7

1 Verejná správa

Vymedzenie základných pojmov

Verejná správa je pojem správneho práva, ktoré má základy v rímskom práve

(administratio rei publicae) a postupne sa udomácnil aj v iných jazykoch (napr. public

administration). Predstavuje súhrn činností (proces), ktoré produkujú orgány štátnej správy,

územnej samosprávy a verejnoprávne korporácie. Tieto subjekty vykonávajú verejnú správu

ako zákonom uloženú povinnosť, ktorá je daná ich postavením verejnoprávnych subjektov

(obr.1.1).

*) Záujmovou samosprávou sa podrobnejšie zaoberá Grell, M. a kol.: Informačné systémy v

ekonomike. Bratislava: EKONÓM, 2003,s.101.

Obr. 1.1 Organizačný diagram verejnej správy

Verejná správa riadi a spravuje verejný sektor, ktorý charakterizuje verejné vlastníctvo,

rozhodovanie verejnou voľbou a uplatňovanie verejnej kontroly. Verejný sektor zahrnuje

rozpočtové a príspevkové organizácie (2. sektor) a nadácie, občianske združenia, rôzne

neziskové (mimovládne) organizácie (3. sektor).

Všeobecne prevažuje názor, že verejný sektor je ekonomický pojem (obyčajne sa skúma v

rámci zmiešanej ekonomiky), pričom funguje s cieľom napĺňať verejný záujem a spravovanie

verejných vecí.

Zmiešaná ekonomika je charakteristická koexistenciou súkromného a verejného sektora,

súkromného a verejného vlastníctva a koordináciou ekonomických aktivít súkromnými

iniciatívami (trhovým mechanizmom) a verejnými inštitúciami (verejnými alebo vládnymi

inštitúciami) pomocou regulačných nástrojov a právnych prostriedkov. Predstavuje objektívny

spoločenský jav, ktorého existencia vyplýva z historického vývoja deľby regulačných

spoločenských činností medzi objektmi trhu a vládnymi aktivitami, pričom trh aj vláda sú

nevyhnutné na fungovanie ekonomiky.

Verejná správa zabezpečuje činnosti podľa obr. 1.2. Súkromná správa je správa

súkromných vecí a jej vykonávanie je v súkromnom záujme, na uspokojenie vlastných

záujmov a potrieb.

0

Verejná správa

1

Štátna správa

2

Samospráva*) 3

Verejné korporácie

1.1

Ústredná

1.2

Miestna

2.1

Regionálna

2.2

Mestská

2.3

Miestna

3.1

Rozpočtové

3.2

Príspevkové

3.3

Verejnoprávne

8

Obr. 1.2 Hierarchický diagram funkcií verejnej správy

V tab. 1.1 sú uvedené základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy.

Určujúcim rozlišovacím znakom je verejný záujem, ktorý je protikladom súkromného

záujmu1)

.

Typ správy

Rozlišovací

znak

Verejná

Súkromná

Účel

Verejný záujem

Súkromný záujem

Organizačný

princíp

Orgány verejnej správy

Súkromná aktivita

Funkcia

Výkon verejnej správy

Súkromné ciele

Charakter moci

Verejná moc

(verejné právo)

Individuálne

rozhodovanie

(súkromné právo)

Tab.1.1 Základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy

Verejný záujem je charakterizovaný tým, že:

obsahuje hodnoty všeľudského charakteru,

má normatívny charakter v ekonomickej rovine (v závislosti od danej ekonomickej

teórie),

jeho chápanie súvisí s konsenzom politických strán.

1 ) Súkromný a verejný záujem patria do spoločnej kategórie záujem, ktorý sa používa v troch základných

významoch: individuálny záujem, záujem spoločenských skupín (skupinový záujem), celospoločenský záujem.

0

Riadenie verejného sektora

1

Tvorba štátnej politiky 2

Tvorba samosprávnej politiky

3

Podpora výkonu štátnej a

samosprávnej politiky

1.1

Hospodárska politika

(hospodárske opatrenia štátu)

1.2

Štátna administratíva

(spravovanie štátu)

2.1

Regionálna politika

2.2

Rozvoj miest a obcí

9

Politický konsenzus možno v podstate dosahovať na základe:

rovnosti (verejný, spoločenský a celospoločenský záujem sú totožné, chápané ako

synonymá),

nadradenosti a podradenosti (vo vzťahu k daným podsystémom spoločnosti, t.j. verejný

záujem v ekonomike, politike a pod.),

prieniku jednotlivých individuálnych záujmov (prejavuje sa reálna existencia verejného

záujmu na báze tzv. spoločenskej zmluvy),

protikladnosti (individuálny a verejný záujem sú v protiklade, pričom existujú dva

základné prístupy: uprednostnenie individuálneho záujmu alebo pri hodnotení

individuálneho záujmu je rozhodujúci verejný záujem, t.j. všeobecné dobro).

Metodologickým východiskom riešenia konsenzu je rozlíšenie verejného a neverejného

záujmu2)

.

Verejný záujem má teda nadindividuálny charakter, jeho nositeľom je sociálny objekt

(napr. verejná inštitúcia), ktorého činnosť je motivovaná spoločensky uznanými cieľmi a

potrebami, na ktorej participujú jednotlivé indivíduá práve preto, že uznávajú tieto spoločné,

integrujúce hodnoty.

Verejnú správu možno charakterizovať z hľadiska územného a typu riadenia podľa

tab.1.2.

Územná úroveň Typ riadenia

Obec, mesto Samospráva

Obvod (okres) Štátna správa

Kraj Štátna správa

Región (VÚC) Samospráva

Republika Samospráva Štátna správa

VÚC – Vyšší územný celok, v našich podmienkach totožný s územím kraja

Tab. 1.2 Vzťah územných úrovní a typov riadenia verejnej správy

Verejná správa je zložitý sociotechnický systém a aplikáciou systémového prístupu3

možno definovať jeho základné charakteristiky, a to:

vstupy,

prvky a väzby medzi nimi (štruktúra),

prechodové funkcie,

výstupy,

správanie.

Správanie verejnej správy odráža politické názorové prúdy a reakcie na predmetné

požiadavky občianskej verejnosti, ktoré vystupujú ako vstupy do celého systému. Prechodové

2 ) Východiskom je určenie obsahu a rozsahu pojmu verejnosť. Verejnosť môže označovať tú časť spoločnosti,

ktorá stojí voči vládnej (decíznej) sfére s právom kontroly moci a riadiacich štruktúr alebo určitú skupinovú

integritu, ktorá je spoločným záujmom zainteresovaná na riešení určitých spoločných problémov (tzv. verejné

veci). 3 ) Pozri Grell, M.: Informačná ekonomika. Bratislava: EKONÓM, 2002.

10

funkcie sú determinované zákonmi vymedzenými podmienkami jednotlivých rozhodnutí vo

verejnej správe.

Informačná podpora riadenia v podmienkach verejnej správy

V procese riadenia verejného sektora je úlohou IS spojenie riadiaceho a riadeného

systému verejnej správy, pričom IS vstupuje medzi tieto systémy ako ich integrálna súčasť a

vytvára s nimi jeden celok (obr. 1.3).

Obr. 1.3 IS ako podsystém systému riadenia vo verejnej správe

IS pre verejnú správu rozumieme súbor informácií o určitých oblastiach (republika, obec,

mesto, región), ktoré sú potrebné na rozhodovanie v orgánoch verejnej správy a ďalších

organizáciách. Na druhej strane, potrebné sú pre občanov na uľahčenie styku s orgánmi

verejnej správy a na kontrolu ich činnosti pri hospodárení s verejnými financiami. Jednotlivé

IS verejnej správy možno rozlišovať podľa viacerých hľadísk, ako napríklad:

typu riadenia (štátna správa, samospráva),

priestorového rozsahu pôsobnosti (mestá, obce, regióny),

predmetu záujmu (zdravotníctvo, životné prostredie, dane, clá, geografia, nehnuteľnosti a

pod.).

Informačný proces vo verejnej správe, ale aj všeobecne (obr. 1.4), je definovaný ako

proces získavania, spracovania a využívania informácií v postupnosti dáta – poznatky –

informácie (obr. 1.5).

Obr. 1.4 Informačný proces vo verejnej správe

Zmena pozície IS:

1. ASR, ASPV

2. ŠIS

3. IS VS

4. VIS

(Podrobnejšie

v 2. kapitole)

Zamestnanec

vo verejnej

správe (tvorca

informácií)

Občan

(používateľ

informácií)

IS

Riadiaci

systém

Orgány

verejnej správy

Riadený

systém

Občania

Spoločnosti

atď.

IS

11

Obr. 1.5 Dáta, poznatky, informácie

Prenos informácií sprostredkovávajú informačné systémy a len časť informácií sa prenáša

priamou komunikáciou medzi tvorcom a používateľom informácie. Od vzniku informácie

po jej použitie sa prenos uskutočňuje pomocou informačných činností, ktoré v priebehu

vývoja informatizácie verejnej správy výrazne menili svoju formu aj obsah, čím ovplyvňovali

pozíciu tvorcu, používateľa a IS v informačnom procese4. Napríklad v 90. rokoch 20. stor., aj

vplyvom celospoločenského trendu sa potvrdilo, že vzťah občanov a verejnej správy je

podmienený aj ich efektívnou vzájomnou komunikáciou na báze IS/IT, čo viedlo k rozsiahlej

implementácii jednotlivých častí štátneho informačného systému5. Ukázalo sa však, že zmena

pracovných stereotypov a riadiacej praxe je proces, ktorý z hľadiska informačnej podpory

predstavuje postupnú transformáciu štátneho informačného systému na informačný systém

verejnej správy a v konečnom dôsledku na verejný informačný systém. Odhliadnuc od

vývojových trendov v samotnej verejnej správe prechádza informačný proces výraznými

zmenami v dôsledku digitalizácie informácií. Nástrojom týchto zmien je najmä internet ako

model komunikácie.

4 Tak napríklad reforma verejnej správy SR zásadne mení pozíciu všetkých troch prvkov, najmä občana ako

používateľa informácií v informačnom procese. 5 Zákon č. 261/1995 Z.z. o štátnom informačnom systéme.

Dáta Poznatky Informácie

Syntaktický

pohľad (súhrn

hodnôt bez

významu)

Sémantický

pohľad

(význam)

Pragmatický

pohľad

(použiteľnosť)

12

2 Vývojové trendy informačného zabezpečenia verejnej správy

V období od 70. rokov minulého storočia až po súčasnosť (ako aj možný vývoj po roku

2005) sú jednotlivé typy IS vo verejnej správe SR postupne realizované ako:

relatívne izolované IS na báze automatizovaných systémov riadenia

a automatizovaných systémov plánových výpočtov,

štátny informačný systém podľa zákona č. 261/1995 Z.z. o ŠIS (integrovaná štátna

správa),

IS verejnej správy (otvorená štátna správa),

verejný informačný systém (elektronická verejná správa).

Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe je prehľadne uvedený v tab. 2.1.

Obdobie Typ IS Charakteristika

70. – 80. roky

IS rezortov

Relatívne izolované IS na báze

ASR a ASPV

90. roky

ŠIS

Integrovaná štátna správa

(zákon č. 261/1995 Z.z. o ŠIS)

Zač

iato

k

21. st

or.

Roky

2000-2005

IS VS

Otvorená štátna správa

Po roku

2005

VIS

Elektronická verejná správa

ASR - automatizovaný systém riadenia, ASPV - automatizovaný systém plánových výpočtov,

ŠIS - štátny informačný systém, IS VS - IS verejnej správy, VIS - verejný informačný systém

Tab. 2.1 Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe

2.1 Centralizovaná štátna správa. Informačné systémy na báze ASR a ASPV

Na základe úloh štátneho programu ekonomického výskumu (SPEV) sa v rokoch 1976 –

1980 vytváral automatizovaný systém riadenia (ASR) a automatizovaný systém plánových

výpočtov (ASPV).

ASPV (obr.2.1) sa zaraďuje medzi ASR prierezového charakteru, ako sú napr. ASR

technického a investičného rozvoja vrátane VTEI a normalizácie, ASR v oblasti práce, miezd

a sociálnych vecí, cien, financií a sociálno-ekonomických informácií a pod.

ASR jednotlivých ústredných orgánov bol jedinečný, čo vyplývalo i z kompetenčného

zákona, a preto mal aj odlišnú štruktúru.

V súlade s prepojením ASPV a ASR riadiacich orgánov sa v rámci ASPV riešili

najmä tieto problémy:

13

štandardizácia foriem a obsahu plánových údajov na úrovni Jednotných metodických

pokynov (JMP), makiet plánov a s nimi súvisiacich pracovných postupov,

zjednocovanie klasifikácií, číselníkov, registrov a pod. potrebných pre ASPV,

vytváranie počítačovej siete na prenos informácií medzi ústrednými plánovacími orgánmi,

rezortmi a výrobno-hospodárskymi jednotkami vrátane potrebného technického a

programového vybavenia ústredných plánovacích orgánov.

IS na podporu riadenia v ústredných orgánoch boli budované v rámci programu SPEV

– Automatizácia na vyšších stupňoch hospodárskeho riadenia. ASPV sa rozvíjal ako

integrálna súčasť prác systému plánovitého riadenia (tab. 2.2).

Zásady plánovania a podmienky výstavby ASR (uznesenie č. 61/1977 Predsedníctva

vlády ČSSR) zahrnovali oblasť od podnikových ASR až po vrcholové ASR na úrovni

ústredných orgánov. Technické zabezpečenie sa realizovalo na sálových počítačoch 2. a 3.

generácie.

Hlavnou požiadavkou na ASPV bolo spracovanie formulárov ekonomických

ukazovateľov podľa požiadaviek používateľa v oblastiach agregácií, výpočtov indexov,

ukazovateľov ekonomickej efektívnosti a pod.

ASPV poskytoval komplexné informácie na rozhodovanie a zabezpečoval predovšetkým:

automatizáciu štandardných plánovacích činností,

vytvorenie integrovanej údajovej základne uloženej na diskoch sálového počítača,

existenciu banky metód a modelov,

bezprostredný styk používateľa s IS cez terminálovú sieť.

Úroveň riadenia Vykonávatelia riadenia IS a typy úloh

Strategická Zákonodarné orgány

(FZ, ČNR, SNR) Pren

osy

plán

ových

a

štatistických

info

rmácií

ASR

ASPV

Kan

celárska tech

nik

a

Taktická

Výkonné orgány štátnej

správy,

KNV, ONV

Operatívna Výkonné orgány

národných výborov,

strediskové obce

Tab. 2.2 Informačná podpora riadenia v podmienkach centralizovanej

štátnej správy (globálna architektúra)

ASPV bol vytváraný modulárne takto (obr. 2.2):

1. vstup údajov zahrnujúci manipuláciu s údajmi, t.j. zber, kontrolu a korekciu údajov a

konverziu údajov preberaných zo zdrojov z okolia systému;

2. fond údajov (centrálna a operatívne bázy dát), vhodne upravené údaje potrebné na

analytickú, informačnú a rozhodovaciu činnosť a podľa frekvencie využívania údajov

14

uložených v operatívnej, resp. v centrálnej báze dát. Požiadavky na fond údajov boli

definované štruktúrou údajov, a to:

- logickou štruktúrou – používateľský pohľad na údaje. Na dáta možno pozerať ako na

sériu za sebou uložených tabuliek, t.j. trojdimenzionálne, pričom:

- 1. dimenzia bola určená na identifikáciu dát za jednotlivé organizácie,

- 2. dimenzia identifikuje stĺpce, t.j. druhy a varianty plánu,

- 3. dimenzia identifikuje riadky, t.j. ukazovatele,

- fyzickou štruktúrou – spôsob ukladania údajov na médiá, rozmiestnenie a organizácia

záznamov,

centrálna báza dát obsahovala:

- číselník organizácií,

- číselník plánovacích skupín,

- číselníky (katalógy) ukazovateľov podľa podsystémov,

- číselníky variantov plánu, tzv. časové hľadisko bázy dát,

- metódy a modely podľa jednotlivých podsystémov

operatívna báza dát (lokálna) obsahovala dáta podľa jednotlivých podsystémov:

- vybrané súhrnné ukazovatele,

- ukazovatele prierezových ekonomík,

- ukazovatele odvetvových ekonomík,

- ukazovatele oblastných regionálnych charakteristík;

3. spracovanie údajov – boli použité rôzne metódy od jednoduchých štatistických analýz

(priemery, indexy, percentá) až po komplexné analýzy (pyramídový rozklad

ukazovateľov ekonomickej efektívnosti, modely) a prognózy (štruktúrne a dynamické);

4. spojovacím článkom medzi blokom fondu údajov a blokom spracovania údajov bol

systém výberu podľa zvolenej metódy a k nej príslušné údaje, t.j. používateľský prístup

podľa textových informácií určil formu výstupov. Existovali tieto typy výstupných

zostáv:

- stabilné, ktoré obsahovali pevnú štruktúru ukazovateľov a variantov plánov, boli

vygenerované v počítači a používateľ si cez terminál vytváral výstupy sám;

- modifikované, ktoré slúžili na detailnejšiu analýzu a generovanie výstupných zostáv sa

realizovalo pomocou programátora;

- jednorazové, podľa špeciálnych požiadaviek používateľa a predpokladal sa

kvalifikovaný zásah programátora pri vytváraní výstupnej zostavy.

Z hľadiska zabezpečovania jednotlivých funkcií možno v ASPV rozlišovať:

informačnú zložku – zabezpečovala funkcie súvisiace so zberom, prenosom,

spracovaním a distribúciou údajov. Zároveň sa uchovávali sociálno-ekonomické

údaje a plánové informácie vo fonde dát, ktorý bol obsahovým jadrom informačnej

zložky,

rozhodovaciu zložku – prezentovaná je vo forme sústavy modelov a bilancií, ktoré

podporovali rozhodovací proces,

styk používateľa so systémom – nepredpokladali sa poznatky používateľa z oblasti

výpočtovej techniky a IS, ale používateľ sa podieľal na tvorbe ASPV, a to hlavne tých

častí, ktoré automatizovali činnosti bezprostredne nadväzujúce na prácu používateľa a

poskytovali sa mu informácie s možnosťou priameho rozhodovania pomocou

parametrických aplikačných programov (obr. 2.3).

15

- súhrnné makroekonomické - súhrnný podsystém - údajová základňa

problémy (národohosp. bilancie) - rozhodovanie

- makroekonomické zdroje - podsystémy prierezov a spracovanie údajov

- prierezové činnosti (práce a mzdy pomocou metód

- problémy odvetvových štatistík zahraničný obchod - programové riešenie

financie - technické zabezpečenie

národné výbory

investičné a zákl. prostr.)

- podsystémy odvetví

(Agrokomplex

priemysel

palivá a energetika

stavebníctvo, doprava a spoje)

Obr. 2.1 Štruktúra ASPV

V záujme jednoduchosti a zrozumiteľnosti skupina CODASYL odporučila uplatniť

formulárovo orientovaný prístup pri riadení bázy dát. Formuláre a ich obsah sú

identifikovateľné a položky z jedného formulára sa vzťahujú na iné formuláre, údaje vo

formulároch boli zoskupované a podstatou formulárového prístupu bolo, že používateľ mohol

uvažovať o obsahu bázy dát ako o sérii dvojrozmerných tabuliek. V súvislosti s budovaním

ASPV sa začalo v ekonomickom modelovaní (rozumie sa konštrukcia a implementácia

ekonomických modelov) objavovať viacero nových, podstatných čŕt. Až dovtedy ekonomické

modely vznikali predovšetkým vo sfére štatistiky a akademických pracovísk, mali hlavne

teoreticko-metodologický charakter a len ojedinele a jednorazovo sa vyskytli v riadiacej

praxi. ASPV predpokladal existenciu veľkého množstva modelov a bilancií nie jednorazovo,

ale opakovane využívané v štandardných činnostiach (napr. bilancia národného hospodárstva,

bilancia pracovných síl, bilancia peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva, investičná

bilancia, palivovo-energetická bilancia, pre poľnohospodárstvo model AGROKOMPLEX,

modely pre hospodárstvo národných výborov a pod.). Modelovanie dátových základní sa

realizovalo relačným prístupom.

ASPV

Vecno-ekonomická a

organizačná štruktúra

Podsystémy

Aplikačné roviny

16

Obr. 2.2 Moduly ASPV

Technické riešenie ASPV malo charakter distribuovaného systému pomocou

terminálovej siete hviezdicovej štruktúry na distribúciu informácií v komutovaných

telefónnych spojoch. Sálové počítače pracovali v tzv. uzavretej prevádzke (close shop), kde

do sály počítača nemal nikto z používateľov prístup okrem obsluhy a systémového

programátora, dozorujúceho prácu operačného systému počítača (VM/370, OS/VS1).

Terminálové pracoviská sa nachádzali mimo sály dokonca aj vzdialene na ústrednom orgáne

a základom konfigurácie terminálovej siete bol zvolený informačný zobrazovací systém

3270, t.j. abecedno-číslicová zobrazovacia jednotka s klávesnicovým vstupom a mozaiková

tlačiareň.

Zber

vstupných

údajov

Kontrola

údajov

Operatívna

báza

dát

Archivačná

báza

dát

Číselníky,

textové

informácie

Centrálna

báza

dát

Podsystémy

ASPV

s viac-

násobným

prístupom

Systém parametr.

aplikačných

programov

Systém modelov,

matemat.- štatist.

metódy

Individuálne

programy podľa

požiadaviek

používateľa

VSTUP ÚDAJOV FOND ÚDAJOV SPRACOVANIE ÚDAJOV VÝSTUP

17

Poznámka

Jednotlivé postupy spracovania údajov sa realizovali oddelene. Údaje boli uložené na sálovom počítači

v centrálnej báze dát a parametre na spracovanie údajov boli uložené v lokálnych (operatívnych) bázach dát

používateľov.

Obr. 2.3 Sústava aplikačných (parametrických) programov v ASPV

2.2 Integrovaná štátna správa. Štátny informačný systém

Výkon štátnej správy je spojený so získavaním, spracovaním a využívaním potrebných

informácií. Štátna správa potrebuje informácie na samotný výkon správnej činnosti, zároveň

určité informácie poskytuje verejnosti. Informačné činnosti orgánov štátnej správy sú

koordinované cez štátny informačný systém1)

(ŠIS), ktorý zabezpečuje zhromažďovanie,

spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie informácií na uspokojovanie informačných

potrieb vznikajúcich pri výkone štátnej správy a informačných potrieb verejnosti. Vzniká

vzájomnou komunikáciou a prepojovaním podsystémov vytváraných v rámci orgánov a

inštitúcií štátnej správy. ŠIS nie je uzavretý a pomocou legislatívnych, technických a

organizačných opatrení vytvára priestor na realizáciu jednotlivých rezortných a

medzirezortných IS štátnej správy. Jadrom informačnej zložky sú registre (napr. register

obyvateľstva, obchodný register, register územných jednotiek a nehnuteľností a pod.) a bázy

dát všeobecne využiteľných alebo medzirezortných informácií, ktoré sa využívajú na

komunikáciu vnútri štátnej správy, ako aj mimo nej.

Registre obsahujú základné identifikačné údaje o danej problematike, sú sprístupnené na

jedinom mieste (napr. obchodný register na www.orsk.sk), majú svojho gestora (rezort), ktorý

1 ) Zákon č. 261/1995 Z.z. o štátnom informačnom systéme.

Sústava parametrických programov

Zber a

uchovávanie

údajov

Konverzia údajov

na prenosy

Agregácie

Tlač výstupných

zostáv

Metódy a modely Výpočty

ukazovateľov

efektívnosti

18

zaručuje ich pravdivosť, aktuálnosť a ochranu. Klasifikácie a číselníky sú spravidla potrebou

vyplývajúcou z právnych predpisov na rezortnej úrovni (číselník krajín, klasifikácia

zamestnaní atď.). Štandardizácia (štandardy ŠIS) zahrnuje riešenie problémov výmeny

údajov z hľadiska informačných technológií, problémov zjednocovania používaných

dátových štandardov, riešenie prístupových práv a nadväzujúcich ocenení údajov a ocenení

procesov ich poskytovania (platby za rôzne druhy prenosov údajov).

