JASKYNE SLOVENSKA

Vyrobil : Marián Butaš

Čo je jaskyňa

Jaskyňou nazývame podzemnú dutinu, ktorá sa vytvorila prírodnými procesmi a je prístupná pre človeka. Za jaskyne sa nepovažujú človekom vytvorené podzemné priestory (pivnice, studne, banské diela), ani drobné prírodné dutinky a diery, do ktorých sa dospelý človek nemôže dostať.

Najstaršie písomné zmienky o jaskyni

Najstaršie písomné zmienky o jaskyni na území Slovenska z rokov 1220 a 1224 sa vzťahujú na Jaskyňu na Skalke (Benediktovu jaskyňu) pri Trenčíne. Najstarší nápis v Jasovskej jaskyni je z roku 1452.

Delenie jaskýň

Jaskyne sú tvorené geologickými procesmi, ktoré môžu ešte obsahovať kombinácie chemických procesov, tektonických síl a atmosferického pôsobenia.

Primárne - niektoré jaskyne vznikajú zároveň s horninou. Nazývame ich pôvodné alebo primárne jaskyne, napríklad Ochtinská aragonitová jaskyňa. Podobne vznikajú aj lávové jaskyne.

Sekundárne jaskyne - vznikajú neskoršou postupnou eróziou už vzniknutej horniny, napríklad Domica.

Život v jaskyni Jaskyne sú jednými z najnehostinnejších miest na Zemi. Celý rok v nich

panuje tma a zima, niekedy teploty po celý rok neprekročia 0 °C. Aj napriek tomu jestvujú rozmanité formy života, ktoré sa na takéto prostredie prispôsobili. Slepé, bezfarebné a skoro priehľadné garnáty, červy, hmyz, mloky a jaskynné ryby. Odborný názov živočícha žijúceho v jaskynnom spoločenstve je troglobiont. Z rastlín to bývajú rôzne druhy jednoduchých plesní a machov. Jaskyne slúžia aj ako prechodné útočisko pre netopiere, zdržujúce sa v nich iba počas dňa, no niektoré druhy v nich aj prezimovávajú. Pri povrchu si tu nachádzajú úkryt dočasne aj niektoré cicavce.

Ochrana Jaskyňa Ochtinská aragonitová jaskyňa a

Dobšinská ľadová jaskyňa sú zaradené do svetového prírodného dedičstva v rámci UNESCO.

Jaskyňa Domica je lokalitou Ramsarského dohovoru na ochranu mokradí.Výskum, ochranu a praktickú starostlivosť o jaskyne na Slovensku zabezpečujú Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrana prírody SR. Ústrednú evidenciu a dokumentáciu jaskýň vykonáva Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Najvýznamnejšie jaskyne z hľadiska ochrany prírody

Za národné prírodné pamiatky je vyhlásených 44 jaskýň a priepastí. Jaskyne Slovenského krasu, Ochtinská aragonitová jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa so systémom Stratenskej jaskyne sú zaradené do svetového prírodného dedičstva. Jaskyňa Domica patrí medzi podzemné mokrade medzinárodného významu Ramsarského dohovoru. Je súčasťou cezhraničného slovensko-maďarského jaskynného systému Domica – Baradla.

Prečo sú jaskyne významné?

Jaskyne, ako svojrázne časti prírody, sa vyznačujú mnohými prírodnými, vedeckými, kultúrnymi a spoločenskými hodnotami.

Významné archeologické náleziská

Medzi významné archeologické náleziská patrí Ardovská jaskyňa, Babská diera, Domica, Majda-Hraškova jaskyňa, Kostrová jaskyňa (Slovenský kras), Jasovská jaskyňa (Medzevská pahorkatina), Veľká ružínska jaskyňa (Čierna hora), Šarkanova diera (Volovské vrchy), Liskovská jaskyňa (Liptovská kotlina), Mažarná (Veľká Fatra), Dúpna diera (Strážovské vrchy), Prepoštská jaskyňa (Prievidzská kotlina), Čertova pec (Považský Inovec), Deravá skala a Tmavá skala (Malé Karpaty) a iné.

Liečba v jaskyniach

Speleoterapeutická liečba sa vykonáva v Bystrianskej jaskyni, zdravotné speleoklimatické pobyty v Jasovskej a Belianskej jaskyni. Počiatky rozvoja speleoterapie na Slovensku z konca 60. a začiatku 70. rokov minulého storočia sa vzťahujú na Gombaseckú jaskyňu. Na balneoterapiu sa využíva jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach v Štiavnických vrchoch – ako parný kúpeľ ju opísal už M. Bel v roku 1723.

