1

Hydrologické problémyprotipovodňovej ochrany

Ján Szolgay

2

Cieľ

Predstaviť systém určovania návrhových prietokov v hydrológii

(aj jeho slabé stránky).

3

Obsah:• Ochrana pred povodňami –

hydrologické základy:– základné definície,

– základné paradigmy ochrany pred povodňami vo vodnom hospodárstve,

– metódy určovania návrhových veličín• štatistické metódy

• regionálne metódy

• (ak zostane čas: zrážkovo-odtokové modely)

– výhľad do budúcnosti.

4

Niekoľko definícií.

Odborníci, médiá a verejnosť nie vždy hovoria jednou rečou.

5

Čo je to povodeň?

Komplex príčin a dôsledkov:

ilustračné video = 3 a pol min.

6

Čo je povodeň?(Zákon o ochrane pred povodňami, Z.z. č.7/2010)

• Povodňou je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou.

• Povodeň vzniká, keď:– sa prechodne výrazne zvýši hladina vodného

toku,• bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného

toku

• alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva.

7

Povodeň: prečo môže vzniknúť?• dochádza k zaplaveniu územia vnútornými

vodami,

• zaplavuje sa územie v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu,

• voda sa vylieva v dôsledku:– chodu ľadov, vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy

– alebo vytvorenia iných prekážok na mostoch, priepustoch alebo na zaplavenom území,

– havárie vodnej stavby,

• zaplavuje sa územie následkom intenzívnych zrážok alebo vody z topiaceho sa snehu.

8

Komplex príčin a dôsledkov

Gidra - Píla

9

Komplex príčin a dôsledkov

Horný tok Nitrice

10

Štrba, Štrbský potok (profil č. 2)

24.7.2001 15.50 LSEČ (cca 5minút po kulminácii)

14.8.2001, pri rekognosk14.8.2001, pri rekognoskááciiciipovodnepovodne

Komplex príčin a dôsledkov

11

Hlboký potok

14.8.2001, pri rekognoskácii povodne (cca 2,5 km po toku odprofilu č. 1)

Komplex príčin a dôsledkov

12

Ochrana pred povodňami:

• Činnosti, ktoré sú zamerané na:– zníženie povodňového rizika na povodňami

ohrozovanom území, – predchádzanie záplavám spôsobovaným

povodňami, – zmierňovanie nepriaznivých následkov

povodní,

• na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

13

Preventívne opatrenia na ochranupred povodňami (1)

Neštrukturálne – starostlivosť o krajinu, toky a bezpečnosť:

• opatrenia spomaľujúce odtok vody z povodia do vodných tokov:– ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej

pôde a úpravy na urbanizovaných územiach, – opatrenia zabezpečujúce prietokovú kapacitu koryta

• revitalizácie inundácií,• odstraňovanie prekážok, nánosov z koryta vodného toku

a porastov na brehu vodného toku,

• vypracovanie plánov manažmentu povodňového rizika, – vrátane máp povodňového ohrozenia.

14

15

Flood risk management

16

Výchova obyvateľstva

17

Preventívne opatrenia na ochranupred povodňami (2)

Technické opatrenia – vodné stavby:

• opatrenia transformujúce prietok povodne:– úprava vodných tokov, výstavba nádrží a poldrov,

• opatrenia chrániace územie pred zaplavením:– výstavba ochranných hrádzí,

• opatrenia chrániace pred zaplavením vnútornými vodami, – výstavba odvodňovacích kanálov,

– výstavba zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd.

18

19

Lehota pod Vtáčnikom

• Aký objem má mať nádrž, aby nebol prekročený povolený prietok pod ňou?

20

Spresnenie témy dnešnej kaviarne

• Protipovodňová ochrana spojená s odhadom rizika jej zlyhania sa vykonáva pre:

• tzv. „hydrologické“ povodne:– teda nie pre povodne v dôsledku:

• pretrhnutia hrádze,

• upchania mostného otvoru,

• ľadových zátarasov

• havárie vodnej stavby

• ......

21

POVODEŇ

• náhle zvýšenie prietoku vody v toku a jeho následný pokles

• dosiahnutie, alebo prekročenie kritickej hodnoty prietoku

• prívalové alebo dlhotrvajúce zrážky,

• náhle topenie snehu,

• kombinácia oboch.

