Upload
others
View
7
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
SLOVENSKÉ KONSONANTY charakteristika
• šumovosť (akustické hľadisko)
• prekážkovosť (artikulačné hľadisko)
• neslabičnosť (okrem r, ŕ, l, ĺ; funkčnosť v slabike)
Fonetická klasifikácia slovenských konsonantov
Artikulačné prekážky:
• ZÁVER (OKLÚZIA)
= úplná prekážka + VÝBUCH (EXPLÓZIA)
• ÚŽINA (KONSTRIKTÍVA)
= čiastočná prekážka + TRENIE (FRIKCIA)
• ZÁVER + ÚŽINA
= úplná prekážka bez výbuchu + POLOTRENIE
(AFRIKCIA)
Spôsob artikulácie Auditívny dojem
záver záverové
(okluzívne)
p, b, m, ɱ, t,
d, n, ť,ď, ň, k,
g, ŋ
výbuch výbuchové
(explozívne)
p, b, m, ɱ, t, d,
n, ť,ď, ň, k, g, ŋ
úžina úžinové
(konstriktívne)
f,v, u, s,z, n, š,
ž,r,ŕ,l,ĺ, ľ, j , x, h
trenie trené (frikatívne)
f,v,ṷ,s,z,n˳,š,ž,r,ŕ,
l,ĺ˳,ľ,j, x, h
polozáver záverovo-
úžinové
(semiokluzívne)
c, č, Ȝ,ǯ
polotrenie polotrené
(afrikátívne)
c,č,ǯ.ȝ
Klasifikačné kritériá 1. miesto artikulácie = miesto artikulačnej prekážky
2. artikulačný orgán = tvorí artikulačnú prekážku
3. spôsob artikulácie = daný druhom artikulačnej prekážky
4. auditívny dojem = zvukový efekt pri prekonaní artikulačných prekážok
5. účasť hlasu = aktívna – znelé/pasívna – neznelé spoluhlásky
6. účasť nosovej dutiny = aktívna(nazálne) m,ɱ, n, ŋ, n˳,ň /pasívna (orálne) – všetky ostatné
7. kvantita = nie/áno (stĺp, vŕba) dlhé/krátke
PODĽA MIESTA ARTIKULÁCIE PODĽA ARTIKULUJÚCEHO ORGÁNU
pernoperné (bilabiálne)
p, b m, ṷ
pernoperné (bilabiálne)
p, b, m, ṷ
pernozubné (labiodentálne)
f, v ,ɱ
pernozubné (labiodentálne)
f, v, ɱ
ďasnové (aleveolárne):
predoďasnové (prealveolárne)
t, d n, n˳, s, z, c, ȝ
zadoďasnové (postalveolárne)
š,ž,č,ǯ,r,l, ŕ˳,ĺ˳,ň
jazykové (lingválne):
končekové (apikálne)
t, d n, n˳, s,z, c ,ȝ,r, l, r,ŕ˳,ĺ˳,š,ž,č,ǯ
predochrbtové (predorzálne)
ť,ď,ň,ľ,j
zadochrbtové (postdorzálne)
k,g,ŋ, x,ɣ
ďasnovopodnebné (alveopalatálne)
ť, ď,ň, ľ
tvrdopodnebné (palatálne) j
mäkkopodnebné(velárne)
k,g,ŋ, x,ɣ
hrtanové (laryngálne) h
podľa Kráľ (2009, s. 40, 54) párové nepárové
znelé spoluhlásky b d ď g dz
dž z ž ch
[ɣ] v h m n ň l ĺ ľ r ŕ j
neznelé spoluhlásky p t ť k c č s š
ch [x]
f – – – – – – – – – –
Literatúra
Kráľ, Ábel; Sabol, Ján (1989), Fonetika a fonológia, Bratislava: SPN, ISBN 8008000368
Kráľ, Ábel (2009), Pravidlá slovenskej výslovnosti, Martin: Matica slovenská, ISBN 9788070909072
Pavlík, Radoslav (2004), „Slovenské hlásky a medzinárodná fonetická abeceda“, Jazykovedný časopis (55): 87–109, dost. 17. júl 2010
Sičáková, Ľuba (2002), Fonetika, fonológia pre elementaristov, Prešov
Očenáš, Ivan (2003), Fonetika so základmi fonológie a morfológia slovenského jazyka, UMB BB
SLABIKA/SYLABA
= základná a komplexná fónicko- rytmická jednotka s jedným vrcholom zvučnosti (sonority) (Sabol,1994)
jadro slabiky (sonanta) V + svahy slabiky C • sonanta = monoftong/diftong/sonóra
V/CV/VC/CVC/CCV/CCVC/CCVCC/CCCVC- kontrastovosť
otvorená slabika die-ťa, vá-za, kĺ-že zatvorená slabika sud, súd, vrt, strom, dom-ček - dištinktívne príznaky fónických prvkov - je nositeľom všetkých suprasegmentálnych javov (prozodém) príslušného jazyka
SUPRASEGMENTÁLNY PODSYSTÉM REČI
= fónické javy, ktoré sa uplatňujú na väčších fónických jednotkách ako hlásky, t.j. na slabikách, slovách, slovných spojeniach a na vetách - nevznikajú artikuláciou - vznikajú rozmanitou moduláciou
( úpravou, formovaním) artikulačného prúdu/ hlasu
Modulácia ľudského hlasu
1. časová (= trvanie a prerušovanie hlasu): kvantita, rytmus, tempo, pauza, prestávka 2. silová: prízvuk, dôraz, emfáza 3. tónová/ výšková: melódia 4. farba hlasu
ČASOVÁ
MODULÁCIA
SILOVÁ
MODULÁCIA
TÓNOVÁ
MODULÁCIA
1. kvantita 1. intenzita hlasu 1. hlasový register
2. pauza 2. slovný prízvuk
2. vetná melódia
3. tempo 3. dôraz (vetný
prízvuk)
4. rytmus 4. emfáza (citový
dôraz)
KVANTITA
- univerzálny suprasegment ( všetky sonanty)
