bx,B. Am i1 l: S , Vi i l S .

z,W,F:;E,,D./G.,,GA,,,/,A.,G./ Am \ , i1 l: SL ,

Vi \| ,x i i2 S .

ah.G /,W,GA,,,,A.x/A./ xxh Am l; SL l Vi l lS 1

/,W,G.G.,/A.Ax,/ Am l l S l Vi l l k l

Ga.h /,W,,G.,A.AB:;AB:;G,A./ ah.G -a + xxE

Am ,a i =LOn>Oa K Vi , o =On

FED /,W,D.EF,,,W:;F,,GA.G./ h2.Ga.a + xxE Am l i2 \ =IS , Vi l i \ ? 000xxxx 1

xxG z,W,,xG./Bc,,,,,d./G.W:;F,,GA.,A./ Am l i2 . k ,x \ =IS l Vi l i2 o , \ =>S .

,EF,,,G,A.,A./ xE, xxE Am a<; =IO l Vi ,; =O l i2 =>K ,

23

Thema

/,W:xGx,/,G;Ac:;B,:A,,/ xxE, xG -a + xxE, aFD + xxE E.g.II l =Lq=IO 1,,>

Sav , L lO ,j ,

C220 =L -q=O ,, l

Vi,Va -q=O 1,,

q-=O 1=

/,W,D.G,/:G,:A:,G.Ac:;B,:Ax,/ E.g.II , i1 l k => =IO 1,,> Sav

, i1 l \ I =>=IO 1 >,, ,a o1 , k1 => 2IO 1 >,,

C220 , i l o q==O ,,

24

Gh.a

Gc.aa.a z,W,,G.:B.,A./ xxE Am , kI ,, Vi , m =

xG /,W,,G./G.,B.AG./ EFD Am l l kI %

Vi l l i o

cG.E /,W,F.GA,B.A.// xxE Am i =IM => VR58 , =O =>5K

Vi i =M =

xxE /,W,,,E.E./,F.,G.GA,B.ABc,,/ xxE Am l l i i =LM=>5K Vi l l i i =5O =>5K

aF.Da, cG.Ea /,W,,A.B./,A.EF,,,GA,B.,A./ xxE Am l k ,U a<; =IM => =IO5 Vi l k ,U ,; =IO = l k ,U ,; =>K , l k ,U , =O5 =

Thema

yxh,xxh /,W,,G.G:BB:;A,G,,A:B:;A,G,A:GA./ xxh Am ,a =L%i .l

$V =I?) , oV k

Vi l -q%=nV , %=O ,,On

a2.G2.G /,W,G.G::BB:;A,G,,Ac:;B,,A./ xxE Am l =L%i .l

$V =IOq 1,>

Vi , =%=O ,,

25

E.G*.*

/,W,D,:Dx/xE.FJ,, /,A. Am l l i i2 oV Vi l l i2 oV , i i2 oV l i i2 /U

l l i i2 ,U

/,W,Ex/xE.FJ,,,/A., xE, xxE Am l l i2 oV Vi , i i2 oV l ,; oV ,x ,; /U

cG.E z,W,E./F.,E./,D. Am l oV , ,

Vi i oV , , ,; /U , ,

xE z,W,,E.F:;E, /,D. Am l oV< , Vi l oV ,

,EF,,, /GA,,B,. /,A./ xxE ,,B./,G./ xxE

Am a<; i2 S , S ,a a<; =IM => Vi ,; i2 S . k l o l ,; l 2 S . ,; =O5 = ,; =M =>

,EF,,,GAB,,:AG,/ xxE

Am a<: =I5O % Vi ,; =5O %

,D,G.,GAB,,,,:AG.z xxE

Am i1 =Lo3 %

Vi i =O5 %

26

Gc.a

yxh /,W,,G.Gc:;B,,,,A,:z xG -a, FE.D Am ,a =LO7 > ,

,,O7 > ,, Vi , ,,OF l Va ,x ,,OF ,

=OF =

haG /,W,G.Gc.,A./ DaG Am l =LO7 ,,a Vi , =OF =

zxWxxEFxxxxDXxGXGXGcXAXz Am \a: ,a i1 l =LO 7,a Vi \ ,x i l =OF l \| , i , =OF l

Nadstavenie

hh.a /,W,YG.G.Gc.A.A. /,A,,,/ xxE Am, E.g.II , l =LO 7,a l l Vi , l =OF , , A Sav

l l =O F ,a , l C220 l l =LOF l l l

ha.G /,W,G.Gc:;B,,A.A./A,/ xE Am l =LO7 > , l AL Vi , =OF , l l

27

Thema

FG.E /,W.G./,G,,,Bx/xA.G.cYyB,A:G,,G:Ac:;B,:A./ E.g.II i . l o. , , ?I 11 11 0,,U < < -l=IO 1,0,, Sav

, l o , , ? 11 11 0,,, -l=IO 1,0,, C220 l l o , , dIj V q-=O 0,,

x(x)G z,W,G.G:c:;B,A,G.G:Ac:;B,A,,/ xE, FED+xxE, xE Am l =L D&I 1U000

, >U < < =Lq=IO 1,,> =L&0=I 11 11U >,U0,, =Lq=IO 1 >,, =L dIU00, ,Uj q =L =IO 1,0,,

