Click here to load reader

FRANSKÁ RÍŠA - EduPage

  • View
    1

  • Download
    0

Embed Size (px)

Text of FRANSKÁ RÍŠA - EduPage

Snímek 1Vznik Franskej ríše
v 5.storoí zjednotením Frankov – germánskych kmeov ijúcich na dolnom a strednom toku Rýna najvýznamnejší štát Európy na zaiatku stredoveku.
rozširovanie Franskej ríše
Zakladate Franskej ríše
za svoje sídlo si vybral
mesto Parí
prijal kresanstvo a získal tak rímsku podporu
po jeho vzore sa krátko na to stali katolíkmi všetci Frankovia.
Poda legendy pri krste kráa Chlodovika zletela z nebies biela holubica (Duch svätý), ktorá niesla v zobáku ampulku s posvätným olejom na pomazávanie francúzskych kráov. Ampulka a jej nevyerpatený obsah potom vydrali v Remeši na slávnostné akty korunovácií vemi dlho, a do ias Vekej francúzskej revolúcie, ke boskú nádobku revolucionári verejne rozbili.
Prijatie kresanstva v Remeši
Fredegarova kronika.
Frankovia zaali dobýja rozsiahle územia, ale pretrvávali rozdiely v tradíciách i v spôsobe ivota jednotlivých astí ríše. Franská ríša sa stala najsilnejším
európskym štátom. Po smrti Chlodovika vládli jeho 4
synovia. Neskôr zaína moc merovejovských
kráov upada a silnie moc majordómov (správcov dvora).
Ríša sa upevnila a po nástupe rodu KAROLOVCOV.
Majordómus (správca paláca) – dvorský hodnostár získaval politickú moc, vyberal dane, kráov zástupca a velite vojska.
Majordómus Karol Martel (714 - 741) porazil Maurov (moslimovia) v bitke pri Poitiers (JZ Francúzska, r.732) zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy.
Jeho syn Pipin III. Krátky sa stal franským kráom zakladatedynastie Karlovcov.
Najvýznamnejším panovníkom z tejto
Karol Martel
Dynastia Karolovcov
Pipin Krátky
Najvýznamnejší panovník Franskej ríše
Karol Veký (768 a 814), Franská ríša dosiahla svoj najväší rozmach
vlastnoruný podpis
- výbojná politika, vyše 30 osobne velených výprav
- podmanil si Lombardiu, strednú Itáliu, Bavorsko, Panóniu
- dlhoroný boj viedol proti Sasom, podmanil si ich územie - najkrutejšia as franských dejín - Sasi, o odmietli krst, boli hromadne popravovaní
- zatlail Arabov za Pyreneje
Karol bol vemi striedmy v jedle a pití, striedmejší však v pití,
lebo v najvyššej miere sa mu hnusilo opilstvo na kadom
loveku, a najmä vtedy, ke išlo o jeho blízkych. V jedle však
nemohol by tak zdranlivý,asto sa saoval, e pôst jeho
telu škodí. Vemi zriedkavo usporadúval hostiny a len pri
zvláštnych oslavách, vtedy však s úasou mnohých
pozvaných hostí. Pri obyajnom jedle si dával predklada len
štyri chody okrem peienky, ktorú mu poovníci mali vo
zvyku prináša na rani a ktorú jedol radšej ne ktorékovek
iné jedlo. Pri jedle rád poúval hudbu alebo predítanie.
Dával si tie predíta dejiny, alebo rozprávanie z minulosti...
Re mal bohatú a plynulú, a o chcel, mohol ahko a jasne
vyjadri. Neuspokojoval sa však len so znalosou
materinského jazyka, ale uil sa tie cudzie rei: v latinine
urobil také veké pokroky, e ou hovoril ako vlastnou reou,
grétine však rozumel lepšie, ne ou sám hovoril... Nauil sa
tie potové umenie a s úasnou usilovnosou a vekou
túbou po poznaní bádal o behu hviezd.
Ukáka z diela Finharda: Karolov ivotopis
Na Vianoce roku 800 v Ríme pápe Lev III. korunoval Karola Vekého za cisára formálne nadradený ostatným kráom.
Karol (Carolus) slovo krá.
Katedrála v Aachene
vznik kláštorných škôl, itatené písmo (minuskula = malé písané písmená) ilustrované kroniky, do latininy boli prepísané diela antických autorov; uenci z celej Európy.
Podpora cirkvi vojenská pomoc pápeovi stavba kostolov a zvoníc.
Razili sa strieborné mince= denáre
Úrady mohli získa schopní príslušníci strednej a malej šachty. stredoveká kniha
karolínska renesancia - povolal do krajiny vzdelaných udí, aby zaali s pravidelným vyuovaním - prikázal do latininy prepísa
diela antických autorov (chcel obnovi rímsku kultúru)
- pre všetkých kazov bola povinná
znalos písma a ítania
udovít I. Poboný ( 814 - 840 )
slabý panovník, aby udral tak vekú ríšu vydal nástupnícky poriadok - panovníkom sa má sta
najstarší panovníkov syn po jeho smrti si rozdelili ríšu jeho synovia, poda
Verdunskej zmluvy - 843 na tri asti
1. Západofranská ríša - Francúzsko - Karol Hollý
2. Východofranská ríša - Nemecko - udovít Nemec
3. Taliansko, Porýnie - Lothar
a sev. Francúzska.
- zjednotil franské kmene, prijal kresanstvo
- sídelné mesto: Parí
(Frankovia porazení)
Karol Veký (8./9. stor.)- za jeho vlády dosiahla ríša
najväší rozsah, sídlo: Aachen
latinky
- mincová reforma - nová strieborná minca denár
- stal sa cisárom (r. 800 korunovaný v Ríme pápeom)
- pod svoju vládu spojil vekú as Európy.
r. 843 Verdunská zmluva = rozdelenie ríše na
Západofranskú (Francúzsko) a Východofranskú (Nemecko)
POZNÁMKY DO ZOŠITA
FRANSKÁ RÍŠA (498-843)