Prietok

časPopis javu: Príčiny:

22

Dimenzovanie technickýchochranných opatrení

Dimenzujeme ich teda tak, aby bezpečne vydržali a odviedli „hydrologické“

povodňové vlny.

23

24

Hydrologické vstupy pre návrh vodných stavieb:

• Hydrologická návrhová veličina :– Hodnota hydrologického prvku alebo charakteristiky

• udávaná zväčša s jej VÝZNAMNOSŤOU,

• ktorá je odhadom miery možnosti jej prekročeniav budúcnosti.

• VÝZNAMNOSŤ:– pravdepodobnosť (dosiahnutia alebo) prekročenia.

– doba opakovania (dosiahnutia alebo) prekročenia.

25

VÝZNAMNOSŤ:• Pravdepodobnosť prekročenia

– šanca udávaná hodnotou medzi 0 a 1.• Pozn.: samozrejme má byť malá, napr. 0.01, 0.001.

• Doba opakovania:– počet rokov, počas ktorých sa hydrologický prvok priemerne raz

(dosiahne alebo) prekročí,

• alebo:– priemerný počet rokov, počas ktorých dôjde k dosiahnutiu alebo

prekročeniu návrhovej hodnoty.• Pozn.: samozrejme má byť veľká, 100, 1000, 10000 rokov.

• Významnosť a pravidelnosť výskytu: • Pr. tzv. storočná voda:

– hodnota, ktorej priemerná doba dosiahnutia alebo prekročenia je sto rokov:

– teda za dvesto rokov dvakrát, ale môže to byť aj v rokoch nasledujúcich .

26

Paradoxy určovania hydrologických návrhových veličín

27

Paradox č. 1:

• Vodné diela dimenzujeme s istým rizikom zlyhania:– každé vodné dielo môže raz zlyhať

• lebo je tak navrhnuté!,

– vedome dimenzujeme so známym (ale veľmi malým) rizikom zlyhania.

• Prečo? Napríklad preto:– lebo zatiaľ nepoznáme maximálne možné povodne,

• hornú hranicu ohrozenia nechávame otvorenú,

– lebo to umožňuje porovnávať náklady a škody,• absolútna ochrana by bola veľmi nákladná,

– napr. stoková sieť by sa mohla rozmermi podobať na metro ,

– lebo sa to historicky tak zaviedlo,

– ........

28

Paradox č. 2:

• Voľbu významnosti návrhovej povodne určujú:– morálne a etické princípy,– nahromadené vedomosti a podklady,– politické a ekonomické požiadavky doby,

• napr. vo Švédsku, ČR a inde prehodnotili nádrže.

– …….

• Riziko zlyhania ale nie je stála veličina:– menia sa prírodné podmienky tvorby odtoku,– pribúdajú nové údaje,– zvyšujú sa naše vedomosti,– …...

29

• Prijaté konvencie kodifikujú technické normy, ale: – nie vždy presne vieme, prečo sme si ich v minulosti tak zvolili,– a či je to pre nás stále ešte prijateľné.

• ...Ůprava toku provádí se buď na– absolutní ochranu

• (při větších osadách),

– anebo na přiměřenou ochranu víceletou• (při pozemcích). ...

• ... Toto absolutní maximum má odpovídati povodni vyskytnuvší se v dlouhém časovém období. – Zpravidla předpokládame dobu asi 100 roků. ......

• BRATRÁNEK,A.: Hydrologické podklady pro dimensování říčních úprav. Čas. čs. inženýr, R. XLI, 1933, č.10, s.133 - 138.

Paradox č. 3

30

Paradigmy určovania návrhovýchveličín v hydrológii

Hydrologické neistoty v odhade návrhových prietokov

Neistôt nie je nikdy dosť.

31

Paradigmy určovania návrhových veličín

• Predpoklad stacionarity prietokových radov a/alebo priestorovej homogenity tvorby odtoku.

• Predpoklad, že minulosť sa v budúcnosti zopakuje v štatistickom zmysle.– Čo priniesli zmeny vo využívaní krajiny (homogenita a

stacionarita „minulosti“) ?

– Čo prinesie zmena klímy a zmeny vo využívaní krajiny (homogenita a stacionarita „budúcnosti“) ?