Každý ústredný orgán vytvára a obsahovo napĺňa IS (časť ŠIS) a ním sa prezentuje voči

informačnému okoliu. Pre potreby verejnosti rezort poskytuje informácie z rezortných

informačných zdrojov o vlastnej štruktúre, menách zodpovedných pracovníkov, zoznamoch

údajov poskytovaných verejnosti, postupoch na poskytovanie údajov, ako aj údaje o ich

prístupnosti a cene. Vlastnú technológiu poskytovania údajov, organizačné a finančné

zabezpečenie týchto služieb si riešia ústredné orgány štátnej správy vo svojich projektoch.

Realizácia ŠIS je výrazne ovplyvnená vytváraním dátovej siete GOVNET2)

a rezortných

sietí ministerstiev a úradov, ktorým GOVNET poskytuje tieto služby:

1. elektronická pošta – okrem štandardného tvaru adresy (definovaného v rámci

príslušných RFC pre internet) majú všetky uzly siete GOVNET nastavené programové

vybavenie tak, aby bola doručená elektronická pošta aj na adresu v tvare:

Meno.Priezvisko@domena.gov.sk;

2. GOVNET SMS brána – služba je sprístupnená používateľom bezplatne a je dostupná

na URL adrese http://www.sms.gov.sk;

3. prístup do siete internet – využitie siete je zabezpečené hlavne prostredníctvom služieb

WWW – cez port 80, Proxy – Telnet;

4. celosvetové diskusné fórum – NEWS, k dispozícii sú celosvetové NEWS – okolo

30000 diskusných skupín.

Pripravuje sa služba Dial-UP - pripojenie používateľa do siete Govnet použitím

modemu a telefónnej linky.

Je definovaný povinný minimálny rozsah informácií, ktoré musí každý uzol siete

GOVNET sprístupňovať prostredníctvom služby www v kódovej stránke ISO 8859-2:

- organizačná štruktúra

- adresár vedúcich pracovníkov ÚŠO

- telefónny zoznam podľa organizačných útvarov

- adresár rezortných územných štátnych orgánov štátnej správy a organizácií s menom

vedúceho úradu (riaditeľa) telefón, fax

- materiály predkladané na pripomienkové konania

- stanoviská k materiálom predkladaným na rokovanie vlády SR

- materiály predkladané na rokovania vlády SR

- výročné správy

- informácie o konaní odborných sympózií, konferencií a seminárov

- schválené koncepcie

- projekty

- vyhlásenia súťaží a podklady pre súťaže na obstarávanie tovarov, služieb a verejných

prác príslušného ústredného orgánu štátnej správy SR a jeho podriadených organizácií.

Zároveň jednotlivé uzly sprístupňujú ďalšie individuálne informácie ako napr.:

- MH SR – vestník MH SR, energetické informácie, licencie, technický rozvoj,

- MK SR – významné kultúrne podujatia, adresár knižníc, múzeí, galérií, divadiel a pod., 2 ) Súčasným stavom GOVNETu sa podrobnejšie zaoberáme v časti 4.3.2.

19

- MŠ SR – návrh všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti školstva, mládeže,

telesnej výchovy a športu.

Sieť GOVNET v súčasnosti prepája 42 uzlov (41 v Bratislave a 1 v Banskej Bystrici),

pričom pripojenie subjektov v ďalších krajských a okresných mestách je podmienené

pokračovaním realizácie projektu GOVNET.

2.3 Otvorená štátna správa. Informačný systém verejnej správy

Internet v štátnej správe a samospráve na Slovensku sa rozvíja pomaly a sieť verejnej

správy VS NET kapacitne už nevyhovuje. Krajské úrady sú spojené rýchlosťou 256 kbit/s,

okresné úrady 64 kbit/s a lokálne napojenie je realizované satelitnými linkami. Samospráva

funguje na odlišnej báze, kde obce a mestá si prístup na internet musia zaplatiť z vlastných

zdrojov. Samosprávne orgány v troch percentách z 2886 slovenských obcí nemajú ani jeden

počítač, lebo po obstaraní výpočtovej techniky treba zaplatiť aj pripojenie, čím narastajú

náklady na telekomunikačné siete. Uvažovalo sa o napojení samosprávy na VS NET, ale

iniciatíva sa nerealizovala pre obojstranný nezáujem.

Štátna správa na Slovensku reformou daňového systému, sociálneho a zdravotného

zabezpečenia, reformou verejnej správy utvorí podmienky na jej efektívne fungovanie,

aplikáciou informačných a komunikačných technológií (IKT) sprostredkujú sa služby štátnej

(aj verejnej) správy občanom a podnikateľom (obr. 2.4). Realizácia sa predpokladá na

základe akčného plánu eEurope+, ktorý je akýmsi derivátom eEurope v prostredí

transformujúcich sa ekonomík, s redukovanými cieľmi a menšou časovou náročnosťou

priblížiť IKT aj občanom.

Iniciatíva eEurope sleduje tieto kľúčové ciele:

Preniesť každého občana, domácnosti a školy, každý podnik a úrad do digitálnej

epochy a spojiť ich on-line.

Vytvoriť digitálne gramotnú Európu opierajúcu sa o podnikateľskú kultúru pripravenú

na financovanie a rozvíjanie nových myšlienok.

Zaručiť sociálnu univerzálnosť celého procesu, aby prehlboval dôveru spotrebiteľov

a posilňoval sociálnu súdržnosť.

Cieľom iniciatívy eEurope je, aby sa všetky subjekty v Európe (občan, škola, firma a

pod.) pripojili on-line tak rýchlo, ako to bude možné. Prístup na internet a jeho využívanie, či

už pomocou počítača, mobilného telefónu alebo prídavnej jednotky k televíznemu prijímaču,

by sa mal stať úplnou samozrejmosťou. Európa by mala odstrániť najmä nevýhody brzdiace

rýchly nástup digitálnych technológií:

vo všeobecnosti drahý, nedostatočne bezpečný a pomalý prístup na internet a

elektronickému obchodovaniu,

nedostatočná gramotnosť obyvateľstva v súvislosti s digitálnou technikou on-line,

absencia dostatočne dynamickej kultúry, ktorá by bola orientovaná podnikateľsky a na

služby,

nedostatočne aktívna úloha verejného sektora pri utváraní podmienok na rozvíjanie

nových aplikácií a služieb.

20

Zdroj informácií Spracovanie a distribúcia Využitie informácií

informácií

Obr. 2.4 Rozvoj IS verejnej správy

Iniciatíva eEurope vychádza z aktuálneho politického rámca a sústreďuje sa na tieto

prioritné kroky:

Mládež Európy v digitálnom veku . Týka sa to týchto rozhodujúcich oblastí:

- zvládnutie internetu a multimediálnych zdrojov,

- využívanie týchto nových zdrojov pri štúdiu a získavaní nových zručností,

- osvojovanie si kľúčových zručností, ako sú spolupráca v kolektíve, kreativita,

- multidisciplinárnosť, adaptívnosť, komunikácia medzi kultúrami a riešenie

problémov.

Lacnejší prístup na internet. Tradičná telefónna sieť sa stále vo väčšom meradle využíva

na poskytovanie prístupu na internet a nových súvisiacich služieb. Takto prístup

k nesúvisiacim službám v miestnom telefónnom styku, ktorý vlastnia tradiční

prevádzkovatelia, získava na naliehavosti z hľadiska konkurencie. Veľmi dôležité budú

alternatívne infraštruktúry, ako sú bezdrôtové a káblové siete ponúkajúce lacnejší

a rýchlejší prístup na internet, zatiaľ však nie sú dostatočne rozvinuté.

Urýchlenie elektronického obchodovania. Musí sa urýchliť rast elektronického

obchodovania, predovšetkým v malých a stredných podnikoch tak, aby za svoj trh

považovali trh celej Európy. Vyžaduje si to spoľahlivý zákonný rámec vnútorného trhu

zabezpečujúci právnu istotu, ktorý odstráni bariéry pre cezhraničné služby a bude

stimulovať inováciu on-line a dôveru spotrebiteľa.

Rýchly internet pre výskumníkov a študentov. Komunikácia pomocou elektronickej pošty

a prístup k informáciám prostredníctvom internetu sú dnes už kľúčovými prvkami

akademického a odborného života. Spolupráca v režime on-line však v Európe zatiaľ nie

je zaužívaná v praxi.

Inteligentné karty pre bezpečný elektronický prístup (k zdravotníckym službám,

elektronickému platobnému styku, mobilnému internetu, verejnej doprave, platenej

televízii a mnohým ďalším aplikáciám).

Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky, zaoberajúce sa progresívnymi

technológiami. Dnes však v EÚ aj naďalej pretrváva situácia nedostatočne rozvinutého

ŠÚ SR

azy

Vlastné výkazy

Vlastné výkazy

Úrad verejnej

správy

Analýzy Výkonné

a riadiace

orgány

Právnické

osoby

Fyzické

osoby

Webová stránka

Automatizovaný

systém zberu

informácií

v reálnom čase

Ekonomické a

finančné analýzy

21

trhu rizikového kapitálu, čo bezprostredne vplýva na výkonnosť EÚ v novej ekonomike.

S ohľadom na potrebu zlepšenia výkonnosti Európy treba vyvinúť ďalšie široko

koncipované úsilie na posilnenie prílevu kapitálu na financovanie začiatočných etáp

v celej EÚ. Priamy úžitok z toho budú mať odvetvia informačných technológií

i producenti informačného obsahu. Ďalším kľúčovým prvkom je posilňovanie väzieb

medzi poskytovateľmi rizikového kapitálu a generátormi nápadov s komerčným

potenciálom.

Elektronická spoluúčasť pre postihnutých spoluobčanov. Výsledky vývoja digitálnej

techniky ponúkajú množstvo príležitostí na prekonávanie bariér (sociálnych

a ekonomických, zemepisných, kultúrnych, časových a pod.) pre postihnutých ľudí.

Dostupné technológie na riešenie ich špecifických potrieb im umožňujú rovnoprávne sa

podieľať na spoločenskom a pracovnom živote.

Zdravotnícka starostlivosť on-line. Technológia a terapia zdravotníckej starostlivosti sa

radikálne zlepšuje, pričom súčasne väčšina vlád stojí zoči voči starnúcemu obyvateľstvu.

To v stredno- a dlhodobom výhľade vyvoláva tlak na budúce výdavky na zdravotnícku

starostlivosť.

Inteligentná doprava. Digitálne technológie umožnia zvýšenie bezpečnosti dopravy

a skvalitnenie verejnej dopravy, predovšetkým vo veľkých mestách. Efektívne využitie

riadenia dopravy a informačných služieb už znižuje emisie škodlivín, spotrebu paliva

a skracuje jazdný čas, zlepšuje organizáciu vzdušného priestoru.

Štátna správa on-line. Zlepšenie informovania verejnosti v režime on-line zvýši význam

internetu v každodennom živote, čím sa zvýši počet používateľov internetu a ako vedľajší

účinok to prinesie výhody rozšírenia participácie v informačnej spoločnosti. Potenciál

internetu možno využiť na presadzovanie zámerov Amsterdamského dohovoru3 pri

zabezpečovaní plnej transparentnosti činnosti a rozhodovania v inštitúciách EÚ z pohľadu

občanov. Okrem toho umožní zabezpečovať také otvorené rozhodovanie, aké je len

možné. Absencia jednoduchého prístupu k rozhodujúcim štatistickým a podnikateľským

údajom je brzdou pre priemysel a znemožňuje rozvoj služieb súkromného sektora

s pridanou hodnotou, ktoré sa stali mimoriadne úspešnou črtou verejných informácií

v USA. Táto akcia si kladie za cieľ zabezpečiť jednoduchý prístup k verejným

informáciám rozšírením a zjednodušením prístupu na internet. Súčasne bude stimulom na

rozvoj nových služieb súkromného sektora zakladajúcich sa na sprístupnených zdrojoch

údajov.

V štátnej správe nie sú celkom zaužívané také nástroje riadenia ako výročné správy,

verejné odpočty, tzv. performance management (kontrakty s ústrednými orgánmi) a pod. Boli

zavedené až v roku 2001 s cieľom zlepšiť a sprehľadniť systém alokácie a efektívnosti

využívania finančných zdrojov. Na základe skúseností západoeurópskych krajín by mal tento

systém (zverejňovaním na webových stránkach jednotlivých ústredných štátnych orgánov)

prispieť k účinnej realizácii politiky v rôznych oblastiach (podľa spoločenskej objednávky).

3 Amsterdamský dohovor (Treaty of Amsterdam) je v platnosti od 1. mája 1999 a predstavuje prehodnotenie

ústavného rámca EÚ v zmysle Maastrichtskej zmluvy. Hlavnými výsledkami dohovoru sú zavedenie záruk

určitých základných práv v rámci EÚ, zlepšenie v oblastiach priamo sa týkajúcich občanov (ako sú

nezamestnanosť, sociálna politika, politika životného prostredia a pod.), posilnenie nástrojov vonkajšej politiky

EÚ (spoločná obchodná, zahraničná a bezpečnostná politika) a niektoré modifikácie vnútorných procedúr EÚ

(rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou, možnosti užšej spolupráce medzi členskými štátmi, prehĺbenie

úlohy Hospodárskeho a sociálneho výboru EÚ a ďalších poradných inštitúcií EÚ). Podrobnejšie

http://europa.eu.int/abc/obj/amst/en/.

22

2.4 Elektronická verejná správa. Verejný informačný systém

Verejná správa predstavuje výkonnú moc štátu a samosprávnych územných orgánov

v členení na ústrednú a miestnu štátnu správu a samosprávu, kde rozhodnutia v štátnej správe

sa týkajú bezprostrednej a praktickej realizácie funkcií štátu na báze definícií jednotlivých

odvetví a sfér štátnej správy. Z vecného hľadiska dominujú rozhodnutia najmä v oblastiach

normotvornej činnosti a stratégie v tvorbe koncepcií.

Údaje pre IS verejnej správy a samosprávy sa získavajú na troch úrovniach:

republikovej,

regionálnej (kraj, región),

miestnej.

Potenciálne prínosy elektronickej verejnej správy majú široký dosah:

priblížiť občanom služby štátnej správy,

môžu znížiť výdavky štátnej správy obmedzením byrokratizmu a úradovania,

vytvoria sa pracovné príležitosti u poskytovateľov služieb s pridanou hodnotou,

získajú sa lepšie informácie o celoeurópskom trhu.

Elektronickou štátnou správou (e-government) sa rozumie automatizácia interakcií medzi

orgánmi štátnej správy a občanmi a medzi orgánmi štátnej a verejnej správy navzájom.

Sprostredkovanie pomocou IKT sa môže uskutočniť takto:

Government – to - Citizen (G2C) je zameraný na poskytovanie služieb občanom

v súčasnosti postavený na formulároch a v budúcnosti nahradený dokonalejšími

transakciami. Systém môže ponúkať niektoré dáta vo formulári už uvedené a občan

nemusí vkladať všetky informácie ešte raz. Zároveň formulár poskytuje interaktívnu

pomoc pri vypĺňaní, odporúča alternatívy pre jednotlivé polia formulára a odoslaním

žiadosti elektronickou poštou občan získa možnosť skontrolovať jeho stav.

Government – to – Business (G2B) ide o klasické nakupovanie prostredníctvom

internetu, keď štátna inštitúcia objednáva od dodávateľa a úplný dodávateľský proces je

integrovaný v back-office systéme dodávateľa. Ďalším významom G2B je riadenie

príjmov daní cez internet, elektronické aukcie a pod..

Government – to Government (G2G) je zameraný na vzťahy medzi jednotlivými

subjektmi štátnej správy. V rámci komunikácie medzi inštitúciami štátnej a verejnej

správy vzniká množstvo interakcií, niektoré procesy vyžadujú spolurozhodovanie

rôznych inštitúcií štátnej správy (napr. stavebné povolenia a pod.). Značný význam má

kontrola riadenia výdavkového procesu a rozpočtu realizovaná ako internetová aplikácia,

kde prostredníctvom portálu budú sprístupnené funkcie štátnej pokladnice všetkým

výdavkovým jednotkám štátu.

23

Ciele a princípy elektronickej verejnej správy možno zhrnúť v tab. 2.3.

Priorita Hlavné ciele a princípy

Univerzálny princíp

Minimalizácia opakovania požiadaviek na informácie od

občanov a podnikateľov

Zverejňovanie informácií verejnej správy

Priamy prístup k informáciám Vytvoriť informačné kiosky pre občanov

Spolupráca verejného a súkromného sektora pri

informačných stratégiách

Informačné technológie ako

nástroj na výkon verejnej správy

Racionalizácia verejnej správy využitím IKT

E-government

Vytvoriť metodiku projektovania IS

Atestácia produktov pre VIS

Metainformačný systém ŠIS ISVS VIS

Tab. 2.3 Hlavné ciele a princípy elektronickej verejnej správy

Rozhodujúcim princípom transformácie ŠIS na IS VS a v konečnom dôsledku na VIS

je partnerstvo štátnej správy a samosprávy, občanov, podnikateľských subjektov,

informačného priemyslu a služieb, akademickej a výskumnej sféry.

3 Štátny informačný systém

3.1 Architektúry štátneho informačného systému

Niekoľko poznámok na úvod do problematiky

Prvý programový dokument, ktorý reálne vymedzil úlohy informatizácie štátnej

správy SR, bol Národný program informatizácie SR1, schválený uzn. č. 506/1992 vlády SR.

Súhrnne moţno tieto úlohy charakterizovať ich zoskupením do týchto problémových okruhov

(v zátvorke je stručne uvedený spôsob plnenia úloh2):

vytváranie informačných systémov v štátnej správe a samospráve (zákon č. 261/1995 Z.z.

o štátnom informačnom systéme realizovaný predovšetkým v ústrednej štátnej správe),

harmonizácia hlavných registrov (v rokoch 1996-1997 pod gesciou ŠÚ SR, zákon č.

52/1998 Z.z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch),

sprístupňovanie informácií zo štátnych informačných zdrojov (zákon č. 211/2000 Z.z. o

slobodnom prístupe k informáciám),

racionalizácia štátnej správy (v súčasnosti reforma verejnej správy).

Štátny informačný systém (ŠIS) predstavuje funkčný prístup3 k vytváraniu informačných

systémov (IS) v štátnej správe v 90. rokoch minulého storočia. Z tohto obdobia existuje veľa

poznatkov o informatizácii v štátnej správe4, mnohokrát však nesystémovo usporiadaných a

nedôsledne interpretovaných. Aby sa toto bohaté poznatkové zázemie dalo efektívne zúročiť

v procese informatizácie verejnej správy je potrebné uplatniť nový pohľad na túto

problematiku, ktorý by mal zahrnovať najmä tieto dva atribúty:

metodické zjednotenie prístupov k IS vo verejnej správe na základe definovania

globálnej architektúry a čiastkových architektúr IS,

chápanie ŠIS ako podsystému systému riadenia vo verejnej správe.

Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS

Architektúra5 je grafické a písomné vyjadrenie koncepčnej predstavy IS o jeho:

štruktúre (v nadväznosti na organizačnú štruktúru organizácie),

funkciách (v nadväznosti na procesy, ktoré v organizácii prebiehajú),

prevádzke a bezpečnosti (v nadväznosti na organizáciu práce),

väzbách s okolím.

Rozlišujeme globálnu (celkovú) architektúru IS a čiastkové architektúry IS [3]. V procese

vytvárania ŠIS sa zaoberáme globálnymi a čiastkovými architektúrami podľa obr. 3.1.

1 Podrobnejšie Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002. 2 Tamtieţ. 3 Zaloţený na hierarchickej organizačnej štruktúre štátnej správy a deľbe činností v jednotlivých organizačných

útvaroch, ktoré môţu byť vykonávané v podstate nezávisle. 4 Relevantné poznatky sú sústredené v citovaných skriptách. Keďţe na prelome rokov 1998-1999 bolo de facto

ukončené vytváranie ŠIS (de jure však stále platí zákon č. 261/1995 Z.z. o ŠIS, pričom kompetencie boli

postupne presúvané zo ŠÚ SR na MDPT SR, MŠ SR aţ napokon opäť pripadli MDPT SR), rozvoj vládnej siete

GOVNET a mnoho predpokladaných aktivít v koncepcii ŠIS je v útlme, moţno veľmi ťaţko analyzovať súčasný

stav ŠIS. V súčasnosti skôr prevláda tendencia vytvoriť legislatívny rámec pre IS VS a sústrediť sa na plnenie

vládou SR prijatých rôznorodých úloh na informatizáciu spoločnosti v rámci programu eEurope+. Preto v 4.

kapitole poukazujeme aj na uţitočnosť vyuţitia poznatkov z vytvárania ŠIS v procese tzv. postupnej

transformácie ŠIS. 5 Podrobnejšie o architektúrach IS pozri Grell, M. a kol.: Hospodárska informatika. Bratislava: EKONÓM, 2002.

HIS – Hlavný informačný systém (podrobnejšie v ďalšom texte)

Architektúry boli predmetom modelovania ŠIS (podrobnejšie

v ďalšom texte)

Obr. 3.1 Sústava globálnych a čiastkových architektúr v rámci vytvárania ŠIS

Vzájomné väzby niektorých architektúr (obr. 3.2) ďalej objasňujeme pomocou

vývojových diagramov6. Obr. 3.2 súčasne dokumentuje, ţe vytváranie ŠIS sa realizovalo

prevaţne v ústrednej štátnej správe.

6 V učebnom texte pouţívame vývojové diagramy podľa normy ISO 5807 369011 (Český normalizační institut,

1995) a v súlade s poznámkou v časti 4.2 na str. 63.

Globálna architektúra ŠIS

Procesná, funkčná a dátová štruktúra ŠIS

Globálna architektúra IS ÚŠO

Procesná, funkčná a dátová štruktúra IS ÚŠO

Procesná, funkčná a dátová štruktúra HIS ÚŠO

Funkčná štruktúra HIS orgánov vrcholového

riadenia

Funkčná štruktúra HIS ostatných štátnych

orgánov

Globálna architektúra ŠIS

Vykonávatelia riadenia

korešpondujú s hierarchickou

dekompozíciou ŠIS

Čiastkové architektúry ŠIS

Procesy

Agregované činnosti (politiky

štátu)

Funkcie

Súvisiace činnosti s tvorbou

štátnej politiky

Dáta

Registre ŠIS

Globálna architektúra IS ÚŠO

Vykonávatelia riadenia

korešpondujú s organizačnou

štruktúrou objektu riadenia

Čiastkové architektúry HIS ÚŠO

Procesy

Politiky ÚŠO

Funkcie

Súvisiace činnosti s tvorbou

politík ÚŠO

Dáta

Bázy dát ÚŠO

Globálna architektúra IS orgánov

vrcholového riadenia

Globálna architektúra IS

ostatných štátnych orgánov

Organizačná štruktúra ÚŠO

Organizačná štruktúra orgánov

vrcholového riadenia

Organizačná štruktúra ostatných

štátnych orgánov

Čiastkové architektúry HIS

orgánov vrcholového riadenia

Čiastkové architektúry HIS

ostatných štátnych orgánov

Obr. 3.2 Vzájomné väzby jednotlivých architektúr ŠIS

Globálna architektúra ŠIS. Procesná, funkčná a dátová štruktúra

Úroveň riadenia Vykonávatelia riadenia IS a typy úloh

Strategická Vrcholové orgány riadenia

WWW

EDI

Š I S

OIS

Taktická

Ústredné štátne orgány

(rezorty)

Operatívna

Ostatné štátne orgány

Obr. 3.3 Globálna architektúra ŠIS

Globálna architektúra ŠIS (obr. 3.3) korešponduje s hierarchickou dekompozíciou ŠIS,

ako aj so skutočnosťou, ţe ŠIS nie je nejaký ďalší (nový) IS, ale vzniká vzájomným

pôsobením a fungovaním uţ existujúcich IS, častí ŠIS. Vykonávateľov riadenia prezentuje

organizačný diagram štátnej správy (obr. 3.4).