VR54 l -idaUI -i =IM00,, Vi l A? z -q=M00

,, =dUz q-=M

= dIjUq

-=O 1 ,, l =I DIjU z q-=O 7=

S1217 l -q% -q=M00,,

G32 l A ?I q-=o1,, S581 l =UA =O ,,

xxE z,W,D./G.GA.,/A.G./,G,:G,:G:c:;B,A,G.G:Ac:;B,A./ GFE Am ,a i1 l:ôSL , l l =LdI 1 1 1 1 ,>U ,, =L=IO 1 >,,

Vi , o l:ôS . l l dj V q-=O =

/,W,,G./,G.,,G.G:c:;B,A:;G,,,GA:B:;A,G,ABc,,,/,:B:;A,,,G.A.B. xxE Am i1 l l =L D&I 1 1 1 1 >,U< =LO ?I) k2 Vi l i l =I 1 DIjU -q=O =n:

D 2 /,W,,G./,G.,,G.G:c:;B,A:;G,,,GA:B:;A,G,AG;A,:,,/,:,,,,G.AB.,,B. xxE Am 2 /,W,,G./,G.,,G.G:c:;B,A:;G,,,GA:B:;A,G,AB:;A,,,/,:,,,,G.,A.,B. xxE

Am 2 i1 l l =L D&I 1 1 1 1 >,U< =LO ?I) oV<

28

h.Gk.a

zxxWx xxxBX/xGXxBXxxAXz Am k ,a kI ,, G => VR54 o ,a k 1 %> mult. o , m =

o , o. =

Va k1 , k ,

zxWx xxxBx/xGAxXxxBX/xAXz Am kI ,a: S , Vi \| ,; S . / ,ô S .

zxxWx XxABxx /xGAXxxBX/xAxYz G m ,a: S ,

zxxWx XxBX/xGAxxxBcXx /xAXz =G

Vi o , m ,

,:AB,, /,GA,,,A.,/A./ Am mP ,a: SL l Vi,Va o ,; S . o , k ,

zxWx xxxBX/YGXxAX/ABYyAxXz 6.1., 17.1. Am k ,a i =LO8n> Vi o , o =On

zxxWx XxBx/xGAXxxAX/AXz Am oV ,a: SL l Va m ,; k , Va o , o ,

zxWx XxBYyAxx /xGAxxxAX/xAXz xGxz Am ,Uj ,; SL l , Vi , ,; S . k ,

29

Prívody G-nástup

zxWxDXGx/xGXxBx/x zxxWxxxGx/xGXABxx /x zxxWxGx/xGAXxBx/x Am , l kI G,Va , l m Am , l 2 oV Vi , o G/h-a postup

Typ hh (aj cez stopu), h2 (aj s deklam.)

zxWx ,Bx/xAxxBx/x Am , k Vi , o

zxWxBcxx /YBXAx/YxGAxxxxBx/x Am o L : , ,U ,; k Vi m ,U , ,; \| ha.Gh.Gk.a

zxxWxBX/BXAx/xGAxxxxYBx/x Am l o L , ,; k Vi l o , ,; /

ah.ch.Gk.a

zxWxxGX/xAXxBXx/cXBYyAxx D xBx 14.11. Am ,a i i k ,Uj Vi ,x i l o ,

30

h/d-c postup

/,W,:A./B.,c.,/d.,,c./B:;A,,,GA,,, /,A.A./ Am , i i o , ,Uj ,; SL l Vi , i i o1 , ,U ,; S .

c.Gh.a

xBxz /,W,A./,B.,,c.,/,d.,,c. /YGA,,,,xA./YxA./ Am , i i k ,U a<; SL l Vi , i i2 o1 ,U ,; S .

31

h2.Gk.a Melodický postup je slabým variantom //xxG -a. Kľúčová je absencia stabilného spojového tónu a pred h2. h2.Gk.a -dt

zxxWY XxBXGXBXAXz xGAxx Am ? ,a kI , ,a: S ,, Am,G ?I ,a: k =>

Vi ? ,; S l

, o3 =

zxxWx xxxBXGAxxxcXxAXz Am ?I 1 ,a: SI ,a VR54 ? 11 11 ,a: kL , mult. ? ,; S . h2.Gk.a -mt

zxxWx XxxBXGAXAXz Am ?I -aO l Vi ? =O A ? =>K ,

/,W, ,xxxB.GAB,,,AG.z Am ? ,,aO5 %>,U

/,W, x,,,B.GA,B.A./ Am ?I -aM => Vi,Va ? =O5 =

32

Prívody G-nástup

zxxWxGXxGXYAXYBXY Am l l i ?I Vi l l i2 ? l l i ?

hG.h2.Gk.a

zxxWXBXxxBXxGAXxxBX Am,G i . oV L ,a: ?I

Vi ip oV ,; ?

Am /,W,,G.GA,,,B. Am , l; ?I Vi,Va , i2 ?