pomer krátkeho a dlhého nositeľa slabičnosti je približne 1 : 1,7 - jednotkou kvantity je móra, t.j. dlhá sonanta
je dvojnásobkom krátkej ( x´= x + x) - protiklad krátkych a dlhých sonánt má fonologicky dištinktívnu schopnosť: ( luky- lúky, dobre- dobré, díva – divá,rad - rád)
PAUZA – fyziologická, významová, umelecká
- gramatickú funkcia, súvisí s tempom reči
- tzv. falošná syntagma – mení význam výpovede
TEMPO – štylizujúca funkcia
- počet slov/časová jednotka agogika
RYTMUS – striedanie prízvuč. a neprízvuč. slabík
takt - A. zostupný (decrescendový) B. vzostupný (crescendový) C. obstupný (crescendovo-decrescednový)
Intenzita hlasu – štylizujúca funkcia (vonkajšie prostredie, situácia v čase prehovoru)
Prízvuk - zvýraznenie jednej slabiky v rámci slova alebo taktu zvýšením intenzity hlasu (na prvej slabike)
• jednoslabičné slová: neprízvučné prízvučné (podľa pozície) • neprízvučné jednoslabičné slová tvoria a s
prízvučným slovom jeden takt: enklitiky – pozvi ho, predstavte si... proklitiky – na tej ceste, išli cez les Dôraz (vetný prízvuk) – jadro výpovede;
gramatizujúca funkcia Emfáza (citový dôraz) – emocionálny postoj
Tónová modulácia hlasu
Hlasový register – štylizačná funkcia Vetná melódia = tónové vlnenie slabík vetného
úseku spôsobené zmenou výšky hlasu po sebe nasledujúcich nositeľov slabičnosti
- gramatizujúca funkcia; - expresívna alebo štylizujúca platnosť konkluzívna kadencia = klesavá uspokojivá končiaca
melódia antikadencia = stúpavá neuspokojivá končiaca
melódia semikadencia/polokadencia = zdvihnutá neuspokojivá nekončiaca melódia
10 ortoepických pravidiel slovenčiny 1. muky – múky 2. [vjem, vǐém] 3. [ ľesník, robiľi, ňeľeňiť] 4. [ serce, sluŋko ] 5. [ krŭ , praŭda, dǐeŭča ] 6. podpis, obsach, beztak, takisto [ ??? ] 7. žriebä, bábä, chlápä, holúbä 8. [me>kí, vi>ší, ďe>node>ne ] 9. hradská, svetský, prievidzský, mestský,
asistentský, francúzsky [ c / s]
10. splývavá výslovnosť (Janko a Evka) ráz
Fonologická rovina zvukovej stavby jazyka
Vlastnosti fonémy
fonologicky relevantné (záväzné) = dištinktívne
fonologicky irrelevantné (nezáväzné)
Koartikulácia => alofóna (variant fonémy)
kombinatórny (závislý) - velárne n
fakultatívny (nezávislý) - čapíková artikulácia r
Korelácia- vzťah medzi dvojicami foném (rovnaké vlastnosti porovnávacieho základu, vlastnosť korelačného príznaku – krátke a dlhé vokály, znelé a neznelé šumové konsonanty)
SYNTAGMATICKÉ ZMENY HLÁSOK Zvukové variácie významových jednotiek
(slov a tvarov, morfém) neutralizácia = fonologický jav, pri ktorom ide
o vplyv fonémy na fonému – o zmenu fonémy na inú fonému pod vplyvom fónického okolia
neutralizujúca fonéma neutralizovaná fonéma Podľa smeru pôsobenia neutralizujúcej fonémy: • Regresívna fonologická neutralizácia neutralizujúca fonéma mení predchádzajúcu
fonému • Progresívna fonologická neutralizácia neutralizujúca fonéma mení nasledujúcu fonému
Asimilácia = neutralizačná zmena, pri ktorej pôsobením neutralizujúcej fonémy
A. získa neutralizovaná fonéma fonologickú vlastnosť, ktorú má neutralizujúca fonéma, alebo B. stratí takú fonologickú vlastnosť, ktorú neutralizujúca
fonéma nemá liečba, ničme,, prosme, váš byt,, s bratom, ,päť muzikantov,
bezkrídly, kruh sa uzavrel, v snehu, vtiahnuť, povstanie, slivka, hnevlivý
Disimilácia = neutralizačná zmena, pri ktorej neutralizujúca fonéma spôsobí neutralizovanej fonéme stratu vlastnosti, ktorú sama nemá
rúra – rúla, pirulka - pilulka Príklady: PODPIS (POTPIS) PRUDKÝ (PRUTKÍ) PEKNÝ ŽENÁM (rytm.zákon: neutralizácia KRÁSNY BRÁNAM kvantity nositeľa slabič.) PIATY PIESŇAM
Alternácia = fonologický jav, pri ktorom ide o vplyv morfémy na fonému – o zámenu fonémy inou fonémou v rámci morfémy významovým okolím. Striedanie hlások pri tvorení a ohýbaní slov.
1. vokalická hlas/hlások, sedieť/sadať
2. konsonantická A. korelovaných niť/nitka
B. nekorelovaných konsonantov
buk/bučina
3. vokalicko- konsonantická žať/žnem