Obr. 3.4 Organizačný diagram štátnej správy

0

Štátna správa

1

Vrcholové

orgány

3

Miestne štátne

orgány

4

Ostatné štátne

orgány

2

Ústredné štátne

orgány

2.1

Úrad

vlády

2.2

Ministerstvá

3.1

Krajské úrady

3.2

Obvodné úrady

(všeobecné)

3.3

Obvodné úrady

(špecializované)

Základným procesom v štátnej správe je tvorba štátnej politiky (obr. 3.5).

Obr. 3.5 Hierarchický diagram funkcií tvorby štátnej politiky

Na obr. 3.6 a 3.7 sú znázornené vývojový diagram systému a vývojový diagram toku

dát tvorby hospodárskej politiky.

1

Tvorba štátnej politiky

1.1

Hospodárska politika

vlády

1.2

Štátna administratíva

vlády

1.1.1

Politiky ÚŠO

1.1.1.1

Tvorba

(kompetencia

ÚŠO)

1.1.1.2

Participácia

(spolupráca

ÚŠO)

1.1.1.3

Vyuţitie

(v rámci ÚŠO) 1.2

.1

Adm

inis

trat

íva

ÚŠ

O

1.2

.2

Hosp

od

ársk

o-s

prá

vna

činn

osť

ÚŠ

O

Obr.3.6 Vývojový diagram systému tvorby hospodárskej politiky

A

Schválenie

zákonov

parlamentom

Podpis zákonov prezidentom

K

A

N

N

Z

Tvorba

hospodárskej

politiky

IS ÚŠO

Zosúladenie

parametrov a

prepočty

Dosahy

na štátny

rozpočet

Spolupráca s MF SR

Materiál

kompletný

Medzirezortné

pripomienkové

konanie

Zapracovať pripomienky

Vypracovanie

nového materiálu

Schválenie vládou

– príprava zákonov

Obr.3.7 Vývojový diagram toku dát tvorby hospodárskej politiky

Analýza

vývoja

ukazovateľov

IS ŠÚ

SR

Porovnanie

údajov

Výber parametrov

ekonomického prostredia

Poţiadavky na

štátny rozpočet

Participácia na

iných

koncepciách

Dosahy na

politiku ÚŠO

IS NBS

IS

príslušného

ÚŠO

Participácia na

iných

koncepciách

IS MF SR

- RIS

rozpočtový IS

Poţiadavky na

miestnu štátnu

správu

IS ÚŠO

Globálna architektúra IS ÚŠO7. Procesná, funkčná a dátová štruktúra

Úroveň riadenia Vykonávatelia riadenia IS a typy úloh

Strategická Minister

Štátny tajomník

WWW

EDI

MIS

OIS

Taktická

Vedúci sluţobného úradu

Riaditelia sekcií

PIS

Operatívna Riaditelia odborov

Vedúci oddelení

HIS

MIS – Ministerský informačný systém

PIS – Prierezový informačný systém

HIS – Hlavný informačný systém

Obr. 3.8 Globálna architektúra IS ÚŠO

Globálna architektúra IS ÚŠO v podstate vychádza z funkčnej dekompozície častí ŠIS.

Vykonávatelia riadenia sú odvodení zo všeobecného organizačného diagramu ÚŠO.

Procesnú štruktúru vytvárajú tri základné procesy:

administratívny,

hospodársko-správny,

odborný.

Funkčnú štruktúru znázorňuje obr. 3.9. Vývojový diagram toku dát (obr. 3.10) zobrazuje

tok dát a pouţívané nosiče dát v priebehu tvorby politiky v kompetencii ÚŠO.

7 V ďalšom texte sa uţ nezaoberáme podrobnejšie architektúrami IS orgánov vrcholového riadenia a ostatných

štátnych orgánov, ale ukáţeme niektoré zvláštnosti vo funkčnej štruktúre HIS vrcholových orgánov riadenia.

Obr. 3.9 Hierarchický diagram funkcií ÚŠO

0

Riadenie ÚŠO

1

Administratívne

činnosti

2

Hospodársko-

správne činnosti

3

Odborné

činnosti

1.1

Administratíva

kancelárie ministra

a štátneho tajomníka

1.2

Administratíva

vedúceho

sluţobného úradu

1.3

Administratíva

riaditeľov

sekcií

1.4 Administratíva

riaditeľov

odborov

a vedúcich

oddelení

2.1

Mzdy

2.2

Účtovníctvo

2.3

Personalistika

2.4

Dochádzka

2.5

Legislatíva

3.1

Tvorba politík

v kompetencii

ÚŠO

3.2

Zabezpečovanie

politík

v kompetencii

iných ÚŠO

Obr.3.10 Vývojový diagram toku dát tvorby politiky v kompetencií ÚŠO

Podklady na

analýzy politiky

zamestnanosti

Preskúmanie

podrobnosti

o vývoji

zamestnanosti

Uloţené údaje

o uchádzačoch

o zamestnanie

IS

ŠÚ SR

Zamestnanosť

za Slovensko

IS

MPSVR SR

Prepočty

aktivačného

príspevku

Tvorba politiky

zamestnanosti –

vytváranie miest

Schválenie

vládou

Schválenie

kolégiom ministra

Usmernenie na

ústredie

Podklady pre

sociálnu politiku

IS

MPSVR SR

Prepočty: zamestnanosti,

miezd, minimálnej mzdy,

odvodov, ţivotného

minima, sociálnych

dávok, napätia na trhu

práce

Na jednotlivých úrovniach riadenia ďalej stručne charakterizujeme IS, ktoré môţu byť

v konkrétnych ÚŠO rôzne podrobne rozpracované8.

Ministerský informačný systém

Ministerský informačný systém (MIS) je zameraný na podporu riadiacej práce

ministra a činnosti jeho kabinetu. Spravidla predstavuje informačnú podporu:

činnosti poradcu ministra a tlačového tajomníka,

úplného spracovania textov.

Poradca ministra vykonáva zadávanie úloh z porady ministra a zabezpečuje operatívnu

evidenciu úloh, ako aj prenos elektronickej formy materiálov do elektronickej pošty,

evidenciu a prenos na Úrad vlády SR. V kancelárii ministra je potrebné automatizovane

spracovávať aj špecifické údaje jednotlivých materiálov podľa relevantných poţiadaviek.

Najčastejšie pouţívané podkladové a informačné dokumenty v kabinete ministra sú tieto:

Pracovný program ministra (denný, týţdenný, mesačný)

Program zahraničných pracovných ciest ministra (mesačne, štvrťročne)

Pozvánka na poradu vedenia

Plán porád vedenia

Záznam z porady vedenia

Informácie pre ministra

Stanovisko k dokumentu pre ministra

Podkladové dokumenty na prijatia (rokovania) zahraničných partnerov pre ministra

Podkladové materiály k zahraničným pracovným cestám ministra

Záznamy o prijatí (rokovaní) zahraničných partnerov ministra

Cestovné správy zo zahraničných pracovných ciest (ministra, štátneho tajomníka,

vedúceho sluţobného úradu, riaditeľov sekcií)

Ţiadanky na tlmočenie

Ţiadanky na preklad dokumentov

Záznamník prekladu dokumentov

Záznamník o tlmočení

Interpelácie poslancov na ministra a podklady na odpovede

Mesačný prehľad čerpania rozpočtu v poloţkách medzinárodné hospodárenie a

vedeckotechnická spolupráca

Polročné vyhodnotenie zahraničných pracovných ciest ministra

Tlačový tajomník zabezpečuje činnosť podľa obr. 3.11. Dôleţité postavenie zaujíma

evidencia tlačových prehlásení ministerstva a ministra.

Úplné spracovanie textov by malo predstavovať podporný systém pre sémantiku IS9)

.

8 Pozri citované skriptá Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002. 9 ) Kolektív: Informačná a analytická podpora činností MH SR. Bratislava: MH SR a DT ZSVTS Bratislava,

1994.

Obr. 3.11 Funkčné zaradenie útvaru tlačového tajomníka na ÚŠO

Prierezový informačný systém

Prierezový informačný systém (PIS) poskytuje informačnú podporu na zabezpečenie

chodu štátneho orgánu. Vytvára sa dekompozíciou na nezávislé podsystémy. Zahrnuje najmä

tieto podsystémy:

personálny,

mzdový,

štatistický (vo vzťahu k výkazníctvu ŠÚ SR),

kontrolný (vo vzťahu k NKÚ SR),

rozpočtový (vo vzťahu k rozpočtovej politike MF SR),

legislatívny (vo vzťahu k MS SR, podiel na tvorbe legislatívnych noriem a

harmonizácii legislatívy s EÚ).

Prierezové činnosti sú sústredené v útvaroch vedúceho sluţobného úradu. Dátovú

štruktúru PIS znázorňujú obr. 3.12 a 3.13.

5 1 2 3 4

1 – 4 - výstupy pre verejnosť

5 - spätná väzba

6 - informácie pre TO o výstupe

SEKCIA - VEREJNOSŤ

T L A Ć – R O Z H L A S – T E L E V Í Z I A – V E R E J N O S Ť

MINISTER

ŠTÁTNI TAJOMNÍCI

OPERATÍVNA

PORADA

PORADA

VEDENIA

ODBOR

/SEKCIA

ODBOR

/SEKCIA

ODBOR

/SEKCIA

TLAČOVÉ

ODDELENIE

6

Obr.3.12 Vývojový diagram toku dát PIS

Dochádzka

do zamestnania

Úvodná

obrazovka

IS

Kontrola

údajov

Výpočet

hrubej mzdy

Výpočet

dávok NP

Odvodové

povinnosti

Výpočet

čistej mzdy

Výplatné

pásky IS

ÚŠO

Odvody do

fondov

Prevody FP na

účty

zamestnancov

IS ÚŠO -

účtovníctvo

Obr.3.13 Vývojový diagram toku dát tvorby rozpočtovej kapitoly ÚŠO za oblasť miezd

Hlavný informačný systém

Hlavný informačný systém (HIS)10)

zabezpečuje informačnú podporu odborných

činností, ktoré sú sústredené v odborných sekciách (odboroch, oddeleniach) ÚŠO a sú

vykonávané v súlade s platným kompetenčným zákonom, programovým vyhlásením vlády

a príslušnými uzneseniami vlády. Z hľadiska ŠIS je HIS podsystém na podporu hospodárskej

politiky a vytvára sa ako IS na podporu rozhodovania, ktorý je potom predovšetkým

informačnou podporou rozhodovania v oblasti hospodárskej politiky štátu. Preto ÚŠO

dekomponujeme podľa agregovaných odborných činností tzv. politík (napr. finančnej,

daňovej, colnej, priemyselnej, obchodnej, zahraničnej a pod.), ktoré sú potom realizované na

základe riešenia konkrétnych úloh a tieto z hľadiska informačného zabezpečenia sú

reprezentované vstupmi a výstupmi, t.j. informačnými tokmi, ktoré viac alebo menej

korešpondujú s organizačnou štruktúrou jednotlivého ÚŠO. Poznamenávame, ţe HIS sa

vytváral v prostredí, v ktorom informatizácia štátnej správy sa prevaţne chápala ako zber

údajov, a preto IS sa nepouţívajú na podporu rozhodovania. Funkcia IS je chápaná

redukovane, vo forme povinného IS, t.j. povinnosť zhromaţďovať a poskytovať informácie.

10 ) Moţno rozlíšiť niektoré špecifiká v HIS vrcholových orgánov riadenia a ostatných štátnych orgánov.

Nebudeme sa však nimi podrobnejšie zaoberať.

Zaradenie

pracovníkov

podľa

zákonov Kontrola

údajov –

formálna a

logická

IS MF

SR

Prepočty

zákonných

nárokov Výstupy pre

MPSVR SR

Poţiadavky na

štátny rozpočet

Rozpočtový

IS MF SR

Rozpis podľa

jednotlivých

kapitol

Obr. 3.14 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS rezortov

0

Riadenie politík

1

Tvorba

politiky

2

Aktualizácia

bázy dát

3

Vyuţitie

4

Spolupráca

3.1

Tvorba

analytických a

koncepčných

materiálov

3.2

Strategické

rozhodovanie

(vládne

rozhodnutia)

3.3

Operačné

rozhodovanie

(styk

s verejnosťou)

Obr. 3.15 Časť hierarchického diagramu funkcií HIS orgánov vrcholového riadenia

Výnimku tvoria IS, ktoré v rámci rozvojových tendencií rezortných podsystémov smerovali

k vytváraniu IS na podporu rozhodovania časti ŠIS [1].

HIS ako IS na podporu rozhodovania

IS na podporu rozhodovania vytvárame ako jednotný podsystém časti ŠIS (napr.

rezortu) v kombinácii s jej nezávislými podsystémami (PIS a MIS), pričom niektoré úlohy sa

riešia v rámci nezávislých podsystémov a ostatné v jednotnom podsystéme. Takýto IS

spravidla podporuje tvorbu politík na základe riešenia spomínaných úloh, ktoré obyčajne

majú charakter rozhodovacích úloh, a IS vystupuje ako rozhodovací model11

. V takejto

súvislosti je na obr. 3.16 prezentovaný v procese prípravy verejných projektov12

(napr. aj

projektov ŠIS).

11 Pozri aj Grell, M.: Informačný systém na podporu rozhodovania vo verejnej správe. In: EKONÓM č.2, 2003,

s.18-21. 12 Podrobnejšie v časti 4.4 tohto učebného textu.

0

Riadenie politík

1

Kontrola a

schválenie

2

Vyuţitie

1.1

Konštitucionálne

rozhodovanie

1.2

Nástroje verejnej

voľby

VSTUP

VSTUP

ŠIS – štátny informačný systém

ISPR – informačný systém na podporu rozhodovania VÝSTUP

Obr. 3.16 ISPR a príprava verejných projektov v štátnom verejnom sektore

Funkčné štruktúry na obr. 3.14 a 3.15 však poskytujú širší priestor na analýzu

rozhodovacieho procesu vo verejnej (štátnej) správe.

Rozhodovací proces predstavuje prácu s informáciami a výberom jedinej alternatívy

z mnoţiny prípustných a realizovateľných alternatív riešenia problémov [9]. Priebeh procesu

moţno znázorniť na obr. 3.17.

1 2

3

1- otvorenie procesu

2- rozhodnutie

3 – realizačné výstupy

spätné väzby

Obr. 3.17 Priebeh rozhodovacieho procesu

Vo verejnej správe moţno vymedziť oblasti, v ktorých hľadáme a identifikujeme

problémy na rozhodovanie podľa obr. 3.18.

Š I

S

Stratégia

Koncepcia

Program

I S

P R

Schvaľovací

proces

Verejné

obstarávanie

Realizácia

Dokument

Dokument a

Produkt

Produkt

Politika

Projekt

Analýza

rozhodovacieho

problému

Rozhodovací

proces

Realizačný

proces

Oblasti

rozhodovania

vo verejnej správe

I S P R

Formulácia

rozhodnutia

Poznámka

Konštitucionálnym a operačným rozhodovaním sa zaoberáme vo vzťahu k interným

a externým správnym procesom v časti 4.2 tohto učebného textu.

Obr. 3.18 Oblasti rozhodovania vo verejnej správe

Zákonodarné rozhodnutie určuje pravidlá prijímané na vrcholovej/ústrednej/štátnej,

regionálnej a mestskej/miestnej úrovni, v rámci ktorých sa bude uskutočňovať operačné

rozhodovanie.

Vládne rozhodnutie definujeme ako akt verejnej voľby13

, v rámci ktorého vláda vyberá

niektorý z rozhodovacích variantov na realizáciu v procese poskytovania verejných statkov

a sluţieb občanom.

Správne konanie je najdôleţitejším správnym procesom vo verejnej správe.

Predstavuje právny proces, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb

(ľudí) alebo právnických osôb (podnikov, politických strán, občianskych zdruţení, druţstiev

a pod.). Výsledkom tohto procesu je vznik, úradné potvrdenie, zmena alebo zánik nejakého

konkrétneho práva alebo povinnosti osoby, ktorá v správnom konaní vystupuje ako účastník

konania, o koho právach a povinnostiach rozhoduje správny orgán v správnom konaní [11].

Správne konanie sa člení na fázy, a to fázu začatia konania, dokazovania, rozhodovania,

preskúmavania rozhodnutia (odvolacie konanie) a výkonu rozhodnutia (exekúcia).

V kaţdej oblasti rozhodovania vo verejnej správe sa vo fáze analýzy rozhodovacieho

problému (obr. 3.17) obyčajne vytvárajú rozličné analytické/koncepčné materiály rôzneho

charakteru a stupňa podrobnosti. HIS ako IS na podporu rozhodovania sa v prostredí ŠIS

pouţíval predovšetkým v tejto fáze a výrazne menej ako rozhodovací model na hodnotenie

a vytvorenie súboru reálnych a prípustných alternatív vo fáze vlastného rozhodnutia.

13 Verejná voľba je oblasť ekonomickej vedy a politológie, ktorá sa zaoberá tým, ako vlády uskutočňujú proces

ekonomickej voľby, t.j. ako sa vo verejnom sektore riešia tri základné ekonomické problémy: čo, ako a pre

koho[10].

Oblasti

rozhodovania

Vládne

rozhodnutie

Zákonodarné

rozhodnutie Správne

konanie

Operačné

rozhodovanie

Konštitucionálne

rozhodovanie

3.2 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy

Verejná správa je zloţitý sociotechnický objekt, na ktorom moţno aplikáciou

systémového prístupu definovať systém, ktorý moţno dekomponovať na podsystémy, napr.:

ústrednej štátnej správy,

miestnej štátnej správy,

regionálnej samosprávy,

miestnej samosprávy a pod.

V kaţdom podsystéme moţno rozlíšiť systém riadenia. V systéme riadenia je riadeným

podsystémom len komplex vzťahov objektov reálneho sveta pomocou špeciálnych jazykov,

najmä práva. Riadiaci podsystém predstavujú príslušné orgány verejnej správy.

Z hľadiska informačného zabezpečenia má kľúčovú úlohu ŠIS ako podsystém systému

riadenia verejnej správy (obr. 3.19). V jednotlivých podsystémoch verejnej správy môţe

vystupovať aj ako originálny IS, napr. v podsystéme miestnej štátnej správy sa ŠIS realizuje

ako informačný systém miestnej štátnej správy14

. Vzhľadom na to, ţe verejná správa

legislatívou riadi vzťahy medzi objektmi reálneho sveta (občanmi, hmotnými a nehmotnými

statkami a pod.), ukazujú sa ich súčasná forma a funkcie komunikácie v rámci rôznych

pretrvávajúcich modifikácií ŠIS ako nedostatočné a sú prekáţkou otvorenosti verejnej správy.

Verejná správa je zloţitý systém. Zjednodušene moţno verejnú správu chápať ako sústavu

organizácií verejnej správy a procesov, ktoré prebiehajú vnútri týchto organizácií, medzi nimi

navzájom (vertikálne aj horizontálne) a medzi verejnou správou a občanmi [7]. Podrobnejšie

členenie verejnej správy podľa úloh smeruje k jej členeniu na odvetvia verejnej správy15

.

Z pohľadu riadenia moţno členiť verejnú správu na tri klasické úrovne16

, a to strategickú,

taktickú, operatívnu (obr. 3.20).

V súvislosti s reformou verejnej správy bude potrebné tieţ zmeniť súčasný systém

kontrolnej spätnej väzby (feedback) jeho postupným rozširovaním aj na aktívnu kontrolnú

väzbu na vstupe (forward feedback).

14 Podrobnejšie v časti 4.3.2 učebného textu. 15 Pozri časť 4.2 učebného textu. 16 V postupnej transformácii ŠIS na IS VS však predpokladáme dve úrovne riadenia: konštitucionálnu

a operačnú.

Verejná správa

Podsystém ústrednej štátnej správy

Systém riadenia

Podsystém miestnej štátnej správy

Systém riadenia

Podsystém miestnej samosprávy

Systém riadenia

Obr. 3.19 ŠIS ako podsystém systému riadenia verejnej správy

Riadiaci

podsystém

Ústredný

štátny orgán

Riadený

podsystém

Občania

Organizácie

Riadiaci

podsystém

Krajský úrad

Obvodný úrad

Riadený

podsystém

Občania

Organizácie

ŠIS

ŠIS

Riadiaci

podsystém

Mestský úrad

Miestny úrad

Riadený

podsystém

Občania

Organizácie

ŠIS

Úroveň riadenia Vykonávatelia

riadenia

Charakteristika vzťahov

Strategická

NR SR

Vláda SR

Formulácia základných štátnych princípov,

národnej a medzinárodnej politiky

a makroekonomického správania

spoločnosti v podobe zákonov, predpisov,

opatrení a ďalších dokumentov.

Taktická

Ministerstvá

Koncepcia a metodika realizácie

zákonov/predpisov. Rozpracovávanie

schválených dokumentov na strategickej

úrovni z ústredného/celoštátneho

a regionálneho/oblastného pohľadu.

Regionálne orgány

samosprávy a štátnej

správy

Operatívna

Miestne orgány

samosprávy a štátnej

správy

Výkonná operatíva štátnej správy

a samosprávy. Rutinná realizácia

strategických aktov formou vykonávacích

predpisov, miestnych vykonávacích

vyhlášok a nariadení.

Obr. 3.20 Tri úrovne riadenia štátnej správy a samosprávy v riadení vzťahov objektov

reálneho sveta

informačné väzby

kontrolné väzby

Obr. 3.21 Kontrolné väzby na vstupe a výstupe vo verejnej správe

Forward feedback predstavuje určitý ideálny stav kontrolného procesu vo verejnej

správe, ktorý pouţíva v riadiacej činnosti aktuálne informácie (obr. 3.21). V súčasnej praxi

štátnej správy moţno za kontrolnú väzbu na vstupe17

povaţovať medzirezortné pripomienkové

konanie alebo v rozhodovaní ministra to môţe byť stanovisko od príslušných odborných

pracovníkov ministerstva.

17 Pozri jednotlivé typy regulácie Grell, M.: Informačná ekonomika. Bratislava: EKONÓM, 2002.

Vstupy orgánov

verejnej správy

Riadiace procesy

Poţadované

hodnoty

výstupov

Základný rozdiel medzi obidvoma spôsobmi spočíva v tom, ţe pokiaľ systémy

s jednoduchou spätnou väzbou získavajú potrebné údaje meraním hodnôt na výstupoch

a potom spätne na vstupe zavádzajú korekcie s cieľom dosiahnuť zmenu výstupných hodnôt,

tak systémy s kontrolnou väzbou na vstupe monitorujú vstupy do procesu a zisťujú či

zodpovedajú plánovaným/aktuálnym veličinám [4].

59

4.2 Procesná, funkčná a dátová štruktúra informačného systému verejnej správy

Odvetvia verejnej správy

Verejný sektor predstavuje prostredie, v ktorom sa vo verejnom záujme realizujú

verejné sluţby. Financovaný je predovšetkým z verejných rozpočtov, riadený verejnou

správou, rozhoduje sa v ňom verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole [5]1. Z hľadiska

ďalšieho výkladu pouţijeme na členenie verejného sektora kritérium potrieb2:

spoločenských (organizované usporiadanie spoločnosti, ochrana občana a jeho majetku,

dovolanie sa spravodlivosti, ochrana územia),

rozvoja človeka (celoţivotné vzdelávanie, estetika, zdravie, ľudský potenciál),

poznania a informácií (výsledky vedy a výskumu, informačné systémy a archívnictvo,

masmédiá),

technickej infraštruktúry (preprava osôb a materiálov, vyuţitie energií, komunikačné

technológie, dodávka vody, zber a likvidácia odpadov),

súkromných statkov podporovaných z verejných rozpočtov (bývanie, výţiva),

existenčných istôt (práca, ţivotné prostredie).