33

ha.Gk.*

/,W,,G./G.GA,, /,,B.,A,:/GA,,,B.,/G./ Am l l l; k ,U ,; S ,a

,a kI ,U ,; S ,a Vi l l i o , ,; S .

o. , ,; o ,

z,W.B.,A. /GA.,,,A./G./ G o L , ,: SL ,

xxh /,W,,,G./,,B.A.GA.G,/ Am ,a o. , ,,S , Vi ,x o. , =>S .

/,W,D.:G./,B.,Ax/,GA,,,,,A./,A,,/ Am , i1 kI ,U ,; SL l

, i1 o. , , i l Vi , i o , ,; k l l m o ,; S . Va l m , , k^ l

/,W,,,G./G.GA,,, /,B.A./GA,,,B./Ax,/ Am , l l; k ,U ,: S Vi , l l o. , ,; S .

/,W, ,:xxGx./B.,A,:xGA,B,:xA,:/ Am l o. , ,,M => Vi l m , =M =

Exegéza

/,W,,Bc,B:;A,,GA,,B:;A,G,A,GA,,,,B./A./ E.g.II % ,: ?) ,: k ,

xxG zx,W,B./G.AB,,B:;A,G,A,,GA.,,,B./,,G,./ Am kI ,a i2 ?I) ,; S ,a

G7 oV , i2 ?I9 ,; ?I κ l

G11 oV ,x i2 ?9 ,; S ,

M51 /U , i2 ?9 ,; S .

34

Rozdrobenie ha

z,Wx,B./cd,,,,B,,Bc,B:;A,,,GA,,,B./A./ Am l mp ,a % L O ,

, ,; S , Vi lp m \ ,; S .

/,W,G.B:;A,,,Bc,B:;A,,G.,,B. /,A./ xxE Am , \ 1 J , o. ,

l \j 1 % IO >< , kI k> Vi ,x iV k ,; =O5 , G7 i2 ?I9 ,; o ,

G11 l ,\ ?9 ,; m , M51, S1242

/,W,,G./A.B,,/Bc,,:B:;A,,: /GA,,,A./,A,:/ Am ,a i i kL: ,Uj ,; SL l Vi , i l m , ,; k ,

/,W,,Bc,,:B:;A,, /,B.A./J:;F,,,GA,,,,A./ Am kI5 \ o , ,Uj i2 AL Vi m \ o , ,U i2 A

35

Antikadencie

Trieda E-G / h-d

FG1, cd1 E.FG.G -dt

zxWxExYEx/YEXEx/xFXxGXx/xGXz Am, VR54 l l l l i i l S1217, S581 l l l l o i l i Sa63 l i i l k1 i l Vi l l o. i l

E.FG.G -mt, h.hc.d -mt

zxWxxxEXEXxFGXGXz Am,G l l =IO AL

Vi l l =O l S1217 l l ,,O l

zxxWxxxGX/xBXBxYcdexxdYycxxxz OtS Am , i . l =I005K ,U < VR54 , Vi,Va , i i =>K ,

z,W,,Bx/xB.B.cde,,:d.z Am l l l =I5K ,U Vi lP l l =>5K o G11 l l =5O f ,

z,,W,Bx/xB,:B,:cd,:dx/ E.g.II if l l =IO l C220 i1P, , =IO l

zxxWxxFxxExxFGxxGxxz zxWxxBxYBX/ycXBXcdXdXz

Am l l k , =IO l G7 l l =IO 1 l

Vi l l l l =O7 l l l l =>O 1 k lPl =O l l l =>K^ k^

/,W,,G.AB,, /,B.B.cd.d./ Am i1 i2 l l =IO l Vi i m = l o l

36

Thematismos cd.d

zxxWxGXcXcX Am , i1 l Vi a< i i

zxWxBX xBX Am l l Vi l l

zxWxGXBcxxxxdX Am, VR54 l i2 . o VR54 l i2 k mult. l i2 o.

zxWxG./A,:B,x:cd,:x Am ,a i i =I00K Vi , i l =>00K

XccYyBxxx Am %I 11 11lU <lU <lU <lU < VR54 %I 11 11q Va =Uq Vi %q =OU q

xxcXBX Am k , , , mult. ,U , \ ,

xxcYdfYyexdXz Am =Iq=IO 1,< < VR54 =I=IM,< < -i=IO U Vi,Va -=O7= -=O7 ,,

.cd:;c,,:df:;e,:d.z 20.1., Sst Am % IO8 > q=IO 1,,> Vi =O U q-=O =f =% q

=O 1=

Va ==U q=O

,,

/,WxBxYBxY/GxYAB,, /BxYB.cd:;c,,:df:;e,:d./ Am l kL ,a i2 l l % IO8 > =IO 1,,> Vi iPk , i l l =O U q-=O =f

/,W,G./B.B./cd:;c,,df:;e,:d./ E.g.II , i . l =OI8 > =IO 1,,>

Sav ,a i , =OI =

C220 , i i =OI > q=> >

zx,W,,G./A,B./c.:A.cd,eYyd,c,:df:;e,:d./ Am , i i oV ,a =I .M$ =IO 1, ,, VR54 , i .l m ,a =I .5O ζ . Vi a< i i \ V l =O 11 11 = Si1217 a< i i /000v , ,,5O 0 %000m,,= Sa63 ,x i i oV , = =