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

1876 1896 1916 1936 1956 1976 1996

roky

Qm

ax

[m

3.s

-1]

32

Základné scenáre využívania

informácie z minulosti:

V danom profile toku:

• Máme dostatok dobrých údajov.

• Nemáme k dispozícii údaje.

• Údaje máme, ale sú nevhodné.

33

Niekoľko údajov

• Zaevidovaná celková dĺžka riečnej siete v SR:– cca. 61 147 km.

• V správe Slovenského vodohosp. podniku:– 38 211 km vodných tokov

• z toho vodohospodársky významných 11 850 km,• zvyšok sú drobné vodné toky.

• Počet vodomerných profilov SHMÚ:– v hydrologickom roku 2000: 392 vodomerných staníc, – z nich 382 s kontinuálnym záznamom vodných stavov.

• Teda: – údaje zväčša nemáme,– ale bez nich sa nepohneme tam, kde ich nemáme.

34

Základné neistoty

• Problémy kvality podkladových údajov - homogenita: – kvalita hydrologických meraní,

– vplyv zmien využívania krajiny (a zmeny klímy).

• Nedostatok poznatkov o analyzovaných procesoch:– zjednodušovanie ich pravdepodobnostného popisu.

• Neistoty vyplývajúce z vlastností metód odhadu:– neobíditeľné vlastnosti výpočtov.

• Neistoty odhadu parametrov hydrologických systémov v miestach bez hydrologických pozorovaní.

35

Kontinuálne meranie vodných stavov

Blatina - Pezinok

36

Meranie prietoku pri povodni hydrometrickou vrtuľou na tyči

37

Zobrazenie historickej povodne z roku 1899

38

Závislosť postupovej doby vrcholov prietokových vĺn od prietoku

39

Tatry po víchrici

40

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

1876 1896 1916 1936 1956 1976 1996

roky

Qm

ax

[m

3.s

-1]

?

Máme dostatok údajov pre aplikáciuštatistických metód.

41

Základný problém, ktorému čelíme pri návrhu vodohospodárskych stavieb:

U ohně sedím, přemítám,jaký to asi bude svět,

(jaké to bude dočkat zimya jaro - to už nevidět.)

Vždyť všechno, co jsem neviděl, je víc nežli to viděné! A každé jaro v každém háji je zase jinak zelené. J.R.R. Tolkien - Pán prstenů. Společenstvo Prstenu.

42

0 1 2 3 4 50

5

10

15

20

25

30C

ou

nts

Values

Sa mplesDis tr ibut ion

0 1 2 3 4 50

5

10

15

20

25

30

Co

un

ts

Values

Sa mplesDis tribution

0 1 2 3 4 50

5

10

15

20

25

30

Cou

nts

Values

SamplesDis tribution

0 1 2 3 4 50

2 0

4 0

6 0

8 0

1 0 0

Cou

nts

V a lu e s

S a m p le sD is tr ib u t io n

0 1 2 3 4 50

2 0

4 0

6 0

8 0

1 0 0

Cou

nts

V a lues

S a m p le sD is tr ib u t io n

0 1 2 3 4 50

2 0

4 0

6 0

8 0

1 0 0

Cou

nts

V a l u e s

S a m p le sD is tr ib u t io n

0 1 2 3 4 50

1 00

2 00

3 00

4 00

5 00

Cou

nts

V a lues

Sa m ple sD is tr ibut ion

0 1 2 3 4 50

5 0 0

1 0 0 0

1 5 0 0

Cou

nts

V a lues

Sa m ple sD is tr ibut io n

0 1 2 3 4 50

0 .5

1

1 .5

2

2 .5x 1 0

4

Cou

nts

V a lues

Sa m p le sD is tr ib ut io n

Histogramy tej istej premennej pri raste N

100

1000

10000 10000010000000

43

Podstata: prechod od histogramupočetnosti k hustote rozdelenia

pravdepodobnosti

1 1.5 2 2.5 30

0.1

0.2

0.3

0.4

0.5

0.6

0.7

0.8

0.9

Data

100 hodnôt

Den

sity

lognrv1 data

fit 1

1 1.5 2 2.5 3 3.50

0.1

0.2

0.3

0.4

0.5

0.6

0.7

0.8

0.9

1

Data

Den

sity

1000 hodôt, relatívne po�etnosti

lognrv data

fit 1

44

Základné neistoty štatistického určovania QN

• Musíme spraviť rad rozhodnutí.