Na výkon a riadenie činností vo verejnej správe sa potom vytvára sústava

špecializovaných inštitúcií3, ktoré sú z pohľadu uspokojovania potrieb zaradené medzi

odvetvia verejnej správy. Odvetvia verejnej správy sú ucelené skupiny rovnorodých

spoločenských vzťahov, ktoré majú spoločný predmet správy4 a vo väčšine prípadov aj

ucelenú skupinu orgánov verejnej správy [6]. Napríklad správa zahraničných vecí zahrnuje

všetky úlohy verejnej správy vo vzťahu k cudzím štátom a vnútri tohto odvetvia, pričom

správu vykonávajú ministerstvo zahraničných vecí a zastupiteľské orgány v cudzine.

Vnútorná správa je najrozsiahlejšie odvetvie verejnej správy, člení sa na úseky verejnej

správy podľa skupín vzťahov verejnej správy a v mnohých prípadoch sa aj úseky verejnej

správy zoskupujú podľa typov vzťahov verejnej správy5.

Globálna architektúra informačného systému verejnej správy. Procesná štruktúra. Všeobecná

funkčná a dátová štruktúra

Informačný systém verejnej správy (IS VS) je súhrnom IS, ktoré slúţia na výkon

verejnej správy. V predpokladanom vývoji informatizácie verejnej správy SR má IS VS

zabezpečiť informačné potreby otvorenej verejnej správy6.

Procesný prístup (tab. 4.5), ktorý z hľadiska výkonu správy definuje verejnú správu

ako súhrn činností (verejná správa sa člení na odvetvia a úseky), poskytuje zjednocujúci

pohľad na verejnú správu, ktorý sa potom premieta aj v globálnej architektúre IS VS (obr.

4.1). Procesnú štruktúru zobrazíme vývojovým diagramom systému (obr. 4.2).

1 Najčastejšie pouţívaná definícia verejného sektora vo verejnej ekonomike. Tamtieţ, s.18. 2 Vyuţívajú sa aj ďalšie kritériá, napr.: charakter statkov, finančných tokov, zakladateľa, funkcií. Tamtieţ, s.18. 3 Orgány verejnej správy. Podrobnejšie napr. Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava:

EKONÓM, 2002. Hierarchická a funkčná dekompozícia ŠIS, s.54, 59-61. 4 Činnosti, ktoré sú obsahom správy, sú rôznorodé a skladajú sa z jednotlivých úkonov, ktoré správca musí

vykonávať, aby dosiahol účel správy. 5 Podrobnejšie napr. Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002.

Informačný systém miestnej štátnej správy, s. 145-149. 6 Fungujúcim IS VS disponujú najmä severské krajiny Dánsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko, ale aj Veľká Británia

a Írsko. Prístup na tento systém stimulujú rôzne podporné prostriedky, napríklad lacnejší telefónny styk so

štátnym aparátom a pod. Rovnako v ďalších európskych krajinách je takýto systém postupne vytváraný

a označovaný ako e-government.

60

Charakter správy

Proces

Ústredná

štátna

správa

Miestna

štátna správa

Samospráva

Správa vnútorných

vecí x x x

V

tom

Všeobecná

vnútorná správa x x x

Špecializovaná

vnútorná správa x x x

Správa zahraničných

vecí x

Tab. 4.5 Procesný prístup vo verejnej správe

Úroveň riadenia Vykonávatelia

riadenia

IS a typy úloh

Konštitucionálna

Zákonodarné orgány

Von

kaj

šia

ko

mun

ikác

ia

ISPKR

Vnú

torn

á

ko

mun

ikác

ia

Operačná

Výkonné orgány

ISPOK

ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania

ISPOK – informačný systém na podporu občianskej komunikácie

Obr. 4.1 Globálna architektúra IS VS

Globálna architektúra IS VS súhrnne zobrazuje výsledky transformácie ŠIS a reformy

verejnej správy, a to:

dvomi úrovňami riadenia (konštitucionálnou, operačnou),

globálnym pohľadom na inštitucionalizáciu verejnej správy.

Konštitucionálne rozhodovanie určuje pravidlá, v rámci ktorých sa budú uskutočňovať

budúce operačné rozhodnutia. Operačná úroveň pozostáva z rozhodnutí uskutočňovaných

v rámci daného súboru existujúcich pravidiel. Účelom pravidiel nie je predpísať určitý

spoločenský výsledok alebo obmedziť slobodu jednotlivcov, ale jednotlivci musia poznať

hranice, kde sa pravidlá menia. Rozhodnutiami uskutočnenými na operačnej úrovni môţu byť

napr. veľkosť výdavkov na obranu, školstvo, miera zdanenia a podobne [18].

V podmienkach verejnej správy SR konštitucionálne rozhodovanie sa realizuje v rámci

interných správnych procesov a operačné rozhodovanie je typické pre externé správne

procesy (obr. 4.3).

61

Obr. 4.2 Vývojový diagram systému správy verejných vecí

Špecializovaná

vnútorná

Z

Správa

IS

Zahraničných

vecí

Vnútorných

vecí

Aká

správa

Všeobecná

vnútorná

Správna

aktivita

Aktivita

Návrh aktivity

Opravný prostriedok

K

Materiály

IS

62

Obr. 4.3 Interné a externé správne procesy vo verejnej správe

Interné správne procesy prebiehajú len vnútri verejnej správy a ich účastníkmi sú preto

len orgány verejnej správy. Tieto správne procesy sa priamo netýkajú občanov a organizácií.

Aj keď majú zákonný základ, spravidla nie sú detailne upravené zákonmi a väčšinu z nich

upravujú interné predpisy vlády (uznesenia vlády), napríklad:

legislatívny proces (postup ÚŠO pri príprave návrhov zákonov a ostatných právnych

predpisov),

rozpočtový proces (postup ministerstiev, krajských úradov pri zostavovaní návrhu

štátneho rozpočtu),

privatizačný proces (postup ministerstiev pri rozhodovaní o privatizácii štátneho

majetku).

Informačnú podporu interných správnych procesov by mal zabezpečovať informačný

systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania.

Externé správne procesy sa týkajú priamo občanov a organizácií a v nich sa rozhoduje o

ich hmotných právach a povinnostiach. Sú vţdy detailne upravené zákonmi, v ktorých sú

podrobne upravené procesné práva a povinnosti tak správneho orgánu, ako aj osôb, ktoré

v nich vystupujú. Medzi externé správne procesy patria správne konanie a daňové konanie

(konanie vo veciach štátnych daní a poplatkov).

Informačnú podporu externých správnych procesov by mal zabezpečovať informačný

systém na podporu občianskej komunikácie postupne vytváraný na princípe modelu

občianskej obsluhy (podrobnejšie v časti 5.1).

Ver

tik

áln

e vzť

ah

y

(Inšt

ituci

onal

izác

ia)

Interné

správne

procesy

Externé

správne

procesy

Org

ány

ver

ejn

ej

sprá

vy

Obča

nia

Org

aniz

ácie

Horizontálne vzťahy

(Procesy)

X

X

63

Globálny pohľad na inštitucionalizáciu7 ponúka tab. 4.5. Je zrejmé, ţe informačné

zabezpečenie a realizácia správnych procesov sú invariantné vzhľadom na organizačnú

štruktúru orgánov verejnej správy a závisia od charakteru správy, či ide o ústrednú štátnu

správu, miestnu štátnu správu, územnú samosprávu.

V tejto súvislosti sa zaoberáme všeobecným zobrazením funkčnej a dátovej štruktúry

správnych procesov, pričom vychádzame z kombinácie systémového a štruktúrovaného

prístupu tvorby IS vo fáze analýzy.

Procesy v tab. 4.5 môţeme dekomponovať na funkcie a činnosti súhrnne znázornené

hierarchickým diagramom funkcií správy verejných vecí (obr. 4.4). Niţšie úrovne sú potom

detailizované pre konkrétne správne procesy (obr. 4.8 aţ 4.22), čo všeobecne znázorňuje obr.

4.5. Dátovú štruktúru zobrazujeme vývojovým diagramom toku dát. Predmetom dátovej

štruktúry sú činnosti x.1, x.2, ..., x.r, x.s, x.1.1, ..., x.1.n, x.2.1, ..., x.2.m, x.3.1, ..., x.3.p, x.4.1,

..., x.4.q. Všeobecne moţno vývojový diagram toku dát konštruovať podľa obr. 4.6. Pre

konkrétne správne procesy sú uvedené niektoré príklady dátových štruktúr na obr. 4.23 aţ

4.31.

Poznamenávame, ţe hierarchické diagramy sú zostrojené pre funkcie (úlohy) riadenia

vo verejnej správe, ktoré prevaţne súvisia s tvorbou štátnej/samosprávnej politiky.

Hierarchické diagramy funkcií však moţno konštruovať len pre informačné činnosti (teda

prevaţuje spracovanie dát) [20]. Potom pre kaţdý správny proces (tab. 4.5, obr. 4.4) moţno

zostrojiť hierarchický diagram informačných funkcií spravidla podľa obr. 4.7.

Poznámka k pouţívaniu vývojových diagramov v učebnom texte

Medzinárodná norma ISO 5807 špecifikuje symboly pouţívané v dokumentácii spracovania informácií

a poskytuje návod na ich pouţitie vo vývojových diagramoch. Je prílohou v skriptách Grell, M. a kol.:

Hospodárska informatika. Bratislava: EKONÓM, 2003. V 10. časti Konvencie sa norma zaoberá aj

obmedzeniami a odporúčaniami v oblastiach symbolov (grafická úprava diagramov, tvary symbolov a pod.),

spojení (symboly spojníc, štandardný smer toku a pod.) a zvláštnych konvencií (viacnásobné výstupy a pod.).

Napríklad symboly môţu byť kreslené akýmkoľvek smerom, ale podľa moţnosti sa dáva prednosť horizontálnej

orientácii. Štandardne by sa mal smer toku zobrazovať zľava doprava a zhora dolu. V praxi sa postupne zauţívali

aj konvencie, ktoré moţno súhrnne znázorniť nasledujúcimi schémami:

V tomto učebnom texte sú vývojové diagramy znázornené v súlade s konvenciami. V niektorých

odôvodnených prípadoch, najmä z priestorových dôvodov, sa niekde odchyľujú od konvencií zobrazených na

schémach, ale v konečnom dôsledku nie sú v rozpore s medzinárodnou normou.

7 Podrobnejšie v časti 5.2 učebného textu.

Proces

Funkcia

Úloha

Externý

vstup

Externý

výstup

Interný

vstup

Interný

výstup

Proces

Funkcia

Úloha

64

Obr. 4.4 Hierarchický diagram funkcií správy verejných vecí

0

Správa verejných vecí

1

Správa vnútorných vecí

2

Správa zahraničných

vecí

1.1

Všeobecná

vnútorná správa

1.2

Špecializovaná

vnútorná správa

1.2.1

Správa obrany

1.2.3

Správa

sociálneho

zabezpečenia

1.2.2

Finančná správa

1.2.5

Správa školstva

1.2.7

Správa ţivotného

prostredia

1.2.9

Policajná správa

1.2.11

Správa

informácií

1.2.4

Správa

zdravotníctva

1.2.6

Správa kultúry

1.2.8

Správa

podnikania

1.2.10

Správa súdov

65

...

. .

. . .

.

.

Obr. 4.5 Všeobecný hierarchický diagram funkcií správneho procesu

x

Riadenie správneho procesu

x.1

Proces/funkcia

x.2

Proces/funkcia

x.r

Proces/funkcia

x.s

Proces/funkcia

x.1.1

Činnosť

x.1.n

Činnosť

x.2.1

Činnosť

x.2.m

Činnosť

x.3.1

Činnosť

x.3.p

Činnosť

x.4.1

Činnosť

x.4.q

Činnosť

66

Obr. 4.6 Všeobecný vývojový diagram toku dát správneho procesu

Obr. 4.7 Hierarchický diagram informačných funkcií

Poţiadavky

BD

Proces/funkcia/

činnosť

Proces/funkcia/

činnosť

Proces/funkcia/

činnosť

Proces/funkcia/

činnosť

Výstupy

0

IS VS

1

Podsystém pre

administratívu

2

Podsystém pre

hospodársku

správu

3

Podsystém pre

štátnu/samosprávnu

politiku

67

Funkčná štruktúra správnych procesov8

V rámci vnútornej správy sa bezprostredne a v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie

štátu. Vnútornú správu obyčajne členíme na všeobecnú a špecializovanú. V rámci

špecializovanej vnútornej správy sa zaoberáme správou:

obrany,

financií,

sociálneho zabezpečenia,

zdravotníctva,

školstva,

kultúry,

ţivotného prostredia,

podnikania,

polície,

súdov,

informácií.

Správou zahraničných vecí sa realizujú prevaţne vonkajšie funkcie štátu.

Všeobecná vnútorná správa

Základné funkcie všeobecnej vnútornej správy znázorňuje obr. 4.8. Sú reprezentované

rôznorodými správnymi aktivitami, ktoré zahrnujú:

rozhodovanie o osobných údajoch obyvateľov SR (napr. matrika, zmena mena a

priezviska a pod.),

zabezpečovanie podmienok na uplatňovanie zdruţovacieho a zhromaţďovacieho práva,

územné a správne usporiadanie SR,

pouţívanie štátnych symbolov a symbolov miest,

archívnictvo,

poţiarnu ochranu,

civilnú ochranu.

Jednotlivé úseky vnútornej správy podliehajú zákonnému reţimu podľa osobitných

zákonov (napr. zákony o mene a priezvisku, matrikách, územnom a správnom usporiadaní SR,

poţiarnej ochrane a pod.). Tieto zákony upravujú kompetencie orgánov vnútornej správy, ako

aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na príslušnom úseku.

8 V ďalšom texte je potrebné mať na zreteli, ţe hierarchický diagram funkcií konkrétneho správneho procesu

nadväzuje na organizačný diagram orgánov verejnej správy podľa charakteru správy v tab. 4.5, ktoré môţu byť

reprezentované ústrednými štátnymi orgánmi, krajskými úradmi, obvodnými úradmi, vyššími územnými

celkami, mestskými/miestnymi/obecnými úradmi. Práve globálny pohľad na inštitucionalizáciu umoţňuje potom

vo výklade upustiť od nevyhnutnej prezentácie organizačných štruktúr, ktoré vykazujú značnú nestabilitu

v dôsledku rôznych, najmä politických vplyvov.

68

Obr. 4.8 Hierarchický diagram funkcií všeobecnej vnútornej správy

1.1 Všeobecná vnútorná

správa

1.1.1 Zabezpečovanie

osobných údajov

obyvateľov SR

1.1.3 Územné a

správne

usporiadanie

SR

1.1.5 Archívnictvo

1.1.7 Civilná

ochrana

1.1.2 Zabezpečovanie

zdruţovacieho a

zhromaţďovacieho

práva

1.1.4 Pouţívanie štátnych

symbolov a

symbolov miest

1.1.6 Poţiarna

ochrana

1.1.1.1 Zmeny mena a

priezviska

1.1.1.4.1 Hlásenie pobytu

občanov

1.1.1.2 Matrika

1.1.1.4.2 Hlásenie pobytu

cudzincov

1.1.1.3 Štátne občianstvo

1.1.1.4.3 Hlásenie utečencov

1.1.1.4 Evidencia obyvateľov

1.1.1.4.5 Cestovné doklady

1.1.1.4.4 Občianske preukazy

69

Správa obrany

Zahŕňa činnosti podľa obr. 4.9. Obranu štátu zabezpečujú ozbrojené sily. Branná

povinnosť zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu, vykonať povinnú alebo mimoriadnu

vojenskú sluţbu.

Obr. 4.9 Hierarchický diagram funkcií správy obrany

1.2.1 Správa obrany

1.2.1.1 Zabezpečovanie

obrany

1.2.1.2 Výstavba a riadenie

armády

1.2.1.3 Koordinácia

činností ÚŠO a

právnických osôb

1.2.1.3.1 Príprava na obranu

1.2.1.3.3 Príprava na

vojenskú sluţbu

1.2.1.3.5 Koordinácia

vojenskej a

civilnej letovej

premávky

1.2.1.3.2 Príprava na civilnú

sluţbu

1.2.1.3.4 Zabezpečovanie

nedotknuteľnosti

vzdušného priestoru 1.2.1.3.6

Riadenie

vojenského

spravodajstva

70

Správa financií

Zabezpečuje plnenie úloh štátu v oblasti financií (obr. 4.10). V podmienkach

výlučného štátneho vlastníctva išlo o správu všetkých finančných zdrojov v národnom

hospodárstve. V súčasnosti (keď existujú aj iné formy vlastníctva) zahŕňa tvorbu a

uskutočňovanie finančnej, colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho

rozpočtu, správy štátnych finančných aktív a pasív, kapitálového trhu, politiky daní a

poplatkov a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania a finančnej kontroly.

Štátny rozpočet je hlavným nástrojom finančnej politiky štátu. Prostredníctvom správy

daní si štát zabezpečuje významnú časť zdrojov do štátneho rozpočtu.

Zákon č. 291/2002 Z.z. zriadil štátnu pokladnicu (ŠP) ako rozpočtovú organizáciu

štátnej správy zapojenú na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MF SR.

Cieľom je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu (príjmy, výdavky, denná likvidita ŠR

a sústava vzťahov medzi štátnou pokladnicou, MF SR, NBS, Agentúrou pre riadenie dlhu

a likvidity a klientom) (obr. 4.12). Činnosti štátnej pokladnice definuje §6 citovaného zákona

(obr. 4.11).

Správa sociálneho zabezpečenia

Sociálne zabezpečenie je odvetvie právne (obr. 4.13), ktoré tvorí súbor všeobecne

záväzných predpisov upravujúcich spoločenské vzťahy vo veciach sociálneho zabezpečenia

[6]. V SR neexistuje všeobecne prijatá definícia sociálneho zabezpečenia. Z hľadiska

medzinárodných dokumentov9)

, ktorými je viazaná aj SR, sa sociálne zabezpečenie chápe

v širšom zmysle takto:

liečebná (zdravotná) starostlivosť,

nemocenské,

podpora v nezamestnanosti,

starobný dôchodok,

dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania,

rodinné dávky,

dávky v materstve,

invalidný dôchodok,

dávky pozostalých.

9 ) Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, časť 88/1991

Zb.

71

Obr. 4.10 Hierarchický diagram funkcií správy financií

1.2.2 Finančná správa

1.2.2.1 Štátny rozpočet

1.2.2.2 Štátna pokladnica

1.2.2.3 Správa financií podľa

jednotlivých úsekov

1.2.2.3.1 Správa daní a

poplatkov

1.2.2.3.3 Správa cien

1.2.2.3.5 Správa bankovníctva

1.2.2.3.7 Správa účtovníctva

1.2.2.3.2 Colná správa

1.2.2.3.4 Správa devízového

hospodárstva

1.2.2.3.6 Správa poisťovníctva

72

Obr. 4.11 Základné vzťahy ŠP k vybratým subjektom

Obr. 4.12 Hierarchický diagram funkcií ŠP

§18 – 21

citovaného

zákona

Štátna

pokladnica

MF SR

Agentúra

Daňové

riaditeľstvo SR

Colné

riaditeľstvo SR

NBS

0

Riadenie ŠP

1

Centralizácia

príjmov

2

Riadenie

výdavkov

3

Účtovníctvo

4

Platobný

styk

5

Finančné

plánovanie

6

Riadenie

aktív

7

Riadenie

hotovosti

8

Riadenie

dlhu

9

Kontrola

73

Obr. 4.13 Hierarchický diagram funkcií správy sociálneho zabezpečenia

1.2.3 Správa sociálneho

zabezpečenia

1.2.3.1 Správa

dôchodkového

zabezpečenia

1.2.3.2 Správa

nemocenského

poistenia

1.2.3.3 Správa štátnych

sociálnych dávok

1.2.3.4 Správa

sociálnej

pomoci

1.2.3.1.1 Sústava

dôchodkov

1.2.3.1.2 Zvýšenie

dôchodkov

1.2.3.1.3 Kúpeľná

starostlivosť

1.2.3.2.1 Nemocenské

1.2.3.2.2 Vyrovnávací

príspevok

v tehotenstve a

materstve

1.2.3.2.3 Peňaţná pomoc v

materstve

1.2.3.2.4 Kúpeľná

starostlivosť

1.2

.3.4

.1

Soci

álna

pre

ven

cia

1.2

.3.4

.2

Rie

šenie

hm

otn

ej

a

soci

álnej

núdze

1.2

.3.4

.3

Soci

álne

sluţb

y

a peň

aţné

prí

spev

ky n

a kom

pen

záci

u

1.2.3.3.1 Rodičovský

príspevok

1.2.3.3.2 Prídavky na deti

1.2.3.3.3 Príspevok pri

narodení dieťaťa

1.2.3.3.4 Príspevok rodičom

pri narodení troch a

viac detí

1.2.3.3.5 Zaopatrovací

príspevok

1.2.3.3.6 Príspevok na pohreb

1.2.3.3.7 Príspevok na bývanie

74

Správa zdravotníctva

Zdravotníctvo je oblasť spoločenských aktivít, ktoré sú spojené s ochranou zdravia,

poskytovaním zdravotníckej starostlivosti a vykonávaním zdravotného poistenia (obr. 4.14).

Ochrana zdravia je súhrn opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu ochorení,

zlepšovanie zdravia prostredníctvom starostlivosti o ţivotné podmienky, pracovné

podmienky, zdravý spôsob ţivota a výkon štátneho zdravotného dozoru.

Zdravotná starostlivosť predstavuje starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie

zdravia ľudí, pričom zahŕňa ambulantnú aj ústavnú starostlivosť vrátane kúpeľnej, závodnej,

lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. Súčasť zdravotnej starostlivosti tvorí okrem

zdravotných úkonov aj poskytovanie liekov a zdravotných pomôcok.

Zdravotné poistenie utvára predpoklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Správa školstva

Správa školstva spočíva v zabezpečovaní, a to výkonným a nariaďovacím spôsobom,

priebehu a rozvoja výchovy a vzdelávania v školách, školských zariadeniach a vzdelávacích

ustanovizniach (obr. 4.15).

Správa kultúry

Predmetom správy kultúry sú (obr. 4.16):

umenie,

osvetová činnosť,

divadelná činnosť,

pamiatková starostlivosť,

činnosť masmédií,

kniţničná činnosť,

činnosť múzeí a galérií,

administratívne záleţitosti cirkví a náboţenských spoločností,

vydávanie periodickej tlače a neperiodických publikácií,

zabezpečovanie podmienok na realizáciu autorského práva,

verejné kultúrne podujatia,

určité druhy výroby a obchodu v oblasti kultúry.

75

Obr. 4.14 Hierarchický diagram funkcií správy zdravotníctva

1.2.4 Správa zdravotníctva

1.2.4.1 Ochrana zdravia

1.2.4.2 Poskytovanie

zdravotníckej

starostlivosti

1.2.4.3 Vykonávanie

zdravotného poistenia

1.2.4.2.1 Ambulantná a ústavná

starostlivosť vrátane

rehabilitácie a starostlivosti

o chronicky chorých

1.2.4.2.2 Prevencia ochorení

1.2.4.2.3 Poskytovanie liekov,

zdravotníckych pomôcok

a iných potrieb

1.2.4.2.4 Preprava chorých

1.2.4.2.5 Kúpeľná starostlivosť

76

Obr. 4.15 Hierarchický diagram funkcií správy školstva

1.2.5 Správa školstva

1.2.5.1

Priebeh a rozvoj

výchovy a vzdelávania

v školách

1.2.5.2

Priebeh a rozvoj

výchovy a vzdelávania

v školských

zariadeniach

1.2.5.3

Priebeh a rozvoj

výchovy a vzdelávania

vo vzdelávacích

ustanovizniach

77

Obr. 4.16 Hierarchický diagram funkcií správy kultúry

1.2.6 Správa kultúry

1.2.6.1 Správa

divadiel

1.2.6.3 Štátna

pamiatková

starostlivosť

1.2.6.5 Správa múzeí

a galérií

1.2.6.7 Neštátne

(verejné) a

štátne fondy

kultúry

1.2.6.2 Správa

verejných

kultúrnych

podujatí a

verejná správa

1.2.6.4 Slovenský

rozhlas,

Slovenská

televízia a

verejná správa

1.2.6.6 Periodická tlač,

ostatné hromadné

informačné

prostriedky a

verejná správa

1.2.6.8 Matica

slovenská

1.2.6.9 Správa

kniţníc a

osvety

1.2.6.10 Správa vecí cirkví

a náboţenských

spoločností

78

Správa ţivotného prostredia

Problematika ţivotného prostredia zahŕňa všetky stránky ţivota človeka a prírody (obr.