37

FG2

zxxWxEXEXxFXXGX x /YGXxAX/xGXz ,x/GXWYyFxXGXz Am l l i i l k ,U l \ =I

l l =IO Vi l l o i l o , l \ =

l ,,O

FG3

zxWxxEXEX/xFXxGX/xGXxWYyFxxGAXxGXz D xWYyFxx,GxxXxGXz 2.11. Am l l i i l \ -iS ,,

=IO l \ =I0SSSS , Vi l l i i l \ ? xxxx 11 11 \ = = l l o i l i ? xxxx .

l l =O l \ ? 00xxxx 1 l l o , l \ > =>S00,x1

zxWxxEXx/xEXxEXFGXGXxAX /xxJYyFxxEFXx /xGXz Am l l l =IO l k ,Uj ,; AI Vi l l l ,,O l o ,U ,; A =O l k

zx,W.E.E. /,E.FJ,./,G.z.:A,/,J:;F.EF. /,G.z 25.12. Am

l l l i2 AL k ,>U ,; AI mult

l l i i o i l/ ,U ,; A

FG4

z,W,,F.,E.FG,:G,:A, /:G,WF.:GA.G.z 6.1., 20.1. Am k , =IO l k , \ =IS ,, Vi l l ,,O l o , \ = = l l =O l o ,U ,; ? 00xxxx .

38

de.e Zriedkavá formula de.e patrí do he-módu, zvyšuje hladinu až k tónu e, pričom často „komunikuje“ s tónom a v kvintovom skoku nadol.

/,W,, xxBc,,: /xA.xd.xde.xxe./.A./Bc,,,d:;c,,, Am \ L: ,a i1 =LO AL Vi \| , i =O7f AL

Si581 , i =M l

/,W,,Bc,, /,A.,d.,/d.,e., /e.z Am \ L: ,a i1 l i kL Vi \| , i2 l i lK

Postup de.e ako nadstavba nad cd.d (neukončený postup vlievajúci sa do xh)

Am /,q,,B:;A,,,GA,B.,B./,,c.B.cd.d./,,e., /,e.A.cd.,,c.d:;c,,,B.Bc,B:;A,,,/ ο µέν γάρ κα -τα-πτύ -σας τών Στω- ϊ - κών φι -λο- σό- φων,

Am \j I Vf ,,M =L k , =IO l i kL ,x =I 1K , \U ,, % Vi β o =5O = l l =O l k10f k^ ,x =OU , \ = %

39

Trieda G-h

Ga.h Ga.h sa vyskytuje na začiatku periód ako potvrdenie tónu h alebo nastavenie tónu h po predošlom

G. To znamená, že na začiatku piesní formula obvykle nastupuje na tóne h, vo vnútorných periódach však častejšie (po finále E predošlej periódy alebo úvodného „echo-motívu“ aktuálnej periódy) od tónu D cez G (DG..a.h..).

Motív formuly nachádzame často aj v neukončenej podobe ako nástupný motív iných formúl, alebo naopak nadstavený o jednu stopu. Hoci nie je silnou formulou v pravom zmysle, dá sa považovať za rýchlejší (redukovaný v hlave) variant G.ah.h a teda za malú formulu. Ga.h -dt Ga.h -mt

x /xGXABX/BXz x /xGXAx/xBXz xxGABXxBXz xxGAYBXBXz Zeleno je označený prvý tón invariantného motívu.

40

Ga.h -dt, -mt

x/xGXABX/xxBXz xcxzxAxB

VR54,Vi, Am,G , i2 l AI Vi,Si1217,G32 , m l

mult. , o. l

, i2 l \

Vi , l; A , ,; AL

zxW, xYGABxYxBXz YxGAxBxYBxYz Am, VR54 =L5O AL =LM =L mult. ,,M = ,,5O = =5O A

X/xGXAx/xBXz G , i AI

X/xGXGx/xBXz Am l l AI 1 Vi l i2 A

Pozn. Finálny tón h je nestabilný a môže sa lámať, zvýšiť alebo znížiť v závislosti od väzby na ďalšiu formulu.

Rytmické rozloženie tónov v kadencii -mt nie je jasné – uvedené dve možnosti vyjadrujú neurčitosť prepisu. Podľa dvojslabičnej podoby sa však zdá správnou verzia 1+1/2+1/2. Modifikácie: 1. Ako dokazujú viaceré paralelné varianty, modifikácia na predposlednej slabike je ekvivalentná so základným tvarom. Uvedený tvar nachádzame často pred formulou xxG ako prípravu na jej spojový tón podobného znenia. 2. Zníženie finály na a dáva Ga.h do vzťahu s polokadenciou Gh.a. Rozdiel je však v prívode. 3. Kufisma spravidla pridáva tón G za finálu h a môže aj neštandardne ukončiť formulu na párnej dobe. 1. 2. 3.

XYGXcYyAxxxYBxxz Am , \aaaa

11 11 II II =I mult. , ,\ = l \j =

/,W,,B./B.B:;A,,GAB,.A./ Am if l \U ,,M =>

/,W,,,G.G.AB,,,/,,B.,G./x Am l l i2 SL ,a Vi l l i2 S .