• Základné zdroje neistôt:– voľba obdobia spracovania – tzv. reprezentatívne obdobie,

• ako zohľadňovať historické povodne?

– voľba typu funkcie hustoty rozdelenia pravdepodobnosti,

– voľba metódy odhadu jej parametrov.

• Zlé návyky – prax nerada akceptuje neistoty:– žiada jednu hodnotu

– zvyčajne strednú hodnotu odhadu• (bez konfidenčných pásov).

45

Relatívny dostatok údajov - Dunaj v

Bratislave• ročné max. Q za obdobie 1876-2002

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

1876 1896 1916 1936 1956 1976 1996

ro ky

Qm

ax [

m3.

s-1]

46

Hodnoty Q1000 pre 30-ročné kĺzavé obdobia

Q1000

10000

11000

12000

13000

14000

15000

16000

17000

18000

19000

20000

1876-1905 1896-1925 1906-1935 1916-1945 1926-1955 1936-1965 1946-1975 1956-1985 1966-1995 1973-2002

obdobie 30 rokov

Q [

m3

.s1

]

návrhová hodnota (Mišík, Čomaj,

VÚVH správa,2003)

Krátke rady: rozhoduje „obdobie“.

47

Hodnoty Q1000 pre 70-ročné kĺzavé obdobia

Q1000

10000

11000

12000

13000

14000

15000

16000

1876-1945 1886-1955 1896-1965 1906-1975 1916-1985 1926-1995 1932-2002

obdobie 70 rokov

Q [

m3.

s1] návrhová hodnota

(Mišík, Čomaj,VÚVH správa,2003)

Dlhšie rady: „rozhodujú použité metódy“.

48

1800 1820 1840 1860 1880 1900 1920 1940 1960 1980 20000

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

1800

2000

Years

Qm

ax [

m3 /s

]

X0

h

sY

1

Y2

Y3

Využitie historických informáciíA – systematické údajeB – historické údaje

B1 – známe historické udalosti

B2 – neznáme hist. udalostiX0 – hraničná hodnotah – dĺžka historického obdobia

A

B

B1

B2Funkcia vierohodnosti pozostáva z 3 súčiniteľov:

B1 B2 A

[D – data; θ – parametre; F(.) – kumul. distr. fcia; f(.) – hustota pravdep.]

01 1

|k s

h k

X j X X ij i

D f y F X f x

49

Neurčitosť v hist. informáciách

1800 1820 1840 1860 1880 1900 1920 1940 1960 1980 20000

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

1800

2000

Years

Qm

ax [

m3/s

]

X0

h

sY1u

Y1d

Y2u

Y2d

Y3u

Y3d

1800 1820 1840 1860 1880 1900 1920 1940 1960 1980 20000

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

1800

2000

Years

Qm

ax [

m3/s

]

X0

h

s

(1) (2) (3)

? ? ?

01 1

|k s

h k

X jd X ju X X ij i

D F Y F Y F X f x

0 01

| 1s

k h k

X X X ii

D F X F X f x

Hodnoty historických prietokov poznáme iba s určitou neistotou:

Vieme iba to, že hist. prietoky presiahli hraničnú hodnotu X0

50

Distribution function: Johnson

1 10 100 1000 10000

01

000

200

030

004

000

5000

T [years]

Q [m

^3/s

]

Orlík, Max. discharges in summer;estimation: T(hist) = 1500 years

—-

DF Johnson (M=8000, m=60)5-95% conf. int.Systematic dataHistorical data

1 10 100 1000 10000

01

000

200

030

004

000

5000

T [years]

Q [m

^3/s

]

Orlík, Max. discharges in summer;No historical information

—-

DF Johnson (M=8000, m=60)5-95% conf. int.Systematic data (incl.2002)

51

Otázky, pred ktorými stojíme

• Dostupné hydrologické rady sú krátke pre kvalitné odhady:– teda N-ročné prietoky sa môžu počas životnosti diela „meniť“.

• Ako ďalej (aj vzhľadom na možnú zmenu klímy)?– Zachovať súčasný systém a spoliehať na voľbu reprezentatívneho

obdobia?