4.17), a preto správa ţivotného prostredia je v podstate prierezovou činnosťou verejnej

správy, ktorá sa vykonáva aj na základe dokumentov zosúladených na medzinárodnej úrovni.

V rámci správy ţivotného prostredia sa zabezpečujú úlohy na ochranu jeho jednotlivých

zloţiek (vody, ovzdušia, pôdy) a vyuţívanie územia na činnosť ľudí tak, aby sa zachoval a

prípadne aj zlepšil stav prírodného a urbanizovaného prostredia.

Správa podnikania

Základom správy podnikania je vykonávať správne úkony, ktoré súvisia so začatím

podnikania10)

(obr. 4.18). Ich podstatou je vydanie podnikateľského oprávnenia [6] na základe

zákonom predpísanej kvalifikácie, prípadne inej podmienky (napr. vykonanie skúšky,

zloţenie sľubu). V niektorých prípadoch postačuje len ohlásenie správnemu orgánu bez

potreby preukazovať osobitné predpoklady.

Policajná správa

Úlohou policajnej správy je zabezpečovať ochranu spoločnosti a jednotlivcov pred

nebezpečenstvom, ktoré narúša verejnú bezpečnosť a verejný poriadok (obr. 4.19). Ide o

ochranu pred vznikom škody na osobe alebo na majetku. Najčastejšou formou správnej

činnosti vo vzťahu k občanovi je sluţobný zákrok. Podmienky uplatnenia donucovacích a

informačno-technických prostriedkov, ako aj prostriedkov operatívno-pátracej činnosti

podliehajú prísnemu zákonnému reţimu. Právnym prostriedkom ochrany občana je sťaţnosť.

Správa súdov

Správa súdov sa vykonáva prevaţne ako výkon štátnej správy11)

(obr. 4.20). Výkon

správy súdov a výkon súdnictva sa riadi zásadou ich oddelenia, čím sa zaručuje nestrannosť

súdneho rozhodovania, ako hlavná funkcia výkonu súdnictva, ktorá umoţňuje súdom plniť

ich úlohy pri ochrane práva.

10 ) Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s

cieľom dosiahnuť zisk. Podnikateľom môţu byť právnické osoby (obchodné spoločnosti, druţstvá), fyzické

osoby (ţivnostníci), fyzické osoby v slobodnom povolaní (napr. advokáti, audítori, autorizovaní architekti) a

samostatne hospodáriaci roľníci. 11 ) Podiel samosprávnych sudcovských orgánov na správe súdov predstavuje Rada sudcov SR a sudcovské rady.

79

Obr. 4.17 Hierarchický diagram funkcií správy ţivotného prostredia

1.2.7 Správa ţivotného prostredia

1.2.7.1 Správa vody,

ovzdušia a pôdy

1.2.7.2 Ochrana prírody a

krajiny

1.2.7.1.1 Monitorovanie a

vyhodnocovanie

stavu prírodného a

urbanizovaného

územia

1.2.7.2.1 Zachovanie

rozmanitosti

podmienok a

foriem ţivota na

Zemi

1.2.7.1.2 Zisťovanie zdrojov

znečisťovania vôd,

ovzdušia a pôdy a

sankcionovanie ich

pôvodcov

1.2.7.2.2

Starostlivosť o

ekosystémy

80

Obr. 4.18 Hierarchický diagram funkcií správy podnikania

Správa informácií

Správa informácií predstavuje niekoľko oblastí (obr. 4.21). Výkon a účinná kontrola

správy verejných vecí sú podmienené mnoţstvom a druhom informácií, ktorými disponujú

orgány verejnej moci, a ktoré sprístupňujú občanom. Právo na informácie je v SR garantované

ústavou a osobitnými zákonmi12)

.

Správa zahraničných vecí

Predmetom správy zahraničných vecí je štátna správa v oblasti zahraničnej politiky a

vzťahov SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám [6] (obr. 4.22).

Výkon štátnej správy zahraničných vecí je centralizovaný.

12

) Napr. zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám upravuje prístup k informáciám z oblasti

verejnej správy.

1.2.8 Správa podnikania

1.2.8.1 Povoľovanie podnikania

1.2.8.2 Evidencia a kontrola

podnikateľov

81

Obr. 4.19 Hierarchický diagram funkcií policajnej správy

1.2.9 Policajná správa

1.2.9.1 Ochrana verejnej

bezpečnosti

1.2.9.2 Ochrana verejného

poriadku

1.2.9.1.1 Bezpečnosť štátu

1.2.9.1.2 Bezpečnosť ţivota,

zdravia, slobody a

cti

1.2.9.1.3 Bezpečnosť

majetku

1.2.9.2.1 Správanie ľudí na

verejnosti

82

Obr. 4.20 Hierarchický diagram funkcií správy súdov

1.2.10 Správa súdov

1.2.10.1 Výkon správy

súdov

1.2.10.2 Výkon súdnictva

1.2.10.3 Súčinnosť ÚŠO

s profesijnými

záujmovými

organizáciami

sudcov 1.2.10.1.1 Vytváranie

podmienok na

výkon súdnictva

z hľadiska

personálneho,

organizačného,

hospodárskeho,

finančného a

odborného

1.2.10.1.2 Dohľad na

plnenie úloh,

ktoré sú zverené

súdom

1.2.10.2.1 Predpisy

súdnoorganizačné a

súdnoprocesné

1.2.10.3.1 Príprava návrhov

zákonov

1.2.10.3.2 Opatrenia na

organizáciu

súdov,

postavenie

sudcov a výkon

štátnej správy

súdov

83

Obr. 4.21 Hierarchický diagram funkcií správy informácií

1.2.11 Správa informácií

1.2.11.1 Získavanie

informácií orgánmi

verejnej správy

1.2.11.2 Ochrana informácií

1.2.11.3 Prístup občanov k

informáciám

84

Poznámka:

Funkcie 2.1 aţ 2.8 sú v pôsobnosti MZV SR.

Obr. 4.22 Hierarchický diagram funkcií správy zahraničných vecí

2 Správa zahraničných vecí

2.1 Ochrana práv a

záujmov SR a jej

občanov v

zahraničí

2.3 Styky s orgánmi

a predstaviteľmi

cudzích štátov

v SR a zahraničí

2.5 Koordinácia prípravy

a vnútroštátneho

prerokúvania,

uzatvárania,

vyhlasovania a

vykonávania

medzinárodných

zmlúv 2.2

Riadenie

zastupiteľských

úradov SR v

zahraničí

2.4 Hospodárenie a

nakladanie

s majetkom SR v

zahraničí

2.6

Správa účelových

zariadení

2.7 Správa sluţieb

diplomatického zboru

2.8 Správa Slovenského

inštitútu

medzinárodných

štúdií

2.9 Správa v pôsobnosti

zastupiteľských

úradov

85

Dátová štruktúra správnych procesov

Na obr. 4.23 aţ 4.31 sú zobrazené vývojové diagramy toku dát, ktoré zodpovedajú

jednotlivým funkciám (napr. matrika a pod.) konkrétnych správnych procesov (napr.

všeobecná vnútorná správa a pod.).

Obr. 4.23 Vývojový diagram toku dát v Matrike

- osobne

- pošta

- internet

Ţiadosť

Preskúmanie

ţiadosti oprava

formálnych chýb

Ţiadosť -

občiansky

preukaz

Ţiadosť -

zmena

priezviska

Načítanie

podkladov

pre zmeny

zápis

čísla

ROBY

Zmeny v DB

obyvateľov

Oznam

o zápis do

evidencie

Oznam

o vyradení z

evidencie

86

Obr. 4.24 Vývojový diagram toku dát Ohlasovacia povinnosť

Formulár:

ohlasovacia

povinnosť

Preskúmanie

a triedenie

formulárov,

oprava formálnych

chýb

Formulár:

pobyt

občanov

Formulár:

pobyt cudzincov

Formulár:

pobyt

utečencov

Spracovanie

a kontrola

správnosti v

údajoch

Spracovanie

a kontrola

dĺţky pobytu

Spracovanie a kontrola

evidencia v zberných

táboroch

DB

neţiaducich

Zápis do

dokladov

Zmeny v registri

ROBY

Oznámenie

o vykonaní

zmien

87

Obr. 4.25 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o sprístupnenie informácií a konanie povinnej

osoby

Ţiadateľ

Ţiadateľ

Ţiadosť

o sprístupnenie

informácií

- ústna,

- písomná,

- fax,

- telefonicky,

- e-mail,

- iným spôsobom

Povinná osoba:

(príslušný úrad,

inštitúcia)

rozhodnutie

Nekompletná

ţiadosť, vrátenie

na doplnenie

Postúpi ţiadosť

príslušnej povinnej

osobe

Odkáţe na hromadne

zverejnené informácie

Odmietne ţiadosť

rozhodnutím,

nedisponuje údajmi

Poskytne

informácie

Archivácia

odpovede

Odvoláva sa na

nadriadený orgán

Je

spokojný

Odpoveď:

- písomná,

- fax,

- e-mail,

- iným spôsobom

Správne

konanie

Vývojový diagram

toku dát pri

správnom konaní aj s odvolaniami

riešiť samostatne

88

Obr. 4.26 Vývojový diagram toku dát Štátna pokladnica

Rozpis rozpočtu podľa kapitol

DB RIS RIS –

rozpočtový

IS

Rozpis rozpočtu za kapitolu

podľa kategórii, poloţiek,

podpoloţiek a programov

Za kapitoly mesačné

nároky na čerpanie - limity

DB SPIN

z kapitol

Porovnanie s limitmi

Poţiadavky z kapitol na

zaplatenie faktúr

Zaplatenie faktúr

Prekročenie-

neposkytnú

FP

89

Ţiadosť Došlá pošta

Kontrola

a doplnenie

ţiadosti

Ţiadosť

nevyhovuje

Triedenie

ţiadosti

Dôchodok

Pridelenie

evidenčného čísla

Triedenie

ţiadosti

podľa typu

1

90

Obr. 4.27 Vývojový diagram toku dát Ţiadosť o dôchodok

Doplnenie údajov

k dôchodku napr.

zdravotné

podklady, ...

1

Invalidný

dôchodok Starobný

dôchodok

Výpočet výšky

dôchodku

DB soc.

zabezpeč.

Prepočty celkových

nárokových zloţiek

Oznámenie o výške

dôchodku

91

Obr. 4.28 Vývojový diagram toku dát Rozvoj vzdelávania v školách

Ţiadosť

o finančné

prostriedky

Kontrola a

triedenie

VEGA KEGA

Rozvojové

projekty

Pridelené finančné

prostriedky

Čerpanie finančných

prostriedkov

Oznámenie

o pridelených FP

Hodnotenie pouţitia

finančných

prostriedkov

92

Obr. 4.29 Vývojový diagram toku dát ceny liekov Zdravotná starostlivosť

Analýzy cien liekov,

lieková politika

DB liekov

na trhu

ponúka

Analýzy spotreby

liekov

DB liekov

podľa

spotreby

Ponuky firiem -

distribúcia

Úpravy cien

liekov,

príspevky

poisťovni

DB pre

lekárne

93

Obr. 4.30 Vývojový diagram toku dát Ochrana zdravia

Ochrana zdravia

Propagácia

reklamy Prevencia,

preventívne

prehliadky

Platené

zo ŠR

Mládeţ

Športovci

Platené

občanmi

Dobrovoľné

prehliadky

Prehliadky pre

povolanie

Evidencia

prehliadok

DB

poistencov

94

Obr. 4.31 Vývojový diagram toku dát Obchodný register (vytváranie podmienok na výkon

súdnictva)

Ţiadosť

Kontrola

PO, FO,

zmeny,

zápis

IČO, predmet činnosti,

štatutári, finančný

vklad, dozorná rada....

DB

OREG

Zápis do obchodného

registra

DB OREG

Oznámenie

o vykonaných

úkonoch Zverejnenie údajov

na web stránke

95

4.3 Postupná transformácia ŠIS

Informačný systém verejnej správy by sa mal vytvárať na základe postupnej

transformácie ŠIS. Realizácia transformácie by mala prebiehať v dvoch etapách a to:

transformáciou IS ÚŠO,

transformáciou IS MŠS.

Z pohľadu procesu decentralizácie moţno vymedziť tieto základné problémy postupnej

transformácie ŠIS:

Racionalizácia a zefektívňovanie výkonu verejnej správy priamo súvisí s jej celkovou

štruktúrou a organizáciou, ako aj s pouţívanými postupmi a metódami. Oddelený model

usporiadania verejnej správy na Slovensku1)

si vyţiada vybudovať sústavu informácií a

informačných činností, ktoré môţu byť zastrešené ŠIS.

Obsahová stránka ŠIS pozostáva zo vzájomne prepojených IS, ktoré zabezpečujú výkon

činností a sluţieb realizovaných v rámci kompetencií jednotlivých ústredných štátnych

orgánov, štátnych inštitúcií, miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov.

Základná schéma ŠIS by mala pozostávať z viacerých oblastí činností verejnej správy

rozdelenej na jednotlivé podsystémy: štátny rozpočet, štátna pokladnica, rozpočty

samosprávy vyšších územných celkov, miestne rozpočty, daňová správa, colná správa,

kataster nehnuteľností, právne informácie a registre (obyvateľov, ekonomických

subjektov: ţivnostenský register, register daňových, colných subjektov a účtovných

jednotiek, obchodný register, register organizácií).

ŠIS je potrebné prepojiť aj s komplexným IS sociálnej starostlivosti, minimálne

prostredníctvom novo pripravovaného registra obyvateľov (referenčný register), z ktorého

je moţné vyuţiť informácie o obyvateľoch a vo väzbe na informačné systémy dotknutých

inštitúcií.

4.3.1 Transformácia IS ÚŠO. Decentralizácia kompetencií

Transformáciu IS ÚŠO moţno vyjadriť podľa obr. 4.32. To znamená, ţe pôjde o

zmenu spôsobu riadenia ÚŠO, spôsobu práce štátnych úradníkov a ich vzájomnej

komunikácie a spolupráce ako aj komunikácie a spolupráce s externými dodávateľmi a

spolupracovníkmi. Z hľadiska vytvárania IS VS pôjde predovšetkým o náročnejší spôsob

informačného zabezpečenia najmä odborných činností, ktorých výstupy musia byť dostupné

on-line pre občana. Predpokladá sa, ţe v tomto procese budú mať relevantný vplyv dva

dôleţité trendy a to:

zniţovanie nákladov na informačné technológie vo verejnej správe2,

napĺňanie informačného obsahu vyuţívaním údajov aj z tzv. administratívnych

zdrojov3)

.

1 ) Verejná správa na Slovensku pôsobí v oddelenom modeli na troch úrovniach: 1. štát (SR ako celok), 2. vyšší

územný celok, 3. miestna úroveň (mesto, obec). 2 MŠ SR v roku 2003 v rámci štátneho programu výskumu a vývoja Budovanie informačnej spoločnosti prijalo

úlohu Open Source infraštruktúra, ktorej cieľom je posúdiť dopady moţného nasadenia otvoreného softvéru

v štátnej správe, školstve, ale aj v sektore malého a stredného podnikania a navrhnúť koncepciu jeho podpory.

Rôzne aplikácie vo verejnej správe súvisia aj s riešením problematiky dátových a komunikačných štandardov, od

ktorých sa odvíjajú rozhodujúce vlastnosti softvéru (napr. integrovateľnosť, portabilita a pod.). Významnosť

otvorených štandardov deklaruje aj Európska komisia a to najmä ich pouţívanie v e-administratíve. 3 ) Zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike. Napríklad v podmienkach slovenskej štatistiky to bude znamenať

harmonizáciu štandardov jej činností so štandardami a normami EÚ.

96

Obr. 4.32 Postupná transformácia IS ÚŠO

Pri rozhodovaní o zmene spôsobu riadenia ÚŠO v súvislosti s mierou decentralizácie

sa vychádza z kombinácie jej troch úrovní, a to v oblastiach:

decentralizácie kompetencií :

1. úroveň: minimálne miestne sluţby

2. úroveň : posilnenie miestnych sluţieb bez vplyvu na tzv. sociálnu infraštruktúru

(vzdelávanie, sociálne veci, zdravotníctvo)

3. úroveň : široké spektrum verejných sluţieb, vrátane účasti na sociálnych

sluţbách

decentralizácie financií :

1. úroveň : nízka daňová právomoc, nízka úroveň transferov na miestnu úroveň

2. úroveň : prevládajúce transfery ( podielové dane, dotácie) od ústrednej vlády,

výška daní a poplatkov stanovovaná centrálne

3. úroveň : široká právomoc stanoviť vlastné zdroje, finančné vyrovnávanie,

moţnosť získať úvery

decentralizácie politickej:

1. úroveň : ide vlastne iba o dekoncentráciu, predstavitelia územnej štátnej správy

sú menovaní vládou, mzdy sú vyplácané centrálne, zodpovednosť voči

centrálnej vláde

2. a 3. úroveň : predstavitelia územnej samosprávy sú volení, mzdy sú stanovované

a vyplácané na miestnej úrovni, priama zodpovednosť voličom

V cieľovom stave sa uvaţuje:

v rámci decentralizácie kompetencií so širokou škálou kompetencií územnej

samosprávy,

v rámci decentralizácie financií so širokou právomocou stanoviť vlastné zdroje,

existenciou finančného vyrovnávania vyplývajúceho z dohôd medzi jednotlivými

úrovňami a určeného v zákone,

Súčasný stav Predpokladaný stav

ÚŠO1,2,…..n - ústredné štátne orgány

IS 1,2,…,n - informačné systémy v štátnej správe

IS1

IS2

IS3

ISn

ÚŠO1

ÚŠO2

ÚŠO3

ÚŠOn

Verejnosť

IS1

IS2

IS3

ISn

ÚŠO1

ÚŠO2

ÚŠO3

ÚŠOn

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

97

v rámci politickej decentralizácie s priamo volenými predstaviteľmi územnej

samosprávy na oboch úrovniach samosprávy, decentralizáciou vyplácania miezd,

priamou zodpovednosťou voličom.

Jedným z najvýraznejších problémov identifikovaných pri analýze fungovania ústrednej

štátnej správy je nadmerné mnoţstvo ústredných štátnych orgánov a nimi priamo riadených

rozpočtových a príspevkových organizácií.

Problematické aspekty tohto stavu sú nasledovné:

v posledných rokoch môţeme sledovať pribúdanie nových inštitúcií súvisiacich s

modernizáciou a integráciou. Ak sa zároveň neredukuje počet „starých“ inštitúcií, zvyšuje

sa tak ich celkový počet nad zvládnuteľnú hranicu a vedie k netransparentnosti celej

ústrednej štátnej správy

riadenie vysokého počtu podriadených organizácií výrazne zaťaţuje ústredné štátne

orgány a vedie k ich manaţérskej preťaţenosti v tejto oblasti. Výsledkom je buď ďalšia

vrstva kontroly na úrovni ústredného orgánu, alebo nedostatočný dozor so všetkými z toho

vyplývajúcimi problémami

neefektívnosť činnosti vyplývajúca z prelievania činností a vyuţívania samostatných

inštitúcií ako náhradného riešenia namiesto väčšieho rozšírenia projektového

manaţmentu, programového rozpočtovania a všeobecného rozšírenia manaţérskej

autonómie a zodpovednosti

dochádza preto k duplicite medzi inštitúciami ústrednej štátnej správy, aj vzhľadom na

vysoké školy, SAV či tretí sektor. Rovnako dochádza k fragmentácii, teda rozbíjaniu

činnosti, ktorá logicky patrí spolu, medzi viaceré inštitúcie

štát sa následne venuje vykonávaniu mnohých trhových aktivít, ktoré nevykonáva

efektívne, alebo ktoré by mal ponechať na tretí či súkromný sektor

samostatná inštitúcia nie je dobrá metóda na riešenie priorít, pretoţe inštitúcie majú

tendenciu preţiť, aj keď sa uţ priorita naplní alebo stratí štatút priority. Za jednoznačne

lepší prístup moţno označiť účelové viazanie prostriedkov na dané ciele spojené

s projektovou organizáciou

Preto by sa mali:

zniţovať počty existujúcich inštitúcií odštátnením, prevodom na VÚC alebo obce,

integráciou s inými inštitúciami ústrednej štátnej správy alebo zrušením

vytvárať nové inštitúcie len tam, kde existuje jasná potreba a výhodnosť takéhoto kroku,

ktorá prevaţuje nad rizikami duplicity a fragmentácie, preţívania inštitúcie a nad

nákladmi na osobitné obsluţné a manaţérske miesta.

4.3.2 Transformácia IS MŠS. Miestna štátna správa a územná samospráva

Súčasný stav IS miestnej štátnej správy a samosprávy. Stručný prehľad doterajšieho vývoja

Informatizácia miestnej štátnej správy (MŠS) sa realizovala na základe koncepcií MV

SR v rokoch 1990, 1994 a 1998, v súlade s vytváraním ŠIS4. V tomto procese plnila sekcia

verejnej správy (SVS) MV SR dve základné úlohy:

Koordináciu činností pri budovaní IS MŠS5, pričom rozhodujúce úlohy ďalej

zabezpečovali ústredné štátne orgány (ÚŠO) SR (zodpovedajúce za vytváranie a

4 Podrobnejšie Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002, s.52-55.

98

prevádzku častí ŠIS a spoluzodpovedajúce za pouţitie IT na tých úsekoch čiností úradov

MŠS, ktoré metodicky riadia), krajské a okresné úrady (prevádzkovaním IS MŠS

vytvárajú základný zdroj informácií pre správu a riadenie štátu na regionálnej aj centrálnej

úrovni) a obce a mestá (v rozsahu prenesenej pôsobnosti výkonu štátnej správy sú

spoluprevádzkovateľmi a pouţívateľmi IS MŠS).

Vytváranie rezortného informačného systému (RIS) podľa metodiky a štandardov ŠIS.

Časti odborných činností, ktoré zabezpečuje SVS sú vykonávané úradmi MŠS a

samosprávy a sú podporované IS MŠS, pričom sa vyuţívajú spoločne zisťované indikátory

(ukazovatele) najmä v týchto pouţívaných registroch:

register nadácií,

register neinvestičných fondov,

register neziskových organizácií,

register občanov SR,

register občianskych zdruţení,

register odborových organizácií a organizácií zamestnávateľov,

register organizácií s medzinárodným prvkom,

register politických strán,

register rodných čísiel,

register spolkov,

register verejných zbierok,

register ţivnostníkov.

Komunikačné zabezpečenie IS MŠS bolo postupne vytvárané (obr. 4.33):

dobudovaním LAN sietí (na báze štruktúrovanej kabeláţe s operačným systémom

Novell Netware), ktoré umoţňujú prepojenie vzdialených pracovísk úradu MŠS

nachádzajúcich sa vo viacerých budovách na území mesta,

vybudovaním plošnej počítačovej siete typu WAN na území SR (s názvom VSNET,

ktorý pouţívame aj v ďalšom texte), ktorá umoţňuje vzájomné prepojenie úradov

MŠS a ÚŠO (GOVNET, Internet a pod.) cez firewall systému.