41

Ga.hh.h -dt Formula je zriedkavá a najčastejšie ju nachádzame s rozdrobením posledných tónov.

zxxWX X /GXABxxx/BXBX/BXxz Am ,a i2 l l l

Vi , i2 l l A

z,W, xxG.AB,,/,B.Bc,,, /B:;A,,,,/,,,,,G./A., VS9

E.g.II l i2 l kL: ,Uj Sav

l i2 l kL: ,Uj C220 , i . .l m ,ijV

/,W,D./G.A./Bc,,,B:;A,,,B./ E.g.II l i1 i k2 \j> =I Am l i k2 \j> =I

,a kI@ \j> =I Vi l i o3 \ =

, m \ = C220 , i1 l o \j ?

42

Ga.hh.h -mt Voľné pokračovanie Ga.h ďalšou dvojicou slabík, (zriedkavo) apodermou určený koniec. Samozrejme, je mnoho prípadov, keď v stichirách nachádzame identickú melódiu, avšak neoddeliteľnú od nasledujúcej formuly.

zxxWX xxGABXxBXBXxBXz 27.7. Am ,,M l l l Vi =5O l l AL Sav =O , \ =

Rovný tvar formuly na posledných slabikách je skôr zriedkavosťou, bežným je rozdrobenie tónov.

Am zxxWx XGAB,XBXcYyAxxBcxBYyAxxxz G xBYyAxx oktoich Am ,,M l \a I %

IO ,,

G l \jL ´ =>M l \,L % IO ,

, \,L

Am zxxWx XGAxBxYBxxBcxxxBGXz 5.9., 26.9., 20.1. Am ,,Ml kL: DU Vi ,,M l o dIj

=O5 l i2 Dj

E.g.II /,W,B:;A,xx,GA,B,YB,YB,xBG;A,x/ Vskr E.g.II \jL ,,M l l dLa000V=I

Am zxWxx XGAxBxzxYBxxBcxx/YBYyAxxxz 5.12. Am ,,M l kL: ,Uj Vi =M l m ,U Sav ,,M , k2 ,U,

E.g.II /,W,B:;A,,GB,:B,:B,/./,:d.c.B./ 8.9./4 E.g.II \8jI ,,O 1 l l Sav

\ ,,M l \

43

θ1 (Ga.h) Kostra Ga.h nad jedinou slabikou je základom pre najjednoduchší a najfrekventovanejší thematismos 2. hlasu, ktorý sa takmer výlučne viaže so slovom διό (ale aj to men, to de, all’w, pros ous, w, atď.).

Am zxxWxDXGxAdYycXBXz – διό Am,G ,a =I 11 11q=IO 7,>,

Vi, S1217 ,x q-=O7 ,, = q==M=

Am /,W,Bc.BA.G:Ad:;c,:B.,/ Veľ.sob. Σή- µε - ρον

Am =LK %>,U ,, =IO7,,> Vi =>K %z =L

q=LO 1

= Va =>K00^ =Uz q-=O^ ,,

zxxWYGxGXGYBYBYyAxGxYAdYycxBxz 25.12. kekr., Ned. orthodoxie, medzi 2 G-kadenciami

Am l l =L %I 1s L V=Io1,

,, VR54 l =L %=I%,, Vi l q %=M

= S1217 l - q %=O 1

= G32 l q -%=O 1

= Vi,Va l l q-%=O 1,, S581 l l q -=,,=O

Exegéza ha.Ga.h+

zxxWxBXXXXxxAxxxYxGxxxABxxxxxxxxxxxxxYBXz zxxWxBcYyAxYxxxxBYyGxAxxxGxxxAYBBYyAYBcxxYxBXz OtS Am =L\a0I

VV VV \a0IV V V V K ,, =I%I LV<=I00K ,

Va =L\j D0oV = =I =U =O q =L

Vi =\j D0oV =I =%=O q =

44

Prívody G-postup

Všetky typy G-postupu, spravidla po DG prechode.

xEFxxzxWY,DxxGxY zxWx xGx Am ,a i1 = Vi , o.

z,W,E./.,EF, /.D.:G./:B.A. /G. Am \ L: ,a i1 o. , ,

zxxWxBXxBXxAX /xGX Am l o L , , Vi p l/ , ,

E.g.II /,W.G.G. /B.,A./B..Ax/xG. E.g.II l l kI , o , ,

Sav , l o , o , ,

Zdvojenie motívu:

z,W,:G.AB,,:Bxx:B,:B:;ABc,,:B,:A,:G,: 6.1. Am l i2 l l =Lj5K , ,U , Vi , i l l =>5K , /U ,

/,W,,B./:G.AB,,, /B.B.B:;ABc,,,B:;A,,:G.: /A,:B,/:B,,/ Veľ. štvrtok Am kL ,a i2 l l =L5K < ,Uj , i i l Vi,Va l/ , i2 l l =>5K ,U , i i l