• Ak áno, tak akého reprezentačného obdobia:– aby bolo charakteristické pre budúci hydrologický režim,

– aby slúžilo pre zvýšenie bezpečnosti návrhu?

• Máme úplne zmeniť systém?

52

Ďalšie neistoty súčasnéhosystému:

Odhad N-ročných prietokov pre povodia

s krátkym pozorovacím radom, alebo

bez hydrologických pozorovaní.

53

Regionálna frekvenčná analýza

• Základná myšlienka: • Ak je režim povodní v rámci určitej skupiny

povodí podobný:– tak spoločná analýza ich údajových súborov

umožňuje dosiahnuť spoľahlivejší odhad,– než aký umožňuje analýza iba v niektorom z nich.

• Barter: – meníme „čas za priestor“.– predlžujeme si „čas“.

54

VýsledokVýsledok Spôsob typizSpôsob typizááciecie

PrincPrincíípy hydrologickej py hydrologickej regionalizregionalizááciecie a a regionregionáálnej typizlnej typizááciecie

Regionalizácia:súvislé územie

s podobným režimom alebovlastnosťami

Regionálna typizácia:vzájomne nesusediace

priestorové jednotkys podobným režimom

alebo vlastnosťami

55

TypizaTypizaččnnéé premennpremennéé Spôsob typizSpôsob typizááciecie

HydrologickHydrologickáá regionalizregionalizáácia a regioncia a regionáálna lna typiztypizááciacia

Fyzicko-geografickéa klimatické

charakteristiky povodí

Štatistickécharakteristiky

Qmax

Regionalizácia:súvislé územie

s podobným režimom alebovlastnosťami

Regionálna typizácia:vzájomne nesusediace

priestorové jednotkys podobným režimom

alebo vlastnosťami

56

Regionalizácia podľa akademika Duba

Dubov vzorec

qmax- 100-ročný špecifický odtok [m3.s-

1.km-2]

F- plocha povodia [km2]

A, n regionálne parametreOi –opravy

Obalová čiara (zostane taká?)

DQS100=10/F^0.494q

A

Fo

n imax( )

.( )

11

3

Regionálna bezpečnosť = iná v každom povodí.

57

501050205025

5050

506050655070

5080

50905095

510051055120

5130

5160

51705200

5210

524052505260

53005310531153225330

533653405350

53805390540054105460

546554805490

55005510

5520

5530

55405590

5600563256445650

56605680

57205730

5740

5790

579757995800

58035810

5820

583358405845

58705890

5930

59405950597059805990

602060306040

60606070

61006110

6150

61706179

6190

62306240626062706280

6290630063106330

63406360

6362

6370

63906400

641064206450

6460

64706540

65506560

6620

6650

6670

66906700

675067606800

68206840

691469226925693069506960

69726975

69907000

70107030

704070457050

7060706570707080

7090

7115712071257140714571507170

718071837190

72157220

72287280

7345

74057410

7420

7430

746074707490

750075107520

7560

758076007630

7660

76807690769377057710

773077387740

776277827785

77907793

7800

7810

783078407855

7860

7870

7880

7885

79307940

799080008010

802080308060807080808100811081408150

8270

83008330

83708380839084008420

846084808530

8540 85658590

86008640

8670

8680

871087408750 8830

884088508860

8890

89108920

8950

8970

89808990

9000

90509060

908090909100

91109130

91409150

91609170

918092009210

925092609280

9300

9310

9350

937093809390

9450

9490

95509570

95809590

9610

9620

96609700

Digitálny model reliéfu

Dlhodobý priemerný ročný odtok (l.s-1.km-2)

V regiónoch používame tiež regionálne regresné rovnice

•• NaprNaprííklad:klad:–– 267 povod267 povodíí

–– rady rorady roččných a sezných a sezóónnych nnych QmaxQmax

– mapy fyzicko-geografických a klimatických charakteristík (FGK)

– hydrologické mapy

– ........

58

Q k A B CLa b c . . . ..... QL = k+ a.A + b.B + c.C...