Ohrozenia Narušenie ktorejkoľvek

zložky jaskynného geosystému môže vyvolať zmeny, ktoré smerujú k jeho poškodeniu, prípadne až k zániku. Preto treba ochrane jaskýň venovať zvýšenú pozornosť. Keďže sa krasové horniny vyznačujú malou filtračnou schopnosťou, zvláštnu starostlivosť treba upriamiť na jaskyne s vodným tokom. Znečistenie týchto jaskýň alebo povrchových krasových javov (ponory, závrtov) ohrozuje kvalitu vody vo vyvieračkách, z ktorých sa mnohé využívajú ako zdroje pitnej vody.

Základné formy výplní jaskýň:1. Brčko2. Stalaktit3. Stalagmit4. Stalagnát5. Záclona6. Excentrické formy7. Bubon8. Štít9. Sintrová kôra10. Jazerné formy11. Kamenné bloky12. Usadeniny

(hlina, štrk, piesok)

13. Pozostatky kostí živočíchov

Prístupné jaskyne

Belianska jaskyňa

Nachádza sa vo východnej časti Belianskych Tatier, v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry na území Tatranského národného parku.

Zameraná dĺžka jaskyne je 2350 m. Upútajú sintrové vodopády, pagodovité stalagmity a iné formy sintrovej výplne. V jaskyni sa zistilo 7 druhov netopierov. Vstupné časti jaskyne poznali zlatokopi už v prvej polovici 18. storočia. Do jej priestorov sa preniklo opäť v roku 1881. časť jaskyne sprístupnili už v roku 1882. V súčasnosti je sprístupnených 1000 m.

Bystrianska jaskyňa

Nachádza sa v ponornej zóne Bystriansko-valaštianskeho krasu v Bystrianskom podhorí Horehronského podolia, na okraji obce Bystrá na južnej strane Nízkych Tatier. Známe priestory zahrňujú Starú a Novú jaskyňu. Dosahujú dĺžku vyše 1000 m. Zo sintrovej výplne dominujú záclony, miestami sa vyskytuje aj aragonit. V jaskyni sa zistili 8 druhov netopierov. Starú jaskyňu objavili v roku 1923, ďalšie časti v rokoch 1926 a  1932. Od roku 1971 sa využíva na speleoterapiu.

Demänovská jaskyňa slobody

Demänovská jaskyňa slobodyNachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská kotlina na území Národného parku Nízke Tatry. Dosahuje dĺžku 8126 m. Z bohatej sintrovej výplne sú unikátne sintrové lekná a iné jazerné formy, ale aj excentrické stalaktity. Upútajú mohutné sintrové vodopády a stalagnáty. V jaskyni sa zistili 4 druhy netopierov. Objavili ju suchým ponorom Demänovky v roku 1921. Dĺžka sprístupneného úseku je 1800 m.

Demänovská ľadová jaskyňa

Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Dosahuje dĺžku 1750 m. Ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity a stalagmity. Je tu nálezisko kostí rôznych stavovcov vrátane jaskynného medveďa (Ursus speleaus). Zistilo sa 8 druhov netopierov. Jaskyňa je známa oddávna. Dĺžka sprístupneného úseku je 650 m.

Dobšinská ľadová jaskyňa Nachádza sa v Spišsko-gemerskom krase, v

Národnej prírodnej rezervácii Stratená na území Národného parku Slovenský raj. Dosahuje dĺžku 1232 m. Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Objem ľadu je  100 132 m3, najväčšia hrúbka ľadu je 26,5 m. Doteraz sa zistilo 12 druhov netopierov. Jaskyňu objavili v roku 1870. Sprístupnených je 475 m.

Jaskyňa Domica

Nachádza sa na juhozápadnom okraji Silickej planiny, v Národnej prírodnej rezervácii Domické škrapy na území Národného parku a Biosférickej rezervácie Slovenský kras. Dosahuje dĺžku 5358 m. Z bohatej sintrovej výplne sú typické štíty a bubny, kaskádové jazierka. cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. Je tu najvýznamnejšie archeologické nálezisko bukovohorskej kultúry na Slovensku. Zistilo sa 16 druhov netopierov. Objav jaskyne sa datuje do roku 1926. Sprístupnená je od roku 1932 vrátane plavby a elektrického osvetlenia. V súčasnosti sprístupnené časti merajú 1315 m, z toho plavba 140 m.

Jaskyňa Driny

Nachádza sa v Smolenickom krase, na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Dosahuje dĺžku 680 m. Menej rozsiahle priestory sú dekorované bohatou sintrovou výplňou. Typické sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním, ďalej sú zastúpené vodopády a náteky, pagodovité stalagmity, stalaktity a jazierka. Doteraz sa zistilo 11 druhov netopierov. Jaskyňu objavili v roku 1930. Dĺžka sprístupneného úseku je 410 m.