45

ha na 1 slabike:

z,W,,D.,G,:BA,:GAB,, 20.7. Am , i1 % ,,O5 αφθαρτεισαν σε Vi , i1 %(=O5 αφθαρτεισαν σε

zxxWYBxxBAXYGX Am if % L

,U , mult. ip

% , S581 =U ,

zxWx xxBcxBYyAxxGX Va d>K , E.g.II % L O ,

, ,,M

Sav % L O ,

, =O Typ hG

h-deklamácia bez akcentácie a s dc-akcentáciou, G-deklamácia s veľkou akcentáciou.

zxWxYBx xxB,/,Gxx Am l l kL ,a

oV ,a mult. o. ,a Vi lpl l/ ,

xxBYyAxx /YGX Am l l \jL ,,M ,U < , VR54 l \jL V ,,5O Vi lPl \ 1 =5O oV < ,

,U ,

FED /,W,,D./:E.:FJ,,, /,A.,EF,,,GA,B.B./ Am l i i2 oV a<: =IM =L Vi l i i2 oV ,; =M =

46

G.y(x)h G.yh -dt

V kadenciách typu G.ah.h sa nemusí vyskytovať tón c.

zxxWY xxGx/xABXxBx /xBXz Am l i2 l l

zxxWx XGX/xAXxBx/xBcYyBxxxz Am ,a i i =LoV<N

l i i =L Vi , i m = .. .. S1217 G32 , i m ? S581 , i m ,=

zxxWx X /ABxxxYGX/AXBcxxxxBXz 27.12. Am mp ,a i k2 => S1217 m , i m =

Vi zxWxx xxYGX/xAXcYyAxxxBXz 1.4. XcXBcxBYyAxxz 16.11. Am , i \ ?I kI % Vi , i \ = m %

a-modifikácia finály

/,W,D./G.:G.x/AB,,,,xG./,A.B./,A,x/ Am , i1 l mP ,a i k , Vi a< i l o3 , i o ,

zxWxx XBGXxAXBcxxx/xAXz 1.9., 13.9. Am dI 1aV i mP ,a Vi dIj i k , dIj i o. ,U

z,W,,,A.Bc,,: /B:;A,,,G./A.,B.,A./ Am l k2 ,Uj , i S => Vi l k2 ,U , i o ,

lP m ,U , i m ,

Kufisma *G

xxE -F /,W,,D./,G.G.,/AB,,,G./,AB.,,,B,./G./,.B./,B.B,,, Am ,a i1 l mP ,a i2 SL ,a Vi a< i1 l m , i2 S .

47

G.yh -mt

zxWxxx xxGXABXBXz Am l =IO AL Vi l =O ,

l =OF l l =O5 l

zxWx XBGXxABXxBXz 3.10. Am D =IO l Vi dIj =O5 l

G.yxh -mmt, -mdt

zxWxx xYGxxGXABXxBXBXz 20.10. Am l =IO =L l Vi l =O5 = l

zxWxx XGXGXABXBXBXBXz Am l =IO l l =LM<=I Vi l =O l l =5O f

zxWx xYBXGXABxcXxBXxBXz Sst, 8.11. Am ,a =IM => =LoVoVoVoV<n

Vi , =5O = =On

G.yxh -dmt

zxWxx XxGXYAXYxcXxBXxBXz Am , i kI => AL

,, l Vi , i1 \j = A S1244, Va

mult. i o.V ,, l i m = l , o3 . , \

Rozdrobenie v katabáze

zxWxx xxGXAXcXBYyABcxxByyyAxxxxz OtS Am ,a i kI => >5K ,U < VR54 ,a i2 /U =>5K < ,U < Vi,Va , i \ =>5K ,U G32 Vi , i m =>5K ,U Sa63

48

θ2 (G.ah.h) Kostra G.ah.h nad dvoma slabikami je základom pre druhý najfrekventovanejší thematismos 2. hlasu. Rozvoj, pripravený zdvojnásobením dĺžky toném, sa začína buď od tónu G alebo až od tónu a.

zxWx XxGXAYBdYycxBXz Am =I 1 =Iq=IO 1 >, Vi = q-=O 7,, =q

==O 1=

Va =Iq ==O

,,

zxWxx xxGXAYBdYycxBXz Am l =Iq=IO 1,> VR54 , =I=IM,, Vi l q-=O 7> > , q-=O 11 11 = ,,,,,,,, mult. l q-=O 1= ,,,,,,,,

49

Prívody G-deklamácia

mmt, dmt, dt, mt, θ2 Všetky typy DG-nástupov a akcentácií (hG, haG). Uvádzame len modelové príklady.

zxWxGGGXA, Am l l l Vi l l l

zxWxxxGXx/xGXxDX/YGXGx/xA, 3.11., 15.1., 29.6., ... Am i . kL a< i1 l Vi i k^ ,x i l

z,W,D,/:G.G. /B.A./G.,AB,,, /G.,,G.A, VU8

E.g.II ,a i1 l o. , , mP ,a l Sav

, i1 l o. , , o. , l

zxWxxGXxGXGXBYyABcxxxzxxByYAxxxxGX Am l l l =I 1<5K ,Uj , Vi , l l =>5K ,U ,

50

h-deklamácia Uvádzame len modelové príklady.