Vytvorili sa podmienky na vyuţívanie internetovej (intranetovej) technológie v rámci IS

MŠS pre:

orgány verejnej správy, ktorým prístup k informačným zdrojom slúţi na plnenie zákonom

stanovených úloh,

verejnosť na informovanie občanov o sluţbách, ktoré sú zabezpečované v správnom

konaní MŠS.

5 Tamtieţ, s.145. Medzi zásadné vládne materiály, ktoré ovplyvnili informatizáciu MŠS moţno zaradiť aj

uznesenia č. 690/97 a č. 390/98 vlády SR k návrhu na presun niektorých správnych agend z pôsobnosti

Policajného zboru do pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy a úlohy stanovené zákonom č. 253/1998 Z.z.

NR SR o evidencii pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR.

99

MVNET (dátová sieť polície)

KÚ

SVS OÚ

INTERNET

Matriky BA

OÚ KE 1-4

OÚ BA 1-5

KÚ KE

KÚ BA

IVeS BA GOVNET Matriky KE

Obr. 4.33 Sieť VSNET

VSNET je realizovaná ako virtuálna privátna sieť (VPN)6 na elektronické prepojenie

krajských a okresných úradov, matrík, SVS MV SR, registra obyvateľov SR Banská Bystrica

(ROBY) a organizácie pre informatiku verejnej správy Košice (IVeS). Prepojenie je

realizované na základe typizovaných riešení pre pracoviská v Bratislave a pracoviská mimo

krajských miest. Základ siete VSNET (backbone) tvorí pevná linka spájajúca Bratislavu,

Banskú Bystricu a Košice.

V rámci IS MŠS je prevádzkované typové aplikačné programové vybavenie (väčšinou

vytvorené v IVeS Košice, rozpočtovej organizácii MV SR), ktoré pokrýva rozhodujúce úseky

činností7 úradov MŠS. Podporuje automatizáciu administratívnych činností, agend výkonu

štátnej správy, agend vnútornej správy (ekonomiky úradu MŠS), ostatných evidencií a

registrov. Globálnu architektúru IS MŠS znázorňuje obr. 4.34.

6 VPN na prepojenie svojich uzlov (privátnych sietí organizácie) vyuţíva komunikačnú infraštruktúru inej

počítačovej siete, v tomto prípade fyzickú komunikačnú infraštruktúru Telenor Slovakia s.r.o., ktorá je

kombináciou terestriálnej a satelitnej siete. Táto infraštruktúra je pouţitá len ako transportné médium, nad

ktorým sú pre potreby komunikácie jednotlivých častí siete VSNET vytvárané virtuálne okruhy prepájajúce

jednotlivé uzly siete VSNET. 7 Podrobnejšie Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002, s.146-149.

ROBY

BB

MINIHUB

BA IVeS

KE

100

Úroveň riadenia

Vykonávatelia riadenia

IS a typy úloh

Strategická Vrcholové vedenie

Vonkaj

šia

kom

unik

ácia

Ost

atné

typové

apli

kác

ie

IS M

ŠS

Vnúto

rná

kom

unik

ácia

Taktická Vedúci referátov/odborov/útvarov

Operatívna Vedúci úsekov

Poznámka: Vykonávateľov riadenia môžu reprezentovať organizačné štruktúry úradov MŠS alebo

samosprávy.

Obr. 4.34 Globálna architektúra IS MŠS

IS MŠS moţno prezentovať aj ako podsystém systému riadenia miestnej štátnej správy

(pozri časť 3.2, obr. 3.19).

Vplyv reformy verejnej správy

Samostatná pôsobnosť obcí je definovaná zákonom o obecnom zriadení (zákon

č.369/1990 Zb. najmä § 4, 11,14). Rozšírenie samostatnej pôsobnosti obcí sa navrhuje na

úseku školstva, verejného zdravotníctva, sociálnej pomoci, bývania, ţivotného prostredia,

hospodárskych sluţieb a funkcií, hraničnej spolupráce, matrík, občianskeho registra,

overovania podpisov. Z dôvodu vyššej efektívnosti plnenia úloh sa navrhuje preniesť na

orgán miestnej samosprávy (starosta, primátor) štátne administratívno-právne úlohy na úseku

stavebného zákona, ţivnostenského podnikania, priestupkového konania, sociálnej pomoci

(dávka sociálnej pomoci).

Samostatnou pôsobnosťou orgánov samosprávy vyšších územných celkov bude najmä:

tvorba a plnenie rozvojových programov a plánov, obstarávanie a schvaľovanie regionálnych

plánov a programov, územné plány regiónov, účelné vyuţívanie prírodných, ľudských a iných

zdrojov, ochrana ţivotného prostredia, starostlivosť o kultúrne pamiatky, navrhovanie a

schvaľovanie nástrojov sociálneho a ekonomického rozvoja, hospodárenie s vlastným

majetkom, zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu a záverečného účtu, výkon správy

poplatkov a daní, koordinácia rozvoja telesnej kultúry, starostlivosť o deti a mládeţ, hraničná

spolupráca, zakladanie a zrušovanie právnických osôb, referendum, schvaľovanie

zdruţovanie finančných prostriedkov, činnosť a účasť v zdruţeniach, vydávanie všeobecne

záväzných nariadení, zabezpečovanie verejného poriadku. Samostatnú pôsobnosť vymedzí

zákon o samospráve vyšších územných celkov. Do samostatnej pôsobnosti sa navrhujú ďalšie

úlohy na úseku školstva, verejného zdravotníctva, sociálnych sluţieb, kultúry, dopravy a

prepravy, cestovného ruchu, civilnej ochrany.

Reformný proces a procesný prístup vo verejnej správe predstavujú východisko

k utváraniu IS vo verejnej správe. Preto stručne charakterizujeme aj reformný proces.

Reforma verejnej správy sa uskutočňuje od začiatku 90. rokov minulého storočia.

V prvej etape mala charakter odštátňovania (deetatizácie) štátnej správy premenou na verejnú

101

správu. V súčasnosti sa kladie dôraz na jej celkovú modernizáciu8)

, ktorá by sa mala

dosahovať najmä:

výraznejším presunom kompetencií zo štátnych orgánov na obce a mestá a vyššie

územné samosprávne celky,

zodpovedajúcim prerozdelením verejných zdrojov,

decentralizáciou zodpovednosti za zabezpečovanie verejných sluţieb zo štátnej správy

na samosprávu.

S účinnosťou od 1.1.2004 vzniká v SR nová sieť štátnych úradov (obr. 4.35). Je zrejmé, ţe

v tejto etape sa reforma v podstate dotýka zmien v inštitucionalizácii miestnej štátnej správy a

prenosu kompetencií štátnej správy na samosprávu. Najrozsiahlejšou transformáciou

prechádzajú okresné úrady, ktoré:

v počte 50 budú zodpovedať len za agendu MV SR (obr. 4.36),

budú podliehať jednotlivým rezortom vytvorením úradov špecializovanej štátnej

správy (obr. 4.37).

Obr. 4.35 Reforma siete štátnych úradov

8 ) Poţiadavky na modernizáciu verejnej správy vznikajú aj v dôsledku integrácie SR do európskeho prostredia.

Súčasné

úrady

Nové

úrady

Krajské

úrady

Úrady

práce

Okresné

úrady

Krajské úrady

a územné

sociálne

úrady

Obvodné

úrady

Všeobecná

vnútorná správa

(agenda MV

SR)

Špecializovaná

vnútorná správa

(agenda

jednotlivých

rezortov)

102

Obr. 4.36 Inštitucionalizácia všeobecnej vnútornej správy

V pôsobnosti krajského úradu by malo byť:

kontrolovanie a riadenie obvodného úradu,

rozhodovanie o odvolaniach vydaných obvodným úradom,

registrovanie mimovládnych organizácií,

verejné zbierky,

kontrola štátnych symbolov,

štátne občianstvo,

voľby,

civilná ochrana obyvateľstva a obrana.

V pôsobnosti obvodného úradu by malo byť:

verejné zbierky,

kontrola štátnych symbolov,

štátne občianstvo,

voľby,

ţivnostenské podnikanie,

civilná ochrana obyvateľstva a obrana.

Ministerstvo

vnútra SR Krajský

úrad

Obvodný

úrad

Vysunuté

pracovisko

Odbor všeobecnej vnútornej

správy a ţivnostenského

podnikania

Odbor civilnej ochrany

obyvateľstva a obrany

Odbor všeobecnej

vnútornej správy

Odbor ţivnostenského

podnikania

Odbor civilnej ochrany

obyvateľstva a obrany

103

Obr. 4.37 Inštitucionalizácia špecializovanej vnútornej správy

Ministerstvo

dopravy SR

Ministerstvo

pôdohospodárstva

SR

Ministerstvo

výstavby a

regionálneho

rozvoja SR

Ministerstvo

práce,

sociálnych vecí

a rodiny SR

Ministerstvo

ţivotného

prostredia SR

Ministerstvo

školstva SR

Ministerstvo

zdravotníctva

SR

Krajský úrad

pre dopravu

Obvodný

úrad pre

dopravu

Krajský

pozemkový úrad

Krajský lesný úrad

Obvodný

pozemkový úrad

Obvodný lesný úrad

Krajský

stavebný úrad

Ústredie úradu

práce, sociálnych

vecí a rodiny a

sluţieb

zamestnanosti

Územný

úrad

sociálnych

vecí

Detašované

pracovisko

Krajský úrad

ţivotného

prostredia

Obvodný úrad

ţivotného

prostredia

Krajský školský

úrad

Úrad pre verejné

zdravotníctvo Pobočka

104

Pôsobnosť samosprávy zahrnuje tab. 4.6

Právomoci samosprávy

Vyššie územné celky Obce

Stredné školy Stavebné konanie

Ţeleznice – prerokovanie

cestovného poriadku

Matriky

Regionálny rozvoj a cestovný

ruch

Základné školy

Cestná doprava Opatrovateľská sluţba

Sociálna pomoc Výruby stromov

Stavebné konanie Vodné hospodárstvo

(vypúšťanie vôd z malých

čistiarní odpadových vôd,

z rodinných domov, navŕtanie

studní v chatových osadách)

Pozemné komunikácie

Divadlá, múzeá, galérie

Zdravotná starostlivosť Cestovný ruch, kniţnice,

divadlá, múzeá, galérie

Civilná ochrana

Tab. 4.6 Pôsobnosť samosprávy po reforme

Základné informačné požiadavky miest a obcí. IS CityWare.ISOMI

Informačný systém miest a obcí je podsystémom systému riadenia územnej

samosprávy. Pretoţe sa nebudeme špeciálne zaoberať regionálnou samosprávou (vyššími

územnými celkami) môţeme systém riadenia samosprávy modelovať všeobecnou štruktúrou

samosprávy podľa obr. 4.38.

Obr. 4.38 Organizačná štruktúra územnej samosprávy

Z a s t u p i t e ľ s t v o (mestské/miestne/obecné)

Štatutárny orgán (primátor/starosta)

Rada (mestská/

miestna/

obecná)

Kontrolný

orgán (hlavný

kontrolór)

Komisie

Výkonný

orgán (prednosta)

Poriadkový

orgán (náčelník)

Úrad (mestský/

miestny/

obecný)

Polícia

105

Obr. 4.39 Štruktúra Informačného systému pre mestá a obce

IS CityWare

Centralizovaná

databáza

Pouţívateľské

aplikácie

Registre

Základné registre

Ostatné registre

Elektronická

kancelária

Ekonomické

agendy

Grafický

podsystém Správne

agendy

Podsystém

obyvateľstva

Majetkový

podsystém

Správny

podsystém

Príjmové

agendy

Aplikačné

programové

rozhranie

Doplnkové

agendy

Evidencia

obyvateľov

Matrika

Agenda volieb

. . .

Pozemky

Byty

Technická

infraštruktúra

106

Zastupiteľstvo a štatutárny orgán volia priamo občania, a preto majú v štruktúre

rozhodujúce postavenie. Rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom, súčasne je

poradným orgánom primátora/starostu a volí ju zastupiteľstvo z radov poslancov. Hlavný

kontrolór kontroluje plnenie úloh v oblasti pôsobnosti obce. Komisie sú poradné, iniciatívne a

kontrolné orgány, ktoré vytvára zastupiteľstvo z radov poslancov a obyvateľov obce, určuje

im pôsobnosť a úlohy. Prednosta vedie a organizuje prácu úradu. Úrad je profesionálnym

výkonným orgánom. Zabezpečuje kaţdodenný organizačný, ekonomický a administratívny

chod samosprávy, pripravuje odborné podklady pre rozhodnutia zastupiteľstva a

primátora/starostu, vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí a zabezpečuje ich vykonanie.

Polícia je poriadkový útvar, ktorý môţe zriadiť zastupiteľstvo a vedie ju náčelník.

Informačný systém v samospráve by mal zabezpečovať najmä tieto základné

poţiadavky:

informačnú podporu činností samosprávy ako úradu,

informačnú podporu komunikácie samosprávy s občanmi,

informačnú podporu komunikácie samosprávy so samosprávami v EÚ (obr. 4.40).

Súčasná úroveň zabezpečenia miest a obcí výpočtovou technikou je rôzna. Niektoré

samosprávy stále vnímajú počítače a internet ako nadštandard. Aj toto je jeden z dôvodov, ţe

IS samosprávy sa v súčasnosti vytvára oddelene na zabezpečenie informačných potrieb úradu

samosprávy (spravidla ako typové aplikačné programy) a na podporu komunikácie s občanmi

(spravidla ako internetové portály). V budúcnosti by mohlo výraznejšie zlepšenie priniesť

budovanie IS samosprávy na báze intranetovej technológie9.

IS úradu samosprávy

IS moţno vytvárať rozličnými spôsobmi [15]. V učebnom texte prezentujeme IS

CityWare, ktorý pokrýva všetky základné funkcie poţadované na

mestských/miestnych/obecných úradoch, so štruktúrou podľa obr. 4.39. Jadro IS tvoria

registre, ktoré sú v centrálnej databáze. Na jadro nadväzujú potrebné správne agendy, vhodný

grafický podsystém, elektronická kancelária a ekonomické agendy.

Informačný systém pre mestá a obce CityWare je stavebnicový systém firmy ICL

(systémového integrátora10

), ktorý dodrţiava príslušné štandardy a dátové a programové

rozhranie, umoţňuje komunikáciu s informačným okolím a integráciu s inými softvérovými

produktmi. IS je vybudovaný na základe skúseností vo verejnej správe ČR a Veľkej Británie.

IS na komunikáciu s občanmi

V podstate moţno rozlíšiť tieto formy komunikácie samosprávy s občanmi:

úradná tabuľa a rozličné informačné tabule,

miestny rozhlas,

miestne noviny,

broţúry, letáky, publikácie,

internet (prudko sa rozvíjajúci komunikačný prostriedok v súlade so zákonom č. 211/2000

Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám),

osobná komunikácia (verejné vypočutia, prerokovávanie rozpočtu, územného plánu a

pod.).

9 Podrobnejšie v ďalšom texte. 10 Podrobnejšie Grell, M. a kol.: Informačné systémy v ekonomike. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2003.

107

Obr. 4.40 Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy

V súčasnosti je k dispozícii IS obcí a miest na internete (ISOMI) ako informačný

portál, ktorý vytvára jednotne štruktúrovanú databázu informácií o samosprávach a pre

samosprávy. Štruktúra ISOMI pozostáva zo štyroch základných úrovní:

samospráva - odzrkadľuje organizáciu a hierarchiu samosprávy v súlade so zákonom č.

211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám,

obce a mestá od A do Z - právne, ekonomické, geografické, demografické, technologické

a kultúrne prostredie obce alebo mesta, pouţívateľ ľahko získa informácie o zákonoch,

prírode, pamiatkach, športe, infraštruktúre, hotelových a reštauračných sluţbách, kultúre,

a pod.,

Rada

ministrov

Európsky

parlament

Miestne

a regionálne

samosprávy

členských

štátov

C.L.R.A.E.

Kongres miestnych a regionálnych

samospráv Európy

Stály výbor

Predseda - Výbor

Predseda – Výbor Komora miestnych

samospráv

Štatutárne výbory

Predseda - Výbor

Komora regiónov

Pracovné skupiny Pracovné skupiny

108

internetový spravodaj obce – redakčný systém, ktorý umoţňuje vydávanie

samosprávnych, alebo regionálnych novín na internete,

trh práce - inzertná sluţba v dvoch častiach: prácu hľadá a prácu ponúka.

Koncepcia ISOMI predpokladá, ţe kaţdá obec/mesto bude mať na internete vlastnú

webovskú stránku, doménu, e-mailové adresy, na ktorých budú denne aktuálne údaje o obci a

pre občanov. Umoţňuje kaţdému občanovi aktívnu participáciu na správe vecí verejných.

Projekt nadväzuje na Informačný systém firiem na internete (ISFI) a Pracovný trh na internete

(PTI). Cieľom realizácie projektu je:

technologická podpora samospráv,

informatizácia a internetizácia samospráv,

tvorba integrovaného a jednotného Informačného systému obcí a miest na internete a

jeho zavádzanie do jednotlivých samospráv ako príspevku k budovaniu informačnej

spoločnosti a e-governmentu v zmysle iniciatívy e-Europe+.

Celý proces smeruje k vybaveniu samospráv počítačmi a ich pripojením na internet ako

základného predpokladu procesu informatizácie spoločnosti. Proces internetizácie a

informatizácie samospráv a s ním úzko previazaný celkový proces informatizácie verejnej

správy postupne:

• zabezpečí, uľahčí a rozšíri účasť verejnosti na správe vecí verejných a ich styk s orgánmi

verejnej správy,

• umožní styk podnikateľskej sféry s orgánmi verejnej správy,

• zefektívni riadiace a administratívne procesy vo verejnej správe prechodom na digitálnu

administratívu,

• pripraví verejnú správu na plynulú integráciu do administratívnych štruktúr EÚ a čerpanie

prostriedkov z fondov EÚ.

Sluţby a informácie, ktoré poskytujú jednotlivé web stránky samospráv zapojených

v projekte (www.rakova.sk, www.moldavanadbodvou.sk, www.turzovka.sk,

www.velkykrtis.sk, www.cadca.sk) integrovaného informačného portálu ISOMI

(www.isomi.sk) majú v zmysle napĺňania Akčného plánu eEurope+ nasledovné

charakteristiky: otvorenosť, dôveryhodnosť, používateľskú jednoduchosť, ucelenosť,

prirodzenosť, inteligenciu, komplexnosť.

Dátové siete v prostredí verejnej správy. Veľký GOVNET

Dátovou sieťou nazývame skupinu vzájomne prepojených11

komunikačných zariadení

určených na prenos a spracovanie informácií. Dátové siete moţno v podstate rozdeliť na dve

skupiny:

neverejné (privátne) dátové siete (komunikačné siete jedného vlastníka a v správe

tohto vlastníka),

verejné dátové siete (vo vlastníctve a prevádzke príslušnej správy spojov alebo inej

prevádzkovej organizácie, umoţňujú pripojenie účastníkov s rôznymi typmi

komunikačných zariadení spĺňajúcich podmienky pripojenia).

11 Vzájomným prepojením rozumieme skutočnosť, ţe si zariadenia môţu vymieňať informácie (dáta, obraz, hlas)

prostredníctvom fyzických médií alebo bezdrôtovým spojením. Komunikačné zariadenie je ľubovoľný systém

schopný prijímať a/alebo vysielať informácie.

109

V súčasnosti existuje vo verejnej (štátnej) správe niekoľko sietí, ktoré sú postavené na

rozličných technológiách a dodávateľoch12

. Z hľadiska vlastníka (prevádzkovateľa) moţno

vytváranie komunikačnej siete vo verejnej správe realizovať v týchto alternatívach13

:

privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s vlastnými komunikačnými

prostriedkami,

privátna komunikačná sieť verejnej (štátnej) správy s prenajatými komunikačnými

prostriedkami,

virtuálna privátna sieť verejnej (štátnej) správy v prostredí uţ vybudovanej

a fungujúcej verejnej alebo privátnej dátovej siete.

Ide vlastne o dve koncepcie vytvárania dátových sietí vo verejnej správe. Prvá

preferuje budovanie sietí, ktoré sú prevádzkované externými komerčnými subjektami a druhá

predpokladá vytvorenie jednotnej siete, ktorej vlastníkom aj prevádzkovateľom je verejná

(štátna) správa.

V súvislosti s ďalším rozvojom komunikačnej infraštruktúry verejnej správy a jej

postupným prepájaním do európskeho elektronického prostredia14

majú kľúčový význam vo

verejnej (štátnej) správe SR tieto dátové siete15

:

VS NET (virtuálna privátna sieť),

GOVNET (privátna sieť),

Internet (verejná sieť).

Sieťou VS NET sme sa zaoberali v predchádzajúcom texte. Ďalej uvedieme niektoré

charakteristiky a predpokladané vyuţitie vo verejnej správe sietí GOVNET a internet16

.

Vládna sieť GOVNET17

Projekt GOVNET bol kľúčovým projektom v procese vytvárania ŠIS. Ďalším

rozvojom siete GOVNET sa vláda SR reálne zaoberala na základe svojho uznesenia č.

950/2000 zo dňa 22.11.2000 keď schválila:

dobudovanie celoplošnej siete GOVNET v rámci projektu Komplexného

automatizovaného systému Rady obrany štátu (integrácia existujúcich sietí a prepojenie IS

do siete GOVNET),

zvýšenie prenosovej rýchlosti hlavných prenosových trás,

splátkový kalendár financovania realizácie siete GOVNET (v rokoch 2002 aţ 2004).

12 Napr. MV SR, okrem VS NET, pre potreby polície financuje sieť MV NET. MF SR udrţuje dve siete: daňový

a colný informačný systém. Sieť SANET (podľa projektu TEN-34 sa má kapacita tejto siete rozšíriť) má MŠ SR,

významnou je sieť ŠÚ SR STATNET, ktorá má prípojný bod aj do Eurostatu a pod. 13 Podrobnejšie Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002, s.183-185. 14 Podrobnejšie v 5. kapitole učebného textu. 15 Aj keď v predchádzajúcom období sa uvaţovalo aj s moţnou vyuţiteľnosťou vo verejnej (štátnej) správe uţ

vybudovaných dátových sietí, ako napr. SANET, sieť ŢSR a pod. V súčasnosti tento trend jednoznačne

reprezentuje internet. 16 Niektoré aspekty GOVNETu a internetu z hľadiska ďalšieho rozvoja ŠIS sú uvedené v skriptách Grell, M.

a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002. 17 Projekt GOVNET bol schválený uzn. č. 719/1992 vlády SR, kedy vznikla potreba informačne zabezpečiť

ÚŠO. V marci 1993 sa na seminári v Podbanskom rozhodlo o riešení zaloţenom na internetovej technológii a

v apríli 1993 vláda SR prijala uzn. č. 310/1993, na základe ktorého ÚV SR vypísal verejnú súťaţ v súlade so

zadaním riešenia projektu.

110

Predpokladalo sa teda rozšírenie a transformácia dátovej siete GOVNET na Veľký

GOVNET. V rámci toho sa napr. uvaţovalo aj so zlúčením dátovej siete VSNET do siete

Veľký GOVNET, pričom dátová sieť VSNET prestane existovať ako samostatná dátová

sieť.

Postup realizácie projektu však z rôznych dôvodov nebol dodrţaný18

.

Celosvetová verejná sieť internet

Internet vznikol pôvodne ako vojenský experiment, ktorý mal za úlohu podľa určitých

princípov19

vyvinúť sieť fungujúcu aj v poškodenom stave. V roku 1983 sa vojenský segment

od siete oddelil a vytvoril vlastnú sieť MILNET. Asi od roku 1990 sa internet otvoril aj na

komerčné vyuţitie.