Gombasecká jaskyňa

Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny, na území Národného parku a Biosférickej rezervácie Slovenský kras. Dĺžka výverovej jaskyne je 1525 m. Jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m. Sú tu aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne sintrové náteky a kôry. Jaskyňu objavili v roku 1951. Na jaskyňu sa vzťahujú počiatky rozvoja speleoterapie na Slovensku. Dĺžka sprístupneného úseku je  285 m

Harmanecká jaskyňa

Nachádza sa v doline Harmanca, v južnej časti Veľkej Fatry. Dosahuje dĺžku 2763 m. Známa je najmä výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, nástenné vodopády, záclony a sintrové jazierka. Vo veľkom dóme sú 2 pagody vysoké 12 m s priemerom 3 m. V jaskyni sa zistilo 9 druhov netopierov. Vstupný priestor zvaný Izbica bol tamojším obyvateľom známy oddávna. Jaskyňa je pre verejnosť sprístupnená od roku 1950 v dĺžke 720 m.

Jasovská jaskyňa Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine Košickej

kotliny v Národnej prírodnej rezervácii Jasovské dubiny, na území Národného parku a Biosférickej rezervácie Slovenský kras. Dosahuje dĺžku 2811 m. Bohatú sintrovú výplň zastupujú pagodovité stalagmity, stalagnáty, vodopády, štíty, bubny, brčká a iné formy. Zistených je 19 druhov netopierov. O jaskyni sa vedelo už v prvej polovici 13. storočia. Od roku 1995 sa v nej vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty. Sprístupnená je v dĺžke 550 m

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Nachádza sa v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štitnikom. Dosahuje dĺžku 300 m. Unikátny prírodný jav pútajúci pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne i svojráznou genézou jaskynných priestorov. Aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých jaskynných dutinách. Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňu sprístupnili v roku 1972 v dĺžke 230 m

Važecká jaskyňa

Nachádza sa vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou, na západnom okraji obce Važec. Dĺžka jaskyne je 530 m. Podzemné priestory dekorujú najmä stalaktity, stalagmity a sintrové jazierka. Je to významné paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa (Ursus speleaus). Vstupná sieň bola tamojším obyvateľom dávno známa. Pokračovanie jaskynných priestorov objavili v roku 1922. Sprístupnených je 235 m.

Jaskyňa mŕtvych netopierov

Sprístupnená od mája 2003 Speleoklubom SLOVAKIA-Brezno. Nachádza sa v Ďumbierskych Tatrách (Nízke Tatry), celková dĺžka 14 úrovní jaskynných chodieb je 17 118 m, z čoho je 1000 m sprístupnených. Je vytvorená v dolomitických vápencoch, vyniká mohutnými podzemnými riečiskami miestami aj s kvapľovou výzdobou.

Bojnická hradná jaskyňa

Je súčasťou prehliadkovej trasy Bojnického zámku. Je vytvorená v travertíne ako travertínová kráterová jaskyňa.

Krásnohorská jaskyňa

Jaskyňa s dĺžkou 1100 m sa nachádza na severnom úpätí Silickej planiny, dĺžka prehliadkovej trasy je 2 x 433 m (vracia sa tou istou trasou). Jaskyňa vyniká zlomovými riečnymi chodbami a vyše 32 m vysokým stalagnátom.

Plavecká jaskyňa

V úbočí severnej vetvy predstavovanej hradným bralom Plaveckého hradu sa skrýva vchod do Plaveckej jaskyne. História siaha do roku 1790, keď sa v súvislosti s objavom spomína neznámy pastier. Bola to prvá sprístupnená jaskyňa , ktorú nájomníci Palfyovského panstva využívali i ako sklad.

V roku 1982sa po veľkom úsilí podarilo preniknúť do nových priestorov jaskyne, kde sa nachádza pekná sintrová výzdoba. Jaskyňa vznikla v strmo uklonených strednotriasových vápencoch chočského príkrovu na puklinách, ale i vrstevnatých plochách. Pre vznik jaskynných priestorov bola určujúca tektonika, ktorá spolu s činnosťou atmosférickej vody podmienila existenciu labyrintu jaskynných chodieb.

V dnešnej dobe má jaskyňa niekoľko stoviek metrov (ku dňu 17.1.2007 je zameraných 717m no niektoré časti jaskyne nie su zamerané, predpoklad je niečo okolo 850m ak nie viac)

Najdlhšie jaskyne na Slovensku:

1. Demänovský jaskynný systém -32888m      Nízke Tatry,Demänovské vrchy

2. Stratenská jaskyňa - Psie diery -21737m      Spišsko-gemerský kras, Slovenský raj

3. Jaskyňa Mŕtvych netopierov -17118 m   -   Nízke Tatry, Ďumbier

Najhlbšie jaskyne

1. Hipmanove jaskyne – Nízke Tatry – 495m2. Mesačný tieň – Vysoké Tatry – 441m3. Javorinka – Vysoké Tatry – 460m

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ

201O