zxWx ,, /,B./xxxBcxxxxBGX Am kL: D Vi i2 dIj

/,Wx xBxY/B,:Bc,, /,B:;A,,,G. Am l l kL: ,Uj , Vi lPl l; oV ,

l m ,U , o mult. k2 ,U ,

/,W,,,GA,B,:B:;ABc,x/x,B:;A,,,G. / 13.9. Am =LM =L >5K ,U < , i Vi ,,O =>5K ,U , i

D zxWxxxxBX/BcxxxBcxxx /xBYyAXYxxYGX zxxWxxxBx/xBcxxxxBX/xYAXYxxxGX /

Am l o L : , ,U , Vi l m , ,U , S1244, Va lPi ,; ,U ,

Koncová formula

/,W,,G,:/G,:G,B,:B,:Bc,, /,B:;A,,,G./ Am i1 l l =I 1l kL: ,Uj , Vi i l l ?I l m ,U ,

/,W,:G.B,,,B:;ABc,,,B:;A,,:G. Am ,a =I 1 =Lj5K ,Uj , Vi i1 = =>5K ,U , Va i =I =>K^ ,U ,

Exegéza

z,W,,e:f:e,dd:;c,,de,d:;c,B:d,zxB:;ABc,, z:xB:;A,,,G. 25.3. Am =LdI V < << << << < %> L V< =IK \$>kI =a <V5K ,Uj , Vi ?9 % =O \O =>5K ,U ,

51

c.y(x)h Vlastná antikadencia je rovnaká ako pri G.y(x)h, ale predchádza jej obrat na tóne c.

c //yh -mt, -dt

zxWx XGxYcYyBxxxABcxxxBXz D xAcx Am ,a \U ,,O5 ,U Vi ,; \ =O5 \ , \| =O5 =

/,W. xxG,,B,/,A,:c./B./ Bhrd 1

E.g.II , kI , kI ,

Sav , o , o ,

c //yxh -mmt, -mdt Predobraz ruského popevku chrabrica. Väzba prívodu s jadrom môže byť trojaká – h, a, G:

hc //yxh zxxWx XxBXcYyBXx Am,G ,a \iV<

Vi , \

ac //yxh zxxWx xxAXcYyBxxx Am i \ 1V<

VR54 i2 oV

Va i2 o1 mult. i2 \

Gc //yxh zxxWx xxGXcYyBxxx Am,G ,a \jI 1 V mult. ,; \ 1

xxABYcYxYxY Am ,,M

xABcxYx VR54 ,,5O

mult. =5O

=M

,:Ac,: E.g.II ,,O 1 Sav

=O

YxYxYBYXxBXz Am,mult. => l

xx,Bx,BxYxBxYXz Am,mult. , l AL

,:,:B,:A,:/B,:/ E.g.II,mult. , , AI

52

xxh / yxh -11t

YxxAxYxBXxcXxBXBXz Sav,VR54 i i o , l

zxxWx xxAxxcYyAxxxcxxxBXBXz OtS Am i \a 1 kI , l G32 i \ o , l Sa63, Vi, Va Vi o \ o , l Thematismos θ

XBxYxxcYyBxxxxxABcxxxxBXz zxxWxY XBXxcYyAxBYyGxYAYBdYycxYBxxz Am , \a

I V\aI V =I =IO 1 >,,

VR54 l dIa V -i=I /U ,, VR59,Vi , dU

,q =0=O . =

, d ( q -=O ,,

mult. l dIjU -q=o,,

S581 l d,U q=

zxxWXxBxcyyyAxBYyGxxxAYBdYycxBxxzz Sst Am =L \a

II II V\aII II V =I=IO 1 >,,

Vi =DUq -=O ,,

ahcd-a

xxE /,W,,G:BB:;A,G,,,,,,A:B:c,d:;B,cd,,,cB:A./ xE χαί- -ρου- -σα

Am =I7% I 1lU$ =I =I =I\a

Ik2 k> ,,> Vi = %6 =$ q0K,,

53

y(x)h nad ah.(G2).G

/,W,,GA,B,:B,:,B.,B.,/B.Bc.,, /B.,A./GA.,Bc. /,A.Bc,,,Bc,B:;A,,,/ Am =LM =L l l l oL@ , ,U ,; k2 ,a k2 %>O ,, VR54 =L5O =L l l l o , , , o. , k1 % S1217 ,,5O = l l l m ,U , i m , \ % Vi G32 ,,500O = l l l o3 ,U , i o3 , \ %

/,W,,B./,A.d.d:;B,c.A.d:;c,,,,B.,,B./ xcx Voznes Am ,U , i1 \a

L K ,a \U ,, AL kI Vi,Va ,U , i d>K , \ = l

/,,W,d,,d:;Bc::B:;,,xA.xxc.xxBx,/ Mojs 3

E.g.II i . \aL K ,> kI ? >

Sav a\ 1K ,

, kI %^

54

Prívody h-deklamácia + hc.yxh

zxWx,BB,, xxBXBXXcYyBxxx Terciové zvýšenie h-deklamácie (ústna tradíécia, oktoich, sviatky) :