0

2 0

4 0

6 0

8 0

1 0 0

1 2 0

1 4 0

1 6 0

1 8 0

2 0 0

0 2 0 4 0 6 0 8 0 1 0 0 1 2 0 1 4 0 1 6 0 1 8 0 2 0 0

Z Q 1 0 [m 3 .s -1 ] - s ta t is t ik

ZQ

10

[m

3.s

-1]

- re

gio

na

l

Q 1 0

Q 1 0 V Z

Q 1 0 A S S L

Q 1 0 S S T L

Flyšové pásmo

Regionálne regresné rovnice

59

Problémy a neistoty:

• Možno kompenzovať poddimenzovanie predimenzovaním?– Iba ak sú obe veľmi malé.

• Základné problém – subjektivita:– zdôvodnenie výberu premenných,

• často iba na základe dostupnosti,

– zdôvodnenie tvaru rovnice.

60

Regionálna hydrologická typizácia

• Povodia, ktoré majú blízke hodnoty vybraných FGK charakteristík sú si podobné.

• Takéto povodia nemusia „susediť“ v priestore.

Je potrebné preukázať:• podobné povodia majú podobnú hydrologickú odozvu

– priemerom normovanú čiaru prekročenia Qmax,

• priemerná maximálna ročná povodeň sa dá vypočítať:– regresiou z FGK charakteristík,– alebo určiť pomocou hydrologického mapovania.

61

DDáátata

MatematickoMatematicko--šštattat. analýza d. analýza dáát (tet (teóória Lria L--momentov)momentov)ŠŠtandardiztandardizáácia cia ččiar prekroiar prekroččenia enia QQmax indexovou povodňou

RegionRegionáálna typizlna typizááciacia

Zaradenie do reg. typuZaradenie do reg. typu

IndexovIndexováá povodepovodeňňRegionRegionáálne rozdelenie lne rozdelenie QQmax

FGK charakteristiky

Testovanie regionálnej heterogenity

Zhlukovanie povodí do typov

RegionRegionáálny odhad Qlny odhad QNN

Databáza Qmax

Databáza FGK

Postup - regionálna typizácia:

62

Q 100, reg ionálny typ 4

01020304050607080

0 10 20 30 40 50 60 70 80

Q 100, štatistický odhad

Q 1

00

, re

gio

ná

lny

od

ha

d

Zhlukovanie podľa FGK

Problémy a neistoty:

• pod- a nadhodnotenie• výber premenných pre zhlukovanie•„leopardia koža“

63

Malé povodia:každé malé povodie je jedinečné.

Dnes:

- aspoň ilustračné video o variabilite zrážok,

- tri fólie o procesoch vzniku odtoku.

64

Formy tvorby odtoku na svahochv povodí

A C

D E F

B

65

Teória tvorby odtoku z premenlivých zdrojových oblastí:

Prie

tok

Čas Čas

Čas Čas

Prie

tok

Prie

tok

Prie

tok

66

Stará a nová voda

prietok

hladina vody

zrážky

“stará“ voda

“nová” voda

čas

čas

67

Ponaučenia na záver.

Čo s toľkými metódami?

Čo s toľkými výsledkami?

68

Dôsledok pre návrh protipovodňových opatrení

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45

SHMÚ

Dub(1940)

Dub (1957)

Kohnová Lq100pov(1997)

Kohnová Lq100gm(1997)

Halasi-Kun(1968)

FGK.(reg GEV)

L-mom.(reg GPA)

DVWK (ročné) bez 1999

DVWK (letné)bez1999

DVWK (ročné)

DVWK (letné)

Q100 [m3.s-1]

Porovnanie hodnôt Q100 podľa rôznych metód pre profil Hájovňa Slače na Vyčome, F=32,25 km2

69

Závery

• Určovanie QN nie je postup s jednoznačným výsledkom.

• Frekvenčná analýza extrémov dnes poskytuje podstatne viac možností než v minulosti.

• Výsledky rôznych metód sú rovnocenné, ak boli dodržané podmienky ich správneho používania.

• Dobré mravy zabezpečujeme zatiaľ technickou normalizáciou a centralizáciou.

70

Výhľad

• Je potrebné hľadať východiská:– ako sa vyrovnať s neistotami,

– ako sa vyrovnať s nehomogenitou a nestacionaritou?

• Zrejme sa nevyhneme vypracovaniu úplne nového systému určovania.

• COST: Action number ES0901

• FloodFreq: European procedures for flood frequency estimation