FRANSKÁ

RÍŠA

Vznik Franskej ríše

v 5.storočí zjednotením Frankov – germánskych kmeňov žijúcich na dolnom a strednom toku Rýna najvýznamnejší štát Európy na začiatku stredoveku.

rozširovanie Franskej ríše

Zakladateľ Franskej ríše

Chlodovik I. (481 -511) z dynastie Merovejovcov

za svoje sídlo si vybral

mesto Paríž

prijal kresťanstvo a získal tak rímsku podporu

po jeho vzore sa krátko na to stali katolíkmi všetci Frankovia.

Podľa legendy pri krste kráľa Chlodovika zletela z nebies biela holubica (Duch svätý), ktorá niesla v zobáku ampulku s posvätným olejom na pomazávanie francúzskych kráľov. Ampulka a jej nevyčerpateľný obsah potom vydržali v Remeši na slávnostné akty korunovácií veľmi dlho, až do čias Veľkej francúzskej revolúcie, keď božskú nádobku revolucionári verejne rozbili.

Prijatie kresťanstva v Remeši

v roku 498

R.631 bitka pri Vogastisburgu Slovania porazili vojská franského kráľa Dagoberta.

Fredegarova kronika.

Samo

Dagobert

Frankovia začali dobýjať rozsiahle územia, ale pretrvávali rozdiely v tradíciách i v spôsobe života jednotlivých častí ríše. Franská ríša sa stala najsilnejším

európskym štátom. Po smrti Chlodovika vládli jeho 4

synovia. Neskôr začína moc merovejovských

kráľov upadať a silnie moc majordómov (správcov dvora).

Ríša sa upevnila až po nástupe rodu KAROLOVCOV.

Majordómus (správca paláca) – dvorský hodnostár získaval politickú moc, vyberal dane, kráľov zástupca a veliteľ vojska.

Majordómus Karol Martel (714 - 741) porazil Maurov (moslimovia) v bitke pri Poitiers (JZ Francúzska, r.732) zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy.

Jeho syn Pipin III. Krátky sa stal franským kráľom zakladateľdynastie Karlovcov.

Najvýznamnejším panovníkom z tejto

dynastie bol Karol Veľký, syn Pipina III. Krátkeho

Karol Martel

Dynastia Karolovcov

Pipin Krátky

Najvýznamnejší panovník Franskej ríše

Karol Veľký (768 až 814), Franská ríša dosiahla svoj najväčší rozmach

vlastnoručný podpis

- výbojná politika, vyše 30 osobne velených výprav

- podmanil si Lombardiu, strednú Itáliu, Bavorsko, Panóniu

- dlhoročný boj viedol proti Sasom, podmanil si ich územie - najkrutejšia časť franských dejín - Sasi, čo odmietli krst, boli hromadne popravovaní

- zatlačil Arabov za Pyreneje

Karol bol veľmi striedmy v jedle a pití, striedmejší však v pití,

lebo v najvyššej miere sa mu hnusilo opilstvo na každom

človeku, a najmä vtedy, keď išlo o jeho blízkych. V jedle však

nemohol byť tak zdržanlivý,často sa sťažoval, že pôst jeho

telu škodí. Veľmi zriedkavo usporadúval hostiny a len pri

zvláštnych oslavách, vtedy však s účasťou mnohých

pozvaných hostí. Pri obyčajnom jedle si dával predkladať len

štyri chody okrem pečienky, ktorú mu poľovníci mali vo

zvyku prinášať na ražni a ktorú jedol radšej než ktorékoľvek

iné jedlo. Pri jedle rád počúval hudbu alebo predčítanie.

Dával si tiež predčítať dejiny, alebo rozprávanie z minulosti...

Reč mal bohatú a plynulú, a čo chcel, mohol ľahko a jasne

vyjadriť. Neuspokojoval sa však len so znalosťou

materinského jazyka, ale učil sa tiež cudzie reči: v latinčine

urobil také veľké pokroky, že ňou hovoril ako vlastnou rečou,

gréčtine však rozumel lepšie, než ňou sám hovoril... Naučil sa

tiež počtové umenie a s úžasnou usilovnosťou a veľkou

túžbou po poznaní bádal o behu hviezd.

Ukážka z diela Finharda: Karolov životopis

Na Vianoce roku 800 v Ríme pápež Lev III. korunoval Karola Veľkého za cisára formálne nadradený ostatným kráľom.

Karol (Carolus) slovo kráľ.

korunovácia Karola Veľkého

Korunovácia Karola Veľkého

kaplnka a trón Karola Veľkého v Aachene

Katedrála v Aachene

Kňazi museli byť vzdelaní (latinčina, písmo)

vznik kláštorných škôl, čitateľné písmo (minuskula = malé písané písmená) ilustrované kroniky, do latinčiny boli prepísané diela antických autorov; učenci z celej Európy.

Podpora cirkvi vojenská pomoc pápežovi stavba kostolov a zvoníc.

Razili sa strieborné mince= denáre

Úrady mohli získať schopní príslušníci strednej a malej šľachty. stredoveká kniha

karolínska renesancia - povolal do krajiny vzdelaných ľudí, aby začali s pravidelným vyučovaním - prikázal do latinčiny prepísať

diela antických autorov (chcel obnoviť rímsku kultúru)

- pre všetkých kňazov bola povinná

znalosť písma a čítania

Ľudovít I. Pobožný ( 814 - 840 )

slabý panovník, aby udržal tak veľkú ríšu vydal nástupnícky poriadok - panovníkom sa má stať

najstarší panovníkov syn po jeho smrti si rozdelili ríšu jeho synovia, podľa

Verdunskej zmluvy - 843 na tri časti

1. Západofranská ríša - Francúzsko - Karol Hollý

2. Východofranská ríša - Nemecko - Ľudovít Nemec

3. Taliansko, Porýnie - Lothar

Frankovia sídlili na území dnešného Belgicka

a sev. Francúzska.

Chlodovik z rodu Merovejovcov – zakladateľ Franskej ríše

- zjednotil franské kmene, prijal kresťanstvo

- sídelné mesto: Paríž

Boje Frankov a Slovanov – bitka pri Vogastisburgu

(Frankovia porazení)

dynastia Karolovcov: zakladateľ - Pipin Krátky

Karol Veľký (8./9. stor.)- za jeho vlády dosiahla ríša

najväčší rozsah, sídlo: Aachen

- nové písmo - karolínska minuskula - malé písmenká

latinky

- podporoval rozvoj vied a architektúry

- mincová reforma - nová strieborná minca denár

- stal sa cisárom (r. 800 korunovaný v Ríme pápežom)

- pod svoju vládu spojil veľkú časť Európy.

r. 843 Verdunská zmluva = rozdelenie ríše na

Západofranskú (Francúzsko) a Východofranskú (Nemecko)

POZNÁMKY DO ZOŠITA

FRANSKÁ RÍŠA (498-843)