/,W,Bc,,xd,/::xe,:xxd,/:xxB,:xc:;B,,: st 9/87

E.g.II i2 i o , ,a \U Sav

i2 i o , , \

z,W,,Ad.Bc,,d.xe.xc.xe.d.B.xcYyBxx 25.3., θ Am ,,O 7 ,a: i k ,a o. , ,a Vi =O 1 , i o1 , , l l

zxxWxdxxdxYxxcYyBxx Am i .kL

G11 ,x i S1242

M51 ,x o

55

G-deklamácia + Gc.yxh

mmt, mdt, mt

z,W,,D./x,GGGXcYyBxxx Am , i1 Vi , i

zxWxEFxxxDXYGx/xGXYABxxx /xGXcYyBxxx 8.9. Am \a: ,a i1 l mP,a Vi |> , i l o. , ,x i l m ,

zxxWx X /xBXAX/xGXXcYyBxxx Am,G o. , , mult. o. , ,;

G/h-a + hG.ac.yxh

mmt, mdt

zxxWxBYyAxxxGxYxAxxcYyBxxx Am oV L< , i \j 1

G l i \ 0001 <

/xxWx x/xxAXxGXBGXxxxAxxcYyBxxx Am ,U , dI VV VVa i

mult ,U , dI < i

VR54 , , dIa 11 11 i2 Vi ,U , d,; < i

zxxWxdXcxYBXAXBGXYAXxxcYyBxxx Am,G o.f , ,U , dIVa i

Va o1 , v , = i2

po 2. pôst. ned.

/,W,d./d.,,c./,B:;A,,,,G. /,A.,,c., Am i1 o L , ,Uj , i kI Vi i2 o1 ,; ,U , i \ Va i2 o1f , ,U , i \

56

Vyššie varianty y-h yd Formula yh vyššia (yd) predstavuje terciové zvýšenie bežnej yh (25.9.)

D zxWxxDXGXxGXxBxxxAXGxYcYyBXABcxXYBXzxxxGX Am zxWxxDXGXxGXxABxxxGXAXBXcdxeXxdXzxxxBX Am ,a i1 l mP ,a i i =IM => ,a Vi ,x i l o3 , i i =O5 ? , Rytmika kadenčného vrcholu je nejasná alebo neustálená.

zxWxx XcdxeXdXz Am =IM , Vi =>K^ ,

=5O f = =O5 ?

z,W, xxcde,,:dxz Am =I5K ,U Vi =>5K o

=5O k^ =O5 k1

z,W,,cde,,dG.z,, 2.7. (pred xxG) Am =I 11 11O5 d,U

,x Vi =>K00^ dIj

yxh vyššie -mmt , -mdt

D XcexxxdAXxBXz Am zxWx XcdexxxdAXxBXz Am =I O5 1 ,U00a< AI

=I5O % ,Ua< AI

=L5K ,

a< =I

Vi =5O f dIj A Sav

=OI ,, =

D xAx E.g.II xcx zxWx XcdexxxxdXcYyAxxxYBXz Am =I005K k> \ =I Vi =>005K , \ =

=>005K f k , =

57

Exegetické rozvoje

zxxWxcxYBcxBYyAxxYcdexxYdYyBxcxxBXz (Sst-pokr. do xxE) Am ?I 1 %>0oV

$ =I 5O 1 \a > K ? >

Vi = % ,,o O DO =

Va = = V< ,,Io O DO =

zxxWXcyycYyBYyAxxcdexxdYyBxcxYBXz (Sst-pokr. do xE) Am %%%%I 1$L V =I .. .. 5O \a >K ? >

Va = V< ,,o00O \O =

Thematismos θ

zxxWxxxGXAxxBXxcXxAXcdeYydxcxxYdfYyexYdXz 25.12.

Am , i i oV ,a =I .M$ =IO 1, ,, oV, , Vi a< i i \ V l =O 11 11 = Si1217 a< i i /000v , ,,5O 0 %000m,,= =O 11 11 G32 ,x i i /000v , =M % Iq Si581 ,, i i /000v , =O5 ,q=

Prívody

G- a h-deklamácia

/,W,D./G,,G,/AB,,YG,,: /B,YBY, /cde,,x Vskr8 E.g.II , i1 l mP,a i .l =L5K

Sav , i1 l m , i l =OI

z,W,,B.B.B.cde,,: var. D .Bcd,,: Am l l l =I005K Vi lP l l =>5K

/,W, xxB,:B./c.,B.cde,, Am l l k , =I005K Vi,Va l l l l =>005K

zxWx XBXcYyBxxxAXcdxeX XcX Am l oV< , =M oV ,a Vi l oV , =>K^ ,U ,; i oV , =O5

58

Spojenie vyššej c //yh s inými formulami ha.G

D /,W,B.cde.,,d.:B.c.:B.B./ 26.9. Am /,W,B.cde.,/,d.:A./B.:A. /G./ Am if =I005K ,U a< o , , Vi i1p =O5 k ^ ,x o l l

/,W,,B.,B./G.AB,,,,/,B./,,G./,,A.B.cde,,:dx/xA. /B.,A.G./ 13.11. Am l kL ,a i2 AL ,a i i =I005K ,U a< o , ,, Vi i1P/U , ,; A ,x i l =O5 k1 , , /U =