Agentúry

Obr. 4.41 Vrstvy digitálneho sveta

Internet je miesto kde sa ľudia stretávajú, komunikujú, obchodujú, hľadajú rôzne veci,

ale aj organizujú stretnutia a pod. Niektoré moţnosti internetu sa líšia od tzv. reálneho sveta,

napr. ktokoľvek sa môţe pripojiť on-line a publikovať čokoľvek, čo si moţno prečítať

kdekoľvek na svete [7]. Má aj niektoré jedinečné výhody: odstraňuje logistické problémy

priestoru a času, informácie sa pohybujú rýchlejšie, trhy sú účinnejšie a pod.

Internet umoţňuje pôsobenie ľudí v celosvetovom meradle, a preto je aktuálna aj

otázka ovládania (riadenia) tohto pohybu. Jeden z moţných prístupov je vyjadrený

v dokumente Framework for Global Electronic Commerce (Rámcové pravidlá globálneho

elektronického obchodovania, ktoré navrhla americká vláda v roku 1997 ako súčasť tzv.

18 V súčasnosti je projekt v útlme, situácia je neprehľadná, uvaţuje sa s rôznymi čiastkovými riešeniami ako

napríklad zlúčením sietí MVNET a VSNET a pod. 19 V roku 1968 bola podľa týchto princípov postavená v Národnom fyzikálnom laboratóriu v Anglicku testovacia

sieť ARPANET.

Domény

a

komunity

Fyzický

priestor

Provideri

111

Clintonovej doktríny). Zloţitý problém v tomto digitálnom svete predstavuje otázka

právomocí.

V tejto súvislosti je uţitočné chápať digitálny svet ako viacvrstvový systém (obr. 4.41).

Jednotlivé vrstvy predstavujú:

fyzický priestor,

poskytovateľov sluţieb (ISP – Internet Service Providers),

domény a komunity,

agentúry.

Fyzický priestor je reprezentovaný pozemským priestorom, kde ľudia ţijú väčšinou

v národných štátoch, ktoré riadi vláda.

Providri umoţňujú prístup k internetu, poskytujú účty elektronickej pošty a môţu na

svojich servroch prevádzkovať web stránky. Sú spojovacím článkom medzi fyzickým a

virtuálnym svetom.

Domény a komunity prechádzajú naprieč štátmi a poskytovateľmi sluţieb internetu. Ich

jednotlivé prvky sa prelínajú a navzájom do seba zasahujú. Domény sú základné prvky

kybernetického priestoru a môţu sa vzťahovať k jedinému počítaču (alebo len k jednému

webu, resp. poštovej schránke, ktorých môţe byť na jednom počítači niekoľko) alebo napr. na

celú virtuálnu infraštruktúru podniku, ktorá môţe mať mnoho prístupných bodov na celom

svete. Platí aj naopak, ţe subjekty môţu mať viac vlastných názvov domén. Na označenie

konkrétneho počítača moţno tieţ pouţiť mnoho subdomén a pod. Komunita, všeobecne aj vo

svete internetu, sa rozumie určitý celok, kde ľudia ţijú, pracujú a hrajú sa. Väčšina ľudí patrí

do niekoľkých on-line komunít tak, ako sú vo fyzickom svete členmi určitej rodiny, cirkvi,

futbalového klubu, pracoviska a pod. Niektoré komunity sú formálne (majú pravidlá,

povinnosti, vstupné poţiadavky, prípadne aj účastnícke poplatky), iné menej formálne (aj ich

členská základňa je premenlivejšia).

Agentúry leţia nad doménami a komunitami, v podstate sa nimi prelínajú. Sú to

organizácie, ktoré vykonávajú rôzne správcovské a regulačné funkcie.

Najvyššou autoritou internetu je spoločnosť Internet Society, ktorá zastrešuje najmä

štandardizačné aktivity20

v rámci internetu, je spojená s IETF (Internet Engineering Task

Force), ktorá zdruţuje odborníkov z celého sveta a vypracúva vlastné technické riešenia

neskôr publikované ako dokumenty RFC21

.

Z hľadiska moţného vyuţitia internetových a najmä WWW technológií na vytvorenie

informačného systému organizácie verejnej správy sa vyuţíva tzv. intranetovský spôsob22

jeho realizácie. Ide v podstate o vnútroorganizačný internet, ktorý slúţi ako komunikačná

infraštruktúra organizácie a znamená tieţ väčšiu integráciu a vyuţitie týchto technológií

v činnosti tejto organizácie.

20 Podrobnejšie Grell, M. a kol.: Informačné systémy v štátnej správe. Bratislava: EKONÓM, 2002. 21 Vydavateľom týchto dokumentov je IAB (Internet Architecture Board), ktorá je súčasťou Internet Society. 22 Intranet je označenie na pouţitie internetových technológií (najčastejšie WWW) v rámci firemných

počítačových sietí a interných informačných systémov. Intranet nemusí mať charakter internetu, ale môţe byť

jednoducho len sieťou. Prepojenie dvoch alebo viac sietí typu intranet označujeme extranet, ale pouţíva sa aj

v opačnom zmysle ako intranet, t.j. časť siete alebo informačného systému, ktorých primárnym účelom je

sprístupňovanie informácií smerom navonok.

130

5 Verejný informačný systém

V súčasnosti, aj v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ, sa stále viac dostáva do

popredia poţiadavka verejnosti na lepší a ľahší prístup k informáciám verejného sektora. Táto

poţiadavka zahŕňa najmä elektronickú komunikáciu medzi občanmi, podnikateľmi a verejnou

správou, ale aj elektronizáciu informačných tokov a procesov v rámci verejnej správy.

Uvedené tendencie sú súčasťou praktického vytvárania elektronického sveta (obr. 5.1),

ktorého súčasťou sa postupne stáva aj e-government – elektronická verejná správa.

Poznámka: Ide o obrazné prirovnanie. Vzorec je iba fiktívny.

Obr. 5.1 Od teórie relativity k teórii elektronického sveta

5.1 Predpokladané výsledky transformácie ŠIS

Predpokladané výsledky transformácie ŠIS by mali byť v súlade s ideou e-

governmentu, ktorá spočíva v komplexnej premene systému fungovania verejnej správy na

virtuálne inštitúcie, ktoré budú schopné poskytovať sluţby, riešiť poţiadavky a zjednodušiť

procesy súvisiace so zákonnými povinnosťami občanov a firiem pomocou internetu a ďalších

moderných komunikačných prostriedkov1. Trendy spojené s praktickou realizáciou tejto vízie

sú v podstate zamerané na tri hlavné oblasti:

elektronizáciu vnútorných procesov a prepojenie medzi inštitúciami štátnej správy a

samosprávy ako nevyhnutný predpoklad komunikácie s občanmi (firmami),

komunikáciu s občanmi a firmami, ktorá je najviditeľnejšou časťou e-governmentu

(obchodný register na internete, kataster a pod.),

poskytovanie informácií, ktoré sa môţe javiť ako najjednoduchšia časť realizácie zámerov

e-governmentu. Poskytovanie informácií (napr. uznesenia, vyhlášky, výsledky správnych

konaní a pod.) na internete musí byť však realizované formou priameho prepojenia

1 Poznamenávame, ţe tento koncept sa netýka len ÚŠO, ale aj samosprávy, špecializovaných inštitúcií,

neštátnych verejných inštitúcií, ako sú napr. školy, zdravotné poisťovne a podobne.

Es = m.c3

Content

Obsah,

informácie,

sluţby

Computing

power

Počítačový

potenciál

Connectivity

Prístup k PC

a internetu

Masses

Pouţívatelia

E-society

Informačná

spoločnosť

131

s vnútornými IS (aby nedochádzalo k rastu nákladov, duplicite a pod.), čo môţe znamenať

ich dobudovanie, ale v mnohých prípadoch aj ich úplné prebudovanie.

Postupne sa tvoriacu pozíciu VIS moţno prehľadne znázorniť na obr. 5.2. VIS by mal

byť potom prevádzkovaný v dátovej sieti Veľký GOVNET. Utvárajú sa tým podmienky na

postupné budovanie elektronickej verejnej správy (v súčasnosti napr. realizácia projektov

Mesto.sk, Občan.sk) a moţnosti aplikácie umelej inteligencie2 v komunikácii občana

a verejnej správy.

Sprostredkovatelia

Extranety

Vysvetlivky

GOVNET - vládna sieť

Portál – obsahuje obyčajne tieto základné údaje: o obyvateľoch (napr. register obyvateľov),

majetku vrátane územnej identifikácie (napr. register katastrálnych území),

podnikateľských subjektoch (napr. register ekonomických subjektov).

Brána (gateway) – prepája rôzne siete, ktoré pracujú s rozdielnymi protokolmi, ale niektoré

brány súčasne zabezpečujú aj prevod do iného protokolu, tzv. aplikačné

brány.

Obr. 5.2 Informačné prostredie VIS

Globálna architektúra verejného informačného systému

Verejný informačný systém by mal byť produktom procesného prístupu na báze

modelu občianskej obsluhy (obr. 5.3). Informačná podpora modelu občianskej obsluhy

v podstate zodpovedá vytváraniu IS na podporu občianskej komunikácie.

2 Napr. sa uvaţuje s moţnými scenármi vyuţitia výsledkov výskumu umelej inteligencie v prostredí verejnej

správy v období rokov 2010-2020 (expertné systémy, ktoré vykonávajú marketingovú komunikáciu, audítorskú

činnosť a zabezpečujú napr. e-business, e-government a e-justíciu, ovládanie inteligentných sietí a PC hlasom,

začiatok riadenia spoločnosti pomocou tzv. nezávislých regulátorov), v období rokov 2020-2030 (priama

komunikácia človeka s internetom prostredníctvom implementovaného čipu, splynutie biotechnológií a IT do

jednej disciplíny, počítače, telekomunikačné systémy riadia svoj vlastný vývoj, výskum a výrobu) a v období

rokov 2030-2040 (všetky informácie (napr. obchodné tajomstvo firiem, informácie o výsledkoch

marketingového výskumu a pod.) sú umiestnené v predmetoch nášho okolia).

Verejnosť a podniky

Prístupové zariadenia

Mobilné Digitálna Telefonické Osobné Kiosky Verejné prístupové

telefóny televízia centrá počítače miesta

Portál

Brána

GOVNET

Informácie štátnej správy Informácie

samosprávy

132

Úroveň riadenia Vykonávatelia

riadenia

IS a typy úloh

Konštitucionálna

Zákonodarné orgány

Von

kaj

šia

ko

mun

ikác

ia

ISPKR

Vnú

torn

á

ko

mun

ikác

ia

Operačná

Výkonné orgány

MOO

ISPKR – informačný systém na podporu konštitucionálneho rozhodovania

MOO – model občianskej obsluhy

Obr. 5.3 Globálna architektúra VIS

Model občianskej obsluhy

Verejná správa riadi verejný sektor s cieľom zabezpečiť sluţby verejnosti. Vplyvom

zmenených spoločenských podmienok na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia sa

verejná správa postupne prispôsobovala na adekvátne reakcie voči rôznorodým, ale

oprávneným potrebám občana. Aplikovaním systémového prístupu v prostredí verejnej

správy moţno tieto reakcie zachytiť pomocou modelu občianskej obsluhy v orgánoch verejnej

správy, kde sa fyzicky realizuje obsluha verejnosti a dochádza k riadeniu vzťahov objektov

reálneho sveta. Konštrukcia modelu občianskej obsluhy vychádza [23]:

z poznania prostredia príslušného orgánu verejnej správy,

z teórie hromadnej obsluhy (početnosť poţiadaviek na obslúţenie, počet kanálov

obsluhy, rozdelenie pravdepodobnosti).

Moţno potom definovať tieto atribúty modelu:

počet vstupných poţiadaviek (počet predmetných podaní občanov, ktoré moţno

kvantifikovať definovaním životných udalostí,

počet nevyhnutných úkonov (kompetentný úradný výkon, ktorý zodpovedá

štandardizácii výkonu orgánov verejnej správy na základe ich kompetencií),

počet organizačných jednotiek a pracovníkov (organizačná štruktúra orgánov verejnej

správy),

čas obsluhy (čas vybavenia predmetného prípadu).

Model občianskej obsluhy môţe byť východiskom efektívnejšej práce orgánov verejnej

správy v procese postupnej aplikácie verejného informačného systému.

Etapy a oblasti životných udalostí v komunikácii občana a verejnej správy

Uspokojovanie potrieb občanov sa nezaobíde bez zasahovania verejnej správy.

V súčasnosti sa však pozícia verejnej správy v tomto procese rozvíja na základe jej

moderného chápania ako služba občanom (verejnosti) v dôsledku dominujúcej

individualizácie ich potrieb.

V súlade s konštrukciou modelu občianskej obsluhy a jeho informačným

zabezpečením klasifikujeme jednotlivé občianske potreby do niekoľkých tried. Triedy potrieb

sa odvodzujú podľa konkrétnych riešených prípadov občana, a nie zo súkromných definícií

133

týchto potrieb [23]. V takejto súvislosti potom chápeme ţivot jedinca ako životný cyklus

a triedy potrieb reprezentujú opakujúce sa vzory tried, ktoré moţno vyuţívať v rámci obsluhy

verejnosti rôzneho veku. Všeobecne sa prijíma zásada, ţe triedy potrieb by mali zodpovedať

aj platným normám súčasnej legislatívy [23].

Ţivotný cyklus sa člení podľa dvoch hľadísk:

časového (ţivotné etapy vymedzené dovŕšením určitého veku),

vecného (podľa jednotlivých definovaných potrieb občanov).

Časové hľadisko životného cyklu občana:

prenatálne (do narodenia),

detstvo (1.-6. rok, 7.-14. rok),

dorastenecký vek (tínedţeri, 15.- 21. rok),

produktívny vek (22.- 56. rok),

staroba (57. – 70. rok, 71. rok a viac),

smrť.

Vecné hľadisko životného cyklu občana:

rodina,

zdravie,

bývanie,

majetok,

zárobok,

sociálne podpory,

spotreba prostriedkov na udrţanie a rozvíjanie ţivota,

vzdelanie,

duchovné aktivity,

náboţenské aktivity,

ochrana ţivotného prostredia,

ochrana osobnej bezpečnosti,

ochrana majetku,

doprava,

organizácia spoločnosti/kompetencie verejnoprávnych inštitúcií.

Vhodnou kombináciou časového a vecného hľadiska moţno získať celkový prehľad

o triedach potrieb občanov, pričom kaţdej etape ţivotného cyklu zodpovedajú práve tie

potreby, ktoré sú časovo konzistentné a môţe ich byť niekoľko. Na tento princíp nadväzuje

poţiadavka na informácie a prostriedky, ktoré uplatňujú orgány verejnej správy.

Informácie na úrovni jednotlivého obsluhovaného prípadu sú obvykle detailné, na úrovni

lokálnej a celoštátnej sú agregované (prípadne štruktúrované podľa lokalít). Agregácia sa

spravidla vykonáva podľa národohospodárskeho hľadiska alebo podľa špecifických potrieb

príslušného orgánu verejnej správy.

Požiadavky verejnoprávnych inštitúcií sú charakteru finančného (dane, poplatky)

a osobnej účasti (povinná školská dochádzka a pod.).

Komunikáciou občana a verejnej správy na báze modelu občianskej obsluhy sa rozumie

významový kontakt verejnosti s orgánmi verejnej správy na jej rôznych úrovniach, pričom

134

transparentnosť triedy potrieb je uplatňovaná na princípoch subsidiarity, proporcionality a

kontinuity3.

V praxi sa tento kontakt najčastejšie prejavuje potrebou modelovania agend verejnej

správy, ktoré moţno efektívne realizovať metódami systémovej analýzy4. Základným cieľom

modelovania je reálna dokumentácia väzieb informačného manaţmentu na komunikačnom

rozhraní občan- verejná správa najmä s cieľom racionalizácie a reinţinieringu. Modelovanie

agend verejnej správy je teda primárne zamerané na pochopenie a dokumentáciu procesov

verejnej správy vo vzťahu k občanom s cieľom ich racionálneho pretvorenia (reinţinieringu).

Termínom agenda označujeme skupiny procesov, ktoré potom modelujeme ako celok bez

ohľadu na organizačné útvary príslušnej verejnoprávnej inštitúcie. Počas analytických prác sa

agendy rozkladajú na modely vlastných výkonných procesov, ktoré môţeme zaradiť podľa

prevaţujúceho charakteru do kategórií základných, riadiacich a podporných procesov.

Modelovanie by malo zohľadňovať predovšetkým tieto špecifiká verejnej správy [23]:

verejná správa poskytuje sluţby občanom, ktoré sú špecifické tým, ţe občania si

ich nemôţu zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami, ale si ich zabezpečujú

prostredníctvom volených zástupcov a platením daní,

účelom verejnej správy nie je zisk, ale sluţba verejnosti, čím sa podstatne odlišuje

od súkromnoprávnych objektov,

vo verejnej správe nemoţno preto rovnako pouţívať pravidlá pre súkromnoprávne

objekty, napr. v ekonomickej oblasti (návratnosť investícií a pod.),

verejná správa sa však realizuje pomocou procesov, ktoré moţno sledovať

a modelovať rovnakými metódami a prostriedkami ako v súkromnoprávnych

objektoch, aj keď formulácia konkrétnych cieľov týchto procesov sa vecne

odlišuje od tejto ekonomickej sféry5.

Modelovanie agend verejnej správy utvára rozhodujúce predpoklady na modernizáciu

komunikačného rozhrania. Podporuje základné ciele reformy verejnej správy, ktoré sú

charakterizované dekoncentráciou a decentralizáciou kompetencií ústredných štátnych

orgánov medzi novú architektúru orgánov verejnej správy6 vrátane profesionalizácie.

Východiskovým princípom modernizácie komunikačného rozhrania občan - verejná

správa je postupná transformácia tradičnej administratívy na elektronickú administratívu (e –

public administration), čo súvisí s princípom prívetivej verejnej správy (front office)

v informačnej spoločnosti smerujúcej k otvorenosti v súčasnosti najmä štátnej správy.

Komunikačná infraštruktúra verejného informačného systému

Informačná spoločnosť v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) odráţa rôzne

stupne rozvoja. Vplyvom rozvoja informačných a komunikačných technológií (IKT) sa rýchle

mení prostredie, v ktorom sa informačná spoločnosť vyvíja. V takejto súvislosti potom

infraštruktúra7 umoţňuje univerzálny prístup k IKT na národnej, regionálnej a medzinárodnej

3 Podrobnejšie Lukáš, M.: Městský informační management. Praha: Grada Publishing, 2000. 4 Napr. Kačír, K.: Informačný systém priemyselného podniku. Bratislava: ALFA, 1979, Chandor, A., Graham,

J., Williamson, R.: Praktická systémová analýza. Bratislava: ALFA, 1977. Existujú rôzne metodiky systémovej

analýzy, vrátane moderných objektovo orientovaných, ale ani jednu nemoţno mechanicky prevziať a pouţiť

v transdisciplinárnom chápaní verejnej správy [23]. 5 Teória verejnej voľby, podrobnejšie v [24]. 6 V podstate globálne chápanie inštitucionalizácie. 7 Napr. na báze širokopásmovej siete, prenosu prostredníctvom satelitných alebo iných systémov a podobne.

135

úrovni. V rámci národných e-stratégií by sa mal podporovať rozvoj aplikácií IKT najmä

v týchto oblastiach8:

elektronická štátna správa (e-government),

elektronické obchodovanie (e-business),

elektronické vzdelávanie (e-learning)9,

elektronická zdravotná starostlivosť (e-health),

elektronická zamestnanosť (e-employment),

elektronická ochrana ţivotného prostredia (e-environment),

elektronické poľnohospodárstvo (e-agriculture),

elektronická vedecká činnosť (e-science).

V súčasnosti národné e-stratégie akcentujú elektronickú komunikáciu s vyuţitím

technológií elektronického obchodovania (obr. 5.4) s prioritným zameraním na rozvoj

elektronickej štátnej správy10

. Jednotlivé formy elektronickej komunikácie (elektronického

Obr. 5.4 Elektronická komunikácia na báze technológií elektronického obchodu

obchodu) sú charakterizované v tab. 5.1.

Základnou podmienkou fungovania elektronickej verejnej správy je prístup na

internet. Z hľadiska informatizácie verejnej správy je pretrvávajúcim problémom

komunikácia medzi IS jednotlivých orgánov verejnej správy. Jej zlepšenie je podmienené

8 Akčný plán Svetového summitu o informačnej spoločnosti (World Summit on the Information Society),

Ţeneva, 10.-12.12.2003. 9 Integráciou IKT do študijných programov v podmienkach EU Bratislava sa zaoberá Chudá, D.: Využitie e-

learningových šablón, DIVAI 2004, v rámci projektu E-learning a vzdelávanie študentov ekonómie. 10 eGovernment Leadership: Engaging the Costumer. The Government Executive Series. 2003 Accenture, April

2003.

Neziskový

štátny

a samosprávny

sektor

Ziskový

súkromný

a verejný sektor

Verejnosť

G2G

B2B

C2C G2B

G2C

B2C

Metatrhovisko

Informačná podpora občianskej

komunikácie na báze modelu

občianskej obsluhy v rámci

verejného informačného systému.

Informačná podpora

komunikácie medzi

občanmi na báze

internetu.

136

rozšírením kapacity a zdokonalením spoľahlivosti komunikačnej infraštruktúry, ale aj

vytváraním základných registrov a pravidiel na výmenu dát11

.

Druh komunikácie

Stručná charakteristika

G2G

Government

To

Government

Elektronická výmena informácií v rámci

interných procesov štátnej správy (občan alebo

komerčný subjekt nemusí slúţiť ako

sprostredkovateľ výmeny informácií medzi

jednotlivými inštitúciami).

G2C

Government

To

Citizen

Elektronická komunikácia občanov s verejnou

správou (podávanie ţiadostí, získavanie

úradných rozhodnutí a pod.).

G2B

Government

To

Business

Elektronická výmena informácií medzi

komerčnými subjektmi a štátnou správou

(štátna správa utvára podmienky na efektívnu

integráciu do obchodných procesov: dovoz

a vývoz tovaru, komunikáciu s daňovou alebo

colnou správou a pod.).

B2B

Business

To

Business

Vykonávanie obchodných procesov medzi

komerčnými subjektmi (napr. komoditné

burzy, zásobovacie a fakturačné systémy

a pod.).

B2C

Business

To

Consumer

Produkty a sluţby sú ponúkané priamo

konečnému pouţívateľovi. Proces

elektronického predaja je prepojený

s elektronickou platbou.

C2C

Citizen

To

Citizen

Vykonávanie transakcií medzi občanmi

pomocou internetu (elektronická pošta, portály

fyzických osôb a pod.).

Tab. 5.1 Formy elektronickej komunikácie (elektronického obchodu)

Rozvoj e-governmentu všeobecne určujú koncepčné poţiadavky EÚ. Vyuţívanie dát a

informácií vo verejnej správe pomocou elektronických prostriedkov má uľahčiť aj program

EÚ IDA (Interchange of Data between Administrations). Obsahuje dve hlavné skupiny

projektov:

projekty spoločného záujmu (PCI – Projects of Common Interest), ktoré sú zamerané

na vznik a rozvoj komunikačných sietí a informačných systémov v čiastkových

sektoroch politiky EÚ, ako napr. v zdravotníctve, ţivotnom prostredí, zamestnanosti a

pod.,

projekty horizontálnych akcií a opatrení (HAM – Horizontal Actions and Measures)

prispievajú k riešeniu spoločných potrieb jednotlivých sektorov v oblasti IT.

11 Napr. Ministerstvo informatiky ČR vypracovalo zadanie na realizáciu projektu Portál verejnej správy

(nazývaný tieţ Government Gateway), ktorý sa opiera o britský štandard e-GIF (e-Government Interoperability

Framework). Bude vytvárať komunikačnú platformu, ktorá prepojí bezpečným a kontrolovateľným spôsobom

heterogénne IS pripojených úradov, a to bez ohľadu na pouţité technológie a architektúru, v rámci ktorej boli

vytvorené.

137

V rámci horizontálnych akcií a opatrení projektu IDA bola vybudovaná sieť TESTA

(Trans-European Services for Telematics between Administrations – Transeurópske sluţby

pre telematiku12

medzi verejnými správami), ktorá vytvára komunikačnú infraštruktúru na

aplikácie sektorových sietí (projektov) a umoţňuje prepojiť zodpovedné inštitúcie EÚ a

členských štátov (koncových pouţívateľov aplikácií) (obr. 5.5). Národný prepojovací bod do

siete TESTA zriaďuje Európska komisia v rámci programu IDA13

. Na základe súčasného a

predpokladaného budúceho rozvoja by mala sieť TESTA vyhovovať aj nárokom takých

projektov a aktivít EÚ ako napr. Schengenský informačný systém (DGJAI), Extranet Rady

EÚ a pod. Sieť TESTA vyuţíva i niekoľko ďalších projektov v rámci EÚ14

Podľa aktuálnych prieskumov15

najčastejšími pouţívateľmi e-governmentu budú

podnikatelia a firmy.

E-government predpokladá pripojenie kaţdej organizácie verejného sektora v jedinom

zabezpečenom bode k pripojovacej sieti, čo zaisťuje komunikáciu organizácií verejného

sektora navzájom, ale aj ich prístup do EuroDomain, prípadne na internet.

Obr. 5.5 Všeobecné sluţby TESTA

12 Pojem telematika moţno chápať ako telekomunikácia, ale v súčasnosti aj ako elektronická komunikácia. 13 Napr. v ČR je zriadenie pripojovacieho bodu súčasťou programu Intranet verejnej správy – komunikačná

infraštruktúra informačných systémov verejnej správy (KI ISVS) – ktorý koordinuje Ministerstvo informatiky

ČR. 14 Zdroj: TESTA Portal (portal.eu-admin.net). 15 Napr. český prieskum prostredníctvom elektronického dotazníka na adrese www.CentrumEO.cz/Pruzkum.

EuroDomain

EuroGate

EuroGate

EuroGate

EuroGate

EuroGate

EU Agencies

National Network EU Institutions PKI

DIR

DNS Mail

relay

Portal Circa

External

Dial-up services Direct

connected

sectors

138

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by malo byť prioritou komunikačnej infraštruktúry

e-governmentu na Slovensku riešenie pripojovacej siete16

tak vo vyhradenej, ako aj verejnej

komunikácii (obr. 5.6). Vo vyhradenej komunikácii by sa mali prevádzkovať aplikácie určené

pre verejnú správu. Verejná komunikácia by mala byť podporovaná aplikáciami pre

verejnosť.

Vyhradená komunikácia:

IS ústrednej a miestnej štátnej správy

IS mestskej, miestnej a regionálnej samosprávy

Verejná komunikácia:

Informačné kiosky

Podnikateľská sféra

Občania

Neziskový vládny sektor

Obr. 5.6 Komunikačné a bezpečnostné rozhranie verejného informačného systému

5.2 Niektoré aspekty vytvárania elektronickej verejnej správy

Predpoklady modernizácie verejnej správy

Elektronická verejná správa je základným predpokladom modernizácie verejnej

správy, ktorá je zaloţená na týchto princípoch:

sluţba verejnosti,

zlepšovanie procesov,

medzinárodná integrácia.

16 Základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR (uzn. č.

43/2004 vlády SR zo dňa 21.1.2004).

Vyhradená

komunikácia

Referenčné a bezpečnostné

rozhranie

Verejná

komunikácia

Kontaktné miesta Hlavné registre ŠIS

verejnej správy

139

Služba verejnosti

Cieľom je zníţiť počet miest, ktoré musí občan navštíviť pri vybavovaní jednej

záleţitosti ako aj zníţiť mnoţstvo údajov, ktoré musí poskytnúť. Splnenie tohto cieľa úzko

súvisí so zlepšovaním procesov, ale aj s rozsiahlymi reformami fungovania orgánov verejnej

správy, a to najmä:

vytváraním centrálneho prístupového miesta (portálu) k sluţbám verejnej správy,

poskytnutím na internete formulárov a rôznych dokumentov, ktoré musí občan

vyplniť alebo naštudovať na zvládnutie efektívnej komunikácie s verejnou správou,

umiestnením na internete praktického návodu na vybavovanie kaţdej agendy,

vytváraním siete verejných prístupových miest (Public Information Access Points)

k internetu a elektronickým sluţbám.

Zlepšovanie procesov

Zahŕňa úlohy spojené so zlepšovaním rozhodovacích mechanizmov a vnútorných

postupov vo verejnej správe. Cieľom je úplný elektronický styk občana s verejnou správou.

Pôjde najmä o riešenie týchto úloh:

analyzovať súčasný stav databáz a registrov,

uskutočniť audit procesov v rámci reformy verejnej správy,

prijať zákon o informačných systémoch verejnej správy,

pripraviť návrh na efektívnu prácu s ľudskými zdrojmi,

zaviesť metodiku projektového riadenia pri príprave, obstarávaní a realizácii IS vo

verejnej správe.

Medzinárodná integrácia

Vstup SR do Európskej únie bude znamenať podstatný impulz pre štátnu informačnú

politiku predovšetkým v dvoch oblastiach17

:

integrácie informačných systémov vnútri verejnej správy (G2G) a smerom

k podnikateľskej sfére (G2B),

komunikácie verejnej správy s ekonomickou sférou (G2B) a občanmi (G2C).

Tieto procesy závisia aj od implementácie direktív EÚ do právnych úprav na Slovensku

[25]. Integrované prostredie by malo poskytovať tieto záruky:

bezpečnosť a ochranu dát,

jednotný komunikačný kanál,

prevýšenie prínosov v porovnaní s nákladmi.

Východiskom e-governmentu je predovšetkým integrované prostredie na realizáciu

interných správnych procesov a sekundárne na realizáciu externých správnych procesov.

Obidve prostredia majú spoločné prvky s vytváraním integračného prostredia e-businessu

vecne zaloţeného na zdrojoch pravdivých údajov. Potom transformáciu na e-government

moţno charakterizovať podľa obr. 5.7.

17 Spracované na základe východiskových zámerov v projekte firmy Oracle.

140

Zam

eran

ie n

a ad

min

istr

atív

u Business Inteligence & Strategický manažment

Zam

eran

ie n

a o

bča

na

Interné procesy (rozpočet, … )

Externé procesy (sluţby občanom, internetové

trhoviská, dodávateľské reťazce)

Integrovaná informačná infraštruktúra

Obr. 5.7 Integrované prostredie e-governmentu

Spôsob vytvárania e-governmentu moţno charakterizovať realizáciou postupnosti

jednotlivých krokov takto:

zodpovednosť a transparentnosť,

rozpočet a efektivita,

sluţby občanom a organizáciám,

prepojenie systémov,

e-government.

Zodpovednosť a transparentnosť charakterizujeme prehľadnosťou procesov vo verejnej

správe18

.

Rozpočet a efektivita predpokladajú optimalizáciu systémových riešení, integráciu ERP

systémov s dodávateľsko-odberateľskými reťazcami a digitalizáciou procesov na regionálnej

úrovni19

.

Služby občanom a organizáciám sú reprezentované v podstate dvomi druhmi transakcií, a

to:

generujúcich príjem (daň z príjmu, DPH a pod.),

zameraných na opakujúce sa procesy (interakčné centrá pre občanov, informácie

z registrov, katastrov20

a pod.).

Prepojenie systémov predstavuje rozšírenie komunikácie pomocou rôznych kanálov

v dôsledku partnerstva verejného a súkromného sektora21

. K 1.1.2007 bude potrebné

zabezpečiť poţiadavku EÚ na integráciu dát [25].

E-government teda predstavuje komplexné riešenie v rámci predchádzajúcich štyroch

krokov. Súčasná situácia na Slovensku si vyţaduje vytvorenie jednotného prostredia pre

interný a externý portál.

18 Príkladom môţu byť aplikácie na MPSVR SR (evidencia poberateľov štátnej podpory, pričom sa utvárajú

predpoklady na vyuţitie elektronického podpisu a jednotného prístupového interface – portálu), MO Maďarskej

republiky (medzinárodné účtovné štandardy v rámci NATO). 19 Napr. nákupný portál pre štátnu správu v Dánsku, ktorý prezentuje partnerstvo verejného a súkromného

sektora formou ponúkaných komodít na elektronickom trhovisku. 20 Danish Cadaster, Italian Cadaster (SOGEI), New York City Case Study (najväčší dátový sklad na svete),

registre ekonomických subjektov v Dubline (registrácia prostredníctvom internetu). 21 Bezdrôtové mesto Glasgow (mobilní pouţívatelia).

141

Súčasný stav na Slovensku

Súčasný stav elektronickej verejnej správy na Slovensku moţno hodnotiť z rozličných

hľadísk. Zameriame sa na dve oblasti, v ktorých s podporou informačných a komunikačných

technológií sú pre verejnosť umoţnené sprístupnenie informácií a poskytovanie on-line

služieb.

Sprístupnenie informácií pre verejnosť(najmä prostredníctvom www stránok22

) je na

relatívne dobrej úrovni. Kaţdý ústredný štátny orgán má vlastnú stránku s informáciami, ktoré

sú prístupné verejnosti v prostredí internetu. Rovnako na úrovni miestnej štátnej správy má

kaţdý krajský a obvodný úrad vytvorenú vlastnú www stránku, na ktorej sprístupňuje

občanom základné informácie o poskytovaných sluţbách, úradných hodinách, tlačivách a pod.

Mnohé z nich sa vyuţívajú aj na propagáciu regiónu pre potenciálnych návštevníkov. Orgány

územnej samosprávy na úrovni miest a obcí majú vlastné www stránky, v porovnaní so

štátnymi orgánmi, na niţšej úrovni.

Poskytovanie on-line služieb je v programe eEurope+23

definované ako základné on-

line služby pre fyzické a právnické osoby. On-line verejné sluţby pre fyzické osoby zahrnujú

dane z príjmu (daňové priznanie, majetkové priznanie), služby na vyhľadávanie pracovného

miesta, príspevky sociálneho zabezpečenia (príspevky pre nezamestnaných, prídavky na deti,

náklady na zdravotnú starostlivosť, granty pre študentov), osobné dokumenty (občianske

preukazy, pasy, vodičské preukazy), registrácia motorových vozidiel, žiadosť o stavebné

povolenie, oznámenia polícii (napr. krádež), verejné knižnice (katalógy s rôznymi možnosťami

vyhľadávania), osvedčenia (o narodení, sobáši), zápisy na stredné školy/univerzity,

oznámenia o presťahovaní, zdravotnícke služby (interaktívne poradenstvo o dostupnosti

služieb v rôznych nemocniciach, objednávanie sa do nemocníc). On-line verejné sluţby pre

právnické osoby zahrnujú sociálne dávky pre zamestnancov, daň z príjmu právnických osôb

(priznanie, potvrdenie o prijatí priznania), daň z pridanej hodnoty (priznanie, potvrdenie

o prijatí priznania), registrácia novej právnickej osoby, vykazovanie údajov pre štatistický

úrad, colné vyhlásenia, povolenia týkajúce sa životného prostredia, verejné obstarávanie.

Porovnania s vyspelými krajinami EÚ ukazujú, ţe úroveň elektronizácie sluţieb

verejnej správy na Slovensku zaostáva za úrovňou týchto krajín24

. Hlavné príčiny zaostávania

sú najmä v absencii koncepcie rozvoja sluţieb verejnej správy, nedostatočnej finančnej

podpore nových projektov informačných sluţieb pre verejnosť, pretrvávajúcom rezortizme

v tvorbe a vyuţívaní informačných zdrojov, nízkej úrovni vybavenosti orgánov verejnej

správy modernými informačnými a komunikačnými technológiami, ale aj v nesystematickom

prístupe kompetentných inštitúcií. Nízka je úroveň integrovaného vyuţitia informačných

technológií pri realizácii administratívnych úkonov verejnej správy pre verejnosť. Nie sú na to

vytvorené legislatívne, organizačné, ale aj dostatočné technologické podmienky, ktoré by

umoţňovali integrované vybavenie ţiadosti občanov z jedného kontaktného miesta bez

ohľadu na kompetencie orgánov verejnej správy a časového obmedzenia úradnými hodinami.

Chýba najmä prepojenie informačných zdrojov rezortov, systematicky budovaná sieť

kontaktných miest verejnej správy a aplikácia technologických, organizačných a metodických

štandardov v rámci doteraz vytváraného štátneho informačného systému25

. 22 Najznámejšie internetové stránky verejnej správy sú Mesto.sk a Občan.sk. 23 Uznesením č. 43/2004 vlády SR zo dňa 21.1.2004 boli prijaté základné ciele a úlohy Akčného plánu stratégie

informatizácie spoločnosti v podmienkach SR. 24 Ale aj za úrovňou napr. Estónska, Slovinska, ČR, ktoré dosiahli výraznejší pokrok v oblasti poskytovania

sluţieb verejnosti s podporou informačných technológií. 25 Zákon č. 261/1995 Z.z. o štátnom informačnom systéme v §8 zahrnuje aj informačné zabezpečenie miestnej

štátnej správy a samosprávy. V praxi sa však realizoval ako informačná podpora v ústrednej štátnej správe. Ďalší

142

Na základe správy o pokroku kandidátskych krajín EÚ v programe eEurope+ moţno

konštatovať, ţe v priemere len 30 % vládnych www stránok zodpovedá smerniciam EÚ.

Spolu 50% verejných sluţieb pre občanov je k dispozícii na základnej úrovni (informácia je

uvádzaná on-line, prípadne ide o jednosmernú interakciu). Osem percent sluţieb umoţňuje

obojsmernú komunikáciu alebo úplné transakcie on-line, 1 % sluţieb je súčasťou pilotných

projektov a plánuje sa rozšírenie na 9 %. Úplne nedostupných je 32 % vládnych sluţieb.

Rovnaká situácia je aj v oblasti poskytovania vládnych sluţieb podnikom v kandidátskych

krajinách. 49 % súčasných sluţieb je poskytovaných on-line alebo v jednoduchej

jednosmernej interakcii. Dvojsmerná interakcia a úplné on-line transakcie sú moţné v prípade

ďalších 15 % sluţieb. Jedenásť percent sluţieb sa plánuje a 25 % sluţieb nie je v súčasnosti

k dispozícii.

Moţno konštatovať, ţe všetky on-line sluţby e-governmentu v SR napriek prijatiu

programu eEurope+ ešte nie sú prakticky realizované. Z on-line sluţieb existuje na Slovensku

moţnosť podávať daňové priznanie cez internet. Nevýhodou však je, ţe sa vyţaduje

dodatočné zaslanie vyplneného daňového priznania poštou. Táto duplicita pri podávaní je

dôvodom prečo ho v SR obyvatelia a firmy nevyuţívajú vo väčšej miere. Podľa štúdie26

moţnosť podávať daňové priznanie by na Slovensku privítalo 22 % pouţívateľov internetu,

skutočné vyuţitie tejto sluţby však dosahuje necelé 1 %. Medzi veľmi vyuţívané sluţby v SR

patrí vyhľadávanie zamestnania prostredníctvom internetu najmä mladou generáciou.

Skúsenosti s vyhľadávaním zamestnania cez internet má pribliţne 10 % občanov. Relatívne

vysoký podiel pouţívateľov týchto sluţieb môţe prameniť aj vo vysokej nezamestnanosti,

pretoţe ľudia skúšajú akúkoľvek dostupnú metódu na nájdenie si zodpovedajúceho

zamestnania a internet okrem toho umoţňuje nájsť si prácu aj ľuďom zo zaostalejších

regiónov v bohatších častiach SR.

V oblasti vybavovania ţiadostí na vybavenie rôznych dokumentov ako sú pasy,

vodičské preukazy, rodné listy a podobne podľa výsledkov štúdie aţ 69 % občanov nemá

záujem o vyuţívanie týchto sluţieb na internete. Na druhej strane väčšina občanov by

privítala dostupnosť formulárov na vybavenie týchto dokladov na internete. Tento výsledok

môţe byť dôsledkom stavu, keď konečné prevzatie týchto dokumentov vyţaduje ţiadateľov

podpis. Tento nedostatok by sa mohol odstrániť praktickým zavádzaním elektronického

podpisu v štátnej správe. Ďalšou sluţbou, ktorú moţno vykonávať prostredníctvom internetu,

je on-line registrácia firiem do Obchodného registra.

Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy

Globálny pohľad na inštitucionalizáciu verejnej správy je zaloţený na systémovom

prístupe k verejnej správe ako celku (obr. 5.8). Posúva jej chápanie od jednotlivej

verejnoprávnej inštitúcie (napr. ministerstvo, mestský úrad, obvodný úrad, katastrálny úrad a

pod.) ku globálnemu pohľadu v rámci celého štátu, t.j. v rámci celej sústavy verejnoprávnych

inštitúcií a občianskej verejnosti na princípe modelu občianskej obsluhy.

vývoj informatizácie verejnej správy predpokladá dve úrovne riadenia, konštitucionálnu a operačnú, čo

zodpovedá procesnému modelu riadenia vo verejnej správe. 26 V roku 2001 začala Európska komisia v rámci 5. rámcového programu pre vedu a technologický vývoj projekt

SIBIS (Statistical Indicators Benchmarking the Information Society). Cieľom projektu je vytvorenie indikátorov,

ktoré zohľadnia meniaci sa charakter spoločnosti a umoţnia porovnávať vývoj v jednotlivých európskych

krajinách.

143

Špecifické postavenie pri globálnom pohľade na inštitucionalizáciu má súdna moc27

reprezentovaná v štáte činnosťou súdov, ktorá vyjadruje činnosť orgánov správy súdov

(vykonávanú prevaţne ako výkon štátnej správy) a činnosť výkonu súdnictva. Vzťah správy

súdov a výkonu súdnictva sa riadi zásadou oddelenia správy súdov od výkonu súdnictva [27].

Ústredným štátnym orgánom správy súdov je MS SR. Orgánmi štátnej správy súdov sú

predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR a predsedovia a podpredsedovia krajských a

okresných súdov. Osobitné postavenie má Ústavný súd SR ako ochranca ústavnosti.

V takejto súvislosti potom aj podľa obr. 5.8 je súdnictvo implicitne inštitucionálne

chápané ako výkon štátnej správy, resp. v budúcom období aj ako výkon samosprávy.

Vrcholová

Kom

unik

ačné

rozh

ranie

Zákonodarná

(NR SR)

Výkonná

(vláda,

ministerstvá)

Kom

unik

ačné

rozh

ranie

Občania

Podnikateľská

sféra

Neziskový vládny

a mimovládny

sektor

Regionálna

Zákonodarná

(VÚC)

Výkonná

(KÚ, ObÚ)

Mestská/Miestna

Zákonodarná

(MsZ, MZ)

Výkonná

(MsÚ, MÚ,

ObÚ)

Obr. 5.8 Inštitucionalizácia verejnej správy v globálnom chápaní

Projekty elektronickej verejnej správy

Praktická realizácia e-governmentu predstavuje vytváranie konkrétnych aplikácií na

riešenie elektronizácie procesov vo verejnej správe. Metodicky moţno rozlíšiť najmä tieto

aplikácie:

e-komunikáciu (elektronická výmena informácií medzi úradom a občanom, ktorá

aplikáciou elektronického podpisu umoţňuje podávanie informácií v rámci úradných

procesov),

publikačné systémy (interné a externé publikačné systémy, ktoré umoţňujú riadený prístup

k informáciám v iných IS),

prepojenie IS viacerých organizácií (výmena informácií v organizácii a medzi

organizáciami ako súčasť procesov verejnej správy alebo informačná podpora daného

procesu),

spisovú službu (riadenie a správa spracovania a obehu písomností a ich napojenie na

systémy priameho spracovania a správu elektronických dokumentov),

27 Verejná moc v štáte sa vo všeobecnosti člení na zákonodarnú, súdnu a výkonnú moc. Verejná správa je jadrom

výkonnej moci.

Konštitucionálna

úroveň

Inštitucionálna

úroveň

Operačná úroveň

144

uloženie a správu dokumentov (správa a riadenie prístupu (uloţenia) k elektronickým

dokumentom ako integrovanie činností s elektronickými dokumentmi).

V praxi realizované projekty elektronickej verejnej správy však obyčajne zahrnujú

niekoľko atribútov uvádzaných aplikácií, napr. projekty (v zátvorke je uvedený názov

stránky):

Mesto.sk obsahuje informácie o 138 mestách SR, vznikol v roku 2000 a jeho

prevádzkovateľom bol portál SuperZoznam, v súčasnosti je súčasťou projektu

eSlovakia (www.mesto.sk),

Občan.sk je verejný informačný portál, ktorý obsahuje najmä informácie o ţivotných

situáciách (narodenie, dospievanie, produktívny vek, úmrtie, cestovanie a doprava,

bývanie a pod.), o inštitúciách v SR, tlačivách, formulároch a pod. (www.obcan.sk),

ePUSA je elektronický portál územných samospráv v ČR (www.epusa.cz),

Portál verejnej správy ČR (www.portal.gov.cz),

KEVIS je krajský evidenčný informačný systém, ktorého základným cieľom je

vytvorenie databázovej aplikačnej platformy na riešenie úloh evidenčných agend

(www.kevis.cz),

Obce.cz je portál realizovaný ešte v roku 1996 ako súkromný podnikateľský zámer.

Obsahuje niekoľko častí, ktoré z rôznych pohľadov ukazujú verejnú správu a jej

fungovanie. Najznámejšou je portál územnej samosprávy Mestá a obce online

(www.mesta.obce.cz), ktorý poskytuje prístup do všetkých miest a obcí, ktoré majú

webovú prezentáciu. Denník verejnej správy (www.denik.obce.cz) ponúka aktuálny

spravodajský servis z oblasti štátnej správy, samosprávy, miest, obcí a regiónov. Je k

dispozícii aj diskusný panel pre štátnych zamestnancov a verejnosť na stránke

www.diskuze.obce.cz. Sústavu hlavných portálov dopĺňa Katalóg dodávateľov

(www.katalog.obce.cz) obsahujúci zoznam firiem z rôznych odborov, ktoré

spolupracujú s mestami a obcami. Celý projekt (www.obce.cz) tvoria samostatné

moduly, ktoré umoţňujú prezentovať vybraté informácie on-line aj off-line v rámci

intranetu.

Ďalej sa podrobnejšie zaoberáme podávaním a preberaním elektronických dokumentov

prostredníctvom verejnej elektronickej podateľne (VEPO). VEPO je IS s komplexom

bezpečnostných, organizačných, obchodných a právnych opatrení. V prípade VEPO nie je

dôleţitá ich fyzická dostupnosť, ale podstatná je dostupnosť cez internet, prípadne iné

komunikačné médium. Obeh dokumentov v e-podateľni znázorňuje obr. 5.9.

145

1a – podanie e-mailom ( automatické oznámenie o prijatí/neprijatí podania)

1b – podanie na dátovom nosiči

1c – podanie listom

2 – rozhodnutie o príjemcovi podania

2a – podateľňa odpovedá priamo občanovi

2b – odovzdanie podania

3 – úradník odpovedá občanovi

Obr. 5.9 Obeh dokumentov vo VEPO

Jednotlivé kroky pri podávaní dokumentov stručne opíšeme takto:

podávateľ vyberá adresáta (určuje jeho certifikát) zo svojho súkromného zoznamu alebo

vyberá tzv. verejného adresáta,

výber súboru s elektronickým dokumentom, ktorý sa bude podávať,

moţnosť pridania súboru s elektronickým podpisom, vytvoreného pomocou

podpisovacieho súkromného kľúča a lokálnej aplikácie aj s časovou pečiatkou,

informácia pre podávateľa o úspešnosti/neúspešnosti podania.

OBČAN

O

PE

RÁ

TO

RI

SE

RV

ER

Fir

ewal

l

VEPO

Úradníci vecne

príslušného

odboru 2

2b

1b

1c

2a

1a

3